Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2894(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0415/2020

Predkladané texty :

B9-0415/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/12/2020 - 9

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0368

Prijaté texty
PDF 207kWORD 61k
Štvrtok, 17. decembra 2020 - Brusel
Geneticky modifikovaná kukurica MON 88017 (MON-88Ø17-3)
P9_TA(2020)0368B9-0415/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069148/02 – 2020/2894(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069148/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 26. októbra 2020, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 21. apríla 2009 uverejnené 6. mája 2009(3),

–  so zreteľom na stanovisko EFSA z 29. januára 2020 uverejnené 11. marca 2020(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)(5),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže rozhodnutím Komisie 2009/814/ES(6) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú (GM) kukuricu MON 88017, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah uvedeného povolenia sa vzťahuje aj na umiestňovanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GM kukuricu MON 88017 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého používania ako akákoľvek iná kukurica s výnimkou pestovania;

B.  keďže 10. júla 2018 spoločnosť Monsanto Europe N. V. v mene držiteľa povolenia Monsanto (USA) v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila Komisii žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.  keďže v súvislosti s prvotnou žiadosťou o udelenie povolenia z 21. apríla 2009 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 6. mája 2009;

D.  keďže v súvislosti s žiadosťou o obnovenie povolenia z 29. januára 2020 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 11. marca 2020;

E.  keďže GM kukurica MON 88017 bola vytvorená na výrobu Cry3Bb1, syntetického insekticídneho proteínu (známeho aj ako Bt toxín) so zvýšenou toxicitou v porovnaní s prírodnými baktériami, z ktorých pochádza, proti škodcom z koleoptera a proteínu CP4 EPSPS, ktorý poskytuje toleranciu ku glyfozátu(7);

F.  keďže kombinácia týchto dvoch génových konštrukcií bola vytvorená kumuláciou, ale posúdenie jednotlivých rodičovských rastlín chýba, čo je v rozpore s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 503/2013(8);

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory relevantné pre posudzovanú otázku;

Obavy členských štátov v súvislosti so stanoviskami EFSA

H.  keďže v období konzultácií v súvislosti s pôvodnou žiadosťou o povolenie predložili k návrhu stanoviska EFSA členské štáty mnohé kritické pripomienky(9); keďže uvedené kritické pripomienky obsahujú zistenia, že akútne toxikologické testy s izolovanými proteínmi (t. j. nie s celou GM rastlinou) možno považovať za málo významné, že navrhované monitorovanie životného prostredia po uvedení na trh je pre plán dohľadu nad nežiaducimi účinkami na zdravie ľudí alebo zvierat a na životné prostredie príliš nepresné, že testovanie náhradných bakteriálnych proteínov by nemalo nahradiť testovanie proteínov exprimovaných rastlinami po uvedení na trh, že počet sezón a lokalít nie je adekvátny komerčnému využitiu GMO, že na uzavretie hodnotenia rizík treba viac informácií a že z dôvodu prítomnosti proteínu mCry3Bb1 v potravinách a krmivách z GM kukurice MON 88017 nemožno vylúčiť nárast alergénnej aktivity; keďže navyše nezávislosť štúdií na účely hodnotenia rizík spochybnil jeden členský štát vzhľadom na skutočnosť, že ich realizoval žiadateľ Monsanto;

I.  keďže v období konzultácií v súvislosti so žiadosťou o obnovenie povolenia členské štáty predložili k návrhu stanoviska EFSA mnohé kritické pripomienky(10); keďže uvedené kritické pripomienky obsahujú konštatovanie, že plán monitorovania založený na súhlase podľa rozhodnutia 2009/814/ES a monitorovacie správy majú zásadné nedostatky a nie sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(11) ani s príslušnými usmerneniami EFSA, že štúdie nie sú dostatočné a že treba ďalšie pokusy na stanovenie expozície a následných účinkov a rizík pre necieľové organizmy pri vystavení proteínom Bt z hnoja alebo kanalizácie a že z dôvodu chýbajúcich informácií nie je možné úplne posúdiť environmentálnu bezpečnosť GM kukurice MON 88017;

Doplnkové herbicídy a absencia analýzy rezíduí

J.  keďže sa ukázalo, že pestovanie GM plodín tolerantných k herbicídom vedie k väčšiemu používaniu herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny tolerantnej k herbicídom(12); keďže preto treba očakávať, že rastliny GM kukurice budú vystavené vyšším a zároveň opakovaným dávkam glyfozátu, čo môže mať viesť k väčšiemu množstvu rezíduí v úrode;

K.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 úrad EFSA dospel k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže naopak v roku 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na človeka; keďže viaceré nové vedecké štúdie s recenziou potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu(13);

L.  keďže podľa stanoviska oddelenia EFSA pre pesticídy údaje o rezíduách glyfozátu v GM kukurici s modifikáciami EPSPS(14) nie sú dostatočné na odvodenie maximálnych hladín rezíduí a hodnôt na posúdenie rizík(15);

M.  keďže podľa oddelenia pre pesticídy úradu EFSA toxikologické údaje, ktoré by umožnili vykonať posúdenie rizika pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre GM plodiny tolerantné ku glyfozátu, chýbajú(16);

N.  keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu zistených v GM rastlinách, ako aj ich interakcií s Bt toxínmi nepatrí do pôsobnosti skupiny EFSA pre GMO, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, lebo v prípade GM rastlín môže samotná genetická modifikácia mať vplyv na to, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a na zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov)(17);

Neprijateľné štúdie toxicity

O.  keďže pri štúdiách akútnej toxicity a degradácie v tráviacich enzýmoch sa použili proteíny Cry3Bb1 a CP4 EPSPS, ktoré vytvára rekombinantný kmeň E. coli;

P.  keďže toxikologickým testom s izolovanými proteínmi možno vo všeobecnosti považovať za málo významné, pretože sa nezohľadňujú účinky proteínu v kombinácii so samotnou rastlinou;

Q.  keďže napríklad niektoré rastliny vrátane kukurice prirodzene produkujú inhibítory proteinázy (PI), o ktorých sa preukázalo, že spomaľujú degradáciu Bt toxínov; keďže pri požití spolu s rastlinným tkanivom je toxicita Bt toxínu oveľa vyššia ako pri požití izolovaného toxínu; keďže štúdia vedcov spoločnosti Monsanto z roku 1990 ukázala, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvyšuje insekticídnu aktivitu Bt toxínov až 20-násobne(18); keďže EFSA túto interakciu nikdy neposudzoval, ani vo svojich hodnoteniach rizík GM Bt rastlín neuvádzal;

R.  keďže sa preukázalo, že faktory zvyšujúce toxicitu Bt toxínov môžu mať vplyv aj na ich selektívnosť(19): ak sa zvýši účinnosť Bt toxínu na cieľové organizmy, môže sa znížiť aj jeho selektivita a vnímavou sa môže stať širšia škála necieľových organizmov; keďže hoci doteraz neprebehol systematický výskum, viaceré štúdie poukazujú na účinky PI v kombinácii s Bt toxínmi na necieľový hmyz(20);

S.  keďže riziko vyššej toxicity pre ľudí a cicavce v dôsledku interakcie medzi PI a Bt toxínmi v GM rastlinách nie je známe;

Otázky adjuvanticity Bt

T.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt proteínom môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(21), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

U.  keďže v posúdení rizík, ktoré vykonal úrad EFSA, sa nezohľadňuje skutočnosť, že kukurica produkuje PI(22), a preto sa musí predpokladať jej oveľa pomalšia degradácia Bt toxínu pri súčasnom požití s rastlinným materiálom, než pri samostanom; keďže tento rozdiel môže tiež zvýšiť jeho adjuvancitu a eliminuje platnosť štúdií s izolovanými proteínmi; keďže neboli vykonané žiadne empirické štúdie na preskúmanie skutočnej imunogenity Bt toxínu, ktoré produkuje GM rastlina; keďže rozklad tráviacimi enzýmami, ktorý môže byť relevantný pre toxicitu a adjuvancitu, bol testovaný s izolovaným Bt toxínom;

Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy a zvýšená rezistencia

V.  keďže na rozdiel od použitia insekticídov, kde k expozícii dochádza v čase postreku a na obmedzený čas po ňom, používanie Bt plodín vedie k nepretržitej expozícii cieľových a necieľových organizmov Bt toxínom;

W.  keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už nemožno považovať za správny a účinky na necieľové organizmy nemožno vylúčiť(23); keďže sa uvádza, že čoraz vyšší počet necieľových organizmov je rôzne postihnutých; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú významné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov(24);

X.  keďže kombinované účinky napríklad s PI, môžu významne prispieť k toxicite Bt toxínov; keďže otázka selektívnosti je obzvlášť relevantná pre syntetické Bt toxíny, ako je Cry3Bb1, ktoré môžu vykazovať nižšiu selektivitu v kombinácii s vyššou toxicitou; keďže EFSA sa stále domnieva, že bez ohľadu na kombinačné účinky majú Bt toxíny vplyv len obmedzenú škálu necieľových organizmov; keďže k expozícii širšej škály necieľových organizmov Bt toxínu môže dôjsť rozliatím a z odpadu a hnoja;

Y.  keďže v posúdení rizík sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči Bt toxínom, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na GM plodiny v krajine pestovania; keďže agentúra Spojených štátov na ochranu životného prostredia navrhuje, aby sa v nasledujúcich troch až piatich rokoch postupne prestali používať mnohé súčasné hybridy kukurice Bt, ako aj niektoré odrody bavlny Bt, a to z dôvodu nárastu rezistencie hmyzu k týmto plodinám(25);

Z.  keďže zatiaľ čo sa tvrdilo, že používanie plodín typu Bt vedie k zníženiu používania insekticídov, v nedávnej štúdii uverejnenej v Spojených štátoch(26) sa zistilo, že „niekoľko analýz vplyvu Bt plodín na modely používania pesticídov zrejme neprihliadalo na ošetrenie osiva, a preto mohlo dôjsť k nadhodnoteniu zníženia používania insekticídov (najmä tzv. ošetrených plôch) spojených s plodinami Bt“; keďže v tej istej štúdii sa konštatuje, že neonikotinoidy sa často používajú na ošetrenie osiva Bt kukurice a sóje, že „tento spôsob používania môže mať nežiaduce dôsledky, a to rezistenciu u cieľovým škodcov, ohniská necieľových škodcov a znečistenie so škodlivými účinkami a kaskádovitým šírením na voľne žijúce druhy“. V štúdii sa tiež konštatuje, že „niektoré z týchto účinkov sa už prejavili“; keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače(27);

AA.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite (dohovor OSN o biologickej diverzite), v ktorom sa dovážajúcim aj vyvážajúcim krajinám ukladá povinnosť zohľadňovať biodiverzitu;

Nedemokratické rozhodovanie

AB.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

AC.  keďže Komisia uznáva ako problém, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo je pri povoľovaní výrobkov do veľkej miery výnimkou, no pri rozhodovaní o GM potravinách a krmivách sa stalo normou;

AD.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a proti pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament zatiaľ prijal jedenásť námietok; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci sama pripúšťa nedostatky z hľadiska demokracie, napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

AE.  keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov(28); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná zmena právnych predpisov;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(29) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, záujmov v oblasti životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s GM potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  víta skutočnosť, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala potrebu zohľadňovať udržateľnosť pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO(30); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia napriek námietkam Európskeho parlamentu a nesúhlasu väčšiny členských štátov 28. septembra 2020 povolila dovoz(31) ďalšej GM sóje;

5.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a za plnej účasti Európskeho parlamentu vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prestala povoľovať GMO, či už na pestovanie alebo na použitie v potravinách a krmivách, ak členské štáty v odvolacom výbore nevydajú žiadne stanovisko v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

8.  opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne GM plodiny tolerantné k herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne nepreskúmajú zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje úplné posúdenie rezíduí z postreku GM plodín doplnkovými herbicídmi, posúdenie produktov rozkladu herbicídov a všetkých kombinovaných účinkov, a to aj so samotnou GM rastlinou;

9.  vyzýva EFSA, aby konečne akceptoval podstatné rozdiely medzi pôvodnými Bt toxínmi a toxínmi exprimovanými syntetickými transgénmi v rastlinách GM plodín a aby svoje hodnotenie rizík rozšíril s cieľom plne zohľadniť všetky interakcie a kombinačné účinky medzi Bt toxínmi, GM rastlinami a ich zložkami, rezíduá z postrekov doplnkovými herbicídmi, životné prostredie, ako aj vplyv na zdravie a bezpečnosť potravín;

10.  vyzýva EFSA, aby prestal akceptovať štúdie toxicity s izolovanými proteínmi, ktorých štruktúra a biologické účinky sú pravdepodobne odlišné od štruktúry a biologických účinkov samotnej rastliny, a aby požadoval vykonanie všetkých testov s tkanivom GM rastliny;

11.  vyzýva EFSA, aby zabezpečil, aby údaje z poľných pokusov alebo skleníkov pokrývali dostatočne širokú škálu agronomických a environmentálnych podmienok na posúdenie vplyvu všetkých stresových faktorov, ktoré treba predpokladať počas pestovania, na expresiu génu a zloženie plodín;

12.  vyzýva EFSA, aby sa uistil, že údaje z poľných pokusov alebo skleníkov pokrývajú dostatočne širokú škálu rôznych premenných na posúdenie vplyvu rôzneho genetického pôvodu na expresiu génu a zloženie plodiny;

13.  vyzýva EFSA, aby požiadal o údaje o vplyve spotreby potravín a krmív z GM rastlín na črevný mikrobióm;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1075
(4) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MON 88017 na obnovenie povolenia podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA‐GMO‐RX‐014), Vestník EFSA 2020;18(3):6008, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2020.6008.
(5)––––––––––– Počas 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoleniu GMO. Okrem toho počas 9. volebného obdobia prijal tieto uznesenia:Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293).
(6) Rozhodnutie Komisie 2009/814/ES z 30. októbra 2009, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 289, 5.11.2009, s. 25).
(7) Stanovisko EFSA, s. 7 https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1075
(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1).
(9) Prvý súbor pripomienok členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2005-280
(10) Druhý súbor pripomienok členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00672
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS – vyhlásenie Komisie (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(12) Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné k herbicídom, burina a herbicídy: Prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738a Benbrook, C. M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U. S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe 24, 24 (2012), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24 a Schütte, G., Eckerstorfer, M., Rastelli, V. a kol., Herbicide resistance and biodiversity: agronomic and environmental aspects of genetically modified herbicide-resistant plants (Rezistencia k herbicídom a biodiverzita: agronomické a environmentálne aspekty geneticky modifikovaných plodín rezistentných k herbicídom), Environmental Sciences Europe 29, 5 (2017)https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-016-0100-y
(13) Pozri napríklad https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383574218300887, https://academic.oup.com/ije/advance-article/doi/10.1093/ije/dyz017/5382278, https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0219610 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6612199/
(14) GM kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou obsahuje modifikáciu EPSPS.
(15) EFSA Review of the existing maximum residue levels for glyphosate according to Article 12 of Regulation (EC) No 396/2005 (Revízia skutočných maximálnych hladín rezíduí v prípade glyfozátu podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005 – revidovaná verzia s cieľom zohľadniť opomenuté údaje), Vestník EFSA 2019; 17(10):5862, s. 4, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5862
(16) Závery EFSA k partnerskému preskúmaniu posudzovania rizík pesticídov s účinnou látkou glyfozát, Vestník EFSA 2015; 13(11):4302, s. 3, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302
(17) To je aj prípad glyfozátu, ako sa uvádza v revízii skutočných maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát úradu EFSA podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA (2018), 16(5):5263, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263
(18) MacIntosh, S. C., Kishore, G. M., Perlak, F. J., Marrone, P. G., Stone, T. B., Sims, S. R., Fuchs, R. L. Potentiation of Bacillus thuringiensis insecticidal activity by serine protease inhibitors (Potenciácia insekticídnej aktivity Bacillus thuringiensis inhibítormi serínovej proteázy). J Agric Food Chem, 1990, 38: 1145-1152.
(19) Pozri napríklad Then, C., Risk assessment of toxins derived from Bacillus thuringiensis: synergism, efficacy, and selectivity (Posúdenie rizík toxínov pochádzajúcich z Bacillus thuringiensis: synergia, účinnosť a selektívnosť). Environ Sci Pollut Res Int, 2010, 17, s. 791 – 797.
(20) Pozri napríklad Han P, Niu CY, Lei CL, Cui JJ, Desneux N. Quantification of toxins in a Cry1Acc + cpTi cotton cultivar and its potential effects on honey bee Apis mellifera L. (Kvantifikácia toxínov v kultivare bavlny Cry1Acc + cpTi a jeho potenciálne účinky na včelu medonosnú Apis mellifera L.), Ecotoxiology 2010, 19, s. 1452 – 1459. https://link.springer.com/article/10.1007/s10646-010-0530-z Babendreier, D., Kalberer, N. M., Romeis, J. Fluri, P., Mulligan, E. a Bigler, F., Apidologie, Influence of Bt-transgenic pollen, Bt-toxin and protease inhibitor (SBTI) ingestion on development of the hypopharyngeal glands in honeybees (Apidológia. Vplyv požitia transgénového Bt medu, Bt toxínu a inhibítora proteázy (SBTI) na vývoj hypofaryngeálnych žliaz včely medonosnej), 2005, 36 4, s. 585 – 594, https://doi.org/10.1051/apido:2005049, and Liu, X. D., Zhai, B. P., Zhang, X. X., Zong, J. M., Impact of transgenic cotton plants on a non-target pest, Aphis gossypii Glover (Vplyv transgénnych rastlín bavlny na necieľového škodcu Aphis gossypii Glover). Ecological Entomology, 30(3), s. 307 – 315. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.0307-6946.2005.00690.x
(21) Pokiaľ ide o preskúmanie, pozri Rubio Infante, N. & Moreno-Ferros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals (Prehľad bezpečnosti a biologických účinkov Cry toxínov mikroorganizmu Bacillus thuringiensis na cicavce), Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36(5): s. 630 – 648, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full
(22) Pozri odôvodnenie Q.
(23) Pozri napríklad Hilbeck, A. a Otto, M., Specificity and combinatorial effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in the context of GMO risk assessment (Špecifičnosť a kombinované účinky toxínov Cry Bacillus thuringiensis v kontexte posudzovania rizík GMO). Frontiers Environmental Science 2015, 3:71.
(24) Hilbeck, A., Defarge, N., Lebrecht, T., Bøhn, T., Insecticidal Bt crops. EFSA’s risk assessment approach for GM Bt plants fails by design (Insekticídne Bt plodiny. Prístup EFSA k posudzovaniu rizík v prípade GM rastlín Bt zlyháva už ako koncept), RAGES 2020, s. 4 https://www.testbiotech.org/sites/default/files/RAGES_report-Insecticidal%20Bt%20plants.pdf
(25) https://www.dtnpf.com/agriculture/web/ag/crops/article/2020/09/29/epa-proposes-phasing-dozens-bt-corn
(26) Douglas, M. R., Tooker, J. F., Large-Scale Deployment of Seed Treatments Has Driven Rapid Increase in Use of Neonicotinoid Insecticides and Preemptive Pest Management in U.S. Field Crops (Rozsiahle ošetrovanie semien vedie v USA k rapídnemu nárastu v používaní neonikotínoidných insekticídov a preventívnej ochrane proti škodcom plodín), Environmental Science and Technology 2015, 49, 8, 5088-5097, https://pubs.acs.org/doi/10.1021/es506141g
(27) Neonikotínoidy, https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances/approval_renewal/neonicotinoids_en
(28) Ak povolenie v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť.
(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(30) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf
(31) MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/gm_register_auth.cfm?pr_id=100

Posledná úprava: 22. augusta 2023Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia