Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0137/2020

Predkladané texty :

A9-0137/2020

Rozpravy :

PV 14/09/2020 - 24
CRE 14/09/2020 - 24

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0224

Prijaté texty
PDF 193kWORD 60k
Štvrtok, 17. septembra 2020 - Brusel
Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
P9_TA(2020)0224A9-0137/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP (2020/2003(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásady uvedené v článku 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výrobe zbraní a obchode s nimi, v článku 42 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) o "vymedzení európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania" a v článku 21 Zmluvy o EÚ, najmä na podporu zásad demokracie a právneho štátu, zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1560 zo 16. septembra 2019, ktorým sa mení spoločná pozícia 2008/944/SZBP (ďalej len „spoločná pozícia“), ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(1), a na závery Rady zo 16. septembra 2019 o revízii spoločnej pozície,

–  so zreteľom na dvadsiatu výročnú správu podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície(2),

–  so zreteľom na dvadsiatu prvú výročnú správu podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/101 z 22. januára 2018 o presadzovaní účinnej kontroly vývozu zbraní(4) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/915 z 29. mája 2017 o osvetových činnostiach Únie na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2191 z 19. decembra 2019 na podporu celosvetového mechanizmu nahlasovania nedovolených konvenčných zbraní a munície s cieľom znížiť nebezpečenstvo ich odkláňania a nedovoleného transferu (iTrace IV)(6),

–  so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 17. februára 2020(7),

–  so zreteľom na používateľskú príručku k spoločnej pozícii,

–  so zreteľom na Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím z 12. mája 1996, ako aj na zoznamy týchto položiek a technológií a munície, ktoré boli aktualizované v decembri 2019,

–  so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ďalej len „ATT“), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. apríla 2013(8) a ktorá nadobudla platnosť 24. decembra 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(9) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(10),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(11), zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1969 z 12. septembra 2016(12), a na zoznam položiek s dvojakým použitím a technológií v jeho prílohe I (nariadenie o položkách s dvojakým použitím),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie(13),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (ERF) (COM(2018)0476),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, ktorý Rade predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (HR(2018)94),

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN, najmä na cieľ č. 16, ktorým sa podporujú spravodlivé, mierové a inkluzívne spoločnosti pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2216 (2015) o zbrojnom embargu voči Jemenu a na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva A/HRC/39/43 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/472 z 31. marca 2020 o vojenskej operácii Európskej únie v Stredozemí (EUNAVFOR MED IRINI)(14),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2473 (2019) prijatú 10. júna 2019, ktorou sa obnovili opatrenia zamerané na vykonávanie zbrojného embarga voči Líbyi, a na stanovisko podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL) z 25. januára 2020 o pokračujúcom porušovaní zbrojného embarga v Líbyi,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1970 (2011), ktorou sa uvaľuje zbrojné embargo voči Líbyi, a na všetky následné rezolúcie Bezpečnostnej rady týkajúce sa tejto veci, ako aj na rezolúcie č. 2292 (2016), č. 2357 (2017), č. 2420 (2018) a č. 2473 (2019) o prísnom uplatňovaní zbrojného embarga,

–  so zreteľom na publikáciu OSN z roku 2018 s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti: program pre odzbrojenie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/125 zo 16. januára 2019 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(15),

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 16. októbra 2019 o Turecku, v ktorých sa schválili závery Rady pre zahraničné veci zo 14. októbra 2019 o nezákonných opatreniach Turecka v severnej Sýrii a východnom Stredozemí,

–  so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 16 zameraného na podporu spravodlivých, mierových a inkluzívnych spoločností pre udržateľný rozvoj(16),

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pre Radu pre ľudské práva o vplyve transferov zbraní na uplatňovanie ľudských práv(17),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vývoze zbraní a vykonávaní spoločnej pozície, najmä uznesenia zo 14. novembra 2018(18), z 13. septembra 2017(19) a zo 17. decembra 2015(20),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, ktorý Rade predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o humanitárnej situácii v Jemene z 25. februára 2016(22), 15. júna 2017(23) a 30. novembra 2017(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(25),

–  so zreteľom na seminár s názvom Vykonávanie systému EÚ na kontrolu vývozu zbraní, ktorý sa uskutočnil na schôdzi jeho Podvýboru pre bezpečnosť a obranu 12. apríla 2017,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Odporúčania k transparentnému a podrobnému systému podávania správ o vývoze zbraní v rámci EÚ a do tretích krajín, ktorej vypracovanie zadal Podvýbor pre bezpečnosť a obranu,

–  so zreteľom na Zmluvu medzi Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o francúzsko-nemeckej spolupráci a integrácii z 22. januára 2019 (francúzsko-nemecká zmluva z Aachenu),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Egypte z 21. augusta 2013,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0137/2020),

A.  keďže z najnovších údajov medzinárodného ústavu SIPRI(26) vyplýva, že vývoz zbraní z EÚ-28 v období 2015 – 2019 predstavoval 26 % z celkového objemu, čo znamená, že EÚ-28 je ako celok druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete po USA (36 %) a pred Ruskom (21 %); keďže podľa článku 346 Zmluvy o EÚ zostáva výroba zbraní alebo obchod so zbraňami v právomoci členských štátov;

B.  keďže najnovšie čísla SIPRI ukazujú, že EÚ-28 je druhý najväčší vývozca zbraní tak do Saudskej Arábie, ako aj do Spojených arabských emirátov (ARE); keďže podľa skupiny významných regionálnych a medzinárodných odborníkov OSN sa zmluvné strany ozbrojeného konfliktu v Jemene dopustili a naďalej dopúšťajú porušovania a zločinov, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom;

C.  keďže vývoz zbraní a vybavenia posilňuje schopnosť obranného priemyslu účinne vykonávať výskum a rozvíjať obranné technológie, a teda zabezpečuje schopnosť členských štátov EÚ brániť sa a chrániť svojich občanov;

D.  keďže vo svete naberajú na sile nové preteky v zbrojení a hlavné vojenské mocnosti sa v záujme znížiť medzinárodné napätie a zlepšiť globálne bezpečnostné prostredie už nespoliehajú na kontrolu zbraní a odzbrojenie;

E.  keďže spoločná pozícia Rady z 8. decembra 2008 je kľúčovým nástrojom pre posilnenú spoluprácu a podporu konvergencie politík v oblasti vývozu členských štátov;

F.  keďže členské štáty uznávajú osobitnú zodpovednosť, ktorá môže vyplývať z vývozu vojenskej technológie a materiálu do tretích štátov, pokiaľ ide o ovplyvňovanie alebo vyostrovanie existujúceho napätia a konfliktov;

G.  keďže svetová kríza, ktorú vyvolala pandémia ochorenia COVID-19, by mohla mať významný geostrategický vplyv a ešte viac zdôrazňuje potrebu vybudovať skutočnú európsku strategickú autonómiu;

H.  keďže v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 sa uvádza, že „členské štáty sa tiež dohodli, že pozastavia licencie na vývoz do Egypta na všetky zariadenia, ktoré by sa mohli použiť na vnútorné represie, a opätovne posúdia licencie na zariadenia v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP a prehodnotia svoju pomoc Egyptu v oblasti bezpečnosti“; keďže spoločnosti so sídlom vo viacerých členských štátoch EÚ naďalej vyvážajú zbrane, technológie určené na sledovanie a iné bezpečnostné zariadenia do Egypta, čím uľahčujú útoky hackerov a používanie malvéru, ako aj iné formy útokov na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to fyzicky aj online; keďže táto činnosť viedla k potlačeniu slobody prejavu na internete;

I.  keďže v čoraz nestabilnejšom multipolárnom svete, v ktorom naberajú na sile nacionalistické, xenofóbne a protidemokratické sily, je mimoriadne dôležité, aby sa Európska únia stala vplyvným hráčom na svetovej scéne a aby si udržala svoje vedúce postavenie ako globálna „mäkká moc“, ktorá sa zaviazala k odzbrojeniu, pokiaľ ide o konvenčné a jadrové zbrane, a investuje do predchádzania konfliktom, krízového riadenia a mediácie skôr, než sa začnú zvažovať vojenské možnosti;

J.  keďže vývoz zbraní je nevyhnutný na posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne a keďže európsky obranný priemysel predovšetkým zabezpečuje obranu a bezpečnosť členských štátov EÚ a zároveň prispieva k vykonávaniu SZBP;

K.  keďže rozdielnosť správania sa členských štátov pri vývoze zbraní niekedy oslabuje schopnosť EÚ dosiahnuť svoje ciele v oblasti zahraničnej politiky a oslabuje aj jej dôveryhodnosť ako aktéra, ktorý na medzinárodnej scéne vystupuje jednotne;

L.  keďže globálne aj regionálne bezpečnostné prostredie sa dramaticky zmenili, najmä pokiaľ ide o južné a východné susedstvo Únie;

M.  keďže vojenské opatrenia v oblasti transparentnosti, ako je podávanie správ o vývoze zbraní, prispievajú k cezhraničnému budovaniu dôvery;

20.a 21. výročná správa EÚ o vývoze zbraní

1.  zdôrazňuje, že zachovanie obranného priemyslu slúži ako súčasť sebaobrany Únie a je súčasťou jej strategickej autonómie; poznamenáva, že je to možné, len ak členské štáty vo svojich programoch vybavenia uprednostňujú európske výrobky; zdôrazňuje, že životaschopný európsky trh by znížil závislosť od vývozu zbraní do tretích krajín;

2.  pripomína, že v spoločnej pozícii sa stanovuje postup transparentnosti, ktorý zahŕňa uverejňovanie výročných správ EÚ o vývoze zbraní; víta zverejnenie 20. a 21. správy v súlade s článkom 8 ods. 2 spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP, ktorú zostavila pracovná skupina Rady pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) a ktorá sa uverejnila, hoci s oneskorením, v Úradnom vestníku EÚ; domnieva sa, že zverejnenie oboch správ je krokom k dosiahnutiu spoločnej pozície EÚ v oblasti vývozu zbraní v čoraz náročnejšom medzinárodnom kontexte vyznačujúcom sa rastúcim objemom vývozu a klesajúcou úrovňou transparentnosti; obe správy považuje za hodnotné doplnky k správam OSN o globálnej a regionálnej transparentnosti vývozu zbraní;

3.  berie na vedomie úsilie členských štátov o dosiahnutie súladu s článkom 346 ods. 1 písm. b) ZFEÚ o výrobe zbraní alebo obchodovaní so zbraňami;

4.  konštatuje, že pokiaľ ide o 20. výročnú správu predložilo úplné informácie 19 členských štátov a pokiaľ ide o 21. výročnú správu tiež 19; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere plnili svoje záväzky stanovené v spoločnej pozícii v čase klesajúcej globálnej transparentnosti v obchode so zbraňami, najmä zo strany niekoľkých krajín, ktoré sú významnými vývozcami zbraní; zdôrazňuje, že predloženie úplných informácií znamená uvádzať celkové množstvo a hodnotu tak udelených licencií, ako aj skutočného vývozu, rozčlenené podľa cieľovej krajiny a kategórie vojenského zoznamu; konštatuje, že pokiaľ ide o 20. výročnú správu 27 členských štátov s výnimkou Grécka predložilo aspoň čiastočné informácie a pokiaľ ide o 21. výročnú správu predložilo informácie všetkých 28 členských štátov, pričom približne tretina predložila neúplné informácie; víta však dodatočné informácie, ktoré vlády poskytli prostredníctvom národných správ; opakuje svoju požiadavku, aby všetky členské štáty, ktoré nepredložili úplné informácie, poskytli dodatočné informácie o svojich minulých vývozoch s ohľadom na nasledujúcu výročnú správu;

5.  je znepokojený tým, že členské štáty používajú veľmi odlišné informácie na získavanie údajov o hodnote licencií, čo komplikuje možnosť efektívne využívať konzistentné a komparatívne údaje; zdôrazňuje, že je dôležité vykazovať skutočné vývozy zbraní, vrátane ich celkovej hodnoty a množstva, na základe globálnych a všeobecných licencií, ktoré sú rozčlenené podľa kategórií vojenského zoznamu a cieľovej krajiny;

6.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoju koordináciu a stanovili spoločné najlepšie postupy na zhromažďovanie a spracúvanie informácií a údajov, aby sa vypracúvali harmonizovanejšie výročné správy, a tak sa zlepšila transparentnosť a využiteľnosť správ;

7.  konštatuje, že krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky, teda regiónu viacerých ozbrojených konfliktov, sú podľa posledných dvoch výročných správ naďalej hlavným cieľovým regiónom vývozu; konštatuje, že tieto regióny čelia značným a pretrvávajúcim bezpečnostným výzvam a že každý vývoz sa musí posudzovať individuálne z hľadiska ôsmych kritérií stanovených v spoločnej pozícii;

8.  podporuje záväzok Rady posilniť kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu; poznamenáva, že členské štáty sú ochotné posilniť spoluprácu a podporovať konvergenciu v tejto oblasti v rámci SZBP; víta toto úsilie, pretože je v súlade s celkovými cieľmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) stanovenými v článku 21 ZEÚ a s regionálnymi prioritami stanovenými v globálnej stratégii EÚ (2016); v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vypracovali, vykonávali a dodržiavali spoločné normy pre riadenie transferov vojenskej technológie a materiálu;

9.  pripomína, že EÚ uplatňuje niekoľko zbrojných embárg vrátane všetkých embárg OSN, v súlade s cieľmi SZBP, ktoré sa vzťahujú na krajiny ako Bielorusko, Stredoafrická republika, Čína, Irán, Líbya, Mjanmarsko, Severná Kórea, Ruská federácia, Somálsko, Južný Sudán, Sudán, Sýria, Venezuela, Jemen a Zimbabwe; konštatuje, že hoci tieto embargá môžu krajinu pripraviť o vojenské zdroje, v niektorých prípadoch prispievajú k regionálnemu mieru a stabilite; konštatuje, že takéto embargá sú zárukou toho, že EÚ neprispieva k humanitárnym krízam, porušovaniu ľudských práv a krutostiam; vyzýva EÚ, aby pomohla posilniť kapacity členských štátov na vykonávanie spoľahlivých postupov monitorovania dodržiavania zbrojných embárg EÚ zo strany všetkých členských štátov a aby príslušné zistenia zverejnila(27);

10.  pripomína svoje uznesenie o situácii v Jemene zo 4. októbra 2018; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby sa zdržali predaja zbraní a všetkého vojenského vybavenia do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a akémukoľvek členovi medzinárodnej koalície, ako aj jemenskej vláde a ďalším stranám konfliktu;

11.  víta rozhodnutia vlád Belgicka, Dánska, Fínska, Nemecka, Grécka, Talianska a Holandska, ktorými prijímajú obmedzenia svojho vývozu zbraní do krajín, ktoré sú členmi koalície vedenej Saudskou Arábiou zapojenými do vojny v Jemene; konštatuje, že v niektorých prípadoch, ako uviedli MVO, sa zbrane vyvážané do uvedených krajín použili v Jemene, kde sa 22 miliónov ľudí ocitlo v situácii, kedy potrebujú humanitárnu pomoc a ochranu; pripomína, že takýto vývoz je jasným porušením spoločnej pozície; berie na vedomie obnovené predĺženie moratória na vývoz zbraní do Saudskej Arábie zo strany Nemecka do konca roka 2020, ako aj rozhodnutia niekoľkých členských štátov o presadzovaní obmedzení v plnom rozsahu; pripomína, že v období od 25. februára 2016 do 14. februára 2019 Európsky parlament prostredníctvom uznesení v pléne vyzval minimálne desaťkrát vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby začala proces vedúci k zbrojnému embargu EÚ voči Saudskej Arábii, a to aj v roku 2018, kedy požadoval uvalenie embarga aj na ďalších členov koalície vedenej Saudskou Arábiou v Jemene; znovu opakuje túto výzvu;

12.  vyzýva členské štáty, aby nasledovali príklad Nemecka, Fínska a Dánska, ktoré po zabití novinára Džamála Chášúkdžího prijali obmedzenia týkajúce sa vývozu zbraní do Saudskej Arábie;

13.  opätovne vyzýva členské štáty, aby v nadväznosti na závery Rady o Egypte z 21. augusta 2013 oznámili pozastavenie vývozných licencií na akékoľvek vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP, a odsudzuje pretrvávajúce nedodržiavanie týchto záväzkov zo strany členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby zastavili do Egypta cielený vývoz zbraní, technológií určených na sledovanie a iných bezpečnostných zariadení, ktoré môžu uľahčovať útoky na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to aj v sociálnych médiách, či akýkoľvek iný druh vnútornej represie; vyzýva VP/PK, aby podal správu o súčasnom stave vojenskej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov s Egyptom; vyzýva EÚ, aby v plnom rozsahu vykonávala kontrolu vývozu vo vzťahu k Egyptu v súvislosti s tovarom, ktorý by sa mohol použiť na represiu, mučenie či trest smrti;

14.  pripomína svoje nedávne výzvy na ukončenie vývozu technológií určených na sledovanie a iného vybavenia, ktoré môžu uľahčiť vnútornú represiu, do niektorých krajín vrátane Egypta, Bahrajnu, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Vietnamu;

15.  konštatuje, že EÚ uskutočňuje misie v rámci SBOP vrátane misie zameranej na presadzovanie zbrojného embarga v Líbyi s cieľom posilniť regionálny mier a stabilitu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad pokračujúcim zjavným porušovaním zbrojného embarga v Líbyi, a to aj v nadväznosti na záväzky, ktoré v tejto súvislosti dotknuté krajiny prijali na medzinárodnej konferencii o Líbyi, ktorá sa konala 19. januára 2020 v Berlíne; vyzýva všetky členské štáty, aby zastavili všetky transfery zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Líbyi;

