Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o elektronických údajoch o nákladnej doprave (05142/1/2020 – C9-0103/2020 – 2018/0140(COD))

P9_TA(2020)0177 A9-0119/2020

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05142/1/2020 – C9-0103/2020),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0279),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na články 67 a 40 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0119/2020),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 265. (2) Prijaté texty, 12.3.2019, P8_TA(2019)0139.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 o návrhu na vymenovanie Helgy Bergerovej za členku Dvora audítorov (C9-0129/2020 – 2020/0802(NLE))

P9_TA(2020)0178 A9-0126/2020

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0129/2020),

–  zo zreteľom na článok 129 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0126/2020),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovanej kandidátky, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 25. júna 2020 vypočul kandidátku Rady na členku Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Helgu Bergerovú za členku Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 o návrhu na vymenovanie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) (C9-0080/2020 – 2020/0905(NLE))

P9_TA(2020)0179 A9-0132/2020

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 5. marca 2020 (C9‑0080/2020),

–  so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 30. januára 2020 o návrhu na vymenovanie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo(4),

–  zo zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0132/2020),

A.  keďže predchádzajúci výkonný riaditeľ Európskeho orgánu pre bankovníctvo odstúpil z funkcie k 31. januáru 2020;

B.  keďže 5. marca 2020 Rada orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo navrhla na základe otvoreného výberového konania, aby bol v súlade s článkom 51 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 za výkonného riaditeľa vymenovaný François-Louis Michaud na päťročné funkčné obdobie;

C.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 29. júna 2020 vypočutie Françoisa-Louisa Michauda, počas ktorého François-Louis Michaud predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje vymenovanie Françoisa-Louisa Michauda za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12. (2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0211. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0017. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0023.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (COM(2020)0206 – C9-0145/2020 – 2020/0086(COD))

P9_TA(2020)0180 A9-0111/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0206),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0145/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júna 2020(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. júna 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na listy Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0111/2020),

A.  keďže z naliehavých dôvodov je možné hlasovať pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov ustanovenej v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. júla 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2020/1041.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 mení nariadenie (EÚ) 2017/2454, pokiaľ ide o dátumy uplatňovania (COM(2020)0201 – C9-0136/2020 – 2020/0084(CNS))

P9_TA(2020)0181 A9-0123/2020

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2020)0201),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0136/2020),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0123/2020),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)  Hoci šírenie ochorenia COVID-19 spôsobuje vnútroštátnym správnym orgánom skutočné ťažkosti, nemalo by sa využívať ako ospravedlnenie ďalšieho odďaľovania vykonania spoločne dohodnutých pravidiel. Niektoré členské štáty pred vypuknutím epidémie signalizovali, že zavedenie nového systému sa u nich oneskorí. Okrem bezprostredných ťažkostí spojených so šírením ochorenia COVID-19 by vlády mali vynaložiť maximálne úsilie na zavedenie nového systému. Členské štáty, ktoré majú problémy, ktoré by mohli spôsobiť meškanie úplnej implementácie pravidiel, by mali využiť technickú pomoc Komisie na zabezpečenie správnej a úplnej implementácie balíka opatrení v oblasti elektronického obchodu. Ciele balíka opatrení v oblasti elektronického obchodu zamerané na uľahčenie konkurencieschopnosti európskych MSP vo svetovom meradle, zmiernenie administratívneho tlaku na predajcov v Únii a zabezpečenie toho, aby online platformy prispievali k spravodlivejšiemu systému výberu DPH a zároveň bojovali proti daňovým podvodom, sú kľúčovými aspektmi rovnosti podmienok pre všetky podniky, čo je v kontexte oživenia po epidémii ochorenia COVID-19 mimoriadne dôležité. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 (5)  Vzhľadom na výzvy, ktorým členské štáty čelia pri riešení krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a keďže nové ustanovenia sú založené na zásade, že všetky členské štáty musia aktualizovať svoje informačné systémy, aby boli schopné uplatňovať ustanovenia stanovené v nariadení (EÚ) 2017/2454, čím sa zabezpečí zber a prenos informácií a platieb v rámci zmenených úprav, je potrebné odložiť dátumy uplatňovania v tomto nariadení o šesť mesiacov. Odklad o šesť mesiacov je primeraný, pretože zdržanie by malo byť čo najkratšie, aby sa minimalizovali ďalšie rozpočtové straty pre členské štáty. (5)  Vzhľadom na nové výzvy, ktorým členské štáty čelia v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19, a vzhľadom na to, že nové ustanovenia sú založené na zásade, že všetky členské štáty musia aktualizovať svoje informačné systémy, aby boli schopné uplatňovať ustanovenia stanovené v nariadení (EÚ) 2017/2454, čím sa zabezpečí zber a prenos informácií a platieb v rámci zmenených úprav, by mohlo byť potrebné odložiť dátumy uplatňovania tohto nariadenia o tri mesiace. Odklad nie je žiaduci, pretože povedie k strate príjmov a zvýšeniu výpadku príjmov z DPH a zároveň k predĺženiu nekalej súťaže medzi predajcami z krajín mimo Únie a z Únie. Odklad o tri mesiace by však mohol byť vhodný, pretože zodpovedá obdobiu obmedzeného pohybu vo väčšine členských štátov. Ešte výraznejšie predĺženie odkladu by zvýšilo riziko podvodov v oblasti DPH v čase, keď by sa verejné financie mali dopĺňať s cieľom bojovať proti pandémii a jej hospodárskym a sociálnym dôsledkom. Dlhšie šesť mesačné oneskorenie by mohlo členským štátom spôsobiť stratu na príjmoch od 2,5 miliardy do 3,5 miliardy EUR. Vzhľadom na krízu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19 je mimoriadne dôležité, aby sa zabránilo ďalším stratám na príjmoch. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (EÚ) 2017/2454 Článok 1 – bod 7 – písmeno a – nadpis – oddiel 2 Ustanovenia uplatniteľné od 1. januára 2015 do 30. júna 2021 Ustanovenia uplatniteľné od 1. januára 2015 do 31. marca 2021 Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b – bod i Nariadenie (EÚ) 2017/2454 Článok 1 – bod 7 – písmeno b – nadpis – oddiel 3 Ustanovenia uplatniteľné od 1. júla 2021 Ustanovenia uplatniteľné od 1. apríla 2021 Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) 2017/2454 Článok 2 – odsek 2 Uplatňuje sa od 1. júla 2021. Uplatňuje sa od 1. apríla 2021.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku (2020/2621(RSP))

P9_TA(2020)0182 B9-0205/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa (ďalej len „UNCRC“) z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „dohovor z roku 1980“),

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 5 a článok 3 ods. 6 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963,

–  so zreteľom na zásady uvedené vo svojom uznesení z 28. apríla 2016 o ochrane záujmov dieťaťa v celej EÚ na základe petícií adresovaných Európskemu parlamentu(1),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa (2017),

–  so zreteľom na úlohu a činnosť koordinátorky Európskeho parlamentu pre práva detí v otázke únosov detí rodičmi a sporov týkajúcich sa starostlivosti o deti a styku s deťmi s občianstvom EÚ v Japonsku,

–  so zreteľom na rokovania Výboru pre petície na schôdzi 19. – 20. februára 2020,

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor pre petície rokoval na svojej schôdzi 19. februára 2020 o petíciách č. 0594/2019, 0841/2019, 0842/2019 a 0843/2019 týkajúcich sa únosov detí rodičmi a práv na návštevy pri pároch s rôznym štátnym občianstvom, pri ktorých má jedna osoba štátne občianstvo EÚ a druhá štátne občianstvo Japonska;

B.  keďže tieto petície poukázali na znepokojujúcu situáciu v Japonsku, ktorou je nedostatočné vykonávanie súdnych rozhodnutí o návrate detí podľa postupu stanoveného v Haagskom dohovore z roku 1980, rovnako ako nedostatočná možnosť presadzovať právo styku a právo na návštevy detí, čo bráni rodičom z EÚ udržiavať zmysluplný vzťah so svojimi deťmi, ktoré bývajú v Japonsku;

C.  keďže je alarmujúce, aký veľký je počet nevyriešených prípadov únosov detí rodičmi, keď jeden z rodičov je občanom EÚ a druhý občanom Japonska;

D.  keďže podľa japonského práva neexistuje možnosť spoločného výkonu rodičovských práv a povinností; keďže rôzne zdroje dokazujú, že únos je vážnou formou zneužívania dieťaťa;

E.  keďže práva rodiča, ktorý zostal bez dieťaťa, na návštevy a styk s dieťaťom, sú v Japonsku veľmi obmedzené alebo vôbec neexistujú;

F.  keďže všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980 a UNCRC;

G.  keďže v roku 2014 pristúpilo Japonsko k Haagskemu dohovoru z roku 1980 a od roku 1994 je zmluvnou stranou UNCRC;

H.  keďže deti s občianstvom EÚ, ktoré bývajú v Japonsku, musia mať právo na ochranu a starostlivosť potrebnú pre ich dobré životné podmienky; keďže môžu slobodne vyjadriť svoj názor; keďže tieto názory sa musia brať do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť;

I.  keďže rodičia nesú hlavnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa; keďže strany sú povinné vynaložiť maximálne úsilie a zaručiť uznanie zásady, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa;

J.  keďže pri všetkých opatreniach súvisiacich s deťmi z EÚ v Japonsku sa musia brať v prvom rade do úvahy záujmy dieťaťa;

K.  keďže každé dieťa z EÚ v Japonsku musí mať právo pravidelne udržiavať osobné vzťahy a priamy styk s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmami;

L.  keďže strany musia zabezpečiť, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány na základe súdneho preskúmania a v súlade s platnými právnymi predpismi a postupmi rozhodnú, že takéto oddelenie je nevyhnutné v záujme dieťaťa; keďže takéto rozhodnutie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa;

M.  keďže strany sú povinné rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je odlúčené od jedného alebo oboch rodičov, na udržiavanie osobných vzťahov a pravidelného priameho kontaktu s oboma rodičmi okrem prípadov, keď je to v rozpore so záujmom dieťaťa;

N.  keďže v záujme zabezpečenia včasného návratu dieťaťa sa musia všetky strany Haagskeho dohovoru z roku 1980 zaviazať, že zavedú vnútroštátne opatrenia a právne predpisy, ktoré sú v súlade s ich zmluvnými záväzkami a povinnosťami;

O.  keďže dieťa, ktorého rodičia žijú v rôznych štátoch, musí mať okrem výnimočných prípadov právo na udržiavanie osobných vzťahov a pravidelný priamy styk s oboma rodičmi;

P.  keďže francúzsky prezident Emmanuel Macron, taliansky premiér Giuseppe Conte a nemecká kancelárka Angela Merkel hovorili s japonským predsedom vlády Šinzom Abem v mene francúzskych, talianskych a nemeckých rodičov a európski veľvyslanci v Japonsku napísali ministrovi spravodlivosti Japonska spoločný list o únosoch detí rodičmi;

Q.  keďže rodičia detí, ktoré boli unesené druhým rodičom, podali v auguste 2019 oficiálnu sťažnosť Rade OSN pre ľudské práva;

R.  keďže koordinátorka Európskeho parlamentu pre práva detí pomáha jednotlivým rodičom a rokuje od roku 2018 s japonskými orgánmi vrátane japonského ministra spravodlivosti v októbri 2018 a japonského veľvyslanca pri EÚ v máji 2019 o konkrétnych otázkach týkajúcich sa únosov detí rodičmi a sporov v súvislosti so starostlivosťou o deti a styk s deťmi, ktoré sa týkajú občanov EÚ;

S.  keďže Výbor pre petície zaslal 6. marca 2020 a koordinátorka Európskeho parlamentu pre práva detí 5. februára 2020 list podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Josepovi Borrellovi so žiadosťou, aby boli do programu nasledujúceho spoločného zasadnutia, organizovaného v rámci dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, zaradené medzinárodné záväzky Japonska vyplývajúce z Haagskeho dohovoru z roku 1980 a Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

T.  keďže na druhom spoločnom zasadnutí výboru v rámci dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom vyzvala 31. januára 2020 EÚ Japonsko, aby zlepšilo svoj právny rámec a jeho účinné vykonávanie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie súdnych rozhodnutí a medzinárodných záväzkov, ako sú UNCRC a Haagsky dohovor z roku 1980; keďže EÚ takisto trvala na tom, že treba zabezpečiť záujem dieťaťa a rešpektovať právo na návštevy, ktoré bolo rodičom priznané;

U.  keďže Výbor pre petície v nadväznosti na výsledok svojej schôdze z 19. – 20. februára 2020 poslal list misii Japonska pri Európskej únii, v ktorom naliehavo vyzval japonské orgány, aby dodržiavali vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy týkajúce sa práv detí a občianskoprávnych aspektov medzinárodných únosov detí;

1.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou detí, ktoré trpia v dôsledku únosov detí rodičmi v Japonsku, ako aj nad tým, že sa všade neuplatňujú príslušné zákony a súdne rozhodnutia; pripomína, že deti z EÚ v Japonsku musia požívať ochranu stanovenú v medzinárodných dohodách, ktoré zaručujú ich práva;

2.  konštatuje s poľutovaním, že Japonsko ako strategický partner EÚ zrejme nedodržiava medzinárodné pravidlá v prípadoch únosov detí rodičmi; pripomína, že japonský právny rámec by sa mal zlepšiť, aby sa v tejto krajine skutočne vykonávali napríklad rozhodnutia vynesené japonskými a inými súdmi príslušných krajín v konaniach podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o návrate dieťaťa;

3.  zdôrazňuje, že zásady ľudských práv v prípade detí závisia od vnútroštátnych opatrení japonskej vlády; zdôrazňuje, že na to, aby boli zaručené okrem iného práva dieťaťa na oboch rodičov, sú potrebné viaceré legislatívne a nelegislatívne opatrenia; naliehavo vyzýva japonské orgány, aby účinne vykonávali rozhodnutia súdov o práve rodičov, ktorí zostali bez dieťaťa, na návštevy a styk s deťmi, aby mohli udržiavať zmysluplný kontakt so svojim deťmi, ktoré bývajú v Japonsku; zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia treba vždy prijímať s ohľadom na záujem dieťaťa;

4.  zdôrazňuje, že prípady únosov detí si vyžadujú rýchle riešenie, lebo časový odstup môže mať dlhodobý negatívny vplyv na dieťa, ako aj na budúci vzťah medzi dieťaťom a rodičom, ktorý zostal bez dieťaťa;

5.  poukazuje na to, že únosy detí rodičmi môžu mať negatívny vplyv na blaho dieťaťa a dlhodobé škodlivé dôsledky; zdôrazňuje, že únosy detí môžu viesť k duševným problémom u detí, ako aj u rodičov, ktorí zostali bez dieťaťa;

6.  zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľov Haagskeho dohovoru z roku 1980 je chrániť deti pred škodlivými účinkami únosov detí rodičmi tým, že sa vytvoria postupy na zabezpečenie bezodkladného návratu dieťaťa do štátu, v ktorom malo bezprostredne pred únosom obvyklý pobyt;

7.  víta podporu a účasť koordinátorky Európskeho parlamentu pre práva detí na riešení tejto situácie a žiada ju, aby s výborom pre petície aj naďalej spolupracovala na riešení prípadov, na ktoré upozornili predkladatelia petícií;

8.  trvá na tom, že všetky systémy ochrany detí by mali mať zavedené nadnárodné a cezhraničné mechanizmy, ktoré zohľadňujú špecifiká cezhraničných konfliktov;

9.  navrhuje v spolupráci s Haagskou konferenciou vytvoriť jednoducho použiteľnú európsku platformu informačnej podpory na poskytovanie pomoci rodičom v cezhraničných rodinných sporoch (napr. doplnením portálu elektronickej justície o informácie o únosoch detí rodičmi v tretích krajinách a o ďalších právach detí);

10.  odporúča členským štátom, aby občanom sprístupnili spoľahlivé informácie o rodinnom práve a právach detí v tretích krajinách vrátane upozornení na problémy, s ktorými sa môžu stretnúť v krajinách, ako je Japonsko, v prípade rozvodu alebo rozluky;

11.  víta záväzok Komisie nastoliť túto otázku na každom fóre vrátane spoločného výboru v rámci dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom;

12.  vyzýva PK/VP, aby túto otázku zaradil do programu ďalšieho zasadnutia organizovaného v rámci dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom; vyzýva japonské orgány, aby uplatňovali trestný a občiansky zákonník krajiny;

13.  pripomína japonským orgánom, že podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 sú povinné zabezpečiť, aby si ústredné orgány plnili svoje povinnosti stanovené v článkoch 6 a 7 tohto dohovoru, vrátane povinnosti pomáhať rodičom, ktorí zostali bez dieťaťa, udržiavať kontakt so svojimi deťmi;

14.  pripomína japonským orgánom, že sú povinné dodržiavať ustanovenia Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch a umožniť zástupcom členských štátov plniť si konzulárne povinnosti, najmä v prípadoch, keď sú ohrozené záujmy detí a práva ich rodičov, občanov EÚ;

15.  zdôrazňuje, že obmedzenie alebo úplné zamietnutie práv rodiča na styk s dieťaťom a na jeho návštevu je v rozpore s článkom 9 UNCRC;

16.  žiada Komisiu a Radu, aby upozornili na povinnosti strán UNCRC, najmä na práva dieťaťa na udržiavanie osobného vzťahu a pravidelný priamy kontakt s oboma rodičmi okrem prípadov, keď je to v rozpore so záujmom dieťaťa;

17.  v tejto súvislosti vyzýva japonské orgány, aby sa riadili medzinárodnými odporúčaniami a zaviedli do právneho systému svojej krajiny potrebné zmeny, ako aj možnosť spoločnej starostlivosti po rozviazaní vzťahu rodičov s cieľom zosúladiť svoje vnútroštátne zákony s medzinárodnými záväzkami a aby zabezpečili, aby právo na návštevu a právo na styk s dieťaťom zodpovedali záväzkom vyplývajúcim z UNCRC; vyzýva japonské orgány, aby si splnili svoje záväzky vyplývajúce z UNCRC, ktorý ratifikovali;

18.  vyzýva japonské orgány, aby zlepšili spoluprácu s EÚ a umožnili účinné uplatňovanie práv na styk s dieťaťom a jeho návštevy, ktoré súd priznal rodičom, ktorí zostali bez dieťaťa;

19.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť odporúčaniam o cezhraničnej mediácii prijatým všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej úrovni i úrovni EÚ;

20.  žiada zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom vykonať všetky medzinárodné právne predpisy týkajúce sa ochrany detí, a najmä Haagsky dohovor z roku 1980;

21.  zdôrazňuje, že mimoriadne dôležité je riadne monitorovanie situácie po vydaní rozsudku, a to aj pokiaľ ide o kontakt s rodičmi; vyzýva členské štáty, aby na webových sídlach svojich ministerstiev zahraničných vecí a veľvyslanectiev v Japonsku informovali o riziku únosu detí v tejto krajine a o postoji japonských orgánov v tejto veci;

22.  vyzýva Radu, aby na základe usmernení Komisie pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa posilnila súčinnosť systémov varovania o únosoch detí s cezhraničnými dôsledkami, ktoré vytvorili členské štáty, aby spolu s Komisiou zriadila takéto systémy varovania v krajinách, kde zatiaľ chýbajú, a aby informovala o uzavretí príslušných dohôd o spolupráci, ktoré sa zaoberajú prípadmi únosov detí;

23.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli spoločné úsilie a zaradili túto otázku do programu všetkých bilaterálnych i multilaterálnych rokovaní s Japonskom s cieľom vyvinúť tlak na japonské orgány, aby si v plnom rozsahu plnili svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov o ochrane detí;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.

(1) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 2.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2020 o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19 (2020/2680(RSP))

P9_TA(2020)0183 B9-0204/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii a články 2, 9, 10, 19, 165, 166, 168 a článok 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 14, 20, 21, 26 a 35,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor UNCRPD“), najmä na jeho článok 4 ods. 3 a články 11, 24, 25 a 28 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 17 týkajúcu sa začleňovania ľudí so zdravotným postihnutím, zásadu 3 týkajúcu sa rovnosti príležitostí a zásadu 10 týkajúcu sa zdravého, bezpečného a prispôsobeného pracovného prostredia a ochrany údajov,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a jej ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala plniť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(2),

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor pre petície dostal petíciu č. 0470/2020, v ktorej sa vyjadrujú obavy v súvislosti s právami osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín v kríze COVID-19 a ktorá vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby opatrenia prijaté počas krízy COVID-19 a ich následky boli zlučiteľné s dohovorom UNCRPD a Chartou základných práv;

B.  keďže článok 11 dohovoru UNCRPD ako prvej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ktorú ratifikovala EÚ a jej 28 členských štátov, stanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, musia prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti osôb so zdravotným postihnutím v rizikových situáciách a v núdzových humanitárnych situáciách;

C.  keďže opatrenia, ktoré vlády prijímajú za výnimočných okolností, ako sú závažné zdravotné krízy, núdzové humanitárne situácie a prírodné katastrofy, by mali vždy rešpektovať základné práva každého jednotlivca a nemôžu diskriminovať niektoré skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím;

D.  keďže osoby s mentálnym postihnutím majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť ochorením COVID-19 v dôsledku prekážok pri prístupe k preventívnym informáciám a hygiene, závislosti od fyzického kontaktu s osobami, ktoré im pomáhajú, skutočnosti, že veľmi často žijú v inštitúciách a zariadeniach komunitných‑ služieb, a iných zdravotných podmienok súvisiacich s niektorým zdravotným postihnutím;

E.  keďže osoby s mentálnym postihnutím sú obzvlášť postihnuté prísnymi opatreniami na obmedzenie pohybu;

F.  keďže kríza COVID-19 a opatrenia týkajúce sa zákazu vychádzania poukazujú na pokračujúcu a pretrvávajúcu sociálnu segregáciu a diskrimináciu osôb s mentálnym postihnutím;

G.  keďže dostupnosť rozčlenených údajov na určenie vplyvu pandémie na osoby s mentálnym postihnutím je obmedzená;

H.  keďže sa uvádza, že v niektorých členských štátoch bolo osobám s mentálnym postihnutím odopreté lekárske ošetrenie, boli zatvorené v zariadeniach a čelia sociálnej izolácii bez možnosti prijímať návštevy rodinných príslušníkov alebo vrátiť sa k svojim príbuzným a že boli zavedené diskriminačné usmernenia na triedenie pacientov;

I.  keďže štruktúry pre osoby s mentálnym postihnutím, napríklad centrá dennej starostlivosti alebo školy, boli dočasne uzavreté a vznikli núdzové situácie vyžadujúce, aby sa rodiny samy starali o svojich mentálne postihnutých príbuzných;

J.  keďže kríza COVID-19 ukázala, že koncepcia inkluzívneho vzdelávania ešte nie je realitou; keďže v mnohých členských štátoch študenti s mentálnym postihnutím neboli schopní pokračovať v učení sa počas zákazu vychádzania; keďže rodinám chýba podpora pre vzdelávanie študentov s mentálnym postihnutím, najmä pokiaľ ide o dostupné digitálne a inovačné technológie a aplikácie na diaľkové vzdelávanie;

K.  keďže technológia môže zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní vysokokvalitnej podpory osobám so zdravotným postihnutím, ich rodičom, tútorom a opatrovateľom;

L.  keďže bol hlásený značný nedostatok ochranných prostriedkov pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä pre tie, ktoré žijú v inštitúciách, pre ich opatrovateľov a zamestnancov;

M.  keďže článok 4 ods. 3 dohovoru UNCRPD vyžaduje, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, úzko konzultovali s osobami so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií a aktívne ich zapájali do všetkých rozhodovacích procesov, ktoré sa ich týkajú;

N.  keďže EÚ a členské štáty by mali konzultovať s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím a aktívne ich zapájať do svojej reakcie na pandémiu COVID-19, čo by inak mohlo viesť k prijatiu opatrení, ktoré porušujú ich základné práva;

O.  keďže európska ombudsmanka naštartovala iniciatívu adresovanú Európskej komisii s cieľom zhromaždiť informácie o tom, ako kríza COVID-19 ovplyvnila jej zamestnancov so zdravotným postihnutím, a o primeraných prispôsobeniach zavedených s cieľom uspokojiť ich potreby, a určiť, či akékoľvek nájdené a plánované riešenia možno použiť na podporu ľahšej interakcie s administratívou EÚ pre občanov so zdravotným postihnutím;

1.  je hlboko znepokojený neprimeraným vplyvom krízy COVID-19 na osoby s mentálnym postihnutím a osoby s inými problémami duševného zdravia a ich rodiny, čo vytvára dodatočnú záťaž pre rodinných príslušníkov, ktorí sa o ne starajú, pričom mnohí z nich sú ženy; zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím by sa pri prechode z fázy zákazu vychádzania nemali dostávať do ešte väčšej izolácie a že by sa počas tejto fázy mali považovať za prioritu;

2.  pripomína, že zákaz vychádzania bol vážnym problémom nielen pre osoby s mentálnym postihnutím, ale aj pre každú osobu s duševným ochorením, pretože izolácia môže len zhoršiť problémy;

3.  domnieva sa, že prísne opatrenia na obmedzenie pohybu majú mimoriadne negatívny vplyv na osoby so zdravotným postihnutím a že je potrebná väčšia flexibilita zo strany orgánov;

4.  dôrazne odsudzuje akúkoľvek lekársku diskrimináciu osôb s mentálnym postihnutím; pripomína, že príslušné opatrenia prijaté členskými štátmi musia byť v súlade s dohovorom UNCRPD a zabezpečiť rovnocenný a nediskriminačný prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám; zdôrazňuje, že osoby s mentálnym postihnutím alebo duševnými chorobami si vyžadujú rovnaké lekárske ošetrenie ako akákoľvek iná osoba s ochorením COVID-19 vrátane intenzívnej lekárskej starostlivosti;

5.  pripomína, že zdravotné usmernenia musia byť nediskriminačné a musia rešpektovať medzinárodné právo a existujúce etické usmernenia týkajúce sa starostlivosti v prípade núdzových situácií, kríz v oblasti zdravia a prírodných katastrof;

6.  pripomína, že podporné služby, osobná asistencia, fyzická dostupnosť a komunikácia pre osoby s mentálnym postihnutím musia byť poskytované počas obdobia zákazu vychádzania prostredníctvom prijatia inovačných metód poskytovania zdravotnej starostlivosti;

7.  žiada, aby sa v každom členskom štáte zbierali údaje o zaobchádzaní s osobami s mentálnym postihnutím v nemocniciach, inštitúciách a zariadeniach komunitných služieb a o miere úmrtnosti osôb so zdravotným postihnutím s cieľom posúdiť, či osoby so zdravotným postihnutím dostávajú počas krízy COVID-19 primeranú ochranu, zdravotnú starostlivosť a podporu;

8.  zdôrazňuje, že opatrenia na obmedzenie pohybu vo veľkej miere ovplyvňujú duševné zdravie osôb s mentálnym postihnutím a ich príbuzných a že súvisiace opatrenia by sa mali prispôsobiť potrebám osôb s mentálnym postihnutím s cieľom zabezpečiť ich blaho a nezávislý život;

9.  zdôrazňuje, že každý má právo na nezávislý život a právo byť okamžite a správne informovaný v dostupnom formáte o pandémii a opatreniach, ktoré sa týkajú jeho a jeho rodiny; žiada, aby všetky komunikácie v oblasti verejného zdravia boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a aby boli poskytované v jednoduchom jazyku v rôznych tradičných a digitálnych formátoch a v národných posunkových jazykoch;

10.  uznáva, že situácia počas pandémie COVID-19 je varovaním, pokiaľ ide o pozornosť, ktorá je venovaná tomuto kolektívu; uznáva, že pozornosť sa musí venovať prostredníctvom silných verejných zdravotníckych služieb; požaduje, aby sa tam, kde je to vhodné a možné, zvážilo ich posilnenie prostredníctvom financovania na úrovni EÚ; zdôrazňuje význam vhodných politík v oblasti zdravia v členských štátoch;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť prekážky, ktorým čelia osoby s mentálnym postihnutím pri prístupe k zdravotníckym službám a hygienickým výrobkom, ako aj význam zváženia primeraných opatrení na úpravy, ktoré im umožnia vykonávať prácu na diaľku;

12.  zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 odhalila veľké nedostatky v systémoch podpory pre niekoľko rizikových skupín v spoločnosti; zdôrazňuje, že investovanie do postupného prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na komunitné služby pre osoby s mentálnym postihnutím by malo byť prioritou; zdôrazňuje, že investičné fondy by mali podporovať poskytovanie personalizovaných podporných služieb, keďže mnohí z poskytovateľov týchto služieb počas pandémie a po nej výrazne trpeli a hrozí, že definitívne ukončia poskytovanie služby;

13.  vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na mobilizáciu kľúčových investícií a zdrojov s cieľom zaručiť kontinuitu služieb starostlivosti a podpory v súlade so zásadami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Európskeho piliera sociálnych práv;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spoločné protokoly pre možné budúce rizikové situácie alebo núdzové humanitárne situácie a prírodné katastrofy na základe poučení z krízy COVID-19 vrátane zabezpečenia potrebného ochranného vybavenia, informačných materiálov a odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti a regulačných orgánov, pričom sa vždy zohľadnia osobitné potreby a okolnosti osôb so zdravotným postihnutím;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri prijímaní opatrení reagujúcich na budúcu krízu konzultovali s osobami so zdravotným postihnutím a ich zastupujúci organizáciami a od začiatku ich zapojili do tohto procesu;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali, či sú zdravotnícke a sociálne služby udržateľné a schopné prispôsobiť sa novým formám poskytovania služieb; vyzýva na podporu skutočného sociálneho začlenenia pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ na tieto služby, pričom sa treba zamerať na tie, ktoré poskytujú skôr komunitné životné prostredie než inštitucionalizáciu; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby neexistovali žiadne finančné prekážky prístupu k zdravotnej starostlivosti;

17.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú, ambicióznu a dlhodobú európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 vrátane ponaučení z krízy COVID-19;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať zásady dizajnu pre všetkých a zohľadňovať pritom možnosti, ktoré ponúkajú digitálne a inovatívne technológie a aplikácie pri vývoji zdrojov dostupných pre študentov s mentálnym postihnutím, a ponúkať činnosti v oblasti diaľkového vzdelávania;

19.  pripomína Komisii nevyužitý potenciál digitálnych technológií a aplikácií pri podpore nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím; požaduje lepšie využívanie týchto technológií a aplikácií v prípade možných budúcich rizikových situácií alebo núdzových humanitárnych situácií a prírodných katastrof; zdôrazňuje význam dostupnosti otvorených licenčných zdrojov online a zvyšovania kvalifikácie učiteľov v oblasti využívania informačných a komunikačných technológií;

20.  vyzýva členské štáty, aby osobám s mentálnym postihnutím poskytovali psychologickú podporu na zmiernenie vplyvu opatrení na obmedzenie pohybu;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právne prostriedky pre osoby s mentálnym postihnutím tým, že budú venovať osobitnú pozornosť aktívnemu identifikovaniu prípadov, keď osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemajú právnu spôsobilosť, nemajú prístup alebo nemajú dostatočný prístup k svojmu zákonnému zástupcovi, aby im zaručil ich práva;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.