Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 9, 151, 152, 153, 156, 157, 162 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na protokoly 1, 8 a 28 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na konferencii COP 21 v roku 2015, a konkrétne na jej preambulu, v ktorej sa zmluvné strany „naliehavo vyzývajú, aby pri vykonávaní svojich politík a opatrení podporovali spravodlivý prechod pracovnej sily, zabezpečenie dôstojnej práce a vytvorenie kvalitných pracovných miest v zmysle priorít a stratégií rozvoja, ktoré si krajiny individuálne stanovia“,

–  so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP, najmä na Dohovor o inšpekcii práce z roku 1947 (č. 81), deklaráciu MOP prijatú pri príležitosti stého výročia jej vzniku (2019) a usmernenia MOP z februára 2016 pre spravodlivú transformáciu na environmentálne udržateľné hospodárstva a spoločnosti pre všetkých,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8, 10 a 13,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (dohovor UNCRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1) (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k tejto veci(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy (COM(2020)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0441),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(4),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. júna 2020 o vplyve demografickej zmeny (COM(2020)0241),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 18. januára 2017 Odpoveď EÚ na demografickú výzvu (2017/C017/08),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 1. júla 2020 na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) v záujme udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti (COM(2020)0275),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júla 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu odporúčania Rady s názvom Most k pracovným miestam – posilnenie záruky pre mladých ľudí (SWD(2020)0124),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov(5),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(7),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov(8),

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2020

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 (COM(2019)0650),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2019, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1181 z 8. júla 2019 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019(10),

–  so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia, ktoré predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. januára 2019 s názvom Sociálny dialóg v záujme inovácie v digitálnom hospodárstve(11),

–  so zreteľom na jarnú hospodársku prognózu Komisie zo 6. mája 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 s názvom Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júla 2020 s názvom Plán obnovy Európy a viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2019 s názvom Spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ – konkrétny krok smerom k účinnej implementácii Európskeho piliera sociálnych práv(12),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom COVID-19: Politické reakcie naprieč Európou,

–  so zreteľom na technickú správu Spoločného výskumného centra s názvom Opatrenia na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID a trhy práce EÚ, ktorá bola uverejnená v roku 2020, a najmä na jeho analýzu najnovších dostupných dôkazov o modeloch práce na diaľku v EÚ,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu a na turínsky proces, ktorý sa začal v roku 2014 s cieľom posilniť zmluvný systém Európskej sociálnej charty v rámci Rady Európy, ako aj v jeho vzťahu s právom Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výbor pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0233/2020),

A.  keďže udržateľný rozvoj je základným cieľom Európskej únie. keďže sociálne trhové hospodárstvo je založené na dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch, a to na presadzovaní hospodárskej súťaže a rozsiahlych opatreniach sociálnej politiky, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku; keďže medzi tri piliere udržateľného rozvoja patrí hospodársky, sociálny a environmentálny pilier; keďže udržateľný rozvoj je okrem iného založený na plnej zamestnanosti a sociálnom pokroku; keďže toto je základným cieľom Európskej únie stanoveným v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ; keďže doteraz bola prioritou hospodárska a environmentálna udržateľnosť;

B.  keďže Európa čelí novým výzvam, ako sú narastajúce nerovnosti medzi generáciami, obmedzené sociálne, zdravotné, hospodárske a environmentálne príležitosti a zdroje, územné rozdiely a nerovný prístup k základným sociálnym a zdravotníckym službám, pracovným miestam, podnikateľským príležitostiam a sociálnej infraštruktúre; keďže znižovanie nerovností je spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov; keďže nerovnosť (príjmov a príležitostí) sa vo väčšine členských štátov od hospodárskej krízy v roku 2008 zvýšila, čo ohrozuje udržateľnosť a inkluzívnosť rastu a sociálnej súdržnosti, a v tejto súvislosti bol pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 obťažný;

C.  keďže v Európe a vo svete existuje silná a uznávaná potreba spravodlivých transformácií na udržateľné využívanie zdrojov, znižovanie emisií CO2 a na silnú ochranu životného prostredia, s cieľom zabezpečiť živobytie, bezpečnosť, zdravie a prosperitu budúcich generácií; keďže transformácie na stabilné a udržateľné ekologické hospodárstvo a hospodárstvo šetrné k životnému prostrediu a sociálny rozmer si budú vyžadovať spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi a musia byť sprevádzané procesom reindustrializácie, modernizácie priemyselnej základne a posilňovania vnútorného trhu; keďže ekologická, digitálna a demografická transformácia ovplyvňujú európske regióny, odvetvia, pracovníkov a skupiny obyvateľstva rôznymi spôsobmi a tieto transformácie si budú vyžadovať výraznú rekvalifikáciu a prerozdelenie pracovnej sily s cieľom zabrániť rušeniu pracovných miest v postihnutých odvetviach;

D.  keďže európske regióny, v ktorých existuje najväčšia potreba udržateľnej transformácie, sú vo všeobecnosti aj regióny s vysokou mierou chudoby a vylúčenia; keďže v záujme rýchlej obnovy, ktorá by sa mala zamerať na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie, opätovné naštartovanie hospodárskej činnosti, podporu udržateľného rozvoja, ekologickú transformáciu, digitálnu transformáciu a uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv, sú potrebné rozhodujúce opatrenia a investície s cieľom dosiahnuť účinnejšie a silnejšie sociálne štáty; keďže medzinárodne konkurencieschopná Európa musí byť založená na silnej sociálnej Európe s cieľom vytvoriť cestu k udržateľnému rastu, kvalitným pracovným miestam a stabilným systémom sociálneho zabezpečenia pre všetkých;

E.  keďže výskum nadácie Eurofound odhaľuje zložitosť sociálneho rozmeru Európskej únie a navrhuje doplniť sociálny prehľad pripojený k Európskemu pilieru sociálnych práv o ďalšie ukazovatele vzťahujúce sa na kvalitu pracovných miest, sociálnu spravodlivosť a rovnaké príležitosti, silné systémy sociálneho zabezpečenia a spravodlivú mobilitu;

F.  keďže stratégia Európa 2020 bola začatá v roku 2010 na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže vykonávanie lisabonskej stratégie by malo klásť väčší dôraz na udržateľnosť a inkluzívnosť než na rast;

G.  keďže, ako sa uvádza v článku 151 ZFEÚ, Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšené životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, ako aj primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce; keďže iniciatívy pochádzajúce z Európskeho piliera sociálnych práv sú spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov, ktoré majú rôzne sociálne systémy a tradície; keďže tieto iniciatívy by preto mali chrániť vnútroštátne systémy kolektívneho vyjednávania a ponúkať vyššiu úroveň ochrany; keďže základné práva, proporcionalita, právna istota, rovnosť pred zákonom a subsidiarita sú všeobecnými zásadami práva EÚ a ako také sa musia dodržiavať;

H.  keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na vedúcich hospodárskych a politických pozíciách, na ktorých sa rozhoduje o politických reakciách na pandémiu ochorenia COVID-19; keďže ženy by mali byť zapojené do rozhodovacieho procesu, aby prinášali viac hľadísk, vedomostí a skúseností, čo by viedlo k lepším výsledkom politiky;

I.  keďže systémy sociálneho zabezpečenia prispievajú k zaručovaniu dôstojného života; keďže tieto systémy zahŕňajú sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre znevýhodnené skupiny a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľného sociálneho rozvoja, podpore rovnosti a sociálnej spravodlivosti a zabezpečovaní práva na sociálnu ochranu, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948); keďže politiky sociálnej ochrany sú základnými prvkami národných stratégií rozvoja na zníženie chudoby a zraniteľnosti počas celého životného cyklu a na podporu inkluzívneho a udržateľného rastu;

J.  keďže sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú rozhodujúcimi nástrojmi pre zamestnávateľov a odborové zväzy na zavedenie spravodlivých miezd a pracovných podmienok a keďže silné systémy kolektívneho vyjednávania zvyšujú odolnosť členských štátov v čase hospodárskej krízy; keďže spoločnosti so silnými systémami kolektívneho vyjednávania sú zvyčajne bohatšie a je v nich väčšia rovnoprávnosť; keďže právo na kolektívne vyjednávanie je otázkou týkajúcou sa všetkých európskych pracovníkov, ktorá môže mať kritické dôsledky aj pre demokraciu a právny štát vrátane dodržiavania základných sociálnych práv; keďže kolektívne vyjednávanie je základným európskym právom a inštitúcie EÚ sú podľa článku 28 Charty základných práv povinné ho rešpektovať; keďže v tejto súvislosti politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch stanovovania miezd, zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní veľmi kvalitných pracovných podmienok;

K.  keďže kolektívne vyjednávanie je kľúčovým nástrojom na podporu pracovných práv; keďže podľa údajov OECD sa za posledné desaťročia výrazne znížila hustota odborových zväzov, ako aj rozsah kolektívneho vyjednávania; keďže rozsah kolektívneho vyjednávania sa od roku 2000 znižoval v 22 z 27 členských štátov EÚ; keďže kvalita práce a pracovného prostredia je v priemere vyššia v krajinách s dobre organizovanými sociálnymi partnermi a veľkým rozsahom kolektívnych zmlúv; keďže kolektívne vyjednávanie za predpokladu, že má široký rozsah a je dobre koordinované, podporuje dobré výsledky trhu práce;

L.  keďže podľa nadácie Eurofound je kolektívne vyjednávanie pod tlakom a recesia v roku 2008 viedla k jeho decentralizácii; keďže hoci sa odhaduje, že na každého šiesteho pracovníka v EÚ sa vzťahuje kolektívna dohoda o mzdách, je ťažké získať spoľahlivé dôkazy vo forme podrobnejších údajov o rozsahu kolektívneho vyjednávania a o kolektívnych zmluvách v celej EÚ; keďže podľa údajov, ktoré poskytol Európsky odborový inštitút (ETUI), je priemerná úroveň členstva v odborových organizáciách v celej EÚ približne 23 %, pričom miera členstva v odborových organizáciách je v jednotlivých členských štátoch veľmi rôzna a pohybuje sa od 74 % po 8 %; keďže členstvo v organizáciách zamestnávateľov a trhový podiel, ktorý predstavujú, sa tiež výrazne líšia;