16.  víta cieľ operácie IRINI, ktorým je prísne vykonávanie zbrojného embarga OSN použitím vzdušných, satelitných a námorných kapacít pri vykonávaní kontrol plavidiel na šírom mori pri pobreží Líbye podozrivých z prevážania zbraní alebo súvisiaceho materiálu z Líbye a do nej v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN 2292 (2016), 2357 (2017), 2420 (2018) a 2473 (2019);

17.  dôrazne odsudzuje podpísanie dvoch memoránd o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o vymedzení námorných zón a o komplexnej bezpečnostnej a vojenskej spolupráci, ktoré sú prepojené a sú jasným porušením medzinárodného práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o uvalení zbrojného embarga voči Líbyi; pripomína rozhodnutie niektorých členských štátov zastaviť udeľovanie licencií na vývoz zbraní do Turecka; pripomína, že členské štáty sa zaviazali k pevným národným pozíciám týkajúcim sa politiky vývozu zbraní do Turecka na základe ustanovenia spoločnej pozície 2008/944/SZBP vrátane prísneho uplatňovania štvrtého kritéria týkajúceho sa regionálnej stability; vyzýva VP/PK, aby predložil v Rade iniciatívu pre všetky členské štáty EÚ s cieľom zastaviť udeľovanie licencií na vývoz zbraní do Turecka v súlade so spoločnou pozíciou, kým bude Turecko pokračovať vo svojich súčasných nezákonných jednostranných opatreniach vo východnom Stredozemí, ktoré sú v rozpore so suverenitou ktoréhokoľvek členského štátu EÚ (najmä Grécka a Cypru) a medzinárodným právom, a nezapojí sa do dialógu na základe medzinárodného práva; vyzýva príslušné fóra v rámci NATO, a najmä pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre kontrolu konvenčných zbraní, aby urýchlene prediskutovali otázku kontroly zbraní vo východnom Stredozemí;

18.  pokiaľ ide o kontrolu vývozu, pripomína členským štátom, aby venovali väčšiu pozornosť tovaru, ktorý sa môže používať na civilné aj vojenské účely;

19.  konštatuje, že neexistujú žiadne sankčné mechanizmy, ak by sa členský štát zapojil do vývozu, ktorý zjavne nie je v súlade s ôsmimi kritériami;

Preskúmanie spoločnej pozície Radou

20.  víta zámer Rady posilniť konvergenciu a transparentnosť, čo sú hlavné ciele jej poslednej revízie spoločnej pozície, ako aj závery Rady o preskúmaní spoločnej pozície, v ktorých sa uvádza, že „posilňovanie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, ktoré prispieva k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, by malo byť sprevádzané užšou spoluprácou a konvergenciou v oblasti kontroly vývozu vojenskej technológie a materiálu“(28);

21.  víta obnovený záväzok členských štátov k právne záväznej spoločnej pozícii zmenenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2019/1560 a zdôrazňuje, že je dôležité dôkladne posúdiť žiadosti o vývoznú licenciu na vojenské technológie a materiál podľa tam stanovených kritérií; poukazuje na to, že rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1560 a príslušné závery zo 16. septembra 2019 odrážajú rastúce povedomie členských štátov o potrebe väčšej transparentnosti a konvergencie v oblasti vývozu zbraní na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a potrebe posilniť verejný dohľad v tejto citlivej oblasti národnej bezpečnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto rozhodnutia majú potenciál zabezpečiť, aby mali vnútroštátne orgány dohľadu, parlamenty a občania EÚ lepšie informácie o strategických rozhodnutiach, ktoré prijímajú ich vlády v oblasti, ktorá má priamy dosah na ich bezpečnosť a dodržiavanie hodnôt a noriem ich krajinami;

22.  vyjadruje znepokojenie nad stále intenzívnejšími pretekmi v zbrojení vo svete; pripomína cieľ EÚ byť globálnym aktérom zasadzujúcim sa za mier; preto žiada EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu v oblastiach nešírenia zbraní a globálneho odzbrojenia; víta skutočnosť, že aktualizácia spoločnej pozície zohľadňuje v tomto ohľade príslušný vývoj, napríklad prijatie Zmluvy o obchodovaní so zbraňami, ktorej zmluvnou stranou sú všetky členské štáty; víta činnosti EÚ zamerané na podporu všeobecného uplatňovania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT), najmä pomoc tretím krajinám pri zlepšovaní a zavádzaní účinných systémov kontroly zbraní v súlade so spoločnou pozíciou; vyzýva krajiny, ktoré sú najväčšími vývozcami zbraní, ako sú USA, Čína a Rusko, aby zmluvu podpísali a ratifikovali;

23.  podporuje opätovné potvrdenie Rady, že s vojenským materiálom a technológiami by sa malo zaobchádzať zodpovedne; víta obnovený záväzok Rady ďalej podporovať spoluprácu a konvergenciu politík členských štátov s cieľom zabrániť vývozu vojenskej technológie a materiálu, ktoré by sa mohli použiť na vnútornú represiu alebo medzinárodnú agresiu alebo by mohli prispieť k regionálnej nestabilite;

24.  so znepokojením konštatuje, že rozdiely medzi politikami a postupmi členských štátov v oblasti vývozu zbraní spomaľujú konvergenciu pravidiel EÚ v tejto oblasti; konštatuje, že v tejto súvislosti je potrebné zaviesť nové nástroje; konštatuje, že budúce akcie financované z Európskeho obranného fondu prispejú k rozvoju nových vojenských technológií a vojenského materiálu;

25.  s uspokojením konštatuje, že Rada uznáva význam dôslednej politiky kontroly vývozu materiálov súvisiacich s obranou a tovaru s dvojakým použitím; domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť jasné kritériá a usmernenia týkajúce sa vývozu takéhoto tovaru;

26.  víta zavedenie konkrétnych opatrení zameraných na uľahčenie správneho, jednotného a včasného podávania správ o vývoze zbraní členských štátov; podporuje najmä rozhodnutie Rady zaviesť jasný termín podávania správ pre podania v rámci jednotlivých štátov, jasné normy pre formát správy a ďalšie usmernenia týkajúce sa obsahu správ a postupu podávania správ; nabáda členské štáty, aby svoje údaje predložili čím skôr, najneskôr v máji po roku nahlásenia s cieľom umožniť včasnú verejnú diskusiu; víta kroky, ktoré boli podniknuté s cieľom uplatňovať online prístup, a nabáda na jeho ďalší rozvoj; víta tiež podporu, ktorú Rada vyjadrila jasným usmerneniam o zdieľaní informácií a výmene informácií medzi členskými štátmi o ich politikách v oblasti vývozu zbraní; víta kroky smerujúce k digitálnemu prístupu v rámci online systému pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) a podporuje jeho ďalšie rozšírenie;

Rastúca spolupráca medzi členskými štátmi pri výrobe zbraní

27.  konštatuje, že odkedy bola v roku 2008 prijatá právne záväzná spoločná pozícia, členské štáty posilnili kontrolu svojho vývozu zbraní; konštatuje tiež, že čoraz viac zbraňových systémov vyrábaných v Európe je zostavovaných zo zložiek pochádzajúcich z viacerých členských štátov EÚ, čo si z technologických, priemyselných a politických dôvodov vyžaduje dvojstrannú alebo mnohostrannú spoluprácu; zdôrazňuje pozitívnu úlohu tohto typu spolupráce pri podpore budovania dôvery medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

28.  zdôrazňuje, že ambícia zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho obranného sektora nesmie narušiť uplatňovanie ôsmich kritérií spoločnej pozície, keďže majú prednosť pred akýmikoľvek hospodárskymi, sociálnymi, obchodnými alebo priemyselnými záujmami členských štátov;

29.  konštatuje, že čoraz viac dochádza k prenosu vedomostí a technológií, čo umožňuje tretím krajinám, aby preberali licencovanú produkciu európskej vojenskej technológie; nazdáva sa, že tento proces by nemal obmedzovať schopnosť EÚ kontrolovať výrobu zbraní a vojenského materiálu, ale že by mal skôr podporiť konvergenciu noriem verejného dohľadu a transparentnosti pri výrobe v oblasti obrany a urýchliť vytvorenie medzinárodne uznávaných a rešpektovaných pravidiel týkajúcich sa výroby a vývozu zbraní;

30.  konštatuje, že rastúci počet zložiek v zbraňových systémoch má civilný pôvod alebo charakter položiek s dvojakým použitím; preto sa domnieva, že pre tieto zložky je potrebné vytvoriť jednotný systém kontroly transferu medzi všetkými členskými štátmi;

31.  konštatuje, že členské štáty nenavrhli spoločnú politiku na reguláciu transferu zložiek zbraní do iného členského štátu, ktorá by zaručila, aby bol akýkoľvek vývoz do tretích krajín z členského štátu montáže v súlade s vývoznou politikou členského štátu, ktorý poskytuje zložky; konštatuje, že niektoré členské štáty naďalej považujú transfery zbraní a výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ za podobné vývozným operáciám do tretích krajín; považuje to za obzvlášť náročné v kontexte čoraz väčších rozdielov medzi postupmi udeľovania licencií v celej EÚ; konštatuje, že sa ukázalo, že smernica 2009/43/ES o transferoch v rámci Spoločenstva nie je v súčasnej podobe navrhnutá tak, aby sa dosiahli najvyššie spoločné normy pre kontrolu vývozu zbraní do tretích krajín a zároveň aby sa uľahčili transfery na európskom zbrojnom trhu;

32.  poznamenáva, že prvým pokusom o reguláciu vnútroeurópskych transferov bola dohoda o harmonizácii Schmidt-Debré medzi Francúzskom a Nemeckom s pravidlom de minimis; v tejto súvislosti berie na vedomie francúzsko-nemeckú dohodu o kontrolách vývozu v oblasti obrany;

33.  konštatuje, že politiky jednotlivých členských štátov v oblasti vývozu zbraní môžu brániť projektom spolupráce; konštatuje, že tieto rozdiely môžu viesť k dvojstranným a osobitným dohodám o zbraňových systémoch, ktoré v niektorých prípadoch umožňujú vývoz do tretích krajín na základe najmenej prísnych noriem, a nie na základe spoločného prístupu na úrovni celej EÚ; pripomína, že cieľom spoločnej pozície Rady o vývoze zbraní bolo a stále je zabrániť takýmto rozdielom a vytvoriť jednotnú spoločnú politiku vývozu zbraní; berie na vedomie súvislosť medzi rozdielmi vo vývozných politikách a problémami spolupráce v rámci EÚ, pretrvávajúcu fragmentáciu vnútorného trhu výrobkov obranného priemyslu a existenciu priemyselných duplikácií; vyzýva preto Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili zodpovedajúcu úroveň financovania, aby sa umožnilo znížiť roztrieštenosť trhu a priemyselnú konsolidáciu a súčasne aby sa zabezpečilo, že EÚ a jej členské štáty budú disponovať vojenskými kapacitami, ktoré potrebujú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie smerníc 2009/81/ES a 2009/43/ES vrátane presadzovacích opatrení, pokiaľ ide o verejné obstarávanie;

34.  konštatuje, že bilaterálna spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti priemyselných obranných projektov vedie k dohodám o kontrole vývozu, ktoré môžu byť východiskom pre EÚ ako celok;

35.  zdôrazňuje, že dvojstranné a mnohostranné dohody by mali pripraviť pôdu pre lepšiu konvergenciu a harmonizáciu vývozných politík na úrovni EÚ, pretože nedostatočná konvergencia a transparentnosť pri rozhodovaní o vývoze do tretích krajín môže mať negatívny vplyv na schopnosť EÚ vystupovať jednotne a mať vplyv na medzinárodnej scéne, pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, medzinárodného práva a regionálneho mieru a stability; berie na vedomie obavy, že tento rozdiel má potenciál spôsobovať narušenie trhu a brániť priemyselnému strategickému plánovaniu, úsporám z rozsahu a rovnakým podmienkam;

Rastúci význam úrovne EÚ pri výrobe zbraní

36.  zdôrazňuje, že vývoj vhodného vybavenia je dôležitým prostriedkom podpory priemyselných a technologických základní európskeho obranného priemyslu; poznamenáva, že iniciatívy EÚ, ako sú napríklad prípravná akcia týkajúca sa výskumu v oblasti obrany (PADR), Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) a Európsky obranný fond (EDF), ako aj stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO), koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a Európsky mierový nástroj (EPF), právne predpisy, ako napríklad smernice o transferoch v rámci Spoločenstva a smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany z roku 2009, a vytvorenie administratívnych kapacít, ako je napríklad Generálne riaditeľstvo Komisie pre obranný priemysel a kozmický priestor (GR DEFIS), prispievajú k posilňovaniu spolupráce na účely výroby zbraní a rozvoja spôsobilostí na európskej úrovni; domnieva sa, že posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne by mala sprevádzať užšia spolupráca a konvergencia v oblasti kontroly vývozu vojenskej technológie a materiálu s cieľom zlepšiť najmä účinnosť SZBP a SBOP;

37.  vyzýva členské štáty, aby prekonali súčasnú nedostatočnú efektívnosť výdavkov na obranu z dôvodu duplicity, fragmentácie a nedostatočnej interoperability a aby sa zamerali na to, aby sa EÚ stala zárukou bezpečnosti aj lepšou kontrolou vývozu zbraní;

38.  konštatuje, že viaceré členské štáty vyjadrili svoj zámer spoločne vyvíjať hlavné zbraňové systémy, ako sú bojové tanky, stíhačky a ozbrojené bezpilotné lietadlá;

39.  zdôrazňuje skutočnosť, že predbežná medziinštitucionálna dohoda o zriadení EDF umožňuje Komisii posúdiť, či prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie na vojenské technológie spolufinancované z EDF sú v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami EÚ a jej členských štátov a s cieľmi fondu, ako sa uvádza v článku 3 navrhovaného nariadenia; konštatuje, že týmito novými právnymi predpismi sa pre Komisiu okrem iného ustanovuje úloha civilného dohľadu, pokiaľ ide o osobitnú kategóriu vývozu vojenskej technológie do tretích krajín, čím sa ešte viac zvýši transparentnosť a minimalizuje riziko zneužitia finančných prostriedkov EÚ, avšak bez toho, aby bola dotknutá právomoc orgánov pre kontrolu vývozu členských štátov udeľovať vývozné licencie;

40.  zdôrazňuje, že európski partneri v rámci svojich medzinárodných záväzkov poskytujú informácie o svojich vnútroštátnych systémoch kontroly a o transferoch zbraní; poznamenáva, že v rámci Európskeho mierového nástroja majú členské štáty a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) možnosť vojensky vybaviť tretie krajiny, čo si bude vyžadovať monitorovanie na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že v súvislosti s EPF by nový nástroj na úrovni EÚ potenciálne prinášal spoločné posúdenie rizík pred akýmkoľvek rozhodnutím o transfere zbraní a munície do tretích krajín v rámci piliera EPF zameraného na budovanie vojenských kapacít, posudzoval jednotlivé opatrenia na základe ôsmich kritérií spoločnej pozície a stanovil záruky a možné sankcie s ohľadom na koncového používateľa;

41.  vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament riadne informovala o využívaní finančných prostriedkov EÚ na všetky výskumné a rozvojové projekty súvisiace s výrobou bezpilotných lietadiel; naliehavo vyzýva VP/PK, aby zakázal vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu;

42.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj v oblasti zbraní, zbrojného a obranného vybavenia je dôležitý pre zabezpečenie prostriedkov pre členské štáty na svoju vlastnú obranu a pre obranný priemysel s cieľom dosiahnuť technologický pokrok;

Vykonávanie spoločnej pozície vzhľadom na rastúci význam úrovne EÚ pri výrobe zbraní

43.  všíma si nedostatočnú konvergenciu vnútroštátnych politík vývozu zbraní a rozhodovacieho procesu v kontexte rastúceho významu úrovne EÚ pri výrobe zbraní a stanovených ambícií a plánov jej ďalšieho posilnenia; konštatuje, že existuje riziko, že z dôvodu nedostatočnej konvergencie vnútroštátnych vývozov zbraní dôjde k ďalšiemu narúšaniu trhu a vzniknú súvisiace prekážky pre strategické plánovanie príslušných spoločností a ozbrojených síl a že tento jav si bude vyžadovať postupnú konvergenciu vnútroštátnych politík vývozu zbraní a rozhodovania v tejto oblasti; pripomína význam zapojenia členských štátov do takéhoto procesu; vyjadruje poľutovanie nad súčasnými rozdielmi medzi vnútroštátnymi politikami vývozu zbraní a procesmi rozhodovania členských štátov; vyzýva Radu, aby pokračovala v úsilí zameranom na podporu konvergencie politík a rozhodovania v oblasti vývozu zbraní;

44.  navrhuje, aby sa v údajoch, ktoré sa predkladajú pracovnej skupine COARM, osobitne uvádzal vývoz výrobkov financovaných v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) a/alebo Európskeho obranného fondu, aby sa zabezpečilo dôkladné monitorovanie tých výrobkov, ktoré boli financované z európskeho rozpočtu a prísne uplatňovanie kritérií spoločnej pozície na výrobky financované v rámci EDIDP a Európskeho obranného fondu;

45.  víta posilnenie spolupráce EÚ v oblasti obrany v rámci SBOP; domnieva sa, že rastúci význam úrovne EÚ pri výrobe zbraní musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním transparentnosti; domnieva sa, že v tejto oblasti je ešte priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o kvalitu a jednotnosť údajov, ktoré predkladajú členské štáty; zastáva názor, že vymedzenie pojmu „európska politika v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania“ podľa článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ musí byť v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/CFSP; nazdáva sa, že väčšia konvergencia spoločných pravidiel a noriem v oblasti transparentnosti vývozu zbraní a technológií podporuje budovanie dôvery medzi členskými štátmi a partnermi z tretích krajín; víta úsilie pracovnej skupiny COARM, najmä pokiaľ ide o príručku vykonávania spoločnej pozície vypracovanej s cieľom pomôcť členským štátom plniť spoločnú pozíciu z hľadiska spolupráce, koordinácie a konvergencie; konštatuje, že systém výmeny informácií pracovnej skupiny COARM a príručka vykonávania spoločnej pozície sú pre kontrolné orgány užitočnými každodennými nástrojmi; zdôrazňuje úsilie členských štátov o podporu činnosti pracovnej skupiny COARM v presadzovaní výmeny najlepších postupov; odporúča skupine COARM, aby:

   a) do prepracovaného vzoru podávania správ doplnila tieto dodatočné kategórie v súlade s medzinárodne uznávanými normami s cieľom vykonať závery Rady z septembra 2019: presný druh zbrane a vyvezené množstvo, označenie streliva, veľkosť šarže a konkrétny koncový používateľ, zrušené licencie a hodnota a trvanie zmlúv týkajúcich sa služieb po dodaní, ako je odborná príprava a údržba; zosúladila definíciu EÚ týkajúcu sa ručných zbraní so širšou definíciou OSN;
   b) vypracovala medzinárodne uznávané vymedzenia EÚ, ako je licencovaná hodnota a skutočný vývoz, s cieľom uľahčiť porovnateľnosť údajov medzi členskými štátmi;

46.  víta rozhodnutie zmeniť výročnú správu na interaktívnu, spoľahlivú online databázu s možnosťou vyhľadávania a očakáva, že začne fungovať ešte pred zverejnením údajov o vývoze za rok 2019; vyzýva ESVČ, aby informovala Európsky parlament o presnom dátume, ku ktorému bude táto databáza sprístupnená online; naliehavo vyzýva pracovnú skupinu COARM, aby uplatnila riešenie, ktoré bude ľahko použiteľné a ľahko dostupné pre európskych občanov a občiansku spoločnosť a umožní exportovanie údajov v bezpečnom a štruktúrovanom formáte;

47.  vyzýva pracovnú skupinu COARM, aby pokračovala v úsilí o zriadenie strediska pre výmenu informácií, kde si členské štáty budú vymieňať a oznamovať informácie o svojich vývozných politikách do tretích krajín a svojich rozhodnutiach o zamietnutí udelenia licencií na vývoz do tretích krajín; okrem toho vyzýva pracovnú skupinu COARM, ako je uvedené v článku 7 spoločnej pozície, aby sa usilovala o lepšiu výmenu „príslušných informácií vrátane informácií o oznámeniach o zamietnutí a o politikách vývozu zbraní“ a iných „opatrení na ďalšie zvýšenie konvergencie“; navrhuje preto, aby sa uskutočnila výmena vnútroštátnych posúdení a úsilie sa zameralo na spoločné únijné posúdenie situácie v jednotlivých krajinách alebo potenciálnych príjemcov vývozu vzhľadom na zásady a kritériá spoločnej pozície v rámci SZBP a po porade s vonkajšími zainteresovanými stranami vrátane Európskeho parlamentu; žiada o pravidelnú aktualizáciu zoznamu tretích krajín, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v spoločnej pozícii;

48.  domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali navrhnúť partnerské preskúmania s cieľom nabádať vnútroštátne orgány, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti zhromažďovania a spracovania údajov, podporovali lepšie chápanie rôznych vnútroštátnych prístupov, zisťovali rozdiely, pokiaľ ide o výklad ôsmich kritérií, a diskutovali o spôsoboch a prostriedkoch zlepšenia harmonizácie, súladu a konvergencie medzi členskými štátmi;

49.  je pevne presvedčený, že konzistentnejšie vykonávanie spoločnej pozície EÚ je nevyhnutné pre dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra, ktorý si zakladá hodnotách a že vyššia úroveň konvergencie, pokiaľ ide o úplné uplatňovanie kritérií, účinnejšie zabezpečí dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva všetkými stranami zapojenými do obchodu so zbraňami, prispeje k podpore mieru a stability a posilní strategické bezpečnostné záujmy a strategickú autonómnosť EÚ; domnieva sa, že sa tým posilní vykonávanie SZBP;

50.  nazdáva sa, že licencie na výrobu v tretích krajinách by sa nemali udeľovať v prípade, ak by to umožnilo obchádzanie ôsmich kritérií spoločnej pozície alebo iných smerníc EÚ o vývoze zbraní;

51.  zdôrazňuje, že účinné kontroly konečného použitia vedú k zodpovednejšej vývoznej politike, a najmä by mohli znížiť riziko zneužitia; v tejto súvislosti víta projekt iTrace financovaný z prostriedkov EÚ, podporuje jeho pokračovanie a odporúča použitie podobného nástroja na sledovanie legálneho vývozu zbraní z členských štátov EÚ do tretích krajín; vyzýva Radu, členské štáty a ESVČ, aby vytvorili komplexný program odbornej prípravy a budovania kapacít pre úradníkov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ v oblasti kontroly vývozu zbraní so silným dôrazom na spoločné chápanie ôsmich kritérií, spoločné posudzovanie rizika, zavedenie záruk a overovanie pred udelením licencie a po ňom; nabáda vlády členských štátov, aby podnikli kroky na zabezpečenie lepšieho dodržiavania ich nariadení o konečnom použití vrátane uplatňovania kontrol po dodaní; zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočný objem finančných prostriedkov EÚ na zabezpečenie toho, že je k dispozícii potrebný personál na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a v delegáciách a na veľvyslanectvách v dovážajúcich krajinách na účely vykonávania skutočných posúdení rizika, kontrol konečného použitia a overovania po dodaní; vyzýva ESVČ a pracovnú skupinu COARM, aby v rámci výročnej správy prostredníctvom iTrace informovali o akomkoľvek zistenom zneužívaní tovaru s pôvodom v EÚ;

52.  domnieva sa, že rastúci význam úrovne EÚ pri výrobe zbraní, nedávne závery Rady o konvergencii vývozu zbraní a vytvorenie EPF by mal doplniť mechanizmus na monitorovanie a kontrolu na úrovni EÚ založený na úplnom dodržiavaní ôsmich kritérií; pripomína definíciu pojmu „európska politika v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania“ podľa článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ; je presvedčený, že „združovanie a spoločné využívanie“ a užšia spolupráca v politike zbrojenia a verejného obstarávania sú možné len vtedy, ak sú zavedené dôsledné kontroly vývozu, opatrenia na vzájomné informovanie a pravidelná parlamentná kontrola a ak sú vynútiteľné silné sankčné mechanizmy v prípade nedodržiavania spoločných pravidiel, pokiaľ ide o projekty financované z prostriedkov EÚ; ďalej žiada, aby mohol Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi zaručiť parlamentnú kontrolu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a jej rozpočtu;

53.  vyzýva pracovnú skupinu COARM, aby preskúmala otázku transparentnosti pri vývoze zbraní spolu s otázkou transparentnosti pri udeľovaní licencií na vývoz položiek s dvojakým použitím a aby zvážila uplatňovanie spoločných prístupov k transparentnosti v rámci oboch nástrojov; domnieva sa, že rastúca kontrola obchodu s položkami s dvojakým použitím zo strany Komisie v súvislosti s uplatňovaním revidovaného nariadenia EÚ o položkách s dvojakým použitím by mala byť vyvážená posilnenou účasťou a úlohou dohľadu Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť zodpovednosť;

54.  zdôrazňuje škodlivý účinok, ktorý môže mať nekontrolovaný vývoz technológií kybernetického dohľadu spoločnosťami EÚ na bezpečnosť digitálnej infraštruktúry a na ľudské práva; vyjadruje znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti politikom, aktivistom a novinárom; dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť rýchlej, účinnej a komplexnej aktualizácie nariadenia EÚ o položkách s dvojakým použitím; opätovne poukazuje na pozíciu Európskeho parlamentu k prepracovaniu nariadenia o položkách s dvojakým použitím, ktorého cieľom je zabrániť vývozu, predaju, aktualizácii a údržbe vybavenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa môže použiť na vnútornú represiu, vrátane internetového sledovania; v tejto súvislosti víta pokračujúce úsilie inštitúcií EÚ v kontexte prebiehajúcich medziinštitucionálnych rokovaní zameraných na aktualizáciu nariadenia EÚ o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

55.  považuje pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, orgánmi kontroly vývozu zbraní, priemyselnými združeniami a občianskou spoločnosťou za napomáhajúce zmysluplnú transparentnosť; vyzýva národné parlamenty, aby si vymieňali najlepšie postupy podávania správ a dohľadu s cieľom posilniť kontrolnú úlohu všetkých národných parlamentov v rozhodnutiach o vývoze zbraní; vyzýva pracovnú skupinu COARM, aby pokračovala v dialógu s občianskou spoločnosťou a príslušnými priemyselnými odvetviami, ako aj v konzultáciách, ktoré vedie s Európskym parlamentom a orgánmi kontroly vývozu zbraní; nabáda občiansku spoločnosť a akademickú obec, aby sa viac angažovali a posilnili dialóg s pracovnou skupinou COARM a aby uskutočňovali nezávislú kontrolu vývozov obrannej technológie a zariadenia; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby podporovali takéto činnosti, a to aj prostredníctvom väčšieho objemu finančných zdrojov;

56.  v duchu záverov Rady zo 16. septembra 2019 zdôrazňuje potrebu zmysluplného parlamentného dohľadu a potrebu každoročne odpovedať na výročnú správu COARM správou Európskeho parlamentu, aby sa zabezpečila minimálna parlamentná kontrola;

57.  nabáda členské štáty, aby pomáhali tretím krajinám vo vytváraní, zlepšovaní a uplatňovaní kontrolných systémov zbraní v súlade so spoločnou pozíciou;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 239, 17.9.2019, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ C 453, 14.12.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 437, 30.12.2019, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 17, 23.1.2018, s. 40.
(5) Ú. v. EÚ L 139, 30.5.2017, s. 38.
(6) Ú. v. EÚ L 330, 20.12.2019, s. 53.
(7) Ú. v. EÚ C 85, 13.3.2020, s. 1.
(8) Zmluva o obchodovaní so zbraňami, OSN, 13-27217.
(9) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.
(11) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 307, 15.11.2016, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 30.
(14) Ú. v. EÚ L 101, 1.4.2020, s. 4.
(15) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2019, s. 1.
(16) https://sustainabledevelopment.un.org/sdg16
(17) A/HRC/35/8.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2018)0451.
(19) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 63.
(20) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 178.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2019)0330.
(22) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 142.
(23) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 146.
(24) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 104.
(25) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.
(26) Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI), informačný list z marca 2020 s názvom Trendy v medzinárodných transferoch zbraní, 2019.
(27) https://www.sanctionsmap.eu/#/main?checked=
(28) Záver 11 záverov Rady o preskúmaní spoločnej pozície Rady 2008/944/CFSP z 8. decembra 2008 o kontrole vývozu zbraní v znení, ktoré prijala Rada (všeobecné záležitosti), Rada Európskej únie, 12195/19, COARM 154, Brusel, 16. septembra 2019.

Posledná úprava: 12. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia