Zoznam 
Prijaté texty
Piatok, 10. júla 2020 - BruselPrechodná verzia
Zmena smerníc (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania, v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 *
 Finančná činnosť Európskej investičnej banky - výročná správa za rok 2019
 Kontrola finančnej činnosti Európskej investičnej banky - výročná správa za rok 2018
 Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2018
 Humanitárna situácia vo Venezuele a migračná a utečenecká kríza
 Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov *
 Návrh opravného rozpočtu č. 5/2020: pokračovanie v poskytovaní pomoci utečencom a hostiteľským komunitám v Jordánsku, Libanone a Turecku v reakcii na krízu v Sýrii
 Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2020: pokračovanie humanitárnej pomoci utečencom v Turecku
 Účinné látky vrátane flumioxazínu
 Komplexný európsky prístup k uskladňovaniu energie
 Revízia usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru
 Uzavretie dohody medzi EÚ a Novým Zélandom, o ktorej sa rokuje, o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Stratégia udržateľnosti v oblasti chemických látok
 Prechodné ustanovenia s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (zmena nariadenia (EÚ) 2016/1628) ***I
 Vykonávanie klinického skúšania liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia spôsobeného koronavírusom, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, a dodávanie týchto liekov ***I
 Komplexná politika Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – Akčný plán Komisie a ďalší nedávny vývoj
 Stratégia EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19

Zmena smerníc (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania, v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 *
PDF 175kWORD 47k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 menia smernice (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania (COM(2020)0198 – C9-0137/2020 – 2020/0082(CNS))
P9_TA-PROV(2020)0189A9-0122/2020

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2020)0198),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0137/2020),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0122/2020),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Hoci šírenie ochorenia COVID-19 spôsobuje vnútroštátnym správnym orgánom skutočné ťažkosti, nemalo by sa využívať ako výhovorka pre ďalšie odďaľovanie vykonania spoločne dohodnutých pravidiel. Niektoré členské štáty pred výskytom ochorenia signalizovali, že zavedenie nového systému sa u nich oneskorí. Okrem bezprostredných ťažkostí spojených s výskytom ochorenia COVID-19 by vlády mali vynaložiť maximálne úsilie na zavedenie nového systému. Členské štáty, ktoré majú problémy, ktoré by mohli spôsobiť meškanie úplného vykonania pravidiel, by mali využiť technickú pomoc Komisie na zabezpečenie správnej a úplnej implementácie balíka opatrení v oblasti elektronického obchodu. Ciele balíka opatrení v oblasti elektronického obchodu zamerané na uľahčenie konkurencieschopnosti európskych MSP vo svetovom meradle, uľahčenie administratívneho tlaku na predajcov v Únii a zabezpečenie toho, aby online platformy prispievali k spravodlivejšiemu systému výberu DPH a zároveň bojovali proti daňovým podvodom, sú kľúčovými aspektmi rovnosti podmienok pre všetky podniky, čo je v kontexte oživenia po ochorení COVID-19 mimoriadne dôležité.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Vzhľadom na výzvy, ktorým členské štáty čelia pri riešení krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a keďže nové ustanovenia sú založené na zásade, že všetky členské štáty musia aktualizovať svoje informačné systémy, aby boli schopné uplatňovať ustanovenia stanovené v smerniciach (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, čím sa zabezpečí zber a prenos informácií a platieb v rámci zmenených úprav, je potrebné odložiť dátumy transpozície a uplatňovania týchto smerníc o šesť mesiacov. Odklad o šesť mesiacov je primeraný, pretože zdržanie by malo byť čo najkratšie, aby sa minimalizovali ďalšie rozpočtové straty pre členské štáty.
(4)  Vzhľadom na nové výzvy, ktorým členské štáty čelia v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19, a keďže nové ustanovenia sú založené na zásade, že všetky členské štáty musia aktualizovať svoje informačné systémy, aby boli schopné uplatňovať ustanovenia stanovené v smerniciach (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, čím sa zabezpečí zber a prenos informácií a platieb v rámci zmenených úprav, by mohlo byť potrebné odložiť dátumy transpozície a uplatňovania uvedených smerníc o tri mesiace. Odklad nie je žiaduci, pretože povedie k strate príjmov a zvýšeniu výpadku príjmov z DPH a zároveň k predĺženiu nekalej súťaže medzi predajcami z krajín mimo EÚ a z Únie. Odklad o tri mesiace by však mohol byť vhodný, pretože zodpovedá obdobiu obmedzeného pohybu vo väčšine členských štátov. Ešte výraznejšie predĺženie odkladu by rozšírilo riziko podvodov v oblasti DPH v čase, keď by sa verejné financie mali dopĺňať s cieľom boja proti pandémii a jej hospodárskym a sociálnym dôsledkom. Dlhšie 6-mesačné oneskorenie by mohlo členským štátom spôsobiť stratu na príjmoch od 2,5 do 3,5 miliardy EUR. Vzhľadom na krízu spôsobenú výskytom ochorenia COVID-19 je mimoriadne dôležité, aby sa zabránilo ďalším stratám na príjmoch.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Smernica (EÚ) 2017/2455
Článok 2 – názov
Zmeny smernice 2006/112/ES s účinnosťou od 1. júla 2021
Zmeny smernice 2006/112/ES s účinnosťou od 1. apríla 2021
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2017/2455
Článok 2 – odsek 1 – úvodná veta
S účinnosťou od 1. júla 2021 sa smernica 2006/112/ES mení takto:
S účinnosťou od 1. apríla 2021 sa smernica 2006/112/ES mení takto:
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica (EÚ) 2017/2455
Článok 3 – odsek 1
S účinnosťou od 1. júla 2021 sa hlava IV smernice 2009/132/ES vypúšťa.
S účinnosťou od 1. apríla 2021 sa hlava IV smernice 2009/132/ES vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a
Smernica (EÚ) 2017/2455
Článok 4 – odsek 1 – pododsek 2
Členské štáty prijmú a uverejnia do 30. júna 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 a 3 tejto smernice. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. marca 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 a 3 tejto smernice. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2017/2455
Článok 4 – odsek 1 – pododsek 4
Opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 a 3 tejto smernice uplatňujú od 1. júla 2021.
Opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 a 3 tejto smernice uplatňujú od 1. apríla 2021.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1
Smernica (EÚ) 2019/1995
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. júna 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.
Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. marca 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1
Smernica (EÚ) 2019/1995
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 2
Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2021.
Tieto opatrenia uplatňujú od 1. apríla 2021.

Finančná činnosť Európskej investičnej banky - výročná správa za rok 2019
PDF 214kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2019 (2019/2126(INI))
P9_TA-PROV(2020)0190A9-0081/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“),

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na rok 2019 uverejnený na webovom sídle EIB,

–  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2018 s názvom Uvoľnený potenciál,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2018,

–  so zreteľom na správu EIB uverejnenú v roku 2019 s názvom Operácie EIB v rámci Európskej únie – výročná správa za rok 2018,

–  so zreteľom na správu EIB s názvom EIB mimo Európskej únie: financovanie s celosvetovým dosahom – výročná správa za rok 2018, ktorá bola zameraná na operácie EIB mimo Európskej únie a uverejnená v roku 2019;

–  so zreteľom na správu EIB uverejnenú v roku 2019 s názvom Výročná správa za rok 2018: Európske centrum investičného poradenstva,

–  so zreteľom na novú stratégiu v oblasti klímy a novú úverovú politiku v odvetví energetiky, ktoré EIB prijala v novembri 2019,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva(1),

–  so zreteľom na odporúčanie európskeho ombudsmana vo veci 146/2017/DR o spôsobe, akým Európska investičná banka vybavila sťažnosť na porušenia environmentálnych požiadaviek a požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť v projekte, ktorý financovala,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu, Investičný plán európskeho ekologického dohovoru (COM(2020)0021),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2018 s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

–  so zreteľom na iniciatívu EIB na posilnenie odolnosti,

–  so zreteľom na súhlas EIB s ratifikáciou Parížskej dohody Európskou úniou zo 7. októbra 2016,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na otvárací prejav, ktorý na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 16. júla 2019 predniesla Ursula von der Leyen ako kandidátka na predsedníčku Európskej komisie,

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorý predniesla 11. decembra 2019 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Bruseli,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0081/2020),

A.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ a podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí EIB prispievať k dosahovaniu cieľov Únie a keďže podľa článku 18 štatútu EIB musí banka využívať svoje finančné prostriedky čo najracionálnejšie v záujme Únie; keďže to zahŕňa súlad s Parížskou dohodou o zmene klímy a so záväzkami Únie v oblasti ochrany životného prostredia stanovenými v článkoch 11 a 191 ZFEÚ;

B.  keďže hlavné ratingové agentúry ohodnotili záväzky EIB ratingom AAA okrem iného preto, že EIB vlastnia členské štáty, a z dôvodu jej obozretného riadenia rizík;

C.  keďže EIB si v roku 2018 zachovala ziskovosť, s čistým prebytkom 2,3 miliardy EUR; keďže skupina EIB by si mala zachovať vysokú úroveň úverovej bonity, ako aj kvalitné, spoľahlivé portfólio aktív;

D.  keďže EIB, ktorá je najväčším multilaterálnym dlžníkom a veriteľom na svete a ktorá je v spoločnom vlastníctve členských štátov EÚ, je prirodzeným partnerom Únie pri vykonávaní finančných nástrojov v úzkej spolupráci s národnými a multilaterálnymi finančnými inštitúciami;

E.  keďže skupina EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom rôznych investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

F.  keďže Komisia odhaduje, že ročné investície potrebné na dosiahnutie cieľov Únie do roku 2030 predstavujú 1 115 miliárd EUR(2); keďže cieľom Investičného plánu Komisie pre udržateľnú Európu je uvoľniť v najbližšom desaťročí investície v hodnote 1 bilión EUR;

G.  keďže udržateľné investície majú za normálnych okolností vyššie výnosy ako štandardné investície a objemy preto majú tendenciu byť menšie, zatiaľ čo súvisiace riziká majú tendenciu byť vyššie; keďže likvidita trhov s udržateľnými finančnými produktmi sa musí zvýšiť a to sa dá dosiahnuť len zvýšením počtu produktov na trhu; zdôrazňuje, že nemožno očakávať, že súkromný sektor dosiahne kritické množstvo sám, a preto je nutné, aby verejný sektor zvýšil svoju prítomnosť na trhoch s udržateľnými finančnými aktívami a aby zvýšil svoj podiel na trhu, čo prispeje k zníženiu rizík a výnosov a k zvýšeniu účasti na trhu a likvidity;

H.  keďže EIB zohráva dôležitú úlohu v stratégii EÚ na riešenie problémov súvisiacich s klímou a životným prostredím – ktoré sú výzvami, ktoré sú podľa Komisie hlavnou úlohou tejto generácie – s dodatočnými investíciami vo výške 260 miliárd EUR, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súčasných cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;

I.  keďže pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na rozvoj najlepších postupov spojených s politikou v oblasti výkonnosti a riadením, správou a transparentnosťou EIB;

Všeobecné odporúčania

1.  zdôrazňuje význam činností EIB ako banky Únie, ktoré vykonáva na účely zvýšenia súčasnej úrovne investícií v EÚ, ktoré sú pod historickými priemernými hodnotami a nestačia na naplnenie ambícií EÚ, pokiaľ ide o udržateľnosť, hospodársku a sociálnu oblasť a vytváranie pracovných miest, a na dosiahnutie regionálnej súdržnosti, inovácií a konkurencieschopnosti na úrovni EÚ, ako aj financovania na miestnej úrovni, a to aj obcami, ktoré reagujú na potreby občanov;

2.  uznáva, že Európska únia a členské štáty musia viac investovať do boja proti zmene klímy, do digitálnej revolúcie a do verejných služieb;

3.  víta koordinovanú reakciu EÚ na pandémiu COVID-19 a opätovne zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení na transformáciu našich hospodárstiev a zmiernenie sociálneho a hospodárskeho vplyvu krízy; víta najmä úlohu, ktorú má EIB zohrávať pri podpore hospodárstva EÚ prostredníctvom Európskeho záručného fondu, revidovaného Programu InvestEU, Mechanizmu spravodlivej transformácie a Nástroja na podporu platobnej schopnosti; zdôrazňuje, že táto úloha je obzvlášť dôležitá pre MSP a najviac postihnuté odvetvia; vyzýva zároveň EIB, aby dodržiavala svoj záväzok zosúladiť všetky svoje činnosti s cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; berie na vedomie pozičný dokument EIB z 15. júna 2020 o pláne banky pre oblasť klímy a opakuje svoju výzvu na ambiciózne opatrenia a jasné ciele, najmä pokiaľ ide o podmienenie podpory opatreniami na postupné odstraňovanie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie do roku 2050;

4.  berie na vedomie zhoršujúcu sa hospodársku situáciu vo svete, v ktorej sa reálny rast HDP spomalil a globálne výzvy prispievajú k neistote; berie na vedomie nízke úrovne investícií v EÚ za posledné desaťročie; vyzýva na vyššie verejné a súkromné investície v EÚ na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

5.  berie na vedomie správu EIB o investíciách 2019 – 2020, v ktorej sa poukazuje na výzvy, ktorým EÚ čelí, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, napríklad na rastúcu nerovnosť a nedostatočné úrovne investícií, najmä do výskumu a vývoja súvisiaceho s klímou a do digitalizácie, čo ohrozuje budúcnosť európskeho hospodárstva; nalieha na EIB, aby sa v rámci svojich činností čo najviac usilovala o riešenie týchto otázok;

6.  konštatuje, že v roku 2018 EIB investovala 64 miliárd EUR do 854 projektov; konštatuje, že EIB dodržiava prudenciálnu zásadu s podielom nesplácaných úverov len 0,3 %;

7.  opäť zdôrazňuje, že treba viac vyvážiť geografické rozloženie financovania EIB; žiada EIB, aby riešila systémové nedostatky, ktoré bránia určitým regiónom alebo krajinám v plnej miere využívať jej finančné činnosti, okrem iného posilnením úsilia o rozšírenie svojich úverových činností poskytovaním technickej pomoci a poradenskej podpory, najmä v regiónoch s nízkou investičnou kapacitou, a prostredníctvom poradenstva o vývoji projektov, s cieľom podporiť inkluzívny rast a hospodársku, sociálnu a územnú konvergenciu a súdržnosť, a to s ohľadom na charakter financovania EIB, ktorý je založený na dopyte;

8.  žiada EIB, aby zohrávala dôležitú úlohu pri posilňovaní udržateľného financovania v Európe aj mimo nej a aby prostredníctvom svojich činností v oblasti poskytovania úverov podporila vykonávanie 17 cieľov udržateľného rozvoja z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN ďalším uvoľnením investícií do sociálnych, ekologických a udržateľných projektov;

9.  požaduje, aby sa vo fáze, ktorá predchádza schváleniu projektov, primerane podporilo posilnenie mechanizmov, ktoré miestnym a regionálnym orgánom poskytujú technickú pomoc, finančnú expertízu a budovanie kapacít, a to s cieľom zvýšiť dostupnosť a zaistiť účasť všetkých členských štátov; v tomto ohľade takisto požaduje zvýšenú podporu pre poradenské služby ako sú Poradenské centrum InvestEU, nástroje Jaspers, Elena a platforma Fi-compass; žiada intenzívnejšiu spoluprácu s národnými podpornými bankami a inštitúciami;

10.  víta relevantné úsilie, ktoré EIB vynakladá, aby projektom, ktoré financuje, poskytovala podporu vo fáze ich vykonávania (poskytnutie odborníkov a podporných nástrojov a vypracovanie prípravných štúdií); žiada EIB a Komisiu, aby spoločne vypracovali návrhy s cieľom systematickejšie zapájať tímy EIB do vykonávania projektov v štátoch, ktoré o to požiadajú, a to najmä v oblastiach, v ktorých sú potrebné špičkové odborné znalosti, alebo v oblastiach, ktoré sú pre Úniu strategické, ako je boj proti zmene klímy;

11.  víta podporu EIB na ciele v oblasti súdržnosti, ktorá len od roku 2009 do roku 2018 dosiahla viac ako 200 miliárd EUR;

12.  vyzýva EIB, aby kládla dôraz na konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, na ktoré majú jej projekty vplyv, najmä s miestnymi komunitami, občianskou spoločnosťou a všeobecnou verejnosťou;

13.  domnieva sa, že inovácie a zručnosti sú základnými prvkami na zabezpečenie udržateľného rastu, vytváranie pracovných miest vysokej kvality a zvýšenie konkurencieschopnosti; víta, že v roku 2018 EIB podporila inovácie a zručnosti sumou 13,5 miliardy EUR; očakáva, že EIB bude oblasť inovácií a zručností podporovať naďalej;

14.  domnieva sa, že ak si má Európa udržať konkurencieschopnosť, musí zrýchliť prijímanie digitálnych technológií a investície do digitálnej infraštruktúry a zručností; vyzýva EIB, aby riešila technologickú transformáciu zvýšenou podporou digitalizácie;

15.  domnieva sa, že desať noriem, ktoré sú stanovené v príručke EIB na ochranu životného prostredia a pre sociálnu oblasť, má zásadný význam a že sú základným predpokladom účasti na jej operáciách poskytovania úverov, najmä v oblastiach prevencie a znižovania znečisťovania, biodiverzity a ekosystémov, noriem týkajúcich sa klímy, kultúrneho dedičstva, nedobrovoľného presídľovania, práv a záujmov zraniteľných skupín, pracovných noriem, zdravia zamestnancov a verejného zdravia, bezpečnosti a ochrany a zapojenia zainteresovaných strán;

16.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby fiškálne pravidlá EÚ podporovali budúce úsilie o zvýšenie úrovne verejných investícií v EÚ, čo umožní EIB, aby využila pákový efekt týchto investícií;

17.  domnieva sa, že v hodnotiacich kritériách sociálnych projektov by sa mali zohľadňovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vykonávania hodnotení ex-ante a ex-post, pokiaľ ide o udržateľnosť, konkurencieschopnosť a hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy projektov;

18.  víta kroky, ktoré EIB zatiaľ podnikla; vyzýva EIB, aby zlepšila podávanie správ o skutočne dosiahnutých výsledkoch a ich hodnotenie, ako aj analýzu skutočných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov svojich investícií;

19.  vyzýva EIB, aby nadviazala na závery osobitnej správy Dvora audítorov č. 03/2019, v ktorej sa posudzovalo, či Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) účinne zvýšil financovanie na podporu dodatočných investícií v celej EÚ; poznamenáva, že v správe sa dospelo k záveru, že niektoré operácie EFSI len nahradili iné operácie EIB a že časť financovania putovala na projekty, ktoré mohli využiť iné zdroje verejného alebo súkromného financovania, čo v niektorých prípadoch spôsobilo nadhodnotený rozsah, v ktorom podpora z EFSI skutočne viedla k dodatočným investíciám;

20.  zdôrazňuje, že kľúčový kvantitatívny cieľ EFSI mobilizovať dodatočné súkromné a verejné investície vo výške 500 miliárd EUR by nemal byť hlavným ukazovateľom úspechu fondu a že merateľné ciele v oblasti udržateľnosti, doplnkovosti, geografického pokrytia a sociálneho vplyvu by mali byť v budúcich investičných stratégiách minimálne rovnako dôležité;

21.  vyzýva EIB, aby zvýšila podiel finančných prostriedkov z EFSI a programu InvestEU na projekty, ktoré podstatne prispievajú k cieľom EÚ týkajúcim sa udržateľnosti a sociálnej oblasti, a to v súlade s príslušnými nariadeniami EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli metodiky overovania udržateľnosti programu InvestEU v úplnom súlade s cieľmi EÚ v oblasti udržateľnosti, a aby kritériá hodnotenia sociálnych projektov zohľadňovali zásady Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vykonávania hodnotení ex-ante a ex-post, pokiaľ ide o udržateľnosť, konkurencieschopnosť a hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy projektov;

22.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie externé hodnotenie doplnkovosti politiky EIB v oblasti poskytovania úverov a že výsledky tohto hodnotenia by sa mali zverejniť;

23.  domnieva sa, že po zverejnení výsledkov externého hodnotenia by sa malo zvážiť, či je potrebné všeobecné zvýšenie kapitalizácie EIB na umožnenie dlhodobejších úverov a inovačných nástrojov pri financovaní projektov so značným potenciálom udržateľnosti, prínosov v sociálnej oblasti a oblasti inovácií vrátane projektov vytvárajúcich udržateľný rast a znižujúcich nerovnosť;

24.  vyzýva EIB, aby zabezpečila úzku koordináciu, súdržnosť a konzistentnosť medzi politikami EÚ, nástrojmi financovania a investíciami s cieľom zabrániť prekrývaniu a posilniť synergie financovania;

EIB viac zameraná na otázky klímy a na spravodlivú transformáciu

25.  víta rozhodnutia, ktoré prijalo predstavenstvo EIB 14. novembra 2019 na zosúladenie politiky EIB s cieľom maximálneho zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

26.  uznáva, že na to, aby sa naplnili uvedené ambície a ambície uvedené v európskej zelenej dohode, bude asi potrebné, aby EIB prijímala väčšie riziká, a to najmä v odvetviach a regiónoch, ktoré priťahujú menej investícií, pod podmienkou, že takéto poskytovanie úverov bude spĺňať kritériá oprávnenosti EIB a že si EIB zachová svoj rating AAA;

27.  víta, že EIB je najväčším emitentom zelených dlhopisov na svete a priekopníkom v zavádzaní úspešných zelených dlhopisov, prostredníctvom ktorých sa za 11 rokov vyzbieralo viac ako 23 miliárd EUR, pričom globálny trh so zelenými dlhopismi má momentálne hodnotu viac ako 400 miliárd EUR; konštatuje, že veľkou výzvou bolo stanoviť spoločné normy na predchádzanie environmentálne klamlivej reklame; víta nové dlhopisy EIB na zvyšovanie povedomia o udržateľnosti, ktoré boli zavedené v roku 2018 a navrhnuté na podporu investícií spojených s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že je dôležité stanoviť spoločné normy pre tieto nové dlhopisy, aby sa zabezpečilo, že projekty budú transparentné, overiteľné a merateľné; vyzýva EIB, aby pokračovala vo vydávaní zelených dlhopisov a aby rozšírila vydávanie týchto dlhopisov, ktoré by mali uľahčiť vykonávanie európskej zelenej dohody a ktoré má nakupovať Európska centrálna banka, a vyzýva EIB, aby pomáhala pri rozvoji trhu so zelenými dlhopismi založeného na činnosti na základe akčného plánu EÚ na financovanie udržateľného rastu, ako aj na základe úniovej taxonómie udržateľných financií;

28.  žiada, aby bol Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) plne začlenený do všetkých opatrení EIB v oblasti klímy; vyzýva EIF, aby kládol väčší dôraz na inovácie potrebné na prechod na klimaticky neutrálnu Európu; vyzýva EIF, aby pri všetkých svojich investíciách dbal na aktívnu spoluprácu so spoločnosťami, do ktorých investuje, na zlepšení ich zverejňovania informácií súvisiacich s klímou, znižovaní ich emisií a nasmerovaní investícií na nákladovo efektívne alternatívy (napr. energetická efektívnosť alebo zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy);

29.  víta skutočnosť, že EIB v roku 2018 poskytla 29 % svojich úverov na oblasť klímy;

30.  vyzýva ECB, aby v rámci svojho strategického preskúmania, ktoré práve prebieha, preskúmala nástroje na podporu a koordináciu s EIB, najmä pokiaľ ide o jej úlohu ako banky EÚ v oblasti klímy, predovšetkým pri financovaní ekologickej transformácie a udržateľnosti hospodárstva;

31.  pripomína, že klimatická stratégia EIB bola prijatá v roku 2015 spolu so zoznamom oprávnených sektorov a kritérií oprávnenosti v oblasti klímy a stratégiou vykonávania opatrení v oblasti klímy; žiada, aby sa v roku 2020 preskúmala stratégia vykonávania s cieľom zosúladiť ju s Parížskou dohodou, vrátane konkrétneho plánu na dosiahnutie špecifického cieľa 50 %(3) do roku 2025, ako aj záruky klimatickej neutrálnosti zostávajúceho poskytovania úverov, a to na základe otvoreného a transparentného procesu konzultácie s verejnosťou; vyzýva EIB, aby po prijatí dokumentov podrobne informovala zainteresované strany a širšiu verejnosť; pripomína EIB, že ekologické investície musia byť životaschopné a uľahčovať súdržnosť medzi členskými štátmi;

32.  vyzýva na posilnenie kritérií oprávnenosti opatrení v oblasti klímy s cieľom vyhnúť sa riziku, že investície nepovedú k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, a to zabezpečením súladu s príslušnými právnymi predpismi EÚ a zosúladením činností EIB s novým taxonomickým rámcom; domnieva sa, že všetky operácie EIB by sa mali opierať o všeobecné ustanovenie „nespôsobovať škodu“, ktoré by malo byť zahrnuté do jej vyhlásenia o environmentálnych a sociálnych normách, ktoré sa v roku 2020 má prehodnotiť a zosúladiť s cieľom maximálneho zvýšenia teploty o 1,5 °C;

33.  víta preskúmanú metodiku EIB v oblasti posúdenia uhlíkovej stopy a žiada jej komplexné uplatňovanie s osobitným dôrazom na emisie spojené s okrajovým dopytom a na nepriame emisie (tzv. emisie rozsahu 3); žiada, aby sa pri projektoch robilo komplexné hodnotenie, a nie jednoduchá ekonomická analýza životného cyklu ich emisií; požaduje prísne klimatické účtovníctvo, osobitne pri ekonomickom a finančnom posudzovaní projektov na sledovanie finančných prostriedkov pridelených na klímu a skutočných výdavkov; v tejto súvislosti žiada, aby sa aktualizovali odhady výpočtov miery využitia;

34.  zastáva názor, že EIB by mala od svojich klientov-sprostredkovateľov vyžadovať, aby zverejňovali svoju expozíciu voči fosílnym palivám, a postupne uplatňovať obmedzenia v prípade sprostredkovateľov s veľmi vysokou mierou expozície; očakáva, že do konca roka 2025 budú mať všetci sprostredkovatelia plán dekarbonizácie, pretože tento plán je nevyhnutný na to, aby bolo možné pokračovať v ich financovaní; zdôrazňuje, že nové požiadavky by nemali byť na úkor prístupu MSP k financovaniu;

35.  víta skutočnosť, že EIB už v roku 2013 účinne ukončila podporu uhoľnému sektoru tým, že prijala politiku poskytovania úverov v znení z roku 2013; zastáva názor, že financovanie EIB by sa malo riadiť plánom transformácie založeným na vedeckých poznatkoch s jasnými cieľmi a časovo ohraničenými záväzkami na zosúladenie s Parížskou dohodou, aby sa postupne ukončila podpora projektov, ktorých činnosť spôsobuje vysokú úroveň emisií skleníkových plynov, v súlade s najlepšími postupmi v komerčnom bankovom sektore(4); vyzýva EIB, aby poskytla poradenstvo o tom, ako spoločnosti môžu uskutočňovať dekarbonizáciu;

36.  vyzýva EIB, aby do dokumentácie týkajúcej sa financovania zahrnula doložky, ktorými by sa od príjemcov úverov EIB vyžadovalo, aby sa zaviazali, že v plnej miere splnia každý cieľ v oblasti dekarbonizácie, ktoré by mohol byť zahrnutý do ich žiadosti o úver; domnieva sa, že tieto doložky by mali obsahovať ustanovenie, podľa ktorého bude vyplácanie prostriedkov podmienené uspokojivým plnením uvedených záväzkov, a domnieva sa, že v prípade, ak sa prostriedky majú vyplatiť pred splnením cieľov v oblasti dekarbonizácie, by mal existovať účinný režim odškodnenia ex post;

37.  víta novú politiku EIB poskytovania úverov v oblasti energetiky, najmä jej potenciál zmeniť situáciu medzi finančnými inštitúciami, pokiaľ ide o efekt na ostatné banky; víta, že táto politika sa týka finančných sprostredkovateľov, uprednostňovania energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a že pozitívne odkazuje na energetické spoločenstvá a mikrosiete, a víta potenciál, ktorý predstavuje pre zvýšenie finančnej podpory pre miestne zdroje energie s cieľom ukončiť vysokú závislosť Európy od vonkajších zdrojov energie a zabezpečiť dodávky; konštatuje, že pri schvaľovaní určitých plynárenských projektov do konca roka 2021 sa uplatňujú výnimky a že sa môže zachovať podpora plánovaných projektov plynárenských sietí, ktoré majú slúžiť na prepravu nízkouhlíkových plynov; poukazuje na riziko investovania do uviaznutých aktív prostredníctvom úverov na infraštruktúru fosílnych palív; vyzýva EIB, aby spresnila, že nezačne žiadne posudzovanie žiadneho projektu týkajúceho sa fosílnych palív, ktorý banke nebol predložený pred 14. novembrom 2019, žiada, aby sa táto politika potom, ako bude formálne prijatá, pravidelne revidovala a neustále udržiavala v súlade s európskou taxonómiou udržateľných financií, a žiada, aby sa taxonómia používala ako referenčná hodnota pre investície v oblasti klímy a životného prostredia, aby zostala v súlade s cestou zlučiteľnou s obmedzením globálneho otepľovania na menej ako 1,5 °C, ako aj s rozvojom vhodných nových vonkajších opatrení v EÚ;

38.  trvá na tom, aby EIB uplatňovala zásadu energetickej efektívnosti a stanovila si cieľ riešiť problém energetickej chudoby vo všetkých svojich úveroch v oblasti energetiky so zreteľom na vplyv energetickej účinnosti na budúci dopyt a jej prínos k energetickej bezpečnosti;

39.  domnieva sa, že prehodnotenie politiky EIB v oblasti poskytovania úverov na dopravu je kľúčovou prioritou; požaduje rýchle prijatie novej politiky financovania dopravy, ktorá bude zameraná na dosiahnutie dekarbonizácie dopravy v Únii do roku 2050; zdôrazňuje, že EIB by sa mala naďalej angažovať v oblasti financovania inovácie a ekologických technológií v letectve, a to aj vývoja udržateľných biopalív, elektrifikácie a hybridných technológií, s cieľom dekarbonizovať letectvo a dosiahnuť primárny cieľ Parížskej dohody;

40.  žiada, aby sa v priemyselných odvetviach s vysokými emisiami uhlíka, v ktorých pôsobí EIB, ako je cementársky, petrochemický a oceliarsky priemysel, vykonávali nové politiky, pričom sa bude klásť dôraz na udržateľnosť týchto odvetví a na podporu obehového hospodárstva založeného na cykloch netoxických materiálov, a s cieľom zosúladiť všetky sektorové úvery s dosiahnutím klimatickej neutrálnosti najneskôr do roku 2050; pripomína, že rozsiahlu zmenu možno dosiahnuť len vtedy, ak bude zapojený aj priemysel;

41.  pripomína EIB, že ochrana biodiverzity je kľúčovým prvkom prispôsobenia sa zmene klímy a že obnova ekosystémov je jedinou osvedčenou technológiou, pokiaľ ide o negatívne emisie; vyzýva EIB, aby vo svojich finančných nástrojoch viac rozpracovala prvky preskúmania z hľadiska biodiverzity s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na biodiverzitu; vyzýva EIB, aby sa zaviazala k ukončeniu financovania projektov, ktoré prispievajú k strate a degradácii biodiverzity a ekosystémov a k nezákonnému odlesňovaniu a aby výrazne zvýšila financovanie na dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti, najmä cieľa nulovej miery čistého odlesňovania a cieľov ochrany morí a pobrežných oblastí, a podporovala opatrenia v prospech biodiverzity a adaptačné opatrenia, kľúčové ekosystémové služby ako opeľovanie, a zelenú infraštruktúru;

42.  víta usmernenia o vodnej energii prijaté v roku 2018(5) a požaduje, aby sa požiadavky na transparentnosť rozšírili na všetky projekty infraštruktúry vrátane projektov financovaných finančnými sprostredkovateľmi;

43.  vyzýva EIB, aby spolupracovala s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami na konsolidácii malých projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a tým im umožnila splniť podmienky pre získanie finančných prostriedkov z EIB;

Úloha EIB v rámci európskej zelenej dohody a Mechanizmu spravodlivej transformácie

44.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu EIB pri plnení cieľov stanovených v Investičnom pláne pre udržateľnú Európu a dosahovaní cieľov európskej zelenej dohody a Mechanizmu spravodlivej transformácie, a uznáva význam súkromného aj verejného sektora, pokiaľ ide o plnenie investičných cieľov v priebehu nasledujúcich siedmich rokov, pričom v prípade európskej zelenej dohody ide o 1 bilión EUR a v prípade Mechanizmu spravodlivej transformácie je to 100 miliárd EUR;

45.  povzbudzuje EIB, aby podporovala projekty zamerané na uľahčovanie spravodlivej transformácie v členských štátoch; domnieva sa, že vzhľadom na to, že členské štáty majú rozdielne východiskové pozície, by EIB mala zamerať svoju podporu na tie členské štáty, ktoré musia prejsť dlhšiu cestu; zdôrazňuje, že pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo nesmieme na nikoho zabudnúť; vyzýva preto EIB, aby zabezpečila primeranú podporu najviac postihnutých regiónov vrátane technickej pomoci a aby pritom zohľadnila rôzne hospodárske situácie a kapacity členských štátov; zdôrazňuje najmä potrebu aktívne podporovať oblasti, v ktorých sú pracovné miesta v súčasnosti závislé od priemyselných odvetví produkujúcich vysoké emisie, a to poskytovaním investícií do odbornej prípravy a alternatívnych hospodárskych príležitostí, s cieľom účinne využívať potrebné súkromné a verejné zdroje a podporovať prechod na ekologickejšie hospodárstvo;

46.  zdôrazňuje, že je potrebný predvídavý a participatívny prístup na zabezpečenie, aby transformácia predstavovala prínos pre všetky časti spoločnosti; požaduje podporu postihnutých regiónov (uhoľných regiónov a regiónov s vysokou uhlíkovou náročnosťou atď.) a spoločenstiev, ako aj pracovnej sily sektorov, na ktoré má dekarbonizácia najväčší vplyv, pričom sa musí podporovať aj rozvoj nových spoločných projektov a technológií pre tieto spoločenstvá a regióny a v spolupráci s nimi;

47.  domnieva sa, že na to, aby sa EIB mohla stať klimatickou bankou EÚ a zohrávať úlohu pri spravodlivej transformácii, je potrebné, aby zmodernizovala mechanizmy s cieľom umožniť lepšie zapracovanie pripomienok rôznych zainteresovaných strán, ako sú miestne a regionálne samosprávy, odborové zväzy, mimovládne organizácie a príslušní odborníci, do jej investičnej stratégie;

48.  vyzýva EIB, aby prijala záväzok a v konzultácii s členskými štátmi a regiónmi a v súlade s ich sociálnou a zemepisnou situáciou predložila spravodlivý, ucelený a inkluzívny plán zameraný na účinné zmobilizovanie potrebných súkromných a verejných zdrojov a podporu transformácie na ekologickejšie hospodárstvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať ochrane občanov a pracovníkov, na ktorých bude mať transformácia najväčší vplyv, okrem iného poskytnutím prístupu k rekvalifikačným programom a podporou investícií do nových hospodárskych sektorov, ktoré vytvoria nové pracovné miesta vysokej kvality;

Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou

49.  víta ochotu skupiny EIB zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ a podporiť rast a vytváranie pracovných miest prostredníctvom podpory inovácií, MSP, infraštruktúry, sociálnej súdržnosti, klímy a životného prostredia;

50.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na aktívne zapojenie EIB do úsilia o dosiahnutie cieľov klimatickej neutrality by sa EIB mala naďalej zameriavať na podporu projektov, ktorými sa dosahuje rast a vytváranie pracovných miest;

51.  víta výraznú finančnú podporu, ktorú poskytla skupina EIB malým a stredným podnikom, pričom celkové investície v roku 2018 boli vo výške 23,27 miliardy EUR, čo využilo 374 000 spoločností zamestnávajúcich 5 miliónov zamestnancov; berie na vedomie výsledky správy EIB o investíciách v období rokov 2019/2020, pokiaľ ide o financovanie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou; domnieva sa, že podpora MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou musí zostať základným cieľom EIB a naliehavo žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie a kládol väčší dôraz na financovanie MSP, s cieľom zmenšiť medzeru vo financovaní týchto spoločností; v tejto súvislosti víta špecializovaný nástroj pre MSP v rámci Fondu InvestEU; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na dlhodobé financovanie, hlavne na podporu projektov, ktoré by sa inak nefinancovali, najmä pre inovačné startupy a MSP; zdôrazňuje však, že finančné činnosti EIB nenahrádzajú udržateľné fiškálne politiky v členských štátoch;

52.  poznamenáva, že v prípade MSP je v porovnaní s veľkými firmami dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú čeliť finančným obmedzeniam, pokiaľ ide o vonkajšie financovanie, a že podiel firiem s finančnými obmedzeniami v celej EÚ dosahuje 1 až 13 %;

53.  berie na vedomie, že vonkajšie financovanie pre všetky firmy v celej EÚ predstavuje len o niečo viac ako jednu tretinu ich investičného financovania;

54.  vzhľadom na strategickú úlohu MSP sa domnieva, že EIB by mala pokračovať so svojou finančnou podporou a posilniť svoje kapacity v oblasti administratívy a poradenstva, aby mohla MSP poskytovať informácie a technickú podporu s cieľom uľahčiť im prístup k financovaniu, a zohľadňovať pritom najmenej rozvinuté regióny;

55.  zdôrazňuje, že je možné, že EIB bude musieť na dosiahnutie svojich ambícií podstúpiť ďalšie riziká, a to okrem zvýšenia vlastných zdrojov a tvorby odborných znalostí o inovačných finančných nástrojoch; žiada akcionárov EIB, aby zabezpečili primerané zdroje, aby mohla využívať inovačné nástroje na financovanie projektov s veľkým potenciálom z hľadiska udržateľných, sociálnych a inovačných prínosov; žiada preto, aby sa po zverejnení výsledkov externého hodnotenia navýšila kapitalizácia EIB, s cieľom umožniť viac dlhodobých úverov a inovatívnych nástrojov pri financovaní projektov so značným potenciálom, pokiaľ ide o udržateľnosť, a ktoré sú prínosné v sociálnej oblasti a v oblasti inovácií, vrátane projektov vytvárajúcich udržateľné pracovné miesta a znižujúcich nerovnosti, a tiež s cieľom poskytnúť rastový kapitál, ktorý by MSP umožnil rozšíriť ich činnosti; zdôrazňuje význam faktora doplnkovosti, ktorý má EIB zaistiť v oblasti investícií v celej EÚ, a spolupráce s viacerými partnermi; ďalej poukazuje na to, že pridaná hodnota, ktorú poskytuje financovanie EIB, zahŕňa aj poskytovanie technického poradenstva a budovanie kapacít, s cieľom pomôcť projektom pripraviť sa na investície a zabezpečiť čo najväčšiu geografickú rovnováhu;

56.  navrhuje, aby EIB zvýšila ekologickosť svojho portfólia MSP, napríklad tým, že vyčlení vyššie podiely financovania na ekologickejšie projekty a poskytne sprostredkovateľským bankám podporu na vytváranie produktov stimulujúcich energetickú efektívnosť či energiu z obnoviteľných zdrojov; ďalej navrhuje, aby EIB podporovala digitalizáciu MSP s cieľom odstrániť digitálnu priepasť;

57.  v tejto súvislosti spochybňuje príťažlivosť investícií EIB pre malé podniky a kladie si otázku, či ju príliš nelimitujú obmedzenia financovania projektov zahŕňajúcich významné riziko;

Poskytovanie úverov mimo EÚ

58.  víta, že EIB pôsobí vo viac ako 130 krajinách mimo EÚ, pričom poskytuje úvery na projekty na podporu vonkajšej spolupráce a rozvojových politík EÚ;

59.  poznamenáva, že v roku 2018 EIB podpísala zmluvy o financovaní 101 nových projektov mimo EÚ s celkovým schváleným financovaním vo výške 9,05 miliardy EUR s cieľom umožniť investície vo výške celkom 41 miliárd EUR, pričom rekordná výška úverov bola poskytnutá na klímu a sociálnu a hospodársku infraštruktúru;

60.  naliehavo vyzýva EIB, ktorá je najväčším multilaterálnym veriteľom na svete, aby si udržala vedúcu úlohu v budúcom úniovom financovaní Únie, posilnila udržateľné financovanie mimo Európy a aby si naďalej plnila kľúčovú úlohu pri vytváraní mechanizmov financovania EÚ pre tretie krajiny;

61.  konštatuje, že približne 10 % úverov EIB sa poskytuje tretím krajinám a že väčšina podpory je pridelená krajinám s vyššími strednými príjmami, pričom v najmenej rozvinutých krajinách je financovaných len niekoľko operácií;

62.  berie na vedomie hodnotenie Komisie týkajúce sa záruky EÚ na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie; domnieva sa, že EIB by mala zlepšiť konzistentnosť a zosúladenie svojho poskytovania vonkajších úverov s cieľmi zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ a intervenciami členských štátov, aby čo najlepšie podporovala ciele politiky EÚ;

63.  podporuje EIB, aby zlepšila svoje odborné znalosti o rozvojových projektoch, najmä projektoch, v ktorých sa poskytujú priame úvery súkromnému sektoru;

64.  podporuje EIB, aby zintenzívnila spoluprácu na miestnej úrovni, a to aj pred realizáciou projektov a počas nej, a aby zlepšila spoluprácu s delegáciami EÚ;

65.  domnieva sa, že EIB by mala posilniť svoje monitorovanie projektov a zlepšiť svoje podávanie správ o skutočne dosiahnutých výsledkoch a ich hodnotenie, ako aj svoju analýzu skutočných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov; preto navrhuje zvýšiť počet miestnych zamestnancov v partnerských krajinách;

66.  berie na vedomie, že výška financovania súvisiaceho s klímou, ktorá bola podpísaná v rokoch 2014 – 2018, prekračuje cieľ 25 % mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (ďalej len „ELM“);

67.  žiada EIB, aby plne využívala zmluvné doložky umožňujúce zastaviť vyplácanie financovania v prípade, že projekty nie sú v súlade s environmentálnymi, sociálnymi, daňovými normami, normami v oblasti ľudských práv a transparentnosti.

68.  berie na vedomie skutočnosť, že približne 40 % operácií v rámci ELM sa uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, a žiada EIB, aby poskytovala úplnejšie a systematické informácie o poskytovaní úverov prostredníctvom svojich finančných sprostredkovateľov; žiada EIB, aby posilnila svoju kontrolu nad úvermi poskytovanými prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorí nie sú miestni; v súvislosti s národnými podpornými bankami a inštitúciami zdôrazňuje, že treba na jednej strane prehodnotiť ich vzťahy s EIB, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a rozvojovými bankami s cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi ich príslušnými právomocami a na druhej strane posilniť ich spoluprácu s Komisiou, EIB a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom dosiahnuť viac synergií medzi EŠIF a finančnými nástrojmi a úvermi EIB, znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť postupy, zvýšiť administratívne kapacity, podporiť územný rozvoj a súdržnosť a zlepšiť viditeľnosť fondov EŠIF a financovania EIB;

69.  berie na vedomie hodnotiacu správu EIB z júla 2017 o sprostredkovaných pôžičkách v krajinách AKT (oblasť Afrika – Karibská oblasť – Tichomorie)(6); vyjadruje znepokojenie nad viditeľným nedostatkom kontroly nad finančnými prostriedkami, ktoré spravujú finanční sprostredkovatelia, a ťažkosťami pri monitorovaní výhod vyplývajúcich z úverov; zdôrazňuje najmä, že v rokoch 2015 až 2018 nebolo osobitne vyčlenených 30 % sprostredkovaných úverov(7);

70.  berie na vedomie, že zásady ľudských práv sú začlenené do kľúčových postupov a noriem banky v oblasti náležitej starostlivosti; naliehavo vyzýva EIB, aby v kontexte nadchádzajúceho preskúmania svojej politiky týkajúcej sa environmentálnych a sociálnych noriem posilnila svoju stratégiu týkajúcu sa ľudských práv vrátane rizík odvetných opatrení voči obhajcom ľudských práv a oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a aby dodržiavala požiadavku riadne informovať miestne spoločenstvá a konzultovať s nimi; domnieva sa, že táto politika by sa mala vykonávať prostredníctvom posudzovania rizík v oblasti ľudských práv, a najmä by mala obsahovať metodiku na zabránenie nepriaznivému vplyvu na obhajcov ľudských práv, ako aj primerané reakcie pre prípady, keď sa to stane, napríklad zaručením účinného práva na prístup k informáciám a požiadavky na skutočnú konzultáciu ex ante s pôvodným obyvateľstvom, na ktoré má investícia vplyv; domnieva sa, že stratégia by mala zahŕňať aj systematické posudzovanie rizík v oblasti ľudských práv vrátane hodnotenia ex ante a priebežného monitorovania na mieste; vyzýva EIB, aby do svojich zmlúv začlenila doložky umožňujúce pozastavenie vyplácania v prípade závažného porušenia ľudských práv alebo environmentálnych a sociálnych noriem a aby zabezpečila, aby mechanizmy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné aj pre vzdialené, marginalizované spoločenstvá a aby boli primerane rýchle a účinné;

71.  víta skutočnosť, že EIB už zamestnáva odborníkov na problematiku ľudských práv, a odporúča, aby EIB ďalej robila nábor týchto odborníkov z partnerských krajín, aby lepšie porozumela miestnym podmienkam a mohla kontrolovať akékoľvek zneužívanie;

72.  víta podpísanie memoranda o porozumení medzi EIB a Japonskou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu (ďalej len „JICA“) z 26. septembra 2019, ktoré umožní ďalšie spolufinancovanie a spoločné investície v rozvojových krajinách; domnieva sa, že táto spolupráca posilní dôležité strategické partnerstvo medzi EIB a JICA pri podpore projektov v tretích krajinách, ktoré sa zaoberajú globálnymi otázkami;

73.  berie na vedomie nedávne vyhlásenia prezidenta EIB Wernera Hoyera o zameraní EIB na rozvoj; berie na vedomie aj to, že EIB navrhla osobitnú dcérsku banku pre rozvoj – Európsku banku pre udržateľný rozvoj; žiada EIB, aby udržiavala s Európskym parlamentom dialóg o svojich plánoch vytvoriť dcérsku banku zastrešujúcu jej činnosti v oblasti rozvoja, najmä v rámci diskusií s Radou po správe skupiny odborníkov na vysokej úrovni v oblasti európskej finančnej štruktúry pre rozvoj;

74.  vyzýva EIB, aby dodržiavala najlepšie postupy a rozšírila zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu tak, aby sa neuplatňovala iba na pôvodné obyvateľstvo, ale aj na všetky dotknuté spoločenstvá v prípade pozemkov a investícií založených na prírodných zdrojoch;

Správa, transparentnosť a zodpovednosť

75.  pripomína, že pre všetky orgány EÚ musia platiť tie isté zásady zodpovednosti a transparentnosti(8); trvá na tom, že posilnená hospodárska úloha skupiny EIB a zvýšenie jej investičnej kapacity a využitia rozpočtu EÚ na zaručenie jej operácií musia ísť ruka v ruke s transparentnosťou a zodpovednosťou, pokiaľ ide o jej hospodárske činnosti, využívanie rozpočtovej záruky EÚ, doplnkovosť operácií EIB a možné budúce plány pre rozvojovú dcérsku spoločnosť v EIB; požaduje transparentné rozhodovanie a úzku spoluprácu s inštitúciami EÚ s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a dôveryhodnosť stanovených cieľov; konštatuje, že politika transparentnosti skupiny EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií, a pripomína EIB jej právne povinnosti podľa Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v EÚ;

76.  podporuje záväzok EIB v rámci tretej stratégie pre rozmanitosť a začlenenie na obdobie rokov 2018 – 2021 zvýšiť do roku 2021 podiel žien na vyšších riadiacich pozíciách na 50 %; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že dosiahne svoj cieľ získať v nasledujúcich dvanástich mesiacoch certifikáciu EDGE (Economic Dividends for Gender Equality);

77.  oceňuje, že v súlade s odporúčaniami v najnovších správach Európskeho parlamentu sa zo schôdzí predstavenstva vypracúvajú zhrnutia, ktoré sú verejne dostupné; zdôrazňuje, že je nutné systematicky zverejňovať obsah schôdzí všetkých riadiacich orgánov EIB, a požaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o schôdze jej predstavenstva a ich závery;

78.  žiada EIB, aby v súlade s právnymi predpismi EÚ zverejnila informácie týkajúce sa priamych úverov, ktoré vyžadujú schválenie predstavenstva, a to aj tým, že ku každému projektu uverejní stanovisko Komisie a členského štátu, v ktorom sa má projekt uskutočniť, ako aj – na požiadanie – hárky merania výsledkov;

79.  vyzýva EIB, aby prehodnotila svoju politiku transparentnosti v roku 2020 v záujme včasného zverejnenia väčšieho objemu informácií o všetkých jej finančných činnostiach, aby bolo možné skontrolovať, že dodržiava záväzky v sociálnej oblasti, v oblasti klímy a životného prostredia; zdôrazňuje význam súdržnosti činností EIB s politikami EÚ;

80.  vyzýva EIB, aby ďalej zvyšovala transparentnosť a prístup k informáciám, najmä pokiaľ ide o systém uzatvárania zmlúv a zadávania zákaziek subdodávateľom, výsledky interných vyšetrovaní a výber, monitorovanie a hodnotenie činností a programov;

81.  vyzýva EIB, aby zabezpečila najvyššiu úroveň bezúhonnosti svojich finančných sprostredkovateľov a aby sa na ich úvery vzťahovali rovnaké požiadavky na transparentnosť ako na iné druhy úverov; vyzýva EIB, aby prestala pracovať s finančnými sprostredkovateľmi s predchádzajúcou negatívnou bilanciou, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu, organizovanú trestnú činnosť alebo pranie špinavých peňazí či dodržiavanie ľudských práv; zdôrazňuje, že nové požiadavky by nemali byť na úkor prístupu MSP k financovaniu;

82.  žiada revíziu regulačného rámca týkajúceho sa záväzkov vyplývajúcich z povinnosti náležitej starostlivosti EIB, aby sa predovšetkým sprísnili zmluvné podmienky vzhľadom na jej klientov, napríklad pokiaľ ide o podvod a korupciu;

83.  vyzýva EIB, aby zlepšila zapojenie zainteresovaných strán a procesy verejnej konzultácie súvisiace s projektmi, ktoré financuje; žiada EIB, aby lepšie dohliadala na rôzne fázy zapojenia zainteresovaných strán a monitorovala ich, ako aj aby prostredníctvom záväzných požiadaviek zabezpečovala, aby predkladatelia projektov mali zavedené pevné záruky;

84.  vyzýva EIB, aby v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí posilnila svoje povinnosti náležitej starostlivosti a poskytla úplný regulačný rámec, ktorý umožní banke účinne predchádzať účasti na nezákonnej činnosti a zabezpečiť primeraný sankčný režim za nedodržiavanie právnych predpisov EÚ;

85.  očakáva, že EIB prispôsobí svoje vnútorné politiky tak, aby v nich bol zohľadnený nový právny rámec, ktorý bol zavedený s cieľom bojovať nielen proti daňovým podvodom, ale aj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a zdôrazňuje význam nezávislosti a efektívnosti jej oddelenia vyšetrovania podvodov; nabáda EIB, aby zintenzívnila spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a vnútroštátnymi orgánmi v záujme predchádzania podvodom a praniu špinavých peňazí a aby zabezpečila, že Európska prokuratúra (ďalej len „EPPO“) bude informovaná, a aby príslušným orgánom nahlásila všetky prípady potenciálnych podvodov; proaktívne sa zaujíma o činnosti EIB; zastáva názor, že EPPO by mala mať v budúcnosti v tých členských štátoch, ktoré sú členmi Európskej prokuratúry, mandát na stíhanie trestnej činnosti spojenej s finančnými prostriedkami EIB; požaduje, aby sa na takúto novú úlohu pridelili primerané finančné prostriedky;

86.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym článkom(9) týkajúcim sa vnútorného auditu EIB, pri ktorom sa zistili vážne nedostatky pri uplatňovaní noriem boja proti praniu špinavých peňazí zo strany banky; víta, že EIB rieši tieto nedostatky, a naliehavo ju vyzýva, aby svoju činnosť prioritne dokončila do júla 2020 a aby informovala Európsky parlament o konkrétnych prijatých opatreniach, najmä tých, ktoré majú posilniť náležitú starostlivosť o klientov EIB; vyzýva EIB, aby sa s Európskym parlamentom podelila o túto správu o vnútorných auditoch a aby zverejnila zmysluplný súhrn správy o auditoch a posúdenie toho, ako sa jednotlivé nedostatky konkrétne riešili, a sprístupnila ich širšej verejnosti s cieľom posúdiť pokrok EIB v týchto otázkach; navrhuje preto, aby skupina EIB aktualizovala svoju politiku oznamovania protispoločenskej činnosti s cieľom zohľadniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(10), ktorú v súčasnosti vykonávajú členské štáty;

87.  konštatuje, že EIB má politiku boja proti podvodom, ktorou je poverený nezávislý úrad pre vyšetrovanie obvinení z podvodov nahlásených interne alebo externe; vyzýva EIB, aby zvážila aktualizáciu svojej politiky s cieľom zlepšiť svoj rámec boja proti podvodom a aby zabezpečila primerané zdroje, najmä vzhľadom na významnú úlohu, ktorú EIB zohráva pri vykonávaní politík EÚ, ako sú InvestEU a európska zelená dohoda; konštatuje, že politika EIB týkajúca sa boja proti podvodom už zahŕňa sankcie a prostriedky nápravy, čo umožňuje napríklad pozastaviť vyplácanie prostriedkov, žiadať o vrátanie prostriedkov a pozastaviť alebo zrušiť projekty; vyzýva EIB, aby pozastavila vyplácanie prostriedkov v prípade závažných tvrdení o zlom riadení a/alebo korupcii;

88.  víta prijatie revidovanej politiky skupiny EIB, pokiaľ ide o zle regulované, netransparentné a nespolupracujúce jurisdikciám(11); vyzýva ostatné európske finančné inštitúcie, aby uplatňovali rovnaké normy; očakáva, že EIB prijme na vykonávanie novej politiky voči nespolupracujúcim jurisdikciám (NCJ) podrobné operačné postupy a opatrenia náležitej starostlivosti; konštatuje, že EIB uverejňuje údaje o svojich zákazníkoch pre každú operáciu na svojich webových stránkach a overuje skutočné vlastníctvo svojich klientov, keď sú úvery EIB, ktoré dostávajú, zaručené rozpočtom EÚ v súlade s právnymi predpismi EÚ; okrem toho žiada, aby bolo webové sídlo EIB prepojené s registrami na úrovni členských štátov, v prípadoch, keď možno získať údaje o skutočnom vlastníctve; pripomína, že je mimoriadne dôležité posilniť politiku v oblasti netransparentných a nespolupracujúcich jurisdikcií vzhľadom na nové a existujúce spôsoby vyhýbania sa daňovým povinnostiam, napríklad používanie hybridných nesúladov, preferenčné zaobchádzanie pre práva duševného vlastníctva alebo používanie jurisdikcií s nízkymi alebo nulovými daňami na presun ziskov, najmä tým, že sa udelenie priamych a nepriamych úverov podmieni zverejnením daňových a účtovných údajov podľa jednotlivých krajín; vyzýva EIB, aby predložila zoznam neuhradených transakcií, najmä pokiaľ ide o zoznam medzinárodných daňových rajov; vyzýva EIB, aby v rámci svojej daňovej hĺbkovej analýzy použila pri projektoch citlivých na riziko v plnej miere svoj súbor nástrojov na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a v prípade potreby použila požiadavky na premiestnenie; berie na vedomie revidovaný rámec skupiny EIB pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vyzýva EIB, aby aktualizovala svoju politiku vzhľadom na piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, a aby spolupracovala s príslušnými orgánmi na zabezpečení primeraných sankcií za porušenia práva a prísnych noriem pre finančných sprostredkovateľov;

89.  berie na vedomie, že politika a postupy EIB, ktoré sa týkajú mechanizmu na vybavovanie sťažností, sa preskúmali, aby sa zabezpečila plná funkčnosť mechanizmu s cieľom odhaľovať a naprávať prípadné porušovanie ľudských práv v projektoch súvisiacich s EIB; vyzýva EIB, aby zabezpečila nezávislosť a účinnosť tohto mechanizmu; podporuje uplatňovanie odporúčaní európskej ombudsmanky;

90.  vyzýva EIB, aby posilnila svoju spoluprácu s európskym ombudsmanom;

91.  víta stratégiu EIB v oblasti rodovej rovnosti a akčný plán pre rodovú rovnosť a teší sa na druhú fázu vykonávania akčného plánu;

92.  vyzýva EIB, aby podnecovala účasť žien a aktívne presadzovala vyvážené rodové zastúpenie na svojich vedúcich pozíciách;

93.  vyzýva Komisiu, Európsky dvor audítorov (ECA) a EIB, aby posilnili úlohu ECA pri nadchádzajúcom obnovení trojstrannej dohody upravujúcej pravidlá zapojenia; žiada, aby bol Európsky dvor audítorov splnomocnený vykonávať audit všetkých operácií EIB vrátane hodnotenia nákladovej efektívnosti jej investičného úsilia a doplnkovosti jej projektov, a žiada, aby sa tieto audity zverejňovali; vyzýva tiež Dvor audítorov, aby vypracoval odporúčania týkajúce sa výsledkov činností EIB v oblasti poskytovania vonkajších úverov a ich zosúladenia s politikami EÚ;

94.  žiada uzavretie medziinštitucionálnej dohody medzi EIB a Európskym parlamentom v záujme zlepšenia prístupu k dokumentom a údajom EIB;

95.  naliehavo požaduje posilnenie právomocí Európskeho parlamentu v súvislosti so strategickým smerovaním a politikami EIB, aby sa zaručila demokratická kontrola investícií, vrátane možnosti predložiť EIB otázky na písomné zodpovedanie, ako to už platí v prípade ECB; vyzýva skupinu EIB, aby zlepšila svoju zodpovednosť v týchto otázkach, a navrhuje myšlienku, aby sa každý štvrťrok konal dialóg s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť účasť v investičnej stratégii EIB, ako aj primeraný dohľad; zdôrazňuje význam väčšej kontroly zo strany Európskeho parlamentu nad rozhodnutiami správnej rady EIB a poukazuje na možnosť Európskeho parlamentu mať na zasadnutiach správnej rady štatút pozorovateľa, aby sa zabezpečilo lepšie zdieľanie informácií; žiada, aby Komisia zvýšila svoju transparentnosť voči Európskemu parlamentu v súvislosti s pozíciami, ktoré prijíma v správnej rade EIB; žiada memorandum o porozumení medzi EIB a Európskym parlamentom s cieľom zlepšiť prístup k dokumentom EIB a údajom týkajúcim sa strategickej orientácie a finančných politík v budúcnosti s cieľom posilniť zodpovednosť banky;

96.  vyzýva prezidenta EIB, aby predložil toto uznesenie Rade guvernérov EIB a aby o tomto uznesení rokovala jej správna rada;

o
o   o

97.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34.
(2) Európska komisia, SWD(2016)0405, 6. december 2016, tabuľka 22 (scenár EUCO30, zdroj: model Primes).
(3) Rozčlenenie: ak je to možné a relevantné, banka sa bude snažiť zaznamenávať iba tie zložky opatrení v oblasti klímy, ktoré sú súčasťou väčších celkových projektov alebo programov. Tento prístup umožňuje podrobnejšie rozčlenenie a je v súlade s harmonizovanou metodikou multilaterálnej rozvojovej banky (EIB: Poskytovanie úverov na opatrenia v oblasti klímy – Zoznam oprávnených sektorov a kritérií oprávnenosti, 20. decembra 2017).
(4) Spoločnosť Crédit Agricole sa zaviazala, že už nebude podporovať podniky, ktoré rozvíjajú alebo plánujú rozvíjať činnosti v uhoľnom odvetví. Jej politika nulovej tolerancie sa uplatňuje na všetky podniky, ktoré rozvíjajú alebo plánujú rozvíjať svoje činnosti v uhoľnom odvetví, od ťažby a výroby energie až po obchod a dopravu.
(5) Environmentálne, klimatické a sociálne usmernenia k rozvoju vodnej energie, EIB, október 2019.
(6) EIB: Hodnotenie sprostredkovanej úverovej činnosti EIB v rámci investičného nástroja v krajinách AKT, EIB, júl 2017.
(7) Správa: Prikryte tieto fosílne palivá tak, aby ich nebolo vidieť: Tri verejné finančné inštitúcie vo vzťahu k Parížskej dohode, Les Amis de la Terre France, Oxfam France a Réseau Action Climat-France, júl 2019.
(8) Na to upozornil Európsky dvor audítorov v roku 2018.
(9) https://luxtimes.lu/european-union/40483-eib-under-scrutiny-for-failings-after-whistleblowing-complaints
(10) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.
(11) „Politika skupiny EIB vo vzťahu k zle regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a dobrá správa v daňových záležitostiach“, EIB, marec 2019.


Kontrola finančnej činnosti Európskej investičnej banky - výročná správa za rok 2018
PDF 215kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2018 (2019/2127(INI))
P9_TA-PROV(2020)0191A9-0118/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2018,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2018,

–  so zreteľom na správu o udržateľnosti za rok 2018, výročnú správu o činnosti EIB mimo Európskej únie za rok 2018 a správu o činnosti EIB v rámci EÚ za rok 2018,

–  so zreteľom na výročnú správu audítorského výboru za rok 2018,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2018 a správu o riadení podniku za rok 2018,

–  so zreteľom na činnosť v oblasti vyšetrovania podvodov v roku 2018,

–  so zreteľom na rozhodnutia európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky(1),

–  so zreteľom na preskúmanie mechanizmu na vybavovanie sťažností na základe rozhodnutí európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2018 a správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2018,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2017 – 2019,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a na protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. apríla 2018 o kontrole finančných činností EIB za rok 2016 – výročná správa za rok 2016(2) a zo 17. januára 2019 o kontrole finančných činností EIB za rok 2017 – výročná správa za rok 2017(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(4),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597, SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 03/2019 z januára 2019 o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI)(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. mája 2019 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v roku 2018 (COM(2019)0244),

–  so zreteľom na správu EIB o hodnotení operácií zameranú na hodnotenie EFSI z júna 2018,

–  so zreteľom na hodnotenie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov za rok 2019, ktoré uskutočnila Komisia(6),

–  so zreteľom na správu s názvom Európa vo svete – Budúcnosť európskej finančnej štruktúry pre rozvoj(7), ktorú vypracovala skupina odborníkov na vysokej úrovni pre európsku finančnú štruktúru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu organizácie Counter Balance z októbra 2019: „Dokáže EIB účinne bojovať proti podvodom a korupcii?“(8),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0118/2020),

A.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ je prvoradým cieľom EIB prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme Únie;

C.  keďže EIB ako najväčší verejný poskytovateľ úverov na svete pôsobí na medzinárodných kapitálových trhoch, ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ;

D.  keďže EIB v roku 2018 oslávila 60. výročie svojho založenia a čelí viacerým novým výzvam tak v rámci Únie, ako aj mimo nej;

E.  keďže EÚ čelí posledných desať rokov kríze spojenej s vážnym nedostatkom investícií, pričom je zároveň konfrontovaná s naliehavým dopytom po investíciách, aby mohla uskutočniť požadovanú ekologickú a digitálnu transformáciu hospodárstva; keďže miera investícií (t. j. investícia ako podiel na HDP) zaostáva za úrovňami dosahovanými pred krízou;

F.  keďže v novembri 2019 prijala EIB nové záväzky v oblasti klímy, ako aj novú politiku poskytovania úverov v oblasti energetiky;

G.  keďže EIB zohráva kľúčovú úlohu na medzinárodných finančných trhoch, a to najmä z dôvodu jej vedúceho postavenia pri vydávaní zelených dlhopisov;

H.  keďže od EIB sa očakáva, že bude zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní európskej zelenej dohody prostredníctvom udržateľného európskeho investičného plánu;

I.  keďže EIB by mala sústrediť pozornosť a úsilie na ciele verejnej politiky ako sociálna súdržnosť, udržateľný rozvoj a cieľ v oblasti životného prostredia;

J.  keďže EIB by mala do svojich investičných stratégií začleniť európske hodnoty, z ktorých najdôležitejšie sú ľudské práva;

K.  keďže EIB zvažuje plány, podľa ktorých by sa mala zmeniť na „Rozvojovú banku EÚ“, a Rada už požiadala EIB a EBOR, aby predložili tieto plány na budúce rokovania;

L.  keďže financovanie operácií mimo EÚ, ktoré zabezpečuje EIB, podporuje v prvom rade ciele vonkajšej politiky EÚ, pričom zlepšuje jej viditeľnosť a šíri jej hodnoty a prispieva k udržaniu stability tretích krajín;

M.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí a proti financovaniu teroristických rizík a korupcie musia byť riadne zahrnuté do náležitej starostlivosti EIB a zmluvných podmienok;

N.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti a riadením EIB, ako aj dobrou správou a transparentnosťou;

Hlavné body činnosti EIB v oblasti financovania v roku 2018

1.  konštatuje, že skupina EIB poskytla v roku 2018 finančné prostriedky vo výške viac ako 64,19 miliardy EUR a že bolo podpísaných 854 projektov;

2.  poznamenáva, že hlavné objemy investícií EIB sú tieto:

   úvery na inovačné projekty v roku 2018 vo výške 13,5 miliardy EUR;
   32 % financovania EIB bolo vyčlenených na regióny politiky súdržnosti a konverzie, čo presahuje plánovaný cieľ 30 %;
   systémy financovania pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou predstavujú hlavnú prioritnú oblasť so sumou vyššou ako 23,3 miliardy EUR;
   do životného prostredia sa investovala suma vo výške 15,2 miliardy EUR;
   suma vo výške 12,3 miliardy EUR sa investovala do infraštruktúry;
   poskytovanie úverov v oblasti zmeny klímy dosiahlo takmer 30 % portfólia EIB v roku 2018, čiže 28 % celkového počtu podpisov prekročilo cieľ 25 % na podporu Parížskej dohody o klíme;
   viac ako 8 miliárd EUR sa investovalo mimo Európy, čo predstavuje 12,5 % celkového financovania EIB;

3.  berie na vedomie dva zastrešujúce ciele politiky EIB týkajúce sa sociálnej a hospodárskej súdržnosti EÚ a opatrenia v oblasti klímy a štyri hlavné ciele verejnej politiky – inovácie, financovanie MSP a financovanie spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, infraštruktúra a životné prostredie; zdôrazňuje, že tieto hlavné ciele verejnej politiky by mali byť plne v súlade s nedávnou aktualizáciou politických priorít EÚ, aby zohľadňovali nové hospodárske trendy a prechod na udržateľný hospodársky model, ktorý rešpektuje hranice planéty, sociálnu spravodlivosť a ideu spoločnej prosperity;

4.  berie na vedomie geografické členenie zmlúv o financovaní podpísaných v roku 2018; vyzýva EIB, aby tiež informovala o podpísaných zmluvách o financovaní podľa krajiny na obyvateľa a vo vzťahu k podielu krajiny v EIB; požaduje vyvážené geografické rozloženie investícií s cieľom zohľadniť úroveň rozvoja a kohéznych aspektov krajín a regiónov; berie na vedomie oznámenie o geografickom rozdelení podpísaných zmlúv o financovaní z roku 2018 podľa podielu na HDP, pričom hlavnými piatimi prijímajúcimi členskými štátmi sú Grécko: 1,01 % (1,87 miliardy EUR), Cyprus: 1,01 % (0,21 miliardy EUR), Portugalsko: 0,98 % (1,98 miliardy EUR), Chorvátsko: 0,98 % (0,51 miliardy EUR) a Poľsko: 0,97 % (4,79 miliardy EUR); konštatuje, že päť najväčších prijímajúcich členských štátov získalo v absolútnych číslach 52,9 % podpísaných finančných investícií;

5.  berie na vedomie, že Rada sa dohodla na udržaní vlastného kapitálu banky nahradením príspevku Spojeného kráľovstva do splateného kapitálu EIB rezervami banky a kapitálom splatným na požiadanie pomernými zvýšeniami podmienených záväzkov; berie na vedomie, že Rada sa dohodla na asymetrickom zvýšení kapitálu, čo povedie k navýšeniu kapitálových podielov Poľska a Rumunska; vyzýva akcionárov EIB, aby ďalej zvyšovali kapitalizáciu EIB s cieľom umožniť väčšie investície a väčšiu úroveň rizika pri financovaní projektov nevyhnutných na podporu udržateľnej a digitálnej transformácie hospodárstva a prispievali k sociálnej a územnej súdržnosti, vytváraniu pracovných miest, inovácii a konkurencieschopnosti EÚ pri súčasnom zachovaní ratingu EIB na úrovni AAA;

6.  berie na vedomie mieru znehodnotených úverov na konci roka 2018 vo výške 0,3 % (rovnako ako na konci roka 2017) z celkového úverového portfólia napriek tomu, že banka v poslednej dobe realizuje úverové operácie s vyšším rizikom;

Hlavné priority investičnej politiky EIB a udržateľnosť jej obchodného modelu

7.  poznamenáva, že podľa článku 309 ZFEÚ je úlohou EIB investovať do životaschopných projektov, ktoré plnia politické ciele EÚ, vrátane projektov pre menej rozvinuté regióny; zdôrazňuje, že v rámci úverových činností EIB by sa mali uprednostňovať udržateľné projekty s jasnými výsledkami, pridanou hodnotou a širšími pozitívnymi vplyvmi;

8.  vyzýva EIB, aby zohľadnila všetky riziká pre životné prostredie, ktoré predstavujú veľké projekty v oblasti infraštruktúry, a aby financovala len projekty s preukázanou pridanou hodnotou tak pre miestne obyvateľstvo, ako aj z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité prísne monitorovať možné riziká korupcie a podvodu a vykonávať dôkladné ex ante a ex post posúdenia projektov, ktoré sa majú financovať;

9.  zdôrazňuje, že existuje politická vôľa na nasmerovanie stále rastúceho podielu financovania EIB do udržateľnosti v oblasti klímy a životného prostredia alebo k vytvoreniu tzv. Európskej klimatickej banky; vyzýva občiansku spoločnosť, Komisiu, Európsky parlament a akcionárov banky, aby sa tejto príležitosti chopili a aby v roku 2020 zosúladili operácie EIB s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že v rámci nového vývoja musí EIB naďalej podporovať regionálny rozvoj a ciele EÚ v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti stanovené v protokole 28 k ZFEÚ;

10.  vyzýva EIB, aby sa zamerala na menšie decentralizované projekty, ktoré často vlastnia spoločenstvá, a aby väčšmi podporovala iniciatívy pod vedením občanov posilnením technickej pomoci a finančnej expertízy pred schválením projektu s cieľom zlepšiť dostupnosť financovania EIB a kvalitu a udržateľnosť jej operácií; v tejto súvislosti vyzýva na primerané financovanie poradenských služieb v ďalšom viacročnom finančnom rámci;

11.  vyzýva EIB, aby zohľadnila miestne zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o vplyv investícií na miestne prostredie;

12.  víta revíziu environmentálneho a sociálneho rámca EIB neskôr v priebehu tohto roka; vyzýva EIB, aby zabezpečila, aby sa vo všetkých jej operáciách uplatňovala tzv. zásada nespôsobovania škody; vyzýva EIB, aby sa zaviazala ukončiť financovanie všetkých projektov, ktoré nie sú v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti klímy;

13.  preto podporuje zverejnenie jasných informácií o spôsobe vykonávania stratégie EIB a o udržateľnosti alebo vplyve jej produktov a portfólií na klímu;

14.  víta správy EIB o strednodobých a dlhodobých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvoch pri definovaní dôvodov svojich investícií; víta skutočnosť, že toto oznamovanie sa týka fázy plánovania (ex ante) aj realizácie projektu; zastáva názor, že by malo obsahovať správy o výsledkoch dosiahnutých na základe jej investícií osobitne v rámci EÚ;

15.  domnieva sa, že je potrebné vyvinúť úsilie o rozvoj klimaticky neutrálneho hospodárstva na vnútroštátnej úrovni a že v tejto záležitosti by mala prevziať vedúcu úlohu EIB; vyzýva EIB, aby podporovala národné investičné a exportné/importné banky pri prijímaní environmentálnych zásad a opatrení podobných opatreniam EIB a aby sa zaviazali financovať len projekty, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti klímy;

Úloha EIB pri financovaní európskej zelenej dohody

16.  domnieva sa, že EIB zohráva dôležitú úlohu pri riešení problémov v oblasti klímy, ako je globálne otepľovanie a dekarbonizácia hospodárstva EÚ; konštatuje, že EIB by mala sledovať ciele stanovené v zelenej dohode;

17.  konštatuje, že celkové investície v oblasti klímy v roku 2018 predstavovali 16,2 miliardy EUR, pričom hlavnými objemami investícií boli nízkouhlíková energetika (6 miliárd EUR), energia z obnoviteľných zdrojov (4,1 miliardy EUR) a energetická efektívnosť (2,7 miliardy EUR); konštatuje, že v roku 2018 súviselo 29 % úverov EIB s problematikou klímy;

18.  víta skutočnosť, že v roku 2018 boli vydané dlhopisy na projekty zahŕňajúce opatrenia v oblasti klímy (Climate awareness bonds) v hodnote 4 miliardy EUR a dlhopisy na projekty s dosahom na plnenie cieľov udržateľnosti (Sustainability awareness bonds) vo výške 500 miliónov EUR; zdôrazňuje potrebu normy EÚ pre zelené dlhopisy s cieľom zabezpečiť transparentnosť a sledovanie výnosov;

19.  pripomína záväzky, ktoré prijal predseda EIB počas samitu OSN o klíme v septembri 2019, konkrétne:

   zosúladiť všetky finančné činnosti EIB s cieľmi Parížskej dohody do konca roka 2020;
   poskytnúť aspoň 50 % finančných prostriedkov EIB na udržateľnosť v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2025;
   uvoľniť 1 bilión EUR z investícií v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2030;

20.  zdôrazňuje, že ambícia EIB stať sa kľúčovým finančným pilierom v rámci zelenej dohody znamená, že banka musí zintenzívniť svoje úsilie o to, aby sa stala „klimatickou bankou“; vyzýva EIB, aby vypracovala plán s konkrétnymi, merateľnými, dosiahnuteľnými, realistickými, realistickými a časovo vymedzenými cieľmi v súvislosti s vykonávaním Parížskej dohody; žiada, aby sa tieto ciele zohľadnili pri posúdení potenciálneho rizika zväčšenia rozdielov medzi regiónmi a členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje činnosti EIB na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje potrebu činností EIB na zosúladenie podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti s klimatickými cieľmi;

21.  žiada, aby boli v konkrétnych politikách zakotvené ambiciózne záväzky; EIB musí začleniť svoje záväzky do svojho operačného plánu a do svojej stratégie v oblasti klímy, ako aj do svojich odvetvových stratégií poskytovania úverov a politík poskytovania záruk;

22.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa všetky investície a odvetvové portfóliá EIB zosúladili s Parížskou dohodou;

23.  konštatuje, že EIB v roku 2018 schválila financovanie veľkých projektov plynárenskej infraštruktúry vrátane plynovodov do EÚ z Turkménska a Azerbajdžanu (Transanatolský plynovod) a z Grécka do Talianska cez Albánsko a Jadranské more (Transjadranský plynovod); konštatuje, že tieto investície boli zahrnuté do 4. zoznamu projektov spoločného záujmu spolufinancovaných z rozpočtu EÚ; vyzýva EIB, aby vysvetlila, ako budú tieto projekty zosúladené s cieľmi Parížskej dohody do konca roka 2020; zdôrazňuje, že je potrebné uznať úlohu plynu ako dôležitej premosťujúcej technológie a z hľadiska jeho prínosu k prechodu na klimatickú neutralitu;

24.  domnieva sa, že nová úverová politika EIB v oblasti energetiky je výrazným zlepšením, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie ukončiť do konca roka 2021 poskytovanie úverov na projekty v oblasti energie z fosílnych palív a príklad, ktorým je pre ostatné banky; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, a ich následné financovanie bolo v súlade s dosiahnutím klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; konštatuje, že politika poskytovania úverov v oblasti energetiky sa preskúma na začiatku roka 2022, a žiada, aby sa týmto preskúmaním zosúladila táto politika s európskou taxonómiou udržateľných financií;

25.  víta budúce zameranie EIB na spravodlivú transformáciu a očakáva, že EIB prispeje k Mechanizmu spravodlivej transformácie, najmä v rámci svojho budúceho úverového nástroja pre verejný sektor a svojich operácií v rámci Programu InvestEU;

26.  konštatuje, že podiel finančných prostriedkov poskytnutých na cesty, diaľnice a leteckú dopravu bol v roku 2018 vyšší ako priemer za obdobie 2014 – 2018, zatiaľ čo financovanie v oblasti železníc bolo v roku 2018 nižšie ako priemer za obdobie 2014 – 2018; konštatuje, že celkové finančné prostriedky pre leteckú dopravu v roku 2018 predstavovali 725 miliónov EUR; so záujmom očakáva, že EIB preskúma svoju úverovú politiku v oblasti dopravy; požaduje novú politiku financovania dopravy, ktorá bude zameraná na dekarbonizáciu odvetvia dopravy v EÚ do roku 2050;

27.  vyzýva Komisiu, aby doplnila rámec pre udržateľné investície kritériami pre hospodárske činnosti s významným negatívnym vplyvom na životné prostredie, ktoré by mohla uplatňovať EIB; uznáva úsilie EIB o príspevok k cieľom udržateľného rozvoja;

28.  žiada, aby sa v priemyselných odvetviach s vysokými emisiami uhlíka, v ktorých pôsobí EIB, ako je cementársky, petrochemický a oceliarsky priemysel, vykonávali nové politiky s cieľom zamerať sa na udržateľnosť týchto sektorov a starostlivo zvážiť dôsledky akéhokoľvek ukončenia prebiehajúcich zmlúv, pričom sa bude klásť dôraz na podporu obehového hospodárstva;

29.  poznamenáva, že klimatický problém nemožno vyriešiť bez podpory priemyslu; zmenu veľkého rozsahu možno dosiahnuť, len ak sa zapojí priemysel a poskytnú sa potrebné stimuly pre inovačné klimatické riešenia;

30.  víta novú metodiku EIB v oblasti posúdenia uhlíkovej stopy a žiada jej systematické uplatňovanie s osobitným dôrazom na nepriame emisie (tzv. emisie rozsahu 3); žiada, aby sa robilo komplexné hodnotenie projektov, a nie jednoduchá ekonomická analýza životného cyklu ich emisií;

31.  vyzýva EIB, aby preskúmala možnosti stanovenia prísnejších požiadaviek na klientov-sprostredkovateľov, aby zverejňovali svoju expozíciu voči fosílnym palivám; zdôrazňuje, že takéto nové požiadavky by nemali byť na úkor prístupu MSP k finančným prostriedkom;

32.  víta skutočnosť, že EIB prijala politiku vylúčenia, a vyzýva, aby sa používala dôsledne s cieľom vylúčiť z poskytovania finančných prostriedkov EIB tých klientov, ktorí sú zapojení do korupcie alebo podvodu;

33.  zastáva názor, že financovanie EIB by sa malo riadiť ambicióznymi vedeckými cieľmi a záväzkami, aby sa postupne ukončila podpora projektov, ktorých činnosť spôsobuje vysokú úroveň emisií skleníkových plynov, v súlade s najlepšími postupmi v komerčnom bankovom sektore(9);

34.  víta usmernenia o vodnej energii prijaté v roku 2018(10) a požaduje, aby sa požiadavky na transparentnosť rozšírili na všetky projekty infraštruktúry;

35.  pripomína EIB, že ochrana biodiverzity je kľúčovým prvkom prispôsobenia sa zmene klímy a že obnova ekosystémov je jedinou osvedčenou technológiou, pokiaľ ide o negatívne emisie; berie na vedomie, že všetky projekty EIB musia prejsť posudzovaním rizík pre biodiverzitu a byť v súlade s normami banky v oblasti biodiverzity, a požaduje zvýšenie jej financovania na dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti, najmä cieľa nulovej miery čistého odlesňovania a cieľov ochrany morí a pobrežných oblastí;

36.  berie na vedomie, že Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) je plne začlenený do všetkých opatrení EIB v oblasti klímy;

Operácie EIB mimo EÚ

37.  opakuje, že odstránenie chudoby, mobilizácia domácich zdrojov a ľudské práva sú kľúčovými témami v štruktúre financovania rozvoja EÚ so zvýšenou viditeľnosťou financovaných činností; je presvedčený, že vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja by malo byť zámerom EÚ v ďalších rokoch;

38.  uznanlivo berie na vedomie schopnosť EIB rýchlo sa adaptovať na medzinárodné výzvy; vyzýva EIB, aby v rámci európskej reakcie na globálnu migráciu a problém utečencov naďalej podporovala vonkajšie politiky EÚ a reakciu na núdzovú situáciu, akou je iniciatíva na posilnenie odolnosti;

39.  nabáda EIB, EBOR, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné finančné inštitúcie, aby pokračovali v úsilí o najlepšiu možnú operačnú spoluprácu pri realizácii projektov, pričom táto užšia spolupráca medzi bankami je nevyhnutná na optimalizáciu nákladov a posilnenie synergií s efektívnejším využívaním zdrojov;

40.  konštatuje, že strednodobé preskúmanie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov v roku 2018 vedie k zvýšeniu jeho záruky vo výške 5,3 miliardy EUR;

41.  pripomína, že je potrebné zosúladiť operácie EIB s cieľmi vonkajšej politiky EÚ;

42.  berie na vedomie, že zásady ľudských práv sú plne začlenené do kľúčových postupov a noriem banky v oblasti náležitej starostlivosti vrátane posúdení ex ante; pripomína, že EIB je priamo viazaná Chartou základných práv EÚ a že zmluvné doložky s klientmi umožňujú pozastavenie zmlúv v prípade porušenia ľudských práv; víta preskúmanie vyhlásenia o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách z roku 2009;

43.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách by sa malo zameriavať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom, na podporu boja so zmenou klímy a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom;

44.  poznamenáva, že EIB zamestnáva špecialistov v oblasti ľudských práv, ale že lepšiemu pochopeniu miestnych podmienok by prospelo rozšírenie počtu miestnych zamestnancov EIB v partnerských krajinách; vyzýva EIB, aby zabezpečila zohľadňovanie aspektov ľudských práv v celom svojom rozhodovacom procese;

45.  berie na vedomie, že na projektovej úrovni zohrávajú úlohu Komisia a ESVČ, keďže sa s nimi vedú konzultácie o projektoch EIB, ktoré sú predmetom hodnotenia, a to ešte pred tým, ako sa tieto projekty navrhnú riaditeľom EIB na prijatie;

46.  žiada EIB, aby sa zaoberala zisteniami vyplývajúcimi z hodnotenia Komisie o jej mandáte na poskytovanie vonkajších úverov, pričom poukazuje na to, že „pre útvary Komisie je ťažké získať prehľad o výkonnosti EIB inak než prostredníctvom externých zainteresovaných strán, keďže podávanie správ o skutočných výsledkoch sa poskytuje až po dokončení projektu a EIB nie je povinná signalizovať problémy s vykonávaním“; považuje záver Komisie, že „skutočné výsledky a vplyvy zásahu EÚ sú stále do značnej miery neznáme“, za veľmi problematický;

47.  opakuje, že má záujem zapojiť sa a prispievať do diskusií medzi Radou a EIB o možnom vytvorení novej rozvojovej banky EÚ ako dcérskej spoločnosti EIB; vyzýva EIB, aby vo svojich plánoch zameraných na vytvorenie dcérskej spoločnosti pre svoje rozvojové operácie uprednostnila odstránenie chudoby, mobilizáciu domácich zdrojov a ľudské práva;

Fungovanie a účinnosť EFSI

48.  berie na vedomie, že kľúčový kvantitatívny cieľ Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) je mobilizovať dodatočné súkromné a verejné investície vo výške 500 miliárd EUR; konštatuje, že do budúcich investičných stratégií by mali byť zahrnuté merateľné ciele v oblasti udržateľnosti a sociálneho vplyvu;

49.  konštatuje, že EIB prijala 358 zamestnancov v súvislosti s vykonávaním EFSI a 75 osôb pre Európske centrum investičného poradenstva;

50.  pripomína, že EFSI má odlišnú štruktúru riadenia než EIB a jeho investičné operácie prebiehajú v rámci dvoch tematických oblastí, t. j. okna pre infraštruktúru a inovácie, ktoré spravuje EIB, a špecializovaného nástroja pre MSP, ktorý spravuje EIF;

51.  pripomína, že základnou myšlienkou EFSI, ktorý je podporovaný z rozpočtu EÚ, je na rozdiel od ostatných súčasných finančných nástrojov EIB zabezpečenie doplnkovosti tým, že sa určia dodatočné a inovatívne odvetvia orientované na budúcnosť a projekty s vyšším rizikom;

52.  zdôrazňuje význam kritérií doplnkovosti, ktoré so sebou prinášajú potrebu podporovať operácie, ktoré majú nárok na podporu z EFSI len vtedy, keď riešia jasne identifikované zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a operácie, ktoré by sa nemohli vykonávať v tom istom rozsahu alebo v rovnakom časovom rámci bez podpory z EFSI;

53.  so znepokojením berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, že oznámený odhad mobilizovaných investícií nezohľadňuje skutočnosť, že niektoré operácie EFSI nahradili iné operácie EIB a finančné nástroje EÚ, a skutočnosť, že časť podpory z EFSI smerovala na projekty, ktoré by mohli byť financované z iných zdrojov verejného alebo súkromného financovania za odlišných podmienok;

54.  opakuje svoju výzvu týkajúcu sa objektívneho prehľadu doplnkovosti, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu a skutočnej pridanej hodnoty projektov EFSI, ako aj ich súladu s politikami Únie alebo inými operáciami EIB v záujme dosiahnutia toho, aby vo väčšej miere vychádzali z politiky než z dopytu, ako sa upozorňuje v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov(11) z januára 2019;

55.  konštatuje, že operácie EFSI boli okrem súkromných investícií oprávnené čerpať finančné prostriedky zo zdrojov EÚ a z vnútroštátnych verejných zdrojov; konštatuje, že je dôležité zabrániť zníženej hospodárnosti použitých finančných prostriedkov a možnej mŕtvej váhy týchto nákladov; zdôrazňuje potrebu zaručiť doplnkovosť;

56.  domnieva sa, že by sa malo zabrániť akémukoľvek prekrývaniu výdavkov zo strany viacerých investorov a mŕtvej váhe nákladov, aby pri financovaní investícií z viacerých rôznych zdrojov nedochádzalo k nespoľahlivému alebo viacnásobnému privlastňovaniu výsledkov;

57.  požaduje lepšiu súčinnosť medzi EFSI, národnými podpornými bankami (NPB) a investičnými platformami s cieľom zlepšiť celkovú účinnosť EFSI;

58.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa pri počiatočnom plánovaní, vykonávaní a podávaní správ o dosiahnutých výsledkoch Programu InvestEU náležite zohľadňovali skúsenosti získané z EFSI 1.0 a EFSI 2.0, najmä pokiaľ ide o doplnkovosť, udržateľnosť a transparentnosť;

Správa, transparentnosť a zodpovednosť EIB

59.  opätovne zdôrazňuje význam etiky, integrity, transparentnosti a zodpovednosti EIB a EIF vo všetkých ich operáciách;

60.  berie na vedomie, že Komisia vydáva stanoviská ku všetkým finančným operáciám v rámci tohto postupu v súlade s článkom 19 štatútu EIB; vyzýva Komisiu, aby tieto stanoviská sprístupňovala hneď po ich vydaní;

Optimalizácia rámca EIB pre správu, riadenie a kontrolu

61.  odporúča prispôsobiť prístup banky a súvisiace kontroly kvality v bankových subjektoch s cieľom primerane riešiť riziká nedodržania súladu s predpismi a podporovať úplné zavedenie zásady rozpočtu založeného na výsledkoch v rámci EIB a skupiny EIB;

62.  žiada posúdenie rizík a systémov kontroly, ktoré sú spojené s kombinovaným financovaním zo strany Európskej komisie, ako aj správu o týchto rizikách a systémoch kontroly, ktorá by mala zohľadniť vplyv kombinovania činností nielen z hľadiska dohľadu, ale aj možností riadenia;

63.  konštatuje, že v roku 2018 sa obchodný model banky naďalej vyvíjal a bol rôznorodejší v dôsledku rozvoja činností zložitejšieho charakteru v rámci EFSI a z dôvodu transakcií menších rozmerov s vyšším rizikovým profilom;

64.  poznamenáva, že správna rada v júli 2018 načrtla niekoľko organizačných zmien a zmien v riadení a v decembri 2018 schválila plán vykonávania, ktorý okrem iného obsahoval:

   i) návrh na zmenu štatútu EIB s cieľom zvýšiť počet náhradných členov správnej rady a zaviesť hlasovanie na základe pravidla kvalifikovanej väčšiny, zohľadňujúc určité otázky v oblasti správy;
   ii) návrh na zlepšenie prostredia vnútornej kontroly a riadenia rizík banky, konkrétne vytvorením funkcie sledovania rizika na úrovni skupiny, ktorú vykonáva riaditeľ zodpovedný za riadenie rizík v rámci skupiny;

65.  domnieva sa, že v súvislosti s preskúmaním zodpovedností riadiacich orgánov EIB by členovia predstavenstva mali za každých okolností zabrániť možnému konfliktu záujmov; v tejto súvislosti považuje za dôležité zahrnúť do kódexu správania predstavenstva a správnej rady ustanovenie, na základe ktorého by ich členovia boli vylúčení z možnosti vykonávania dohľadu nad poskytovaním úverov alebo nad realizáciou projektov vo svojej domovskej krajine;

66.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na úrovni vyššieho manažmentu a v rámci riadiacich orgánov skupiny EIB stále existuje nedostatočná rôznorodosť a rodová rovnováha; vyzýva EIB, aby túto otázku prioritne riešila;

67.  vyzýva EIB, aby v plnej miere vykonala odporúčania predložené vo výročnej správe Výboru audítorov EIB za rok 2018(12), menovite aby:

   bol revidovaný kódex správania predstavenstva a správnej rady;
   banka bola povinná zabezpečiť primerané a dostatočné personálne obsadenie v oblasti kontroly a aby sa bezodkladne riešili všetky existujúce náborové nedostatky v kontrolných funkciách;
   predstavenstvo vypracovalo plán vrátane čiastkových cieľov, zdrojov a harmonogramu na vykonávanie odporúčaní, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že vykonávanie odporúčaní výboru pre audit bolo v minulosti príliš pomalé;

Smerom k transparentnejšej a zodpovednejšej inštitúcii s posilnenými mechanizmami na boj proti podvodom a korupcii

68.  poznamenáva, že v priebehu rokov EIB zaviedla vnútorné mechanizmy a štruktúry riadenia s cieľom znížiť riziká podvodov a korupcie; banka sa tiež verejne zaviazala uplatňovať „politiku nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii“;

69.  vyzýva EIB, aby na svojom webovom sídle zverejňovala údaje o skutočnom vlastníctve týkajúce sa jej klientov s cieľom zvýšiť viditeľnosť svojich operácií a pomôcť predchádzať prípadom korupcie a konfliktu záujmov;

70.  žiada EIB, aby podmienila uhrádzanie priamych a nepriamych úverov zverejnením daňových a účtovných údajov za každú krajinu a sprístupnením informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania;

71.  berie na vedomie správu organizácie Counter Balance v ktorej sa dospelo k záveru, že „EIB stále nie je pripravená zvládnuť situáciu v oblasti boja proti podvodom a korupcii, čiastočne z dôvodu nedostatkov svojich vnútorných mechanizmov a čiastočne z dôvodu neuspokojivého rámca riadenia, kde sú jej činnosti zapísané, spolu s chýbajúcou primeranou vonkajšou kontrolou jej činností, a to aj zo strany úradu OLAF“, ako aj odpovede EIB a úradu OLAF na túto správu; vyzýva EIB, aby vykonala potrebné zlepšenia na riešenie zostávajúcich nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh s cieľom zabezpečiť, aby EIB dodržiavala povinnosti náležitej starostlivosti prinajmenšom rovnocenné so smernicou EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí;

72.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym zverejnením článku(13) týkajúceho sa vnútorného auditu EIB, pri ktorom sa zistili vážne nedostatky pri uplatňovaní noriem boja proti praniu špinavých peňazí zo strany banky; víta úsilie EIB na riešenie týchto nedostatkov a naliehavo ju vyzýva, aby prioritne dokončila svoju prácu v stanovenom termíne a aby informovala Európsky parlament o konkrétnych opatreniach, ktoré prijala, najmä pokiaľ ide o posilnenie náležitej starostlivosti o klientov; vyzýva EIB, aby správu o uvedenom vnútornom audite poskytla Európskemu parlamentu a uverejnila jeho zmysluplné zhrnutie tejto správy spolu s podrobným posúdením toho, ako sa jednotlivé nedostatky konkrétne riešili, a sprístupnila ich širšej verejnosti;

73.  vyzýva EIB, aby čo najlepšie využila spoluprácu s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, a zároveň vyzýva Európsku prokuratúru, aby sa aktívne zaoberala prípadmi súvisiacimi s EIB vyšetrovaním a trestným stíhaním páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

74.  opakuje svoju výzvu EIB, aby sa stala zodpovednejšou voči ostatným inštitúciám EÚ, a to posilnením kontroly Európskeho parlamentu nad EIB a udelením plných práv Európskemu dvoru audítorov na audit operácií EIB;

75.  pripomína, že účasť verejnosti na tvorbe politiky EIB, najmä zapojenie miestnych spoločenstiev a občanov ovplyvnených operáciami EIB, je cestou k posilnenej zodpovednosti;

76.  pripomína, že transparentnosť pri vykonávaní politík EIB nevedie len k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti EIB a k jasnému prehľadu typov finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale prispieva aj k posilneniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov v oblasti pomoci; týmto vyzýva EIB, aby tieto aspekty zohľadnila pri plánovanom preskúmaní politiky transparentnosti EIB v roku 2020;

77.  preto podporuje zverejnenie jasných informácií o spôsobe vykonávania stratégie EIB a o udržateľnosti alebo vplyve jej produktov a portfólií na klímu;

78.  očakáva, že politika EIB v oblasti ochrany oznamovateľov bude ambiciózna a poskytne vysoké štandardy; naliehavo vyzýva EIB, aby do tohto preskúmania zahrnula interných aj externých oznamovateľov a stanovila jasné a dobre vymedzené postupy, časové rámce a usmernenia s cieľom poskytovať oznamovateľom najlepšie usmernenia a chrániť ich pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy na vybavovanie sťažností neboli na konci roka 2018 dostatočne posilnené, a domnieva sa, že by sa mal ďalej rozvíjať prístup k účinnému a nezávislému mechanizmu na vybavovanie sťažností vrátane práv na nápravu; konštatuje, že EIB vytvorila nový špecializovaný systém vybavovania sťažností v oblasti obstarávania v rámci projektov, a to v záujme zabezpečenia účinnejšieho a nezávislého vybavovania súvisiacich sťažností v roku 2019;

80.  víta úsilie EIB o uverejnenie novej dokumentácie o opatrení v oblasti klímy, hodnotiacich tabuliek z projektov EFSI alebo správ o dokončení projektov v prípade dokončených operácií mimo EÚ; domnieva sa, že EIB by tiež mala v čo najväčšej miere zverejňovať zápisnice zo zasadnutí rady guvernérov, zápisnice a programy zasadnutí predstavenstva, spisy týkajúce sa troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov (REM), stanoviská Komisie k projektom a správy o monitorovaní projektov; chápe však, že sa uplatňujú určité obmedzenia, pokiaľ ide o transparentnosť dokumentov, s cieľom zabezpečiť ochranu dôverných informácií poskytovaných klientmi EIB a partnermi projektu;

81.  berie na vedomie, že v roku 2018 vstúpila do platnosti nová politika vylúčenia EIB, ktorá zahŕňa konania o vylúčení subjektov a jednotlivcov s predchádzajúcou negatívnou bilanciou správania a činností, ktorou sa uviedli do praxe existujúce ustanovenia a zákazy politiky EIB v oblasti boja proti podvodom;

82.  očakáva výsledky preskúmania, ktoré sa začalo v roku 2018 v súvislosti s politikami v oblasti boja proti podvodom EIB/EIF, a podporuje striktnejší prístup k politike nulovej tolerancie podvodov, politike boja proti korupcii a iným formám zakázaného konania; vyzýva EIB, aby v budúcnosti zintenzívnila svoju spoluprácu s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou a informovala príslušné orgány o všetkých prípadoch potenciálnych podvodov; zastáva názor, že Európska prokuratúra by mala mať v budúcnosti mandát na stíhanie trestnej činnosti spojenej s finančnými prostriedkami EIB v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi Európskej prokuratúry;

83.  konštatuje, že EIB na svojom webovom sídle zverejňuje podrobnosti o klientoch za každú operáciu; vyzýva EIB, aby zverejňovala aj potrebné informácie o skutočných vlastníkoch; víta súčasnú politiku EIB v oblasti ochrany oznamovateľov;

84.  berie na vedomie zvýšenie počtu obvinení v roku 2018 o 184 nových obvinení (149 v roku 2017), z ktorých 68 % pochádzalo z interných zdrojov a 31 % z externých; konštatuje, že hlavnými oblasťami vyšetrovania sú podvody, korupcia, zneužitie názvu EIB/EIF a kolúzia; konštatuje, že z celkového počtu žiadostí o vypracovanie stanoviska skupiny EIB bolo úradu OLAF adresovaných 69 %;

85.  berie na vedomie dohodu medzi EIB a spoločnosťou Volkswagen, ktorej dôsledkom je vylúčenie spoločnosti Volkswagen z účasti na akomkoľvek projekte EIB počas 18 mesiacov a záväzok spoločnosti Volkswagen prispieť k iniciatíve v oblasti udržateľnosti vrátane ochrany životného prostredia;

86.  podporuje zodpovednú daňovú politiku v EIB tým, že presadzuje začlenenie doložiek o integrite do zmlúv skupiny EIB a vykonávanie hĺbkovej náležitej starostlivosti v súvislosti s jurisdikciou nedodržiavajúcou právne predpisy s jasnou identifikáciou zmluvných protistrán a zemepisnej polohy; víta skutočnosť, že v marci 2019 bola prijatá politika týkajúca sa jurisdikcie nedodržiavajúcej právne predpisy, a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie a pravidelné podávanie správ Európskeho parlamentu o jej vykonávaní;

87.  domnieva sa, že dodržiavanie najprísnejších noriem integrity, konkrétne štandardov AML/CFT, ktoré presadzuje EÚ a Finančná akčná skupina, ako aj zásad dobrej správy v daňových záležitostiach, ktoré presadzuje OECD, skupina G20 a EÚ, je striktnou požiadavkou v záujme zlepšenia boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

88.  uznáva priekopnícku úlohu EIB, ktorú na úrovni EÚ zohráva pri vydávaní správy o udržateľnosti; vyzýva EIB, aby ďalej rozvíjala svoju správu o udržateľnosti tým, že bude predkladať správy o výsledkoch, pričom použije presne vymedzené ukazovatele, ktoré sú špecifické, ľahko merateľné a porovnateľné;

89.  víta prvé vydanie správy o obmedzenej spoľahlivosti externým audítorom EIB, pokiaľ ide o vybrané vyhlásenia, údaje a ukazovatele uvedené v jej správe o udržateľnosti z roku 2018;

90.  vyzýva Dvor audítorov na dôkladnejšiu vonkajšiu kontrolu EIB a nazdáva sa, že súčasné ustanovenia trojstrannej dohody podpísanej v roku 2016, ktorá upravuje spoluprácu medzi Európskou investičnou bankou, Európskou komisiou a Európskym dvorom audítorov, by sa mali dôkladne prehodnotiť v rámci rokovaní o nadchádzajúcej trojstrannej dohode, ktorá sa má uskutočniť v septembri 2020;

91.  znovu však opakuje svoju žiadosť týkajúcu sa výročnej správy EIB a žiada EIB, aby predkladala komplexnejšiu, podrobnejšiu a harmonizovanejšiu výročnú správu o činnosti a výrazne zlepšila prezentáciu informácií tým, že uvedie podrobné a dôveryhodné členenia schválených, podpísaných a vyplatených investícií za daný rok, ako aj príslušné zdroje ich financovania (vlastné zdroje, EFSI, centrálne riadené programy EÚ atď.) a tiež takéto informácie týkajúce sa príjemcov (členské štáty, verejný alebo súkromný sektor, sprostredkovatelia alebo priami príjemcovia) a podporovaných odvetví a výsledky hodnotení ex post;

92.  vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby zorganizoval každoročný seminár/vypočutie o činnostiach a kontrole operácií EIB, ktorý by Európskemu parlamentu poskytol ďalšie relevantné informácie na podporu jeho práce na kontrole EIB a jej operácií;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

93.  žiada EIB, aby naďalej predkladala správy o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní, ktoré Európsky parlament vydal vo svojich výročných uzneseniach, predovšetkým pokiaľ ide o:

   a) hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv svojej investičnej stratégie;
   b) úpravy súvisiace s predchádzaním konfliktom záujmov, najmä ak sa členovia zúčastňujú na prideľovaní úverov;
   c) transparentnosť vychádzajúcu z náležitej starostlivosti týkajúcej sa integrity klientov s cieľom predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, podvodom a korupcii;

o
o   o

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, a žiada, aby Rada a Správna rada EIB diskutovali o tu prezentovaných pozíciách Európskeho parlamentu.

(1) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/95520
(2) Ú. v. EÚ C 41, 6.2.2020, s. 18.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0036.
(4) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(5) https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=49051
(6) Hodnotenie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie; https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/elm_evaluation_swd_2019_333_f1_staff_working_paper_en_v3_p1_1048237.pdf
(7) https://www.consilium.europa.eu/media/40967/efad-report_final.pdf
(8) https://www.counter-balance.org/wp-content/uploads/2019/10/Report_OnlineVersion_EIB_Corruption_Oct2019.pdf
(9) Spoločnosť Crédit Agricole sa zaviazala, že už nebude podporovať podniky, ktoré rozvíjajú alebo plánujú rozvíjať činnosti v uhoľnom odvetví. Politika spoločnosti Crédit Agricole, pokiaľ ide o nulovú toleranciu, sa uplatňuje na všetky podniky, ktoré vyvíjajú alebo plánujú rozvíjať svoje činnosti v uhoľnom odvetví, od ťažby uhlia a výroby energie až po obchodovanie s uhlím a jeho prepravu.
(10) Environmentálne, klimatické a sociálne usmernenia k rozvoju vodnej energie, EIB, október 2019.
(11) https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=49051
(12) https://www.eib.org/attachments/general/ac_annual_reports_2018_en.pdf
(13) Luxembourg Times, ‘EIB under scrutiny for failings after whistleblowing complaints’, 21. apríla 2020.


Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2018
PDF 210kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2018 (2019/2128(INI))
P9_TA-PROV(2020)0192A9-0103/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 11. októbra 2019 s názvom 30. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom (2018) (COM(2019)0444) a sprievodné pracovné dokumenty útvarov (SWD(2019)0361, SWD(2019)0362, SWD(2019)0363, SWD(2019)0364 a SWD(2019)0365),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2018(1) a na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov s názvom Stratégia Komisie pre boj proti podvodom: posilnené opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ (COM(2019)0196),

–  so zreteľom na akčný plán (SWD(2019)0170) a posúdenie rizika podvodov (SWD(2019)0171) sprevádzajúce oznámenie Komisie s názvom Stratégia Komisie pre boj proti podvodom: posilnené opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ (COM(2019)0196),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2018 spolu s odpoveďami inštitúcií(2),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, ktorý predložila Komisia 2. mája 2018 (COM(2018)0324),

–  so zreteľom na zavedenie štandardných ustanovení o ochrane finančných záujmov EÚ vo všetkých návrhoch Komisie o VFR,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 z 22. novembra 2018 k návrhu Komisie z 23. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie č. 883/2013 o úrade OLAF, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF (COM(2018)0338),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 9/2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program EÚ pre boj proti podvodom (COM(2018)0386),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2018 z 10. októbra 2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2019 s názvom Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 06/2019 s názvom Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti: riadiace orgány musia posilniť odhaľovanie, reakciu a koordináciu,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 12/2019 s názvom Elektronický obchod: mnoho výziev pri výbere DPH a ciel zostáva vyriešiť,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(3) a jeho hodnotenie v polovici trvania, ktoré Komisia uverejnila 2. októbra 2017 (COM(2017)0589),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(4) (smernica o ochrane finančných záujmov),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(7),

–  so zreteľom na správu zo 4. septembra 2019, ktorej vypracovanie zadala Komisia, s názvom Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa,

–  so zreteľom na správu z mája 2015, ktorej vypracovanie zadala Komisia, s názvom Štúdia o kvantifikácii a analýze výpadku príjmov z DPH v členských štátoch EÚ: správa za rok 2015 a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH: K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na správu EÚ o boji proti korupcii z 3. februára 2014, ktorú vypracovala Komisia (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ(9),

–  so zreteľom na správu z 12. mája 2017 o pokroku pri vykonávaní oznámenia Komisie „Posilnenie boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami – Komplexná stratégia EÚ“ (COM(2013)0324) zo 6. júna 2013) (COM(2017)0235),

–  so zreteľom na správu koordinovanú úradom OLAF s názvom Podvod vo verejnom obstarávaní – Zber červených indikátorov a osvedčených postupov, ktorá bola zverejnená 20. decembra 2017, a na príručku úradu OLAF z roku 2017 s názvom Oznamovanie nezrovnalostí v zdieľanom hospodárení,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C-105/14: Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i.(10),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C-42/17: Trestné konanie proti A. S. a M.B.(11),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-48/16: Sigma Orionis SA v. Európska komisia(12),

–  so zreteľom na prijatie nariadenia Rady (EÚ) 2018/1541 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH s cieľom zvýšiť kapacitu členských štátov bojovať proti najškodlivejším podvodom v oblasti DPH a zmenšiť výpadok príjmov z DPH,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ(14),

–  so zreteľom na pokračujúce vykonávanie programu Hercule III(15),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0103/2020),

A.  keďže Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet Únie, pričom v roku 2018 sa 74 % tohto plnenia uskutočnilo v rámci zdieľaného hospodárenia;

B.  keďže Komisia by mala svoje príslušné povinnosti v oblasti dohľadu, kontroly a auditu plniť v rámci zdieľaného hospodárenia;

C.  keďže podľa článku 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) 2018/1046 by členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu mali prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovanie a zaistenie ich nápravy;

D.  keďže členské štáty by mali v záujme ochrany finančných záujmov Únie vykonávať ex ante a ex post kontroly, vymáhať neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby začať súdne konanie;

E.  keďže správne finančné riadenie a ochrana finančných záujmov EÚ sú kľúčovými prvkami politiky EÚ v oblasti plnenia rozpočtu, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne používanie peňazí daňovníkov a účinné plnenie rozpočtu EÚ;

F.  keďže riadne hospodárenie s verejnými výdavkami a ochrana finančných záujmov EÚ prispievajú k efektívnemu riadeniu rozpočtu EÚ;

G.  keďže v článku 310 ods. 6 ZFEÚ sa uvádza, že „Únia a členské štáty bojujú v súlade s článkom 325 proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie“; keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“; keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že členské štáty „koordinujú svoju činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom“ a „organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy“; keďže podľa článku 325 ods. 4 ZFEÚ treba s Európskym dvorom audítorov konzultovať všetky opatrenia, ktoré má zákonodarca prijať v oblasti prevencie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a boja proti nim;

H.  keďže rozpočet EÚ podporuje spoločné ciele a pomáha riešiť spoločné výzvy a keďže dobrá výkonnosť je predpokladom dosiahnutia výsledkov a priorít, zjednodušenie a pravidelné posudzovanie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov prostredníctvom auditov výkonnosti sú základnými prvkami zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti;

I.  keďže EÚ je povinná konať v oblasti protikorupčných politík v rámci medzí stanovených v ZFEÚ; keďže v článku 67 ZFEÚ sa stanovuje povinnosť Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj prostredníctvom prevencie a boja proti trestnej činnosti a aproximácie právnych predpisov v oblasti trestného práva; keďže v článku 83 ZFEÚ sa korupcia uvádza ako jedna z obzvlášť závažných trestných činností s cezhraničným rozmerom, ktorá má negatívny vplyv na finančné záujmy EÚ;

J.  keďže podvod týkajúci sa finančných prostriedkov EÚ je jedným z prostriedkov, ktoré zločinecké organizácie využívajú na to, aby prenikli do hospodárstva a narušili hospodársku slobodu a slobodnú hospodársku súťaž;

K.  keďže sa treba primerane zaoberať rôznorodosťou právnych a administratívnych systémov členských štátov, a tak umožniť koordinovanejšie opatrenia EÚ na predchádzanie nezrovnalostiam a boj proti podvodom; keďže Komisia by mala ešte viac posilniť svoje úsilie v boji proti podvodom a pokračovať v jeho účinnom vykonávaní s cieľom dosiahnuť ešte konkrétnejšie a uspokojivejšie výsledky;

L.  keďže korupcia predstavuje vážnu hrozbu pre finančné záujmy Únie, ale aj demokraciu a dôveru vo verejnú správu;

M.  keďže DPH vybraná v členských štátoch je pre štátne rozpočty dôležitým zdrojom príjmov a keďže vlastné zdroje založené na DPH v roku 2018 tvorili 11,9 % celkového rozpočtu EÚ;

N.  keďže systematické a inštitucionalizované prípady korupcie v niektorých členských štátoch vážne poškodzujú finančné záujmy EÚ a zároveň predstavujú hrozbu pre demokraciu, základné práva a právny štát; keďže v osobitnej správe Eurobarometra č. 470 o korupcii, ktorá bola uverejnená v decembri 2017, sa uvádza, že celkové vnímanie korupcie a postoje k nej zostali v porovnaní s rokom 2013 stabilné, z čoho vyplýva, že pokiaľ ide o zlepšenie dôvery občanov EÚ v ich inštitúcie, nenastali žiadne konkrétne výsledky;

Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

1.  víta 30. výročnú správu o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom, ako aj pokrok, ktorý sa dosiahol v posledných troch desaťročiach pri vytváraní a rozvoji právnych základov a inštitucionálneho rámca (OLAF a EPPO) boja proti podvodom a nezrovnalostiam na úrovni EÚ, pri nadväzovaní spolupráce medzi samotnými členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou a pri dosahovaní výsledkov ochrany rozpočtu EÚ, čo by nebolo možné bez spoločného úsilia inštitúcií EÚ a vnútroštátnych orgánov;

2.  konštatuje s veľkým znepokojením, že metódy podvodov sa neustále menia a objavujú sa nové formy podvodov, ktoré sa vyznačujú výrazným nadnárodným rozmerom a cezhraničnými schémami (podvody pri propagácii poľnohospodárskych výrobkov; schránkové spoločnosti; obchádzanie colných poplatkov podhodnocovaním textilného tovaru a obuvi, ktoré sa dostávajú do Únie a prechádzajú colným konaním vo viacerých členských štátoch; elektronický obchod; čoraz väčší cezhraničný rozmer podvodov na strane výdavkov a falšovanie), čo negatívne ovplyvňuje stranu príjmov rozpočtu EÚ a vyžaduje novú koordinovanú reakciu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

3.  konštatuje, že celkový počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2018 (11 638 prípadov) bol o 25 % nižší ako v roku 2017 (15 213 prípadov) a že príslušná hodnota sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom príliš nezmenila (2,5 miliardy EUR v roku 2018 oproti 2,58 miliardy EUR v roku 2017);

4.  poukazuje na to, že pri všetkých nezrovnalostiach nejde o podvody a že treba robiť jasné rozdiely medzi chybami, ku ktorým došlo;

5.  pripomína, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí a s nimi súvisiace sumy nie sú priamym ukazovateľom úrovne podvodov, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ alebo rozpočet konkrétneho členského štátu; konštatuje, že nie je jasné, koľko podvodných nezrovnalostí Komisia, a najmä členské štáty každý rok nenahlásia; konštatuje, že to sťažuje Európskemu parlamentu vypracovanie užitočných záverov o účinnosti činností Komisie v oblasti boja proti podvodom; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala metodiku na zlepšenie spoľahlivosti a poskytla presnejšie odhady rozsahu podvodov v EÚ; konštatuje, že podvodné nezrovnalosti ovplyvnili 0,71 % platieb v roku 2018 a 0,65 % hrubej sumy tradičných vlastných zdrojov vybraných za rok 2018; konštatuje ďalej, že nepodvodné nezrovnalosti ovplyvnili 0,58 % platieb v roku 2018 a 1,78 % hrubej sumy tradičných vlastných zdrojov vybraných za rok 2018;

6.  so znepokojením berie na vedomie záver Dvora audítorov, že Komisia nemá dostatočné poznatky o rozsahu, povahe a príčinách podvodov; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup podávania správ a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

7.  ďalej vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné kontroly s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a kvalitu údajov nahlásených členskými štátmi v systéme riadenia nezrovnalostí (IMS);

8.  konštatuje, že počet podvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2018 (1 152 prípadov) zostal v porovnaní s rokom 2017 na tej istej úrovni; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že príslušné sumy sa zvýšili o 183 %, čo je dôvodom na vážne obavy; toto zvýšenie je vo veľkej miere spôsobené dvomi podvodnými nezrovnalosťami, ktoré sa týkajú výdavkov na politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že je potrebné získať tieto vysoké sumy čo najskôr späť;

9.  konštatuje, že počet nepodvodných nezrovnalostí zaregistrovaných v roku 2018 klesol o 27 % (10 487 prípadov), zatiaľ čo príslušné finančné sumy klesli o 37 % na 1,3 miliardy EUR;

10.  s hlbokým poľutovaním poukazuje na to, že mnohé členské štáty nemajú osobitné zákony na boj proti organizovanej trestnej činnosti, hoci sa stále viac zapája do cezhraničných činností a odvetví poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, ako je pašovanie alebo falšovanie a pozmeňovanie meny;

11.  vyzýva členské štáty, aby užšie spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií, s cieľom zlepšiť zber údajov a zvýšiť účinnosť kontrol, a zaručiť práva a slobody občanov; pripomína úlohu Komisie pri koordinácii spolupráce medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby pomohla pri koordinácii vytvorenia jednotného systému zberu údajov členských štátov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov;

12.  vyzýva Európsky dvor audítorov, aby do svojich audítorských vzoriek nepretržite zahŕňal inštitúcie a riadiace orgány zodpovedné v prípadoch úmyselného zneužitia finančných prostriedkov;

13.  považuje za znepokojujúce, že na zníženie administratívneho zaťaženia orgánov členských štátov nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013 vyžaduje oznamovanie len podvodných alebo nepodvodných nezrovnalostí týkajúcich sa príspevkov z EŠIF, ktorých hodnota je vyššia ako 10 000 EUR; pripomína, že v oblasti poľnohospodárstva a Európskeho sociálneho fondu sa realizuje veľký počet platieb výrazne pod prahovou hodnotou 10 000 EUR, ktoré sa vyplácajú ako platobné nároky (po splnení určitých podmienok), a v dôsledku toho aj potenciálne podvodných platieb pod prahovou hranicou vykazovania, ktoré sa neoznamujú, berie však na vedomie, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach za roky 2017 a 2018 uviedol, že platobné nároky sú menej náchylné na chyby než úhrady nákladov, čo je spôsob vyplácania prostriedkov na projekty nad 10 000 EUR;

14.  dôrazne odsudzuje rozsiahle zneužívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov vládnymi úradníkmi na vysokej úrovni v Českej republike a inými verejnými subjektmi v Maďarsku, Grécku, Poľsku, Rumunsku a Taliansku; konštatuje, že takýto podvod je na úkor malých rodinných podnikov, ktoré najviac potrebujú dotácie;

15.  dôrazne odsudzuje zneužívanie prostriedkov z Kohézneho fondu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky EÚ, ktorých sa týkali finančné opravy súvisiace s podvodnými nezrovnalosťami, sa môžu opätovne použiť bez ďalších dôsledkov alebo obmedzení; zastáva názor, že takýto systém ohrozuje finančné záujmy EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne monitorovala opätovné použitie finančných prostriedkov EÚ a aby zvážila vytvorenie systému, v ktorom budú opravy spojené aj s obmedzeniami ďalšieho použitia;

16.  pripomína požiadavky na transparentnosť v prípade SPP a politiky súdržnosti, ktoré zaväzujú zodpovedné orgány členských štátov, aby viedli verejne dostupný zoznam konečných príjemcov; vyzýva členské štáty, aby tieto údaje uverejňovali v jednotnom a strojovo čitateľnom formáte a zabezpečili interoperabilitu informácií; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a agregovala údaje a zverejňovala zoznamy najväčších príjemcov z každého fondu v každom členskom štáte;

17.  trvá na tom, aby Komisia navrhla osobitný mechanizmus na podávanie sťažností na úrovni Únie, ktorý by podporoval poľnohospodárov alebo príjemcov, ktorí čelia napríklad zaberaniu pôdy, pochybeniam vnútroštátnych orgánov, nátlaku zločineckých štruktúr alebo organizovanej trestnej činnosti, alebo osobám, ktoré musia vykonávať nútenú alebo otrockú prácu, a poskytol im možnosť urýchlene podať Komisii sťažnosť, ktorú by Komisia mala bezodkladne preskúmať;

18.  zdôrazňuje, že Európska komisia v súčasnosti neprijíma dostatočné opatrenia na riešenie tohto typu podvodov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala účinné kontroly v kombinácii so záväznými opatreniami; konštatuje, že Európska prokuratúra by mala zohrávať významnú úlohu pri vykonávaní cezhraničného výskumu, odhaľovaní a ohlasovaní prípadov podvodov a postavení podvodníkov pred súd;

Príjmy – vlastné zdroje

19.  berie na vedomie nárast počtu zaregistrovaných prípadov podvodov pri vybraných tradičných vlastných zdrojoch o 1 % (na 473 v roku 2018) a vyjadruje poľutovanie nad zvýšením príslušných finančných súm o 116 %;

20.  konštatuje, že počet nezrovnalostí, ktoré boli za rok 2018 oznámené ako nepodvodné, bol o 10 % nižší ako priemer za roky 2014 – 2018, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že príslušná suma je o 17 % vyššia;

21.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podľa rýchleho štatistického odhadu Komisie výpadok príjmov z DPH v roku 2018 predstavoval približne 130 miliárd EUR, čo je asi 10 % celkových očakávaných príjmov z DPH, a že Komisia odhaduje, že podvody súvisiace s DPH v rámci Spoločenstva stoja Úniu približne 50 miliárd EUR ročne; vyjadruje poľutovanie nad ročnou stratou vo výške 5 miliárd EUR, ktorá je dôsledkom dodávok tovaru s nízkou hodnotou z tretích krajín;

22.  víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov, v ktorej sú objasnené otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Európskou prokuratúrou a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH;

23.  opakuje svoju pozíciu, že právomoci úradu OLAF týkajúce sa vyšetrovania v oblasti dane z pridanej hodnoty by v žiadnom prípade nemali byť obmedzené ani by sa na ne nemali vzťahovať žiadne ďalšie administratívne podmienky; vyzýva Radu, aby pozíciu Európskeho parlamentu k tejto záležitosti zohľadnila počas rokovaní o nariadení o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF;

24.  vyzdvihuje dôležitú úlohu úradu OLAF pri vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa DPH; víta zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty(16), ktorá bolo prijatá v roku 2018 a ktorou sa zaviedli opatrenia na posilnenie kapacity vnútroštátnych daňových správ na kontrolu cezhraničných dodávok, rozšírenie právomocí úradu OLAF na uľahčenie a koordináciu vyšetrovaní podvodov v oblasti DPH a riešenie najškodlivejších podvodov v oblasti DPH a zníženie výpadku príjmov z DPH;

25.  víta zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 na účel čo najväčšieho využitia nového softvéru na analýzu transakčných sietí (TNA) pri identifikácii podvodných sietí v celej EÚ; na posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi s cieľom lepšie odhaliť a rýchlo zachytiť tzv. kolotočové podvody s DPH; požaduje opatrenia, ktoré by v plnej miere zabezpečili ochranu údajov hospodárskych subjektov, ktoré sú predmetom vyšetrovania a sú uvedené v novom softvéri TNA;

26.  víta zavedenie opatrení na výmenu príslušných údajov o colných režimoch 42 a 63 medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi od roku 2020, ktoré členskému štátu dovozu a členskému štátu odberateľa umožnia vykonávať krížovú kontrolu identifikačných čísel DPH, hodnoty dovážaného tovaru, druhu komodít atď.;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby tvorba národných stratégií boja proti podvodom (NAFS) bola pre všetky členské štáty prioritou;

28.  zdôrazňuje závažnosť podvodov v oblasti DPH, najmä tzv. kolotočových podvodov, ktoré vedú k tomu, že chýbajúci obchodný subjekt nezaplatí príslušným daňovým orgánom DPH, aj keď si ju zákazník odpočítal;

29.  konštatuje, že pokiaľ ide o tovar, podvodmi a nezrovnalosťami boli v roku 2018 v peňažnom vyjadrení najviac postihnuté solárne panely rovnako ako v rokoch 2017 a 2016; víta kontroly na mieste, ktoré vykonala Komisia, a zdôrazňuje význam vyšetrovaní úradu OLAF a jeho koordinačnej úlohy v tejto oblasti;

30.  víta skutočnosť, že viaceré členské štáty zaviedli v oblasti výberu tradičných vlastných zdrojov nové IT nástroje, prístupy založené na posúdení rizika a iniciatívy na riešenie výziev; nabáda členské štáty, aby ďalej spolupracovali pri spoločnom využívaní týchto nástrojov, prístupov a iniciatív, naďalej si vymieňali osvedčené postupy a posilnili spoluprácu v rámci siete Eurofisc;

31.  je znepokojený tým, že podvody v oblasti príjmov prostredníctvom podhodnocovania tovaru dovážaného do EÚ z tretích krajín sú naďalej hrozbou pre finančné záujmy EÚ; považuje cezhraničný elektronický obchod s tovarom za významný zdroj daňových podvodov v EÚ, najmä v prípade drobného tovaru; vyzýva členské štáty, aby riešili otázky spojené s cezhraničným elektronickým obchodom, najmä pokiaľ ide o možné zneužitie oslobodenia zásielok s nízkou hodnotou od cla, a to úplným vykonávaním odporúčaní Komisie v tomto zmysle;

32.  konštatuje, že Komisia predstavila v decembri 2018 nový akčný plán na boj proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami, ktorý je založený najmä na fungujúcich opatreniach na presadzovanie práva;

33.  poznamenáva, že nepodvodné nezrovnalosti sa zistili predovšetkým prostredníctvom kontrol po prepustení, zdôrazňuje však, že dôležitým zdrojom zistenia nezrovnalostí sú aj colné kontroly pred prepustením tovaru alebo v čase jeho prepustenia, ako aj dobrovoľné priznania;

34.  znovu pripomína, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly pri prepustení, kontroly po prepustení, inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom a iné) je na účely odhaľovania podvodov najefektívnejšia a že efektívnosť každej metódy závisí od príslušného členského štátu, od efektívnej koordinácie jeho orgánov správy a od schopnosti príslušných útvarov členských štátov navzájom komunikovať;

35.  považuje za znepokojivé, že niektoré členské štáty pravidelne nenahlasujú ani jeden prípad podvodu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu, keďže považuje za pomerne nepravdepodobné, že by v týchto členských štátoch nedochádzalo k podvodom; vyzýva Komisiu, aby v týchto krajinách vykonávala náhodné kontroly na mieste;

36.  konštatuje, že priemerná miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nahlásených ako podvod v rokoch 1989 – 2018 bola približne 41 %; konštatuje tiež, že miera úspešnosti vymáhania v nahlásených a odhalených podvodných prípadoch v roku 2018 bola 70 %, čo je výrazne nad priemernou mierou; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala stratégiu na zlepšenie miery úspešnosti vymáhania v týchto prípadoch;

37.  konštatuje, že celková miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nahlásených ako nepodvodné v rokoch 1989 – 2018 bola 72 %;

38.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby každoročne informovala o sume vlastných zdrojov EÚ vymoženej na základe odporúčaní úradu OLAF a o sumách, ktoré treba ešte vymôcť;

Výdavky

39.  berie na vedomie pokles počtu prípadov o 3 % (679), ktoré boli v roku 2018 oznámené ako podvodné nezrovnalosti a týkali sa výdavkov; zdôrazňuje však znepokojujúcu mieru opačného trendu v prípade príslušných finančných súm (1,032 miliardy EUR), ktorý spôsobil zvýšenie o 198 %;

40.  víta pokles registrovaných nepodvodných nezrovnalostí o 4 %, ako aj zníženie o 48 % v prípade finančných súm (844,9 milióna EUR);

41.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty prijali na strane výdavkov niekoľko operačných opatrení, ako napríklad zavedenie IT nástrojov bodového hodnotenia rizík, posúdenia rizika podvodov a odbornej prípravy, s cieľom zvýšiť všeobecné povedomie o podvodoch; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o čo najskoršie prijatie takýchto opatrení;

42.  poznamenáva, že v niektorých členských štátoch neboli zistené nezrovnalosti nahlásené ako podvodné nezrovnalosti; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala členské štáty s cieľom zaistiť zlepšovanie kvality aj zvyšovanie počtu kontrol a vymieňať si najlepšie postupy v boji proti podvodom;

43.  zdôrazňuje význam príslušného riadenia a dôsledného dohľadu nad grantmi, ktoré sa prideľujú v rámci programov EŠIF (európske štrukturálne a investičné fondy, t. j. Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond, AMIF (Fond pre azyl, migráciu a integráciu), FEAD (Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby) a EGF (Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii)), v záujme efektívneho neinflačného zostavovania rozpočtov pre fondy a predchádzania podvodom;

44.  vyzýva Komisiu, úrad OLAF, Európsku prokuratúru a členské štáty, aby v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, v ktorej bolo v roku 2018 zaznamenaných 249 podvodných nezrovnalostí (-6 %), čo predstavuje celkom 63,3 milióna EUR (+10 %), a s politikou súdržnosti, v ktorej bolo v roku 2018 zaregistrovaných 363 podvodných nezrovnalostí (+5 %), pričom celková suma predstavovala 959,6 milióna EUR (+199 %), uplatňovali čo najprísnejšie opatrenia na boj proti podvodom, ktoré sa týkajú verejných finančných prostriedkov vyplatených z rozpočtu EÚ;

45.  konštatuje, že za vykazované roky 2014 – 2018 v prípade SPP predstavuje úroveň frekvencie podvodov (FFL), t. j. percentuálny podiel prípadov kvalifikovaných ako podozrenie z podvodu a zistených podvodov vo vzťahu k celkovému počtu nahlásených nezrovnalostí, 10 % a „úroveň sumy podvodov“ približne 23 % z celkovej finančnej sumy, ktorej sa nezrovnalosti týkajú; ďalej konštatuje, že miera odhalenia podvodov (FDR), t. j. percentuálny podiel celkovej finančnej sumy, ktorá sa týka podozrení z podvodu a preukázaného podvodu vo vzťahu k celkovým výdavkom, je len 0,11 %, zatiaľ čo „miera odhalenia nezrovnalostí“, t. j. percentuálny podiel z celkovej finančnej sumy, ktorá sa týka nezrovnalostí vo vzťahu k celkovým výdavkom, je 0,37 %;

46.  podobne konštatuje, že miera odhalenia podvodov v prípade politiky súdržnosti je len 0,86 %, zatiaľ čo miera odhalenia nezrovnalostí je približne 0,34 %;

47.  opätovne zdôrazňuje význam transparentnosti výdavkov a požaduje úplný prístup k informáciám v prípadoch týkajúcich sa európskeho financovania;

Stratégia Komisie pre boj proti podvodom

OLAF

48.  konštatuje, že v roku 2018 úrad OLAF začal 219 vyšetrovaní a uzavrel 167 vyšetrovaní, pričom odporučil vymáhanie finančných prostriedkov v hodnote 371 miliónov EUR; ďalej konštatuje, že na konci roka prebiehalo 414 vyšetrovaní;

49.  berie na vedomie rozšírenie úlohy koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) pri posilňovaní účinnosti rôznych kanálov cezhraničnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o boj proti colným podvodom, ale aj spolupráce s úradom OLAF;

50.  víta prijatie stratégie Komisie pre boj proti podvodom v apríli 2019, ktorá bola upravená, aby zodpovedala dvom významným doplneniam právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti podvodom, ktoré boli prijaté v roku 2017, t. j. smernici o ochrane finančných záujmov, v ktorej sa stanovujú prísnejšie spoločné normy pre trestnoprávne predpisy členských štátov na ochranu finančných záujmov EÚ, a nariadeniu, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia do svojho ročného pracovného programu na strane výdavkov zatiaľ nezahrnula návrh nástroja vzájomnej administratívnej pomoci; domnieva sa, že takáto iniciatíva zodpovedá ustanoveniu článku 225 zmluvy;

52.  upozorňuje na veľmi dôležitú úlohu úradu OLAF a potrebu ešte viac ho posilniť a zabezpečiť jeho účinnú koordináciu s Európskou prokuratúrou;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že novú smernicu o ochrane finančných záujmov zatiaľ implementovalo len dvanásť členských štátov, ďalších osem členských štátov ju implementovalo čiastočne a ostatné ju neimplementovali vôbec; konštatuje, že lehota na implementáciu novej smernice o ochrane finančných záujmov už vypršala 6. júla 2019; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zverejnila zoznam všetkých členských štátov, ktoré smernicu netransponovali do stanoveného termínu; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia a zabezpečili úplnú a správnu transpozíciu smernice, a to v čo najkratšom čase; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala proces transpozície vo všetkých členských štátoch a využívala svoje právomoci na začatie postupu v prípade nesplnenia povinnosti v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú proces transpozície;

54.  pripomína, že nová stratégia Komisie pre boj proti podvodom zahŕňa: i) podvody (vrátane podvodov v oblasti DPH), korupciu a spreneveru, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, ako sa vymedzuje v článkoch 3 a 4 smernice o ochrane finančných záujmov; ii) iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, napr. trestné činy spojené so zneužitím postupov verejného obstarávania, pokiaľ majú vplyv na rozpočet EÚ; iii) nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 (pokiaľ sú úmyselné, ale nepatria k uvedeným trestným činom) a iv) závažné porušenia služobných povinností zamestnancami alebo členmi inštitúcií a orgánov Únie, ako sa uvádza v článku 1 ods. 4 nariadenia o úrade OLAF a v článku 2 ods. 1 druhom pododseku rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom(17);

55.  víta nové priority novej stratégie Komisie pre boj proti podvodom, ako je zlepšovanie poznatkov o formách podvodov, profiloch podvodníkov a systémových slabých miestach súvisiacich s podvodmi, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ, ako aj optimalizácia koordinácie, spolupráce a pracovných postupov v boji proti podvodom, najmä medzi útvarmi Komisie a výkonnými agentúrami;

56.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedenásť členských štátov prijalo národné stratégie boja proti podvodom; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby pokročili pri prijímaní svojich národných stratégií; vyzýva Komisiu, aby naliehala na zostávajúce členské štáty, aby pokročili pri prijímaní národných stratégií boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie národných stratégií boja proti podvodom ako podmienku prístupu k finančným prostriedkom EÚ;

57.  víta nový návrh programu EÚ pre boj proti podvodom na roky 2021 – 2027, ktorý bude vykonávať úrad OLAF v rámci priameho riadenia; konštatuje, že súčasťou programu EÚ pre boj proti podvodom sú i) program Hercule III, ktorý slúži na podporu činností na boj proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie; ii) informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS), ktorý v podstate zastrešuje operačnú činnosť súboru colných IT aplikácií prevádzkovaných v rámci spoločného informačného systému spravovaného Komisiou, a iii) systém riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý členským štátom slúži ako bezpečný elektronický komunikačný nástroj na uľahčenie povinnosti oznamovať zistené nezrovnalosti vrátane podvodov a na podporu ich riadenia a analýzy.

58.  poznamenáva, že program EÚ pre boj proti podvodom a jeho nové priority si na dosahovanie výsledkov vyžadujú dostatočné financovanie; je preto znepokojený návrhom predsedu Európskej rady znížiť rozpočet programu EÚ pre boj proti podvodom zo 156 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na 111 miliónov EUR na obdobie rokov 2021 – 2027;

59.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do národných stratégií boja proti podvodom proaktívne metódy boja proti podvodom, ktoré zabezpečia nielen to, že podvody bude odhalené, ale že sa im bude aj účinne predchádzať;

Pokrok pri zriaďovaní Európskej prokuratúry

60.  berie na vedomie, že v roku 2018 bol vymenovaný dočasný administratívny riaditeľ;

61.  zdôrazňuje, že vytvorenie Európskej prokuratúry znamená zásadný krok v ochrane finančných záujmov Únie; zdôrazňuje význam Európskej prokuratúry v boji proti podvodom, korupcii a závažným cezhraničným podvodom v oblasti DPH;

62.  víta skutočnosť, že v roku 2018 sa Holandsko a Malta rozhodli pristúpiť k Európskej prokuratúre; konštatuje, že na konci októbra 2019 päť členských štátov ešte stále nepristúpilo k Európskej prokuratúre; pripomína však, že podľa odôvodnenia 9 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa môžu kedykoľvek zapojiť do tejto cezhraničnej spolupráce; nabáda všetky ostatné členské štáty, aby čo najskôr pristúpili k Európskej prokuratúre; vyzýva Komisiu, aby aktívne propagovala členstvo v Európskej prokuratúre a nabádala naň doteraz zdráhajúce sa členské štáty v s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne cezhraničné fungovanie v celej EÚ;

63.  zdôrazňuje, že výberové konanie na miesto hlavného európskeho prokurátora bolo ukončené v roku 2019; víta vymenovanie Laury Codruty Kovesiovej za prvú hlavnú európsku prokurátorku na základe výberového konania, na ktorom sa zúčastnili Európsky parlament, Rada a nezávislá skupina expertov, ktorých vybrala Komisia;

64.  zdôrazňuje, že nedostatočné financovanie a nedostatočné personálne obsadenie Európskej prokuratúry vo fáze jej zriaďovania je neprijateľné; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia značne podcenila potrebné zdroje; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra musí hneď od začiatku svojho pôsobenia spracovať až 3 000 prípadov ročne; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra potrebuje aspoň 76 ďalších pracovných miest a 8 miliónov EUR na to, aby bola plne funkčná do konca roka 2020, ako sa predpokladalo; nesúhlasí so zásadou zamestnávať prokurátorov na čiastočný úväzok; žiada členské štáty, aby čo najskôr vymenovali prokurátorov na plný úväzok; dôrazne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh opravného rozpočtu;

65.  zdôrazňuje, že po vytvorení Európskej prokuratúry zostane úrad OLAF jediným úradom zodpovedným za ochranu finančných záujmov EÚ v členských štátoch, ktoré sa rozhodli nepripojiť k Európskej prokuratúre; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 návrh Komisie na zmenu nariadenia o úrade OLAF nerieši otázku nízkej účinnosti administratívnych vyšetrovaní vedených úradom OLAF; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby OLAF zostal silným a plne funkčným partnerom Európskej prokuratúry;

66.  zdôrazňuje, že budúca spolupráca medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mala byť založená na úzkej spolupráci, efektívnej výmene informácií a komplementárnosti, pričom by sa malo zabrániť duplicite alebo konfliktom právomocí; pripomína, že Európsky parlament je proti tomu, aby sa počet zamestnancov úradu OLAF znížil o 45 pracovných miest;

67.  vyzýva spoluzákonodarcov, aby včas dosiahli dohodu o revízii nariadenia o úrade OLAF a zabezpečili tak ešte predtým, ako začne Európska prokuratúra pôsobiť, jasné rozdelenie právomocí medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, bez toho aby sa prekrývali;

Oblasti, v ktorých by mohlo nastať zlepšenie

68.  poukazuje na dve oblasti, v ktorých by mohlo nastať zlepšenie: po prvé, s cieľom zlepšiť posudzovanie rizika podvodov a riadenie rizika podvodov by Komisia a členské štáty mali posilniť svoj analytické schopnosti, aby mohli lepšie identifikovať údaje o formách podvodov, profiloch podvodníkov a slabých miestach systémov vnútornej kontroly EÚ; po druhé, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a optimalizovať efektívnosť a účinnosť je potrebné dôsledne koordinovať a monitorovať posudzovanie a riadenie rizík podvodov;

69.  zdôrazňuje, že prepojenie medzi korupciou a podvodmi v EÚ môže mať negatívny vplyv na rozpočet EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia už nepovažuje za potrebné zverejňovať správy o boji proti korupcii; vyzýva navyše Komisiu, aby zvážila vytvorenie siete orgánov zodpovedných za predchádzanie korupcii v rámci Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie zahrnúť protikorupčné monitorovanie do procesu hospodárskeho riadenia v rámci európskeho semestra; zastáva názor, že sa tým ešte viac obmedzilo monitorovanie zo strany Komisie, keďže údaje sú k dispozícii len vo veľmi malom počte krajín; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto zmena prístupu sa zameriava najmä na hospodársky vplyv korupcie a takmer úplne prehliada ďalšie oblasti, na ktoré korupcia môže mať vplyv, ako je dôvera občanov vo verejnú správu a dokonca demokratické štruktúry členských štátov; nalieha preto na Komisiu, aby naďalej uverejňovala svoje správy o boji proti korupcii; opakuje svoju výzvu Komisii, aby sa zapojila do komplexnejšej a ucelenejšej protikorupčnej politiky EÚ vrátane hĺbkového hodnotenia protikorupčných politík v každom členskom štáte;

70.  opakuje, že tzv. jav otáčavých dverí môže mať škodlivý účinok na vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali systematický prístup k tomuto problému;

71.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila vnútorný mechanizmus hodnotenia korupcie pre inštitúcie EÚ;

72.  vyzýva Komisiu, aby ako jednu z hlavných priorít vypracovala celoeurópsku stratégiu aktívneho predchádzania konfliktom záujmov pre všetkých finančných aktérov, ktorí plnia rozpočet EÚ;

73.  domnieva sa, že sú potrebné ďalšie iniciatívy na meranie colných rozdielov a vypracovanie účinnej metodiky takéhoto merania, aspoň pokiaľ ide o jeho hlavné prvky;

74.  takisto sa domnieva, že colné kontroly by sa mali prispôsobiť novým rizikám podvodov a rýchlemu rozšíreniu cezhraničného obchodu, ktoré uľahčuje elektronický obchod, ako aj bezpapierové obchodovanie;

75.  konštatuje, že rozšírenie elektronického obchodu je pre daňové úrady často náročné, napr. neexistuje daňová identifikácia predávajúceho v EÚ a registrácia priznaní k DPH je výrazne pod reálnou hodnotou deklarovaných transakcií;

76.  zdôrazňuje, že systém umožňujúci orgánom výmenu informácií by umožnil krížovú kontrolu účtovných záznamov v prípade transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabránilo cezhraničným podvodom v oblasti štrukturálnych fondov a investícií, a tým by zabezpečil prierezový a komplexný prístup k ochrane finančných záujmov členských štátov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v tých oblastiach výdavkov z finančných prostriedkov EÚ, ktoré nie sú upravené osobitným ustanovením na tento účel;

77.  vyjadruje znepokojenie nad rizikom podhodnotenia dodávok tovaru elektronického obchodu z tretích krajín; víta kroky, ktoré podnikol OLAF s cieľom riešiť problém podvodov súvisiacich s DPH v elektronickom obchode;

78.  pripomína, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať a bojovať proti podvodom v rámci Spoločenstva založeným na chýbajúcom obchodnom subjekte (MTIC), ktoré sa bežne nazývajú kolotočové podvody; zastáva názor, že Komisia by mala mať prístup do siete Eurofisc s cieľom lepšie riadiť, hodnotiť a zlepšovať výmenu údajov medzi členskými štátmi; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc, a tak uľahčovali a urýchľovali výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Európsky dvor audítorov; vyzýva členské štáty a Radu, aby poskytla Komisii prístup k týmto údajom s cieľom podporiť spoluprácu, posilniť spoľahlivosť údajov a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti;

79.  vyzýva úrad OLAF, aby informoval Európsky parlament o výsledkoch svojich vyšetrovaní týkajúcich sa dovozu odevov nízkej hodnoty v rámci elektronického obchodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali transakcie v rámci elektronického obchodu zahŕňajúce predajcov so sídlom mimo EÚ, ktorí nepriznávajú DPH (napríklad neprimeraným použitím „vzorky“), alebo zámerne uvádzajú nižšiu hodnotu, aby sa tak úplne vyhli zaplateniu DPH alebo znížili jej výšku;

80.  zdôrazňuje potrebu riešiť určité nedostatky súčasného systému presadzovania právnych predpisov EÚ na boj proti podvodom, najmä pokiaľ ide o zhromažďovanie presných údajov o podvodných a nepodvodných nezrovnalostiach;

81.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podľa možnosti používali a zlepšovali spoločné metódy podávania správ s cieľom poskytovať komplexné a porovnateľné informácie o miere zistených podvodov súvisiacich s výdavkami EÚ;

82.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnosť informačného systému známeho ako systém riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý riadi úrad OLAF, aby tak všetky príslušné orgány včas poskytovali informácie o vyšetrovaní trestných činov súvisiacich s podvodmi, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ;

83.  poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby občanom EÚ zabezpečila úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

84.  pripomína členským štátom, že je potrebné spolupracovať s Komisiou, aby sa zabezpečili účinné výdavky a bolo možné hodnotiť výsledky;

85.  konštatuje, že v oblasti zdieľaného riadenia Komisia nemá právomoc iniciovať vylúčenie nespoľahlivých hospodárskych subjektov z financovania EÚ, ak ho neiniciujú orgány členských štátov; vyzýva členské štáty, aby urýchlene oznamovali podvodné nezrovnalosti v IMS a čo najlepšie využívali systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia;

86.  trvá na tom, aby členské štáty účinne používali nástroj na predchádzanie podvodom, ktorý predstavuje databáza ARACHNE, tým, že budú včas predkladať údaje a využívať príležitosti, ktoré ponúkajú veľké dáta, na predchádzanie podvodnému a neoprávnenému používaniu finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvážila povinné používanie nástroja ARACHNE;

87.  zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť členských štátov pri vykonávaní dohôd o administratívnej spolupráci, zabezpečovaní účinnosti kontrol, vymáhaní zhromažďovania údajov a monitorovaní toho, či obchodníci dodržiavajú regulačný rámec;

88.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú právnu ochranu investigatívnych novinárov, ktorá bude porovnateľná s ochranou poskytovanou oznamovateľom;

Verejné obstarávanie

89.  konštatuje, že značný objem verejných investícií sa vynakladá prostredníctvom verejného obstarávania (2 bilióny EUR ročne); zdôrazňuje výhody elektronického obstarávania v boji proti podvodom, ako sú úspory pre všetky strany, zvýšená transparentnosť a zjednodušené a skrátené postupy;

90.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov používa nové technológie pri všetkých hlavných krokoch procesu verejného obstarávania (elektronické oznámenie, elektronický prístup k súťažným podkladom, elektronické predkladanie ponúk, elektronické hodnotenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické objednávanie, elektronická fakturácia a elektronické platby); vyzýva členské štáty, aby sprístupnili online v strojovo čitateľnom formáte všetky formy postupu verejného obstarávania, ako aj verejne prístupné registre zmlúv;

91.  víta harmonogram Komisie na zavedenie elektronického obstarávania v EÚ a vyzýva Komisiu, aby sa ním riadila;

Digitalizácia

92.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na digitalizáciu všetkých postupov pri vykonávaní politík EÚ (výzvy na predkladanie návrhov, žiadosti, hodnotenie, vykonávanie, platby), ktorý budú musieť uplatňovať všetky členské štáty;

93.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stimuly na vytvorenie elektronického profilu verejných obstarávateľov pre tie členské štáty, v ktorých tieto profily nie sú k dispozícii;

94.  víta rozhodnutie EÚ zapojiť sa konečne do skupiny GRECO ako pozorovateľ; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr obnovila rokovania so skupinou GRECO s cieľom včas posúdiť jej súlad s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) a vytvoriť mechanizmus interného hodnotenia inštitúcií EÚ;

Medzinárodná spolupráca

95.  berie na vedomie skutočnosť, že 1. septembra 2018 nadobudla platnosť Dohoda medzi EÚ a Nórskom o administratívnej spolupráci a pomoci pri vymáhaní v oblasti DPH;

96.  víta, že každý rok sa organizuje seminár (ktorý sa konal v júni 2018 v Bosne a Hercegovine) o najlepších postupoch úspešného vyšetrovania podvodov, ktorý je určený partnerským orgánom v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj seminár, ktorý sa uskutočnil v júli 2018 na Ukrajine za účasti všetkých príslušných útvarov pre boj proti podvodom v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou;

97.  dôrazne nabáda Komisiu, úrad OLAF a všetky ostatné inštitúcie a orgány Únie, ktoré sú poverené ochranou finančných záujmov Únie, aby aktívne spolupracovali s partnerskými orgánmi v kandidátskych, potenciálnych kandidátskych krajinách a v krajinách Východného partnerstva a podporovali opatrenia na účinné riešenie možných prípadov podvodov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitné a pravidelné mechanizmy na účinnú prevenciu a boj proti podvodom s finančnými prostriedkami EÚ v týchto štátoch;

98.  víta, že úrad OLAF podpísal dve dohody o administratívnej spolupráci – jednu s Africkou rozvojovou bankou a jednu s Úradom generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID);

99.  poukazuje na problémy spojené s presadzovaním uplatňovania Rámcového dohovoru o kontrole tabaku (protokol RDKT) v tretích krajinách;

100.  naliehavo vyzýva agentúry EÚ, najmä Europol, Eurojust a OLAF, aby spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi ešte užšie s cieľom účinnejšie odhaľovať podvody;

101.  vyzdvihuje dôležitú úlohu oznamovateľov pri predchádzaní podvodom, ako aj pri ich odhaľovaní a nahlasovaní; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť oznamovateľov a podporovať investigatívnu žurnalistiku právnymi prostriedkami tak v členských štátoch, ako aj v rámci Únie; víta novú smernicu EÚ o oznamovateľoch, ktorá bude od decembra 2021 poskytovať ochranu jednotlivcom zo súkromného alebo z verejného sektora, ktorí nahlásia porušenia práva Únie; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala a pomáhala členským štátom pri zabezpečovaní úplnej, správnej a včasnej transpozície smernice;

102.  zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní potrebnej úrovne transparentnosti v EÚ a v členských štátoch a že ju treba podporovať a napomáhať právnymi prostriedkami v členských štátoch, ako aj v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné opatrenia na ochranu investigatívnej žurnalistiky vrátane mechanizmu rýchlej reakcie pre novinárov v núdzi a účinných právnych predpisov proti strategickým žalobám proti verejnej účasti (SLASPP);

103.  zdôrazňuje ústrednú úlohu transparentnosti pri predchádzaní podvodom a prípadom konfliktu záujmov a ich včasnom odhaľovaní; vyzýva všetky členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zvýšiť transparentnosť rozpočtu tým, že zabezpečia, aby boli k dispozícii príslušné údaje týkajúce sa postupov verejného obstarávania a prideľovania verejných zákaziek a aby boli ľahko dostupné širokej verejnosti;

Pravidlá transparentnosti a prierezové ustanovenia

104.  víta prijatie súhrnného nariadenia a očakáva, že sa na jeho základe výrazne zníži miera podvodov v poľnohospodárskej politike a politike súdržnosti a zároveň sa zjednodušia rozpočtové pravidlá Únie;

105.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili vzájomnú výmenu informácií o možných podvodných spoločnostiach a transakciách prostredníctvom siete Eurofisc; poukazuje na to, že výmena informácií medzi justičnými a vyšetrovacími orgánmi a prístup k týmto informáciám, pričom sa zároveň dodržiava ochrana osobných údajov, sú nevyhnutné v boji proti podvodom a organizovanej trestnej činnosti;

106.  uznáva význam článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho nového, širšieho vymedzenia konfliktu záujmov v prípade všetkých účastníkov finančných operácií, ktorí plnia rozpočet EÚ rôznymi spôsobmi hospodárenia, a to aj na vnútroštátnej úrovni;

107.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby bojovala proti všetkým formám konfliktu záujmov a pravidelne posudzovala preventívne opatrenia, ktoré členské štáty prijali na to, aby im predchádzali; vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné usmernenia o predchádzaní konfliktom záujmov vysokopostavených politikov;

108.  upozorňuje, že mnohé členské štáty nemajú konkrétne zákony týkajúce sa boja proti organizovanej trestnej činnosti, hoci sa stále viac zapája do cezhraničných činností a odvetví poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

109.  naliehavo vyzýva Radu, aby prijala spoločné etické normy týkajúce sa všetkých otázok súvisiacich s konfliktmi záujmov a presadzovala spoločné chápanie tejto otázky vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že vzhľadom na rozšírené problémy konfliktu záujmov pri rozdeľovaní prostriedkov Únie z poľnohospodárskych fondov a Kohézneho fondu je neprípustné, aby sa členovia Európskej rady a Rady EÚ alebo ich rodinní príslušníci podieľali na rozhodovaní o budúcom VFR alebo prideľovaní národných rozpočtov v prípade, že by z týchto rozhodnutí mali osobný prospech;

110.  pripomína význam prechodného obdobia, počas ktorého je potrebné vyhýbať sa konfliktom záujmov, v prípade úradníkov, ktorí boli v minulosti zamestnancami inštitúcií alebo agentúr Únie, keďže neriešené prípady konfliktu záujmov môžu ohroziť presadzovanie prísnych etických noriem v celej európskej administratíve; zdôrazňuje, že článok 16 služobného poriadku umožňuje inštitúciám a agentúram Únie zamietnuť žiadosť bývalého úradníka o konkrétne pracovné miesto, ak dané obmedzenia nepostačujú na ochranu oprávnených záujmov inštitúcií; ďalej vyzýva administratívu EÚ, aby dôsledne zverejňovala svoje posúdenie každého prípadu, ako sa vyžaduje v služobnom poriadku;

111.  pripomína svoje stanovisko, že je potrebný jasný právny základ, ktorý umožňuje úradu OLAF prístup k informáciám o bankových účtoch s pomocou príslušných vnútroštátnych orgánov a riešenie podvodov v oblasti DPH, čo bolo vyjadrené v súvislosti s revíziou nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013;

o
o   o

112.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), dozornému výboru úradu OLAF a Európskej prokuratúre (EPPO).

(1) OLAF, Devätnásta správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom, 1. januára až 31. decembra 2018, 2019.
(2) Ú. v. EÚ C 340, 8.10.2019, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(5) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(9) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 56.
(10) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2015 vo veci C-105/14, Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i., ECLI:EU:C:2015:555.
(11) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. decembra 2017 vo veci C-42/17, Trestné konanie proti A. S. a M. B., ECLI:EU:C:2017:936.
(12) Rozsudok Všeobecného súdu z 3. mája 2018 vo veci T-48/16, Sigma Orionis v. Európska komisia, ECLI:EU:T:2018:245.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2018)0419.
(14) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 50..
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 6).
(16) Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1.
(17) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20.


Humanitárna situácia vo Venezuele a migračná a utečenecká kríza
PDF 172kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o humanitárnej situácii vo Venezuele a migračnej a utečeneckej kríze (2019/2952(RSP))
P9_TA-PROV(2020)0193RC-B9-0211/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie zo 16. januára 2020 o situácii vo Venezuele po nezákonnom zvolení nových orgánov a predsedníctva Národného zhromaždenia (parlamentný prevrat)(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP„) z 1. apríla 2020 o návrhu USA a situácii v súvislosti s pandémiou koronavírusu vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN na ľudské práva z 30. apríla 2020 o núdzovej zdravotnej situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na varovanie odborníkov OSN na ľudské práva zo 6. mája 2020 o ničivých dôsledkoch humanitárnej a hospodárskej krízy v krajine pre oblasť ľudských práv,

–  so zreteľom na správu vysokej komisárky OSN Michelle Bacheletovej o ľudských právach vo Venezuele z 2. júla 2020,

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú správu Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHRC“) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (ďalej len „IOM“) z 1. apríla 2020 o situácii utečencov a migrantov z Venezuely počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie amerických štátov o situácii vo Venezuele z 5. januára 2020 a z 26. júna 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenia Limskej skupiny z 20. februára, 2. marca, 2. apríla a zo 16. júna 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu PK/VP zo 4. a 16. júna 2020 o najnovšom vývoji vo Venezuele,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci z 11. júna 2020 k nedávnym útokom na venezuelské Národné zhromaždenie,

–  so zreteľom na vyhlásenia medzinárodnej kontaktnej skupiny zo 16. júna 2020 o zníženej dôveryhodnosti venezuelského orgánu pre voľby a z 24. júna 2020 o zhoršujúcej sa politickej kríze vo Venezuele,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/898 z 29. júna 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele(2), ktorým bolo do zoznamu osôb, voči ktorým sa uplatňujú reštriktívne opatrenia, pridaných 11 vedúcich predstaviteľov Venezuely,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu darcov v solidarite s venezuelskými utečencami a migrantmi z 26. mája 2020,

–  so zreteľom na ústavu Venezuely,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a jej členské štáty podporujú obyvateľstvo Venezuely a hostiteľské komunity, v ktorých utečenci už roky žijú; keďže 26. mája 2020 Európska únia a vláda Španielska s podporou UNHCR a IOM zvolali Medzinárodnú konferenciu darcov v solidarite s venezuelskými utečencami a migrantmi; keďže medzinárodní darcovia prisľúbili celkovo 2,544 mld. EUR, z čoho len 595 miliónov EUR tvoria priame granty a zvyšok sú len podmienené úvery; keďže počas konferencie niektorí z dlžníkov vyjadrili obavy v súvislosti s byrokratickými prekážkami a zložitou reguláciou, s ktorými sa stretávajú pri získavaní úverov; keďže suma 595 miliónov EUR v priamych grantoch sotva pokryje ročné dôsledky takejto bezprecedentnej krízy v susedných krajinách Venezuely; keďže medzinárodné spoločenstvo musí nájsť inovatívne riešenia na uvoľnenie ďalších možných finančných zdrojov na pomoc venezuelskému obyvateľstvu pri riešení jeho núdzových potrieb nad rámec humanitárnej a dlhodobejšej pomoci na spoluprácu;

B.  keďže pomoc EÚ vo Venezuele aj mimo nej predstavuje viac ako 319 miliónov EUR; keďže 156 miliónov EUR bolo určených na humanitárnu pomoc, 136 miliónov EUR na rozvoj a 27 miliónov EUR na stabilitu a mier;

C.  keďže už tak kritická politická, hospodárska, inštitucionálna, sociálna a viacrozmerná humanitárna kríza vo Venezuele sa počas pandémie ešte viac prehĺbila a zhoršila; keďže zvýšený nedostatok liekov a potravín, rozsiahle porušovanie ľudských práv, hyperinflácia, politický útlak, korupcia a násilie ohrozujú životy ľudí a nútia ich k opusteniu krajiny;

D.  keďže stále väčší počet ľudí vo Venezuele, najmä zraniteľné skupiny, ako sú ženy, deti a chorí, trpí podvýživou v dôsledku obmedzeného prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, liekom, potravinám a vode;

E.  keďže venezuelské zdravotníctvo je v dôsledku zlého riadenia výrazne znefunkčnené, čoho následkom je kritický nedostatok liekov a nedostupnosť lekárskeho ošetrenia; keďže údaje, ktoré poskytuje režim v súvislosti s pandémiou COVID-19, nie sú vierohodné a ani obyvatelia Venezuely, ani medzinárodné spoločenstvo sa na ne nemôžu spoľahnúť;

F.  keďže súčasná viacrozmerná kríza vo Venezuele spôsobuje najväčšie vysídľovanie obyvateľstva, k akému kedy v tomto regióne došlo; keďže z krajiny utieklo približne päť miliónov Venezuelčanov a 80 % z nich je vysídlených v okolitých krajinách; keďže podľa UNHCR je kríza utečencov z Venezuely po kríze sýrskych utečencov druhou najväčšou krízou na svete; keďže sa očakáva, že do konca roku 2020 môže celkový počet ľudí, ktorí unikajú pred zhoršujúcimi sa podmienkami vo Venezuele, presiahnuť 6,5 milióna;

G.  keďže podľa UNHCR sa počet Venezuelčanov žiadajúcich o azyl na celom svete zvýšil o 2 000 %; keďže 650 000 Venezuelčanov požiadalo na celom svete o azyl a približne dva milióny získali povolenie na pobyt v iných krajinách na americkom kontinente; keďže z krajiny utieklo 12 % obyvateľov a každý deň odíde z Venezuely v priemere 5 000 ďalších;

H.  keďže súčasná globálna núdzová situácia v oblasti verejného zdravia ešte viac zhoršila už aj tak zúfalú situáciu mnohých utečencov a migrantov z Venezuely, ako aj situáciu v ich hostiteľských krajinách; keďže mnohí utečenci a migranti sú závislí od svojej nedostatočnej dennej mzdy, aby pokryli základné potreby, ako sú prístrešie, jedlo a zdravotná starostlivosť;

I.  keďže podľa počiatočných správ o ochromení nefunkčného zdravotníctva v krajine pandémiou, sú nemocnice plné pacientov s koronavírusom a desiatky zdravotníckych pracovníkov sa nakazili;

J.  keďže nelegitímny Najvyšší súd Venezuely, ovládaný režimom Nicolása Madura, neoprávnene ratifikoval vymenovanie Luisa Parru za predsedu Národného zhromaždenia 26. mája 2020; keďže na jeho nezákonnom zasadnutí, ktoré sa konalo v januári 2020, nebol dodržaný právny postup, ani demokratické ústavné zásady tým, že sa bránilo, v niektorých prípadoch silou, veľkej väčšine demokraticky zvolených zástupcov, aby boli prítomní na zasadnutí a následne odovzdali svoje hlasy; keďže Rada EÚ v reakcii na nezákonné rozhodnutie, ktoré vyplynulo z tohto nelegitímneho zasadnutia parlamentu, uvalila sankcie na ďalších 11 predstaviteľov za ich úlohu pri oslabovaní demokracie a právneho štátu vrátane Luisa Parru a Juana Josého Mendozu, predsedu ústavnej komory najvyššieho súdu; keďže Juan Guaidó vylúčil svoju účasť v akejkoľvek dočasnej vláde a Maduro nemôže byť súčasťou takejto vlády;

K.  keďže 13. júna 2020 nelegitímny najvyšší súd opäť vymenoval nových členov národnej volebnej rady, a to aj napriek tomu, že na to nemal žiadnu právomoc; keďže podľa článkov 187 a 296 venezuelskej ústavy má na takéto menovanie výhradnú a výlučnú zodpovednosť Národné zhromaždenie, t. j. orgán demokraticky volený venezuelským ľudom; keďže Európsky parlament neuzná žiadne rozhodnutie ani uznesenie, ktoré jednostranne prijmú tieto nelegitímne orgány; keďže predstavitelia zodpovední za tieto rozhodnutia boli rovnako zaradení na sankčný zoznam EÚ;

L.  keďže Nicolás Maduro nariadil veľvyslancovi Európskej únie opustiť krajinu do 72 hodín v reakcii na uvalenie sankcií EÚ voči viacerým predstaviteľom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv a keďže ďalšími odvetnými opatreniami sa vyhrážal sa aj veľvyslancovi Španielska; keďže v máji 2020 sa objavili správy o prenasledovaní na francúzskom veľvyslanectve v Caracase vrátane zastavenia dodávok vody a elektrickej energie rezidencii veľvyslanca; keďže režim sa rozhodol zmeniť toto rozhodnutie a veľvyslanca EÚ nevyhostiť;

M.  keďže Madurov režim útočí proti politickým stranám Acción Democrática, Primero Justicia a Un Nuevo Tiempo, systematicky ich prenasleduje rozhodnutiami nelegitímneho najvyššieho súdu, ktorý odvolal vedenie týchto strán proti vôli ich členov; keďže demokratickú politickú stranu Voluntad Popular označil Madurov režim za teroristickú organizáciu;

N.  keďže demokratické medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ rázne odmietlo túto volebnú frašku a všetky takéto protiprávne rozhodnutia; keďže toto konanie zúžilo demokratický priestor v krajine na úplné minimum a vytvorilo neprekonateľné prekážky riešenia politickej krízy vo Venezuele; keďže vytvorenie vyváženej a inkluzívnej krízovej národnej vlády, zloženej zo zástupcov všetkých demokratických politických a sociálnych sektorov v krajine, ktorá bude schopná riešiť súčasné humanitárne potreby, má zásadný význam pre prekonanie prehlbujúcej sa krízy;

O.  keďže dodržiavanie medzinárodných noriem, nezávislá a vyvážená národná volebná rada a rovnaké podmienky zabezpečujúce nerušenú účasť politických strán a kandidátov predstavujú základné kamene dôveryhodného volebného procesu, ktorý umožní slobodné a spravodlivé parlamentné a prezidentské voľby;

P.  keďže nezákonné financovanie a zahraničné zasahovanie režimu do volieb predstavuje vážnu hrozbu pre európske demokracie;

Q.   keďže rozhodnutia EÚ v oblasti zahraničných vecí vykonávajú vnútroštátne orgány, avšak Komisia je zodpovedná za monitorovanie vykonávania práva EÚ;

R.  keďže 12. júna 2020 orgány Kapverdskej republiky zatkli Alexa Saaba, podnikateľa zapojeného do viacerých korupčných afér Madurovho režimu, a teraz sa čaká na súdne rozhodnutie a prípadné vydanie jeho osoby; keďže prípad Saab naznačuje, ako je vo Venezuele rozšírená korupcia, zatiaľ čo v krajine je bezprecedentná humanitárna kríza; keďže Venezuela sa nachádza na 173. mieste spomedzi 180 krajín v indexe vnímania korupcie agentúry Transparency International za rok 2019;

S.  keďže počet politických väzňov sa od začiatku hromadných občianskych nepokojov v roku 2014 zvyšuje a v súčasnosti už ich je viac ako 430; keďže vo Venezuele je údajne zadržiavaných aj 11 Európanov; keďže Medzinárodný trestný súd pre zločiny proti ľudskosti v súčasnosti vykonáva predbežné preskúmanie viacerých nahlásených prípadov mučenia; keďže represie, svojvoľné zadržiavania a mučenie sa počas krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19 rozšírili; keďže vysoká komisárka OSN Michelle Bachelet vo svojej správe o Venezuele z 2. júla 2020 zdokumentovala viac ako 1 300 mimosúdnych popráv zo strany bezpečnostných síl za obdobie od 1. januára do 31. mája 2020;

T.  keďže Madurov režim neposkytuje transparentné informácie, neprijíma medzinárodnú humanitárnu pomoc a neuprednostňuje potreby a práva najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; keďže 1. júna 2020 bola uzavretá dohoda medzi ministerstvom zdravotníctva a poradným tímom národného zhromaždenia pre COVID-19 s cieľom umožniť Panamerickej zdravotníckej organizácii (ďalej len „PAHO“) apoliticky poskytovať humanitárnu pomoc Venezuele, hoci režim v minulosti odmietal akúkoľvek formu humanitárnej pomoci;

U.  keďže Madurov režim podporuje od roku 2016 nezákonnú remeselnú ťažbu zlata vo venezuelskej Amazónii na financovanie nelegálnych ozbrojených skupín; keďže zlato sa ilegálnymi cestami pašuje z krajiny a predáva a vymieňa sa nezákonne v zahraničí; keďže toto tzv. krvavé zlato sa ťaží a využíva za nezákonných a trestných podmienok na úkor ľudských práv a životného prostredia, ktoré sú tým vážne ohrozené;

V.  keďže sú potrebné účinné opatrenia na zastavenie bezpečnostnej hrozby pre širší región, ktorý predstavujú väzby medzi Madurovým diktátorským režimom, teroristickými skupinami a organizovanými ozbrojenými skupinami, ktoré vykonávajú trestnú činnosť vo Venezuele;

1.  opätovne zdôrazňuje, že je hlboko znepokojený závažnosťou humanitárnej krízy v krajine, ktorá výrazne ohrozuje životy Venezuelčanov; vyjadruje solidaritu so všetkými Venezuelčanmi, ktorí boli nútení utiecť zo svojej krajiny, pretože nemali zabezpečené základné životné podmienky, ako je prístup k potravinám, pitnej vode, zdravotným službám a liekom;

2.  upozorňuje na zhoršujúcu sa migračnú krízu, ktorá zasiahla celý región, konkrétne Kolumbiu, Peru, Ekvádor, Bolíviu, Čile, Brazíliu, Panamu a Argentínu, ako aj niektoré členské štáty EÚ a Karibskú oblasť, a poukazuje na mimoriadne zložité okolnosti, ktoré ešte viac zhoršuje boj s pandémiou COVID-19; oceňuje úsilie susedných krajín a solidaritu, ktorú preukazujú; žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pokračovali v spolupráci s týmito krajinami, a to nielen poskytovaním humanitárnej pomoci, ale aj zabezpečením väčšieho množstva zdrojov a rozvojovou politikou;

3.  naliehavo žiada venezuelské orgány, aby uznali súčasnú humanitárnu krízu, zabránili jej ďalšiemu zhoršovaniu a aby presadzovali politické a hospodárske riešenia, ktorými sa zaručí bezpečnosť celého civilného obyvateľstva a stabilita krajiny aj regiónu; berie na vedomie dohodu dosiahnutú medzi Venezuelou a PAHO o boji proti pandémii COVID-19;

4.  vyzýva na prijatie naliehavých opatrení s cieľom zabrániť zhoršeniu humanitárnej krízy a krízy v oblasti verejného zdravia a predísť najmä opätovnému výskytu chorôb, ako sú osýpky, malária, záškrt a slintačka a krívačka; vyzýva na urýchlené zavedenie krátkodobých opatrení zameraných na boj proti podvýžive najzraniteľnejších skupín, ako sú ženy, deti a chorí ľudia;

5.  víta záväzky a úsilie Medzinárodnej konferencie darcov v oblasti solidarity s venezuelskými utečencami a migrantmi; v tejto súvislosti vyzýva na zníženie byrokracie a zjednodušenie rámca, ktorý dokáže zabezpečiť, aby sa tieto záväzky čo najskôr dostali k tým, ktorí zúfalo potrebujú pomoc;

6.  dôrazne odmieta porušovanie demokratického, ústavného a transparentného fungovania Národného zhromaždenia, ako aj zastrašovanie, násilie a svojvoľné rozhodnutia namierené proti jeho členom; odsudzuje nedemokratické menovanie nových členov národnej volebnej rady a zbavenie členstva vo vedení politických strán proti vôli ich členov;

7.  opakuje svoje uznanie, že po transparentnom a demokratickom hlasovaní Národného zhromaždenia je Juan Guaidó legitímnym predsedom Národného zhromaždenia a legitímnym dočasným prezidentom Venezuelskej bolívarovskej republiky v súlade s článkom 233 venezuelskej ústavy;

8.  opätovne vyjadruje plnú podporu Národnému zhromaždeniu, ktoré je jediným legitímne zvoleným demokratickým orgánom Venezuely a ktorého právomoci treba rešpektovať, a to vrátane výsad a bezpečnosti jeho poslancov; trvá na tom, že mierové politické riešenie možno dosiahnuť len plným rešpektovaním ústavných výsad Národného zhromaždenia;

9.  pripomína, že rešpektovanie demokratických inštitúcií a zásad a dodržiavanie zásad právneho štátu sú základnými podmienkami na nájdenie riešenia krízy vo Venezuele v prospech jej obyvateľov; naliehavo preto vyzýva na vytvorenie podmienok vedúcich k slobodným, transparentným a vierohodným prezidentským a parlamentným voľbám založeným na pevne stanovenom harmonograme, spravodlivých podmienkach pre všetkých aktérov, transparentnosti a prítomnosti dôveryhodných medzinárodných pozorovateľov ako jedinej cesty z krízy, čím sa vylúči akékoľvek násilie alebo vojenská akcia;

10.  vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných aktérov, aby zmobilizovali reakciu medzinárodného spoločenstva, ktorá prispeje k urýchlenému obnoveniu demokracie a právneho štátu vo Venezuele;

11.  pripomína, že členské štáty sú právne viazané rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2074 vykonávať uvedené reštriktívne opatrenia, najmä zabrániť osobám, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, vstúpiť na ich územie alebo prejsť cez ich územie, ako aj povinnosť bezodkladne písomne upovedomiť Radu o všetkých udelených výnimkách;

12.  berie na vedomie rozhodnutie Rady z 29. júna 2020 doplniť 11 predstaviteľov Venezuely do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú individuálne sankcie, ktoré však nepoškodzujú obyvateľstvo Venezuely, a žiada, aby sa tento zoznam sprísnil a rozšíril, ak sa situácia v oblasti ľudských práv a demokracie v krajine bude aj naďalej zhoršovať; domnieva sa, že orgány EÚ musia obmedziť pohyb osôb na tomto zozname, ako aj ich najbližších príbuzných a zmraziť ich aktíva a víza; ďalej vyzýva na okamžitý zákaz obchodovania s nezákonným „krvavým“ zlatom z Venezuely a jeho obehu;

13.  vyjadruje veľké poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Madura vyhostiť z Caracasu veľvyslanca EÚ ako odvetné opatrenie za sankcie voči 11 predstaviteľom Venezuely zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv; v tejto súvislosti berie na vedomie pôvodné vyhlásenie PK/VP, v ktorom sa oznamuje reciprocita, a vyzýva členské štáty, aby v prípade, že opäť vznikne takáto situácia, zvážili aj konanie na základe zásady reciprocity, a to zrušením poverovacích listín veľvyslancov Madurovej vlády v EÚ; opätovne vyzýva členské štáty, aby uznali politických zástupcov, ktorých vymenoval Juan Guaidó;

14.  odsudzuje prebujnenú korupciu, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou Madurovho režimu; odsudzuje využívanie politického financovania zo strany Madurovho režimu ako nástroja zahraničného zasahovania; dôrazne odsudzuje prípady korupcie vrátane tých, ktoré sú predmetom súdneho vyšetrovania v členských štátoch, a vyjadruje poľutovanie nad nimi;

15.  vyzýva na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov a na ukončenie mučenia, zlého zaobchádzania a obťažovania politických oponentov, aktivistov za ľudské práva a pokojných demonštrantov a žiada, aby bolo osobám, ktoré boli nespravodlivo prinútené k úteku do azylu, umožnené vrátiť sa;

16.  plne podporuje Medzinárodný trestný súd pri vyšetrovaní rozsiahlych zločinov proti ľudskosti a represálií spáchaných venezuelským režimom; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby podporila iniciatívu štátov, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, na vyšetrenie zločinov proti ľudskosti spáchaných de facto Madurovou vládou na území Venezuely, s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči príslušným osobám;

17.  berie na vedomie rozhodnutie britského súdu z 2. júla 2020, v ktorom sa jednoznačne uznáva demokratická legitimita Venezuelskej bolívarovskej republiky v osobe jej prezidenta Juana Guaidóa tým, že mu poskytlo legálny prístup k zlatým rezervám republiky;

18.  žiada, aby sa do krajiny vyslala vyšetrovacia misia s cieľom posúdiť situáciu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, legitímnemu dočasnému prezidentovi a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, vládam a parlamentom krajín Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0013.
(2) Ú. v. EÚ L 205 I, 29.6.2020, s. 6.


Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov *
PDF 261kWORD 73k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2020)0070 – C9-0079/2020 – 2020/0030(NLE))
P9_TA-PROV(2020)0194A9-0124/2020

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2020)0070),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0079/2020),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0124/2020),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  Členské štáty a Únia majú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily, ako aj na trhy práce, ktoré reagujú na hospodárske zmeny v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, vyváženého rastu a vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality, stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, zohľadňujúc pritom vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov.
(1)  Členské štáty a Únia majú vyvíjať a implementovať účinnú a koordinovanú stratégiu zamestnanosti, a najmä podpory kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily, ako aj trhov práce, ktoré sú dynamické, orientované na budúcnosť a reagujú na hospodárske zmeny v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, inkluzívnosti, hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality. Členské štáty považujú podporu kvalitnej zamestnanosti založenej na rovnosti príležitostí a sociálnej spravodlivosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, zohľadňujúc pritom vnútroštátne postupy a nezávislosť sociálnych partnerov. Súčasná situácia v dôsledku pandémie COVID-19, ktorá bude mať vážny a dlhotrvajúci vplyv na trhy práce v Únii, sociálnu spravodlivosť a pracovné podmienky, si vyžaduje bezprecedentnú úroveň opatrení s cieľom podporiť zamestnanosť, stimulovať hospodárstvo a posilniť priemyselnú štruktúru. Sú potrebné rozhodné opatrenia na ochranu podnikov a pracovníkov pred okamžitou stratou zamestnania a príjmu a na pomoc pri zvládaní hospodárskeho a sociálneho šoku krízy a na zabránenie masívnym stratám pracovných miest a hlbokej recesii.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy, ako sa stanovuje v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(2)  Nato, aby Únia mohla v plnej miere dosiahnuť svoje základné zásady, ktorými sú sociálna súdržnosť a mier, – pričom v čase hlbokej krízy, keď budú tieto zásady spochybňované, by ich mala plniť ešte vo väčšom rozsahu –, mala by medzi svoje najdôležitejšie politické priority zaradiť boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a mala by podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a ochranu práv dieťaťa a iných veľmi znevýhodnených skupín. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych kvalitných trhov práce a plnej zamestnanosti, existenciou dostupných a cenovo prijateľných kvalitných verejných služieb, slušných miezd, dôstojných životných noriem a sociálnej ochrany pre všetkých, ako aj s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy počas ľudského života, ako sa stanovuje v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Únia v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú tieto usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184(5), ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom udržateľných politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky.
(3)  Únia v súlade so ZFEÚ vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú tieto usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184(5), ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Musia podporovať Európsku zelenú dohodu, Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „pilier“), revidovanú Európsku sociálnu chartu, Parížsku dohodu a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi musí riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom udržateľných politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky a zvrátiť tendenciu obmedzovania pôsobnosti kolektívneho vyjednávania.
__________________
__________________
5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).
5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí6, odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce7, odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností8, odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu9, odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie10, odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve11 a odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane12.
(4)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí6, odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce7, odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých8, odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu9, odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie10, odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve11 a odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb12. Po rozhodnutí Rady z 23. marca 2020 aktivovať tzv. „všeobecnú únikovú doložku“ členské štáty môžu vykonávať fiškálnu flexibilitu na podporu a ochranu kvalitných pracovných miest a pracovných podmienok a na financovanie verejného zdravia a sociálnych služieb. Trvanie uplatňovania „všeobecnej únikovej doložky“ musí odrážať rozsah a trvanie krízy súvisiacej s COVID-19. Na základe verejnej konzultácie Komisie by sa malo preskúmať, ktoré nástroje by sa mohli použiť na vypracovanie fiškálnych pravidiel Únie.
__________________
__________________
6 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
6 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
7 Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.
7 Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.
8 Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
8 Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
9 Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1.
9 Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1.
10 Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1 – 13.
10 Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1 – 13.
11 Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4 – 14.
11 Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4 – 14.
12 Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1 – 8.
12 Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1 – 8.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability európsky semester spája zásady Európskeho piliera sociálnych práv vrátane intenzívnej spolupráce so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami. Podporuje dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja13. Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s prechodom Európy na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom by sa mala zlepšiť konkurencieschopnosť, podporovať inovácia, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti a mali by sa riešiť nerovnosti a regionálne rozdiely.
(5)  V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva, zamestnanosti, sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia, a dohľad nad týmito politikami. Európsky semester musí zadefinovať udržateľnosť, sociálne začleňovanie a blaho ľudí ako stredobod hospodárskej politiky Únie, aby sa zabezpečilo, že sociálne, ekologické a hospodárske ciele budú mať rovnakú prioritu. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability by mal európsky semester komplexnejšie spájať zásady piliera vrátane intenzívnejšej spolupráce so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami a podporovať dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja13 vrátane rodovej rovnosti. Index rodovej rovnosti by mohol slúžiť ako nástroj európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a na meranie rodového vplyvu politík zamestnanosti a sociálnych politík. Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s reakciou Európy na krízu a zároveň by mali s prihliadnutím na obzvlášť závažné dopady krízy na niektoré odvetia európskeho priemyslu a podnikateľského sektora podporovať prechod na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné, sociálne inkluzívne a digitálne hospodárstvo, pričom by sa mala zaručiť vzostupná sociálna konvergencia, zlepšiť konkurencieschopnosť, podporovať MSP, inovácia, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti a investovať do mládeže, ako aj riešiť nerovnosti a regionálne rozdiely.
__________________
__________________
13 Rezolúcia BR OSN A/RES/70/1.
13 Rezolúcia BR OSN A/RES/70/1.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia a demografické zmeny zmenia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom účinne riešiť tieto štrukturálne faktory a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov a súvisiacich politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti štrukturálne reformy zlepšujúce produktivitu, hospodársky rast, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú konvergenciu, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a ich sociálny vplyv.
(6)  Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia a demografické zmeny od základu menia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom reagovať na túto bezprecedentnú situáciu začlenením sociálnych práv a úsilím o zníženie chudoby a nerovnosti a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, posilniť odolnosť a udržateľnosť, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov, ako aj ich sociálnych a environmentálnych politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie sociálnych a environmentálnych investícií, účinné dlhodobé opatrenia potrebné na zmiernenie vplyvu krízy a finančnú pomoc pre podniky, neziskové a charitatívne organizácie, ako aj pre aj domácnosti, najmä pre tie, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a venovať náležitú pozornosť aj potrebám trhu práce týkajúcim sa dopytu a ponuky, zahŕňať používanie nových technológií, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a ich sociálny vplyv. Členské štáty a Únia by mali prijať v tejto súvislosti dlhodobé nástroje a práca Komisie na európskom systéme trvalého zaistenia v nezamestnanosti je vítaná.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv(14). V rámci tohto piliera sa stanovuje dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Tieto zásady a práva usmerňujú našu stratégiu a zabezpečujú, aby prechod na klimatickú neutrálnosť a udržateľnosť životného prostredia, digitalizáciu a demografické zmeny boli spravodlivé a sociálne spravodlivé. Pilier predstavuje referenčný rámec na monitorovanie výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych opatrení členských štátov, podporu reforiem na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a na zosúladenie „sociálnych“ a „trhových“ aspektov v dnešnom modernom hospodárstve, a to aj prostredníctvom podpory sociálneho hospodárstva.
(7)  Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali medziinštitucionálne vyhlásenie o pilieri (14). V rámci tohto piliera sa stanovuje dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Tieto zásady a práva usmerňujú našu stratégiu a musí sa na základe nich postupovať tak, aby sa zabezpečilo, aby prechod na klimatickú neutrálnosť, udržateľnosť životného prostredia a digitalizáciu bol spravodlivý a sociálne spravodlivý a zohľadňoval demografické zmeny a výzvy. Vzhľadom na to, že pilier a jeho zásady predstavujú referenčný rámec na monitorovanie výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych opatrení členských štátov, usmernenia pre politiky zamestnanosti môžu byť pre členské štáty dôležitým nástrojom pri tvorbe a vykonávaní politík a opatrení pre odolnejšiu a inkluzívnejšiu spoločnosť a ekonomiku, pri súčasnej podpore pracovných práv a sledujúc cieľ vzostupnej konvergencie, aby sa ďalej podporil európsky sociálny model.
__________________
__________________
14 Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.
14 Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok, vzdelávania a zručností, verejného zdravia a začlenenia a reálnych príjmov.
(8)  S riadnym ohľadom na zásadu subsidiarity v zmysle ZFEÚ, reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali podporovať rýchlu obnovu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, rastu, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, začleňovania osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených osôb, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok, vzdelávania a zručností, verejného zdravia a začlenenia a reálnych príjmov. Členské štáty by preto mali rešpektovať a posilňovať sociálnych partnerov a rozšíriť kolektívne vyjednávanie a prijať opatrenia na podporu vysokej odborovej organizácie a hustoty organizácií zamestnávateľov s cieľom zabezpečiť demokratické, inkluzívne a sociálne spravodlivé oživenie.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)  Členské štáty a Únia by mali zabezpečiť, aby boli zmeny spravodlivé a sociálne primerané, aby sa posilňovalo úsilie o inkluzívnu a odolnú spoločnosť, v ktorej sú ľudia chránení a splnomocnení na predvídanie a riadenie zmien, a kde sa môžu aktívne podieľať na živote spoločnosti a hospodárstva. Mala by sa riešiť diskriminácia vo všetkých jej formách. Mal by sa zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie (aj v prípade detí) by sa mali zredukovať, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu, odbornej príprave a účasti na trhu práce, vrátane prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Včasný a rovnocenný prístup k cenovo dostupným službám zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie a podpory zdravia majú v kontexte starnúcich spoločností osobitný význam. Viac by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci nových pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z nových foriem práce zachovával a posilňoval európsky sociálny model.
(9)  Najmä v čase, keď Únia čelí obrovským zmenám, a to tak na hospodárskej, ako aj sociálnej úrovni, by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli tieto zmeny spravodlivé a sociálne primerané, aby sa posilňovalo úsilie o inkluzívnejšiu a odolnejšiu spoločnosť, v ktorej sú ľudia chránení a splnomocnení na predvídanie a riadenie zmien, a kde sa môžu v plnej miere podieľať na živote spoločnosti a hospodárstva. Diskriminácia vo všetkých jej formách by sa mala odstrániť. Každý by mal mať možnosť plne sa podieľať na živote spoločnosti. Treba zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých a odstrániť chudobu, diskrimináciu a sociálne vylúčenie (a to aj u detí, osôb so zdravotným postihnutím a u iných znevýhodnených skupín). Únia by na tento účel mala zaviesť opatrenia, ako je napríklad európska záruka pre deti . Plne by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Ako zvýraznila kríza COVID-19, mnoho pracovníkov s nízkou úrovňou zručností je nevyhnutných na základné fungovanie hospodárstva. Príliš často sa stáva, že dostávajú nízke mzdy a pracujú v neistých podmienkach. Členské štáty by mali ďalej posilniť európsky sociálny model tým, že zabezpečia, aby všetci pracovníci mali rovnaké práva, dôstojné pracovné podmienky vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a aby dostávali dôstojné mzdy. Okrem toho by sa členské štáty mali zaoberať všetkými formami neistých pracovných miest a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečiť, aby pracovnoprávne vzťahy vyplývajúce z nových foriem práce boli v súlade s európskym sociálnym modelom.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať zamestnanosť, sociálne investície, sociálne začlenenie, prístupnosť, podporovať zvyšovanie a rekvalifikáciu pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.
(10)  Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus, európske štrukturálne a investičné fondy a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať kvalitnú zamestnanosť a sociálne investície, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, posilniť prístupnosť, sprevádzať prechod na ekologické digitálne hospodárstvo a podporovať príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností. Využívanie týchto fondov by malo zohrávať významnú úlohu aj pri posilňovaní investícií do verejných služieb, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a bývania. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej a aktívnej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti pri ich vykonávaní, monitorovaní a hodnotení.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 a (nový)
Usmernenia uvedené v prílohe sa zrevidujú najneskôr jeden rok po ich prijatí s cieľom zohľadniť krízu súvisiacu s COVID-19 a jej dôsledky v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a lepšie reagovať na podobné budúce krízy. S cieľom posilniť demokratický rozhodovací proces musí byť Európsky parlament zapojený do vymedzenia integrovaných usmernení pre rast a pracovné miesta za rovnakých podmienok ako Rada.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 5 – odsek 1
Členské štáty by mali aktívne podporovať udržateľné sociálne trhové hospodárstvo a uľahčovať a podporovať investície do vytvárania kvalitných pracovných miest. Na tento účel by mali znížiť prekážky, ktorým čelia podniky pri zamestnávaní ľudí, podporovať zodpovedné podnikanie a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a najmä podporovať vytváranie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali aktívne podporovať rozvoj sociálneho hospodárstva, posilňovať sociálne inovácie, sociálne podniky a podnecovať tieto inovačné spôsoby práce, vytvárať kvalitné pracovné príležitosti a sociálne výhody na miestnej úrovni.
Členské štáty by mali aktívne podporovať plnú a kvalitnú zamestnanosť založenú na silnom hospodárstve. Uznávajúc, že štátne investície zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, členské štáty by sa mali postaviť na čelo úsilia o veľké verejné investície a inteligentné a ambiciózne politiky zamestnanosti s cieľom vytvárať pracovné miesta. Členské štáty by mali prispôsobiť svoje politiky zamestnanosti a koordinovať na úrovni Únie vykonávanie najlepších postupov so zreteľom na dočasné opatrenia, ktoré chránia všetkých pracovníkov a trhy práce. Takéto opatrenia by mali zahŕňať dotácie na mzdy; podporu príjmu a rozšírenie systémov zaistenia v nezamestnanosti; predĺženie plateného pracovného voľna zo zdravotných dôvodov a podmienok práce na diaľku. Členské štáty by mali podporovať transformáciu európskych podnikov smerom k zabezpečeniu sebestačnosti, najmä pokiaľ ide o ochranné zariadenia a zdravotnícke pomôcky. Členské štáty by mali zosilniť svoju podporu podnikom, ktoré majú problémy v dôsledku krízy, za predpokladu, že si tieto podniky zachovajú všetkých svojich zamestnancov. Členské štáty by tiež mali zvážiť pozastavenie prepúšťania počas krízového obdobia. Členské štáty by mali zabezpečiť zapojenie sociálnych partnerov do plánovania a vykonávania takýchto opatrení. Tieto opatrenia by mali trvať až do úplného hospodárskeho oživenia a potom by sa mali postupne ukončiť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zaručeniu práv a pracovných miest mobilných pracovníkov a cezhraničných pracovníkov, ktorých sa dotýka zatvorenie hraníc medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali podporovať zodpovedné podnikanie, a to aj medzi ženami a mladými ľuďmi a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a najmä podporovať vytváranie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali aktívne podporovať rozvoj obehového q sociálneho hospodárstva, posilňovať sociálne inovácie a sociálne podniky a posilňovať ich udržateľnosť, podnecovať tieto spôsoby práce, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti a generujú sociálne výhody na miestnej úrovni, najmä v strategických odvetviach so silným potenciálom rastu, ako napríklad v digitálnych odvetviach a odvetviach zeleného hospodárstva. V tejto súvislosti by sa mali vykonávať aj politiky podporujúce tvorbu pracovných miest, najmä vo verejných alebo súkromných službách všeobecného záujmu, najmä v zariadeniach starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti a bývania.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 5 – odsek 2
Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú priaznivejšie pre zamestnanosť a inkluzívny rast a zároveň by sa malo zosúladiť s cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.
Zdaňovanie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje, kde bude mať menej ničivé následky na inkluzívny rast a zároveň sa zaručí plný súlad s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov a s a cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia, ako sú vymedzené v európskej zelenej dohode, a zvýši sa prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň ochránia príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a verejných investícií.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 5 – odsek 3
Členské štáty, ktoré majú zavedené vnútroštátne mechanizmy na stanovovanie zákonných minimálnych miezd, by mali zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov transparentným a predvídateľným spôsobom, čo by umožnilo, aby mzdy dokázali primerane reagovať na vývoj produktivity, a zabezpečili sa spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať skupinám s nižším a stredným príjmom s cieľom vzostupnej konvergencie. Tieto mechanizmy by mali zohľadňovať hospodársku výkonnosť naprieč regiónmi a odvetviami. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie s ohľadom na stanovovanie miezd. Členské štáty a sociálni partneri by mali rešpektovať vnútroštátne postupy a zároveň zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali nárok na primerané a spravodlivé mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracujúcich.
Politiky, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby spravodlivé mzdy umožňovali dôstojné živobytie, sú aj naďalej dôležité na vytváranie pracovných miest a znižovanie chudoby v Únii, a to takisto ako aj politiky na zabezpečenie kompatibility plateného zamestnania a nároku na štátne príspevky, ktoré kompenzujú prekážky, ktorým čelia marginalizované skupiny. Členské štáty, ktoré majú zavedené vnútroštátne mechanizmy na stanovovanie zákonných minimálnych miezd, by mali zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov do súvisiaceho postupu stanovovania miezd transparentným a predvídateľným spôsobom. Pri vývoji minimálnych miezd by sa mal zohľadniť vývoj produktivity v boji proti neistote a chudobe pracujúcich s osobitným dôrazom na skupiny s nižším a stredným príjmom s cieľom vzostupnej konvergencie. Tieto mechanizmy by mali zohľadňovať ukazovatele chudoby špecifické pre každý členský štát a hospodársku výkonnosť naprieč regiónmi a odvetviami. Členské štáty by mali posilniť sociálny dialóg a prijať opatrenia na rozšírenie rozsahu kolektívneho vyjednávania. Pri rešpektovaní vnútroštátnych postupov a autonómie sociálnych partnerov by členské štáty a sociálni partneri mali odstrániť mzdovú diskrimináciu na základe veku alebo pohlavia a zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali nárok na primerané a spravodlivé mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na ich pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracujúcich.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 5 – odsek 3 a (nový)
Členské štáty budú môcť požiadať o pomoc z európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (ďalej len „SURE“). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa finančná pomoc v tomto ohľade poskytovala len podnikom, ktoré dodržiavajú príslušné kolektívne zmluvy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, upustili od spätného odkupovania akcií alebo vyplácania dividend akcionárom a bonusov pre vedúcich pracovníkov a aby tieto podniky neboli registrované v daňových rajoch.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 6 – odsek 1
V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty mali podporovať udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudský kapitál, posilňovať príslušné znalosti, zručnosti a kompetencie v priebehu celého života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by sa tiež mali prispôsobiť a investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj s cieľom umožniť environmentálnu transformáciu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam učiteľského povolania. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami vrátane základných a digitálnych zručností, ako aj prierezových kompetencií, aby položili základy pre adaptabilitu v neskoršom živote. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť prevod nárokov na odbornú prípravu počas zmien v profesionálnej kariére, prípadne aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov. Mali by umožniť každému predvídať a lepšie sa prispôsobiť potrebám trhu práce, najmä prostredníctvom neustálej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, s cieľom podporiť spravodlivé prechody pre všetkých, posilniť sociálne výsledky, riešiť nedostatok pracovných síl na trhu práce a zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom.
V kontexte sústavných technologických a environmentálnych zmien, demografickej zmeny a vzhľadom na súčasné výzvy, by členské štáty mali podporovať sociálne práva, udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudské spôsobilosti, posilňovať príslušné znalosti, zručnosti a kompetencie v priebehu celého života ľudí, reagovať na súčasnú krízu nezamestnanosti a riešiť súčasné a budúce potreby trhu práce. Potreby členských štátov v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania zručností ich pracovnej sily s cieľom reagovať na krízu by sa mali posilniť investíciami do ich systémov verejného vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi, sociálnymi mimovládnymi organizáciami a inými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne a nové nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce. Členské štáty by mali riešiť potreby odvetví s chronickým nedostatkom zručností, a to aj s cieľom umožniť súbežné environmentálne, ako aj technologické a digitálne zmeny, ktoré smerujú k riešeniam založeným na umelej inteligencii. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam učiteľského povolania. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami, a to aj základnými a digitálnymi zručnosťami, ako aj prierezovými kompetenciami, aby položili základy pre adaptabilitu v neskoršom živote, a mali by pripraviť učiteľov na to, aby mohli tieto kompetencie sprostredkovať svojim študentom. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť prevod nárokov na odbornú prípravu počas zmien v profesionálnej kariére, a to aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov. Zároveň by mali zaručiť, aby tento prístup neohrozoval humanistický charakter vzdelávania, ako aj ambície jednotlivcov. Je kľúčové, aby členské štáty podnikli včasné kroky na zamedzenie negatívnym účinkom pre jednotlivcov a spoločnosti vyčlenené z trhu práce, najmä prostredníctvom neustálej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, s cieľom podporiť spravodlivé prechody pre všetkých, s dostatočným pokrytím a úrovňou dávok v nezamestnanosti, posilniť sociálne výsledky, riešiť nedostatok pracovných síl na trhu práce a zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 6 – odsek 2
Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých prostredníctvom riešenia nerovností v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj poskytovaním prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve. Mali by zvýšiť celkovú úroveň vzdelania, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zlepšiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončeniu a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä u študentov zo znevýhodneného prostredia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. Vzhľadom na nové požiadavky v oblasti digitálnych, zelených a starnúcich spoločností by členské štáty mali vo svojich systémoch odborného vzdelávania a prípravy posilniť učenie sa prácou (vrátane prostredníctvom kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy) a zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM), a to na strednej úrovni odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v terciárnom vzdelávaní. Okrem toho by členské štáty mali zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a výskumu pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností, zvýšiť viditeľnosť a porovnateľnosť zručností vrátane zručností získaných v zahraničí a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a schopností získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované dospelé osoby, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom vykonávania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností.
Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých prostredníctvom odstránenia nerovností v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj poskytovaním prístupu ku kvalitnému a univerzálnemu inkluzívnemu vzdelávaniu v ranom detstve. Mali by zvýšiť celkovú úroveň vzdelania, znížiť počet mladých ľudí, ktorí ukončujú školskú dochádzku, zlepšiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončeniu a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä u študentov zo znevýhodneného prostredia, ktorí sú často najmenej kvalifikovaní. Vzhľadom na nové požiadavky v oblasti digitálnych, zelených a starnúcich spoločností, ako aj jestvujúcich rodových stereotypov by členské štáty mali vo svojich systémoch odborného vzdelávania a prípravy posilniť učenie sa prácou (vrátane prostredníctvom kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy), nepodceňovať význam sústavných investícií do humanitných vied, zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) rodovo vyváženým prístupom, a to na strednej úrovni odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v terciárnom vzdelávaní. Okrem toho by členské štáty mali podľa potreby zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a výskumu pre trh práce, posilniť duálnu a kooperatívnu odbornú prípravu, zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností, zvýšiť viditeľnosť a porovnateľnosť zručností vrátane zručností získaných v zahraničí a zvýšiť príležitosti na uznávanie a formálne potvrdzovanie zručností a schopností získaných v rámci aj mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilnejšieho a inkluzívneho ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by mali investovať do pracovných miest a systémov sociálnej ochrany pre tých, ktorí nedokážu absolvovať rekvalifikáciu, verejnými službami podporovať nízkokvalifikované dospelé osoby tým, že im budú pomáhať získať prístup k stabilnému a kvalitnému zamestnaniu, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom vykonávania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce. Malo by sa podnecovať právo na platené študijné voľno na profesijné účely v súlade s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), ktoré umožňuje pracovníkom zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy počas pracovného času. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na podporu všeobecného prístupu k diaľkovému vzdelávaniu a odbornej príprave pri plnom zohľadnení potrieb osôb so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 6 – odsek 3
Členské štáty by mali poskytnúť nezamestnaným a neaktívnym osobám účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc na základe podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej prípravy, rekvalifikácie a prístupu k iným podporným službám. V záujme výrazného zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnanosti. Otázka nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky a štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí(15 ).
Členské štáty by mali poskytovať nezamestnaným osobám účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc na základe podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej prípravy a rekvalifikácie a prístupu k iným podporným službám, najmä v oblasti zdravotníctva a bývania. V záujme výrazného zníženia rizika zvyšovania dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnaných ľudí vrátane stratégií na znižovanie nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín. Členské štáty by za účasti sociálnych partnerov mali vytvoriť alebo zlepšiť mechanizmy a systémy podpory pri zmene pracovného miesta, a to s podporou z Európskeho sociálneho fondu. Nezamestnanosť mladých ľudí, neisté pracovné podmienky mladých ľudí a veľký počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa mala aj naďalej prioritne riešiť prevenciou predčasného ukončovania školskej dochádzky, prístupom k odbornej príprave pre odvetvia zamerané na budúcnosť spojené so zelenými a digitálnymi ekonomikami,štrukturálnym zlepšovaním prechodu zo školy do zamestnania a prístupom ku kvalitnému zamestnaniu s cieľom riešiť čoraz neistejšie podmienky pre mladých ľudí. Táto otázka by sa mala riešiť aj prostredníctvom obnovenej a účinnej záruky pre mladých ľudí, ktorá bude schopná poskytovať vysokokvalitné ponuky práce, vzdelávania alebo odbornej prípravy a zmysluplným spôsobom zahrnie všetky relevantné zainteresované strany.
__________________
(15) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 6 – odsek 4
Členské štáty by sa mali snažiť odstraňovať bariéry a odrádzajúce faktory, ktoré bránia účasti na trhu práce, a mali by pre ňu vytvárať stimuly, a to najmä pokiaľ ide o osoby s nízkym príjmom, druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti a osoby najviac vzdialené od trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.
Členské štáty by sa mali snažiť odstraňovať bariéry a odrádzajúce faktory, ktoré bránia prístupu na trh práce, a mali by pre ňu vytvárať stimuly, a to najmä pokiaľ ide o znevýhodnené skupiny a osoby najviac vzdialené od trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 6 – odsek 5
Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v účasti vo vedení na všetkých úrovniach rozhodovania. Mal by sa riešiť problém rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupným a kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej rodinnej dovolenke a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.
Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v účasti vo vedení na všetkých úrovniach rozhodovania. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie o schválenie a zavedenie minimálneho percenta stanoveného v navrhovanej smernici o zlepšení rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností1a. Mal by sa vyriešiť problém rozdielov v odmeňovaní, dôchodkoch a zamestnania žien a mužov. Obdobia materskej a rodičovskej dovolenky by mali byť adekvátne ohodnotené tak v zmysle príspevkov, ako aj v zmysle nárokov na dôchodok tak, aby sa vystihla dôležitosť výchovy budúcich generácií hlavne v kontexte starnúcej spoločnosti. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania a to aj stanovením indexu mzdovej rovnosti porovnávajúceho mužov a ženy. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupným a kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti ako v ranom detstve, tak i počas celej dĺžky života. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej rodinnej dovolenke a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi. Mali by prejsť na plne platenú materskú a otcovskú dovolenku.
________
1a COM(2012)0614.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 1
Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily, nových pracovných a podnikateľských modelov. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nelegálnej práci a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám na ochranu zamestnanosti, pracovnoprávnym predpisom a príslušným inštitúciám by sa malo zabezpečiť tak vhodné prostredie na prijímanie zamestnancov, ako ajpotrebná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, a zároveň by sa mali zachovať primerané istoty a zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie pre pracovníkov, mali by sa ochraňovať pracovné práva a mala by sa zabezpečiť sociálna ochrana. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, a to aj v prípade pracovníkov platformy, a bojovať proti zneužívaniu atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.
Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily, nových pracovných a podnikateľských modelov. Komisia a členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia na podporu a posilnenie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES 1a. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nelegálnej práci a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám na ochranu zamestnanosti, pracovnoprávnym predpisom a príslušným inštitúciám by sa malo zabezpečiť vhodné prostredie na vytváranie stabilných a kvalitných pracovných miest, zachovanie primeranej istotyzdravého, bezpečného a dobre prispôsobeného pracovného prostredia pre pracovníkov, zabezpečenie pracovných práv a dôstojne úrovne sociálnej ochrany. Mali by taktiež spolupracovať so zástupcami odborov s cieľom zabezpečiť zdravé a bezpečné pracovné prostredie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať prevencii pracovných úrazov a chorôb. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam a mzdovej konkurencii, a to aj v prípade pracovníkov platformy. Nemalo by dochádzať k zneužívaniu atypických zmlúv. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetci títo pracovníci skutočne mali spravodlivé pracovné podmienky, sociálne práva a prístup k primeranej sociálnej ochrane a zlepšenému zastúpeniu. Na tento účel by členské štáty mali v plnej miere vykonávať Dohovor MOP z roku 1947 o inšpekcii práce a investovať do účinných inšpekcií práce, ktoré by vykonávali dostatočne splnomocnené príslušné orgány, a koordinovať a spolupracovať v rámci Európskeho orgánu práce svoje úsilie v boji proti cezhraničnému zneužívaniu. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady. Členské štáty musia vychádzať z európskej siete verejných služieb zamestnanosti a európskych agentúr s cieľom identifikovať najlepšie postupy založené na dôkazoch, podnecovať vzájomné učenie a podporovať väčšiu koordináciu politík zamestnanosti.
____________
1a.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 2
Politiky by mali byť zamerané na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.
Politiky by mali byť zamerané na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom, najmä pokiaľ ide o digitálne a ekologické zmeny, a posilnenie zamestnanosti aj na znevýhodnených územiach. Členské štáty by mali účinne poskytovať stimuly osobám, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a to s cieľom nájsť kvalitné zamestnanie. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a zabezpečením podpory slušného príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti aj pre cezhraničných pracovníkov tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám a podporia dopyt na trhu práce. Cieľom takýchto služieb by malo byť kvalitné zamestnanie.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 3
Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky by nemali príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania a mali by byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce.
Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas dostatočného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Malo by to byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce a podporou mechanizmov vzájomnej výmeny poznatkov medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 4
Mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov by sa mala primerane podporovať s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť, zručnosti a využiť plný potenciál európskeho trhu práce a zároveň zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, a posilniť administratívnu spoluprácu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v dôchodkovom poistení zamestnancov a osobnom dôchodkovom poistení a v uznávaní kvalifikácií a uznávanie kvalifikácií by sa malo zjednodušiť. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy nepredstavovali zbytočnú prekážku pre pracovníkov z iných členských štátov pri ich nástupe do zamestnania, a to aj v prípade cezhraničných pracovníkov. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť hlavné príčiny úniku mozgov z určitých regiónov, aj pomocou vhodných opatrení regionálneho rozvoja.
Členské štáty musia podporovať mobilitu pracovnej sily v celej Európe ako spôsob vytvárania nových pracovných príležitostí pre pracovníkov. Mobilita vzdelávajúcich sa osôb by sa mala primerane podporovať počas ich odbornej prípravy, a to najmä posilnením programu mobility Erasmus+, ktorý vzdelávajúcim sa osobám umožňuje zvýšiť si svoje know-how a zručnosti. Pracovníci by sa mali tiež podporovať s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť a zručnosti, aby využívali plný potenciál európskeho trhu práce. Pri zabezpečovaní práv a spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, by sa mala posilniť prenosnosť práv a nárokov prostredníctvom administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v dôchodkovom poistení zamestnancov a osobnom dôchodkovom poistení a v uznávaní kvalifikácií a uznávanie kvalifikácií by sa malo zjednodušiť. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy nepredstavovali zbytočnú prekážku pre pracovníkov z iných členských štátov pri ich nástupe do zamestnania, a to aj v prípade cezhraničných a prihraničných pracovníkov. Členské štáty by sa mali zaviazať k digitalizácii verejných služieb v snahe uľahčiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Bude dôležité, aby členské štáty pri vykonávaní opatrení, ako je zatvorenie hraníc s cieľom zmierniť šírenie ochorenia COVID-19, brali do úvahy mobilných pracovníkov vrátane cezhraničných pracovníkov, napríklad pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť, dane a sociálne zabezpečenie a koordináciu. Členské štáty by mali umožniť mobilným a cezhraničným pracovníkom pokračovať v prekračovaní hraníc, ak sa to považuje za bezpečné v súlade s usmerneniami agentúry EU-OSHA pre bezpečnosť a ochranu zdravia. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť hlavné príčiny úniku mozgov z určitých regiónov, čo poškodzuje rozvoj a atraktívnosť týchto oblastí, aj pomocou vhodných opatrení regionálneho rozvoja. Členské štáty by mali podporovať a využívať príslušné európske nástroje, ako je pracovná sieť EURES, a posilniť cezhraničné partnerstvá s cieľom pomôcť mobilným pracovníkom v cezhraničných regiónoch.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 5
Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou zvýšenej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.
Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom podporiť a dosiahnuť účinnejší a intenzívnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou zvýšenej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali posilňovať a podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 6
Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok.
Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok vrátane tých, ktoré reprezentujú skupiny čeliace prekážkam, pokiaľ ide o kvalitu práce.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 7 – odsek 6 a (nový)
Zdravé a bezpečné pracovisko je nevyhnutné na boj proti riziku infekcie a šírenia vírusov a iných chorôb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zamestnávatelia prevzali zodpovednosť za zdravie a bezpečnosť svojich pracovníkov a aby im a ich zástupcom poskytovali primerané informácie, vyhodnocovali riziká a prijímali preventívne opatrenia. Zahŕňa to zníženie počtu smrteľných úrazov pri práci a prípadov rakoviny z povolania na nulu, stanovenie záväzných limitných hodnôt expozície pri práci a zohľadnenie psychosociálnych rizík z povolania a chorôb z povolania. S cieľom zlepšiť fungovanie trhov práce by členské štáty mali investovať do ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a zabezpečiť primerané prostriedky a podmienky pre inšpektoráty práce a zástupcov odborových zväzov pre zdravie a bezpečnosť.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Príloha I – 7. usmernenie – odsek 6 b (nový)
Členské štáty by mali spolupracovať pri poskytovaní sociálnej ochrany pre mobilných pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré pracujú v inom členskom štáte. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala napomáhať zásadám európskeho trhu práce a zabezpečovať udržateľnú sociálnu ochranu, ktorá je univerzálna a cezhraničná, zamedzuje akýmkoľvek nedostatkom v ochrane a v konečnom dôsledku zabezpečuje produktívnu pracovnú silu.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 – odsek 6 c (nový)
Členské štáty by mali riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na trh práce tým, že budú podporovať pracovníkov, ktorí sú dočasne „technicky nezamestnaní“, pretože zamestnávatelia boli nútení zatvoriť svoje služby, ako aj podporovaním samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikov, aby si udržali zamestnancov a zachovali činnosť.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 1
Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitá pozornosť by sa mala venovať regionálnemu a teritoriálnemu rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravie a dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.
Členské štáty by mali podporovať sociálne práva a inkluzívne trhy práce ako súčasť integrovanej stratégie aktívneho začleňovania, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitá pozornosť by sa mala venovať regionálnemu a teritoriálnemu rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnakú odmenu a rovnaké práva za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ako aj rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravie a dlhodobú starostlivosť, bývanie, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, štátnu príslušnosť, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 2
Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu, primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom koncepcie ich systémov daní a dávok. Doplnením univerzálneho prístupu o selektívne prístupy sa zlepší účinnosť systémov sociálnej ochrany. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, kvalite, primeranosti a udržateľnosti.
Členské štáty by mali modernizovať a investovať do systémov sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu, primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu pre všetkých vo všetkých etapách života jednotlivca, bojovali proti chudobe a podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej konvergencie, podporovali účasť na trhu práce a prístup ku kvalitnému zamestnaniu a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom progresívnej koncepcie ich systémov daní a dávok. Doplnením univerzálneho prístupu o dodatočné selektívne prístupy sa zlepší účinnosť systémov sociálnej ochrany, čo povedie k lepšiemu prístupu, kvalite, primeranosti a udržateľnosti.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 3
Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným podporným službám, s ohľadom na potreby jednotlivcov. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie motivovaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti, aj prostredníctvom cielených sociálnych služieb.
Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám, s ohľadom na potreby jednotlivcov. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie podporovaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti, aj prostredníctvom cielených sociálnych služieb.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 4
Prístup k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť, je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie rovnosti príležitostí. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj boju proti chudobe zamestnaných osôb a detí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý, vrátane detí, prístup k základným službám. Osobám, ktoré to potrebujú, alebo zraniteľným osobám by členské štáty mali zabezpečiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva.
Vzhľadom na pretrvávajúce alarmujúce miery chudoby, ktoré sú podstatne vyššie ako cieľ týkajúci sa chudoby stanovený v roku 2010 v stratégii Európa 2020, a vzhľadom na vplyv krízy COVID-19 treba vyvinúť viac úsilia ma boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, s osobitným zameraním a horizontálnymi stratégiami, pokiaľ ide o chudobu pracujúcich, deti, staršie osoby, osamelých rodičov a najmä osamelé matky, etnické menšiny, migrantov, osoby so zdravotným postihnutím a bezdomovectvo. Zároveň by sa mala venovať osobitná pozornosť možnému vplyvu krízy COVID-19 na iné skupiny, ako sú osoby s neistým pracovným miestom alebo osoby, ktoré nedávno stratili zamestnanie. Pokiaľ ide o investovanie do detí, členské štáty by mali prijať záruku pre deti na boj proti chudobe detí a podporu blahobytu detí, čím sa prispeje k rovnakému prístupu detí k zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup ku kvalitným službám. Osobám, ktoré to potrebujú, alebo zraniteľným osobám by členské štáty mali zabezpečiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania, investície do dostupného bytového fondu pre osoby so zníženou pohyblivosťou, prijatie opatrení na zaručenie spravodlivého prechodu, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti jestvujúceho bývania a riešenie problému energetickej chudoby v súvislosti s európskou zelenou dohodou, ako aj primerané služby pre bezdomovcov. Členské štáty by mali riešiť zostrujúci sa problém násilného vysťahovávania. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. S rozhodnosťou by sa mal riešiť problém bezdomovectva na základe prístupu „bývanie ako prvé“.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 5
Členské štáty by mali zabezpečiť včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.
Kríza COVID-19 poukazuje na potrebu väčšieho objemu verejných investícií, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň dobre vyškoleného personálu a prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých vrátane zraniteľných skupín. Členské štáty by preto mali zaručiť univerzálny prístup k dostupnej verejnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vysokej a udržateľnej kvality.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 5 a (nový)
Členské štáty musia chrániť zdravie starších ľudí, poskytnúť im potrebné nemocničné ošetrenie a zdravotnú starostlivosť a zabrániť akejkoľvek diskriminácii na základe veku.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Príloha I – usmernenie 8 – odsek 6
V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, ktoré im zaručia primeraný príjem. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život, ako je napríklad zvyšovanie skutočného veku odchodu do dôchodku, a mali by sa zahrnúť do rámca stratégií aktívneho starnutia. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.
V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva vo verejných alebo zamestnaneckých systémoch s cieľom zabezpečiť dôstojný dôchodkový príjem nad hranicou chudoby. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami založenými na aktívnom starnutí optimalizáciou opatrení pre pracovníkov všetkých vekových skupín pracovať v kvalitných, produktívnych a zdravých podmienkach až do zákonného nároku na dôchodok, za rešpektovania rozhodnutia seniorov buď zotrvať dlhšie ekonomicky aktívni alebo viac sa na trhu práce nepodieľať. Mali by sa určiť špecifické opatrenia v oblasti demografie pracovnej sily, zdravia a bezpečnosti na pracovisku, riadenia zručností a kvalifikácií, organizácie práce pre zdravý a produktívny pracovný život, ako aj medzigeneračný prístup. Uľahčilo by to zamestnanosť mladých ľudí a prechod pracovníkov do dôchodku spolu s prenosom znalostí a skúseností z jednej generácie na nasledujúcu. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami – vrátane priameho dialógu s osobami vystavenými chudobe a vylúčeniu v starobe – a umožniť časovo primerané zavádzanie akýchkoľvek reforiem.

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2020: pokračovanie v poskytovaní pomoci utečencom a hostiteľským komunitám v Jordánsku, Libanone a Turecku v reakcii na krízu v Sýrii
PDF 138kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 k pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2020 na rozpočtový rok 2020 – Pokračovanie v poskytovaní pomoci utečencom a hostiteľským komunitám v Jordánsku, Libanone a Turecku v reakcii na krízu v Sýrii (09060/2020 – C9-0189/2020 – 2020/2092(BUD))
P9_TA-PROV(2020)0195A9-0127/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2020 prijatý s konečnou platnosťou 27. novembra 2019(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 5/2020, ktorý Komisia prijala 3. júna 2020 (COM(2020)0421),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2020, ktorú Rada prijala 24. júna 2020 a ktorú postúpila Európskemu parlamentu v nasledujúci deň (09060/2020 – C9‑0189/2020),

–  so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0127/2020),

A.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2020 je pokračovať v poskytovaní pomoci utečencom a hostiteľským komunitám v reakcii na krízu v Sýrii;

B.  keďže Komisia navrhla poskytnúť 100 miliónov EUR vo forme nových viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov na financovanie projektov zameraných na prístup k vzdelávaniu, podporu živobytia a poskytovanie služieb v oblasti zdravia, sanitácie, vody a odpadu a sociálnej ochrany hostiteľským komunitám a utečencom (sýrskym utečencom a palestínskym utečencom zo Sýrie) v Jordánsku a Libanone;

C.  keďže Komisia navrhla poskytnúť 485 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na financovanie pokračovania dvoch hlavných opatrení Únie v oblasti humanitárnej pomoci v Turecku – núdzovej záchrannej sociálnej siete (ESSN) a podmienečného prevodu hotovosti na vzdelávanie (CCTE) – a poskytnúť 68 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch s cieľom pokryť predbežné financovanie v roku 2020 v rámci CCTE;

D.  keďže ESSN poskytuje mesačné prevody hotovosti približne 1,7 miliónu utečencov a očakáva sa, že najneskôr v marci 2021 v nej už nebudú finančné prostriedky, keďže Komisia navrhla poskytnúť 400 miliónov EUR na jej predĺženie do konca roka 2021 a keďže mnohé zložité otázky, ako sú napríklad revízia cieľových kritérií a vykonávanie strategického prechodu na plánovanie rozvoja, si vyžadujú včasné konzultácie a koordináciu s tureckými orgánmi a implementujúcimi partnermi;

E.  keďže CCTE poskytuje hotovosť rodinám utečencov, ktorých deti navštevujú školu namiesto práce, keďže súčasná zmluva sa končí v októbri 2020 a keďže Komisia navrhla poskytnúť 85 miliónov EUR na to, aby sa program mohol realizovať ďalší rok, a to do konca decembra 2021;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 5/2020 predložený Komisiou, ktorého účelom je poskytnúť 100 miliónov EUR vo viazaných a v platobných rozpočtových prostriedkoch na podporu odolnosti utečencov a hostiteľských komunít v Jordánsku a Libanone a 485 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 68 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch na zabezpečenie pokračovania naliehavej humanitárnej pomoci pre utečencov v Turecku;

2.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2020;

3.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 5/2020 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 57, 27.2.2020.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2020: pokračovanie humanitárnej pomoci utečencom v Turecku
PDF 151kWORD 48k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2020 na pokračovanie humanitárnej pomoci utečencom v Turecku (COM(2020)0422) – C9-0162/2020 – 2020/2094(BUD))
P9_TA-PROV(2020)0196A9-0125/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0422 – C9‑0162/2020),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 13,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2), a najmä na jej bod 14,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2020 prijatý s konečnou platnosťou 27. novembra 2019(3),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 5/2020, ktorý Komisia prijala 3. júna 2020 (COM(2020)0421),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2020, ktorú Rada prijala 24. júna 2020 a ktorú postúpila Európskemu parlamentu v nasledujúci deň (09060/2020 – C9‑0189/2020),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0125/2020),

A.  keďže v článku 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 je stanovená rezerva na nepredvídané udalosti až do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie,

B.  keďže Komisia navrhla v súvislosti s financovaním zahrnutým v návrhu opravného rozpočtu č. 5 k všeobecnému rozpočtu Európskej únie na rok 2020 mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti s cieľom riešiť naliehavú potrebu poskytnúť humanitárnu pomoc pre utečencov v Turecku zvýšením viazaných rozpočtových prostriedkov vo všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2020 nad rámec stropu okruhu 4 VFR,

1.  súhlasí s mobilizáciou rezervy na nepredvídané udalosti vo výške 481 572 239 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad rámec stropu viazaných rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca;

2.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2020 na pokračovanie poskytovania humanitárnej pomoci pre utečencov v Turecku

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4), a najmä na jej bod 14,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)  V článku 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013(5) sa stanovila rezerva na nepredvídané udalosti až do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie.

(2)  V súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 Komisia vypočítala absolútnu sumu rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2020(6).

(3)  Po preskúmaní všetkých ostatných finančných možností reakcie na nepredvídané okolnosti v rámci stropu viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2020 pre okruh 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca (VFR) a vzhľadom na to, že v roku 2020 nie sú k dispozícii žiadne iné osobitné nástroje na reakciu na takéto okolnosti, je potrebné mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti s cieľom riešiť naliehavú potrebu poskytnúť humanitárnu pomoc pre utečencov v Turecku zvýšením viazaných rozpočtových prostriedkov vo všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2020 nad rámec stropu okruhu 4 VFR.

(4)  So zreteľom na túto veľmi osobitnú situáciu je podmienka stanovená v článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, že musí ísť o poslednú možnosť, splnená.

(5)  Toto rozhodnutie je spojené s financovaním zahrnutým do opravného rozpočtu č. 5 k všeobecnému rozpočtu Európskej únie na rok 2020. S cieľom zabezpečiť súlad s uvedeným opravným rozpočtom by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho prijatia,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2020 sa nad rámec stropu viazaných rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca mobilizuje rezerva na nepredvídané udalosti vo výške 481 572 239 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Celková suma 481 572 239 EUR uvedená v článku 1 sa kompenzuje rezervami v rámci stropu viazaných rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok 2020 v týchto okruhoch viacročného finančného rámca:

a)  okruh 5 (Administratíva): 16 248 368 EUR;

b)  okruh 2 (Udržateľný rast: prírodné zdroje): 465 323 871 EUR.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [dátum prijatia**].

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda Predseda

[** Dátum vloží Európsky parlament pred uverejnením v úradnom vestníku.]

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 57, 27.2.2020.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
(6) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 2. apríla 2020 – Technická úprava v súvislosti s osobitnými nástrojmi na rok 2020 (COM(2020)0173).


Účinné látky vrátane flumioxazínu
PDF 172kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, kyazofamid, dimetomorf, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, formetanát, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol a S-metolachlór (D067115/02 – 2020/2671(RSP))
P9_TA-PROV(2020)0197B9-0203/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, kyazofamid, dimetomorf, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, formetanát, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol a S-metolachlór (D067115/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1), a najmä na článok 21 a článok 17 prvý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť(2),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(4),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže flumioxazín bol zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS(5) 1. januára 2003 smernicou Komisie 2002/81/ES(6) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.  keďže postup na obnovenie schválenia flumioxazínu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012(7) prebieha od roku 2010(8) a príslušná žiadosť bola predložená v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2010(9) 29. februára 2012;

C.  keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky flumioxazín už bolo predĺžené o päť rokov smernicou Komisie 2010/77/EÚ(10) a následne od roku 2015 každoročne o ďalší rok na základe vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2015/1885(11), 2016/549(12), 2017/841(13), 2018/917(14) (EÚ) 2019/707(15), a v súčasnosti sa opäť predĺžilo týmto vykonávacím nariadením Komisie ktorým sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 30. júna 2021;

D.  keďže Komisia neobjasnila dôvody na predĺženie, ale len uviedla: „Vzhľadom na skutočnosť, že hodnotenie všetkých uvedených látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení.“

E.  keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

F.  keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie;

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale táto úmernosť zjavne chýba;

H.  keďže počas 17 rokov od schválenia účinnej látky bol flumioxazín identifikovaný a klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B a ako pravdepodobný endokrinný disruptor;

I.  keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a zodpovednosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, ak bola zistená možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, tým, že prijmú predbežné opatrenia na riadenie rizika, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

J.  keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že existujú známky toho, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

Reprodukčne toxická látka kategórie 1B a endokrinný disruptor

K.  keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(16) je flumioxazín podľa harmonizovanej klasifikácii reprodukčne toxickou látkou kategórie 1B, vysoko toxický pre vodné organizmy a vysoko toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami;

L.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) dospel už v roku 2014 a následne v rokoch 2017 a 2018 k záveru, že tu existujú kritické problémové oblasti, pretože flumioxazín je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B, a že otázka, či je flumioxazín potenciálnym endokrinným disruptorom, nemohla byť uzavretá a predstavuje kritickú problémovú oblasť;

M.  keďže v roku 2015 sa flumioxazín nachádzal na zozname látok, ktoré sa majú nahradiť vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408, pretože sa klasifikuje alebo má klasifikovať v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008 ako reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B;

N.  keďže podľa bodu 3.6.4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sú toxické pre reprodukciu v kategórii 1B, s výnimkou prípadov, keď je na základe podložených dôkazov uvedených v žiadosti potrebná účinná látka na účel kontroly vážneho ohrozenia zdravia rastlín, ktorú nemožno dosiahnuť inými dostupnými prostriedkami vrátane nechemických metód, pričom treba prijať opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré zabezpečia minimalizáciu expozície ľudí a životného prostredia voči tejto látke;

O.  keďže 1. februára 2018 spravodajský členský štát na základe nových vedeckých údajov predložil Európskej chemickej agentúre (ECHA) návrh na harmonizovanú klasifikáciu a označovanie flumioxazínu podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008; keďže 15. marca 2019 Výbor pre hodnotenie rizík (RAC) ECHA prijal stanovisko, ktorým sa mení klasifikácia flumioxazínu z látky poškodzujúcej reprodukciu zaradenej v kategórii 1B na látku poškodzujúcu reprodukciu zaradenú v kategórii 2; keďže je pravdepodobné, že to povedie k zmene klasifikácie flumioxazínu v prílohe IV k nariadeniu CLP na konci roka 2020 alebo začiatku roka 2021; keďže dovtedy zostáva flumioxazín klasifikovaný ako látka poškodzujúca reprodukciu zaradená v kategórii 1B;

P.  keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinná látka, safener alebo synergent sa schvália iba vtedy, ak sa nepovažujú za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke, safeneru alebo synergentu v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľná – t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky, safeneru alebo synergentu v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005(17);

Q.  keďže flumioxazín sa od roku 2014 považuje za látku, ktorá by mohla mať vlastnosti narúšajúce endokrinný systém(18); keďže kritériá na určenie toho, či látka je endokrinným disruptorom v kontexte nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa uplatňujú od 20. októbra 2018(19); keďže príslušné usmernenia boli prijaté 5. júna 2018(20); keďže však Komisia poverila EFSA posúdením potenciálu flumioxazínu, pokiaľ ide o narúšanie endokrinného systému, podľa nových kritérií až 4. decembra 2019; keďže harmonogram uskutočnenia tohto posúdenia zostáva nejasný;

R.  keďže v prípade flumioxazínu existuje vysoké riziko biokoncentrácie, je vysoko toxický pre riasy a vodné rastliny a je mierne toxický pre dážďovky, včely medonosné, ryby a vodné bezstavovce;

S.  keďže je neprijateľné, aby používanie látky, ktorá v súčasnosti spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne, reprodukčne toxické a ktorá pravdepodobne spĺňa hraničné kritériá z dôvodu svojich vlastností narúšajúcich endokrinný systém, bolo v Únii naďalej povolené, čím sa ohrozuje verejné zdravie a životné prostredie;

T.  keďže žiadatelia môžu zneužiť automatizmov v pracovných metódach Komisie, aby zabezpečili okamžité predĺženie období platnosti schválenia účinných látok, hoci nebolo dokončené opätovné posúdenie rizík, a úmyselne predlžovať proces opätovného posúdenia tak, že poskytnú neúplné údaje a budú požadovať ďalšie výnimky a osobitné podmienky, čo povedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože počas tohto obdobia bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

U.  keďže na základe pôvodného návrhu neobnovenia schválenia zo strany Komisie v roku 2014 na základe skutočnosti, že flumioxazín spĺňa hraničné kritériá pre reprodukčnú toxicitu kategórie 1B, žiadateľ požiadal o výnimku z uplatňovania týchto hraničných kritérií; takáto výnimka si však vyžadovala vypracovanie príslušných metodík posudzovania, ktoré ešte neexistovali, a to aj napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1107/2009 sa uplatňovalo tri roky, čo viedlo k zastaveniu procesu neobnovenia na niekoľko rokov;

V.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín vyzval Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné predĺženie obdobia platnosti schválenia o dĺžku trvania daného postupu v súlade s článkom 17 nariadenia sa nebude používať v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako je flumioxazín, tiakloprid, chlorotolurón a dimoxystrobín;

W.  keďže Európsky parlament už vzniesol námietku voči predchádzajúcemu predĺženiu obdobia schválenia flumioxazínu vo svojom uznesení z 10. októbra 2019(21) a Komisia neposkytla presvedčivú odpoveď na toto uznesenie, ani riadne nepreukázala, že ďalšie predĺženie by neprekročilo jej vykonávacie právomoci;

X.  keďže v nadväznosti na predchádzajúce predĺženie niekoľkých účinných látok vrátane flumioxazínu v roku 2019 bolo podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/707 len 8 z 34 látok buď obnovených alebo neobnovených, zatiaľ čo podľa tohto návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie sa 26 látok opäť predĺži, mnohé z nich tretí alebo štvrtý raz;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nedodržiava zásadu predbežnej opatrnosti;

3.  dôrazne odsudzuje vážne oneskorenia v procese opätovného udeľovania povolení a pri identifikácii látok narúšajúcich endokrinný systém;

4.  domnieva sa, že rozhodnutie o predĺženie obdobia platnosti flumioxazínu opäť nie je v súlade s bezpečnostnými kritériami stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 a nie je založené ani na dôkazoch, že sa táto látka môže bezpečne používať, ani na preukázanej naliehavej potrebe účinnej látky flumioxazín pre výrobu potravín v Únii;

5.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho nariadenia a predložila výboru nový návrh, ktorý zohľadní vedecké dôkazy o škodlivých vlastnostiach všetkých príslušných látok, najmä flumioxazínu;

6.  vyzýva Komisiu, aby predložila len návrhy vykonávacích nariadení týkajúcich sa predĺženia období platnosti schválenia látok, v prípade ktorých sa neočakáva, že súčasný stav vedy povedie k návrhu Komisie na neobnovenie povolenia príslušnej účinnej látky;

7.  vyzýva Komisiu, aby stiahla schválenia týkajúce sa látok, v prípade ktorých existuje dôkaz, že nesplnia kritériá bezpečnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, alebo odôvodnená pochybnosť v tomto smere;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a včasné opätovné posúdenie schválení účinných látok, za ktoré podávajú správy, a aby zabezpečili, že aktuálne omeškania budú čo najskôr účinne riešiť;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 18.
(3) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(4) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 183.
(5) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).
(6) Smernica Komisie 2002/81/ES z 10. októbra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS o zaradení flumioxazínu medzi účinné látky (Ú. v. ES L 276, 12.10.2002, p. 28).
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012, s. 26).
(8) Ú. v. EÚ L 293, 20.11.2010, s. 48.
(9) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2010 zo 7. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje postup na obnovenie zaradenia druhej skupiny účinných látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a vytvára zoznam takýchto látok (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2010, s. 10).
(10) Smernica Komisie 2010/77/EÚ z 10. novembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o dátumy skončenia platnosti zaradenia určitých účinných látok do prílohy I (Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2010, s. 48).
(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1885 z 20. októbra 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 2,4-D, acibenzolar-S-metyl, amitrol, bentazón, cyhalofop-butyl, dikvát, esfenvalerát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), glyfozát, iprovalikarb, izoproturón, lambda-cyhalotrín, metalaxyl-M, metsulfurón-metyl, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, pyraflufén-etyl, tiabendazol, tifensulfurón-metyl a triasulfurón (Ú. v. EÚ L 276, 21.10.2015, s. 48).
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/549 z 8. apríla 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok bentazón, cyhalofop-butyl, dikvát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), metalaxyl-M, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, tiabendazol a tifénsulfurón-metyl (Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2016, s. 4).
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/841 zo 17. mája 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, Ampelomyces quisqualis kmeň: AQ 10, benalaxyl, bentazón, bifenazát, bromoxynil, karféntrazón-etyl, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dikvát, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), etoxazol, famoxadón, fenamidón, flumioxazín, foramsulfurón, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, imazamox, imazosulfurón, izoxaflutol, laminarín, metalaxyl-M, metoxyfenozid, milbemektín, oxasulfurón, pendimetalín, fénmedifám, pymetrozín, S-metolachlór a trifloxystrobín (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s.12).
(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/917 z 27. júna 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, karvón, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, dikvát, etefón, etoprofos, etoxazol, famoxadón, fenamidón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, izoxaflutol, metalaxyl-M, metiokarb, metoxyfenozid, metribuzín, milbemektín, oxasulfurón, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, pymetrozín a S-metolachlór (Ú. v. EÚ L 163, 28.6.2018, s. 13).
(15) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol (Ú. v. EÚ L 120, 8.5.2019, s. 16).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).
(18) Vestník EFSA, zväzok 12, číslo 6, jún 2014, „Záver z partnerského preskúmania účinnej látky flumioxazín v rámci posúdenia rizika pesticídu.
(19) Ú. v. ES L 101, 20.4.2018, s. 33.
(20) Vestník EFSA, zväzok 16, číslo 6, jún 2018, „Usmernenie k identifikácii endokrinných disruptorov v kontexte nariadení (EÚ) č. 528/2012 a (ES) č. 1107/2009“.
(21) Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol (Prijaté texty, P9_TA(2019) 0026).


Komplexný európsky prístup k uskladňovaniu energie
PDF 193kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístupe k uskladňovaniu energie (2019/2189(INI))
P9_TA-PROV(2020)0198A9-0130/2020

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu,

–  so zreteľom na cieľ Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja č. 7 "Zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých",

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2019 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. apríla 2019 o implementácii strategického akčného plánu pre batérie: budovanie strategického hodnotového reťazca batérií v Európe (COM(2019)0176),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. apríla 2019 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, a o jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu (COM(2019)0166),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2019 o budúcnosti energetických systémov v energetickej únii na účely zabezpečenia energetickej transformácie a dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a po ňom,

–  so zreteľom na iniciatívu v oblasti udržateľnej a inteligentnej plynárenskej infraštruktúry pre Európu, ktorú začalo rumunské predsedníctvo Rady EÚ v Bukurešti 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na iniciatívu pre vodík, ktorú začalo rakúske predsedníctvo Rady v Linzi v dňoch 17. a 18. septembra 2018,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(5), ktoré je v súčasnosti predmetom revízie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(9),

–  so zreteľom na informačný dokument Európskeho dvora audítorov z 1. apríla 2019 s názvom Preskúmanie 04/2019: podpora EÚ na uskladňovanie energie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP25)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 s názvom Nová koncepcia trhu s energiou(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia(17),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0130/2020),

A.  keďže Európsky parlament, Európska rada a Komisia schválili cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

B.  keďže prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov si vyžaduje cenovo dostupný a nákladovo efektívny prechod od systému založeného prevažne na fosílnych palivách na vysoko energeticky efektívny klimaticky neutrálny systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie;

C.  keďže obnoviteľné zdroje elektrickej energie, ako sú geotermálna energia, vodná energia a energia z biomasy, môžu zabezpečiť určitú kapacitu základného odberu, zatiaľ čo iné obnoviteľné zdroje elektrickej energie, ako je veterná a solárna energia, sú prerušované a variabilné; keďže integrácia variabilných obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy si vyžaduje väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o ponuku a dopyt, v záujme stabilizovania elektrizačnej sústavy a zabránenia extrémnemu kolísaniu cien s cieľom zachovať bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť energie; keďže táto väčšia pružnosť si vyžaduje viac zariadení na uskladňovanie energie v EÚ;

D.  keďže zásada oddelenia sa musí vždy zachovávať;

E.  keďže v roku 2017 bolo len 22,7 % konečnej spotreby energie v EÚ-28 elektrickou energiou; keďže v roku 2018 ešte vždy viac ako 60 % mixu elektrickej energie v EÚ-28 nepochádzalo z obnoviteľných zdrojov; keďže sa očakáva ďalšia elektrifikácia; keďže podľa odhadov Komisie bude musieť byť EÚ schopná uskladniť šesťnásobne viac energie než v súčasnosti, ak chce dosiahnuť nulovú bilanciu emisie skleníkových plynov do roku 2050;

F.  keďže integrácia odvetví bude mať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní pružnosti a efektívnosti sektora energetiky a pri znižovaní jeho uhlíkovej stopy;

G.  keďže ekologické plyny, ako sú plyny vyrobené elektrolýzou s využitím elektriny z obnoviteľných zdrojov, poskytujú rozsiahle kapacity na sezónne uskladňovanie energie;

H.  keďže Komisia by mala preskúmať, ako môže existujúca plynárenská infraštruktúra zohrávať úlohu pri dekarbonizácii energetického systému, najmä pokiaľ ide o kapacitu uskladňovania energie v prípade ekologických plynov, ako sú prepravné a distribučné plynovody alebo podzemné skladovanie ako sezónne skladovanie, s cieľom rozhodnúť o tom, aká vyhradená infraštruktúra alebo optimalizované a dodatočne namontované využitie existujúcich kapacít sú potrebné;

I.  keďže v roku 2018 bol podiel EÚ na svetovej výrobnej kapacite lítiovo-iónových batériových článkov len 3 %, pričom podiel ázijsko-tichomorského regiónu bol 85 %;

J.  keďže batérie a iné decentralizované zariadenia na uskladňovanie energie, ako sú zotrvačníky, zabezpečujú nielen bezpečnosť dodávok, ale slúžia aj ako ekonomicky uskutočniteľná infraštruktúra pre rýchle nabíjanie elektrických vozidiel;

K.  keďže prečerpávacie vodné elektrárne predstavujú viac než 90 % kapacít na uskladňovanie energie v EÚ; keďže zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o vyrovnávanie dopytu elektriny s jej ponukou, rozsiahle uskladňovanie s vysokou spätnou účinnosťou, ako aj krátkodobú a strednodobú pružnosť s veľkým rozsahom kapacity;

L.  keďže technológie akumulácia tepla môžu byť významnou príležitosťou z hľadiska dekarbonizácie energetického sektora tým, že umožňujú akumulovať teplo alebo chlad po niekoľko mesiacov absorpciou obnoviteľnej elektrickej energie tepelnými čerpadlami v priemyselnom rozsahu a využívaním biomasy, bioplynu alebo geotermálnej energie, ako aj poskytovaním služieb pružnosti napríklad pre elektrizačnú sústavu s prevahou obnoviteľných zdrojov energie; keďže dobre izolované budovy, siete diaľkového vykurovania a vyhradené skladovacie zariadenia možno využiť na uskladnenie na rôzne časové obdobia;

M.  keďže energetické modelovanie, ktoré používa Komisia na posudzovanie spôsobov dekarbonizácie a súvisiacich politických možností, má kľúčový význam, pretože určuje budúce právne predpisy a koncepciu trhu; keďže súčasné modelovanie výrazne podceňuje pozitívny vplyv uskladňovania energie, a preto ho treba zlepšiť;

1.  vyzýva členské štáty, aby plne preskúmali svoj potenciál v oblasti uskladňovania energie;

2.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu uskladňovania energie, ktorá umožní prechod na vysoko energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie, pričom zohľadní všetky dostupné technológie, ako aj trhové technológie a zachová technologicky neutrálny prístup s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky;

3.  vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu zahŕňajúcu všetky príslušné generálne riaditeľstvá s cieľom rozvíjať túto stratégiu, ktorá bude založená na komplexnej analýze:

   a) uhlíkovej stopy a životného cyklu pri zohľadnení aspoň ťažby a/alebo výroby surovín vrátane aspektov týkajúcich sa ľudských práv a pracovných noriem, získavania komponentov, výrobného procesu, prepravy a procesu recyklácie, ak je to vhodné;
   b) energetickej kapacity technológie, elektrickej kapacitu, doby uskladňovania, kapitálových výdavkov, prevádzkových výdavkov, efektívnosti spätného toku a konverzie;
   c) modelovania energetického systému, ktoré zahŕňa príslušné údaje uvedené v písmene b) s cieľom posúdiť politické možnosti, a to vrátane jednohodinových účinkov, aby bolo možné správne odhadnúť súčasné a budúce potreby flexibility systému a prispieť k takémuto modelovaniu;
   d) dopytu po energii v priemysle, doprave a domácnostiach; ako aj
   e) potenciálu skladovania a flexibility na úrovni okresov v malom rozsahu, ako aj cezhraničných prepojení a integrácie odvetví;
   f) prínosu technológií uskladňovania energie k boju proti energetickej chudobe.

4.  domnieva sa najmä, že táto stratégia by mala stanoviť potrebné opatrenia na zlepšenie cezhraničných prepojení a koordinácie, znížiť regulačné zaťaženie pre vstup na trh a zlepšiť prístup ku kapitálu, zručnostiam a surovinám pre technológie uskladňovania s cieľom podporiť konkurencieschopnosť európskeho trhu a priemyslu;

5.  konštatuje, že nákladovo efektívny energetický prechod na energeticky vysoko efektívny energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie pre klimaticky neutrálne hospodárstvo si vyžaduje dobre rozvinutú a inteligentnú energetickú sieť, moderné technológie uskladňovania a flexibility, výrobnú a záložnú reakciu s cieľom zabezpečiť stabilné, cenovo dostupné a udržateľné dodávky energie, ako aj uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, rozsiahleho rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie, posilnenia postavenia spotrebiteľov a nedeformovaných cenových signálov; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci programu Horizont Európa naďalej poskytovala podporu výskumu v oblasti uskladňovania energie vrátane nových a vznikajúcich alternatívnych technológií;

6.  uznáva kľúčovú úlohu digitalizácie pri budovaní väčšej, decentralizovanejšej a integrovanejšej energetickej sústavy a v konečnom dôsledku pri dosiahnutí energetickej transformácie;

7.  zdôrazňuje, že prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo nesmie ohroziť bezpečnosť dodávok alebo prístup k energii; zdôrazňuje úlohu uskladňovania najmä v prípade izolovaných alebo ostrovných členských štátov; zdôrazňuje, že spoľahlivé dodávky energie, nákladová efektívnosť a transformácia energetiky musia ísť ruka v ruke; zdôrazňuje ďalej, že energetická účinnosť, inteligentné siete, účasť a možnosti decentralizovanej pružnosti vrátane uskladňovania posilňujú energetickú bezpečnosť;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky riešenia uskladňovania energie v súlade so zásadou technologickej neutrality, aby mohli trhové sily viesť k najlepším možnostiam technológií a podporiť inovácie, a že hlavné faktory, ktoré majú vplyv na vývoj rôznych technologických riešení, by mali byť ukazovateľmi spotreby energie, uhlíkovej stopy a nákladov na výrobu, využívanie, recykláciu a vyraďovanie z prevádzky;

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že projekty v oblasti infraštruktúry, ako aj väčšie projekty v oblasti uskladňovania, ktoré sú kľúčové pre transformáciu energetiky, často čelia silnému odporu a omeškaniam na miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby aktívne povzbudzovali verejnú podporu na miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom včasnej účasti verejnosti, umožnením účasti miestnym komunitám, ich finančného zapojenia alebo kompenzácie a úzkou spoluprácou medzi odvetviami;

10.  zdôrazňuje potenciál uskladňovania ako alternatívy k tradičnému rozširovaniu siete; zdôrazňuje význam koordinovaného plánovania infraštruktúry ako súčasti pripravovanej stratégie integrácie energetických systémov s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálne a konkurencieschopné európske hospodárstvo;

11.  vyzýva na včasné vykonávanie smernice o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944 a nariadenia o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/943; zdôrazňuje, že uskladňovania energie by malo byť zhodne vymedzené vo vnútroštátnych právnych rámcoch; upozorňuje na neistotu spojenú s rámcom, a to najmä v súvislosti so začlenením rôznych technológií premeny energie na iné zdroje, a vyzýva preto Komisiu, aby poskytla usmernenie v tejto oblasti;

12.  žiada Komisiu, aby v kontexte stratégie integrácie energetických systémov poskytla náležitý právny základ prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav plynárenskej infraštruktúry s cieľom poskytnúť riešenia uskladňovania energie v súlade s klimatickými cieľmi Únie a Parížskou dohodou;

Regulačné prekážky

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť a predišli súbehu právnych predpisov na európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

14.  poukazuje na to, že väčšina členských štátov požaduje, aby prevádzkovatelia uskladňovacích zariadení vrátane aktívnych spotrebiteľov platili sieťové poplatky alebo dane z energie a iné poplatky dvakrát; je presvedčený, že odstránenie tejto záťaže by viedlo k zavedeniu väčšieho množstva projektov uskladňovania energie; vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom návrhu revidovanej smernice o zdaňovaní energie rozlišovala medzi konečným použitím a uskladňovaním alebo konverziou a vypracovala účinný systém zdaňovania, ktorým sa zakáže dvojité zdanenie v súvislosti s projektmi v oblasti uskladňovania energie; vyzýva členské štáty, aby zrušili akýkoľvek druh dvojitého zdanenia vypracovaním účinného systému zdaňovania a úpravou poplatkov súvisiacich s uskladňovaním energie tak, aby sa zohľadnili spoločenské prínosy uskladňovania a odstránili bariéry, ktoré bránia projektom v oblasti uskladňovania energie vstúpiť na trh;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné porovnateľne riešiť uskladňovanie pre všetky rôzne nosiče energie a zariadenia na uskladňovanie umiestnené pred a za meračom, aby sa predišlo problému dvojitých dotácií v dôsledku vyhýbaniu sa sieťovým tarifám alebo systémovým poplatkom, daniam a odvodom; konštatuje, že v súčasnosti spotrebitelia elektrickej energie znášajú najväčšie finančné bremeno, pokiaľ ide o dekarbonizáciu, a preto sa uskladňovanie energie nepriamo penalizuje;

16.  uznáva, že s výnimkou prečerpávacích vodných elektrární sieťové predpisy EÚ spravidla neriešia zariadenia na uskladňovania energie, čo spôsobuje rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v tejto oblasti, a to najmä pokiaľ ide o požiadavky na pripojenie do siete; domnieva sa, že to vedie k nerovnosti podmienok hospodárskej súťaže, ktorá bráni rozvoju životaschopným prípadom podnikania v oblasti zariadení na uskladňovanie energie; vyzýva Komisiu, aby podporila prácu na vytvorení spoločných požiadaviek na pripojenie do siete a aby riešila ďalšie prekážky, ktoré bránia začleneniu uskladňovania energie na trhoch s elektrickou energiou;

17.  naliehavo žiada revíziu nariadenia o TEN-E(18) so zreteľom na kritériá oprávnenosti a kategórie elektrickej infraštruktúry s cieľom lepšie riešiť rozvoj zariadení na uskladňovanie energie pred prijatím ďalšieho zoznamu projektov spoločného záujmu; vyzýva na dôslednú reformu procesu tvorby 10-ročného plánu rozvoja siete s cieľom začleniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti do plánovania infraštruktúry, ako aj flexibility, integrácie odvetví a cezhraničných prepojení; žiada, aby sa kritéria pre udeľovanie štatútu projektov spoločného záujmu zosúladili s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody a cieľom EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 prostredníctvom systematického posudzovania klímy v súvislosti so všetkými projektmi uchádzajúcimi sa o zaradenie do zoznamu projektov spoločného záujmu;

18.  vyzýva Komisiu, aby uznala kľúčovú úlohu všetkých technológií v oblasti flexibility and uskladňovania energie s cieľom zabezpečiť efektívnu energetickú transformáciu a ďalej poskytovať vysokú úroveň bezpečnosti dodávok a stability systému; zdôrazňuje verejný záujem, pokiaľ ide o vývoj nových projektov v oblasti uskladňovania energie a modernizáciu existujúcich projektov v tejto oblasti, čo by sa malo odzrkadliť na rýchlom, prednostnom a zjednodušenom procese udeľovania povolení v členských štátoch;

19.  so znepokojením konštatuje, že schvaľovacie postupy na vnútroštátnej úrovni trvajú výrazne dlhšie než maximálne obdobia pre projekty spoločného záujmu stanovené v nariadení o TEN-E; vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v rámci svojho nadchádzajúceho preskúmania prostredníctvom účinného a synchronizovaného mechanizmu presadzovania a uznala prevažujúci verejný záujem projektov spoločného záujmu v oblasti uskladňovania energie;

20.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uvádzaním výskumných projektov na trh v rámci programu Horizont 2020 a nedostatočným systematickým sledovaním ukončených projektov a šírením výsledkov výskumu, víta plánované väčšie zameranie na činnosti blízke trhu so zachovaním základných výskumných ambícií, pokiaľ ide o vytvorenie zásobníka technológií a projektov blízkych trhu, v rámci programu Horizont Európa, najmä prostredníctvom vytvorenia Európskej rady pre inováciu; požaduje väčšie využívanie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím; zdôrazňuje, že výskum v oblasti čistých, udržateľných a nízkouhlíkových technológií treba zintenzívniť, a to aj v oblasti uskladňovania energie;

21.  zdôrazňuje, že treba ďalší výskum v oblasti chemických látok, ktoré je možné využiť na uskladňovanie energie, ako aj základný výskum v oblasti supervodivosti a že táto skutočnosť musí byť zohľadnená v nadchádzajúcom programe Horizont;

22.  konštatuje so znepokojením, že v usmerneniach Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a v oblasti energetiky na roky 2014 – 2020 existuje len nepriamy odkaz na projekty uskladňovania energie; ďalej konštatuje, že pre projekty uskladňovania bolo v minulosti oznámených prekvapivo málo opatrení štátnej pomoci;

23.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní usmernení o štátnej pomoci zohľadnila a náležite riešila dôležitú úlohu uskladňovania pri energetickej transformácii; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, aby nové usmernenia zohľadňovali udržateľnosť a efektívnosť rôznych technológií uskladňovania, ich prínos na účely stability siete a klimatickej neutrality; okrem toho zdôrazňuje, že nekomerčné projekty (napr. v oblasti výskumu) by mohli byť vyňaté z pravidiel štátnej pomoci, aby sa zabránilo neefektívnemu financovaniu a narušeniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že prevádzka skladovacích zariadení netrhovými aktérmi sa obmedzuje na prípady, keď neexistuje trhový záujem a keď národný regulačný orgán udelí výnimku;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby nové usmernenia zohľadňovali efektívnosť rozličných technológií uskladňovania a ich prínos k stabilite siete, aby sa predišlo neefektívnemu financovaniu a obmedzila účasť netrhových aktérov na prípady a okolnosti, ktoré sú uvedené v článkoch 36 a 54 smernice o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944;

Chemické skladovanie (premena energie na X)

25.  zdôrazňuje dôležitú úlohu technológie premeny energie na X ako kľúčového prostriedku umožňovania integrácie energetického systému a prepojenia odvetví elektrickej energie a plynu; v tejto súvislosti zdôrazňuje vysoký potenciál vodíka, najmä ekologického vodíka a syntetického metánu a biometánu pre sezónne uskladňovanie energie vo veľkých objemoch a ako energetického nosiča, ako paliva a suroviny pre energeticky náročné odvetvia a ako udržateľného paliva pre niekoľko druhov dopravy; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskum a vývoj súvisiaci s budovaním vodíkového hospodárstva a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie rozšírenie technológie premeny energie na X, a to najmä podporou vodíkovej iniciatívy ako dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu;

26.  konštatuje, že používanie vodíka na uskladňovanie energie nie je zatiaľ konkurencieschopné z dôvodu vysokých výrobných nákladov; ďalej konštatuje, že existuje veľký rozdiel v nákladoch medzi ekologickým a modrým vodíkom; upozorňuje na význam podporných opatrení, ktoré vedú k zníženiu nákladov na ekologický vodík s cieľom dosiahnuť, aby sa z neho stal rentabilný obchodný prípad;

27.  konštatuje, že v členských štátoch existujú rôzne normy, pokiaľ ide o miešanie vodíka so zemným plynom; vyzýva Komisiu, aby posúdila a vypracovala jasnú taxonómiu a normy pre vodík, a to tak pre plynárenskú sieť, ako aj pre konečných používateľov; poukazuje na to, že tieto normy sa budú musieť prispôsobiť kvalitatívnym potrebám a technologickým kapacitám koncových používateľov, pričom sa zohľadnia špecifiká každej krajiny;

28.  konštatuje, že vodík vyrobený premenou energie na plyn možno ďalej premieňať na iné druhy plynu, ako je metanol a amoniak, ktoré možno použiť ako palivo pre odvetvie námorníctva a letectva, ako aj ťažkej prepravy;

29.  zdôrazňuje, že veľkú kapacitu uskladňovania energie poskytuje existujúca plynárenská infraštruktúra a že tieto aktíva a aktíva, ktoré zohľadňujú nové zdroje plynu, najmä ekologický vodík, by uľahčili integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti poznamenáva, že treba riešiť otázku novej úlohy prevádzkovateľov plynárenských prepravných sústav (PPS) vzhľadom na pravidlá oddelenia;

30.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexnú analýzu vplyvu, analýzu nákladov a prínosov a analýzu dostupnosti dodatočnej modernizácie plynárenskej infraštruktúry alebo vybudovania vyhradenej novej infraštruktúry, ktorá je dôležitá z hľadiska využívania ekologického vodíka na jeho prepravu vo veľkom množstve a na umožnenie spustenia vodíkovej mobility; uznáva potenciál podzemného uskladňovania plynu, ako je uskladňovanie v prázdnych jaskyniach a póroch;

31.  domnieva sa, že politiky EÚ by mali osobitne posilniť inovácie a zavádzanie udržateľného uskladňovania energie a ekologického vodíka; poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, malo len prechodný charakter vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality, ktorý sa má dosiahnuť najneskôr do roku 2050; uznáva, že EÚ si bude vyžadovať čoraz väčšie objemy vodíka; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dostatočného objemu energie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu treba podporovať cesty výroby vodíka;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizovanú definíciu ekologického vodíka na základe transparentnej metodológie; ďalej vyzýva na vytvorenie systému vzájomného uznávania záruk pôvodu týchto plynov, ktorý by navrhol vytvorenie spoločného systému certifikácie a systému dokumentácie v celom hodnotovom reťazci, napríklad vydaním ekologickej značky; nabáda členské štáty, aby minimalizovali administratívne bariéry pre certifikáciu ekologického a/alebo nízkouhlíkového vodíka; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž medzi technológiami a nosičmi energie a medzi vodíkom z dovozu a vodíkom vyrobeným v EÚ;

33.  konštatuje, že podľa súčasných pravidiel vnútorného trhu so zemných plynom sú prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav plynárenskej infraštruktúry EÚ oprávnení prepravovať zemný plyn len v rámci regulovanej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v kontexte stratégie integrácie energetických systémov umožnila prevádzkovateľom prepravovať nízkouhlíkové plyny, ako sú vodík, biometán a syntetický metán;

34.  zdôrazňuje, že všetci aktéri trhu by mali mať prístup k výhodám a stimulom vytvorených v rámci pilotných projektov alebo v laboratóriách s reálnymi podmienkami, aby bolo možné ukázať výrobu vodíka založenú na obnoviteľných zdrojoch energie;

35.  pripomína, že výroba syntetických chemických nosičov je vhodná len vtedy, ak sa používa energia z obnoviteľných zdrojov; vyzýva na zvýšenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na základe dôkladného posúdenia vplyvu;

Elektrochemické uskladňovanie

36.  je presvedčený, že súbor batériových technológií vrátane tých s dobre zavedenými hodnotovými reťazcami v EÚ, budú zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní stabilných a flexibilných dodávok elektrickej energie; zdôrazňuje, že batériové technológie sú kľúčové pre zabezpečovanie strategickej autonómie a odolnosti EÚ z hľadiska dodávok elektrickej energie;

37.  víta snahy Komisie o vytvorenie noriem pre európske batérie;

38.  uznáva, že dobre fungujúce systémy zberu a recyklácie, ako aj procesy s uzavretým cyklom v súlade so zásadami obehového hospodárstva, sú už zavedené pre celý rad batériových technológií, najmä v prípade hodnotových reťazcov v oblasti automobilového priemyslu a priemyslu batérií v EÚ, napr. štartovacie batérie na báze olova, a domnieva sa, že tieto systémy by sa mohli považovať za plán na recykláciu batérií;

39.  poznamenáva, že prístup k trhom s elektrickou energiou a trhom s flexibilitou bude kľúčom k využitiu potenciálu uskladňovania energie v batériách;

40.  obáva sa, že EÚ má veľmi nízku výrobnú kapacitu lítiovo-iónových batérií a závisí od málo transparentnej výroby využívajúcej mimoeurópske zdroje; víta preto Európsku alianciu pre batérie a strategický akčný plán pre batérie; vyzýva na ich rozšírenie tak, aby pokrývali všetky dostupné batériové technológie; žiada ich nepretržitú podporu a o posilnenie vykonávania strategického akčného plánu v súlade so širšími cieľmi v zmysle obehového hospodárstva, priemyselnej stratégie a riadenia chemikálií; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie, že navrhne právne predpisy o batériách na podporu strategického akčného plánu a obehového hospodárstva; v tejto súvislosti žiada o analýzu životného cyklu batérií, zavedenie obehového dizajnu, bezpečného riadenia a zaobchádzania pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami pri výrobe článkov a zavedenie označenia uhlíkovej stopy, ktorým sa deklaruje vplyv všetkých hodnotových reťazcov batérií na európsky trh na životné prostredie; zdôrazňuje význam vytvorenia ekosystémov súvisiacich s hodnotovým reťazcom batérií s cieľom podporovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť tohto priemyselného odvetvia;

41.  vyzýva Komisiu, aby navrhla požiadavky na ekodizajn batérií s cieľom zvýšiť ich recyklovateľnosť už v štádiu návrhu;

42.  je znepokojený silnou závislosťou EÚ od dovozu surovín na výrobu batérií vrátane zdrojov, ktorých ťažba je spojená so zhoršovaním životného prostredia, s porušovaním pracovných noriem a miestnymi konfliktmi týkajúcimi sa prírodných zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto závislosť riešila v príslušných stratégiách EÚ; zdôrazňuje úlohu využívania surovín z udržateľných zdrojov a potenciál domácich zdrojov surovín v rámci EÚ; je presvedčený, že zlepšené systémy recyklácie pre batérie by mohli poskytnúť významný podiel surovín potrebných na výrobu batérií v EÚ;

43.  uznáva potenciál použitých batérií elektrických vozidiel, ktoré sa majú opätovne použiť na uskladňovanie energie v domácnostiach alebo vo väčších batériových jednotkách; je znepokojený tým, že klasifikácia použitých batérií ako odpadu v smernici o batériách, nezávisle od opätovného použitia, môže byť prekážkou pre takéto opätovné použitie; uznáva, že opätovne použité batérie sa nevracajú na recykláciu a že bezpečnostné normy nie sú riadené v prípade, keď sa účel batérie zmení tak, že jej použitie má iné vlastnosti než to, na ktoré bola batéria pôvodne navrhnutá; vyzýva Komisiu, aby uplatnila zodpovednosť výrobcu s výkonovými a bezpečnostnými zárukami na výrobcov, ktorí batériu opätovne uvedú na trh; vyzýva Komisiu, aby objasnila systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súvislosti s opätovne používanými batériami;

44.  uznáva potenciál elektrických vozidiel a ich batérií pri poskytovaní flexibility energetickému systému, a to pomocou inteligentnej nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá, ako súčasti použiteľného riadenia odberu a tým znižovania potreby záložných elektrární v energetickej sústave;

45.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o batériách navrhla ambiciózne ciele zberu a recyklácie batérií na základe podielu kritických kovov, a to po uskutočnení posúdenia vplyvu; zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať výskum a inovácie v oblasti procesov a technológií recyklácie v rámci programu Horizont Európa;

46.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a/alebo normy na zmenu účelu batérií z elektrických vozidiel vrátane procesov testovania a zaraďovania, ako aj bezpečnostných usmernení;

47.  zdôrazňuje, že treba podporovať výskum, know-how a zručnosti s cieľom podporovať výrobu batérií v EÚ;

48.  uznáva potenciál globálneho batériového preukazu pri rozvoju udržateľného hodnotového reťazca batérií s prihliadnutím na ľudské práva a životné prostredie; považuje certifikáciu minerálov za dôležitý nástroj na zabezpečenie udržateľných hodnotových reťazcov batérií;

Mechanické uskladňovanie

49.  poznamenáva, že prečerpávacie vodné elektrárne zohrávajú pri uskladňovaní energie kľúčovú úlohu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ nevyužíva plný potenciál tohto uhlíkovo neutrálneho a vysokoefektívneho spôsobu uskladňovania energie;

50.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali usilovať o ďalšie spôsoby zvýšenia kapacity prečerpávania s prihliadnutím na viacúčelové využívanie existujúcich a nových zásobníkov; vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky administratívne prekážky, ktoré tieto projekty odďaľujú, a aby poskytovali regulačnú podporu pre inovatívne prístupy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila nevyhnutnú energetickú transformáciu, vykonala komplexné preskúmanie príslušných právnych predpisov a v prípade potreby navrhla zmeny a minimalizovala vplyv na životné prostredie;

51.  poukazuje na to, že v záujme posilnenia ochrany životného prostredia by modernizácia existujúcich zariadení a projektov s vyššou kapacitou mohla byť lepšia než nové projekty;

52.  uznáva prínos technológií uskladňovania energie, ako sú stlačený vzduch, superkondenzátory a zotrvačníky, k poskytovaniu flexibility; uznáva význam európskej technológie zotrvačníka pre uskladňovanie energie a reguláciu frekvencie; zdôrazňuje skutočnosť, že táto technológia je relevantným zariadením na uskladňovanie a reguláciu pre inteligentné siete alebo pre rozvoj strategických sietí;

Akumulácia tepla

53.  považuje akumuláciu tepla (napríklad vo veľkokapacitných kotloch) a diaľkové vykurovanie v husto osídlených oblastiach za veľmi účinný nástroj uskladňovania energie, ktorý zabezpečuje potrebnú flexibilitu na začlenenie väčšieho podielu nestálych obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla z priemyselných procesov a terciárneho sektora; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali energeticky vysokoúčinné siete diaľkového vykurovania; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tepelnú infraštruktúru a uskladňovanie tepelnej energie pri tvorbe 10-ročného plánu rozvoja sietí Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ENTSO-G);

54.  je presvedčený, že uskladňovanie tepelnej energie v kolektoroch podzemnej vody, a to najmä v súvislosti s využívaním geotermálnych zdrojov, by mohlo predstavovať inovatívny nástroj v mimomestských a priemyselných oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj týchto riešení a realizovali rozsiahle pilotné zariadenia;

55.  uznáva, že flexibilná kogenerácia predstavuje výhľadovo orientované integrované riešenie uskladňovania energie zabezpečujúce flexibilitu elektrickej sústavy a efektívnosť dodávok tepla vďaka oddeleniu uskladňovania tepla pri výrobe energie od spotreby tepla; vyzýva členské štáty, aby ďalej skúmali integráciu odvetví, inteligentné energetické systémy a využívanie nadbytočného tepla napríklad z dátových centier, priemyselných komplexov alebo systémov metra; vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne koncepcie v oblasti uskladňovania tepelnej energie, ako je uskladňovanie tepla spojené s premenou na elektrickú energiu a uskladňovanie ľadu;

56.  víta skutočnosť, že siete diaľkového vykurovania a chladenia budú oprávnené na financovanie v rámci revidovaného nariadenia o NPE, a vyzýva na ich zahrnutie ako potenciálnych projektov spoločného záujmu podľa nariadenia o TEN-E;

57.  je presvedčený, že v súlade s technologickou neutralitou by sa mali podporovať technológie na uskladňovanie tepelnej energie s cieľom zlepšiť ich výkonnosť a spoľahlivosť a začleniť ich do existujúcich systémov zabezpečujúcich použiteľnú energiu; je presvedčený, že vývoj technológií na uskladňovanie tepelnej energie a ich uvádzanie na trh môže poskytnúť príležitosti pre spoločné projekty zamerané na podporu energetických partnerstiev medzi krajinami;

58.  uznáva potenciál energeticky efektívnych budov, pokiaľ ide o uskladňovanie energie, ktorý majú vďaka materiálom účinným z hľadiska uskladňovania energie a tepelným alebo masívnym stavebným prvkom alebo uskladňovania studenej alebo horúcej vody; vyzýva Komisiu, aby podnietila renovácie v oblasti energetickej hospodárnosti v rámci svojej nadchádzajúcej stratégie pre vlnu renovácií a naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili svoje dlhodobé stratégie v oblasti renovácií a zároveň zohľadňovali potenciál budov v oblasti uskladňovania energie;

59.  vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu infraštruktúry v oblasti uskladňovania tepelnej energie a vykurovania s cieľom zabezpečiť flexibilitu energetického systému v rámci nadchádzajúcej stratégie pre inteligentnú integráciu odvetví;

60.  vyzýva členské štáty, aby zvážili všetky udržateľné a nákladovo efektívne technológie uskladňovania energie a možnosti zabezpečenia flexibility, a to vrátane tých, ktoré sú založené na teple, v súlade integrovaným prístupom k energetickým systémom pri premene svojich energetických systémov na vysoko energeticky efektívne hospodárstva založené na udržateľných zdrojoch energie v rámci svojich národných energetických a klimatických plánov;

Decentralizované uskladňovanie – úloha aktívnych spotrebiteľov

61.  domnieva sa, že domáce batérie, domáce uskladňovanie tepla, technológia energetického prepojenia vozidiel a siete, inteligentné domáce energetické systémy, reakcia na strane spotreby a integrácia odvetví pomáhajú znižovať špičku spotreby energie, poskytujú flexibilitu a zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby energetická sústava bola efektívna a integrovaná; domnieva sa, že včasná normalizácia nových zariadení, informácie pre spotrebiteľov a transparentnosť údajov spotrebiteľov, ako aj dobre fungujúce trhy s elektrickou energiou poskytujúce spotrebiteľom jednoduchý prístup budú z tohto hľadiska kľúčové; zdôrazňuje okrem toho úlohu aktívnych spotrebiteľských a občianskych energetických spoločenstiev v procese energetickej transformácie a domnieva sa, že by sa mali primerane podporovať;

62.  berie na vedomie neochotu súkromných používateľov poskytovať batérie vlastných vozidiel pre služby uskladňovania energie, aj keby to bolo technicky uskutočniteľné; víta v tejto súvislosti stimuly pre flexibilitu poskytnuté spotrebiteľom podľa smernice (EÚ) 2019/944 (smernica o trhu s elektrinou) a vyzýva členské štáty, aby zaručili urýchlené a rozhodné vykonanie príslušných ustanovení; zdôrazňuje, že širšie uvedenie technológie energetického prepojenia vozidla a siete na trh si bude vyžadovať väčšiu interoperabilitu, a teda reguláciu alebo normy na úrovni celej EÚ, čím sa odstránia viaceré bariéry vrátane administratívnych, právnych a daňových;

63.  uznáva prínos aktívnych spotrebiteľov k zabezpečeniu flexibility systému, a to napríklad prostredníctvom decentralizovaných a menších energetických riešení, a tým ich prínos k dosahovaniu klimatických a energetických cieľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie občanov do energetickej sústavy (napríklad daňovými stimulmi pre technológie uchovávania energie v batériách) a aby odstránili prekážky, ktoré spotrebiteľom bránia vo vlastnej výrobe energie alebo v jej spotrebe či uskladňovaní alebo v predaji vlastne vyrobenej elektrickej energie na trhu; vyzýva Komisiu, aby náležite monitorovala správne vykonávanie smernice o trhu s elektrinou a smernice (EÚ) 2018/2001 (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) pokiaľ ide o články ustanovujúce regulačný rámec pre samospotrebiteľov a energetické komunity;

64.  zdôrazňuje, že decentralizované uskladňovanie energie je kľúčovou časťou riadenia strany spotreby; vyzdvihuje úlohu batérií elektrických vozidiel pri zabezpečovaní flexibility siete prostredníctvom inteligentného nabíjania a služieb pripojenia vozidla k X; vyzýva Komisiu, aby vytvorila podporný rámec, ktorý zabezpečí, aby výrobcovia elektrických vozidiel, nabíjací softvér a nabíjacia stanica umožňovali funkčnosť poskytovania týchto služieb a aby sa dosiahla plná interoperabilita v rámci revidovanej smernice o alternatívnych palivách;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125.
(2) Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54.
(3) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.
(4) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.
(5) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(6) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, p. 51.
(7) Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2018)0438.
(15) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 10.
(16) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 23.
(17) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 35.
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).


Revízia usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru
PDF 141kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (2020/2549(RSP))
P9_TA-PROV(2020)0199B9-0122/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(2),

–  so zreteľom na pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy(3), a na výzvu Európskeho parlamentu, aby sa začala revízia nariadenia (EÚ) č. 347/2013 o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E) vzhľadom na súčasné ciele Európskej únie v oblasti klímy a energetiky,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP24)(6),

–  so zreteľom na balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP25)(7),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019, v ktorých sa schvaľuje cieľ dosiahnuť, aby bola Únia do roku 2050 klimaticky neutrálna,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na kritériá Európskej investičnej banky na poskytovanie úverov v oblasti energetiky,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(9),

–  so zreteľom na článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na otázku Komisii o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (O-000012/2020 – B9-0008/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

A.  keďže nariadenie (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (nariadenie o TEN-E) stanovuje pravidlá umožňujúce včasný rozvoj a interoperabilitu sietí TEN-E, aby sa dosiahli ciele energetickej politiky Únie;

B.  keďže v nariadení o TEN-E sú určené prioritné koridory a tematické oblasti v transeurópskej energetickej infraštruktúre a uvedené usmernenia k výberu projektov spoločného záujmu (PCI); keďže v nariadení o TEN-E sa stanovuje, že projekty spoločného záujmu môžu získať finančnú podporu z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a boli by pre ne prínosné zjednodušené postupy vydávania povolení, ako aj osobitné regulačné zaobchádzanie, ktoré umožňuje prístup k mechanizmom cezhraničného rozdeľovania nákladov a k stimulom, a zvýšená transparentnosť;

C.  keďže prvý zoznam projektov spoločného záujmu, ktorý bol zavedený v roku 2013 delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1391/2013, obsahoval 248 PCI, druhý zoznam zavedený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/89 obsahoval 195 PCI, a tretí zoznam zavedený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/540 obsahoval 173 PCI; keďže Komisia prijala 31. októbra 2019 štvrtý zoznam, ktorý obsahuje 151 projektov spoločného záujmu;

D.  keďže spoluzákonodarcovia sa predbežne dohodli, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť a politickú súdržnosť nariadenia o TEN-E okrem iného so zreteľom na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, dlhodobý záväzok EÚ týkajúci sa dekarbonizácie a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, čo sa zohľadňuje aj v pozícii Európskeho parlamentu v prvom čítaní z 19. apríla 2019 o návrhu nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy na obdobie rokov 2021 – 2027; keďže toto hodnotenie by sa malo predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020;

E.  keďže nariadenie o TEN-E bolo schválené pred prijatím Parížskej dohody, ktorej súčasťou je záväzok „udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia“;

F.  keďže v oblasti energetickej politiky v Únii došlo od prijatia nariadenia o TEN-E v roku 2013 k výrazným zmenám;

G.  keďže energia zohráva ústrednú úlohu pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov a keďže preto sa treba naďalej usilovať o dekarbonizáciu energetického systému, aby Únia mohla dosiahnuť nulové čisté emisie najneskôr do roku 2050, pričom treba zároveň podporovať prechod aj v ďalších odvetviach a vyrovnať sa so zvýšeným dopytom po elektrickej energii;

H.  keďže Únia potrebuje na splnenie svojich klimatických a energetických cieľov a na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu modernú a vysoko výkonnú energetickú infraštruktúru, ktorá bude nadčasová a nákladovo efektívna a dokáže zaistiť bezpečnosť dodávok energie vrátane diverzifikácie trás, zdrojov a dodávateľov;

I.  keďže v nariadení o TEN-E sú stanovené priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú realizovať, aby bolo možné dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy, a stanovujú sa v ňom projekty spoločného záujmu, ktoré sú potrebné na plnenie týchto priorít;

J.  keďže prioritné koridory, prioritné oblasti a kritériá oprávnenosti by mali odzrkadľovať vývoj energetického systému a byť vždy v súlade s politickými prioritami Únie, najmä pokiaľ ide o dlhodobé spôsoby dekarbonizácie;

K.  keďže zavádzanie primeranej infraštruktúry a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by malo prebiehať komplementárne, aby sa umožnilo čo najhospodárnejšie plnenie cieľov Únie;

L.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore požaduje „revíziu usmernení o TEN-E pred prijatím budúceho zoznamu projektov spoločného záujmu“;

1.  víta, že v oznámení o európskej zelenej dohode sa uvádza, že v roku 2020 sa uskutoční revízia usmernení TEN-E;

2.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roka 2020 predložila návrh na revíziu usmernení TEN-E, v ktorom zohľadní predovšetkým energetické a klimatické ciele Únie na rok 2030, dlhodobý záväzok Únie v oblasti dekarbonizácie a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti;

3.  vyzýva Komisiu, aby navrhla prechodné usmernenie týkajúce sa výdavkov v rámci Nástroja na prepájanie Európy a výberu projektov do 5. zoznamu projektov spoločného záujmu s cieľom zabezpečiť, aby výdavky a výber boli v súlade so záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody;

4.  domnieva sa, že kritériá na udelenie štatútu PCI stanovené v usmerneniach TEN-E musia byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky, a to aj s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z decembra 2019, a s piatimi rozmermi energetickej únie vrátane cieľa dostupnosti;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.
(2) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0420.
(4) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 70.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.
(7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.
(8) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.


Uzavretie dohody medzi EÚ a Novým Zélandom, o ktorej sa rokuje, o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 156kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade a Komisii k uzatvorení dohody, o ktorej sa rokuje, medzi Európskou úniou a Novým Zélandom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a orgánmi Nového Zélandu príslušnými pre boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2019)05512020/2048(INI))
P9_TA-PROV(2020)0200A9-0131/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Novým Zélandom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a orgánmi Nového Zélandu príslušnými pre boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2019)0551),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania s Novým Zélandom o dohode medzi Európskou úniou a Novým Zélandom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a orgánmi Nového Zélandu príslušnými pre boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta”), a najmä na jej články 2, 6, 7, 8 a 47,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) z 28. januára 1981 a na dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúci sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) č. 1/2020 o rokovacom mandáte na uzavretie medzinárodnej dohody o výmene osobných údajov medzi Europolom a orgánmi presadzovania práva Nového Zélandu,

–  so zreteľom na správu Europolu o stave a trendoch v oblasti terorizmu 2019,

–  so zreteľom na Výzvu na činnosť z Christchurch, ktorú prijali Nový Zéland, Francúzsko, Komisia, technologické spoločnosti a iní s cieľom odstrániť terorizmus a násilný extrémistický obsah na internete,

–  so zreteľom na článok 114 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0131/2020),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 umožňuje prenášať osobné údaje príslušnému orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017 a vo výnimočných prípadoch na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky; zdôrazňuje , že dohoda musí plne rešpektovať základné práva a zásady uznané v charte;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali byť v súlade so základnými právami uznanými v charte, najmä s jej článkami 2, 6, 7, 8 47 a článkom 16 ZFEÚ, a teda mali by dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a práv prístupu a opravu; keďže tieto dohody by mali podliehať monitorovaniu zo strany nezávislého orgánu, ako sa osobitne stanovuje v charte, a mali by byť potrebné na plnenie úloh Europolu a primerané tomuto plneniu;

C.   keďže v programovom dokumente Europolu na roky 2020 – 2022(6) sa zdôrazňuje, že úplné a úspešné plnenie činností Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), najmä na operačnej úrovni, nie je možné bez úzkeho partnerstva s tretími krajinami a organizáciami; keďže EÚ a Nový Zéland majú podobné vyhliadky, čo sa týka otázok globálnej bezpečnosti, a sledujú v tomto ohľade podobné prístupy;

D.  keďže Europol a novozélandská polícia už vytvorili rámec posilnenej spolupráce prostredníctvom pracovnej dohody a memoranda o porozumení, ktoré boli podpísané v roku 2019 a umožňujú novozélandskej polícii používať sieťovú aplikáciu na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA) a trvalo zriadiť styčnú kanceláriu v sídle Europolu v Haagu;

E.  keďže Europol uzavrel v minulosti viaceré operačné dohody o výmene osobných údajov s tretími krajinami; keďže v roku 2018 začala Únia rokovať o tejto záležitosti s ôsmimi krajinami na Blízkom východe a v severnej Afrike (Turecko, Izrael, Tunisko, Maroko, Libanon, Egypt, Alžírsko a Jordánsko); a keďže Európsky parlament prijal uznesenia o mandátoch na rokovania o týchto dohodách(7);

F.  keďže Europol vyhodnotil úroveň hrozby, ktorú predstavujú džihádistickí teroristi, ako vysokú a keďže v roku 2018 bol terorizmus stále významnou bezpečnostnou hrozbou v členských štátoch; keďže napriek tomu, že počet zatknutí pravicových teroristov zostal na pomerne nízkej úrovni, v treťom roku za sebou sa zvýšil; keďže členské štáty nahlásili Europolu, že orgány presadzovania práva využili v roku 2018 nástroje na výmenu údajov na zmarenie, narušenie alebo vyšetrovanie 129 teroristických útokov;

G.  keďže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) vykonáva dohľad nad Europolom od 1. mája 2017 a poskytuje inštitúciám EÚ poradenstvo aj v oblasti politík a právnych predpisov týkajúcich sa ochrany údajov, a to aj pri prerokúvaní dohôd v oblasti presadzovania práva;

H.  keďže vzhľadom na pravicový teroristický útok na dve mešity v meste v Christchurch v roku 2019 by operačná spolupráca, ktorá sa má formálne uzavrieť na základe dohody medzi Europolom a Novým Zélandom umožnením výmeny osobných údajov mohla mať zásadný význam pre prevenciu a stíhanie prípadných ďalších závažných trestných činov, ktoré by sa mohli plánovať alebo spáchať v EÚ alebo inde vo svete;

I.   keďže prenos osobných údajov zhromaždených v súvislosti s kriminálnym vyšetrovaním a ďalej spracovávaných Europolom podľa dohody by mohol mať výrazný vplyv na životy príslušných jednotlivcov;

1.  domnieva sa, že spolupráca s Novým Zélandom v oblasti presadzovania práva pomôže Európskej únii ďalej chrániť svoje bezpečnostné záujmy, najmä v oblastiach predchádzania terorizmu a boja proti nemu, narúšania organizovaného zločinu a boja proti kybernetickej kriminalite; nabáda Komisiu, aby urýchlene začala rokovania s Novým Zélandom o výmene osobných údajov medzi Europolom a orgánmi Nového Zélandu príslušnými pre boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu pri plnom rešpektovaní usmernení na rokovania prijatých Radou; vyzýva Komisiu, aby sa riadila dodatočnými odporúčaniami stanovenými v tomto uznesení;

2.  trvá na tom, že úroveň ochrany údajov stanovená v dohode by mala byť v podstate rovnocenná úrovni ochrany stanovenej v právnych predpisoch EÚ tak v práve, ako aj v praxi; trvá ďalej na tom, že ak takáto úroveň ochrany nie je zaručená, dohodu nemožno uzavrieť; v tejto súvislosti zdôrazňuje formálne uznanie Nového Zélandu zo strany Komisie v roku 2012 ako krajiny, ktorá poskytuje primeranú úroveň ochrany údajov; keďže toto rozhodnutie sa však uplatňuje len na záležitosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/679, a preto sa nevzťahuje na záležitosti presadzovania práva;

3.  domnieva sa, že cezhraničná výmena informácií medzi všetkými príslušnými orgánmi presadzovania práva v rámci EÚ a s globálnymi partnermi by sa mala stať prioritou, aby sa účinnejšie bojovalo proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu;

4.  požaduje, aby dohoda obsahovala všetky potrebné záruky a kontroly, čo sa týka ochrany osobných údajov stanovenej v smerniciach na rokovania; konštatuje, že prenos citlivých osobných údajov by sa mal povoliť len vo výnimočných prípadoch, keď sú takéto prenosy nevyhnutné a primerané na predchádzanie trestným činom, na ktoré sa dohoda vzťahuje, a na boj proti nim; zdôrazňuje, že dotknutej osobe, osobám prepojeným s dotknutou osobou a osobám prepojeným s trestným činom, ako sú svedkovia a obete, by sa v záujme zaručenia dodržania základných práv mali vymedziť jasné záruky;

5.  zastáva názor, že v súlade so zásadou obmedzenia účelu by budúca dohoda mala výslovne stanoviť zoznam trestných činov, v súvislosti s ktorými možno vymieňať osobné údaje, v súlade s vymedzeniami trestných činov EÚ, ak sú dostupné; domnieva sa, že tento zoznam by mal obsahovať činnosti, ktoré zahŕňajú príslušné trestné činy, a pravdepodobný účinok prenosu osobných údajov;

6.  zdôrazňuje, že prenesené osobné údaje by mali súvisieť s jednotlivými prípadmi trestných činov; poukazuje na to, že do dohody by sa malo zahrnúť jasné vymedzenie koncepcie individuálnych prípadov trestných činov, pretože táto koncepcia je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti prenosov údajov;

7.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie, ktorým sa stanoví obdobie uchovávania osobných údajov, ktoré boli prenesené Novému Zélandu, a v ktorom sa bude požadovať vymazanie údajov po skončení uvedeného obdobia; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; v tejto súvislosti žiada, aby dohoda konkrétne umožňovala pravidelné preskúmanie lehôt na uchovávanie a akúkoľvek ďalšiu potrebu uchovávania osobných údajov a aby ustanovila iné potrebné opatrenia na zaručenie dodržania časových limitov; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí obdobia uchovávania údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

8.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s vládou Nového Zélandu stanovili na základe judikatúry Súdneho dvora a v zmysle článku 8 ods. 3 charty, ktorý nezávislý dozorný orgán vybavený účinnými právomocami vyšetrovania a zásahu má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

9.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda by mala zahŕňať ustanovenie umožňujúce EÚ pozastaviť alebo vypovedať dohodu v prípade jej porušenia; domnieva považuje za dôležité, aby nezávislý dozorný orgán mal tiež právomoc rozhodovať o pozastavení alebo ukončení prenosu osobných údajov v prípade porušenia; zastáva názor, že podľa tejto dohody by orgány mali mať možnosť naďalej spracúvať všetky osobné údaje patriace do jej rozsahu pôsobnosti a prenesené pred jej pozastavením alebo ukončením; nazdáva sa, že by sa mal zaviesť mechanizmus monitorovania a pravidelného hodnotenia dohody s cieľom posúdiť, či ju obaja partneri dodržiavajú a či dohoda funguje vo vzťahu k operačným potrebám Europolu a či partneri dodržiavajú právne predpisy EÚ v oblasti ochrany údajov;

10.  zastáva názor, že ďalšie prenosy informácií Europolu príslušnými orgánmi Nového Zélandu iným orgánom na Novom Zélande, okrem iného na využitie v súdnych konaniach, by sa mali povoliť len na účely, na aké pôvodne slúžil prenos zo strany Europolu, a mali by byť podmienené predchádzajúcim schválením zo strany Europolu; poukazuje na to, že ďalšie prenosy informácií Europolu príslušnými orgánmi Nového Zélandu orgánom v tretích krajinách by nemali byť povolené;

11.  vyzýva Radu a Komisiu, aby konzultovali s EDPS ustanovenia návrhu dohody pred jeho dokončením a počas rokovaní;

12.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Novým Zélandom by mala zakotviť právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov; v tejto súvislosti požaduje, aby dohoda obsahovala jasné a podrobné pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré by sa mali poskytovať dotknutým osobám;

13.  zdôrazňuje, že súhlas s uzavretím dohody bude podmienený jej uspokojivým zapojením do všetkých fáz postupu; očakáva, že bude plne a aktívne informovaný o pokroku v rokovaniach v súlade s článkom 218 ZFEÚ a že dostane dokumenty súčasne s Radou, aby mohol vykonávať svoju kontrolnú úlohu;

14.  zdôrazňuje, že udelí súhlas s uzatvorením dohody iba ak takáto dohoda nebude ohrozovať súkromie a ochranu údajov, ani iné základné práva a slobody chránené Chartou; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ môže získať stanovisko Súdneho dvora, či je zamýšľaná dohoda v súlade so zmluvami;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Nového Zélandu.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39.
(3) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Programový dokument Europolu na roky 2020 – 2022, ktorý schválila správna rada Europolu 25. marca 2020, EDOC# 1003783v20E.
(7) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 69 – 108.


Stratégia udržateľnosti v oblasti chemických látok
PDF 220kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti (2020/2531(RSP))
P9_TA-PROV(2020)0201B9-0222/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 168 a 191,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(1) (ďalej len „7. EAP“) a na jej víziu do roku 2050,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (ďalej len „nariadenie REACH“)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (ďalej len „nariadenie CLP“)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/1012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES z 11. februára 2004 o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a na jej následné zmeny(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2014 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch(11) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky(14), ako cenný nástroj na monitorovanie a riešenie cezhraničného chemického znečistenia povrchových vôd,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci(15),

–  so zreteľom na smernicu (EÚ) 2017/2398 z 12. decembra 2017(16), smernicu (EÚ) 2019/130 zo 16. januára 2019(17) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/983 z 5. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci(18),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely(19),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. júna 2019 s názvom Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2019 s názvom Viac obehovosti – Prechod na udržateľnú spoločnosť,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Nový strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci: posilnenie vykonávania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v EÚ,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre Komisiu na roky 2019 – 2024, najmä na ambíciu nulového znečistenia pre Európu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých - Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773) a na hĺbkovú analýzu na podporu tohto oznámenia(20),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2018 s názvom Všeobecná správa o vykonávaní nariadenia REACH v praxi a preskúmaní určitých aspektov – Závery a opatrenia (COM(2018)0116) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom Tvorba komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov (COM(2018)0734),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom Preskúmanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v súvislosti s látkami s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém (COM(2018)0739),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2019 s názvom Zistenia z kontroly vhodnosti najvýznamnejších právnych predpisov o chemikáliách (okrem REACH) a zistené výzvy, nedostatky a slabé stránky (COM(2019)0264),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o regulačných aspektoch nanomateriálov(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade(24),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na európsky plán boja proti rakovine, ktorý predložila Komisia vo februári 2020,

–  so zreteľom na verejné konzultácie Komisie o európskom pláne boja proti rakovine(25),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Vykonávanie balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade [COM(2018) 0032] a na súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2018)0020],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o postupe Únie pre povoľovanie pesticídov(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2019 o tvorbe komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o celosvetovom zákaze testovania kozmetických výrobkov na zvieratách(32),

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie z 29. apríla 2019 s názvom Global Chemicals Outlook II – From Legacies to Innovative Solutions: Implementing the 2030 Agenda for Sustainable Development (Globálny prehľad o chemikáliách II – od starých látok k inovačným riešeniam),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie Európy –stav a perspektíva 2020 (SOER 2020),

–  so zreteľom na štúdiu z augusta 2017, ktorej vypracovanie si objednala Komisia, s názvom Study for the strategy for a non-toxic environment of the 7th Environment Action Programme (Štúdia stratégie pre netoxické prostredie zo 7. environmentálneho akčného programu)(33),

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú v januári 2019 a aktualizovanú v máji 2019, ktorej vypracovanie si objednal Výbor pre petície Európskeho parlamentu a s názvom Endokrinné disruptory: Od vedeckých dôkazov k ochrane ľudského zdravia(34),

–  so zreteľom na správu z júna 2019, ktorú koordinovala Komisia a jej organizačný partner, dánske ministerstvo životného prostredia a potravín s názvom EU Chemicals Policy 2030: Building on the past, moving to the future (Politika EÚ v oblasti chemikálií 2030: vychádzajúc z minulosti, smerujúc do budúcnosti),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 05/2020 s názvom Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík,

–  so zreteľom na otázku Komisii o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti (O-000044/2020 – B9‑0013/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode oznámila predloženie stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti do leta 2020;

B.  keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala prispieť k riadnemu vykonávaniu zásad politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovených v článku 191 ods. 2 ZFEÚ;

C.  keďže EÚ a jej členské štáty nesplnili cieľ 12 z cieľov udržateľného rozvoja, v ktorom sa požaduje riadne nakladanie s chemikáliami a všetkými odpadmi počas ich životného cyklu v súlade s dohodnutými medzinárodnými rámcami a výrazné zníženie ich uvoľňovania do ovzdušia, vody a pôdy s cieľom minimalizovať ich nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie do roku 2020; keďže je potrebné značné dodatočné úsilie na dosiahnutie cieľa 3 z cieľov udržateľného rozvoja a na podstatné zníženie počtu úmrtí a chorôb spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou vody a pôdy do roku 2030; keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti môže pomôcť pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

D.  keďže chemické, fyzikálne a toxikologické vlastnosti chemikálií sa značne líšia; keďže mnohé z týchto látok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, nie sú nebezpečné ani perzistentné, niektoré môžu pretrvávať v životnom prostredí a akumulovať sa v potravinovom reťazci a môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie pri nízkych koncentráciách;

E.  keďže znečistenie syntetickými chemikáliami predstavuje veľkú a rastúcu hrozbu pre verejné zdravie a životné prostredie; keďže napríklad rakovina spojená s vystavením nebezpečným chemickým látkam je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou; keďže v EÚ sa každoročne vyskytuje približne 120 000 prípadov rakoviny súvisiacich s prácou v dôsledku vystavenia účinkom karcinogénov pri práci, čo vedie k približne 80 000 úmrtiam ročne(35);

F.  keďže regulácia zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní škodám spôsobeným nebezpečnými chemikáliami; keďže sa odhaduje, že za posledných 20 rokov sa zabránilo jednému miliónu nových prípadov rakoviny, čiastočne z dôvodu vykonávania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; keďže v štúdii z roku 2017 sa nachádza konzervatívny odhad kumulatívnych prínosoch právnych predpisov o chemikáliách v EÚ na „mnoho desiatok miliárd EUR ročne“(36);

G.  keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti musí účinne znižovať vystavenie ľudí a životného prostredia nebezpečným chemikáliám a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť a inovácie v európskom priemysle;

H.  keďže chemické znečistenie spôsobuje straty suchozemských a vodných ekosystémov a vedie k zníženiu odolnosti ekosystémov, t. j. schopnosti odolávať škodám a obnovovať sa, čo vedie k rýchlemu úbytku populácie zvierat;

I.  keďže Rada 26. júna 2019 vyzvala Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zakázanie všetkých použití perfluorovaných chemikálií, ktoré nie sú základné, z dôvodu ich vysoko perzistentnej povahy a zvýšeného rizika pre zdravie a životné prostredie(37);

J.  keďže Európska environmentálna agentúra vo svojej správe z roku 2020 s názvom „Životné prostredie Európy – stav a perspektíva“ vyjadrila rastúce znepokojenie nad úlohou chemikálií v zhoršujúcom sa stave nášho životného prostredia a upozornila, že predpokladaný nárast výroby chemikálií a pretrvávajúcich emisií perzsistentných a nebezpečných chemických látok signalizuje, že chemická záťaž pre zdravie a životné prostredie sa pravdepodobne neznižuje a že súčasné politiky nie sú primerané na riešenie veľkého počtu chemikálií;

K.  keďže je potrebný prechod na výrobu chemikálií, ktoré sú bezpečné už v štádiu návrhu, vrátane používania menej nebezpečných chemikálií počas celého životného cyklu výrobkov, s cieľom znížiť chemické znečistenie a zlepšiť obehovosť európskeho hospodárstva; keďže v záujme splnenia týchto cieľov sa musí akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zaoberať toxickými chemikáliami;

L.  keďže umožnenie vstupu zakázaných látok alebo látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy na trh EÚ prostredníctvom dovážaných produktov z tretích krajín nie je v súlade s cieľom vývoja cyklov netoxických materiálov;

M.  keďže je vítané, že Komisia financuje projekty na podporu inovačných digitálnych technológií na sledovanie chemikálií v celom dodávateľskom reťazci (napr. blockchain);

N.  keďže plody, dojčatá, deti, tehotné ženy, staršie osoby a chudobní sú mimoriadne náchylní na účinky vystavenia chemikáliám; keďže domácnosti s nízkymi príjmami im môžu byť neprimerane vystavené, pretože často žijú v blízkosti významných zdrojov ich uvoľňovania, ako sú skládky nebezpečného odpadu a výrobné zariadenia(38);

O.  keďže Komisia nesplnila svoje zámery v súvislosti so stratégiou netoxicity, ktorá bola prisľúbená v rámci 7. environmentálneho akčného plánu; keďže teraz je dôležité, aby Komisia navrhla ambicióznu stratégiu, ktorá účinne minimalizuje vystavenie ľudí a životného prostredia nebezpečným chemikáliám a zároveň zvýši konkurencieschopnosť a inovácie v európskom priemysle;

P.  keďže v štúdiách objednaných Komisiou (napr. v súvislosti so stratégiou pre netoxické životné prostredie a v súvislosti s kontrolami vhodnosti nariadenia REACH a právnych predpisov o chemikáliách okrem nariadenia REACH) sa identifikovali významné medzery v právnych predpisoch EÚ v oblasti bezpečného nakladania s chemikáliami v EÚ vrátane nezrovnalostí na úrovni odvetvových právnych predpisov a nedostatočného vykonávania a načrtol sa v nich široký súbor opatrení, ktoré by sa mali zvážiť;

Q.  keďže tieto medzery a nezrovnalosti si vyžadujú legislatívne opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred rizikami, ktoré predstavujú chemikálie;

R.  keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala byť založená na najnovších nezávislých vedeckých poznatkoch a metódach, ako aj na riešení vystavenia v reálnom živote počas celého životného cyklu;

S.  keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 musia Komisia a členské štáty vykonať „nezávislé, objektívne a transparentné hodnotenie“ účinných látok pesticídov a pesticídnych výrobkov a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín musí vykonať nezávislé vedecké preskúmanie v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002 (všeobecné potravinové právo);

1.  víta ambíciu nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok; uznáva zásadnú úlohu chemického priemyslu pri dosahovaní viacerých cieľov zelenej dohody, najmä ambície nulového znečistenia, klimatickej neutrality, energetickej transformácie, podpory energetickej efektívnosti a obehového hospodárstva, a to poskytovaním inovačných výrobných procesov a materiálov;

2.  domnieva sa, že je potrebné zabrániť každej forme znečistenia alebo ju znížiť na úrovne, ktoré už nie sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie, aby bolo možné dobre žiť v rámci ekologických medzí planéty;

3.  domnieva sa, že zabezpečenie toho, aby boli všetky použitia chemikálií, materiálov a výrobkov bezpečné, udržateľné a obehové, je základným východiskovým opatrením nielen na ochranu ľudského zdravia dosiahnutie prostredia bez toxických látok (ovzdušia, vody, pôdy) a ochranu biodiverzity, ale aj na dosiahnutie klimaticky neutrálneho, obehového a konkurencieschopného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje;

4.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre chemikálie v záujme udržateľnosti s cieľom dosiahnuť potrebný posun paradigmy s cieľom splniť ambíciu nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, minimalizuje vystavenie nebezpečným chemikáliám, najmä so zreteľom na zásadu predbežnej opatrnosti a účinnú ochranu pracovníkov; minimalizuje sa využívanie testov na zvieratách, zachovajú a obnovia ekosystémy a biodiverzita a podporia sa inovácie v oblasti udržateľných chemikáliu, ktoré sú základom pre európsku stratégiu pre obehové, bezpečné a udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a zároveň posilní konkurencieschopnosť a inovačná sila hospodárstva Únie a zaistí bezpečnosť dodávok a zvýši zamestnanosť v rámci EÚ;

5.  zdôrazňuje, že v nadchádzajúcej stratégii pre chemikálie v záujme udržateľnosti sa musí riešiť aj udržateľné získavanie materiálov a energetická náročnosť pri výrobe chemikálií v celom dodávateľskom reťazci, ako aj zdravotné, sociálne a environmentálne normy a ľudské práva;

6.  zdôrazňuje, že nová stratégia by mala byť v súlade s ostatnými cieľmi politiky zelenej dohody vrátane cieľov európskeho klimatického predpisu, nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, novej priemyselnej stratégie pre Európu a európskeho plánu boja proti rakovine, ako aj nového kontextu európskeho hospodárstva po pandémii COVID-19 a mala by tieto ciele dopĺňať;

7.  zdôrazňuje, že v novej stratégii by sa mali načrtnúť odvetvia a spôsoby, akými môže chemický priemysel prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov, napríklad v oblasti čistej energie, surovín, udržateľnej dopravy, digitalizácie a zníženej spotreby;

8.  zastáva názor, že Komisia by mala vypracovať komplexnú stratégiu, v ktorej je udržateľnosť kľúčovým pilierom a ktorá by mala prispieť ku konsolidácii všetkých príslušných politík vrátane politík týkajúcich sa chemikálií, obchodnej, daňovej, inovačnej politiky a politiky hospodárskej súťaže, a zabezpečiť ich presadzovanie s cieľom prilákať do Európy investície a vytvoriť trhy s obehovými a nízkouhlíkovými výrobkami;

9.  zdôrazňuje, že chemický priemysel má pre európske hospodárstvo zásadný význam a že modernizácia a dekarbonizácia tohto priemyslu má veľký význam pre dosiahnutie cieľov zelenej dohody; uznáva, že chemický priemysel je schopný poskytnúť viaceré nízkouhlíkové riešenia; zdôrazňuje význam rozvoja chemického priemyslu s cieľom pomôcť splniť ambície EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050; zdôrazňuje, že podpora bezpečnej a udržateľnej inovácie je kľúčovým prvkom pri prechode z lineárneho na obehový a udržateľný priemysel, čo by tomuto odvetviu poskytlo výraznú konkurenčnú výhodu;

10.  domnieva sa, že v rámci stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti by sa mala dosiahnuť súdržnosť a súčinnosť medzi právnymi predpismi o chemikáliách [napr. nariadenie REACH, CLP, nariadenia o POP, ortuti, prípravkoch na ochranu rastlín, biocídnych výrobkoch, maximálnych hladinách rezíduí, právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)] a súvisiacimi právnymi predpismi Únie vrátane právnych predpisov o konkrétnych výrobkoch (napr. o hračkách, kozmetike, materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, stavebných výrobkoch, farmaceutických výrobkoch, obaloch, smernica (EÚ) 2019/904 o jednorazových plastových výrobkoch), všeobecných právnych predpisov o výrobkoch (napr. o ekodizajne, environmentálnej značke, nadchádzajúca udržateľná politika výrobkov), právnych predpisov o zložkách životného prostredia (napr. o vode, pôde a ovzduší) a právnych predpisov o zdrojoch znečistenia vrátane priemyselných zariadení (napr. smernica o priemyselných emisiách, smernica Seveso III), ako aj právnych predpisov o odpade [napr. smernica o obmedzení používania nebezpečných látok, smernica o vozidlách po dobe životnosti];

11.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať obmedzovaniu prekrývania medzi právnymi rámcami a úlohami pridelenými Európskej chemickej agentúre (ECHA), Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskej agentúre pre lieky (EMA);

12.  zdôrazňuje, že stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti musí byť v súlade s hierarchiou opatrení v oblasti riadenia rizík, v rámci ktorej sa pred kontrolnými opatreniami pokiaľ možno uprednostňuje prevencia vystavenia, postupné ukončenie používania nebezpečných látok a nahrádzanie bezpečnejšími alternatívami;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zníženie a prevencia vystavenia chemickým látkam, ako sú endokrinné disruptory, v prípade ktorých sa preukázalo, že prispievajú k výraznému nárastu chronických chorôb, a z ktorých niektoré môžu narušiť imunitný systém a jeho zápalové reakcie, v súvislosti s opatreniami na zlepšenie verejného zdravia a posilnenie odolnosti voči vírusom, ako je napríklad SARS-CoV-2(39);

14.  zdôrazňuje, že v stratégii by sa mala plne zohľadňovať zásada predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijímať preventívne opatrenia, že škody na životnom prostredí by sa mali prioritne naprávať pri zdroji a že znečisťovateľ by mal platiť, ako aj základné zásady európskych právnych predpisov v oblasti chemických látok, napríklad prenesenie dôkazného bremena na výrobcov, dovozcov a následných používateľov, a že by sa v rámci nej mali tieto zásady účinne uplatňovať;

15.  domnieva sa, že mechanizmy rozšírenej zodpovednosti výrobcov by predstavovali dobrý nástroj na vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zároveň by stimulovali inovácie;

16.  zdôrazňuje potrebu ambicióznych cieľov na zvýšenie počtu každoročne preskúmaných chemických látok, najmä pokiaľ ide o ich vlastnosti narúšajúce endokrinný systém;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že táto stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala ísť ruka v ruke so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

18.  zdôrazňuje, že nová stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala byť založená na spoľahlivých a aktuálnych vedeckých dôkazoch, pričom by sa malo zohľadniť riziko, ktoré predstavujú endokrinné disruptory, nebezpečné chemikálie v dovážaných výrobkoch a kombinované účinky rôznych chemikálií a veľmi perzistentné chemikálie, a že následné regulačné opatrenia okrem vedeckých záležitostí (napr. identifikácia a klasifikácia nebezpečnosti)(40) by mali byť sprevádzané posúdeniami vplyvu a mali by zohľadňovať príspevky príslušných zainteresovaných strán, aby sa zvýšila jasnosť priorít;

19.  zdôrazňuje, že udržateľná politika v oblasti chemikálií si vyžaduje súbežné kroky týkajúce sa niekoľkých aspektov: vymedzenie kritérií pre udržateľné chemické látky s cieľom stimulovať investície a prispievať tak k prevencii a kontrole znečisťovania, zlepšiť sledovanie nebezpečných chemických látok vo výrobkoch a podporiť ich nahrádzanie bezpečnejšími alternatívami, ako aj budovať spojenectvá s kľúčovými sektormi s cieľom pracovať na iniciatívach v oblasti obehového hospodárstva (napr. stavebníctvo, textilný, elektronický a automobilový priemysel);

20.  opätovne potvrdzuje, že by sa mali odstrániť všetky regulačné medzery a nedostatky v právnych predpisoch EÚ v oblasti chemických látok, že právne predpisy by sa mali v plnej miere vykonávať a že nová stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala účinne prispievať k rýchlemu nahrádzaniu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a iných nebezpečných chemických látok vrátane endokrinných disruptorov, veľmi perzistentných chemických látok, neurotoxických látok, imunotoxických látok a perzistentných organických znečisťujúcich látok, a zároveň by sa mali riešiť otázky kombinovaného účinku chemických látok, nanoštruktúr látok a vystavenia nebezpečným chemikáliám z výrobkov; domnieva sa, že stratégia by mala prispievať aj k účinnosti kontrolných opatrení; opakuje, že pri akomkoľvek zákaze uvedených chemických látok by sa mali zohľadňovať všetky aspekty udržateľnosti;

21.  opakuje svoje znepokojenie nad tým, že právne predpisy, ktoré bránia prítomnosti chemikálií vo výrobkoch vrátane dovezených výrobkov, sú fragmentované, nie sú ani systematické, ani konzistentné a uplatňujú sa len na veľmi málo látok, výrobkov a použití, často s mnohými výnimkami; vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti predložila akčný plán na odstránenie nedostatkov súčasného právneho rámca, pričom prioritou budú výrobky, s ktorými spotrebitelia prichádzajú do úzkeho a častého kontaktu, ako je textil, nábytok, výrobky pre deti a absorpčné hygienické výrobky;

22.  pripomína, že do roku 2020 sa na zoznam kandidátskych látok podľa nariadenia REACH musia zaradiť všetky príslušné látky vzbudzujúce veľké obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém vzbudzujúcich podobné obavy; zdôrazňuje, že po roku 2020 bude potrebné vynaložiť úsilie na odhalenie možných látok vzbudzujúcich veľké obavy a na pokračujúce zabezpečovanie úplného súladu registračných spisov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene postupne ukončila používanie látok vzbudzujúcich veľké obavy;

23.  domnieva sa, že novou stratégiou pre chemikálie by sa malo zabezpečiť, aby žiadna chemická látka, ktorá má potenciálne negatívne účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie, nebola uvedená na trh pred dôkladným posúdením nebezpečnosti a rizík súvisiacich s takouto látkou;

24.  zdôrazňuje potrebu jasného záväzku zabezpečiť strednodobé a dlhodobé financovanie lepšieho a nezávislého výskumu zelenej chémie založenej na bezpečnosti už v štádiu návrhu na vývoj bezpečných a udržateľných alternatív vrátane nechemických alternatív a podporovať nahrádzanie škodlivých chemikálií v prípadoch, keď je to uskutočniteľné, a bezpečnú a udržateľnú výrobu a zabezpečiť primerané predpoklady pre bezpečnú a udržateľnú inováciu a rozvoj nových a bezpečnejších chemikálií;

25.  zdôrazňuje, že chemický priemysel by sa mal vo veľkej miere podieľať na takomto financovaní;

26.  zdôrazňuje potrebu jasného záväzku zabezpečiť finančné prostriedky na ľudský biomonitoring a environmentálne monitorovanie vplyvov a vystavenia chemikáliám s cieľom zlepšiť hodnotenie a riadenie rizík spojených s chemikáliami, ako aj zlepšiť výmenu a využívanie údajov z monitorovania na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ medzi krajinami, odvetviami a inštitúciami v príslušných oblastiach politiky (napr. voda, chemikálie, ovzdušie, biomonitoring, zdravie); zdôrazňuje, že štúdie týkajúce sa ľudského biomonitoringu by sa mali vykonávať v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane údajov;

27.  domnieva sa, že pri testovaní podozrenia na toxicitu by sa vo vedeckom výskume mala zohľadňovať aj epigenetika; vyzýva Komisiu, aby podporila tento cieľ a zvýšila európsku koordináciu a činnosť v oblasti biomonitoringu; zdôrazňuje potrebu výskumu otázok, ktorým sa nevenuje dostatočná pozornosť, ako je rakovina endokrinného systému a sociálno-ekonomické dôsledky porúch endokrinného systému;

28.  zdôrazňuje význam udržateľného financovania výskumu a inovácií pre zlepšenie vedeckého chápania vplyvov nebezpečných chemikálií na životné prostredie, zdravie, biodiverzitu a odolnosť ekosystémov a pre podporu výskumu lepších metód identifikácie nebezpečenstiev súvisiacich s chemikáliami;

29.  opakuje, že je potrebné minimalizovať a postupne nahradiť testovanie na zvieratách prostredníctvom rozšíreného využívania metodík založených na novom prístupe a inteligentných stratégií testovania vrátane metód in vitro a in silico; požaduje zvýšené úsilie a finančné prostriedky na tento účel s cieľom zaviesť rýchle, spoľahlivé a dôkladné posúdenie bezpečnosti, ktoré nie je založené na zvieratách, popri oblasti kozmetiky aj vo všetkých príslušných právnych predpisoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále existujú prekážky užitočnosti a akceptácie alternatívnych metód testovania (nie na zvieratách) na regulačné účely, a to čiastočne z dôvodu faktorov, ako sú nedostatky v dostupných usmerneniach pre testovanie(41) a nedostatočné financovanie výskumu a vývoja metód, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá; žiada, aby sa prijali opatrenia na nápravu tejto situácie;

30.  domnieva sa, že najlepšie dostupné vedecké poznatky by sa mali použiť ako kritérium na validáciu metód založených na novom prístupe, a nie zastaraných modelov využívajúcich zvieratá;

31.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výrazné urýchlenie validácie a zavádzania metód testovania, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá;

32.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciál digitálnych technológií a umelej inteligencie s cieľom urýchliť vývoj prognostických toxikologických nástrojov na podporu inovácií;

33.  zdôrazňuje skutočnosť, že zákazy testovania na zvieratách stanovené v nariadení o kozmetických výrobkoch nesmú byť ohrozené testovaním vykonávaným podľa iných právnych predpisov, ako je nariadenie REACH;

34.  domnieva sa, že na základe stratégie by sa používanie hodnotenia všeobecných rizík malo rozšíriť do všetkých právnych predpisov;

35.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie úplného a konzistentného riešenia kombinovaných účinkov chemických látok vo všetkých príslušných právnych predpisoch vrátane zníženia vystavenia a v prípade potreby preskúmania požiadaviek na údaje a vývoja nových metód testovania, pokiaľ možno v súlade s metodikami dohodnutými agentúrami EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ECHA, EFSA, členskými štátmi a zainteresovanými stranami vypracovala metodiku, v ktorej sa zohľadnia kombinované účinky chemických látok vrátane kombinovaného vystavenia viacerým chemickým látkam, ako aj vystavenia rôznym zdrojom, ako je napríklad faktor posudzovania zmesi, a aby prispôsobila právne požiadavky s cieľom riešiť tieto účinky pri posudzovaní a riadení rizík vo všetkých príslušných právnych predpisoch týkajúcich sa chemikálií a emisií;

37.  víta uplatňovanie zásady „jedna látka – jedno posúdenie nebezpečnosti“ s cieľom lepšie využívať zdroje agentúr a vedeckých orgánov Únie, zabrániť zdvojeniu úsilia vrátane testovania, znížiť riziko rozdielnych výsledkov posúdenia, urýchliť a zabezpečiť konzistentnosť a transparentnosť regulácie chemických látok a zabezpečiť lepšiu ochranu zdravia a životného prostredia a rovnaké podmienky pre priemysel, pričom sa zohľadní osobitná situácia MSP;

38.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila plne prepojenú a interoperabilnú databázu EÚ pre chemickú bezpečnosť s cieľom uľahčiť plynulú výmenu údajov medzi orgánmi a poskytnúť verejný prístup výskumným pracovníkom, regulačným orgánom, priemyslu a občanom všeobecne;

39.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu a koordináciu medzi európskymi hodnotiacimi agentúrami EFSA a ECHA spolu s národnými agentúrami vypracovaním spoločných usmernení pre hodnotenie rizík, konkrétne pre biocídne a fytofarmaceutické výrobky, v ktorých sa zohľadnia najnovšie vedecké výsledky, aby sa predišlo nezrovnalostiam;

40.  zdôrazňuje potrebu integrovanejšieho prístupu k posudzovaniu chemikálií, ktoré ako skupina majú podobnú nebezpečnosť, riziká alebo funkcie; vyzýva preto Komisiu, aby pri hodnotení aj následných regulačných opatreniach vo väčšej miere uplatňovala prístup zoskupovania založený na vedeckých poznatkoch s cieľom zabrániť nahrádzaniu alternatívami s podobnou mierou rizika a obmedziť testovanie na zvieratách; zdôrazňuje, že prístup „jedna látka – jedno posúdenie nebezpečnosti“ by nemal byť v rozpore s rozvojom prístupu zoskupovania k posudzovaniu skupín ako celku ani by mu nemal brániť;

41.  vyzýva Komisiu, aby s podporou agentúry ECHA poskytla fórum na analýzu prínosov, nedostatkov a uskutočniteľnosti zavedenia nového systému testovania chemikálií, v rámci ktorého by štúdie bezpečnosti vykonávali certifikované laboratóriá/inštitúcie pridelené v rámci regulačného procesu s nákladmi, ktoré znášajú žiadatelia, s cieľom dodržať zásadu, aby dôkazné bremeno niesli spoločností;

42.  domnieva sa, že na primeranú ochranu zraniteľných skupín, ako sú deti, tehotné a dojčiace ženy alebo staršie osoby, sú potrebné regulačné opatrenia; vyzýva Komisiu, aby prijala prierezové vymedzenie zraniteľných skupín a aby v prípade potreby navrhla zodpovedajúce prispôsobenie existujúcich vedeckých prístupov k hodnoteniu rizík a zosúladila ochranu zraniteľných skupín s najprísnejšími normami vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa chemikálií;

43.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť chemikáliám, ktoré sa akumulujú a pretrvávajú v orgánoch, tým, ktorým sú vystavené deti počas tehotenstva alebo prostredníctvom dojčenského mlieka, a tým, ktoré môžu mať účinky na viacero generácií;

44.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť účinný mechanizmus na koordináciu ochrany zraniteľných skupín, napríklad zavedením jednotných požiadaviek na riadenie rizík do príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa látok vzbudzujúcich obavy vrátane neurotoxínov a endokrinných disruptorov;

45.  domnieva sa, že stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala prispieť k vysokej úrovni ochrany pracovníkov pred škodlivými chemikáliami;

46.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh s cieľom zahrnúť látky, ktoré sú toxické pre reprodukciu, do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES o karcinogénoch a mutagénoch pri práci, aby sa smernica zosúladila so spôsobom, akým sa ku karcinogénom, mutagénom a látkam, ktoré sú toxické pre reprodukciu, pristupuje v iných právnych predpisoch EÚ o chemických látkach (napr. nariadenie REACH a právne predpisy o biocídoch, pesticídoch a kozmetike);

47.  zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať, aby žiadosti o autorizáciu podľa nariadenia REACH boli tiež dostatočne presné, pokiaľ ide o vystavenie príslušnej látke, aby bolo možné riadne posúdiť riziko a prijať primerané opatrenia na riadenie rizík, najmä pre pracovníkov;

48.  konštatuje, že rakovinové ochorenia z povolania sú zoskupené spolu so všetkými ostatnými druhmi rakoviny a nie sú všeobecne identifikované ako rakovinové ochorenia z povolania; odsudzuje skutočnosť, že podľa viacerých analýz znášajú takmer všetky náklady spojené s rakovinou z povolania samotní pracovníci a ich rodiny; konštatuje, že rakovinové ochorenia z povolania sú spojené s mimoriadne vysokými nákladmi pre pracovníkov, zamestnávateľov a vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú registráciu rakovinových ochorení z povolania a ich príčin;

49.  zdôrazňuje význam komplexných informácií o chemickej nebezpečnosti a bezpečnosti, ktoré majú mať zamestnávatelia k dispozícii, pretože potrebujú chrániť a informovať svojich pracovníkov prostredníctvom správnych bezpečnostných pokynov, odbornej prípravy a ochranných prostriedkov a zaviesť dobrý systém dohľadu; požaduje účinné vnútroštátne inšpekcie práce a sankcie za porušenie bezpečnostných požiadaviek; nabáda na zriadenie preventívnych výborov;

50.  zdôrazňuje potrebu poskytovať jasné a zrozumiteľné informácie o chemických látkach vo všetkých jazykoch EÚ občanom, pracovníkom a podnikom, ako aj potrebu zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci;

51.  žiada, aby sa v stratégii výrazne zlepšilo vykonávanie nariadenia REACH, pokiaľ ide o registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzovanie, a aby sa zabezpečila jasnosť jeho pomedzia s rámcami BOZP a CLP; opakuje zásadu „žiadne údaje, žiadny trh“; trvá na tom, že všetky registrácie látok musia čo najskôr splniť podmienky; požaduje povinnú aktualizáciu registračných spisov na základe najnovších dostupných vedeckých poznatkov, aby registrácie naďalej spĺňali podmienky; žiada transparentnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie registračných povinností, a aby agentúra ECHA dostala výslovnú právomoc odobrať registračné čísla v prípade pokračujúceho nedodržiavania akýchkoľvek požiadaviek; zdôrazňuje význam dobrovoľného vedenia programov medzi agentúrou ECHA a priemyselným odvetvím s cieľom zlepšiť registračné spisy nad rámec súladu; vyzýva Komisiu, aby presadzovala rámec podporujúci takéto programy;

52.  vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru ECHA, aby do konca tohto roka spolupracovali na zahrnutí všetkých relevantných aktuálne známych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy do zoznamu kandidátskych látok, ako sa zaviazal bývalý podpredseda Komisie Tajani a bývalý komisár Potočnik v roku 2010 a ako sa zopakovalo v pláne Komisie z roku 2013(42);

53.  vyzýva Komisiu, aby riadne uplatňovala nariadenie REACH v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo 7. marca 2019 vo veci T-837/16 (Švédsko/Komisia týkajúcom sa chrómanu olovnatého);

54.  vyzýva Komisiu, aby dodržiavala lehoty stanovené v nariadení REACH, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa autorizácie alebo obmedzenia;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať, aby boli žiadosti o autorizáciu dostatočne presné, pokiaľ ide o používanie príslušnej látky, aby bolo možné určiť existenciu alebo absenciu vhodných alternatív;

56.  žiada, aby sa postup obmedzovania zlepšil zoskupením látok, jasnou identifikáciou a uvedením vedeckých neistôt pri hodnotení rizika a času potrebného na získanie chýbajúcich informácií a posúdením nákladov spojených s nečinnosťou; žiada, aby sa zvýšila úroveň dôkazov potrebných na vydávanie výnimiek z navrhovaného obmedzenia;

57.  vyzýva agentúru ECHA, aby zverejňovala toxikologické a ekotoxikologické štúdie, ktoré predkladajú registrujúci a žiadatelia;

58.  vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie rozsahu pôsobnosti zrýchleného postupu podľa článku 68 ods. 2 nariadenia REACH týkajúceho sa spotrebiteľského používania na všetky látky vzbudzujúce veľké obavy;

59.  domnieva sa, že hodnotenie rizika vrátane hodnotenia a riadenia rizík látok je potrebné zlepšiť aj urýchliť vo všeobecnosti s osobitným zreteľom na identifikáciu karcinogénnych a mutagénnych látok vzhľadom na záväzok Komisie bojovať proti rakovine;

60.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila testy týkajúce sa modalít a parametrov endokrinných disruptorov; poukazuje na to, že hoci sa vykonávajú významné testy (napr. v oblasti reprodukcie a účinkov na hormonálny systém štítnej žľazy), mnohé z týchto testov majú nízku citlivosť a niekedy vysokú variabilitu, čo spôsobuje, že ich vplyv je skôr obmedzený;

61.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa neautorizovali látky a neschvaľovali výrobky s neúplnými súbormi údajov o rizikách pre zdravie a životné prostredie alebo v prípade, ak žiadateľ nie je schopný preukázať, že neexistujú vhodné alternatívy, ak je to predpokladom autorizácie(43);

62.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné zohľadnenie nezávislej recenzovanej vedeckej literatúry a pridelila jej v procese hodnotenia rizika všetkých chemikálií rovnakú váhu ako regulačným štúdiám dobrej laboratórnej praxe; zdôrazňuje, že je to účinný spôsob, ako prispieť k zníženiu zbytočného testovania na zvieratách;

63.  žiada, aby sa objasnili ustanovenia týkajúce sa registrácie chemikálií na použitie medziproduktov podľa nariadenia REACH, ktoré by sa mali uplatňovať iba ak sa medziprodukt transformuje na inú registrovanú látku, a aby sa zabezpečila systematická kontrola úplného súladu s nariadením REACH;

64.  vyzýva Komisiu, aby umožnila rýchlu, účinnú a transparentnú regulačnú kontrolu škodlivých chemických látok a aby vypracovala a zaviedla systém včasného varovania na identifikáciu nových a vznikajúcich rizík s cieľom zabezpečiť rýchle následné regulačné opatrenia od ich zdroja a rýchlo obmedziť celkové vystavenie;

65.  domnieva sa, že väčšia transparentnosť postupov a vlastností chemických látok je spôsobom na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia; zdôrazňuje, že je nutné, aby sa zlepšila transparentnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie predpisov, objem výroby chemických látok zo strany registrujúcich, úplné správy o štúdii na odôvodnenie spoľahlivosti podrobného súhrnu štúdie, mapovanie výroby a používanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy;

66.  zdôrazňuje, že právne predpisy o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami by sa mali revidovať v súlade s nariadeniami CLP a REACH, aby sa zabezpečil súdržný a ochranný prístup k bezpečnosti materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami;

67.  trvá najmä na potrebe komplexnej a harmonizovanej regulácie všetkých materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktorá by mala vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti, zásady „žiadne údaje, žiadny trh“, komplexného posúdenia bezpečnosti, ktoré sa bude týkať všetkých relevantných parametrov bezpečnosti a ochrany zdravia a ktoré bude vychádzať z najnovších vedeckých údajov o všetkých chemických látkach používaných v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, účinnom presadzovaní a lepších informáciách pre spotrebiteľov;

68.  vyzýva na postupné ukončenie používania látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami;

69.  navrhuje, aby sa urýchlene vypracoval inventár, v ktorom by sa zhromažďovali najlepšie postupy v oblasti regulácie materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami na úrovni členských štátov vrátane vnútroštátnych opatrení na riešenie vystavenia endokrinným disruptorom a uhľovodíkom;

70.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne prepojenie medzi revíziou nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami a stratégiou „z farmy na stôl“ a plánom boja proti rakovine;

71.  vyjadruje znepokojenie nad mnohými nezrovnalosťami v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa perzistentných, bioakumulatívnych a toxických látok (PBT) a veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok (vPvB), ako sa uvádza v kontrole vhodnosti; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný akčný plán a v prípade potreby legislatívne návrhy o tom, ako riešiť všetky PBT, vPvB a perzistentné a mobilné látky, a to na základe posúdení vplyvu a vedeckých poznatkov a v stanovených rámcoch, pričom sa zohľadnia všetky príslušné právne predpisy a environmentálne médiá;

72.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne pre perfluóralkylované látky stanovila pevné lehoty s cieľom zabezpečiť rýchle postupné ukončenie používania všetkých použití týchto látok, ktoré nie sú základné, a urýchliť rozvoj bezpečných a neperzistentných alternatív ku všetkým použitiam týchto látok v rámci stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti;

73.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem „základné použitie“ nebezpečných chemikálií a kritériá pre základné použitie, pričom zohľadní vymedzenie nevyhnutného použitia uvedené v Montrealskom protokole o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ako základ, aby sa zabezpečil harmonizovaný prístup k regulačným opatreniam týkajúcim sa iných ako základných použití;

74.  okrem toho sa domnieva, že látky, ktoré sú neurotoxické alebo imunotoxické, by sa podľa nariadenia REACH mali považovať za rovnocenné s látkami vzbudzujúcimi veľmi veľké obavy;

75.  opätovne potvrdzuje svoju výzvu z 18. apríla 2019 na vytvorenie komplexného rámca Európskej únie pre endokrinné disruptory (EDC) a najmä na prijatie horizontálneho vymedzenia pojmu založeného na vymedzení pojmu podozrivé EDC od WHO, ako aj známych a predpokladaných EDC v súlade s klasifikáciou CMR v nariadení o CLP; na to, aby sa požiadavky na údaje zodpovedajúcim spôsobom preskúmali, aby sa celkové vystavenie ľudí a životného prostredia EDC účinne minimalizovalo, aby sa vypracovali legislatívne návrhy s cieľom začleniť osobitné ustanovenia o EDC do právnych predpisov o hračkách, materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami a kozmetike s cieľom pristupovať k EDC ako k CMR a aby sa revidovali všetky príslušné právne predpisy vrátane predpisov o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom nahradiť EDC;

76.  opätovne potvrdzuje svoju výzvu zo 14. marca 2013, aby sa vypracovali(44) metódy testovania a usmernenia s cieľom lepšie zohľadniť EDC, možné účinky pri nízkych dávkach, kombinované účinky a nemonotónne vzťahy medzi dávkami a odpoveďou, najmä pokiaľ ide o kritické okná vystavenia počas vývoja; zdôrazňuje, že EDC by sa mali považovať za bezprahové látky, pokiaľ žiadateľ nedokáže vedecky preukázať bezpečnú prahovú hodnotu;

77.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala odporúčania kontroly vhodnosti najdôležitejších právnych predpisov o chemických látkach (okrem nariadenia REACH) a zaviedla nové triedy nebezpečenstiev do nariadenia o CLP a súbežne do globálneho harmonizovaného systému (napr. pre EDC, pozemnú toxicitu, neurotoxicitu, imunotoxicitu, PBT a vPvB);

78.  domnieva sa, že látky, ktoré sú perzistentné, mobilné a toxické (PMT) alebo veľmi perzistentné a veľmi mobilné (vPvM), by sa mali doplniť do zoznamu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH;

79.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila identifikáciu a reguláciu chemických látok vzbudzujúcich obavy, ako sú CMR a EDC, a to aj v jej európskom pláne boja proti rakovine, najmä na ochranu pracovníkov, keďže podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) rakovina spôsobuje 52 % všetkých úmrtí súvisiacich so zamestnaním v EÚ(45);

80.  zdôrazňuje, že stratégiou pre chemikálie v záujme udržateľnosti by sa mala zaviesť registrácia polymérov, rozšíriť štandardné požiadavky na informácie o látkach od 1 do 10 ton na všetky takéto látky, posilniť požiadavky na informácie o toxikologických vlastnostiach a použitiach a vystavení, okrem iného tým, že sa bude požadovať správa o chemickej bezpečnosti látok od 1 do 10 ton, a zlepšiť hodnotenie komplexných látok [napr. látok neznámeho alebo premenlivého zloženia (UVCB)], najmä podporou agentúry ECHA, aby ďalej rozvíjala už zavedené riešenia, ako sú profily totožnosti látok; vyzýva na vypracovanie osobitných metód na posúdenie tohto typu látky, ktoré umožnia solídny vedecký prístup a budú uplatniteľné v praxi;

81.  pripomína záväzok Únie zabezpečiť bezpečnosť vyrobených nanomateriálov a materiálov s podobnými vlastnosťami podľa 7. environmentálneho akčného programu a opätovne potvrdzuje svoje výzvy z 24. apríla 2009 na revíziu všetkých príslušných právnych predpisov s cieľom zabezpečiť bezpečnosť všetkých použití nanomateriálov vo výrobkoch s potenciálnym vplyvom na zdravie, životné prostredie alebo bezpečnosť počas ich životného cyklu a na vypracovanie vhodných testov na posúdenie nebezpečenstiev nanomateriálov a vystavenia nanomateriálom počas ich celého životného cyklu;

82.  vyzýva Komisiu, aby objasnila podmienky a kritériá, za ktorých používanie biologicky rozložiteľných alebo kompostovateľných plastov nie je škodlivé pre životné prostredie a ľudské zdravie, a aby zároveň zohľadnila všetky zložky životného prostredia, do ktorých by sa tieto plasty mohli uvoľniť, a uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti;

83.  vyzýva Komisiu, aby dokončila revíziu odporúčania týkajúceho sa vymedzenia nanomateriálov, aby podľa potreby zrevidovala toto odporúčanie a zabezpečila dôslednú identifikáciu nanomateriálov prostredníctvom právne záväzného vymedzenia;

84.  žiada, aby Komisia pravidelne žiadala agentúru ECHA o hodnotenie výkonnosti a vplyvu monitorovacieho strediska EÚ pre nanomateriály (EUON);

85.  vyzýva na úplné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín; vyzýva Komisiu, aby reagovala na rôzne výzvy Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 na zlepšenie postupu Únie pre povoľovanie pesticídov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila prechod Európy na nízkorizikové pesticídy, ako sa vymedzuje v článku 47 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a aby znížila závislosť od pesticídov okrem iného presadzovaním a podporou vykonávania postupov integrovanej ochrany proti škodcom, aby sa dosiahli ciele smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov a aby sa ciele smernice premietli do príslušných právnych predpisov, aby zlepšila štatistiku o prípravkoch na ochranu rastlín, vytvorila lepšie ukazovatele rizika, znížila používanie hnojív s cieľom zabrániť úbytku pôdy a podporovala poľnohospodárov pri plnení týchto cieľov;

86.  domnieva sa, že na zabezpečenie ochrany verejného zdravia a rovnakých podmienok pre európskych poľnohospodárov by zakázané účinné látky nemali vstupovať na trh EÚ prostredníctvom dovážaných výrobkov;

87.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na urýchlenie vývoja nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a aby stanovila cieľ na postupné ukončenie používania vysokorizikových pesticídov do roku 2030;

88.  vyzýva Komisiu, aby stanovila konkrétne ciele na výrazné zníženie používania chemických pesticídov, ako aj rizika, ktoré z neho vyplýva;

89.  zdôrazňuje znepokojujúce oneskorenie realizácie programu preskúmania a potrebu zabezpečiť rýchlejšie a komplexné (opätovné) hodnotenie bezpečnosti biocídnych účinných látok, koformulantov a celých výrobkov – vrátane vlastností narúšajúcich endokrinný systém – s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia a životného prostredia občanov;

90.  zdôrazňuje, že je dôležité prejsť na skutočne obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo a rozvíjať cykly netoxických materiálov; domnieva sa, že výrobky vyrobené z pôvodných materiálov a výrobky vyrobené z recyklovaných materiálov by mali spĺňať rovnaké chemické normy; opätovne potvrdzuje, že v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa vymedzuje v rámcovej smernici o odpade(46), sa predchádzanie vzniku odpadu uprednostňuje pred recykláciou, a preto by recyklácia nemala odôvodňovať zachovanie používania nebezpečných starých látok;

91.  opakuje, že problematika výrobkov obsahujúcich staré látky vzbudzujúce obavy by sa mala riešiť prostredníctvom účinného systému sledovania a likvidácie;

92.  potvrdzuje svoju pozíciu z 13. septembra 2018 o možnostiach úpravy pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade, najmä skutočnosť, že látkami vzbudzujúcimi obavy sú látky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 nariadenia REACH ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, látky zakázané Štokholmským dohovorom (perzistentné organické látky), špecifické látky obmedzené vo výrobkoch uvedených v prílohe XVII k nariadeniu REACH a špecifické látky regulované podľa osobitných odvetvových právnych predpisov alebo právnych predpisov o výrobkoch;

93.  domnieva sa, že zverejňovanie všetkých informácií, ktoré nemajú dôverný charakter, o relevantných nebezpečných chemických látok vo výrobkoch v celom dodávateľskom reťazci pre spotrebiteľov a správcov odpadu je predpokladom pre dosiahnutie cyklov netoxických materiálov;

94.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné ukazovatele vplyvu chemických látok na zdravie a životné prostredie, ktoré by okrem iného pomohli posúdiť účinnosť právnych predpisov o chemických látkach;

95.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa čo najskôr zriadil používateľsky ústretový, transparentný, povinný a harmonizovaný verejný informačný systém EÚ o nebezpečných látkach, ktoré sa nachádzajú v materiáloch, predmetoch a odpade, a aby sa čo najskôr sprístupnil vo všetkých jazykoch Únie;

96.  poukazuje na to, že stratégia by mala priemyslu pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu a cieľ nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok, ako aj podporovať dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň posilňovať konkurencieschopnosť a bezpečnú a udržateľnú inováciu a výrobu priemyslu EÚ v súlade so zelenou dohodou a s novou priemyselnou stratégiou; zdôrazňuje, že stratégia by mala zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži;

97.  poukazuje na to, že stratégia by mala pomôcť chemickému priemyslu dosiahnuť klimatickú neutralitu a ciele nulového znečisťovania prostredníctvom rozvoja nových integrovaných hodnotových reťazcov, ktoré kombinujú poľnohospodárstvo a chemické odvetvie, ako aj podporiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň posilniť konkurencieschopnosť a inováciu priemyslu EÚ;

98.  žiada, aby sa malým a stredným podnikom poskytla podpora vrátane technickej podpory nahrádzania nebezpečných látok bezpečnejšími alternatívami s cieľom pomôcť im dodržiavať právne predpisy EÚ v oblasti chemických látok a prejsť na výrobu a používanie bezpečných a udržateľných výrobkov prostredníctvom podpory výskumu a vývoja, investícií do udržateľných chemikálií a technologických inovácií v rámci programov Únie, ako je Horizont Európa;

99.  zdôrazňuje, že právne predpisy o chemických látkach by mali byť navrhnuté tak, aby ich mohli MSP vykonávať bez toho, aby bola dotknutá potrebná úroveň ochrany;

100.  zdôrazňuje, že právne predpisy poskytujúce regulačnú stabilitu a predvídateľnosť sú kľúčom k zameraniu potrebnej inovácie na transformáciu na obehový, bezpečný a udržateľný chemický priemysel vrátane udržateľného využívania obnoviteľných surovín na podporu biohospodárstva a dlhodobých investícií na dosiahnutie prostredia bez toxických látok; podporuje zapojenie zainteresovaných strán v tejto súvislosti;

101.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby právne predpisy Únie v oblasti chemických látok poskytovali stimuly pre bezpečnú a udržateľnú chémiu, materiály (vrátane plastov) a technológie vrátane nechemických alternatív, ktoré sú bezpečné a netoxické už v štádiu návrhu;

102.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stratégia by mala vytvoriť príležitosti na rozšírenie čistých technológií s cieľom splniť ciele zelenej dohody;

103.  zdôrazňuje, že v rámci EÚ by sa mal stimulovať rozvoj týchto technológií a výroba takejto chémie;

104.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá EÚ pre udržateľné chemikálie na základe vedeckého návrhu agentúry ECHA; domnieva sa, že tieto kritériá by sa mali doplniť o normy pre výrobky (ako je rámec pre udržateľnú politiku výrobkov);

105.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala bezpečné a udržateľné výrobky a čistú výrobu a zaviedla a/alebo prispôsobila hospodárske nástroje (napr. poplatky, environmentálne dane, rozšírenú zodpovednosť výrobcu) s cieľom dosiahnuť internalizáciu externých nákladov počas celého životného cyklu chemických látok vrátane zdravotných a environmentálnych nákladov bez ohľadu na to, či k ich použitiu dochádza v rámci Únie alebo mimo nej;

106.  pripomína, že príjmy, ktoré agentúra ECHA získa prostredníctvom poplatkov, sa výrazne znížia; vyzýva na revíziu modelu financovania agentúry ECHA a na zavedenie predvídateľného a udržateľného mechanizmu financovania s cieľom zabezpečiť jej riadne dlhodobé fungovanie a odstrániť všetky nedostatky, najmä tie, ktoré sú spôsobené oddelením rozpočtových riadkov, poskytnúť zdroje potrebné na uspokojenie rastúcich požiadaviek na jej súčasnú prácu a dostatočné dodatočné zdroje na akúkoľvek dodatočnú prácu požadovanú v novom viacročnom finančnom rámci vrátane zamestnancov v rámci agentúry ECHA, ktorí by sa venovali výlučne ochrane zvierat a podpore metód, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá, v rámci všetkých činností agentúry ECHA;

107.  vyzýva Komisiu a Radu, aby neznižovali zdroje agentúry ECHA v ročných rozpočtových postupoch a aby agentúre ECHA poskytli dodatočné zdroje na akékoľvek iné potrebné úlohy, ako je vykonávanie hodnotení látok;

108.  požaduje primeranú úroveň počtu zamestnancov a rozpočet pre útvary Komisie, ktorých úlohou je zabezpečiť úspešné vykonávanie stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti; zdôrazňuje, že prideľovanie zdrojov musí reagovať na súčasné aj dlhodobé politické priority, a preto v kontexte európskej zelenej dohody očakáva výrazné posilnenie ľudských zdrojov v rámci generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie a príslušných agentúr EÚ;

109.  vyzýva na úplné vykonanie právnych predpisov Únie v oblasti chemických látok; vyzýva členské štáty, aby venovali dostatočné kapacity na zlepšenie presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti chemických látok, a aby Komisia a agentúra ECHA pri tom poskytovali primeranú podporu;

110.  vyzýva Komisiu, aby vykonala audit systémov presadzovania práva v členských štátoch, pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti chemických látok, a aby vydala odporúčania na zlepšenie, posilnila spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi presadzovania práva a v prípade potreby navrhla nástroje EÚ na presadzovanie práva; vyzýva Komisiu, aby využila právomoci udelené podľa článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020(47) s cieľom zabezpečiť primerané testovanie výrobkov v celej Únii;

111.  domnieva sa, že členským štátom by sa mali poskytnúť jasné usmernenia o tom, ako posilniť svoje systémy presadzovania v oblasti právnych predpisov o chemikáliách, a že by sa mala posilniť koordinácia a spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby vydala takéto usmernenia na základe auditu systémov presadzovania práva a pri zohľadnení skúseností získaných v rámci fóra pre REACH;

112.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie európskej siete miest a miestnych komunít bez výskytu EDC s cieľom zlepšiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov, a to podľa vzoru Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike;

113.  vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené právne kroky, keď zistí, že sa nedodržiavajú právne predpisy EÚ o chemických látkach; pripomína svoju pripomienku zo 16. januára 2020(48), že postupy proti porušovaniu právnych predpisov v oblasti životného prostredia musia byť účinnejšie; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje interné usmernenia týkajúce sa postupov v prípade nesplnenia povinnosti a aby využila príležitosť nadchádzajúceho oznámenia o lepšej právnej regulácii na to, aby zabezpečila rýchle a účinné presadzovanie európskych právnych predpisov;

114.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dovážané a vyvážané chemikálie a výrobky budú vyhovovať rovnakým normám, aké sú normy platné pre chemické látky a výrobky vyrobené a používané v Únii, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov so sídlom v EÚ i mimo nej; domnieva sa, že by sa mali posilniť kontroly nesúladu v Únii a na jej hraniciach, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi colnými orgánmi a rozvoja osobitného digitálneho nástroja na tento účel, pričom by sa mali zohľadniť skúsenosti získané v kontexte fóra pre REACH; víta dlhodobý akčný plán Komisie na lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu(49) a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila nadchádzajúce návrhy na zabezpečenie presadzovania právnych predpisov EÚ o chemických látkach;

115.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila závislosť členských štátov od dovozu chemických látok v kritických hodnotových reťazcoch, ako sú napríklad reťazce týkajúce sa účinných farmaceutických látok, dezinfekčných prostriedkov atď., z tretích krajín, ako aj všetky súvisiace bezpečnostné riziká;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky na uľahčenie a podporu bezpečnej a udržateľnej chemickej výroby v Európe v strategických hodnotových reťazcoch, ako sú účinné látky liekov a dezinfekčné prostriedky, s cieľom znovu získať kontrolu nad touto strategickou oblasťou a znížiť závislosť Európy od tretích krajín, zabezpečiť bezpečný prístup a zabrániť nedostatku liekov bez toho, aby bol dotknutý prospech, ktorý otvoreným hospodárstvam vyplýva z medzinárodného obchodu;

117.  vyzýva Komisiu, aby zakázala dovoz výrobkov obsahujúcich rezíduá bezprahových nebezpečných látok, ktoré sú v EÚ zakázané, keďže pre ne neexistuje bezpečná úroveň vystavenia, a aby uplatňovala rovnaké maximálne hladiny rezíduí (ďalej len „MRL“) pre ďalšie látky v dovážaných výrobkoch ako pre látky vyrábané v EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov a poľnohospodárov so sídlom v EÚ aj mimo nej;

118.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby politicky a finančne podporovali všetky medzinárodné štruktúry a postupy zamerané na dosiahnutie riadneho nakladania s chemickými látkami v celosvetovom meradle;

119.  vyzýva Komisiu, aby uznala chemické znečistenie (vrátane pesticídov) za jeden z kľúčových faktorov krízy biodiverzity a aby predložila návrhy právnych predpisov s cieľom riešiť otázku perzistentných, akumulatívnych a mobilných chemických látok v životnom prostredí a ich nepriaznivé účinky na ekosystémy a biodiverzitu;

120.  zdôrazňuje, že udržateľnosť chemikálií musí zahŕňať aj sociálnu a environmentálnu zodpovednosť chemického priemyslu a chemických podnikov v rámci celého ich dodávateľského reťazca;

121.  domnieva sa, že normy Únie v oblasti chemickej bezpečnosti by sa mali presadiť na medzinárodnej úrovni;

122.  vyzýva Komisiu, aby naďalej pracovala na nástupcovi Strategického prístupu k medzinárodnému hospodáreniu s chemikáliami (SAICM) vrátane reformy osobitného programu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prispela k rokovaniam o vývoji primeraného, predvídateľného a udržateľného mechanizmu financovania;

123.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(2) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 169, 2.6.2019, s. 45.
(7) Ú. v. EÚ L 201, 21.7.2012, s. 60.
(8) Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 44.
(9) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.
(10) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59.
(12) Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ L 231, 6.9.2019, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 87.
(17) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2019, s. 112.
(18) Ú. v. EÚ L 164, 20.6.2019, s. 23.
(19) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33.
(20) https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf.
(21) Ú. v. EÚ C 184, 8.7.2010, s. 82.
(22) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(23) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 10.
(24) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.
(25) https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12154-Europe-s-Beating-Cancer-Plan/public-consultation.
(26) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 136.
(27) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 183.
(28) Prijaté texty, P8_TA(2019)0023.
(29) Prijaté texty, P8_TA(2019)0082.
(30) Prijaté texty, P8_TA(2019)0441.
(31) Prijaté texty, P8_TA(2020)0005.
(32) Ú. v. EÚ C 41, 6.2.2020, s. 45.
(33) https://op.europa.eu/s/nJFb.
(34) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2019/608866/IPOL_STU(2019)608866_EN.pdf.
(35) https://osha.europa.eu/sk/themes/work-related-diseases/work-related-cancer.
(36) OSN, Global chemicals Outlook II: summary for policymakers (Globálny prehľad o chemikáliách II: zhrnutie pre tvorcov politiky).
(37) Závery Rady prijaté 26. júna 2019 s názvom Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom, bod 14.
(38) OSN, Global chemicals Outlook II: summary for policymakers.
(39) https://www.ehn.org/toxic-chemicals-coronavirus-2645713170.html
(40) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 16. decembra 2015 vo veci T‑521/14.
(41) Zistenia z kontroly vhodnosti najvýznamnejších právnych predpisov o chemikáliách (okrem REACH) a zistené výzvy, nedostatky a slabé stránky (COM(2019)0264).
(42) https://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%205867%202013%20INIT.
(43) Ako je uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 7. marca 2019 vo veci T-837/16 (Švédsko/Komisia týkajúcom sa chrómanu olovnatého).
(44) Uznesenie Európskeho parlamentu o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém (Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 85).
(45) https://visualisation.osha.europa.eu/osh-costs#!/
(46) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).
(48) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite (Prijaté texty, P9_TA(2020)0015).
(49) Oznámenie z 10. marca 2020, COM(2020)0094.


Prechodné ustanovenia s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (zmena nariadenia (EÚ) 2016/1628) ***I
PDF 176kWORD 47k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1628, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (COM(2020)0233 – C9-0161/2020 – 2020/0113(COD))
P9_TA-PROV(2020)0202

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0233),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0161/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júna 2020(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. júla 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1628, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19

P9_TC1-COD(2020)0113


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628(4) sa stanovujú požiadavky týkajúce sa emisných limitov plynných a pevných znečisťujúcich látok a postupov v oblasti typového schváľovania EÚ v prípade rôznych kategórií motorov necestných pojazdných strojov.

(2)  Dátumy uplatniteľné na nové limitné hodnoty emisií, označované v nariadení (EÚ) 2016/1628 ako „etapa V“, sa stanovujú s cieľom poskytnúť výrobcom jasné a komplexné informácie a primeraný čas na prechod do etapy V, pričom zároveň podstatne znižujú administratívnu záťaž pre schvaľovacie orgány.

(3)  Výskyt ochorenia COVID-19 spôsobil narušenie dodávateľského reťazca kritických súčastí a komponentov, čo viedlo k odkladu v prípade motorov a strojov vybavených uvedenými motormi, ktoré spĺňajú menej prísne limitné hodnoty emisií v porovnaní s limitnými hodnotami emisií etapy V a ktoré musia byť uvedené na trh pred dátumami stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/1628.

(4)  V dôsledku narušenia spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19 je veľmi pravdepodobné, že výrobcovia necestných pojazdných strojov, označovaní v nariadení (EÚ) 2016/1628 ako „výrobcovia pôvodného zariadenia“ alebo „OEM“, nebudú schopní zabezpečiť, aby v prípade motorov a strojov vybavených uvedenými motormi, ktoré využívajú prechodné obdobie podľa nariadenia (EÚ) 2016/1628, dodržali lehoty stanovené v uvedenom nariadení bez toho, aby títo výrobcovia utrpeli vážne hospodárske škody.

(5)  Vzhľadom na súčasné okolnosti a s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu, poskytnúť právnu istotu a zabrániť potenciálnemu narušeniu trhu je potrebné predĺžiť určité prechodné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/1628.

(6)  Vzhľadom na to, že predĺženie prechodných ústanovení nebude mať vplyv na životné prostredie, keďže príslušné prechodné motory už boli vyrobené, v spojení so skutočnosťou, že je ťažké predpovedať presné trvanie odkladu spôsobeného narušením v dôsledku ochorenia COVID-19, by predĺženie príslušných lehôt malo byť 12 mesiacov.

(7)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to predĺžiť určité prechodné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/1628, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(8)  Vzhľadom na naliehavosť výnimočných okolností spôsobených výskytom ochorenia COVID-19 sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(9)  Nariadenie (EÚ) č. 2016/1628 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)  So zreteľom na to, že prechodné obdobie stanovené v nariadení (EÚ) 2016/1628 pre určité podkategórie motorov má uplynúť 31. decembra 2020 a že výrobcovia pôvodného zariadenia museli vyrábať necestné pojazdné stroje vybavené s prechodnými motormi týchto podkategórií do 30. júna 2020, by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a malo by sa uplatňovať od 1. júla 2020. Takéto uplatňovanie je odôvodnené nepredvídateľným a náhlym výskytom ochorenia COVID-19 ako aj potrebou zabezpečiť právnu istotu a rovnaké zaobchádzanie s výrobcami pôvodného zariadenia bez ohľadu na to, či vyrábajú necestné pojazdné stroje pred alebo po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 58 nariadenia (EÚ) 2016/1628 sa mení takto:

1.  Odsek 5 sa mení takto:

a)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„V prípade motorov podkategórií kategórie NRE, pre ktoré je dátum uvedený v prílohe III týkajúci sa uvedenia motorov etapy V na trh 1. január 2020, členské štáty povolia predĺženie prechodného obdobia a 18-mesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku o ďalších 12 mesiacov pre výrobcov pôvodného zariadenia s celkovou ročnou produkciou menšou ako 100 jednotiek necestných pojazdných strojov vybavených spaľovacími motormi. Na účely výpočtu uvedenej celkovej ročnej produkcie sa všetci výrobcovia pôvodného zariadenia kontrolovaní rovnakou fyzickou alebo právnickou osobou považujú za jediného výrobcu pôvodného zariadenia.“;

"

b)  tretí pododsek sa nahrádza takto:"

„V prípade motorov podkategórií kategórie NRE, pre ktoré je dátum uvedený v prílohe III týkajúci sa uvedenia motorov etapy V na trh 1. január 2020, používaných v pojazdných žeriavoch, sa prechodné obdobie a 18-mesačná lehota uvedená v prvom pododseku predlžujú o 12 mesiacov.“;

"

c)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„V prípade motorov všetkých podkategórií, pre ktoré je dátum uvedený v prílohe III týkajúci sa uvedenia motorov etapy V na trh 1. január 2019, s výnimkou motorov uvedených v štvrtom pododseku, sa prechodné obdobie a 18-mesačná lehota uvedená v prvom pododseku predlžujú o 12 mesiacov.“

"

2.  V odseku 7 sa dopĺňa toto písmeno:"

„d) 36 mesiacov od uplatniteľného dátumu pre uvedenie motorov na trh uvedeného v prílohe III v prípade stanovenom v odseku 5 piatom pododseku.“

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverené v úradnom vestníku.
(2)Stanovisko z 11. júna 2020 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(3)Pozícia Európskeho parlamentu z 10. júla 2020.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53).


Vykonávanie klinického skúšania liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia spôsobeného koronavírusom, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, a dodávanie týchto liekov ***I
PDF 167kWORD 52k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní klinického skúšania liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia spôsobeného koronavírusom, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, a o dodávaní týchto liekov (COM(2020)0261 – C9-0185/2020 – 2020/0128(COD))
P9_TA-PROV(2020)0203

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0261),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 114 a 168 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0185/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 3. júla 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. júla 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/... o vykonávaní klinického skúšania liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia spôsobeného koronavírusom (COVID-19), ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, a o dodávaní týchto liekov

P9_TC1-COD(2020)0128


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Koronavírusové ochorenie (COVID-19) je infekčná choroba spôsobená novoobjaveným koronavírusom. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 30. januára 2020 výskyt tohto ochorenia za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu. WHO 11. marca 2020 označila COVID-19 za pandémiu.

(2)  Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES(2) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004(3) sa vyžaduje, aby k žiadostiam o povolenie na uvedenie lieku na trh v členskom štáte alebo v Únii bola priložená dokumentácia, ktorá obsahuje výsledky klinického skúšania vykonaného v súvislosti s daným liekom.

(3)  Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES(4) vyplýva, že pred začatím akéhokoľvek klinického skúšania musia zadávatelia požiadať príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má klinické skúšanie vykonať, o povolenie. Účelom tohto povolenia je chrániť práva, bezpečnosť a celkovú pohodu účastníkov klinického skúšania a zabezpečiť spoľahlivosť a hodnovernosť údajov získaných pri klinickom skúšaní.

(4)  Podľa smernice 2001/20/ES nie je vydaním povolenia na klinické skúšanie dotknuté uplatňovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(5) a 2009/41/ES(6).

(5)  V smernici 2001/18/ES sa stanovuje, že zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) do životného prostredia na akékoľvek iné účely ako umiestnenie na trh podlieha ohláseniu a písomnému súhlasu príslušného orgánu členského štátu, na území ktorého sa má uvoľnenie uskutočniť. Toto ohlásenie má zahŕňať posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade s prílohou II k smernici 2001/18/ES a technickú dokumentáciu s informáciami, ktoré sú špecifikované v prílohe III k uvedenej smernici.

(6)  Smernica 2009/41/ES stanovuje, že riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie spojené s používaním geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch sa majú posudzovať na individuálnom základe. Na tento účel sa v uvedenej smernici stanovuje, že používateľ posúdi riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré môže predstavovať konkrétny typ používania v uzavretých priestoroch, pričom použije aspoň prvky posúdenia a postup uvedené v prílohe III k uvedenej smernici.

(7)  Klinické skúšanie si vyžaduje vykonanie viacerých operácií, medzi ktoré patrí výroba, preprava a skladovanie skúšaných liekov, balenie a označovanie, podávanie liekov účastníkom klinického skúšania a následné monitorovanie týchto účastníkov a zneškodňovanie odpadu a nepoužitých skúšaných liekov. V prípadoch, keď skúšaný liek obsahuje GMO alebo z nich pozostáva, môžu tieto operácie patriť do rozsahu pôsobnosti smernice 2001/18/ES alebo smernice 2009/41/ES.

(8)  Zo skúseností vyplýva, že pri klinickom skúšaní skúšaných liekov, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené, je postup na dosiahnutie súladu s požiadavkami smerníc 2001/18/ES a 2009/41/ES, pokiaľ ide o posúdenie environmentálnych rizík a udelenie súhlasu príslušným orgánom členského štátu, zložitý a môže trvať veľmi dlho.

(9)  Zložitosť tohto postupu sa výrazne zvyšuje v prípade multicentrického klinického skúšania, ktoré sa vykonáva vo viacerých členských štátoch, keďže zadávatelia klinického skúšania musia súbežne predložiť niekoľko žiadostí o povolenie niekoľkým príslušným orgánom v rôznych členských štátoch. Vnútroštátne požiadavky a postupy týkajúce sa posúdenia environmentálnych rizík a písomného súhlasu príslušných orgánov so zámerným uvoľnením GMO podľa smernice 2001/18/ES sa navyše medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. Kým v niektorých členských štátoch stačí jednu žiadosť o povolenie týkajúcu sa vykonania klinického skúšania a aspektov GMO predložiť jednému príslušnému orgánu, v iných členských štátoch treba žiadosti súbežne predložiť rôznym príslušným orgánom. Okrem toho niektoré členské štáty uplatňujú smernicu 2001/18/ES, iné uplatňujú smernicu 2009/41/ES a sú aj také, ktoré uplatňujú buď smernicu 2009/41/ES alebo 2001/18/ES v závislosti od konkrétnych okolností klinického skúšania, takže nie je možné a priori určiť vnútroštátny postup, ktorý treba dodržať. Iné členské štáty uplatňujú súčasne obe smernice na rôzne operácie v rámci toho istého klinického skúšania. Pokusy o zefektívnenie procesu prostredníctvom neformálnej koordinácie medzi príslušnými orgánmi členských štátov boli neúspešné. Zároveň existujú rozdiely medzi vnútroštátnymi požiadavkami týkajúcimi sa obsahu technickej dokumentácie.

(10)  Je preto mimoriadne ťažké vykonávať multicentrické klinické skúšanie skúšaných liekov, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, do ktorých je zapojených viacero členských štátov.

(11)  Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila bezprecedentné ohrozenie verejného zdravia, ktoré si vyžiadalo životy tisícok ľudí, pričom postihlo najmä staršie osoby a osoby, ktoré už trpeli určitými zdravotnými problémami. Veľmi drastické opatrenia, ktoré museli členské štáty prijať na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, navyše spôsobili vážne narušenie národných hospodárstiev a Únie ako celku.

(12)  COVID-19 je komplexné ochorenie, ktoré ovplyvňuje viaceré fyziologické procesy. Potenciálne liečebné postupy a vakcíny sú v štádiu vývoja. Niektoré z vakcín, ktoré sa práve vyvíjajú, obsahujú oslabené vírusy alebo živé vektory, na ktoré sa môže vzťahovať definícia GMO.

(13)  V tejto situácii ohrozenia verejného zdravia je hlavným záujmom Únie, aby sa čo najskôr vyvinuli a v rámci Únie sprístupnili bezpečné a účinné lieky určené na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19.

(14)  V záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je sprístupnenie bezpečných a účinných liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, prijali Európska agentúra pre lieky (EMA) a sieť príslušných vnútroštátnych orgánov súbor opatrení na úrovni Únie, ktoré majú uľahčiť, podporiť a urýchliť vývoj liečebných postupov a vakcín a povolenie na ich uvedenie na trh.

(15)  Na získanie spoľahlivých klinických dôkazov potrebných na podporu žiadostí o povolenie na uvedenie na trh liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19 bude potrebné vykonať multicentrické klinické skúšanie zahŕňajúce viacero členských štátov.

(16)  Je mimoriadne dôležité, aby sa v rámci Únie uskutočnilo klinické skúšanie skúšaných liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, aby sa toto skúšanie mohlo začať čo najskôr a aby nedochádzalo k omeškaniam v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych postupov zavedených členskými štátmi pri vykonávaní smerníc 2001/18/ES a 2009/41/ES.

(17)  Hlavným cieľom právnych predpisov Únie týkajúcich sa liekov je ochrana verejného zdravia. Uvedený legislatívny rámec dopĺňajú pravidlá uvedené v smernici 2001/20/ES, ktorými sa stanovujú osobitné normy na ochranu účastníkov klinického skúšania. Cieľom smerníc 2001/18/ES a 2009/41/ES je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia prostredníctvom posúdenia rizík vyplývajúcich zo zámerného uvoľnenia GMO alebo z používania GMO v uzavretých priestoroch. V bezprecedentnej situácii ohrozenia verejného zdravia, ktorá vznikla v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, je nevyhnutné uprednostniť ochranu ľudského zdravia. Je preto potrebné počas trvania pandémie ochorenia COVID-19, alebo pokiaľ ochorenie COVID-19 predstavuje ohrozenie verejného zdravia, udeliť dočasnú výnimku z požiadaviek týkajúcich sa predchádzajúceho posúdenia environmentálnych rizík a súhlasu podľa smerníc 2001/18/ES a 2009/41/ES. Výnimka by mala byť obmedzená na klinické skúšanie skúšaných liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú. Počas obdobia, v ktorom sa uplatní táto dočasná výnimka, by posúdenie environmentálnych rizík a súhlas podľa smerníc 2001/18/ES a 2009/41/ES nemali byť podmienkou vykonania tohto klinického skúšania.

(18)  S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia by sa mal od priestorov, v ktorých dochádza ku genetickej modifikácii divých vírusov a k súvisiacim činnostiam, aj naďalej vyžadovať súlad so smernicou 2009/41/ES. Výroba liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, vrátane skúšaných liekov, by preto nemala byť vylúčená z dočasnej výnimky. Zadávatelia by navyše mali byť povinní zaviesť vhodné opatrenia na minimalizáciu negatívnych environmentálnych vplyvov, ktoré možno na základe dostupných poznatkov očakávať v dôsledku úmyselného alebo neúmyselného uvoľnenia skúšaných liekov do životného prostredia.

(19)  V prípade podávania žiadosti o povolenie na uvedenie na trh podľa smernice 2001/83/ES alebo nariadenia (ES) č. 726/2004 v súvislosti s liekmi určenými na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, pri ktorých by sa na klinické skúšanie vzťahovala výnimka stanovená v tomto nariadení, by preto žiadateľ nemal byť povinný doložiť písomný súhlas príslušného orgánu so zámerným uvoľnením GMO do životného prostredia na účely výskumu a vývoja, ako sa stanovuje v časti B smernice 2001/18/ES.

(20)  Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa liekov na humánne použitie. Ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 726/2004, environmentálne vplyvy liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, bude naďalej posudzovať EMA súbežne s hodnotením kvality, bezpečnosti a účinnosti príslušného lieku, pričom sa budú rešpektovať požiadavky na bezpečnosť životného prostredia stanovené v smernici 2001/18/ES.

(21)  Smernica 2001/20/ES sa uplatňuje aj naďalej a klinické skúšanie skúšaných liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, si naďalej vyžaduje písomné povolenie vydané príslušným orgánom v každom členskom štáte, v ktorom sa bude skúšanie vykonávať. Pri vykonávaní klinického skúšania je naďalej povinné dodržiavanie etických požiadaviek a správnej klinickej praxe, ako aj správnej výrobnej praxe pri výrobe alebo dovoze skúšaných liekov, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú.

(22)  Vo všeobecnosti platí, že žiadny liek nesmie byť uvedený na trh v Únii ani v členskom štáte, pokiaľ príslušné orgány nevydali povolenie na uvedenie na trh podľa smernice 2001/83/ES alebo nariadenia (ES) č. 726/2004. Napriek tomu sa v smernici 2001/83/ES a nariadení (ES) č. 726/2004 stanovujú výnimky z uvedenej požiadavky v situáciách, ktoré sa vyznačujú naliehavou potrebou podať liek na vyriešenie osobitných potrieb pacienta, či už ide o jeho použitie v nevyhnutných prípadoch alebo v reakcii na predpokladané alebo potvrdené rozšírenie patogénnych činiteľov, toxínov, chemických činiteľov alebo jadrového žiarenia, ktoré by mohli spôsobiť škodu. Konkrétne na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/83/ES sa členským štátom povoľuje na účely realizácie osobitných požiadaviek vyňať spod ustanovení uvedenej smernice lieky dodávané s dobrým úmyslom na základe nevyžiadaných objednávok, zhotovené v súlade so špecifikáciami oprávneného odborného zdravotníckeho pracovníka pre individuálneho pacienta, za ktorého je tento pracovník priamo osobne zodpovedný. Podľa článku 5 ods. 2 smernice 2001/83/ES členské štáty môžu tiež dočasne povoliť distribúciu lieku bez povolenia na základe predpokladaného alebo potvrdeného rozšírenia patogénnych činiteľov, toxínov, chemických činiteľov alebo jadrového žiarenia, ktoré by mohli spôsobiť škodu. Podľa článku 83 ods. 1 nariadenia (ES) č. 726/2004 môžu členské štáty sprístupniť liek na humánne použitie z nevyhnutných dôvodov skupinám pacientov s chronickým alebo závažným ochorením alebo s ochorením, ktoré sa pokladá za ohrozujúce život, a ktorých nie je možné uspokojivo liečiť povoleným liekom.

(23)  Niektoré členské štáty vyjadrili pochybnosti, pokiaľ ide o interakciu uvedenýchustanovení smernice 2001/83/ES a nariadenia (ES) č. 726/2004 s právnymi predpismi o GMO. Vzhľadom na naliehavú potrebu sprístupniť verejnosti vakcíny alebo liečebné postupy na ochorenie COVID-19 hneď, keď budú na tento účel pripravené, a s cieľom zabrániť oneskoreniam alebo neistote, pokiaľ ide o status týchto liekov v určitých členských štátoch, je vhodné objasniť, že ak členské štáty prijmú rozhodnutia podľa článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2001/83/ES alebo článku 83 ods. 1 nariadenia (ES) č. 726/2004 týkajúce sa liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, posúdenie environmentálnych rizík ani súhlas v súlade so smernicou 2001/18/ES alebo smernicou 2009/41/ES nie sú podmienkou.

(24)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanoviť dočasnú výnimku z právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO, ktorá má zabezpečiť, aby nedošlo k oneskoreniu klinického skúšania vykonávaného na území viacerých členských štátov v súvislosti so skúšanými liekmi určenými na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, a objasniť uplatňovanie článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2001/83/ES a článku 83 ods. 1 nariadenia (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o lieky určené na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Vzhľadom na dôležitosť zabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia vo všetkých politikách a v súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku by sa toto nariadenie malo obmedzovať na súčasnú mimoriadnu situáciu, ktorá zahŕňa bezprostredné ohrozenie ľudského zdravia, keď nie je možné dosiahnuť cieľ ochrany ľudského zdravia iným spôsobom, pričom neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(25)  Vzhľadom na túto naliehavosť sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii pripojeného k Zmluve o EÚ, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(26)  Vzhľadom na ciele tohto nariadenia, teda zabezpečiť, aby sa klinické skúšanie skúšaných liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, mohlo začať bezodkladne, a objasniť uplatňovanie článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2001/83/ES a článku 83 ods. 1 nariadenia (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o lieky určené na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „klinické skúšanie“ je klinický pokus vymedzený v článku 2 písm. a) smernice 2001/20/ES;

2.  „zadávateľ“ je sponzor vymedzený v článku 2 písm. e) smernice 2001/20/ES;

3.  „skúšaný liek“ je skúmaný liek vymedzený v článku 2 písm. d) smernice 2001/20/ES;

4.  „liek“ je liek vymedzený v článku 1 bode 2 smernice 2001/83/ES;

5.  „geneticky modifikovaný organizmus“ alebo „GMO“ je geneticky modifikovaný organizmus vymedzený v článku 2 bode 2 smernice 2001/18/ES.

Článok 2

1.  Všetky operácie súvisiace s vykonávaním klinického skúšania vrátane balenia a označovania, skladovania, prepravy, likvidácie, zneškodňovania, distribúcie, dodávania, podávania alebo používania skúšaných liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, s výnimkou výroby skúšaných liekov, si nevyžadujú predchádzajúce posúdenie environmentálnych rizík ani súhlas v súlade s článkami 6 až 11 smernice 2001/18/ES alebo článkami 4 až 13 smernice 2009/41/ES, ak sa tieto operácie týkajú vykonávania klinického skúšania povoleného v súlade so smernicou 2001/20/ES.

2.  Zadávatelia zavedú vhodné opatrenia na minimalizáciu predvídateľných negatívnych environmentálnych vplyvov úmyselného alebo neúmyselného uvoľnenia skúšaného lieku do životného prostredia.

3.  Odchylne od článku 6 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 726/2004 a druhej zarážky štvrtého odseku bodu 1.6 časti I prílohy I k smernici 2001/83/ES žiadateľ v prípade žiadostí o povolenie na uvedenie na trh liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, nie je povinný pripojiť odpis písomného súhlasu príslušného orgánu so zámerným uvoľnením GMO do životného prostredia na účely výskumu a vývoja v súlade s časťou B smernice 2001/18/ES.

Článok 3

1.  Články 6 až 11 a 13 až 24 smernice 2001/18/ES, ako aj články 4 až 13 smernice 2009/41/ES, sa neuplatňujú na operácie súvisiace s dodávaním a používaním liekov určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú GMO alebo z nich pozostávajú, vrátane balenia a označovania, skladovania, prepravy, likvidácie, zneškodňovania, distribúcie alebo podávania, s výnimkou výroby daných liekov, a to v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  ak členský štát vylúčil takéto lieky z ustanovení smernice 2001/83/ES v súlade s článkom 5 ods. 1 uvedenej smernice;

b)  ak členský štát dočasne povolil takéto lieky v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2001/83/ES alebo

c)  ak členský štát sprístupnil takéto lieky v súlade s článkom 83 ods. 1 nariadenia (ES) č. 726/2004.

2.  Ak je to možné, členské štáty zavedú vhodné opatrenia na minimalizáciu predvídateľných negatívnych environmentálnych vplyvov úmyselného alebo neúmyselného uvoľnenia lieku do životného prostredia.

Článok 4

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje, pokiaľ je ochorenie COVID-19 vyhlásené Svetovou zdravotníckou organizáciou za pandémiu, alebo pokiaľ sa uplatňuje vykonávací akt, ktorým Komisia uznáva situáciu ohrozenia verejného zdravia v dôsledku ochorenia COVID-19 v súlade s článkom 12 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ(7).

2.  Ak prestanú byť splnené podmienky pre uplatňovanie tohto nariadenia uvedené v odseku 1, Komisia na tento účel uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.  Klinické skúšanie v rozsahu pôsobnosti článku 2 tohto nariadenia, ktoré bolo povolené podľa smernice 2001/20/ES pred uverejnením oznámenia uvedeného v odseku 2 tohto článku, môže naďalej platne pokračovať a môže sa použiť na podporu žiadosti o povolenie na uvedenie na trh v prípade absencie posúdenia environmentálnych rizík alebo súhlasu v súlade s článkami 6 až 11 smernice 2001/18/ES alebo článkami 4 až 13 smernice 2009/41/ES.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1)Pozícia Európskeho parlamentu z 10. júla 2020.
(2)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Únie pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1).
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi (Ú. v. ES L 121, 1.5.2001, s. 34).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch (Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009, s. 75).
(7)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).


Komplexná politika Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – Akčný plán Komisie a ďalší nedávny vývoj
PDF 202kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – akčnom pláne Komisie a ďalšom nedávnom vývoji (2020/2686(RSP))
P9_TA-PROV(2020)0204B9-0207/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (C(2020)2800),

–  so zreteľom na balík Komisie proti praniu špinavých peňazí prijatý 24. júla 2019, ktorý pozostáva z politického oznámenia s názvom Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (COM(2019)0360), správy o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ (ďalej len „post mortem“) (COM(2019)0373), správy o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [ďalej len „správa o nadnárodnom posudzovaní rizík (SNRA)“] (COM(2019)0370) a sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD(2019)0650) a správy o vzájomnom prepojení vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) členských štátov v oblasti bankových účtov (COM(2019)0372),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AMLD4“)(1), a zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „AMLD5“)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z  20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV(4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva(5) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii(7) a správu Komisie o jej vykonávaní z 2. júna 2020 s názvom „Vymáhanie majetku a konfiškácia: zabezpečenie, aby sa trestná činnosť nevyplácala“ (COM(2020)0217),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2019 o strategických prioritách v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2020 o zlepšení finančných vyšetrovaní s cieľom bojovať proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 24. júla 2019 k oznámeniam pre dohliadané subjekty, ktoré sa týkajú rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci prudenciálneho dohľadu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 s názvom „Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej(13),

–  so zreteľom na plán Komisie s názvom Smerom k novej metodike posudzovania vysokorizikových tretích krajín zo strany EÚ v rámci smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2018 s názvom Metodika identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 (SWD(2018)0362),

–  so zreteľom na štyri delegované nariadenia prijaté Komisiou – (EÚ) 2016/1675(14), (EÚ) 2018/105(15), (EÚ) 2018/212(16) a (EÚ) 2018/1467(17) – ktorými sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí(20),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Komisie sa asi 1 % ročného HDP EÚ, teda 160 miliárd EUR, podieľa na podozrivých finančných činnostiach(21), ako sú pranie špinavých peňazí spojené s korupciou, obchodovanie so zbraňami a s ľuďmi, obchodovanie s drogami, daňové úniky a podvody, financovanie terorizmu a iné nezákonné činnosti, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ v ich každodennom živote;

B.  keďže podľa Europolu sa za obdobie rokov 2010 – 2014 na úrovni EÚ dočasne zhabalo alebo zaistilo 2,2 % odhadovaného výnosu z trestnej činnosti a skonfiškovalo iba 1,1 % zisku z trestnej činnosti, to znamená, že 98,9 % odhadovaného zisku z trestnej činnosti sa neskonfiškovalo a zostáva k dispozícii zločincom(22);

C.  keďže rámec Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bol posilnený prijatím AMLD4 v máji 2015 a AMLD5 v apríli 2018 a ich transpozíciou do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov do júna 2017 (AMLD4) a januára 2020 (AMLD5) a inými súvisiacimi právnymi predpismi a opatreniami; keďže AMLD3 sa v členských štátoch vždy riadne nevykonávala, Komisia však nezačala žiadne postupy v prípade nesplnenia povinnosti; keďže komisia začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti väčšine členských štátov za to, že riadne netransponovali AMLD4 do vnútroštátneho práva, a začala postupy proti veľkej väčšine členských štátov za neoznámenie opatrení na transpozíciu AMLD5 a neoznámenie čiastočných opatrení na transpozíciu AMLD5(23);

D.  keďže v marci 2019 Európsky parlament prijal ambiciózne uznesenie o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch, v ktorom sa dospelo k záveru, že je potrebné dôkladne prepracovať súčasné pravidlá EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí;

E.  keďže 7. mája 2020 Komisia prijala akčný plán(24) v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu postavený na šiestich pilieroch;

F.  keďže v ten istý deň bola uverejnená nová metodika identifikácie vysoko rizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorá sa nespolieha iba na externé zdroje informácií; keďže v krajinách, ktoré sa podľa tejto metodiky označujú za vysoko rizikové tretie krajiny, sa v súlade s povinnosťami stanovenými v AMLD4 a AMLD5 budú uplatňovať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

G.  keďže roztrieštené legislatívne, inštitucionálne a regulačné prostredie v celej EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vytvára ďalšie náklady a zaťaženie pre tých, ktorí poskytujú cezhraničné služby, podnecuje podniky k tomu, aby sa registrovali tam, kde sú pravidlá uvoľnenejšie, a umožňuje jednotlivcom, organizáciám a ich finančným sprostredkovateľom, aby vykonávali nezákonné činnosti, pri ktorých sa dohľad a presadzovanie považujú za slabšie a/alebo miernejšie; keďže súčasný legislatívny rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vedie k rôznym výkladom a postupom smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí v členských štátoch;

H.  keďže za niekoľko uplynulých rokov došlo k mnohým odhaleniam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, okrem iného vrátane prípadov uvedených v správe Komisie o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ, škandálu Cum Ex v súvislosti s dividendovou arbitrážou a odhalení vo veci Luanda Leaks; keďže sa pravidelne uverejňujú ďalšie odhalenia, ktoré sa často týkajú zneužívania finančných prostriedkov EÚ a prípadov korupcie v členských štátoch; keďže sa tým dokazuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej bojovala proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako stanovila to za svoju prioritu, ako aj aktualizovala svoj legislatívny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

I.  keďže úrad Európskej investičnej banky (EIB) pre vnútorný audit vykonal v roku 2019 audit vykonávania svojho rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, väčšinou od roku 2017, ktorý poukázal na značné nedostatky, ktoré sa čiastočne týkali neúplného prispôsobenia rámca; keďže EIB vypracovala plán na odstránenie všetkých zistených nedostatkov do júla 2020;

J.  keďže Jednotka pre zvláštne úlohy v oblasti finančných opatrení (FATF) v máji 2020 varovala(25), že nárast trestnej činnosti súvisiacej s ochorením COVID-19, ako sú podvody, počítačová kriminalita a nesprávne smerovanie a využívanie štátnych prostriedkov a medzinárodnej finančnej pomoci, vytvára nové zdroje príjmov pre nezákonných aktérov; keďže Europol takisto varoval pred spôsobmi, akými zločinci rýchlo využili príležitosti na využitie krízy, a to prispôsobením spôsobu svojho fungovania a rozvíjaním nových trestných činností, najmä prostredníctvom počítačovej kriminality, podvodov, falšovania a organizovanej majetkovej trestnej činnosti(26); keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vydal konkrétne odporúčania pre príslušné vnútroštátne orgány, aby spolupracovali s povinnými subjektmi s cieľom identifikovať a zmierniť konkrétne riziká v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyplývajúce zo šírenia ochorenia COVID-19 a prispôsobili svoje nástroje dohľadu(27);

K.  keďže medzi jurisdikcie, ktoré sú celosvetovo na prvých 10 priečkach v oblasti utajenia podľa ukazovateľa daňovej netransparentnosti siete pre daňovú spravodlivosť, sú dva členské štáty EÚ, ďalšie dva štáty sú v Európe a dve sú zámorské územia bývalého členského štátu EÚ; keďže boj proti praniu špinavých peňazí a korupcii sa preto musí začať v rámci EÚ;

L.  keďže podľa ukazovateľa daňovej netransparentnosti z roku 2020 sú krajiny patriace do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zodpovedné za 49 % všetkej daňovej netransparentnosti na svete;

M.  keďže nesprávna obchodná fakturácia sa využíva na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a/alebo clám, pranie výnosov z trestnej činnosti, obchádzanie menových kontrol a presun ziskov do zámoria; keďže chýbajúce príjmy v dôsledku nesprávnej obchodnej fakturácie zistené v obchode medzi 135 rozvojovými krajinami a 36 rozvinutými ekonomikami počas 10-ročného obdobia 2008 – 2017 predstavujú 8,7 bilióna USD(28);

Akčný plán EÚ a rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

1.  víta oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré vytvára priestor na ďalšie zlepšenia, najmä pri presadzovaní a vykonávaní existujúcich právnych predpisov; vyzýva Úniu, aby čo najskôr pokročila vo všetkých šiestich pilieroch tohto akčného plánu;

2.  víta zámer Komisie vydať jednotný súbor pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane prenesenia príslušných častí smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí do nariadenia s cieľom zabezpečiť harmonizovanejší súbor pravidiel na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; navrhuje, aby Komisia zvážila, aby sa nariadenie vzťahovalo na tieto oblasti: určenie skutočných vlastníkov; zoznam povinných subjektov a ich ohlasovacia povinnosť; požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na politicky exponované osoby; ustanovenia o registroch skutočného vlastníctva a centralizovaných mechanizmoch platobných účtov a bankových účtov; rámec spolupráce medzi príslušnými orgánmi a finančnými spravodajskými jednotkami (FIU); normy pre dohľad nad finančnými aj nefinančnými povinnými subjektmi a ochrana jednotlivcov, ktorí ohlásia podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu; je presvedčený, že bude možno potrebné prijať ďalšie technické normy, ale v nariadení by sa mali riešiť základné harmonizačné opatrenia, aby sa zabezpečila náležitá úloha Európskeho parlamentu a Rady ako spoluzákonodarcov v tejto vysoko citlivej oblasti;

3.  víta zámer Komisie predstaviť v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov novú inštitucionálnu štruktúru EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu postavenú na orgáne dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ a koordinačnom a podpornom mechanizme EÚ pre FIU; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie koordinačného a podporného mechanizmu EÚ vo forme FIU EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že povinnosti orgánu dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa týkajú finančných a nefinančných povinných subjektov s priamymi právomocami v oblasti dohľadu nad určitými povinnými subjektmi v závislosti od ich veľkosti alebo rizika, ktoré predstavujú, ako aj dohľadu nad uplatňovaním pravidiel EÚ zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu; požaduje jasné rozdelenie príslušných právomocí orgánov dohľadu EÚ a vnútroštátnych orgánov dohľadu, ako aj objasnenie podmienok priameho dohľadu zo strany orgánu dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ na základe posúdenia rizika, ako aj vtedy, keď sa konanie alebo opatrenia vnútroštátnych orgánov dohľadu považujú za neprimerané a/alebo nedostatočné; vyzýva, aby mal orgánu dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ a FIU EÚ rozpočtovú a funkčnú nezávislosť;

4.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila jednotný súbor pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na účely rozšírenia pôsobnosti povinných subjektov, najmä s cieľom integrovať nové a rušivé trhové sektory, ako aj technologickú inováciu a vývoj v oblasti medzinárodných noriem a zabezpečiť, aby poskytovanie služieb bolo pokryté rovnakým spôsobom ako dodávanie tovaru; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala rizikami kryptoaktív tým, že bude všeobecne presadzovať zásadu „poznaj svojho klienta“ pri súčasnom rešpektovaní zásad nevyhnutnosti a proporcionality; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nefinančné povinné subjekty podliehajú podobnému dohľadu ako finančné subjekty prostredníctvom nezávislého subjektu verejného sektora na vnútroštátnej úrovni, a aby zabezpečila primeranú úroveň informovanosti, odbornej prípravy, dodržiavania predpisov a sankcionovania v prípade pochybenia týchto nezávislých vnútroštátnych orgánov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vykonávanie ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nebude viesť k tomu, aby vnútroštátne právne predpisy ukladali nadmerné prekážky činnosti organizácií občianskej spoločnosti;

5.  pripomína svoju pozíciu, pokiaľ ide o potrebu vzájomne prepojených a kvalitných registrov skutočných vlastníkov v Únii pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany údajov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala zníženie prahu na identifikáciu skutočného vlastníka a zohľadnila pri tom postupy v Spojených štátoch, a aby navrhla vytvorenie verejne prístupných registrov pre skutočných vlastníkov trustov a podobných subjektov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na odstránenie existujúcich medzier, ktoré spoločnostiam umožňujú skryť svojich konečných skutočných vlastníkov za splnomocnencami, a aby takisto spoločnostiam umožnila požiadať o ukončenie obchodného vzťahu v prípade, že nemožno identifikovať skutočného vlastníka; vyzýva Komisiu, aby riešila nevyhnutnosť a proporcionalitu harmonizácie informácií v registroch pozemkov a nehnuteľností a snažila sa o prepojenie týchto registrov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby pripojila k tejto správe legislatívny návrh;

6.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala nedostatkom dostatočných a presných údajov vo vnútroštátnych registroch, ktoré možno použiť na identifikáciu konečných skutočných vlastníkov, najmä v situáciách, keď sa používa sieť schránkových spoločností; žiada, aby sa posilnili normy transparentnosti týkajúce sa skutočného vlastníctva na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa zabezpečilo, že poskytujú overovacie mechanizmy týkajúce sa presnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj dohľad nad transpozíciou ustanovení týkajúcich sa zriadenia registrov skutočného vlastníctva v členských štátoch s cieľom zabezpečiť ich riadne fungovanie a zabezpečiť prístup verejnosti k vysokokvalitným údajom;

7.  víta plán na zabezpečenie prepojenia mechanizmov centralizovaných platieb a bankových účtov v celej EÚ s cieľom uľahčiť rýchlejší prístup k finančným informáciám pre orgány presadzovania práva a FIU v rôznych fázach vyšetrovania a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v plnom súlade s platnými pravidlami ochrany údajov;

8.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala pravidlá týkajúce sa množstva informácií, ktoré sa majú zozbierať počas zakladania právnických osôb a vytvárania iných právnických osôb, trustov a podobných právnych subjektov, a aby navrhla podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri otváraní finančných účtov vrátane bankových účtov;

9.  vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizovanejší súbor účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií na úrovni EÚ za nedodržiavanie predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

Vykonávanie smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí

10.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že sa nezačali žiadne postupy v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu nesprávneho vykonávania smernice AMLD3, a vyzýva Komisiu, aby začala takéto postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ak sú odôvodnené; vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním AMLD4 veľkým počtom členských štátov; víta preto prístup Komisie týkajúci sa nulovej tolerancie a začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom na základe zistení jej kontrol úplnosti; je hlboko znepokojený, že mnohé členské štáty nesplnili termín transpozície AMLD5 do 10. januára 2020 ani príslušné lehoty do 10. januára 2020 pre registre vlastníckych práv pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby a do 10. marca 2020 pre trusty a podobné právne štruktúry; víta preto skutočnosť, že Komisia už začala viacero postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a ďalej vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala ďalšie postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom na základe zistení jej kontrol úplnosti;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že kontroly správnosti AMLD4 nemohla vykonať sama Komisia z dôvodu nedostatočnej kapacity a že ich ukončenie trvá niekoľko rokov po nadobudnutí účinnosti smernice, čím sa ďalej odďaľuje riadne vykonávanie povinností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila dôkladné kontroly správnosti a v prípade potreby začala ďalšie postupy v prípade nesplnenia povinnosti; nalieha na tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby okamžite a správne transponovali a vykonávali AMLD4 a AMLD5; je znepokojený všeobecným nedostatkom presadzovania v prípadoch korupcie a prania špinavých peňazí na vysokej úrovni v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby veľmi pozorne sledovala vývoj a podnikla v tejto súvislosti dôraznejšie a rozhodnejšie kroky;

12.  víta zahrnutie odporúčaní v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny pre určité členské štáty, ktoré Rada prijala v rámci cyklu európskeho semestra; naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila najmä to, či majú vnútroštátne FIU k dispozícii dostatočné zdroje na účinné riešenie rizík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

Zoznam EÚ týkajúci sa vysokorizikových tretích krajín

13.  vyzýva Komisiu, aby ďalej posúdila možné vytvorenie „šedého zoznamu“ potenciálne vysokorizikových tretích krajín rovnakým spôsobom ako súčasný prístup EÚ pri zaraďovaní na zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri 12-mesačnej dĺžke procesu vedúceho ku konečnému posúdeniu pri identifikácii tretích krajín so strategickými nedostatkami existuje riziko zbytočných prieťahov v prípade účinných opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; víta skutočnosť, že Komisia sa nespolieha výlučne na postup zaraďovania do zoznamu FATF a je ochotná použiť posilnené kritériá stanovené v AMLD5, najmä pokiaľ ide o transparentnosť skutočného vlastníctva, s cieľom vykonávať nezávislé posudzovanie tretích krajín, ktoré by malo byť bez geopolitického zasahovania;

14.  spochybňuje prístup, ktorý zaujala Komisia vo svojom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom „Metodika identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849“, v ktorom sa vymedzujú krajiny, ktoré predstavujú „značnú úroveň hrozby“, dvoma kritériami, ktoré musia obe byť splnené; odporúča, aby krajiny, ktoré predstavujú „významnú hrozbu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu“, boli štandardne okamžite zaradené do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií bez akýchkoľvek ďalších dodatočných podmienok a aby boli zo zoznamu vyradené až po úplnom splnení potrebných záväzkov;

15.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejne transparentný postup s jasnými a konkrétnymi kritériami pre krajiny, ktoré sa zaviazali podstúpiť reformy, aby predišli zaradeniu na zoznam; vyzýva ďalej Komisiu, aby zverejnila svoje posúdenia hodnotených krajín zo zoznamu s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu takým spôsobom, aby sa posudzovanie nemohlo zneužívať;

16.  vyzýva Komisiu, aby prijala protiopatrenia proti tretím krajinám, ktoré nespolupracujú pri európskych vyšetrovaniach v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, vrátane tých, ktoré sú spojené s atentátom na investigatívnu novinárku Daphne Caruanu Galiziovú;

Súčasný dohľad EÚ

17.  zdôrazňuje, že súčasný rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je poznačený nedostatkami v presadzovaní pravidiel EÚ v spojení s nedostatočným účinným dohľadom; podporuje už prijaté rozšírenie právomocí EBA, ale opakovane zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie v súvislosti so schopnosťou EBA vykonávať nezávislé posudzovanie z dôvodu jeho štruktúry riadenia;

18.  požaduje, aby bol subjektom usadeným v daňových rajoch zamietnutý prístup k finančným prostriedkom EÚ, a to vrátane pomoci poskytnutej v reakcii na hospodárske a sociálne dôsledky epidémie COVID-19;

19.  vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, ako aj ECB, aby pri vykonávaní procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) brali do úvahy riziká finančnej trestnej činnosti, keďže už sú na to oprávnené v súlade s existujúcim legislatívnym rámcom; vyzýva, aby ECB bola oprávnená odobrať licencie všetkým bankám pôsobiacim v eurozóne, ktoré porušujú povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nezávisle od posúdenia vnútroštátnych orgánov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

20.  vyzýva EBA, aby uskutočnil vyšetrovanie v súvislosti s odhaleniami vo veci Luanda Leaks, najmä s cieľom posúdiť, či došlo k porušeniu vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ, a aby posúdil kroky, ktoré prijali orgány finančného dohľadu; vyzýva EBA, aby vypracoval vhodné odporúčania pre reformu a opatrenia zainteresovaných príslušných orgánov; vyzýva ostatné príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni, aby začali vyšetrovanie alebo pokračovali vo vyšetrovaniach odhalení vo veci Luanda Leaks a stíhali zainteresované strany, o ktorých sa zistí, že porušujú pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

21.  zdôrazňuje úlohu medzinárodnej investigatívnej žurnalistiky a oznamovateľov korupcie, ktorí odhaľujú možné trestné činy korupcie, prania špinavých peňazí a všeobecných pochybení politicky exponovaných osôb, ako aj úlohu, ktorú zohrávajú finanční a nefinanční sprostredkovatelia pri prenikaní prípadných nezákonne získaných finančných prostriedkov do finančného systému EÚ bez riadnych kontrol;

22.  so znepokojením konštatuje, že Luanda Leaks, ako aj ďalšie minulé škandály, ako sú Cum Ex, Panama Papers, Lux Leaks a Paradise Papers, opakovane otriasli dôverou občanov v naše finančné a daňové systémy; pripomína, že je veľmi dôležité obnoviť dôveru verejnosti a zabezpečiť spravodlivé a transparentné daňové systémy a daňovú spravodlivosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí vážne riešiť svoje vlastné vnútorné problémy, najmä pokiaľ ide o jej nízke dane a daňové raje;

23.  berie na vedomie skutočnosť, že EBA a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) uskutočnili osobitné vyšetrovania v súvislosti so systémami dividendovej arbitráže; berie na vedomie výsledky vyšetrovania medzi zamestnancami EBA a jeho akčného plánu na roky 2020 – 2011 pozostávajúceho z 10 bodov s cieľom zlepšiť budúci rámec prudenciálnych požiadaviek a požiadaviek v oblasti prania špinavých peňazí, ktoré sa vzťahujú na tieto systémy; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že vyšetrovanie EBA trvalo viac ako 18 mesiacov, aby sa dospelo k záveru, že je potrebné začať formálne vyšetrovanie; vyzýva ESMA, aby vykonal dôkladné vyšetrovanie a čo najskôr predložil ambiciózne odporúčania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušné orgány v členských štátoch nevykonali viditeľné kroky na vyšetrovanie a stíhanie subjektov a osôb zodpovedných za tieto nezákonné postupy dividendovej arbitráže, ako aj nad nedostatočnou spoluprácou medzi orgánmi;

Spolupráca medzi členskými štátmi

24.  poukazuje na potrebu lepšej spolupráce medzi správnymi, súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva v EÚ; víta skutočnosť, že Komisia reagovala na opakovanú žiadosť Európskeho parlamentu o posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o vytvorenie koordinačného a podporného mechanizmu pre FIU členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vytvorenie FIU EÚ považovala za príležitosť na podporu identifikácie podozrivých transakcií cezhraničného charakteru a na vykonanie spoločnej analýzy cezhraničnej spolupráce; navrhuje, aby bol tento mechanizmus oprávnený navrhovať spoločné vykonávacie opatrenia alebo normy pre spoluprácu medzi FIU a podporovať odbornú prípravu, budovanie kapacít a výmenu skúseností pre FIU; zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť tomuto mechanizmu prístup k relevantným informáciám v rôznych členských štátoch a dať mu právomoc fungovať v cezhraničných prípadoch;

25.  vyzýva na prijatie ďalších iniciatív, ktoré by mohli presadzovať konanie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, napr. rozšírenie právomocí Európskej prokuratúry (EPPO) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a posilnenie existujúcich agentúr, ako je Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Eurojust; berie na vedomie úmysel Komisie predložiť návrh na posilnenie mandátu Europolu, ako sa uvádza v jeho upravenom pracovnom programe, a pripomína, že posilnený mandát by mal ísť ruka v ruke s primeranou parlamentnou kontrolou; je presvedčený, že prioritou by malo byť posilnenie kapacity Europolu požadovať začatie cezhraničných vyšetrovaní, najmä v prípadoch závažných útokov na oznamovateľov korupcie a investigatívnych novinárov, ktorí zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní korupcie, podvodov, zlého hospodárenia a iného protiprávneho konania vo verejnom a v súkromnom sektore;

26.  víta zriadenie Európskeho centra finančnej a hospodárskej trestnej činnosti Europolu, ktoré zlepší prevádzkovú podporu poskytovanú členským štátom a orgánom EÚ v oblasti finančnej a hospodárskej trestnej činnosti a podporí systematické využívanie finančných vyšetrovaní;

27.  vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh na európsky rámec pre cezhraničné daňové vyšetrovania a iné cezhraničné finančné trestné činy;

28.  vyzýva v tejto súvislosti členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry, a domnieva sa, že všetky členské štáty, ktoré ešte neoznámili svoj zámer pridať sa k Európskej prokuratúre, by tak mali urobiť; žiada o pridelenie realistických finančných a ľudských zdrojov, ako aj o to, aby členské štáty vymenovali delegovaných prokurátorov na plný úväzok, aby to zodpovedalo očakávanej vysokej pracovnej záťaži EPPO;

29.  poznamenáva, že navrhované rozpočtové a ľudské zdroje nepostačujú na úplnú podporu vyšetrovaniam súvisiacim s oblasťou boja proti praniu špinavých peňazí a existujúcich koordinačných mechanizmov, ako je operačná sieť na boj proti praniu špinavých peňazí (Anti-Money Laundering Operational Network – AMON) a výmenná platforma FIU.net;

Ostatné súvisiace aspekty

30.  zdôrazňuje potenciál riadnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom vrátane možných verejno-súkromných partnerstiev v rámci zhromažďovania finančných informácií na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa musia v budúcnosti lepšie využívať, napr. platformy na výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva, FIU a súkromným sektorom; povzbudzuje všetky príslušné zainteresované strany, aby sa zapojili, najmä výmenou súčasných dobre fungujúcich postupov počas verejných konzultácií; zastáva názor, že pri takejto spolupráci by sa mali prísne dodržiavať obmedzenia v rámci platných pravidiel ochrany údajov a základných práv; vyzýva Komisiu, aby navrhla jasný právny rámec na zriadenie tripartitných platforiem, čím sa regulujú povinnosti a profily účastníkov a zabezpečí sa dodržiavanie rovnakého súboru pravidiel výmeny informácií, ochrany súkromia a osobných údajov, bezpečnosti údajov, práv podozrivých a iných základných práv; zastáva názor, že včasná a úplná spätná väzba o účinnosti správ o podozrení z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a následných opatrení je zásadná na ich zefektívnenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

31.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu členským štátom, aby čo najskôr postupne ukončili všetky existujúce systémy občianstva na základe investícií (CBI) alebo pobytu na základe investícií (RBI), najmä v prípade nedostatočného overenia a nedostatočnej transparentnosti, aby sa minimalizovala často spájaná hrozba prania špinavých peňazí, oslabovanie vzájomnej dôvery a integrity schengenského priestoru, ako aj ďalšie politické, hospodárske a bezpečnostné riziká pre EÚ a jej členské štáty; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr informovala o opatreniach, ktoré plánuje prijať v súvislosti so systémami občianstva a pobytu na základe investícií, ako aj o všetkých záveroch svojej expertnej skupiny vytvorenej na tento účel; vyzýva Komisiu, aby ďalej posúdila, či sú splnené predpoklady na začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom za porušenie článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

32.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala presadzovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu(29) členskými štátmi s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a riadne transponovať a vykonávať smernicu 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala existujúce údaje o zhabanom a skonfiškovanom majetku; vyzýva Komisiu, aby do nadchádzajúcich legislatívnych návrhov zahrnula ustanovenia na uľahčenie administratívneho zaistenia pre FIU a právny rámec, na základe ktorého by boli finančné inštitúcie povinné sledovať a hladko vybavovať žiadosti o stiahnutie z trhu, ako aj ustanovenia, ktoré v tejto súvislosti umožnia rýchlu cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi; je znepokojený tým, že celkové výsledky, pokiaľ ide o zhabaný majetok, nie sú uspokojivé a že miera konfiškácie v EÚ zostáva veľmi nízka; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť pravidlám používania skonfiškovaného majetku na účely verejného záujmu alebo na sociálne účely a aby sa usilovala o zabezpečenie vrátenia skonfiškovaného majetku obetiam v krajinách mimo EÚ;

33.  víta možnosť, ktorú uviedla Komisia, poveriť dozorný orgán EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu určitými právomocami na monitorovanie a podporu vykonávania zaistenia majetku v rámci reštriktívnych opatrení (sankcií) EÚ vo všetkých členských štátoch;

34.  víta prijatie smernice (EÚ) 2018/1673, ktorou sa zavádzajú nové ustanovenia trestného práva a uľahčuje efektívnejšia a rýchlejšia cezhraničná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a súvisiacemu financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; požaduje ďalšiu analýzu potreby harmonizácie existujúcich pravidiel vrátane vymedzenia niektorých predikatívnych trestných činov prania špinavých peňazí, ako sú daňové trestné činy;

35.  víta prijatie smernice (EÚ) 2019/1153 a očakáva posúdenie Komisie, pokiaľ ide o potrebu a proporcionalitu rozšírenia vymedzenia finančných informácií na všetky typy informácií alebo údajov, ktoré vlastnia verejné orgány alebo povinné subjekty a ktoré sú dostupné FIU, ako aj príležitosti a výzvy týkajúce sa rozšírenia výmeny finančných informácií alebo finančnej analýzy medzi FIU v rámci Únie tak, aby sa vzťahovala na výmeny týkajúce sa závažných trestných činov iných ako terorizmus alebo organizovaná trestná činnosť spojená s terorizmom;

36.  je znepokojený skutočnosťou, že pandémia ochorenia COVID-19 môže ovplyvniť schopnosť vlád a aktérov zo súkromného sektora vykonávať normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s EBA viedla konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom posúdiť konkrétne riziká a ťažkosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyplývajúce zo šírenia ochorenia COVID-19, a na tomto základe vypracovala konkrétne usmernenia pre lepšiu odolnosť a presadzovanie;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ vystupovala na globálnej úrovni rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu jednotne, a to najmä tým, že umožnia Komisii zastupovať EÚ v FATF v súlade s ustanoveniami zmluvy, ako je to aj v prípade iných oblastí politiky;

38.  žiada od orgánov na úrovni EÚ, ako je Európsky výbor pre ochranu údajov, jasnejšie usmernenia k ochrane osobných údajov a súkromia a dodržiavanie rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä pokiaľ ide o povinnosti náležitej starostlivosti a uchovávanie údajov, keďže vnútroštátne orgány na ochranu údajov zaujali v minulosti v rôznych členských štátoch rozdielne prístupy;

39.  požaduje, aby sa príslušnému oddeleniu generálneho riaditeľstva Komisie pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov pridelilo viac ľudských a finančných zdrojov, a víta skutočnosť, že pre EBA sa vyčlenili ďalšie zdroje;

40.  vyzýva členské štáty, aby úplne a transparentne vyšetrili všetky ohlásené prípady prania špinavých peňazí a súvisiace trestné činy, ako sú vraždy a násilie páchané na oznamovateľoch korupcie a novinároch; opakovane zdôrazňuje svoje stanovisko k vytvoreniu ceny Daphne Caruany Galiziovej, ktorú by udeľoval Európsky parlament; vyzýva maltské orgány, aby využili všetky dostupné zdroje na identifikáciu podnecovateľov atentátu na Daphne Caruanu Galiziovú a aby ďalej vyšetrovali tých, proti ktorým stále existujú závažné obvinenia z prania špinavých peňazí, pretože jej správy boli potvrdené odhaleniami vo veci Panama Papers; vyzýva ďalej maltské orgány, aby vykonávali vyšetrovania finančných sprostredkovateľov spojených so spoločnosťou Mossack Fonseca, ktorí stále pôsobia na Malte, a je znepokojený neúčinnou samoreguláciou účtovníckej profesie; žiada o vydanie bývalého vlastníka a predsedu banky Pilatus Bank na Maltu po tom, ako ministerstvo spravodlivosti USA zrušilo proti nemu obvinenia v dôsledku procesných problémov, a naliehavo žiada maltské orgány, aby obžalovali bankára na základe obvinení z prania špinavých peňazí a iných finančných trestných činov;

41.  je hlboko znepokojený nedostatkom účinného dohľadu, ktorý sa zistil pri hodnotení výkonnosti dánskych a estónskych orgánov dohľadu v súvislosti so škandálom v prípade Danske Bank; je znepokojený aj nedávnym škandálom Wirecard, ako aj úlohou, ktorú zohral nemecký úrad pre finančný dohľad BaFin a potenciálnymi nedostatkami; poznamenáva, že v tomto prípade opäť zlyhala samoregulácia v účtovníckej profesii; konštatuje, že klasifikácia tejto spoločnosti FinTech ako technologickej spoločnosti a nie ako poskytovateľa platobných služieb zohrala ústrednú úlohu v zlyhaní regulácie; vyzýva Komisiu, aby tento problém urýchlene riešila tým, že zabezpečí správnu klasifikáciu platobných spoločností; žiada EÚ a príslušné vnútroštátne orgány, aby začali vyšetrovanie, pokiaľ ide o chýbajúcich 1,9 miliardy EUR, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako zlepšiť fungovanie sektora účtovníctva, a to aj prostredníctvom spoločných auditov;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(2) Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43.
(3) Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 122.
(5) Ú. v. EÚ L 284, 2.11.2018, s. 22.
(6) Ú. v. EÚ L 284, 2.11.2018, s. 6.
(7) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39.
(8) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.
(10) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 111.
(11) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 29.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2019)0328.
(13) Prijaté texty, P9_TA(2019)0103.
(14) Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ L 19, 24.1.2018, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2018, s. 4.
(17) Ú. v. EÚ L 246, 2.10.2018, s. 1.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2019)0216.
(19) Prijaté texty, P8_TA (2019)0240.
(20) Prijaté texty, P9_TA(2019)0022.
(21) Politico, „Dirty money failures signal policy headaches for new Commission“, 24. júla 2019.
(22) Europol, „Does crime still pay? – Criminal Asset Recovery in the EU – Survey of Statistical Information 2010-2014“, 1. februára 2016.
(23) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, „Piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD5) – stav transpozície“, 2. júna 2020.
(24) Oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (C(2020)2800).
(25) Jednotka pre zvláštne úlohy v oblasti finančných opatrení, „COVID-19-related Money Laundering and Terrorist Financing – Risks and Policy Responses“, máj 2020.
(26) Europol, „Pandemic profiteering: how criminals exploit the COVID-19 crisis“, 27. marca 2020.
(27) Európsky orgán pre bankovníctvo, „EBA statement on actions to mitigate financial crime risks in the COVID-19 pandemic“, 31. marca 2020.
(28) Global Financial Integrity, „Nezákonné finančné toky spojené s obchodom v 135 rozvojových krajinách: 2008 – 2017“, 3. marca 2020.
(29) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1.


Stratégia EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19
PDF 171kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19 (2020/2691(RSP))
P9_TA-PROV(2020)0205

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 168,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 35,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(1),

–  so zreteľom na manifest Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19(2),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pandémia COVID-19 preukázala vzájomnú previazanosť medzi ľudským zdravím, zdravím našej planéty a našimi zraniteľnými miestami; keďže výskyt zoonotických ochorení prenášaných zo zvierat na človeka sa zhoršuje antropogénnou zmenou klímy, ničením biodiverzity a zhoršovaním stavu životného prostredia;

B.  keďže v manifeste WHO pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19 sa uvádza šesť návodov na zdravé a ekologické oživenie:

   a) ochrana a zachovanie zdroja ľudského zdravia: prírody;
   b) investovanie do základných služieb, od vody a hygieny po čistú energiu v zariadeniach zdravotnej starostlivosti;
   c) zabezpečenie rýchlej a zdravej transformácie energetiky;
   d) podpora zdravých a udržateľných potravinových systémov;
   e) budovanie zdravých a obývateľných miest;
   f) ukončenie používania peňazí daňovníkov na financovanie znečistenia;

C.  keďže toto uznesenie sa zameriava na užší rozsah pôsobnosti politík v oblasti verejného zdravia podľa článkov 168 a 114 ZFEÚ;

D.  keďže pandémia COVID-19 zdôraznila to, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na riešenie núdzových zdravotných situácií, ako je rozšírenie novej infekčnej choroby, ktorá zo svojej podstaty nepozná hranice;

E.  keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia;

F.  keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každá osoba má bez akejkoľvek diskriminácie právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti; keďže všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť je jedným z cieľov udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali splniť do roku 2030;

G.  keďže v článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“, a keďže Súdny dvor Európskej únie pri mnohých príležitostiach rozhodol, že EÚ môže plniť ciele v oblasti verejného zdravia prostredníctvom opatrení vnútorného trhu;

H.  keďže podľa článku 168 ZFEÚ sú členské štáty zodpovedné za vymedzenie svojej politiky v oblasti zdravia, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti vrátane riadenia zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti a za prideľovanie zdrojov, ktoré im boli pridelené;

I.  keďže Európska únia má ešte priestor na to, aby lepšie plnila ciele politiky v oblasti verejného zdravia v súlade s existujúcimi parametrami zmlúv; keďže ustanovenia zmlúv týkajúce sa verejného zdravia sa stále nedostatočne využívajú z hľadiska záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť(3);

J.  keďže systémy verejného zdravotníctva sú pod veľkým tlakom, aby zabezpečili primeranú starostlivosť pre všetkých pacientov; keďže žiadne opatrenie na zníženie verejného deficitu by nemalo viesť k nedostatočnému financovaniu systému zdravotnej starostlivosti ani k utrpeniu pacientov;

K.  keďže sa uznáva, že prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a lepšia koordinácia a podpora najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu priniesť značné prínosy v oblasti verejného zdravia(4);

L.  keďže v dôsledku súčasných demografických trendov, prístupu k liečbe pre všetkých, vysokého výskytu chronických ochorení, elektronického zdravotníctva/digitalizácie a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti sa začal klásť väčší dôraz na politiku Európskej únie v oblasti verejného zdravia;

M.  keďže v oznámení Komisie z 20. októbra 2010 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567) sa zdôrazňuje, že v celej EÚ možno pozorovať prepojenie medzi sociálnym postavením a zdravotnou situáciou; keďže Svetová zdravotnícka organizácia vymedzuje toto prepojenie ako súvislosť medzi sociálno-ekonomickými nerovnosťami a nerovnosťami v oblasti zdravotníctva a prístupu k zdravotnej starostlivosti, keďže príčinou nerovností v oblasti zdravia sú sociálne rozdiely, pokiaľ ide o životné podmienky a modely sociálneho správania, ktoré súvisia s pohlavím, rasou, vzdelávacími štandardmi, zamestnaním, príjmom a s nerovnakým prístupom k lekárskej pomoci, prevencii chorôb a službám zameraným na podporu zdravia;

N.  keďže EÚ v súčasnosti reguluje produkty, ktoré majú vplyv na zdravie a zdravotné výsledky, vrátane tabaku, alkoholu, potravín a chemických látok, ako aj liekov a zdravotníckych pomôcok;

O.  keďže antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje vážne globálne riziko pre zdravie ľudí a zvierat;

P.  keďže existuje regulácia a politika EÚ v oblasti klinického skúšania a koordinácie systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti(5) a keďže prebiehajú diskusie o návrhu nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií;

Q.  keďže výskum v oblasti zdravia sa financuje prostredníctvom programu Horizont 2020 a budúceho rámcového programu Horizont Európa, programu EÚ v oblasti zdravia a nadchádzajúceho programu EU4Health, ako aj prostredníctvom ďalších fondov EÚ; keďže program EU4Health s navrhovaným rozpočtom 9,4 miliardy EUR je jasným dôkazom toho, že EÚ zohráva v politike verejného zdravia čoraz väčšiu úlohu;

R.  keďže Európska agentúra pre lieky, Európska chemická agentúra, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú všetko európske agentúry s významnými funkciami v oblasti verejného zdravia;

S.  keďže aktuálna kríza v oblasti zdravia ukázala hranice existujúcej infraštruktúry v oblasti reakcie na núdzovú situáciu vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

T.  keďže pracovníci v oblasti zdravotníctva a starostlivosti boli vystavení neprijateľne vysokému riziku a v niektorých prípadoch boli nútení prijímať rozhodnutia o tom, komu sa môže a nemôže poskytnúť intenzívna zdravotná starostlivosť; keďže mnohí kľúčoví pracovníci, cezhraniční pracovníci a sezónni pracovníci a pracovníci v odvetviach, ako sú bitúnky a výroba potravín, sú v mimoriadne zraniteľnej situácii;

U.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe, pričom zvýraznila niektoré už existujúce problémy a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

V.  keďže COVID-19 neúmerne zasiahol zraniteľné obyvateľstvo, etnické menšiny, obyvateľov domovov opatrovateľských služieb, rezidenčné služby pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím;

W.  keďže počas zdravotnej krízy bol negatívne ovplyvnený prístup k službám súvisiacim so sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami, pričom ženy, deti a LGBT+ osoby boli vystavené vyššiemu riziku násilia a diskriminácie;

X.  keďže mnohé z dlhodobých zdravotných účinkov ochorenia COVID-19 vrátane jeho účinkov na duševné zdravie ešte nie sú známe;

Y.  keďže zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej šírenie v celej Európe odhalili rozdiely v kapacitách systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a ukázali, že v prípade výskytu nečakanej zdravotnej hrozby môže nastať situácia, keď niektoré členské štáty budú odkázané na svoje susedné krajiny, ktoré majú dostatočne odolné systémy;

Z.  keďže rozdielne prístupy k zberu údajov o ochorení COVID-19 v rámci EÚ sťažujú porovnávanie údajov;

AA.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na význam politík v oblasti zdravia založených na dôkazoch vrátane iniciatív zameraných na prevenciu a liečbu; keďže preventívne opatrenia by mali byť primerané;

AB.  keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne využilo v prípade osobných ochranných prostriedkov (OOP), testovacích súprav, ventilátorov a určitých liekov, hoci sa ukázalo, že tento mechanizmus je pomalší a menej účinný, než by si to situácia vyžadovala; keďže kapacita EÚ sa posilnila o zásoby kľúčových zdrojov, ako sú rúška, ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa nasadia tam, kde to bude najviac potrebné;

AC.  keďže počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zaviedli viaceré ad hoc opatrenia vrátane skupiny odborníkov Komisie, usmernení týkajúcich sa liečby pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;

AD.  keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od farmakologicky účinných látok alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy len v jednej továrni na svete; keďže zákazy vývozu vyhlásené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 poukázali na to, že je riskantné spoliehať sa iba na tieto dodávateľské reťazce;

AE.  keďže v mnohých správach a štúdiách sa poukazuje na psychologické následky pandémie COVID-19 a keďže potreba sociálnej izolácie počas dlhého obdobia v záujme zastavenia šírenia vírusu ovplyvnila ľudí bez ohľadu na vek;

AF.  keďže je potrebné urýchlene konať s cieľom riešiť potreby starších ľudí v oblasti zdravia a starostlivosti;

AG.  keďže niektoré členské štáty výrazne trpia v dôsledku úniku mozgov, pretože vysokokvalifikovaní zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú pracovať v členských štátoch, kde sú mzdy a podmienky lepšie než v ich vlastných krajinách;

AH.  keďže zdržanlivý prístup k očkovaniu a jeho vplyv na verejné zdravie vyvoláva čoraz väčšie znepokojenie; keďže pri organizovaní a realizácii programov očkovania v členských štátoch je potrebné lepšie objasniť prínosy a riziká imunizácie;

AI.  keďže vďaka konferencii darcov, ktorú zorganizovala Komisia 4. mája 2020 s cieľom získať 7,5 miliardy EUR na vývoj očkovacích látok, liečbu a nástroje, ktoré v súvislosti s ochorením COVID-19 predstavujú globálny spoločný statok, sa 27. júna 2020 podarilo vyzbierať 15,9 miliardy EUR; keďže Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456) uvádza, že „každá budúca vakcína sa musí vyrábať po svete, pre celý svet a musí byť cenovo dostupná a prístupná pre všetkých“;

AJ.  keďže vakcinačná stratégia EÚ sa opiera o predkupné zmluvy, ale neuvádza sa v nej ani dostupnosť, ani cena;

AK.  keďže flexibilita podľa Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá bola opätovne potvrdená vyhlásením z Dauhy, sa môže využiť na vydávanie povinných licencií v krízových situáciách v oblasti verejného zdravia;

AL.  keďže cezhraničné hrozby sa dajú riešiť len spoločne, a preto si vyžadujú spoluprácu a solidaritu celého medzinárodného spoločenstva;

1.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby vyvodili náležité ponaučenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a podstatne zintenzívnili spoluprácu v oblasti zdravia; požaduje preto viacero opatrení na vytvorenie Európskej zdravotnej únie;

2.  zdôrazňuje, že zmluva umožňuje oveľa viac opatrení na európskej úrovni, než sa doteraz prijalo; žiada Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti, a vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti vnímali pozitívnejšie ako v minulosti;

3.  dôrazne podporuje prístup „zdravie vo všetkých politikách“ a žiada jeho úplné vykonávanie, začlenenie aspektov zdravia do všetkých príslušných politík, ako sú poľnohospodárstvo, doprava, medzinárodný obchod, výskum, životné prostredie a ochrana klímy, a systematické posudzovanie ich vplyvu na zdravie;

4.  poukazuje na to, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa neskončila a ak neuplatníme obozretný prístup, dôjde k ďalším infekciám a úmrtiam; dôrazne sa zasadzuje za účinné opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcií;

5.  vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby všetkým ľuďom na celom svete zabezpečili rýchly, rovnaký a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom proti ochoreniu COVID-19, hneď ako budú k dispozícii;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oficiálne podporili spoločný technologický fond pre COVID-19 (COVID-19 Technology Access Pool, C-TAP), čo umožní maximálne sa podeliť o poznatky, duševné vlastníctvo a údaje týkajúce sa zdravotníckych technológií súvisiacich s ochorením COVID-19 v prospech všetkých krajín a občanov;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých súčasných a budúcich výziev na financovanie a investície začlenili kolektívne záruky v prospech verejnosti, pokiaľ ide o verejné finančné prostriedky, ako je transparentnosť, prístupnosť a ustanovenia o cenovej dostupnosti a nevýhradné licencie na využívanie konečných produktov;

8.  žiada o dialóg a spoluprácu s tretími krajinami; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinné licencie, pokiaľ sa tretie krajiny nepodelia o očkovaciu látku a/alebo liečbu či príslušné znalosti;

9.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom odhaliť slabé stránky a overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt ochorenia COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto činnosť a vytvorila spoločné parametre;

10.  vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť na základe zistení záťažových testov, pričom by sa zachovala právomoc členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti, avšak pri zaručení bezpečnosti pacientov, dôstojných pracovných a zamestnaneckých noriem v prípade zdravotníckych pracovníkov, ako aj odolnosti Európy voči pandémiám a iným krízam v oblasti verejného zdravia;

11.  vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra začlenila primerané financovanie systému zdravotnej starostlivosti a ukazovatele a ciele dobrých životných podmienok;

12.  vyzýva Komisiu, aby prijala spoločný súbor determinantov zdravia s cieľom monitorovať nerovnosti v oblasti zdravia podľa veku, pohlavia, sociálno-ekonomického postavenia a geografickej polohy a zaviesť metodiku auditu situácie v oblasti zdravia v členských štátoch s cieľom určiť a uprednostniť oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie a zvýšenie finančných prostriedkov; domnieva sa, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť opatrení s cieľom znížiť nerovnosti v oblasti zdravia vyplývajúce z politík súvisiacich so sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi rizikovými faktormi;

13.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia (EHRM) s cieľom reagovať na všetky druhy zdravotných kríz, posilniť prevádzkovú koordináciu na úrovni EÚ a monitorovať vytvorenie a spustenie strategickej rezervy liekov a zdravotníckych pomôcok a zabezpečiť jej riadne fungovanie; nazdáva sa, že európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia by mal formalizovať pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v rozhodnutí o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia(6) a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany;

14.  vyzýva na vytvorenie oddelenia pre riadenie krízy v oblasti zdravia, aby riadilo európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, pričom by ho viedli komisár pre zdravie a komisár pre krízové riadenie za podpory centra ECDC, agentúry EMA a skupiny odborníkov; žiada, aby toto oddelenie malo pripravený núdzový plán pre prípad pandémie s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu;

15.  vyzýva na vytvorenie digitálnej výmennej platformy, ako je portál údajov o ochorení COVID-19, s cieľom uľahčiť výmenu epidemiologických údajov, odporúčaní zdravotníckym pracovníkom a nemocniciam a presných informácií o stave kapacít, ktoré možno mobilizovať, a zásob liekov;

16.  domnieva sa, že Únia by mala mať možnosť spoľahnúť sa na mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom európskeho zdravotníckeho zboru vytvoreného na poskytovanie rýchlej lekárskej pomoci a odborných znalostí v oblasti verejného zdravia všetkým členským štátom;

17.  žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na nákup očkovacích látok a liekov proti ochoreniu COVID-19 a aby sa využívalo systematickejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových očkovacích látok a medikamentov s liečivými účinkami a liekov na zriedkavé choroby;

18.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nové nariadenie o cezhraničných ohrozeniach zdravia s cieľom nahradiť rozhodnutie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, okrem iného s cieľom urýchliť a zefektívniť spoločné obstarávanie EÚ v prípade zdravotných kríz, zaručiť efektívnosť a transparentnosť procesu a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom liečby;

19.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala svoj mandát k návrhu HTA, aby sa rokovania mohli uzavrieť do konca roka;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili nový návrh na revíziu smernice 89/105/EHS o transparentnosti cien, zaručili transparentnosť nákladov na výskum a vývoj a členským štátom vytvorili rovnakú pozíciu pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré sa neobstarávajú spoločne;

21.  trvá na tom, aby sa urýchlene vykonávalo dlho odkladané nariadenie o klinickom skúšaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania, a to bez ohľadu na výsledok, a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie; zdôrazňuje, že negatívne alebo nepresvedčivé výsledky klinického skúšania sú dôležitými znalosťami, ktoré môžu pomôcť zlepšiť budúci výskum;

22.  požaduje farmaceutickú stratégiu EÚ na riešenie problémov v rámci EÚ a svetových farmaceutických dodávateľských reťazcov, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na zvýšenie výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v Európe a diverzifikáciu dodávateľského reťazca, aby bola neprestajne zaručovaná ponuka a cenovo dostupný prístup; domnieva sa, že farmaceutická stratégia EÚ by nemala mať vplyv na opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí;

23.  nabáda všetky krajiny, aby sa pripojili k dohode WTO o odstránení ciel na lieky, a naliehavo žiada, aby sa rozsah tejto dohody rozšíril na všetky farmaceutické výrobky a lieky, a podporuje to, že EÚ si musí zachovať spoľahlivý európsky systém duševného vlastníctva s cieľom podnecovať výskum a vývoj, ako aj výrobu v Európe s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala inovátorom a svetovým lídrom;

24.  žiada Komisiu, aby vypracovala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní, ktoré sa týkajú zadávania zákaziek vo farmaceutickom odvetví; žiada, aby sa tieto usmernenia zakladali na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT), čo by verejnému obstarávateľovi umožnilo zohľadniť kritériá, ktoré odrážajú kvalitatívne, technické a udržateľné aspekty predkladania ponúk, ako aj cenu;

25.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a zabezpečovali prístup k službám súvisiacim so sexuálnymi a reprodukčnými právami vrátane prístupu k antikoncepcii a práva na bezpečné umelé prerušenie tehotenstva; vyzýva členské štáty, aby považovali prístup k antikoncepcii vrátane núdzovej antikoncepcie a bezpečné umelé prerušenia tehotenstva tam, kde je to právne možné, za základné služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú zachovať v časoch krízy;

26.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty počas pandémie COVID-19 účinne nezabezpečili bezpečný a včasný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam; opätovne potvrdzuje, že odopieranie prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva je jednou z foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách; opakuje, že práva LGBTI osôb sú neoddeliteľnou súčasťou úsilia o úplné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby analyzovali, ako sa počas pandémie darilo ich službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a aby spolupracovali pri hľadaní najlepších postupov do budúcnosti, a to so zreteľom na príklad niekoľkých krajín, ktoré našli dobré a inovačné spôsoby poskytovania služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane telemedicíny, online konzultácií a dostupnosti prípravkov na včasné prerušenie tehotenstva z domu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú sexuálnu výchovu, bezprostredný prístup žien k plánovaniu rodiny a celú škálu služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane moderných metód antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva aj v časoch krízy;

27.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revidovaný mandát pre ECDC s cieľom zvýšiť jeho rozpočet, počet zamestnancov a právomoci, čo by tomuto centru umožnilo okrem iného rozšíriť svoje právomoci na neprenosné ochorenia, vypracovať povinné usmernenia pre členské štáty a uschopnilo by ho to na koordináciu laboratórneho výskumu v časoch zdravotných kríz;

28.  požaduje silnejšiu úlohu agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinického skúšania EÚ v čase krízy;

29.  nazdáva sa, že by sa malo preskúmať vytvorenie európskeho ekvivalentu Úradu USA pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj, ktorý by bol zodpovedný za obstarávanie a vývoj protiopatrení proti bioterorizmu, chemickým, jadrovým a rádiologickým hrozbám, ako aj pandemickej chrípke a novým chorobám;

30.  žiada, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci neboli vystavení riziku;

31.  pripomína mimoriadne tragický vplyv, ktorý má COVID-19 na dlhodobé ubytovacie zariadenia v Európe, ktorý postihol najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti, pričom v niektorých členských štátoch tvorili domovy s opatrovateľskou starostlivosťou viac ako 50 % úmrtí súvisiacich s COVID-19; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyšetrili príčiny týchto tragických udalostí a predložili vhodné legislatívne riešenia;

32.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový akčný plán pre pracovnú silu v oblasti zdravotnej starostlivosti v EÚ, v ktorom sa zohľadnia skúsenosti z pandémie s cieľom poskytnúť zdravotníckym pracovníkom nový primeraný strategický a operačný rámec;

33.  žiada, aby sa akčné plány EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie posilnili prostredníctvom právne záväzných opatrení s cieľom obmedziť používanie antimikrobiálnych látok len na striktne nevyhnutné prípady a podporiť inovácie nových antibiotík;

34.  žiada o prijatie očkovacieho preukazu EÚ;

35.  vyzýva na vytvorenie komunikačného portálu pre verejnosť, ktorý by Únii umožnil výmenu overených informácií, zasielanie varovaní občanom a boj proti dezinformáciám; konštatuje, že tento portál by mohol zahŕňať širokú škálu informácií, prevenčné kampane a programy vzdelávania mládeže a že by sa mohol použiť aj na podporu výraznej imunizácii na európskej úrovni v spolupráci s ECDC;

36.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru pre zber údajov o zdraví, ktorý bude plne rešpektovať európsky rámec ochrany údajov, s cieľom zlepšiť štandardizáciu, interoperabilitu, výmenu údajov a prijatie a presadzovanie medzinárodných noriem v oblasti zdravotných údajov;

37.  žiada prijatie akčného plánu EÚ pre transparentnosť zdravotných informácií a boj proti dezinformáciám;

38.  je pevne presvedčený o prístupe „jedno zdravie“, ktorý spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a ochranu životného prostredia; domnieva sa, že opatrenia proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam výroby potravín majú zásadný význam z hľadiska ochrany ľudí pred novými patogénmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“ v EÚ;

39.  zdôrazňuje potrebu uprednostniť prevenciu, ktorá je prospešná pre zdravie občanov aj vnútroštátne rozpočty pre oblasť zdravia; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na riešenie zdravotných faktorov, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, vystavenie nebezpečným chemickým látkam a nerovnosti v oblasti zdravia, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia;

40.  vyzýva na rozšírenie európskych referenčných sietí (ERN) tak, aby zahŕňali prenosné choroby (napríklad vytvorením siete ERN v oblasti riadenia kríz v oblasti zdravia ) a neprenosnými chorobami;

41.  vyzýva členské státy, aby cielenejšie využívali nižšie sadzby DPH na zdravé výrobky, ako je sezónne ovocie a zelenina, a Komisiu, aby túto možnosť podporovala;

42.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na európskej úrovni vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ; v kontexte odolnej Európy trvá na tom, že je potrebné posilniť európsku produkciu s cieľom premiestniť a vybudovať silný zdravotnícky priemysel;

43.  vyzýva na koordinovaný prístup založený na spolupráci a otvorenosti v oblasti výskumu a inovácií s výraznejšou úlohou Komisie a členských štátov pri koordinácii zdravotného a epidemiologického výskumu, aby sa zabránilo duplicite a podporoval výskum zameraný na výsledky vrátane potrebných liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a zariadení;

44.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv stimulov v oblasti duševného vlastníctva na biomedicínske inovácie vo všeobecnosti a aby preskúmala vierohodné a účinné alternatívy výlučnej ochrany na účely financovania medicínskeho výskumu a vývoja, napríklad viaceré nástroje založené na mechanizmoch oddelenia nákladov a cien;

45.  rozhodne víta výrazné zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health; zdôrazňuje však, že navýšenie rozpočtu EÚ pre oblasť zdravia by sa nemalo obmedziť na nadchádzajúci VFR, ale že sú potrebné dlhodobé investície a záväzky; požaduje zriadenie špecializovaného fondu EÚ na posilnenie nemocničnej infraštruktúry a zdravotníckych služieb na základe jasných kritérií;

46.  poukazuje na zásadnú úlohu výskumu v oblasti zdravia a žiada väčšiu súčinnosť s výskumom uskutočňovaným v členských štátoch, ako aj vytvorenie siete zdravotných akadémií EÚ v rámci globálneho plánu v oblasti zdravia;

47.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva európsky priemysel v oblasti farmaceutík a v iných oblastiach súvisiacich so zdravím; žiada jasný regulačný rámec pre európske podniky, ako aj zdroje určené špecificky na vedu a výskum v oblasti zdravia, lebo prosperujúci a technicky vyspelý európsky zdravotnícky priemysel a konkurencieschopná výskumná komunita majú zásadný význam;

48.  víta záväzok Komisie predložiť akčný plán EÚ proti rakovine;

49.  žiada zavedenie akčného plánu EÚ pre oblasť duševného zdravia na roky 2021 – 2027 venujúceho rovnakú pozornosť biomedicíne a psychosociálnym faktorom zlého duševného zdravia;

50.  požaduje akčný plán EÚ pre oblasť zdravého starnutia s cieľom zvýšiť kvalitu života starších ľudí;

51.  žiada o akčný plán EÚ pre oblasť zriedkavých a zanedbávaných chorôb;

52.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie nezávislého financovania európskych skupín pacientov;

53.  vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu navrhla nový strategický rámec pre oblasť zdravia a bezpečnosti;

54.  domnieva sa, že ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mali zohľadniť v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, kde by sa mohli predložiť jasné návrhy na posilnenie politiky EÚ v oblasti zdravia;

55.  zdôrazňuje medzinárodný rozmer zdravia; domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami pri výmene poznatkov a najlepších postupov týkajúcich sa pripravenosti a reakcie systémov zdravotnej starostlivosti by sa mala posilniť; vyzýva EÚ, aby v plnej miere spolupracovala s WHO a inými medzinárodnými orgánmi s cieľom bojovať proti infekčným chorobám, dosiahnuť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a celosvetovo posilniť zdravotné systémy;

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
(2) https://www.who.int/docs/default-source/climate-change/who-manifesto-for-a-healthy-and-green-post-covid-recovery.pdf?sfvrsn=f32ecfa7_6
(3) Štúdia s názvom Uvoľnenie potenciálu zmlúv EÚ: analýza možností činnosti podľa jednotlivých článkov, Výskumná služba Európskeho parlamentu, uverejnené 28. mája 2020, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/651934/EPRS_STU(2020)651934_EN.pdf
(4) Štúdia s názvom Európska dividenda vo výške dva bilióny eur: Prehľad nákladov spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 2019 – 2024, Výskumná služba Európskeho parlamentu, uverejnené 18. apríla 2019, https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU(2019)631745
(5) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
(6) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia