Európsky parlament,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

–  so zreteľom na Partnerstvo pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru medzi EÚ a Japonskom z 27. septembra 2019,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – USA o ázijsko-tichomorskom regióne z 12. júla 2012,

–  so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2019 s názvom EÚ a Stredná Ázia: nové príležitosti na posilnenie partnerstva (JOIN(2019)0009),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. apríla 2019 s názvom Európska únia, Latinská Amerika a Karibik: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť (JOIN(2019)0006),

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii – Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na program v oblasti prepojenosti pre západný Balkán prijatý v roku 2015,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj z roku 2015 a Akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja z roku 2015,

–   so zreteľom na zásady skupiny G20 pre investície do kvalitnej infraštruktúry z roku 2019 a publikáciu s názvom Roadmap to Infrastructure as an Asset Class (Plán infraštruktúry ako triedy aktív) z roku 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 s názvom Bezpečné zavádzanie 5G v EÚ – Vykonávanie súboru nástrojov (COM(2020)0050),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu a závery z 13. stretnutia ministrov zahraničných vecí Ázia – Európa (ASEM), ktoré sa konalo 20. a 21. novembra 2017,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0269/2020),

A.  keďže rozšírená globálna stratégia v oblasti prepojenosti EÚ si vyžaduje účinné riadenie a rozsiahle zapojenie členských štátov, ako aj hospodárskych a spoločenských aktérov, aby boli účinne zastupované základné hodnoty EÚ a spoločné záujmy;

B.  keďže v čoraz prepojenejšom globálnom svete musí EÚ implementovať a preukazovať stratégie v oblasti prepojenosti s cieľom podporiť svoje záujmy, hodnoty a postoje a posilňovať spoluprácu so svojimi partnermi v digitálnej oblasti a v oblasti zdravia, bezpečnosti, zelenej transformácie, dopravy, energetiky a najmä ľudských sietí; keďže značný ekonomický potenciál medzi Európou, Áziou a inými kontinentmi zostáva nevyužitý z dôvodu chýbajúcej fyzickej a digitálnej infraštruktúry;

C.  keďže dôležitosť účinnej stratégie EÚ v oblasti prepojenosti ešte viac zdôraznila pandémia COVID-19, ktorá jasne preukázala slabé aj silné stránky prepájania európskych aj globálnych sietí; keďže hospodársky stimul po pandémii COVID-19 poskytuje novú príležitosť a môže sa využiť ako zlomový bod tak, aby investície boli udržateľnejšie, digitálnejšie a ekologickejšie, a zároveň aby sa podporili programy v oblasti prepojenosti v záujme zabezpečenia väčšej odolnosti;

D.  keďže globálna stratégia v oblasti prepojenosti musí využívať udržateľný prístup založený na pravidlách a mala by slúžiť na plnenie cieľov kľúčových politík EÚ, ako sú oživenie hospodárstva, Európska zelená dohoda, digitálna transformácia a globálna podpora ľudských práv a účinný multilateralizmus; keďže regionálne a globálne bezpečnostné rámce by mali prispieť k vytvoreniu bezpečného prostredia pre dobré fungovanie vzťahov medzi štátmi; keďže tieto rámce by mali stavať na silných stránkach Európy v oblasti obchodnej politiky a diplomacie a riešiť nové a naliehavé výzvy, ako je globálne zdravie a bezpečnosť, hybridné hrozby, terorizmus a chudoba;

E.  keďže prepojenosť je základným prvkom veľkého množstva stratégií EÚ; keďže by sa mala posilniť súdržnosť a viditeľnosť všetkých politík v oblasti prepojenosti; keďže globálna prepojenosť má vplyv na konkurencieschopnosť Európy a tretích krajín a poskytuje obchodné príležitosti európskym a iným spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, na dosiahnutie spoločnej prosperity;

F.  keďže stratégia v oblasti udržateľnej prepojenosti by mala slúžiť na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

G.  keďže vykonávanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti si bude vyžadovať vyčlenenie verejných finančných zdrojov v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027, vyčlenenie ľudských zdrojov a obnovenie úsilia o uľahčenie zapojenia súkromného sektora, ako sa už výslovne uvádza v spoločnom oznámení z roku 2018 o prepájaní Európy a Ázie; keďže mnoho rozvojových regiónov vyžaduje značné množstvo investícií založených na pravidlách, aby sa dosiahla nová ekonomická dynamika, najmä po pandémii COVID‑19;

H.  keďže pre EÚ ako jednu z najväčších svetových ekonomík a priekopníka regionálnej spolupráce a zbližovania ľudí má globálna stratégia v oblasti prepojenosti potenciál priniesť pridanú hodnotu pri vykonávaní a podpore svojho globálneho programu vrátane prístupu Tímu Európa a regionálnych programov, ako je práca EÚ na indicko-tichomorskej stratégii a spolupráca s ASEM prostredníctvom zabezpečovania synergií medzi kľúčovými politikami EÚ, čím sa posilňuje úloha EÚ ako globálneho aktéra;

I.  keďže dohody o voľnom obchode EÚ s Japonskom a Južnou Kóreou povedú k zintenzívneniu obchodu medzi Áziou a Európou a budú vyžadovať zlepšenie dopravnej infraštruktúry;

J.  keďže partnerstvo EÚ a Japonska v oblasti prepojenosti z roku 2019 malo pre stratégiu dodatočný význam; keďže by sa mali nadviazať partnerstvá s ďalšími ázijskými partnermi vrátane Indie ako rozvíjajúceho sa globálneho aktéra; keďže Afrika a európske susedstvo by mali byť označené za prioritné regióny prepájania;

K.  keďže do stratégie by malo byť začlenené aj spoločné oznámenie o vzťahoch medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom;

L.  keďže globálna stratégia v oblasti prepojenosti by mala byť zahrnutá do pracovného programu Komisie na rok 2021;

M.  keďže je nevyhnutné zachovať existujúcu infraštruktúru pre druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu v Európe a mimo nej; keďže Európa musí investovať viac do udržateľnej infraštruktúry, ako je moderná vysokorýchlostná železničná sieť, ktorá by mohla nahradiť niektoré trasy leteckej dopravy v Európe; keďže neudržateľné projekty zo skúsenosti vytvárajú vysokú úroveň dlhu a plytvanie zdrojmi, oslabujú prínos investícií do infraštruktúry pre miestne spoločenstvá, vedú k väčšiemu znečisteniu a poškodzujú životné prostredie;

N.  keďže v posledných rokoch svetoví aktéri uznali potenciál dopravnej prepojenosti a prevzali vedúcu úlohu s cieľom presadzovať strategický rozvoj globálnej infraštruktúry; keďže vznikajú nové príležitosti pre dopravné siete medzi EÚ a Áziou, najmä v železničnom a námornom odvetví; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že kontinuita dopravy s Áziou je nevyhnutná na zaručenie dodávateľského reťazca pre všetky druhy tovaru; keďže na globálnej scéne vynikajú dopravné spojenia medzi EÚ a Áziou, pokiaľ ide o objem obchodu a prekonávané vzdialenosti; keďže je potrebné zaručiť bezpečnosť, ochranu a ekologickú udržateľnosť všetkých druhov dopravy používaných medzi EÚ a Áziou, najmä pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov;

Zásady stratégie v oblasti prepojenosti

1.  zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohráva prepojenosť v rámci geopolitických vzťahov EÚ a jej členských štátov, a zdôrazňuje skutočnosť, že prepojenosť ako hlavné smerovanie Európskej únie je hlboko zakorenená v prístupe EÚ k vnútroštátnym a medzinárodným výzvam; poukazuje na to, že politiky v oblasti prepojenosti boli v EÚ úspešne vykonávané a že opatrenia v oblasti prepojenosti sa čoraz intenzívnejšie začleňujú do mnohých vonkajších vzťahov EÚ;

2.  nabáda Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali globálnu stratégiu EÚ v oblasti prepojenosti, ktorá bude rozšírením súčasnej stratégie EÚ na prepájanie Európy a Ázie s cieľom zosúladiť našu filozofiu a politiky v oblasti prepojenosti, aby sa posilnila úloha EÚ ako skutočného a nevyhnutného geopolitického a geohospodárskeho aktéra v rámci jedného kontextu a ako medzikultúrneho sprostredkovateľa, a aby sa upevnili partnerstvá s demokraciami po celom svete, ktoré vyznávajú naše základné hodnoty; keďže so stratégiou by mali byť zosúladené konkrétne regionálne priority a politiky, ako sú napríklad Východné partnerstvo, európska susedská politika, spoločné oznámenie o vzťahoch s Latinskou Amerikou a Karibikom a budúca indicko-tichomorská stratégia;

3.  trvá na tom, že ak by sa svet rozdelil do súperiacich táborov alebo by došlo k úplnej roztrieštenosti, globálne výzvy by sa ešte viac zhoršili; je presvedčený, že prepojenosť by sa mala podporovať ako zásada, ktorej cieľom je zabezpečiť spoluprácu všade, kde je to potrebné a možné;

4.  zdôrazňuje, že prepojenosť by mala byť hlavnou prioritou činností EÚ s cieľom potvrdiť ambíciu Európy, dosiahnuť jej aktívnejšiu pozíciu v globálnej politike a stanoviť pre ňu podmienky, aby mohla dvojstranne spolupracovať s ostatnými krajinami a na multilaterálnych fórach pri podpore prepojenosti, ktorá je udržateľná vo fiškálnej, hospodárskej, sociálnej aj environmentálnej oblasti;

5.  očakáva, že stratégia prispeje k vykonávaniu hlavných rámcových politík EÚ zameraných na budovanie silnej a spravodlivej Únie, investovanie do mierových a úctivých medzinárodných vzťahov, prínos k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu pokroku, a to aj na základe ambicióznych obchodných dohôd, ktoré stimulujú Európsku zelenú dohodu a digitálnu transformáciu, a podporí globálnu spravodlivosť;

6.  domnieva sa, že podpora udržateľnej formy globalizácie si bude vyžadovať spoluprácu s tretími krajinami pri vykonávaní Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú základnými prvkami stratégie;

7.  zastáva názor, že v stratégii sa musí komplexne riešiť široké spektrum politických, hospodárskych, kultúrnych a bezpečnostných rozmerov založených na základných hodnotách EÚ a jej spoločných záujmoch, musia sa v nej realizovať hlavné projekty, ktoré demonštrujú naše hodnoty týkajúce sa slobody, ľudských práv, právneho štátu, demokracie, solidarity proti diskriminácii, udržateľnosti, inkluzívnosti, transparentnosti v oblasti sociálnej spravodlivosti, rovnakých podmienok pre všetkých, reciprocity a dodržiavania multilateralizmu založeného na pravidlách, a musí sa v nej posilniť medzinárodná úloha EÚ ako tvorcu noriem; domnieva sa, že na vykonávanie tejto stratégie je potrebné vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje;

8.  vyzýva hospodárskych a spoločenských aktérov a relevantných expertov v tejto oblasti na úrovni EÚ a v členských štátoch, aby sa podieľali na vývoji a vykonávaní stratégie; vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodné fóra na ich zapojenie; trvá na tom, že parlamenty musia zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní politiky v oblasti prepojenosti a dohľade nad ňou;

9.  pripomína, že v záujme vytvárania udržateľného rastu a pracovných miest sú potrebné investície v oblasti prepojenosti; zdôrazňuje, že tieto investície by mali rešpektovať verejné blaho, transparentnosť, efektívnosť trhu, rovnaké podmienky vrátane spravodlivého prístupu k trhom verejného obstarávania a fiškálna životaschopnosť a zároveň sa musí zabraňovať dlhovým pasciam; zdôrazňuje, že takéto investície musia podporovať hospodársku odolnosť a dekarbonizáciu hospodárstva, rozvoj nových zručností pracovnej sily a dodržiavanie prísnych noriem v oblasti životného prostredia a biodiverzity v súlade s Parížskou dohodou; okrem toho zdôrazňuje, že musia dodržiavať prísne normy EÚ v oblasti sociálnych a pracovných práv, transparentnosti, ľudských práv, náležitej starostlivosti, interoperability a dobrej správy vecí verejných, a umožniť vyjadriť sa osobám, ktorých sa projekty týkajú, na základe vhodných, inkluzívnych a verejných konzultácií so zainteresovanými stranami a otvoreného prístupu, a to aj pre miestne zainteresované strany, ako sú MSP;

10.  vyzýva všetky európske krajiny, aby sa pripojili k stratégii EÚ v oblasti prepojenosti vrátane krajín Európskeho združenia voľného obchodu, západného Balkánu a európskeho susedstva, a to s cieľom funkčne začleňovať rôzne rozvojové regióny; nabáda Spojené kráľovstvo, aby spojilo sily s EÚ pri podpore strategickej medzinárodnej prepojenosti, najmä so zreteľom na nedávnu správu Dolnej snemovne o budúcnosti medzinárodnej politiky Spojeného kráľovstva; zastáva názor, že prioritou by mali byť projekty pod dohľadom viacerých európskych krajín;

11.  kladie najväčší dôraz na potrebu spravodlivej spolupráce s našimi partnermi, inými príslušnými krajinami a regiónmi pri využívaní mäkkej moci na presadzovanie európskych hodnôt a na zabezpečenie pevných a trvalých partnerstiev; domnieva sa, že stratégia musí priniesť spoločné výhody, zaručiť vzájomný prístup na trh a zabrániť jednostrannej závislosti alebo dlhovým pasciam, ktoré ohrozujú autonómiu zúčastnených krajín, a mala by sa vykonávať na základe vzájomného rešpektu;

12.  zdôrazňuje kľúčový význam západného Balkánu ako priority stratégie; domnieva sa, že stratégia môže vytvoriť pozitívne synergie s inými politickými a hospodárskymi postupmi v rámci regiónu, najmä regionálnu integráciu; je presvedčený, že existujúce plány infraštruktúry pre krajiny západného Balkánu, ako je napríklad program EÚ v oblasti prepojenosti pre západný Balkán, by mali byť harmonizované s touto stratégiou; víta dynamiku investícií do prepojenosti na západnom Balkáne v kontexte hospodárskeho a investičného plánu pre tento región; okrem toho zdôrazňuje význam Východného partnerstva a zamerania sa na prepojenosť, ako je zdôraznené v spoločnom oznámení z 18. marca 2020;

Riadenie stratégie

13.  zdôrazňuje, že stratégia sa musí monitorovať a koordinovať s úsilím o vnútornú prepojenosť v rámci EÚ a medzi EÚ a jej príslušnými členmi, napríklad prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) alebo Iniciatívy krajín Trojmoria, posilňovania spoločných hodnôt, noriem a záujmov a stanovenia spoločnej zodpovednosti inštitúcií EÚ a členských štátov za stratégiu; zastáva názor, že bez aktívnej zodpovednosti členských štátov bude stratégia ako vozidlo bez kolies;

14.  zdôrazňuje viacrozmerný charakter stratégie, ktorý si bude vyžadovať účinnú koordináciu existujúcich stratégií, politík a projektov v oblasti medzinárodnej prepojenosti a interoperability; v tejto súvislosti očakáva posilnenie a zefektívnenie existujúcej koordinácie medzi ESVČ a generálnymi riaditeľstvami Komisie;

15.  zdôrazňuje, že stratégia musí mať jednoznačnejšie vedenie a rozdelenie právomocí v rámci Komisie na každej úrovni, a to aj na najvyššej úrovni; preto navrhuje, aby o vykonávaní stratégie pravidelne diskutovala skupina komisárov pre silnejšiu Európu, ktorá by mala pôsobiť ako koordinačný orgán pre prepojenosť, ktorej spolupredsedajú podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a koordinátor Komisie pre prepojenosť, v ideálnom prípade výkonný podpredseda;

16.  odporúča ESVČ, aby zabezpečila sekretariát koordinačného orgánu v oblasti prepojenosti, pričom by jeho pracovná úroveň mala zahŕňať všetkých príslušných generálnych riaditeľov a mali by jej spolupredsedať generálna tajomníčka Komisie a generálna tajomníčka ESVČ s cieľom maximalizovať synergie a efektívnosť;

17.  zdôrazňuje význam zapojenia Európskeho parlamentu, Rady, členských štátov a národných parlamentov do stratégie; trvá na tom, aby Komisia pravidelne podávala správy o úspechoch pri vykonávaní stratégie, ktoré by Európsky parlament a Rada mali podrobne prediskutovať; vyzýva na vymenovanie vnútroštátnych koordinátorov v oblasti prepojenosti v rámci vlád členských štátov; domnieva sa, že vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny Rady by mohlo posilniť súdržnosť, funkčnosť a zodpovednosť členských štátov v oblasti prepojenosti; navrhuje, aby sa v súvislosti s prepojenosťou používalo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, s výnimkou oblastí relevantných alebo súvisiacich s národnou bezpečnosťou;

18.  domnieva sa, že pre úspech stratégie je vzhľadom na existujúce investičné medzery v tejto oblasti nevyhnutná výmena informácií a aktívne zapojenie príslušných zainteresovaných strán vrátane finančných inštitúcií EÚ; odporúča vytvorenie expertnej skupiny na vysokej úrovni pre medzinárodnú prepojenosť ako poradného orgánu Komisie vrátane zástupcov podnikateľov, ako sa predpokladá v návrhu poradnej skupiny pre podnikanie načrtnutom v spoločnom oznámení z 19. septembra 2018, ktorá bude zahŕňať občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, a to aj z oblasti ľudských práv, environmentálnych a pracovných práv, a medzinárodných finančných inštitúcií, s osobitným dôrazom na Európsku investičnú banku (EIB) ako banku EÚ a v súlade s kritériom rodovej rovnosti;

19.  pevne verí, že rozvojové banky, investičné agentúry a agentúry EÚ a členských štátov pre vývozné úvery by mali zohrávať ústrednú úlohu pri riadení investícií do medzinárodných projektov v oblasti prepojenosti, najmä pokiaľ ide o mobilizáciu investícií súkromného sektora pri financovaní a realizovaní projektov a poskytovanie poradenstva o investičných potrebách alebo existujúcich rámcoch v závislosti od úrovne rozvoja krajiny; zasadzuje sa o zriadenie centrálneho rozhrania pre súkromný sektor;

20.  v tejto súvislosti predpokladá úlohy EIB a Európskej banky pre obnovu a rozvoj; je pevne presvedčený, že jedným z pilierov stratégie musí byť aktívna podpora zapájania súkromného sektora do financovateľných projektov v oblasti medzinárodnej prepojenosti; žiada, aby sa zrýchlila prebiehajúca práca na posilňovaní európskej štruktúry pre financovanie rozvoja v záujme potenciálneho dosiahnutia plnohodnotnej európskej rozvojovej banky; podporuje spoluprácu s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré vychádzajú z európskych hodnôt a strategických záujmov;

21.  zdôrazňuje, že ak má byť stratégia dôveryhodná, musí byť vybavená potrebnými nástrojmi a prostriedkami na jej realizáciu v takom rozsahu, ktorý zodpovedá jej ambíciám; oceňuje značný objem finančných prostriedkov EÚ vyčlenený na medzinárodnú spoluprácu, v neposlednom rade značnú výšku grantov, v porovnaní s inými hlavnými svetovými veľmocami, ktoré v rokoch 2014 až 2018 dosiahli 345 miliárd EUR;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že informovanie verejnosti a zviditeľnenie medzinárodných príspevkov EÚ na podporu a financovanie politík v oblasti prepojenosti nie je dostatočne rozvinuté a žiada o bezodkladné prijatie vhodných zmien; okrem toho zdôrazňuje potrebu vypracovať cielenú komunikačnú politiku pre stratégiu a žiada o jasnejšie a účinné informovanie o prínose stratégie, výsledkoch a cieľoch v záujme zabezpečenia potrebnej podpory pre jej úspech; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál hlavných projektov;

23.  domnieva sa, že na dosiahnutie cieľov stratégie by sa mali v rámci VFR na obdobie 2021 – 2027 vyčleniť primerané verejné zdroje; žiada, aby bola stratégia zakotvená v budúcich nariadeniach o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nástroji predvstupovej pomoci III s cieľom umožniť EÚ účinne dosiahnuť ciele stratégie, s využitím finančných programov EÚ, ako je InvestEU, a najmä z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj Plus, záruky pre vonkajšiu činnosť a geografických investičných nástrojov, ako je investičný nástroj európskej susedskej politiky, investičný nástroj pre Strednú Áziu a investičný nástroj pre Áziu; okrem toho zdôrazňuje možnosť poskytovať pomoc partnerským krajinám pri rozvoji domácich finančných mechanizmov;

24.  domnieva sa, že stratégia by sa pri uplatňovaní viacrozmerného prístupu mala jednoznačne zameriavať aj na definujúci súbor priorít; víta dôležité začlenenie programu EÚ v oblasti prepojenosti do programu predsedníckej trojky (Nemecko, Portugalsko a Slovinsko) Európskej rady; zdôrazňuje význam identifikácie hlavných projektov pre príslušné odvetvia, ktoré by mali mať silnú európsku pridanú hodnotu, zastupovať strategický verejný záujem a preukázať jedinečný prístup EÚ založený na hodnotách; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli kritériá na identifikáciu takýchto projektov;

25.  víta iniciatívy, ako sú zásady skupiny G20 pre investície do kvalitnej infraštruktúry a rezolúcia Environmentálneho zhromaždenia OSN o udržateľnej infraštruktúre; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali strategický prístup EÚ k medzinárodnej prepojenosti na všetkých multilaterálnych a viacstranných fórach, ako je napríklad Valné zhromaždenie OSN, ASEM alebo G7;

Priority stratégie

Zelená transformácia

26.  zdôrazňuje úlohu EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody prostredníctvom podpory obehového hospodárstva a investícií odolných voči klíme, okrem iných iniciatív; domnieva sa, že hlavnou prioritou stratégie, najmä pokiaľ ide o rozvoj kvalitnej infraštruktúry, by mala byť reakcia na zmenu klímy, dekarbonizáciu hospodárstiev, zachovanie biodiverzity a životného prostredia; poukazuje na to, že je nevyhnutné zachovanie existujúcej infraštruktúry pre druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu v Európe a mimo nej; požaduje systematickú ekologizáciu príslušných investícií do prepojenosti; v tejto súvislosti odporúča, aby boli zavedené transparentné kritériá verejnej súťaže týkajúce sa kalkulácie nákladov na životný cyklus výrobkov alebo služieb, ako aj ich súlad s normami a predpismi EÚ; domnieva sa, že sociálne spravodlivá a udržateľná ekologizácia rozvojovej spolupráce, všeobecné investície do infraštruktúry a najmä energetický rozmer sú otázky s vysokou prioritou; považuje spoluprácu v oblasti alternatívnych zdrojov energie a energetickej účinnosti za hlavné vlajkové projekty; navrhuje, aby sa spolupráca na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie stala pilierom prepojenia EÚ a Afriky; konštatuje, že budovanie kapacít pre udržateľnosť má zásadný význam; víta ambicióznu vedeckú spoluprácu zameranú na pokrok v zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ochranu biodiverzity a podporu obehového hospodárstva, udržateľného rastu a spravodlivej transformácie;

Doprava

27.  dôrazne nabáda na prijatie globálneho koordinovaného prístupu prostredníctvom úzkej spolupráce s tretími krajinami s cieľom obnoviť a zachovať prepojenosť, odolnú dopravnú infraštruktúru a priemysel na podporu globálnych dodávateľských reťazcov; víta spoluprácu medzi iniciatívami EÚ a Ázie, ako je napríklad program Dopravný koridor Európa – Kaukaz – Ázia, a podporu nových iniciatív v oblasti udržateľnej dopravy s významnými ázijskými partnermi, ako sú India a Stredná Ázia;

28.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prepojiť rozvinutý rámec TEN-T so sieťami v Ázii a zároveň dokončiť svoje vlastné projekty TEN-T v rámci EÚ, ako napríklad Rail Baltica a ďalšie; víta prijatie hospodárskeho a investičného plánu EÚ pre západný Balkán a pokračujúce rozširovanie siete TEN-T v krajinách západného Balkánu a krajinách Východného partnerstva, ktoré by sa vzhľadom na ich geografickú polohu mali považovať za kľúčový prvok stratégie v oblasti prepojenosti; domnieva sa, že pre krajiny zapojené do procesu rozširovania a krajiny Východného partnerstva by mal byť vymenovaný osobitný koordinátor TEN-T;

29.  zdôrazňuje význam železničných spojení; poukazuje na potrebu zabezpečiť jednotný právny režim pre prepravu tovaru po železnici po celom eurázijskom kontinente; požaduje rozšírenie uplatňovania technických špecifikácií EÚ, najmä bezpečnostných noriem pre prepravu nebezpečného tovaru po železnici a dodržiavanie príslušných usmernení OTIF(1) podľa prílohy 2 k SMGS(2), a vytvorenie nových hospodárskych vyhliadok otvorením trhov a podporou investičných príležitostí;

30.  zdôrazňuje význam prebiehajúcich rokovaní o komplexných dohodách o leteckej doprave s partnerskými krajinami v Ázii, najmä dohodu medzi EÚ a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorou by sa vytvorili spravodlivé a transparentné trhové podmienky založené na jasnom regulačnom rámci, a najmä na dodržiavaní prísnych noriem Európskej únie; zdôrazňuje význam podpory EÚ pre ázijské krajiny pri zmierňovaní vplyvu civilného letectva na zmenu klímy;

31.  výzva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala vo svojich iniciatívach v oblasti námornej dopravy s cieľom digitalizovať a zjednodušiť administratívne formality a posilniť námornú bezpečnosť v prístavoch v Ázii prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie a dohôd o námornej doprave; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce s tretími krajinami v Ázii prostredníctvom príslušných dohôd o námornej doprave, ktoré by pomohli regulovať a uľahčiť námornú dopravu a zvýšiť jej udržateľnosť;

32.  zdôrazňuje, že stratégia musí zabezpečiť, aby dopravcovia z Ázie dodržiavali normy EÚ v odvetví cestnej dopravy; vyzýva na spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v tomto odvetví;

Digitálna transformácia

33.  osobitný dôraz kladie na skutočnosť, že digitalizácia je kľúčovým rozmerom 21. storočia a zdôrazňuje jej vplyv na každodenný život všetkých občanov na celom svete; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili ambície v oblasti digitálnej transformácie; očakáva, že EÚ sa stane konkurencieschopným globálnym aktérom, ktorý sa vyrovná USA a Číne v oblasti digitalizácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že podpora digitálnej prepojenosti a digitálneho prístupu prostredníctvom vysokokapacitných sietí založených na optických vláknach a sieti 5G je pre EÚ vecou vysokej priority; domnieva sa, že rozvoj otvorenej strategickej autonómie v tomto odvetví musí zahŕňať diverzifikáciu dodávateľského reťazca výrobcov zariadení prostredníctvom podpory otvorenej a interoperabilnej štruktúry sietí a partnerstiev v oblasti digitalizácie s tretími krajinami a regiónmi, ktoré sa stotožňujú s našimi hodnotami a využívajú technológie v úplnom súlade so základnými právami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podmienila projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; v tejto súvislosti zdôrazňuje mimoriadny význam bezpečnostného aspektu;

34.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ ako tvorca noriem by sa mala zamerať na spoločné vedenie pri stanovovaní, ochrane a presadzovaní medzinárodných noriem, štandardov a postupov, ktoré vychádzajú z mierového, bezpečného a otvoreného prostredia IKT založeného na zásade právneho štátu, a udržateľnej a zodpovednej digitalizácii, a zároveň na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu ľudských práv a slobôd na internete vrátane ochrany osobných údajov;

35.  odporúča, aby sa zintenzívnilo úsilie o spoluprácu s krajinami ASEAN-u a s Indiou, Japonskom, USA, Austráliou, Kanadou, Južnou Kóreou, Novým Zélandom a ďalšími krajinami v oblasti ochrany údajov s cieľom zabezpečiť prijímanie rozhodnutí o primeranosti tokov údajov vopred; domnieva sa, že ustanovenia o elektronickom obchode a digitálnom obchode v obchodných dohodách by mali slúžiť cieľom digitálneho piliera stratégie; poznamenáva, že v súvislosti s tokmi údajov EÚ už predložila návrhy na niekoľkých rokovaniach v súlade s ochranou údajov a všeobecným nariadením o ochrane údajov(3); konštatuje, že rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska je príkladom ďalšej digitálnej integrácie; zasadzuje sa o prepojenie programu v oblasti digitálnej prepojenosti s nadchádzajúcou globálnou stratégiou EÚ v oblasti digitálnej spolupráce;

36.  zdôrazňuje, že infraštruktúra siete 5G je prvkom strategickej odolnosti Európy; vyzýva Komisiu, aby navrhla plán na rozvoj európskej siete 5G a postupné ukončenie používania technológie 5G vybudovanej v tretích krajinách, ktoré sa nestotožňujú s európskymi hodnotami a normami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby výrazne podmienila projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; víta ustanovenia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa, pokiaľ ide o postup verejnej súťaže; podporuje začlenenie prístupu súboru nástrojov siete 5G do podpory digitálnej prepojenosti vzhľadom na jeho extrateritoriálne možnosti využitia; vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s partnermi v oblasti prepojenosti usilovala o replikáciu medzinárodnej dohody EÚ o mobilných roamingových službách; víta iniciatívu Internet ďalšej generácie a investície do projektov v oblasti digitálnej infraštruktúry, ako je napríklad prepojenie Európy a Latinskej Ameriky prostredníctvom podmorského kábla (Building Europe Link to Latin America); odporúča, aby Komisia identifikovala skutočné potreby cielenej digitálnej oficiálnej rozvojovej pomoci; navrhuje, aby Komisia v rámci hlavného projektu podporovala rozvojovú spoluprácu v oblasti siete 6G s podobne zmýšľajúcimi krajinami;

Medziľudský rozmer

37.  domnieva sa, že medziľudský rozmer je základným pilierom stratégie a mal by byť naďalej prioritou; v tejto súvislosti žiada o možnosti recipročnej mobility medzi Európou a Áziou; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania v oblasti verejnej diplomacie;

38.  kladie veľký dôraz na podporu medziľudských kontaktov medzi študentmi, žiakmi v odbornom vzdelávaní, mladými odborníkmi, akademickými pracovníkmi, občianskou spoločnosťou, výskumnými pracovníkmi mimovládnych organizácií a kultúrnymi oblasťami, ktoré sú kľúčom k vzájomnému porozumeniu a rešpektu; podporuje takúto spoluprácu na základe inkluzívnosti, reciprocity a rodovej rovnosti; vyzýva najmä na posilnenie rozmeru mládeže prostredníctvom mládežníckych fór, aby vzájomne podporovali znalosť cudzích jazykov, študentské a akademické výmeny a vzájomné uznávanie diplomov; v tejto súvislosti podporuje sprístupnenie platformy eTwinning partnerským krajinám v oblasti prepojenosti; pripomína možnosti regionálnej výmeny, napríklad medzi inovátormi, a spolupráce medzi mestami; zdôrazňuje, že prepojenie otvára pre Európu príležitosti byť v strede križovatky medzi výskumom, inováciami a investíciami; zastáva názor, že v rámci tohto piliera by sa mala venovať osobitná pozornosť problematike menšín;

39.  víta prijaté iniciatívy so zameraním na západný Balkán, ktorých cieľom je podporovať spoluprácu a výmeny mládeže, ako aj odborné vzdelávanie a prípravu, a nabáda, aby sa podobné programy ponúkali iným partnerom stratégie, počnúc krajinami Východného partnerstva; konštatuje, že prepojenie EÚ a západného Balkánu je pre stratégiu nevyhnutné, keďže krajiny tohto regiónu sú potenciálnymi členmi EÚ;

40.  oceňuje organizáciu Fóra mladých lídrov krajín ASEAN a EÚ a Fóra strategických mysliteľov vo februári 2018, ako aj samitu mladých lídrov Nadácie Ázia – Európa a samitov ASEM; navrhuje, aby sa tieto dohovory konali pravidelne a aby sa v rámci vzťahov medzi EÚ a Africkou úniou vytvorili podobné výročné fóra;

41.  vyzýva Komisiu, aby zosúladila stratégiu s nadchádzajúcou stratégiou EÚ v oblasti spolupráce v oblasti výskumu a investícií; vyzýva Komisiu, aby presadzovala svoj strategický prístup k spolupráci v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom zlepšovania vzťahov s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a to aj posúdením postavenia pridružených partnerov, a aby zakladala spoluprácu na všeobecných zásadách, ako sú akademická sloboda, otvorený prístup, ochrana duševného vlastníctva, rovnaké podmienky, integrita výskumu a ochrana osobných údajov; vyzýva na prijatie politík spolupráce v oblasti výskumu špecifických pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť kritériá na identifikáciu citlivých odvetví v oblasti výskumu a inovácií, a to aj v oblasti technológií dvojakého použitia;

Obchod, investície, konkurencieschopnosť a normy

42.  konštatuje, že EÚ by mala posilniť svoje väzby s hostiteľskými krajinami a predložiť im dôveryhodnú a udržateľnú alternatívnu ponuku k financovaniu prepojenosti;

43.  domnieva sa, že medziľudský rozmer je nevyhnutný aj na to, aby sa konkurencieschopnosť opierala o hodnoty EÚ a aby sa zabezpečila účinná európska hospodárska diplomacia;

44.  je presvedčený, že obchodná politika by mala byť nástrojom na dosahovanie cieľov stratégie podporou spravodlivého a udržateľného obchodu a investícií; zdôrazňuje význam posilnenia hospodárskej odolnosti vďaka diverzifikácii dodávateľských reťazcov a posilňuje aj regionálnu integráciu; zdôrazňuje, že stratégia by mala byť spojená s úsilím rozšíriť prístup k príslušným trhom, a to aj v oblasti verejného obstarávania, a podporovať otvorené a transparentné investičné prostredie, uvoľňovať príležitosti a prispievať ku globálnej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti náležitej starostlivosti, práv duševného vlastníctva a zemepisných označení;

45.  v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú úlohu medzinárodných environmentálnych, udržateľných a sociálnych noriem v obchodných a investičných dohodách; pripomína preskúmanie 15-bodového akčného plánu Komisie a diskusie v Rade o obchode a udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatňovala nástroje na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske podniky neboli vystavené nekalým obchodným praktikám, a účinne vykonávať kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v súlade s Parížskou dohodou, cieľmi udržateľného rozvoja a dohovormi MOP s cieľom vypracovať stratégiu a usilovať sa o udržateľnú integráciu; zastáva názor, že Komisia a ESVČ by mali uplatňovať strategickejší prístup k všeobecnému systému preferencií, a to aj zintenzívnením opatrení na najvyššej politickej úrovni s cieľom posilniť jeho účinnosť vo vzťahu k normám v oblasti ľudských práv, medzinárodnej práce, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných;

46.  zdôrazňuje význam strategických vzťahov EÚ a systematickej rivality s Čínou a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby k Číne pristupovali jednotne a zaujali k nej koordinovaný prístup; znovu opakuje svoju výzvu adresovanú Číne, aby pokročila v ambicióznej reforme Svetovej obchodnej organizácie vrátane komplexných pravidiel týkajúcich sa priemyselných dotácií, a uznáva obavy, pokiaľ ide o postupy čínskych štátnych podnikov, ktoré narúšajú trh, nútené transfery technológií a lokalizáciu údajov, nadmerné kapacity a súvisiaci dumpingový vývoz a ďalšie nekalé obchodné postupy; domnieva sa, že rozšírenie rovnakých podmienok na tretie trhy má mimoriadny význam pre dlhodobé príležitosti európskych podnikov;

47.  zdôrazňuje úlohu medzinárodných obchodných dohôd dojednaných EÚ a význam ich riadneho vykonávania; zastáva názor, že prepojenie by malo byť súčasťou oznámenia Komisie o preskúmaní obchodnej politiky; zdôrazňuje medzinárodné a transparentné normy pri podpore kvalitnej infraštruktúry a interoperability sietí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce dohody budú ambicióznejšie, a to systematickým začleňovaním politiky v oblasti normalizácie do dvojstranných partnerstiev a obchodných dohôd s cieľom podporiť stanovenie mnohostranných noriem a rozsiahle zavádzanie medzinárodne dohodnutých noriem a transparentnej spolupráce v oblasti regulácie v plnom súlade s regulačným právom;

48.  zastáva názor, že model politiky EÚ v oblasti normalizácie má tú výhodu, že je inovatívny, otvorený a inkluzívny, a jeho súčasťou by mala byť možnosť naďalej sa vyrovnávať s globálnym súperením medzi rôznymi modelmi normalizácie; očakáva, že Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní politiky v oblasti normalizácie; odporúča preto, aby sa zodpovednosť za koordináciu politiky EÚ v oblasti normalizácie preniesla na vysokého úradníka Komisie, v ideálnom prípade na komisára pre vnútorný trh; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby užšie spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi demokratickými partnermi pri stanovovaní noriem na medzinárodných fórach s cieľom presadzovať medzinárodné normy, ktoré podporujú demokraciu, zásadu právneho štátu a základné práva;

Zdravie

49.  domnieva sa, že pandémia COVID-19 preukázala, že je naliehavo potrebné uprednostňovať sektor zdravotníctva ako novú kľúčovú oblasť spolupráce, najmä pokiaľ ide o odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, prístup k liekom, zdravotníckemu vybaveniu a očkovacím látkam, posilnenie strategickej autonómie EÚ v oblasti zdravia, zabránenie jednostrannej závislosti a zaistenie bezpečných a rôznorodých farmaceutických a priemyselných dodávateľských reťazcov súvisiacich so zdravím, výmenu najlepších postupov v oblasti krízového riadenia a politík predchádzania pandémiám, vrátane reciprocity v oblasti riadenia cestovania a otvorených hraníc; navrhuje prepojiť úsilie Únie v oblasti zdravia EÚ so stratégiou a nadviazať partnerstvo s inými regionálnymi mechanizmami, ako je Centrum združenia ASEAN pre kontrolu infekčných chorôb; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť prepojenosť v oblasti zdravia s cieľom nadviazať na úspešné príklady riadenia pandémie podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú Nový Zéland, Kórejská republika a Taiwan;

50.  vyzdvihuje skúsenosti získané z pandémie COVID-19, pokiaľ ide o význam koordinovaných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby globálne dopravné trasy a dodávateľské reťazce zostali otvorené a bezpečné;

Bezpečnosť

51.  vyjadruje presvedčenie, že treba urýchlene rozvinúť bezpečnostný rozmer stratégie s prihliadnutím na riziká, ktoré by mohli byť spojené s prepojením; zdôrazňuje potrebu geopolitického prístupu ku globálnej spolupráci, aby EÚ bola schopná úspešne čeliť novým bezpečnostným výzvam vrátane kybernetickej bezpečnosti, digitálnej prepojenosti, kritickej infraštruktúry a potenciálneho dvojakého používania technológií; zdôrazňuje závažnosť teroristických hrozieb; zdôrazňuje rastúce obavy o bezpečnosť v európskom susedstve; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v týchto otázkach zohrávali aktívnejšiu úlohu;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné rozvinúť silnejší bezpečnostný rozmer v našom partnerstve s Afrikou; pripomína závery Rady z roku 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou; berie na vedomie rastúci význam obáv EÚ týkajúcich sa bezpečnosti v indicko-tichomorskom regióne, ktoré boli vyjadrené v indicko-tichomorských stratégiách členských štátov; podporuje iniciatívu na vypracovanie spoločnej stratégie EÚ a indicko-tichomorského regiónu a nadviazanie spolupráce s partnermi v indicko-tichomorskom regióne vrátane vojenských výmen; domnieva sa, že otvorenosť, prosperita, inkluzívnosť, udržateľnosť, transparentnosť, reciprocita a životaschopnosť by mali byť hlavnými zásadami v rámci spolupráce s indicko-tichomorským regiónom;

Partnerstvá v oblasti prepojenosti

53.  rozhodne víta vytvorenie Partnerstva EÚ a Japonska pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru so zameraním na udržateľnú prepojenosť so západným Balkánom, východnou Európou, Strednou Áziou, indicko-tichomorským regiónom a Afrikou; dúfa, že EÚ a Japonsko budú aktívne podporovať partnerstvo v oblasti prepojenosti medzi príslušnými cieľovými skupinami a že dokážu rozbehnúť fungovanie partnerstva v prvej polovici roku 2021;

54.  víta dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2019, a intenzívnejšiu koordináciu medzi EIB, Japonskou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu a Japonskou bankou pre medzinárodnú spoluprácu, najmä pokiaľ ide o financovanie zelenej prepojenosti; domnieva sa, že západný Balkán a juhovýchodná Ázia poskytujú veľmi dobré príležitosti na nadviazanie spolupráce medzi Japonskom a EÚ v oblasti prepojenosti s tretími partnermi; vidí veľký potenciál v zapojení súkromného sektora vrátane MSP; okrem toho sa zasadzuje o to, aby sa preskúmali bezpečnostné aspekty spolupráce v oblasti prepojenosti medzi Japonskom a EÚ vrátane námornej bezpečnosti;

55.  víta prebiehajúce rokovania o budovaní partnerstva s Indiou v oblasti prepojenosti; dúfa, že rotujúce predsedníctvo Európskej rady a nadchádzajúce indické a talianske predsedníctvo skupiny G20 využijú svoj vplyv na dosiahnutie pokroku; berie na vedomie iniciatívu regionálnej infraštruktúry južnej Ázie v oblasti prepojenosti; berie na vedomie účasť Indie na Iniciatíve Bengálskeho zálivu pre viacodvetvovú technickú a hospodársku spoluprácu a na Medzinárodnom severo-južnom dopravnom koridore; domnieva sa, že za súčasných okolností by India mala zohrávať väčšiu úlohu a že je potrebné usilovať sa o hlbšiu spoluprácu medzi EÚ a štátmi južnej Ázie; zasadzuje sa o pomoc pri koordinácii rôznych stratégií prepojenosti v Ázii, ktorých Svetová banka napočítala celkovo 16;

56.  pripomína, že Ruská federácia aj Turecko majú takisto záujem stať sa zainteresovanými stranami pri prepájaní EÚ a Ázie; vyjadruje ochotu uzavrieť s nimi partnerstvo, kde je to možné; uznáva, že krajinám Strednej Ázie priniesla väčšia integrácia do globálnej ekonomiky v posledných dvoch desaťročiach výrazné výhody; zastáva názor, že EÚ by mala zohrávať oveľa väčšiu úlohu a byť jedným z kľúčových hráčov v regióne, a využívať obchod a investície ako hybnú silu pre spoločnú prosperitu; vyjadruje obavy, že projekty financované Čínou v Strednej Ázii sú nedostatočne transparentné; trvá na uprednostňovaní prísnych pracovných a environmentálnych noriem a zaručení udržateľnosti dlhu;

57.  víta aj prieskumné výmeny medzi EÚ a Kóreou o partnerstve v oblasti prepojenosti a dúfa, že v roku 2021 sa dosiahne výrazný pokrok; zasadzuje sa za vytvorenie partnerstva EÚ a ASEAN-u v oblasti prepojenosti v záujme prepojenia s už existujúcim hlavným plánom prepojenia ASEAN-u a súborom projektov, okrem iných cieľov; uznáva, že región ASEAN je po USA a Číne tretím najväčším obchodným partnerom EÚ, a teda zaručenie lepšieho prístupu na trh a posilnenie spolupráce prostredníctvom dohôd o komplexnom partnerstve bude pre vývozcov EÚ znamenať výrazný prínos; zasadzuje sa za regionálnu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om; podporuje využívanie investícií na zníženie miery odlesňovania a diverzifikácie udržateľného poľnohospodárstva;

58.  oceňuje výsledky spoločného ministerského vyhlásenia EÚ a združenia ASEAN o prepojenosti z 1. decembra 2020 a vyzýva EÚ, aby čo najskôr začala s vývojom a vykonávaním nástrojov a rámcov pre spoluprácu so združením ASEAN v oblasti prepojenosti;

59.  berie na vedomie austrálske regionálne iniciatívy v oblasti prepojenosti a výmenu informácií EÚ s Austráliou o prepojenosti v rámci geografických oblastí záujmu; naliehavo vyzýva na nadviazanie užšej spolupráce s Austráliou s cieľom preukázať solidaritu medzi demokraciami; vidí potenciál spolupráce s partnermi v povodí rieky Mekong;

60.  zdôrazňuje potrebu spolupráce v oblasti prepojenosti s Taiwanom s cieľom poučiť sa z jeho najlepších postupov pri zvládaní pandémie COVID-19, posilňovať medziľudské kontakty, zmenšovať digitálnu priepasť v regióne juhovýchodnej Ázie a preskúmať možnosť investičnej dohody medzi EÚ a Taiwanom;

61.  vyzýva Komisiu, aby posúdila dohodu o Regionálnom komplexnom hospodárskom partnerstve a úlohu Číny v rámci tejto dohody;

62.  vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ by mala posilniť spoluprácu s USA; víta koncepciu Blue Dot Network (BDN), ktorú iniciovali USA; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s USA na BDN s cieľom posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti udržateľného prepojenia založeného na pravidlách, a zároveň v súvislosti s tým zdôrazňuje obavy; dúfa v budúcu spoluprácu s osobitným zreteľom na udržiavanie vysokokvalitných noriem pre projekty v oblasti prepojenosti a podporu zapájania súkromného sektora;

63.  podporuje záväzok posilniť partnerstvo medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom, ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení z roku 2019, vrátane záväzkov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom a prepojenosťou; zdôrazňuje význam posilnenia partnerstva s Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré sa v plnej miere stotožňujú s európskymi základnými hodnotami a záujmami;

64.  poukazuje na to, že spolupráca EÚ s Čínou v kontexte platformy v oblasti prepojenosti EÚ a Číny priniesla primerané výsledky; pripomína iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá je ústredným prvkom asertívnej zahraničnej politiky Číny; vyjadruje ochotu zvážiť partnerstvo s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta v určitých prípadoch, ak to neohrozí základné zásady EÚ, ak iniciatíva spĺňa medzinárodné normy a ak príslušné projekty kontroluje Komisia, aby sa zabezpečilo, že sú v súlade s normami a štandardmi EÚ, ako sú sociálne, environmentálne a fiškálne normy a udržateľnosť, transparentnosť, inkluzívnosť, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a reciprocita, aby sa nezvýšil medzinárodný pákový efekt v súvislosti s ozbrojovaním tretích krajín a aby sa zabezpečila integrita spoločného trhu a politická súdržnosť EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mal klásť dôraz na zlepšenie eurázijskej dopravnej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o multimodálnu a udržateľnú dopravu;

65.  zdôrazňuje dôležitosť prebiehajúcej práce platformy EÚ a Číny v oblasti prepojenosti v jej úsilí o preskúmanie možností spolupráce v oblasti dopravy medzi rozšírenou sieťou EÚ TEN-T a iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta; zdôrazňuje potrebu globálneho a komplexného prístupu na zabezpečenie voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže pre podniky v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry s Čínou vrátane úplnej transparentnosti a rovnakých podmienok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli zmluvné doložky v tejto oblasti čo najtransparentnejšie a aby zaisťovali základné záujmy EÚ;

66.  konštatuje, že politiky v oblasti prepojenosti by mali znížiť negatívne externality, ako je vplyv na životné prostredie a znečistenie; zdôrazňuje význam udržateľnosti v rámci celej stratégie; nabáda EÚ, aby spolupracovala s ázijskými partnerskými krajinami s cieľom dosiahnuť bezpečnejšiu a lepšie chránenú dopravnú prepojenosť s Áziou, a to nielen v oblasti toku údajov, mobility a kybernetickej bezpečnosti;

67.  zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov Európy, najmä tých, ktoré sú bližšie k Ázii, a vyzdvihuje ich hospodársky potenciál; nabáda Komisiu, aby uľahčila investície na týchto územiach s cieľom posilniť ich prepojenosť a podporiť ich hospodárstva;

68.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vytvorili rozsiahle monitorovacie kapacity v stratégiách prepojenosti iných krajín a regiónov, a to aj pokiaľ ide o skutočne použité finančné zdroje, účinky na finančnú stabilitu, udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a zásady multilateralizmu; zdôrazňuje potenciál Tému Európa pri hľadaní synergií v rámci úsilia vynaloženého EÚ a členskými štátmi v oblasti prepojenosti; zasadzuje sa o spoluprácu s partnerskými krajinami s cieľom monitorovať dlhodobé účinky na štrukturálne politiky, priemyselnú a hospodársku modernizáciu a zmierňovanie chudoby;

Globálna prepojenosť

69.  pevne zdôrazňuje skutočnosť, že v stratégii sa musí venovať osobitná pozornosť prepojeniu s európskym susedstvom a so susedným africkým kontinentom vzhľadom na jeho čoraz väčší geopolitický význam pre niekoľko globálnych aktérov; očakáva, že toto úsilie bude odrážať skúsenosti EÚ v oblasti politík na podporu prepojenosti, ktoré sa v Afrike vykonávajú v rámci rozvojovej spolupráce; žiada, aby sa o tomto cieli rokovalo na vysokej úrovni s Africkou úniou a aby sa do konca roka 2021 vytvorilo partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti prepojenosti;

70.  oceňuje ochotu Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa predložiť v roku 2021 stratégiu pre Arktídu a vyzýva EÚ, aby sa v arktickej oblasti aktívne angažovala; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na tento zraniteľný región; osobitne berie na vedomie potenciálne otvorenie novej námornej trasy do Ázie v dôsledku topenia morského ľadu, ktorá by sa mohla použiť aj na digitálne prepojenie, napríklad pomocou optických káblov, a berie na vedomie čínsku iniciatívu arktickej hodvábnej cesty; očakáva, že stredobodom tohto úsilia bude udržateľná prepojenosť;

71.  berie na vedomie úspech prvého fóra európskej konektivity, ktoré sa uskutočnilo v roku 2019; vyjadruje poľutovanie nad zrušením fóra v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19; s potešením očakáva nadchádzajúce fórum v roku 2021, ak to pandemická situácia umožní; zastáva názor, že nadchádzajúce fóra by sa mali využiť na zapojenie všetkých eurázijských partnerov v oblasti prepojenosti, vrátane Ruska a Číny, ako aj do mnohostranných diskusií o ich víziách budúceho hospodárskeho, politického a bezpečnostného poriadku v Eurázii;

72.  očakáva, že Komisia predloží nový komunikačný prístup s jasnou rétorikou s cieľom dosiahnuť primerané zviditeľnenie politík EÚ v oblasti prepojenosti a ich výsledkov, ako aj ich dostatočnú úroveň zodpovednosti; dôrazne žiada o premenovanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti, a to v zrozumiteľnom a atraktívnom jazyku a za podmienok, ktoré vyjadrujú európsky prístup k prepojenosti založený na konkrétnych hodnotách a jasnom pláne na vykonávanie a dosiahnutie stratégie;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom a partnerom EÚ v oblasti prepojenosti.

(1) Medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú prepravu. (2) Dohoda Organizácie pre spoluprácu železníc o medzinárodnej železničnej preprave tovaru. (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).