Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v roku 2021 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 229/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich distribúciu v roku 2021, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o ich zdroje a uplatňovanie v roku 2021 (COM(2019)0581 – C9-0162/2019 – 2019/0254(COD))

P9_TA(2020)0354 A9-0101/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0581),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0162/2019),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 26. februára 2020(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. mája 2020(2),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku a na informáciu Rady, že schváli pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0101/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenia, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. decembra 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/..., ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2020/2220.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIUE

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o prechodných opatreniach v oblasti SPP a viacročnom finančnom rámci

Fond rezerv na krízové situácie

Rezerva na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva nebola od svojho zriadenia v roku 2014 nikdy využitá z dôvodu mechanizmu finančnej disciplíny stanoveného v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, podľa ktorého sa finančné prostriedky na túto rezervu čerpajú na začiatku každého roka z celkovej sumy priamych platieb. Nevyužité finančné prostriedky sa na konci roka vrátia do fondu priamych platieb. Rezerva sa teda nikdy nepoužila, aby sa zabránilo zadržaniu zdrojov určených poľnohospodárom.

Skutočnosť, že rezerva zriadená na pomoc poľnohospodárom pri ťažkostiach súvisiacich s cenovou alebo trhovou nestabilitou sa nikdy nepoužila, svedčí o obmedzení jej finančnej štruktúry a fungovania.  Čoraz častejší výskyt ekonomických problémov, ako aj nepriaznivých klimatických a sanitárnych podmienok, ktoré vedú k významnému narušeniu trhu, poukazujú na naliehavú potrebu plne fungujúceho krízového rezervného fondu, ktorý bude možné pohotovo a efektívne aktivovať a sprístupniť.

Európsky parlament zdôrazňuje, že plne financovaný fond rezerv na krízové situácie, ktorý bol popri prostriedkoch z rozpočtov EPZF a EPFRV pôvodne stanovený na 400 miliónov EUR, ktorý by bol kumulatívny a ktorého nevyužité prostriedky by sa počas programového obdobia prenášali do nasledujúceho roka, by fungoval účinnejšie a mal by väčší vplyv na včasné poskytovanie krízovej pomoci a financovanie cielených opatrení v dotknutých odvetviach.

Program POSEI a ostrovy v Egejskom mori

Najvzdialenejšie regióny vzhľadom na svoju geografickú situáciu, najmä odľahlosť, ostrovnú polohu, malú rozlohu, náročné topografické a klimatické podmienky, ako sa uvádza v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čelia osobitným sociálno-ekonomickým problémom súvisiacim s dodávkami potravín a poľnohospodárskych výrobkov nevyhnutných pre spotrebu alebo poľnohospodársku výrobu. Osobitné opatrenia v odvetví poľnohospodárstva na nápravu ťažkostí spôsobených touto špecifickou situáciou, ako sa uvádza v uvedenom článku, boli stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013. Rovnakou problematikou, avšak v inej zemepisnej oblasti, sa zaoberá režim osobitných opatrení v odvetví poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013.

Význam osobitných opatrení a príležitostí v rámci týchto regiónov a ostrovov odôvodňuje výšku osobitnej podpory, ktorá je pre úspešné vykonávanie týchto opatrení rozhodujúca. S prihliadnutím na verejné záväzky, ktoré Komisia v minulosti vo vzťahu k týmto regiónom a ostrovom prijala, preto Európsky parlament žiada, aby sa nenarušene pokračovalo vo veľmi úspešných programoch realizovaných podľa nariadení (EÚ) č. 228/2013 a (EÚ) č. 229/2013 a aby sa pre tieto regióny a ostrovy zachovala aspoň súčasná výška podpory. Únia by tak preukázala svoju solidaritu a odhodlanie pomáhať regiónom a ostrovom, ktoré čelia osobitným znevýhodneniam.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o medziodvetvových organizáciách v najvzdialenejších regiónoch

Vzhľadom na svoju veľmi malú rozlohu a ostrovnú polohu reagujú miestne trhy najvzdialenejších regiónov mimoriadne citlivo na kolísanie cien súvisiace s dovoznými tokmi zo zvyšku Únie alebo z tretích krajín. V článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uznávajú osobitné potreby najvzdialenejších regiónov a stanovuje sa základ pre legislatívny rámec, ktorý im má pomôcť vyrovnať sa s ich osobitnou situáciou. Touto problematikou sa ďalej zaoberá nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013. Keďže medziodvetvové organizácie preukázali potenciál riešiť osobitné potreby odvetví poľnohospodárskej výroby v najvzdialenejších regiónoch, pri vykonávaní príslušných ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 by sa v týchto regiónoch mala už teraz umožniť flexibilita, aby sa v plnej miere využili zdroje pridelené týmto regiónom na základe tohto nariadenia o prechodných opatreniach.

Medziodvetvové organizácie, ktoré sú uznané podľa článku 157 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a ktoré združujú zástupcov príslušných odvetví, by preto mali mať možnosť prijať potrebné kolektívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby miestna výroba zostala na príslušných miestnych trhoch konkurencieschopná a udržateľná.

Na tento účel bez ohľadu na články 28, 29 a 110 ZFEÚ a článok 165 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a bez toho, aby bol dotknutý článok 164 uvedeného nariadenia, a na základe článku 349 ZFEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v spojených veciach C-132/14 až C-136/14, Európsky parlament zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať všetky vhodné nástroje s cieľom umožniť dotknutým členským štátom, aby v rámci rozšírených medziodvetvových dohôd a po konzultácii s dotknutými zainteresovanými stranami uložili individuálnym hospodárskym subjektom alebo skupinám hospodárskych subjektov, ktorí nie sú členmi danej medziodvetvovej organizácie, ale pôsobia na príslušnom miestnom trhu, a to bez ohľadu na ich pôvod, povinnosť uhradiť príslušnej organizácii všetky finančné príspevky platené jej členmi alebo ich časť, a to aj v prípade, keď sa príjmami z týchto príspevkov financujú opatrenia na zachovanie výlučne miestnej výroby alebo sa tieto príspevky vyberajú v inej fáze obchodovania.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o najvzdialenejších regiónoch a menších ostrovoch v Egejskom mori

Európsky parlament a Rada pripomínajú:

–  význam osobitných opatrení pre najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 s cieľom zohľadniť osobitné charakteristiky týchto regiónov,

–  význam osobitných opatrení v odvetví poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013, a

–  že uvedené skutočnosti odôvodňujú osobitnú podporu pre tieto regióny a ostrovy s cieľom vykonať príslušné opatrenia.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o mechanizmoch financovania programu POSEI a pomoci menším ostrovom v Egejskom mori z prostriedkov EÚ

Európsky parlament a Rada zdôrazňujú, že mechanizmy financovania programu POSEI a pomoci menším ostrovom v Egejskom mori z prostriedkov EÚ zahrnuté do tohto nariadenia o prechodných opatreniach na roky 2021 a 2022 sú výnimočné, odzrkadľujú osobité okolnosti a nepredstavujú precedens pre budúce financovanie SPP, a to ani vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom a menším ostrovom v Egejskom mori, ani z hľadiska priamych platieb.

Vyhlásenie Komisie o pravidlách uvádzania olivového oleja na trh

Komisia berie na vedomie politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o pozmeňujúcom návrhu Európskeho parlamentu 106, ktorým sa do nariadenia o spoločnej organizácii trhov vkladá nový článok 167a týkajúci sa odvetvia olivového oleja. Komisia poznamenáva, že tento pozmeňovací návrh, na ktorom sa Európsky parlament s Radou dohodli, nie je v súlade so zásadou kontinuity súčasných pravidiel, ktorými sa riadi toto nariadenie o prechodných opatreniach, je svojou povahou podstatný a spoluzákonodarcovia ho zahrnuli bez posúdenia vplyvu, ako sa vyžaduje v bode 15 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva. Komisia pripomína svoj záväzok zachovávať efektívnu hospodársku súťaž v odvetví poľnohospodárstva a plne presadzovať ciele SPP stanovené v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Vyhlásenie Komisie o platbách pre ANC

Komisia berie na vedomie dohodu medzi spoluzákonodarcami, podľa ktorej možno finančné prostriedky Nástroja Európskej únie na obnovu (EURI) použiť na financovanie platieb pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami (platby pre ANC), ak sa začlenia do EPFRV.

Komisia už vyjadrila svoje obavy týkajúce sa obmedzeného prispievania platieb pre ANC k environmentálnym a klimatickým cieľom vzhľadom na to, že poľnohospodári nemusia vykonávať žiadne osobitné postupy, aby platbu získali. Preto zahrnutie platieb pre ANC pod časť finančných prostriedkov EURI určených na prispievanie k environmentálnym a klimatickým cieľom by sa počas rokovaní o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike nemalo považovať za precedens.

(1) Ú. v. EÚ C 109, 1.4.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 232, 14.7.2020, s. 29.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva (REACT-EU) (COM(2020)0451 – C9-0149/2020 – 2020/0101(COD))

P9_TA(2020)0355 A9-0150/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0451),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 117 a článok 322 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0149/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 13. júla 2020(1),

–  po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. októbra 2020(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na informáciu Rady, že schváli pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0150/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. decembra 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2020/2221.)

(1) Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2020, s. 1. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (09980/1/2020 – C9-0407/2020 – 2018/0136(COD))	P9_TA(2020)0356 A9-0262/2020
KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09980/1/2020 – C9‑0407/2020),

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov zo 17. augusta 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2020)0843),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0324),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0262/2020),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Bez toho, aby bolo dotknuté právo iniciatívy Komisie, Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že zvážia začlenenie obsahu tohto nariadenia do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) pri jeho najbližšej revízii.

Vyhlásenie Komisie

Komisia súhlasí s tým, že v prípade potreby zváži pripojenie vhodných návrhov k správe Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ C 291, 17.8.2018, s. 1. (2) Prijaté texty, 4.4.2019, P8_TA(2019)0349.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (09970/2020 – C9-0409/2020 – 2018/0166(APP))

P9_TA(2020)0357 A9-0260/2020

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady (09970/2020),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C9‑0409/2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020(3),

–  so zreteľom na článok 92 a článok 105 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na listy Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozpočet (A9-0260/2020),

1.  udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, ako sa uvádza v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby spolu s predsedom Rady a predsedníčkou Komisie podpísal spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o rozpočtovej kontrole nových návrhov založených na článku 122 ZFEÚ s možnými významnými dôsledkami pre rozpočet Únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA 1: NÁVRH NARIADENIA RADY, KTORÝM SA USTANOVUJE VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC NA ROKY 2021 – 2027

NARIADENIE RADY (EÚ, Euratom) 2020/…

z ...,

ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu(4),

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Vzhľadom na potrebu primeranej úrovne predvídateľnosti pri príprave a realizácii strednodobých investícií by sa trvanie viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) malo stanoviť na sedem rokov počnúc 1. januárom 2021.

(2)  Hospodárske dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 si vyžadujú, aby Únia stanovila dlhodobý finančný rámec, ktorým sa pripravia podmienky pre spravodlivú a inkluzívnu transformáciu na zelenú a digitálnu budúcnosť, podporí sa dlhodobejšia strategická autonómia Únie a zabezpečí sa odolnosť Únie voči otrasom v budúcnosti.

(3)  Ročné stropy pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórie výdavkov a ročné stropy pre platobné rozpočtové prostriedky zavedené týmto nariadením majú dodržiavať príslušné stropy pre záväzky a vlastné zdroje, ktoré sú stanovené v súlade s platným rozhodnutím Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie prijatým v súlade s článkom 311 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).

(4)  Ak je potrebné mobilizovať záruky, ktoré sú poskytnuté zo všeobecného rozpočtu Únie, za finančnú pomoc členským štátom oprávneným v súlade s článkom 220 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), potrebná suma by sa mala mobilizovať nad rámec stropov pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky VFR, mal by sa však dodržať strop pre vlastné zdroje.

(5)  Vo VFR by sa nemal brať ohľad na rozpočtové položky financované z pripísaných príjmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(6)  VFR by sa mal stanoviť v cenách roku 2018. Zároveň by sa mali stanoviť pravidlá pre ročné technické úpravy VFR na účely prepočítania stropov a disponibilných rezerv.

(7)  Mali by sa stanoviť pravidlá pre ďalšie situácie, ktoré by si mohli vyžadovať úpravy VFR. Takéto úpravy by mohli byť dôsledkom oneskoreného prijatia nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia, dôsledkom opatrení, ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo opatrení prijatých podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. Mali by sa stanoviť aj pravidlá týkajúce sa mechanizmu úprav špecifických pre program.

(8)  S cieľom umožniť Únii, aby si plnila svoje záväzky v súlade s článkom 323 ZFEÚ, by sa mala v maximálnej možnej miere uplatňovať špecifická flexibilita.

(9)  Na to, aby mohla Únia reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo dôsledky, a tým umožniť plynulé vykonávanie rozpočtového postupu, sú potrebné tieto tematické osobitné nástroje: Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc a pobrexitová adaptačná rezerva. Účelom rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc nie je reagovať na následky kríz súvisiacich s trhom, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu.

(10)  Na ďalšie zvýšenie flexibility sú potrebné tieto netematické osobitné nástroje: nástroj jednotnej rezervy a nástroj flexibility. Nástroj jednotnej rezervy by mal umožňovať presuny rezerv dostupných pod úrovňou stropov pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky medzi rozpočtovými rokmi a v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov medzi okruhmi VFR bez toho, aby sa prekročili celkové sumy stropov VFR pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky na celé obdobie VFR. Nástroj flexibility by mal umožňovať financovanie osobitných nepredvídaných výdavkov na daný rozpočtový rok.

(11)  Malo by sa prijať osobitné ustanovenie, ktoré by v prípade potreby použitia osobitných nástrojov umožnilo zahrnúť do rozpočtu viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo VFR.

(12)  Revíziu VFR je potrebné stanoviť v prípade revízie zmlúv, ktorá má rozpočtové dôsledky, opätovného zjednotenia Cypru alebo rozšírenia Únie, ako aj vzhľadom na plnenie rozpočtu.

(13)  Revízia tohto nariadenia by mohla byť potrebná aj z dôvodu nepredvídaných okolností, ktoré nie je možné riešiť v rámci limitov stanovených vo VFR. V takýchto prípadoch je preto potrebné stanoviť revíziu VFR.

(14)  Osobitné pravidlá sú potrebné aj v súvislosti s riešením veľkých projektov, ktorých životnosť výrazne presahuje trvanie VFR. Je potrebné stanoviť maximálnu výšku príspevkov na tieto projekty zo všeobecného rozpočtu Únie, čím sa zabezpečí, že nebudú mať žiaden vplyv na iné projekty financované z tohto rozpočtu.

(15)  Je nevyhnutné stanoviť všeobecné pravidlá medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu, pričom je potrebné rešpektovať rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „inštitúcie“) ustanovené v zmluvách, ako aj požiadavky na transparentnosť.

(16)  Návrh nového viacročného finančného rámca by mala Komisia predložiť do 1. júla 2025, aby ho inštitúcie mohli prijať v dostatočnom časovom predstihu pred začatím nasledujúceho viacročného finančného rámca. Ak pred uplynutím obdobia uplatňovania VFR stanoveného v tomto nariadení nie je prijatý nový viacročný finančný rámec, stropy zodpovedajúce poslednému roku VFR stanoveného v tomto nariadení sa v súlade s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ budú uplatňovať naďalej,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Viacročný finančný rámec

Týmto nariadením na stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (ďalej len „VFR“).

Článok 2

Dodržiavanie stropov VFR

1.  Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) dodržiavajú v priebehu každého rozpočtového postupu a pri plnení rozpočtu v danom roku ročné stropy výdavkov stanovené v prílohe I (ďalej len „stropy VFR“).

Čiastkový strop okruhu 3 uvedený v prílohe I je stanovený bez toho, aby tým bola dotknutá flexibilita medzi dvomi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“). Upravený strop, ktorý sa po presunoch medzi Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a priamymi platbami uplatní na I. pilier SPP, sa stanoví v príslušnom právnom akte a VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upraví na základe technických úprav stanovených v článku 4 tohto nariadenia.

2.  Ak je potrebné použiť zdroje z osobitných nástrojov uvedených v článkoch 8, 9, 10 a 12, viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do rozpočtu nad rámec príslušných stropov VFR.

Ak je potrebné použiť zdroje z nástroja jednotnej rezervy uvedeného v článku 11, viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do rozpočtu nad rámec príslušných stropov VFR na daný rok.

3.  Ak je potrebné mobilizovať záruku za finančnú pomoc členským štátom oprávneným v súlade s článkom 220 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, potrebná suma sa mobilizuje nad rámec stropov VFR.

Článok 3

Dodržiavanie stropu vlastných zdrojov

1.  V žiadnom z rokov, na ktoré sa vzťahuje VFR, nesmú celkové požadované platobné rozpočtové prostriedky po ročnej úprave a po zohľadnení všetkých ostatných úprav a revízií, ako aj po uplatnení článku 2 ods. 2 a 3, viesť k takej sadzbe uplatňovanej na vlastné zdroje, v dôsledku ktorej by sa presiahol strop vlastných zdrojov stanovený v platnom rozhodnutí Rady o systéme vlastných zdrojoch Európskej únie prijatým v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).

2.  V prípade potreby sa stropy VFR znížia, aby sa dodržal strop vlastných zdrojov stanovený v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

Kapitola 2

Úpravy VFR

Článok 4

Technické úpravy

1.  Komisia každý rok pred začatím rozpočtového postupu na rok n+1 vykoná tieto technické úpravy VFR:

a)  prehodnotenie stropov a celkovej výšky viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v cenách roku n+1;

b)  výpočet rezervy, ktorá je k dispozícii v rámci stropu vlastných zdrojov stanoveného v rozhodnutí o vlastných zdrojoch;

c)  výpočet sumy viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja jednotnej rezervy, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a), ako aj celkovej maximálnej sumy uvedenej v článku 11 ods. 2 prvom pododseku písm. a);

d)  výpočet úpravy stropu platobných rozpočtových prostriedkov v rámci nástroja jednotnej rezervy, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. b), ako aj maximálnej sumy uvedenej v článku 11 ods. 2 prvom pododseku písm. b);

e)  výpočet dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na špecifické programy uvedených v článku 5 ods. 1 a výsledok ročnej úpravy uvedenej v článku 5 ods. 2.

2.  Komisia vykoná technické úpravy uvedené v odseku 1 na základe fixného deflátora na úrovni 2 % ročne.

3.  Výsledky technických úprav uvedených v odseku 1 oznámi Komisia spolu s príslušnými hospodárskymi prognózami Európskemu parlamentu a Rade.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 7, sa nesmú vykonať žiadne ďalšie technické úpravy týkajúce sa dotknutého roka, a to ani počas daného roka, ani formou následných korekcií počas nasledujúcich rokov.

Článok 5

Úprava špecifická pre program

1.  Suma rovnocenná príjmom z pokút uložených inštitúciami Únie podľa nariadení Rady (ES) č. 1/2003(6) a (ES) č. 139/2004(7), ktorá sa zahrnie do rozpočtu roku n-1 v súlade s článkom 107 nariadenia o rozpočtových pravidlách, po odrátaní sumy na rok n-1 uvedenej v článku 141 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(8) bude k dispozícii na dodatočné pridelenie:

a)  viazaných rozpočtových prostriedkov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027, na programy uvedené v prílohe II v súlade s percentuálnymi hodnotami stanovenými pre tieto programy v stĺpci „Distribučný kľúč“ tabuľky v prílohe II a

b)  platobných rozpočtových prostriedkov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027.

Celková suma dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na obdobie 2022 až 2027 na viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky je 11 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018). Na každý z rokov 2022 až 2026 je ročná suma dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky najmenej 1 500 miliónov EUR (v cenách roku 2018) a nesmie presiahnuť 2 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

Celková suma dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na viazané rozpočtové prostriedky na programy v období 2022 až 2027 je stanovená v stĺpci „Celkové dodatočné pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa článku 5“ tabuľky v prílohe II.

2.  Stropy pre viazané rozpočtové prostriedky príslušných okruhov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027, sa upravia smerom nahor o sumy zodpovedajúce dodatočným prideleným rozpočtovým prostriedkom stanoveným v odseku 1 v súlade s percentuálnymi hodnotami stanovenými pre tieto okruhy v stĺpci „Distribučný kľúč“ tabuľky v prílohe II. Strop platobných rozpočtových prostriedkov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027, sa automaticky upraví smerom nahor o sumy zodpovedajúce dodatočným prideleným rozpočtovým prostriedkom stanoveným v odseku 1.

Článok 6

Úpravy súvisiace s opatreniami spojenými s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo s všeobecným režimom podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie

1.  Ak sa v súlade s príslušnými základnými aktmi zruší pozastavenie rozpočtových záväzkov týkajúcich sa fondov Únie, ku ktorému došlo v kontexte opatrení, ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo opatrení prijatých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie, sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa presunú do nasledujúcich rokov a príslušné stropy VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

2.  Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky akýchkoľvek úprav uvedených v odseku 1.

3.  Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do všeobecného rozpočtu Únie po roku n+2.

Článok 7

Úprava v dôsledku nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia

1.  Ak sa po 1. januári 2021 prijmú nové pravidlá alebo programy v rámci zdieľaného riadenia pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond, Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a nástroj pre riadenie hraníc a víza v rámci Fondu pre integrované riadenie hraníc, sumy zodpovedajúce prideleným prostriedkom, ktoré sa v roku 2021 nepoužili, sa rovnomerným dielom presunú do každého z rokov 2022 až 2025 a príslušné stropy VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

2.  Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky akýchkoľvek úprav uvedených v odseku 1.

Kapitola 3

Osobitné nástroje

Oddiel 1

Tematické osobitné nástroje

Článok 8

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

1.  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorého ciele a rozsah pôsobnosti sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii, nesmie presiahnuť maximálnu ročnú sumu 186 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

2.  Rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

Článok 9

Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc

1.  Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc sa môže použiť na financovanie:

a)  pomoci pri reakcii na núdzové situácie vyplývajúce z veľkých katastrof, na ktoré sa vzťahuje Fond solidarity Európskej únie, ktorého ciele a rozsah pôsobnosti sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002(9), a

b)  rýchlej reakcie na konkrétne naliehavé potreby v rámci Únie alebo v tretích krajinách, ktoré vznikli v dôsledku udalostí, ktoré sa nedali predvídať pri zostavovaní rozpočtu, a to predovšetkým na núdzové reakcie a podporné operácie v nadväznosti na prírodné katastrofy, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, humanitárne krízy v prípade rozsiahleho ohrozenia verejného zdravia a veterinárnych alebo rastlinolekárskych hrozieb, ako aj v mimoriadne naliehavých situáciách na vonkajších hraniciach Únie vyplývajúcich z migračných tokov, ak si to okolnosti vyžadujú.

2.  Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc nepresiahne maximálnu ročnú sumu 1 200 miliónov EUR (v cenách roku 2018). Akákoľvek časť ročnej sumy, ktorá sa nepoužije v roku n, sa môže použiť do roku n+1. Časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúceho roka, sa čerpá ako prvá. Akákoľvek časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n+1, prepadne.

3.  Rozpočtové prostriedky pre rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

4.  Najmenej jedna štvrtina ročnej sumy uvedenej v odseku 2 zostane každý rok k 1. októbru k dispozícii na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, z celkovej sumy, ktorá je k dispozícii do 1. septembra každého roka, možno mobilizovať najviac tieto percentuálne podiely:

—  50 % na pomoc podľa odseku 1 písm. a). Suma vyplývajúca z tohto výpočtu sa zníži o akúkoľvek sumu mobilizovanú v predchádzajúcom roku uplatnením odseku 5;

—  35 % na pomoc tretím krajinám podľa odseku 1 písm. b);

—  15 % na pomoc v rámci Únie podľa odseku 1 písm. b).

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, od 1. septembra každého roka sa zvyšná časť dostupnej sumy môže použiť na akúkoľvek pomoc uvedenú v druhom pododseku na pokrytie potrieb, ktoré vzniknú do konca toho roka.

5.  Vo výnimočných prípadoch a v prípade, že zostávajúce finančné zdroje dostupné v rezerve na solidaritu a núdzovú pomoc nie sú dostatočné na pokrytie súm, ktoré sa považujú za potrebné na pomoc podľa odseku 1 písm. a) v roku výskytu katastrofy, ako sa uvádza v uvedenom písmene, Komisia môže navrhnúť, aby sa tento rozdiel financoval z ročných súm, ktoré sú k dispozícii pre rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc v nasledujúcom roku, a to až do maximálnej sumy 400 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

Článok 10

Pobrexitová adaptačná rezerva

1.  Pobrexitová adaptačná rezerva poskytne pomoc pri riešení nepredvídaných a nepriaznivých dôsledkov v členských štátoch a odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a to v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom nástroji.

2.  Pobrexitová adaptačná rezerva nepresiahne sumu 5 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

3.  Rozpočtové prostriedky na pobrexitovú adaptačnú rezervu sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

Oddiel 2

Netematické osobitné nástroje

Článok 11

Nástroj jednotnej rezervy

1.  Nástroj jednotnej rezervy tvoria:

a)  od roku 2022 sumy zodpovedajúce ponechaným rezervám pod úrovňou stropov VFR pre viazané rozpočtové prostriedky z roku n-1, ktoré sa majú sprístupniť nad rámec stropov VFR pre viazané rozpočtové prostriedky na roky 2022 až 2027;

b)  od roku 2022 sumy zodpovedajúce rozdielu medzi vykonanými platbami a stropom VFR pre platby na rok n-1 s cieľom upraviť smerom nahor strop platieb na roky 2022 až 2027, a

c)  dodatočné sumy, ktoré môžu byť sprístupnené nad rámec stropov VFR v danom roku pre viazané alebo platobné rozpočtové prostriedky, prípadne oboje za predpokladu, že sa v plnom rozsahu kompenzujú rezervami v jednom alebo viacerých okruhoch VFR pre súčasný alebo budúce rozpočtové roky, pokiaľ ide o viazané rozpočtové prostriedky, a v plnom rozsahu sa kompenzujú rezervami v rámci stropu platieb na budúce rozpočtové roky, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky.

Sumy sa môžu mobilizovať podľa prvého pododseku písm. c) len vtedy, ak príslušné sumy dostupné podľa uvedeného pododseku písm. a) a b) sú nedostatočné a v každom prípade ako posledná možnosť reakcie na nepredvídané okolnosti.

Uplatnením prvého pododseku písm. c) sa nesmú presiahnuť celkové sumy stropov VFR pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky na súčasný rozpočtový rok a budúce rozpočtové roky. Akékoľvek sumy kompenzované v súlade s uvedeným písmenom sa preto v rámci VFR už nesmú viac mobilizovať.

2.  Využitím nástroja jednotnej rezervy podľa odseku 1 prvého pododseku písm. a) a c) sa v žiadnom danom roku nesmie presiahnuť súčet:

a)  sumy vo výške 0,04 % hrubého národného dôchodku Únie vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, podľa výpočtu v ročnej technickej úprave VFR uvedenej v článku 4;

b)  sumy vo výške 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie v platobných rozpočtových prostriedkoch, podľa výpočtu v ročnej technickej úprave VFR uvedenej v článku 4.

Využitie nástroja jednotnej rezervy v ktoromkoľvek danom roku musí byť v súlade so stropmi vlastných zdrojov stanovenými v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

3.  Ročné úpravy uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. b) nepresiahnu nasledujúce maximálne sumy (v cenách roku 2018) na roky 2025 až 2027 v porovnaní s pôvodným stropom platieb príslušných rokov:

–  2025 – 8 000 miliónov EUR,

–  2026 – 13 000 miliónov EUR,

–  2027 – 15 000 miliónov EUR.

Sumy uvedené v článku 5 ods. 2 druhom pododseku sú dodatočné k maximálnym sumám uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.

Akákoľvek úprava smerom nahor sa v plnom rozsahu kompenzuje zodpovedajúcim znížením stropu platieb na rok n-1.

4.  Sumy uvedené v písmenách a) a c) prvého pododseku odseku 1 tohto článku môžu Európsky parlament a Rada mobilizovať v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ s cieľom umožniť financovanie výdavkov, ktoré sa nemohli financovať v rámci limitov príslušných stropov VFR dostupných v danom roku.

Úpravu smerom nahor uvedenú v písmene b) prvom pododseku odseku 1 tohto článku vykonáva Komisia počnúc rokom 2022 ako súčasť technickej úpravy uvedenej v článku 4.

Článok 12

Nástroj flexibility

1.  Nástroj flexibility sa môže použiť na financovanie osobitných nepredvídaných výdavkov vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a zodpovedajúcich platobných rozpočtových prostriedkoch na daný rozpočtový rok, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero iných okruhov. Strop pre ročnú sumu dostupnú pre nástroj flexibility je 915 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

2.  Nepoužitú časť ročnej sumy nástroja flexibility možno použiť do roku n+2. Akákoľvek časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúcich rokov, sa použije ako prvá, a to v chronologickom poradí. Akákoľvek časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije do roku n+2, prepadne.

Kapitola 4

Revízia VFR

Článok 13

Revízia VFR

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 a články 14 až 17, možno v prípade nepredvídaných okolností vykonať revíziu VFR, a to pri dodržaní stropu vlastných zdrojov stanoveného v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

2.  Každý návrh na revíziu VFR v súlade s odsekom 1 sa spravidla predkladá a prijíma pred začatím rozpočtového postupu pre daný rok alebo pre prvý z daných rokov.

3.  V každom návrhu na revíziu VFR v súlade s odsekom 1 sa preskúma možnosť prerozdelenia výdavkov medzi programy zahrnuté do okruhu, ktorý je predmetom revízie, a to s osobitným zreteľom na očakávané nedostatočné použitie rozpočtových prostriedkov.

4.  Pri každej revízii VFR v súlade s odsekom 1 sa zohľadní možnosť kompenzácie každého zvýšenia stropu jedného okruhu znížením stropu iného okruhu.

5.  Pri každej revízii VFR v súlade s odsekom 1 sa zachová primeraný pomer medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami.

Článok 14

Revízia v súvislosti s plnením

Pri oznamovaní výsledkov technických úprav VFR Európskemu parlamentu a Rade predkladá Komisia v náležitých prípadoch aj návrh na revíziu celkových platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú považuje z hľadiska plnenia za potrebnú, aby tak zabezpečila správne riadenie v súvislosti s ročnými stropmi platieb, a najmä ich riadny vývoj vzhľadom na viazané rozpočtové prostriedky.

Článok 15

Revízia v prípade revízie zmlúv

V prípade revízie zmlúv, ktorá bude mať vplyv na rozpočet, sa zodpovedajúcim spôsobom vykoná aj revízia VFR.

Článok 16

Revízia v prípade rozšírenia Únie

V prípade pristúpenia jedného alebo viacerých štátov k Únii sa vykoná revízia VFR, v ktorej sa zohľadnia požiadavky na výdavky vyplývajúce z tohto pristúpenia.

Článok 17

Revízia v prípade opätovného zjednotenia Cypru

V prípade opätovného zjednotenia Cypru sa vykoná revízia VFR, v ktorej sa zohľadní komplexné riešenie cyperskej otázky a potreba dodatočných finančných prostriedkov vyplývajúca z opätovného zjednotenia.

Kapitola 5

Príspevok na financovanie veľkých projektov

Článok 18

Príspevok na financovanie veľkých projektov

1.  Na veľké projekty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program, je zo všeobecného rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 k dispozícii suma v maximálnej výške 13 202 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

2.  Na projekt medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) je zo všeobecného rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 k dispozícii suma v maximálnej výške 5 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

Kapitola 6

Medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu

Článok 19

Medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu

1.  Inštitúcie prijmú opatrenia na uľahčenie ročného rozpočtového postupu.

2.  Inštitúcie v priebehu tohto postupu spolupracujú v dobrej viere s cieľom zosúladiť svoje pozície. Inštitúcie spolupracujú vo všetkých fázach tohto postupu prostredníctvom príslušných medziinštitucionálnych kontaktov s cieľom monitorovať dosiahnutý pokrok a analyzovať mieru zbližovania názorov.

3.  Inštitúcie zabezpečia, aby boli ich pracovné harmonogramy v čo najväčšej možnej miere zosúladené, aby mohol tento postup prebehnúť koherentným a konvergentným spôsobom a aby následne viedol ku konečnému prijatiu všeobecného rozpočtu Únie.

4.  Vo všetkých fázach tohto postupu sa môžu uskutočniť trialógy, a to na rôznych úrovniach zastúpenia, v závislosti od charakteru očakávanej diskusie. Každá inštitúcia vymenuje v súlade so svojim rokovacím poriadkom na každé zasadnutie svojich účastníkov, stanoví svoj mandát na rokovania a v dostatočnom časovom predstihu informuje ostatné inštitúcie o podrobnostiach zasadnutia.

Článok 20

Zásada jednotnosti rozpočtu

Do všeobecného rozpočtu Únie sa v súlade s článkom 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách zahrnú všetky výdavky a príjmy Únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek príslušného rozhodnutia, ktoré prijme Rada jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom podľa článku 332 ZFEÚ.

Kapitola 7

Záverečné ustanovenia

Článok 21

Prechod na nový viacročný finančný rámec

Komisia predloží do 1. júla 2025 návrh nového viacročného finančného rámca.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC (EÚ27)

(v miliónoch EUR, v cenách roku 2018)

PRÍLOHA II

ÚPRAVA ŠPECIFICKÁ PRE PROGRAM – ZOZNAM PROGRAMOV, DISTRIBUČNÝ KĽÚČ

A CELKOVÉ DODATOČNÉ PRIDELENIE VIAZANÝCH ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV

PRÍLOHA 2: VYHLÁSENIA

1.  Finančné krytie prioritných programov, náklady na NGEU a flexibilita

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o posilnení osobitných programov a prispôsobení základných aktov

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci legislatívneho a rozpočtového orgánu, Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia so zvýšením finančného krytia tých programov, ktoré určí Európsky parlament, o 2,5 miliardy EUR v cenách roku 2018 v základných aktoch alebo v prípade potreby vo finančnom plánovaní. Dosiahne sa to zodpovedajúcim znížením disponibilných rezerv v rámci stropov VFR bez toho, aby bolo dotknuté prípadné využitie nástroja flexibility v roku 2021.

Bez toho, aby boli dotknuté legislatívne právomoci inštitúcií, Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s vložením ustanovenia o zvýšení finančných krytí o sumy, ktoré sú v nich uvedené, do základných aktov programov uvedených v prílohe II k nariadeniu o VFR. V prípade programov, na základe ktorých vznikajú rozpočtové záruky, sa dodatočná suma odrazí v dodatočnej úrovni poskytnutých záruk.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o posilnení osobitných programov z nepridelených rezerv

Suma 2,5 miliardy EUR v cenách roku 2018 uvedená v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o posilnení osobitných programov a prispôsobení základných aktov sa rozdelí takto:

—  Horizont Európa: +0,5 miliardy EUR

—  Erasmus+: +0,5 miliardy EUR, z toho 165 miliónov EUR v roku 2021

—  EU4Health: +0,5 miliardy EUR, z toho 70 miliónov EUR v roku 2021

—  Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž: +0,5 miliardy EUR

—  Humanitárna pomoc: +0,5 miliardy EUR

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o využívaní spätných tokov z investičného nástroja AKT v prospech Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce

Rada súhlasí s tým, že suma do výšky 1 miliardy EUR (v cenách roku 2018) pochádzajúca zo spätných tokov prostriedkov v rámci investičného nástroja AKT na operácie v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu sa v období 2021 – 2027 použije v prospech Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce. Uvedené tri inštitúcie súhlasia s tým, že Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce by mal umožniť prijímanie týchto finančných prostriedkov.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o opätovnom použití finančných prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, v súvislosti s výskumným programom

Bez toho, aby boli dotknuté ich inštitucionálne výsady, Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že v období 2021 – 2027 v prospech výskumného programu opätovne sprístupnia viazané rozpočtové prostriedky vo výške do 0,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018), ktorých viazanosť bola zrušená, čo vyplýva z úplného alebo čiastočného nevykonania projektov patriacich do uvedeného programu alebo do jeho predchodcu, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zaobchádzaní s úrokovými nákladmi a splátkami NGEU vo VFR na roky 2021 – 2027

Uvedené tri inštitúcie súhlasia, aby sa výdavky pokrývajúce náklady na financovanie nástroja NextGenerationEU zameriavali na neznižovanie objemu prostriedkov určených pre programy a fondy EÚ.

Uvedené tri inštitúcie súhlasia s tým, že prístup k úrokovým nákladom a splátkam NGEU vo VFR na roky 2021 – 2027, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na 12,9 miliardy EUR na sedem rokov, nemá vplyv na to, ako sa bude táto záležitosť riešiť v budúcich VFR od roku 2028.

Uvedené tri inštitúcie sa dohodli, že budú pracovať na zavedení dostatočných nových vlastných zdrojov s cieľom pokryť sumu zodpovedajúcu očakávaným výdavkom súvisiacim so splácaním a s úrokovými nákladmi.

2.  Vlastné zdroje

Vyhlásenie Komisie o stanovení vlastného zdroja založeného na digitálnej dani

Vzhľadom na vývoj na medzinárodnej úrovni Komisia urýchli svoju prácu na predkladaní potrebných návrhov na zavedenie digitálnej dane v rámci Únie a čo najskôr, najneskôr však do júna 2021, predloží návrh základného aktu. Na základe toho navrhne, aby sa príjmy pochádzajúce z digitálnej dane stali do januára 2023 vlastným zdrojom.

Vyhlásenie Komisie o zavedení vlastného zdroja založeného na dani z finančných transakcií

Prebiehajú rokovania o dani z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce s cieľom ich finalizácie do konca roka 2022. Ak sa dosiahne dohoda o tejto dani z finančných transakcií, Komisia predloží návrh na prevod príjmov z tejto dane z finančných transakcií do rozpočtu EÚ ako vlastný zdroj.

Ak sa do konca roka 2022 dohoda nedosiahne, Komisia na základe posúdení vplyvu navrhne nový vlastný zdroj založený na novej dani z finančných transakcií. Komisia sa vynasnaží predložiť tieto návrhy do júna 2024, aby sa ich uplatňovanie začalo najneskôr 1. januára 2026.

3.  Úloha rozpočtového orgánu

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o rozpočtovej kontrole nových návrhov založených na článku 122 ZFEÚ s možnými významnými dôsledkami pre rozpočet Únie

Keďže:

(1)  Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „uvedené tri inštitúcie“) uznávajú, že článok 122 ZFEÚ predstavuje právny základ pre prijímanie opatrení na riešenie osobitných krízových situácií, ktoré môžu mať potenciálne rozpočtové dôsledky s možným vplyvom na vývoj výdavkov Únie v rámci limitov jej vlastných zdrojov.

(2)  Vzhľadom na svoje rozpočtové právomoci vyplývajúce zo zmlúv je vhodné, aby obe zložky rozpočtového orgánu rokovali o rozpočtových dôsledkoch takýchto pripravovaných aktov, ak je pravdepodobné, že tieto dôsledky budú významné. Na tento účel by Komisia mala poskytnúť všetky relevantné informácie potrebné na pomoc Európskemu parlamentu a Rade pri ich rokovaniach,

SA DOHODLI TAKTO:

1.  V tomto vyhlásení sa stanovujú dojednania týkajúce sa postupu rozpočtovej kontroly (ďalej len „postup“) medzi Európskym parlamentom a Radou s aktívnou pomocou Komisie.

2.  Tento postup sa môže uplatniť v súvislosti s návrhom Komisie na akt Rady založený na článku 122 ZFEÚ, ktorý môže mať významné dôsledky pre rozpočet Únie.

3.  Komisia pripojí ku každému takémuto návrhu posúdenie rozpočtových dôsledkov navrhovaného právneho aktu a uvedie, či daný akt môže mať podľa jej názoru významné dôsledky pre rozpočet Únie. Na tomto základe môžu Európsky parlament a Rada požiadať o začatie postupu.

4.  Postup sa uskutoční v spoločnom výbore zloženom zo zástupcov Európskeho parlamentu a Rady na príslušnej úrovni. Na práci spoločného výboru sa bude zúčastňovať aj Komisia.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady podľa článku 122 ZFEÚ, Európsky parlament a Rada sa zapoja do konštruktívneho dialógu s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie rozpočtových dôsledkov pripravovaného právneho aktu s náležitým ohľadom na naliehavosť danej záležitosti.

6.  Postup by sa mal uskutočniť počas obdobia nepresahujúceho dva mesiace, pokiaľ sa predmetný akt nemusí prijať do určitého dátumu, alebo ak si to vyžaduje naliehavosť danej záležitosti, v kratšej lehote stanovenej Radou.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o prehodnotení vonkajších pripísaných príjmov a ustanovení o prijímaní a poskytovaní úverov v nariadení o rozpočtových pravidlách

V kontexte nástroja NextGenerationEU sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli, že v rámci ďalšej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách sa posúdia a podľa potreby zrevidujú tieto záležitosti:

—  ustanovenia o vonkajších pripísaných príjmoch, najmä ako sa uvádza v článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

—  ustanovenia o podávaní správ o operáciách prijímania a poskytovania úverov.

Uvedené tri inštitúcie uznávajú, že existujúce pravidlá týkajúce sa auditov a postupu udeľovania absolutória sa vzťahujú na pripísané príjmy.

4.  Horizontálne otázky – klíma, biodiverzita, rovnosť medzi mužmi a ženami a ciele udržateľného rozvoja

Vyhlásenie Komisie o metodike sledovania klímy a zapojení Európskeho parlamentu a Rady

Komisia zabezpečí, aby metodika sledovania klímy bola prístupná, transparentná a verejne dostupná. Komisia si s Európskym parlamentom a Radou vymení názory na metodiku sledovania klímy. Kľúčovou zásadou sledovania klímy bude transparentnosť a výmena informácií s Parlamentom a Radou o pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy.

Vyhlásenie Komisie o príspevkoch na jednotlivé programy v oblasti klímy

Bez toho, aby boli dotknuté legislatívne právomoci Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s príslušnými sektorovými základnými aktmi, sa klimatické príspevky na roky 2021 – 2027 s cieľom dosiahnuť celkový cieľ, ktorým je aspoň 30 % celkovej sumy výdavkov z rozpočtu Únie a NGEU, uvádzajú pre príslušné programy a fondy takto:

Komisia použije tieto klimatické príspevky ako referenčný bod na posúdenie odchýlok a na navrhnutie opatrení v prípade nedostatočného pokroku.

Vyhlásenie Komisie o metodike sledovania biodiverzity a o zapojení Európskeho parlamentu a Rady

Komisia zabezpečí, aby metodika sledovania biodiverzity bola prístupná, transparentná a verejne dostupná. Po dokončení štúdie o metodike, ktorú nedávno začala Komisia, si Komisia vymení názory na metodiku s Európskym parlamentom a Radou. Kľúčovými prvkami tohto sledovania bude transparentnosť a výmena informácií s Európskym parlamentom a Radou o pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity.

5.  Iné vyhlásenia

Vyhlásenie Komisie o preskúmaní/revízii v polovici trvania

Komisia predloží do 1. januára 2024 preskúmanie fungovania VFR.

K preskúmaniu sa podľa potreby pripoja príslušné návrhy na revíziu tohto nariadenia o VFR v súlade s postupmi stanovenými v ZFEÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 179. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0206. (4) Súhlas z ... (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku). (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (6) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1). (7) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1). (8) Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7. (9) Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o uzavretí Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (2018/2070(ACI))

P9_TA(2020)0358 A9-0261/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení z 2. mája 2018, ktorý vypracovala Komisia (COM(2018)0323), a na zmenený návrh (COM(2020)0444),

–  so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov,

–  so zreteľom na články 295, 310, 311, 312, 323 a 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, ktorá bola prijatá na 21. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Paríži v decembri 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(4),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 21. júla 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020(5),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(6),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0261/2020),

A.  keďže v súvislosti s viacročným finančným rámcom (ďalej len „VFR“) je vhodné prijať medziinštitucionálnu dohodu, ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa jeho vykonávania;

B.  keďže 10. novembra 2020 sa dosiahla celková politická dohoda medzi zástupcami Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o VFR na roky 2021 – 2027, vlastných zdrojoch a Európskom nástroji obnovy (Next Generation EU (ďalej len „NGEU“));

C.  keďže súčasťou tejto politickej dohody je obnovená medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (ďalej len „MID“);

D.  keďže okrem toho sa dosiahla 5. novembra 2020 politická dohoda o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch;

E.  keďže táto nová dohoda nahradí Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(7);

F.  keďže uplatňovanie rozpočtovej disciplíny a spolupráca medzi inštitúciami v rozpočtových záležitostiach a správne finančné riadenie si vyžadujú, aby si Rada vymieňala potrebné informácie s Európskym parlamentom v rámci postupu udeľovania absolutória Európskej rade a Rade s cieľom zabezpečiť, aby mal Európsky parlament potrebné informácie o tom, ako Rada plní svoj rozpočet, a to buď priamo, alebo prostredníctvom Komisie;

G.  keďže nová dohoda obsahuje dôležité nové prvky, najmä plán zavedenia nových vlastných zdrojov počas nasledujúcich siedmich rokov, ustanovenia o posilnenej rozpočtovej kontrole výdavkov na financovanie nástroja NGEU a opatrenia na monitorovanie výdavkov na ciele v oblasti klímy a biodiverzity a na rodovú rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

H.  keďže MID po prvýkrát obsahuje ustanovenia o vlastných zdrojoch Európskej únie, konkrétne novú prílohu, v ktorej sa stanovuje plán na zavedenie nových vlastných zdrojov počas VFR 2021 – 2027, ktoré budú postačovať na pokrytie úrokov a nákladov na splatenie Nástroja Európskej únie na obnovu (NGEU); keďže plán zvyšuje dôveryhodnosť a udržateľnosť zmeny rozhodnutia o vlastných zdrojoch, ktorou sa zabezpečuje, že stropy vlastných zdrojov sú dostatočne vysoké na to, aby boli schopné pokryť záväzky Únie v súlade so zásadou rozpočtovej disciplíny v zmysle článku 310 ods. 4 ZFEÚ; keďže príjmy z vlastných zdrojov, ktoré presiahnu prostriedky potrebné na splácanie, sa použijú na financovanie rozpočtu Únie ako všeobecné príjmy v súlade so zásadou všeobecnosti; keďže tento plán nevylučuje ďalšie návrhy nových vlastných zdrojov počas finančného obdobia 2021 – 2027;

I.  keďže MID obsahuje novú časť o spolupráci týkajúcej sa Nástroja Európskej únie na obnovu (NGEU), ktorej cieľom je zabezpečiť primerané zapojenie rozpočtového orgánu do riadenia vonkajších pripísaných príjmov v rámci NGEU; keďže táto časť odkazuje na nové spoločné vyhlásenie o rozpočtovej kontrole nových návrhov založených na článku 122 ZFEÚ s možnými významnými dôsledkami pre rozpočet Únie;

J.  keďže v dohode sa stanovuje monitorovanie výdavkov v rámci programov Únie na ciele v oblasti klímy a biodiverzity, rodovú rovnosť a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja; keďže MID obsahuje výrazné zlepšenia, pokiaľ ide o navrhovanie a vykonávanie metodík na sledovanie cieľa 30 % výdavkov celkového rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu v oblasti klímy, stanovenie nového ročného cieľa VFR týkajúceho sa výdavkov na biodiverzitu na úrovni 7,5 % od roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, a meranie výdavkov na rodovú rovnosť vrátane podpory uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

K.  keďže MID obsahuje novú časť o kvalite a porovnateľnosti údajov o prijímateľoch, ktorej cieľom je zaviesť štandardizované opatrenia na zber, porovnávanie a agregáciu informácií a údajov o konečných prijímateľoch finančných prostriedkov Únie;

L.  keďže MID sa z hľadiska uplatňovania chápe ako horizontálna dohoda a nebráni spoluzákonodarcom, aby sa v rámci rozsahu pôsobnosti konkrétneho nariadenia dohodli na ďalších opatreniach na zlepšenie kvality a porovnateľnosti údajov, najmä pokiaľ ide o programy priameho riadenia, alebo na ďalšom zlepšení zapojenia rozpočtového orgánu do riadenia vonkajších pripísaných príjmov;

M.  keďže MID po prvýkrát zahŕňa ustanovenia týkajúce sa spolupráce a dialógu zo strany inštitúcií počas rokovaní o VFR, ktoré sú zamerané na umožnenie plnenia požiadaviek zmluvy, podľa ktorých majú inštitúcie prijať všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia VFR a na podporu konzultácií a zosúladenia svojich pozícií v rozpočtových otázkach;

N.  keďže MID zachováva existujúce ustanovenia a zahŕňa nové mechanizmy mobilizácie osobitných nástrojov, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc, pobrexitová adaptačná rezerva, nástroj jednotnej rezervy a nástroj flexibility;

O.  keďže MID stanovuje ďalšie cielené úpravy týkajúce sa transparentnosti programovania a prognóz;

P.  keďže Nástroj Európskej únie na obnovu obsahuje nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; keďže v súvislosti s dosiahnutou politickou dohodou o Nástroji Európskej únie na obnovu a zapojením rozpočtového orgánu do riadenia vonkajších pripísaných príjmov v rámci tohto nástroja treba pripomenúť potrebu objektívneho, spravodlivého a transparentného právneho rámca na výber projektov, ktoré sa budú financovať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj zdôrazniť úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri podpore dosiahnutia obnovy, ktorá bude symetrická nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi regiónmi;

1.  schvaľuje uzavretie dohody, ktorá je uvedená v prílohe;

2.  poveruje svojho predsedu, aby dohodu podpísal spoločne s predsedom Rady a predsedníčkou Komisie a zabezpečil jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie vrátane jeho prílohy Rade a Komisii pre informáciu.

PRÍLOHA

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA DOHODA MEDZI EURÓPSKYM PARLAMENTOM, RADOU EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKOU KOMISIOU O ROZPOČTOVEJ DISCIPLÍNE, SPOLUPRÁCI V ROZPOČTOVÝCH ZÁLEŽITOSTIACH A SPRÁVNOM FINANČNOM RIADENÍ, AKO AJ O NOVÝCH VLASTNÝCH ZDROJOCH VRÁTANE PLÁNU NA ZAVEDENIE NOVÝCH VLASTNÝCH ZDROJOV

EURÓPSKY PARLAMENT, RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKA KOMISIA,

ďalej len „inštitúcie“,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 295,

SA DOHODLI TAKTO:

1.  Účelom tejto dohody je implementovať rozpočtovú disciplínu, zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v rozpočtových záležitostiach, ako aj zabezpečiť správne finančné riadenie, spolupracovať a stanoviť plán na zavedenie nových vlastných zdrojov v období viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR 2021-2027“), ktoré budú dostatočné na pokrytie splácania Nástroja Európskej únie na obnovu zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2020/...(8)(9) (ďalej len „nariadenie o EURI“).

2.  Rozpočtová disciplína uvedená v tejto dohode sa vzťahuje na všetky výdavky. Táto dohoda je počas svojej platnosti pre inštitúcie záväzná. Prílohy k tejto dohode sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

3.  Touto dohodou sa nemenia príslušné rozpočtové a legislatívne právomoci inštitúcií, ktoré sú stanovené v zmluvách, v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/...(10)(11) (ďalej len „nariadenie o VFR“), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(12) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a rozhodnutí Rady (EÚ, Euratom) 2020/...(13)(14) (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“) a nie sú ňou dotknuté právomoci národných parlamentov týkajúce sa vlastných zdrojov.

4.  Akákoľvek zmena tejto dohody si vyžaduje vzájomnú dohodu inštitúcií.

5.  Táto dohoda pozostáva zo štyroch častí:

—  časť I obsahuje ustanovenia týkajúce sa viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a tematických a netematických osobitných nástrojov,

—  časť II sa týka medziinštitucionálnej spolupráce v rozpočtových záležitostiach,

—  časť III obsahuje ustanovenia týkajúce sa správneho finančného riadenia finančných prostriedkov Únie,

—  časť IV obsahuje ustanovenia týkajúce sa kvality a porovnateľnosti údajov o prijímateľoch v kontexte ochrany rozpočtu Únie.

6.  Táto dohoda nadobúda platnosť ...(15) a nahrádza Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(16).

ČASŤ I

VFR A OSOBITNÉ NÁSTROJE

A.  USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VFR

7.  Inštitúcie na účely správneho finančného riadenia v čo najväčšej miere zabezpečia, aby v priebehu rozpočtového postupu a počas prijímania všeobecného rozpočtu Únie zostali k dispozícii dostatočné rezervy v rámci stropov jednotlivých okruhov VFR, s výnimkou podokruhu Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť.

Aktualizácia prognóz týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov

8.  Komisia každoročne vykoná aktualizáciu prognóz platobných rozpočtových prostriedkov na obdobie aspoň do roku 2027. V tejto aktualizácii sa zohľadnia všetky relevantné informácie vrátane skutočnej implementácie viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj prognózy implementácie. Zohľadnia sa takisto pravidlá určené na zaistenie riadneho vývoja platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s viazanými rozpočtovými prostriedkami a prognózami rastu hrubého národného dôchodku (HND) Únie.

B.  USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TEMATICKÝCH A NETEMATICKÝCH OSOBITNÝCH NÁSTROJOV

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

9.  Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii stanovené v príslušnom základnom akte, Komisia predloží návrh na ich mobilizáciu, a rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii prijmú spoločne Európsky parlament a Rada.

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.

Presuny týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc

10.  Ak Komisia usúdi, že sú splnené podmienky pre mobilizáciu rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Rozhodnutie mobilizovať sumy podľa článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia o VFR prijmú spoločne Európsky parlament a Rada na návrh Komisie v súlade s príslušným základným aktom.

Pred akýmkoľvek návrhom na presun z rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc na účely pomoci podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia o VFR Komisia preskúma možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

Pobrexitová adaptačná rezerva

11.  Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov z pobrexitovej adaptačnej rezervy stanovené v príslušnom nástroji, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.

Presuny týkajúce sa pobrexitovej adaptačnej rezervy sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Nástroj jednotnej rezervy

12.  Komisia môže v súvislosti s návrhom rozpočtu alebo návrhom opravného rozpočtu navrhnúť mobilizáciu súm zodpovedajúcich všetkým alebo niektorým z rezerv uvedených v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a c) nariadenia o VFR. Mobilizáciu akýchkoľvek súm uvedených v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. c) uvedeného nariadenia navrhuje Komisia po dôkladnej analýze všetkých ostatných finančných možností.

Európsky parlament a Rada môžu tieto sumy mobilizovať v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Nástroj flexibility

13.  Komisia predloží návrh na mobilizáciu nástroja flexibility po tom, čo preskúma všetky možnosti na prerozdelenie rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, v ktorom sa vyžadujú dodatočné výdavky.

V uvedenom návrhu sa stanovia potreby, ktoré sa majú pokryť, a príslušná suma. Takýto návrh sa môže predložiť v súvislosti s návrhom rozpočtu alebo návrhom opravného rozpočtu.

Európsky parlament a Rada môžu mobilizovať nástroj flexibility v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ.

ČASŤ II

ZLEPŠENIE MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE V ROZPOČTOVÝCH ZÁLEŽITOSTIACH

A.  POSTUP MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE

14.  Podrobnosti týkajúce sa medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu sa uvádzajú v prílohe I.

15.  V súlade s článkom 312 ods. 5 ZFEÚ prijmú inštitúcie všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia nového VFR alebo jeho revízie v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom stanoveným v článku 312 ods. 2 ZFEÚ. Takéto opatrenia budú zahŕňať pravidelné zasadnutia a výmenu informácií medzi Európskym parlamentom a Radou a z iniciatívy Komisie stretnutia predsedov inštitúcií, ako sa stanovuje v článku 324 ZFEÚ, v záujme podpory konzultácií a zblíženia pozícií inštitúcií. Ak sa predloží návrh nového VFR alebo jeho podstatnej revízie, budú sa inštitúcie usilovať stanoviť osobitné dojednania pre vzájomnú spoluprácu a dialóg počas celého procesu vedúceho k prijatiu návrhu.

Rozpočtová transparentnosť

16.  Komisia vypracuje výročnú správu, ktorá sa pripojí k všeobecnému rozpočtu Únie, a v ktorej sa zhromaždia dostupné informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, týkajúce sa:

a)  aktív a pasív Únie vrátané tých, ktoré vyplývajú z operácií prijímania a poskytovania úverov vykonávaných Úniou v súlade s jej právomocami podľa zmlúv;

b)  príjmov, výdavkov, aktív a pasív Európskeho rozvojového fondu(17), Európskeho nástroja finančnej stability, Európskeho mechanizmu pre stabilitu a iných prípadných budúcich mechanizmov;

c)  výdavkov, ktoré členské štáty vynaložili v rámci posilnenej spolupráce, pokiaľ nie sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Únie;

d)  výdavkov v oblasti klímy, a to na základe účinnej metodiky, ktorú stanovila Komisia, a v prípade potreby v súlade s odvetvovými právnymi predpismi, na účely monitorovania vynakladania výdavkov v oblasti klímy a ich výkonnosti, aby sa dosiahol celkový cieľ vynaložiť aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu na výdavky podporujúce ciele v oblasti klímy pričom sa zohľadnia účinky postupného ukončenia financovania v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu a bude sa rozlišovať medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, ak je to možné.

V prípade, že sa v jednom alebo vo viacerých príslušných programoch nedosiahne dostatočný pokrok pri dosahovaní cieľa týkajúceho sa výdavkov v oblasti klímy, inštitúcie v súlade so svojimi zodpovednosťami a príslušnými právnymi predpismi uskutočnia vzájomné konzultácie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby výdavky Únie na ciele v oblasti klímy počas celého VFR 2021 – 2027 zodpovedali aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie a výdavkov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu;

e)  výdavkov prispievajúcich k zastaveniu a zvráteniu poklesu biodiverzity na základe účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky stanovenej Komisiou v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou a prípadne v súlade s odvetvovými právnymi predpismi v záujme dosiahnutia cieľa, aby sa v roku 2024 vynaložilo na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR a v rokoch 2026 a 2027 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie medzi cieľmi v oblasti klímy a biodiverzity;

f)  podpory rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj práv a rovnakých príležitostí pre všetkých počas implementácie a monitorovania príslušných programov, a uplatňovania týchto cieľov, ako aj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to aj tým, že v rámci lepšej tvorby práva sa v posúdeniach vplyvu a hodnoteniach posilnení posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť. Komisia preskúma, ako vypracovať metodiku na meranie príslušných výdavkov na úrovni programu vo VFR 2021 – 2027. Komisia začne túto metodiku používať hneď ako bude k dispozícii. Komisia najneskôr do 1. januára 2023 zavedie túto metodiku pre niektoré centrálne riadené programy s cieľom otestovať jej použiteľnosť. V polovici obdobia sa preskúma, či sa táto metodika môže rozšíriť aj na iné programy na zvyšné obdobie platnosti VFR 2021-2027;

g)   plnenia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja vo všetkých príslušných programoch Únie VFR 2021 – 2027.

Účinné metodiky uvedené v písmenách d) a e) prvého odseku budú, pokiaľ je to možné, obsahovať odkaz na príspevok rozpočtu Únie k Európskej zelenej dohode, čo zahŕňa zásadu „nespôsobovať škodu“.

Účinná metodika uvedená v písmene d) prvého odseku bude transparentná, komplexná, orientovaná na výsledky a založená na výkonnosti, bude zahŕňať každoročné konzultácie Komisie s Európskym parlamentom a Radou a bude určovať príslušné opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade nedostatočného pokroku pri dosahovaní príslušných cieľov.

Žiadna z metodík uvedených v tomto bode by nemala viesť k nadmernému administratívnemu zaťaženiu realizátorov ani prijímateľov projektov.

17.  Komisia vypracuje výročnú správu o implementácii Nástroja Európskej únie na obnovu. V uvedenej výročnej správe sa zhromaždia dostupné informácie, ktoré nemajú dôverný charakter a týkajú sa:

–  aktív a pasív vyplývajúcich z operácií prijímania a poskytovania úverov vykonávaných podľa článku 5 rozhodnutia o vlastných zdrojoch,

–  súhrnného objemu získaných finančných prostriedkov pripísaných na programy Únie v rámci implementácie Nástroja Európskej únie na obnovu v predchádzajúcom roku, rozčlenených podľa jednotlivých programov a rozpočtových riadkov,

–  prínosu vypožičaných finančných prostriedkov k dosiahnutiu cieľov Nástroja Európskej únie na obnovu a osobitných programov Únie.

B.  ZAČLENENIE FINANČNÝCH USTANOVENÍ DO LEGISLATÍVNYCH AKTOV

18.  Všetky legislatívne akty, ktoré sa týkajú viacročných programov, prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom, obsahujú ustanovenie, v ktorom zákonodarca stanovuje finančné krytie príslušného programu.

Táto suma predstavuje pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu.

V prípade programov uvedených v prílohe II k nariadeniu o VFR sa hlavná referenčná suma automaticky zvýši o dodatočné pridelené prostriedky uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia o VFR.

Európsky parlament a Rada, ako aj Komisia pri zostavovaní návrhu rozpočtu, sa zaväzujú, že sa od tejto sumy neodchýlia o viac ako 15 %, a to počas celého obdobia trvania príslušného programu, ak sa nevyskytnú nové, objektívne a dlhodobé okolnosti, ktoré budú jasne a presne odôvodnené, pričom sa zohľadnia výsledky dosiahnuté pri implementácii programu, najmä na základe hodnotení. Žiadne zvýšenie vyplývajúce z takejto zmeny neprekročí existujúci strop príslušného okruhu, a to bez toho, aby bolo dotknuté použitie nástrojov uvedených v nariadení o VFR a v tejto dohode.

Štvrtý odsek sa nevzťahuje na dodatočné pridelené prostriedky uvedené v treťom odseku.

Tento bod sa nevzťahuje na rozpočtové prostriedky pre súdržnosť, ktoré sú prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom a vopred pridelené pre členské štáty, a v prípade ktorých sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu, ani na prostriedky pre veľké projekty uvedené v článku 18 nariadenia o VFR.

19.  Právne záväzné akty Únie, ktoré sa týkajú viacročných programov a ktoré nie sú prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom, neobsahujú „sumu považovanú za potrebnú“.

Ak by si Rada želala zahrnúť finančnú referenčnú sumu, táto suma sa považuje za vyjadrenie vôle zákonodarcu a nie sú ňou dotknuté rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu a Rady stanovené v ZFEÚ. Do všetkých právne záväzných aktov Únie, ktoré obsahujú takúto finančnú referenčnú sumu, sa musí zahrnúť ustanovenie na tento účel.

C.  VÝDAVKY TÝKAJÚCE SA RYBÁRSKYCH DOHÔD

20.  Výdavky týkajúce sa rybárskych dohôd podliehajú nasledujúcim osobitným pravidlám.

Komisia sa zaväzuje, že bude Európsky parlament pravidelne informovať o príprave a priebehu rokovaní o rybárskych dohodách vrátane vplyvov týchto dohôd na rozpočet.

Inštitúcie sa zaväzujú, že v priebehu legislatívneho postupu, ktorý sa týka rybárskych dohôd, vynaložia všetko úsilie na to, aby všetky postupy prebehli čo najrýchlejšie.

Sumy stanovené v rozpočte na nové rybárske dohody alebo na predĺženie platnosti rybárskych dohôd, ktoré nadobúdajú platnosť po 1. januári príslušného rozpočtového roka, sa zahrnú do rezervy.

Ak sa ukáže, že rozpočtové prostriedky týkajúce sa rybárskych dohôd vrátane rezervy sú nedostatočné, Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade potrebné informácie o príčinách tejto situácie a opatreniach, ktoré možno prijať podľa stanovených postupov. V prípade potreby Komisia navrhne vhodné opatrenia.

Komisia štvrťročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade podrobné informácie o vykonávaní platných rybárskych dohôd a finančnú prognózu na zostávajúcu časť roka.

21.  Bez toho, aby boli dotknuté príslušné postupy, ktorými sa riadi rokovanie o rybárskych dohodách, sa Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtovej spolupráce zaväzujú, že dosiahnu včasnú dohodu o primeranom financovaní rybárskych dohôd.

D.  FINANCOVANIE SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKY (SZBP)

22.  Celková suma operačných výdavkov na SZBP sa v plnej výške zahrnie do jednej rozpočtovej kapitoly s názvom SZBP. Táto suma pokrýva skutočné predvídateľné potreby stanovené v rámci zostavovania návrhu rozpočtu na základe prognóz, ktoré každoročne vypracúva vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“). Na pokrytie nepredvídaných akcií sa ponechá primeraná rezerva. Žiadne finančné prostriedky sa nesmú zahrnúť do rezervy.

23.  V prípade výdavkov na SZBP, ktoré sa hradia z rozpočtu Únie v súlade s článkom 41 Zmluvy o Európskej únii, sa inštitúcie snažia v zmierovacom výbore uvedenom v článku 314 ods. 5 ZFEÚ a na základe návrhu rozpočtu vypracovaného Komisiou dospieť každý rok k dohode o výške operačných výdavkov a o rozdelení tejto sumy medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP. Ak sa dohoda nedosiahne, Európsky parlament a Rada zahrnú do rozpočtu sumu uvedenú v predchádzajúcom rozpočte alebo sumu navrhnutú v návrhu rozpočtu, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

Celková suma operačných výdavkov na SZBP sa rozdelí medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP, ako sa navrhuje v treťom odseku. Každý článok zahŕňa už prijaté akcie, plánované akcie, ktoré zatiaľ neboli prijaté, a sumy pre budúce – teda nepredvídané – akcie, ktoré má Rada prijať počas dotknutého rozpočtového roka.

V rámci rozpočtovej kapitoly SZBP by mohli byť články, do ktorých sa zahrnú akcie SZBP, označené takto:

—  jednotlivé hlavné misie, ako sa uvádza v článku 52 ods. 1 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách,

—  iné misie (na účely operácií krízového riadenia, predchádzania konfliktom, ich riešenia a stabilizácie, monitorovania a zavádzania mierových a bezpečnostných procesov),

—  nešírenie zbraní a odzbrojenie,

—  núdzové opatrenia,

—  prípravné a následné opatrenia,

—  osobitní zástupcovia Európskej únie.

Keďže Komisia je na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách oprávnená autonómne presúvať rozpočtové prostriedky medzi článkami v rámci rozpočtovej kapitoly SZBP, zabezpečí sa tak flexibilita, ktorá sa považuje za nevyhnutnú na rýchlu implementáciu akcií SZBP. Ak suma v rozpočtovej kapitole SZBP počas rozpočtového roka nie je dostatočná na pokrytie potrebných výdavkov, Európsky parlament a Rada sa na návrh Komisie usilujú urýchlene nájsť riešenie.

24.  Vysoký predstaviteľ každý rok vedie s Európskym parlamentom konzultácie o výhľadovom dokumente, ktorý sa predkladá do 15. júna príslušného roku a v ktorom sa stanovujú hlavné aspekty a základné rozhodnutia SZBP vrátane finančných vplyvov na rozpočet Únie, hodnotenia opatrení zavedených v roku n-1 a posúdenia koordinácie a komplementarity SZBP s ostatnými externými finančnými nástrojmi Únie. Vysoký predstaviteľ okrem toho v rámci pravidelného politického dialógu pravidelne informuje Európsky parlament o SZBP na spoločných konzultačných zasadnutiach, ktoré sa konajú aspoň päťkrát za rok a ktoré sa dohodnú najneskôr do 30. novembra každého roku. Účasť na uvedených zasadnutiach určí samostatne Európsky parlament a Rada, pričom zohľadnia ciele a povahu informácií prerokovávaných na týchto zasadnutiach.

Komisia sa vyzve, aby sa na týchto zasadnutiach zúčastnila.

Ak Rada prijme rozhodnutie v oblasti SZBP, ktoré je spojené so vznikom výdavkov, vysoký predstaviteľ zašle bezodkladne, a v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia, Európskemu parlamentu odhad predpokladaných nákladov (ďalej len „finančný výkaz“), a to najmä nákladov, ktoré sa týkajú časového rámca, zamestnancov, využívania priestorov a inej infraštruktúry, dopravných zariadení, požiadaviek na odborné vzdelávanie a bezpečnostných opatrení.

Komisia štvrťročne informuje Európsky parlament a Radu o implementácii akcií SZBP a o finančných prognózach na zostávajúcu časť rozpočtového roka.

E.  ZAPOJENIE INŠTITÚCIÍ, POKIAĽ IDE

O OTÁZKY ROZVOJOVEJ POLITIKY

25.  Komisia nadviaže neformálny dialóg s Európskym parlamentom o otázkach rozvojovej politiky.

ČASŤ III

SPRÁVNE FINANČNÉ RIADENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ÚNIE

A.  FINANČNÝ PLÁN

26.  Komisia dvakrát za rok, prvý raz spolu s dokumentmi pripojenými k návrhu rozpočtu a druhý raz po prijatí všeobecného rozpočtu Únie, predloží úplný finančný plán pre okruhy 1, 2 (okrem podokruhu „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“), 3 („Životné prostredie a ochrana klímy“ a „Námorná politika a rybárstvo“), 4, 5 a 6 VFR. V tomto pláne, rozdelenom podľa okruhov, oblastí politík a rozpočtových riadkov, by mali byť uvedené:

a)  platné právne predpisy s rozlíšením medzi viacročnými programami a ročnými akciami:

i)  v prípade viacročných programov by Komisia mala uviesť postup, na základe ktorého boli prijaté (riadny alebo mimoriadny legislatívny postup), ich trvanie, celkové finančné krytie a sumy pridelené na administratívne výdavky;

ii)  v prípade viacročných programov uvedených v prílohe II k nariadeniu o VFR by Komisia mala transparentne uviesť dodatočne pridelené prostriedky podľa článku 5 nariadenia o VFR;

iii)  v prípade ročných akcií (týkajúcich sa pilotných projektov, prípravných akcií a agentúr) a akcií financovaných na základe výsadných práv Komisie by Komisia mala uviesť viacročné odhady;

b)  prerokúvané legislatívne návrhy: prerokúvané návrhy Komisie s najnovšou aktualizáciou.

Komisia by mala zvážiť možnosť krížových odkazov medzi jej finančným a legislatívnym plánom, aby sa dosiahli presnejšie a spoľahlivejšie prognózy. Komisia by pri každom legislatívnom návrhu mala uviesť, či je zahrnutý do plánu oznámeného v čase predloženia návrhu rozpočtu alebo po konečnom prijatí rozpočtu. Komisia by mala informovať Európsky parlament a Radu najmä o:

a)  všetkých nových prijatých legislatívnych aktoch a všetkých prerokúvaných návrhoch, ktoré boli predložené, ale neboli zahrnuté do plánu oznámeného v čase predloženia návrhu rozpočtu alebo po konečnom prijatí rozpočtu (s príslušnými sumami);

b)  právnych predpisoch zahrnutých do ročného legislatívneho pracovného programu Komisie, pričom sa uvedie, či je pravdepodobné, že akcie budú mať finančný vplyv.

V prípade potreby by mala Komisia vždy uviesť zmenu plánu vyplývajúcu z nových legislatívnych návrhov.

B.  AGENTÚRY A EURÓPSKE ŠKOLY

27.  Komisia pred predložením návrhu na zriadenie novej agentúry vypracuje spoľahlivé, úplné a objektívne posúdenie vplyvu, v ktorom okrem iného zohľadní nevyhnutný počet zamestnancov a kompetencie, aspekty nákladov a prínosov, subsidiaritu a proporcionalitu, dôsledky na vnútroštátne činnosti a činnosti Únie a rozpočtové vplyvy na príslušný výdavkový okruh. Na základe týchto informácií a bez toho, aby boli dotknuté legislatívne postupy upravujúce zriadenie agentúry, sa Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtovej spolupráce zaväzujú, že dosiahnu včasnú dohodu o financovaní navrhovanej agentúry.

Postup zahŕňa tieto kroky:

—  po prvé, Komisia systematicky predkladá každý návrh na zriadenie novej agentúry na prvom zasadnutí trialógu, ktoré sa koná po prijatí jej návrhu, predloží finančný výkaz pripojený k legislatívnemu návrhu na zriadenie agentúry, a uvedie jeho dôsledky na zostávajúce obdobie finančného plánu;

—  po druhé, Komisia počas legislatívneho procesu pomáha zákonodarcovi pri posudzovaní finančných dôsledkov navrhovaných zmien. Takéto finančné dôsledky by sa mali zohľadniť počas príslušných legislatívnych trialógov;

—  po tretie, Komisia pred uzavretím legislatívneho procesu predloží aktualizovaný finančný výkaz, pričom zohľadní prípadné zmeny zo strany zákonodarcu; uvedený konečný finančný výkaz sa zaradí do programu záverečného legislatívneho trialógu a formálne ho schváli zákonodarca. Zaradí sa aj do programu následného rozpočtového trialógu (v naliehavých prípadoch v zjednodušenej forme) s cieľom dosiahnuť dohodu o financovaní;

—  po štvrté, dohoda dosiahnutá počas trialógu sa pri zohľadnení rozpočtového posúdenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o obsah legislatívneho procesu, potvrdí v spoločnom vyhlásení. Uvedená dohoda podlieha schváleniu Európskym parlamentom a Radou v súlade s ich rokovacími poriadkami.

Rovnaký postup sa uplatní v prípade akejkoľvek zmeny právneho aktu týkajúceho sa agentúry, ktorá by mala vplyv na zdroje danej agentúry.

Ak sa úlohy agentúry podstatne zmenia bez zmeny právneho aktu, ktorým sa daná agentúra zriaďuje, Komisia informuje Európsky parlament a Radu prostredníctvom revidovaného finančného výkazu, a to tak, aby Európsky parlament a Rada mohli dosiahnuť včasnú dohodu o financovaní agentúry.

28.  V rozpočtovom postupe by sa mali náležite zohľadniť relevantné ustanovenia spoločného prístupu pripojeného k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach podpísanému 19. júla 2012.

29.  Ak Rada guvernérov zamýšľa zriadiť novú európsku školu, v súvislosti s vplyvom na rozpočet Únie sa primerane uplatní podobný postup.

ČASŤ IV

OCHRANA ROZPOČTU ÚNIE: KVALITA A POROVNATEĽNOSŤ ÚDAJOV O PRIJÍMATEĽOCH

30.  V súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu a s ohľadom na bod 24 záverov Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 sa inštitúcie zhodli na tom, že s cieľom posilniť ochranu rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu pred podvodmi a nezrovnalosťami sa na účely kontroly a auditu zavedú štandardizované opatrenia na zber, porovnávanie a zhrnutie informácií a číselných údajov o konečných príjemcoch a prijímateľoch finančných prostriedkov Únie.

31.  Na zabezpečenie účinných kontrol a auditov je potrebný zber údajov o tých, ktorí majú v konečnom dôsledku priamy alebo nepriamy prospech z finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia a z projektov a reforiem podporovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, vrátane údajov o konečných užívateľoch výhod príjemcov finančných prostriedkov. Pravidlá týkajúce sa zberu a spracúvania takýchto údajov budú musieť byť v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov.

32.  Aby sa posilnila ochrana rozpočtu Únie, Komisia sprístupní integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika s cieľom posúdiť a analyzovať údaje uvedené v bode 31 na účely všeobecného používania zo strany členských štátov. Týmto systémom by sa zabezpečili účinné kontroly konfliktu záujmov, nezrovnalostí a problémov s dvojitým financovaním, ako aj akéhokoľvek zneužívania finančných prostriedkov. Komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a ďalšie vyšetrovacie a kontrolné orgány Únie by mali mať nevyhnutný prístup k týmto údajom, aby mohli vykonávať svoju funkciu dohľadu nad kontrolami a auditmi, ktoré majú v prvom rade vykonávať členské štáty s cieľom odhaliť nezrovnalosti a viesť administratívne vyšetrovania zneužitia dotknutých finančných prostriedkov Únie, ako aj získať presný prehľad o ich rozdelení.

33.  Bez toho, aby boli dotknuté výsadné práva inštitúcií podľa zmlúv, v priebehu legislatívneho postupu týkajúceho sa príslušných základných aktov sa inštitúcie zaväzujú lojálne spolupracovať v záujme zabezpečenia opatrení nadväzujúcich na závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 v súlade s prístupom opísaným v tejto časti.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu Za Komisiu

predseda predseda predseda

PRÍLOHA I

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA V PRIEBEHU ROZPOČTOVÉHO POSTUPU

Časť A. Harmonogram rozpočtového postupu

1.  Inštitúcie sa každý rok v dostatočnom predstihu pred začiatkom rozpočtového postupu dohodnú na základe súčasnej praxe na pragmatickom harmonograme.

2.  S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli účinne vykonávať svoje rozpočtové právomoci, predkladajú sa rozpočtové pozície, presuny a iné oznámenia, ktoré sú spojené s aktiváciu lehôt, s náležitým prihliadnutím na obdobia, počas ktorých sa v týchto inštitúciách nekonajú zasadnutia, pričom o ich dátumoch sa navzájom informujú s dostatočným predstihom prostredníctvom svojich príslušných útvarov.

Časť B. Priority rozpočtového postupu

3.  V dostatočnom predstihu pred tým, než Komisia prijme návrh rozpočtu, sa zvolá trialóg, na ktorom sa prediskutujú možné priority rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok a akékoľvek otázky vyplývajúce z plnenia rozpočtu v súčasnom rozpočtovom roku, a to na základe informácií poskytnutých Komisiou v súlade s bodom 37.

Časť C. Zostavenie návrhu rozpočtu a aktualizácia odhadov

4.  Inštitúcie s výnimkou Komisie sa vyzývajú, aby do konca marca prijali svoj výkaz odhadov.

5.  Komisia každý rok predloží návrh rozpočtu zodpovedajúci skutočným požiadavkám Únie na financovanie.

Zohľadní:

a)  prognózy členských štátov v súvislosti so štrukturálnymi fondmi;

b)  schopnosť využitia rozpočtových prostriedkov, pričom sa snaží zachovať striktnú vzájomnú súvislosť medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami a platobnými rozpočtovými prostriedkami;

c)  možnosti zavedenia nových politík prostredníctvom pilotných projektov, nových prípravných akcií či pilotných projektov aj prípravných akcií alebo pokračovania v implementácii končiacich sa viacročných akcií, pričom najprv posúdi, či bude možné zabezpečiť prijatie základného aktu v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách (vymedzenie základného aktu, nevyhnutnosť základného aktu v záujme implementácie a výnimiek);

d)  potrebu zabezpečiť, aby akákoľvek zmena výdavkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom bola v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny.

6.  Pokiaľ to bude možné, inštitúcie sa vyhnú vytváraniu rozpočtových položiek so zanedbateľnými sumami operačných výdavkov.

7.  Európsky parlament a Rada sa zároveň zaväzujú, že zohľadnia posúdenie možností plnenia rozpočtu, ktoré uvádza Komisia v jej návrhoch a v súvislosti s plnením rozpočtu v súčasnom rozpočtovom roku.

8.  V záujme správneho finančného riadenia a vzhľadom na dôsledky zásadných zmien v hlavách a kapitolách rozpočtovej nomenklatúry pre zodpovednosť útvarov Komisie, pokiaľ ide o predkladanie správ o riadení, sa Európsky parlament a Rada zaväzujú prediskutovať s Komisiou všetky takéto zásadné zmeny počas zmierovacieho postupu.

9.  Európsky parlament a Rada sa v záujme lojálnej a dobrej spolupráce medzi inštitúciami zaväzujú, že v priebehu celého rozpočtového postupu, a najmä počas celého zmierovacieho obdobia, budú prostredníctvom svojich vyjednávačov udržiavať pravidelné a aktívne kontakty na všetkých úrovniach s cieľom dosiahnuť dohodu. Európsky parlament a Rada sa zaväzujú, že zabezpečia včasnú a neustálu vzájomnú výmenu relevantných informácií a dokumentov na formálnej aj neformálnej úrovni a že počas zmierovacieho obdobia uskutočnia v prípade potreby v spolupráci s Komisiou technické alebo neformálne rokovania. Komisia zabezpečí, aby mali Európsky parlament a Rada včasný a rovnaký prístup k informáciám a dokumentom.

10.  V súlade s článkom 314 ods. 2 ZFEÚ môže Komisia až do zvolania Zmierovacieho výboru v prípade potreby predložiť opravné listy k návrhu rozpočtu, ako aj opravný list, ktorým sa aktualizujú odhady výdavkov v oblasti poľnohospodárstva. Komisia predloží informácie o týchto aktualizáciách Európskemu parlamentu a Rade na posúdenie hneď, ako sú k dispozícii. Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade všetky náležite opodstatnené odôvodnenia, ktoré si od nej prípadne vyžiadajú.

Časť D. Rozpočtový postup pred zmierovacím postupom

11.  Trialóg sa zvolá v dostatočnom predstihu pred čítaním v Rade, aby mali inštitúcie možnosť vymeniť si svoje názory na návrh rozpočtu.

12.  Na to, aby mohla Komisia v dostatočnom predstihu posúdiť vykonateľnosť zmien, ktoré plánujú Európsky parlament a Rada a ktorými sa zriaďujú nové prípravné akcie alebo pilotné projekty alebo ktorými sa predlžuje trvanie existujúcich prípravných akcií alebo pilotných projektov, Európsky parlament a Rada informujú Komisiu o svojich zámeroch v tomto ohľade tak, aby sa prvá diskusia mohla uskutočniť už na tomto trialógu.

13.  Trialóg sa môže zvolať pred hlasovaním Európskeho parlamentu v pléne.

Časť E. Zmierovací postup

14.  Ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady, predseda Rady vezme na tom istom plenárnom zasadnutí na vedomie rozdiely v pozíciách týchto dvoch inštitúcií a oznámi predsedovi Európskeho parlamentu svoj súhlas s bezodkladným zvolaním Zmierovacieho výboru. List, ktorým sa zvoláva Zmierovací výbor, sa odošle najneskôr prvý pracovný deň týždňa nasledujúceho po skončení parlamentnej schôdze, na ktorej sa hlasovalo v pléne, a zmierovacie obdobie začne plynúť nasledujúci deň. Obdobie v dĺžke 21 dní sa vypočíta v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71(18).

15.  Ak Rada nemôže súhlasiť so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi prijatými Európskym parlamentom, potvrdí svoju pozíciu listom, ktorý zašle pred prvým zasadnutím naplánovaným počas zmierovacieho obdobia. Zmierovací výbor v takom prípade postupuje v súlade s podmienkami stanovenými v nasledujúcich bodoch.

16.  Zmierovaciemu výboru predsedajú spoločne zástupcovia Európskeho parlamentu a Rady. Zasadnutiam Zmierovacieho výboru predsedá spolupredseda z tej inštitúcie, ktorá zasadnutie organizuje. Každá inštitúcia vymenuje v súlade so svojím rokovacím poriadkom účastníkov na každé zasadnutie a stanoví ich mandát na rokovanie. Európsky parlament a Rada sú v Zmierovacom výbore zastúpené na primeranej úrovni, aby mohla každá delegácia prijať politické záväzky za svoju inštitúciu a aby mohol byť dosiahnutý skutočný pokrok smerom ku konečnej dohode.

17.  V súlade s článkom 314 ods. 5 druhým pododsekom ZFEÚ sa Komisia zúčastňuje na rokovaniach Zmierovacieho výboru a vyvíja všetky potrebné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.

18.  Počas celého zmierovacieho postupu sa konajú trialógy na rôznych úrovniach zastúpenia s cieľom vyriešiť zostávajúce otvorené otázky a pripraviť podmienky pre dosiahnutie dohody v Zmierovacom výbore.

19.  Zasadnutia Zmierovacieho výboru a trialógy sa striedavo konajú v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady s cieľom rovnomerného využívania priestorov vrátane tlmočníckeho vybavenia.

20.  Inštitúcie sa vopred dohodnú na dátumoch zasadnutí Zmierovacieho výboru a trialógov.

21.  Zmierovaciemu výboru sa poskytne jednotný súbor dokumentov (ďalej len „podkladové dokumenty“), v ktorých sa porovnávajú jednotlivé etapy rozpočtového postupu(19). Tieto dokumenty obsahujú sumy podľa jednotlivých rozpočtových riadkov, celkové sumy podľa okruhov VFR a súhrnný dokument so sumami a poznámkami k všetkým rozpočtovým riadkom, ktoré sa považujú za technicky „otvorené“. Bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie Zmierovacieho výboru, sa v osobitnom dokumente uvedú všetky rozpočtové riadky, ktoré sa považujú za technicky uzavreté(20). Tieto dokumenty sa členia podľa rozpočtovej nomenklatúry.

K podkladovým dokumentom pre Zmierovací výbor sa pripoja aj ďalšie dokumenty vrátane listu Komisie o vykonateľnosti pozície Rady a pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a akýchkoľvek listov od ostatných inštitúcií týkajúcich sa pozície Rady alebo pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu.

22.  S cieľom dosiahnuť dohodu do konca zmierovacieho obdobia sa v rámci trialógov:

a)  vymedzí rozsah rokovaní o rozpočtových otázkach, ktoré je potrebné riešiť;

b)  schváli zoznam rozpočtových riadkov, ktoré sa považujú za technicky uzavreté s výhradou dosiahnutia konečnej dohody o celom rozpočte na rozpočtový rok;

c)  prerokujú otázky uvedené v písmene a) s cieľom dosiahnuť možné dohody, ktoré má schváliť Zmierovací výbor;

d)  riešia tematické otázky, a to aj podľa okruhov VFR.

Počas každého trialógu alebo ihneď po jeho skončení sa spoločne vypracujú predbežné závery a zároveň sa dohodne program ďalšieho zasadnutia. Tieto závery zaznamená inštitúcia, ktorá organizuje zasadnutie trialógu, pričom po uplynutí 24 hodín sa tieto závery považujú za predbežne schválené, a to bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie Zmierovacieho výboru.

23.  Zmierovací výbor má na svojich zasadnutiach k dispozícii závery z trialógov a dokument určený na prípadné schválenie spolu s rozpočtovými riadkami, na ktorých bola počas trialógov dosiahnutá predbežná dohoda.

24.  Spoločný návrh podľa článku 314 ods. 5 ZFEÚ zostavia sekretariáty Európskeho parlamentu a Rady s pomocou Komisie. Tvorí ho sprievodný list, ktorý predsedovia oboch delegácií adresujú predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady a ktorý obsahuje dátum dosiahnutia dohody v Zmierovacom výbore, a prílohy, ktoré zahŕňajú:

a)  sumy podľa jednotlivých riadkov za všetky rozpočtové položky a celkové sumy podľa okruhov VFR,

b)  súhrnný dokument uvádzajúci sumy a konečné znenie všetkých riadkov, ktoré sa počas zmierovacieho postupu zmenili,

c)  zoznam riadkov, ktoré sa v porovnaní s návrhom rozpočtu alebo pozíciou Rady k nemu nezmenili.

Zmierovací výbor môže tiež schváliť závery a prípadné spoločné vyhlásenia týkajúce sa rozpočtu.

25.  Spoločný návrh sa preloží do úradných jazykov inštitúcií Únie (útvarmi Európskeho parlamentu) a predloží sa Európskemu parlamentu a Rade na schválenie v lehote 14 dní odo dňa dosiahnutia dohody o spoločnom návrhu uvedenom v bode 24.

Po prijatí spoločného návrhu sa rozpočet reviduje z právneho a lingvistického hľadiska, pričom prílohy spoločného návrhu sa začlenia do rozpočtových riadkov, ktoré sa počas zmierovacieho postupu nezmenili.

26.  Inštitúcia, ktorá organizuje zasadnutie (trialóg alebo zasadnutie Zmierovacieho výboru), zabezpečí na zasadnutiach Zmierovacieho výboru úplný jazykový režim a na trialógoch tlmočenie do jazykov podľa potreby.

Inštitúcia, ktorá organizuje zasadnutie, zabezpečí kopírovanie a distribúciu dokumentov na zasadnutie.

Útvary inštitúcií spolupracujú pri zaznamenávaní výsledkov rokovaní s cieľom finalizovať spoločný návrh.

Časť F. Opravné rozpočty

Všeobecné zásady

27.  Vzhľadom na to, že predmetom opravných rozpočtov sú často osobitné a niekedy naliehavé otázky, inštitúcie sa dohodli na nasledujúcich zásadách, aby zabezpečili primeranú medziinštitucionálnu spoluprácu v záujme hladkého a rýchleho rozhodovacieho procesu v prípade opravných rozpočtov, a aby sa zároveň podľa možností vyhli potrebe zvolať kvôli opravným rozpočtom zmierovacie zasadnutie.

28.  Inštitúcie sa podľa možností usilujú obmedziť počet opravných rozpočtov.

Harmonogram

29.  Komisia vopred informuje Európsky parlament a Radu o možných termínoch prijatia návrhov opravných rozpočtov, a to bez toho, aby bol dotknutý konečný dátum prijatia.

30.  Európsky parlament a Rada sa v súlade so svojimi vnútornými rokovacími poriadkami usilujú o to, aby návrh opravného rozpočtu vypracovaný Komisiou preskúmali čo najskôr po jeho prijatí Komisiou.

31.  V záujme urýchlenia postupu Európsky parlament a Rada zabezpečia, aby boli ich pracovné harmonogramy v čo najväčšej možnej miere zosúladené, aby mohol tento postup prebehnúť koherentným a konvergentným spôsobom. Usilujú sa preto o to, aby sa čo najskôr zostavil orientačný časový plán jednotlivých fáz, ktoré povedú ku konečnému prijatiu opravného rozpočtu.

Európsky parlament a Rada zohľadnia relatívnu naliehavosť opravného rozpočtu, ako aj potrebu schváliť ho včas, aby sa mohol uplatňovať počas príslušného rozpočtového roka.

Spolupráca počas čítaní

32.  Inštitúcie počas celého tohto postupu spolupracujú v dobrej viere a vytvárajú podľa možností čo najlepšie predpoklady na to, aby boli opravné rozpočty prijaté v počiatočnej fáze tohto postupu.

V prípade potreby a potenciálnych názorových rozdielov môže Európsky parlament alebo Rada pred prijatím svojej konečnej pozície k opravnému rozpočtu alebo Komisia kedykoľvek navrhnúť zvolanie osobitného trialógu s cieľom diskutovať o rozdieloch a pokúsiť sa dosiahnuť kompromis.

33.  Všetky návrhy opravných rozpočtov, ktoré vypracovala Komisia a ktoré neboli s konečnou platnosťou schválené, sa pravidelne zaraďujú do programu trialógov plánovaných v rámci ročného rozpočtového postupu. Komisia predloží návrhy opravných rozpočtov a Európsky parlament a Rada podľa možností oznámia svoje pozície pred konaním trialógu.

34.  Ak sa počas trialógu dosiahne kompromis, Európsky parlament a Rada sa zaväzujú, že pri rokovaní o opravnom rozpočte v súlade so ZFEÚ a svojimi rokovacími poriadkami zohľadnia výsledky trialógu.

Spolupráca po čítaní

35.  Ak Európsky parlament schváli pozíciu Rady bez pozmeňujúcich návrhov, opravný rozpočet sa príjme v súlade so ZFEÚ.

36.  Ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce návrhy väčšinou svojich poslancov, uplatňuje sa článok 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ. Pred zasadnutím Zmierovacieho výboru sa však zvolá trialóg:

a)  ak sa počas tohto trialógu dosiahne dohoda a Európsky parlament a Rada vyjadria s výsledkami trialógu súhlas, zmierovací postup sa ukončí výmenou listov bez zasadnutia Zmierovacieho výboru,

b)  ak sa počas tohto trialógu nedosiahne žiadna dohoda, Zmierovací výbor zasadne a vzhľadom na okolnosti si zorganizuje prácu tak, aby ukončil rozhodovací proces pokiaľ možno pred uplynutím 21-dňovej lehoty stanovenej v článku 314 ods. 5 ZFEÚ. Zmierovací výbor môže ukončiť svoju činnosť výmenou listov.

Časť G. Plnenie rozpočtu, platby a neuhradené záväzky (RAL)

37.  Vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť riadny vývoj celkových platobných rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k viazaným rozpočtovým prostriedkom a zabrániť tak akémukoľvek nadmernému presúvaniu neuhradených záväzkov z jedného roku do druhého, inštitúcie sa dohodli, že prognózy platieb a výšku neuhradených záväzkov budú podrobne monitorovať, aby obmedzili riziko, že implementácia programov Únie bude na konci VFR ohrozená kvôli nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov.

V záujme zabezpečenia zvládnuteľnej úrovne a profilu platieb vo všetkých okruhoch sa vo všetkých okruhoch prísne uplatňujú pravidlá na zrušenie viazanosti, a to najmä pravidlá na automatické zrušenie viazanosti.

Inštitúcie sa v priebehu rozpočtového postupu pravidelne stretávajú s cieľom spoločne posúdiť aktuálny stav a výhľad plnenia rozpočtu v súčasnom rozpočtovom roku a v budúcich rozpočtových rokoch. Uvedené posúdenie sa uskutočňuje formou osobitných medziinštitucionálnych zasadnutí na primeranej úrovni, pred ktorými Komisia poskytne podrobné informácie o aktuálnom stave, členené podľa finančných prostriedkov a členských štátov, týkajúce sa plnenia platieb, presunov, doručených žiadostí o refundáciu a revidovaných prognóz a v príslušných prípadoch vrátane dlhodobých prognóz. S cieľom zabezpečiť, aby Únia v súlade s článkom 323 ZFEÚ dokázala v období rokov 2021 – 2027 plniť všetky svoje finančné záväzky vyplývajúce z existujúcich a budúcich záväzkov, Európsky parlament a Rada analyzujú a prerokúvajú odhady Komisie z hľadiska požadovanej výšky platobných rozpočtových prostriedkov.

Časť H. Spolupráca týkajúca sa Nástroja Európskej únie na obnovu(21)(22)

38.  Výlučne na účely riešenia dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 bude Komisia splnomocnená požičať si v mene Únie na kapitálových trhoch finančné prostriedky do výšky 750 000 miliónov EUR v cenách roku 2018, z ktorých sa finančné prostriedky do výšky 390 000 miliónov EUR v cenách roku 2018 môžu použiť na výdavky a do výšky 360 000 miliónov EUR v cenách roku 2018 na poskytovanie úverov v súlade s článkom 5 ods. 1 rozhodnutia o vlastných zdrojoch. Ako sa stanovuje v nariadení o EURI, suma, ktorá sa má použiť na výdavky, predstavuje vonkajší pripísaný príjem na účely článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

39.  Inštitúcie súhlasia s tým, že úlohu Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu je vo vzťahu k vonkajším pripísaným príjmom v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu potrebné posilniť s cieľom zabezpečiť náležitý dohľad nad používaním takýchto príjmov a zapojenie sa do tohto používania príjmov v rámci obmedzení stanovených v nariadení o EURI a prípadne v príslušných odvetvových právnych predpisoch. Inštitúcie sa tiež zhodli na tom, že je potrebné zabezpečiť úplnú transparentnosť a viditeľnosť všetkých finančných prostriedkov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu.

Vonkajšie pripísané príjmy v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu

40.  Vzhľadom na potrebu zabezpečiť primerané zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do riadenia vonkajších pripísaných príjmov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu sa inštitúcie dohodli na postupe stanovenom v bodoch 41 až 46.

41.  Komisia poskytne v rámci rozpočtového postupu podrobné informácie spolu so svojím návrhom odhadov. Takéto informácie zahŕňajú podrobné odhady viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj právnych záväzkov, rozčlenené podľa jednotlivých okruhov a programov prijímajúcich pripísané príjmy podľa nariadenia o EURI. Komisia poskytne všetky ďalšie relevantné informácie, o ktoré požiada Európsky parlament alebo Rada. Komisia pripojí k návrhu rozpočtu dokument obsahujúci všetky relevantné informácie týkajúce sa Nástroja Európskej únie na obnovu vrátane súhrnných tabuliek, v ktorých budú zhrnuté rozpočtové prostriedky a pripísané príjmy z Nástroja Európskej únie na obnovu. Uvedený dokument bude súčasťou prílohy k všeobecnému rozpočtu Únie o vonkajších pripísaných príjmoch stanovenej v bode 44.

42.  Komisia bude informácie uvedené v bode 41 počas celého rozpočtového roka a aspoň pred každým osobitným zasadnutím uvedeným v bode 45 pravidelne aktualizovať. Komisia sprístupní relevantné informácie Európskemu parlamentu a Rade včas na to, aby sa umožnili zmysluplné diskusie a rokovania o príslušných plánovacích dokumentoch, a to aj pred tým, ako Komisia prijme príslušné rozhodnutia.

43.  Inštitúcie sa budú v rámci rozpočtového postupu pravidelne stretávať s cieľom spoločne posúdiť implementáciu vonkajších pripísaných príjmov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, najmä aktuálny stav a výhľad, a diskutovať o ročných odhadoch poskytnutých spolu s príslušnými návrhmi rozpočtov a ich rozdelením, s náležitým ohľadom na obmedzenia a podmienky stanovené v nariadení o EURI a prípadne v príslušných odvetvových právnych predpisoch.

44.  Európsky parlament a Rada pripoja k všeobecnému rozpočtu Únie vo forme prílohy dokument, v ktorom uvedú všetky rozpočtové riadky, v ktorých sa zaznamenávajú pripísané príjmy v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu. Okrem toho budú využívať rozpočtovú štruktúru na zaznamenávanie pripísaných príjmov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, a najmä rozpočtové poznámky, s cieľom vykonávať riadnu kontrolu používania uvedených príjmov. V súlade s článkom 22 nariadenia o rozpočtových pravidlách Európsky parlament a Rada zahrnú do výkazu výdavkov poznámky vrátane všeobecných poznámok, v ktorých sa uvedie, do ktorých rozpočtových riadkov možno zaznamenať rozpočtové prostriedky zodpovedajúce príjmom pripísaným na základe nariadenia o EURI, a v ktorých sa uvedú príslušné sumy. Komisia sa zaväzuje, že pri výkone svojej zodpovednosti za implementáciu pripísaných príjmov takéto poznámky náležite zohľadní.

45.  Inštitúcie sa dohodli na organizovaní osobitných medziinštitucionálnych zasadnutí na vhodnej úrovni s cieľom posúdiť aktuálny stav a výhľad, pokiaľ ide o vonkajšie pripísané príjmy v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu. Uvedené zasadnutia sa budú konať aspoň trikrát v rozpočtovom roku v termíne blízkom pred konaním rozpočtových trialógov alebo po ich konaní. Okrem toho sa inštitúcie stretnú na ad hoc základe, ak jedna z nich predloží odôvodnenú žiadosť. Európsky parlament a Rada môžu kedykoľvek predložiť písomné pripomienky týkajúce sa implementácie vonkajších pripísaných príjmov. Komisia sa zaväzuje náležite zohľadniť všetky pripomienky a návrhy Európskeho parlamentu a Rady. Na uvedených zasadnutiach sa môžu v súlade s bodom 46 riešiť značné odchýlky vo výdavkoch v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu.

46.  Komisia poskytne v prípade značnej odchýlky pred osobitným medziinštituciálnym zasadnutím uvedeným v bode 45 a na ad hoc základe podrobné informácie o každej odchýlke od svojich pôvodných prognóz. Odchýlka od predpokladaných výdavkov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu je značná, ak sa výdavky v danom rozpočtovom roku a danom programe odchyľujú od prognózy o viac ako 10 %. V prípade značných odchýlok od počiatočných prognóz inštitúcie prediskutujú túto záležitosť, ak o to požiada Európsky parlament alebo Rada do dvoch týždňov od oznámenia takejto značnej odchýlky. Inštitúcie záležitosť spoločne posúdia s cieľom nájsť spoločné riešenie do troch týždňov od predloženia žiadosti o zvolanie zasadnutia. Komisia v čo najväčšej miere zohľadní všetky doručené pripomienky. Komisia sa zaväzuje, že neprijme žiadne rozhodnutie, kým sa neuzavrú rokovania alebo neuplynie lehota troch týždňov. V prípade prijatia rozhodnutia po uplynutí lehoty troch týždňov Komisia svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V naliehavých prípadoch sa inštitúcie môžu dohodnúť na skrátení lehôt o jeden týždeň.

Úvery poskytované v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu

47.  S cieľom zabezpečiť informovanie v plnom rozsahu, ako aj transparentnosť a viditeľnosť, pokiaľ ide o úverovú zložku Nástroja Európskej únie na obnovu, Komisia poskytne podrobné informácie o úveroch poskytnutých členským štátom v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu spolu so svojimi návrhmi odhadov, pričom bude venovať osobitnú pozornosť citlivým informáciám, ktoré sú chránené.

48.  Informácie o úveroch poskytnutých v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu sa v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 52 ods. 1 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedú v rozpočte, ktorý bude obsahovať aj prílohu uvedenú v bode iii) uvedeného písmena d).

PRÍLOHA II

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA NA PLÁNE NA ZAVEDENIE NOVÝCH VLASTNÝCH ZDROJOV

Preambula

A.  Inštitúcie sa zaväzujú lojálne a transparentne spolupracovať a pracovať na realizácii plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov počas trvania VFR 2021 – 2027.

B.  Inštitúcie uznávajú význam kontextu Nástroja Európskej únie na obnovu, v ktorom by sa mali zaviesť nové vlastné zdroje.

C.  Výlučne na účely riešenia dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bude Komisia podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia o vlastných zdrojoch splnomocnená požičať si v mene Únie na kapitálových trhoch finančné prostriedky do výšky 750 000 miliónov EUR v cenách roku 2018, z ktorých sa prostriedky do výšky 390 000 miliónov EUR v cenách roku 2018 môžu použiť na výdavky v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia.

D.  Splácanie istiny takýchto finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť na výdavky v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, a súvisiaceho splatného úroku sa bude musieť financovať zo všeobecného rozpočtu Únie vrátane dostatočných výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených po roku 2021. Všetky súvisiace záväzky sa splatia v plnej výške najneskôr do 31. decembra 2058, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 2 druhom pododseku rozhodnutia o vlastných zdrojoch. Ročné splatné sumy budú závisieť od splatnosti emitovaných dlhopisov a od stratégie splácania dlhu, pričom sa má dodržať limit splácania istiny finančných prostriedkov uvedený v treťom pododseku uvedeného odseku a stanovený na 7,5 % maximálnej sumy, ktorá sa má použiť na výdavky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia.

E.  Výdavky z rozpočtu Únie súvisiace so splácaním Nástroja Európskej únie na obnovu by nemali viesť k neprimeranému obmedzeniu výdavkov na programy alebo investičných nástrojov v rámci VFR. Je tiež žiaduce, aby sa z hľadiska členských štátov zmiernilo zvýšenie vlastného zdroja založeného na HND.

F.  Z tohto dôvodu a na účely posilnenia dôveryhodnosti a udržateľnosti plánu splácania Nástroja Európskej únie na obnovu budú inštitúcie pracovať na zavedení dostatočných nových vlastných zdrojov s cieľom pokryť sumu zodpovedajúcu očakávaným výdavkom súvisiacim so splácaním. V súlade so zásadou všeobecnosti by to neviedlo k vyčleneniu alebo pripísaniu žiadneho konkrétneho vlastného zdroja na pokrytie konkrétneho druhu výdavkov.

G.  Inštitúcie uznávajú, že zavedením súboru nových vlastných zdrojov by sa malo podporiť primerané financovanie výdavkov Únie vo VFR a zároveň by sa mal znížiť podiel národných príspevkov založených na HND na financovaní ročného rozpočtu Únie. Diverzifikáciou zdrojov príjmov by sa zase mohlo napomôcť k dosiahnutiu lepšieho zamerania výdavkov na úrovni Únie na prioritné oblasti a na spoločné verejné statky so značnými úsporami súvisiacimi s vyššou efektívnosťou v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami.

H.  Nové vlastné zdroje by sa preto mali zosúladiť s cieľmi politík Únie a mali by podporovať priority Únie, ako je napríklad Európska zelená dohoda a Európa pripravená na digitálny vek, a mali by prispievať k spravodlivému zdaňovaniu a posilňovaniu boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

I.  Inštitúcie súhlasia s tým, že nové vlastné zdroje by sa mali prednostne vytvárať spôsobom, ktorým sa umožní generovať „nové peniaze“. Zároveň sa zameriavajú na zníženie byrokracie a zaťaženia, ktorým čelia podniky, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), a občania.

J.  Nové vlastné zdroje by mali spĺňať kritériá jednoduchosti, transparentnosti, predvídateľnosti a spravodlivosti. Výpočet, prevod a kontrola nových vlastných zdrojov by nemali viesť k nadmernému administratívnemu zaťaženiu inštitúcií Únie a vnútroštátnych správnych orgánov.

K.  Pokiaľ ide o prísne procedurálne požiadavky na zavedenie nových vlastných zdrojov, inštitúcie súhlasia s tým, že potrebná reforma systému vlastných zdrojov by sa mala dosiahnuť obmedzeným počtom revízií rozhodnutia o vlastných zdrojoch.

L.  Inštitúcie sa preto dohodli na spolupráci v období rokov 2021 – 2027, ktorá sa bude zakladať na zásadách stanovených v tejto prílohe, s cieľom pracovať na zavedení nových vlastných zdrojov v súlade s plánom stanoveným v časti B a s lehotami, ktoré sa v ňom stanovujú.

M.  Inštitúcie tiež uznávajú význam nástrojov lepšej tvorby práva, ktoré sa uvádzajú v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(23), najmä posúdenia vplyvu.

Časť A. Zásady vykonávania

1.  Komisia predloží potrebné legislatívne návrhy týkajúce sa nových vlastných zdrojov a potenciálnych ďalších nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v bode 10, v súlade so zásadami lepšej tvorby práva. V tejto súvislosti náležite zohľadní návrhy Európskeho parlamentu a Rady. K uvedeným legislatívnym návrhom sa pripoja príslušné vykonávacie právne predpisy týkajúce sa vlastných zdrojov.

2.  Inštitúcie sa dohodli na týchto usmerňujúcich zásadách pre zavedenie súboru nových vlastných zdrojov:

a)  získanie sumy prostredníctvom nových vlastných zdrojov, ktorá je dostatočná na pokrytie úrovne celkových očakávaných výdavkov na splácanie istiny a úroku z finančných prostriedkov požičaných na výdavky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) rozhodnutia o vlastných zdrojoch, a to pri dodržiavaní zásady všeobecnosti. Príjmy z vlastných zdrojov, ktoré presahujú potrebu splácania, v súlade so zásadou všeobecnosti naďalej financujú rozpočet Únie ako všeobecné príjmy;

b)  výdavky pokrývajúce náklady na financovanie Nástroja Európskej únie na obnovu sa zameriavajú na to, aby sa neznižoval objem výdavkov určených pre programy a fondy Únie;

c)  zosúladenie vlastných zdrojov s prioritami Únie, ako je napríklad boj proti zmene klímy, obehové hospodárstvo, Európa pripravená na digitálny vek a prispievanie k spravodlivému zdaňovaniu a posilňovanie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

d)  dodržiavanie kritérií jednoduchosti, transparentnosti a spravodlivosti;

e)  zabezpečenie stability a predvídateľnosti toku príjmov;

f)  zabránenie nadmernému administratívnemu zaťaženiu inštitúcií Únie a vnútroštátnych správnych orgánov;

g)  prednostne sa majú generovať dodatočné „nové“ príjmy;

h)  zároveň je potrebné znižovať byrokraciu a zaťaženie, ktorým čelia podniky, najmä MSP, a občania.

3.  Európsky parlament a Rada budú v súlade so svojimi vnútornými postupmi legislatívne návrhy uvedené v bode 1 analyzovať, diskutovať o nich a bez zbytočného odkladu sa nimi ďalej zaoberať s cieľom uľahčiť rýchle prijatie rozhodnutia. Po tom, ako Komisia predloží svoje návrhy, sa poslanci Európskeho parlamentu a zástupcovia Rady stretnú v rámci svojich rokovaní v prítomnosti zástupcov Komisie, aby sa navzájom informovali o aktuálnom stave na každej strane. Inštitúcie okrem toho nadviažu pravidelný dialóg s cieľom zhodnotiť pokrok súvisiaci s plánom.

Časť B. Plán na zavedenie nových vlastných zdrojov

Prvý krok: 2021

4.  Ako prvý krok sa zavedie nový vlastný zdroj, ktorý sa bude uplatňovať od 1. januára 2021 a ktorý bude pozostávať z podielu na príjmoch z národných príspevkov vypočítaného z hmotnosti nerecyklovaného odpadu z plastových obalov, ako sa stanovuje v rozhodnutí o vlastných zdrojoch. Uvedené rozhodnutie má – pod podmienkou, že ho členské štáty schvália v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami – nadobudnúť účinnosť v januári 2021.

5.  Komisia zintenzívni svoju prácu a v nadväznosti na posúdenia vplyvu, ktoré sa začali v roku 2020, predloží do júna 2021 návrhy týkajúce sa mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálnej dane, ako aj sprievodný návrh na zavedenie nových vlastných zdrojov na tomto základe, s cieľom zaviesť ich najneskôr do 1. januára 2023.

6.  Komisia na jar 2021 preskúma systém EÚ na obchodovanie s emisiami vrátane jeho možného rozšírenia na leteckú a námornú dopravu. Do júna 2021 navrhne vlastný zdroj na základe systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

7.  Inštitúcie súhlasia s tým, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a systém EÚ na obchodovanie s emisiami sú tematicky prepojené, a preto by bolo opodstatnené diskutovať o nich v rovnakom duchu.

Druhý krok: 2022 a 2023

8.  V súlade s postupmi uplatniteľnými podľa zmlúv a s výhradou schválenia zo strany členských štátov v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami sa predpokladá, že tieto nové vlastné zdroje sa zavedú do 1. januára 2023.

9.  Rada prerokuje tieto nové vlastné zdroje najneskôr do 1. júla 2022 s cieľom zaviesť ich do 1. januára 2023.

Tretí krok: 2024 – 2026

10.  Komisia na základe posúdení vplyvu navrhne ďalšie nové vlastné zdroje, ktoré by mohli zahŕňať daň z finančných transakcií a finančný príspevok súvisiaci s podnikovým sektorom alebo nový spoločný základ dane z príjmov právnických osôb. Komisia sa bude snažiť predložiť návrh do júna 2024.

11.  V súlade s postupmi uplatniteľnými podľa zmlúv a s výhradou schválenia zo strany členských štátov v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami sa predpokladá, že takéto ďalšie nové vlastné zdroje sa zavedú do 1. januára 2026.

12.  Rada prerokuje tieto nové vlastné zdroje najneskôr do 1. júla 2025 s cieľom zaviesť ich do 1. januára 2026.

(1) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 179. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0206. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0220. (7) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (8) Nariadenie Rady (EÚ) 2020/... z ..., ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L ...). (9) + Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo a do príslušnej poznámky pod čiarou číslo a dátum prijatia nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente ST 9971/20 (2020/0111(NLE)) a doplňte odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku. (10) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/... z ..., ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L ... s. ). (11) + Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo a do príslušnej poznámky pod čiarou číslo a dátum prijatia nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente ST 9970/20 (2018/0166(APP)) a doplňte odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku. (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (13) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/... z ... o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L ... s. ). (14) ++ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo a do príslušnej poznámky pod čiarou číslo a dátum prijatia nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente ST 10046/20 (2018/0135(CNS)) a doplňte odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku. (15) + Ú. v.: vložte, prosím, dátum posledného podpisu tejto dohody. (16) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (17) Ako sa stanovuje vo Vnútornej dohode medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1), a v predchádzajúcich vnútorných dohodách. (18) Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1). (19) Tieto jednotlivé etapy zahŕňajú: rozpočet na bežný rozpočtový rok (vrátane prijatých opravných rozpočtov); pôvodný návrh rozpočtu; pozíciu Rady k návrhu rozpočtu; pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu k pozícii Rady a opravné listy predložené Komisiou (ak ich inštitúcie ešte v celom rozsahu neschválili). (20) Za technicky uzavretý sa považuje taký rozpočtový riadok, v súvislosti s ktorým neexistuje medzi Európskym parlamentom a Radou žiaden rozpor a v súvislosti s ktorým nebol predložený žiaden opravný list. (21) Ak Komisia predloží návrh aktu Rady podľa článku 122 ZFEÚ, ktorý by mohol mať významné rozpočtové dôsledky, uplatní sa postup stanovený v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z ... o rozpočtovej kontrole nových návrhov založených na článku 122 ZFEÚ s možnými významnými dôsledkami pre rozpočet Únie (Ú. v. EÚ ..., s...). (22) + Ú. v.: vložte, prosím, do poznámky pod čiarou dátum spoločného vyhlásenia obsiahnutého v dokumente SN 3633/3/20 REV 3 ADD 1 a doplňte odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku. (23) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP (2020/2131(INI))

P9_TA(2020)0359 A9-0237/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa týka vnútorného trhu, udržateľného rozvoja a sociálneho trhového hospodárstva,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(2) (smernica o oneskorených platbách),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o rodinných podnikoch v Európe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2011(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. marca 2013 s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

–  so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP za obdobie 2018/2019 z novembra 2019,

–  so zreteľom na hospodárske prognózy Európskej komisie z jari 2020,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 02/2020 z 22. januára 2020 s názvom Nástroj pre MSP v praxi: účinný a inovačný program, ktorý stojí pred výzvami,

–  so zreteľom na zistenia indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020, ktoré boli uverejnené 11. júna 2020,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky s názvom Global Economic Prospects (Svetový hospodársky výhľad) z júna 2020,

–  so zreteľom na správu OECD z 10. decembra 2019 s názvom The Missing Entrepreneurs 2019 (Chýbajúci podnikatelia 2019),

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0237/2020),

A.  keďže oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu bolo uverejnené 10. marca 2020, pričom WHO 11. marca 2020 vyhlásila pandémiu ochorenia COVID-19(10), ktorá má veľký vplyv na hospodárske, sociálne a politické prostredie, v rámci ktorého MSP pôsobia a v dôsledku čoho bolo potrebné stratégiu zrevidovať kvôli zmenám v mnohých hospodárskych, sociálnych a politických podmienkach; keďže v stratégii Komisie predloženej v marci 2020 sa navrhujú ešte riešenia štrukturálnych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev, ktorým MSP čelili pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19, ako aj nadchádzajúcich výziev súvisiacich s digitálnou a zelenou transformáciou; keďže Komisia by mala predložiť aktualizovanú verziu svojho oznámenia o stratégii pre MSP, v ktorej sa zohľadnia body uvedené v tomto uznesení; keďže Európa v konkurencieschopnosti zaostáva za ostatnými rozvinutými hospodárstvami, čo ohrozuje potenciál Európy vytvárať bohatstvo a prosperitu,

B.  keďže 24 miliónov MSP v EÚ27 tvorí základ hospodárstva a pred pandémiou vytvorilo viac ako polovicu HDP EÚ a zamestnávalo približne 100 miliónov pracovníkov; keďže 98,9 % podnikov v nefinančnom sektore hospodárstva EÚ sú malé podniky s menej ako 49 zamestnancami(11); keďže mikropodniky a malé a stredné podniky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ sú veľmi komplexné a heterogénne vzhľadom na svoju veľkosť a veľkú rozmanitosť oblastí činnosti, v ktorých pôsobia; keďže MSP majú zásadný význam pre rozvoj a odolnosť európskych priemyselných hodnotových reťazcov a významne prispievajú k miestnym, regionálnym a národným hospodárstvam;

C.  keďže MSP by mali byť stredobodom Európskej zelenej dohody a digitálnej stratégie a mali by mať náležitú podporu prispôsobených finančných nástrojov a legislatívneho prostredia priaznivého pre MSP, aby mohli zohrávať dôležitú úlohu pri raste európskeho hospodárstva, ako aj v širších strategických cieľoch Únie vrátane environmentálnych cieľov do roku 2050; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom zdôraznil, že Európska zelená dohoda a digitálna transformácia by mali uľahčiť stratégie obnovy a rekonštrukcie po pandémii COVID-19; keďže MSP musia byť aktívne zapojené do digitálnej stratégie EÚ a Európskej zelenej dohody a v rámci nich musia byť podporované, aby sa zlepšila ich konkurencieschopnosť a uvoľnil ich potenciál pre digitalizáciu, zavádzanie inovačných riešení a riešenie naliehavých environmentálnych a spoločenských problémov; keďže príspevok MSP bude kľúčový pre úspech týchto stratégií;

D.  keďže hospodárska kríza a následné pesimistické hospodárske vyhliadky vyvolané pandémiou priviedli značný a neurčitý počet MSP a startupov na pokraj úpadku; keďže v roku 2018 dostávalo platby včas len 40 % spoločností; keďže kríza likvidity, ktorou trpia mnohé MSP, bude mať negatívny vplyv nielen na ich každodennú prevádzku, ale aj na ich vyhliadky na rast v budúcnosti, a to im bude brániť v riadnom plánovaní dlhodobých investícií;

E.  keďže núdzové nákupy aktív Európskej centrálnej banky (ECB) v reakcii na hospodársku krízu spôsobenú pandémiou pomáhajú najmä väčším podnikom, pretože tie viac využívajú trh s komerčnými dlhmi, ale nezlepšujú finančné podmienky pre MSP; keďže EÚ a členské štáty by mali konať odvážne a rýchlo, aby minimalizovali hospodárske, sociálne a strategické riziká spojené so zánikom týchto spoločností; uznáva, že najdôležitejším vonkajším zdrojom financovania MSP v Únii sú tradične bankové úvery, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny financovania MSP, v dôsledku čoho sú však MSP mimoriadne zraniteľné v prípade sprísnenia podmienok poskytovania bankových úverov; keďže MSP nemajú nástroje na riešenie dlhotrvajúcej krízy a vnútroštátne opatrenia by nemali negatívne vplývať na vnútorný trh EÚ;

F.  keďže vplyv nedostatku kapitálu v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bude v jednotlivých odvetviach, typoch spoločností a členských štátoch odlišný, čo povedie k rozdielom na jednotnom trhu; keďže je dôležité zachovať rovnaké podmienky, aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, pričom rozdiel vo výkonnosti rastu medzi členskými štátmi je jednou z príčin nerovnomerného hospodárskeho vývoja v rámci EÚ; keďže MSP ešte viac zápasia s nadmernou a často deregulovanou globálnou hospodárskou súťažou;

G.  keďže hospodársky výhľad OECD nevylučuje v prípade ďalšej závažnej vlny COVID-19, že strata príjmov do konca roka 2021 presiahne stratu akejkoľvek predchádzajúcej recesie za posledných 100 rokov(12); keďže po prepuknutí nákazy COVID-19 by štátna pomoc nemala viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu medzi MSP z rôznych krajín; keďže pandémia ukázala, že digitálna transformácia má mimoriadny význam, a zdôraznila potrebu digitalizácie hospodárstva, aby sa zabezpečila lepšia odolnosť v budúcnosti, pričom pretrvávajú aj environmentálne výzvy, ktoré treba riešiť; keďže EÚ čelí tvrdej konkurencii globálnych aktérov; keďže inovácie predstavujú účinný spôsob, ako MSP môžu budovať dlhodobý a udržateľný rast;

H.  keďže prijatie environmentálne udržateľných postupov, inovácií a technológií podľa očakávaní vytvorí za predpokladu zavedenia správnych administratívnych, regulačných a technických podmienok nové pracovné miesta a podnikateľské príležitosti pre MSP a zároveň zvýši ich konkurencieschopnosť a zníži ich náklady; keďže mnohé MSP chcú zlepšiť svoje environmentálne správanie, efektívnosť využívania zdrojov a energie, používanie digitálnych technológií a zavádzanie inovačných riešení a toto všetko bude mať zásadný význam pre podporu ich dlhodobého a udržateľného rastu a konkurencieschopnosti, ako aj pre to, aby mohli zohrávať kľúčovú úlohu v priamom poskytovaní ekologických inovácií; keďže na tento účel by sa mal zabezpečiť lepší prístup k financovaniu a technickej podpore;

I.  keďže podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (Digital Economy and Society Index) Komisie za rok 2020(13) mnohé MSP stále nemajú úplný prístup k digitalizácii a zaostávajú za veľkými firmami z hľadiska digitálnych zručností aj z hľadiska digitalizácie svojej činnosti, čo je čiastočne spôsobené nespravodlivou súťažou zo strany nadnárodných spoločností; keďže rovnaké pravidlá by sa mali uplatňovať na digitálnom aj nedigitálnom jednotnom trhu s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zároveň zabrániť negatívnym vplyvom na pracovné a sociálne práva; keďže používanie údajov môže viesť ku konkurenčnej výhode a umožniť MSP využívať výhody digitálnej transformácie, pričom dôraz na digitálnu gramotnosť a zručnosti by mal byť spojený s posilnením investícií EÚ do digitálnej infraštruktúry, ako aj so zlepšením prístupu k údajom pre MSP, a spravodlivými obchodnými a regulačnými rámcami vo všetkých typoch trhových prostredí, t. j. medzi podnikmi, medzi podnikmi a spotrebiteľmi a podnikmi a verejnou správou;

J.  keďže jednou z hlavných výziev pre využitie potenciálu digitalizácie je nájsť kvalifikovaných zamestnancov; keďže Komisia, členské štáty a miestne samosprávy by mali konať s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť MSP, ako aj udržateľný a dlhodobý hospodársky rast Únie; keďže priemyselná stratégia Únie pre MSP je príležitosťou na podporu podnikateľskej kultúry nedostatočne zastúpených alebo znevýhodnených skupín a na to, aby im umožnila v plnej miere využiť príležitosti z digitálnej a ekologickej transformácie;

K.  keďže posilnenie podnikateľskej kultúry môže MSP umožniť v plnej miere prispievať k dvojakej transformácii a zvýšiť počet pracovných miest, a tým aj vplyv MSP na trh práce, a profitovať z nej; keďže ženy tvoria 52 % celkového obyvateľstva EÚ, ale predstavujú len 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb a 30 % začínajúcich podnikateľov v EÚ(14); keďže tvorivosť a podnikateľský potenciál žien zostávajú nevyužité a mali by sa ďalej rozvíjať;

L.  keďže by sa mala znížiť regulačná záťaž, ako sú finančné náklady a náklady spojené s dodržiavaním predpisov spôsobené nadmernou reguláciou a príliš zložitými administratívnymi postupmi vrátane výziev súvisiacich s patentovými spormi, napríklad v oblasti ochrany duševného vlastníctva, ale aj so zreteľom na možnosti financovania; keďže inovácia nie je spojená s reguláciou, ale často je výsledkom spoločného úsilia, v rámci ktorého podniky navzájom spolupracujú, vymieňajú si poznatky a informácie a spájajú nápady a financovanie s partnermi v rámci širších inovačných systémov; keďže v prípade grantov je zvyčajne vyššia pravdepodobnosť, že sa dostanú k MSP alebo na činnosti, do ktorých sú MSP pravdepodobnejšie zapojené, než v prípade daňových úľav;

M.  keďže definícia EÚ pojmu MSP sa uvádza vo viac ako 100 právnych aktoch EÚ, ktoré sa týkajú širokej škály politík; keďže Komisia bude ďalej skúmať platnú definíciu a informovať o konkrétnych otázkach, ktoré vyplynuli z poslednej verejnej konzultácie, ako sú zložité vlastnícke štruktúry alebo možné účinky blokovania (lock-in); keďže Komisia ešte stále nevyhovela rozsudku Európskeho súdneho dvora z 15. septembra 2016, v ktorom sa požaduje objasnenie kritérií „nezávislosti a autonómie“;

N.  keďže mikropodniky predstavujú významný podiel európskych MSP a veľmi často sa stretávajú s problémami, pokiaľ ide o prístup k financovaniu a informáciám o príležitostiach, ktoré sú k dispozícii na európskej a vnútroštátnej úrovni; keďže túto kategóriu podnikov veľmi tvrdo zasiahla aj kríza spôsobená ochorením COVID-19 a bez toho, aby bola dotknutá súčasná definícia MSP, si zaslúžia väčšiu pomoc a lepšiu podporu;

O.  keďže spoločnosti so strednou kapitalizáciou významne prispievajú k zamestnanosti a rastu, najmä v niektorých členských štátoch; keďže Komisia by mala v rámci iniciatívy REFIT posúdiť potrebu samostatného vymedzenia spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s cieľom umožniť cielené opatrenia a zároveň zabezpečiť, aby sa tým nerozšírila existujúca definícia MSP ani žiadnym spôsobom neohrozila podpora MSP;

Štrukturálne výzvy pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19

1.  víta stratégiu Komisie pre MSP a súhlasí s jej názorom, že MSP majú pre európske hospodárstvo zásadný význam; zdôrazňuje potrebu aktualizovať stratégiu pre MSP v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 a zároveň venovať pozornosť pokroku v prechode na sociálne, hospodársky a environmentálne odolnú spoločnosť a konkurencieschopné hospodárstvo, a preto žiada, aby sa stratégia pre MSP zosúladila s priemyselnou stratégiou, Európskou dátovou stratégiou(15) a Európskou zelenou dohodou s cieľom aktívne podporiť a zapojiť všetky MSP do dvojakej transformácie s cieľom dosiahnuť lepšiu konkurencieschopnosť, dlhodobý rast a lepšiu odolnosť;

2.  požaduje ďalej opatrenia na zlepšenie prostredia pre zakladanie podnikov a posilnenie podnikateľského ducha, a to aj prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže MSP; vyzýva na prijatie akčného plánu pre MSP s jasnými cieľmi, čiastkovými cieľmi a harmonogramom spolu s pravidelným monitorovaním, podávaním správ a hodnotením; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť podnikateľského ducha v rámci Únie a vytvoriť podmienky, ktoré umožnia novým podnikom a existujúcim MSP prosperovať a inovovať, a tým prispievať k hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a hospodárskej konkurencieschopnosti Únie;

3.  uznáva, že nadmerné množstvo administratívnych a regulačných predpisov môže byť prekážkou schopnosti MSP prosperovať, pretože nemajú potrebné zdroje na to, aby čelili zložitým byrokratickým požiadavkám;

4.  víta preto záväzok Komisie zaviesť zásadu „jeden za jeden“, ale pripomína, že sa tým len zachová súčasný stav v právnych predpisoch, čo nie je dostatočná ambícia, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty predchádzali tzv. goldplatingu, čo by mohol byť prvý krok k zastaveniu prílivu nových predpisov; pripomína, že verejná správa na európskej aj vnútroštátnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu v snahe zabezpečiť uľahčenie podnikania a napríklad aj podporu investícií zameraných na výrazné zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti, pričom súčasne zabezpečuje najprísnejšie normy transparentnosti a zdravia a bezpečnosti pracovníkov a ochrany životného prostredia;

5.  vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby uznali potrebu lepšej regulácie a zjednodušenia a prijali plán s konkrétnymi a záväznými cieľmi a ukazovateľmi ako dôležitý predpoklad schopnosti nášho hospodárstva zotaviť sa a inovovať, ako aj zabezpečenia konkurencieschopnosti podnikov EÚ; konštatuje, že viaceré členské štáty stanovili kvantitatívne ciele na zníženie administratívnej záťaže až o 30 %(16), a vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ stanovila ambiciózne a záväzné kvantitatívne a kvalitatívne ciele na zníženie administratívneho zaťaženia, a to čo najskôr po vykonaní posúdenia vplyvu a v každom prípade najneskôr do júna 2021 a pred oznámením Komisie;

6.  poznamenáva, že tento plán by mal identifikovať oblasti, v ktorých by sa malo podstatne znížiť administratívne a regulačné zaťaženie MSP s cieľom znížiť náklady na dodržiavanie predpisov vrátane byrokracie, a podporiť členské štáty v rýchlom znižovaní počtu pravidiel pri súčasnom zabezpečení práv pracovníkov, sociálnych a zdravotných noriem a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že v záujme monitorovania účinnosti znižovania byrokracie je takisto dôležité posúdiť takéto opatrenia ex post, pričom treba zohľadniť hľadisko MSP a neoslabiť práva pracovníkov;

7.  vyzýva na lepšie zosúladenie právnych predpisov, ktoré by mala sprevádzať inteligentná digitalizácia, väčšia používateľská ústretovosť, efektívnejšie postupy a bezpečnejšie a dôvernejšie spracovanie údajov; v tejto súvislosti požaduje zvýšenú a cielenejšiu technickú a administratívnu pomoc na vnútroštátnej aj európskej úrovni, výmenu najlepších postupov a príležitosti odbornej prípravy pre MSP; vyzýva Komisiu, aby riadila skutočný jednotný digitálny vstupný bod pre všetky otázky týkajúce sa možností financovania MSP v EÚ a zabezpečila, aby systémy podpory EÚ vrátane tých, ktoré sa zaoberajú následkami pandémie COVID-19, obsahovali silnú zložku MSP;

8.  víta doterajšie výsledky uplatňovania zásad lepšej právnej regulácie; konštatuje, že treba dosiahnuť ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie a štandardizáciu foriem a postupov, s jednotným uplatňovaním zásad „jedenkrát a dosť“ a „digitalizácia ako štandard“ na úrovni EÚ aj členských štátov a znižovanie administratívnej záťaže vo všeobecnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne analyzovala hospodárske a sociálne vplyvy krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na MSP a aby pri vykonávaní posúdení vplyvu pred navrhovaním právnych predpisov zohľadnila obavy MSP vyplývajúce z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

10.  požaduje preto záväzný test, ktorý bude schopný posúdiť, so zreteľom na MSP, náklady a prínosy legislatívnych návrhov vrátane ich hospodárskeho dosahu a ich vplyvu na zamestnancov MSP; očakáva, že výsledky testu vplyvu na MSP sa v plnej miere zohľadnia vo všetkých legislatívnych návrhoch a jasne preukážu, ako možno dosiahnuť zjednodušenie, a ak je to možné, sformulujú sa dodatočné odporúčania, aby sa zabránilo zbytočnej administratívnej alebo regulačnej záťaži pre MSP; pripomína, že hlavný dôraz by sa v rámci legislatívneho procesu EÚ mal klásť skôr na kvalitu posúdení vplyvu než na rýchlosť dokončenia iniciatív; vyzýva členské štáty, aby zbierali a presadzovali najlepšie postupy a vypracovali usmernenia na systematické vykonávanie testov vplyvu na MSP na vnútroštátnej úrovni;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnosť a dobré fungovanie výboru pre kontrolu regulácie tým, že zabezpečí, aby mal väčšinu externých odborníkov a podporu Spoločného výskumného centra; opätovne zdôrazňuje, že treba zaručiť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť výboru pre kontrolu regulácie a jeho činnosti a že členovia výboru by nemali podliehať žiadnej politickej kontrole, konfliktu záujmov ani zaujatosti; vyzýva Komisiu, aby zaručila úplnú rovnováhu medzi zastúpením veľkých a malých podnikov vo všetkých príslušných orgánoch a výboroch spojených s tvorbou politík EÚ vrátane výboru pre kontrolu regulácie; považuje súčasnú požiadavku, aby vo výbore pre kontrolu regulácie bol len jeden zástupca MSP, ktorý má zastupovať všetky MSP vo všetkých odvetviach, za nedostatočnú vzhľadom na veľkú rozmanitosť MSP v Európe;

12.  vyzýva na opätovné vykonávanie iniciatívy „Small Business Act“ (SBA); zdôrazňuje potrebu dôsledne uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“ a posilniť zásadu „zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menšiu úlohu v menej dôležitých otázkach“ s cieľom zabezpečiť skutočné zameranie na MSP v právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch a ako základ nového medziinštitucionálneho záväzku znižovať administratívnu záťaž;

13.  berie na vedomie plán Komisie vymenovať osobitného vyslanca EÚ pre MSP s cieľom lepšie upozorňovať na obavy MSP a vyzýva ju, aby vyslanca pre MSP začlenila do ústredného útvaru pod vedením predsedníčky Komisie s cieľom umožniť dohľad nad otázkami, ktoré sa týkajú MSP, vo všetkých generálnych riaditeľstvách; vyzýva Komisiu, aby vychádzala z existujúceho procesu preskúmania výkonnosti MSP a aby sa zapojila do výročnej rozpravy o stave Únie MSP, ktorá sa uskutoční na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu; vyzdvihuje príležitosť na posilnenie spolupráce medzi sieťou vyslancov pre MSP a vnútroštátnymi a miestnymi organizáciami, ktoré MSP zastupujú;

14.  domnieva sa, že cieľom EÚ v oblasti udržateľnosti a digitalizácie by mali plne zodpovedať finančné a iné zdroje, aby sa členským štátom umožnilo podporovať transformáciu MSP v oboch oblastiach, čo je v kontexte politiky súdržnosti zvlášť dôležité pre menej rozvinuté regióny; zdôrazňuje, že tieto ciele nemôžu byť protichodné a naopak, musia sa navzájom posilňovať a musia ich dopĺňať opatrenia na ochranu zamestnanosti s právami a zlepšenými pracovnými podmienkami;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP sa stretávajú s väčšími problémami v prístupe k financovaniu ako väčšie spoločnosti, a to okrem iného z dôvodu rôznych menových opatrení a regulačného rámca; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa prijali opatrenia na posilnenie prístupu MSP vrátane mikropodnikov a startupov k úverom; pripomína, že MSP zvyčajne nemajú dostatok finančných a ľudských zdrojov na to, aby sa mohli zúčastňovať na postupoch získavania prístupu k finančným nástrojom na rovnocennej úrovni s inými zainteresovanými stranami, najmä nadnárodnými spoločnosťami;

16.  vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami v prístupe k možnostiam financovania z EIB, s ktorými sa stretáva väčšina MSP, najmä MSP s obmedzenou kapitalizáciou, a požaduje, aby podmienky prístupu zohľadňovali potrebu širšej účasti MSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé MSP vrátane mikropodnikov a startupov nemajú prístup k financovaniu EÚ z dôvodu nedostatočnej informovanosti o možnostiach, ale aj z dôvodu zdĺhavosti a prílišnej zložitosti príslušných postupov a kritérií oprávnenosti; vyzýva Komisiu, aby odstránila takéto prekážky zjednodušením postupov, zabezpečením online prístupu k informáciám a aby viac podporovala stimuly prispôsobené potrebám MSP a mikropodnikov;

17.  v tejto súvislosti pripomína členským štátom a Komisii, že je okamžite potrebné obnoviť likviditu MSP, aby sa zabezpečilo ich základné fungovanie, a upozorňuje, že prežitie MSP, najmä mikropodnikov po pandémii COVID-19 bude vzhľadom na ich štrukturálne nedostatky v porovnaní s väčšími podnikmi závisieť od rýchleho rozhodovania, primeraného financovania a rýchlej dostupnosti likvidity;

18.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby čo najlepšie využívali nadchádzajúce nástroje EÚ v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) v súlade s osobitnými potrebami miestnych komunít a aby vždy, keď je to možné, zohľadňovali existujúce odvetvové a vnútroštátne špecifiká; pripomína, že sa od nich okrem iného očakáva, že budú smerovať investície do MSP;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pláne obnovy sa MSP venovala malá pozornosť, a požaduje prijatie opatrení na zabezpečenie prístupu pre MSP;

20.  nalieha na Komisiu, aby lepšie prispôsobila financovanie EÚ tak, aby prilákala väčšiu účasť MSP mimo digitálnych, technologicky vyspelých a inovačných MSP, a okrem toho požaduje, aby návrh nových nástrojov EÚ zohľadnil, či MSP môžu primerane využívať financovanie a či zodpovedá ich potrebám, a zabezpečil, aby MSP mohli využívať výhody v prospech globálnej konkurencieschopnosti Európy rovnako ako všetci ostatní partneri zapojení do hodnotového reťazca; pripomína, že s cieľom pomôcť začínajúcim podnikom prosperovať je nevyhnutné zabezpečiť ponuku tzv. trpezlivého kapitálu, ktorý sa zameriava na výhody špecifické pre dlhodobé investície a ktorého poskytovatelia sú schopní udržať svoje investície aj v prípade krátkodobých nepriaznivých podmienok;

21.  zdôrazňuje potrebu aktívneho prístupu orgánov EÚ k sieťam a organizáciám MSP na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom poskytovať včasné informácie a usmernenia na využívanie dostupných a plánovaných možností financovania z EÚ; pripomína Komisii, aby využívala všetky dostupné komunikačné prostriedky, ako aj súťaže pre študentov a mladých podnikateľov;

22.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili nediskriminačný prístup k bankovým úverom pre MSP vrátane podnikov, ktorých obchodný model sa zameriava na nehmotné aktíva; pripomína, že prístup k finančným prostriedkom je kľúčovým faktorom umožňujúcim rast, udržateľnú transformáciu a inovácie, a požaduje ďalšiu podporu inovačných obchodných modelov; odsudzuje nedostatky v úverových podmienkach pre MSP v jednotlivých členských štátoch EÚ a vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s finančným a bankovým sektorom, pokiaľ ide o ich povinnosť zabezpečiť úplný a spravodlivý prístup MSP k bankovým úverom;

23.  zdôrazňuje, že financovanie len prostredníctvom kapitálových trhov nebude stačiť na poskytnutie vhodných riešení pre MSP, a domnieva sa, že sektor finančných služieb musí byť stabilný a musí MSP, mikropodnikom a samostatne zárobkovo činným podnikateľom ponúknuť širokú škálu prispôsobených možností nákladovo efektívneho financovania; v tomto smere poukazuje na význam tradičných bankových modelov vrátane malých regionálnych bánk a sporiteľní; vyzýva EIB, aby užšie spolupracovala so svojimi finančnými sprostredkovateľmi v členských štátoch na poskytovaní relevantných informácií MSP s cieľom zlepšiť ich prístup k financovaniu;

Nové výzvy vyplývajúce z pandémie COVID-19

24.  pripomína, že MSP sa musí rýchlo poskytnúť likvidita, pričom by sa mali posilniť aj opatrenia na opätovnú kapitalizáciu MSP; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby riešili problém oneskorených platieb, ktoré stále spôsobujú značné problémy MSP s likviditou, a naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vykonávali smernicu o oneskorených platbách, najmä pokiaľ ide o verejnú správu a vzťahy medzi podnikmi;

25.  nalieha na Komisiu, aby posilnila monitorovanie a presadzovanie smernice o oneskorených platbách a posúdila potrebu jej revízie, aby sa zabezpečilo, že rýchle platby budú normou na celom vnútornom trhu tak pre transakcie medzi podnikmi, najmä transakcie smerujúce z väčších podnikov do menších, ako aj pre transakcie medzi verejnou správou a podnikmi; vyzýva orgány na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby boli správnym príkladom tým, že budú MSP platiť vždy včas, a v tejto súvislosti nabáda na aktívne využívanie postupov v prípade nesplnenia povinnosti v prípadoch, keď sa smernica riadne nevykonáva;

26.  uznáva potrebu dočasného zmiernenia pravidiel štátnej pomoci a zistenie, že viedli k nerovnomernému vykonávaniu opatrení v rámci Únie; vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali rýchle opatrenia s cieľom zaručiť hospodársku súťaž s rovnakými podmienkami medzi členskými štátmi;

27.  poznamenáva, že pri každom budúcom hodnotení a revízii pravidiel štátnej pomoci by sa mali náležite zohľadniť osobitosti a geografické znevýhodnenia, ktoré sa týkajú MSP so sídlom na najodľahlejších územiach vrátane ostrovov, najvzdialenejších regiónov a horských oblastí, ako aj v iných oblastiach vrátane neokrajových oblastí, ktoré sú zasiahnuté nebývalými prírodnými katastrofami;

28.  je hlboko znepokojený tým, že odvetvia ako cestovný ruch, pohostinské služby, kultúra, kreatívny priemysel, doprava, veľtrhy a podujatia, v ktorých pôsobia z veľkej časti MSP, boli najviac zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19; zdôrazňuje význam nepretržitých a rýchlych opatrení zameraných na obnovenie a zachovanie dôvery medzi cestujúcimi a prevádzkovateľmi príslušných zariadení; zdôrazňuje, že treba oslobodiť tieto odvetvia od administratívnej záťaže a regulácie zvyšujúcej náklady, určiť spôsob, ako tieto odvetvia oživiť, a zabezpečiť ochranu práv pracovníkov v dotknutých odvetviach; pripomína význam zlepšenia prístupu MSP v kultúrnom a kreatívnom odvetví k digitálnym technológiám a podporným programom, keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 poukázala ich kľúčovú úlohu v našom hospodárstve a spoločenskom živote;

29.  nalieha na členské štáty, aby za najvyššie politické priority uznali ochranu zamestnanosti a prežitie MSP a startupov tak, že predložia konkrétne opatrenia na podporu ekonomicky životaschopných MSP a startupov, ktorým hrozí platobná neschopnosť, najmä vzhľadom na zrušenie nástroja na podporu platobnej schopnosti na návrh Európskej rady; pripomína európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), ktorého cieľom je pokryť náklady na vnútroštátne režimy skráteného pracovného času; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala členské štáty pri transponovaní smernice o reštrukturalizácii a insolvencii(17) s cieľom zabezpečiť reálnu druhú šancu pre MSP v ťažkostiach;

30.  poznamenáva, že kríza súvisiaca s pandémiou COVID-19 priviedla MSP k inovačným technológiám, novým formám organizácie práce a modelom digitálneho obchodu ako je elektronický obchod, spoločné využívanie zdrojov a práca na diaľku; poukazuje na to, že mnohé MSP sa ťažko prispôsobujú novým okolnostiam, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že investície do výskumu a inovácií (R&I) sa zamerajú na účasť MSP a zároveň zabezpečia rovnováhu medzi presadzovaním práv duševného vlastníctva a úsilím o inovácie; vyzýva okrem toho na dodržiavanie práv pracovníkov v rámci tohto procesu;

31.  pripomína, že inovácia v MSP je rozhodujúcou hybnou silou produktivity a inkluzívneho rastu, keďže môže pomôcť riešiť globálne a spoločenské výzvy a ponúknuť lepšie pracovné podmienky; pripomína, že technologický vývoj a digitalizácia znamenajú pre MSP väčšie príležitosti na inováciu a prosperitu, čo vedie k rýchlejšiemu šíreniu znalostí a vzniku nových obchodných modelov a posilňuje ich schopnosť rýchlejšie rásť;

32.  zdôrazňuje, že pri investíciách do inovácií by sa mali uprednostňovať ekosystémy zahŕňajúce MSP, ktoré posilňujú spoločnú tvorbu, vyspelosť a transfer excelentných technológií do priemyslu, ako aj zavádzanie nových technológií; zdôrazňuje preto význam cielených verejných politík na podporu horizontálnych potrieb súvisiacich s procesmi digitálnej transformácie v mikropodnikoch a MSP, ako je zjednodušenie povinností podávať správy, a vyzýva členské štáty, aby vypracovali pilotné iniciatívy na urýchlenie zavádzania riešení elektronického obchodu MSP, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy a poradenských činností, technickej pomoci, výmeny najlepších postupov alebo integrácie vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie) a so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán a miestnych orgánov;

33.  víta začlenenie MSP do Vesmírneho programu Únie, a to aj do vývoja mnohých nadväzujúcich služieb a aplikácií; uznáva kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú v dodávateľských reťazcoch obranného priemyslu v Európe;

34.  víta prísľub Komisie začať zrýchlenú odbornú prípravu prostredníctvom digitálnych rýchlokurzov s cieľom umožniť zamestnancom mikropodnikov a MSP stať sa zdatnými v oblastiach, ako je umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a technológie distribuovanej databázy transakcií; zdôrazňuje, že digitálnym rýchlokurzom pre MSP v rámci programu Digitálna Európa by mali predchádzať dotované programy umožňujúce vlastníkom a manažérom MSP zistiť svoje digitálne potreby a príležitosti; upozorňuje, že kvalifikovaná pracovná sila je nevyhnutná na to, aby MSP prosperovali a aby mohli úspešne zvládnuť nielen ekologickú a digitálnu transformáciu, ale aj tradičné výzvy, pred ktorými tieto podniky stoja;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 17 % MSP doteraz úspešne integrovalo digitálne technológie do svojich podnikov; vyzýva na posilnenie opatrení zameraných na riešenie nedostatku a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a na poskytnutie digitálnej gramotnosti a zručností MSP, ako aj na zlepšenie zručností spojených s verejným obstarávaním a finančným vzdelávaním, ako aj zručností v oblasti riadenia úverov a dodávateľského reťazca pre rýchlo sa meniace trhy práce, a to aj vzhľadom na zrýchlenie vyvolané krízou spôsobenou pandémiou COVID-19;

36.  zdôrazňuje potrebu podporovať investície do ďalšieho odborného vzdelávania a učňovských programov v MSP; požaduje vypracovanie osobitného prístupu k digitálnym zručnostiam pre mikropodniky; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať program Komisie v oblasti zručností, a upozorňuje, že na preklenutie priepasti v oblasti digitálnych technológii a inovácie treba zvýšiť podiel absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky a odstrániť rozdiely, ktorým čelia ženy v oboch oblastiach; v tejto súvislosti víta európsky program v oblasti zručností;

37.  berie na vedomie na bielu knihu Komisie o umelej inteligencii (COM(2020)0065) a jej názor, že každý členský štát by mal mať aspoň jedno centrum digitálnych inovácií s vysokým stupňom špecializácie v oblasti umelej inteligencie;

38.  nabáda Komisiu, aby podporila úsilie MSP okrem iného o modernizáciu zastaraného vybavenia, zlepšenie prenosu znalostí a určenie najúčinnejšieho využívania technológií, ako je priemyselná umelá inteligencia, a zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily s okamžite potrebnými zručnosťami, aby sa umožnila kontrola vzdialených aktív, monitorovanie výroby a spolupráca zamestnancov, ako aj environmentálne udržateľné obchodné modely, prístupy obehového hospodárstva, energetická efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, kde je digitálne know-how často kľúčové a umožňuje MSP udržať si konkurencieschopnosť; nabáda Komisiu, aby zvážila aj vytvorenie programu poukážok pre MSP na podporu úsilia v uvedených oblastiach;

39.  nalieha na prijatie opatrení na riešenie nedostatku znalostí a zručností MSP v súvislosti s environmentálne udržateľnými technológiami, postupmi a obchodnými modelmi, najmä v odvetviach, v ktorých si ciele EÚ v oblasti udržateľnej energie a životného prostredia vyžadujú zásadnú zmenu;

40.  pripomína význam nástrojov, ako sú sieť Enterprise Europe Network a európske centrá digitálnych inovácií, ktoré môžu podporiť internacionalizáciu MSP, digitalizáciu a úsilie o inovácie na miestnej úrovni, a to aj v oblasti životného prostredia, a pomôcť zabezpečiť, aby boli vhodné na daný účel; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné hodnotenie týchto nástrojov v polovici obdobia a ex post formou konzultácií so zástupcami MSP počas celého procesu hodnotenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto siete skutočne pomáhali MSP;

41.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu iných ako osobných údajov a transferu technológií z akadémií do MSP a podčiarkuje význam vytvárania európskych dátových priestorov pre nediskriminačnú, dôveryhodnú a bezpečnú výmenu iných ako osobných údajov s cieľom zintenzívniť toky údajov medzi podnikmi a s verejnou správou s využitím modelu otvorených dát;

42.  požaduje prijatie silnejšej a paralelnej politiky na zlepšenie internetovej infraštruktúry a podmienok pripojiteľnosti v prospech MSP vo vzdialených oblastiach ako základnú podmienku zlepšenia digitalizácie a prijatia skutočnej transformácie; vyzýva Komisiu, aby zvážila záväzné ciele v oblasti pripojiteľnosti;

Stratégia obnovy

43.  trvá na tom, že program Horizont Európa je prioritou a potrebuje stabilné celkové financovanie; žiada, aby sa jeho podstatná časť sprístupnila MSP, a to aj zložkám MSP Európskej rady pre inováciu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podľa možností vždy zabezpečili, aby nástroje výskumu a inovácií, ako je EIC Akcelerátor, ponúkali zrýchlené možnosti MSP a startupom, ktoré vyvíjajú inovačné technológie;

44.  požaduje, aby všadeprítomné politiky a nástroje EÚ v oblasti výskumu a inovácií boli čo najviac sektorovo neutrálne a aby poskytovali väčšiu podporu nielen tým MSP a mikropodnikom, ktoré už vyvíjajú inovačné úsilie, ale podľa potrieb aj zaostávajúcim podnikom pôsobiacim najmä v tradičnej výrobe; požaduje, aby sa väčšia časť financovania výskumu a inovácií na európskej úrovni venovala nedigitálnym MSP a MSP, ktoré chcú zlepšiť svoje environmentálne správanie a efektívne využívanie zdrojov;

45.  zdôrazňuje, že kľúčovými aspektmi zlepšovania výkonnosti MSP sú spolupráca a kooperácia; na tento účel poznamenáva, že by sa mali lepšie podporovať a stimulovať klastre a partnerstvá so všetkými aktérmi vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie), a to znižovaním administratívnej záťaže, zjednodušením postupov a zakladaním zariadení spoločných služieb pre účasť klastrov MSP; vyzýva Komisiu, aby tiež zabezpečila, že partnerstvá a misie programu Horizont Európa budú transparentné a inkluzívne počas celého ich vykonávania, najmä pokiaľ ide o účasť MSP a stanovenie ich strategického výskumného programu a ročných pracovných programov; ďalej zdôrazňuje, že treba zabezpečiť spravodlivé mechanizmy výmeny zistení a konečných výsledkov v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je to len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“;

46.  rovnako zdôrazňuje potenciál Európskeho inovačného a technologického inštitútu a jeho znalostných a inovačných komunít, pretože predstavujú účinný spôsob na posilnenie spolupráce medzi MSP, výskumnými centrami a univerzitami s možnosťami podpory miestneho podnikania a riešenia najnaliehavejších spoločenských výziev nášho veku;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem iného investovali do dátového hospodárstva, umelej inteligencie, inteligentnej výroby, internetu vecí, kvantovej výpočtovej techniky a aby v týchto oblastiach zabezpečili široké zastúpenie MSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina MSP nemá prístup k údajom, ktoré vytvárajú; v tejto súvislosti víta Európsku dátovú stratégiu zameranú na vytvorenie skutočného trhu s údajmi, v rámci ktorého budú mať MSP ľahký prístup k údajom vo všetkých typoch trhových vzťahov, t. j. medzi podnikmi a spotrebiteľmi, medzi podnikmi a podnikmi a verejnou správou, a k ich využívaniu;

48.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby MSP dostávali podporu inovačných príležitostí, ktorú potrebujú, a aby čo najviac využili synergické účinky s programami EÚ vo svojich vnútroštátnych inovačných stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu inovatívnych MSP, ktoré sa špecializujú na priekopnícke technológie;

49.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť informovanosť vlastníkov a manažérov MSP, ako aj združení a podporných organizácií MSP o možnostiach financovania technológií s lepšími environmentálnymi výsledkami, o zmluvných službách (napr. poradenstvo, odborné poradenstvo a odborná príprava) týkajúcich sa ekodizajnu a efektívneho využívania a riadenia zdrojov a o ekologickom podnikaní a ekologických technológiách, výrobkoch a službách;

50.  zdôrazňuje, že investície do nových technológií, ako aj technológií šetrných k životnému prostrediu, môžu premeniť Európsku zelenú dohodu na novú stratégiu rastu, prostredníctvom ktorej môžu MSP využívať a posilňovať svoj inovačný potenciál;

51.  uznáva, že hoci mnohé MSP sú ochotné investovať do energeticky účinných, obehových procesov, produktov a služieb šetrných k životnému prostrediu, existujú značné, najmä finančné prekážky, ktoré im v tom bránia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri súčasnom znížení regulačného zaťaženia odstránili takéto prekážky zavedením podporného regulačného rámca a systémov technickej a finančnej podpory, a to aj prostredníctvom súkromných investícií, s cieľom umožniť MSP úspešne a rýchlo uplatňovať ekologické postupy, produkty, procesy a služby; zastáva názor, že bude potrebná posilnená cielená technická a finančná pomoc na podporu zelených príležitostí medzi takýmito MSP vrátane mikropodnikov; zdôrazňuje, že takáto pomoc by mala MSP a mikropodnikom umožniť v plnej miere využívať príležitosti vyplývajúce zo zelenej dohody, pričom by sa mala zohľadniť ich štruktúra, obchodný model a všeobecnejšie ich potreby, keďže neexistuje univerzálny prístup; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu aktívne do tohto procesu zapájať zástupcov organizácií MSP;

52.  víta iniciatívy, ktoré ponúkajú MSP najväčšie príležitosti v oblasti zamestnanosti a konkurencieschopnosti, ako je vykonávanie akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý vytvára pracovné miesta na miestnej úrovni a MSP poskytuje veľké podnikateľské a inovačné príležitostí; berie na vedomie príležitosti, ktoré ponúkajú iniciatívy tzv. vlny obnovy vrátane projektov obnovy miest; poukazuje na to, že právo na opravu je na jednej strane prospešné pre spotrebiteľov a na druhej strane môže podnietiť MSP, aby vstúpili na trh s opravami, a že politiky zamerané na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov môžu byť prínosom nielen pre MSP v odvetví stavebníctva, ale pre všetky MSP tým, že podporujú úsporu energie, a prispievajú tak k zníženiu ich prevádzkových nákladov; vyzýva na rozvoj konkurenčnejšieho trhu pre spoločnosti poskytujúce energetické služby;

53.  zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je strategickým nástrojom na posilnenie udržateľných modelov výroby a spotreby; domnieva sa, že tento nástroj môže so správnou podporou a pomocou poskytnúť veľké príležitosti aj miestnym, inovačným MSP; berie na vedomie podobnú úlohu zeleného a obehového verejného obstarávania a v tejto súvislosti pripomína, že jeho vykonávanie na vnútroštátnej úrovni by malo byť spojené s odbornou prípravou a podporou verejných orgánov a MSP;

54.  konštatuje, že vyvážený rámec práv duševného vlastníctva je už dlho známy ako dôležitý krok k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby uprednostňovala oznámený akčný plán v oblasti duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť na úrovni EÚ ochranu tovaru chráneného autorským právom a patentovaných vynálezov a posilniť schopnosť európskych spoločností, a najmä MSP, inovovať na základe silných a vyvážených režimov duševného vlastníctva, ktoré budú prínosom pre globálnu konkurencieschopnosť inovatívnych MSP, ako aj minimalizovať náklady a zložité administratívne postupy a zároveň riešiť problémy súvisiace s patentovými spormi a poskytovať modely založené na otvorených zdrojoch a otvorených údajoch pre budúce inovácie;

55.  opäť pripomína úlohu odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktoré sú nevyhnutné na riešenie nesúladu medzi dopytom po kvalifikovanej pracovnej sile a jej ponukou, nabáda na začlenenie podnikateľských zručností do raných fáz vzdelávania a na podporu rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie nezamestnaných s cieľom umožniť ich začlenenie do trhu práce a zabezpečiť, aby MSP mohli zamestnávať riadne vyškolených zamestnancov;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili a rozšírili iniciatívy na identifikáciu potrebných zručností a riešenie nedostatkov na trhu práce prostredníctvom vzdelávania, stratégií odbornej prípravy a programov rozvoja zručností zameraných na MSP, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále pretrvávajú rozdiely v podnikaní a v prístupe k financovaniu pre mikropodniky a MSP vedené ženami; vyzýva členské štáty, aby posúdili prekážky, ktoré ženám stále bránia v tom, aby sa stali zakladateľkami a manažérkami spoločností; zdôrazňuje, že ak sa použijú údaje rozčlenené podľa rodu, bude takéto posúdenie dôkladnejšie a zlepší sa celková kvalita rozhodovacieho procesu; vyzýva na prijatie iniciatív v oblasti vzdelávania a zvyšovania úrovne zručností pre ženy s cieľom pomôcť im zlepšiť podnikateľské zručnosti a sebadôveru; okrem toho sa domnieva, že nástroje elektronickej verejnej správy a digitálne zručnosti by sa mali podporovať vo verejnom sektore, aby verejná správa bola ústretovejšia voči podnikom a občanom, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili výmenu najlepších vnútroštátnych a regionálnych postupov v tejto oblasti, a to aj so zreteľom na spoluprácu medzi verejnou správou a súkromným sektorom, s cieľom posilniť hospodársku konkurencieschopnosť;

57.  pripomína, že stratégia pre MSP musí zahŕňať rôzne veľkosti a typy MSP bez ohľadu na to, či pôsobia v tradičných, sociálnych a technologicky vyspelých odvetviach; domnieva sa, že MSP pôsobiace v tradičných remeslách, cestovnom ruchu, kultúrnom a kreatívnom sektore a v sociálnom hospodárstve predstavujú mimoriadne zraniteľnú časť siete MSP; uznáva ich historickú, kultúrnu, hospodársku a sociálnu hodnotu a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili konkurencieschopnosť týchto odvetví, a to aj podporou generačnej výmeny a samostatného podnikania, zlepšením prístupu k informáciám o možnostiach inovácie a podporou ochrany a posilňovania týchto odvetví;

58.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte programov EÚ na podporu MSP, najmä programu jednotného trhu, venovala osobitnú pozornosť aj podnikom sociálneho hospodárstva, keďže sú pevne zakotvené na miestnej úrovni, poskytujú širokú škálu výrobkov a služieb v rámci jednotného trhu EÚ, vytvárajú kvalitné pracovné miesta a podporujú sociálne inovácie;

59.  vyzýva Komisiu, aby predložila a zaviazala sa vykonávať plán znižovania administratívnej záťaže vrátane harmonogramu opatrení a strednodobých kontrolných bodov a aby sa o vykonávaní stratégie pre MSP informovalo na výročnej plenárnej schôdzi v rámci rozpravy o stave Únie MSP; konštatuje, že v nadväznosti na varovanie WHO o pandémii a prijímanie opatrení zameraných na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19 boli mnohé európske spoločnosti nútené zastaviť alebo spomaliť výrobu v dôsledku obchodných obmedzení, narušení dodávateľských reťazcov a nedostatku surovín a komponentov z tretích krajín, čo opäť dokazuje, že je potrebné, aby európsky priemysel získal strategickú autonómiu a znížil svoju závislosť od tretích krajín, a že treba zabezpečiť, aby kľúčové časti strategických hodnotových reťazcov, a to aj vo výrobnom priemysle, boli lepšie umiestnené na území Únie; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosti dodávajúce zdravotnícke potreby nebudú opäť čeliť rovnakým ťažkostiam, aké vznikli na vnútornom trhu, a aby sa poučila z problémov, ktoré sa vyskytli v počiatočných štádiách krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

60.  požaduje posilnenie pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť MSP a chrániť ich pred nekalými praktikami, ktoré by mohli viesť k sociálnemu dumpingu a deregulácii práce; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti hospodárskej súťaže bez toho, aby boli dotknuté práva pracovníkov; v tejto súvislosti pripomína význam podpory sociálneho dialógu pri navrhovaní a vykonávaní politík týkajúcich sa MSP a zaručenia rovnakých podmienok pre MSP s cieľom zabezpečiť, aby mali prospech zo spravodlivého vnútorného trhu a aby mohli využívať príležitosti na rast;

61.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že MSP budú prosperovať v rámci ekosystémov, ktoré zaručujú inkluzívny prístup a spájanie všetkých aktérov pôsobiacich v hodnotovom reťazci, s cieľom podporiť vedúce postavenie Európy v strategických odvetviach a konkurencieschopnosť na celom svete;

62.  domnieva sa, že stratégia EÚ pre MSP by mala vždy v plnej miere zohľadňovať vnútroštátne špecifiká, čím sa zabezpečí náležitý zreteľ na širokú autonómnosť členských štátov vo všeobecnom rámci Spoločenstva;

63.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti vyváža z EÚ do tretích krajín len 600 000 MSP; pripomína, že MSP, ktoré sa snažia získať prístup na svetové trhy, zvýšia svoju konkurencieschopnosť len vtedy, ak budú mať na miestnej aj medzinárodnej úrovni oporu v štruktúrovanom a predvídateľnom regulačnom a podpornom rámci, štruktúrovaných sieťach, pevných informačných zdrojoch a v prístupe k investičným príležitostiam a kvalifikovanej pracovnej sile; zdôrazňuje význam zvýšenia informovanosti MSP o vnútornom trhu a medzinárodných trhoch, ich pravidlách a nástrojoch, a to aj zjednodušením referenčného rámca a zlepšením komunikácie o prispôsobených príležitostiach; v tejto súvislosti pripomína úlohu zastrešujúcich organizácií a sietí MSP a obchodných komôr v členských štátoch a na medzinárodnej úrovni, ako aj delegácií EÚ;

64.  vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla nástroje, ako je jednotné digitálne kontaktné miesto, aby MSP mohli ľahko identifikovať príležitosti vyplývajúce z medzinárodných obchodných dohôd; v tejto súvislosti víta spustenie nového portálu Komisie s názvom Access2Markets o colných postupoch a formalitách a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila viacjazyčný prístup k tomuto nástroju;

65.  pripomína potrebu aktívne zapojiť MSP do medzinárodných obchodných dohôd a presadzovať reciprocitu s cieľom zabezpečiť ich prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách; požaduje preto, aby obchodné dohody obsahovali samostatnú kapitolu o MSP, ktorá bude odkazovať na ustanovenia iných kapitol zamerané na podporu mikropodnikov a MSP a umožní ich vlastníkom rýchlo nájsť relevantné a prospešné aspekty dohody;

66.  nalieha na Komisiu, aby presadzovala rovnaké podmienky a regulačné prostredie, v ktorom môžu MSP prosperovať a konkurovať na celosvetovej úrovni, a aby zvážila zavedenie nástrojov na ochranu obchodu s cieľom obmedziť nekalú hospodársku súťaž vyplývajúcu z nezákonných alebo nekalých obchodných praktík tretích krajín vrátane opatrení na ochranu obchodu, ktoré nespravodlivo bránia podnikom EÚ vo voľnom prístupe na ich trhy;

67.  domnieva sa, že vnútroštátne a európske orgány verejnej správy by mali ísť príkladom a uľahčovať a zvyšovať účasť MSP a mikropodnikov na verejnom obstarávaní tým, že zjednodušia prístup k informáciám týkajúcim sa výziev na predkladanie ponúk a postupov a zároveň zabránia neprimeraným požiadavkám a diskriminačným praktikám, ako sú kritériá verejného obstarávania, ktoré stanovujú požiadavky alebo kvalifikáciu nad rámec základných prvkov zakúpenej služby alebo tovaru, a tým prispejú k skráteniu a diverzifikácii dodávateľských reťazcov;

68.  požaduje, aby sa verejným orgánom a MSP poskytli ďalšie usmernenia o platných flexibilitách a o prispôsobení pravidiel verejného obstarávania na tento účel;

69.  poznamenáva, že rozdelenie väčších zákaziek na menšie časti by mohlo prispieť k skráteniu a diverzifikácii dodávateľských reťazcov, ponúknuť miestnym MSP lepšie stimuly, a to aj uľahčením účasti MSP na inovačných obstarávaniach a obstarávaniach vo fáze pred komerčným využitím, ktoré sú všeobecne prístupné len väčším skupinám;

70.  vyzýva na ocenenie tzv. zmlúv z km 0 stanovením kritérií na prémie pre miestne podniky podľa vzoru európskych právnych predpisov o poľnohospodárstve a kratších dodávateľských reťazcoch; žiada, aby tvorcovia verejných politík mohli do určitej miery uprednostňovať služby miestnych MSP;

71.  zdôrazňuje význam partnerskej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy na vytváraní európskeho trhu verejného obstarávania založeného na stredne veľkých verejných súťažiach, ktoré umožnia MSP zúčastniť sa na postupoch verejného obstarávania, a to aj formou rozdelenia väčších zákaziek na menšie časti, kde môže prebiehať skutočná a spravodlivá hospodárska súťaž medzi účastníkmi trhu, a upozorňuje na potrebu viac sprístupniť jednotný európsky dokument pre obstarávanie MSP;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36. (2) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33. (4) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40. (5) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 57. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0206. (9) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 102. (10) Úvodné poznámky generálneho riaditeľa WHO na brífingu o ochorení COVID-19, 11. marca 2020. (11) https://ec.europa.eu/growth/smes_sk (12) OECD Economic Outlook (Hospodársky výhľad OECD), zväzok 2020, I. vydanie. (13) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/digital-economy-and-society-index-desi-2020 (14) Správa vypracovaná pre Európsku komisiu a Európsku investičnú banku poradným orgánom pre inovačné financovanie (Innovation Finance Advisory), Financovanie podnikateliek – Ako posilniť rast, jún 2020. (15) Oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o Európskej dátovej stratégii (COM(2020)0066). (16) Správa pre nemecké ministerstvo hospodárstva a energetiky predložená Centrom pre európske politické štúdie, Štúdia uskutočniteľnosti: zavedenie zásady „jeden za jeden“ v Európskej komisii, 5. december 2019. (17) Smernica (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 18).