Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 25. novembra 2020 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky na informácie, správu produktov a obmedzenia pozícií v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0280 – C9-0210/2020 – 2020/0152(COD))(1)

P9_TA(2020)0317 A9-0208/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Pozmeňujúci návrh 9, pokiaľ nie je uvedené inak

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)

P9_TA(2020)0317 A9-0208/2020

k návrhu Komisie

P9_TA(2020)0317 A9-0208/2020

---------------------------------------------------------

P9_TA(2020)0317 A9-0208/2020

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky na informácie, správu produktov a obmedzenia pozícií v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Pandémia COVID-19 vážne postihuje ľudí, podniky, systémy zdravotnej starostlivosti a hospodárstva a finančné systémy členských štátov. Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. mája 2020 s názvom „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“(3) zdôraznila, že likvidita a prístup k finančným prostriedkom budú v nasledujúcich mesiacoch stále problematické. Preto je veľmi dôležité podporiť obnovu po prudkom hospodárskom šoku spôsobenom pandémiou ochorenia COVID-19, a to znížením byrokracie prostredníctvom zavedenia obmedzených cielených zmien existujúcich právnych predpisov v oblasti financií. Celkovým cieľom týchto zmien by preto malo byť odstránenie zbytočnej byrokracie a zavedenie dočasných výnimiek, ktoré sa považujú za účinné, pokiaľ ide o zmiernenie hospodárskych otrasov. Tieto zmeny by nemali viesť k ďalšiemu zaťaženiu tohto sektora, pričom zložité legislatívne otázky by sa mali riešiť v rámci plánovaného preskúmania smernice MiFID II. Tento balík opatrení sa prijíma pod označením „balík na obnovu kapitálových trhov“.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ(4) o trhoch s finančnými nástrojmi bola prijatá v roku 2014 v reakcii na finančnú krízu, ktorá prepukla v rokoch 2007 – 2008. Uvedená smernica výrazne posilnila finančný systém v Únii a zaručila vysokú úroveň ochrany investorov v celej Únii. Mohlo by sa zvážiť ďalšie úsilie o zníženie regulačnej zložitosti a nákladov investičných spoločností na dodržiavanie predpisov, ako aj o odstránenie narušení hospodárskej súťaže, a to za predpokladu, že sa zároveň dostatočne zohľadní ochrana investorov.

(3)  Pokiaľ ide o požiadavky, ktoré boli určené na ochranu investorov, cieľ smernice 2014/65/EÚ prispôsobiť opatrenia, ktoré dostatočne zohľadňujú osobitosti každej kategórie investorov (retailoví klienti, profesionálni klienti a spôsobilé protistrany), nebol dosiahnutý v plnej miere. Niektoré z týchto požiadaviek nie vždy posilnili ochranu investorov, ale niekedy skôr bránili bezproblémovému výkonu investičných rozhodnutí. S cieľom väčšmi posilniť ochranu investorov je nevyhnutné, aby sa v rámci posúdenia vhodnosti zohľadnila úroveň dlhu retailových investorov, a to najmä vzhľadom na rastúcu úroveň dlhov spotrebiteľov v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Navyše by sa mohli zmeniť určité požiadavky stanovené v smernici 2014/65/EÚ s cieľom uľahčiť poskytovanie investičných služieb a vykonávanie investičných činností, pokiaľ sa zmena uskutočňuje vyváženým spôsobom, ktorý plne chráni investorov.

(4)  Požiadavky týkajúce sa správy produktov môžu obmedziť predaj podnikových dlhopisov. Podnikové dlhopisy s „doložkou o splatení v úplnom rozsahu“ sa vo všeobecnosti považujú za bezpečné a jednoduché produkty, ktoré sú akceptovateľné pre retailových klientov. Takáto „doložka o splatení v úplnom rozsahu“ chráni investorov pred stratami v prípade, že sa emitent rozhodne pre predčasné splatenie, tým, že zabezpečí, aby títo investori dostali platbu rovnajúcu sa čistej súčasnej hodnote kupónov, ktorú by dostali, keby sa nepožadovalo splatenie tohto dlhopisu. Požiadavky týkajúce sa správy produktov by sa preto už nemali vzťahovať na podnikové dlhopisy s takýmito „doložkami o splatení v úplnom rozsahu“.

(5)  Výzva na predloženie dôkazov, ktorú inicioval Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a ktorá sa týkala vplyvu stimulov a požiadaviek na zverejňovanie informácií o nákladoch a poplatkoch podľa smernice 2014/65/EÚ, ako aj verejná konzultácia Komisie potvrdili, že profesionálni klienti a spôsobilé protistrany nepotrebujú štandardizované a povinné informácie o nákladoch, keďže už dostávajú potrebné informácie, keď rokujú so svojím poskytovateľom služieb. Tieto informácie sú prispôsobené ich potrebám a často sú podrobnejšie. Spôsobilé protistrany a profesionálni klienti by preto mali byť oslobodení od týchto požiadaviek na zverejňovanie informácií o nákladoch a poplatkoch s výnimkou prípadu, keď ide o služby v oblasti investičného poradenstva a správy portfólia, pretože profesionálni klienti, ktorí vstupujú do správy portfólia alebo vzťahov investičného poradenstva, nemusia mať nevyhnutne dostatočné odborné znalosti alebo vedomosti na to, aby boli oslobodení od požiadaviek na zverejňovanie informácií o nákladoch a poplatkoch.

(6)  Investičné spoločnosti sú v súčasnosti povinné vykonať analýzu nákladov a prínosov určitých portfóliových činností v prípade prebiehajúcich vzťahov so svojimi klientmi, v rámci ktorých dochádza k zmene finančných nástrojov. Od investičných spoločností sa preto vyžaduje, aby získavali od klienta potrebné informácie a aby boli schopné preukázať, že prínosy takejto zmeny prevyšujú náklady. Keďže tento postup je pre profesionálnych klientov, ktorí zvyknú finančné nástroje často meniť, nadmerne zaťažujúci, mali by byť oslobodení od tejto požiadavky, pričom by sa mala zachovať možnosť účasti. Keďže retailoví klienti potrebujú vysokú úroveň ochrany, táto možnosť by sa mala obmedziť na profesionálnych klientov.

(7)  Klienti, ktorí majú prebiehajúci vzťah s investičnou spoločnosťou, dostávajú povinné správy o službách, a to buď periodicky alebo na základe podnetov. Takéto správy o službách nie sú užitočné ani pre investičné spoločnosti, ani pre ich profesionálnych klientov. Tieto správy sa ukázali ako neužitočné najmä pre profesionálnych klientov na extrémne nestálych trhoch, keďže sa poskytujú veľmi často a vo veľkom počte. Profesionálni klienti často reagujú na tieto správy o službách buď nečítaním týchto správ, alebo prijatím rýchlych investičných rozhodnutí, a nie pokračovaním v dlhodobej investičnej stratégii. Spôsobilé protistrany by preto už nemali dostávať takéto správy o službách. Profesionálni klienti by však mali mať možnosť dostávať tieto správy o službách.

(8)  Smernicou 2014/65/EÚ sa zaviedli požiadavky na podávanie správ o tom, ako sa pokyny vykonávali za podmienok najvýhodnejších pre klienta. Tieto technické správy obsahujú veľké množstvo podrobných kvantitatívnych informácií o mieste vykonávania pokynov, finančnom nástroji, cene, nákladoch a pravdepodobnosti vykonania pokynov. Investori ich čítajú zriedka, o čom svedčí veľmi nízky počet stiahnutí z webových sídel investičných spoločností. Keďže neumožňujú investorom vykonať akékoľvek zmysluplné porovnanie na základe uvedených údajov, uverejňovanie týchto správ by sa malo dočasne pozastaviť.

(9)  S cieľom uľahčiť komunikáciu medzi investičnými spoločnosťami a ich klientmi, a teda aj samotný investičný proces, by sa investičné informácie už nemali poskytovať v papierovej forme, ale štandardne elektronicky. Retailoví klienti by však mali mať možnosť požiadať o pokračovanie poskytovania informácií v papierovej forme.

(9a)  Komisia by mala predložiť správu o vplyve uplatňovania obmedzení pozícií a kontroly nad riadením pozícií na likviditu, zneužívanie trhu a na riadne cenové podmienky a podmienky vyrovnania na trhoch s komoditnými derivátmi, ako je stanovené v tejto smernici. Pri preskúmaní podstaty týchto ustanovení, ktoré boli prijaté v reakcii na dohody zo samitov G20 v roku 2009 v Pittsburghu a v roku 2011 v Cannes na zlepšenie regulácie, fungovania a transparentnosti trhov s komoditnými derivátmi a na riešenie nadmernej volatility cien, je nevyhnutné posúdenie režimu komoditných derivátov založené na dôkazoch a konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami. [PN 2]

(10)  Smernica 2014/65/EÚ umožňuje osobám, ktoré obchodujú s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami a derivátmi emisných kvót na profesionálnom základe, využívať výnimku z povolenia pre investičnú spoločnosť, ak je ich obchodná činnosť vedľajšia k ich hlavnej činnosti. Od osôb, ktoré žiadajú o test vedľajšej činnosti, sa vyžaduje, aby každoročne oznamovali dotknutému príslušnému orgánu, že využívajú túto možnosť, a poskytli potrebné prvky na realizáciu dvoch kvantitatívnych testov, na základe ktorých sa určuje, či je ich obchodná činnosť vedľajšia k ich hlavnej činnosti. V rámci prvého testu sa porovnáva rozsah špekulatívnej obchodnej činnosti subjektu s celkovou obchodnou činnosťou v Únii na základe triedy aktív. Pri druhom teste sa porovnáva rozsah špekulatívnej obchodnej činnosti zahŕňajúcej všetky triedy aktív s celkovou obchodnou činnosťou subjektu týkajúcou sa finančných nástrojov na úrovni skupiny. Existuje alternatívna forma druhého testu, ktorá spočíva v porovnaní odhadovaného kapitálu použitého na špekulatívnu obchodnú činnosť so skutočným objemom kapitálu použitého na úrovni skupiny pri hlavnej činnosti. Tieto kvantitatívne testy by mali naďalej zostať východiskovým pravidlom pre výnimku týkajúcu vedľajšej činnosti. Ako alternatíva by sa vnútroštátnym dozorným orgánom malo udeliť povolenie opierať sa o kvalitatívne prvky, a to za jasne stanovených podmienok. Orgán ESMA by mal byť splnomocnený poskytovať usmernenia k okolnostiam, za ktorých by vnútroštátne orgány mohli uplatňovať kvalitatívny prístup, ako aj vypracúvať návrhy regulačných technických predpisov týkajúcich sa kvalitatívnych kritérií. Osoby, ktoré sú oprávnené na výnimku, vrátane tvorcov trhu, obchodujú na vlastný účet alebo poskytujú zákazníkom alebo poskytovateľom svojej hlavnej činnosti investičné služby iné ako obchodovanie na vlastný účet. Výnimku by bolo v oboch prípadoch možné udeliť jednotlivo, ako aj na súhrnnom základe, ak ide o vedľajšiu činnosť, ktorá sa posudzuje na skupinovom základe. Táto výnimka by nemala byť dostupná pre osoby, ktoré používajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania alebo sú súčasťou skupiny, ktorej hlavnou činnosťou je poskytovanie investičných služieb, vykonávanie bankových činností alebo pôsobenie ako tvorca trhu vo vzťahu ku komoditným derivátom. ▌

(11)  Príslušné orgány musia v súčasnosti zaviesť a uplatňovať obmedzenia na veľkosť čistej pozície, ktorú môže osoba kedykoľvek držať v komoditných derivátoch obchodovaných na obchodných miestach a v ekonomicky rovnocenných mimoburzových (OTC) kontraktoch určených Komisiou. Keďže sa ukázalo, že režim obmedzení pozícií je nepriaznivý pre rozvoj nových komoditných trhov, vznikajúce komoditné trhy by mali byť vylúčené z režimu obmedzenia pozícií. Namiesto toho by sa obmedzenia pozícií mali uplatňovať len na tie komoditné deriváty, ktoré sa považujú za významné alebo kritické komoditné deriváty, a ich ekonomicky rovnocenné OTC kontrakty. Významné alebo kritické deriváty sú deriváty energetických komodít s otvoreným záujmom minimálne 300 000 obchodovaných jednotiek počas obdobia jedného roka. Z dôvodu svojho kritického významu pre občanov zostanú poľnohospodárske komodity s podkladovými aktívami pre ľudskú spotrebu a ich ekonomicky rovnocenné OTC kontrakty v rámci súčasného režimu obmedzenia pozícií. Orgán ESMA by mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných predpisov na vymedzenie poľnohospodárskych komodít s podkladovými aktívami pre ľudskú spotrebu, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia pozícií, a kritických alebo významných derivátov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia pozícií. V prípade významných a kritických derivátov by mal orgán ESMA zohľadniť otvorený záujem 300 000 obchodovaných jednotiek počas obdobia jedného roka, počet účastníkov trhu a podkladovú komoditu.

(12)  Smernica 2014/65/EÚ neumožňuje hedžingové výnimky pre žiadne finančné subjekty. Viaceré prevažne obchodné skupiny, ktoré zriadili finančný subjekt na svoje obchodné účely, sa ocitli v situácii, keď ich finančný subjekt nemohol uskutočniť všetky obchody pre danú skupinu, keďže nebol oprávnený na hedžingovú výnimku. Preto by sa mala zaviesť úzko vymedzená hedžingová výnimka pre finančné protistrany. Táto hedžingová výnimka by mala byť dostupná, ak bola osoba v rámci prevažne obchodnej skupiny zaregistrovaná ako investičná spoločnosť a obchoduje v mene tejto obchodnej skupiny. S cieľom obmedziť túto hedžingovú výnimku len na tie finančné subjekty, ktoré obchodujú za nefinančné subjekty v prevažne obchodnej skupine, by sa takáto hedžingová výnimka mala uplatňovať na tie pozície, ktoré drží daný finančný subjekt a ktoré sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnými činnosťami nefinančných subjektov skupiny.

(13)  Dokonca aj v prípade likvidných zmlúv zvyčajne koná ako tvorcovia trhu na komoditných trhoch len obmedzený počet účastníkov trhu. Ak musia uvedení účastníci trhu uplatniť obmedzenia pozícií, nie sú rovnako účinní ako tvorcovia trhu. Preto by sa mala zaviesť výnimka z režimu obmedzenia pozícií pre finančné a nefinančné protistrany v súvislosti s pozíciami vyplývajúcimi z transakcií, ktoré sa uskutočnili s cieľom splniť povinnosť poskytovať likviditu.

(13a)  Cieľom zmien režimu obmedzenia pozícií je podporiť rozvoj nových energetických zmlúv, a to najmä na trhu s elektrinou, a nie uvoľniť režim, ktorý sa vzťahuje sa zmluvy o poľnohospodárskych komoditách.

(14)  V súčasnom režime obmedzenia pozícií sa neuznávajú jedinečné charakteristiky sekuritizovaných derivátov. Sekuritizované deriváty by preto mali byť vyňaté z režimu obmedzenia pozícií.

(15)  Od nadobudnutia účinnosti smernice 2014/65/EÚ sa neidentifikovali žiadne rovnaké kontrakty na komoditné deriváty. Vzhľadom na koncepciu „rovnakého kontraktu“ v uvedenej smernici je metodika určovania obmedzenia v iných mesiacoch škodlivá pre miesto s menej likvidným trhom, keď obchodné miesta súťažia o komoditné deriváty založené na rovnakom podkladovom aktíve a s rovnakými charakteristikami. Preto by sa mal vypustiť odkaz na „rovnaký kontrakt“ v smernici 2014/65/EÚ. Príslušné orgány by mali mať možnosť dohodnúť sa na tom, že komoditné deriváty, s ktorými sa obchoduje na ich príslušných obchodných miestach, sú založené na rovnakom podkladovom aktíve a majú rovnaké charakteristiky. V takom prípade môže byť východisková hodnota pre obmedzenia v iných mesiacoch na najlikvidnejšom trhu pre daný komoditný derivát použitá ako východiskový limit na stanovenie obmedzenia pozície v iných mesiacoch v prípade konkurenčných zmlúv obchodovaných na menej likvidných miestach.

(16)  V spôsobe, akým obchodné miesta v Únii riadia pozície, existujú významné rozdiely. Preto by sa v prípade potreby mali posilniť kontroly riadenia pozícií.

(17)  S cieľom zabezpečiť ďalší rozvoj komoditných trhov EÚ denominovaných v eurách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o to, na ktoré deriváty poľnohospodárskych komodít by sa mali vzťahovať obmedzenia pozícií a ktoré kritické alebo významné deriváty by mali podliehať obmedzeniam pozícií, pokiaľ ide o postup, v rámci ktorého môžu osoby žiadať o hedžingovú výnimku pre pozície vyplývajúce z transakcií, ktoré sa uskutočnili s cieľom splniť povinnosť poskytovať likviditu, v súvislosti s postupom, pri ktorom finančné subjekty, ktoré sú súčasťou prevažne obchodnej skupiny, môžu požiadať o hedžingovú výnimku pre pozície držané príslušným finančným subjektom, ktoré sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnými činnosťami nefinančných subjektov skupiny, a pokiaľ ide o objasnenie obsahu kontrol riadenia pozícií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(18)  Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) je hlavnou politikou Únie na dosiahnutie dekarbonizácie hospodárstva v súlade s európskou zelenou dohodou. Obchodovanie s emisnými kvótami a ich derivátmi podlieha smernici 2014/65/EÚ a nariadeniu (EÚ) č. 600/2014 a predstavuje dôležitý prvok trhu Únie s uhlíkom. Výnimka týkajúca sa vedľajšej činnosti podľa smernice 2014/65/EÚ umožňuje niektorým účastníkom trhu pôsobiť na trhoch s emisnými kvótami bez toho, aby museli disponovať povolením pre investičné spoločnosti, za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Vzhľadom na význam usporiadaných, riadne regulovaných a kontrolovaných finančných trhov, významnú úlohu ETS pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti udržateľnosti a úlohu, ktorú má dobre fungujúci sekundárny trh s emisnými kvótami pri podpore fungovania ETS, je nevyhnutné, aby bola výnimka týkajúca sa vedľajšej činnosti vhodne navrhnutá tak, aby prispievala k týmto cieľom. To je obzvlášť dôležité, keď sa obchodovanie s emisnými kvótami uskutočňuje na obchodných miestach tretích krajín. S cieľom zabezpečiť ochranu finančnej stability Únie, integritu trhu, ochranu investorov a rovnaké podmienky a zabezpečiť, aby ETS naďalej fungoval transparentným a spoľahlivým spôsobom v záujme zaistenia nákladovo efektívneho zníženia emisií by Komisia mala monitorovať ďalší vývoj obchodovania s emisnými kvótami a ich derivátmi v Únii a v tretích krajinách, posúdiť vplyv výnimky týkajúcej sa vedľajšej činnosti na ETS a v prípade potreby navrhnúť akékoľvek vhodné zmeny, pokiaľ ide o rozsah a uplatňovanie výnimky týkajúcej sa vedľajšej činnosti.

(19)  Smernica 2014/65/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(20)  Ciele sledované touto zmenou sa zameriavajú na doplnenie už existujúcich právnych predpisov Únie, a preto ich možno najlepšie dosiahnuť skôr na úrovni Únie než rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami. Finančné trhy sú svojou povahou cezhraničné, a to čoraz viac. Z dôvodu tejto integrácie by bol izolovaný vnútroštátny zásah oveľa menej účinný a viedol by k fragmentácii trhov, čo by malo za následok regulačnú arbitráž a narušenie hospodárskej súťaže.

(20a)   Keďže ciele tejto smernice, konkrétne zdokonalenie už existujúcich právnych predpisov Únie zabezpečujúcich jednotné a primerané požiadavky, ktoré sa uplatňujú na investičné spoločnosti v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(6) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(21a)   Účelom týchto zmien by malo byť zavedenie dočasných výnimiek a odstránenie jasnej byrokracie s cieľom zmierniť hospodársku krízu; tieto zmeny by preto nemali viesť k nastoleniu zložitejších otázok týkajúcich sa právnych predpisov, ktoré by mohli tento sektor ešte viac zaťažiť. Väčšie zmeny právnych predpisov by sa mali najskôr prehodnotiť v rámci plánovaného preskúmania smernice MiFID II,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/65/EÚ

Smernica 2014/65/EÚ sa mení takto:

(1)  Článok 2 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa písmeno j) nahrádza takto:"

b)  Odsek 4 sa vypúšťa; [PN 6]

ba)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„4a) Odchylne od odseku 4 tohto článku sa členské štáty môžu rozhodnúť, že uplatnia kvalitatívne kritériá v súvislosti s výnimkami uvedenými v odseku 1 písm. j).

Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom poskytnúť usmernenia týkajúce sa kvalitatívnych kritérií, ktoré možno použiť na posúdenie toho, či sa uplatňujú výnimky uvedené v odseku 1 písm. j) tohto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. apríla 2021.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

(2)  Článok 4 ods. 1 sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento bod 8a:"

„8a) „zmena finančných nástrojov“ je predaj finančného nástroja a nákup iného finančného nástroja alebo uplatnenie práva na zmenu v súvislosti s existujúcim finančným nástrojom;“;

b)  Vkladá sa tento bod 50a:"

„50a) „podnikové dlhopisy s doložkami o splatení v úplnom rozsahu“ sú podnikové dlhopisy s doložkou, ktorá ukladá emitentovi v prípade predčasného splatenia povinnosť vrátiť investorovi istinu dlhopisu a čistú súčasnú hodnotu kupónov, ktorú by investor dostal v prípade, že by nebolo vyžiadané splatenie dlhopisu;“;

c)  Vkladá sa tento bod 62a:"

„62a) „elektronický formát“ je akékoľvek trvanlivé médium iné než papier;“

(3)  V článku 16 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Požiadavky stanovené v druhom až piatom pododseku tohto odseku sa nevzťahujú na podnikové dlhopisy s doložkami o splatení v úplnom rozsahu.“;

(4)  Článok 24 sa mení takto:

a)  V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Tento odsek sa nevzťahuje na podnikové dlhopisy s doložkami o splatení v úplnom rozsahu.“;

b)  V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:"

Investičná spoločnosť ponúkne klientovi možnosť dostať takéto informácie telefonicky pred uzavretím transakcie.“;

c)  Vkladá sa tento odsek 5a:"

„5a. Investičné spoločnosti poskytujú klientom alebo potenciálnym klientom všetky informácie požadované na základe tejto smernice v elektronickom formáte s výnimkou prípadu, keď je klient alebo potenciálny klient retailovým klientom alebo potenciálnym retailovým klientom, ktorý požiadal o poskytnutie informácií v papierovej forme; v tom prípade sa tieto informácie poskytujú v papierovej forme a bezodplatne.

Investičné spoločnosti informujú retailových klientov alebo potenciálnych retailových klientov, že majú možnosť dostávať informácie v papierovej forme.

Investičné spoločnosti informujú existujúcich retailových klientov, ktorí zvykli dostávať informácie požadované na základe tejto smernice v papierovej forme, o tom, že tieto informácie dostanú v elektronickej forme, a to najmenej osem týždňov pred odoslaním týchto informácií v elektronickej forme. Investičné spoločnosti informujú existujúcich retailových klientov o tom, že majú možnosť buď naďalej prijímať informácie v papierovej forme, alebo prejsť na zasielanie informácií v elektronickom formáte. Investičné spoločnosti takisto informujú existujúcich retailových klientov o tom, že ak do ôsmich týždňov nepožiadajú o pokračovanie poskytovania informácií v papierovej forme, prechod na elektronický formát bude automatický. Existujúci retailoví klienti, ktorí už dostávajú informácie, ktoré sa vyžadujú podľa tejto smernice, v elektronickom formáte, nemusia byť informovaní.“

ca)  Vkladá sa tento odsek 9a: "

Na účely tohto článku sa investičný prieskum chápe tak, že zahŕňa prieskumné materiály alebo služby týkajúce sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo iných aktív, alebo emitentov alebo potenciálnych emitentov finančných nástrojov, alebo tak, že zahŕňa prieskumné materiály alebo služby, ktoré úzko súvisia s konkrétnym odvetvím alebo trhom tak, že ovplyvňuje názory o finančných nástrojoch, aktívach alebo emitentoch v rámci daného sektora alebo trhu.

Investičný prieskum zahŕňa aj materiály alebo služby, ktorými sa explicitne alebo implicitne odporúča alebo navrhuje investičná stratégia a poskytuje odôvodnené stanovisko v súvislosti so súčasnou alebo budúcou hodnotou alebo cenou finančných nástrojov alebo aktív, alebo ktoré inak zahŕňajú analýzu a pôvodné poznatky a prostredníctvom ktorých možno dospieť k záverom na základe nových alebo existujúcich informácií, ktoré by sa mohli použiť pri poskytovaní informácií o investičnej stratégii a byť relevantné a mohli pridať hodnotu rozhodnutiam investičnej spoločnosti prijatým v mene klientov, ktorým sa tento prieskum účtuje.“

(5)  V článku 25 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Pri poskytovaní investičného poradenstva alebo služieb správy portfólia, ktoré zahŕňajú zmenu finančných nástrojov, investičné spoločnosti analyzujú náklady a prínosy zmeny finančných nástrojov. Pri poskytovaní investičného poradenstva investičné spoločnosti informujú klienta o tom, či sú prínosy takejto zmeny finančných nástrojov vyššie než náklady na takúto zmenu.“;

(5a)  V článku 25 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Tento odsek sa nevzťahuje na povinnosti týkajúce sa prahových hodnôt na informovanie o stratách stanovených v článku 25a tejto smernice.“

(5b)  V článku 25 ods. 8 sa úvodná časť mení takto:"

„8. Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 prostredníctvom delegovaných aktov opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zásad stanovených v odsekoch 2 až 6 tohto článku investičnými spoločnosťami pri poskytovaní investičných alebo vedľajších služieb ich klientom vrátane informácií, ktoré majú získať, keď posudzujú vhodnosť alebo primeranosť služieb a finančných nástrojov pre svojich klientov, kritérií na posúdenie nekomplexných finančných nástrojov na účely odseku 4 písm. a) bodu vi) tohto článku, obsahu a formátu záznamov a dohôd o poskytovaní služieb klientom a periodických správ klientom o poskytovaných službách, no s výnimkou povinností týkajúcich sa prahových hodnôt na informovanie o stratách stanovených v článku 25a. Tieto delegované akty zohľadnia:“

(5c)  Vkladá sa tento článok 25a: "

„Článok 25a

(6)  V článku 27 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Požiadavka na podávanie správ stanovená v tomto odseku sa však neuplatňuje do [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice + 2 roky]; Európska komisia komplexne preskúma primeranosť požiadavky na podávanie správ stanovenej v tomto odseku a do [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice + 1 rok] predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.“;

(6a)  V článku 27 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Európska komisia komplexne preskúma primeranosť požiadavky na podávanie správ stanovenej v tomto odseku a do [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice + 1 rok] predloží správu Európskemu parlamentu a Rade;“

(7)  Vkladá sa tento článok 29a:"

„Článok 29a

(8)  V článku 30 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti s povolením na vykonávanie pokynov v mene klientov, obchodovanie na vlastný účet alebo prijímanie a postúpenie pokynov mali možnosť iniciovať alebo uzavrieť transakcie so spôsobilými protistranami bez povinnosti dodržiavať ustanovenia článku 24 s výnimkou odseku 5a, ako aj ustanovenia článku 25, článku 27 a článku 28 ods. 1, pokiaľ ide o tieto transakcie alebo akúkoľvek vedľajšiu službu priamo spojenú s týmito transakciami.“;

(9)  Článok 57 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť postup pre finančné subjekty, ktoré sú súčasťou prevažne obchodnej skupiny a ktoré môžu požiadať o hedžingovú výnimku pre pozície držané daným finančným subjektom, ktoré sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnými činnosťami nefinančných subjektov skupiny. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť postup, v ktorom sa stanoví, ako môžu osoby žiadať o hedžingovú výnimku v prípade pozícií vyplývajúcich z transakcií uzavretých s cieľom splniť povinnosti týkajúce sa poskytovania likvidity na obchodnom mieste.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;.“;

b)  Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"

„3. Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť deriváty poľnohospodárskych komodít a kritické alebo významné komoditné deriváty uvedené v odseku 1 a stanoviť metodiku výpočtu, ktorú majú príslušné orgány uplatňovať pri stanovovaní obmedzení pozícií v spotovom mesiaci a obmedzení pozícií v iných mesiacoch v prípade fyzicky vyrovnávaných a hotovostne vyrovnávaných komoditných derivátov na základe charakteristík príslušného derivátu.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Príslušný orgán stanoví obmedzenia pozícií pre kritické alebo významné kontrakty na komoditné deriváty obchodované na obchodných miestach a bližšie určené v regulačných technických predpisoch, ktoré orgán ESMA prijal v súlade s odsekom 3, ako aj deriváty poľnohospodárskych komodít na základe metodiky výpočtu stanovenej v regulačných technických predpisoch, ktoré orgán ESMA prijal v súlade s odsekom 3. Uvedené obmedzenie pozície zahŕňa ekonomicky rovnocenné OTC kontrakty.

Príslušný orgán preskúma obmedzenia pozícií vždy, keď dôjde k významnej zmene na trhu vrátane významnej zmeny v dodateľnej časti alebo otvorenom záujme, a to na základe jeho určenia dodateľnej časti alebo otvoreného záujmu, a určí nové obmedzenie pozícií v súlade s metodikou výpočtu stanovenou orgánom ESMA;.“;

c)  Odseky 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:"

„6. Ak sa s derivátom poľnohospodárskych komodít a kritickým alebo významným komoditným derivátom založeným na rovnakom podkladovom aktíve a s rovnakými charakteristikami obchoduje vo významných objemoch na obchodných miestach vo viac ako jednej jurisdikcii, príslušný orgán obchodného miesta, kde sa uskutočňuje najväčší objem obchodov („ústredný príslušný orgán“), stanoví jednotné obmedzenie pozícií, ktoré sa uplatní na všetko obchodovanie s daným derivátom. Ústredný príslušný orgán konzultuje s príslušnými orgánmi iných obchodných miest, na ktorých sa s týmto derivátom obchoduje vo významných objemoch, o jednotnom obmedzení pozícií, ktoré sa má uplatniť, a o akýchkoľvek zmenách tohto jednotného obmedzenia pozícií. Príslušné orgány, ktoré nesúhlasia so stanovením jednotného obmedzenia pozícií ústredným príslušným orgánom, písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že požiadavky stanovené v odseku 1 nie sú splnené. Orgán ESMA urovnáva všetky spory vyplývajúce z nezhody medzi príslušnými orgánmi.

Príslušné orgány obchodných miest, na ktorých sa obchoduje s derivátmi poľnohospodárskych komodít a kritickými alebo významnými komoditnými derivátmi, ktoré sú založené na rovnakom podkladovom aktíve a majú rovnaké charakteristiky, a príslušné orgány držiteľov pozícií v týchto derivátoch zavedú dohody o spolupráci, ktoré zahŕňajú výmenu relevantných údajov, s cieľom umožniť monitorovanie a presadzovanie jednotného obmedzenia pozícií.

7.  Orgán ESMA aspoň raz ročne monitoruje spôsob, akým príslušné orgány vykonávajú obmedzenia pozícií stanovené v súlade s metodikou výpočtu stanovenou orgánom ESMA v súlade s odsekom 3. Orgán ESMA pri tom zabezpečí, aby sa jednotné obmedzenie pozícií v súlade s odsekom 6 účinne vzťahovalo na deriváty poľnohospodárskych komodít a kritické alebo významné zmluvy založené na rovnakom podkladovom aktíve a s rovnakými charakteristikami bez ohľadu na to, kde sa s nimi obchoduje.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto, na ktorom sa obchoduje s komoditnými derivátmi, uplatňovali mechanizmy kontroly nad riadením pozícií, čo zahŕňa aj právomoci obchodného miesta:

Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť obsah kontrol riadenia pozícií, a tým zohľadniť charakteristiky príslušných obchodných miest.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

(10)  V článku 58 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti obchodujúce s komoditnými derivátmi alebo emisnými kvótami alebo ich derivátmi mimo obchodného miesta poskytovali ústrednému príslušnému orgánu uvedenému v článku 57 ods. 6 minimálne každý deň kompletný zoznam svojich pozícií držaných v komoditných derivátoch alebo emisných kvótach alebo ich derivátoch, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, a v ekonomicky rovnocenných OTC kontraktoch, ako aj pozícií svojich klientov a klientov svojich klientov až po konečného klienta v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa potreby v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011.“.

(11)  V článku 90 sa vkladá tento odsek 1a:"

„1a. Pred 31. decembrom 2021 Komisia preskúma vplyv výnimky stanovenej v článku 2 ods. 1 písm. j), pokiaľ ide o emisné kvóty alebo ich deriváty, a v prípade potreby priloží legislatívny návrh na zmenu tejto výnimky. V tejto súvislosti Komisia posúdi obchodovanie s emisnými kvótami EÚ a ich derivátmi v EÚ a v tretích krajinách, vplyv výnimky podľa článku 2 ods. 1 písm. j) na ochranu investorov, integritu a transparentnosť trhov s emisnými kvótami a ich derivátmi, ako aj to, či by sa mali prijať opatrenia týkajúce sa obchodovania, ku ktorému dochádza na obchodných miestach tretích krajín.“.

Článok 1a

Zmeny smernice (EÚ) 2019/878

Článok 2 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/878 sa mení takto:

(1)  Prvý pododsek sa nahrádza takto:"

(2)  Za prvý pododsek sa vkladá nasledujúci pododsek:"

„Bezodkladne o tom informujú Komisiu.“

Článok 1b

Zmeny smernice 2013/36/EÚ

Tretí, štvrtý a piaty pododsek článku 94 ods. 2 sa nahrádzajú takto:"

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktoré sa uplatňujú na investičné spoločnosti vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, splnomocnenie stanovené v článku 94 ods. 2 tejto smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 sa naďalej uplatňuje do 26. júna 2021.

Článok 2

Transpozícia

(1)  Členské štáty prijmú a uverejnia do [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od ... [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

(2)  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 2a

Doložka o preskúmaní

Komisia predloží návrh na preskúmanie smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 po konzultácii s orgánom ESMA a na základe výsledku verejnej konzultácie, ktorú má Komisia vykonať v dostatočnom predstihu, najneskôr do 31. júla 2021. Preskúmanie je rozsiahle a zohľadňujú sa v ňom napríklad otázky týkajúce sa štruktúry trhu, údajov, obchodovania a činností po uskutočnení obchodu, pravidiel prieskumu, pravidiel vyplácania odmien poradcom, úrovne odborných kvalifikácií poradcov v Európe, kategorizácie klientov a brexitu.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0208/2020). (2) * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌. (3) COM(2020)0456 final z 27.5.2020. (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349). (5) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov (2020/2021(INI))

P9_TA(2020)0318 A9-0209/2020

Európsky parlament,

—  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej článok 114,

—  so zreteľom na články 169, 191, 192 a 193 ZFEÚ,

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(1),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov(2),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru(3),

—  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 7. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Program pre jednotný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov a európsku štatistiku (COM(2018)0441),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov(4),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade(6),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(7),

—  so zreteľom na publikáciu Komisie z októbra 2018 s názvom Behaviorálna štúdia o angažovanosti spotrebiteľov v obehovom hospodárstve,

—  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2019 s názvom Analýza a vývoj systému na hodnotenie opráv a modernizácie výrobkov,

—  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020,

—  so zreteľom na štúdiu realizovanú v marci 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Promoting product longevity (Dlhšia životnosť výrobkov),

—  so zreteľom na štúdiu realizovanú v apríli 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Sustainable Consumption and Consumer Protection Legislation (Udržateľná spotreba a právne predpisy na ochranu spotrebiteľa),

—  so zreteľom na správu Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC) z 18. augusta 2015 s názvom Durable goods: More sustainable products, better consumer rights — Consumer expectations from the EU’s ressource efficiency and circular economy agenda (Predmety dlhodobej spotreby: udržateľnejšie výrobky, lepšie práva spotrebiteľov – očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o program EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva),

—  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0209/2020),

A.  keďže vzhľadom na zmenšovanie prírodných zdrojov a na šírenie odpadu je nevyhnutné zaviesť udržateľné systémy výroby a spotreby ohľaduplné voči hraniciam možností planéty, ktorých prioritou bude efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie jej zdrojov;

B.  keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že je potrebné vytvoriť nové a odolnejšie obchodné modely a podporovať európske podniky, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby;

C.  keďže udržateľný jednotný trh musí odrážať výzvu Európskeho parlamentu(8) na prijatie ambicióznej Európskej zelenej dohody; keďže je preto nevyhnutné vypracovať stratégiu založenú na výskume s cieľom zvýšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov; keďže touto stratégiou by sa mali vytvárať pracovné príležitosti, rast a inovačné príležitosti pre európske podniky, podporovať ich konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle a zabezpečovať vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa;

D.  keďže spoločná a obsiahla stratégia neznamená paušálny prístup; keďže vhodnejší by bol diferencovaný prístup založený na osobitostiach každej kategórie a odvetvia výrobkov a na trhovom a technologickom vývoji; keďže účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel je nevyhnutné pre dobre fungujúci a udržateľný jednotný trh;

E.  keďže v záujme prechodu na klimatickú neutralitu a obehové hospodárstvo je nevyhnutné mobilizovať dostatočné finančné prostriedky prostredníctvom finančných programov, ako je Program pre jednotný trh, s cieľom financovať výskum a vývoj v oblasti udržateľných výrobkov, ako aj informačné kampane zamerané na podniky a spotrebiteľov;

F.  keďže spotrebitelia sú pripravení vydať sa cestou obehového hospodárstva a podľa behaviorálnej štúdie Komisie z roku 2018 je trikrát pravdepodobnejšie, že si kúpia výrobok, ak je označený za trvácnejší a opraviteľný, pričom však stále pretrvávajú prekážky vrátane informačnej asymetrie; keďže pre informovanosť spotrebiteľov a spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi sú potrebné jasné, spoľahlivé a transparentné informácie o vlastnostiach výrobku vrátane predpokladanej životnosti a opraviteľnosti; keďže preto treba zlepšiť existujúce informácie a zároveň zabrániť nadmernému informačnému zaťažovaniu;

G.  keďže životnosť výrobku a spôsob jeho zastarávania určujú rôzne prirodzené alebo umelé faktory, napríklad zloženie, funkčnosť, náklady na opravu, modely spotreby a miera používania; keďže predpokladaná životnosť výrobku sa musí merať na základe objektívnych skúšok a kritérií, ktoré odrážajú podmienky reálneho použitia, a musí byť stanovená pred uvedením výrobku na trh;

H.  keďže smernica (EÚ) 2019/771 sa má preskúmať do roku 2024; keďže v rámci prípravy na toto preskúmanie by sa malo posúdiť množstvo opatrení zameraných na nastolenie vhodných podmienok na zvýšenie trvácnosti výrobkov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ako aj konkurenčné podnikateľské prostredie; keďže dvojročná zákonná záručná lehota nemusí byť vhodná pre všetky kategórie výrobkov s vyššou predpokladanou životnosťou;

I.  keďže v predchádzajúcom uznesení(9) Európsky parlament žiadal o prijatie opatrení na nápravu problému plánovaného zastarávania tovaru a softvéru vrátane vypracovania spoločnej definície testovania a zisťovania problematických praktík; keďže treba vypracovať spoločnú stratégiu pre jednotný trh, poskytnúť podnikom aj spotrebiteľom právnu istotu a získať si ich dôveru;

J.  keďže životnosť softvéru má kľúčový význam pre životnosť elektronických prístrojov; keďže softvéry zastarávajú čoraz rýchlejšie, a preto musia byť elektronické prístroje prispôsobivejšie, aby si na trhu udržali svoju konkurencieschopnosť(10);

K.  keďže 79 % občanov EÚ si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí(11); keďže vysokokvalitné výrobky zvyšujú konkurencieschopnosť európskych podnikov;

L.  keďže prieskum uskutočnený v decembri 2015(12) odhalil, že 59 % spotrebiteľov nevie, že zákonná záručná lehota v EÚ trvá najmenej dva roky; keďže poznatky spotrebiteľov o existujúcich právach na vysokej úrovni, pokiaľ ide o právnu záruku, by sa mohli zlepšiť a takéto zlepšenie by prispelo k udržateľnejšiemu používaniu tovaru;

M.  keďže v dôsledku rozmachu elektronického obchodu sa objavila potreba lepšej kontroly súladu tovaru a služieb z tretích krajín s normami EÚ v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa;

