Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie,

–  so zreteľom na správu Komisie z 12. novembra 2018 o vykonávaní stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2018)0738),

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o nedostatkoch v oblasti adaptácie za rok 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2020 na nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do nášho života (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na svetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú zverejnila Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 33/2018 s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení,

–  so zreteľom na hlavnú správu Globálnej komisie pre adaptáciu o adaptácii na zmenu klímy za rok 2019 s názvom Adaptujme sa teraz: globálna výzva na vedúce postavenie v oblasti odolnosti proti zmene klímy,

–  so zreteľom na 7. environmentálny akčný program EÚ do roku 2020 a na jej víziu do roku 2050,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 k pätnástemu zasadnutiu konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(3),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) na základe ukazovateľov z 25. januára 2017 s názvom Zmena klímy, vplyv a zraniteľnosť v Európe za rok 2016,

–  so zreteľom na posúdenie ukazovateľov EEA s názvom Hospodárske straty spôsobené extrémami súvisiacimi s klímou v Európe z 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. septembra 2019 s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva v Európe,

–  so zreteľom na správu EEA zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe  stav a výhľad na rok 2020: znalosti potrebné pre transformáciu na udržateľnú Európu,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko nezávislej skupiny hlavných vedeckých poradcov Komisie z 29. júna 2020 o prispôsobení sa účinkom zmeny klímy na zdravie,

–  so zreteľom na správu EHP z 8. septembra 2020 s názvom Zdravé životné prostredie, zdravý život: aký vplyv má životné prostredie na zdravie a blahobyt v Európe,

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody(5),

–  so zreteľom na Adaptačný rámec z Cancúnu,

–  so zreteľom na Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody spôsobené dôsledkami zmeny klímy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 33/2018 s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení,

–  so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 25/2018 s názvom Smernica o povodniach: pokrok pri posudzovaní rizík pri súčasnej potrebe zlepšiť plánovanie a vykonávanie,

–  so zreteľom na správy Komisie s názvom Prognózy hospodárskych vplyvov zmeny klímy v odvetviach EÚ na základe správ o analýze zdola nahor (PESETA), najmä správy PESETA III a IV z roku 2018 a 2020,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (O-000075/2020 – B9‑0075/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže pozorované zmeny klímy už teraz majú rozsiahly vplyv na ekosystémy (a najmä na biodiverzitu), sociálnu oblasť a hospodárske odvetvia (pričom prehlbujú nerovnosť) a zdravie človeka; keďže je dôležité zamedziť vzniku hromadných a často vzájomne pôsobiacich hrozieb pre ekosystémy a voľne žijúce živočíchy vrátane straty a degradácie biotopov; keďže účinky zmeny klímy sa naďalej prejavujú vo svete i v EÚ a keďže sú ďalšie dôkazy o tom, že zmenou klímy sa v budúcnosti zvýši počet extrémnych klimatických javov v mnohých regiónoch EÚ, ako aj v tretích krajinách, a vyvolá inváziu prenášačov infekčných chorôb, čo by mohlo viesť k návratu infekčných chorôb, ktoré boli v EÚ už zlikvidované; keďže adaptácia na zmenu klímy nie je len v hospodárskom záujme EÚ, ale tiež nevyhnutnousťou pre pohodu verejnosti;

B.  keďže na jednotlivé členské štáty, regióny a odvetvia v EÚ bude podľa prognóz zmena klímy pôsobiť rôzne; keďže pobrežné a ostrovné regióny sú voči vplyvom zmeny klímy obzvlášť citlivé; keďže adaptívna kapacita jednotlivých regiónov EÚ sa výrazne líši a adaptívna kapacita ostrovných a najvzdialenejších regiónov EÚ je obmedzená; keďže adaptačné stratégie by mali podporovať aj prechod na udržateľný vývoj v citlivých oblastiach, ako sú ostrovy, na základe ekologicky šetrných riešení a riešení blízkych prírode; keďže vplyvmi ľudskej úmrtnosti v súvislosti s teplom, nedostatkom vody, dezertifikáciou, stratou biotopov a lesnými požiarmi bude viac trpieť Stredomorie;

C.  keďže koralové útesy a mangrovy ako významné prírodné zachytávače uhlíka sú ohrozené zmenou klímy;

D.  keďže pri zmierňovaní účinkov dezertifikácie je rozhodujúcim faktorom zdravie pôdy, pretože pôda je najväčšou zásobárňou uhlíka a hlavnou oporou všetkých ekosystémov a plodín, pričom má značnú schopnosť zadržiavať vodu a zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní odolnosti spoločnosti proti environmentálnym zmenám;

E.  keďže vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, lesníctvo a suchozemská a morská biodiverzita sú úzko prepojené a takisto súvisia so zmenami spôsobov využívania pôdy a demografickými zmenami; keďže vplyv zmeny klímy v iných častiach sveta môže ovplyvniť EÚ prostredníctvom obchodu, medzinárodných finančných tokov, verejného zdravia, migrácie a bezpečnosti;

F.  keďže vodné hospodárstvo v EÚ má významnú celkovú spotrebu energie a aby sa prispelo k cieľom Parížskej dohody a cieľom EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a k uhlíkovej neutralite do roku 2050, má byť efektívnejšie;

G.  keďže rámcová smernica o vode neobsahuje osobitné ustanovenia na riešenie vplyvov zmeny klímy; keďže Komisia vo svojom oznámení o Európskej zelenej dohode napriek tomu pripúšťa, že treba obnoviť prirodzené funkcie podzemných a povrchových vôd;

H.  keďže za približne 40 % spotreby energie a za 36 % emisií CO2 v EÚ sú zodpovedné budovy, a preto je ich hĺbková obnova – vrátane postupnej hĺbkovej obnovy – kľúčom k dosiahnutiu cieľa EÚ, ktorým je nulová bilancia emisií skleníkových plynov do roku 2050;

I.  keďže podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) extrémy súvisiace s počasím a klímou v členských štátoch EÚ-28 spôsobili v rokoch 1980 – 2017 straty v hodnote 426 miliárd EUR, a keďže podľa jeho vyjadrení sa predpokladajú vysoké náklady na škody vyplývajúce zo zmeny klímy aj po vykonaní Parížskej dohody; keďže tieto náklady by sa mali odraziť v analýze nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú vykonať; keďže investície odolné proti zmene klímy môžu obmedziť nepriaznivé účinky zmeny klímy, a tak znížiť náklady na adaptáciu; keďže vplyvy zmeny klímy mimo EÚ budú pravdepodobne mať pre EÚ rôznym spôsobom hospodárske, sociálne a politické dôsledky, a to aj vo forme obchodu, medzinárodných finančných tokov, vysídľovania spôsobeného klímou a bezpečnosti; keďže investície potrebné na adaptáciu na zmenu klímy ešte neboli predmetom posudzovania ani zahrnuté do údajov viacročného finančného rámca (VFR) v oblasti klímy;

J.  keďže zmenu klímy a jej vplyvy možno podstatne znížiť ambicióznou globálnou politikou v oblasti zmierňovania, ktorá by bola v súlade s cieľom zmierňovania Parížskej dohody; keďže súčasné záväzky znižovania emisií nie sú na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody dostatočné, ale budú mať za následok globálne otepľovanie o viac ako 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

K.  keďže adaptácia na zmenu klímy je potrebná na predvídanie a zvládanie súčasných a budúcich nepriaznivých účinkov zmeny klímy a na prevenciu alebo zníženie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy; keďže pre prípravu zraniteľných regiónov a odvetví má masívna adaptačná stratégia EÚ zásadný význam; keďže do novej stratégie by sa malo lepšie začleniť spoločné medzinárodné úsilie, okrem iného v oblasti udržateľného rozvoja, biodiverzity a znižovania rizika katastrof;

L.  keďže mechanizmy na financovanie adaptačných opatrení na riešenie strát a škôd alebo za vysídľovanie spôsobené zmenou klímy budú efektívnejšie, ak sa ženy, a to aj na základnej úrovni, budú môcť plne zapojiť do procesu koncipovania, rozhodovania a vykonávania; keďže zohľadnenie poznatkov žien vrátane miestnych a pôvodných znalostí môže viesť k pokroku pri zvládaní katastrof, posilniť biodiverzitu, zlepšiť hospodárenie s vodou, zvýšiť potravinovú bezpečnosť, predchádzať dezertifikácii, prispieť k ochrane lesov, zabezpečiť rýchly prechod na technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporiť verejné zdravie;

M.  keďže zdravotné riziká súvisiace so zmenou klímy budú mať vplyv na ľudí, najmä na niektoré zraniteľné skupiny (staršie osoby, deti, pracujúci v exteriéri a ľudia bez domova); keďže tieto riziká okrem iného zvyšujú chorobnosť a úmrtnosť v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok (vlny horúčav, búrky, povodne, lesné požiare) a výskytu infekčných chorôb (na ktorých šírenie, načasovanie a intenzita majú vplyv zmeny teploty, vlhkosti a zrážok); keďže zmeny ekosystémov môžu zvýšiť aj riziko infekčných chorôb;

N.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie predpokladané zmeny klímy do roku 2030 spôsobia ďalších približne 250 000 úmrtí ročne;

O.  keďže obnova ekosystémov, ako sú lesy, trávne porasty, rašeliniská a mokrade, vedie k pozitívnej zmene bilancie uhlíka príslušného systému využívania pôdy, a teda je opatrením na zmiernenie aj na adaptáciu;

P.  keďže investície do predchádzania environmentálnym katastrofám môžu účinne zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy a znížiť frekvenciu aj intenzitu extrémnych poveternostných podmienok súvisiacich s klímou;

Q.  keďže podľa osobitnej správy IPCC o zmene klímy a pôde z roku 2019 má ochrana vysokouhlíkových ekosystémov bezprostredný pozitívny vplyv na zmenu klímy; keďže pozitívny vplyv obnovy a ďalších opatrení súvisiacich so systémami využívania pôdy nie je okamžitý;

R.  keďže cieľ dosiahnuť dobrý ekologický stav vodných útvarov má pre adaptáciu zásadný význam, pričom ekologický stav vodných útvarov pri zmene klímy dostáva pod čoraz väčší tlak;

Všeobecne

1.  zdôrazňuje, že adaptácia je potrebná pre Úniu ako celok a pre všetky krajiny a regióny na to, aby mohli minimalizovať nepriaznivé a nezvratné vplyvy zmeny klímy a súčasne realizovať ambiciózne zmierňujúce opatrenia v úsilí o obmedzenie globálneho otepľovania pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a v plnej miere využiť príležitosti spojené s rastom odolným proti zmene klímy a udržateľným rozvojom a na maximum zvýšiť prínosy ďalších environmentálnych politík a právnych predpisov; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje nepoľavujúce odhodlanie dosiahnuť globálny cieľ adaptácie vymedzený v Parížskej dohode;

2.  pripúšťa, že mestá a regióny EÚ už teraz čelia rozsiahlym, nepriaznivým vplyvom zmeny klímy, ako sú extrémne dažde, povodne a suchá, a že tieto javy predstavujú environmentálne, hospodárske a bezpečnostné riziká pre miestne komunity a podniky; domnieva sa, že v nadchádzajúcej stratégii by mala zohľadniť táto naliehavá potreba a v tejto súvislosti by sa v nej mali navrhnúť vhodné opatrenia;

3.  navrhuje, aby reaktívny charakter Fondu solidarity Európskej únie dopĺňala plánovaná aktívna adaptácia na zmenu klímy, čím sa zníži zraniteľnosť územia EÚ a jej obyvateľstva zvýšením adaptívnej kapacity a znížením jeho citlivosti;

4.  vyjadruje podporu Globálnej komisii pre adaptáciu za prácu, ktorou upozorňuje na adaptáciu;

5.  vyzýva na obnovené a posilnené zameranie sa na adaptáciu; preto je potešený tým, že Komisia predloží novú stratégiu ako rozhodujúci prvok politiky EÚ v oblasti klímy, a žiada ju, aby túto stratégiu bezodkladne predložila; považuje za príležitosť ukázať, že EÚ je globálnym lídrom v budovaní globálnej klimatickej odolnosti zvýšeným financovaním, ako aj podporou vedy, služieb, technológií a postupov v oblasti adaptácie; domnieva sa, že nová stratégia by mala byť neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody s cieľom vybudovať odolnú EÚ tvorbou a obhajobou systémov vysokej adaptability a reakcieschopnosti v rýchlo sa meniacej klíme formou podpory udržateľného hospodárskeho rozvoja, ochrany kvality života a verejného zdravia, zabezpečenia vodných zdrojov a potravinovej bezpečnosti, rešpektu voči biodiverzite a jej ochranou, príklonu k čistým zdrojom energie a zabezpečenia klimatickej a sociálnej spravodlivosti; víta režim posilneného riadenia adaptácie podľa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy;

6.  víta hodnotenie stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z novembra 2018, ktoré vypracovala Komisia, a berie na vedomie jeho záver, že rozsiahle ciele stratégie neboli celkom dosiahnuté, ale že pokrok sa dosiahol vo všetkých jej jednotlivých opatreniach; v tejto súvislosti sa domnieva, že ciele novej stratégie musia byť ambicióznejšie, aby bola EÚ pripravená na predpokladané nepriaznivé účinky zmeny klímy;

7.  vyzýva na zohľadnenie adaptácie na zmenu klímy pri budovaní a renovácii súčasnej infraštruktúry vo všetkých odvetviach a v územnom plánovaní a vyzýva na účinnú odolnosť územného plánovania, budov, všetkých príslušných druhov infraštruktúry a ďalších investícií na zamedzenie zmeny klímy, najmä preskúmaním ex ante na posúdenie kapacity projektov vyrovnať sa so strednodobými až dlhodobými klimatickými vplyvmi v rôznych globálnych scenároch nárastu teplôt s cieľom zistiť, či sú oprávnené na financovanie Únie, a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ vynakladali efektívne na dlhodobé projekty, ktoré neškodia klíme; vyzýva na reformu technických noriem a postupov v celej EÚ s cieľom začleniť fyzické klimatické riziká;

8.  keďže ochranou prírodného kapitálu, zachovaním prirodzených biotopov a druhov, dobrým ekologickým stavom, správou vôd a bezpečnosťou potravín zelená infraštruktúra prispieva k adaptácii na zmenu klímy;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii z roku 2013 sa náležite nerieši naliehavosť realizácie adaptačných opatrení; víta posilnenie riadenia aktivity zameranej na adaptáciu ako súčasť európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a žiada, aby nová stratégia obsahovala záväzné a merateľné ciele na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, určenie prioritných oblastí a investičných potrieb, vrátane posúdenia, do akej miery prispievajú investície EÚ k znižovaniu celkovej citlivosti Únie voči klíme, častejší proces preskúmania s jasnými cieľmi, riadnym posúdením a ukazovateľmi založenými na najnovších vedeckých poznatkoch na meranie pokroku pri jeho vykonávaní; uznáva, že v bezprecedentne sa meniacom svete treba opatrenia a plány neustále aktualizovať; vyzýva preto Komisiu, aby novú stratégiu pravidelne prehodnocovala a aktualizovala v súlade s príslušnými ustanoveniami európskeho predpisu v oblasti klímy;

10.  ďalej konštatuje, že pokrok, pokiaľ ide o počet miestnych a regionálnych adaptačných stratégií, bol slabší, než sa predpokladalo, a že sa objavili rozdiely medzi členskými štátmi; odporúča členským štátom, aby motivovali regióny a pomáhali im pri realizácii plánov adaptácie na zmenu klímy a realizácii opatrení; zdôrazňuje, že v adaptačných stratégiách by sa mali náležite zohľadniť územné špecifiká a miestne znalosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky regióny EÚ budú pripravené riešiť dôsledky zmeny klímy prostredníctvom adaptácie; v tejto súvislosti oceňuje hodnotu Dohovoru primátorov a starostov, ktorým sa zvýšila spolupráca v oblasti adaptácie na miestnej úrovni, a nepretržitých vnútroštátnych dialógov o klíme a energetike na viacerých úrovniach, stanovených v nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy; požaduje, aby sa v Európskom klimatickom pakte posilnila úloha adaptácie na zmenu klímy;

11.  zdôrazňuje význam riadenia fyzických klimatických rizík a vyzýva na začlenenie povinných posúdení rizík v oblasti klímy do stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy vrátane národných adaptačných plánov;

12.  žiada, aby šlo príkladom verejné obstarávanie materiálov a služieb šetrných k životnému prostrediu;

13.  vyzdvihuje dôležitosť ďalšej podpory adaptácie na zmenu klímy v regiónoch a mestách v novej stratégii, napríklad podporou legislatívnych rámcov, čo si vyžaduje adekvátne adaptačné stratégie a monitorovanie na úrovni regiónov a miest, a to po náležitej konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, mládežníckych organizácií, odborových zväzov a miestnych podnikov, a spolu s finančnými stimulmi na pomoc ich vykonávania; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zvyšovaniu pripravenosti a adaptačnej schopnosti najzraniteľnejších geografických oblastí, ako sú pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny, ktoré sú v dôsledku prírodných katastrof a extrémnych výkyvov počasia zmenou klímy obzvlášť postihnuté; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v adaptačnej stratégii Komisie z roku 2013 výrazne chýba rodové hľadisko, a trvá na rodovom hľadisku, v rámci ktorého sa plne zohľadní zraniteľnosť žien a dievčat a zároveň podporí rodová spravodlivosť, pokiaľ ide o zapojenie;

14.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a koordináciu v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ako aj rýchlej reakcie na klimatické katastrofy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri výmene poznatkov a odporúčaných postupov v oblasti rôznych snáh o adaptáciu na zmenu klímy na regionálnej a miestnej úrovni;

15.  vyzdvihuje potrebu, aby členské štáty, regióny a mestá budovali svoju adaptačnú kapacitu na zníženie citlivosti a sociálnych vplyvov zmeny klímy; vyzýva Komisiu a agentúry EÚ, aby zabezpečili potrebné budovanie kapacít a odbornú prípravu a rámec pre patričnú výmenu informácií a odporúčaných postupov medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi;

16.  zdôrazňuje, že adaptačné stratégie by mali podporovať aj zmenu modelu v zraniteľných oblastiach, ako sú ostrovy, založenú na riešeniach šetrných k životnému prostrediu a blízkych prírode a mali by posilniť sebestačnosť na zabezpečenie lepších životných podmienok vrátane udržateľných a miestnych poľnohospodárskych a rybolovných postupov, udržateľného hospodárenia s vodou, rozsiahlejšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov atď. v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a na posilnenie ich odolnosti a ochrany ich ekosystémov;

17.  konštatuje ďalšiu potrebu mapovania vplyvov zmeny klímy, napríklad v prípade výskytu prírodných nebezpečenstiev; víta preto už prebiehajúci projekt Observatória EÚ pre zmenu klímy a zdravie Climate-ADAPT a Komisii odporúča, aby projekt ďalej rozpracovala a rozšírila na ďalšie odvetvia;

18.  zdôrazňuje dôležitú súčinnosť a možné kompromisy medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu; zdôrazňuje skutočnosť, že v hodnotení súčasnej adaptačnej stratégie sa konštatuje potreba ďalšieho dôrazu na prepojenie medzi adaptáciou na zmenu klímy a jej zmierňovaním v politikách a plánoch; konštatuje, že prístupy k týmto otázkam založené na synergii sú nevyhnutné tak z dôvodu naliehavosti klimatických a environmentálnych kríz, ako aj potreby chrániť ľudské zdravie a posilňovať odolnosť ekologických a sociálnych systémov, pričom treba zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; zdôrazňuje, že hoci spoločné úsilie o zabezpečenie účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy je nevyhnutné z dôvodu jej globálnej cezhraničnej povahy, osobitná pozornosť sa musí venovať aj vplyvom zmeny klímy a nákladom na adaptáciu pre každý región, a najmä tým regiónom, ktoré čelia dvojakej výzve, a tak prispieť k svetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy a zároveň znášať rastúce náklady v dôsledku vplyvov zmeny klímy;

19.  domnieva sa, že nepriaznivé účinky zmeny klímy by mohli potenciálne prekročiť adaptačné kapacity členských štátov; zastáva preto názor, že členské štáty a Únia by mali spolupracovať na odvrátenie, minimalizáciu a riešenie strát a škôd spojených so zmenou klímy, ako sa stanovuje v článku 8 Parížskej dohody; pripúšťa, že treba ďalej rozvíjať opatrenia na riešenie strát a škôd;

20.  pripúšťa, že vplyvy zmeny klímy sú svojou povahou cezhraničné, čo má vplyv napríklad na obchod, migráciu a bezpečnosť; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nová stratégia bude celostná a bude sa vzťahovať na celú škálu vplyvov na klímu;

21.  zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená na vysídľovanie spôsobené klímou, a pripúšťa, že treba prijať primerané opatrenia na ochranu ľudských práv obyvateľov ohrozených dôsledkami zmeny klímy;

Riešenia blízke prírode a zelená infraštruktúra

22.  pripomína, že zmena klímy a jej následky majú vplyv nielen na ľudí, ale aj na biodiverzitu a morské a suchozemské ekosystémy, a že v súlade s prelomovou správou IPBES je zmena klímy v súčasnosti tretím najzávažnejším priamym faktorom straty biodiverzity na celom svete a že pre zmierňovanie nebezpečných antropogénnych zásahov do klimatického systému a adaptáciu naň bude nevyhnutná udržateľná existencia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili väčšiu spojitosť lepšiu súdržnosť vo vykonávaní opatrení na adaptáciu a ochranu biodiverzity, ktoré vyplývajú zo stratégie biodiverzity do roku 2030;

23.  podporuje rozvoj skutočne súdržnej a odolnej transeurópskej siete prírody, ktorú by tvorili ekologické koridory s cieľom zabrániť genetickej izolácii, umožnili migráciu druhov, zachovávali a zlepšovali zdravé ekosystémy a zároveň umožnili rozvoj tradičnej infraštruktúry, ktorá by však bola odolná proti zmene klímy;

24.  zdôrazňuje význam využívania udržateľných adaptačných riešení blízkych prírode a zachovania a obnovy morských a suchozemských ekosystémov, ktoré môžu súčasne prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii, ochrane biodiverzity a boju proti rôznym typom znečistenia; požaduje, aby nová stratégia zahŕňala ambiciózne akčné plány na intenzívnejšie využívanie takýchto riešení s primeraným financovaním, a to aj z VFR, InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a navrhuje preskúmať portfóliá dostupných finančných produktov a zlepšiť podmienky financovania s cieľom napraviť súčasnú suboptimálnu investičnú situáciu; ďalej požaduje, aby sa program LIFE riadne využíval, čo by mu umožnilo stať sa katalyzátorom inovácií v oblasti adaptácie a priestorom pre experimentovanie, vývoj a pilotné riešenia na budovanie odolnosti Únie voči klimatickým rizikám;

25.  zdôrazňuje potrebu posúdiť a ďalej využívať potenciál lesov, stromov a zelenej infraštruktúry pri adaptácii na zmenu klímy a pri poskytovaní ekosystémových služieb, keďže napríklad stromy v mestských oblastiach môžu okrem iných prínosov, ako je napríklad zlepšovanie kvality ovzdušia, zmierňovať aj extrémne teploty; požaduje, aby sa v mestách vysádzalo viac stromov, aby sa podporovalo udržateľné lesné hospodárstvo a integrovaná reakcia na lesné požiare, napríklad aj vrátane primeranej odbornej prípravy požiarnikov zapojených do boja proti nim s cieľom chrániť lesy EÚ pred skazou spôsobenou extrémnymi poveternostnými udalosťami; zdôrazňuje, že všetky adaptačné opatrenia na obnovu lesa a pre poľnohospodárstvo by mali vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov a mali by sa vykonávať pri plnom dodržiavaní ekologických zásad;

26.  konštatuje, že identifikácia lesných oblastí, ktoré zostali najbližšie svojmu prirodzenému stavu a ktorým by sa preto mala poskytnúť osobitná ochrana, bola jednou z priorít druhého environmentálneho akčného programu EÚ z roku 1977; ďalej konštatuje, že hoci zatiaľ neboli prijaté žiadne opatrenia, EÚ si toto stanovila ako prioritu aj v stratégii biodiverzity do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby budúcu stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy zosúladila s cieľmi stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, obzvlášť v súvislosti s prísnou ochranou všetkých pralesov a s jej cieľmi zachovania a obnovy;

27.  zdôrazňuje úlohu nedotknutých lesných ekosystémov(8) na prekonanie environmentálnych stresových faktorov, medzi ktoré patrí zmena klímy, a to vďaka prirodzeným vlastnostiam, ktoré im postupom času umožňujú maximalizovať adaptívnu kapacitu, spolu s vývojovými líniami, ktoré sú jedinečne prispôsobené na prežitie veľkých sezónnych zmien teploty a krajinných porúch;

28.  zdôrazňuje, že niekoľko technológií umožňuje opätovnú výsadbu stromov; nazdáva sa, že v niektorých prípadoch sa stavebnými prácami v mestách môžu zničiť zelené plochy, a v tejto súvislosti podporuje opätovnú výsadbu stromov, čím sa im poskytne nový život na primeraných stanovištiach;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na účely tvorby programov, financovania a investícií zaradili zelenú infraštruktúru do kategórie kritickej infraštruktúry;

30.  konštatuje, že za zvýšených teplotných a iných stresových podmienok trpia aj určité prvky zelenej infraštruktúry, a že na to, aby ich chladiaci účinok bol nielen fyzický, ale aj fyziologický, im musíme zabezpečiť priaznivé podmienky, pôdu a vlhkosť, aby sa im v mestských oblastiach darilo; zdôrazňuje preto úlohu náležitého ekologického územného plánovania, ktoré zohľadní potreby rôznych zložiek zelenej infraštruktúry, a nielen výsadbu stromov;

31.  priznáva úlohu oceánov pri adaptácii na zmenu klímy a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť a podporovať zdravé a odolné moria a oceány; pripomína, že podľa osobitnej správy IPCC z roku 2019 s názvom Oceán a kryosféra v meniacej sa klíme mechanizmy klimatických zmien závisia od ekosystémov oceánov a morí, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, acidifikáciou, deoxygenáciou a eróziou pobreží; zdôrazňuje, že IPCC tiež pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne, a zdôrazňuje, že treba znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ekosystémov, a tiež podporiť prírodné zachytávače uhlíka;

32.  poukazuje na to, že degradácia pobrežných a morských ekosystémov ohrozuje fyzickú, ekonomickú a potravinovú bezpečnosť miestnych komunít a hospodárstvo vo všeobecnosti, oslabuje ich schopnosť poskytovať rozhodujúce ekosystémové služby, ako sú potraviny, ukladanie uhlíka, výroba kyslíka, a tiež podporovať riešenia adaptácie na zmenu klímy blízke prírode;

33.  upozorňuje, že určité pobrežné zóny sa v dôsledku nárastu hladiny morí a vnikania slanej vody do pobrežných kolektorov podzemnej vody používaných na čerpanie pitnej vody a do kanalizácie, ako aj v dôsledku extrémneho počasia, môžu ocitnúť pod veľkým tlakom, čoho dôsledkom môže byť napríklad neúroda, kontaminácia vodných útvarov, škody na infraštruktúre a nútené vysídľovanie; vyzýva na rozvoj zelenej infraštruktúry v pobrežných mestách, ktoré sa vo všeobecnosti nachádzajú v blízkosti mokradí, s cieľom chrániť biodiverzitu a pobrežné ekosystémy, ako aj posilniť udržateľný rozvoj hospodárstva, cestovného ruchu a pobrežných oblastí, čo tiež pomôže zvýšiť odolnosť proti zmene klímy v týchto zraniteľných oblastiach, ktoré sú obzvlášť postihnuté nárastom hladiny morí;

34.  podporuje iniciatívy vrátane prípravy mestských stratégií a lepšieho priestorového plánovania s cieľom využiť potenciál striech a ďalšej infraštruktúry, ako sú parky, mestské záhrady, zelené strechy a múry, vzduchové filtre, ochladzované chodníky, penetrovateľný betón a ďalšie opatrenia, ktoré môžu prispieť k znižovaniu vysokých teplôt v meste, zachytávaniu a opätovnému používaniu dažďovej vody a k výrobe potravín, a zároveň znížiť znečistenie ovzdušia, zvýšiť kvalitu života v mestách, znížiť riziko pre ľudské zdravie a chrániť biodiverzitu vrátane opeľovačov; domnieva sa, že infraštruktúra, ako sú okrem iného cesty, parkoviská, železničné trate, energetické a kanalizačné systémy musia byť odolné z hľadiska biodiverzity a proti zmene klímy;

35.  pripúšťa, že posudzovanie vplyvov územných plánov a rozvoja miest na vodovodný systém zo strany verejných orgánov by mohlo plánovacie orgány zorientovať v otázkach výstavby bez problémov pre vodovodný systém; vyzýva členské štáty, aby tieto posúdenia začlenili do svojho prístupu; vyzýva členské štáty, aby vypracovali mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík podľa článku 6 smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík, čím sa zníži ich vplyv;

36.  pripomína, že zmena klímy ovplyvňuje tak množstvo, ako aj kvalitu vody, keďže nižší prietok vo vodných útvaroch znamená slabšie riedenie škodlivých látok, ktoré ohrozujú biodiverzitu, ľudské zdravie a zásobovanie pitnou vodou; požaduje preto lepšie hospodárenie s vodou v mestských a vidieckych oblastiach, ako aj vytvorenie udržateľného odvodňovania lepším územným plánovaním, ktorým sa ochránia a obnovia systémy s prirodzeným prietokom a opatreniami prirodzeného zadržiavania vody s cieľom pomôcť zmierniť záplavy a suchá, podporiť dopĺňanie spodných vôd a zabezpečiť dostupnosť vodných zdrojov na prípravu pitnej vody; zdôrazňuje, že adaptačné opatrenia v oblasti vodného hospodárstva by mali zodpovedať opatreniam na zlepšenie udržateľného obehového poľnohospodárstva, podporu energetickej transformácie a zachovanie a obnovu ekosystémov a biodiverzity; v tejto súvislosti vyzýva na silné prepojenie medzi nadchádzajúcim akčným plánom nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy a novou stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, pričom sa zlepšuje kvalita vôd na hornom toku; konštatuje, že opatrenia na zadržiavanie vody a jej odber z vodných útvarov na hornom toku majú vplyv na vodné útvary na dolnom toku, a to aj cezhranične, čo môže brániť hospodárskemu rozvoju oblastí na dolnom toku a obmedziť im dostupnosť zdrojov pitnej vody; požaduje kompaktné politické opatrenia vo všetkých oblastiach, aby prispeli k dosiahnutiu aspoň dobrého ekologického stavu vodných útvarov v EÚ, a zdôrazňuje zásadný význam zabezpečenia ekologických tokov v súlade s rámcovou smernicou o vode a významného zlepšenia prepojenia sladkovodných ekosystémov;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali opätovné využívanie vody s cieľom zabrániť vzniku konfliktov pri prideľovaní vody na rôzne využitie a zároveň zabezpečiť dostatočnú dostupnosť vodných zdrojov na prípravu pitnej vody, čo je pre uplatňovanie ľudského práva na vodu nevyhnutné;

39.  berie na vedomie vysokú spotrebu energie v odvetví vodného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zvážila energeticky efektívne opatrenia a možnosť využívať vyčistené odpadové vody ako interný zdroj energie z obnoviteľných zdrojov; berie na vedomie, že súčasná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd nebola od jej prijatia v roku 1991 revidovaná; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd s cieľom zabezpečiť, aby pozitívne prispievala k cieľom Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

Adaptačné opatrenia a dôslednosť

40.  zdôrazňuje potrebu začleniť adaptáciu na zmenu klímy do všetkých relevantných politík EÚ zameraných na udržateľnejšiu budúcnosť a maximalizovať s nimi súvisiace prínosy, ako sú poľnohospodárstvo a výroba potravín, lesné hospodárstvo, doprava, obchod, energetika, životné prostredie, vodné hospodárstvo, budovy, infraštruktúra, priemyselná, námorná a rybárska politika, ako aj politika súdržnosti a miestny rozvoj a sociálne politiky, a potrebu zabezpečiť, aby ostatné iniciatívy Európskej zelenej dohody boli v súlade s opatreniami na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;

41.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv všetkých príslušných legislatívnych a rozpočtových návrhov na klímu a životné prostredie a zabezpečila, aby boli plne prispôsobené cieľu obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že politiky EÚ v rokoch 2014 – 2020 umožňovali dotácie škodlivé pre klímu a životné prostredie a prispeli k zníženiu odolnosti ekosystémov EÚ; naliehavo vyzýva na prijatie pravidiel pre všetky oblasti politiky s cieľom zabrániť takémuto využívaniu verejných zdrojov;

43.  vyzýva Komisiu, aby zaujala ambiciózny prístup k nadchádzajúcej vlne obnovy a zaviedla vhodné iniciatívy na zabezpečenie postupnej hĺbkovej obnovy so silným zameraním na efektívnosť nákladov; v tejto súvislosti víta ambíciu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej zriadiť tzv. európsky Bauhaus, v ktorom by sa spojili inžinieri, architekti a ostatní pracujúci v stavebníctve, ako zdôraznila 16. septembra 2020 v Európskom parlamente počas prejavu o stave Únie;

44.  žiada, aby bola nová stratégia v súlade s globálnymi opatreniami a dohodami, ako je Parížska dohoda, ciele udržateľného rozvoja a Dohovor o biologickej diverzite; žiada Komisiu, aby identifikovala opatrenia, ktoré podporia a uľahčia adaptáciu mimo EÚ v rámci novej stratégie, predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných štátoch, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy a nárastom hladiny morí, aby zintenzívnila technickú pomoc rozvojovým krajinám a výmenu odporúčaných postupov s nimi ako súčasť jej vonkajšej činnosti;

45.  požaduje, aby nová adaptačná stratégia podporovala a rozvíjala adaptačné riešenia s tretími krajinami, najmä v tých častiach sveta, ktoré sú najviac ohrozené a postihnuté zmenou klímy; zdôrazňuje tiež potrebu účinného cieleného budovania kapacít v rozvojových krajinách, šírenia technológií na adaptáciu na zmenu klímy a zodpovednosti v rámci dodávateľských reťazcov;

46.  požaduje, aby Komisia urýchlene adekvátne riešila dezertifikáciu a degradáciu pôdy, čo sú problémy, ktoré už postihujú väčšinu krajín v Únii a ktoré sa ukazujú ako jeden z najviac viditeľných dôsledkov zmeny klímy, a vypracovala metodológiu a ukazovatele na hodnotenie ich rozsahu; zdôrazňuje tiež potrebu riešiť záber pôdy; pripomína zistenia osobitnej správy Európskeho dvora audítorov s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení, najmä posilniť právny rámec EÚ pre pôdu, zintenzívniť opatrenia na splnenie záväzku členských štátov dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy najneskôr do roku 2030 a lepšie riešiť základné príčiny dezertifikácie, najmä neudržateľné poľnohospodárske postupy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou osobitnou politikou a opatreniami EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci adaptačnej stratégie predložila stratégiu EÚ na boj proti dezertifikácii; požaduje dostatočné finančné prostriedky na boj proti dezertifikácii a degradácii pôdy;

47.  berie na vedomie nerovnaké vplyvy zmeny klímy a to, ako sa negatívne vplyvy budú odlišné nielen v jednotlivých členských štátoch, ale čo je dôležitejšie, v jednotlivých regiónoch, čo bude mať vplyv na ich príslušné potreby v oblasti adaptačných opatrení; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty a regióny s cieľom pomôcť im čo najúčinnejšie zamerať ich adaptačné opatrenia;

48.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť pripravenosť a adaptačnú schopnosť zemepisných oblastí s vysokou mierou vystavenia zmene klímy, ako sú ostrovné a najvzdialenejšie regióny EÚ;

49.  pripúšťa, že nepriaznivé dôsledky zmeny klímy budú mať vplyv najmä na chudobné a znevýhodnené skupiny v rámci spoločnosti, pretože tieto častejšie majú obmedzenejšie adaptačné schopnosti a sú väčšmi závislé od zdrojov citlivých na zmenu klímy; zdôrazňuje, že v rámci úsilia o adaptáciu na zmenu klímy musí riešiť súvislosť medzi zmenou klímy a rozsiahlymi sociálnymi a hospodárskymi príčinami zraniteľnosti vrátane chudoby a rodovej nerovnosti;

50.  vyzýva na posilnenie systémov sociálnej ochrany na ochranu najzraniteľnejších regiónov a ľudí pred nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy, ako aj na identifikáciu zraniteľných skupín pri navrhovaní spravodlivých adaptačných politík na všetkých príslušných úrovniach správy;

51.  zdôrazňuje, že adaptačné opatrenia by sa mali realizovať na základe analýzy s viacerými kritériami prostredníctvom efektívnosti, účinnosti, finančných nákladov, súladu so zmierňovaním zmeny klímy, mestskej perspektívy atď.; vyzýva Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu úpravy z hľadiska klímy ako spôsob, ako zabezpečiť účinnosť a vhodnosť všetkých opatrení na daný účel;

52.  zdôrazňuje riziko nesprávnej adaptácie na zmenu klímy a s ňou súvisiace náklady; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala ukazovatele na meranie toho, či Únia plní ciele v oblasti adaptácie na zmenu klímy na základe predpokladaných vplyvov;

53.  odporúča vypracovanie spoločných metodík a prístupov na monitorovanie a hodnotenie účinnosti adaptačných opatrení, pričom pripúšťa, že vplyv zmeny klímy a adaptačné opatrenia sú miestne a špecifické pre danú situáciu;

Financovanie

54.  vyzýva na zvýšenie financovania na všetkých úrovniach riadenia a na mobilizáciu verejných a súkromných investícií do adaptácie; pripomína svoju pozíciu, v ktorej požaduje cieľ výdavkov súvisiacich s klímou vo výške 30 % a cieľ výdavkov na biodiverzitu vo výške 10 % v nasledujúcom VFR na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU, čo by malo prispieť k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu; požaduje, aby sa odolnosť proti zmene klímy považovala za kľúčové kritérium vo všetkom financovaní EÚ; domnieva sa, že Európska investičná banka (EIB) by ako klimatická banka mala financovať aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy(9); vyzýva EIB ako klimatickú banku EÚ, aby riadne uvoľnila finančné prostriedky EÚ na adaptáciu na zmenu klímy a aby sa zaviazala k zvýšenej úrovni ambícii v oblasti adaptácie vo svojom pláne pre klimatickú banku, a požaduje zvýšenie stimulov pre MSP, ktoré môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri vypracovaní udržateľných inovatívnych riešení adaptácie; zdôrazňuje, že budúci VFR a Fond obnovy by nemali viesť k zvýšenému tlaku na ekosystémy, ani k ich slabšiemu prepojeniu a či nadmernému využívaniu, keďže len udržateľné využívanie prírody umožní Únii adaptovať sa na nebezpečné antropogénne zasahovanie do klimatického systému a zmierniť ho(10); požaduje primeranú finančnú podporu na plnenie cieľov v oblasti ochrany a obnovy stanovených v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že treba financovať adaptáciu na zmenu klímy, ktorá bude inkluzívna a bude zohľadňovať rodové hľadisko;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že metodika EÚ pre sledovanie financovania opatrení v oblasti klímy nerozlišuje medzi zmierňovaním a adaptáciou, a keďže je ťažké sledovať vyčleňovanie prostriedkov na klímu, pretože sa používa skôr ako účtovný nástroj, a nie ako skutočná podpora plánovania politík; žiada, aby bol systém vyčleňovania prostriedkov na klímu špecifický pre jednotlivé politiky a zahŕňal monitorovacie kritériá, ktoré umožnia porovnanie medzi jednotlivými fondmi EÚ, pričom vo všetkých rozpočtových nástrojoch EÚ bude rozlišovať medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

56.  odporúča lepšie využívanie Fondu solidarity EÚ ako mechanizmu financovania „obnovy do lepšieho stavu“, ktorý takisto stimuluje adaptáciu a dlhodobé plánovanie;

57.  berie na vedomie, že adaptácia je nákladná; konštatuje však, že predpokladané náklady na nečinnosť budú oveľa vyššie; trvá na význame týchto investícií do adaptácie, keďže navyše okrem záchrany životov a ochrany životného prostredia môžu byť preventívne opatrenia nákladovo efektívnejšie; zdôrazňuje zásadu prevencie a vyzýva Komisiu, aby vypracovala prístupy na zabezpečenie toho, aby sa náklady vyvolané neprijatím adaptačných opatrení nepreniesli na širokú verejnosť, a aby presadzovala zásadu „znečisťovateľ platí“, podľa ktorej je za adaptáciu zodpovedný znečisťovateľ; požaduje, aby EÚ a členské štáty zabezpečili odolnosť verejných investícií proti zmene klímy a zároveň stimuly pre ekologické, udržateľné súkromné investície, ktoré sa stanú katalyzátorom systémových zmien; domnieva sa, že v nadchádzajúcej adaptačnej stratégii by zásada „nenarušiť“ mala byť explicitná, najmä s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na biodiverzitu a odvrátiť nesprávnu adaptáciu;

58.  víta návrh Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti Fondu solidarity EÚ na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ako sú pandémie;

Zvyšovanie informovanosti, znalosti o adaptácii a výskum

59.  zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať informovanosť o účinkoch zmeny klímy, ako sú extrémne prejavy počasia, a to aj v oblasti zdravia a životného prostredia, a o potrebe adaptácie, ale aj jej prínosoch, nielen u subjektov s rozhodovacou právomocou, ale aj vhodnými kontinuálnymi informačnými a vzdelávacími činnosťami vo všetkých fázach a oblastiach života; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozpočtovými škrtmi v dôležitých programoch, ako sú EU4health a Erasmus;

60.  pripúšťa, že nebola vyriešená žiadna z prioritných znalostných medzier a že nové medzery sa objavili; preto vyzýva Komisiu, aby ďalej identifikovala a dopĺňala chýbajúce poznatky aj vo vzťahu ku kritickým odvetviam s cieľom zabezpečiť informované rozhodovanie, a to ďalším vývojom nástrojov, ako sú Climate-ADAPT a Európsky inovačný a technologický inštitút – znalostné a inovačné spoločenstvo pre klímu (EIT Climate-ZIS); v tejto súvislosti zdôrazňuje význam lepšej výmeny poznatkov medzi členskými štátmi, ktorá zostáva nedostatočná, a lepšej koordinácie v otázkach, ako sú medzinárodné povodia, protipovodňová ochrana, stavebné predpisy a výstavba v potenciálne vysokorizikových oblastiach; vyzýva Komisiu, aby vytvorila fórum pre analýzu a modelovanie adaptácie s cieľom zlepšiť využívanie vplyvu zmeny klímy a adaptačných modelov pri tvorbe politík;

61.  zdôrazňuje veľký objem inovácií, ktoré sú základom projektov a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, ako je rozvoj technológií, digitálnych služieb atď., a zdôrazňuje, že treba, aby rozvoj a zavádzanie takýchto iniciatív podporovala EÚ;

62.  zdôrazňuje význam podpory výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont Európa a ďalšie mechanizmy financovania v oblasti adaptácie na zmenu klímy, riešení inšpirovaných prírodou, ekologických technológií a iných riešení, ktoré môžu pomôcť v boji proti zmene klímy a extrémnym poveternostným javom; pripomína tiež potenciál programu Európsky horizont podporiť odolnosť občanov EÚ voči zmene klímy, a tým prispieť k adaptácii aj transformáciou spoločnosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlymi rozpočtovými škrtmi v oblasti výskumu a inovácií v programoch, ako je Horizont Európa, keďže tieto škrty znížia konkurencieschopnosť EÚ v oblasti najmodernejších technológií a riešení na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu; pripomína zásadnú úlohu výskumníkov v boji proti globálnemu otepľovaniu a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej vedeckej spolupráce medzinárodných partnerov; konštatuje, že európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodárstvo (EIP-AGRI) môže byť dôležitým nástrojom na rozvoj nových technológií a postupov adaptácie na zmenu klímy v agropotravinárskych systémoch;

63.  zdôrazňuje dôležitosť toho, aby adaptačné opatrenia vychádzali z najnovších vedeckých poznatkov a dostupných údajov; v tejto súvislosti berie na vedomie prácu, ktorá sa už vykonala v rámci programov EÚ, ako je COPERNICUS, a zdôrazňuje úlohu posilneného zberu údajov pri zabezpečovaní čo najpresnejších prognóz; vyzýva na zintenzívnenie výskumu a vývoja s cieľom nájsť inovačné riešenia pre adaptáciu a na cielenú podporu digitálnych inovácií, ktoré využívajú silu digitalizácie na udržateľnú transformáciu;

64.  konštatuje, že vplyv zmeny klímy na zdravie zosilnie a že podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o zdraví a zmene klímy a Lancet Countdown sa tieto vplyvy ešte len začnú zvažovať; zdôrazňuje preto význam ďalšieho skúmania vplyvu zmeny klímy na ľudské zdravie a požaduje investície do výskumu v tejto oblasti, medziodvetvovú spoluprácu pri posudzovaní rizík a dohľade nad nimi, zvýšenie informovanosti a kapacity v zdravotníctve aj na miestnej úrovni a výmenu odporúčaných postupov a najnovších poznatkov o rizikách, ktoré zmena klímy predstavuje pre ľudské zdravie, a to prostredníctvom programov EÚ, ako sú Horizont Európa a LIFE; požaduje, aby sa zhromaždené údaje nasmerovali do európskeho priestoru údajov o zdraví;

65.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii zohľadnila potrebu zabezpečiť systémy zdravotníctva členských štátov odolné proti zmene klímy, schopné predvídať dôsledky zmeny klímy na zdravie, najmä tých najzraniteľnejších, s plným zapojením komunity zdravotníkov do koncipovania nástrojov adaptácie; zdôrazňuje, že sem by mali patriť programy prevencie, plány adaptačných opatrení a kampane na zvýšenie informovanosti o vplyvoch zmeny klímy na zdravie, ako sú úmrtia, zranenia, zvýšené riziko chorôb prenášaných potravinami a vodou v dôsledku extrémnych teplôt, záplav a požiarov, ako aj vplyvy narušených ekosystémov, ktoré prinášajú riziko chorôb, zmeny peľových období a alergií; vyzýva Komisiu, aby tiež poskytla potrebné zdroje na údržbu a ďalší rozvoj siete pre dohľad nad chorobami prenášanými vektormi a entomologický dohľad a jej účinné zavedenie v členských štátoch;

Včasné varovanie a rýchla reakcia

66.  požaduje, aby sa v novej stratégii kládol väčší dôraz na predchádzanie krízam a na plánovanie pripravenosti, riadenie a reakciu na katastrofy, a to aj pre prípad pandémií, s využitím všetkých druhov synergie, s posilneným mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany a aktívnym zapojením agentúr EÚ, ako je EEA a Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC); zastáva názor, že členské štáty by mali koordinovať tvorbu týchto plánov pripravenosti s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom svojho koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre mimoriadne horúčavy v mestách a podporila výmenu príkladov odporúčaných postupov medzi členskými štátmi;

67.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali adekvátne plány prevencie a rýchlej reakcie pre prípady klimatických katastrof, ako sú vlny horúčav, záplavy a suchá, v ktorých zohľadnia osobitosti regiónov, ako sú pohraničné alebo pobrežné regióny, a budú obsahovať mechanizmy cezhraničných opatrení na zabezpečenie spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi a s tretími krajinami; trvá na tom, že treba prijať adaptačnú stratégiu pre oblasti a mestá vystavené dôsledkom zmeny klímy na základe nového inovačného prístupu k prevencii a riadeniu rizík založených na ekosystémoch, najmä predvídaním záložných oblastí, záplavových oblastí, prírodnej ochrany a v prípadoch, keď je to nevyhnutné, umelej ochrany;

68.  žiada vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby včas zaviedli systémy včasného varovania a pripravili vhodné nástroje reakcie na extrémne poveternostné podmienky a iné negatívne dôsledky zmeny klímy, ako aj pandémie;

o
o   o

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (3) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (4) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 3. (6) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (7) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99. (8) Watson, J. E. M. a kol.: The exceptional value of intact forest ecosystems (Výnimočná hodnota neporušených lesných ekosystémov), Nature, Ecology and Evolution, zv. 2, č. 4, Macmillan Publishers Limited, Londýn 2018. (9) Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020, Prijaté texty, P9_TA(2020)0206. (10) IPBES, Globálne posúdenie biodiverzity a ekosystémových služieb, 2019.