Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj na jej články 4, 6, 9, 21, 67, 114, 153, 169 a 191,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 35 a 45,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice(1) (Kódex schengenských hraníc),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(2) (smernica o voľnom pohybe) a na zásadu nediskriminácie, ktorá je v nej zakotvená,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie týkajúce sa opatrení v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb(3), ako aj na uplatňovanie voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach – COVID-19(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2020 o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (COM(2020)0399),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID-19(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti EÚ rýchlo reagovať v prípade ďalšieho šírenia ochorenia COVID-19 v budúcnosti (COM(2020)0318),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. septembra 2020 na odporúčanie Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (COM(2020)0499),

–  so zreteľom na najnovšiu správu o hrozbách pre prenosné choroby (CDTR) Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a na usmernenia ECDC v oblasti verejného zdravia a protokoly ohlasovania COVID-19,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91(9),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pandémia COVID-19 prešla z akútnej fázy do fázy riadenia chronického rizika; keďže sa javí ako pravdepodobné, že vírus zostane aktívny dovtedy, kým sa nenájde účinná a bezpečná očkovacia látka a nebude dodaná v dostatočne veľkých množstvách na zabezpečenie riadnej ochrany veľmi veľkej časti svetovej populácie; keďže to znamená, že v ťažkých podmienkach budeme žiť ešte aspoň niekoľko nasledujúcich mesiacov;

B.  keďže prevalencia, intenzita a trvanie šírenia COVID-19 sa v jednotlivých členských štátoch a jednotlivých regiónoch toho istého členského štátu výrazne odlišujú;

C.  keďže viaceré očkovacie látky sú v pokročilých etapách testovania, avšak žiadna očkovacia látka zatiaľ nemá ukončený postup povoľovania na uvedenie trh EÚ;

D.  keďže bežná chrípková sezóna s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši počet osôb s miernymi symptómami, ktoré by mali byť otestované;

E.  keďže kapacita testovania v niektorých členských štátoch je ešte stále nedostatočná; keďže ľudia musia niekedy na výsledky testov na COVID-19 čakať aj viac dní; keďže to výrazne ovplyvňuje ich možnosti pracovať a cestovať;

F.  keďže niektoré členské štáty odmietajú uznávať testy na COVID-19 vykonané v inom členskom štáte; keďže táto nedôvera výrazne komplikuje život ľudí;

G.  keďže porovnávanie údajov v rámci EÚ sťažujú rozdielne prístupy k zhromažďovaniu údajov o COVID-19;

H.  keďže naďalej neexistuje harmonizovaná metodológia zberu a hodnotenia počtu infikovaných osôb ani harmonizovaná metodológia farebného označovania pre COVID-19; keďže v dôsledku tejto nedostatočnej harmonizácie sa údaje o nakazených osobách v jednotlivých členských štátoch často vykladajú veľmi rozdielne, čo môže viesť k neprimeranej diskriminácii občanov z iných členských štátov;

I.  keďže reakcia EÚ na pandémiu COVID-19 je naďalej poznamenaná nedostatočnou koordináciou členských štátov navzájom a s inštitúciami EÚ, pokiaľ ide o koordináciu opatrení v oblasti verejného zdravia vrátane obmedzenia pohybu osôb v rámci hraníc a cez hranice;

J.  keďže vzhľadom na nedávny nárast počtu nových prípadov COVID-19 v celej EÚ členské štáty opäť prijali rozdielne nekoordinované opatrenia týkajúce sa voľného pohybu osôb prichádzajúcich z iných krajín EÚ a v niektorých prípadoch zatvorili hranice; keďže každý členský štát zaviedol vlastné vnútroštátne opatrenia bez koordinácie na úrovni EÚ vrátane povinnej alebo odporúčanej karantény (s rôznym trvaním), negatívnych testov na polymerázovú reťazovú reakciu (PCR) pri príchode s rôznou maximálnou platnosťou, používania rozdielnych vnútroštátnych formulárov na lokalizáciu cestujúcich, rôznych kritérií na vymedzenie rizikových oblastí a rozdielnych opatrení týkajúcich sa používania ochranných rúšok;

K.  keďže mnohí Európania museli postupovať podľa rozdielnych predpisov nielen podľa svojej štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, ale aj podľa destinácie svojej cesty; keďže v letnom období táto nedostatočná koordinácia spôsobila zmätok v kontrolách a opatreniach na hraniciach, ako aj letiskách a železničných staniciach;

L.  keďže kríza COVID-19 mala závažný vplyv nielen na zdravie a v mnohých prípadoch aj vysoko negatívne dôsledky pre základné práva a výmenu v oblasti hospodárstva, vedy, cestovného ruchu a kultúry;

M.  keďže poskytovanie zdravotnej starostlivosti je predovšetkým v právomoci členských štátov, no verejné zdravie je spoločnou právomocou členských štátov a Únie;

N.  keďže súčasné parametre zmlúv ešte dávajú Európskej únii priestor na lepšie výsledky v oblasti politiky verejného zdravia; keďže ustanovenia zmlúv o verejnom zdraví sa stále nedostatočne využívajú z pohľadu záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť; keďže výzva Európskeho parlamentu na vytvorenie Európskej zdravotnej únie, ako sa uvádza v jeho uznesení z 10. júla 2020, sa v tejto súvislosti opakuje;

O.  keďže cezhraničné hrozby sa dajú riešiť len spoločne, a preto si vyžadujú spoluprácu a solidaritu celej Únie a spoločný európsky prístup;

P.  keďže od začiatku výraznejšieho šírenia COVID-19 v EÚ Európsky parlament opakovane vyzýval Komisiu a členské štáty, aby prijali koordinované opatrenia týkajúce sa voľného pohybu osôb, tovaru a služieb na vnútornom trhu; keďže voľný pohyb osôb, tovaru a služieb predstavuje tri základné piliere štyroch slobôd, na ktorých je založené riadne fungovanie vnútorného trhu;

Q.  keďže opatrenia členských štátov vrátane opätovného zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach ovplyvňujú práva a slobody ľudí zakotvené v práve Únie; keďže opatrenia členských štátov alebo Únie by mali vždy rešpektovať základné práva; keďže tieto opatrenia by mal byť záväzné, primerané, dočasné a svojím rozsahom obmedzené;

R.  keďže vzájomná solidarita členských štátov nie je možnosťou, ale zmluvnou povinnosťou a tvorí súčasť našich európskych hodnôt;

S.  keďže nekoordinované obmedzenia slobody pohybu osôb v EÚ výrazne rozdrobujú vnútorný trh;

T.  keďže Komisia už podnikla rôzne iniciatívy na zlepšenie koordinácie, ako je prijatie usmernení, oznámenia, administratívne listy a návrhy odporúčania Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19;

U.  keďže Rada by mala toto odporúčanie podporiť a prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby členské štáty koordinovali svoje rozhodnutia a kroky s cieľom zastaviť či obmedziť šírenie vírusu;

V.  keďže návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru je mimoriadne dôležitý pre zabezpečenie zásady slobody pohybu a funkčného vnútorného trhu ako dvoch z hlavných úspechov európskej integrácie a ako kľúčového predpokladu oživenia hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19;

W.  keďže rozdielne cestovné obmedzenia viedli mnohých občanov k zrušeniu letov, za ktoré im ešte neboli vrátené peniaze;

X.  keďže Európsky parlament ako spoluzákonodarca a jediná inštitúcia volená priamo občanmi EÚ musí byť neopomenuteľným a nevyhnutným účastníkom všetkých diskusií o koordinácii EÚ na riešenie tejto krízy v oblasti zdravia;

Y.  keďže sa javí, že členské štáty nevyvodili dôsledky z obdobia na začiatku krízy; keďže neexistuje spoločná európska zdravotná politika, ale celý rad vnútroštátnych politík;

Z.  keďže EÚ musí plánovať do budúcnosti umožnili, aby mohla čeliť možnému pokračovaniu pandémie COVID-19 a/alebo iným možným podobným krízam;

1.  vyjadruje znepokojenie nad dosahom pandémie COVID-19 a jej dlhodobými dôsledkami na životné podmienky ľudí na celom svete, najmä najzraniteľnejších skupín a osôb v zraniteľnej situácii, ako sú starší a už predtým chorí;

2.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom prípadov COVID-19 vo viacerých členských štátoch od júna a rozhodne zdôrazňuje potrebu spoločného koordinovaného riadenia zdravia s cieľom účinného boja proti tejto pandémii;

3.  poukazuje na to, že je dôležité ubezpečiť občanov o dôslednosti opatrení prijímaných v jednotlivých členských štátoch, čo pomôže presvedčiť občanov, aby tieto opatrenia dodržiavali;

4.  pripomína, že sloboda pohybu je pre občanov Únie základným právom zakotveným v zmluvách EÚ a Charte základných práv EÚ;

5.  vyzdvihuje, že toto právo môže byť obmedzené len z konkrétnych a obmedzených dôvodov verejného záujmu, konkrétne ochrany verejného poriadku a verejnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že takéto obmedzenia sa môžu uplatňovať len v súlade s Kódexom schengenských hraníc a všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie;

6.  zdôrazňuje, že kontroly na vnútorných hraniciach sú krajným riešením, a pripomína, že členské štáty by mali overiť, či by na dosiahnutie toho istého cieľa neboli rovnako vhodné alebo vhodnejšie iné opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali možnosť zaviesť minimálne zdravotné kontroly a/alebo primerané policajné kontroly ako lepšiu alternatívu k zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach a aby prijímali len také opatrenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné, koordinované a primerané;

7.  domnieva sa, že je nevyhnuté ponechať vnútorné hranice EÚ otvorené pre tovar a služby v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru, keďže zatváranie vnútorných hraníc by mohlo mať škodlivý vplyv na vnútorný trh; zdôrazňuje, že záväzok prijímať spoločné opatrenia, vďaka ktorým sa obnoví dôvera medzi členskými štátmi s cieľom pokračovať vo voľnom pohybe osôb, tovaru a služieb v rámci vnútorného trhu;

8.  opätovne zdôrazňuje svoju naliehavú výzvu Komisii a členským štátom, aby sa v tejto súvislosti usilovali o lojálnu, štruktúrovanú a účinnú spoluprácu s cieľom vymedziť a predvídať potrebu spoločných opatrení;

9.  zdôrazňuje, že Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) naďalej poukazuje na rozdiely v zhromažďovaní údajov a ich vykazovaní členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto nedostatočná harmonizácia nám neumožňuje kedykoľvek dostať jasný a úplný obraz o šírení vírusu v Európe;

10.  zdôrazňuje, že ECDC odvádza neoceniteľnú prácu a malo by sa mu okamžite poskytnúť viac zdrojov vrátane stáleho personálu, aby mohlo pokračovať vo svojej činnosti týkajúcej sa ochorenia COVID-19 a zároveň mohlo pokračovať vo svojej práci v oblasti iných chorôb a obnoviť ju; vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu mandátu ECDC, ktorý výrazne zvýši dlhodobý rozpočet, počet zamestnancov a právomoci centra, aby mohlo neustále zabezpečovať ochranu verejného zdravia na svetovej úrovni, a to aj počas epidémií;

11.  poznamenáva, že každý členský štát postupuje podľa odporúčaní svojej vedeckej rady a len pri obmedzenej koordinácii s ostatnými členskými štátmi alebo Komisiou;

12.  domnieva sa, že ECDC by malo byť schopné primerane a účinne vyhodnotiť riziko šírenia vírusu a uverejňovať týždenne aktualizovanú mapu rizika s použitím spoločného farebného označenia, vyhotovenú podľa informácií zhromaždených a poskytnutých členskými štátmi;

13.  podporuje farebné označenie, ktoré Komisia navrhla vo svojom poslednom návrhu odporúčania Rady; domnieva sa, že navrhovaná kategorizácia (zelená, oranžová, červená a sivá) uľahčí pohyb v EÚ a poskytne občanom transparentnejšie informácie;

14.  naliehavo preto vyzýva Radu, aby urýchlene prijala a vykonala odporúčanie podľa návrhu Komisie o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19; trvá na tom, že takýto spoločný rámec má zásadný význam pre zamedzenie akéhokoľvek narušenia vnútorného trhu, a to aj stanovením jasných pravidiel pre cestujúcich, ktorí vykonávajú nevyhnutné funkcie, ako pracovníci v doprave, poskytovatelia cezhraničných služieb ako zdravotnej a starobnej starostlivosti a sezónni pracovníci;

15.  zdôrazňuje, že prijatá spoločná metodológia, prijaté kritériá a mapy vypracované ECDC by mali uľahčiť koordinovaný prístup k vlastným rozhodovacím procesom členských štátov a zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia prijaté členskými štátmi boli jednotné a dobre koordinované;

16.  potvrdzuje význam miery kumulatívnej incidencie a podielu pozitívnych testov pri hodnotení šírenia vírusu, domnieva sa však, že by sa mali zohľadňovať aj ďalšie kritériá, ako je podiel hospitalizovaných a miera obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti;

17.  výzva Komisiu, aby podporovala spoločnú metodiku zberu zdravotných údajov a počítania a vykazovania počtu úmrtí;

18.  naliehavo žiada členské štáty, aby prijali rovnaké vymedzenie pozitívneho prípadu COVID-19, úmrtia na COVID-19 a vyliečenia z infekcie;

19.  zdôrazňuje, že tieto spoločné zdravotné kritériá umožnia členským štátom a Komisii uskutočniť spoločnú analýzu epidemiologického rizika na úrovni EÚ;

20.  rozhodne víta regionálny prístup, ktorý navrhla Komisia; domnieva sa, že mapovanie rizík ECDC by sa malo vykonávať na regionálnej úrovni, nielen na vnútroštátnej; vyzýva preto členské štáty, aby zasielali ECDC údaje zhromaždené regionálnymi verejnými orgánmi;

21.  opätovne pripomína, že ECDC odporučilo členským štátom, aby dodržiavali minimálne základné opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu, ako sú hygienické opatrenia, obmedzenie kontaktov medzi ľuďmi a obmedzenie zhromažďovania, používanie rúšok na tvári v špecifickom prostredí, práca na diaľku, rozsiahle testovanie, izolácia prípadov, karanténa blízkych kontaktov a ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva;

22.  vyzýva členské štáty, aby sa riadili uvedenými odporúčaniami ECDC a vymedzili spoločný rámec zdravotných opatrení, ktoré by verejné orgány v postihnutých oblastiach mali prijať s cieľom zastaviť šírenie pandémie;

23.  uznáva, že verejné orgány by mali zvážiť a navzájom sa informovať o doplnkových opatreniach, ak sa zvýši miera prenosu, vrátane opatrení na obmedzenie pohybu obyvateľstva, zníženia počtu kontaktov na osobu, zákazu masových zhromaždení, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať vysokorizikovým oblastiam;

24.  domnieva sa, že takýto rámec by posilnil vzájomnú dôveru členských štátov a postihnutých oblastí a umožnil predchádzať reštriktívnym opatreniam;

25.  poukazuje na to, že hospodárstvo a každodenné životy ľudí v pohraničných regiónoch boli negatívne ovplyvnené uzatváraním hraníc a že niekoľko členských štátov zaviedlo osobitné výnimky a úpravy pravidiel pre tieto regióny; vyzýva preto členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť osobitostiam pohraničných regiónov, v ktorých je bežné cezhraničné dochádzanie do práce, a aby trvali na potrebe spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni v týchto oblastiach, aby spoločne vytvorili zdravotnícke mechanizmy na koordináciu a výmenu informácií v reálnom čase a aby zaviedli tzv. zelené jazdné pruhy pre pracovníkov v kľúčových odvetviach;

26.  vyzýva na prijatie a vykonávanie spoločnej stratégie testovania, v rámci ktorej by sa vo všetkých členských štátoch uznávali výsledky testov a poskytli by sa primerané testovacie kapacity s cieľom zabezpečiť, aby každý, kto potrebuje test, ho mohol podstúpiť bez neprimeraných čakacích lehôt; domnieva sa, že v prípade potreby by sa testovanie na účely cestovania malo prednostne vykonávať v krajine pôvodu; ďalej sa domnieva, že členské štáty a Komisia by mali vypracovať zoznam orgánov, ktoré môžu na tieto účely poskytnúť osvedčenie o teste, aby sa tento proces ochránil pred zneužívaním;

27.  žiada Komisiu a ECDC, aby posúdili možnosť využívania spoľahlivých, no nenákladných 15-minútových testov;

28.  poukazuje na to, že väčšina členských štátov vyvinula aplikácie na sledovanie kontaktov v súvislosti s ochorením COVID-19 s použitím rovnakej decentralizovanej architektúry; očakáva, že interoperabilita týchto aplikácií sa dosiahne na úrovni EÚ do októbra s cieľom umožniť celoúnijné sledovanie v súvislosti s ochorením COVID-19; povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby ďalej nabádali občanov, aby používali tieto aplikácie, a aby tak robili v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

29.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa pri zohľadnení stanoviska ECDC dohodli na spoločnom období karantény, pokiaľ ide o nevyhnutné a nie nevyhnutné cestovanie v rámci EÚ a nevyhnutné a nie nevyhnutné cestovanie do EÚ z tretích krajín;

30.  vyzýva členské štáty, aby prijali spoločný protokol, pokiaľ ide o monitorovanie asymptomatických pacientov, opatrenia týkajúce sa izolácie pacientov, ktorí mali pozitívny výsledok testu na COVID-19, a izoláciu kontaktov týchto pacientov;

31.  víta skutočnosť, že občania používajú formuláre na označenie miesta pobytu cestujúcich; domnieva sa, že by sa prednostne mala používať harmonizovaná verzia formulára informácií o označení miesta pobytu cestujúcich v digitálnom formáte, aby sa zjednodušilo spracovanie, a že by sa mala poskytovať aj v analógovom formáte, aby sa zabezpečil prístup všetkým Európanom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný formulár označenia miesta pobytu cestujúcich s cieľom vyvolať dôveru v celoeurópsky monitorovací systém;

32.  trvá na tom, že akékoľvek opatrenia obmedzujúce ochranu súkromia a osobných údajov musia byť zákonné, účinné na riešenie rizika pre život a verejné zdravie, musia byť striktne primerané a používať sa len na účely verejného zdravia a musia podliehať prísnym časovým lehotám; zdôrazňuje, že núdzové iniciatívy nesmú po kríze viesť k masovému dohľadu, a v tejto súvislosti požaduje záruky;

33.  zdôrazňuje, že formulár na označenie miesta pobytu cestujúcich a jeho používanie musia byť v plnom súlade s pravidlami ochrany údajov, najmä s integritou a dôvernosťou; trvá na tom, že zaznamenané údaje by sa mali používať len na sledovanie kontaktov s COVID-19, a na žiadny iný účel, v súlade so zásadou obmedzenia účelu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovali svoje príslušné právne predpisy;

34.  opakuje svoju výzvu Komisii zo svojho uznesenia o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19, aby navrhla vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia (EHRM) s cieľom reagovať na všetky druhy zdravotných kríz, posilniť prevádzkovú koordináciu na úrovni EÚ a monitorovať vytvorenie a spustenie strategickej rezervy liekov a zdravotníckych pomôcok a zabezpečiť jej riadne fungovanie; nazdáva sa, že európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia by mal formalizovať pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v rozhodnutí o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia(10) a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany;

35.  žiada, aby sa v rámci európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia vytvorila pracovná skupina pre COVID-19 pod vedením Komisie; domnieva sa, že v tejto pracovnej skupine by mali byť zastúpené všetky členské štáty, pričom každý členský štát by mal určiť kontaktné miesto z radov svojich vnútroštátnych výkonných orgánov; navrhuje, aby hlavným cieľom tejto pracovnej skupiny bolo pravidelné šírenie odporúčaní na európskej a vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že Európsky parlament by mal mať trvalý mandát na hodnotenie činnosti tejto pracovnej skupiny;

36.  pripomína, že na obmedzenie dosahu zavedených obmedzení voľného pohybu a na zabezpečenie predvídateľnosti, právnej istoty a dodržiavania opatrení zo strany občanov je nevyhnutne dôležité poskytovanie jasných, včasných a komplexných informácií verejnosti;

37.  zdôrazňuje význam jasných, dostupných a zrozumiteľných informácií o európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych počtoch infekcií, systémoch zdravotnej starostlivosti, zavedených opatreniach a obmedzeniach cestovania; zdôrazňuje, že tieto kľúčové informácie musia byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch a v jazykoch, ktoré používajú podstatné časti obyvateľstva s cieľom začleniť ľudí s migračným pôvodom;

38.  zdôrazňuje, že všetky informácie musia byť ľahko zrozumiteľné pre všetkých obyvateľov vrátane ľudí s nízkou gramotnosťou, a to použitím jasných, harmonizovaných farieb a zrozumiteľných symbolov vo verejných informáciách, a zdôrazňuje, že tieto informácie by sa mali poskytovať aj v analógovom formáte na vhodných miestach, aby sa zahrnuli aj osoby bez prístupu na internet alebo s obmedzeným prístupom k internetu;

39.  vyzýva letecké spoločnosti, aby čo najskôr odškodnili cestujúcich, ktorých let bol zrušený v dôsledku pandémie, a splnili si svoje povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 261/2004; žiada Komisiu, aby vyšetrila porušovanie práv cestujúcich počas tejto pandémie;

40.  pripomína, že počas pandémie COVID-19 došlo k masívnym narušeniam niekoľkých kriticky dôležitých odvetví, ako sú potravinárstvo, farmaceutický sektor a zdravotníctvo, a ich dodávateľských reťazcov;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinný, odolný a do budúcna stabilný vnútorný trh, na ktorom sa budú naďalej dodávať základné výrobky a poskytovať základné služby pre občanov v celej EÚ a sprístupňovať sa všetkým občanom;

42.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vykonala komplexnú medziodvetvovú analýzu hospodárstiev v rámci EÚ s cieľom pochopiť hĺbku dôsledkov pandémie COVID-19 a aby posúdila rozsah narušenia v cezhraničných hodnotových reťazcoch; považuje to za hlavnú informačnú základňu pre Komisiu, aby mohla vydávať aktualizované odporúčania a určovať kľúčové politiky na posilnenie spoločného dlhodobého oživenia jednotného trhu, pri ktorom nikto nezostane bokom;

43.  zdôrazňuje, že pre každodenný život ľudí je veľmi dôležité, aby boli v celej EÚ zabezpečené nepretržité dodávky základného tovaru, ako sú potraviny alebo zdravotnícke pomôcky či ochranné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh aktualizovanej smernice o kritickej infraštruktúre s cieľom zabezpečiť nepretržitý voľný pohyb základných tovarov a služieb v rámci vnútorného trhu v krízovom období, akým je napríklad pandémia;

44.  domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala vypracovať komplexná stratégia s cieľom zabezpečiť neustály voľný obeh tovaru a vyhnúť sa jednostranným reštriktívnym opatreniam, pričom sa zohľadnia opatrenia v oblasti verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, a podporiť oživenie hospodárstva s cieľom posilniť odolnosť vnútorného trhu a pripraviť sa na novú krízu;

45.  dôrazne podporuje výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby sa zdržali vnútroštátnych opatrení zakazujúcich vývoz osobných ochranných prostriedkov alebo iných dôležitých zdravotníckych nástrojov či farmaceutických výrobkov v rámci EÚ;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty mohli združovať zdroje vrátane výrobných kapacít, aby tak zvýšený dopyt po OOP, respirátoroch a inom zdravotníckom vybavení, laboratórnom materiáli a dezinfekčných prostriedkoch bol uspokojený v EÚ, čo by tiež pomohlo posilniť strategickú rezervu v rámci zásob v systéme rescEU;

47.  vyzýva členské štáty, aby využili súčasný legislatívny rámec v oblasti verejného obstarávania s cieľom maximalizovať potenciál existujúcich ustanovení o flexibilite z hľadiska jednoduchšieho, rýchlejšieho a pružnejšieho obstarávania, a poukazuje na význam spoločného obstarávania liekov, zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov z hľadiska zabezpečovania ich dostupnosti vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí a okrajových a najvzdialenejších regiónov;

48.  pripomína, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na nedostatky v ochrane spotrebiteľov v dôsledku existencie množstva podvodov a nebezpečných výrobkov, najmä na internete; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť tieto nedostatky, a zabezpečiť, aby bol jednotný digitálny trh spravodlivý a bezpečný pre všetkých prostredníctvom pripravovaného aktu o digitálnych službách tým, že budú online platformy nútené prijať vhodné opatrenia proti takýmto produktom;

49.  zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť dobre informovaní o svojich právach a možnostiach, ktoré majú pri nákupe tovaru alebo služieb, najmä v čase krízy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia a poskytovali spoľahlivé a primerané informácie spôsobom, ktorý bude ľahko dostupný pre spotrebiteľov v celej Únii;

50.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby čo najskôr v plnej miere vykonali opatrenia EÚ novej generácie tým, že zabezpečia, že potrebné vnútroštátne postupy budú čo najjednoduchšie a čo najmenej byrokratické s cieľom zabezpečiť, aby oživenie hospodárstva EÚ bolo účinné pri riešení najhlbšej krízy, s ktorou sa EÚ v poslednom čase stretla; zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 by sa nemala využívať ako zámienka na odloženie, oslabenie alebo zrušenie vykonávania rôznych noriem týkajúcich sa výrobkov a priemyslu vrátane tých, ktoré sú určené na podporu udržateľnosti, ale skôr by sa mala využívať ako príležitosť na zlepšenie jednotného trhu spôsobom, ktorý podporí udržateľnú výrobu a spotrebu;

51.  domnieva sa, že rýchly návrat do plne funkčného schengenského priestoru je mimoriadne dôležitý, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Európskym parlamentom, Radou a Komisiou rokovali o pláne obnovy schengenského priestoru vrátane spôsobov a prostriedkov na čo najskorší návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru bez kontrol vnútorných hraníc a pohotovostných plánov s cieľom zabrániť tomu, aby sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach stali v strednodobom horizonte čiastočne trvalými;

52.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dokončenie schengenskej integrácie so všetkými členskými štátmi EÚ, aby koordinované a harmonizované opatrenia platili rovnako v celej Únii a aby z nich mali rovnaký prospech všetci občania žijúci v Únii;

53.  pripomína, že boli zavedené dočasné cestovné obmedzenia vzťahujúce sa na všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, z tretích krajín do schengenského priestoru; zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia o odopretí vstupu na vonkajších hraniciach musia byť v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc, najmä vrátane dodržiavania základných práv, ako sa stanovuje v článku 4;

54.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány, aby počas krízy a po nej aktívne monitorovali trh s cieľom zabrániť poškodeniu spotrebiteľov v súvislosti s pandémiou COVID-19 a pomôcť im pri presadzovaní ich práv vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ;

55.  zdôrazňuje, že všetky reštriktívne opatrenia, ktoré vnútroštátne orgány uložili v dôsledku pandémie COVID-19, by mali byť zo svojej podstaty časovo obmedzené, keďže ich jediným odôvodnením je boj proti pandémii; očakáva, že Komisia dôkladne dohliadne na to, aby sa dočasné opatrenia nestali neopodstatnenými trvalými prekážkami voľného pohybu tovaru, služieb a osôb na vnútornom trhu;

56.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na úrovni EÚ vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ, a tým zabezpečila výrobu kľúčových výrobkov, ako sú farmaceutické látky, lieky a zdravotnícke vybavenie;

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (3) Ú. v. EÚ C 86 I, 16.3.2020, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 102 I, 30.3.2020, s. 12. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (6) Ú. v. EÚ C 169, 15.5.2020, s. 30. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0175. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0205. (9) Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.