Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ") a na článok 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej články 4, 47, 48 a 52,

–  so zreteľom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá sa týka vzájomného uznávania, základných práv a povinností podľa článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) o práve na život(1),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi(2) (ďalej len „rámcové rozhodnutie o európskom zatykači“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní(4),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(5),

–  so zreteľom na správy Komisie o vykonávaní európskeho zatykača a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (COM(2005)0063) a SEC(2005)0267, COM(2006)0008 a SEC(2006)0079, COM(2007)0407 a SEC(2007)0979 a COM(2011)0175 a SEC(2011)0430),

–  so zreteľom na revidovanú verziu príručky o vydávaní a vykonávaní európskeho zatykača,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o podmienkach zadržiavania v EÚ(6), z 27. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii európskeho zatykača(7) a z 5. októbra 2017 o väzenských systémoch a podmienkach(8),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť(9),

–  so zreteľom na plán Rady z roku 2009 na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní(15),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači(16),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach(17),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (ďalej len „EPRS“) s názvom Európske posúdenie vykonávania z júna 2020 o európskom zatykači,

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2020 o vykonávaní rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (COM(2020)0270),

–  so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty v súvislosti s európskym zatykačom dokončené v januári 2014 na žiadosť EPRS a na štúdiu EPRS z decembra 2017 o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni v oblasti procesných práv a podmienok zadržiavania,

–  so zreteľom na záverečnú správu Rady z 27. mája 2009 o štvrtom kole vzájomných hodnotení – praktické uplatňovanie európskeho zatykača a príslušných postupov odovzdávania medzi členskými štátmi,

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. septembra 2019 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (COM(2019)0560),

–  so zreteľom na závery Rady z 13. decembra 2018 o vzájomnom uznávaní v trestných veciach – „Podpora vzájomného uznávania posilnením vzájomnej dôvery“(18),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2019 o alternatívnych opatreniach k pozbaveniu osobnej slobody: využívanie trestov a opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody v oblasti trestnej spravodlivosti(19),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

–  so zreteľom na správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV(20),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020: Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(21),

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 2002,

–  so zreteľom na prácu Agentúry EÚ pre základné práva, najmä na správy s názvami Práva v praxi: prístup k obhajcovi a procesné práva v trestnom konaní a konaní o európskom zatykači z 13. septembra 2019, Podmienky zadržiavania v trestnom konaní v Európskej únii: pravidlá a realita z 11. decembra 2019 a Výkon trestu odňatia slobody a jeho alternatívy: aspekty základných práv pri odovzdávaní osôb medzi členskými štátmi EÚ z 9. novembra 2016, a na databázu o podmienkach zadržiavania v trestnom konaní, ktorá bola zavedená v decembri 2019,

–  so zreteľom na dohovory, odporúčania a uznesenia Rady Európy týkajúce sa väzenských záležitostí a spolupráce v oblasti trestného práva,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0248/2020),

A.  keďže justičná spolupráca v Únii je dôležitým prvkom pri plnení stanovených environmentálnych, sociálnych, hospodárskych a digitálnych cieľov;

B.  keďže konanie o európskom zatykači je zjednodušeným a zrýchleným súdnym postupom odovzdávania, ktorý bol prijatý po teroristických útokoch z 11. septembra a ktorý sa od svojho zavedenia stal hlavným a najčastejšie používaným nástrojom na vzájomné uznávanie v trestných veciach;

C.  keďže európsky zatykač je vo všeobecnosti úspešný a nahradil extradície odovzdaním; keďže v prípade, že fyzická osoba nedá svoj súhlas, sa dĺžka postupu odovzdania skrátila v priemere z 50 dní v roku 2016 v priemere na 40 dní v roku 2017, hoci v niektorých členských štátoch dochádza k odďaľovaniu alebo nesplneniu požiadaviek vzájomného uznávania; keďže v niektorých ojedinelých prípadoch členské štáty uviedli, že v prípade, ak fyzická osoba nedá svoj súhlas, postup odovzdania trvá až 90 dní;

D.  keďže v rokoch 2005 až 2016 bolo zo 150 000 vydaných európskych zatykačov vykonaných 43 000; keďže takéto nespracované čísla sú zavádzajúce, pokiaľ ide o použitú metodiku a celkový úspech, ako vysvetlila Komisia;

E.  keďže justičná spolupráca EÚ v trestných veciach je založená na vzájomnom uznávaní, ktoré sformulovala Európska rada v Tampere v roku 1999; keďže Lisabonská zmluva výrazne zmenila ústavnú štruktúru EÚ a poskytla explicitný právny základ pre pravidlá a postupy na zabezpečenie vzájomného uznávania všetkých foriem rozsudkov a súdnych rozhodnutí v článku 82 ZFEÚ;

F.  keďže vzájomné uznávanie nie je novým pojmom zavedeným v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ale pôvodne bolo vyvinuté na vnútornom trhu (logika veci Cassis de Dijon); keďže vzájomné uznávanie v trestnom súdnictve má však odlišnú logiku a právny základ ako vzájomné uznávanie pravidiel prístupu na trh; keďže v tejto súvislosti má vzájomné uznávanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti osobitné črty vzhľadom na jeho dôsledky pre základné práva a zvrchovanosť štátov, ako aj rozsah, v akom je ho potrebné uľahčiť prostredníctvom zosúladenia hmotného a procesného trestného práva, najmä pokiaľ ide o procesné záruky; keďže akékoľvek spomalenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania v trestných veciach môže mať negatívne dôsledky a ovplyvniť jej uplatňovanie v iných oblastiach, napríklad na vnútornom trhu;

G.  keďže vzájomné uznávanie znamená priame uznávanie súdnych rozhodnutí z iných členských štátov, pričom neuznanie je výnimočné, a znamená, že súdne rozhodnutie by nemalo byť zamietnuté len na základe jeho vydania v inom členskom štáte; keďže uplatňovanie vzájomného uznávania rozhodnutí prijatých inými členskými štátmi nie je zlučiteľné s revíziou takýchto rozhodnutí, ak sa neuskutoční z dôvodov ustanovených v rámcovom rozhodnutí o európskom zatykači; keďže pri uplatňovaní tohto nástroja by sa mala uplatňovať spolupráca a vzájomná dôvera medzi príslušnými súdnymi orgánmi; keďže vzájomné uznávanie musí ísť ruka v ruke so základnými právami;

H.  keďže vzájomné uznávanie si vyžaduje vysokú úroveň vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a je dôsledkom tejto dôvery založenej na spoločnom chápaní právneho štátu a základných práv; keďže Európska únia vyžaduje túto dôveru v tomto rozhodujúcom historickom okamihu, aby mohla úspešne čeliť spoločným výzvam; keďže posilnenie dôvery je kľúčom k bezproblémovému fungovaniu európskeho zatykača;

I.  keďže vytvorenie mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva by malo byť nápomocné pri posilňovaní vzájomnej dôvery, keďže jeho cieľom je poukázať na oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie týkajúce sa právneho štátu; keďže nedostatočné a nejednotné vykonávanie rámcového rozhodnutia o európskom zatykači niektorými členskými štátmi neprispieva k posilneniu tejto vzájomnej dôvery; keďže mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva môže byť užitočný na to, aby poskytoval prvky na zabezpečenie jednotného uplatňovania v prípadoch, keď bolo vykonanie príkazov odmietnuté na základe porušenia základných práv, a tým posilnil vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi;

J.  keďže vzájomná dôvera si vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali právo EÚ, a najmä základné práva uznané chartou a zásady právneho štátu, ako je nezávislosť súdnictva;

K.  keďže európsky zatykač pomohol rozvinúť a konsolidovať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; keďže článok 6 Zmluvy o EÚ o charte a EDĽP, článok 8, článok 15 ods. 3, články 16 a 18 až 25 ZFEÚ, smernice o procesných právach a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ o právach obetí(22) sú kľúčovými prvkami rámca priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; keďže nesprávne uplatňovanie európskeho zatykača by mohlo mať škodlivé účinky na policajnú a justičnú spoluprácu v celej Únii, na jednotlivcov a ich rodiny, ako aj na fungovanie schengenského priestoru a na základné práva;

L.  keďže členstvo v Európskej únii znamená rešpektovanie viacerých hodnôt ako ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ aj v právnych systémoch členských štátov v rámci ich vykonávania;

M.  keďže Únia rovnosti, ktorá chráni, musí zabezpečiť ochranu všetkým obetiam trestných činov(23) a zároveň chrániť práva podozrivých a obvinených osôb; keďže EÚ prijala nástroje zamerané na posilnenie práv obetí, a to prijatím viacerých nástrojov popri zadržaní a odovzdaní podozrivých a odsúdených osôb;

N.  keďže väčšinou otázok, ktoré vznikli pri uplatňovaní európskeho zatykača, sa Súdny dvor EÚ už v súvislosti s istými záležitosťami zaoberal, ako napríklad zásada ne bis in idem(24), súdny orgán(25), prednosť a harmonizácia na úrovni EÚ(26), nezávislosť súdnictva(27), základné práva(28), obojstranná trestnosť(29), dôvody zamietnutia a vydávanie občanov EÚ do tretích krajín(30); keďže súdne rozhodnutia zároveň nemôžu nahrádzať kvalitne vypracované právne predpisy na úrovni Únie;

O.  keďže obojstranná trestnosť je koncepciou medzinárodného vydávania osôb a hoci je sotva zlučiteľná so vzájomným uznávaním, v praxi môže byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veľmi obmedzenom rozsahu potrebná pre vyžiadané osoby; keďže obojstranná trestnosť je len nepovinným dôvodom zamietnutia európskeho zatykača a vykonávajúce orgány ju uplatňujú len zriedkavo; keďže zoznam trestných činov bez obojstrannej trestnosti už zahŕňa širokú škálu trestných činov, z ktorých mnohé ešte neboli veľmi dobre harmonizované v členských štátoch, a keďže takýto zoznam by sa mal prehodnotiť a prípadne rozšíriť v súlade s postupom ustanoveným v článku 2 ods. 3 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači;

P.  keďže koncepcia vzájomného uznávania by si nevyžadovala harmonizáciu trestného hmotného práva a postupov, ale keďže justičná spolupráca v praxi preukázala, že na uľahčenie vzájomného uznávania je potrebná harmonizácia určitých a obmedzených spoločných noriem a vymedzení, ako sa uznáva v článku 82 ods. 2 ZFEÚ; keďže v posledných rokoch sa dosiahol určitý pokrok, konkrétne prijatie šiestich smerníc o procesných právach, smernice 2012/29/EÚ o alternatívnych opatrenich k európskemu zatykaču, ako je európsky vyšetrovací príkaz (EVP), a harmonizácia určitých trestných činov; keďže však šesť smerníc o procesných zárukách nebolo plne a správne implementovaných, čo stále vyvoláva znepokojenie;

Q.  keďže Komisia zdôraznila, že existujú ťažkosti s vykonávaním určitých ustanovení smernice 2013/48/EÚ, najmä pokiaľ ide o možnosť prístupu k obhajcovi vo vykonávajúcom aj vydávajúcom členskom štáte; keďže transpozícia ďalších smerníc o procesných zárukách obsahujúcich osobitné ustanovenia o európskom zatykači (2010/64/EÚ, 2012/13/EÚ, (EÚ) 2016/800 a (EÚ) 2016/1919) je doteraz nedostatočná, aj pokiaľ ide o zohľadňovanie zásady rovnosti zbraní;

R.  keďže pri riešení niektorých otázok súvisiacich s európskym zatykačom pomohli ďalšie nástroje, ako napríklad smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze a nariadenie (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu(31), a tieto nástroje uplatnili zásady vzájomného uznávania na iné typy súdnych rozhodnutí;

S.  keďže v pláne EÚ na posilnenie procesných práv v trestnom konaní z roku 2009 sa uznáva otázka období vyšetrovacej väzby; keďže väzenské podmienky sú problémom v mnohých členských štátoch a musia byť v súlade s hodnotami zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže v niektorých členských štátoch existujú problémy v oblasti právneho štátu, ako sa uvádza v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva;

T.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. februára 2014 o revízii európskeho zatykača okrem iného vyzýval na zavedenie záväzného dôvodu na zamietnutie, ak existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie opatrenia by bolo nezlučiteľné s povinnosťou vykonávajúceho členského štátu v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ a chartou; keďže v roku 2017 viedli otázky základných práv k 109 prípadom zamietnutia odovzdania;

U.  keďže vzájomné uznávanie si vyžaduje, aby odborníci z praxe, ako aj obhajcovia v trestnom konaní, absolvovali odbornú prípravu v oblasti práva EÚ;

V.  keďže Eurojust zohráva zásadnú úlohu pri uľahčovaní a koordinácii vykonávania európskych zatykačov; keďže vykonávanie európskych zatykačov si čoraz viac vyžaduje pomoc Eurojustu, čo výrazne zvýšilo jeho pracovnú záťaž; keďže len v roku 2019 Eurojust uľahčil vykonanie európskych zatykačov v rámci 703 nových prípadov a 574 prebiehajúcich prípadov; keďže Eurojust je nezávislá, samostatná agentúra popri Európskej prokuratúre;

W.  keďže z porovnania údajov vyplýva trend rastúceho počtu európskych zatykačov, pričom počet vydaných európskych zatykačov sa medziročne zvyšuje;

X.  keďže harmonizované vykonávanie európskeho zatykača spolu s úplným a správnym vykonávaním smerníc o procesných právach, lepšie využívanie alternatívnych opatrení k európskemu zatykaču a zavádzanie minimálnych noriem EÚ, napríklad pre väzenské podmienky a podmienky zadržiavania, zabráni taktizovaniu pri výbere súdu; keďže úplné a správne vykonávanie európskeho zatykača vo všetkých členských štátoch je potrebné na dôkladné posúdenie fungovania príslušných legislatívnych nástrojov a potreby možných zmien;

Všeobecné posúdenie vykonávania európskeho zatykača

1.  zdôrazňuje, že európsky zatykač je významným úspechom a účinným, užitočným a nenahraditeľným nástrojom na boj proti závažným cezhraničným trestným činom a na postavenie páchateľov závažných trestných činov pred súd v členskom štáte, v ktorom trestné konanie prebehlo alebo prebieha, a má pozitívny vplyv na zachovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; uznáva, že európsky zatykač podstatne uľahčil a zlepšil spoluprácu v oblasti odovzdávania osôb; poukazuje však na to, že v posledných dvadsiatich rokoch svet prechádza digitálnou transformáciou, ktorá zmenila ekosystém trestnej činnosti;

2.  berie na vedomie existenciu osobitných problémov; domnieva sa, že tieto problémy nespochybňujú systém, ani ho nevystavujú riziku, ale ukazujú, že je potrebné ho zlepšiť a aktualizovať a že takéto otázky je potrebné riešiť, aby sa odstránili určité slabé miesta, a tým sa posilnil celkový systém a zabezpečil súlad so zásadami právneho štátu a základnými právami vo všetkých členských štátoch; konštatuje, že schengenský priestor a digitálna transformácia vytvorili pre občanov EÚ mnoho príležitostí; konštatuje však, že otvorené hranice a nové technológie si vyžadujú aj účinné nástroje na presadzovanie práva a pre súdnictvo na stíhanie závažných nadnárodných trestných činov;

3.  konštatuje, že takéto problémy sa týkajú najmä väzenských podmienok a podmienok zadržiavania, proporcionality, uplatňovania procesných záruk zakotvených v právnych predpisoch EÚ v konaniach o európskom zatykači, najmä dvojitého právneho zastupovania vo vykonávajúcom aj vydávajúcom štáte, a odbornej prípravy, špecifických otázok súvisiacich s právnym štátom, výkonu trestov odňatia slobody(32), lehôt(33) a rozhodnutí vynesených v neprítomnosti obžalovaného; uznáva, že niektoré prípady nastolili otázku obojstrannej trestnosti(34); všíma si, že v iných prípadoch dochádza k nejednotnosti pri uplatňovaní dôvodov odmietnutia výkonu európskych zatykačov; ďalej zdôrazňuje neexistenciu komplexného systému údajov, ktorý by umožňoval vytvárať spoľahlivé kvalitatívne a kvantitatívne štatistiky o vydávaní, vykonávaní alebo odmietnutí európskych zatykačov; poukazuje na to, že takéto problémy nielen oslabujú vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, ale sú takisto zo sociálneho a ekonomického hľadiska nákladné pre dotknuté osoby, ich rodiny a celkovo i spoločnosť;

4.  poznamenáva, že niektoré otázky sa sčasti vyriešili a že existujú pokusy o ich vyriešenie kombináciou nezáväzných opatrení („soft law“) (príručka k európskemu zatykaču), vzájomných hodnotení, pomoci zo strany Eurojustu, financovania vzdelávacích programov a nástrojov pre odborníkov z praxe v rámci programu EÚ Spravodlivosť, judikatúry Súdneho dvora EÚ a doplňujúcich právnych predpisov (rámcové rozhodnutie 2009/299/SVV a prijatie smerníc o procesných právach podozrivých a obvinených osôb, ako sa uvádza v pláne z roku 2009, najmä smernice 2013/48/EÚ), hoci ďalšie problémy naďalej zostávajú;

5.  zdôrazňuje, že európsky zatykač by sa mal posilniť a zlepšiť, aby sa zvýšila jeho účinnosť, bezprostrednosť a rešpektovanie rozhodnutí vnútroštátnych sudcov, pričom by sa dodržiavala proporcionalita, keďže ciele silnejšej Únie si vyžadujú dôveru členských štátov v právne a vo väzenské systémy ostatných členských štátov, takže tento mechanizmus má zásadný význam; pripomína, že oslabenie vzájomného uznávania v trestnej oblasti môže viesť iba k jeho oslabeniu v iných oblastiach a že by to bolo na úkor účinného riešenia spoločných politík, napríklad vnútorného trhu;

6.  poznamenáva, že protokoly č. 21 a 22 k Zmluve o EÚ poskytujú osobitné postavenie dvom členským štátom – Írsko má možnosť sa zapojiť a Dánsko sa nezúčastňuje na trestnom práve EÚ –, čo znamená, že tieto štáty sa zapájajú do systému európskeho zatykača, ale nemusia sa zúčastňovať na iných nástrojoch, ako sú napríklad smernice o procesných zárukách; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť konzistentnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

7.  zdôrazňuje, že európsky zatykač by sa nemal zneužívať v prípade menej závažných trestných činov, pri ktorých neexistujú dôvody na vyšetrovaciu väzbu; pripomína, že využívanie európskeho zatykača by sa malo obmedziť na závažné trestné činy, v prípade ktorých je to nevyhnutne potrebné a primerané; naliehavo vyzýva na používanie menej rušivých právnych nástrojov, ako je napríklad európsky vyšetrovací príkaz, pred vydaním európskeho zatykača v prípadoch, keď je to možné; poukazuje na to, že vydávajúce orgány by mali vykonávať kontroly proporcionality s prihliadnutím na i) závažnosť trestného činu, ii) pravdepodobný trest uložený v prípade dokázania viny osoby za údajný trestný čin, iii) pravdepodobnosť zadržania osoby vo vydávajúcom členskom štáte po jeho odovzdaní, iv) vplyv na práva vyžiadanej osoby a jej rodiny a v) záujmy obetí trestného činu; vyzýva členské štáty a ich súdne orgány, aby sa zaoberali prípadmi európskeho zatykača bezodkladne po jeho po vydaní s cieľom obmedziť vyšetrovaciu väzbu na minimum;

8.  zdôrazňuje, že podľa Súdneho dvora EÚ odmietnutie vykonania európskeho zatykača predstavuje výnimku zo vzájomného uznávania a musí sa vykladať reštriktívne(35), ak sa uplatňuje jeden z dôvodov neuznania (články 3 a 4 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači) alebo jedna zo záruk (článok 5 toho istého rámcového rozhodnutia), alebo v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ;

9.  vyzýva, aby bolo povolené povinné zamietnutie, ak existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie európskeho zatykača by bolo v rozpore s povinnosťami vykonávajúceho členského štátu v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ a chartou; poukazuje na to, že ak je nevykonanie odôvodnené na základe porušenia základných práv, vykonávajúci členský štát musí prisúdiť vážne riziko porušenia základných práv a stanoviť dôvody odmietnutia výkonu na základe faktických a objektívnych skutočností, aby sa zabránilo právnej neistote a potenciálnej beztrestnosti; pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je charta spoločnou normou na ochranu základných práv v EÚ(36);

Odporúčania na zlepšenie fungovania európskeho zatykača

10.  vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné, zrozumiteľné, komplexné a porovnateľné údaje, keďže existujúce údaje sú mätúce a môžu vyvolať mylný dojem (ne)efektívnosti európskych zatykačov; vyzýva Komisiu, aby stanovila spôsob, akým by členské štáty mali plniť svoju povinnosť systematicky zhromažďovať a odovzdávať Komisii spoľahlivé a aktuálne údaje; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť vytvorenia spoločnej databázy obsahujúcej súdne rozhodnutia o európskych zatykačoch, pričom použije len anonymizované údaje, ktorá by sa stala inteligentným a účinným nástrojom na hodnotenie justičnej spolupráce a zisťovanie nedostatkov a bude lepšie pripravená na akékoľvek úpravy; pripomína, že justičná spolupráca je kľúčovým prvkom na zaručenie sociálnej, hospodárskej, environmentálnej a digitálnej stability; opakuje svoju výzvu Komisii, aby od členských štátov vyžadovala komplexné údaje týkajúce sa fungovania mechanizmu európskeho zatykača a aby tieto údaje zahrnula do svojej ďalšej správy o vykonávaní;

11.  domnieva sa, že je potrebné prijať ďalšie horizontálne opatrenia na posilnenie zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na zvýšenie vzájomnej dôvery vo vnútroštátne systémy trestného súdnictva, čo povedie k účinnejšej justičnej spolupráci; zdôrazňuje, že kontrola obojstrannej trestnosti obmedzuje vzájomné uznávanie a podľa Súdneho dvora EÚ sa musí vykladať reštriktívne; zdôrazňuje však, že pretrvávajú obavy z chýbajúceho primeraného vymedzenia trestných činov, na ktoré sa už pravidlo obojstrannej trestnosti nevzťahuje; konštatuje, že vzájomné uznávanie by v ideálnom prípade malo fungovať automaticky(37) bez opakovaného posudzovania závažných dôvodov na vznesenie obvinenia a že rozhodnutia by sa nemali odmietnuť, pokiaľ neexistujú dôvody na uplatnenie jedného z dôvodov zamietnutia, ktoré sa podrobne uvádzajú v rámcovom rozhodnutí o európskom zatykači, alebo pokiaľ iné okolnosti, ako uznáva Súdny dvor EÚ, neodôvodňujú obmedzovanie zásad vzájomného uznávania a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi;

12.  zdôrazňuje, že zásada vzájomného uznávania musí byť založená na vzájomnej dôvere, ktorú možno dosiahnuť iba vtedy, ak je dodržiavanie základných práv a procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní zaručené v celej Únii; pripomína význam vykonávania smerníc o procesných právach s cieľom zaručiť právo na spravodlivý proces; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné a správne vykonávanie týchto smerníc a aby v prípade potreby zvážila začatie konania o nesplnení povinnosti;

13.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala spoločné trestné činy v členských štátoch s cieľom lepšie vymedziť, v akých prípadoch by sa mal európsky zatykač používať, a uľahčiť posudzovanie proporcionality; vyzýva Komisiu, aby z formálneho a podstatného hľadiska vyhodnotila konzistentnosť zoznamu 32 kategórií, pri ktorých sa nevyžaduje kontrola obojstrannej trestnosti, vrátane kritérií, ako sú závažnosť trestného činu, jeho nadnárodný rozmer alebo jeho škodlivý vplyv na základné hodnoty Únie; poznamenáva, že je potrebné poskytnúť väčšiu právnu istotu všetkým subjektom zapojeným do jeho uplatňovania, a zabrániť tak zbytočným konfliktom; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zhodnotila problémy, pokiaľ ide o vypracovanie, ak je to možné, homogénneho zoznamu kategórií trestných činov na základe konkrétnych trestných činov a záujmov chránených zákonom; ďalej odporúča posúdenie začlenenia prílohy obsahujúcej vymedzenia pre každý záznam v zozname, aby sa uľahčil výklad;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť začlenenie ďalších trestných činov alebo kategórií trestných činov, ako sú trestné činy proti životnému prostrediu (napr. trestné činy súvisiace so znečisťovaním mora z lodí), určité formy daňových únikov, trestné činy z nenávisti, sexuálne zneužívanie, rodovo motivované násilie, trestné činy spáchané digitálnymi prostriedkami, ako je krádež totožnosti, trestné činy zahŕňajúce použitie násilia alebo vážne ohrozenie verejného poriadku členských štátov a zločiny proti ústavnej integrite členských štátov spáchané s použitím násilia, zločiny genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, v rámci zvýšeného záväzku k justičnej spolupráci a presadzovaniu právneho štátu a základných práv zo strany členských štátov; zdôrazňuje, že vyššia miera justičnej spolupráce pri tomto druhu trestnej činnosti by pomohla Únii dosiahnuť jej prioritné ciele a takisto posilniť kultúru dodržiavania demokracie a zásad právneho štátu v Únii;

15.  víta koordinačnú skupinu pre európsky zatykač, ktorú nedávno zriadila Komisia; domnieva sa, že táto skupina prispeje k posilneniu rýchlej výmeny aktuálnych a spoľahlivých informácií a osvedčených postupov a k posilneniu spolupráce, čo by malo viesť k jednotnejšiemu uplatňovaniu európskeho zatykača medzi súdnymi orgánmi, ako aj k lepšej výmene informácií medzi právnikmi zastupujúcimi osoby, ktorých sa európske zatykače týkajú, vo vykonávajúcich a vydávajúcich členských štátoch;

16.  pripomína, že cieľom hranice trestnej sadzby stanovenej v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači je v zásade zabezpečiť proporcionalitu európskeho zatykača; vyzýva však Komisiu, aby analyzovala možnosť zníženia trojročnej hranice pre určité trestné činy, ako je obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia;

17.  vyzýva Komisiu, aby objasnila otázku trestných činov, ktoré sú vedľajšie alebo súvisiace s hlavnými trestnými činmi, ktoré spĺňajú hranicu sadzby stanovenú pre európsky zatykač, napríklad zvážením aktualizácie príručky k európskemu zatykaču alebo prípadne prostredníctvom nástrojov EÚ v oblasti harmonizácie trestného práva vrátane uvedenia uplatňovania európskych zatykačov v členských štátoch v tejto súvislosti; v tejto súvislosti pripomína, že európskym zatykačom sa neupravuje odovzdávanie osôb v prípade vedľajších alebo súvisiacich trestných činov a že by sa mohla uplatniť zásada špeciality, ktorá vydávajúcemu členskému štátu zabráni v stíhaní týchto trestných činov;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité presnejšie vymedziť povinnosti a právomoci vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ zapojených do konaní o európskom zatykači a zabezpečiť, aby boli špecializované a mali praktické skúsenosti; potvrdzuje, že široký priestor na voľné uváženie vykonávajúceho orgánu sa považuje za málo zlučiteľný so zásadou vzájomného uznávania alebo je s ňou dokonca v rozpore, okrem dôvodov neuznania stanovených v článkoch 3 a 4 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači a ako vysvetlil Súdny dvor Európskej únie; domnieva sa, že pri akomkoľvek preskúmaní rámcového rozhodnutia o európskom zatykači sa musí stanoviť postup, na základe ktorého môže v prípade potreby európsky zatykač v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie potvrdiť sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor vo vydávajúcom členskom štáte, aby sa prekonali rozličné výklady pojmu „súdny orgán“; domnieva sa, že ak je možné poskytnúť právnu istotu v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa jasne vzťahuje vymedzenie obojstrannej trestnosti, a trestnými činmi, na ktoré sa toto vymedzenie nevzťahuje, diskrečná právomoc by mala byť v prípadoch obojstrannej trestnosti obmedzená; potvrdzuje, že zlepšenie dodržiavania zásady právneho štátu, základných práv, väzenských podmienok a znalostí odborníkov z praxe o iných právnych systémoch prispeje k posilneniu vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania;

19.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posudzovaní transpozície európskeho zatykača a iných nástrojov justičnej spolupráce a aby v prípade potreby začala konanie o nesplnení povinnosti;

20.  vyzýva členské štáty, aby včas a riadne vykonávali európsky zatykač, príslušné rozsudky Súdneho dvora o európskom zatykači a ďalšie právne nástroje v trestných veciach; zdôrazňuje, že nástroje, ako sú rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV o odovzdávaní väzňov, rámcové rozhodnutie 2008/947/SVV o probačných opatreniach a alternatívnych sankciách, európsky vyšetrovací príkaz, európsky príkaz na dohľad a Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania(38), dopĺňajú európsky zatykač a poskytujú k nemu užitočné a menej rušivé alternatívy; zdôrazňuje, že európsky zatykač by sa mal používať len vtedy, ak sa vyčerpali všetky ostatné alternatívne možnosti, a že štáty by nemali využívať európsky zatykač v situáciách, keď by k rovnakým výsledkom viedlo menej rušivé opatrenie, napríklad vypočutia prostredníctvom videokonferencie alebo súvisiace nástroje; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby podľa možnosti namiesto vydávania európskeho zatykača využívali takéto alternatívne nástroje;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že súdne orgány v konaní o európskom zatykači majú možnosť využívať dostupné alternatívy k zadržiavaniu a poriadkovým opatreniam, najmä ak daná osoba súhlasí so svojím odovzdaním, pokiaľ odmietnutie nie je nevyhnutne potrebné a opodstatnené;

22.  berie na vedomie znepokojujúcu správu Komisie o vykonávaní smernice 2013/48/EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala, či členské štáty dodržiavajú smernicu, a aby prijala primerané opatrenia a začala konanie o nesplnení povinnosti na zabezpečenie súladu s jej ustanoveniami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zabezpečenie úplného vykonávania všetkých smerníc o procesných zárukách s cieľom zabezpečiť, aby vyžiadané osoby mohli využívať účinnú obhajobu v cezhraničných konaniach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uvažovala o prijatí opatrení v súvislosti s nedostatočným vykonávaním odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní(39), najmä pokiaľ ide o zraniteľné dospelé osoby;

23.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili flexibilitu pre jazykové režimy európskeho zatykača a vypracovali a uplatňovali v tejto súvislosti spoločné postupy a zároveň dodržiavali právo osôb v trestnom konaní na tlmočenie a preklad v súlade so smernicou 2010/64/EÚ; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zaviedli potrebné mechanizmy s cieľom zabrániť oneskoreniam alebo prekážkam; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rámcové rozhodnutie o európskom zatykači nestanovuje lehoty na odovzdávanie preložených európskych zatykačov;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jednotné uplatňovanie a účinné monitorovanie lehôt;

25.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie pre Eurojust a Európsku justičnú sieť (EJS), aby mohli uľahčovať a koordinovať záležitosti súvisiace s európskym zatykačom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasné rozpočtové prostriedky Komisie pre Eurojust nie sú dostatočné vzhľadom na výzvy, ktorým agentúra čelí v súvislosti s neprestajne rastúcim počtom prípadov, a že to viedlo k stagnácii financovania napriek zvýšenému pracovnému zaťaženiu; poukazuje na to, že je nevyhnutné, aby rozpočet Eurojustu zodpovedal úlohám a prioritám tejto agentúry, aby tak bola schopná plniť svoj mandát; opakuje svoju výzvu na vytvorenie osobitnej justičnej siete európskeho zatykača;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky na právnu pomoc osobám, na ktoré sa vzťahuje konanie o európskom zatykači, a to aj na právnu pomoc vo vydávajúcom aj vo vykonávajúcom členskom štáte pred nariadením odovzdania, finančné prostriedky pre náležite kvalifikovaných tlmočníkov a prekladateľov, osobitnú odbornú prípravu o európskom zatykači pre odborníkov z praxe vrátane polície, prokurátorov, súdnictva a obhajcov, a to najmä v oblastiach, ako sú aspekty základných práv v rámci európskeho zatykača, posudzovanie proporcionality a alternatívnych opatrení k zadržaniu, zastupovanie v konaniach o európskom zatykači a v súvislosti s postupom podávania návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru EÚ a požadovania záruk od orgánov iných členských štátov; vyzdvihuje hodnotu programov Európskej siete odbornej justičnej prípravy (ďalej len „EJTN“), ako sú simulácie európskych zatykačov a jazykové školenia; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnosti zbraní by právnici mali mať prístup k cielenej, prístupnej a cenovo dostupnej odbornej príprave; vyzýva Komisiu, aby podporovala a uľahčila poskytovanie takejto odbornej prípravy;

27.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podporovala a prípadne ďalej rozvíjala EJTN a existujúce vnútroštátne platformy odbornej prípravy pre súdnictvo a v prípade potreby zaviedla dodatočnú platformu odbornej prípravy pre expertov a odborníkov z praxe o nástrojoch vzájomného uznávania vrátane európskeho zatykača; potvrdzuje, že by im mala poskytnúť poznatky o úzkom vzťahu medzi nástrojmi vrátane spoločného priestoru na výmenu skúseností;

28.  poznamenáva, že spoluprácu medzi orgánmi vrátane dodržiavania základných práv možno zlepšiť využívaním bezpečnostných technológií a digitalizácie; víta vytvorenie databázy Agentúry EÚ pre základné práva (ďalej len „FRA“) o podmienkach zadržiavania v trestnom konaní; žiada, aby sa vytvorila centralizovaná databáza obsahujúca vnútroštátnu judikatúru o uplatňovaní európskeho zatykača (ako je to v prípade iných oblastí práva EÚ)(40); domnieva sa, že osobitná verejná databáza právnikov v oblasti európskeho zatykača by mohla prispieť k zaručeniu práva na prístup k obhajcovi;

29.  žiada, aby sa nevykonané európske zatykače pravidelne prehodnocovali a aby sa preskúmalo, či by sa nemali stiahnuť spolu s príslušnými zápismi v Schengenskom informačnom systéme II (ďalej len „SIS II“) a databáze Interpolu; takisto vyzýva na stiahnutie európskeho zatykača a príslušných zápisov v SIS II a databáze Interpolu, ak bol európsky zatykač zamietnutý z povinných dôvodov, napríklad z dôvodu zásady ne bis in idem;

30.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s protokolom 2 k Zmluve o EÚ zohľadnila stanoviská národných parlamentov, ak sa rozhodne navrhnúť legislatívne akty v oblasti trestného práva EÚ, keďže ich účasť poskytuje kontrolu uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality v trestnom práve EÚ;

Odporúčania týkajúce sa základných práv

31.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali povinnosti vyplývajúce z článku 2 Zmluvy o EÚ o ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte a ľudských právach vrátane práv menšín; zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby každá osoba vrátane obetí trestných činov a vyžiadaných osôb s európskym zatykačom, ktorej práva a slobody zaručené právom Únie sú porušované, mala právo na účinnú nápravu pred súdom v súlade s článkom 47 charty a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie; zdôrazňuje, že náprava vo vykonávajúcom štáte – pri plnom rešpektovaní práva na účinnú nápravu – musí byť v súlade s lehotami stanovenými v príslušnom nástroji vzájomného uznávania, alebo ak lehoty nie sú výslovne určené, musí byť poskytovaná dostatočne rýchlo na to, aby sa zaistilo, že nebude ohrozený účel postupu vzájomného uznávania;

32.  poznamenáva, že hoci uplatňovanie postupov ustanovených v článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ má vplyv na vzájomné uznávanie, v súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie musí vykonávajúci orgán v každom konkrétnom prípade posúdiť, či existujú podstatné dôvody domnievať sa, že po odovzdaní hrozí, že budú porušené základné práva danej osoby; zdôrazňuje, že uplatnenie článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ neznamená automatické neuznávanie vzhľadom na význam spolupráce v trestných veciach a fungovanie celého systému justičnej spolupráce EÚ; zdôrazňuje úlohu Eurojustu v rámci poskytovania pomoci členským štátom pri vydávaní alebo vykonávaní príkazov v tejto súvislosti s cieľom posilniť vzájomnú dôveru; odporúča preto zaviesť systém preventívnych opatrení, a to aj pozastavenie platnosti nástroja, aby sa tak posilnili poskytované záruky a dôvera a vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi;

33.  zdôrazňuje súvislosť medzi podmienkami zadržiavania a opatreniami týkajúcimi sa európskeho zatykača a pripomína členským štátom, že v článku 3 EDĽP a v príslušnej judikatúre sa členským štátom ukladajú nielen negatívne, ale aj pozitívne povinnosti, keďže sa od nich vyžaduje, aby zabezpečili, aby boli väzenské podmienky v súlade s ľudskou dôstojnosťou, a že v prípade porušenia práv sa vykoná dôkladné a účinné vyšetrovanie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne a finančné prostriedky dostupné na úrovni Únie s cieľom zlepšiť normy zadržiavania;

34.  vyjadruje znepokojenie nad väzenskými podmienkami v niektorých členských štátoch; v tejto súvislosti víta novú databázu agentúry FRA týkajúcu sa podmienok zadržiavania v trestnom konaní(41) a považuje ju za pozitívny prvý krok k lepšiemu spoločnému hodnoteniu väzenských podmienok v EÚ;

35.  opakuje svoju výzvu(42), aby členské štáty odstránili nedostatky vo väzenských podmienkach; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila možnosť financovania modernizácie väzenských zariadení prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že Rada vo svojich záveroch z roku 2018 o podpore vzájomného uznávania zvyšovaním vzájomnej dôvery(43) takisto vyzvala Komisiu, aby presadzovala využívanie finančných prostriedkov EÚ na podporu členských štátov pri riešení problému nedostatočných väzenských podmienok;

36.  opätovne zdôrazňuje význam mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva vo forme možného legislatívneho návrhu podloženého medziinštitucionálnou dohodou pozostávajúcou z každoročného nezávislého preskúmania založeného na dôkazoch s cieľom posúdiť, či všetky členské štáty dodržiavajú článok 2 Zmluvy o EÚ, ako aj odporúčania pre jednotlivé krajiny, s cieľom zlepšiť vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi; poznamenáva, že mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva by bol kľúčovým nástrojom, ktorý by prispel k väčšej vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi v súvislosti s uplatňovaním rámcového rozhodnutia o európskom zatykači;

37.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť doplňujúcich nástrojov týkajúcich sa procesných práv, napríklad pokiaľ ide o prípustnosť dôkazov a väzenské podmienky vo vyšetrovacej väzbe, najmä na základe noriem Rady Európy alebo vyšších noriem, a to vrátane lehôt na vyšetrovaciu väzbu; konštatuje, že Komisia by sa mala usilovať o dosiahnutie najvyšších noriem pri dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality; domnieva sa, že chýbajúce minimálne normy týkajúce sa väzenských podmienok a vyšetrovacej väzby na úrovni EÚ, obmedzenie používania vyšetrovacej väzby ako posledného prostriedku a posúdenie alternatív, spolu s nedostatkom riadneho posúdenia toho, či v súvislosti s prípadom možno začať trestné konanie, môže viesť k neoprávneným a neprimeraným lehotám zadržiavania podozrivých a obvinených osôb vo vyšetrovacej väzbe; pripomína, že túto situáciu ešte viac zhoršila pandémia COVID-19; vyzýva Komisiu, aby docielila minimálne štandardy EÚ, osobitne pokiaľ ide o procesné záruky v trestnom konaní a o podmienky vo výkone väzby a zadržania, a tiež posilnila informačné nástroje pre vnútroštátne orgány presadzovania práva, pokiaľ ide o podmienky vyšetrovacej väzby a uväznenia v každom členskom štáte;

38.  zdôrazňuje, že neexistuje mechanizmus na zabezpečenie vhodného postupu v nadväznosti na záruky poskytované vydávajúcimi súdnymi orgánmi po odovzdaní; žiada, aby Komisia preskúmala možné opatrenia v tomto smere;

39.  vyzýva Komisiu, aby okrem iného poskytla posúdenie dodržiavania zásady ne bis in idem, kontrolu proporcionality pri vydávaní európskeho zatykača na základe všetkých relevantných faktorov a okolností, ako sú závažnosť trestného činu, to, či v súvislosti s prípadom možno začať trestné konanie, vplyv na práva vyžiadanej osoby, dôsledky na náklady a dostupnosť vhodných, menej rušivých alternatívnych opatrení, štandardizovaný konzultačný postup, v rámci ktorého príslušné orgány vydávajúceho a vykonávajúceho členského štátu môžu vymieňať informácie o vykonaní európskeho zatykača, najmä pokiaľ ide o proporcionalitu, skutočnosť, či v súvislosti s prípadom možno začať trestné konanie, a konflikty jurisdikcií, a prehľad možných legislatívnych opatrení podľa článku 82 ods. 1 ZFEÚ;

40.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu;

41.  zdôrazňuje, že nedostatky v justičnej spolupráci, a to aj v súvislosti s európskym zatykačom, by mohli byť v rozpore so záujmami obetí a môžu viesť k odopretiu prístupu k spravodlivosti a k nedostatočnej ochrane obetí; zdôrazňuje, že beztrestnosť v dôsledku nedostatkov justičnej spolupráce by mohla mať škodlivý a negatívny vplyv na právny štát, súdne systémy a dôveru verejnosti v inštitúcie, ako aj na samotné obete a na spoločnosť vo všeobecnosti;

42.  zdôrazňuje, že podľa agentúry FRA sa informácie poskytované obžalovaným osobám o ich procesných právach v trestnom konaní líšia v rozsahu aj v spôsobe ich poskytovania; vyzýva členské štáty, aby zaviedli záruky s cieľom zabezpečiť, aby boli jednotlivci účinne informovaní o svojich procesných právach hneď, ako sa stanú podozrivými zo spáchania trestného činu;

43.  berie na vedomie normy ESĽP, ako aj požiadavky stanovené v smernici 2013/48/EÚ a v smernici 2010/64/EÚ; pripomína, že zabezpečením primeraného času na prípravu prípadu a úplný a rýchly prístup k podkladom by sa zlepšila kvalita zastupovania; zdôrazňuje, že vzhľadom na cezhraničnú povahu konaní o európskom zatykači, ktoré sa často vzťahujú na obžalované osoby, ktoré nehovoria jazykom vykonávajúceho členského štátu, je zabezpečenie prístupu k tlmočníckym službám v počiatočnej fáze konania, a najmä uľahčenie komunikácie s obhajcami, základnou zárukou spravodlivého konania a požiadavkou podľa smernice 2010/64/EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že právo na prístup k obhajcovi a na právnu pomoc vo vydávajúcom aj vo vykonávajúcom členskom štáte bude zaručené v právnych predpisoch, ako aj v praxi;

K jednotnému právnemu rámcu európskeho zatykača

44.  konštatuje, že európsky zatykač je účinný; domnieva sa však, že hlavné otázky súvisiace s európskym zatykačom súvisia s jeho súdržnosťou a efektívnosťou, kde existuje priestor na zlepšenie, aj keď boli vznesené určité otázky týkajúce sa dodržiavania hodnôt EÚ a základných práv;

45.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnú politiku vzájomného uznávania, v ktorej sa zohľadnia judikatúra Súdneho dvora EÚ, súčasná úroveň harmonizácie trestného práva a trestných konaní členských štátov a základné práva uznané chartou;

46.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prierezovú štúdiu nástrojov vzájomného uznávania s cieľom zabrániť odchýlkam a zabezpečiť ich koordináciu a správnu súčinnosť medzi nimi; predovšetkým naliehavo vyzýva, aby sa preskúmalo, ako sa nástroj uplatňuje v praxi v rôznych krajinách, s cieľom určiť osvedčené postupy, ktoré vedú k tomu, že zatykače vydané určitými krajinami dosahujú vysoký stupeň plnenia, ako aj konkrétne ťažkosti vzniknuté tam, kde je obzvlášť vysoký počet odmietnutí európskych zatykačov;

47.  konštatuje, že zistené problémy so súdržnosťou spojené s vykonávaním rámcového rozhodnutia o európskom zatykači treba riešiť kombináciou praktických opatrení (odborná príprava odborníkov z praxe), nezáväzných opatrení (príručky a odporúčania), veľmi cielených právnych predpisov (vymedzenie súdneho orgánu, ne bis in idem, základné práva atď.) a v druhom kroku prostredníctvom prostriedkov, ktoré sa budú považovať za potrebné, s prihliadnutím na deviate kolo vzájomného hodnotenia, na doplnenie cielených právnych predpisov (vyšetrovacia väzba); domnieva sa, že Komisia by sa mala usilovať o úplné a správne vykonávanie európskeho zatykača vo všetkých členských štátoch pri zohľadnení judikatúry Súdneho dvora EÚ;

48.  odporúča, aby sa v strednodobom horizonte presadzoval zákonník justičnej spolupráce EÚ v trestných veciach, ktorý systematicky zahŕňa existujúce právne predpisy, s cieľom zaručiť právnu istotu a súdržnosť rôznych nástrojov EÚ;

Brexit

49.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach so Spojeným kráľovstvom s cieľom zachovať normy EÚ týkajúce sa procesných a základných práv podozrivých a obvinených osôb; vyjadruje znepokojenie nad tým, že výsledky dosiahnuté v Spojenom kráľovstve od zavedenia európskeho zatykača by sa mohli dramaticky zvrátiť;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Pozri rozsudok ESĽP z 9. júla 2019 vo veci Romeo Castaño/Belgicko o porušení procedurálneho aspektu článku 2 EDĽP (účinné vyšetrovanie). (2) Ú. v. EÚ L 190, 18.7.2002, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102. (4) Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009, s. 24. (5) Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20. (6) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 82. (7) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 135. (8) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 94. (9) Prijaté texty, P8_TA(2019)0406. (10) Ú. v. EÚ C 295, 4.12.2009, s. 3. (11) Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1. (17) Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1. (18) Ú. v. EÚ C 449, 13.12.2018, s. 6. (19) Ú. v. EÚ C 422, 16.12.2019, s. 9. (20) Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138. (21) Prijaté texty, P9_TA(2020)0251. (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57). (23) Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 25). (24) Súdny dvor EÚ, vec C-261/09, Mantello. (25) Súdny dvor EÚ, vec C-453/16 PPU, Özçelik;. vec C-452/16 PPU, Poltorak; vec C-477/16 PPU, Kovalkovas; spojené veci C-508/18 a C-82/19 PPU, OG a PI. (26) Súdny dvor EÚ, vec C-399/11, Melloni alebo vec C-42/17, M.A.S. a M.B. (27) Súdny dvor EÚ, vec C-216/18 PPU, Minister for Justice and Equality. (28) Súdny dvor EÚ, spojené veci C-404/15 a C-659/15 PPU, Aranyosi a Căldăraru; vec C-128/18, Dorobantu. (29) Súdny dvor EÚ, vec C-289/15, Grundza. (30) Súdny dvor EÚ, vec C-182/15, Petruhhin; vec C-191/16, Pisciotti; vec C-247/17 Raugevicius; vec C-897/19 PPU, I.N. / Ruska Federacija; atď. (31) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1. (32) Súdny dvor EÚ, vec C-579/15, Popławski. (33) Súdny dvor EÚ, vec C-168/13, Jeremy F. (34) Súdny dvor EÚ, s usmernením z veci C-289/15, Grundza, ktoré odkazuje na rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV. (35) Pozri napríklad vec Súdneho dvora EÚ C-216/18 PPU, Minister for Justice and Equality. (36) Pozri Súdny dvor EÚ, vec C-399/11, Melloni, bod 63 a vec C-128/18, Dorobantu, bod 79. (37) Pozri napríklad oznámenie Komisie z 26. júla 2000 o vzájomnom uznávaní konečných rozhodnutí v trestných veciach (COM(2000)0495). (38) Zmluva Rady Európy č. 073, 15. mája 1972. (39) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 8. (40) Pozri posúdenie EPRS o vykonávaní európskeho zatykača z júna 2020. (41) Databáza FRA o podmienkach zadržiavania v trestnom konaní 2015 – 2019, https://fra.europa.eu/en/databases/criminal-detention/criminal-detention/home (42) Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2017 o väzenských systémoch a podmienkach, Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 94. (43) Ú. v. EÚ C 449, 13.12.2018, s. 6.