Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte (2020/2923(RSP)

P9_TA(2020)0360 B9-0428/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 14, 15, 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 295, 310, 311, 312 a 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na politickú dohodu o nariadení Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie z 5. novembra 2020 (nariadenie o právnom štáte),

–  so zreteľom na politické dohody vrátane spoločných a jednostranných vyhlásení o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR“) z 10. novembra 2020, medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (ďalej len „MID“) a Európskom nástroji obnovy (ďalej len „NextGenerationEU“),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 21. júla 2020,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júla 2020,

–  so zreteľom na list Európskeho parlamentu o právnom štáte z 26. augusta 2020, ktorý lídri skupín adresovali Angele Merkelovej, kancelárke Spolkovej republiky Nemecko, predsedníctvu Rady EÚ a Ursule von der Leyenovej, predsedníčke Európskej komisie,

–  so zreteľom na vyhlásenie Konferencie predsedov za Európsky parlament o dlhodobom rozpočte EÚ a právnom štáte z 18. novembra 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 11. decembra 2020,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je úniou hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ;

B.  keďže pandémia COVID-19 si v Európe a vo svete vyžiadala tisíce životov a viedla k bezprecedentnej kríze s katastrofálnymi dôsledkami pre ľudí, pracujúcich a podniky, a preto si vyžaduje bezprecedentnú reakciu, najmä po druhej vlne COVID-19 a ešte pred skutočným skončením pandémie;

C.  keďže politické rokovania v Európskej rade viedli k zdržaniu celého procesu, čím sa oneskorili rokovania o VFR, MID, NextGenerationEU a nariadení o právnom štáte, ich prijatie a vykonávanie;

D.  keďže účinné nariadenie o právnom štáte a zavedenie nových vlastných zdrojov boli podmienkou, aby Európsky parlament súhlasil s balíkom VFR;

E.  keďže spoluzákonodarcovia Únie v roku 2020 dokázali dosiahnuť bezprecedentné dohody;

1.  víta politické dohody vrátane spoločných a jednostranných vyhlásení spoluzákonodarcov o nariadení o právnom štáte z 5. novembra 2020 a o VFR, MID a NextGenerationEU z 10. novembra 2020; zdôrazňuje, že uvedené dejinné politické dohody zahŕňajú okrem iného tieto opatrenia:

2.  pripomína historický význam balíka a jeho potenciál pre zabezpečenie rýchlej obnovy po pandémii COVID-19 a z jej sociálno-hospodárskych následkov a riešenie výziev Únie v nasledujúcich siedmich rokoch vrátane zelenej dohody, digitálnej transformácie a ochrany jej hodnôt a peňazí daňových poplatníkov EÚ;

3.  víta výsledok zasadnutia Európskej rady, ktorým sa na jej zasadnutí 10. a 11. decembra 2020 potvrdili uvedené politické dohody; víta skutočnosť, že hlavy štátov a predsedovia vlád dospeli k dohode, ktorá umožní, aby VFR, MID, NextGenerationEU a nariadenie o právnom štáte nadobudli účinnosť 1. januára 2021; víta skutočnosť, že právne texty zostávajú nezmenené;

4.  vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že vzhľadom na pravidlo jednomyseľnosti v Rade spôsobuje prijatie celého balíka vrátane nových programov EÚ na roky 2021 – 2027 neprimerané zdržanie celého procesu; pripomína, že obsah záverov Európskej rady o nariadení o všeobecnom režime podmienenosti ochrany rozpočtu Únie nie je potrebný; pripomína, že uplatniteľnosť, účel a pôsobnosť nariadenia o právnom štáte sú jasne vymedzené v právnom texte uvedeného nariadenia;

5.  pripomína, že v súlade s článkom 15 ods. 1 Zmluvy o EÚ Európska rada nemá legislatívnu funkciu; domnieva sa preto, že žiadne politické vyhlásenie Európskej rady nemožno považovať za výklad právnych predpisov, keďže výklad je zverený Súdnemu dvoru Európskej únie;

6.  pripomína, že Komisiu a jej predsedu volí Európsky parlament; pripomína, že podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ uplatňovanie zmlúv a opatrení, ktoré na ich základe prijali inštitúcie, zabezpečuje Komisia; preto prehlasuje, že Komisia musí vždy a za každých okolností dodržiavať zákon (dura lex, sed lex);

7.  pripomína, že podľa článku 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ je Komisia úplne nezávislá;

8.  pripomína, že podľa článku 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ sa Komisia zodpovedá Európskemu parlamentu; pripomína, že Európsky parlament má k dispozícii niekoľko právnych prostriedkov na zabezpečenie toho, aby si Komisia plnila povinnosti zo zmlúv vrátane postupu udeľovania absolutória s cieľom posúdiť riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie; okrem toho zdôrazňuje, že Európsky parlament má k dispozícii niekoľko právnych a politických prostriedkov na zabezpečenie toho, aby zákon dodržiaval každý, v prvom rade inštitúcie EÚ; zdôrazňuje, že závery Európskej rady nemôžu byť pre Komisiu záväzné pri uplatňovaní právnych aktov;

9.  zdôrazňuje, že spoluzákonodarcovia sa dohodli, že nariadenie o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie sa bude uplatňovať od 1. januára 2021 a bude sa povinne vzťahovať na všetky záväzky a platby; pripomína, že uplatniteľnosť tohto nariadenia nemôže byť podmienená prijatím akýchkoľvek usmernení, keďže dohodnuté znenie je dostatočne jasné a žiadne vykonávacie nástroje sa nepredpokladajú; očakáva, že Komisia ako strážkyňa zmlúv zabezpečí, aby nariadenie bolo plne uplatniteľné od dátumu, na ktorom sa spoluzákonodarcovia dohodli, a pripomína, že nariadenia alebo jeho časť môže zrušiť len Súdny dvor Európskej únie; prehlasuje, že ak sa členský štát domáha zrušenia nariadenia alebo jeho časti, jeho platnosť pred Súdnym dvorom bude obhajovať Európsky parlament, a očakáva, že na podporu pozície Európskeho parlamentu zasiahne Komisia; zdôrazňuje, že v tom prípade Európsky parlament požiada Súdny dvor o skrátené konanie; pripomína článok 265 ZFEÚ a vyhlasuje, že je pripravený ho využiť;

10.  zastáva názor, že potreba plnej účasti Európskeho parlamentu na fungovaní NextGenerationEU sa musí stať skutočnosťou; zdôrazňuje, že prebiehajúci trialóg musí v tejto súvislosti priniesť uspokojivý výsledok;

11.  domnieva sa, že prekonanie prekážok pre prijatie viacročného finančného rámca a rozhodnutia o vlastných zdrojoch, ktoré predstavuje požiadavka jednomyseľnosti v Rade, sa bude riešiť aj na nadchádzajúcej Konferencii o budúcnosti Európy;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej Rade a Komisii.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o vykonávaní nariadenia Dublin III (2019/2206(INI))

P9_TA(2020)0361 A9-0245/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 78 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 80 ZFEÚ o zásade solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov,

–  so zreteľom na články 1, 2, 3, 4, 18, 19 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 5, 8 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na článok 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na globálny pakt OSN o utečencoch,

—  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 (Ženevský dohovor),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie), známe ako nariadenie Dublin III(1),

—  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015(2) a rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015(3) o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

–  so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (COM(2016)0270) na reformu nariadenia Dublin III,

–  so zreteľom na mandát na rokovanie, ktorý Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal 19. októbra 2017, ktorý bol schválený v pléne 16. novembra 2017 a ktorý Konferencia predsedov potvrdila 17. októbra 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(4),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa nariadenia (EÚ) č. 604/2013, najmä na vec C-695/15 PPU Mirza (ECLI:EU: C:2016 :188), C-63/15 Ghezelbash (veľká komora) (*) (ECLI:EU:C:2016:409), C-155/15, Karim (ECLI:EU:C:2016:410), C-578/16 PPU C.K. a i. (*) (ECLI:EU:C:2017:127), C-528/15 Al Chodor (ECLI:EU:C:2017:213), C-36/17 Ahmed (uznesenie) (ECLI:EU:C:2017:273), C-490/16 A.S. (veľká komora) (ECLI:EU:C:2017 :585), C-646/16 Jafari (veľká komora) (*) (ECLI:EU:C:207:586), C-670/16 Mengesteab (veľká komora) (ECLI:EU:C:2017:587), C-60/16 Khir Amayri, ECLI:EU:C:2017:675, C-201/16 Shiri, (ECLI:EU:C:2017:805), C-360/16 Hasan (ECLI:EU:C:2018:35), C-647/16 Hassan (ECLI:EU:C:2018:368), C-213/17 X (ECLI:EU:C:2018:538), C-56/17 Fathi (ECLI:EU:C:2018:803), C-47/17 X (veľká komora) (ECLI:EU:C:2018:900), C-661/17 M.A. a i. (veľká komora) (*) (ECLI:EU:C:2019:53), C-163/17 Jawo (veľká komora) (*) (ECLI:EU:C:2019:218), C-582/17 H. (veľká komora) (*) ECLI:EU:C:2019:280 a C-715/17, C-718/17 a C-719/17 Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika,

—  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s nariadením (EÚ) č. 604/2013, a najmä na veci Sharifi/Rakúsko z 5. decembra 2013 (rozsudok komory), Mohammadi/Rakúsko z 3. júla 2014 (rozsudok komory), Sharifi a i./Taliansko a Grécko z 21. októbra 2014 (rozsudok komory) a Tarakhel/Švajčiarsko zo 4. novembra 2014 (rozsudok veľkej komory) a Európsky súd pre ľudské práva – M.S.S./Belgicko a Grécko (veľká komora), žiadosť č. 30696/09, rozsudok z 21. novembra 2011 v súvislosti s nariadením (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 (Dublin II),

—  so zreteľom na Európsku migračnú agendu z 13. mája 2015, ktorú vypracovala Komisia (COM(2015)0240),

—  so zreteľom na tzv. Maltské vyhlásenie zo septembra 2019,

—  so zreteľom na štúdiu Vysokého komisára OSN pre utečencov z augusta 2017 s názvom Left in Limbo (Ponechaní v neistote), o vykonávaní nariadenia Dublin III,

—  so zreteľom na hodnotenie nariadenia Dublin III z roku 2015 a na hodnotenie vykonávania nariadenia Dublin III z roku 2016, ktoré v mene Komisie vykonala spoločnosť ICF International,

—  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 2019/24 z novembra 2019 s názvom Azyl, relokácia a návrat migrantov: čas zintenzívniť aktivitu, aby sa riešili veľké rozdiely medzi cieľmi a výsledkami,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom COVID-19: usmernenie týkajúce sa vykonávania príslušných ustanovení EÚ v oblasti konaní o azyle a návrate a presídľovania (2020/C 126/02),

—  so zreteľom na správu Európskeho podporného úradu pre azyl z 2. júna 2020 o núdzových opatreniach v súvislosti s pandémiou COVID-19 v azylových a prijímacích systémoch,

–  so zreteľom na správu Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „EASO“) s názvom Výročná správa o situácii v oblasti azylu v Európskej únii z júna 2020,

—  so zreteľom na hodnotenie vykonávania dublinského nariadenia Európskym parlamentom (EPRS) z januára 2019, ktoré vypracovala Dr. Amandine Scherrer z oddelenia pre posudzovanie ex post parlamentného riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu (prvá časť) a výskumný tím Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE), na žiadosť oddelenia pre posudzovanie ex post (druhá časť),

—  so zreteľom na iné štúdie zadané Európskym parlamentom, najmä na hodnotenie výskumnej služby EPRS týkajúce sa dublinského nariadenia a konania o azyle v Európe, ktoré vypracovali Gertrud Malmersjo a Milan Remáč, z roku 2016, štúdiu tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky) o reforme nariadenia Dublin III, ktorú vypracoval Francesco Maiani, z júna 2016, štúdiu EPRS s názvom Náklady v azylovej politike v prípade nekonania na úrovni EÚ, ktorú vypracovali Wouter van Ballegoooij a Cecilia Navarra, z októbra 2018, a štúdiu EPRS o reforme dublinského systému, ktorú vypracovala Anja Radjenovic, z marca 2019,

—  so zreteľom na vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (ďalej len „LIBE“), ktoré sa konalo 19. februára 2020,

—  so zreteľom na odpovede parlamentov členských štátov o ich práci na nariadení Dublin III poskytnuté prostredníctvom automatizovaného systému Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu,

—  so zreteľom na odpoveď Nemecka na súbor piatich otázok, ktoré predseda výboru LIBE a spravodajkyňa zaslali všetkým vnútroštátnym orgánom zapojeným do dublinského postupu,

—  so zreteľom na služobné cesty spravodajkyne na účely zistenia potrebných skutočností do Bochumu (Nemecko), Ter Apelu (Holandsko), Bukurešti (Rumunsko) a Lampedusy (Taliansko),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na list Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0245/2020),

A.  keďže v roku 2015 požiadalo o medzinárodnú ochranu v krajinách EÚ+ 1 393 920 žiadateľov o azyl a v roku 2016 1 292 740 žiadateľov o azyl, čo je štvornásobok v porovnaní s rokom 2012 (373 375 žiadostí) a rokom 2013 (464 515 žiadostí); keďže počet žiadostí o medzinárodnú ochranu v krajinách EÚ+ sa znova zvýšil v rokoch 2018 (665 920) a 2019 (738 425), čo predstavuje 0,13 % celkového počtu obyvateľov EÚ v roku 2019;

B.  keďže takmer polovica žiadostí o azyl predložených v EÚ sa týka detí a keďže v roku 2019 predložilo žiadosť o medzinárodnú ochranu približne 17 700 maloletých bez sprievodu; keďže 86 % z nich tvorili chlapci a 90 % bolo vo veku od 14 do 18 rokov;

C.  keďže členský štát, ktorý vydá vízum štátnemu príslušníkovi tretej krajiny je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 12 nariadenia Dublin III; keďže podľa článku 14 nariadenia Dublin III žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorá vstúpila na územie členského štátu, v ktorom sa vo vzťahu k nej zrušila vízová povinnosť, preskúma tento členský štát;

D.  keďže v roku 2019 bolo vydaných 145 000 rozhodnutí o žiadostiach podľa dublinského nariadenia; keďže v roku 2019 dosahovala miera schválenia, pokiaľ ide o rozhodnutia o žiadostiach podľa dublinského nariadenia, 62 %;

E.  keďže v rokoch 2008 – 2017 jedna tretina členských štátov prijala 90 % žiadateľov o azyl;

F.  keďže kritériá na určenie zodpovednosti členského štátu za žiadosť o azyl zahŕňajú v hierarchickom poradí celistvosť rodiny, vydanie povolení na pobyt alebo víz, neoprávnený vstup alebo pobyt a vstup v prípade zrušenej vízovej povinnosti; keďže v prípade, že nemožno uplatniť žiadne z týchto kritérií, sa podľa článku 3 ods. 2 zodpovedným členským štátom stáva prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o azyl podaná; keďže v dôsledku neprimeraného uplatňovania článku 13, podľa ktorého je členský štát prvého neoprávneného vstupu zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl, zodpovednosť nie je spravodlivo rozdelená medzi členské štáty; keďže veľká časť prvých žiadostí, najmä počas krízy v rokoch 2015 – 2016, bola podaná v niekoľkých členských štátoch prvého vstupu v Stredozemí, a to v Grécku, v Taliansku, na Malte, na Cypre a v Španielsku;

G.  keďže v roku 2018 bol najväčší počet žiadostí (184 180 alebo 28 % celkového počtu žiadostí, čo predstavuje 0,22 % jeho obyvateľstva) zaznamenaný v Nemecku (82,8 milióna obyvateľov, 18,6 % celkového počtu obyvateľov EÚ), po ňom nasledovalo Francúzsko (66,9 milióna obyvateľov, 15 % celkového počtu obyvateľov EÚ) so 120 425 žiadosťami (19 % celkového počtu žiadostí, čo predstavuje 0,18 % jeho obyvateľstva), Grécko (10,74 milióna obyvateľov, 2,4 % celkového počtu obyvateľov EÚ) s 66 695 žiadosťami (11 % celkového počtu žiadostí, 0,62 % jeho obyvateľstva), Taliansko (60,48 milióna obyvateľov, 13,6 % celkového počtu obyvateľov EÚ) s 59 950 žiadosťami (10 % celkového počtu žiadostí, 0,01 % jeho obyvateľstva) a Španielsko (46,66 milióna obyvateľov, 10,49 % celkového počtu obyvateľov EÚ) s 52 700 žiadosťami (9 % celkového počtu žiadostí a 0,11 % jeho obyvateľstva);

H.  keďže v rokoch 2016 až 2019 Nemecko a Francúzsko vydali zďaleka najviac žiadostí podľa dublinského nariadenia (68 % z celkového počtu v EÚ), zatiaľ čo Španielsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko, Bulharsko, Poľsko a Česká republika vydali len málo žiadostí; keďže Španielsko napriek veľkému a rastúcemu počtu žiadostí o azyl nevydalo takmer žiadne žiadosti podľa dublinského nariadenia; keďže medzi krajinami existujú značné rozdiely, pričom v rokoch 2016 až 2019 sa uskutočnilo 54,6 % odovzdaní z Grécka, 42,2 % odovzdaní zo Švédska, 11,2 % odovzdaní z Nemecka, 6,7 % odovzdaní z Francúzska a 1,6 % odovzdaní z Talianska; keďže v mnohých krajinách možno konštatovať značný nedostatok informácií;

I.  keďže nariadenie Dublin III je založené na základnom predpoklade, že žiadateľom o azyl sa priznávajú rovnaké práva vo všetkých členských štátoch a že každá žiadosť sa preskúma spravodlivo bez ohľadu na to, kde v EÚ sa podáva; keďže to v skutočnosti ani zďaleka neplatí;

J.  keďže členské štáty iba v obmedzenej miere využívajú ustanovenie o závislých osobách (článok 16) alebo humanitárnu doložku a ustanovenie o práve vlastného uváženia (článok 17) tohto nariadenia; keďže tieto ustanovenia poskytujú primerané riešenia v prípade zlúčenia rodiny alebo premiestnenia, a to aj po vylodení;

K.  keďže vo väčšine dublinských konaní sa náležite nevykonávajú ustanovenia o hierarchii kritérií a stanovených lehotách a neuskutočňujú sa odovzdania; keďže v situáciách, ktoré zahŕňajú deti a rodiny, tieto nedostatky mimoriadne škodia najlepšiemu záujmu dieťaťa a právu žiadateľov o azyl na zlúčenie rodiny;

L.  keďže z údajov a štúdií o vykonávaní nariadenia Dublin III vyplýva, že sa bežne nezohľadňujú ustanovenia týkajúce sa rodiny a nesprávne uplatňuje zásada najlepšieho záujmu dieťaťa; keďže napríklad v roku 2018 sa kritérium celistvosti rodiny uplatnilo len v 5 % dožiadaní o prevzatie vo Francúzsku (z 12 000) a v 3,7 % takýchto dožiadaní v Nemecku (zo 17 500), pričom v Belgicku, Švédsku a Švajčiarsku boli tieto čísla dokonca ešte nižšie; zdôrazňuje, že Grécko naopak vydalo v roku 2018 79,3 % svojich dožiadaní o prevzatie na základe kritéria celistvosti rodiny; keďže žiadosti o zlúčenie rodiny sa v porovnaní s priemernou mierou schválenia v prípade všetkých konaní (67,6 % prípadov) schvaľujú menej často (48 % prípadov); keďže účinné vykonávanie článkov 16 a 17 nariadenia môže zabezpečiť účinnosť práva žiadateľov o azyl na rodinný život a celistvosť rodiny;

M.  keďže pri vykonávaní nariadenia Dublin III sa zistili významné nedostatky, a to aj pri príchode vysokého počtu osôb v roku 2015 a počas pandémie COVID-19, ktoré oslabili dôveru medzi členskými štátmi a právo na medzinárodnú ochranu a viedli k porušovaniu základných práv; keďže sa ukázalo, že pravidlá stanovené v nariadení Dublin III nie sú vhodné na riešenie značného prílevu migrantov, keďže vedú k systému, v rámci ktorého sa nadmerná zodpovednosť a zaťaženie kladú len na niekoľko členských štátov;

N.  keďže dočasný mechanizmus solidarity pre pátranie a záchranu v Stredozemí, ktorý bol schválený v Maltskom vyhlásení a ktorý 23. septembra 2019 podpísali Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Malta, bol platný aspoň šesť mesiacov; keďže žiadny iný členský štát sa k tejto dohode ad hoc nepripojil;

O.  keďže ustanovenie o preventívnych opatreniach (článok 33) sa nikdy nepoužilo;

P.  keďže článok 28 nariadenia Dublin III umožňuje zaistenie ako výnimočné opatrenie „na účely zabezpečenia konania o odovzdaní“, ak existuje „značné riziko“ úteku žiadateľa; keďže toto vymedzenie je stále nejasné a jeho výklad sa v členských štátoch líši;

Q.  keďže sa nedodržiavajú procesné záruky a záruky pre žiadateľov o azyl, najmä pre deti; keďže dĺžka trvania konaní a nedostatok predvídateľných výsledkov spolu so zlými podmienkami prijímania a sociálnou neistotou majú vplyv na dobré životné podmienky žiadateľov o azyl, ktorí v mnohých prípadoch zažili traumatické situácie doma a/alebo na ceste do EÚ;

R.  keďže vykonávanie nariadenia Dublin III je úzko spojené s vykonávaním iných dokumentov európskej azylovej a migračnej politiky; keďže najmä nedostatky pri vykonávaní prepracovaného znenia procedurálnej smernice (2013/32/EÚ), prepracovaného znenia smernice o podmienkach prijímania (2013/33/EÚ) a prepracovaného znenia kvalifikačnej smernice (2011/95/EÚ) majú vplyv na vykonávanie nariadenia Dublin III; keďže Európska komisia by mala urobiť viac pre to, aby zabezpečila, že členské štáty budú dodržiavať tieto smernice, a to aj prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti;

S.  keďže niektoré z týchto nedostatkov vyplývajú z návrhu dublinského nariadenia a nemožno ich vyriešiť len lepším vykonávaním;

T.  keďže nedostatok informácií je prekážkou pri komplexnom hodnotení vykonávania nariadenia Dublin III; keďže členské štáty poskytujú štatistické informácie nesystematicky a nedôsledne a s rozdielnymi mierami podrobností a pravidelnosti; keďže chýbajú najmä informácie o dôvodoch žiadostí, trvaní konaní, zdrojoch, žiadostiach vzatých späť, neúspešných odovzdaniach, odvolacích konaniach a zaisteniach;

U.  keďže Európsky parlament 6. novembra 2017 prijal legislatívne uznesenie o návrhu prepracovaného znenia nariadenia Dublin IV dvojtretinovou väčšinou;

Začlenenie zásady solidarity do spoločného európskeho azylového systému

1.  domnieva sa, že súčasné nariadenie Dublin III ukladá neprimeranú zodpovednosť nízkemu počtu členských štátov, najmä v prípade príchodu vysokého počtu osôb; domnieva sa, že krajiny v prvej línii sú z dôvodu svojej zemepisnej polohy bezprecedentne a nadmerne zaťažené v dôsledku kritéria prvej krajiny vstupu podľa nariadenia Dublin III, a to pokiaľ ide o registráciu a prijímanie žiadateľov o azyl; poukazuje na to, že nariadenie Dublin III v podobe, v akej sa navrhlo a vykonáva, nezaručilo dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je rýchlo určiť členský štát zodpovedný za žiadosť o azyl a tým zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a účinný a rýchly prístup ku konaniam o azyle;

2.  zdôrazňuje, že zavedenie hotspotov spolu s dočasným programom premiestnenia, ktorý v roku 2015 navrhla Komisia, malo uľahčiť riadenie žiadostí o azyl pri vstupe žiadateľov na územie EÚ a predstavovalo pragmatický prístup, ktorým sa odstraňovali nedostatky v nariadení Dublin III, ktoré v tom čase začínali byť zrejmé; ďalej pripomína, že agentúry EÚ, ako sú EASO a Frontex, prispievajú k podpore členských štátov, ktoré čelia nadmernému zaťaženiu pri vykonávaní acquis v oblasti azylu, a zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi týmito agentúrami;

3.  zdôrazňuje, že v dôsledku neprimeraného uplatňovania hierarchie kritérií, najmä nadmerného používania kritéria prvej krajiny vstupu a neúčinného vykonávania odovzdaní, sa zvýšila neprimeraná zodpovednosť istých členských štátov a najmä členských štátov v prvej línii; zastáva názor, že EÚ preto potrebuje udržateľný mechanizmus solidarity, ktorým by sa stanovili spravodlivé pravidlá prideľovania zodpovednosti členským štátom podľa článku 80 ZFEÚ a v plnom súlade so základným právom na bezpečnosť a ochranu žiadateľov o azyl;

4.  domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať viac zdrojov a schopností členským štátom v prvej línii, napríklad prostredníctvom EASO, pokiaľ sa nevykoná reforma dublinského nariadenia;

5.  pripomína, že právo na azyl je základným právom; zdôrazňuje, že konanie o azyle slúži na preskúmanie žiadostí a udelenie medzinárodnej ochrany žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky, a zároveň stanovuje prijatie rýchlych a spravodlivých rozhodnutí v prípade žiadateľov, ktorí podmienky nespĺňajú;

6.  konštatuje, že podľa článku 24 ods. 4 nariadenia Dublin III členské štáty môžu požiadať o prijatie dotknutej osoby späť alebo uskutočniť konanie o návrate v prípade osôb, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu bola v členskom štáte zamietnutá konečným rozhodnutím; zdôrazňuje, že v súvislosti s uplatňovaním článku 24 ods. 4 by návrat osôb, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany, najmä na základe dobrovoľného dodržiavania, mohol prispieť k fungovaniu migračných politík EÚ;

7.  víta rozhodnutia Rady o premiestnení z rokov 2015 a 2016, ktoré boli prijaté ako naliehavé opatrenia solidarity; vyjadruje sklamanie nad nesplnenými záväzkami členských štátov v oblasti solidarity a rozdelenia zodpovednosti a zároveň uznáva pozitívny príspevok niektorých členských štátov; pripomína, že Európska komisia neodpovedala na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v jeho uznesení z 18. mája 2017, aby navrhla predĺženie platnosti opatrení na premiestnenie do prijatia reformy nariadenia Dublin III; zdôrazňuje, že dohody ad hoc o premiestnení nenahrádzajú harmonizovaný a udržateľný spoločný európsky azylový systém (ďalej len „CEAS“);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada, na rozdiel od Európskeho parlamentu, neprijala pozíciu k návrhu prepracovaného znenia nariadenia Dublin IV a tým zablokovala úsilie o reformu nariadenia Dublin III napriek jeho dobre zdokumentovaným nedostatkom; zastáva názor, že toto zablokovanie sa môže vykladať ako porušenie zásady vzájomnej a lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ zakotvenej v článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a to aj vzhľadom na to, že Rada sa vždy usilovala o jednomyseľnú dohodu napriek tomu, že v zmluvách sa stanovuje kvalifikovaná väčšina; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že Únia stále disponuje tým istým súborom pravidiel, ktoré sa ukázali ako neúčinné pri riadení príchodu vysokého počtu osôb; žiada rýchlu reformu CEAS;

9.  konštatuje, že mechanizmus včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia uvedený v článku 33 sa dodnes neuplatnil, a to ani v prípade príchodu vysokého počtu osôb v rokoch 2015 – 2016; ďalej konštatuje, že ustanovenia smernice o dočasnej ochrane, ktorých účelom bolo riešiť dočasnú ochranu v prípade masového prílevu vysídlených osôb, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojich krajín pôvodu, sa ešte neuplatnili;

10.  domnieva sa, že v EÚ by sa mal vytvoriť mechanizmus založený na solidarite, aby sa zabezpečila kontinuita základného práva na azyl v EÚ s cieľom zabezpečiť prístup k azylu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že v centre tohto mechanizmu by mala byť vždy ochrana základných práv žiadateľov o azyl; domnieva sa, že takýto mechanizmus by mal umožniť účasť organizácií občianskej spoločnosti poskytujúcich profesionálnu pomoc osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, najmä ak ide o pomoc právnej povahy;

11.  zdôrazňuje, že ustanovenie o práve vlastného uváženia uvedené v článku 17, ktoré umožňuje členskému štátu prevziať zodpovednosť za žiadosť o azyl aj napriek tomu, že tento členský štát nebol určený ako zodpovedný členský štát podľa nariadenia Dublin III, sa používa rôznymi spôsobmi, zriedkavo a len v niekoľkých členských štátoch; konštatuje, že v roku 2018 to bolo vo väčšine prípadov v Nemecku, Holandsku a Francúzsku; vyzýva všetky členské štáty, aby lepšie využívali ustanovenie o práve vlastného uváženia uvedené v článku 17 s cieľom riešiť náročné situácie a humanitárne krízy, pokiaľ sa nevytvorí trvalý mechanizmus solidarity; zastáva názor, že ustanovenia o práve vlastného uváženia uvedené v článku 17 by sa mali používať ako nástroj solidarity na rozdelenie zodpovednosti, a to najmä v prípadoch príchodu vysokého počtu osôb po súši aj po mori, alebo na premiestnenie žiadateľov o azyl, ktorí v súčasnosti žijú v hotspotoch v neľudských, ponižujúcich, nehygienických a nebezpečných podmienkach a bez dostatočného prístupu k podpore fyzického a duševného zdravia;

12.  zastáva názor, že by sa mali účinne uplatňovať ustanovenia o celistvosti rodiny, ktoré sú prvým v hierarchii kritérií na určenie zodpovednosti, a že na podporu celistvosti rodiny by sa mali vo väčšej miere používať ustanovenia o závislých osobách (článok 16) a ustanovenia o práve vlastného uváženia (článok 17);

13.  zdôrazňuje, že s vykonávaním nariadenia Dublin III sa spájajú mnohé výzvy; konštatuje, že EASO poskytuje orgánom členských štátov značnú operačnú a technickú podporu pri vykonávaní dublinských konaní, a to najmä v hotspotoch;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prácu zamestnancom EASO tým, že im umožnia viesť pohovory so žiadateľmi o azyl v inom jazyku, ako je jazyk krajiny, v ktorej sa pohovor uskutočňuje, a zároveň zabezpečia pre žiadateľov tlmočenie do jazyka, ktorému rozumejú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EASO vo svojej operačnej činnosti dodržiaval najvyššie normy a aby do centra svojej činnosti umiestnil záujmy žiadateľov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, vrátane najlepšieho záujmu dieťaťa; žiada zriadenie Agentúry Európskej únie pre azyl s primeranými finančnými prostriedkami a ľudskými zdrojmi s cieľom poskytovať členským štátom pomoc pri dublinských konaniach; naliehavo žiada vhodnú organizáciu a personálne obsadenie európskych dublinských jednotiek s cieľom zefektívniť a urýchliť vykonávanie dublinských konaní a najmä zabezpečiť správne uplatňovanie kapitoly III nariadenia Dublin III, podľa ktorej sa žiadateľ o azyl spája s určitým členským štátom;

Ochrana základných práv

15.  poukazuje na to, že ochrana základných práv musí byť jadrom všetkých opatrení prijatých na vykonávanie nariadenia Dublin III vrátane ochrany detí, obetí obchodovania s ľuďmi, LGBTI osôb a iných zraniteľných osôb; poukazuje na ľudské náklady, ktoré nedostatky CEAS spôsobujú žiadateľom o azyl, ktorých duševné zdravie je už teraz oslabené v dôsledku tráum, ktoré prežili vo svojich krajinách pôvodu a potenciálne aj na migračných trasách;

16.  pripomína, že žiadatelia o azyl majú právo byť plne informovaní o konaniach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úroveň informácií poskytovaných žiadateľom o azyl sa v členských štátoch výrazne líši; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili, že maloleté osoby budú mať k dispozícii prispôsobené informácie vhodné pre deti a osobitnú podporu; zdôrazňuje, že poskytnutie právnej pomoci a výkladu má zásadný význam pre zabezpečenie práva žiadateľov na informácie;

17.  poukazuje na to, že odovzdávanie žiadateľov o azyl, a najmä zraniteľných osôb, maloletých osôb a rodín, môže viesť k porušovaniu ich ľudských práv; opakovane zdôrazňuje, že zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia a porušovanie ľudských práv sú dostatočným dôvodom na pozastavenie odovzdania aj v prípade, že v cieľovej krajine sa nevyskytujú systémové nedostatky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby riadne posudzovali riziká, ktorým by žiadatelia boli vystavení v cieľových členských štátoch; predovšetkým zdôrazňuje, že odovzdanie sa musí vykonávať spôsobom, pri ktorom jednotlivci za žiadnych okolností nebudú vystavení riziku vyhostenia alebo vrátenia;

18.  konštatuje, že podľa článku 28 sa zaistenie žiadateľov o azyl v rámci dublinského konania môže uskutočniť len ako posledná možnosť, len ak je v súlade so zásadou proporcionality a ak nie je možné účinne uplatniť žiadne iné alternatívne a menej donucovacie opatrenie s cieľom zabezpečiť, že konania o odovzdaní sa budú môcť vykonávať v prípadoch, keď existuje značné riziko úteku; vyzýva členské štáty, aby vynaložili konkrétne úsilie s cieľom nájsť platné alternatívy k zaisteniu;

19.  domnieva sa, že takéto zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, ako je čas primerane potrebný na uskutočnenie požadovaných administratívnych postupov s náležitou starostlivosťou, kým sa nevykoná odovzdanie podľa tohto nariadenia; zdôrazňuje, že vzhľadom na chýbajúce harmonizované kritériá na určenie rizika úteku členské štáty prijali rozdielne a v niektorých prípadoch kontroverzné kritériá; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby objasnili pojem „značné riziko úteku“;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby jasne stanovili, že zaistenie nikdy nie je v najlepšom záujme dieťaťa;

21.  pripomína, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva(5) je nezákonné uplatniť opatrenie na zaistenie voči maloletej osobe bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zohľadnili najlepšie záujmy tejto osoby, jej osobitné postavenie ako maloletej osoby bez sprievodu v náležitých prípadoch alebo bez posúdenia primeranosti takéhoto opatrenia alebo bez toho, aby boli dostupné alternatívy k zaisteniu;

22.  zdôrazňuje, že konečný cieľ, teda ochrana detí, napríklad proti obchodovaniu s deťmi, by mal vždy prevažovať, aby sa zabezpečilo, že migrujúce deti budú mať rýchly prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a primeranému ubytovaniu; zdôrazňuje, že pre deti bez sprievodu by sa mali zaviesť primerané ochranné opatrenia, ako je účinné poručníctvo;

23.  poukazuje na početné a systematické nedostatky, pokiaľ ide o súlad s hierarchiou kritérií; zdôrazňuje, že celistvosť rodiny zďaleka nie je najčastejšie uplatňovaným kritériom, a to aj napriek tomu, že podľa kapitoly III nariadenia sa nachádza na vrchole hierarchie; domnieva sa, že členské štáty by na základe zásady vzájomnej spolupráce mali poskytovať pomoc príslušným orgánom a štátnym príslušníkom tretích krajín pri zlepšení určovania existujúcich preukázaných rodinných vzťahov v rámci postupu určovania zodpovedného členského štátu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné dodržiavanie hierarchie kritérií;

24.  domnieva sa, že je potrebné objasniť podmienky uplatňovania kritéria zlúčenia rodiny a, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 3 nariadenia, uprednostniť uplatňovanie článkov 8, 10 a 16 ako hlavných kritérií na určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl s cieľom zabezpečiť účinnosť práva na celistvosť rodiny a rýchlejšie vykonávanie rozhodnutí o zlúčení rodiny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zharmonizovali úroveň dôkazov požadovaných na zlúčenie rodiny v záujme dosiahnuteľnejších úrovní a požiadaviek; poukazuje na to, že definície „rodiny“ sa v členských štátoch líšia, čo prispieva k nedostatočnému súladu s hierarchiou kritérií a k nefunkčnosti systému; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne monitorovala riadne uplatňovanie definícií týkajúcich sa rodiny členskými štátmi, ako sa stanovuje v článku 3 nariadenia;

25.  pripomína, že podľa nariadenia by vo všetkých dublinských konaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa detí mal byť prvoradý najlepší záujem dieťaťa; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty uplatňujú odlišné výklady najlepšieho záujmu dieťaťa;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nevhodné mechanizmy identifikácie a niekedy aj chybné metódy posudzovania veku často ešte viac zhoršujú situáciu maloletých osôb, čo spôsobuje oneskorenia alebo negatívne ovplyvňuje výsledky dublinských konaní; konštatuje, že v niektorých členských štátoch boli vypracované osvedčené postupy, ako je využívanie špecializovaných pracovníkov pre maloleté osoby bez sprievodu alebo multidisciplinárny prístup k určovaniu veku;

27.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v mnohých členských štátoch dochádza z dôvodu praktických problémov k oneskoreniu pri vymenovaní zástupcu na pomoc maloletým osobám bez sprievodu v dublinských konaniach alebo takéto vymenovanie nie je zaručené; konštatuje tiež, že v niektorých krajinách títo zástupcovia nie sú dostatočne informovaní o dublinských konaniach a že maloletým osobám bez sprievodu sa neposkytuje podpora vhodná pre deti;

Zjednodušenie postupov, výrazné skrátenie lehôt a dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy

28.  zdôrazňuje, že počet konaní o odovzdaní sa v rokoch 2016 – 2017 výrazne zvýšil, v dôsledku čoho vznikli značné ľudské, materiálne a finančné náklady; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že k odovzdaniu došlo iba v 11 % prípadov, čo je ďalším faktorom častého preťaženia azylových systémov, čo zasa jasne dokazuje nedostatočnú účinnosť nariadenia; domnieva sa, že úsilie o zaručenie prístupu k informáciám a rýchle postupy na zlúčenie rodiny a odovzdanie žiadateľov o azyl sú nevyhnutné;

29.  zdôrazňuje význam judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie z posledných rokov, v ktorej sa objasnili prípustné dôvody na odmietnutie dublinských odovzdaní a najmä akýkoľvek zdroj rizika pre jednotlivca; konštatuje najmä čoraz väčší počet rozhodnutí európskych a vnútroštátnych súdov o pozastavení odovzdaní do členských štátov, v ktorých by žiadateľovi o azyl bola nespravodlivo odopretá medzinárodná ochrana (prípady nepriameho vyhostenia alebo vrátenia) alebo by mu boli odopreté jeho práva v dublinskom konaní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiadatelia o azyl sú v niektorých členských štátoch obeťami neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

30.  konštatuje, že nedostatky, pokiaľ ide o štrukturálnu organizáciu a fungovanie vnútroštátnych rozhodujúcich orgánov, v spojení s nedostatkom zdrojov prispeli k oneskoreniam v dublinských konaniach a bránili uplatňovaniu nariadenia; konštatuje, že hoci väčšina krajín má jeden špecializovaný rozhodujúci orgán, niektoré členské štáty sa rozhodli rozdeliť zodpovednosť medzi rôzne orgány, čo v niektorých prípadoch spôsobilo praktické ťažkosti pre žiadateľov o azyl a rozdiely vo vykonávaní nariadenia;

31.  zdôrazňuje, že účinnosť dublinských konaní závisí aj od kvality a počtu zamestnancov jednotlivých vnútroštátnych rozhodujúcich orgánov; konštatuje významné rozdiely medzi rozhodujúcimi orgánmi, pokiaľ ide o počet zamestnancov na jedného žiadateľa o azyl; zdôrazňuje, že vnútroštátne dublinské jednotky sú nedostatočne obsadené a zároveň čelia značnému zvýšeniu ich pracovného zaťaženia; vyzýva členské štáty, aby zvýšili zdroje potrebné na spustenie systému podľa nariadenia Dublin III, a to najmä počet azylových pracovníkov;

32.  zdôrazňuje nedostatočnú spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi, čo aktívne narúša zásadu solidarity EÚ a priamo prispieva k nadmernému zaťaženiu systémov v niektorých členských štátoch;

33.  zdôrazňuje, že nadmerným a sčasti nevhodným uplatňovaním kritéria „neoprávneného vstupu“ vzniká neprimeraná záťaž pre krajiny prvého vstupu, ktorým často chýbajú zdroje a kapacity na prijímanie a registráciu žiadateľov o azyl; konštatuje, že dožiadania o „prijatie späť“ sú v posledných rokoch dominantnou formou dublinských konaní, čo znamená, že väčšina osôb, v prípade ktorých sa začalo dublinské konanie, už požiadala o azyl v inom členskom štáte; konštatuje, že primerané opatrenia na predchádzanie sekundárnym pohybom by mali platiť pre členské štáty v rámci schengenského priestoru, ako aj pre štáty mimo neho;

34.  pripomína, že cieľom lehôt v každom štádiu dublinského konania je, aby bolo konanie čo najkratšie a aby sa umožnil rýchly prístup ku konaniu o azyle; konštatuje, že stále existujú nejasnosti a rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výpočet lehôt, a určenie toho, v ktorom okamihu začína plynúť lehota príslušného postupu; navrhuje objasniť a zharmonizovať podmienky spustenia konaní o odovzdaní;

35.  domnieva sa, že pravidlá prenosu zodpovednosti podľa nariadenia Dublin III v niektorých prípadoch narúšajú účinnosť konaní o azyle a vykonávanie odovzdaní tým, že zvyšujú riziko úteku; vyjadruje poľutovanie nad často nevierohodnými dôvodmi členských štátov na odmietnutie odovzdania; domnieva sa, že okrem iných faktorov aj tieto faktory prispeli k zvýšeniu počtu sekundárnych pohybov tým, že žiadateľov o azyl podnecujú k tomu, aby zostali na tzv. administratívnom úteku; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala pravidlá s cieľom zlepšiť vykonávanie odovzdaní a zrušiť prenos zodpovednosti v prípadoch, keď žiadateľ o azyl utečie, podporila dôveru medzi členskými štátmi, monitorovala situáciu a v prípade potreby uložila sankcie členským štátom, ktoré odmietnu odovzdanie;

36.  konštatuje, že nesprávne uplatňovanie pravidiel hierarchie kritérií, najmä pokiaľ ide o zlúčenie rodiny a situáciu detí bez sprievodu, ako aj neprimerané používanie kritéria prvej krajiny neoprávneného vstupu tiež narúšajú konania o azyle; konštatuje, že tieto nedostatky vo vykonávaní môžu podnietiť žiadateľov o azyl k tomu, aby zostali na administratívnom úteku; zdôrazňuje, že pre fungovanie nariadenia Dublin III a predchádzanie sekundárnym pohybom má zásadný význam ďalšia harmonizácia azylových systémov členských štátov; vyzýva Komisiu, aby navrhla systém, v ktorom sa náležite zohľadnia preukázané zmysluplné väzby žiadateľov o azyl na členský štát, ako je predchádzajúci oprávnený pobyt alebo doklady o vzdelaní, a ktorým sa zabezpečí relatívne rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl v celej EÚ;

37.  domnieva sa, že poskytovanie právnej pomoci žiadateľom o azyl v rámci dublinských konaní, a to najmä v hotspotoch, má zásadný význam pre zabezpečenie toho, že žiadatelia budú informovaní o svojich právach a povinnostiach počas dublinských konaní; zdôrazňuje, že tým by sa zlepšil súlad konaní s právami, zjednodušili dublinské konania a zlepšilo rozhodovanie; konštatuje, že právny zástupca môže zabezpečiť, že každý spis bude úplný a presný, a prispieť k zníženiu miery odvolaní a k zaručeniu zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; so znepokojením konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni pretrvávajú určité osobitné problémy, ako je obmedzený prístup k nezávislým právnym zástupcom vo vzdialených azylových centrách, nízka finančná odmena za právnu pomoc, nedostatok vhodných zariadení na prípravné a súkromné pohovory a nedostatočné poskytovanie právnej pomoci žiadateľom v zariadeniach určených na zaistenie; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby zvýšili dostupné finančné prostriedky na poskytovanie právnej pomoci v rámci dublinských konaní;

38.  zdôrazňuje, že kvalita a množstvo informácií poskytovaných žiadateľom v rámci dublinských konaní nie sú zďaleka uspokojivé a výrazne sa líšia medzi jednotlivými krajinami a v niektorých prípadoch aj v rámci krajiny; konštatuje, že na dodržiavanie práva na informácie majú vplyv rôzne faktory, ako je kvalita a jasnosť informácií, prístup k tlmočníkom, dostupnosť preložených dokumentov a včasný prístup k informáciám; pripomína, že právo na informácie podľa článku 4 nariadenia má vzhľadom na zložitú povahu dublinských konaní zásadný význam pre zaručenie prístupu k spravodlivému preskúmaniu žiadosti o azyl v EÚ; zdôrazňuje, že nedostatky v tejto oblasti môžu súvisieť s nedostatkom zdrojov, ale môžu byť aj dôsledkom úmyselných politických rozhodnutí v niektorých krajinách, kde bolo vymenovaných veľmi málo právnych zástupcov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie a EASO zlepšili informácie o zložitých dublinských konaniach dostupné pre žiadateľov o azyl s cieľom zabezpečiť, že tieto informácie budú jasné a dostupné pre všetkých, a to najmä pokiaľ ide o zlúčenie rodiny v súlade s článkami 4 a 26 nariadenia a o prístup k účinným prostriedkom nápravy a k právnej pomoci v súlade s článkom 27;

39.  vyzýva Komisiu, aby posúdila celkové vykonávanie CEAS, ako aj akékoľvek medzery a nedostatky v nariadení Dublin III, v dôsledku ktorých sa kladie neprimerané bremeno zodpovednosti na krajiny na vonkajších hraniciach EÚ;

Jednotné vykonávanie pravidiel dublinského systému zamerané na práva v azylových prípadoch v celej EÚ

40.  zdôrazňuje, že zásadu jedinej žiadosti o azyl v EÚ nie je možné dodržiavať, čo je v rozpore so samotným účelom nariadenia Dublin III; konštatuje, že vykonávanie tejto zásady narúšajú rôzne faktory, čo znamená, že existujú viaceré dôvody na podanie následných žiadostí o azyl; domnieva sa, že príslušné vnútroštátne orgány by si mali vymieňať relevantné informácie, najmä pokiaľ ide o schvaľovanie a zamietanie žiadostí o azyl, na základe európskej databázy, ako je Eurodac, s cieľom urýchliť postupy a vyhnúť sa viacnásobným žiadostiam o azyl a zároveň chrániť osobné údaje; domnieva sa, že registrácia všetkých žiadateľov o azyl a migrantov, ktorí neoprávnene prekračujú hranice, je prioritou;

41.  konštatuje, že miera ochrany žiadateľov o azyl sa v členských štátoch v prípade určitých národností značne líši, a že to môže prispieť k ďalšiemu pohybu; domnieva sa, že zohľadnením individuálnych potrieb žiadateľov v rámci dublinských konaní by sa obmedzili sekundárne pohyby; domnieva sa, že zohľadnenie „preukázaných zmysluplných väzieb“ na istý členský štát predstavuje účinný prístup k obmedzovaniu sekundárnych pohybov, a žiada, aby sa zaradilo medzi kritériá premiestnenia;

Posilnenie riadenia a zbližovania medzi členskými štátmi

42.  zdôrazňuje, že Komisiou vytvorená sieť dublinských jednotiek členských štátov sa schádza len raz alebo dvakrát ročne a nezohráva žiadnu operačnú úlohu; konštatuje, že nekoordinované používanie siete dublinských jednotiek EASO bráni účinnému fungovaniu nariadenia Dublin III; konštatuje však, že sieť dublinských jednotiek EASO je aktívnejšia a že EASO vykonal niekoľko užitočných misií na podporu členských štátov pri vykonávaní nariadenia Dublin III, ako je vypracovanie usmernení a analýz, organizovanie kurzov odbornej prípravy alebo vysielanie agentov; naliehavo žiada užšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi rozhodujúcimi orgánmi s cieľom zabezpečiť výmenu informácií, podporiť rozvoj jednotných a najlepších postupov, zefektívniť odovzdania a vyhnúť sa prípadom viacnásobných žiadostí; navrhuje, aby sa EASO zverila úloha vypracovať posilnené pravidlá riadenia pri uplatňovaní nariadenia Dublin III vrátane mesačného operačného dialógu medzi vnútroštátnymi orgánmi a platformy na výmenu informácií a najlepších postupov;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby medzi zdroje používané na monitorovanie vykonávania nariadenia zahrnuli spoľahlivé a aktuálne informácie poskytnuté neštátnymi subjektmi, a najmä medzinárodnými organizáciami a MVO;

44.  konštatuje, že v rokoch 2008 až 2017 predložili značné množstvo žiadostí o azyl štátni príslušníci tretích krajín, ktorí cestovali bez víz alebo s krátkodobými vízami na vstup do schengenského priestoru(6); ďalej konštatuje, že niektoré z týchto žiadostí boli podané v inom členskom štáte, ako je členský štát, pre ktorý boli víza vydané; zdôrazňuje, že v súvislosti s nasledujúcimi dublinskými konaniami sa dokázalo, že pravidlá stanovené v článkoch 12 a 14 nie sú dostatočne jasné, čím bránia v určení zodpovedného členského štátu; vyzýva Komisiu, aby objasnila, akým spôsobom sa články 12 a 14 nariadenia majú uplatňovať pri určovaní členského štátu, ktorý by mal byť zodpovedný za žiadosť o azyl; navrhuje hodnotenie možného vplyvu žiadostí o vstup v prípade zrušenej vízovej povinnosti na správne fungovanie dublinského systému ako súčasť hierarchie kritérií;

45.  konštatuje, že členské štáty medzi sebou uzavreli dvojstranné dohody s cieľom zlepšiť účinnosť dublinských konaní alebo zabezpečiť odovzdanie žiadateľov o azyl; zdôrazňuje však, že sa tiež ukázalo, že tieto dohody majú nepriaznivé účinky a v istých prípadoch oslabujú plnenie cieľov nariadenia na európskej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby zhodnotili faktory, ktoré prispievajú k väčšej účinnosti, prijali spoločné a koordinované opatrenia na optimalizáciu účinného vykonávania nariadenia Dublin III a pracovali na dosiahnutí harmonizácie vykonávania tohto nariadenia;

46.  konštatuje, že členské štáty môžu s podporou Komisie a v koordinácii v ňou vypracovať preventívne akčné plány pre prípady, keď uplatňovanie nariadenia môže byť ohrozené v dôsledku odôvodneného rizika mimoriadneho tlaku na azylové systémy členských štátov a/alebo problémov spojených s fungovaním ich azylových systémov, v súlade s článkom 33; konštatuje, že tieto preventívne opatrenia môžu zohľadňovať informácie od Komisie a EASO a viesť k skutočnej a praktickej solidarite v súlade s článkom 80 ZFEÚ s členskými štátmi, ktoré čelia mimoriadnemu tlaku na ich azylové systémy vo všeobecnosti, a to aj v dôsledku zmiešaných migračných tokov, a so žiadateľmi, čím sa umožní lepšia pripravenosť na prípadnú azylovú krízu;

47.  domnieva sa, že vykonávanie nariadenia Dublin III nie je účinné, pretože sa neplnia jeho hlavné ciele, konkrétne rýchle a spravodlivé určenie členského štátu zodpovedného za žiadosť o medzinárodnú ochranu; pripomína, že značné nedostatky vo vykonávaní sa zistili v prípade viacerých dublinských ustanovení; zdôrazňuje, že vzhľadom na úsilie, ľudské zdroje a zamestnancov, ktorých na vykonávanie tohto nariadenia venovali členské štáty, je toto vykonávanie je vysoko neúčinné;

48.  vyzýva Radu, aby uplatnila hlasovanie na základe kvalifikovanej väčšiny, pokiaľ ide o reformu nariadenia Dublin III a prijímanie opatrení podľa článku 78 ods. 2 ZFEÚ;

49.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte stále nezverejnila svoju hodnotiacu správu podľa článku 46; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnejšie vykonávanie nariadenia Dublin III;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ako aj vládam a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31. (2) Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 146. (3) Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 80. (4) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9. (5) EDAL, Európsky súd pre ľudské práva – Rahimi/Grécko, žiadosť č. 8687/08, rozsudok z 5. júla 2011: https://www.asylumlawdatabase.eu/en/content/ecthr-rahimi-v-greece-application-no-868708-1 (6) Európska komisia, Európska migračná sieť, Impact of Visa Liberalisation on Countries of Destination (Vplyv liberalizácie vízového režimu na cieľové krajiny), marec 2019: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/00_eu_visa_liberalisation_2019_synthesis_report_en_0.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o vykonávaní smernice o návrate (2019/2208(INI))

P9_TA(2020)0362 A9-0238/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 (Ženevský dohovor), a najmä na právo na nevyhostenie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 1, 3, 4, 6, 7, 18, 19, 20 a 47,

–  so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 19. decembra 2018,

–  so zreteľom na Dvadsať usmernení o nútenom návrate, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 4. mája 2005,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(1) („smernica o návrate“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín(2) (ďalej len „nariadenie o využívaní SIS na účely návratu“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/851 z 18. júna 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane(3),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa smernice 2008/115/ES vrátane prípadov C‑357/09 Kadzoev(4), C‑61/11 El Dridi(5), C‑534/11 Arslan(6), C-146/14 Mahdi(7), C‑554/13 Z. Zh.(8), C‑47/15 Sélina Affum(9), C-82/16 K.A. a iní(10) a C-181/16 Gnandi(11),

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa smernice 2008/115/ES vrátane Amie a iní/ Bulharsko (žiadosť č. 58149/08), N.D. a N.T./ Španielsko (žiadosť č. 8675/15 a 8697/15) a Haghilo / Cyprus (žiadosť č. 47920/12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. marca 2014 o politike EÚ v oblasti návratu (COM(2014)0199),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 o Európskej migračnej agende (COM(2015)0240),

–   so zreteľom na závery samitov Európskej rady z októbra 2016 a júna 2018,

–  so zreteľom na nezáväzné spoločné normy Rady z 11. mája 2016 pre programy asistovaného dobrovoľného návratu (a reintegrácie) vykonávané členskými štátmi,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2017 o účinnejšej politike návratu v Európskej únii – obnovený akčný plán (COM(2017)0200),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/432 zo 7. marca 2017 týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES(12),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/2338 zo 16. novembra 2017, ktorým sa stanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom(13),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Európskej migračnej siete za rok 2017 s názvom Účinnosť návratu v členských štátoch EÚ: výzvy a osvedčené postupy spojené s pravidlami a normami EÚ,

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2018 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (prepracované znenie) (COM(2018)0634),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2018 o riadení migrácie vo všetkých aspektoch: pokrok v rámci Európskej migračnej agendy (COM(2018)0798),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2020 s názvom Ochorenie COVID-19: Usmernenia týkajúce sa vykonávania príslušných ustanovení EÚ v oblasti konaní o azyle a návrate a presídľovania (C(2020)2516),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ(15),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 13. marca 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu(16),

—  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 24/2019 z novembra 2019 s názvom Azyl, relokácia a návrat migrantov: čas zintenzívniť aktivitu, aby sa riešili veľké rozdiely medzi cieľmi a výsledkami,

–  so zreteľom na náhradné posúdenie vplyvu výskumnej služby Európskeho parlamentu z marca 2019 o navrhovanom prepracovanom znení smernice o návrate,

–  so zreteľom na posúdenie výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z júna 2020, ktoré poskytuje hodnotenie vykonávania smernice o návrate a vonkajšieho rozmeru smernice o návrate,

–  so zreteľom na hodnotiacu správu agentúry Frontex z 15. júna 2020 o návratových operáciách v 2. polroku 2019,

–  so zreteľom na 4. výročnú správu Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu Europolu z 15. mája 2020,

–  so zreteľom na správy o uplatňovaní schengenského acquis v oblasti návratu vypracované v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu(17),

–  so zreteľom na Príručku Rady Európy zo 17. Septembra 2019 s názvom Praktické usmernenie k alternatívam zaisťovania prisťahovalcov; podpora účinných výsledkov,

–  so zreteľom na analýzu riadiaceho výboru Rady Európy pre ľudské práva zo 7. decembra 2017 o právnych a praktických aspektoch účinných alternatív k zaisťovaniu v súvislosti s migráciou,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva(19),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0238/2020),

A.  keďže Komisia posúdila vykonávanie smernice o návrate len raz (v roku 2014) napriek jej právnemu záväzku podávať správy o jej vykonávaní každé tri roky počnúc rokom 2013, ktorý vyplýva z článku 19 tejto smernice; keďže Komisia v roku 2015 uverejnila oznámenie obsahujúce akčný plán pre návraty; keďže v roku 2017 vydala odporúčanie pre zvýšenie efektívnosti návratov pri vykonávaní smernice o návrate a uverejnila príručku pre návraty; keďže Komisia v septembri 2018 bez vykonania posúdenia vplyvu predložila návrh na prepracovanie smernice o návrate s cieľom dosiahnuť účinnejšiu a súdržnejšiu politiku návratu; keďže Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) poveril EPRS, aby poskytla náhradné posúdenie vplyvu navrhovaného prepracovaného znenia; keďže v tomto posúdení sa poukazuje na nedostatok dôkazov o tom, že prepracovaný návrh by viedol k účinnejším návratom;

B.  keďže dvojakým cieľom smernice o návrate je stanoviť spoločné pravidlá týkajúce sa účinného návratu v súlade so základnými právami a zásadou proporcionality; keďže Komisia sa vo svojom odporúčaní o zaistení účinnejších návratov zameriava na mieru návratu ako ukazovateľ účinnosti smernice o návrate a odporúča opatrenia, ktoré môžu mať nechcený účinok obmedzenia istých záruk uvedenej smernice, ako je právo na odvolanie a využitie dlhších lehôt zaistenia; keďže udržateľné návraty a úspešná reintegrácia sú dôležitými ukazovateľmi pri hodnotení účinnosti návratov; keďže monitorovanie po návrate nie je v súčasnosti dostatočne komplexné a presné; keďže sa ukázalo, že nie všetky návraty sú udržateľné, najmä vo vzťahu k maloletým osobám bez sprievodu, z dôvodu chýbajúceho plánu osobnej reintegrácie alebo podpory po návrate;

C.  keďže Komisia poznamenáva, že členské štáty čelia niekoľkým prekážkam procesného, technického a operačného charakteru, ktoré bránia účinnému návratu, okrem iného čo sa týka úrovne spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami, a to aj s tretími krajinami; keďže Komisia označila identifikáciu navrátilcov a potrebu získať potrebnú dokumentáciu od tretích krajín za jeden z hlavných dôvodov nevykonania návratu;

D.  keďže nedostatočná harmonizácia má hlboký vplyv na postupy v oblasti návratu medzi členskými štátmi; keďže v hodnoteniach, ktoré Komisia uskutočnila pri príležitosti zverejnenia odporúčania pre zvýšenie efektívnosti návratov, sa zistilo, že „priestor na voľné konanie ponechaný členským štátom na základe smernice o návrate viedol k nekonzistentnej transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov, čo má negatívny vplyv na účinnosť politiky Únie v oblasti návratu.“, a že: „Účinnejším vykonávaním uvedenej smernice by sa znížili možnosti zneužitia konaní a odstránila by sa neefektívnosť, pričom by sa súčasne zabezpečila ochrana základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.“;

E.  keďže Komisia vo svojom akčnom pláne v oblasti návratu uverejnenom v roku 2015 vyjadrila názor, že dobrovoľné návraty sú vždy, keď je to možné, uprednostňovanou možnosťou; keďže – opäť, ako Komisia uviedla vo svojom akčnom pláne – „podľa odhadov približne 40 % návratov [bolo] dobrovoľných, v roku 2009 tvorili dobrovoľné návraty iba 14 %“; keďže podľa odhadov Komisie nie je možné vrátiť 300 000 osôb ročne z dôvodu administratívnych prekážok, zdravotných problémov alebo rizika zákazu vyhostenia alebo vrátenia; keďže ich situácia by sa mala riešiť, a to aj udelením právneho postavenia z humanitárnych dôvodov;

F.  keďže údaje týkajúce sa vykonávania smernice o návrate sú verejne dostupné prostredníctvom Eurostatu, ale nie sú vo všetkých prípadoch rozčlenené a porovnateľné; keďže pri vykonávaní nariadenia (EÚ) 2018/1860 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „nariadenie o využívaní SIS na účely návratu“) a nariadenia (EÚ) 2020/851, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, môže byť poskytnutých viac informácií;

G.  keďže od roku 2014 do roku 2018 sa počet neregulárnych prekročení hraníc znížil z 1,82 milióna na 142 000; keďže členské štáty vydali v roku 2019 približne 3 milióny prvých povolení na pobyt; keďže počet žiadostí o azyl klesol z 1,29 milióna v roku 2015 na 698 000 v roku 2019; keďže v roku 2018 vydali členské štáty 283 880 rozhodnutí o návrate, z ktorých 147 815 viedlo k návratu osôb;

H.  keďže členské štáty si systematicky nevymieňajú informácie o rozhodnutiach o návrate alebo vydaných zákazoch vstupu, ktoré vydávajú, čo znamená, že vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate vydaných členskými štátmi a ich presadzovanie v celej Únii je v praxi nemožné; keďže na zvýšenie účinnosti readmisií a na zabezpečenie súdržnosti návratov na európskej úrovni by formálne dohody EÚ, mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

Všeobecné pripomienky

1.  berie na vedomie, že Komisia stále nevypracovala posúdenie vykonávania smernice a vyzýva Komisiu, aby vykonala takéto posúdenie, ktoré sa malo uskutočniť v roku 2017 v súlade s článkom 19 smernice o návrate a v súlade so zásadou lepšej tvorby práva;

2.  opätovne zdôrazňuje význam spoločného prístupu založeného na dôkazoch s cieľom usmerňovať súdržnú tvorbu politiky a dobre informovanú verejnú diskusiu a žiada Komisiu, aby naliehavo vyzývala a povzbudzovala členské štáty k zbieraniu a zverejňovaniu kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov o vykonávaní smernice o návrate, najmä údaje o zákazoch vstupu a zaistení, keďže ide o kategórie, ktoré v súčasnosti Eurostat nezhromažďuje, a pritom sa využijú najmä nové dostupné nástroje, ako je nariadenie o využívaní SIS na účely návratu a nariadenie (EÚ) 2020/851, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr zhromaždili štatistiky na tomto základe nariadenia (EÚ) 2020/851 a aby sa zapojili do súvisiacich pilotných štúdií; so znepokojením berie na vedomie nedostatok dostupných údajov vrátane údajov rozčlenených podľa rodu a veku, ktoré sa týkajú vykonávania smernice o návrate;

3.  je znepokojený tým, že od roku 2015 sa počet vykonaných rozhodnutí o návrate znižuje, a konštatuje, že tento počet nemusí nevyhnutne zodpovedať zvýšeniu alebo zníženiu počtu neregulárnych vstupov; zdôrazňuje, že účinná politika návratu je jedným z kľúčových prvkov dobre fungujúcej azylovej a migračnej politiky EÚ; konštatuje, že podľa vyhlásenia Komisie sa miera návratu znížila zo 46 % v roku 2016 na 37 % v roku 2017 a že to nemusí predstavovať celkový obraz vzhľadom na príznačný priestor na vlastné rozhodovanie, ktorý majú členské štáty pri vykonávaní smernice o návrate, najmä ťažkosti v spolupráci s tretími krajinami, skutočnosť, že niektoré členské štáty vydávajú viac ako jedno rozhodnutie o návrate jednej osobe, že rozhodnutia sa neodvolajú, ak sa návrat z humanitárnych dôvodov neuskutoční, že niektoré osoby nie je možné vrátiť, pretože ich návrat by bol v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia, alebo že sa niektoré osoby vrátia dobrovoľne bez toho, aby bol ich návrat zaregistrovaný; zdôrazňuje, že po každom rozhodnutí o návrate nenasledujú rýchle konania o návrate a readmisii z dôvodu praktických a právnych prekážok, a so znepokojením konštatuje, že to môže spôsobovať vážne napätie, a to nielen pre miestne zariadenia, ale aj pre zapojených ľudí;

4.  pridáva sa k cieľu Komisie, ktorým je zlepšenia účinného vykonávania smernice o návrate a účinnosti konaní o návrate v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby v odôvodnených prípadoch začala príslušné konania o porušení povinnosti; zdôrazňuje, že účinnosť smernice o návrate by sa mala merať na základe miery návratu, ako aj udržateľnosti návratov a vykonávania záruk základných práv, dodržiavania procesných záruk a účinnosti dobrovoľných návratov; zdôrazňuje, že meranie účinného vykonávania smernice o návrate by sa malo medzi členskými štátmi ďalej posilňovať a ďalej zefektívniť s cieľom posilniť transparentnosť a porovnateľnosť údajov;

5.  konštatuje, že Komisia uviedla, že nedostatočná identifikácia tretej krajiny a readmisia navrátilcov je jedným z hlavných dôvodov nevykonania návratu; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzťahy s tretími krajinami v konštruktívnom dialógu o migrácii založenom na rovnosti s cieľom zabezpečiť vzájomne prospešnú spoluprácu na účinné a udržateľné návraty;

6.  berie na vedomie zneoficiálnenie spolupráce s tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby naliehali a umožnili Komisii pri uzatváraní formálnych dohôd EÚ o readmisii, a to spolu s parlamentnou kontrolou EÚ a súdnym dohľadom; zdôrazňuje, že by sa mali ponúknuť stimuly na uľahčenie spolupráce; poznamenáva, že dvojstranné dohody o readmisii používané podľa článku 6 ods. 3 smernice o návrate neposkytujú primerané procesné záruky vrátane informovania dotknutej osoby o individuálnom opatrení a informácií o dostupných a účinných prostriedkoch nápravy na účely odvolania; konštatuje, že členské štáty čelia problémom, pokiaľ ide o pravidelné zabezpečovanie plného obsadenia miest, ktoré sú k dispozícii pre navrátilcov pri návratových operáciách, a to prostredníctvom charterových letov koordinovaných agentúrou Frontex; so znepokojením konštatuje, že v niektorých prípadoch je možnosť vykonávania spoločných návratných operácií agentúry Frontex vylúčená prostredníctvom dvojstranných dohôd medzi organizujúcimi alebo zúčastnenými členskými štátmi a cieľovými krajinami mimo EÚ;

7.  zdôrazňuje potrebu väčšej spolupráce v oblasti návratov medzi členskými štátmi vrátane výmeny informácií a uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so zárukami základných práv; zdôrazňuje potrebu podpory zo strany príslušných agentúr Únie vrátane operačnej podpory; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrou Frontex;

8.  vyzýva členské štáty, aby orgánom zodpovedným za prijímanie a vykonávanie rozhodnutí o návrate a ich vykonávanie, a pritom investovali do kvality svojho rozhodovania a vykonávania;

9.  zdôrazňuje význam spravodlivých, rýchlych a účinných konaní o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý sa zdržiavajú na území Únie nezákonne, vrátane tých, ktorých žiadosti boli zamietnuté, s ohľadom na základné práva dotknutých osôb;

Rozhodnutia o návrate a dobrovoľný odchod

10.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť v smernici o návrate dodržiavanie rozhodnutí o návrate zo strany migrantov, a pripomína kľúčovú zásadu zakotvenú v uvedenej smernici, podľa ktorej by sa mali dobrovoľné návraty uprednostňovať pred nútenými návratmi, ak neexistujú vážne dôvody sa nazdávať, že by to oslabilo účel postupu návratu, keďže dobrovoľné návraty sú udržateľnejšie, menej nákladné a ťažkopádne pre štáty a viac sa pri nich rešpektujú základné práva dotknutej osoby; žiada Komisiu, aby naďalej považovala dobrovoľné návraty za prednostnú možnosť pred nútenými návratmi a aby podporila členské štáty pri vypracovaní účinného rámca, ktoré umožnia prístup k programom dobrovoľného návratu;

11.  žiada Komisiu, aby pokračovala v poskytovaní financovania a zvýšila zdroje, ktoré sú k dispozícii na programy asistovaného dobrovoľného návratu, s cieľom podporiť tieto programy s konečným cieľom zabezpečiť udržateľný návrat a opätovné začlenenie;

12.  zdôrazňuje, že vo všeobecnosti platí, že podľa článku 7 smernice o návrate sa v rozhodnutí o návrate stanoví primeraná lehota na dobrovoľný odchod v trvaní 7 až 30 dní, ktorú musia členské štáty v prípade potreby predĺžiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti konkrétneho prípadu; poukazuje na výnimky stanovené v článku 7 ods. 4 smernice o návrate; konštatuje, že vnútroštátne programy členských štátov na podporu dobrovoľného odchodu sú niekedy nedostatočné, pokiaľ ide o rozsah a prostriedky; pripomína, že členské štáty, ktoré ponúkajú túto lehotu na dobrovoľný odchod len na základe žiadosti, musia informovať dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín o možnosti podať takúto žiadosť;

13.  víta ustanovenia, ktoré vo viacerých členských štátoch umožňujú riadne zohľadnenie jednotlivých okolností s cieľom umožniť predĺženie lehoty na dobrovoľný odchod; pripomína, že v prípadoch, keď sa v smernici o návrate vyžaduje, aby členské štáty odložili odsun, napríklad, ak by sa tým porušila zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, sa v článku 14 ods. 2 smernice o návrate vyžaduje, aby príslušným osobám poskytli písomné potvrdenie o tom, že rozhodnutie o návrate sa dočasne nevykoná;

14.  zdôrazňuje, že široké vymedzenie pojmu riziko úteku vedie k tomu, že členské štáty neposkytujú lehotu na dobrovoľný odchod; pripomína, že zrušenie lehoty na dobrovoľný odchod zároveň vedie k udeľovaniu zákazu vstupu, čo môže dobrovoľný odchod ešte viac narušiť; zdôrazňuje potrebu širšieho vykonávania súčasného právneho rámca s cieľom zintenzívniť úspešné dobrovoľné návraty;

15.  vyzýva členské štáty a Frontex, aby si vymieňali informácie a najlepšie postupy týkajúce sa úspešných a dôstojných dobrovoľných návratov a aby poskytovali operačnú pomoc medzi členskými štátmi, ak o to požiadajú, s cieľom posilniť a zlepšiť operačnú účinnosť dobrovoľných návratov;

16.  zdôrazňuje význam zabezpečenia riadenia a pomoci v jednotlivých prípadoch prispôsobenej individuálnym okolnostiam a vyhliadkam navrátilca pri pomoci, s osobitným dôrazom na maloleté osoby bez sprievodu;

Procesné záruky

17.  zdôrazňuje, že podľa smernice o návrate sa vyžaduje, aby rozhodnutia o návrate, zákaze vstupu a odsune boli individualizované, jasne odôvodnené na základe právnych a skutkových dôvodov, vydávané písomne a aby obsahovali informácie o dostupných opravných prostriedkoch a príslušných lehotách; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto informácie poskytovali v jazyku, ktorému daná osoba rozumie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom podrobností a odôvodnenia rozhodnutí o návrate;

18.  zastáva názor, že deti bez sprievodu by nemali byť vrátené, pokiaľ sa nedokáže, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, a že deti by mali byť informované spôsobom vhodným pre deti a v jazyku, ktorému rozumejú, o svojich právach a prostriedkoch nápravy, ktoré majú k dispozícii;

19.  pripomína, že zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia je pre členské štáty záväzná za každých okolností vrátane konaní o návrate, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o návrate;

20.  berie na vedomie významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o právo na odvolanie, najmä pokiaľ ide o druh odvolacieho orgánu a lehoty na podanie odvolania; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť právo na účinný prostriedok nápravy, a to aj poskytovaním náležitých a prístupných informácií a právnej pomoci vrátane primeraných finančných prostriedkov na poskytovanie právnej pomoci;

21.  poznamenáva, že použitie nepovinnej doložky v článku 2 ods. 2 písm. a) môže viesť k obmedzeniu vykonávania záruk na hraniciach v porovnaní s riadnym konaním o návrate; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili procesné záruky a dodržiavanie ľudských práv a na situácie na hraniciach uplatňovali smernicu o návrate;

22.  zdôrazňuje, že smernica o návrate umožňuje dočasné pozastavenie výkonu odsunu, kým sa nepreskúma rozhodnutie o návrate; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia takéhoto odkladnu v prípadoch, keď existuje riziko vyhostenia alebo vrátenia; konštatuje, že vo väčšine krajín nemá odvolanie proti návratu automaticky odkladný účinok, čo môže znížiť ochranu; zdôrazňuje, že automatický odkladný prostriedok nápravy by zabezpečil, že ľudia nebudú vrátení pred prijatím konečného rozhodnutia o konaní o návrate; zdôrazňuje, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí vrátane dosiaľ nevydaných rozhodnutí v prebiehajúcich konaniach o návrate;

23.  pripomína, že v článku 6 ods. 4 smernice o návrate sa členským štátom poskytuje možnosť udeliť zo solidárnych, humanitárnych a iných dôvodov samostatné povolenie na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území; zdôrazňuje, že je dôležité úspešne využiť možnosti stanovené v smernici o návrate na presadzovanie rozhodnutí o návrate, s dôrazom na dobrovoľný návrat; berie však na vedomie obmedzené využívanie článku 6 ods. 4 smernice o návrate a nabáda členské štáty, aby rozšírili používanie tejto doložky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty nevydávajú dočasné povolenie na pobyt, ak sa ukázalo, že návrat nie je možný, čo často ponecháva migrantov, u ktorých nie je možný návrat, bez prístupu k ich základným právam; zdôrazňuje skutočnosť, že udelenie povolenia na pobyt jednotlivcom, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, by mohlo pomôcť zabrániť dlhotrvajúcim neregulárnym pobytom, znížiť zraniteľnosť vykorisťovaniu v práci a uľahčiť sociálne začlenenie jednotlivcov a ich prínos pre spoločnosť; konštatuje, že by to tiež pomohlo ľuďom dostať sa z administratívnych osídiel, kde v ktorých môžu uviaznuť; zároveň zdôrazňuje, že je potrebná koordinácia v rámci Únie s cieľom zabrániť ďalšiemu neregulárnemu pohybu osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o návrate;

Zákaz vstupu

24.  so znepokojením berie na vedomie rozsiahle automatické prijímanie rozhodnutí o zákaze vstupu, ktoré sa v niektorých členských štátoch presadzujú popri dobrovoľnom odchode; zdôrazňuje, že pri tomto prístupe hrozí riziko zníženia motivácie na dobrovoľný návrat; vyzýva členské štáty, aby splnili povinnosť vyplývajúcu zo smernice o návrate zvážiť zrušenie alebo pozastavenie zákazu v prípadoch, keď štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať, že opustil územie členského štátu;

25.  konštatuje, že situácia osoby sa môže počas obdobia uloženého zákazom vstupu meniť a že osoba sa môže ocitnúť v riziku prenasledovania v krajine, do ktorej bola vrátená; vyzýva členské štáty, aby v takýchto prípadoch zrušili zákaz vstupu z humanitárnych dôvodov; opakuje, že zákaz vstupu by sa nemal uplatňovať automaticky, ale mal by byť skôr založený na individuálnom posúdení; vyzýva členské štáty, aby mali zavedené prístupné postupy na podávanie žiadostí o zrušenie zákazu vstupu, v rámci ktorých je zaručené individuálne posúdenie, v prípade, že hlavným argumentom je najlepší záujem dieťaťa a že sa dodržiava právo na rodinný život, právo na zlúčenie rodiny a zásada proporcionality;

26.  konštatuje, že hoci hrozba prijatia rozhodnutia o zákaze vstupu môže slúžiť ako stimul na opustenie krajiny v lehote na dobrovoľný odchod, uložený zákaz vstupu môže znižovať motiváciu na dodržanie rozhodnutia o návrate a zvyšuje tak riziko úteku; vyzýva členské štáty, aby zvážili načasovanie prijatia rozhodnutia o zákazu vstupu s cieľom úspešne vykonávať rozhodnutia o návrate; zdôrazňuje, že smernica o návrate má pravidlá, ktoré umožňujú zrušenie zákazu vstupu, a vyzýva členské štáty, aby ich v prípade potreby využívali;

27.  zdôrazňuje, že zákazy vstupu môžu mať neprimerané dôsledky predovšetkým pre rodiny a deti; víta možnosť vyňať deti z rozhodnutia o zákaze vstupu, ktorú zaviedli niektoré členské štáty, zdôrazňuje však, že pri prijímaní rozhodnutia o zákaze vstupu pre ich rodičov (alebo jeho zrušení) by sa mali v prvom rade zohľadniť záujmy detí; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zlúčenie rodiny a rešpektovanie práva na rodinný život, okrem iného aby na základe tohto práva neukladali zákazy vstupu;

Zaistenie a riziko úteku

28.  pripomína, že v článku 3 ods. 7 smernice o návrate sa uvádza, že „riziko úteku“ je existencia dôvodov, ktoré vychádzajú z objektívnych kritérií vymedzených zákonom, v konkrétnom prípade sa domnievať, že štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, môže utiecť; upozorňuje na rozdiely v transpozícii pojmu „riziko úteku“ do vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje, že na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 7 smernice o návrate je potrebné pri určovaní rizika úteku na odôvodnenie zaistenia náležite zohľadniť individuálne okolnosti dotknutej osoby;

29.  je znepokojený tým, že právne predpisy viacerých členských štátov zahŕňajú rozsiahle a niekedy odlišné zoznamy objektívnych kritérií na vymedzenie rizika úteku, medzi ktoré patria všeobecné kritériá, ako napríklad nedostatok peňazí; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rôzne vymedzenia objektívnych kritérií na posúdenie rizika úteku vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov môžu viesť k nejednotnému uplatňovaniu zaistenia v celej Únii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto kritériá sa často uplatňujú viac-menej automaticky, pričom individuálne okolnosti sa považujú za okrajové; zdôrazňuje, že to viedlo k systematickému prijímaniu rozhodnutí o zaistení v mnohých členských štátoch; zdôrazňuje potrebu harmonizácie vymedzenia a vykonávania objektívnych kritérií na určenie rizika úteku;

30.  zdôrazňuje, že v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv musí zaistenie zostať naďalej krajným riešením a musí byť stanovené zákonom a musí byť nevyhnutné, odôvodnené a primerané cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť, a malo by trvať čo najkratšie a že rozhodnutie o uložení opatrenia na zaistenie musí vždy vychádzať z posúdenia konkrétnych okolností, v rámci ktorého sa zohľadnia záujmy príslušného jednotlivca;

31.  opätovne pripomína, že dlhšie obdobie zaistenia automaticky nezvyšuje pravdepodobnosť návratu, je vo všeobecnosti nákladnejšie ako alternatívy k zaisteniu a že štáty by sa nemali automaticky spoliehať na maximálnu dobu povolenú podľa smernice o návrate a ďalej mali by zabezpečiť, aby boli počas celého obdobia zaistenia splnené všetky podmienky zákonného zaistenia;

32.  konštatuje, že v smernici o návrate sa stanovuje, za akých okolností môžu byť navrátilci zákonne zaistení; konštatuje, že zadržanie je možné len vtedy, ak v konkrétnom prípade nemožno účinne uplatniť iné dostatočné, ale miernejšie donucovacie opatrenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty v praxi zavádzajú a uplatňujú veľmi málo realizovateľných alternatívnych riešení; vyzýva členské štáty, aby naliehavo poskytli realizovateľné komunitné alternatívne riešenia k zaisteniu, ktoré majú menej negatívny vplyv na migrantov, najmä deti a zraniteľné osoby; vyzýva členské štáty, aby informovali o opatreniach, ktoré prijmú ako alternatívu k zaisteniu;

33.  pripomína, že členské štáty by mali rešpektovať mandáty relevantných a príslušných vnútroštátnych a medzinárodných orgánov, ako sú národné inštitúcie pre ľudské práva, inštitúcie ombudsmana a vnútroštátne preventívne mechanizmy, ktoré vykonávajú nezávislý dohľad nad väzenskými podmienkami;

34.  konštatuje, že značný počet detí v Európskej únii je počas konania o návrate stále zadržiavaný, súhlasí s Výborom OSN pre práva dieťaťa, ktorý objasnil, že deti by sa nikdy nemali zaisťovať na účely prisťahovalectva a že zaistenie nikdy nemožno odôvodniť tak, že je v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj v súlade s newyorským vyhlásením pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016; vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané, humánne alternatívy k zaisteniu, ktoré nebudú mať väzobný charakter;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty a agentúra Frontex disponovali monitorovacími orgánmi, ktoré sú podporované náležitým mandátom, kapacitou a kompetenciami, vysokou úrovňou nezávislosti a odborných znalostí a transparentnými postupmi; zdôrazňuje, že monitorovanie návratu by malo zahŕňať všetky fázy návratových operácií s primeranými zdrojmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa využívali existujúce nezávislé monitorovacie orgány, ako sú vnútroštátne a medzinárodné organizácie a národné inštitúcie pre ľudské práva, a to prostredníctvom spolupráce s nimi alebo ich určenia ako systémov na monitorovanie núteného návratu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zavedenie mechanizmu monitorovania po návrate s cieľom poznať osud navrátilcov, pokiaľ je to právne a prakticky možné, najmä zraniteľných skupín, vrátane maloletých osôb bez sprievodu a rodín; vyzýva členské štáty, aby medzi vnútroštátnymi orgánmi vykonali riadne odovzdanie služieb ochrany detí s cieľom zabezpečiť, aby sa zaistila starostlivosť o vrátené deti a aby tieto deti mali prístup k vnútroštátnym službám na ochranu detí; zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia nadväzujúce na plány opätovného začlenenia navrátilcov s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o monitorovanie po návrate, a aby na tento účel vyčlenila dostatočné finančné prostriedky;

36.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie smernice o návrate vo všetkých jej aspektoch; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní tohto vykonávania a prijala opatrenia v prípade jej nedodržania;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98. (2) Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 1. (4) ECLI:EÚ:C:2009:741. (5) ECLI:EÚ:C:2011:268. (6) ECLI:EU:C:2013:343. (7) ECLI:EU:C:2014:1320. (8) ECLI:EU:C:2015:377. (9) ECLI:EU:C:2016:408. (10) ECLI:EU:C:2018:308. (11) ECLI:EU:C:2018:465. (12) Ú. v. EÚ L 66, 11.3.2017, s. 15. (13) Ú. v. EÚ L 339, 19.12.2017, s. 83. (14) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9. (15) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 39. (16) Prijaté texty, P8_TA(2019)0175. (17) Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27. (18) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (19) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 86.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom), ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (10008/1/2020 – C9-0393/2020 – 2018/0170(COD))

P9_TA(2020)0363 A9-0263/2020

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10008/1/2020 – C9-0393/2020),

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov č. 8/2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2020)0805),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0338),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0263/2020),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 42, 1.2.2019, s. 1. (2) Prijaté texty, 16.4.2019, P8_TA(2019)0383.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. decembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085 – C8-0034/2017 – 2017/0035(COD))(1)

P9_TA(2020)0364 A9-0187/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Systém zavedený nariadením (EÚ) č. 182/2011 celkovo preukázal, že v praxi funguje dobre a vytvára primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o úlohy Komisie a ďalších zapojených aktérov. Tento systém by mal preto naďalej fungovať nezmenený s výnimkou určitých cielených zmien týkajúcich sa konkrétnych aspektov postupu na úrovni odvolacieho výboru. Cieľom týchto zmien je zabezpečiť širšiu politickú zodpovednosť a spoluúčasť v prípade politicky citlivých vykonávacích aktov, avšak bez toho, aby by sa zmenila právna a inštitucionálna zodpovednosť za vykonávacie akty, ako je upravená v nariadení (EÚ) č. 182/2011. (2)  Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 celkovo preukázalo, že v praxi funguje efektívne a vytvára primeranú inštitucionálnu rovnováhu, pokiaľ ide o úlohy Komisie a ďalších zapojených aktérov. Hlavné prvky systému preto môžu naďalej fungovať v nezmenenej podobe. Úroveň pridanej hodnoty nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pokiaľ ide o primeraný rozhodovací proces, však nebola úplne uspokojivá. Určité cielené zmeny týkajúce sa konkrétnych aspektov postupu na úrovni odvolacieho výboru sa preto zdajú nevyhnutné. Cieľom týchto zmien je zabezpečiť širšiu politickú zodpovednosť a spoluúčasť v prípade politicky citlivých vykonávacích aktov, avšak bez toho, aby by sa zmenila právna a inštitucionálna zodpovednosť za vykonávacie akty, ako je upravená v nariadení (EÚ) č. 182/2011. Ďalším cieľom tohto pozmeňujúceho aktu je zlepšiť informovanosť občanov o postupoch týkajúcich sa vykonávacích aktov. V záujme zvýšenia dôvery v inštitúcie a orgány Únie je nevyhnutné nielen informovať občanov o prijímaní rozhodnutí, ale aj vysvetliť dôvody, ktoré tieto inštitúcie a orgány viedli k prijatiu rozhodnutí. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 (3)  Vo viacerých osobitných prípadoch sa v nariadení (EÚ) č. 182/2011 stanovuje možnosť postúpenia veci odvolaciemu výboru. V praxi sa vec predkladá odvolaciemu výboru v prípadoch, keď sa vo výbore v rámci postupu preskúmania nedosiahla kvalifikovaná väčšina, a to ani za danú vec, ani proti nej, a preto nebolo vydané žiadne stanovisko. Vo väčšine prípadov k tomu došlo v súvislosti s geneticky modifikovanými organizmami, geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a prípravkami na ochranu rastlín. (3)  Vo viacerých osobitných prípadoch sa v nariadení (EÚ) č. 182/2011 stanovuje možnosť postúpenia veci odvolaciemu výboru. V praxi, najmä pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy, geneticky modifikované potraviny a krmivá, ako aj prípravky na ochranu rastlín, sa vec predkladá odvolaciemu výboru v prípadoch, keď sa vo výbore v rámci postupu preskúmania nedosiahla kvalifikovaná väčšina, a to ani za danú vec, ani proti nej, a preto nebolo vydané žiadne stanovisko. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  V dôsledku toho je počet prípadov, ktoré boli postúpené odvolaciemu výboru v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011, a teda sa ich týka tento pozmeňujúci akt, len veľmi obmedzený. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Skúsenosti ukázali, že v prevažnej väčšine prípadov odvolací výbor dospel k rovnakému výsledku ako výbor pre postup preskúmania a nevydal žiadne stanovisko. Odvolací výbor preto nepomohol objasniť pozície členských štátov. (4)  Skúsenosti ukázali, že v prevažnej väčšine prípadov odvolací výbor dospel k rovnakému výsledku ako výbor pre postup preskúmania a nevydal žiadne stanovisko. Odvolací výbor preto nepomohol objasniť pozície členských štátov ani vyriešiť skutočnosť, že v postupe preskúmania sa nevydalo žiadne stanovisko. V nariadení (EÚ) č. 182/2011 sa stanovuje, že Komisia môže v takých prípadoch prijať návrh vykonávacieho aktu, pričom je na nej, aby v mene členských štátov určila, či a akým spôsobom je potrebné zabezpečiť účinné vykonávanie právnych predpisov. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 (5)  V nariadení (EÚ) č. 182/2011 sa stanovuje, že Komisia môže v takých prípadoch prijať návrh vykonávacieho aktu, čím dáva Komisii možnosť vlastného uváženia. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 (6)  Toto vlastné uváženie je však výrazne znížené v prípadoch týkajúcich sa povoľovania výrobkov alebo látok, ako napríklad v oblasti geneticky modifikovaných potravín a krmív, keďže Komisia je povinná prijať rozhodnutie v primeranom čase a nemôže sa zdržať prijímania rozhodnutí. (6)  Toto vlastné uváženie je však výrazne znížené v prípadoch týkajúcich sa povoľovania výrobkov alebo látok, ako napríklad v oblasti geneticky modifikovaných potravín a krmív, keďže Komisia je povinná prijať rozhodnutie v primeranom čase a nemôže sa zdržať prijímania rozhodnutí. V tomto smere európska ombudsmanka vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa veci č. 1582/2014 poukázala na to, že Komisia musí rešpektovať existujúce právne ustanovenia týkajúce sa stanovenej lehoty na povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 (7)  Aj keď je Komisia oprávnená rozhodovať v takých prípadoch, vzhľadom na osobitnú citlivosť predmetných otázok by členské štáty by mali takisto prevziať plnú zodpovednosť v rozhodovacom procese. To však nie je dostatočne zabezpečené v prípadoch, keď členské štáty nie sú schopné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu okrem iného v dôsledku značného počtu zdržaní sa hlasovania alebo neúčasti na hlasovaní. (7)  Aj keď má Komisia právomoc rozhodovať v takých prípadoch, vzhľadom na osobitnú citlivosť predmetných otázok by členské štáty by mali prevziať väčšiu zodpovednosť v rozhodovacom procese. Ak sa základný akt týka ochrany zdravia alebo bezpečnosti ľudí, zvierat alebo rastlín a členské štáty nie sú schopné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu v prospech návrhu vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovuje udelenie povolenia pre určitý produkt alebo látku, povolenie by sa malo považovať za zamietnuté. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  Aby sa zvýšila pridaná hodnota odvolacieho výboru, jeho úloha by sa mala posilniť poskytnutím možnosti zvolať ďalšie zasadnutie odvolacieho výboru vždy, keď sa nevydá žiadne stanovisko. Zodpovedajúcou úrovňou zastúpenia na ďalšom zasadnutí odvolacieho výboru by mala byť ministerská úroveň, aby sa zabezpečila politická diskusia. Aby sa umožnila organizácia takéhoto ďalšieho zasadnutia, mala by sa predĺžiť lehota na vydanie stanoviska odvolacieho výboru. (8)  Aby sa zvýšila pridaná hodnota odvolacieho výboru, jeho úloha by sa mala posilniť poskytnutím možnosti zvolať ďalšie zasadnutie odvolacieho výboru vždy, keď sa nevydá žiadne stanovisko. Zodpovedajúcou úrovňou zastúpenia na ďalšom zasadnutí odvolacieho výboru by mala byť dostatočne vysoká politická úroveň, napríklad ministerská úroveň, aby sa zabezpečila politická diskusia. Aby sa umožnila organizácia takéhoto ďalšieho zasadnutia, mala by sa predĺžiť lehota na vydanie stanoviska odvolacieho výboru. Takéto predĺženie by však malo trvať len krátke obdobie. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  Komisia by mala mať možnosť v osobitných prípadoch požiadať Radu o jej stanovisko a usmernenie k širším dôsledkom nevydania žiadneho stanoviska vrátane inštitucionálnych, právnych, politických a medzinárodných dôsledkov. Komisia by mala zohľadniť každé stanovisko, ktoré Rada vyjadrí do troch mesiacov od postúpenia veci. V náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia pri postúpení veci určiť kratšiu lehotu. (10)  Komisia by mala mať možnosť v osobitných prípadoch požiadať Európsky parlament a Radu o ich pozície a usmernenie k širším dôsledkom nevydania žiadneho stanoviska vrátane inštitucionálnych, právnych, ekonomických, politických a medzinárodných dôsledkov. Komisia by mala zohľadniť každú pozíciu, ktorú Európsky parlament a Rada vyjadria do troch mesiacov od postúpenia veci. V náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia z naliehavých dôvodov pri postúpení veci určiť kratšiu lehotu. Pozície Európskeho parlamentu a Rady by sa mali bez zbytočného odkladu zaslať aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a prípadne aj Európskemu parlamentu a Rade. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 a (nové) (10a)  Ak sa zdá, že by bolo ťažké získať kladné stanoviská členských štátov vo vzťahu k viacerým podobným návrhom vykonávacích aktov, malo by sa zvážiť preskúmanie vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu v príslušných základných aktoch. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Transparentnosť hlasovania zástupcov členských štátov na úrovni odvolacieho výboru by sa mala zvýšiť a hlasy zástupcov jednotlivých členských štátov by sa mali zverejňovať. (11)  Transparentnosť hlasovania zástupcov členských štátov počas všetkých fáz konzultačného postupu a postupu preskúmania by sa mala zvýšiť a hlasy zástupcov jednotlivých členských štátov by sa mali zverejňovať. Ak sa akt týka mimoriadne citlivých oblastí, ako je ochrana spotrebiteľov, zdravie alebo bezpečnosť ľudí, zvierat alebo rastlín alebo ochrana životného prostredia, zástupca každého členského štátu by mal v jednotlivých prípadoch uviesť podrobné dôvody hlasovania a zdržania sa hlasovania. Komisia by mala tiež poskytovať informácie o zložení výborov vrátane prítomných osôb a orgánov a organizácií, ku ktorým tieto osoby patria, ako aj o programoch zasadnutí a o dokumentoch a návrhoch textov, o ktorých sa rokuje. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 a (nové) (11a)  S cieľom zvýšiť informovanosť občanov Únie o tomto postupe a jeho pochopenie a viditeľnosť by zástupca každého členského štátu mal uviesť dôvody svojho hlasovania alebo zdržania sa hlasovania, alebo dôvody svojej prípadnej neprítomnosti. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 b (nové) (11b)  Prístupnosť registra by sa mala ďalej zvýšiť a mali by sa vykonať zmeny jeho obsahu s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť rozhodovacieho procesu, najmä pridaním ďalších informácií o tomto procese. V tomto smere by bolo dôležitým prvkom zlepšenie funkcií vyhľadávania v registri, aby sa dalo vyhľadávať podľa oblasti politiky. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 3 – odsek 7 – pododsek 6 „Ak odvolací výbor nevydá žiadne stanovisko podľa článku 6 ods. 3 druhého pododseku, predseda môže rozhodnúť, že odvolací výbor zvolá ďalšie zasadnutie na ministerskej úrovni. V takých prípadoch odvolací výbor vydá stanovisko do troch mesiacov od pôvodného dátumu postúpenia veci.“; „Ak odvolací výbor nevydá žiadne stanovisko podľa článku 6 ods. 3 druhého pododseku, predseda alebo jednoduchá väčšina členských štátov môže rozhodnúť, že odvolací výbor zvolá ďalšie zasadnutie na dostatočne vysokej politickej úrovni, napríklad na ministerskej úrovni. V takých prípadoch odvolací výbor vydá stanovisko do troch mesiacov od pôvodného dátumu postúpenia veci.“; Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 6 – odsek 3a „3a. Ak odvolací výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia môže postúpiť vec Rade a požiadať ju o stanovisko, v ktorom uvedie svoje názory a usmernenie k širším dôsledkom nevydania žiadneho stanoviska vrátane inštitucionálnych, právnych, politických a medzinárodných dôsledkov. Komisia by mala zohľadniť každé stanovisko, ktoré Rada vyjadrí do troch mesiacov od postúpenia veci. V náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia pri postúpení veci určiť kratšiu lehotu.“; „3a. Ak odvolací výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia môže postúpiť vec Európskemu parlamentu a Rade a požiadať ich o stanoviská, v ktorých uvedú svoje pozície a usmernenie k širším dôsledkom nevydania žiadneho stanoviska vrátane inštitucionálnych, právnych, ekonomických, politických a medzinárodných dôsledkov výsledku hlasovania v odvolacom výbore. Komisia zohľadní každú pozíciu, ktorú Európsky parlament a Rada vyjadria do troch mesiacov od postúpenia veci. V náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia z naliehavých dôvodov pri postúpení veci určiť kratšiu lehotu. Pozície Európskeho parlamentu a Rady by sa mali bez zbytočného odkladu zaslať aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a prípadne aj Európskemu parlamentu a Rade.“; Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b a (nové) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 6 – odsek 4 a (nový) ba)   vkladá sa tento odsek: „4a. Odchylne od odseku 3, ak sa základný akt týka ochrany zdravia alebo bezpečnosti ľudí, zvierat alebo rastlín a v návrhu vykonávacieho aktu sa stanovuje udelenie povolenia pre výrobok alebo látku, toto povolenie sa udelí, len ak je výsledkom hlasovania podľa odseku 1 kladné stanovisko. Týmto nie je dotknuté právo Komisie navrhnúť zmenený návrh vykonávacieho aktu týkajúci sa toho istého predmetu úpravy.“ Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b b (nové) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 6 – odsek 4 b (nový) bb)   vkladá sa tento odsek: „4b. Zástupcovia členských štátov uvedú dôvody svojho hlasovania alebo zdržania sa hlasovania podľa odseku 1, alebo dôvody svojej prípadnej neprítomnosti na hlasovaní. Ak sa akt týka mimoriadne citlivých oblastí, ako je ochrana spotrebiteľov, zdravie alebo bezpečnosť ľudí, zvierat alebo rastlín alebo ochrana životného prostredia, zástupcovia členských štátov by mali v jednotlivých prípadoch uviesť podrobné dôvody hlasovania alebo zdržania sa hlasovania.“; Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a (nové) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 10 – odsek 1 – písmeno b -a)   v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto: (b)  programy zasadnutia výborov; “b) programy zasadnutia výborov vrátane návrhov znení, o ktorých sa má rozhodovať, a dokumentov, o ktorých sa má diskutovať;“; Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a a (nové) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 10 – odsek 1 – písmeno c -aa)   v odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto: (c)  súhrnné záznamy a zoznamy orgánov a organizácií, ku ktorým patria osoby menované členskými štátmi na účely zastupovania; „c) súhrnné záznamy a zoznamy zúčastnených osôb, ako aj orgánov a organizácií, ku ktorým patria tieto osoby menované členskými štátmi na účely zastupovania;“; Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 10 – odsek 1 – písmeno e „e) výsledky hlasovania a v prípade odvolacieho výboru aj hlasy vyjadrené zástupcami jednotlivých členských štátov; “; „e) výsledky hlasovania vrátane hlasov vyjadrených zástupcami jednotlivých členských štátov a všetkých zdržaní sa hlasovania spolu s dôvodmi hlasovania alebo zdržania sa hlasovania, ako aj s dôvodmi neprítomnosti na hlasovaní a v prípade, že akt sa týka mimoriadne citlivých oblastí, ako je ochrana spotrebiteľov, zdravie alebo bezpečnosť ľudí, zvierat alebo rastlín alebo ochrana životného prostredia, v jednotlivých prípadoch spolu s podrobnými dôvodmi hlasovania alebo zdržania sa hlasovania; “; Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a a (nové) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 10 – odsek 3 aa)  odsek 3 sa nahrádza takto: 3.   Európsky parlament a Rada majú v súlade s platnými pravidlami prístup k informáciám uvedeným v odseku 1. „3. Európsky parlament a Rada majú v súlade s platnými pravidlami a bez zbytočného odkladu prístup k informáciám uvedeným v odseku 1.“; Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 10 – odsek 5 „5. Odkazy na všetky dokumenty uvedené v odseku 1 písm. a) až d), f) a g), ako aj informácie uvedené v odseku 1 písm. e) a h) sa zverejňujú v registri.“ „5. Všetky dokumenty a informácie uvedené v odseku 1 sa zverejňujú v registri.“ Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b a (nové) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 10 – odsek 5 a (nový) ba)  dopĺňa sa tento odsek: „5a. Funkcie vyhľadávania v registri umožňujú vyhľadávanie podľa oblasti politiky.“; Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 Článok 11 3a.  Článok 11 sa nahrádza takto: Článok 11 „Článok 11 Kontrolná právomoc Európskeho parlamentu a Rady Kontrolná právomoc Európskeho parlamentu a Rady Ak je základný akt prijatý podľa riadneho legislatívneho postupu, môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek oznámiť Komisii, že sa domnieva, že návrh vykonávacieho aktu presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v základnom akte. V takom prípade Komisia prehodnotí návrh vykonávacieho aktu, pričom zohľadní vyjadrené pozície a oznámi Európskemu parlamentu a Rade, či zamýšľa ponechať, zmeniť alebo doplniť, alebo vziať návrh vykonávacieho aktu späť. Ak je základný akt prijatý podľa riadneho legislatívneho postupu, môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek oznámiť Komisii, že sa domnieva, že návrh vykonávacieho aktu presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v základnom akte alebo je v rozpore s cieľmi základného aktu. V takom prípade Komisia prehodnotí návrh vykonávacieho aktu, pričom zohľadní vyjadrené pozície a oznámi Európskemu parlamentu a Rade, či zamýšľa ponechať, zmeniť alebo doplniť, alebo vziať návrh vykonávacieho aktu späť. Okrem toho, ak sa Európsky parlament alebo Rada domnieva, že by bolo vhodné preskúmať prenesenie vykonávacích právomocí na Komisiu v základnom akte, môže kedykoľvek vyzvať Komisiu, aby predložila návrh na zmenu tohto základného aktu.“ Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 Toto nariadenie sa neuplatňuje na prebiehajúce postupy, v rámci ktorých už odvolací výbor k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydal stanovisko. Toto nariadenie sa uplatňuje na postupy začaté po dátume nadobudnutia jeho účinnosti.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0187/2020).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (D069145/02 – 2020/2891(RSP))

P9_TA(2020)0365 B9-0411/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D069145/02) povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 26. októbra 2020 a ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 25. septembra 2019 a uverejnené 11. novembra 2019(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)(4),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže 17. decembra 2015 spoločnosť Monsanto Europe N.V. predložila v mene spoločnosti Monsanto (USA) v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť príslušnému holandskému vnútroštátnemu orgánu (ďalej len „žiadosť“) o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia na trh produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788 (sóju s kumulovanou genetickou modifikáciou) alebo sú z nej zložené, na iné použitie než potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.  keďže sója s kumulovanou genetickou modifikáciou je získaná krížením štyroch transformačných zmien geneticky modifikovanej sóje (MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788), poskytuje toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glyfozát, glufosinát a dikambu a produkuje tri insekticídne proteíny (Cry1A.105, Cry2Ab2 a Cry1Ac známe ako Bt toxíny), ktoré sú toxické pre larvy určitých druhov z rodu lepidoptera (motýľov a nočných motýľov)(5);

C.  keďže predchádzajúce posúdenia štyroch jednotlivých transformačných zmien sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou, ktoré už boli povolené, boli použité ako základ pre posúdenie geneticky modifikovanej sóje so štyrmi transformačnými zmenami(6);

D.  keďže úrad EFSA prijal 25. septembra 2019 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 11. novembra 2019(7);

Pripomienky členských štátov a ďalšie body

E.  keďže príslušné orgány členských štátov predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií úradu EFSA mnohé kritické pripomienky(8); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú obavy, že sa nevykonala žiadna analýza rezíduí glyfozátu ani metabolitov glyfozátu na sóji s kumulovanou genetickou modifikáciou, že sa netestovali možné synergické alebo antagonistické účinky Bt toxínov a rezíduí herbicídov, že otázky týkajúce sa bezpečnosti sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou a odvodených potravín a krmív zostávajú nezodpovedané, že potenciálne dlhodobé reprodukčné alebo vývojové účinky potraviny alebo krmiva neboli posúdené a že z dôvodu chýbajúcich informácií nie je možné úplne posúdiť bezpečnosť sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou;

F.  keďže nezávislou vedeckou analýzou sa okrem iného zistilo, že nie je možné vyvodiť konečný záver, pokiaľ ide o bezpečnosť sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou, že toxikologické posúdenie a posúdenie environmentálnych rizík sú neprijateľné a že hodnotenie rizika nespĺňa požiadavky na posúdenie rizík pre imunitný systém(9);

Doplnkové herbicídy

G.  keďže sa ukázalo, že pestovanie GM plodín odolných voči herbicídom vedie k väčšiemu používaniu herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom(10); keďže v dôsledku toho sa očakáva, že plodiny sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou budú vystavené vyšším aj opakovaným dávkam doplnkových herbicídov (glufosinát, dikamba a glyfozát), ktoré potenciálne povedú k vyššiemu množstvu rezíduí v úrode;

H.  keďže glufosinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(11); keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018(12);

I.  keďže v recenzovanej štúdii sa uvádza zistenie, že glyfozát sa hromadí v geneticky modifikovanej sóji, čo negatívne ovplyvňuje jej nutričné zloženie v porovnaní so sójou, ktorá nie je geneticky modifikovaná(13); keďže v rámci pilotného projektu, ktorý sa uskutočnil v Argentíne, sa zistilo prekvapivo vysoké množstvo rezíduí glyfozátu v GM sóji(14);

J.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra dospela v marci 2017 k záveru, že jeho klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – naopak v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí; keďže viaceré nedávne vedecké štúdie, ktoré boli odborne posúdené, potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu(15);

K.  keďže vo vedeckej štúdii uverejnenej v auguste 2020 sa zistilo, že používanie dikamby môže zvýšiť riziko vzniku rakoviny pečene a intrahepatických žlčovodov(16);

L.  keďže v geneticky modifikovaných rastlinách môže samotná genetická modifikácia ovplyvňovať spôsob, akým rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozpadu (metabolitov)(17);

M.  keďže hoci sa v stanovisku EFSA uvádza, že „oddelenie EFSA pre pesticídy preskúmalo posúdenie rezíduí herbicídov relevantných pre túto žiadosť“, nie je to dostatočné, lebo sa nezohľadnila kombinovaná toxicita doplnkových herbicídov a produktov rozkladu a ich možná interakcia so sójou s kumulovanou genetickou modifikáciou;

N.  keďže mnohé príslušné orgány členských štátov upozornili v rámci pripomienok k posúdeniu rizika, ktoré vykonal úrad EFSA, na to, že sa neuskutočnila analýza rezíduí herbicídov v GM plodinách a súvisiacich zdravotných rizík;

Absencia maximálnych hladín rezíduí (MRL) a súvisiacich kontrol

O.  keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005(18), ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v súvislosti s maximálnymi hladinami rezíduí (MRL), by sa rezíduá účinných látok, ktoré nie sú povolené na používanie v Únii, ako je glufosinát, v dovážaných plodinách mali dôkladne kontrolovať a monitorovať(19);

P.  keďže podľa posledného koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie (na roky 2020, 2021 a 2022), nie sú členské štáty povinné merať rezíduá glufosinátu v žiadnych produktoch, ani v sóji(20);

Bt proteíny

Q.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu ovplyvniť imunitný systém po expozícii Bt proteínom, a že niektoré Bt proteíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(21), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

R.  keďže v menšinovom stanovisku, ktoré zaujal člen skupiny EFSA pre GMO pri posudzovaní kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou a jej čiastkových kombinácií, sa uvádza, že hoci pri žiadnom použití, keď sa exprimovali Bt proteíny, nikdy neboli zistené nežiaduce účinky na imunitný systém, takéto účinky nemohli byť „pozorované v rámci toxikologických štúdií [...], ktoré sa v súčasnosti odporúčajú a vykonávajú na účely posudzovania bezpečnosti GM rastlín v úrade EFSA, pretože neobsahujú príslušné testy na tento účel“(22);

S.  keďže nemožno dospieť k záveru, že konzumácia sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou je bezpečná pre zdravie ľudí a zvierat;

Nedemokratické rozhodovanie

T.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

U.  keďže Komisia pripúšťa, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o GM potravinách a krmivách sa stalo normou;

V.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a proti pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období zatiaľ Európsky parlament prijal jedenásť námietok; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO napriek tomu, že sama uznáva, že tento postup nie je dostatočne demokratický, a napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

W.  keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov(23); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov;

Dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie

X.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a Komisia musí pri príprave svojho rozhodnutia zohľadniť všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ďalšie legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi tieto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

Y.  keďže v nedávnej správe osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie(24); keďže podľa cieľa udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy(25);

Z.  keďže podľa zistenia EFSA odhadovaná expozícia operátorov voči glufosinátu, ktorý je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, ak sa používa na reguláciu zaburinenosti GM kukurice, prekračuje prijateľnú úroveň vystavenia operátora aj v prípade použitia osobných ochranných prostriedkov(26); keďže riziko zvýšenej expozície operátorov vyvoláva osobitné obavy v súvislosti s GM plodinami, ktoré sú odolné voči herbicídom, vzhľadom na vyšší objem použitých herbicídov;

AA.  keďže odlesňovanie patrí medzi hlavné príčiny poklesu biodiverzity; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú po spaľovaní fosílnych palív druhou najvýznamnejšou príčinou zmeny klímy(27); keďže Parížska dohoda a globálny strategický plán pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 prijatý v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a ciele v oblasti biodiverzity z Aiči podporujú úsilie o udržateľné obhospodarovanie lesov, ich ochranu a obnovu(28); keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 15 zahŕňa cieľ zastaviť odlesňovanie do roku 2020(29); keďže lesy zohrávajú multifunkčnú úlohu, ktorá prispieva k dosiahnutiu väčšiny cieľov udržateľného rozvoja(30);

AB.  keďže produkcia sóje je hlavnou hnacou silou odlesňovania v lesoch Amazónie, Cerrado a Gran Chaco v Južnej Amerike; keďže 97 % sóje pestovanej v Brazílii a 100 % sóje pestovanej v Argentíne tvorí geneticky modifikovaná sója(31);

AC.  keďže prevažná väčšina geneticky modifikovaných druhov sóje, ktorých pestovanie je povolené v Brazílii a Argentíne, má tak isto povolenie na dovoz do Únie(32); keďže v Brazílii je už povolené pestovanie sóje s kumulovanou genetickou modifikáciou(33);

AD.  keďže Komisia analýzou zistila, že v Únii je dovoz sóje faktorom, ktorý historicky najviac prispieva ku globálnemu odlesňovaniu a súvisiacim emisiám, keď má takmer polovičný podiel na odlesňovaní spojenom s celkovým dovozom do Únie(34);

AE.  keďže v nedávnej recenzovanej vedeckej štúdii sa zistilo, že Únia je regiónom s najväčšou uhlíkovou stopou na svete súvisiacou s dovozom sóje z Brazílie, pričom táto stopa je o 13,8 % väčšia ako uhlíková stopa Číny, najväčšieho dovozcu sóje, a to z dôvodu väčšieho podielu emisií zo stopy na odlesňovaní(35); keďže v ďalšej nedávnej štúdii sa zistilo, že približne pätina sóje, ktorá sa vyváža do Únie z brazílskych regiónov Amazon a Cerrado, najmä na kŕmenie zvierat, môže byť spojená s nezákonným odlesňovaním(36);

AF.  keďže lesné požiare v Amazónii sú spôsobené vysokou mierou odlesňovania; keďže Komisia v oznámení z roku 2019 vyjadrila svoju ambíciu chrániť a obnoviť svetové lesy(37); keďže globálna ochrana biodiverzity vrátane lesov je kľúčovým cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorú nedávno uverejnila Komisia(38);

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(39) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, záujmov v oblasti životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s GM potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  víta skutočnosť, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala potrebu zohľadňovať pri rozhodovaní o povolení GMO udržateľnosť(40); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia 28. septembra 2020 povolila dovoz ďalšej geneticky modifikovanej sóje napriek námietkam Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov(41);

5.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a za plnej účasti Európskeho parlamentu vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prestala povoľovať GMO, či už na pestovanie, alebo na použitie v potravinách a krmivách, ak členské štáty v odvolacom výbore nevydajú žiadne stanovisko v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

8.  opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne GM plodiny odolné voči herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne nepreskúmajú zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje úplné posúdenie rezíduí z postrekovania GM plodín doplnkovými herbicídmi, posúdenie produktov rozkladu herbicídov a všetkých kombinovaných účinkov, a to aj so samotnou GM plodinou;

9.  opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala dovoz žiadnych GM rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, u ktorých bola vytvorená tolerancia voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené;

10.  opätovne vyzýva úrad EFSA, aby ďalej rozvíjal a systematicky používal metódy umožňujúce identifikovať nežiaduce účinky transformačných zmien, napríklad v súvislosti adjuvantnými vlastnosťami Bt toxínov;

11.  opakuje svoje zhrozenie z toho, že vysoká závislosť Únie od dovozu krmiva pre zvieratá vo forme sóje spôsobuje odlesňovanie v tretích krajinách(42);

12.  víta oznámenie legislatívneho návrhu Komisie o opatreniach na zabránenie alebo minimalizovanie uvádzania výrobkov súvisiacich s odlesňovaním alebo degradáciou lesa na trh EÚ, ktorý by mal byť predložený do júna 2021; vzhľadom na naliehavosť boja proti odlesňovaniu v lesoch Amazónie, Cerrado a Gran Chaco a na skutočnosť, že dopyt Únie po geneticky modifikovanej sóji prispieva k odlesňovaniu v tomto regióne, opakovane vyzýva Komisiu, aby okamžite pozastavila dovoz geneticky modifikovanej sóje pestovanej v Brazílii a Argentíne, a to v prípade potreby s použitím článku 53 nariadenia (ES) č. 178/2002, kým sa nezavedú účinné právne záväzné mechanizmy, ktoré zabránenia uvádzaniu výrobkov súvisiacich s odlesňovaním a súvisiacim porušovaním ľudských práv na trh Únie;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k posúdeniu geneticky modifikovanej sóje MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788 na použitie v potravinách alebo krmivách, podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2016-128), vestník EFSA 2019;17(11):5847, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2019.5847. (4) ––––––––––– Počas 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoľovaniu GMO. Okrem toho počas 9. volebného obdobia prijal tieto uznesenia:uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028),uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029),uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030),uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054),uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055),uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056),uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057),uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069),uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291),uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292),uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293). (5) Stanovisko EFSA, s. 11, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2019.5847. (6) Stanovisko EFSA, s. 3, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2019.5847. (7) Tamtiež. (8) Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2016-00009. (9) Vyjadrenie Testbiotechu k posúdeniu EFSA týkajúcemu sa geneticky modifikovanej sóje MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788 na použitie v potravinách alebo krmivách, podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2016-128), https://www.testbiotech.org/sites/default/files/Testbiotech_Comment_MON87751%20x%20MON87701%20x%20MON87708%20x%20MON89788_fin.pdf. (10) Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. - the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe 24, 24 (2012), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24 a Schütte, G., Eckerstorfer, M., Rastelli, V. et al., Herbicide resistance and biodiversity: agronomic and environmental aspects of genetically modified herbicide-resistant plants (Odolnosť voči herbicídom a biodiverzita: agronomické a environmentálne aspekty geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom), Environmental Sciences Europe 29, 5 (2017), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-016-0100-y. (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1). (12) https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/active-substances/index.cfm?event=as.details&as_id=79 (13) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24491722. (14) https://www.testbiotech.org/sites/default/files/TBT_Background_Glyphosate_Argentina_0.pdf. (15) Pozri napríklad https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383574218300887, https://academic.oup.com/ije/advance-article/doi/10.1093/ije/dyz017/5382278, https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0219610 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6612199/. (16) https://academic.oup.com/ije/advance-article-abstract/doi/10.1093/ije/dyaa066/5827818?redirectedFrom=fulltext. (17) Určite to platí v prípade glyfozátu, ako sa uvádza v Preskúmaní úradu EFSA týkajúcom sa existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA (2018), 16(5):5263, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263. (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1). (19) Pozri odôvodnenie 8 nariadenia (ES) č. 396/2005. (20) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/533 z 28. marca 2019 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2020, 2021 a 2022 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2019, s. 28). (21) Pokiaľ ide o preskúmanie, pozri Rubio Infante, N. & Moreno-Ferros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals (Prehľad bezpečnosti a biologických účinkov Cry toxínov mikroorganizmu Bacillus thuringiensis na cicavce), Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36 (5): s. 630-648, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full. (22) Žiadosť EFSA-GMO-DE-2010-86 (kukurica Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 a tri čiastkové kombinácie nezávisle od ich pôvodu), menšinové stanovisko, Wal, J.M., člen skupiny EFSA pre GMO, EFSA Journal 2018;16(7):5309, s. 34, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2018.5309. (23) Ak udelenie povolenia v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť. (24) https://www.ohchr.org/EN/Issues/Environment/ToxicWastes/Pages/Pesticidesrighttofood.aspx. (25) https://www.un.org/sustainabledevelopment/health/. (26) Závery EFSA k partnerskému preskúmaniu posudzovania rizík pesticídov s účinnou látkou glufosinát, vedecká správa EFSA (2005) 27, 1-81 s. 3, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.2903/j.efsa.2005.27r. (27) Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, COM(2019)0352, s. 1. (28) Tamže, s. 2. (29) Pozri cieľ 15.2: https://www.un.org/sustainabledevelopment/biodiversity/. (30) Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, COM(2019)0352, s. 2. (31) Biotech Crop Adoption Surges as Economic Benefits Accumulate in 22 Years (Celosvetový stav predávaných biotechnologických/geneticky modifikovaných plodín v roku 2017: prijímanie biotechnologických plodín narastá, pričom ekonomické prínosy sa za 22 rokov akumulovali), ISAAA oznámenie č. 53 (2017), s. 16 a 21, http://www.isaaa.org/resources/publications/briefs/53/download/isaaa-brief-53-2017.pdf. (32) Krížovým porovnaním dvoch databáz v októbri 2020 (register Spoločenstva pre GM potraviny a krmivá (https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/index_en.cfm) a databázy schvaľovania geneticky modifikovaných organizmov ISAAA (http://www.isaaa.org/gmapprovaldatabase/)) sa dá vypočítať, koľko plodín geneticky modifikovanej sóje, ktorej pestovanie je povolené v Brazílii a Argentíne, má tak isto povolenie na dovoz do Únie. V prípade Brazílie: zo 17 plodín GM sóje, ktorých pestovanie je povolené, má v súčasnosti 12 povolenie na dovoz do Únie a na dovozné povolenie sa čaká v prípade troch odrôd GM sóje. V prípade Argentíny: z celkového počtu 15 druhov GM sóje, ktorých pestovanie je povolené, má 10 povolenie na dovoz do Únie a v prípade troch ďalších GM odrôd sóje sa čaká na udelenie dovozného povolenia. (33) https://www.isaaa.org/gmapprovaldatabase/event/default.asp?EventID=438&Event=MON87751%20x%20MON87701%20x%20MON87708%20x%20MON89788. (34) Technická správa Komisie 2013 – 063, Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie, štúdia financovaná Európskou komisiou, GR ENV, realizovaná VITO, IIASA, HIVA a IUCN NL, http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf, s. 23 – 24. V rokoch 1990 až 2008 Únia doviezla produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré spôsobili odlesnenie celkovej plochy 90 000 km2. Rastlinná výroba predstavovala 74 000 km2 (82 %), pričom najväčší podiel mali plodiny pestované na olej (52 000 km2). Sójové bôby a sójové výlisky predstavovali 82 % (42 600 km2), čo zodpovedá 47 % celkového odlesňovania súvisiaceho s dovozom tovaru do Únie. (35) Escobar, N., Tizado, E. J., zu Ermgassen, E. K., Löfgren, P., Börner, J., Godar, J., ‘Spatially-explicit footprints of agricultural commodities: Mapping carbon emissions embodied in Brazil’s soy exports (Priestorovo explicitné stopy poľnohospodárskych komodít: mapovanie emisií uhlíka obsiahnutých v brazílskom vývoze sóje, Global Environmental Change, zväzok 62, máj 2020, 102067, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0959378019308623. (36) Rajão, R., Soares-Filho, B., Nunes, F., Börner, J., Machado, L., Assis, D., Oliveira, A., Pinto, L., Ribeiro, V., Rausch, L., Gibbs, H., Figueira, D., The rotten apples of Brazil’s agribusiness (Zhnité jablká brazílskeho agropriemyslu, Science 17. júl 2020, zväzok 369, vydanie 6501, s. 246 – 248, https://science.sciencemag.org/content/369/6501/246. (37) Oznámenie o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0352&from=SK. (38) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: prinavrátenie prírody do našich životov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0380. (39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (40) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf. (41) MON 87708 × MON 89788 × A5547-127. https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/gm_register_auth.cfm?pr_id=100. (42) Tamtiež.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411, sú z nich zložené alebo vyrobené (D069146/02 – 2020/2892(RSP))

P9_TA(2020)0366 B9-0413/2020

Európsky parlament,

–  o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411, sú z nich zložené alebo vyrobené (D069146/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 26. októbra 2020 a ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 26. septembra 2019 a uverejnené 7. novembra 2019(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)(4),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže 24. mája 2017 spoločnosť Monsanto Europe N.V. predložila v mene spoločnosti Monsanto company, USA, žiadosť príslušnému holandskému vnútroštátnemu orgánu o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 („kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou“ – stacked GM maize), sú z nej zložené alebo vyrobené, v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 (ďalej len „žiadosť“); keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie na trh produktov, ktoré obsahujú kukuricu s kumulovanou genetickou modifikáciou alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.  keďže okrem toho sa žiadosť týkala uvedenia na trh produktov, ktoré obsahujú, sú zložené alebo vyrobené z 10 čiastkových kombinácií jednorazových transformačných zmien, ktorými vzniká kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou;

C.  keďže už boli povolené štyri čiastkové kombinácie kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou; keďže návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa vzťahuje na zvyšných šesť čiastkových kombinácií;

D.  keďže kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou je získaná krížením štyroch transformačných zmien geneticky modifikovanej kukurice (MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411), poskytuje toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glyfozát a produkuje štyri insekticídne proteíny (Cry1A.105, Cry2Ab2, Vip3Aa20 a Cry3Bb1), ktoré sú tiež známe ako proteíny „Bt“ a ktoré sú toxické pre larvy určitých motýľov a koleoptery(5);

E.  keďže predchádzajúce posúdenia štyroch jednotlivých transformačných zmien a štyroch čiastkových kombinácií kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou, ktoré už boli povolené, boli použité ako základ pre posúdenie geneticky modifikovanej kukurice so štyrmi transformačnými zmenami a zvyšných šiestich čiastkových kombinácií;

F.  keďže 26. septembra 2019 prijal EFSA v súvislosti s touto žiadosťou kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 7. novembra 2019;

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a Komisia musí pri príprave svojho rozhodnutia zohľadniť všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ďalšie legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

Obavy členských štátov a nedostatok experimentálnych údajov o čiastkových kombináciách

H.  keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky(6); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú obavy, že sa nevykonala žiadna analýza rezíduí glyfozátu ani metabolitov glyfozátu na kukurici s kumulovanou genetickou modifikáciou, že sa netestovali možné synergické alebo antagonistické účinky Bt proteínov a rezíduí herbicídov, že otázky týkajúce sa bezpečnosti kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou a odvodených potravín a krmív zostávajú nezodpovedané, že potenciálne dlhodobé reprodukčné alebo vývojové účinky potraviny alebo krmiva neboli posúdené a že z dôvodu chýbajúcich informácií nie je možné úplne posúdiť bezpečnosť kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou;

I.  keďže nezávislá vedecká analýza okrem iného dospela k záveru, že nie je možné vyvodiť konečný záver, pokiaľ ide o bezpečnosť kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou, že toxikologické posúdenie a posúdenie environmentálnych rizík sú neprijateľné a že hodnotenie rizika nespĺňa požiadavky na posúdenie rizík pre imunitný systém(7);

J.  keďže žiadateľ neposkytol žiadne experimentálne údaje pre 6 zatiaľ nepovolených čiastkových kombinácií kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou(8);

Nedostatočné posúdenie rezíduí herbicídov a produktov rozkladu

K.  keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu tzv. doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom(9); keďže sa preto musí predpokladať, že kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfozátu, a preto môže byť prítomné väčšie množstvo rezíduí v úrode; keďže kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou exprimuje dva proteíny odolné voči glyfozátu, čo ešte zvyšuje jej odolnosť voči vyšším dávkam a opakovanému striekaniu;

L.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra dospela v marci 2017 k záveru, že jeho klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – naopak v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí;

M.  keďže vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (ďalej len „skupina EFSA pre GMO“) vo svojom vedeckom stanovisku z 26. septembra 2019 uvádza, že „oddelenie EFSA pre pesticídy preskúmalo posúdenie rezíduí herbicídov v plodinách odolných voči herbicídom, ktoré sú relevantné pre túto žiadosť“(10); keďže podľa stanoviska oddelenia EFSA pre pesticídy však údaje o rezíduách glyfozátu v geneticky modifikovanej kukurici s modifikáciami EPSPS(11) nie sú dostatočné na odvodenie maximálnych hladín rezíduí a hodnôt posúdenia rizika(12);

N.  keďže podľa oddelenia pre pesticídy úradu EFSA toxikologické údaje, ktoré by umožnili vykonať posúdenie rizika pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre GM plodiny tolerantné ku glyfozátu chýbajú(13);

O.  keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu nájdených v GM rastlinách, spolu s ich možnými interakciami s proteínmi Bt, sa považuje za nepatriace do pôsobnosti pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy EFSA, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, lebo v prípade GM rastlín môže samotná genetická modifikácia(14) mať vplyv na to, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a na zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov);

Bt proteíny

P.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu ovplyvniť imunitný systém po expozícii Bt proteínom, a že niektoré Bt proteíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(15), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

Q.  keďže podľa menšinového stanoviska, ktoré zaujal člen skupiny EFSA pre GMO pri posudzovaní inej kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou a jej čiastkových kombinácií, hoci nikdy neboli zistené nežiaduce účinky na imunitný systém v žiadnej aplikácii s exprimovanými Bt proteínmi, nemohli byť „pozorované v rámci toxikologických štúdií [...], ktoré sa v súčasnosti odporúčajú a vykonávajú na účely posudzovania bezpečnosti GM rastlín v úrade EFSA, pretože neobsahujú príslušné testy na tento účel“(16);

R.  keďže nemožno dospieť k záveru, že spotreba kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou alebo jej čiastkových kombinácií je bezpečná pre zdravie ľudí a zvierat;

Nedemokratické rozhodovanie

S.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

T.  keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo je pri povoľovaní výrobkov do veľkej miery výnimkou, no pri rozhodovaní o GM potravinách a krmivách sa stalo normou;

U.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a proti pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období zatiaľ Európsky parlament prijal jedenásť námietok; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO napriek tomu, že sama pripúšťa nedostatky z hľadiska demokracie a napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

V.  keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov(17); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná zmena právnych predpisov;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(18) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, záujmov v oblasti životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s GM potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  víta skutočnosť, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala potrebu zohľadňovať udržateľnosť pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO(19); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia 28. septembra 2020 povolila dovoz(20) ďalšej GM sóje napriek námietkam Európskeho parlamentu a že nesúhlasu väčšiny členských štátov;

5.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a za plnej účasti Európskeho parlamentu vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prestala povoľovať GMO, či už na pestovanie, alebo na použitie v potravinách a krmivách, ak členské štáty v odvolacom výbore nevydajú žiadne stanovisko v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

8.  opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne GM plodiny tolerantné k herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne nepreskúmajú zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje úplné posúdenie rezíduí z postreku GM plodín doplnkovými herbicídmi, posúdenie produktov rozkladu herbicídov a všetkých kombinovaných účinkov, a to aj so samotnou GM rastlinou;

9.  opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala žiadne čiastkové kombinácie transformačných zmien, kým ich úrad EFSA dôkladne nezhodnotí na základe úplných údajov, ktoré poskytne žiadateľ;

10.  konkrétne sa domnieva, že schvaľovanie odrôd, pre ktoré neboli poskytnuté žiadne bezpečnostné údaje, ktoré ešte neboli testované alebo ktoré ešte neboli ani vytvorené, je v rozpore so zásadami všeobecného potravinového práva, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002;

11.  opätovne vyzýva úrad EFSA, aby ďalej rozvíjal a systematicky používal metódy umožňujúce identifikovať nežiaduce účinky transformačných zmien, napríklad v súvislosti adjuvantnými vlastnosťami Bt proteínov;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON87411 a podskupín na použitie v potravinách alebo krmivách, podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2017-144), Vestník EFSA 2019;17(11):5848, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2019.5734 (4) ––––––––––– Počas 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoľovaniu GMO. Okrem toho počas 9. volebného obdobia prijal tieto uznesenia:Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293). (5) Stanovisko EFSA, s. 11. (6) Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2017-00442 (7) Vyjadrenie Testbiotechu k posúdeniu EFSA týkajúcemu sa geneticky modifikovanej kukurice MON 87427 ×MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a podskupín na použitie v potravinách alebo krmivách, podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2017-144) od Bayer/Monsanto, december 2019, https://www.testbiotech.org/sites/default/files/Testbiotech_Comment_MON87751%20x%20MON87701%20x%20MON87708%20x%20MON89788_fin.pdf (8) Stanovisko EFSA, s. 26. (9) Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738, Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. - the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe 24, 24 (2012), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24 a Schütte, G., Eckerstorfer, M., Rastelli, V. et al., Herbicide resistance and biodiversity: agronomic and environmental aspects of genetically modified herbicide-resistant plants, Environmental Sciences Europe 29, 5 (2017), https://link.springer.com/article/10.1186/s12302-016-0100-y (10) Stanovisko EFSA, s. 8. (11) Kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou obsahuje modifikáciu EPSPS. (12) EFSA Review of the existing maximum residue levels for glyphosate according to Article 12 of Regulation (EC) No 396/2005 (Preskúmanie skutočných maximálnych hladín rezíduí v prípade glyfozátu podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005 – revidovaná verzia s cieľom zohľadniť vynechané údaje), Vestník EFSA 2019; 17(10):5862, s. 4, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5862 (13) Záver úradu EFSA z partnerského preskúmania účinnej látky glyfozát z hľadiska posúdenia rizika pesticídov, Vestník EFSA (EFSA journal) (2015); 13(11):4302, s. 3, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302 (14) Určite to platí v prípade glyfozátu, ako sa uvádza v Preskúmaní úradu EFSA týkajúcom sa existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA (2018), 16(5):5263, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263 (15) Pokiaľ ide o preskúmanie, pozri Rubio Infante, N. & Moreno-Ferros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals (Prehľad bezpečnosti a biologických účinkov Cry toxínov mikroorganizmu Bacillus thuringiensis na cicavce), Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36(5): s. 630 – 648, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full (16) Žiadosť EFSA-GMO-DE-2010-86 (kukurica Bt11 × MIR162 × 1507 × GA21 a tri čiastkové kombinácie nezávisle od ich pôvodu), menšinové stanovisko, Wal, J.M., člen skupiny EFSA pre GMO, EFSA Journal 2018;16(7):5309, s. 34, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2018.5309 (17) Ak udelenie povolenia v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť. (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (19) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf (20) MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/gm_register_auth.cfm?pr_id=100

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069147/02 – 2020/2893(RSP))

P9_TA(2020)0367 B9-0414/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069147/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 26. októbra 2020, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 2. júla 2009 a uverejnené 21. júla 2009(3),

–  so zreteľom na stanovisko EFSA z 25. septembra 2019 uverejnené 7. novembra 2019(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)(5),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže rozhodnutím Komisie 2009/866/ES(6) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah tejto žiadosti sa vzťahuje aj na umiestnenie na trh produktov, ktoré obsahujú GM kukuricu MIR604 alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.  keďže 26. júla 2018 držiteľ povolenia Syngenta Crop Protection NV/SA v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG predložil Komisii v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.  keďže v súvislosti s prvotnou žiadosťou o udelenie povolenia z 2. júla 2009 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 21. júla 2009;

D.  keďže v súvislosti s žiadosťou o obnovenie povolenia z 25. septembra 2019 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 7. novembra 2019;

E.  keďže možné použitia geneticky modifikovanej kukurice MIR604 zahŕňajú výrobu krmív a potravinových výrobkov, ako sú škrob, sirupy a oleje(7);

F.  keďže GM kukurica MIR604 bola vytvorená na výrobu mCry3A, syntetického insekticídneho proteínu (známeho aj ako Bt toxín) so zvýšenou toxicitou v porovnaní s prírodnými baktériami, z ktorých pochádza, proti kukuričiarovi koreňovému a ďalším škodcom kukurice z radu koleoptera; keďže okrem toho geneticky modifikovaná kukurica MIR604 bola vytvorená génom izomerázy fosfomannózy (PMI) z Escherichia coli ( E. coli ), ktorý kóduje enzým PMI ako selekčný marker;

G.  keďže kombinácia týchto dvoch génových konštrukcií bola vytvorená kumuláciou, ale posúdenie jednotlivých rodičovských rastlín chýba, čo je v rozpore s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 503/2013(8);

H.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory relevantné pre posudzovanú otázku;

Obavy členských štátov v súvislosti so stanoviskami EFSA

I.  keďže v období konzultácií v súvislosti s pôvodnou žiadosťou o povolenie predložili k návrhu stanoviska EFSA členské štáty mnohé kritické pripomienky(9); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú obavy, že zvýšenie alergénnej aktivity v dôsledku bielkoviny mCry3A v potravinách a krmivách z geneticky modifikovanej kukurice MIR604 nemožno vylúčiť, že údaje zo skúšok v teréne nemožno považovať za dostatočné na uvedenie na trh, že usmernenia OECD na testovanie neboli dodržané v toxikologických štúdiách, ako odporúča EFSA, a že štúdia kŕmenia potkanov a hydiny s celozrnnou geneticky modifikovanou kukuricou MIR604, ktorej cieľom bolo preukázať toxikologickú bezpečnosť, nepoužila toxikologické parametre;

J.  keďže počas obdobia konzultácií v súvislosti so žiadosťou o obnovenie povolenia členské štáty predložili k návrhu stanoviska EFSA mnohé kritické pripomienky(10); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú obavy, že prístup k monitorovaniu, ktorý uplatňuje žiadateľ, nie je plne v súlade s požiadavkami prílohy VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(11) a s odporúčaniami EFSA, že tvrdenie, že geneticky modifikovaná kukurica MIR604 je rovnako bezpečná ako konvenčná kukurica, nebolo podložené a že navrhovaný všeobecný dohľad nad očakávanými nepriaznivými účinkami nie je dostatočne vypracovaný, ako aj pripomienka, že Únia ratifikovala Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD), z čoho jasne vyplýva, že vyvážajúce krajiny majú medzinárodnú zodpovednosť, pokiaľ ide o biodiverzitu;

Neprijateľné štúdie toxicity

K.  keďže pri štúdiách akútnej toxicity a degradácie v tráviacich enzýmoch sa použili proteíny mCry3A a PMI, ktoré vytvára rekombinantný kmeň E. coli; keďže oba proteíny PMI vytvorené baktériami E. coli sa líšia od proteínov vyprodukovaných GM rastlinami(12), čo vyvoláva pochybnosti o platnosti týchto štúdií toxicity; keďže niekoľko členských štátov to vyjadrilo ako obavu(13);

L.  keďže toxikologickým testom s izolovanými proteínmi možno vo všeobecnosti považovať za málo významné, pretože sa nezohľadňujú účinky proteínu v kombinácii so samotnou rastlinou;

M.  keďže napríklad niektoré rastliny vrátane kukurice prirodzene produkujú inhibítory proteinázy (PI), o ktorých sa preukázalo, že spomaľujú degradáciu Bt toxínov; keďže pri požití spolu s rastlinným tkanivom je toxicita Bt toxínu oveľa vyššia ako pri požití izolovaného toxínu; keďže štúdia vedcov spoločnosti Monsanto z roku 1990 ukázala, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvyšuje insekticídnu aktivitu toxínov Bt až 20-násobne(14); keďže EFSA túto interakciu nikdy neposudzoval, ani vo svojich hodnoteniach rizík GM Bt rastlín neuvádzal;

N.  keďže sa preukázalo, že faktory zvyšujúce toxicitu Bt proteínov môžu mať vplyv aj na ich selektívnosť(15): ak sa zvýši účinnosť Bt toxínu na cieľové organizmy, môže sa znížiť aj jeho selektivita a vnímavou sa môže stať širšia škála necieľových organizmov; keďže hoci doteraz neprebehol systematický výskum, viaceré štúdie poukazujú na účinky PI v kombinácii s toxínmi Bt na necieľový hmyz(16);

O.  keďže riziko vyššej toxicity pre ľudí a cicavce v dôsledku interakcie medzi PI a Bt toxínmi v GM rastlinách nie je známe;

Otázky adjuvantnosti Bt

P.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt proteínom môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt proteíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(17), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

Q.  keďže hoci úrad EFSA uznáva, že Cry1Ac(18) preukázateľne pôsobí ako adjuvans, dospel k záveru, že keďže kukurica nie je bežnou alergénnou potravinou, adjuvantný účinok proteínov Cry pozorovaný po vysokom dávkovaní intragastrického alebo intranazálneho podávania pravdepodobne nevyvoláva žiadne obavy týkajúce sa alergénnosti(19); keďže úrad EFSA nezohľadňuje skutočnosť, že kukurica produkuje PI(20), a že sa musí predpokladať oveľa pomalšia degradácia Bt proteínov pri súčasnom požití s rastlinným materiálom, než pri ich izolovanej forme; keďže tento rozdiel môže tiež zvýšiť jeho adjuvantnosť a eliminuje platnosť štúdií s izolovanými bielkovinami; keďže neboli vykonané žiadne empirické štúdie na preskúmanie skutočnej imunogenity Bt toxínu, ktoré produkuje GM rastlina; keďže degradácia v tráviacich tekutinách bola testovaná s použitím izolovaného Bt proteínu;

Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy a zvýšená rezistencia

R.  keďže na rozdiel od použitia insekticídov, kde k expozícii dochádza v čase postreku a na obmedzený čas po ňom, používanie Bt plodín vedie k nepretržitej expozícii cieľových a necieľových organizmov Bt toxínom; keďže s výnimkou peľu sa proteíny mCry3A nachádzajú vo všetkých častiach geneticky modifikovanej kukurice MIR604(21);

S.  keďže gén mCry3A obsiahnutý v geneticky modifikovanej kukurici MIR604 bol upravený s cieľom zvýšiť toxicitu pre cieľový hmyz(22), ale pri hodnotení rizika neboli vyhodnotené žiadne účinky na necieľové organizmy; keďže jeden členský štát uvádza, že vzhľadom na to, že „pôvodný toxín Cry3A pôsobí proti čeľadi Chrysomelidae(23), ako minimálna požiadavka by sa mali do hodnotenia rizika zahrnúť nepriaznivé účinky na necieľové druhy čeľade Chrysomelidae“ a že „keďže po dovoze, preprave a spracovaní kukurice MIR604 môže dôjsť k náhodnému výskytu alebo uvoľneniu kukurice MIR604 do životného prostredia, musia sa zvážiť možné nepriaznivé účinky geneticky modifikovanej kukurice na necieľové organizmy“(24);

T.  keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už nemožno považovať za správny a účinky na necieľové organizmy nemožno vylúčiť(25); keďže sa uvádza, že čoraz vyšší počet necieľových organizmov je rôzne postihnutých; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú významné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov(26);

U.  keďže kombinované účinky napríklad s PI, môžu významne prispieť k toxicite Bt toxínov; keďže otázka selektívnosti je obzvlášť relevantná pre syntetické Bt toxíny, ako je mCry3A, ktoré môžu vykazovať nižšiu selektivitu v kombinácii s vyššou toxicitou; keďže EFSA sa stále domnieva, že bez ohľadu na kombinačné účinky majú Bt toxíny vplyv len obmedzenú škálu necieľových organizmov; keďže k expozícii širšej škály necieľových organizmov Bt toxínu môže dôjsť rozliatím a z odpadu a hnoja;

V.  keďže v posúdení rizík sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči proteínu mCry3A, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na GM plodiny v krajine pestovania; keďže agentúra Spojených štátov na ochranu životného prostredia navrhuje, aby sa v nasledujúcich troch až piatich rokoch postupne prestali používať mnohé súčasné hybridy kukurice Bt, ako aj niektoré odrody bavlny Bt, a to z dôvodu nárastu rezistencie hmyzu k týmto plodinám(27);

W.  keďže zatiaľ čo sa tvrdilo, že používanie plodín typu Bt vedie k zníženiu používania insekticídov, v nedávnej štúdii uverejnenej v Spojených štátoch(28) sa zistilo, že „niekoľko analýz vplyvu Bt plodín na modely používania pesticídov zrejme neprihliadalo na ošetrenie osiva, a preto mohlo dôjsť k nadhodnoteniu zníženia používania insekticídov (najmä tzv. ošetrených plôch) spojených s plodinami Bt“; keďže v tej istej štúdii sa konštatuje, že neonikotinoidy sa často používajú na ošetrenie osiva Bt kukurice a sóje, že „tento spôsob používania môže mať nežiaduce dôsledky, a to rezistenciu u cieľovým škodcov, ohniská necieľových škodcov a znečistenie so škodlivými účinkami a kaskádovitým šírením na voľne žijúce druhy“ a že „niektoré z týchto účinkov sa už prejavili“; keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače(29);

Nedemokratické rozhodovanie

X.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

Y.  keďže Komisia uznáva ako problém, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo je pri povoľovaní výrobkov do veľkej miery výnimkou, no pri rozhodovaní o GM potravinách a krmivách sa stalo normou;

Z.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a proti pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament zatiaľ prijal jedenásť námietok; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci sama pripúšťa nedostatky z hľadiska demokracie, napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

AA.  keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov(30); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná zmena právnych predpisov;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(31) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, záujmov v oblasti životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s GM potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  víta skutočnosť, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala potrebu zohľadňovať udržateľnosť pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO(32); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia 28. septembra 2020 povolila dovoz ďalšej GM sóje(33) napriek námietkam Európskeho parlamentu a nesúhlasu väčšiny členských štátov;

5.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a za plnej účasti Európskeho parlamentu vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prestala povoľovať GMO, či už na pestovanie alebo na použitie v potravinách a krmivách, ak členské štáty v odvolacom výbore nevydajú žiadne stanovisko v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

8.  vyzýva EFSA, aby konečne akceptoval podstatné rozdiely medzi pôvodnými Bt proteínmi a proteínmi exprimovanými syntetickými transgénmi v rastlinách GM plodín a aby svoje hodnotenie rizík rozšíril s cieľom plne zohľadniť všetky interakcie a kombinačné účinky medzi Bt toxínmi, GM rastlinami a ich zložkami, rezíduá z postrekov doplnkovými herbicídmi, životné prostredie, ako aj vplyv na zdravie a bezpečnosť potravín;

9.  vyzýva EFSA, aby prestal akceptovať štúdie toxicity s izolovanými proteínmi, ktorých štruktúra a biologické účinky sú pravdepodobne odlišné od štruktúry a biologických účinkov samotnej rastliny, a aby požadoval vykonanie všetkých testov s tkanivom GM rastliny;

10.  vyzýva úrad EFSA, aby zabezpečil, aby údaje z pokusov v teréne alebo skleníkoch pokrývali dostatočne širokú škálu agronomických a environmentálnych podmienok na posúdenie vplyvu všetkých stresových faktorov, ktoré treba predpokladať počas pestovania, na expresiu génu a zloženie plodín;

11.  vyzýva úrad EFSA, aby sa uistil, že údaje z pokusov v teréne alebo skleníkoch pokrývajú dostatočne širokú škálu rôznych premenných na posúdenie vplyvu rôzneho genetického pôvodu na expresiu génu a zloženie plodiny;

12.  vyzýva úrad EFSA, aby požiadal o údaje o vplyve spotreby potravín a krmív z GM rastlín na črevný mikrobióm;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecké stanovisko pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy k žiadosti (odkaz EFSA-GMO-UK-2005-11) o umiestnenie geneticky modifikovanej kukurice MIR604 rezistentnej proti hmyzu na trh na použitie v potravinách a krmivách, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 od spoločnosti Syngenta Seeds S.A.S v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG, EFSA Journal 2009;7(7):1193, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1193 (4) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MIR604 na obnovenie povolenia podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-RX-013), Vestník EFSA 2019;17(11):5846, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5846 (5) ––––––––––– Počas 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoľovaniu GMO. Okrem toho počas 9. volebného obdobia prijal tieto uznesenia:uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028);uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029);uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030);uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054);uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293). (6) Rozhodnutie Komisie 2009/866/ES z 30. novembra 2009, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2009, s. 102). (7) Stanovisko EFSA z roku 2009, s. 11. (8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1). (9) 3 Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2005-046 (10) 4 Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00644 (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1). (12) Stanovisko EFSA z roku 2009, s. 12. (13) Pripomienky členských štátov, s. 8 a 14. http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2005-046 (14) Macintosh, S.C., Kishore, G. M., Perlak, F.J., Marrone, P.G., Stone, T.B., Sims, S.R., Fuchs, R.L., „Potentiation of Bacillus thuringiensis insecticidal activity by serine protease in inhibitors", Journal of Agricultural and Food Chemistry 1990, 38, s. 1145–1152. (15) Pozri napríklad Then, C.: Risk Assessment of toxín derived from Bacillus thuringiensis – synergism, effectiveness, and selective (Vyhodnotenie rizika toxínov odvodené z Bacillus thuringiensis — synergizmus, účinnosť a selektívnosť), Environmental Science and Pollution Research 2010, 17, s. 791 – 797, https://doi.org/10.1007/s11356-009-0208-3. (16) Pozri napríklad Han, P., Niu, C.Y., LEI, C.L., Cui, J. J., Desneux, N.: Quantification of toxins in a Cry1Ac + CpTI cotton cultivar and its potential effects on the honey bee Apis mellifera L., Ecotoxiology 2010, 19, s. 1452 – 1459, https://doi.org/10.1007/s10646-010-0530-z; Babendreier, D., Kalberer, N.M., Romeis, J., Fluri, P., Mulligan, E., Bigler, F.: Influence of Bt-transgenic pelen, Bt-toxin and protease inhibitor (SBTI) ingestion on development of the hypopharyngeal glands in honeybees, Apidologie 2005, 36(4), s. 585 – 594, https://doi.org/10.1051/apido:2005049; AaLiu, X.D., Zhai, B.P., Zhang, X.X., Zong, J.M.: Impact of transgenic cotton plants on a non-target pest (Vplyv transgénnych rastlín bavlny na necieľového škodcu), Aphis gossypii Glover, Ecological Entomology, 30(3), s. 307 – 315, https://doi.org/10.1111/j.0307-6946.2005.00690.x. (17) Pokiaľ ide o preskúmanie, pozri Rubio Infante, N. & Moreno-Ferros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals (Prehľad bezpečnosti a biologických účinkov Cry toxínov mikroorganizmu Bacillus thuringiensis na cicavce), Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36(5), s. 630 – 648, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full. (18) Cry1Ac je len jedným z mála Bt toxínov, ktoré EFSA podrobne preskúmal. (19) Stanovisko EFSA z roku 2009, s. 16. (20) Pozri odôvodnenie M. (21) Stanovisko EFSA z roku 2009, s. 8. (22) Stanovisko EFSA z roku 2009, s. 7. (23) Čeľaď chrobákov, bežne známa ako liskavkovité. (24) Pozri pripomienky členských štátov, s. 24: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2005-046 (25) Pozri napríklad Hilbeck, A., Otto, M., Specificity and combinatorial effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in context of GMO environmental risk assessment (špecificita a kombinované účinky Cry toxínov Bacillus thuringiensi v kontexte posúdenia rizika geneticky modifikovaných organizmov pre životné prostredie), Frontiers in Environmental Science 2015, 3:71, https://doi.org/10.3389/fenvs.2015.00071 . (26) Hilbeck, A., Defarge, N., Lebrecht, T., Bøhn, T., Insecticidal Bt crops - EFSA’s risk assessment approach for GM Bt plants fails by design, RAGES 2020, s. 4, https://www.testbiotech.org/sites/default/files/RAGES_report-Insecticidal%20Bt%20plants.pdf (27) https://www.dtnpf.com/agriculture/web/ag/crops/article/2020/09/29/epa-proposes-phasing-dozens-bt-corn (28) Douglas, M. R., Tooker, J. F., Large-Scale Deployment of Seed Treatments Has Driven Rapid Increase in Use of Neonicotinoid Insecticides and Preemptive Pest Management in U.S. Field Crops (Rozsiahle ošetrovanie semien vedie v USA k rapídnemu nárastu v používaní neonikotínoidných insekticídov a preventívnej ochrane proti škodcom plodín), Environmental Science and Technology 2015, 49, 8, 5088-5097, https://pubs.acs.org/doi/10.1021/es506141g (29) Neonikotínoidy, https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances/approval_renewal/neonicotinoids_en (30) Ak udelenie povolenia v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť. (31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (32) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf (33) MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/gm_register_auth.cfm?pr_id=100

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069148/02 – 2020/2894(RSP))

P9_TA(2020)0368 B9-0415/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069148/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 26. októbra 2020, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 21. apríla 2009 uverejnené 6. mája 2009(3),

–  so zreteľom na stanovisko EFSA z 29. januára 2020 uverejnené 11. marca 2020(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)(5),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže rozhodnutím Komisie 2009/814/ES(6) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú (GM) kukuricu MON 88017, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah uvedeného povolenia sa vzťahuje aj na umiestňovanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GM kukuricu MON 88017 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého používania ako akákoľvek iná kukurica s výnimkou pestovania;

B.  keďže 10. júla 2018 spoločnosť Monsanto Europe N. V. v mene držiteľa povolenia Monsanto (USA) v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila Komisii žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.  keďže v súvislosti s prvotnou žiadosťou o udelenie povolenia z 21. apríla 2009 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 6. mája 2009;

D.  keďže v súvislosti s žiadosťou o obnovenie povolenia z 29. januára 2020 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 11. marca 2020;

E.  keďže GM kukurica MON 88017 bola vytvorená na výrobu Cry3Bb1, syntetického insekticídneho proteínu (známeho aj ako Bt toxín) so zvýšenou toxicitou v porovnaní s prírodnými baktériami, z ktorých pochádza, proti škodcom z koleoptera a proteínu CP4 EPSPS, ktorý poskytuje toleranciu ku glyfozátu(7);

F.  keďže kombinácia týchto dvoch génových konštrukcií bola vytvorená kumuláciou, ale posúdenie jednotlivých rodičovských rastlín chýba, čo je v rozpore s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 503/2013(8);

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory relevantné pre posudzovanú otázku;

Obavy členských štátov v súvislosti so stanoviskami EFSA

H.  keďže v období konzultácií v súvislosti s pôvodnou žiadosťou o povolenie predložili k návrhu stanoviska EFSA členské štáty mnohé kritické pripomienky(9); keďže uvedené kritické pripomienky obsahujú zistenia, že akútne toxikologické testy s izolovanými proteínmi (t. j. nie s celou GM rastlinou) možno považovať za málo významné, že navrhované monitorovanie životného prostredia po uvedení na trh je pre plán dohľadu nad nežiaducimi účinkami na zdravie ľudí alebo zvierat a na životné prostredie príliš nepresné, že testovanie náhradných bakteriálnych proteínov by nemalo nahradiť testovanie proteínov exprimovaných rastlinami po uvedení na trh, že počet sezón a lokalít nie je adekvátny komerčnému využitiu GMO, že na uzavretie hodnotenia rizík treba viac informácií a že z dôvodu prítomnosti proteínu mCry3Bb1 v potravinách a krmivách z GM kukurice MON 88017 nemožno vylúčiť nárast alergénnej aktivity; keďže navyše nezávislosť štúdií na účely hodnotenia rizík spochybnil jeden členský štát vzhľadom na skutočnosť, že ich realizoval žiadateľ Monsanto;

I.  keďže v období konzultácií v súvislosti so žiadosťou o obnovenie povolenia členské štáty predložili k návrhu stanoviska EFSA mnohé kritické pripomienky(10); keďže uvedené kritické pripomienky obsahujú konštatovanie, že plán monitorovania založený na súhlase podľa rozhodnutia 2009/814/ES a monitorovacie správy majú zásadné nedostatky a nie sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(11) ani s príslušnými usmerneniami EFSA, že štúdie nie sú dostatočné a že treba ďalšie pokusy na stanovenie expozície a následných účinkov a rizík pre necieľové organizmy pri vystavení proteínom Bt z hnoja alebo kanalizácie a že z dôvodu chýbajúcich informácií nie je možné úplne posúdiť environmentálnu bezpečnosť GM kukurice MON 88017;

Doplnkové herbicídy a absencia analýzy rezíduí

J.  keďže sa ukázalo, že pestovanie GM plodín tolerantných k herbicídom vedie k väčšiemu používaniu herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny tolerantnej k herbicídom(12); keďže preto treba očakávať, že rastliny GM kukurice budú vystavené vyšším a zároveň opakovaným dávkam glyfozátu, čo môže mať viesť k väčšiemu množstvu rezíduí v úrode;

K.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 úrad EFSA dospel k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže naopak v roku 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na človeka; keďže viaceré nové vedecké štúdie s recenziou potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu(13);

L.  keďže podľa stanoviska oddelenia EFSA pre pesticídy údaje o rezíduách glyfozátu v GM kukurici s modifikáciami EPSPS(14) nie sú dostatočné na odvodenie maximálnych hladín rezíduí a hodnôt na posúdenie rizík(15);

M.  keďže podľa oddelenia pre pesticídy úradu EFSA toxikologické údaje, ktoré by umožnili vykonať posúdenie rizika pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre GM plodiny tolerantné ku glyfozátu, chýbajú(16);

N.  keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu zistených v GM rastlinách, ako aj ich interakcií s Bt toxínmi nepatrí do pôsobnosti skupiny EFSA pre GMO, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, lebo v prípade GM rastlín môže samotná genetická modifikácia mať vplyv na to, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a na zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov)(17);

Neprijateľné štúdie toxicity

O.  keďže pri štúdiách akútnej toxicity a degradácie v tráviacich enzýmoch sa použili proteíny Cry3Bb1 a CP4 EPSPS, ktoré vytvára rekombinantný kmeň E. coli;

P.  keďže toxikologickým testom s izolovanými proteínmi možno vo všeobecnosti považovať za málo významné, pretože sa nezohľadňujú účinky proteínu v kombinácii so samotnou rastlinou;

Q.  keďže napríklad niektoré rastliny vrátane kukurice prirodzene produkujú inhibítory proteinázy (PI), o ktorých sa preukázalo, že spomaľujú degradáciu Bt toxínov; keďže pri požití spolu s rastlinným tkanivom je toxicita Bt toxínu oveľa vyššia ako pri požití izolovaného toxínu; keďže štúdia vedcov spoločnosti Monsanto z roku 1990 ukázala, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvyšuje insekticídnu aktivitu Bt toxínov až 20-násobne(18); keďže EFSA túto interakciu nikdy neposudzoval, ani vo svojich hodnoteniach rizík GM Bt rastlín neuvádzal;

R.  keďže sa preukázalo, že faktory zvyšujúce toxicitu Bt toxínov môžu mať vplyv aj na ich selektívnosť(19): ak sa zvýši účinnosť Bt toxínu na cieľové organizmy, môže sa znížiť aj jeho selektivita a vnímavou sa môže stať širšia škála necieľových organizmov; keďže hoci doteraz neprebehol systematický výskum, viaceré štúdie poukazujú na účinky PI v kombinácii s Bt toxínmi na necieľový hmyz(20);

S.  keďže riziko vyššej toxicity pre ľudí a cicavce v dôsledku interakcie medzi PI a Bt toxínmi v GM rastlinách nie je známe;

Otázky adjuvanticity Bt

T.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt proteínom môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(21), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

U.  keďže v posúdení rizík, ktoré vykonal úrad EFSA, sa nezohľadňuje skutočnosť, že kukurica produkuje PI(22), a preto sa musí predpokladať jej oveľa pomalšia degradácia Bt toxínu pri súčasnom požití s rastlinným materiálom, než pri samostanom; keďže tento rozdiel môže tiež zvýšiť jeho adjuvancitu a eliminuje platnosť štúdií s izolovanými proteínmi; keďže neboli vykonané žiadne empirické štúdie na preskúmanie skutočnej imunogenity Bt toxínu, ktoré produkuje GM rastlina; keďže rozklad tráviacimi enzýmami, ktorý môže byť relevantný pre toxicitu a adjuvancitu, bol testovaný s izolovaným Bt toxínom;

Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy a zvýšená rezistencia

V.  keďže na rozdiel od použitia insekticídov, kde k expozícii dochádza v čase postreku a na obmedzený čas po ňom, používanie Bt plodín vedie k nepretržitej expozícii cieľových a necieľových organizmov Bt toxínom;

W.  keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už nemožno považovať za správny a účinky na necieľové organizmy nemožno vylúčiť(23); keďže sa uvádza, že čoraz vyšší počet necieľových organizmov je rôzne postihnutých; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú významné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov(24);

X.  keďže kombinované účinky napríklad s PI, môžu významne prispieť k toxicite Bt toxínov; keďže otázka selektívnosti je obzvlášť relevantná pre syntetické Bt toxíny, ako je Cry3Bb1, ktoré môžu vykazovať nižšiu selektivitu v kombinácii s vyššou toxicitou; keďže EFSA sa stále domnieva, že bez ohľadu na kombinačné účinky majú Bt toxíny vplyv len obmedzenú škálu necieľových organizmov; keďže k expozícii širšej škály necieľových organizmov Bt toxínu môže dôjsť rozliatím a z odpadu a hnoja;

Y.  keďže v posúdení rizík sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči Bt toxínom, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na GM plodiny v krajine pestovania; keďže agentúra Spojených štátov na ochranu životného prostredia navrhuje, aby sa v nasledujúcich troch až piatich rokoch postupne prestali používať mnohé súčasné hybridy kukurice Bt, ako aj niektoré odrody bavlny Bt, a to z dôvodu nárastu rezistencie hmyzu k týmto plodinám(25);

Z.  keďže zatiaľ čo sa tvrdilo, že používanie plodín typu Bt vedie k zníženiu používania insekticídov, v nedávnej štúdii uverejnenej v Spojených štátoch(26) sa zistilo, že „niekoľko analýz vplyvu Bt plodín na modely používania pesticídov zrejme neprihliadalo na ošetrenie osiva, a preto mohlo dôjsť k nadhodnoteniu zníženia používania insekticídov (najmä tzv. ošetrených plôch) spojených s plodinami Bt“; keďže v tej istej štúdii sa konštatuje, že neonikotinoidy sa často používajú na ošetrenie osiva Bt kukurice a sóje, že „tento spôsob používania môže mať nežiaduce dôsledky, a to rezistenciu u cieľovým škodcov, ohniská necieľových škodcov a znečistenie so škodlivými účinkami a kaskádovitým šírením na voľne žijúce druhy“. V štúdii sa tiež konštatuje, že „niektoré z týchto účinkov sa už prejavili“; keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače(27);

AA.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite (dohovor OSN o biologickej diverzite), v ktorom sa dovážajúcim aj vyvážajúcim krajinám ukladá povinnosť zohľadňovať biodiverzitu;

Nedemokratické rozhodovanie

AB.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

AC.  keďže Komisia uznáva ako problém, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo je pri povoľovaní výrobkov do veľkej miery výnimkou, no pri rozhodovaní o GM potravinách a krmivách sa stalo normou;

AD.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a proti pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament zatiaľ prijal jedenásť námietok; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci sama pripúšťa nedostatky z hľadiska demokracie, napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

AE.  keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov(28); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná zmena právnych predpisov;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(29) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, záujmov v oblasti životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s GM potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  víta skutočnosť, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala potrebu zohľadňovať udržateľnosť pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO(30); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia napriek námietkam Európskeho parlamentu a nesúhlasu väčšiny členských štátov 28. septembra 2020 povolila dovoz(31) ďalšej GM sóje;

5.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a za plnej účasti Európskeho parlamentu vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prestala povoľovať GMO, či už na pestovanie alebo na použitie v potravinách a krmivách, ak členské štáty v odvolacom výbore nevydajú žiadne stanovisko v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

8.  opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne GM plodiny tolerantné k herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne nepreskúmajú zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje úplné posúdenie rezíduí z postreku GM plodín doplnkovými herbicídmi, posúdenie produktov rozkladu herbicídov a všetkých kombinovaných účinkov, a to aj so samotnou GM rastlinou;

9.  vyzýva EFSA, aby konečne akceptoval podstatné rozdiely medzi pôvodnými Bt toxínmi a toxínmi exprimovanými syntetickými transgénmi v rastlinách GM plodín a aby svoje hodnotenie rizík rozšíril s cieľom plne zohľadniť všetky interakcie a kombinačné účinky medzi Bt toxínmi, GM rastlinami a ich zložkami, rezíduá z postrekov doplnkovými herbicídmi, životné prostredie, ako aj vplyv na zdravie a bezpečnosť potravín;

10.  vyzýva EFSA, aby prestal akceptovať štúdie toxicity s izolovanými proteínmi, ktorých štruktúra a biologické účinky sú pravdepodobne odlišné od štruktúry a biologických účinkov samotnej rastliny, a aby požadoval vykonanie všetkých testov s tkanivom GM rastliny;

11.  vyzýva EFSA, aby zabezpečil, aby údaje z poľných pokusov alebo skleníkov pokrývali dostatočne širokú škálu agronomických a environmentálnych podmienok na posúdenie vplyvu všetkých stresových faktorov, ktoré treba predpokladať počas pestovania, na expresiu génu a zloženie plodín;

12.  vyzýva EFSA, aby sa uistil, že údaje z poľných pokusov alebo skleníkov pokrývajú dostatočne širokú škálu rôznych premenných na posúdenie vplyvu rôzneho genetického pôvodu na expresiu génu a zloženie plodiny;

13.  vyzýva EFSA, aby požiadal o údaje o vplyve spotreby potravín a krmív z GM rastlín na črevný mikrobióm;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1075 (4) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MON 88017 na obnovenie povolenia podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA‐GMO‐RX‐014), Vestník EFSA 2020;18(3):6008, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2020.6008. (5) ––––––––––– Počas 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoleniu GMO. Okrem toho počas 9. volebného obdobia prijal tieto uznesenia:Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293). (6) Rozhodnutie Komisie 2009/814/ES z 30. októbra 2009, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 289, 5.11.2009, s. 25). (7) Stanovisko EFSA, s. 7 https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1075 (8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1). (9) Prvý súbor pripomienok členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2005-280 (10) Druhý súbor pripomienok členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00672 (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS – vyhlásenie Komisie (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1). (12) Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné k herbicídom, burina a herbicídy: Prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738a Benbrook, C. M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U. S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe 24, 24 (2012), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24 a Schütte, G., Eckerstorfer, M., Rastelli, V. a kol., Herbicide resistance and biodiversity: agronomic and environmental aspects of genetically modified herbicide-resistant plants (Rezistencia k herbicídom a biodiverzita: agronomické a environmentálne aspekty geneticky modifikovaných plodín rezistentných k herbicídom), Environmental Sciences Europe 29, 5 (2017)https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-016-0100-y (13) Pozri napríklad https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383574218300887, https://academic.oup.com/ije/advance-article/doi/10.1093/ije/dyz017/5382278, https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0219610 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6612199/ (14) GM kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou obsahuje modifikáciu EPSPS. (15) EFSA Review of the existing maximum residue levels for glyphosate according to Article 12 of Regulation (EC) No 396/2005 (Revízia skutočných maximálnych hladín rezíduí v prípade glyfozátu podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005 – revidovaná verzia s cieľom zohľadniť opomenuté údaje), Vestník EFSA 2019; 17(10):5862, s. 4, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5862 (16) Závery EFSA k partnerskému preskúmaniu posudzovania rizík pesticídov s účinnou látkou glyfozát, Vestník EFSA 2015; 13(11):4302, s. 3, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302 (17) To je aj prípad glyfozátu, ako sa uvádza v revízii skutočných maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát úradu EFSA podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA (2018), 16(5):5263, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263 (18) MacIntosh, S. C., Kishore, G. M., Perlak, F. J., Marrone, P. G., Stone, T. B., Sims, S. R., Fuchs, R. L. Potentiation of Bacillus thuringiensis insecticidal activity by serine protease inhibitors (Potenciácia insekticídnej aktivity Bacillus thuringiensis inhibítormi serínovej proteázy). J Agric Food Chem, 1990, 38: 1145-1152. (19) Pozri napríklad Then, C., Risk assessment of toxins derived from Bacillus thuringiensis: synergism, efficacy, and selectivity (Posúdenie rizík toxínov pochádzajúcich z Bacillus thuringiensis: synergia, účinnosť a selektívnosť). Environ Sci Pollut Res Int, 2010, 17, s. 791 – 797. (20) Pozri napríklad Han P, Niu CY, Lei CL, Cui JJ, Desneux N. Quantification of toxins in a Cry1Acc + cpTi cotton cultivar and its potential effects on honey bee Apis mellifera L. (Kvantifikácia toxínov v kultivare bavlny Cry1Acc + cpTi a jeho potenciálne účinky na včelu medonosnú Apis mellifera L.), Ecotoxiology 2010, 19, s. 1452 – 1459. https://link.springer.com/article/10.1007/s10646-010-0530-z Babendreier, D., Kalberer, N. M., Romeis, J. Fluri, P., Mulligan, E. a Bigler, F., Apidologie, Influence of Bt-transgenic pollen, Bt-toxin and protease inhibitor (SBTI) ingestion on development of the hypopharyngeal glands in honeybees (Apidológia. Vplyv požitia transgénového Bt medu, Bt toxínu a inhibítora proteázy (SBTI) na vývoj hypofaryngeálnych žliaz včely medonosnej), 2005, 36 4, s. 585 – 594, https://doi.org/10.1051/apido:2005049, and Liu, X. D., Zhai, B. P., Zhang, X. X., Zong, J. M., Impact of transgenic cotton plants on a non-target pest, Aphis gossypii Glover (Vplyv transgénnych rastlín bavlny na necieľového škodcu Aphis gossypii Glover). Ecological Entomology, 30(3), s. 307 – 315. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.0307-6946.2005.00690.x (21) Pokiaľ ide o preskúmanie, pozri Rubio Infante, N. & Moreno-Ferros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals (Prehľad bezpečnosti a biologických účinkov Cry toxínov mikroorganizmu Bacillus thuringiensis na cicavce), Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36(5): s. 630 – 648, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full (22) Pozri odôvodnenie Q. (23) Pozri napríklad Hilbeck, A. a Otto, M., Specificity and combinatorial effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in the context of GMO risk assessment (Špecifičnosť a kombinované účinky toxínov Cry Bacillus thuringiensis v kontexte posudzovania rizík GMO). Frontiers Environmental Science 2015, 3:71. (24) Hilbeck, A., Defarge, N., Lebrecht, T., Bøhn, T., Insecticidal Bt crops. EFSA’s risk assessment approach for GM Bt plants fails by design (Insekticídne Bt plodiny. Prístup EFSA k posudzovaniu rizík v prípade GM rastlín Bt zlyháva už ako koncept), RAGES 2020, s. 4 https://www.testbiotech.org/sites/default/files/RAGES_report-Insecticidal%20Bt%20plants.pdf (25) https://www.dtnpf.com/agriculture/web/ag/crops/article/2020/09/29/epa-proposes-phasing-dozens-bt-corn (26) Douglas, M. R., Tooker, J. F., Large-Scale Deployment of Seed Treatments Has Driven Rapid Increase in Use of Neonicotinoid Insecticides and Preemptive Pest Management in U.S. Field Crops (Rozsiahle ošetrovanie semien vedie v USA k rapídnemu nárastu v používaní neonikotínoidných insekticídov a preventívnej ochrane proti škodcom plodín), Environmental Science and Technology 2015, 49, 8, 5088-5097, https://pubs.acs.org/doi/10.1021/es506141g (27) Neonikotínoidy, https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances/approval_renewal/neonicotinoids_en (28) Ak povolenie v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť. (29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (30) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf (31) MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/gm_register_auth.cfm?pr_id=100

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069149/02 – 2020/2895(RSP))

P9_TA(2020)0369 B9-0416/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069149/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1) a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 26. októbra 2020 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko, ktoré prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 3. decembra 2008 a ktoré bolo uverejnené 18. decembra 2008(3),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté úradom EFSA 25. septembra 2019 a uverejnené 7. novembra 2019(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)(5),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže rozhodnutím Komisie 2009/813/ES(6) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah uvedeného povolenia sa vzťahuje aj na umiestňovanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého používania ako akákoľvek iná kukurica s výnimkou pestovania;

B.  keďže 3. augusta 2018 subjekt Monsanto Europe N.V. v mene spoločnosti Monsanto Company, Spojené štáty predložil Komisii v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.  keďže 3. decembra 2008 prijal EFSA v súvislosti s pôvodnou žiadosťou o povolenie kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 18. decembra 2008;

D.  keďže 25. septembra 2019 prijal EFSA v súvislosti s touto žiadosťou o obnovenie kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 7. novembra 2019;

E.  keďže geneticky modifikovaná (GM) kukurica MON 89034 bola navrhnutá na výrobu syntetických insekticídnych proteínov Cry1A.105 a Cry2Ab2 (označovaných aj ako Bt toxíny) so zvýšenou toxicitou v porovnaní s prírodnými baktériami, z ktorých sú odvodené, na ochranu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera(7);

F.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny či krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

Výhrady členských štátov v súvislosti so stanoviskami EFSA

G.  keďže počas konzultačného obdobia v súvislosti s pôvodnou žiadosťou o povolenie členské štáty predložili k návrhu stanoviska EFSA mnoho kritických pripomienok(8); keďže medzi tieto kritické pripomienky patrili aj výhrady, že štúdia týkajúca sa kŕmenia brojlerov nie je vhodná na posúdenie toxikologickej bezpečnosti, keďže sa v nej neberú do úvahy toxikologické ukazovatele, že návrh plánu monitorovania životného prostredia od žiadateľa nevyhovuje cieľom vymedzeným v prílohe VII smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(9), že sa neskúmali kombinačné účinky obidvoch toxínov, že v potravinách a krmivách z GM kukurice MON 89034 nie je možné vylúčiť zvýšenie alergénnej aktivity vplyvom bielkovín Cry1A.105 a Cry2Ab2 a že záver týkajúci sa podstatnej rovnocennosti GM kukurice MON 89034 a tradičnej kukurice je predčasný;

H.  keďže počas konzultačného obdobia v súvislosti so žiadosťou o obnovenie povolenia členské štáty predložili k návrhu stanoviska EFSA mnoho kritických pripomienok(10); keďže medzi kritické pripomienky patrila aj poznámka, že v najnovších výročných správach o monitorovaní sa vôbec nespomína skutočnosť, že v Európe (vo Francúzsku) sa nedávno zaznamenali voľne žijúce populácie rastliny Euchlaena mexicana krížiteľné s kukuricou, a že plán monitorovania založený na súhlase udelenom rozhodnutím Komisie 2005/635/ES(11), ako aj správy o monitorovaní (za roky 2010 až 2018) majú mnohé nedostatky a nie sú ani v súlade so smernicou 2001/18/ES a príslušnými usmerneniami, ani v súlade s usmerneniami EFSA o environmentálnom monitorovaní po uvedení na trh; okrem toho mnohé členské štáty opakovane vyjadrili svoje výhrady v súvislosti s pôvodným hodnotením rizika zo strany EFSA(12);

Neplatné štúdie toxicity

I.  keďže štúdie o bezpečnosti na posúdenie akútnej toxicity a degradácie v zažívacích tekutinách sa vykonali s bielkovinami Cry1A.105 a Cry2Ab2 vyprodukovanými v kmeni E.coli;keďže príslušný orgán členského štátu vyjadril obavy, že bielkoviny exprimované v E.colia v kukurici MON 89034(13) nie sú rovnocenné, čo vyvoláva pochybnosti o platnosti týchto štúdií toxicity;

J.  keďže toxikologickým testom vykonaným s izolovanými bielkovinami možno všeobecne prikladať len malý význam vzhľadom na to, že sa neberú do úvahy účinky proteínov v kombinácii so samotnou rastlinou;

K.  keďže niektoré rastliny vrátane kukurice napríklad prirodzene produkujú inhibítory proteinázy (PI), ktoré preukázateľne spomaľujú degradáciu Bt toxínov; keďže výsledkom toho je oveľa vyššia toxicita Bt toxínov pri ich trávení spoločne s rastlinným pletivom v porovnaní s izolovanými toxínmi; keďže zo štúdie vykonanej vedcami v spoločnosti Monsanto v roku 1990 vyplynulo, že už prítomnosť mimoriadne malého množstva PI zvyšuje insekticídnu aktivitu Bt toxínov až 20-násobne(14); keďže EFSA vo svojom hodnotení rizika geneticky modifikovaných Bt plodín túto interakciu nijako neposúdila ani nezmienila;

L.  keďže sa preukázalo, že faktory, ktoré zvyšujú toxicitu Bt toxínov, môžu zároveň ovplyvniť ich selektivitu(15): ak sa posilní účinok Bt toxínu na cieľové organizmy, môže sa zároveň znížiť jeho selektivita a môže sa naň stať náchylnými širšie spektrum necieľových organizmov; keďže aj keď sa v tejto oblasti doposiaľ nevykonal žiadny systematický výskum, viaceré štúdie naznačujú účinky PI v kombinácii s Bt toxínmi na necieľové druhy hmyzu(16);

M.  keďže riziko vyššej toxicity pre ľudí a cicavce vzhľadom na interakciu medzi PI a Bt toxínmi v GM rastlinách nie je známe;

Otázky týkajúce sa adjuvantných vlastností Bt toxínov

N.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt toxínmi môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(17), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

O.  keďže hoci EFSA uznáva, že Cry1Ac(18) má preukázateľné adjuvantné účinky, vyslovil záver, že kukurica bežne nepatrí medzi alergénne potraviny, a preto nie je pravdepodobné, že by adjuvantný účinok bielkovín Cry pozorovaný po ingtragastrickom alebo intranazálnom podávaní vo vysokých dávkach mohol vzbudzovať oprávnené obavy z alergénnosti(19); keďže EFSA však neberie do úvahy skutočnosť, že kukurica produkuje PI(20), a preto treba predpokladať oveľa pomalšiu degradáciu Bt toxínov pri ich trávení spoločne s rastlinným materiálom v porovnaní s ich izolovanou formou; keďže tento rozdiel môže zároveň posilniť jej adjuvantné vlastnosti a štúdie s izolovanými bielkovinami tak strácajú platnosť; keďže sa neuskutočnili žiadne empirické štúdie zamerané na preskúmanie skutočnej imunogenicity Bt toxínu produkovaného GM rastlinami; keďže degradácia proteínov v zažívacích tekutinách, ktorá je dôležitá aj pre posúdenie potenciálnej alergénnosti, sa testovala pomocou bielkovín produkovaných izolovane v kmeni E.coli;

Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy a zvýšená odolnosť

P.  keďže na rozdiel od používania insekticídov, pri ktorých dochádza k expozícii počas postreku a krátky čas po ňom, vedie používanie geneticky modifikovaných Bt plodín k trvalej expozícii cieľových aj necieľových organizmov Bt toxínmi;

Q.  keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný cieľovo špecifický spôsob účinku, už viac nemožno považovať za správny a nemožno vylúčiť účinky na necieľové organizmy;(21) keďže sa objavujú správy o rôznych účinkoch na čoraz väčší počet necieľových organizmov; keďže v nedávnom prehľade sa uvádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa spomínajú významné nepriaznivé účinky Bt toxínov na mnohé necieľové druhy(22);

R.  keďže kombinačné účinky, ako kombinácia s PI, môžu výrazne zvyšovať toxicitu Bt toxínov; keďže otázka selektivity má veľký význam najmä v prípade syntetických Bt toxínov, ako sú Cry1A.105 a Cry2Ab2, ktoré môžu v kombinácii s vyššou toxicitou vykazovať nižšiu selektivitu; keďže EFSA napriek tomu neberie do úvahy žiadne kombinačné účinky a domnieva sa, že Bt toxíny účinkujú len na úzke spektrum necieľových organizmov; keďže v prípade úniku, ako aj prostredníctvom odpadu a hnoja môže dôjsť k expozícii ešte širšieho spektra necieľových organizmov;

S.  keďže v hodnotení rizika sa neposudzovali žiadne účinky na necieľové organizmy; keďže podľa pripomienok príslušného orgánu členského štátu „zo štúdií nemožno vyvodiť záver, že expozícia životného prostredia, a teda aj účinky na necieľové organizmy budú zanedbateľné“ a „experimentálne dôkazy z niekoľkých dostupných štúdií preukazujú, že Bt toxíny budú prítomné vo výkaloch dobytka kŕmeného Bt plodinami. Preto by sa k akejkoľvek žiadosti o umiestnenie Bt plodín na trh mali doložiť experimenty, z ktorých bude možné vyvodiť závery o následných účinkoch na necieľové organizmy a súvisiacich rizikách“(23);

T.  keďže v hodnotení rizika sa nezohľadnil vývoj odolnosti cieľových škodcov na Bt toxíny, čo môže viesť k používaniu environmentálne menej bezpečných pesticídov alebo k zvyšovaniu ich dávok a počtu aplikácií na GM plodiny v krajine pestovania; keďže Agentúra USA pre ochranu životného prostredia navrhuje v priebehu najbližších troch až piatich rokov postupné ukončenie používania mnohých súčasných hybridných Bt odrôd kukurice, ako aj niektorých Bt odrôd bavlny vzhľadom na zvyšovanie odolnosti hmyzu voči týmto plodinám(24);

U.  keďže napriek tvrdeniam, že používanie Bt plodín vedie k poklesu používania insekticídov, z nedávnej štúdie uverejnenej v USA(25) vyplýva, že „vo viacerých analýzach vplyvu Bt plodín na používanie pesticídov sa zrejme nezohľadnilo ošetrovanie semien, a tak sa zníženie používania insekticídov v súvislosti s Bt plodinami (najmä plošného ošetrovania) mohlo nadhodnotiť“; keďže z tej istej štúdie vyplýva, že v prípade Bt kukurice a sóje sa často používa ošetrovanie semien neonikotínoidmi, že „tento spôsob používania môže prinášať nežiaduce dôsledky, najmä odolnosť cieľových škodcov, prieniky necieľových škodcov a znečisťovanie s kaskádovými škodlivými účinkami na voľne žijúce živočíchy“ a že „niektoré z týchto účinkov sa už objavili“; keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače(26);

V.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), z čoho jasne vyplýva, že vyvážajúce aj dovážajúce krajiny nesú medzinárodnú zodpovednosť v oblasti biologickej diverzity;

Prieskum literatúry

W.  keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013(27) vyžaduje, aby žiadateľ na účely konania o obnovení povolenia vykonal prieskum odbornej literatúry; keďže pri vyhľadávaní odbornej literatúry sa našlo 285 publikácií, ale žiadateľ z nich vybral len päť po uplatnení svojich vlastných kritérií na zahrnutie, ktoré považoval za dôležité z hľadiska posúdenia bezpečnosti alebo molekulárnej charakterizácie potravín a krmív; keďže príslušný orgán jedného členského štátu vo svojej pripomienke uviedol, že pri prieskume literatúry sa nevenovala náležitá pozornosť potenciálnym nežiaducim účinkom na zdravie ľudí a zvierat, keďže do vyhľadávania sa nezahrnuli tieto výrazy: toxicita, toxický, štúdie na zvieratách, toxické účinky, nežiaduce účinky a účinky na zdravie(28); keďže prieskumy odbornej literatúry vykonávané žiadateľmi o obnovenie povolení týkajúcich sa GMO všeobecne nemajú vysokú kvalitu;

Nedemokratické rozhodovanie

X.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

Y.  keďže Komisia pripúšťa, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa stalo normou;

Z.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období zatiaľ Európsky parlament prijal jedenásť námietok; keďže sa nedosiahla kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia ktoréhokoľvek z týchto GMO; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO napriek tomu, že sama uznáva demokratické nedostatky tohto postupu, a napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

AA.  keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov(29); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(30) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  víta skutočnosť, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom nakoniec uznala potrebu zohľadniť udržateľnosť pri rozhodovaní o povolení GMO(31); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia 28. septembra 2020 povolila dovoz ďalšej geneticky modifikovanej sóje(32) napriek tomu, že proti tomu namietal Parlament a že väčšina členských štátov hlasovala proti;

5.  výzva Komisiu, aby čo najnaliehavejšie pokročila, pokiaľ ide o vypracovanie kritérií udržateľnosti, a to za plnej účasti Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako sa tento proces uskutoční a v akom časovom rámci;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby v procese povoľovania zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prestala povoľovať GMO, či už na pestovanie, alebo na použitie v potravinách a krmivách, ak členské štáty v odvolacom výbore nevydajú žiadne stanovisko v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

8.  vyzýva EFSA, aby konečne uznal podstatné rozdiely medzi pôvodnými Bt toxínmi a Bt toxínmi exprimovanými synteticky pomocou transgenézy v GM plodinách a aby rozšíril rozsah svojho hodnotenia rizika a plne doňho zahrnul všetky interakcie a kombinačné účinky, ku ktorým dochádza medzi Bt toxínmi, GM plodinami a ich zložkami, odpadom z postrekov s doplnkovými herbicídmi a životným prostredím, ako aj ich vplyv na zdravie a bezpečnosť potravín;

9.  vyzýva EFSA, aby viac neakceptoval štúdie toxicity vykonané na izolovaných bielkovinách, ktoré majú pravdepodobne inú štruktúru a biologické účinky v porovnaní s bielkovinami vyprodukovanými samotnou rastlinou, a aby vyžadoval vykonávanie všetkých testov s rastlinným pletivom z danej GM plodiny;

10.  vyzýva EFSA, aby zabezpečil, že údaje zo skúšok v teréne alebo v skleníkoch budú pokrývať dostatočne široké spektrum agronomických a environmentálnych podmienok na posúdenie vplyvu všetkých stresových faktorov, ktoré treba očakávať počas pestovania, na génovú expresiu a zloženie rastliny;

11.  vyzýva EFSA, aby zabezpečil, že údaje zo skúšok v teréne alebo v skleníkoch budú pokrývať dostatočne široké spektrum rôznych odrôd na posúdenie vplyvu rôznych genetických pozadí na génovú expresiu a zloženie rastliny;

12.  vyzýva EFSA, aby požadoval údaje o vplyve konzumácie potravín a krmív vyrobených z GM rastlín na črevný mikrobióm;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k žiadosti spoločnosti Monsanto (referencia EFSA‐GMO‐NL‐2007‐37) o umiestnenie na trh geneticky modifikovanej kukurice MON89034 s odolnosťou proti hmyzu určenej na použitie v potravinách a krmivách, jej dovoz a spracovanie v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/909 (4) Vedecké stanovisko panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MON 89034 na obnovenie povolenia podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-RX-015), vestník EFSA 2019;17(11):5845, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2019.5845. (5) ––––––––––– Počas 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoleniu GMO. Okrem toho počas 9. volebného obdobia prijal tieto uznesenia:Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029).Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293). (6) Rozhodnutie Komisie 2009/813/ES z 30. októbra 2009, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 289, 5.11.2009, s. 21); (7) Prvé stanovisko EFSA, s. 21, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2019.5845. (8) Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2007-042 (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS – vyhlásenie Komisie (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1). (10) Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00673 (11) Rozhodnutie Komisie 2005/635/ES z 31. augusta 2005 o uvedení výrobku z repky olejnej (Brassica napus L., línia GT73), geneticky modifikovanej pre odolnosť voči glyfosátovému herbicídu, na trh v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 228, 3.9.2005, s. 11). (12) Pozri odôvodnenie G. (13) Pozri Pripomienky členských štátov, s. 7: https://doi.org/10.2903/j.efsa.2009.1193 a Pripomienky členských štátov, s. 27: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00673 (14) MacIntosh, S.C., Kishore, G.M., Perlak, F.J., Marrone, P.G., Stone, T.B., Sims, S.R., Fuchs, R.L., Potentiation of Bacillus thuringiensis insecticidal activity by serine protease inhibitors, Journal of Agricultural and Food Chemistry 1990, 38, s. 1145-1152. (15) Pozri napr. Then, C., Risk assessment of toxins derived from Bacillus thuringiensis: synergism, efficacy, and selectivity, Environmental Science Pollution Research 2010, 17, s. 791-797. (16) Pozri napr. Han, P., Niu, C.Y., Lei, C.L., Cui, J.J., Desneux, N., Quantification of toxins in a Cry1Ac + CpTI cotton cultivar and its potential effects on the honey bee Apis mellifera L., Ecotoxicology 2010, 19, s.1452-1459, https://link.springer.com/article/10.1007/s10646-010-0530-z; Babendreier, D., Kalberer, N.M., Romeis, J., Fluri, P., Mulligan, E. a Bigler, F., Influence of Bt-transgenic pollen, Bt-toxin and protease inhibitor (SBTI) ingestion on development of the hypopharyngeal glands in honeybees, Apidologie 2005, 36(4), s. 585-594, https://doi.org/10.1051/apido:2005049; a Liu, X.D., Zhai, B.P., Zhang, X.X., Zong, J.M., Impact of transgenic cotton plants on a non-target pest, Aphis gossypii Glover. Ecological Entomology, 30(3), s. 307-315, https://doi.org/10.1111/j.0307-6946.2005.00690.x (17) Recenziu pozri Rubio-Infante, N., Moreno-Fierros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals, Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36(5), s. 630-648, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full (18) Cry1Ac je len jeden z viacerých Bt toxínov, ktoré EFSA podrobne skúmal. (19) Prvé stanovisko EFSA, s. 16, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/909. (20) Pozri odôvodnenie K. (21) Pozri napr., Hilbeck, A. a Otto, M. Specificity and combinatorial effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in the context of GMO risk assessment, Frontiers in Environmental Science 2015, 3:71. (22) Hilbeck, A., Defarge, N., Lebrecht, T., Bøhn, T., Insecticidal Bt crops. EFSA’s risk assessment approach for GM Bt plants fails by design, RAGES 2020, s. 4, https://www.testbiotech.org/sites/default/files/RAGES_report-Insecticidal%20Bt%20plants.pdf (23) Pripomienky členských štátov, s. 16: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00673 (24) https://www.dtnpf.com/agriculture/web/ag/crops/article/2020/09/29/epa-proposes-phasing-dozens-bt-corn (25) Douglas, M.R., Tooker, J.F., Large-Scale Deployment of Seed Treatments Has Driven Rapid Increase in Use of Neonicotinoid Insecticides and Preemptive Pest Management in U.S. Field Crops, Environmental Science and Technology 2015, 49, 8, s. 5088-5097, https://pubs.acs.org/doi/10.1021/es506141g (26) Neonikotínoidy, https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances/approval_renewal/neonicotinoids_en (27) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1). (28) Pripomienky členských štátov, s. 1. http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00673 (29) Ak udelenie povolenia v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť. (30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (31) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf (32) MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, https://webgate.ec.europa.eu/dyna/gm_register/gm_register_auth.cfm?pr_id=100

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o európskej iniciatíve občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“ (2020/2846(RSP))

P9_TA(2020)0370 B9-0403/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na európsku iniciatívu občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“ (ECIXXXX),

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej článok 2, článok 3 ods. 3 a článok 11 ods. 4,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 19, 24, článok 53 ods. 1, článok 63, článok 79 ods. 2, článok 107 ods. 3 písm. e), článok 108 ods. 4, články 109, 118, článok 165 ods. 4, článok 167 ods. 5, článok 173 ods. 3, články 177, 178 a článok 182 ods. 1,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov(1) (ďalej len „nariadenie o EIO“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä jej články 10, 21, 22 a 51,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 21. – 22. júna 1993, v ktorých sa stanovili požiadavky, ktoré musí krajina splniť, aby mohla vstúpiť do Európskej únie (kodanské kritériá),

–  so zreteľom na článok 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ako aj na stanoviská príslušných monitorovacích orgánov,

–  so zreteľom na Kodanský dokument Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) z roku 1990 a na mnohé tematické odporúčania a usmernenia týkajúce sa práv menšín, ktoré vydal Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o rovnosti jazykov v digitálnom veku(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2019 o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov(6),

–  so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), najmä vo veci T-646/13 (Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Komisia)(7) a vo veci T-391/17 (Rumunsko/Komisia)(8);

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/652 z 29. marca 2017 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe(9),

–  so zreteľom na verejné vypočutie o európskej iniciatíve občanov Minority SafePack, ktoré 15. októbra 2020 usporiadali Výbor pre kultúru a vzdelávanie, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre petície,

–  so zreteľom na návrh európskej iniciatívy občanov Minority SafePack, pokiaľ ide o legislatívne akty očakávané od Komisie na základe EIO, predložený Komisii po predložení podpisov a prezentovaný v Európskom parlamente počas verejného vypočutia,

–  so zreteľom na článok 222 ods. 8 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám;

B.  keďže v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že cieľom Únie je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj rešpektovať jej bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečiť zachovanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva;

C.  keďže v článku 6 ZFEÚ sa uznáva, že EÚ má v oblasti kultúry a vzdelávania právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činností členských štátov; keďže Komisia by mala aktívne spolupracovať s členskými štátmi v týchto oblastiach politiky, ktoré tiež vyvolávajú veľké obavy v súvislosti s príslušníkmi menšín;

D.  keďže podľa článku 10 ZFEÚ sa Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu;

E.  keďže v článku 21 charty sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

F.  keďže v článku 22 charty sa uvádza, že Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť;

G.  keďže rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti je zakotvené v článku 167 ZFEÚ;

H.  keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym jazykom alebo jazykom menšín; keďže títo občania vďaka svojim jedinečným jazykom a kultúram predstavujú neodmysliteľnú súčasť kultúrneho bohatstva Únie;

I.  keďže z hľadiska právneho a akademického jazyka sa na všeobecnú koncepciu menšín v Európe vzťahuje široká škála termínov; keďže tieto sociálne skupiny sa často označujú aj ako národnostné menšiny, etnické skupiny, tradičné alebo autochtónne menšiny, národnosti, obyvatelia konštitučných regiónov, jazykové menšiny, skupiny hovoriace menej používanými jazykmi, jazykové skupiny atď.; keďže s cieľom obísť ťažkosti spojené s prenosom rôznych pojmov používaných v celej Európe používa Rada Európy vo svojom Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorý stále predstavuje najvyšší medzinárodný štandard ochrany menšín v Európe, pojem „národnostná menšina“; keďže EIO Minority SafePack používa na označenie týchto menšinových skupín pojem „národnostné a jazykové menšiny“;

J.  keďže väčšina národnostných a jazykových menšín čelí čoraz rýchlejšiemu trendu asimilácie a straty jazykov, čo sa premieta do jazykovej a kultúrnej ochudobnenosti v rámci EÚ a straty jej rozmanitosti, ktorú má EÚ podľa zmlúv chrániť; keďže vzdelávanie je hlavným nástrojom na oživenie a zachovanie menšinových jazykov;

K.  keďže Atlas ohrozených svetových jazykov UNESCO uvádza, že 186 jazykov z členských štátov EÚ patrí medzi zraniteľné alebo ohrozené jazyky a 3 ďalšie jazyky zanikli;

L.  keďže 15. júla 2013 bola Európskej komisii predložená európska iniciatíva občanov Minority SafePack, v ktorej sa vyzýva na prijatie opatrení EÚ na podporu národnostných a jazykových menšín v 11 oblastiach;

M.  keďže 13. septembra 2013 Komisia rozhodla, že táto EIO nie je dostatočne podložená nato, aby ju zaregistrovala; keďže organizátori EIO podali odvolanie na Súdny dvor Európskej únie a 3. februára 2017 Súdny dvor vydal rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie Komisie;

N.  keďže s cieľom prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu Komisia opätovne analyzovala právnu prípustnosť EIO a prijatím rozhodnutia (EÚ) 2017/652 registrovala iniciatívu v deviatich oblastiach z pôvodne požadovaných 11 oblastí;

O.  keďže v súlade s článkom 15 nariadenia o EIO po úspešnom zbere podpisov nasleduje po kontrole právnej prípustnosti zo strany Komisie posúdenie podstaty EIO; keďže Komisia prijíma svoje právne a politické závery k iniciatíve na základe zmlúv EÚ;

P.  keďže Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 24. septembra 2019 vo veci T-391/17 potvrdil rozhodnutie Európskej komisie zaregistrovať EIO Minority SafePack;

Q.  keďže medzi 3. aprílom 2017 a 3. aprílom 2018 sa v EÚ zozbieralo 1 123 422 osvedčených podpisov, pričom minimálna vnútroštátna prahová hodnota sa dosiahla v 11 členských štátoch;

R.  keďže európska iniciatíva občanov je prvým nástrojom nadnárodnej participatívnej demokracie vo svete, ktorý umožňuje občanom priamo komunikovať s inštitúciami EÚ;

S.  keďže Minority SafePack je piatou z doteraz iba 6 úspešných EIO;

T.  keďže podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2019/788 Európsky parlament po verejnom vypočutí musí posúdiť politickú podporu jednotlivých európskych iniciatív občanov; keďže Európsky parlament v súlade s článkom 222 rokovacieho poriadku usporiadal verejné vypočutie 15. októbra 2020;

1.  opakuje svoju rozhodnú podporu nástroju EIO a požaduje plné využívanie jeho potenciálu; zdôrazňuje, že EIO je pre občanov príležitosťou rozpoznať a vyjadriť ich ambície a požiadať EÚ, aby konala; zdôrazňuje, že umožniť občanom zohrávať aktívnu úlohu v politických procesoch, ktoré sa ich týkajú, je nevyhnutné na priblíženie projektu európskej integrácie občanom;

2.  poukazuje na to, že 1. januára 2020 nadobudlo účinnosť nové nariadenie o EIO a že je mimoriadne dôležité, aby európske a vnútroštátne inštitúcie vyvinuli maximálne úsilie o to, aby opätovné spustenie tohto participatívneho nástroja EÚ bolo úspešné; zdôrazňuje, že Komisia by mala náležite zvážiť žiadosti, ktoré vyjadrilo viac ako 1,1 milióna občanov EÚ prostredníctvom EIO Minority SafePack;

3.  pripomína, že ochrana osôb patriacich k menšinám spolu s demokraciou, právnym štátom a dodržiavaním ľudských práv predstavuje výslovnú základnú hodnotu EÚ podľa článku 2 Zmluvy o EÚ;

4.  pripomína, že v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že Únia musí rešpektovať svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečovať zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že menšinové jazyky a kultúry sú neoddeliteľnou súčasťou kultúry a dedičstva Únie; zdôrazňuje, že Únia by mala podporovať opatrenia členských štátov na zabezpečenie ochrany práv osôb patriacich k menšinám;

5.  opätovne pripomína svoju výzvu Komisii(10), aby v súlade so zásadou subsidiarity vypracovala spoločný rámec minimálnych noriem EÚ na ochranu práv osôb patriacich k menšinám, ktoré budú pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ;

6.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia a dodržiavali práva osôb patriacich k menšinám a aby zabezpečili, aby sa tieto práva v plnej miere dodržiavali;

7.  domnieva sa, že v komunitách, ktoré majú viac ako jeden úradný jazyk, sa musia dodržiavať jazykové práva bez toho, aby sa obmedzovali práva ktorejkoľvek skupiny v porovnaní s ostatnými, v súlade s ústavným poriadkom každého členského štátu a s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi; je presvedčený, že v rámci podpory regionálnych jazykov či ochrany jazykových komunít sa musia dodržiavať základné práva všetkých osôb;

8.  domnieva sa, že EÚ by mala prostredníctvom programov EÚ naďalej zvyšovať povedomie o viacjazyčnosti v celej Európe a aktívne propagovať výhody viacjazyčnosti;

9.  pripomína, že v EÚ neexistuje žiadna spoločná definícia osoby, ktorú možno považovať za príslušníka národnostnej alebo jazykovej menšiny; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť všetky menšiny bez ohľadu na ich vymedzenie, a zdôrazňuje, že každé vymedzenie by sa malo uplatňovať pružným spôsobom, pričom by sa mali dodržiavať zásady subsidiarity, proporcionality a nediskriminácie;

10.  vyzýva na spoluprácu EÚ a Rady Európy v oblasti ochrany práv národnostných a jazykových menšín založenú na vzájomnej podpore; poukazuje na to, že takáto spolupráca by EÚ ponúkla možnosť nadviazať na úspechy a skúsenosti Rady Európy, ktorá by tak zase mohla zvýšiť účinnosť vykonávania svojich odporúčaní vydaných v súvislosti s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín a Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov; nabáda členské štáty, aby vykonávali a ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov;

K deviatim návrhom v rámci EIO

11.  uznáva, že ochrana národnostných a jazykových menšín je predovšetkým zodpovednosťou orgánov členských štátov; poukazuje však na to, že Únia zohráva významnú úlohu pri podpore orgánov členských štátov v tomto úsilí; poukazuje na to, že množstvo jej členských štátov predstavuje úspešné príklady dôstojného a harmonického spolužitia rôznych komunít, a to aj v oblasti politík jazykového a kultúrneho oživenia; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti ochrany a podpory práv osôb patriacich k menšinám, a vyzýva EÚ, aby takéto výmeny napomáhala;

12.  zastáva názor, že opatrenia na zachovanie kultúrnej a jazykovej identity v prospech osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám sa musia zameriavať na pozitívne opatrenia, a to aj v oblastiach vzdelávania, kultúry a verejných služieb;

13.  vyjadruje obavy zo znepokojivého zvýšenia výskytu trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov motivovaných rasizmom, xenofóbiou a netoleranciou voči osobám patriacim k národnostným a jazykovým menšinám v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili kampane zamerané proti nenávistným prejavom a bojovali proti rasizmu a xenofóbii namiereným voči osobám patriacim k národnostným a jazykovým menšinám;

14.  uznáva prínos národnostných a jazykových menšín ku kultúrnemu dedičstvu EÚ a zdôrazňuje úlohu médií;

15.  poukazuje na to, že jazyková rozmanitosť je cenným prvkom kultúrneho bohatstva Európy, ktoré by sa malo chrániť, aby sa zabezpečilo odovzdávanie regionálnych alebo menšinových jazykov z generácie na generáciu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad regionálnymi alebo menšinovými jazykmi, ktorým hrozí zánik; zdôrazňuje potrebu robiť v tomto smere viac; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali jazykové vzdelávanie v celej EÚ vrátane učenia sa menšinových jazykov; konštatuje, že v EIO sa požaduje zriadenie európskeho centra pre jazykovú rozmanitosť s cieľom chrániť bohatú rozmanitosť európskych jazykov;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zohľadnili potreby národnostných alebo jazykových menšín pri návrhoch programov financovania; domnieva sa, že ochrana viacjazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti je hnacou silou regionálneho rozvoja a inovácií, a preto sa domnieva, že by ju mali zohľadňovať európske štrukturálne a investičné fondy a Kohézny fond; je presvedčený, že finančné prostriedky z programu Horizont Európa na štúdium kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a jej vplyvu na hospodársky rozvoj v regiónoch EÚ by umožnili lepšie zameranie verejných politík na národnostné a jazykové menšiny;

17.  uznáva úlohu jazyka v kultúre; je znepokojený dodatočnou výzvou, ktorej môžu čeliť subjekty pôsobiace na poli kultúry v regionálnych alebo menšinových jazykoch, keď chcú osloviť širšie publikum a získať prístup k finančným a administratívnym zdrojom; vyzýva členské štáty, aby zohľadnili regionálne situácie a vypracovali opatrenia na pomoc subjektom pôsobiacim na poli kultúry pri vyjadrovaní slobody kultúry bez ohľadu na ich jazykové alebo iné špecifiká;

18.  domnieva sa, že každý občan EÚ by mal mať možnosť požívať kultúru a zábavu vo svojom vlastnom jazyku; poukazuje na to, že jazykové menšiny sú často príliš malé alebo nemajú inštitucionálnu podporu nato, aby vytvorili komplexný systém vlastných masovokomunikačných služieb; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby vypracovala posúdenie a prijala najvhodnejšie opatrenia na podporu rozvoja takýchto masovokomunikačných služieb; konštatuje, že od predloženia EIO Minority SafePack Komisii v roku 2013 už spoluzákonodarcovia prijali základné návrhy týkajúce sa autorských práv a audiovizuálnych mediálnych služieb; berie na vedomie nedávno prijaté oznámenie Komisie o prvom krátkodobom preskúmaní nariadenia o geografickom blokovaní (COM(2020)0766), v ktorom Komisia navrhuje podrobné hodnotenie na rok 2022, keďže vtedy by sa už mali prejaviť účinky nariadenia v plnom rozsahu; víta plán Komisie nadviazať dialóg so zainteresovanými stranami o audiovizuálnom obsahu ako súčasť jej mediálneho a audiovizuálneho akčného plánu; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa v budúcich nariadeniach zohľadňovali otázky menšinového jazyka;

19.  zdôrazňuje, že veľký počet osôb bez štátnej príslušnosti v Európskej únii patrí k národnostným a jazykovým menšinám; domnieva sa, že s náležitým ohľadom na suverenitu a právomoci členských štátov by sa v tejto súvislosti mohli prijímať pozitívne opatrenia, ktoré sa už v niektorých krajinách prijímajú; zdôrazňuje, že udelenie alebo odňatie štátneho občianstva je vnútroštátnou právomocou;

20.  vyjadruje podporu európskej iniciatíve občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“; vyzýva Komisiu, aby v tejto veci konala a navrhla právne akty založené na zmluvách a nariadení o EIO, a to v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality; poukazuje na to, že v iniciatíve zaregistrovanej Komisiou sa vyzýva na prijatie legislatívnych návrhov v deviatich samostatných oblastiach, a pripomína, že v iniciatíve sa požaduje, aby sa jednotlivé návrhy osobitne overili a posúdili;

o
o   o

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Agentúre Európskej únie pre základné práva a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 55. (2) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 13. (3) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 21. (4) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 42. (5) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 52. (6) Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 15. (7) ECLI:EU:T:2017:59. (8) ECLI:EU:T:2019:672. (9) Ú. v. EÚ L 92, 6.4.2017, s. 100. (10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ (Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 13).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (2020/2084(INI))

P9_TA(2020)0371 A9-0233/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 9, 151, 152, 153, 156, 157, 162 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na protokoly 1, 8 a 28 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na konferencii COP 21 v roku 2015, a konkrétne na jej preambulu, v ktorej sa zmluvné strany „naliehavo vyzývajú, aby pri vykonávaní svojich politík a opatrení podporovali spravodlivý prechod pracovnej sily, zabezpečenie dôstojnej práce a vytvorenie kvalitných pracovných miest v zmysle priorít a stratégií rozvoja, ktoré si krajiny individuálne stanovia“,

–  so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP, najmä na Dohovor o inšpekcii práce z roku 1947 (č. 81), deklaráciu MOP prijatú pri príležitosti stého výročia jej vzniku (2019) a usmernenia MOP z februára 2016 pre spravodlivú transformáciu na environmentálne udržateľné hospodárstva a spoločnosti pre všetkých,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8, 10 a 13,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (dohovor UNCRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1) (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k tejto veci(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy (COM(2020)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0441),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(4),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. júna 2020 o vplyve demografickej zmeny (COM(2020)0241),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 18. januára 2017 Odpoveď EÚ na demografickú výzvu (2017/C017/08),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 1. júla 2020 na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) v záujme udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti (COM(2020)0275),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júla 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu odporúčania Rady s názvom Most k pracovným miestam – posilnenie záruky pre mladých ľudí (SWD(2020)0124),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov(5),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(7),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov(8),

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2020

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 (COM(2019)0650),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2019, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1181 z 8. júla 2019 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019(10),

–  so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia, ktoré predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. januára 2019 s názvom Sociálny dialóg v záujme inovácie v digitálnom hospodárstve(11),

–  so zreteľom na jarnú hospodársku prognózu Komisie zo 6. mája 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 s názvom Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júla 2020 s názvom Plán obnovy Európy a viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2019 s názvom Spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ – konkrétny krok smerom k účinnej implementácii Európskeho piliera sociálnych práv(12),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom COVID-19: Politické reakcie naprieč Európou,

–  so zreteľom na technickú správu Spoločného výskumného centra s názvom Opatrenia na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID a trhy práce EÚ, ktorá bola uverejnená v roku 2020, a najmä na jeho analýzu najnovších dostupných dôkazov o modeloch práce na diaľku v EÚ,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu a na turínsky proces, ktorý sa začal v roku 2014 s cieľom posilniť zmluvný systém Európskej sociálnej charty v rámci Rady Európy, ako aj v jeho vzťahu s právom Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výbor pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0233/2020),

A.  keďže udržateľný rozvoj je základným cieľom Európskej únie. keďže sociálne trhové hospodárstvo je založené na dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch, a to na presadzovaní hospodárskej súťaže a rozsiahlych opatreniach sociálnej politiky, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku; keďže medzi tri piliere udržateľného rozvoja patrí hospodársky, sociálny a environmentálny pilier; keďže udržateľný rozvoj je okrem iného založený na plnej zamestnanosti a sociálnom pokroku; keďže toto je základným cieľom Európskej únie stanoveným v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ; keďže doteraz bola prioritou hospodárska a environmentálna udržateľnosť;

B.  keďže Európa čelí novým výzvam, ako sú narastajúce nerovnosti medzi generáciami, obmedzené sociálne, zdravotné, hospodárske a environmentálne príležitosti a zdroje, územné rozdiely a nerovný prístup k základným sociálnym a zdravotníckym službám, pracovným miestam, podnikateľským príležitostiam a sociálnej infraštruktúre; keďže znižovanie nerovností je spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov; keďže nerovnosť (príjmov a príležitostí) sa vo väčšine členských štátov od hospodárskej krízy v roku 2008 zvýšila, čo ohrozuje udržateľnosť a inkluzívnosť rastu a sociálnej súdržnosti, a v tejto súvislosti bol pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 obťažný;

C.  keďže v Európe a vo svete existuje silná a uznávaná potreba spravodlivých transformácií na udržateľné využívanie zdrojov, znižovanie emisií CO2 a na silnú ochranu životného prostredia, s cieľom zabezpečiť živobytie, bezpečnosť, zdravie a prosperitu budúcich generácií; keďže transformácie na stabilné a udržateľné ekologické hospodárstvo a hospodárstvo šetrné k životnému prostrediu a sociálny rozmer si budú vyžadovať spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi a musia byť sprevádzané procesom reindustrializácie, modernizácie priemyselnej základne a posilňovania vnútorného trhu; keďže ekologická, digitálna a demografická transformácia ovplyvňujú európske regióny, odvetvia, pracovníkov a skupiny obyvateľstva rôznymi spôsobmi a tieto transformácie si budú vyžadovať výraznú rekvalifikáciu a prerozdelenie pracovnej sily s cieľom zabrániť rušeniu pracovných miest v postihnutých odvetviach;

D.  keďže európske regióny, v ktorých existuje najväčšia potreba udržateľnej transformácie, sú vo všeobecnosti aj regióny s vysokou mierou chudoby a vylúčenia; keďže v záujme rýchlej obnovy, ktorá by sa mala zamerať na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie, opätovné naštartovanie hospodárskej činnosti, podporu udržateľného rozvoja, ekologickú transformáciu, digitálnu transformáciu a uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv, sú potrebné rozhodujúce opatrenia a investície s cieľom dosiahnuť účinnejšie a silnejšie sociálne štáty; keďže medzinárodne konkurencieschopná Európa musí byť založená na silnej sociálnej Európe s cieľom vytvoriť cestu k udržateľnému rastu, kvalitným pracovným miestam a stabilným systémom sociálneho zabezpečenia pre všetkých;

E.  keďže výskum nadácie Eurofound odhaľuje zložitosť sociálneho rozmeru Európskej únie a navrhuje doplniť sociálny prehľad pripojený k Európskemu pilieru sociálnych práv o ďalšie ukazovatele vzťahujúce sa na kvalitu pracovných miest, sociálnu spravodlivosť a rovnaké príležitosti, silné systémy sociálneho zabezpečenia a spravodlivú mobilitu;

F.  keďže stratégia Európa 2020 bola začatá v roku 2010 na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže vykonávanie lisabonskej stratégie by malo klásť väčší dôraz na udržateľnosť a inkluzívnosť než na rast;

G.  keďže, ako sa uvádza v článku 151 ZFEÚ, Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšené životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, ako aj primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce; keďže iniciatívy pochádzajúce z Európskeho piliera sociálnych práv sú spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov, ktoré majú rôzne sociálne systémy a tradície; keďže tieto iniciatívy by preto mali chrániť vnútroštátne systémy kolektívneho vyjednávania a ponúkať vyššiu úroveň ochrany; keďže základné práva, proporcionalita, právna istota, rovnosť pred zákonom a subsidiarita sú všeobecnými zásadami práva EÚ a ako také sa musia dodržiavať;

H.  keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na vedúcich hospodárskych a politických pozíciách, na ktorých sa rozhoduje o politických reakciách na pandémiu ochorenia COVID-19; keďže ženy by mali byť zapojené do rozhodovacieho procesu, aby prinášali viac hľadísk, vedomostí a skúseností, čo by viedlo k lepším výsledkom politiky;

I.  keďže systémy sociálneho zabezpečenia prispievajú k zaručovaniu dôstojného života; keďže tieto systémy zahŕňajú sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre znevýhodnené skupiny a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľného sociálneho rozvoja, podpore rovnosti a sociálnej spravodlivosti a zabezpečovaní práva na sociálnu ochranu, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948); keďže politiky sociálnej ochrany sú základnými prvkami národných stratégií rozvoja na zníženie chudoby a zraniteľnosti počas celého životného cyklu a na podporu inkluzívneho a udržateľného rastu;

J.  keďže sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú rozhodujúcimi nástrojmi pre zamestnávateľov a odborové zväzy na zavedenie spravodlivých miezd a pracovných podmienok a keďže silné systémy kolektívneho vyjednávania zvyšujú odolnosť členských štátov v čase hospodárskej krízy; keďže spoločnosti so silnými systémami kolektívneho vyjednávania sú zvyčajne bohatšie a je v nich väčšia rovnoprávnosť; keďže právo na kolektívne vyjednávanie je otázkou týkajúcou sa všetkých európskych pracovníkov, ktorá môže mať kritické dôsledky aj pre demokraciu a právny štát vrátane dodržiavania základných sociálnych práv; keďže kolektívne vyjednávanie je základným európskym právom a inštitúcie EÚ sú podľa článku 28 Charty základných práv povinné ho rešpektovať; keďže v tejto súvislosti politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch stanovovania miezd, zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní veľmi kvalitných pracovných podmienok;

K.  keďže kolektívne vyjednávanie je kľúčovým nástrojom na podporu pracovných práv; keďže podľa údajov OECD sa za posledné desaťročia výrazne znížila hustota odborových zväzov, ako aj rozsah kolektívneho vyjednávania; keďže rozsah kolektívneho vyjednávania sa od roku 2000 znižoval v 22 z 27 členských štátov EÚ; keďže kvalita práce a pracovného prostredia je v priemere vyššia v krajinách s dobre organizovanými sociálnymi partnermi a veľkým rozsahom kolektívnych zmlúv; keďže kolektívne vyjednávanie za predpokladu, že má široký rozsah a je dobre koordinované, podporuje dobré výsledky trhu práce;

L.  keďže podľa nadácie Eurofound je kolektívne vyjednávanie pod tlakom a recesia v roku 2008 viedla k jeho decentralizácii; keďže hoci sa odhaduje, že na každého šiesteho pracovníka v EÚ sa vzťahuje kolektívna dohoda o mzdách, je ťažké získať spoľahlivé dôkazy vo forme podrobnejších údajov o rozsahu kolektívneho vyjednávania a o kolektívnych zmluvách v celej EÚ; keďže podľa údajov, ktoré poskytol Európsky odborový inštitút (ETUI), je priemerná úroveň členstva v odborových organizáciách v celej EÚ približne 23 %, pričom miera členstva v odborových organizáciách je v jednotlivých členských štátoch veľmi rôzna a pohybuje sa od 74 % po 8 %; keďže členstvo v organizáciách zamestnávateľov a trhový podiel, ktorý predstavujú, sa tiež výrazne líšia;

M.  keďže sociálne investície znamenajú investovanie do ľudí s cieľom zlepšiť ich životné podmienky; keďže kľúčové oblasti politiky pre sociálne investície zahŕňajú sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre znevýhodnené skupiny; keďže dobre navrhnuté sociálne politiky výrazne prispievajú k udržateľnému rozvoju a rastu, ako aj k ochrane ľudí pred chudobou, a pôsobia ako hospodárske stabilizátory;

N.  keďže sa predpokladá, že miera chudoby sa zvýši ako jeden z účinkov pandémie ochorenia COVID-19; keďže týmto vývojom sú viac ohrozené ženy, mladí ľudia, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a veľké rodiny; keďže počet jednočlenných domácností a starších ľudí žijúcich osamote sa zvyšuje; keďže jednočlenné domácnosti sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä staršie ženy žijúce osamote sú vystavené vyššiemu riziku chudoby než starší muži; keďže domácnosti osamelých rodičov sú vystavené vysokému riziku chudoby a deprivácie a majú ťažkosti s rodinným rozpočtom z dôvodu jediného príjmu a nižšej miery zamestnanosti; keďže čoraz väčší počet mladých dospelých sa teraz spolieha na rodičovský domov, aby sa tak chránili pred chudobou, ale 29 % domácností s tromi generáciami je ohrozených chudobou a 13 % trpí závažnou depriváciou;

O.  keďže diskriminácia na základe pohlavia v domácnostiach a na trhu práce môže viesť k nerovnomernému rozdeleniu zdrojov, v dôsledku čoho ženy čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu viac než muži; keďže v prípade upadnutia do chudoby majú ženy menšie šance, že sa z nej vymania;

P.  keďže horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce v EÚ je stále značná, pričom ženy sú nadmerne zastúpené v menej ziskových odvetviach; keďže najmä ženy s neistými pracovnými zmluvami boli postihnuté pandémiou ochorenia COVID-19, pretože ako prvé stratili zamestnanie, čo viedlo k finančným dôsledkom pre ich rodiny a ich ekonomickú nezávislosť, ako aj k nedostatočnej ochrane v oblasti sociálneho zabezpečenia v čase krízy;

Q.  keďže v roku 2018 bolo v EÚ27 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením takmer 109 miliónov osôb, čo zodpovedá 21,7 % celkového počtu obyvateľov, pričom 23 miliónov tvoria deti(13); keďže EÚ nedosiahla svoj cieľ znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením najmenej o 20 miliónov; keďže v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa v rámci Únie pravdepodobne zvýši počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže bezdomovectvo sa za posledné desaťročie vo väčšine členských štátov neustále zvyšovalo, a to o 70 %, pričom v EÚ je každú noc bez prístrešia najmenej 700 000 ľudí; keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že bezdomovectvo predstavuje sociálnu krízu aj krízu v oblasti verejného zdravia(14); keďže približne pätina ľudí v EÚ je ohrozená závažným zadlžením a mnohí ľudia nedostávajú sociálne dávky, na ktoré majú podľa svojich vnútroštátnych systémov nárok;

R.  keďže každý piaty pracovník v EÚ má pracovné miesto nízkej kvality; keďže sa očakáva, že v nasledujúcom desaťročí bude ďalej rásť polarizácia pracovných miest a neštandardné formy zamestnania a že bude viac pracovných miest na hornom a dolnom konci spektra zručností(15); keďže technologické zmeny a používanie umelej inteligencie môžu výrazne zmeniť trh práce; keďže to vedie k ďalším rozdielom v odmeňovaní; keďže dopyt po pracovnej sile bol stále najslabší v strede rozdelenia príjmových skupín, a to najmä v období recesie a poklesu zamestnanosti v rokoch 2008 až 2013, čiastočne v dôsledku prechodu zamestnanosti zo spracovateľského priemyslu a odvetvia stavebníctva do služieb; keďže pandémia pravdepodobne tento trend ešte posilní; keďže pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou budú pre spoločnosti vždy nevyhnutné a musia ponúkať dôstojné mzdy a podmienky; keďže digitalizácia môže vytvárať možnosti a príležitosti na zvyšovanie kvalifikácie, ale nemusí nevyhnutne zlepšiť pracovné podmienky či vytvoriť nové kvalitné pracovné miesta pre všetkých;

S.  keďže takmer nie je prechod od pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú; keďže 60 % pracovníkov je nedobrovoľne zamestnaných na dobu určitú; keďže miera prechodu je mimoriadne nízka v krajinách s vysokou úrovňou zamestnanosti na dobu určitú; keďže aj orgány verejnej správy sa pri nahrádzaní štátnych zamestnancov príliš často spoliehajú na dočasných zamestnancov s neistejšími pracovnými podmienkami;

T.  keďže z výskumu nadácie Eurofound o „nových formách zamestnávania“ vyplýva, že na vznikajúce a čoraz významnejšie formy zamestnávania, ktoré sa odkláňajú od tradičných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a/alebo sú charakterizované netradičnými spôsobmi práce a pracovnými režimami, sa zvyčajne v menšej miere vzťahuje sociálna ochrana, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie; keďže takéto formy zamestnávania sa takisto intenzívnejšie využívajú v ekonomicky náročnom období, a preto by sa mali zvážiť intervencie proti očakávanej kríze trhu práce v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19;

U.  keďže miera nezamestnanosti je vyššia ako 7 % a miera nezamestnanosti mladých ľudí stúpla na 17 % a očakáva sa, že sa bude ďalej zvyšovať v dôsledku ochorenia COVID-19(16), najmä pokiaľ ide o ženy a pracovníkov v nízkokvalifikovaných pozíciách; keďže sa očakáva, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 8,3 % v roku 2020 na približne 9,3 % v roku 2021, pričom medzi členskými štátmi budú výrazné rozdiely(17); keďže miera nezamestnanosti osobitných skupín, napríklad osôb so zdravotným postihnutím, etnických menšín, ako sú Rómovia, mladých ľudí a starších ľudí, môže byť výrazne vyššia; keďže podľa prieskumu nadácie Eurofound s názvom Život, práca a COVID-19 mala kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 dramatický vplyv na trh práce, pričom od začiatku pandémie prišlo o zamestnanie 8 % zamestnancov a 13 % samostatne zárobkovo činných osôb; keďže dôsledky krízy pocítili aj tí, ktorí zostali na trhu práce, vo forme značného zníženia počtu odpracovaných hodín, čo sa odráža v strate príjmu a obavách týkajúcich sa budúcej účasti na trhu práce a finančnej neistoty;

V.  keďže podľa Eurostatu bolo v roku 2018 v EÚ28 8,3 milióna nedostatočne zamestnaných pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok, 7,6 milióna osôb bolo pripravených nastúpiť do zamestnania, ale nehľadali si prácu, a ďalších 2,2 milióna osôb hľadalo zamestnanie bez toho, aby boli v krátkom čase schopní začať pracovať; keďže v roku 2018 celkovo 18,1 milióna osôb v EÚ28 zažilo situáciu podobnú nezamestnanosti;

W.  keďže boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj starších ľudí zostáva jednou z najväčších výziev na úrovni regiónov EÚ;

X.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila zneužívanie práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov a neistotu ich situácie s nízkou úrovňou sociálnej ochrany a koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže je preto potrebná dôraznejšia regulácia, efektívnejšie monitorovanie a účinné presadzovanie dôstojných pracovných podmienok, ako aj podmienok bývania a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže v tomto ohľade je potrebné zlepšiť smernicu o dočasnej agentúrnej práci;

Y.  keďže rozdiel v zamestnanosti mužov a žien bol v roku 2019 na úrovni 11,7 %; keďže tento rozdiel predstavuje pre EÚ obrovské hospodárske náklady vo výške 320 miliárd EUR ročne alebo 2,37 % HDP EÚ; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 neprimerane ovplyvňuje pracovnú a sociálnu situáciu žien, pričom 26,5 % žien pracuje na neistých pracovných miestach, čo predstavuje 60 % zamestnancov na kratší pracovný čas; keďže ženy sú viac ako muži zasiahnuté ťažkosťami vyplývajúcimi z pandémie ochorenia COVID-19, a to vzhľadom na sektory zamestnanosti, v ktorých sú zastúpené prevažne, a vzhľadom na starostlivosť o deti a staršie osoby, ktorej ťažké bremeno stále ešte nesú;

Z.  keďže osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia sú obzvlášť vystavení kríze spôsobenej ochorením COVID-19; keďže je pravdepodobné, že jej budú vystavení v neprimeranej miere a že budú mať osobitné potreby v oblasti podpory, ktoré sa musia zohľadniť pri reakcii na pandémiu od samého začiatku, pričom výskumy ukazujú, že tieto skupiny sú vystavené vysokému riziku, že sa u nich prejavia problémy s duševným zdravím;

AA.  keďže európske regióny čelia dlhodobým demografickým trendom, ako sú dlhšia stredná dĺžka života a nižšia pôrodnosť, starnúce spoločnosti, zmenšujúca sa pracovná sila, menšie domácnosti a rastúca urbanizácia; keďže klesajúci podiel Európy na celosvetovom obyvateľstve, ktorý má podľa očakávaní predstavovať menej ako 4 % do roku 2070, prinesie výzvy; keďže vidiecke a okrajové oblasti sú výrazne ovplyvnené demografickými zmenami;

AB.  keďže pandémia postihla najmä starších ľudí, pričom v niektorých prípadoch zhoršila situáciu osôb, ktoré sú izolované; keďže starší ľudia sú najviac vystavení riziku, že nebudú mať prístup k internetu a moderným technológiám, a preto im hrozí vyššie riziko vylúčenia vrátane digitálneho vylúčenia;

AC.  keďže kríza vedie k nárastu mestskej chudoby, postihuje väčší počet domácností so stredným príjmom a vytvára nové skupiny ľudí, ktoré sú ohrozené, a vedie k prehlbovaniu územných nerovností, k zhoršeniu sociálnych znevýhodnení v znevýhodnených mestských oblastiach a k nerovnému prístupu k verejným službám a vyvoláva rastúci dopyt po sociálnych službách a sociálnej infraštruktúre na miestnej úrovni, a to v čase, keď sú miestne rozpočty preťažené;

AD.  keďže z výskumu založenom na Európskom prieskume pracovných podmienok z roku 2015 vyplýva, že oproti pracovníkom, ktorí pracujú v priestoroch svojich zamestnávateľov, dvakrát viac pracovníkov pravidelne pracujúcich na diaľku uvádza, že pracujú viac ako 48 hodín týždenne stanovených v právnych predpisoch EÚ a že medzi pracovnými dňami odpočívajú menej ako 11 hodín; keďže takmer 30 % takýchto pracovníkov pracujúcich na diaľku uvádza, že každý deň alebo niekoľkokrát za týždeň pracujú vo svojom voľnom čase, v porovnaní s menej ako 5 % „kancelárskych“ pracovníkov; keďže pracovníci pravidelne pracujúci na diaľku takisto častejšie uvádzajú, že sú vystavení pracovnému stresu, trpia poruchami spánku a majú problém zosúladiť svoje pracovné a rodinné povinnosti;

AE.  keďže v dôsledku ochorenia COVID-19 a opatrení na boj proti nemu – ktorými sú obmedzenie pohybu a telepráca – sú ženy v násilníckych vzťahoch sústavne vystavené násiliu, čím sa zvýšil počet prípadov násilia páchaného na ženách; keďže jedným z dôsledkov obmedzenia pohybu bol prudký nárast rodovo motivovaného násilia a násilia v rámci rodiny o asi 30 % v niektorých európskych krajinách; keďže na celom svete za uplynulých 12 mesiacov celkovo viac ako 243 miliónov žien vo veku od 15 do 49 rokov zažilo sexuálne a/alebo fyzické násilie;

AF.  keďže tlak na ženy sa naďalej zvyšuje; keďže nové nanútené formy práce, ktoré sú predĺžiteľné a sú na úkor oddelenia pracovného a súkromného života, viedli v období obmedzenia pohybu k náhlemu rozmachu nových foriem psychického a sexuálneho obťažovania online a offline; keďže veľká väčšina podnikov a vlád neprijala žiadne opatrenia na boj proti týmto javom;

1.  vyzdvihuje, že EÚ začala prechod na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktoré musí zabezpečiť najvyššiu úroveň sociálnej spravodlivosti, zvyšovanie blahobytu, sociálny pokrok, bezpečnosť, prosperitu, rovnosť a začlenenie, pričom na nikoho sa nesmie zabúdať; domnieva sa, že udržateľný rozvoj je hlboko zakorenený v európskom projekte a európskych hodnotách a že sociálna udržateľnosť je základným predpokladom spravodlivej a inkluzívnej ekologickej, digitálnej a demografickej transformácie; trvá na tom, že v záujme zníženia nerovností musia byť tieto procesy súčasťou transformácie, ktorá môže ponúknuť sociálne príležitosti a spoločnú prosperitu; zdôrazňuje, že sociálna spravodlivosť, dôstojná práca pri zabezpečení životného minima, rovnaké príležitosti, spravodlivá mobilita a silné systémy sociálneho zabezpečenia sú základnými prvkami spravodlivého prechodu na udržateľnú a sociálnu Európu;

2.  domnieva sa, že toto obdobie obnovy musí byť obdobím na reformy plne odhodlané vykonávať program OSN Agenda 2030 a jeho 17 cieľov udržateľného rozvoja, reformy založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti, spravodlivom rozdelení bohatstva, rodovej rovnosti, kvalitných verejných systémoch sociálneho zabezpečenia, kvalitných pracovných miestach a na udržateľnom raste – čo je model, ktorý zabezpečuje rovnosť a sociálnu ochranu, zohľadňuje potreby zraniteľných skupín, posilňuje účasť a občianstvo a zlepšuje životnú úroveň pre všetkých; považuje to za najlepší spôsob, ako môže EÚ z tejto krízy vyjsť udržateľnejšia, odolnejšia a spravodlivejšia pre budúcu generáciu;

3.  zdôrazňuje, že pokrok smerom k udržateľnej, spravodlivej a inkluzívnej sociálnej Európe si vyžaduje silný spoločný záväzok týkajúci sa pokroku v rámci programu OSN Agenda 2030 a vykonávania a realizácie zásad a práv obsiahnutých v Európskom pilieri sociálnych práv; zdôrazňuje, že sa musí vypracovať ambiciózny politický pracovný program s identifikovateľnými, uskutočniteľnými, udržateľnými, jasnými a povinnými cieľmi a ukazovateľmi sociálnej udržateľnosti; poukazuje na to, že budúci sociálny samit EÚ plánovaný na máj 2021 v Porte by bol dokonalou príležitosťou na prijatie tohto pracovného programu na najvyššej politickej úrovni vedúcimi predstaviteľmi 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie; vyzýva na zapojenie sociálnych partnerov do celého procesu;

Rámec riadenia pre sociálny pokrok

4.  domnieva sa, že v Portskom pracovnom programe by sa mal uplatňovať dvojitý prístup, t. j. mal by sa zamerať na časť úniovej Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj týkajúcu sa sociálnej udržateľnosti a zároveň pripraviť pôdu pre realizáciu zásad Európskeho piliera sociálnych práv prijatím akčného plánu a slúžiť ako nadviazanie na lisabonskú stratégiu stanovením ambicióznych a povinných cieľov a nástrojov vymedzujúcich cestu k sociálnemu pokroku a udržateľnosti; domnieva sa, že tento program by mohol obsahovať strategický rámec pre udržateľnú, spravodlivú a inkluzívnu sociálnu Európu do roku 2030;

5.  zdôrazňuje, že ciele nového programu pre silnú sociálnu Európu sa musia zameriavať na ochranu všetkých, najmä tých najzraniteľnejších, a na to, aby bola obnova inkluzívna a sociálne spravodlivá, a že tieto ciele sa musia posilniť povinnou vymáhateľnosťou – zohľadňujúc vnútroštátne špecifiká a potreby – a odzrkadľovať hospodárske a environmentálne záväzky, ktorých dodržiavanie je spojené s prístupom k európskym finančným prostriedkom; domnieva sa, že v tomto zmysle by sa politické opatrenia, programy a reformy EÚ a členských štátov mali navrhnúť tak, aby prispeli k dosiahnutiu týchto povinných cieľov, a že právna ochrana by mala znamenať, že sa zabráni opatreniam, politikám, programom alebo reformám, ktoré by mohli mať potenciálny negatívny vplyv na pokrok pri dosahovaní týchto cieľov alebo ho brzdiť;

6.  je presvedčený, že rámec riadenia pre sociálnu a udržateľnú Európu by mal byť zakotvený v týchto reformách: začlenenie Európskeho piliera sociálnych práv a protokolu o sociálnom pokroku do zmlúv, ochrana sociálnych práv na rovnakej úrovni ako ochrana hospodárskych slobôd na jednotnom trhu a prijatie paktu o udržateľnom rozvoji a sociálnom pokroku, čím sa sociálne a udržateľné ciele stanú povinnými, v záujme dosiahnutia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; okrem toho sa domnieva, že proces semestra by sa mal riadiť metódou Spoločenstva a mal by sa dohodnúť medzi Radou a Európskym parlamentom, zatiaľ čo viac oblastí sociálnej politiky by malo spadať pod proces rozhodovania kvalifikovanou väčšinou, najmä pokiaľ ide o nediskrimináciu, sociálnu ochranu pracovníkov (okrem cezhraničných situácií), ochranu pracovníkov, ktorých pracovná zmluva bola ukončená, zastupovanie a kolektívnu obranu záujmov pracovníkov a zamestnávateľov a podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v EÚ;

Finančné prostriedky pre silnú sociálnu a udržateľnú Európu

7.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti verejných financií a fiškálnych politík s cieľom prispôsobiť sa mimoriadnym výdavkom, aby sa predišlo sociálnym dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a aby sa tieto dôsledky zmierňovali a aby sa posilnili systémy sociálneho zabezpečenia a financovanie kvalitných pracovných miest, verejných služieb, boja proti chudobe a financovanie ekologickej a digitálnej transformácie; víta nástroj Next Generation EU, plán obnovy Európskej únie; zdôrazňuje, že spravodlivú ekologickú a digitálnu transformáciu možno dosiahnuť len vďaka primeranej podpore infraštruktúry vzdelávania, sociálnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, sociálnu súdržnosť a prosperitu pre všetkých; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnej kríze sú systémy sociálneho zabezpečenia vystavené bezprecedentnému tlaku a že súvisiace verejné výdavky sa exponenciálne zvýšia; zdôrazňuje, že výdavky na krízové opatrenia by nemali byť na úkor sociálne najslabších vrstiev, ale mali by sa spravodlivo rozložiť; zdôrazňuje, že v záujme podpory obnovy musí mať investičné úsilie EÚ prostredníctvom plánu obnovy silný sociálny rozmer posilňujúci systémy sociálneho zabezpečenia a investície do sociálneho zabezpečenia, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre zraniteľné skupiny s cieľom bojovať proti sociálnym dôsledkom krízy; domnieva sa, že investície do vzdelávania, dobre navrhnutých progresívnych daňových systémov a systémov dávok, sociálne investície a poskytovanie kvalitných verejných a sociálnych služieb sú základnými nástrojmi na zabránenie presunu znevýhodnenia z jednej generácie na druhú; zdôrazňuje význam vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv v kontexte európskeho plánu obnovy a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to na rovnakej úrovni ako zelená dohoda a digitálna transformácia; žiada preto, aby nadchádzajúce reformy spojené s balíkom obnovy zahŕňali vzostupnú sociálnu konvergenciu ako jeden z hlavných cieľov národných programov reforiem, a to aj prostredníctvom finančnej podpory; v tomto zmysle sa domnieva, že nové ciele programu Porto 2030 by mali byť podporované v pláne obnovy spolu s hospodárskymi a environmentálnymi cieľmi;

8.  zdôrazňuje, že sociálne investície v rámci balíka obnovy by mali zodpovedať ambíciám Portského pracovného programu, aby sa poskytla aj potrebná finančná podpora; domnieva sa, že osobitné plány sociálneho pokroku by mali načrtnúť, ako sa budú vykonávať ciele Portského pracovného programu a zásady Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj veľkosť sociálnych investícií, príslušné oblasti a plánované výsledky pokroku;

9.  pripomína, že režimy skráteného pracovného času sú účinným nástrojom na ochranu pracovných miest počas hospodárskej krízy; víta zriadenie nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v prípade núdze (SURE) ako núdzového opatrenia na podporu režimov skráteného pracovného času členských štátov v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že ide o kľúčový nástroj na podporu vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času, ktorý umožňuje zachovať pracovné miesta a zručnosti a zachovať veľkú časť miezd a príjmov; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne vyhodnotila výkonnosť tohto dočasného nástroja a aby v tejto súvislosti preskúmala možné zavedenie trvalého osobitného nástroja, ktorý by sa na žiadosť členských štátov aktivoval v prípade akejkoľvek neočakávanej krízy, ktorá by viedla k neustálemu zvyšovaniu výdavkov na režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že finančná pomoc sa poskytne len podnikom, ktoré nie sú registrované v krajinách uvedených v úniovom zozname jurisdikcií tretích krajín na daňové účely alebo v prílohe 1 k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že príjemcovia budú dodržiavať základné hodnoty zakotvené v zmluvách a že spoločnosti, ktoré dostávajú finančnú podporu z verejných zdrojov, budú chrániť pracovníkov, zaručovať dôstojné pracovné podmienky, rešpektovať odborové zväzy a platné kolektívne zmluvy, platiť dane a zdržiavať sa spätného odkupovania akcií alebo vyplácania bonusov manažmentu alebo dividend akcionárom; zdôrazňuje, že je dôležité kombinovať programy skráteného pracovného času so vzdelávaním a odbornou prípravou dotknutých pracovníkov;

10.  víta oznámenie predsedníčky Európskej komisie, v ktorom sa navrhuje európsky systém zaistenia v nezamestnanosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila svoj návrh; žiada, aby tento nástroj chránil všetky typy pracovníkov, znižoval tlak na verejné financie spôsobený vonkajšími otrasmi a chránil vnútroštátne systémy dávok v nezamestnanosti počas kríz, ktoré vedú k náhlemu nárastu výdavkov; žiada, aby sa tento návrh vzťahoval na krajiny HMÚ s možnosťou pristúpenia aj krajín, ktoré nie sú krajinami HMÚ;

11.  víta zavedenie Fondu na spravodlivú transformáciu; zdôrazňuje, že všeobecná spoločenská prijateľnosť opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a klímy je nevyhnutná na ich účinné vykonávanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby účinne zapojili sociálnych partnerov, regionálne a miestne samosprávy a občiansku spoločnosť do vypracúvania plánov spravodlivej transformácie území; pripomína, že zmena klímy a následné štrukturálne zmeny majú už teraz vážny dosah na mnohé európske regióny a ich obyvateľov; zdôrazňuje, že vytváranie zelených a dôstojných pracovných miest je kľúčové na dosiahnutie inkluzívneho a vyváženého trhu práce, ktorý by sprevádzal férový a spravodlivý prechod na obehové, uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa veľmi efektívne využívajú zdroje a energia a ktoré je založené na obnoviteľných zdrojoch energie, a na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo; trvá na zvýšení sumy, ktorú navrhla Komisia vo svojom zmenenom návrhu v máji 2020 na Fond na spravodlivú transformáciu; žiada, aby mal fond dostatočné finančné prostriedky na podporu regiónov v procese transformácie a na zabezpečenie toho, aby sa vytvorili nové kvalitné pracovné miesta a aby sociálna súdržnosť bola hlavnou zásadou poskytovania podpory v rámci fondu; zdôrazňuje, že revidovaný Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii má kľúčový význam pre podporu sociálnych plánov pre pracovníkov postihnutých reštrukturalizáciou, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci širšej finančnej podpory európskej spravodlivej transformácie dohodli na podstatne zvýšenom rozpočte na tento nástroj; požaduje udržateľné a ambiciózne využívanie dostupných finančných prostriedkov s cieľom podporiť tie regióny, ktoré sú najzraniteľnejšie a zaostávajú, a to prostredníctvom prípadných prechodných opatrení; pripomína význam toho, aby oprávnené projekty boli v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, jeho medzistupňami do roku 2030, ako aj s Európskym pilierom sociálnych práv;

12.  zdôrazňuje zmeny, ktoré spravodlivá transformácia prináša na trh práce a rozdeleniu nových ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie na zabezpečenie prístupu žien k novým ekologickým pracovným miestam a na zníženie rodových rozdielov v zamestnanosti v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov;

13.  pripomína, že pred pandémiou ochorenia COVID-19 viac ako 100 miliónov Európanov každý deň bojovalo s chudobou a materiálnou depriváciou a že situácia sa v dôsledku krízy ešte viac zhorší; uznáva kľúčovú úlohu všetkých európskych fondov a programov v sociálnej oblasti a ešte dôležitejšiu úlohu, ktorú budú v nasledujúcich siedmich rokoch zohrávať budúce fondy ESF+ a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF); zdôrazňuje, že úsilie o obnovu by malo posilniť zamestnanosť a rast, odolnosť a spravodlivosť našich spoločností a mal by ho doplniť silný sociálny rozmer, ktorý by riešil sociálne a hospodárske nerovnosti a potreby tých, ktorí sú najviac zasiahnutí krízou, najmä zraniteľných a znevýhodnených skupín, ako sú osoby postihnuté chudobou, nezamestnaní, starší ľudia, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osamelí rodičia, mobilní pracovníci a migranti; víta, že Komisia sa zaviazala mobilizovať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v reakcii na vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na sociálnu a hospodársku úroveň, a zdôrazňuje, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na digitálnu a ekologickú transformáciu si bude vyžadovať dostatočné financovanie na nasledujúce roky; vyzýva členské štáty, aby tento fond plne využívali s cieľom pomáhať pracovníkom prepusteným pri týchto transformáciách;

14.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v kontexte obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 bude v nadchádzajúcich rokoch bezprostredne nutné riešiť chudobu vrátane chudoby detí; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť aspoň 5 % zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ESF+) v rámci zdieľaného riadenia na podporu činností v rámci európskej záruky pre deti; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa na prvý rok jeho vykonávania vytvoril samostatný rozpočet vo výške 3 miliardy EUR, keď EÚ trpí dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19, ktorá bude mať čoraz väčší vplyv na deti ako najzraniteľnejšie skupiny spomedzi najviac znevýhodnených skupín, a aby sa do európskej záruky pre deti sa v rokoch 2021 – 2027 investovalo celkovo aspoň 20 miliárd EUR; naliehavo žiada, aby toto doplnila komplexná stratégia boja proti chudobe vrátane opatrení na zabezpečenie dôstojného a cenovo dostupného bývania a na boj proti bezdomovectvu; pripomína, že v každej stratégii na odstránenie chudoby detí sa musí zohľadňovať realita osamelého rodičovstva a mnohodetných rodín vzhľadom na to, že domácnosti s jedným rodičom a mnohodetné domácnosti patria medzi zraniteľné skupiny spoločnosti; takisto zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť aspoň 3 % zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na boj proti potravinovej a materiálnej deprivácii, ako aj na podporu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb;

15.  zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 už pripravila veľa ľudí o zamestnanie, najmä mladých ľudí, ktorí majú častejšie neisté zamestnanie; v tejto súvislosti víta plány Komisie na posilnenie európskej záruky pre mladých ľudí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boj proti nezamestnanosti mladých ľudí považovali za prioritu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty naďalej investovali dostatočné zdroje ESF+ do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a preto musia vyčleniť aspoň 15 % svojich zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na cielené opatrenia a štrukturálne reformy na podporu kvalitnej zamestnanosti mladých ľudí; pripomína potrebu záväznej, účinnejšej a inkluzívnej záruky pre mladých ľudí, ktorá poskytne platené stáže, učňovskú prípravu a odborné stáže pre všetky skupiny ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), v rámci jasného rámca kvalitatívnych kritérií, ktorými sa upravuje záruka pre mladých ľudí; odsudzuje prax neplatených stáží – ak nie sú spojené so získaním študijných kvalifikácií – ako formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušenie ich práva; vyzýva Komisiu, aby predložila právny rámec na účinný a vymáhateľný zákaz takýchto neplatených stáží, odborných stáží a učňovskej prípravy;

Portský pracovný program: ciele a návrhy

16.  domnieva sa, že Portský pracovný program ako silný program sociálnej Európy pre udržateľný rozvoj by mal zahŕňať ukazovatele hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho blahobytu a mal by zahŕňať tieto oblasti: dôstojná práca, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti, silné systémy sociálneho zabezpečenia a spravodlivá mobilita; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia hmatateľnejších výsledkov by tento nový program mal kombinovať kvantitatívne a kvalitatívne ciele a mal by vychádzať z prístupu založeného na právach;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne riešili digitálnu priepasť v prístupe k verejným službám, z ktorých mnohé boli digitalizované počas pandémie ochorenia COVID-19, a to zabezpečením finančnej podpory EÚ pre sociálne inovácie na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť lepšiu dostupnosť verejných služieb vrátane budovania kapacít a rozširovania inovačných iniciatív zdola nahor zameraných na elektronické začlenenie a dátovú gramotnosť, aby sa zabezpečilo, aby všetci občania mali prístup ku kvalitným, prístupným a ľahko použiteľným službám všeobecného záujmu.

1.Dôstojná práca a udržateľné a inkluzívne trhy práce

18.  konštatuje, že dôstojné mzdy sú kľúčovým prvkom spravodlivých pracovných podmienok a prosperujúceho sociálneho trhového hospodárstva, že mzdové úrovne by mali pracovníkom umožniť uspokojiť ich potreby a potreby ich rodín; domnieva sa, že každý pracovník v EÚ by mal dostávať mzdu, ktorá mu zabezpečí aspoň slušnú životnú úroveň; domnieva sa, že posilnené kolektívne vyjednávanie je najlepším spôsobom, ako podporiť dôstojné mzdy v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby identifikovala prekážky kolektívneho vyjednávania v rámci EÚ, a berie na vedomie návrh smernice o minimálnych mzdách a kolektívnom vyjednávaní; zdôrazňuje, že táto smernica by mala prispieť k odstráneniu chudoby zamestnaných osôb a podporovať kolektívne vyjednávanie, v súlade s vnútroštátnymi tradíciami a s náležitým rešpektovaním autonómie vnútroštátnych sociálnych partnerov a dobre fungujúcich modelov kolektívneho vyjednávania; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala štúdiu o indexe životného minima s cieľom odhadnúť životné náklady a približné príjmy potrebné na uspokojenie základných potrieb domácnosti pre každý členský štát a región, keďže toto by mohlo slúžiť ako referenčný nástroj pre sociálnych partnerov; trvá na tom, že zákonná minimálna mzda sa stanovuje na úrovni nad hranicou chudoby s plným zapojením sociálnych partnerov, keďže to prispieva k odstraňovaniu chudoby pracujúcich osôb, zaručuje každému pracovníkovi príjem nad úrovňou chudoby a zároveň zohľadňuje rozdiely v životných nákladoch v členských štátoch; požaduje koordinovaný prístup na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť skutočný rast miezd, zabrániť špirále znižovania nákladov práce, ktorú spôsobuje nezdravá súťaž v tejto oblasti, a zvýšiť vzostupnú sociálnu konvergenciu pre všetkých;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spolu so sociálnymi partnermi zaviazali, že do roku 2030 dosiahnu 90 percentný rozsah kolektívneho vyjednávania v tých vnútroštátnych systémoch, ktoré v oblasti zamestnanosti a pracovných podmienok kombinujú zákonnú reguláciu a právne predpisy sociálnych partnerov; zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie prispieva k sociálnemu trhovému hospodárstvu v zmysle Lisabonskej zmluvy; opakuje, že európske zmluvy, ktoré výslovne chránia autonómiu sociálnych partnerov, a samoregulačné systémy zavedené v niektorých členských štátoch musia byť chránené, aby sa sociálni partneri regulovali samostatne, pričom sa zabezpečí silná legitímnosť a pokrok v oblasti pokrytia kolektívnymi zmluvami; vyzýva členské štáty, aby zrušili všetky vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia kolektívnemu vyjednávaniu, a to aj zabezpečením prístupu odborových zväzov na pracoviská na účely organizácie; zdôrazňuje, že reformy v členských štátoch by nemali mať negatívny vplyv na kolektívne vyjednávanie a že ho treba podporovať na odvetvovej úrovni, a to aj tým, že sa bude napomáhať budovanie kapacít sociálnych partnerov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zapojili sociálnych partnerov do tvorby európskych politík, a to aj do procesu európskeho semestra; domnieva sa, že navrhované ciele by prispeli k odstráneniu chudoby pracujúcich osôb a zabezpečili by spravodlivé mzdy pre európskych pracovníkov;

20.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala európsku smernicu o verejnom obstarávaní s cieľom stanoviť preferenčné zaobchádzanie so spoločnosťami, ktoré dodržiavajú kolektívne zmluvy; vyzýva Komisiu, aby posilnila sociálnu doložku a vylúčila z verejných súťaží spoločnosti, ktoré sa dopúšťajú trestnej činnosti alebo ničenia odborov alebo sa odmietajú zapojiť do kolektívneho vyjednávania, čím sa zabezpečí, aby sa verejné finančné prostriedky použili na investovanie do spoločností zapojených do spravodlivej transformácie s cieľom podporiť kolektívne zmluvy a zvýšiť hustotu odborových zväzov; ďalej sa domnieva, že všetka finančná podpora EÚ pre podniky by mala byť podmienená dodržiavaním platných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a/alebo záväzkov zamestnávateľa vyplývajúcich z príslušných kolektívnych zmlúv; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby verejné inštitúcie, či už súkromne alebo verejne riadené, poskytovali dôstojné pracovné podmienky pre svojich zamestnancov a dodržiavali najmä slobodu vyjednávať a uzatvárať kolektívne odvetvové zmluvy alebo zmluvy na úrovni spoločnosti a dodržiavali právo na primerané mzdy;

21.  s veľkým znepokojením berie na vedomie vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch a nestabilitu pracovných zmlúv mladých pracovníkov najmä v odvetviach, ktoré vážne ovplyvnilo ochorenie COVID-19; požaduje posilnenie nástroja záruky pre mladých ľudí s cieľom znížiť do roku 2030 dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí aspoň o 50 %, takisto vrátane kritérií na vytváranie kvalitných pracovných miest v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 8 programu OSN Agenda 2030; domnieva sa, že nastal čas, aby bola záruka pre mladých ľudí záväzná pre všetky členské štáty a inkluzívna, vrátane aktívnych osvetových opatrení zameraných na ľudí, ktorí sú dlhodobo v kategórii NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy), a na mladých ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím a mladí Rómovia;

22.  zdôrazňuje, že európsky program pre kvalitné pracovné miesta nie je len otázkou dôstojnosti, ale je dobrý aj pre hospodárstvo, pretože zlepšuje produktivitu a zvyšuje vnútorný dopyt; domnieva sa, že kvalitné pracovné miesto musí zahŕňať životné minimum, pracovnú istotu a prístup k sociálnej ochrane, príležitosti na celoživotné vzdelávanie, dobré pracovné podmienky na bezpečných a zdravých pracoviskách, primeraný pracovný čas s dobrou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, zastúpenie odborových zväzov a práva na vyjednávanie; vyzýva Komisiu, aby do procesu semestra a sociálneho prehľadu zahrnula celkový cieľ zvýšenia kvality práce na európskej úrovni, s cieľom usmerňovať a posudzovať prínos politík zamestnanosti v členských štátoch k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva členské štáty, aby odporúčaniam pre jednotlivé krajiny v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, najmä odporúčaniam vydaným po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, venovali rovnakú pozornosť, akú venujú hospodárskym a rozpočtovým odporúčaniam;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili revíziu usmernení EÚ pre politiky zamestnanosti najneskôr do jedného roka po ich prijatí v roku 2020, s cieľom zohľadniť krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a jej dôsledky v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a lepšie reagovať na podobné budúce krízy; trvá na tom, že v záujme posilnenia demokratického rozhodovacieho procesu musí byť Európsky parlament zapojený do vymedzenia integrovaných usmernení pre rast a pracovné miesta za rovnakých podmienok ako Rada; vyzýva nadáciu Eurofound, aby prispela k meraniu kvality pracovných miest v rôznych zmluvných podmienkach a podmienkach zamestnania a aby poskytla analýzy relevantné pre politiku, ktoré by pomohli zlepšiť kvalitu pracovných miest a ktoré by zabezpečili udržateľnosť práce;

24.  je znepokojený zvýšeným počtom pracovníkov s neistými a neštandardnými formami zamestnania, zvýšeným počtom nepravých samostatne zárobkovo činných osôb a pracovníkov so zmluvami na nula hodín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie cieľa odstrániť do roku 2030 nedobrovoľné dočasné pracovné zmluvy a nedobrovoľné zamestnanie na kratší pracovný čas a o dosiahnutia cieľa, podľa ktorého 80 % vytvorených pracovných miest bude stredne alebo vysoko platených a sústredených v udržateľných odvetviach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prax uzatvárania pracovných zmlúv na nula hodín a nepravú samostatnú zárobkovú činnosť;

25.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k odstráneniu do roku 2030 úmrtí súvisiacich s prácou a chorôb z povolania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa predložila novú stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá sa bude zaoberať tak telesným, ako aj duševným zdravím pracovníkov; domnieva sa, že táto stratégia musí zahŕňať revíziu rámcovej smernice o zdraví a bezpečnosti s cieľom chrániť pracovníkov počas núdzových situácií, ako sú pandémie, a takisto musí zahŕňať ambiciózne legislatívne návrhy týkajúce sa muskuloskeletálnych porúch a porúch súvisiacich so stresom, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi; vyzýva Komisiu, aby ďalej aktualizovala smernicu o karcinogénoch a mutagénoch a navrhla záväzné limitné hodnoty expozície pri práci pre minimálne 50 ďalších látok do roku 2024 a aby do smernice zahrnula látky so škodlivými účinkami na reprodukčný systém a zaviedla prísnejšie limitné hodnoty pre škodlivé látky, ako sú karcinogény a mutagény; zdôrazňuje, že EÚ musí nadviazať na európsky rámec opatrení v oblasti duševného zdravia; konštatuje, že jedným z cieľov je aj prevencia rakoviny, keďže podľa odhadov je možné predísť 40 % prípadov rakoviny; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny plán na boj proti rakovine s cieľom pomôcť znížiť utrpenie spôsobené touto chorobou; požaduje posilnenie úlohy Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom podporovať zdravé a bezpečné pracoviská v celej Únii a ďalej rozvíjať iniciatívy na zlepšenie prevencie na pracovisku vo všetkých odvetviach činnosti;

26.  vyzýva Komisiu, aby predložila strategický program EÚ pre opatrovateľov ako krok smerom ku kvalitatívnemu posilneniu postavenia sektora zdravotnej starostlivosti v EÚ, a to aj pre pracovníkov v oblasti osobných služieb a služieb pre domácnosť; opakuje, že program pre opatrovateľov musí odrážať aj situáciu 100 miliónov neformálnych opatrovateľov v EÚ, ktorí poskytujú 80 % dlhodobej starostlivosti, ale väčšinou sa ich postavenie neuznáva; vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi vypracovala regulačný rámec, ktorý zaručí kvalitné služby starostlivosti vrátane posúdenia nových príležitostí v sektore zdravotnej starostlivosti v prospech spotrebiteľov a pacientov, pričom bude rešpektovať úlohu verejných a súkromných inštitúcií pri poskytovaní služieb občanom a zabezpečovať dôstojné pracovné podmienky pre opatrovateľov;

27.  uznáva, že spravodlivá, sociálne udržateľná práca a skutočná účasť zamestnancov na formovaní pracovných podmienok sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým tak v digitálnych platformách ako vo všetkých iných odvetviach a že pracovníci musia mať demokratický vplyv na riadenie práce; zdôrazňuje, že výhody digitalizácie musia byť všeobecne a spravodlivo rozdelené a že pracovníci v digitálnom odvetví musia mať rovnaké práva a pracovné podmienky ako v iných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o dôstojných pracovných podmienkach a právach v digitálnom hospodárstve, ktorá by sa vzťahovala na všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov s neštandardnou formou zamestnania s atypickou zmluvou, pracovníkov platforiem a samostatne zárobkovo činných osôb; vyzýva Komisiu, aby v tejto smernici zabezpečila, že podniky poskytujúce platformy budú dodržiavať existujúce vnútroštátne a európske právne predpisy, objasnila zamestnanecké postavenie pracovníkov platforiem prostredníctvom vyvrátiteľného predpokladu pracovnoprávneho vzťahu a ochránila ich pracovné podmienky, zabezpečila ich sociálnu ochranu a zdravie a bezpečnosť, ako aj ich právo organizovať sa, byť zastúpení odborovými zväzmi a rokovať o kolektívnych zmluvách, a to aj pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila cielenú revíziu právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom umožniť kolektívne stanovovanie cien pre samostatne zárobkovo činné osoby s neistým postavením, aby sa zabezpečila lepšia rovnováha medzi vyjednávacou silou a spravodlivejším vnútorným trhom;

28.  zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila význam digitálnych riešení, najmä práce na diaľku; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila smernicu o minimálnych normách a podmienkach pre spravodlivú prácu na diaľku, s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky vrátane dobrovoľného charakteru práce na diaľku, rešpektovania pracovného času, dovolenky, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a ďalších digitálnych práv pri práci, ako je právo na odpojenie sa, ochrana súkromia pracovníkov vrátane ochrany pred diaľkovým monitorovaním alebo akýmkoľvek iným sledovaním, a zákaz aplikovať pracovníkom mikročipové implantáty a zákaz používať umelú inteligenciu v náborových procesoch, pričom zohľadní rámcovú dohodu európskych sociálnych partnerov o digitalizácii;

29.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla novú rámcovú smernicu o informovaní pracovníkov, konzultáciách s nimi a ich účasti pre formy európskych spoločností vrátane subdodávateľských reťazcov a franchisingov a pre spoločnosti, ktoré využívajú európske nástroje mobility spoločností, s cieľom stanoviť minimálne normy, a to aj o predvídaní zmien a reštrukturalizácii, najmä na úrovni spoločnosti; vyzýva tiež na revíziu smernice o európskej zamestnaneckej rade s cieľom zabezpečiť okrem iného riadne presadzovanie, prístup k spravodlivosti a účinné sankcie za porušenie pravidiel a zlepšiť fungovanie osobitného vyjednávacieho orgánu vrátane nadnárodného informačného a konzultačného procesu, ktorý sa má riadne vykonať a dokončiť pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj zamestnaneckého vlastníctva kapitálu ako nástroja na posilnenie zapojenia pracovníkov zlepšovaním demokracie v práci pri súčasnom znižovaní nerovnosti, ako aj rizika straty pracovných miest počas poklesov;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili podmienky a požiadavky potrebné na to, aby sa do roku 2030 na aspoň 80 % spoločností vzťahovali dohody o udržateľnej správe a riadení spoločností, a aby vytvorili stratégie dohodnuté s pracovníkmi s cieľom pozitívne ovplyvniť environmentálny, sociálny a hospodársky rozvoj prostredníctvom postupov správy a riadenia a prítomnosti na trhu, zlepšiť zodpovednosť riaditeľov pri začleňovaní udržateľnosti do rozhodovania podnikov a podporovať postupy správy a riadenia spoločností, ktoré prispievajú k udržateľnosti spoločností, pokiaľ ide okrem iného o podávanie správ o podnikoch, odmeňovanie v predstavenstve, maximálny rozdiel v odmeňovaní, zloženie predstavenstva a účasť zainteresovaných strán;

31.  požaduje smernicu o ľudských právach, záväznej náležitej starostlivosti a zodpovednom obchodnom správaní – vrátane práv pracovníkov, ako je právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie a právo na zdravie a bezpečnosť, sociálnu ochranu a dobré pracovné podmienky –, ktorou sa stanoví povinná náležitá starostlivosť zahŕňajúca činnosti spoločností a ich obchodné vzťahy vrátane dodávateľských a subdodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že táto smernica by mala zabezpečiť plné zapojenie odborových zväzov a zástupcov pracovníkov do celého procesu náležitej starostlivosti a mala by zaručiť právo dosiahnuť kolektívnu zmluvu na príslušných úrovniach o politike náležitej starostlivosti; zdôrazňuje, že vnútroštátne inšpektoráty práce aj Európsky orgán práce (ELA) musia byť schopné vykonávať spoločné kontroly v celom reťazci, byť otvorené podávaniu sťažností a byť schopné ponúkať podporu týkajúcu sa súladu, a to vo vzťahu k všetkým spoločnostiach EÚ a spoločnostiam, ktoré chcú získať prístup na vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby trvala na ratifikácii dohovorov MOP č. 81 (inšpekcia práce) a č. 129 (inšpekcia práce v poľnohospodárstve) všetkými obchodnými partnermi EÚ;

32.  nabáda Komisiu, aby zohľadnila osobitosti podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré sa počas pandémie ukázali ako veľmi dôležité pre spoločnosť, a aby zhodnotila rozvoj konkrétnych programov a finančných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj rámec pre zriaďovanie a rozvoj družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré svojou povahou kladú väčší dôraz na spravodlivé pracovné podmienky a posilnenie postavenia pracovníkov;

33.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie má zásadný význam na ochranu pracovníkov a vykonávanie sociálnych práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov zaostáva za svojím záväzkom prijatým v rámci Dohovoru MOP o inšpekcii práce, pokiaľ ide o počet inšpektorov práce; trvá na tom, aby členské štáty zvýšili svoje kapacity v oblasti presadzovania práva tak, aby najneskôr do roku 2030 pripadal na 10 000 zamestnaných osôb aspoň jeden inšpektor práce;

2.Sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti

34.  zdôrazňuje, že odstránenie chudoby detí a zabezpečenie dobrých životných podmienok a rovnakých príležitostí detí musí byť pre Európu jednou z najvyšších priorít; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prijatie a vykonávanie európskej záruky pre deti tak, aby do roku 2030 malo každé dieťa v EÚ plný prístup ku kvalitnej a bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti o deti, dôstojne bývalo a dostávalo primeranú výživu; konštatuje, že táto politika musí byť spojená s ďalšími opatreniami zameranými na boj proti chudobe a rodinnú politiku, aby viedla k vyváženým cyklom politiky, ktoré sú schopné ponúknuť deťom a ich rodinám príležitosti na sociálne začlenenie, vrátane vnútroštátnych a miestnych stratégií boja proti chudobe detí s prihliadnutím na osobitné výzvy, ktorým čelia rôzne skupiny detí v núdzi na miestnej úrovni;

35.  odsudzuje, že niektoré vlády využili pandémiu ako zámienku k tomu, aby urobili krok späť v oblasti niektorých základných práv pracovníkov a žien; pripomína neodňateľné právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj právo disponovať vlastným telom; zdôrazňuje preto, že musia byť zaručené práva na zdravotnú starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia, antikoncepciu a umelé prerušenie tehotenstva, a to aj predĺžením zákonnej lehoty na umelé prerušenie tehotenstva;

36.  víta závery Rady o posilnení ochrany minimálneho príjmu v záujme boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť právo na dôstojný život a odstrániť chudobu ďalej rozvíjala tieto závery a navrhla rámec pre systémy minimálneho príjmu, ktorý by riešil otázky ich primeranosti a pôsobnosti a obsahoval doložku o zákaze zníženia úrovne ochrany; zdôrazňuje, že na každú osobu v Európe by sa mal vzťahovať systém minimálneho príjmu a že dôchodky by mali zabezpečiť príjem nad hranicou chudoby;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zaviazali odstrániť rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je v súčasnosti 16 %, – a z toho vyplývajúce rozdiely v dôchodkoch –, a dosiahnuť cieľ 0 % do roku 2030, a to presadzovaním zásady rovnakej odmeny pre ženy aj mužov za prácu rovnakej hodnoty; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila právny rámec týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, ako pôvodne prisľúbila, že to urobí počas svojich prvých 100 dní, a to vrátane podávania správ o transparentnosti odmeňovania a informácií o úrovniach odmeňovania; opakuje, že rozdiel v dôchodkoch žien a mužov vyplýva aj z neprimeraných dôchodkových systémov, ktoré primerane nezohľadňujú obdobia materskej alebo rodičovskej dovolenky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali dlhodobé opatrenia na zníženie vysokej miery nezamestnanosti žien a zabezpečenie účasti žien na trhu práce, aby zaručili rovnakú účasť a príležitosti pre mužov a ženy na trhu práce a aby zaviedli iniciatívy na podporu prístupu žien k financovaniu, podnikania žien a ich finančnej nezávislosti;

38.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia vzťahujúce sa na verejný aj súkromný sektor s náležitým zohľadnením osobitostí malých a stredných podnikov, ako je jasné vymedzenie kritérií na posúdenie hodnoty práce, rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, audity a správy o odmeňovaní žien a mužov s cieľom zaručiť rovnakú odmenu, právo pracovníkov požadovať úplné informácie o odmeňovaní a právo na nápravu a jasné ciele týkajúce sa výkonnosti podnikov v oblasti rovnosti; ďalej žiada, aby sa zlepšil prístup k spravodlivosti a aby sa zaviedli silnejšie procesné práva s cieľom bojovať proti diskriminácii v odmeňovaní; vyzýva Komisiu, aby podporovala úlohu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, odvetvovej, miestnej a podnikovej) v pripravovaných právnych predpisoch o transparentnosti odmeňovania; vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísne opatrenia na presadzovanie v prípade tých, ktorí ich nedodržiavajú, ako sú pokuty a sankcie pre zamestnávateľov, ktorí porušujú právo na rovnakú odmenu;

39.  vyzýva členské štáty, aby prestali blokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch a urýchlene prijali ambicióznu pozíciu v Rade s cieľom riešiť značnú nerovnováhu medzi ženami a mužmi v oblasti rozhodovania na najvyššej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k odstráneniu efektu skleného stropu, pokiaľ ide o vrcholové orgány kótovaných spoločností, a to zavedením cieľa dosiahnuť aspoň 40 % zastúpenie žien vo vyšších riadiacich funkciách;

40.  vyzýva Komisiu, aby na obdobie po roku 2020 predložila európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorá bude zahŕňať všetky ustanovenia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a bude obsahovať ambiciózne, jasné a merateľné ciele, plánované opatrenia s jasnými časovými rámcami a vyčlenenými zdrojmi a ktorú bude podporovať primeraný monitorovací mechanizmus s dostatočnými zdrojmi a s jasnými referenčnými hodnotami a ukazovateľmi, v ktorých sa tiež zdôrazní potreba dosiahnuť úplnú prístupnosť tovaru a služieb, a to aj k zastavanému prostrediu, inkluzívnemu vzdelávaniu a trhu práce a k využívaniu umelej inteligencie, s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím plne sa zapájať do diania v spoločnosti, a aby sa takisto zaviazala dokončiť proces deinštitucionalizácie dlhodobej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby využívali zdroje, ktoré sú k dispozícii z Kohézneho fondu, EFRR a najmä ESF, s cieľom zlepšiť dostupnosť verejných priestorov pre osoby s osobitnými potrebami vrátane osôb so zdravotným postihnutím, pre osoby s deťmi a staršie osoby, ktoré sa stále stretávajú s problémom sociálneho vylúčenia;

41.  naliehavo vyzýva na začlenenie rodového hľadiska do stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia a rovnosti, ktorá sa pripravuje na rok 2021, pričom náležitú pozornosť treba venovať zlepšeniu prístupu na trh práce cielenými opatreniami a akciami;

42.  podporuje presadzovanie inkluzívnej a prístupnej odbornej prípravy – vrátane prístupu k širokopásmovému pripojeniu – a odbornej a digitálnej prípravy, a to aj pre zraniteľné skupiny a osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom umožniť mimoriadne nízkokvalifikovaným a starším pracovníkom rekvalifikáciu a učiť sa nové zručnosti; podporuje vytvorenie možností učňovskej prípravy v rámci celej EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstraňovaním prekážok, využívaním príležitostí na ich začleňovanie, ktoré prináša digitálna práca, a vytváraním stimulov na ich zamestnávanie; pripomína, že podľa nadácie Eurofound len jeden z troch pracovníkov, ktorí trpia obmedzujúcou chronickou a zriedkavou chorobou, má svoje pracovisko primerane prispôsobené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojej práci zameranej na podporu zamestnanosti a zachovania práce osôb so zdravotným postihnutím a chronickými a zriedkavými chorobami, ako aj ich opätovného začlenenia do trhu práce v Európe;

43.  víta nový program EÚ v oblasti zručností; zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovníci v odvetviach, ktoré musia prejsť zásadnými zmenami v súvislosti s ekologickou a digitálnou transformáciou, mali prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii; zdôrazňuje, že kvalifikácie a osvedčené kompetencie poskytujú pracovníkom pridanú hodnotu, zlepšujú ich postavenie na trhu práce a môžu sa prenášať pri transformáciách trhu práce; žiada, aby sa verejná politika v oblasti zručností orientovala na certifikáciu a potvrdzovanie kvalifikácií a kompetencií; zdôrazňuje, že v spoločnostiach využívajúcich verejné finančné prostriedky na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov by sa po dohode so zástupcami pracovníkov mali zaviesť kompenzačné systémy založené na zručnostiach, keďže tento systém by zabezpečil návratnosť týchto verejných investícií; zdôrazňuje, že európska stratégia v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť musí zaručiť právo na celoživotné vzdelávanie pre všetkých a vo všetkých oblastiach;

3.Spoľahlivé systémy sociálneho zabezpečenia

44.  konštatuje, že súčasné investície do sociálnej infraštruktúry v EÚ sa odhadujú približne na 170 miliárd EUR ročne a že Komisia odhaduje potrebné investície na 192 miliárd EUR, pričom zdravie a dlhodobá starostlivosť predstavujú 62 % týchto investícií (cenovo dostupné bývanie 57 miliárd EUR, zdravie 70 miliárd EUR, dlhodobá starostlivosť 50 miliárd EUR, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie 15 miliárd EUR); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávaniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv venovali časť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá zodpovedá investíciám do environmentálnych a digitálnych priorít; trvá na tom, aby sa pri prideľovaní zdrojov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zohľadňovala rodová rovnosť;

45.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2020 – 2025, a vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne stratégie rodovej rovnosti na základe európskej stratégie ako dôležitú súčasť sociálno-ekonomických opatrení prijatých po kríze spôsobenej ochorením COVID-19;

46.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zbierali lepšie a harmonizovanejšie údaje o počte ľudí bez domova v Európe, pretože to predstavuje základ akejkoľvek účinnej verejnej politiky;

47.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty majú povinnosť zabezpečiť všeobecný prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu v súlade s programom OSN Agenda 2030, najmä cieľom č. 11, a v súlade so základnými právami, ako sú základné práva vymedzené v článkoch 16, 30 a 31 Európskej sociálnej charty a Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu; zdôrazňuje, že investície do sociálneho, dôstojného a cenovo dostupného bývania sú nevyhnutné na zabezpečenie a zlepšenie kvality života všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali úsilie týkajúce sa investovania do cenovo dostupného bývania s cieľom pokryť potreby bývania skupín s nízkymi a strednými príjmami (tri dolné kvintily), zabezpečujúc, aby aspoň 30 % všetkých novovybudovaných domov predstavovalo cenovo dostupné bývanie pre obe tieto príjmové skupiny, a aby odstránili energetickú chudobu do roku 2030 prostredníctvom podpory investícií domácností s nízkymi príjmami do energetickej efektívnosti; vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch obnovy postavili do popredia renovácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny akčný plán na postupné odstránenie bezdomovectva do roku 2030 vrátane celoeurópskeho prístupu „bývanie ako prvé“ („housing first“); vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie v oblasti bezdomovectva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili minimálne normy pre kvalitné bývanie pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktoré by nemalo byť viazané na ich odmenu, zabezpečujúc aj dôstojné zariadenia, súkromie pre nájomcu a písomné nájomné zmluvy, ktoré podliehajú kontrole inšpektorátmi práce, a aby v tejto súvislosti zaviedli normy;

48.  trvá na tom, aby všetci pracovníci boli zahrnutí do systému sociálneho zabezpečenia a mali nárok na dávky v nezamestnanosti, platenú práceneschopnosť, materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, úrazové poistenie a ochranu pred nespravodlivým prepustením;

49.  vyjadruje znepokojenie nad nerovnováhou v kvalite zdravotnej starostlivosti a prístupe k nej v celej EÚ, ktorú odhalila pandémia ochorenia COVID-19; pripomína, že chudobní ľudia zvyčajne žijú v priemere o šesť rokov menej ako bohatší ľudia a že osoby so zdravotným postihnutím často čelia ťažkostiam pri prístupe k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne determinanty zdravia s cieľom riešiť tieto nerovnosti v oblasti zdravia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné ukazovatele a metodiky na monitorovanie zdravia, ako aj výkonnosti a dostupnosti systémov zdravotnej starostlivosti, s cieľom znížiť nerovnosti, identifikovať a uprednostniť oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť, a získať vyššie financovanie; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, ako rôzne vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia pokrývajú potreby sociálneho zabezpečenia počas súčasnej krízy, s cieľom identifikovať silné a slabé stránky, pokiaľ ide o prístup k službám a sociálnej ochrane a ich poskytovanie, a aby zabezpečila mechanizmus na monitorovanie a hodnotenie systémov sociálneho zabezpečenia v Európe s cieľom overiť ich stupeň odolnosti, keď sú vystavené otrasom rôzneho stupňa závažnosti, a aby preskúmala, ako sa môže zvýšiť ich spoľahlivosť a odolnosť voči budúcim krízam;

50.  zdôrazňuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zabezpečiť pre všetkých; uvedomuje si výzvy, ktorým čelia členské štáty pri posilňovaní udržateľnosti dôchodkových systémov, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť solidaritu v dôchodkových systémoch posilnením príjmov; zdôrazňuje význam verejných a zamestnaneckých dôchodkových systémov, ktoré poskytujú primeraný dôchodkový príjem nad prahom chudoby a umožňujú dôchodcom zachovať si životnú úroveň; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a poskytnúť viac kvalitných pracovných miest vo všetkých vekových skupinách, zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a vyčleniť potrebné verejné výdavky; je presvedčený, že reformy dôchodkových systémov by mali byť zamerané okrem iného na skutočný vek odchodu do dôchodku a mali by odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a index ekonomickej závislosti; domnieva sa, že tieto reformy musia zohľadňovať aj situáciu miliónov pracovníkov v Európe, predovšetkým žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, na ktorých má nepriaznivý vplyv neisté zamestnanie, obdobia nedobrovoľnej nezamestnanosti a skrátenie pracovného času; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili osobitnú situáciu starších pracovníkov na trhu práce a zintenzívnili svoje úsilie zamerané na aktívne a zdravé starnutie, a to bojom proti diskriminácii starších ľudí v zamestnaní a vypracovaním programov začleňovania na trh práce pre občanov starších ako 55 rokov, pričom kľúčovou prioritou je celoživotné vzdelávanie;

51.  je znepokojený tým, ako pandémia ochorenia COVID-19 ešte viac prehĺbila zraniteľnosť, izoláciu, riziko chudoby a sociálneho vylúčenia staršieho obyvateľstva; zdôrazňuje, že pandémia preukázala potrebu zaviesť model EÚ, ktorý by podporoval základné práva starších osôb a zaručoval ich dôstojnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila plán na zabezpečenie duševného zdravia, dôstojnosti a blahobytu ľudí vrátane starších ľudí prostredníctvom podpory primeranej kvalitnej zdravotnej starostlivosti a služieb starostlivosti, investovania do komunitných služieb, prevencie a podpory zdravia, sociálnej ochrany a dôstojného a cenovo dostupného bývania a infraštruktúry, ako aj podporovaním projektov sociálneho hospodárstva vrátane spoločného bývania a družstevného bývania, programov zdravia a dobrých životných podmienok, dennej a dlhodobej starostlivosti o dospelých, a prostredníctvom ochrany úlohy a pracovných podmienok poskytovateľov starostlivosti, ako aj podpory medzigeneračnej solidarity; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup ku kvalitnej cenovo dostupnej, preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti, ako je zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv, vrátane zdravotníckych služieb a zariadení a služieb a zariadení starostlivosti, ktoré nediskriminujú na základe veku;

52.  víta nedávnu správu Komisie o vplyve demografickej zmeny na rôzne skupiny spoločnosti a o oblastiach a regiónoch, ktoré sú v Európe neprimerane postihnuté; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac zdrojov dostupných v rámci EFRR na zlepšenie dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry v oblastiach s vysokou mierou starnutia obyvateľstva, ako aj v prevažne vidieckych oblastiach a oblastiach postihnutých vyľudňovaním;

4.Spravodlivá mobilita

53.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o agentúre dočasného zamestnávania s cieľom vytvoriť právny rámec na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a rovnakého zaobchádzania so sezónnymi pracovníkmi v rámci EÚ a mobilnými pracovníkmi, ktorí majú zmluvy na dobu určitú s agentúrami dočasného zamestnávania alebo akýmkoľvek iným typom sprostredkovateľa trhu práce vrátane náborových agentúr; vyzýva členské štáty, aby posilnili presadzovanie práva a bojovali proti praktikám podvodných agentúr dočasného zamestnávania; zdôrazňuje, že tento právny rámec by mohol zahŕňať: zákaz sprostredkovateľov na trhu práce pôsobiacich na jednotnom trhu, ktorí nedodržiavajú smernicu o agentúre dočasného zamestnávania, minimálnu mzdu garantovanú kolektívnou zmluvou alebo právnym predpisom, garantovaný minimálny počet hodín za týždeň/mesiac, ktorý zamestnávateľ nemôže pod žiadnou položkou odpočítať z minimálnej mzdy alebo miezd stanovených v kolektívnej zmluve, žiadne zrážky zo mzdy v prípade zmlúv na kratší pracovný čas, zaručené rovnaké zaobchádzanie s akoukoľvek osobou, ktorá je v príslušnom členskom štáte chránená ako pracovník pracujúci v tej istej spoločnosti/odvetví, požiadavku, aby všetky agentúry dočasného zamestnávania pôsobiace na vnútornom trhu boli registrované v európskom registri a aby mali certifikáciu na pôsobenie na jednotnom trhu, sankcie uvalené na spoločnosti používajúce podvodné postupy prijímania do zamestnania a obchodujúce s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania a prístup k informáciám o pracovných zmluvách a pracovných právach v jazyku, ktorému pracovník rozumie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky príjemcom, ktorí nedodržiavajú vnútroštátne a európske pracovné právo, dohovory MOP a uplatniteľné kolektívne zmluvy;

54.  zdôrazňuje, že voľný pohyb pracovníkov v EÚ je základnou slobodou a neoddeliteľnou súčasťou úspechu vnútorného trhu; zdôrazňuje, že voľný pohyb služieb sa musí dosiahnuť bez oslabovania práv pracovníkov a sociálnych práv; domnieva sa, že voľný pohyb služieb ide ruka v ruke s voľnou a spravodlivou mobilitou pracovnej sily, ktorá tieto služby poskytuje, a že je na prospech vnútorného trhu, keď sa dodržiavajú pravidlá pracovných podmienok a ochrany zdravia a bezpečnosti mobilných pracovníkov pri práci; konštatuje, že existujú oblasti a právne medzery, v prípade ktorých niektorí pracovníci uplatňujú túto slobodu v neistých podmienkach a často prostredníctvom podvodných náborových agentúr a sprostredkovateľov trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky a rovnaké zaobchádzanie so všetkými mobilnými pracovníkmi v EÚ;

55.  požaduje prístup EÚ s cieľom ukončiť súťaž v oblasti nákladov práce a zvýšiť vzostupnú sociálnu konvergenciu pre všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky pre mobilných, cezhraničných a sezónnych pracovníkov v EÚ a aby zabezpečili, aby títo pracovníci mali rovnaký prístup k zamestnaniu a príležitostiam v iných členských štátoch a rovnakú úroveň sociálnej ochrany, ako sa stanovuje v článku 45 ods. 2 ZFEÚ; žiada, aby sa zohľadnili aj postupy týkajúce sa vyslaných pracovníkov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú koordináciu sociálneho zabezpečenia, a to aj prostredníctvom revízie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(18) a posilnením prenosnosti práv; vyzýva na ďalšiu podporu digitalizácie systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili ochranu všetkých dotknutých pracovníkov v prípade prevodu podnikov a posúdili, či je potrebná revízia smernice o prevodoch podnikov;

56.  zdôrazňuje, že postupy zakladania dcérskych spoločností alebo vytvárania subdodávateľských reťazcov s cieľom znížiť príspevky na sociálne zabezpečenie vyhýbajúc sa povinnostiam a príspevkom zamestnávateľov, a to bez toho, aby sa v praxi vytváralo účinné sociálne poistenie, sú škodlivé pre ochranu pracovníkov aj udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a Komisia a členské štáty ich musia riešiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom dosiahnuť spravodlivosť na vnútornom trhu prijali legislatívne opatrenia na ukončenie zneužívajúcich subdodávateľských činností a aby takisto zabezpečili všeobecnú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť v rámci celého subdodávateľského reťazca, s cieľom chrániť práva pracovníkov a ich nároky v prípadoch, ako sú nedoplatky na mzdách, neplatenie sociálnych príspevkov, konkurz, zmiznutie alebo schránkové subdodávateľské spoločnosti, ktoré v rozpore s dohodou neplatia;

57.  vyzýva Komisiu, aby dôrazne presadzovala sociálnu doložku existujúcej smernice o verejnom obstarávaní EÚ a zvážila potrebu revízie tejto smernice s cieľom posilniť sociálne doložky vo verejných zmluvách, ktorými sa od hospodárskych subjektov a subdodávateľov vyžaduje, aby plne rešpektovali právo pracovníkov na kolektívne vyjednávanie, a aby stanovila podmienky na úplné vykonávanie uplatniteľných odvetvových kolektívnych zmlúv a pracovných podmienok, ktoré sú v nich opísané, a aby zároveň rešpektovala národné tradície a modely trhu práce; požaduje túto revíziu s cieľom oslobodiť všetky sociálne služby a služby sociálneho zabezpečenia od povinností v oblasti verejného obstarávania a vytvoriť európsky mechanizmus vylúčenia s cieľom vylúčiť primárnych dodávateľov a subdodávateľov, ktorí sa opakovane zapájajú do nekalej súťaže a daňových podvodov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad, monitorovanie a presadzovanie;

58.  je znepokojený vysokými sumami daňových príjmov, ktoré unikli v dôsledku rozsiahleho vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Radu, aby urýchlila rokovania o právnych predpisoch týkajúcich sa verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb a aby zrevidovala kritériá pre skupinu pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) a kritériá pre zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

59.  víta zriadenie Európskeho orgánu práce (ELA); žiada, aby orgán ELA začal čo najskôr fungovať; vyzýva ho, aby uskutočňoval nepretržitú výmenu informácií o najlepších postupoch s príslušnými orgánmi práce členských štátov a presadzovanie predbežných kontrol; zdôrazňuje, že na to, aby bol ELA účinný v boji proti nezákonným praktikám a vykorisťovaniu a zneužívaniu pracovníkov, malo by sa mu uľahčiť vykonávať kontroly a ukladať pokuty spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú predpisy; zdôrazňuje, že si to vyžaduje aj rozšírený mandát orgánu, ktorý sa vzťahuje na legislatívne akty EÚ, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES(19), 2014/36/EÚ(20), 2009/52/ES(21); domnieva sa, že ELA a vnútroštátne inšpektoráty by mali byť povinné vykonávať spoločnú alebo koordinovanú kontrolu, ak na prípady zneužívania upozorní vnútroštátny sociálny partner; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby tieto aspekty zahrnula do hodnotenia mandátu ELA plánovaného na rok 2024 a aby do práce a hodnotení ELA zapojila zainteresované strany s hlbokými znalosťami rôznych modelov trhu práce; ďalej sa domnieva, že vedenie ELA by sa malo riadiť rovnakou trojstrannou štruktúrou ako ostatné agentúry, a tým umožniť väčšie zastúpenie sociálnych partnerov – vrátane hlasovacích práv – v správnej rade;

60.  vyzýva Komisiu, aby po riadnom posúdení vplyvu predložila návrh digitálneho úniového čísla sociálneho zabezpečenia, ako to oznámila v roku 2018, s cieľom podporovať a chrániť mobilitu pracovníkov, ktoré má takisto potenciál vytvoriť kontrolný mechanizmus pre jednotlivcov aj príslušné orgány s cieľom zabezpečiť, aby boli pracovníci poistení a sociálne zabezpečenie platené v súlade s povinnosťami, ako je osobný pracovný preukaz, a aby sa pravidlá EÚ v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia presadzovali spravodlivým a účinným spôsobom; okrem toho sa domnieva, že pracovníci a ich zástupcovia a inšpektoráty musia mať aktuálny prístup k informáciám o zamestnávateľoch a mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach, v súlade s odvetvovou kolektívnou zmluvou alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak je to uplatniteľné, a v súlade s kritériami ochrany údajov;

61.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako umožniť pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, získať pracovné povolenia v EÚ pod podmienkou, že všetky záruky vo vnútroštátnom pracovnom práve a v pracovnom práve EÚ účinne zabezpečujú ochranu a dôstojné pracovné podmienky aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín a že to nebude mať za následok narušenie trhu práce; žiada Európsku komisiu, aby uskutočnila rozsiahly prieskum trendov charakterizujúcich vyslaných štátnych príslušníkov tretích krajín, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, a zdôrazňuje možnú potrebu prijatia politických opatrení na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni na základe výsledkov prieskumu; je hlboko znepokojený súčasným nárastom podielu štátnych príslušníkov tretích krajín v odvetviach, ktoré sú známe neistými pracovnými podmienkami a prípadmi zneužívania; zdôrazňuje, že štátni príslušníci tretích krajín sú často zraniteľnejší voči vykorisťovaniu, a preto potrebujú ochranu; zdôrazňuje, že tieto nezákonné praktiky zahŕňajú fiktívne vysielanie, nepravú samostatnú zárobková činnosť, podvodné subdodávateľské zmluvy a náborové agentúry, schránkové spoločnosti a nedeklarovanú prácu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pri zaobchádzaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín dodržiavali platné právne predpisy a pravidlá týkajúce sa podmienok zamestnávania, s cieľom odstrániť zneužívanie, a vyzýva členské štáty, aby vykonávali ochranné prvky smernice 2009/52/ES a zabezpečili dostupné a účinné mechanizmy podávania sťažností, ktoré umožnia účinne vymáhať splatné mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22. (3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0176. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0194. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0180. (7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0033. (8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0337. (9) Ú. v. EÚ L 185, 11.7.2019, s. 44. (10) Prijaté texty, P8_TA(2019)0202. (11) Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32. (13) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10163468/3-16102019-CP-EN.pdf/edc3178f-ae3e-9973-f147-b839ee522578 (14) https://www.feantsa.org/public/user/Resources/resources/Rapport_Europe_2020_GB.pdf (15) Eurofound (2018), Upward convergence in the EU: Concepts, measurements and indicators (Vzostupná konvergencia v EÚ: Koncepcie, merania a ukazovatele), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg. Eurofound (2017), Sixth European Working Conditions Survey (Šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok) – Prehľad (aktualizácia z roku 2017), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg. (16) Štatistika nezamestnanosti: Eurostat, júl 2020 (17) European Economic Forecast, Autumn 2020, European Commission, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/ip136_en.pdf (18) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9). (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o udržateľnej správe a riadení spoločností (2020/2137(INI))

P9_TA(2020)0372 A9-0240/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011(1),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja(2),

–  so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) pre nadnárodné podniky(3),

–  so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania(4) a v záujme zodpovedného obchodného správania pre inštitucionálnych investorov(5),

–  so zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky(6),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu z 12. decembra 2015(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) 2018 o globálnom otepľovaní o 1,5°C(8),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006(9),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

–  so zreteľom na Európsku zelenú dohodu (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(10) (smernica o účtovníctve),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(11) (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov(13) (smernica o právach akcionárov),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb(15) (nariadenie o zverejňovaní),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088(16) (nariadenie o taxonómii),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií (metodika zverejňovania nefinančných informácií)(17) a na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou(18),

–  so zreteľom na záverečnú správu fóra Komisie na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov s názvom A New Vision for Europe’s Capital Markets(19),

–  so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Komisiu v júli 2020 o povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád a udržateľnej správe a riadení spoločnosti,

–  so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva z roku 2008 s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať(20),

–  so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Komisiu v máji 2020 s názvom Zlepšenie finančného zabezpečenia v kontexte smernice o environmentálnej zodpovednosti(21),

–  so zreteľom na zásady z Osla týkajúce sa globálnych záväzkov znížiť vplyv zmeny klímy(22),

–  so zreteľom na odporúčania osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou z júna 2017,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0240/2020),

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a keďže jej politika v oblasti životného prostredia je založená na zásade predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže v podnikovom prostredí prístup založený na udržateľnosti znamená, že spoločnosti berú patričný ohľad na všeobecné otázky spoločnosti a životného prostredia, ako sú práva ich zamestnancov a rešpektovanie hraníc možností planéty, s cieľom riešiť najnaliehavejšie riziká, ktoré ich činnosť prináša;

C.  keďže viaceré medzinárodné iniciatívy na podporu udržateľnej správy a riadenia spoločností sú dobrovoľné, iba samotné nástroje tzv. soft law sa vo veľkej miere ukázali neúčinné na to, aby zmenili správanie podnikov v prospech udržateľnosti; keďže v štúdii vypracovanej pre Komisiu o povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád a udržateľnom riadení spoločností v súlade s akčným plánom pre udržateľné financovanie sa zdôrazňuje, že objasnenie povinností členov predstavenstiev a dozorných rád z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je výhodou; zdôrazňuje problémy spojené s krátkozrakým zmýšľaním a pripomína potrebu dlhodobých záujmov pre spoločnosti s cieľom udržať EÚ na ceste k plneniu jej vlastných záväzkov v oblasti udržateľnosti; keďže štúdia jasne poukazuje na potrebu prijať právne predpisy EÚ v tejto oblasti;

D.  keďže v poslednom volebnom období sa Európska únia v snahe posilniť transparentnosť a zameranie na dlhodobé výsledky vo finančných a hospodárskych činnostiach, ako je napríklad smernica o právach akcionárov, akčný plán na financovanie udržateľného rastu, nariadenie o zverejňovaní a nariadenie o taxonómii, ujala niekoľkých iniciatív; keďže tento trend sa okrem iného začal prijatím smernice o zverejňovaní nefinančných informácií; keďže zverejňovanie nefinančných informácií je potrebné na meranie, monitorovanie a riadenie výkonnosti podnikov a ich vplyvu na spoločnosť a životné prostredie z dlhodobého hľadiska;

E.  keďže smernica o zverejňovaní nefinančných informácií je prepojená s udržateľnou správou a riadením spoločností a pri podpore zverejňovania nefinančných informácií v EÚ je významným krokom vpred; keďže však má vážne nedostatky, ktoré treba riešiť, aby investorom a zainteresovaným stranám prinášala viac úžitku;

F.  keďže podľa Európskej zelenej dohody spoločnosti a finančné inštitúcie potrebujú zvýšiť úroveň zverejňovaných údajov o klíme a životnom prostredí, aby investori mali úplné informácie o udržateľnosti svojich investícií; keďže Komisia sa na tento účel zaviazala preskúmať smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií; keďže podľa svojho upraveného pracovného programu na rok 2020 Komisia plánuje v prvom štvrťroku 2021 predložiť návrh na revíziu smernice o zverejňovaní nefinančných informácií;

G.  keďže zainteresované strany sa často vyjadrujú, že nefinančné informácie, ktoré spoločnosti poskytujú podľa smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, sú nedostatočné, nespoľahlivé a neporovnateľné; keďže zodpovední za prípravu týchto informácií, priznali, že majú nejasnosti prameniace z množstva rámcov pre dobrovoľné vykazovanie a požadujú právne objasnenia a zavedenie noriem; keďže na zníženie akéhokoľvek potenciálne negatívneho vplyvu na životné prostredie a spoločnosť je nevyhnutné zverejňovať úplnejšie a spoľahlivejšie informácie; keďže zlepšením v oblasti zverejňovania nefinančných informácií by sa mohla zvýšiť zodpovednosť spoločností a dôvera voči nim; keďže tieto zlepšenia by nemali viesť k neprimeranej nerovnováhe v hospodárskej súťaži; keďže v povinnosti zverejňovať informácie by preto mali byť zohľadnené administratívne náklady a tie by mali byť úmerné veľkosti spoločnosti a v súlade s ostatnými právnymi predpismi pre podnikateľskú činnosť, ako je zachovávanie obchodného tajomstva a ochrana oznamovateľov;

H.  keďže štúdia vypracovaná pre Komisiu o povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád a udržateľnej správe a riadení spoločností poukazuje na rastúcu tendenciu spoločností v EÚ kótovaných na burze sústreďovať sa na krátkodobé záujmy svojich akcionárov; keďže v štúdii sa navrhuje niekoľko legislatívnych možností na úrovni EÚ, ktoré by výrazne zvýšili udržateľnosť podnikov; keďže treba prijať legislatívny rámec pre európske spoločnosti pri súčasnom plnom rešpektovaní zásady proporcionality a predchádzaní nadmernej administratívnej záťaži pre európske spoločnosti; keďže tento rámec musí zabezpečiť súlad s predpismi a zvýšiť právnu istotu na vnútornom trhu a nemal by spôsobovať nevýhody v hospodárskej súťaži;

I.  keďže k udržateľnosti vo vzťahu k správe a riadeniu spoločností patria tak ľudské práva, ako aj ochrana životného prostredia; keďže právna požiadavka na zverejňovanie informácií o environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých otázkach a ľudských právach, úplatkárstve a korupcii by sa mala považovať za aspekt „zodpovednosti podnikov za dodržiavanie“, ako sa vymedzuje v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

J.  keďže cieľom Parížskej dohody je udržať zvýšenie priemernej teploty planéty výrazne pod hodnotou 2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou;

K.  keďže nárast svetovej hospodárskej súťaže o prístup k prírodným zdrojom často vedie k neudržateľnému využívaniu prírodného a ľudského prostredia zo strany spoločností;

L.  keďže správa a riadenie spoločností zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení záväzkov EÚ, pokiaľ ide o realizáciu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskej dohody;

M.  keďže zmena klímy vážne ohrozuje potravinovú bezpečnosť, a to najmä dostupnosť, prístupnosť a používanie potravín a stabilitu potravinových systémov; keďže v rozvojových krajinách v súčasnosti 45 – 80 % celkovej produkcie potravín zabezpečujú ženy-poľnohospodárky, ktoré zmena klímy a degradácia životného prostredia neprimerane zasahuje;

N.  keďže v Aarhuskom dohovore sa stanovuje niekoľko environmentálnych práv pre verejnosť a pre združenia vrátane práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, práva na účasť na rozhodovaní o životnom prostredí a prístupu k spravodlivosti;

O.  keďže v roku 2017 Výbor OSN pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru zistil jeho porušovanie zo strany EÚ, ktorá verejnosti neumožňuje uplatňovať opravné prostriedky proti rozhodnutiam inštitúcií EÚ na súdoch EÚ;

P.  keďže Komisia prostredníctvom programu Európskej zelenej dohody zvýšila ambície na roky 2019 – 2024, pričom uviedla, že „Európa musí byť na čele transformácie na zdravú planétu“;

Q.  keďže členovia predstavenstiev a dozorných rád spoločností majú zákonnú a štatutárnu povinnosť konať v záujme svojho podniku; keďže táto povinnosť je v rôznych jurisdikciách predmetom rozdielneho výkladu a záujem podniku sa často rovná finančným záujmom akcionára; keďže k záujmom podniku by mali patriť aj záujmy príslušných zainteresovaných strán vrátane zamestnancov a širšie spoločenské záujmy; keďže úzky výklad tejto povinnosti s prílišným zameraním na čo najvyšší krátkodobý zisk poškodzuje výkonnosť a udržateľnosť spoločnosti z dlhodobého hľadiska, a tým aj dlhodobé záujmy jej akcionárov;

R.  keďže konzistentnosť právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnej správy a riadenia spoločností by sa mala dosiahnuť zavedením konkrétnych povinností a motivácie konať, nielen poskytovať informácie; keďže na to je potrebný dodatočný rámec na vymedzenie povinností predstavenstva a správnej rady spoločnosti z hľadiska udržateľnosti;

S.  keďže v záujme vyššej udržateľnosti, transparentnosti a zodpovednosti správy a riadenia spoločností v EÚ by Komisia okrem návrhov na revíziu smernice o zverejňovaní nefinančných informácií mala zaviesť nové právne predpisy o náležitej starostlivosti a povinnostiach členov predstavenstiev a dozorných rád; keďže má povinnosti náležitej starostlivosti a povinnosti členov predstavenstiev a dozorných rád obsiahnuť jediný legislatívny nástroj, mali by sa jasne rozdeliť do dvoch samostatných častí; keďže tieto záväzky a povinnosti sa navzájom dopĺňajú, ale nedajú sa navzájom zamieňať a nie sú ani podriadené jedna druhej;

Povinnosť zverejňovať nefinančné informácie

1.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní nových opatrení v oblasti práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností nastolila správnu rovnováhu medzi potrebou zmierniť krátkodobý tlak na členov predstavenstiev a dozorných rád spoločností a podporou pre začlenenie otázok udržateľnosti do procesu rozhodovania spoločností na strane jednej a potrebou dostatočnej flexibility pri súčasnom zabezpečení harmonizácie na strane druhej; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia úlohy členov predstavenstiev a dozorných rád pri presadzovaní dlhodobých záujmov spoločností v rámci budúcich opatrení na úrovni EÚ a vytvoriť kultúru v riadiacich orgánoch spoločností, ktorá bude venovať pozornosť udržateľnej správe a riadeniu spoločností a uplatňovať ju;

2.  víta záväzok Komisie preskúmať smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala byť plne v súlade s požiadavkami nariadenia o zverejňovaní a nariadenia o taxonómii; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť odporúčaniam uvedeným v tomto uznesení;

3.  opätovne potvrdzuje svoju výzvu na rozšírenie pôsobnosti smernice o zverejňovaní nefinančných informácií na všetky kótované i nekótované veľké podniky so sídlom na území EÚ vymedzené v článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by sa požiadavky na udržateľnú správu a riadenie spoločností vrátane zverejňovania nefinančných informácií mali vzťahovať aj na všetky spoločnosti, ktoré nemajú sídlo v EÚ, ale pôsobia na jej trhu; vyzýva Komisiu, aby určila vysokorizikové odvetvia hospodárskej činnosti s významným vplyvom na aspekty udržateľnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zaradenie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) v uvedených odvetviach do pôsobnosti smernice o zverejňovaní nefinančných informácií; domnieva sa preto, že Komisia by na základe nezávislého externého posudku mala poskytnúť orientačný, neúplný a pravidelne aktualizovaný zoznam oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí, ako aj osobitné usmernenia pre MSP; domnieva sa najmä, že posudok by sa mal osobitne zamerať na investície a odvetvia často spájané s nelegálnou podnikateľskou činnosťou, ako sú trestné činy proti životnému prostrediu, nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi, korupcia alebo finančná trestná činnosť; zdôrazňuje, že revízia smernice o zverejňovaní nefinančných informácií je potrebná aj na to, aby účastníci finančného trhu získali prístup k relevantným údajom potrebným pri plnení povinností podľa nariadenia o zverejňovaní informácií;

4.  zdôrazňuje, že udržateľná správa a riadenie spoločností tvoria dôležitý pilier, ktorý EÚ umožní dospieť k odolnému a zároveň udržateľnému hospodárstvu, zlepšiť rovnosť podmienok, a tak zachovať a podporiť konkurencieschopnosť spoločností EÚ v medzinárodnom meradle, ako aj chrániť pracujúcich a podniky EÚ pred nekalou súťažou zo strany tretích krajín, a preto pri vhodnom meraní a primeranosti môžu byť prospešné pre obchodnú a investičnú politiku EÚ;

5.  konštatuje, že pandémia COVID-19 odhalila zraniteľnosť globálnych dodávateľských reťazcov, a potvrdila, že dobrovoľné pravidlá samy o sebe podľa všetkého nestačia, napríklad v odevnom priemysle, kde bola počas krízy prerušená výroba, čo malo negatívny vplyv na celý dodávateľský reťazec; konštatuje, že podniky s lepšie vymedzenými environmentálnymi, sociálnymi a riadiacimi postupmi a procesmi zmierňovania rizík vedia krízy lepšie zvládať; uznáva, že podľa OECD(23) spoločnosti, ktoré podnikajú aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou COVID-19 tak, aby zmiernili nepriaznivé vplyvy na pracujúcich a dodávateľské reťazce, pravdepodobne vytvoria vyššiu hodnotu a odolnosť z dlhodobého hľadiska a zvýšia svoju schopnosť prežitia v krátkodobom horizonte a svoje vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;

6.  poznamenáva, že v nariadení o taxonómii sa zavádza súbor environmentálnych cieľov, konkrétne v oblasti zmeny klímy, využívania a ochrany vodných a morských zdrojov, transformácie na obehové hospodárstvo, prevencie a kontroly znečisťovania, ako aj v oblasti biodiverzity a ekosystémov; domnieva sa, že koncept záležitostí životného prostredia v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií by sa mal vykladať v súlade s nariadením o taxonómii a mal by zahŕňať všetky formy znečistenia; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčania osobitnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou a podporovala rozvoj inovačných účtovných techník, v ktorých sa odzrkadľuje hodnota ekosystémov; považuje za rovnako dôležité presne vymedziť ďalšie otázky udržateľnosti, na ktoré smernica odkazuje, ako sú koncepty sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavanie ľudských práv a boj proti korupcii a úplatkárstvu; domnieva sa, že k zamestnaneckým záležitostiam by mohlo patriť zverejňovanie mzdovej politiky spoločností spolu s uvedením miezd po deciloch a rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

7.  domnieva sa, že udržateľná správa a riadenie spoločností majú zásadný význam pre dlhodobé smerovanie podnikov, aby zosúladili svoju činnosť na dosiahnutie celkových environmentálnych cieľov EÚ stanovených v Európskej zelenej dohode, ako aj splnenie záväzku EÚ znížiť emisie skleníkových plynov pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050; zdôrazňuje, že k dosiahnutiu uvedeného cieľa by mali prispieť všetky odvetvia;

8.  domnieva sa, že vymedzenie významnosti by malo odkazovať na všetky relevantné vplyvy na životné prostredie, ľudské práva a správu vecí verejných na spoločnosť ako celok, nad rámec tvorby hodnôt a otázok súvisiacich s čisto finančnou výkonnosťou spoločností; žiada, aby sa toto vymedzenie revidovalo podľa zásady dvojnásobnej významnosti, ktorá sa zaviedla smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií, a aby ho Komisia podrobnejšie vysvetlila v usmerneniach o vykazovaní informácií týkajúcich sa klímy; domnieva sa, že významnosť by sa mala posudzovať postupom, do ktorého budú zapojené relevantné zainteresované strany;

9.  poznamenáva, že pôsobnosť smernice o zverejňovaní nefinančných informácií dáva spoločnostiam značnú flexibilitu pri zverejňovaní relevantných informácií tak, ako to považujú za najvhodnejšie; konštatuje, že spoločnosti môžu v súčasnosti podľa vlastného uváženia vychádzať z niekoľkých odlišných rámcov; poznamenáva, že stále nemajú istotu, ako si najlepšie plniť povinnosti súvisiace so zverejňovaním informácií; domnieva sa, že s náležitou pozornosťou zásade proporcionality treba vytvoriť komplexný rámec EÚ tak, aby pokrýval celú škálu otázok udržateľnosti relevantných pre komplexné zverejňovanie nefinančných informácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že legislatívny rámec EÚ by mal zabezpečiť, aby zverejnené informácie boli jasné, vyvážené, zrozumiteľné, porovnateľné medzi spoločnosťami jedného odvetvia, overiteľné a objektívne a obsahovali časovo ohraničené ciele udržateľnosti; zdôrazňuje, že tento rámec by mal obsahovať aj záväzné normy, a to všeobecné aj odvetvové; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie podporiť proces prípravy noriem EÚ pre zverejňovanie nefinančných informácií; zdôrazňuje, že osobitné povinnosti a normy zverejňovania informácií by sa mali stanoviť v rámci revízie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií za primeranej účasti všetkých zainteresovaných strán, ako sú občianska spoločnosť, environmentálne organizácie a sociálni partneri;

10.  domnieva sa, že na predchádzanie ďalšieho bremena pre spoločnosti by nefinančné výkazy mali byť súčasťou výročnej správy o hospodárení; víta záväzok Komisie v jej akčnom pláne únie kapitálových trhov (COM(2020)0590) predložiť do tretieho štvrťroka 2021 legislatívny návrh na verejne dostupnú digitálnu platformu online v celej EÚ, ktorá by poskytovala bezplatný prístup k finančným aj nefinančným informáciám o spoločnostiach; domnieva sa, že táto platforma by mala používateľom umožniť porovnávať údaje zverejňované spoločnosťami, a to vrátane kategórií, ako sú témy, odvetvia, krajiny, obrat a počet zamestnancov;

11.  poznamenáva, že smernica o zverejňovaní nefinančných informácií vylučuje nefinančné výkazy z požiadavky na spoľahlivosť obsahu, ktorá sa inak vzťahuje na finančné výkazy spoločností; domnieva sa, že nefinančné výkazy by mali podliehať povinnému auditu podľa veľkosti a oblasti činnosti príslušnej spoločnosti; domnieva sa, že na základe požiadaviek objektivity a nezávislosti by poskytovateľ uisťovacích služieb mal vykonávať audit podľa budúceho rámca EÚ; vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôrazňuje potrebu riešiť nesprávnu motiváciu štatutárneho auditu revíziou smernice o štatutárnom audite(24); potvrdzuje, že by to bola aj príležitosť na riešenie kvázimonopolu tzv. veľkej štvorky účtovníckych spoločností, ktoré zvyčajne vykonávajú audit najväčších spoločností kótovaných na burze;

12.  zdôrazňuje, že zástupcovia pracujúcich by mali byť zapojení do vymedzenia postupu zverejňovania nefinančných informácií a do overovania informácií, najmä pokiaľ ide o ciele sociálnej udržateľnosti a otázky súvisiace s dodávateľským výrobným reťazcom vrátane outsourcingu a subdodávok;

13.  zdôrazňuje význam zavedenia povinnosti vyžadovať od určitých spoločností v EÚ, aby každoročne vypracovali správu podľa jednotlivých krajín pre každú daňovú jurisdikciu svojho pôsobenia; naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala všeobecný prístup s cieľom začať rokovania s Európskym parlamentom o návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami, ktorý predložila Komisia (COM(2016)0198);

14.  domnieva sa, že EÚ by mala vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie doložiek v dohodách o voľnom obchode v štádiu rokovania, v ktorých sa od partnerských štátov bude vyžadovať, aby s cieľom zabrániť akýmkoľvek novým prostriedkom narúšania hospodárskej súťaže uložili porovnateľné povinností svojim spoločnostiam;

Povinnosť náležitej starostlivosti členov predstavenstiev a dozorných rád a dodatočné opatrenia na výraznejšie zameranie správy a riadenia spoločností na udržateľnosť

15.  zdôrazňuje význam rozmanitosti a inkluzívnosti v podnikoch, čo vedie k lepším výsledkom ich činnosti; vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala všeobecné smerovanie s cieľom začať rokovania s Európskym parlamentom o návrhu o ženách vo vrcholových orgánoch(25), ktorým sa má odstrániť všadeprítomná nerovnováha žien a mužov na najvyššej úrovni rozhodovania spoločností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie návrhy na zlepšenie rodovej vyváženosti u vyšších riadiacich pracovníkov a pracovníkov na vplyvných pozíciách v spoločnostiach;

16.  zdôrazňuje potrebu väčšej účasti zamestnancov na rozhodovacích procesoch spoločností s cieľom lepšieho začlenenia dlhodobých cieľov a dosahu ich spoločností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť revízie smernice o európskej zamestnaneckej rade(26) a vytvorenia nového rámca pre informovanie zamestnancov, konzultácie s nimi a ich účasť v európskych spoločnostiach;

17.  zdôrazňuje, že ekologická transformácia a nárast digitalizácie budú mať pre pracovnú silu vážne dôsledky; domnieva sa preto, že v rámci každej udržateľnej správy a riadenia spoločností by sa malo uznať a účinne zaručiť právo zamestnancov na ďalšiu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie v pracovnom čase;

18.  poznamenáva, že spoločnosti nie sú abstraktnými subjektmi oddelenými od súčasných environmentálnych a sociálnych problémov; mali by aktívnejšie prispievať k udržateľnosti, keďže ich dlhodobá výkonnosť, odolnosť a dokonca prežitie môže závisieť od primeranosti ich reakcie na environmentálne a sociálne otázky; v tejto súvislosti by sa náležitá starostlivosť členov predstavenstiev a dozorných rád o spoločnosť mala vymedziť nielen vo vzťahu ku krátkodobej maximalizácii zisku z akcií, ale aj vo vzťahu k otázkam udržateľnosti; poznamenáva, že hlavnú úlohu pri vymedzovaní stratégie spoločností a dohľade nad ich činnosťou majú výkonní riaditelia; domnieva sa, že zákonná povinnosť výkonných riaditeľov konať v záujme ich spoločnosti by sa mala chápať ako povinnosť začleniť dlhodobé záujmy a riziká udržateľnosti, vplyvov, príležitostí a závislosti do celkovej stratégie spoločnosti; zdôrazňuje, že táto povinnosť stanoviť priority by mohla znamenať posun od neudržateľných investícií k udržateľným;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť, aby povinnosti členov predstavenstva a dozornej rady nebolo možné nesprávne chápať len ako krátkodobú maximalizáciu hodnoty pre akcionárov, ale ako dlhodobý záujem spoločnosti a širší spoločenský záujem, ako aj záujem zamestnancov a iných relevantných zainteresovaných strán; okrem toho je presvedčený, že takýto návrh by mal zabezpečiť, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí v rámci svojich právomocí konajú podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za vymedzenie, zverejňovanie a monitorovanie stratégie spoločnosti z hľadiska udržateľnosti;

20.  vzhľadom na prebiehajúcu revíziu smernice o environmentálnej zodpovednosti(27) zdôrazňuje, že spoločnosti by mali mať finančné zabezpečenie na environmentálnu zodpovednosť za škody na životnom prostredí spôsobené jednotlivcom a ekosystémom;

21.  domnieva sa, že stratégie udržateľnosti spoločností by v súlade s ich povinnosťami v oblasti náležitej starostlivosti mali na jednej strane identifikovať a riešiť podstatné otázky podľa požiadaviek nefinančného vykazovania a významný vplyv, ktorý by tieto spoločnosti mohli mať na environmentálne, klimatické, sociálne a zamestnanecké záležitosti, a dôsledky pre ľudské práva, úplatkárstvo a korupciu vyplývajúce z ich modelov podnikania, operácií a dodávateľských reťazcov, a to aj mimo EÚ, na strane druhej; domnieva sa, že povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú majú členovia predstavenstva a dozornej rady voči svojmu podniku, si vyžaduje aj to, aby sa riadili povinnosťou neškodiť ekosystémom a chrániť záujmy relevantných zainteresovaných strán, vrátane zamestnancov, ktoré môžu byť nepriaznivo ovplyvnené činnosťou spoločnosti;

22.  domnieva sa, že pôsobnosť budúcich právnych predpisov by sa mala vzťahovať na všetky veľké kótované aj nekótované podniky so sídlom na území EÚ podľa článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by sa tieto právne predpisy mali vzťahovať na aj na spoločnosti, ktoré sídlo v EÚ nemajú, ale pôsobia na jej trhu; vyzýva Komisiu, aby určila vysokorizikové odvetvia hospodárskej činnosti s významným vplyvom na otázky udržateľnosti, ktoré by mohli byť dôvodom ich uplatňovania na MSP v týchto odvetviach; ďalej sa domnieva, že v nadväznosti na posúdenie vplyvov, na ktorom Komisia v súčasnosti pracuje, by stratégie udržateľnosti mali obsahovať merateľné, konkrétne, časovo viazané a vedecky podložené ciele, ako aj plány transformácie v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, najmä Parížskou dohodou, Dohovorom o biologickej diverzite a medzinárodnými dohodami, ktoré riešia odlesňovanie; domnieva sa, že súčasťou stratégií by mohla byť aj vnútorná politika spravodlivej mzdy vychádzajúca z výšky životného minima v danej krajine, politiky rodovej rovnosti a politiky na zabezpečenie lepšej integrácie práv zamestnancov do činnosti podniku; zdôrazňuje, že obsah týchto vnútorných politík by mali určovať samotné spoločnosti s náležitým ohľadom na svojich zamestnancov a po porade s nimi; domnieva sa, že tieto politiky by mali zohľadňovať odvetvové a/alebo geografické aspekty a práva osôb z obzvlášť zraniteľných skupín alebo spoločenstiev; domnieva sa, že prepojenie pohyblivej časti odmeny výkonných riadiacich pracovníkov s dosahovaním merateľných cieľov stanovených v stratégii by pomohlo zosúladiť záujmy riadiacich pracovníkov s dlhodobými záujmami ich spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby naďalej pomáhala presadzovať takéto systémy odmeňovania vrcholového manažmentu;

23.  konštatuje, že niektoré členské štáty do svojich právnych predpisov zaviedli pojem vernostné akcie, prostredníctvom ktorých sa formou hlasovacích práv a daňových výhod odmeňuje dlhodobé vlastníctvo akcií; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie nových mechanizmov na podporu udržateľných výnosov a dlhodobých výsledkov spoločností; zdôrazňuje, že k vytváraniu primeraných rezerv môže prispieť nerozdelený zisk;

24.  domnieva sa, že by sa mala zmeniť aj smernica o právach akcionárov tak, aby boli akcionári motivovaní k trpezlivosti, najmä odmeňovaním dlhodobého vlastníctva podielov formou hlasovacích práv a daňových výhod;

25.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých medzinárodných investičných dohodách, ako je Zmluva o energetickej charte, sú finančné záujmy nadnárodných spoločností postavené nad priority v oblasti životného prostredia a klímy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene podnikla kroky na zabezpečenie plného súladu súčasných i budúcich obchodných a investičných dohôd s cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a aby predložila návrhy zamerané na boj proti zaberaniu pôdy a odlesňovaniu zo strany spoločností v rámci nadchádzajúcej revízie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií;

26.  domnieva sa, že v procese vymedzovania a monitorovania stratégií udržateľnosti by spoločnosti mali byť povinné informovať príslušné zainteresované strany a konzultovať s nimi; je presvedčený, že pojem zainteresovaný subjekt by sa mal vykladať široko a mal by zahŕňať všetky osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté rozhodnutiami spoločnosti, ako sú zamestnanci, odborové zväzy, miestne komunity, pôvodné obyvateľstvo, občianske združenia, akcionári, občianska spoločnosť a environmentálne organizácie; okrem toho považuje za nevyhnutné konzultovať s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy, ktoré riešia udržateľnosť hospodárskych záležitostí, najmä so zodpovednými za zamestnanosť a verejné politiky v oblasti životného prostredia;

27.  domnieva sa, že toto zapojenie by sa malo realizovať v závislosti od veľkosti a oblasti činnosti príslušnej spoločnosti – a s výnimkou malých a stredných podnikov (MSP), ktoré nepôsobia vo vysokorizikových odvetviach, odvetviach, ktoré by mala vymedziť Komisia, – formou poradných výborov, ktorých účastníkmi by boli zástupcovia alebo hovorcovia zainteresovaných strán vrátane zamestnancov, ako aj nezávislých expertov, s celkovým cieľom poskytovať poradenstvo o obsahu a realizácii stratégie spoločnosti v oblasti udržateľnosti; domnieva sa, že tieto poradné výbory by pri odôvodnených obavách z riadneho vykonávania stratégie udržateľnosti a v prípade súhlasu veľkej väčšiny mali mať právo požadovať nezávislý audit;

28.  domnieva sa, že spoločnosti, ktoré čerpajú štátnu pomoc, finančné prostriedky EÚ alebo iné verejné finančné prostriedky, alebo spoločnosti, ktoré realizujú plán prepúšťania, by sa mali snažiť zachovať miesta svojich pracovníkov a ponúknuť im ochranu, primerane upraviť odmeňovanie svojich riadiacich pracovníkov, platiť spravodlivý podiel na daniach, zaviesť stratégiu udržateľnosti v súlade s cieľom znížiť svoju uhlíkovú stopu a nevyplácať dividendy ani neponúkať možnosť spätného odkúpenia akcií s cieľom odmeniť akcionárov;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://www.ohchr.org/documents/publications/guidingprinciplesbusinesshr_en.pdf (2) https://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/ (3) http://mneguidelines.oecd.org/guidelines/ (4) https://www.oecd.org/investment/due-diligence-guidance-for-responsible-business-conduct.htm (5) https://mneguidelines.oecd.org/RBC-for-Institutional-Investors.pdf (6) https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---emp_ent/---multi/documents/publication/wcms_094386.pdf (7) https://unfccc.int/files/essential_background/convention/application/pdf/english_paris_agreement.pdf (8) https://www.ipcc.ch/2018/10/08/summary-for-policymakers-of-ipcc-special-report-on-global-warming-of-1-5c-approved-by-governments/ (9) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195. (10) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19. (11) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 132, 20.5.2017, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17. (15) Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13. (17) Ú. v. EÚ C 215, 5.7.2017, s. 1. (18) Ú. v. EÚ C 209, 20.6.2019, s. 1. (19) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/business_economy_euro/growth_and_investment/documents/200610-cmu-high-level-forum-final-report_en.pdf (20) http://www.undocs.org/A/HRC/8/5 (21) https://ec.europa.eu/environment/legal/liability/pdf/Final_report.pdf (22) https://climateprinciplesforenterprises.files.wordpress.com/2017/12/osloprincipleswebpdf.pdf (23) http://www.oecd.org/coronavirus/policy-responses/covid-19-and-responsible-business-conduct-02150b06/#:~:text=A%20responsible%20business%20conduct%20(RBC,both%20government%20and%20business%20response (24) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196. (25) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach zo 14. novembra 2012 (COM(2012)0614). (26) Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28. (27) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 k odporúčaniu Rady týkajúcemu sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (2020/2767(RSP))

P9_TA(2020)0373 B9-0400/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14 o práve na vzdelanie,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj OSN a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 4 a jeho ciele,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Radou, Európskym parlamentom a Komisiou v novembri 2017, a najmä na jeho zásadu 1 o vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní a zásadu 4 o aktívnej podpore zamestnanosti,

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 1. júla 2020 o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) v záujme udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti (COM(2020)0275)) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0123),

–  so zreteľom na správu Komisie z októbra 2017 s názvom Mapovanie opatrení na sledovanie absolventov odborného vzdelávania a prípravy v členských štátoch EÚ,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET)(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET)(2),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 16. júna 2020 o boji proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 vo vzdelávaní a odbornej príprave,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 8. novembra 2019 o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru na podporu systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. marca 2018 o európskom rámci pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0121) a (SWD(2020)0122),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu (COM(2020)0276),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 1. júla 2020 s názvom Most k pracovným miestam – posilnenie záruky pre mladých ľudí, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (COM(2020)0277),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0212),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0209),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na politický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

–  so zreteľom na Európsky rámec pre osobné a sociálne kompetencie a schopnosť učiť sa (LifeComp),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) z 15. apríla 2020 na základe informácií, ktoré poskytla komunita odborníkov v oblasti učňovskej prípravy Cedefop, s názvom Ako európske krajiny riadia učňovskú prípravu v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19?,

–  so zreteľom na správu strediska Cedefop z roku 2020 s názvom „Odborné vzdelávanie a príprava v Európe, 1995 – 2035 – Scenáre európskeho odborného vzdelávania a prípravy v 21. storočí,

–  so zreteľom na sériu siedmich výskumných prác strediska Cedefop s názvom Meniaca sa povaha a úloha odborného vzdelávania a odbornej prípravy v Európe,

–  so zreteľom na publikáciu strediska Cedefop z roku 2013 s názvom Výhody odborného vzdelávania a prípravy v Európe pre ľudí, organizácie a krajiny,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o systéme záruk pre mladých ľudí(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o európskej spolupráci pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020(10),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 20. mája 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 85/368/EHS o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva(11),

–  so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zo 6. mája 2020 s názvom Odborné vzdelávanie a príprava v čase krízy: budovanie základov odolných systémov odborného vzdelávania a prípravy,

–  so zreteľom na otázke Rade a Komisii k odporúčaniu Rady týkajúcemu sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (O‑000068/2020 – B9‑0027/2020 a O‑000069/2020 – B9‑0028/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.  keďže odborné vzdelávanie a príprava (OVP) sú nevyhnutnou súčasťou európskych systémov vzdelávania a celoživotného vzdelávania, ktoré mladým ľuďom a dospelým poskytujú vedomosti, know-how, zručnosti a kompetencie, ktoré potrebujú pre zamestnanie; keďže OVP predstavuje približne polovicu absolventov vyššieho sekundárneho vzdelávania v Európskej únii; keďže OVP by mohlo mať zásadný význam pre riešenie výziev vyvolaných zrýchľujúcimi sa makro trendmi a budúcimi transformáciami, a mohlo by byť kľúčom k vyplneniu zväčšujúcej sa medzery v zručnostiach na trhu práce EÚ;

B.  keďže podľa strediska Cedefop si približne dve tretiny Európanov (68 %) myslia, že odborné vzdelávanie na vyššej strednej škole má v ich krajine pozitívny obraz, zatiaľ čo len necelá štvrtina (23 %) tvrdí, že má negatívny obraz(12);

C.  keďže vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú ústrednú úlohu aj pri integrácii ľudí do spoločnosti a podpore účasti na politickom procese, čím pomáhajú budovať začlenenie, ako aj demokratické a aktívne občianstvo;

D.  keďže OVP môže podporiť profesionálny rozvoj študentov a pracovníkov, výkonnosť spoločnosti, konkurencieschopnosť, výskum a inovácie a je ústredným aspektom úspešnej zamestnanosti a sociálnej politiky;

E.  keďže OVP v Európe je veľmi rozmanitá a nie rovnako atraktívna pre všetkých študentov; keďže národné systémy a iniciatívy musia byť na úrovni EÚ kompatibilnejšie a prepojenejšie; keďže Komisia a politiky EÚ môžu hrať dôležitú úlohu pri podpore a koordinácii opatrení členských štátov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na úrovni EÚ; keďže úloha nadnárodných a vnútroštátnych sietí a partnerstiev poskytovateľov OVP je kľúčová pri šírení politického programu OVP a osvedčených postupov EÚ;

F.  keďže počiatočné odborné vzdelávanie a príprava (počiatočné OVP) sa už nepovažuje iba za odbornú cestu, ale aj za alternatívnu cestu k akademickému titulu, ktorá obsahuje mnoho prvkov akademického vzdelávania a ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k dosiahnutiu terciárneho, vysokoškolského vzdelania; keďže v krajinách, kde je duálny systém dobre zavedený, odborná cesta vždy kombinovala praktické skúsenosti na pracovisku s akademickým štúdiom v školách;

G.  keďže ďalšie odborné vzdelávanie a príprava (ďalšie OVP) je kľúčom k dosiahnutiu sociálnych a hospodárskych cieľov EÚ; keďže ďalšie OVP zlepšuje účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní, posilňuje ich zamestnateľnosť a zvyšuje zamestnanosť v Európe;

H.  keďže európske systémy OVP čelia významným výzvam; keďže tieto systémy musia byť vybavené schopnosťou prispôsobiť sa rýchlo sa vyvíjajúcej zelenej a digitálnej transformácii, technologickému vývoju, zmenám v povolaní a prechodu na kvalifikovanejšie pracovné miesta, meniacim sa potrebám trhu práce, riešeniu súčasných nedostatkov zručností a predchádzaniu budúcim nedostatkom, novým obchodným modelom, novým formám organizácie práce, demografickým trendom, rozvoju súdržnosti a infraštruktúry; keďže členské štáty a inštitúcie EÚ musia zintenzívniť svoje úsilie a podporu pri vytváraní čo najlepších podmienok pre odborné vzdelávanie a prípravu, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť týmto výzvam a potrebám zručností na trhu práce;

I.  keďže pre krajiny s dobre navrhnutými programami odbornej prípravy je jednoduchšie vyhnúť sa nezamestnanosti mladých ľudí, a to aj v čase krízy; keďže podľa analýzy Inštitútu ekonomiky práce IZA sa krajiny s duálnym systémom odborného vzdelávania lepšie vyrovnali s hospodárskou krízou v roku 2008 a jej účinkami na mladých ľudí na trhu práce; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí v krajinách bez duálneho systému OVP sa v tom čase výrazne zvýšila(13);

J.  keďže napriek úsiliu o vytvorenie koordinovaného európskeho kvalifikačného rámca a rozvoj národných kvalifikačných rámcov má mnoho mobilných pracovníkov v EÚ ťažkosti s uznávaním svojich zručností a odbornej prípravy a s hľadaním rovnocenného zamestnania v iných členských štátoch;

K.  keďže duálny systém zvyčajne neposkytuje možnosť pokračovať vo vzdelávacom procese na všetkých úrovniach; keďže duálny systém musí byť flexibilný a schopný reagovať na zmeny na trhu práce a na nové, zatiaľ neznáme pracovné miesta;

L.  keďže stáže a odborná príprava u zahraničných zamestnávateľov v rámci programu Erasmus+ majú významný vplyv na podporu študentov a absolventov odborných a technických škôl pri hľadaní zamestnania a rozvoji kompetencií požadovaných na trhu práce vrátane jazykových, odborných jazykových a sociálnych zručností;

M.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 vystavila činnosti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj štandardné vzdelávanie vo všeobecnosti vážnemu tlaku, keď sa prerušilo vzdelávanie na pracoviskách aj v školách; keďže pandémia narúša najmä učenie sa prácou vrátane učňovskej prípravy a programov odbornej prípravy, ktoré majú často výrazne klesajúci počet účastníkov, ponúk a nových študentov; keďže dôsledky krízy COVID-19 tiež poskytujú príležitosť na začatie digitálnej a technologickej revolúcie v oblasti OVP, ktorá môže podľa možnosti prelomiť fyzické bariéry a výrazne zvýšiť svoj dosah a vplyv na očakávané výsledky;

N.  keďže v mnohých odvetviach je učňovská príprava výrazne ovplyvnená zatváraním spoločností a prácou na kratší pracovný úväzok;

O.  keďže je pravdepodobné, že mladí ľudia budú neprimerane trpieť dôsledkami hospodárskej krízy vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 z hľadiska nezamestnanosti; keďže v auguste 2020, potom, ako v predchádzajúcich mesiacoch rýchlo rástla, dosiahla nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ 17,6 % a v eurozóne 18,1 % (v auguste 2019 to bolo 14,1 % a 15,4 %), a keďže sa očakáva, že v blízkej budúcnosti ďalej porastie a že mnoho mladých ľudí uväzní v neistých a neštandardných formách zamestnania alebo nečinnosti s nedostatočnou sociálnou ochranou; keďže EÚ musí urobiť z nezamestnanosti mladých ľudí a ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), jednu z hlavných politických priorít, aby sa zabránilo vytváraniu ďalšej „stratenej generácie“ v dôsledku súčasnej krízy, ktorá bude mať tiež nepriaznivý vplyv na duševné zdravie a životy miliónov mladých ľudí; keďže OVP je kľúčovým faktorom pri príprave študentov na demokratické spoločnosti a pri úspešnom vstupe na trh práce a účasti na ňom;

P.  keďže nedávny sociálno-ekonomický vývoj a kríza vyvolaná pandémiou ochorenia COVID-19 zvýšili sociálne nerovnosti a zvýraznili potrebu mať nielen efektívnejšie, ale aj prístupnejšie a inkluzívnejšie systémy OVP, pokiaľ ide o zraniteľné skupiny a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach; keďže rovnaké príležitosti pre všetkých sú kľúčové; keďže prístup k počítačom, širokopásmové pripojenie, digitálna podpora a ďalšie nástroje technologického vzdelávania sú kľúčové nielen pre poskytovateľov OVP, ale aj pre študentov, aby sa zabránilo prehlbovaniu nerovností a zabezpečilo, aby sa na nikoho nezabudlo;

Q.  keďže 60 miliónov dospelých osôb v EÚ má nízku kvalifikáciu; keďže podľa strediska Cedefop je v EÚ 128 miliónov dospelých, ktorí majú nízku úroveň vzdelania, nízke digitálne zručnosti alebo nízke kognitívne schopnosti alebo majú stredne vysokú úroveň vzdelania, ale hrozí im strata zručností a zastaranie zručností, a preto potrebujú zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu; keďže dobre navrhnuté a inkluzívne systémy OVP majú strategický význam pre zvýšenie schopností a zručností všetkých študentov a podporu prístupu ku kvalitným pracovným príležitostiam;

R.  keďže v roku 2017 absolvovalo 4,3 % žiakov na nižšom stredoškolskom vzdelávaní v EÚ odborné programy, pričom tento podiel dosiahol 47,8 % pre vyššie stredné vzdelávanie a 92 % pre postsekundárne neterciárne vzdelávanie; keďže v roku 2017 tvorili ženy, ktoré absolvovali odborné programy vyššieho stredného vzdelávania v EÚ, 46,7 % všetkých absolventov(14);

S.  keďže v OVP, tak ako vo vzdelávaní, zdôraznila kríza spôsobená ochorením COVID-19 niektoré výzvy a obmedzenia dištančného vzdelávania v technických a obsahových oblastiach;

T.  keďže dištančné vzdelávanie predstavuje riziko zvýšenia miery predčasného ukončenia školskej dochádzky u zraniteľných študentov, a preto musí zostať skôr doplnkom ako alternatívou k bežnému vzdelávaniu;

U.  keďže na úrovni EÚ neexistuje schválená definícia ani spoločné chápanie mikrocertifikátov v odbornom vzdelávaní a príprave; keďže mikrocertifikáty by sa mali považovať za doplnok k úplnej kvalifikácii a mali by sa uznávať ako dôkaz zmysluplných a vysoko kvalitných výsledkov na základe noriem týkajúcich sa spôsobu dodania, postupu posudzovania a dĺžky trvania;

V.  keďže takmer jedna tretina (30,5 %) všetkých spoločností s 10 alebo viac osobami zamestnanými v obchodnom hospodárstve EÚ-28 poskytovala v roku 2015 počiatočné OVP, aj keď tento podiel sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšil(15);

W.  keďže 72,6 % spoločností zamestnávajúcich 10 alebo viac osôb v EÚ-28 poskytlo v roku 2015 svojim zamestnancom ďalšie OVP; keďže to znamenalo nárast oproti rokom 2005 a 2010, keď zodpovedajúce podiely dosiahli 59,7 % a 65,7 %(16);

X.  keďže vplyv počiatočného OVP a ďalšieho OVP na výsledky trhu práce často odráža priame alebo nepriame účinky na súhrnnú individuálnu produktivitu; keďže medzi hlavné výsledky, ktoré zdôrazňujú krajiny, patria vyššia účasť na trhu práce, nižšia nezamestnanosť, možnosť získať kvalifikáciu pre všetky kategórie, ktoré ju predtým nemali, a šanca postúpiť na kariérnom rebríčku; keďže prostredníctvom celoživotného vzdelávania môžu jednotlivci zlepšovať svoje pracovné príležitosti a úroveň kvalifikácie, čo vedie k vyššiemu odmeňovaniu a vyšším ekonomickým a sociálnym výstupom, ako je napríklad ekonomická sebestačnosť, a môže tiež zvýšiť psychickú pohodu(17);

Y.  keďže počiatočné OVP a ďalšie OVP majú priamy vplyv na generačné zmeny a situáciu rodín;

Z.  keďže počiatočné OVP a ďalšie OVP pomáhajú zvyšovať efektívnosť spoločností a inovácií;

1.  zdôrazňuje, že OVP, najmä prostredníctvom zamerania na prax a učenie sa prácou, hrá zásadnú úlohu na trhu práce, ktorý je zameraný na spravodlivú transformáciu a neustále zmeny; zdôrazňuje, že ak sa OVP zameria na kvalitu, môže ponúknuť relevantné a vysoko kvalitné vedomosti, zručnosti a kompetencie na všetkých úrovniach v spoločnostiach všetkých veľkostí a sektoroch a pre ľudí v počiatočnom aj ďalšom vzdelávaní, prispôsobené ich individuálnym potrebám; zdôrazňuje, že OVP sú dôležité na odstránenie nedostatku zručností na trhu práce v EÚ, na vybavenie mladých študentov zručnosťami, ktoré potrebujú na získanie zamestnania, a na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovníkov, aby zosúladili svoje kompetencie s potrebami zamestnávateľov, čo je zvlášť dôležité pre malé a stredné podniky (MSP) a nové investície do hospodárstva; okrem toho zdôrazňuje potrebu posilňovať schopnosti osobného rozvoja, aby sa jednotlivcom pomohlo v osobnom i profesionálnom raste s cieľom maximalizovať ich potenciál;

2.  žiada, aby bolo OVP koordinované s formálnymi a tradičnými vzdelávacími systémami a začlenené ako oblasť politiky do rozsahu všetkých politík v oblasti vzdelávania na úrovni EÚ a členských štátov bez toho, aby boli presunuté do úzadia alebo aby boli iba sekundárnou prioritou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa odborné vzdelávanie a príprava a klasické vzdelávanie dopĺňali a mali rovnakú prioritu;

3.  pripomína navyše význam prístupu k OVP ako základnému nástroju na podporu integrácie a začlenenia pre rozvoj súdržnejšej spoločnosti;

4.  zdôrazňuje naliehavú potrebu modernizovať a významne rozšíriť politiky OVP tak, aby boli inkluzívnejšie, prístupnejšie, odolnejšie, atraktívnejšie a efektívnejšie pri podpore spravodlivého zamestnania, rozvoja ľudského kapitálu a aktívnej účasti v spoločnosti; domnieva sa, že politiky OVP by mali vybaviť ľudí dobrými základnými zručnosťami a kľúčovými kompetenciami, ktoré im umožnia prispôsobiť sa súčasnému a budúcemu sociálno-ekonomickému vývoju a vývoju na trhu práce a možnostiam a výzvam, ktoré predstavujú digitálne a zelené transformácie, demografické zmeny a všetky ostatné makro trendy, a mali by plniť ciele Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje kľúčovú úlohu politík OVP pri zvyšovaní kvalifikácie a rekvalifikácii všetkých pracovníkov, aby lepšie zvládli tieto kľúčové zmeny;

5.  pripomína, že OVP prispieva ku konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do ľudského kapitálu a zručností a vytvoriť základňu zručností relevantnú pre pracovný život;

6.  pripomína, že opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie ochorenia COVID-19 spôsobili, že európske systémy odborného vzdelávania a prípravy sú pod veľkým tlakom a ich študenti v neistej situácii; zdôrazňuje, že narušenie OVP prehlbuje už existujúce nerovnosti vo vzdelávaní znižovaním príležitostí pre väčšinu najzraniteľnejších ľudí v spoločnosti, ktorých je potrebné podporovať prostredníctvom udržateľných investícií a účinných nefinančných opatrení v tomto sektore; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu rovnakého prístupu k vysokokvalitnému OVP, a to aj vo vzdialených alebo vidieckych oblastiach, kde by dištančné vzdelávanie mohlo byť brzdené nedostatkom internetového pokrytia;

7.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné poskytnúť potrebné finančné prostriedky, technickú pomoc a poradenstvo na zabezpečenie prístupu k digitálnym zariadeniam a riešeniam elektronického vzdelávania pre poskytovateľov OVP, učiteľov, školiteľov a študentov; nabáda členské štáty, aby podporovali modely flexibilného vzdelávania a podporu pre študentov dištančného vzdelávania prostredníctvom elektronických zdrojov, elektronických materiálov, bezplatného online školenia a – čo je najdôležitejšie – vybavenia a širokopásmového pripojenia na internet pre všetky školy a domácnosti; zdôrazňuje, že verejné orgány by mali venovať osobitnú pozornosť a stimulovať riešenia pre domácnosti, ktoré nemajú prístup k počítačom a dobrému širokopásmovému pripojeniu, aby sa zabránilo digitálnej priepasti a zvýšeniu nerovností vo vzdelávacom sektore, v ktorom je zaregistrovaných veľa znevýhodnených študentov;

8.  obáva sa dramatického poklesu počtu miest učňovského vzdelávania na budúcu jeseň vzhľadom na potenciálne zníženie počtu vzdelávacích aktivít v mnohých odvetviach, ktoré by mohla spôsobiť kríza v dôsledku ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že tento nedostatok možností odbornej prípravy pre mladých ľudí by v niektorých oblastiach mohol v strednodobom horizonte viesť aj k prehĺbeniu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily; vyzýva členské štáty a regióny, aby zvážili, ako by sa dalo rozumne rozšíriť alternatívne vzdelávanie nadnárodných spoločností s cieľom preklenúť hroziacu priepasť v miestach učňovského vzdelávania;

9.  vyzýva na záruku kvality, aby sa zabezpečilo, že ľudia, ktorí ukončili odbornú prípravu a/alebo vzdelávanie počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, môžu vyplniť medzery vo svojej odbornej príprave (opätovným) absolvovaním kurzov zo stáže alebo učňovskej prípravy, a to aj po získaní diplomu a/alebo ukončení stáže alebo učňovskej prípravy, ktoré mohli byť zrušené alebo obmedzené alebo skrátené iným spôsobom počas zavedenia opatrení proti ochoreniu COVID-19;

10.  víta návrh odporúčania Rady týkajúceho sa OVP pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť; podporuje celkové ciele návrhu modernizovať politiku EÚ v oblasti OVP a potvrdiť jeho ústrednú úlohu pri pokračovaní v celoživotnom vzdelávaní a v rýchlom prispôsobení sa rýchlo sa meniacemu trhu práce; víta úsilie o zjednodušenie riadenia OVP, rozvoj stratégie internacionalizácie a zabezpečenie väčšieho počtu príležitostí v oblasti európskej spolupráce a mobility pre študentov a učiteľov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu zručností, ktoré získavajú všetky typy pracovníkov pri transformácii na zelené a digitálne hospodárstvo;

11.  víta kvantitatívne ciele návrhu, konkrétne to, že do roku 2025 by mal byť podiel zamestnaných absolventov najmenej 82 %, 60 % čerstvých absolventov OVP by malo mať počas svojho odborného vzdelávania a prípravy nárok na učenie sa prácou a 8 % študentov OVP by malo mať možnosť využiť vzdelávaciu mobilitu v zahraničí; vyzýva členské štáty, aby podporovali spôsoby vzdelávania vrátane učenia sa prácou; pripomína, že konkrétne ciele môžu pomôcť členským štátom pri stanovovaní cieľov a pri vytváraní inkluzívnejších politík OVP prispôsobených potrebám trhu práce; vyzýva Komisiu, aby každých päť rokov podávala Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto odporúčania;

12.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila užitočné programy mobility pre učňov, napríklad ErasmusPro, posilnením synergií medzi programami Európskeho sociálneho fondu Plus (ESF+) a Erasmus+ a zabezpečením primeraných zdrojov v programovom období 2021 – 2027; vyzýva členské štáty, aby stanovili ambicióznejší cieľ v oblasti vzdelávacej mobility v zahraničí pre študentov odborného vzdelávania a prípravy; pripomína, že v podobných iniciatívach v rámci ET2020 a v rámci programu Erasmus pre vysokoškolské vzdelávanie bol cieľ mobility absolventov vysokoškolského štúdia stanovený na 20 % do roku 2020; zdôrazňuje, že väčšie príležitosti v oblasti mobility môžu pomôcť rozšíriť osobné, vzdelávacie a profesijné siete učňov a zatraktívniť odborné vzdelávanie a prípravu, skôr než aby boli vnímané ako druhá voľba, a uvoľniť potenciál odborného vzdelávania a prípravy v oblasti mobility, čo môže naopak prispieť k úspechu budúceho programu Erasmus+;

13.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi a vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv zahrnula do sociálneho prehľadu ukazovateľ nedostatku zručností, ktorý by mohol byť pre tvorcov politík v oblasti OVP na vnútroštátnej úrovni užitočný pri určovaní prípadov, v ktorých je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, a pri zabezpečovaní lepšej koordinácie na úrovni EÚ, sledovaní vývoja a pokroku v zručnostiach a podnecovaní k vzostupnej konvergencii medzi členskými štátmi;

14.  zdôrazňuje, že dobre zamerané kampane na zvyšovanie informovanosti a komunikačné kanály určené pre mladých ľudí, ako sú napríklad sociálne médiá, môžu hrať rozhodujúcu úlohu pri oslovovaní mladých ľudí, aby zviditeľnili a zatraktívnili odborné vzdelávanie a prípravu; zdôrazňuje zásadnú úlohu škôl, najmä základných a nižších stredných škôl, pri sprostredkovaní možností, ktoré ponúka OVP, čím sa OVP stanú atraktívnejšími, a pri väčšom nasmerovaní mladých študentov na tieto profesionálne dráhy;

15.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali so zainteresovanými stranami na vytvorení online platformy EÚ v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ako to požadujú mnohí poskytovatelia a tvorcovia politiky v oblasti OVP v nedávnom prieskume EÚ(18), ktorý by sa mal čo najskôr podporiť; podporuje myšlienku, že takáto platforma by mohla ponúknuť príležitosti na nadväzovanie kontaktov a výmenu osvedčených postupov a mohla by poskytovať digitálne riešenia, a to aj pre učenie sa prácou, a všetky dostupné materiály pre výučbu online v bezpečnom, viacjazyčnom prostredí so zárukou kvality; zdôrazňuje, že platforma OVP môže byť prepojením medzi platformami centier excelentnosti OVP na úrovni EÚ; navrhuje, aby bola platforma prepojená s internetovým portálom EÚ o OVP, ktorý bude otvorený príspevkom zainteresovaných strán, s cieľom zviditeľniť činnosti a služby poskytované centrami excelentnosti OVP pre ich ekosystémy, aby bolo možné poukázať na množstvo príležitostí, ktoré OVP ponúka študentom na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, a zintenzívniť komunikačné úsilie a zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala myšlienku internetového pracovného portálu EÚ, ktorý by sa osobitne venoval možnostiam odbornej prípravy a učňovského vzdelávania v celej EÚ a ktorý by viditeľnejším, komplexnejším a užívateľsky prívetivejším spôsobom spojil všetky podobné existujúce iniciatívy EÚ; domnieva sa, že ak bude tento nástroj primerane propagovaný vhodnými kanálmi, môže sa stať stredobodom pozornosti mladých Európanov, vzdelávacích inštitúcií a spoločností v celej EÚ; zastáva názor, že portál by mohol byť prepojený s OVP, pomôcť usmerniť mládežnícke talenty tam, kde to najviac vyžaduje trh práce, zvýšiť mobilitu EÚ, riešiť nezamestnanosť mladých ľudí a prekonať súčasný a budúci nedostatok zručností; domnieva sa, že takáto iniciatíva by mohla byť podporená programami Záruka pre mladých ľudí a Erasmus+ na zvýšenie ich vplyvu a mohla by sa dopĺňať a spájať s inými iniciatívami EÚ, ako je Európsky portál pre pracovnú mobilitu (EURES), Europass a budúci portál OVP EÚ;

17.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby analyzovali a poskytli podporu a riešenia požiadavkám zúčastnených strán v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v nedávnom prieskume EÚ, ktorý uskutočnila Komisia v období od marca do mája 2020 o výzvach a dôsledkoch pandémie COVID-19 na odborné vzdelávanie a prípravu; podporuje najmä vytvorenie spoločnej platformy EÚ pre odborné vzdelávanie a prípravu, vývoj simulačných systémov virtuálnej reality a ďalších digitálnych nástrojov pre vzdelávanie v oblasti OVP pomocou výskumných projektov a testovacích fáz, vytvorenie otvorených odborných kurzov online (VOOC), virtuálne európske projekty, ako je virtuálna výmena v rámci programu Erasmus, kanál EÚ na YouTube pre odborné vzdelávanie a prípravu pre širokú verejnosť, európske týždne odbornej prípravy a okrem toho zvýšenie pružnosti ESF a budúceho ESF+ a možnosti financovania vzdelávacích technológií, školení pre učiteľov a školiteľov a implementácia elektronického učenia sa;

18.  zdôrazňuje, že prerušenie poskytovania odborného vzdelávania a prípravy spôsobené pandémiou COVID-19 malo značný vzdelávací a sociálny vplyv na študentov odborného vzdelávania a prípravy, najmä zo znevýhodneného prostredia, a predstavuje zložité výzvy pre študentov, ktorí najlepšie pracujú pod priamym vedením a za prítomnosti učiteľa; zdôrazňuje, že by sa to nemalo považovať iba za problém, ale že to poskytuje aj jedinečnú príležitosť na modernizáciu systémov odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom technologických inovácií v oblastiach ako virtuálna realita, umelá inteligencia, priemysel 4.0 a internet vecí, ako aj zvýšené využívanie online a dištančného vzdelávania, hybridného učňovského vzdelávania a alternatívneho hodnotenia; zdôrazňuje, že takéto reformy by v konečnom dôsledku mohli prispieť k tomu, aby boli systémy OVP silnejšie, pohotovejšie a odolnejšie ako pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19, a vybaviť študentov a pracovníkov zručnosťami pre pracovné miesta zajtrajška; zároveň konštatuje, že pokročilé digitálne zručnosti pre učiteľov, školiteľov a študentov sú kľúčovým predpokladom pre vysokokvalitné dištančné vzdelávanie;

19.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať všetky potrebné opatrenia na zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončia OVP, posilniť inkluzívnosť a kvalitu OVP, zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému učňovskému vzdelávaniu pre všetkých mladých a dospelých študentov a zaručiť rovnaký prístup a právo na školenie zamestnancov pre všetkých pracovníkov vo všetkých spoločnostiach všetkých veľkostí a sektorov, s osobitným zameraním na MSP;

20.  víta myšlienku rozvoja príležitostí pre virtuálnu mobilitu s cieľom prekonať obmedzenia spôsobené ochorením COVID-19 a nabáda členské štáty a poskytovateľov OVP, aby uľahčili možnosti výučby bez ohľadu na lokalitu, a to aj v budúcnosti, čo umožní študentom vo vzdialených a vidieckych oblastiach alebo v zahraničí zúčastňovať sa na kurzoch v EÚ bez obmedzenia z hľadiska lokality, pokiaľ je to možné;

21.  pripomína, že zapojenie všetkých príslušných aktérov do tvorby politiky a poskytovania OVP pomáha zabezpečiť, aby OVP riešila potreby zručností na trhu práce a prispievala k lepšiemu vykonávaniu politík; vyzýva preto členské štáty, aby úzko spolupracovali so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, podniky vrátane mikropodnikov a MSP, podniky sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá a neziskové organizácie, poskytovatelia OVP a ich združenia, študenti odborného vzdelávania a prípravy, študentské únie odborného vzdelávania a prípravy, výskumné strediská, organizácie občianskej spoločnosti, verejné a súkromné služby zamestnanosti, poradcovia a miestne a regionálne orgány, aby na úrovni EÚ koordinovali lepšie prepojenie medzi rôznymi systémami a vymieňali si najlepšie postupy; požaduje vytvorenie miestnych ekosystémov vrátane vyššie uvedených zainteresovaných strán s cieľom posilniť kvalitu, množstvo, inkluzívnosť a dobré meno odborného vzdelávania a prípravy ako pozitívnej voľby; zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať medzi potenciálnymi uchádzačmi pracovné príležitosti spojené s OVP a nasmerovať študentov do odvetví, v ktorých chýbajú zamestnanci s kvalifikáciou v OVP; zdôrazňuje, že je nevyhnutné silné prepojenie medzi OVP a svetom práce; zdôrazňuje, že ponúkaná odborná príprava by mala zodpovedať miestnym výzvam a potrebám;

22.  zdôrazňuje, že silný vzdelávací základ, ktorý poskytuje študentom široké vedomosti a základné zručnosti v oblasti gramotnosti, počítania a komunikácie, digitálnych zručností a mäkkých zručností, ako sú kritické myslenie, riešenie problémov a emočná inteligencia, slúži ako základ pre ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu na pracovisku, a je kľúčové pre budúcnosť mladých ľudí ako pracovníkov i jednotlivcov, pretože im umožňuje prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám počas celého svojho profesionálneho života;

23.  zdôrazňuje potrebu transparentnej spoločnej definície mikrocertifikátov; je presvedčený, že mikrocertifikáty môžu dopĺňať iba úplnú kvalifikáciu a musia byť zabezpečené, akreditované a založené na štandardizovanom spôsobe dodania, postupe posudzovania a dĺžke trvania; zdôrazňuje prvoradý význam presne stanovených požiadaviek na kvalitu poskytovateľov mikrocertifikátov;

24.  pripomína skutočnú hodnotu vzdelávania pre trh práce, ktorá presahuje jeho úlohu; vyzýva členské štáty, aby kládli väčší dôraz na úlohu vzdelávania presahujúcu potreby trhu práce, berúc do úvahy rozvoj vedomostí a zručností podporujúcich osobný rozvoj, blahobyt a aktívne občianstvo;

25.  vyzýva členské štáty, aby za účasti sociálnych partnerov vytvorili kvalitné a inkluzívne systémy OVP a politiky vzdelávania dospelých s cieľom zlepšiť zručnosti a kompetencie dospelých s nízkou kvalifikáciou, a to pracovníkov i nezamestnaných, ktorí potrebujú okamžitú podporu, aby získali prístup ku kvalitným pracovným miestam;

26.  podporuje vytvorenie a propagáciu reprezentatívnych štruktúr pre študentov OVP na všetkých úrovniach s cieľom dať študentom OVP vyjadriť sa k riadeniu režimov OVP, a tým prispieť k zlepšeniu kvality programov OVP;

27.  podporuje navrhované presadzovanie centier excelentnosti v OVP, ktoré spájajú široké spektrum zainteresovaných strán v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a miestnych partnerov; zdôrazňuje, že takéto centrá môžu byť hnacou silou inovácií, kvality a inkluzívnosti a môžu uľahčovať výmenu osvedčených postupov, podporovať vzájomné učenie a pomáhať zlepšovať kvalitu a poskytovanie OVP v celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rozsiahle investície do rozvoja týchto centier a všetkých inštitúcií OVP a pripomína, že podpora centier excelentnosti v OVP prostredníctvom programu Erasmus + si vyžaduje ambiciózny programový rozpočet; vyzýva členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na spojenie a zapojenie príslušných zainteresovaných strán s cieľom pomôcť zvýšiť relevantnosť a kvalitu vzdelávania v týchto centrách a lepšie zosúladiť ponuku a dopyt po zručnostiach a podporiť zamestnávateľov pri hľadaní riešení týkajúcich sa zariadenia odborného vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby centrá excelentnosti v OVP vytvorili hybnú silu pre rozvoj spoločných európskych kvalifikácií, osnov a diplomov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy; vyzýva členské štáty, aby okrem toho podporovali stratégie regionálnej spolupráce s cieľom vypracovať cezhraničné programy zamerané na uľahčenie mobility študentov a pracovníkov a zlepšenie územnej a regionálnej spolupráce, a to aj prostredníctvom európskeho kvalifikačného rámca;

28.  je pevne presvedčený, že všetci žiaci by mali mať prístup k vyváženému, dôslednému a kognitívne náročnému študijnému programu založenému na vedomostiach, pretože toto je najlepšia možná príprava na odborné aj akademické štúdium, ktorá zaručuje, že mladí ľudia, ktorí sa rozhodli pre program OVP, tak urobili pretože to bola ich voľba alebo povolanie, a nie kvôli slabým výsledkom alebo neschopnosti uplatniť iné akademické možnosti; zdôrazňuje, že digitálne a ekologické zručnosti by mali byť integrované do všetkých učebných osnov, pričom sa uznáva, že sú základnými zručnosťami pre všetkých študentov; pripomína tvrdenie strediska Cedefop, že prispôsobenie učebných plánov a začlenenie environmentálneho povedomia s pochopením udržateľného rozvoja a efektívnosti podnikania je lepšie ako navrhovanie úplne nových programov odbornej prípravy;

29.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie politík OVP na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ s cieľom zaručiť investície potrebné na to, aby sa systémy OVP stali modernejšími, odolnejšími, atraktívnejšími a inkluzívnejšími; zdôrazňuje, že treba zvýšiť financovanie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy pre žiakov a učiteľov, a to aj v rámci programu Erasmus+; vyzýva členské štáty, aby vytvorili stimuly na pomoc malým a stredným podnikom pri povzbudzovaní študentov OVP k účasti na európskej mobilite; zdôrazňuje potrebu zvýšeného financovania centier odborného vzdelávania na financovanie špecializovaných tímov poverených praktickou organizáciou mobility; vyzýva Komisiu, aby zorganizovala celoeurópsku kampaň zameranú na malé a stredné podniky s cieľom zdôrazniť výhody prichádzajúcej a odchádzajúcej odbornej mobility pre ich prosperitu;

30.  zdôrazňuje potrebu vyvinúť viac programov ako e-Twining a elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe (EPALE), ktoré slúžia na podporu vytvárania sietí a spolupráce medzi školami; pripomína, že tieto projekty môžu pomôcť pri implementácii základných učebných osnov a pomôcť podnietiť účasť študentov, ktorí sa zdráhajú učiť sa na diaľku;

31.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť kontinuálnej odbornej príprave a profesionálnemu rozvoju učiteľov a školiteľov v oblasti OVP, aby im umožnili plniť ich čoraz viac multifunkčné úlohy a povinnosti ako hnacej sily kvality a inovácie vo vzdelávaní; pripomína, že je dôležité, aby učitelia OVP disponovali vysokokvalitnými digitálnymi zručnosťami a správnym technologickým vybavením, aby boli schopní plne využiť príležitosti, ktoré im ponúka digitálne vzdelávanie a pomohli vybaviť študentov zručnosťami požadovanými v rámci digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že zástupcovia pobočiek a spoločností spolupracujúcich v rámci OVP musia mať pedagogické schopnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby lepšie rozvíjali príležitosť pre učiteľov v oblasti OVP, aby počas svojej kariéry vykonávali aj výskum, pretože by im to umožnilo výmenu a stimuláciu najlepších postupov a pomohlo pri realizácii plného potenciálu európskeho výskumného priestoru;

32.  vyzýva členské štáty, aby podporovali duálny model OVP, ktorý by mladým ľuďom mohol výrazne uľahčiť vstup na trh práce, najmä v porovnaní so všeobecným vzdelávaním, pretože odborná príprava kombinujúca štruktúrované učenie sa na pracovisku s teóriou vedie k certifikovaným zručnostiam, ktoré sú relevantné pre zamestnávateľov a prenosné na trh práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál digitálnych riešení, ktoré môžu pozitívne prispieť k účinnému duálnemu systému;

33.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri príprave OVP lepšie využívali rozvoj odvetvia zelených pracovných miest, vytvorili vysokokvalifikovanú učňovskú prípravu s cieľom poskytnúť mladým ľuďom odborné vedomosti a odbornú prípravu a pomáhali pri riešení vysokej úrovne nezamestnanosti mladých ľudí;

34.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do programov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti, najmä posilňovaním systémov OVP a podporou výskumných centier vo vývoj technológií, projektov a patentov na ekologické výrobky v spolupráci s novými ekologickými spoločnosťami; podporuje výmenu nápadov medzi výskumnými centrami a sieťami spoločností a odborníkov; opätovne pripomína význam zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a potrebu zabezpečiť, aby odbory STEM študoval vyšší počet žien;

35.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili systémy predvídania zručností s cieľom lepšie identifikovať vznikajúce zmeny a potreby zručností, aby systémy OVP boli lepšie informované o tom, kde sú potrebné investície do zručností, a aby lepšie reagovali na meniace sa potreby trhu práce a zabezpečili, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie je právo pre všetkých; zdôrazňuje, že OVP bude účinnejšie, ak bude založené na spoľahlivom predpovedaní zručností, ktoré umožní predvídať a identifikovať nedostatok zručností a prispôsobovať programy odborného a celoživotného vzdelávania trhu práce orientovanému na budúcnosť; je presvedčený, že programy OVP by mali byť pružnejšie a prispôsobivejšie, aby zodpovedali a odolávali výkyvom na trhu práce, a aby umožnili inteligentnú a cielenú orientáciu študentov v OVP na počiatočnú odbornú prípravu, ako aj na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu dospelých študentov, aby sa znížil nesúlad zručností a ich zastarávanie;

36.  žiada, aby sa v súlade s Dohovorom MOP o platenom študijnom voľne vypracovali politiky plateného študijného voľna, ktoré by pracovníkom umožnili zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy v pracovnom čase a bez osobných nákladov s cieľom podporiť celoživotné vzdelávanie;

37.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby spolu so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy prijali a vykonávali stratégie rozvoja a predvídania zručností s cieľom zlepšiť všeobecné a odvetvové zručnosti a špecifické zručnosti pre jednotlivé povolania; poznamenáva, že do týchto stratégií by malo byť začlenené dôkladné posúdenie typu a úrovne pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť, a požadovaných zručností a znalostí s cieľom určiť a predvídať nedostatok zručností a cielené programy odborného vzdelávania a celoživotnej odbornej prípravy zamerané na sladenie zručností a pracovných miest v záujme zlepšenia zamestnanosti;

38.  víta odporúčanie, že poskytovatelia OVP by mali získať primeraný stupeň autonómie, flexibility, podpory a financovania; pripomína, že finančná a strategická nezávislosť poskytovateľov OVP je dôležitá na rýchle prispôsobenie sa zmenám v požiadavkách na zručnosti a možnostiam a výzvam, ktoré predstavuje digitálna a ekologická transformácia; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na vytváranie kvalifikovaných programov odbornej prípravy v odvetviach, v ktorých chýba primeraná pracovná sila, ako sú odvetvia zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, odvetvie životného prostredia a obehové hospodárstvo;

39.  vyzýva členské štáty, aby kládli väčší dôraz na to, aby boli systémy OVP inkluzívnejšie a prístupnejšie pre všetkých počas ich pracovného života vrátane zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby NEET, starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní, dospelí s nízkou kvalifikáciou a nízkou úrovňou zručností, vysídlení pracovníci, menšiny a etnické skupiny, ľudia z prostredia migrantov, utečenci a ľudia s obmedzenými príležitosťami z dôvodu ich geografickej polohy; požaduje konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby ľudia zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ktorí sa často nachádzajú v začarovanom kruhu chudoby, mali prístup k OVP v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv; nabáda členské štáty, ktoré čelia demografickému poklesu, aby zabezpečili, že mladší ľudia budú mať prospech z programov OVP, najmä ako cesty ku kvalitnému zamestnaniu; zdôrazňuje, že preventívne opatrenia, ako sú hodnotenie zručností a kariéra a profesijné poradenstvo, môžu z dlhodobého hľadiska znížiť počet ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a zamerať sa na potreby spoločností a odvetví trpiacich nedostatkom zručností;

40.  víta návrh, že systémy OVP by mali hrať rovnako dôležitú úlohu pre dospelých, ktorí potrebujú neustále zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu; vyzýva Komisiu, aby prijala holistický prístup k OVP a vzdelávaniu dospelých prostredníctvom formálneho, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili atraktívnosť a dostupnosť OVP pre vzdelávajúcich sa dospelých a vytvorili silnejšie väzby a užšiu spoluprácu medzi OVP pre dospelých a neformálnym vzdelávaním dospelých s cieľom podporiť kľúčové kompetencie vrátane dobrých základných zručností, digitálnych zručností a prierezových, zelených a iných životných zručností, ktoré poskytujú silné základy pre odolnosť, celoživotnú zamestnateľnosť, sociálne začlenenie, aktívne občianstvo a osobný rozvoj; zdôrazňuje, že úsilie o zlepšenie obrazu a inkluzívnosti programov OVP musí sprevádzať úsilie o posilnenie ich vzdelávacej hodnoty a zvýšenie kvality a dodržiavania sociálnych a pracovných práv učňov;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť ľudí vo vidieckych a vzdialených oblastiach a zabezpečiť, aby OVP bolo prístupnejšie a navrhnuté pre ľudí pracujúcich v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu, lesného hospodárstva a na iných pracovných miestach v týchto regiónoch, a poskytnúť im všetky potrebné zručnosti vrátane ekologických a digitálnych zručností na lepšie využitie súčasných a budúcich príležitostí, ktoré ponúka ekologické a modré hospodárstvo, a umožniť im významne prispievať k ochrane životného prostredia;

42.  zdôrazňuje, že učenie sa prácou a podpora a implementácia duálneho systému OVP by mali byť prioritami nového programu Erasmus;

43.  vyzýva členské štáty, aby v súlade so stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť pokračovali v riešení predpojatosti a rodovo stereotypných rozhodnutí zabezpečením a podporovaním rovnakej účasti žien na odbornom vzdelávaní, ktoré je zvyčajne tradičným „mužským“ povolaním, a mužov v „ženských“ profesiách; požaduje posilnenie rodového rozmeru v úsilí o modernizáciu systémov OVP a o lepšie sprístupnenie vzdelávania v práci aj mimo nej pre zamestnankyne a ženy s povinnosťou starostlivosti o rodinu, a to nielen v odvetviach, kde sú ženy nedostatočne zastúpené, najmä v digitálnej oblasti, STEM a zelených odvetviach s cieľom bojovať proti rodovej segregácii vo vzdelávaní a zamestnaní a bojovať proti rodovým stereotypom;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo prihliadali aj na potreby lepšieho uplatnenia žien a dievčat pri prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v odboroch so značným potenciálom tvorby zelených pracovných miest, ako sú veda, výskum, inžinierstvo či nové a digitálne technológie, s cieľom posilniť postavenie žien v spoločnosti, potlačiť rodové stereotypy a zaistiť pracovné miesta plne zodpovedajúce potrebám a povahe uplatnenia žien;

45.  vyzýva členské štáty, aby podporovali účasť na odbornom vzdelávaní a príprave prostredníctvom kampaní zdôrazňujúcich výhody pre jednotlivca a zamestnávateľa a poskytovaním stimulov vrátane dlhodobých stimulov na pokrytie niektorých nákladov zamestnávateľov na učňovskú prípravu; uznáva význam iniciatív, ako sú súťaže WorldSkills, ktoré majú zásadný vplyv na pozitívny obraz OVP, podporu nových pracovných miest a nových zručností, prilákanie mladých ľudí na kariéru v OVP, prispôsobenie systémov OVP modernej ekonomike a podporu spolupráce medzi vzdelávaním, zamestnávateľmi a trhom práce;

46.  víta cieľ európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorým je vytvoriť skutočný európsky vzdelávací priestor, kde hranice nijako nebránia vysokokvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave; domnieva sa, že odporúčanie by malo splniť tento cieľ;

47.  víta návrh na zvýšenie flexibility programov OVP, využívanie mikrocertifikátov a zvýšenie priepustnosti pre iné vzdelávacie sektory, pretože táto väčšia flexibilita umožňuje prispôsobiť programy OVP individuálnym potrebám pri rešpektovaní úplnej kvalifikácie; poznamenáva, že táto iniciatíva umožňuje aj prenos uznávania a zhrnutia výsledkov vzdelávania; v tejto súvislosti víta myšlienku spoločných európskych odborných profilov a integrácie s platformou Europass vrátane budúcich individuálnych vzdelávacích účtov, ktoré by mali slúžiť na uľahčenie uznávania kvalifikácií a mobility; zdôrazňuje, že v učebných osnovách je potrebné vytvoriť základ, ktorý umožní ľuďom prechádzať medzi akademickými a odbornými dráhami vrátane schopností, ktoré získajú; zdôrazňuje, že kvalifikačná štruktúra musí umožňovať porovnateľnosť; zdôrazňuje, že učebné osnovy musia tiež zabezpečiť budúcu zamestnateľnosť jednotlivca predvídaním strednodobých až dlhodobých potrieb v oblasti zručností; vyzýva členské štáty, aby podporili ďalšiu moduláciu OVP s cieľom vybudovať viac mostov medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje význam systému ECVET, ktorý umožňuje lepšie uznávanie výsledkov vzdelávania získaných počas období mobility; vyzýva členské štáty, aby zvážili vývoj európskeho systému kreditov ECTS pre odborné vzdelávanie a prípravu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že programy OVP môžu viesť k vyššej úrovni zručností;

48.  víta rámcové ustanovenia referenčného rámca EQAVET a žiada o posúdenie ich vykonávania; víta integráciu rámca EQAVET a prvkov zameraných na nedostatky jeho implementácie do odporúčania, najmä pokiaľ ide o normy kvality, a zahrnutie kľúčových zásad systému ECVET na podporu flexibility a mobility, ktoré boli vyvinuté v rámci ďalších nástrojov, ako je Erasmus+;

49.  víta všetky možné synergie a väčšiu úlohu OVP v rámci záruky pre mladých ľudí vzhľadom na jeho efektívnosť pri uľahčovaní prechodu na trh práce pre mladých ľudí ohrozených nezamestnanosťou a sociálnym vylúčením;

50.  vyzýva členské štáty, aby posilnili štúdium jazykov v systémoch OVP, pretože nedostatok znalostí v tejto oblasti je hlavnou prekážkou mobility, zatiaľ čo dobrá znalosť viacerých jazykov má na trhoch práce pridanú hodnotu;

51.  zdôrazňuje, že akékoľvek zlepšenie poskytovania OVP musí sprevádzať zlepšenie prístupu k informáciám, poradenstvu a usmerneniam v prístupnom formáte pre všetkých dospelých študentov a študentov od útleho veku;

52.  zdôrazňuje, že učňovská príprava je dôležitou súčasťou programov OVP; naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie na zabezpečenie vysokokvalitnej, diverzifikovanej a prispôsobenej učňovskej prípravy vrátane spravodlivého odmeňovania, ktoré je v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, najmä s právom na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o pracovné podmienky, vrátane zabezpečenie pracovného prostredia prispôsobeného potrebám osôb so zdravotným postihnutím, prístupu k sociálnej ochrane a odbornej príprave; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby prehodnotila európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu; vyzýva členské štáty, aby podporovali mobilitu OVP uľahčením vnútroštátnych administratívnych predpokladov pre zahraničných študentov odborného vzdelávania a prípravy; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pracovali na vytvorení európskeho štatútu učňovskej prípravy;

53.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby boli ciele odporúčania zosúladené so súčasným politickým a legislatívnym rámcom v súvislosti s Plánom obnovy pre Európu, najmä pokiaľ ide o investície do zručností, vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a nástroja REACT EÚ, ako aj európskeho programu zručností, akčného plánu digitálneho vzdelávania, európskeho vzdelávacieho priestoru, programu Erasmus+ a záruky pre mladých ľudí;

54.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť sledovanie absolventov OVP, pretože lepšie pochopenie ich výkonnosti na trhu práce je jedným z kľúčových spôsobov hodnotenia a zlepšovania kvality a relevantnosti OVP pre trh práce spolu s prognózami ponuky a dopytu po zručnostiach;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili zdroje pridelené na digitalizáciu programov odborného vzdelávania a prípravy a na sledovanie absolventov;

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11. (3) Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0267. (6) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 8. (7) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135. (8) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 44. (9) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 65. (10) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 67. (11) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 119. (12) Cedefop, Európsky prieskum verejnej mienky o odbornom vzdelávaní a príprave, 2017. (13) Eichhorst, W., Does vocational training help young people find a (good) job? (Pomáha odborné vzdelávanie mladým ľuďom nájsť si (dobré) zamestnanie?), Inštitút ekonomiky práce IZA. (14)  Eurostat, Štatistiky odborného vzdelávania a prípravy, údaje získané v septembri 2020. (15)  Eurostat, Štatistiky odborného vzdelávania a prípravy, údaje získané v septembri 2020. (16) Eurostat, Štatistiky odborného vzdelávania a prípravy, údaje získané v septembri 2020. (17) Cedefop, Výhody odborného vzdelávania a prípravy, 2011. (18) Prieskum Komisie pre Európsky týždeň odborných zručností 2020, 9. – 13. novembra 2020.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 (COM(2020)0384 – C9-0275/2020 – 2020/0179(COD))

P9_TA(2020)0374 A9-0201/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0384),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 167 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0275/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. novembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0201/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. decembra 2020 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/..., ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2020/2229.)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o nútenej práci a situácii Ujgurov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (2020/2913(RSP))

P9_TA(2020)0375 RC-B9-0432/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a správy o situácii v Číne, najmä na uznesenia z 19. decembra 2019 o situácii Ujgurov v Číne (kauza China Cables)(1), z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín(2), zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(3), z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou(4), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(5), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(6) a z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o preskúmaní obchodnej politiky EÚ(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie udeliť Sacharovovu cenu za rok 2019 Ilhamovi Tohtimu, ujgurskému ekonómovi, ktorý pokojne bojuje za práva ujgurskej menšiny v Číne,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998(9) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1999 zo 7. decembra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv(10),

–  so zreteľom na pripomienky podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella zo 7. decembra 2020 v nadväznosti na zasadnutie Rady pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2020 o ľudských právach a dôstojnej práci v globálnych dodávateľských reťazcoch;

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Rady Charlesa Michela po stretnutí vedúcich predstaviteľov EÚ a Číny 14. septembra 2020,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Michela a predsedníčky von der Leyenovej o ochrane záujmov a hodnôt EÚ v komplexnom a životne dôležitom partnerstve po 22. samite EÚ – Čína, ktorý sa konal 22. júna 2020,

–  so zreteľom na výzvu odborníkov OSN z 26. júna 2020 na prijatie rozhodných opatrení na ochranu základných slobôd v Číne,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 21. samite EÚ – Čína 9. apríla 2019,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada pre zahraničné veci prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 26. októbra 2018 o situácii v Sin-ťiangu,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, v ktorej sa stanovuje, že „nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve“ a že „od nikoho nemožno vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce“,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012, ktorého cieľom je, aby ochrana ľudských práv a ich presadzovanie boli ústredným bodom všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia a iného krutého zaobchádzania, slobody prejavu online a offline a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva etnických menšín,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, ale nikdy ho neratifikovala,

–  so zreteľom na Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, ktorý Čína nepodpísala,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011,

–  so zreteľom na správy Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku (ASPI) s názvom Ujguri na predaj – prevýchova, nútené práce a sledovanie za hranicami Sin-ťiangu (Uyghurs for sale – Re-education, forced labour and surveillance beyond Xinjiang) a Odstránenie kultúry – sledovanie ničenia ujgurského a islamského priestoru v Sin-ťiangu (Cultural erasure – Tracing the destruction of Uyghur and Islamic spaces in Xinjiang) zverejnené v roku 2020, ako aj jeho projekt údajov týkajúcich sa Sin-ťiangu,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a s vyjadrením Číny, že sa chce hlásiť k rovnakým hodnotám v rámci vlastného rozvoja a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže situácia v oblasti Sin-ťiang, kde žije viac ako 10 miliónov moslimských Ujgurov a Kazachov, sa rýchlo zhoršila, a to najmä od spustenia kampane čínskej vlády pod názvom Tvrdý úder proti násilnému terorizmu (Strike Hard against Violent Terrorism) v roku 2014, keďže Ujgurovia a iné, prevažne moslimské etnické menšiny v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang sú obeťami svojvoľného zadržiavania, mučenia, závažných obmedzení náboženských praktík a kultúry, ako aj digitálneho systému dohľadu, ktorý je taký rozsiahly, že monitoruje každý aspekt bežného života, a to prostredníctvom kamier na rozpoznávanie tváre, zariadení na sledovanie mobilných telefónov, rozsiahleho nezákonného zberu, agregovania a spracovania osobných údajov a širokej a rušivej prítomnosti príslušníkov polície; keďže dochádza k všeobecnému posilneniu čínskeho režimu a sprísneniu zaobchádzania s menšinami, najmä Ujgurmi, Tibeťanmi a Mongolmi s cieľom asimilovať ich presadzovaním väčšinového čínskeho životného štýlu a komunistickej ideológie; keďže polícia vo veľkej miere využíva prediktívne policajné platformy, ako je integrovaná spoločná operačná platforma, na sledovanie podozrivých osôb na základe každodenného, zákonného a nenásilného správania;

C.  keďže podľa dôveryhodných správ viac ako milión ľudí je alebo bolo zadržiavaných v tzv. politických prevýchovných centrách, čo je v súčasnosti najväčšie masové väznenie príslušníkov etnickej menšiny na svete; keďže systém internačných táborov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang sa rozširuje, pričom od roku 2017 bolo novovybudovaných alebo rozšírených viac ako 380 zariadení pravdepodobne určených na zadržiavanie a v období od júla 2019 do júla 2020 bolo novo vybudovaných alebo rozšírených aspoň 61 miest určených na zadržiavanie;

D.  keďže utrpenie Ujgurov sa týka aj mladšej generácie; keďže existujú správy o tom, že malé deti sú posielané do štátnych detských domovov, ak bol čo len jeden z ich rodičov zadržaný v internačnom tábore; keďže podľa zistení výskumu bolo do konca roka 2019 viac ako 880 000 ujgurských detí umiestnených do internátnych zariadení; keďže z dôveryhodného výskumu vyplýva, že čínske orgány zaviedli oficiálny systém cielených opatrení na prevenciu pôrodov voči ujgurským ženám v snahe znížiť pôrodnosť Ujgurov; keďže čínske orgány v rámci tohto systému systematicky podrobujú ujgurské ženy v reprodukčnom veku núteným interrupciám, vnútromaternicovým injekciám a sterilizácii, pričom 80 % všetkých nových použití vnútromaternicových teliesok (IUD) v Číne v roku 2018 sa uskutočnilo v ujgurskej oblasti, a to aj napriek tomu, že tvoria len 1,8 % čínskeho obyvateľstva; keďže takéto opatrenia na zabránenie pôrodom u ujgurského obyvateľstva by mohli spĺňať kritériá najhorších zločinov proti ľudskosti;

E.  keďže Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie v auguste 2018 vystavil vládu Čínskej ľudovej republiky kritike za porušovanie práv v oblasti Sin-ťiang vrátane zriadenia táborov na svojvoľné masové zadržiavanie ľudí; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet počas svojho historicky prvého prejavu vo funkcii v septembri 2018 upozornila na „veľmi znepokojivé obvinenia z rozsiahleho svojvoľného zadržiavania Ujgurov a iných moslimských komunít v tzv. reedukačných táboroch v celej oblasti Sin-ťiang“;

F.  keďže nové predpisy o náboženských otázkach v Číne, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2018, sú prísnejšie voči náboženským skupinám a činnostiam a nútia ich riadiť sa viac politikou strany; keďže v otázke náboženskej slobody a svedomia sa dosiahla nová najnižšia úroveň od začiatku hospodárskych reforiem a otvorenia sa Číny v druhej polovici 70. rokov minulého storočia; keďže Čína je domovom jednej z najväčších skupín náboženských väzňov; keďže dôveryhodné správy odhalili úmyselné a systematické ničenie mešít, kostolov a iných miest bohoslužieb, najmä od roku 2017, čím sa ich počet znížil na najnižšiu úroveň od kultúrnej revolúcie;

G.  keďže Čína ešte neratifikovala štyri z ôsmich základných dohovorov MOP, konkrétne dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, dohovor č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, dohovor č. 29 o nútenej práci a dohovor č. 105 o zrušení nútenej práce; Keďže Čína ratifikovala dohovor č. 111 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní a dohovor č. 100 o rovnakom odmeňovaní; keďže dohody WTO umožňujú prijatie obchodných opatrení týkajúcich sa produktov väzenskej práce;

H.  keďže súbežne s kampaňou Tvrdý úder proti násilnému terorizmu sa od roku 2014 rozšírili programy presunu pracovnej sily, čo naznačuje, že sa stali politickou prioritou čínskej vlády ako nástroj na zmiernenie chudoby v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže existuje niekoľko dôveryhodných správ o nútenej práci Ujgurov vo výrobných reťazcoch v odevnom, technologickom a automobilovom priemysle vrátane správy ASPI z marca 2020, v ktorej bolo identifikovaných 27 tovární v deviatich čínskych provinciách, ktoré využívajú pracovnú silu najmenej 80 000 Ujgurov presunutých z oblasti Sin-ťiang v rokoch 2017 až 2019; keďže tieto továrne zásobujú najmenej 82 svetových značiek vrátane tých, ktoré vlastnia mnohé európske nadnárodné spoločnosti;

I.  keďže Čína je jedným z najväčších svetových producentov bavlny, pričom Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang predstavuje viac ako 20 % celosvetovej produkcie bavlny; keďže Čína je najväčším výrobcom a vývozcom priadze a najväčším výrobcom a vývozcom textilu a odevov; keďže čínska vláda plánuje do roku 2025 zdvojnásobiť výrobnú kapacitu v ujgurskej oblasti, pričom hlavným prvkom tohto plánu sú odevy a textil; keďže len v troch ujgurských regiónoch sa len v roku 2018 zmobilizovalo najmenej 570 000 osôb do operácií zberu bavlny prostredníctvom donucovacieho systému odbornej prípravy a presunu; keďže celkový presun etnických menšín na účely zberu bavlny v oblasti Sin-ťiang pravdepodobne prevyšuje tento počet o niekoľko stoviek tisícov, čím sa nútená práca stáva neoddeliteľnou a všeobecnou charakteristikou zberu bavlny v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže 84 % čínskej bavlny pochádza z Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, čo znamená, že priadza, textil a odevy vyrobené z čínskej bavlny sú vystavené mimoriadne vysokému riziku, že budú poznačené nútenou a väzenskou prácou, či už sú vyrobené v Číne alebo kdekoľvek inde vo svete;

J.  keďže viac ako 80 medzinárodných spoločností vlastniacich známe značky údajne priamo alebo nepriamo profituje z nútenej práce Ujgurov vo svojich dodávateľských reťazcoch; keďže súčasná situácia útlaku bráni vykonávaniu nezávislých vyšetrovaní a auditov v ujgurskej oblasti;

K.  keďže spoločnosti nemajú k dispozícii spoľahlivé prostriedky na overenie toho, či nejaké pracovisko v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang nevyužíva nútenú prácu, alebo na zabránenie využívania nútenej práce na týchto pracoviskách v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a normami náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv;

L.  keďže podľa súčasných právnych predpisov EÚ (či už na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni) spoločnosti nemajú právnu zodpovednosť prijať opatrenia, ktoré im zabránia prispievať k porušovaniu ľudských práv vo svojich dodávateľských reťazcoch; keďže smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií spoločnostiam ukladá ohlasovaciu povinnosť, ale nevyžaduje od nich, aby podnikli kroky na predchádzanie škodám vo svojich dodávateľských reťazcoch, ani neumožňuje vyvodiť voči nim zodpovednosť;

M.  keďže výkonný podpredseda Dombrovskis pri príležitosti svojho vypočutia vo Výbore pre medzinárodný obchod uviedol, že boj proti nútenej práci je pre EÚ prioritou a že aj v rámci komplexnej dohody o investíciách medzi EÚ a Čínou budú musieť investície EÚ dodržiavať príslušné dohovory MOP o nútenej práci;

N.  keďže Výbor pre právne veci v súčasnosti pracuje na iniciatíve týkajúcej sa náležitej starostlivosti podnikov a podnikovej zodpovednosti; keďže Rada 1. decembra 2020 zverejnila svoje závery o ľudských právach a dôstojnej práci v globálnych dodávateľských reťazcoch, v ktorých vyzýva Komisiu, aby predložila návrh právneho rámca EÚ pre udržateľnú správu a riadenie spoločností vrátane medziodvetvových povinností náležitej starostlivosti podnikov v rámci globálnych dodávateľských reťazcov; keďže Komisia oznámila, že v druhom štvrťroku 2021 predloží legislatívny návrh o udržateľnej správe a riadení spoločností, ktorý sa bude zaoberať potrebou náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv v celých hodnotových reťazcoch;

O.  keďže Rada prijala rozhodnutie a nariadenie, ktorým sa stanovuje globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý EÚ umožňuje ukladať reštriktívne opatrenia voči dotknutým osobám, subjektom a orgánom vrátane štátov a neštátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv na celom svete, sú doň zapojené alebo sú s nimi spojené, vrátane otroctva;

P.  keďže Kongres USA prijal v roku 2019 zákon o politike v oblasti ľudských práv Ujgurov; keďže 22. septembra 2020 Snemovňa reprezentantov USA prijala zákon o prevencii nútenej práce Ujgurov, ktorým sa ukladajú rôzne obmedzenia týkajúce sa Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang vrátane zákazu dovozu určitého tovaru z oblasti Sin-ťiang a uloženia sankcií jednotlivcom a subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv v tejto oblasti;

Q.  keďže Čína dosiahla pokrok v hospodárskej a sociálnej oblasti, ale žiaľ nezaručuje základné medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a základných slobôd;

R.  keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaviazala, že bude intenzívnejšie podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov;

1.  dôrazne odsudzuje vládou riadený systém nútenej práce, najmä vykorisťovanie Ujgurov, etnických Kazachov a Kirgizov a ďalších moslimských menšinových skupín v továrňach v rámci i mimo internačných táborov v Sin-ťiangu, ako aj presun nútených pracovníkov do ďalších čínskych administratívnych oblastí, ako aj skutočnosť, že z využívania nútenej práce profitujú dobre známe európske značky a spoločnosti; vyzýva príslušné subjekty zo súkromného sektora, aby posúdili svoje záväzky v Sin-ťiangu, uplatňovali zodpovednosť podnikov, vykonávali nezávislé kontroly dodržiavania ľudských práv v celom svojom dodávateľskom reťazci a aby ukončili obchodné vzťahy, keď sa zistí, že porušujú ľudské práva, alebo ak nie je možné zistiť, či došlo k porušovaniu, či už priamo alebo nepriamo, prostredníctvom činnosti jedného z ich dodávateľov alebo obchodných vzťahov v rámci ich hodnotového reťazca v Číne;

2.  je hlboko znepokojený čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené mnohé náboženské a etnické menšiny, najmä Ujguri a Kazachovia, ktoré narúšajú ich ľudskú dôstojnosť a porušujú právo na kultúrne vyjadrenie, slobodu náboženského vyznania a slobodu prejavu, slobodu pokojného zhromažďovania a združovania; vyjadruje poľutovanie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Číne a Hongkongu a žiada, aby čínske orgány dodržiavali základné slobody;

3.  dôrazne odsudzuje pokračujúce prenasledovanie a vážne a systematické porušovanie ľudských práv, ktoré sú zločinmi proti ľudskosti; naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončili prax svojvoľného zadržiavania členov ujgurskej menšiny a ďalších moslimských menšín bez akéhokoľvek obvinenia, súdneho konania alebo odsúdenia za trestný čin, aby zatvorila všetky tábory a detenčné centrá a okamžite a bezpodmienečne prepustila zadržané osoby; vyzýva čínske orgány, aby zastavili vládou sponzorované programy nútenej práce a masovej sterilizácie; vyzýva čínske orgány v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, aby poskytli informácie o umiestnení a zdravotnom stave zadržaných osôb a aby ich okamžite prepustili, ak neexistuje dôkaz o ich skutočnej trestnej činnosti;

4.  dôrazne odsudzuje rozsiahle využívanie digitálnych technológií sledovania na monitorovanie a kontrolu obyvateľstva v oblasti Sin-ťiang a najnovšie odhalené testovanie softvéru na rozpoznávanie tváre, ktorý by mohol vládnym orgánom posielať „ujgurské poplachy“ , keď ich kamerové systémy identifikujú príslušníkov ujgurskej menšiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Čína neplní svoje vlastné záväzky, ktoré prijala, keď pristúpila k zásadám Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v oblasti umelej inteligencie zameranej na človeka a keď podporila deklaráciu G20 z júna 2019, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej vyzývali Čínu, aby v tejto súvislosti dodržiavala svoje vlastné záväzky;

5.  vyzýva čínske orgány, aby novinárom a medzinárodným pozorovateľom, vrátane úradníkov EÚ, umožnili voľný, zmysluplný a neobmedzený prístup do oblasti Sin-ťiang na základe pozvania, ktoré na samite EÚ – Čína 14. septembra 2020 predniesol prezident Si Ťin-pching vysokej komisárke OSN pre ľudské práva, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a držiteľom mandátu osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva; vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej trvali na zriadení vyšetrovacej misie OSN do Sin-ťiangu a na vymenovaní osobitného vyslanca;

6.  žiada Čínu, aby umožnila služobnú cestu Európskeho parlamentu do Sin-ťiangu pod podmienkou, že bude mať voľný a neobmedzený prístup, pričom sa zaručí dôvernosť a bezpečnosť miestneho obyvateľstva;

7.  dôrazne odsudzuje intenzívnu kampaň čínskej komunistickej strany, ktorej cieľom je podľa správ znížiť pôrodnosť Ujgurov v Sin-ťiangu, a vyzýva čínske orgány, aby okamžite zastavili všetky opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť u ujgurského obyvateľstva pôrodom, vrátane nútených sterilizácií, potratov alebo sankcií proti porušovaniu opatrenia na reguláciu pôrodnosti;

8.  vyzýva čínsku vládu, aby ratifikovala a vykonávala Dohovor MOP č. 29 o nútenej práci, Dohovor MOP č. 105 o zrušení nútenej práce, Dohovor MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať a Dohovor MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať; nalieha na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o prenasledovaní Ujgurov v zahraničí čínskymi orgánmi, ktorého cieľom je prinútiť ich k tomu, aby pôsobili ako informátori vo vzťahu k iným Ujgurom, vrátili sa do oblasti Sin-ťiang alebo o situácii v tejto oblasti mlčali, a to v niektorých prípadoch prostredníctvom zadržiavania ich rodinných príslušníkov; vyzýva Komisiu a všetky členské štáty EÚ, aby čo najrýchlejšie vyšetrili tieto správy, zabezpečili ochranu členov diaspóry z oblasti Sin-ťiang a urýchlili žiadosti Ujgurov a iných turkických moslimov o azyl; víta rozhodnutie Nemecka a Švédska pozastaviť návrat všetkých etnických Ujgurov, Kazachov či iných turkických moslimov do Číny vzhľadom na riziko svojvoľného zadržiavania, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali dialóg so štátmi, v ktorých Ujgurom hrozí vyhostenie do Číny, aby sa zabránilo takýmto deportáciám; vyzýva členov Rady, aby pozastavili svoje zmluvy o vydávaní s Čínskou ľudovou republikou s cieľom zabrániť vydaniu Ujgurov, občanov Hongkongu, Tibeťanov alebo čínskych disidentov v Európe na účely politických súdnych procesov v Čínskej ľudovej republike;

11.  vyzýva EÚ, aby sa aktívne usilovala o nezávislé vyšetrovanie OSN týkajúce sa Číny s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za spáchané zločiny;

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad opatreniami čínskeho štátu na zabezpečenie „komplexného dohľadu“ nad oblasťou Sin-ťiang prostredníctvom inštalácie systému elektronického sledovania Skynet v hlavných mestských oblastiach a systému sledovania GPS do všetkých motorových vozidiel, používaním skenerov rozpoznávajúcich tváre na kontrolných stanovištiach a na vlakových a čerpacích staniciach pomocou softvéru založeného na kamerových systémoch umelej inteligencie, ktorého cieľom je identifikovať Ujgurov a ďalších príslušníkov etnických menšín, a nad kampaňou polície v Sin-ťanggu zameranou na zber krvi s cieľom rozšíriť databázu DNA Číny; vyjadruje hlboké znepokojenie nad najnovšími odhaleniami týkajúcimi sa zoznamu obsahujúceho údaje o viac ako 2 000 ujgurských väzňoch zadržiavaných v prefektúre Aksu v rokoch 2016 až 2018; vyjadruje ďalej znepokojenie nad tým, že Čína tieto technológie vyváža do autoritárskych režimov na celom svete; vyzýva EÚ a členské štáty, aby monitorovali nákup a vývoj týchto technológií a aktivity svojich dodávateľov a aby im neumožnili prístup k verejnému financovaniu a verejnému obstarávaniu z EÚ a jednotlivých štátov;

13.  kritizuje obstaranie termálnych kamier od spoločnosti Hikivision administratívou Európskeho parlamentu a Komisiou; trvá na zavedení obozretnej politiky verejného obstarávania, ktorá náležite zohľadní otázky ľudských práv; naliehavo vyzýva administratívu Európskeho parlamentu a jeho predsedu, aby okamžite prerušili akýkoľvek priamy alebo nepriamy obchodný vzťah so spoločnosťou Hikivision a aby zlepšili transparentnosť svojich činností v oblasti obstarávania;

14.  vyzýva čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili ujgurského vedca a nositeľa Sacharovovej ceny za rok 2019 Ilhama Tohtiho a aby medzitým zabezpečili, aby mal pravidelný a neobmedzený prístup k svojej rodine a právnikom podľa vlastného výberu a aby nebol vystavený mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu; vyzýva, aby údajné mučenie Ilhama Tohtiho bolo okamžite, účinne a nestranne vyšetrené a aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

15.  víta, že do pracovného programu Komisie na rok 2021 bola začlenená legislatívna iniciatíva týkajúca sa záväzných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti s ohľadom na ľudské práva v dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby najneskôr v druhom štvrťroku 2021 a podľa plánu prijala príslušné legislatívne návrhy, ktoré budú obsahovať tri samostatné, ale vzájomne sa posilňujúce návrhy týkajúce sa povinností riaditeľov a udržateľnej správy a riadenia spoločností, ľudských práv a náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia a reformy smernice o zverejňovaní nefinančných informácií; zastáva názor, že s cieľom účinne riešiť otázku nútenej práce a iného porušovania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch spoločností by takéto právne predpisy mali zahŕňať aj zákaz uvádzania príslušného tovaru na trh EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoju pozíciu vo svojom nedávnom uznesení o preskúmaní obchodnej politiky, v ktorom vyzýva na prijatie doplnkových opatrení, ako je zákaz dovozu výrobkov súvisiacich so závažným porušovaním ľudských práv, ako sú nútená práca alebo detská práca;

16.  vyzýva členské štáty, aby v súlade so svojimi právomocami a s prihliadnutím na vnútroštátnu situáciu vystupňovali úsilie o účinnú implementáciu hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj prostredníctvom nových alebo aktualizovaných národných akčných plánov, ktoré majú kombinovať dobrovoľné a povinné opatrenia.

17.  zastáva názor , že komplexná dohoda o investíciách s Čínou musí obsahovať primerané záväzky dodržiavať medzinárodné dohovory proti nútenej práci; domnieva sa najmä, že Čína by preto mala ratifikovať dohovory MOP č. 29 a 105;

18.  víta nedávnu dohodu spoluzákonodarcov o reforme nariadenia EÚ o položkách s dvojakým použitím z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti a ľudských práv;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty na prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom presvedčiť čínsku vládu, aby zatvorila tábory a zastavila akékoľvek porušovanie ľudských práv v oblasti Sin-ťiang a na ďalších miestach, ako je Tibet; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tento odkaz pripomínali čínskej vláde pri každej príležitosti a na najvyššej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zvolený prístup a nástroje doteraz uplatnené EÚ zatiaľ nepriniesli hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v Číne, ktorá sa za posledné desaťročie len zhoršuje; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala a vykonávala komplexnú stratégiu EÚ s cieľom dosiahnuť skutočný pokrok v oblasti ľudských práv v Číne; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby pokračovali v uskutočňovaní vnútroštátnych reforiem potrebných na ratifikáciu Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, a aby zrealizovala odporúčania orgánov OSN pre ľudské práva;

20.  víta, že 7. decembra 2020 bol prijatý globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva členské štáty a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby urýchlene zhodnotili prijatie sankcií voči čínskym úradníkom a štátom riadeným subjektom, ako je spoločnosť Xinjiang Production and Construction Corporation, ktorá je zodpovedná za vypracovanie a vykonávanie politiky hromadného zadržiavania Ujgurov a ďalších turkických moslimov v Sin-ťiangu, za využívanie nútenej práce a za organizáciu tvrdého potláčania náboženskej slobody, slobody pohybu a iných základných práv v oblasti a na iných miestach, ako je Tibet;

21.  vyzýva Radu a Komisiu, aby v nadväznosti na ďalšie zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd vykonali balík opatrení, ktorý sa dohodol v júli, vrátane vytvorenia „systému záchranných člnov“ pre utláčaných ľudí v Číne;

22.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu nadchádzajúcemu dialógu medzi EÚ a USA o Číne a naliehavo žiada, aby ľudské práva boli jednou z priorít programu; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi demokraciami pri uplatňovaní sankcií a iných opatrení na riešenie porušovania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj geopolitických výziev, ktoré predstavuje Čínska ľudová republika;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0110. (2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0422. (3) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 25. (4) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 103. (5) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108. (6) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185. (7) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0337. (9) Ú. v. EÚ L 410I, 7.12.2020, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 410I, 7.12.2020, s. 13.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o Iráne, najmä o prípade laureátky Sacharovovej ceny za rok 2012 Nasrín Sutúdeovej (2020/2914(RSP))

P9_TA(2020)0376 RC-B9-0440/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä uznesenie z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej(1), a uznesenie zo 17. septembra 2019 o situácii obhajcov práv žien a väznených osôb s dvojitým občianstvom EÚ(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 9. decembra 2020 o Iráne, v ktorom žiada o prepustenie Nasrín Sutúdeovej,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 12. decembra 2020 o poprave Ruholu Zama,

–  so zreteľom na vyhlásenie OHCHR z 25. novembra 2020, v ktorom sa Irán vyzýva, aby zastavil popravu Ahmadrezu Džalálího,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 26. októbra 2020, v ktorom naliehavo vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za násilné protestné zásahy, a na jeho správu z 21. júla 2020 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na 5. dialóg na vysokej úrovni medzi Európskou úniou a Iránom z 9. decembra 2020,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia a slobody prejavu,

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Nasrín Sutúdeovej v roku 2012,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Nasrín Sutúdeová, laureátka Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2012, je iránska právnička, aktivistka v oblasti ľudských práv a politická väzenkyňa, ktorá za posledných 15 rokov bojovala za práva žien, detí, náboženských menšín, novinárov a umelcov, ako aj za osoby, ktorým hrozí trest smrti, a v dôsledku toho bola neustále terčom útokov a obťažovaná iránskymi orgánmi a niekoľkokrát bola zatknutá a uväznená; keďže jej trestné stíhanie a obvinenia vznesené proti nej svedčia o tom, v akom závažnom rozsahu iránska justícia kriminalizuje pôsobenie aktivistov v oblasti ľudských práv;

B.  keďže Nasrín Sutúdeová je od 13. júna 2018 svojvoľne zadržiavaná za zastupovanie žien, ktoré protestovali proti zákonu o povinnom nosení hidžábu v Iráne, a v marci 2019 bola v neprítomnosti odsúdená na 33 rokov väzenia a 148 rán; keďže experti OSN pri mnohých príležitostiach vyjadrili vážne obavy, že jej súčasné zadržiavanie je svojvoľné, a vyzvali na jej prepustenie;

C.  keďže Nasrín Sutúdeová bola 7. novembra 2020 po pozitívnom teste na COVID-19 dočasne prepustená; keďže 2. decembra 2020 jej bolo nariadené vrátiť sa do väznice Qarchak, zariadenia určeného na zaistenie žien v Teheráne, známeho krutými a neľudskými väzenskými podmienkami; keďže toto rozhodnutie iránskych orgánov by mohlo mať pre ňu život ohrozujúce dôsledky a ďalej predlžuje jej svojvoľné väznenie v rozpore so záväzkami Iránu podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

D.  keďže iránske orgány sa zamerali na rodinu, príbuzných a priateľov Nasrín Sutúdeovej, najmä jej manžela Rezu Chándana, s cieľom umlčať ich a zastaviť akúkoľvek kampaň za prepustenie Nasrín Sutúdeovej;

E.  keďže zatknutie Nasrín Sutúdeovej je súčasťou intenzívnejšieho zásahu proti obhajcom práv žien v Iráne; keďže obhajcovia práv žien, ktorí aktívne bojujú za posilnenie postavenia žien a ich práva, boli vystavení obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu a zadržiavaniu a boli porušené ich práva na spravodlivý a riadny proces;

F.  keďže Ahmadrezá Džalálí, iránsko-švédsky lekár a akademik a profesor na belgickej univerzite VUB, a Universita degli Studi del Piemonte Orientale v Taliansku, ktorý bol v októbri 2017 odsúdený na trest smrti na základe falošných obvinení zo špionáže, bol údajne prevedený do samoväzby v rámci prípravy na jeho popravu, a to napriek mnohým zisteniam, ktoré potvrdzujú, že jeho súdny proces bol nanajvýš nespravodlivý a jeho odsúdenie bolo založené na priznaní vynútenom mučením; keďže iránski predstavitelia sa vyhrážali zabiť ho a jeho rodinu vo Švédsku a v Iráne; keďže v liste z väznice pre politických väzňov Evin napísal, že dôvodom jeho zadržania bolo, že namietal proti špionáži v európskych inštitúciách v prospech Iránu; keďže Dr. Džalálí bol 24. novembra 2020 informovaný o bezprostredne sa blížiacom vykonaní jeho popravy;

G.  keďže 12. decembra 2020 bol novinár Ruholá Zam popravený obesením v dôsledku unáhleného rozhodnutia najvyššieho súdu z 8. decembra 2020 potvrdiť jeho trest smrti na základe nejasných obvinení z „korupcie na zemi“, ktoré boli podporené násilne získanými priznaniami; keďže Ruholá Zam, ktorému bol v roku 2009 vo Francúzsku udelený azyl a ktorý viedol obľúbený kanál Telegram kritizujúci iránske orgány, bol vlákaný do Iraku a unesený a prevezený iránskymi orgánmi do Iránu; keďže poprava za výkon jeho práva na slobodu prejavu je zjavným porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

H.  keďže občianka EÚ a popredná francúzsko-iránska akademická pracovníčka Fariba Adelkhahová, výskumná riaditeľka na univerzite Sciences Po v Paríži, je od júna 2019 svojvoľne zadržiavaná vo väznici Evin;

I.  keďže osoby s dvojakým občianstvom EÚ a Iránu sú naďalej zatýkané, pričom po zatknutí nasleduje dlhotrvajúca samoväzba a výsluchy, neexistuje pritom riadny proces ani prístup k spravodlivému súdnemu konaniu a dlhé tresty odňatia slobody sú založené na nejasných alebo nešpecifikovaných obvineniach z „ohrozenia národnej bezpečnosti“ a „špionáže“; keďže Irán neuznáva dvojaké občianstvo, čím obmedzuje prístup zahraničných veľvyslanectiev k osobám s dvojakým občianstvom, ktoré tam sú zadržiavané;

J.  keďže iránske súdy zlyhávajú pri zabezpečovaní riadneho procesu a spravodlivého súdneho konania tým, že zamedzujú prístup k právnemu poradenstvu, najmä počas obdobia vyšetrovania, a odopierajú návštevy konzulov, OSN alebo humanitárnych organizácií; keďže rozsudky iránskeho súdnictva sú často založené na nejasných alebo nešpecifikovaných obvineniach z ohrozenia národnej bezpečnosti a špionáže; keďže neexistujú nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva a pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s politizáciou sudcov;

K.  keďže iránske orgány reagovali tvrdými represiami proti protestom občianskej spoločnosti v Iráne zameraným proti chudobe, inflácii, korupcii a politickému autoritárstvu; keďže iránska spravodajská služba zintenzívnila svoje zásahy proti pracovníkom občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, právnikom, environmentálnym aktivistom, obhajcom práv žien, študentom, novinárom, učiteľom, vodičom nákladných vozidiel a pokojným aktivistom;

L.  keďže odborníci OSN na ľudské práva vyzvali Irán, aby zaručil práva obhajcov ľudských práv a právnikov, ktorí boli uväznení za verejnú podporu protestov proti povinnému noseniu hidžábu v Iráne, a zopakovali vážne obavy v súvislosti s pokračujúcimi popravami mladistvých páchateľov v Iráne;

M.  keďže sa vyskytli mnohé správy o neľudských a ponižujúcich podmienkach vo väzniciach a o odmietaní primeraného prístupu k zdravotnej starostlivosti počas zadržiavania s cieľom zastrašiť, potrestať alebo donútiť zadržiavané osoby, čo je v rozpore so štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

N.  keďže desiatky obhajcov ľudských práv, novinárov, právnikov a aktivistov naďalej zostávajú za mrežami pre pokojný aktivizmus a boli vylúčené z milosti a dočasného prepustenia uplatňovaného počas pandémie COVID-19 s cieľom znížiť preplnenosť väzníc;

O.  keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike vo svojej výročnej správe predloženej Valnému zhromaždeniu OSN 21. júla 2020 vyjadril pobúrenie nad pokračujúcim používaním trestu smrti a vysokým počtom popráv zo strany Iránu a potvrdil, že doručené správy preukazujú pretrvávajúci trend obmedzovania slobody prejavu a pokračujúcej diskriminácie menšín a žien;

P.  keďže v tej istej správe osobitný spravodajca OSN potvrdzuje, že napriek jasným dôkazom o tom, že iránske bezpečnostné sily použili nadmerné a smrteľné násilie, ktoré pri protestoch v novembri 2019 spôsobilo smrť viac ako 300 ľudí vrátane žien a detí, iránske orgány ani takmer o rok neskôr nevykonali vyšetrovanie v súlade s medzinárodnými normami;

Q.  keďže uplatňovanie rozsudkov smrti proti demonštrantom je čoraz častejšie, pričom dochádza k tzv. priznaniam vynúteným mučením, po ktorých sú demonštranti popravení bez toho, aby boli informovaní ich právnici alebo rodinní príslušníci, ako to bolo v prípade hviezdneho zápasníka Navida Afkariho, ktorý bol popravený 12. septembra 2020 na základe obvinení, ktoré v plnej miere popieral; keďže jeho bratia sú aj naďalej vo väzení a boli odsúdení na veľmi dlhé tresty za účasť na protivládnych protestoch;

R.  keďže Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzýva na zriadenie oddelenia ESVČ StratCom pre Blízky východ, najmä pre Irán;

S.  keďže technológie hromadného sledovania sa používajú na potláčanie online a pouličných protestov, a to aj prostredníctvom cenzúry online; keďže štátne médiá viedli proti demonštrantom a obhajcom ľudských práv dezinformačné kampane so zapojením popredných národných predstaviteľov s cieľom narušiť protesty v novembri 2019;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, odsúdenie a nedávny návrat do väzenia obhajkyne ľudských práv a právničky Nasrín Sutúdeovej a vyzýva orgány Iránskej islamskej republiky, aby ju okamžite a bezpodmienečne prepustili a čo najskôr jej umožnili prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebuje;

2.  dôrazne odsudzuje popravu novinára Ruhollaha Zama pôsobiaceho vo Francúzsku a šéfredaktora kanálu Amad News na platforme Telegram 12. decembra 2020 a zápasníka Navida Afkariho 12. septembra 2020; vyjadruje úprimnú sústrasť ich rodinám, priateľom a kolegom; vyzýva EÚ a inštitúcie jej členských štátov, aby poskytovali účinnejšiu ochranu iránskym štátnym príslušníkom s pobytom v EÚ, ktorí sú vystavení obťažovaniu a hrozbám zo strany iránskych spravodajských služieb;

3.  vyzýva Irán, aby okamžite zastavil blížiacu sa popravu švédsko-iránskeho akademika Ahmadrezu Džalálího, prepustil ho a odškodnil, a aby prestal ohrozovať jeho rodinu v Iráne a vo Švédsku; ďalej dôrazne odsudzuje týranie, svojvoľné zadržiavanie a trest smrti voči Dr. Džalálímu; konštatuje, že Dr. Džalálímu bolo 24. novembra 2020 oznámené, že orgány prokuratúry vydali príkaz na výkon trestu, a že bol premiestnený do samoväzby v bloku 209 väznice v Evine; opakuje svoju žiadosť o okamžitý zásah vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedu Komisie (VP/PK) a členských štátov EÚ s cieľom zastaviť akékoľvek plány na popravu Ahmadrezu Džalálího, zrušiť jeho trest smrti a zabezpečiť jeho okamžité prepustenie;

4.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby spoločne vydali verejné vyhlásenia a podnikli diplomatické iniciatívy na monitorovanie nespravodlivých procesov a navštívili väznice, v ktorých sú zadržiavaní obhajcovia ľudských práv a iní väzni svedomia vrátane štátnych príslušníkov EÚ v Iráne v súlade s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv;

5.  vyzýva vládu Iránu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila stovky ľudí, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní za pokojné uplatňovanie svojich práv na slobodu presvedčenia a prejavu, vrátane demonštrantov, novinárov, mediálnych pracovníkov, politických disidentov, umelcov, spisovateľov a obhajcov ľudských práv vrátane právnikov, obhajcov práv žien, aktivistov za pracovné práva, aktivistov za práva menšín, ochranárov, účastníkov kampaní proti trestu smrti a iných, vrátane tých, ktorí žiadajú pravdu, spravodlivosť a nápravu za masové mimosúdne popravy v 80. rokoch; zdôrazňuje, že iránske orgány musia zaručiť fyzické a duševné zdravie väzňov až do ich prepustenia;

6.  naliehavo vyzýva Irán, aby okamžite stiahol všetky obvinenia a zrušil všetky cestovné obmedzenia v prípade všetkých štátnych príslušníkov s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu, ktorí sú vystavení svojvoľnému zadržiavaniu a ďalším reštriktívnym opatreniam, ako je to v prípade Fariby Adelkhahovej, Náhid Taghaviovej, Kamála Ahmadího a Názanín Zágharí-Ratcliffovej; opakuje svoju žiadosť o okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kamrána Ghaderího, Masúda Mosáheba a Muráda Táhbáza, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v iránskych väzniciach, a opakovane odsudzuje pretrvávajúcu prax väznenia štátnych príslušníkov s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu iránskym súdnictvom v nadväznosti na nespravodlivé procesy a nedostatočný prístup týchto osôb ku konzulárnej podpore;

7.  vyjadruje znepokojenie nad fyzickým útokom na obhajkyňu ľudských práv Golroh Íráíovú a nad jej násilným presunom do väzenia v Evine 13. decembra 2020; žiada okamžité objasnenie jej situácie a opakuje svoju žiadosť o jej prepustenie;

8.  čo najdôraznejšie odsudzuje zásahy proti právam na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili plné vykonávanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorého je Irán zmluvnou stranou, a aby zabezpečili, že všetky zadržiavané osoby budú mať právo na riadny a spravodlivý proces vrátane práva na zastúpenie právnikom podľa vlastného výberu;

9.  odsudzuje obmedzenia priestoru občianskej spoločnosti, používanie trestu smrti ako zbrane politických represií, amputácie, bičovanie a ďalšie kruté a neľudské tresty zahrnuté v iránskom trestnom zákonníku, kruté a neľudské podmienky zadržiavania, priznania získané prostredníctvom týrania alebo zlého zaobchádzania a súdne konania proti civilnému obyvateľstvu na revolučných súdoch; odsudzuje používanie trestu smrti ako odstrašujúceho prostriedku proti pokojnému odporu aktivistov v oblasti ľudských práv a proti uplatňovaniu práva na slobodu prejavu; vyzýva iránsku vládu, aby okamžite vyhlásila moratórium na všetky nevykonané popravy s cieľom úplne zrušiť trest smrti;

10.  berie na vedomie pokrok, ktorý iránske ženy dosiahli v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, o ktorom svedčí aj to, že väčšina študentov na iránskych univerzitách sú ženy; naliehavo vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby v právnych poriadkoch a v praxi odstránila všetky formy diskriminácie a iné porušenia ľudských práv páchané na ženách a dievčatách; dôrazne podporuje iránske ženy a obhajcov ľudských práv, ktorí naďalej obhajujú ľudské práva napriek ťažkostiam a osobným následkom, ktorým čelia;

11.  vyzýva iránske orgány, aby riešili všetky formy diskriminácie voči osobám patriacim k etnickým a náboženským menšinám vrátane kresťanov a členov bahájskej komunity a LGBTI osôb a aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých tých, ktorí sú väznení za uplatňovanie svojich práv na slobodu náboženského vyznania a viery alebo svoju sexuálnu orientáciu;

12.  žiada, aby sa zaviedlo vyšetrovanie pod vedením OSN, pokiaľ ide o zločiny podľa medzinárodného práva a iné vážne porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo počas protestov v novembri 2019 a v januári 2020; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali cielené reštriktívne opatrenia proti úradníkom zodpovedným za tieto porušenia;

13.  dôrazne podporuje ambície iránskeho ľudu, ktorý chce žiť v slobodnej, stabilnej, inkluzívnej a demokratickej krajine, ktorá rešpektuje svoje vnútroštátne a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd; vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili nezávislé a nestranné vyšetrovania všetkých úmrtí, ku ktorým došlo počas týchto protestov, všetkých osôb upodozrievaných z trestnej zodpovednosti za zabitie demonštrantov a všetkých prípadov obetí vystavených pretrvávajúcim nedobrovoľným zmiznutiam a mimosúdnym popravám; ďalej vyzýva iránske orgány, aby exhumovali pozostatky obetí a vrátili ich rodinám, identifikovali a stíhali páchateľov a poskytovali účinné prostriedky nápravy obetiam;

14.  víta, že Rada prijala mechanizmus sankcií v oblasti ľudských práv, tzv. Magnitského zákon, ako dôležitý nástroj EÚ na sankcionovanie tých, ktorí porušujú ľudské práva; žiada cielené opatrenia proti iránskym úradníkom, ktorí sa dopustili vážnych porušení ľudských práv vrátane nedávnych popráv Ruhollaha Zama a Navida Afkariho a svojvoľného zadržiavania štátnych príslušníkov s dvojitou štátnou príslušnosťou a zahraničných štátnych príslušníkov v Iráne, ako aj proti tým, ktorí sú zapojení do hrubého porušovania ľudských práv, vrátane sudcov, ktorí odsúdili na trest smrti novinárov, obhajcov ľudských práv, politických disidentov a aktivistov;

15.  domnieva sa, že ďalšie cielené sankcie budú potrebné v prípade, že iránske orgány neprepustia Dr. Džalálího, ako to žiadajú členské štáty;

16.  vyzýva Radu, aby porušovanie ľudských práv určila ako ústredný prvok svojej dvojstrannej dohody s Iránom, a to v súlade so spoločným vyhlásením, na ktorom sa VP/PK a iránsky minister zahraničných vecí dohodli v apríli 2016; vyzýva ESVČ, aby naďalej začleňovala ľudské práva, a najmä situáciu obhajcov ľudských práv, do rámca dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom, a dôrazne vyzýva iránske orgány, aby zastavili všetky činy zastrašovania a represálie proti obhajcom ľudských práv za komunikáciu s úradníkmi EÚ a OSN;

17.  vyzýva ESVČ a členské štáty EÚ, aby plne podporovali laureátov Sacharovovej ceny prostredníctvom svojich diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a zriadením medzinárodnej medziinštitucionálnej pracovnej skupiny na podporu laureátov Sacharovovej ceny, ktorí sú ohrození; zastáva názor, že podpora laureátov, ktorí sú ohrození, by sa mala posilniť na strane delegácií EÚ;

18.  žiada, aby ESVČ posilnila svoje spôsobilosti s cieľom bojovať proti iránskym zásahom a dezinformáciám na európskej pôde; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zrušili cenzúru online služieb a obsahu a aby upustili od odpájania internetu, keďže je to v rozpore s medzinárodnými ľudskými právami;

19.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby riešili osobitnú zraniteľnosť obhajkýň ľudských práv prostredníctvom primeraných ochranných opatrení, ktoré by ich chránili pred osobitnými rizikami súvisiacimi s rodom, ktorým sú vystavené;

20.  vyzýva iránske orgány, aby rozšírili stále pozvanie na návštevu v rámci všetkých osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva a aby proaktívne spolupracovali; naliehavo ich vyzýva, aby najmä zabezpečili, že osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike bude umožnený vstup do krajiny;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, najvyššiemu vodcovi Iránskej islamskej republiky, prezidentovi Iránskej islamskej republiky a poslancom iránskeho Madžlísu.

(1) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 127. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0019.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode (2020/2613(RSP))

P9_TA(2020)0377 B9-0401/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 191,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(1) (ďalej len „rámcová smernica o vode“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnychodpadových vôd (2) (ďalej len „smernica o čistení komunálnych odpadových vôd“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality(3) (ďalej len „smernica o podzemných vodách“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(4) (ďalej len „smernica o povodniach“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(6) (ďalej len „smernica o environmentálnych normách kvality“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody(7),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „rámcová smernica o morskej stratégii“)(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(9) (ďalej len „nariadenie REACH“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(10),

–  so zreteľom na správu Komisie z 10. decembra 2019 o kontrole vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach a jej zhrnutia z rovnakého dátumu,

–  so zreteľom na hodnotenie Komisie z 13. decembra 2019 týkajúce sa smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd a jeho zhrnutia z rovnakého dátumu,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 1. februára 2018 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (programu EU4Health) a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 282/2014 (COM(2020)0405),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(11),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a výhľad na rok 2020: znalosti potrebné na prechod na udržateľnú Európu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu, a najmä na jeho časť 2.2 s názvom Priemyselné odvetvie, ktoré pripravuje pôdu pre klimatickú neutrálnosť (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030(12),

–  so zreteľom na stratégiu „z farmy na stôl“(13),

–  so zreteľom na 7. environmentálny akčný program(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu a Investičný plán európskej zelenej dohody (COM(2020)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2019 s názvom Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí (COM(2019)0128),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu,

–  so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) z mája 2020 o financovaní dodávok vody, hygiene a ochrane pred povodňami – výzvy v členských štátoch EÚ a politické možnosti,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 6, ktorý sa týka čistej vody a hygieny(15) a cieľ č. 14 o zachovaní a trvalo udržateľnom využívaní našich oceánov, morí a morských zdrojov,

–  so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu medzivládnej vedeckej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“) o biodiverzite a ekosystémových službách za z mája 2019,

–   so zreteľom na správu Komisie z novembra 2019 s názvom Hodnotenie vplyvu SPP na vodu,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, v ktorej sa uznáva právo ľudí na vodu a hygienu,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 2020 vo veci C-535/18, IL a iní/Land Nordrhein-Westfalen,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2015 vo veci C-461/13, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland e.V./Bundesrepublik Deutschland (prípad rieky Vezera),

–  so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom Právo na vodu („Right2Water“) a správu Európskeho parlamentu k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 2. júla 2020 o kontrole vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach(16),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018 s názvom Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (priebežný program)(17),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode (O-000077/2020 – B9‑0077/2020 a O-000078/2020 – B9‑0078/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže voda je nevyhnutná pre život a vodné hospodárstvo zohráva zásadnú úlohu pri zachovávaní ekosystémových služieb EÚ, ako aj pri využívaní zdrojov a hospodárskej výrobe; keďže EÚ musí nájsť účinné riešenia súčasných problémov v oblasti vody a efektívne hospodáriť s existujúcimi vodnými zdrojmi, pretože majú priamy vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie, jeho kvalitu a ekosystémy, výrobu energie, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť;

B.  keďže voda je základný prvok potravinového cyklu; keďže na dosiahnutie spravodlivého, zdravého, ekologického a udržateľného potravinového systému je nevyhnutná dobrá kvalita podzemných a povrchových vôd, ako aj ich dostupnosť v dostatočnom množstve, ako sa uvádza v stratégii z farmy na stôl; keďže dostatočné množstvo čistej vody je nevyhnutným prvkom realizácie a dosiahnutia skutočného obehového hospodárstva v EÚ;

C.  keďže voda predstavuje pre hospodárstvo EÚ veľkú hodnotu, pričom odvetvia závislé od vody v EÚ tvoria 26 % ročnej hrubej pridanej hodnoty EÚ, a preto má zásadný význam zabezpečiť trvalú dostupnosť kvalitnej vody v dostatočnom množstve na to, aby bolo možné pokryť všetky potreby;

D.  keďže rámcová smernica o vode stanovila rámec na ochranu 110 000 útvarov povrchových vôd v EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2015 dobrý ekologický a chemický stav a na ochranu 13 400 útvarov podzemných vôd v EÚ s cieľom dosiahnuť v rovnakej lehote dobrý kvantitatívny a chemický stav, a na ochranu zdrojov pitnej vody podľa článku 7 ods. 2; keďže kontrola vhodnosti odhalila závažné nedostatky vo vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode, ktorých ciele sa do konečného termínu v roku 2027 pravdepodobne nepodarí dosiahnuť, pokiaľ sa v členských štátoch EÚ okamžite nezačne vyvíjať úsilie na vykonávanie uvedených právnych predpisov a pokiaľ sa odvetvové politiky týkajúce sa vody nezosúladia s požiadavkami rámcovej smernice o vode; keďže plánovanie vodného hospodárstva a programy opatrení by mali pokračovať aj po uplynutí lehoty v roku 2027, čo povedie k ďalšiemu zlepšeniu kvality a množstva vody;

E.  keďže 74 % plochy podzemných vodných útvarov je v dobrom chemickou stave a keďže 89 % je v dobrom kvantitatívnom stave; keďže hrubá bilancia dusíka v EÚ sa v rokoch 2004 až 2015(18)znížila o 10 %;

F.  keďže dobrý chemický stav sa dosiahol len v 38 % povrchových vôd, len 40 % povrchových vôd má dobrý ekologický stav alebo potenciál a keďže stav 16 % povrchových vôd je stále neznámy pre nedostatok údajov; keďže 81 % povrchových vôd by dosiahlo dobrý chemický stav, ak by ich neznečisťovali ubikvitné perzistentné bioakumulatívne a toxické látky (uPBT), ako je ortuť; keďže len jeden zo štyroch ukazovateľov sladkých vôd rámcovej smernice o vode, ktoré analyzuje agentúra EEA, preukázal pokrok v posledných 10 – 15 rokoch(19);

G.  keďže podľa zásady „one out, all out“ sa stav vody považuje za dobrý, len ak sa všetky prvky posúdenia považujú za dobré, čo neodráža zlepšenia individuálnych parametrov kvality vody; keďže dobrý stav nezávisí len od zmierňujúcich opatrení na riešenie súčasných problémov, ale aj od opatrení na obnovu s cieľom riešiť problémy z minulosti a od včasných preventívnych opatrení proti vznikajúcim hrozbám(20);

H.  keďže účinnosť rámcovej smernice o vode a dosiahnutie jej cieľov závisí od jej vykonávania a presadzovania príslušnými orgánmi v členských štátoch, od zabezpečenia primeraného financovania vrátane finančných nástrojov EÚ, ale aj od vykonávania iných právnych predpisov EÚ, ako aj od lepšej integrácie cieľov v oblasti vody do iných politík; keďže kľúčom k účinnému vykonávaniu je zapojenie zainteresovaných strán;

I.  keďže v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode sa stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť ochranu vodných útvarov používaných na výrobu pitnej vody s cieľom zabrániť zhoršeniu ich kvality; keďže v kontrole vhodnosti sa jasne uvádza, že v prípade chránených oblastí pre pitnú vodu sa dosiahol malý pokrok;

J.  keďže popri uplatňovaní zásady „znečisťovateľ platí“ je mimoriadne dôležité prioritne riešiť problém chemických a iných príčin znečistenia povrchových a podzemných vôd pri zdroji, pretože ide o najudržateľnejšie, najúčinnejšie a nákladovo najefektívnejšie opatrenie;

K.  keďže v rámcovej smernici o vode sa uvádza, že treba chrániť vody využívané na odoberanie pitnej vody; keďže prevádzkovatelia pitnej vody by mali mať možnosť využívať kvalitné vodné zdroje, aby občania nemuseli platiť za nákladnú úpravu; keďže je preto potrebné obmedzovať znečistenie vôd pri zdroji;

L.  keďže v správe globálneho hodnotenia IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách z roku 2019 sa znečistenie vody označuje ako významná hrozba pre celosvetovú biodiverzitu; keďže biodiverzita sladkých vôd patrí medzi najohrozenejšie v Európe a keďže znečistenie vody má negatívny vplyv na flóru a faunu; keďže plocha európskych mokradí, ktoré slúžia ako prirodzené záchyty uhlíka, sa od roku 1970 znížila o 50 % a keďže výskyt sladkovodných druhov odvtedy poklesol o 83 %;

M.  keďže zmena klímy je veľkou hrozbou pre vodné zdroje na celom svete, a to z hľadiska vysokého aj nízkeho množstva vody; keďže zdravé a odolné sladkovodné ekosystémy dokážu lepšie zmierňovať účinky zmeny klímy a prispôsobiť sa im;

N.  keďže rámcová smernica o vode neobsahuje osobitné ustanovenia na riešenie dôsledkov zmeny klímy; keďže Komisia vo svojom oznámení o Európskej zelenej dohode napriek tomu uznáva, že treba obnoviť prirodzené funkcie podzemných a povrchových vôd; keďže sa pri kontrole vhodnosti zistilo, že rámcová smernica o vode je „dostatočne normatívna, pokiaľ ide o problematiku, ktorá sa má riešiť, a tiež dostatočne flexibilná na to, aby sa jej vykonávanie posilnilo v závislosti od nových výziev, ktoré nie sú v smernici uvedené, ako sú zmena klímy, nedostatok vody a nové znečisťujúce látky“;

O.  keďže mestské oblasti sa neustále rozrastajú a vyvíjajú čoraz väčší tlak na čistiarne odpadových vôd; keďže hlavným a čiastočne neregulovaným zdrojom znečistenia vody v EÚ je vypúšťanie neupravených alebo nedostatočne upravených komunálnych a/alebo priemyselných odpadových vôd; keďže smernica o čistení komunálnych odpadových vôd nebola pôvodne navrhnutá na úpravu vypúšťania chemických látok, farmaceutických rezíduí alebo mikroplastov do vodných útvarov; keďže smernica o čistení komunálnych odpadových vôd bola účinná pri znižovaní znečistenia vodných útvarov vybranými látkami vďaka zníženiu záťaže biochemickej spotreby kyslíka, dusíka a fosforu v upravenej odpadovej vode v celej EÚ; keďže napriek tomu by sa mala venovať väčšia pozornosť existujúcim, ako aj vznikajúcim zdrojom znečistenia; keďže ďalším významným difúznym zdrojom znečistenia vody je poľnohospodárstvo, a to v dôsledku vypúšťania živín, pesticídov, antibiotík a iných znečisťujúcich látok do povodí a riek; keďže ustanovenia súčasnej SPP týkajúce sa vody nie sú dostatočné, aby pomohli pri dosahovaní cieľov rámcovej smernice o vode; keďže difúzne znečistenie je prekážkou pri uplatňovaní zásady znečisťovateľ platí;

P.  keďže tretina európskych krajín trpí nedostatkom vody, t. j. má ročne na osobu menej ako 5 000 m3 vody(21); keďže v prípade konfliktov týkajúcich sa prideľovania vodných zdrojov musí mať prednosť uplatňovanie ľudského práva na vodu; keďže 13 členských štátov vyhlásilo v súvislosti s Dohovorom OSN o boji proti rozširovaniu púští(22), že sú rozširovaním púští ohrozené;

Q.  keďže odber vody vytvára značný tlak na vodné zdroje EÚ; keďže približne štvrtina vody odklonenej z prírodného prostredia v EÚ sa využíva na poľnohospodárske účely; keďže sa dosiahla dohoda o novom nariadení o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, čo uľahčí využívanie upravenej komunálnej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie;

R.  keďže subjekty spravujúce vodné útvary sú v niektorých prípadoch financované z činností, ktoré zhoršujú chemický a ekologický stav vodných útvarov, čo bráni dosiahnutiu cieľov rámcovej smernice o vode; keďže v takýchto situáciách je ťažké vyhnúť sa konfliktom záujmov, pričom subjekty spravujúce vodné útvary zároveň udržiavajú v bludnom kruhu závislosti od činností, ktoré zhoršujú stav vodných útvarov;

S.  keďže 60 % povodí riek sa nachádza v nadnárodných regiónoch, zásadný význam má účinná cezhraničná spolupráca; keďže 20 európskych krajín má viac ako 10 % svojich vodných zdrojov závislých od iných krajín, pričom v prípade piatich krajín pochádza viac ako 75 % zdrojov vody zo zahraničia prostredníctvom riek; keďže nedodržiavanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd v pohraničných regiónoch spôsobuje zhoršenie stavu cezhraničných vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje rámcová smernica o vode, čo znemožňuje dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode v prijímajúcom členskom štáte;

T.  keďže spojitosť riek od malých potokov až po ústia a delty je kľúčová pre sťahovavé druhy rýb, ktorých fázy života sú nenahraditeľné pre príslušné ekosystémy a potravinové reťazce a ktoré v rybárskych spoločenstvách nadobúdajú čoraz väčšiu sociálno-kultúrnu hodnotu;

U.  keďže celková spotreba energie v odvetví vodného hospodárstva v EÚ je významná a musí byť efektívnejšia, aby sa tak prispelo k cieľom Parížskej dohody, cieľom EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a jej cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050;

V.  keďže vodná energia má potenciál dekarbonizovať do určitej miery výrobu elektrickej energie, a preto môže prispievať k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky podľa Parížskej dohody; keďže vodnú energiu je potrebné vnímať holistickým spôsobom vrátane jej účinkov na hydromorfologické podmienky a biotopy; keďže v porovnaní s elektrickou energiou vyrábanou z veternej a solárnej energie je vodná energia menej volatilná, a preto pomáha udržiavať konštantné dodávky energie a stabilitu sietí; keďže prečerpávacie vodné elektrárne predstavujú viac než 90 %(23) kapacity na uskladňovanie energie v EÚ; keďže Európska únia by mala podporovať členské štáty, ktoré sa zapájajú do projektov týkajúcich sa vodnej energie šetrných k životnému prostrediu, ktoré zároveň nepredstavujú významné ohrozenie zdravia miestnych komunít;

W.  keďže štrukturálne zmeny vodných útvarov patria k najväčším tlakom na ich stav(24); keďže hydromorfológia sa dotýka 40 % útvarov povrchových vôd a zahŕňa fyzikálne zmeny (26 %), priehrady, bariéry a uzávery (24 %), hydrologické zmeny (7 %) a iné hydromorfologické zmeny (7 %); keďže v súčasnosti je v Európe viac ako 21 000 vodných elektrární; keďže nebolo prijaté žiadne komplexné opatrenie na úrovni EÚ na odstránenie zastaraných priehrad a hatí napriek dôkazom, že koordinácia na úrovni EÚ by v tejto veci predstavovala pridanú hodnotu;

X.  keďže Valné zhromaždenie OSN 28. júla 2010 uznalo právo ľudí na vodu a hygienu za ľudské právo;

Y.  keďže v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v Dohovore o právach dieťaťa, okrem iných medzinárodných dohovorov a dohôd, sa výslovne uznáva právo na vodu a hygienu a štáty sa zaväzujú, že v tejto súvislosti prijmú vhodné opatrenia;

Z.  keďže jeden milión ľudí v Európe nemá prístup k vode, osem miliónov nemá prístup k hygiene(25) a keďže po celom svete 844 miliónov ľudí nemá bezpečný prístup k bezpečnej pitnej vode(26) a keďže až tretina svetovej populácie nemá prístup k základnej hygiene; keďže európska iniciatíva občanov Right2Water získala viac ako 1,8 milióna podpisov v marci 2014; keďže sa v rámci iniciatívy Right2Water požadovalo zaručenie vody a hygieny pre všetkých v EÚ aj na celom svete, lepší prístup k pitnej vode pre verejnosť a väčšia transparentnosť kvality vody, ako aj zakotvenie práva na vodu do právnych predpisoch EÚ; keďže Komisia prijala oznámenie, ktorým reagovala na iniciatívu „Right2Water“(27); keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water kritizoval Komisiu za nesplnenie požiadaviek iniciatívy a vyzval Komisiu, aby uznala všeobecný prístup k vode a ľudské právo na vodu(28);

AA.  keďže zo štúdií vyplýva, že testovanie odpadových vôd možno využiť ako systém včasného varovania na predpovedanie alebo lokalizáciu výskytu ochorenia COVID-19, čo zohráva významnú úlohu v boji proti pandémii;

1.  víta úspech rámcovej smernice o vode, pokiaľ ide o vytvorenie primeraného rámca riadenia pre integrované vodné hospodárstvo, ako aj jej úspech pri zlepšovaní kvality vody alebo v niektorých prípadoch aspoň pri spomalení zhoršovania kvality vody;

2.  zamieta akýkoľvek pokus o komercializáciu vody (príkladom toho je obchodovanie s futuritami na vodu na newyorskej burze cenných papierov); odsudzuje dôsledky komercializácie prírody, ktoré vystavujú základné a verejné statky špekuláciám, čo znamená odopretie všeobecného práva na ich užívanie;

3.  víta posúdenie Komisie, že rámcová smernica o vode plní svoj účel, ale konštatuje, že jej vykonávanie treba zlepšiť a urýchliť, a to zapojením relevantných príslušných orgánov z členských štátov a ďalším začlenením cieľov rámcovej smernice o vode do odvetvových politík, najmä poľnohospodárstva, dopravy a energetiky, a to s cieľom zabezpečiť, aby všetky vodné útvary a podzemná voda boli najneskôr do roku 2027 v dobrom stave;

4.  zdôrazňuje, že nie je potrebná revízia rámcovej smernice o vode; vyzýva Komisiu, aby v záujme ukončenia právnej neistoty vyhlásila, že rámcová smernica o vode sa nebude revidovať; vyzýva Komisiu, aby naďalej podľa potreby navrhovala aktualizácie príloh;

5.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že polovica vodných útvarov v EÚ stále nedosiahla dobrý stav a že ciele rámcovej smernice o vode ešte neboli dosiahnuté, a to osobitne v dôsledku nedostatočného financovania, mimoriadne pomalého vykonávania, nedostatočného presadzovania, neuplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a zásady „znečisťovateľ platí“, a širokého uplatňovania výnimiek zo smernice v mnohých členských štátoch, a takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že začlenenie environmentálnych cieľov v odvetvových politikách nebolo dostatočné;

6.  zdôrazňuje potrebu obnoviť a zlepšiť kvalitu vody; konštatuje, že na zlepšenie stavu vodných útvarov je nevyhnutné, aby sa všetky úrovne štátnej správy a orgánov v členských štátoch zapojili a spolupracovali pri začleňovaní cieľov rámcovej smernice o vode do politík, právnych predpisov a opatrení rámcovej smernice o vode; pripomína zásadu nezhoršovania stavu, podľa ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali opatrenia potrebné na zabránenie zhoršovaniu stavu vodných útvarov; vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania a presadzovania rámcovej smernice o vode a súladu s ňou, a to okrem iného prostredníctvom tretích plánov manažmentu povodí, ktoré majú členské štáty prijať v roku 2021; naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a regionálne orgány, aby zabezpečili včasné prijatie budúcich plánov manažmentu povodí pri dodržaní požiadaviek týkajúcich sa verejných konzultácií; vyzýva Komisiu, aby zvýšila dostupnosť finančných prostriedkov a poskytla potrebnú podporu členským štátom pri vykonávaní rámcovej smernice o vode;

7.  upozorňuje na štúdiu OECD, v ktorej sa odhaduje, že v odvetví vodného hospodárstva EÚ sa musí do roku 2030 vynaložiť ďalších 253 miliárd EUR, aby sa zachoval alebo dosiahol plný súlad s príslušnými právnymi predpismi o vode(29); vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a prípadne regionálne orgány, aby identifikovali a zabezpečili potrebné finančné prostriedky a finančné nástroje na infraštruktúru, ktorá nepoškodzuje životné prostredie, ani nemá negatívny vplyv na verejné zdravie, ale aby takisto identifikovali infraštruktúry so slabým výkonom a infraštruktúry, ktoré nespĺňajú normu, a aby riešili problém nových znečisťujúcich látok a iných spoločenských výziev; zdôrazňuje, že treba poskytovať finančnú podporu inovatívnym metódam, a najmä riešeniam blízkym prírode, ako sú uhlíkovo neutrálne alebo lagúnové infraštruktúry, obnova mokradí a záplavových území, opätovné zamokrenie odvodnených rašelinísk, a to pri náležitom zohľadnení verejno-súkromných partnerstiev; zdôrazňuje význam prispôsobenia existujúcich zdrojov financovania a finančných tokov spojených s vodným hospodárstvom a inými súvisiacimi spôsobmi využívania pôdy, ako je poľnohospodárstvo vrátane dotácií, s presunom od tradičných technických opatrení k riešeniam blízkym prírode;

8.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia nevyhnutných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov a potrebných odborných znalostí, a aby čo najskôr a v každom prípade najneskôr do roku 2027 dosiahli plný súlad s rámcovou smernicou o vode; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre členské štáty, aby dosiahli lehotu stanovenú na rok 2027; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vykonávaní smerníc o vode prostredníctvom technickej pomoci a primeranej odbornej prípravy, ako aj výmenou osvedčených postupov a odborných znalostí s cieľom zabezpečiť dosahovanie cieľov rámcovej smernice o vode, ako aj podporou profesionálnych výmenných programov medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenie o dôsledkoch rozsudku Súdneho dvora vo veci C-461/13 na vykonávanie rámcovej smernice o vode; vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenie o uplatňovaní výnimiek podľa článku 4 ods. 4 písm. c) po roku 2027;

9.  vyzýva členské štáty, aby určili vykonávacie opatrenia, ktoré sú potrebné s cieľom zabezpečiť, že sú vodné útvary v dobrom stave, a aby navrhli programy opatrení na základe najlepších dostupných dôkazov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zverejnili programy opatrení členských štátov a ich hodnotenia s cieľom zlepšiť podiel osvedčených postupov a stratégií a zlepšiť prístup verejnosti k informáciám;

10.  domnieva sa, že zásada „one-out-all-out“ (jeden von, všetci von) by mala zostať nedotknutá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala dodatočné metodiky podávania správ (napríklad vzdialenosť od cieľa, vykonávané opatrenia a dosiahnutý pokrok o jednotlivých parametroch kvality), ktoré poskytnú príležitosť na lepšie posúdenie pokroku smerom k dobrému stavu vôd; zdôrazňuje význam transparentnosti a poskytovania komplexných informácií verejnosti o kvalite a kvantite vody v EÚ;

11.  vyjadruje poľutovanie nad uplatňovaním výnimiek v prípade viac ako polovice vodných útvarov EÚ bez dostatočného odôvodnenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktualizovali usmerňovacie dokumenty na uplatňovanie výnimiek s cieľom obmedziť tento postup len na plne odôvodnené prípady, aby viac nebránil dosahovaniu environmentálnych cieľov rámcovej smernice o vode; vyzýva Komisiu, aby v prípade, že výnimky nie sú odôvodnené, urýchlene a systematicky viedla konania o nesplnení povinnosti;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásada úhrady nákladov, ktorá predpokladá, že všetci používatelia vody sa budú na úhrade nákladov za vodohospodárske služby účinne a primerane finančne podieľať, sa v niekoľkých členských štátoch stále uplatňuje len málo alebo vôbec, najmä pokiaľ ide o domácnosti, priemysel a poľnohospodárstvo; zdôrazňuje, že využívanie vody v niektorých častiach EÚ ohrozuje kvantitatívny stav vodných útvarov nad rámec úrovne udržovaného ekologického toku; vyzýva členské štáty a ich regionálne orgány, aby zaviedli primerané politiky stanovovania cien vody a aby plne uplatňovali zásadu úhrady environmentálnych nákladov aj nákladov na zdroje v súlade s rámcovou smernicou o vode a aby uplatňovali aj zásadu „znečisťovateľ platí“; pripomína, že zásada úhrady nákladov by sa mohla uplatňovať s ohľadom na jej sociálne, environmentálne a hospodárske účinky, ako aj na geografické a klimatické podmienky dotknutých regiónov; vyzýva Komisiu, aby presadzovala túto zásadu; zdôrazňuje však, že sa musí zabezpečiť právo na vodu a hygienu a to, aby všetci mali prístup k cenovo dostupným a kvalitným vodohospodárskym službám;

13.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr, najneskôr však do roku 2027, prijala prísne a urýchlené opatrenia proti porušovaniam predpisov zo strany členských štátov s cieľom zabezpečiť úplný súlad všetkých členských štátov s právnymi predpismi o vode, a najmä s rámcovou smernicou o vode; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v otvorených prípadoch systémového porušovania právnych predpisov EÚ o vode konala striktne a urýchlene; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje zdroje v súvislosti s postupmi pre porušovanie právnych predpisov vo všeobecnosti, a najmä environmentálnych právnych predpisov EÚ;

14.  poznamenáva, že zmena klímy mala a bude mať významný negatívny vplyv na zdroje sladkej vody, pričom suchá vedú k vysychaniu tokov riek a k vyšším koncentráciám znečisťujúcich látok, najmä v uzavretých vodných oblastiach, ako aj k intenzívnym dažďom spôsobujúcim zvýšenie mestských a poľnohospodárskych odtokov; pripomína, že čoraz častejší výskyt extrémnych klimatických javov, ako sú cyklóny a búrky, vedie k zvýšenej slanosti sladkých vôd a pobrežných vôd; zdôrazňuje, že zvyšovanie teploty vedie k zvýšenému nedostatku vody, čo má vplyv na životné prostredie, na viaceré hospodárske odvetvia, ktoré sú závislé od vysokého odberu a intenzívneho využívania vody, ako aj na kvalitu života; zdôrazňuje, že v nadchádzajúcej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy treba v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) Parížskej dohody, ako aj v procese vykonávania rámcovej smernice o vode (plány manažmentu povodí) náležite zohľadniť odolnosť vodných ekosystémov, záplavy, nedostatok vody a ich vplyv na výrobu potravín;

15.  nabáda Komisiu, aby podporovala členské štáty pri výmene a podpore poznatkov a najlepších postupov v oblasti rôznych snáh o adaptáciu na zmenu klímy v EÚ na regionálnej a miestnej úrovni;

16.  zdôrazňuje, že rieky a mokrade sú najviac ohrozené, aj keď sa považujú za najväčších poskytovateľov ekosystémových služieb; pripomína, že mokrade rovnako ako morské a pobrežné ekosystémy zohrávajú zásadnú úlohu pri regulovaní vody a klímy, a poskytujú služby prostredníctvom ich prírodných ekosystémov a zdrojov a rozvoj hospodárskych alebo kultúrnych činností, ktoré všetky závisia od dobrého stavu vodných zdrojov; zdôrazňuje, že mokrade sú zásobárňami uhlíka a klimatickými stabilizátormi na celosvetovej úrovni, zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní povodní a sucha, poskytujú čistú vodu, chránia pobrežia, dopĺňajú kolektory podzemnej vody, zachovávajú výbornú geologickú diverzitu, zohrávajú zásadnú úlohu na vidieku a poskytujú rekreačné a kultúrne služby pre spoločnosť; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie využívania kolektorov, plánovanie mestského rozvoja mimo povodňových oblastí a rešpektovanie biodiverzity spojenej s riekami a mokraďami;

17.  zdôrazňuje, že efektívne využívanie vody je dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy, keďže môže viesť k úsporám energie používanej na čerpanie vody, k zníženiu množstva chemických látok používaných na úpravu vody a k zmenšeniu nedostatku vody; konštatuje, že v niektorých členských štátoch existuje vysoká miera úniku z potrubí, ktorá nie je prijateľná vzhľadom na ciele v oblasti zmeny klímy a úsilie o efektívne využívanie zdrojov; víta to, že podľa novej smernice o pitnej vode Komisia zhodnotí mieru úniku a stanoví prahové hodnoty, pri ktorých sa spustia opatrenia v príslušných členských štátoch; víta tiež novú povinnosť veľkých dodávateľov vody zabezpečiť transparentnosť miery úniku;

18.  konštatuje, že v celej EÚ sú vodné útvary využívané na výrobu pitnej vody vystavené novým aj už známym tlakom, ktoré spôsobujú zvýšenú potrebu čistenia a úpravy vody jej poskytovateľmi; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode a aby prijali všetky potrebné opatrenia na zastavenie zhoršovania stavu vodných útvarov v prípade odberu vody určenej na ľudskú spotrebu;

19.  víta dôkaz, že smernice viedli k zníženiu chemického znečistenia vôd EÚ; domnieva sa však, že je naliehavo potrebné zlepšenie v oblasti chemických látok; konštatuje, že Komisia zistila neočakávané rozdiely medzi členskými štátmi, a to najmä v procese aktualizácie zoznamu prioritných látok a zohľadňovania kombinovaných účinkov zmesí; ďalej konštatuje, že smernica o prioritných látkach, doposiaľ zahŕňa sotva látky relevantné pre zásobovanie pitnou vodou; poukazuje na to, že značné rozdiely v prístupoch ku klasifikácii, posudzovaniu a spôsobu podávania správ komplikujú porovnania a analýzy v rámci celej EÚ;

20.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav a aby prijala rozhodujúce opatrenia na úrovni EÚ v prípadoch, keď členské štáty nesplnia environmentálne normy kvality pre prioritné látky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že do zoznamu prioritných látok by sa mali doplniť látky relevantné pre výrobu pitnej vody, ako sú napríklad perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky (PFAS) a príslušné lieky; domnieva sa, že v rámcovej smernici o vode a jej osobitných dcérskych smerniciach sa môžu a mali by sa riešiť aj nové znečisťujúce látky a toxicita zmesí; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a doplnila príslušné látky v prílohách k smernici o prioritných látkach a smernici o podzemných vodách s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode a lepšie chrániť zdroje pitnej vody; vyzýva Komisiu, aby zosúladila vykonávanie právnych predpisov o vode s chemickou stratégiou pre udržateľnosť a stratégiou biodiverzity, aby boli sladké vody a ich ekosystémy primerane chránené, a aby stanovila lehotu na vyradenie všetkých nepodstatných používaní PFAS a aby podporila rozvoj bezpečných a neperzistentných alternatív pre všetky používania PFAS; naliehavo vyzýva Komisiu, aby financovala výskum a vývoj stratégií na riešenie uPBT s cieľom zlepšiť kvalitu vodných útvarov a znížiť riziká pre zdravie zvierat, ľudí a životné prostredie; odporúča vypracovanie nových usmernení týkajúcich sa zdokonalených metód monitorovania a vykazovania chemických zmesí, ako aj kombinovaného účinku; požaduje rozsiahlejšie používanie zoznamu sledovaných látok na monitorovanie potenciálnych znečisťujúcich látok vo vode a určenie rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na vývoji metód na posudzovanie a reguláciu chemických zmesí a aby doplnila svoju prácu zavedením hodnotiaceho faktora zmesí;

21.  konštatuje, že podľa odhadov ostávajú mikroplasty v sladkej vode celé stáročia a že súčasné čistiarne vody nefiltrujú tieto častice úplne; víta preto rozhodnutie vypracovať metodiku monitorovania mikroplastov a zaviesť zoznam sledovaných látok v revidovanej smernici o pitnej vode; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na kontrolu zdrojov s cieľom dosiahnuť netoxické životné prostredie a obehové hospodárstvo; zdôrazňuje, že znížením emisií pri zdroji by sa zmiernil tlak na ekosystémy a znížili náklady na čistenie vody; vyzýva na rozhodné opatrenia na úrovni Únie, členských štátov a na regionálnej úrovni s cieľom riešiť nové znečisťujúce látky, ako sú PFAS, mikroplasty, chemické látky narúšajúce endokrinný systém a liečivá, a to prostredníctvom holistického prístupu počínajúc opatreniami na kontrolu pri zdroji a v krajnom prípade doplnkovými riešeniami na konci potrubia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali prístup k znečisťujúcim látkam založený na ich životnom cykle a zároveň uplatňovali zásadu „znečisťovateľ platí“, a to aj prostredníctvom inovačných nástrojov, ako sú napríklad systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, s cieľom financovať riešenia v oblasti úpravy vody;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité výrazne zintenzívniť opatrenia na riešenie eutrofizácie sladkých, ako aj slaných vôd spôsobených dusíkom a fosforom zo všetkých zdrojov vrátane poľnohospodárstva a neupravených alebo nedostatočne upravených odpadových vôd; pripomína, že eutrofizácia oslabuje environmentálny stav vodných útvarov a zvyšuje ich zraniteľnosť voči cudzím inváznym druhom; naliehavo vyzýva poľnohospodárov, aby využívali nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny, ktorým sa umožní lepšie obhospodarovanie a zníženie úniku živín do podzemných a povrchových vôd; vyzýva členské štáty, aby riadne určili oblasti vystavené znečisteniu dusičnanmi a aby v plnej miere vykonávali a presadzovali opatrenia prijaté v rámci smernice o dusičnanoch;

23.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali v plnej miere riešiť súčasnú krízu v oblasti biodiverzity, pokiaľ ide o vykonávanie politík v oblasti vodného hospodárstva, pričom sa minimalizujú stresory ohrozujúce vodné ekosystémy a obnovia degradované ekosystémy; zdôrazňuje význam novej stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030; pripomína, že pri vykonávaní rámcovej smernice o vode by sa mal zabezpečiť úplný súlad s novou stratégiou v oblasti biodiverzity, smernicami o prírode a inými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia;

24.  víta záväzok Komisie obnoviť v rámci svojej stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 voľné toky riek v EÚ v dĺžke 25 000 km prostredníctvom odstránenia bariér a obnovy záplavových území a zaviesť celoeurópsku metodiku a ustanovenia na mapovanie a posudzovanie stavu ekosystémov a zabezpečiť, že sú v dobrom stave; konštatuje, že v súčasnosti je v EÚ 21 000 vodných elektrární a že vodné a malé vodné elektrárne poskytujú najväčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ; berie na vedomie vývoj v oblasti vodnej energie s nízkym vplyvom; poukazuje však na to, že výstavba priehrad môže negatívne ovplyvniť biotopy a vytvárať veľký tlak na povrchové vody; pripomína, že rámcová smernica o vode stanovuje prísne kritériá na ochranu hydromorfologických podmienok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie prísnych posúdení vplyvu súvisiacich zmien na kvalitu a kvantitu vody a na ekosystémy a aby sa vo všetkých existujúcich aj potenciálnych nových projektoch týkajúcich sa vodnej energie dodržiavali ciele rámcovej smernice o vode; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu vodných elektrární na životné prostredie viedla konzultácie so všetkými príslušnými generálnymi riaditeľstvami vrátane generálneho riaditeľstva pre energetiku a aby zohľadňovala ich odporúčania;

25.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na minimalizáciu týchto tlakov na útvary povrchových vôd s cieľom obnoviť prirodzené funkcie riek a chrániť ekosystémy; vyzýva členské štáty, aby v chránených oblastiach nebudovali vodné elektrárne a aby v nich predchádzali aj ďalším stavebným projektom, ktoré by vyvolávali výrazný hydromorfologický tlak na vodu; domnieva sa, že dotácie a verejné financie z EÚ v iných ako chránených oblastiach by sa mali poskytovať len na nové vodné elektrárne, v prípade ktorých celkové prínosy jasne prevažujú nad celkovými negatívnymi vplyvmi;

26.  oceňuje to, že podľa 10. dvojročnej správy o vykonávaní smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(30) zo strany členských štátov sa zber a spracovanie komunálnych odpadových vôd v EÚ za posledné desaťročie zlepšilo, ako aj to, že smernica o čistení komunálnych odpadových vôd priniesla zníženie zaťaženia znečistením, čím prispela k zlepšeniu kvality vody; napriek tomu vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa stále nedosiahol plný súlad so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd, keďže niektoré členské štáty sú stále veľmi ďaleko od splnenia svojich cieľov; podporuje názor Komisie, že je potrebné urobiť viac na riešenie pretrvávajúceho znečistenia, nových znečisťujúcich látok, využívania energie a nakladania s kalom, ako aj otázok správy; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že v hodnotení smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa neanalyzuje účinnosť, pokiaľ ide o vypúšťanie priemyselných odpadových vôd do zberných systémov a čistiarní komunálnych odpadových vôd;

27.  vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila pri revízii smernice o čistení komunálnych odpadových vôd; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vykonávaní smernice tým, že umožní udržateľné financovanie opatrení v oblasti vody a podnieti rozvoj a zavádzanie inovačných technológií na nakladanie s odpadovými vodami; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, ako sú požiadavky smernice o čistení komunálnych odpadových vôd na navrhovanie, výstavbu a rozširovanie čistiarní komunálnych odpadových vôd vo všetkých fázach technického rozvoja zladené s povinnosťou nezhoršovania stavu podľa rámcovej smernice o vode, a to s cieľom zabezpečiť súlad medzi týmito dvomi právnymi predpismi a úpravu komunálnych odpadových vôd pri súčasnom zachovaní všetkých stimulov na prijímanie primeraných technických opatrení na jej úpravu; nabáda Komisiu, aby v prípade potreby prijala legislatívne opatrenia; zdôrazňuje, že opatrenia zamerané predovšetkým na odstránenie problému pri zdroji sú nevyhnutné na boj proti novým znečisťujúcim látkam; zdôrazňuje, že v budúcej revízii smernice o čistení komunálnych odpadových vôd by sa mali zohľadniť aj tieto nové výzvy spojené s týmito znečisťujúcimi látkami;

28.  poukazuje na to, že smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, ani rámcová smernica o vode nie sú postačujúce na riešenie problémov vyplývajúcich zo zmeny klímy, ako sú nadmerné prietoky dažďovej vody, mestské odtoky a záplavy v aglomeráciách, a neriešia ani vplyvy upravených odpadových vôd na prijímajúce vodné útvary; domnieva sa, že by EÚ, jej členské štáty a regionálne orgány mali lepšie riešiť monitorovanie a kontrolu vplyvu čoraz častejších nadmerných prietokov dažďovej vody a mestských odtokov, pretože sa tým výrazne znečisťujú povrchové a podzemné vodné útvary;

29.  trvá na tom, že pri posudzovaní vplyvu vodných zariadení na životné prostredie je potrebný holistický prístup, pri ktorom sa bude zohľadňovať aj spoločenský prínos k poskytovaniu elektriny bez emisií, prispievanie k zabezpečeniu dodávok energie prostredníctvom vodnej energie a prečerpávacích vodných elektrární a nepriaznivé účinky na povrchové vody a biotopy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že elektrická energia vyrábaná vo vodných elektrárňach môže prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky a k dosiahnutiu záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody, ale domnieva sa, že by sa to nemalo dosiahnuť na úkor povrchových vôd a ochrany biotopov; uznáva, že existujú spôsoby a technológie na zníženie vplyvu na životné prostredie a voľne žijúce vodné živočíchy; poukazuje na to, že existuje veľký potenciál zvýšiť účinnosť existujúcich riečnych elektrární;

30.  poznamenáva, že prechod od cestnej nákladnej dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu by mal byť plne v súlade so zásadou nezhoršovania stavu podľa rámcovej smernice o vode, ako aj s inými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia vrátane smerníc o vtákoch a biotopoch, a mal by ísť ruka v ruke s podporou udržateľných alternatívnych palív a technológií pre vnútrozemskú plavbu, ako je dodávka elektrickej energie z pobrežia na loď, s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok a zabrániť zhoršovaniu ekologického a chemického stavu vodných útvarov a zhoršovaniu kvality ovzdušia a zabrániť tlaku na vodné ekosystémy, ako aj s cieľom chrániť biodiverzitu a usilovať sa o životné prostredie s nulovým znečistením;

31.  berie na vedomie vysokú spotrebu energie v odvetví vodného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zvážila energeticky efektívne opatrenia a možnosť využívať vyčistené odpadové vody ako interný zdroj energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby presadzovala energeticky efektívne zlepšenia v čistiarňach odpadových vôd s cieľom uznať a využiť potenciál úspor energie v tomto odvetví; poukazuje na to, že podľa hodnotenia Komisie týkajúceho sa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd predstavujú potenciálne úspory energie 5 500 GWh až 13 000 GWh ročne;

32.  uznáva, že celkový odber vody v Európe sa za posledných 15 rokov znížil o viac ako 20 %; konštatuje však, že osem krajín, v ktorých žije 46 % obyvateľstva Európy, možno považovať za krajiny s nedostatkom vody(31) a že počet krajín s nedostatkom vody sa neustále zvyšuje, a že približne štvrtina vody odklonenej z prírodného prostredia v EÚ sa využíva na poľnohospodárske účely(32); berie na vedomie potenciál opätovného využívania vody pri zavádzaní obehového hospodárstva v oblasti vodných zdrojov a znižovaní priameho odberu z vodných útvarov a podzemných vôd; víta dohodu o novom nariadení Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, čo uľahčí využívanie upravenej komunálnej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie; podporuje pokračovanie v modernizácii závlahovej infraštruktúry prostredníctvom inovácií a nových technológií;

33.  zdôrazňuje, že je dôležité nájsť synergie medzi posudzovaním povodňových rizík, plánovaním prevencie katastrof a plánovaním pripravenosti v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany; vyzýva Komisiu, členské štáty a prípadne regionálne orgány, aby vypracovali stratégie pre zvládanie sucha v rámci plánov manažmentu povodia a plánov manažmentu povodňového rizika, najmä s ohľadom na zabezpečenie pitnej vody a výrobu potravín, a aby do nich integrovali digitalizované systémy monitorovania, kontroly a včasného varovania, ktoré budú schopné monitorovať stav vegetácie a jej reakcie na sucho, s cieľom podporiť účinné rozhodnutia o ochrane, reakcii a komunikačných opatreniach založené na údajoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby považovali za jadro týchto plánov obnovu záplavových plôch a mokradí, ako aj ochranu podzemných vodných útvarov, keďže na zníženie negatívneho vplyvu sucha aj záplav sú nevyhnutné vodné útvary a ekosystémy v dobrom stave;

34.  konštatuje, že jednou z oblastí, v ktorých zainteresované strany považovali rámcovú smernicu o vode za neúčinnú, je zvládanie účinkov sucha(33); vyzýva členské štáty, aby vynaložili viac úsilia na boj proti zmene klímy a novým problémom súvisiacim s nadmerným odpadom vody, ktoré by mohli vzniknúť v povodiach riek, kde v minulosti neexistovali problémy s jej odberom(34); konštatuje, že holistický prístup k vodohospodárstvu a adaptácii na zmenu klímy by mohol priniesť účinnejšiu reakciu a znížiť vplyv extrémnych udalostí; požaduje úplné začlenenie otázok týkajúcich sa zmeny klímy do vykonávania smernice a v tejto súvislosti zdôrazňuje aj potenciál prírodných riešení; opakuje, že by sa mali zabezpečiť dostatočné verejné výdavky na ciele rámcovej smernice o vode a požadovaných adaptácií;

35.  navrhuje, aby sa v záujme zabezpečenia ľudského práva na vodu riešili suchá a nedostatok vody uprednostnením odberu vody na výrobu pitnej vody pred inými využitiami a aby sa zaviedli riešenia na zachytávanie dažďovej vody a záplavových vĺn na ďalšie použitie, a to okrem iného aj projekty na zachytávanie dažďovej vody v návrhu budov a infraštruktúry, podzemné skladovanie a systémy rozvodu duálnej vody v domácnostiach, ako aj projekty na opätovné využitie bývalých kameňolomov, ak je to vhodné; vyzýva k výskumu a investíciám v oblasti opatrení, ktoré pomôžu v boji proti suchám a nedostatku vody;

36.  zdôrazňuje potrebu zosúladenia spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), smernice o pitnej vode(35), smernice o dusičnanoch, nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín(36) a nariadenia REACH s rámcovou smernicou o vode, pokiaľ ide o potrebu prísnejších opatrení na ochranu vody a účinné využívanie vody v poľnohospodárstve; zdôrazňuje potrebu značného zvýšenia financovania opatrení v oblasti životného prostredia a zmeny klímy v oboch pilieroch SPP, ako aj dodatočného financovania cielených ekologických opatrení v rámci revízie SPP s cieľom zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou a zlepšiť kvalitu pôdy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby do svojich strategických plánov SPP začlenili a vykonávali obmedzenie používania hnojív a používanie pesticídov a ich rizík, a aby vykonávali prvky podmienenosti súvisiace s vodou v rámci ich systémov podmienenosti. vyzýva Komisiu, aby zaradila znečistenie sladkej vody a jej nadmerný odber medzi prioritné témy odporúčaní týkajúcich sa SPP pre členské štáty; napokon vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa rámcová smernica o vode bude takisto vykonávať prostredníctvom politiky súdržnosti (nariadenie o spoločných ustanoveniach(37), Európsky fond regionálneho rozvoja/Kohézny fond(38)) a v súlade s politickým cieľom č. 2 NSU;

37.  víta cieľ obmedziť používanie a riziká pesticídov do roku 2030 o 50 % a obmedziť stratu živín z hnojív, ako sa stanovuje v stratégii z farmy na stôl a v stratégii v oblasti biodiverzity, ako aj rozhodnutie revidovať smernicu o trvalo udržateľnom používaní pesticídov a začleniť lepšie hospodárenie so živinami do cieľov nových strategických plánov SPP a týchto dvoch stratégií; požaduje, aby sa uvedené zámery a ciele transponovali do právnych predpisov, ako aj do pripravovaného akčného plánu nulového znečisťovania; zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť vplyv pesticídov na zdroje pitnej vody tým, že sa v (opätovných) procesoch schvaľovania účinných látok a povoľovania pesticídov bude v plnej miere riešiť ochrana týchto zdrojov;

38.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila homogenizáciu noriem a znížila širokú škálu prahových hodnôt v členských štátoch v smernici o podzemných vodách;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili synergie medzi politikami v oblasti vodného hospodárstva a biodiverzity zavedením vhodných opatrení, vrátane požiadaviek na podávanie správ, usmernení a projektov s cieľom lepšie chrániť malé vodné útvary a podzemné ekosystémy v kontexte manažmentu povodí;

40.  nabáda Komisiu a členské štáty na lepšie začlenenie smernice o manažmente povodňových rizík do politík zameraných na uprednostňovanie riešení blízkych prírode a náležitú úpravu zdrojov financovania; zdôrazňuje význam integrovaného a holistického riadenia povodí;

41.  žiada, aby Komisia a členské štáty zaviedli integrovaný prístup založený na rámcovej smernici o vode a rámcovej smernici o morskej stratégii, keďže 97,3 % vodných zdrojov na Zemi pochádza z oceánov a podzemná voda, kontinentálne, prechodné, pobrežné a morské vody sú spojené vodným cyklom a spojením medzi zemou a morom;

42.  vyzýva na zintenzívnenie opatrení s dostatočnými finančnými prostriedkami na zlepšenie migrácie rýb v celej EÚ; vyzýva, aby sa v prípadoch, keď je to vhodné, do technických kritérií skúmania vypracovaných v súvislosti s ekologickou taxonómiou EÚ zahrnula spojitosť riek pri udržateľných činnostiach a aby sa projekty súvisiace s energiou a dopravou považovali za udržateľné len vtedy, ak zahŕňajú prírodne pôsobiace rybovody;

43.  konštatuje, že „udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov“ je jedným zo šiestich environmentálnych cieľov taxonómie EÚ pre udržateľné financovanie; nabáda preto, aby sa využívalo na usmerňovanie verejných a súkromných investícií s cieľom zabezpečiť ochranu vodných útvarov;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri ďalšom cykle plánov vodného hospodárstva prijali všetky potrebné opatrenia na uľahčenie zachovania a obnovu vodných ekosystémov, podporu riešení založených na prírode, zapojenie finančného odvetvia prostredníctvom podpory udržateľných investícií a podpory budovania kapacít a vzdelávania o ekologickom raste;

45.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom a podporovala ich v oblasti cezhraničnej koordinácie vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje rámcová smernica o vode; vyzýva členské štáty, aby zaradili opatrenia rámcovej smernice o vode a vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd v cezhraničných regiónoch medzi svoje priority a zlepšili spoluprácu v medzinárodných povodiach.

46.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zefektívnila a zlepšila systémy monitorovania kvality vody a látok znečisťujúcich životné prostredie, okrem iného zberom údajov o hlavných zdrojoch emisií nebezpečných látok vrátane rezíduí, metabolitov a biocídov rádioaktívnych látok a pesticídov, farmaceutických rezíduí, problémových chemických látok (ako sú PFAS) a mikroplastov, ako aj ďalších nových znečisťujúcich látok vo vodných útvaroch EÚ, a aby nasadila využívanie najnovších a najúčinnejších dostupných technológií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia na harmonizované normy pre monitorovacie siete a vykazovanie údajov; vyzýva Komisiu, aby vo svojom akčnom pláne nulového znečisťovania uľahčila používanie neinvazívnych metód monitorovania a biologických ukazovateľov s cieľom minimalizovať vystavenie ľudí a voľne žijúcich živočíchov znečisťujúcim látkam v ovzduší, pôde a vode; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri vykazovaní údajov Komisii využívali všetky svoje monitorovacie siete;

47.  vyzýva Komisiu, členské štáty a poskytovateľov vody, aby presadzovali digitalizáciu a zlepšili využívanie údajov o riadení a meraní na rozhodovanie založené na dôkazoch na úrovni regulácie aj spotreby; požaduje digitálne technológie v oblasti vody, ktoré umožnia monitorovanie na diaľku a podávanie správ o kvalite, únikoch, využívaní a zdrojoch vody;

48.  berie na vedomie potenciál digitalizácie a umelej inteligencie pri zlepšovaní riadenia a monitorovania vodných útvarov, zabezpečovaní lepších údajov a analyzovaní dôkazov pre potreby subjektov s rozhodovacími právomocami, keďže by mohli významne prispieť k rýchlemu zisťovaniu malých zmien kvality vody, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre vodné útvary, k hodnoteniu najlepších postupov a k určovaniu nákladovo najefektívnejších opatrení;

49.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili právne rámce, ktoré zabránia situáciám, keď sú subjekty spravujúce vodné útvary financované z činností, ktoré zhoršujú chemický a ekologický stav; vyzýva členské štáty, aby jasne oddelili subjekty zodpovedné za hospodárenie a subjekty zodpovedné za posudzovanie stavu vodných útvarov;

50.  zdôrazňuje, že treba zjednotiť údaje o vode a vypracovať normy povinného podávania správ pre členské štáty s cieľom zvýšiť transparentnosť údajov; vyzýva Komisiu, aby naďalej zlepšovala systém WISE (Systém informácií o vode pre Európu), aby sa z neho stal ľahko použiteľný informačný nástroj pre všetkých v EÚ, ktorý by okrem referenčného porovnávania hospodárenia s vodnými útvarmi poskytoval informácie o množstve, kvalite a dostupnosti vodných zdrojov;

51.  konštatuje, že podľa správy o vhodnosti existuje priestor na zlepšenie dostupnosti informácií o politikách v oblasti vodného hospodárstva, ako aj úrovne ich podrobnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby to napravili a poskytovali rezidentom EÚ jasné, zrozumiteľné a ľahko dostupné informácie; vyzýva ďalej na väčšiu transparentnosť a vyzýva preto na značné zlepšenie verejných konzultácií, informovanosti verejnosti a vzdelávania o vode a o prepojení medzi vodou, ekosystémami, hygienou, zdravím, bezpečnosťou potravín, potravinovou bezpečnosťou a prevenciou katastrof a na podporu medzisektorového dialógu medzi hospodárskymi subjektmi, poskytovateľmi vody, širokou verejnosťou, orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti a žiada o zabezpečenie prístupu k spravodlivosti v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rámcovej smernice o vode v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora;

52.  víta to, že EÚ čiastočne reagovala na iniciatívu „Right2Water“ v prepracovanom znení smernice o pitnej vode vložením nového článku o prístupe k vode a väčšej transparentnosti kvality vody s cieľom zlepšiť zdravie a životné prostredie; žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a presadzovali rámcovú smernicu o vode s cieľom zabezpečiť prístup k vode pre všetkých a aby v plnej miere reagovali na iniciatívu „Right2Water“;

53.  vyzýva členské štáty a poskytovateľov vody, aby systematicky využívali testovanie prítomnosti vírusu COVID-19 v odpadových vodách ako systém včasného varovania na podporu boja proti pandémii;

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. (3) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19. (4) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (5) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84. (7) Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32. (8) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (9) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17. (11) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (12) Oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380). (13) Oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381). (14) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171). (15) Uvedené v rezolúcii č. 70/1 prijatej valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. (16) Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 28. (17) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 94. (18) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Agri-environmental_indicator_-_gross_nitrogen_balance (19) Správa Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod na udržateľnú Európu. (20) Zhrnutie Komisie z 10. decembra 2019 o kontrole vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach. (21) https://www.eea.europa.eu/publications/92-9167-025-1/page003.html (22) Podkladový dokument Európskeho dvora audítorov z júna 2018 s názvom Dezertifikácia v EÚ. (23) Štúdia Komisie z marca 2020 o skladovaní energie – Contribution to the security of the electricity supply in Europe (Prispievanie k bezpečnosti dodávok elektrickej energie v Európe), s. 20. (24) https://ec.europa.eu/info/news/implementation-report-water-framework-directive-and-floods-directive-questions-and-answers-2019-feb-26_sk (25) https://www.right2water.eu/documents (26) Svetová zdravotnícka organizácia a Detský fond OSN, Progress on Drinking Water, Sanitation and Hygiene: 2017 Update and SDG Baselines (Pokrok v oblasti pitnej vody, hygieny a hygieny: Aktualizácia v roku 2017 a základné scenáre cieľov udržateľného rozvoja), Svetová zdravotnícka organizácia a Detský fond OSN, Ženeva, 2017, s. 3. (27) Oznámenie Komisie z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ (COM(2014)0177). (28) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99. (29) http://www.oecd.org/environment/financing-water-supply-sanitation-and-flood-protection-6893cdac-en.htm (30) Desiata správa Komisie z 10. septembra 2020 o stave vykonávania a o programoch určených na vykonávanie (COM(2020)0492). (31) https://www.eea.europa.eu/archived/archived-content-water-topic/water-resources/water-abstraction (32) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Archive:Agri-environmental_indicator_-_water_abstraction (33) Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach, s. 66. (34) Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach, s. 199. (35) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32). (36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1). (37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320). (38) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, predložený Komisiou 29. mája 2018, o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (COM(2018)0372).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (2020/2791(RSP))

P9_TA(2020)0378 B9-0421/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej články 2 a 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 16, 67, 70-72, 75, 82-87 a 88,

–  so zreteľom na Chartu základných práv EÚ, najmä na jej články 6, 7, 8, 11, 14, 21 a 24,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (COM(2020)0607),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o akčnom pláne EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0608),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o protidrogovom programe a akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025 (COM(2020)0606),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom A Counter-Terrorism Agenda for the EU: Anticipate, Prevent, Protect, Respond (Program EÚ v oblasti boja proti terorizmu: predvídať, predchádzať, chrániť, reagovať) (COM(2020)0795),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – akčnom pláne Komisie a ďalšom nedávnom vývoji(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o zisteniach a odporúčaniach Osobitného výboru pre terorizmus(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protestoch proti rasizmu po smrti Georgea Floyda(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(6),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) zo 6. októbra 2020 v spojených veciach C-511/18, C-512/18 a C-520/18 La Quadrature du Net a i., C-512/18 French Data Network a i. a C-520/18 Ordre des barreaux francophones et germanophone a i.,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora o hromadnom sledovaní a uchovávaní údajov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Európa, ktorá chráni: iniciatíva s cieľom rozšíriť právomoci Európskej prokuratúry na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti (COM(2018)0641),

–  so zreteľom na nedávne správy Europolu(7),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

A.  keďže bezpečnostná politika Únie musí naďalej vychádzať z hodnôt, na ktorých bola EÚ založená a ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ vrátane zásad demokracie, jednotlivých slobôd a právneho štátu, ako aj v Charte základných práv; keďže právo na bezpečnosť stanovené v článku 6 charty sa vzťahuje na bezpečnosť pred neprimeraným zatýkaním, prehliadkami a inými zásahmi štátu; keďže európsky projekt je založený na myšlienke otvorenej spoločnosti; keďže akékoľvek obmedzenie vykonávania týchto práv a slobôd musí umožňovať zákon, pričom sa musí dodržiavať podstata týchto práv a slobôd; keďže v súlade so zásadou proporcionality sa obmedzenia môžu uplatňovať len v prípade, ak sú nevyhnutné a skutočne napĺňajú ciele všeobecného záujmu, ktoré uznáva Únia, alebo potrebu chrániť práva a slobody iných;

B.  keďže nová stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu by mala poskytnúť vhodné reakcie umožňujúce účinné riešenie existujúcich a vznikajúcich výziev v rýchlo sa meniacom európskom prostredí bezpečnostných hrozieb; keďže Komisia označila za hlavné výzvy počítačovú kriminalitu vrátane krádeže totožnosti, kybernetickú bezpečnosť, hybridné hrozby, dezinformácie, teroristické útoky a organizovanú trestnú činnosť, ako je obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie so strelnými zbraňami, obchodovanie s drogami a finančná, hospodárska a environmentálna trestná činnosť;

C.  keďže v roku 2019 došlo k zníženiu počtu teroristických útokov v EÚ, ale EÚ nedávno zažila nové teroristické útoky; keďže viaceré útoky spáchané pravicovými extrémistami neboli oficiálne uznané za teroristické útoky(8); keďže hrozba džihádistického terorizmu je naďalej vysoká a keďže v posledných rokoch narastá hrozba pravicového terorizmu; keďže v niektorých členských štátoch sa naďalej prejavuje hrozba ľavicového terorizmu; keďže terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch je nutné odsúdiť a riešiť; keďže internet je jedným z najčastejšie využívaných nástrojov, ktoré teroristické organizácie využívajú na šírenie teroristického obsahu(9), nábor nových členov a podnecovanie násilia;

D.  keďže podľa správy Komisie uverejnenej 30. septembra 2020(10) boli vo väčšine členských štátov zaznamenané veľké nedostatky vo vykonávaní smernice (EÚ) 2017/541(11);

E.  keďže v Európe sa naďalej objavujú nové formy organizovanej trestnej činnosti zamerané na využívanie meniacich sa zraniteľných miest spoločnosti a väčšina organizovaných zločineckých skupín sa zapája do viacerých druhov trestnej činnosti; keďže zisky organizovaných zločineckých skupín v EÚ sa odhadujú na 110 miliárd EUR ročne, ale len približne 1 % týchto ziskov sa skonfiškuje(12); keďže existuje silné prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a korupciou;

F.  keďže v roku 2019 začala Komisia postup v prípade nesplnenia povinnosti proti 23 členským štátom za nedodržiavanie smernice 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii(13); keďže členské štáty dosiahli pri vykonávaní smernice pokrok, pretrvávajú však problémy, najmä pokiaľ ide o prevenciu, trestné právo, ale aj ochranu, podporu a pomoc obetiam; keďže sexuálny nátlak a vydieranie detí online, ako aj sexuálne vykorisťovanie na základe explicitného materiálu vytvoreného samotnými deťmi uľahčuje rozšírená dostupnosť elektronických zariadení; keďže čoraz väčší počet detí a tínedžerov sa stáva obeťou online groomingu;

G.  keďže sexuálne vykorisťovanie je naďalej najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi v EÚ, avšak vo viacerých členských štátoch bol zaznamenaný nárast obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania(14); keďže počet odsúdení a trestných stíhaní zostáva v porovnaní s nahláseným počtom obetí nízky; keďže digitálne technológie, sociálne médiá a internetové služby sú hlavnými nástrojmi, ktoré sa používajú na nábor obetí obchodovania s ľuďmi;

H.  keďže podľa správ Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a Europolu má trh s nelegálnymi drogami v EÚ, ktorý je čoraz zložitejší, prispôsobivejší a inovatívnejší, odhadovanú maloobchodnú hodnotu približne 30 miliárd EUR ročne a obchodovanie s nelegálnymi drogami predstavuje hlavný zdroj príjmov pre skupiny organizovaného zločinu, ktoré môžu mať väzby na iné nezákonné činnosti a terorizmus; keďže nezákonné obchodovanie s drogami sa stáva hnacou silou rastúceho násilia a korupcie a môže mať ďalekosiahle negatívne vplyvy na spoločnosť; keďže sa zdá, že úmrtia súvisiace s drogami v Európe dosahujú stabilnú mieru viac ako 9 000 obetí ročne(15) a keďže užívanie drog zostáva dôležitým problémom v oblasti verejného zdravia;

I.  keďže Europol v roku 2019 naďalej zabezpečoval pre členské štáty operačnú analýzu a spracovanie príspevkov, ako aj aktívnu podporu pri ostro sledovaných vyšetrovaniach v troch oblastiach, ktoré predstavujú sústavnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Únie, a to v oblasti počítačovej kriminality, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;

J.  keďže v roku 2019 mala prümská sieť vo všetkých databázach členských štátov k dispozícii na porovnanie viac ako 9,2 milióna profilov DNA, pričom v tomto roku sa uskutočnilo viac ako 2,2 milióna prípadov vyhľadávania DNA; keďže navyše v roku 2019 bolo zaznamenaných takmer 400 000 prípadov vyhľadávania odtlačkov prstov, čo prinieslo 10 000 overených pozitívnych lustrácií a viac ako 16 miliónov prípadov vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel(16);

K.  keďže justičná spolupráca v trestných veciach jedným zo základov priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie a je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí; keďže vzájomné uznávanie musí byť založené na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi; keďže vyšetrovanie mnohých trestných činov si vyžaduje elektronicky uchovávané dôkazy (tzv. elektronické dôkazy); keďže príslušné orgány často čelia pri získavaní príslušných údajov od poskytovateľov služieb v cezhraničných vyšetrovaniach praktickým ťažkostiam z dôvodu neúčinnosti existujúcich nástrojov, ako sú dohody o vzájomnej právnej pomoci a európsky vyšetrovací príkaz; keďže existujúce postupy môžu byť zdĺhavé, a kým sa žiadosť dostane k poskytovateľovi služieb, sú príslušné údaje často dovtedy vymazané; keďže spoluzákonodarcovia v súčasnosti rokujú o legislatívnom balíku týkajúcom sa elektronických dôkazov;

L.  keďže vykonávanie smernice o procesných zárukách(17), ktorej účelom je zabezpečiť spravodlivosť trestných konaní, nie je uspokojivé, čo má škodlivý vplyv na vzájomnú dôveru a spoluprácu medzi súdnymi orgánmi;

M.  keďže Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že plošné uchovávanie údajov a hromadné sledovanie elektronickej komunikácie alebo cestovných údajov nie je v súlade s Chartou základných práv; keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v spojených veciach C-511/18, C-512/18 a C520/18 potvrdil judikatúru vo veci spoločnosti Tele2, pričom dospel k záveru, že povolené je len cielené uchovávanie údajov obmedzené na konkrétne osoby alebo určitú zemepisnú oblasť; keďže však Súdny dvor uviedol, že v prípade IP adries pridelených zdroju komunikácie je pod podmienkou prísnych záruk možné ich všeobecné a nediferencované uchovávanie na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť;

N.  keďže vykonávanie smernice o právach obetí(18) zatiaľ nie je dostatočné, najmä z dôvodu neúplnej a/alebo nesprávnej transpozície(19);

O.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 výrazne zvýšila výskyt niektorých trestných činov, napríklad výroby a distribúcie detskej pornografie online, pričom v príslušných správach sa odhaduje, že výskyt takéhoto materiálu sa v niektorých členských štátoch zvýšil až o 25 %; keďže 70 % až 85 % detí, ktoré zažili zneužívanie, pozná svojho zneužívateľa a prevažná väčšina je obeťou ľudí, ktorým dôverujú; keďže hlásenia o domácom násilí, najmä násilí na ženách a deťoch, v tomto období značne vzrástli; keďže sa ukázalo, že pandémia má značný vplyv na prostredie závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu v celej Európe v oblastiach, ako sú počítačová kriminalita, falšovanie tovaru, podvody a organizovaná majetková trestná činnosť(20); keďže kríza spôsobuje oneskorenia a bráni prístupu k spravodlivosti, pomoci a podpore a vedie k zhoršovaniu väzobných podmienok; keďže kríza zhoršila situáciu migrantov, čím sa stali zraniteľnejšími voči zneužívaniu zo strany zločincov, a spôsobila presun trás prevádzačov;

1.  víta zverejnenie novej stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu a zdôrazňuje, že treba v tejto oblasti účinne vykonávať a hodnotiť existujúce právne predpisy EÚ v tejto oblasti; súhlasí s Komisiou, že tam, kde boli zistené nedostatky v regulačnom a presadzovacom rámci, sú potrebné následné opatrenia vo forme legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív; okrem toho zdôrazňuje, že opatrenia v rámci stratégie pre bezpečnostnú úniu musia byť dostatočne pružné, aby umožňovali reagovať na ustavične sa meniace okolnosti a zmeny spôsobov fungovania zločineckých organizácií;

2.  zdôrazňuje, že ku každému novému legislatívnemu návrhu musí byť pripojené dôkladné a komplexné posúdenie vplyvu vrátane vplyvu na základné práva a rizika diskriminácie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) pri hodnotení dodržiavania základných práv;

3.  zdôrazňuje, že terorizmus sa bez ohľadu na svoju povahu zameriava na ohrozovanie demokratických spoločností v Európe a zameriava sa na európske hodnoty; vyjadruje poľutovanie nad mnohými obeťami najmä džihádistických útokov a pravicového extrémizmu za posledné roky; zdôrazňuje dôležitú prácu orgánov presadzovania práva, ktoré pomohli zmariť mnohé útoky; konštatuje však, že teroristická hrozba v EÚ je naďalej vysoká; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné a rýchle vykonávanie smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu vo všetkých členských štátoch; víta nový program EÚ na boj proti terorizmu, ktorý Komisia predložila 9. decembra 2020 a ktorý podporuje spoločný prístup založený na existujúcej práci a nových v ňom ohlásených iniciatívach zameraných na predvídanie, prevenciu, ochranu a reakciu na teroristické hrozby vychádzajúce z rôznych faktorov, napríklad faktorov uvedených v správe Europolu TE-SAT 2020; je presvedčený, že opatrenia a kroky zahrnuté v programe, najmä tie, ktoré sa týkajú koordinácie, intenzívnejšej spolupráce na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, financovania terorizmu, boja proti radikalizácii offline a online, prevencie a vzdelávania, boja proti nenávistným prejavom, rasizmu a neznášanlivosti a ochrany, pomoci a podpory obetiam terorizmu, v budúcnosti prispejú k účinnejšiemu boju proti hrozbe, ktorú predstavuje terorizmus;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali holistický prístup k prevencii radikalizácie a k boju proti nej, v rámci ktorého sa budú spájať bezpečnostné, vzdelávacie, sociálne, kultúrne a antidiskriminačné politiky so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), občianskych komunitných iniciatív a občianskej komunitnej práce, vypracovania politík zameraných na komunitu, integrácie jazykov a hodnôt a celoživotného vzdelávania; opakuje svoju výzvu Komisii, aby na tento účel účinnejšie využívala finančné prostriedky EÚ a vypracovala metodiky na posudzovanie účinnosti programov;

5.  zdôrazňuje, že vzdelávanie vrátane rozvoja zručností v oblasti kritického myslenia, digitálnych a online bezpečnostných zručností má zásadný význam pre strednodobú a dlhodobú prevenciu a je kľúčový na zníženie radikalizácie a iných faktorov, ktoré vedú k trestnej činnosti;

6.  pripomína, že prítomnosť teroristického obsahu na internete síce nie je jediným faktorom, ale je katalyzátorom radikalizácie jednotlivcov a mladých ľudí, z ktorých niektorí spáchali teroristické trestné činy vymedzené v smernici (EÚ) 2017/541; domnieva sa, že na riešenie základných príčin radikalizácie má rozhodujúci význam boj proti sociálnym nerovnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene identifikovať a úplne odstrániť teroristický obsah na internete na základe jasných právnych ustanovení vrátane ľudskej kontroly a primeraných a spoľahlivých záruk na zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv a ústavných noriem; zdôrazňuje, že hoci sa v tejto súvislosti dosiahol určitý pokrok, spoločnosti sa musia oveľa viac zapájať do tohto procesu; požaduje zriadenie transparentných mechanizmov, ktoré umožnia rýchlu identifikáciu a nahlasovanie teroristického obsahu na internete, a to, aby občania mohli nahlásiť takýto obsah; domnieva sa, že návrh nariadenia o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu na internete(21), na ktorom sa Európsky parlament a Rada nedávno dohodli, je v tejto súvislosti dôležitým nástrojom a požaduje, aby sa nariadenie hneď od vstupu do platnosti v plnom rozsahu vykonávalo; zdôrazňuje potrebu posilniť spôsobilosti jednotky EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu (EU IRU);

7.  pripomína, že sloboda náboženského vyznania a sloboda prejavu sú základné práva zakotvené v článkoch 10 a 11 Charty základných práv; v súvislosti s nedávnymi nábožensky motivovanými teroristickými útokmi vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali tieto základné práva;

8.  víta program boja proti organizovanej trestnej činnosti, ktorý oznámila Komisia; opakuje svoje predchádzajúce výzvy na revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu(22) a potrebu stanoviť spoločné vymedzenie pojmu organizovaná trestná činnosť; domnieva sa, že táto spoločná definícia by mala zohľadňovať aj využívanie násilia, korupcie alebo zastrašovania zločineckými skupinami na získanie kontroly nad hospodárskou činnosťou alebo verejným obstarávaním alebo na ovplyvnenie demokratických procesov; domnieva sa, že organizované zločinecké skupiny možno efektívnejšie odstrániť prostredníctvom pozbavenia ziskov z trestnej činnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení týkajúcich sa zmrazovania a konfiškácie majetku vrátane majetku, ktorý nie je založený na predchádzajúcom odsúdení, a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií; zdôrazňuje, že by sa nemali prehliadať ani nové formy trestnej činnosti, ako sú trestné činy proti životnému prostrediu, organizovaná majetková trestná činnosť alebo nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi, keďže často poskytujú financovanie iných trestných činností;

9.  víta oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré vytvára priestor na ďalšie zlepšenia v oblasti reakcie EÚ na takéto trestné činy, najmä pri presadzovaní a vykonávaní existujúcich právnych predpisov; opakovane zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva v rámci EÚ, a najmä finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, a to i prostredníctvom siete FIU.net; domnieva sa, že súčasné modely spolupráce v oblasti bezpečnosti, ako je Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), by sa mali väčšmi zviditeľniť; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri veľmi potrebných reformách Finančnej akčnej skupiny (FATF); domnieva sa, že je potrebné dôkladne preskúmať a v prípade potreby revidovať smernicu o praní špinavých peňazí;

10.  opakuje svoju výzvu inštitúciám EÚ a členským štátom, aby rázne bojovali proti systémovej korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti nej a jej trestanie, ako aj na boj proti podvodom, a aby takisto pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje každoročné monitorovanie a podávanie správ v oblasti boja proti korupcii, ktoré by sa malo týkať všetkých členských štátov a inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ; zdôrazňuje preto, že finančné prostriedky EÚ v rámci nového VFR a plánu obnovy sa musia účinne ochrániť pred ich využívaním na korupciu a podvody zo strany organizovaných zločineckých skupín;

11.  pripomína, že členské štáty so systémami udeľovania pobytu a občianstva investorom často uľahčujú korupciu a pranie špinavých peňazí, čím vnášajú do Únie bezpečnostné riziká; víta postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré v tejto súvislosti začala Komisia(23) ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby v plnej miere využila svoje právo na legislatívnu iniciatívu a predložila legislatívny návrh na zákaz alebo reguláciu týchto systémov;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni zamerané na riešenie vyvíjajúceho sa javu sexuálneho zneužívania detí online a offline vrátane opatrení na predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí, jeho odhaľovanie a nahlasovanie, a takisto odstrániť detskú pornografiu z internetu a posilniť vyšetrovanie a stíhanie súvisiacich trestných činov; berie na vedomie oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí; ďalej berie na vedomie zámer Komisie predložiť nový komplexný legislatívny návrh, ktorým sa od poskytovateľov služieb vyžaduje, aby do júna 2021 odhaľovali a nahlasovali sexuálne zneužívanie detí online; očakáva, že tento návrh bude v plnom súlade so základnými právami a bude doplnený o dôkladné posúdenie vplyvu;

13.  zdôrazňuje, že tieto opatrenia musí dopĺňať kampaň zameraná na zvyšovanie informovanosti verejnosti vytvorená v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí , ktoré vzdelávajú detí, ich rodičov a učiteľov o rizikách online priestoru; vyzýva na lepšiu ochranu detí vrátane ich osobných údajov a súkromia na internete a žiada členské štáty, aby podporovali súčasné siete a kampane aktívne v tejto oblasti;

14.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali smernicu 2011/93/EÚ a aby bezodkladne zabezpečili primerané ľudské a finančné zdroje na jej plné uplatňovanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v trestnom zákonníku sa v niekoľkých členských štátoch stanovujú veľmi nízke sankcie za účasť na sexuálnych praktikách s dieťaťom, ktoré nepredstavujú účinný odrádzajúci prostriedok(24); vyzýva členské štáty, aby prehodnotili tieto sankcie a vykonali potrebné legislatívne zmeny s cieľom urýchlene zosúladiť svoje právne predpisy s ustanoveniami smernice 2011/93/EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné posilniť túto smernicu začlenením ustanovení týkajúcich sa ochrany obetí, ich podpory a prevencie týchto trestných činov;

15.  pripomína Komisii svoju výzvu na vymenovanie zástupcu EÚ pre práva detí, ktorý by mal vystupovať ako styčná osoba pre všetky záležitosti a oblasti politiky EÚ týkajúce sa detí; víta rozhodnutie Komisie zahrnúť do stratégie EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí z 24. júla 2020 vytvorenie európskeho centra na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ako Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení z 26. novembra 2019 o právach detí ako ústredný bod európskeho koordinovaného a mnohostranného prístupu zahŕňajúceho presadzovanie práva, prevenciu a pomoc obetiam sexuálneho zneužívania detí;

16.  zdôrazňuje, že šifrovanie medzi koncovými zariadeniami prispieva k ochrane občanov vrátane ochrany detí na internete, prispieva k bezpečnosti informačných systémov a že má nezastupiteľný význam okrem iného aj pre investigatívnych novinárov a oznamovateľov, ktorí si želajú podať správu o protiprávnom konaní; poukazuje na to, že tzv. zadné dvierka môžu vážne ohroziť silu a účinnosť šifrovania, čo môžu zneužiť páchatelia trestných činov a vonkajšie štátne subjekty z krajín mimo EÚ, ktoré sa snažia destabilizovať našu spoločnosť; poukazuje na skutočnosť, že zločinci sa rýchlo prispôsobujú novému vývoju a využívajú vznikajúce technológie na nezákonné účely; vyzýva preto členské štáty a Agentúru EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), aby orgánom presadzovania práva zabezpečili kvalitnú odbornú prípravu v príslušných oblastiach; žiada Komisiu, aby zhodnotila, či by sa dalo nájsť regulačné riešenie, ktoré umožní legálny a cielený prístup k potrebným údajom a zároveň dodrží základné práva;

17.  zdôrazňuje, že dezinformácie, najmä ak sa podporujú využívaním nových technológií, ako sú umelá inteligencia a tzv. deepfake, ktoré nasadzujú či už štátne alebo neštátne subjekty, môžu predstavovať hrozbu pre našu demokraciu a bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby z boja proti dezinformáciám urobila neoddeliteľný pilier našej stratégie pre bezpečnostnú úniu, a to aj pridelením primeraných finančných prostriedkov; berie na vedomie európsky akčný plán pre demokraciu, ktorý rieši problém dezinformácií ako potenciálnej hrozby pre vnútornú bezpečnosť; pripomína význam kampaní na zvyšovanie informovanosti s cieľom informovať občanov o tom, že sa používajú takéto dezinformačné techniky;

18.  uznáva, že boj proti hybridným hrozbám, ktorých cieľom je oslabovať sociálnu súdržnosť a podkopávať dôveru v inštitúcie, patrí spolu s posilnením odolnosti EÚ k dôležitým prvkom stratégie pre bezpečnostnú úniu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi a lepšej koordinácie na úrovni EÚ medzi všetkými aktérmi s cieľom čeliť týmto hrozbám; víta kľúčové opatrenia na boj proti hybridným hrozbám, ktoré stanovila Komisia, a zdôrazňuje potrebu začleniť hybridné aspekty do širšej tvorby politík;

19.  zdôrazňuje, že nové a vyvíjajúce sa technológie prenikajú do všetkých aspektov bezpečnosti a prinášajú nové výzvy a hrozby v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje význam zabezpečenej kritickej infraštruktúry vrátane digitálnej a komunikačnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby aktívne plánovala výskum, vývoj a zavádzanie nových technológií na zaistenie vnútornej bezpečnosti EÚ pri plnom rešpektovaní základných práv a európskych hodnôt; zdôrazňuje, že EÚ nesmie financovať technológie, ktoré porušujú základné práva;

20.  zdôrazňuje, že strategickou zložkou budúcej európskej bezpečnosti a kľúčovou zložkou európskej strategickej odolnosti je infraštruktúra 5G; vyzýva Komisiu, aby načrtla plán budovania európskej technológie 5G vrátane financovania jej rozvoja v Európe a plán postupného ukončenia využívania a nahradenia technológie 5G z tretích krajín, ktoré nedodržiavajú základné práva a európske hodnoty;

21.  poznamenáva, že organizované nezákonné prevádzačstvo je často prepojené s inými formami organizovanej trestnej činnosti; očakáva, že v akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu na roky 2021 – 2025 budú navrhnuté opatrenia na zlepšenie schopnosti predchádzať vzniku zločineckých sietí prevádzačov, identifikovať a vyšetrovať ich a viesť voči nim trestné stíhanie; zastáva názor, že akčný plán by sa mal zamerať na používanie platforiem sociálnych médií a platforiem online správ, ktoré využívajú prevádzači na propagáciu svojich služieb a získavanie zákazníkov; vyjadruje presvedčenie, že osobitná pozornosť by sa mala venovať maloletým osobám bez sprievodu, ktoré predstavujú veľmi zraniteľnú skupinu a čelia rôznym rizikám vrátane násilia, zneužívania a vykorisťovania na migračných trasách smerujúcich do EÚ aj v samotnej EÚ(25); berie na vedomie úlohu agentúr a subjektov EÚ, najmä centra Europolu pre boj proti prevádzačstvu (EMSC); vyzýva členské štáty, aby v súlade s usmerneniami Komisie do roku 2020 dodržiavali medzinárodné právo pri vybavovaní humanitárnej pomoci osobám v núdzi na mori;

22.  víta prijatie akčného plánu EÚ na roky 2020 – 2025 týkajúceho sa obchodovania so strelnými zbraňami vrátane vhodných ukazovateľov a ustanovení týkajúcich sa oznamovania, ktorý zahŕňa aj partnerské krajiny juhovýchodnej Európy (západný Balkán, Moldavsko a Ukrajina), pričom sa prehĺbi spolupráca s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky; víta zámer Komisie zaviesť systematický a harmonizovaný zber údajov o zaistených strelných zbraniach;

23.  vyzýva na urýchlené vykonanie prípravnej akcie, ktorú navrhol Európsky parlament a ktorá sa týka trvalého monitorovania temného webu na úrovni EÚ, a žiada členské štáty a Komisiu, aby preskúmali ďalšie kroky na prevenciu obchodovania so strelnými zbraňami na temnom webe;

24.  víta návrh Komisie potvrdiť záväzok Únie a členských štátov chrániť zdravie a bezpečnosť občanov pred hrozbami súvisiacimi s drogami prostredníctvom prijatia nového programu EÚ v oblasti drog na nasledujúcich päť rokov; domnieva sa, že Únia by mala vo svojej protidrogovej politike aj naďalej uplatňovať integrovaný, vyvážený, multidisciplinárny prístup založený na dôkazoch a ľudských právach a úzko ju koordinovať s vonkajšou činnosťou Únie; trvá na tom, že Únia by mala pri činnosti v oblasti nelegálnych drog venovať porovnateľnú pozornosť a porovnateľné zdroje strane ponuky aj strane dopytu tohto javu, a žiada, aby sa v akčnom pláne EÚ kládol väčší dôraz na rehabilitáciu a prevenciu, a to aj prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti zameraných najmä na deti a mladých ľudí;

25.  podporuje účasť občianskej spoločnosti a ďalších príslušných zainteresovaných strán na prebiehajúcich diskusiách o oznámení Komisie o protidrogovom programe a akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025; zastáva názor, že reakcie Únie a členských štátov na výzvy súvisiace s drogami by sa mali navrhovať za čo najširšej účasti dotknutých osôb vrátane užívateľov drog; žiada, aby sa mandát EMCDDA rozšíril na viaceré formy závislostí;

26.  berie na vedomie legislatívny návrh Komisie z 9. decembra 2020(26), ktorý má posilniť mandát Europolu v rámci jeho poslania a úloh stanovených v zmluve s cieľom umožniť mu lepšie plniť jeho úlohu centra pre výmenu informácií v oblasti presadzovania práva a pre spoluprácu v boji proti terorizmu a závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ a poskytnúť mu príslušné nástroje na účinnejšiu spoluprácu so všetkými príslušnými partnermi; zdôrazňuje, že tieto zmeny by mala sprevádzať posilnená politická zodpovednosť, ako aj posilnená súdna kontrola a parlamentná kontrola so silným zameraním na zodpovednosť, transparentnosť a dodržiavanie základných práv; zdôrazňuje, že pri revízii mandátu Europolu by mal jeho systém ochrany údajov plne zosúladiť s nariadením (EÚ) 2018/1725(27); žiada, aby sa predložilo hodnotenie súčasného právneho rámca pre mandát Europolu, ako sa stanovuje v článku 68 súčasného nariadenia o Europole;

27.  berie na vedomie možnú modernizáciu legislatívneho rámca prümských rozhodnutí; uznáva nedostatky a možnosti na zlepšenie, ktoré zistili rôzni odborníci a ktoré sa okrem iného pripisujú nedostatočnej kvalite údajov; pripomína potrebu verejne dostupných a presných údajov týkajúcich sa využitia prümských rozhodnutí a vyzýva Komisiu, aby zhromaždila takéto údaje zo všetkých zúčastnených členských štátov s cieľom riadne vyhodnotiť súčasný prümský rámec a umožniť jeho zmysluplnú demokratickú kontrolu; žiada, aby každý nový návrh obsahoval povinnosť členských štátov poskytovať tieto údaje Komisii, ktoré sa musia použiť na pravidelné a verejne dostupné revízne správy; ďalej žiada, aby k návrhu bolo pripojené dôkladné posúdenie vplyvu, ktoré by sa vzťahovalo na základné práva a ktoré by malo preukázať, či by automatická výmena údajov mala pridanú hodnotu, ako aj to, či sú potrebné ďalšie kategórie biometrických údajov; zdôrazňuje, že každé nové riešenie musí rešpektovať zásady nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj acquis EÚ v oblasti ochrany údajov, ako aj poskytovať spoľahlivé záruky v oblasti ochrany základných práv;

28.  zdôrazňuje, že smernica o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich (smernica o API)(28) prispela k účinnejšej kontrole hraníc a identifikácii osôb, ktoré predstavujú bezpečnostné hrozby; berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť novú verziu smernice o API, ktorá bude v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy a acquis v oblasti ochrany údajov; očakáva, že túto revíziu bude sprevádzať dôkladné posúdenie vplyvu, v ktorom sa zohľadnia dôsledky na základné práva;

29.  zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa dokončili dôležité legislatívne iniciatívy EÚ s cieľom odhaliť páchateľov trestnej činnosti na jej vonkajších hraniciach a zlepšiť efektívnosť policajnej spolupráce s cieľom prispieť k vysokej úrovni bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie; ďalej pripomína, že tieto iniciatívy zahŕňajú novú štruktúru informačných systémov EÚ a ich interoperabilitu a že pozornosť by sa teraz mala zamerať na ich včasné vykonávanie pri plnom dodržiavaní základných práv;

30.  zdôrazňuje, že nevyhnutnou súčasťou celého reťazca úsilia v oblasti bezpečnosti v Únii ako celku je dostatočná kapacita orgánov presadzovania práva v oblasti spracovania informácií; poukazuje na to, že nedostatočná kapacita v jednom alebo viacerých členských štátoch vážne oslabuje účinnosť bezpečnostných politík v EÚ; vyzýva Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej právomoci, s cieľom zabezpečiť primeranú kapacitu spracovania informácií v členských štátoch;

31.  uznáva prácu Eurojustu pri podpore a koordinácii práce vnútroštátnych justičných orgánov pri vyšetrovaní a stíhaní nadnárodnej trestnej činnosti; vyzýva na zintenzívnenie úsilia o podporu vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom účinného vykonávania smerníc o procesných plánoch, a na uľahčenie a urýchlenia výmeny informácií a komunikácie v rámci justičného sektora v Európskej únii; zdôrazňuje, že justičná spolupráca v trestných veciach zaostáva z hľadiska digitalizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli súdnym orgánom finančnú podporu na zabezpečenie primeraných analytických štandardov a vhodných digitálnych nástrojov na uľahčenie a urýchlenie ich spolupráce a na umožnenie bezpečnej výmeny informácií; víta oznámenie Komisie z 2. decembra 2020 o digitalizácii súdnictva v EÚ a návrh nariadenia o počítačovom komunikačnom systéme v cezhraničných občianskych a trestných konaniach (systém e-CODEX);

32.  zdôrazňuje, že by sa mala zlepšiť justičná spolupráca medzi členskými štátmi a vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a rozsudkov, a to aj prostredníctvom včasného a správneho vykonávania nástrojov justičnej spolupráce v trestných veciach; poukazuje na to, že istý vývoj situácie v oblasti právneho štátu vo viacerých členských štátoch mal vplyv na takúto výmenu a policajnú a justičnú spoluprácu vo všeobecnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzájomná dôvera sa opiera o spoločné chápanie hodnôt EÚ zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ vrátane právneho štátu, ktorého základnými prvkami sú nezávislé súdne systémy a boj proti korupcii;

33.  opakuje svoju výzvu na ďalšie kroky v oblasti zlepšenia odbornej prípravy orgánov presadzovania práva o stratégiách boja proti rasizmu a diskriminácii a v oblasti predchádzania rasovému a etnickému profilovaniu a násiliu, ako aj ich identifikácie a zákazu; vyzýva členské štáty, aby investovali do tejto oblasti a spolupracovali v tejto veci s agentúrou CEPOL a Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy; zdôrazňuje, že je naďalej potrebná odborná príprava týkajúca sa trendov radikalizácie, terorizmu a prania špinavých peňazí;

34.  víta zriadenie Európskej prokuratúry; žiada, aby sa zachovala jej nezávislosť a aby sa zabezpečilo jej účinné fungovanie vo vnútroštátnych súdnych konaniach; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa Komisia dopustila značného opomenutia tým, že nezohľadnila úlohu Európskej prokuratúry pri posilňovaní našej bezpečnostnej únie: vyzýva na posúdenie možného rozšírenia mandátu Európskej prokuratúry v súlade s článkom 83 ZFEÚ, keď bude Európska prokuratúra plne funkčná;

35.  vyzýva členské štáty, aby zaistili plné a správne vykonávanie smernice o právach obetí aj ďalších predpisov EÚ týkajúcich sa práv obetí; víta prijatie stratégie v oblasti práv obetí a vytvorenie funkcie koordinátora Komisie pre práva obetí; opakuje svoju výzvu, aby sa osobitná pozornosť venovala zraniteľným obetiam, a na ich prípadné odškodnenie, ktoré sa vyplatí zo zaisteného a skonfiškovaného majetku a výnosov z trestnej činnosti; opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečilo udržateľné financovanie služieb na podporu obetí;

36.  pripomína potrebu účinnej ochrany a pomoci pre zraniteľné obete obchodovania s ľuďmi vrátane ich opätovného začlenenia do spoločnosti pri venovaní osobitnej starostlivosti maloletým osobám bez sprievodu; zdôrazňuje, že je potrebná odborná príprava pracovníkov orgánov presadzovania práva v oblasti psychologických aspektov obchodovania s ľuďmi a v oblasti rodovo citlivého prístupu, ako aj ohľaduplného prístupu k deťom s uplatňovaním antidiskriminačných právnych predpisov;

37.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je kľúčovým aspektom boja proti radikalizácii, znižovania domáceho násilia a predchádzania sexuálnemu zneužívaniu a zneužívaniu detí; vyzýva Komisiu, aby zahrnula opatrenia na podporu rodovej rovnosti ako dôležitej preventívnej zložky svojej bezpečnostnej stratégie, a vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia identifikovať násilie páchané na ženách a dievčatách (a iné formy rodovo motivovaného násilia) ako jednu z oblastí trestnej činnosti vymedzených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili boj proti domácemu násiliu poskytovaním podporných služieb, zriadením špecializovaných jednotiek presadzovania práva a stíhaním týchto trestných činov; žiada Komisiu a členské štáty, aby poskytli aktualizované údaje o tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor;

38.  vyjadruje poľutovanie nad systematickým nedostatkom úplného a včasného vykonávania bezpečnostných opatrení EÚ členskými štátmi; domnieva sa, že bezpečnostné opatrenia sa musia vykonávať nielen v zmysle litery zákona, ale aj jeho ducha; poznamenáva, že ak sa bezpečnostné opatrenia systematicky nevykonávajú v plnom rozsahu a včas, hrozí, že budú neúčinné, nemusia viesť k väčšej bezpečnosti, a preto už nespĺňajú požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality; vyzýva Komisiu, aby začínala postupy v prípade nesplnenia povinnosti ihneď po uplynutí lehoty na transpozíciu alebo po zistení nesplnenia povinnosti;

39.  zdôrazňuje význam dôkazov o účinnosti súčasných bezpečnostných opatrení EÚ; poukazuje na to, že rozsah, v akom možno obmedzenie základných práv považovať za nevyhnutné a primerané, závisí od účinnosti týchto politík, čo dokazujú verejne dostupné kvantitatívne aj kvalitatívne dôkazy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia doteraz sprístupnila len nepodložené dôkazy o bezpečnostných opatreniach, ale žiadne kvantitatívne dôkazy;

40.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala súčasné bezpečnostné politiky a dohody a aby ich v prípade potreby zosúladila s judikatúrou Súdneho dvora EÚ; zastáva názor, že dohody o záznamoch o cestujúcich (PNR) s USA a Austráliou sa musia urýchlene upraviť, aby boli v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, a domnieva sa, že odmietnutie Komisie konať v súlade s touto judikatúrou je vážnym opomenutím;

41.  je znepokojený outsourcingom niektorých činností z orgánov presadzovania práva do súkromného sektora a požaduje lepší dohľad nad akoukoľvek spoluprácou medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti bezpečnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou prideľovania finančných prostriedkov EÚ súkromným spoločnostiam, ktoré vytvárajú bezpečnostné systémy alebo ich časti;

42.  je hlboko znepokojený nedostatkom zdrojov pridelených niektorým agentúram EÚ pôsobiacim v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na to, aby mohli v plnej miere plniť svoj mandát; žiada riadne financovanie a personálne obsadenie agentúr a orgánov EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, aby EÚ mohla plniť stratégiu pre bezpečnostnú úniu;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0022. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0204. (3) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 42. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0021. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0173. (6) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066. (7) Správa EÚ o situácii a trendoch v oblasti terorizmu (TE-SAT) 2020, uverejnená 23. júna 2020; Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z roku 2020, uverejnené 5. októbra 2020; Využívanie izolácie: páchatelia a obete online sexuálneho zneužívania detí počas pandémie COVID-19, uverejnené 19. júna 2020. (8) Europol TE‑SAT 2020, s. 66. (9) Europol TE‑SAT 2020, s. 24. (10) Správa Komisie z 30. septembra 2020 na základe článku 29 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu (COM(2020)0619). (11) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6. (12) Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu, s. 19. (13) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1. (14) Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k tretej správe Európskej komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, s. 3 (SWD(2020)0226). (15) EMCDDA, Európska správa o stave drogovej problematiky 2020: Trendy a vývoj, september 2020, s. 66. (16) Deloitte Consulting & Advisory CVBA, Study on the Feasibility of Improving Information Exchange under Prüm Decisions (Štúdia o uskutočniteľnosti zlepšenia výmeny informácií podľa prümských rozhodnutí ), máj 2020, s. 7. (17) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1. (18) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (19) Správa Komisie z 11. mája 2020 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, s. 9 (COM(2020)0188). (20) Europolu, How COVID-19-related crime infected Europe during 2020 (Ako trestná činnosť súvisiaca s pandémiou COVID-19 infikovala v roku 2020 Európu), 12. novembra 2020. (21) COM(2018)0640. (22) Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42. (23) Konania o nesplnení povinnosti proti Cypru a Malte z 20. októbra 2020 týkajúce sa ich systémov udeľovania občianstva investorom, ktoré sa tiež označujú ako „zlaté pasy“. (24) Správa Komisie zo 16. decembra 2016 posudzujúca rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, s. 8 (COM(2016)0871). (25) Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (Europol) – 4. výročná správa o činnosti – 2020. (26) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o spoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracovanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov a úlohu Europolu v oblasti výskumu a inovácií (COM(2020)0796). (27) Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39. (28) Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o potrebe osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť (2020/2896(RSP))

P9_TA(2020)0379 B9-0402/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 8, 10, 19, článok 153 ods. 1 písm. i) a články 157 a 236 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (antidiskriminačná smernica) (COM(2008)0426), ktorý predložila Komisia 2. júla 2008,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614), ktorý Komisia predložila 14. marca 2012,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protestoch proti rasizmu po smrti Georgea Floyda(5),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2020, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), uverejnený 28. októbra 2020,

–  so zreteľom na správu EIGE z 19. novembra 2020 o rodovej nerovnosti v oblasti starostlivosti a odmeňovaní v EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú‑rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–  so zreteľom na závery Rady z 2. decembra 2020 o riešení rozdielu v odmeňovaní žien a mužov,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 9 a 15,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja dohodnuté v roku 2015, najmä na ciele 5 a 8,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – Ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (COM(2020)0620),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv EÚ a malo by byť plne rešpektované;

B.  keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, podľa ktorej by sa mala Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami;

C.  keďže diskriminácia na základe rodu a rodovej identity sa často spája s diskrimináciou na inom základe, ako sú rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo akékoľvek iné presvedčenie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia, čo vedie k dvojitej a viacnásobnej diskriminácii; keďže horizontálne, prierezové hľadisko a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v politikách EÚ sú nevyhnutné na dosiahnutie rodovej rovnosti a rovnosti vo všeobecnosti;

D.  keďže v každej politike rodovej rovnosti je nevyhnutná horizontálna prierezová perspektíva, aby bolo možné rozpoznať a riešiť tieto početné hrozby diskriminácie; keďže v politikách EÚ sa doteraz neuplatnil prierezový prístup a väčšinou sa zameriavajú na individuálny rozmer diskriminácie, čo nerieši jej inštitucionálny, štrukturálny a historický rozmer; keďže prierezová analýza nám nielen umožňuje pochopiť štrukturálne prekážky, ale poskytuje aj dôkazy, na základe ktorých možno stanoviť referenčné kritériá a riadiť smerovanie k strategickým a účinným politikám proti systémovej diskriminácii, vylúčeniu a rodovým nerovnostiam;

E.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi podľa indexu rodovej rovnosti EIGE za rok 2020 nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnej krajine EÚ; keďže pokrok EÚ v oblasti rodovej rovnosti je stále pomalý, pričom sa index zlepšuje v priemere o jeden bod každé dva roky; keďže týmto tempom bude trvať viac ako 60 rokov, kým EÚ dosiahne rodovú rovnosť;

F.  keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách predstavuje diskrimináciu a porušovanie ľudských práv zakorenené v rodovej nerovnosti, ktorú pomáha udržiavať a posilňovať; keďže rodovo motivované násilie je jednou z najväčších prekážok dosiahnutia rodovej rovnosti; keďže z prieskumu Agentúry pre základné práva z roku 2014 vyplynulo, že každá tretia žena zažila od veku 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie, že 55 % žien čelilo jednej alebo viacerým formám sexuálneho obťažovania a že v priemere jedna žena zomrie každého dva a pol dňa v dôsledku domáceho násilia; keďže život bez násilia je predpokladom rovnosti; keďže v EÚ je každoročne spáchaných približne 3 500 vrážd žien spojených s domácim násilím;(6) keďže údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti a údaje zohľadňujúce rodové aspekty porovnateľnej povahy sú nevyhnutné na to, aby sa zohľadnil celkový rozsah rodovo motivovaného násilia, zviditeľnili nerovnosti a vytvorili cielené politiky; keďže v rôznych oblastiach politík EÚ a členských štátov stále chýbajú údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti a údaje zohľadňujúce rodové aspekty;

G.  keďže podľa najnovších údajov Komisie je rozdiel v hodinovej mzde žien a mužov v EÚ 16 %, hoci v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši; keďže pri zohľadnení miery zamestnanosti a celkovej účasti na trhu práce sa rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zvýši na 40 %; keďže situácia je ešte horšia pri odchode žien do dôchodku, pretože ich dôchodky majú približne o 37 % nižšiu hodnotu než dôchodky mužov, okrem iného v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže miera zamestnanosti v EÚ, ktorá sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, bola v roku 2018 stále vyššia u mužov (79 %) ako u žien (66,4 %); keďže 31,3 % zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov v EÚ pracovalo v roku 2018 na čiastočný úväzok v porovnaní s 8,7 % mužov; keďže ženy sú nadmerne zastúpené v neformálnom hospodárstve, nedobrovoľnej práci na čiastočný pracovný čas a na neistých a zle platených pracovných miestach;

H.  keďže neplatenú opatrovateľskú a domácu prácu vykonávajú prevažne ženy, čo má vplyv na rozdiely v pracovnom a kariérnom postupe a prispieva k rozdielom v zamestnanosti, odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov; keďže z odhadov vyplýva, že v odvetví opatrovateľstva 80 % služieb poskytujú neformálne opatrujúce osoby, ktorými sú prevažne ženy (75 %) vrátane migrantiek;

I.  keďže ženy sú preto stále nedostatočne zastúpené a sú vystavené rôznym formám diskriminácie na trhu práce a keďže cieľom je poskytnúť ženám rovnaké príležitosti na pracovisku, aké majú muži, v záujme zmenšenia týchto rozdielov;

J.  keďže podľa oznámenia Komisie zo 14. januára 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014) je zlepšenie starostlivosti o deti a služieb dlhodobej starostlivosti spôsobom ako zabezpečiť, aby sa opatrovateľské povinnosti rozdelili rovnomernejšie medzi ženy a mužov, s cieľom uľahčiť ženám účasť na trhu práce za rovnakých podmienok, aké majú muži.

K.  keďže v mnohých oblastiach pretrvávajú rodové rozdiely a štrukturálne prekážky, ktoré obmedzujú ženy a mužov na ich tradičné úlohy a zabraňujú ženám plne využívať ich základné právo na rovnosť v zamestnaní, práci a odmeňovaní;

L.  keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách, a to aj v hospodárskom sektore, a rodová parita vo volených orgánoch ani zďaleka nie je dosiahnutá; keďže podľa EIGE tvoria ženy menej ako tretinu všetkých poslancov v EÚ; keďže väčšina rozhodovacích orgánov nemá odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti;

M.  keďže stereotypné názory na rodové úlohy prispievajú k rodovej nerovnosti a k pretrvávaniu rodovo motivovaného násilia; keďže je v záujme spoločnosti ako celku bojovať proti rodovej nerovnosti a keďže účasť mužov na boji proti rodovej nerovnosti a rodovo motivovanému násiliu je kľúčová;

N.  keďže prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a sexuálnym a reprodukčným právam je nevyhnutný na dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže odopieranie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je formou rodovo motivovaného násilia; keďže Európsky parlament sa problematikou sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv zaoberal vo svojom novoprijatom programe EU4Health s cieľom zabezpečiť včasný prístup k tovaru, ktorý je potrebný na bezpečné poskytovanie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

O.  keďže sa v rámci EÚ dosiahol pozitívny pokrok, stále však existuje priestor na zlepšenie, keďže sa objavujú výrazné negatívne postoje proti rodovej rovnosti a právam žien, a to aj v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; keďže regresiu v tejto oblasti treba riešiť a rodovú rovnosť a práva žien chrániť na najvyššej politickej úrovni;

P.  keďže pandémia COVID-19 má neúmerný vplyv na ženy a dievčatá v dôsledku existujúcich nerovností, ktoré okrem iného vedú k exponenciálnemu nárastu rodovo motivovaného násilia a k zvýšeniu podielu odchodu z trhu práce; keďže je nevyhnutné začleniť rodové hľadisko do všetkých fáz reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19;

Q.  keďže ženy zastávajú najneistejšie pracovné miesta v našej spoločnosti a sú najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19 v dôsledku čiastočnej nezamestnanosti, rizika straty zamestnania a nútenej práce na diaľku z dôvodu nedostatku služieb starostlivosti o deti; keďže pätina žien v EÚ už bola ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením(7); keďže ženy tvoria 85 % rodín s jedným rodičom, ktoré sú ešte viac ohrozené neistotou a rastúcou chudobou; keďže sa očakáva, že v nadchádzajúcich mesiacoch do chudoby upadne 500 miliónov ľudí(8) na svete, z ktorých väčšina sú ženy; keďže chudoba a sociálne vylúčenie majú štrukturálne príčiny, ktoré treba odstrániť a napraviť, najmä politikami v oblasti zamestnanosti, bývania, mobility a prístupu k verejným službám;

R.  keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala význam integrácie EÚ a posilnenia spolupráce a dialógu medzi členskými štátmi, výmeny riešení a vykonávania opatrení na úrovni EÚ a koordinovaných reakcií, a to aj v oblasti rodovej rovnosti;

S.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti bude po dohode medzi Európskym parlamentom a Radou po prvýkrát horizontálnou prioritou vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a malo by ho sprevádzať posúdenie vplyvu každého legislatívneho a politického návrhu a rodovo responzívne monitorovanie a hodnotenie programov, a to aj sledovaním finančných prostriedkov určených na rodovú rovnosť; keďže vykonávanie rodového rozpočtovania by sa malo monitorovať aj na najvyššej politickej úrovni v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a hlavných programov financovania EÚ; keďže rodová rovnosť a dodržiavanie práv žien a dievčat sú predpokladom hospodárskej obnovy a inkluzívneho udržateľného rozvoja;

T.  keďže po ôsmich rokoch od schválenia ešte Istanbulský dohovor neratifikovali všetky členské štáty ani EÚ; keďže Istanbulský dohovor je najdôležitejším existujúcim medzinárodným nástrojom na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

U.  keďže vo viacerých uzneseniach, ako je napríklad uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu, Európsky parlament vyzval Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku zakotvenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zahrnúť rodovo motivované násilie do zoznamu európskych trestných činov; keďže Európsky parlament pri mnohých príležitostiach požadoval smernicu na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

V.  keďže sedem rokov po tom, ako Komisia predložila návrh a Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní, sa ešte nedospelo k dohode o smernici o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch) a návrh je odvtedy blokovaný v Rade;

W.  keďže dvanásť rokov po tom, ako Komisia predložila návrh, sa ešte nedospelo k dohode o smernici Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a návrh je odvtedy blokovaný v Rade;

X.  keďže vo svojich záveroch z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú‑rovnosť v EÚ: ďalší postup Rada zdôraznila, že kým staré výzvy pretrvávajú, nové výzvy sa objavujú. Ciele stanovené pre rodovú rovnosť neboli úplne dosiahnuté a vyzvala Komisiu a členské štáty, aby „posilnili rodovú rovnosť [...] tým, že budú na úrovni EÚ a na najvyššej politickej úrovni aktívne presadzovať politický dialóg na vysokej úrovni o otázkach rodovej rovnosti “;

Y.  keďže politický dialóg na vysokej úrovni a dialóg na úrovni EÚ sa ukázali ako efektívne pri znižovaní rozdielov medzi členskými štátmi a podpore európskej integrácie vo väčšine oblastí politiky; keďže štruktúrovaný dialóg na najvyššej politickej úrovni je nevyhnutný na ochranu a podporu práv žien a rodovej rovnosti prostredníctvom prijatia rodovo responzívnych právnych predpisov Únie;

Z.  keďže úloha Rady ako spoluzákonodarcu EÚ je zásadná; keďže zloženia Rady musia byť navrhnuté tak, aby reagovali na súčasné politické výzvy a priority; keďže absencia osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť zvyšuje riziko prijatia rodovo slepých právnych predpisov;

AA.  keďže súčasná Komisia preukázala silné odhodlanie pokročiť v oblasti rodovej rovnosti v politických usmerneniach predsedníčky a následnými opatreniami;

AB.  keďže otázky rodovej rovnosti sa v súčasnosti riešia na úrovni Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktorá náležite neodráža všetky aspekty, ktoré treba riešiť;

AC.  keďže Európsky parlament už vyzval na vytvorenie nového zloženia Rady pozostávajúceho z ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť;

AD.  keďže niekoľko predsedníctiev Rady Európskej únie vyvinulo pozitívne snahy o organizovanie neformálnych zasadnutí ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť a o zaradenie otázok rodovej rovnosti do programov; keďže tento postup sa musí inštitucionalizovať prostredníctvom stáleho osobitného fóra;

AE.  keďže pre vzostupné zbližovanie a harmonizáciu práv žien v Európe prostredníctvom silného paktu medzi členskými štátmi výmenou a prijímaním najambicióznejších právnych predpisov Únie a uplatňovaním najlepších postupov, ktoré v súčasnosti platia v EÚ, sú nevyhnutné jednotné opatrenia;

AF.  keďže hoci v rámci Komisie pôsobí komisárka výlučne zodpovedná za rovnosť a Európsky parlament má výbor vyhradený pre práva žien a rodovú rovnosť, neexistuje osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť a ministri a štátni tajomníci zodpovední za rodovú rovnosť nemajú osobitné a formalizované fórum na diskusiu;

AG.  keďže zoznam zložení, v ktorých zasadá Rada, s výnimkou Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničné veci, stanovuje (alebo mení) kvalifikovanou väčšinou Európska rada;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ministri a štátni tajomníci zodpovední za rodovú rovnosť nemajú žiadne osobitné inštitucionálne fórum na zabezpečenie toho, aby sa zástupcovia členských štátov pravidelne stretávali, diskutovali, prijímali právne predpisy, robili politické rozhodnutia a vymieňali si najlepšie postupy; zdôrazňuje, že stretnutia ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť zabezpečia zameranejšie a efektívnejšie fórum pre spoluprácu, čím sa zabezpečí silnejšie začlenenie rodovej rovnosti do stratégií a politických procesov EÚ, jednotný prístup a koordinácia všetkých súvisiacich politík;

2.  zdôrazňuje význam združovania ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť na jednom osobitnom, formálnom fóre s cieľom prijímať spoločné a konkrétne opatrenia a právne predpisy na riešenie výziev v oblasti práv žien a rodovej rovnosti a zabezpečiť, aby sa o otázkach rodovej rovnosti rokovalo na najvyššej politickej úrovni, pričom sa zohľadnia rôzne formy diskriminácie namierenej proti ženám na základe rasy a ženám patriacim k etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, starším ženám, ženám so zdravotným postihnutím, rómskym ženám, LBTI ženám, utečenkyniam a migrantkám a ženám, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité vyslať politický signál zložením Rady pre rodovú rovnosť; potvrdzuje, že osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť, ktoré ministrom a štátnym tajomníkom zodpovedným za rodovú rovnosť umožní pravidelne sa stretávať a diskutovať, posilní uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v právnych predpisoch Únie, ako aj dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi, výmenu najlepších postupov a právnych predpisov a schopnosť spoločne reagovať na problémy v celej EÚ a prispeje k zmenšovaniu rozdielov medzi členskými štátmi a k harmonizácii ochrany práv žien a rodovej rovnosti v Európe prierezovým prístupom;

4.  zdôrazňuje, že osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť by predstavovalo kľúčový prvok pri odblokovaní rokovaní o hlavných spisoch týkajúcich sa rodovej rovnosti, konkrétne ratifikácie Istanbulského dohovoru, prijatia smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch ) a smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (antidiskriminačná smernica), a pri podpore iných rodových otázok, ktoré treba v najbližších rokoch riešiť, ako sú zaradenie rodovo motivovaného násilia do zoznamu európskych trestných činov a prijatie budúcej smernice o rodovo motivovanom násilí;

5.  vyzýva Radu a Európsku radu, aby vytvorili zloženie Rady pre rodovú rovnosť s cieľom podporiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a právnych predpisoch EÚ;

6.  vyzýva Európsku radu, aby sa uzniesla kvalifikovanou väčšinou a zmenila zoznam zložení, v ktorých zasadá Rada, v súlade s článkom 236 ZFEÚ a článkom 2 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0025. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0286. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0173. (6) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2018/630296/EPRS_BRI(2018)630296_EN.pdf (7) Eurostat, 2018. (8) Podľa MVO (Oxfam) a OSN.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o zmenách rokovacieho poriadku s cieľom zabezpečiť fungovanie Parlamentu za mimoriadnych okolností (2020/2098(REG))

P9_TA(2020)0380 A9-0194/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 236 a 237 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0194/2020),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  zdôrazňuje, že kríza v oblasti zdravia spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 odhalila, že rokovací poriadok si vyžaduje dôkladnejšie postupy na zabezpečenie neobmedzeného fungovania Európskeho parlamentu za rôznych mimoriadnych okolností;

3.  zdôrazňuje význam dočasných opatrení, ktoré ako reakciu na takéto mimoriadne okolnosti v súčasnej kríze v oblasti zdravia prijali predseda a riadiace orgány Európskeho parlamentu v súlade so zásadou právneho štátu; zdôrazňuje, že k týmto opatreniam na zabezpečenie kontinuity činnosti Európskeho parlamentu, ktorá sa vyžaduje v zmluvách, neexistujú žiadne alternatívy, a že sa nimi umožnilo, aby Európsky parlament vykonával svoju legislatívnu a rozpočtovú funkciu, ako aj funkciu politickej kontroly aj počas krízy v súlade s postupmi stanovenými v zmluvách;

4.  zdôrazňuje, že tieto dočasné opatrenia boli plne opodstatnené a že sa nimi zabezpečila platnosť všetkých hlasovaní, ktoré sa uskutočnili počas obdobia ich uplatňovania;

5.  pripomína, že je dôležité v rámci svojich najlepších schopností zabezpečiť primerané ubytovanie pre poslancov so zdravotným postihnutím a ich zamestnancov počas činnosti Európskeho parlamentu za mimoriadnych okolností;

6.  domnieva sa, že nižšie uvedené zmeny by sa mali prijať prostredníctvom alternatívneho systému elektronického hlasovania v súlade so súčasnými dočasnými opatreniami, ktoré prijal jeho predseda a jeho riadiace orgány a ktoré mu umožňujú fungovať počas sanitárnej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19;

7.  sa rozhodol, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, ale budú sa uplatňovať až od 18. januára 2021, aby predseda a Konferencia predsedov mali právny základ na prijatie a predbežné schválenie rozhodnutia podľa nového článku 237a ods. 2 prvého pododseku, aby sa nové ustanovenia mohli uplatňovať v plnom rozsahu od prvého dňa ich uplatňovania, t. j. od začiatku prvej plenárnej schôdze v roku 2021;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a národným parlamentom pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Hlava XIII a (nová) HLAVA XIIIa: MIMORIADNE OKOLNOSTI Pozmeňujúci návrh 2 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 237 a (nový) Článok 237a Mimoriadne opatrenia 1.  Tento článok sa uplatňuje v situáciách, keď Parlament z dôvodu výnimočných a nepredvídateľných okolností mimo svojej kontroly nemôže plniť svoje povinnosti a vykonávať svoje právomoci podľa zmlúv a keď je potrebné uplatniť dočasnú výnimku zo zvyčajných postupov Parlamentu stanovených v iných ustanoveniach tohto rokovacieho poriadku s cieľom prijať mimoriadne opatrenia, aby mohol Parlament naďalej plniť uvedené povinnosti a vykonávať uvedené právomoci. Za takéto mimoriadne okolnosti sa považujú situácie, keď predseda na základe spoľahlivých dôkazov, ktoré podľa potreby potvrdia útvary Parlamentu, dospeje k záveru, že z dôvodov bezpečnosti alebo ochrany alebo ako dôsledok nedostupnosti technických prostriedkov je alebo bude pre Parlament nemožné alebo nebezpečné zasadať v súlade so svojimi zvyčajnými postupmi stanovenými v iných ustanoveniach tohto rokovacieho poriadku a svojim prijatým kalendárom činností. 2.  Predseda môže so súhlasom Konferencie predsedov rozhodnúť o uplatnení jedného alebo viacerých opatrení uvedených v odseku 3, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1. Ak je z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nemožné zvolať prezenčné alebo virtuálne zasadnutie Konferencie predsedov, predseda môže rozhodnúť o uplatnení jedného alebo viacerých opatrení uvedených v odseku 3. Platnosť takéhoto rozhodnutia sa skončí po uplynutí piatich dní po jeho prijatí, pokiaľ ho v tejto lehote neschváli Konferencia predsedov. Po rozhodnutí predsedu, ktoré schválila Konferencia predsedov, môžu poslanci alebo politická skupina či skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu, kedykoľvek požiadať, aby boli niektoré alebo všetky opatrenia stanovené v uvedenom rozhodnutí jednotlivo predložené Parlamentu na schválenie bez rozpravy. Hlasovanie v pléne sa zaradí na program prvého rokovania nasledujúceho po dni, keď bola žiadosť predložená. Nemôžu sa predkladať žiadne pozmeňujúce návrhy. Ak opatrenie nezíska väčšinu odovzdaných hlasov, jeho platnosť sa skončí po skončení schôdze. Opatrenie schválené na plenárnej schôdzi nesmie byť predmetom ďalšieho hlasovania počas tej istej schôdze. 3.  Rozhodnutím uvedeným v odseku 2 sa môžu stanoviť všetky vhodné opatrenia s cieľom reagovať na mimoriadne okolnosti uvedené v odseku 1, a najmä tieto opatrenia: a)  odloženie plánovanej schôdze, rokovania alebo schôdze výboru na neskorší dátum a/alebo zrušenie či obmedzenie schôdzí medziparlamentných delegácií a iných orgánov; b)  presunutie schôdze, rokovania alebo schôdze výboru zo sídla Parlamentu na jedno z jeho pracovísk alebo na externé miesto, alebo z jedného z pracovísk Parlamentu do jeho sídla, na iné pracovisko Parlamentu alebo na externé miesto; c)  uskutočnenie schôdze alebo rokovania v priestoroch Parlamentu, úplne alebo čiastočne v oddelených zasadacích miestnostiach, čím sa umožní dodržiavať primeraný fyzický odstup; d)  uskutočnenie schôdze, rokovania alebo schôdze orgánov Parlamentu v režime účasti na diaľku stanovenom v článku 237c; e)  v prípade, že mechanizmus ad hoc zastúpenia stanovený v článku 209 ods. 7 neposkytuje dostatočné riešenia ako reakciu na dané mimoriadne okolnosti, dočasné zastúpenie členov vo výbore politickými skupinami, pokiaľ dotknutí členovia nenamietajú takéto dočasné zastúpenie. 4.  Rozhodnutie uvedené v odseku 2 je časovo obmedzené a musia sa v ňom uviesť dôvody, na ktorých sa zakladá. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť jeho uverejnením na webovom sídle Parlamentu, alebo ak okolnosti neumožňujú takéto uverejnenie, jeho zverejnením iným najvhodnejším dostupným spôsobom. Rozhodnutie sa tiež bezodkladne oznámi jednotlivo všetkým poslancom. Predseda môže rozhodnutie obnoviť v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 raz alebo viackrát, a to na obmedzené obdobie. V rozhodnutí o obnovení sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. Predseda zruší rozhodnutie prijaté podľa tohto článku, keď zaniknú mimoriadne okolnosti uvedené v odseku 1, ktoré boli dôvodom jeho prijatia. 5.  Tento článok sa uplatňuje len ako posledná možnosť a vyberú a uplatnia sa len tie opatrenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné ako reakcia na dané mimoriadne okolnosti. Pri uplatňovaní tohto článku sa náležite zohľadní najmä zásada zastupiteľskej demokracie, zásada rovnakého zaobchádzania s poslancami, právo poslancov vykonávať svoj poslanecký mandát bez obmedzenia, a to vrátane ich práv, ktoré im vyplývajú z článku 167 tohto rokovacieho poriadku, a ich právo slobodne, individuálne a osobne hlasovať, a Protokol č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov a agentúr a útvarov Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluvám. Pozmeňujúci návrh 3 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 237 b (nový) Článok 237b Narušenie politickej rovnováhy v Parlamente 1.  Predseda môže so súhlasom Konferencie predsedov prijať opatrenia potrebné na uľahčenie účasti dotknutých poslancov alebo politickej skupiny, ak na základe spoľahlivých dôkazov dospeje k záveru, že politická rovnováha v Parlamente je výrazne narušená, pretože značný počet poslancov alebo jedna z politických skupín sa nemôže zúčastniť na rokovaniach Parlamentu v súlade s jeho zvyčajnými postupmi stanovenými v iných ustanoveniach tohto rokovacieho poriadku, a to z dôvodov bezpečnosti alebo ochrany, alebo ako dôsledok nedostupnosti technických prostriedkov. Jediným účelom takýchto opatrení je umožniť dotknutým poslancom účasť na diaľku prostredníctvom vybraných technických prostriedkov podľa článku 237c ods. 1 alebo iných vhodných prostriedkov plniacich ten istý účel. 2.  Opatrenia podľa odseku 1 sa môžu prijať v prospech značného počtu poslancov v prípade, že výnimočné a nepredvídateľné okolnosti mimo ich kontroly vyskytujúce sa v regionálnom kontexte viedli k ich neúčasti. Opatrenia podľa odseku 1 sa tiež môžu prijať v prospech členov politickej skupiny, ak o ne táto politická skupina požiadala v prípade, že neúčasť tejto skupiny je dôsledkom výnimočných a nepredvídateľných okolností mimo kontroly uvedenej skupiny. 3.  Článok 237a ods. 2 druhý a tretí pododsek a pravidlá a zásady stanovené v článku 237a ods. 4 a 5 sa uplatnia zodpovedajúcim spôsobom. Pozmeňujúci návrh 4 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 237 c (nový) Článok 237c Režim účasti na diaľku 1.  Ak predseda v súlade s článkom 237a ods. 3 písm. d) rozhodne o uplatnení režimu účasti na diaľku, Parlament môže viesť svoje rokovania na diaľku okrem iného aj prostredníctvom toho, že všetkým poslancom umožní vykonávať niektoré z ich poslaneckých práv elektronickou formou. Ak predseda v súlade s článkom 237b rozhodne o použití vybraných technických prostriedkov v rámci režimu účasti na diaľku, tento článok sa uplatní len v nevyhnutnej miere a len v prípade dotknutých poslancov. 2.  Režimom účasti na diaľku sa zabezpečí, aby: –  poslanci mohli vykonávať svoj poslanecký mandát vrátane najmä svojho práva vystúpiť v pléne a vo výboroch, hlasovať a predkladať texty bez obmedzenia, –  poslanci mohli hlasovať individuálne a osobne, –  systém hlasovania na diaľku umožnil poslancom hlasovať v normálnom hlasovaní, hlasovaní podľa mien a v tajnom hlasovaní a overiť, či sa ich hlasy započítali ako odovzdané, –  pre všetkých poslancov platil jednotný hlasovací systém bez ohľadu na ich prítomnosť či neprítomnosť v priestoroch Parlamentu, –  sa článok 167 uplatňoval v najväčšom možnom rozsahu; –  riešenia v oblasti informačných technológií poskytnuté poslancom a ich zamestnancom boli „technologicky neutrálne“, –  sa účasť poslancov na parlamentných rozpravách a hlasovaniach uskutočňovala prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov, ktoré spravujú a na ktoré dohliadajú útvary Parlamentu priamo a interne. 3.  Pri prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1 predseda určí, či sa tento režim uplatňuje len na výkon práv poslancov na plenárnej schôdzi, alebo aj na výkon práv poslancov vo výboroch Parlamentu a/alebo v iných orgánoch Parlamentu. Predseda vo svojom rozhodnutí takisto určí, akým spôsobom sa práva a postupy, ktoré sa nemôžu riadne vykonávať bez fyzickej prítomnosti poslancov, upravia počas uplatňovania tohto režimu. Uvedené práva a postupy sa okrem iného týkajú: –  spôsobu, akým sa ráta prítomnosť na rokovaní alebo zasadnutí, –  podmienok, za ktorých sa podáva žiadosť o zistenie uznášaniaschopnosti, –  predkladania textov, –  žiadostí o hlasovanie po častiach a o oddelené hlasovanie, –  prideľovania rečníckeho času, –  plánovania rozpráv, –  predkladania ústnych pozmeňujúcich návrhov a námietok k nim, –  poradia hlasovania, –  termínov a lehôt na stanovenie programu a na procedurálne návrhy. 4.  Na účely uplatňovania ustanovení článkov rokovacieho poriadku týkajúcich sa uznášaniaschopnosti a hlasovania v rokovacej sále sa poslanci, ktorí sa zúčastňujú na diaľku, považujú za fyzicky prítomných v rokovacej sále. Odchylne od článku 171 ods. 11 môžu poslanci, ktorí počas rozpravy nevystúpili, raz počas každého rokovania predložiť písomné vyhlásenie, ktoré sa priloží k doslovnému zápisu z rozpravy. Predseda v prípade potreby určí spôsob, akým môžu poslanci využívať rokovaciu sálu počas uplatňovania režimu účasti na diaľku, a najmä maximálny počet poslancov, ktorí môžu byť fyzicky prítomní. 5.  Ak predseda v súlade s odsekom 3 prvým pododsekom rozhodne o uplatnení režimu účasti na diaľku v prípade výborov alebo iných orgánov, odsek 4 prvý pododsek sa uplatňuje primerane. 6.  Predsedníctvo prijme opatrenia týkajúce sa prevádzky a bezpečnosti elektronických prostriedkov používaných podľa tohto článku v súlade s požiadavkami a normami stanovenými v odseku 2. Pozmeňujúci návrh 5 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 237 d (nový) Článok 237d Uskutočnenie schôdze alebo rokovania v oddelených zasadacích miestnostiach Ak predseda v súlade s článkom 237a ods. 3 písm. c) rozhodne o tom, že schôdza alebo rokovanie sa môže úplne alebo čiastočne konať vo viac ako jednej zasadacej miestnosti vrátane, podľa potreby, rokovacej sály, platia tieto pravidlá: –  použité zasadacie miestnosti sa v tejto súvislosti spoločne považujú za rokovaciu sálu, –  predseda môže v prípade potreby určiť spôsob, akým sa príslušné zasadacie miestnosti využijú tak, aby boli dodržané požiadavky fyzického odstupu.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch železničnej bezpečnosti a prepojenosti, pokiaľ ide o cezhraničnú infraštruktúru spájajúcu Úniu a Spojené kráľovstvo prostredníctvom pevného spojenia cez Lamanšský prieliv (COM(2020)0782 – C9-0379/2020 – 2020/0347(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0782),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0379/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 2. decembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. decembra 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/... o určitých aspektoch železničnej bezpečnosti a prepojenosti, pokiaľ ide o cezhraničnú infraštruktúru spájajúcu Úniu a Spojené kráľovstvo prostredníctvom pevného spojenia cez Lamanšský prieliv

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2020/2222.)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (2020/2532(RSP))

P9_TA(2020)0382 B9-0422/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie,

–  so zreteľom na správu Komisie z 12. novembra 2018 o vykonávaní stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2018)0738),

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o nedostatkoch v oblasti adaptácie za rok 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2020 na nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do nášho života (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na svetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú zverejnila Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 33/2018 s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení,

–  so zreteľom na hlavnú správu Globálnej komisie pre adaptáciu o adaptácii na zmenu klímy za rok 2019 s názvom Adaptujme sa teraz: globálna výzva na vedúce postavenie v oblasti odolnosti proti zmene klímy,

–  so zreteľom na 7. environmentálny akčný program EÚ do roku 2020 a na jej víziu do roku 2050,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 k pätnástemu zasadnutiu konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(3),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) na základe ukazovateľov z 25. januára 2017 s názvom Zmena klímy, vplyv a zraniteľnosť v Európe za rok 2016,

–  so zreteľom na posúdenie ukazovateľov EEA s názvom Hospodárske straty spôsobené extrémami súvisiacimi s klímou v Európe z 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. septembra 2019 s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva v Európe,

–  so zreteľom na správu EEA zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe  stav a výhľad na rok 2020: znalosti potrebné pre transformáciu na udržateľnú Európu,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko nezávislej skupiny hlavných vedeckých poradcov Komisie z 29. júna 2020 o prispôsobení sa účinkom zmeny klímy na zdravie,

–  so zreteľom na správu EHP z 8. septembra 2020 s názvom Zdravé životné prostredie, zdravý život: aký vplyv má životné prostredie na zdravie a blahobyt v Európe,

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody(5),

–  so zreteľom na Adaptačný rámec z Cancúnu,

–  so zreteľom na Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody spôsobené dôsledkami zmeny klímy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 33/2018 s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení,

–  so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 25/2018 s názvom Smernica o povodniach: pokrok pri posudzovaní rizík pri súčasnej potrebe zlepšiť plánovanie a vykonávanie,

–  so zreteľom na správy Komisie s názvom Prognózy hospodárskych vplyvov zmeny klímy v odvetviach EÚ na základe správ o analýze zdola nahor (PESETA), najmä správy PESETA III a IV z roku 2018 a 2020,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (O-000075/2020 – B9‑0075/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže pozorované zmeny klímy už teraz majú rozsiahly vplyv na ekosystémy (a najmä na biodiverzitu), sociálnu oblasť a hospodárske odvetvia (pričom prehlbujú nerovnosť) a zdravie človeka; keďže je dôležité zamedziť vzniku hromadných a často vzájomne pôsobiacich hrozieb pre ekosystémy a voľne žijúce živočíchy vrátane straty a degradácie biotopov; keďže účinky zmeny klímy sa naďalej prejavujú vo svete i v EÚ a keďže sú ďalšie dôkazy o tom, že zmenou klímy sa v budúcnosti zvýši počet extrémnych klimatických javov v mnohých regiónoch EÚ, ako aj v tretích krajinách, a vyvolá inváziu prenášačov infekčných chorôb, čo by mohlo viesť k návratu infekčných chorôb, ktoré boli v EÚ už zlikvidované; keďže adaptácia na zmenu klímy nie je len v hospodárskom záujme EÚ, ale tiež nevyhnutnousťou pre pohodu verejnosti;

B.  keďže na jednotlivé členské štáty, regióny a odvetvia v EÚ bude podľa prognóz zmena klímy pôsobiť rôzne; keďže pobrežné a ostrovné regióny sú voči vplyvom zmeny klímy obzvlášť citlivé; keďže adaptívna kapacita jednotlivých regiónov EÚ sa výrazne líši a adaptívna kapacita ostrovných a najvzdialenejších regiónov EÚ je obmedzená; keďže adaptačné stratégie by mali podporovať aj prechod na udržateľný vývoj v citlivých oblastiach, ako sú ostrovy, na základe ekologicky šetrných riešení a riešení blízkych prírode; keďže vplyvmi ľudskej úmrtnosti v súvislosti s teplom, nedostatkom vody, dezertifikáciou, stratou biotopov a lesnými požiarmi bude viac trpieť Stredomorie;

C.  keďže koralové útesy a mangrovy ako významné prírodné zachytávače uhlíka sú ohrozené zmenou klímy;

D.  keďže pri zmierňovaní účinkov dezertifikácie je rozhodujúcim faktorom zdravie pôdy, pretože pôda je najväčšou zásobárňou uhlíka a hlavnou oporou všetkých ekosystémov a plodín, pričom má značnú schopnosť zadržiavať vodu a zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní odolnosti spoločnosti proti environmentálnym zmenám;

E.  keďže vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, lesníctvo a suchozemská a morská biodiverzita sú úzko prepojené a takisto súvisia so zmenami spôsobov využívania pôdy a demografickými zmenami; keďže vplyv zmeny klímy v iných častiach sveta môže ovplyvniť EÚ prostredníctvom obchodu, medzinárodných finančných tokov, verejného zdravia, migrácie a bezpečnosti;

F.  keďže vodné hospodárstvo v EÚ má významnú celkovú spotrebu energie a aby sa prispelo k cieľom Parížskej dohody a cieľom EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a k uhlíkovej neutralite do roku 2050, má byť efektívnejšie;

G.  keďže rámcová smernica o vode neobsahuje osobitné ustanovenia na riešenie vplyvov zmeny klímy; keďže Komisia vo svojom oznámení o Európskej zelenej dohode napriek tomu pripúšťa, že treba obnoviť prirodzené funkcie podzemných a povrchových vôd;

H.  keďže za približne 40 % spotreby energie a za 36 % emisií CO2 v EÚ sú zodpovedné budovy, a preto je ich hĺbková obnova – vrátane postupnej hĺbkovej obnovy – kľúčom k dosiahnutiu cieľa EÚ, ktorým je nulová bilancia emisií skleníkových plynov do roku 2050;

I.  keďže podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) extrémy súvisiace s počasím a klímou v členských štátoch EÚ-28 spôsobili v rokoch 1980 – 2017 straty v hodnote 426 miliárd EUR, a keďže podľa jeho vyjadrení sa predpokladajú vysoké náklady na škody vyplývajúce zo zmeny klímy aj po vykonaní Parížskej dohody; keďže tieto náklady by sa mali odraziť v analýze nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú vykonať; keďže investície odolné proti zmene klímy môžu obmedziť nepriaznivé účinky zmeny klímy, a tak znížiť náklady na adaptáciu; keďže vplyvy zmeny klímy mimo EÚ budú pravdepodobne mať pre EÚ rôznym spôsobom hospodárske, sociálne a politické dôsledky, a to aj vo forme obchodu, medzinárodných finančných tokov, vysídľovania spôsobeného klímou a bezpečnosti; keďže investície potrebné na adaptáciu na zmenu klímy ešte neboli predmetom posudzovania ani zahrnuté do údajov viacročného finančného rámca (VFR) v oblasti klímy;

J.  keďže zmenu klímy a jej vplyvy možno podstatne znížiť ambicióznou globálnou politikou v oblasti zmierňovania, ktorá by bola v súlade s cieľom zmierňovania Parížskej dohody; keďže súčasné záväzky znižovania emisií nie sú na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody dostatočné, ale budú mať za následok globálne otepľovanie o viac ako 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

K.  keďže adaptácia na zmenu klímy je potrebná na predvídanie a zvládanie súčasných a budúcich nepriaznivých účinkov zmeny klímy a na prevenciu alebo zníženie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy; keďže pre prípravu zraniteľných regiónov a odvetví má masívna adaptačná stratégia EÚ zásadný význam; keďže do novej stratégie by sa malo lepšie začleniť spoločné medzinárodné úsilie, okrem iného v oblasti udržateľného rozvoja, biodiverzity a znižovania rizika katastrof;

L.  keďže mechanizmy na financovanie adaptačných opatrení na riešenie strát a škôd alebo za vysídľovanie spôsobené zmenou klímy budú efektívnejšie, ak sa ženy, a to aj na základnej úrovni, budú môcť plne zapojiť do procesu koncipovania, rozhodovania a vykonávania; keďže zohľadnenie poznatkov žien vrátane miestnych a pôvodných znalostí môže viesť k pokroku pri zvládaní katastrof, posilniť biodiverzitu, zlepšiť hospodárenie s vodou, zvýšiť potravinovú bezpečnosť, predchádzať dezertifikácii, prispieť k ochrane lesov, zabezpečiť rýchly prechod na technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporiť verejné zdravie;

M.  keďže zdravotné riziká súvisiace so zmenou klímy budú mať vplyv na ľudí, najmä na niektoré zraniteľné skupiny (staršie osoby, deti, pracujúci v exteriéri a ľudia bez domova); keďže tieto riziká okrem iného zvyšujú chorobnosť a úmrtnosť v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok (vlny horúčav, búrky, povodne, lesné požiare) a výskytu infekčných chorôb (na ktorých šírenie, načasovanie a intenzita majú vplyv zmeny teploty, vlhkosti a zrážok); keďže zmeny ekosystémov môžu zvýšiť aj riziko infekčných chorôb;

N.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie predpokladané zmeny klímy do roku 2030 spôsobia ďalších približne 250 000 úmrtí ročne;

O.  keďže obnova ekosystémov, ako sú lesy, trávne porasty, rašeliniská a mokrade, vedie k pozitívnej zmene bilancie uhlíka príslušného systému využívania pôdy, a teda je opatrením na zmiernenie aj na adaptáciu;

P.  keďže investície do predchádzania environmentálnym katastrofám môžu účinne zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy a znížiť frekvenciu aj intenzitu extrémnych poveternostných podmienok súvisiacich s klímou;

Q.  keďže podľa osobitnej správy IPCC o zmene klímy a pôde z roku 2019 má ochrana vysokouhlíkových ekosystémov bezprostredný pozitívny vplyv na zmenu klímy; keďže pozitívny vplyv obnovy a ďalších opatrení súvisiacich so systémami využívania pôdy nie je okamžitý;

R.  keďže cieľ dosiahnuť dobrý ekologický stav vodných útvarov má pre adaptáciu zásadný význam, pričom ekologický stav vodných útvarov pri zmene klímy dostáva pod čoraz väčší tlak;

Všeobecne

1.  zdôrazňuje, že adaptácia je potrebná pre Úniu ako celok a pre všetky krajiny a regióny na to, aby mohli minimalizovať nepriaznivé a nezvratné vplyvy zmeny klímy a súčasne realizovať ambiciózne zmierňujúce opatrenia v úsilí o obmedzenie globálneho otepľovania pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a v plnej miere využiť príležitosti spojené s rastom odolným proti zmene klímy a udržateľným rozvojom a na maximum zvýšiť prínosy ďalších environmentálnych politík a právnych predpisov; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje nepoľavujúce odhodlanie dosiahnuť globálny cieľ adaptácie vymedzený v Parížskej dohode;

2.  pripúšťa, že mestá a regióny EÚ už teraz čelia rozsiahlym, nepriaznivým vplyvom zmeny klímy, ako sú extrémne dažde, povodne a suchá, a že tieto javy predstavujú environmentálne, hospodárske a bezpečnostné riziká pre miestne komunity a podniky; domnieva sa, že v nadchádzajúcej stratégii by mala zohľadniť táto naliehavá potreba a v tejto súvislosti by sa v nej mali navrhnúť vhodné opatrenia;

3.  navrhuje, aby reaktívny charakter Fondu solidarity Európskej únie dopĺňala plánovaná aktívna adaptácia na zmenu klímy, čím sa zníži zraniteľnosť územia EÚ a jej obyvateľstva zvýšením adaptívnej kapacity a znížením jeho citlivosti;

4.  vyjadruje podporu Globálnej komisii pre adaptáciu za prácu, ktorou upozorňuje na adaptáciu;

5.  vyzýva na obnovené a posilnené zameranie sa na adaptáciu; preto je potešený tým, že Komisia predloží novú stratégiu ako rozhodujúci prvok politiky EÚ v oblasti klímy, a žiada ju, aby túto stratégiu bezodkladne predložila; považuje za príležitosť ukázať, že EÚ je globálnym lídrom v budovaní globálnej klimatickej odolnosti zvýšeným financovaním, ako aj podporou vedy, služieb, technológií a postupov v oblasti adaptácie; domnieva sa, že nová stratégia by mala byť neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody s cieľom vybudovať odolnú EÚ tvorbou a obhajobou systémov vysokej adaptability a reakcieschopnosti v rýchlo sa meniacej klíme formou podpory udržateľného hospodárskeho rozvoja, ochrany kvality života a verejného zdravia, zabezpečenia vodných zdrojov a potravinovej bezpečnosti, rešpektu voči biodiverzite a jej ochranou, príklonu k čistým zdrojom energie a zabezpečenia klimatickej a sociálnej spravodlivosti; víta režim posilneného riadenia adaptácie podľa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy;

6.  víta hodnotenie stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z novembra 2018, ktoré vypracovala Komisia, a berie na vedomie jeho záver, že rozsiahle ciele stratégie neboli celkom dosiahnuté, ale že pokrok sa dosiahol vo všetkých jej jednotlivých opatreniach; v tejto súvislosti sa domnieva, že ciele novej stratégie musia byť ambicióznejšie, aby bola EÚ pripravená na predpokladané nepriaznivé účinky zmeny klímy;

7.  vyzýva na zohľadnenie adaptácie na zmenu klímy pri budovaní a renovácii súčasnej infraštruktúry vo všetkých odvetviach a v územnom plánovaní a vyzýva na účinnú odolnosť územného plánovania, budov, všetkých príslušných druhov infraštruktúry a ďalších investícií na zamedzenie zmeny klímy, najmä preskúmaním ex ante na posúdenie kapacity projektov vyrovnať sa so strednodobými až dlhodobými klimatickými vplyvmi v rôznych globálnych scenároch nárastu teplôt s cieľom zistiť, či sú oprávnené na financovanie Únie, a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ vynakladali efektívne na dlhodobé projekty, ktoré neškodia klíme; vyzýva na reformu technických noriem a postupov v celej EÚ s cieľom začleniť fyzické klimatické riziká;

8.  keďže ochranou prírodného kapitálu, zachovaním prirodzených biotopov a druhov, dobrým ekologickým stavom, správou vôd a bezpečnosťou potravín zelená infraštruktúra prispieva k adaptácii na zmenu klímy;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii z roku 2013 sa náležite nerieši naliehavosť realizácie adaptačných opatrení; víta posilnenie riadenia aktivity zameranej na adaptáciu ako súčasť európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a žiada, aby nová stratégia obsahovala záväzné a merateľné ciele na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, určenie prioritných oblastí a investičných potrieb, vrátane posúdenia, do akej miery prispievajú investície EÚ k znižovaniu celkovej citlivosti Únie voči klíme, častejší proces preskúmania s jasnými cieľmi, riadnym posúdením a ukazovateľmi založenými na najnovších vedeckých poznatkoch na meranie pokroku pri jeho vykonávaní; uznáva, že v bezprecedentne sa meniacom svete treba opatrenia a plány neustále aktualizovať; vyzýva preto Komisiu, aby novú stratégiu pravidelne prehodnocovala a aktualizovala v súlade s príslušnými ustanoveniami európskeho predpisu v oblasti klímy;

10.  ďalej konštatuje, že pokrok, pokiaľ ide o počet miestnych a regionálnych adaptačných stratégií, bol slabší, než sa predpokladalo, a že sa objavili rozdiely medzi členskými štátmi; odporúča členským štátom, aby motivovali regióny a pomáhali im pri realizácii plánov adaptácie na zmenu klímy a realizácii opatrení; zdôrazňuje, že v adaptačných stratégiách by sa mali náležite zohľadniť územné špecifiká a miestne znalosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky regióny EÚ budú pripravené riešiť dôsledky zmeny klímy prostredníctvom adaptácie; v tejto súvislosti oceňuje hodnotu Dohovoru primátorov a starostov, ktorým sa zvýšila spolupráca v oblasti adaptácie na miestnej úrovni, a nepretržitých vnútroštátnych dialógov o klíme a energetike na viacerých úrovniach, stanovených v nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy; požaduje, aby sa v Európskom klimatickom pakte posilnila úloha adaptácie na zmenu klímy;

11.  zdôrazňuje význam riadenia fyzických klimatických rizík a vyzýva na začlenenie povinných posúdení rizík v oblasti klímy do stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy vrátane národných adaptačných plánov;

12.  žiada, aby šlo príkladom verejné obstarávanie materiálov a služieb šetrných k životnému prostrediu;

13.  vyzdvihuje dôležitosť ďalšej podpory adaptácie na zmenu klímy v regiónoch a mestách v novej stratégii, napríklad podporou legislatívnych rámcov, čo si vyžaduje adekvátne adaptačné stratégie a monitorovanie na úrovni regiónov a miest, a to po náležitej konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, mládežníckych organizácií, odborových zväzov a miestnych podnikov, a spolu s finančnými stimulmi na pomoc ich vykonávania; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zvyšovaniu pripravenosti a adaptačnej schopnosti najzraniteľnejších geografických oblastí, ako sú pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny, ktoré sú v dôsledku prírodných katastrof a extrémnych výkyvov počasia zmenou klímy obzvlášť postihnuté; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v adaptačnej stratégii Komisie z roku 2013 výrazne chýba rodové hľadisko, a trvá na rodovom hľadisku, v rámci ktorého sa plne zohľadní zraniteľnosť žien a dievčat a zároveň podporí rodová spravodlivosť, pokiaľ ide o zapojenie;

14.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a koordináciu v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ako aj rýchlej reakcie na klimatické katastrofy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri výmene poznatkov a odporúčaných postupov v oblasti rôznych snáh o adaptáciu na zmenu klímy na regionálnej a miestnej úrovni;

15.  vyzdvihuje potrebu, aby členské štáty, regióny a mestá budovali svoju adaptačnú kapacitu na zníženie citlivosti a sociálnych vplyvov zmeny klímy; vyzýva Komisiu a agentúry EÚ, aby zabezpečili potrebné budovanie kapacít a odbornú prípravu a rámec pre patričnú výmenu informácií a odporúčaných postupov medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi;

16.  zdôrazňuje, že adaptačné stratégie by mali podporovať aj zmenu modelu v zraniteľných oblastiach, ako sú ostrovy, založenú na riešeniach šetrných k životnému prostrediu a blízkych prírode a mali by posilniť sebestačnosť na zabezpečenie lepších životných podmienok vrátane udržateľných a miestnych poľnohospodárskych a rybolovných postupov, udržateľného hospodárenia s vodou, rozsiahlejšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov atď. v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a na posilnenie ich odolnosti a ochrany ich ekosystémov;

17.  konštatuje ďalšiu potrebu mapovania vplyvov zmeny klímy, napríklad v prípade výskytu prírodných nebezpečenstiev; víta preto už prebiehajúci projekt Observatória EÚ pre zmenu klímy a zdravie Climate-ADAPT a Komisii odporúča, aby projekt ďalej rozpracovala a rozšírila na ďalšie odvetvia;

18.  zdôrazňuje dôležitú súčinnosť a možné kompromisy medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu; zdôrazňuje skutočnosť, že v hodnotení súčasnej adaptačnej stratégie sa konštatuje potreba ďalšieho dôrazu na prepojenie medzi adaptáciou na zmenu klímy a jej zmierňovaním v politikách a plánoch; konštatuje, že prístupy k týmto otázkam založené na synergii sú nevyhnutné tak z dôvodu naliehavosti klimatických a environmentálnych kríz, ako aj potreby chrániť ľudské zdravie a posilňovať odolnosť ekologických a sociálnych systémov, pričom treba zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; zdôrazňuje, že hoci spoločné úsilie o zabezpečenie účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy je nevyhnutné z dôvodu jej globálnej cezhraničnej povahy, osobitná pozornosť sa musí venovať aj vplyvom zmeny klímy a nákladom na adaptáciu pre každý región, a najmä tým regiónom, ktoré čelia dvojakej výzve, a tak prispieť k svetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy a zároveň znášať rastúce náklady v dôsledku vplyvov zmeny klímy;

19.  domnieva sa, že nepriaznivé účinky zmeny klímy by mohli potenciálne prekročiť adaptačné kapacity členských štátov; zastáva preto názor, že členské štáty a Únia by mali spolupracovať na odvrátenie, minimalizáciu a riešenie strát a škôd spojených so zmenou klímy, ako sa stanovuje v článku 8 Parížskej dohody; pripúšťa, že treba ďalej rozvíjať opatrenia na riešenie strát a škôd;

20.  pripúšťa, že vplyvy zmeny klímy sú svojou povahou cezhraničné, čo má vplyv napríklad na obchod, migráciu a bezpečnosť; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nová stratégia bude celostná a bude sa vzťahovať na celú škálu vplyvov na klímu;

21.  zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená na vysídľovanie spôsobené klímou, a pripúšťa, že treba prijať primerané opatrenia na ochranu ľudských práv obyvateľov ohrozených dôsledkami zmeny klímy;

Riešenia blízke prírode a zelená infraštruktúra

22.  pripomína, že zmena klímy a jej následky majú vplyv nielen na ľudí, ale aj na biodiverzitu a morské a suchozemské ekosystémy, a že v súlade s prelomovou správou IPBES je zmena klímy v súčasnosti tretím najzávažnejším priamym faktorom straty biodiverzity na celom svete a že pre zmierňovanie nebezpečných antropogénnych zásahov do klimatického systému a adaptáciu naň bude nevyhnutná udržateľná existencia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili väčšiu spojitosť lepšiu súdržnosť vo vykonávaní opatrení na adaptáciu a ochranu biodiverzity, ktoré vyplývajú zo stratégie biodiverzity do roku 2030;

23.  podporuje rozvoj skutočne súdržnej a odolnej transeurópskej siete prírody, ktorú by tvorili ekologické koridory s cieľom zabrániť genetickej izolácii, umožnili migráciu druhov, zachovávali a zlepšovali zdravé ekosystémy a zároveň umožnili rozvoj tradičnej infraštruktúry, ktorá by však bola odolná proti zmene klímy;

24.  zdôrazňuje význam využívania udržateľných adaptačných riešení blízkych prírode a zachovania a obnovy morských a suchozemských ekosystémov, ktoré môžu súčasne prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii, ochrane biodiverzity a boju proti rôznym typom znečistenia; požaduje, aby nová stratégia zahŕňala ambiciózne akčné plány na intenzívnejšie využívanie takýchto riešení s primeraným financovaním, a to aj z VFR, InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a navrhuje preskúmať portfóliá dostupných finančných produktov a zlepšiť podmienky financovania s cieľom napraviť súčasnú suboptimálnu investičnú situáciu; ďalej požaduje, aby sa program LIFE riadne využíval, čo by mu umožnilo stať sa katalyzátorom inovácií v oblasti adaptácie a priestorom pre experimentovanie, vývoj a pilotné riešenia na budovanie odolnosti Únie voči klimatickým rizikám;

25.  zdôrazňuje potrebu posúdiť a ďalej využívať potenciál lesov, stromov a zelenej infraštruktúry pri adaptácii na zmenu klímy a pri poskytovaní ekosystémových služieb, keďže napríklad stromy v mestských oblastiach môžu okrem iných prínosov, ako je napríklad zlepšovanie kvality ovzdušia, zmierňovať aj extrémne teploty; požaduje, aby sa v mestách vysádzalo viac stromov, aby sa podporovalo udržateľné lesné hospodárstvo a integrovaná reakcia na lesné požiare, napríklad aj vrátane primeranej odbornej prípravy požiarnikov zapojených do boja proti nim s cieľom chrániť lesy EÚ pred skazou spôsobenou extrémnymi poveternostnými udalosťami; zdôrazňuje, že všetky adaptačné opatrenia na obnovu lesa a pre poľnohospodárstvo by mali vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov a mali by sa vykonávať pri plnom dodržiavaní ekologických zásad;

26.  konštatuje, že identifikácia lesných oblastí, ktoré zostali najbližšie svojmu prirodzenému stavu a ktorým by sa preto mala poskytnúť osobitná ochrana, bola jednou z priorít druhého environmentálneho akčného programu EÚ z roku 1977; ďalej konštatuje, že hoci zatiaľ neboli prijaté žiadne opatrenia, EÚ si toto stanovila ako prioritu aj v stratégii biodiverzity do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby budúcu stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy zosúladila s cieľmi stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, obzvlášť v súvislosti s prísnou ochranou všetkých pralesov a s jej cieľmi zachovania a obnovy;

27.  zdôrazňuje úlohu nedotknutých lesných ekosystémov(8) na prekonanie environmentálnych stresových faktorov, medzi ktoré patrí zmena klímy, a to vďaka prirodzeným vlastnostiam, ktoré im postupom času umožňujú maximalizovať adaptívnu kapacitu, spolu s vývojovými líniami, ktoré sú jedinečne prispôsobené na prežitie veľkých sezónnych zmien teploty a krajinných porúch;

28.  zdôrazňuje, že niekoľko technológií umožňuje opätovnú výsadbu stromov; nazdáva sa, že v niektorých prípadoch sa stavebnými prácami v mestách môžu zničiť zelené plochy, a v tejto súvislosti podporuje opätovnú výsadbu stromov, čím sa im poskytne nový život na primeraných stanovištiach;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na účely tvorby programov, financovania a investícií zaradili zelenú infraštruktúru do kategórie kritickej infraštruktúry;

30.  konštatuje, že za zvýšených teplotných a iných stresových podmienok trpia aj určité prvky zelenej infraštruktúry, a že na to, aby ich chladiaci účinok bol nielen fyzický, ale aj fyziologický, im musíme zabezpečiť priaznivé podmienky, pôdu a vlhkosť, aby sa im v mestských oblastiach darilo; zdôrazňuje preto úlohu náležitého ekologického územného plánovania, ktoré zohľadní potreby rôznych zložiek zelenej infraštruktúry, a nielen výsadbu stromov;

31.  priznáva úlohu oceánov pri adaptácii na zmenu klímy a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť a podporovať zdravé a odolné moria a oceány; pripomína, že podľa osobitnej správy IPCC z roku 2019 s názvom Oceán a kryosféra v meniacej sa klíme mechanizmy klimatických zmien závisia od ekosystémov oceánov a morí, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, acidifikáciou, deoxygenáciou a eróziou pobreží; zdôrazňuje, že IPCC tiež pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne, a zdôrazňuje, že treba znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ekosystémov, a tiež podporiť prírodné zachytávače uhlíka;

32.  poukazuje na to, že degradácia pobrežných a morských ekosystémov ohrozuje fyzickú, ekonomickú a potravinovú bezpečnosť miestnych komunít a hospodárstvo vo všeobecnosti, oslabuje ich schopnosť poskytovať rozhodujúce ekosystémové služby, ako sú potraviny, ukladanie uhlíka, výroba kyslíka, a tiež podporovať riešenia adaptácie na zmenu klímy blízke prírode;

33.  upozorňuje, že určité pobrežné zóny sa v dôsledku nárastu hladiny morí a vnikania slanej vody do pobrežných kolektorov podzemnej vody používaných na čerpanie pitnej vody a do kanalizácie, ako aj v dôsledku extrémneho počasia, môžu ocitnúť pod veľkým tlakom, čoho dôsledkom môže byť napríklad neúroda, kontaminácia vodných útvarov, škody na infraštruktúre a nútené vysídľovanie; vyzýva na rozvoj zelenej infraštruktúry v pobrežných mestách, ktoré sa vo všeobecnosti nachádzajú v blízkosti mokradí, s cieľom chrániť biodiverzitu a pobrežné ekosystémy, ako aj posilniť udržateľný rozvoj hospodárstva, cestovného ruchu a pobrežných oblastí, čo tiež pomôže zvýšiť odolnosť proti zmene klímy v týchto zraniteľných oblastiach, ktoré sú obzvlášť postihnuté nárastom hladiny morí;

34.  podporuje iniciatívy vrátane prípravy mestských stratégií a lepšieho priestorového plánovania s cieľom využiť potenciál striech a ďalšej infraštruktúry, ako sú parky, mestské záhrady, zelené strechy a múry, vzduchové filtre, ochladzované chodníky, penetrovateľný betón a ďalšie opatrenia, ktoré môžu prispieť k znižovaniu vysokých teplôt v meste, zachytávaniu a opätovnému používaniu dažďovej vody a k výrobe potravín, a zároveň znížiť znečistenie ovzdušia, zvýšiť kvalitu života v mestách, znížiť riziko pre ľudské zdravie a chrániť biodiverzitu vrátane opeľovačov; domnieva sa, že infraštruktúra, ako sú okrem iného cesty, parkoviská, železničné trate, energetické a kanalizačné systémy musia byť odolné z hľadiska biodiverzity a proti zmene klímy;

35.  pripúšťa, že posudzovanie vplyvov územných plánov a rozvoja miest na vodovodný systém zo strany verejných orgánov by mohlo plánovacie orgány zorientovať v otázkach výstavby bez problémov pre vodovodný systém; vyzýva členské štáty, aby tieto posúdenia začlenili do svojho prístupu; vyzýva členské štáty, aby vypracovali mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík podľa článku 6 smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík, čím sa zníži ich vplyv;

36.  pripomína, že zmena klímy ovplyvňuje tak množstvo, ako aj kvalitu vody, keďže nižší prietok vo vodných útvaroch znamená slabšie riedenie škodlivých látok, ktoré ohrozujú biodiverzitu, ľudské zdravie a zásobovanie pitnou vodou; požaduje preto lepšie hospodárenie s vodou v mestských a vidieckych oblastiach, ako aj vytvorenie udržateľného odvodňovania lepším územným plánovaním, ktorým sa ochránia a obnovia systémy s prirodzeným prietokom a opatreniami prirodzeného zadržiavania vody s cieľom pomôcť zmierniť záplavy a suchá, podporiť dopĺňanie spodných vôd a zabezpečiť dostupnosť vodných zdrojov na prípravu pitnej vody; zdôrazňuje, že adaptačné opatrenia v oblasti vodného hospodárstva by mali zodpovedať opatreniam na zlepšenie udržateľného obehového poľnohospodárstva, podporu energetickej transformácie a zachovanie a obnovu ekosystémov a biodiverzity; v tejto súvislosti vyzýva na silné prepojenie medzi nadchádzajúcim akčným plánom nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy a novou stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, pričom sa zlepšuje kvalita vôd na hornom toku; konštatuje, že opatrenia na zadržiavanie vody a jej odber z vodných útvarov na hornom toku majú vplyv na vodné útvary na dolnom toku, a to aj cezhranične, čo môže brániť hospodárskemu rozvoju oblastí na dolnom toku a obmedziť im dostupnosť zdrojov pitnej vody; požaduje kompaktné politické opatrenia vo všetkých oblastiach, aby prispeli k dosiahnutiu aspoň dobrého ekologického stavu vodných útvarov v EÚ, a zdôrazňuje zásadný význam zabezpečenia ekologických tokov v súlade s rámcovou smernicou o vode a významného zlepšenia prepojenia sladkovodných ekosystémov;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali opätovné využívanie vody s cieľom zabrániť vzniku konfliktov pri prideľovaní vody na rôzne využitie a zároveň zabezpečiť dostatočnú dostupnosť vodných zdrojov na prípravu pitnej vody, čo je pre uplatňovanie ľudského práva na vodu nevyhnutné;

39.  berie na vedomie vysokú spotrebu energie v odvetví vodného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zvážila energeticky efektívne opatrenia a možnosť využívať vyčistené odpadové vody ako interný zdroj energie z obnoviteľných zdrojov; berie na vedomie, že súčasná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd nebola od jej prijatia v roku 1991 revidovaná; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd s cieľom zabezpečiť, aby pozitívne prispievala k cieľom Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

Adaptačné opatrenia a dôslednosť

40.  zdôrazňuje potrebu začleniť adaptáciu na zmenu klímy do všetkých relevantných politík EÚ zameraných na udržateľnejšiu budúcnosť a maximalizovať s nimi súvisiace prínosy, ako sú poľnohospodárstvo a výroba potravín, lesné hospodárstvo, doprava, obchod, energetika, životné prostredie, vodné hospodárstvo, budovy, infraštruktúra, priemyselná, námorná a rybárska politika, ako aj politika súdržnosti a miestny rozvoj a sociálne politiky, a potrebu zabezpečiť, aby ostatné iniciatívy Európskej zelenej dohody boli v súlade s opatreniami na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;

41.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv všetkých príslušných legislatívnych a rozpočtových návrhov na klímu a životné prostredie a zabezpečila, aby boli plne prispôsobené cieľu obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že politiky EÚ v rokoch 2014 – 2020 umožňovali dotácie škodlivé pre klímu a životné prostredie a prispeli k zníženiu odolnosti ekosystémov EÚ; naliehavo vyzýva na prijatie pravidiel pre všetky oblasti politiky s cieľom zabrániť takémuto využívaniu verejných zdrojov;

43.  vyzýva Komisiu, aby zaujala ambiciózny prístup k nadchádzajúcej vlne obnovy a zaviedla vhodné iniciatívy na zabezpečenie postupnej hĺbkovej obnovy so silným zameraním na efektívnosť nákladov; v tejto súvislosti víta ambíciu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej zriadiť tzv. európsky Bauhaus, v ktorom by sa spojili inžinieri, architekti a ostatní pracujúci v stavebníctve, ako zdôraznila 16. septembra 2020 v Európskom parlamente počas prejavu o stave Únie;

44.  žiada, aby bola nová stratégia v súlade s globálnymi opatreniami a dohodami, ako je Parížska dohoda, ciele udržateľného rozvoja a Dohovor o biologickej diverzite; žiada Komisiu, aby identifikovala opatrenia, ktoré podporia a uľahčia adaptáciu mimo EÚ v rámci novej stratégie, predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných štátoch, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy a nárastom hladiny morí, aby zintenzívnila technickú pomoc rozvojovým krajinám a výmenu odporúčaných postupov s nimi ako súčasť jej vonkajšej činnosti;

45.  požaduje, aby nová adaptačná stratégia podporovala a rozvíjala adaptačné riešenia s tretími krajinami, najmä v tých častiach sveta, ktoré sú najviac ohrozené a postihnuté zmenou klímy; zdôrazňuje tiež potrebu účinného cieleného budovania kapacít v rozvojových krajinách, šírenia technológií na adaptáciu na zmenu klímy a zodpovednosti v rámci dodávateľských reťazcov;

46.  požaduje, aby Komisia urýchlene adekvátne riešila dezertifikáciu a degradáciu pôdy, čo sú problémy, ktoré už postihujú väčšinu krajín v Únii a ktoré sa ukazujú ako jeden z najviac viditeľných dôsledkov zmeny klímy, a vypracovala metodológiu a ukazovatele na hodnotenie ich rozsahu; zdôrazňuje tiež potrebu riešiť záber pôdy; pripomína zistenia osobitnej správy Európskeho dvora audítorov s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení, najmä posilniť právny rámec EÚ pre pôdu, zintenzívniť opatrenia na splnenie záväzku členských štátov dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy najneskôr do roku 2030 a lepšie riešiť základné príčiny dezertifikácie, najmä neudržateľné poľnohospodárske postupy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou osobitnou politikou a opatreniami EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci adaptačnej stratégie predložila stratégiu EÚ na boj proti dezertifikácii; požaduje dostatočné finančné prostriedky na boj proti dezertifikácii a degradácii pôdy;

47.  berie na vedomie nerovnaké vplyvy zmeny klímy a to, ako sa negatívne vplyvy budú odlišné nielen v jednotlivých členských štátoch, ale čo je dôležitejšie, v jednotlivých regiónoch, čo bude mať vplyv na ich príslušné potreby v oblasti adaptačných opatrení; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty a regióny s cieľom pomôcť im čo najúčinnejšie zamerať ich adaptačné opatrenia;

48.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť pripravenosť a adaptačnú schopnosť zemepisných oblastí s vysokou mierou vystavenia zmene klímy, ako sú ostrovné a najvzdialenejšie regióny EÚ;

49.  pripúšťa, že nepriaznivé dôsledky zmeny klímy budú mať vplyv najmä na chudobné a znevýhodnené skupiny v rámci spoločnosti, pretože tieto častejšie majú obmedzenejšie adaptačné schopnosti a sú väčšmi závislé od zdrojov citlivých na zmenu klímy; zdôrazňuje, že v rámci úsilia o adaptáciu na zmenu klímy musí riešiť súvislosť medzi zmenou klímy a rozsiahlymi sociálnymi a hospodárskymi príčinami zraniteľnosti vrátane chudoby a rodovej nerovnosti;

50.  vyzýva na posilnenie systémov sociálnej ochrany na ochranu najzraniteľnejších regiónov a ľudí pred nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy, ako aj na identifikáciu zraniteľných skupín pri navrhovaní spravodlivých adaptačných politík na všetkých príslušných úrovniach správy;

51.  zdôrazňuje, že adaptačné opatrenia by sa mali realizovať na základe analýzy s viacerými kritériami prostredníctvom efektívnosti, účinnosti, finančných nákladov, súladu so zmierňovaním zmeny klímy, mestskej perspektívy atď.; vyzýva Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu úpravy z hľadiska klímy ako spôsob, ako zabezpečiť účinnosť a vhodnosť všetkých opatrení na daný účel;

52.  zdôrazňuje riziko nesprávnej adaptácie na zmenu klímy a s ňou súvisiace náklady; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala ukazovatele na meranie toho, či Únia plní ciele v oblasti adaptácie na zmenu klímy na základe predpokladaných vplyvov;

53.  odporúča vypracovanie spoločných metodík a prístupov na monitorovanie a hodnotenie účinnosti adaptačných opatrení, pričom pripúšťa, že vplyv zmeny klímy a adaptačné opatrenia sú miestne a špecifické pre danú situáciu;

Financovanie

54.  vyzýva na zvýšenie financovania na všetkých úrovniach riadenia a na mobilizáciu verejných a súkromných investícií do adaptácie; pripomína svoju pozíciu, v ktorej požaduje cieľ výdavkov súvisiacich s klímou vo výške 30 % a cieľ výdavkov na biodiverzitu vo výške 10 % v nasledujúcom VFR na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU, čo by malo prispieť k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu; požaduje, aby sa odolnosť proti zmene klímy považovala za kľúčové kritérium vo všetkom financovaní EÚ; domnieva sa, že Európska investičná banka (EIB) by ako klimatická banka mala financovať aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy(9); vyzýva EIB ako klimatickú banku EÚ, aby riadne uvoľnila finančné prostriedky EÚ na adaptáciu na zmenu klímy a aby sa zaviazala k zvýšenej úrovni ambícii v oblasti adaptácie vo svojom pláne pre klimatickú banku, a požaduje zvýšenie stimulov pre MSP, ktoré môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri vypracovaní udržateľných inovatívnych riešení adaptácie; zdôrazňuje, že budúci VFR a Fond obnovy by nemali viesť k zvýšenému tlaku na ekosystémy, ani k ich slabšiemu prepojeniu a či nadmernému využívaniu, keďže len udržateľné využívanie prírody umožní Únii adaptovať sa na nebezpečné antropogénne zasahovanie do klimatického systému a zmierniť ho(10); požaduje primeranú finančnú podporu na plnenie cieľov v oblasti ochrany a obnovy stanovených v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že treba financovať adaptáciu na zmenu klímy, ktorá bude inkluzívna a bude zohľadňovať rodové hľadisko;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že metodika EÚ pre sledovanie financovania opatrení v oblasti klímy nerozlišuje medzi zmierňovaním a adaptáciou, a keďže je ťažké sledovať vyčleňovanie prostriedkov na klímu, pretože sa používa skôr ako účtovný nástroj, a nie ako skutočná podpora plánovania politík; žiada, aby bol systém vyčleňovania prostriedkov na klímu špecifický pre jednotlivé politiky a zahŕňal monitorovacie kritériá, ktoré umožnia porovnanie medzi jednotlivými fondmi EÚ, pričom vo všetkých rozpočtových nástrojoch EÚ bude rozlišovať medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

56.  odporúča lepšie využívanie Fondu solidarity EÚ ako mechanizmu financovania „obnovy do lepšieho stavu“, ktorý takisto stimuluje adaptáciu a dlhodobé plánovanie;

57.  berie na vedomie, že adaptácia je nákladná; konštatuje však, že predpokladané náklady na nečinnosť budú oveľa vyššie; trvá na význame týchto investícií do adaptácie, keďže navyše okrem záchrany životov a ochrany životného prostredia môžu byť preventívne opatrenia nákladovo efektívnejšie; zdôrazňuje zásadu prevencie a vyzýva Komisiu, aby vypracovala prístupy na zabezpečenie toho, aby sa náklady vyvolané neprijatím adaptačných opatrení nepreniesli na širokú verejnosť, a aby presadzovala zásadu „znečisťovateľ platí“, podľa ktorej je za adaptáciu zodpovedný znečisťovateľ; požaduje, aby EÚ a členské štáty zabezpečili odolnosť verejných investícií proti zmene klímy a zároveň stimuly pre ekologické, udržateľné súkromné investície, ktoré sa stanú katalyzátorom systémových zmien; domnieva sa, že v nadchádzajúcej adaptačnej stratégii by zásada „nenarušiť“ mala byť explicitná, najmä s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na biodiverzitu a odvrátiť nesprávnu adaptáciu;

58.  víta návrh Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti Fondu solidarity EÚ na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ako sú pandémie;

Zvyšovanie informovanosti, znalosti o adaptácii a výskum

59.  zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať informovanosť o účinkoch zmeny klímy, ako sú extrémne prejavy počasia, a to aj v oblasti zdravia a životného prostredia, a o potrebe adaptácie, ale aj jej prínosoch, nielen u subjektov s rozhodovacou právomocou, ale aj vhodnými kontinuálnymi informačnými a vzdelávacími činnosťami vo všetkých fázach a oblastiach života; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozpočtovými škrtmi v dôležitých programoch, ako sú EU4health a Erasmus;

60.  pripúšťa, že nebola vyriešená žiadna z prioritných znalostných medzier a že nové medzery sa objavili; preto vyzýva Komisiu, aby ďalej identifikovala a dopĺňala chýbajúce poznatky aj vo vzťahu ku kritickým odvetviam s cieľom zabezpečiť informované rozhodovanie, a to ďalším vývojom nástrojov, ako sú Climate-ADAPT a Európsky inovačný a technologický inštitút – znalostné a inovačné spoločenstvo pre klímu (EIT Climate-ZIS); v tejto súvislosti zdôrazňuje význam lepšej výmeny poznatkov medzi členskými štátmi, ktorá zostáva nedostatočná, a lepšej koordinácie v otázkach, ako sú medzinárodné povodia, protipovodňová ochrana, stavebné predpisy a výstavba v potenciálne vysokorizikových oblastiach; vyzýva Komisiu, aby vytvorila fórum pre analýzu a modelovanie adaptácie s cieľom zlepšiť využívanie vplyvu zmeny klímy a adaptačných modelov pri tvorbe politík;

61.  zdôrazňuje veľký objem inovácií, ktoré sú základom projektov a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, ako je rozvoj technológií, digitálnych služieb atď., a zdôrazňuje, že treba, aby rozvoj a zavádzanie takýchto iniciatív podporovala EÚ;

62.  zdôrazňuje význam podpory výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont Európa a ďalšie mechanizmy financovania v oblasti adaptácie na zmenu klímy, riešení inšpirovaných prírodou, ekologických technológií a iných riešení, ktoré môžu pomôcť v boji proti zmene klímy a extrémnym poveternostným javom; pripomína tiež potenciál programu Európsky horizont podporiť odolnosť občanov EÚ voči zmene klímy, a tým prispieť k adaptácii aj transformáciou spoločnosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlymi rozpočtovými škrtmi v oblasti výskumu a inovácií v programoch, ako je Horizont Európa, keďže tieto škrty znížia konkurencieschopnosť EÚ v oblasti najmodernejších technológií a riešení na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu; pripomína zásadnú úlohu výskumníkov v boji proti globálnemu otepľovaniu a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej vedeckej spolupráce medzinárodných partnerov; konštatuje, že európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodárstvo (EIP-AGRI) môže byť dôležitým nástrojom na rozvoj nových technológií a postupov adaptácie na zmenu klímy v agropotravinárskych systémoch;

63.  zdôrazňuje dôležitosť toho, aby adaptačné opatrenia vychádzali z najnovších vedeckých poznatkov a dostupných údajov; v tejto súvislosti berie na vedomie prácu, ktorá sa už vykonala v rámci programov EÚ, ako je COPERNICUS, a zdôrazňuje úlohu posilneného zberu údajov pri zabezpečovaní čo najpresnejších prognóz; vyzýva na zintenzívnenie výskumu a vývoja s cieľom nájsť inovačné riešenia pre adaptáciu a na cielenú podporu digitálnych inovácií, ktoré využívajú silu digitalizácie na udržateľnú transformáciu;

64.  konštatuje, že vplyv zmeny klímy na zdravie zosilnie a že podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o zdraví a zmene klímy a Lancet Countdown sa tieto vplyvy ešte len začnú zvažovať; zdôrazňuje preto význam ďalšieho skúmania vplyvu zmeny klímy na ľudské zdravie a požaduje investície do výskumu v tejto oblasti, medziodvetvovú spoluprácu pri posudzovaní rizík a dohľade nad nimi, zvýšenie informovanosti a kapacity v zdravotníctve aj na miestnej úrovni a výmenu odporúčaných postupov a najnovších poznatkov o rizikách, ktoré zmena klímy predstavuje pre ľudské zdravie, a to prostredníctvom programov EÚ, ako sú Horizont Európa a LIFE; požaduje, aby sa zhromaždené údaje nasmerovali do európskeho priestoru údajov o zdraví;

65.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii zohľadnila potrebu zabezpečiť systémy zdravotníctva členských štátov odolné proti zmene klímy, schopné predvídať dôsledky zmeny klímy na zdravie, najmä tých najzraniteľnejších, s plným zapojením komunity zdravotníkov do koncipovania nástrojov adaptácie; zdôrazňuje, že sem by mali patriť programy prevencie, plány adaptačných opatrení a kampane na zvýšenie informovanosti o vplyvoch zmeny klímy na zdravie, ako sú úmrtia, zranenia, zvýšené riziko chorôb prenášaných potravinami a vodou v dôsledku extrémnych teplôt, záplav a požiarov, ako aj vplyvy narušených ekosystémov, ktoré prinášajú riziko chorôb, zmeny peľových období a alergií; vyzýva Komisiu, aby tiež poskytla potrebné zdroje na údržbu a ďalší rozvoj siete pre dohľad nad chorobami prenášanými vektormi a entomologický dohľad a jej účinné zavedenie v členských štátoch;

Včasné varovanie a rýchla reakcia

66.  požaduje, aby sa v novej stratégii kládol väčší dôraz na predchádzanie krízam a na plánovanie pripravenosti, riadenie a reakciu na katastrofy, a to aj pre prípad pandémií, s využitím všetkých druhov synergie, s posilneným mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany a aktívnym zapojením agentúr EÚ, ako je EEA a Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC); zastáva názor, že členské štáty by mali koordinovať tvorbu týchto plánov pripravenosti s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom svojho koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre mimoriadne horúčavy v mestách a podporila výmenu príkladov odporúčaných postupov medzi členskými štátmi;

67.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali adekvátne plány prevencie a rýchlej reakcie pre prípady klimatických katastrof, ako sú vlny horúčav, záplavy a suchá, v ktorých zohľadnia osobitosti regiónov, ako sú pohraničné alebo pobrežné regióny, a budú obsahovať mechanizmy cezhraničných opatrení na zabezpečenie spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi a s tretími krajinami; trvá na tom, že treba prijať adaptačnú stratégiu pre oblasti a mestá vystavené dôsledkom zmeny klímy na základe nového inovačného prístupu k prevencii a riadeniu rizík založených na ekosystémoch, najmä predvídaním záložných oblastí, záplavových oblastí, prírodnej ochrany a v prípadoch, keď je to nevyhnutné, umelej ochrany;

68.  žiada vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby včas zaviedli systémy včasného varovania a pripravili vhodné nástroje reakcie na extrémne poveternostné podmienky a iné negatívne dôsledky zmeny klímy, ako aj pandémie;

o
o   o

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (3) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (4) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 3. (6) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (7) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99. (8) Watson, J. E. M. a kol.: The exceptional value of intact forest ecosystems (Výnimočná hodnota neporušených lesných ekosystémov), Nature, Ecology and Evolution, zv. 2, č. 4, Macmillan Publishers Limited, Londýn 2018. (9) Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020, Prijaté texty, P9_TA(2020)0206. (10) IPBES, Globálne posúdenie biodiverzity a ekosystémových služieb, 2019.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o výsledkoch rokovaní Výboru pre petície v roku 2019 (2020/2044(INI))

P9_TA(2020)0383 A9-0230/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výsledkoch rokovaní Výboru pre petície,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorých sa odráža význam, ktorý zmluva prikladá právu občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ upriamiť pozornosť Európskeho parlamentu na ich záležitosti,

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ o úlohe a funkciách európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na článok 44 Charty základných práv Európskej únie o petičnom práve obrátiť sa na Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ, ktoré sa týkajú postupu v prípade nesplnenia povinnosti, najmä na články 258 a 260,

–  so zreteľom na článok 54 a článok 227 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A9-0230/2020),

A.  keďže po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali od 23. do 26. mája 2019, a po ustanovení nového Európskeho parlamentu 2. júla 2019 usporiadal Výbor pre petície 10. júla 2019 svoju ustanovujúcu schôdzu;

B.  keďže v roku 2019 bolo Európskemu parlamentu doručených 1 357 petícií, čo predstavuje v porovnaní s 1 220 petíciami predloženými v roku 2018 zvýšenie o 11,23 % a poukazuje na to, že občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ aj napriek prestávke počas európskych volieb naďalej uplatňovali svoje petičné právo;

C.  keďže v roku 2019 sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšil počet používateľov, ktorí na webovom portáli Európskeho parlamentu pre petície podporili jednu alebo viacero petícií, pričom celkovo ich bolo 28 075; keďže počet kliknutí na podporenie petícií bol 31 679;

D.  keďže spomedzi petícií predložených v roku 2019 bolo 41 podpísaných jedným alebo viacerými občanmi, 8 petícií bolo podpísaných viac než 100 občanmi a 3 petície viac ako 10 000 občanmi;

E.  keďže počet petícií bol vo vzťahu k celkovému počtu obyvateľov EÚ nízky; keďže celkový počet prijatých petícií naznačuje, že treba vyvinúť väčšie úsilie a prijať primerané opatrenia, aby sa zvýšila informovanosť občanov o petičnom práve; keďže občania pri uplatňovaní petičného práva očakávajú, že hľadaním riešenia ich problémov inštitúcie EÚ poskytnú pridanú hodnotu;

F.  keďže spomedzi 1 357 petícií predložených v roku 2019 bolo 938 vyhlásených za prípustné, 406 bolo vyhlásených za neprípustné a 13 bolo stiahnutých; keďže relatívne vysoký percentuálny podiel (30 %) neprípustných petícií v roku 2019 poukazuje na to, že občanom stále nie sú dostatočne jasné oblasti pôsobnosti EÚ; keďže v tomto zmysle treba tento problém riešiť prostredníctvom informačných kampaní, ktoré budú zamerané na objasnenie právomocí Únie, ako aj postupu predkladania petícií Európskemu parlamentu;

G.  keďže kritériá prípustnosti petícií sú stanovené v článku 227 ZFEÚ a v článku 226 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, v ktorých sa požaduje, aby petície predkladali občania EÚ alebo osoby s pobytom v EÚ, ktorých sa priamo dotýkajú záležitosti, ktoré patria do pôsobnosti Európskej únie;

H.  keďže právo predložiť Európskemu parlamentu petíciu je jedným zo základných práv občanov EÚ; keďže petičné právo ponúka občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ otvorený, demokratický a transparentný mechanizmus, ktorý im umožňuje obrátiť sa priamo na svojich volených zástupcov, a preto je dôležitým prvkom aktívnej účasti občanov v oblastiach činnosti EÚ;

I.  keďže demokratická správa vecí verejných založená na transparentnosti, účinnej ochrane základných práv a začlenení požiadaviek občanov EÚ do politického programu EÚ je potrebná na zvýšenie priamej účasti občanov a zlepšenie kvality rozhodovacieho procesu EÚ; keďže demokratická a transparentná správa vecí verejných by sa tiež mala považovať za základný kameň na zvýšenie účinnosti a ústretovosti práce Výboru pre petície voči občanom;

J.  keďže petičné právo by malo posilňovať schopnosť Európskeho parlamentu reagovať na sťažnosti a obavy týkajúce sa rešpektovania základných práv EÚ a dodržiavania právnych predpisov EÚ v členských štátoch; keďže petície sú okrem iného veľmi užitočným zdrojom informácií o prípadoch nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ; keďže petície umožňujú Európskemu parlamentu a iným inštitúciám EÚ posúdiť transpozíciu a uplatňovanie právnych predpisov EÚ a ich vplyv na občanov EÚ a osoby s pobytom v EÚ a odhaliť nedostatky a nezrovnalosti v právnych predpisoch EÚ, ktoré ohrozujú cieľ zabezpečiť plnú ochranu základných práv občanov;

K.  keďže občania sa zvyčajne obracajú na Výbor pre petície, pretože to pre nich predstavuje poslednú možnosť, keď sa domnievajú, že iné orgány a inštitúcie nie sú schopné vyriešiť ich problémy;

L.  keďže Európsky parlament je na medzinárodnej úrovni dlhodobo v popredí rozvíjania petičného postupu a jeho postup predkladania petícií je najotvorenejší a najtransparentnejší v Európe a predkladateľom petícií umožňuje účasť na jeho činnostiach;

M.  keďže Výbor pre petície dôkladne skúma každú predloženú petíciu; keďže každý predkladateľ petície má právo dostať odpoveď a informácie o rozhodnutí výboru o prípustnosti a jeho následných opatreniach, a to v primeranej lehote a vo vlastnom jazyku alebo v jazyku, v ktorom je petícia napísaná;

N.  keďže činnosť Výboru pre petície vychádza z podnetov a príspevkov predkladateľov petícií; keďže informácie poskytnuté predkladateľmi petícií a expertíza Komisie, členských štátov a iných orgánov majú pre činnosť výboru zásadný význam; keďže prípustné petície sú často zdrojom cenných podnetov aj pre prácu iných parlamentných výborov a medziskupín;

O.  keďže o značnom počte petícií sa diskutuje verejne na schôdzach Výboru pre petície; keďže predkladatelia petícií sú často pozývaní, aby prezentovali svoje petície, a v plnej miere sa zúčastňujú na diskusii, čím aktívne prispievajú k práci výboru; keďže v roku 2019 Výbor pre petície usporiadal 9 riadnych schôdzí, na ktorých sa za prítomnosti 239 predkladateľov petícií diskutovalo o 250 petíciách, pričom počas diskusií vystúpilo 126 predkladateľov petícií; keďže úloha výboru pri posilňovaní postavenia európskych občanov je dôležitým príspevkom k posilneniu imidžu a autority Európskeho parlamentu;

P.  keďže medzi hlavné oblasti, ktorých sa dotýkali petície predložené v roku 2019, patrili okrem iného záležitosti životného prostredia (najmä problémy týkajúce sa znečistenia, ochrany a zachovania a nakladania s odpadom), základné práva (najmä práva dieťaťa, hlasovacie práva a práva občanov EÚ, predovšetkým v súvislosti s brexitom), ústavné záležitosti (najmä otázky spojené s voľbami do Európskeho parlamentu a s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ), zdravie (najmä problémy týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a vplyvu nebezpečných a toxických látok), doprava (najmä práva cestujúcich v leteckej a železničnej doprave, cezhraničné spojenia a sezónne zmeny času), vnútorný trh (najmä otázky týkajúce sa práv spotrebiteľov a slobody pohybu osôb), zamestnanosť (najmä prístup na trh práce a neisté zmluvy) a kultúra a vzdelávanie (najmä prístup k vzdelávaniu detí so zdravotným postihnutím a obťažovanie v školách);

Q.  keďže 73,9 % petícií (1 003 petícií) doručených v roku 2019 bolo predložených prostredníctvom parlamentného webového portálu pre petície, pričom v roku 2018 to bolo 70,7 % (863 petícií);

R.  keďže v roku 2019 sa dizajn webového portálu pre petície ďalej rozvinul a stal sa používateľsky ústretovejší, čím sa zosúladil s novým vzhľadom a fungovaním webového sídla Európskeho parlamentu (Europarl); keďže tým sa stal ľahšie použiteľný a prístupnejší pre občanov, ktorí ho teraz môžu používať na akomkoľvek zariadení, a je optimalizovaný tak, aby bol v súlade s európskou normou EN 301 549; keďže je tiež čiastočne v súlade so štandardom usmernení pre prístupnosť obsahu webových stránok (WCAG) 2.1 na úrovni zhody AA; keďže do e-mailových šablón a na prihlasovaciu stránku bolo vo všetkých jazykových verziách pridané nové vyhlásenie o ochrane osobných údajov a na registráciu používateľských účtov bol zavedený zvukový test CAPTCHA; keďže webový portál pre petície a aplikácia ePetition sa ďalej prepojili tým, že sa zlepšil ich synchronizačný mechanizmus; keďže sa úspešne spracoval veľký počet individuálnych žiadostí o podporu;

S.  keďže treba uviesť, že v dôsledku prestávky počas volieb do Európskeho parlamentu sa neuskutočnili žiadne návštevy na účely zistenia potrebných skutočností, v súvislosti s ktorými počas roka 2019 prebiehalo vyšetrovanie; keďže výbor vykonal následné hodnotenia viacerých predchádzajúcich návštev na účely zistenia potrebných skutočností a prijal správy o zisteniach dvoch návštev, ktoré sa uskutočnili v roku 2018; keďže na rok 2020 bolo naplánovaných niekoľko návštev na účely zistenia potrebných skutočností;

T.  keďže Výbor pre petície sa domnieva, že európska iniciatíva občanov (EIO) je dôležitým nástrojom participatívnej demokracie, ktorý občanom umožňuje aktívne sa zapájať do tvorby politík a právnych predpisov Únie; keďže chýba účinná komunikácia o európskej iniciatíve občanov;

U.  keďže médiá zohrávajú kľúčovú úlohu v akomkoľvek demokratickom systéme a zabezpečujú väčšiu transparentnosť procesu Výboru pre petície; keďže kvalitná tlač je základným prvkom celej Európskej únie; keďže v niektorých európskych médiách sa vyskytujú nejasnosti, pokiaľ ide o úlohu a právomoci Výboru pre petície;

V.  keďže podľa rokovacieho poriadku Výbor pre petície zodpovedá za vzťahy s európskym ombudsmanom, ktorý vyšetruje sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Európskej únie; keďže Výbor pre petície zohrával v roku 2019 kľúčovú úlohu pri organizácii voľby európskeho ombudsmana tým, že usporiadal verejné vypočutie kandidátov podľa článku 231 rokovacieho poriadku; keďže 18. decembra 2019 bola za európsku ombudsmanku na volebné obdobie 2019 – 2024 opätovne zvolená Emily O’Reilly;

W.  keďže vo svojom zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ(1) je vyjadrená podpora ombudsmanke v jej vyšetrovaní a Európsky parlament vyzval Radu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie zavedenie odporúčaní ombudsmanky do praxe; keďže Rada neodpovedala ani ombudsmanke ani na uznesenie Európskeho parlamentu a neprijala žiadne kroky vedúce k vykonaniu odporúčaní;

X.  keďže v roku 2019 sa vzťahy medzi Výborom pre petície a európskou ombudsmankou ďalej posilnili, čo dokazuje aktívna účasť ombudsmanky na schôdzach výboru; keďže v nadväznosti na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o pravidlách a všeobecných podmienkach výkonu funkcie ombudsmana (2) sa Emily O’Reilly na schôdzi výboru 2. apríla 2019 podieľala na výmene názorov o nových navrhovaných výsadách a Výboru pre petície predložila na jeho schôdzi 4. septembra 2019 svoju výročnú správu za rok 2018;

Y.  keďže Výbor pre petície je členom Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patrí aj európsky ombudsman, vnútroštátni a regionálni ombudsmani a podobné orgány členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorej cieľom je podporovať výmenu informácií o práve a politikách EÚ a spoločne využívať najlepšie postupy;

Z.  keďže činnosti petičnej siete by sa mali zlepšiť tým, že sa zabezpečí účinnejšia spolupráca medzi výbormi zaoberajúcimi sa petíciami; keďže petičná sieť by mala posilniť dialóg a spoluprácu s Komisiou a ostatnými inštitúciami EÚ s cieľom zaručiť, aby sa otázky, na ktoré upozorňujú občania v petíciách, primerane riešili a vyriešili;

AA.  keďže predsedníčka von der Leyen sa vo svojich politických usmerneniach pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 zaviazala reagovať na uznesenia Európskeho parlamentu na základe článku 225 ZFEÚ legislatívnym aktom s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu pri iniciovaní právnych predpisov EÚ; keďže Výbor pre petície by mal zohrávať strategickú úlohu pri vytváraní priameho prepojenia medzi právom Európskeho parlamentu na legislatívnu iniciatívu a otázkami, na ktoré upozornili občania prostredníctvom petícií;

1.  pripomína, že Výbor pre petície, ktorý ako jediný výbor priamo komunikuje s občanmi, musí posilniť svoju kľúčovú úlohu pri obrane a podpore práv občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ v rámci svojich právomocí, a zabezpečiť, aby sa problémy a sťažnosti predkladateľov petícií včas preskúmali a vyriešili prostredníctvom otvoreného, demokratického, pružného a transparentného petičného postupu a posilnenej spolupráce a dialógu s ostatnými inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a aby odpovede predkladateľom petícií neboli zaujaté alebo spolitizované;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že predkladatelia petícií stále nie sú dostatočne informovaní o dôvodoch vyhlásenia petície za neprípustnú; zdôrazňuje význam nepretržitého informovania a verejnej diskusie o oblastiach činnosti Únie so zameraním na zvyšovanie informovanosti verejnosti o práve predkladať petície Európskemu parlamentu a poskytovanie jasnejších a podrobnejších informácií o právomociach EÚ; zdôrazňuje, že treba urýchlene prijať všetky opatrenia potrebné na vykonávanie demokratickej správy EÚ založenej na transparentnosti, posilnenej ochrane základných práv a priamej účasti občanov na rozhodovacích procesoch EÚ; považuje za nevyhnutné nájsť spôsob, ako lepšie presadzovať petičné právo a informovať občanov o tomto práve; navrhuje zintenzívniť informačné kampane v Európskej únii s cieľom zabezpečiť, aby občania EÚ lepšie poznali právomoci EÚ, a objasniť vnímanie úlohy Výboru pre petície verejnou mienkou;

3.  požaduje aktívnejšiu tlačovú a komunikačnú službu a aktívnejšiu prítomnosť v sociálnych médiách s cieľom zviditeľniť prácu výboru, ako aj zvýšiť jeho schopnosť reagovať na obavy verejnosti a diskusie EÚ, a to aj vyzdvihnutím prípadov a príkladov úspechu, keď sa problém, na ktorý upozornil predkladateľ petície, vyriešil s podporou Výboru pre petície;

4.  navrhuje uskutočniť kampane a informačné podujatia zamerané na novinárov a médiá s cieľom zabrániť nejasným informáciám, a tým zlepšiť vzťah medzi Výborom pre petície a médiami; zdôrazňuje, že médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri nadväzovaní kontaktu s európskymi občanmi v súvislosti s každodennou prácou Výboru pre petície a že svojimi činnosťami môžu prispieť k zlepšeniu znalostí európskych občanov o práci Výboru pre petície; zdôrazňuje, že je úlohou EÚ podporovať poskytovanie presných informácií európskym občanom;

5.  poukazuje na to, že petície predstavujú pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie EÚ možnosť nadviazať priamy dialóg s občanmi EÚ a osobami s oprávneným pobytom v EÚ, ktorých sa dotýka nesprávne uplatňovanie alebo porušovanie práva EÚ, alebo nezrovnalosti v právnych predpisoch EÚ, a vyriešiť zistené problémy; víta preto skutočnosť, že petície sú pre občanov vstupnou bránou do európskych inštitúcií; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi Výborom pre petície a gestorskými výbormi, inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi pri vyšetrovaniach alebo návrhoch týkajúcich sa vykonávania a dodržiavania práva EÚ;

6.  dodáva sa, že s cieľom zabezpečiť, aby sa petície postúpili príslušným a zodpovedným orgánom, je potrebné zlepšiť spoluprácu s národnými parlamentmi, vládami členských štátov, príslušnými vnútroštátnymi inštitúciami a ombudsmanmi;

7.  pripomína, že petície predstavujú cenný príspevok k úlohe Komisie ako strážkyne zmlúv; opakuje, že dobrá spolupráca medzi Výborom pre petície a Komisiou je kľúčová a že rýchlejšie odpovede Komisie majú v procese vybavovania petícií zásadný význam; víta v tejto súvislosti, že podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič vyjadril počas svojho vypočutia ako dezignovaný komisár záväzok, že Komisia bude ďalej zlepšovať vybavovanie petícií a zabezpečí, aby presné odpovede poskytovala v stanovenej trojmesačnej lehote; pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby zabezpečila transparentnosť a sprístupnenie dokumentov v rámci postupov týkajúcich sa projektu EU Pilot v súvislosti s prijímanými petíciami, ako aj v rámci postupov týkajúcich sa projektu EU Pilot a postupov v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré už boli uzavreté;

8.  vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala k aktívnejšej spolupráci s Výborom pre petície s cieľom zabezpečiť, aby predkladatelia petícií dostali presnú odpoveď na svoje žiadosti a sťažnosti týkajúce sa vykonávania práva EÚ;

9.  domnieva sa, že Komisia by nemala preniesť zodpovednosť za konanie na samotného predkladateľa petície, ak sa zistí problém s uplatňovaním alebo porušením právnych predpisov EÚ; domnieva sa, že Komisia musí overiť, či vnútroštátne orgány podnikajú kroky na vyriešenie problému uvedeného v petícii, a musí byť pripravená zasiahnuť v prípade, že opatrenia vnútroštátnych orgánov sú neúčinné;

10.  zdôrazňuje, že pravidlom by mala byť transparentnosť a prístup občanov k dokumentom všetkých inštitúcií EÚ vrátane Rady, aby sa zabezpečila čo najvyššia úroveň ochrany demokratických práv občanov; poukazuje na to, že súčasné nariadenie (ES) č. 1049/2001(3) už neodráža skutočnú situáciu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na prepracovanie nariadenia z roku 2001 s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť presadzovaním osvedčených administratívnych postupov;

11.  konštatuje, že Výbor pre petície často dostáva sťažnosti týkajúce sa porušovania zásad právneho štátu určitými orgánmi; pripomína, že zabezpečenie účinného, rovnakého a jednotného uplatňovania práva EÚ má kľúčový význam pre dodržiavanie zásady právneho štátu, ktorá je v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ jednou zo základných hodnôt Únie a jej členských štátov; vyzýva Komisiu, aby popri dodržiavaní zásady subsidiarity dodržiavala záväzky uvedené vo svojom oznámení zo 17. júla 2019 s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii: Koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343) s cieľom podporiť kultúru dodržiavania zásad právneho štátu, posilniť spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi a zabezpečiť účinnú spoločnú reakciu na skutočné hrozby v rámci Únie;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie čo možno najzrozumiteľnejšie a najširšieho výkladu rozsahu pôsobnosti článku 51; pripomína, že očakávania väčšiny predkladateľov petícií v súvislosti s právami, ktoré im priznáva charta, sú vysoké a presahujú rámec ich súčasného rozsahu pôsobnosti;

13.  domnieva sa, že na komplexné spracovanie petícií je nevyhnutná spolupráca s ostatnými výbormi Európskeho parlamentu; konštatuje, že v roku 2019 bolo ostatným výborom zaslaných 65 petícií na vyjadrenie stanoviska a 351 petícií im bolo postúpených pre informáciu a že od ostatných výborov bolo prijatých 38 stanovísk a 9 potvrdení o zohľadnení petícií v rámci ich príslušnej činnosti; konštatuje tiež, že v roku 2018 sa 47 petícií zaslalo ostatným výborom na vyjadrenie stanoviska a 660 petícií pre informáciu a že od ostatných výborov bolo prijatých 30 stanovísk a 38 potvrdení o zohľadnení petícií v rámci ich príslušnej činnosti; pripomína, že predkladatelia petícií sú informovaní o rozhodnutiach požiadať ostatné výbory o stanovisko na účely spracovania petícií; zdôrazňuje preto, že príspevky ostatných výborov zohrávajú dôležitú úlohu, keďže Európskemu parlamentu umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na obavy občanov;

14.  zdôrazňuje, že petičná sieť je užitočný nástroj na zvyšovanie povedomia o otázkach, ktoré sú predmetom petícií, a na uľahčenie spracovania petícií v iných výboroch, ktorým sa posielajú na vyjadrenie stanoviska alebo pre informáciu; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť primerané následné kroky v súvislosti s petíciami v rámci parlamentnej a legislatívnej činnosti; zdôrazňuje, že petičná sieť by sa mohla považovať za strategický nástroj na posilnenie práva legislatívnej iniciatívy Európskeho parlamentu, ktoré je zakotvené v článku 225 ZFEÚ, čím by sa riešili nedostatky a nezrovnalosti v právnych predpisoch EÚ, na ktoré sa upozorňuje v petíciách, s cieľom zabezpečiť plnú ochranu práv občanov; domnieva sa, že schôdze petičnej siete majú zásadný význam pre posilnenie spolupráce medzi parlamentnými výbormi, pretože umožňujú výmenu informácií a najlepších postupov medzi členmi siete; zdôrazňuje, že užšie prepojenie medzi výbormi by mohlo tiež zlepšiť účinnosť plánovania vypočutí a parlamentných štúdií týkajúcich sa rovnakých tém; zasadzuje sa za vypracovanie mechanizmu, ktorý by umožňoval priamu účasť Výboru pre petície na legislatívnom procese;

15.  poukazuje na kľúčové výročné správy, ktoré Výbor pre petície prijal v roku 2019, najmä na výročnú správu o činnostiach Výboru pre petície v roku 2018(4) a na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2018(5);

16.  poznamenáva, že Výbor pre petície vyjadril svoje stanovisko k dôležitým otázkam nastoleným v petíciách tým, že prispel k parlamentným a legislatívnym správam, najmä pokiaľ ide o vykonávanie Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ(6) a o návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES(7);

17.  zdôrazňuje, že mnohé petície viedli k legislatívnym alebo politickým opatreniam, či už vo forme správ, alebo návrhov uznesení, predbežných rozhodnutí alebo konaní o porušení povinnosti;

18.  poznamenáva, že v roku 2019 trápili predkladateľov petícii najviac problémy týkajúce sa životného prostredia; v tejto súvislosti poukazuje na návrh uznesenia podľa článku 227 ods. 2 o nakladaní s odpadom, ktorý bol 21. marca 2019 prijatý vo Výbore pre petície a 4. apríla 2019 v pléne(8); zdôrazňuje, že nakladanie s odpadom je jednou z hlavných globálnych sociálno-ekonomických a environmentálnych výziev, a opakuje svoju požiadavku zabezpečiť maximálnu prevenciu, opätovné využívanie, triedený zber a recykláciu s cieľom podporiť prechod na obehové hospodárstvo; opakovane vyzýva Komisiu, aby využila plný potenciál systému včasného varovania stanoveného v revidovaných smerniciach o odpade; upozorňuje na záverečnú správu z návštevy vo Valledore (Taliansko) na účely zistenia potrebných skutočností, ktorá bola prijatá 11. apríla 2019, a vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili úplné a dôsledné vykonávanie všetkých odporúčaní, ktoré táto správa obsahuje;

19.  upozorňuje na vypočutie na tému Popieranie zmeny klímy, ktoré Výbor pre petície usporiadal 21. marca 2019 spolu s Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín; domnieva sa, že Výbor pre petície musí pokračovať v boji proti popieraniu zmeny klímy, a to aj presadzovaním prijatia účinných a odrádzajúcich sankcií proti záujmovým skupinám. ktoré lobujú v inštitúciách EÚ a ktorých činnosť priamo alebo nepriamo súvisí s popieraním zmeny klímy; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby v budúcej práci Výboru pre petície bolo zaručené osobitné zameranie na zmenu klímy s cieľom posilniť celkovú činnosť inštitúcií EÚ zameranú na dôsledné vykonávanie Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody;

20.  poukazuje na štúdiu Cezhraničná jadrová bezpečnosť, zodpovednosť a spolupráca v Európskej únii a na štúdiu Endokrinné disruptory: od vedeckých dôkazov k ochrane ľudského zdravia, ktorých vypracovanie Výbor pre petície zadal v nadväznosti na značný počet petícií, ktoré vyjadrili v tejto veci obavy a ktoré boli predstavené na jeho schôdzach 20. februára 2019 a 2. apríla 2019; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predpisy týkajúce sa životného prostredia sa podľa informácií uvedených v mnohých petíciách v členských štátoch nevykonávajú vždy správne; zdôrazňuje význam plnenia očakávaní občanov EÚ súvisiacich s ochranou životného prostredia, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zabezpečila správne vykonávanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; je presvedčený, že Komisia musí zintenzívniť svoje činnosti s cieľom zabezpečiť, aby posúdenia vplyvov na životné prostredie, ktoré vykonávajú členské štáty na účely schvaľovania projektov infraštruktúry, v súvislosti s ktorými predkladatelia petícií poukázali na vážne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie, boli založené na presných a komplexných analýzach v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ;

21.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s vážnymi škodami na zdraví, ktoré utrpeli občania – pričom najväčší negatívny vplyv je zaznamenaný u detí, ktorí žijú v oblastiach, kde sa produkuje obrovské množstvá karcinogénnych látok; je pevne presvedčený, že Komisia musí v plnej miere využívať a dôsledne vykonávať ustanovenia prílohy XIV k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (REACH), ktoré sa týkajú látok podliehajúcich autorizácii, pretože sú karcinogénne, perzistentné a bioakumulatívne, a zabezpečiť ich nahradenie alternatívnymi netoxickými látkami, a to aj podporovaním priemyselných procesov v tomto smere;

22.  poukazuje na veľký počet petícií o brexite predložených v roku 2019, v ktorých sa vo väčšine prípadov požadovala ochrana práv občanov EÚ v období pred vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ a po ňom; víta vynikajúcu prácu Výboru pre petície, ktorá tým, že tlmočila obavy vyjadrené týmito predkladateľmi petícií, prispela k zabezpečeniu toho, aby práva občanov zostali jednou z hlavných priorít Európskeho parlamentu počas rokovaní o brexite; zdôrazňuje, že mnohí občania – tak v EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve – sa vzhľadom na neistotu vyplývajúcu z brexitu bez dohody obrátili na Výbor pre petície, pretože sa obávajú, že ich práva budú bez dosiahnutia dohody ohrozené; poukazuje na to, že v záujme zachovania práv občanov EÚ s bydliskom v inom členskom štáte, ako je ich vlastný, by mohli pomôcť vhodné právne predpisy v prípade, že niektorý členský štát zmení svoje postavenie vo vzťahu k EÚ;

23.  pripomína, že Výbor pre petície zohráva v EÚ osobitnú ochrannú úlohu, pokiaľ ide o vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím: poukazuje na dôležitú prácu, ktorá vo výbore prebieha v súvislosti s petíciami týkajúcimi sa otázok zdravotného postihnutia; konštatuje, že počet petícií o zdravotnom postihnutí sa v roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil; poznamenáva však, že prístupnosť a diskriminácia sú aj naďalej jednou z hlavných výziev, ktorým osoby so zdravotným postihnutím čelia; pripomína, že Výbor pre petície venoval v roku 2019 osobitnú pozornosť diskusii o petíciách o inkluzívnom vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím; požaduje nový program v oblasti zručností, ktorý by mal byť ústredným prvkom Európy, a konkrétne návrhy, ako podporiť inkluzívnosť a uľahčiť uznávanie a prenosnosť zručností v rámci Európy;

24.  víta skutočnosť, že Výbor pre petície sa v roku 2019 zaoberal obavami občanov týkajúcimi sa transparentnosti a zodpovednosti inštitúcií EÚ, ktoré vyjadrili v niekoľkých petíciách; v tejto súvislosti pripomína, že výbor na svojej schôdzi 2. apríla 2019 usporiadal seminár na tému Konflikty záujmov – integrita, zodpovednosť a transparentnosť v inštitúciách a agentúrach EÚ, počas ktorého sa skúmali výsledky dosiahnuté v súvislosti s konfliktmi záujmov, integritou, zodpovednosťou, transparentnosťou, kódexmi správania a javom otáčavých dverí v inštitúciách a agentúrach EÚ; poukazuje na dôležitý príspevok európskej ombudsmanky do diskusie, ktorá predniesla hlavný prejav o úspechoch a výzvach z hľadiska inštitúcií EÚ;

25.  vyzýva na urýchlené prijatie právnych reforiem zameraných na riešenie nedostatočnej transparentnosti rozhodovacieho procesu EÚ, konfliktov záujmov a všetkých etických otázok na úrovni EÚ, ktoré ovplyvňujú legislatívny proces v súvislosti s otázkami, na ktoré občania upozornili prostredníctvom petícií;

26.  zdôrazňuje väčšinovú podporu, ktorú plénum Európskeho parlamentu vyjadrilo uzneseniu zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní európskej ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady Európskej únie(9); pripomína, že Rada je ako spoluzákonodarca pre občanov Únie nenahraditeľnou inštitúciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé diskusie a zasadnutia Rady sa stále konajú za zatvorenými dverami; vyzýva Radu, aby vykonávala politiku väčšej transparentnosti s cieľom zvýšiť dôveru občanov vo verejné inštitúcie; nabáda Radu, aby vo väčšej miere verejne sprístupňovala niektoré schôdze a dokumenty s cieľom dosiahnuť lepšiu komunikáciu s európskymi občanmi a národnými parlamentmi;

27.  berie na vedomie výsledok verejného vypočutia o zákone USA o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) a jeho extrateritoriálnom vplyve na občanov EÚ, ktoré Výbor pre petície usporiadal 12. novembra 2019; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia a Rada si podľa všetkého cenia medzinárodné vzťahy s USA viac než práva a záujmy občanov EÚ, najmä v prípade FATCA, a vyzýva ich, aby prevzali zodpovednosť a prijali okamžité a zmysluplné opatrenia na podporu dotknutých občanov, ako požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. júla 2018 o nepriaznivých účinkoch amerického zákona o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FACTA) na občanov EÚ(10);

28.  poukazuje na dôležitú prácu, ktorá vo Výbore pre petície prebieha s cieľom zabezpečiť ochranu dobrých životných podmienok zvierat v EÚ, o čom svedčí významný počet petícií na túto tému, o ktorých sa diskutovalo na schôdzach v roku 2019; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zaviesť novú stratégiu EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na preklenutie všetkých existujúcich rozdielov a zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý v plnej miere zodpovedá požiadavkám článku 13 ZFEÚ; upriamuje pozornosť na verejné vypočutie na tému Prehodnotenie populácie vlka v EÚ, ktoré Výbor pre petície usporiadal 5. decembra 2019 spolu s Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a v spolupráci s Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, s cieľom tlmočiť obavy občanov týkajúce sa právneho rámca ochrany vlkov, ako aj vplyvu populácie vlka a iných veľkých šeliem, ako je populácia medveďa hnedého, na životné prostredie a vidiecke spoločenstvá; zdôrazňuje, že v rámci smernice o biotopoch sú veľké šelmy chránenými druhmi vo väčšine členských štátov; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali nástroje podľa existujúcich právnych predpisov EÚ na riešenie možných konfliktov týkajúcich sa ochrany chránených veľkých šeliem; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila aktualizované usmernenia EÚ o pravidlách ochrany druhov s cieľom dosiahnuť uspokojivé spolužitie ľudí a veľkých šeliem v postihnutých oblastiach;

29.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby občania mohli byť priamo zapojení do iniciovania legislatívnych návrhov; zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov je základný nástroj aktívneho občianstva a účasti verejnosti; víta skutočnosť, že 17. apríla 2019 boli prijaté nové pravidlá týkajúce sa európskej iniciatívy občanov, ktoré prinášajú viacero štrukturálnych a technických zlepšení zameraných na to, aby sa tento nástroj stal používateľsky ústretovejší a prístupnejší a aby sa podporila väčšia účasť občanov EÚ na legislatívnom procese Únie; berie na vedomie značný počet nových európskych iniciatív občanov, ktoré Komisia zaregistrovala v roku 2019 a z ktorých vyplýva, že občania využívajú možnosť uplatniť participatívne nástroje na to, aby mohli zasahovať do procesov tvorby politík a právnych predpisov; požaduje viac informačných kampaní o úlohe európskej iniciatívy občanov s cieľom propagovať využívanie tohto zdroja európskymi občanmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina úspešných európskych iniciatív občanov doteraz neviedla k predloženiu legislatívneho návrhu Komisie; nabáda Komisiu, aby k európskym iniciatívam občanov pristupovala čo najotvorenejšie a najpružnejšie, aby sa tento nástroj stal skutočným úspechom európskej participatívnej demokracie v očiach občanov; vyzýva preto Komisiu, aby iniciovala legislatívny návrh na základe každej úspešnej európskej iniciatívy občanov, ktorú podporil Európsky parlament;

30.  pripomína, že vzťahy s európskym ombudsmanom sú jednou z úloh, ktoré Výboru pre petície zveril rokovací poriadok Európskeho parlamentu; oceňuje význam plodnej spolupráce Európskeho parlamentu s európskou ombudsmankou a svoje zapojenie do Európskej siete ombudsmanov; zdôrazňuje vynikajúce vzťahy medzi európskou ombudsmankou a Výborom pre petície; víta kľúčovú úlohu, ktorú Výbor pre petície zohral pri zabezpečovaní toho, aby sa verejné vypočutia kandidátov v rámci postupu voľby európskeho ombudsmana v roku 2019 vykonávali transparentným a účinným spôsobom;

31.  oceňuje pravidelný prínos európskej ombudsmanky k činnosti Výboru pre petície počas celého roka; vyjadruje pevné presvedčenie, že inštitúcie, orgány a agentúry Únie musia zabezpečiť konzistentné a účinné opatrenia v nadväznosti na odporúčania ombudsmanky;

32.  pripomína, že webový portál pre petície je základným nástrojom na zabezpečenie hladkého, efektívneho a transparentného petičného procesu; v tejto súvislosti víta, že portál sa svojím dizajnom zosúladil s webovým sídlom Európskeho parlamentu (Europarl); pripomína, že od konca roka 2017 sa na portál automaticky nahrávajú dokumenty, ako sú programy, zápisnice a oznámenia Výboru pre petície, čo znamená, že občania majú k dispozícii portál, ktorý je pohotovejší, transparentnejší a prístupnejší; zdôrazňuje, že treba pokračovať v úsilí o zlepšenie dostupnosti portálu pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane vývoja, ktorý predkladateľom petícií umožňuje predkladať petície v národných posunkových jazykoch EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania Únie mohli uplatňovať svoje právo predkladať petície Európskemu parlamentu, ako je stanovené v článkoch 20 a 24 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv Európskej únie; navrhuje zabezpečiť väčšiu viditeľnosť webového portálu pre petície na webovom sídle Európskeho parlamentu; zastáva názor, že petičné právo priamo súvisí s činnosťou inštitúcie a zaslúži si viditeľné a ľahko dostupné miesto na webovom sídle EP; žiada, aby sa preskúmalo, ako zabrániť používaniu odcudzených alebo falošných identít;

33.  zdôrazňuje, že hoci sa počet osôb, ktoré podporili jednu alebo viac petícií na webovom portáli Európskeho parlamentu pre petície, oproti roku 2018 zvýšil, niektorí predkladatelia petícií stále hlásia technické problémy s podporou viacerých petícií;

34.  zdôrazňuje, že nástroj elektronické petície (ePetitions) je pre fungovanie Výboru pre petície dôležitou databázou, žiada však zlepšenie a modernizáciu rozhrania, aby sa uľahčilo jeho používanie a zlepšila jeho prístupnosť;

35.  blahoželá sekretariátu Výboru pre petície k tomu, že spracúva petície efektívne a veľmi dôkladne v súlade s usmerneniami výboru a životným cyklom petícií v administratíve EP;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov, výborom pre petície členských štátov, vnútroštátnym ombudsmanom alebo podobným príslušným orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 149. (2) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 182. (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (4) Správa prijatá 22. januára 2019. (5) Správa prijatá 12. novembra 2019. (6) Stanovisko prijaté 21. januára 2019. (7) Stanovisko prijaté 20. februára 2019. (8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0338. (9) Prijaté texty, P8_TA(2019)0045. (10) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 141.