N.  keďže udržateľný jednotný trh si vyžaduje účinný dohľad nad trhom, aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie týchto pravidiel, v ktorých kľúčovú úlohu zohrávajú orgány dohľadu nad trhom a colné orgány;

O.  keďže nabádaním k oprave a opätovnému používaniu vecí a budovaním dôvery v trh s použitým tovarom by sa mohli vytvárať hospodárske, sociálne a pracovné príležitosti a za konkrétnych okolností aj podnietiť konkurencieschopnosť priemyslu; keďže v niektorých prípadoch existujú prekážky, ktoré bránia spotrebiteľom, aby sa rozhodli pre opravu, napríklad nedostatočný prístup k náhradným dielom, nedostatočná štandardizácia a interoperabilita a nedostupnosť opravárenských služieb; keďže to má negatívny vplyv na opravárenský sektor;

P.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra(13) by 77 % občanov EÚ svoje zariadenia namiesto výmeny radšej opravovalo; keďže opravárenské podniky by mohli byť zdrojom pracovných miest na miestnej úrovni a špecifického know-how v Európe;

Q.  keďže predĺženie životnosti určitého druhu výrobku, ktorý je práve v procese podstatného zlepšenia svojej environmentálnej účinnosti, by malo byť vyvážené zavádzaním týchto vylepšených výrobkov, takže by nemalo dochádzať k oneskoreniam pri zavádzaní inovačných technológií, ktoré by mohli mať významné environmentálne prínosy;

R.  keďže rastúca digitalizácia poskytuje našim spoločnostiam nové kanály na výmenu informácií a pomáha vytvárať udržateľný trh založený na zodpovednosti, transparentnosti, výmene informácií a efektívnejšom využívaní zdrojov;

S.  keďže online platformy by si mohli ešte lepšie plniť povinnosť poskytovať spotrebiteľom spoľahlivé informácie o výrobkoch a službách, ktoré ponúkajú;

T.  keďže digitálny sektor prispieva k inovácii a podpore udržateľného hospodárstva; keďže by sa mal riešiť vplyv jeho infraštruktúry na životné prostredie z hľadiska spotreby energie a zdrojov; keďže udržateľnejšie spôsoby balenia a dodávania sú kľúčové pre vytvorenie obehového hospodárstva;

U.  keďže zelené a udržateľné verejné obstarávanie je strategický nástroj, ktorý možno spolu s ďalšími dôležitými politikami využiť na to, aby prispel k priemyselnej transformácii Európy a posilnil jej odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu; keďže strategické využívanie udržateľného obstarávania môže byť prínosom pre podniky aj spotrebiteľov tým, že podporí dopyt po udržateľnom tovare a jeho ponuku a zabezpečí, aby tieto výrobky boli nákladovo efektívne a atraktívne pre spotrebiteľov;

V.  keďže sa treba zaoberať zavádzajúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia a riešiť postupy environmentálne klamlivej reklamy prostredníctvom účinných metodík, ktoré by zahŕňali aj spôsob, akým sa takéto tvrdenia majú odôvodňovať;

W.  keďže reklama má vplyv na úrovne a modely spotreby; keďže reklama by mohla pomôcť podnikom a spotrebiteľom prijímať uvedomelé rozhodnutia;

1.  víta nový akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý predložila Komisia, a deklarovaný zámer podporovať výrobky dlhodobej spotreby, ktoré sa ľahšie opravujú, opätovne využívajú a recyklujú, a zároveň prijať kroky na podporu spotrebiteľov v rámci tejto transformácie;

2.  zdôrazňuje, že každá stratégia udržateľného jednotného trhu by mala spravodlivým, vyváženým a primeraným spôsobom spájať zásady udržateľnosti, ochrany spotrebiteľa a výrazne konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že všetky potenciálne regulačné opatrenia by mali byť založené na týchto zásadách, mali by byť nákladovo efektívne z hľadiska životného prostredia a mali by byť prospešné pre podniky aj spotrebiteľov, aby sa mohli stotožniť s ekologickou transformáciou v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že regulačné opatrenia by mali vytvárať konkurenčné výhody pre európske podniky, nemali by ich neprimerane finančne zaťažovať a mali by podnecovať inovácie, podporovať investície do udržateľných technológií a posilňovať európsku konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku aj ochranu spotrebiteľa; poukazuje na to, že všetky plánované regulačné opatrenia by mali byť sprevádzané posúdeniami vplyvu a mali by vždy zohľadňovať vývoj na trhu a potreby spotrebiteľov;

3.  vyzýva Komisiu, aby ukázala silné politické ambície pri navrhovaní, prijímaní a vykonávaní príslušných pripravovaných návrhov, ako je napríklad „posilnenie postavenia spotrebiteľa pri ekologickej transformácii“, a iniciatívu v oblasti udržateľnej politiky výrobkov, ktorá by mala byť plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a inými environmentálnymi cieľmi, aby sa zlepšila obehovosť hodnotových reťazcov, efektívne využívanie zdrojov a využívanie druhotných surovín, minimalizovala tvorba odpadu a dosiahlo obehové hospodárstvo bez toxických látok; zdôrazňuje význam včasného vykonávania a dodržiavania existujúcich povinností a noriem; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ich ďalej neodkladala;

4.  zdôrazňuje, že dobre fungujúci jednotný trh je silným nástrojom ekologickej a digitálnej transformácie EÚ, a to aj pokiaľ ide o jeho úlohu v globalizovanom hospodárstve; zdôrazňuje, že dokončenie a prehĺbenie jednotného trhu, a to aj prostredníctvom účinného presadzovania existujúcich právnych predpisov a riešenia zostávajúcich neodôvodnených a neprimeraných prekážok, je predpokladom dosiahnutia udržateľnejšej výroby a spotreby v EÚ; požaduje transparentné riadenie vnútorného trhu spolu s účinnejším a lepším monitorovaním; je presvedčený, že právny rámec pre udržateľnejší jednotný trh by mal podporovať inovácie a rozvoj udržateľných technológií, motivovať podniky, aby prešli na udržateľnejšie obchodné modely, a tak prispievať k udržateľnému hospodárskemu oživeniu;

5.  zdôrazňuje, že udržateľná spotreba ide ruka v ruke s trvalo udržateľnou výrobou a že hospodárske subjekty by mali byť nabádané k tomu, aby mysleli na trvácnosť výrobkov a služieb už od štádia návrhu a pri uvádzaní alebo poskytovaní na vnútornom trhu, aby sa spotrebiteľom zaistil bezpečný, udržateľný, nákladovo efektívny a atraktívny výber; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré budú rozlišovať medzi kategóriami výrobkov a budú určené odvetviam s významným vplyvom na životné prostredie a ktorými sa zlepší trvácnosť výrobkov vrátane ich predpokladanej životnosti, opätovnej použiteľnosti, modernizovateľnosti, opraviteľnosti a recyklovateľnosti;

Práva spotrebiteľov a boj proti plánovanému zastarávaniu

6.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami vypracovala širokú stratégiu s opatreniami, ktoré budú rozlišovať medzi kategóriami výrobkov a zohľadňovať trhový a technologický vývoj, s cieľom podporiť podniky a spotrebiteľov a využívať trvalo udržateľné modely výroby a spotreby; konštatuje, že táto stratégia by mala zahŕňať opatrenia, ktorých účelom je:

7.  zdôrazňuje, že tovar s digitálnymi prvkami si vyžaduje osobitnú pozornosť a že pri preskúmaní smernice (EÚ) 2019/771, ktoré sa má vykonať do roku 2024, by sa mali zohľadniť tieto prvky:

8.  zdôrazňuje potrebu jednoduchých, účinných a vymáhateľných prostriedkov nápravy pre podniky aj spotrebiteľov; poukazuje na to, že spotrebitelia v celej EÚ by mali byť informovaní o svojich právach a prostriedkoch nápravy; žiada, aby sa v rámci Programu pre jednotný trh, ktorý je súčasťou viacročného finančného rámca (VFR) financovali opatrenia na riešenie nedostatku informácií a na poskytovanie podpory iniciatívam spotrebiteľských, podnikateľských a environmentálnych združení; domnieva sa, že členské štáty by mali uskutočňovať informačné kampane na zvýšenie ochrany a dôvery spotrebiteľov, najmä medzi zraniteľnými skupinami, a vyzýva Komisiu, aby spotrebiteľom poskytla primerané informácie o ich právach prostredníctvom jednotnej digitálnej brány; zdôrazňuje, že MSP, mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby potrebujú osobitnú podporu vrátane finančnej podpory, aby mohli pochopiť a plniť si právne záväzky v oblasti ochrany spotrebiteľa;

9.  poznamenáva, že mnohé výrobky uvádzané na jednotný trh, najmä výrobky predávané online trhmi a dovážané z krajín mimo EÚ, nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa požiadaviek na bezpečnosť a udržateľnosť výrobkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti EÚ a medzinárodných konkurentov, ako aj na zaistenie bezpečných a udržateľných výrobkov pre spotrebiteľov prostredníctvom lepšieho dohľadu nad trhom a rovnocenných noriem colnej kontroly v celej EÚ pre tradičné aj online podniky; poukazuje na to, že v záujme vykonania tejto úlohy sa orgánom dohľadu nad trhom musia poskytnúť primerané finančné, technické, informačné a ľudské zdroje v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020, a vyzýva členské štáty, aby pokryli ich potreby, a Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie nariadenia; zdôrazňuje, že by sa mala výrazne posilniť interakcia medzi systémom RAPEX a online trhmi a platformami;

Stratégia opráv

10.  žiada, aby sa v čase nákupu jasným a ľahko čitateľným spôsobom sprístupnili tieto informácie o dostupnosti náhradných dielov, aktualizáciách softvéru a opraviteľnosti výrobku: predpokladané obdobie dostupnosti od dátumu nákupu, priemerná cena náhradných dielov v čase nákupu, odporúčané približné časy dodania a opravy a v prípade potreby informácie o opravárenských a údržbárskych službách; okrem toho žiada, aby sa tieto informácie uvádzali v dokumentácii k výrobku spolu so zhrnutím najčastejšie sa vyskytujúcich porúch a spôsobov ich nápravy;

11.  vyzýva Komisiu, aby stanovila „právo spotrebiteľov na opravu“ s cieľom zabezpečiť, aby opravy boli systematické, nákladovo efektívne a atraktívne, so zreteľom na špecifiká rôznych kategórií výrobkov a podľa vzoru opatrení, ktoré už boli prijaté pre viaceré domáce spotrebiče podľa smernice o ekodizajne, tým, že:

Globálna stratégia na podporu opätovného používania tovaru

12.  víta skutočnosť, že Komisia zvažuje záväzné opatrenia na zabránenie likvidácii nepredaného alebo neskazeného tovaru, ktorý je funkčný, v záujme jeho opätovného použitia a kvantifikované ciele pre opätovné použitie, a to aj prostredníctvom zavedenia systémov zálohovania v súlade s rámcovou smernicou o odpade a smernicou o obaloch a odpadoch z obalov; zdôrazňuje, že prioritný prístup na zberné dvory by mal byť zabezpečený pre nové, udržateľné obchodné modely, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej motivovali k udržateľnému nakladaniu s odpadom; zdôrazňuje potrebu stratégie na posúdenie a riešenie právnych prekážok opráv, ďalšieho predaja, opätovného použitia a darovania s cieľom zabezpečiť účinnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov, ako aj posilnenie vnútorného trhu s druhotnými surovinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu, a to aj prostredníctvom zvýšenej štandardizácie;

13.  zdôrazňuje význam podpory obehového hospodárstva a udržateľných obchodných modelov, ktoré minimalizujú likvidáciu tovaru a podporujú opravy a opätovné používanie; vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala využívanie takýchto modelov a zároveň ich zachovala nákladovo efektívne a atraktívne a zaručila vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a aby nabádala členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o týchto modeloch prostredníctvom osvetových kampaní a odbornej prípravy pre spotrebiteľov aj podniky; zdôrazňuje význam investícií do výskumu a vývoja v tejto oblasti;

14.  poukazuje na to, že spoločností uplatňujú praktiky na odrádzanie od opráv, ktoré predstavujú obmedzenie práva na opravu a ovplyvňujú spotrebiteľské možnosti opravy; požaduje prístup, ktorý zaručí presadzovanie práv duševného vlastníctva a zároveň zabezpečí účinnú podporu nezávislým opravárom, s cieľom podporiť možnosti výberu pre spotrebiteľov a dosiahnuť celkovo udržateľný jednotný trh;

15.  zdôrazňuje, že treba vytvárať stimuly pre spotrebiteľov, aby kupovali použitý tovar; poukazuje na to, že prenos záruky v prípade ďalšieho predaja tovaru, ktorý je ešte v záručnej lehote, by prispel k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v tento trh; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by sa záruka prvého kupujúceho mohla preniesť na ďalších kupujúcich v prípade následného predaja, najmä v kontexte digitálnych pasov výrobkov; okrem toho žiada, aby sa pri preskúmaní smernice posúdila potreba preskúmať doložku o výnimke pre použité výrobky v rámci režimu právnej záruky stanoveného v smernici (EÚ) 2019/771, a to v nadväznosti na posúdenie vplyvu týkajúce sa možných účinkov na obchodné modely založené na použitom tovare a opätovnom použití;

16.  požaduje jasné vymedzenie pojmov renovovaný a repasovaný tovar a podporu rozsiahleho zavedenia dobrovoľného systému predĺžených obchodných záruk na takýto tovar s cieľom doplniť pôvodné zákonné záruky a zabrániť tomu, aby boli spotrebitelia vystavení nekalým praktikám;

17.  zdôrazňuje, že dobudovanie vnútorného trhu so službami zásadne prispeje k prechodu na udržateľnejší jednotný trh; vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky smerom k dobre fungujúcemu vnútornému trhu so službami a aby účinne zintenzívnila úsilie o posilnenie presadzovania existujúcich právnych predpisov;

18.  zdôrazňuje úlohu sektora služieb pri zvyšovaní prístupnosti opráv a ďalších nových obchodných modelov; víta najmä rozvoj obchodných modelov, v ktorých je spotreba oddelená od fyzického vlastníctva a predáva sa funkcia výrobku, a požaduje dôkladné posúdenie vplyvu hospodárstva zameraného na funkčnosť a jeho potenciálneho efektu odrazu, ako aj účinkov takýchto modelov na spotrebiteľov a ich finančné záujmy, ale aj na životné prostredie; zdôrazňuje, že rozvoj internetových služieb, nových foriem marketingu (prenájom, lízing, produkt ako služba atď.) a dostupnosť opravárenských zariadení môžu pomôcť predĺžiť životnosť výrobkov a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a dôveru v takéto výrobky; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj týchto nových obchodných modelov prostredníctvom cielenej finančnej podpory z Programu pre jednotný trh a ktorýchkoľvek ďalších relevantných programov VFR;

19.  požaduje rozvoj vnútroštátnych kampaní a príslušných mechanizmov, ktoré budú povzbudzovať spotrebiteľov na predĺženie životnosti výrobkov prostredníctvom opráv a využívania použitého tovaru a zvyšovať informovanosť o pridanej hodnote udržateľných inovačných technológií; žiada Komisiu a vnútroštátne orgány, aby pri uskutočňovaní takýchto informačných kampaní poskytovali príslušným orgánom na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ako aj spoločnostiam a združeniam, pomoc a podporu z technického aj finančného hľadiska v rámci Programu VFR pre jednotný trh;

20.  vyzýva všetky spoločnosti a organizácie, aby sa zaregistrovali do schémy EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie; so záujmom očakáva nadchádzajúce preskúmanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, ktoré by malo výrazne zlepšiť dostupnosť informácií o environmentálnom správaní spoločností;

Digitálna agenda pre udržateľný trh

21.  víta ohlásenie spoločného európskeho dátového priestoru pre inteligentné obehové aplikácie a ambíciu Komisie vytvoriť digitálny „pas výrobkov“ na zlepšenie vysledovateľnosti a prístupu k informáciám o podmienkach výroby konkrétneho výrobku, trvácnosti, zložení, opätovnom použití, možnostiach opravy, demontáže a spracovaní po skončení životnosti, so zreteľom na zásadu proporcionality a náklady pre podniky, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebám MSP, mikropodnikov a samostatne zárobkovo činných osôb; žiada, aby sa tieto nástroje vyvinuli v úzkej spolupráci s priemyslom a príslušnými zainteresovanými stranami;

22.  berie na vedomie prínos digitálnych technológií k inováciám a utváraniu výraznejšie obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy a protokoly pre prístup k interoperabilným údajom a pre ich využívanie s cieľom umožniť účinnú výmenu údajov medzi spoločnosťami, investormi a orgánmi a priniesť nové obehové obchodné príležitosti založené na údajoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v novom VFR zvýšili financovanie výskumu a inovácií v oblasti udržateľných technológií;

23.  zdôrazňuje, že z hľadiska výroby a služieb majú digitálny sektor a spotreba online výraznú environmentálnu stopu, a žiada Komisiu, aby posúdila, ako by sa v indexe digitálnej udržateľnosti EÚ založenom na analýze životného cyklu výrobkov dala zohľadniť udržateľná produkcia a spotreba digitálnych služieb; poukazuje na to, že postupy na zníženie takéhoto vplyvu na životné prostredie, ako je obmedzenie balenia a vývoj udržateľnejších obalov, by mali byť súčasťou stratégie zameranej na udržateľný jednotný trh;

24.  dodáva, že treba zvýšiť informovanosť o potenciálnej environmentálnej stope nepotrebných údajov, ako sú nevyužité aplikácie, súbory, videá, fotografie a nevyžiadané e-maily; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv digitálnych postupov a infraštruktúry z hľadiska ich uhlíkovej a environmentálnej stopy, ako aj ich vplyvu na spotrebiteľské praktiky, a aby zvážila vhodné opatrenia na jeho zníženie;

25.  trvá na tom, aby Komisia zohľadnila rozhodnutia Európskeho parlamentu týkajúce sa zavedenia systému univerzálnej nabíjačky s cieľom znížiť objem výroby a elektronický odpad;

Nevyhnutná transformácia orgánov verejnej moci

26.  zastáva názor, že verejné obstarávanie by malo byť ústredným prvkom plánu hospodárskej obnovy EÚ v súlade s Európskou zelenou dohodou, a to prostredníctvom podpory inovačného úsilia súkromného sektora a procesov digitalizácie verejných súťaží a stanovenia správnych stimulov na oživenie udržateľnej výroby a spotreby; žiada, aby bolo prioritou podnecovanie dopytu po ekologických tovaroch a službách s menšou environmentálnou stopou a podpora sociálnych a environmentálnych kritérií;

27.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť zavádzanie environmentálneho, sociálneho a inovačného verejného obstarávania pri prechode na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo prostredníctvom zaraďovania kritérií a cieľov udržateľnosti do verejných súťaží; v tejto súvislosti pripomína záväzok Komisie prijať kroky prostredníctvom odvetvových opatrení a usmernení týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania pri súčasnom zachovaní platného právneho rámca v oblasti verejného obstarávania a vyzýva Komisiu, aby bola ambiciózna, pokiaľ ide o to, aby sa udržateľné kritériá vo verejnom obstarávaní stali štandardnou voľbou; zdôrazňuje význam podpory použitých, opätovne použitých, recyklovaných a renovovaných výrobkov a softvérových programov s nízkou spotrebou energie prostredníctvom vytýčenia cieľov pre verejné obstarávanie; zdôrazňuje potenciálne prínosy nástroja na preverovanie udržateľnosti verejných súťaží s cieľom zabezpečiť ich súlad so záväzkami EÚ v oblasti klímy a bojovať proti environmentálne klamlivej reklame;

28.  zdôrazňuje úlohu, ktorú by ekologické a sociálne obstarávanie mohlo zohrávať pri skracovaní dodávateľských reťazcov, znižovaní závislosti od tretích krajín a podpore udržateľnosti v kľúčových odvetviach, ako sú odvetvia výroby liekov, energetiky a potravinárstva; vyzýva na účinnú reciprocitu vo verejnom obstarávaní s tretími krajinami a na zaručenie primeraného prístupu MSP, ako aj podnikov sociálneho hospodárstva k verejnému obstarávaniu, okrem iného zavedením preferenčných kritérií na vyhodnotenie ponúk;

29.  vyzýva členské štáty, aby využívali existujúce systémy EÚ na udržateľné obstarávanie, a v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zlepšila svoje usmernenia a išla príkladom tým, že uverejní ciele a štatistiky týkajúce sa vplyvu ich obstarávania na životné prostredie; okrem toho žiada, aby inštitúcie EÚ a členské štáty mali povinnosť podávať správy, pokiaľ ide o ich udržateľné verejné obstarávanie, bez toho, aby sa vytvárala neodôvodnená administratívna záťaž, a pri dodržiavaní zásady subsidiarity;

Zodpovedný marketing a reklama

30.  zdôrazňuje, že spotrebitelia sú konfrontovaní so zavádzajúcimi tvrdeniami o environmentálnych vlastnostiach výrobkov a služieb online aj offline; odporúča preto, aby sa účinné monitorovanie tvrdení výrobcov a distribútorov týkajúcich sa životného prostredia vykonávalo pred uvedením výrobku alebo služby na trh a aby sa nedávno zmenená smernica 2005/29/ES presadzovala prostredníctvom iniciatívnych opatrení na boj proti zavádzajúcim praktikám; vyzýva Komisiu, aby vypracovala aktualizovanú metodiku jednotného vykonávania tejto smernice so zreteľom na tvrdenia týkajúce sa životného prostredia a aby poskytla usmernenia pre činnosti dohľadu nad trhom;

31.  požaduje vypracovanie jasných usmernení a noriem pre tvrdenia a záväzky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa premietnu do posilnených osvedčení o environmentálnej značke, a víta ohlásený legislatívny návrh na odôvodnenie tvrdení týkajúcich sa životného prostredia; odporúča posúdiť prípadnú potrebu vytvorenia verejného európskeho registra, ktorý by obsahoval povolené a zakázané tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ako aj podmienky a kroky, ktoré treba splniť na uplatnenie tvrdenia; dodáva, že poskytovanie transparentných, zodpovedných a presných informácií zvýši dôveru spotrebiteľov vo výrobky a v trhy, čo v konečnom dôsledku povedie k udržateľnejšej spotrebe;

32.  zdôrazňuje, že reklama má vplyv na úroveň a štruktúru spotreby a mala by podporovať udržateľné podnikanie a spotrebiteľské rozhodnutia; zdôrazňuje význam zodpovednej reklamy, ktorá rešpektuje verejné normy v oblasti životného prostredia a zdravia spotrebiteľov; zdôrazňuje, že súčasný regulačný rámec, ktorý rieši klamlivú reklamu, by mohol posilniť ochranu spotrebiteľa, najmä v prípade určitých kategórií spotrebiteľov považovaných za zraniteľných, a podporiť udržateľnú výrobu a spotrebu;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. (2) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64. (3) Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28. (4) Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60. (6) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (9) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60. (10) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60, odôvodnenie S. (11) Osobitný prieskum Eurobarometra č. 503 z decembra 2019 s názvom Postoje k vplyvu digitalizácie na každodenný život (Attitudes towards the impact of digitalisation on daily lives). (12) Prieskum v mene Komisie z decembra 2015 s názvom Štúdia trhu spotrebiteľov o fungovaní právnych a obchodných záruk pre spotrebiteľov v EÚ. (13) Rýchly prieskum Eurobarometra, správa č. 388 z júna 2014 s názvom Postoj Európanov k odpadovému hospodárstvu a efektívnemu využívaniu zdrojov (Attitudes of Europeans towards waste management and resource efficiency).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o riešení bezpečnosti výrobkov na jednotnom trhu (2019/2190(INI))

P9_TA(2020)0319 A9-0207/2020

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2020 o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o technológii blockchainu: výhľadovo orientovanej obchodnej politike(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o balíku pre jednotný trh(11),

–  so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(12),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu(16),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 15. apríla 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o zrušení smernice Rady 87/357/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES(17),

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 – Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

–   so zreteľom na uverejnenú bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 o dlhodobom akčnom pláne na lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu (COM(2020)0094),

–  so zreteľom na etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktoré boli uverejnené 8. apríla 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu s názvom Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu uverejnenú 26. júna 2019,

–   so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0207/2020),

A.  keďže jednotný trh s tovarom je jedným z najdôležitejších hospodárskych pilierov EÚ a obchod s tovarom v súčasnosti vytvára približne štvrtinu HDP EÚ a predstavuje tri štvrtiny obchodu v rámci EÚ;

B.  keďže smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (smernica 2001/95/ES, SVBV) bola prijatá v roku 2001 a keďže spotrebiteľské nákupné návyky sa zmenili v dôsledku nárastu predaja v elektronickom obchode; keďže predchádzajúci pokus o reformu SVBV, ktorý Komisia predložila v roku 2013, nebol úspešný;

C.  keďže je neprijateľné, aby boli spotrebitelia EÚ vystavení výrobkom, ktoré nespĺňajú bezpečnostné požiadavky EÚ alebo sú inak nezákonné, s otázkami od používania nebezpečných chemických látok vo výrobkoch až po nebezpečný softvér a iné bezpečnostné riziká; keďže je potrebné, aby horizontálny legislatívny rámec fungoval ako záchranná sieť a aby sa posilnila ochrana spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov;

D.  keďže obchod s tovarom na jednotnom trhu je spojený s dynamikou svetového obchodu s tovarom a efektívnosťou dodávateľských reťazcov; keďže je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby boli vonkajšie hranice EÚ ďalej vybavené účinnejšími a harmonizovanejšími nástrojmi na odhaľovanie nebezpečných výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín a zabránenie ich obehu na jednotnom trhu, z čoho budú mať prospech podniky, ktoré dodržiavajú pravidlá, a riadne a účinne chrániť práva spotrebiteľov;

E.  keďže príslušné orgány by mali náležite zohľadniť zásadu predbežnej opatrnosti pri prijímaní opatrení na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o výrobky, ktoré obsahujú nové digitálne technológie a ktoré by mohli byť nebezpečné;

F.  keďže vznikajúce technológie menia vlastnosti výrobkov a je potrebné sa nimi zaoberať, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov a právna istota bez zamedzenia inovácie; keďže správa Komisie o bezpečnosti a zodpovednosti umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky pripravuje podmienky na dosiahnutie tohto cieľa;

G.  keďže počet nebezpečných výrobkov oznámených prostredníctvom európskej bezpečnostnej brány (ďalej len „RAPEX“) zostáva veľmi vysoký, rovnako ako predaj nebezpečných a nevyhovujúcich výrobkov a keďže súlad s regulačným rámcom EÚ, najmä s pravidlami bezpečnosti výrobkov, aj počas výrobného procesu prispieva k bezpečnosti výrobkov;

H.  keďže štandardné zaručenie bezpečnosti výrobkov už v štádiu návrhu má zásadný význam, pretože bezpečnosť vo fáze návrhu môže výrazne zvýšiť bezpečnosť výrobkov na trhu;

I.  keďže systém dohľadu nad trhom EÚ sa zameriava hlavne na hospodárske subjekty prítomné na jednotnom trhu a keďže vývoj v oblasti elektronického obchodu vedie k priamemu umiestňovaniu výrobkov z tretích krajín na trh; keďže však mnohé z týchto výrobkov nedodržiavajú bezpečnostné požiadavky Európskej únie, a preto hrozí riziko poškodenia spotrebiteľov, ktorí o takýchto nebezpečenstvách často nevedia;

J.  keďže úroveň ochrany spotrebiteľa by nemala závisieť od toho, či spotrebitelia nakupujú online alebo vo fyzickom obchode, a keďže by sa mali ďalej podporovať dobrovoľné iniciatívy zavedené niektorými digitálnymi platformami a elektronickými trhoviskami; keďže na dostatočnú ochranu spotrebiteľov sú stále potrebné ďalšie opatrenia, pretože mnohé výrobky predávané na elektronických trhoviskách nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami EÚ, a keďže je preto potrebný širší regulačný rámec na zabezpečenie zodpovednosti a zodpovednosti platforiem;

K.  keďže vysledovateľnosť výrobkov v celom dodávateľskom reťazci je nevyhnutná na zlepšenie bezpečnosti a ochranu spotrebiteľov;

L.  keďže v rámci EÚ bolo veľké množstvo falšovaného tovaru vyhodnotené ako nebezpečné a predstavujúce vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov;

1.  zdôrazňuje, že kríza COVID-19 ukázala, že pre ochranu ľudí v EÚ je mimoriadne dôležité, aby bola zabezpečená najvyššia ochrana všetkých výrobkov potrebných na riešenie tejto mimoriadnej situácie a všetkých iných kríz, s ktorými by sa EÚ mohla stretnúť v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke a ochranné prostriedky, výrobky predávané online a offline a výrobky z krajín mimo EÚ; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné, aby online platformy a elektronické trhoviská prijali proaktívne opatrenia na boj proti zavádzajúcim praktikám a dezinformáciám týkajúcim sa výrobkov predávaných online; vyzýva Komisiu, aby pri dodávkach zdravotníckeho vybavenia naliehavej potreby venovala osobitnú pozornosť bezpečnosti tohto zdravotníckeho vybavenia; konštatuje, že výrobky založené na umelej inteligencii, internete vecí alebo robotike môžu ponúkať riešenia, ktoré môžu pomáhať bojovať proti súčasným i budúcim krízam, ktoré môžu ohroziť strategickú pozíciu EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje koordinované opatrenia v rámci bezpečnosti výrobkov a svoje príslušné siete;

Bezpečnosť všetkých výrobkov

2.  víta nariadenie (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom, ale zdôrazňuje, že s výnimkou kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie, sa nariadenie uplatňuje len na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, pričom približne jedna tretina všetkých výrobkov, ktoré sú v obehu v EÚ, sú neharmonizované výrobky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a stanovila zosúladené pravidlá pre dohľad nad trhom pre harmonizované i neharmonizované výrobky uvádzané na trh offline i online, a aby ich prispôsobila ich účelu v digitálnom veku s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých a zvýšiť bezpečnosť výrobkov;

3.  poukazuje na potrebu prispôsobiť pravidlá pre bezpečnosť výrobkov novým podmienkam na trhu a digitálnej transformácii tým, že sa vyriešia vznikajúce riziká a hrozby pre bezpečnosť spotrebiteľov a pozornosť sa zameria na súvisiace bezpečnostné riziká pre spotrebiteľov a ochranu ich práv; žiada Komisiu, aby sa pri revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov zaoberala výzvami nových technológií, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, robotika, 3D tlač a iné, a aby identifikovala a odstránila medzery v existujúcich právnych predpisoch, ako je smernica o strojových zariadeniach a smernica o rádiových zariadeniach, aby sa zabránilo duplicite právnych predpisov a zabezpečil konzistentný prístup k bezpečnosti výrobkov vo všetkých odvetvových právnych predpisoch, ako je smernica o hračkách a iné právne predpisy týkajúce sa konkrétnych výrobkov, s cieľom dosiahnuť najvyššiu úroveň bezpečnosti spotrebiteľov a zároveň odstrániť potenciálne prekážky rozvoja prelomových technológií;

4.  vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a v koordinácii s možnou revíziou iných legislatívnych rámcov, ako je napríklad smernica o zodpovednosti za výrobky, nanovo vymedzila pojmy „výrobok“ a „bezpečný výrobok“ tak, aby odrážali zložitosť vznikajúcich technológií vrátane výrobkov s umelou inteligenciou, a integrovaným internetom vecí a robotikou, samostatného softvéru a softvéru alebo aktualizácií, s ktorými sú spojené podstatné zmeny výrobku vedúce k prakticky novému výrobku; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov uprednostnila práva spotrebiteľov a právnu istotu spotrebiteľov;

5.  je presvedčený, že umelá inteligencia a iné vznikajúce technológie zabudované do výrobkov môžu zmeniť účel týchto výrobkov a mať vplyv na ich bezpečnosť po ich uvedení na trh, najmä v dôsledku aktualizácií softvéru alebo v prípade samoučiacich technológií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je „uvedenie na trh“ ako rozhodujúci moment, kedy má hospodársky subjekt zabezpečiť bezpečnosť výrobku, naďalej vhodným prístupom, a zdôrazňuje, že neustály súlad výrobku s príslušnými právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov, a to aj po inštalácii softvéru by mohol byť na tento účel v digitálnom veku vhodnejší;

6.  súhlasí s tým, že systémy umelej inteligencie by mali byť bezpečné, aby boli dôveryhodné, ako uvádza expertná skupina na vysokej úrovni vo svojich etických usmerneniach pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, žiada Komisiu, aby v plnej miere zohľadnila odporúčania expertnej skupiny, a súhlasí s tým, že spotrebitelia musia byť informovaní o bezpečnosti a ochrane umelej inteligencie a výrobkov, do ktorých je umelá inteligencia začlenená; je presvedčený, že celoeurópsky prístup k umelej inteligencii je kľúčový pre rozvoj tejto technológie v EÚ; zdôrazňuje potrebu spoločnej definície, ktorá by sa mala pravidelne revidovať, aby sa prispôsobila novému technologickému vývoju, a požiadaviek súvisiacich s bezpečnosťou pre umelú inteligenciu, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii jednotného trhu vyplývajúcej z odlišných vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje, že EÚ musí prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre investície, dátovú infraštruktúru, výskum a spoločné etické normy, ktorý by posilnil dôveru spotrebiteľov a podnikov, zabezpečil účinnejšiu a spravodlivejšiu formu ochrany spotrebiteľa, vytvoril právnu istotu, zlepšil hospodársku konkurencieschopnosť EÚ a stimuloval zakladanie a rozvoj začínajúcich podnikov a podnikov, ktoré vykonávajú a využívajú výskum v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje, že Komisia by mala posúdiť, ako by sa technológie umelej inteligencie a blockchain mohli použiť na zvýšenie bezpečnosti výrobkov, napríklad prostredníctvom rozvoja interoperabilných databáz o zraneniach spôsobených nebezpečnými výrobkami, ktoré sa pohybujú na jednotnom trhu;

7.  domnieva sa, že systémy umelej inteligencie, či už samostatne, alebo zabudované do výrobku, ponúkajú mnohé príležitosti a že by mali využívať vysokokvalitné a objektívne súbory údajov, aby vzbudzovali dôveru a podporovali ochranu spotrebiteľov; víta preto oznámenie Komisie o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka, v ktorom sa zohľadňuje sedem kľúčových požiadaviek stanovených v usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že tieto usmernenia by sa mali zvážiť aj na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že Komisia by mala preskúmať existujúce normy v oblasti umelej inteligencie a konzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť, ktoré nové normy sú potrebné, že by mala vykonávať pravidelné hodnotenie regulačného rámca EÚ súvisiaceho s umelou inteligenciou s cieľom zaistiť bezpečnosť výrobkov a ochranu spotrebiteľa a údajov a že by mala zasiahnuť v oblastiach, v ktorých je potrebné podporovať právnu istotu a zabezpečiť harmonizáciu pravidiel v rámci EÚ;

Súlad s pravidlami pre bezpečnosť výrobkov

8.  zdôrazňuje, že harmonizovaný rámec hodnotenia založený na riziku navrhnutý podľa jasných a transparentných kritérií bude účinný nielen z administratívneho hľadiska, najmä pre mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), pretože zabráni neprimeranému zaťaženiu, ale aj z hľadiska zvýšenia bezpečnosti spotrebiteľov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala metodiku a spolu s príslušnými zainteresovanými stranami dôkladne posúdila uskutočniteľnosť systémov hodnotenia založených na riziku, prispôsobila ich uplatňovanie na výrobky s vysokým stupňom rizika a mechanizmy posudzovania zhody, ak ešte neexistujú, s cieľom zabezpečiť špecificky navrhnutú alebo štandardne navrhnutú ochranu výrobkov so zabudovanými novými technológiami; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť konzistentný prístup k presadzovaniu právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov, a konštatuje, že medzi vývojom výrobkov so zabudovanými novými technológiami a schopnosťou verejných orgánov ich posudzovať môže dôjsť k značnej asymetrii; zdôrazňuje preto, že členské štáty by mali s podporou Komisie koordinovať svoje stratégie riadenia rizík pre umelú inteligenciu v rámci svojich vnútroštátnych stratégií dohľadu nad trhom s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty;

9.  zastáva názor, že súčasné medzery v existujúcom právnom rámci negatívne ovplyvňujú práva spotrebiteľov v EÚ a konkurencieschopnosť spoločností EÚ, najmä MSP a mikropodnikov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu budúcich právnych predpisov zohľadnila aj zásadu „najskôr myslieť na malých“, ktorá by mala náležite zohľadniť potrebu poskytovať podporu MSP s cieľom znížiť zaťaženie, ktoré tieto opatrenia môžu vytvoriť, a zabezpečiť stabilné, predvídateľné a riadne regulované prostredie, v ktorom môžu MSP prevádzkovať svoje podniky;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila referenčné hodnoty EÚ pre regulačné prostredie (tzv. „sandboxy“) bez toho, aby upustila od zásady predbežnej opatrnosti, pretože môžu zvýšiť bezpečnosť výrobkov tým, že poskytnú odborné informácie o tom, ako posudzovať súlad výrobku s platnými právnymi predpismi moderným spôsobom; poukazuje na to, že vytvorenie jednotného prostredia na testovanie a zlepšovanie technológií, ako je umelá inteligencia, pomôže podnikom v EÚ prekonať roztrieštenosť jednotného trhu a účinne využívať potenciál rastu v celej EÚ; uznáva významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať centrá digitálnych inovácií pri súčasnom pôsobení ako sprostredkovatelia medzi regulačnými orgánmi a spoločnosťami a pri pomoci začínajúcim podnikom a MSP prispôsobiť sa novým právnym predpisom a uľahčovať vstup na trh;

11.  žiada Komisiu a členské štáty, aby prihliadali na autonómnu schopnosť umelej inteligencie samostatne sa učiť počas celého životného cyklu príslušného výrobku a posúdili uskutočniteľnosť vytvorenia mechanizmov na zamedzenie vznikajúcim rizikám; žiada, aby bol štandardným riešením pre vysokorizikové výrobky s umelou inteligenciou povinný ľudský dohľad a aby sa vypracovali účinné kontroly vysokorizikových výrobkov s umelou inteligenciou v celom dodávateľskom reťazci so spoľahlivými a nestrannými postupmi na zaistenie bezpečnosti výrobkov a práva spotrebiteľov požadovať osobnú komunikáciu namiesto komunikácie s automatizovanými systémami; zdôrazňuje, že silné práva spotrebiteľov podporujú vývoj bezpečných a inovatívnych výrobkov s umelou inteligenciou;

12.  nabáda poskytovateľov núdzových technológií, aby do týchto technológií integrovali bezpečnostné mechanizmy vrátane mechanizmov samoopravy, aby zabránili nahratiu softvéru, ktorý môže potenciálne ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov, zvýšili informovanosť o bezpečnostných problémoch ich výrobkov a zaistili a zlepšili bezpečnosť počas celého ich životného cyklu; žiada Komisiu, aby analyzovala, či trvanlivosť, opätovná použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov môže ovplyvniť ich bezpečnosť; konštatuje však, že mnohé hospodárske subjekty nie vždy vykonávajú účinnú kontrolu nad svojimi výrobkami počas ich celého životného cyklu a že za rôzne časti výrobkov zodpovedajú viaceré iné strany;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby v infraštruktúre pre pripojenie vrátane nových komunikačných technológií, ako je sieť 5G, bola bezpečnosť a ochrana súkromia zabudovaná štandardne už vo fáze návrhu, s cieľom zlepšiť bezpečnosť pripojených výrobkov; zdôrazňuje, že riziká vyplývajúce z aktualizácie softvéru, chybných údajov a straty pripojenia môžu viesť k vzniku rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala súčasné právne predpisy v oblasti bezpečnosti výrobkov s cieľom riešiť tieto riziká;

14.  je presvedčený, že nedostatočná alebo slabá kybernetická bezpečnosť pripojených zariadení a vzájomne prepojených služieb môže ohroziť bezpečnosť výrobkov a že to treba riešiť pri horizontálnej revízii príslušných pravidiel a odporúčaní; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že v rozsahu pôsobnosti revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa zohľadnia aj výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vynárajúcich sa trendov a to tým, že zabezpečí, aby boli všetky zariadenia aktualizované v súlade s neustále sa vyvíjajúcimi priemyselnými webovými štandardmi;

15.  zdôrazňuje skutočnosti, že akt EÚ o kybernetickej bezpečnosti je jedným z hlavných nástrojov na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti na úrovni EÚ, je však založený len na dobrovoľnom systéme certifikácie; vyzýva Komisiu, aby v súlade s rámcom EÚ pre kybernetickú bezpečnosť posúdila potrebu vytvorenia systému EÚ pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti pre výrobky so zabudovanými novými technológiami, ako je umelá inteligencia, internet vecí a robotika, vždy s prihliadnutím na odvetvovo špecifické aspekty, a potrebu vytvorenia zodpovedajúcich povinných systémov certifikácie pre spotrebiteľské výrobky, ktoré možno rýchlo aktualizovať, aby sa prispôsobili súčasným rizikám bez toho, aby to bránilo inováciám; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila potrebu právnych predpisov týkajúcich sa povinných kyberneticko-bezpečnostných požiadaviek a riadnych mechanizmov dohľadu nad trhom;

Účinný dohľad nad trhom

16.  zdôrazňuje nedostatok finančných a ľudských zdrojov, ktorým mnohé orgány dohľadu nad trhom v EÚ čelili v posledných rokoch, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby v rozsahu, v akom im to ich právomoci umožňujú, zvýšili zdroje a odborné znalosti svojich orgánov dohľadu nad trhom, posilnili vzájomnú spoluprácu a vypracovali spoločné opatrenia, a to aj na cezhraničnej úrovni a pre online trhy, aby zlepšili efektívnosť a účinnosť kontrol a aby orgány dohľadu nad trhom, vrátane colných orgánov, primerane personálne vybavili, aby mohli identifikovať nebezpečné výrobky, najmä z tretích krajín, a zabraňovať ich obehu na vnútornom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný význam poskytovania moderného vybavenia príslušným orgánom, ako aj zabezpečenia toho, aby využívali inovatívne technológie, a zdôrazňuje, že prístup k relevantnej dokumentácii, ako je softvérová dokumentácia a súbory údajov týkajúce sa bezpečnosti výrobkov, je kľúčom k tomu, aby orgány dohľadu nad trhom mohli vykonávať svoje činnosti a posudzovať súlad výrobkov s príslušnými bezpečnostnými pravidlami;

17.  zdôrazňuje význam programu jednotného trhu v kontexte viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 pri podpore a posilňovaní účinných orgánov dohľadu nad trhom pri plnení ich úloh na celom vnútornom trhu a pri zabezpečovaní jednotného presadzovania pravidiel bezpečnosti výrobkov v celej EÚ, aby sa na vnútornom trhu sprístupňovali len bezpečné a vyhovujúce výrobky, ktoré ponúkajú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby zvýšili a poskytli primerané zdroje a osobitný rozpočtový riadok, a ďalej vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje aj na svoje colné služby; naliehavo vyzýva medziinštitucionálne rokujúce strany, aby zabránili znižovaniu rozpočtov pre program jednotného trhu VFR a program Colníctvo;

18.  zdôrazňuje, že hoci činnosti dohľadu nad trhom sú zamerané na ochranu všeobecných verejných záujmov, zatiaľ čo falšované výrobky súvisia s ochranou súkromných práv duševného vlastníctva, existuje vzťah medzi falšovanými výrobkami a rizikami pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby získala lepší a jasnejší obraz o fenoméne falšovania a o možnej úlohe, ktorú by orgány dohľadu nad trhom a elektronické trhoviská mohli zohrávať pri lepšej ochrane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov v EÚ, a to aj prostredníctvom účinného presadzovania colných predpisov a harmonizácie colných kontrol v celej EÚ; nabáda orgány dohľadu nad trhom, aby využívali nové technológie, ako sú umelá inteligencia a blockchain, s cieľom zabezpečiť, aby sa analýza údajov mohla používať na zmiernenie rizika, zlepšenie súladu s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov a ochranu spotrebiteľov pred falšovanými výrobkami;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili minimálne hodnoty pre výber vzoriek; žiada orgány dohľadu nad trhom, aby pravidelne alebo počas celoplošných dní uskutočňovali fiktívne nákupy špecifické pre daný sektor, a to aj na online nákupných trhoch, ako sú tie, ktoré vykonáva sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC); dodáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať kategóriám výrobkov, ktoré boli najviac nahlasované v systéme RAPEX, a v prípade identifikácie rizika by sa mali prijať primerané reštriktívne opatrenia; odporúča, aby tieto opatrenia vychádzali z nástrojov na analýzu údajov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty ukladali porušovateľom účinné sankcie;

20.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala vykonávacie akty v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020, a najmä s jeho článkom 25, ktorým sa stanovujú referenčné hodnoty a techniky pre kontroly harmonizovaných a neharmonizovaných výrobkov, a aby zahrnula minimálne požiadavky na kontroly pre výrobky, ktoré vstupujú na trh Únie, s cieľom zabezpečiť konzistentné, účinné a jednotné presadzovanie práva Únie;

21.  zdôrazňuje, že výrobky, ktoré spotrebitelia nakupujú priamo od hospodárskych subjektov z krajín mimo EÚ, musia podliehať účinným kontrolám na zaručenie súladu s regulačným rámcom EÚ; vyzýva orgány dohľadu nad trhom, ako aj colné orgány, aby vykonávali primerané kontroly týchto výrobkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť požadovať od hospodárskych subjektov z krajín mimo EÚ, aby určili hospodársky subjekt v EÚ pre neharmonizované výrobky, ktorý by orgánom dohľadu nad trhom poskytol informácie alebo dokumenty týkajúce sa bezpečnosti výrobku, a aby s nimi spolupracovala s cieľom zabezpečiť prijatie nápravných opatrení v prípadoch nesúladu;

22.  žiada Komisiu, aby spolupracovala s regulačnými orgánmi tretích krajín, vymieňala si s nimi informácie týkajúce sa dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o nebezpečné výrobky, a aby zahrnula ustanovenia o dohľade nad trhom a presadzovaní do všetkých dohôd EÚ o voľnom obchode, aby podniky mimo EÚ, ktoré predávajú výrobky na vnútornom trhu, podliehali rovnakým požiadavkám na bezpečnosť výrobkov, aké majú podniky EÚ;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni zlepšila spoluprácu medzi orgánmi v oblasti ochrany spotrebiteľa, dohľadu nad trhom a colnými orgánmi a inými relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zaručiť harmonizované a jednotné kontroly na všetkých miestach vstupu do Únie, umožniť rýchly prenos informácií o nebezpečných výrobkoch a zlepšiť koordináciu opatrení presadzovania, ako sú kontroly súladu s regulačnými rámcami a sankciami EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili interakciu medzi EÚ a vnútroštátnymi verejnými databázami nezákonných výrobkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci stanovenom nariadením (EÚ) 2019/1020 umožnila využívať Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom, ktorý by mal fungovať súbežne so systémom riadenia colných rizík, s cieľom zvýšiť úroveň spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou;

24.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojom akčnom pláne v colnej oblasti dala bezpečnosti výrobkov prioritu;

Bezpečné výrobky na elektronických trhoviskách

25.  zdôrazňuje, že spotrebiteľom by sa mali ponúkať rovnako bezpečné výrobky, či už nakupujú online, alebo offline, a zároveň uznáva záväzok k bezpečnosti výrobkov („Product Safety Pledge“)(18) na elektronických trhoviskách a zdôrazňuje súčasne jeho dobrovoľný charakter, obmedzenú účasť účastníkov trhu a nedostatok podrobných kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) na zaručenie zmysluplného posúdenia úsilia zmluvných strán; vyzýva Komisiu, aby nabádala ostatné elektronické trhoviská, aby sa pripojili k iniciatíve a poskytovali spotrebiteľom jasné informácie o ich právach a maloobchodníkovi, a aby vyhodnotila úlohu, ktorú by elektronické trhoviská mohli zohrávať pri obmedzovaní obehu nebezpečných výrobkov a navrhla záväzné pravidlá týkajúce sa povinností a zodpovedností trhov zriadených v EÚ a mimo nej v rámci aktu o digitálnych službách, revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a akýchkoľvek iných príslušných právnych predpisov;

26.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky medzi platformami EÚ a tretích krajín, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov; vyzýva Komisiu, aby spolu s orgánmi dohľadu nad trhom uskutočnila výskum v oblasti bezpečnosti výrobkov z tretích krajín, aktívnejšie kontrolovala elektronické trhoviská a zvýšila ich zodpovednosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s organizáciami spotrebiteľov a členskými štátmi lepšie informovala spotrebiteľov o možných rizikách nevyhovujúcich výrobkov z tretích krajín zakúpených na online trhoviskách; vyzýva Komisiu, aby od elektronických trhovísk požadovala, aby uplatňovali rovnaké pravidlá na všetky subjekty, ktoré ponúkajú výrobky spotrebiteľom v EÚ vrátane subjektov usadených v tretích krajinách;

27.  konštatuje, že zatiaľ čo online platformy, ako sú elektronické trhoviská, pomohli zlepšením výberu a znížením cien maloobchodníkom aj spotrebiteľom, rastúci počet predajcov, najmä z tretích krajín, zároveň na jednotnom trhu ponúka nebezpečné alebo nezákonné výrobky; preto naliehavo vyzýva elektronické trhoviská, aby čo najrýchlejšie reagovali na hlásenia zo systému RAPEX, a aby účinne a proaktívne spolupracovali s príslušnými orgánmi členských štátov tým, že okamžite stiahnu nebezpečné výrobky a prijmú opatrenia, ktoré zabránia ich opätovnému uvedeniu do obehu; žiada Komisiu, aby stanovila povinnosti vyžadujúce, aby elektronické trhoviská účinne reagovali na nebezpečné výrobky, a to aj informovaním spotrebiteľov o tom, či si kúpili nebezpečný alebo inak nevyhovujúci výrobok; nabáda elektronické trhoviská, aby pri kontaktovaní spotrebiteľskými organizáciami vydali upozornenie na nebezpečný výrobok a spolupracovali s nimi pri posudzovaní potenciálneho rizika;

28.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby elektronické trhoviská spoločnými vzájomnými aktivitami posilnili svoju spoluprácu s príslušnými orgánmi, konzultovali systém RAPEX pred uvedením výrobkov na svojich webových sídlach, okamžite odstraňovali výrobky označené systémom RAPEX ako nebezpečné, vymieňali si informácie o predávajúcich, ktorí porušujú pravidlá, prijímali proti nim a ich dodávateľskému reťazcu účinné a odrádzajúce opatrenia, zaviedli dôkladný systém autentizáciu komerčných používateľov a vytvorili pre spotrebiteľov ľahko prístupný nástroj na nahlasovanie nebezpečných výrobkov v celej EÚ;

29.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by elektronické trhoviská mohli zlepšiť svoje prepojenie so systémom RAPEX za predpokladu, že sa systém zmodernizuje a zosúladí, napríklad prostredníctvom rozhrania aplikačných programov, s cieľom dostávať upozornenia o tom, že systému bol oznámený nebezpečný výrobok, a zabezpečiť, aby výrobky ponúkané na predaj boli bezpečné, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby od elektronických trhovísk vyžadovala uviesť na ich webových sídlach odkaz na systém RAPEX v snahe zvýšiť informovanosť o tejto platforme;

30.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila požiadavku, aby elektronické trhoviská zaviedli účinné a primerané ochranné opatrenia na riešenie výskytu reklám na nebezpečné výrobky, ktoré nie sú v súlade s regulačným rámcom EÚ, vrátane reklám alebo zavádzajúcich záruk a vyhlásení dodávateľov alebo zákazníkov, a aby k tomuto hodnoteniu pripojila dôkladné posúdenie vplyvu takýchto ustanovení vrátane analýzy nákladovej efektívnosti založenej na proporcionalite pre elektronické trhoviská;

31.  vyzýva Komisiu, aby rokovala o ambicióznej dohode WTO o elektronickom obchode s cieľom zlepšiť dodržiavanie pravidiel pre bezpečnosť výrobkov online na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni;

Program Komisie pre normy na rok 2020 a vysledovateľnosť

32.  víta, že program normalizácie EÚ na rok 2020 sa zaoberá výzvami, ktoré sa objavujú na jednotnom digitálnom trhu, napríklad v súvislosti s umelou inteligenciou, internetom vecí, ochranou údajov vrátane údajov týkajúcich sa zdravia, kybernetickou bezpečnosťou a automatizovanou mobilitou; žiada Komisiu, aby poverila Európsky výbor pre normalizáciu, Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, aby podporovali proces vytvárania harmonizovaných noriem, a to aj pre tradičné odvetvia, ktoré predtým nepoužívali IT, s cieľom zabezpečiť bezpečné používanie nových a interoperabilných digitálnych technológií na jednotnom základe v celej EÚ; zdôrazňuje, že normy, najmä pokiaľ ide o určité kategórie výrobkov, ako sú osobné ochranné prostriedky, by sa mali vypracovať tak, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň bezpečnosti pre mužov a ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane spotrebiteľských a podnikateľských združení na normalizačných činnostiach;

33.  zdôrazňuje, že účinná a účelná vysledovateľnosť v rámci dodávateľského reťazca má zásadný význam pre zlepšenie bezpečnosti a kvality výrobkov v súlade s regulačným rámcom EÚ a ochranou spotrebiteľov EÚ, pretože jasné a spoľahlivé informácie o výrobkoch predchádzajú neistote spotrebiteľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a umožňujú im prijímať informované rozhodnutia na základe relevantných informácií a umožňujú orgánom dohľadu nad trhom vykonávať ich činnosť; žiada Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala pravidlá týkajúce sa požiadaviek na vysledovateľnosť neharmonizovaných výrobkov;

34.  žiada Komisiu, aby posúdila, ako by technológia distribuovanej databázy transakcií, ako je technológia blockchainu, mohli zvýšiť bezpečnosť výrobkov zlepšením vysledovateľnosti výrobkov v celom dodávateľskom reťazci, a to aj prostredníctvom ich štandardizácie; načrtáva, že rozvoj dostupných a overiteľných elektronických informácií by zjednodušil a zefektívnil kontroly orgánov dohľadu nad trhom;

Stiahnutia z obehu

35.  konštatuje, že spotrebitelia reagujú na stiahnutie výrobkov z obehu nedostatočne a že nebezpečné výrobky sa používajú naďalej aj napriek tomu, že boli stiahnuté; žiada Komisiu, aby uverejnila zrozumiteľné usmernenia týkajúce sa postupov sťahovania výrobkov z obehu vrátane kontrolného zoznamu s konkrétnymi požiadavkami, a aby poskytla jasné informácie o referenčných hodnotách používaných orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom zvýšiť počet upovedomených spotrebiteľov pri súčasnom zohľadnení skutočnosti, že MSP a najmä mikropodniky môžu potrebovať dodatočnú pomoc, aby sa vysporiadali s usmerneniami;

36.  vyzýva maloobchodníkov, elektronické trhoviská a spotrebiteľské združenia, aby zohrávali významnejšiu úlohu pri sťahovaní nebezpečných výrobkov zakúpených online alebo offline tým, že spotrebiteľom poskytnú primerané a spoľahlivé informácie, a vyzýva maloobchodníkov a elektronické trhoviská, aby zabezpečili rýchle stiahnutie výrobkov z online trhov a regálov a stiahnutie od spotrebiteľov; žiada Komisiu a členské štáty, aby od elektronických trhovísk vyžadovali zavedenie účinných mechanizmov na zabezpečenie toho, aby sa mohli dostať k svojim používateľom, kupujúcim a predávajúcim, či už ide o jednotlivcov alebo podniky, s cieľom čo najskôr ich informovať, keď je to potrebné; žiada Komisiu, aby posúdila, ako nové technológie a algoritmy môžu tento proces zefektívniť, a aby zabezpečila, že sa osloví väčší počet dotknutých spotrebiteľov;

37.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili cezhraničnú výmenu najlepších postupov týkajúcich sa sťahovania výrobkov z obehu a zvážili zvýšiť mieru registrácie výrobkov tak, aby bolo možné ľahšie identifikovať dotknutých spotrebiteľov a aktívne ich informovať, a to aj pri cezhraničných nákupoch, a aby hospodárskym subjektom umožnili využívať údaje – ako sú vernostné programy – na kontaktovanie spotrebiteľov bez toho, aby došlo k porušeniu pravidiel všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva spotrebiteľské združenia, aby posilnili svoju spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o postupy sťahovania výrobkov z trhu, a to tým, že na svojich webových sídlach uvedú výrobky označené v systéme RAPEX ako nebezpečné;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na účely posúdenia účinnosti stiahnutia výrobku z obehu navrhli jednoduchú a harmonizovanú správu so spätnou väzbou, ktorú budú hospodárske subjekty predkladať orgánom dohľadu nad trhom;

o
o   o

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4. (2) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82. (3) Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12. (5) Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0032. (9) Prijaté texty, P8_TA(2019)0081. (10) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 141. (11) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 39. (12) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 179. (13) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 7. (14) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 2. (15) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60. (16) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 112. (17) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 722. (18) Product Safety Pledge je od júna 2018 existujúci dobrovoľný záväzok elektronických trhovísk, pokiaľ ide o bezpečnosť nepotravinových spotrebných výrobkov predávaných na internete tretími osobami.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem (2020/2009(INI))

P9_TA(2020)0320 A9-0205/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“),

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor OSN proti korupcii a Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, Rady OSN pre ľudské práva a na správy osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, najmä na správu z 23. apríla 2020 s názvom Pandémia a sloboda presvedčenia a prejavu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií, osobitného spravodajcu Organizácie amerických štátov (OAS) pre slobodu prejavu a osobitného spravodajcu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) pre slobodu prejavu a prístup k informáciám z 3. marca 2017 o slobode prejavu a o falošných správach, dezinformáciách a propagande,

–  so zreteľom na akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti,

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 34 Výboru OSN pre ľudské práva k článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach („Sloboda presvedčenia a prejavu“),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na záväzky v nej stanovené, ktoré okrem iného na podporu mierových a inkluzívnych spoločností v záujme udržateľného rozvoja, a to aj zabezpečením prístupu verejnosti k informáciám a ochranou základných slobôd,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vykonala Rada Európy na podporu ochrany a bezpečnosti novinárov, vrátane odporúčania Výboru ministrov CM/Rec (2018)1 pre členské štáty o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií a vyhlásenia Výboru ministrov o finančnej udržateľnosti kvalitnej žurnalistiky v digitálnom veku, odporúčania Výboru ministrov CM/Rec(2016)4 pre členské štáty o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych subjektov a jeho výročnej správy za rok 2020 s názvom Ruky preč od slobody tlače: Útoky na médiá v Európe sa nesmú stať novým bežným javom,

–  so zreteľom na rezolúciu č. 2300 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 1. októbra 2019 o zlepšení ochrany informátorov v celej Európe,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 obsahujúce pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0027),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2019 s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii: Koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343),

–  so zreteľom na stratégiu Komisie pre rodovú rovnosť Komisie na roky 2020 – 2025,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2018 s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (COM(2018)0236),

–  so zreteľom na kódex postupov Komisie na boj proti dezinformáciám na internete schválený 26. septembra 2018,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 1. marca 2018 o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete (C(2018)1177),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie proti dezinformáciám z 5. decembra 2018,

–  so zreteľom na kódex správania Komisie pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktorý bol naštartovaný v máji 2016, a na jeho štvrté kolo hodnotenia, ktorého výsledkom je dokument s názvom Prehľad – 4. kolo monitorovania kódexu správania,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(2) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ(3),

–  so zreteľom na správu skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby z roku 2020 s názvom Dezinformácie: Posúdenie vykonávania kódexu postupov (Disinformation: Assessment of the implementation of the Code of Practice),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. mája 2020 o mediálnej gramotnosti v neustále sa meniacom svete,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2018 o posilnení európskeho obsahu v digitálnom hospodárstve, v ktorých sa uznáva relevantnosť obsahu vytvoreného médiami, „ako aj ostatnými kultúrnymi a tvorivými odvetviami“, ako „základných pilierov európskeho sociálneho a hospodárskeho rozvoja“,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(4),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline prijaté 12. mája 2014, ktorými sa uznáva umelecká sloboda ako neoddeliteľná súčasť slobody prejavu popri slobode médií,

–  so zreteľom na aktualizáciu osobitnej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 24. apríla 2020 s názvom Krátke posúdenie naratívov a dezinformácií v súvislosti s ochorením COVID-19/pandémia koronavírusu (Short Assessment of Narratives and Disinformation around the COVID-19/Coronavirus Pandemic),

–  so zreteľom na prácu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA),

–  so zreteľom na zistenia svetového indexu slobody tlače, ktorý uverejnila organizácia Reportéri bez hraníc, a na zistenia monitorovania plurality médií Centra Európskeho univerzitného inštitútu pre pluralitu a slobodu médií,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. januára 2020 o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o online platformách a jednotnom digitálnom trhu(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(25),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(26),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci z 28. februára 2019 s názvom Dezinformácie a propaganda – vplyv na fungovanie právneho štátu v EÚ a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0205/2020),

A.  keďže sloboda, pluralita a nezávislosť médií a bezpečnosť novinárov sú kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie a majú zásadný význam z hľadiska demokratického fungovania EÚ a jej členských štátov; keďže kľúčové demokratické úlohy médií zahŕňajú posilnenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti; keďže médiá zohrávajú v demokratickej spoločnosti zásadnú úlohu tým, že pôsobia ako verejní strážcovia, pričom pomáhajú občanov informovať a posilňovať ich postavenie prehlbovaním ich chápania súčasného politického a sociálneho prostredia a podporou ich uvedomelej účasti na demokratickom živote;

B.  keďže kríza zdôraznila zásadnú úlohu, ktorú novinári zohrávajú pri poskytovaní spoľahlivých a overených informácií občanom; keďže preto treba vynaložiť väčšie úsilie o zabezpečenie bezpečných a vhodných pracovných podmienok pre novinárov; keďže investigatívnej žurnalistike by sa mala venovať osobitná pozornosť v kontexte boja proti korupcii a nesprávnemu úradnému postupu v EÚ;

C.  keďže niektoré členské štáty obmedzujú slobodu médií hospodárskymi prostriedkami, ako je deformovaná verejná reklama medzi médiami, ktorá mení hospodársku súťaž, a priamo ovládajú verejné médiá s cieľom ovplyvniť redakčné rozhodnutia, a tým zabezpečiť lojalitu vláde; keďže verejné orgány by mali prijať právny a regulačný rámec, ktorý podporuje rozvoj slobodných, nezávislých a pluralitných médií;

D.  keďže všetky členské štáty musia dodržiavať hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

E.  keďže ovládnutie médií, nedostatočná transparentnosť inštitúcií, nenávistné prejavy a dezinformácie sa čoraz viac zneužívajú na politické účely ako nástroje na zintenzívnenie sociálnej polarizácie; keďže boj proti týmto javom nie je relevantný len v oblasti ľudských práv, ale je aj základným faktorom z hľadiska obrany právneho štátu a demokracie v EÚ;

F.  keďže podľa svetového indexu slobody tlače z roku 2020 pandémia COVID-19 zvýraznila a prehĺbila mnohé ďalšie krízy, ktoré ohrozujú právo na slobodne poskytované, nezávislé, rôznorodé a spoľahlivé informácie; keďže index odhalil výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pričom niektoré z nich sa umiestnili na najvyšších miestach v celosvetovom rebríčku, zatiaľ čo iné sa nachádzajú na spodných miestach, čoho výsledkom je rozdiel viac ako 100 miest medzi členskými štátmi s najlepšími a najhoršími výsledkami; keďže viacero členských štátov kleslo v medzinárodných rebríčkoch slobody tlače;

G.  keďže sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila a hoci výskyt ochorenia COVID-19 toto zhoršovanie situácie ešte prehĺbil, zároveň upriamil pozornosť na význam médií a právo na prístup k spoľahlivým informáciám;

H.  keďže podľa správy inštitútu Reuters Institute Digital News z roku 2019 priemerná úroveň dôvery v správy vo všeobecnosti (na celom svete) poklesla o 2 percentuálne body na 42 % v porovnaní s rokom 2018 a menej ako polovica respondentov (49 %) uviedla, že dôverujú informačným médiám, ktoré sami používajú; keďže dôvera v spravodajské informácie prostredníctvom vyhľadávania (33 %) a sociálnych médií (23 %) zostáva stabilná, ale mimoriadne nízka;

I.  keďže transparentnosť vlastníctva médií je absolútnou podmienkou na zabezpečenie plurality médií a nezávislej žurnalistiky;

J.  keďže novinári a iné mediálne subjekty aj naďalej čelia násiliu, vyhrážkam, obťažovaniu, nátlaku, (auto)cenzúre, verejnému hanobeniu a dokonca aj vražde v EÚ ako dôsledku vykonávania svojej práce na ochranu verejného záujmu; keďže v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov, ktorá si vyžaduje naliehavý zásah na podporu kľúčovej úlohy nezávislých médií pri zabezpečovaní zásad právneho štátu; keďže vraždy Daphne Caruany Galiziovej a Jána Kuciaka sú dva hlboko tragické príklady toho, do akej miery sú investigatívni novinári terčmi útokov za odhaľovanie korupcie a ochranu demokracie a právneho štátu;

K.  keďže medzi spôsoby ohrozovania slobody médií patrí obťažovanie a útoky zamerané na novinárov, nerešpektovanie ich právnej ochrany a ovládnutie médií a politicky motivované opatrenia v mediálnom sektore;

L.  keďže novinárky musia čelia rodovo špecifickým formám násilia, ako je sexuálne obťažovanie a obťažovanie na internete; keďže viac ako 70 % žien pracujúcich v médiách zažilo viac ako jeden druh obťažovania, hrozby alebo útokov na internete; keďže 52 % žien zažilo tieto druhy trestných činov len za minulý rok; keďže obťažovanie a zneužívanie na internete sú často vysoko sexualizované a nie sú založené na obsahu práce obetí, ale na ich fyzických znakoch, kultúrnom pozadí alebo súkromnom živote; keďže tieto hrozby vedú novinárky k autocenzúre a majú odstrašujúci účinok, pokiaľ ide o slobodu tlače a slobodu prejavu; keďže pri výskume sa neustále nachádzajú dôkazy o tom, že ženy sú v mediálnom sektore v menšine, najmä na kreatívnych pozíciách, a sú vážne nedostatočne zastúpené na vysokých úrovniach rozhodovania(27);

M.  keďže v niekoľkých členských štátoch sú strategické súdne konania proti účasti verejnosti nepretržitou praxou používanou na zastrašovanie novinárov s cieľom zastaviť vyšetrovanie korupcie a ďalších záležitostí verejného záujmu;

N.  keďže nielenže dochádza k násiliu, zastrašovaniu a obťažovaniu novinárov, ale taktiež trestné stíhanie páchateľov týchto trestných činov je nedostatočné, pričom beztrestnosť má odstrašujúce účinky; keďže OBSE uvádza, že prevláda beztrestnosť, lebo napríklad v členských štátoch tejto organizácie je vyriešených menej ako 15 % vrážd novinárov;

O.  keďže treba ďalej posilňovať a účinne chrániť právo novinárov na podávanie správ a vyšetrovanie;

P.  keďže posilnenie slobody médií si vyžaduje dôveryhodné a podrobné informácie o rozsahu a povahe výziev, ktorým médiá čelia v členských štátoch a EÚ ako celku, a to aj o prípadoch porušenia zásad nezávislých médií a porušení základných práv novinárov;

Q.  keďže umelecká sloboda je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na slobodu prejavu a je nevyhnutná pre kultúrnu rozmanitosť Európy a zdravie demokracie; keďže útoky na umeleckú slobodu sa šíria, ale zostávajú neviditeľné;

R.  keďže celosvetová kríza v súvislosti s ochorením COVID-19 má ničivý sociálny a hospodársky vplyv na mediálny sektor; keďže médiá nahlasujú značné straty svojich príjmov z reklamy; keďže tisíce pracovníkov médií už stratili zamestnanie alebo im hrozí dočasná alebo trvalá strata zamestnania; keďže to má mimoriadne silný vplyv na novinárov a pracovníkov médií na voľnej nohe, ktorých počet sa zvyšuje v celej EÚ a ktorí už tvoria významnú časť všetkých novinárov a pracovníkov médií v Európe; keďže to predstavuje vážne riziko ďalšieho posilnenia koncentrácie informácií v rukách hŕstky aktérov a zabránenia šíreniu slobodných a nezávislých informácií; keďže finančná udržateľnosť zamestnania a finančná nezávislosť sú kľúčovou súčasťou slobody tlače;

S.  keďže príjmy z digitálnej reklamy často prinášajú výhody subjektom z krajín mimo EÚ a príjmy európskych médií prudko klesajú, čo ohrozuje budúcnosť tradičných mediálnych spoločností financovaných z reklamy, ako sú komerčné televízne kanály, noviny a časopisy;

T.  keďže v niektorých členských štátoch sa štátna pomoc médiám neposkytovala transparentne, čo vážne ohrozuje ich nezávislosť a dôveryhodnosť;

U.  keďže obchodný model platforiem sociálnych médií, založený na reklamách s mikrozameraním, zohráva úlohu pri šírení a posilňovaní nenávistných prejavov podnecujúcich k diskriminácii a násiliu a pri podpore radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, a to aj šírením nezákonného obsahu; keďže boj proti všetkým formám neznášanlivosti je neoddeliteľnou súčasťou ochrany ľudských práv, ako sa uvádza v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva;

V.  keďže pandémia COVID-19 viedla k stigmatizácii, a to aj prostredníctvom médií, niektorých obzvlášť zraniteľných jednotlivcov, čo podporilo polarizáciu európskej spoločnosti a šírenie nenávistných prejavov;

W.  keďže fenomén kybernetického násilia (vrátane nenávistných prejavov online, kybernetického prenasledovania, obťažovania na internete) je čoraz rozšírenejší; keďže ženy, ktoré majú verejnú funkciu, okrem iného političky, novinárky a aktivistky bojujúce za práva žien a sexuálnych menšín, sa stávajú hlavným cieľom kybernetického šikanovania a násilia na internete;

X.  keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách ukladá orgánom v každom členskom štáte povinnosť zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby a platformy na zdieľanie videí prijali opatrenia na ochranu širokej verejnosti pred programami, videami vytvorenými používateľmi a audiovizuálnymi komerčnými oznamami obsahujúcimi podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi skupiny na základe ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv EÚ; keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť nezávislosť regulačných orgánov v oblasti médií;

Y.  keďže šírenie zavádzajúcich informácií a dezinformácií, ako aj neprimerané opatrenia na ich riešenie na digitálnych platformách predstavujú hrozbu pre slobodu informácií, demokratickú diskusiu a nezávislosť médií a posilnilo potrebu kvalitných tradičných médií; keďže analýza údajov a algoritmy majú čoraz väčší vplyv na informácie sprístupnené občanom;

Z.  keďže masové šírenie správ pochádzajúcich z rôznych ťažko overiteľných zdrojov pri stále rastúcej úlohe sociálnych platforiem a platforiem na prenos správ má negatívny vplyv na základné práva občanov EÚ; keďže pandémia COVID-19 urýchlila vplyv dezinformácií online, niekedy s vážnymi dôsledkami na verejné zdravie, a ešte viac zvýraznila potrebu zaručiť slobodné a nezávislé informácie s cieľom chrániť základné práva občanov; keďže chýbajúca koordinovaná stratégia komunikácia na európskej úrovni viedla k vlne dezinformácií týkajúcich sa pandémie, najmä na sociálnych platformách a platformách na prenos správ;

AA.  keďže dezinformácie a zavádzanie v súvislosti s ochorením COVID-19 môžu vyvolať paniku a sociálny konflikt a treba sa nimi zaoberať; keďže opatrenia na boj proti dezinformáciám a zavádzaniu nemožno použiť ako zámienku na zavedenie neprimeraných obmedzení slobody tlače, oslabovanie plurality médií a ohrozovanie bezpečnosti novinárov; keďže podľa správ sa v členských štátoch a susedných regiónoch sa uskutočňujú skoordinované kampane propagujúce nepravdivé zdravotné informácie a dezinformácie o EÚ a jej partneroch; keďže Komisia riešila tento jav vo svojom nedávnom spoločnom oznámení o boji proti dezinformáciám o ochorení COVID-19; keďže niektoré vlády využili núdzové právne predpisy a hoci budú niektoré obmedzenia len dočasnej povahy, pri iných existuje riziko, že sa predĺžia na dlhý čas po skončení zdravotnej krízy; keďže pluralita informačných zdrojov, zodpovednosť a transparentnosť inštitúcií sú hlavnou obrannou prekážkou proti dezinformáciám;

AB.  keďže skutočne nezávislé, primerane financované verejnoprávne médiá pôsobiace naprieč rôznymi platformami sú kľúčom k fungovaniu demokracie v EÚ;

Sloboda médií, pluralita médií a ochrana novinárov v Európe

1.  opakuje, že je naďalej hlboko znepokojený stavom slobody médií v EÚ v súvislosti s tým, že v niektorých členských štátoch stále dochádza k zneužívaniu práce novinárov a pracovníkov médií a k útokom na nich v dôsledku ich práce, ako aj v súvislosti s čoraz častejším verejným znevažovaním a oslabovaním tejto profesie, čo obzvlášť silno postihuje miestnu, investigatívnu a cezhraničnú žurnalistiku; zdôrazňuje, že v súlade s odporúčaním Rady Európy o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií zo 7. marca 2018 majú členské štáty pozitívnu povinnosť podporovať prostredie prajúce slobode prejavu, offline a online, v ktorom si každý môže uplatniť právo na slobodu prejavu, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporili a schválili uvedené odporúčanie;

2.  je hlboko otrasený vraždou Daphne Caruany Galiziovej na Malte a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Slovensku z dôvodu ich investigatívnej práce odhaľujúcej korupciu a iné trestné činy a opätovne zdôrazňuje význam nezávislého vyšetrovania s cieľom postaviť pred súd páchateľov a osnovateľov týchto trestných činov; vyzýva vnútroštátne orgány presadzovania práva, aby v tejto súvislosti plne spolupracovali s Europolom a inými príslušnými medzinárodnými organizáciami;

3.  vyjadruje poľutovanie, že novinári a pracovníci médií často pracujú v neistých podmienkach, čo oslabuje ich schopnosť adekvátne pracovať, a tým sa obmedzuje sloboda médií; zdôrazňuje, že primerané pracovné podmienky pre novinárov a pracovníkov médií majú zásadný význam pri podpore vysokokvalitnej žurnalistiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali udržateľné opatrenia zamerané na financovanie a podporu vysokokvalitnej a nezávislej žurnalistiky;

4.  pripomína zásadnú úlohu, ktorú zohrala investigatívna žurnalistika v boji proti organizovanej trestnej činnosti zhromažďovaním a prepájaním príslušných informácií, čím sa odhaľujú zločinecké siete a nezákonné činnosti; zdôrazňuje, že tieto činnosti ich vystavujú zvýšenému osobnému riziku;

5.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú investigatívni novinári, berúc vládnucu moc na zodpovednosť a plniac úlohu strážcov demokracie a právneho štátu;

6.  dôrazne opakuje svoju výzvu Komisii, aby pristupovala k pokusom vlád členských štátov o poškodenie slobody a plurality médií ako k závažnému a systematickému zneužívaniu právomocí v rozpore so základnými hodnotami EÚ zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ; víta preto zámer Komisie zahrnúť do jej výročnej správy o situácii v oblasti právneho štátu v EÚ osobitnú kapitolu o monitorovaní slobody a plurality médií; v tejto súvislosti navrhuje prístup zdola nahor, ktorý prihliada na hlasy jednotlivcov a ich rozmanitosť, aby sa zaručilo skutočné zohľadnenie výziev, pred ktorými stoja novinári a mediálny sektor; okrem toho žiada, aby sa do tejto kapitoly zahrnuli odporúčania pre jednotlivé krajiny a účinné reakcie, ako aj posúdenie transparentnosti vlastníctva a úroveň zásahov vlády a súkromných subjektov v členských štátoch EÚ; nabáda Komisiu, aby aktívne spolupracovala s Radou Európy, vymieňala si najlepšie postupy a zabezpečila, aby sa prijaté opatrenia navzájom dopĺňali; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a udržiavali dôveryhodný rámec na ochranu slobody médií a plurality médií; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na zavedenie noriem a referenčných hodnôt týkajúcich sa slobody médií na úrovni Únie, ako aj stimulov na väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne podporovali a posilňovali už vyvinuté nástroje na presadzovanie a ochranu práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty základných práv EÚ a v článku 10 EDĽP, ako je Monitorovanie plurality médií a platforma Rady Európy na ochranu žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, a aby urýchlene reagovali na možné hrozby a porušovanie týchto práv a slobôd; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vplyv núdzových opatrení prijatých v roku 2020 v súvislosti s ochorením COVID-19 v oblasti slobody tlače, inštitucionálnej transparentnosti, zodpovednosti, plurality médií a bezpečnosti novinárov, a to aj prostredníctvom prehľadu útokov na novinárov v celej EÚ a reakcií členských štátov v tejto súvislosti; pripomína opakovanú výzvu Európskeho parlamentu na vytvorenie stáleho, nezávislého a komplexného mechanizmu týkajúceho sa demokracie, právneho štátu a základných práv v EÚ; domnieva sa, že v mechanizme EÚ týkajúcom sa demokracie, právneho štátu a základných práv musí byť zakotvená sloboda médií vrátane umeleckej slobody ako základný pilier demokratického systému; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala informácie a štatistiky o slobode a pluralite médií vo všetkých členských štátoch;

7.  zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu verejnoprávnych médií a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť a zachovať ich nezávislosť od politických zásahov; okrem toho zdôrazňuje potrebu zabezpečiť finančnú nezávislosť súkromných účastníkov trhu a podmienky na udržateľnosť ich činností, aby sa zabránilo ovládnutiu médií; pripomína v súvislosti s tým výzvu Európskeho parlamentu na predloženie ambiciózneho akčného plánu EÚ pre médiá; odsudzuje pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií; varuje pred pokusmi takéto médiá nepriamo utlmiť prostredníctvom finančnej záštity a odsudzuje najmä pokusy o kontrolu verejnoprávnych médií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa verejnoprávne vysielanie stalo príkladom provládnej propagandy, ktorá často vylučuje opozíciu a menšinové skupiny zo spoločnosti alebo ich prezentuje v hanlivom kontexte a v niektorých prípadoch dokonca podnecuje k násiliu; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, najmä vo vidieckych oblastiach, je prístup k informáciám obmedzený na verejnú propagandu a jazykové bariéry obmedzujú prístup k medzinárodným správam; pripomína, že prístup k informáciám a vysokokvalitnej žurnalistike má z hľadiska demokracie mimoriadny význam; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch nie je v prípade médií povinná analýza obsahu, ktorá by poskytovala porovnateľné verejné údaje o vyváženej prítomnosti provládnych a opozičných hlasov v televízii a rozhlase, najmä počas volebných kampaní;

8.  upozorňuje na odporúčania uvedené v uznesení PZ RE č. 2255 z 23. januára 2019, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby zaručili redakčnú nezávislosť, ako aj dostatočné a stabilné financovanie verejnoprávnych médií; zdôrazňuje, že na vnútroštátnych, regionálnych a miestnych médiách a najmä verejnoprávnych médiách spočíva veľká zodpovednosť slúžiť verejnému záujmu a náležite odzrkadľovať kultúrnu, jazykovú, sociálnu a politickú rozmanitosť našich spoločností; zdôrazňuje, že úloha verejnoprávnych médií ako dôveryhodných poskytovateľov, ktorí slúžia všeobecnému verejnému záujmu, by sa posilnila primeraným a udržateľným financovaním bez politického zasahovania v členských štátoch; vyzýva preto členské štáty, aby využívali modely financovania, v rámci ktorých sú verejnoprávne médiá financované zo zdrojov nezávislých od politického rozhodovania; zdôrazňuje naliehajú potrebu chrániť nezávislé orgány a zabezpečiť silnú nezávislú kontrolu médií v súvislosti s neprimeranými zásahmi štátu a komerčných subjektov a pokusmi o ovplyvňovanie redakčných politík; vyzýva Komisiu, aby predložila právny rámec na kontrolu operácií poskytovateľov verejnoprávnych médií vrátane toho, či spĺňajú kritériá prudenciálneho riadenia a financovania na základe úloh a či ich služby spĺňajú očakávania týkajúce sa spravodlivej a etickej žurnalistiky založenej na faktoch;

9.  odsudzuje nedostatok vyváženej politickej diskusie medzi médiami v určitých členských štátoch a to, že v praxi dochádza k politicky motivovanému obmedzovaniu informácií, ako je zamietanie prístupu k údajom vo verejnom záujme, používanie taktiky zdržiavania, neodôvodnené zúženie rozsahu požadovaných informácií, vykázanie novinárov z verejných priestorov vrátane parlamentov, obmedzenie príležitostí novinárov na rozhovory s politikmi a členmi vlády a vyhýbanie sa poskytovaniu rozhovorov médiám nepatriacich do skupiny, ktorá je ústretovej voči vláde, a to aj médiám s významným celoštátnym dosahom; zdôrazňuje, že verejné orgány musia zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o ich činnosti, čím prispievajú k posilneniu dôvery verejnosti, keďže voľný tok informácií pomáha chrániť život a zdravie a uľahčuje a podporuje sociálnu, hospodársku a politickú diskusiu a rozhodovanie; vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby novinári a médiá mali zmysluplný prístup k parlamentným rozpravám, poslancom parlamentov a vysokopostaveným vládnym úradníkom, k údajom verejného záujmu a verejným podujatiam a tlačovým konferenciám, najmä k vládnym konferenciám, keďže nedostatok takéhoto prístupu vážne obmedzuje koncepciu slobody médií;

10.  opätovne vyjadruje znepokojenie nad tým, že na vnútroštátnej úrovni v EÚ neexistuje dostatok osobitných právnych alebo politických rámcov na ochranu novinárov a pracovníkov médií pred násilím, hrozbami a zastrašovaním; vyzýva verejné osobnosti a zástupcov orgánov, aby sa zdržali očierňovania novinárov, pretože to oslabuje dôveru v médiá v celej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu novinárov pri informovaní o protestoch a demonštráciách a požaduje ich ochranu, aby mohli plniť svoju úlohu bez strachu; žiada členské štáty, aby orgánom presadzovania práva zodpovedným za ochranu novinárov poskytli osobitné programy odbornej prípravy; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili – v právnych poriadkoch a praxi – účinnú ochranu a bezpečnosť novinárov a iných mediálnych subjektov, ako aj ich zdrojov, a to aj v cezhraničnom kontexte; v tejto súvislosti je pevne presvedčený, že členské štáty by mali zakázať využívanie súkromných vyšetrovateľov ako formu zastrašovania na účely získavania informácií o odbornej spôsobilosti novinárov alebo o ich zdrojoch;

11.  je hlboko znepokojený rastúcimi politickými útokmi na médiá a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou ochranou novinárskych zdrojov; pripomína povinnosť členských štátov vykonávať rýchle, nestranné a účinné vyšetrovanie útokov, ako sú hrozby, zabíjanie, obťažovanie, zastrašovanie a zlé zaobchádzanie, páchaných proti novinárom a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o ukončenie hrozieb a útokov proti novinárom a pracovníkom médií, zabezpečili vyvodenie zodpovednosti a zaručili, že obete a ich rodiny budú mať prístup k vhodným právnym prostriedkom nápravy; vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby boli mechanizmy podávania správ prístupné; vyzýva na vykonávanie usmernení EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, v ktorých sa zdôrazňuje, že EÚ prijme všetky primerané kroky na zabezpečenie ochrany novinárov, a to z hľadiska preventívnych opatrení, ako aj naliehaním na účinné vyšetrovanie v prípade porušovania predpisov; zdôrazňuje, že novinárky sú obzvlášť zraniteľné voči obťažovaniu a zastrašovaniu, a preto by mali podliehať dodatočným zárukám; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom počtu útokov na novinárky a pracovníčky médií; opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby pri zvažovaní opatrení na riešenie bezpečnosti novinárov zaujali prístup zohľadňujúci rodový aspekt;

12.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali odporúčanie Rady Európy o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych subjektov a aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov čo najskôr transponovali smernicu (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, ktorej cieľom je stanoviť minimálne spoločné normy, aby bola zaručená vysoká miera ochrany oznamovateľov; zdôrazňuje, že oznamovanie protispoločenskej činnosti má zásadný význam z hľadiska investigatívnej žurnalistiky a slobody tlače;

13.  odsudzuje využívanie strategickej žaloby proti verejnej účasti s cieľom umlčať a zastrašiť investigatívnych novinárov a médiá a vytvárať atmosféru strachu v súvislosti s ich informovaním o určitých témach; dôrazne opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila komplexný návrh legislatívneho aktu zameraného na zavedenie minimálnych noriem proti praktikám využívania strategickej žaloby proti verejnej účasti v celej EÚ;

14.  pripomína záverečné odporúčania Osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) obsiahnuté v jeho uznesení z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí, podľa ktorých zákony o poškodzovaní dobrého mena a krivom obvinení odrádzajú od možného nahlásenia prípadov korupcie; znovu opakuje svoju výzvu všetkým členským štátom, aby v rámci svojich právnych poriadkov dekriminalizovali nactiutŕhanie alebo ohováranie v príslušných zákonoch aspoň v prípadoch, ktoré sa týkajú obvinení z organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v členských štátoch a v zahraničí;

15.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila núdzovú linku EÚ ako mechanizmus rýchlej reakcie pre novinárov žiadajúcich o ochranu a aby zabezpečila, že sa ich situácii bude venovať primeraná pozornosť;

16.  zdôrazňuje, že nadmerná koncentrácia vlastníctva v odvetví tvorby obsahu a odvetví jeho šírenia môže ohroziť prístup občanov k určitému obsahu; zdôrazňuje, že pluralita médií, ktorá závisí od existencie rôznorodých vlastníkov médií a rozmanitosti obsahu, ako aj od nezávislej žurnalistiky, je kľúčom k boju proti šíreniu dezinformácií a zabezpečeniu toho, aby boli občania EÚ dobre informovaní; pripomína, že podľa Monitorovania plurality médií v roku 2020 zostáva koncentrácia vlastníctva médií jedným z najvýznamnejších rizík pre pluralitu médií a je vnímaná tak, že vytvára prekážky pre rozmanitosť informácií; vyzýva členské štáty, aby prijali a vykonávali regulačné rámce vlastníctva médií s cieľom zabrániť horizontálnej koncentrácii vlastníctva v mediálnom sektore a aby zabezpečili transparentnosť a zverejňovanie informácií ľahko dostupných občanom o vlastníctve, zdrojoch financovania a riadení médií; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie existujúcich nástrojov EÚ zameraných na koncentráciu vlastníctva a nelegálnu štátnu pomoc na úrovni členských štátov s cieľom zvýšiť rozmanitosť v mediálnom prostredí; odsudzuje každý pokus o monopolizáciu vlastníctva médií v členských štátoch alebo o politické zasahovanie do riadenia médií; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali rýchlo a rozhodne s cieľom zvýšiť transparentnosť vlastníctva médií a finančných zdrojov používaných vlastníkmi médií; vyzýva Komisiu na posilnenie úsilia s cieľom zabezpečiť, aby médiá aktívne uverejňovali informácie o svojich vlastníckych štruktúrach vrátane ich konečných užívateľov výhod a aby boli zavedené jasné pravidlá s cieľom predchádzať potenciálnym konfliktom záujmov vyplývajúcim zo štruktúr vlastníctva médií, a to s osobitným dôrazom na zabránenie politickému zasahovaniu; odsudzuje nadmerné zasahovanie vlád do plurality médií prostredníctvom verejnej reklamy; vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala využívanie finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na podporu slobodných a nezávislých médií s cieľom nasmerovať zdroje tým, ktorí ich potrebujú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ nemožno vyčleniť na štátom kontrolované médiá a médiá, ktoré šíria politickú propagandu;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa regulačné orgány pre médiá dostali pod vplyv vlády a sú zaujaté voči médiám, ktoré sú k vláde kritické;

18.  je znepokojený pokusmi o využitie pandémie COVID-19 na potrestanie nezávislých a kritických médií a zavedenie obmedzení, pokiaľ ide o prístup médií k vládnym rozhodnutiam a opatreniam a o ich kontrolu, na potlačenie alebo zmiernenie mechanizmov inštitucionálnej transparentnosti tým, že sa prijímajú mimoriadne opatrenia a bránia riadnej a informovanej diskusii o týchto krokoch; zdôrazňuje úlohu žurnalistiky a voľného toku informácií, ktoré sú nevyhnutné pre úsilie EÚ o obmedzenie pandémie COVID-19; poukazuje na to, že aj žurnalistika zohráva v naliehavej situácii v oblasti verejného zdravia kľúčovú úlohu; vyzýva Komisiu, aby komplexne monitorovala takéto postupy národných vlád a výsledky zahrnula do svojich nadchádzajúcich výročných správ o právnom štáte;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene zaviedli balíky na prekonanie núdzových situácií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom chrániť pracovné miesta a živobytie novinárov a pracovníkov médií, podporovať podniky a financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom plánu na oživenie hospodárstva po COVID-19, a to pri plnom dodržiavaní pravidiel hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje, že počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 niektoré médiá a najmä miestne mediálne platformy odhadli straty až na úrovni 80 %(28) svojich príjmov v dôsledku zníženia množstva reklamy; zdôrazňuje, že európski občania v situácii, keď čelia pandémii, potrebujú profesionálnych, ekonomicky zabezpečených a nezávislých novinárov; v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku vytvoriť v rámci budúceho VFR stály európsky fond pre novinárov (2021 – 2027), v prepracovanej verzii v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktorý by poskytoval priamu finančnú podporu nezávislým novinárom a médiám, pracovníkom na voľnej nohe a samostatne zárobkovo činným pracovníkom médií; zdôrazňuje, že financovanie by mali riadiť nezávislé organizácie, aby sa zabránilo akémukoľvek zasahovaniu do redakčného rozhodovania, a že podpora by sa mala poskytovať len tým verejným a komerčným médiám, ktoré sú skutočne nezávislé a nepodliehajú vláde alebo akémukoľvek inému zasahovaniu; pripomína, že osobitná pozornosť by sa mala venovať aj nezávislým, najmä miestnym, startupom v mediálnej oblasti v členských štátoch, v ktorých sa za uplynulé roky zhoršila sloboda médií, výrazne sa zvýšila koncentrácia vlastníctva médií a verejnoprávne médiá sú ohrozené politickým vplyvom;

20.  opakuje v tejto súvislosti svoju výzvu, aby sa predložil ambiciózny akčný plán EÚ v oblasti médií s cieľom podporiť rozvoj dynamického a pluralistického mediálneho prostredia;

21.  požaduje prijatie ambiciózneho VFR so zvýšenými rozpočtovými prostriedkami na podporu médií a nezávislej žurnalistiky, najmä investigatívnej žurnalistiky; zdôrazňuje význam inovácií v oblasti žurnalistiky a spravodajských médií, ktoré by sa mohli podporovať finančnými prostriedkami EÚ; so znepokojením berie na vedomie rozpočtové škrty plánované v programoch Kreatívna Európa, Spravodlivosť a Práva a hodnoty v revidovanom návrhu rozpočtu, ktorý predložila Komisia;

22.  rozhodne víta pridelenie finančných prostriedkov EÚ, ktoré umožní začatie nových projektov, ako je celoeurópsky mechanizmus rýchlej reakcie na porušovanie slobody tlače a médií a cezhraničný fond investigatívnej žurnalistiky, aby sa posilnila sloboda a pluralita médií;

23.  zdôrazňuje, že médiá zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore rodovej rovnosti a nediskriminácie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli aktívne kroky na podporu rodovej rovnosti v mediálnom sektore, aby viac žien mohlo zastávať kreatívne a rozhodovacie pozície, vďaka čomu by médiá prispievali k znižovaniu rodových stereotypov;

Nenávistné prejavy

24.  odsudzuje všetky druhy trestných činov z nenávisti, nenávistné prejavy a neopodstatnené obvinenia či obvinenia sformulované v zlej viere(29), a to offline aj online, ku ktorým dochádza v EÚ a inde a ktoré sú motivované diskrimináciou na základe akéhokoľvek dôvodu, ako je napríklad pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia; vyjadruje znepokojenie nad trestnými činmi z nenávisti a trestnými činmi súvisiacimi s podnecovaním k diskriminácii alebo násiliu, ktoré boli spáchané počas pandémie COVID-19, čo viedlo k stigmatizácii niektorých obzvlášť zraniteľných osôb;

25.  vyjadruje poľutovanie nad zvyšujúcou sa mierou nenávistných prejavov, ktoré vlády a politické strany v celej EÚ používajú v politickej komunikácii; vyzýva členské štáty, aby kategoricky odsúdili a potrestali trestné činy z nenávisti, nenávistné prejavy a hľadanie obetného baránka politikmi a verejnými činiteľmi na všetkých úrovniach a vo všetkých druhoch médií, keďže tieto javy priamo normalizujú a posilňujú nenávisť a násilie v spoločnosti, a aby sa zdržali diskriminačnej a podnecujúcej rétoriky vo vládnej komunikácii, pretože to škodí spoločnosti; zdôrazňuje, že sankcie by mali byť vždy v súlade s medzinárodnými normami slobody prejavu; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v medziach stanovených zákonom zaručili a podporovali slobodu prejavu vrátane umeleckej slobody, ktorá je nevyhnutná pre vitalitu demokratickej diskusie; pripomína, že sloboda prejavu sa nevzťahuje na rasistické a xenofóbne prejavy;

26.  opätovne vyzýva členské štáty na vykonávanie a presadzovanie ďalších opatrení, ktorými sa predíde nenávistným prejavom a trestným činom páchaným z nenávisti, s cieľom zakročiť tak proti šíreniu nenávistných prejavov a násilia offline a online a súčasne zabezpečiť aj to, že sa pri presadzovaní práva budú uplatňovať účinné postupy zaznamenávania trestných činov z nenávisti na základe zásad schválených skupinou EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;

27.  zdôrazňuje, že online nenávistné prejavy sa v posledných rokoch ešte viac rozšírili, keďže jednotlivci a rušiví aktéri využívajú právomoc online platforiem šíriť nenávistné informácie; zdôrazňuje, že sa tým poškodzuje kolektívny verejný záujem, pretože škodlivý obsah narúša zdvorilú a úprimnú verejnú diskusiu a ohrozuje verejnú bezpečnosť, lebo nenávistné prejavy online môžu podnecovať násilie v reálnom svete;

28.  poukazuje na to, že by sa mal posilniť právny rámec na boj proti nenávistným prejavom a diskriminácii; opakuje svoju výzvu, aby sa na tento účel odblokovali rokovania o horizontálnej antidiskriminačnej smernici;

29.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie bezpečnosti žien vo verejných priestoroch a na internete, riešili nové formy rodovo motivovaného násilia, ako je kybernetické prenasledovanie a obťažovanie na internete, a zaviedli komplexné mechanizmy na pomoc obetiam takéhoto násilia;

30.  opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby aktivovali tzv. premosťovaciu doložku zakotvenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ s cieľom začleniť násilie páchané na ženách a dievčatách a iné formy rodovo motivovaného násilia (vrátane kybernetického násilia) do zoznamu trestných činov uznaných v EÚ;

31.  berie na vedomie kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online podporovaný Komisiou a jeho piate kolo hodnotenia, v rámci ktorého sa konštatovalo, že spoločnosti v oblasti informačných technológií odstraňujú v priemere 71 % nezákonných nenávistných prejavov, ktoré im boli oznámené; pripomína, že novinári a organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zahrnutí do hodnotení a preskúmaní kódexu správania a že spoločnosti v oblasti informačných technológií, ktoré sa zúčastňujú na kódexe správania, len skúmajú žiadosti o odstránenie na základe svojich zmluvných podmienok a komunitných usmernení; zdôrazňuje, že súkromným spoločnostiam sa ponecháva široký priestor na voľnú úvahu s cieľom určiť, čo je nezákonné; nabáda všetky spoločnosti, ktoré prevádzkujú platformy sociálnych médií, aby sa zúčastňovali na kódexe správania;

32.  poukazuje na to, že členské štáty musia všetkými primeranými prostriedkami zabezpečiť, aby médiá vrátane internetových a sociálnych médií, ako aj reklamy neobsahovali žiadne podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči akejkoľvek osobe alebo skupine osôb, ktoré môže mať priamy vplyv na účasť týchto jednotlivcov v občianskej spoločnosti; opakuje svoju výzvu Komisii, členským štátom a spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne médiá, aby v spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti bojovali proti šíreniu rasizmu, xenofóbie, LGBTI-fóbie a náboženskej nenávisti na internete; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali spoľahlivejšie údaje o rozsahu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti;

33.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že obete nenahlasujú trestné činy z nenávisti pre nedostatočné záruky a neschopnosť orgánov riadne vyšetriť trestné činy z nenávisti a ukončiť beztrestnosť takýchto činov v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a šírili nástroje a mechanizmy nahlasovania trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov a aby zabezpečili, že sa všetky prípady údajných trestných činov z nenávisti alebo nenávistných prejavov účinne vyšetria, budú stíhať a súdiť;

Dezinformácie a úloha platforiem

34.  poznamenáva, že nová digitálna technológia a sociálne médiá sú faktory, ktoré prispievajú k problému šírenia dezinformácií a zahraničného zasahovania, a viedli k tomu, že online platformy zohrávajú vplyvnú úlohu pri zverejňovaní, šírení a podpore spravodajstva a iného mediálneho obsahu; opakuje, že je znepokojený potenciálnymi hrozbami, ktoré dezinformácie predstavujú pre slobodu informácií, slobodu prejavu, demokratickú diskusiu, nezávislosť médií a verejné zdravie; zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti dezinformáciám by sa mali zamerať na podporu plurality názorov podporou kvalitnej žurnalistiky a poskytovaním spoľahlivých informácií založených na faktoch a overených informácií, ako aj na rozvoj mediálnej gramotnosti a že všetky takéto opatrenia musia poskytovať záruky pre slobodu informácií a slobodu prejavu;

35.  požaduje väčšiu spoluprácu medzi online platformami a orgánmi presadzovania práva s cieľom účinne riešiť šírenie správ a správ podnecujúcich k nenávisti alebo násiliu; zdôrazňuje, že je dôležité urýchlene odstrániť nezákonný obsah s cieľom obmedziť jeho nekontrolované šírenie; poznamenáva však, že online platformy sa nemôžu a nesmú stať súkromnými orgánmi vykonávajúcimi cenzúru a že odstránenie nezákonného obsahu online platformami musí podliehať zárukám vrátane kontroly súdnymi orgánmi členských štátov s cieľom chrániť slobodu prejavu vrátane umeleckej slobody, právo na slobodné a nezávislé informácie a základné práva občanov vo všeobecnosti; pripomína, že online platformy sú súčasťou internetovej verejnej sféry, v ktorej prebieha verejná diskusia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila záruky, že sa na platformách budú dodržiavať základné práva a sloboda slova;

36.  pripomína, že politické profilovanie, dezinformácie a manipulácia s informáciami často využívajú politické strany a súkromné alebo verejné subjekty, a opakuje znepokojenie nad tým, že v rámci príprav na všetky hlavné celoštátne voľby a voľby do EÚ sa neustále objavujú dôkazy o zasahovaní, s náznakom zahraničného vplyvu, pričom veľká časť týchto zásahov zvýhodňuje protiúnijných a populistických kandidátov, ktorí polarizujú a anulujú ideologický pluralizmus a zameriavajú sa na konkrétne menšiny a zraniteľné skupiny; poukazuje na to, že boj proti zasahovaniu tretích strán v budúcnosti bude základným faktorom pri presadzovaní európskych hodnôt a demokracie; v súvislosti s núdzovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 zdôrazňuje, že dezinformácie a mediálne správy s nádychom senzácie týkajúce sa pandémie využívali aj extrémne pravicové a populistické skupiny a politici na útoky na menšinové skupiny a posilnenie protiimigračnej rétoriky, čo viedlo k zvýšenému výskytu prípadov rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov, ako aj k diskriminácii;

37.  poukazuje na to, že rôzne formy zavádzania a dezinformácií, ako aj iné formy manipulácie s informáciami týkajúce sa okrem iného pandémie COVID-19 naďalej pôsobia v celom svete, často sa zameriavajú na najzraniteľnejšie komunity a majú potenciálne škodlivé dôsledky pre verejnú bezpečnosť, zdravie a účinné krízové riadenie; domnieva sa, že cieľom takýchto dezinformačných kampaní je oslabiť demokratický proces a dôveru občanov v demokratické inštitúcie členských štátov; víta spoločné oznámenie z 10. júna 2020 o boji proti dezinformáciám súvisiacim s ochorením COVID-19; pripomína, že všetky opatrenia na boj proti dezinformáciám vrátane tých, ktoré boli prijaté v súvislosti s núdzovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19, musia byť nevyhnutné, primerané, transparentné, dočasné a podliehať pravidelnému dohľadu s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek posunu vedúcemu k verejnému monopolu alebo ku koncentrácii informačných zdrojov a za žiadnych okolností nesmú novinárom a mediálnym subjektom zabraňovať vykonávať ich prácu alebo viesť k nenáležitému odstráneniu obsahu alebo blokovaniu prístupu k takémuto obsahu na internete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré online platformy odstraňujú alebo cenzurujú obsah vrátane novinárskeho obsahu, ktorý súvisí s pandémiou COVID-19, na základe netransparentných podmienok, čo zbytočne obmedzuje slobodu prejavu; zdôrazňuje, že použitie takýchto opatrení môže viesť k zabráneniu alebo obmedzeniu prístupu k dôležitým informáciám o verejnom zdraví; zdôrazňuje, že akékoľvek pokusy o kriminalizáciu informácií týkajúcich sa pandémie môžu spôsobiť nedôveru v inštitucionálne informácie, oddialiť prístup k spoľahlivým informáciám a mať odrádzajúci účinok na slobodu prejavu;

38.  odsudzuje existenciu konšpiračných teórií a dezinformačných kampaní financovaných z verejných zdrojov zameraných na diskreditáciu EÚ a zavádzanie verejnosti, pokiaľ ide o jej ciele a činnosti; vyzýva Komisiu, aby otvorene odsúdila a odhaľovala lži a dezinformácie šírené akýmikoľvek štátnymi orgánmi o EÚ a uverejnila a distribuovala faktickú odpoveď s cieľom informovať občanov;

39.  víta iniciatívu Komisie predložiť európsky akčný plán pre demokraciu, ktorého cieľom je bojovať proti dezinformáciám a prispôsobiť sa vyvíjajúcim sa hrozbám a manipuláciám, ako aj podporovať slobodné a nezávislé médiá; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ochrana slobody prejavu vrátane slobodných, nezávislých a finančne životaschopných médií, umeleckej slobody, obsahu základných práv a demokratickej diskusie spolu s bojom proti nenávistným prejavom a dezinformáciám predstavuje základný faktor z hľadiska ochrany právneho štátu a demokracie v EÚ; so znepokojením konštatuje, že podľa štúdie Globálneho dezinformačného indexu (GDI) dostávajú webové sídla šíriace dezinformácie v EÚ každoročne viac ako 70 miliónov EUR ako príjem plynúci z reklamy; zdôrazňuje potenciálne negatívny vplyv obchodných modelov založených na mikrocielenej reklame; potvrdzuje, že vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov(30) sa stanovuje právo jednotlivcov nepodliehať všadeprítomnému online sledovaniu na webových sídlach a v aplikáciách; vyzýva Komisiu, aby sa v tomto ohľade ďalej zaoberala digitálnymi platformami a zintenzívnila úsilie zamerané na presadzovanie zákazu takýchto praktík, na boj proti strategickému a automatizovanému zvyšovaniu dosahu dezinformácií používaním botov a falošných profilov online a na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o financovanie a distribúciu reklamy online; okrem toho vyzýva všetky online platformy, aby zabezpečili, že algoritmy, o ktoré sa opierajú ich funkcie vyhľadávania, nebudú primárne založené na reklame; žiada vytvorenie skupiny expertov pre digitálne a základné práva zloženej z viacerých zainteresovaných strán, ktorá by zahŕňala nezávislé médiá a MVO pôsobiace v oblasti digitálnych a ľudských práv, s cieľom pomôcť Komisii a inštitúciám EÚ vo všeobecnosti;

40.  víta spustenie projektu Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO), ktorý zvýši dostupné vedecké poznatky o dezinformáciách online, podporí rozvoj trhu služieb EÚ v oblasti overovania informácií a podporí vytvorenie cezhraničnej a multidisciplinárnej komunity zloženej z overovateľov faktov a akademických výskumných pracovníkov, ktorí spolupracujú so zainteresovanými stranami, s cieľom identifikovať, analyzovať a odhaľovať potenciálne dezinformačné hrozby, napríklad pokiaľ ide o ochorenie COVID-19;

41.  pripomína Komisii a členským štátom, ako aj súkromnému sektoru, najmä online platformám a občianskej spoločnosti ako celku, potrebu spoločných opatrení, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám; zdôrazňuje, že online platformy by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní dezinformácií a boji proti nim; uznáva sľubný a potrebný, ale stále nedostatočný vplyv dobrovoľných opatrení, ktoré prijali niektorí poskytovatelia služieb a platformy na boj proti dezinformáciám, nezákonnému obsahu a zahraničnému zasahovaniu do volebných procesov v EÚ; zdôrazňuje však, že online platformy v súčasnosti stále nenesú primeranú zodpovednosť za boj proti týmto bezprostredným hrozbám;

42.  zdôrazňuje, že účinnosť opatrení, ktoré online platformy uplatňujú na riešenie dezinformácií, možno posúdiť len vtedy, keď sa vykonávajú úplne transparentne a pri zabezpečení výmeny relevantných údajov; nalieha preto na Komisiu, aby posúdila všetky možné opatrenia s cieľom uložiť online platformám povinnosť účinne, transparentne a zodpovedne riešiť šírenie dezinformácií a zodpovedajúco si vymieňať relevantné údaje; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie sankcií v prípade online platforiem, ktoré tak nepostupujú; očakáva, že sa to náležite zohľadní v európskom akčnom pláne pre demokraciu a v akte o digitálnych službách;

43.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že odstránenie online obsahu, ak neexistuje súdny príkaz určujúci jeho nezákonnú povahu, má silný vplyv na slobodu prejavu a právo na informácie; vyzýva na pravidelné posudzovanie vplyvu dobrovoľných opatrení prijímaných poskytovateľmi služieb a platformami na boj proti dezinformáciám; trvá na povinnosti členských štátov rešpektovať, chrániť a zaručiť základné práva a požaduje posúdenie všetkých dostupných možností na ochranu a presadzovanie práva na informácie a účasť; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla pravidlá EÚ týkajúce sa online platforiem zamerané aj na boj proti vládnym praktikám, ktoré zbytočne obmedzujú slobodu prejavu; zdôrazňuje, že používanie automatizovaných nástrojov na moderovanie obsahu môže ohroziť slobodu prejavu a právo na informácie a že digitálna politika a stratégia EÚ musia zabezpečiť primerané prostriedky nápravy a záruky v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami Charty základných práv EÚ a EDĽP;

44.  domnieva sa, že Kódex postupov EÚ v oblasti dezinformácií by sa mohol posilniť zlepšením monitorovania existujúcich záväzkov, transparentným a rozčleneným poskytovaním informácií a údajov prostredníctvom online platforiem a rozšírením takýchto záväzkov; domnieva sa, že koregulačný prístup, ktorý neustále odráža súčasný vývoj v digitálnej sfére, by mohol byť cestou vpred;

45.  nabáda spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá a online platformy, aby preskúmali možnosti sprístupnenia nástrojov, ktoré používateľom umožnia nahlásiť a označovať potenciálne dezinformácie, s cieľom uľahčiť rýchlu nápravu a umožniť preskúmanie nezávislými a nestrannými organizáciami tretích strán, ktoré sa zaoberajú kontrolou faktov, a zároveň zabrániť zneužívaniu takýchto nástrojov; zdôrazňuje, že online platformy by mali spolupracovať s členskými štátmi a inštitúciami EÚ s cieľom uľahčiť posudzovanie dezinformácií a zahraničného zasahovania, ako aj identifikáciu ich pôvodcov;

Mediálna gramotnosť

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o posilnenie politík v oblasti vzdelávania, ktoré podporujú mediálnu a informačnú gramotnosť, umožňujú občanom kriticky myslieť a pomáhajú im identifikovať dezinformácie; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že rešpektovanie redakčnej nezávislosti v rámci centrálnych a miestnych médií a rozvoj projektov mediálnej gramotnosti sú základnými prvkami pri budovaní odolnosti, zvyšovaní povedomia a posilňovaní vzdelávania v účinnom boji proti propagande, dezinformáciám a manipulácii; domnieva sa, že na zlepšenie odolnosti spoločnosti voči takýmto hrozbám v digitálnom priestore sú veľmi dôležité vzdelávacie programy zamerané na mediálnu gramotnosť a nepretržité úsilie v tejto oblasti vo všetkých vekových skupinách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a organizáciami občianskej spoločnosti na vypracovaní učebných osnov zameraných na informačnú, mediálnu a dátovú gramotnosť; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je pre občanov čoraz dôležitejšou a kritickejšou zručnosťou; pripomína, že na oslovenie širšieho publika a čo najviac vekových skupín je dôležité rozšíriť iniciatívy v oblasti mediálnej gramotnosti prostredníctvom platforiem sociálnych médií vrátane účinných stratégií mediálnej gramotnosti pre staršie osoby a najzraniteľnejšie skupiny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali aj programy a politiky zamerané na podporu mediálnej a spravodajskej gramotnosti v prípade novinárov a mediálnych subjektov a na rozvoj kritického a uvedomelého ocenenia využívania IKT, ako sú napríklad kampane na zvyšovanie informovanosti o právach a možných rizikách v digitálnej sfére; zdôrazňuje potrebu vypracovať komplexnú stratégiu EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie v tomto smere; zdôrazňuje kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri podpore mediálnej gramotnosti a pri poskytovaní pomoci s cieľom zabrániť šíreniu nenávistných prejavov; pripomína, že programy, v prípade ktorých sa uznalo, že uplatňujú účinné stratégie na boj proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom, sú zamerané na spoluprácu, komunikáciu, riešenie konfliktov, riešenie problémov, mediáciu a informovanosť o predsudkoch;

47.  nabáda Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zvýšenie objemu finančných prostriedkov EÚ určených na programy zamerané na mediálnu gramotnosť a aktívne sa zapájala do propagovania spoľahlivých a overených informácií založených na faktoch zlepšením kanálov distribúcie médií s cieľom zlepšiť prístup k takýmto informáciám; vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali ustanovenia revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v ktorých sa od nich požaduje, aby podporovali a rozvíjali zručnosti v oblasti mediálnej gramotnosti;

48.  nabáda Komisiu, aby poskytla podporu na doplnenie vzdelávacích programov vo všetkých členských štátoch nielen v oblasti mediálnej gramotnosti, ale aj v rámci širšej občianskej výchovy vrátane vzdelávania zameraného na demokratické hodnoty a ľudské práva, a to s cieľom zvýšiť citlivosť na dezinformácie a propagandu;

49.  zdôrazňuje, že miestne a komunitné mediálne organizácie sú štruktúrami, ktoré majú kľúčový význam pre podporu, produkciu a šírenie informácií a faktov týkajúcich sa miestnych a menšinových umeleckých a kultúrnych podujatí; považuje ich za dôležitý nástroj na zachovanie plurality médií a multikultúrneho prostredia v Európe; domnieva sa, že komunitné médiá by mali byť zapojené ako zainteresované strany aj do programov EÚ, ktoré sú zamerané na podporu žurnalistiky a mediálnej gramotnosti, a vyzýva členské štáty, aby týmto médiám poskytli primeranú podporu a tým zabezpečili, že budú vykonávať svoje vzdelávacie a kultúrne úlohy;

50.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v prípade závažných verejných núdzových situácií, ako je pandémia, zabezpečili posilnenú a aktívnu komunikáciu vo všetkých úradných jazykoch, aby sa občanom EÚ zaručil prístup k presným, užívateľsky ústretovým a overeným informáciám;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17. (2) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69. (4) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0014. (7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0101. (8) Prijaté texty, P9_TA(2019)0103. (9) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080. (10) Prijaté texty, P9_TA(2019)0031. (11) Prijaté texty, P9_TA(2019)0021. (12) Prijaté texty, P8_TA(2019)0328. (13) Prijaté texty, P8_TA(2019)0032. (14) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 19. (15) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 31. (16) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 57. (17) Ú. v. EÚ C 324, 27.9.2019, s. 392. (18) Ú. v. EÚ C 41, 6.2.2020, s. 64. (19) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 111. (20) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 11. (21) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 29. (22) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 135. (23) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 82. (24) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 5. (25) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162. (26) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89. (27) International Women’s Media Foundation, Globálna správa o postavení žien v spravodajských médiách (Global Report on the Status of Women in the News Media), 2011. (28) Pozri The Economist, „Novinárske odvetvie dostáva výprask“ (The newspaper industry are a battering), 18. apríla 2020, a News Media Europe, „COVID-19 a spravodajské média: novinárčina vždy niečo stojí“ (COVID-19 and the news media: journalism always comes at a cost), 24. marca 2020. (29) Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 23. apríla 1992, žiadosť č. 11798/85, bod 46. (30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu (2020/2076(INI))

P9_TA(2020)0321 A9-0197/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, ako aj článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na ZFEÚ a Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 5 ods. 3 a na protokol č. 2 k tejto zmluve o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka vnútorného trhu, udržateľného rozvoja a sociálneho trhového hospodárstva,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na zistenia indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020, ktoré boli uverejnené 11. júna 2020,

–  so zreteľom na dokument Komisie z 2. júna 2020 o pláne farmaceutickej stratégie – včasný prístup pacientov k cenovo dostupným liekom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(1),

–  so zreteľom na hospodárske prognózy Európskej komisie: jar 2020,

–  so zreteľom na závery predsedu Európskej rady z 23. apríla 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(2),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

–  so zreteľom na závery predsedu Európskej rady zo 17. marca 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady týkajúcu sa ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 s názvom Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19 (COM(2020)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098), na závery s názvom Viac obehovosti – prechod na udržateľnú spoločnosť, ktoré prijala Rada na svojom 3 716. zasadnutí 4. októbra 2019 (12791/19), a na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 s názvom Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu (COM(2020)0021),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. novembra 2019 s názvom Hlavný plán pre konkurencieschopnú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ – Podpora klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva do roku 2050 (správa Skupiny na vysokej úrovni pre energeticky národné odvetvia),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o spravodlivom zdaňovaní v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0(4),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 (EUCO 29/19),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. júna 2019 o novom strategickom programe pre EÚ na obdobie 2019 – 2024 (EUCO 9/19),

–  so zreteľom na závery o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku, ktoré Rada prijala na svojom 3 655. zasadnutí 29. novembra 2018 (14832/2018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ (COM(2017)0479),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(6),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom(8),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(9),

–  so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013 a 22. marca 2019 (EUCO 1/19),

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na list z Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0197/2020),

A.  keďže Európska únia potrebuje novú priemyselnú stratégiu v súlade s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, ktorá vytvorí podmienky pre inovatívnu, inkluzívnu, odolnú a digitalizovanú spoločnosť a významne prispeje ku globálnej konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví; keďže táto stratégia by mala zachovať vysokú úroveň zamestnanosti a kvalitných pracovných miest, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť; keďže takáto stratégia musí zabezpečiť dvojakú transformáciu európskej priemyselnej základne, ktorá je moderná, digitalizovaná, využíva plný potenciál obnoviteľných zdrojov, veľmi efektívne využíva energiu a zdroje a je klimaticky neutrálna; keďže stratégia by tiež mala posilniť vedúce postavenie Európy vo svete a znížiť závislosť Únie od iných častí sveta v strategických hodnotových reťazcoch, a to diverzifikáciou a zvýšením ich udržateľnosti, pričom by sa malo zabrániť premiestňovaniu európskych priemyselných odvetví a zároveň zachovať otvorený trh;

B.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 a jej dôsledky viedli k bezprecedentnému hospodárskemu poklesu v Európe, v dôsledku ktorého sa môžu zhoršiť nerovnosti a sociálne napätie v Únii, najmä medzi najzraniteľnejšími občanmi;

C.  keďže priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti klímy sa navzájom posilňujú a keďže dosiahnutie inovatívnej a klimaticky neutrálnej reindustrializácie vytvorí miestne pracovné miesta a zabezpečí konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; keďže takýto prístup by sa mal uplatňovať vo všetkých politikách týkajúcich sa ekologickej a digitálnej transformácie;

D.  keďže Únia musí uvoľniť nevyužitý podnikateľský potenciál konkrétnych sociálnych skupín, v ktorých sa musí plne rozvinúť, vrátane mladých ľudí, migrantov, starších ľudí a žien; keďže priemyselná stratégia Únie by mohla byť príležitosťou na podporu podnikateľskej kultúry nedostatočne zastúpených alebo znevýhodnených skupín a na to, aby im umožnila v plnej miere prispievať k digitálnej a ekologickej transformácii;

E.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 a bezprecedentný hospodársky pokles, ktorý spôsobila, mali vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, najmä na MSP, pričom fungovanie niektorých odvetví sa dokonca úplne zastavilo; keďže z tohto dôvodu sa rýchla a spravodlivá obnova nedosiahne prostredníctvom nezmeneného prístupu a každá priemyselná stratégia orientovaná na budúcnosť by mala začať riešením priemyselného oživenia a dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti, predovšetkým v odvetviach s rastom a v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté opatreniami na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19;

F.  keďže nové dlhy na prekonanie hospodárskeho poklesu budú pravdepodobne viesť k nestabilnejšej finančnej štruktúre podnikov, čo z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska spôsobí spomalenie rastu a nedostatok investičných kapacít na súbežný prechod na digitalizované, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

G.  keďže za týchto okolností Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá má dve odlišné fázy, pričom jedna sa zameriava na oživenie a druhá na obnovu a odolnosť; keďže hospodárske oživenie by malo byť založené na pevnom sociálnom a environmentálne udržateľnom prístupe a malo by podporovať priemyselnú obnovu smerom k úspešnej digitálnej a ekologickej transformácii, pričom kvalifikované pracovné sily by mali sprevádzať tieto transformácie a zabezpečovať férovú a spravodlivú transformáciu;

H.  keďže priemyselné odvetvie v Európe je veľmi prepojené a existujú silné vzájomné vzťahy medzi členskými štátmi a rôzne prístupy k spoločnostiam rôznych veľkostí; keďže v dôsledku toho koordinovaná európska politika zabezpečujúca, aby celý výrobný reťazec – od veľkých podnikov až po MSP – mohol mať prospech, bude úspešnejšia pri zvyšovaní globálnej konkurencieschopnosti a udržateľnosti Európy;

I.  keďže Únia by mala aj naďalej plniť ambiciózne obchodné dohody, a to na mnohostrannej aj dvojstrannej úrovni; keďže už pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 európsky priemysel, ktorý zostával pilierom európskeho hospodárstva a poskytoval zamestnanie približne 32 miliónom ľudí, stál na rázcestí, pretože jeho príspevok k európskemu HDP klesol za posledných 20 rokov z 23 % na 19 % v súčasnosti; keďže v súčasnosti čelí intenzívnej medzinárodnej konkurencii a často ho postihujú čoraz viac protekcionistické obchodné opatrenia tretích krajín, ktoré neuplatňujú prísne environmentálne a sociálne normy;

J.  keďže nová európska priemyselná stratégia musí zabezpečiť dvojakú transformáciu európskej priemyselnej základne, ktorá je konkurencieschopná a udržateľná; keďže táto transformácia predstavuje pre Európu príležitosť modernizovať svoje priemyselné základy, zachovať a relokalizovať pracovné miesta a kľúčovú priemyselnú výrobu a budovať zručnosti a kapacity nevyhnutné to, aby sa vyvinutím celosvetového úsilia dosiahli ciele stanovené európskym právnym predpisom v oblasti klímy a ciele udržateľného rozvoja;

K.  keďže stratégia musí poskytnúť potrebný regulačný rámec, ktorý umožní dvojakú transformáciu, ako aj potrebnú infraštruktúru a finančné zdroje, a musí sa zamerať na zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, úspory energie a zdrojov, obnoviteľné energetické technológie a energetické technológie s nulovými a nízkymi emisiami CO2, obehovosť a netoxicitu;

L.  keďže okrem krízy spôsobenej ochorením COVID-19 patria zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia naďalej k najväčším výzvam a vyžadujú si komplexný spoločný prístup; keďže priemyselné emisie EÚ prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov v Európe; keďže dekarbonizácia energeticky náročného priemyslu zostáva jednou z najväčších výziev na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; keďže všetky odvetvia by mali prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy;

M.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na kľúčovú úlohu digitálnych aktív vrátane pripojiteľnosti a sietí, ako aj digitálnych zručností ako nástrojov, ktoré pracovníkom a podnikom umožňujú prispôsobiť spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a operácie, núdzovej situácii; keďže odolnosť digitálnej infraštruktúry a zlepšovanie digitálnych zručností pracovnej sily sú prioritnými oblasťami, pokiaľ ide o posilnenie konkurencieschopnosti európskych podnikov, najmä MSP;

N.  keďže nová priemyselná stratégia Únie by sa mala zamerať na zvýšenú pripojiteľnosť, zlepšené digitálne vrstvy, priemyselný internet vecí, umelú inteligenciu, technológie distribuovaných databáz transakcií, vysokovýkonnú výpočtovú techniku a kvantovú výpočtovú techniku; keďže digitálny sektor prispeje aj k Európskej zelenej dohode a prechodu priemyslu na klimatickú neutralitu, a to ako zdroj technologických riešení a optimalizácie priemyselných procesov, ako aj zlepšením energetickej efektívnosti a výkonnosti obehového hospodárstva samotného digitálneho sektora;

O.  keďže suverenita a strategická autonómia Únie si vyžadujú autonómnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu a rozsiahle investície do výskumu a inovácií s cieľom rozvíjať vedúce postavenie v oblasti kľúčových podporných technológií a inovačných riešení a zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť; keďže priemyselná stratégia Únie by mala obsahovať akčný plán na posilnenie, skrátenie, zvýšenie udržateľnosti a diverzifikáciu dodávateľských reťazcov európskych priemyselných odvetví s cieľom znížiť nadmerné spoliehanie sa na niekoľko trhov a zvýšiť odolnosť týchto reťazcov; keďže by mala existovať aj stratégia inteligentnej relokalizácie s cieľom preskupiť priemyselné odvetvia v Európe, ako aj zvýšiť výrobu a investície a premiestniť priemyselnú výrobu v odvetviach strategického významu pre Úniu;

1.  domnieva sa, že ústredným prvkom všetkých stratégií Únie by mal byť prechod na sociálne, hospodársky a environmentálne odolnú spoločnosť, strategické vedenie a autonómia a dobre fungujúci jednotný trh; domnieva sa preto, že je potrebné vytvoriť plne funkčný a perspektívny legislatívny a politický rámec založený na pochopení dynamiky medzi plánom obnovy, našimi klimatickými a digitálnymi ambíciami a účinnou priemyselnou stratégiou, ktorá zefektívňuje rôzne prístupy, ciele a zámery; vyzýva Komisiu, aby vymedzila komplexnú revidovanú priemyselnú stratégiu, ktorá poskytne jasný politický rámec a regulačnú istotu, a okrem iného:

2.  požaduje vytvorenie inkluzívnej priemyselnej stratégie, do rozvoja a vykonávania ktorej budú zapojené všetky priemyselné ekosystémy, MSP, regióny, spoločenstvá a pracovníci; zastáva názor, že silná priemyselná stratégia môže pomôcť preklenúť potenciálne poškodenia a umožniť využiť príležitosti vytvorené dvojakou transformáciou; je presvedčený, že priemyselná stratégia Únie musí byť schopná opierať sa o silný sociálny pilier a včas riešiť sociálne dôsledky štrukturálnej zmeny;

3.  domnieva sa, že je nevyhnutné investovať do aktívnych trhov práce a poskytovať programy vzdelávania a odbornej prípravy zamerané na uspokojovanie potrieb hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiku Únie, ktorá zosúladí počet pracovných miest, ktoré môžu zaniknúť v tradičných odvetviach, s dopytom po pracovnej sile v odvetviach digitálnej a ekologickej transformácie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby – vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by sa tieto nové pracovné miesta vytvorili v tých istých regiónoch, ktoré môžu prísť o tradičné priemyselné odvetvia, alebo že by na nich začali pracovať tí istí pracovníci – uľahčili hospodársku a sociálnu revitalizáciu území s rizikom vyľudňovania a chudoby, pričom osobitnú pozornosť treba venovať rodovým rozdielom;

4.  považuje túto dvojakú transformáciu za príležitosť pre oblasti, v ktorých dominujú fosílne palivá, posunúť sa smerom k prvej línii inovácií a k systému výroby, ktorý je zlučiteľný s cieľmi klimatickej neutrality; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že táto transformácia podporí spravodlivé a sociálne spravodlivé podmienky pre vytváranie pracovných miest v duchu zásady „na nikoho sa nezabúda“, a to ruka v ruke s úplným vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv, zlepšením sociálnej a životnej úrovne a dobrými pracovnými podmienkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby každé opatrenie, ktoré urýchli dvojakú transformáciu, sprevádzali príslušné politiky a konkrétne opatrenia zamerané na riešenie negatívnych účinkov na regióny, ako aj na najzraniteľnejšie osoby;

5.  zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné zamerať sa na regionálnu a sociálnu súdržnosť a predvídanie a riadenie reštrukturalizácie, ktoré sú prispôsobené osobitným charakteristikám a potrebám miestneho trhu práce, s cieľom dosiahnuť hospodársku revitalizáciu postihnutých regiónov a tiež bojovať proti nezamestnanosti a podporovať využívanie verejných investícií, a to aj v kľúčových odvetviach, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté pandémiou, s cieľom podporiť kvalitné pracovné miesta v celej Únii; zdôrazňuje význam účasti pracovníkov na riadení a správe spoločností;

6.  nástojí na identifikovaní budúcich súborov zručností a na zvýšení investícií do ľudských zdrojov, vzdelávania, cielenej odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania, s cieľom poskytnúť ľuďom a regiónom budúce perspektívy a príjmy, ako aj poskytnúť priemyslu kvalifikovaných pracovníkov; konštatuje, že konkurencieschopný priemysel vo veľkej miere závisí od náboru a udržania si kvalifikovanej pracovnej sily s kľúčovými zručnosťami v oblasti udržateľnosti a digitálnej transformácie podnikov, a že by sa to malo podporovať primeraným financovaním z programu Digitálna Európa a Programu pre jednotný trh;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali s cieľom posilniť koordináciu politík v oblasti vzdelávania, a to rozsiahlymi verejnými investíciami v celej Európe; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila expertnú skupinu zainteresovaných strán, ktorej úlohou bude predvídať budúce medzery a nedostatky v oblasti priemyselných zručností, a to pomocou umelej inteligencie a digitálnych zdrojov, najmä kapacít veľkých dát;

8.  domnieva sa, že nová dlhodobá stratégia pre priemyselnú budúcnosť Európy by mala prispieť k boju proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré stále ovplyvňujú európsky trh práce a európsku spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní európskej priemyselnej stratégie náležite zohľadnila rodový rozmer, a to tak vo fáze oživenia, ako aj vo fáze obnovy a transformácie, a aby pri vymedzovaní finančných nástrojov na podporu priemyselného a hospodárskeho rastu Európskej únie zohľadnila využitie nástrojov na rodové rozpočtovanie;

9.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môže európsky priemysel zohrávať pri aktívnej účasti v prospech ambicióznych environmentálnych, sociálnych a ekonomických cieľov vrátane cieľov v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že na tento účel je potrebné, aby sa Únia vybavila všeobecným rámcom náležitej starostlivosti pre priemysel s cieľom identifikovať vo svojich domácich a globálnych činnostiach, ako aj vo všetkých dodávateľských reťazcoch, environmentálne a sociálne riziká, vplyvy, zneužívanie a poškodzovanie, a zároveň ich vysledovať, im predchádzať, zmierňovať ich a objasňovať s cieľom zabezpečiť minimálne normy a vytvoriť rovnaké podmienky;

10.  domnieva sa, že Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá prispieva k oživeniu priemyslu po súčasnej hospodárskej kríze, priťahuje investície, uľahčuje prístup ku kapitálu a stimuluje účinnú hospodársku súťaž; domnieva sa preto, že aktualizovaná stratégia by mala zohľadňovať dve hlavné a vzájomne prepojené fázy: jednu zameranú na konsolidáciu pracovných miest, reaktivovanie výroby a jej prispôsobenie „novej normálnej“ situácii po pandémii ochorenia COVID-19 a druhú zameranú na obnovu a transformáciu;

11.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby posilnila príslušné existujúce a budúce právne predpisy s cieľom uprednostniť ekologickú a digitálnu transformáciu a zároveň posilniť dlhodobú konkurencieschopnosť a odolnosť spoločnosti a hospodárstva počas oboch fáz; okrem toho vyzýva Komisiu, aby stimulovala vnútorný dopyt Únie a jej dlhodobý rast prilákaním väčšieho objemu verejných aj súkromných investícií do výskumu a inovácií, do vývoja nových udržateľných a digitálnych technológií, vrátane odvetví s vysokým podielom ľudskej práce, do nových infraštruktúrnych sietí a projektov, ktoré sú zlučiteľné s cieľmi Európskej zelenej dohody, do energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov a do obehového hospodárstva;

12.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú správu, v ktorej posúdi stav hospodárstva Únie a uskutočniteľnosť dvojakej transformácie, pričom zváži príležitosti pre priemysel – vrátane MSP – využívať synergie a minimalizovať riziká, ktoré môžu predstavovať navzájom, a maximalizovať prínosy; žiada Komisiu, aby na základe svojich zistení prispôsobila stratégiu zverejnenú v marci 2020 súčasnej situácii a venovala sa obom fázam, pričom sa bude naďalej zameriavať na ekologickú, digitálnu, férovú a spravodlivú transformáciu, ktorá posilňuje suverenitu Únie a jej strategickú autonómiu;

13.  zdôrazňuje, že priemyselná stratégia Únie musí sledovať presne vymedzené ciele a v záujme úplnej transparentnosti vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné, explicitné a konkrétne vymedzenia pojmov „strategická“, „autonómia“, „strategická autonómia“, „odolnosť“, „strategická odolnosť“ a iných súvisiacich pojmov, aby sa zabezpečilo, že opatrenia prijaté v súvislosti s týmito pojmami budú konkrétne a zamerané na priority a ciele EÚ;

14.  domnieva sa, že tradičné poistné nástroje nie sú dostatočné na pokrytie strát spôsobených prerušením podnikania v dôsledku pandémie a že je potrebné ambiciózne celoeurópske riešenie na predvídanie a riadenie negatívnych účinkov budúcej pandémie alebo systémovej krízy na ľudí, podniky a hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o vytvorenie rámca, ktorý by zahŕňal inštitucionálnych investorov, členské štáty a EÚ, s cieľom pokryť straty spôsobené prerušením podnikania v prípade budúcej pandémie;

15.  víta návrh Komisie na vytvorenie nového nástroja obnovy NextGenerationEU vo výške 750 miliárd EUR; vyjadruje poľutovanie nad škrtmi v programoch orientovaných na budúcnosť – v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU –, ktoré navrhla Európska rada v júli 2020, a žiada, aby sa výdavky z rozpočtu EÚ na úsilie v oblasti zmeny klímy zvýšili aspoň na 30 % rozpočtu; domnieva sa, že tieto škrty oslabia základy udržateľného a odolného oživenia priemyslu Únie a budú mať negatívne účinky presahovania na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj na sociálnu spravodlivosť a globálnu konkurencieschopnosť; požaduje preto ambiciózny a silnejší dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027, ktorý nebude pod úrovňou návrhu Komisie; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu k reforme systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zavedenia nových zdrojov, ktoré sú lepšie zosúladené s hlavnými politickými prioritami EÚ a stimulujú ich pokrok;

16.  víta opatrenia, ktoré prijala Únia na riešenie krízy súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19, poskytnutie likvidity zo strany ECB, zvýšenie kapitálu EIB pre MSP a iniciatívu SURE, s cieľom pomôcť členským štátom financovať režimy skráteného pracovného času, zachovať zamestnanosť a chrániť pracovníkov; víta aj mimoriadne finančné prostriedky poskytnuté z rámca pre štátnu pomoc na podporu inak solventných podnikov a pracovníkov pri prekonávaní hospodárskych dôsledkov pandémie; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že pomoc poskytnutá v núdzovej fáze je opodstatnená dôsledkami pandémie a nespôsobí nedostatok hospodárskej súťaže a že sa nezanedbá žiadne strategické odvetvie; okrem toho očakáva včasnú revíziu pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci s cieľom poskytnúť členským štátom potrebnú flexibilitu na cielenú podporu pri podnecovaní dekarbonizácie priemyslu a digitalizácie, a najmä usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každá revízia pravidiel štátnej pomoci by mala vychádzať z posúdenia vplyvu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, mala by zohľadňovať možné narušenia na celosvetovej úrovni a mala by byť plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej neutrality a životného prostredia do roku 2050, ako sa dohodlo v európskom právnom predpise v oblasti klímy;

17.  zdôrazňuje, že štátna pomoc by sa mala poskytovať len spoločnostiam, ktoré čelia bezprostredným hospodárskym účinkom pandémie ochorenia COVID-19, a že uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci by malo byť časovo obmedzené; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitný režim štátnej pomoci zameraný na podporu odvetví, ktoré najviac postihli núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, ako sú automobilový priemysel, cestovný ruch, letectvo, oceliarsky a kovospracujúci priemysel; vyzýva Komisiu, aby stanovila spoločné minimálne požiadavky pre spoločnosti, ktoré dostávajú finančnú pomoc, aby sa predišlo rozdielnym vnútroštátnym kritériám, ktoré by viedli k ďalším nezrovnalostiam; zdôrazňuje, že prijatá verejná pomoc by mala chrániť pracovné miesta a mala by sa využívať na zosúladenie činností príslušných spoločností s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a životného prostredia;

18.  zdôrazňuje, že v súvislosti s núdzovou pomocou je dôležité poskytovať podporu podnikom, ktoré dodržiavajú platné kolektívne zmluvy a nie sú registrované v daňových rajoch;

19.  okrem toho zdôrazňuje, že akákoľvek štátna pomoc pridelená v rámci priemyselnej alebo inej politiky by mala byť v súlade so spoločnou „zásadou vyrovnanosti“, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a aby sa predišlo všetkým formám daňového dampingu v rámci EÚ a narušeniu hospodárskej súťaže;

20.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný, konzistentný a ľahký prístup k vymedzeniu trhu v prípadoch hospodárskej súťaže v rôznych odvetviach; ďalej zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostatočnú rýchlosť, transparentnosť a primeranosť v administratívnom a procedurálnom rámci konaní o hospodárskej súťaži EÚ, a najmä pri kontrole koncentrácií v EÚ;

21.  nabáda Komisiu, aby zaviedla systém podávania správ o spôsobe, akým zahraničný protekcionizmus ovplyvňuje priemysel Únie, a pravidelného posudzovania konkurencieschopnosti rôznych odvetví priemyslu Únie v porovnaní s jej hlavnými konkurentmi a aby konala rýchlo, ak sú potrebné úpravy pravidiel Únie;

22.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na výrazne zmenený celosvetový hospodársky kontext preskúmala antitrustové pravidlá Únie a usilovala sa o rovnováhu medzi potrebou vyrovnať sa s celosvetovou hospodárskou súťažou a ochranou dodávateľského reťazca a spotrebiteľov pred možnými negatívnymi dôsledkami koncentrovanejšieho vnútorného trhu;

23.  domnieva sa, že hospodárske programy, ktoré jednotlivé členské štáty zaviedli s cieľom pomôcť MSP a spoločnostiam vyrovnať sa s krátkodobou krízou likvidity, sú užitočné, ale v niektorých prípadoch môžu zvýšiť úroveň ich dlhu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala programy EÚ a vnútroštátne programy stimulujúce zvyšovanie kapitálu a aby uľahčovala obnovu;

24.  vyzýva Komisiu, aby oživila a obnovila ducha iniciatívy „Small Business Act“ prostredníctvom iniciatív zameraných najmä na podporu mikropodnikov a malých podnikov, keďže univerzálne opatrenia, tzv. „one size fits all“, často nie sú vhodné pre mikropodniky a MSP; domnieva sa, že MSP najlepšie vyhovujú podporné ad hoc opatrenia, ktoré zabraňujú byrokratickým prekážkam a zabezpečujú, aby sa potrebná likvidita dostala k spoločnostiam prostredníctvom účinných a dostupných nástrojov a prostredníctvom rýchlych a pružných postupov priaznivých pre MSP; zdôrazňuje, že mnohé MSP nebudú mať likviditu na investovanie do udržateľnej digitálnej transformácie;

25.  podčiarkuje, že programy financovania EÚ majú vplyv na zvyšovanie úrovne dlhodobého rastu prijímajúcich spoločností, ale zdôrazňuje tiež, že spoločnosti, najmä MSP, čelia značným ťažkostiam pri prístupe k finančným prostriedkom EÚ; žiada preto Komisiu, aby postupovala aj vyskúšanou cestou spolufinancovania vnútroštátnych systémov dočasných daňových úľav zameraných na podporu investícií do digitálnych a environmentálnych technológií;

26.  pripomína význam opatrení ad hoc na podporu MSP prostredníctvom riadnej finančnej podpory v budúcom VFR; nabáda Komisiu, aby zvážila vytvorenie programu poukážok pre MSP na podporu úsilia MSP vrátane úsilia o modernizáciu zastaraného vybavenia, zlepšenie prenosu znalostí a určenie najúčinnejšieho využívania technológií, ako je priemyselná umelá inteligencia, a zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily s okamžite potrebnými zručnosťami, aby sa umožnila kontrola vzdialených aktív, monitorovanie výroby a spolupráca zamestnancov, ako aj environmentálne udržateľné obchodné modely, prístupy obehového hospodárstva, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, čo sú oblasti, v ktorých je digitálne know-how často kľúčové a umožňuje MSP udržať si konkurencieschopnosť;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále existuje značná priepasť medzi veľkými spoločnosťami a MSP, pokiaľ ide o integráciu digitálnych technológií do ich podnikateľskej činnosti, ako aj rozdiel medzi priekopníkmi a zaostávajúcimi v oblasti inovácií; zdôrazňuje potrebu zvýšiť príležitosti pre MSP, pokiaľ ide o ich schopnosť absorbovať inovačné technológie a znížiť digitálnu nerovnováhu, pokiaľ ide o infraštruktúru v menších mestách a vidieckych a odľahlých oblastiach; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala európske centrá digitálnych inovácií, ktoré vďaka znalostiam miestnych ekosystémov predstavujú potenciálne účinný spôsob na zmenšenie digitálnej priepasti;

28.  domnieva sa, že podniky sociálneho hospodárstva by mali byť plne zapojené do výsledku priemyselnej stratégie, pretože vytvárajú verejnú hodnotu a prispievajú aj k rozvoju miestnych spoločenstiev, v ktorých sídlia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní finančných nástrojov a pracovných programov zohľadnila špecifiká tejto kategórie podnikov, s cieľom podporiť ich prístup k financovaniu;

29.  zdôrazňuje, že existujú špecifické atribúty, vďaka ktorým je ekonomicky udržateľný prechod na klimaticky neutrálne a plne digitálne hospodárstvo obzvlášť vhodný na opatrenia obnovy, ktorých cieľom je rýchlo zvýšiť dopyt spotrebiteľov a zamestnanosť; zdôrazňuje, že dôkazy svedčia o tom, že ekologické a digitálne projekty v porovnaní s tradičnými fiškálnymi stimulmi vytvárajú viac pracovných miest, prinášajú vyššie krátkodobé výnosy na euro a vedú k vyšším dlhodobým úsporám nákladov, pretože sa rýchlo rozvíjajú, keďže technológie sú ľahko dostupné (napr. obnoviteľné zdroje energie), majú tendenciu zapojiť MSP a podporovať miestne ekonomiky prostredníctvom výrazného vplyvu na zamestnanosť, rýchlo zvyšujú disponibilný príjem spotrebiteľov (napr. energetická efektívnosť), a sú menej vystavené vonkajším otrasom, čím prispievajú k odolnejšej sociálnej a hospodárskej obnove;

30.  berie na vedomie, že s cieľom pomôcť identifikovať investície s veľmi pozitívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom taxonómia EÚ, ak je k dispozícii, stanovuje rámec na účely stanovenia miery, do akej je investícia environmentálne udržateľná, a zabezpečuje, aby nedošlo k významnému poškodeniu environmentálnych a sociálnych cieľov;

31.  domnieva sa, že Únia si vyžaduje inovačnú priemyselnú stratégiu, ktorá urýchľuje digitalizáciu našich priemyselných odvetví a MSP vrátane tradičných odvetví, zlepšuje priemyselnú kapacitu Únie v kľúčových digitálnych infraštruktúrach a kapacitách a posilňuje jednotný digitálny a dátový trh; zastáva názor, že Únia musí podporovať podniky pri automatizácii a digitalizácii ich know-how a odbornej prípravy a pri investovaní do digitálneho vybavenia (hardvér a softvér), pričom osobitnú pozornosť treba venovať podpore účasti žien na procese digitalizácie a modernizácii a zlepšeniu systémov odbornej prípravy a zručností; zdôrazňuje význam programu Digitálna Európa a urýchlenia prijatia podporných a vznikajúcich technológií v priemyselných odvetviach; nabáda na vytvorenie centier digitálnych inovácií v celej EÚ;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali okrem iného do dátového hospodárstva, umelej inteligencie sústredenej na človeka, inteligentnej výroby, internetu vecí, mobility, superpočítania, softvérového inžinierstva a technológií, cloudu, kvantovej technológie, odolných, cenovo dostupných a bezpečných vysokorýchlostných sietí 5G a 6G, technológií distribuovanej databázy transakcií (DLT), robotiky, batérií a satelitného internetu; v tejto súvislosti preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili včasné vykonávanie príslušných kľúčových opatrení odporúčaných v súbore nástrojov pre kybernetickú bezpečnosť 5G, a najmä aby v prípade potreby uplatňovali príslušné obmedzenia týkajúce sa vysokorizikových dodávateľov kľúčových aktív, ktoré sú v koordinovaných posúdeniach rizík Únie vymedzené ako kritické a citlivé.

33.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu digitálneho sektora pri prispievaní k transformácii priemyselného odvetvia ako zdroja čistých technologických riešení, ako aj pri optimalizovaní priemyselných procesov a minimalizovaní ich vplyvu na životné prostredie; vzhľadom na vysokú spotrebu energie a zdrojov spojených s IKT žiada Komisiu, aby posúdila potenciálny vplyv masívneho rozvoja digitálnych riešení na životné prostredie a zároveň zabezpečila vedúce postavenie Európy v oblasti vysoko energeticky efektívnych a obehových digitálnych technológií a dátových centier; žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne spôsoby digitálnych riešení na podporu ekologickej transformácie a aby vytvorila metodiku na monitorovanie a kvantifikáciu rastúceho vplyvu digitálnych technológií na životné prostredie;

34.  zdôrazňuje, že údaje zohrávajú kľúčovú úlohu pri transformácii európskych priemyselných odvetví, a zdôrazňuje význam inteligentného rastu výroby a digitalizácie; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednotné európske digitálne a dátové prostredie a zabezpečila a podporovala interoperabilitu, ako aj prístup k bezpečným údajom a softvéru a ich tok v rámci Únie a medzi odvetviami, v spoločnostiach všetkých veľkostí a medzi verejnými inštitúciami; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vedúce postavenie Európy pri stanovovaní noriem orientovaných na budúcnosť a vytváraní nástrojov a infraštruktúr orientovaných na budúcnosť s cieľom uchovávať a spracúvať údaje a zhromažďovať európske údaje v kľúčových odvetviach s celoúniovými spoločnými a interoperabilnými dátovými priestormi; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa zamerala najmä na projekty zamerané na správu a označovanie údajov, štandardizáciu formátu údajov a bezpečnosť údajov, aby rozvíjala a spracúvala údaje na európskej pôde, najmä údaje od verejných orgánov, aby budovala lepší digitálny daňový systém, v ktorom sa zdaňujú zisky a v ktorom majú spoločnosti významnú interakciu s používateľmi, a aby ďalej rozvíjala európske normy a certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, čím sa zabezpečí lepšia konkurencieschopnosť a podporia prelomové technológie, najmä pre kritickú infraštruktúru, a to aj prostredníctvom revízie smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) a zriadením siete centier kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú platformu pre obchodné vzťahy, ktorá umožní podnikom v EÚ, najmä MSP, účinne využívať údaje vytvorené na platformách;

35.  uznáva význam európskeho prístupu k dátovému hospodárstvu, ktorý je transparentný, dôveryhodný, interoperabilný a zameraný na človeka; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne znižovali roztrieštenosť rôznych vnútroštátnych stratégií a riešili nerovnováhu trhovej sily, s cieľom podporiť tok údajov, interoperabilitu, správu údajov, ochranu a (opätovné) použitie v celej Únii;

36.  zdôrazňuje, že je potrebný európsky právny rámec pre umelú inteligenciu, robotiku a súvisiace technológie, ktorý by riešil etické zásady a základné práva pri ich vývoji, zavádzaní a používaní, ako aj otázky bezpečnosti a zodpovednosti; zdôrazňuje, že inovácie a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu si budú vyžadovať horizontálny rámec odrážajúci hodnoty a zásady Únie, s cieľom poskytnúť občanom aj podnikom konkrétne usmernenia a právnu istotu vrátane tých, ktoré sú mimo Únie;

37.  domnieva sa, že akékoľvek legislatívne opatrenie v súvislosti s revíziou v súčasnosti platného rámca práv duševného vlastníctva treba dôkladne zvážiť, pretože by to mohlo mať významný vplyv na stále krehké a rozvíjajúce sa dátové hospodárstvo EÚ; domnieva sa, že by nemalo existovať žiadne vlastnícke právo založené na duševnom vlastníctve pre iné ako osobné údaje používané a vytvárané technológiami, ako je umelá inteligencia;

38.  vyzýva Komisiu, aby do plánu obnovy zahrnula konkrétne opatrenia na prilákanie priemyselných odvetví do Európy, zvýšenie, posilnenie a podporu premiestňovania a diverzifikácie európskych priemyselných odvetví z hľadiska ich strategického významu, a aby z hľadiska klimatickej neutrality skracovala a diverzifikovala dodávateľské reťazce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby Únia vyrábala dostatok strategického tovaru, ako sú lekárske a zdravotnícke zariadenia alebo energia z obnoviteľných zdrojov, aby bola v čase krízy sebestačná, a nabáda na využívanie stimulov na dosiahnutie tohto cieľa, ako je požiadavka nákupu vyššej úrovne miestnej (EÚ/EHP) výroby z odvetví, ktoré dostávajú dočasnú pomoc;

39.  uznáva, že hrozí, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 bude viesť k zvýšeniu hospodárskeho nacionalizmu a protekcionizmu, čo pre voľný obchod založený na pravidlách a globálne hodnotové reťazce predstavuje veľkú výzvu v dôsledku opätovného znárodňovania výroby a rozpadu týchto reťazcov; na tento účel vyzýva zainteresované strany, aby diverzifikovali a skracovali svoje dodávateľské reťazce a zvýšili ich udržateľnosť, s cieľom znížiť zraniteľnosť;

40.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala za otvorený mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý je v súlade s globálnym úsilím o zastavenie zmeny klímy a straty biodiverzity a s prísnymi environmentálnymi a sociálnymi normami EÚ, zlepšuje prístup spoločností EÚ na medzinárodné trhy a bráni silným medzinárodným aktérom zneužívať svoju trhovú silu; zastáva názor, že v tejto súvislosti by Únia mala podľa potreby využívať politiku hospodárskej súťaže vo vzťahu k spoločnostiam z tretích krajín, asertívnejšie uplatňovať opatrenia nástroja na ochranu obchodu (TDI) s cieľom systematicky bojovať proti nekalému dumpingu a subvenčným praktikám a posilniť existujúci systém TDI;

41.  vyzýva Komisiu, aby okamžite navrhla dočasný zákaz zahraničných prevzatí európskych spoločností v strategických odvetviach štátnymi podnikmi alebo spoločnosťami prepojenými s vládami tretích krajín; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila reciprocitu v prístupe na trh, aby posilňovala a systematicky skenovala rámec Únie na preverovanie priamych zahraničných investícií (PZI) s cieľom chrániť prístup k strategickým odvetviam, infraštruktúre, kľúčovým podporným technológiám a iným bezpečnostným aktívam a aktívam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj zabrániť nepriateľským prevzatiam, a to s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a znížiť narušenia trhu na jednotnom trhu; v tejto súvislosti víta bielu knihu o vytvorení rovnakých podmienok, pokiaľ ide o zahraničné dotácie; požaduje podstatné posilnenie a urýchlené prijatie nariadenia (EÚ) č. 654/2014 (nariadenie o presadzovaní); zdôrazňuje, že ide o dôležitý nástroj na ochranu záujmov Únie, keď tretie krajiny prijmú nezákonné opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť podniky EÚ;

42.  vyzýva Radu, aby pokračovala v rokovaniach o nástrojoch medzinárodného obstarávania, ktoré zabezpečujú reciprocitu a vzájomné normy; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné právne nástroje, ktoré riešia narušenia spôsobené na jednotnom trhu, a to aj v rámci postupov verejného obstarávania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila uprednostňovanie spoločností, ktoré majú a udržiavajú svoje ústredie, výrobu a zamestnanosť v Únii; žiada Komisiu, aby vzhľadom na absenciu silného nástroja medzinárodného obstarávania a účinných globálnych pravidiel prístupu k verejnému obstarávaniu preskúmala zavedenie opatrení na podporu európskych výrobcov, najmä MSP, ktorí čelia rastúcej konkurencii zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ktoré nedodržiavajú spoločné pravidlá medzinárodného obchodu a sociálne a environmentálne normy;

43.  domnieva sa, že komplexný prístup k priemyselnej stratégii zahŕňajúci všetky politiky EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu v hospodárskej a „priemyselnej“ diplomacii; nabáda Komisiu, aby aktívne využívala sieť obchodných komôr EÚ v tretích krajinách na vytváranie nových obchodných partnerstiev;

44.  víta ambíciu vytvoriť vedúce trhy s environmentálne udržateľnými a digitálnymi technológiami a inovačnými riešeniami; domnieva sa, že financovanie výskumu a inovácií má zásadný význam pre inovačné priemyselné projekty a digitálne spôsobilosti, a domnieva sa, že by to malo ísť ruka v ruke so súčasnou analýzou Komisie týkajúcou sa usmernení pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu; zastáva názor, že odolnosť a strategická autonómia by sa mali považovať za vymedzujúce kritériá a že dôležité projekty spoločného európskeho záujmu by mali byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a digitálnymi cieľmi; vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť pri vykonávaní dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu a zabezpečila účasť MSP; okrem toho vyzýva Komisiu, aby urýchlila vznik európskych lídrov a/alebo ekosystémov v strategických priemyselných odvetviach, ktorí sú schopní konkurovať v celosvetovom meradle a prispejú k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva a vedúceho postavenia v digitálnej oblasti, a to bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž v Únii alebo narušila dôvera v otvorenosť trhu a prístup k nemu;

45.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na hodnotových reťazcoch tým, že zabezpečí primerané nadviazanie na opatrenia navrhnuté pre šesť strategických hodnotových reťazcov identifikovaných strategickým fórom o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu, a aby vytvorila transparentné podmienky uplatňovania spoločných projektov v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ktoré by boli jednotné vo všetkých členských štátoch, s cieľom zabezpečiť, aby z nich mala prospech Únia ako celok; vyzýva Komisiu, aby v súčasnej kríze investovala do projektov, ktoré majú jednoznačnú európsku pridanú hodnotu, a aby zjednodušila administratívne postupy, rozšírila kritériá pre oprávnené náklady a zvýšila financovanie;

46.  považuje iniciatívu NextGenerationEU za pilier prvej fázy oživenia priemyslu EÚ po pandémii COVID-19; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rýchlu implementáciu fondu, a žiada, aby bol Európsky parlament plne zapojený do rozhodovacieho procesu a procesu vykonávania, s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a maximalizovať transparentnosť a parlamentnú kontrolu; žiada, aby v záujme účinného prednostného pridelenia prostriedkov vo výške 750 miliárd EUR nástroj NextGenerationEU:

47.  zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľnú a spravodlivú obnovu, ktorá zabezpečí blahobyt občanov po kríze spôsobenej ochorením COVID-19; zastáva názor, že fond by mal podporovať udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví, ako aj zaručiť férovú a spravodlivú digitálnu a ekologickú priemyselnú transformáciu;

48.  domnieva sa, že súbežne so súčasnou krízou by Únia mala pripraviť a predvídať druhú fázu svojej priemyselnej stratégie, ktorá zabezpečí konkurencieschopnosť, environmentálnu udržateľnosť a digitalizáciu jej priemyselných odvetví a povedie k dlhodobej odolnosti na sociálne zodpovednom základe; pripomína, že úloha členských štátov bude kľúčová pre úspešnú obnovu pri zmobilizovaní obmedzených zdrojov EÚ, a že priemyselná politika by sa mala stať horizontálnou úlohou Komisie;

49.  zastáva názor, že Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá zahŕňa ochranu environmentálneho zdravia a biodiverzity, a trvá na tom, že je potrebné urýchliť klimaticky neutrálnu transformáciu nášho priemyslu; zdôrazňuje, že investície musia byť v súlade s cieľmi klimatickej neutrality do roku 2050, pretože inak existuje riziko vytvorenia uviaznutých aktív a efektov odkázanosti na technológie založené na fosílnych palivách a na environmentálne škodlivé technológie;

50.  zdôrazňuje, že skutočne účinná európska priemyselná stratégia a súvisiaca politika musia vychádzať z ambicióznych opatrení a cieľov v oblasti klímy na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a zabezpečovať plán formovania priemyslu budúcnosti so všetkými odvetviami, ktorý prispeje k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality čo najskôr, najneskôr však do roku 2050;

51.  zdôrazňuje potrebu zosúladiť novú priemyselnú stratégiu s cieľom klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 a zároveň zdôrazňuje, že európske politiky v oblasti klímy musia byť založené na dôkazoch;

52.  domnieva sa, že domáce a svetové trhy majú významný potenciál, pokiaľ ide o technológie s nulovými a nízkymi emisiami, obnoviteľné zdroje energie a udržateľné výrobky, procesy a služby v celom hodnotovom reťazci od surovín po energeticky náročné priemyselné odvetvia, spracovateľský priemysel a odvetvie priemyselných služieb; okrem toho sa domnieva, že európsky právny predpis v oblasti klímy výrazne prispeje k zefektívneniu úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, stanovujúc v právnych predpisoch Únie klimatické ciele na roky 2030 a 2050; domnieva sa, že na zabezpečenie súdržnosti všetkých politík Únie, dlhodobej istoty investorov a predvídateľnosti regulačných predpisov, súdržného, transparentného a inkluzívneho prístupu riadenia vo všetkých oblastiach politiky je potrebný aj celostnejší a systematickejší politický rámec, ktorý pripraví pôdu pre jasnú a predvídateľnú stratégiu pre európske priemyselné odvetvia;

53.  víta navrhované priemyselné fórum; vyzýva Komisiu, aby pokročila pri zriaďovaní tohto fóra a aby v tomto rámci vytvorila dialóg s vyváženým zastúpením všetkých relevantných vedeckých odborníkov, organizácií a zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, spotrebiteľských organizácií a odborových zväzov, s cieľom nepretržite monitorovať pokrok jednotlivých priemyselných odvetví na úrovni EÚ pri dosahovaní cieľov klimatickej neutrality, ktoré sa majú dosiahnuť najneskôr do roku 2050, a pravidelne podávať správy o tomto pokroku, a s cieľom poskytovať Komisii poradenstvo o tom, ako investície prispievajú k cieľom EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ako sú s týmito cieľmi konzistentné, a to v súlade s nariadením o riadení energetickej únie;

54.  domnieva sa, že všetky odvetvia by mali prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vypracovala stratégie špecifické pre jednotlivé odvetvia, ktorými sa stanovia opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a na zabezpečenie súdržnosti politík; naliehavo vyzýva na rýchle ukončovanie využívania fosílnych palív a zdôrazňuje potrebu vytvoriť vysoko účinný a klimaticky neutrálny energetický systém, v ktorom by priemyselné odvetvia platili globálne konkurencieschopné ceny; zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva čistá, udržateľná a cenovo dostupná energia a suroviny pri prechode na vysoko energeticky účinné a klimaticky neutrálne hospodárstva; poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, malo len prechodný charakter vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality, ktorý sa má dosiahnuť najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že ďalšia integrácia trhu EÚ s energiou bude zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok energie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť rozvoj kapacít obnoviteľných zdrojov energie a ich integráciu do energetického mixu a uľahčiť zavádzanie výroby vodíka na základe obnoviteľných zdrojov ako potenciálne prelomovú technológiu pre odvetvia, v ktorých je ťažké znížiť emisie; víta zavedenie aliancie pre čistý vodík a aliancie pre nízkouhlíkové priemyselné odvetvia; zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť výskum rozsiahlej výroby vodíka a ekologických palív, technológií dekarbonizácie, ako je infraštruktúra na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v priemyselných procesoch, bioelektrárne a bioenergetické výrobné zariadenia, s ohľadom na energetickú transformáciu, zároveň skúmajúc aj potenciálne využitie geotermálneho zdroja energie; opakuje, že si to vyžaduje rozsiahlu dostupnosť cenovo dostupnej a čistej energie a podporné infraštruktúry, v súlade s potrebami dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví;

55.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny, priemysel a všetkých ostatných relevantných aktérov, aby spolupracovali na zlepšovaní európskej energetickej účinnosti, na vytváraní úniových vedúcich trhov s technológiami a inováciami súvisiacimi s klímou a aby uprednostňovali investície do energetických infraštruktúr; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa EIB lepšie využívala ako tzv. klimatická banka Únie s cieľom zlepšiť udržateľné financovanie pre verejný a súkromný sektor a pomáhať spoločnostiam v procese dekarbonizácie;

56.  zdôrazňuje, že vo všetkých odvetviach hospodárstva sa vyžaduje rozsiahle využívanie nákladovo konkurencieschopných kapacít energie z obnoviteľných zdrojov; uznáva, že EÚ v celosvetovom meradle vlastní 40 % patentov na energiu z obnoviteľných zdrojov, a zdôrazňuje, že by mala zostať lídrom v oblasti prelomových technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti dodávok energie, vedúceho postavenia v oblasti technológií a strategickej autonómie Európy je životne dôležité vypracovať silnú priemyselnú politiku pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá bude zahŕňať politiky na strane ponuky aj dopytu a umožní integráciu odvetvia obnoviteľných zdrojov; naliehavo žiada Komisiu, aby technológie energie z obnoviteľných zdrojov uznala ako kľúčový strategický hodnotový reťazec a priemyselný ekosystém, ktorý je oprávnený na financovanie z Nástroja pre strategické investície, a aby zabezpečila ich primerané zastúpenie na nadchádzajúcom priemyselnom fóre; zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť podporné opatrenia na rozvoj technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov z Únie a mimo Únie;

57.  zdôrazňuje, že ak má byť európsky priemysel konkurencieschopný, musí byť podporený účinnou, udržateľnou a plne prepojenou sieťou dopravnej, digitálnej a energetickej infraštruktúry; požaduje dlhodobú investičnú politiku pre vybavenie a renováciu infraštruktúry a pre zníženie administratívnych prekážok, ktoré bránia rýchlemu rozvoju transeurópskych sietí; žiada viac finančných prostriedkov pre Nástroj na prepájanie Európy v jeho troch odvetviach s cieľom zvýšiť investície do infraštruktúr, prepojení, digitalizácie a inteligentných sietí, a to v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody; ďalej zdôrazňuje potrebu urýchliť projekty spoločného záujmu a čo najskôr revidovať nariadenie o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E);

58.  vyzdvihuje potenciál obehového hospodárstva a hospodárstva s nulovým znečisťovaním pri modernizácii hospodárstva Únie, znižovaní jeho spotreby energie a zdrojov, prioritizácii predchádzania vzniku odpadu, poskytovaní stimulov pre inovácie a transformácii celých priemyselných odvetví a ich hodnotových reťazcov, výrobkov, výrobných procesov a obchodných modelov, čím sa podporí dematerializácia a detoxifikácia hospodárstva Únie a zníži sa závislosť Európy od primárnych surovín a zároveň sa stimulujú inovácie vrátane vytvárania trhov s riešeniami, ktoré majú nulové a nízke emisie a sú obnoviteľné a nahrádzajú výrobky a materiály založené na fosílnych palivách, a rozvoj nových ekologicky navrhnutých technológií a riešení na zabránenie vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje silné synergie medzi opatreniami v oblasti klímy a obehovým hospodárstvom, najmä v odvetviach náročných na energiu a zdroje a v odvetviach renovácie, a zdôrazňuje, že odvetvia majú rôzne spôsoby dekarbonizácie a východiskové body; zdôrazňuje potenciál obehového biohospodárstva a drevospracujúceho priemyslu pri podpore konkurencieschopného a udržateľného priemyslu;

59.  pripomína, že európska politika v oblasti klímy a energetiky si bude vyžadovať vysoký objem kovov a nerastov pre svoje strategické technológie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európa je priveľmi závislá od ostatných oblastí sveta, pokiaľ ide o dodávky mnohých z týchto kovov a nerastov, a postupne stráca svoj celosvetový podiel aj v prípade materiálov, pri ktorých má priemyselné kapacity; zdôrazňuje, že autonómiu Európy v strategických odvetviach nemožno dosiahnuť bez konkurencieschopného a udržateľného ekosystému EÚ pre základné, vzácne a kritické suroviny z primárnych a sekundárnych zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na význam akčného plánu obehového hospodárstva, zdôrazňuje však, že Európa musí zvýšiť svoju kapacitu vo všetkých fázach hodnotového reťazca pre suroviny, konkrétne v ťažbe, recyklovaní, tavení, rafinácii a premene; vyjadruje názor, že rozsah pôsobnosti akčného plánu a aliancie pre kritické suroviny by sa nemal obmedzovať na kritické suroviny a mal by byť zameraný na rozvoj integrovaného ekosystému pre celú škálu materiálov, kovov a nerastov potrebných na priemyselnú transformáciu;

60.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu vývozu a dovozu obnoviteľných technológií a technológií účinne využívajúcich zdroje a energiu;

61.  zdôrazňuje potenciál spájania odvetví a prepojenia odvetví spotrebúvajúcich energiu, ako sú stavebníctvo a doprava, a v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o integrácii energetického systému;

62.  požaduje podstatné vyčlenenie finančných prostriedkov na energetickú obnovu budov s cieľom podporiť plánovanú iniciatívu „vlna obnovy“ potrebnými finančnými prostriedkami v rámci plánu obnovy; zdôrazňuje, že v súvislosti s nadchádzajúcim návrhom o vlne obnovy a s povinnosťou členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na dosiahnutie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného fondu budov by sa mala v plnej miere uprednostniť zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, a tým by sa mala urýchliť hĺbková obnova a nahradenie neefektívnych systémov vykurovania a chladenia založených na fosílnych palivách; zdôrazňuje, že integrované programy hĺbkovej obnovy, ktoré sa vzťahujú na celé obce alebo okresy, možno zaviesť lacnejšie a rýchlejšie, z čoho budú mať prospech spotrebitelia a čím sa znížia náklady na energiu;

63.  poukazuje na skutočnosť, že proces vykurovania a chladenia zostáva jedným z najvýznamnejších spôsobov využívania energie v priemyselnom odvetví; zdôrazňuje preto, že na urýchlenie úsilia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v priemysle treba v plnej miere využiť potenciál energetickej účinnosti pri priemyselnom vykurovaní a chladení, pričom treba zvýšiť používanie obnoviteľných zdrojov energie na základe elektrifikácie, tepelných čerpadiel, lepšieho využívania priemyselných klastrov a symbióz, ktoré ponúkajú značný potenciál znižovania v mnohých odvetviach;

64.  vyzdvihuje potenciál ekologickej mobility vytvárať nové pracovné miesta, stimulovať európsky priemysel a podporovať investície zamerané na rozšírenie udržateľnej dopravnej infraštruktúry, čo by umožnilo dosiahnuť multiplikačný účinok zadávaním objednávok širokému spektru subjektov – dodávateľom, subdodávateľom, poskytovateľom a ich subdodávateľom – a znížiť emisie z odvetvia dopravy; zdôrazňuje potrebu urýchliť vykonávanie Európskej aliancie pre batérie s cieľom uvoľniť potenciál jej strategického hodnotového reťazca, zvýšiť možnosti pre inovatívne miestne vyrábané batérie a recykláciu kovu v Európe, vytvoriť pridanú hodnotu Únie, prispieť ku konkurencieschopnosti automobilového priemyslu Únie a uľahčiť prechod na dekarbonizovaný elektrický systém; požaduje viac investícií do vysokorýchlostných vlakov a renovácie medzimestských železničných sietí, ako aj do verejnej dopravy s nulovými emisiami a nízkymi emisiami; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať ekologickú mobilitu investíciami do lepšej infraštruktúry, ako sú rozšírenejšie nabíjacie stanice; domnieva sa, že vyššia hustota nabíjacích staníc umožní, aby sa trh s elektrickými vozidlami výrazne a rýchlejšie rozšíril, čo bude mať pozitívny vplyv na naše životné prostredie a uhlíkovú stopu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila rozsiahlu stratégiu na zavádzanie rýchlej infraštruktúry nabíjania elektrických vozidiel s cieľom zabezpečiť používanie elektrických vozidiel spotrebiteľmi, čo im poskytne istotu, pokiaľ ide o potenciál tejto technológie a prístup k úzko prepojenej sieti kompatibilných nabíjacích infraštruktúr, a aby podporila európsku výrobu automobilov;

65.  domnieva sa, že na úspešnú transformáciu energetiky bude Európa potrebovať značné množstvo cenovo dostupnej energie s nulovými/nízkymi emisiami CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá pochádza aj z tretích krajín a využíva podporné infraštruktúry; žiada, aby sa strategické iniciatívy v rámci EÚ a energetická politika stali stredobodom zahraničnej a susedskej politiky Únie vrátane finančnej podpory pre aliancie pre vodík a zelenú energiu založené na obnoviteľných zdrojoch energie; domnieva sa, že tieto aliancie by mali byť tiež súčasťou obchodných dohôd; zdôrazňuje význam silných aliancií pre riešenie nedostatku a udržateľného získavania zdrojov a surovín;

66.  pripomína hlavný plán EÚ na rok 2019 týkajúci sa konkurencieschopnej transformácie energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorý riadi transformáciu a zároveň zachováva konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví, a vyzýva Komisiu, aby vykonávala svoje odporúčanie pomôcť nahradiť dovoz z tretích krajín, ktorý dostatočne nespĺňa environmentálne normy, a stimulovať u globálnych obchodných partnerov EÚ vyššiu úroveň ambícií v oblasti klímy;

67.  žiada revíziu systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) v súlade s klimatickými cieľmi a mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach, s cieľom prispieť k inteligentnej relokalizácii výroby a kratším hodnotovým reťazcom; zdôrazňuje potenciálne významnú úlohu mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach pri predchádzaní únikom uhlíka;

68.  poukazuje na to, že viac ako polovica celosvetového HDP závisí od povahy a služieb, ktoré poskytuje, pričom niekoľko sektorov je veľmi závislých od prírody; konštatuje, že viac ako 90 % straty biodiverzity a nedostatku vody je spôsobených ťažbou a spracovaním zdrojov; zdôrazňuje, že európska priemyselná politika by mala byť v súlade s cieľmi stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030;

69.  zdôrazňuje, že na základe prístupu „jedno zdravie“ má zachovanie prírodných ekosystémov zásadný význam pre zabezpečenie základným potrieb ľudstva, ako sú pitná voda, čistý vzduch a úrodná pôda; žiada, aby sa urýchlene vypracovali spoľahlivé ukazovatele na posúdenie vplyvov na biodiverzitu a na zabezpečenie postupného obmedzovania znečistenia, ako sa uvádza v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity;

70.  poukazuje na to, že priemysel stále významne prispieva k znečisťovaniu životného prostredia uvoľňovaním znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy; zdôrazňuje úlohu smernice o priemyselných emisiách pri stanovovaní povinnosti veľkých zariadení minimalizovať uvoľňovanie znečisťujúcich látok; so záujmom očakáva pripravovaný akčný plán nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy a revíziu smernice o priemyselných emisiách, ktoré by mali viesť k významnému zníženiu priemyselného znečisťovania;

71.  zdôrazňuje význam regionálneho rozmeru priemyselnej politiky, keďže hospodárske rozdiely medzi regiónmi pretrvávajú a hrozí, že sa prehĺbia v dôsledku krízy koronavírusu; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť úpadku regiónov a zmierňovať ho musia regionálne asanačné plány dosiahnuť pokrok v stratégiách udržateľnej transformácie a spájať programy hospodárskej revitalizácie s aktívnymi programami trhu práce; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom vypracovať strednodobé a dlhodobé prognózy týkajúce sa zručností, ktoré si vyžaduje trh práce;

72.  v tejto súvislosti vyzdvihuje význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri podpore vytvárania kvalitných pracovných miest s dôstojnými mzdami, konkurencieschopnosti podnikov, udržateľného hospodárskeho rozvoja a modernizácie a zlepšovania systémov vzdelávania a odbornej prípravy a systémov zdravotnej starostlivosti;

73.  zdôrazňuje potrebu podporovať férovú, inkluzívnu a spravodlivú transformáciu a riešiť sociálne a hospodárske nerovnosti nad rámec rekvalifikácie a vytvárania nových pracovných miest v nových hospodárskych odvetviach, s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a aby žiadny pracovník nebol vylúčený z trhu práce; domnieva sa, že dobre navrhnutý Mechanizmus spravodlivej transformácie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu bude dôležitým nástrojom na uľahčenie dvojakej transformácie a dosiahnutie ambicióznych cieľov klimatickej neutrality; zdôrazňuje, že na zaručenie inkluzívnejšej transformácie a riešenie jej sociálneho vplyvu by sa do prípravy a vykonávania plánov spravodlivej transformácie územia mali zahrnúť všetky miestne zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti a zástupcov spoločenstiev; zdôrazňuje, že investície do udržateľných technológií zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu podporovaním dlhodobého hospodárskeho rozvoja regionálnych hospodárstiev; zdôrazňuje, že rozsiahle financovanie Mechanizmu spravodlivej transformácie, a to aj prostredníctvom významných dodatočných rozpočtových zdrojov by bolo kľúčovým prvkom pre úspešné vykonávanie Európskej zelenej dohody;

74.  domnieva sa, že je potrebné posilniť medziregionálnu spoluprácu zameranú na udržateľnú a digitálnu transformáciu – tak, ako je to v stratégiách inteligentnej špecializácie – s cieľom stimulovať regionálne ekosystémy; žiada preto Komisiu, aby podporovala rozvoj nástrojov, ktoré môžu poskytnúť jasný plán pre regióny s prístupom, ktorý je prispôsobený ich potrebám, a to s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu;

75.  domnieva sa, že priemyselná transformácia si vyžaduje značné zvýšenie úsilia v oblasti výskumu a vývoja a začlenenie nových poznatkov a inovácií do existujúcich trhov a ich uplatňovanie pri vytváraní nových trhov; zdôrazňuje, že inovácia je jedným z hnacích motorov popredných priemyselných ekosystémov a že by sa to malo odraziť v posilnenej podpore inovačnej a podnikateľskej kapacity v každej fáze inovačného cyklu; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť výdavky na výskum, najmä na veľmi kvalitný verejný výskum, vývoj a inovácie ako kľúčové prvky na dosiahnutie dvojakej transformácie, zlepšenie strategickej autonómie Únie a zvýšenie dlhodobej konkurencieschopnosti; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby dodržali svoj záväzok investovať 3 % svojho HDP do výskumu a vývoja, s cieľom zachovať vedúcu úlohu Únie medzi globálnymi konkurentmi; vyjadruje poľutovanie nad súčasným nedostatkom inovačnej kapacity v MSP, a to pre chýbajúci potrebný rizikový kapitál, náklady na administratívne postupy a ich zložitosti, nedostatok primeraných zručností a pre nedostatočný prístup k informáciám;

76.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť rozpočet programov podporujúcich priemyselnú transformáciu Únie, a preto pripomína pozíciu Európskeho parlamentu v prospech zvýšenia rozpočtu programu Horizont Európa na 120 miliárd EUR a zabezpečenia súladu programu s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a v prospech podpory Programu InvestEU a programu Digitálna Európa vhodnými nástrojmi financovania na trhový rozvoj prelomových technológií a inovácií, ako aj v prospech posilnenia synergií medzi regionálnymi, národnými, európskymi a súkromnými finančnými zdrojmi; vyzýva na účinnú podporu Európskej rady pre inováciu (EIC) a Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a na posilnenie ich úloh; trvá na tom, že podstatná časť finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre MSP v rámci programu Horizont Európa, by sa mala implementovať prostredníctvom EIC a častí programu založených na spolupráci, s cieľom vytvoriť nové riešenia a podporiť inováciu, tak postupnú, ako aj prelomovú; podporuje vytvorenie európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa s cieľom mobilizovať investície súkromného sektora na podporu prenosu vedomostí, technológií a inovácií z výskumných centier a univerzít do priemyselného procesu, pričom sa využije systém priemyselných ekosystémov a podporí sa obnova a ekologická a digitálna transformácia; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a inkluzívnosť týchto partnerstiev počas ich vykonávania, najmä pokiaľ ide o ich strategický výskumný program a ročné pracovné programy; zdôrazňuje, že by mali tiež vylúčiť všetky konflikty záujmov a mali by zaručiť skutočnú pridanú hodnotu pre spoločnosť;

77.  v tejto súvislosti sa tiež domnieva, že lepšie pripravená a odolnejšia spoločnosť má kľúčový význam pri riešení prelomových udalostí európskeho alebo celosvetového rozsahu a pre poskytovanie komplexných politických odpovedí, a že v tejto súvislosti sú investície do výskumu a vývoja kľúčové; na tento účel vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie špecializovaného nástroja pripravenosti na pandémiu a odolnosti spoločnosti, keďže toto opatrenie by vytvorilo podmienky pre lepšiu koordináciu na úrovni EÚ, identifikovalo prioritné oblasti a začalo činnosti, ktoré si vyžadujú vysokokvalitný lekársky výskum a koordinované investície do výskumu a inovácií;

78.  pripomína význam farmaceutického priemyslu založeného na výskume, ktorý zásadným spôsobom prispieva k zabezpečeniu kvalitnej výroby a dodávok cenovo dostupných liekov pre všetkých pacientov v núdzi, pričom posilňuje inovácie, odolnosť, prístupnosť a pripravenosť Únie reagovať a pomáha riešiť budúce výzvy; opakuje, že je potrebné zaviesť plán na zmiernenie rizika nedostatku liekov s cieľom riadiť všetky slabé miesta a riziká, ktorým čelí dodávateľský reťazec kritických liekov, zabezpečiť budúce inovácie s cieľom riešiť doteraz neuspokojené potreby a podporovať odolnosť, schopnosť reagovať a pripravenosť systémov zdravotnej starostlivosti riešiť budúce výzvy vrátane pandémie;

79.  zdôrazňuje úlohu kľúčových podporných technológií pri budovaní technologických a inovačných kapacít v celej Únii; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila program Horizont Európa a jeho priemyselnú stratégiu vývoju, rozširovaniu a komercializácii prelomových technológií a inovácií v Únii tak, aby sa preklenula priepasť medzi inováciou a uvádzaním na trh, a to poskytovaním rizikového financovania pre technológie a demonštračné projekty v počiatočnej fáze a rozvojom raných hodnotových reťazcov s cieľom podporiť v prvom rade technológie a výrobky, procesy, služby a obchodné modely, ktoré sú komerčné, trhové, majú nulové a nízke emisie, sú obnoviteľné, efektívne využívajú energiu a zdroje a sú obehové, ako aj podporovaním rozvoja výskumnej infraštruktúry, a aj s cieľom zmenšiť existujúce medzery medzi členskými štátmi; nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednotné kontaktné miesta, ktoré budú efektívne informovať o možnostiach financovania priemyselných demonštračných projektov, pokiaľ ide o prelomové technológie;

80.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia na boj proti potenciálnej strate vedomostí a inovácií počas súčasnej krízy, a to aj prostredníctvom nástrojov na podporu podnikov, ktoré by znalostných pracovníkov dočasne využívali spoločne s verejnými výskumnými inštitúciami a univerzitami, s cieľom umožniť verejno-súkromný výskum týkajúci sa verejných priorít a zachovať zamestnanosť a inovačnú kapacitu v čase krízy;

81.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala potenciálne daňové stimuly na podporu investícií do výskumu a vývoja, ktoré sa znížili v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

82.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala schopnosť európskych spoločností inovovať na základe komplexného režimu duševného vlastníctva, zvyšujúc flexibilitu pri udeľovaní licencií, s cieľom zachovať účinnú ochranu ich investícií do výskumu a vývoja, zabezpečiť spravodlivú návratnosť a zároveň pokračovať vo vývoji noriem týkajúcich sa otvorenej technológie, ktoré podporujú hospodársku súťaž a výber, ako aj účasť priemyslu EÚ na vývoji kľúčových technológií;

83.  uznáva, že silný a vyvážený rámec práv duševného vlastníctva je rozhodujúcim faktorom podporujúcim európsku konkurencieschopnosť s cieľom bojovať proti priemyselnej špionáži a falšovaniu, a preto vyzýva Komisiu, aby zachovala a posilňovala tento rámec; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vyrovnanie úrovne stimulov duševného vlastníctva v oblasti biologických vied s USA a Čínou, aby Európa zostala atraktívnym miestom pre investície do výskumu a vývoja a priemyselný rozvoj; vyzýva Komisiu, aby zachovala a rozvíjala európsky systém duševného vlastníctva svetovej triedy podporou silnej ochrany duševného vlastníctva, stimulov a mechanizmov odmeňovania v oblasti výskumu a vývoja s cieľom prilákať investície do rozvoja budúcej inovácie v prospech spoločnosti; víta oznámenie akčného plánu v oblasti duševného vlastníctva, ktorý by mohol uľahčiť európsky príspevok k rozvoju noriem; podporuje udržateľnú výrobu a pracovné miesta a zvyšovanie atraktívnosti a dobrej povesti vysokokvalitnej produkcie EÚ na celom svete; vyzýva Komisiu, aby podporovala transfer kľúčových environmentálnych a klimatických technológií do rozvojových krajín udeľovaním otvorených licencií na takéto technológie;

84.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla európsky patent s jednotným účinkom stanovený v dohode o zjednotenej jurisdikcii pre spory súvisiace s patentmi z 19. februára 2013;

85.  zdôrazňuje význam komplexnej a účinnej celkovej správy priemyselnej transformácie, ktorou sa zabezpečí súlad s príslušnými právnymi predpismi a stratégiami EÚ, najmä s cieľmi Európskej zelenej dohody, ktorá má zásadný význam pre jej úspech; víta skutočnosť, že Komisia identifikovala 14 ekosystémov, a víta inkluzívny prístup spájania všetkých aktérov pôsobiacich v hodnotovom reťazci, s cieľom podporiť vedúce postavenie Európy v strategických odvetviach a konkurencieschopnosť na celosvetovej scéne; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby MSP prosperovali v rámci každého ekosystému; poukazuje na potrebu zabezpečiť transparentnosť identifikovaných priemyselných ekosystémov, najmä pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa majú splniť, aby subjekt mohol byť považovaný za súčasť ekosystému, presné rozdelenie podľa typu aktéra v každom identifikovanom ekosystéme a informácie o výsledkoch a témach, o ktorých sa diskutovalo, pričom pripomína aj úlohu priemyselného fóra a aliancií vo vzťahu k týmto ekosystémom; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť, spotrebiteľské organizácie a odborové zväzy by mali mať primeranú účasť na vymedzení zastrešujúcich aj odvetvových priemyselných stratégií a priorít; zdôrazňuje, že ekosystémy by mali zahŕňať všetky prepojenia s hodnotovými reťazcami vrátane MSP, a zdôrazňuje, že MSP zohrávajú neoddeliteľnú úlohu pri vytváraní priemyselných aliancií a ich výrobných reťazcov; zdôrazňuje potrebu primeraných finančných nástrojov pre aliancie;

86.  zastáva názor, že ekosystémy budú kľúčovými prvkami ďalšej priemyselnej revolúcie, budú využívať vyspelú a inteligentnú výrobu a zabezpečovať cenovo dostupnú, čistú, udržateľnú a bezpečnú energiu, ako aj potrebnú energetickú infraštruktúru, transformatívne metódy výroby a poskytovania služieb; požaduje analýzu ekosystémov s cieľom posúdiť potreby každého odvetvia pri jeho transformácii a pomôcť vytvoriť plán transformácie; okrem toho sa domnieva, že podpora spolupráce medzi priemyslom, akademickou obcou, MSP, startupmi a scaleupmi, odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou, organizáciami koncových používateľov a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami bude kľúčom k riešeniu zlyhaní trhu a preklenutiu medzery medzi myšlienkou a jej realizáciou, pričom sa zabezpečí ochrana pracovníkov, a to aj v oblastiach, ktoré ešte nie sú predmetom priemyselných záujmov, ale predstavujú vysokú spoločenskú pridanú hodnotu; vyzýva na riadenie týchto ekosystémov, ktoré by integrovalo všetky príslušné zainteresované strany z priemyselných odvetví, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie ekologickej a digitálnej transformácie; zastáva názor, že ekosystémy by mali zohrávať úlohu pri vymedzovaní riešení a opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom vykonávať európsku priemyselnú stratégiu a podporovať silné európske hodnotové reťazce, ktoré sú kľúčové pre dvojakú ekologickú a digitálnu transformáciu;

87.  zdôrazňuje, že investície do kľúčových hodnotových reťazcov budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zachovaní našej budúcej strategickej autonómie; domnieva sa, že je potrebné uprednostňovať investície do priemyselných odvetví, ktoré majú zásadný význam pre našu strategickú autonómiu, ako sú bezpečnosť, obrana, technológie súvisiace s klímou, potravinová suverenita a zdravie; pripomína najmä význam farmaceutického priemyslu pri zabezpečovaní budúcich inovácií s cieľom riešiť doteraz neuspokojené potreby a pri podpore odolnosti, schopnosti reagovať a pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti riešiť budúce výzvy vrátane pandémie;

88.  zdôrazňuje význam odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov ako strategického odvetvia umožňujúceho posilniť konkurenčnú výhodu EÚ, dosiahnuť dlhodobú odolnosť a zaistiť energetickú bezpečnosť a zároveň zlepšiť priemyselnú silu; okrem toho zdôrazňuje prínos odvetvia obnoviteľných zdrojov energie k vytváraniu nových miestnych pracovných miest a podnikateľských príležitostí, najmä pre MSP, a k podpore výroby zariadení, ako aj k znižovaniu nákladov na energiu a zvyšovaniu nákladovej konkurencieschopnosti;

89.  zdôrazňuje, že automobilový priemysel bol výrazne ovplyvnený krízou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá prinútila spoločnosti a pracovníkov, aby sa rýchlo prispôsobili zmenám v dodávkach a novým požiadavkám v oblasti zdravia a bezpečnosti, a to popri procese transformácie, ktorým toto odvetvie prechádzalo už pred pandémiou; zastáva názor, že prechod na inteligentnú a čistejšiu mobilitu je zásadný, pretože sa vyvíjame smerom ku klimaticky neutrálnemu, digitálnemu a odolnejšiemu hospodárstvu, a že by sa to malo považovať aj za príležitosť na vytváranie ekologického rastu a ekologických pracovných miest na základe globálnej konkurenčnej výhody európskeho priemyslu v oblasti technológií vozidiel; vyzýva Komisiu, aby stanovila priority týkajúce sa výskumu a inovácií, digitalizácie a podpory startupov, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj v automobilovom priemysle;

90.  zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 veľmi zasiahla aj odvetvie cestovného ruchu, a vyzýva Komisiu, aby stanovila priority týkajúce sa pomoci a podpory obnovy tohto odvetvia vzhľadom na jeho prínos k HDP EÚ a konkurencieschopnosti Únie; vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi a regiónmi s cieľom vytvárať možnosti pre nové investície a ďalšie inovácie, aby sa tak vytvoril európsky ekosystém cestovného ruchu, ktorý je udržateľný, inovatívny a odolný a chráni práva pracovníkov a spotrebiteľov;

91.  zdôrazňuje potenciál kultúrnych a kreatívnych sektorov pri podnecovaní inovácií, ktoré pôsobia ako katalyzátor zmien v iných odvetviach a stimulujú vynálezy a pokrok; konštatuje, že inovačné hospodárske odvetvia čoraz viac závisia od tvorivosti, aby si zachovali konkurenčnú výhodu; okrem toho konštatuje, že vzhľadom na vznik postupne zložitejších, kreatívnych a vzájomne prepojených obchodných modelov sa kultúrne a kreatívne sektory čoraz viac stávajú rozhodujúcou zložkou takmer každého produktu a služby; domnieva sa preto, že Európa by mala stavať na svojich kreatívnych a kultúrnych aktívach, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji komplexného, súdržného a dlhodobého rámca priemyselnej politiky vrátane prístupu k finančným programom venovali dostatočnú pozornosť kultúrnym a kreatívnym sektorom;

92.  zdôrazňuje význam politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, najmä pokiaľ ide o zlepšenie európskych priemyselných kapacít týkajúcich sa kozmického priestoru a uvoľnenie potenciálu synergií s inými kľúčovými odvetviami a politikami, najmä s cieľom rozvíjať špičkové technológie a podporovať priemyselnú transformáciu;

93.  berie na vedomie prínos chemického priemyslu pre mnohé strategické hodnotové reťazce a pre výrobu obehových technológií a riešení, ktoré sú uhlíkovo neutrálne a ktoré efektívne využívajú zdroje; požaduje politiku v oblasti udržateľnosti chemických látok v súlade s priemyselnou stratégiou;

94.  vyzýva Európsku environmentálnu agentúru, aby v spolupráci s Európskou chemickou agentúrou vypracovala správu o chemických látkach v životnom prostredí v Európe; domnieva sa, že v tejto správe by sa mala posúdiť systémová povaha nebezpečných chemikálií v rámci európskych systémov výroby a spotreby, ich používanie vo výrobkoch, výskyt v európskom životnom prostredí a škody, ktoré spôsobujú ľudskému zdraviu a ekosystémom;

95.  zdôrazňuje ústredný význam riadne fungujúceho a konkurencieschopného farmaceutického odvetvia a odvetvia zdravotníckych pomôcok pre zabezpečenie udržateľného prístupu k liekom a zaručenie vysokej úrovne zdravotnej starostlivosti o pacientov v EÚ; domnieva sa, že Komisia by mala uľahčiť dialóg s členskými štátmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vytvorením farmaceutického fóra pod dohľadom Európskej agentúry pre lieky (EMA) s cieľom umožniť komplexnú diskusiu o otázkach týkajúcich sa – okrem iného – udržateľnosti liekov a zavádzania nových technológií do systémov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že toto fórum by malo zohľadňovať rôzne vnútroštátne prístupy k tvorbe cien a úhradám, ako aj k investíciám do zdravotnej starostlivosti a k jej organizácii;

96.  domnieva sa, že verejné obstarávanie je rozhodujúcou hnacou silou priemyselnej transformácie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti úplného využitia pákového efektu verejných výdavkov a investícií na dosiahnutie politických cieľov, a to aj posilnením udržateľnosti a postavením verejného obstarávania do stredu plánu hospodárskej obnovy Únie uprednostňovaním a podporou dopytu po ekologicky inovatívnych a udržateľných tovaroch a službách, ako aj umožnením premiestnenia v kľúčových strategických odvetviach, ako sú výrobky súvisiace so zdravím, poľnohospodárstvo a obnoviteľné technológie, pričom sa podporujú kratšie a udržateľné dodávateľské reťazce; vyzýva Komisiu a verejné orgány, aby analyzovali podmienky pre povinné zohľadňovanie udržateľnosti vo verejnom obstarávaní, ktoré by boli založené na environmentálnych, sociálnych a etických kritériách vrátane uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu a pracovných podmienok počas celého životného cyklu, a aby zvyšovali informovanosť o existujúcich systémoch na podporu ekologických služieb a aby ich lepšie využívali; trvá na tom, že MSP by mali mať spravodlivú príležitosť zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní; vyzýva verejných obstarávateľov, aby systematicky využívali prístup založený na najlepšom pomere ceny a kvality počas životnosti výrobkov a služieb; nabáda ich, aby využívali ustanovenie (článok 85 smernice o verejnoprospešných službách), ktoré im umožňuje odmietnuť ponuky, v ktorých podiel výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín presahuje 50 % celkovej hodnoty výrobkov, ktoré tvoria ponuku;

97.  uznáva prínos normalizácie k európskemu vnútornému trhu a jej prínos k zvýšeniu hospodárskeho, spoločenského a environmentálneho blahobytu vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať, posúdiť a používať harmonizované normy na podporu odvetví vyrábajúcich výrobky, ktoré sú účinné, bezpečné, obehové, udržateľné a opakovateľné, a normy, ktoré zabezpečujú vysokú kvalitu;

98.  vyzýva Komisiu, aby prijala dôrazný systém kľúčových ukazovateľov výkonnosti (ďalej len „KPI“) s cieľom analyzovať ex-ante vplyv nariadení a nástrojov Únie, ako aj možných potrebných investícií, a monitorovať pokrok a výsledky s prihliadnutím na rozmer MSP; zdôrazňuje, že systém KPI by mal byť založený na cieľoch, ktoré sú špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo orientované;

99.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju prax posúdenia vplyvu a zabezpečila, že pred predložením nových legislatívnych návrhov alebo pred prijatím nových opatrení vykoná podrobné posúdenie vplyvu zamerané na potenciálne náklady na dodržiavanie predpisov, vplyv na zamestnanosť, zaťaženie a potenciálny prínos pre európskych občanov, odvetvia a podniky vrátane MSP; domnieva sa, že hodnotenie právnych predpisov a opatrení Únie by sa malo viac zamerať na vykonávanie v členských štátoch a malo by analyzovať, čo sa deje, keď sa právne predpisy Únie vykonávajú alebo vykladajú spôsobom, ktorým sa vytvárajú zbytočné a neočakávané regulačné prekážky pre MSP a pre väčšie spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala regulačnú súdržnosť a uznala úsilie o inteligentnú reguláciu zameranú na zníženie byrokratickej záťaže bez toho, aby sa oslabila účinnosť právnych predpisov alebo znížili sociálne a environmentálne normy, najmä ak sa tradičné priemyselné odvetvia musia prispôsobiť v dôsledku regulačných rozhodnutí; domnieva sa, že opatrenia na digitalizáciu a dekarbonizáciu by mali byť navrhnuté tak, aby predstavovali príležitosti pre spoločnosti vrátane MSP a minimalizovali zaťaženie postihnutého odvetvia;

100.  očakáva, že priemyselná stratégia nebude vytvárať zbytočnú regulačnú záťaž pre podniky, najmä MSP, a bude uplatňovať zásadu „jeden za jeden“, ktorého cieľom je identifikovať vždy, keď sa novými ustanoveniami zavádzajú náklady na dodržiavanie predpisov, existujúce ustanovenia, ktoré je potrebné zrušiť alebo zrevidovať, čím sa zabezpečí, že náklady na dodržiavanie predpisov v danom odvetví sa nezvýšia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci spoluzákonodarcu; domnieva sa, že takýto návrh musí byť založený na dôkazoch, musia sa o ňom viesť rozsiahle konzultácie, musí zabezpečovať účinnosť právnych predpisov a sociálnych a environmentálnych noriem a musí poukazovať na jasné výhody európskych opatrení; domnieva sa, že EÚ musí posilniť svoju zásadu „zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menšiu úlohu v menej dôležitých otázkach“, s cieľom lepšie zabezpečiť proporcionalitu;

101.  zdôrazňuje, že verejná správa by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní priaznivého podnikateľského prostredia a znižovaní administratívneho zaťaženia podnikov a súčasne zabezpečovať úplné uplatňovanie úniových etických, sociálnych, environmentálnych noriem, noriem v oblasti transparentnosti a pravidiel v oblasti bezpečnosti pracovníkov; domnieva sa, že v rámci verejného sektora a medzi jeho zamestnancami by sa mali podporovať nástroje elektronickej verejnej správy, politiky digitálnej inovácie a zlepšovanie digitálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výmenu národných a regionálnych najlepších postupov v tejto oblasti s osobitným odkazom na verejné riadenie hospodárskej konkurencieschopnosti;

102.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0102. (5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 124. (6) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 163. (7) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 55. (8) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 21. (9) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28. (10) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o zahraničnopolitických dôsledkoch pandémie COVID-19 (2020/2111(INI))

P9_TA(2020)0322 A9-0204/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 22. apríla 2020 o poskytnutí makro finančnej pomoci partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom európskeho susedstva v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 (COM(2020)0163),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii, Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella v mene Európskej únie o ľudských právach počas pandémie koronárnu z 5. mája 2020,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2532 (2020) o zastavení nepriateľských akcií v súvislosti s pandémiou koronavírusového ochorenia (COVID-19) a o podpore generálneho tajomníka OSN (GTOSN) Antónia Guterresa,

–  so zreteľom na výzvu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet, aby sa prehodnotil vplyv rozsiahlych režimov hospodárskych sankcií v súvislosti s pandémiou COVID-19,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

–  so zreteľom na aktualizáciu osobitnej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ): stručné posúdenie naratívov a dezinformácií v súvislosti s pandémiou COVID-19 z 1. apríla 2020 a 20. mája 2020,

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen zo 16. septembra 2020 o stave Únie,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 25. marca 2020 o ochrane kritických európskych aktív a technológií v súčasnej kríze,

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Obnovená obchodná politika pre silnejšiu Európu,

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Globálna reakcia „Tímu Európa“ na COVID-19 z 8. júna 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 o pláne obnovy a viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. júla 2020 o prioritách EÚ v rámci OSN a 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN: Presadzovanie multilateralizmu a silnej a účinnej OSN, ktorá prináša všetkým osoh,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) z 30. marca 2020 o pandémii COVID-19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(1),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 s odporúčaniami pre Komisiu o humanitárnych vízach(2),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 8. decembra 2008 o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na Kódex osvedčených postupov pre volebné záležitosti Benátskej komisie,

–  so zreteľom na výročné správy Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0204/2020),

A.  keďže ochorenie COVID-19 spôsobilo globálnu pandémiu, ktorá postihla milióny ľudských životov a spôsobila bezprecedentnú globálnu zdravotnú, hospodársku, sociálnu a humanitárnu krízu, čo vyvolalo systémové napätie globálneho riadenia s ďalekosiahlymi a dlhodobými dôsledkami pre medzinárodné vzťahy, ktoré ovplyvňujú kľúčové aspekty zahraničnej politiky EÚ a bezpečnosti a obrany v rámci Európskej únie aj mimo nej; keďže EÚ je cieľom šírenia dezinformácií, kybernetických útokov a iných škodlivých zásahov tretích strán, ktoré sú zamerané na destabilizáciu inštitúcií EÚ a členských štátov;

B.  keďže pandémia neprimerane postihuje najzraniteľnejšie krajiny a keďže niektoré krajiny sveta nereagovali a neprijali rýchle a primerané bezpečnostné opatrenia na obmedzenie tejto epidémie; keďže čínska vláda znižovala význam vypuknutia prvotnej epidémie COVID-19; keďže zdôrazňovanie zemepisnej polohy, a nie lekárskej terminológie súvisiacej s ochorením COVID-19, pôsobí stigmatizujúco; keďže vírus zabil na celom svete približne milión ľudí a preukázalo sa, že ho možno kontrolovať a zmierňovať len koordináciou a solidaritou medzi krajinami;

C.  keďže EÚ je zodpovedná za to, aby vystupovala ako globálny aktér a prispôsobila svoje priority a politiku vrátane zahraničnej politiky tak, aby bola v súlade s meniacou sa geopolitickou situáciou vo svete a globálnym bojom proti COVID-19; keďže EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu ako súčasť multilaterálneho a medzinárodného úsilia a v súlade so svojou pozíciou v rámci globálneho hospodárstva, a to predvídateľným spôsobom a pri rešpektovaní svojho záväzku dodržiavať základné slobody a zásady právneho štátu; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 opäť odhalila potrebu posilniť multilateralizmus a poriadok založený na pravidlách s cieľom lepšie riešiť globálne výzvy;

D.  keďže pandémia a jej hospodárske a sociálne dôsledky môžu ďalej prispieť k politickým sťažnostiam vyplývajúcim z vnímanej nerovnosti a marginalizácie; keďže celosvetový hospodársky pokles mal mimoriadne závažný vplyv na najzraniteľnejšie ekonomiky; keďže pandémia COVID-19 zhoršila pretrvávajúci problém nedostatku liekov na celom svete, čo má vážne dôsledky v rozvojových krajinách;

E.  keďže pandémia zhoršila kritickú humanitárnu situáciu zraniteľných osôb, najmä v konfliktných oblastiach, utečeneckých táboroch, nestabilných štátoch a medzi pôvodnými spoločenstvami; keďže EÚ zopakovala výzvu OSN na okamžité globálne prímerie a zmiernenie sankcií v súvislosti s pandémiou s cieľom zabezpečiť, aby sa poskytlo základné vybavenie a dodávky potrebné na boj proti koronavírusu; keďže v dôsledku toho sme svedkami úpadku globálnych slobôd a demokracie, čo ešte viac zaťažuje multilaterálny poriadok, ktorý je už aj tak v kríze;

F.  keďže ženy na celom svete v násilných vzťahoch boli nútené zostať doma, kde boli počas dlhšieho obdobia vystavované násilníkom; keďže zatiaľ čo linky pomoci pre obete domáceho násilia a krízové centrá na celom svete poukazujú na zvýšenie počtu telefonátov so žiadosťou o pomoc, v mnohých krajinách správy o domácom násilí a hovory na tiesňové linky vzrástli od prijatia opatrení týkajúcich sa obmedzenia sociálnych kontaktov až o 25 %;

1.  vyhlasuje, že globálne vypuknutie pandémie COVID-19 znamená podstatnú zmenu v medzinárodnom prostredí, znásobuje riziko a je katalyzátorom zmien v globálnom usporiadaní; zdôrazňuje zásadný význam posilnenia vnútornej odolnosti EÚ, rozvoja nových partnerstiev a posilnenia mnohostrannej vízie v celosvetovom meradle s asertívnou a koordinovanou zahranično-politickou reakciou;

2.  víta iniciatívy Tím Európa a globálna reakcia na koronavírus, ktoré pomáhajú partnerským krajinám riešiť vplyv koronavírusu na cezhraničnú koordináciu; víta koordináciu EÚ so skupinami G7, G20, OSN, Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovým potravinovým programom a ďalšími medzinárodnými partnermi, ktorá slúži na podporu súdržnej a inkluzívnej globálnej reakcie na pandémiu, zmiernenie širšieho vplyvu na spoločnosti a hospodárstva a na pomoc pri znižovaní rizika destabilizácie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou schopnosťou vodcovstva na celosvetovej úrovni a chýbajúcou koordinovanou medzinárodnou reakciou počas prvotnej fázy krízy súvisiacej s COVID-19; odsudzuje zadržiavanie kritických informácií; odmieta úsilie o izolačné riešenia; dôrazne namieta proti vzostupu autoritárskeho nacionalizmu, štátom sponzorovaných dezinformačných kampaní a propagácii falošných správ, ktoré vyvolávajú nedôveru a podkopávajú demokratické spoločnosti a medzinárodnú spoluprácu, a vyvolávajú otázky v súvislosti s úlohou EÚ vo svete; zdôrazňuje, že globálna spolupráca, inkluzívny celosvetový prístup a koordinácia sú nevyhnutné na účinné riešenie globálnej zdravotnej krízy a iných globálnych hrozieb;

4.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na pandémiu COVID-19 by sa partnerské krajiny EÚ počas legislatívneho procesu nemali odchyľovať od cesty reforiem, mali by brať boj proti korupcii vážne a zaviazať sa, že budú dodržiavať a uplatňovať základné ľudské práva a práva menšín v súlade so svojimi medzinárodnými povinnosťami a záväzkami;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré vlády a politickí lídri na celom svete využívajú krízu ako príležitosť na upevnenie moci a presadzovanie vlastných politických programov obmedzovaním ľudských práv, oslabovaním demokratických noriem, oslabovaním právneho štátu, obmedzovaním úlohy parlamentov, obmedzovaním slobody médií, podporou nenávistných kampaní zameraných proti menšinám, dezinformačnými kampaňami, ktoré sú zamerané na reformy a hodnoty podporujúce EÚ, a poškodzovaním medzinárodnej spolupráce; trvá na tom, že každý výnimočný stav musí obsahovať doložku o ukončení; vyjadruje znepokojenie nad tým, že protesty proti obmedzeniam v súvislosti s koronavírusom, ku ktorým dochádza v rôznych mestách na celom svete, často infiltrujú extrémistické skupiny a manipulujú s nimi, pričom demonštranti označujú vírus za hoax;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôsledky pandémie COVID-19 prehĺbili globálne sociálno-ekonomické nerovnosti a neprimerane postihli najchudobnejšie a najviac znevýhodnené osoby, marginalizované a nechránené sociálne kategórie vrátane migrantov; odsudzuje všetky formy vylúčenia a diskriminácie osôb nakazených ochorením COVID-19 a vyzýva tretie krajiny a členské štáty EÚ, aby zmiernili sociálne dôsledky pandémie;

7.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby preskúmal globálnu stratégiu z roku 2016 v súvislosti s globálnym vplyvom krízy, pričom zohľadní tieto geopolitické zmeny s cieľom zabezpečiť strategickejšie kroky EÚ a to, aby EÚ zohrávala svoju úlohu pri ochrane, podpore a rozvoji multilaterálneho svetového poriadku založeného na pravidlách, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, a zahrnúť podporu demokracie a ochranu ľudských práv medzi priority „Tímu Európa“ a zapojiť do tejto úlohy Európsky parlament prostredníctvom svojich existujúcich nástrojov a mechanizmov na podporu demokracie;

Zmenená geopolitická rovnováha po pandémii COVID-19

8.  so znepokojením berie na vedomie, že geopolitická súťaž a napätie sa v dôsledku pandémie COVID-19 urýchlili, a uznáva, že Európska únia si ešte len musí nájsť svoje miesto v novom geopolitickom prostredí; súhlasí s tým, že svet po pandémii COVID-19 bude zásadne odlišný a bude mať ďalekosiahle dôsledky pre vonkajšiu politiku EÚ, a domnieva sa, že COVID-19 potvrdil potrebu silnejšej a účinnejšej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

9.  trvá na tom, že by sa malo obnoviť transatlantické partnerstvo s cieľom účinnejšie bojovať proti pandémii a iným veľkým medzinárodným výzvam, ako je zmena klímy; uznáva, že treba nájsť nový základ pre spoluprácu medzi EÚ a USA s dôrazom na vzájomný rešpekt a spoločný program, ktorý podporuje multilateralizmus, medzinárodné právo, právny štát a ľudské práva na rozdiel od nacionalistických, autoritárskych a hegemonistických ambícií;

10.  domnieva sa, že v tejto meniacej sa situácii musí EÚ zintenzívniť úsilie a ísť príkladom, presadzovať multilaterálne riešenia, spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, najmä OSN a jej agentúrami, WHO, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a medzinárodnými regionálnymi organizáciami, ako je NATO, usilovať sa o intenzívnejšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami, a to aj z južnej pologule, podporovať spoluprácu medzi demokratickými režimami a posilňovať demokratické hodnoty; pripomína, že pandémia zdôraznila potrebu spolupráce s cieľom nájsť spoločné riešenia problémov, ktoré sa týkajú celého ľudstva;

Spojené štáty americké

11.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou spoluprácou vlády Spojených štátov, jej neochotou zaujať vedúcu úlohu v reakcii na COVID-19 a nad nedostatočnou účasťou na spoločných iniciatívach týkajúcich sa vakcín; domnieva sa, že alternatívne fakty a nepravdivé informácie popierajúce vážnosť pandémie boli v spoločnom boji proti vírusu zavádzajúce; vyzýva EÚ aj USA, aby posilnili spoluprácu a solidaritu na základe vedecky zameraného prístupu v spoločnom boji proti pandémii COVID-19 vrátane včasnej výmeny informácií, výskumu a vývoja očkovacej látky a strategického zdravotníckeho vybavenia, ako aj aby spoločne riešili ďalšie globálne výzvy;

12.  nabáda orgány, aby začlenili osvedčené postupy z Kódexu osvedčených postupov pre volebné záležitosti Benátskej komisie, ktorý obsahuje aj usmernenia pre organizáciu volieb počas obdobia pandémie;

13.  zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca zostáva základným pilierom zahraničnej politiky EÚ a že je mimoriadne dôležitá pre vzájomnú bezpečnosť a obchodné záujmy EÚ a USA; vyjadruje pokračujúcu podporu transatlantickej aliancii a užšej strategickej transatlantickej spolupráci; vyjadruje poľutovanie nad jednostrannými opatreniami prijatými počas krízy súvisiacej s ochorením COVID-19, ako sú cestovné obmedzenia zo schengenského priestoru EÚ do USA bez predchádzajúcej konzultácie s EÚ;

14.  vyjadruje poľutovanie nad globálnym znížením angažovanosti USA a rozhodnutím vlády USA stiahnuť financovanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a odstúpiť od Zmluvy o otvorenom nebi, ako aj nad všeobecnou tendenciou súčasnej vlády USA zostať mimo multilaterálnych organizácií, ktoré boli zriadené s cieľom vytvoriť liberálny svetový poriadok založený na pravidlách, či oslabovať tieto organizácie (ako je to v prípade Medzinárodného trestného súdu);

15.  zdôrazňuje, že treba konsolidovať a posilniť spoluprácu medzi EÚ a USA založenú na vzájomnom rešpekte a spoločnom programe na obranu multilateralizmu, medzinárodného práva, spoločných demokratických hodnôt, zásad právneho štátu a ľudských práv; konštatuje, že vo svete poznačenom súperením medzi veľkými mocnosťami majú Európska únia a Spojené štáty spoločné hodnoty spojené s existujúcimi medzinárodnými štruktúrami a zostávajú nenahraditeľnými partnermi v súčasnom nestabilnom medzinárodnom prostredí;

Čína

16.  berie na vedomie posilnenie asertívnej verejnej diplomacie Čínskej ľudovej republiky po vypuknutí pandémie COVID-19, ktorá sa usiluje zaplniť politické vákuum v multilaterálnom systéme, ktorý zanechali izolacionistickejšie USA a snaží sa zaujať pozíciu globálneho aktéra s alternatívnym modelom riadenia; vyjadruje znepokojenie nad úsilím ČĽR o upevnenie moci v regióne, čo vedie k sporom o hranice s mnohými susedmi a k podpore národných strategických záujmov v rámci multilaterálnych organizácií; vyjadruje znepokojenie nad možným posunom moci v globálnej politike v súvislosti so zmenou vedenia Číny; vyjadruje nesúhlas s tým, že čínska vláda využila vypuknutie pandémie na prijatie zákona o národnej bezpečnosti a zásah proti prodemokratickému hnutiu v Hongkongu, na zvýšenie hrozieb voči Taiwanu a na zintenzívnenie svojej činnosti v Tibete a Juhočínskom mori, ako aj na brutálne prenasledovanie Ujgurov v provincii Xinyang, a odsudzuje opakované útoky a nátlak čínskych predstaviteľov na vlády členských štátov a demokraticky zvolených politikov v EÚ, napríklad na predsedu českého senátu a švédskeho ministra kultúry;

17.  konštatuje, že Čína po vypuknutí pandémie COVID-19 poskytla mimoriadne príspevky na boj proti vírusu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré boli chybné alebo nižšej kvality; uznáva však aj geopoliticky a geoekonomicky motivované úsilie rozmer, ktoré posilnili dezinformačné kampane v rámci „vírusovej diplomacie a diplomacie vlka-bojovníka“, a agresívna propaganda; odsudzuje pokusy Číny využiť túto „vírusovú diplomaciu“ proti EÚ s ambíciou formovať svoj globálny obraz ako veľkorysej mocnosti; vyjadruje poľutovanie nad izoláciou Taiwanu v rámci WHO Čínou; vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali za členstvo Taiwanu vo WHO/WHA a v iných medzinárodných organizáciách v úlohe pozorovateľa so zreteľom na to, že úspešne zvládol vírus na domácej úrovni, pričom však nemôže prispieť svojimi odbornými znalosťami k medzinárodnej reakcii na súčasnú zdravotnú krízu; oceňuje pomoc, ktorú poskytli taiwanské orgány;

18.  vyjadruje znepokojenie nad viacerými chybami a nedostatočnou transparentnosťou v súvislosti s prvotnou čínskou reakciou na celosvetovú pandémiu COVID-19, ktorá zahŕňala zakrývanie rozsahu problému, pokusy o manipuláciu a zadržiavanie informácií, slabú komunikáciu s WHO, cenzúru, potláčanie, vyhrážky, prenasledovanie a nedobrovoľné zmiznutie oznamovateľov, aktivistov za ľudské práva a občianskych novinárov, ako aj vyvolávanie pochybností o oficiálnom počte obetí ochorenia COVID-19, pričom toto všetko malo škodlivý vplyv na schopnosť EÚ predvídať, pripraviť sa na krízu súvisiacu s COVID-19 a čeliť jej, a stálo to aj životy ľudí; naliehavo preto vyzýva čínsku vládu, aby v plnej miere spolupracovala v rámci nezávislého medzinárodného vyšetrovania pôvodu ochorenia COVID-19, a vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexný prístup k rastúcej Číne a chránili strategickú autonómiu EÚ;

19.  vyzýva na európsku reakciu na intenzívnejšiu expanziu Číny voči najexponovanejším členským štátom a susedom EÚ; upozorňuje na to, že súčasný nápor na zvládnutie hospodárskeho poklesu z dôvodu pandémie bude príležitosťou pre čínske strategické investície v kľúčových odvetviach, ako sú telekomunikácie, doprava a technológie;

20.  vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou „dlhovou pascou“, ktorá by mohla postihnúť africké krajiny v dôsledku pandémie COVID-19, ako aj nad zvýšením politickej a ekonomickej závislosti tretích krajín od Číny, keďže hospodársky pokles im sťaží splácanie čínskych úverov, ktoré sú súčasťou iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali hľadanie schodných riešení týkajúcich sa odpustenia dlhu tretím krajinám na medzinárodných fórach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že humanitárne výnimky zo sankcií budú mať okamžitý a praktický účinok, pokiaľ ide o rýchle poskytovanie zdravotníckeho vybavenia, dodávok a iných foriem pomoci postihnutým krajinám;

21.  vyzýva PK/VP, aby uznal tieto obavy, prehodnotil vzťahy medzi EÚ a Čínou a zároveň vytvoril atmosféru dialógu, angažovanosti a skutočnej spolupráce a hospodárskej súťaže založenej na novej, súdržnejšej a asertívnejšej stratégii prispôsobenej zmenenému geopolitickému a geoekonomickému prostrediu, a dlhodobej stratégii voči Číne, v ktorej EÚ a členské štáty spolupracujú tam, kde je to možné, súťažia a konfrontujú sa s cieľom obhajovať európske hodnoty a záujmy tam, kde je to potrebné; zastáva názor, že v rámci tejto novej stratégie by sa EÚ mala usilovať o užšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami v regióne a s inými demokraciami vrátane Indie, Austrálie, Nového Zélandu, Japonska a Južnej Kórey a pracovať na európskej stratégii pre Indo-tichomorský región, pre ktorý by sa stratégia na prepájanie EÚ mala využiť naplno;

India

22.  so znepokojením konštatuje, že súbežne s oživením pandémie COVID-19 v Indii, ktorá k dnešnému dňu zaznamenala viac ako 90 000 úmrtí, pokračuje politická represia proti obhajcom ľudských práv a individuálnych slobôd na pozadí napätia medzi komunitami, a považuje za nevyhnutné, aby sa táto téma zaradila do programu nasledujúceho dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Indiou;

23.  zdôrazňuje význam strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou, potrebu jeho rozvoja a spolupráce v oblasti stability a bezpečnosti, najmä v Indickom oceáne a Tichomorí;

Rusko

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad systematickými pokusmi Ruskej federácie oslabiť jednotu EÚ a jej reakciu na krízu, vytvoriť nedôveru medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva zintenzívnením dezinformačných kampaní od začiatku pandémie COVID-19 a kybernetických útokov proti výskumným organizáciám, ako aj politizáciou humanitárnej pomoci; chváli ESVČ a oddelenie StratCom East za ich úsilie identifikovať a potláčať dezinformačné kampane médií spojených s Ruskom vo viacerých členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie a finančné prostriedky určené na boj proti ruským falošným správam;

25.  uznáva jasný geopolitický a geoekonomický rozmer toho, čo ponúklo Rusko, ktorý posilnila „vírusová diplomacia“ a boj medzi naratívmi; so znepokojením konštatuje, že Rusko podniká určité rozhodné kroky na medzinárodnej scéne s cieľom podporiť svoj vlastný geopolitický program; vyzýva EÚ, aby to brala do úvahy a aby venovala pozornosť konfliktom, v ktorých má Rusko záujem, ako sú konflikty s Bieloruskom, Ukrajinou, Gruzínskom, Krymom, Sýriou a Líbyou;

26.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokusmi Ruska využiť pandémiu na ďalšie obmedzovanie priestoru pre ľudské práva v krajine, podporovať autoritárske režimy a pokračovať v agresívnej zahraničnej politike; zdôrazňuje, že nesmieme krajinám, ako je Rusko, dovoliť, aby využili krízu na odpútanie pozornosti od svojich vlastných závažných domácich problémov; vyjadruje obavy v súvislosti s ústavným referendom, v ktorom ruský prezident využil súčasnú krízu na prijatie zásadných ústavných zmien, ktorými sa predlžuje a posilňuje jeho autoritárska vláda v Rusku;

27.  odsudzuje pokus o život Alexeja Navaľného a vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie otrávenia pána Navaľného;

28.  vyzýva Rusko, aby v dobrej viere a v rámci medzinárodného poriadku založeného na pravidlách zmysluplne prispelo k celosvetovej reakcii na krízu; vyjadruje znepokojenie nad účinnosťou a bezpečnosťou novej ruskej vakcíny, ktorá sa v súčasnosti používa; pripomína, že kvalita dodávaných zdravotníckych pomôcok z Ruska bola v niektorých prípadoch veľmi nízka, a teda boli neúčinné;

Asertívnejšia zahraničná politika EÚ na ochranu záujmov Európy, jej hodnôt a multilaterálneho svetového poriadku

29.  uznáva celosvetové bezpečnostné, sociálno-ekonomické, environmentálne a politické riziká, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku pandémie COVID-19, a je znepokojený tým, že globálne mocnosti ako Čína a Rusko sú pripravené šikovne využiť krízu na oslabenie svetového poriadku založeného na pravidlách a podpore multilaterálnych organizácií;

30.  zdôrazňuje, že multilaterálny svetový poriadok založený na pravidlách má zásadný význam pre celosvetový mier, právny štát a demokraciu; domnieva sa, že EÚ s geopolitickým charakterom musí spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi zohrávať pevnejšiu úlohu pri svojej ochrane a obnove; domnieva sa, že EÚ musí hľadať spôsoby, ako zmierniť napätie medzi mocnosťami, najmä ak toto napätie bráni multilaterálnej činnosti; konštatuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 poukázala na potrebu posilniť multilaterálnu spoluprácu, najmä v celosvetovom riadení zdravia, ako aj na potrebu reformy medzinárodných inštitúcií; vyzýva členské štáty EÚ a PK/VP, aby vypracovali plán EÚ v oblasti mnohostrannosti s cieľom podporovať a iniciovať štrukturálne reformy multilaterálnych organizácií;

31.  vyzýva na preskúmanie možnosti vytvorenia nového fóra pre multilaterálnu spoluprácu medzi západnými spojencami, t. j. EÚ, USA, Japonskom, Kanadou, Južnou Kóreou, Austráliou a Novým Zélandom, a to na základe odkazu Koordinačného výboru pre multilaterálnu kontrolu vývozu strategického tovaru; žiada, aby mandát nového výboru zahŕňal monitorovanie a kontrolu vývozu technológií, obchodných tokov a citlivých investícií do problematických krajín;

32.  konštatuje, že geopolitické ambície EÚ sa musia opierať o primerané rozpočtové prostriedky v rámci nadchádzajúceho mnohostranného finančného rámca (VFR), a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada navrhla škrty v rozpočtových riadkoch pre nástroje vonkajšej politiky; žiada, aby sa vo VFR na roky 2021 – 2027 posilnil rozpočet EÚ na vonkajšiu činnosť a aby bol dostatočný na to, aby EÚ mala potrebné zdroje na riešenie výziev vo svojom susedstve, geopolitických dôsledkov ochorenia COVID-19 a aby mohla splniť svoju ambíciu stať sa zodpovedným geopolitickým aktérom;

33.  zdôrazňuje, že len silná a jednotnejšia EÚ s otvorenou strategickou autonómiou a podporou dostatočných a dôveryhodných vojenských kapacít, ako aj nástrojmi a mechanizmami na podporu partnerov bude schopná zohrávať významnú úlohu v novom geopolitickom prostredí a viesť silnú zahraničnú politiku, a domnieva sa, že členské štáty by mali udeliť PK/VP silnejší a dobre vymedzený mandát, napríklad zriadením európskeho sídla v multilaterálnych orgánoch; víta záver predsedu Charlesa Michela, že „je mimoriadne dôležité zvýšiť strategickú autonómiu Únie“;

34.  domnieva sa, že ak by sa prestalo používať pravidlo jednomyseľnosti v určitých oblastiach zahraničnej politiky, pomohlo by to EÚ pri vykonávaní účinnejšej a proaktívnejšej zahraničnej politiky, ktorá by lepšie reagovala na naliehavé situácie; vyzýva Radu alebo Európsku radu, aby sledovali výzvu Komisie a Európskeho parlamentu prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aspoň o ľudských právach alebo sankciách, a to aktiváciou premosťovacej doložky; zdôrazňuje, že pákový efekt EÚ je najväčší, keď členské štáty konajú jednotne;

35.  zdôrazňuje dôležitú úlohu ozbrojených síl počas pandémie COVID-19; víta vojenskú pomoc pri civilných operáciách, najmä poskytnutím poľných nemocníc, dopravy pre pacientov a dodávkou a distribúciou zariadení, a domnieva sa, že hlbšia spoločná operácia a koordinácia ozbrojených síl členských štátov v existujúcich rámcoch, ako sú projekt stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a európske zdravotnícke velenie, alebo v nových rámcoch, ako sú vojenské nemocničné vlaky, by mohla viesť k väčšej efektívnosti a prispieť k pripravenosti EÚ na boj proti pandémiám; uznáva, že je potrebné, aby bol vojenský personál dostatočne vyškolený, pripravený a vybavený na riešenie tohto druhu zásadných úloh na podporu svojich spoluobčanov;

36.  uznáva, že je potrebné preskúmať stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom rozvíjať strategickú autonómiu, a to aj v odvetví zdravotníctva, lepšie sa pripraviť a zvýšiť odolnosť voči novým a hybridným hrozbám a technológiám, ktoré znižujú konvenčnosť vedenia vojny a spochybňujú tradičnú úlohu vojska, ako aj na budúcnosť, v ktorej sú Rusko a Čína čoraz asertívnejšie; zdôrazňuje, že treba, aby sa vojenská mobilita posilnila s cieľom pomôcť členským štátom konať rýchlejšie a účinnejšie v kontexte možného budúceho konfliktu. zdôrazňuje, že budúci strategický pakt pre bezpečnosť a obranu by mal odrážať tento vývoj, zohľadňovať širšie geopolitické dôsledky pandémie COVID-19 a riešiť celé spektrum hrozieb, ako je nová pandémia, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN) a zahraničné zasahovanie vrátane dezinformácií alebo kybernetických útokov; domnieva sa, že vzhľadom na novú politickú rovnováhu a potenciálne zhoršenie medzinárodného bezpečnostného prostredia v nadväznosti na COVID-19 sa nesmú znížiť rozpočty EÚ na obranu vo všeobecnosti, a najmä na rozpočet na vojenskú mobilitu;

37.  podporuje potrebu pokračujúcej a posilnenej spolupráce a v prípade potreby koordinácie medzi EÚ a NATO vrátane Euro-atlantického koordinačného centra pre reakcie na katastrofy (EADRCC) alebo Centra excelentnosti vojenského zdravotníctva NATO, ako aj boja proti dezinformáciám súvisiacim s ochorením COVID-19; vyzýva v tejto súvislosti na silnú koordináciu s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a na spoluprácu pri plánovaní a rozvoji vojenských spôsobilostí;

38.  žiada nový inštitucionálny prístup k strategickej komunikácii s cieľom riešiť výzvy a riziká, ktorým čelia západné liberálne demokracie, ako aj rozšírenie a modernizáciu komunikačných stratégií EÚ tak, aby boli hodnoty a kroky EÚ dostatočne viditeľné v rámci EÚ aj mimo nej, a to najmä v susedných oblastiach; naliehavo vyzýva ESVČ, aby ešte viac posilnila svoje kapacity na boj proti škodlivému zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám, hybridnej vojne, propagande a špionáži vrátane vytvorenia špecializovanej pracovnej skupiny StratCom Task Forces zameranej na činnosti, ktoré pochádzajú a) z Číny a b) z Blízkeho východu vrátane Iránu, a aby sa zasadila o to, aby krajiny a mimoštátni aktéri, ktorí úmyselne šíria dezinformácie s cieľom rozdeliť a poškodiť EÚ a jej členské štáty; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie rozvíjať legislatívne a nelegislatívne koordinované rámce a zlepšovať koordinačné úsilie a výmenu informácií medzi členskými štátmi na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti dezinformáciám;

39.  víta prácu EUvsDisinfo a úlohu, ktorú v boji proti dezinformáciám zohrávajú občianska spoločnosť, organizácie na najnižšej úrovni, nezávislí novinári a mediálne organizácie; zdôrazňuje význam zásadného postoja EÚ k boju proti dezinformáciám spojeným so šírením pandémie COVID-19 a s kybernetickými útokmi proti kritickej infraštruktúre; vyzýva platformy sociálnych médií, aby konali proaktívne a prijali opatrenia, ktoré zabránia šíreniu dezinformácií a nenávistných prejavov v súvislosti s vírusom COVID-19, ako aj aby investovali do boja proti počítačovej kriminalite a zvyšovali informovanosť o tejto rastúcej hrozbe;

40.  zdôrazňuje, že EÚ má vďaka najväčšiemu celosvetovému spotrebiteľskému trhu s takmer 500 miliónmi ľudí výrazný vplyv na svetovej scéne, a domnieva sa, že Komisia s geopolitickým charakterom by mala tento vplyv využívať aj v rámci svojej obchodnej politiky na obranu záujmov EÚ, pokiaľ nie sú iné krajiny pripravené dodržiavať zásady právneho štátu alebo medzinárodné zmluvy;

41.  poznamenáva, že pandémia COVID-19 poukázala na potrebu znížiť závislosť EÚ od tretích krajín v určitých strategických a existenčne dôležitých odvetviach, ako je zdravotníctvo, a pevne podporuje diverzifikáciu a premiestnenie jej najkritickejších dodávateľských reťazcov; poukazuje na to, že COVID-19 odhalil zraniteľnosť vzájomnej prepojenosti a závislosti a viedol k rastúcemu protekcionizmu; zdôrazňuje preto, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi zlepšením odolnosti našich hodnotových reťazcov s cieľom dosiahnuť strategickú autonómiu, posilnením globálnej konkurencieschopnosti EÚ a zachovaním čo najotvorenejších obchodných vzťahov;

42.  pripomína svoju naliehavú žiadosť o zavedenie rázneho celosvetového režimu sankcií na riešenie závažného porušovania ľudských práv do konca roka 2020, ktorý by bol v EÚ ekvivalentom tzv. Magnitského zákona; zdôrazňuje, že by mal zahŕňať korupciu na vysokej úrovni ako kritérium pre sankcie; víta oznámenie predsedníčky von der Leyenovej o tom, že Komisia čoskoro predloží návrh, a vyzýva Európsku radu, aby prijala globálny sankčný mechanizmus EÚ v oblasti ľudských práv ako rozhodnutie týkajúce sa strategických záujmov a cieľov Únie podľa článku 22 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

43.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neprimeraným negatívnym vplyvom pandémie COVID-19 na migrantov a utečencov; naliehavo vyzýva vlády, aby sa vo svojich zahraničných politikách zapojili do reakcií založených na dodržiavaní ľudských práv a dôstojnosti na riešenie zraniteľnosti migrantov a utečencov a ich potreby ochrany, a to v súlade so zásadami solidarity a partnerstva a umožnením primeraných a dostupných legálnych spôsobov migrácie; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať právo na azyl na celom svete;

44.  vyzýva EÚ, aby sa zapojila do globálnej kampane na podporu odporúčaní OSN týkajúcich sa znižovania počtu väzňov zavedením systémov predčasného, predbežného alebo dočasného prepustenia páchateľov s nízkym rizikom; naliehavo vyzýva najmä na prepustenie všetkých osôb zadržaných za vyjadrenie kritických alebo nesúhlasných názorov alebo ich za ich činnosť v oblasti ľudských práv, a obhajuje obmedzenie využívania zadržiavania prisťahovalcov a uzavretých utečeneckých táborov;

45.  uznáva rozhodujúcu úlohu žien pri riešení krízy COVID-19 a rodový vplyv pandémie; naďalej je hlboko znepokojený bezprecedentnou daňou, ktorú si kríza spôsobená pandémiou COVID-19 vybrala na celom svete, pokiaľ ide o nerovnomerné rozdelenie práce v domácnosti aj verejnej starostlivosti, pričom ženy tvoria približne 70 % celosvetovej pracovnej sily v oblasti zdravotníctva, a žiada, aby sa v celosvetovej reakcii na pandémiu zohľadnila potreba žien a marginalizovaných skupín, keďže sú stále len zriedka zastúpené pri rokovacích stoloch, za ktorými sa prijímajú reakcie na krízu;

46.  je presvedčený, že reakcia na pandémiu COVID-19 založená na ľudských právach predstavuje najúčinnejší, najinkluzívnejší a najudržateľnejší prístup k zvládaniu súčasnej krízy; pripomína, že reakcia tretích krajín na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 nesmie byť v rozpore s ľudskými právami alebo medzinárodným právom, musí sa obmedzovať na striktne nevyhnutné, primerané opatrenia a podliehať pravidelnej kontrole aj časovému ohraničeniu; vyzýva delegácie EÚ, aby vo svete pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv, identifikovali trendy a podporovali medzinárodné, regionálne a miestne organizácie, občanov a občiansku spoločnosť v ich úsilí o zvrátenie negatívneho vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na ľudské práva na celom svete, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby dôsledky pandémie COVID-19 nenarúšali uplatňovanie hodnôt a záväzkov EÚ v oblasti ľudských práv, ktoré už boli stanovené v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024;

47.  zdôrazňuje strategický význam vedúcej úlohy a podpory EÚ vo svojom susedstve, a to na východe, ako aj na juhu a v arktickom regióne, a to pomocou svojim susedom v ich boji proti pandémii COVID-19; vyzýva na zvýšenú podporu demokracie, právneho štátu, ľudských práv a reforiem v susedstve;

48.  zdôrazňuje, že EÚ musí poskytnúť krajinám západného Balkánu, ktoré ešte nie sú súčasťou EÚ, spravodlivú šancu stať sa členom EÚ a musí upevniť svoje úsilie investovať v tomto regióne; zdôrazňuje, že proces rozširovania EÚ a zameranie EÚ na podporu reformných procesov na západnom Balkáne pokračuje napriek prebiehajúcej pandémii; oceňuje iniciatívu Komisie v oblasti finančnej pomoci a začlenenie zdravotníckeho vybavenia do spoločného obstarávania EÚ na podporu západného Balkánu pri riešení pandémie COVID-19; vyzýva na začlenenie všetkých krajín západného Balkánu do Fondu solidarity EÚ a opakuje, že pomoc pre našich partnerov musí byť sprevádzaná rozsiahlou komunikačnou kampaňou;

49.  zdôrazňuje, že kríza spojená s COVID-19 by mohla destabilizovať krajiny v Afrike, ktoré majú často krehkú zdravotnú infraštruktúru a vysoké dlhy, a fungovať ako „multiplikátor konfliktov“; žiada, aby sa posilnila a lepšie koordinovala spolupráca medzi EÚ a Afrikou, aby sa rozšírili súkromné investície, posilnili sa plány finančnej pomoci a obnovy a aby sa poskytla alternatíva k čínskym investíciám; vyzýva EÚ, aby pokračovala v posilnenom dialógu, ktorý povedie k usporiadaniu samitu EÚ – Afrika a ktorým sa bude podporovať budovanie Afriky ako dlhodobého, spoľahlivého a blízkeho partnera EÚ;

50.  zdôrazňuje, že sankcie by nemali brániť komplexnej reakcii na pandémiu COVID-19; v osobitnom prípade Iránu zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť rozsah nástroja na podporu obchodných výmen (INSTEX) a že tento mechanizmus by sa mal použiť na posilnenie našej humanitárnej reakcie;

51.  zdôrazňuje, že partneri EÚ v sahelsko-saharskom regióne a regióne Afrického rohu čelia bezprecedentným dôsledkom pandémie COVID-19 okrem pokračujúceho boja proti ozbrojeným teroristickým skupinám vrátane džihádistov;

52.  domnieva sa, že vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom majú strategický a kľúčový význam; zdôrazňuje, že Latinská Amerika je jedným z regiónov ktoré sú najviac postihnuté pandémiou COVID-19; vyzýva Komisiu, aby naďalej spolupracovala s latinskoamerickými krajinami, nadviazala posilnenú spoluprácu v boji proti COVID-19, pomáhala s plánmi obnovy a politicky podporovala tieto krajiny s cieľom zabrániť ich nadmernej závislosti od pomoci iných geopolitických aktérov; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby vykonávali Agendu 2030 a plnili ciele udržateľného rozvoja ako plán obnovy;

53.  poznamenáva, že súčasná pandémia COVID-19 mala negatívny vplyv na existujúce misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), najmä na výcvikové misie EÚ na miestach, ako sú Mali, Somálsko alebo Stredoafrická republika; pripomína, že európska prítomnosť a dôveryhodný záväzok majú zásadný význam pre zmiernenie humanitárnych a sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19; žiada, aby sa posilnili misie SBOP, ktorých úlohou je predchádzať konfliktom alebo ich zmierňovať, a to najmä v prípade misií v bezprostrednom susedstve EÚ, s cieľom stabilizovať už aj tak krehké prostredie a zabrániť opakovaniu konfliktov a násilia v dôsledku ďalšieho napätia spôsobeného COVID-19; vyzýva členské štáty, aby na takéto misie a operácie poskytli viac civilného a vojenského personálu, a v tejto súvislosti ďalej vyzýva na urýchlené prijatie Európskeho mierového nástroja; naliehavo vyzýva ESVČ, aby pracovala na odolnosti a udržateľnosti misií a operácií SBOP počas kríz, ako je pandémia COVID-19; trvá na tom, že je dôležité zachovať kontinuitu misií a operácií SBOP v tomto kontexte; vyzýva na úplné preskúmanie vplyvu pandémie COVID-19 na pripravenosť, odhodlanosť, tvorbu ozbrojených síl, bezpečnosť personálu a kontinuitu operácií a misií SBOP;

54.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby začlenili rodovú rovnosť, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prierezovú perspektívu vrátane rovnakého a rôznorodého zastúpenia do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, a aby uznali rôzne skúsenosti žien a iných marginalizovaných skupín, na ktoré mala táto pandémia nepriaznivý vplyv;

55.  je pevne presvedčený, že spolupráca v oblasti zmeny klímy by mohla slúžiť ako základ pre budovanie širšej globálnej spolupráce v reakcii na COVID-19, posilnenie multilaterálneho systému a obnovenie dôvery v potrebu systému založeného na pravidlách;

56.  zastáva názor, že kríza v súvislosti s COVID-19 zdôraznila určité slabé stránky našej Únie a poukázala na naliehavú potrebu účinnej, efektívnej a sebestačnej Únie, a to tak na vnútornej, ako aj na celosvetovej úrovni, s mechanizmami na prevenciu kríz a boj s nimi vrátane finančných nástrojov; domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy bude dobrou platformou na dosiahnutie pokroku pri vytváraní účinnejšieho rozhodovania vo vonkajších politikách EÚ; preto je odhodlaný začať konferenciu čo najskôr;

57.  berie na vedomie vplyv, ktorý mal COVID-19 na zraniteľnejšie regióny vrátane konfliktných regiónov a najmenej rozvinutých krajín; naliehavo žiada PK/VP, aby presadzoval miestne a regionálne prímerie a dohody o prímerí a podporil iniciatívu generálneho tajomníka OSN Guterresa za globálne prímerie; pripomína potrebu dodržiavať humanitárne zásady nestrannosti a neutrality pri poskytovaní pomoci, a to aj v reakcii na potreby súvisiace s COVID-19; žiada EÚ, aby bránila humanitárny prístup do vzdialených oblastí konfliktov a podporovala humanitárne koridory, a zdôrazňuje, že akákoľvek vonkajšia činnosť v krajinách zasiahnutých konfliktom musí vychádzať z posúdenia rizika a zraniteľnosti citlivých na konflikty vrátane perspektívy žien a osobitného zamerania na budovanie mieru;

58.  víta, že EÚ odmietla nacionalizmus týkajúci sa očkovacej látky; opakuje, že EÚ zohráva vedúcu úlohu pri uľahčovaní prístupu k vakcínam spravodlivým spôsobom pre všetkých ľudí na celom svete; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, keď bude k dispozícii vakcína;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (2) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 11.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o zlepšovaní účinnosti rozvoja a efektívnosti pomoci (2019/2184(INI))

P9_TA(2020)0323 A9-0212/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal 25. až 27. septembra 2015, a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ 17 v rámci cieľov udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v tejto agende a ktorý členské štáty OSN zaväzuje k posilneniu prostriedkov na vykonávanie agendy a k obnoveniu globálneho partnerstva pre udržateľný rozvoj(1),

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby, výsledný dokument prijatý na tretej Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Addis Abebe, Etiópia, od 13. do 16. júla 2015, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii č. 69/313 z 27. júla 2015,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN pre financovanie rozvoja z roku 2019 o financovaní udržateľného rozvoja(2),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu z 21. konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferencie zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko) a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú na druhom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2005, Akčný program z Akkry prijatý na treťom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2008 v Akkre (Ghana) a výsledky štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane (Kórejská republika) v decembri 2011 a na ktorom bolo vytvorené Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „GPEDC“),

–  so zreteľom na výsledný nairobský dokument z druhého stretnutia GPEDC na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v Nairobi (Keňa) v novembri a decembri 2016(3),

–  so zreteľom na stretnutie GPEDC na úrovni vysokých predstaviteľov, ktoré sa konalo 13. a 14. júla 2019 popri politickom fóre OSN na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v New Yorku,

–  so zreteľom na 17. zasadnutie riadiaceho výboru pre stretnutie globálneho partnerstva na úrovni vysokých predstaviteľov v roku 2019, ktoré sa konalo 26. – 27. marca 2019 v Kampale (Uganda),

–  so zreteľom na správu GPEDC za rok 2019 s názvom Zefektívňovanie rozvojovej spolupráce(4),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa (ďalej len „DPD“) z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom je obmedzovanie a odstránenie chudoby vymedzené ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ a podľa ktorého musí Únia a jej členské štáty plniť záväzky, ktoré prijali v rámci OSN a iných príslušných organizácií, a zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo svojich uskutočňovaných politikách, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji z 30. júna 2017(5),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na druhom samite Afriky a EÚ uskutočnenom v Lisabone v decembri 2007,

–  so zreteľom na piaty samit Africkej únie a EÚ, ktorý sa konal 29. a 30. novembra 2017, a na vyhlásenie zo samitu s názvom Investíciami do mládeže k zrýchlenému inkluzívnemu rastu a udržateľnému rozvoju(6),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, ktorú v júni 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o zintenzívnení spoločného plánovania,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. mája 2019 o výročnej správe na rok 2019 pre Európsku radu o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ(7),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni z októbra 2019 s názvom Európa vo svete – budúcnosť európskej finančnej štruktúry pre rozvoj(8),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. marca 2015 nazvaný Vytvorenie rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja (SWD(2015)0080) a na závery Rady z 26. mája 2015 o rámci pre výsledky,

–  so zreteľom na strategický plán Komisie na roky 2016 – 2020 pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o novej africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta (COM(2018)0643),

–  so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny Komisie pre africký vidiek z marca 2019 s názvom Agenda Afriky a Európy pre transformáciu vidieka(9),

–  so zreteľom na štúdiu z júla 2019 o uplatňovaní zásad účinnosti s názvom Effectiveness to Impact (Zaistenie dosahu prostredníctvom účinnosti)(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o výročnej strategickej správe o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja(24),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 španielskom Madride (COP 25)(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(28),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020(29),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie: Rodová rovnosť a ženy prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v období 2016 – 2020 (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Účinná rozvojová spolupráca – Dosahuje EÚ výsledky?: Podrobná analýza výkonnosti EÚ, o ktorú požiadala Komisia a ktorá bola uverejnená v máji 2020(30),

–  so zreteľom na štúdiu z mája 2020 o účinnosti kombinovaného financovania s názvom Využívanie rozvojových fondov na zníženie rizika súkromných investícií: ako je to účinné pri plnení rozvojových cieľov?,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2013 o posilnení postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja (COM(2013)0280),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku,

–  so zreteľom na správu OECD z 10. decembra 2018 (Partnerské hodnotenia rozvojovej spolupráce) o Európskej únii,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) z 22. februára 2019 o prepojení humanitárnej pomoci, rozvoja a mieru,

–  so zreteľom na správu OECD z 24. júna 2020 s názvom Vplyv krízy spôsobenej koronavírusom (COVID-19) na financovanie rozvoja(31),

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z 25. septembra 2019 o oceánoch, kryosfére a zmene klímy,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0212/2020),

A.  keďže kontext rozvojovej spolupráce sa v priebehu rokov zmenil a objavili sa nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy a strata biodiverzity, migrácia, potravinová neistota, vnútorné konflikty, terorizmus a násilný extrémizmus a vypuknutie infekčných chorôb, ako aj časté a závažné prírodné katastrofy, najmä v rozvojových krajinách, ktoré postihujú najzraniteľnejšie skupiny; keďže globálne prostredie je čoraz zložitejšie a neistejšie, pričom rastie počet konfliktov a geopolitická rivalita; keďže sa tým zdôrazňuje potreba posilneného multilateralizmu a nepretržitého úsilia o zvýšenie účinnosti a vplyvu európskej pomoci;

B.  keďže svet zasiahla pandémia COVID-19; keďže vplyv tejto pandémie na rozvojové krajiny a krajiny prijímajúce pomoc je stále nejasný a predstavuje významný tlak na kapacity pomoci darcovských krajín aj súkromných investorov;

C.  keďže pandémia COVID-19, ktorá postihla všetky krajiny bez ohľadu na úroveň ich rozvoja, má vplyv na zdravie, ale aj hospodársky a sociálny vplyv; keďže táto pandémia má vplyv na rozvojovú spoluprácu a vyžaduje zabezpečiť väčšiu efektívnosť;

D.  keďže súčasná pandémia vážne narúša cestovný ruch, námornú dopravu a iné odvetvia spojené s oceánmi a mohla by mať na tieto sektory dlhodobé účinky, čo by malo negatívny vplyv na hospodárstva mnohých rozvojových krajín vrátane najzraniteľnejších krajín, malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín;

E.  keďže účinnosť pomoci závisí od spôsobu uplatňovania zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (ďalej len „PCD“); keďže je stále potrebné vyvinúť väčšie úsilie na dosiahnutie súladu so zásadami PCD, najmä v oblasti migračnej, obchodnej, klimatickej a poľnohospodárskej politiky EÚ;

F.  keďže vnútorné a vonkajšie politiky EÚ a členských štátov by v súlade s PCD nemali mať negatívny vplyv na rozvojové krajiny; keďže sa čoraz väčší dôraz kladie na podporu záujmov vonkajšej politiky EÚ; keďže základmi vonkajšej pomoci EÚ by mali byť aj naďalej účinnosť a efektívnosť rozvoja a potreby partnerských krajín v súlade s článkom 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že zníženie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce;

G.  keďže zásady účinnosti rozvoja, ako aj všetky zdroje rozvojového financovania by sa mali formulovať tak, aby sa splnili ciele stanovené v Parížskej dohode o zmene klímy;

H.  keďže svetová populácia rastie rýchlejšie ako hrubý národný dôchodok (ďalej len „HND“), najmä v subsaharskej Afrike, kde sa v nasledujúcich 30 rokoch očakáva zdvojnásobenie obyvateľstva na 2,1 miliardy v roku 2050 a 3,8 miliardy na konci storočia; keďže napriek výraznému hospodárskemu rastu sa tým zvýši počet ľudí, ktorí žijú v chudobe, a počet nezamestnaných, čo poukazuje na naliehavú potrebu účinne podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

I.  keďže stratégia EÚ pre Afriku založená na rovnocennom partnerstve zahŕňa zohľadnenie osobitných obáv afrických krajín v súvislosti s hospodárskou diverzifikáciou, s industrializáciou, so stratou verejných príjmov a s regionálnou integráciou;

J.  keďže nerovnosti medzi krajinami sú stále veľmi vysoké, zatiaľ čo nerovnosť má negatívny vplyv na efektívnosť a účinnosť pomoci;

K.  keďže je dôležité zaviesť opatrenia zamerané na budovanie a zvyšovanie odolnosti komunít, najmä v nestabilných partnerských krajinách, v krajinách postihnutých konfliktmi alebo prírodnými katastrofami a v krajinách prijímajúcich utečencov;

L.  keďže zdravie a pohoda detí predstavuje kľúčový cieľ politík rozvojovej spolupráce;

M.  keďže EÚ, ktorá je spolu so svojimi členskými štátmi celosvetovo najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci (ďalej len „ODA“), ktorá v roku 2018 predstavovala celkom 74,4 miliardy EUR a takmer 57 % celkovej ODA na svete, je odhodlaná presadzovať účinnú rozvojovú spoluprácu zameranú na ukončenie všetkých foriem chudoby a nerovnosti a podporovať svojich rozvojových partnerov pri plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; keďže v roku 2019 členovia Výboru OECD pre rozvojovú pomoc spoločne vynaložili na oficiálnu rozvojovú pomoc len 0,3 % HND, pričom len päť členov splnilo alebo prekročilo cieľ výdavkov (Spojené kráľovstvo, Švédsko, Dánsko, Luxembursko a Nórsko);

N.  keďže zásady zodpovednosti krajiny a demokratickej zodpovednosti a zosúladenia so zameraním na výsledky, inkluzívne partnerstvá, transparentnosť a zodpovednosť by mali byť základom všetkých foriem rozvojovej spolupráce, aby sa zabezpečilo efektívne a účinné využívanie rozvojových fondov, a tak riadne splnili ciele udržateľného rozvoja;

O.  keďže úlohou Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) je presadzovať zásady účinnosti pomoci; keďže toto partnerstvo má tri strategické priority, ktorými sa bude riadiť jeho príspevok k začatiu tzv. Desaťročia opatrení, a to: podpora účinnosti rozvoja s cieľom urýchliť vykonávanie Agendy 2030; budovanie lepších partnerstiev; a využívanie monitorovania v záujme opatrení;

P.  keďže štúdia s názvom Účinná rozvojová spolupráca – Dosahuje EÚ výsledky?: podrobná analýza výsledkov činnosti EÚ poukazuje na to, že členské štáty a inštitúcie EÚ sa čoraz menej riadia zásadami účinnosti a súvisiacimi ukazovateľmi, najmä predvídateľnosťou, využívaním ukazovateľov vychádzajúcich z rámcov výsledkov partnerských krajín, využívaním systémov hospodárenia s verejnými financiami partnerských krajín a záväzkom zapojiť partnerské vlády do hodnotení projektov, ako aj transparentného podávania správ;

Q.  keďže rozvojové politiky a partnerstvá EÚ musia byť postavené na udržateľnej politickej a hospodárskej spolupráci s partnermi, ktorá sa uskutočňuje na rovnocennom základe a ktorej základným prvkom je rešpektovanie ľudských práv; keďže jej rozvojové politiky musia zohľadňovať situáciu nútene vysídlených osôb, zraniteľných skupín obyvateľstva a migrantov a žiadateľov o azyl;

R.  keďže vzhľadom na nárast počtu dlhotrvajúcich kríz by EÚ mala pokračovať vo svojom úsilí o sfunkčnenie prepojenia humanitárnej pomoci a rozvoja s cieľom dosiahnuť dlhodobé výsledky;

S.  keďže fragmentácia pomoci zostáva trvalou výzvou z dôvodu rozširovania počtu darcov a agentúr zameraných na pomoc a nedostatočnej koordinácie ich činností a projektov;

T.  keďže počas procesu programovania je nevyhnutné zaručiť rozsiahle konzultácie v partnerských krajinách so všetkými príslušnými aktérmi, ktorými sú: miestne orgány, národné parlamenty, občianska spoločnosť, miestne mimovládne organizácie, združenia žien, marginalizované skupiny, OSN a jej agentúry, MSP a súkromný sektor;

U.  keďže bez prístupu zdola nahor k rozvoju nie je možné maximalizovať výsledky rozvoja; keďže lepšia výmena konkrétnych príkladov a poradenstva o úspešných projektoch na mieste v partnerských krajinách pomôže účinne uplatňovať zásady a úspešne dosiahnuť plánované výsledky;

V.  keďže účinné zapojenie súkromného sektora by malo vychádzať z piatich zásad z Kampaly, ktorými sú: inkluzívna zodpovednosť krajiny; výsledky a cielený vplyv; inkluzívne partnerstvo; transparentnosť a zodpovednosť; a nezabudnúť na nikoho;

W.  keďže v partnerských krajinách existuje viacero ďalších aktérov a darcov, ktorí poskytujú humanitárnu a rozvojovú pomoc;

X.  keďže hoci inštitúcie EÚ a členské štáty, miestne a regionálne orgány, medzinárodné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti majú veľké množstvo údajov a odborných znalostí, tieto údaje a znalosti sa aj naďalej nedostatočne vymieňajú; keďže tieto údaje by mali byť viac prístupné a mali by sa používať pri tvorbe politík;

Y.  keďže trojstranná spolupráca je osobitne účinná pri zlepšovaní spolupráce s cieľom reagovať na spoločné výzvy, ako sú prevencia a zvládanie prírodných katastrof a obnova po katastrofách, ktoré spomaľujú a prerušujú rozvoj, bezpečnostné výzvy v širšom regióne alebo prispôsobenie modelov malého podnikania novým hospodárskym výzvam, ktoré sa objavili počas krízy spôsobenej koronavírusom;

Z.  keďže koncepcia a vykonávanie účinnej politiky pomoci si vyžaduje hlbšie pochopenie vplyvu pomoci a celkového prostredia, v ktorom rozvojová pomoc pôsobí;

AA.  keďže prístupné a spoľahlivé údaje o pomoci posilňujú transparentnosť tokov pomoci a pomáhajú všetkým rozvojovým partnerom pri ich postupoch plánovania a koordinácie; keďže vďaka medzinárodným normám, ktoré podporuje Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI), sú tieto údaje porovnateľné; keďže dosiahnutie výsledkov v oblasti rozvoja a úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja si vyžadujú podrobné údaje o miestnom kontexte, cielený dohodnutý súbor výsledkov, spoločné opatrenia na ich dosiahnutie a rýchlu spätnú väzbu verejnosti s cieľom uľahčiť vyvodenie zodpovednosti;

AB.  keďže rodová rovnosť je základnou zásadou rozvojovej pomoci EÚ; keďže vplyv rozvojových politík na ženy a dievčatá je rôzny; keďže v oblasti rozvoja chýbajú údaje rozčlenené podľa pohlavia;

AC.  keďže politiky pomoci, ktoré podporujú rovnosť, sa osvedčili ako účinnejšie pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, najmä pri boji proti chudobe a podpore vzdelávania;

AD.  keďže existuje reálne riziko, že prínosy rozvojovej pomoci, priamych zahraničných investícií (PZI) a humanitárnej pomoci by si mohli privlastniť politické a hospodárske elity; keďže sa tým zdôrazňuje potreba rozvojovej spolupráce, ktorá je zameraná na dosiahnutie transformačných zmien v politických ekonomikách, najmä v súvislosti so správou vecí verejných, s rozdelením moci, so sociálnym vylúčením, so sociálnou ochranou a s prístupom k zdrojom, ako aj s interakciou s globálnym hospodárstvom; keďže to zdôrazňuje potrebu podporovať a presadzovať prostredníctvom rozvojovej spolupráce zásady dobrej správy vecí verejných, právneho štátu, deľby moci a presadzovania ľudských práv;

AE.  keďže Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) odhaduje, že rozvojové krajiny budú po skončení pandémie COVID-19 potrebovať odpustenie dlhu vo výške 1 bilión USD; keďže Svetová banka, MMF, G20 a G7 prijali opatrenia na odpustenie verejného dlhu pre najchudobnejšie krajiny sveta; keďže tieto opatrenia by sa mali doplniť, aby rozvojová pomoc mohla účinne plniť ciele udržateľného rozvoja v oblastiach, ako je prístup k základným službám, dobrá správa vecí verejných a základné ľudské práva v rozvojových krajinách;

AF.  keďže EÚ je prítomná vo všetkých oceánoch prostredníctvom svojich zámorských území (tak najvzdialenejších regiónov, ako aj zámorských krajín a území) a je nevyhnutné, aby rozvíjala regionálne stratégie, ktoré v čo najväčšej miere zohľadňujú potreby vyjadrené na miestnej úrovni;

AG.  keďže miestne orgány zohrávajú pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja ústrednú úlohu decentralizovaná spolupráca musí byť stredobodom rozvojovej stratégie EÚ;

AH.  keďže rozvojové politiky musia zohľadňovať adaptáciu na vplyv zmeny klímy z hľadiska vysídľovania zraniteľných skupín obyvateľstva a zhoršovania sociálnych nerovností a s cieľom odstrániť chudobu;

AI.  keďže príjmy, o ktoré rozvojové krajiny prichádzajú v dôsledku nezákonných finančných tokov vrátane daňových únikov, predstavujú viac ako dvojnásobok sumy, ktorú získavajú prostredníctvom oficiálnych vonkajších zdrojov vrátane rozvojovej pomoci;

AJ.  keďže využívanie rámcov pre výsledky a nástrojov plánovania jednotlivých krajín (riadenie verejných financií) inštitúciami EÚ sa znižuje, hoci zohrávajú významnú úlohu v účinnej rozvojovej spolupráci, pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a dosahovaní rodovej rovnosti, pretože majú pozitívny vplyv v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; keďže v tejto súvislosti je potrebný väčší záväzok;

1.  zdôrazňuje, že účinnosť znamená dosiahnuť väčší a lepší vplyv, dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a na nikoho nezabudnúť; domnieva sa, že keď je európska rozvojová spolupráca v súlade s vlastným úsilím a miestnymi potrebami partnerských krajín, koordinovaná s úsilím ostatných darcov a poskytovaná prostredníctvom inštitúcií a systémov ich partnerov, ako aj miestnych aktérov a občianskej spoločnosti, a keď podporuje priority, ktoré boli dohodnuté prostredníctvom inkluzívnych a spravodlivých politických procesov, čím sa zabezpečí demokratická zodpovednosť krajiny a začlenenie všetkých zainteresovaných strán, vplyv tejto spolupráce je väčší, rýchlejší a udržateľnejší;

2.  podčiarkuje, že EÚ ako najväčší svetový darca a dôležitý medzinárodný aktér pre multilateralizmus a demokraciu, ktoré sú založené na pravidlách, by mala koordinovaným spôsobom využívať svoj účinný súbor nástrojov a spôsobov pomoci s cieľom umožniť rozdelenie úloh a zabrániť fragmentácii pomoci a určiť priority, v ktorých môže účinne dosiahnuť vplyv s najväčšou pridanou hodnotou;

3.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri uplatňovaní zásad účinnosti a efektívnosti pomoci, aby sa v jej partnerských krajinách zabezpečil skutočný vplyv a plnenie cieľov udržateľného rozvoja a aby sa pritom na nikoho nezabudlo; v tejto súvislosti zdôrazňuje vplyv, ktorý by mohlo mať využívanie rozvojovej pomoci a priamych zahraničných investícií zo strany EÚ na riešenie základných príčin migrácie a núteného vysídľovania;

4.  vyzdvihuje potrebu vykonávať politické ciele nového Európskeho konsenzu o rozvoji strategickejším a cielenejším spôsobom v každej partnerskej krajine, a uplatňovať tak prepojenie humanitárnej pomoci a rozvoja a PCD; zdôrazňuje, že programy pomoci by sa mali kombinovať s analýzou udržateľnosti dlhu a mali by zohľadňovať potrebu posilniť parlamentný dohľad v partnerskej krajine;

5.  zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej pozorne monitorovať využívanie finančných prostriedkov a prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabránila akémukoľvek zneužitiu prostriedkov pomoci a zabezpečila dodržiavanie svojich politických cieľov a hodnôt v oblasti rozvojovej spolupráce; vyzýva na zavedenie účinných mechanizmov, ktoré umožnia dôkladne kontrolovať konečné určenie týchto finančných prostriedkov a posúdiť projekty, ktoré získali finančné prostriedky;

6.  zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných je rozhodujúcim faktorom pre spravodlivé a primerané rozdeľovanie pomoci, a poukazuje na to, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, a tým aj účinnosť fondov, do veľkej miery závisí od schopnosti partnerských krajín využívať finančné prostriedky spravodlivým a transparentným spôsobom;

7.  vyzýva EÚ, aby priamo spolupracovala s krajinami pôvodu a tranzitu, pokiaľ ide o migráciu, a aby s nimi budovala inkluzívne udržateľné partnerstvá, a to na základe osobitných potrieb každej krajiny a individuálnych okolností migrantov;

8.  zdôrazňuje, že zásady Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „GPEDC“) vychádzajú z dôležitých a trvalých skúseností získaných v rámci minulých rozvojových stratégií a postupov, medzi ktorými boli úspechy aj neúspechy, a že tieto zásady sú naďalej dôležitým prejavom mnohostrannej spolupráce a koordinácie, ktorú je EÚ odhodlaná presadzovať; vyzýva Komisiu, aby využila svoje členstvo v GPEDC a vo Výbore OECD pre rozvojovú pomoc a svoj hlas na medzinárodných fórach a v riadiacich štruktúrach medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom ďalej posilniť zásady účinnosti a podporiť ich dodržiavanie a vykonávanie vo všetkých formách rozvojovej spolupráce a všetkými zapojenými aktérmi;

9.  uznáva, že účinnú rozvojovú spoluprácu nemožno dosiahnuť iba prostredníctvom spolupráce zo strany EÚ a že môže byť skutočne účinná len vtedy, ak budú spolupracovať všetci aktéri v oblasti rozvoja; vyjadruje znepokojenie nad tým, že keď iní aktéri nerešpektujú a neuplatňujú vo svojich programoch spolupráce zásady účinnosti, výsledná fragmentácia a obchádzanie systémov partnerských krajín celkovo znižuje účinnosť a vplyv pomoci ako kolaterálu vrátane pomoci EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby aspoň dvakrát ročne uverejňovala správu o pokroku v oblasti účinnosti pomoci, ktorá bude zahŕňať spoločné plánovanie, spoločné vykonávanie a spoločné rámce výsledkov, ako aj opatrenia inštitúcií EÚ, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov; zdôrazňuje, že táto správa by mala vychádzať zo spoločne dohodnutých zámerov a politických cieľov, najmä z cieľov udržateľného rozvoja a z konsenzu; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto správy konzultovala so zainteresovanými stranami a aby správu predložila Európskemu parlamentu;

11.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili spoločné plánovanie medzi EÚ a jej členskými štátmi; poukazuje na to, že na úrovni jednotlivých krajín musia EÚ a členské štáty ísť nad rámec jednoduchej konsolidácie existujúcich bilaterálnych rozvojových priorít a činností a vytvoriť jednotný spoločný európsky postoj k strategickým otázkam v politickom dialógu a dialógu o politikách s partnerskými krajinami, ktorý by mal v prípade potreby zohľadňovať aj regionálne integračné orgány ako partnerov EÚ, ako aj inovatívne metódy financovania, ako sú kombinované financovanie a záruky, ak sú účinné; požaduje jasné a vykonateľné záväzky, ktoré by zhodnotili predchádzajúce stratégie a postupy;

12.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa pravidelné stretnutia EÚ so zástupcami členských štátov, s vykonávacími agentúrami, medzinárodnými organizáciami, miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti konali na danom mieste v príslušných partnerských krajinách s cieľom identifikovať výzvy a príležitosti a aby následná spoločná reakcia a vykonávanie zodpovedali identifikovaným potrebám; poukazuje na to, že spoločné plánovanie pod vedením vedúcich misií sa ukázalo ako úspešné z hľadiska súdržnosti politík v rámci politických, obchodných, rozvojových a bezpečnostných stratégií; vyzýva tiež EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do spoločného vykonávania a hodnotenia, a aby boli zavedené spoločné mechanizmy zodpovednosti voči občanom; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s netradičnými darcami, ktorí môžu preukázať dodržiavanie zásad účinnosti pomoci;

13.  víta závery Rady z 8. júna 2020, v ktorých sa podčiarkuje, že je „dôležité, aby všetci aktéri zapojení do Tímu Európa koordinovali svoje činnosti a zapájali sa do informačného a komunikačného úsilia na úrovni krajiny, v rámci EÚ, v partnerských krajinách aj na globálnych a multilaterálnych fórach“; žiada Komisiu a členské štáty, aby v budúcnosti uplatňovali tento prístup v kontexte všetkých opatrení súvisiacich s rozvojom, programovania a vykonávania; opakuje svoje požiadavky z rokov 2013(32) a 2017(33) a žiada Komisiu, aby na základe článkov 209 a 210 ZFEÚ predložila návrh aktu o regulačných aspektoch koordinácie darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci;

14.  zdôrazňuje, že vzhľadom na budúce vykonávanie Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) by spoločné plánovanie a vykonávanie EÚ, jej členských štátov a partnerov EÚ v oblasti financovania rozvoja malo vychádzať zo zásad účinnosti pomoci; poukazuje na to, že je dôležité spoločne stanoviť strategické priority a identifikovať investičné potreby/nedostatky vo fáze pred plánovaním a následne preskúmať spôsoby, ako optimalizovať škálu postupov v rámci súboru nástrojov inštitúcií EÚ vrátane grantov, grantov na rozpočtovú podporu a úverov EIB, ako aj financovania členskými štátmi; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že najmenej rozvinuté krajiny zaznamenávajú nárast viazanej pomoci, a opakuje, že uvoľňovanie pomoci môže znížiť náklady o 15 až 30 %;

15.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že plánovanie a vykonávanie týchto postupov bude koordinované, strategicky zosúladené s prioritami a procesmi partnerských krajín a zamerané na dosahovanie výsledkov a vplyvov, ktoré sú transformačné v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v osobitnom kontexte každej partnerskej krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť vytváranie trhov, ktoré sú sebestačné, a zabezpečiť, aby sa vo fáze pred plánovaním zohľadňovali osvedčené postupy vystúpenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili úsilie o uvoľnenie svojej oficiálnej rozvojovej pomoci v súlade so záväzkami konsenzu a aby nabádali všetkých poskytovateľov rozvojovej spolupráce vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík, aby urobili to isté; nabáda na miestne obstarávanie a miestnu zodpovednosť;

16.  zdôrazňuje, že mandát Európskeho parlamentu týkajúci sa NDICI si vyžaduje ustanovenia na zlepšenie dodržiavania ľudských práv a environmentálnych a sociálnych predpisov finančnými subjektmi pri využívaní mechanizmov kombinovaných záruk prostredníctvom EFSD+ a záruky pre vonkajšiu činnosť (EAG); pripomína, že podľa pozície Európskeho parlamentu sa 45 % financovania prostredníctvom EFSD+ a EAG vyčlení na investície, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, environmentálneho riadenia a ochrany, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom 30 % z celkového finančného rámca sa vyčlení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

17.  poukazuje na to, že EÚ si stanovila ambiciózne ciele v oblasti životného prostredia a klímy, a vyzýva ju, aby prostredníctvom úzkej spolupráce podporovala partnerské krajiny s cieľom pomôcť im pri plnení ich vlastných cieľov a stratégií v oblasti klímy a životného prostredia, a to tak cieľov a stratégií, ktoré sú stanovené v zmluve, ako aj tých, ktoré si krajiny samy stanovili, keďže udržateľné využívanie ich vlastných zdrojov je základom hospodárstiev mnohých partnerských krajín a je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

18.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a ďalšie verejné a neštátne subjekty pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce, aby sa podelili s dôkazmi a so skúsenosťami o tom, ktoré druhy rozvojových intervencií sú zvyčajne úspešné a ktoré neboli úspešné, ako aj pri ktorých sa ukázalo, že ich vykonávanie je náročné, alebo ktorými sa nedosiahol zamýšľaný dosah;

19.  víta nezávislú správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni v oblasti európskej finančnej štruktúry pre rozvoj a vyzýva na vytvorenie Európskej banky pre investície a udržateľný rozvoj;

20.  zdôrazňuje, že zodpovednosť za všetky verejné výdavky vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci má zásadný význam tak v Európe, ako aj v partnerských krajinách; domnieva sa, že zodpovednosť si vyžaduje silné inštitúcie a že na zabezpečenie nepretržitej verejnej podpory úsilia EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce je nevyhnutne dôležité, aby mala európska ODA jasné a dohodnuté ciele; pripomína, že partnerstvá a spolupráca s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami môžu zlepšiť zodpovednosť vo verejných výdavkoch v súvislosti s oficiálnou rozvojovou pomocou; poukazuje na úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri mobilizácii finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

21.  zdôrazňuje, že zodpovednosť si vyžaduje transparentné a spoľahlivé postupy, ako aj záujem o efektívnosť a dosiahnutie preukázateľných výsledkov, dôkladné ex ante a ex post hodnotenie a kritickú analýzu neúspechov, ako aj získavanie vedomostí o tom, ako dosahovať účinné a udržateľné výsledky; vyzýva preto Komisiu, aby koordinovala celoeurópsku štandardizáciu ukazovateľov vplyvu s cieľom porovnať účinnosť a efektívnosť projektov medzi členskými štátmi;

22.  nabáda parlamenty prijímajúcich krajín, aby prijali vnútroštátne politiky rozvojovej pomoci s cieľom zlepšiť zodpovednosť darcov a zodpovednosť prijímajúcich vlád vrátane miestnych orgánov, odstrániť korupciu a všetky formy plytvania pomocou a zlepšiť podmienky na získanie rozpočtovej podpory, ako aj v dlhodobom horizonte znížiť závislosť od pomoci;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ ešte viac zameriavala na znižovanie nerovností, na odstránenie chudoby a na to, aby sa na nikoho nezabudlo;

24.  zdôrazňuje, že účinná a efektívna pomoc stratégiám vedeným na úrovni krajín a rozvoju kapacít vedie k zníženiu detskej úmrtnosti a že investovanie do dobrých životných podmienok detí má zásadný význam pre prelomenie kruhu chudoby vrátane boja proti nútenej práci a práci neplnoletých;

25.  domnieva sa, že uplatňovanie prístupov založených na výsledkoch je pre partnerské krajiny EÚ rozhodujúce a že je základným prvkom ich schopnosti plniť ciele udržateľného rozvoja v prospech ich občanov; poukazuje však na to, že je dôležité zohľadniť rôznorodosť osobitných situácií a výziev partnerských krajín, najmä najmenej rozvinutých a nestabilných krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali a využívali vnútroštátne rámce partnerských krajín na meranie výsledkov a ich systémy monitorovania a štatistické systémy a aby počas všetkých fáz zapojili všetkých príslušných aktérov: miestne orgány, národné parlamenty, občiansku spoločnosť vrátane ženských združení a marginalizovaných skupín a súkromný sektor so zameraním na MSP; zdôrazňuje, že investície do budovania kapacít miestnych organizácií občianskej spoločnosti sú nevyhnutným predpokladom účinnej pomoci;

26.  poznamenáva, že v niektorých oblastiach je ťažké merať efektívnosť a účinnosť rozvojovej pomoci, ale vyzýva Komisiu, aby preskúmala vhodné ukazovatele na posúdenie a využila výsledky na prípravu informácií o efektívnosti a účinnosti rozvojovej pomoci pre jednotlivé krajiny a na vypracovanie prístupov založených na najlepších postupoch;

27.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoj záväzok týkajúci sa transparentného toku údajov prostredníctvom nepretržitého investovania do vizualizácie údajov, štatistického vykazovania a zverejňovania otvorených údajov a uplatňovania medzinárodných noriem, ako je napríklad IATI (norma Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci), a pravidelným aktualizovaním a rozvojom nástroja EU Aid Explorer; nabáda na zintenzívnenie úsilia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť prístup verejnosti k údajom o vynakladaní rozvojovej pomoci EÚ a ich šírenie a podávanie príslušných správ; v tejto súvislosti opakuje, že Komisia by mala pred začatím postupu udelenia absolutória za daný rok uverejniť výročnú správu o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti;

28.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je pre udržateľný rozvoj nevyhnutná a že pokrok dosiahnutý v boji proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách a dievčatách v partnerských krajinách by sa mal považovať za základný aspekt účinnosti pomoci; pripomína, že rozvojová spolupráca môže mať rôzny vplyv na dievčatá a chlapcov a na ženy a mužov;

29.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj všetkých rozvojových partnerov, aby uprednostnili rodovú rovnosť intenzívnejším využívaním uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, rodového rozpočtovania a rodového zacielenia; okrem toho zdôrazňuje potrebu zhromažďovať porovnateľné a rodovo rozčlenené údaje s cieľom presadzovať komplexný a harmonizovaný prístup k podávaniu správ EÚ o rodových cieľoch a podporovať ženy, aby sa stali schopnými aktérmi rozvoja vo svojich komunitách i mimo nich;

30.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili zosúladenie svojej pomoci so zásadami účinnosti a súvisiacimi ukazovateľmi, najmä s predvídateľnosťou, s využívaním ukazovateľov vychádzajúcich z rámcov výsledkov partnerských krajín, s využívaním systémov hospodárenia s verejnými financiami partnerských krajín a so záväzkom zapojiť partnerské vlády do hodnotení projektov, ako aj transparentného podávania správ;

31.  vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere zefektívnili svoju pomoc v súlade so spoločnými cieľmi európskej pomoci s cieľom zlepšiť účinnosť rozvojovej politiky EÚ ako celku;

32.  podporuje katalytický a prierezový prístup založený na decentralizovanom posudzovaní potrieb a programovaní zdola nahor, ktorý podporuje miestnu zodpovednosť a je založený na dôkladnej analýze situácie a konzultáciách s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami v každej partnerskej krajine v úzkej spolupráci s miestnymi komunitami a organizáciami;

33.  podporuje posilnenie spolupráce juh – juh a trojstrannej spolupráce, a to aj v prípade projektov zameraných na účinnejšiu regionálnu spoluprácu a integráciu, ako aj účinnejšie zapojenie najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území do vykonávania európskej rozvojovej spolupráce vo svojich príslušných geografických oblastiach na všetkých úrovniach riadenia s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zotavenie sa z pandémie COVID-19; zdôrazňuje, že ak je to relevantné, mali by sa zapojiť kapacity krajín so stredným príjmom vrátane krajín, ktoré boli nedávno vyňaté zo zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci Výboru OECD pre rozvojovú pomoc;

34.  zdôrazňuje, že na zefektívnenie rozvojovej pomoci, dosiahnutie dlhodobých výsledkov a riešenie miestnych potrieb, najmä v dlhotrvajúcom krízovom a pokrízovom prostredí, je nevyhnutné zlepšiť koordináciu humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci a posilniť prepojenie humanitárnej pomoci a rozvoja a jej prepojenie s opatreniami týkajúcimi sa mieru a bezpečnosti v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby ďalej rozvíjala takýto prístup;

35.  uznáva hodnotu predvídateľného a pružného financovania vrátane viacročného humanitárneho financovania pre dlhotrvajúce krízy a programov rozvojovej pomoci, ktoré sú schopné prispôsobiť sa nepredvídaným humanitárnym krízam;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť organizácie občianskej spoločnosti v ich úlohe nezávislých aktérov v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že priaznivé a otvorené prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti je v súlade s medzinárodne dohodnutými právami a maximalizuje prínos organizácií občianskej spoločnosti k rozvoju; vyjadruje znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti v mnohých partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby zlepšila dostupnosť finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, a to aj v partnerských krajinách;

37.  zdôrazňuje význam vykonávania výmeny najlepších postupov a koordinácie politík a opatrení a spolupráce medzi EÚ a ostatnými aktérmi, napr. OSN a jej agentúrami, ktoré poskytujú pomoc v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že je to ešte dôležitejšie v nestabilných partnerských krajinách, v krajinách, ktoré sú postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami, a v krajinách prijímajúcich utečencov; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby odolnosť komunít nadobudla centrálny význam a aby sa podporovali opatrenia zamerané na rozvoj programov zohľadňujúcich riziko a programov odbornej prípravy pre núdzové situácie, zapojenie komunít a podporu partnerstiev;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s miestnymi orgánmi v partnerských krajinách, ale aj v rámci EÚ; žiada, aby sa rozpočtová podpora ako spôsob pomoci mohla využívať aj na nižšej ako celoštátnej úrovni a aby sa vytvorili mechanizmy prerozdeľovania medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a naprieč regiónmi s prvoradým cieľom znížiť rozdiely a nerovnosti v rámci krajiny a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo;

39.  zdôrazňuje úlohu cirkevných a misijných organizácií v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci a ich význam na danom mieste, keďže patria medzi najväčšie mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rozvoja a pomoci; zdôrazňuje skutočnosť, že spolupráca s náboženskými vodcami v mnohých miestnych komunitách v rozvojových krajinách je často najúčinnejším spôsobom, ako osloviť miestnych ľudí v núdzi;

40.  uznáva zásadnú úlohu občianskej spoločnosti ako partnera, a to počas konzultačného procesu a aj ako poskytovateľa služieb; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a posilnili tieto úlohy s cieľom dosiahnuť inkluzívne rozvojové partnerstvá;

41.  žiada, aby sa väčší dôraz kládol na miestne MSP, drobných poľnohospodárov a posilnenie postavenia žien, keďže tento prístup sa ukázal ako mimoriadne účinný pri znižovaní chudoby a nerovnosti a pri posilňovaní občianskej spoločnosti a komunít;

42.  uznáva, že zapojenie súkromného sektora – na miestnej, celoštátnej, bilaterálnej a medzinárodnej úrovni – má význam pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, pri mobilizácii ďalších finančných prostriedkov na rozvoj a pri prechode na udržateľný hospodársky rozvoj, rast a prosperitu;

43.  vyzýva na úsilie o zabezpečenie súladu súkromného sektora s rozvojovými prioritami národných vlád a občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách a s potrebami miestneho obyvateľstva, najmä marginalizovaných a zraniteľných skupín, a o zosúladenie zapojenia súkromného sektora do rozvojovej spolupráce so zásadami účinnosti a so zásadami z Kampaly pri súčasnom zlepšovaní transparentnosti, monitorovania a hodnotenia a zodpovednosti priamych zahraničných investícií a globálnych hodnotových reťazcov, ako aj dodržiavania ľudských práv a zásad náležitej starostlivosti;

44.  vyzýva, aby európske inštitúcie a orgány vypracovali jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách, a zdôrazňuje, že súbežne s posilnením úlohy súkromného sektora je dôležité vytvoriť inštitucionálne kapacity;

45.  zdôrazňuje, že všetci aktéri vrátane súkromného sektora musia prispievať k programu účinnosti prostredníctvom participatívneho zapojenia, plánovania a vykonávania, vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti, monitorovania a hodnotenia; zdôrazňuje, že darcovia by mali zlepšiť svoju predvídateľnosť a rýchlosť pri práci s týmito aktérmi ako implementujúcimi partnermi a partnermi poskytujúcimi základné služby, aby sa skutočne dostali k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že aktéri zo súkromného sektora zapojení do rozvojových partnerstiev budú dodržiavať zásadu zodpovednosti podnikov v oblasti ľudských práv a životného prostredia v priebehu celého životného cyklu projektov, a to v súlade s globálnym paktom OSN o ľudských právach, s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, so základnými pracovnými normami MOP a s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii; opakuje svoju výzvu na vytvorenie právneho rámca EÚ na podporu povinnej náležitej starostlivosti podnikov s cieľom zabezpečiť, aby investori EÚ konali zodpovedne na medzinárodnej a miestnej úrovni a prispievali k miestnemu rozvoju v rozvojových krajinách;

47.  opätovne zdôrazňuje, že pri poskytovaní súkromnej pomoci v oblasti rozvoja sa musia dodržiavať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, normy MOP a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky; ďalej zdôrazňuje, že sa pritom musí prijať záväzok k zabezpečeniu dobrej správy vecí verejných, znižovaniu chudoby a vytváraniu bohatstva prostredníctvom udržateľných investícií, ako aj k znižovaniu nerovností, podpore ľudských práv a environmentálnych noriem a posilňovaniu postavenia miestnych hospodárstiev;

48.  zdôrazňuje, že s cieľom odkloniť sa od dynamiky darcov a príjemcov a posilniť zodpovednosť partnerských krajín za rozvojové priority, a tak dosiahnuť udržateľný rozvoj, musia rámce EÚ pre stratégiu rozvoja predvídať konkrétne opatrenia na podporu zvýšenej mobilizácie domácich zdrojov v partnerských krajinách, ako je podpora boja proti korupcii a rozvoj progresívnych daňových systémov, ako aj boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

49.  víta, že EÚ na odstránenie chudoby a dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja využíva rôzne nástroje financovania rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné, aby darcovia uprednostnili financovanie na základe grantov, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny, v situácii, keď chudobnejšie krajiny už pred vypuknutím pandémie COVID-19 míňali viac peňazí na splátky dlhovej služby než na zdravotnícke služby;

50.  poznamenáva, že Komisia predpokladá čoraz významnejšiu úlohu mechanizmov kombinovania záruk v rozvojovej politike EÚ na úkor iných spôsobov pomoci; zdôrazňuje, že hoci kombinované financovanie rýchlo rastie, existuje málo dôkazov o jeho vplyve na rozvoj, keďže väčšina z neho v súčasnosti smeruje do krajín so strednými príjmami, pričom len malá časť smeruje do najmenej rozvinutých krajín; zdôrazňuje kritické stanovisko Európskeho dvora audítorov k riadeniu a účinnosti vykonávania Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) Komisiou; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby zaujali opatrný prístup ku kombinovanému financovaniu a zabezpečili, aby všetky finančné prostriedky mobilizované prostredníctvom kombinovaného financovania boli v súlade so zásadami účinnosti rozvoja;

51.  nabáda EÚ, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporu partnerských krajín pri zavádzaní inteligentných, cielených a prispôsobivých politík, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja čo najúčinnejším spôsobom; v tejto súvislosti pripomína kľúčovú úlohu výskumu a vývoja pri podpore inovácií a podnikania s pozitívnymi účinkami presahovania do všetkých odvetví miestneho hospodárstva; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja a posilnili investície do strategických miestnych výrobných kapacít, najmä v oblasti zdravia, a to aj v prípade najnovších biofarmaceutických výrobkov, s cieľom zvýšiť nezávislosť od globálnych dodávateľských reťazcov;

52.  zdôrazňuje dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri identifikovaní potrieb a poskytovaní rozvojovej pomoci priamo chudobným, znevýhodneným a zraniteľným skupinám; vyzýva však na lepšiu koordináciu pomoci distribuovanej medzi MVO a iných darcov s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pomoci a zabrániť fragmentácii pomoci, prekrývajúcim sa opatreniam a tzv. sirotám rozvojovej pomoci (krajiny, ktoré rozvojové spoločenstvo ponecháva bez povšimnutia);

53.  vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila, či sú administratívne povinnosti týkajúce sa prístupu k finančným prostriedkom EÚ primerané; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že granty EÚ sú pre MVO čoraz neadekvátnejšie a neatraktívnejšie vzhľadom na požiadavky na obmedzenie nákladov na podporu a zvýšenie administratívneho a audítorského zaťaženia;

54.  vyzýva Komisiu, aby na realizáciu projektov menšieho rozsahu vytvorila sieť spoľahlivých mimovládnych partnerov, ako sú miestne organizácie občianskej spoločnosti, cirkvi, náboženské organizácie a špecializované agentúry členských štátov, a aby s týmito partnermi spolupracovala;

55.  opätovne potvrdzuje, že investície do miestnej a vnútroštátnej infraštruktúry rôzneho rozsahu pre kľúčové miestne a národné projekty predstavujú najúčinnejší spôsob pomoci na stimuláciu a posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre všetkých obyvateľov;

56.  zdôrazňuje potrebu prepojiť opatrenia na odpustenie dlhu s ďalšou mobilizáciou oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA); vyzýva na začlenenie multilaterálneho a obchodného dlhu do iniciatívy krajín G20 týkajúcej sa pozastavenia dlhovej služby (DSSI); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účasť všetkých veriteľov vrátane Svetovej banky a iných multilaterálnych rozvojových bánk, ako aj súkromných veriteľov, v DSSI a vo všetkých ďalších ponukách na odpustenie dlhu; vyzýva na vytvorenie multilaterálneho mechanizmu riešenia dlhov s cieľom zaoberať sa vplyvom krízy COVID-19 a finančnými požiadavkami Agendy 2030;

57.  zdôrazňuje mimoriadne dôležitú úlohu programov odbornej prípravy pre miestnych zamestnancov a prevádzkovateľov v teréne pri zabezpečovaní kontinuity projektov podporovaných zo strany EÚ v partnerských krajinách, čím sa zvyšuje zodpovednosť;

58.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci pri plnení programu účinnosti rozvoja; zdôrazňuje, že ODA je pružnejšia, predvídateľnejšia a je spojená s väčšou zodpovednosťou než ostatné toky, ktoré potenciálne prispievajú k rozvoju; varuje pred rozdrobením kritérií oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom pokryť iné výdavky, než sú tie, ktoré sú priamo spojené s podporou udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

59.  opakuje svoju požiadavku, aby Rada a členské štáty stanovili jasný harmonogram na dosiahnutie cieľa zvýšenia rozpočtu ODA na 0,7 % HND vrátane medzinárodného záväzku vynaložiť 0,15 až 0,2 % HND na ODA v najmenej rozvinutých krajinách a aby Komisia predložila konkrétny akčný plán, v ktorom vymedzí, ako sa budú dodatočné zdroje využívať na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že účinnosť pomoci nenahrádza primeraný objem pomoci a že zachovanie alebo prekročenie cieľa 0,7 % týkajúceho sa oficiálnej rozvojovej pomoci má veľký význam; opakuje, že rozpočet EÚ by mal výrazne prispieť k celkovému zvýšeniu ODA EÚ;

60.  opätovne potvrdzuje svoju podporu tomu, aby sa do NDICI zahrnuli tieto ciele: 20 % na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj; a aby v prípade aspoň 85 % projektov financovaných z ODA boli hlavným alebo významným cieľom rodová rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat, ako stanovil Výbor OECD pre rozvojovú pomoc;

61.  vyzýva na väčšiu súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby žiadne politiky EÚ alebo členských štátov nemali negatívny vplyv na rozvojové krajiny ani protichodné ciele;

62.  domnieva sa, že európska rozvojová pomoc a verejné investície by mali podporovať spoločné priority a politické ciele vrátane odstránenia chudoby, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, hospodárske a obchodné politiky a riadenie migrácie a mali by byť tiež plne v súlade so zásadami základných ľudských práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných;

63.  zdôrazňuje, že podmieňovanie prideľovania humanitárnej pomoci a núdzovej pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie alebo bezpečnosti nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov OECD, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Európskej investičnej banke, Európskej banke pre obnovu a rozvoj, skupine Svetovej banky, Africkej únii, spolupredsedom Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, Rozvojovému programu OSN, Odboru hospodárskych a sociálnych vecí OSN, OECD a Medziparlamentnej únii.

(1) Rezolúcia OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie 25. septembra 2015: https://www.unfpa.org/sites/default/files/resource-pdf/Resolution_A_RES_70_1_EN.pdf (2) Správa z roku 2019 o financovaní udržateľného rozvoja: https://developmentfinance.un.org/sites/developmentfinance.un.org/files/FSDR2019.pdf (3) Výsledný nairobský dokument zo stretnutia GPEDC na vysokej úrovni v roku 2016: https://www.effectivecooperation.org/wp-content/uploads/2016/12/OutcomeDocumentEnglish.pdf (4) Správa o pokroku v rámci globálneho partnerstva, 17. jún 2019: http://effectivecooperation.org/blogs-news-resources/resource-library/ (5) Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1. (6) https://www.africa-eu-partnership.org/sites/default/files/33454-pr-final_declaration_au_eu_summit1.pdf (7) Výročná správa na rok 2019 o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ: https://www.consilium.europa.eu/media/39336/annual-report-2019-on-development-aid-targets.pdf (8) Správa Rady z roku 2019 o európskej finančnej štruktúre pre rozvoj: https://www.consilium.europa.eu/media/40967/efad-report_final.pdf (9) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/food-farming-fisheries/farming/documents/report-tfra_mar2019_en.pdf (10) Benfield a Como pre AECOM International Development Europe (2019), štúdia o uplatňovaní zásad účinnosti, ktorú si objednala Európska komisia (projekt č. 2018/403300/1): https://knowledge.effectivecooperation.org/system/files/2019-07/2019_07_Impact_study_final.pdf (11) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 100. (12) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 38. (13) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 80. (14) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 11. (15) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2. (16) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 209. (17) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2. (18) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 68. (19) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36. (20) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 62. (21) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 66. (22) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 33. (23) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 101. (24) Prijaté texty, P8_TA(2019)0220. (25) Prijaté texty, P8_TA(2019)0298. (26) Prijaté texty, P9_TA(2019)0084. (27) Prijaté texty, P9_TA(2019)0079. (28) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (29) https://www.consilium.europa.eu/media/24467/st13201-en15.pdf (30) https://ec.europa.eu/international-partnerships/system/files/eu-development-effectiveness-monitoring-report-2020_en.pdf (31) http://www.oecd.org/coronavirus/policy-responses/the-impact-of-the-coronavirus-covid-19-crisis-on-development-finance-9de00b3b/ (32) Uznesenie z 11. decembra 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o koordinácii darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci (Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 73). (33) Uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji (Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 62).