Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenia z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018(1) a zo 17. septembra 2020 o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí(2),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie zo 14. februára 2012 o vrátení uzavretej časti mesta Famagusta jeho zákonným obyvateľom(3),

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície zo 17. júla 2008 po návšteve na účely zistenia potrebných skutočností vo Famaguste na Cypre, ktorá sa uskutočnila 25. až 28. novembra 2007, a na správu Výboru pre petície z 21. novembra 2018 po návšteve na účely zistenia potrebných skutočností vo Famaguste na Cypre, ktorá sa uskutočnila 7. až 8. mája 2018, v súvislosti s petíciou č. 733/2004, ktorú predložil Loizos Afxentiou v mene Hnutia utečencov z Famagusty,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície z 23. septembra 2008(4), 22. apríla 2009(5) a 13. februára 2018(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 o politike rozširovania EÚ za rok 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodnú správu o Turecku za rok 2020,

–  so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na závery Rady z 15. a 16. októbra 2020 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 13. októbra 2020 o vývoji týkajúcom sa Varoše,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) v mene Európskej únie zo 6. októbra 2020 o vývoji týkajúcom sa Varoše a z 15. novembra 2020 o Varoši,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP a komisárky Ferreirovej z 20. októbra 2020 o volebnom procese v komunite cyperských Turkov,

–  so zreteľom na základné zásady medzinárodného práva a Chartu OSN, na dohodu na vysokej úrovni z roku 1979 medzi vedúcimi predstaviteľmi oboch komunít, ako aj na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o Cypre vrátane rezolúcií č. 541 (1983), č. 550 (1984) a č. 2537 (2020),

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu BR OSN z 9. októbra 2019 a 9. októbra 2020 o situácii na Cypre,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN po jeho stretnutí s oboma lídrami v Berlíne v novembri 2019,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Turecko je kandidátskou krajinou a dôležitým partnerom EÚ; keďže od Turecka ako kandidátskej krajiny sa očakáva, že bude rešpektovať najvyššie normy demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu vrátane plnenia medzinárodných dohovorov;

B.  keďže Turecko je spojencom NATO a mala by sa mu pripomenúť jeho zodpovednosť zohrávať konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní napätia;

C.  keďže Turecko reagovalo na neúspešný štátny prevrat v roku 1974, ktorý podporila grécka chunta, tým, že obsadilo Cyprus svojimi vojenskými silami, a keďže aj mesto Famagusta bolo v auguste 1974 obsadené a odvtedy je nezákonne okupované;

D.  keďže časť mesta Famagusta bola následne uzavretá a odvtedy je neobývaná a spadá pod bezprostrednú kontrolu tureckého vojska;

E.  keďže OSN sa domnieva, že zodpovednosť za súčasný stav vo Varoši nesie Turecko a že Turecko preto nesie zodpovednosť aj za akékoľvek úsilie o zmenu jej štatútu v rozpore s dohodou na vysokej úrovni z roku 1979 a s rezolúciami BR OSN č. 550 (1984) a č. 789 (1992);

F.  keďže v rezolúcii BR OSN č. 550 (1984) „sa pokusy o osídlenie akejkoľvek časti Varoše inými ľuďmi než jej obyvateľmi považujú za neprípustné a vyzýva sa na presun tejto oblasti pod správu Organizácie Spojených národov“ a keďže v rezolúcii BR OSN č. 789 (1992) sa trvá na tom, aby sa s ohľadom na vykonávanie rezolúcie 550 (1984) ako opatrenie na budovanie dôvery vrátila Varoša jej legálnym obyvateľom „pod kontrolou mierových síl OSN na Cypre“;

G.  keďže vrátenie uzavretej časti mesta Famagusta jeho zákonným obyvateľom by uľahčilo úsilie o celkové urovnanie cyperského problému;

H.  keďže 8. októbra 2020 bola v nadväznosti na oznámenie v Ankare zo 6. októbra 2020 časť Varoša čiastočne vyhlásená za „otvorenú“ v spolupráci so súčasným vodcom cyperských Turkov Ersinom Tatarom, čo je v rozpore s predchádzajúcimi dohodami a príslušnými rezolúciami BR OSN;

I.  keďže začiatkom septembra 2019 navštívil Varošu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu a oznámil „otvorenie generálneho konzulátu“ Turecka v širšej oblasti Varoše a keďže začiatkom februára 2020 navštívil Varošu turecký podpredseda vlády Fuat Oktay, aby usporiadal „samit“ o „právnych, politických a hospodárskych aspektoch opätovného otvorenia opusteného mesta Varoša“;

J.  keďže Turecko vyhlásilo, že bude jednostranne pokračovať v rôznych projektoch vo Varoši, čím hrozí, že pripraví oblasť na nezákonné osídľovanie;

K.  keďže komunita cyperských Turkov má od 18. októbra 2020 nového vodcu Ersina Tatara, keďže bývalý vodca cyperských Turkov Mustafa Akinci zohral dôležitú, pozitívnu a historickú úlohu pri podpore mieru a dialógu medzi oboma komunitami na ostrove;

L.  keďže 10. novembra 2020 protestovali rekordné tisíce cyperských Turkov na severe Cypru proti zasahovaniu Turecka na Cypre, a to aj vo Varoši, a pritom vyzývali na slobodu, demokraciu a dodržiavanie práv Cyperčanov z Varoše; keďže do protestu sa zapojili hlavní vodcovia opozície vrátane bývalého vodcu cyperských Turkov Mustafu Akinciho;

M.  keďže návšteva prezidenta Turecka Recepa Tayyipa Erdoğana v okupovanej oblasti Cypru s cieľom „usporiadať piknik“ 15. novembra 2020 vo Varoši bola aktom provokácie, ktorý vyprovokoval extrémne reakcie cyperských Turkov;

N.  keďže vo všetkých predchádzajúcich rokovaniach vrátane poslednej konferencie o Cypre v Crans-Montane v roku 2017 bola Varoša zaradená medzi oblasti, ktoré sa majú vrátiť správe cyperských Grékov po komplexnom vyriešení cyperského problému na základe dohody o dvojkomunálnej a dvojzónovej federácii;

O.  keďže súčasný líder cyperských Turkov Ersin Tatar sa stavia proti komplexnému vyriešeniu cyperského problému na základe dvojzónovej a dvojkomunálnej federácie, ako sa predpokladá v parametroch OSN, a keďže 15. novembra 2020 prezident Erdoğan vyzval na rozhovory zamerané na vytvorenie „dvoch samostatných štátov“ na Cypre;

P.  keďže Turecko pokračuje vo svojich súčasných nezákonných a jednostranných vojenských akciách vo východnom Stredozemí, ktoré sú v rozpore so zvrchovanosťou členských štátov EÚ Grécka a Cypru; keďže priama angažovanosť Turecka pri podpore Azerbajdžanu v kontexte konfliktu v Náhornom Karabachu presahuje jeho geoekonomické záujmy a odráža ambicióznejší geopolitický program, ako je to v prípade krokov Turecka v Líbyi a Sýrii, a so znepokojením konštatuje, že pretrvávajúce a rastúce dištancovanie sa Turecka od európskych hodnôt a noriem posunulo vzťahy medzi EÚ a Tureckom na historicky najnižšiu úroveň;

1.  odsudzuje turecké nezákonné činnosti vo Varoši, najmä jej čiastočné „otvorenie“; zdôrazňuje, že situácia, keď je druhá strana postavená pred hotovú vec, oslabuje vzájomnú dôveru a vyhliadky na komplexné vyriešenie cyperského problému tým, že mení situáciu na mieste k horšiemu, prehlbuje rozpory a upevňuje trvalé rozdelenie Cypru; varuje pred akoukoľvek zmenou súčasného stavu vo Varoši, ktorá by bola v rozpore s uvedenými rezolúciami BR OSN;

2.  nabáda tureckú vládu, aby toto rozhodnutie zvrátila a vyhla sa akýmkoľvek jednostranným krokom, ktoré by mohli vyvolať ďalšie napätie na ostrove, v súlade s nedávnou výzvou BR OSN; vyzýva Turecko, aby stiahlo svoje jednotky z Cypru, odovzdalo oblasť Varoša jej zákonným obyvateľom pod dočasnou správou OSN v súlade s rezolúciou BR OSN č. 550 (1984) a zdržalo sa krokov, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove prostredníctvom politiky nelegálnych osád; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa acquis EÚ uplatňovalo na celom ostrove po vyriešení cyperského problému;

3.  je pevne presvedčený, že udržateľné riešenie konfliktov možno dosiahnuť len prostredníctvom dialógu, diplomacie a rokovaní v duchu dobrej vôle a v súlade s medzinárodným právom, a opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že udržateľné riešenie cyperského problému by prospelo každej krajine v regióne, najmä Cypru, Grécku a Turecku; vyzýva Európsku radu, aby zachovala svoju jednotnú pozíciu voči jednostranným a nezákonným krokom Turecka, prijala opatrenia a uložila prísne sankcie v reakcii na nezákonné kroky Turecka; pripomína, že ďalším sankciám sa možno vyhnúť len prostredníctvom dialógu, lojálnej spolupráce a konkrétneho pokroku na mieste;

4.  zdôrazňuje výzvu generálneho tajomníka OSN na obnovenie rokovaní od bodu, kde skončili v roku 2017 v Crans-Montane, a zdôrazňuje, že by sa tak malo stať na základe spoločného vyhlásenia oboch vedúcich predstaviteľov z 11. februára 2014, šesťbodového rámca generálneho tajomníka OSN z 30. júna 2017 a zblížení dosiahnutých na konci konferencie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že najvyššie turecké orgány schválili riešenie v podobe existencie dvoch štátov, a naliehavo vyzýva Turecko, aby sa konkrétne zaviazalo k výzve generálneho tajomníka OSN;

5.  opakuje, že podporuje spravodlivé, komplexné a realizovateľné riešenie na základe dvojkomunálnej a dvojzónovej federácie s jednotnou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednotnou zvrchovanosťou a jednotným občianstvom a s politickou rovnosťou medzi dvoma komunitami, ako je to vymedzené v príslušných rezolúciách BR OSN, v súlade s medzinárodným právom a acquis EÚ a na základe dodržiavania zásad, na ktorých je založená Únia;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že nezákonné „otvorenie“ Varoše je zamerané na zmenu štatútu vlastníctva majetku v tejto oblasti, a tým oslabuje vyhliadky na navrátenie Varoše, ako sa uvádza v príslušných rezolúciách BR OSN alebo prostredníctvom komplexného vyriešenia cyperského problému; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa zdržalo nezákonného osídľovania Varoše inými ako jeho zákonnými obyvateľmi a aby nepožadovalo, aby sa zákonní obyvatelia vrátili do svojich obydlí za podmienok vojenskej okupácie;

7.  zdôrazňuje, že priame rozhovory pod záštitou OSN na dohodnutom základe zostávajú jedinou možnosťou na dosiahnutie riešenia, ktorým sa zjednotí ostrov a jeho ľud, čo povedie okrem iného k normalizácii vzťahov medzi Cyprom a Tureckom, zlepšeným vyhliadkam na vymedzenie výhradnej hospodárskej zóny medzi Cyprom a Tureckom a k posilneniu vzťahov medzi EÚ a Tureckom; naliehavo žiada, aby sa čo najskôr a na dohodnutom základe obnovili rokovania o znovuzjednotení Cypru pod záštitou generálneho tajomníka OSN;

8.  stojí pri komunitách cyperských Turkov i Grékov v ich úsilí o mier a stabilitu a vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala druhý ročný akčný program pomoci komunite cyperských Turkov zameraný na podporu projektov, ktoré podporujú zmierenie a zlepšujú infraštruktúru, ochranu životného prostredia a hospodársky rozvoj; požaduje najmä nepretržitú a zvýšenú podporu občianskej spoločnosti v komunitách cyperských Turkov i Grékov, a to tak prostredníctvom programu pomoci EÚ, ako aj štrukturálnejšie ako súčasť nového viacročného finančného rámca, najmä prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty;

9.  výzva EÚ a jej členské štáty, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri úspešnom ukončení rokovaní pod záštitou OSN, a to aj vymenovaním zástupcu pri misii dobrých služieb OSN, a aby koordinovali svoje úsilie s Európskym parlamentom s cieľom presvedčiť Turecko, aby ukončilo svoju nezákonnú činnosť vo Varoši;

10.  zdôrazňuje svoju podporu územnej celistvosti Cypru a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa postavili proti akýmkoľvek pokusom tretích krajín o uznanie iného štátu na ostrove Cyprus ako Cyperskej republiky;

11.  vyjadruje poľutovanie nad vyhláseniami prezidenta Turecka počas jeho návštevy vo Varoši 15. novembra 2020, ktoré zjavne odhalili plán Ankary týkajúci sa nezákonného osídľovania uzavretého mesta a jeho podporu trvalému rozdeleniu Cypru;

12.  výzva Turecko, aby sa zdržalo akýchkoľvek jednostranných činností, ako sú napríklad nezákonné prieskumné vrty, ktoré ďalej narušujú zvrchovanosť a zvrchované práva Cyperskej republiky, sú hrozbou, že druhá strana bude postavená pred hotovú vec v rozpore s morským právom, podkopávajú obnovenie zásadných rokovaní a vyhliadky na komplexné riešenie na dohodnutom základe a neprispievajú k dobrým susedským vzťahom v regióne;

13.  vyzýva misiu OSN na Cypre, aby zintenzívnila svoje úsilie pri monitorovaní vývoja vo Varoši;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Turecka.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0200. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0230. (3) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 41. (5) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 12. (6) Prijaté texty, P8_TA(2019)0114.