Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020, ktorým sa navrhuje vymenovať Juliu Laffranqueovú za členku výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2020/2238(INS))

P9_TA(2020)0310 B9-0368/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 255 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na článok 128 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh Výboru pre právne veci (B9-0368/2020),

A.  keďže Julia Laffranque spĺňa podmienky stanovené v článku 255 druhom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

1.  navrhuje, aby bola Julia Laffranque vymenovaná za členku výboru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie predsedovi Súdneho dvora.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (N9-0055/2020 – C9-0331/2020 – 2020/0805(NLE))

P9_TA(2020)0311 A9-0218/2020

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. októbra 2020 (N9-0055/2020)(1),

–  so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0331/2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. septembra 2019 o odporúčaní Rady o vymenovaní prezidentky Európskej centrálnej banky(3),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. decembra 2019 o odporúčaniach Rady o vymenovaní dvoch členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky(4),

–  zo zreteľom na článok 130 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9‑0218/2020),

A.  keďže prostredníctvom listu zo 14. októbra 2020 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Franka Eldersona za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 15. decembra 2020;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci následne posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a požiadavku úplnej nezávislosti Európskej centrálnej banky podľa článku 130 uvedenej zmluvy; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomné otázky, ktoré mu boli adresované;

C.  keďže tento výbor následne 9. novembra 2020 usporiadal vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne zodpovedal otázky, ktoré kládli členovia výboru;

D.  keďže Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa skladá z členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a 19 guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro; keďže k dnešnému dňu sú všetci z nich muži;

E.  keďže Európsky parlament opakovane vyjadril nespokojnosť s postupom vymenovania členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a vyzval v tejto súvislosti na zlepšenie postupov; keďže Európsky parlament požiadal, aby v primeranej lehote dostal rodovo vyvážený zoznam obsahujúci aspoň dve mená;

F.  keďže Európsky parlament zaujal 17. septembra 2019 kladné stanovisko k odporúčaniu Rady o vymenovaní Christine Lagardeovej za prvú prezidentku Európskej centrálnej banky;

G.  keďže Európsky parlament zaujal 17. decembra 2019 kladné stanovisko k odporúčaniam Rady o vymenovaní Fabia Panettu a Isabel Schnabelovej za členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

H.  keďže ženy stále nie sú v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky dostatočne zastúpené; keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezobrali túto požiadavku vážne, a keďže vyzýva vnútroštátne inštitúcie a inštitúcie EÚ, aby sa pri budúcich nomináciách aktívne usilovali o dosiahnutie rodovej rovnováhy;

I.  keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy;

1.  súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Franka Eldersona za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 338, 12.10.2020, s. 2. (2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0211. (3) Prijaté texty, P9_TA(2019)0008. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0093 a Prijaté texty, P9_TA(2019)0094.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2020)0960 – C9-0318/2020 – 2020/0299(BUD))

P9_TA(2020)0312 A9-0221/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0960 – C9-0318/2020),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0221/2020),

1.  víta toto rozhodnutie ako znak solidarity Únie s občanmi a regiónmi Únie postihnutými živelnými pohromami a veľmi závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020;

2.  zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť finančnú pomoc z Fondu solidarity Európskej únie pre postihnuté regióny;

3.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/75.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 k pozícii Rady o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9/2020 na rozpočtový rok 2020 sprevádzajúcemu návrh na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (12522/2020 – C9-0341/2020 – 2020/0297(BUD))

P9_TA(2020)0313 A9-0223/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2020 prijatý s konečnou platnosťou 27. novembra 2019(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 9/2020, ktorý Komisia prijala 9. októbra 2020 (COM(2020)0961),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 9/2020, ktorú prijala Rada 30. októbra 2020 a postúpila Európskemu parlamentu 3. novembra 2020 (12522/2020 – C9-0341/2020),

–  so zreteľom na návrh Komisie predložený Európskemu parlamentu a Rade o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2020)0960),

–  so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0223/2020),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 9/2020 sa týka navrhnutej mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie na poskytnutie pomoci Chorvátsku a Poľsku po živelných pohromách, ktoré sa v týchto členských štátoch udiali v priebehu roka 2020, ako aj na vyplácanie záloh siedmim členským štátom, konkrétne Grécku, Chorvátsku, Írsku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku a Španielsku, v reakcii na závažné ohrozenie verejného zdravia spôsobené výskytom ochorenia COVID-19 na začiatku roka 2020;

B.  keďže Komisia preto navrhuje zmeniť rozpočet na rok 2020 a navýšiť prostriedky v rozpočtovom riadku 13 06 01 Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo o 823 548 633 EUR vo viazaných aj v platobných rozpočtových prostriedkoch;

C.  keďže Chorvátsko požiadalo o vyplatenie zálohy, ako sa stanovuje v článku 4a nariadenia (ES) č. 2012/2002(6), a keďže 10. augusta 2020 Komisia poskytla zálohu vo výške 88 951 877 EUR na očakávaný finančný príspevok Únie; keďže vzhľadom na to, že rozpočtové prostriedky na zálohové platby, ktoré sú pôvodne k dispozícii v rozpočte na rok 2020, sú už v plnej miere využité, Komisia navrhuje mobilizáciu potrebných dodatočných zdrojov v rámci ročného stropu stanoveného pre Fond solidarity Európskej únie;

D.  keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 9/2020 sa navrhuje zahrnúť sumu 734 596 756 EUR do rozpočtu na rok 2020, a to vo viazaných aj v platobných rozpočtových prostriedkoch po odpočítaní zálohy vo výške 88 951 877 EUR, ktorá už bola Chorvátsku vyplatená;

E.  keďže Fond solidarity Európskej únie je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 9/2020, ako ho predložila Komisia;

2.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 9/2020;

3.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 8/2020 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 57, 27.2.2020. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105. (6) Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 o riešení miery bezdomovectva v EÚ (2020/2802(RSP))

P9_TA(2020)0314 B9-0363/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 4, 9 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré prijali svetoví lídri v septembri 2015 a ktoré schválila Rada, najmä ciele udržateľného rozvoja č. 1, 3, 8 a 11,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21 o nediskriminácii, článok 26 o integrácii osôb so zdravotným postihnutím a 34 ods. 3 o tom, že Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu podpísanú 18. októbra 1961 v Turíne,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 19 o bývaní a pomoci pre bezdomovcov,

–  so zreteľom na Chartu Spoločenstva z roku 1989 o základných sociálnych právach pracovníkov,

–  so zreteľom na odporúčania EÚ pre jednotlivé krajiny z 25. mája 2018 týkajúce sa bývania vo všetkých 28 členských štátoch,

–  so zreteľom na Ženevskú chartu OSN o udržateľnom bývaní a jej cieľ „zabezpečiť prístup k dôstojnému, primeranému, cenovo dostupnému a zdravému bývaniu pre všetkých“,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)(4),

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor pre petície dostal petíciu č. 0546/2020 a niekoľko ďalších petícií, v ktorých sú vyjadrené obavy týkajúce sa situácie viac ako štyroch miliónov európskych občanov bez domova, pričom počet bezdomovcov v EÚ sa za uplynulých 10 rokov údajne zvýšil o viac ako 70 %;

B.  keďže bezdomovectvo priamo súvisí s ťažkosťami pri uplatňovaní iných základných práv, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti, a ľudia bez domova sú často obeťou trestných činov z nenávisti a terčom násilia, ako aj sociálnej stigmatizácie;

C.  keďže tieto petície obsahujú výzvu, aby sa v Európskej únii na nikoho nezabúdalo a aby sa urýchlene podnikli spoločné kroky na prijatie preventívnych opatrení, ktoré by udržateľným spôsobom znížili riziko a rozsah bezdomovectva;

D.  keďže v hierarchii ľudských potrieb poskytuje bývanie priestor na život, čím umožňuje, aby sa napĺňali ďalšie základné a vyššie potreby;

E.  keďže Európska únia by mala bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

F.  keďže Únia musí pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu, opatreniami sociálneho bývania a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

G.  keďže v EÚ neexistuje jednotná všeobecne prijatá definícia bezdomovectva a vylúčenia z bývania, čo komplikuje posúdenie rozsahu bezdomovectva v členských štátoch EÚ;

H.  keďže miera bezdomovectva sa v poslednom desaťročí vo viacerých členských štátoch EÚ zvýšila; keďže príčinou tohto zvýšenia je kombinácia rastúcich nákladov na bývanie, vplyvu hospodárskej krízy, zníženia sociálnej ochrany a nedostatočných politík na riešenie bezdomovectva v mnohých členských štátoch; keďže ceny bývania boli v druhom štvrťroku 2020 vyššie ako v druhom štvrťroku predchádzajúceho roka, a to v eurozóne (EZ19) o 5 % a v EÚ27 o 5,2 %;

I.  keďže EÚ nemá priamu právomoc v oblasti politiky bývania, ale môže nepriamo ovplyvniť podmienky bývania v členských štátoch prostredníctvom nariadení, akými sú pravidlá poskytovania štátnej pomoci, akty o fiškálnych pravidlách a hospodárskej súťaži, a opatreniami, ako sú odporúčania a usmernenia;

J.  keďže Európsky sociálny fond bol zriadený s cieľom zlepšiť pracovné príležitosti pre pracovníkov na vnútornom trhu a prispieť tak k zvýšeniu životnej úrovne a zároveň pomôcť ľuďom bez domova nasťahovať sa do sociálneho bývania;

K.  keďže na projekty bývania a na napĺňanie potrieb znevýhodnených komunít boli použité aj iné európske štrukturálne a investičné fondy, napríklad EFRR;

L.  keďže Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby podporuje opatrenia členských štátov EÚ na poskytovanie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám;

M.  keďže bezdomovectvo sa čoraz častejšie spomína v najnovších správach o európskom semestri;

N.  keďže sociálne náklady vyplývajúce z neriešenia problému bezdomovectva sú mimoriadne vysoké najmä v oblasti spravodlivosti a zdravia;

O.  keďže sociálne politiky založené na širokých univerzálnych ustanoveniach spolu s vhodne cielenými opatreniami zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri predchádzaní bezdomovectvu;

P.  keďže zo zhromaždených dôkazov o vplyve krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na dostupnosť bývania v EÚ vyplýva, že v strednodobom horizonte môžu hospodárska recesia a strata pracovných miest a príjmov ešte viac zhoršiť nadmernú záťaž nákladmi na bývanie a zvýšiť mieru bezdomovectva v Európe;

Q.  keďže profil bezdomovcov sa mení a teraz zahŕňa viac mladých ľudí a detí, starších ľudí, migrantov, Rómov a iných znevýhodnených menšín, pričom bezdomovectvo čoraz viac ohrozuje aj ženy a rodiny;

R.  keďže prístup k dôstojnému bývaniu a začlenenie do spoločnosti je pre ľudí zásadne dôležitý, aby mohli naplno realizovať svoj potenciál a prispieť k fungovaniu spoločnosti;

S.  keďže bezdomovectvo je vo všeobecnosti spôsobené komplexným vzájomným pôsobením štrukturálnych, inštitucionálnych a osobných faktorov;

T.  keďže bezdomovectvo a vylúčenie z bývania predstavujú sociálny problém, pre ktorý treba nájsť trvalé riešenie;

U.  keďže v niektorých členských štátoch sú bezdomovectvo a správanie spojené s bezdomovectvom považované za trestný čin;

V.  keďže v niektorých členských štátoch majú bezdomovci stály prístup k prístrešku iba v zimnom období, a nie nepretržite počas celého roka;

W.  keďže v niektorých členských štátoch majú miestne služby sociálneho zabezpečenia len pasívnu úlohu pri pomoci s opätovným začlenením bezdomovcov do spoločnosti;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou viac ako štyroch miliónov európskych občanov bez domova, keďže z dôvodu pretrvávajúcej zdravotnej a hospodárskej krízy je čoraz viac ľudí bez práce a závislých od sociálnej ochrany;

2.  pripomína, že prístup k bývaniu je základným ľudským právom právo všetkých ľudí, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby odstránili bezdomovectvo v Únii do roku 2030 a aby si to stanovili za cieľ na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby v kontexte akčného plánu pre Európsky pilier sociálnych práv a v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja prioritne prijala účinnejšie opatrenia na podporu členských štátov pri znižovaní a odstraňovaní bezdomovectva;

3.  zdôrazňuje, že bezdomovectvo sa považuje za jednu z najzávažnejších foriem chudoby a deprivácie, ktorú treba odstrániť cielenými a integrovanými politikami vykonávanými udržateľným spôsobom so zreteľom na osobné rizikové faktory (ako sú individuálne zraniteľné miesta) a štrukturálne rizikové faktory (akými sú bývanie a nezamestnanosť);

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali spoločnú rámcovú definíciu a koherentné ukazovatele bezdomovectva v EÚ, ktoré by umožnili spoločné chápanie, systematické porovnávanie a posudzovanie rozsahu bezdomovectva v jednotlivých členských štátoch EÚ;

5.  pripomína, že počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 poskytol Európsky parlament vo svojich priestoroch útočisko 100 bezdomovkyniam;

6.  upozorňuje, že je dôležité posilniť mechanizmy zberu údajov, lebo miera bezdomovectva by sa potom mohla systematicky monitorovať na úrovni EÚ prostredníctvom orgánov, ako je Eurostat;

7.  víta prínos Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorá je jednou z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, v tejto oblasti a k riešeniu tejto situácie;

8.  vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie v oblasti bezdomovectva, a vyzýva členské štáty, aby si na základe osvedčených postupov niektorých členských štátov osvojili zásadu „bývanie ako prvé“, ktorá pomáha podstatne znížiť mieru bezdomovectva zavedením stanovených akčných plánov a inovatívnych prístupov; konštatuje, že takéto inovatívne prístupy sú založené na koncepcii domova ako základného ľudského práva a potom rozvíjajú širšie spôsoby sociálno-pracovnej integrácie;

9.  víta záväzok Komisie naďalej sa zameriavať na znižovanie bezdomovectva tým, že ho začlení do príslušných odvetvových politík EÚ, predovšetkým v oblastiach regionálneho rozvoja, zdravia, ľudských práv, mládeže, rodovej rovnosti, migrácie a integrácie a iných;

10.  vyzýva členské štáty, aby prevzali svoju primárnu zodpovednosť za riešenie problému bezdomovectva, venovali sa prevencii a včasnému zásahu, ktoré v mnohých ohľadoch predstavujú nákladovo najúčinnejšie opatrenia boja proti bezdomovectvu umožňujúce zníženie ujmy na minimum, a aby pridelili regionálnym a miestnym službám sociálneho zabezpečenia aktívnejšiu úlohu pri pomoci bezdomovcom s ich opätovným začleňovaním do spoločnosti;

11.  zdôrazňuje, že pri vypracúvaní a vykonávaní takýchto stratégií je potrebná spolupráca medzi ministerstvami a medzi vládami, ako aj účasť hlavných zainteresovaných strán, a nabáda na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

12.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili zber relevantných a porovnateľných údajov za účasti akreditovaných mimovládnych organizácií a miestnych orgánov pôsobiacich v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a pri poskytovaní služieb osobám, ktoré sú ohrozené bezdomovectvom alebo už sú bez domova;

13.  podporuje úlohy Výboru pre sociálnu ochranu, v rámci ktorého sa členské štáty spolu s Komisiou zaoberajú otázkami súvisiacimi s bezdomovectvom prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie;

14.  žiada Komisiu, aby zlepšila monitorovanie a riadenie a pokračovala v mobilizácii finančných prostriedkov a opatrení EÚ týkajúcich sa bezdomovectva; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby regióny a miestne orgány využívali prostriedky z EFRR na sociálne bývanie;

15.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup k verejným službám, akými sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálne služby;

16.  vyzýva členské štáty, aby podporovali integráciu bezdomovcov do trhu práce poskytovaním špecializovanej a individualizovanej podpory a opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života, integrovaných programov zamestnanosti a odbornej prípravy, ako aj iných programov prispôsobených a cielených na uľahčenie ich opätovného začlenenia do trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby zrevidovaná záruka pre mladých ľudí prispievala k odstraňovaniu bezdomovstva mladých ľudí;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v akčnom pláne na rok 2021 riadne vykonávali Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa zohľadňujú príspevky získané počas obdobia konzultácií k zásade 19 Bývanie a pomoc pre bezdomovcov, a trvá na tom, že treba lepšie využívať európsky semester na zabezpečenie pokroku pri riešení miery bezdomovectva a vylúčenia z bývania;

18.  prízvukuje, že bezdomovci a ďalší ľudia, ktorých podmienky bývania sú neisté, sú vzhľadom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 mimoriadne ohrození; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby vykonávali cielené opatrenia na ochranu bezdomovcov a poskytovali finančnú pomoc akreditovaným mimovládnym organizáciám a verejno-súkromným partnerstvám a aby podporovali miestne orgány pri vytváraní bezpečných priestorov a predchádzaní vysťahovaniu;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili existujúce nástroje, ako aj nástroje v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, na zlepšenie pracovných príležitostí a sociálnej integrácie domácností, v ktorých žijú nezamestnané osoby;

20.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene riešili otázku bezdomovectva tým, že prijmú dlhodobé integrované národné stratégie na boj proti bezdomovectvu, ktoré budú vychádzať z komunít a budú zamerané na bývanie, k čomu nabáda aj balík opatrení EÚ o sociálnych investíciách;

21.  vyzýva Radu, aby pravidelne predkladala správy o výsledkoch dosiahnutých v tejto oblasti;

22.  vyzýva členské štáty, aby posilňovali sociálnu účasť všetkých zainteresovaných strán na integrovaných stratégiách boja proti bezdomovectvu a podporovali sociálne podnikanie a činnosti zamerané na tzv. samoinováciu, aby sa zlepšilo aktívne začleňovanie bezdomovcov;

23.  vyzýva členské štáty, aby dekriminalizovali bezdomovectvo;

24.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili stály a nepretržitý prístup k núdzovým prístreškom v celej Únii; zdôrazňuje však, že toto opatrenie by malo byť vždy len dočasné a nemôže nahrádzať štrukturálne riešenia prijaté v reakcii na bezdomovectvo, akými sú prevencia bezdomovectva a poskytovanie primeraného bývania a sociálnej podpory;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0194. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (3) Prijaté texty, P9_TA(2019)0033. (4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0350.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 o schengenskom systéme a opatreniach, ktoré boli zavedené počas krízy vyvolanej ochorením COVID-19 (2020/2801(RSP))

P9_TA(2020)0315 B9-0362/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na petíciu č. 0653/2020,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 1 a článok 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na protokol k Amsterdamskej zmluve o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 s názvom Usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 (C(2020)2051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2020 s názvom Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19 (C(2020)4813),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 13. mája 2020 s názvom COVID-19: Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (C(2020)3250),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(3) a na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí COVID-19(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 s názvom COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19(7),

–  so zreteľom na rokovania o petícii č. 0653/2020 počas schôdze Výboru pre petície 2. júla 2020,

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor pre petície dostal od zástupcov belgických, nemeckých, holandských a luxemburských pohraničných regiónov petíciu č. 0653/2020, v ktorej vyjadrili obavy z náhleho uzavretia vnútorných hraníc EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 a z dôsledkov rôznych opatrení zavedených jednotlivými členskými štátmi pre obyvateľov EÚ, najmä tých, ktorí žijú v pohraničných regiónoch;

B.  keďže cezhraničné regióny tvoria 40 % územia Európskej únie a žije v nich 30 % obyvateľstva EÚ;

C.  keďže schengenské acquis má zásadný význam pre transformáciu pohraničných regiónov na miesta hospodárskej a sociálnej výmeny, ako aj modelové regióny územnej spolupráce a inštitucionálnych inovácií;

D.  keďže pandémia COVID-19 je vážnou hrozbou pre verejné zdravie a má vplyv na zdravie a životy všetkých ľudí žijúcich v EÚ, ako aj na systémy zdravotnej a inej starostlivosti v členských štátoch;

E.  keďže väčšina členských štátov v reakcii na pandémiu COVID-19 opätovne zaviedla kontroly na vnútorných hraniciach alebo hranice uzavrela; keďže boli zavedené a naďalej sa uplatňujú dočasné obmedzenia cestovania z tretích krajín, ale aj z členských štátov EÚ v rámci schengenského priestoru; keďže tieto opatrenia neboli koordinované medzi členskými štátmi ani s inštitúciami EÚ;

F.  keďže viac ako 17 miliónov občanov EÚ (3,9 % celkovej pracovnej sily v roku 2018) žije a pracuje v inej krajine EÚ, než je tá, ktorej sú štátnymi príslušníkmi;

G.  keďže podľa Kódexu schengenských hraníc môžu členské štáty zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach ako výnimku a poslednú možnosť v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, pričom musia dodržiavať zásadu proporcionality; keďže v takom prípade je nutné zaslať oznámenie ostatným členským štátom a Komisii;

1.  zdôrazňuje, že priestor bez akýchkoľvek vnútorných hraníc je dôležitým prvkom európskeho jednotného trhu; opakuje, že pandémia COVID-19 je krízou, akú Európa nezažila od vytvorenia schengenského priestoru;

2.  zdôrazňuje, že sloboda pohybu osôb je jedným zo základných kameňov fungujúcej Európskej únie a jedným z jej najväčších úspechov; pripomína rastúcu mobilitu v rámci EÚ na účely bývania, práce, štúdia alebo podnikania;

3.  zdôrazňuje, že úplné alebo čiastočné uzavretie hraníc členskými štátmi počas pandémie COVID-19 vážne narušilo slobodu pohybu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že uponáhľané a nekoordinované náhle uzavretie hraníc a zavedenie sprievodných opatrení znemožnili tranzit osôb prechádzajúcich cez určité územie a mali vážne následky pre ľudí žijúcich v pohraničných regiónoch, pretože obmedzili možnosť prekročiť hranice na účely práce, poskytovania a prijímania služieb alebo návštevy priateľov či rodinných príslušníkov; zdôrazňuje škodlivý vplyv, ktorý malo uzavretie vnútorných a vonkajších hraníc na medzinárodný obchod, vedecký sektor a odvetvie cestovného ruchu; kladie dôraz na to, že namiesto zavedenia hraničných kontrol by sa členské štáty mali snažiť prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia ľuďom prekračovať hranice a zároveň zaistia maximálnu bezpečnosť a ochranu zdravia;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať pravidlá schengenského acquis prostredníctvom lepšej koordinácie opatrení v schengenskom priestore, najmä v cezhraničných regiónoch, a zabránenia roztrieštenému prístupu v členských štátoch; kladie dôraz na to, že opatrenia obmedzujúce voľný pohyb by mali zostať výnimkou; zdôrazňuje, že obmedzenia voľného pohybu by sa mali nahradiť cielenými opatreniami v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie; nabáda členské štáty, aby svoje obmedzenia zmiernili; pripomína, že je dôležité obnoviť plne funkčný schengenský priestor bez kontroly vnútorných hraníc;

5.  konštatuje, že oblasti najviac postihnuté pandémiou sa nie vždy zhodujú so štátnymi hranicami, a preto by obmedzenia pohybu mali vychádzať zo situácie v oblasti verejného zdravia v jednotlivých regiónoch a mali by byť flexibilné a miestne;

6.  víta úsilie Komisie a členských štátov o podporu prebiehajúcich a koordinovaných opatrení EÚ na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pri súčasnom rešpektovaní slobody pohybu; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby ďalej posilňovali a plne vykonávali opatrenia zamerané na celkovú koordináciu na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov, najmä pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa karantény, cezhraničné vyhľadávanie kontaktov, stratégie testovania, spoločné posudzovanie testovacích metód, vzájomné uznávanie testov a dočasné obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné; domnieva sa, že by sa mali uplatňovať komplexné, primerané a jasné opatrenia na ochranu verejného zdravia v prípade ľudí prekračujúcich vnútorné hranice, aby sa zabránilo opätovnému zavedeniu kontrol na týchto hraniciach;

7.  víta pokračujúce usmernenia Komisie ako súčasť prebiehajúcej koordinácie spoločnej reakcie EÚ na výskyt ochorenia COVID-19, najmä pokiaľ ide o vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a uplatňovanie voľného a spravodlivého pohybu pracovníkov a služieb;

8.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o zlepšenie a podporu spolupráce a koordinácie v rámci celej EÚ medzi členskými štátmi a s nimi počas pandémie;

9.  domnieva sa, že nástroje, ako sú aplikácie na sledovanie kontaktov v súvislosti s ochorením COVID-19, by mali byť cezhranične kompatibilné, aby sa zabezpečila ich účinnosť a umožnilo sledovanie šírenia infekcií počas cestovania; zdôrazňuje, že obyvatelia EÚ by mali mať ľahký prístup k spoľahlivým a komplexným informáciám v reálnom čase, pokiaľ ide o cestovné obmedzenia a zdravotné a bezpečnostné opatrenia súvisiace s pandémiou v celej EÚ; znovu poukazuje na význam viacjazyčnej komunikácie o pandémii s osobitným dôrazom na jazyky používané v cezhraničných regiónoch; vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala webové sídlo Re-open EU s cieľom vytvoriť skutočné jednotné kontaktné miesto, ktoré uľahčí voľný pohyb počas pandémie a výrazne pomôže obyvateľom opäť sa vrátiť k obvyklému spôsobu života;

10.  vyjadruje znepokojenie nad početnými prekážkami, s ktorými sa v dôsledku uzavretia hraníc alebo cestovných obmedzení stretávajú mnohí cezhraniční pracovníci, študenti a páry pozostávajúce z príslušníkov dvoch rôznych štátov v stálom zväzku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť špecifikám cezhraničných regiónov, v ktorých je bežné cezhraničné dochádzanie do práce; v tejto súvislosti navrhuje, aby ľudia žijúci v pohraničných regiónoch a cezhraniční pracovníci boli vyňatí z opatrení a obmedzení súvisiacich s pandémiou, pričom by sa od nich vyžadovalo, aby rešpektovali odporúčania a opatrenia prijaté zdravotníckymi orgánmi príslušných členských štátov s cieľom zabrániť šíreniu vírusu;

11.  domnieva sa, že rýchly návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru je mimoriadne dôležitý a závisí od politickej vôle členských štátov, ako aj od ich odhodlania koordinovať opatrenia v rámci schengenského acquis; pripomína, že by sa malo zabrániť akýmkoľvek nekoordinovaným a dvojstranným opatreniam, ktoré by mohli viesť k zbytočným obmedzeniam mobility a voľného pohybu; konštatuje, že stratégia o budúcnosti schengenského priestoru je jednou z kľúčových iniciatív Komisie na rok 2021; pripomína, že je viac než žiaduce dokončiť schengenský priestor, pretože tým sa zabezpečí, aby všetci občania EÚ mohli mať z acquis EÚ rovnaký úžitok; znovu vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr pripravili pohotovostné plány pre prípad ďalších vyvrcholení šírenia ochorenia COVID-19 s cieľom zabrániť tomu, aby sa z dočasných hraničných kontrol stali v strednodobom horizonte polotrvalé;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 340, 10.11.1997, s. 93. (2) Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0175. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0176. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0240. (7) Ú. v. EÚ L 337, 14.10.2020, s. 3.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (09573/1/2020 – C9-0355/2020 – 2018/0089(COD))

P9_TA(2020)0316 A9-0224/2020

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09573/1/2020 – C9-0355/2020),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0184),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci do druhého čítania (A9-0224/2020),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66. (2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232. (3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0222.