Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 8, 10, 19, článok 153 ods. 1 písm. i) a články 157 a 236 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (antidiskriminačná smernica) (COM(2008)0426), ktorý predložila Komisia 2. júla 2008,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614), ktorý Komisia predložila 14. marca 2012,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protestoch proti rasizmu po smrti Georgea Floyda(5),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2020, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), uverejnený 28. októbra 2020,

–  so zreteľom na správu EIGE z 19. novembra 2020 o rodovej nerovnosti v oblasti starostlivosti a odmeňovaní v EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú‑rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–  so zreteľom na závery Rady z 2. decembra 2020 o riešení rozdielu v odmeňovaní žien a mužov,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 9 a 15,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja dohodnuté v roku 2015, najmä na ciele 5 a 8,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – Ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (COM(2020)0620),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv EÚ a malo by byť plne rešpektované;

B.  keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, podľa ktorej by sa mala Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami;

C.  keďže diskriminácia na základe rodu a rodovej identity sa často spája s diskrimináciou na inom základe, ako sú rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo akékoľvek iné presvedčenie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia, čo vedie k dvojitej a viacnásobnej diskriminácii; keďže horizontálne, prierezové hľadisko a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v politikách EÚ sú nevyhnutné na dosiahnutie rodovej rovnosti a rovnosti vo všeobecnosti;

D.  keďže v každej politike rodovej rovnosti je nevyhnutná horizontálna prierezová perspektíva, aby bolo možné rozpoznať a riešiť tieto početné hrozby diskriminácie; keďže v politikách EÚ sa doteraz neuplatnil prierezový prístup a väčšinou sa zameriavajú na individuálny rozmer diskriminácie, čo nerieši jej inštitucionálny, štrukturálny a historický rozmer; keďže prierezová analýza nám nielen umožňuje pochopiť štrukturálne prekážky, ale poskytuje aj dôkazy, na základe ktorých možno stanoviť referenčné kritériá a riadiť smerovanie k strategickým a účinným politikám proti systémovej diskriminácii, vylúčeniu a rodovým nerovnostiam;

E.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi podľa indexu rodovej rovnosti EIGE za rok 2020 nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnej krajine EÚ; keďže pokrok EÚ v oblasti rodovej rovnosti je stále pomalý, pričom sa index zlepšuje v priemere o jeden bod každé dva roky; keďže týmto tempom bude trvať viac ako 60 rokov, kým EÚ dosiahne rodovú rovnosť;

F.  keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách predstavuje diskrimináciu a porušovanie ľudských práv zakorenené v rodovej nerovnosti, ktorú pomáha udržiavať a posilňovať; keďže rodovo motivované násilie je jednou z najväčších prekážok dosiahnutia rodovej rovnosti; keďže z prieskumu Agentúry pre základné práva z roku 2014 vyplynulo, že každá tretia žena zažila od veku 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie, že 55 % žien čelilo jednej alebo viacerým formám sexuálneho obťažovania a že v priemere jedna žena zomrie každého dva a pol dňa v dôsledku domáceho násilia; keďže život bez násilia je predpokladom rovnosti; keďže v EÚ je každoročne spáchaných približne 3 500 vrážd žien spojených s domácim násilím;(6) keďže údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti a údaje zohľadňujúce rodové aspekty porovnateľnej povahy sú nevyhnutné na to, aby sa zohľadnil celkový rozsah rodovo motivovaného násilia, zviditeľnili nerovnosti a vytvorili cielené politiky; keďže v rôznych oblastiach politík EÚ a členských štátov stále chýbajú údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti a údaje zohľadňujúce rodové aspekty;

G.  keďže podľa najnovších údajov Komisie je rozdiel v hodinovej mzde žien a mužov v EÚ 16 %, hoci v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši; keďže pri zohľadnení miery zamestnanosti a celkovej účasti na trhu práce sa rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zvýši na 40 %; keďže situácia je ešte horšia pri odchode žien do dôchodku, pretože ich dôchodky majú približne o 37 % nižšiu hodnotu než dôchodky mužov, okrem iného v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže miera zamestnanosti v EÚ, ktorá sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, bola v roku 2018 stále vyššia u mužov (79 %) ako u žien (66,4 %); keďže 31,3 % zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov v EÚ pracovalo v roku 2018 na čiastočný úväzok v porovnaní s 8,7 % mužov; keďže ženy sú nadmerne zastúpené v neformálnom hospodárstve, nedobrovoľnej práci na čiastočný pracovný čas a na neistých a zle platených pracovných miestach;

H.  keďže neplatenú opatrovateľskú a domácu prácu vykonávajú prevažne ženy, čo má vplyv na rozdiely v pracovnom a kariérnom postupe a prispieva k rozdielom v zamestnanosti, odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov; keďže z odhadov vyplýva, že v odvetví opatrovateľstva 80 % služieb poskytujú neformálne opatrujúce osoby, ktorými sú prevažne ženy (75 %) vrátane migrantiek;

I.  keďže ženy sú preto stále nedostatočne zastúpené a sú vystavené rôznym formám diskriminácie na trhu práce a keďže cieľom je poskytnúť ženám rovnaké príležitosti na pracovisku, aké majú muži, v záujme zmenšenia týchto rozdielov;

J.  keďže podľa oznámenia Komisie zo 14. januára 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014) je zlepšenie starostlivosti o deti a služieb dlhodobej starostlivosti spôsobom ako zabezpečiť, aby sa opatrovateľské povinnosti rozdelili rovnomernejšie medzi ženy a mužov, s cieľom uľahčiť ženám účasť na trhu práce za rovnakých podmienok, aké majú muži.

K.  keďže v mnohých oblastiach pretrvávajú rodové rozdiely a štrukturálne prekážky, ktoré obmedzujú ženy a mužov na ich tradičné úlohy a zabraňujú ženám plne využívať ich základné právo na rovnosť v zamestnaní, práci a odmeňovaní;

L.  keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách, a to aj v hospodárskom sektore, a rodová parita vo volených orgánoch ani zďaleka nie je dosiahnutá; keďže podľa EIGE tvoria ženy menej ako tretinu všetkých poslancov v EÚ; keďže väčšina rozhodovacích orgánov nemá odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti;

M.  keďže stereotypné názory na rodové úlohy prispievajú k rodovej nerovnosti a k pretrvávaniu rodovo motivovaného násilia; keďže je v záujme spoločnosti ako celku bojovať proti rodovej nerovnosti a keďže účasť mužov na boji proti rodovej nerovnosti a rodovo motivovanému násiliu je kľúčová;

N.  keďže prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a sexuálnym a reprodukčným právam je nevyhnutný na dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže odopieranie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je formou rodovo motivovaného násilia; keďže Európsky parlament sa problematikou sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv zaoberal vo svojom novoprijatom programe EU4Health s cieľom zabezpečiť včasný prístup k tovaru, ktorý je potrebný na bezpečné poskytovanie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

O.  keďže sa v rámci EÚ dosiahol pozitívny pokrok, stále však existuje priestor na zlepšenie, keďže sa objavujú výrazné negatívne postoje proti rodovej rovnosti a právam žien, a to aj v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; keďže regresiu v tejto oblasti treba riešiť a rodovú rovnosť a práva žien chrániť na najvyššej politickej úrovni;

P.  keďže pandémia COVID-19 má neúmerný vplyv na ženy a dievčatá v dôsledku existujúcich nerovností, ktoré okrem iného vedú k exponenciálnemu nárastu rodovo motivovaného násilia a k zvýšeniu podielu odchodu z trhu práce; keďže je nevyhnutné začleniť rodové hľadisko do všetkých fáz reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19;

Q.  keďže ženy zastávajú najneistejšie pracovné miesta v našej spoločnosti a sú najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19 v dôsledku čiastočnej nezamestnanosti, rizika straty zamestnania a nútenej práce na diaľku z dôvodu nedostatku služieb starostlivosti o deti; keďže pätina žien v EÚ už bola ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením(7); keďže ženy tvoria 85 % rodín s jedným rodičom, ktoré sú ešte viac ohrozené neistotou a rastúcou chudobou; keďže sa očakáva, že v nadchádzajúcich mesiacoch do chudoby upadne 500 miliónov ľudí(8) na svete, z ktorých väčšina sú ženy; keďže chudoba a sociálne vylúčenie majú štrukturálne príčiny, ktoré treba odstrániť a napraviť, najmä politikami v oblasti zamestnanosti, bývania, mobility a prístupu k verejným službám;

R.  keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala význam integrácie EÚ a posilnenia spolupráce a dialógu medzi členskými štátmi, výmeny riešení a vykonávania opatrení na úrovni EÚ a koordinovaných reakcií, a to aj v oblasti rodovej rovnosti;

S.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti bude po dohode medzi Európskym parlamentom a Radou po prvýkrát horizontálnou prioritou vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a malo by ho sprevádzať posúdenie vplyvu každého legislatívneho a politického návrhu a rodovo responzívne monitorovanie a hodnotenie programov, a to aj sledovaním finančných prostriedkov určených na rodovú rovnosť; keďže vykonávanie rodového rozpočtovania by sa malo monitorovať aj na najvyššej politickej úrovni v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a hlavných programov financovania EÚ; keďže rodová rovnosť a dodržiavanie práv žien a dievčat sú predpokladom hospodárskej obnovy a inkluzívneho udržateľného rozvoja;

T.  keďže po ôsmich rokoch od schválenia ešte Istanbulský dohovor neratifikovali všetky členské štáty ani EÚ; keďže Istanbulský dohovor je najdôležitejším existujúcim medzinárodným nástrojom na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

U.  keďže vo viacerých uzneseniach, ako je napríklad uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu, Európsky parlament vyzval Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku zakotvenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zahrnúť rodovo motivované násilie do zoznamu európskych trestných činov; keďže Európsky parlament pri mnohých príležitostiach požadoval smernicu na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

V.  keďže sedem rokov po tom, ako Komisia predložila návrh a Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní, sa ešte nedospelo k dohode o smernici o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch) a návrh je odvtedy blokovaný v Rade;

W.  keďže dvanásť rokov po tom, ako Komisia predložila návrh, sa ešte nedospelo k dohode o smernici Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a návrh je odvtedy blokovaný v Rade;

X.  keďže vo svojich záveroch z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú‑rovnosť v EÚ: ďalší postup Rada zdôraznila, že kým staré výzvy pretrvávajú, nové výzvy sa objavujú. Ciele stanovené pre rodovú rovnosť neboli úplne dosiahnuté a vyzvala Komisiu a členské štáty, aby „posilnili rodovú rovnosť [...] tým, že budú na úrovni EÚ a na najvyššej politickej úrovni aktívne presadzovať politický dialóg na vysokej úrovni o otázkach rodovej rovnosti “;

Y.  keďže politický dialóg na vysokej úrovni a dialóg na úrovni EÚ sa ukázali ako efektívne pri znižovaní rozdielov medzi členskými štátmi a podpore európskej integrácie vo väčšine oblastí politiky; keďže štruktúrovaný dialóg na najvyššej politickej úrovni je nevyhnutný na ochranu a podporu práv žien a rodovej rovnosti prostredníctvom prijatia rodovo responzívnych právnych predpisov Únie;

Z.  keďže úloha Rady ako spoluzákonodarcu EÚ je zásadná; keďže zloženia Rady musia byť navrhnuté tak, aby reagovali na súčasné politické výzvy a priority; keďže absencia osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť zvyšuje riziko prijatia rodovo slepých právnych predpisov;

AA.  keďže súčasná Komisia preukázala silné odhodlanie pokročiť v oblasti rodovej rovnosti v politických usmerneniach predsedníčky a následnými opatreniami;

AB.  keďže otázky rodovej rovnosti sa v súčasnosti riešia na úrovni Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktorá náležite neodráža všetky aspekty, ktoré treba riešiť;

AC.  keďže Európsky parlament už vyzval na vytvorenie nového zloženia Rady pozostávajúceho z ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť;

AD.  keďže niekoľko predsedníctiev Rady Európskej únie vyvinulo pozitívne snahy o organizovanie neformálnych zasadnutí ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť a o zaradenie otázok rodovej rovnosti do programov; keďže tento postup sa musí inštitucionalizovať prostredníctvom stáleho osobitného fóra;

AE.  keďže pre vzostupné zbližovanie a harmonizáciu práv žien v Európe prostredníctvom silného paktu medzi členskými štátmi výmenou a prijímaním najambicióznejších právnych predpisov Únie a uplatňovaním najlepších postupov, ktoré v súčasnosti platia v EÚ, sú nevyhnutné jednotné opatrenia;

AF.  keďže hoci v rámci Komisie pôsobí komisárka výlučne zodpovedná za rovnosť a Európsky parlament má výbor vyhradený pre práva žien a rodovú rovnosť, neexistuje osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť a ministri a štátni tajomníci zodpovední za rodovú rovnosť nemajú osobitné a formalizované fórum na diskusiu;

AG.  keďže zoznam zložení, v ktorých zasadá Rada, s výnimkou Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničné veci, stanovuje (alebo mení) kvalifikovanou väčšinou Európska rada;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ministri a štátni tajomníci zodpovední za rodovú rovnosť nemajú žiadne osobitné inštitucionálne fórum na zabezpečenie toho, aby sa zástupcovia členských štátov pravidelne stretávali, diskutovali, prijímali právne predpisy, robili politické rozhodnutia a vymieňali si najlepšie postupy; zdôrazňuje, že stretnutia ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť zabezpečia zameranejšie a efektívnejšie fórum pre spoluprácu, čím sa zabezpečí silnejšie začlenenie rodovej rovnosti do stratégií a politických procesov EÚ, jednotný prístup a koordinácia všetkých súvisiacich politík;

2.  zdôrazňuje význam združovania ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť na jednom osobitnom, formálnom fóre s cieľom prijímať spoločné a konkrétne opatrenia a právne predpisy na riešenie výziev v oblasti práv žien a rodovej rovnosti a zabezpečiť, aby sa o otázkach rodovej rovnosti rokovalo na najvyššej politickej úrovni, pričom sa zohľadnia rôzne formy diskriminácie namierenej proti ženám na základe rasy a ženám patriacim k etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, starším ženám, ženám so zdravotným postihnutím, rómskym ženám, LBTI ženám, utečenkyniam a migrantkám a ženám, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité vyslať politický signál zložením Rady pre rodovú rovnosť; potvrdzuje, že osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť, ktoré ministrom a štátnym tajomníkom zodpovedným za rodovú rovnosť umožní pravidelne sa stretávať a diskutovať, posilní uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v právnych predpisoch Únie, ako aj dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi, výmenu najlepších postupov a právnych predpisov a schopnosť spoločne reagovať na problémy v celej EÚ a prispeje k zmenšovaniu rozdielov medzi členskými štátmi a k harmonizácii ochrany práv žien a rodovej rovnosti v Európe prierezovým prístupom;

4.  zdôrazňuje, že osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť by predstavovalo kľúčový prvok pri odblokovaní rokovaní o hlavných spisoch týkajúcich sa rodovej rovnosti, konkrétne ratifikácie Istanbulského dohovoru, prijatia smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch ) a smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (antidiskriminačná smernica), a pri podpore iných rodových otázok, ktoré treba v najbližších rokoch riešiť, ako sú zaradenie rodovo motivovaného násilia do zoznamu európskych trestných činov a prijatie budúcej smernice o rodovo motivovanom násilí;

5.  vyzýva Radu a Európsku radu, aby vytvorili zloženie Rady pre rodovú rovnosť s cieľom podporiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a právnych predpisoch EÚ;

6.  vyzýva Európsku radu, aby sa uzniesla kvalifikovanou väčšinou a zmenila zoznam zložení, v ktorých zasadá Rada, v súlade s článkom 236 ZFEÚ a článkom 2 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0025. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0286. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0173. (6) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2018/630296/EPRS_BRI(2018)630296_EN.pdf (7) Eurostat, 2018. (8) Podľa MVO (Oxfam) a OSN.