Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2018(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0181/2020

Predkladané texty :

A9-0181/2020

Rozpravy :

PV 19/10/2020 - 15
PV 19/10/2020 - 18
CRE 19/10/2020 - 15
CRE 19/10/2020 - 18

Hlasovanie :

PV 20/10/2020 - 17
PV 20/10/2020 - 21

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0272

Prijaté texty
PDF 279kWORD 92k
Utorok, 20. októbra 2020 - Brusel
Akt o digitálnych službách: zlepšenie fungovania jednotného trhu
P9_TA(2020)0272A9-0181/2020
Uznesenie
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o akt o digitálnych službách: zlepšenie fungovania jednotného trhu (2020/2018(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „smernica o nekalých obchodných praktikách“)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o online platformách a jednotnom digitálnom trhu(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/334 z 1. marca 2018 o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete(10) a na oznámenie Komisie z 28. septembra 2017 s názvom Boj proti nezákonnému obsahu na internete: Zvyšovanie zodpovednosti online platforiem (COM(2017)0555),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. apríla 2018 s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (COM(2018)0236), ktorý sa vzťahuje na nepravdivú alebo zavádzajúcu informáciu, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená na účely hospodárskeho zisku alebo zámerného zavádzania verejnosti, a môže poškodiť verejný záujem,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení týkajúce sa predaja falšovaného tovaru cez internet z 21. júna 2016 a jeho preskúmanie v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 29. novembra 2017 s názvom Vyvážený systém presadzovania práv duševného vlastníctva, ktorý reaguje na problémy súčasnej spoločnosti (COM(2017)0707),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (ECON-VI/048) z 5. decembra 2019 s názvom Európsky rámec regulačných riešení pre kolaboratívne hospodárstvo,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracúvania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz(14), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(15) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na Bielu knihu o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065) z 19. februára 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na záväzky prijaté Komisiou v jej Politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu (2019 – 2024),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Prehľad nákladov spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 2019 – 2024, z ktorej vyplýva, že potenciálny prínos dokončenia jednotného digitálneho trhu so službami by mohol dosiahnuť až 100 miliárd EUR,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života s názvom Smernica o elektronickom obchode ako základný kameň vnútorného trhu, v ktorej sa zdôrazňujú štyri priority na zlepšenie smernice o elektronickom obchode,

–  so zreteľom na štúdie, ktoré poskytla tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života pre seminár s názvom Pravidlá elektronického obchodu pripravené na digitálny vek, ktorý zorganizoval Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO),

–  so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty, ktorú vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu, s názvom Akt o digitálnych službách: posúdenie európskej pridanej hodnoty(17),

–  so zreteľom na príručku k smernici 98/48/ES, ktorou sa zavádza mechanizmus transparentnosti predpisov o službách informačnej spoločnosti,

–  so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0181/2020),

A.  keďže elektronický obchod ovplyvňuje každodenný život ľudí, podnikov a spotrebiteľov v Únii, a keď sa prevádzkuje za spravodlivých a regulovaných rovnakých podmienok, môže pozitívne prispievať k uvoľňovaniu potenciálu jednotného digitálneho trhu, zvyšovať dôveru spotrebiteľov a poskytovať novým subjektom, a to aj mikropodnikom a malým a stredným podnikom, nové trhové príležitosti pre udržateľný rast a pracovné miesta;

B.  keďže smernica 2000/31/ES (ďalej len „smernica o elektronickom obchode“) je jedným z najúspešnejších právnych predpisov Únie a vytvorila jednotný digitálny trh, ako ho poznáme dnes; keďže smernica o elektronickom obchode bola prijatá pred 20 rokmi, balík aktu o digitálnych službách by mal zohľadňovať rýchlu transformáciu a rozmach elektronického obchodu vo všetkých jeho formách, s množstvom nových služieb, produktov, poskytovateľov a výziev a s rôznymi odvetvovými predpismi; keďže od prijatia smernice o elektronickom obchode vydal Európsky súdny dvor (ďalej len „Súdny dvor“) v súvislosti s ňou niekoľko rozsudkov;

C.  keďže členské štáty majú v súčasnosti roztrieštený prístup k boju proti nezákonnému obsahu na internete; keďže v dôsledku toho môžu príslušní poskytovatelia služieb podliehať celému radu rôznych právnych požiadaviek, ktoré sa líšia svojím obsahom a rozsahom; keďže sa zdá, že presadzovanie a spolupráca medzi členskými štátmi sú nedostatočné a že sa vyskytujú problémy s existujúcim právnym rámcom;

D.  zdôrazňuje, že digitálne služby musia byť v plnom súlade s pravidlami, pokiaľ ide o základné práva, najmä súkromie, ochranu osobných údajov, nediskrimináciu a slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj pluralitu médií a kultúrnu rozmanitosť a práva dieťaťa zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“);

E.  keďže Komisia sa vo svojom oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ zaviazala, že v rámci aktu o digitálnych službách prijme nové a revidované pravidlá pre online platformy a poskytovateľov informačných služieb, posilní dohľad nad politikami platforiem v oblasti obsahu v Únii a preskúma pravidlá ex ante;

F.  keďže pandémia COVID-19 priniesla nové sociálne a hospodárske výzvy, ktoré výrazne ovplyvňujú občanov a hospodárstvo; keďže pandémia COVID-19 zároveň preukazuje odolnosť odvetvia elektronického obchodu a jeho potenciál hnacej sily oživenia európskeho hospodárstva; keďže pandémia odhalila aj nedostatky súčasného regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa; keďže si to vyžaduje prijatie opatrení na úrovni Únie s cieľom dosiahnuť súdržnejší a koordinovanejší prístup k riešeniu zistených problémov a zabrániť tomu, aby k nim v budúcnosti došlo;

G.  keďže pandémia COVID-19 takisto ukázala, ako sú spotrebitelia v EÚ zraniteľní voči nekalým obchodným praktikám nečestných obchodníkov, ktorí predávajú online nezákonné výrobky, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými predpismi Únie a znamenajú iné nespravodlivé podmienky pre spotrebiteľov; keďže pandémia COVID-19 predovšetkým ukázala, že platformy a online sprostredkovateľské služby musia zintenzívniť svoje úsilie s cieľom odhaľovať a odstraňovať falošné tvrdenia a koherentným a koordinovaným spôsobom riešiť zavádzajúce praktiky nečestných obchodníkov, najmä tých, ktorí predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné produkty online; keďže Komisia privítala prístup platforiem po tom, ako im 23. marca 2020 zaslala listy; keďže je potrebné prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom dosiahnuť súdržnejší a koordinovanejší prístup v záujme boja proti týmto zavádzajúcim praktikám a v záujme ochrany spotrebiteľov;

H.  keďže akt o digitálnych službách by mal zabezpečiť komplexnú ochranu práv spotrebiteľov a používateľov v Únii, a preto by sa jeho územná pôsobnosť mala vzťahovať na činnosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti usadených v tretích krajinách, ak sú ich služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách, zamerané na spotrebiteľov alebo používateľov v Únii;

I.  keďže v akte o digitálnych službách by sa mal objasniť charakter digitálnych služieb, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti, a zároveň by si mal zachovať horizontálny charakter smernice o elektronickom obchode, ktorá sa uplatňuje nielen na online platformy, ale na všetkých poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ako sú vymedzení právom Únie;

J.  keďže akt o digitálnych službách by nemal mať vplyv na nariadenie (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ktorým sa stanovuje právny rámec na ochranu osobných údajov, smernicu (EÚ) 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu, smernicu 2010/13/EÚ o koordinácii určitých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb a smernicu 2002/58/ES týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií;

K.  keďže akt o digitálnych službách by nemal mať vplyv na smernicu 2005/29/ES zmenenú smernicou (EÚ) 2019/2161, ani na smernice (EÚ) 2019/770 a (EÚ) 2019/771 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a zmlúv o predaji tovaru a nariadenie (EÚ) 2019/1150 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb;

L.  keďže akt o digitálnych službách by nemal mať vplyv na rámec stanovený smernicou 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu;

M.  keďže určité druhy nezákonného obsahu, ktoré predstavujú hlavný dôvod na obavy, už boli vymedzené vo vnútroštátnom práve a práve Únie, ako napríklad nezákonné nenávistné prejavy, a nemali by sa nanovo vymedziť v akte o digitálnych službách;

N.  keďže zvyšovanie transparentnosti a pomoc občanom pri získavaní mediálnej a digitálnej gramotnosti, pokiaľ ide o šírenie škodlivého obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií, ako aj pri rozvoji kritického myslenia a posilňovaní nezávislej profesionálnej žurnalistiky a kvalitných médií pomôže podporovať rozmanitý a kvalitný obsah;

O.  keďže databáza WHOIS je verejne prístupná databáza, ktorá je užitočným nástrojom na nájdenie majiteľa konkrétneho názvu domény na internete, ako aj údajov a kontaktnej osoby týkajúcich sa každého názvu domény;

P.  keďže akt o digitálnych službách by sa mal zamerať na zabezpečenie právnej istoty a jasnosti, a to aj na trhu s krátkodobým prenájmom a so službami mobility, a to podporou transparentnosti a jasnejších informačných povinností;

Q.  keďže dohoda Komisie s určitými platformami sektora krátkodobého prenájmu o spoločnom využívaní údajov dosiahnutá v marci 2020 umožní miestnym orgánom lepšie pochopiť rozvoj kolaboratívneho hospodárstva a umožní spoľahlivú a nepretržitú výmenu údajov a tvorbu politiky založenú na dôkazoch; keďže sú potrebné ďalšie kroky na začatie komplexnejšieho rámca spoločného využívania údajov pre online platformy krátkodobého prenájmu;

R.  keďže pandémia COVID-19 má vážny dosah na odvetvie cestovného ruchu v Únii a ukázala, že je potrebné pokračovať v podpore spolupráce v oblasti zelených koridorov s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie dodávateľských reťazcov Únie a pohybu tovaru v rámci dopravnej siete Únie;

S.  keďže neustály rozvoj a využívanie internetových platforiem na široké spektrum činností vrátane obchodných činností, dopravy a cestovného ruchu a výmeny tovaru a služieb zmenili spôsoby, akými používatelia a podniky spolupracujú s poskytovateľmi obsahu, obchodníkmi a inými jednotlivcami, ktorí poskytujú tovar a služby; keďže jednotný digitálny trh nemôže uspieť bez dôvery používateľov v online platformy, ktoré dodržiavajú všetky uplatniteľné právne predpisy a rešpektujú ich legitímne záujmy; keďže akýkoľvek budúci regulačný rámec by sa mal zaoberať aj obchodnými modelmi zasahujúcimi do súkromia, a to aj manipuláciou správania a diskriminačnými postupmi, ktoré majú významné účinky na úkor fungovania jednotného trhu a základných práv používateľov;

T.  keďže členské štáty by mali vyvinúť úsilie o to, aby zlepšili prístup k svojim systémom súdnictva a presadzovania práva a ich efektívnosť, pokiaľ ide o určenie nezákonnosti online obsahu a riešenie sporov týkajúcich sa odstránenia obsahu alebo znemožnenia prístupu;

U.  keďže požiadavky aktu o digitálnych službách by mali byť pre poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti ľahko vykonateľné v praxi; keďže online sprostredkovatelia by mohli využiť šifrovanie alebo inak brániť prístupu k obsahu tretím stranám vrátane sprostredkovateľov hostingu, ktorí uchovávajú samotný obsah;

V.  keďže účinný spôsob obmedzenia nezákonných činností umožňuje rozmach nových inovatívnych obchodných modelov a posilnenie jednotného digitálneho trhu odstránením neodôvodnených prekážok voľného pohybu digitálneho obsahu; keďže prekážky, ktoré vytvárajú vnútroštátne rozdrobené trhy, pomáhajú vytvárať dopyt po nezákonnom obsahu;

W.  keďže digitálne služby by mali spotrebiteľom poskytovať priame a účinné prostriedky používateľsky ústretovej, ľahko identifikovateľnej a dostupnej komunikácie, ako sú e-mailové adresy, elektronické kontaktné formuláre, chatboty, služba rýchlych správ alebo telefonické spätné volanie, a mali by zabezpečiť, aby informácie súvisiace s týmito komunikačnými prostriedkami boli pre spotrebiteľov prístupné jasným, zrozumiteľným a podľa možnosti jednotným spôsobom a aby boli požiadavky spotrebiteľov presmerované medzi rôznymi základnými digitálnymi službami poskytovateľa digitálnych služieb;

X.  keďže akt o digitálnych službách by mal zaručiť právo spotrebiteľov na informácie o tom, či je služba umožnená umelou inteligenciou a využíva automatizované nástroje rozhodovania alebo strojového učenia alebo automatizované nástroje na rozpoznávanie obsahu; keďže akt o digitálnych službách by mal ponúkať možnosť neuplatňovania, obmedzenia alebo personalizácie používania akýchkoľvek automatizovaných personalizačných prvkov, najmä vzhľadom na zoraďovanie, a konkrétnejšie, mal by ponúkať možnosť vidieť obsah v nespravovanom poriadku a poskytnúť používateľom väčšiu kontrolu nad spôsobom zoraďovania obsahu;

Y.  keďže na ochranu osobných údajov, ktoré sú predmetom automatizovaných rozhodovacích procesov, sa už vzťahuje okrem iného všeobecné nariadenie o ochrane údajov, pričom v akte o digitálnych službách by sa takéto opatrenia nemali opakovať ani meniť;

Z.  keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby sa v akte o digitálnych službách zachovával prístup k umelej inteligencii zameraný na človeka v súlade s existujúcimi pravidlami o voľnom pohybe služieb umožnených umelou inteligenciou, pri súčasnom dodržiavaní základných hodnôt a práv zakotvených v zmluvách;

AA.  keďže vnútroštátne dozorné orgány, ak to umožňuje právo Únie, by mali mať prístup k softvérovej dokumentácii a súborom údajov algoritmov, ktoré sú predmetom preskúmania;

AB.  zdôrazňuje, že koncepcie transparentnosti a vysvetliteľnosti algoritmov by sa mali chápať ako požiadavka, aby sa informácie poskytované pre používateľa uvádzali v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, pričom sa používa jasný a jednoduchý jazyk;

AC.  keďže je dôležité stanoviť opatrenia na zabezpečenie účinného presadzovania a dohľadu; keďže súlad s ustanoveniami by sa mal posilniť účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami vrátane ukladania primeraných pokút;

AD.  keďže akt o digitálnych službách by mal vyvážiť práva všetkých používateľov a zabezpečiť, aby jeho opatrenia neboli navrhnuté tak, aby uprednostňovali jeden oprávnený záujem pred druhým, a aby zabránili používaniu opatrení ako ofenzívnych nástrojov v akýchkoľvek konfliktoch medzi podnikmi alebo odvetviami;

AE.  keďže mechanizmus vnútorného trhu ex ante by sa mal uplatňovať tam, kde samotné právo hospodárskej súťaže nepostačuje na primerané riešenie zistených zlyhaní trhu;

AF.  keďže legislatívne opatrenia navrhnuté ako súčasť aktu o digitálnych službách by mali byť založené na dôkazoch; keďže Komisia by mala vykonať dôkladné posúdenie vplyvu založené na príslušných údajoch, štatistikách, analýzach a štúdiách rôznych dostupných možností; keďže v uvedenom posúdení vplyvu by sa mali posúdiť a analyzovať riskantné a nebezpečné výrobky predávané cez online trhy; keďže v posúdení vplyvu by sa mali zohľadniť aj poznatky získané z pandémie COVID-19 a mali by sa v ňom zohľadniť uznesenia Európskeho parlamentu; keďže akt o digitálnych službách by mali sprevádzať vykonávacie usmernenia;

Všeobecné zásady

1.  víta záväzok Komisie predložiť návrh balíka týkajúci sa aktu o digitálnych službách, ktorý by mal pozostávať z návrhu, ktorým sa mení smernica o elektronickom obchode, a z návrhu pravidiel ex ante pre systémových operátorov, ktorí plnia úlohu strážcu, na základe článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“); vyzýva Komisiu, aby predložila takýto balík na základe článku 53 ods. 1, článku 62 a článku 114 ZFEÚ v nadväznosti na odporúčania uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, a to na základe dôkladného posúdenia vplyvu, ktoré by malo obsahovať informácie o finančných dôsledkoch návrhov a malo by vychádzať z príslušných údajov, štatistík a analýz;

2.  uznáva význam právneho rámca stanoveného v smernici o elektronickom obchode pre rozvoj online služieb v Únii a domnieva sa, že zásady, ktorými sa zákonodarcovia riadili pri regulácii poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti koncom 90. rokov 20. storočia, sú stále platné a mali by sa používať pri príprave všetkých budúcich návrhov; zdôrazňuje, že právna istota, ktorú priniesla smernica o elektronickom obchode, poskytla malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) príležitosť rozšíriť svoje podnikanie a ľahšie pôsobiť cez hranice;

3.  zastáva názor, že všetci poskytovatelia digitálnych služieb usadení mimo Únie musia dodržiavať pravidlá aktu o digitálnych službách pri nasmerovaní služieb do Únie, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre európskych poskytovateľov digitálnych služieb a poskytovateľov digitálnych služieb z tretích krajín; žiada Komisiu, aby okrem toho posúdila, či existuje riziko odvetných opatrení zo strany tretích krajín, a zároveň zvýšila informovanosť o tom, ako sa právo Únie vzťahuje na poskytovateľov služieb z tretích krajín zameraných na trh Únie;

4.  podčiarkuje ústrednú úlohu, ktorú doložka o vnútornom trhu, ktorou sa zavádza kontrola domovskej krajiny a povinnosť členských štátov zabezpečiť voľný pohyb služieb informačnej spoločnosti, zohráva pri rozvoji jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť zostávajúce neodôvodnené a neprimerané prekážky poskytovania digitálnych služieb, ako sú zložité administratívne postupy, nákladné cezhraničné urovnávanie sporov a prístup k informáciám o príslušných regulačných požiadavkách vrátane požiadaviek týkajúcich sa zdaňovania, ako aj potrebu zabezpečiť, aby sa nevytvárali žiadne nové neodôvodnené a neprimerané prekážky;

5.  poznamenáva, že podľa pravidiel Únie o voľnom pohybe služieb môžu členské štáty prijať opatrenia na ochranu legitímnych cieľov verejného záujmu, ako je ochrana verejného poriadku, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa, boj proti nedostatku nájomného bývania a predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so zásadami nediskriminácie a proporcionality;

6.  domnieva sa, že by sa mali zachovať hlavné zásady smernice o elektronickom obchode, ako je doložka o vnútornom trhu, sloboda usadiť sa, sloboda poskytovať služby a zákaz uloženia povinnosti všeobecného monitorovania; zdôrazňuje, že zásada „čo je nezákonné offline je nezákonné aj online“, ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov by sa mali stať aj hlavnými zásadami budúceho regulačného rámca;

7.  zdôrazňuje význam platforiem kolaboratívneho hospodárstva, a to aj v odvetviach dopravy a cestovného ruchu, v ktorých poskytujú služby jednotlivci aj profesionáli; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami iniciovala zrozumiteľnejšiu výmenu iných ako osobných údajov a koordinačný rámec medzi platformami a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zameraný najmä na výmenu najlepších postupov a stanovenie súboru informačných povinností v súlade so stratégiou EÚ v oblasti údajov;

8.  poznamenáva, že režim ochrany údajov sa od prijatia smernice o elektronickom obchode výrazne aktualizoval, a zdôrazňuje, že rýchly rozvoj digitálnych služieb si vyžaduje silný nadčasový legislatívny rámec na ochranu osobných údajov a súkromia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poskytovatelia digitálnych služieb musia dodržiavať požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov, konkrétne všeobecného nariadenia o ochrane údajov a smernice 2002/58/ES (ďalej len „smernica o súkromí a elektronických komunikáciách“), ktoré sa v súčasnosti revidujú, so širokým rámcom základných práv vrátane slobody prejavu, dôstojnosti a nediskriminácie, ako aj s právom na účinný súdny prostriedok nápravy a na zaistenie bezpečnosti a ochrany ich systémov a služieb;

9.  domnieva sa, že akt o digitálnych službách by mal zabezpečiť dôveru spotrebiteľov a jasne stanoviť dodržiavanie spotrebiteľského práva a požiadaviek na bezpečnosť výrobkov s cieľom zabezpečiť právnu istotu; poukazuje na skutočnosť, že v akte o digitálnych službách by sa mala venovať osobitná pozornosť používateľom so zdravotným postihnutím a mal by byť zaručený prístup k službám informačnej spoločnosti; žiada Komisiu, aby nabádala poskytovateľov služieb, aby vyvinuli technické nástroje, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím mať účinný prístup k službám informačnej spoločnosti, využívať ich a mať z nich prínos;

10.  zdôrazňuje význam zachovania horizontálneho prístupu smernice o elektronickom obchode; zdôrazňuje, že univerzálny prístup nie je vhodný na riešenie všetkých nových výziev v dnešnom digitálnom prostredí a že rozmanitosť aktérov a služieb ponúkaných online potrebuje prispôsobený regulačný prístup; odporúča rozlišovať medzi hospodárskymi a nehospodárskymi činnosťami a medzi rôznymi typmi digitálnych služieb prevádzkovaných na platformách namiesto zamerania sa na typ platformy; v tejto súvislosti sa domnieva, že akékoľvek budúce legislatívne návrhy by sa mali snažiť zabezpečiť, aby nové povinnosti Únie týkajúce sa poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti boli primerané a jasné;

11.  pripomína, že vo veľkom počte legislatívnych a správnych rozhodnutí a zmluvných vzťahov sa používajú vymedzenia pojmov a pravidlá smernice o elektronickom obchode, a že akékoľvek ich zmeny budú preto mať významné dôsledky;

12.  zdôrazňuje, že predvídateľný, jasný a komplexný rámec na úrovni Únie, ktorý obstojí v budúcnosti, a spravodlivá hospodárska súťaž majú zásadný význam pre podporu rastu všetkých európskych podnikov vrátane malých platforiem, MSP vrátane mikropodnikov, podnikateľov a startupov, posilňujú cezhraničné poskytovanie služieb informačnej spoločnosti, odstraňujú fragmentáciu trhu a poskytujú európskym podnikom rovnaké podmienky, vďaka ktorým môžu plne profitovať z trhu digitálnych služieb a byť globálne konkurencieschopné na svetovej scéne;

13.  zdôrazňuje, že budúci nástroj vnútorného trhu týkajúci sa pravidiel ex ante pre systémové platforiem a ohlásený nový nástroj hospodárskej súťaže zameraný na riešenie nedostatkov v práve hospodárskej súťaže by sa mali zachovať ako samostatné právne nástroje;

14.  pripomína, že smernica o elektronickom obchode bola vypracovaná technologicky neutrálnym spôsobom s cieľom zabezpečiť, aby sa nestala zastaranou v dôsledku technologického vývoja vyplývajúceho z rýchleho tempa inovácií v odvetví IT, a zdôrazňuje, že akt o digitálnych službách by mal byť aj naďalej nadčasový a mal by sa uplatňovať na vznik nových technológií s vplyvom na jednotný digitálny trh; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že akékoľvek revízie budú aj naďalej technologicky neutrálne s cieľom zaručiť podnikom a spotrebiteľom dlhodobé výhody;

15.  zastáva názor, že sú potrebné rovnaké podmienky na vnútornom trhu medzi platformovým hospodárstvom a offline hospodárstvom na základe rovnakých práv a povinností pre všetky zainteresované strany – spotrebiteľov a podniky; domnieva sa, že akt o digitálnych službách by sa nemal zaoberať otázkou pracovníkov platforiem; domnieva sa preto, že sociálna ochrana a sociálne práva pracovníkov vrátane pracovníkov platforiem alebo kolaboratívneho hospodárstva by sa mali náležite riešiť v samostatnom nástroji, aby sa zabezpečila primeraná a komplexná reakcia na výzvy dnešného digitálneho hospodárstva;

16.  domnieva sa, že akt o digitálnych službách by mal byť založený na spoločných hodnotách Únie, ktoré chránia práva občanov, a mal by byť zameraný na podporu vytvorenia bohatého a rozmanitého digitálneho ekosystému so širokou škálou online služieb, s konkurencieschopným digitálnym prostredím, transparentnosťou a právnou istotou na uvoľnenie plného potenciálu jednotného digitálneho trhu;

17.  domnieva sa, že akt o digitálnych službách poskytuje Únii príležitosť formovať digitálne hospodárstvo nielen na úrovni Únie, ale byť aj tvorcom noriem pre zvyšok sveta;

Základné práva a slobody

18.  poznamenáva, že poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, a najmä online platformy vrátane stránok sociálnych sietí, majú rozsiahlu schopnosť mať dosah na širšie publikum, správanie, názory a praktiky a ovplyvňovať ich, a to vrátane zraniteľných skupín, ako sú napríklad maloleté osoby, a mali by byť v súlade s právom Únie o ochrane používateľov, ich údajov a spoločnosti ako celku;

19.  pripomína, že nedávne škandály týkajúce sa zberu a predaja údajov, napríklad prípad spoločnosti Cambridge Analytica, falošných správ, dezinformácií, manipulácie voličov a iných prípadov páchania škôd na internete (od nenávistných prejavov po šírenie teroristického obsahu) poukázali na potrebu pracovať na lepšom presadzovaní a užšej spolupráci medzi členskými štátmi s cieľom porozumieť výhodám a nedostatkom existujúcich pravidiel a posilniť ochranu základných práv na internete;

20.  v tejto súvislosti pripomína, že niektoré zavedené samoregulačné a koregulačné systémy, ako napríklad Kódex postupov Únie proti šíreniu dezinformácií, pomohli vytvoriť dialóg s platformami a regulačnými orgánmi; navrhuje, aby online platformy zaviedli účinné a primerané záruky, najmä s cieľom zabezpečiť, aby konali dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a zabránili neúmyselnému odstráneniu obsahu, ktorý nie je nezákonný; takéto opatrenia by nemali viesť k žiadnemu povinnému „filtrovaniu obsahu pri nahrávaní“, pokiaľ ide o obsah, ktorý nie je v súlade so zákazom všeobecných monitorovacích povinností; navrhuje, aby sa pravidelne hodnotili a ďalej rozvíjali opatrenia na boj proti škodlivému obsahu, nenávistným prejavom a dezinformáciám;

21.  zdôrazňuje význam zaručenia slobody prejavu, informácií a názoru a slobodného a rozmanitého tlačového a mediálneho prostredia, a to aj vzhľadom na ochranu nezávislej žurnalistiky; trvá na ochrane a podpore slobody prejavu a dôležitosti rozmanitosti názorov, informácií, tlače, médií a umeleckého a kultúrneho prejavu;

22.  zdôrazňuje, že akt o digitálnych službách by mal posilniť slobody vnútorného trhu a zaručiť základné práva a zásady stanovené v charte; zdôrazňuje, že základné práva spotrebiteľov a používateľov vrátane práv maloletých by mali byť chránené pred škodlivými online obchodnými modelmi vrátane tých, ktoré sa zaoberajú digitálnou reklamou, ako aj pred manipuláciou správania a diskriminačnými praktikami;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť postavenie používateľov, pokiaľ ide o presadzovanie ich základných práv online; pripomína, že poskytovatelia digitálnych služieb musia rešpektovať právo používateľov na prenosnosť údajov zakotvené v právnych predpisoch Únie a umožniť jeho výkon;

24.  poukazuje na to, že biometrické údaje sa považujú za osobitnú kategóriu osobných údajov a pre ich spracúvanie platia špecifické pravidlá; konštatuje, že biometrické údaje sa môžu čoraz viac používať a aj sa používajú na identifikáciu a autentifikáciu jednotlivcov, čo bez ohľadu na možné výhody prináša značné riziká pre práva na súkromie a ochranu údajov a vážne zasahuje do týchto práv, najmä ak sa to deje bez súhlasu dotknutej osoby, a tiež umožňuje podvody s osobnými údajmi; požaduje, aby akt o digitálnych službách zaisťoval, aby poskytovatelia digitálnych služieb uchovávali biometrické údaje len na samotnom zariadení – s výnimkou prípadov, keď je centrálne uloženie povolené zákonom –, aby vždy umožňoval používateľom digitálnych služieb, aby si pri využívaní služby mohli zvoliť štandardne nastavenú alternatívu k použitiu biometrických údajov, a povinnosť jasne informovať zákazníkov o rizikách použitia biometrických údajov;

25.  zdôrazňuje, že v duchu judikatúry týkajúcej sa metaúdajov o komunikácii musia mať verejné orgány prístup k prihlasovacím údajom a metaúdajom používateľa len vtedy, keď na základe predchádzajúceho súdneho povolenia vyšetrujú osoby podozrivé zo závažnej trestnej činnosti; je však presvedčený, že poskytovatelia digitálnych služieb nesmú uchovávať údaje na účely presadzovania práva, pokiaľ nezávislý príslušný orgán verejnej moci v súlade s právom Únie priamo nenariadil cielené uchovávanie údajov konkrétneho používateľa;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať účinné šifrovanie údajov bez medzifáz, pretože je rozhodujúce pre dôveru a bezpečnosť na internete a účinne zabraňuje nepovolenému prístupu tretej strany;

Transparentnosť a ochrana spotrebiteľa

27.  poznamenáva, že pandémia COVID-19 ukázala význam a odolnosť odvetvia elektronického obchodu a jeho potenciál hnacej sily oživenia európskeho hospodárstva, ale zároveň ukázala, ako sú spotrebitelia v EÚ zraniteľní voči nekalým obchodným praktikám zo strany nečestných obchodníkov, ktorí predávajú falšované, nezákonné alebo nebezpečné výrobky a poskytujú služby online, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými predpismi Únie alebo ktoré ukladajú neoprávnené a zneužívajúce zvýšenia cien alebo iné nečestné podmienky pre spotrebiteľov; zdôrazňuje naliehavú potrebu zintenzívniť presadzovanie pravidiel Únie a posilniť ochranu spotrebiteľa;

28.  zdôrazňuje, že tento problém ešte zhoršujú ťažkosti pri zisťovaní totožnosti podvodných komerčných používateľov, čo sťažuje spotrebiteľom žiadanie náhrady za vzniknuté škody a straty;

29.  domnieva sa, že súčasné požiadavky na transparentnosť a informácie stanovené v smernici o elektronickom obchode pre poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti a ich obchodných zákazníkov a minimálne požiadavky na informácie o komerčnej komunikácii by sa mali posilniť súbežne s opatreniami na zvýšenie súladu s existujúcimi pravidlami bez toho, aby sa narušila konkurencieschopnosť MSP;

30.  vyzýva Komisiu, aby posilnila požiadavky na informácie stanovené v článku 5 smernice o elektronickom obchode a aby od poskytovateľov hostingových služieb vyžadovala porovnanie informácií a totožnosti komerčných používateľov, s ktorými majú priamy obchodný vzťah, s identifikačnými údajmi prostredníctvom príslušných existujúcich a dostupných databáz Únie v súlade s právnymi predpismi o dátovom protokole; poskytovatelia hostingových služieb by mali požiadať svojich komerčných používateľov, aby zabezpečili, že informácie, ktoré poskytujú, sú presné, úplné a aktualizované, a mali by mať právo a povinnosť odmietnuť alebo prestať poskytovať svoje služby týmto používateľom, ak sú informácie o totožnosti ich komerčných používateľov nepravdivé alebo zavádzajúce; práve komerční používatelia by mali byť zodpovední za informovanie poskytovateľa služieb o všetkých zmenách vo svojej podnikateľskej činnosti (napríklad pozastavenie obchodnej činnosti);

31.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla vynútiteľné povinnosti týkajúce sa poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti zamerané na zvýšenie transparentnosti, informovanosti a zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že opatrenia na presadzovanie práva budú zacielené spôsobom, ktorý zohľadňuje rôzne služby a nevyhnutne nevedie k porušovaniu súkromia a právnemu procesu; domnieva sa, že uvedené povinnosti by mali byť primerané a mali by sa presadzovať vhodnými, účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami;

32.  zdôrazňuje, že by sa mali posilniť existujúce povinnosti stanovené v smernici o elektronickom obchode a v smernici o nekalých obchodných praktikách týkajúce sa transparentnosti komerčných oznámení a digitálnej reklamy; poukazuje na to, že naliehavé obavy o ochranu spotrebiteľov v súvislosti s profilovaním, zacielením a personalizovanou cenotvorbou by sa mali riešiť okrem iného prostredníctvom jasných povinností týkajúcich sa transparentnosti a požiadaviek na informácie;

33.  zdôrazňuje, že online spotrebitelia sa ocitajú v nevyváženom vzťahu k poskytovateľom služieb a obchodníkom, ktorí ponúkajú služby podporované prostredníctvom príjmov z reklamy a inzerátov, ktoré sa priamo zameriavajú na jednotlivých spotrebiteľov, a to na základe informácií získaných prostredníctvom veľkých dát a mechanizmov umelej inteligencie; berie na vedomie potenciálny negatívny vplyv personalizovanej reklamy, najmä mikrocielenej a behaviorálnej reklamy; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla dodatočné pravidlá týkajúce sa cielenej reklamy a mikrocielenia na základe zberu osobných údajov a aby zvážila prísnejšiu reguláciu mikro- a behaviorálnej cielenej reklamy v prospech menej rušivých foriem reklamy, ktoré si nevyžadujú rozsiahle sledovanie interakcie používateľov s obsahom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila aj zavedenie legislatívnych opatrení na zvýšenie transparentnosti online reklamy;

34.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozvoj digitálnych služieb je dôležité, aby členské štáty boli povinné zabezpečiť, že ich právny systém umožní uzatváranie zmlúv elektronickými prostriedkami a zároveň zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce požiadavky na zmluvy uzatvorené elektronicky, a to aj pokiaľ ide o oznámenia členských štátov, a aby ich v prípade potreby aktualizovala; v uvedenej súvislosti berie na vedomie nárast tzv. inteligentných zmlúv, ako sú zmluvy založené na technológiách distribuovanej databázy transakcií, a žiada Komisiu, aby posúdila vývoj a používanie technológií distribuovanej databázy transakcií vrátane tzv. inteligentných zmlúv, ako sú napríklad otázky platnosti a presadzovania inteligentných zmlúv v cezhraničných situáciách, poskytla príslušné usmernenia s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre podniky a spotrebiteľov a aby prijala legislatívne iniciatívy len v prípade, že sa na základe tohto posúdenia zistia konkrétne nedostatky;

35.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla minimálne normy pre zmluvné podmienky a všeobecné podmienky, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, prístupnosť, spravodlivosť a nediskriminačné opatrenia, a ďalej prehodnotila postup používania vopred sformulovaných štandardných doložiek v zmluvných podmienkach dohôd, ktoré nie sú vopred individuálne prerokované, vrátane licenčných dohôd s koncovým používateľom, a aby hľadala spôsoby, ako zaistiť, aby boli spravodlivejšie, a zaručila súlad s právom Únie, s cieľom umožniť spotrebiteľom jednoduchšie zapojenie, a to aj pri výbere doložiek, ktoré umožnia získať lepšie informovaný súhlas;

36.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť efektívnosť elektronických interakcií medzi podnikmi a spotrebiteľmi vzhľadom na vývoj technológií virtuálnej identifikácie; domnieva sa, že v záujme zabezpečenia účinnosti aktu o digitálnych službách by Komisia mala takisto aktualizovať regulačný rámec pre digitálnu identifikáciu, konkrétne nariadenie (EÚ) č. 910/2014(18) (ďalej len „nariadenie eIDAS“); domnieva sa, že vytvorenie všeobecne akceptovaných, dôveryhodných systémov digitálnej identity a dôveryhodných systémov autentifikácie by bolo užitočným nástrojom, ktorý by umožnil bezpečne stanoviť individuálnu identitu fyzických osôb, právnických osôb a strojov s cieľom chrániť sa pred používaním falošných profilov; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité, aby spotrebitelia bezpečne používali alebo nakupovali produkty a služby online bez toho, aby museli využívať nesúvisiace platformy a zbytočne odovzdávať údaje vrátane osobných údajov, ktoré tieto platformy zhromažďujú; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o vytvorenie všeobecne akceptovanej verejnej elektronickej identity ako alternatívy k súkromným systémom jednotného prihlásenia, a zdôrazňuje, že táto služba by sa mala rozvíjať tak, aby sa zhromažďované údaje obmedzovali na absolútne minimum; domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť možnosť vytvorenia systému overovania veku používateľov digitálnych služieb, najmä s cieľom chrániť maloleté osoby;

37.  zdôrazňuje, že akt o digitálnych službách by nemal mať vplyv na zásadu minimalizácie údajov stanovenú vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, a pokiaľ sa v osobitných právnych predpisoch nevyžaduje inak, sprostredkovatelia digitálnych služieb by mali umožniť anonymné využívanie svojich služieb v maximálnej možnej miere a spracúvať len údaje potrebné na identifikáciu používateľa, že takéto zhromaždené údaje by sa nemali používať na žiadne iné digitálne služby okrem tých, ktoré si vyžadujú osobnú identifikáciu, autentifikáciu alebo overenie veku, a že by sa mali používať len na legitímny účel a v žiadnom prípade by nemali obmedzovať všeobecný prístup k internetu;

Umelá inteligencia a strojové učenie

38.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo služby založené na umelej inteligencii alebo služby využívajúce automatizované nástroje rozhodovania alebo nástroje strojového učenia, ktoré sa v súčasnosti riadia smernicou o elektronickom obchode, majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom a poskytovateľom služieb, akt o digitálnych službách by mal riešiť konkrétne výzvy, ktoré predstavujú, pokiaľ ide o zabezpečenie nediskriminácie, transparentnosti, a to aj pokiaľ ide o používané súbory údajov a cielené výstupy, a zrozumiteľné vysvetlenie algoritmov, ako aj zodpovednosti, ktorými sa existujúce právne predpisy nezaoberajú;

39.  okrem toho zdôrazňuje, že základné algoritmy musia v plnej miere spĺňať požiadavky týkajúce sa základných práv, najmä práva na súkromie, ochranu osobných údajov, slobodu prejavu a právo na informácie, právo na účinný súdny prostriedok nápravy a práva dieťaťa, ako sú zakotvené v zmluvách a charte;

40.  domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť používanie vysokokvalitných, nediskriminačných a nezaujatých základných súborov údajov, ako aj pomôcť jednotlivcom získať prístup k rozmanitému obsahu, stanoviskám, vysokokvalitným výrobkom a službám;

41.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla požiadavky na transparentnosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o automatizované rozhodovacie procesy, a zároveň zabezpečila súlad s požiadavkami na súkromie používateľov a obchodné tajomstvo; poukazuje na potrebu umožniť externé regulačné audity, individuálny dohľad a opakované posúdenia rizík príslušnými orgánmi a posúdiť súvisiace riziká, najmä riziká pre spotrebiteľov alebo tretie strany, a domnieva sa, že opatrenia prijaté na predchádzanie týmto rizikám by mali byť odôvodnené a primerané a nemali by brániť inovácii; domnieva sa, že je nutné, aby sa dodržiavala zásada „človek vo velení“ (human in command), okrem iného aby sa zabránilo nárastu zdravotných a bezpečnostných rizík, diskriminácii, nenáležitému dohľadu alebo zneužívaniu, resp. aby sa zabránilo potenciálnym rizikám pre základné práva a slobody;

42.  domnieva sa, že spotrebitelia a používatelia by mali mať právo byť riadne a včas informovaní jasným, ľahko zrozumiteľným a prístupným spôsobom a že ich práva by mali byť účinne zaručené pri interakcii s automatizovanými systémami rozhodovania a inými inovatívnymi digitálnymi službami alebo aplikáciami; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s existujúcou nedostatočnou transparentnosťou, pokiaľ ide o využívanie virtuálnych asistentov alebo chatbotov, čo môže byť obzvlášť škodlivé pre zraniteľných spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že poskytovatelia digitálnych služieb by nemali na podporu spotrebiteľov využívať výlučne automatizované systémy rozhodovania;

43.  v tejto súvislosti sa domnieva, že spotrebitelia by mali mať možnosť byť jasne informovaní pri interakcii s automatizovaným rozhodovaním a o tom, ako sa obrátiť na človeka s rozhodovacími právomocami, ako požiadať o kontroly a opravy možných chýb vyplývajúcich z automatizovaných rozhodnutí, ako aj žiadať nápravu akejkoľvek škody súvisiacej s používaním automatizovaných systémov rozhodovania;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť možnosti výberu pre spotrebiteľov, kontrolu spotrebiteľov a dôveru spotrebiteľov v služby a aplikácie umelej inteligencie; domnieva sa preto, že súbor práv spotrebiteľov by sa mal rozšíriť tak, aby ich lepšie chránil v digitálnom svete, a vyzýva Komisiu, aby zvážila najmä kritériá a kontrolu zodpovednosti a spravodlivosti a právo na nediskrimináciu a nestranné súbory údajov o umelej inteligencii; domnieva sa, že spotrebitelia a používatelia by mali mať väčšiu kontrolu nad tým, ako sa umelá inteligencia používa, a možnosť odmietnuť, obmedziť alebo personalizovať používanie akýchkoľvek prvkov personalizácie založených na umelej inteligencii;

45.  poznamenáva, že nástroje na automatizované moderovanie obsahu nedokážu úspešne pochopiť nuansy kontextu a významu ľudskej komunikácie, čo je potrebné na určenie toho, či je možné považovať posudzovaný obsah za porušenie práva alebo podmienok služby; zdôrazňuje preto, že používanie takýchto nástrojov by nemalo byť nariadené aktom o digitálnych službách;

Riešenie nezákonného obsahu a činností na internete

46.  zdôrazňuje, že existencia a šírenie nezákonného obsahu a činností na internete je veľkou hrozbou, ktorá oslabuje dôveru občanov v digitálne prostredie, poškodzuje rozvoj zdravých digitálnych ekosystémov a môže mať aj vážne a dlhodobé dôsledky pre bezpečnosť a základné práva jednotlivcov; poznamenáva, že nezákonný obsah a činnosti na internete sa zároveň môžu ľahko šíriť a ich negatívny účinok sa môže umocniť vo veľmi krátkom čase;

47.  poznamenáva, že neexistuje univerzálne riešenie pre všetky druhy nezákonného obsahu a činností; zdôrazňuje, že obsah, ktorý môže byť v niektorých členských štátoch nezákonný, nemusí byť nezákonný v iných štátoch, keďže v Únii sú harmonizované len niektoré druhy nezákonného obsahu; žiada, aby sa dôsledne rozlišovalo medzi nezákonným obsahom, trestnými činmi a nezákonne šíreným obsahom na jednej strane a škodlivým obsahom, nenávistnými prejavmi a dezinformáciami na strane druhej, ktoré nie sú vždy nezákonné a zahŕňajú mnohé rôzne aspekty, prístupy a pravidlá uplatniteľné na jednotlivé prípady; zastáva názor, že režim právnej zodpovednosti by sa mal týkať len nezákonného obsahu vymedzeného v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve;

48.  domnieva sa však, že bez toho, aby bol dotknutý všeobecný rámec základných práv a existujúce odvetvové právne predpisy, viac zosúladený a koordinovaný prístup na úrovni Únie, ktorý zohľadňuje rôzne druhy nezákonného obsahu a činností a ktorý je založený na spolupráci a výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi, pomôže účinnejšie riešiť nezákonný obsah; zdôrazňuje tiež potrebu prispôsobiť prísnosť opatrení, ktoré musia prijať poskytovatelia služieb, závažnosti porušenia a vyzýva na zlepšenie spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi hostingových služieb;

49.  domnieva sa, že dobrovoľné opatrenia a samoregulácia prostredníctvom online platforiem v celej Európe priniesli určité výhody, ale je potrebné prijať jasný právny rámec vzťahujúci sa na odstránenie nezákonného obsahu a činností, aby bolo možné zabezpečiť rýchle oznámenie a odstránenie takéhoto obsahu na internete; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť uloženiu všeobecnej monitorovacej povinnosti poskytovateľom digitálnych služieb monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, a zabrániť aktívnemu vyhľadávaniu, moderovaniu alebo filtrovaniu všetkého obsahu a činností, a to de jure či de facto; zdôrazňuje, že nezákonný obsah by sa mal odstrániť tam, kde je umiestnený, a že od poskytovateľov služby pripojenia k internetu sa nesmie vyžadovať, aby blokovali prístup k obsahu;

50.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že online sprostredkovatelia, ktorí z vlastnej iniciatívy odstraňujú údajne nezákonný obsah do prostredia offline, tak robili dôsledne, primerane a nediskriminačne a za každých okolností s náležitým ohľadom na základné práva a slobody používateľov; zdôrazňuje, že všetky takéto opatrenia by mali byť sprevádzané prísnymi procesnými zárukami a zmysluplnými požiadavkami na transparentnosť a zodpovednosť; a žiada, aby v prípadoch, keď existujú akékoľvek pochybnosti o obsahu „nezákonnej“ povahy, tento obsah podliehal ľudskému preskúmaniu a nebol odstránený bez ďalšieho vyšetrovania;

51.  žiada Komisiu, aby predložila štúdiu o odstránení obsahu a údajov pred pandémiou COVID-19 a počas nej prostredníctvom automatizovaných rozhodovacích procesov a o úrovni záchytov chýb (falošné pozitívne prípady), ktoré boli zahrnuté do počtu odstránených položiek;

52.  vyzýva Komisiu, aby riešila rastúce rozdiely a fragmentáciu vnútroštátnych pravidiel v členských štátoch a prijala jasné a predvídateľné harmonizované pravidlá a transparentný, účinný a primeraný mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení, ktorý by mal poskytovať dostatočné záruky, umožniť používateľom informovať online sprostredkovateľov o existencii potenciálne nezákonného obsahu alebo činností na internete a pomôcť online sprostredkovateľom rýchlo reagovať a byť transparentnejší, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v súvislosti s potenciálne nezákonným obsahom; zastáva názor, že takéto opatrenia by mali byť technologicky neutrálne a ľahko dostupné pre všetkých aktérov, aby sa zaručila vysoká úroveň ochrany používateľov a spotrebiteľov;

53.  zdôrazňuje, že takýto mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení musí byť zameraný na človeka; zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť záruky proti zneužívaniu systému, a to aj proti opakovanému falošnému oznamovaniu, nekalým obchodným praktikám a iným systémom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup k transparentným, účinným, spravodlivým a rýchlym námietkovým mechanizmom, mechanizmom podávania sťažností a mechanizmom mimosúdneho urovnávania sporov a aby zaručila možnosť domáhať sa súdneho prostriedku nápravy proti odstráneniu obsahu s cieľom naplniť právo na účinný prostriedok nápravy;

54.  víta úsilie o zabezpečenie transparentnosti pri odstraňovaní obsahu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že správy s informáciami o mechanizmoch oznamovania a prijímania opatrení, ako je počet oznámení, typ subjektov oznamujúcich obsah, povaha obsahu, ktorý je predmetom sťažnosti, čas odozvy sprostredkovateľa, počet odvolaní, ako aj počet prípadov, v ktorých bol obsah nesprávne identifikovaný ako nezákonný alebo nezákonne šírený, by sa mali zverejniť;

55.  berie na vedomie problémy v súvislosti s presadzovaním súdnych príkazov vydaných v členských štátoch iných ako krajina pôvodu poskytovateľa služieb a zdôrazňuje potrebu ďalej preskúmať túto otázku; trvá na tom, aby poskytovatelia hostingových služieb neboli povinní odstrániť informácie alebo znemožniť prístup k informáciám, ktoré sú zákonné v ich krajine pôvodu;

56.  zdôrazňuje, že za presadzovanie práva, rozhodovanie o zákonnosti online činností a obsahu, ako aj za nariaďovanie poskytovateľom hostingových služieb, aby nezákonný obsah odstránili alebo znemožnili prístup k nemu a aby boli tieto rozhodnutia presné, riadne podložené a aby rešpektovali základné práva, sú zodpovedné nezávislé príslušné orgány verejnej moci;

57.  zdôrazňuje, že zachovanie záruk vyplývajúcich z režimu právnej zodpovednosti pre online sprostredkovateľov, ako je stanovené v článkoch 12, 13, 14 smernice o elektronickom obchode, a všeobecný zákaz monitorovania stanovený v článku 15 smernice o elektronickom obchode sú kľúčové pre uľahčenie voľného pohybu služieb, pre zabezpečenie dostupnosti online obsahu a pre ochranu základných práv používateľov a musia sa zachovať; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že režim právnej zodpovednosti a zákaz všeobecného monitorovania by sa nemali oslabiť pomocou možných nových právnych predpisov alebo zmenou iných častí smernice o elektronickom obchode;

58.  uznáva zásadu, že digitálne služby, ktoré zohrávajú neutrálnu a pasívnu úlohu, ako sú backendové služby a služby infraštruktúry, nie sú zodpovedné za obsah prenášaný prostredníctvom ich služieb, pretože nemajú nad týmto obsahom žiadnu kontrolu, nemajú s ním aktívnu interakciu alebo ho neoptimalizujú; zdôrazňuje však, že je potrebné ďalšie objasnenie aktívnej a pasívnej úlohy zohľadnením judikatúry Súdneho dvora v tejto veci;

59.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť uložiť poskytovateľom hostingových služieb požiadavku nahlasovať príslušnému orgánu presadzovania práva nezákonný obsah, ktorý by mohol predstavovať závažnú trestnú činnosť, a to hneď, ako sa o ňom dozvedia;

Online trhy

60.  berie na vedomie, že hoci príchod poskytovateľov online služieb, ako sú online trhy, bol prínosom pre spotrebiteľov aj obchodníkov, najmä zlepšením výberu, znížením nákladov a znížením cien, zvýšil aj zraniteľnosť spotrebiteľov voči zavádzajúcim obchodným praktikám zo strany čoraz väčšieho počtu predajcov vrátane predajcov z tretích krajín, ktorí sú schopní ponúkať online nezákonné, nebezpečné alebo falšované výrobky a služby, ktoré často nie sú v súlade s pravidlami a normami Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov a dostatočne nezaručujú práva spotrebiteľov;

61.  zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali byť rovnako v bezpečí, keď nakupujú online alebo v obchodoch; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby boli spotrebitelia v Únii vystavení nezákonným, falšovaným a nebezpečným výrobkom, ktoré obsahujú nebezpečné chemické látky, ako aj ďalším bezpečnostným rizikám, ktoré ohrozujú ľudské zdravie; trvá na tom, že je potrebné zaviesť primerané záruky a opatrenia v oblasti bezpečnosti výrobkov a ochrany spotrebiteľa s cieľom zabrániť predaju nevyhovujúcich výrobkov alebo služieb na online trhoch, a vyzýva Komisiu, aby posilnila režim zodpovednosti na online trhoch;

62.  zdôrazňuje význam pravidiel nariadenia (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov týkajúcich sa zhody výrobkov vstupujúcich do Únie z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie súladu predajcov usadených mimo Únie s právnymi predpismi, ak v Únii nie je usadený výrobca, dovozca alebo distribútor, a napravila súčasnú právnu medzeru, ktorá umožňuje dodávateľom usadeným mimo Únie predávať online európskym spotrebiteľom výrobky, ktoré nie sú v súlade s predpismi Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa, bez toho, aby boli sankcionovaní alebo braní na zodpovednosť za svoje činy, pričom spotrebitelia nemajú žiadne právne prostriedky na to, aby mohli presadzovať svoje práva alebo byť odškodnení za prípadné škody; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vždy identifikovať výrobcov a predajcov výrobkov z tretích krajín;

63.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby online trhy bezodkladne informovali spotrebiteľov, keď sa výrobok, ktorý kúpili, odstráni z trhu po oznámení o jeho nesúlade s pravidlami Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov alebo ochrany spotrebiteľa;

64.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby poskytovatelia online trhov konzultovali systém RAPEX a informovali príslušné orgány hneď, ako sa dozvedia o nezákonných, nebezpečných a falšovaných výrobkoch na svojich platformách;

65.  domnieva sa, že poskytovatelia online trhov by mali posilniť svoju spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi, a to aj prostredníctvom výmeny informácií o predajcoch nezákonných, nebezpečných a falšovaných výrobkov;

66.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo vyzvala členské štáty, aby uskutočnili viac spoločných opatrení v oblasti dohľadu nad trhom a zintenzívnili spoluprácu s colnými orgánmi s cieľom kontrolovať bezpečnosť výrobkov predávaných online predtým, ako sa dostanú k spotrebiteľom; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia medzinárodnej siete spotrebiteľských centier s cieľom pomôcť spotrebiteľom EÚ pri riešení sporov s obchodníkmi so sídlom v krajinách mimo EÚ;

67.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v prípade, že online trhy ponúkajú profesionálne služby, sa dosiahne dostatočná úroveň ochrany spotrebiteľa prostredníctvom primeraných záruk a informačných požiadaviek;

68.  domnieva sa, že na trhu cestovného ruchu a dopravy by cieľom aktu o digitálnych službách malo byť zabezpečenie právnej istoty a jasnosti vytvorením rámca riadenia, ktorým sa formalizuje spolupráca medzi platformami a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s osobitným zameraním na výmenu najlepších postupov, a vytvorením súboru informačných povinností platforiem krátkodobého prenájmu a mobility voči ich poskytovateľom služieb, pokiaľ ide o príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby ďalej odstraňovala neodôvodnené prekážky rozvíjaním odvetvového koordinovaného úsilia EÚ, do ktorého by sa zapojili všetky zainteresované strany, s cieľom dohodnúť sa na súbore kritérií, ako sú povolenia alebo licencie, alebo prípadne miestne alebo vnútroštátne registračné číslo poskytovateľa služby, v súlade s pravidlami jednotného trhu, ktoré sú potrebné na poskytovanie služby na platforme krátkodobého prenájmu alebo mobility; zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa ukladaniu neprimeraných informačných povinností a zbytočnej administratívnej záťaže na všetkých poskytovateľov služieb s osobitným dôrazom na poskytovateľov partnerských služieb a MSP;

69.  v súlade s Európskou zelenou dohodou požaduje, aby akt o digitálnych službách podporoval udržateľný rast a udržateľnosť elektronického obchodu; zdôrazňuje význam online trhov pre podporu udržateľných výrobkov a služieb a podporu udržateľnej spotreby; vyzýva na prijatie opatrení na boj proti zavádzajúcim praktikám a dezinformáciám týkajúcim sa výrobkov a služieb ponúkaných online vrátane falošných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, pričom vyzýva prevádzkovateľov online trhov, aby podporovali udržateľnosť elektronického obchodu tým, že spotrebiteľom poskytnú jasné a ľahko zrozumiteľné informácie o vplyve výrobkov alebo služieb, ktoré nakupujú online, na životné prostredie;

70.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala jednoznačnosť a konzistentnosť existujúceho právneho rámca, ktorý sa uplatňuje na online predaj výrobkov a služieb, s cieľom identifikovať možné medzery a rozpory a nedostatočné účinné presadzovanie; žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu interakcie medzi aktom o digitálnych službách a právnymi predpismi Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov a chemických látok; žiada Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi novými pravidlami o online trhoch a revíziou smernice 2001/95/ES(19) (ďalej len „smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov“) a smernice 85/374/EHS(20) (ďalej len „smernica o zodpovednosti za výrobky“);

71.  berie na vedomie pretrvávajúce problémy so zneužívaním alebo nesprávnym uplatňovaním selektívnych distribučných dohôd s cieľom obmedziť cezhraničnú dostupnosť výrobkov a služieb v rámci jednotného trhu a medzi platformami; žiada Komisiu, aby v súvislosti s touto otázkou konala v rámci akéhokoľvek širšieho preskúmania vertikálnych skupinových výnimiek a iných politík podľa článku 101 ZFEÚ a aby sa zdržala jej zahrnutia do aktu o digitálnych službách;

Regulácia systémových prevádzkovateľov ex ante

72.  konštatuje, že v súčasnosti sú niektoré trhy charakterizované veľkými prevádzkovateľmi s významnými sieťovými efektmi, ktorí sú schopní fungovať ako de facto online strážcovia digitálneho hospodárstva (ďalej len „systémoví prevádzkovatelia“); zdôrazňuje význam spravodlivej a účinnej hospodárskej súťaže medzi online prevádzkovateľmi s významnou digitálnou prítomnosťou a inými poskytovateľmi s cieľom podporovať blaho spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby uskutočnila dôkladnú analýzu rôznych problémov, ktoré sa doteraz zaznamenali na trhu, a ich dôsledkov, a to aj pre spotrebiteľov, MSP a vnútorný trh;

73.  domnieva sa, že obmedzením prekážok vstupu na trh a reguláciou systémových prevádzkovateľov má nástroj vnútorného trhu, ktorý zavádza regulačné nápravné opatrenia ex ante v prípade uvedených systémových prevádzkovateľov s významnou trhovou silou, potenciál otvoriť trhy pre nových účastníkov vrátane MSP, podnikateľov a startupy, čím sa podporí výber spotrebiteľov a podporuje inovácia nad rámec toho, čo možno dosiahnuť prostredníctvom samotného presadzovania práva hospodárskej súťaže;

74.  víta verejnú konzultáciu Komisie o možnosti zaviesť ako súčasť budúceho aktu o digitálnych službách cielenú reguláciu ex ante na riešenie systémových problémov, ktoré sú špecifické pre digitálne trhy; zdôrazňuje vnútornú doplnkovosť medzi reguláciou vnútorného trhu a politikou hospodárskej súťaže, ako sa zdôrazňuje v správe osobitných poradcov Komisie s názvom Politika hospodárskej súťaže pre digitálnu éru;

75.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila „systémových prevádzkovateľov“ na základe jasných ukazovateľov;

76.  zastáva názor, že regulácia ex ante by mala vychádzať z nariadenia (EÚ) 2019/1150 (ďalej len „nariadenie o platforme pre podniky“) a že opatrenia by mali byť v súlade s antitrustovými pravidlami Únie a v rámci politiky Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa v súčasnosti reviduje s cieľom lepšie riešiť výzvy v digitálnom veku; reguláciou ex ante by sa mali zabezpečiť spravodlivé obchodné podmienky uplatniteľné na všetkých prevádzkovateľov vrátane prípadných dodatočných požiadaviek a uzavretého zoznamu pozitívnych a negatívnych opatrení, ktoré musia prevádzkovatelia dodržiavať a/alebo do ktorých im je zakázané zapájať sa;

77.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala najmä nedostatok transparentnosti pre systémy odporúčaní systémových prevádzkovateľov vrátane pravidiel a kritérií fungovania takýchto systémov a to, či je potrebné uložiť dodatočné povinnosti týkajúce sa transparentnosti a požiadavky na informácie;

78.  zdôrazňuje, že uloženie regulačných nápravných opatrení ex ante v iných odvetviach zlepšilo hospodársku súťaž v týchto odvetviach; poznamenáva, že podobný rámec by sa mohol vytvoriť na identifikáciu systémových prevádzkovateľov s úlohou „strážcu“ pri zohľadnení špecifík digitálneho sektora;

79.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že veľkosť komerčných používateľov systémových prevádzkovateľov siaha od nadnárodných spoločností až po mikropodniky; zdôrazňuje, že regulácia systémových prevádzkovateľov ex ante by nemala viesť k upúšťaniu od dodatočných požiadaviek pre podniky, ktoré ich používajú;

80.  zdôrazňuje, že zhromažďovanie a zber obrovského množstva údajov a využívanie takýchto údajov systémovými operátormi na rozšírenie z jedného trhu na druhý, ako aj ďalšia možnosť nabádať používateľov, aby používali elektronickú identifikáciu jedného prevádzkovateľa pre viaceré platformy, môže vytvoriť nerovnováhu vo vyjednávacej sile, a tým viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu; domnieva sa, že zvýšená transparentnosť a spoločné využívanie údajov medzi systémovými operátormi a príslušnými orgánmi má zásadný význam pre zaručenie fungovania nariadenia o ex ante pravidlách;

81.  zdôrazňuje, že interoperabilita je kľúčom k umožneniu konkurenčného trhu, ako aj výberu používateľov a inovačných služieb, a k obmedzeniu rizika, že používatelia a spotrebitelia budú odkázaní na určitého dodávateľa technológie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú úroveň interoperability systémových prevádzkovateľov a preskúmala rôzne technológie a otvorené normy a protokoly vrátane možnosti technického rozhrania (aplikačné programovacie rozhranie);

Dohľad, spolupráca a presadzovanie

82.  domnieva sa, že vzhľadom na cezhraničnú povahu digitálnych služieb je účinný dohľad a spolupráca medzi členskými štátmi vrátane výmeny informácií a najlepších postupov kľúčová na zabezpečenie riadneho presadzovania aktu o digitálnych službách; zdôrazňuje, že neúplná transpozícia, vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov Únie členskými štátmi vytvára neodôvodnené prekážky na jednotnom digitálnom trhu; vyzýva Komisiu, aby sa uvedenými otázkami zaoberala v úzkej spolupráci s členskými štátmi;

83.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty poskytnú vnútroštátnym orgánom dohľadu primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje a právomoci v oblasti presadzovania, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy a prispievať k ich príslušnej práci;

84.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi vnútroštátnymi, ako aj inými orgánmi členských štátov, občianskou spoločnosťou a organizáciami spotrebiteľov má mimoriadny význam pre dosiahnutie účinného presadzovania aktu o digitálnych službách; navrhuje posilniť zásadu krajiny pôvodu prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť regulačný dohľad nad digitálnymi službami a dosiahnuť účinné presadzovanie práva v cezhraničných prípadoch; nabáda členské štáty, aby zhromažďovali a vymieňali si najlepšie postupy a vymieňali si údaje medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a aby regulačným orgánom a právnym orgánom poskytli bezpečné interoperabilné spôsoby vzájomnej komunikácie;

85.  vyzýva Komisiu, aby posúdila najvhodnejší model dohľadu a presadzovania na uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa aktu o digitálnych službách a zvážila zriadenie hybridného systému založeného na koordinácii a spolupráci vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie v záujme účinného dohľadu nad presadzovaním aktu o digitálnych službách a jeho vykonávania; domnieva sa, že takýto systém dohľadu by mal byť zodpovedný za dohľad, dodržiavanie, monitorovanie a uplatňovanie týkajúce sa aktu o digitálnych službách a mal by mať dodatočné právomoci na vykonávanie cezhraničných iniciatív a vyšetrovaní a právomoci v oblasti presadzovania a auditu;

86.  zastáva názor, že prioritou koordinácie EÚ v spolupráci so sieťou vnútroštátnych orgánov by malo byť riešenie komplexných cezhraničných otázok;

87.  pripomína význam uľahčenia výmeny iných ako osobných údajov a podpory dialógu so zainteresovanými stranami; a nabáda na vytvorenie a udržiavanie európskeho registra výskumu s cieľom uľahčiť výmenu takýchto údajov s verejnými inštitúciami, výskumnými pracovníkmi, mimovládnymi organizáciami a univerzitami na výskumné účely; vyzýva Komisiu, aby takýto nástroj stavala na existujúcich najlepších postupoch a iniciatívach, ako je stredisko pre monitorovanie platforiem alebo Monitorovacie stredisko EÚ pre technológiu blockchainu;

88.  domnieva sa, že Komisia by prostredníctvom Spoločného výskumného centra mala byť splnomocnená poskytovať členským štátom na požiadanie odbornú pomoc pri analýze technologických, administratívnych alebo iných záležitostí týkajúcich sa legislatívneho presadzovania jednotného digitálneho trhu; a vyzýva vnútroštátne regulačné orgány a Komisiu, aby poskytli ďalšie poradenstvo a pomoc MSP v Únii, pokiaľ ide o ich práva;

89.  vyzýva Komisiu, aby posilnila a zmodernizovala existujúci rámec Únie pre mimosúdne urovnanie podľa smernice o elektronickom obchode, pričom zohľadní vývoj podľa smernice 2013/11/EÚ(21), ako aj súdne opatrenia s cieľom umožniť účinné presadzovanie a nápravu zo strany spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spotrebiteľov pri využívaní súdneho systému; domnieva sa, že žiadna revízia by nemala oslabiť právnu ochranu malých podnikov a obchodníkov, ktorú poskytujú vnútroštátne právne systémy;

Záverečné aspekty

90.  domnieva sa, že všetky finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

o
o   o

91.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57.
(3) Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28.
(5) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(6) Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(8) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 135.
(10) Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2018, s. 50.
(11) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92.
(13) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(14) Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.
(15) Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.
(16) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(17) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/654180/EPRS_STU(2020)654180_EN.pdf
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).
(20) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).


PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

I.  VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Balík aktu o digitálnych službách by mal prispieť k posilneniu vnútorného trhu tým, že zabezpečí voľný pohyb digitálnych služieb a slobodu podnikania, a zároveň zaručí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zlepšenie práv, slobôd a bezpečnosti používateľov na internete.

Akt o digitálnych službách by mal zaručiť, aby sa s online a offline hospodárskou činnosťou zaobchádzalo rovnako a aby mali vytvorené rovnaké podmienky, v ktorých sa v plnej miere zohľadňuje zásada, podľa ktorej „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“ s prihliadnutím na osobitnú povahu online prostredia.

Akt o digitálnych službách by mal poskytnúť spotrebiteľom a hospodárskym subjektom, najmä mikropodnikom, ako aj malým a stredným podnikom, právnu istotu a transparentnosť. Akt o digitálnych službách by mal prispievať k podpore inovácií a odstraňovaniu neodôvodnených a neprimeraných prekážok a obmedzení pri poskytovaní digitálnych služieb.

Aktom o digitálnych službách by nemal byť dotknutý široký rámec základných práv a slobôd používateľov a spotrebiteľov, ako je ochrana súkromného života a ochrana osobných údajov, nediskriminácia, dôstojnosť, sloboda prejavu a právo na účinný súdny prostriedok nápravy.

Akt o digitálnych službách by mal vychádzať z pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na online platformy, konkrétne zo smernice o elektronickom obchode a z nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi.

Akt o digitálnych službách by mal zahŕňať:

—  komplexnú revíziu smernice o elektronickom obchode na základe článku 53 ods. 1, článku 62 a článku 114 ZFEÚ pozostávajúcu z:

—  revidovaného rámca s jasnými povinnosťami, čo sa týka transparentnosti a informácií;

—  jasných a podrobných postupov a opatrení súvisiacich s efektívnym riešením a odstránením nezákonného obsahu online vrátane harmonizovaného právne záväzného európskeho mechanizmu oznamovania a opatrení;

—  účinného dohľadu, spolupráce a primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií;

—  právneho nástroja vnútorného trhu, založeného na článku 114 ZFEÚ, ktorý ukladá povinnosti ex ante veľkým platformám plniacim úlohu strážcu digitálneho ekosystému (ďalej len „systémoví prevádzkovatelia“) a ktorý je doplnený účinným inštitucionálnym mechanizmom presadzovania.

II.  ROZSAH PÔSOBNOSTI

V záujme právnej istoty by sa v akte o digitálnych službách malo objasniť, ktoré digitálne služby patria do rozsahu jeho pôsobnosti. Akt o digitálnych službách by sa mal riadiť horizontálnym charakterom smernice o elektronickom obchode a uplatňovať sa nielen na online platformy, ale na všetkých poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ako sú vymedzení právom Únie.

Malo by sa zabrániť univerzálnemu prístupu. V prípade digitálnych služieb ponúkaných v čisto obchodnom vzťahu, služieb, ktoré majú len obmedzený alebo žiadny prístup k tretím stranám alebo širokej verejnosti, a služieb, ktoré sú priamo zamerané na spotrebiteľov a širokú verejnosť, môžu byť potrebné rôzne opatrenia.

Územná pôsobnosť aktu o digitálnych službách by sa mala rozšíriť tak, aby zahŕňala aj činnosti spoločností, poskytovateľov služieb a služieb informačnej spoločnosti so sídlom v tretích krajinách, ak ich činnosti súvisia s ponukou služieb alebo tovaru spotrebiteľom alebo používateľom v Únii a sú zamerané na nich.

Ak sa Komisia po preskúmaní domnieva, že akt o digitálnych službách by mal zmeniť prílohu k smernici o elektronickom obchode, pokiaľ ide o výnimky v nej stanovené, nemala by meniť najmä výnimku zo zmluvných záväzkov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.

Akt o digitálnych službách by mal zabezpečiť, aby si Únia a členské štáty zachovali vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a členské štáty mohli sledovať legitímne ciele verejného záujmu, ak je to potrebné, primerané a v súlade s právom Únie.

V akte o digitálnych službách by sa súdržným spôsobom mali vymedziť spôsoby interakcie jeho ustanovení s inými právnymi nástrojmi, ktorých cieľom je uľahčiť voľný pohyb služieb, s cieľom objasniť právny režim uplatniteľný na profesionálne a neprofesionálne služby vo všetkých sektoroch vrátane činností týkajúcich sa dopravných služieb a krátkodobého prenájmu, v prípade ktorých je potrebné objasnenie.

V akte o digitálnych službách by sa mal koherentne objasniť aj spôsob interakcie jeho ustanovení s nedávno prijatými pravidlami týkajúcimi sa okrem iného geografického blokovania, bezpečnosti výrobkov, dohľadu nad trhom, platforiem obchodných vzťahov, ochrany spotrebiteľa, predaja a dodávania digitálneho tovaru a digitálnych služieb(1) a ďalších očakávaných iniciatív, ako je regulačný rámec pre umelú inteligenciu.

Akt o digitálnych službách by sa mal uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté pravidlá stanovené v iných nástrojoch, ako je všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), smernica (EÚ) 2019/790 (ďalej len „smernica o autorskom práve“) a smernica 2010/13/EÚ (ďalej len „smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“).

III.  VYMEDZENIE POJMOV

Vo vymedzeniach pojmov, ktoré sa majú doň zahrnúť, by mal akt o digitálnych službách:

—  objasniť, do akej miery nové digitálne služby, ako sú sociálne mediálne siete, služby kolaboratívneho hospodárstva, vyhľadávače, WiFi hotspoty, online reklamy, cloudové služby, webové hostiteľské služby, služby posielania správ, obchody s aplikáciami, nástroje porovnávania, služby využívajúce umelú inteligenciu, siete na poskytovanie obsahu a služby doménových mien, patria do jeho rozsahu pôsobnosti;

—  objasniť charakter sprostredkovateľov hosťovského obsahu (text, obrázky, video alebo zvukový obsah) na jednej strane a komerčných online trhov (predávajúcich tovar s digitálnymi prvkami alebo služby) na druhej strane;

—  objasniť rozdiel medzi obchodnými činnosťami a obsahom alebo transakciami poskytovanými za odplatu, ako ich vymedzil Súdny dvor, ktoré sa vzťahujú aj na reklamné a marketingové praktiky, na jednej strane a neekonomickými činnosťami a obsahom na strane druhej;

—  objasniť, čo patrí do rozsahu pojmu „nezákonný obsah“, jasným stanovením, že aj porušenie pravidiel Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, bezpečnosti výrobkov alebo ponuky či predaja potravín či tabakových výrobkov, kozmetiky a falšovaných liekov alebo produktov z voľne žijúcich živočíchov alebo voľne rastúcich rastlín patrí do vymedzenia nezákonného obsahu;

—  vymedziť pojem „systémový prevádzkovateľ“ stanovením súboru jasných ukazovateľov, ktoré by regulačným orgánom umožnili identifikovať platformy s významným postavením na trhu, a teda plniacich systémovú úlohu strážcu v online hospodárstve, takéto ukazovatele by mohli zahŕňať úvahy, ako je napríklad to, či podnik pôsobí vo významnej miere na viacstranných trhoch alebo či je schopný vyvolať odkázanosť používateľov a spotrebiteľov na určitého dodávateľa, veľkosť jeho siete (počet používateľov) a prítomnosť sieťových účinkov; prekážky vstupu, jeho finančná sila, možnosť prístupu k údajom, akumulácia a kombinácia údajov z rôznych zdrojov; vertikálna integrácia a jeho úloha ako neodvratného partnera a význam jeho činnosti pre prístup tretích strán k dodávkam a trhom atď.;

—  v prípade potreby sa snažiť kodifikovať rozhodnutia Súdneho dvora a s náležitým zreteľom na hlavné rozličné právne predpisy, ktoré používajú uvedené vymedzenia pojmov.

IV.  TRANSPARENTNOSŤ A INFORMAČNÉ POVINNOSTI

Akt o digitálnych službách by mal zaviesť jasné a primerané povinnosti týkajúce sa transparentnosti a informovania. Tieto povinnosti by nemali vytvárať žiadne výnimky ani nové výnimky pre súčasný režim zodpovednosti stanovené v článkoch 12, 13 a 14 smernice o elektronickom obchode a mali by zahŕňať tieto aspekty:

1.  Všeobecné požiadavky na informácie 

Revidované ustanovenia smernice o elektronickom obchode by mali posilniť všeobecné požiadavky na informácie s týmito požiadavkami:

—  mali by sa posilniť požiadavky na informácie uvedené v článku 5, 6 a 10 smernice o elektronickom obchode;

—  v prípade komerčných používateľov by sa mala zaviesť zásada „poznaj svojho zákazníka“, ktorá sa obmedzuje na priame obchodné vzťahy poskytovateľa hostiteľských služieb; poskytovatelia hostingových služieb by mali porovnávať identifikačné údaje, ktoré poskytli ich komerční používatelia, s databázami EÚ týkajúcimi sa DPH a identifikácie a registrácie hospodárskych subjektov (ďalej len „EORI“), ak existuje identifikačné číslo pre DPH alebo číslo EORI; ak je podnik oslobodený od DPH alebo registrácie EORI, mal by sa predložiť dôkaz o identifikácii; ak komerčný používateľ koná ako zástupca pre iné podniky, mal by to o sebe uviesť; poskytovatelia hostingových služieb by mali požiadať svojich komerčných používateľov, aby zabezpečili, že všetky poskytované informácie sú presné a aktuálne, s výhradou možných zmien, a poskytovatelia hostingových služieb by nemali mať možnosť poskytovať služby komerčným užívateľom, ak uvedené informácie nie sú úplné alebo ak príslušné orgány informovali poskytovateľov hostingových služieb o tom, že totožnosť ich komerčného používateľa je falošná, zavádzajúca alebo inak neplatná;

—  uvedené opatrenie vylúčenia zo služieb by sa malo vzťahovať len na zmluvné vzťahy medzi podnikmi a nemali by ním byť dotknuté práva dotknutých osôb podľa GDPR. Týmto opatrením by nemala byť dotknutá ochrana online anonymity pre používateľov, ktorí nie sú komerčnými používateľmi. Novými požiadavkami na všeobecné informácie by sa mali ďalej posilniť články 5, 6 a 10 smernice o elektronickom obchode s cieľom zosúladiť tieto opatrenia s požiadavkami na informácie stanovenými v nedávno prijatých právnych predpisoch, najmä v smernici 93/13/EHS(2) (ďalej len „smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách“), v smernici 2011/83/EÚ(3) (ďalej len „smernica o právach spotrebiteľov“) a v nariadení o vzťahoch medzi platformami a podnikmi;

—  Článok 5 smernice o elektronickom obchode by sa mal ďalej modernizovať tým, že sa od poskytovateľov digitálnych služieb bude vyžadovať, aby spotrebiteľom poskytovali priame a účinné komunikačné prostriedky, ako sú elektronické kontaktné formuláre, chatboty, služba rýchlych správ alebo telefonické spätné volanie, za predpokladu, že informácie o týchto komunikačných prostriedkoch sú spotrebiteľom jasne a zrozumiteľne prístupné.

2.  Spravodlivé zmluvné podmienky a všeobecné podmienky

Akt o digitálnych službách by mal stanoviť minimálne normy pre poskytovateľov služieb, aby prijali spravodlivé, prístupné, nediskriminačné a transparentné zmluvné a všeobecné podmienky v súlade aspoň s týmito požiadavkami:

—  vymedziť jasné a jednoznačné zmluvné a všeobecné podmienky v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku;

—  výslovne uviesť v zmluve podmienky a všeobecné podmienky, čo sa má chápať ako nezákonný obsah alebo správanie podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a vysvetliť právne dôsledky, ktorým musia používatelia čeliť pri vedomom uchovávaní alebo nahrávaní nezákonného obsahu;

—  informovať používateľov vždy, keď dôjde k významnej zmene, ktorá môže mať vplyv na práva používateľov, pokiaľ ide o zmluvné podmienky a všeobecné podmienky, a poskytnúť im vysvetlenie;

—  zabezpečiť, aby vopred formulované štandardné ustanovenia v zmluvných podmienkach a všeobecných podmienkach, ktoré neboli individuálne dohodnuté vopred, a to aj v licenčných dohodách konečných užívateľov, začali súhrnným vyhlásením vychádzajúc z harmonizovaného vzoru, ktorý stanoví Komisia;

—  zabezpečiť, aby proces zrušenia prebiehal rovnako ľahko ako proces registrácie (bez trikov ako sú „dark patterns“ alebo iné ovplyvňovanie spotrebiteľovho rozhodnutia);

—  v prípade používania automatizovaných systémov jasne a jednoznačne vo svojich zmluvných podmienkach a všeobecných podmienkach špecifikovať vstupy a cielené výstupy automatizovaných systémov a hlavné parametre určujúce poradie, ako aj dôvody relatívnej dôležitosti týchto hlavných parametrov v porovnaní s inými parametrami, pričom sa zabezpečí súlad s nariadením o vzťahoch medzi platformami a podnikmi;

—  zabezpečiť, aby požiadavky vzťahujúce sa na zmluvné a všeobecné podmienky boli v súlade s požiadavkami na informácie, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch Únie vrátane tých stanovených v smernici o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v smernici o nekalých obchodných praktikách, v smernici o právach spotrebiteľov, zmenenej smernicou (EÚ) 2019/2161, a v GDPR, a tieto požiadavky dopĺňali.

3.  Požiadavky na transparentnosť komerčnej komunikácie

—  Revidovanými ustanoveniami smernice o elektronickom obchode by sa mali posilniť súčasné požiadavky na transparentnosť týkajúce sa komerčnej komunikácie tým, že sa stanovia zásady transparentnosti v štádiu návrhu a štandardnej transparentnosti.

—  Na základe článkov 6 a 7 smernice o elektronickom obchode by navrhované opatrenia mali vytvoriť nový rámec pre vzťahy medzi platformou a spotrebiteľmi, pokiaľ ide o transparentnosť, čo sa týka online reklamy, digitálneho nudgingu, mikrocielenia, odporúčacích systémov pre reklamu a preferenčného zaobchádzania. Uvedené opatrenia by mali:

—  zahrnúť povinnosť zverejňovať jasne vymedzené druhy informácií o online reklame s cieľom umožniť účinný audit a kontrolu, ako sú informácie o totožnosti inzerenta a o priamych a nepriamych platbách alebo o akejkoľvek inej odmene prijatej poskytovateľmi služieb; spotrebiteľom a verejným orgánom by to tiež malo umožniť určiť, kto by mal niesť zodpovednosť, napríklad v prípade falošnej alebo zavádzajúcej reklamy; opatrenia by mali prispievať aj k zabezpečeniu toho, aby sa nezákonné činnosti nemohli financovať reklamnými službami;

—  jasne rozlišovať medzi komerčnou a politickou online reklamou a zabezpečiť transparentnosť kritérií pre profilovanie cieľových skupín a optimalizáciu reklamných kampaní; umožniť spotrebiteľom, ktorí si zvolili štandardnú možnosť, aby neboli sledovaní, ani (mikro)cielene, a aby sa rozhodli, či sa zapoja do použitia údajov o správaní na reklamné účely, ako aj možnosť, aby sa rozhodli pre odber politickej reklamy a inzerátov;

—  poskytnúť spotrebiteľom prístup k ich dynamickým marketingovým profilom, aby boli informovaní o tom, či a na aké účely sú sledovaní, a či sú informácie, ktoré získajú, určené na reklamné účely, a zaručiť ich právo napadnúť rozhodnutia, ktoré oslabujú ich práva;

—  zabezpečiť, aby platené reklamy alebo platené umiestňovanie v poradí výsledkov vyhľadávania boli identifikovateľné jasne, stručne a zrozumiteľne v súlade so smernicou 2005/29/ES zmenenou smernicou (EÚ) 2019/2161;

—  zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie a minimálnych požiadaviek na diverzifikáciu a identifikovať praktiky, ktoré predstavujú agresívnu reklamu, a zároveň podporovať technológie umelej inteligencie ústretové voči spotrebiteľom;

—  zaviesť kritériá zodpovednosti a spravodlivosti pre algoritmy používané na cielenú reklamu a optimalizáciu reklamy a umožniť externé regulačné audity príslušných orgánov a overovanie rozhodnutí algoritmického dizajnu, ktoré zahŕňajú informácie o jednotlivcoch, bez rizika porušenia súkromia používateľov a obchodného tajomstva;

—  poskytovať prístup k údajom o doručovaní reklamy a k informáciám o viditeľnosti zadávateľov reklamy, pokiaľ ide o to, kde a kedy sa reklamy uvádzajú, a o účinok platenej reklamy v porovnaní s neplatenou reklamou;

4.  Umelá inteligencia a strojové učenie

Revidované ustanovenia by sa mali riadiť ďalej uvedenými zásadami týkajúcimi sa poskytovania služieb informačnej spoločnosti, ktoré sú založené na umelej inteligencii alebo využívajú automatizované nástroje rozhodovania alebo nástroje strojového učenia, a to:

—  zabezpečením toho, aby spotrebitelia mali právo byť informovaní, ak je služba založená na umelej inteligencii, využíva automatizované nástroje rozhodovania alebo strojové učenie či automatizované nástroje na rozpoznávanie obsahu, a to popri práve nebyť predmetom rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní a možnosti odmietnuť, obmedziť alebo personalizovať používanie akýchkoľvek prvkov personalizácie založených na umelej inteligencii, najmä vzhľadom na poradie služieb;

—  zavedením komplexných pravidiel nediskriminácie a transparentnosti algoritmov a súborov údajov;

—  zaistením toho, aby boli algoritmy vysvetliteľné príslušným orgánom, ktoré môžu skontrolovať, ak majú dôvody domnievať sa, že došlo k algoritmickej zaujatosti;

—  zabezpečením individuálneho dohľadu a opakovaných posúdení rizika algoritmov príslušnými orgánmi, ako aj ľudskej kontroly nad rozhodovaním s cieľom zaručiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa; takéto požiadavky by mali byť v súlade s mechanizmami ľudskej kontroly a povinnosťami v oblasti posudzovania rizika v prípade automatizovaných služieb stanovenými v existujúcich pravidlách, ako je smernica (EÚ) 2018/958(4) („smernica o teste proporcionality“), a nemali by predstavovať neodôvodnené alebo neprimerané obmedzenie voľného času poskytovania služieb;

—  stanovením jasných mechanizmov zodpovednosti a nápravy s cieľom riešiť potenciálne škody vyplývajúce z používania aplikácií umelej inteligencie, automatického rozhodovania a nástrojov strojového učenia;

—  zavedením zásady bezpečnosti, ochrany už v štádiu návrhu a štandardnej ochrany a stanovením účinných a efektívnych práv a postupov pre vývojárov umelej inteligencie v prípadoch, keď algoritmy vytvárajú citlivé rozhodnutia o jednotlivcoch, a náležitým riešením a využívaním vplyvu nadchádzajúceho technologického vývoja;

—  zaručením súladu s dôvernosťou, súkromím používateľov a obchodným tajomstvom;

—  zabezpečením, aby v prípade, že technológie umelej inteligencie zavedené na pracovisku majú priamy vplyv na podmienky zamestnávania pracovníkov využívajúcich digitálne služby, mali pracovníci k dispozícii komplexné informácie;

5.  Sankcie 

Dodržiavanie uvedených ustanovení by sa malo posilniť účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami vrátane ukladania primeraných pokút.

V.  OPATRENIA SÚVISIACE S BOJOM PROTI NEZÁKONNÉMU OBSAHU NA INTERNETE

V akte o digitálnych službách by sa mala poskytnúť jednoznačnosť a usmernenia, pokiaľ ide o to, ako by mali online sprostredkovatelia bojovať proti nezákonnému obsahu na internete. Revidované pravidlá smernice o elektronickom obchode by mali:

—  objasniť, že akékoľvek odstránenie nezákonného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu by nemalo ovplyvniť základné práva a oprávnené záujmy používateľov a spotrebiteľov a že legálny obsah by mal zostať online;

—  zlepšiť právny rámec s prihliadnutím na ústrednú úlohu, ktorú online sprostredkovatelia a internet zohrávajú pri uľahčovaní verejnej diskusie a pri bezplatnom šírení faktov, názorov a myšlienok;

—  zachovať základnú právnu zásadu, že online sprostredkovatelia by nemali byť priamo zodpovední za konanie svojich používateľov a že online sprostredkovatelia môžu naďalej moderovať obsah za spravodlivých, prístupných, nediskriminačných a transparentných podmienok služby;

—  objasniť, že rozhodnutie online sprostredkovateľov o tom, či obsah nahratý používateľmi je nezákonný, by malo byť predbežné a že online sprostredkovatelia by zaň nemali niesť zodpovednosť, keďže len súdy by mali v poslednom stupni rozhodnúť o tom, čo je nezákonný obsah;

—  zabezpečiť, aby nebola dotknutá možnosť členských štátov rozhodnúť o tom, ktorý obsah je podľa vnútroštátneho práva nezákonný;

—  zaručiť, aby opatrenia, ktoré majú prijať online sprostredkovatelia, boli primerané, účinné a vhodné s cieľom účinne bojovať proti nezákonnému obsahu na internete;

—  prispôsobiť prísnosť opatrení, ktoré musia prijať poskytovatelia služieb, závažnosti porušenia;

—  zabezpečiť, aby si blokovanie prístupu k nezákonnému obsahu a jeho odstránenie nevyžadovalo blokovanie prístupu k celej platforme a službám, ktoré sú inak zákonné;

—  zaviesť novú transparentnosť a nezávislý dohľad nad postupmi a nástrojmi na moderovanie obsahu, ktoré sa týkajú odstraňovania nezákonného obsahu na internete; takéto systémy a postupy by mali byť sprevádzané pevnými zárukami transparentnosti a zodpovednosti a mali by byť k dispozícii na vykonávanie auditu a testovania príslušnými orgánmi.

1.  Mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení 

V akte o digitálnych službách by sa mal vytvoriť harmonizovaný a právne presaditeľný mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení založený na súbore jasných postupov a presných časových rámcov pre každý krok postupu oznamovania a prijímania opatrení. Mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení by:

—  sa mal vzťahovať na nezákonný obsah alebo správanie na internete;

—  mal rozlišovať medzi rôznymi druhmi poskytovateľov, sektorov a/alebo nezákonného obsahu a závažnosťou porušenia;

—  mal vytvoriť ľahko dostupné, spoľahlivé a používateľsky ústretové postupy prispôsobené druhu obsahu;

—  mal umožniť používateľom jednoducho elektronicky oznamovať potenciálne nezákonný online obsah alebo správanie online sprostredkovateľom;

—  mal zrozumiteľne objasniť existujúce koncepcie a procesy, ako sú „promptné konanie“, „skutočné znalosti a informovanosť“, „cielené činnosti“, „formáty oznámení“ a „platnosť oznámení“;

—  mal zaručiť, aby oznámenia automaticky neviedli k vzniku právnej zodpovednosti a ani neukladali žiadne požiadavky na odstránenie, pokiaľ ide o konkrétne časti obsahu alebo posúdenie legálnosti;

—  mal požadovať, aby oznámenia boli dostatočne presné a primerane odôvodnené, aby poskytovateľ služieb, ktorý je ich adresátom, mohol prijať informované a uvážené rozhodnutie, pokiaľ ide o postup v súvislosti s týmito oznámeniami, a mal by špecifikovať požiadavky potrebné na zabezpečenie toho, aby oznámenia obsahovali všetky nevyhnutné informácie na rýchle odstránenie nezákonného obsahu;

—  oznámenia by mali obsahovať miesto (URL a prípadne časovú pečiatku) údajne nezákonného obsahu, údaj o čase a dátume údajného protiprávneho konania, uvedený dôvod sťažnosti vrátane vysvetlenia dôvodov, prečo poskytovateľ oznámenia považuje obsah za nezákonný, a v prípade potreby, v závislosti od druhu obsahu, dodatočné dôkazy k sťažnosti a čestné vyhlásenie, že poskytnuté informácie sú presné;

—  predkladatelia oznámení by mali mať možnosť, ale nie povinnosť, uviesť v oznámení svoje kontaktné údaje; ak sa rozhodnú uviesť ich, mala by sa zabezpečiť ich anonymita vo vzťahu k poskytovateľovi obsahu; ak nie sú uvedené kontaktné údaje, môže sa použiť IP adresa alebo iná rovnocenná adresa; anonymné oznámenia by nemali byť povolené, ak sa týkajú porušenia práv osobnosti alebo práv duševného vlastníctva;

—  mal zaviesť ochranné opatrenia na predchádzanie zneužívaniu používateľmi, ktorí systematicky, opakovane a so zlým úmyslom predkladajú neoprávnené alebo nepresné oznámenia;

—  mal vytvoriť pre online sprostredkovateľov povinnosť overiť oznámený obsah a včas odpovedať poskytovateľovi oznámenia a subjektu, ktorý nahráva obsah, s odôvodnením rozhodnutia; takáto požiadavka na odpoveď by mala zahŕňať odôvodnenie rozhodnutia, spôsob, akým bolo rozhodnutie prijaté, či bolo rozhodnutie vydané človekom alebo činiteľom automatizovaného rozhodovania, a informácie o možnosti odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu stranou so sprostredkovateľom, súdmi alebo inými subjektmi;

—  mal poskytnúť informácie a opravné prostriedky na napadnutie rozhodnutia prostredníctvom protioznámenia, a to aj vtedy, ak bol obsah odstránený prostredníctvom automatických riešení, pokiaľ by takéto protioznámenie nebolo v rozpore s prebiehajúcim vyšetrovaním zo strany orgánov presadzovania práva;

—  zabezpečiť, že súdne príkazy vydané v inom členskom štáte, než je členský štát online sprostredkovateľov, by sa nemali riešiť v rámci mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení.

Mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení stanovený aktom o digitálnych službách by mal byť záväzný len pre nezákonný obsah. To by však nemalo brániť tomu, aby online sprostredkovatelia mohli prijať podobný mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení aj pre iný obsah.

2.  Mimosúdne riešenie sporov súvisiace s mechanizmami oznamovania a prijímania opatrení

—  Rozhodnutie online sprostredkovateľa o tom, či konať na základe obsahu označeného ako nezákonný, by malo obsahovať jasné odôvodnenie opatrení prijatých v súvislosti s týmto špecifickým obsahom. Poskytovateľovi oznámenia by mala doručiť potvrdenie o prijatí a vyrozumenie o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na oznámenie.

—  Poskytovatelia obsahu, ktorý je označený ako nezákonný, by mali byť okamžite informovaní o tomto oznámení a v tomto prípade aj o dôvodoch a rozhodnutiach prijatých s cieľom odstrániť, pozastaviť alebo znemožniť prístup k obsahu. Všetky strany by mali byť náležite informované o všetkých existujúcich dostupných právnych možnostiach a mechanizmoch na napadnutie tohto rozhodnutia.

—  Všetky zainteresované strany by mali mať právo napadnúť rozhodnutie prostredníctvom protioznámenia, ktoré musí byť predmetom jasných požiadaviek a musí k nemu byť pripojené vysvetlenie. Zainteresované strany by tiež mali mať k dispozícii mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov.

—  Právo byť informovaný a právo používateľa predložiť protioznámenie predtým, ako sa prijme rozhodnutie o odstránení obsahu, je obmedzené alebo sa od neho upúšťa, iba ak:

a)  online sprostredkovatelia podliehajú vnútroštátnej zákonnej požiadavke, aby online sprostredkovateľské služby ukončili poskytovanie všetkých svojich online sprostredkovateľských služieb danému používateľovi takým spôsobom, ktorý mu neumožňuje dodržať tento mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení; or,

b)  oznámenie alebo protioznámenie by bránilo prebiehajúcemu vyšetrovaniu trestného činu, ktoré si vyžaduje, aby rozhodnutie o pozastavení alebo odstránení prístupu k obsahu bolo tajné.

—  Pravidlá článku 17 smernice o elektronickom obchode by sa mali zrevidovať, aby sa zabezpečilo, že sa zavedú nezávislé mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov, ktoré budú k dispozícii používateľom v prípade sporov o znemožnení prístupu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nahrali, alebo o ich odstránení.

—  Mechanizmus mimosúdneho riešenia sporov by mal spĺňať určité normy, najmä pokiaľ ide o procesnú spravodlivosť, nezávislosť, nestrannosť, transparentnosť a účinnosť. Takéto mechanizmy umožnia nestranné riešenie sporov a nesmú oberať používateľov o právnu ochranu, ktorú im poskytuje vnútroštátne právo, bez toho, aby boli dotknuté práva používateľov využívať účinné súdne opravné prostriedky.

—  Ak sa opravným prostriedkom a protioznámením zistilo, že oznámená činnosť alebo informácie nie sú nezákonné, online sprostredkovateľ by mal bez zbytočného odkladu obnoviť obsah, ktorý bol odstránený alebo pozastavený, alebo umožniť jeho opätovné uloženie používateľom.

—  Pri vydávaní, napadnutí alebo prijímaní oznámenia by sa všetkým zainteresovaným stranám mala oznámiť možnosť využiť mechanizmus alternatívneho riešenia sporov, ako aj právo obrátiť sa na príslušný vnútroštátny súd.

—  Mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov by v žiadnom prípade nemali mať vplyv na práva zúčastnených strán začať súdne konanie.

3.  Transparentnosť mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení by mali byť transparentné a verejne dostupné. Na tento účel by online sprostredkovatelia mali byť povinní zverejňovať výročné správy, ktoré by mali byť štandardizované a mali by obsahovať informácie o:

—  počte všetkých oznámení prijatých na základe mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení a druhov obsahu, ktorých sa týkajú;

—  priemernom čase odozvy podľa druhu obsahu;

—  počte chybných odstránení;

—  type subjektov, ktoré vydali oznámenia (súkromné osoby, organizácie, korporácie, dôveryhodní oznamovatelia atď.), a o celkovom počte ich oznámení;

—  povahe nezákonnosti obsahu alebo druhu porušenia, pre ktoré bol odstránený;

—  počte napadnutých rozhodnutí, ktoré dostali online sprostredkovatelia, a spôsob, akým sa s nimi nakladalo;

—  opise modelu moderovania obsahu, ktorý uplatňuje sprostredkovateľ hostingových služieb, ako aj akýchkoľvek automatizovaných nástrojov vrátane zmysluplných informácií o príslušnej logike;

—  opatreniach, ktoré prijímajú v súvislosti s osobami, ktoré sa opakovane dopustili porušovaní, s cieľom zabezpečiť, aby uvedené opatrenia boli účinné pri riešení takéhoto systematického zneužívania.

Povinnosť uverejniť takúto správu a zabezpečiť požadovanú úroveň detailnosti by mala zohľadňovať veľkosť alebo rozsah, v ktorom pôsobia online sprostredkovatelia, a to, či majú len obmedzené zdroje a odborné znalosti. Od mikropodnikov a začínajúcich podnikov by sa malo vyžadovať, aby túto správu aktualizovali len vtedy, ak dôjde k významnej zmene z roka na rok.

Online sprostredkovatelia by takisto mali zverejňovať informácie o svojich postupoch a časových rámcoch intervencie zainteresovaných strán, ako je čas, ktorý má subjekt nahrávajúci obsah na odpoveď s protioznámením, čas, keď sprostredkovateľ informuje obe strany o výsledku postupu, a čas na rôzne formy odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu.

4.  Ustanovenia o bezpečnom prístave uvedené v článkoch 12, 13 a 14 smernice o elektronickom obchode 

V akte o digitálnych službách by sa mali chrániť a dodržiavať súčasné obmedzené výnimky zo zodpovednosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti (online sprostredkovateľov) stanovené v článkoch 12, 13 a 14 smernice o elektronickom obchode.

5.  Aktívne a pasívne hostingové služby

Akt o digitálnych službách by mal zachovať výnimky v smernici o elektronickom obchode pre sprostredkovateľov, ktorí zohrávajú neutrálnu a pasívnu úlohu, a riešiť nedostatok právnej istoty, pokiaľ ide o pojem „aktívnej úlohy“, a to kodifikáciou judikatúry Súdneho dvora v tejto veci. Mal by tiež objasniť, že poskytovatelia hostingových služieb zohrávajú aktívnu úlohu pri vytváraní obsahu alebo pri prispievaní do určitej miery k nezákonnosti obsahu, alebo či to znamená prijatie obsahu tretej strany ako vlastného, a to na základe posúdenia priemerných používateľov alebo spotrebiteľov.

Mal by zabezpečiť, aby dobrovoľné opatrenia prijaté online sprostredkovateľmi na riešenie nezákonného obsahu neviedli k tomu, že budú považované osoby s aktívnou úlohou, a to výlučne na základe týchto opatrení. Zavádzanie takýchto opatrení by však malo byť sprevádzané primeranými zárukami a postupy moderovania obsahu by mali byť spravodlivé, prístupné, nediskriminačné a transparentné.

Akt o digitálnych službách by mal zachovať výnimky zo zodpovednosti za backendové služby a služby infraštruktúry, ktoré nie sú stranou zmluvných vzťahov medzi online sprostredkovateľmi a ich zákazníkmi a ktoré len vykonávajú rozhodnutia prijaté online sprostredkovateľmi alebo ich zákazníkmi.

6.  Zákaz všeobecného monitorovania – článok 15 smernice o elektronickom obchode

V akte o digitálnych službách by sa mal zachovať zákaz všeobecnej povinnosti monitorovania podľa článku 15 smernice o elektronickom obchode. Online sprostredkovatelia by nemali podliehať všeobecným povinnostiam monitorovania.

VI.  ONLINE TRHY 

V akte o digitálnych službách by sa mali navrhnúť nové pravidlá pre online trhy týkajúce sa online predaja, propagácie alebo dodávania výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom.

Tieto nové pravidlá by:

—  mali byť v súlade s reformou smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a mali by ju dopĺňať;

—  sa mali vzťahovať na všetky subjekty, ktoré ponúkajú služby a/alebo výrobky spotrebiteľom v Únii, resp. ich na nich zacieľujú, a to aj ak sú usadené mimo Únie;

—  mali rozlišovať online trhy od iných druhov poskytovateľov služieb vrátane iných pomocných sprostredkovateľských činností v rámci tej istej činnosti spoločnosti; sa v prípade, že jedna zo služieb poskytovaných spoločnosťou spĺňa kritériá potrebné na to, aby sa mohla považovať za trh, mali v plnej miere uplatňovať na túto časť podniku bez ohľadu na vnútornú organizáciu tejto spoločnosti;

—  mali zabezpečiť, aby online trhy jasne uvádzali, z ktorej krajiny sa výrobky predávajú alebo služby poskytujú, bez ohľadu na to, či ich poskytuje alebo predáva tento trh, tretia strana alebo predávajúci so sídlom v Únii alebo mimo nej;

—  mali zaistiť, aby online trhy rýchlo odstránili akékoľvek známe zavádzajúce informácie poskytnuté dodávateľom vrátane zavádzajúcich implicitných záruk a vyhlásení dodávateľa;

—  mali zabezpečiť, aby online trhy, ktoré ponúkajú odborné služby, uvádzali, keď je povolanie regulované v zmysle smernice 2005/36/ES, s cieľom umožniť spotrebiteľom informovane sa rozhodnúť, ako aj v prípade potreby overiť u dotknutého príslušného orgánu, či odborník spĺňa požiadavky na konkrétnu odbornú kvalifikáciu;

—  mali zabezpečiť, aby online trhy boli transparentné a zodpovedné a spolupracovali s príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom identifikovať prípady, keď existujú vážne riziká nebezpečných výrobkov, a upozorniť ich hneď, ako sa o takýchto výrobkoch dozvedia na svojich platformách;

—  mali zaručiť, aby online trhy mohli nahliadať do systému Únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch (RAPEX) a vykonávať náhodné kontroly stiahnutých a nebezpečných výrobkov a aby podľa možností prijímali primerané opatrenia v súvislosti s dotknutými výrobkami;

—  mali zabezpečiť, aby po tom, ako systémy včasného varovania Únie, vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, colné orgány alebo orgány na ochranu spotrebiteľa identifikujú výrobky ako nebezpečné a/alebo falšované, bolo povinné urýchlene odstrániť výrobky z trhu a najneskôr do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia,

—  mali zaistiť, aby online platformy informovali spotrebiteľov po tom, ako bol výrobok, ktorý na nej kúpili, odstránený z ich platformy po oznámení jeho nesúladu s predpismi Únie o bezpečnosti výrobkov a ochrane spotrebiteľa, rovnako by mali informovať spotrebiteľov o akýchkoľvek bezpečnostných otázkach a o všetkých opatreniach potrebných na zabezpečenie účinného stiahnutia výrobku z obehu,

—  mali zabezpečiť, aby online trhy zaviedli opatrenia na boj proti opakovaným páchateľom, ktorí ponúkajú nebezpečné výrobky, v spolupráci s orgánmi v súlade s nariadením o platforme o vzťahoch medzi platformami a podnikmi, a prijali opatrenia zamerané na zabránenie opätovnému výskytu nebezpečných výrobkov, ktoré už boli odstránené;

—  mali zvážiť možnosť požadovať od dodávateľov, ktorí sú usadení v tretej krajine, aby si zriadili pobočku v Únii alebo určili právneho zástupcu usadeného v Únii, ktorý môže niesť zodpovednosť za predaj výrobkov alebo služieb, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými predpismi Únie, európskym spotrebiteľom;

—  mali riešiť zodpovednosť online trhov za škody spotrebiteľov a za neprijatie primeraných opatrení na odstránenie nezákonných výrobkov po tom, ako sa o takýchto nezákonných výrobkoch skutočne dozvedeli;

—  mali riešiť zodpovednosť online trhov, keď tieto platformy majú prevládajúci vplyv na dodávateľov a základné prvky hospodárskych transakcií, ako sú platobné prostriedky, ceny, konkurzné podmienky alebo konanie zamerané na uľahčenie predaja tovaru spotrebiteľovi na trhu Únie, a neexistuje výrobca, dovozca ani distribútor usadený v Únii, ktorý môže byť braný na zodpovednosť;

—  mali riešiť zodpovednosť za online trhy, ak online trh neinformoval spotrebiteľa o tom, že tretia strana je skutočným dodávateľom tovaru alebo služieb, a tak sa na trhu stane zmluvne zodpovedná voči spotrebiteľovi; zodpovednosť by sa mala zvážiť aj v prípade, že trh poskytne vedome zavádzajúce informácie;

—  mali zaručiť, aby online trhy mali právo na nápravu voči dodávateľovi alebo výrobcovi, ktorí pochybili;

—  mali preskúmať rozšírenie záväzku niektorých maloobchodníkov v elektronickom obchode a Komisie k rýchlejšiemu odstraňovaniu nebezpečných alebo falšovaných produktov v rámci systémov dobrovoľného záväzku nazývaného „záväzok o bezpečnosti výrobkov“ a v rámci memoranda o porozumení týkajúceho sa predaja falšovaného tovaru cez internet a uviesť, ktoré z týchto záväzkov by sa mohli stať povinnými.

VII.  REGULÁCIA SYSTÉMOVÝCH PREVÁDZKOVATEĽOV EX ANTE

V akte o digitálnych službách by sa mal predložiť návrh nového samostatného nástroja, ktorým by sa zabezpečilo, aby systémová úloha konkrétnych online platforiem neohrozila vnútorný trh tým, že nespravodlivo vylúči inovujúcich nových účastníkov vrátane MSP, podnikateľov a startupov, a tým obmedzila voľbu spotrebiteľov.

Na tento účel by akt o digitálnych službách mal predovšetkým:

—  vytvoriť mechanizmus ex ante na zabránenie (namiesto jednoduchej nápravy) trhovým zlyhaniam spôsobeným „systémovými prevádzkovateľmi“ v digitálnom svete, a to na základe nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi; takýto mechanizmus by mal regulačným orgánom umožniť uložiť systémovým prevádzkovateľom nápravné opatrenia s cieľom riešiť zlyhania trhu bez toho, aby došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže;

—  splnomocniť regulačné orgány, aby uložili primerané a presne vymedzené nápravné opatrenia tým spoločnostiam, ktoré boli identifikované ako „systémoví prevádzkovatelia“, na základe kritérií stanovených v akte o digitálnych službách a na základe uzavretého zoznamu pozitívnych a negatívnych opatrení, ktoré tieto spoločnosti musia dodržiavať a/alebo do ktorých majú zakázané zapájať sa; Komisia by mala vo svojom posúdení vplyvu vykonať dôkladnú analýzu rôznych problémov pozorovaných doteraz na trhu, ako sú:

–  nedostatok interoperability a vhodných nástrojov, údajov, odborných znalostí a zdrojov zavedených systémovými operátormi, ktoré umožňujú spotrebiteľom prechod alebo prepojenie a interoperabilitu medzi digitálnymi platformami alebo internetovými ekosystémami;

–  systematické preferenčné zobrazenie, ktoré umožňuje systémovým prevádzkovateľom lepšie zviditeľniť ich vlastné nadväzujúce služby;

–  analýza zabalením údajov (data envelopment) používaná na rozšírenie trhovej sily jedného trhu na priľahlých trhoch, ktorá prináša uprednostňovanie vlastných výrobkov a služieb a zapájanie sa do praktík, ktoré sú zamerané na to, aby boli spotrebitelia zaangažovaní do tohto procesu;

–  rozšírená prax zakazujúca komerčným používateľom, ktorí sú tretími stranami, nasmerovať spotrebiteľov na ich vlastné webové sídlo uložením zmluvných doložiek;

–  nedostatočná transparentnosť odporúčacích systémov používaných systémovými prevádzkovateľmi vrátane pravidiel a kritérií fungovania takýchto systémov;

—  zabezpečiť, aby systémoví prevádzkovatelia mali možnosť preukázať, že dané správanie je opodstatnené;

—  objasniť, že niektoré regulačné nápravné opatrenia by sa mali uložiť všetkým „systémovým prevádzkovateľom“, ako sú povinnosti týkajúce sa transparentnosti spôsobu, akým vykonávajú podnikateľskú činnosť, najmä spôsobu zberu a využívania údajov, a zákaz vzťahujúci sa na „systémových prevádzkovateľov“ zapojiť sa do akýchkoľvek postupov, ktorých cieľom je sťažiť spotrebiteľom zmenu alebo využívanie služieb medzi rôznymi dodávateľmi, alebo iné formy neodôvodnenej diskriminácie, ktorá vylučuje alebo znevýhodňuje iné podniky;

—  splnomocniť regulačné orgány, aby prijali dočasné opatrenia a uložili sankcie „systémovým prevádzkovateľom“, ktorí nedodržiavajú rôzne regulačné povinnosti, ktoré im boli uložené;

—  vyhradiť Komisii právomoc rozhodovať v konečnom dôsledku o tom, či poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je „systémový prevádzkovateľ“, a to na základe podmienok stanovených v mechanizme ex ante;

—  umožniť používateľom „systémových prevádzkovateľov“, aby boli informovaní, deaktivovaní a schopní účinne kontrolovať to, aký druh obsahu chcú vidieť a rozhodovať o tom; taktiež by používatelia mali byť náležite informovaní o všetkých dôvodoch, pre ktoré sa im navrhuje špecifický obsah;

—  zabezpečiť, aby sa dodržiavali práva, povinnosti a stanovené v GDPR – vrátane minimalizácie údajov, obmedzenia účelu, špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov a právnych dôvodov spracúvania;

—  zaistiť primeranú úroveň interoperability, ktorá si vyžaduje, aby si „systémoví prevádzkovatelia“ vymieňali vhodné nástroje, údaje, odborné znalosti a zdroje uplatňované s cieľom obmedziť riziko odkázanosti používateľov a spotrebiteľov na určitom dodávateľovi a umelé viazanie používateľov k jednému systémovému prevádzkovateľovi bez reálnej možnosti alebo stimulov na prechod medzi digitálnymi platformami alebo internetovými ekosystémami ako súčasť týchto opatrení, pričom Komisia by mala preskúmať rôzne technológie a otvorené normy a protokoly vrátane možnosti technického rozhrania (aplikačné programovacie rozhranie), čo umožňuje používateľom konkurenčných platforiem pripojiť sa k systémovým prevádzkovateľom a vymieňať si s nimi informácie; systémoví prevádzkovatelia nesmú komerčne využívať žiadne údaje, ktoré získali od tretích strán počas činností interoperability, na iné účely, než je umožnenie týchto činností; povinnosti interoperability by nemali obmedzovať, sťažovať alebo oneskorovať schopnosť sprostredkovateľov riešiť slabé miesta;

—  zabezpečiť, aby nový mechanizmus ex ante nemal vplyv na uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže vrátane pravidiel týkajúcich sa sebauprednostňovania a celkovej vertikálnej integrácie, a zaistiť úplnú nezávislosť oboch politických nástrojov.

VIII.  DOHĽAD, SPOLUPRÁCA A PRESADZOVANIE

Akt o digitálnych službách by mal zlepšiť dohľad a presadzovanie existujúcich pravidiel a posilniť doložku o vnútornom trhu ako základný kameň jednotného digitálneho trhu tým, že ju doplní o nový mechanizmus spolupráce zameraný na skvalitnenie výmeny informácií, spolupráce a dobrovoľnej vzájomnej dôvery na základe žiadosti medzi členskými štátmi, najmä medzi orgánmi v domovskej krajine, v ktorej je poskytovateľ služby usadený, a orgánmi v hostiteľskej krajine, v ktorej poskytovateľ ponúka svoje služby.

Komisia by mala vykonať dôkladné posúdenie vplyvu s cieľom posúdiť najvhodnejší model dohľadu a presadzovania z hľadiska uplatňovania ustanovení týkajúcich sa aktu o digitálnych službách, pričom by sa mali dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality.

Komisia by v posúdení vplyvu mala preskúmať existujúce modely, ako sú sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC), Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), Európsky výbor pre ochranu údajov (EDBP) a Európska sieť pre hospodársku súťaž (ESHS), a zvážiť prijatie hybridného systému dohľadu.

Tento hybridný systém dohľadu založený na koordinácii EÚ v spolupráci so sieťou vnútroštátnych orgánov by mal zlepšiť monitorovanie a uplatňovanie aktu o digitálnych službách, presadzovať dodržiavanie predpisov vrátane presadzovania regulačných pokút, iných sankcií alebo opatrení a mal by byť schopný vykonávať audit sprostredkovateľov a platforiem. Zároveň by mal podľa potreby urovnávať cezhraničné spory medzi vnútroštátnymi orgánmi, riešiť zložité cezhraničné otázky, poskytovať poradenstvo a usmernenia a schvaľovať celoúniové kódexy a rozhodnutia a spolu s vnútroštátnymi orgánmi by mal mať možnosť začať iniciatívy a vyšetrovania cezhraničných otázok. Konečný dohľad nad povinnosťami členských štátov by mal zostať na Komisii.

Komisia by mala podávať správy Európskemu parlamentu a Rade a spolu so vnútroštátnymi orgánmi viesť verejnú hodnotiacu tabuľku platformy s príslušnými informáciami o dodržiavaní aktu o digitálnych službách. Komisia by mala uľahčiť a podporiť vytvorenie a udržiavanie nástroja európskeho registra výskumu s cieľom uľahčiť výmenu údajov s verejnými inštitúciami, výskumnými pracovníkmi, mimovládnymi organizáciami a univerzitami na výskumné účely.

Akt o digitálnych službách by mal takisto zaviesť nové prvky presadzovania do článku 16 smernice o elektronickom obchode, pokiaľ ide o samoreguláciu.

(1) Pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2019/770 a smernici (EÚ) 2019/771.
(2) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských, naposledy zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 7).
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 25).

Posledná úprava: 22. januára 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia