Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2863(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0052/2021

Predkladané texty :

B9-0052/2021

Rozpravy :

PV 20/01/2021 - 16
CRE 20/01/2021 - 16

Hlasovanie :

PV 21/01/2021 - 2
PV 21/01/2021 - 13

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0022

Prijaté texty
PDF 215kWORD 58k
Štvrtok, 21. januára 2021 - Brusel
Prepracovanie zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje
P9_TA(2021)0022B9-0052/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (2020/2863(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov prijaté 1. decembra 1997(1) s cieľom obmedziť škodlivú daňovú konkurenciu v rámci Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 8. marca 2016 o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451), ktoré obsahuje vysvetlenie procesu vytvorenia zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. novembra 2016 o kritériách na zaradenie do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vytvoreniu tohto zoznamu,

–  so zreteľom na výsledok zasadnutia Rady ECOFIN z 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na najnovšie aktualizácie zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, zo 6. októbra 2020(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej (COM(2020)0313),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom(4), zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom(5) a na uznesenie svojho výboru TAX3 z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(7),

–  so zreteľom na odporúčania výboru PANA Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(8),

–  so zreteľom na kroky Komisie nadväzujúce na uvedené uznesenia a odporúčanie Európskeho parlamentu(9),

–  so zreteľom na návrh Komisie o verejnom podávaní správ podľa jednotlivých krajín(10), ako aj na jeho pozíciu z 27. marca 2019(11) o tomto návrhu,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Vplyv daňového plánovania na výhľadové účinné sadzby dane(12),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Ukazovatele agresívneho daňového plánovania(13),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Prehľad schránkových spoločností v Európskej únii(14),

–  so zreteľom na správy Komisie o jednotlivých krajinách vypracované v rámci jej európskeho semestra,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu skupiny OSN na vysokej úrovni pre medzinárodnú finančnú zodpovednosť, transparentnosť a integritu,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu inkluzívneho rámca OECD/G20 týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) o daňových výzvach vyplývajúcich z digitalizácie,

–  so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(15),

–  so zreteľom na otázky Komisii a Rade o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (O-000082/2020 – B9‑0002/2021 a O-000081/2020 – B9‑0001/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci pripravený s pomocou Podvýboru pre daňové otázky,

A.  keďže existencia jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a škodlivých daňových režimov, – a to aj v členských štátoch EÚ – spôsobuje členským štátom EÚ dramatické finančné straty, čo odčerpáva zdroje z vnútroštátnych rozpočtov a obmedzuje kapacity vlád; keďže náklady spôsobené vyhýbaním sa daňovým povinnostiam právnických osôb sa v súčasnosti odhadujú na 500 miliárd USD ročne(16); keďže toto zníženie daňových príjmov je obzvlášť problematické v súvislosti s obnovou po sanitárnej, sociálnej a hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a v súvislosti s financovaním ekologickej transformácie;

B.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z jesene 2016 je 86 % občanov EÚ za prísnejšie pravidlá týkajúce sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových rajov(17);

C.  keďže Únia 5. decembra 2017 prijala svoj prvý zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely (ďalej len „zoznam“); keďže tento zoznam zahŕňal 17 krajín alebo území mimo EÚ; keďže Únia tento zoznam zrevidovala 12-krát;

D.  keďže podľa Corporate Tax Haven Index (index daňových rajov pre podniky) za rok 2019 sú v rebríčku daňových rajov pre podniky najvyššie umiestnené tieto jurisdikcie: 1. Britské Panenské ostrovy, 2. Bermudy, 3. Kajmanie ostrovy, 4. Holandsko, 5. Švajčiarsko, 6. Luxembursko, 7. Jersey, 8. Singapur, 9. Bahamy, 10. Hongkong a 11. Írsko;

E.  keďže 95 jurisdikcií bolo posúdených na základe troch kritérií stanovených v záveroch Rady z 8. novembra 2016, a to na základe daňovej transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a vykonávania minimálnych noriem OECD v oblasti BEPS;

F.  keďže viac ako 135 krajín a jurisdikcií spolupracuje na vykonávaní akčného plánu v oblasti BEPS, a to čiastočne z obavy pred zaradením do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; keďže v procese vytvárania zoznamu bolo takmer 40 krajín požiadaných, aby zreformovali viac ako 120 škodlivých daňových praktík;

G.  keďže v správe o aktuálnom stave daňovej spravodlivosti z roku 2020 sa konštatuje, že jurisdikcie uvedené v zozname EÚ spôsobili len 2 % celosvetových daňových strát; keďže sa zistilo, že Kajmanie ostrovy sú jurisdikciou, ktorá je zodpovedná za najväčšie celosvetové daňové straty, ktoré pripravujú ostatné krajiny o viac ako 70 miliárd USD ročne, čo predstavuje 16,5 % celkových daňových strát;

H.  keďže Rada pri poslednej revízii zoznamu 6. októbra 2020 vypustila Kajmanie ostrovy a Omán a doplnila Barbados a Anguillu; keďže Kajmanie ostrovy stále nemajú daň z príjmu právnických osôb a podľa Medzinárodného menového fondu patria medzi 10 najväčších destinácií pre fantómové investície(18), čo vyvoláva otázky týkajúce sa transparentnosti a možného preferenčného prístupu k niektorým krajinám;

I.  keďže v zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, sú v súčasnosti Americká Samoa, Anguilla, Barbados, Fidži, Guam, Palau, Panama, Samoa, Seychely, Trinidad a Tobago, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu;

J.  keďže niekoľko ďalších jurisdikcií sa zaviazalo uplatňovať zásady dobrej správy v daňových záležitostiach s ohľadom na kritériá transparentnosti alebo spravodlivého zdaňovania;

K.  keďže prístup verejnosti k dokumentom a práci skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov zostáva obmedzený, najmä v súvislosti s procesom vytvorenia zoznamu EÚ; keďže európsky ombudsman má mandát preskúmať, ako inštitúcie EÚ uplatňujú pravidlá EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom(19), a najmä právomoc nahliadať do všetkých dokumentov EÚ, či už dôverných alebo nie, a môže vydávať odporúčania týkajúce sa toho, či by sa mali alebo nemali zverejniť;

L.  keďže Komisia vo svojom oznámení o dobrej správe v daňových záležitostiach v EÚ a mimo nej zdôraznila potrebu zreformovať kódex správania pri zdaňovaní podnikov a preskúmať zoznam;

M.  keďže pri použití najkonzervatívnejšieho vzorca pre rozdelenie má EÚ celosvetovo najvyššie straty v dôsledku presunu ziskov do daňových rajov a odhaduje sa, že každý rok stratí približne 20 % výnosu z dane z príjmov právnických osôb(20);

1.  uznáva pozitívny vplyv, ktorý tento zoznam už mal, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevyužíva jeho plný potenciál, keďže jurisdikcie, ktoré sú v súčasnosti uvedené v zozname, predstavujú menej ako 2 % celosvetových strát daňových príjmov, čo znamená, že zoznam je mätúci a neúčinný(21); usiluje sa o posilnenie zoznamu prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a konzistentnosti, prísnejších a nestrannejších kritérií na zaradenie do zoznamu a prísnejších opatrení na ochranu proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zo zoznamu boli vypustené krajiny, ktoré jednoznačne podporujú BEPS, napríklad Kajmanie ostrovy; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným vysvetlením poskytnutým širokej verejnosti, napriek tomu, že európska verejná mienka podporuje prísnejšie pravidlá týkajúce sa daňových rajov;

Správa a transparentnosť zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely

2.  pripomína, že počiatočný proces vytvorenia zoznamu Komisia navrhla vo svojom oznámení o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie, ako aj vo svojom oznámení o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom; konštatuje, že skupina pre kódex správania bola poverená vykonávaním – najmä prostredníctvom svojej podskupiny pre tretie strany – prípravných prác, pokiaľ ide o zostavenie zoznamu, a to aj napriek tomu, že toto nebolo v pôvodnom mandáte skupiny; spochybňuje schopnosť a vhodnosť takéhoto neformálneho zoskupenia na vykonávanie tejto misie;

3.  domnieva sa, že zoznam EÚ je potrebné zreformovať na úrovni EÚ; odporúča, aby bol tento proces formalizovaný, najmä prostredníctvom právne záväzného nástroja; domnieva sa, že táto reforma by sa mala uskutočniť do konca roka 2021 s cieľom chrániť EÚ pred akýmikoľvek ďalšími stratami príjmov v období obnovy po pandémii ochorenia COVID-19; žiada Radu, aby poverila Komisiu, aby s podporou členských štátov a s náležitým zapojením Európskeho parlamentu posúdila tretie jurisdikcie na základe jasných a transparentných kritérií a aby Rade predložila návrh na zaradenie jurisdikcií do zoznamu, ktorý by sa mal zverejniť predtým, ako Rada zoznam a jeho revízie formálne prijme; vyzýva Radu, aby Európskemu parlamentu udelila úlohu pozorovateľa na rokovaniach skupiny pre kódex správania; domnieva sa, že takéto zmeny by zabezpečili nestrannosť, objektivitu a zodpovednosť procesu zostavovania zoznamu;

4.  zdôrazňuje význam transparentnosti v procese vytvárania zoznamu s cieľom umožniť verejnú kontrolu a zvýšiť demokratickú zodpovednosť subjektov s rozhodovacími právomocami; usiluje sa o úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o pozíciu členských štátov; vyzýva preto skupinu pre kódex správania, aby zverejnila zúčastnené orgány, témy diskusie, technické posúdenia, zápisnice alebo zhrnutia a prijaté závery; domnieva sa, že v záujme zvýšenia zodpovednosti a transparentnosti by zdroje údajov na preverovanie jurisdikcií mali byť ľahko dostupné, keď sú prístupné verejnosti; domnieva sa, že metodika posudzovania režimov tretích krajín by sa mala vylepšiť a v plnej miere zverejniť; vyzýva skupinu pre kódex správania, aby systematicky zverejňovala komplexné zhrnutie svojich interakcií s tretími krajinami, diskutovaných tém a záväzkov, ktoré tretie krajiny prijali, a to v rámci každého kroku procesu posudzovania;

5.  poznamenáva, že nedostatočná transparentnosť môže viesť k nesprávnemu výkladu rozhodnutí a môže ohroziť dôveru verejnosti v proces vytvárania zoznamu, najmä ak sa výsledný zoznam EÚ líši od zoznamov obsahujúcich daňové raje vytvorených transparentným spôsobom tretími stranami; pripomína počiatočný zoznam zostavený zo zoznamov, ktoré vytvorili členské štáty, na ktorý odkazuje Komisia vo svojom oznámení s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať, a ktorý obsahoval 30 jurisdikcií, ktoré doň zaradilo 10 alebo viac členských štátov;

6.  víta kroky, ktoré sa už podnikli v súvislosti s transparentnosťou, ako napríklad uverejnenie polročných správ o pokroku a zverejnenie určitých listov zaslaných jurisdikciám tretích krajín; žiada, aby listy, ktoré Rada zasiela tretím jurisdikciám, ktoré ešte nedodržiavajú kritériá zoznamu EÚ, obsahovali požiadavku zverejňovať všetku korešpondenciu s EÚ, a aby sa akákoľvek záporná reakcia považovala za nedostatočnú spoluprácu zo strany príslušnej jurisdikcie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto dokumenty sú prístupné až po dokončení procesu posudzovania; žiada, aby sa všetky listy a záväzky tretích jurisdikcií zverejnili hneď po ich doručení; žiada, aby sa verejné informácie sprístupnili na užívateľsky ústretovej platforme;

7.  požaduje pravidelnú výmenu názorov medzi predsedom skupiny pre kódex správania a Európskym parlamentom vrátane aspoň jedného formálneho vystúpenia na verejnom vypočutí ročne;

8.  zdôrazňuje, že úloha Európskeho parlamentu vo vzťahu k skupine pre kódex správania by sa mala formalizovať, a to aj pokiaľ ide o správu a kritériá na zaradenie do zoznamu, napríklad prostredníctvom procesu predkladania stanovísk;

9.  poznamenáva, že proces vytvárania zoznamu EÚ sa týka len tretích krajín; konštatuje, že vplyv Únie v boji proti daňovým únikom a škodlivým daňovým praktikám na celom svete závisí od toho, akým príkladom ide doma; zdôrazňuje potrebu súladu medzi kritériami na zaradenie do zoznamu a kritériami týkajúcimi sa škodlivých daňových praktík v rámci EÚ; pripomína vyjadrenie predsedníčky skupiny pre kódex správania počas vypočutia vo výbore TAX3 10. októbra 2018, v ktorom uviedla, že v súvislosti s revíziou mandátu skupiny pre kódex správania existuje možnosť preverovania členských štátov podľa rovnakých kritérií, aké sú stanovené pre zoznam EÚ; konštatuje, že jeden členský štát dostal od Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely (ďalej len „Globálne fórum“) rating „čiastočne spĺňa podmienky“, pokiaľ ide o jeho súlad s medzinárodnou normou transparentnosti a výmenou informácií na požiadanie(22), a konštatuje, že Rada v prípade takéhoto ratingu zaraďuje tretie krajiny do zoznamu(23); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že niektoré členské štáty pravidelne dostávali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa potreby riešiť agresívne daňové plánovanie(24); zdôrazňuje, že Komisia uznáva, že niektoré z uvedených členských štátov prijali opatrenia na zlepšenie svojich daňových systémov s cieľom riešiť kritiku Komisie, ale konštatuje, že podľa Komisie daňové pravidlá v súčasnosti stále ešte uľahčujú agresívne daňové plánovanie v týchto členských štátoch; opakuje svoju výzvu Komisii a Rade vydanú v uznesení TAX3, aby nadväzovali na odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané pre dotknuté členské štáty, kým sa nezavedú zásadné daňové reformy, a aby v prípade potreby navrhli opatrenia, ale aby medzitým považovali aspoň tieto členské štáty za daňové raje EÚ; očakáva, že tieto vlády sa budú zaoberať obavami a obmedzia vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vo všetkých ich jurisdikciách; zaväzuje sa pravidelne vyhodnocovať všetky iniciatívy vlád zamerané na vykonanie týchto odporúčaní a navrhovať opatrenia tam, kde je to potrebné;

10.  zdôrazňuje, že postup stanovený v článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom, by sa mal uplatňovať, ak škodlivé daňové praktiky vedú k narušeniu trhu v rámci Únie;

11.  vyzýva skupinu pre kódex správania, aby prostredníctvom konzultácií s rozvojovými krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti zvýšila inkluzívnosť a vonkajšiu akceptáciu procesu; navrhuje, aby sa vytvorila pracovná skupina alebo poradný orgán s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, najmä s rozvojovými krajinami, členmi občianskej spoločnosti a odborníkmi, s cieľom uľahčiť dialóg o prijatých rozhodnutiach;

Aktualizácia kritérií EÚ na zaradenie do zoznamu s cieľom prispôsobiť ich súčasným a budúcim výzvam

12.  opätovne zdôrazňuje význam kritéria zoznamu, ktoré sa týka transparentnosti; požaduje objasnenie nadchádzajúceho kritéria transparentnosti, pokiaľ ide o konečné skutočné vlastníctvo, v súlade s 5. smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí; berie na vedomie nerovnaké podmienky medzi krajinami dodržiavajúcimi spoločný štandard OECD týkajúci sa oznamovania a zákon USA o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (ďalej len „FATCA“); domnieva sa preto, že nedostatočná reciprocita amerického FATCA by sa mala preskúmať v rámci kritéria transparentnosti;

13.  domnieva sa, že kritérium spravodlivého zdaňovania by sa nemalo obmedzovať na preferenčnú povahu daňových opatrení, ale malo by sa zaoberať rozsiahlymi daňovými výnimkami a nesúladom v oblasti transferového oceňovania; pripomína, že súčasný proces zaraďovania tretích krajín do zoznamu neobsahuje samostatné kritérium týkajúce sa sadzby dane vo výške 0 % alebo veľmi nízkych sadzieb dane; vyzýva Komisiu a skupinu pre kódex správania, aby do posudzovania zahrnuli daňové opatrenia vedúce k nízkej úrovni zdaňovania, a to v súlade s prebiehajúcimi rokovaniami o pilieri II inkluzívneho rámca OECD/G20, najmä pokiaľ ide o minimálne zdaňovanie; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli minimálnu efektívnu úroveň zdaňovania, ktorá by predstavovala samostatné kritérium zoznamu EÚ; odporúča, aby sa každá minimálna efektívna sadzba stanovila na spravodlivej a dostatočnej úrovni a aby táto sadzba zohľadnila aj úniovú priemernú zákonnú sadzbu dane z príjmu právnických osôb(25) s cieľom odradiť od presunu ziskov a zabrániť škodlivej daňovej súťaži;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prínosy prijatia iniciatívy podobnej pilieru II inkluzívneho rámca pre kritériá na zaradenie do zoznamu EÚ v prípade, že sa na úrovni OECD nedosiahne politický konsenzus o vykonávaní týchto opatrení do konca roka 2021;

15.  berie na vedomie, že niektoré z najškodlivejších tretích jurisdikcií vrátane Kajmaních ostrovov a Bermúd boli vypustené zo zoznamu po tom, ako zaviedli kritériá veľmi minimálnej podstaty a slabé opatrenia na presadzovanie práva; zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia môžu vyvolať otázky týkajúce sa pravosti konkrétnych činností a nestrannosti rozhodovacieho procesu a oslabiť dôveru verejnosti; požaduje posilnenie kritérií preverovania vrátane požiadaviek týkajúcich sa podstaty na základe prístupu založeného na vzorcoch, ako aj požiadaviek týkajúcich sa proporcionality a ich monitorovanie s cieľom zvýšiť účinnosť zoznamu a jeho schopnosť reagovať na nové výzvy, ktoré prináša digitalizácia hospodárstva; vyzýva Radu, aby zahrnula ako samostatné kritérium automatický zoznam tretích jurisdikcií, v ktorých je nulová sadzba dane z príjmov právnických osôb alebo v ktorých sa zisk spoločností nezdaňuje; so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny môžu zrušiť nevyhovujúce daňové režimy, ale nahradiť ich novými, ktoré sú potenciálne škodlivé pre EÚ; pripomína význam verejných informácií týkajúcich sa podávania správ podľa jednotlivých krajín s cieľom monitorovať požiadavky týkajúce sa podstaty;

16.  zdôrazňuje význam minimálnych noriem zameraných proti BEPS pri preverovaní tretích krajín, najmä opatrení 5, 6, 13 a 14; zdôrazňuje, že je dôležité určiť ďalšie normy zamerané proti BEPS, ktoré sa majú zahrnúť medzi kritériá na zaradenie do zoznamu;

17.  podporuje rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti zoznamu EÚ, pričom zohľadňuje pozíciu najmenej rozvinutých krajín; zdôrazňuje, že skutočnosť, že niektorým rozvojovým krajinám môžu chýbať zdroje na rýchle zavedenie novo dohodnutých daňových noriem, by sa mala systematicky zohľadňovať pri budúcich posúdeniach; naliehavo preto vyzýva Radu, aby nepovažovala škrty v oblasti rozvojovej pomoci, ktoré by mali priamy vplyv na konečných príjemcov pomoci, za protiopatrenia; konštatuje však, že na krajiny s finančnými centrami značnej veľkosti by sa nemala vzťahovať podobná úroveň tolerancie;

18.  konštatuje, že existujú značné rozdiely medzi zoznamom EÚ obsahujúcim jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a jeho vnútroštátnymi ekvivalentmi; berie na vedomie snahu Komisie lepšie zosúladiť vnútroštátne zoznamy so zoznamom EÚ; požaduje vzostupnú konvergenciu a harmonizáciu kritérií s cieľom zabezpečiť prísnejšie normy a súdržnosť;

19.  víta návrh Komisie zohľadniť pri preverovaní daňových jurisdikcií metodiku vypracovanú na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto dva procesy vytvárania zoznamu vzájomne posilňovali;

20.  berie na vedomie úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok po odchode Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie; požaduje dôkladné posúdenie uvedených jurisdikcií vrátane nepretržitého posudzovania zámorských území a korunných dependencií Spojeného kráľovstva v súlade s normami stanovenými skupinou pre kódex správania; zdôrazňuje, že budúci vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mal byť založený na vzájomných hodnotách a zameraný na spoločnú prosperitu, čo automaticky vylučuje agresívnu daňovú súťaž; vyjadruje poľutovanie nad absenciou potenciálnych vyrovnávacích opatrení v dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade budúcich odchýlok Spojeného kráľovstva v otázkach súvisiacich s daňovými únikmi a praním špinavých peňazí;

21.  požaduje rovnocenné a nestranné posúdenie hlavných obchodných partnerov EÚ; požaduje najmä jasné posúdenie USA, pokiaľ ide o kritériá transparentnosti;

Koordinácia ochranných opatrení

22.  uznáva, že zaradenie do zoznamu má vplyv na dobré meno, a je teda stimulom, aby sa jurisdikcie zapájali do procesu preverovania; zdôrazňuje, že to nestačí na účinný boj proti negatívnym účinkom, ktoré takéto jurisdikcie majú na členské štáty a vnútorný trh, keďže vplyv na dobré meno, ktorý má zaradenie do zoznamu na niektoré jurisdikcie, oslabujú nedostatky procesu vytvárania zoznamu uvedené vyššie v texte, najmä nedostatok transparentnosti, mäkké kritériá a obmedzený geografický rozsah;

23.  víta prepojenie medzi normami dobrej správy v daňových záležitostiach a využívaním finančných prostriedkov EÚ stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách(26), nariadení o Európskom fonde pre udržateľný rozvoj(27), nariadení o Európskom fonde pre strategické investície(28) a rozhodnutí o mandáte na poskytovanie vonkajších úverov(29) a uznáva, že tieto normy sú predpokladom pre podporu poskytovanú Úniou; varuje však pred akýmkoľvek škodlivým vplyvom, či už súčasným alebo potenciálnym, na občanov rozvojových krajín; zdôrazňuje význam vytvorenia rovnocenných podmienok, ktoré sa majú uplatňovať na spoločnosti a subjekty umožňujúce agresívne daňové plánovanie a na sprostredkovateľov v postupoch verejného obstarávania;

24.  žiada, aby pravidlá štátnej pomoci a vnútroštátne podporné programy členských štátov zabezpečovali, aby podniky s ekonomickými väzbami na nespolupracujúce jurisdikcie, ako sú podniky, ktoré majú sídlo v týchto jurisdikciách na daňové účely, neboli oprávnené na podporu; zdôrazňuje, že je to dôležité v súvislosti s vnútroeurópskou solidaritou a budovaním dôvery medzi členskými štátmi; pripomína, že na zabezpečenie toho je potrebná transparentnosť prostredníctvom verejného podávania správ podľa jednotlivých krajín pre všetky odvetvia; vyzýva Radu, aby urýchlene ukončila rokovania a prijala všeobecné smerovanie k legislatívnemu návrhu;

25.  podporuje a vyzýva na posilnenie dodatočných požiadaviek týkajúcich sa auditu a náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o spoločnosti a investorov so sídlom v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely; považuje ochranné opatrenia za rozhodujúce na to, aby mal zoznam vplyv;

26.  poznamenáva, že prísne protiopatrenia by znížili stimuly na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje, že úniový súbor ochranných opatrení je oslabený tým, že jednotlivé členské štáty ho uplatňujú podľa vlastného uváženia; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila predloženie legislatívneho návrhu na koordinované ochranné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom – a zároveň zohľadnila rokovania o pilieri II inkluzívneho rámca alebo o minimálnej efektívnej sadzbe dane na úrovni EÚ –, ktoré by mohli zahŕňať:

   a) neodpočítateľnosť nákladov;
   b) posilnené pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností;
   c) opatrenia týkajúce sa zrážkovej dane;
   d) obmedzenie výnimky z účasti;
   e) pravidlo o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania;
   f) dôsledky pre verejné obstarávanie a štátnu pomoc;
   g) osobitné požiadavky na dokumentáciu;
   h) pozastavenie ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia;

konštatuje, že všetky daňové opatrenia uplatňované na spoločnosti by mali byť podmienené pravidlami prepojenia, ktoré sú uvedené v prípade, že transakcia alebo dotknutý daňovník spĺňajú osobitné škodlivé kritériá; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť rovnako uplatniteľné vo vzťahoch medzi členským štátom a treťou krajinou a vo vzťahoch medzi členskými štátmi;

27.  berie na vedomie „šedý zoznam“ jurisdikcií, ktoré nespĺňajú požiadavky, ale zaviazali sa k zmene; vyzýva Radu a členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia, ako sú zvýšené audity alebo posilnené politiky „poznaj svojho klienta“ pre transakcie a náležitú starostlivosť v týchto jurisdikciách;

28.  vyzýva Komisiu, aby uviedla, ktoré dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi neobsahujú „doložku o dobrej správe vecí verejných“, ako sa vyžaduje v bode 3.1 oznámenia Komisie o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie a ako sa uvádza v záveroch Rady z 25. mája 2018, ktorými sa prijali štandardné ustanovenia dohodnuté pre dohody s tretími krajinami(30); vyzýva Komisiu a Radu, aby vysvetlili absenciu takejto doložky;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, sekretariátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Príloha I k záverom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Rada ECOFIN) zo zasadnutia z 1. decembra 1997 o daňovej politike –Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 1. decembra 1997, o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov (Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 1).
(2) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/08/ecofin-conclusions-code-conduct-business-taxation/
(3) Ú. v. EÚ C 331, 7.10.2020, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51.
(5) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2019)0240.
(7) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74.
(8) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.
(9) Spoločné opatrenia nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (ECON) s odporúčaniami pre Komisiu o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a uznesenie Európskeho parlamentu (TAXE) o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom, ktoré Komisia prijala 16. marca 2016; opatrenia nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (TAX2) o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom, ktoré Komisia prijala 16. novembra 2016; opatrenia nadväzujúce na nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu (PANA) z 12. decembra 2017 o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré Komisia prijala v apríli 2018; a opatrenia z 27. augusta 2019 nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (TAX3) o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam.
(10) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. apríla 2016, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198).
(11) Prijaté texty, P8_TA(2019)0309.
(12) Európska komisia, The Impact of Tax Planning on Forward-Looking Effective Tax Rates (Vplyv daňového plánovania na výhľadové účinné sadzby dane), dokument o zdaňovaní č. 64, 25. október 2016).
(13) Európska komisia, Aggressive tax planning indicators - Final Report (Ukazovatele agresívneho daňového plánovania – záverečná správa), dokument o zdaňovaní č. 71, 7. marca 2018.
(14) Kiendl Krišto I. a Thirion E., An overview of shell companies in the European Union (Prehľad schránkových spoločností v Európskej únii), výskumná služba Európskeho parlamentu, október 2018.
(15) Ú. v. EÚ C 384 I, 12.11.2019, s. 1.
(16) Cobham a Janský (2018); https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/jid.3348
(17) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/51abaf14-6b6e-11e7-b2f2-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF
(18) https://www.imf.org/external/pubs/ft/fandd/2019/09/the-rise-of-phantom-FDI-in-tax-havens-damgaard.htm
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(20) Tørsløv, Wier a Zucman (2020); http://gabriel-zucman.eu/files/TWZ2020.pdf
(21) https://www.taxjustice.net/reports/the-state-of-tax-justice-2020/
(22) https://www.oecd.org/tax/exchange-of-tax-information/global-forum-reveals-compliance-ratings-from-new-peer-review-assessments-for-anguilla-chile-china-gibraltar-greece-korea-malta-papua-new-guinea-and-uruguay.htm
(23) Ú. v. EÚ C 331, 7.10.2020, s. 3.
(24) https://ec.europa.eu/info/publications/2020-european-semester-country-specific-recommendations-commission-recommendations_sk
(25) Daňové politiky v Európskej únii: Prieskum za rok 2020, GR pre dane a colnú úniu, Európska komisia, s. 100.
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1).
(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
(29) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1).
(30) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/05/25/tax-fraud-standard-provision-agreed-for-agreements-with-third-countries/

Posledná úprava: 22. apríla 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia