Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2072(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0170/2020

Predkladané texty :

A9-0170/2020

Rozpravy :

PV 05/10/2020 - 15
CRE 05/10/2020 - 15

Hlasovanie :

PV 06/10/2020 - 9
PV 07/10/2020 - 11

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0251

Prijaté texty
PDF 201kWORD 61k
Streda, 7. októbra 2020 - Brusel
Zriadenie mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva
P9_TA(2020)0251A9-0170/2020
Uznesenie
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2020/2072(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek, článok 4 ods. 3 a články 5, 6, 7 a 11 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa dodržiavania, ochrany a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,

–  so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí kandidátska krajina splniť, ak chce pristúpiť k Únii (tzv. acquis),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na nástroje Organizácie Spojených národov na ochranu ľudských práv a základných slobôd a odporúčania a správy zo všeobecného pravidelného preskúmania Organizácie Spojených národov, ako aj na judikatúru orgánov Organizácie Spojených národov monitorujúcich zmluvy a osobitné postupy Rady pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o obhajcoch ľudských práv z 8. marca 1999,

–  so zreteľom na odporúčania a správy Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, vysokého komisára pre otázky národnostných menšín, predstaviteľa pre slobodu médií a ďalších orgánov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsku sociálnu chartu, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a uznesenia Európskeho výboru pre sociálne práva a dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva, Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, Riadiaceho výboru pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie, Benátskej komisie a ďalších orgánov Rady Európy,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,

–  so zreteľom na dohodu o zriadení Skupiny štátov proti korupcii,

–  so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

–  so zreteľom na súbor nástrojov Rady Európy pre členské štáty s názvom Rešpektovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv v rámci sanitárnej krízy COVID-19 zo 7. apríla 2020,

–  so zreteľom na výročnú správu partnerských organizácií platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov za rok 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2019 s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii – koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 obsahujúce pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0037) a upravený pracovný program Komisie z 27. mája 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície na rok 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. júna 2019 s názvom Ďalšie posilnenie právneho štátu v Únii – Súčasný stav a možné nasledujúce kroky, v ktorom sa navrhlo zriadenie výročného fóra o základných právach a právnom štáte,

–  so zreteľom na správu skupiny Základné práva a právny štát Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z júna 2020 s názvom Vnútroštátny vývoj z pohľadu občianskej spoločnosti v rokoch 2018 – 2019,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ, ktorá bola uverejnená 17. januára 2018, a na jej ďalšie správy a údaje,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Peking +25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, ktorá bola uverejnená 5. marca 2020,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie a členských štátov zasadajúcich v Rade o zabezpečení dodržiavania zásady právneho štátu zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty(2),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Práva a hodnoty(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2018(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(11),

–  so zreteľom na spoločné odporúčania organizácií občianskej spoločnosti s názvom Od myšlienky k realizácii: ochrana slobody a plurality médií prostredníctvom európskeho mechanizmu právneho štátu z apríla 2020,

–  so zreteľom na správu Európskej siete národných inštitúcií pre ľudské práva s názvom Právny štát v Európskej únii z 11. mája 2020,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny siete pre ľudské práva a demokraciu o vnútornej politike EÚ v oblasti ľudských práv, ktorá bola Európskej komisii predložená 4. mája 2020 v rámci konzultácie so zainteresovanými stranami v súvislosti so správou o právnom štáte,

–  so zreteľom na jeho posúdenie európskej pridanej hodnoty, ktoré sprevádza legislatívnu iniciatívnu správu o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva z októbra 2016,

–  so zreteľom na predbežné posúdenie európskej pridanej hodnoty mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktoré Európsky parlament vykonal v apríli 2020,

–  so zreteľom na články 46, 54 a 148 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0170/2020),

A.  keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty a slobodne sa k nim prihlásili všetky členské štáty; keďže demokracia, právny štát a základné práva sú hodnoty, ktoré sa navzájom posilňujú;

B.  keďže Únia vo svojich prístupových kritériách kodifikovala, že členstvo v Únii si vyžaduje, aby kandidátska krajina dosiahla stabilitu inštitúcií, ktoré zaručujú demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín; poukazuje však na to, že v Únii chýbajú účinné nástroje na presadzovanie týchto kritérií po tom, ako sa krajina stane súčasťou Únie;

C.  keďže v predošlom desaťročí došlo k tvrdým útokom na hodnoty Únie vo viacerých členských štátoch; keďže Európsky parlament od roku 2011 opakovane rieši tento znepokojujúci vývoj vo svojich uzneseniach, a to vrátane aktivácie postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ v roku 2018; keďže Európsky parlament od roku 2016 požaduje komplexné a preventívne monitorovanie v tejto oblasti založené na dôkazoch prostredníctvom mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva;

D.  keďže práva zraniteľných skupín, ako sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím, Rómovia, LGBTI osoby a staršie osoby, sa v niektorých členských štátoch aj naďalej nedodržiavajú v plnej miere a keďže tieto skupiny nie sú plne chránené pred nenávisťou a diskrimináciou, čím sa porušujú hodnoty Únie stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ a právo na nediskrimináciu stanovené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „ charta“); keďže núdzové opatrenia, ktoré boli prijaté ako reakcia na pandémiu COVID-19 ešte viac oslabili základné práva a demokratický systém bŕzd a protiváh;

E.  keďže približne 10 % občanov Únie patrí k národnostnej menšine; keďže rešpektovanie práv menšín je neoddeliteľnou súčasťou hodnôt Únie stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže menšiny prispievajú ku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Únie; keďže na zaručenie a monitorovanie práv menšín v súčasnosti neexistuje žiadny právny rámec Únie;

F.  keďže porušovanie hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ bez primeranej reakcie a vyvodenia dôsledkov na úrovni Únie oslabuje súdržnosť európskeho projektu, práva všetkých občanov Únie a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi;

G.  keďže korupcia predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, právny štát a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými občanmi;

H.  keďže nezávislá žurnalistika a prístup k pluralitným informáciám sú kľúčovými piliermi demokracie; keďže znepokojujúci stav slobody a plurality médií v Únii sa nerieši dostatočne ráznym spôsobom; keďže pre úspech každej demokracie je potrebná občianska spoločnosť; keďže zužujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť prispieva k porušovaniu demokracie, právneho štátu a základných práv; keďže inštitúcie Únie majú udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou na všetkých úrovniach;

I.  keďže nezávislosť, kvalita a účinnosť vnútroštátnych justičných systémov majú zásadný význam pre dosiahnutie účinného súdnictva; keďže dostupnosť právnej pomoci a výška súdnych poplatkov môžu mať významný vplyv na prístup k spravodlivosti; keďže charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy; keďže podľa usmernenia Súdneho dvora Európskej únie justičné orgány členských štátov uplatňujú chartu len pri vykonávaní právnych aktov Únie, ale na podporu spoločnej právnej a justičnej kultúry a kultúry právneho štátu je dôležité, aby sa práva zakotvené v charte zohľadňovali vždy;

J.  keďže Komisia uverejnila 30. septembra 2020 svoju správu o právnom štáte za rok 2020 (COM(2020)0580), po ktorej by mala nasledovať obnovená stratégia vykonávania Charty základných práv a akčný plán pre európsku demokraciu;

K.  keďže nariadenie o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti právneho štátu v členských štátoch by sa po prijatí stalo nenahraditeľným nástrojom na ochranu právneho štátu v Únii;

L.  keďže každý monitorovací mechanizmus musí úzko zapájať zainteresované strany aktívne v oblasti ochrany a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv vrátane občianskej spoločnosti, orgány Rady Európy a Organizácie Spojených národov, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Agentúru Európskej únie pre základné práva, národné inštitúcie pre ľudské práva, príslušné orgány a profesijné združenia, ktoré podporujú súdne orgány pri nezávislom výkone spravodlivosti; keďže z tohto dôvodu občianska spoločnosť potrebuje primerané finančné prostriedky Únie, najmä prostredníctvom programu Spravodlivosť a programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty;

M.  keďže je potrebné posilniť a zefektívniť existujúce mechanizmy a vytvoriť účinný mechanizmus na zabezpečenie dodržiavania zásad a hodnôt zakotvených v zmluvách v celej Únii;

N.  keďže Európsky parlament, Komisia a Rada (ďalej len „tri inštitúcie“) majú spoločnú politickú zodpovednosť za presadzovanie hodnôt Únie v medziach právomocí, ktoré im boli zverené zmluvami; keďže medziinštitucionálna dohoda založená na článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by zabezpečila potrebné opatrenia na uľahčenie spolupráce týchto troch inštitúcií v tomto ohľade; keďže podľa článku 295 ZFEÚ môže každá z troch inštitúcií navrhnúť takúto dohodu;

1.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Únia vypracovala spoľahlivý, komplexný a pozitívny program pre účinnú ochranu a posilňovanie demokracie, právneho štátu a základných práv pre všetkých svojich občanov; trvá na tom, že Únia musí zostať zástancom slobody a spravodlivosti v Európe a vo svete;

2.  varuje, že Únia čelí bezprecedentnej a stupňujúcej sa kríze svojich základných hodnôt, ktorá ohrozuje jej dlhodobé prežitie ako demokratického mierového projektu; vyjadruje vážne znepokojenie nad nárastom a upevňovaním autokratických a neliberálnych tendencií vo viacerých členských štátoch, ktoré ešte znásobuje pandémia ochorenia COVID-19 a hospodárska recesia, ako aj korupcia, dezinformácie a ovládnutie štátu; zdôrazňuje nebezpečenstvo tohto trendu pre súdržnosť právneho poriadku Únie, ochranu základných práv všetkých jej občanov, fungovanie jej jednotného trhu, účinnosť jej spoločných politík a jej medzinárodnú dôveryhodnosť;

3.  pripomína, že Únia je naďalej štrukturálne nedostatočne vybavená na to, aby mohla riešiť oslabenie a porušovanie demokracie, základných práv a právneho štátu v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou Rady dosiahnuť významný pokrok pri presadzovaní hodnôt Únie v prebiehajúcich postupoch podľa článku 7 Zmluvy o EÚ; konštatuje, že neschopnosť Rady účinne uplatňovať článok 7 Zmluvy EÚ v skutočnosti vedie k pretrvávajúcim odchýlkam od hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ; so znepokojením konštatuje nesúrodý charakter súboru nástrojov Únie v tejto oblasti a žiada, aby sa zefektívnil a náležite presadzoval;

4.  víta prácu Komisie na svojej výročnej správe o právnom štáte; víta, že otázka korupcie a slobody médií je súčasťou výročného posúdenia; konštatuje však, že toto posúdenie nezahŕňa oblasti demokracie a základných práv; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že sloboda združovania a zužujúci sa priestor občianskej spoločnosti nie sú súčasťou výročného posúdenia; so znepokojením zdôrazňuje, že práva zraniteľných skupín, ako sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím, Rómovia, LGBTI osoby a staršie osoby, sa v niektorých členských štátoch aj naďalej nedodržiavajú v plnej miere a keďže tieto skupiny nie sú plne chránené pred nenávisťou a diskrimináciou, čím sa porušujú hodnoty Únie stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ; pripomína, že Európsky parlament opakovane žiada o zriadenie monitorovacieho mechanizmu, ktorý by zahŕňal celý rozsah pôsobnosti článku 2 Zmluvy o EÚ; opakovane zdôrazňuje potrebu objektívneho monitorovacieho mechanizmu zakotveného v právnom akte a založeného na dôkazoch, ktorým sa uvedené tri inštitúcie zaviažu k transparentnému a regulovanému postupu s jasne vymedzenými zodpovednosťami, aby sa ochrana a podpora všetkých hodnôt Únie stala stálou a viditeľnou súčasťou programu Únie;

5.  navrhuje zriadenie mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (ďalej len „mechanizmus“), ktorý by vychádzal z návrhu Európskeho parlamentu z roku 2016 a z výročnej správy Komisie o právnom štáte, riadil sa medziinštitucionálnou dohodou medzi uvedenými troma inštitúciami, pozostával z výročného cyklu monitorovania hodnôt Únie, pokrýval všetky aspekty článku 2 Zmluvy o EÚ a uplatňoval sa rovnako, objektívne a spravodlivo na všetky členské štáty, pričom by dodržiaval zásady subsidiarity a proporcionality;

6.  zdôrazňuje, že výročný cyklus monitorovania musí obsahovať jasné odporúčania pre jednotlivé krajiny spolu s časovým harmonogramom a cieľmi vykonávania, ktoré sa majú sledovať v nasledujúcich výročných alebo naliehavých správach; zdôrazňuje, že nevykonávanie týchto odporúčaní musí byť spojené s konkrétnymi opatreniami Únie vrátane postupov podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, postupov v prípade nesplnenia povinnosti a rozpočtovej podmienenosti po nadobudnutí účinnosti; poukazuje na to, že tieto odporúčania by sa nemali zameriavať len na nápravu porušení, ale mali by takisto podporovať politiky, ktoré umožňujú občanom využívať práva a hodnoty Únie;

7.  poukazuje na to, že mechanizmus by mal skonsolidovať a nahradiť existujúce nástroje, aby sa vyhlo duplicite, a to najmä výročnú správu Komisie o právnom štáte, rámec Komisie pre právny štát, výročné podávanie správ Komisie o uplatňovaní charty, dialóg Rady v oblasti právneho štátu a mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania, pričom by sa mala zvýšiť komplementárnosť a súdržnosť s ďalšími dostupnými nástrojmi vrátane postupov podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, postupov v prípade nesplnenia povinnosti a rozpočtovej podmienenosti po nadobudnutí účinnosti; domnieva sa, že tri inštitúcie by pri posudzovaní mali použiť zistenia z výročného cyklu monitorovania na účely aktivácie článku 7 Zmluvy o EÚ a rozpočtovej podmienenosti po nadobudnutí účinnosti;; zdôrazňuje, že sa musia rešpektovať úlohy a výsadné právomoci každej z troch inštitúcií;

8.  zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva je neoddeliteľnou súčasťou súdneho rozhodovania a požiadavkou vyplývajúcou zo zásady účinnej právnej ochrany stanovenej v článku 19 Zmluvy o EÚ; je znepokojený tým, že nedávne útoky na právny štát boli najmä pokusmi o ohrozenie nezávislosti súdnictva a zdôrazňuje, že každý vnútroštátny súd je zároveň európskym súdom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii proti akýmkoľvek pokusom vlád členských štátov o ohrozenie nezávislosti vnútroštátnych súdov, a aby včas informovala Európsky parlament o akejkoľvek takejto situácii;

9.  pripomína, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právnou povinnosťou stanovenou v článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ; opakovane zdôrazňuje potrebu urýchlene ukončiť proces pristúpenia s cieľom zabezpečiť jednotný rámec na ochranu ľudských práv v celej Európe a ďalej posilniť ochranu základných práv a slobôd v Únii; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o plné vykonávanie zmlúv a bez zbytočných odkladov uzavrela proces pristúpenia;

10.  pripomína nevyhnutnú úlohu, ktorú má zohrávať občianska spoločnosť, národné inštitúcie pre ľudské práva, orgány pre otázky rovnosti a ďalší relevantní aktéri vo všetkých fázach výročného cyklu monitorovania, od poskytovania vstupov po uľahčenie vykonávania a monitorovania; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať obhajcom ľudských práv a aktérom podávajúcim správy ochranu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, a to vrátane ochrany proti zneužitiu súdneho konania v prípade potreby a primeraného financovania na všetkých úrovniach; v tejto súvislosti žiada, aby sa po dôkladnom posúdení vplyvu vytvoril štatút pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie; zdôrazňuje, že oznamovatelia prispievajú k ochrane právneho štátu a k boju proti korupcii; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala transpozíciu a uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(12); poukazuje na to, že štatút akreditácie národných inštitúcií pre ľudské práva a priestor pre občiansku spoločnosť môžu samy slúžiť ako ukazovatele na účely posúdenia; nabáda národné parlamenty, aby viedli verejné diskusie a prijali pozície k výsledku cyklu monitorovania; zdôrazňuje, že odborná príprava justičných odborníkov má zásadný význam pre riadne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie, a teda aj pre posilnenie spoločnej právnej kultúry v celej Únii; domnieva sa, že pripravovaná európska stratégia odbornej justičnej prípravy musí klásť väčší dôraz na podporu právneho štátu a nezávislosti súdnictva a musí zahŕňať odbornú prípravu v oblasti zručností a iných ako právnych otázok, aby boli sudcovia lepšie pripravení odolávať neprimeranému tlaku; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali a uľahčovali dialóg medzi súdmi a právnikmi prostredníctvom podpory pravidelnej výmeny informácií a osvedčených postupov s cieľom posilniť a podporiť priestor spravodlivosti Únie založený na demokracii, právnom štáte a základných právach; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané financovanie pre odvetvový program Spravodlivosť a odvetvový program Občania, rovnosť, práva a hodnoty v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci, keďže cieľom týchto programov je chrániť a podporovať hodnoty Únie, rozvíjať priestor spravodlivosti Únie na základe právneho štátu a podporovať občiansku spoločnosť;

11.  poukazuje na komplementárnosť, ktorá by mala existovať medzi porovnávacím prehľadom EÚ v oblasti justície, ktorý umožňuje porovnanie justičných systémov členských štátov, a mechanizmom; konštatuje, že podľa porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície na rok 2020 stále existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o počet prebiehajúcich konaní, a že v niektorých členských štátoch sa počet nevyriešených prípadov zvýšil, že nie všetky členské štáty ponúkajú odbornú prípravu v oblasti IKT zručností zameranú na prispôsobenie sa digitalizácii a uľahčenie prístupu k spravodlivosti, že právna pomoc sa v niektorých členských štátoch za uplynulé roky stala menej prístupnou a že rodová rovnosť sa ešte nezabezpečila v justičných systémoch väčšiny členských štátov;

12.  opätovne potvrdzuje úlohu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 7 Zmluvy o EÚ pri monitorovaní dodržiavania hodnôt Únie; opakuje žiadosť o to, aby Európsky parlament mohol predložiť svoj odôvodnený návrh Rade a zúčastniť sa na vypočutiach podľa článku 7, ak tento postup začal Európsky parlament, pričom sa budú rešpektovať výsadné právomoci každej z troch inštitúcií a zásada lojálnej spolupráce; vyzýva Radu, aby Európsky parlament pravidelne informovala a úzko ho zapájala a aby pracovala transparentne; domnieva sa, že mechanizmus podporený medziinštitucionálnou dohodou poskytne potrebný rámec na lepšiu koordináciu;

13.  zastáva názor, že z dlhodobého hľadiska si posilnenie schopnosti Únie podporovať a chrániť svoju ústavnú podstatu môže vyžadovať zmenu zmluvy; v tejto súvislosti so záujmom očakáva úvahy a závery Konferencie o budúcnosti Európy; zdôrazňuje, že účinnosť postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ by sa mala zvýšiť revíziou väčšiny, ktorá je potrebná na prijatie opatrení, a posilnením sankčného mechanizmu; vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby zvážila posilnenie úlohy, ktorú Súdny dvor Európskej únie zohráva pri ochrane základných hodnôt Únie; žiada, aby sa po dôkladnom posúdení vplyvu vykonala revízia nariadenia Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(13), a to s cieľom posilniť a rozšíriť jej mandát tak, aby zahŕňal všetky hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

14.  je pevne presvedčený, že riešenie krízy hodnôt Únie, a to aj prostredníctvom navrhovaného mechanizmu, je predpokladom na obnovenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, čo Únii ako celku umožňuje udržiavať a podporovať všetky spoločné politiky;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada vo svojich záveroch z 21. júla 2020 oslabila mechanizmus rozpočtovej podmienenosti, ktorý navrhla Komisia; opakuje svoju výzvu na zabezpečenie toho, aby boli systémové porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ nezlučiteľné s financovaním z prostriedkov Únie; zdôrazňuje potrebu využiť pravidlo obrátenej kvalifikovanej väčšiny na ochranu rozpočtu Únie, bez ktorého by bola ohrozená účinnosť nového mechanizmu rozpočtovej podmienenosti; žiada, aby uplatňovanie rozpočtovej podmienenosti sprevádzali opatrenia zamerané na zmiernenie akéhokoľvek potenciálneho vplyvu na jednotlivých príjemcov finančných prostriedkov Únie vrátane organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že mechanizmus rozpočtovej podmienenosti nemožno nahradiť len navrhovaným výročným cyklom monitorovania; naliehavo vyzýva Európsku radu, aby dodržala sľub chrániť demokraciu a právny štát, ktorý vyjadrila vo vyhlásení zo Sibiu z 9. mája 2019;

16.  vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne začali rokovania s Európskym parlamentom o medziinštitucionálnej dohode v súlade s článkom 295 ZFEÚ; domnieva sa, že návrh uvedený v prílohe predstavuje vhodný základ na takéto rokovania;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodný návrh Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.
(2) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 117.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0407.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0456.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2019)0328.
(8) Prijaté texty, P9_TA(2019)0101.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0007.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0014.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
(12) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.
(13) Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.


PRÍLOHA K UZNESENIU

Návrh medziinštitucionálnej dohody o posilnení hodnôt Únie

EURÓPSKY PARLAMENT, RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 295,

keďže:

(1)  Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám (ďalej len „hodnoty Únie“).

(2)  Rešpektovať hodnoty Únie a zaviazať sa ich podporovať je podľa článku 49 Zmluvy o EÚ základnou podmienkou členstva v Únii. V súlade s článkom 7 Zmluvy o EÚ môže vážne a pretrvávajúce porušovanie hodnôt Únie členským štátom viesť k pozastaveniu hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu v Rade. Rešpektovanie hodnôt Únie je základom vysokej úrovne vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.

(3)  Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „tri inštitúcie“) uznávajú význam rešpektovania hodnôt Únie. Rešpektovanie hodnôt Únie je nevyhnutné pre správne fungovanie Únie a dosiahnutie jej cieľov stanovených v článku 3 Zmluvy o EÚ. Uvedené tri inštitúcie sa zaviazali k vzájomnej lojálnej spolupráci s cieľom podporovať a zabezpečovať rešpektovanie hodnôt Únie.

(4)  Uvedené tri inštitúcie uznávajú potrebu zefektívnenia a posilnenia účinnosti existujúcich nástrojov určených na podporu dodržiavania hodnôt Únie. Mal by sa preto vytvoriť komplexný medziinštitucionálny mechanizmus založený na dôkazoch, ktorý by rešpektoval zásady subsidiarity a proporcionality, s cieľom zlepšiť koordináciu medzi uvedenými troma inštitúciami a konsolidovať iniciatívy prijaté v minulosti. V súlade so závermi Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci zo 6. a 7. júna 2013 by takýto mechanizmus mal fungovať „transparentným spôsobom, na základe objektívne zostavených, porovnávaných a analyzovaných dôkazov a na základe rovnosti zaobchádzania so všetkými členskými štátmi“.

(5)  Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že na posilnenie podpory a rešpektovania hodnôt Únie je potrebný výročný cyklus monitorovania hodnôt Únie. Výročný cyklus monitorovania by mal byť komplexný, objektívny, nestranný, založený na dôkazoch a uplatňovaný rovnako a spravodlivo na všetky členské štáty. Hlavným cieľom výročného cyklu monitorovania by malo byť predchádzanie porušovaniu a nedodržiavaniu hodnôt Únie a dôraz na pozitívny vývoj a výmenu osvedčených postupov a zároveň by mal poskytovať spoločný základ pre ďalšie kroky uvedených troch inštitúcií. Uvedené tri inštitúcie sa takisto dohodli, že využijú túto medziinštitucionálnu dohodu na integráciu existujúcich nástrojov a iniciatív týkajúcich sa presadzovania a rešpektovania hodnôt Únie, najmä výročnej správy Komisie o právnom štáte, výročného dialógu Rady o právnom štáte a rámca Komisie pre právny štát, s cieľom zabrániť duplicite a posilniť celkovú účinnosť.

(6)  Výročný cyklus monitorovania by mal pozostávať z prípravnej fázy, uverejnenia výročnej monitorovacej správy o dodržiavaní hodnôt Únie vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a nasledujúcej fázy zahŕňajúcej vykonávanie odporúčaní. Výročný cyklus monitorovania by sa mal vykonávať v duchu transparentnosti a otvorenosti so zapojením občanov a občianskej spoločnosti a mal by byť chránený pred dezinformáciami.

(7)  Uvedené tri inštitúcie zastávajú názor, že výročný cyklus monitorovania by mal nahradiť rozhodnutia Komisie 2006/928/ES(1) a 2006/929/ES(2) a okrem iného plniť ciele uvedených rozhodnutí. Táto medziinštitucionálna dohoda nemá vplyv na akt o pristúpení z roku 2005, a najmä na jeho články 37 a 38.

(8)  Výročný cyklus monitorovania by mal tiež dopĺňať iné nástroje týkajúce sa presadzovania a posilňovania hodnôt Únie a byť s nimi v súlade. Uvedené tri inštitúcie sa predovšetkým zaväzujú používať zistenia výročných monitorovacích správ pri ich posudzovaní toho, či existuje jasné riziko závažného porušenia alebo závažné a pretrvávajúce porušovanie hodnôt Únie členským štátom v súvislosti s článkom 7 Zmluvy o EÚ. Komisia sa podobne zaviazala používať zistenia výročnej monitorovacej správy pri jej posudzovaní toho, či by sa mal začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a či existujú všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, a to v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/xxxx(3). Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že výročnými monitorovacími správami by sa mali vo všeobecnosti riadiť ich kroky, pokiaľ ide o hodnoty Únie.

(9)  V súlade s článkom 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa v tejto medziinštitucionálnej dohode stanovujú iba opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a v súlade s článkom 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ majú tieto inštitúcie konať v rámci právomocí, ktoré im boli zverené zmluvami a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi, ktoré sa v nich stanovujú. Táto medziinštitucionálna dohoda nemá vplyv na výsadné právomoci Súdneho dvora Európskej únie v oblasti autentického výkladu práva Únie,

SA DOHODLI TAKTO:

I.  CIELE

1.  Uvedené tri inštitúcie sa týmto dohodli, že budú prostredníctvom koordinácie a spolupráce podporovať a posilňovať rešpektovanie hodnôt Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ.

II.  VÝROČNÝ CYKLUS MONITOROVANIA

2.  Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že budú v lojálnej a vzájomnej spolupráci organizovať výročný cyklus monitorovania hodnôt Únie, ktorý sa bude týkať otázok a osvedčených postupov vo všetkých oblastiach hodnôt Únie. Výročný cyklus monitorovania pozostáva z prípravnej fázy, uverejnenia výročnej monitorovacej správy o hodnotách Únie (ďalej len „výročná správa“) vrátane odporúčaní, a z nasledujúcej fázy.

3.  Uvedené tri inštitúcie sa dohodli na zriadení stálej medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre hodnoty Únie (ďalej len „pracovná skupina“). Pracovná skupina uľahčuje koordináciu a spoluprácu medzi uvedenými troma inštitúciami v rámci výročného cyklu monitorovania. Pracovná skupina pravidelne informuje verejnosť o svojej práci.

4.  Pracovnej skupine a uvedeným trom inštitúciám radí skupina nezávislých odborníkov. Skupina nezávislých odborníkov v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva nestranným spôsobom určí hlavný pozitívny a negatívny vývoj v každom členskom štáte a prispieva k vypracovaniu metodológie pre výročnú správu. Uvedené tri inštitúcie môžu so skupinou nezávislých odborníkov konzultovať v ktorejkoľvek fáze výročného cyklu monitorovania.

Prípravná fáza

5.  Komisia každoročne organizuje cielené konzultácie so zainteresovanými stranami, aby zozbierala informácie na výročnú správu. Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnia v prvom štvrťroku každého roku. Konzultácie sú transparentné a založené na jasnej a prísnej metodike prijatej pracovnou skupinou. Metodika v každom prípade vo vhodnej forme zahŕňa referenčné hodnoty, ako sú tie uvedené v prílohách k rozhodnutiam Komisie 2006/928/ES a 2006/929/ES.

6.  Konzultácie so zainteresovanými stranami poskytnú organizáciám občianskej spoločnosti, národným inštitúciám pre ľudské práva a orgánom pre otázky rovnosti, profesijným združeniam a sieťam, orgánom Rady Európy a iným medzinárodným organizáciám, inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom vrátane príslušných vnútroštátnych orgánov príležitosť podieľať sa na výročnej správe. Komisia zahrnie informácie poskytnuté zainteresovanými stranami do výročnej správy. Komisia uverejní príspevky do konzultácií na svojom webovom sídle pred uverejnením výročnej správy.

7.  Komisia pri príprave výročnej správy vychádza zo všetkých informácií, ktoré má k dispozícii, a to na základe metodológie, ktorú schválila pracovná skupina. V tejto súvislosti majú osobitný význam správy a údaje Agentúry Európskej únie pre základné práva a iných orgánov, úradov a agentúr Únie, Rady Európy vrátane Benátskej komisie a Skupiny štátov proti korupcii a iných medzinárodných organizácií, ktoré vypracúvajú relevantné štúdie a posúdenia. Ak sa výročná správa, ktorú vypracovala Komisia, líši od zistení skupiny nezávislých odborníkov, Európsky parlament a Rada môžu požiadať Komisiu, aby vysvetlila svoje dôvody pracovnej skupine.

8.  Poverení zástupcovia každej z uvedených troch inštitúcií majú po koordinácii s pracovnou skupinou možnosť vykonať návštevy na účely zistenia potrebných skutočností v členských štátoch s cieľom získať ďalšie informácie a vyjasnenia o stave hodnôt Únie v dotknutých členských štátoch. Komisia zahrnie zistenia do výročnej správy.

9.  Komisia pravidelne informuje pracovnú skupinu o pokroku dosiahnutom počas prípravnej fázy.

Výročná správa a odporúčania

10.  Komisia vypracuje výročnú správu na základe informácií zozbieraných počas prípravnej fázy. Výročná správa by sa mala vzťahovať na pozitívny aj negatívny vývoj týkajúci sa hodnôt Únie v členských štátoch. Výročná správa je nestranná, založená na objektívne zozbieraných dôkazoch a rešpektuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi. Dôkladnosť správy by mala odrážať závažnosť danej situácie. Výročná správa zahŕňa aj časť o postupoch v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcich sa hodnôt Únie.

11.  Výročná správa obsahuje odporúčania špecifické pre každý z členských štátov s cieľom posilniť ochranu a presadzovanie hodnôt Únie. V odporúčaniach sa uvádzajú konkrétne ciele a časové rámce na vykonávanie a náležite sa v nich zohľadňujú všetky obavy vyjadrené v odôvodnených návrhoch prijatých podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ. V odporúčaniach sa zohľadní rozmanitosť politických a právnych systémov členských štátov. Vykonávanie odporúčaní sa posúdi v nasledujúcich výročných správach, prípadne v naliehavých správach.

12.  Výročná správa vrátane odporúčaní sa uverejňuje každý rok v septembri. Dátum uverejnenia sa koordinuje medzi uvedenými troma inštitúciami v rámci pracovnej skupiny. Pred uverejnením výročnej správy Komisia predloží jej návrh pracovnej skupine.

Nadväzujúce opatrenia

13.  Európsky parlament a Rada prerokujú obsah výročnej správy najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu jej uverejnenia. Diskusie sa zverejnia. Európsky parlament a Rada prijmú pozície k výročnej správe prostredníctvom uznesení a záverov. Európsky parlament a Rada v rámci nadväzujúcich opatrení posúdia a zvážia, do akej miery členské štáty vykonali predchádzajúce odporúčania, a to vrátane vykonávania príslušných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Uvedené tri inštitúcie využívajú svoje právomoci podľa zmlúv s cieľom prispieť k účinným nadväzujúcim opatreniam. Uvedené tri inštitúcie sa usilujú včas podporovať diskusiu o výročnej správe v členských štátoch, najmä v národných parlamentoch.

14.  Na základe zistení výročnej správy nadviaže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady dialóg s jedným alebo niekoľkými členskými štátmi vrátane príslušných orgánov s cieľom uľahčiť vykonávanie odporúčaní. Komisia pravidelne podáva správy o pokroku v dialógu Európskemu parlamentu a Rade. Komisia môže kedykoľvek poskytnúť členským štátom technickú pomoc prostredníctvom rôznych činností, a to aj na žiadosť dotknutého členského štátu. Európsky parlament organizuje v spolupráci s národnými parlamentmi medziparlamentnú diskusiu o zisteniach výročnej správy.

15.  Uvedené tri inštitúcie by pri určovaní priorít financovania mali zohľadniť zistenia výročnej správy. Komisia by pri príprave príslušných ročných pracovných programov na vyplácanie finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného a priameho riadenia mala zahrnúť predovšetkým cielenú podporu pre vnútroštátnych aktérov, ktorí prispievajú k ochrane a presadzovaniu hodnôt Únie, ako sú organizácie občianskej spoločnosti a mediálne organizácie.

16.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ a článku 5 nariadenia (EÚ) 2020/xxxx a právo jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie predložiť Rade odôvodnený návrh v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, sa uvedené tri inštitúcie dohodli, že výročné správy by mali usmerňovať ich kroky týkajúce sa hodnôt Únie.

17.  Európsky parlament a Rada môžu požiadať Komisiu, aby vypracovala dodatočné usmernenia a ukazovatele na riešenie príslušných horizontálnych otázok, ktoré vyplývajú z výročného cyklu monitorovania.

Naliehavá správa

18.  Ak v dôsledku situácie v jednom alebo vo viacerých členských štátoch hrozí bezprostredné a vážne poškodenie hodnôt Únie, Komisia môže buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady vypracovať naliehavú správu o tejto situácii. Komisia pripraví správu po konzultácii s pracovnou skupinou. Komisia bezodkladne vypracuje naliehavú správu a uverejní ju najneskôr do dvoch mesiacov po predložení žiadosti Európskym parlamentom alebo Radou. Zistenia z naliehavej správy sa zahrnú do nasledujúcej výročnej správy. V naliehavej správe sa môžu špecifikovať odporúčania zamerané na riešenie bezprostredného ohrozenia hodnôt Únie.

III.  KOMPLEMENTÁRNOSŤ S INÝMI NÁSTROJMI

19.  Uvedené tri inštitúcie uznávajú doplnkovú povahu výročného cyklu monitorovania a ďalších mechanizmov na ochranu a presadzovanie hodnôt Únie, najmä postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ, postupov v prípade nesplnenia povinnosti a nariadenia (EÚ) 2020/xxxx. Uvedené tri inštitúcie sa zaväzujú, že v politikách Únie zohľadnia ciele tejto medziinštitucionálnej dohody.

20.  Ak sa vo výročnej správe zistia systémové nedostatky týkajúce sa jednej alebo viacerých hodnôt Únie, uvedené tri inštitúcie sa zaväzujú bezodkladne podniknúť primerané opatrenia v rámci svojich právomocí, ktoré im boli zverené zmluvami. Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že zistenia výročnej správy slúžia ako základ pre rozhodovanie o tom, či sa má aktivovať postup stanovený v článku 7 Zmluvy o EÚ a začať postup v prípade nesplnenia povinnosti v súvislosti s ochranou hodnôt Únie. Uvedené tri inštitúcie okrem iného zvážia, či je možné udržať politiky Únie, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň vzájomnej dôvery, vzhľadom na systémové nedostatky zistené vo výročnej správe.

21.  Výročný cyklus monitorovania ustanovený touto dohodou nahrádza mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii ustanovený rozhodnutím Komisie 2006/928/ES a mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Bulharsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu ustanovený rozhodnutím Komisie 2006/929/ES a okrem iného plní ciele stanovené uvedenými rozhodnutiami. Komisia sa preto zaväzuje zrušiť uvedené rozhodnutia vo vhodnom čase.

Spoločné opatrenia v oblasti uplatňovania článku 7 Zmluvy o EÚ

22.  Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že použijú zistenia z výročnej správy pri ich posudzovaní toho, či existuje jasné riziko závažného porušenia alebo závažné a pretrvávajúce porušovanie hodnôt Únie členským štátom podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.

23.  S cieľom posilniť transparentnosť a účinnosť postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ sa uvedené tri inštitúcie dohodli, že zabezpečia, aby inštitúcia, ktorá predkladá návrh podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, mohla predložiť návrh Rade a aby bola v plnej miere informovaná a zapojená vo všetkých fázach postupu. Uvedené tri inštitúcie súhlasia s pravidelnou vzájomnou konzultáciou v pracovnej skupine o existujúcich a potenciálnych postupoch začatých podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.

24.  Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že vypracujú postupy zamerané na zvýšenie účinnosti postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ. Tieto nové postupy môžu zahŕňať pravidelný harmonogram vypočutí a zasadnutí týkajúcich sa aktuálneho stavu, odporúčania zamerané na riešenie obáv vyjadrených v odôvodnených návrhoch a časové rámce na vykonávanie.

Spoločné opatrenia v oblasti rozpočtovej podmienenosti

25.  Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že použijú zistenia z výročnej správy pri ich posudzovaní toho, či existujú všeobecné nedostatky v oblasti právneho štátu v členských štátoch, a to v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2020/xxxx, ako aj pri akomkoľvek inom relevantnom posúdení na účely existujúcich a budúcich rozpočtových nástrojov. Ak sa v rámci výročnej správy zistí, že všeobecný nedostatok v oblasti právneho štátu v členskom štáte ovplyvňuje zásady správneho finančného riadenia alebo ochranu finančných záujmov Únie, alebo ak hrozí, že ich ovplyvní, Komisia zašle písomné oznámenie dotknutému členskému štátu v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/xxxx.

IV.  ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

26.  Uvedené tri inštitúcie podniknú kroky potrebné na to, aby mali prostriedky a zdroje potrebné na riadne vykonávanie tejto medziinštitucionálnej dohody.

27.  Uvedené tri inštitúcie budú monitorovať vykonávanie tejto medziinštitucionálnej dohody spoločne a priebežne, a to tak na politickej úrovni prostredníctvom pravidelných rokovaní, ako aj na technickej úrovni v pracovnej skupine.

28.  Táto dohoda nadobúda účinnosť dňom jej podpisu.

(1) Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 56).
(2) Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Bulharsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 58).
(3) [namiesto xxxx vložiť do textu číslo 2018/136(COD) (aj v bodoch 16, 19 a 25) a upraviť odkaz na Ú. v. v poznámke pod čiarou] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../… o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch Ú. v. EÚ C ..., ....., s. ....

Posledná úprava: 13. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia