Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2782(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0290/2020

Rozpravy :

PV 17/09/2020 - 11.1
CRE 17/09/2020 - 11.1

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0233

Prijaté texty
PDF 143kWORD 50k
Štvrtok, 17. septembra 2020 - Brusel
Situácia na Filipínach vrátane prípadu Marie Ressovej
P9_TA(2020)0233RC-B9-0290/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o situácii na Filipínach vrátane prípadu Marie Ressovej (2020/2782(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Filipínach, najmä na uznesenie z 15. septembra 2016(1), zo 16. marca 2017(2) a z 19. apríla 2018(3),

–  so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (vtedy Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)), ktoré boli nadviazané 12. mája 1964,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov z 10. februára 2020 o vykonaní posúdenia Filipín za obdobie 2018 – 2019 na účely osobitného stimulačného opatrenia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) (SWD(2020)0024),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ zo 16. júna 2020 o odsúdení Marie Ressovej a Reynalda Santosa,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú Rada OSN pre ľudské práva prijala 11. júla 2019, o presadzovaní a ochrane ľudských práv na Filipínach,

–  so zreteľom na správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 30. júna 2020 o situácii v oblasti ľudských práv na Filipínach,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na zákon Filipínskej republiky č. 11479 z 3. júla 2020, známy aj ako zákon o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Filipíny a EÚ majú dlhotrvajúce diplomatické, hospodárske, kultúrne a politické vzťahy; keďže Európska únia a Filipíny ratifikáciou dohody o partnerstve a spolupráci opätovne potvrdili svoj spoločný záväzok dodržiavať zásady dobrej správy veci verejných, demokracie, právneho štátu, ľudských práv, podpory sociálneho a hospodárskeho rozvoja, mieru a bezpečnosti v tomto regióne;

B.  keďže v správe vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv na Filipínach z 30. júna 2020 sa uvádza, že vraždy súvisiace s protidrogovou kampaňou vlády boli „rozšírené a systematické“ a že podľa vládnych údajov bolo zabitých najmenej 8 663 osôb; keďže existujú odhady, ktoré uvádzajú až trojnásobok tohto počtu; keďže prezident Duterte výslovne nabádal políciu, aby vykonávala mimosúdne popravy, a prisľúbil jej príslušníkom imunitu, zatiaľ čo policajti zapojení do takýchto praktík boli povýšení; keďže prezident Duterte prisľúbil, že bude pokračovať vo svojej protidrogovej kampani až do konca svojho súčasného prezidentského funkčného obdobia v roku 2022; keďže väčšina obetí pochádza z chudobných a marginalizovaných komunít;

C.  keďže priestor pre občiansku spoločnosť sa stále viac zužuje; keďže obhajcovia ľudských práv, novinári a aktivisti pravidelne čelia hrozbám, obťažovaniu, zastrašovaniu a násiliu za to, že sa snažia odhaliť údajné mimosúdne popravy a iné prípady porušovania ľudských práv v krajine; keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) „sa obhajoba ľudských práv bežne kladie na rovnakú úroveň ako povstalecká činnosť“; keďže podľa OHCHR bolo v období od januára 2015 do decembra 2019 zabitých najmenej 208 obhajcov ľudských práv, novinárov a odborárov vrátane 30 žien;

D.  keďže Maria Ressa, filipínska novinárka, spoluzakladateľka a výkonná riaditeľka spravodajského webového sídla Rappler, čelí už dlho problémom kvôli svojej kritike vládnej „vojny proti drogám“ a kritickému informovaniu o mimosúdnych popravách na webovom sídle Rappler; keďže Maria Ressa a Reynaldo Santos Jr, investigatívny novinár pre Rappler, boli obvinení z „kybernetického ohovárania“ a 15. júna 2020 ich regionálny trestný súd v Manile odsúdil na neurčitý trest, pričom im hrozí trest odňatia slobody až na šesť rokov; keďže Maria Ressa a webové sídlo Rappler čelia najmenej šiestim ďalším obvineniam;

E.  keďže začiatkom júla 2020 filipínsky Kongres hlasoval za odmietnutie obnovenia vysielacej licencie ABS-CBN, najväčšej televíznej a rozhlasovej siete krajiny; keďže skutočnosť, že prezident Duterte odmietol obnoviť vysielaciu licenciu, sa považuje za odvetný akt za informovanie týchto médií o protidrogovej kampani a o závažnom porušovaní ľudských práv;

F.  keďže senátorka Leila de Lima, jedna z hlavných odporcov protidrogovej kampane prezidenta Duterteho, bola 19. septembra 2016 odvolaná z funkcie predsedníčky výboru Senátu pre spravodlivosť a ľudské práva a od svojho zatknutia 24. februára 2017 zostáva vo väzbe; keďže existujú vážne obavy, že trestné činy, z ktorých bola senátorka de Lima obvinená, sú vykonštruované a politicky motivované;

G.  keďže podľa organizácie Global Witness bolo v roku 2019 zabitých najmenej 43 obhajcov práv k držbe pôdy; keďže väčšina z nich boli vedúcimi predstaviteľmi komunít a aktívnymi účastníkmi kampaní proti ťažobným projektom a agropodnikaniu;

H.  keďže domorodé obyvateľstvo na Filipínach predstavuje 10 – 20 % celkového obyvateľstva; keďže v roku 2018 osobitný spravodajca OSN pre práva pôvodného obyvateľstva označil Filipíny za jednu z krajín s najvyšším výskytom kriminalizácie a útokov proti obhajcom ľudských práv pôvodného obyvateľstva na svete; keďže OSN varovala, že militarizácia území domorodého obyvateľstva a obmedzovanie slobody zhromažďovania a prejavu narastajú a že tento vývoj úzko súvisí s obchodnými záujmami; keďže pretrvávajúci nedostatok bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja na ostrove Mindanao, ako aj nahlásené porušenia medzinárodného humanitárneho práva a nedostatočný pokrok v oblasti spravodlivosti v prechodnom období a zmierenia sú aj naďalej vážnymi obavami;

I.  keďže Zara Alvarez, právna pracovníčka skupiny pre ľudské práva Karapatan, bola zastrelená 17. augusta 2020; keďže Zara Alvarez bola opakovane vystavená vyhrážkam, bola vystavená obťažovaniu z dôvodu svojej práce v oblasti ľudských práv a bola 13. členom svojej organizácie zabitým od polovice roka 2016; keďže Randall „Randy“ Echanis, obhajca mieru, aktivista za práva k držbe pôdy a člen skupiny Karapatan, bol mučený a zabitý 10. augusta 2020; keďže podľa OHCHR boli pán Echanis aj pani Alvarezová opakovane označovaní „červenou“ (označení ako teroristi alebo komunisti) a ich mená boli uvedené na zozname najmenej 600 osôb, v prípade ktorých filipínske ministerstvo spravodlivosti požiadalo v roku 2018 súd, aby ich vyhlásil za teroristov;

J.  keďže OHCHR a osobitní spravodajcovia OSN vyjadrili obavy v súvislosti s tým, čo je zrejme „metódou zastrašovania“ nezávislých spravodajských zdrojov; keďže v roku 2020 sa Filipíny podľa svetového indexu slobody tlače, ktorý každoročne uverejňuje organizácia Novinári bez hraníc, umiestnili spomedzi 180 krajín na 136. mieste; keďže odvtedy, keď sa prezident Duterte dostal k moci, bolo zavraždených 16 novinárov;

K.  keďže v marci 2018 sa Filipíny stiahli z Medzinárodného trestného súdu (MTS) po tom, ako MTS začal „predbežné preskúmanie“ sťažnosti podanej proti prezidentovi Dutertemu v súvislosti s vysokým počtom zabití v rámci protidrogovej kampane;

L.  keďže v roku 2017 filipínska Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona o obnovení trestu smrti; keďže tento návrh zákona si vyžaduje predchádzajúci súhlas Senátu, aby ho prezident Duterte, ktorý aktívne bojuje za jeho obnovenie, mohol zaviesť do právneho poriadku; keďže opätovné zavedenie trestu smrti by bolo jasným porušením Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého sú Filipíny zmluvnou stranou;

M.  keďže orgány Filipín prijali 3. júla 2020 nový zákon o boji proti terorizmu; keďže podľa miestnych skupín občianskej spoločnosti zákon znepokojivo oslabuje záruky v oblasti ľudských práv, rozširuje vymedzenie pojmu terorizmus a predlžuje obdobie zadržiavania bez zatýkacieho rozkazu z 3 na 14 dní, čím sa stierajú významné rozdiely medzi kritikou, trestnou činnosťou a terorizmom, čo vyvoláva otázky týkajúce sa zákonnosti a ďalej zvyšuje riziko porušovania ľudských práv;

N.  keďže prezident Duterte sa opakovane zapája do sexistických a mizogýnnych prejavov a foriem správania; keďže podľa miestnych mimovládnych organizácií sa počet prípadov násilia a sexuálneho zneužívania žien vrátane obhajkýň ľudských práv počas funkčného obdobia Duterteho zvýšil; keďže obhajkyne ľudských práv čelia ponižujúcim a sexuálne ladeným komentárom, hrozbám znásilnenia a útokom;

O.  keďže v správe Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov (ITUC) z roku 2020 sú Filipíny zaradené medzi 10 najnebezpečnejších krajín na svete pre pracovníkov; keďže filipínske odborové hnutie sa sťažuje na potláčanie práv pracovníkov, a to aj prostredníctvom označovania „červenou“, zmiznutí a zabíjania zástupcov pracovníkov a odborárov;

P.  keďže komunita LGBTQI čelí neustálemu obťažovaniu; keďže prezident Duterte opakovane poukazuje na sexuálnu orientáciu politických oponentov, aby ich očiernil, a v máji 2019 vydal verejné vyhlásenia, z ktorých vyplýva, že homosexualita je chorobou; keďže v júni 2020 polícia tvrdo zakročila proti dúhovému pochodu LGBTQI a údajne zatkla 20 osôb;

Q.  keďže sa odhaduje, že na Filipínach je 60 000 až 100 000 detí zapojených do sietí zaoberajúcich sa prostitúciou; keďže neurčený počet detí je nútený pracovať za pracovných podmienok, ktoré znamenajú vykorisťovanie; keďže UNICEF vyjadril vážne znepokojenie nad znížením veku trestnej zodpovednosti;

R.  keďže v roku 2019 sa Filipíny v rebríčku korupcie, ktorý každoročne uverejňuje Transparency International, umiestnili spomedzi 180 krajín na 113. mieste;

S.  keďže od 25. decembra 2014 Filipíny využívajú posilnené obchodné preferencie v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP+); keďže toto postavenie závisí od ratifikácie a vykonávania 27 medzinárodných dohovorov o ľudských právach, pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných; keďže v roku 2019 získalo v rámci tohto systému preferenčné zaobchádzanie 25 % celkového filipínskeho vývozu do EÚ (takmer 2 miliardy EUR); keďže napriek tomu, že EÚ zaznamenala výrazné zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv v krajine, doteraz neaktivovala mechanizmus, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu týchto obchodných výhod;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou situáciou v oblasti ľudských práv na Filipínach pod vedením prezidenta Duterteho; berie na vedomie uverejnenie správy vysokého komisára OSN pre ľudské práva z júna 2020 a vyzýva filipínsku vládu, aby prijala a vykonala všetky odporúčania uvedené v tejto správe;

2.  dôrazne odsudzuje tisíce mimosúdnych popráv a iných závažných porušení ľudských práv v súvislosti s tzv. „vojnou proti drogám“; vyzýva filipínsku vládu, aby okamžite skoncovala so všetkými násilnosťami zameranými na podozrivých z drogovej činnosti a aby rozpustila súkromné a štátom podporované polovojenské skupiny; trvá na tom, že boj proti nelegálnym drogám sa musí vykonávať v plnom súlade s riadnym legislatívnym procesom v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom a s dôrazom na verejné zdravie;

3.  odsudzuje všetky hrozby, obťažovanie, zastrašovanie, znásilňovanie a násilie voči tým, ktorí sa snažia odhaliť údajné mimosúdne popravy a iné porušenia ľudských práv v krajine vrátane aktivistov v oblasti ľudských práv a životného prostredia, odborárov a novinárov; odsudzuje zneužívanie právneho a justičného systému ako prostriedku na umlčanie kritických hlasov;

4.  vyzýva filipínske orgány, aby bezodkladne vykonali nestranné, transparentné, nezávislé a zmysluplné vyšetrovanie všetkých mimosúdnych popráv vrátane úmrtí Joryho Porquiu, Randalla „Randyho“ Echanisa a Zary Alvarezovej, ako aj iných údajných porušení;

5.  je znepokojený zhoršujúcou sa úrovňou slobody tlače na Filipínach; odsudzuje všetky hrozby, obťažovanie, zastrašovanie, nespravodlivé trestné stíhania a násilie voči novinárom vrátane prípadu Marie Ressovej; žiada, aby sa zrušili všetky politicky motivované obvinenia voči nej a jej kolegom; pripomína, že sloboda tlače a sloboda prejavu sú základnými prvkami demokracie; vyzýva filipínske orgány, aby obnovili vysielaciu licenciu hlavnej audiovizuálnej skupiny ABS-CBN; vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov EÚ v Manile, aby pozorne sledovali konanie voči Marii Ressovej a Reynaldovi Santosovi ml. a poskytli im všetku potrebnú pomoc;

6.  opakuje svoju výzvu filipínskym orgánom, aby stiahli všetky politicky motivované obvinenia proti senátorke Leile de Limovej, aby ju prepustili, kým čaká na súdny proces, umožnili jej slobodne vykonávať jej práva a povinnosti ako volenej zástupkyni a aby jej počas väzby poskytli primerané bezpečnostné a hygienické podmienky; vyzýva EÚ, aby jej prípad naďalej pozorne sledovala;

7.  opätovne pripomína svoju zásadnú podporu všetkým obhajcom ľudských práv a životného prostredia na Filipínach a ich práci; vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov v krajine, aby zintenzívnili svoju podporu občianskej spoločnosti pri svojich kontaktoch s filipínskymi orgánmi a aby využili všetky dostupné nástroje na zvýšenie podpory práce obhajcov ľudských práv a životného prostredia a v prípade potreby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch EÚ;

8.  naliehavo vyzýva filipínske orgány, aby uznali, že obhajcovia ľudských práv zohrávajú legitímnu úlohu pri zaručovaní mieru, spravodlivosti a demokracie; vyzýva filipínske orgány, aby za každých okolností zaručili fyzickú a psychickú integritu všetkých obhajcov ľudských práv a novinárov v krajine a aby zabezpečili, že budú môcť vykonávať svoju prácu v priaznivom prostredí a bez strachu z odvetných opatrení; víta skutočnosť, že filipínska Snemovňa reprezentantov jednomyseľne prijala zákon o ochrane obhajcov ľudských práv, a vyzýva Senát a prezidenta, aby ho bezodkladne vykonali;

9.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym prijatím zákona o boji proti terorizmu a pripomína, že za žiadnych okolností nemožno za teroristické činy považovať obhajovanie, protesty, nesúhlas, štrajky a iné podobné uplatňovanie občianskych a politických práv;

10.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na prebiehajúcom 45. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva podporili prijatie rezolúcie s cieľom zaviesť nezávislé medzinárodné vyšetrovanie porušovania ľudských práv, ku ktorému došlo na Filipínach od roku 2016;

11.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím filipínskej vlády odstúpiť od Rímskeho štatútu; vyzýva vládu, aby toto rozhodnutie zrušila; nabáda MTS, aby pokračoval vo vyšetrovaní údajných zločinov proti ľudskosti v súvislosti so zabíjaním počas „boja proti drogám“; vyzýva filipínsku vládu, aby v plnej miere spolupracovala s Úradom prokurátora Medzinárodného trestného súdu v rámci jeho predbežného preskúmania situácie na Filipínach;

12.  opätovne vyzýva filipínske orgány, aby okamžite zastavili prebiehajúce konania, ktorých cieľom je obnoviť trest smrti; pripomína, že EÚ považuje trest smrti za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od kriminálneho správania;

13.  naliehavo vyzýva Filipíny, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva týkajúce sa ochrany ľudských práv pôvodného obyvateľstva, a to aj v súvislosti s ozbrojeným konfliktom; vyzýva vládu, aby dodržiavala ich práva, posilňovala ich postavenie a prijala účinnú politiku na zlepšenie ich životných podmienok;

14.  odsudzuje všetky formy násilia voči ženám a pripomína, že takéto násilie predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat; dôrazne odsudzuje opakované mizogýnske vyhlásenia prezidenta Duterteho; vyzýva prezidenta, aby sa k ženám správal s úctou a upustil od podnecovania k násiliu voči ženám;

15.  odsudzuje všetky formy násilia voči LGBTQI osobám a pripomína, že takéto násilie predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat; dôrazne odsudzuje hanlivé a sexistické vyhlásenia prezidenta Duterteho o osobách, ktoré sa identifikujú ako osoby patriace do komunity LGBTQI;

16.  je znepokojený rastúcou úrovňou korupcie v súčasnej filipínskej štátnej správe; vyzýva filipínske orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti účinného riešenia korupcie; zdôrazňuje, že je dôležité v tejto súvislosti dodržiavať základné zásady demokracie a právneho štátu;

17.  pripomína, že opatrenia prijaté vládami v reakcii na pandémiu by mali chrániť ľudské práva občanov a nemali by ich oslabovať; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali byť nevyhnutné, primerané a nediskriminačné, mali by byť v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a vnútroštátnymi právnymi predpismi a mali by sa zachovať len tak dlho, ako sa to vyžaduje, a nemali by sa používať ako zámienka na obmedzovanie demokratického a občianskeho priestoru, základných slobôd a dodržiavania zásad právneho štátu;

18.  je znepokojený obchodovaním s ľuďmi, verbovaním do vojska a zapájaním detí do konfliktov v krajine a naliehavo vyzýva filipínsku vládu, aby takéto praktiky zastavila; nabáda vládu, aby zvýšila svoje úsilie o ochranu všetkých detí pred zneužívaním a aby presadzovala ich práva vrátane práva na vzdelanie domorodých detí; dôrazne odmieta akýkoľvek návrh na ďalšie zníženie veku trestnej zodpovednosti;

19.  odsudzuje hrozby, zastrašovanie a osobné útoky namierené proti držiteľom mandátu v rámci osobitných postupov OSN; naliehavo vyzýva filipínske orgány, aby spolupracovali s OHCHR a všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv, a to aj uľahčením návštev krajiny a upustením od zastrašovania alebo pomsty voči nim;

20.  vzhľadom na závažnosť porušovania ľudských práv v krajine vyzýva Európsku komisiu, aby vzhľadom na absenciu akéhokoľvek podstatného zlepšenia a ochoty spolupracovať zo strany filipínskych orgánov okamžite začala konanie, ktoré by mohlo viesť k dočasnému zrušeniu preferencií VSP+;

21.  vyzýva filipínske orgány, aby podporili vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a zabezpečili účinné procesy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv pre investičné, rozvojové a obchodné projekty, najmä pokiaľ ide o rozsiahle nadobúdanie poľnohospodárskych podnikov, ťažobný priemysel, infraštruktúrne projekty a spoluprácu so zapojením sektora bezpečnosti; vyzýva spoločnosti so sídlom v EÚ alebo pôsobiace v rámci EÚ, aby prísne dodržiavali hlavné zásady OSN a medzinárodné a vnútroštátne právne predpisy v oblasti ľudských práv a aby vykonávali dôkladný a komplexný proces náležitej starostlivosti v súvislosti so všetkými svojim obchodnými operáciami a vzťahmi v rámci krajiny;

22.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby pozorne monitoroval situáciu na Filipínach a pravidelne podával správy Európskemu parlamentu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a Filipínskemu kongresu, vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

(1) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 123.
(2) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 113.
(3) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 104.

Posledná úprava: 12. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia