Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o preskúmaní obchodnej politiky EÚ (2020/2761(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440) a na vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej o zámere zo 16. septembra 2020 adresované predsedovi Sassolimu a kancelárke Merkelovej s názvom Stav Únie v roku 2020,
– so zreteľom na konzultačný dokument Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Obnovená obchodná politika pre silnejšiu Európu,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),
– so zreteľom na Bielu knihu o vytvorení rovnakých podmienok v oblasti zahraničných subvencií (COM(2020)0253);
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),
– so zreteľom na oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky z 9. marca 2020 s názvom Smerom ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),
– so zreteľom na dohodu, ktorá bola prijatá na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Parížska dohoda),
– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovačnej budúcej stratégii pre obchod a investície(1), z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(2), z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(3), zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov(4), zo 7. októbra 2020 o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky – výročná správa 2018(5) a z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu(6),
– so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 24. novembra 2020,
– so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o preskúmaní obchodnej politiky EÚ (O-000070/2020 – B9‑0024/2020),
– so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre medzinárodný obchod,
A. keďže v dôsledku pandémie COVID-19 v roku 2020 boli narušené globálne dodávateľské reťazce a výrobné linky, čím sa do popredia dostala skutočnosť, že Európska únia je závislá od zdrojov mimo EÚ, najmä v niektorých strategických sektoroch, ako je zdravotníctvo a farmaceutický priemysel;
B. keďže obchodné pravidlá a výhody sa spochybňujú za hranicami EÚ aj v rámci členských štátov a keďže nové výzvy v oblasti udržateľného rozvoja, ako je boj proti zmene klímy, musia byť začlenené do všetkých vonkajších a vnútorných verejných politík EÚ;
C. keďže pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, EÚ už pred pandémiou zaostávala za inými ekonomikami; keďže narušenie medzinárodného obchodu spôsobené pandémiou COVID-19 teraz ešte viac prehĺbilo už aj tak značné hospodárske straty;
D. keďže Európska únia, ktorá je kontinentom chudobným na zdroje a najväčším obchodným blokom na svete, má jedinečné postavenie na to, aby spolupracovala na celosvetovej úrovni s cieľom dosiahnuť udržateľné oživenie svetového hospodárstva v súlade s Európskou zelenou dohodou;
E. keďže preskúmanie obchodnej politiky EÚ a vypracovanie asertívnejšej obchodnej agendy EÚ sa uskutočňuje v čase, keď sa na celom svete prijímajú mnohé politicky motivované kroky v oblasti obchodu, hospodárstva a financií s dlhodobými dôsledkami;
Obchod a „otvorená strategická autonómia“
1. víta včasné začatie preskúmania obchodnej politiky EÚ v roku 2020 v reakcii na ponaučenia získané z pandémie COVID-19, nárast protekcionistického správania na celom svete, mimoriadne zložité prostredie, v ktorom prebieha medzinárodný obchod, a potrebu začleniť obchod do Európskej zelenej dohody a cieľov udržateľného rozvoja s cieľom dosiahnuť, aby sa hospodárska spolupráca a obchod stali spravodlivými, inkluzívnymi a udržateľnými, a pri ich zohľadnení; domnieva sa, že na tento účel je nevyhnutné koordinovať a vytvárať synergie medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami Európskej komisie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, ako aj medzi obchodnou politikou a vnútornými politikami (napr. priemyselná politika, štátna pomoc, digitalizácia, životné prostredie vrátane obehového hospodárstva a sociálna politika) a začleniť obchodnú politiku do širšej vonkajšej politiky EÚ;
2. víta diskusiu o jedinečnej koncepcii „otvorenej strategickej autonómie“ EÚ, a vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie podrobnosti o jej obsahu; v tejto súvislosti konštatuje, že koncepcia by mala byť v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami EÚ a jej záväzkom k prístupu založenému na pravidlách v obchodnej politike a k multilaterálnemu obchodnému systému, ktorého jadrom je Svetová obchodná organizácia (WTO); trvá na tom, že obchodná stratégia EÚ musí zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ vrátane poľnohospodárstva, vytvárať kvalitné pracovné miesta a chrániť pracovníkov, generovať inkluzívny a udržateľný hospodársky rast v súlade s Európskou zelenou dohodou a podporovať záujmy a hodnoty EÚ;
3. zdôrazňuje, že EÚ, ktorá je jedným z najväčších obchodných blokov na svete, by mala prospech zo širšieho používania eura vo svojom medzinárodnom obchode, pretože by sa tým znížilo kurzové riziko a ďalšie náklady súvisiace s menou v obchodných transakciách; zdôrazňuje, že v súčasnosti je ešte dôležitejšie posilniť obchod a že obchodná stratégia EÚ má potenciál významne prispieť k procesu obnovy po prebiehajúcej kríze v oblasti verejného zdravia a hospodárskej kríze;
4. výzva Komisiu, aby uskutočnila analýzu možností zvýšenia odolnosti dodávateľských reťazcov EÚ a zároveň posilnila výrobné kapacity v Únii, a to preskúmaním potenciálnych prínosov strategického vytvárania zásob základného tovaru na úrovni EÚ pre núdzové situácie a podporou diverzifikácie zdrojov dodávok, a aby zároveň preskúmala koncepciu presunu kapacít do blízkeho okolia (tzv. nearshoring) a osobitnú úlohu, ktorú by v tejto súvislosti mohli zohrávať krajiny v susedstve EÚ;
5. zdôrazňuje, že podľa podrobnej odvetvovej analýzy uskutočnenej v tejto oblasti by opatrenia týkajúce sa relokalizácie (reshoring) a presunu kapacít do blízkeho okolia (nearshoring) mali prispieť k dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ a nemali by viesť k zvýšeniu nákladov pre spotrebiteľov; konštatuje, že opatrenia na riadenie dodávateľského reťazca môžu zohrávať dôležitú úlohu pri oživení hospodárstva a že rozhodnutia by v každom prípade mali zostať v rukách príslušných hospodárskych subjektov;
6. vyzýva Komisiu, aby identifikovala európske strategické odvetvia a suroviny a aby aktívne podporovala podniky, najmä MSP, so zameraním na súčasnú krízu, ako aj na možný budúci vývoj, poskytovala podporu pre klimatickú neutralitu, zodpovednosť a udržateľnosť globálnych dodávateľských reťazcov a digitálnu inováciu s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť zachovaním zelených koridorov a zvýšením transparentnosti potravinových hodnotových reťazcov; zdôrazňuje, že EÚ je veľmi závislá od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové suroviny potrebné na zelenú a digitálnu transformáciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že riadne fungujúci multilaterálny obchodný systém spolu so širokou sieťou udržateľných a dobre vykonávaných dohôd o voľnom a spravodlivom obchode predstavujú najlepší a najúspornejší spôsob, ako zaručiť dostupnosť viacerých zdrojov výroby; okrem toho zdôrazňuje, že väčšia odolnosť sa dosiahne pomocou otvorených obchodných tokov, upustením od opatrení obmedzujúcich obchod a užšou spoluprácou s našimi obchodnými partnermi; domnieva sa, že spolupráca s našimi obchodnými partnermi by bola užitočná aj pri odstraňovaní prekážok obchodu;
Multilaterálny obchodný systém
7. opätovne potvrdzuje záväzok EÚ voči otvorenému multilaterálnemu obchodnému systému založenému na pravidlách, ktorého jadrom je reformovaná WTO, s cieľom zlepšiť jeho efektívnosť, stabilitu a predvídateľnosť; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje pôsobenie na medzinárodných fórach v úzkej koordinácii s ostatnými medzinárodnými inštitúciami v oblasti správy vecí verejných, ako sú Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a Medzinárodná organizácia práce (MOP), a aby pokračovala v ambicióznej modernizácii, posilňovaní a podstatnom oživení WTO a jej vyjednávacej funkcie a súboru pravidiel, pričom ústredným prvkom budú ciele udržateľného rozvoja a boj proti zmene klímy, pričom treba zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami;
8. trvá na reforme Odvolacieho orgánu WTO na základe plne funkčného dvojstupňového systému urovnávania sporov; zdôrazňuje, že ak odvolací orgán riadne nefunguje, EÚ by mala účinne využívať mnohostrannú dočasnú dohodu o rozhodcovskom konaní o odvolaní a nabádať ostatných členov WTO, aby sa na tejto dohode podieľali; vyzýva Úniu, aby zreformovala ustanovenia Dohovoru WTO o urovnávaní sporov o odvetných opatreniach s cieľom zabezpečiť, aby sa spory týkajúce sa nezákonnej štátnej pomoci zameriavali len na relevantné a dotknuté odvetvia;
9. výzva Komisiu, aby prehĺbila medzinárodnú spoluprácu so strategickými partnermi, a v tejto súvislosti víta prebiehajúce diskusie o tom, ako riešiť a účinne zmierniť narušenia spôsobené dotáciami v priemysle, keďže praktiky narúšajúce trh môžu mať značný negatívny vplyv na spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky, a aby hľadala riešenia na zabránenie nútenému transferu technológií;
10. poznamenáva, že uprednostňuje mnohostranné dohody, uznáva však, že viacstranné dohody môžu byť užitočným krokom pri dosahovaní mnohostranných dohôd; v tejto súvislosti berie na vedomie hodnotu iniciatív spoločného vyhlásenia; zdôrazňuje, že je dôležité uzavrieť záväznú a vynútiteľnú dohodu o dotáciách v rybolove, pričom treba zohľadniť dôsledky pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny;
11. opätovne vyzýva na prijatie mnohostrannej dohody o elektronickom obchode, ktorá by pomohla MSP preklenúť digitálnu priepasť a riešiť prekážky digitálneho obchodu a ktorá by uľahčila obchodný cezhraničný pohyb údajov v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane súkromia a údajov vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR); vyzýva na posilnenie ochrany spotrebiteľov online a intenzívnejšiu spoluprácu medzi útvarmi Komisie s cieľom zlepšiť odhaľovanie falšovaného tovaru v elektronickom obchode; v tejto súvislosti očakáva 12. ministerskú konferenciu WTO v roku 2021 a žiada, aby sa konsolidovaný text sprístupnil do konca roku 2020; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ na základe uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2017 o tejto problematike predložila stratégiu digitálneho obchodu a hľadala spôsoby, ako by EÚ mohla vytvoriť a presadzovať nové medzinárodné pravidlá, a to aj prostredníctvom osobitných ustanovení obchodných dohôd, vytvorením priaznivého digitálneho obchodného prostredia pre podniky z EÚ a odstránením prekážok v tretích krajinách;
12. vyzýva Komisiu, aby monitorovala, analyzovala a riešila na celosvetovej a bilaterálnej úrovni s medzinárodnými partnermi nové prekážky obchodu vrátane vývozných obmedzení a iných narušení ovplyvňujúcich základný tovar a aby vypracovala spoločné kritériá pre poskytovanie dotácií zameraných na udržateľnosť na obnovu po pandémii; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala dohodu WTO týkajúcu sa zdaňovania liekov a preskúmala možnosti širšej viacstrannej iniciatívy týkajúcej sa zdravotníckych výrobkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila optimálne využitie flexibilít v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) pre kritické zdravotnícke produkty a aby ustanovenia v dvojstranných dohodách EÚ nemali negatívny vplyv na tieto flexibility;
Vzťahy so strategickými partnermi
13. zdôrazňuje, že Spojené štáty sú najdôležitejší obchodný partner EÚ; konštatuje, že tento vzťah sa v súčasnosti vyznačuje napätím; v tejto súvislosti víta dohodu so Spojenými štátmi americkými o balíku znížení colných sadzieb ako pozitívny vývoj a naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila túto dynamiku na budovanie pozitívnej obchodnej agendy medzi EÚ a USA presahujúcej znižovanie ciel, keďže širšia dohoda o spolupráci by bola mimoriadne prospešná, uľahčila by vzájomnú hospodársku obnovu a riešenie prekážok obchodu a preskúmanie nových oblastí spolupráce, ako napríklad v oblasti obchodu, zdaňovania v oblastí technológií a digitálneho sektora, a to aj v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD); nabáda Komisiu, aby pokročila v regulačných posúdeniach, ktoré by boli prínosom najmä pre MSP; dôrazne podporuje spoluprácu so Spojenými štátmi pri riešení strategických výziev na celosvetovej úrovni; naliehavo vyzýva USA, aby opätovne pristúpili k Parížskej dohode o zmene klímy s cieľom uľahčiť budúcu spoluprácu medzi EÚ a USA; vyzýva Spojené štáty, aby zrušili clá uvalené od roku 2017; berie na vedomie posledné dlho očakávané rozhodnutie WTO o spore medzi spoločnosťami Airbus a Boeing a zdôrazňuje, že je dôležité nájsť riešenie na základe rokovaní;
14. vyzýva na dosiahnutie ambiciózneho pokroku v rokovaniach o komplexnej dohode o investíciách s Čínou s cieľom riešiť naliehavú potrebu reciprocity, a to aj pokiaľ ide o prístup na trh verejného obstarávania a iné nevyriešené otázky týkajúce sa rovnakých podmienok, ako sú praktiky čínskych štátnych podnikov narúšajúce trh alebo nútené transfery technológií, požiadavky týkajúce sa spoločných podnikov a nediskriminačné zaobchádzanie; zdôrazňuje význam začlenenia ambicióznej kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji do tejto dohody s cieľom chrániť ľudské práva vrátane základných pracovných noriem, podporovať environmentálne normy a bojovať proti zmene klímy v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje význam strategického vzťahu EÚ s Čínou ako konkurentom, partnerom a systémovým súperom; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie EÚ, aby vystupovali jednotne; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila špecializovanú pracovnú skupinu pre Čínu, podľa vzoru osobitnej skupiny pre vzťahy so Spojeným kráľovstvom, s cieľom zabezpečiť jednotnosť a súdržnosť vyjadrení na všetkých úrovniach a vo všetkých formátoch s cieľom viesť spoločnú a jednotnú politiku EÚ voči Číne; zdôrazňuje, že obchodné a investičné vzťahy EÚ si vyžadujú úplné dodržiavanie ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad údajným vykorisťovaním Ujgurov v továrňach v Číne, a zdôrazňuje, že výrobky vyrobené v prevýchovných táboroch by mali byť na trhoch EÚ zakázané; vyzýva Komisiu, aby spustila predbežnú analýzu a posúdenie vplyvu s cieľom čo najskôr začať formálne rokovania s Taiwanom;
15. domnieva sa, že v kontexte pandémie je viac ako kedykoľvek v minulosti potrebné prijať nové prístupy na globálnej úrovni, a to najmä pokiaľ ide o Afriku a so zreteľom na novú stratégie Únie pre Afriku, s cieľom zmeniť hospodárske, komerčné a obchodné vzťahy v záujme spravodlivého a etického obchodu založeného na zásadách solidarity a spolupráce a súdržnosti rozvojovej politiky EÚ;
Horizontálne otázky
16. zdôrazňuje, že svetové trhy sú pre MSP kľúčovým zdrojom rastu; konštatuje však, že len 600 000 MSP vyváža tovar mimo EÚ; žiada Komisiu, aby podporovala MSP systematickým začleňovaním osobitných kapitol o MSP do obchodných dohôd a zabezpečením ich vykonávania bez toho, aby sa neprimerane zvýšilo administratívne a regulačné zaťaženie, a aby v úzkej spolupráci s obchodnými komorami členských štátov a agentúrami na podporu obchodu podporovala využívanie takýchto dohôd malými a strednými podnikmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou nákladov pre MSP na dodržiavanie čoraz zložitejších právnych predpisov, ktoré majú vplyv na obchod; vyzýva Komisiu, aby oslovila podniky v čo najskoršom štádiu pri vytváraní nových alebo zlepšovaní už existujúcich informačných portálov s cieľom zabezpečiť praktické uspokojenie informačných potrieb MSP; víta v tejto súvislosti úsilie Komisie o zvýšenie cielenej podpory pre MSP v rámci stratégie pre MSP z marca 2020; víta nedávne spustenie nástroja Access2Markets vrátane modulu samohodnotenia pravidiel pôvodu (ROSA) a vyzýva všetky zainteresované strany, aby Komisii poskytovali spätnú väzbu tak, aby sa tento nástroj mohol neprestajne aktualizovať;
17. je presvedčený, že právne predpisy týkajúce sa povinnej horizontálnej náležitej starostlivosti na úrovni EÚ v celom dodávateľskom reťazci pre spoločnosti z EÚ a zahraničné spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu sú potrebné na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, na podporu dobrej správy vecí verejných a na zvýšenie vysledovateľnosti a zodpovednosti v globálnych dodávateľských reťazcoch, posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ vytvorením rovnakých podmienok a zmiernenie nespravodlivých konkurenčných výhod tretích krajín vyplývajúcich z nižších noriem ochrany, ako aj sociálneho a environmentálneho dumpingu v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že je nutné brať do úvahy riziko škôd a veľkosť spoločnosti, pričom treba pamätať na zásadu proporcionality;
18. víta návrh Komisie na mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by mal byť plne zlučiteľný s pravidlami WTO a založený na posúdení vplyvu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konkurencieschopnosť EÚ s osobitným zreteľom na náklady, riziká a ambície iných medzinárodných partnerov a aby navrhla transparentný mechanizmus, ktorý by mohol existovať súbežne s existujúcimi opatreniami v oblasti úniku uhlíka a zároveň poskytoval stabilný a určitý právny rámec pre európske priemyselné odvetvia; zdôrazňuje, že ďalšie podobné návrhy by mali byť súčasťou našej priemyselnej stratégie s cieľom podnietiť priemyselné odvetvia, aby vyrábali čisté a konkurencieschopné výrobky; vyzýva Komisiu, aby prišla s novými nápadmi a zohľadnila okrem iného neoficiálny dokument Holandska a Francúzska o obchode, sociálno-ekonomických účinkoch a udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť posúdenia vplyvu ex post a doložiek o preskúmaní s cieľom zosúladiť platné dohody o voľnom obchode s Európskou zelenou dohodou a predložila nové iniciatívy, ktoré využívajú obchodnú politiku na uľahčenie dosiahnutia našich ambicióznych cieľov v oblasti klímy vrátane novej iniciatívy týkajúcej sa klímy a obchodu v rámci WTO, ktorá vychádza z mandátu dohody o environmentálnych tovaroch a rozširuje rozsah pôsobnosti tak, aby zahŕňala obchod s ekologickými službami, čím sa podporí rozvoj ekologického tovaru a upustí sa od uľahčovania tovaru dlhodobej spotreby;
19. vyzýva Komisiu, aby vykonávala, rozvíjala a zabezpečila účinné vykonávanie platných dohôd o voľnom obchode vrátane kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a aby zaručila, že prínosy budú rozdelené medzi všetkých; poukazuje na to, že vykonateľnosť kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji by sa mohla výrazne zlepšiť prostredníctvom rôznych metód presadzovania a že Komisia by mala ako poslednú možnosť preskúmať mechanizmus založený na sankciách; podporuje záväzok výkonného podpredsedu Komisie a komisára pre obchod pána Dombrovskisa predložiť preskúmanie 15-bodového akčného plánu týkajúceho sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a už od začiatku spolupracovať s Európskym parlamentom; žiada Komisiu, aby preskúmala nápady z neoficiálneho dokumentu Holandska a Francúzska a ďalšie spôsoby, ako do presadzovania týchto kapitol začleniť väčšiu mieru podrobnosti; vyjadruje potešenie nad prísľubom Komisie, že sa z Parížskej dohody o klíme stane nevyhnutná doložka budúcich obchodných dohôd; požaduje doplňujúce opatrenia, ako je napríklad zákaz dovozu výrobkov súvisiacich s vážnym porušovaním ľudských práv, ako je nútená práca alebo detská práca;
20. vyzýva Komisiu, aby včas prijala návrh nového nariadenia o uplatňovaní všeobecného systému preferencií, pokiaľ je to možné s cieľom zvýšiť počet krajín so záväzkom uplatňovať systém VSP+;
21. zdôrazňuje, že je dôležité riešiť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž s hlavnými obchodnými partnermi a dosiahnuť rovnaké podmienky pre spoločnosti s cieľom vytvoriť prostredie vhodné na obnovu po pandémii COVID-19 a umožniť globálny prechod na udržateľné hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a začala vyšetrovanie ihneď po vzniku ujmy a zabezpečila tak, aby nekalé obchodné praktiky neoslabovali konkurencieschopnosť a úroveň zamestnanosti európskych hospodárskych subjektov, najmä s prihliadnutím na osobitné potreby MSP;
22. víta vymenovanie nového hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu a domnieva sa, že konzistentné vykonávanie a presadzovanie dohôd EÚ a WTO vrátane ich kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ako aj obchodných právnych predpisov vrátane účinnejších, pružnejších a responzívnejších nástrojov na ochranu obchodu má zásadný význam pre zachovanie dôveryhodnosti a hodnôt EÚ a jej programu pre spravodlivý obchod; vyzýva nového hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, aby spolupracoval s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali záväzky obchodných partnerov prijaté pred ratifikáciou;
23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohu delegácií pri vykonávaní obchodnej agendy EÚ a jej agendy v oblasti spolupráce pri úplnom rešpektovaní súdržnosti politík a zabezpečila koordinovaný prístup zahŕňajúci rôzne útvary Komisie (napr. medziodvetvové obchodné misie do tretích krajín);
24. vyzýva Komisiu, aby uľahčila uzavretie všetkých potrebných krokov po dôkladnom preskúmaní na odstránenie prípadných nedostatkov v súbore obchodných a investičných nástrojov vrátane nového legislatívneho návrhu na revíziu nariadenia o blokovaní, pokiaľ ide o sankcie, ktoré podstatným spôsobom zasahujú do územnej zvrchovanosti členských štátov, a aby na základe predchádzajúceho posúdenia vplyvu zaviedla nový nástroj na odrádzanie od donucovacích opatrení tretích krajín a na boj proti týmto opatreniam;
25. požaduje, aby rokovania o nástroji medzinárodného obstarávania (IPI) pokročili, aby sa zabezpečilo rozhodnejšie uplatňovanie reciprocity v prístupe spoločností EÚ na medzinárodné trhy verejného obstarávania, pri súčasnom zachovaní možnosti využitia verejného obstarávania ako nástroja na dosiahnutie úspechu klimatickej transformácie, najmä v rozvojových krajinách pomocou obnoveného mnohostranného prístupu; víta bielu knihu o zahraničných subvenciách ako nevyhnutný doplnkový nástroj k opatreniam na ochranu obchodu a očakáva, že v januári 2021 Komisia predloží legislatívny návrh na ochranu spoločností EÚ pred narušeniami na vnútornom aj svetovom trhu, pričom treba zdôrazniť význam slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže; vyzýva všetky členské štáty, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane nariadenia (EÚ) 2019/452, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, na posúdenie potenciálnych investícií a akvizícií v prípade hrozieb pre bezpečnosť kritickej infraštruktúry v EÚ, najmä v strategických sektoroch, ako je zdravotníctvo, verejnoprospešné služby, mobilita a informačné a komunikačné technológie, aby sa predišlo zbytočným a škodlivým ekonomickým závislostiam;
26. víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach o mnohostrannom investičnom tribunále; konštatuje, že systém investičných súdov (ICS) má byť čiastkovým krokom k mnohostrannému investičnému tribunálu; vyjadruje poľutovanie nad mimoriadne pomalým pokrokom členských štátov pri odstraňovaní bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby prijala opatrenia v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci Achmea; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na vytvorení rámca na ochranu a uľahčenie investícií v rámci EÚ; podporuje prebiehajúce rokovania o Zmluve o energetickej charte v súlade s Európskou zelenou dohodou, ktorá musí umožniť dosiahnutie klimatickej neutrality zameranej na postupné ukončenie ochrany investícií do tradičných technológií v oblasti fosílnych palív; vyjadruje znepokojenie nad urovnávaním sporov medzi investorom a štátom (ISDS) a nad počtom prípadov súvisiacich so Zmluvou o energetickej charte;
27. vyzdvihuje význam rodových otázok; zdôrazňuje príležitosť pre dohody EÚ o voľnom obchode presadzovať rodovú rovnosť, posilňovať ekonomické postavenie žien v tretích krajinách a zlepšovať životnú úroveň pre ženy vo všetkých odvetviach, na ktoré sa vzťahujú dohody EÚ o voľnom obchode; konštatuje, že dohody o voľnom a spravodlivom obchode prinášajú ženám menej ako dve pätiny výhod, pokiaľ ide o vytvorené pracovné miesta, a zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza môže neprimerane postihnúť práve ženy; vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti do obchodných a investičných dohôd EÚ;
28. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kroky nadväzujúce na návrhy domácich poradných skupín na zlepšenie našej medzinárodnej obchodnej politiky, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali o prínosoch obchodnej politiky EÚ pre všetkých, s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť informovanosť občanov, mimovládnych organizácií, odborov a podnikov, najmä MSP, keďže je dôležité poskytovať všetkým zainteresovaným stranám presné informácie; v tejto súvislosti pripomína význam práv Európskeho parlamentu zakotvených v článkoch 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a medziinštitucionálneho dialógu ako spôsobu prispievania k prebiehajúcim diskusiám a dosiahnutia úspešného výsledku; pripomína úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu v obchodnej politike a jeho úlohu pri kontrole rokovaní, ako aj účinnom vykonávaní obchodných dohôd, a záväzky, ktoré prijal predseda Komisie na podporu uznesení o legislatívnych iniciatívach prijatých Európskym parlamentom podľa článku 225 ZFEÚ;
o o o
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.