Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 22. apríla 2020 o poskytnutí makro finančnej pomoci partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom európskeho susedstva v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 (COM(2020)0163),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii, Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella v mene Európskej únie o ľudských právach počas pandémie koronárnu z 5. mája 2020,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2532 (2020) o zastavení nepriateľských akcií v súvislosti s pandémiou koronavírusového ochorenia (COVID-19) a o podpore generálneho tajomníka OSN (GTOSN) Antónia Guterresa,

–  so zreteľom na výzvu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet, aby sa prehodnotil vplyv rozsiahlych režimov hospodárskych sankcií v súvislosti s pandémiou COVID-19,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

–  so zreteľom na aktualizáciu osobitnej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ): stručné posúdenie naratívov a dezinformácií v súvislosti s pandémiou COVID-19 z 1. apríla 2020 a 20. mája 2020,

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen zo 16. septembra 2020 o stave Únie,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 25. marca 2020 o ochrane kritických európskych aktív a technológií v súčasnej kríze,

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Obnovená obchodná politika pre silnejšiu Európu,

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Globálna reakcia „Tímu Európa“ na COVID-19 z 8. júna 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 o pláne obnovy a viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. júla 2020 o prioritách EÚ v rámci OSN a 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN: Presadzovanie multilateralizmu a silnej a účinnej OSN, ktorá prináša všetkým osoh,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) z 30. marca 2020 o pandémii COVID-19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(1),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 s odporúčaniami pre Komisiu o humanitárnych vízach(2),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 8. decembra 2008 o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na Kódex osvedčených postupov pre volebné záležitosti Benátskej komisie,

–  so zreteľom na výročné správy Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0204/2020),

A.  keďže ochorenie COVID-19 spôsobilo globálnu pandémiu, ktorá postihla milióny ľudských životov a spôsobila bezprecedentnú globálnu zdravotnú, hospodársku, sociálnu a humanitárnu krízu, čo vyvolalo systémové napätie globálneho riadenia s ďalekosiahlymi a dlhodobými dôsledkami pre medzinárodné vzťahy, ktoré ovplyvňujú kľúčové aspekty zahraničnej politiky EÚ a bezpečnosti a obrany v rámci Európskej únie aj mimo nej; keďže EÚ je cieľom šírenia dezinformácií, kybernetických útokov a iných škodlivých zásahov tretích strán, ktoré sú zamerané na destabilizáciu inštitúcií EÚ a členských štátov;

B.  keďže pandémia neprimerane postihuje najzraniteľnejšie krajiny a keďže niektoré krajiny sveta nereagovali a neprijali rýchle a primerané bezpečnostné opatrenia na obmedzenie tejto epidémie; keďže čínska vláda znižovala význam vypuknutia prvotnej epidémie COVID-19; keďže zdôrazňovanie zemepisnej polohy, a nie lekárskej terminológie súvisiacej s ochorením COVID-19, pôsobí stigmatizujúco; keďže vírus zabil na celom svete približne milión ľudí a preukázalo sa, že ho možno kontrolovať a zmierňovať len koordináciou a solidaritou medzi krajinami;

C.  keďže EÚ je zodpovedná za to, aby vystupovala ako globálny aktér a prispôsobila svoje priority a politiku vrátane zahraničnej politiky tak, aby bola v súlade s meniacou sa geopolitickou situáciou vo svete a globálnym bojom proti COVID-19; keďže EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu ako súčasť multilaterálneho a medzinárodného úsilia a v súlade so svojou pozíciou v rámci globálneho hospodárstva, a to predvídateľným spôsobom a pri rešpektovaní svojho záväzku dodržiavať základné slobody a zásady právneho štátu; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 opäť odhalila potrebu posilniť multilateralizmus a poriadok založený na pravidlách s cieľom lepšie riešiť globálne výzvy;

D.  keďže pandémia a jej hospodárske a sociálne dôsledky môžu ďalej prispieť k politickým sťažnostiam vyplývajúcim z vnímanej nerovnosti a marginalizácie; keďže celosvetový hospodársky pokles mal mimoriadne závažný vplyv na najzraniteľnejšie ekonomiky; keďže pandémia COVID-19 zhoršila pretrvávajúci problém nedostatku liekov na celom svete, čo má vážne dôsledky v rozvojových krajinách;

E.  keďže pandémia zhoršila kritickú humanitárnu situáciu zraniteľných osôb, najmä v konfliktných oblastiach, utečeneckých táboroch, nestabilných štátoch a medzi pôvodnými spoločenstvami; keďže EÚ zopakovala výzvu OSN na okamžité globálne prímerie a zmiernenie sankcií v súvislosti s pandémiou s cieľom zabezpečiť, aby sa poskytlo základné vybavenie a dodávky potrebné na boj proti koronavírusu; keďže v dôsledku toho sme svedkami úpadku globálnych slobôd a demokracie, čo ešte viac zaťažuje multilaterálny poriadok, ktorý je už aj tak v kríze;

F.  keďže ženy na celom svete v násilných vzťahoch boli nútené zostať doma, kde boli počas dlhšieho obdobia vystavované násilníkom; keďže zatiaľ čo linky pomoci pre obete domáceho násilia a krízové centrá na celom svete poukazujú na zvýšenie počtu telefonátov so žiadosťou o pomoc, v mnohých krajinách správy o domácom násilí a hovory na tiesňové linky vzrástli od prijatia opatrení týkajúcich sa obmedzenia sociálnych kontaktov až o 25 %;

1.  vyhlasuje, že globálne vypuknutie pandémie COVID-19 znamená podstatnú zmenu v medzinárodnom prostredí, znásobuje riziko a je katalyzátorom zmien v globálnom usporiadaní; zdôrazňuje zásadný význam posilnenia vnútornej odolnosti EÚ, rozvoja nových partnerstiev a posilnenia mnohostrannej vízie v celosvetovom meradle s asertívnou a koordinovanou zahranično-politickou reakciou;

2.  víta iniciatívy Tím Európa a globálna reakcia na koronavírus, ktoré pomáhajú partnerským krajinám riešiť vplyv koronavírusu na cezhraničnú koordináciu; víta koordináciu EÚ so skupinami G7, G20, OSN, Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovým potravinovým programom a ďalšími medzinárodnými partnermi, ktorá slúži na podporu súdržnej a inkluzívnej globálnej reakcie na pandémiu, zmiernenie širšieho vplyvu na spoločnosti a hospodárstva a na pomoc pri znižovaní rizika destabilizácie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou schopnosťou vodcovstva na celosvetovej úrovni a chýbajúcou koordinovanou medzinárodnou reakciou počas prvotnej fázy krízy súvisiacej s COVID-19; odsudzuje zadržiavanie kritických informácií; odmieta úsilie o izolačné riešenia; dôrazne namieta proti vzostupu autoritárskeho nacionalizmu, štátom sponzorovaných dezinformačných kampaní a propagácii falošných správ, ktoré vyvolávajú nedôveru a podkopávajú demokratické spoločnosti a medzinárodnú spoluprácu, a vyvolávajú otázky v súvislosti s úlohou EÚ vo svete; zdôrazňuje, že globálna spolupráca, inkluzívny celosvetový prístup a koordinácia sú nevyhnutné na účinné riešenie globálnej zdravotnej krízy a iných globálnych hrozieb;

4.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na pandémiu COVID-19 by sa partnerské krajiny EÚ počas legislatívneho procesu nemali odchyľovať od cesty reforiem, mali by brať boj proti korupcii vážne a zaviazať sa, že budú dodržiavať a uplatňovať základné ľudské práva a práva menšín v súlade so svojimi medzinárodnými povinnosťami a záväzkami;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré vlády a politickí lídri na celom svete využívajú krízu ako príležitosť na upevnenie moci a presadzovanie vlastných politických programov obmedzovaním ľudských práv, oslabovaním demokratických noriem, oslabovaním právneho štátu, obmedzovaním úlohy parlamentov, obmedzovaním slobody médií, podporou nenávistných kampaní zameraných proti menšinám, dezinformačnými kampaňami, ktoré sú zamerané na reformy a hodnoty podporujúce EÚ, a poškodzovaním medzinárodnej spolupráce; trvá na tom, že každý výnimočný stav musí obsahovať doložku o ukončení; vyjadruje znepokojenie nad tým, že protesty proti obmedzeniam v súvislosti s koronavírusom, ku ktorým dochádza v rôznych mestách na celom svete, často infiltrujú extrémistické skupiny a manipulujú s nimi, pričom demonštranti označujú vírus za hoax;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôsledky pandémie COVID-19 prehĺbili globálne sociálno-ekonomické nerovnosti a neprimerane postihli najchudobnejšie a najviac znevýhodnené osoby, marginalizované a nechránené sociálne kategórie vrátane migrantov; odsudzuje všetky formy vylúčenia a diskriminácie osôb nakazených ochorením COVID-19 a vyzýva tretie krajiny a členské štáty EÚ, aby zmiernili sociálne dôsledky pandémie;

7.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby preskúmal globálnu stratégiu z roku 2016 v súvislosti s globálnym vplyvom krízy, pričom zohľadní tieto geopolitické zmeny s cieľom zabezpečiť strategickejšie kroky EÚ a to, aby EÚ zohrávala svoju úlohu pri ochrane, podpore a rozvoji multilaterálneho svetového poriadku založeného na pravidlách, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, a zahrnúť podporu demokracie a ochranu ľudských práv medzi priority „Tímu Európa“ a zapojiť do tejto úlohy Európsky parlament prostredníctvom svojich existujúcich nástrojov a mechanizmov na podporu demokracie;

Zmenená geopolitická rovnováha po pandémii COVID-19

8.  so znepokojením berie na vedomie, že geopolitická súťaž a napätie sa v dôsledku pandémie COVID-19 urýchlili, a uznáva, že Európska únia si ešte len musí nájsť svoje miesto v novom geopolitickom prostredí; súhlasí s tým, že svet po pandémii COVID-19 bude zásadne odlišný a bude mať ďalekosiahle dôsledky pre vonkajšiu politiku EÚ, a domnieva sa, že COVID-19 potvrdil potrebu silnejšej a účinnejšej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

9.  trvá na tom, že by sa malo obnoviť transatlantické partnerstvo s cieľom účinnejšie bojovať proti pandémii a iným veľkým medzinárodným výzvam, ako je zmena klímy; uznáva, že treba nájsť nový základ pre spoluprácu medzi EÚ a USA s dôrazom na vzájomný rešpekt a spoločný program, ktorý podporuje multilateralizmus, medzinárodné právo, právny štát a ľudské práva na rozdiel od nacionalistických, autoritárskych a hegemonistických ambícií;

10.  domnieva sa, že v tejto meniacej sa situácii musí EÚ zintenzívniť úsilie a ísť príkladom, presadzovať multilaterálne riešenia, spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, najmä OSN a jej agentúrami, WHO, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a medzinárodnými regionálnymi organizáciami, ako je NATO, usilovať sa o intenzívnejšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami, a to aj z južnej pologule, podporovať spoluprácu medzi demokratickými režimami a posilňovať demokratické hodnoty; pripomína, že pandémia zdôraznila potrebu spolupráce s cieľom nájsť spoločné riešenia problémov, ktoré sa týkajú celého ľudstva;

Spojené štáty americké

11.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou spoluprácou vlády Spojených štátov, jej neochotou zaujať vedúcu úlohu v reakcii na COVID-19 a nad nedostatočnou účasťou na spoločných iniciatívach týkajúcich sa vakcín; domnieva sa, že alternatívne fakty a nepravdivé informácie popierajúce vážnosť pandémie boli v spoločnom boji proti vírusu zavádzajúce; vyzýva EÚ aj USA, aby posilnili spoluprácu a solidaritu na základe vedecky zameraného prístupu v spoločnom boji proti pandémii COVID-19 vrátane včasnej výmeny informácií, výskumu a vývoja očkovacej látky a strategického zdravotníckeho vybavenia, ako aj aby spoločne riešili ďalšie globálne výzvy;

12.  nabáda orgány, aby začlenili osvedčené postupy z Kódexu osvedčených postupov pre volebné záležitosti Benátskej komisie, ktorý obsahuje aj usmernenia pre organizáciu volieb počas obdobia pandémie;

13.  zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca zostáva základným pilierom zahraničnej politiky EÚ a že je mimoriadne dôležitá pre vzájomnú bezpečnosť a obchodné záujmy EÚ a USA; vyjadruje pokračujúcu podporu transatlantickej aliancii a užšej strategickej transatlantickej spolupráci; vyjadruje poľutovanie nad jednostrannými opatreniami prijatými počas krízy súvisiacej s ochorením COVID-19, ako sú cestovné obmedzenia zo schengenského priestoru EÚ do USA bez predchádzajúcej konzultácie s EÚ;

14.  vyjadruje poľutovanie nad globálnym znížením angažovanosti USA a rozhodnutím vlády USA stiahnuť financovanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a odstúpiť od Zmluvy o otvorenom nebi, ako aj nad všeobecnou tendenciou súčasnej vlády USA zostať mimo multilaterálnych organizácií, ktoré boli zriadené s cieľom vytvoriť liberálny svetový poriadok založený na pravidlách, či oslabovať tieto organizácie (ako je to v prípade Medzinárodného trestného súdu);

15.  zdôrazňuje, že treba konsolidovať a posilniť spoluprácu medzi EÚ a USA založenú na vzájomnom rešpekte a spoločnom programe na obranu multilateralizmu, medzinárodného práva, spoločných demokratických hodnôt, zásad právneho štátu a ľudských práv; konštatuje, že vo svete poznačenom súperením medzi veľkými mocnosťami majú Európska únia a Spojené štáty spoločné hodnoty spojené s existujúcimi medzinárodnými štruktúrami a zostávajú nenahraditeľnými partnermi v súčasnom nestabilnom medzinárodnom prostredí;

Čína

16.  berie na vedomie posilnenie asertívnej verejnej diplomacie Čínskej ľudovej republiky po vypuknutí pandémie COVID-19, ktorá sa usiluje zaplniť politické vákuum v multilaterálnom systéme, ktorý zanechali izolacionistickejšie USA a snaží sa zaujať pozíciu globálneho aktéra s alternatívnym modelom riadenia; vyjadruje znepokojenie nad úsilím ČĽR o upevnenie moci v regióne, čo vedie k sporom o hranice s mnohými susedmi a k podpore národných strategických záujmov v rámci multilaterálnych organizácií; vyjadruje znepokojenie nad možným posunom moci v globálnej politike v súvislosti so zmenou vedenia Číny; vyjadruje nesúhlas s tým, že čínska vláda využila vypuknutie pandémie na prijatie zákona o národnej bezpečnosti a zásah proti prodemokratickému hnutiu v Hongkongu, na zvýšenie hrozieb voči Taiwanu a na zintenzívnenie svojej činnosti v Tibete a Juhočínskom mori, ako aj na brutálne prenasledovanie Ujgurov v provincii Xinyang, a odsudzuje opakované útoky a nátlak čínskych predstaviteľov na vlády členských štátov a demokraticky zvolených politikov v EÚ, napríklad na predsedu českého senátu a švédskeho ministra kultúry;

17.  konštatuje, že Čína po vypuknutí pandémie COVID-19 poskytla mimoriadne príspevky na boj proti vírusu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré boli chybné alebo nižšej kvality; uznáva však aj geopoliticky a geoekonomicky motivované úsilie rozmer, ktoré posilnili dezinformačné kampane v rámci „vírusovej diplomacie a diplomacie vlka-bojovníka“, a agresívna propaganda; odsudzuje pokusy Číny využiť túto „vírusovú diplomaciu“ proti EÚ s ambíciou formovať svoj globálny obraz ako veľkorysej mocnosti; vyjadruje poľutovanie nad izoláciou Taiwanu v rámci WHO Čínou; vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali za členstvo Taiwanu vo WHO/WHA a v iných medzinárodných organizáciách v úlohe pozorovateľa so zreteľom na to, že úspešne zvládol vírus na domácej úrovni, pričom však nemôže prispieť svojimi odbornými znalosťami k medzinárodnej reakcii na súčasnú zdravotnú krízu; oceňuje pomoc, ktorú poskytli taiwanské orgány;

18.  vyjadruje znepokojenie nad viacerými chybami a nedostatočnou transparentnosťou v súvislosti s prvotnou čínskou reakciou na celosvetovú pandémiu COVID-19, ktorá zahŕňala zakrývanie rozsahu problému, pokusy o manipuláciu a zadržiavanie informácií, slabú komunikáciu s WHO, cenzúru, potláčanie, vyhrážky, prenasledovanie a nedobrovoľné zmiznutie oznamovateľov, aktivistov za ľudské práva a občianskych novinárov, ako aj vyvolávanie pochybností o oficiálnom počte obetí ochorenia COVID-19, pričom toto všetko malo škodlivý vplyv na schopnosť EÚ predvídať, pripraviť sa na krízu súvisiacu s COVID-19 a čeliť jej, a stálo to aj životy ľudí; naliehavo preto vyzýva čínsku vládu, aby v plnej miere spolupracovala v rámci nezávislého medzinárodného vyšetrovania pôvodu ochorenia COVID-19, a vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexný prístup k rastúcej Číne a chránili strategickú autonómiu EÚ;

19.  vyzýva na európsku reakciu na intenzívnejšiu expanziu Číny voči najexponovanejším členským štátom a susedom EÚ; upozorňuje na to, že súčasný nápor na zvládnutie hospodárskeho poklesu z dôvodu pandémie bude príležitosťou pre čínske strategické investície v kľúčových odvetviach, ako sú telekomunikácie, doprava a technológie;

20.  vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou „dlhovou pascou“, ktorá by mohla postihnúť africké krajiny v dôsledku pandémie COVID-19, ako aj nad zvýšením politickej a ekonomickej závislosti tretích krajín od Číny, keďže hospodársky pokles im sťaží splácanie čínskych úverov, ktoré sú súčasťou iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali hľadanie schodných riešení týkajúcich sa odpustenia dlhu tretím krajinám na medzinárodných fórach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že humanitárne výnimky zo sankcií budú mať okamžitý a praktický účinok, pokiaľ ide o rýchle poskytovanie zdravotníckeho vybavenia, dodávok a iných foriem pomoci postihnutým krajinám;

21.  vyzýva PK/VP, aby uznal tieto obavy, prehodnotil vzťahy medzi EÚ a Čínou a zároveň vytvoril atmosféru dialógu, angažovanosti a skutočnej spolupráce a hospodárskej súťaže založenej na novej, súdržnejšej a asertívnejšej stratégii prispôsobenej zmenenému geopolitickému a geoekonomickému prostrediu, a dlhodobej stratégii voči Číne, v ktorej EÚ a členské štáty spolupracujú tam, kde je to možné, súťažia a konfrontujú sa s cieľom obhajovať európske hodnoty a záujmy tam, kde je to potrebné; zastáva názor, že v rámci tejto novej stratégie by sa EÚ mala usilovať o užšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami v regióne a s inými demokraciami vrátane Indie, Austrálie, Nového Zélandu, Japonska a Južnej Kórey a pracovať na európskej stratégii pre Indo-tichomorský región, pre ktorý by sa stratégia na prepájanie EÚ mala využiť naplno;

India

22.  so znepokojením konštatuje, že súbežne s oživením pandémie COVID-19 v Indii, ktorá k dnešnému dňu zaznamenala viac ako 90 000 úmrtí, pokračuje politická represia proti obhajcom ľudských práv a individuálnych slobôd na pozadí napätia medzi komunitami, a považuje za nevyhnutné, aby sa táto téma zaradila do programu nasledujúceho dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Indiou;

23.  zdôrazňuje význam strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou, potrebu jeho rozvoja a spolupráce v oblasti stability a bezpečnosti, najmä v Indickom oceáne a Tichomorí;

Rusko

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad systematickými pokusmi Ruskej federácie oslabiť jednotu EÚ a jej reakciu na krízu, vytvoriť nedôveru medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva zintenzívnením dezinformačných kampaní od začiatku pandémie COVID-19 a kybernetických útokov proti výskumným organizáciám, ako aj politizáciou humanitárnej pomoci; chváli ESVČ a oddelenie StratCom East za ich úsilie identifikovať a potláčať dezinformačné kampane médií spojených s Ruskom vo viacerých členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie a finančné prostriedky určené na boj proti ruským falošným správam;

25.  uznáva jasný geopolitický a geoekonomický rozmer toho, čo ponúklo Rusko, ktorý posilnila „vírusová diplomacia“ a boj medzi naratívmi; so znepokojením konštatuje, že Rusko podniká určité rozhodné kroky na medzinárodnej scéne s cieľom podporiť svoj vlastný geopolitický program; vyzýva EÚ, aby to brala do úvahy a aby venovala pozornosť konfliktom, v ktorých má Rusko záujem, ako sú konflikty s Bieloruskom, Ukrajinou, Gruzínskom, Krymom, Sýriou a Líbyou;

26.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokusmi Ruska využiť pandémiu na ďalšie obmedzovanie priestoru pre ľudské práva v krajine, podporovať autoritárske režimy a pokračovať v agresívnej zahraničnej politike; zdôrazňuje, že nesmieme krajinám, ako je Rusko, dovoliť, aby využili krízu na odpútanie pozornosti od svojich vlastných závažných domácich problémov; vyjadruje obavy v súvislosti s ústavným referendom, v ktorom ruský prezident využil súčasnú krízu na prijatie zásadných ústavných zmien, ktorými sa predlžuje a posilňuje jeho autoritárska vláda v Rusku;

27.  odsudzuje pokus o život Alexeja Navaľného a vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie otrávenia pána Navaľného;

28.  vyzýva Rusko, aby v dobrej viere a v rámci medzinárodného poriadku založeného na pravidlách zmysluplne prispelo k celosvetovej reakcii na krízu; vyjadruje znepokojenie nad účinnosťou a bezpečnosťou novej ruskej vakcíny, ktorá sa v súčasnosti používa; pripomína, že kvalita dodávaných zdravotníckych pomôcok z Ruska bola v niektorých prípadoch veľmi nízka, a teda boli neúčinné;

Asertívnejšia zahraničná politika EÚ na ochranu záujmov Európy, jej hodnôt a multilaterálneho svetového poriadku

29.  uznáva celosvetové bezpečnostné, sociálno-ekonomické, environmentálne a politické riziká, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku pandémie COVID-19, a je znepokojený tým, že globálne mocnosti ako Čína a Rusko sú pripravené šikovne využiť krízu na oslabenie svetového poriadku založeného na pravidlách a podpore multilaterálnych organizácií;

30.  zdôrazňuje, že multilaterálny svetový poriadok založený na pravidlách má zásadný význam pre celosvetový mier, právny štát a demokraciu; domnieva sa, že EÚ s geopolitickým charakterom musí spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi zohrávať pevnejšiu úlohu pri svojej ochrane a obnove; domnieva sa, že EÚ musí hľadať spôsoby, ako zmierniť napätie medzi mocnosťami, najmä ak toto napätie bráni multilaterálnej činnosti; konštatuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 poukázala na potrebu posilniť multilaterálnu spoluprácu, najmä v celosvetovom riadení zdravia, ako aj na potrebu reformy medzinárodných inštitúcií; vyzýva členské štáty EÚ a PK/VP, aby vypracovali plán EÚ v oblasti mnohostrannosti s cieľom podporovať a iniciovať štrukturálne reformy multilaterálnych organizácií;

31.  vyzýva na preskúmanie možnosti vytvorenia nového fóra pre multilaterálnu spoluprácu medzi západnými spojencami, t. j. EÚ, USA, Japonskom, Kanadou, Južnou Kóreou, Austráliou a Novým Zélandom, a to na základe odkazu Koordinačného výboru pre multilaterálnu kontrolu vývozu strategického tovaru; žiada, aby mandát nového výboru zahŕňal monitorovanie a kontrolu vývozu technológií, obchodných tokov a citlivých investícií do problematických krajín;

32.  konštatuje, že geopolitické ambície EÚ sa musia opierať o primerané rozpočtové prostriedky v rámci nadchádzajúceho mnohostranného finančného rámca (VFR), a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada navrhla škrty v rozpočtových riadkoch pre nástroje vonkajšej politiky; žiada, aby sa vo VFR na roky 2021 – 2027 posilnil rozpočet EÚ na vonkajšiu činnosť a aby bol dostatočný na to, aby EÚ mala potrebné zdroje na riešenie výziev vo svojom susedstve, geopolitických dôsledkov ochorenia COVID-19 a aby mohla splniť svoju ambíciu stať sa zodpovedným geopolitickým aktérom;

33.  zdôrazňuje, že len silná a jednotnejšia EÚ s otvorenou strategickou autonómiou a podporou dostatočných a dôveryhodných vojenských kapacít, ako aj nástrojmi a mechanizmami na podporu partnerov bude schopná zohrávať významnú úlohu v novom geopolitickom prostredí a viesť silnú zahraničnú politiku, a domnieva sa, že členské štáty by mali udeliť PK/VP silnejší a dobre vymedzený mandát, napríklad zriadením európskeho sídla v multilaterálnych orgánoch; víta záver predsedu Charlesa Michela, že „je mimoriadne dôležité zvýšiť strategickú autonómiu Únie“;

34.  domnieva sa, že ak by sa prestalo používať pravidlo jednomyseľnosti v určitých oblastiach zahraničnej politiky, pomohlo by to EÚ pri vykonávaní účinnejšej a proaktívnejšej zahraničnej politiky, ktorá by lepšie reagovala na naliehavé situácie; vyzýva Radu alebo Európsku radu, aby sledovali výzvu Komisie a Európskeho parlamentu prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aspoň o ľudských právach alebo sankciách, a to aktiváciou premosťovacej doložky; zdôrazňuje, že pákový efekt EÚ je najväčší, keď členské štáty konajú jednotne;

35.  zdôrazňuje dôležitú úlohu ozbrojených síl počas pandémie COVID-19; víta vojenskú pomoc pri civilných operáciách, najmä poskytnutím poľných nemocníc, dopravy pre pacientov a dodávkou a distribúciou zariadení, a domnieva sa, že hlbšia spoločná operácia a koordinácia ozbrojených síl členských štátov v existujúcich rámcoch, ako sú projekt stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a európske zdravotnícke velenie, alebo v nových rámcoch, ako sú vojenské nemocničné vlaky, by mohla viesť k väčšej efektívnosti a prispieť k pripravenosti EÚ na boj proti pandémiám; uznáva, že je potrebné, aby bol vojenský personál dostatočne vyškolený, pripravený a vybavený na riešenie tohto druhu zásadných úloh na podporu svojich spoluobčanov;

36.  uznáva, že je potrebné preskúmať stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom rozvíjať strategickú autonómiu, a to aj v odvetví zdravotníctva, lepšie sa pripraviť a zvýšiť odolnosť voči novým a hybridným hrozbám a technológiám, ktoré znižujú konvenčnosť vedenia vojny a spochybňujú tradičnú úlohu vojska, ako aj na budúcnosť, v ktorej sú Rusko a Čína čoraz asertívnejšie; zdôrazňuje, že treba, aby sa vojenská mobilita posilnila s cieľom pomôcť členským štátom konať rýchlejšie a účinnejšie v kontexte možného budúceho konfliktu. zdôrazňuje, že budúci strategický pakt pre bezpečnosť a obranu by mal odrážať tento vývoj, zohľadňovať širšie geopolitické dôsledky pandémie COVID-19 a riešiť celé spektrum hrozieb, ako je nová pandémia, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN) a zahraničné zasahovanie vrátane dezinformácií alebo kybernetických útokov; domnieva sa, že vzhľadom na novú politickú rovnováhu a potenciálne zhoršenie medzinárodného bezpečnostného prostredia v nadväznosti na COVID-19 sa nesmú znížiť rozpočty EÚ na obranu vo všeobecnosti, a najmä na rozpočet na vojenskú mobilitu;

37.  podporuje potrebu pokračujúcej a posilnenej spolupráce a v prípade potreby koordinácie medzi EÚ a NATO vrátane Euro-atlantického koordinačného centra pre reakcie na katastrofy (EADRCC) alebo Centra excelentnosti vojenského zdravotníctva NATO, ako aj boja proti dezinformáciám súvisiacim s ochorením COVID-19; vyzýva v tejto súvislosti na silnú koordináciu s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a na spoluprácu pri plánovaní a rozvoji vojenských spôsobilostí;

38.  žiada nový inštitucionálny prístup k strategickej komunikácii s cieľom riešiť výzvy a riziká, ktorým čelia západné liberálne demokracie, ako aj rozšírenie a modernizáciu komunikačných stratégií EÚ tak, aby boli hodnoty a kroky EÚ dostatočne viditeľné v rámci EÚ aj mimo nej, a to najmä v susedných oblastiach; naliehavo vyzýva ESVČ, aby ešte viac posilnila svoje kapacity na boj proti škodlivému zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám, hybridnej vojne, propagande a špionáži vrátane vytvorenia špecializovanej pracovnej skupiny StratCom Task Forces zameranej na činnosti, ktoré pochádzajú a) z Číny a b) z Blízkeho východu vrátane Iránu, a aby sa zasadila o to, aby krajiny a mimoštátni aktéri, ktorí úmyselne šíria dezinformácie s cieľom rozdeliť a poškodiť EÚ a jej členské štáty; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie rozvíjať legislatívne a nelegislatívne koordinované rámce a zlepšovať koordinačné úsilie a výmenu informácií medzi členskými štátmi na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti dezinformáciám;

39.  víta prácu EUvsDisinfo a úlohu, ktorú v boji proti dezinformáciám zohrávajú občianska spoločnosť, organizácie na najnižšej úrovni, nezávislí novinári a mediálne organizácie; zdôrazňuje význam zásadného postoja EÚ k boju proti dezinformáciám spojeným so šírením pandémie COVID-19 a s kybernetickými útokmi proti kritickej infraštruktúre; vyzýva platformy sociálnych médií, aby konali proaktívne a prijali opatrenia, ktoré zabránia šíreniu dezinformácií a nenávistných prejavov v súvislosti s vírusom COVID-19, ako aj aby investovali do boja proti počítačovej kriminalite a zvyšovali informovanosť o tejto rastúcej hrozbe;

40.  zdôrazňuje, že EÚ má vďaka najväčšiemu celosvetovému spotrebiteľskému trhu s takmer 500 miliónmi ľudí výrazný vplyv na svetovej scéne, a domnieva sa, že Komisia s geopolitickým charakterom by mala tento vplyv využívať aj v rámci svojej obchodnej politiky na obranu záujmov EÚ, pokiaľ nie sú iné krajiny pripravené dodržiavať zásady právneho štátu alebo medzinárodné zmluvy;

41.  poznamenáva, že pandémia COVID-19 poukázala na potrebu znížiť závislosť EÚ od tretích krajín v určitých strategických a existenčne dôležitých odvetviach, ako je zdravotníctvo, a pevne podporuje diverzifikáciu a premiestnenie jej najkritickejších dodávateľských reťazcov; poukazuje na to, že COVID-19 odhalil zraniteľnosť vzájomnej prepojenosti a závislosti a viedol k rastúcemu protekcionizmu; zdôrazňuje preto, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi zlepšením odolnosti našich hodnotových reťazcov s cieľom dosiahnuť strategickú autonómiu, posilnením globálnej konkurencieschopnosti EÚ a zachovaním čo najotvorenejších obchodných vzťahov;

42.  pripomína svoju naliehavú žiadosť o zavedenie rázneho celosvetového režimu sankcií na riešenie závažného porušovania ľudských práv do konca roka 2020, ktorý by bol v EÚ ekvivalentom tzv. Magnitského zákona; zdôrazňuje, že by mal zahŕňať korupciu na vysokej úrovni ako kritérium pre sankcie; víta oznámenie predsedníčky von der Leyenovej o tom, že Komisia čoskoro predloží návrh, a vyzýva Európsku radu, aby prijala globálny sankčný mechanizmus EÚ v oblasti ľudských práv ako rozhodnutie týkajúce sa strategických záujmov a cieľov Únie podľa článku 22 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

43.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neprimeraným negatívnym vplyvom pandémie COVID-19 na migrantov a utečencov; naliehavo vyzýva vlády, aby sa vo svojich zahraničných politikách zapojili do reakcií založených na dodržiavaní ľudských práv a dôstojnosti na riešenie zraniteľnosti migrantov a utečencov a ich potreby ochrany, a to v súlade so zásadami solidarity a partnerstva a umožnením primeraných a dostupných legálnych spôsobov migrácie; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať právo na azyl na celom svete;

44.  vyzýva EÚ, aby sa zapojila do globálnej kampane na podporu odporúčaní OSN týkajúcich sa znižovania počtu väzňov zavedením systémov predčasného, predbežného alebo dočasného prepustenia páchateľov s nízkym rizikom; naliehavo vyzýva najmä na prepustenie všetkých osôb zadržaných za vyjadrenie kritických alebo nesúhlasných názorov alebo ich za ich činnosť v oblasti ľudských práv, a obhajuje obmedzenie využívania zadržiavania prisťahovalcov a uzavretých utečeneckých táborov;

45.  uznáva rozhodujúcu úlohu žien pri riešení krízy COVID-19 a rodový vplyv pandémie; naďalej je hlboko znepokojený bezprecedentnou daňou, ktorú si kríza spôsobená pandémiou COVID-19 vybrala na celom svete, pokiaľ ide o nerovnomerné rozdelenie práce v domácnosti aj verejnej starostlivosti, pričom ženy tvoria približne 70 % celosvetovej pracovnej sily v oblasti zdravotníctva, a žiada, aby sa v celosvetovej reakcii na pandémiu zohľadnila potreba žien a marginalizovaných skupín, keďže sú stále len zriedka zastúpené pri rokovacích stoloch, za ktorými sa prijímajú reakcie na krízu;

46.  je presvedčený, že reakcia na pandémiu COVID-19 založená na ľudských právach predstavuje najúčinnejší, najinkluzívnejší a najudržateľnejší prístup k zvládaniu súčasnej krízy; pripomína, že reakcia tretích krajín na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 nesmie byť v rozpore s ľudskými právami alebo medzinárodným právom, musí sa obmedzovať na striktne nevyhnutné, primerané opatrenia a podliehať pravidelnej kontrole aj časovému ohraničeniu; vyzýva delegácie EÚ, aby vo svete pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv, identifikovali trendy a podporovali medzinárodné, regionálne a miestne organizácie, občanov a občiansku spoločnosť v ich úsilí o zvrátenie negatívneho vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na ľudské práva na celom svete, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby dôsledky pandémie COVID-19 nenarúšali uplatňovanie hodnôt a záväzkov EÚ v oblasti ľudských práv, ktoré už boli stanovené v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024;

47.  zdôrazňuje strategický význam vedúcej úlohy a podpory EÚ vo svojom susedstve, a to na východe, ako aj na juhu a v arktickom regióne, a to pomocou svojim susedom v ich boji proti pandémii COVID-19; vyzýva na zvýšenú podporu demokracie, právneho štátu, ľudských práv a reforiem v susedstve;

48.  zdôrazňuje, že EÚ musí poskytnúť krajinám západného Balkánu, ktoré ešte nie sú súčasťou EÚ, spravodlivú šancu stať sa členom EÚ a musí upevniť svoje úsilie investovať v tomto regióne; zdôrazňuje, že proces rozširovania EÚ a zameranie EÚ na podporu reformných procesov na západnom Balkáne pokračuje napriek prebiehajúcej pandémii; oceňuje iniciatívu Komisie v oblasti finančnej pomoci a začlenenie zdravotníckeho vybavenia do spoločného obstarávania EÚ na podporu západného Balkánu pri riešení pandémie COVID-19; vyzýva na začlenenie všetkých krajín západného Balkánu do Fondu solidarity EÚ a opakuje, že pomoc pre našich partnerov musí byť sprevádzaná rozsiahlou komunikačnou kampaňou;

49.  zdôrazňuje, že kríza spojená s COVID-19 by mohla destabilizovať krajiny v Afrike, ktoré majú často krehkú zdravotnú infraštruktúru a vysoké dlhy, a fungovať ako „multiplikátor konfliktov“; žiada, aby sa posilnila a lepšie koordinovala spolupráca medzi EÚ a Afrikou, aby sa rozšírili súkromné investície, posilnili sa plány finančnej pomoci a obnovy a aby sa poskytla alternatíva k čínskym investíciám; vyzýva EÚ, aby pokračovala v posilnenom dialógu, ktorý povedie k usporiadaniu samitu EÚ – Afrika a ktorým sa bude podporovať budovanie Afriky ako dlhodobého, spoľahlivého a blízkeho partnera EÚ;

50.  zdôrazňuje, že sankcie by nemali brániť komplexnej reakcii na pandémiu COVID-19; v osobitnom prípade Iránu zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť rozsah nástroja na podporu obchodných výmen (INSTEX) a že tento mechanizmus by sa mal použiť na posilnenie našej humanitárnej reakcie;

51.  zdôrazňuje, že partneri EÚ v sahelsko-saharskom regióne a regióne Afrického rohu čelia bezprecedentným dôsledkom pandémie COVID-19 okrem pokračujúceho boja proti ozbrojeným teroristickým skupinám vrátane džihádistov;

52.  domnieva sa, že vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom majú strategický a kľúčový význam; zdôrazňuje, že Latinská Amerika je jedným z regiónov ktoré sú najviac postihnuté pandémiou COVID-19; vyzýva Komisiu, aby naďalej spolupracovala s latinskoamerickými krajinami, nadviazala posilnenú spoluprácu v boji proti COVID-19, pomáhala s plánmi obnovy a politicky podporovala tieto krajiny s cieľom zabrániť ich nadmernej závislosti od pomoci iných geopolitických aktérov; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby vykonávali Agendu 2030 a plnili ciele udržateľného rozvoja ako plán obnovy;

53.  poznamenáva, že súčasná pandémia COVID-19 mala negatívny vplyv na existujúce misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), najmä na výcvikové misie EÚ na miestach, ako sú Mali, Somálsko alebo Stredoafrická republika; pripomína, že európska prítomnosť a dôveryhodný záväzok majú zásadný význam pre zmiernenie humanitárnych a sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19; žiada, aby sa posilnili misie SBOP, ktorých úlohou je predchádzať konfliktom alebo ich zmierňovať, a to najmä v prípade misií v bezprostrednom susedstve EÚ, s cieľom stabilizovať už aj tak krehké prostredie a zabrániť opakovaniu konfliktov a násilia v dôsledku ďalšieho napätia spôsobeného COVID-19; vyzýva členské štáty, aby na takéto misie a operácie poskytli viac civilného a vojenského personálu, a v tejto súvislosti ďalej vyzýva na urýchlené prijatie Európskeho mierového nástroja; naliehavo vyzýva ESVČ, aby pracovala na odolnosti a udržateľnosti misií a operácií SBOP počas kríz, ako je pandémia COVID-19; trvá na tom, že je dôležité zachovať kontinuitu misií a operácií SBOP v tomto kontexte; vyzýva na úplné preskúmanie vplyvu pandémie COVID-19 na pripravenosť, odhodlanosť, tvorbu ozbrojených síl, bezpečnosť personálu a kontinuitu operácií a misií SBOP;

54.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby začlenili rodovú rovnosť, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prierezovú perspektívu vrátane rovnakého a rôznorodého zastúpenia do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, a aby uznali rôzne skúsenosti žien a iných marginalizovaných skupín, na ktoré mala táto pandémia nepriaznivý vplyv;

55.  je pevne presvedčený, že spolupráca v oblasti zmeny klímy by mohla slúžiť ako základ pre budovanie širšej globálnej spolupráce v reakcii na COVID-19, posilnenie multilaterálneho systému a obnovenie dôvery v potrebu systému založeného na pravidlách;

56.  zastáva názor, že kríza v súvislosti s COVID-19 zdôraznila určité slabé stránky našej Únie a poukázala na naliehavú potrebu účinnej, efektívnej a sebestačnej Únie, a to tak na vnútornej, ako aj na celosvetovej úrovni, s mechanizmami na prevenciu kríz a boj s nimi vrátane finančných nástrojov; domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy bude dobrou platformou na dosiahnutie pokroku pri vytváraní účinnejšieho rozhodovania vo vonkajších politikách EÚ; preto je odhodlaný začať konferenciu čo najskôr;

57.  berie na vedomie vplyv, ktorý mal COVID-19 na zraniteľnejšie regióny vrátane konfliktných regiónov a najmenej rozvinutých krajín; naliehavo žiada PK/VP, aby presadzoval miestne a regionálne prímerie a dohody o prímerí a podporil iniciatívu generálneho tajomníka OSN Guterresa za globálne prímerie; pripomína potrebu dodržiavať humanitárne zásady nestrannosti a neutrality pri poskytovaní pomoci, a to aj v reakcii na potreby súvisiace s COVID-19; žiada EÚ, aby bránila humanitárny prístup do vzdialených oblastí konfliktov a podporovala humanitárne koridory, a zdôrazňuje, že akákoľvek vonkajšia činnosť v krajinách zasiahnutých konfliktom musí vychádzať z posúdenia rizika a zraniteľnosti citlivých na konflikty vrátane perspektívy žien a osobitného zamerania na budovanie mieru;

58.  víta, že EÚ odmietla nacionalizmus týkajúci sa očkovacej látky; opakuje, že EÚ zohráva vedúcu úlohu pri uľahčovaní prístupu k vakcínam spravodlivým spôsobom pre všetkých ľudí na celom svete; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, keď bude k dispozícii vakcína;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (2) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 11.