M.  keďže sociálne investície znamenajú investovanie do ľudí s cieľom zlepšiť ich životné podmienky; keďže kľúčové oblasti politiky pre sociálne investície zahŕňajú sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre znevýhodnené skupiny; keďže dobre navrhnuté sociálne politiky výrazne prispievajú k udržateľnému rozvoju a rastu, ako aj k ochrane ľudí pred chudobou, a pôsobia ako hospodárske stabilizátory;

N.  keďže sa predpokladá, že miera chudoby sa zvýši ako jeden z účinkov pandémie ochorenia COVID-19; keďže týmto vývojom sú viac ohrozené ženy, mladí ľudia, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a veľké rodiny; keďže počet jednočlenných domácností a starších ľudí žijúcich osamote sa zvyšuje; keďže jednočlenné domácnosti sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä staršie ženy žijúce osamote sú vystavené vyššiemu riziku chudoby než starší muži; keďže domácnosti osamelých rodičov sú vystavené vysokému riziku chudoby a deprivácie a majú ťažkosti s rodinným rozpočtom z dôvodu jediného príjmu a nižšej miery zamestnanosti; keďže čoraz väčší počet mladých dospelých sa teraz spolieha na rodičovský domov, aby sa tak chránili pred chudobou, ale 29 % domácností s tromi generáciami je ohrozených chudobou a 13 % trpí závažnou depriváciou;

O.  keďže diskriminácia na základe pohlavia v domácnostiach a na trhu práce môže viesť k nerovnomernému rozdeleniu zdrojov, v dôsledku čoho ženy čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu viac než muži; keďže v prípade upadnutia do chudoby majú ženy menšie šance, že sa z nej vymania;

P.  keďže horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce v EÚ je stále značná, pričom ženy sú nadmerne zastúpené v menej ziskových odvetviach; keďže najmä ženy s neistými pracovnými zmluvami boli postihnuté pandémiou ochorenia COVID-19, pretože ako prvé stratili zamestnanie, čo viedlo k finančným dôsledkom pre ich rodiny a ich ekonomickú nezávislosť, ako aj k nedostatočnej ochrane v oblasti sociálneho zabezpečenia v čase krízy;

Q.  keďže v roku 2018 bolo v EÚ27 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením takmer 109 miliónov osôb, čo zodpovedá 21,7 % celkového počtu obyvateľov, pričom 23 miliónov tvoria deti(13); keďže EÚ nedosiahla svoj cieľ znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením najmenej o 20 miliónov; keďže v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa v rámci Únie pravdepodobne zvýši počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže bezdomovectvo sa za posledné desaťročie vo väčšine členských štátov neustále zvyšovalo, a to o 70 %, pričom v EÚ je každú noc bez prístrešia najmenej 700 000 ľudí; keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že bezdomovectvo predstavuje sociálnu krízu aj krízu v oblasti verejného zdravia(14); keďže približne pätina ľudí v EÚ je ohrozená závažným zadlžením a mnohí ľudia nedostávajú sociálne dávky, na ktoré majú podľa svojich vnútroštátnych systémov nárok;

R.  keďže každý piaty pracovník v EÚ má pracovné miesto nízkej kvality; keďže sa očakáva, že v nasledujúcom desaťročí bude ďalej rásť polarizácia pracovných miest a neštandardné formy zamestnania a že bude viac pracovných miest na hornom a dolnom konci spektra zručností(15); keďže technologické zmeny a používanie umelej inteligencie môžu výrazne zmeniť trh práce; keďže to vedie k ďalším rozdielom v odmeňovaní; keďže dopyt po pracovnej sile bol stále najslabší v strede rozdelenia príjmových skupín, a to najmä v období recesie a poklesu zamestnanosti v rokoch 2008 až 2013, čiastočne v dôsledku prechodu zamestnanosti zo spracovateľského priemyslu a odvetvia stavebníctva do služieb; keďže pandémia pravdepodobne tento trend ešte posilní; keďže pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou budú pre spoločnosti vždy nevyhnutné a musia ponúkať dôstojné mzdy a podmienky; keďže digitalizácia môže vytvárať možnosti a príležitosti na zvyšovanie kvalifikácie, ale nemusí nevyhnutne zlepšiť pracovné podmienky či vytvoriť nové kvalitné pracovné miesta pre všetkých;

S.  keďže takmer nie je prechod od pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú; keďže 60 % pracovníkov je nedobrovoľne zamestnaných na dobu určitú; keďže miera prechodu je mimoriadne nízka v krajinách s vysokou úrovňou zamestnanosti na dobu určitú; keďže aj orgány verejnej správy sa pri nahrádzaní štátnych zamestnancov príliš často spoliehajú na dočasných zamestnancov s neistejšími pracovnými podmienkami;

T.  keďže z výskumu nadácie Eurofound o „nových formách zamestnávania“ vyplýva, že na vznikajúce a čoraz významnejšie formy zamestnávania, ktoré sa odkláňajú od tradičných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a/alebo sú charakterizované netradičnými spôsobmi práce a pracovnými režimami, sa zvyčajne v menšej miere vzťahuje sociálna ochrana, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie; keďže takéto formy zamestnávania sa takisto intenzívnejšie využívajú v ekonomicky náročnom období, a preto by sa mali zvážiť intervencie proti očakávanej kríze trhu práce v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19;

U.  keďže miera nezamestnanosti je vyššia ako 7 % a miera nezamestnanosti mladých ľudí stúpla na 17 % a očakáva sa, že sa bude ďalej zvyšovať v dôsledku ochorenia COVID-19(16), najmä pokiaľ ide o ženy a pracovníkov v nízkokvalifikovaných pozíciách; keďže sa očakáva, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 8,3 % v roku 2020 na približne 9,3 % v roku 2021, pričom medzi členskými štátmi budú výrazné rozdiely(17); keďže miera nezamestnanosti osobitných skupín, napríklad osôb so zdravotným postihnutím, etnických menšín, ako sú Rómovia, mladých ľudí a starších ľudí, môže byť výrazne vyššia; keďže podľa prieskumu nadácie Eurofound s názvom Život, práca a COVID-19 mala kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 dramatický vplyv na trh práce, pričom od začiatku pandémie prišlo o zamestnanie 8 % zamestnancov a 13 % samostatne zárobkovo činných osôb; keďže dôsledky krízy pocítili aj tí, ktorí zostali na trhu práce, vo forme značného zníženia počtu odpracovaných hodín, čo sa odráža v strate príjmu a obavách týkajúcich sa budúcej účasti na trhu práce a finančnej neistoty;

V.  keďže podľa Eurostatu bolo v roku 2018 v EÚ28 8,3 milióna nedostatočne zamestnaných pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok, 7,6 milióna osôb bolo pripravených nastúpiť do zamestnania, ale nehľadali si prácu, a ďalších 2,2 milióna osôb hľadalo zamestnanie bez toho, aby boli v krátkom čase schopní začať pracovať; keďže v roku 2018 celkovo 18,1 milióna osôb v EÚ28 zažilo situáciu podobnú nezamestnanosti;

W.  keďže boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj starších ľudí zostáva jednou z najväčších výziev na úrovni regiónov EÚ;

X.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila zneužívanie práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov a neistotu ich situácie s nízkou úrovňou sociálnej ochrany a koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže je preto potrebná dôraznejšia regulácia, efektívnejšie monitorovanie a účinné presadzovanie dôstojných pracovných podmienok, ako aj podmienok bývania a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže v tomto ohľade je potrebné zlepšiť smernicu o dočasnej agentúrnej práci;

Y.  keďže rozdiel v zamestnanosti mužov a žien bol v roku 2019 na úrovni 11,7 %; keďže tento rozdiel predstavuje pre EÚ obrovské hospodárske náklady vo výške 320 miliárd EUR ročne alebo 2,37 % HDP EÚ; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 neprimerane ovplyvňuje pracovnú a sociálnu situáciu žien, pričom 26,5 % žien pracuje na neistých pracovných miestach, čo predstavuje 60 % zamestnancov na kratší pracovný čas; keďže ženy sú viac ako muži zasiahnuté ťažkosťami vyplývajúcimi z pandémie ochorenia COVID-19, a to vzhľadom na sektory zamestnanosti, v ktorých sú zastúpené prevažne, a vzhľadom na starostlivosť o deti a staršie osoby, ktorej ťažké bremeno stále ešte nesú;

Z.  keďže osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia sú obzvlášť vystavení kríze spôsobenej ochorením COVID-19; keďže je pravdepodobné, že jej budú vystavení v neprimeranej miere a že budú mať osobitné potreby v oblasti podpory, ktoré sa musia zohľadniť pri reakcii na pandémiu od samého začiatku, pričom výskumy ukazujú, že tieto skupiny sú vystavené vysokému riziku, že sa u nich prejavia problémy s duševným zdravím;

AA.  keďže európske regióny čelia dlhodobým demografickým trendom, ako sú dlhšia stredná dĺžka života a nižšia pôrodnosť, starnúce spoločnosti, zmenšujúca sa pracovná sila, menšie domácnosti a rastúca urbanizácia; keďže klesajúci podiel Európy na celosvetovom obyvateľstve, ktorý má podľa očakávaní predstavovať menej ako 4 % do roku 2070, prinesie výzvy; keďže vidiecke a okrajové oblasti sú výrazne ovplyvnené demografickými zmenami;

AB.  keďže pandémia postihla najmä starších ľudí, pričom v niektorých prípadoch zhoršila situáciu osôb, ktoré sú izolované; keďže starší ľudia sú najviac vystavení riziku, že nebudú mať prístup k internetu a moderným technológiám, a preto im hrozí vyššie riziko vylúčenia vrátane digitálneho vylúčenia;

AC.  keďže kríza vedie k nárastu mestskej chudoby, postihuje väčší počet domácností so stredným príjmom a vytvára nové skupiny ľudí, ktoré sú ohrozené, a vedie k prehlbovaniu územných nerovností, k zhoršeniu sociálnych znevýhodnení v znevýhodnených mestských oblastiach a k nerovnému prístupu k verejným službám a vyvoláva rastúci dopyt po sociálnych službách a sociálnej infraštruktúre na miestnej úrovni, a to v čase, keď sú miestne rozpočty preťažené;

AD.  keďže z výskumu založenom na Európskom prieskume pracovných podmienok z roku 2015 vyplýva, že oproti pracovníkom, ktorí pracujú v priestoroch svojich zamestnávateľov, dvakrát viac pracovníkov pravidelne pracujúcich na diaľku uvádza, že pracujú viac ako 48 hodín týždenne stanovených v právnych predpisoch EÚ a že medzi pracovnými dňami odpočívajú menej ako 11 hodín; keďže takmer 30 % takýchto pracovníkov pracujúcich na diaľku uvádza, že každý deň alebo niekoľkokrát za týždeň pracujú vo svojom voľnom čase, v porovnaní s menej ako 5 % „kancelárskych“ pracovníkov; keďže pracovníci pravidelne pracujúci na diaľku takisto častejšie uvádzajú, že sú vystavení pracovnému stresu, trpia poruchami spánku a majú problém zosúladiť svoje pracovné a rodinné povinnosti;

AE.  keďže v dôsledku ochorenia COVID-19 a opatrení na boj proti nemu – ktorými sú obmedzenie pohybu a telepráca – sú ženy v násilníckych vzťahoch sústavne vystavené násiliu, čím sa zvýšil počet prípadov násilia páchaného na ženách; keďže jedným z dôsledkov obmedzenia pohybu bol prudký nárast rodovo motivovaného násilia a násilia v rámci rodiny o asi 30 % v niektorých európskych krajinách; keďže na celom svete za uplynulých 12 mesiacov celkovo viac ako 243 miliónov žien vo veku od 15 do 49 rokov zažilo sexuálne a/alebo fyzické násilie;

AF.  keďže tlak na ženy sa naďalej zvyšuje; keďže nové nanútené formy práce, ktoré sú predĺžiteľné a sú na úkor oddelenia pracovného a súkromného života, viedli v období obmedzenia pohybu k náhlemu rozmachu nových foriem psychického a sexuálneho obťažovania online a offline; keďže veľká väčšina podnikov a vlád neprijala žiadne opatrenia na boj proti týmto javom;

1.  vyzdvihuje, že EÚ začala prechod na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktoré musí zabezpečiť najvyššiu úroveň sociálnej spravodlivosti, zvyšovanie blahobytu, sociálny pokrok, bezpečnosť, prosperitu, rovnosť a začlenenie, pričom na nikoho sa nesmie zabúdať; domnieva sa, že udržateľný rozvoj je hlboko zakorenený v európskom projekte a európskych hodnotách a že sociálna udržateľnosť je základným predpokladom spravodlivej a inkluzívnej ekologickej, digitálnej a demografickej transformácie; trvá na tom, že v záujme zníženia nerovností musia byť tieto procesy súčasťou transformácie, ktorá môže ponúknuť sociálne príležitosti a spoločnú prosperitu; zdôrazňuje, že sociálna spravodlivosť, dôstojná práca pri zabezpečení životného minima, rovnaké príležitosti, spravodlivá mobilita a silné systémy sociálneho zabezpečenia sú základnými prvkami spravodlivého prechodu na udržateľnú a sociálnu Európu;

2.  domnieva sa, že toto obdobie obnovy musí byť obdobím na reformy plne odhodlané vykonávať program OSN Agenda 2030 a jeho 17 cieľov udržateľného rozvoja, reformy založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti, spravodlivom rozdelení bohatstva, rodovej rovnosti, kvalitných verejných systémoch sociálneho zabezpečenia, kvalitných pracovných miestach a na udržateľnom raste – čo je model, ktorý zabezpečuje rovnosť a sociálnu ochranu, zohľadňuje potreby zraniteľných skupín, posilňuje účasť a občianstvo a zlepšuje životnú úroveň pre všetkých; považuje to za najlepší spôsob, ako môže EÚ z tejto krízy vyjsť udržateľnejšia, odolnejšia a spravodlivejšia pre budúcu generáciu;

3.  zdôrazňuje, že pokrok smerom k udržateľnej, spravodlivej a inkluzívnej sociálnej Európe si vyžaduje silný spoločný záväzok týkajúci sa pokroku v rámci programu OSN Agenda 2030 a vykonávania a realizácie zásad a práv obsiahnutých v Európskom pilieri sociálnych práv; zdôrazňuje, že sa musí vypracovať ambiciózny politický pracovný program s identifikovateľnými, uskutočniteľnými, udržateľnými, jasnými a povinnými cieľmi a ukazovateľmi sociálnej udržateľnosti; poukazuje na to, že budúci sociálny samit EÚ plánovaný na máj 2021 v Porte by bol dokonalou príležitosťou na prijatie tohto pracovného programu na najvyššej politickej úrovni vedúcimi predstaviteľmi 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie; vyzýva na zapojenie sociálnych partnerov do celého procesu;

Rámec riadenia pre sociálny pokrok

4.  domnieva sa, že v Portskom pracovnom programe by sa mal uplatňovať dvojitý prístup, t. j. mal by sa zamerať na časť úniovej Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj týkajúcu sa sociálnej udržateľnosti a zároveň pripraviť pôdu pre realizáciu zásad Európskeho piliera sociálnych práv prijatím akčného plánu a slúžiť ako nadviazanie na lisabonskú stratégiu stanovením ambicióznych a povinných cieľov a nástrojov vymedzujúcich cestu k sociálnemu pokroku a udržateľnosti; domnieva sa, že tento program by mohol obsahovať strategický rámec pre udržateľnú, spravodlivú a inkluzívnu sociálnu Európu do roku 2030;

5.  zdôrazňuje, že ciele nového programu pre silnú sociálnu Európu sa musia zameriavať na ochranu všetkých, najmä tých najzraniteľnejších, a na to, aby bola obnova inkluzívna a sociálne spravodlivá, a že tieto ciele sa musia posilniť povinnou vymáhateľnosťou – zohľadňujúc vnútroštátne špecifiká a potreby – a odzrkadľovať hospodárske a environmentálne záväzky, ktorých dodržiavanie je spojené s prístupom k európskym finančným prostriedkom; domnieva sa, že v tomto zmysle by sa politické opatrenia, programy a reformy EÚ a členských štátov mali navrhnúť tak, aby prispeli k dosiahnutiu týchto povinných cieľov, a že právna ochrana by mala znamenať, že sa zabráni opatreniam, politikám, programom alebo reformám, ktoré by mohli mať potenciálny negatívny vplyv na pokrok pri dosahovaní týchto cieľov alebo ho brzdiť;

6.  je presvedčený, že rámec riadenia pre sociálnu a udržateľnú Európu by mal byť zakotvený v týchto reformách: začlenenie Európskeho piliera sociálnych práv a protokolu o sociálnom pokroku do zmlúv, ochrana sociálnych práv na rovnakej úrovni ako ochrana hospodárskych slobôd na jednotnom trhu a prijatie paktu o udržateľnom rozvoji a sociálnom pokroku, čím sa sociálne a udržateľné ciele stanú povinnými, v záujme dosiahnutia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; okrem toho sa domnieva, že proces semestra by sa mal riadiť metódou Spoločenstva a mal by sa dohodnúť medzi Radou a Európskym parlamentom, zatiaľ čo viac oblastí sociálnej politiky by malo spadať pod proces rozhodovania kvalifikovanou väčšinou, najmä pokiaľ ide o nediskrimináciu, sociálnu ochranu pracovníkov (okrem cezhraničných situácií), ochranu pracovníkov, ktorých pracovná zmluva bola ukončená, zastupovanie a kolektívnu obranu záujmov pracovníkov a zamestnávateľov a podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v EÚ;

Finančné prostriedky pre silnú sociálnu a udržateľnú Európu

7.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti verejných financií a fiškálnych politík s cieľom prispôsobiť sa mimoriadnym výdavkom, aby sa predišlo sociálnym dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a aby sa tieto dôsledky zmierňovali a aby sa posilnili systémy sociálneho zabezpečenia a financovanie kvalitných pracovných miest, verejných služieb, boja proti chudobe a financovanie ekologickej a digitálnej transformácie; víta nástroj Next Generation EU, plán obnovy Európskej únie; zdôrazňuje, že spravodlivú ekologickú a digitálnu transformáciu možno dosiahnuť len vďaka primeranej podpore infraštruktúry vzdelávania, sociálnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, sociálnu súdržnosť a prosperitu pre všetkých; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnej kríze sú systémy sociálneho zabezpečenia vystavené bezprecedentnému tlaku a že súvisiace verejné výdavky sa exponenciálne zvýšia; zdôrazňuje, že výdavky na krízové opatrenia by nemali byť na úkor sociálne najslabších vrstiev, ale mali by sa spravodlivo rozložiť; zdôrazňuje, že v záujme podpory obnovy musí mať investičné úsilie EÚ prostredníctvom plánu obnovy silný sociálny rozmer posilňujúci systémy sociálneho zabezpečenia a investície do sociálneho zabezpečenia, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre zraniteľné skupiny s cieľom bojovať proti sociálnym dôsledkom krízy; domnieva sa, že investície do vzdelávania, dobre navrhnutých progresívnych daňových systémov a systémov dávok, sociálne investície a poskytovanie kvalitných verejných a sociálnych služieb sú základnými nástrojmi na zabránenie presunu znevýhodnenia z jednej generácie na druhú; zdôrazňuje význam vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv v kontexte európskeho plánu obnovy a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to na rovnakej úrovni ako zelená dohoda a digitálna transformácia; žiada preto, aby nadchádzajúce reformy spojené s balíkom obnovy zahŕňali vzostupnú sociálnu konvergenciu ako jeden z hlavných cieľov národných programov reforiem, a to aj prostredníctvom finančnej podpory; v tomto zmysle sa domnieva, že nové ciele programu Porto 2030 by mali byť podporované v pláne obnovy spolu s hospodárskymi a environmentálnymi cieľmi;

8.  zdôrazňuje, že sociálne investície v rámci balíka obnovy by mali zodpovedať ambíciám Portského pracovného programu, aby sa poskytla aj potrebná finančná podpora; domnieva sa, že osobitné plány sociálneho pokroku by mali načrtnúť, ako sa budú vykonávať ciele Portského pracovného programu a zásady Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj veľkosť sociálnych investícií, príslušné oblasti a plánované výsledky pokroku;

9.  pripomína, že režimy skráteného pracovného času sú účinným nástrojom na ochranu pracovných miest počas hospodárskej krízy; víta zriadenie nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v prípade núdze (SURE) ako núdzového opatrenia na podporu režimov skráteného pracovného času členských štátov v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že ide o kľúčový nástroj na podporu vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času, ktorý umožňuje zachovať pracovné miesta a zručnosti a zachovať veľkú časť miezd a príjmov; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne vyhodnotila výkonnosť tohto dočasného nástroja a aby v tejto súvislosti preskúmala možné zavedenie trvalého osobitného nástroja, ktorý by sa na žiadosť členských štátov aktivoval v prípade akejkoľvek neočakávanej krízy, ktorá by viedla k neustálemu zvyšovaniu výdavkov na režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že finančná pomoc sa poskytne len podnikom, ktoré nie sú registrované v krajinách uvedených v úniovom zozname jurisdikcií tretích krajín na daňové účely alebo v prílohe 1 k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že príjemcovia budú dodržiavať základné hodnoty zakotvené v zmluvách a že spoločnosti, ktoré dostávajú finančnú podporu z verejných zdrojov, budú chrániť pracovníkov, zaručovať dôstojné pracovné podmienky, rešpektovať odborové zväzy a platné kolektívne zmluvy, platiť dane a zdržiavať sa spätného odkupovania akcií alebo vyplácania bonusov manažmentu alebo dividend akcionárom; zdôrazňuje, že je dôležité kombinovať programy skráteného pracovného času so vzdelávaním a odbornou prípravou dotknutých pracovníkov;

10.  víta oznámenie predsedníčky Európskej komisie, v ktorom sa navrhuje európsky systém zaistenia v nezamestnanosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila svoj návrh; žiada, aby tento nástroj chránil všetky typy pracovníkov, znižoval tlak na verejné financie spôsobený vonkajšími otrasmi a chránil vnútroštátne systémy dávok v nezamestnanosti počas kríz, ktoré vedú k náhlemu nárastu výdavkov; žiada, aby sa tento návrh vzťahoval na krajiny HMÚ s možnosťou pristúpenia aj krajín, ktoré nie sú krajinami HMÚ;

11.  víta zavedenie Fondu na spravodlivú transformáciu; zdôrazňuje, že všeobecná spoločenská prijateľnosť opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a klímy je nevyhnutná na ich účinné vykonávanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby účinne zapojili sociálnych partnerov, regionálne a miestne samosprávy a občiansku spoločnosť do vypracúvania plánov spravodlivej transformácie území; pripomína, že zmena klímy a následné štrukturálne zmeny majú už teraz vážny dosah na mnohé európske regióny a ich obyvateľov; zdôrazňuje, že vytváranie zelených a dôstojných pracovných miest je kľúčové na dosiahnutie inkluzívneho a vyváženého trhu práce, ktorý by sprevádzal férový a spravodlivý prechod na obehové, uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa veľmi efektívne využívajú zdroje a energia a ktoré je založené na obnoviteľných zdrojoch energie, a na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo; trvá na zvýšení sumy, ktorú navrhla Komisia vo svojom zmenenom návrhu v máji 2020 na Fond na spravodlivú transformáciu; žiada, aby mal fond dostatočné finančné prostriedky na podporu regiónov v procese transformácie a na zabezpečenie toho, aby sa vytvorili nové kvalitné pracovné miesta a aby sociálna súdržnosť bola hlavnou zásadou poskytovania podpory v rámci fondu; zdôrazňuje, že revidovaný Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii má kľúčový význam pre podporu sociálnych plánov pre pracovníkov postihnutých reštrukturalizáciou, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci širšej finančnej podpory európskej spravodlivej transformácie dohodli na podstatne zvýšenom rozpočte na tento nástroj; požaduje udržateľné a ambiciózne využívanie dostupných finančných prostriedkov s cieľom podporiť tie regióny, ktoré sú najzraniteľnejšie a zaostávajú, a to prostredníctvom prípadných prechodných opatrení; pripomína význam toho, aby oprávnené projekty boli v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, jeho medzistupňami do roku 2030, ako aj s Európskym pilierom sociálnych práv;

12.  zdôrazňuje zmeny, ktoré spravodlivá transformácia prináša na trh práce a rozdeleniu nových ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie na zabezpečenie prístupu žien k novým ekologickým pracovným miestam a na zníženie rodových rozdielov v zamestnanosti v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov;

13.  pripomína, že pred pandémiou ochorenia COVID-19 viac ako 100 miliónov Európanov každý deň bojovalo s chudobou a materiálnou depriváciou a že situácia sa v dôsledku krízy ešte viac zhorší; uznáva kľúčovú úlohu všetkých európskych fondov a programov v sociálnej oblasti a ešte dôležitejšiu úlohu, ktorú budú v nasledujúcich siedmich rokoch zohrávať budúce fondy ESF+ a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF); zdôrazňuje, že úsilie o obnovu by malo posilniť zamestnanosť a rast, odolnosť a spravodlivosť našich spoločností a mal by ho doplniť silný sociálny rozmer, ktorý by riešil sociálne a hospodárske nerovnosti a potreby tých, ktorí sú najviac zasiahnutí krízou, najmä zraniteľných a znevýhodnených skupín, ako sú osoby postihnuté chudobou, nezamestnaní, starší ľudia, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osamelí rodičia, mobilní pracovníci a migranti; víta, že Komisia sa zaviazala mobilizovať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v reakcii na vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na sociálnu a hospodársku úroveň, a zdôrazňuje, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na digitálnu a ekologickú transformáciu si bude vyžadovať dostatočné financovanie na nasledujúce roky; vyzýva členské štáty, aby tento fond plne využívali s cieľom pomáhať pracovníkom prepusteným pri týchto transformáciách;

14.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v kontexte obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 bude v nadchádzajúcich rokoch bezprostredne nutné riešiť chudobu vrátane chudoby detí; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť aspoň 5 % zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ESF+) v rámci zdieľaného riadenia na podporu činností v rámci európskej záruky pre deti; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa na prvý rok jeho vykonávania vytvoril samostatný rozpočet vo výške 3 miliardy EUR, keď EÚ trpí dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19, ktorá bude mať čoraz väčší vplyv na deti ako najzraniteľnejšie skupiny spomedzi najviac znevýhodnených skupín, a aby sa do európskej záruky pre deti sa v rokoch 2021 – 2027 investovalo celkovo aspoň 20 miliárd EUR; naliehavo žiada, aby toto doplnila komplexná stratégia boja proti chudobe vrátane opatrení na zabezpečenie dôstojného a cenovo dostupného bývania a na boj proti bezdomovectvu; pripomína, že v každej stratégii na odstránenie chudoby detí sa musí zohľadňovať realita osamelého rodičovstva a mnohodetných rodín vzhľadom na to, že domácnosti s jedným rodičom a mnohodetné domácnosti patria medzi zraniteľné skupiny spoločnosti; takisto zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť aspoň 3 % zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na boj proti potravinovej a materiálnej deprivácii, ako aj na podporu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb;

15.  zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 už pripravila veľa ľudí o zamestnanie, najmä mladých ľudí, ktorí majú častejšie neisté zamestnanie; v tejto súvislosti víta plány Komisie na posilnenie európskej záruky pre mladých ľudí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boj proti nezamestnanosti mladých ľudí považovali za prioritu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty naďalej investovali dostatočné zdroje ESF+ do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a preto musia vyčleniť aspoň 15 % svojich zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na cielené opatrenia a štrukturálne reformy na podporu kvalitnej zamestnanosti mladých ľudí; pripomína potrebu záväznej, účinnejšej a inkluzívnej záruky pre mladých ľudí, ktorá poskytne platené stáže, učňovskú prípravu a odborné stáže pre všetky skupiny ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), v rámci jasného rámca kvalitatívnych kritérií, ktorými sa upravuje záruka pre mladých ľudí; odsudzuje prax neplatených stáží – ak nie sú spojené so získaním študijných kvalifikácií – ako formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušenie ich práva; vyzýva Komisiu, aby predložila právny rámec na účinný a vymáhateľný zákaz takýchto neplatených stáží, odborných stáží a učňovskej prípravy;

Portský pracovný program: ciele a návrhy

16.  domnieva sa, že Portský pracovný program ako silný program sociálnej Európy pre udržateľný rozvoj by mal zahŕňať ukazovatele hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho blahobytu a mal by zahŕňať tieto oblasti: dôstojná práca, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti, silné systémy sociálneho zabezpečenia a spravodlivá mobilita; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia hmatateľnejších výsledkov by tento nový program mal kombinovať kvantitatívne a kvalitatívne ciele a mal by vychádzať z prístupu založeného na právach;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne riešili digitálnu priepasť v prístupe k verejným službám, z ktorých mnohé boli digitalizované počas pandémie ochorenia COVID-19, a to zabezpečením finančnej podpory EÚ pre sociálne inovácie na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť lepšiu dostupnosť verejných služieb vrátane budovania kapacít a rozširovania inovačných iniciatív zdola nahor zameraných na elektronické začlenenie a dátovú gramotnosť, aby sa zabezpečilo, aby všetci občania mali prístup ku kvalitným, prístupným a ľahko použiteľným službám všeobecného záujmu.

1.Dôstojná práca a udržateľné a inkluzívne trhy práce

18.  konštatuje, že dôstojné mzdy sú kľúčovým prvkom spravodlivých pracovných podmienok a prosperujúceho sociálneho trhového hospodárstva, že mzdové úrovne by mali pracovníkom umožniť uspokojiť ich potreby a potreby ich rodín; domnieva sa, že každý pracovník v EÚ by mal dostávať mzdu, ktorá mu zabezpečí aspoň slušnú životnú úroveň; domnieva sa, že posilnené kolektívne vyjednávanie je najlepším spôsobom, ako podporiť dôstojné mzdy v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby identifikovala prekážky kolektívneho vyjednávania v rámci EÚ, a berie na vedomie návrh smernice o minimálnych mzdách a kolektívnom vyjednávaní; zdôrazňuje, že táto smernica by mala prispieť k odstráneniu chudoby zamestnaných osôb a podporovať kolektívne vyjednávanie, v súlade s vnútroštátnymi tradíciami a s náležitým rešpektovaním autonómie vnútroštátnych sociálnych partnerov a dobre fungujúcich modelov kolektívneho vyjednávania; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala štúdiu o indexe životného minima s cieľom odhadnúť životné náklady a približné príjmy potrebné na uspokojenie základných potrieb domácnosti pre každý členský štát a región, keďže toto by mohlo slúžiť ako referenčný nástroj pre sociálnych partnerov; trvá na tom, že zákonná minimálna mzda sa stanovuje na úrovni nad hranicou chudoby s plným zapojením sociálnych partnerov, keďže to prispieva k odstraňovaniu chudoby pracujúcich osôb, zaručuje každému pracovníkovi príjem nad úrovňou chudoby a zároveň zohľadňuje rozdiely v životných nákladoch v členských štátoch; požaduje koordinovaný prístup na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť skutočný rast miezd, zabrániť špirále znižovania nákladov práce, ktorú spôsobuje nezdravá súťaž v tejto oblasti, a zvýšiť vzostupnú sociálnu konvergenciu pre všetkých;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spolu so sociálnymi partnermi zaviazali, že do roku 2030 dosiahnu 90 percentný rozsah kolektívneho vyjednávania v tých vnútroštátnych systémoch, ktoré v oblasti zamestnanosti a pracovných podmienok kombinujú zákonnú reguláciu a právne predpisy sociálnych partnerov; zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie prispieva k sociálnemu trhovému hospodárstvu v zmysle Lisabonskej zmluvy; opakuje, že európske zmluvy, ktoré výslovne chránia autonómiu sociálnych partnerov, a samoregulačné systémy zavedené v niektorých členských štátoch musia byť chránené, aby sa sociálni partneri regulovali samostatne, pričom sa zabezpečí silná legitímnosť a pokrok v oblasti pokrytia kolektívnymi zmluvami; vyzýva členské štáty, aby zrušili všetky vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia kolektívnemu vyjednávaniu, a to aj zabezpečením prístupu odborových zväzov na pracoviská na účely organizácie; zdôrazňuje, že reformy v členských štátoch by nemali mať negatívny vplyv na kolektívne vyjednávanie a že ho treba podporovať na odvetvovej úrovni, a to aj tým, že sa bude napomáhať budovanie kapacít sociálnych partnerov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zapojili sociálnych partnerov do tvorby európskych politík, a to aj do procesu európskeho semestra; domnieva sa, že navrhované ciele by prispeli k odstráneniu chudoby pracujúcich osôb a zabezpečili by spravodlivé mzdy pre európskych pracovníkov;

20.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala európsku smernicu o verejnom obstarávaní s cieľom stanoviť preferenčné zaobchádzanie so spoločnosťami, ktoré dodržiavajú kolektívne zmluvy; vyzýva Komisiu, aby posilnila sociálnu doložku a vylúčila z verejných súťaží spoločnosti, ktoré sa dopúšťajú trestnej činnosti alebo ničenia odborov alebo sa odmietajú zapojiť do kolektívneho vyjednávania, čím sa zabezpečí, aby sa verejné finančné prostriedky použili na investovanie do spoločností zapojených do spravodlivej transformácie s cieľom podporiť kolektívne zmluvy a zvýšiť hustotu odborových zväzov; ďalej sa domnieva, že všetka finančná podpora EÚ pre podniky by mala byť podmienená dodržiavaním platných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a/alebo záväzkov zamestnávateľa vyplývajúcich z príslušných kolektívnych zmlúv; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby verejné inštitúcie, či už súkromne alebo verejne riadené, poskytovali dôstojné pracovné podmienky pre svojich zamestnancov a dodržiavali najmä slobodu vyjednávať a uzatvárať kolektívne odvetvové zmluvy alebo zmluvy na úrovni spoločnosti a dodržiavali právo na primerané mzdy;

21.  s veľkým znepokojením berie na vedomie vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch a nestabilitu pracovných zmlúv mladých pracovníkov najmä v odvetviach, ktoré vážne ovplyvnilo ochorenie COVID-19; požaduje posilnenie nástroja záruky pre mladých ľudí s cieľom znížiť do roku 2030 dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí aspoň o 50 %, takisto vrátane kritérií na vytváranie kvalitných pracovných miest v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 8 programu OSN Agenda 2030; domnieva sa, že nastal čas, aby bola záruka pre mladých ľudí záväzná pre všetky členské štáty a inkluzívna, vrátane aktívnych osvetových opatrení zameraných na ľudí, ktorí sú dlhodobo v kategórii NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy), a na mladých ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím a mladí Rómovia;

22.  zdôrazňuje, že európsky program pre kvalitné pracovné miesta nie je len otázkou dôstojnosti, ale je dobrý aj pre hospodárstvo, pretože zlepšuje produktivitu a zvyšuje vnútorný dopyt; domnieva sa, že kvalitné pracovné miesto musí zahŕňať životné minimum, pracovnú istotu a prístup k sociálnej ochrane, príležitosti na celoživotné vzdelávanie, dobré pracovné podmienky na bezpečných a zdravých pracoviskách, primeraný pracovný čas s dobrou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, zastúpenie odborových zväzov a práva na vyjednávanie; vyzýva Komisiu, aby do procesu semestra a sociálneho prehľadu zahrnula celkový cieľ zvýšenia kvality práce na európskej úrovni, s cieľom usmerňovať a posudzovať prínos politík zamestnanosti v členských štátoch k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva členské štáty, aby odporúčaniam pre jednotlivé krajiny v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, najmä odporúčaniam vydaným po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, venovali rovnakú pozornosť, akú venujú hospodárskym a rozpočtovým odporúčaniam;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili revíziu usmernení EÚ pre politiky zamestnanosti najneskôr do jedného roka po ich prijatí v roku 2020, s cieľom zohľadniť krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a jej dôsledky v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a lepšie reagovať na podobné budúce krízy; trvá na tom, že v záujme posilnenia demokratického rozhodovacieho procesu musí byť Európsky parlament zapojený do vymedzenia integrovaných usmernení pre rast a pracovné miesta za rovnakých podmienok ako Rada; vyzýva nadáciu Eurofound, aby prispela k meraniu kvality pracovných miest v rôznych zmluvných podmienkach a podmienkach zamestnania a aby poskytla analýzy relevantné pre politiku, ktoré by pomohli zlepšiť kvalitu pracovných miest a ktoré by zabezpečili udržateľnosť práce;

24.  je znepokojený zvýšeným počtom pracovníkov s neistými a neštandardnými formami zamestnania, zvýšeným počtom nepravých samostatne zárobkovo činných osôb a pracovníkov so zmluvami na nula hodín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie cieľa odstrániť do roku 2030 nedobrovoľné dočasné pracovné zmluvy a nedobrovoľné zamestnanie na kratší pracovný čas a o dosiahnutia cieľa, podľa ktorého 80 % vytvorených pracovných miest bude stredne alebo vysoko platených a sústredených v udržateľných odvetviach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prax uzatvárania pracovných zmlúv na nula hodín a nepravú samostatnú zárobkovú činnosť;

25.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k odstráneniu do roku 2030 úmrtí súvisiacich s prácou a chorôb z povolania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa predložila novú stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá sa bude zaoberať tak telesným, ako aj duševným zdravím pracovníkov; domnieva sa, že táto stratégia musí zahŕňať revíziu rámcovej smernice o zdraví a bezpečnosti s cieľom chrániť pracovníkov počas núdzových situácií, ako sú pandémie, a takisto musí zahŕňať ambiciózne legislatívne návrhy týkajúce sa muskuloskeletálnych porúch a porúch súvisiacich so stresom, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi; vyzýva Komisiu, aby ďalej aktualizovala smernicu o karcinogénoch a mutagénoch a navrhla záväzné limitné hodnoty expozície pri práci pre minimálne 50 ďalších látok do roku 2024 a aby do smernice zahrnula látky so škodlivými účinkami na reprodukčný systém a zaviedla prísnejšie limitné hodnoty pre škodlivé látky, ako sú karcinogény a mutagény; zdôrazňuje, že EÚ musí nadviazať na európsky rámec opatrení v oblasti duševného zdravia; konštatuje, že jedným z cieľov je aj prevencia rakoviny, keďže podľa odhadov je možné predísť 40 % prípadov rakoviny; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny plán na boj proti rakovine s cieľom pomôcť znížiť utrpenie spôsobené touto chorobou; požaduje posilnenie úlohy Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom podporovať zdravé a bezpečné pracoviská v celej Únii a ďalej rozvíjať iniciatívy na zlepšenie prevencie na pracovisku vo všetkých odvetviach činnosti;

26.  vyzýva Komisiu, aby predložila strategický program EÚ pre opatrovateľov ako krok smerom ku kvalitatívnemu posilneniu postavenia sektora zdravotnej starostlivosti v EÚ, a to aj pre pracovníkov v oblasti osobných služieb a služieb pre domácnosť; opakuje, že program pre opatrovateľov musí odrážať aj situáciu 100 miliónov neformálnych opatrovateľov v EÚ, ktorí poskytujú 80 % dlhodobej starostlivosti, ale väčšinou sa ich postavenie neuznáva; vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi vypracovala regulačný rámec, ktorý zaručí kvalitné služby starostlivosti vrátane posúdenia nových príležitostí v sektore zdravotnej starostlivosti v prospech spotrebiteľov a pacientov, pričom bude rešpektovať úlohu verejných a súkromných inštitúcií pri poskytovaní služieb občanom a zabezpečovať dôstojné pracovné podmienky pre opatrovateľov;

27.  uznáva, že spravodlivá, sociálne udržateľná práca a skutočná účasť zamestnancov na formovaní pracovných podmienok sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým tak v digitálnych platformách ako vo všetkých iných odvetviach a že pracovníci musia mať demokratický vplyv na riadenie práce; zdôrazňuje, že výhody digitalizácie musia byť všeobecne a spravodlivo rozdelené a že pracovníci v digitálnom odvetví musia mať rovnaké práva a pracovné podmienky ako v iných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o dôstojných pracovných podmienkach a právach v digitálnom hospodárstve, ktorá by sa vzťahovala na všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov s neštandardnou formou zamestnania s atypickou zmluvou, pracovníkov platforiem a samostatne zárobkovo činných osôb; vyzýva Komisiu, aby v tejto smernici zabezpečila, že podniky poskytujúce platformy budú dodržiavať existujúce vnútroštátne a európske právne predpisy, objasnila zamestnanecké postavenie pracovníkov platforiem prostredníctvom vyvrátiteľného predpokladu pracovnoprávneho vzťahu a ochránila ich pracovné podmienky, zabezpečila ich sociálnu ochranu a zdravie a bezpečnosť, ako aj ich právo organizovať sa, byť zastúpení odborovými zväzmi a rokovať o kolektívnych zmluvách, a to aj pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila cielenú revíziu právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom umožniť kolektívne stanovovanie cien pre samostatne zárobkovo činné osoby s neistým postavením, aby sa zabezpečila lepšia rovnováha medzi vyjednávacou silou a spravodlivejším vnútorným trhom;

28.  zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila význam digitálnych riešení, najmä práce na diaľku; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila smernicu o minimálnych normách a podmienkach pre spravodlivú prácu na diaľku, s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky vrátane dobrovoľného charakteru práce na diaľku, rešpektovania pracovného času, dovolenky, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a ďalších digitálnych práv pri práci, ako je právo na odpojenie sa, ochrana súkromia pracovníkov vrátane ochrany pred diaľkovým monitorovaním alebo akýmkoľvek iným sledovaním, a zákaz aplikovať pracovníkom mikročipové implantáty a zákaz používať umelú inteligenciu v náborových procesoch, pričom zohľadní rámcovú dohodu európskych sociálnych partnerov o digitalizácii;

29.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla novú rámcovú smernicu o informovaní pracovníkov, konzultáciách s nimi a ich účasti pre formy európskych spoločností vrátane subdodávateľských reťazcov a franchisingov a pre spoločnosti, ktoré využívajú európske nástroje mobility spoločností, s cieľom stanoviť minimálne normy, a to aj o predvídaní zmien a reštrukturalizácii, najmä na úrovni spoločnosti; vyzýva tiež na revíziu smernice o európskej zamestnaneckej rade s cieľom zabezpečiť okrem iného riadne presadzovanie, prístup k spravodlivosti a účinné sankcie za porušenie pravidiel a zlepšiť fungovanie osobitného vyjednávacieho orgánu vrátane nadnárodného informačného a konzultačného procesu, ktorý sa má riadne vykonať a dokončiť pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj zamestnaneckého vlastníctva kapitálu ako nástroja na posilnenie zapojenia pracovníkov zlepšovaním demokracie v práci pri súčasnom znižovaní nerovnosti, ako aj rizika straty pracovných miest počas poklesov;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili podmienky a požiadavky potrebné na to, aby sa do roku 2030 na aspoň 80 % spoločností vzťahovali dohody o udržateľnej správe a riadení spoločností, a aby vytvorili stratégie dohodnuté s pracovníkmi s cieľom pozitívne ovplyvniť environmentálny, sociálny a hospodársky rozvoj prostredníctvom postupov správy a riadenia a prítomnosti na trhu, zlepšiť zodpovednosť riaditeľov pri začleňovaní udržateľnosti do rozhodovania podnikov a podporovať postupy správy a riadenia spoločností, ktoré prispievajú k udržateľnosti spoločností, pokiaľ ide okrem iného o podávanie správ o podnikoch, odmeňovanie v predstavenstve, maximálny rozdiel v odmeňovaní, zloženie predstavenstva a účasť zainteresovaných strán;

31.  požaduje smernicu o ľudských právach, záväznej náležitej starostlivosti a zodpovednom obchodnom správaní – vrátane práv pracovníkov, ako je právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie a právo na zdravie a bezpečnosť, sociálnu ochranu a dobré pracovné podmienky –, ktorou sa stanoví povinná náležitá starostlivosť zahŕňajúca činnosti spoločností a ich obchodné vzťahy vrátane dodávateľských a subdodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že táto smernica by mala zabezpečiť plné zapojenie odborových zväzov a zástupcov pracovníkov do celého procesu náležitej starostlivosti a mala by zaručiť právo dosiahnuť kolektívnu zmluvu na príslušných úrovniach o politike náležitej starostlivosti; zdôrazňuje, že vnútroštátne inšpektoráty práce aj Európsky orgán práce (ELA) musia byť schopné vykonávať spoločné kontroly v celom reťazci, byť otvorené podávaniu sťažností a byť schopné ponúkať podporu týkajúcu sa súladu, a to vo vzťahu k všetkým spoločnostiach EÚ a spoločnostiam, ktoré chcú získať prístup na vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby trvala na ratifikácii dohovorov MOP č. 81 (inšpekcia práce) a č. 129 (inšpekcia práce v poľnohospodárstve) všetkými obchodnými partnermi EÚ;

32.  nabáda Komisiu, aby zohľadnila osobitosti podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré sa počas pandémie ukázali ako veľmi dôležité pre spoločnosť, a aby zhodnotila rozvoj konkrétnych programov a finančných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj rámec pre zriaďovanie a rozvoj družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré svojou povahou kladú väčší dôraz na spravodlivé pracovné podmienky a posilnenie postavenia pracovníkov;

33.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie má zásadný význam na ochranu pracovníkov a vykonávanie sociálnych práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov zaostáva za svojím záväzkom prijatým v rámci Dohovoru MOP o inšpekcii práce, pokiaľ ide o počet inšpektorov práce; trvá na tom, aby členské štáty zvýšili svoje kapacity v oblasti presadzovania práva tak, aby najneskôr do roku 2030 pripadal na 10 000 zamestnaných osôb aspoň jeden inšpektor práce;

2.Sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti

34.  zdôrazňuje, že odstránenie chudoby detí a zabezpečenie dobrých životných podmienok a rovnakých príležitostí detí musí byť pre Európu jednou z najvyšších priorít; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prijatie a vykonávanie európskej záruky pre deti tak, aby do roku 2030 malo každé dieťa v EÚ plný prístup ku kvalitnej a bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti o deti, dôstojne bývalo a dostávalo primeranú výživu; konštatuje, že táto politika musí byť spojená s ďalšími opatreniami zameranými na boj proti chudobe a rodinnú politiku, aby viedla k vyváženým cyklom politiky, ktoré sú schopné ponúknuť deťom a ich rodinám príležitosti na sociálne začlenenie, vrátane vnútroštátnych a miestnych stratégií boja proti chudobe detí s prihliadnutím na osobitné výzvy, ktorým čelia rôzne skupiny detí v núdzi na miestnej úrovni;

35.  odsudzuje, že niektoré vlády využili pandémiu ako zámienku k tomu, aby urobili krok späť v oblasti niektorých základných práv pracovníkov a žien; pripomína neodňateľné právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj právo disponovať vlastným telom; zdôrazňuje preto, že musia byť zaručené práva na zdravotnú starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia, antikoncepciu a umelé prerušenie tehotenstva, a to aj predĺžením zákonnej lehoty na umelé prerušenie tehotenstva;

36.  víta závery Rady o posilnení ochrany minimálneho príjmu v záujme boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť právo na dôstojný život a odstrániť chudobu ďalej rozvíjala tieto závery a navrhla rámec pre systémy minimálneho príjmu, ktorý by riešil otázky ich primeranosti a pôsobnosti a obsahoval doložku o zákaze zníženia úrovne ochrany; zdôrazňuje, že na každú osobu v Európe by sa mal vzťahovať systém minimálneho príjmu a že dôchodky by mali zabezpečiť príjem nad hranicou chudoby;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zaviazali odstrániť rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je v súčasnosti 16 %, – a z toho vyplývajúce rozdiely v dôchodkoch –, a dosiahnuť cieľ 0 % do roku 2030, a to presadzovaním zásady rovnakej odmeny pre ženy aj mužov za prácu rovnakej hodnoty; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila právny rámec týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, ako pôvodne prisľúbila, že to urobí počas svojich prvých 100 dní, a to vrátane podávania správ o transparentnosti odmeňovania a informácií o úrovniach odmeňovania; opakuje, že rozdiel v dôchodkoch žien a mužov vyplýva aj z neprimeraných dôchodkových systémov, ktoré primerane nezohľadňujú obdobia materskej alebo rodičovskej dovolenky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali dlhodobé opatrenia na zníženie vysokej miery nezamestnanosti žien a zabezpečenie účasti žien na trhu práce, aby zaručili rovnakú účasť a príležitosti pre mužov a ženy na trhu práce a aby zaviedli iniciatívy na podporu prístupu žien k financovaniu, podnikania žien a ich finančnej nezávislosti;

38.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia vzťahujúce sa na verejný aj súkromný sektor s náležitým zohľadnením osobitostí malých a stredných podnikov, ako je jasné vymedzenie kritérií na posúdenie hodnoty práce, rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, audity a správy o odmeňovaní žien a mužov s cieľom zaručiť rovnakú odmenu, právo pracovníkov požadovať úplné informácie o odmeňovaní a právo na nápravu a jasné ciele týkajúce sa výkonnosti podnikov v oblasti rovnosti; ďalej žiada, aby sa zlepšil prístup k spravodlivosti a aby sa zaviedli silnejšie procesné práva s cieľom bojovať proti diskriminácii v odmeňovaní; vyzýva Komisiu, aby podporovala úlohu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, odvetvovej, miestnej a podnikovej) v pripravovaných právnych predpisoch o transparentnosti odmeňovania; vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísne opatrenia na presadzovanie v prípade tých, ktorí ich nedodržiavajú, ako sú pokuty a sankcie pre zamestnávateľov, ktorí porušujú právo na rovnakú odmenu;

39.  vyzýva členské štáty, aby prestali blokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch a urýchlene prijali ambicióznu pozíciu v Rade s cieľom riešiť značnú nerovnováhu medzi ženami a mužmi v oblasti rozhodovania na najvyššej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k odstráneniu efektu skleného stropu, pokiaľ ide o vrcholové orgány kótovaných spoločností, a to zavedením cieľa dosiahnuť aspoň 40 % zastúpenie žien vo vyšších riadiacich funkciách;

40.  vyzýva Komisiu, aby na obdobie po roku 2020 predložila európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorá bude zahŕňať všetky ustanovenia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a bude obsahovať ambiciózne, jasné a merateľné ciele, plánované opatrenia s jasnými časovými rámcami a vyčlenenými zdrojmi a ktorú bude podporovať primeraný monitorovací mechanizmus s dostatočnými zdrojmi a s jasnými referenčnými hodnotami a ukazovateľmi, v ktorých sa tiež zdôrazní potreba dosiahnuť úplnú prístupnosť tovaru a služieb, a to aj k zastavanému prostrediu, inkluzívnemu vzdelávaniu a trhu práce a k využívaniu umelej inteligencie, s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím plne sa zapájať do diania v spoločnosti, a aby sa takisto zaviazala dokončiť proces deinštitucionalizácie dlhodobej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby využívali zdroje, ktoré sú k dispozícii z Kohézneho fondu, EFRR a najmä ESF, s cieľom zlepšiť dostupnosť verejných priestorov pre osoby s osobitnými potrebami vrátane osôb so zdravotným postihnutím, pre osoby s deťmi a staršie osoby, ktoré sa stále stretávajú s problémom sociálneho vylúčenia;

41.  naliehavo vyzýva na začlenenie rodového hľadiska do stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia a rovnosti, ktorá sa pripravuje na rok 2021, pričom náležitú pozornosť treba venovať zlepšeniu prístupu na trh práce cielenými opatreniami a akciami;

42.  podporuje presadzovanie inkluzívnej a prístupnej odbornej prípravy – vrátane prístupu k širokopásmovému pripojeniu – a odbornej a digitálnej prípravy, a to aj pre zraniteľné skupiny a osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom umožniť mimoriadne nízkokvalifikovaným a starším pracovníkom rekvalifikáciu a učiť sa nové zručnosti; podporuje vytvorenie možností učňovskej prípravy v rámci celej EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstraňovaním prekážok, využívaním príležitostí na ich začleňovanie, ktoré prináša digitálna práca, a vytváraním stimulov na ich zamestnávanie; pripomína, že podľa nadácie Eurofound len jeden z troch pracovníkov, ktorí trpia obmedzujúcou chronickou a zriedkavou chorobou, má svoje pracovisko primerane prispôsobené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojej práci zameranej na podporu zamestnanosti a zachovania práce osôb so zdravotným postihnutím a chronickými a zriedkavými chorobami, ako aj ich opätovného začlenenia do trhu práce v Európe;

43.  víta nový program EÚ v oblasti zručností; zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovníci v odvetviach, ktoré musia prejsť zásadnými zmenami v súvislosti s ekologickou a digitálnou transformáciou, mali prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii; zdôrazňuje, že kvalifikácie a osvedčené kompetencie poskytujú pracovníkom pridanú hodnotu, zlepšujú ich postavenie na trhu práce a môžu sa prenášať pri transformáciách trhu práce; žiada, aby sa verejná politika v oblasti zručností orientovala na certifikáciu a potvrdzovanie kvalifikácií a kompetencií; zdôrazňuje, že v spoločnostiach využívajúcich verejné finančné prostriedky na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov by sa po dohode so zástupcami pracovníkov mali zaviesť kompenzačné systémy založené na zručnostiach, keďže tento systém by zabezpečil návratnosť týchto verejných investícií; zdôrazňuje, že európska stratégia v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť musí zaručiť právo na celoživotné vzdelávanie pre všetkých a vo všetkých oblastiach;

3.Spoľahlivé systémy sociálneho zabezpečenia

44.  konštatuje, že súčasné investície do sociálnej infraštruktúry v EÚ sa odhadujú približne na 170 miliárd EUR ročne a že Komisia odhaduje potrebné investície na 192 miliárd EUR, pričom zdravie a dlhodobá starostlivosť predstavujú 62 % týchto investícií (cenovo dostupné bývanie 57 miliárd EUR, zdravie 70 miliárd EUR, dlhodobá starostlivosť 50 miliárd EUR, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie 15 miliárd EUR); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávaniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv venovali časť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá zodpovedá investíciám do environmentálnych a digitálnych priorít; trvá na tom, aby sa pri prideľovaní zdrojov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zohľadňovala rodová rovnosť;

45.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2020 – 2025, a vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne stratégie rodovej rovnosti na základe európskej stratégie ako dôležitú súčasť sociálno-ekonomických opatrení prijatých po kríze spôsobenej ochorením COVID-19;

46.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zbierali lepšie a harmonizovanejšie údaje o počte ľudí bez domova v Európe, pretože to predstavuje základ akejkoľvek účinnej verejnej politiky;

47.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty majú povinnosť zabezpečiť všeobecný prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu v súlade s programom OSN Agenda 2030, najmä cieľom č. 11, a v súlade so základnými právami, ako sú základné práva vymedzené v článkoch 16, 30 a 31 Európskej sociálnej charty a Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu; zdôrazňuje, že investície do sociálneho, dôstojného a cenovo dostupného bývania sú nevyhnutné na zabezpečenie a zlepšenie kvality života všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali úsilie týkajúce sa investovania do cenovo dostupného bývania s cieľom pokryť potreby bývania skupín s nízkymi a strednými príjmami (tri dolné kvintily), zabezpečujúc, aby aspoň 30 % všetkých novovybudovaných domov predstavovalo cenovo dostupné bývanie pre obe tieto príjmové skupiny, a aby odstránili energetickú chudobu do roku 2030 prostredníctvom podpory investícií domácností s nízkymi príjmami do energetickej efektívnosti; vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch obnovy postavili do popredia renovácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny akčný plán na postupné odstránenie bezdomovectva do roku 2030 vrátane celoeurópskeho prístupu „bývanie ako prvé“ („housing first“); vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie v oblasti bezdomovectva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili minimálne normy pre kvalitné bývanie pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktoré by nemalo byť viazané na ich odmenu, zabezpečujúc aj dôstojné zariadenia, súkromie pre nájomcu a písomné nájomné zmluvy, ktoré podliehajú kontrole inšpektorátmi práce, a aby v tejto súvislosti zaviedli normy;

48.  trvá na tom, aby všetci pracovníci boli zahrnutí do systému sociálneho zabezpečenia a mali nárok na dávky v nezamestnanosti, platenú práceneschopnosť, materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, úrazové poistenie a ochranu pred nespravodlivým prepustením;

49.  vyjadruje znepokojenie nad nerovnováhou v kvalite zdravotnej starostlivosti a prístupe k nej v celej EÚ, ktorú odhalila pandémia ochorenia COVID-19; pripomína, že chudobní ľudia zvyčajne žijú v priemere o šesť rokov menej ako bohatší ľudia a že osoby so zdravotným postihnutím často čelia ťažkostiam pri prístupe k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne determinanty zdravia s cieľom riešiť tieto nerovnosti v oblasti zdravia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné ukazovatele a metodiky na monitorovanie zdravia, ako aj výkonnosti a dostupnosti systémov zdravotnej starostlivosti, s cieľom znížiť nerovnosti, identifikovať a uprednostniť oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť, a získať vyššie financovanie; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, ako rôzne vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia pokrývajú potreby sociálneho zabezpečenia počas súčasnej krízy, s cieľom identifikovať silné a slabé stránky, pokiaľ ide o prístup k službám a sociálnej ochrane a ich poskytovanie, a aby zabezpečila mechanizmus na monitorovanie a hodnotenie systémov sociálneho zabezpečenia v Európe s cieľom overiť ich stupeň odolnosti, keď sú vystavené otrasom rôzneho stupňa závažnosti, a aby preskúmala, ako sa môže zvýšiť ich spoľahlivosť a odolnosť voči budúcim krízam;

50.  zdôrazňuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zabezpečiť pre všetkých; uvedomuje si výzvy, ktorým čelia členské štáty pri posilňovaní udržateľnosti dôchodkových systémov, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť solidaritu v dôchodkových systémoch posilnením príjmov; zdôrazňuje význam verejných a zamestnaneckých dôchodkových systémov, ktoré poskytujú primeraný dôchodkový príjem nad prahom chudoby a umožňujú dôchodcom zachovať si životnú úroveň; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a poskytnúť viac kvalitných pracovných miest vo všetkých vekových skupinách, zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a vyčleniť potrebné verejné výdavky; je presvedčený, že reformy dôchodkových systémov by mali byť zamerané okrem iného na skutočný vek odchodu do dôchodku a mali by odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a index ekonomickej závislosti; domnieva sa, že tieto reformy musia zohľadňovať aj situáciu miliónov pracovníkov v Európe, predovšetkým žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, na ktorých má nepriaznivý vplyv neisté zamestnanie, obdobia nedobrovoľnej nezamestnanosti a skrátenie pracovného času; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili osobitnú situáciu starších pracovníkov na trhu práce a zintenzívnili svoje úsilie zamerané na aktívne a zdravé starnutie, a to bojom proti diskriminácii starších ľudí v zamestnaní a vypracovaním programov začleňovania na trh práce pre občanov starších ako 55 rokov, pričom kľúčovou prioritou je celoživotné vzdelávanie;

51.  je znepokojený tým, ako pandémia ochorenia COVID-19 ešte viac prehĺbila zraniteľnosť, izoláciu, riziko chudoby a sociálneho vylúčenia staršieho obyvateľstva; zdôrazňuje, že pandémia preukázala potrebu zaviesť model EÚ, ktorý by podporoval základné práva starších osôb a zaručoval ich dôstojnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila plán na zabezpečenie duševného zdravia, dôstojnosti a blahobytu ľudí vrátane starších ľudí prostredníctvom podpory primeranej kvalitnej zdravotnej starostlivosti a služieb starostlivosti, investovania do komunitných služieb, prevencie a podpory zdravia, sociálnej ochrany a dôstojného a cenovo dostupného bývania a infraštruktúry, ako aj podporovaním projektov sociálneho hospodárstva vrátane spoločného bývania a družstevného bývania, programov zdravia a dobrých životných podmienok, dennej a dlhodobej starostlivosti o dospelých, a prostredníctvom ochrany úlohy a pracovných podmienok poskytovateľov starostlivosti, ako aj podpory medzigeneračnej solidarity; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup ku kvalitnej cenovo dostupnej, preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti, ako je zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv, vrátane zdravotníckych služieb a zariadení a služieb a zariadení starostlivosti, ktoré nediskriminujú na základe veku;

52.  víta nedávnu správu Komisie o vplyve demografickej zmeny na rôzne skupiny spoločnosti a o oblastiach a regiónoch, ktoré sú v Európe neprimerane postihnuté; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac zdrojov dostupných v rámci EFRR na zlepšenie dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry v oblastiach s vysokou mierou starnutia obyvateľstva, ako aj v prevažne vidieckych oblastiach a oblastiach postihnutých vyľudňovaním;

4.Spravodlivá mobilita

53.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o agentúre dočasného zamestnávania s cieľom vytvoriť právny rámec na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a rovnakého zaobchádzania so sezónnymi pracovníkmi v rámci EÚ a mobilnými pracovníkmi, ktorí majú zmluvy na dobu určitú s agentúrami dočasného zamestnávania alebo akýmkoľvek iným typom sprostredkovateľa trhu práce vrátane náborových agentúr; vyzýva členské štáty, aby posilnili presadzovanie práva a bojovali proti praktikám podvodných agentúr dočasného zamestnávania; zdôrazňuje, že tento právny rámec by mohol zahŕňať: zákaz sprostredkovateľov na trhu práce pôsobiacich na jednotnom trhu, ktorí nedodržiavajú smernicu o agentúre dočasného zamestnávania, minimálnu mzdu garantovanú kolektívnou zmluvou alebo právnym predpisom, garantovaný minimálny počet hodín za týždeň/mesiac, ktorý zamestnávateľ nemôže pod žiadnou položkou odpočítať z minimálnej mzdy alebo miezd stanovených v kolektívnej zmluve, žiadne zrážky zo mzdy v prípade zmlúv na kratší pracovný čas, zaručené rovnaké zaobchádzanie s akoukoľvek osobou, ktorá je v príslušnom členskom štáte chránená ako pracovník pracujúci v tej istej spoločnosti/odvetví, požiadavku, aby všetky agentúry dočasného zamestnávania pôsobiace na vnútornom trhu boli registrované v európskom registri a aby mali certifikáciu na pôsobenie na jednotnom trhu, sankcie uvalené na spoločnosti používajúce podvodné postupy prijímania do zamestnania a obchodujúce s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania a prístup k informáciám o pracovných zmluvách a pracovných právach v jazyku, ktorému pracovník rozumie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky príjemcom, ktorí nedodržiavajú vnútroštátne a európske pracovné právo, dohovory MOP a uplatniteľné kolektívne zmluvy;

54.  zdôrazňuje, že voľný pohyb pracovníkov v EÚ je základnou slobodou a neoddeliteľnou súčasťou úspechu vnútorného trhu; zdôrazňuje, že voľný pohyb služieb sa musí dosiahnuť bez oslabovania práv pracovníkov a sociálnych práv; domnieva sa, že voľný pohyb služieb ide ruka v ruke s voľnou a spravodlivou mobilitou pracovnej sily, ktorá tieto služby poskytuje, a že je na prospech vnútorného trhu, keď sa dodržiavajú pravidlá pracovných podmienok a ochrany zdravia a bezpečnosti mobilných pracovníkov pri práci; konštatuje, že existujú oblasti a právne medzery, v prípade ktorých niektorí pracovníci uplatňujú túto slobodu v neistých podmienkach a často prostredníctvom podvodných náborových agentúr a sprostredkovateľov trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky a rovnaké zaobchádzanie so všetkými mobilnými pracovníkmi v EÚ;

55.  požaduje prístup EÚ s cieľom ukončiť súťaž v oblasti nákladov práce a zvýšiť vzostupnú sociálnu konvergenciu pre všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky pre mobilných, cezhraničných a sezónnych pracovníkov v EÚ a aby zabezpečili, aby títo pracovníci mali rovnaký prístup k zamestnaniu a príležitostiam v iných členských štátoch a rovnakú úroveň sociálnej ochrany, ako sa stanovuje v článku 45 ods. 2 ZFEÚ; žiada, aby sa zohľadnili aj postupy týkajúce sa vyslaných pracovníkov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú koordináciu sociálneho zabezpečenia, a to aj prostredníctvom revízie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(18) a posilnením prenosnosti práv; vyzýva na ďalšiu podporu digitalizácie systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili ochranu všetkých dotknutých pracovníkov v prípade prevodu podnikov a posúdili, či je potrebná revízia smernice o prevodoch podnikov;

56.  zdôrazňuje, že postupy zakladania dcérskych spoločností alebo vytvárania subdodávateľských reťazcov s cieľom znížiť príspevky na sociálne zabezpečenie vyhýbajúc sa povinnostiam a príspevkom zamestnávateľov, a to bez toho, aby sa v praxi vytváralo účinné sociálne poistenie, sú škodlivé pre ochranu pracovníkov aj udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a Komisia a členské štáty ich musia riešiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom dosiahnuť spravodlivosť na vnútornom trhu prijali legislatívne opatrenia na ukončenie zneužívajúcich subdodávateľských činností a aby takisto zabezpečili všeobecnú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť v rámci celého subdodávateľského reťazca, s cieľom chrániť práva pracovníkov a ich nároky v prípadoch, ako sú nedoplatky na mzdách, neplatenie sociálnych príspevkov, konkurz, zmiznutie alebo schránkové subdodávateľské spoločnosti, ktoré v rozpore s dohodou neplatia;

57.  vyzýva Komisiu, aby dôrazne presadzovala sociálnu doložku existujúcej smernice o verejnom obstarávaní EÚ a zvážila potrebu revízie tejto smernice s cieľom posilniť sociálne doložky vo verejných zmluvách, ktorými sa od hospodárskych subjektov a subdodávateľov vyžaduje, aby plne rešpektovali právo pracovníkov na kolektívne vyjednávanie, a aby stanovila podmienky na úplné vykonávanie uplatniteľných odvetvových kolektívnych zmlúv a pracovných podmienok, ktoré sú v nich opísané, a aby zároveň rešpektovala národné tradície a modely trhu práce; požaduje túto revíziu s cieľom oslobodiť všetky sociálne služby a služby sociálneho zabezpečenia od povinností v oblasti verejného obstarávania a vytvoriť európsky mechanizmus vylúčenia s cieľom vylúčiť primárnych dodávateľov a subdodávateľov, ktorí sa opakovane zapájajú do nekalej súťaže a daňových podvodov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad, monitorovanie a presadzovanie;

58.  je znepokojený vysokými sumami daňových príjmov, ktoré unikli v dôsledku rozsiahleho vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Radu, aby urýchlila rokovania o právnych predpisoch týkajúcich sa verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb a aby zrevidovala kritériá pre skupinu pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) a kritériá pre zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

59.  víta zriadenie Európskeho orgánu práce (ELA); žiada, aby orgán ELA začal čo najskôr fungovať; vyzýva ho, aby uskutočňoval nepretržitú výmenu informácií o najlepších postupoch s príslušnými orgánmi práce členských štátov a presadzovanie predbežných kontrol; zdôrazňuje, že na to, aby bol ELA účinný v boji proti nezákonným praktikám a vykorisťovaniu a zneužívaniu pracovníkov, malo by sa mu uľahčiť vykonávať kontroly a ukladať pokuty spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú predpisy; zdôrazňuje, že si to vyžaduje aj rozšírený mandát orgánu, ktorý sa vzťahuje na legislatívne akty EÚ, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES(19), 2014/36/EÚ(20), 2009/52/ES(21); domnieva sa, že ELA a vnútroštátne inšpektoráty by mali byť povinné vykonávať spoločnú alebo koordinovanú kontrolu, ak na prípady zneužívania upozorní vnútroštátny sociálny partner; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby tieto aspekty zahrnula do hodnotenia mandátu ELA plánovaného na rok 2024 a aby do práce a hodnotení ELA zapojila zainteresované strany s hlbokými znalosťami rôznych modelov trhu práce; ďalej sa domnieva, že vedenie ELA by sa malo riadiť rovnakou trojstrannou štruktúrou ako ostatné agentúry, a tým umožniť väčšie zastúpenie sociálnych partnerov – vrátane hlasovacích práv – v správnej rade;

60.  vyzýva Komisiu, aby po riadnom posúdení vplyvu predložila návrh digitálneho úniového čísla sociálneho zabezpečenia, ako to oznámila v roku 2018, s cieľom podporovať a chrániť mobilitu pracovníkov, ktoré má takisto potenciál vytvoriť kontrolný mechanizmus pre jednotlivcov aj príslušné orgány s cieľom zabezpečiť, aby boli pracovníci poistení a sociálne zabezpečenie platené v súlade s povinnosťami, ako je osobný pracovný preukaz, a aby sa pravidlá EÚ v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia presadzovali spravodlivým a účinným spôsobom; okrem toho sa domnieva, že pracovníci a ich zástupcovia a inšpektoráty musia mať aktuálny prístup k informáciám o zamestnávateľoch a mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach, v súlade s odvetvovou kolektívnou zmluvou alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak je to uplatniteľné, a v súlade s kritériami ochrany údajov;

61.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako umožniť pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, získať pracovné povolenia v EÚ pod podmienkou, že všetky záruky vo vnútroštátnom pracovnom práve a v pracovnom práve EÚ účinne zabezpečujú ochranu a dôstojné pracovné podmienky aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín a že to nebude mať za následok narušenie trhu práce; žiada Európsku komisiu, aby uskutočnila rozsiahly prieskum trendov charakterizujúcich vyslaných štátnych príslušníkov tretích krajín, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, a zdôrazňuje možnú potrebu prijatia politických opatrení na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni na základe výsledkov prieskumu; je hlboko znepokojený súčasným nárastom podielu štátnych príslušníkov tretích krajín v odvetviach, ktoré sú známe neistými pracovnými podmienkami a prípadmi zneužívania; zdôrazňuje, že štátni príslušníci tretích krajín sú často zraniteľnejší voči vykorisťovaniu, a preto potrebujú ochranu; zdôrazňuje, že tieto nezákonné praktiky zahŕňajú fiktívne vysielanie, nepravú samostatnú zárobková činnosť, podvodné subdodávateľské zmluvy a náborové agentúry, schránkové spoločnosti a nedeklarovanú prácu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pri zaobchádzaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín dodržiavali platné právne predpisy a pravidlá týkajúce sa podmienok zamestnávania, s cieľom odstrániť zneužívanie, a vyzýva členské štáty, aby vykonávali ochranné prvky smernice 2009/52/ES a zabezpečili dostupné a účinné mechanizmy podávania sťažností, ktoré umožnia účinne vymáhať splatné mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22. (3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0176. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0194. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0180. (7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0033. (8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0337. (9) Ú. v. EÚ L 185, 11.7.2019, s. 44. (10) Prijaté texty, P8_TA(2019)0202. (11) Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32. (13) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10163468/3-16102019-CP-EN.pdf/edc3178f-ae3e-9973-f147-b839ee522578 (14) https://www.feantsa.org/public/user/Resources/resources/Rapport_Europe_2020_GB.pdf (15) Eurofound (2018), Upward convergence in the EU: Concepts, measurements and indicators (Vzostupná konvergencia v EÚ: Koncepcie, merania a ukazovatele), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg. Eurofound (2017), Sixth European Working Conditions Survey (Šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok) – Prehľad (aktualizácia z roku 2017), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg. (16) Štatistika nezamestnanosti: Eurostat, júl 2020 (17) European Economic Forecast, Autumn 2020, European Commission, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/ip136_en.pdf (18) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9). (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).