Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej články 2 a 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 16, 67, 70-72, 75, 82-87 a 88,

–  so zreteľom na Chartu základných práv EÚ, najmä na jej články 6, 7, 8, 11, 14, 21 a 24,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (COM(2020)0607),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o akčnom pláne EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0608),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o protidrogovom programe a akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025 (COM(2020)0606),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom A Counter-Terrorism Agenda for the EU: Anticipate, Prevent, Protect, Respond (Program EÚ v oblasti boja proti terorizmu: predvídať, predchádzať, chrániť, reagovať) (COM(2020)0795),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – akčnom pláne Komisie a ďalšom nedávnom vývoji(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o zisteniach a odporúčaniach Osobitného výboru pre terorizmus(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protestoch proti rasizmu po smrti Georgea Floyda(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(6),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) zo 6. októbra 2020 v spojených veciach C-511/18, C-512/18 a C-520/18 La Quadrature du Net a i., C-512/18 French Data Network a i. a C-520/18 Ordre des barreaux francophones et germanophone a i.,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora o hromadnom sledovaní a uchovávaní údajov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Európa, ktorá chráni: iniciatíva s cieľom rozšíriť právomoci Európskej prokuratúry na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti (COM(2018)0641),

–  so zreteľom na nedávne správy Europolu(7),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

A.  keďže bezpečnostná politika Únie musí naďalej vychádzať z hodnôt, na ktorých bola EÚ založená a ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ vrátane zásad demokracie, jednotlivých slobôd a právneho štátu, ako aj v Charte základných práv; keďže právo na bezpečnosť stanovené v článku 6 charty sa vzťahuje na bezpečnosť pred neprimeraným zatýkaním, prehliadkami a inými zásahmi štátu; keďže európsky projekt je založený na myšlienke otvorenej spoločnosti; keďže akékoľvek obmedzenie vykonávania týchto práv a slobôd musí umožňovať zákon, pričom sa musí dodržiavať podstata týchto práv a slobôd; keďže v súlade so zásadou proporcionality sa obmedzenia môžu uplatňovať len v prípade, ak sú nevyhnutné a skutočne napĺňajú ciele všeobecného záujmu, ktoré uznáva Únia, alebo potrebu chrániť práva a slobody iných;

B.  keďže nová stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu by mala poskytnúť vhodné reakcie umožňujúce účinné riešenie existujúcich a vznikajúcich výziev v rýchlo sa meniacom európskom prostredí bezpečnostných hrozieb; keďže Komisia označila za hlavné výzvy počítačovú kriminalitu vrátane krádeže totožnosti, kybernetickú bezpečnosť, hybridné hrozby, dezinformácie, teroristické útoky a organizovanú trestnú činnosť, ako je obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie so strelnými zbraňami, obchodovanie s drogami a finančná, hospodárska a environmentálna trestná činnosť;

C.  keďže v roku 2019 došlo k zníženiu počtu teroristických útokov v EÚ, ale EÚ nedávno zažila nové teroristické útoky; keďže viaceré útoky spáchané pravicovými extrémistami neboli oficiálne uznané za teroristické útoky(8); keďže hrozba džihádistického terorizmu je naďalej vysoká a keďže v posledných rokoch narastá hrozba pravicového terorizmu; keďže v niektorých členských štátoch sa naďalej prejavuje hrozba ľavicového terorizmu; keďže terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch je nutné odsúdiť a riešiť; keďže internet je jedným z najčastejšie využívaných nástrojov, ktoré teroristické organizácie využívajú na šírenie teroristického obsahu(9), nábor nových členov a podnecovanie násilia;

D.  keďže podľa správy Komisie uverejnenej 30. septembra 2020(10) boli vo väčšine členských štátov zaznamenané veľké nedostatky vo vykonávaní smernice (EÚ) 2017/541(11);

E.  keďže v Európe sa naďalej objavujú nové formy organizovanej trestnej činnosti zamerané na využívanie meniacich sa zraniteľných miest spoločnosti a väčšina organizovaných zločineckých skupín sa zapája do viacerých druhov trestnej činnosti; keďže zisky organizovaných zločineckých skupín v EÚ sa odhadujú na 110 miliárd EUR ročne, ale len približne 1 % týchto ziskov sa skonfiškuje(12); keďže existuje silné prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a korupciou;

F.  keďže v roku 2019 začala Komisia postup v prípade nesplnenia povinnosti proti 23 členským štátom za nedodržiavanie smernice 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii(13); keďže členské štáty dosiahli pri vykonávaní smernice pokrok, pretrvávajú však problémy, najmä pokiaľ ide o prevenciu, trestné právo, ale aj ochranu, podporu a pomoc obetiam; keďže sexuálny nátlak a vydieranie detí online, ako aj sexuálne vykorisťovanie na základe explicitného materiálu vytvoreného samotnými deťmi uľahčuje rozšírená dostupnosť elektronických zariadení; keďže čoraz väčší počet detí a tínedžerov sa stáva obeťou online groomingu;

G.  keďže sexuálne vykorisťovanie je naďalej najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi v EÚ, avšak vo viacerých členských štátoch bol zaznamenaný nárast obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania(14); keďže počet odsúdení a trestných stíhaní zostáva v porovnaní s nahláseným počtom obetí nízky; keďže digitálne technológie, sociálne médiá a internetové služby sú hlavnými nástrojmi, ktoré sa používajú na nábor obetí obchodovania s ľuďmi;

H.  keďže podľa správ Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a Europolu má trh s nelegálnymi drogami v EÚ, ktorý je čoraz zložitejší, prispôsobivejší a inovatívnejší, odhadovanú maloobchodnú hodnotu približne 30 miliárd EUR ročne a obchodovanie s nelegálnymi drogami predstavuje hlavný zdroj príjmov pre skupiny organizovaného zločinu, ktoré môžu mať väzby na iné nezákonné činnosti a terorizmus; keďže nezákonné obchodovanie s drogami sa stáva hnacou silou rastúceho násilia a korupcie a môže mať ďalekosiahle negatívne vplyvy na spoločnosť; keďže sa zdá, že úmrtia súvisiace s drogami v Európe dosahujú stabilnú mieru viac ako 9 000 obetí ročne(15) a keďže užívanie drog zostáva dôležitým problémom v oblasti verejného zdravia;

I.  keďže Europol v roku 2019 naďalej zabezpečoval pre členské štáty operačnú analýzu a spracovanie príspevkov, ako aj aktívnu podporu pri ostro sledovaných vyšetrovaniach v troch oblastiach, ktoré predstavujú sústavnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Únie, a to v oblasti počítačovej kriminality, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;

J.  keďže v roku 2019 mala prümská sieť vo všetkých databázach členských štátov k dispozícii na porovnanie viac ako 9,2 milióna profilov DNA, pričom v tomto roku sa uskutočnilo viac ako 2,2 milióna prípadov vyhľadávania DNA; keďže navyše v roku 2019 bolo zaznamenaných takmer 400 000 prípadov vyhľadávania odtlačkov prstov, čo prinieslo 10 000 overených pozitívnych lustrácií a viac ako 16 miliónov prípadov vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel(16);

K.  keďže justičná spolupráca v trestných veciach jedným zo základov priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie a je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí; keďže vzájomné uznávanie musí byť založené na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi; keďže vyšetrovanie mnohých trestných činov si vyžaduje elektronicky uchovávané dôkazy (tzv. elektronické dôkazy); keďže príslušné orgány často čelia pri získavaní príslušných údajov od poskytovateľov služieb v cezhraničných vyšetrovaniach praktickým ťažkostiam z dôvodu neúčinnosti existujúcich nástrojov, ako sú dohody o vzájomnej právnej pomoci a európsky vyšetrovací príkaz; keďže existujúce postupy môžu byť zdĺhavé, a kým sa žiadosť dostane k poskytovateľovi služieb, sú príslušné údaje často dovtedy vymazané; keďže spoluzákonodarcovia v súčasnosti rokujú o legislatívnom balíku týkajúcom sa elektronických dôkazov;

L.  keďže vykonávanie smernice o procesných zárukách(17), ktorej účelom je zabezpečiť spravodlivosť trestných konaní, nie je uspokojivé, čo má škodlivý vplyv na vzájomnú dôveru a spoluprácu medzi súdnymi orgánmi;

M.  keďže Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že plošné uchovávanie údajov a hromadné sledovanie elektronickej komunikácie alebo cestovných údajov nie je v súlade s Chartou základných práv; keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v spojených veciach C-511/18, C-512/18 a C520/18 potvrdil judikatúru vo veci spoločnosti Tele2, pričom dospel k záveru, že povolené je len cielené uchovávanie údajov obmedzené na konkrétne osoby alebo určitú zemepisnú oblasť; keďže však Súdny dvor uviedol, že v prípade IP adries pridelených zdroju komunikácie je pod podmienkou prísnych záruk možné ich všeobecné a nediferencované uchovávanie na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť;

N.  keďže vykonávanie smernice o právach obetí(18) zatiaľ nie je dostatočné, najmä z dôvodu neúplnej a/alebo nesprávnej transpozície(19);

O.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 výrazne zvýšila výskyt niektorých trestných činov, napríklad výroby a distribúcie detskej pornografie online, pričom v príslušných správach sa odhaduje, že výskyt takéhoto materiálu sa v niektorých členských štátoch zvýšil až o 25 %; keďže 70 % až 85 % detí, ktoré zažili zneužívanie, pozná svojho zneužívateľa a prevažná väčšina je obeťou ľudí, ktorým dôverujú; keďže hlásenia o domácom násilí, najmä násilí na ženách a deťoch, v tomto období značne vzrástli; keďže sa ukázalo, že pandémia má značný vplyv na prostredie závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu v celej Európe v oblastiach, ako sú počítačová kriminalita, falšovanie tovaru, podvody a organizovaná majetková trestná činnosť(20); keďže kríza spôsobuje oneskorenia a bráni prístupu k spravodlivosti, pomoci a podpore a vedie k zhoršovaniu väzobných podmienok; keďže kríza zhoršila situáciu migrantov, čím sa stali zraniteľnejšími voči zneužívaniu zo strany zločincov, a spôsobila presun trás prevádzačov;

1.  víta zverejnenie novej stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu a zdôrazňuje, že treba v tejto oblasti účinne vykonávať a hodnotiť existujúce právne predpisy EÚ v tejto oblasti; súhlasí s Komisiou, že tam, kde boli zistené nedostatky v regulačnom a presadzovacom rámci, sú potrebné následné opatrenia vo forme legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív; okrem toho zdôrazňuje, že opatrenia v rámci stratégie pre bezpečnostnú úniu musia byť dostatočne pružné, aby umožňovali reagovať na ustavične sa meniace okolnosti a zmeny spôsobov fungovania zločineckých organizácií;

2.  zdôrazňuje, že ku každému novému legislatívnemu návrhu musí byť pripojené dôkladné a komplexné posúdenie vplyvu vrátane vplyvu na základné práva a rizika diskriminácie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) pri hodnotení dodržiavania základných práv;

3.  zdôrazňuje, že terorizmus sa bez ohľadu na svoju povahu zameriava na ohrozovanie demokratických spoločností v Európe a zameriava sa na európske hodnoty; vyjadruje poľutovanie nad mnohými obeťami najmä džihádistických útokov a pravicového extrémizmu za posledné roky; zdôrazňuje dôležitú prácu orgánov presadzovania práva, ktoré pomohli zmariť mnohé útoky; konštatuje však, že teroristická hrozba v EÚ je naďalej vysoká; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné a rýchle vykonávanie smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu vo všetkých členských štátoch; víta nový program EÚ na boj proti terorizmu, ktorý Komisia predložila 9. decembra 2020 a ktorý podporuje spoločný prístup založený na existujúcej práci a nových v ňom ohlásených iniciatívach zameraných na predvídanie, prevenciu, ochranu a reakciu na teroristické hrozby vychádzajúce z rôznych faktorov, napríklad faktorov uvedených v správe Europolu TE-SAT 2020; je presvedčený, že opatrenia a kroky zahrnuté v programe, najmä tie, ktoré sa týkajú koordinácie, intenzívnejšej spolupráce na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, financovania terorizmu, boja proti radikalizácii offline a online, prevencie a vzdelávania, boja proti nenávistným prejavom, rasizmu a neznášanlivosti a ochrany, pomoci a podpory obetiam terorizmu, v budúcnosti prispejú k účinnejšiemu boju proti hrozbe, ktorú predstavuje terorizmus;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali holistický prístup k prevencii radikalizácie a k boju proti nej, v rámci ktorého sa budú spájať bezpečnostné, vzdelávacie, sociálne, kultúrne a antidiskriminačné politiky so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), občianskych komunitných iniciatív a občianskej komunitnej práce, vypracovania politík zameraných na komunitu, integrácie jazykov a hodnôt a celoživotného vzdelávania; opakuje svoju výzvu Komisii, aby na tento účel účinnejšie využívala finančné prostriedky EÚ a vypracovala metodiky na posudzovanie účinnosti programov;

5.  zdôrazňuje, že vzdelávanie vrátane rozvoja zručností v oblasti kritického myslenia, digitálnych a online bezpečnostných zručností má zásadný význam pre strednodobú a dlhodobú prevenciu a je kľúčový na zníženie radikalizácie a iných faktorov, ktoré vedú k trestnej činnosti;

6.  pripomína, že prítomnosť teroristického obsahu na internete síce nie je jediným faktorom, ale je katalyzátorom radikalizácie jednotlivcov a mladých ľudí, z ktorých niektorí spáchali teroristické trestné činy vymedzené v smernici (EÚ) 2017/541; domnieva sa, že na riešenie základných príčin radikalizácie má rozhodujúci význam boj proti sociálnym nerovnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene identifikovať a úplne odstrániť teroristický obsah na internete na základe jasných právnych ustanovení vrátane ľudskej kontroly a primeraných a spoľahlivých záruk na zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv a ústavných noriem; zdôrazňuje, že hoci sa v tejto súvislosti dosiahol určitý pokrok, spoločnosti sa musia oveľa viac zapájať do tohto procesu; požaduje zriadenie transparentných mechanizmov, ktoré umožnia rýchlu identifikáciu a nahlasovanie teroristického obsahu na internete, a to, aby občania mohli nahlásiť takýto obsah; domnieva sa, že návrh nariadenia o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu na internete(21), na ktorom sa Európsky parlament a Rada nedávno dohodli, je v tejto súvislosti dôležitým nástrojom a požaduje, aby sa nariadenie hneď od vstupu do platnosti v plnom rozsahu vykonávalo; zdôrazňuje potrebu posilniť spôsobilosti jednotky EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu (EU IRU);

7.  pripomína, že sloboda náboženského vyznania a sloboda prejavu sú základné práva zakotvené v článkoch 10 a 11 Charty základných práv; v súvislosti s nedávnymi nábožensky motivovanými teroristickými útokmi vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali tieto základné práva;

8.  víta program boja proti organizovanej trestnej činnosti, ktorý oznámila Komisia; opakuje svoje predchádzajúce výzvy na revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu(22) a potrebu stanoviť spoločné vymedzenie pojmu organizovaná trestná činnosť; domnieva sa, že táto spoločná definícia by mala zohľadňovať aj využívanie násilia, korupcie alebo zastrašovania zločineckými skupinami na získanie kontroly nad hospodárskou činnosťou alebo verejným obstarávaním alebo na ovplyvnenie demokratických procesov; domnieva sa, že organizované zločinecké skupiny možno efektívnejšie odstrániť prostredníctvom pozbavenia ziskov z trestnej činnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení týkajúcich sa zmrazovania a konfiškácie majetku vrátane majetku, ktorý nie je založený na predchádzajúcom odsúdení, a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií; zdôrazňuje, že by sa nemali prehliadať ani nové formy trestnej činnosti, ako sú trestné činy proti životnému prostrediu, organizovaná majetková trestná činnosť alebo nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi, keďže často poskytujú financovanie iných trestných činností;

9.  víta oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré vytvára priestor na ďalšie zlepšenia v oblasti reakcie EÚ na takéto trestné činy, najmä pri presadzovaní a vykonávaní existujúcich právnych predpisov; opakovane zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva v rámci EÚ, a najmä finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, a to i prostredníctvom siete FIU.net; domnieva sa, že súčasné modely spolupráce v oblasti bezpečnosti, ako je Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), by sa mali väčšmi zviditeľniť; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri veľmi potrebných reformách Finančnej akčnej skupiny (FATF); domnieva sa, že je potrebné dôkladne preskúmať a v prípade potreby revidovať smernicu o praní špinavých peňazí;

10.  opakuje svoju výzvu inštitúciám EÚ a členským štátom, aby rázne bojovali proti systémovej korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti nej a jej trestanie, ako aj na boj proti podvodom, a aby takisto pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje každoročné monitorovanie a podávanie správ v oblasti boja proti korupcii, ktoré by sa malo týkať všetkých členských štátov a inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ; zdôrazňuje preto, že finančné prostriedky EÚ v rámci nového VFR a plánu obnovy sa musia účinne ochrániť pred ich využívaním na korupciu a podvody zo strany organizovaných zločineckých skupín;

11.  pripomína, že členské štáty so systémami udeľovania pobytu a občianstva investorom často uľahčujú korupciu a pranie špinavých peňazí, čím vnášajú do Únie bezpečnostné riziká; víta postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré v tejto súvislosti začala Komisia(23) ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby v plnej miere využila svoje právo na legislatívnu iniciatívu a predložila legislatívny návrh na zákaz alebo reguláciu týchto systémov;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni zamerané na riešenie vyvíjajúceho sa javu sexuálneho zneužívania detí online a offline vrátane opatrení na predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí, jeho odhaľovanie a nahlasovanie, a takisto odstrániť detskú pornografiu z internetu a posilniť vyšetrovanie a stíhanie súvisiacich trestných činov; berie na vedomie oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí; ďalej berie na vedomie zámer Komisie predložiť nový komplexný legislatívny návrh, ktorým sa od poskytovateľov služieb vyžaduje, aby do júna 2021 odhaľovali a nahlasovali sexuálne zneužívanie detí online; očakáva, že tento návrh bude v plnom súlade so základnými právami a bude doplnený o dôkladné posúdenie vplyvu;

13.  zdôrazňuje, že tieto opatrenia musí dopĺňať kampaň zameraná na zvyšovanie informovanosti verejnosti vytvorená v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí , ktoré vzdelávajú detí, ich rodičov a učiteľov o rizikách online priestoru; vyzýva na lepšiu ochranu detí vrátane ich osobných údajov a súkromia na internete a žiada členské štáty, aby podporovali súčasné siete a kampane aktívne v tejto oblasti;

14.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali smernicu 2011/93/EÚ a aby bezodkladne zabezpečili primerané ľudské a finančné zdroje na jej plné uplatňovanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v trestnom zákonníku sa v niekoľkých členských štátoch stanovujú veľmi nízke sankcie za účasť na sexuálnych praktikách s dieťaťom, ktoré nepredstavujú účinný odrádzajúci prostriedok(24); vyzýva členské štáty, aby prehodnotili tieto sankcie a vykonali potrebné legislatívne zmeny s cieľom urýchlene zosúladiť svoje právne predpisy s ustanoveniami smernice 2011/93/EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné posilniť túto smernicu začlenením ustanovení týkajúcich sa ochrany obetí, ich podpory a prevencie týchto trestných činov;

15.  pripomína Komisii svoju výzvu na vymenovanie zástupcu EÚ pre práva detí, ktorý by mal vystupovať ako styčná osoba pre všetky záležitosti a oblasti politiky EÚ týkajúce sa detí; víta rozhodnutie Komisie zahrnúť do stratégie EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí z 24. júla 2020 vytvorenie európskeho centra na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ako Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení z 26. novembra 2019 o právach detí ako ústredný bod európskeho koordinovaného a mnohostranného prístupu zahŕňajúceho presadzovanie práva, prevenciu a pomoc obetiam sexuálneho zneužívania detí;

16.  zdôrazňuje, že šifrovanie medzi koncovými zariadeniami prispieva k ochrane občanov vrátane ochrany detí na internete, prispieva k bezpečnosti informačných systémov a že má nezastupiteľný význam okrem iného aj pre investigatívnych novinárov a oznamovateľov, ktorí si želajú podať správu o protiprávnom konaní; poukazuje na to, že tzv. zadné dvierka môžu vážne ohroziť silu a účinnosť šifrovania, čo môžu zneužiť páchatelia trestných činov a vonkajšie štátne subjekty z krajín mimo EÚ, ktoré sa snažia destabilizovať našu spoločnosť; poukazuje na skutočnosť, že zločinci sa rýchlo prispôsobujú novému vývoju a využívajú vznikajúce technológie na nezákonné účely; vyzýva preto členské štáty a Agentúru EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), aby orgánom presadzovania práva zabezpečili kvalitnú odbornú prípravu v príslušných oblastiach; žiada Komisiu, aby zhodnotila, či by sa dalo nájsť regulačné riešenie, ktoré umožní legálny a cielený prístup k potrebným údajom a zároveň dodrží základné práva;

17.  zdôrazňuje, že dezinformácie, najmä ak sa podporujú využívaním nových technológií, ako sú umelá inteligencia a tzv. deepfake, ktoré nasadzujú či už štátne alebo neštátne subjekty, môžu predstavovať hrozbu pre našu demokraciu a bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby z boja proti dezinformáciám urobila neoddeliteľný pilier našej stratégie pre bezpečnostnú úniu, a to aj pridelením primeraných finančných prostriedkov; berie na vedomie európsky akčný plán pre demokraciu, ktorý rieši problém dezinformácií ako potenciálnej hrozby pre vnútornú bezpečnosť; pripomína význam kampaní na zvyšovanie informovanosti s cieľom informovať občanov o tom, že sa používajú takéto dezinformačné techniky;

18.  uznáva, že boj proti hybridným hrozbám, ktorých cieľom je oslabovať sociálnu súdržnosť a podkopávať dôveru v inštitúcie, patrí spolu s posilnením odolnosti EÚ k dôležitým prvkom stratégie pre bezpečnostnú úniu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi a lepšej koordinácie na úrovni EÚ medzi všetkými aktérmi s cieľom čeliť týmto hrozbám; víta kľúčové opatrenia na boj proti hybridným hrozbám, ktoré stanovila Komisia, a zdôrazňuje potrebu začleniť hybridné aspekty do širšej tvorby politík;

19.  zdôrazňuje, že nové a vyvíjajúce sa technológie prenikajú do všetkých aspektov bezpečnosti a prinášajú nové výzvy a hrozby v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje význam zabezpečenej kritickej infraštruktúry vrátane digitálnej a komunikačnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby aktívne plánovala výskum, vývoj a zavádzanie nových technológií na zaistenie vnútornej bezpečnosti EÚ pri plnom rešpektovaní základných práv a európskych hodnôt; zdôrazňuje, že EÚ nesmie financovať technológie, ktoré porušujú základné práva;

20.  zdôrazňuje, že strategickou zložkou budúcej európskej bezpečnosti a kľúčovou zložkou európskej strategickej odolnosti je infraštruktúra 5G; vyzýva Komisiu, aby načrtla plán budovania európskej technológie 5G vrátane financovania jej rozvoja v Európe a plán postupného ukončenia využívania a nahradenia technológie 5G z tretích krajín, ktoré nedodržiavajú základné práva a európske hodnoty;

21.  poznamenáva, že organizované nezákonné prevádzačstvo je často prepojené s inými formami organizovanej trestnej činnosti; očakáva, že v akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu na roky 2021 – 2025 budú navrhnuté opatrenia na zlepšenie schopnosti predchádzať vzniku zločineckých sietí prevádzačov, identifikovať a vyšetrovať ich a viesť voči nim trestné stíhanie; zastáva názor, že akčný plán by sa mal zamerať na používanie platforiem sociálnych médií a platforiem online správ, ktoré využívajú prevádzači na propagáciu svojich služieb a získavanie zákazníkov; vyjadruje presvedčenie, že osobitná pozornosť by sa mala venovať maloletým osobám bez sprievodu, ktoré predstavujú veľmi zraniteľnú skupinu a čelia rôznym rizikám vrátane násilia, zneužívania a vykorisťovania na migračných trasách smerujúcich do EÚ aj v samotnej EÚ(25); berie na vedomie úlohu agentúr a subjektov EÚ, najmä centra Europolu pre boj proti prevádzačstvu (EMSC); vyzýva členské štáty, aby v súlade s usmerneniami Komisie do roku 2020 dodržiavali medzinárodné právo pri vybavovaní humanitárnej pomoci osobám v núdzi na mori;

22.  víta prijatie akčného plánu EÚ na roky 2020 – 2025 týkajúceho sa obchodovania so strelnými zbraňami vrátane vhodných ukazovateľov a ustanovení týkajúcich sa oznamovania, ktorý zahŕňa aj partnerské krajiny juhovýchodnej Európy (západný Balkán, Moldavsko a Ukrajina), pričom sa prehĺbi spolupráca s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky; víta zámer Komisie zaviesť systematický a harmonizovaný zber údajov o zaistených strelných zbraniach;

23.  vyzýva na urýchlené vykonanie prípravnej akcie, ktorú navrhol Európsky parlament a ktorá sa týka trvalého monitorovania temného webu na úrovni EÚ, a žiada členské štáty a Komisiu, aby preskúmali ďalšie kroky na prevenciu obchodovania so strelnými zbraňami na temnom webe;

24.  víta návrh Komisie potvrdiť záväzok Únie a členských štátov chrániť zdravie a bezpečnosť občanov pred hrozbami súvisiacimi s drogami prostredníctvom prijatia nového programu EÚ v oblasti drog na nasledujúcich päť rokov; domnieva sa, že Únia by mala vo svojej protidrogovej politike aj naďalej uplatňovať integrovaný, vyvážený, multidisciplinárny prístup založený na dôkazoch a ľudských právach a úzko ju koordinovať s vonkajšou činnosťou Únie; trvá na tom, že Únia by mala pri činnosti v oblasti nelegálnych drog venovať porovnateľnú pozornosť a porovnateľné zdroje strane ponuky aj strane dopytu tohto javu, a žiada, aby sa v akčnom pláne EÚ kládol väčší dôraz na rehabilitáciu a prevenciu, a to aj prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti zameraných najmä na deti a mladých ľudí;

25.  podporuje účasť občianskej spoločnosti a ďalších príslušných zainteresovaných strán na prebiehajúcich diskusiách o oznámení Komisie o protidrogovom programe a akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025; zastáva názor, že reakcie Únie a členských štátov na výzvy súvisiace s drogami by sa mali navrhovať za čo najširšej účasti dotknutých osôb vrátane užívateľov drog; žiada, aby sa mandát EMCDDA rozšíril na viaceré formy závislostí;

26.  berie na vedomie legislatívny návrh Komisie z 9. decembra 2020(26), ktorý má posilniť mandát Europolu v rámci jeho poslania a úloh stanovených v zmluve s cieľom umožniť mu lepšie plniť jeho úlohu centra pre výmenu informácií v oblasti presadzovania práva a pre spoluprácu v boji proti terorizmu a závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ a poskytnúť mu príslušné nástroje na účinnejšiu spoluprácu so všetkými príslušnými partnermi; zdôrazňuje, že tieto zmeny by mala sprevádzať posilnená politická zodpovednosť, ako aj posilnená súdna kontrola a parlamentná kontrola so silným zameraním na zodpovednosť, transparentnosť a dodržiavanie základných práv; zdôrazňuje, že pri revízii mandátu Europolu by mal jeho systém ochrany údajov plne zosúladiť s nariadením (EÚ) 2018/1725(27); žiada, aby sa predložilo hodnotenie súčasného právneho rámca pre mandát Europolu, ako sa stanovuje v článku 68 súčasného nariadenia o Europole;

27.  berie na vedomie možnú modernizáciu legislatívneho rámca prümských rozhodnutí; uznáva nedostatky a možnosti na zlepšenie, ktoré zistili rôzni odborníci a ktoré sa okrem iného pripisujú nedostatočnej kvalite údajov; pripomína potrebu verejne dostupných a presných údajov týkajúcich sa využitia prümských rozhodnutí a vyzýva Komisiu, aby zhromaždila takéto údaje zo všetkých zúčastnených členských štátov s cieľom riadne vyhodnotiť súčasný prümský rámec a umožniť jeho zmysluplnú demokratickú kontrolu; žiada, aby každý nový návrh obsahoval povinnosť členských štátov poskytovať tieto údaje Komisii, ktoré sa musia použiť na pravidelné a verejne dostupné revízne správy; ďalej žiada, aby k návrhu bolo pripojené dôkladné posúdenie vplyvu, ktoré by sa vzťahovalo na základné práva a ktoré by malo preukázať, či by automatická výmena údajov mala pridanú hodnotu, ako aj to, či sú potrebné ďalšie kategórie biometrických údajov; zdôrazňuje, že každé nové riešenie musí rešpektovať zásady nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj acquis EÚ v oblasti ochrany údajov, ako aj poskytovať spoľahlivé záruky v oblasti ochrany základných práv;

28.  zdôrazňuje, že smernica o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich (smernica o API)(28) prispela k účinnejšej kontrole hraníc a identifikácii osôb, ktoré predstavujú bezpečnostné hrozby; berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť novú verziu smernice o API, ktorá bude v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy a acquis v oblasti ochrany údajov; očakáva, že túto revíziu bude sprevádzať dôkladné posúdenie vplyvu, v ktorom sa zohľadnia dôsledky na základné práva;

29.  zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa dokončili dôležité legislatívne iniciatívy EÚ s cieľom odhaliť páchateľov trestnej činnosti na jej vonkajších hraniciach a zlepšiť efektívnosť policajnej spolupráce s cieľom prispieť k vysokej úrovni bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie; ďalej pripomína, že tieto iniciatívy zahŕňajú novú štruktúru informačných systémov EÚ a ich interoperabilitu a že pozornosť by sa teraz mala zamerať na ich včasné vykonávanie pri plnom dodržiavaní základných práv;

30.  zdôrazňuje, že nevyhnutnou súčasťou celého reťazca úsilia v oblasti bezpečnosti v Únii ako celku je dostatočná kapacita orgánov presadzovania práva v oblasti spracovania informácií; poukazuje na to, že nedostatočná kapacita v jednom alebo viacerých členských štátoch vážne oslabuje účinnosť bezpečnostných politík v EÚ; vyzýva Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej právomoci, s cieľom zabezpečiť primeranú kapacitu spracovania informácií v členských štátoch;

31.  uznáva prácu Eurojustu pri podpore a koordinácii práce vnútroštátnych justičných orgánov pri vyšetrovaní a stíhaní nadnárodnej trestnej činnosti; vyzýva na zintenzívnenie úsilia o podporu vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom účinného vykonávania smerníc o procesných plánoch, a na uľahčenie a urýchlenia výmeny informácií a komunikácie v rámci justičného sektora v Európskej únii; zdôrazňuje, že justičná spolupráca v trestných veciach zaostáva z hľadiska digitalizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli súdnym orgánom finančnú podporu na zabezpečenie primeraných analytických štandardov a vhodných digitálnych nástrojov na uľahčenie a urýchlenie ich spolupráce a na umožnenie bezpečnej výmeny informácií; víta oznámenie Komisie z 2. decembra 2020 o digitalizácii súdnictva v EÚ a návrh nariadenia o počítačovom komunikačnom systéme v cezhraničných občianskych a trestných konaniach (systém e-CODEX);

32.  zdôrazňuje, že by sa mala zlepšiť justičná spolupráca medzi členskými štátmi a vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a rozsudkov, a to aj prostredníctvom včasného a správneho vykonávania nástrojov justičnej spolupráce v trestných veciach; poukazuje na to, že istý vývoj situácie v oblasti právneho štátu vo viacerých členských štátoch mal vplyv na takúto výmenu a policajnú a justičnú spoluprácu vo všeobecnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzájomná dôvera sa opiera o spoločné chápanie hodnôt EÚ zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ vrátane právneho štátu, ktorého základnými prvkami sú nezávislé súdne systémy a boj proti korupcii;

33.  opakuje svoju výzvu na ďalšie kroky v oblasti zlepšenia odbornej prípravy orgánov presadzovania práva o stratégiách boja proti rasizmu a diskriminácii a v oblasti predchádzania rasovému a etnickému profilovaniu a násiliu, ako aj ich identifikácie a zákazu; vyzýva členské štáty, aby investovali do tejto oblasti a spolupracovali v tejto veci s agentúrou CEPOL a Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy; zdôrazňuje, že je naďalej potrebná odborná príprava týkajúca sa trendov radikalizácie, terorizmu a prania špinavých peňazí;

34.  víta zriadenie Európskej prokuratúry; žiada, aby sa zachovala jej nezávislosť a aby sa zabezpečilo jej účinné fungovanie vo vnútroštátnych súdnych konaniach; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa Komisia dopustila značného opomenutia tým, že nezohľadnila úlohu Európskej prokuratúry pri posilňovaní našej bezpečnostnej únie: vyzýva na posúdenie možného rozšírenia mandátu Európskej prokuratúry v súlade s článkom 83 ZFEÚ, keď bude Európska prokuratúra plne funkčná;

35.  vyzýva členské štáty, aby zaistili plné a správne vykonávanie smernice o právach obetí aj ďalších predpisov EÚ týkajúcich sa práv obetí; víta prijatie stratégie v oblasti práv obetí a vytvorenie funkcie koordinátora Komisie pre práva obetí; opakuje svoju výzvu, aby sa osobitná pozornosť venovala zraniteľným obetiam, a na ich prípadné odškodnenie, ktoré sa vyplatí zo zaisteného a skonfiškovaného majetku a výnosov z trestnej činnosti; opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečilo udržateľné financovanie služieb na podporu obetí;

36.  pripomína potrebu účinnej ochrany a pomoci pre zraniteľné obete obchodovania s ľuďmi vrátane ich opätovného začlenenia do spoločnosti pri venovaní osobitnej starostlivosti maloletým osobám bez sprievodu; zdôrazňuje, že je potrebná odborná príprava pracovníkov orgánov presadzovania práva v oblasti psychologických aspektov obchodovania s ľuďmi a v oblasti rodovo citlivého prístupu, ako aj ohľaduplného prístupu k deťom s uplatňovaním antidiskriminačných právnych predpisov;

37.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je kľúčovým aspektom boja proti radikalizácii, znižovania domáceho násilia a predchádzania sexuálnemu zneužívaniu a zneužívaniu detí; vyzýva Komisiu, aby zahrnula opatrenia na podporu rodovej rovnosti ako dôležitej preventívnej zložky svojej bezpečnostnej stratégie, a vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia identifikovať násilie páchané na ženách a dievčatách (a iné formy rodovo motivovaného násilia) ako jednu z oblastí trestnej činnosti vymedzených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili boj proti domácemu násiliu poskytovaním podporných služieb, zriadením špecializovaných jednotiek presadzovania práva a stíhaním týchto trestných činov; žiada Komisiu a členské štáty, aby poskytli aktualizované údaje o tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor;

38.  vyjadruje poľutovanie nad systematickým nedostatkom úplného a včasného vykonávania bezpečnostných opatrení EÚ členskými štátmi; domnieva sa, že bezpečnostné opatrenia sa musia vykonávať nielen v zmysle litery zákona, ale aj jeho ducha; poznamenáva, že ak sa bezpečnostné opatrenia systematicky nevykonávajú v plnom rozsahu a včas, hrozí, že budú neúčinné, nemusia viesť k väčšej bezpečnosti, a preto už nespĺňajú požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality; vyzýva Komisiu, aby začínala postupy v prípade nesplnenia povinnosti ihneď po uplynutí lehoty na transpozíciu alebo po zistení nesplnenia povinnosti;

39.  zdôrazňuje význam dôkazov o účinnosti súčasných bezpečnostných opatrení EÚ; poukazuje na to, že rozsah, v akom možno obmedzenie základných práv považovať za nevyhnutné a primerané, závisí od účinnosti týchto politík, čo dokazujú verejne dostupné kvantitatívne aj kvalitatívne dôkazy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia doteraz sprístupnila len nepodložené dôkazy o bezpečnostných opatreniach, ale žiadne kvantitatívne dôkazy;

40.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala súčasné bezpečnostné politiky a dohody a aby ich v prípade potreby zosúladila s judikatúrou Súdneho dvora EÚ; zastáva názor, že dohody o záznamoch o cestujúcich (PNR) s USA a Austráliou sa musia urýchlene upraviť, aby boli v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, a domnieva sa, že odmietnutie Komisie konať v súlade s touto judikatúrou je vážnym opomenutím;

41.  je znepokojený outsourcingom niektorých činností z orgánov presadzovania práva do súkromného sektora a požaduje lepší dohľad nad akoukoľvek spoluprácou medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti bezpečnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou prideľovania finančných prostriedkov EÚ súkromným spoločnostiam, ktoré vytvárajú bezpečnostné systémy alebo ich časti;

42.  je hlboko znepokojený nedostatkom zdrojov pridelených niektorým agentúram EÚ pôsobiacim v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na to, aby mohli v plnej miere plniť svoj mandát; žiada riadne financovanie a personálne obsadenie agentúr a orgánov EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, aby EÚ mohla plniť stratégiu pre bezpečnostnú úniu;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0022. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0204. (3) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 42. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0021. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0173. (6) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066. (7) Správa EÚ o situácii a trendoch v oblasti terorizmu (TE-SAT) 2020, uverejnená 23. júna 2020; Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z roku 2020, uverejnené 5. októbra 2020; Využívanie izolácie: páchatelia a obete online sexuálneho zneužívania detí počas pandémie COVID-19, uverejnené 19. júna 2020. (8) Europol TE‑SAT 2020, s. 66. (9) Europol TE‑SAT 2020, s. 24. (10) Správa Komisie z 30. septembra 2020 na základe článku 29 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu (COM(2020)0619). (11) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6. (12) Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu, s. 19. (13) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1. (14) Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k tretej správe Európskej komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, s. 3 (SWD(2020)0226). (15) EMCDDA, Európska správa o stave drogovej problematiky 2020: Trendy a vývoj, september 2020, s. 66. (16) Deloitte Consulting & Advisory CVBA, Study on the Feasibility of Improving Information Exchange under Prüm Decisions (Štúdia o uskutočniteľnosti zlepšenia výmeny informácií podľa prümských rozhodnutí ), máj 2020, s. 7. (17) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1. (18) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (19) Správa Komisie z 11. mája 2020 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, s. 9 (COM(2020)0188). (20) Europolu, How COVID-19-related crime infected Europe during 2020 (Ako trestná činnosť súvisiaca s pandémiou COVID-19 infikovala v roku 2020 Európu), 12. novembra 2020. (21) COM(2018)0640. (22) Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42. (23) Konania o nesplnení povinnosti proti Cypru a Malte z 20. októbra 2020 týkajúce sa ich systémov udeľovania občianstva investorom, ktoré sa tiež označujú ako „zlaté pasy“. (24) Správa Komisie zo 16. decembra 2016 posudzujúca rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, s. 8 (COM(2016)0871). (25) Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (Europol) – 4. výročná správa o činnosti – 2020. (26) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o spoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracovanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov a úlohu Europolu v oblasti výskumu a inovácií (COM(2020)0796). (27) Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39. (28) Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24).