Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v Alžírsku, najmä o prípade novinára Chálida Dráriního (2020/2880(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Alžírsku, najmä uznesenie z 28. novembra 2019 o situácii v oblasti slobôd v Alžírsku(1) a uznesenie z 30. apríla 2015 o väznení pracovníkov a aktivistov za ľudské práva v Alžírsku(2),
– so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2019 z 15. júna 2020,
– so zreteľom na informačný dokument Medzinárodnej komisie právnikov s názvom Flawed and inadequate: Algeria’s Constitutional Amendment Process (Chybný a neprimeraný: Proces zmeny ústavy v Alžírsku), uverejnený v októbri 2020,
– so zreteľom na spoločný list z 29. septembra 2020, ktorý podpísalo 31 miestnych, regionálnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, v ktorom sa odsudzuje zásah proti alžírskej občianskej spoločnosti,
– so zreteľom na štyri oznámenia adresované alžírskej vláde v období od 30. marca do 16. septembra 2020 prostredníctvom osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva o svojvoľnom a násilnom zatýkaní, nespravodlivých súdnych procesoch a represáliách proti obhajcom ľudských práv a pokojným aktivistom,
– so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Alžírskom, najmä na jej článok 2, v ktorom sa stanovuje, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv musí byť základným prvkom dohody a musí byť inšpiráciou pre vnútroštátne a medzinárodné politiky zmluvných strán,
– so zreteľom na 11. zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko,
– so zreteľom na priority spoločného partnerstva, ktoré Alžírsko a Európska únia prijali v rámci revidovanej európskej susedskej politiky 13. marca 2017,
– so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2020 o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, a najmä na jej mechanizmus EÚ pre obhajcov ľudských práv zriadený na ochranu a podporu novinárov a pracovníkov médií,
– so zreteľom na alžírsky trestný zákonník, a najmä na jeho články 75, 79, 95a, 98, 100, 144, 144a, 144a 2, 146 a 196a,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, o treste smrti, o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní a o slobode prejavu online a offline a na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovor o právach dieťaťa, ktoré členské štáty a Alžírsko ratifikovali,
– so zreteľom na stanovisko č. 7/2020 k zadržaniu Fadela Breiku, ktoré prijala pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie (WGAD),
– so zreteľom na tretie všeobecné pravidelné preskúmanie týkajúce sa Alžírska, ktoré Rada OSN pre ľudské práva prijala na svojom 36. zasadnutí 21. a 22. septembra 2017,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na svetový rebríček slobody tlače za rok 2020, ktorý vypracovala organizácia Reportéri bez hraníc,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže začiatkom februára 2019 Alžírsko zažilo bezprecedentné protestné hnutie (Harák) v reakcii na možnosť piateho funkčného obdobia vtedajšieho prezidenta Abdalazíza Bútiflíku; keďže pokojné demonštrácie proti korupcii vlády a volanie po občianskom štáte, nezávislom súdnictve, demokratickej reforme, transparentnosti a inkluzívnom rámci na prípravu slobodných volieb sa pravidelne opakovali v celej krajine každý piatok a utorok a pokračovali celý rok, a to aj počas volebného procesu; keďže tieto významné každotýždenné demonštrácie boli v marci 2020 dobrovoľne pozastavené z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 a protestné hnutie pokračovalo v sociálnych médiách;
B. keďže po odstúpení prezidenta Bútiflíku 2. apríla 2019 v reakcii na hnutie Harák a po dvoch následných odkladoch volieb, kedy zohrávalo poprednú úlohu vojenské vedenie, sa 12. decembra 2019 konali v Alžírsku prezidentské voľby, na základe ktorých sa prezidentom stal bývalý premiér Abdalmadžíd Tabbún; keďže hnutie Harák odsúdilo zoznam kandidátov pre ich spojenia s bývalou administratívou a bojkotovalo voľby, v ktorých bola oficiálna účasť nižšia ako 40 %;
C. keďže politické zatýkanie a svojvoľné zadržiavanie pokojných aktivistov hnutia Harák a odborových zväzov, ako aj novinárov sa od leta 2019 zvýšilo, čo je v rozpore so základnými právami na spravodlivé súdne konanie a riadny proces; keďže cenzúra, súdne konania a prísne trestanie nezávislých médií, ktoré sú často obviňované z konšpirovania so zahraničnými mocnosťami proti národnej bezpečnosti, sa aj napriek oficiálnemu ukončeniu vlády Bútiflíku naďalej zhoršujú; keďže bezpečnostné obmedzenia zavedené na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 prispeli k sprísneniu kontrol a orgány ich využívajú na ďalšie obmedzenie občianskeho priestoru, obmedzenie pokojného odporu a obmedzenie slobody slova a slobody prejavu;
D. keďže v súvislosti s represáliami, ku ktorým v súčasnosti dochádza v Alžírsku, sa objavuje čoraz viac obvinení z mučenia na policajných staniciach a na generálnom riaditeľstve pre vnútornú bezpečnosť v Alžíri, ako je to v prípade väzňa Walída Nakkíša;
E. keďže v období od 30. marca do 16. apríla 2020 boli alžírskej vláde prostredníctvom osobitných postupov OSN zaslané tri oznámenia v súvislosti so svojvoľným a násilným zatýkaním, nespravodlivými súdnymi konaniami a represáliami proti obhajcom ľudských práv a pokojným aktivistom, pričom štvrté oznámenie z 27. augusta 2020 sa týkalo Muhammada Chálida Dráriního;
F. keďže Muhammad Chálid Dráriní, korešpondent stanice TV5 Monde, zástupca Reportérov bez hraníc (RSF) a riaditeľ spravodajského webového sídla Casbah Tribune, bol v auguste 2020 odsúdený na tri roky odňatia slobody a pokutu 50 000 alžírskych dinárov za filmovanie policajných útokov na demonštrantov v Alžíri; keďže oficiálne obvinenia proti nemu boli „podnecovanie k neozbrojenému zhromaždeniu“ a „oslabovanie integrity národného územia“; keďže 15. septembra 2020 bol v odvolacom konaní jeho trest skrátený na dva roky; keďže 16. septembra 2020 osobitní spravodajcovia a pracovná skupina osobitných postupov OSN čo najdôraznejšie odsúdili jeho trest odňatia slobody, vyzvali alžírske orgány, aby zabezpečili jeho okamžité prepustenie, a označili jeho odsúdenie za jasné porušenie slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania;
G. keďže Muhammad Chálid Dráriní informoval o protestoch Haráku dvakrát týždenne od ich začiatku vo februári 2019; keďže jeho spravodajstvo o tvrdom zásahu alžírskej vlády proti pokojnému zhromažďovaniu a slobode prejavu viedlo k tomu, že predtým ako bol odsúdený, bol za to, že informoval o protestoch Haráku, trikrát zadržaný, vypočúvaný a zastrašovaný, konkrétne 14. mája 2019, 9. augusta 2019 a 9. januára 2020, a viedlo aj k tomu, že sa ho vládni úradníci dvakrát pokúsili podplatiť; keďže mu bolo oznámené, že jeho posledné zadržanie bolo posledným varovaním a že nabudúce už bude postavený pred súd; keďže 7. marca 2020 bol počas protestu hnutia Harák Muhammad Chálid Dráriní zatknutý; keďže Dráriní bol prepustený 10. marca 2020, ale 27. marca 2020 bol opäť zatknutý;
H. keďže v deň jeho prvého zatknutia bolo vzatých do väzby viac ako 20 ďalších pokojných demonštrantov; keďže dvaja zo zadržaných boli zatknutí za to, že mávali berberskou vlajkou; keďže počas protestov Haráku sa bežne používa berberská vlajka; keďže generál Achmed Gaid Saláh v júni 2019 používanie tejto vlajky zakázal; keďže v posledných mesiacoch predstavitelia bývalého režimu začali očierňujúcu kampaň proti obyvateľstvu prevažne berberského regiónu Kabylia, čo by mohlo viesť k etnickým rozporom v hnutí Harák; keďže berberskí aktivisti a aktivisti Haráku vrátane Jásína Mbárkího naďalej čelia svojvoľnému zatýkaniu za vyjadrenie nesúhlasných náboženských a politických názorov;
I. keďže protesty Haráku požadovali verejný priestor pre občanov; keďže najmä potom ako sa hnutie Harák uchýlilo na internet, aby zabránilo šíreniu ochorenia COVID-19, sprísnili sa obmedzenia slobody prejavu a obmedzenia uložené novinárom, a to najmä blokovaním internetových stránok, cenzúrou televíznych programov a zadržiavaním a obťažovaním novinárov, manažérov médií a demonštrantov vyjadrujúcich svoje názory v sociálnych médiách, pričom najmenej šesť spravodajských webových sídiel bolo v apríli a máji 2020 v alžírskych sieťach nedostupných;
J. keďže miestne skupiny pre práva odhadujú, že od marca do júna 2020 bolo najmenej 200 osôb svojvoľne zatknutých za vyjadrenie svojho názoru alebo za údajnú podporu hnutiu Harák; keďže Národný výbor pre oslobodenie zadržiavaných osôb (CNLD) zdokumentoval najmenej 91 väzňov svedomia, ktorí boli vo väzbe k 17. novembru 2019, pričom na konci augusta ich bolo 44 a mnohí z nich boli vo vyšetrovacej väzbe na neurčitý čas; keďže pre osoby zadržiavané za vyjadrenie svojich politických názorov predstavuje ďalšiu hrozbu riziko ochorenia COVID-19 vo väzniciach; keďže 25. marca 2020 vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 požadovala prepustenie politických väzňov a osôb zadržaných za vyjadrenie kritických názorov;
K. keďže od januára 2020 aktivisti, najmä Feminicída-dz, zaznamenali 41 zabití žien; keďže hnutia za práva žien v roku 2020 zintenzívnili odsudzovanie rastúceho násilia páchaného na ženách a mnoho prípadov femicíd a požadovali revíziu súčasných zákonov, najmä zákona o rodine a viacerých článkov trestného zákonníka, s cieľom zaručiť úplnú rovnosť medzi ženami a mužmi;
L. keďže v apríli 2020 Alžírsko prijalo aj zmeny trestného zákonníka prostredníctvom zákona 20 – 06, ktorými sa ďalej obmedzuje a kriminalizuje uplatňovanie základných práv, ako je sloboda tlače, sloboda prejavu a sloboda združovania, pod zámienkou, že ide o falošné správy, ktoré ohrozujú alžírsky štát; keďže alžírske orgány čoraz častejšie používajú niektoré vágne články trestného zákonníka vrátane článkov, ktoré boli pridané v apríli 2020, na stíhanie osôb, ktoré uplatňujú svoje právo na slobodu presvedčenia a prejavu, ako aj právo pokojné zhromažďovanie a združovanie; keďže pri prvom trestnom čine sa ukladá odňatie slobody s hornou hranicou trestnej sadzby päť rokov, ak bol spáchaný „v čase zákazu vychádzania z dôvodu verejného zdravia alebo v čase prírodnej, biologickej alebo technologickej katastrofy alebo akejkoľvek inej formy katastrofy“;
M. keďže alžírske orgány v súvislosti so zásahmi proti občianskemu priestoru pokročili v procese revízie ústavy zhora nadol, údajne ako súčasť inauguračného záväzku prezidenta Tabbúna „vybudovať nové Alžírsko“ v reakcii na protesty Haráku, pričom však táto revízia nemá širokú podporu v alžírskej spoločnosti a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti ju kritizujú za porušovanie medzinárodných noriem inkluzívnosti, účasti, transparentnosti a zvrchovanosti, ktoré sa uplatňujú pri vytváraní ústavy; keďže súbežné hromadné zatýkanie aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov v plnej miere narušilo verejnú legitimitu procesu revízie ústavy;
N. keďže 1. novembra 2020 sa v Alžírsku uskutočnilo referendum o revízii ústavy vrátane obmedzenia funkčného obdobia prezidenta na dve obdobia; keďže v referende bola zaznamenaná najnižšia účasť Alžírska od jeho nezávislosti v roku 1962, pričom oficiálna účasť dosiahla 23,7 %; keďže novú ústavu oficiálne schválilo 66,8 % voličov; keďže nová ústava by mala byť ratifikovaná po návrate prezidenta do Alžírska;
O. keďže alžírska ústava naďalej stanovuje, že sloboda tlače formálne priznaná podľa článku 54 revidovanej ústavy je podmienená rešpektovaním „tradícií a náboženských, morálnych a kultúrnych hodnôt národa“; keďže takéto obmedzenia slobody tlače porušujú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Alžírsko ratifikovalo; keďže vo všeobecnej pripomienke č. 34 Výboru OSN pre ľudské práva sa uvádza, že „žiadne médiá nemôžu byť sankcionované za kritiku politického alebo sociálneho systému“; keďže revízia zavádza aj nebezpečnú zmenu v definovaní politickej úlohy a moci armády v ústave; keďže ústavnou reformou sa tiež zachováva dominantné postavenie prezidenta vo všetkých inštitúciách vrátane súdnictva;
P. keďže Národný zväz sudcov (SNM) odsúdil rozsiahle a nezákonné zadržiavanie vo vyšetrovacej väzbe alžírskymi orgánmi; keďže na členov súdnictva boli uvalené profesionálne sankcie po tom, čo prepustili mierumilovných aktivistov na slobodu alebo po tom, čo požadovali rešpektovanie nezávislosti súdnictva od výkonných orgánov;
Q. keďže v roku 2020 sa Alžírsko umiestnilo v celosvetovom rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc na 146. mieste z celkového počtu 180 krajín, čo je o päť miest nižšie ako v roku 2019 a o 27 miest nižšie ako v roku 2015;
R. keďže Alžírsko je kľúčovým partnerom Európskej únie v rámci európskej susedskej politiky s dôležitými politickými, hospodárskymi a medziľudskými záujmami v krajine a v regióne; keďže priority partnerstva medzi EÚ a Alžírskom odrážajú spoločný záväzok k univerzálnym hodnotám demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;
1. dôrazne odsudzuje eskaláciu svojvoľného a nezákonného zatýkania, zadržiavania a súdneho prenasledovania novinárov, obhajcov ľudských práv, odborárov, právnikov, aktivistov občianskej spoločnosti a mierových aktivistov v Alžírsku, ktoré neponechali priestor na politický dialóg o nedemokratickej ústavnej revízii a uplatňovaní slobody prejavu, zhromažďovania a združovania; odsudzuje využívanie núdzových opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 ako zámienku na obmedzovanie základných práv alžírskeho ľudu;
2. vyzýva alžírske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Muhammada Chálida Dráriního a všetky osoby, ktoré sú zadržiavané a obvinené za výkon svojho práva na slobodu prejavu, online aj offline, ako aj práva na slobodu zhromažďovania a združovania vrátane Jásína Mbárkího, Abdalláha bin Na´úma, Muhammada Tadždíta, Abdalkaríma Zaghíliša, Walída Kašída, Ibráhíma La´alamího, Ísú Šúhu, Zuhajra Kaddáma, Walída Nakkíša, Núrradína Khímúda a Hakíma Addáda. opakuje výzvu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, v súvislosti s pandémiou COVID-19, na urýchlené prepustenie všetkých politických väzňov a tých osôb, ktoré boli zadržané za vyjadrenie nesúhlasných názorov; vyzýva alžírske orgány, aby prestali blokovať mediálne spoločnosti a zastavili zatýkanie a zadržiavanie politických aktivistov, novinárov a obhajcov ľudských práv alebo kohokoľvek, kto vyjadruje nesúhlasný názor alebo kritiku vlády;
3. opakuje, že sloboda prejavu, vrátane slobody novinárov a občanov pôsobiacich ako novinári pokrývať, analyzovať a komentovať protesty alebo akýkoľvek iný prejav nespokojnosti s vládou alebo inštitúciami alebo jednotlivcami súvisiacimi s vládou, má zásadný význam z hľadiska úplnej demokratickej politickej transformácie;
4. vyjadruje solidaritu so všetkými alžírskymi občanmi – ženami a mužmi z rôznych geografických, sociálno-ekonomických a etnických skupín – ktorí od februára 2019 pokojne demonštrujú a žiadajú štát pod kontrolou civilistov, zvrchovanosť ľudu, dodržiavanie zásad právneho štátu, sociálnu spravodlivosť a rodovú rovnosť; vyzýva alžírske orgány, aby prijali primerané opatrenia na boj proti korupcii;
5. pripomína svoju výzvu adresovanú alžírskym orgánom, aby ukončili akúkoľvek formu zastrašovania, súdneho prenasledovania, kriminalizácie alebo svojvoľného zatýkania a zadržiavania kritických novinárov, blogerov, obhajcov ľudských práv, právnikov a aktivistov a aby podnikli vhodné kroky na zabezpečenie a zaručenie všetkých práv na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, slobodu médií a slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery, ktoré sú zaručené alžírskou ústavou a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktoré Alžírsko ratifikovalo; odsudzuje akúkoľvek formu nadmerného použitia sily zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva pri rozptyľovaní pokojných protestov; opätovne vyzýva alžírske orgány, aby uskutočnili nezávislé vyšetrovanie každého jedného prípadu nadmerného použitia sily zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva a aby vyvodili zodpovednosť voči všetkým páchateľom; vyzýva alžírske orgány, aby plnili svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;
6. konštatuje, že od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu 28. novembra 2019 boli dočasne prepustení niektorí politickí aktivisti, napríklad predstavitelia opozície Karím Tábú, Mustafá bin Džam´a a Chálid Tazghárat;
7. nabáda alžírske orgány, aby zabezpečili vytvorenie slobodného občianskeho priestoru, ktorý umožní skutočný politický dialóg a nebude kriminalizovať výkon základných slobôd, a to prijatím nových právnych predpisov, ktoré budú plne v súlade s medzinárodnými normami a ktoré nebudú stanovovať výnimky, ktoré sú nezákonné podľa medzinárodného práva, najmä dohovorov, ktoré Alžírsko ratifikovalo vrátane dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP); zdôrazňuje, že tento slobodný občiansky priestor je predpokladom demokratického a civilného Alžírska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zahraniční reportéri stále čelia administratívnym prekážkam a prekážkam pri získavaní víz na prácu v krajine;
8. pripomína, že dodržiavanie demokratických zásad a základných práv stanovených Všeobecnou deklaráciou ľudských práv je jedným zo základných prvkov dohody o pridružení medzi EÚ a Alžírskom z roku 2005; zdôrazňuje, že prebiehajúca politická transformácia musí zabezpečiť právo Alžírčanov všetkých pohlaví a všetkých geografických, sociálno-ekonomických a etnických skupín vrátane berberov plne sa zúčastňovať na demokratickom procese a uplatňovať svoje právo zúčastňovať sa na riadení verejných vecí, a to aj zvrátením úpadku priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť, žurnalistiku a politický aktivizmus;
9. vyjadruje znepokojenie nad novými reštriktívnymi zákonmi, ako je zákon č. 20-06, ktorý svojvoľne kriminalizuje šírenie falošných správ, ktoré naštrbujú česť verejných činiteľov a financovanie združení; zdôrazňuje, že tento zákon obsahuje niekoľko ustanovení porušujúcich medzinárodné normy týkajúce sa slobody prejavu a slobody združovania vrátane článkov 19 a 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
10. naliehavo vyzýva alžírske orgány, aby preskúmali súčasný reštriktívny zákon č. 12-06 z roku 2012 o združeniach a zákon č. 91-19 z roku 1991 o verejných stretnutiach a demonštráciách, ktorým sa ustanovuje režim predchádzajúceho povolenia, a aby zabezpečili, že príslušný správny orgán bezodkladne vydá potvrdenie o registrácii viacerým organizáciám občianskej spoločnosti, mimovládnym, náboženským a charitatívnym organizáciám, ktoré požiadali o opätovnú registráciu;
11. vyjadruje poľutovanie nad zmenami trestného zákonníka Alžírska v apríli 2020, ktorými sa obmedzuje sloboda tlače, sloboda prejavu a sloboda združovania; naliehavo vyzýva alžírske orgány, aby preskúmali trestný zákonník a najmä jeho články 75, 79, 95 a, 98, 100, 144, 144a, 144a2, 146 a 196a v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Africkou komisiou pre ľudské práva a práva národov s cieľom zastaviť kriminalizáciu slobody prejavu a pokojného zhromažďovania a združovania;
12. víta, že články 4 a 223 revidovanej ústavy posilňujú postavenie jazyka tamazigh ako národného a úradného jazyka; zdôrazňuje, že takéto vyhlásenia nesmú slúžiť ako prostriedok na ignorovanie štrukturálnych problémov, ktorým čelí berberské obyvateľstvo, ani na vyvolanie rozkolu v hnutí Harák; vyzýva alžírske orgány, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie pred zákonom, pokiaľ ide o používanie arabčiny a jazyka tamazigh; naliehavo vyzýva alžírsku vládu, aby zrušila zákaz mávania berberskou vlajkou a aby okamžite prepustila všetkých väzňov odsúdených za nosenie berberských symbolov;
13. podporuje alžírskych právnikov a vykonávateľov ďalších právnických povolaní, ktorí sa aj naďalej usilujú o dodržiavanie najvyšších noriem spravodlivosti napriek okolnostiam a súvisiacim rizikám; vyzýva alžírske orgány, aby v plnej miere zaručili nezávislosť súdnictva a nestrannosť justičného systému a zastavili a zakázali akékoľvek obmedzenia, nevhodné vplyvy, tlaky, hrozby alebo zasahovanie do súdneho rozhodovania a iných súdnych otázok;
14. vyzýva alžírske orgány, aby zabezpečili plnú zodpovednosť a civilný a demokratický dohľad nad ozbrojenými silami a ich faktické podriadenie právne zriadenému civilnému orgánu a aby zaručili, že úloha armády bude v ústave primerane vymedzená a výslovne obmedzená na záležitosti národnej obrany;
15. naliehavo vyzýva alžírske orgány, aby umožnili vstup do krajiny medzinárodným organizáciám pre ľudské práva a predstaviteľom osobitných postupov OSN;
16. vyjadruje znepokojenie nad administratívnymi prekážkami, ktorým čelia náboženské menšiny v Alžírsku, najmä pokiaľ ide o nariadenie č. 06-03; nabáda alžírsku vládu, aby revidovala vyhlášku č. 06-03 s cieľom viac ju zosúladiť s ústavou a s jej medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, konkrétne s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva na rešpektovanie slobody bohoslužieb všetkých náboženských menšín;
17. očakáva, že EÚ sa na situáciu v oblasti ľudských práv zameria v rámci svojej spolupráce s alžírskymi orgánmi, najmä počas nadchádzajúceho zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Alžírsko; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby vypracovala a poskytla zoznam jednotlivých prípadov osobitného záujmu vrátane tých, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a aby pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o pokroku pri riešení týchto prípadov;
18. vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby spolu s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva podporovali skupiny občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov a demonštrantov, a to aj prijatím ráznejšej verejnej pozície k dodržiavaniu ľudských práv a zásad právneho štátu v Alžírsku, jasným a verejným odsúdením porušovania ľudských práv, naliehavým vyzývaním orgánov, aby prepustili svojvoľne zadržiavané osoby a zastavili nadmerné využívanie vyšetrovacej väzby, požadovaním prístupu k zadržiavaným osobám a monitorovaním súdnych procesov aktivistov, novinárov a obhajcov ľudských práv, a to využitím všetkých dostupných nástrojov;
19. zdôrazňuje význam vzťahov EÚ s Alžírskom ako dôležitým susedom a partnerom; pripomína význam pevného a hlbokého vzťahu medzi EÚ a Alžírskom a opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať tieto vzťahy na základe plného dodržiavania spoločných hodnôt, ako sú dodržiavanie ľudských práv, demokracia, právny štát a sloboda médií;
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii EÚ v Alžíri, vláde Alžírska, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Rade Európy.