Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 16. septembra 2020 - Brusel
Úloha EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov
 Bezpečnostná spolupráca EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: poplatky, ktoré ESMA účtuje centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: kritériá na určenie toho, či je centrálna protistrana usadená v tretej krajine systémovo dôležitá
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: minimálne skutočnosti pri posudzovaní žiadostí centrálnych protistrán z tretích krajín o porovnateľné dodržiavanie požiadaviek a postupov
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 16
 Zmena rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany ***I
 Globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva ***I
 Návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie *
 Vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom

Úloha EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov
PDF 200kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov (2019/2156(INI))
P9_TA(2020)0212A9-0143/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 11, článok 191 ods. 1 a článok 208,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 17. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030, ktoré stanovila OSN,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCC),

–  so zreteľom na Dohovor o biodiverzite z roku 1992, Globálnu stratégiu pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020 a ciele v oblasti biodiverzity z Aiči,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Zintenzívnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovenie svetových lesov (COM(2019)0352),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2020 – 2024, na vonkajšiu politiku EÚ v oblasti pôvodného obyvateľstva z roku 2016, na závery Európskej rady o pôvodnom obyvateľstve z 15. mája 2017 a na Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2013 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (COM(2013)0659),

–  so zreteľom na záverečnú správu štúdie Komisie s názvom Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie z roku 2013,

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti o možnostiach zintenzívnenia opatrení EÚ proti odlesňovaniu z roku 2018, ktorú si nechalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645),

–  so zreteľom na akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (ďalej len „FLEGT“) z roku 2003, dobrovoľné partnerské dohody FLEGT s tretími krajinami a na pracovný plán FLEGT na roky 2018 – 2022,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 21. marca 2019 o uznaní príspevku obhajcov environmentálnych ľudských práv k požívaniu ľudských práv, ochrane životného prostredia a udržateľnému rozvoju,

–  so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Stav svetových lesov 2020,

–  so zreteľom na Strategický plán OSN pre lesy na roky 2017 – 2030,

–  so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch, a na jeho piatu hodnotiacu správu o zmene klímy z roku 2014 (Fifth Assessment Report on Climate Change 2014: impacts, adaptation and vulnerability),

–  so zreteľom na Globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách medzivládnej vedeckej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z 31. mája 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15) Dohovoru o biodiverzite(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o transparentnom a zodpovednom riadení prírodných zdrojov v rozvojových krajinách: prípad lesov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov(6),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0143/2020),

A.  keďže v rokoch 1990 až 2016 prišiel svet o 1,3 milióna kilometrov štvorcových lesov, čo má deštruktívny vplyv na biodiverzitu, klímu, ľudí a hospodárstvo; keďže aj napriek všetkému doterajšiemu úsiliu nie je na dobrej ceste, aby sa prostredníctvom súčasných politík primerane splnilo viacero medzinárodných záväzkov týkajúcich sa lesov, ako napríklad cieľ 15.2 cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja(7) a cieľ 5 Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) z Aiči(8); keďže v správe Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 sa uvádza, že „zalesnená oblasť v Európe bola v posledných dvoch desaťročiach do značnej miery stabilná“, zároveň však správa varuje, že „od roku 2013 sa stav ochrany lesných biotopov a druhov zlepšil len v malom rozsahu“ a že „hrozbami pre európske lesy sú prírodné [...] a narušenia spôsobené človekom [...]“;

B.  keďže 17 cieľov udržateľného rozvoja tvorí integrovaný a nedeliteľný celok; keďže pokrok v oblastiach udržateľného poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a udržateľného obhospodarovania lesov, čo sú kľúčové prvky cieľov udržateľného rozvoja, by sa mal dosahovať súčasne;

C.  keďže lesy významne prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a keďže odlesňovanie, najmä tropické odlesňovanie, je naopak dôležitým faktorom, ktorý prispieva k zmene klímy; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny využívania pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú druhou najväčšou príčinou zmeny klímy po spaľovaní fosílnych palív, a tvoria takmer 12 % všetkých emisií skleníkových plynov; keďže lesy sú domovom 80 % celosvetovej biodiverzity, prispievajú k opatreniam na zníženie rizika katastrof prostredníctvom riešení blízkych prírode a podporujú živobytie približne 25 % svetovej populácie, pričom predstavujú veľkú časť pôdy, ktorá je tradične obývaná pôvodným obyvateľstvom, a prispievajú k ľudskému zdraviu, pričom predstavujú nenahraditeľné kultúrne, spoločenské a duchovné hodnoty;

D.  keďže v dôsledku zmeny klímy a straty biodiverzity bude častejšie a s väčšou intenzitou dochádzať k prírodným rušivým faktorom, ako sú suchá, povodne, búrky, zamorenie škodcami, erózia a požiare, čo bude podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy spôsobovať čoraz väčšie škody na svetových lesoch; keďže zvýšenie investícií do riešení blízkych prírode je jedným z nákladovo najefektívnejších nápravných opatrení na riešenie emisií a ochranu životne dôležitých ekosystémov pri súčasnom zlepšovaní živobytia, odolnosti a potravinovej bezpečnosti;

E.  keďže na ochranu a obnovu svetových lesov sú potrebné rozsiahle, ambiciózne a zosúladené opatrenia opierajúce sa o politickú a spoločenskú vôľu;

F.  keďže zintenzívnenie opatrení na ochranu a obnovu lesov a zvýšenie množstva a kvality lesných ekosystémov musí zohrávať kľúčovú úlohu v politikách udržateľnosti EÚ a členských štátov a pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody; keďže v záujme obmedzenia globálneho otepľovania a s cieľom pomôcť riešiť stratu biodiverzity je nevyhnutné, aby boli lesy chránené, obnovované a spravované takým spôsobom, aby sa maximalizovala ich kapacita na ukladanie oxidu uhličitého a ochranu biodiverzity; keďže v pralesoch sa ukladá viac oxidu uhličitého a nachádza sa v nich zásadný biotop, ktorý v mladých a nanovo vysadených lesoch chýba;

G.  keďže podľa správy FAO o stave svetových lesov z roku 2020 „poľnohospodárska expanzia je naďalej hlavnou hnacou silou odlesňovania“ popri rozvoji miest, rozvoji infraštruktúry a baníctve; keďže je potrebné úzko spolupracovať s partnerskými krajinami EÚ a rôznymi zainteresovanými subjektmi s cieľom nájsť inovatívne a pozitívne interakcie medzi potravinovou bezpečnosťou, udržateľným poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom; keďže EÚ sa tiež nepriamo podieľa na odlesňovaní a degradácii svetových lesov a iných prírodných ekosystémov prostredníctvom dovozu a spotreby komodít spojených s odlesňovaním, ako sú sója, palmový olej, guma, kukurica, hovädzie mäso, koža a kakao; keďže spotreba EÚ predstavuje približne 10 % z celosvetového podielu odlesňovania, ktorý je súčasťou celkovej konečnej spotreby tovaru, ktorý prispieva k odlesňovaniu;

H.  keďže nedávne vyšetrovanie uskutočnené organizáciou Global Witness odhalilo, že medzi rokmi 2013 a 2019 boli finančné inštitúcie so sídlom v EÚ hlavným medzinárodným zdrojom finančných prostriedkov pre šesť poľnohospodárskych podnikov spojených s ničením lesov v Amazónii, Konžskej panve a Papue-Novej Guinei, ktoré podporili zhruba 7 miliardami EUR(9);

I.  keďže súčasné dobrovoľné záväzky spoločností a bánk týkajúce sa boja proti odlesňovaniu nepriniesli zmenu správania potrebnú na zastavenie tohto katastrofálneho ničenia životného prostredia;

J.  keďže negatívny vplyv smernice o obnoviteľných zdrojoch energie na svetové lesy a lesy EÚ si vyžaduje prepracovanie tejto smernice(10); keďže však zavedené zmeny tento problém neriešia;

K.  keďže dotácie na bioenergiu z dreva by sa mali presmerovať na energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

L.  keďže platné pravidlá smernice o energii z obnoviteľných zdrojov vychádzajú z myšlienky, že úroda určená na energiu je udržateľná a šetrná ku klíme a umožňuje obnovenie zdroja v primeranom časovom období; keďže táto myšlienka je nesprávna;

M.  keďže na účinnejšiu ochranu svetových lesov a ďalších prírodných ekosystémov budú potrebné opatrenia na všetkých úrovniach vrátane regulačných opatrení a prísnejšieho presadzovania platných právnych predpisov, ako aj významné verejné i súkromné investície; keďže to možno dosiahnuť len zabezpečením súdržnosti politík vo všetkých odvetviach a medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ uplatňovaním zásady „neškodiť“;

N.  keďže zvýšená ochrana a obnova lesov a iných prírodných ekosystémov, ako aj udržateľné obhospodarovanie lesov sú dôležité na zachovanie živobytia pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, poskytujú príležitostí na sociálny a hospodársky rozvoj a vytvárajú pracovné miesta a umožňujú rozvoj udržateľných biohospodárstiev pri súčasnom zlepšovaní ekosystémových služieb a ochrane biodiverzity; keďže lesy predstavujú ekologické hospodárske odvetvie s potenciálom vytvoriť 10 až 16 miliónov pracovných miest na celom svete;

O.  keďže mangrovy plnia kľúčové ekosystémové služby, pretože sa v nich ukladá veľké množstvá oxidu uhličitého, sú dôležitou oblasťou trenia pre mnohé druhy rýb koralových útesov a chránia koralové útesy pred zaťažením živinami a usadeninami a pobrežné oblasti pred záplavami; keďže mangrovy až donedávna pokrývali viac než tri štvrtiny tropických pobreží a viac než polovica z nich zmizla v dôsledku rozvoja pobrežia, akvakultúry, znečisťovania a neudržateľného využívania;

P.  keďže konverzia mangrovov spôsobuje 10 % uhlíkových emisií z odlesňovania, hoci mangrovy predstavujú len 0,7 % tropických lesov(11);

Q.  keďže objem finančných prostriedkov poskytovaných EÚ na podporu ochrany a obnovy lesov a udržateľného lesného hospodárstva v partnerských krajinách je vzhľadom na rozsah problému nedostatočný; keďže je potrebné, aby sa do mechanizmov financovania EÚ lepšie začlenili ochrana, obnova a udržateľné obhospodarovanie lesov a ďalších prírodných ekosystémov, ako aj ich súvisiace vedľajšie prínosy a aspekty ľudských práv;

R.  keďže EÚ a jej členské štáty majú dlhoročnú tradíciu a skúsenosti v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov a môžu ich využívať na pomoc iným krajinám pri budovaní kapacít v tejto oblasti;

S.  keďže pôvodné obyvateľstvo, miestne komunity a ochrancovia životného prostredia sú čoraz viac ohrození a zastrašovaní a pri svojom úsilí o ochranu lesov, pôdy a životného prostredia sú vystavení porušovaniu ľudských práv;

T.  keďže pravdepodobnosť prechodu patogénov ako vírusy z voľne žijúcich a domácich zvierat na ľudí (zoonóza) môže zvyšovať ničenie a úprava prirodzených ekosystémov;

U.  keďže udržateľná a účinná politika lesného hospodárstva vyžaduje spoľahlivé informácie o lesných zdrojoch, ich stave, spôsobe ich riadenia a využívania, ako aj spoľahlivé informácie o zmene využívania pôdy;

V.  keďže lesy a hodnotový reťazec lesného hospodárstva majú zásadný význam pre ďalší rozvoj obehového biohospodárstva, keďže zabezpečujú pracovné miesta a hospodársku prosperitu vo vidieckych a mestských oblastiach, zmierňujú zmeny klímy a poskytujú výhody súvisiace so zdravím;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov a považuje ho za dobrý základ pre vytvorenie rozhodných opatrení; súhlasí s piatimi prioritami predstavenými v oznámení; zdôrazňuje, že tieto priority sú všetky potrebné na zastavenie a zvrátenie odlesňovania a degradácie prírodných ekosystémov, najmä lesov, ako aj straty biodiverzity a súvisiaceho porušovania ľudských práv, a že je potrebné, aby sa urýchlene a jednotne implementovali; pripomína však, že EÚ a jej členské štáty by mali byť pri svojich krokoch ambicióznejšie, aby splnili svoje záväzky a riešili naliehavosť odlesňovania a zhoršovania kvality lesov na celom svete; zdôrazňuje význam komplexného súboru opatrení a iniciatív vrátane nových regulačných opatrení, ktoré sú účinné, doplnkové, vymáhateľné a zahŕňajú monitorovanie;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v rámci environmentálnej politiky EÚ uznali právomocí, zodpovednosti a finančné prostriedky EÚ dostupné v oblasti ochrany lesov vrátane európskych lesov ako súčasti svetových lesov; opakuje, že úspech v našej vonkajšej činnosti a reakcia našich partnerov na ochranu ich lesov závisí od toho, ako účinní a ambiciózni sme vo vzťahu k nášmu vlastnému prírodnému dedičstvu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou biodiverzity do roku 2030 zabezpečili najvyššie normy ochrany životného prostredia a väčšiu súdržnosť medzi úlohou ochrany a obnovy lesov v EÚ aj jej vonkajšou činnosťou;

3.  pripomína, že od EÚ a členských štátov sa očakáva prijatie naliehavých opatrení na ochranu a obnovu lesov, aby si tak splnili svoje záväzky vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody, globálneho strategického plánu pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020, strategického plánu OSN pre lesy na roky 2017-2030 a jeho globálnych cieľov v oblasti lesov;

4.  vyzdvihuje úlohu lesov pri zvyšovaní odolnosti proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu konkrétnych a účinných opatrení v rámci stratégií a plánov na adaptáciu na zmenu klímy vrátane synergií medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

5.  zdôrazňuje pozitívny prínos lesov pre ľudské zdravie a kvalitu života občanov a vysokú environmentálnu hodnotu, pokiaľ ide o sekvestráciu uhlíka, uchovávanie vody, kontrolu erózie a ochranu pred zosuvmi pôdy;

6.  zdôrazňuje, že príčiny odlesňovania presahujú samotné odvetvie lesného hospodárstva a týkajú sa širokého spektra otázok, ako sú držba pôdy, ochrana práv pôvodného obyvateľstva, poľnohospodárske politiky, zmena klímy, demokracia, ľudské práva a politická sloboda;

7.  zdôrazňuje, že pri ochrane lesných ekosystémovmajú ústrednú úlohu domorodé ženy a poľnohospodárky; s obavami však upozorňuje na nedostatočné zapojenie žien a ich slabé postavenie v rámci procesu riadenia prírodných zdrojov; domnieva sa, že rodová rovnosť v lesníckom vzdelávaní zohráva kľúčovú úlohu pri udržateľnom obhospodarovaní lesov a mala by sa odraziť v akčnom pláne EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT);

8.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o celostné riešenie odlesňovania jednotným politickým rámcom a zároveň zabezpečila zachovanie ekosystémov; pripomína význam dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; podporuje prebiehajúce rokovania o vytvorení záväzného nástroja OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami a zdôrazňuje význam aktívneho zapojenia EÚ do tohto procesu;

9.  súhlasí s Komisiou a zdôrazňuje odkaz v oznámení Komisie na nenahraditeľnú povahu pralesov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že ochrana pôvodných lesov je obrovským prínosom pri zmierňovaní zmeny klímy, a to vďaka veľkosti a dlhovekosti ich ekosystémových zásob uhlíka; zdôrazňuje, že zalesňovanie, ktoré je v súlade s ochranou a posilňovaním miestnych ekosystémov, môže pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom poznamenáva, že novo vysadené lesy nemôžu nahradiť pralesy; zdôrazňuje, že ochrana lesov by mala byť politickou prioritou EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by mala ísť príkladom a zabezpečiť plnenie medzinárodných sociálnych a environmentálnych záväzkov, a to tak svojich vlastných, ako aj svojich členských štátov vrátane záväzkov v oblasti klímy, biodiverzity a ľudských práv;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie existujúcich prioritných oblastí a začlenili záväzné ciele na ochranu a obnovu lesných ekosystémov, najmä pralesov, do budúcej stratégie EÚ v oblasti lesného hospodárstva, ktorá by mala byť plne v súlade s návrhom načrtnutým v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 týkajúcim sa záväzných cieľov obnovy a chránených oblastí; zdôrazňuje význam poskytnutia primeranej podpory a finančných prostriedkov na tieto opatrenia;

11.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať mangrovom v pobrežných oblastiach, ktoré sú obzvlášť postihnuté zmenou klímy a predstavujú veľkú príležitosť pre politiky v oblasti ochrany, adaptácie a zmierňovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení chýba akákoľvek zmienka o mangrovoch; zdôrazňuje, že 80 % suchozemskej biodiverzity možno nájsť v lesoch a že mangrovy sú dôležité z hľadiska klímy a biodiverzity, ako aj z hľadiska živobytia príslušných miestnych komunít;

12.  zdôrazňuje úlohu občianskej spoločnosti pri ochrane životného prostredia a udržateľnej spotrebe a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť a účasť verejnosti na opatreniach týkajúcich sa využívania lesov a využívania pôdy s cieľom predchádzať odlesňovaniu a zhoršovaniu kvality lesov, presadzovať ochranu lesov a udržateľné obhospodarovanie lesov a podporovať ochranu a obnovu prírodných lesov na regionálnej a globálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť online platformu pre dialóg viacerých zainteresovaných subjektov a členských štátov o odlesňovaní, degradácii lesov a spôsoboch udržateľného zvyšovania svetového lesného porastu s cieľom vybudovať aliancie, prijať spoločné záväzky na zastavenie odlesňovania a vymieňať si skúsenosti a informácie;

13.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, práva a potrebu podpory pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev vrátane žien pri ochrane svetových lesov a v rozhodovacom procese týkajúcom sa týchto lesov; okrem toho uznáva hrozby a porušovanie ľudských práv, ktorým sú vystavení; vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila ich úlohu a zapojila ich do navrhovania, prijímania, vykonávania a presadzovania opatrení na ochranu lesov, či už na celosvetovej úrovni, na úrovni EÚ, na vnútroštátnej úrovni alebo na nižšej ako vnútroštátnej úrovni;

14.  pripomína, že mnohí poľnohospodári sú si vedomí toho, že lesy sú neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou krajiny pre ich príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie, a že sa rovnako ako v minulosti usilujú chrániť, využívať a regenerovať lesy; konštatuje, že niektoré miestne spoločenstvá a pôvodné obyvateľstvo po stáročia používali tradičné poľnohospodárske techniky na zachovanie lesov s osobitným chápaním udržateľného využívania pôdy;

15.  pripomína, že pôvodné obyvateľstvo, miestne spoločenstvá, drobní poľnohospodári a ženy majú nepostrádateľné znalosti o lesoch a sú od nich do veľkej miery závislé; vyzýva EÚ, aby zabezpečila uznanie držby pôdy a ľudských práv v rámci sociálnej spravodlivosti, a to v súlade s Dobrovoľnými usmerneniami pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovných zdrojov a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti (VGGT) FAO OSN, Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169, ako aj ich účinnú účasť na navrhovaní a vykonávaní rozvojových programov EÚ, ktoré majú vplyv na ne a na presadzovanie opatrení na ochranu lesov, a to na základe poznatkov získaných z programu FLEGT;

16.  pripomína význam primeraného prístupu k spravodlivosti, právnym prostriedkom nápravy a účinnej ochrane oznamovateľov v krajinách vyvážajúcich prírodných zdroje, aby sa zabezpečila efektívnosť všetkých právnych predpisov alebo iniciatív; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu osôb, ktoré sa zasadzujú za ochranu životného prostredia a lesov v EÚ a na celom svete;

17.  víta záväzok Komisie zvýšiť udržateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca a investícií s cieľom zabezpečiť spotrebu výrobkov z dodávateľských reťazcov, ktorých súčasťou nie je odlesňovanie; v tejto súvislosti opakuje význam komplexného súboru opatrení a iniciatív;

18.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave všetkých takýchto opatrení a iniciatív zvážila aj to, ako môžu čo najlepšie prispieť k ochrane ďalších relevantných prirodzených ekosystémov, ktorým hrozí vážne riziko znehodnotenia alebo konverzie;

19.  zastáva názor, že na riešenie problému komodít prispievajúcich k odlesňovaniu je kľúčové jednotné vymedzenie koncepcie dodávateľského reťazca, ktorý neprispieva k odlesňovaniu, a vyzýva Komisiu, aby takéto vymedzenie pojmu navrhla; v tejto súvislosti zdôrazňuje pevné prepojenie medzi hodnotovými reťazcami založenými na lesoch a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

20.  konštatuje, že podpora transparentných systémov certifikácie komodít, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, je jedným z viacerých vhodných nástrojov, no zároveň poukazuje na to, že hlavným cieľom týchto systémov musí byť boj proti odlesňovaniu;

21.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uskutočnila štúdie týkajúce sa systémov certifikácie a overovania v odvetví lesného hospodárstva a výrobkov z dreva a systémov certifikácie komodít, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu; vyzýva Komisiu, aby predložila tieto štúdie Európskeho parlamentu na ďalšie zváženie spolu s navrhovanými následnými akciami a opatreniami s cieľom podporiť prísnejšie normy a zabezpečiť transparentnosť certifikačných systémov a systémov overovania treťou stranou;

22.  víta oznámenie Komisie o ďalšej integrácii aspektov odlesňovania do systému environmentálnej značky EÚ, zeleného verejného obstarávania a ďalších iniciatív v kontexte obehového hospodárstva ako súčasť komplexného súboru akcií a iniciatív na zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu;

23.  opakovane žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh právneho rámca EÚ založeného na náležitej starostlivosti, ktorého súčasťou bude posúdenie vplyvu, s cieľom zabezpečiť v prípade výrobkov uvádzaných na trh EÚ udržateľné dodávateľské reťazce, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, pričom sa budú najmä riešiť hlavné hybné sily dovozu spojeného s odlesňovaním; domnieva sa, že takýto rámec by mal byť vykonateľný a v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami, mal by sa uplatňovať na celý dodávateľský reťazec, keď sa dôkladne vyhodnotí, že je funkčný a uplatniteľný na všetky subjekty na trhu vrátane MSP, a mal by ho sprevádzať spoľahlivý mechanizmus presadzovania vrátane účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií; poukazuje na to, že opatrenia EÚ v tejto súvislosti by nemali viesť k strate príjmov ľudí v rozvojových krajinách, ale k novým hospodárskym príležitostiam a celkovej transformácii na udržateľnejšie hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby na príslušných medzinárodných fórach obchodu s komoditami deklarovala svoju podporu v otázke udržateľnosti dodávateľských reťazcov vrátane odlesňovania a degradácie lesov;

24.  vyzýva Komisiu, aby predložila požiadavky náležitej starostlivosti pre finančné inštitúcie s cieľom identifikovať vplyvy odlesňovania, ktoré spôsobuje EÚ, na environmentálne, sociálne a ľudské práva, predchádzať im a zmierňovať ich, a to s cieľom zaručiť, aby žiadny finančný ani bankový subjekt EÚ nebol ani priamo, ani nepriamo spojený s odlesňovaním, degradáciou lesov, zmenou alebo znehodnocovaním prírodných ekosystémov alebo porušovaním ľudských práv;

25.  zdôrazňuje úlohu vlastníkov a manažérov lesov pri zabezpečovaní udržateľného rozvoja lesov; zdôrazňuje, že európske lesnícke odvetvia môžu prispieť k zlepšeniu globálnych noriem pre udržateľné obhospodarovanie lesov; je presvedčený, že európske priemyselné odvetvia, MSP a mikropodniky v odvetví lesného hospodárstva by mali tiež zohrávať úlohu v dialógu s partnerskými krajinami o tom, ako ďalej podporovať udržateľnosť v celom hodnotovom reťazci;

26.  vyzýva súkromný sektor, aby bol aktívny v boji proti odlesňovaniu v rámci svojich dodávateľských reťazcov a investícií, a to plnením svojich záväzkov v oblasti nulového odlesňovania a zabezpečením úplnej transparentnosti pri plnení svojich záväzkov; zdôrazňuje potrebu stimulácie súkromných investícií s cieľom riešiť príčiny odlesňovania a plniť ciele udržateľného rozvoja a Parížskej dohody; zároveň vyzýva Komisiu, aby prehĺbila spoluprácu so súkromným sektorom a vytvorila vhodné nástroje na stimulovanie priekopníkov na základe zásady spoločnej zodpovednosti; víta prebiehajúce preskúmanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií(12) a vyzýva Komisiu, aby zvýšila kvalitu a rozsah zverejňovania nefinančných informácií, najmä pokiaľ ide o environmentálne aspekty, a aby podporovala začlenenie aspektov lesného hospodárstva do sociálnej zodpovednosti podnikov; ďalej pripomína význam dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; podporuje prebiehajúce rokovania o vytvorení záväzného nástroja OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami a zdôrazňuje význam aktívneho zapojenia EÚ do tohto procesu;

27.  vyzýva Komisiu, aby spolu so súkromným sektorom a ďalšími aktérmi v oblasti rozvoja posúdila nové riešenia týkajúce sa financovania rizika katastrof a poistenia proti katastrofickým udalostiam, ktoré postihujú veľký počet hektárov lesa;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a stimulovala inovácie a iniciatívy, ktorých hybnou silou je priemysel, s cieľom rozvíjať udržateľnosť v hodnotových reťazcoch;

29.  považuje za potrebné presmerovať finančné toky, súkromné aj verejné, na činnosti, ktoré nevedú k odlesňovaniu; pripomína, že do 31. decembra 2021 by Komisia mala posúdiť ustanovenia potrebné na rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia o taxonómii(13) na hospodárske činnosti, ktoré výrazne poškodzujú udržateľnosť životného prostredia;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby efektívne využívali kombinované finančné mechanizmy na prilákanie finančných prostriedkov súkromného sektora do obnovy lesov;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia na posilnenie politického a regulačného rámca na podporu ochrany a obnovy lesov a udržateľného obhospodarovania lesov na celosvetovej úrovni a aby poskytli usmernenie a konkrétne opatrenia týkajúce sa udržateľného plánovania využívania pôdy; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi EÚ, ale aj s tretími krajinami; ďalej vyzýva Komisiu, aby nabádala k tomu, aby sa proces právnej reformy v producentských krajinách uskutočňoval s účinným a zmysluplným zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev, s osobitnou pozornosťou venovanou účinnému zapojeniu žien;

32.  zdôrazňuje význam propagovania udržateľného obhospodarovania lesov a udržateľného biohospodárstva; uznáva, že udržateľné modely obhospodarovania lesov a udržateľné využívanie pôdy na celom svete môžu prispieť k predchádzaniu odlesňovania a degradácie lesov a mali by vychádzať z najvyšších noriem udržateľnosti, zosúladiť hospodársku, environmentálnu a spoločenskú udržateľnosť, s ochranou biodiverzity a vzácnych záchytov uhlíka ako ústredných prvkov pri zachovaní svojej vnútornej hodnoty, produktivity a ekosystémových služieb; vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo a vypracovala stimulačné mechanizmy pre malých poľnohospodárov a miestne komunity s cieľom zachovať a zlepšiť ekosystémové služby a produkty získané prostredníctvom udržateľného lesného hospodárstva a poľnohospodárstva; zdôrazňuje význam agrolesníckych systémov pre poľnohospodársku výrobu, diverzifikáciu, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a pre predchádzanie rozširovania púští; poukazuje na to, že tieto poľnohospodársko-lesnícke systémy sa vyznačujú vyššou účinnosťou využívania pôdy než iné poľnohospodárske systémy; vyzýva na zmenu s cieľom systematicky stimulovať existujúce agrolesnícke systémy s vysokou prírodnou hodnotou, uľahčiť ich obnovu a zabezpečiť budovanie kapacít na zefektívnenie tejto výrobnej metódy;

33.  zdôrazňuje, že program Horizont 2020 už financoval významný výskum a inovácie pri prechode na udržateľnejšie postupy využívania pôdy a dodávateľské reťazce s cieľom zastaviť odlesňovanie a degradáciu lesov; žiada o zvýšenie financovania, aby bolo možné v rámci programu Horizont Európa pokračovať v poskytovaní podpory v týchto oblastiach;

34.  upozorňuje na ministerské vyhlásenie o prínose lesov pre klímu z Katovíc v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCC), ktoré prijalo medzinárodné spoločenstvo 12. decembra 2018 a v ktorom sa zdôrazňuje význam lesov a používania dreva na ochranu klímy a tieto otázky sa dávajú do súvislosti s ďalšími medzinárodnými cieľmi a rozhodnutiami týkajúcimi sa lesov; konštatuje, že ako sa uvádza vo vyhlásení, tieto ciele možno dosiahnuť len multifunkčným aktívnym obhospodarovaním lesov, čo znamená stratégiu hospodárenia, ktorá zohľadňuje a vyvažuje všetky ciele súvisiace s lesmi, ako sú ukladanie oxidu uhličitého, ochrana druhov a pôdy, ťažba surovín, rekreácia a výroba potravín;

35.  zdôrazňuje zásadnú úlohu lesného hospodárstva spolu s poľnohospodárstvom pri riadení prírodných zdrojov a využívaní pôdy vo vidieckych oblastiach EÚ a vo svete; v tejto súvislosti uznáva, že medzi jednotlivými členskými štátmi existujú rozdiely v otázke obhospodarovania lesov, vlastníctva lesov, agrolesníctva, ako aj v ich možnostiach;

36.  zdôrazňuje, že metódy na dosiahnutie cieľov stanovených v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov nesmú viesť k odlesňovaniu a degradácii lesov v iných častiach sveta; vyzýva preto Komisiu, aby do roku 2021 preskúmala príslušné aspekty správy priloženej k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/807(14) a v prípade potreby zrevidovala toto nariadenie bez zbytočného odkladu a v každom prípade do roku 2023 na základe stavu vedeckých poznatkov a v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti; žiada Komisiu, aby čo najskôr, najneskôr však do roku 2030, prehodnotila údaje súvisiace so sójou a aby postupne vyradila biopalivá s vysokou mierou rizika nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC);

37.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť spotrebu dreva a výrobkov z dreva v EÚ podporovaním obehovejšieho hospodárstva, minimalizovaním tvorby odpadu a podporovaním informovanosti spotrebiteľov o ekologických dôsledkoch komodít založených na dreve;

38.  pripomína list viac ako 700 vedcov, v ktorom sa požaduje vedecky podložená revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, najmä vyňatie určitých druhov drevenej biomasy z možnosti započítania k cieľu a z oprávnenosti na získanie podpory;

39.  zdôrazňuje, že rastúce využívanie dreva na biopalivá a bioenergiu vytvára tlak na lesy EÚ a svetové lesy vzhľadom na rastúci dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov;

40.  poznamenáva, že na konferencii COP23 sa prejavili ambície niekoľkých krajín, ktoré sú bohaté na pralesy a lesy s vysokou biodiverzitou a predstavujú polovicu svetovej populácie, zvýšiť využívanie dreva a iných rastlín surovín na výrobu energie(15); opakuje, že by EÚ nemala dávať nesprávny príklad a že musí zabezpečiť, aby pravidlá, ktorými sa riadi politika v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, neviedli ku zdecimovaným a znehodnoteným ekosystémom;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zohľadnili vplyv zvýšeného využívania biopalív na odlesňovanie; vyzýva preto Komisiu, aby zásadne reformovala politiky EÚ v oblasti bioenergie, konkrétne revíziou smernice o obnoviteľných zdrojoch energie;

42.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné opatrenia v oblasti udržateľnej výroby a využívania drevných palív, a to aj pokiaľ ide o vysokú úroveň dovozu drevených peliet do EÚ a možné riziká, ktoré takýto dovoz predstavuje pre lesy v tretích krajinách; domnieva sa, že by sa mala podporovať zásada kaskádového využívania, ktorá sa môže využívať ako užitočný spôsob na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov;

43.  pripomína, že približne 2,6 miliardy ľudí na celom svete využíva na varenie tradičnú biomasu, najmä drevo a drevené uhlie, pričom takmer tri štvrtiny z nich nemajú prístup k účinným sporákom; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila podporu tretím krajinám v záujme prechodu na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie a zníženie tlaku na odlesňovanie spôsobené využívaním dreva ako paliva; zdôrazňuje, že keby boli energetické systémy tretích krajín decentralizovanejšie, umožnilo by to priamy prechod na udržateľné obnoviteľné zdroje energie;

44.  poznamenáva, že sociálny a hospodársky význam poľnohospodárstva narastá, lebo svetová populácia rastie a vyžaduje si zvýšenú výrobu potravín a poľnohospodárskych komodít pri súčasnom zmierňovaní zmeny klímy; so znepokojením berie na vedomie odhad, že 14 % svetových potravín sa stráca pri zbere, porážke a spracovaní(16), a zdôrazňuje, že treba prijať jednotné opatrenia na predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami v rámci potravinového reťazca a rýchlo reagovať na krízy, ktoré by mohli spôsobiť nedostatok potravín;

45.  zdôrazňuje význam podpory udržateľného stravovania zvýšením informovanosti spotrebiteľov o vplyvoch modelov spotreby a poskytovaním informácií o strave, ktorá je pre ľudské zdravie lepšia a má nižšiu environmentálnu stopu;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť ďalší významný pokrok pri vypracúvaní a vo vykonávaní stratégie EÚ pre bielkovinové plodiny a zabezpečovaní stabilnej produkcie bielkovinových plodín v rámci EÚ s cieľom obmedziť nebezpečie odlesňovania spojeného s týmito plodinami v iných regiónoch sveta, znížiť závislosť od dovozu a znížiť tlak na lesy z dôvodu zmeny využívania pôdy; zdôrazňuje, že takýto pokrok by sa mal dosiahnuť okrem iného rozšírením striedania plodín spolu s podporou a poradenstvom pre poľnohospodárov v oblastiach vhodných na pestovanie bielkovinových plodín a že takéto opatrenia by znížili závislosť od dovozu, odlesňovanie, degradáciu a tlak na lesy v dôsledku zmeny využívania pôdy; vyzýva na zavedenie kritérií udržateľnosti pre dovoz rastlinných bielkovín;

47.  zastáva názor, že rámec politiky EÚ by sa mal zaoberať hybnými silami odlesňovania, čím by sa zabezpečila súdržnosť politík súvisiacich s lesmi a znížil tlak na lesy; zastáva názor, že takouto rámcovou politikou by sa podporilo ešte inovačnejšie, udržateľnejšie a účinnejšie poľnohospodárstvo v rámci EÚ aj mimo nej a obmedzili by sa potravinové straty v celom potravinovom reťazci prostredníctvom nových technológií; poukazuje na to, že rámcové ciele možno splniť tak, že sa poľnohospodárom poskytne jednoduchý prístup k finančným prostriedkom, aby mohli získať najmodernejšie technológie pre vysoko precízne poľnohospodárstvo;

48.  zdôrazňuje, že hoci poľnohospodári sú stredobodom zabezpečovania našich základných poľnohospodárskych a potravinových potrieb, ich práca závisí od prírodných zdrojov, ako sú pôda, voda a lesy; konštatuje, že uznanie multifunkčnosti lesov má zásadný význam pre správne hospodárenie s naším globálnym lesným dedičstvom; zdôrazňuje, že hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty – od tradičnej výroby dreva a iných výrobkov až po ekosystémové služby, biodiverzitu a ďalšie environmentálne prínosy, ako sú absorpcia uhlíka a ukladanie oxidu uhličitého, ktoré zabraňujú erózii pôdy a zlepšujú kvalitu ovzdušia a vody – sú navzájom prepojené a vzájomne závislé; zdôrazňuje, že tieto aspekty si vyžadujú holistický a koherentný prístup, pokiaľ ide o ochranu, obnovu a obhospodarovanie lesov a riešenie problému odlesňovania;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne kroky na zharmonizovanie údajov a zlepšenie dostupnosti informácií a údajov získaných prostredníctvom existujúcich a nových nástrojov na monitorovanie a posudzovanie lesov v EÚ a vo svete, a aby zabezpečili, aby sa informácie šírili vo forme, ktorá je prístupná, používateľsky ústretová a zrozumiteľná pre regulačné orgány a orgány presadzovania práva, verejnosť, spotrebiteľov a súkromný sektor a ktorú môžu použiť tvorcovia politík; vyzýva členské štáty, aby skvalitnili svoju štatistiku o objeme dreva, ktoré nakupujú, vrátane údajov o tom, koľko udržateľného dreva, legálneho dreva alebo dreva s licenciou FLEGT môže byť súčasťou ich obstarávania;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie dostupnosti, kvality a harmonizácie spoľahlivých informácií o lesných zdrojoch a zmene využívania pôdy na účely poskytovania informácií potrebných pre tvorbu politík prostredníctvom zapojenia širokej škály zainteresovaných strán vrátane partnerských krajín;

51.  zdôrazňuje, že dôveryhodné a spoľahlivé monitorovanie lesov a zdieľanie informácií o nich majú zásadný význam pre zlepšenie správy lesov a uľahčenie plnenia záväzkov týkajúcich sa zastavenia odlesňovania v partnerských krajinách; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila finančnú a technickú podporu pre partnerské krajiny na dosiahnutie týchto cieľov a s cieľom pomôcť im rozvíjať odborné znalosti potrebné na zlepšovanie miestnych štruktúr lesného hospodárstva a zodpovednosti zaň;

52.  zdôrazňuje, že nezákonná ťažba dreva je zaužívanou praxou nielen v tretích krajinách, ale aj v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej rozhodne konali s cieľom predchádzať nezákonnej ťažbe dreva a bojovať proti nej; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky systém skúmania a ochrany lesov založený na monitorovacom systéme používajúcom GNSS (Galileo a Copernicus) a pozemné siete s cieľom monitorovať činnosti vyplývajúce z ťažby dreva na vjazdoch do areálov podnikov spracúvajúcich drevo a na výjazdoch z nich; zdôrazňuje, že Komisia by sa mala podľa potreby zamerať na predchádzanie nezákonnej ťažbe zlepšením vykonávania nariadenia o dreve(17) a FLEGT; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť verejnosti o sociálnych a ekonomických dôsledkoch nezákonnej ťažby dreva a trestných činov súvisiacich s lesmi;

53.  pripomína, že v dôsledku zmeny klímy sa očakáva zvýšenie rizika prírodných požiarov; zdôrazňuje preto, že je potrebné výrazne posilniť prevenciu a pripravenosť prostredníctvom medzinárodnej spolupráce na nástrojoch včasného varovania, odolnosti voči katastrofám a opatreniach na zmiernenie rizika; odporúča, aby Komisia naďalej podporovala rozvoj globálnych (napríklad globálneho informačného systému o prírodných požiaroch) a regionálnych (napríklad Európskeho informačného systému o lesných požiaroch) informačných systémov na monitorovanie dôsledkov lesných požiarov; vyzýva Komisiu, aby využila svoje odborné znalosti a rozšírila využívanie satelitného systému Copernicus REDD+ na podporu globálneho monitorovania rizík spojených s lesom a odlesňovania v spolupráci s tretími krajinami;

54.  opätovne pripomína, že obchodná a investičná politika EÚ by mala zahŕňať záväzné a vynútiteľné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré plne rešpektujú medzinárodné záväzky, najmä Parížsku dohodu, a sú v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO); víta zámer Komisie urobiť z Parížskej dohody zásadný prvok všetkých budúcich obchodných a investičných dohôd; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce obchodné a investičné dohody, a to tak komplexné, ako aj príslušné čiastkové dohody, budú obsahovať záväzné a vynútiteľné ustanovenia vrátane protikorupčných ustanovení týkajúcich sa nezákonnej ťažby s cieľom zabrániť odlesňovaniu a zhoršovaniu kvality lesov;

55.  víta zásadu „nespôsobovať škodu“, ako sa zdôrazňuje v oznámení o Európskej zelenej dohode; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia lepšie posúdila vplyv existujúcich obchodných dohôd na odlesňovanie a zabezpečila, aby sa do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji všetkých dohôd o voľnom obchode a investíciách začlenili ambicióznejšie ustanovenia o ochrane lesov, biodiverzite a udržateľnom lesnom hospodárstve;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa účinky obchodných dohôd na stav lesov, prírodné ekosystémy a situáciu v oblasti ľudských práv systematicky posudzovali v rámci posúdenia vplyvu na udržateľnosť a iných relevantných metód posudzovania, a to po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, a aby sa závery týchto hodnotení následne zohľadnili pri rokovaní o takýchto dohodách a pri ich uzatváraní;

57.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho zlepšenia vykonávania a presadzovania nariadenia o dreve s cieľom čo najlepšie riešiť obchod s dovážaným a domácim nelegálne vyťaženým drevom a výrobkami z neho; konštatuje okrem toho, že dovoz dreva a výrobkov z dreva by sa mal dôkladnejšie kontrolovať na hraniciach EÚ, aby sa zabezpečilo, že dovážané výrobky skutočne spĺňajú kritériá potrebné na ich umiestnenie na trhu v EÚ; pripomína, že drevo z konfliktných oblastí už je oblasťou opatrení v akčnom pláne FLEGT, ale že na riešenie tohto problému sa nevynaložilo dostatočné úsilie; vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok rozšíriť povinnosti náležitej starostlivosti stanovené v nariadení EÚ o dreve s cieľom zahrnúť doň v rámci pripravovaného preskúmania aj drevo z konfliktných oblastí; zdôrazňuje, že posilnenie existujúcich politík musí ísť ruka v ruke so zvýšenou súdržnosťou politík, aby sa zabezpečilo, že politiky EÚ vrátane obchodu nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie alebo ľudí;

58.  s poľutovaním konštatuje, že súčasná úroveň monitorovania dovozu dreva a výrobkov z dreva do EÚ je nedostatočná, najmä pokiaľ ide o kontrolu toho, či spĺňajú kritériá potrebné na vstup do EÚ;

59.  pripomína, že cieľom dohôd o dobrovoľnom partnerstve (ďalej len „DDP“) v rámci FLEGT je poskytnúť právny rámec, ktorý má zabezpečiť, že všetko drevo a výrobky z dreva dovezené do EÚ z partnerských krajín v rámci DDP boli vyprodukované legálne; zdôrazňuje, že DDP sú vo všeobecnosti určené na podporu systémových zmien v odvetví lesného hospodárstva, ktorých cieľom je vybudovať udržateľné lesné hospodárstvo, odstrániť nelegálnu ťažbu a podporiť svetové úsilie o zastavenie odlesňovania a degradácie lesov; zdôrazňuje, že pre EÚ a jej partnerské krajiny predstavujú DDP dôležitý právny rámec, ktorý umožňuje dobrá spolupráca a angažovanosť dotknutých krajín;

60.  víta pokrok dosiahnutý prostredníctvom DDP FLEGT a intenzívnejší dialóg medzi vládami, priemyslom a občianskou spoločnosťou v niekoľkých krajinách vyplývajúci z procesu DDP; konštatuje, že DDP s EÚ doteraz ratifikovalo sedem krajín (Kamerun, Stredoafrická republika, Ghana, Indonézia, Libéria, Konžská republika a Vietnam), spomedzi ktorých je Indonézia prvým a doteraz jediným partnerom DDP s licenčným systémom FLEGT, ktorý je funkčný od roku 2016, a že EÚ uzavrela rokovania a parafovala DDP s Hondurasom a Guyanou, pričom v súčasnosti prebiehajú rokovania so šiestimi ďalšími krajinami (Pobrežie Slonoviny, Konžská demokratická republika, Gabon, Laos, Thajsko a Malajzia); zdôrazňuje, že DDP predstavujú veľmi účinný rámec na vytvorenie dobrého partnerstva s týmito krajinami a že by sa mali podporovať nové DDP s ďalšími partnermi; je presvedčený, že EÚ by mala pokračovať v spolupráci s krajinami DDP FLEGT s cieľom zabezpečiť, aby zostala atraktívnou alternatívou vývozných trhov s menej prísnymi environmentálnymi normami; uznáva význam nariadenia FLEGT(18) a nariadenia EÚ o dreve pri predchádzaní vstupu nelegálne vyťaženého dreva na trh EÚ; vyzýva EÚ, aby zvýšila objem finančných prostriedkov určených na FLEGT; víta pripravovanú kontrolu vhodnosti nariadenia FLEGT a nariadenia o dreve Komisiou ako príležitosť na posilnenie ich presadzovania a rozšírenie ich pôsobnosti;

61.  pripomína Komisii, aby pri posilňovaní súčasných politík zabezpečila súlad DDP FLEGT so všetkými svojimi politikami vrátane politík v oblasti rozvoja, životného prostredia, poľnohospodárstva a obchodu; vyzýva Komisiu, aby v budúcich dvojstranných a viacstranných dohodách s krajinami produkujúcimi drevo súvisiacich s obchodom rokovala o normách týkajúcich sa dovozu dreva tak, aby sa neohrozil úspech dosiahnutý prostredníctvom akčného plánu FLEGT;

62.  domnieva sa, že licenčný proces FLEGT je doplnením dobrovoľnej certifikácie treťou stranou a je prospešný hlavne pre menšie hospodárske subjekty, ktoré sa často snažia o certifikáciu v súkromných systémoch;

63.  vyzýva EÚ, aby posilnila medzinárodnú spoluprácu zvýšením úsilia na kľúčových medzinárodných fórach vrátane WTO a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD); vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ktoré by sa mohli vzťahovať na mnohostrannú, viacstrannú alebo dvojstrannú spoluprácu vrátane urýchlenia rokovaní WTO o dohode o environmentálnych statkoch s obchodnými partnermi a ďalšími dovážajúcimi krajinami v boji proti odlesňovaniu a zmene klímy, ktoré sú dôsledkom dovozu, a to pri súčasnom zabezpečení možností legálneho obchodu a posilnení udržateľného obhospodarovania pôdy a poľnohospodárstva, ako aj v oblasti držby pôdy a dobrej správy vecí verejných v tretích krajinách;

64.  zdôrazňuje, že jednoznačné záväzky bojovať proti odlesňovaniu sú súčasťou všetkých nových obchodných dohôd vrátane dohody s Mercosurom a ďalších;

65.  vyzýva Komisiu, aby využila nové ustanovenia antidumpingového nariadenia(19) týkajúce sa politík v oblasti životného prostredia a klímy;

66.  vyzýva EÚ, aby posilnila väzbu medzi obchodnou a rozvojovou politikou, a to aj lepšou implementáciou všeobecného systému preferencií EÚ plus (ďalej len „VSP+“) v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príjemcami VSP+ na akčných plánoch v oblasti lesného hospodárstva s cieľom zabezpečiť účinné plnenie ich environmentálnych záväzkov;

67.  zdôrazňuje, že núdzová situácia v oblasti klímy a dôsledky obrovskej straty biodiverzity predstavujú vážnu hrozbu pre ľudské práva; vyzýva EÚ a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby dôkladne posúdili, ako ich vonkajšia činnosť môže čo najlepšie prispieť k celostnému prístupu založenému na ľudských právach s cieľom zastaviť stratu biodiverzity, odlesňovanie a degradáciu lesov; vyzýva EÚ, aby v celosvetovom rámci pre biodiverzitu na obdobie po roku 2020 naďalej podporovala biodiverzitu ako ľudské právo;

68.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať na všetkých úrovniach inkluzívne partnerstvo s tretími krajinami s cieľom naďalej bojovať proti odlesňovaniu a zhoršovaniu kvality lesov, posilniť udržateľné obhospodarovanie pôdy a poľnohospodárstvo, ako aj držbu pôdy a dobrú správu, a zároveň dodržiavať práva pôvodného obyvateľstva, drobných poľnohospodárov a miestnych komunít; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s tretími krajinami prostredníctvom technickej pomoci, výmeny informácií a osvedčených postupov v oblasti zachovania, ochrany a udržateľného využívania lesov, obehového hospodárstva, udržateľného biohospodárstva, obnoviteľnej energie, udržateľného inteligentného poľnohospodárstva, agroekológie a agrolesníctva a aby súčasne uznala iniciatívy súkromného sektora zamerané na udržateľnosť, ako sú systémy spravodlivého obchodu; trvá na tom, že vonkajší rozmer Európskej zelenej dohody by sa mal ďalej posilňovať prostredníctvom aliancií a partnerstiev zameraných na riešenie celosvetových výziev, ako sú zmena klímy a biodiverzita, a zároveň na umožnenie socioekonomického rozvoja partnerských krajín;

69.  víta plán Komisie zabezpečiť, aby téma odlesňovania bola súčasťou politických dialógov na úrovni krajín a regiónov s partnerskými krajinami, a nabáda Komisiu, aby vypracovala partnerské dohody, ktoré budú zahŕňať ochranu lesov a ekosystémov, presadzovanie ľudských práv, najmä práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít vrátane žien, ako aj podporu účinného zapojenia aktérov občianskej spoločnosti a ochrancov životného prostredia; zdôrazňuje, že takéto dialógy by sa mali viesť so všetkými producentskými krajinami vrátane rozvinutých krajín;

70.  víta plán Komisie na podporu partnerských krajín pri navrhovaní a vykonávaní rámcov, ktoré môžu povzbudiť lepšiu ochranu lesov a riadenie a správu pôdy, v relevantných prípadoch vrátane uznania práv na držbu pôdy pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ako aj súvisiacich opatrení v oblasti správy vecí verejných, ako sú stratégie zmierňovania a adaptácie, a odporúča, aby Komisia zahrnula tento aspekt do svojich úvah a opatrení; poukazuje na to, že takéto rámce by mali prispievať nielen k domácim potrebám, ale aj k vnútroštátne stanoveným príspevkom partnerských krajín (NDC) podľa Parížskej dohody, ako aj k ich národných stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity (NBSAP) podľa Dohovoru o biologickej diverzite;

71.  žiada EÚ, aby poskytla partnerským krajinám podporu pri vykonávaní opatrení, ktoré im pomôžu dodržiavať všetky opatrenia, ktoré môže EÚ prijať na riešenie odlesňovania spojeného s dovozom, a žiada, aby sa posilnila spolupráca a aby sa prijali potrebné a účinné opatrenia na zamedzenie tomu, aby bol obchod s tovarom súvisiacim s odlesňovaním a degradáciou lesov presmerovaný do iných oblastí sveta; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby podpora, ktorú EÚ poskytuje na politiky týkajúce sa poľnohospodárstva, infraštruktúry, ťažby, miest, prímestských oblastí a vidieka v partnerských krajinách neprispievala k odlesňovaniu a degradácii lesov; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala technický a finančný mechanizmus EÚ, ktorý by urýchlil financovanie na podporu úsilia partnerov o udržateľné využívanie, ochranu a obnovu lesov s cieľom podporiť úsilie partnerov o udržateľné využívanie, ochranu a obnovu lesov, zlepšenie udržateľnej poľnohospodárskej výroby bez odlesňovania a riešenie ťažobných činností, ktoré majú nepriaznivý vplyv na lesy v rámci nadchádzajúceho Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (ďalej len „NDICI“);

72.  vyzýva, aby odvetvie lesného hospodárstva bolo výrazným prvkom v nadchádzajúcom NDICI a aby sa v plnej miere využil potenciál vonkajšieho investičného plánu a regionálnych mechanizmov kombinovaného financovania, ktoré sa majú využiť pri získavaní súkromných finančných prostriedkov na udržateľné lesné hospodárstvo (od ochrany existujúceho lesa, po obnovu lesa a zalesňovanie), udržateľný cestovný ruch a agrolesníctvo, ako aj o iniciatívy spoločností na odstránenie výrobkov súvisiacich s odlesňovaním z ich dodávateľských reťazcov s cieľom dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja;

73.  odporúča, aby Komisia a členské štáty určili účinné metódy sprístupnenia inovatívnych a udržateľných postupov a odborných znalostí EÚ v oblasti obehového hospodárstva, udržateľného biohospodárstva, obnoviteľnej energie, udržateľného inteligentného poľnohospodárstva a ďalších príslušných oblastí ostatným krajinám;

74.  žiada Komisiu, aby pravidelne predkladala správu o trendoch odlesňovania a využívania oblastí s vysokými zásobami uhlíka, ako sú rašeliniská, v tretích krajinách;

75.  nabáda na vykonávanie podporných opatrení zameraných na zvýšenie poľnohospodárskej produktivity v cieľových krajinách s cieľom znížiť sociálny a ekonomický tlak na odlesňovanie a využívanie rašelinísk;

76.  podporuje zámer Komisie propagovať v mene EÚ na kľúčových medzinárodných fórach prijatie a vykonávanie prísnych záväzkov a predpisov na zastavenie odlesňovania a degradácie lesov a na podporu obnovy lesov; domnieva sa, že EÚ musí ísť príkladom; zdôrazňuje význam zohľadňovania vnútroštátnych, regionálnych a miestnych odborných znalostí a postupov pri uplatňovaní opatrení na ochranu lesov; víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN vyhlásiť obdobie 2021 – 2030 za dekádu obnovy ekosystémov; zdôrazňuje, že v dekáde OSN vytvára je obnova ekosystémov hlavným prirodzeným riešením, pokiaľ ide o plnenie širokého spektra cieľov udržateľného rozvoja;

77.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali ochranu lesov prostredníctvom vytvárania, konsolidácie a účinného riadenia sietí chránených oblastí vrátane lesných oblastí, ako je NaturAfrica 2030, najmä v krajinách, ktoré sú hlavnými producentmi dreva; uznáva, že to prispieva aj k zachovaniu biodiverzity a že sa tým posilní pozícia EÚ na ďalšej konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite;

78.  víta plán Komisie na posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti politík a opatrení zameraných na ochranu, obnovu a udržateľné obhospodarovanie svetových lesov v záujme predchádzania globálnemu odlesňovaniu na kľúčových medzinárodných fórach; poznamenáva, že existujúce vymedzenie pojmu „les“ a kategorizácia lesov, ako aj ďalšie príslušné pojmy a zásady týkajúce sa udržateľného obhospodarovania lesov používané príslušnými inštitúciami ako FAO, sú striktne technické a neodrážajú v plnej miere rozmanitosť lesných ekosystémov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o spoluprácu s týmito kľúčovými medzinárodnými fórami, okrem iného s cieľom harmonizovať používanú terminológiu, koncepcie a štatistiky (napr. neporušené a staré lesy, plantáže, udržateľné obhospodarovanie lesov, obhospodarovanie blízke prírode alebo dodávateľské reťazce, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu) a zabezpečiť súdržnosť prijatých politík a opatrení;

79.  vyzýva Komisiu, aby obnovila rokovania o medzinárodnom právne záväznom dohovore o lesoch, ktorý by prispel k správe, ochrane a udržateľnému rozvoju lesov a zabezpečil ich mnohoraké a doplnkové funkcie a využitie, vrátane opatrení zameraných na obnovu lesa, zalesňovanie a ochranu lesa; zdôrazňuje, že takýto dohovor by mal zohľadňovať sociálne, hospodárske, ekologické, kultúrne a duchovné potreby súčasnej a budúcej generácie a mal by uznávať zásadne dôležitú úlohu všetkých druhov lesov pri zachovávaní ekologických procesov a rovnováhy a podporovať identitu, kultúru a práva pôvodného obyvateľstva, ich komunít a ostatných komunít a obyvateľov lesa;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do rozvojových politík a všetkých investičných a podporných programov zameraných na producentské krajiny systematicky začleňovali ustanovenia o odlesňovaní a zhoršovaní kvality lesov, ako aj o znehodnocovaní ďalších prírodných ekosystémov, strate biodiverzity a porušovaní ľudských práv a aby zvážili podmienenie investícií a podpory dodržiavaním týchto prvkov;

81.  uznáva význam medzinárodných rámcov, ako sú VGGT, v podobe právnej jasnosti a medzinárodne uznávaných noriem osvedčených postupov pri zodpovednom riadení držby pôdy; vyzýva Komisiu, aby podporila šírenie a používanie VGGT na celosvetovej, regionálnej a celoštátnej úrovni; zdôrazňuje potrebu účinného nezávislého monitorovania a presadzovania vrátane vhodných mechanizmov riešenia sporov a sťažností s cieľom zabezpečiť súlad s VGGT;

82.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“) s cieľom riešiť narastajúci problém odlesňovania a dezertifikácie v štátoch AKT prostredníctvom vypracovania akčných plánov zameraných na zlepšenie obhospodarovania lesov a ich ochranu s prihliadnutím na príčiny odlesňovania v rámci a mimo odvetvia lesného hospodárstva a so súčasným uznaním významu tropického dreva pre hospodárstva štátov AKT s lesmi produkujúcimi drevo;

83.  preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili konzistentnosť medzi politikami v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenou v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

84.  uznáva a podporuje závery FAO, v ktorých sa uvádza, že v boji proti chudobe je dôležité globálne udržateľné využívanie pôdy;

85.  poukazuje na to, že lesy významne prispievajú k celosvetovej potravinovej bezpečnosti, živobytiu a výžive v rozvojových krajinách a sú dôležitým zdrojom príjmov pre miestne spoločenstvá; pripomína, že pokrok smerom k udržateľnému poľnohospodárstvu, potravinovej bezpečnosti a udržateľnému obhospodarovaniu lesov by sa mali zároveň stať kľúčovým prvkom Agendy 2030;

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Rozsudok Súdneho dvora zo 17. apríla 2018, Európska komisia/Poľská republika, C-441/17, EU:C:2018:255.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.
(4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.
(5) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 50.
(6) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 2.
(7) Cieľ 15.2: Do roku 2020 podporovať vykonávanie udržateľného hospodárenia so všetkými druhmi lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť degradované lesy a výrazne zvýšiť celosvetové zalesňovanie a obnovu lesa.
(8) Cieľ 5: Do roku 2020 znížiť mieru straty všetkých prirodzených biotopov vrátane lesov najmenej o polovicu a tam, kde je to možné, blízko k nule, a výrazne znížiť degradáciu a fragmentáciu.
(9) https://www.globalwitness.org/en/campaigns/forests/why-eu-action-tackle-deforestation-should-not-let-finance-hook/
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(11) Donato, D. et al., Mangroves among the most carbon-rich forests in the tropics’, Nature Geoscience (Mangrovy patria medzi lesy v trópoch, ktoré sú najbohatšie na uhlík), apríl 2011.
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).
(14) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/807 z 13. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy (Ú. v. EÚ L 133, 21.5.2019, s. 1).
(15) Doyle, A. & Roche, A., Nineteen nations say they’ll use more bioenergy to slow climate change (Devätnásť krajín hovorí, že v záujme spomalenia zmeny klímy budú využívať viac bioenergie), Reuters, 16. novembra 2017, http://www.reuters.com/article/us-climatechange-accord-biofuels/nineteen-nations-say-theyll-use-more-bioenergy-to-slow-climate-change-idUSKBN1DG2DO
(16) http://www.fao.org/food-loss-and-food-waste/en/
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).
(18) Nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21).


Bezpečnostná spolupráca EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu
PDF 206kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2020 o bezpečnostnej spolupráci EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu (2020/2002(INI))
P9_TA(2020)0213A9-0129/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 41, 42, 43, 44, 45 a 46,

–  so zreteľom na správu OECD a klubu sahelského regiónu a západnej Afriky zo 14. februára 2020 s názvom Geografia konfliktu v severnej a západnej Afrike,

–  so zreteľom na správu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru s názvom Trendy v celosvetových výdavkoch na zbrojenie (Trends in World Military Expenditure), 2019 (uverejnenú v apríli 2020),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady s členskými štátmi skupiny G5 Sahel z 28. apríla 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/253 z 25. februára 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2018/906, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vedúcich členských štátov skupiny G5 Sahel a prezidenta Francúzskej republiky na samite, ktorý sa konal 13. januára 2020 v Pau vo Francúzsku (vyhlásenie z Pau),

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020 z 20. apríla 2015, akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020 zo 16. marca 2015 a o Africkom rohu/Červenom mori z 25. júna 2018,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325/1820 a na jej nadväzujúce rezolúcie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 s názvom Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 o Somálsku(4),

–  so zreteľom na stratégiu pre rozvoj a bezpečnosť krajín G5 Sahel zo septembra 2016, rámec pre integrované prioritné činnosti z februára 2020, Sahelskú alianciu a Partnerstvo pre bezpečnosť a stabilitu v regióne Sahel,

–  so zreteľom na dokument Rady s názvom Koncepcia EÚ týkajúca sa podpory reformy sektora bezpečnosti v rámci EBOP z 13. októbra 2005, oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Koncepcia podpory Európskeho spoločenstva reforme sektora bezpečnosti (COM(2006)0253), spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031) a závery Rady o celoeurópskom strategickom rámci pre podporu reformy sektora bezpečnosti zo 14. novembra 2016,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí)(5),

–  so zreteľom na strategický rámec pre oblasť Afrického rohu z 14. novembra 2011 a na regionálny akčný plán EÚ pre oblasť Afrického rohu na roky 2015 – 2020 z 26. októbra 2015,

–  so zreteľom na žiadosť generálneho tajomníka OSN o celosvetové prímerie v nadväznosti na vypuknutie koronavírusu (COVID-19),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre Guinejský záliv zo 17. marca 2014,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť bezpečnosti a rozvoja v regióne Sahel z 21. marca 2011, ktorú na žiadosť Rady predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia,

–  so zreteľom na každoročné spoločné konzultačné spoločné konzultačné schôdze Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie a Politického a bezpečnostného výboru Európskej únie,

–  so zreteľom na dokument zo 14. júna 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie podpory, ktorú EÚ prostredníctvom SBOP poskytuje operáciám OSN na udržiavanie mieru, a na dokument z 27. marca 2015 s názvom Posilnenie strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia: priority na obdobie 2015 – 2018,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (JAES) prijatú na 2. samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone, a na plán súvisiaci s JAES na roky 2014 – 2017, ktorý bol prijatý na 4. samite EÚ – Afrika usporiadanom 2. a 3. apríla 2014 v Bruseli,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3 s názvom Efektívnosť a účinnosť príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom z 25. mája 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o 10. výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti(6),

–  so zreteľom na strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti z 10. decembra 2018, a na jej akčný plán na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof(7),

–  so zreteľom na správy Programu OSN pre životné prostredie za roky 2011 a 2012 s názvom Zabezpečenie živobytia: zmena klímy, migrácia a konflikt v Saheli,

–  so zreteľom na dokument Rady z 10. novembra 2009 s názvom Koncepcia posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(9) a o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(10),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0129/2020),

A.  keďže rozvoj a udržateľný mier sa dosiahnu len riešením základných príčin chudoby a hladu; keďže bezpečnosť je podmienkou rozvoja; keďže bezpečnosť ľudí je podmienkou trvalého mieru a stability; keďže silná súvislosť medzi bezpečnosťou, rozvojom a humanitárnymi intervenciami je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj regiónov Sahel, západná Afrika a Africký roh; keďže bez rozvoja a odstraňovania chudoby nebude mier udržateľný; keďže bezpečnosť v regióne Sahelu a Sahary a Afrického rohu sa postupne zhoršila a EÚ nebola svojimi opatreniami schopná primerane reagovať na túto krízu, a to najmä v dôsledku obmedzení mandátu a operability;

B.  keďže južné strategické prostredie EÚ je nestabilné; keďže čelí mnohým výzvam, najmä ozbrojeným konfliktom na južných hraniciach európskeho kontinentu a džihádistickému terorizmu; keďže nestabilita v tomto regióne má priamy vplyv na bezpečnosť Európy a jej občanov, ako aj na stabilitu na vonkajších hraniciach Európy;

C.  keďže bezpečnosť a stabilita Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu musí byť strategickým cieľom spolupráce EÚ s vládami v južnom susedstve;

D.  keďže mandáty misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len “SBOP“) sú komplexné a ich cieľom je okrem iného podporiť reformu bezpečnostného sektora, presadzovať reformu súdnictva a posilniť vojenský a policajný výcvik, ako aj zlepšiť dohľad;

E.  keďže EÚ je odhodlaná chrániť bezpečnosť a rozvoj regiónu Sahel ako hlavný partner prostredníctvom integrovaného prístupu zameraného na politický a diplomatický dialóg a rozvojovú a humanitárnu podporu;

F.  keďže iniciatíva Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktorá vyústila do revízie nástroja na podporu stability a mieru (ICSP+) v roku 2017, umožnila financovanie vzdelávacích opatrení, ako aj dodávky nesmrtiaceho vybavenia ozbrojeným silám tretích krajín;

G.  keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť pre misie potrebný personál, nedostatky, ktoré ešte zhoršuje pandémia COVID-19, znamenajú, že počet zamestnancov EÚ na misiách sa znižuje zo zdravotných dôvodov;

H.  keďže od Atlantického oceánu na západe po Červené more a Indický oceán na východe zápasí veľa afrických štátov s problémami, ako je destabilizácia tradičného poľnohospodársko-pastierskeho spôsobu života v dôsledku zmeny klímy, využívania prírodných zdrojov, nedostatočnej potravinovej a výživovej bezpečnosti, chýbajúceho prístupu k základným sociálnym službám, nevhodných poľnohospodárskych modelov, rastu populácie a tlaku na prírodné a environmentálne zdroje, napríklad odlesňovanie; keďže ďalším veľkým problémom je vznik nových foriem mafiánskej ekonomiky vrátane obchodovania s ľuďmi, migrantmi a drogami, pašovania predmetov kultúrnej povahy a voľne žijúcich zvierat a rastlín, a nekontrolovaného vývozu zlata a nerastov z ložísk, ktoré spolu s slabými inštitúciami a nedostatočnou transparentnosťou, nečinnosťou verejnej správy, rastúcimi nerovnosťami, nedôverou k vládam a korupciou vo viacerých štátnych správach prispievajú k vzniku hybridných štruktúr medzi ozbrojenými skupinami, priekupníkmi a tradičnými komunitami a regionálnych konfliktov, pričom v reakcii na to sa zjavuje neprijateľný fenomén džihádistického náboženského extrémizmu, ktorý príslušným spoločnostiam ponúka chybné riešenia a vzostup radikalizácie;

I.  keďže povaha bezpečnostných výziev, násilných konfliktov a politického násilia sa v jednotlivých afrických regiónoch, krajinách a provinciách líši; keďže v regiónoch Sahel alebo Africký roh spôsobujú veľké obete, najmä medzi civilistami, ozbrojené islamistické skupiny a terorizmus, ale v menšej miere aj bezpečnostné sily, rôzne zločinecké skupiny a milície; keďže situácia je veľmi odlišná vo väčšine z 19 krajín západnej Afriky, kde niektoré krajiny zažívajú trvalú stabilitu a bezpečnosť, zatiaľ čo iné zažívajú politické násilie alebo etnické konflikty;

J.  keďže 3 471 oznámených násilných udalostí súviselo v minulom roku s týmito skupinami; keďže počet úmrtí, ktoré boli zaznamenané v dôsledku činnosti afrických militantných islamistických skupín, sa takisto v minulom roku zvýšil o 7 % na odhadovaných 10 460 úmrtí;

K.  keďže teroristické aktivity sú vo veľkej miere sústredené do piatich hlavných oblastí zahŕňajúcich Somálsko, oblasť Čadského jazera, Sahel vrátane menších, ale pretrvávajúcich hrozieb v severnej Afrike a na západnom pobreží Indického oceánu; keďže región Sahel v roku 2019 zaznamenal najrýchlejší vzostup násilnej extrémistickej činnosti zo všetkých regiónov; keďže každá oblasť má svoju jedinečnú dynamiku a vyžaduje si jedinečný regionálny prístup;

L.  keďže lídri EÚ a skupiny G5 Sahel vyjadrili hlboké znepokojenie nad vzostupom terorizmu a zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v regióne Sahel; keďže terorizmus vytvára zvýšený tlak na krajiny skupiny G5 Sahel a ich susedstvo; keďže terorizmus zhoršuje miestne politické, etnické a náboženské napätie a je živený zločineckými a fundamentalistickými zoskupeniami, sociálno-ekonomickými problémami, slabou správou vecí verejných a v niektorých prípadoch bezpečnostnými a obrannými silami;

M.  keďže teroristické útoky namierené proti civilnému obyvateľstvu, štátnym inštitúciám a zástupcom, bezpečnostným a obranným silám a infraštruktúre narušujú sociálnu súdržnosť, a keďže teroristické skupiny na tento účel využívajú aj existujúce konflikty na miestnej úrovni;

N.  keďže všetky tieto výzvy výrazne ovplyvnili stabilitu a mier miestnych spoločenstiev a tradičný poriadok založený na kompromisoch a morálnej autorite starších a tradičných vodcov, čo sa nahrádza dominantným postavením ozbrojených skupín prevádzačov a teroristov;

O.  keďže je nevyhnutné vytvoriť bezpečnostné podmienky, ktoré sú potrebné na obnovu základných štruktúr štátu, najmä v najodľahlejších regiónoch, v ktorých sa občania cítia najviac opustení;

P.  keďže teroristické a zločinecké útoky majú tendenciu zameriavať sa na civilné obyvateľstvo, zástupcov štátov, bezpečnostné a obranné sily a socioekonomickú infraštruktúru, čím ohrozujú sociálnu a komunitnú súdržnosť a integráciu;

Q.  keďže Sahel je jedným z regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté šírením nelegálnych ručných zbraní, a keďže tieto neevidované a väčšinou nezákonne držané zbrane nielenže ohrozujú bezpečnosť komunít, ale používajú ich aj nebezpečné nadnárodné zločinecké siete zapojené do rôznych foriem nelegálneho obchodovania vrátane obchodovania so zbraňami, ľuďmi a nelegálnymi drogami;

R.  keďže podľa nových údajov zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI:

   a) kombinované vojenské výdavky štátov v Afrike vzrástli o 1,5 % na odhadovaných 41,2 miliardy USD v roku 2019, pričom ide o prvé zvýšenie výdavkov v regióne za päť rokov;
   b) Afrika doviezla 49 % svojho vojenského materiálu z Ruska, 14 % zo Spojených štátov a 13 % z Číny; keďže Čína vyviezla 20 % svojho celosvetového predaja zbraní do Afriky;

S.  keďže vojenský vplyv Ruska v Afrike spočíva v predaji zbraní, rozmiestňovaní žoldnierov a politických poradcov, dohodách o bezpečnosti a výcvikových programoch pre nestabilné krajiny;

T.  keďže každý rok sa zo západoafrických krajín prostredníctvom Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“) pašuje na Blízky východ zlato za miliardy USD; keďže podľa Organizácie Spojených národov somálska extrémistická skupina aš-Šabáb generuje milióny dolárov príjmov z vývozu uhlia do Iránu a následne do SAE, čo je v rozpore so sankciami OSN;

U.  keďže chudoba, nedostatok vzdelania, nezamestnanosť, konflikty, krízy a neistota spolu s inými faktormi, ako sú zlyhávajúce štáty, zlá správa vecí verejných a korupcia, ovplyvňujú najmä mladých ľudí a ponúkané príležitosti, pričom mnohí z nich utekajú a opúšťajú svoje domovy a rodiny pre bezpečnejšie regióny alebo iné kontinenty, čím riskujú svoje životy;

V.  keďže uvedené problémy sa ešte zhoršia z dôvodu pandémie COVID-19 a kvôli zhoršujúcim sa účinkom zmeny klímy; keďže Komisia oznámila ďalších 194 miliónov EUR na podporu bezpečnosti, stability a odolnosti v regióne Sahel;

W.  keďže hrozba militantných islamistických skupín v Afrike nemá jednotný charakter, ale zahŕňa činnosť neustále sa meniacej zmesi približne dvoch desiatok skupín, ktoré aktívne pôsobia v 14 krajinách;

X.  keďže EÚ uskutočnila tri vojenské misie a operácie SBOP zamerané na výcvik a poradenstvo pre ozbrojené sily Somálska (výcviková misia EÚ (EUTM), Somálsko – 2010), Mali (EUTM Mali – 2013) a Stredoafrickej republiky (EUTM CAR – 2016), jednu námornú vojenskú operáciu (námorná vojenská operácia EÚ (EUNAVFOR) ATALANTA – 2009) a tri civilné misie zamerané na výcvik a poradenstvo pre vnútorné bezpečnostné sily v Mali (misia EÚ na budovanie kapacít (EUCAP) Sahel Mali – 2012), Niger (EUCAP Sahel Niger – 2014), Somálsko (EUCAP Somalia – 2014) a projekt GAR-SI Sahel a vytvorila a čoskoro spustí poradnú misiu (EUAM) v Stredoafrickej republike;

Y.  keďže viaceré vojenské vysunuté pracoviská jednotlivých krajín, napríklad Francúzska a Spojených štátov amerických, poskytujú miestnym partnerom bezpečnostnú pomoc pri vykonávaní protiteroristických a iných operácií; keďže súbežne s politickými riešeniami sú snahy o budovanie štátu a rozvojové iniciatívy kľúčové pre porazenie teroristických skupín a prispievajú k budovaniu regionálnej stability;

Z.  keďže na zastavenie šírenia tejto hrozby do iných regiónov a na iné kontinenty vrátane Európy je potrebný trvalý tlak na teroristov;

AA.  keďže za posledné desaťročie africké bezpečnostné inštitúcie nasadili desaťtisíce ľudí v mierových operáciách na africkej pôde, čo dokazuje skutočnú vôľu prispievať ku správe bezpečnostných záležitostí na ich kontinente;

AB.  keďže EÚ tiež podporuje zavedenie spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel ako kľúčový nástroj v boji proti terorizmu nevyhnutný na boj proti terorizmu, džihádistickým aktivitám a bezpečnostným hrozbám a na zlepšenie regionálnej bezpečnosti;

AC.  keďže pokračujúca operačná činnosť kľúčových regionálnych bezpečnostných aktérov, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické pohotovostné sily (Eastern Africa Standby Force, EASF) a africké pohotovostné sily Africkej únie, sa prekrýva so záujmom EÚ pomôcť krajinám, ktoré majú ťažkosti, zabezpečiť mier a prosperitu ich občanom;

AD.  keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi krajinami regiónu Sahel, západnej Afriky a Afrického rohu sú nevyhnutné na udržanie a posilnenie stability v týchto regiónoch;

AE.  keďže Africká únia je naďalej kľúčovým partnerom pri úsilí EÚ o mier a stabilitu;

AF.  keďže Africká únia na svojom výročnom samite vo februári 2020 oznámila plány vyslať 3 000 vojakov do regiónu Sahel na podporu skupiny G5 Sahel v boji proti ozbrojeným skupinám;

AG.  keďže od roku 2017 EÚ uplatňovala proces regionalizácie svojich misií SBOP, ktorý má okrem podpory spolupráce so skupinou G5 Sahel za cieľ lepšie identifikovať a vypĺňať medzery v cezhraničnej spolupráci v regiónoch;

AH.  keďže po rokoch osobitného výcviku sa udržateľnosť a účinnosť/akcieschopnosť uvedených misií EÚ aj OSN narušila z dôvodu obmedzení ich mandátu, výcvikových programov, plánov udržateľnosti a miestnej zodpovednosti, ako aj z dôvodu toho, že nedokážu poskytnúť potrebné vybavenie jednotkám, ktoré trénujú, a miestnym obranným silám, a to vrátane zbraní, munície a vozidiel; keďže treba zrevidovať mandát a účel misií EÚ, aby sa vypracovala analýza „poučení“, ktorá by sa použila na prispôsobenie súčasných a budúcich misií;

AI.  keďže pri každej odbornej príprave, financovaní či vybavovaní bezpečnostných síl v tretích krajinách by sa mali dodržiavať základné európske hodnoty a malo by sa pomáhať pri budovaní spoľahlivého sektora bezpečnosti, ktorý je v prvom rade zameraný na poskytovanie bezpečnostných výhod pre celé miestne obyvateľstvo pri dodržiavaní zásady právneho štátu, a najmä medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

AJ.  keďže tieto obmedzenia a absencia súdržnej a strategickej prítomnosti EÚ ovplyvňujú dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ, zatiaľ čo iní globálni aktéri zintenzívňujú svoje činnosti, vysielajú žoldnierov, budujú vlastné vojenské zariadenia a zvýšili dodávky zbraní a munície do krajín v regióne bez stanovenia pravidiel a v skutočnosti s cieľom posilniť prísne bilaterálne záujmy;

AK.  keďže v roku 2017 Čínska komunistická strana na národnom straníckom kongrese formálne prijala iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, s oznámenými investíciami až 8 biliónov USD do rozsiahlej siete dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry spájajúcej Európu, Afriku a Áziu; keďže Čína je významnou zainteresovanou stranou v africkom hospodárstve a významne ovplyvňuje mnohé aspekty záležitostí afrického kontinentu;

AL.  keďže za posledné desaťročie Spojené arabské emiráty postupne zvyšovali svoju prítomnosť v Africkom rohu a využívali rozvojové a humanitárne projekty na výrazné zvýšenie svojej geostrategickej viditeľnosti, najmä v Adenskom zálive; keďže Somálsko naliehavo vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala opatrenia proti výstavbe vojenskej základne SAE v Somalilande;

AM.  keďže Turecko si už roky buduje v Africkom rohu dôveru a snaží sa o zvýšenie svojho vplyvu, najmä v regióne Červeného mora; keďže turecké spoločnosti ešte stále riadia hlavný prístav a letisko v Mogadišu, ba dokonca poskytujú vojenský výcvik somálskym vládnym vojakom;

AN.  keďže námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zriadilo svoju prvú zámorskú základňu v Džibutsku a keďže Čína drží vo forme dlhu viac než 70 % hrubého domáceho produktu Džibutska; keďže úvery z iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta spôsobujú, že sa zraniteľné, rozvojové krajiny chytajú do „dlhových pascí“, ktoré vyčerpávajú vládne rezervy a generácie daňových poplatníkov viažu k obrovským dlhom;

AO.  keďže ani somálska armáda, armáda Burkina, Mali ani ozbrojené sily Stredoafrickej republiky nenašli účinné riešenia a urputne sa snažia bojovať proti džihádistickým a ozbrojeným skupinám či udržať a zabezpečiť územie oslobodené s pomocou spriatelených medzinárodných síl, čo viedlo k tomu, že sa miestni obyvatelia cítia opustení a obávajú sa, že ich džihádisti alebo ozbrojené skupiny v Stredoafrickej republike obvinia zo spolupráce s vládou, keď sa vrátia a opätovne obsadia územie, z ktorého boli vyhostení;

AP.  keďže v dôsledku úsilia EÚ a NATO o medzinárodnú námornú bezpečnosť, ktoré slúži ako precedens pre európsku, africkú a transatlantickú bezpečnostnú spoluprácu, došlo k rozhodujúcemu poklesu pirátstva pri pobreží východnej aj západnej Afriky;

AQ.  keďže po rokoch účasti v uvedených civilných a vojenských misiách sa všeobecná situácia výrazne nezlepšila a teraz sa ukazuje trend, že sa napriek úsiliu ešte zhorší; keďže v dôsledku toho pretrváva niekoľko starých a nových výziev a preto je potrebné vykonávať komplexnú stratégiu s osobitným dôrazom na regióny, v ktorých sú slabé miesta a napätie najvyššie, aby sa dosiahol konečný cieľ regionálnej stability a presunula sa zodpovednosť za bezpečnosť do rúk Afričanov; keďže táto stratégia uspokojí naliehavú potrebu a pevné očakávania oboch aktérov na mieste a miestnych obyvateľov, a mala by riešiť podstatné príčiny krízy;

AR.  keďže otázka financovania misií a operácií SBOP je nevyhnutná pre udržateľnosť tejto politiky a keďže Európsky rozvojový fond prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku (ďalej len „APF“) a v budúcnosti prostredníctvom Európskeho mierového nástroja poskytuje Africkej únii podporu a okrem iného sa z nich financujú prevádzkové náklady vojenských mierových operácií v Afrike, najmä AMISOM v Somálsku; keďže Európsky mierový nástroj nahradí mechanizmus Athena na financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie SBOP a mierový nástroj pre Afriku poskytne EÚ nový nástroj na pružnejšie nasadenie vojenských operácií a výrazne zlepší možnosti bezpečnostnej pomoci partnerom; keďže konečný vplyv EPF ako nástroja na udržateľné riešenie násilných konfliktov a neistoty bude závisieť od toho, do akej miery sa dopĺňajú potrebné záruky a monitorovacie systémy, aby sa zabránilo možnému zneužitiu poskytovanej pomoci a aby sa zabezpečilo riadne zohľadnenie otázok zodpovednosti, ľudských práv a dodržiavania humanitárneho práva; keďže budúci Európsky mierový nástroj, ktorý by mal v roku 2021 nahradiť nástroj mierový nástroj pre Afriku, by mal rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti na partnerské štáty a umožniť dodávky vojenského vybavenia;

AS.  keďže je nevyhnutné, aby EÚ podporovala svojich partnerov v regiónoch Sahel a Sahara a v regióne Afrického rohu, ktoré čelia zvýšeným výzvam v ich boji proti ozbrojeným teroristickým skupinám vrátane džihádistov; keďže EÚ dokáže primeraným spôsobom reagovať tak, že poskytne krajinám v regióne potrebnú pomoc vrátane zbraní a munície v rámci Európskeho mierového nástroja; keďže Európsky mierový nástroj by sa mal bezodkladne schváliť s cieľom umožniť potrebnú vojenskú pomoc;

AT.  keďže teploty v regióne Sahel stúpajú 1,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta a podľa Organizácie Spojených národov je okolo 80 % poľnohospodárskej pôdy v regióne Sahel znehodnotenej, pričom približne 50 miliónov ľudí závislých od chovu dobytka bojuje o územie; keďže podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) táto situácia vedie k potravinovej neistote a keďže majú problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti a čelia zložitým rozhodnutiam;

AU.  keďže účinky zmeny klímy sú rizikovým faktorom destabilizácie, násilia a konfliktov;

AV.  keďže podľa organizácie UNICEF prudké zvýšenie výskytu násilných útokov na verejné školy, únosov, prípadov zbitia a hrozieb smrťou učiteľom a študentom viedol k zatvoreniu viac ako 9 000 škôl v strednej a západnej Afrike, v dôsledku čoho takmer dva milióny detí zostali bez riadneho vzdelania;

AW.  keďže EÚ je naďalej vážne znepokojená zvýšeným počtom detí, ktoré verbujú a využívajú extrémistické skupiny ako detských vojakov;

AX.  keďže Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (ďalej len „UNODC“) informoval o znepokojujúcich nových trendoch v obchodovaní s drogami v tomto regióne, čo má nepriaznivý vplyv na správu, bezpečnosť, hospodársky rast a verejné zdravie; keďže podľa tohto úradu je 87 % všetkých globálne zaistených farmaceutických opioidov zaistených v západnej, strednej a severnej Afrike, a keďže UNODC uznáva úzke prepojenie medzi obchodovaním s drogami a financovaním ozbrojených skupín;

AY.  keďže v strategickom prístupe EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti sa zdôrazňuje potreba začlenenia hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí a činností v oblasti mieru a bezpečnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť politík EÚ;

AZ.  keďže útoky extrémistických skupín a eskalácia medzikomunitného násilia kvôli zdrojom ovplyvňujú prístup ku vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, pričom mnohé dievčatá sú najviac vystavené rôznym druhom zneužívania, fyzického aj sexuálneho;

BA.  keďže EÚ by mala strategicky posilniť svoju hospodársku prítomnosť v ešte väčšej miere vzhľadom na rastúcu prítomnosť iných cudzích mocností;

BB.  keďže komisár pre susedstvo a rozšírenie navrhol prerozdeliť, urýchliť a prioritne riešiť 3,25 miliardy EUR z existujúcich programov s cieľom reagovať na potreby súvisiace s koronavírusom v Afrike, vrátane 2,06 miliardy EUR pre subsaharskú Afriku;

BC.  keďže EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu nad vnútroštátnymi intervenciami a intervenciami vonkajšej bezpečnosti;

Opatrenia Európskej únie a jej členských štátov

1.  domnieva sa, že Komisia, Rada a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) musia koordinovať rozvojové a bezpečnostné iniciatívy, do ktorých sú zapojení, ako súčasť integrovanej stratégie vedúcej k nezávislej africkej zodpovednosti za bezpečnostné a obranné záležitosti; domnieva sa, že Africká únia a africké štáty z tohto regiónu sú kľúčovými partnermi, s ktorými EÚ zmysluplne komunikuje s cieľom spoločne dosiahnuť udržateľný rozvoj a bezpečnosť ľudí; podporuje plány Africkej únie vyslať 3 000 vojakov na podporu skupiny G5 Sahel; vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia posilniť svoje kapacity, prehodnotiť svoje záväzky v oblasti bezpečnosti a obrany v regiónoch Sahel, západná Afrika a Africký roh vrátane poskytovaním vojenského vybavenia pri dodržiavaní zásady „neškodiť“;

2.  pripomína, že boj proti terorizmu závisí najmä od schopnosti dotknutých štátov zachovať silné a spoľahlivé inštitúcie a dobre zavedené základné služby vrátane kapacít v oblasti vnútornej bezpečnosti a súdnictva, v ktoré majú občania dôveru, najmä pokiaľ ide o trestné veci; domnieva sa, že bezpečnostná stratégia pre regióny Sahel, západná Afrika a Africký roh musí byť predovšetkým zameraná na riešenie základných príčin konfliktov v regióne, keďže odstránenie chudoby je kľúčom k udržateľnému mieru;

3.  žiada, aby sa obnovené vzťahy medzi EÚ a africkým kontinentom podporovali na základe solidarity a vzájomného rešpektu a prospechu, a to vždy v súlade so zásadami dodržiavania medzinárodného práva, národnej suverenity a rovnosti medzi stranami;

4.  domnieva sa, že všetky misie SBOP, operácie a iné akcie EÚ by mal koordinovať PK/VP v rámci právomoci Rady v súlade s článkom 43 ods. 2 Zmluvy o EÚ a že spoločný podporný koordinačný útvar (JSCC) by mal Komisii a PK/VP poskytovať viac poradenstva a mal by mať rozšírenú koordinačnú úlohu a mal by navrhnúť vedeniu centralizovanú civilno-vojenskú doktrínu, ktorá by posilnila kapacity výcvikových misií útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií a útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií a projektov;

5.  je pevne presvedčený, že EÚ by mala maximálne investovať do procesov zameraných na predchádzanie konfliktom, a to spustením veľkého počtu veľmi konkrétnych postupov a projektov v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia súbežne s ďalšími bezpečnostnými opatreniami; zdôrazňuje potrebu využívať aj prístupy, ktoré nie sú sústredené na štáty a ktorých cieľom je podpora stability a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o napätie medzi komunitami; vyjadruje pevné presvedčenie, že v strednodobom a dlhodobom horizonte bude efektívna len bezpečnostná pomoc, v ktorej je ľudská bezpečnosť v centre záujmu;

6.  zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť misie a operácie SBOP, ako aj celkovú strategickú politiku EÚ v oblasti plánovania a komunikácie, aby sa zlepšila viditeľnosť činností EÚ;

7.  víta celkový záväzok EÚ voči regiónu Sahel, západnej Afrike a Africkému rohu a uznáva prínos týchto misií a operácií SBOP pre mier, bezpečnosť a medzinárodnú stabilitu; zdôrazňuje však potrebu prispôsobiť finančné a administratívne pravidlá, ako aj politické rozhodovacie procesy s cieľom rýchlejšie a operatívnejšie reagovať na krízy;

8.  opakuje svoju výzvu na vypracovanie bielej knihy o európskej obrane, v ktorej by sa navrhli a načrtli veľmi konkrétne scenáre možných vojenských intervencií EÚ a východiskových doktrín v súlade s vojenskými úlohami uvedenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

9.  oceňuje zamestnancov misií EÚ, ktorí napriek veľmi náročným podmienkam dosiahli veľmi dobré výsledky a dokazujú odhodlanie a profesionalitu;

10.  zdôrazňuje, že vzhľadom na závažné zhoršenie bezpečnostných podmienok v regióne a s cieľom odstrániť nedostatky v misiách a projektoch EÚ sa musí posilniť budovanie kapacít partnerov v sektore bezpečnosti, aby bolo možné primeranejšie reagovať na významné výzvy a vážne bezpečnostné podmienky v regióne, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach;

11.  podporuje spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. apríla 2015 s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich(11),

12.  víta návrh Komisie a prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania zamerané na vypracovanie nariadenia o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré zahŕňa všetky úlohy súčasného nástroja na podporu stability a mieru;

13.  víta návrh vysokého predstaviteľa, s podporou Komisie, na vytvorenie „Európskeho mierového nástroja“ (ďalej len „EPF“) v rámci SZBP na financovanie vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti obrany s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane vybavenia v rámci spoločného vojenského zoznamu EÚ, ktorý vyplní významnú medzeru v podpore EÚ, a spolu s NCICI umožní EÚ rýchlejšie a účinnejšie reagovať na bezpečnostné výzvy, a vyzýva na ich rýchle prijatie; pripomína, že cieľom EPF je začleniť mierový nástroj pre Afriku a vytvoriť komponent budovania kapacít, ktorý by umožnil poskytovanie vojenského materiálu partnerským krajinám vrátane zbraní a streliva pri plnom rešpektovaní spoločnej pozície, ľudských práv a humanitárneho práva a účinných ustanovení o transparentnosti, ktoré sú uvedené v odporúčaní z 28. marca 2019 o zriadení Európskeho mierového nástroja, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne vojenské prostriedky neposkytli príjemcom, ktorí sa dopúšťajú zneužívania, zverstiev a iných škôd voči civilnému obyvateľstvu; konštatuje, že od júna 2018 členské štáty pracujú na rozhodnutí Rady o zriadení EPF, a to s cieľom zriadiť ho najneskôr v januári 2021; v tejto súvislosti a vzhľadom na súčasnú situáciu v Afrike vyzýva Radu, aby tento návrh schválila a prijala bezodkladne potrebné rozhodnutie o vytvorení tohto nového nástroja na podporu vojenských spôsobilostí afrických ozbrojených síl, a:

   a) aby bol rozpočet EPF dostatočne veľký na to, aby sa účinne riešili súčasné výzvy týkajúce sa výcviku, operácií, misií, projektov a vojenského vybavenia vrátane zbraní, munície a dopravy;
   b) aby sa zabezpečilo, aby EPF prekonal súčasné obmedzenia v rámci APF a rozpočtu EÚ týkajúce sa nadobúdania zbraní a munície;
   c) vyzýva na to, aby sa z rozpočtu EÚ vyčlenili finančné prostriedky na administratívne výdavky vyplývajúce z rozhodnutia Rady, a to aj na zamestnancov;
   d) vyzýva Radu, aby poverila členské štáty úhradou prevádzkových nákladov vyplývajúcich z jeho vykonávania, vrátane vybavenia a odbornej prípravy;
   e) poznamenáva, že členské štáty, ktoré neprispievajú na financovanie osobitných akcií alebo ich časti, sa môžu zdržať hlasovania v Rade;
   f) vyzýva na zriadenie nového špecializovaného oddelenia v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), ktoré bude zodpovedné za riadenie tohto nového nástroja, s cieľom dohliadať na dodávanie a používanie vybavenia a výcviku vrátane náležitých záruk a opatrení na zmiernenie rizika;
   g) domnieva sa, že dodávky a používanie takéhoto zariadenia a výcviku by mali monitorovať odborníci vyslaní do tohto oddelenia členskými štátmi, aby informovali PK/VP a podliehali kontrole zo strany Európskeho parlamentu a boli podrobené auditu Európskeho dvora audítorov;

14.  domnieva sa, že udržateľnosť, účinnosť a viditeľnosť civilných a vojenských misií EÚ v Afrike, napriek vysokému stupňu oddanosti a profesionálnosti zamestnancov, sú osobitne ohrozené nedostatkom miestnej zodpovednosti, plánov udržateľnosti a základného vybavenia v dotknutých krajinách, ako aj ich schopnosťou posilniť kapacitu partnerov;

15.  vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaistili preskúmanie všetkých nástrojov financovania s cieľom riešiť základné príčiny konfliktov a podporiť rozvoj bezpečnostných kapacít v postihnutých afrických krajinách podľa článkov 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a aj s ohľadom na veľmi vážne bezpečnostné krízy v sahelsko-saharskom regióne a vo východnej Afrike;

16.  víta návrh na posilnenie zásady partnerstva vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ, ktorý je uvedený v spoločnom oznámení s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004); vyzýva Komisiu, najmä PK/VP, aby iniciovala na mieru prispôsobené dvojstranné partnerstvá v oblasti transformácie pokrývajúce široké spektrum oblastí s prioritou v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva PK/VP, aby vyzdvihol krajiny dosahujúce pokrok v oblasti upevňovania demokracie a bezpečnosti ľudí a vyzval ich, aby sa pripojili k dvojstranným partnerstvám podľa zásady „viac za viac“; vyzýva PK/VP, aby okrem dvojstranných partnerstiev pomohol upevniť bezpečnostné funkcie subregionálnych organizácií, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické spoločenstvo alebo Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC);

17.  odporúča, aby EÚ zvážila prispievanie na prevádzkové a logistické náklady na operácie národných ozbrojených síl Mauritánie, Mali, Burkiny Faso, Nigeru a Čadu proti terorizmu v rámci mierových operácií v sahelsko-saharskej oblasti a aby zaujala podobný prístup ako pri financovaní spoločných síl G5 Sahel a misie Africkej únie v Somálsku (AMISON); a konštatuje, že EPF by na tento účel mal byť vhodným nástrojom;

18.  nabáda na diskusiu o tom, či je vhodné, aby sa na existujúce programy výcviku uplatňovala rovnaká infraštruktúra pre obstarávanie vojenských zariadení vrátane zbraní, aká sa v súčasnosti uplatňuje na účely nasadenia a výcviku síl skupiny G5 Sahel vrátane finančnej podpory, ak je to potrebné;

19.  odporúča, aby bolo akékoľvek financovanie operácií budovania kapacít v afrických krajinách podmienené predložením spoločne dohodnutého plánu podpory prijímateľskou krajinou, ktorý zahŕňa školenia v oblasti reformy bezpečnostného sektora, ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a zásad právneho štátu s primeranými lehotami a ktorý sa dosiahne monitorovaním EÚ s možnosťou ďalších úprav v závislosti od vývoja situácie;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom prípadov veľmi vážneho porušovania ľudských práv zo strany bezpečnostných síl Mali, ktoré skúmala a nahlasovala viacrozmerná integrovaná stabilizačná misia OSN v Mali (MINUSMA);

21.  uznáva, že Mali má dôležitú úlohu pre stabilitu Sahelu, a stotožňuje sa s vážnymi obavami spoločenstva ECOWAS v súvislosti so štátnym prevratom v Mali 18. augusta 2020; zdôrazňuje, že ďalšia spolupráca s medzinárodným spoločenstvom, najmä s EÚ a OSN, a jeho podpora môže úspešne pokračovať len vtedy, ak sa podniknú viaceré dôležité kroky, konkrétne vytvorenie dobre pripraveného, funkčného, transparentného a stabilného volebného systému, ktorý zabezpečí dôveryhodné, slobodné a spravodlivé voľby a skutočne rovnaké podmienky pre politické strany; súhlasí s tým, že je potrebná inkluzívna prechodná vláda, ktorá musí zahŕňať všetky politické a sociálne skupiny a usilovať sa o ochranu ústavných práv a slobôd každého občana, pričom nikdy nesmie stratiť zo zreteľa súčasné naliehavé sociálne, bezpečnostné a hospodárske výzvy, ktoré si vyžadujú okamžité kroky ako reakciu na legitímne požiadavky obyvateľov, čo sa týka inkluzívneho a konštruktívneho dialógu o budúcom smerovaní ich krajiny; podporuje úsilie ESVČ prispieť k dosiahnutiu mierového a demokratického riešenia, ktorým sa v konečnom dôsledku obnoví trvalá stabilita a dôvera malijských občanov v ich inštitúcie a verejnú správu, ktoré by mali byť skutočne inkluzívne, bez korupcie a slúžiť všetkým občanom v ich snahách o prosperitu, mier, rozvoj, stabilitu a bezpečnosť;

22.  berie na vedomie hodnotiace správy OSN o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách; vyjadruje hlboké pohoršenie v súvislosti s alarmujúcim rozsahom týchto trestných činov a neschopnosťou postaviť páchateľov pred súd; je rovnako pohoršený obvineniami zo sexuálneho zneužívania detí vznesenými voči príslušníkom jednotiek EÚ a OSN, najmä v roku 2016 v Stredoafrickej republike, a požaduje spravodlivosť; naliehavo vyzýva OSN, členské štáty EÚ a orgány SBOP EÚ, aby bezodkladne a s maximálnou rozhodnosťou vyšetrili, trestne stíhali a odsúdili všetkých zamestnancov OSN, jednotlivých štátov a EÚ, ktorí spáchali sexuálne násilné činy; zdôrazňuje naliehavú potrebu zreformovania príslušných štruktúr tak, aby sa skoncovalo s beztrestnosťou personálu OSN a EÚ a zriadili sa funkčné a transparentné mechanizmy dohľadu a zodpovednosti; považuje za neprijateľné, že návrhy na začatie konania týkajúce sa prípadov údajného zneužívania zostávajú v súčasnosti i naďalej úplne dobrovoľné a závisia od krajiny, ktorá prispela vojenskými jednotkami; je presvedčený, že takéto závažné zločiny by sa dali obmedziť a dalo by sa im predchádzať aj výchovou a vzdelávaním; dôrazne pripomína naliehavú potrebu predchádzať takýmto trestným činom v budúcnosti aj preto, aby sa obnovila dôvera miestneho obyvateľstva voči medzinárodným mierovým jednotkám;

23.  žiada, aby sa nanovo vymedzil formát výcvikových misií EUTM Mali, EUTM CAR a EUTM Somalia s cieľom lepšie ich prispôsobiť skutočným potrebám ozbrojených síl a potrebám obyvateľstva prijímajúcich krajín, a to:

   a) harmonizáciou výcvikových metód a pravidiel pre postup a zapojenie, a zabezpečením toho, aby boli jedinečné a prispôsobené identifikovaným potrebám v krajine, a aby zahŕňali odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti a práv žien vrátane programu v oblasti žien, mieru a bezpečnosti;
   b) vytvorením a uplatňovaním všeobecnej politiky reformy bezpečnostného sektora, ktorej ústredným bodom bude bezpečnosť ľudí a v rámci ktorej budú bezpečnostné potreby celého obyvateľstva v jadre všetkých zložiek;
   c) zabezpečením toho, aby mali inštruktori EÚ v koordinácii s miestnymi vojenskými orgánmi mandát vybrať vojakov spomedzi tých, ktorých navrhli miestne orgány verejnej správy, vycvičiť ich s cieľom zdokonaliť ich zručnosti vrátane znalostí v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, dohliadať na nich a sprevádzať ich v teréne, keď výcvik ukončia, s cieľom zhodnotiť ich a zabrániť tomu, boli jednotky rozpustené a vojaci sa rozišli;
   d) poskytovaním spoločného aj individuálneho vybavenia vrátane zbraní (ak ich neposkytne príslušná krajina) výcvikovým strediskám, aby sa zaistilo poskytnutie vhodného výcviku po tom, ako EÚ zavedie záruky súladu s ôsmimi kritériami spoločnej pozície 944 pri transfere zbraní do tretích krajín, zaručí kontrolu po ukončení odoslaní a kontrolu konečného využitia, aby sa zabránilo ich odklonu do rúk ozbrojených skupín vrátane teroristov;
   e) zvýšením miery obsadenia pracovných miest vyčlenených na misie s cieľom napraviť opakujúce sa problémy;
   f) zabezpečením toho, aby výcvik zodpovedal operačnej realite, t. j. mal by zahŕňať mobilitu spôsobilosti v oblasti velenia a riadenia;
   g) využívaním dočasného preloženia požadovaných vojenských odborníkov, najmä v oblasti strategického poradenstva;
   h) zavedením mechanizmu monitorovania ľudských práv a ochranného mechanizmu s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv;

24.  zastáva názor, že posilnenie poradnej zložky niektorých misií (EUTM Somálsko) vo veliteľských štruktúrach miestnych síl umožňuje významne ovplyvniť vykonávanie operácií, a to aj v rámci mnohostranného systému vojenskej pomoci;

25.  domnieva sa, že EÚ by mala zaviesť riadny dohľad a pokračovať v účinných pravidelných hodnoteniach a strategických preskúmaniach civilných misií EUCAP Sahel Mali, EUCAP Sahel Niger, EUCAP Somalia a EUAM CAR, pričom by mala preskúmať ich mandát, rozpočet a ľudské zdroje a pokračovať v používaní monitorovacích systémov v rámci plánu vykonávania misií a referenčného porovnávania ako komplexného nástroja riadenia; vyjadruje presvedčenie, že misie by boli lepšie prispôsobené meniacej sa bezpečnostnej a politickej situácii, ak by boli prispôsobené miestnym potrebám a ak by sa zintenzívnila spolupráca s miestnymi partnermi, a tak by sa stali ešte funkčnejšími a účinnejšími a mohli by sa začleniť do širšieho úsilia o reformu sektora bezpečnosti v záujme bezpečnosti miestneho obyvateľstva; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa obrátila na Európsky parlament v súvislosti s výročnou správou o SBOP z roku 2019(12) a s hodnotením misií v Afrike Európskym parlamentom; opakuje kritiku toho, že neexistujú „žiadne vhodné ukazovatele na monitorovanie výsledkov misií EUCAP Niger a EUCAP Mali a že monitorovanie a hodnotenie činností misie nebolo primerané a nezameriavalo sa na dôsledky“; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa vrátili k tomu, ako Európsky parlament hodnotí vytváranie síl v rámci misie EUTM Somálsko;

26.  pripomína, že bezpečnostná situácia v Somálsku je veľmi znepokojujúca a že je vektorom destabilizácie v celom Africkom rohu aj mimo neho; domnieva sa, že federálna vláda Somálska nemôže plniť všetky svoje povinnosti a že somálska národná armáda ani napriek nedávnemu pokroku nie je stále schopná sama bojovať proti teroristickej činnosti aš-Šabáb; pripomína, že somálska armáda mala prevziať misiu AMISOM v decembri 2021; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný nový a komplexný program pomoci, a vyzýva EÚ, aby sa s Africkou úniou a somálskou vládou dohodla na pozícii k mechanizmu, ktorý sa má zaviesť po skončení misie AMISOM;

27.  domnieva sa, že kríza v Perzskom zálive má vážne dôsledky v Somálsku, kde SAE naďalej podporujú neskrývané opatrenia, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť a politické úspechy, ktoré sa doteraz v Somálsku dosiahli, čím sa vytvára národná nejednotnosť medzi federálnou vládou Somálska a federálnymi členskými štátmi v otázkach bezpečnosti, národných volieb a rozvoja, a žiada, aby sa tieto opatrenia ihneď zastavili;

28.  požaduje, aby malijskí signatári dohody o mieri a zmierení pre Mali, ktorá je výsledkom alžírskeho procesu, túto dohodu dodržiavali a vykonávali ju bez ďalšieho odkladu;

29.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojej finančnej podpore misie AMISOM počas prechodného obdobia v rámci mierového nástroja pre Afriku, zachovať prítomnosť troch, ale revidovaných vojenských či civilných misií a operácií EÚ (ATALANTA, EUTM Somalia a EUCAP Somalia), podporovať demokratické inštitúcie, pokračovať vo výcviku národnej armády a vytváraní transparentných, zodpovedných a demokraticky kontrolovaných bezpečnostných sektorov;

30.  vyzýva členské štáty EÚ, aby pomohla začať fungovať spoločným silám skupiny G5 Sahel, a to poskytnutím finančnej pomoci, vojenského vybavenia a výcviku, čo musí zahŕňať primerané záruky a zmierňujúce opatrenia, ako aj poskytnutím poradenstva v oblasti doktríny, plánovaných kapacít a riadenia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebná silná a dôveryhodná policajná zložka; vyzýva partnerov, ktorí prijali záväzky na bruselskej konferencii darcov 22. februára 2018, aby ich urýchlene splnili;

31.  vyjadruje presvedčenie, že africké štáty musia prevziať zodpovednosť za plnenie svojich zvrchovaných povinností stabilizovať všetky oblasti oslobodené od džihádistických teroristov, zločineckých a ozbrojených skupín, priekupníkov a banditov s cieľom chrániť občanov poskytovaním základných služieb (administratíva, dodávky vody a energie, zdravotníctvo, spravodlivosť, vzdelávanie); keďže armáda alebo bezpečnostné sily by mali dočasne do prevzatia verejnej správy zabezpečiť náležité bezpečnostné prostredie a základné služby, vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu afrických štátov pri poskytovaní základných služieb;

32.  podporuje žiadosť Africkej únie adresovanú Organizácii Spojených národov, aby mala prístup k príspevkom na misie pod vedením Afriky a pod mandátom Bezpečnostnej rady OSN;

33.  zdôrazňuje, že je potrebná koordinácia s krajinami severnej Afriky, ako aj účinné opatrenia na podporu mieru a zmierenia v Líbyi s cieľom zabrániť tomu, aby sa stala ohniskom šírenia džihádizmu, teroristických, zločineckých a ozbrojených skupín, zbraní a obchodovania s ľuďmi; nabáda preto na mierové rozhovory 5 + 5 a vyzýva všetky krajiny, aby rešpektovali ducha berlínskej konferencie; vyjadruje nádej, že nedávne signály, čo sa týka prímeria a mieru v Líbyi, sa stanú skutočnosťou; v tejto súvislosti víta nedávne iniciatívy ESVČ a PK/VP, najmä jeho návštevu Líbye 1. septembra 2020, a zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu v procese mediácie;

34.  vyzýva EÚ, aby riešila pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a boj proti pašovaniu kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných zónach;

35.  domnieva sa, že spolupráca s krajinami severnej Afriky by sa mala zvažovať najmä v oblasti výmeny spravodajských a iných informácií, vojenského výcviku a boja proti radikalizácii, pričom by sa mali zohľadniť preukázané skúsenosti niektorých z nich;

36.  domnieva sa, že komplexná a strednodobá až dlhodobá bezpečnostná politika pre tieto regióny by sa mala zameriavať aj na posilnenie odolnosti;

37.  víta a podporuje komplexný prístup Mauritánie, ktorý zahŕňa stratégiu vybudovanú na sociálnych a rozvojových prvkoch, k vojenským a bezpečnostným opatreniami; vyjadruje solidaritu s Nigerom, Mali a Burkinou Faso, ktoré sú hlboko postihnuté terorizmom; oceňuje úsilie a obetavosť medzinárodného spoločenstva, viacrozmernej integrovanej stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov v Mali, mnohonárodnej spoločnej osobitnej jednotky, skupiny G5 a francúzskych ozbrojených síl (operácia Barkhane), útvaru EÚ pre regionálne poradenstvo a koordináciu (RACC), EUCAP Sahel Mali a Niger, EUTM Mali, GAR-SI Sahel a čadskej armády, ktorá je kľúčovou silou v strednom a východnom sektore skupiny G5 a vyžaduje osobitnú podporu pre svoje prápory; vyzýva krajiny skupiny G5 Sahel, aby uskutočnili domáce reformy a plne uplatňovali ľudské práva, dobrú správu vecí verejných a demokratickú zodpovednosť, dodržiavanie ľudských práv a demokratických noriem;

38.  víta spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela a prezidenta Mauritánskej islamskej republiky, úradujúceho predsedu skupiny G5 Sahel, Mohameda Šejka el Gazuáního z 28. apríla 2020, v ktorom obnovili a zvýšili záväzok voči bezpečnosti, stabilite a rozvoju regiónu Sahel v úzkej spolupráci s generálnym tajomníkom OSN, predsedom Komisie Africkej únie a súčasným predsedom ECOWAS-u;

39.  nabáda členské štáty, aby podporovali operácie Barkhane a Takuba a misie Gazelle a New Nero, a spolupracovali s nimi; zdôrazňuje významné ľudské a vojenské investície členských štátov, ktoré už sú ich súčasťou; trvá na tom, že je potrebné väčšie zapojenie na európskej úrovni, ktoré však nemôže nahradiť povinnosť krajín uskutočňovať potrebné domáce reformy zamerané na zabezpečenie udržateľného rozvoja a bezpečnostných sektorov;

40.  vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť šíreniu ozbrojených teroristických skupín, najmä islamistického terorizmu a násilného wahabizmu v regiónoch Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu, a aby zotrvala vo svojom globálnom úsilí bojovať proti džihádizmu; vzhľadom na strategický vplyv týchto regiónov na stabilitu a bezpečnosť krajín južného susedstva, na námornú bezpečnosť a istotu tlaku na európske vonkajšie hranice vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a programov pomoci s príslušnými krajinami;

41.  naliehavo vyzýva EÚ, aby vykonala komplexné hodnotenie spoločnej stratégie EÚ a Afriky a spoločného oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku z 9. marca 2020, a aby podporovala vykonávanie záverov Rady z 20. apríla 2015 o regionálnom akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020, zo 16. marca 2015 o akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020, z 25. júna 2018 o Africkom rohu/Červenom mori a regióne Sahel/Mali, a vyhlásenia z Pau;

42.  požaduje ďalšiu ochranu a podporu pre vzdelávacie orgány, spoločenstvá a organizácie pôsobiace na mieste, ktoré sa snažia nájsť alternatívne vzdelávacie príležitosti v komunitných centrách a zahŕňajú tisíce západoafrických a sahelských detí do vzdelávacích programov a programov získavania zručností;

Dobrá správa vecí verejných a udržateľný rozvoj

43.  uvádza, že bez spoločnej udržateľnej rozvojovej a humanitárnej činnosti nemôže existovať žiadna bezpečnostná stratégia; pripomína rôzne základné príčiny terorizmu a ozbrojeného konfliktu; vyzýva na podporu ľudského kapitálu a ľudského rozvoja, na napĺňanie potrieb najzraniteľnejších komunít a na budovanie schopností ľudí v oblasti odolnosti;

44.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť, aby udržateľné rozvojové plány vychádzali z kontextu. aby boli multisektorové a poskytovali globálne riešenie problémov príslušného regiónu; zdôrazňuje, že integrovaný prístup k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju si vyžaduje zmysluplné zapojenie miestnych aktérov občianskej spoločnosti, a najmä žien a mladých ľudí, pričom pripomína úlohu starších a tradičných lídrov v spoločnostiach regiónu Sahel – Sahara; zastáva názor, že tieto plány musia byť v súlade so zásadami účinnosti pomoci, ktoré potvrdil Európsky konsenzus o rozvoji, musí ich prijať verejná správa po dohode s miestnymi komunitami a musia sa realizovať za účasti občianskej spoločnosti a humanitárnych organizácií, aby sa zabezpečila účinná koordinácia, transparentnosť a zodpovednosť;

45.  zdôrazňuje význam partnerstva s OSN, spolupráce s inými medzinárodnými inštitúciami, najmä Africkou úniou, a dialógu s inými regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;

46.  domnieva sa, že zmysluplná bezpečnostná spolupráca medzi EÚ a Afrikou musí byť založená na udržateľnom rozvoji so zameraním najmä na:

   a) upevňovanie demokracie zabezpečením zodpovedných demokratických systémov riadenia účinnou parlamentnou kontrolou, ako aj demokratických inštitúcií a zásad právneho štátu pri zaručení všetkých slobôd občianskej spoločnosti;
   b) ukončenie konfliktov a predchádzanie ich opätovnému výskytu pri súčasnom riešení ich základných príčin s cieľom dosiahnuť dlhodobý mier a bezpečnosť;
   c) vypracovanie politík zameraných na mladých ľudí, ktoré podporujú hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných príležitostí; dôraz na potrebu zapájania mladých ľudí do politických, hospodárskych a mierových procesov;
   d) podporu akčných plánov na preventívnu stabilizáciu;
   e) posilnenie postavenia žien tým, že sa uzná ich funkcia aktérok zmeny v afrických komunitách, podporia sa ich možnosti vzdelávania a ekonomické možnosti, ich zapojenie do miestnych a vnútroštátnych inštitúcií a procesu rozhodovania a posilní ich úloha pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a mediácii a bude sa bojovať proti sexuálnemu násiliu na ženách a dievčatách;
   f) poskytovanie základných služieb v oblastiach, ako sú zdravie, potravinová bezpečnosť, voda, sanitácia a hygiena, sociálna ochrana, bývanie a bezpečnostné siete, podpora a ochrana duševného zdravia, vzdelávanie a podpora vysídleného obyvateľstva s cieľom zvýšiť dôveru ľudí v štát;
   g) zabezpečenie bezpečnostnej, administratívnej a právnej stability;
   h) odstránenie chudoby, beztrestnosti a korupcie;
   i) riešenie účinkov zmeny klímy zohľadňovaním opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy s cieľom zabezpečiť, aby sa živobytie stalo udržateľným spôsobom odolné voči environmentálnym hrozbám;
   j) dodržiavanie zásad právneho štátu a podpory trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv bez diskriminácie z akýchkoľvek dôvodov, slobody prejavu, slobody médií, slobody združovania a posilňovania štrukturálnej podpory občianskej spoločnosti a nezávislých médií;
   k) podporovanie udržateľných poľnohospodárskych postupov, ako sú ekologické poľnohospodárstvo, podpora malých výrobcov a farmárov a vykonávanie nutričného prepojenia s cieľom riešiť všetky formy podvýživy vo všetkých kontextoch a pokračovať vo financovaní činností, ktoré premosťujú humanitárne a rozvojové intervencie, na riešenie základných príčin;

47.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že súčasné bezpečnostné výzvy v Afrike, okrem pretrvávajúcich nerovností, nedostatku príležitostí pre mladých ľudí a slabej správe vecí verejných, by mohli nabádať k migrácii a viesť k masívnemu vysídľovaniu obyvateľstva, čo by oslabilo severoafrické štáty a malo dôsledky pre Európu a viedlo k rozšíreniu humanitárnej krízy; uznáva vplyv konfliktov, chudoby, nerovností a zmeny klímy na nútené vysídľovanie a vyzýva EÚ, aby uľahčila pravidelnú, bezpečnú a dôstojnú migráciu; zdôrazňuje preto význam intenzívnejšej spolupráce najmä medzi EÚ a sahelským regiónom s cieľom riešiť túto dôležitú otázku a zároveň pripomína dohodnutý postup neuplatňovať podmienenosť na humanitárnu pomoc spojenú s opatreniami v oblasti migrácie v regióne;

48.  víta stratégiu EÚ pre Africký roh, ktorá obsahuje nielen bezpečnostnú a humanitárnu politiku, ale aj dlhodobejšiu rozvojovú politiku a miléniové rozvojové ciele; zdôrazňuje význam tejto dlhodobejšej vízie rozvojovej politiky a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali svoje politiky a čo najskôr zaviedli spoločné plánovanie pre jednotlivé krajiny a región;

49.  žiada o vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov o mládeži, mieri a bezpečnosti v rámci bezpečnostnej spolupráce EÚ a Afriky;

50.  vyzýva EÚ, aby podporovala účinné vykonávanie programu OSN pre ženy, mier a bezpečnosť vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ vrátane rodového hľadiska v kľúčových oblastiach strategického partnerstva EÚ – Africká únia v oblasti bezpečnosti;

51.  domnieva sa, že EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu, ktoré sa vzťahujú na vnútroštátne intervencie a intervencie vonkajšej bezpečnosti;

52.  naliehavo vyzýva všetky vojenské subjekty v regióne Sahel, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a aby uplatňovali komplexnú reakciu zameranú na zmiernenie utrpenia najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, a to najmä tým, že ochrana civilistov bude považovaná za kľúčový ukazovateľ úspešnosti každej integrovanej bezpečnostnej stratégie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby vykonávanie všetkých bezpečnostných operácií nezhoršilo humanitárnu situáciu; vyzýva všetkých bezpečnostných aktérov, aby monitorovali vplyv svojich vojenských operácií a bezpečnostných opatrení na prístup k službám – vrátane potravín a výživy a na núteného vysídľovania – aby sa tak minimalizovali ich nepriaznivé účinky na humanitárne potreby;

53.  považuje za nevyhnutné poskytnúť mimoriadnu a holistickú pomoc príslušným regiónom vzhľadom na mimoriadnu výzvu, ktorou je pandémia ochorenia COVID-19, zachovať operatívnu kontinuitu misií a operácií SBOP podporou miestnych ozbrojených síl a poradenstvom o tom, ako zvládať pandémiu, posilniť rozvojové opatrenia EÚ v týchto regiónoch, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní vplyvu krízy v oblasti zdravia, a poskytnúť nevyhnutnú humanitárnu pomoc, preukázať flexibilnosť a schopnosť prispôsobiť sa situácii; víta rozhodnutie, ktoré jednomyseľne prijala skupina G20, pozastaviť úhrady splátok dlhovej služby pre najchudobnejšie krajiny;

54.  odporúča, aby EÚ spolu s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou a Africkou rozvojovou bankou zasiahli na finančnej úrovni s cieľom pomôcť pri kontrole dlhu a platbe úrokov; žiada, aby sa vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a jej finančné dôsledky preskúmali všetky možnosti odpustenia dlhu, pozastavenia dlhu a udržateľnosti zadlženia pre africké krajiny;

55.  odporúča, aby dotknuté krajiny v plnej miere prevzali právnu zodpovednosť a prijali opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo vyvodzovanie zodpovednosti podľa medzinárodného humanitárneho práva za každé porušenie, a to všetkými stranami, aby umožnili voľný prístup k humanitárnej pomoci a základným službám pre ľudí v núdzi vrátane tých, ktorí žijú na územiach mimo kontroly vlády, aby sa predišlo akémukoľvek riziku presmerovania humanitárnej pomoci, a aby tiež umožnili rokovania o prístupe k humanitárnej pomoci so všetkými stranami konfliktu, a zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bolo poskytovanie humanitárnej pomoci vnímané ako neutrálne a nestranné, a aby sa zaistila bezpečnosť humanitárnych pracovníkov;

56.  víta návrh na posilnenie zásady multilateralizmu vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ, ktorý je uvedený v spoločnom oznámení s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku; domnieva sa, že komunistická Čína a autoritárske Rusko majú k africkým krajinám odlišný prístup, ktorý je v protiklade s úsilím EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila úsilie v oblasti verejnej diplomacie a dialóg s Africkou úniou, vládami, parlamentmi a občianskymi spoločnosťami s cieľom účinnejšie vysvetliť bezpečnostnú podporu EÚ v Afrike ako príspevok k stratégii rozvoja Afriky 2063;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 54I, 26.2.2020, s. 9.
(2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 38.
(3) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 33.
(4) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 113.
(5) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 56.
(7) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 153.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0158.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0009.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0008.
(11) JOIN(2015)0017.
(12) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa (Prijaté texty, P9_TA(2020)0009).


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: poplatky, ktoré ESMA účtuje centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách
PDF 124kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 14. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o poplatky, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy účtuje centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách (C(2020)4891 – 2020/2720(DEA))
P9_TA(2020)0214B9-0251/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2020)4891),

–  so zreteľom na list Komisie zo 14. júla 2020, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 2. septembra 2020,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho článok 25d ods. 3 a článok 82 ods. 6,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 15. septembra 2020,

A.  keďže v niekoľkých delegovaných aktoch, ktoré sa majú prijať podľa nedávno zmeneného nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (EMIR), sa stanovuje, ako sa budú pravidlá nariadenia EMIR uplatňovať na centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré poskytujú služby spoločnostiam v Únii; keďže tieto delegované akty budú znamenať rozšírené právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA); keďže centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré sa považujú za systémovo dôležité pre finančnú stabilitu Únie alebo ktoréhokoľvek z jej členských štátov, by mali podliehať osobitným požiadavkám a posilnenému dohľadu zo strany ESMA s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky s centrálnymi protistranami Únie a chrániť stabilitu finančného systému Únie;

B.  keďže článkom 25d sa Komisia splnomocňuje prijať delegovaný akt s cieľom bližšie určiť podrobnosti týkajúce sa poplatkov, ktoré by orgán ESMA mal účtovať centrálnym protistranám z tretích krajín s cieľom pokryť všetky náklady vzniknuté v súvislosti s uznávaním a plnením úloh vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín;

C.  keďže toto delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabezpečilo, že centrálne protistrany z tretích krajín budú včas a primerane prispievať k financovaniu ESMA;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: kritériá na určenie toho, či je centrálna protistrana usadená v tretej krajine systémovo dôležitá
PDF 125kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 14. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o kritériá, ktoré by mal orgán ESMA zohľadniť pri určení toho, či je centrálna protistrana usadená v tretej krajine systémovo dôležitá alebo sa pravdepodobne stane systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov (C(2020)4892 – 2020/2726(DEA))
P9_TA(2020)0215B9-0252/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2020)4892),

–  so zreteľom na list Komisie zo 14. júla 2020, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 2. septembra 2020,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho článok 25 ods. 2a a článok 82 ods. 6,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie k rozhodnutiu Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 15. septembra 2020,

A.  keďže v niekoľkých delegovaných aktoch, ktoré sa majú prijať podľa nedávno zmeneného nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (EMIR), sa stanovuje, ako sa budú pravidlá nariadenia EMIR uplatňovať na centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré poskytujú služby spoločnostiam z Únie; keďže tieto delegované akty budú znamenať rozšírené právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA); keďže centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré sa považujú za systémovo dôležité pre finančnú stabilitu Únie alebo ktoréhokoľvek z jej členských štátov, by mali podliehať osobitným požiadavkám a posilnenému dohľadu zo strany ESMA s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky s centrálnymi protistranami Únie a chrániť stabilitu finančného systému Únie;

B.  keďže článkom 25 ods. 2a sa Komisia splnomocňuje prijať delegovaný akt, v ktorom sa bližšie určia kritériá, ktoré má uplatňovať ESMA pri určovaní, či je centrálna protistrana z tretej krajiny systémovo dôležitá alebo sa pravdepodobne stane systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov;

C.  keďže toto delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabezpečila pripravenosť Únie, keď sa právo Únie prestane uplatňovať v Spojenom kráľovstve po uplynutí prechodného obdobia;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: minimálne skutočnosti pri posudzovaní žiadostí centrálnych protistrán z tretích krajín o porovnateľné dodržiavanie požiadaviek a postupov
PDF 125kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) zo 14. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o minimálne skutočnosti, ktoré má orgán ESMA posúdiť pri posudzovaní žiadostí centrálnych protistrán z tretích krajín o porovnateľné dodržiavanie požiadaviek, a postupy a podmienky týkajúce sa tohto posúdenia (C(2020)4895 – 2020/2729(DEA))
P9_TA(2020)0216B9-0253/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2020)4895),

–  so zreteľom na list Komisie zo 14. júla 2020, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 2. septembra 2020,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho článok 25a ods. 3 a článok 82 ods. 6,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 15. septembra 2020,

A.  keďže v niekoľkých delegovaných aktoch, ktoré sa majú prijať podľa nedávno zmeneného nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (EMIR), sa stanovuje, ako sa budú pravidlá nariadenia EMIR uplatňovať na centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré poskytujú služby spoločnostiam v Únii; keďže tieto delegované akty budú znamenať rozšírené právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA); keďže centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré sa považujú za systémovo dôležité pre finančnú stabilitu Únie alebo ktoréhokoľvek z jej členských štátov, by mali podliehať osobitným požiadavkám a posilnenému dohľadu zo strany ESMA s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, aké platia pre centrálne protistrany Únie, a chrániť stabilitu finančného systému Únie;

B.  keďže v článku 25a sa stanovuje, že centrálna protistrana z tretej krajiny, ktorá sa považuje za systémovo dôležitú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov (centrálna protistrana Tier 2) alebo sa pravdepodobne systémovo dôležitou stane, môže požiadať ESMA, aby posúdil jej porovnateľné dodržiavanie, t. j. či sa dodržiavanie uplatniteľného rámca tretej krajiny môže považovať za dodržiavanie príslušných požiadaviek stanovených v nariadení EMIR;

C.  keďže toto delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabezpečila pripravenosť Únie, keď sa právo Únie prestane uplatňovať v Spojenom kráľovstve po uplynutí prechodného obdobia;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 16
PDF 124kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 16 ( D067917/01 – 2020/2712(RPS))
P9_TA(2020)0217B9-0254/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D067917/01),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

–  so zreteľom na list Komisie z 8. júla 2020, v ktorom žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 2. septembra 2020,

–  so zreteľom na článok 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 4 písm. d) a článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

A.  keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) vydala 28. mája 2020 úľavy pre platby nájomného v súvislosti s pandémiou COVID-19 (zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 16 (IFRS 16) – Lízingy); keďže zmeny IFRS 16 umožňujú voliteľnú, dočasnú prevádzkovú úľavu súvisiacu s pandémiou COVID-19 pre nájomcov, ktorí majú možnosť využiť platobné prázdniny pri prenájme bez toho, aby sa oslabila relevantnosť a užitočnosť finančných informácií oznamovaných spoločnosťami;

B.  keďže Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) poskytla Komisii 2. júna 2020 kladné poradné stanovisko k zmenám IFRS 16;

C.  keďže Komisia dospela k záveru, že zmeny IFRS 16 spĺňajú technické kritériá pre prijatie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002;

D.  keďže Výbor pre účtovné predpisy vydal 2. júla 2020 kladné stanovisko k zmenám IFRS 16;

E.  keďže rada IASB stanovila dátum účinnosti zmeny IFRS 16 od 1. júna 2020 s možnosťou skoršieho dátumu uplatňovania; keďže ustanovenia pozmeňujúceho nariadenia by sa mali uplatňovať retroaktívne, aby sa zabezpečila právna istota pre dotknutých predkladateľov výkazov a súlad s inými účtovnými štandardmi stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002(3); keďže konzultácie, ktoré uskutočnili EFRAG a útvary Komisie, poukázali na veľký záujem o skoré uplatňovanie polročných účtovných závierok za obdobia končiace 30. júna 2020;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a pre informáciu Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.


Zmena rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany ***I
PDF 260kWORD 76k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 16. septembra 2020 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (COM(2020)0220 – C9-0160/2020 – 2020/0097(COD))(1)
P9_TA(2020)0218A9-0148/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Citácia 1
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 196 a článok 322 ods. 1 písm. a),
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 196,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Zmena klímy vedie k zvýšeniu frekvencie, intenzity a komplexnosti prírodných katastrof na celom svete a rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, sú mimoriadne zraniteľné na jednej strane z dôvodu ich nedostatočne rozvinutej schopnosti adaptovať sa na dôsledky zmeny klímy a zmierňovať ich a reagovať na katastrofy súvisiace s klímou a na druhej strane z dôvodu ich geografickej expozície voči povodniam, suchám a lesným požiarom.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Zatiaľ čo mechanizmus Únie uznáva primárnu zodpovednosť členských štátov za predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a za prípravu a reakciu na ne, zároveň podporuje solidaritu medzi členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.
(2)  Zatiaľ čo primárnu zodpovednosť za predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a za prípravu a reakciu na ne majú naďalej členské štáty, mechanizmus Únie, a najmä rescEU, podporuje solidaritu medzi členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii tým, že dopĺňajú existujúce kapacity členských štátov, čo umožňuje účinnejšiu pripravenosť a reakciu, keď kapacity na vnútroštátnej úrovni nie sú dostatočné.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Lesné požiare ohrozujú životy, živobytie a biodiverzitu, spôsobujú uvoľňovanie veľkých množstiev emisií uhlíka a znižujú schopnosť planéty absorbovať uhlík, čo ešte viac zhoršuje zmenu klímy. Osobitné obavy vyvolávajú situácie, keď požiare ničia pralesy alebo rádioaktívne kontaminované oblasti. Nárast katastrof súvisiacich s klímou vrátane lesných požiarov si vyžaduje posilnenie operácií mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany mimo Únie vrátane činností zameraných na prevenciu a pripravenosť na katastrofy.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Bezprecedentná skúsenosť s pandémiou COVID-19 ukázala, že efektívnosť Únie pri riadení krízy je obmedzená rozsahom riadiaceho rámca Únie, ale aj stupňom jej pripravenosti v prípade katastrof postihujúcich väčšinu členských štátov.
(3)  Bezprecedentná skúsenosť s pandémiou COVID-19 ukázala, že efektívnosť Únie pri riadení krízy je obmedzená rozsahom riadiaceho rámca Únie, ale aj stupňom jej pripravenosti v prípade katastrof postihujúcich väčšinu členských štátov. Okrem toho je jasné, že Únia a členské štáty nie sú dostatočne pripravené na extrémnejšie a komplexnejšie katastrofy s ďalekosiahlymi a dlhodobejšími globálnymi následkami, ako je napríklad rozsiahla pandémia. Preto je nevyhnutné, aby sa opatrenia členských štátov v oblasti civilnej ochrany lepšie koordinovali a aby sa posilnil systém rescEU.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Skúsenosť s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 ukázala, že Únia a členské štáty nie sú primerane pripravené reagovať na rozsiahle núdzové situácie a že existujúci právny rámec nie je dostatočne vhodný na daný účel. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 tiež poukázala na to, ako môžu mať následky katastrof na ľudské zdravie, životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo bezprecedentné rozmery. Vzhľadom na potrebu posilniť spôsobilosť a opatrenia Únie v oblasti ochrany zdravia a civilnej ochrany je nevyhnutné, aby sa systém rescEU posilnil a bol pružnejší, rýchlejší a lepšie sa koordinoval s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti civilnej ochrany. Rovnako je nevyhnutné, aby členské štáty poskytovali dostatočné informácie o tom, ako predchádzajú núdzovým situáciám, a o svojej pripravenosti na ne.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)  S cieľom maximalizovať transparentnosť a zodpovednosť voči občanom Únie by Komisia mala predložiť usmernenia týkajúce sa spôsobu merania podielu výdavkov vynaložených prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, ktoré by sa mali považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 c (nové)
(3c)   Vzhľadom na skúsenosti s výskytom ochorenia COVID-19 a na potrebu posilniť schopnosť Únie reagovať v oblastiach zdravia a civilnej ochrany by sa mal systém rescEU výrazne posilniť s cieľom zlepšiť jeho výkonnosť v každom z troch pilierov mechanizmu Únie: prevencii, pripravenosti a reakcii.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Je potrebné urýchlene prijať opatrenia na posilnenie mechanizmu Únie, aby bol lepšie pripravený, keď bude treba v budúcnosti čeliť takýmto udalostiam.
(5)  Je potrebné urýchlene prijať opatrenia na posilnenie mechanizmu Únie, aby bol lepšie pripravený, keď bude treba v budúcnosti čeliť takýmto udalostiam. Posilnenie mechanizmu Únie by malo dopĺňať politiky a fondy Únie a nemalo by nahrádzať uplatňovanie zásady odolnosti voči katastrofám v rámci všetkých týchto politík a fondov.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  S cieľom zlepšiť plánovanie v oblasti prevencie a pripravenosti by Únia mala naďalej presadzovať investície do predchádzania katastrofám naprieč odvetviami a komplexné prístupy k riadeniu rizík, ktoré sú základom prevencie a pripravenosti, s prihliadnutím na prístup zameraný na viacnásobné nebezpečenstvo, ekosystémový prístup a pravdepodobné vplyvy zmeny klímy, a to v úzkej spolupráci s príslušnými vedeckými kruhmi a kľúčovými hospodárskymi subjektmi. Na tento účel by sa mali vysunúť do popredia medzisektorové prístupy a prístupy zohľadňujúce všetky riziká, ktoré by mali vychádzať z celoúnijných cieľov týkajúcich sa odolnosti, z ktorých vyplýva základné vymedzenie kapacít a pripravenosti. Pri stanovovaní celoúnijných cieľov týkajúcich sa odolnosti bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi.
(6)  S cieľom zlepšiť odolnosť a plánovanie v oblasti prevencie a pripravenosti by Únia mala posilniť investície do predchádzania katastrofám naprieč hranicami a odvetviami, a to vrátane katastrof, ktoré vznikajú následkom seizmickej činnosti, ako sú zemetrasenia, alebo následkom záplav či hydrogeologickej nestability, ako sú zosuvy pôdy, a komplexné prístupy k riadeniu rizík, ktoré sú základom prevencie a pripravenosti, s prihliadnutím na prístup zameraný na viacnásobné nebezpečenstvo, ekosystémový prístup a pravdepodobné vplyvy zmeny klímy, a to v úzkej spolupráci s príslušnými vedeckými kruhmi, kľúčovými hospodárskymi subjektmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami, ktoré sú kľúčovými aktérmi v cykle zvládania katastrof, ako aj s tretím sektorom a dobrovoľníckymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti, a nesmie ohroziť ustálené koordinačné mechanizmy Únie. Na tento účel by sa mali vysunúť do popredia medzisektorové a cezhraničné prístupy a prístupy zohľadňujúce všetky riziká, ktoré by mali vychádzať z celoúnijných cieľov týkajúcich sa odolnosti, z ktorých vyplýva základné vymedzenie kapacít a pripravenosti. Komisia má spolupracovať s členskými štátmi a Európskym parlamentom pri vymedzovaní celoúnijných cieľov týkajúcich sa odolnosti a zohľadňovať všetky operačné plány v oblasti reakcie na núdzové situácie, ktoré už existujú na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   S cieľom zabezpečiť účinnú prevenciu katastrof by sa záťažové testy a proces certifikácie kapacít v oblasti reakcie mali považovať za kľúčové prvky. Pravidelné posúdenia rizík na regionálnej a miestnej úrovni sú potrebné pre vnútroštátne orgány, aby mohli v prípade potreby prijať opatrenia na posilnenie odolnosti, a to aj využitím existujúcich fondov Únie. Takéto posúdenia rizík by sa mali zamerať na osobitné podmienky každého regiónu, ako sú seizmická aktivita, časté záplavy alebo lesné požiare. Tieto posúdenia by mali zahŕňať aj úroveň cezhraničnej spolupráce, aby mal mechanizmus Únie podrobné informácie o miestne dostupných kapacitách na to, aby zásah mohol byť cielenejší.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)   Vymedzenie cieľov Únie v oblasti odolnosti voči katastrofám na podporu opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti by malo zahŕňať presné posúdenie a zohľadnenie dlhodobých sociálnych dôsledkov, ktoré sa vyskytujú v prvej fáze po núdzovej situácii a ktoré riešia orgány civilnej ochrany, s osobitným dôrazom na najzraniteľnejších ľudí.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)   Úloha regionálnych a miestnych orgánov pri prevencii a riadení katastrof je mimoriadne dôležitá a ich kapacity v oblasti reakcie musia byť náležite zapojené do všetkých činností koordinácie a nasadenia vykonávaných podľa tohto rozhodnutia, a to v súlade s inštitucionálnymi a právnymi rámcami členských štátov a s cieľom minimalizovať prekrývanie a posilniť interoperabilitu. Tieto orgány môžu zohrať dôležitú preventívnu úlohu a sú tiež prvými, ktoré reagujú bezprostredne po katastrofe spolu s dobrovoľníckymi kapacitami. Preto je potrebná sústavná spolupráca na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni s cieľom vytvoriť spoločné systémy varovania pre rýchly zásah pred mobilizáciou rescEU, ako aj pravidelné verejné informačné kampane týkajúce sa opatrení bezprostrednej reakcie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Vytvorenie súboru zdrojov združuje rad záchranných tímov, odborníkov a vybavenia, ktoré členské štáty neustále udržiavajú v pohotovostnom režime na účely misií Únie v oblasti civilnej ochrany. Je nevyhnutné, aby tieto tímy spĺňali náročné kritériá kvality a spoľahlivosti s cieľom zabezpečiť ich interoperabilitu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)  Mechanizmus Únie by mal využívať únijné vesmírne infraštruktúry, ako sú napríklad európsky program pozorovania Zeme (Copernicus), Galileo, získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore a GOVSATCOM, ktoré poskytujú dôležité nástroje na úrovni Únie umožňujúce reagovať na vnútorné a vonkajšie núdzové situácie. Systémy riadenia núdzovej situácie Copernicus poskytujú podporu centru ERCC v rôznych obdobiach núdze, počínajúc včasným varovaním a prevenciou až po katastrofu a obnovu. GOVSATCOM má poskytovať možnosť zabezpečenej satelitnej komunikácie, osobitne prispôsobenej potrebám vládnych používateľov v rámci riadenia núdzových situácií. Galileo je prvá globálna infraštruktúra satelitnej navigácie a určovania polohy osobitne zameraná na civilné účely v Európe a na celom svete a môže sa využívať v iných oblastiach, ako je napríklad riadenie núdzových situácií vrátane systémov včasného varovania. Príslušné služby systému Galileo budú zahŕňať núdzovú službu, ktorá prostredníctvom vysielania signálov šíri varovania týkajúce sa prírodných katastrof alebo iných núdzových situácií v konkrétnych oblastiach. Členské štáty by mali mať možnosť využívať túto službu. Ak sa rozhodnú využívať ju, mali by na validáciu systému určiť a Komisii oznámiť vnútroštátne orgány, ktoré sú spôsobilé využívať túto núdzovú službu.
(9)  Mechanizmus Únie by mal využívať únijné vesmírne infraštruktúry, ako sú napríklad európsky program pozorovania Zeme (Copernicus), Galileo, získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore a GOVSATCOM, ktoré poskytujú dôležité nástroje na úrovni Únie umožňujúce reagovať na vnútorné a vonkajšie núdzové situácie. Systémy riadenia núdzovej situácie Copernicus poskytujú podporu centru ERCC v rôznych obdobiach núdze, počínajúc včasným varovaním a prevenciou až po katastrofu a obnovu. GOVSATCOM má poskytovať možnosť zabezpečenej satelitnej komunikácie, osobitne prispôsobenej potrebám vládnych používateľov v rámci riadenia núdzových situácií. Galileo je prvá globálna infraštruktúra satelitnej navigácie a určovania polohy osobitne zameraná na civilné účely v Európe a na celom svete a môže sa využívať v iných oblastiach, ako je napríklad riadenie núdzových situácií vrátane systémov včasného varovania. Príslušné služby systému Galileo budú zahŕňať núdzovú službu, ktorá prostredníctvom vysielania signálov šíri varovania týkajúce sa prírodných katastrof alebo iných núdzových situácií v konkrétnych oblastiach. Vzhľadom na jej potenciál zachraňovať životy a uľahčovať koordináciu núdzových opatrení by sa členské štáty mali nabádať k tomu, aby túto službu využívali. Ak sa rozhodnú využívať ju, mali by na validáciu systému určiť a Komisii oznámiť vnútroštátne orgány, ktoré sú spôsobilé využívať túto núdzovú službu.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Mechanizmus Únie a systém rescEU by sa mali rozvíjať tak, aby Únii umožňovali účinne reagovať na širokú škálu núdzových situácií. Zmena klímy vedie k zvýšeniu frekvencie, intenzity a zložitosti prírodných katastrof v Únii a na celom svete, čo si vyžaduje vysokú mieru solidarity medzi krajinami. Každý rok pustošia mnohé európske krajiny lesné požiare, ktoré zničia tisíce hektárov a vyžiadajú si mnoho ľudských životov. Táto situácia bola zjavná najmä počas obdobia lesných požiarov v Portugalsku v roku 2017, čo viedlo k návrhu Komisie o systéme rescEU z novembra 2017. Členské štáty vrátane tých, ktoré sú najviac postihnuté lesnými požiarmi, majú často nedostatočnú kapacitu v oblasti prevencie a reakcie. Je preto nevyhnutné, aby sa posilnila prevencia katastrof a pripravenosť a reakcia na katastrofy a aby mechanizmus Únie zahŕňal dostatočné kapacity, a to aj počas prechodného obdobia systému rescEU, na to, aby bolo možné konať v prípade výskytu lesných požiarov a iných prírodných katastrof.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 b (nové)
(9b)  Počas pandémie COVID-19 mohla Komisia na základe existujúcich ustanovení rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ zahrnúť do systému rescEU vytváranie zdravotníckych zásob pozostávajúcich zo zdravotníckych protiopatrení, ako je zdravotnícke vybavenie pre intenzívnu starostlivosť, osobné ochranné prostriedky, laboratórne vybavenie, vakcíny a liečebné prípravky, na účely pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenie zdravia. Z týchto zdravotníckych zásob boli do členských štátov a kandidátskych krajín dodané osobné ochranné prostriedky. Napriek tomu z dôvodu, že len členské štáty môžu nadobúdať, prenajímať si alebo zabezpečiť formou lízingu kapacity systému rescEU, uplynul od prijatia vykonávacieho aktu na vytvorenie vyššie uvedených zásob po prvé nasadenie príslušného zdravotníckeho vybavenia a potrieb viac ako jeden mesiac.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  S cieľom získať operačnú kapacitu potrebnú na rýchlu reakciu na núdzovú situáciu veľkého rozsahu alebo na nízko pravdepodobnú udalosť s veľkým dosahom, akou je napríklad pandémia COVID-19, by Únia mala mať možnosť nadobúdať, prenajímať, zabezpečovať formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečovať kapacity rescEU, aby bola schopná pomôcť členským štátom, na ktoré doľahla núdzová situácia veľkého rozsahu, v súlade s podpornými právomocami v oblasti civilnej ochrany a s osobitným dôrazom na zraniteľné osoby. Tieto kapacity majú byť predbežne umiestnené v logistických centrách v rámci Únie alebo zo strategických dôvodov prostredníctvom dôveryhodných sietí centier, ako sú napríklad sklady humanitárnej reakcie OSN.
(10)  S cieľom získať operačnú kapacitu potrebnú na rýchlu a účinnú reakciu na núdzové situácie veľkého rozsahu alebo na nízko pravdepodobné udalosti s veľkým dosahom, akou je napríklad pandémia COVID-19, by Únia mala mať možnosť samostatne nadobúdať, prenajímať, zabezpečovať formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečovať kapacity rescEU, aby bola schopná pomôcť členským štátom, na ktoré doľahla núdzová situácia veľkého rozsahu alebo cezhraničná núdzová situácia, v súlade s podpornými právomocami v oblasti civilnej ochrany. Tieto kapacity majú byť predbežne umiestnené v logistických centrách v rámci Únie. EMA a ECDC by mali byť podľa potreby konzultované pri vymedzovaní, riadení a distribúcii kapacít určených na reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Pri vykonávaní činností mechanizmu Únie by sa osobitná pozornosť mala venovať ochrane zraniteľných osôb. Navyše by Komisia s cieľom predchádzať rodovo motivovanému násiliu vrátane domáceho násilia v čase krízy mala spolu s členskými štátmi vypracovať usmernenia založené na najlepších postupoch na podporu obetí rodovo motivovaného násilia v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)  Na základe zásad solidarity a všeobecne dostupných kvalitných zdravotníckych služieb, ako aj ústrednej úlohy Únie pri urýchľovaní napredovania v oblasti celosvetových výziev týkajúcich sa zdravia, by mal mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany v súčinnosti a komplementárnosti s inými príslušnými programami Únie, najmä programom EU4Health, vybudovať lepšie kapacity v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
(11)  Kapacity rescEU, ktoré členské štáty nadobudli, prenajali si, zabezpečili formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečili, by sa mohli použiť na vnútroštátne účely, ale len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie.
(11)  Kapacity rescEU, ktoré členské štáty alebo Komisia nadobudli, prenajali si, zabezpečili formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečili, by sa mohli použiť na vnútroštátne účely členskými štátmi, v ktorých sú umiestnené, ale len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, pričom má prednosť boj proti cezhraničným núdzovým situáciám.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 12
(12)  V prípade potreby má Únia záujem reagovať na núdzové situácie v tretích krajinách. Kapacity rescEU boli síce vytvorené tak, aby slúžili v prvom rade ako bezpečnostná sieť v rámci Únie, ale v riadne odôvodnených prípadoch a pri zohľadnení humanitárnych zásad ich možno nasadiť aj mimo Únie.
(12)  V prípade potreby má Únia záujem reagovať na núdzové situácie v tretích krajinách. Kapacity rescEU boli síce vytvorené tak, aby slúžili v prvom rade ako bezpečnostná sieť v rámci Únie, ale v riadne odôvodnených prípadoch a pri zohľadnení humanitárnych zásad ich po konzultáciách s humanitárnymi aktérmi pred zásahmi možno nasadiť aj mimo Únie.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13
(13)  V záujme podpory členských štátov pri poskytovaní tejto pomoci by sa malo posilniť európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany spolufinancovaním prevádzkových nákladov poskytnutých kapacít pri ich nasadení mimo Únie.
(13)  V záujme podpory členských štátov pri poskytovaní tejto pomoci aj mimo Únie by sa malo ďalej posilniť európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany spolufinancovaním prevádzkových nákladov poskytnutých kapacít na rovnakej úrovni bez ohľadu na to, či sú nasadené v Únii alebo mimo nej.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)   S cieľom posilniť spoluprácu v oblasti leteckého hasenia lesných požiarov a reakcie na iné katastrofy by sa mali podľa možnosti zjednodušiť administratívne postupy, aby sa zabezpečila rýchla intervencia.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 16
(16)  Keďže nasadenie kapacít rescEU pri operáciách reakcie v rámci mechanizmu Únie prináša značnú pridanú hodnotu Únie tým, že zabezpečuje účinnú a rýchlu reakciu pre ľudí v núdzových situáciách, mali by sa stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa zviditeľňovanie s cieľom posilniť význam mechanizmu v rámci Únie.
(16)  Keďže nasadenie kapacít rescEU pri operáciách reakcie v rámci mechanizmu Únie prináša značnú pridanú hodnotu Únie tým, že zabezpečuje účinnú a rýchlu reakciu pre ľudí v núdzových situáciách, mali by sa stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa zviditeľňovania s cieľom poskytovať informácie občanom a médiám v Únii a zvýrazniť úlohu Únie. Vnútroštátne orgány by mali od Komisie dostať usmernenia týkajúce sa komunikácie o každom jednotlivom zásahu, aby sa zabezpečila vhodná propagácia úlohy Únie.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 17
(17)  S cieľom zvýšiť flexibilitu a dosiahnuť optimálne plnenie rozpočtu by sa ako metóda plnenia rozpočtu malo zahrnúť nepriame riadenie.
(17)  S cieľom zvýšiť flexibilitu a dosiahnuť optimálne plnenie rozpočtu by sa v tomto rozhodnutí malo stanoviť nepriame riadenie ako metóda plnenia rozpočtu, ktorá sa má použiť, ak je to odôvodnené povahou a obsahom príslušného opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)   V súlade s článkom 155 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/10461a (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) by si subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia a v článku 25 ods. 2 tohto rozhodnutia mali každý rok plniť svoje povinnosti podávať správy. Požiadavky na podávanie správ pre tieto subjekty sú stanovené v dohode o overovaní uvedenej v článku 130 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
____________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 18
(18)  S cieľom podporiť predvídateľnosť a dlhodobú účinnosť by Komisia pri vykonávaní rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ mala prijať ročné alebo viacročné pracovné programy, v ktorých sa uvádzajú plánované alokácie. Únii by to malo pomôcť dosiahnuť väčšiu flexibilitu pri plnení rozpočtu, a tým posilniť opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a)   Delegované akty by mali vymedziť posilnené právomoci vedúcich agentúr Únie v oblasti riadenia kapacít rescEU, vedenia procesu verejného obstarávania a poskytovania odporúčaní týkajúcich sa konkrétnych množstiev a výrobkov, ktoré sa majú umiestniť do geograficky rozptýlených logistických centier.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 18 b (nové)
(18b)  Vytvorenie, riadenie a distribúcia strategických rezerv Únie a zásob kapacít určených na reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravotnej starostlivosti v rámci programu EU4Health by mali dopĺňať rezervy rescEU.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)   Mechanizmus Únie by mal umožňovať aj dodatočné dobrovoľné príspevky členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 23
(23)  Opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti sú síce nevyhnutné na posilnenie spoľahlivosti Únie pri riešení prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, lenže z ich povahy vyplýva, že výskyt, načasovanie a rozsah katastrof sú nepredvídateľné. Ako sa ukázalo pri nedávnej kríze spôsobenej ochorením COVID-19, finančné zdroje požadované na zabezpečenie primeranej reakcie sa môžu z roka na rok výrazne líšiť a mali by byť okamžite prístupné. Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlej reakcie na nové potreby teda znamená prispôsobenie finančnej implementácie programov. Je teda vhodné povoliť prenos nepoužitých rozpočtových prostriedkov, s obmedzením len na nasledujúci rok a výlučne na opatrenia týkajúce sa reakcie, a to v dodatku k článku 12 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(23)  Opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti sú síce nevyhnutné na posilnenie spoľahlivosti Únie pri riešení prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, lenže z povahy katastrof vyplýva, že ich výskyt, načasovanie a rozsah sú nepredvídateľné. Ako sa ukázalo pri nedávnej kríze spôsobenej ochorením COVID-19, finančné zdroje požadované na zabezpečenie primeranej reakcie sa môžu z roka na rok výrazne líšiť a mali by byť okamžite prístupné. Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlej reakcie na nové potreby teda znamená prispôsobenie finančnej implementácie programov. Je teda vhodné povoliť prenos nepoužitých rozpočtových prostriedkov, s obmedzením len na nasledujúci rok a na opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a reakcie, a to navyše k ustanoveniam článku 12 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 25
(25)  Príloha I k rozhodnutiu č. 1313/2013/EÚ nie je dostatočne pružná na to, aby umožňovala Únii riadne upraviť investície do prevencie, pripravenosti a reakcie, a preto sa vypúšťa. Úrovne investícií, ktoré sa majú prideliť rôznym fázam cyklu riadenia rizika katastrof, musia byť stanovované vopred. Táto nepružnosť bráni Únii v tom, aby mohla reagovať na nepredvídateľnú povahu katastrof.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  S cieľom zabezpečiť fungovanie kapacít rescEU a účinné reakcie mechanizmu Únie na potreby občanov Únie boli počas pandémie COVID-19 sprístupnené dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie. Je dôležité poskytnúť Únii potrebnú flexibilitu, aby mohla účinne reagovať na nepredvídateľnú povahu katastrof a zároveň zachovať určitú predvídateľnosť pri plnení cieľov stanovených v tomto rozhodnutí. Pri plnení týchto cieľov je dôležité dosiahnuť potrebnú rovnováhu. S cieľom aktualizovať percentuálne podiely uvedené v prílohe I podľa priorít reformovaného mechanizmu Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 1 – odsek 2
-1.   V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.   Ochrana, ktorá sa má mechanizmom Únie zabezpečovať, sa vzťahuje prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými druhmi prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane dôsledkov terorizmu a technologických, radiačných alebo environmentálnych katastrof, znečisťovania morí a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí, ku ktorým dochádza v rámci Únie alebo mimo nej. V prípade dôsledkov teroristických činov a radiačných katastrof sa mechanizmus Únie môže vzťahovať len na opatrenia týkajúce sa pripravenosti a reakcie.
„2. Ochrana, ktorá sa má mechanizmom Únie zabezpečovať, sa vzťahuje prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými druhmi prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane dôsledkov terorizmu a technologických, radiačných alebo environmentálnych katastrof, znečisťovania morí, hydrogeologickej nestability a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí, ku ktorým dochádza v rámci Únie alebo mimo nej. V prípade dôsledkov teroristických činov a radiačných katastrof sa mechanizmus Únie môže vzťahovať len na opatrenia týkajúce sa pripravenosti a reakcie.“
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 1 – odsek 3
-1a.   V článku 1 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.   Mechanizmom Únie sa podporuje solidarita medzi členskými štátmi prostredníctvom praktickej spolupráce a koordinácie bez toho, aby bola dotknutá primárna povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva na svojom území pred katastrofami a vybaviť svoje systémy zvládania katastrof dostatočnými spôsobilosťami, aby boli schopné náležite a konzistentne zvládnuť katastrofy takej povahy a takého rozsahu, ktoré možno dôvodne predpokladať a na ktoré sa možno pripraviť.
„3. Mechanizmom Únie sa podporuje solidarita medzi členskými štátmi prostredníctvom praktickej spolupráce a koordinácie bez toho, aby bola dotknutá primárna povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie, pôdu a majetok vrátane kultúrneho dedičstva na svojom území pred katastrofami a vybaviť svoje systémy zvládania katastrof dostatočnými spôsobilosťami, aby boli schopné náležite a konzistentne zvládnuť katastrofy takej povahy a takého rozsahu, ktoré možno dôvodne predpokladať a na ktoré sa možno pripraviť, a predchádzať im.“
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 b (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c
-1b.   V článku 3 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
c)   uľahčiť rýchlu a efektívnu reakciu v prípade katastrof alebo bezprostrednej hrozby katastrof, a to aj prijímaním opatrení na zmiernenie bezprostredných následkov katastrof;
„c) uľahčiť rýchlu a efektívnu reakciu v prípade katastrof a bezprostrednej hrozby katastrof, a to aj prostredníctvom odstránenia prípadných byrokratických prekážok;“
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 4 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
1a.  V článku 4 sa vkladá tento bod:
„4a. „ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám“ sú ciele stanovené na podporu opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti na účely zlepšenia schopnosti Únie a jej členských štátov odolávať účinkom katastrofy, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky, na poskytnutie spoločného východiska pre zachovanie kritických spoločenských funkcií aj napriek účinkom takejto katastrofy, a na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu v takejto situácii;“
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c
1b.  V článku 5 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
c)  vytvára a pravidelne aktualizuje medzisektorový prehľad a mapu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým Únia môže čeliť, využívajúc jednotný prístup v rámci rôznych oblastí politík, ktoré sa môžu zaoberať prevenciou katastrof alebo mať na ňu vplyv, pričom sa náležite zohľadnia pravdepodobné vplyvy zmeny klímy;
„c) vytvára a pravidelne aktualizuje medzisektorový prehľad a mapu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane katastrof, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky, ktorým Únia môže čeliť, využívajúc jednotný prístup v rámci rôznych oblastí politík, ktoré sa môžu zaoberať prevenciou katastrof alebo mať na ňu vplyv, pričom sa náležite zohľadnia pravdepodobné vplyvy zmeny klímy;“
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 c (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 5 – odsek 1 – písmeno h
1c.   V článku 5 ods. 1 sa písm. h) nahrádza takto:
h)   podporuje využívanie rôznych fondov Únie, prostredníctvom ktorých by bolo možné podporovať udržateľné predchádzanie katastrofám a nabáda členské štáty a regióny, aby tieto možnosti financovania využívali;
„h) podporuje využívanie fondov Únie, prostredníctvom ktorých by bolo možné podporovať udržateľné predchádzanie katastrofám vrátane katastrof spôsobených hydrogeologickou nestabilitou, a nabáda členské štáty a regióny, aby tieto možnosti financovania využívali;“
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno -a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c
-a)  V odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
c)  ďalej rozvíjajú a skvalitňujú plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;
„c) ďalej rozvíjajú a skvalitňujú plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň, a to aj pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, s prihliadnutím na ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám uvedené v článku 6 ods. 5 a riziká spojené s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky;“
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno -a a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d
-aa)  V odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:
d)  sprístupňujú Komisii zhrnutie relevantných skutočností z posúdení uvedených v písmenách a) a b), pričom sa zameriavajú na kľúčové riziká. V prípade kľúčových rizík s cezhraničnými dôsledkami, ako aj prípadných rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom členské štáty opíšu prioritné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti. Zhrnutie sa poskytne Komisii do 31. decembra 2020 a potom každé tri roky a vždy, keď dôjde k významným zmenám;
„d) sprístupňujú Komisii zhrnutie relevantných skutočností z posúdení uvedených v písmenách a) a b), pričom sa zameriavajú na kľúčové riziká. V prípade kľúčových rizík s cezhraničnými dôsledkami a rizík spojených s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky, ako aj prípadných rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom členské štáty opíšu prioritné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti. Zhrnutie sa poskytne Komisii do 31. decembra 2020 a potom každé tri roky a vždy, keď dôjde k významným zmenám;“
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 1 – písmeno f
f)  na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej nižšej úrovni zlepšujú zber údajov o stratách v dôsledku katastrof s cieľom zabezpečiť zostavenie scenárov založených na dôkazoch, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1.“;
f)  na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej nižšej úrovni zlepšujú zber údajov o stratách v dôsledku katastrof s cieľom zabezpečiť zostavenie scenárov založených na dôkazoch, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, najmä pokiaľ ide o zisťovanie nedostatkov v cezhraničných kapacitách v oblasti reakcie na katastrofy.“;
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 5
5.  Komisia vymedzí ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám s cieľom podporiť opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti. Ciele týkajúce sa odolnosti voči katastrofám zabezpečujú spoločné východiská pre zachovanie kritických spoločenských funkcií, keď treba čeliť kaskádovým účinkom katastrof so závažným vplyvom, a pre zabezpečenie fungovania vnútorného trhu. Ciele budú vychádzať z výhľadových scenárov vrátane vplyvov zmeny klímy na riziko katastrof, údajov o minulých udalostiach a medziodvetvového posúdenia vplyvu s osobitným dôrazom na zraniteľné osoby.
5.  Komisia do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho rozhodnutia] prijme delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom doplniť toto rozhodnutie stanovením cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám s cieľom podporiť opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti. Ciele týkajúce sa odolnosti voči katastrofám zabezpečujú spoločné východiská pre zachovanie kritických spoločenských funkcií, keď treba čeliť kaskádovým účinkom katastrof so závažným vplyvom, a pre zabezpečenie fungovania vnútorného trhu. Uvedené ciele budú vychádzať z výhľadových scenárov vrátane vplyvov zmeny klímy a straty biodiverzity na riziko katastrof, údajov o minulých udalostiach a medziodvetvového posúdenia vplyvu a posúdenia dlhodobého sociálneho vplyvu na dotknuté oblasti s osobitným dôrazom na zraniteľné osoby. Pri vypracúvaní cieľov odolnosti voči katastrofám sa Komisia osobitne zameria na opakujúce sa katastrofy, ktoré postihujú regióny členských štátov, a navrhne vnútroštátnym orgánom, aby prijali konkrétne opatrenia vrátane opatrení, ktoré sa majú realizovať s použitím finančných prostriedkov Únie, na posilnenie odolnosti voči krízam.
V prípade potreby je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom vymedziť ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2
ERCC predovšetkým koordinuje, monitoruje a podporuje v reálnom čase reakciu na núdzové situácie na úrovni Únie. ERCC úzko spolupracuje s vnútroštátnymi krízovými systémami, orgánmi civilnej ochrany a príslušnými orgánmi Únie.
ERCC predovšetkým koordinuje, monitoruje a podporuje v reálnom čase reakciu na núdzové situácie na úrovni Únie. ERCC úzko spolupracuje s vnútroštátnymi krízovými systémami, orgánmi civilnej ochrany, dobrovoľníckymi skupinami na úrovni komunít a príslušnými orgánmi Únie.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 8 – písmeno c – zarážka 1
–  vývoji nadnárodných systémov detekcie a varovania, ktoré fungujú v záujme Únie,
–  vývoji nadnárodných systémov detekcie a včasného varovania, ktoré fungujú v záujme Únie, s cieľom zmierniť bezprostredné dôsledky katastrof alebo pandémií na ľudské životy,
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 8 – písmeno c – zarážka 3 a (nová)
–  poskytovaní technickej pomoci v oblasti odbornej prípravy miestnym komunitám na posilnenie ich kapacít prvej reakcie na krízu bez pomoci,
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 9 – odsek 10 a (nový)
5a.   V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:
„10a. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby špecialisti prvého zásahu boli riadne vybavení a pripravení reagovať na všetky druhy katastrof, ktoré sa uvádzajú v článku 1.“
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 10 – odsek 1
1.  Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení medziodvetvového plánovania odolnosti pre prípady prírodných katastrof aj katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré môžu mať cezhraničný účinok vrátane nežiaducich účinkov zmeny klímy. Plánovanie odolnosti zahŕňa zostavovanie scenárov na úrovni Únie na účely prevencie katastrof a reakcie na ne na základe posúdení rizík uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) a prehľadu rizík uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c), plánovania riadenia rizík v prípade katastrof uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. c), údajov o stratách v dôsledku katastrof uvedených v článku 6 ods. 1 písm. f), mapovania prostriedkov a vypracúvania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie, a to s prihliadnutím na ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám uvedené v článku 6 ods. 5.
1.  Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení medziodvetvového plánovania odolnosti pre prípady prírodných katastrof aj katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré môžu mať cezhraničný účinok vrátane nežiaducich účinkov zmeny klímy a zvyšujúceho sa výskytu cezhraničných lesných požiarov. Plánovanie odolnosti zahŕňa zostavovanie scenárov na úrovni Únie na účely prevencie katastrof a reakcie na ne na základe posúdení rizík uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) a prehľadu rizík uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c), plánovania riadenia rizík v prípade katastrof uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. c), údajov o stratách v dôsledku katastrof uvedených v článku 6 ods. 1 písm. f), mapovania prostriedkov a vypracúvania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie, a to s prihliadnutím na ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám uvedené v článku 6 ods. 5.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 10 – odsek 2
2.  Komisia a členské štáty určujú a podporujú synergie medzi pomocou v oblasti civilnej ochrany a humanitárnou pomocou financovanou Úniou a členskými štátmi pri plánovaní odolnosti voči katastrofám, pokiaľ ide o operácie reakcie na humanitárne krízy mimo Únie.“
2.  Komisia a členské štáty určujú a podporujú synergie medzi pomocou v oblasti civilnej ochrany a humanitárnou pomocou financovanou Úniou a členskými štátmi pri plánovaní odolnosti voči katastrofám, pokiaľ ide o operácie reakcie na humanitárne krízy mimo Únie, a to po konzultáciách s humanitárnymi aktérmi vrátane miestnych aktérov a s miestnymi orgánmi vždy, keď je to možné.“
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 11 – odsek 2
2.  Komisia na základe zistených rizík, cieľov týkajúcich sa odolnosti uvedených v článku 6 ods. 5, zostavovania scenárov uvedených v článku 10 ods. 1 a na základe celkových kapacít a nedostatkov vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2 druhy a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „ciele kapacity“).
2.  Komisia na základe zistených rizík, celkových kapacít, nedostatkov a akýchkoľvek existujúcich cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám uvedených v článku 6 ods. 5 a akéhokoľvek existujúceho zostavovania scenárov uvedeného v článku 10 ods. 1 prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí druhy a spresní počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „ciele kapacity“). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a
Smernica č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 2
2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2 a na základe cieľov týkajúcich sa odolnosti uvedených v článku 6 ods. 5 a zostavovania scenárov uvedeného v článku 10 ods. 1 vymedzí, z čoho sa kapacity rescEU majú skladať, pričom zohľadní identifikované a nové riziká a celkové kapacity a nedostatky na úrovni Únie, osobitne v oblastiach leteckého hasenia lesných požiarov, chemických, biologických, rádiologických a jadrových udalostí a rýchlej zdravotnej pomoci.
2.  Komisia v rámci logistických centier vytvorí európske rezervy zdravotníckych protiopatrení a vybavenia, ktoré by zahŕňali zdravotnícke protiopatrenia reagujúce na nízko pravdepodobné udalosti s veľkým dosahom. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí kapacity, z ktorých má pozostávať rescEU, a to aj na základe akýchkoľvek existujúcich cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám uvedených v článku 6 ods. 5 a akéhokoľvek existujúceho zostavovania scenárov uvedeného v článku 10 ods. 1, pričom zohľadní identifikované a nové riziká a celkové kapacity a nedostatky na úrovni Únie, osobitne v oblastiach leteckého hasenia lesných požiarov, záchrany pri zemetraseniach a povodniach, chemických, biologických, rádiologických a jadrových udalostí a rýchlej zdravotnej pomoci. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. Komisia pravidelne aktualizuje informácie o počte a klasifikácii kapacít rescEU a tieto informácie priamo sprístupňuje ostatným inštitúciám Únie.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
V prípade kapacít určených na reagovanie na núdzové situácie v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako sú strategické zásoby, tímy urgentnej zdravotnej starostlivosti a akékoľvek ďalšie príslušné kapacity, Komisia zabezpečí, aby sa dosiahla účinná koordinácia a synergie s inými programami a fondmi Únie, a najmä s programom EU4Health1a, ako aj s relevantnými aktérmi v Únii a celosvetovo.
_______________________
1a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (programu EU4Health) a o zrušení nariadenia EÚ č. 282/2014, (COM(2020)0405).
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 3 – pododsek 1
Kapacity rescEU sa nadobúdajú, prenajímajú, zabezpečujú formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečujú zo strany Komisie alebo členských štátov. Kapacity rescEU určené na skladovanie a distribúciu dodávok alebo na poskytovanie služieb členským štátom môže Komisia nadobúdať, prenajímať si, zabezpečovať formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečovať prostredníctvom postupov verejného obstarávania v súlade s rozpočtovými pravidlami Únie. Ak kapacity rescEU nadobúdajú, prenajímajú si, zabezpečujú formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečujú členské štáty, Komisia môže udeliť členským štátom priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov.
Kapacity rescEU sa nadobúdajú, prenajímajú, zabezpečujú formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečujú zo strany Komisie alebo členských štátov. Kapacity rescEU určené na skladovanie a distribúciu vysokokvalitných zásob alebo na poskytovanie služieb členským štátom môže Komisia nadobúdať, prenajímať si, zabezpečovať formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečovať prostredníctvom postupov verejného obstarávania v súlade s rozpočtovými pravidlami Únie. Ak Komisia nadobudne kapacity rescEU, ponechá si tieto kapacity vo vlastníctve aj vtedy, keď sú distribuované členským štátom. Ak si Komisia kapacity rescEU prenajíma, zabezpečuje formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečuje, ponechá si nad nimi plnú kontrolu. Ak Komisia nadobudne kapacity, ktoré nie sú opätovne použiteľné, môže previesť vlastníctvo takýchto kapacít na žiadajúci členský štát. Ak kapacity rescEU nadobúdajú, prenajímajú si, zabezpečujú formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečujú členské štáty, Komisia môže udeliť členským štátom priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 3 – pododsek 3
Kapacity rescEU spravujú členské štáty, ktoré ich nadobudli, prenajali si ich, zabezpečili formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečili. V záujme zvýšenia odolnosti Únie sa kapacity rescEU, ktoré nadobudla, prenajala si, zabezpečila formou lízingu alebo inak zmluve zabezpečila Komisia, strategicky predbežne umiestnia v rámci Únie. Po konzultácii s členskými štátmi by sa kapacity rescEU, ktoré nadobudla, prenajala si, zabezpečila formou lízingu alebo inak zmluve zabezpečila Komisia, mohli nachádzať aj v tretích krajinách prostredníctvom dôveryhodných sietí spravovaných príslušnými medzinárodnými organizáciami.
Kapacity rescEU spravujú členské štáty, ktoré ich nadobudli, prenajali si ich, zabezpečili formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečili. V záujme zvýšenia odolnosti Únie sa kapacity rescEU, ktoré nadobudla, prenajala si, zabezpečila formou lízingu alebo inak zmluve zabezpečila Komisia, strategicky predbežne umiestnia v rámci Únie.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 5
aa)   Odsek 5 sa nahrádza takto:
5.   Členský štát, ktorý vlastní kapacity rescEU, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, zaistí registráciu uvedených kapacít v systéme CECIS a dostupnosť a schopnosť nasadenia uvedených kapacít pre operácie mechanizmu Únie.
„5. Komisia alebo členský štát, ktorý vlastní, prenajíma si, zabezpečuje formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečuje kapacity rescEU, zaistí registráciu uvedených kapacít v systéme CECIS a dostupnosť a schopnosť nasadenia uvedených kapacít pre operácie mechanizmu Únie.
Kapacity rescEU sa môžu použiť na vnútroštátne účely podľa článku 23 ods. 4a len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie.
Kapacity rescEU sa môžu použiť na vnútroštátne účely podľa článku 23 ods. 4a len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie.
Kapacity rescEU sa používajú v súlade s vykonávacími aktmi prijatými podľa článku 32 ods. 1 písm. g) a s operačnými zmluvami medzi Komisiou a členským štátom, ktorý takéto kapacity vlastní, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, v ktorých sa stanovujú podrobnejšie podmienky nasadenia kapacít rescEU vrátane zúčastneného personálu.
Kapacity rescEU sa používajú v súlade s vykonávacími aktmi prijatými podľa článku 32 ods. 1 písm. g) a s operačnými zmluvami medzi Komisiou a členským štátom, ktorý takéto kapacity vlastní, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, v ktorých sa stanovujú podrobnejšie podmienky nasadenia kapacít rescEU vrátane zúčastneného personálu.
Podmienky vymedzené v operačných zmluvách takisto zabezpečia, aby sa kapacity rescEU používali v súlade s týmto rozhodnutím, najmä s požiadavkou sprístupniť kapacity rescEU, ako sa stanovuje v odseku 6 tohto článku, a so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 1. V uvedených podmienkach sa takisto špecifikujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade nedodržiavania týchto podmienok, s cieľom zabezpečiť primerané používanie finančných prostriedkov Únie.“
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 10 – pododsek 1
Kapacity rescEU sa môžu nasadiť mimo Únie v súlade s odsekom 6 až 9 tohto článku.
Kapacity rescEU sa môžu nasadiť mimo Únie v súlade s odsekmi 6 až 9 tohto článku. Komisia zavedie osobitné ustanovenia s cieľom zaručiť zodpovednosť a správne používanie kapacít rescEU v tretích krajinách vrátane zabezpečenia prístupu kontrolných úradníkov Únie. Viditeľnosť mechanizmu Únie v tretích krajinách sa zabezpečí v súlade s článkom 20a ods. 1 a 2 tohto rozhodnutia.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno f a (nové)
8a.   V článku 13 ods. 1 druhom pododseku sa dopĺňa toto písmeno:
„fa) vytvorenie kapacít s osobitnými odbornými znalosťami v oblasti reakcie, ktoré sa môžu použiť v prípade katastrof ovplyvňujúcich kultúrne dedičstvo.“
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 15 – odsek 3 – písmeno b
b)  v súčinnosti s postihnutým členským štátom zhromaždí a zanalyzuje overené informácie o situácii s cieľom vypracovať spoločnú situačnú informovanosť a poskytne ich členským štátom;
b)  v súčinnosti s postihnutým členským štátom zhromaždí a zanalyzuje overené informácie o situácii s cieľom vypracovať spoločnú informovanosť o situácii a reakciu na situáciu a poskytne ich priamo členským štátom;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 16 – odsek 2
9a.   V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.  Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómne podporné zásahy, alebo ako príspevky k zásahu vedenému medzinárodnou organizáciou. Koordinácia Únie je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a rešpektuje jeho vedúcu úlohu. V prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou alebo zložitých núdzových situácií Komisia zabezpečí konzistentnosť s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci a dodržiavanie humanitárnych zásad.
„2. Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómne podporné zásahy, alebo ako príspevky k zásahu vedenému medzinárodnou organizáciou. Koordinácia Únie je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a rešpektuje jeho vedúcu úlohu. V prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou alebo zložitých núdzových situácií Komisia vždy, keď je to možné, konzultuje s humanitárnymi aktérmi vrátane miestnych aktérov a zabezpečí konzistentnosť s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci (*) a dodržiavanie humanitárnych zásad.“
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 10
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 17 – odsek 1 – písmeno a
a)  na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie v súlade s článkom 5 ods. 2;
a)  na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie v súlade s článkom 5 ods. 2, najmä v prípade pandémie;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 10
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 17 – odsek 1 – písmeno b
b)  na žiadosť o odborné znalosti z oblasti pripravenosti v súlade s článkom 13 ods. 3;
b)  na žiadosť o odborné znalosti z oblasti pripravenosti v súlade s článkom 13 ods. 3, najmä v prípade pandémie;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)   vývoja kartografického materiálu na rýchle nasadenie a mobilizáciu zdrojov, najmä s ohľadom na osobitosti cezhraničných regiónov, s cieľom riešiť cezhraničné riziká, ako sú lesné požiare;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno b a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 3 – pododsek 1
ba)  V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:
Pridelené rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 1 môžu kryť aj výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na riadenie mechanizmu Únie a dosiahnutie jeho cieľov.
„Pridelené rozpočtové prostriedky uvedené v odsekoch 1 a 1a tohto článku a v článku 19a môžu kryť aj výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na riadenie mechanizmu Únie a dosiahnutie jeho cieľov.“
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno b b (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 3 a (nový)
bb)  Vkladá sa tento odsek:
„3a. Finančné krytie uvedené v odsekoch 1 a 1a tohto článku a v článku 19a sa pridelí na pokrytie opatrení týkajúcich sa predchádzania prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na tieto katastrofy.“
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno c
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 4
c)  Odsek 4 sa nahrádza takto:
vypúšťa sa
„4. Finančné krytie uvedené v odsekoch 1 a 1a sa pridelí tak, aby pokrylo opatrenia týkajúce sa predchádzania prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na ne.“;
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno c a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 4
ca)  Odsek 4 sa nahrádza takto:
4.  Finančné krytie uvedené v odseku 1 sa pridelí v rokoch 2014 – 2020 v súlade s percentuálnymi podielmi a zásadami ustanovenými v prílohe.
„4. Finančné krytie uvedené v odseku 1 sa pridelí v rokoch 2014 – 2020 v súlade s percentuálnymi podielmi stanovenými v bode 1 prílohy I a so zásadami ustanovenými v bode 3 uvedenej prílohy.“;
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno c b (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 4 a (nový)
cb)  Vkladá sa tento odsek:
„4a. Finančné krytie uvedené v odseku 1a tohto článku a v článku 19a sa pridelí v rokoch 2021 – 2027 v súlade s percentuálnymi podielmi stanovenými v bode 2 prílohy I a so zásadami ustanovenými v bode 3 uvedenej prílohy.“;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno d
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odseky 5 a 6
d)  Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno d a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 5
da)  odsek 5 sa nahrádza takto:
5.   Komisia preskúma rozdelenie uvedené v prílohe na základe výsledku predbežného hodnotenia uvedeného v článku 34 ods. 2 písm. a). Ak to na základe výsledkov takéhoto hodnotenia bude potrebné, Komisii sa udelí právomoc na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 30 s cieľom upraviť jednotlivé číselné údaje uvedené v prílohe I o najmenej 8 a najviac 16 percentuálnych bodov. Uvedené delegované akty sa prijmú do 30. júna 2017.
„5. Komisia preskúma rozdelenie uvedené v prílohe I na základe výsledku hodnotenia uvedeného v článku 34 ods. 3. Ak je to potrebné vzhľadom na neočakávané udalosti, ktoré majú vplyv na plnenie rozpočtu, alebo vzhľadom na zriadenie kapacít rescEU, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom zmeniť prílohu I tak, aby sa upravili jednotlivé číselné údaje uvedené v bodoch 1 a 2 prílohy I o viac ako 10 percentuálnych bodov.“;
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno d b (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 6
db)  odsek 6 sa nahrádza takto:
6.   Ak je to potrebné z naliehavých dôvodov v prípade nevyhnutnej revízie rozpočtových zdrojov, ktoré sú k dispozícii na opatrenia v oblasti reakcie, Komisii sa udelí právomoc na prijatie delegovaných aktov s cieľom upraviť jednotlivé číselné údaje uvedené v prílohe I o najmenej 8 a najviac 16 percentuálnych bodov, a to v rámci dostupných pridelených rozpočtových prostriedkov a v súlade s postupom ustanoveným v článku 31.
„6. Ak je to potrebné z naliehavých dôvodov v prípade nevyhnutnej revízie rozpočtových zdrojov, ktoré sú k dispozícii na opatrenia v oblasti reakcie, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom zmeniť prílohu I tak, aby sa upravili jednotlivé číselné údaje uvedené v bodoch 1 a 2 prílohy I o viac ako 10 percentuálnych bodov, a to v rámci dostupných pridelených rozpočtových prostriedkov v súlade s postupom stanoveným v článku 31.“;
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno d c (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 6 a (nový)
dc)  v článku 19 sa dopĺňa tento odsek:
„6a. Európsky parlament a Rada schvaľujú dostupné ročné rozpočtové prostriedky bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. …/..., ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, a Medziinštitucionálnej dohody z ... 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení.“
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19a – odsek 1
Opatrenia uvedené v článku 2 nariadenia [ERI] sa vykonávajú v rámci tohto rozhodnutia prostredníctvom súm uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) bode iv) uvedeného nariadenia s výhradou jeho článku 4 ods. 4 a 8.
Opatrenia uvedené v článku 2 nariadenia [ERI] sa vykonávajú v rámci tohto rozhodnutia so sumou 2 187 620 000 EUR v bežných cenách, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 písm. a) bode iv) uvedeného nariadenia, s výhradou jeho článku 4 ods. 4 a 8.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 14
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 20a – odsek 1 – pododsek 2
Každá pomoc alebo každé financovanie poskytnuté podľa tohto rozhodnutia sa vhodne zviditeľnia. Členské štáty zabezpečia najmä to, aby verejná komunikácia týkajúca sa operácií financovaných v rámci mechanizmu Únie:
Každá pomoc alebo každé financovanie poskytnuté podľa tohto rozhodnutia sa vhodne zviditeľnia v súlade s osobitnými usmerneniami vydanými Komisiou pre konkrétne zásahy. Členské štáty zabezpečia najmä to, aby verejná komunikácia týkajúca sa operácií financovaných v rámci mechanizmu Únie:
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 14
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 20a – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Ak sa kapacity rescEU používajú na vnútroštátne účely v zmysle článku 12 ods. 5, členské štáty rovnakým spôsobom, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, priznajú pôvod týchto kapacít a zabezpečia viditeľnosť finančných prostriedkov Únie použitých na nadobudnutie týchto kapacít.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 15 – písmeno a a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 21 – odsek 1 – písmeno h
aa)   V článku 21 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:
h)   podpora činností v oblasti pripravenosti uvedených v článku 13;
„h) podpora činností v oblasti pripravenosti uvedených v článku 13, najmä posilnením existujúcich sietí odbornej prípravy, synergií medzi nimi a podporou vytvárania nových sietí so zameraním na inovatívne riešenia a nové riziká a výzvy;“
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 15 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 21 – odsek 3 – pododsek 3
Finančná pomoc uvedená v tomto odseku sa môže vykonávať prostredníctvom viacročných pracovných programov. V súvislosti s opatreniami, ktoré trvajú viac ako jeden rok, sa rozpočtové záväzky môžu rozdeliť na ročné splátky.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 25 – odsek 2
2.  Finančnú podporu Únie vykonáva Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách v rámci priameho riadenia alebo nepriameho riadenia s orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.  Finančnú podporu Únie vykonáva Komisia v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 alebo v rámci nepriameho riadenia s orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. Pri výbere spôsobu vykonávania finančnej podpory sa uprednostňuje priame riadenie. Ak je to odôvodnené povahou a obsahom príslušného opatrenia, Komisia môže použiť nepriame riadenie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom doplniť toto rozhodnutie stanovením opatrení vykonávaných v rámci mechanizmu Únie, ktoré sa môžu vykonávať v rámci nepriameho riadenia.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 25 – odsek 4 – pododsek 1
Na účely vykonávania tohto rozhodnutia Komisia prijme ročné alebo viacročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. V ročných alebo viacročných pracovných programoch sa stanovia ciele, ktoré sa budú sledovať, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celková suma programu. Budú obsahovať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, sumu pridelenú na každé opatrenie a orientačný časový plán vykonávania. So zreteľom na finančnú podporu uvedenú v článku 28 ods. 2 ročné alebo viacročné pracovné programy obsahujú opis opatrení plánovaných pre každú v nich uvedenú krajinu.
Na vykonávanie tohto rozhodnutia Komisia prijme ročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. V ročných pracovných programoch sa stanovia ciele, ktoré sa budú sledovať, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celková suma programu. Budú obsahovať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, sumu pridelenú na každé opatrenie a orientačný časový plán vykonávania. So zreteľom na finančnú podporu uvedenú v článku 28 ods. 2 ročné pracovné programy obsahujú opis opatrení plánovaných pre každú v nich uvedenú krajinu.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 25 – odsek 4 – pododsek 2
Ročné ani viacročné pracovné programy sa však nevyžadujú na opatrenia v rámci reakcie na katastrofy stanovené v kapitole IV, ktoré nemožno vopred predvídať.
Ročné pracovné programy sa však nevyžadujú na opatrenia v rámci reakcie na katastrofy stanovené v kapitole IV, ktoré nemožno vopred predvídať.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 25 – odsek 5
5.  V dodatku k článku 12 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, na ktorý boli zahrnuté do ročného rozpočtu, automaticky prenášajú a môžu sa viazať a vyplatiť do 31. decembra nasledujúceho roka. Prenesené rozpočtové prostriedky sa použijú výlučne na opatrenia týkajúce sa reakcie. Prenesené rozpočtové prostriedky sa v nasledujúcom rozpočtovom roku použijú ako prvé.
5.  Navyše k ustanoveniam článku 12 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, na ktorý boli zahrnuté do ročného rozpočtu, automaticky prenášajú a môžu sa viazať a vyplatiť do 31. decembra nasledujúceho roka. Prenesené rozpočtové prostriedky sa použijú na opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a reakcie. Prenesené rozpočtové prostriedky sa v nasledujúcom rozpočtovom roku použijú ako prvé.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 20 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 30 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 6 ods. 5 a v článku 21 ods. 3 druhom pododseku sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2027.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 6 ods. 5, v článku 19 ods. 5 a 6, v článku 21 ods. 3 druhom pododseku a v článku 25 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2027.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 20 – písmeno a a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 30 – odsek 3
aa)   odsek 3 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 20 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 30 – odsek 4
4.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5 a v článku 21 ods. 3 druhom pododseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5, v článku 19 ods. 5 a 6, v článku 21 ods. 3 druhom pododseku a v článku 25 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 20 – písmeno c
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 30 – odsek 7
7.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5 alebo článku 21 ods. 3 druhého pododseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
7.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5, článku 19 ods. 5 a 6, článku 21 ods. 3 druhého pododseku alebo článku 25 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 34 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
22a.  V článku 34 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:
„Komisia do ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho rozhodnutia] vyhodnotí fungovanie mechanizmu Únie, ako aj koordináciu a synergie dosiahnuté v rámci programu EU4Health a iných právnych predpisov Únie v oblasti zdravia s cieľom predložiť legislatívny návrh, ktorý by zahŕňal vytvorenie osobitného európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia.“
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 23
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Príloha I
23.  Príloha I sa vypúšťa.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 23 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Príloha I
23a.  Príloha I sa mení takto:
Príloha I
„Príloha I
Percentuálne podiely a zásady prideľovania finančného krytia na vykonávanie mechanizmu Únie, ako je uvedené v článku 19 ods. 1 a 1a a v článku 19a
Percentuálne podiely pre pridelenie finančného krytia na vykonávanie mechanizmu Únie ako je uvedené v článku 19 ods. 1
1.  Percentuálne podiely pre pridelenie finančného krytia na vykonávanie mechanizmu Únie, ako je uvedené v článku 19 ods. 1, na obdobie 2014 až 2020
Prevencia: 20 % +/- 8 percentuálnych bodov
Prevencia: 10 % +/- 10 percentuálnych bodov
Pripravenosť: 50 % +/- 8 percentuálnych bodov
Pripravenosť: 65 % +/- 10 percentuálnych bodov
Reakcia: 30 % +/- 8 percentuálnych bodov
Reakcia: 25 % +/- 10 percentuálnych bodov
2.  Percentuálne podiely pre pridelenie finančného krytia na vykonávanie mechanizmu Únie, ako je uvedené v článku 19 ods. 1a a v článku 19a, na obdobie 2021 až 2027
Prevencia: 8 % +/- 10 percentuálnych bodov
Pripravenosť: 80 % +/- 10 percentuálnych bodov
Reakcia: 12 % +/- 10 percentuálnych bodov
Zásady
3.  Zásady
Pri vykonávaní tohto rozhodnutia uprednostňuje Komisia opatrenia, pre ktoré sa v tomto rozhodnutí stanovuje konečný termín v rámci lehoty, ktorá vedie k uplynutiu uvedeného končeného termínu, s cieľom splniť príslušný konečný termín.
Pri vykonávaní tohto rozhodnutia uprednostňuje Komisia opatrenia, pre ktoré sa v tomto rozhodnutí stanovuje konečný termín v rámci lehoty, ktorá vedie k uplynutiu uvedeného končeného termínu, s cieľom splniť príslušný konečný termín.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0148/2020).


Globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva ***I
PDF 266kWORD 95k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 16. septembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva (COM(2019)0038 – C8-0043/2019 – 2019/0017(COD))(1)
P9_TA(2020)0219A9-0144/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Bezprecedentná hrozba, ktorú predstavuje zmena klímy, si vyžaduje zvýšenie ambícií a zintenzívnenie opatrení v oblasti klímy zo strany Únie, ako aj na globálnej úrovni. Únia sa zaviazala zintenzívniť úsilie zamerané na boj proti zmene klímy a na vykonávanie Parížskej dohody1a v súlade s najnovšími dostupnými vedeckými poznatkami. V osobitnej správe medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2018 s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 °C sa potvrdilo, že na obmedzenie globálneho otepľovania pod 1,5 °C je rozhodujúce významné zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V osobitnej správe IPCC z roku 2019 s názvom Oceán a kryosféra v meniacej sa klíme sa ďalej uvádza, že klimatické mechanizmy závisia od stavu oceánskych a morských ekosystémov, ktoré v súčasnosti čelia globálnemu otepľovaniu, znečisteniu, nadmernému využívaniu morskej biodiverzity, acidifikácii, deoxygenácii a pobrežnej erózii. IPCC pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia, pokiaľ ide o zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne, a zdôrazňuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ekosystémov, ako aj podporiť prírodné záchyty uhlíka.
__________________
1a Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Námorná doprava má vplyv na globálnu klímu v dôsledku emisií oxidu uhličitého (CO2) z lodnej dopravy. V roku 2015 dosiahol jej podiel na celkových emisiách skleníkových plynov Únie z dopravy 13 %15. Medzinárodná námorná lodná doprava zostáva jediným druhom dopravy, na ktorý sa nevzťahuje záväzok Únie znížiť emisie skleníkových plynov.
(1)  Námorná doprava má vplyv na zmenu klímy, morskú biodiverzitu, kvalitu ovzdušia a verejné zdravie v dôsledku emisií oxidu uhličitého (CO2) a ďalších emisií, ktoré generuje, napríklad metánu, oxidov dusíka, oxidov síry, tuhých častíc a sadzí. V roku 2015 dosiahol jej podiel na celkových emisiách skleníkových plynov Únie z dopravy 13 %15. Očakáva sa, že globálne emisie z námornej dopravy sa do roku 2050 zvýšia o 50 % až 250 %15a. Pokiaľ sa neprijmú ďalšie opatrenia, očakáva sa, že do roku 2050 sa námorné emisie súvisiace s EHP zvýšia o 86 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, a to aj napriek tomu, že Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala normy minimálnej efektívnosti lodí. Medzinárodná námorná lodná doprava zostáva jediným druhom dopravy, na ktorý sa nevzťahuje záväzok Únie znížiť emisie skleníkových plynov. IMO prijala 13. apríla 2018 svoju počiatočnú stratégiu na zníženie emisií skleníkových plynov z lodí. Opatrenia na vykonávanie uvedenej stratégie sú naliehavo potrebné na celosvetovej úrovni aj na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo prijatie okamžitých opatrení na zníženie emisií z námornej dopravy, prispelo sa k vykonávaniu Parížskej dohody a dosiahol sa cieľ klimatickej neutrality v celej Únii bez toho, aby sa oslabilo úsilie v oblasti klímy, ktoré vyvíjajú iné odvetvia.
__________________
__________________
15 https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/transport-emissions-of-greenhouse-gases/transport-emissions-of-greenhouse-gases-10.
15 https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/transport-emissions-of-greenhouse-gases/transport-emissions-of-greenhouse-gases-10.
15a https://gmn.imo.org/wp-content/uploads/2017/05/GHG3-Executive-Summary-and-Report_web.pdf.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  V súlade so záväzkom spoluzákonodarcov vyjadreným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/84216 a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/41017 by k zníženiu emisií skleníkových plynov mali prispievať všetky sektory hospodárstva.
(2)  V súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z Parížskej dohody a so závermi Európskej rady o zmene klímy z 12. decembra 2019 by k spoločnému úsiliu dokončiť prechod na čisté nulové emisie skleníkových plynov čo najskôr, najneskôr však do roku 2050, mali prispievať všetky sektory hospodárstva.
__________________
16 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu z februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 obsahuje výzvu, aby Komisia a členské štáty stanovili záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európsky parlament tiež uviedol, že ak sa EÚ má spravodlivým dielom podieľať na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, k tomuto znižovaniu musia prispieť všetky sektory hospodárstva.
(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy veľkou väčšinou podporilo cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality čo najskôr a najneskôr do roku 2050. Európsky parlament takisto opakovane vyzval Komisiu a členské štáty, aby sprísnili záväzný cieľ Únie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov na 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európsky parlament tiež uviedol, že ak má Únia dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy a spravodlivým dielom sa podieľať na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, k tomuto znižovaniu musia prispieť všetky sektory hospodárstva vrátane medzinárodnej leteckej a námornej dopravy. Rýchle úsilie o dekarbonizáciu odvetvia námornej dopravy je ešte dôležitejšie so zreteľom na vyhlásenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP 25) zdôraznil potrebu ďalších opatrení Únie na riešenie emisií skleníkových plynov z odvetvia námornej dopravy vzhľadom na pomalý a nedostatočný pokrok v IMO. Európsky parlament podporil najmä začlenenie odvetvia námornej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“), ako aj zavedenie noriem efektívnosti lodí na úrovni Únie. Politiky na zníženie emisií založené na trhu samé o sebe nestačia na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti zníženia emisií, a mali by ich doplniť záväzné regulačné požiadavky na zníženie emisií, ktoré sa budú riadne presadzovať.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Európska rada vo svojich záveroch z 24. októbra 2014 schválila záväzný cieľ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Európska rada tiež uviedla, že je dôležité znížiť emisie skleníkových plynov a riziká súvisiace so závislosťou od fosílnych palív v sektore dopravy a vyzvala Komisiu, aby ďalej skúmala nástroje a opatrenia v záujme dosiahnutia komplexného a technologicky neutrálneho prístupu vrátane presadzovania znižovania emisií, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti v doprave.
(4)  Európska rada vo svojich záveroch z 12. decembra 20191a schválila cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu Úniu. Európska rada tiež uviedla, že všetky príslušné právne predpisy a politiky Únie musia byť v súlade s napĺňaním cieľa klimatickej neutrality a musia k nemu prispievať, pričom musia zachovávať rovnaké podmienky pre všetkých.
__________________
1a https://www.consilium.europa.eu/media/41768/12-euco-final-conclusions-en.pdf.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Námorná doprava je v súčasnosti jediný sektor, na ktorý sa výslovne nevzťahuje cieľ Únie v oblasti znižovania emisií alebo osobitné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy. Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 týkajúcom sa Európskej zelenej dohody uviedla svoj zámer prijať dodatočné opatrenia na riešenie emisií skleníkových plynov z odvetvia námornej dopravy, najmä rozšíriť EU ETS na sektor námornej dopravy, regulovať prístup najviac znečisťujúcich lodí do prístavov Únie a zaviesť povinnosť pre kotviace lode, aby využívali elektrinu z pobrežnej elektrickej siete. Komisia vo svojom návrhu zo 4. marca 2020 týkajúcom sa nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis)1a, potvrdzuje, že je potrebné prijať dodatočné opatrenia na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 a že prispieť bude musieť každý sektor, keďže sa očakáva, že súčasné politiky znížia emisie skleníkových plynov do roku 2050 len o 60 %.
__________________
1a https://ec.europa.eu/info/files/commission-proposal-regulation-european-climate-law_en.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Odstránenie trhových prekážok v námornom sektore vrátane použitia transparentného a spoľahlivého systému monitorovania, nahlasovania a overovania má za cieľ prispieť k zavádzaniu energeticky efektívnych technológií, a tým k zníženiu námorných emisií o približne 2 % do roku 2030. Na to, aby námorný sektor v plnej miere prispel k úsiliu celého hospodárstva dosiahnuť cieľ Únie týkajúci sa klimatickej neutrality, ako aj ciele na rok 2030 a ďalšie možné priebežné ciele, je preto potrebné prijať ďalšie opatrenia. Ako hlavný nástroj Únie na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií skleníkových plynov a znečistenia ovzdušia z námornej dopravy predstavuje nariadenie Únie o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní základ pre ďalšie opatrenia. Rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia by sa preto mal rozšíriť tak, aby zahŕňal záväzné požiadavky pre spoločnosti na zníženie svojich emisií skleníkových plynov na prepravnú činnosť, a rovnako je potrebné rozšíriť EU ETS na odvetvie námornej dopravy.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Európsky parlament a Rada prijali v apríli 2015 nariadenie (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy20 (ďalej „nariadenie EÚ MNO“), ktoré bolo v roku 2016 doplnené dvomi delegovanými21 a dvomi vykonávacími nariadeniami22. Cieľom nariadenia EÚ MNO je zbierať údaje o emisiách z lodnej dopravy na účely ďalšej tvorby politík a podnecovania znižovania emisií, a to poskytovaním informácií o efektívnosti lodí relevantným trhom. Nariadením EÚ MNO sa spoločnostiam ukladá povinnosť každoročne monitorovať, nahlasovať a overovať spotrebu paliva, emisie CO2 a energetickú efektívnosť lodí na plavbách do a z prístavov v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Táto povinnosť platí od roku 2018. Vzťahuje sa aj na emisie CO2 v prístavoch EHP. Prvé správy o emisiách majú byť predložené do 30. apríla 2019.
(6)  Európsky parlament a Rada prijali v apríli 2015 nariadenie (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy20 (ďalej „nariadenie EÚ o MNO“), ktoré bolo v roku 2016 doplnené dvomi delegovanými21 a dvomi vykonávacími nariadeniami22. Cieľom nariadenia EÚ o MNO je zbierať údaje o emisiách z lodnej dopravy na účely ďalšej tvorby politík a podnecovania znižovania emisií, a to poskytovaním informácií o efektívnosti lodí relevantným trhom. Nariadenie EÚ o MNO bolo prijaté ako prvý krok v postupnom prístupe s cieľom začleniť emisie z námornej dopravy do záväzkov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a následne stanoviť ceny týchto emisií v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Pri prijatí nariadenia EÚ o MNO sa Komisia zaviazala zvážiť v kontexte budúcich legislatívnych návrhov o námorných emisiách, ktoré ďalšie kroky by boli vhodné na zabezpečenie toho, aby toto odvetvie spravodlivo prispelo k cieľom Únie v oblasti znižovania emisií, a to najmä možnosť rozšírenia EU ETS na námorný sektor. Nariadením EÚ o MNO sa spoločnostiam ukladá povinnosť každoročne monitorovať, nahlasovať a overovať spotrebu paliva, emisie CO2 a energetickú efektívnosť lodí na plavbách do a z prístavov v Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to od roku 2018. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na emisie CO2 v prístavoch EHP. Prvé správy o emisiách mali byť predložené do 30. apríla 2019 a Komisia ich uverejnila 30. júna 2019.
__________________
__________________
20 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).
20 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).
21 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2072 o overovacích činnostiach a akreditácii overovateľov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 320, 26.11.2016, s. 5); Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2071 z 22. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757, pokiaľ ide o metódy monitorovania emisií oxidu uhličitého a pravidlá monitorovania ostatných relevantných informácií (Ú. v. EÚ L 320, 26.11.2016, s. 1).
21 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2072 z 22. septembra 2016 o overovacích činnostiach a akreditácii overovateľov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 320, 26.11.2016, s. 5); Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2071 z 22. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757, pokiaľ ide o metódy monitorovania emisií oxidu uhličitého a pravidlá monitorovania ostatných relevantných informácií (Ú. v. EÚ L 320, 26.11.2016, s. 1).
22 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1927 zo 4. novembra 2016 o vzorových formulároch plánov monitorovania, správ o emisiách a dokumentov o zhode podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 299, 5.11.2016, s. 1). Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1928 zo 4. novembra 2016 o určení prepravovaného nákladu pre iné kategórie lodí, ako sú osobné lode, lode ro-ro a kontajnerové lode podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 299, 5.11.2016, s. 22).
22 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1927 zo 4. novembra 2016 o vzorových formulároch plánov monitorovania, správ o emisiách a dokumentov o zhode podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 299, 5.11.2016, s. 1). Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1928 zo 4. novembra 2016 o určení prepravovaného nákladu pre iné kategórie lodí, ako sú osobné lode, lode ro-ro a kontajnerové lode podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 299, 5.11.2016, s. 22).
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Zníženie emisií z lodnej dopravy a ich vplyvu na globálne otepľovanie a znečistenie ovzdušia by sa nemalo vykonávať spôsobom, ktorý poškodzuje morskú biodiverzitu, a mali by ho doplniť opatrenia zacielené na obnovu morských a pobrežných ekosystémov, na ktoré vplýva lodná doprava, napríklad prostredníctvom látok vypúšťaných do morí vrátane balastovej vody, uhľovodíkov, ťažkých kovov a chemických látok, kontajnerov stratených na mori a zrážok s veľrybotvarými cicavcami.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  V námornom sektore nie je vlastník lode vždy rovnaká osoba ako osoba alebo subjekt, ktorý loď komerčne prevádzkuje. Preto by sa všetky údaje požadované na základe nariadenia EÚ o MNO mali zhromažďovať a pripisovať strane zodpovednej za komerčnú prevádzku lode, ako je správca lode, nájomca lode a nájomca lode bez posádky.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  Údaje zhromaždené na základe nariadenia EÚ o MNO by sa mali použiť na podporu prechodu na lode s nulovými emisiami prostredníctvom zavedenia energetického certifikátu pre lode, ktorý by obsahoval hodnotiacu stupnicu, s cieľom umožniť transparentné porovnanie lodí, najmä ak sú na predaj alebo prenájom, a na podporu členských štátov v propagovaní najlepších postupov a podpore najúčinnejších lodí.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 d (nové)
(6d)  Komisia by v spolupráci s vlastníkmi lodí, ďalšími zainteresovanými stranami a nezávislými odborníkmi mala vytvoriť známku európskej námornej dopravy pre výrobky s cieľom informovať spotrebiteľov o vplyve námornej dopravy na životné prostredie v súvislosti s výrobkami, ktoré kupujú. Takáto známka by podporila environmentálnu a energetickú transformáciu sektora námornej dopravy tým, že by poskytla spoľahlivý a transparentný spôsob, ako informovať spotrebiteľov o dobrovoľných iniciatívach. To by povzbudilo spotrebiteľov, aby kupovali výrobky prepravované vlastníkmi lodí, ktorí znížili ich environmentálny vplyv, napríklad pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok, znečistenie hlukom, odpad a hospodárenie s vodou.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 e (nové)
(6e)  Smernica Rady 92/106/EHS1a prispieva k znižovaniu emisií z dopravy podporou prechodu z cestnej nákladnej dopravy na spôsoby dopravy s nižšími emisiami vrátane riečnej nákladnej dopravy s nulovými emisiami. V záujme zintenzívnenia úsilia o podporu multimodálnej dopravy a zvýšenie efektívnosti a alternatív s nízkymi emisiami je potrebná revízia uvedenej smernice. Vodná doprava s nulovými emisiami je kľúč k vytvoreniu udržateľného modálneho prechodu z ciest na vodu, a preto je nevyhnutné podporiť investície do palivovej a nabíjacej infraštruktúry vo vnútrozemských prístavoch.
__________________
1a Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 f (nové)
(6f)  Prístavy Únie predstavujú strategické body v rámci energetickej transformácie z dôvodu ich zemepisnej polohy a hospodárskej činnosti. Predstavujú hlavné vstupné body energetických komodít (z hľadiska dovozu, uskladnenia alebo distribúcie), stále viac sa zapájajú do výstavby výrobných miest pre energiu z obnoviteľných zdrojov a vyvíjajú nové stratégie v oblasti hospodárenia s energiou a obehového hospodárstva. Únia by preto mala v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody doplniť dekarbonizáciu námorného sektora o strategický prístup k prístavom Únie, aby podporila ich úlohu ako sprostredkovateľov energetickej transformácie. Členské štáty by sa mali podporiť, aby stimulovali rozvoj prístavov s nulovými emisiami a investovali do palivovej a nabíjacej infraštruktúry. Tým by sa zabezpečil okamžitý zdravotný prínos pre všetkých občanov, ktorí žijú v prístavných a pobrežných oblastiach, a zároveň obmedzil negatívny vplyv na morskú a pobrežnú biodiverzitu v takýchto oblastiach, ktoré predstavujú aj rozsiahle pevninské územia, pričom niektoré z nich sú súčasťou sústavy Natura 2000.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  V článku 22 nariadenia EÚ MNO sa uvádza, že Komisia v prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania systému emisií skleníkových plynov, preskúma toto nariadenie a v prípade potreby navrhne zmeny s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenou medzinárodnou dohodou.
(7)  V článku 22 nariadenia EÚ o MNO sa uvádza, že Komisia v prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania alebo o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, preskúma uvedené nariadenie a v prípade potreby navrhne zmeny s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenou medzinárodnou dohodou. Bez ohľadu na akékoľvek celosvetové opatrenia je dôležité, aby bola Únia aj naďalej schopná byť ambiciózna a preukazovala vedúce postavenie v oblasti klímy, a to zachovaním alebo prijatím prísnejších opatrení v rámci Únie.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  V rámci Parížskej dohody, ktorá bola prijatá v decembri 2015 na 21. Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC)23, Únia a jej členské štáty stanovili cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve. Úsilie o obmedzenie emisií z medzinárodnej námornej dopravy v súčasnosti prebieha prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (International Maritime Organization – IMO) a malo by sa podporovať. Organizácia IMO prijala24 v októbri 2016 systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva („globálny systém zberu údajov IMO“).
(8)  V rámci Parížskej dohody, ktorá bola prijatá v decembri 2015 na 21. Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC)23, Únia a jej členské štáty prijali cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve. Úsilie o obmedzenie emisií z medzinárodnej námornej dopravy v súčasnosti prebieha prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (International Maritime Organization – IMO) a malo by sa podporovať. IMO prijala24 v októbri 2016 systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva („globálny systém zberu údajov IMO“). IMO tiež prijala 13. apríla 2018 počiatočnú stratégiu na zníženie emisií skleníkových plynov z lodí („počiatočná stratégia IMO“), ktorej cieľom je čo najskôr obmedziť tieto emisie a do roku 2050 ich znížiť najmenej o 50 % v porovnaní s rokom 2008, a usilovať sa o ich úplné zastavenie. Členské štáty a pridružení členovia IMO vrátane všetkých členských štátov Únie sa zároveň zaviazali znížiť do roku 2030 emisie CO2 z prepravnej činnosti v rámci medzinárodnej námornej dopravy v priemere najmenej o 40 %, pričom sa budú usilovať o zníženie o 70 % do roku 2050. Je preto vhodné, aby sa do právnych predpisov Únie zahrnuli kľúčové prvky počiatočnej stratégie IMO a aby sa členské štáty IMO naďalej konštruktívne zapájali do dosiahnutia globálnej dohody o opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov. Spoločnosti by mali byť povinné lineárne znížiť ročné emisie CO2 na prepravnú činnosť do roku 2030 aspoň o 40 % v priemere za všetky lode, za ktoré sú zodpovedné, v porovnaní s priemernou hodnotou na kategóriu lodí rovnakej veľkosti a typu, ako sa vykazuje podľa nariadenia o MNO. Východisková hodnota pre opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov by sa mala stanoviť pomocou údajov z THETIS-MRV a globálneho systému zberu údajov IMO, pričom by sa malo v plnej miere uznať zníženie emisií, ktoré už vykonali spoločnosti ako „priekopníci dekarbonizácie“. Komisia by mala prijať delegované akty s cieľom vymedziť podrobné pravidlá na určenie východiskovej hodnoty, ročného koeficientu zníženia pre každú kategóriu lodí, pravidiel a spôsobov výpočtu a výberu pokút za nadmerné emisie a akéhokoľvek iného pravidla potrebného na dosiahnutie a overenie súladu s touto povinnosťou.
__________________
__________________
23 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
23 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
24 Uznesenie IMO MEPC.278(70), ktorým sa mení príloha VI k dohovoru MARPOL.
24 Uznesenie IMO MEPC.278(70), ktorým sa mení príloha VI k dohovoru MARPOL.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Vzhľadom na súbežnú existenciu dvoch systémov monitorovania, nahlasovania a overovania Komisia podľa článku 22 nariadenia EÚ MNO posúdila spôsob zosúladenia oboch systémov v záujme zníženia administratívneho zaťaženia lodí a zachovania cieľov nariadenia EÚ MNO.
(9)  Vzhľadom na súbežnú existenciu týchto dvoch systémov monitorovania, nahlasovania a overovania Komisia podľa článku 22 nariadenia EÚ o MNO posúdila spôsob zosúladenia oboch systémov v záujme zníženia administratívneho zaťaženia lodí, najmä lodí vo vlastníctve MSP, a zachovania cieľov nariadenia EÚ o MNO.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  V posúdení vplyvu sa uvádzalo, že čiastočné zosúladenie dvoch systémov monitorovania, nahlasovania a overovania by mohlo prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia lodných spoločností a zároveň zachovať ciele nariadenia EÚ MNO. Čiastočné zosúladenie by sa však nemalo týkať úprav spravovania, rozsahu pôsobnosti, overovania, transparentnosti ani požiadaviek na nahlasovanie emisií CO2 stanovených v nariadení EÚ MNO, keďže takéto úpravy by viedli k výraznému oslabeniu cieľov a ovplyvnili by schopnosť poskytovať informácie pre budúce rozhodnutia o tvorbe politiky a podnecovať uplatňovanie opatrení a správania súvisiacich s energeticky efektívnou lodnou dopravou. Prípadné zmeny nariadenia EÚ MNO by preto mali obmedziť zosúladenie s globálnym systémom zberu údajov IMO na vymedzenie pojmov, parametre monitorovania, plány a vzorové formuláre monitorovania.
(10)  V posúdení vplyvu sa uvádzalo, že čiastočné zosúladenie dvoch systémov monitorovania, nahlasovania a overovania by mohlo prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia lodných spoločností a zároveň zachovať kľúčové ciele nariadenia EÚ o MNO. Toto čiastočné zosúladenie by však nemalo meniť spravovanie, overovanie, transparentnosť ani požiadavky na nahlasovanie emisií CO2 stanovené v nariadení EÚ o MNO, keďže by to viedlo k výraznému oslabeniu cieľov a ovplyvnilo by to schopnosť poskytovať informácie pre budúce rozhodnutia o tvorbe politiky a podnecovať uplatňovanie opatrení a správania súvisiacich s energeticky efektívnou lodnou dopravou. Prípadné zmeny nariadenia EÚ o MNO by preto mali obmedziť zosúladenie s globálnym systémom zberu údajov IMO na lode, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o MNO, a na vymedzenie pojmov, parametre monitorovania, plány a vzorové formuláre monitorovania.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Mali by sa zohľadniť ustanovenia globálneho systému zberu údajov IMO o údajoch, ktoré treba každoročne monitorovať a nahlasovať s cieľom zabezpečiť zber efektívnych údajov o činnostiach lodí, na ktoré sa vzťahujú oba systémy. Na tento účel by sa mal nahlasovať parameter „nosnosť“ a nahlasovanie parametra „prepravovaný náklad“ by malo zostať dobrovoľné. Parameter „čas na mori“ by mal byť nahradený definíciou „počet hodín plavby“ podľa globálneho systému zberu údajov IMO. Výpočet „precestovanej vzdialenosti“ by mal vychádzať z globálneho systému zberu údajov IMO25 s cieľom znížiť administratívne zaťaženie.
(12)  Mali by sa zohľadniť ustanovenia globálneho systému zberu údajov IMO o údajoch, ktoré treba každoročne monitorovať a nahlasovať, a to s cieľom zabezpečiť zber efektívnych údajov o činnostiach lodí, na ktoré sa vzťahujú oba systémy. Na tento účel by sa mal nahlasovať parameter „nosnosť“ spolu s parametrom „prepravovaný náklad“. Parameter „čas na mori“ by mal byť nahradený definíciou „počet hodín plavby“ podľa globálneho systému zberu údajov IMO. Výpočet „precestovanej vzdialenosti“ by mal vychádzať z globálneho systému zberu údajov IMO25 s cieľom znížiť administratívne zaťaženie.
__________________
__________________
25 Uznesenie IMO MEPC 282 (70).
25 Uznesenie IMO MEPC 282 (70).
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Mal by sa zefektívniť obsah plánov monitorovania s cieľom zohľadniť globálny systém zberu údajov IMO okrem tých častí plánu, ktoré sú nutné na zabezpečenie toho, aby sa podľa nariadenia EÚ MNO monitorovali a nahlasovali iba údaje súvisiace s EÚ. Preto by všetky ustanovenia „per voyage“ mali zostať súčasťou plánu monitorovania.
(13)  Mal by sa zefektívniť obsah plánov monitorovania s cieľom zohľadniť globálny systém zberu údajov IMO okrem tých častí plánu, ktoré sú nutné na zabezpečenie toho, aby sa podľa nariadenia EÚ o MNO monitorovali a nahlasovali iba údaje súvisiace s EÚ. Preto by všetky ustanovenia o monitorovaní „za jednotlivé plavby“ mali zostať súčasťou plánu monitorovania. Komisia by tiež mala pomáhať členským štátom výmenou odborných znalostí a osvedčených postupov, ako aj implementáciou nových technológií s cieľom zmenšiť administratívne prekážky a efektívne a bezpečne získavať údaje.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Posúdenie vplyvu, ktoré Komisia vykonala v roku 2013 a ktoré sprevádzalo návrh nariadenia EÚ o MNO, preukázalo účinnosť EU ETS pre emisie z námornej dopravy a určilo systém EU ETS alebo kompenzačný fond založený na cieľoch ako možnosti, ktoré by mohli zabezpečiť potrebné zníženie emisií v tomto odvetví. V záujme zahrnutia námornej dopravy do úsilia Únie o zníženie emisií by sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES1a mala zmeniť tak, aby sa vzťahovala na emisie z námornej dopravy. Komisia by mala prijať delegované akty na stanovenie celkového množstva kvót pre námornú dopravu v súlade s ďalšími odvetviami, ako aj metódy prideľovania kvót pre námornú dopravu výlučne formou aukcií. Pri príprave týchto delegovaných aktov by Komisia mala aktualizovať posúdenie vplyvu z roku 2013, najmä s cieľom zohľadniť cieľ Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 a cieľ týkajúci sa klimatickej neutrality, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) .../... [európsky klimatický predpis], ako aj hospodársky vplyv, a to aj z hľadiska možných rizík neplánovaných modálnych zmien a úniku uhlíka. Komisia by mala zverejniť výsledky uvedeného posúdenia. Je dôležité, aby Únia a jej členské štáty podporovali opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom znížiť klimatický vplyv námornej dopravy. Komisia by mala pravidelne preskúmavať akýkoľvek pokrok smerom k prijatiu opatrenia IMO založeného na trhu, a v prípade prijatia globálneho opatrenia založeného na trhu by mala zvážiť, ako zabezpečiť súlad medzi opatreniami Únie a globálnymi opatreniami spôsobom, ktorý zachová environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  Úspešný prechod na námornú dopravu s nulovými emisiami si vyžaduje integrovaný prístup a vhodné prostredie umožňujúce stimuláciu inovácií tak na lodiach, ako aj v prístavoch. Takéto priaznivé prostredie zahŕňa verejné a súkromné investície do výskumu a inovácií, technologické a prevádzkové opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti lodí a zavádzanie udržateľných alternatívnych palív, ako je vodík a amoniak, ktoré sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov energie, a technológií pohonu s nulovými emisiami vrátane potrebnej palivovej a nabíjacej infraštruktúry v prístavoch. Z výnosov z aukcií námorných kvót v rámci EU ETS by sa mal zriadiť Oceánsky fond s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť lodí a podporiť investície podporujúce dekarbonizáciu námornej dopravy vrátane príbrežnej námornej dopravy a prístavov. Komisia by mala vypracovať aj opatrenia na reguláciu prístupu lodí, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, do prístavov Únie a na uloženie povinnosti zakotveným lodiam na fosílne palivá, aby využívali elektrinu z pobrežnej siete alebo alternatívne možnosti s nulovými emisiami. Komisia by mala posúdiť aj možnosť vyžadovať od prístavov, aby zaviedli poplatky za prestoje (demurrage) v závislosti od emisií.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)  Úspešný prechod na lode s nulovými emisiami a ekologické lode si vyžaduje integrovaný prístup na podporu inovačných opatrení v prospech ekologickejších lodí, napríklad pokiaľ ide o konštrukciu trupu, nové motory a udržateľné alternatívne palivá a veterný pohon, a operatívne opatrenia, ktoré je možné vykonať v krátkom čase, na zníženie spotreby paliva, a tým aj emisií, ako je zníženie rýchlosti alebo lepšie plánovanie trasy. Zníženie rýchlosti, známe aj ako pomalá plavba, sa vo veľkej miere testovalo medzi rokmi 2006 a 2012 v dôsledku prudkého nárastu cien paliva: zníženie rýchlosti o 10 % viedlo k zníženiu spotreby o približne 19 %1a a príslušnému zníženiu emisií. Opatrenia založené na trhu, ako EU ETS, podporia zníženie emisií a investície do výskumu a inovácie s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť lodí a zavádzanie udržateľných alternatívnych palív a technológií pohonu vrátane potrebnej palivovej a nabíjacej infraštruktúry v prístavoch a vnútrozemských prístavoch.
__________________
1a Vplyv medzinárodnej lodnej dopravy na kvalitu ovzdušia a zmenu klímy v Európe, Európska environmentálna agentúra, Technická správa č. 4/2013.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  S cieľom zachovať vysokú kvalitu údajov uvádzaných v registri THETIS-MRV by sa Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (EMSA) mali udeliť potrebné právomoci a zdroje, aby mohla kontrolovať správy o emisiách, ktoré overovatelia overili ako uspokojivé.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)  Komisia by mala preskúmať fungovanie nariadenia (EÚ) 2015/757 s prihliadnutím na skúsenosti získané pri vykonávaní uvedeného nariadenia a globálneho systému zberu údajov IMO, ako aj na ďalší príslušný vývoj zameraný na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 c (nové)
(14c)  Námorná doprava je aj zdrojom látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú oxidy síry (SOx), oxidy dusíka (NOx), tuhé častice (PM), látky poškodzujúce ozónovú vrstvu a prchavé organické zlúčeniny1a. Látky znečisťujúce ovzdušie vplývajú na životné prostredie aj zdravie občanov, najmä tých, ktorí žijú alebo pracujú v pobrežných alebo prístavných oblastiach. Komisia by mala do júna 2021 preskúmať príslušné právne predpisy a predložiť konkrétne návrhy na riešenie problému emisií znečisťujúcich ovzdušie z námornej dopravy. Komisia by mala pracovať aj na rozšírení oblastí kontroly emisií síry (SECA) a oblastí kontroly emisií NOx (NECA) vo všetkých európskych moriach, a to aj v Stredozemnom mori, a ďalej riešiť problém vypúšťania vody z práčok plynov a vypúšťania ďalších látok, napríklad balastovej vody, uhľovodíkov, ťažkých kovov a chemických látok, do otvorených vôd, ako aj problém vplyvu takýchto látok na morskú biodiverzitu.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Cieľom nariadenia (EÚ) 2015/757 je monitorovať, nahlasovať a overovať emisie CO2 z lodí, ktoré sa zastavujú v prístavoch EHP, ako prvý krok v rámci postupného znižovania emisií skleníkových plynov. Nedá sa to uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov skôr na úrovni Únie. Mal by sa zohľadniť globálny systém zberu údajov IMO a týmto nariadením sa zaručuje kontinuita, pokiaľ ide o porovnateľnosť a spoľahlivosť zozbieraných údajov na základe jednotného súboru požiadaviek. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(15)  Cieľom nariadenia (EÚ) 2015/757 je monitorovať, nahlasovať a overovať emisie skleníkových plynov z lodí, ktoré zastavujú v prístavoch EHP, aby sa znížila ich priemerná uhlíková náročnosť na prepravnú činnosť, a to aj významným znížením ich emisií počas kotvenia, a oceniť tieto emisie tak, aby sa znížili emisie skleníkových plynov z námorného odvetvia. Nedá sa to uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov skôr na úrovni Únie. Mal by sa zohľadniť globálny systém zberu údajov IMO a týmto nariadením sa zaručuje kontinuita, pokiaľ ide o porovnateľnosť a spoľahlivosť zozbieraných údajov na základe jednotného súboru požiadaviek. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Prechod na klimaticky neutrálnu lodnú dopravu sa ešte neuskutočnil a regulačné opatrenia v tejto súvislosti boli doteraz nedostatočné. Prístavy môžu zohrávať významnú úlohu pri dekarbonizácii námornej dopravy. Prevádzkovatelia lodí vstupujúcich do prístavov Únie by mali byť povinní zabezpečiť, napríklad prostredníctvom pripojenia na pobrežnú elektrickú sieť, aby ich lode v kotvisku nevypúšťali emisie skleníkových plynov alebo látok znečisťujúcich ovzdušie. To je obzvlášť dôležité v prípade kotvísk v blízkosti mestských oblastí, a to v záujme zníženia účinkov znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie. Vzhľadom na rozdielny vplyv lodí v súvislosti s emisiami skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie by sa od najviac znečisťujúcich lodí vrátane veľkých osobných lodí malo vyžadovať v prvom rade splnenie uvedenej požiadavky.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b)  Prevádzkovatelia lodí by mali zabezpečiť, aby prevádzkovali plavidlá energeticky čo najúčinnejšie a udržali emisie na čo najnižšej úrovni. Stavitelia lodí by mali zabezpečiť, aby zníženie emisií bolo prioritou pri stavbe nových lodí.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – názov (nový)
Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/757
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek -1 (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757 sa mení takto:
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek -1 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Odôvodnenie 23
-1a.  Odôvodnenie 23 sa nahrádza takto:
(23)   Na ostatné skleníkové plyny, látky ovplyvňujúce klímu alebo látky znečisťujúce ovzdušie by sa systém MRV Únie v tejto fáze nemal vzťahovať, aby sa predišlo požiadavkám na inštaláciu meracích zariadení, ktoré nie sú dostatočne spoľahlivé ani komerčne dostupné, čo by bránilo používaniu tohto systému.
„(23) Systém MRV Únie by sa mal rozšíriť, aby zahrnul aj ostatné skleníkové plyny, látky ovplyvňujúce klímu a látky znečisťujúce ovzdušie, pre ktoré existujú dostatočne spoľahlivé alebo komerčné dostupné meracie zariadenia, a to v záujme lepšej ochrany klímy, životného prostredia a ľudského zdravia.“
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek -1 b (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 1
-1b.  Článok 1 sa nahrádza takto:
Článok 1
„Článok 1
Predmet úpravy
Predmet úpravy
S cieľom podporiť znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) z námornej dopravy nákladovo efektívnym spôsobom sa týmto nariadením stanovujú pravidlá presného monitorovania, nahlasovania a overovania emisií CO2 a ostatných relevantných informácií od lodí, ktoré prichádzajú do prístavov, nachádzajú sa v prístavoch alebo odchádzajú z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu.
Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá presného monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov a ostatných relevantných informácií od lodí, ktoré prichádzajú do prístavov, nachádzajú sa v prístavoch alebo odchádzajú z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality celého hospodárstva Únie, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) .../... [európsky klimatický predpis], pričom sa zohľadňuje počiatočná stratégia IMO na zníženie emisií skleníkových plynov z lodí, prijatá 13. apríla 2018, sa týmto nariadením ukladajú spoločnostiam povinnosti s cieľom znížiť ich ročné priemerné emisie CO2 na prepravnú činnosť v súlade s článkom 12a.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek -1 c (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 2 – odsek 1
-1c.  V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na lode s hrubou priestornosťou nad 5 000 Gt v súvislosti s emisiami CO2 vypustenými počas ich plavieb z posledného prístavu zastavenia do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj počas plavieb v prístavoch zastavenia podliehajúcimi právomoci členského štátu.
„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na lode s hrubou priestornosťou 5 000 Gt a viac v súvislosti s emisiami skleníkových plynov vypustenými počas ich plavieb z posledného prístavu zastavenia do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj počas plavieb v prístavoch zastavenia podliehajúcich právomoci členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – písmeno -a (nové)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
-a)  vkladá sa toto písmeno:
„aa) „emisie skleníkových plynov“ znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov uvedených v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES* z lodí;
_______________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).“
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – písmeno -a a (nové)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 3 – odsek 1 – písmeno b
-aa)  písmeno b) sa nahrádza takto:
b)  „prístav zastavenia“ je prístav, kde sa loď zastaví, aby naložila alebo vyložila náklad alebo cestujúcich, s výnimkou zastávok určených výhradne na účely doplnenia paliva, zásob, odpočinku posádky, zastávky v suchom doku alebo opráv lode a/alebo jej vybavenia, zastávok v prístave, ak loď potrebuje pomoc alebo je v núdzovej situácii, transferov z lode na loď mimo prístavu a zastávok s výlučným cieľom nájsť útočisko pred nepriaznivým počasím alebo zastávok potrebných v rámci pátracích a záchranných akcií;
„b) „prístav zastavenia“ je prístav, kde sa loď zastaví, aby naložila alebo vyložila podstatnú časť svojho nákladu alebo aby sa nalodili alebo vylodili cestujúci, s výnimkou zastávok určených výhradne na účely doplnenia paliva, zásob, odpočinku posádky, zastávky v suchom doku alebo opráv lode a/alebo jej vybavenia, zastávok v prístave, ak loď potrebuje pomoc alebo je v núdzovej situácii, transferov z lode na loď mimo prístavu a zastávok s výlučným cieľom nájsť útočisko pred nepriaznivým počasím alebo zastávok potrebných v rámci pátracích a záchranných akcií;“
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – písmeno a
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 3 – odsek 1 – písmeno d
d)  „spoločnosť“ je majiteľ lode alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako je napríklad manažér alebo prenajímateľ lode bez posádky, ktorá od majiteľa lode prevzala zodpovednosť za jej prevádzku a súhlasila s tým, že prevezme všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006;
„d) „spoločnosť“ je majiteľ lode alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako je napríklad manažér, nájomca lode alebo nájomca lode bez posádky, ktorá od majiteľa lode prevzala zodpovednosť za jej komerčnú prevádzku a je zodpovedná za úhradu nákladov na palivo spotrebované loďou;“
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 3 – odsek 1 – písmeno i
aa)  písmeno i) sa nahrádza takto:
i)  „ostatné relevantné informácie“ sú informácie súvisiace s emisiami CO2 spôsobenými spotrebou paliva, s prepravnými činnosťami a energetickou efektívnosťou lodí, ktoré umožňujú analýzu emisných trendov a hodnotenie výkonnosti lodí;
„i) „ostatné relevantné informácie“ sú informácie súvisiace s emisiami CO2 spôsobenými spotrebou paliva, s prepravnými činnosťami, s dodávkami energie z pobrežia na loď počas kotvenia a energetickou efektívnosťou lodí, ktoré umožňujú analýzu emisných trendov a hodnotenie vlastností lodí;“
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 4 – odsek 1
1a.  V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  V súlade s článkami 8 až 12 spoločnosti za každú svoju loď monitorujú a nahlasujú relevantné parametre počas obdobia nahlasovania. Spoločnosti vykonávajú uvedené monitorovanie a nahlasovanie v každom prístave podliehajúcom právomoci členského štátu a v súvislosti s každou plavbou do prístavu alebo z prístavu podliehajúcemu právomoci členského štátu.
„1. V súlade s článkami 8 až 12 spoločnosti za každú loď, ktorej komerčná prevádzka je pod ich kontrolou, monitorujú a nahlasujú relevantné parametre počas obdobia nahlasovania. Spoločnosti vykonávajú uvedené monitorovanie a nahlasovanie v každom prístave podliehajúcom právomoci členského štátu a v súvislosti s každou plavbou do prístavu alebo z prístavu podliehajúcemu právomoci členského štátu.“
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 b (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 5 – odsek 2 a (nový)
1b.  V článku 5 sa dopĺňa tento odsek:
„2a. Do 31. decembra 2021 Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metód určovania emisií metánu (CH4).
Okrem prijatia delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku Komisia do 31. decembra 2021 posúdi globálny klimatický vplyv emisií skleníkových plynov iných ako CO2 a CH4 z lodí, ktoré prichádzajú do prístavov, nachádzajú sa v prístavoch alebo odchádzajú z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu, a predloží o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh zaoberajúci sa otázkou, ako riešiť tieto emisie.“
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a – bod i a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 6 – odsek 3 – písmeno c a (nové)
ia)  vkladá sa toto písmeno:
„ca) emisné faktory pre alternatívne palivá vrátane skvapalneného zemného plynu, biopalív, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s obsahom uhlíka sa vyjadrujú ekvivalentom CO2, zahŕňajú všetky skleníkové plyny a vychádzajú z posudzovania životného cyklu. Tieto emisné faktory určí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2;“
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno a
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 9 – odsek 1 – písmeno f
f)  prepravovaný náklad (dobrovoľný údaj);
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 9 – odsek 2 – písmeno a
3a.  V článku 9 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:
a)  všetky plavby lode počas obdobia nahlasovania začnú alebo skončia v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu, a
„a) najmenej 90 % plavieb lode počas obdobia nahlasovania sa začne alebo skončí v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu, a“
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 4 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 10 – odsek 1 – písmeno j a (nové)
aa)  dopĺňa sa toto písmeno:
„ja) prepravovaný náklad.“
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 – písmeno a
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 11 – odsek 2
2.  Ak dôjde k zmene spoločnosti, predchádzajúca spoločnosť zašle Komisii a orgánom štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, čo najbližšie ku dňu dokončenia zmeny, nie však neskôr ako tri mesiace po takomto dni, správu, ktorá obsahuje rovnaké časti ako správa o emisiách, je však obmedzená na obdobie zodpovedajúce činnostiam vykonávaným v rámci jej zodpovednosti.
„2. Ak dôjde k zmene spoločnosti, predchádzajúca spoločnosť predloží Komisii a orgánom štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, v deň dokončenia zmeny alebo čo najbližšie ku dňu dokončenia zmeny, nie však neskôr ako jeden mesiac po takomto dni správu, ktorá obsahuje rovnaké informácie ako správa o emisiách, ale je obmedzená na obdobie zodpovedajúce činnostiam vykonávaným v rámci jej zodpovednosti. Nová spoločnosť zabezpečí, aby všetky lode, za ktoré zodpovedá, spĺňali požiadavky tohto nariadenia po zvyšok obdobia nahlasovania nasledujúceho po zmene.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 – písmeno b a (nové)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 11 – odsek 3 – bod xi a (nový)
ba)  v odseku 3 písm. a) sa dopĺňa tento bod:
„xia) prepravovaný náklad;“
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 – písmeno b b (nové)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 11 – odsek 3 – bod xi b (nový)
bb)  v odseku 3 písm. a) sa dopĺňa tento bod:
„xib) veľkosť lode;“
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Kapitola II a (nová) – článok 12 a (nový)
5a.  Vkladá sa táto kapitola:
„KAPITOLA IIa
ZNIŽOVANIE EMISIÍ
Článok 12a
Znižovanie emisií
1.  Spoločnosti do roku 2030 lineárne znížia ročné emisie CO2 na prepravnú činnosť aspoň o 40 % v priemere za všetky lode, za ktoré sú zodpovedné, v porovnaní s priemerným výkonom na kategóriu lodí rovnakej veľkosti a typu vykázaným podľa tohto nariadenia.
2.  Ak v danom roku spoločnosť nedodrží ročné zníženie uvedené v odseku 1, Komisia uloží finančnú sankciu, ktorá je účinná, primeraná, odrádzajúca a zlučiteľná s trhovým systémom obchodovania s emisiami, ako je EU ETS. Zaplatenie pokuty za prekročenie emisií nezbavuje spoločnosť povinnosti podľa odseku 1 na obdobie do roku 2030. V prípade spoločností, ktoré nesplnili limity emisií stanovené podľa tohto článku, sa uplatňujú ustanovenia článku 20 ods. 3 a 4.
3.  Komisia prijme do ... [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením kategórií lodí uvedených v odseku 1, určením východiskovej hodnoty a koeficientu ročného lineárneho zníženia, ktorý sa má uplatniť pre každú kategóriu lodí, na základe údajov z THETIS-MRV vrátane povinného parametra „prepravovaný náklad“ a z globálneho systému zberu údajov IMO, pričom sa v plnej miere uzná zníženie emisií, ktoré už vykonali spoločnosti ako „priekopníci dekarbonizácie“, tak, aby sa dosiahol cieľ uvedený v odseku 1, stanovením pravidiel a prostriedkov výpočtu a výberu pokuty za prekročenie emisií uvedenej v odseku 2 a stanovením akéhokoľvek iného pravidla potrebného na dosiahnutie a overovanie súladu s týmto článkom.
4.  Do 12 mesiacov od prijatia opatrení zo strany IMO na vykonávanie počiatočnej stratégie znižovania emisií skleníkových plynov z lodí prijatej 13. apríla 2018 a pred tým, ako uvedené opatrenia nadobudnú účinnosť, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma ambíciu a celkovú environmentálnu integritu opatrení, o ktorých rozhodla IMO, vrátane ich všeobecnej ambície vo vzťahu k cieľom v rámci Parížskej dohody, cieľu zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie do roku 2030 a cieľu klimatickej neutrality vymedzenému v nariadení (EÚ) .../... [európsky klimatický predpis].
5.  Komisia môže v prípade potreby k správe uvedenej v odseku 4 pripojiť legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade na zmenu tohto nariadenia spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom zachovania environmentálnej integrity a účinnosti opatrení Únie v oblasti klímy, a najmä cieľom zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie do roku 2030 a cieľom klimatickej neutrality vymedzeným v nariadení (EÚ) .../... [európsky klimatický predpis].“
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 b (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 12 b (nový)
5b.  Vkladá sa tento článok:
„Článok 12b
Emisie z lodí v kotvisku
Spoločnosti zabezpečia, aby najneskôr v roku 2030 žiadne lode, ktoré patria do ich zodpovednosti, neprodukovali emisie skleníkových plynov v kotvisku.“
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 c (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 1
5c.  V článku 21 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  Komisia do 30. júna každého roku zverejní informácie o emisiách CO2 nahlásené podľa článku 11, ako aj informácie stanovené v odseku 2 tohto článku.
„1. Komisia do 30. júna každého roku zverejní informácie nahlásené podľa článku 11, ako aj informácie stanovené v odseku 2 tohto článku.“
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 5 d (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno a
5d.  V článku 21 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:
a)  identifikačné údaje o lodi (názov, identifikačné číslo IMO a prístav registrácie alebo domovský prístav);
„a) identifikačné údaje o lodi (názov, spoločnosť, identifikačné číslo IMO a prístav registrácie alebo domovský prístav);“
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno d
6a.  V článku 21 ods. 2 sa písmeno d) mení takto:
d)   celkovú ročnú spotrebu paliva v rámci plavieb;
„d) celkovú ročnú spotrebu paliva v rámci plavieb podľa druhu paliva;“
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 b (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno k a (nové)
6b.  V článku 21 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„ka) veľkosť lode.“
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 c (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno k b (nové)
6c.  V článku 21 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„kb) celkovú vzdialenosť;“
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 d (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno k c (nové)
6d.  V článku 21 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„kc) nosnosť;“
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 e (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno k d (nové)
6e.  V článku 21 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„kd) prepravné činnosti;“
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 f (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno k e (nové)
6f.  V článku 21 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„ke) meno/názov majiteľa lode;“
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 g (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 2 – písmeno k f (nové)
6g.  V článku 21 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„kf) prepravovaný náklad.“
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 h (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 – odsek 6 a (nový)
6h.  V článku 21 sa dopĺňa tento odsek:
„6a. EMSA vykoná v súlade so svojím programom práce na roky 2020 – 2022 ďalšie štatistické overovanie údajov predložených podľa článku 11 ods. 1 s cieľom zabezpečiť, aby poskytnuté údaje boli konzistentné.“
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 i (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 21 a (nový)
6i.  Vkladá sa tento článok:
„Článok 21a
Označovanie environmentálnych vlastností lodí
1.  S cieľom stimulovať znižovanie emisií a zvyšovať transparentnosť informácií Komisia zriadi ucelený systém Únie na označovanie environmentálnych vlastností lodí, ktorý sa bude vzťahovať na lode, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
2.  Komisia prijme do 1. júla 2021 delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tohto nariadenia stanovením podrobných ustanovení o fungovaní systému Únie na označovanie environmentálnych vlastností lodí, ako aj technických noriem, ktoré tvoria jeho základ.“
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 j (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 22 – odsek 3
6j.  V článku 22 sa odsek 3 vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 k (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 22 a (nový)
6k.  Vkladá sa tento článok:
„Článok 22a
Preskúmanie
1.  Komisia do 31. decembra 2022 preskúma fungovanie tohto nariadenia, pričom zohľadní skúsenosti získané pri jeho vykonávaní, ako aj ďalší relevantný vývoj zameraný na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy a na plnenie záväzkov Únie podľa Parížskej dohody. Komisia v rámci preskúmania navrhne dodatočné požiadavky na zníženie emisií iných skleníkových plynov než CO2, ako aj na zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a vypúšťania odpadových vôd, a to aj z práčok plynov, do otvorených vôd z lodí. V preskúmaní sa zváži aj rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na lode s hrubou priestornosťou od 400 do 5 000 ton. K preskúmaniu sa v prípade potreby priloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.
2.  V rámci nadchádzajúceho preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ* a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013** Komisia predloží aj návrh na stanovenie záväzných cieľov pre členské štáty s cieľom zabezpečiť dostatočné zásobovanie elektrinou z pobrežia v námorných a vnútrozemských prístavoch.
__________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).“
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 l (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 23 – odsek 2
6l.  V článku 23 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 5 ods. 2, 15 ods. 5 a 16 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. júla 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2a, článku 12a ods. 3, článku 15 ods. 5 a článku 16 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. júla 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.“
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 m (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 23 – odsek 3
6m.  V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 2, 15 ods. 5 a 16 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
„3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2a, článku 12a ods. 3, článku 15 ods. 5 a článku 16 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 6 n
Nariadenie (EÚ) 2015/757
Článok 23 – odsek 5
6n.  V článku 23 sa odsek 5 nahrádza takto:
5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 5 ods. 2, 15 ods. 5 a 16 ods. 3 nadobudne účinnosť len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
„5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2a, článku 12a ods. 3, článku 15 ods. 5 a článku 16 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 1 a (nový)
Smernica 2003/87/ES
Kapitola II a (nová)
Článok 1a
Zmeny smernice 2003/87/ES
Smernica 2003/87/ES sa mení takto:
1.   Vkladá sa táto kapitola:
„KAPITOLA IIa
NÁMORNÁ DOPRAVA
Článok 3ga
Rozsah pôsobnosti
Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú od 1. januára 2022 na vydávanie a prideľovanie kvót v súvislosti s emisiami skleníkových plynov z lodí prichádzajúcich do prístavov, nachádzajúcich sa v prístavoch alebo odchádzajúcich z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 *.V prípade zmeny spoločnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/757 sa od novej spoločnosti vyžaduje, aby získala kvóty na emisie skleníkových plynov len v súvislosti s obdobím, počas ktorého sa činnosti lode vykonávali na jej zodpovednosť.
Článok 3gb
Celkové množstvo a spôsob prideľovania kvót pre námornú dopravu
1.  Komisia do 31. decembra 2020 aktualizuje posúdenie vplyvu z roku 2013, ktoré sprevádzalo jej návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013**, a prijme delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice stanovením celkového množstva kvót pre námornú dopravu v súlade s ostatnými odvetviami a metódy prideľovania kvót pre námornú dopravu výlučne formou aukcií, ako aj stanovením osobitných ustanovení týkajúcich sa riadiaceho členského štátu. Delegované akty musia byť založené na najlepších dostupných údajoch a na posúdení vplyvu rôznych možností vrátane vplyvu na emisie a hospodárskeho vplyvu.
2.  Články 12 a 16 sa vzťahujú na emisné kvóty na námornú dopravu rovnakým spôsobom ako na kvóty súvisiace s inými činnosťami.
3.  Najmenej 50% výnosov z aukcií emisných kvót uvedených v odseku 1 tohto článku sa použije prostredníctvom fondu zriadeného podľa článku 3gc.
4.  Výnosy z aukcií emisných kvót, ktoré sa nepoužijú prostredníctvom fondu vymedzeného v článku 3gc a ktoré sa pridelia členským štátom, sa použijú spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tejto smernice, najmä na riešenie zmeny klímy v Únii a tretích krajinách, ochranu a obnovu morských ekosystémov zasiahnutých globálnym otepľovaním a podporu spravodlivej transformácie v členských štátoch podporujúcu preraďovanie, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, vzdelávanie, iniciatívy zamerané na hľadanie zamestnania a startupy v dialógu so sociálnymi partnermi. Všetky informácie o použití týchto výnosov sa sprístupnia verejnosti.
5.  Komisia monitoruje vykonávanie tejto kapitoly a možné trendy, pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré sa snažia vyhnúť tomu, aby podliehali požiadavkám tejto smernice. V prípade potreby Komisia navrhne opatrenia na zabránenie takémuto vyhýbaniu sa.
Článok 3gc
Oceánsky fond
1.  Na obdobie od roku 2022 do roku 2030 sa zriaďuje Oceánsky fond (ďalej len „fond“) na zlepšenie energetickej efektívnosti lodí a podporu investícií do inovatívnych technológií a infraštruktúry na dekarbonizáciu odvetvia námornej dopravy vrátane príbrežnej námornej dopravy a prístavov, a na zavádzanie udržateľných alternatívnych palív, ako je vodík a amoniak, ktoré sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov energie, a technológií pohonu s nulovými emisiami vrátane technológií využívajúcich vietor. 20 % výnosov vo fonde sa použije na podporu ochrany, obnovy a lepšieho riadenia morských ekosystémov zasiahnutých globálnym otepľovaním, ako sú chránené morské oblasti, a na podporu prierezového udržateľného modrého hospodárstva, napríklad energie z obnoviteľných morských zdrojov. Všetky investície podporované z fondu sa zverejňujú a musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice.
2.  Odchylne od článku 12 tejto smernice môžu spoločnosti v oblasti námornej dopravy platiť ročný členský príspevok do fondu podľa svojich celkových emisií nahlásených za predchádzajúci kalendárny rok podľa nariadenia (EÚ) 2015/757 s cieľom obmedziť administratívne zaťaženie námorných spoločností vrátane malých a stredných spoločností a spoločností, ktoré nevykonávajú častú činnosť podliehajúcu pôsobnosti tejto smernice. Fond odovzdáva emisné kvóty kolektívne v mene spoločností v oblasti námornej dopravy, ktoré sú členmi fondu. Fond každoročne do 28. februára určí členský príspevok na tonu emisií, ktorý sa však musí rovnať aspoň najvyššej zaznamenanej cene vyrovnania za emisné kvóty na primárnom alebo sekundárnom trhu s kvótami v predchádzajúcom roku.
3.  Fond nadobudne emisné kvóty rovnajúce sa celkovému kolektívnemu objemu príspevkov uvedených v odseku 2 tohto článku v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka a každý rok ich do 30. apríla odovzdá registru zriadenému podľa článku 19 tejto smernice na následné zrušenie. Všetky informácie o príspevkoch sa sprístupnia verejnosti.
4.  Fond sa spravuje centrálne prostredníctvom orgánu Únie, ktorého riadiaca štruktúra je podobná riadeniu fondu stanoveného v článku 10a ods. 8 tejto smernice. Jeho riadiaca štruktúra a rozhodovací proces musia byť transparentné a inkluzívne, najmä pri stanovovaní prioritných oblastí, kritérií a postupov prideľovania kvót. Relevantné zainteresované strany majú primeranú konzultačnú úlohu. Všetky informácie o investíciách a všetky ďalšie relevantné informácie o fungovaní fondu sa zverejňujú.
5.  Komisia spolupracuje s tretími krajinami na tom, ako môžu aj tieto krajiny využiť fond.
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o vykonávanie tohto článku.
Článok 3gd
Podávanie správ a preskúmanie Komisiou týkajúce sa vykonávania opatrení na zmiernenie zmeny klímy v Medzinárodnej námornej organizácii
1.  Komisia do 12 mesiacov od prijatia globálnych trhových opatrení zo strany IMO na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy a pred tým, ako sa uvedené opatrenia začnú vykonávať, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma ambíciu a celkovú environmentálnu integritu uvedených opatrení vrátane ich všeobecnej ambície vo vzťahu k cieľom v rámci Parížskej dohody, cieľu zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie do roku 2030 a cieľu klimatickej neutrality vymedzenému v nariadení (EÚ) .../... [európsky klimatický predpis]. V tejto správe sa zohľadní najmä úroveň účasti na týchto globálnych opatreniach, ich vykonateľnosť, transparentnosť, sankcie za neplnenie povinností, postupy na zapojenie verejnosti, využívanie kompenzačných kreditov, monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií, registre, zodpovednosť, ako aj pravidlá používania biopalív.
2.  Komisia v prípade potreby pripojí k správe uvedenej v odseku 1 legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade na zmenu tejto smernice spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom zachovania environmentálnej integrity a účinnosti opatrení Únie v oblasti klímy, a najmä s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie do roku 2030 a s cieľom klimatickej neutrality vymedzeným v nariadení (EÚ) .../... [európsky klimatický predpis].
__________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).
** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0144/2020).


Návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie *
PDF 210kWORD 59k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (10025/2020 – C9-0215/2020 – 2018/0135(CNS))
P9_TA(2020)0220A9-0146/2020

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10025/2020),

–  so zreteľom na článok 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0215/2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(1) a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(3),

–  so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov(5),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie a Rady z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie „Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy“ (COM(2020)0442),

–  so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá bola uverejnená v decembri 2016 a predložená Európskemu parlamentu a Rade v januári 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020(7),

–  zo zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0146/2020),

1.  schvaľuje zmenený návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Návrh Rady   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  V tomto rozhodnutí sa ustanovuje právny základ, na základe ktorého si Komisia môže požičiavať finančné prostriedky na kapitálových trhoch s cieľom financovať výdavky v rámci balíka opatrení na obnovu Next Generation EU. Súvisiace náklady na istinu a úroky v rámci splátok sa musia opätovne financovať z rozpočtu Únie vo vopred stanovenom časovom rámci v závislosti od splatnosti vydaných dlhopisov a stratégie splácania dlhu. Takéto náklady by nemali viesť k neprimeranému zníženiu výdavkov na program alebo investičných nástrojov v rámci viacročného finančného rámca (VFR), ani by nemali viesť k prudkému nárastu národných príspevkov. Z tohto dôvodu a s cieľom posilniť dôveryhodnosť a udržateľnosť plánu splácania Next Generation EU by sa takéto náklady mali v plnej miere pokrývať príjmami zo skutočných nových vlastných zdrojov. Súvisiace výdavkové rozpočtové prostriedky by sa mali započítať nad rámec stropov VFR, ako sa stanovuje v novom nariadení o VFR.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)   Akékoľvek sumy vytvorené novými vlastnými zdrojmi nad rámec úrovne, ktorá je potrebná na pokrytie záväzkov v súvislosti so splácaním v danom roku, by mali zostať v rozpočte Únie ako všeobecné príjmy. Po ukončení plánu splácania by tieto vlastné zdroje mali naďalej financovať rozpočet Únie ako všeobecné príjmy. Zavedenie koša nových vlastných zdrojov by malo zaručiť primeranú úroveň financovania výdavkov Únie vo VFR a zároveň zmierniť prevahu príspevkov členských štátov založených na HND pri financovaní ročného rozpočtu Únie, čím by sa oslabilo vnímanie rozpočtu Únie ako hry s nulovým súčtom, ktorá sa vyznačuje logikou primeranej návratnosti. To by zase mohlo uľahčiť lepšie zameranie výdavkov na úrovni Únie na prioritné oblasti a spoločné verejné statky so značnými úsporami súvisiacimi s vyššou efektívnosťou v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 c (nové)
(1c)  V záujme toho, aby výnosy z nich boli k dispozícii, keď bude potrebné plniť záväzky v súvislosti so splácaním a úrokmi, by sa nové kategórie vlastných zdrojov mali zaviesť od roku 2021. Nové vlastné zdroje by mali byť v súlade s politickými cieľmi Únie a mali by podporovať Európsku zelenú dohodu a fungovanie jednotného trhu, ako aj úsilie o zlepšenie účinnosti zdaňovania právnických osôb, a malo by posilniť boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Európsky parlament už vo svojej predbežnej správe z novembra 2018 o vlastných zdrojoch v rámci VFR schválil možný súbor nových vlastných zdrojov a iných príjmov, ktoré majú takéto charakteristické znaky. Tento košík by sa mohol rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie možnosti.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Súčasný systém stanovovania vlastného zdroja založeného na DPH bol opakovane kritizovaný Dvorom audítorov, Európskym parlamentom a členskými štátmi ako príliš zložitý. Európska rada preto na zasadnutí 17. 21. júla 2020 dospela k záveru, že je vhodné výpočet tohto vlastného zdroja zjednodušiť.
(5)  Vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty je dobre zavedeným zdrojom príjmov rozpočtu Únie a mal by aj naďalej odrážať prirodzené prepojenie medzi spotrebiteľmi na jednotnom trhu a verejnými financiami Únie. Súčasný systém stanovovania vlastného zdroja založeného na DPH bol však opakovane kritizovaný Dvorom audítorov, Európskym parlamentom a členskými štátmi ako príliš zložitý. Preto je vhodné zjednodušiť výpočet tohto vlastného zdroja.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  S cieľom lepšie zosúladiť finančné nástroje Únie s jej politickými prioritami, lepšie zohľadniť úlohu rozpočtu Únie pri fungovaní jednotného trhu, lepšie podporovať ciele politík Únie a znížiť príspevky členských štátov založené na hrubom národnom dôchodku (HND) do ročného rozpočtu Únie Európska rada na zasadnutí 17. - 21. júla 2020 dospela k záveru, že v nasledujúcich rokoch bude Únia pracovať na zreformovaní systému vlastných zdrojov a zavedie nové vlastné zdroje.
(6)  S cieľom financovať aspoň náklady na istinu a úroky zo splátok z Nástroja Únie na obnovu, lepšie zosúladiť finančné nástroje Únie s jej politickými prioritami, lepšie zohľadniť rozpočtovú úlohu Únie pri fungovaní jednotného trhu, lepšie podporovať ciele politík Únie, ako sú Európska zelená dohoda a digitálna transformácia, a zároveň zmierniť prevahu príspevkov členských štátov založených na HND do ročného rozpočtu Únie, je potrebné zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov založených na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, vnútroštátnych príjmoch zo systému Európskej únie na obchodovanie s emisiami a príspevkoch jednotlivých členských štátov vypočítaných na základe nerecyklovaného odpadu z plastových obalov na podporu obehového hospodárstva. Okrem toho by sa na tento účel mali zaviesť nové vlastné zdroje založené na mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach v plnom súlade s pravidlami WTO, na dani z digitálnych služieb a dani z finančných transakcií, ktoré by sa uplatňovali prednostne v súlade so schémou, na ktorej sa dohodli všetky členské štáty, a to hneď po zavedení príslušných legislatívnych podmienok. Komisia by mala čo najskôr vypracovať potrebné legislatívne návrhy týkajúce sa uvedených vlastných zdrojov a prípadných ďalších nových vlastných zdrojov, ktoré budú podporovať Európsku zelenú dohodu, ako aj fungovanie jednotného trhu a úsilie o zlepšenie účinnosti zdaňovania právnických osôb. Prípadné nové vlastné zdroje, ktoré už Komisia oznámila, ako napríklad poplatok za jednotný trh, by sa mali ďalej posúdiť predtým, ako budú predložené Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Ako prvý krok by sa mala zaviesť nová kategória vlastných zdrojov založená na príspevku každého členského štátu vypočítaného na základe nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. V súlade s európskou stratégiou v oblasti plastov môže rozpočet Únie prispieť k zníženiu znečisťovania odpadom z plastových obalov. Vlastný zdroj, ktorý je založený na príspevku každého členského štátu a ktorý je proporcionálny k množstvu odpadu z plastových obalov, ktorý v jednotlivých členských štátoch nebol recyklovaný, bude slúžiť ako stimul na zníženie spotreby plastov na jedno použitie, podporí recykláciu a posilní obehové hospodárstvo. Členské štáty budú zároveň môcť v súlade so zásadou subsidiarity prijímať najvhodnejšie opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Aby sa zabránilo nadmerne regresívnemu vplyvu na príspevky členských štátov, mal by sa na príspevky členských štátov s HND na obyvateľa v roku 2017 pod priemerom EÚ uplatniť mechanizmus úpravy s ročným paušálnym znížením. Zníženie by malo zodpovedať hmotnosti 3,8 kg vynásobenej počtom obyvateľov dotknutých členských štátov v roku 2017.
(7)  V súlade so stratégiou Únie v oblasti plastov môže rozpočet Únie prispieť k zníženiu znečisťovania životného prostredia odpadom z plastových obalov a dosiahnutiu cieľov v oblasti recyklácie odpadu z obalov. Vlastný zdroj, ktorý je založený na príspevku každého členského štátu a ktorý je proporcionálny k množstvu odpadu z plastových obalov, ktorý v jednotlivých členských štátoch nebol recyklovaný, bude slúžiť ako stimul na zníženie spotreby plastov na jedno použitie, podporí recykláciu a posilní obehové hospodárstvo. Komisia by mala zaviesť zjednodušenú metódu výpočtu, ako aj účinné mechanizmy registrácie a kontroly. Členské štáty budú zároveň môcť v súlade so zásadou subsidiarity prijímať najvhodnejšie opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Vzhľadom na to, že tento príspevok má byť vlastným zdrojom založeným na zásade „znečisťovateľ platí“, nemal by sa naň vzťahovať žiadny korekčný mechanizmus.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Únia považuje za prioritu dosiahnutie cieľa, ku ktorému sa zaviazala v Parížskej dohode o zmene klímy, a to znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 aspoň o 40 %. Systém Európskej únie na obchodovanie s emisiami (ETS) je jedným z hlavných nástrojov, ktoré boli zavedené na účely plnenia tohto cieľa, a vytvára príjem prostredníctvom obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie. Vzhľadom na harmonizovanú povahu ETS, ako aj na finančné prostriedky, ktoré Únia vynakladá na podporu úsilia členských štátov v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, je vhodné v tejto súvislosti zaviesť nový vlastný zdroj pre rozpočet Únie. Tento vlastný zdroj by mal byť založený na kvótach, ktoré majú byť predmetom obchodovania členskými štátmi formou aukcie, ako aj na bezodplatných kvótach prechodne pridelených odvetviu energetiky. Aby sa zohľadnili osobitné ustanovenia týkajúce sa určitých členských štátov a uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES1a, kvóty prerozdelené na účely solidarity, rastu a prepojení, ani kvóty určené pre fond na inovácie a fond na modernizácie, by sa pri stanovovaní výšky príspevku na vlastný zdroj nemali zohľadňovať. Vlastný zdroj založený na ETS by sa mal vymedziť aj spôsobom, ktorý zahŕňa potenciálne dodatočné príjmy vyplývajúce z budúceho rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice o ETS na nové odvetvia alebo geografické regióny, pričom by sa zároveň zabezpečila konkurencieschopnosť Únie.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)   Európska rada na zasadnutí 17. 21. júla 2020 vzala na vedomie, že ako základ pre ďalšie vlastné zdroje Komisia v prvom polroku 2021 predloží návrhy na mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a na digitálnu daň s cieľom zaviesť ich najneskôr od 1. januára 2023. Európska rada vyzvala Komisiu, aby predložila revidovaný návrh týkajúci sa systému obchodovania s emisiami s jeho prípadným rozšírením na oblasť leteckej a námornej dopravy. Dospela k záveru, že v priebehu viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2021 – 2027 bude Únia pracovať na zavedení ďalších vlastných zdrojov, ktoré môžu zahŕňať daň z finančných transakcií.
(8)   Požadované dodatočné vlastné zdroje by sa mali zaviesť najneskôr do roku 2028 v súlade s právne záväzným kalendárom stanoveným v tomto rozhodnutí, čím by sa malo zabezpečiť, aby sa príslušné právne predpisy mohli prijať včas a aby boli funkčné tak, aby výnosy boli k dispozícii v čase, keď vzniknú náklady. Komisia by k tomu mala pripraviť legislatívne návrhy. V medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou by sa mali stanoviť podrobnejšie dojednania a iné ustanovenia týkajúce sa tohto právne záväzného kalendára, ako sú dátum nadobudnutia účinnosti alebo dátum možného retroaktívneho uplatňovania určitých nových vlastných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Ako prvý krok bude príspevok založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov od januára 2021 dopĺňať existujúce vlastné zdroje. Okrem toho 30 % príjmov z výnosov z obchodovania formou aukcie v rámci ETS bude od roku 2021 predstavovať všeobecný príjem pre rozpočet Únie. V druhom kroku Komisia predloží potrebné návrhy na zmenu dane z finančných transakcií (DFT) na základ pre vlastný zdroj od roku 2024. Komisia v prvom polroku 2021 predloží aj legislatívne návrhy na zavedenie nových vlastných zdrojov založených na mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach a na digitálnej dani. Výnosy budú k dispozícii od roku 2023. Ak mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach bude mať formu dodatočných dovozných ciel, bude sa naň vzťahovať právna úprava týkajúca sa tradičných vlastných zdrojov a nebude si vyžadovať samostatné rozhodnutie o vlastných zdrojoch. Ak mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach bude mať formu rozšírenia rozsahu pôsobnosti systému obchodovania s emisiami, mal by byť plne krytý z vlastných zdrojov založených na systéme obchodovania s emisiami. V treťom kroku a v rámci preskúmania/revízie viacročného finančného rámca v polovici trvania v prvom polroku 2024 Komisia predloží ďalšie nové alebo prepracované návrhy na premenu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) na základ pre vlastný zdroj. Právne predpisy by mali nadobudnúť účinnosť včas, aby boli výnosy z týchto nových vlastných zdrojov k dispozícii od roku 2026. Vlastné zdroje založené na dani sa nebudú musieť uplatňovať retroaktívne.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)   Európska rada na zasadnutí 17. - 21. júla 2020 dospela k záveru, že dojednania týkajúce sa vlastných zdrojov by sa mali riadiť celkovými cieľmi jednoduchosti, transparentnosti a rovnosti vrátane spravodlivého rozdelenia zaťaženia. Taktiež dospela k záveru, že Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko a v kontexte podpory obnovy a odolnosti aj Nemecko budú v období 2021 – 2027 benefitovať z paušálnych korekcií ich ročných príspevkov založených na HND.
(9)  Rabaty a iné korekčné mechanizmy by sa mali zrušiť.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Únia sa bude usilovať o zavedenie prípadných iných dodatočných nových vlastných zdrojov v nadchádzajúcich rokoch a do roku 2028. Ak Európsky parlament alebo Rada navrhne nový vlastný zdroj, Komisia ho posúdi.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 b (nové)
(9b)  Vzhľadom na budúce rokovania o zmenách zmlúv a s využitím dynamiky Konferencie o budúcnosti Európy by sa demokratická legitimita, zodpovednosť, odolnosť a zosúladenie s hlavnými cieľmi politiky na strane príjmov rozpočtu Únie mali ďalej posilniť tým, že sa Európskemu parlamentu poskytnú posilnené právomoci v legislatívnom rozhodovaní a prizná aktívnejšia úloha pri monitorovaní vykonávania systému vlastných zdrojov, ako aj v príslušných odvetvových právnych predpisoch.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  Členské štáty by si na pokrytie nákladov na výber mali ponechať 25 % zo súm tradičných vlastných zdrojov, ktoré vyberú.
(10)  Podiel 20 % zo súm vybraných členskými štátmi pre tradičné vlastné zdroje, ktorý si ponechávajú členské štáty na pokrytie nákladov spojených s ich výberom, predstavuje vysoký podiel vlastných zdrojov, ktoré nie sú odvádzané do rozpočtu Únie. Náklady na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty zo sumy vybranej pre tradičné vlastné zdroje, by sa zo súčasných 20 % mali vrátiť na pôvodnú úroveň 10 %, aby finančná podpora určená na colné vybavenie, zamestnancov a informácie lepšie zodpovedala skutočným nákladom a potrebám. Tento podiel by mal byť rovnaký pre všetky členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
(11)  V súlade so štvrtým odsekom článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa prostredníctvom nariadenia Rady ustanovia vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie. Takéto opatrenia by mali zahŕňať ustanovenia všeobecnej a technickej povahy uplatniteľné na všetky kategórie vlastných zdrojov. Tieto opatrenia by mali zahŕňať podrobné pravidlá výpočtu zostatku a jeho zahrnutia do rozpočtu, ako aj ustanovenia a dojednania potrebné na kontrolu výberu vlastných zdrojov a dohľad nad ním.
(11)  Rada v súlade so štvrtým odsekom článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanoví vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie. Takéto opatrenia by mali zahŕňať ustanovenia všeobecnej a technickej povahy uplatniteľné na všetky druhy vlastných zdrojov, v prípade ktorých je zvlášť dôležitý primeraný parlamentný dohľad. Tieto opatrenia by mali zahŕňať podrobné pravidlá týkajúce sa stanovenia súm vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa majú sprístupniť, vrátane uplatniteľných sadzieb výberu vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) až e), technických otázok týkajúcich sa hrubého národného dôchodku, ustanovení a dojednaní potrebných na kontrolu výberu vlastných zdrojov a dohľad nad ním, ako aj pravidlá týkajúce sa inšpekcií a pravidlá týkajúce sa právomocí úradníkov a iných zamestnancov oprávnených Komisiou vykonávať inšpekcie, a akékoľvek iné relevantné požiadavky na podávanie správ. Tieto opatrenia by mali zahŕňať aj praktické ustanovenia na pravidelné informovanie členských štátov a Európskeho parlamentu ako jednej zložky rozpočtového orgánu o aktuálnom stave prijímania úverov, riadení dlhu a súvisiacich stratégiách riadenia rizík, ako aj o pláne splácania.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13
(13)  V rámci stropov vlastných zdrojov by sa pre Úniu mala zachovať dostatočná rezerva na pokrytie všetkých jej finančných zväzkov a podmienených záväzkov splatných v ktoromkoľvek danom roku. Celková suma vlastných zdrojov pridelená do rozpočtu Únie na pokrytie ročných platobných rozpočtových prostriedkov by nemala presiahnuť 1,40 % súčtu HND všetkých členských štátov. Celková suma ročných viazaných rozpočtových prostriedkov by nemala presiahnuť 1,46 % súčtu HND všetkých členských štátov.
(13)  Aby sa v rámci stropov vlastných zdrojov zachovala pre Úniu dostatočná rezerva na pokrytie všetkých jej finančných záväzkov a podmienených záväzkov splatných v ktoromkoľvek danom roku, strop vlastných zdrojov by sa mal v prípade platobných rozpočtových prostriedkov zvýšiť na úroveň 1,50 % zo sumy hrubého národného dôchodku členských štátov v trhových cenách.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Strop platobných rozpočtových prostriedkov by sa mal zvýšiť o 0,6 percentuálneho bodu, a to výlučne na účely pokrytia dodatočných finančných záväzkov a podmienených záväzkov vyplývajúcich z mimoriadneho a dočasného splnomocnenia požičať si finančné prostriedky a zabezpečiť finančnú udržateľnosť aj v časoch hospodárskeho poklesu.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 19
(19)  Splácanie finančných prostriedkov vypožičaných na účely poskytnutia nenávratnej pomoci, návratnej pomoci poskytovanej prostredníctvom finančných nástrojov alebo poskytovania rozpočtových záruk, by sa spolu so splatnými úrokmi malo financovať z rozpočtu Únie. Vypožičané finančné prostriedky, ktoré sa členským štátom poskytujú vo forme úverov, by sa mali splatiť zo súm získaných od prijímajúcich členských štátov. Je potrebné prideliť a sprístupniť Únii zdroje potrebné na pokrytie všetkých jej finančných záväzkov a podmienených záväzkov vyplývajúcich z mimoriadneho a dočasného splnomocnenia požičať si v ktoromkoľvek danom roku a za akýchkoľvek okolností finančné prostriedky v súlade s článkom 310 ods. 4 ZFEÚ a článkom 323 ZFEÚ.
(19)  Splácanie finančných prostriedkov vypožičaných na účely poskytnutia nenávratnej pomoci, návratnej pomoci poskytovanej prostredníctvom finančných nástrojov alebo poskytovania rozpočtových záruk, by sa spolu so splatnými úrokmi malo financovať z výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených v rámci rozpočtu Únie. Vypožičané finančné prostriedky, ktoré sa členským štátom poskytujú vo forme úverov, by sa mali splatiť zo súm získaných od prijímajúcich členských štátov. Je potrebné prideliť a sprístupniť Únii zdroje potrebné na pokrytie všetkých jej finančných záväzkov a podmienených záväzkov vyplývajúcich z mimoriadneho a dočasného splnomocnenia požičať si v ktoromkoľvek danom roku a za akýchkoľvek okolností finančné prostriedky v súlade s článkom 310 ods. 4 ZFEÚ a článkom 323 ZFEÚ.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 25
(25)  Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť až po jeho schválení všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami, teda pri plnom rešpektovaní štátnej zvrchovanosti. Európska rada na zasadnutí 17. 21. júla 2020 vzala na vedomie, že členské štáty majú v úmysle čo najskôr pristúpiť k schváleniu tohto rozhodnutia. Vzhľadom na potrebu urýchlene umožniť vypožičiavanie si na účely financovania opatrení zameraných na riešenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť prvým dňom prvého mesiaca nasledujúceho po doručení posledného oznámenia o ukončení postupov na prijatie tohto rozhodnutia.
(25)  S cieľom umožniť začatie procesu ratifikácie prijíma toto rozhodnutie Rada po konzultácii s Európskym parlamentom. Európsky parlament vyjadril zámer urýchlene poskytnúť pri konzultácii stanovisko, ktoré je z právneho hľadiska potrebné na urýchlenie procesu, ktorým sa Komisia oprávni začať operácie vypožičiavania na financovanie Európskeho nástroja obnovy. Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť až po jeho schválení všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami, teda pri plnom rešpektovaní štátnej zvrchovanosti, a to aj pokiaľ ide o nové kategórie vlastných zdrojov. Európska rada na zasadnutí 17. 21. júla 2020 vzala na vedomie, že členské štáty majú v úmysle čo najskôr pristúpiť k schváleniu tohto rozhodnutia. Vzhľadom na potrebu urýchlene umožniť vypožičiavanie si na účely financovania opatrení zameraných na riešenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť prvým dňom prvého mesiaca nasledujúceho po doručení posledného oznámenia o ukončení postupov na prijatie tohto rozhodnutia.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c)  uplatnenia jednotnej sadzby výberu na hmotnosť nerecyklovaného odpadu z plastových obalov vzniknutého v každom členskom štáte. Sadzba výberu je 0,80 EUR za kilogram. Uplatňuje sa ročné paušálne zníženie pre niektoré členské štáty vymedzené v štvrtom pododseku;
c)  uplatňovania jednotnej sadzby výberu na hmotnosť nerecyklovaného odpadu z plastových obalov od 1. januára 2021; skutočná sadzba výberu nepresiahne 2,00 EUR na kilogram;
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  uplatňovania od 1. januára 2021 jednotnej sadzby výberu na sumu predstavujúcu príjmy z kvót, ktoré majú byť predmetom obchodovania formou aukcie a ktoré sú uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2003/87/ES, a na trhovú hodnotu bezodplatných kvót prechodne pridelených na modernizáciu odvetvia energetiky, ako sa stanovuje v článku 10c ods. 3 uvedenej smernice; táto skutočná sadzba výberu nesmie presiahnuť 50 %; celkovej výšky odstupňovaných príjmov získaných akýmkoľvek budúcim rozšírením rozsahu pôsobnosti systému obchodovania s emisiami po 1. januári 2021 na ďalšie odvetvia a regióny;
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c b (nové)
cb)  príjmy vygenerované prostredníctvom mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach podľa návrhu Komisie [.../...] do 1. januára 2023;
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c c (nové)
cc)  príjmy získané zo zdaňovania digitálnych služieb až do prijatia a vykonania smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148) do 1. januára 2023; táto skutočná sadzba výberu nesmie presiahnuť 100 %;
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c d (nové)
cd)  uplatňovania od 1. januára 2026 jednotnej sadzby výberu na podiel zdaniteľných ziskov pripísaných každému členskému štátu podľa pravidiel Únie v oblasti spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb; táto skutočná sadzba výberu nesmie presiahnuť 6 %;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c e (nové)
ce)  uplatňovania od 1. januára 2024 dane z finančných transakcií, ktorá sa bude vyberať podľa smernice Rady (EÚ) č. […/…], s uplatniteľnými sadzbami výberu vo výške podielu, ktorý nepresiahne minimálne sadzby stanovené v uvedenej smernici; ak sa smernica o dani z finančných transakcií dočasne vykonáva v rámci posilnenej spolupráce, tento vlastný zdroj nemá vplyv na členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci;
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 2
2.  V období 2021 – 2027 sa v prípade Rakúska uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na HND vo výške 565 miliónov EUR, v prípade Dánska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na HND vo výške 377 miliónov EUR, v prípade Nemecka sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na HND vo výške 3 671 miliónov EUR, v prípade Holandska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na HND vo výške 1 921 miliónov EUR a v prípade Švédska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na HND vo výške 1 069 miliónov EUR. Tieto sumy sú v cenách roku 2018 a sú upravené na bežné ceny uplatnením najaktuálnejšieho deflátora hrubého národného dôchodku pre Úniu vyjadreného v eurách, ktorý stanovuje Komisia a ktorý je k dispozícii pri zostavovaní návrhu rozpočtu. Tieto hrubé zníženia budú financované všetkými členskými štátmi.
2.  Žiadny členský štát nemá nárok na žiadnu zľavu alebo opravu.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 2 a (nový)
2a.  Európsky parlament a Rada v úzkej spolupráci s Komisiou stanovia podrobné pravidlá a ďalšie potrebné ustanovenia na uplatňovanie právne záväzného kalendára na zavedenie nových vlastných zdrojov v medziinštitucionálnej dohode do 1. januára 2021. Príjmy z týchto nových vlastných zdrojov musia byť dostatočné aspoň na to, aby sa pokrylo splácanie nákladov na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vyplývajú z kapacity na prijímanie úverov podľa článku 3b. Nové vlastné zdroje by mali tiež zaručiť primeranú úroveň financovania výdavkov Únie vo VFR a zároveň zmierniť prevahu príspevkov založených na HND.
Komisia k tomu pripraví vhodné legislatívne návrhy.
Strednodobé preskúmanie VFR 2021 – 2027 sa okrem iného využije na jeho prispôsobenie a v prípade potreby aj na prijatie nových právnych predpisov na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto odseku.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Článok 3 – odsek 1
1.  Celková suma vlastných zdrojov pridelených Únii na pokrytie ročných rozpočtových prostriedkov na platby neprekročí 1,40% súčtu HND všetkých členských štátov.
1.  Celková výška vlastných zdrojov pridelená Únii na pokrytie ročných platobných rozpočtových prostriedkov nepresiahne 1,50 % súčtu hrubých národných dôchodkov všetkých členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Článok 3 – odsek 2
2.  Celková ročná suma viazaných rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtu Únie nepresiahne 1,46% súčtu HND všetkých členských štátov.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Článok 3 – odsek 3
3.  Medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami a platobnými rozpočtovými prostriedkami sa zachováva primeraný pomer, aby sa zaručila ich vzájomná kompatibilita a umožnilo sa dodržiavanie stropu stanoveného v odseku 1 v nasledujúcich rokoch.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Článok 3 – odsek 4
4.  Ak zmeny nariadenia (EÚ) č. 549/2013 povedú k významným zmenám úrovne HND, Komisia prepočíta stropy stanovené v odsekoch 1 a 2 dočasne zvýšené v súlade s článkom 3c na základe tohto vzorca:
vypúšťa sa
HNDt-2 + HNDt-1 + HNDt ESA súčasný
x % (y %) *_________________
HNDt-2 + HNDt-1 + HNDt ESA upravený
„t“ vo vzorci znamená posledný úplný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje vymedzené v nariadení (EÚ) 2019/516, „x“ odkazuje na strop vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky a „y“ na strop vlastných zdrojov pre viazané rozpočtové prostriedky.
„ESA“ vo vzorci znamená Európsky systém národných a regionálnych účtov v Únii.
___________________
5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/516 z 19. marca 2019 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách, ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/130/EHS, Euratom a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 (nariadenie o HND) (Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 19).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Článok 3b – odsek 2 – pododsek 1
Splácanie istiny v prípade finančných prostriedkov použitých na výdavky uvedené v odseku 1 písm. b) a súvisiaceho splatného úroku sa hradí zo všeobecného rozpočtu Únie. Rozpočtové záväzky sa môžu rozdeliť na ročné splátky počas viacerých rokov v súlade s článkom 112 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/10466.
Splácanie istiny v prípade finančných prostriedkov použitých na výdavky uvedené v odseku 1 písm. b) a súvisiaceho splatného úroku sa hradí z výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených v rámci všeobecného rozpočtu Únie. Rozpočtové záväzky sa môžu rozdeliť na ročné splátky počas viacerých rokov v súlade s článkom 112 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.
_____________________
6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Článok 5
Článok 5
vypúšťa sa
Prenos prebytku
Akýkoľvek prebytok príjmov Únie, ktorý počas rozpočtového roka vznikne vo vzťahu k celkovým skutočným výdavkom, sa prenesie do nasledujúceho rozpočtového roka.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Článok 6 – odsek 2
2.  Členské štáty si na pokrytie nákladov na výber ponechajú 25 % zo súm uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a).
2.  Členské štáty si ako náhradu za náklady na výber ponechajú 10 % zo súm uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a).
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  rozpočtové zaobchádzanie s príjmami pochádzajúcimi z pokút v oblasti hospodárskej súťaže a v prípadoch nesplnenia povinnosti;
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b b (nové)
bb)   pravidiel stanovenia súm vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) - ce), ktoré sa majú sprístupniť, vrátane uplatniteľných sadzieb výberu uvedených vlastných zdrojov, a to v medziach stanovených v týchto písmenách, ako aj výpočtu uplatniteľnej sadzby výberu vlastných zdrojov založených na hrubom národnom dôchodku;
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b c (nové)
bc)   referenčného hrubého národného dôchodku, ustanovení o úprave hrubého národného dôchodku a ustanovení o prepočítaní stropov pre platby a záväzky v prípade výrazných zmien v hrubom národnom dôchodku na účely uplatnenia článku 2 ods. 1;

(1) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 71.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124.
(7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0206.


Vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom
PDF 180kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2020 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (2019/2200(INI))
P9_TA(2020)0221A9-0136/2020

Európsky parlament,

—  so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá nadobudla úplnú platnosť 1. júla 2016,

—  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 14. novembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(1), zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska(2), zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(3), z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(4) a z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(5),

—  so zreteľom na výsledok piateho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom z 5. marca 2019,

—  so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania z ôsmej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktorá sa konala 27. a 28. marca 2019,

—  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, z ktorých posledný sa konal 24. novembra 2017 v Bruseli,

—  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo šiesteho stretnutia platformy občianskej spoločnosti EÚ – Gruzínsko, ktoré sa konalo 20. februára 2020,

—  so zreteľom na výsledok tretieho strategického dialógu o bezpečnosti medzi EÚ a Gruzínskom na vysokej úrovni z 25. októbra 2019,

—  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. februára 2020 o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom (SWD(2020)0030),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie, ktoré podpísali vládne a opozičné strany Gruzínska 8. marca 2020 v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 19. júna 2017 k návrhu revidovanej Ústavy Gruzínska,

–  so zreteľom na záverečné stanovisko Benátskej komisie z 19. marca 2018 k ústavnej reforme Gruzínska,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ďalej len „ODIHR“) z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku,

–  so zreteľom na naliehavé stanovisko Benátskej komisie zo 16. apríla 2019 k výberu a vymenovaniu sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku a na druhú správu ODIHR z 9. januára 2020 o menovaní a vymenovaní sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0136/2020),

A.  keďže Gruzínsko a EÚ sú ako pridružení partneri odhodlané presadzovať politické pridruženie a hospodársku integráciu založenú na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú demokracia, ľudské práva a základné slobody, zásady právneho štátu a dobrá správa vecí verejných; keďže gruzínska spoločnosť naďalej výrazne podporuje európske ambície krajiny a zbližovanie s EÚ;

B.  keďže podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a v súlade s Rímskou deklaráciou z 25. marca 2017 môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ za predpokladu, že splní kodanské kritériá;

C.  keďže Gruzínsko v dôsledku nadobudnutia platnosti svojej revidovanej ústavy v decembri 2018 dokončilo prechod na úplný parlamentný systém; keďže pri vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom sa dosiahol pokrok vrátane prechodu na úplný proporcionálny volebný systém od roku 2024;

D.  keďže Gruzínsko je naďalej odhodlané vykonávať dohodu o pridružení a prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“) a pokračuje v zosúlaďovaní s acquis EÚ a s normami EÚ, čo ešte viac zvyšuje prínosy;

E.  keďže pokusy o destabilizáciu Gruzínska pokračujú aj plnením takzvaných zmlúv medzi Ruskou federáciou a gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, uzavretím hraničných prechodov v blízkosti administratívnej demarkačnej línie v regióne Cchinvali/Južné Osetsko od augusta 2019, zvýšeným „vytyčovaním hraníc“ pozdĺž administratívnej demarkačnej línie a konaním tzv. prezidentských volieb v Abcházsku v marci 2020;

F.  keďže nedávny dialóg vedený s podporou EÚ a USA medzi vládnucimi a opozičnými stranami vyústil do memoranda o porozumení a spoločného vyhlásenia podpísaného všetkými hlavnými stranami 8. marca 2020, čo predstavuje rozhodujúci krok smerom k depolarizácii a normalizácii politického prostredia v Gruzínsku pred parlamentnými voľbami v októbri 2020;

G.  keďže reformy súdnictva sú aj naďalej skromné a keďže nedávne vymenovanie 14 sudcov najvyššieho súdu na doživotie poukázalo na nedostatok transparentnosti, pričom sa odchyľuje od objektívnych kritérií založených na zásluhách a svedčí o vplyve straníckej politiky; keďže hlasovanie v pléne o vymenovaní sudcov sa uskutočnilo v čase politickej krízy, bojkotu opozíciou, rozšírených výziev na jeho odloženie a vážnych narušení vo fáze práce výborov a pléna;

1.  víta nepretržité prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a jednoznačnú podporu toho, že celé politické spektrum aj spoločnosť Gruzínska si zvolili cestu európskej a euro-atlantickej integrácie; oceňuje pokrok pri uskutočňovaní komplexných reforiem, vďaka ktorému sa Gruzínsko stalo kľúčovým partnerom EÚ v regióne, a opakovane zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vykonávaní a monitorovaní reforiem v rámci dohody o pridružení a DCFTA; pripomína, že posilnená spolupráca a pomoc EÚ sú založené na zásade „viac za viac“ a podmienené pokračujúcim pokrokom v reformách, najmä v oblasti demokracie a právneho štátu vrátane bŕzd a protiváh v inštitúciách, nezávislosti súdnictva a volebnej reformy;

2.  pripomína, že plne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a potvrdzuje svoj záväzok naďalej prispievať k mierovému riešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu, a to aj vďaka sprostredkovaniu osobitným zástupcom Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, spoločnému predsedníctvu medzinárodných rokovaní v Ženeve, činnosti pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM) a politiky neuznania a angažovanosti; dôrazne odsudzuje nezákonné okupovanie gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko Ruskou federáciou a pokračujúce nezákonné osadzovanie ostnatého drôtu a iných umelých prekážok (vytyčovanie hraníc) pozdĺž administratívnej demarkačnej línie ruskými a de facto juhoosetskými bezpečnostnými aktérmi a zdôrazňuje, že tieto porušenia medzinárodného práva treba zastaviť; žiada, aby de facto orgány v Abcházsku a regióne Cchinvali/Južné Osetsko bezodkladne opäť otvorili uzatvorené hraničné priechody a upustili od obmedzovania slobody pohybu v týchto regiónoch; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty EÚ, aby tento postup odsúdili; zdôrazňuje, že dohoda o pridružení sa vzťahuje na celé územie Gruzínska vrátane jeho okupovaných regiónov a že má priniesť prospech všetkým jeho obyvateľom; vyzýva Ruskú federáciu, aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, najmä aby stiahla všetky svoje vojenské sily z okupovaných území Gruzínska a umožnila pozorovateľskej misii Európskej únie neobmedzený prístup na celé územie Gruzínska; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby v tejto súvislosti jasne oznámila ustanovenia, ktoré Ruská federácia stále nesplnila; žiada Komisiu a ESVČ, aby zvýšili svoje úsilie o mierové vyriešenie konfliktu s využitím všetkých diplomatických nástrojov, a to aj prostredníctvom EUMM a osobitného zástupcu Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, a aby aj naďalej podporovali balík opatrení gruzínskeho parlamentu „Krok smerom k lepšej budúcnosti“, ako aj medziľudské kontakty a opatrenia na budovanie dôvery; víta úsilie Gruzínska o podporu dobrých susedských vzťahov a konštruktívnej spolupráce medzi krajinami južného Kaukazu;

3.  vyzdvihuje medzinárodne uznávanú reakciu gruzínskeho ľudu a verejných orgánov na pandémiu COVID-19 a zdôrazňuje účinné preventívne opatrenia, ktoré prijali zdravotnícki pracovníci a vládne orgány a ktoré pomohli znížiť zaťaženie gruzínskeho systému zdravotnej starostlivosti a zmierniť negatívny vplyv na hospodárstvo; blahoželá občanom Gruzínska k tomu, že dodržiavali tieto opatrenia aj v náročnej hospodárskej a sociálnej situácii; podporuje vytváranie investícií na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie rovnakého prístupu k nej; víta skutočnosť, že EÚ vyčlenila 183 miliónov EUR v grantoch pre Gruzínsko, aby mohlo reagovať na COVID-19, a 150 miliónov EUR vo forme úverov v záujme posilnenia jeho makroekonomickej stability a nasmerovania zdrojov na ochranu občanov, zmiernenia mimoriadne závažných sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie a zvýšenia spolupráce s EÚ v oblasti odolnosti verejného zdravotníctva vrátane výmeny najlepších postupov a spolupráce s občianskou spoločnosťou pri vytváraní epidemických stratégií zameraných na najzraniteľnejšie skupiny;

4.  víta skutočnosť, že občania Gruzínska od marca 2017 uskutočnili 900 000 bezvízových návštev v schengenskom priestore a v krajinách pridružených k schengenskému priestoru; berie na vedomie rastúci počet neopodstatnených žiadostí o azyl zo strany gruzínskych občanov a vyzýva všetky členské štáty, aby uznali Gruzínsko za bezpečnú krajinu pôvodu s cieľom urýchliť spracovanie takýchto žiadostí a readmisiu; zdôrazňuje význam nepretržitého plnenia kritérií liberalizácie vízového režimu zo strany Gruzínska a posilnenia spolupráce medzi gruzínskymi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva a členskými štátmi s cieľom obmedziť cezhraničnú trestnú činnosť, najmä obchodovanie s ľuďmi a obchodovanie s nelegálnymi drogami; víta posilnenie spolupráce medzi Gruzínskom a Europolom v oblasti presadzovania medzinárodného práva;

5.  zdôrazňuje úlohu Gruzínska ako spoľahlivého partnera Európskej únie a významného prispievateľa k misiám a operáciám spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) a NATO; vyzýva Radu a ESVČ, aby ďalej spolupracovali s Gruzínskom v oblasti SBOP, a to najmä s ohľadom na záujem Gruzínska rokovať o možnosti účasti na projektoch PESCO, ako aj rozvíjať spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ, keď je to v spoločnom záujme EÚ aj Gruzínska;

Politický dialóg a parlamentné voľby

6.  vyjadruje uznanie všetkým hlavným politickým stranám za to, že podpísali medzinárodne sprostredkované memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie z 8. marca 2020, ktorým sa stanovili základné znaky volebného systému založeného na 120 pomerných a 30 väčšinových kreslách a spravodlivé zloženie volebných obvodov v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a ktorým sa umožnilo použiť tento systém pri parlamentných voľbách v októbri 2020; víta výsledok dialógu medzi stranami ako jasný signál ochoty nájsť spoločné riešenie a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v obnove dôvery medzi politickými stranami a naďalej viesť dialóg medzi stranami pred parlamentnými voľbami v októbri 2020 a ako základ politickej stability; víta vykonávanie dohody z 8. marca 2020 a rozhodnutie prezidentky Zurabišviliovej z 15. mája 2020 udeliť milosť dvom uväzneným lídrom opozície ako dôležitý krok pri zmierňovaní napätia; v tejto súvislosti vyzýva všetky strany, aby rešpektovali literu i ducha dohody a plne vykonávali všetky jej aspekty, konkrétne zabezpečili, aby sa všetky prvky volebnej reformy premietli do ústavy a právnych predpisov a aby sa vykonávali a aby sa bezodkladne vyriešili všetky nevyriešené prípady spolitizovaných súdnych konaní;

7.  víta skutočnosť, že gruzínsky parlament začal rokovať o reformách volebného systému hneď po zrušení výnimočného stavu a úspešne prijal zmeny ústavy a volebného zákona; blahoželá Gruzínsku ku krokom, ktoré podniklo na vytvorenie reprezentatívnejšieho parlamentu a na depolarizáciu politického prostredia; vyzýva všetky politické strany a poslancov, aby v dobrej viere pokračovali v úsilí zameranom na rozvoj demokracie v Gruzínsku;

8.  konštatuje, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú mať zásadný význam pre potvrdenie demokratickej legitímnosti Gruzínska, a preto vyjadruje nádej, že volebná kampaň sa uskutoční na základe spravodlivej súťaže; vyzýva gruzínske orgány, aby urýchlene vykonali a v plnom rozsahu rešpektovali odporúčania OBSE/ODIHR a preskúmali príslušné právne predpisy s cieľom riešiť zistené nedostatky a obavy, ktorými sú okrem iného zneužívanie verejných zdrojov na politické kampane a ďalšie nevhodné metódy financovania kampaní, beztrestnosť násilia, šírenie nenávistných prejavov a xenofóbie, kupovanie hlasov, zastúpenie opozície vo volebnej administratíve a schopnosť voličov, najmä štátnych zamestnancov, „voliť bez nátlaku a strachu z odplaty“(6); vyzýva orgány, aby ochránili prácu organizácií občianskej spoločnosti a volebných pozorovateľov tak, aby mohli vykonávať svoju činnosť bez akéhokoľvek zastrašovania alebo zasahovania;

9.  nabáda gruzínske orgány a volebnú správu v Gruzínsku, aby zaistili bezpečné prostredie pre parlamentné voľby v októbri 2020 tým, že poskytnú osobné ochranné prostriedky pre volebný personál, upravia hlasovacie zariadenia tak, aby zaručovali zdravie a bezpečnosť zúčastnených občanov, a zaistia, aby volební pozorovatelia mohli nerušene vykonávať svoju prácu;

10.  opätovne potvrdzuje svoju podporu aktívnej občianskej spoločnosti Gruzínska a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri zabezpečovaní demokratického dohľadu a monitorovaní vykonávania dohody o pridružení a DCFTA; vyzýva gruzínsku vládu a parlament, aby vytvorili formálne mechanizmy na zapojenie občianskej spoločnosti do politického procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali politickú, technickú a finančnú podporu činnostiam občianskej spoločnosti; vyzýva gruzínske orgány, aby zaviedli národné programy podpory pre občiansku spoločnosť, okrem tých, ktoré zaisťuje EÚ a medzinárodné spoločenstvo darcov;

Právny štát, dobrá správa vecí verejných a sloboda médií

11.  uznáva pokrok Gruzínska pri svojich reformách, ktoré posilňujú demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné slobody, a to najmä ústavné reformy uskutočnené v roku 2018; nabáda gruzínsku vládu, aby upevnila právny štát a pokračovala v presadzovaní reformy súdnictva, boja proti korupcii a ovládnutiu štátu, reformy verejnej správy, decentralizácie, dobrej správy vecí verejných, vykonávania antidiskriminačných právnych predpisov a zabezpečovania pracovných práv s cieľom podporiť ďalšiu integráciu medzi Gruzínskom a EÚ;

12.  vyjadruje obavy v súvislosti s nedávnymi súdnymi konaniami proti opozičným politikom, ktoré narušili dôveru medzi vládnucou stranou a opozíciou a ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť reformy týkajúce sa dohody o pridružení/DCFTA a byť v rozpore s literou a duchom dohody o pridružení; víta prezidentskú amnestiu pre odsúdených opozičných politikov, ktorá pripravuje pôdu pre depolarizáciu politiky a spoločnosti; vyzýva gruzínske orgány, aby sa zdržali vedenia akýchkoľvek politicky motivovaných súdnych prípadov, a vyzýva delegáciu EÚ, aby monitorovala všetky takéto súdne konania; vyzýva Gruzínsko, aby dodržiavalo najvyššie normy právneho štátu, najmä nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé súdne konanie, a ľudských práv, ako sa zaviazalo v dohode o pridružení;

13.  žiada revíziu postupov výberu sudcov, aby sa zaručilo, že odporúčania Benátskej komisie budú v plnej miere splnené pred akýmkoľvek ďalším vymenovaním; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedávne výberové konanie na sudcov najvyššieho súdu nebolo úplne v súlade s týmito odporúčaniami a vyznačovalo sa vážnymi nedostatkami; zdôrazňuje význam odpolitizovaného súdnictva bez politického zasahovania a význam rešpektovania transparentnosti, meritokracie a zodpovednosti pri vymenúvaní sudcov najvyššieho súdu Gruzínska a iných súdnych inštitúcií; nabáda gruzínsku vládu, aby pokračovala vo svojich reformách systému súdnictva vrátane prokuratúry a skonsolidovala ich a aby zároveň podporovala otvorený dialóg so všetkými politickými aktérmi a občianskou spoločnosťou a zabezpečila dodržiavanie medzinárodných noriem;

14.  zdôrazňuje význam úplnej a neustálej spolupráce s Medzinárodným trestným súdom s cieľom zabezpečiť komplexnú zodpovednosť v súvislosti s prípadmi, ktoré tento súd vedie;

15.  vyzýva na vyšetrenie všetkých prípadov nadmerného použitia sily zo strany gruzínskych orgánov presadzovania práva proti pokojným demonštrantom a novinárom, a to aj počas protestov v júni 2019; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť beztrestnosti a zabezpečiť, aby páchatelia boli braní na zodpovednosť; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby v súlade so záväzkami prijatými v rámci dohody o pridružení dodržiavala právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu, a to aj zmiernením neprimeraných sankcií pre demonštrantov;

16.  uznáva, že mediálne prostredie v Gruzínsku je dynamické a pluralistické, ale aj polarizované; vyzdvihuje význam slobody médií, ktorá by mala zahŕňať rovnaký prístup všetkých politických strán k médiám, redakčnú nezávislosť a pluralistické, nezávislé, nestranné a nediskriminačné spravodajstvo o politických názoroch v programoch súkromných, a najmä verejných vysielateľov počas nadchádzajúcej volebnej kampane; zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť jasné ustanovenia o slobodnej a platenej reklame a lepšiu transparentnosť vlastníctva médií prostredníctvom posilneného monitorovania médií; naliehavo vyzýva orgány, aby sa zdržali zasahovania do slobody médií alebo vedenia politicky motivovaných súdnych prípadov voči vlastníkom alebo zástupcom médií; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby podnikla kroky na predchádzanie dezinformačným kampaniam zo strany zahraničných alebo domácich aktérov proti krajine alebo akejkoľvek politickej strane; naliehavo vyzýva platformy sociálnych médií, aby zabezpečili, že nebudú zneužité na oslabovanie integrity volebného procesu;

17.  dôrazne odsudzuje kybernetické útoky namierené proti gruzínskym inštitúciám a médiám, ktoré sa pripisujú prevažne ruským aktérom; zdôrazňuje potrebu účinne vyšetrovať zahraničné dezinformačné kampane a propagandu, ktoré oslabujú gruzínske inštitúcie a podnecujú polarizáciu spoločnosti, a bojovať proti nim; preto vyzýva Radu a ESVČ, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť odolnosť Gruzínska v tejto oblasti, Komisiu, aby podporovala reformy v oblasti mediálnej a informačnej gramotnosti, a gruzínsku vládu, aby spolupracovala s inštitúciami EÚ v oblasti najlepších postupov proti dezinformáciám; ďalej vyzýva všetkých politických aktérov v Gruzínsku, aby nepoužívali sociálne médiá na útoky na ľudí, organizácie a inštitúcie ani na šírenie úmyselných dezinformácií; berie na vedomie nedávne opatrenia, ktoré prijali platformy sociálnych médií proti účtom a stránkam, ktoré sa zapojili do koordinovaného nedôveryhodného správania a útokov proti opozícii, médiám a občianskej spoločnosti;

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ruská federácia, ktorá má účinnú kontrolu nad gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, neustále porušuje základné práva ľudí v týchto okupovaných regiónoch, ktorým je odopretá sloboda pohybu a pobytu, právo vlastniť majetok a právo na prístup k vzdelaniu vo svojom materinskom jazyku, a pripomína, že v plnej miere podporuje bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov domov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokračujúci a nezákonný proces vytyčovania hraníc má obzvlášť škodlivé vplyvy v kontexte prebiehajúceho boja proti pandémii COVID-19, pretože obmedzenie slobody pohybu oberá ľudí o prístup k potrebným zdravotníckym službám a ohrozuje ich životy; víta obnovenie účasti na mechanizmoch prevencie incidentov a reakcie na ne (IPRM) v Ergneti 30. júla 2020, a vyzýva všetky strany, aby v tejto forme obnovili pravidelný dialóg s cieľom zlepšiť bezpečnostnú a humanitárnu situáciu obyvateľstva postihnutého konfliktom;

19.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je základný predpoklad udržateľného a inkluzívneho rozvoja; vyzdvihuje prácu Rady gruzínskeho parlamentu pre rodovú rovnosť a jej snahu dosiahnuť, aby sa sexuálne obťažovanie považovalo za formu diskriminácie, a zvýšiť v tejto súvislosti informovanosť; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu a gruzínske orgány, aby ďalej zlepšovali zastúpenie žien a rovnaké zaobchádzanie na všetkých úrovniach politického a spoločenského života; žiada Komisiu, aby začlenila rodovú rovnosť do všetkých svojich politík, programov a činností v súvislosti s Gruzínskom; vyzýva na úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru;

20.  oceňuje prácu odboru pre ľudské práva v rámci gruzínskeho ministerstva vnútra a trvá na tom, že existujúce právne predpisy na ochranu ľudských práv a boj proti diskriminácii sa musia dôsledne a účinne vykonávať; vyzýva na ďalšie úsilie zamerané na riešenie diskriminácie žien, LGBT osôb, Rómov a náboženských menšín v sociálnych, hospodárskych, pracovných a zdravotných oblastiach a na zintenzívnenie vyšetrovania a stíhania nenávistných prejavov a násilných trestných činov voči všetkým menšinám a zraniteľným skupinám; vyzýva všetky náboženské spoločenstvá vrátane gruzínskej ortodoxnej cirkvi a občianskej spoločnosti, aby sa usilovali o vytvorenie atmosféry tolerancie;

21.  zdôrazňuje význam ďalšieho posilnenia systému ochrany detí vrátane predchádzania násiliu a sexuálnemu vykorisťovaniu maloletých; požaduje zvýšenie informovanosti o digitálnych rizikách a zaručenie prístupu k vzdelávaniu pre všetkých vrátane detí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje zodpovednosť gruzínskej vlády za monitorovanie situácie detí v detských domovoch;

Inštitucionálne ustanovenia

22.  zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť antagonizmus a polarizáciu politiky a zaručiť konštruktívnu spoluprácu v demokratických inštitúciách krajiny, najmä v parlamente Gruzínska; preto zdôrazňuje potrebu zlepšiť politickú klímu a budovať dôveru medzi všetkými politickými a inštitucionálnymi aktérmi, ako aj medzi nimi a gruzínskymi občanmi;

23.  vyzýva gruzínsky parlament, aby plne využil príležitosti, ktoré má Gruzínsko ako prioritná krajina v rámci činností Európskeho parlamentu na podporu demokracie, a aby nadviazal dialóg s cieľom identifikovať jeho potreby;

24.  vyzýva gruzínsky parlament, aby posilnil svoje schopnosti realizovať mechanizmy parlamentnej kontroly, najmä kontrolu nad bezpečnostným systémom; nabáda na väčšiu úlohu opozície v rámci procesu parlamentného dohľadu, zjednodušené postupy predvolávania členov vlády a iných zodpovedných úradníkov a zriadenie centralizovaného systému zaznamenávania s cieľom poskytovať včasné a úplné informácie o parlamentnej kontrole všetkým zainteresovaným stranám;

Hospodárske a obchodné vzťahy

25.  konštatuje s uspokojením, že EÚ je hlavným obchodným partnerom Gruzínska a predstavuje 27 % jeho celkového obchodu; víta pokračujúcu aproximáciu právnych predpisov Gruzínska v oblastiach súvisiacich s obchodom; zdôrazňuje, že treba zvýšiť a diverzifikovať vývoz Gruzínska do EÚ nad rámec vývozu poľnohospodárskych komodít a surovín a prilákať investície z EÚ do Gruzínska s cieľom zvýšiť počet pracovných miest a zlepšiť obchodnú bilanciu Gruzínska s EÚ a jeho makrofinančnú stabilitu, a to predovšetkým posilnením právneho štátu, bojom proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom a podporou aproximácie s normami EÚ; zdôrazňuje význam podpory priaznivého podnikateľského prostredia pre regionálne a malé a stredné podniky s cieľom posilniť schopnosť Gruzínska ďalej inovovať v rôznych hospodárskych odvetviach; vyzýva Komisiu, aby preskúmala väčšiu odvetvovú spoluprácu v oblasti digitálneho hospodárstva, vzdelávania, výskumu a inovácie, aby zlepšila odvetvie IKT, digitalizáciu a ekologické technológie a aby sa podelila o know-how a najlepšie postupy; zdôrazňuje význam cielených programov pre mládež na vytváranie spravodlivých pracovných príležitostí;

26.  pripomína, že dohoda o pridružení/DCFTA medzi EÚ a Gruzínskom má za cieľ postupné začlenenie Gruzínska do jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby rozhodnejšie stanovila cieľ zaistenia prístupu k jednotnému trhu pre Gruzínsko a zintenzívnila iniciatívy zamerané na prehĺbenie sektorovej integrácie s cieľom dosiahnuť väčšiu konvergenciu politík s EÚ a zaistiť, aby výsledky bilaterálnej spolupráce boli pre obe strany viditeľnejšie a konkrétnejšie;

27.  zdôrazňuje význam transparentnosti a nabáda gruzínske orgány, aby ďalej informovali miestnych podnikateľov a masovokomunikačné prostriedky o vykonávaní DCFTA;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporovala plné vykonávanie DCFTA prostredníctvom koordinovanej pomoci so zameraním na udržateľný hospodársky rozvoj v súlade s európskou zelenou dohodou a na podporu MSP a štrukturálnych reforiem v spolupráci s podnikmi a občianskou spoločnosťou vrátane rozsiahlej reformy bankového a finančného sektora zameranej na boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;

29.  zdôrazňuje význam štrukturálnych reforiem na ďalšie zlepšenie investičného prostredia v Gruzínsku vrátane prilákania priamych zahraničných investícií a zabezpečenia ich transparentnosti; nabáda gruzínske orgány, aby posilnili kapacity zodpovedných inštitúcií a zvýšili politickú podporu a jednotnosť projektov v oblasti infraštruktúry strategického významu;

Odvetvová spolupráca

30.  nabáda gruzínsku vládu, aby pokračovala v svojej komplexnej reforme pracovnoprávnych predpisov s cieľom zabezpečiť lepšiu reguláciu pracovných podmienok vrátane neustáleho zlepšovania pracovných inšpekcií a sociálneho dialógu; zdôrazňuje najmä potrebu zmeniť zákon o bezpečnosti práce s cieľom zaviesť plnohodnotný systém inšpekcií a náležitý mechanizmus boja proti diskriminácii, a tak zreteľne monitorovať plné dodržiavanie pracovných práv a systematicky overovať akékoľvek nebezpečenstvá na pracovisku, zahrnúť moderný protikorupčný mechanizmus a ratifikovať všetky príslušné dohovory MOP; nabáda na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov do týchto reforiem vzhľadom na ich význam pre práva pracovníkov a sociálne práva v Gruzínsku;

31.  pripomína, že dohody DCFTA musia vždy zahŕňať pevné, záväzné a vynútiteľné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré plne rešpektujú medzinárodné záväzky, najmä Parížsku dohodu, a musia byť v súlade s pravidlami WTO; nabáda na zrýchlenie vo vykonávaní tretieho národného environmentálneho akčného programu a v aproximácii gruzínskych právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti životného prostredia v súlade s požiadavkami dohody o pridružení, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia; vyzýva Gruzínsko, aby naďalej posilňovalo svoju angažovanosť v boji proti zmene klímy, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila zapojenie Gruzínska do európskej zelenej dohody a zabezpečila, aby DCFTA nebola v rozpore s environmentálnymi cieľmi a iniciatívami, ktoré sú v nej stanovené;

32.  víta výsledky dosiahnuté na základe jednotného rámca podpory a nabáda na rýchle a účinné vykonávanie nových programov pomoci, ktoré sa zameriavajú na energetickú efektívnosť, nakladanie s pevným odpadom a zásobovanie vodou a hygienické zariadenia;

33.  víta, že Komisia vyčlenila 3,4 miliardy EUR na 18 prioritných projektov v Gruzínsku v rámci orientačného akčného plánu investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T); vyzýva Gruzínsko, aby zlepšilo svoj energetický sektor a prepojenosť a zároveň zabezpečilo udržateľnosť životného prostredia, najmä zachovanie biodiverzity a chránených oblastí, a to s ohľadom na miestne spoločenstvá počas procesu vykonávania;

34.  víta nový vzdelávací program Gruzínska, preskúmanie stratégie v oblasti vzdelávania a vedy na obdobie 2017 – 2021, nový zákon o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a pokrok dosiahnutý pri zosúlaďovaní svojho mechanizmu zabezpečovania kvality vzdelávania s dohodou o pridružení; víta úspešnú účasť Gruzínska na programe Erasmus+, na ktorom sa zúčastnilo takmer 7 500 študentov a akademických pracovníkov na výmenách medzi Gruzínskom a EÚ, ako aj na Európskej škole Východného partnerstva a na prvej Európskej škole zriadenej Európskou úniou a gruzínskou vládou;

35.  odporúča, aby sa Komisia aj naďalej usilovala umožniť Gruzínsku účasť na programoch podporovaných zo strany EÚ a činnostiach agentúr, ktoré sú otvorené krajinám nepatriacim do EÚ, a to na základe právne vhodného štatútu;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0457.
(2) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 97.
(3) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 138.
(4) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.
(5) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 111.
(6) Záverečná správa volebnej pozorovateľskej misie ODIHR z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku, s. 30.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia