Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2029(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0011/2021

Predkladané texty :

A9-0011/2021

Rozpravy :

PV 08/02/2021 - 17
CRE 08/02/2021 - 17

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0041

Prijaté texty
PDF 225kWORD 74k
Streda, 10. februára 2021 - Brusel
Vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi
P9_TA(2021)0041A9-0011/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (2020/2029(INI))

Európsky parlament

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na články 8, 79 a 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 3, 5 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(1) (ďalej len „smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi“),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a na odporúčania Rady Európy v tejto oblasti,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu („Palermský dohovor“) a na jeho protokoly, a najmä Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi („protokol OSN o obchodovaní s ľuďmi“) a na Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na prácu osobitnej spravodajkyne OSN pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), najmä na jeho článok 6, ktorého cieľom je bojovať proti všetkým formám obchodovania so ženami a proti využívaniu prostitúcie žien,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005) a Peking +15 (2010) a na hodnotiacej konferencii Peking +20,

–  so zreteľom na Spoločný komentár OSN k smernici EÚ o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, v ktorom sa požaduje poskytovanie medzinárodnej ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, a to rodovo citlivo,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29), na protokol z roku 2014 k Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, na Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957 (č. 105) a na odporúčanie týkajúce sa (doplňujúcich opatrení v oblasti) nútenej práce z roku 2014 (č. 203), na Dohovor o najhorších formách detskej práce z roku 1999 (č. 182) a na Dohovor o domácich pracovníkoch z roku 2011 (č. 189),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien č. 33 o prístupe žien k spravodlivosti z 23. júla 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie 25. septembra 2015, najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5.2 týkajúci sa odstránenia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách vo verejnej a súkromnej sfére vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho a iného vykorisťovania,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu („Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3) (ďalej len „smernica o právach obetí“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(4) (ďalej len „smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a detskej pornografii“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(7) (ďalej len „smernica o povoleniach na trvalý pobyt“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku(8), a so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 o stratégii EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. októbra 2014 s názvom Správa o vykonávaní stratégie EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi v polovici trvania (SWD(2014)0318) a na prvú (COM(2016)0267), druhú (COM(2018)0777) a tretiu (COM(2020)0661) správu o pokroku v tejto oblasti,

–  so zreteľom na správu Komisie o posúdení rozsahu, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania v súlade s článkom 23 ods. 1 (COM(2016)0722),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania z rodového hľadiska(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2017 s názvom Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a stanovenie ďalších konkrétnych opatrení (COM(2017)0728),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z roku 2020 o hospodárskych, sociálnych a ľudských nákladoch spojených s obchodovaním s ľuďmi v EÚ, na jej štúdiu z roku 2020 o preskúmaní fungovania národných a nadnárodných referenčných mechanizmov členských štátov, na jej štúdiu z roku 2020 o zbere údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ a na jej štúdiu z roku 2016 o rodovom rozmere obchodovania s ľuďmi;

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o záväzku spolupracovať v boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2018, ktoré podpísali Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE),

–  so zreteľom na situačnú správu Europolu s názvom Obchodovanie s ľuďmi v EÚ z 18. februára 2016,

–  so zreteľom na správu Europolu s názvom Výzvy spojené s bojom proti obchodovaniu s ľuďmi v digitálnej ére z 18. októbra 2020,

–  so zreteľom na správu Europolu z roku 2017 o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA),

–  so zreteľom na 4. výročnú správu Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu v rámci Europolu (2020) z 15. mája 2020,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Závažné pracovné vykorisťovanie: pracovníci pohybujúci sa v rámci EÚ alebo sťahujúci sa do EÚ z 29. mája 2015,

–  so zreteľom na správu Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi zo 17. októbra 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu 9/1 Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (UNTOC) o vytvorení mechanizmu na preskúmanie vykonávania UNTOC a jeho protokolov,

–  so zreteľom na usmernenia UNHCR zo 7. apríla 2006 o medzinárodnej ochrane s názvom Uplatňovanie článku 1A ods. 2 dohovoru z roku 1951 a/alebo Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 na obete obchodovania s ľuďmi a osoby, ktorým hrozí obchodovanie s ľuďmi,

–  so zreteľom na globálnu správu Úradu Organizácie spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) o obchodovaní s ľuďmi z roku 2018,

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) č. 38 o obchodovaní so ženami a dievčatami v súvislosti s globálnou migráciou zo 6. novembra 2020,

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni týkajúce sa smernice 2011/36/EÚ: Migrácia a rodové otázky, ktoré uverejnilo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby 15. septembra 2020(15),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho článok 1 ods. 1 písm. e) a prílohu 3 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0011/2021),

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje porušenie ľudskej dôstojnosti, fyzickej a psychickej integrity človeka, obklopuje nás v každodennom živote a je závažným porušením základných práv, ako sa uvádza v článku 5 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi je vo veľkej miere rodovým javom, keď takmer tri štvrtiny(16) všetkých obetí v rokoch 2017 a 2018 v EÚ boli ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi najmä na účely sexuálneho vykorisťovania; keďže sexuálne vykorisťovanie je od roku 2008 najčastejšie uvádzaným dôvodom obchodovania s ľuďmi v EÚ;

C.  keďže počet zaznamenaných obetí obchodovania s ľuďmi v období sledovanom v rámci najnovšej štúdie Komisie (roky 2017 a 2018) v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vzrástol a naďalej rastie(17); keďže skutočný počet obetí je s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne vyšší, ako naznačujú oznámené údaje, pretože veľa obetí zostáva neodhalených;

D.  keďže deti tvoria značný počet obetí obchodovania s ľuďmi; keďže 78 % všetkých detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, tvoria dievčatá a 68 % dospelých osôb, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, tvoria ženy(18);

E.  keďže rodová nerovnosť, chudoba, nútené vysídlenie, nezamestnanosť, nedostatok sociálno-ekonomických príležitostí, nedostatočný prístup k vzdelávaniu, rodovo motivované násilie, diskriminácia, marginalizácia a korupcia sú niektoré z prispievajúcich faktorov, pre ktoré sa osoby, najmä ženy a deti, stávajú zraniteľné voči obchodovaniu s ľuďmi; keďže základné príčiny obchodovania s ľuďmi sa naďalej dostatočne neriešia;

F.  keďže obete obchodovania s ľuďmi sú často vystavené mnohým a vzájomne sa prelínajúcim formám diskriminácie a násilia, a to aj na základe pohlavia, veku, rasy, zdravotného postihnutia, etnickej príslušnosti, kultúry a náboženstva, ako aj národného alebo sociálneho pôvodu alebo iného postavenia, a keďže tieto formy diskriminácie môžu samy osebe podnecovať obchodovanie s ľuďmi(19);

G.  keďže existuje mnoho foriem obchodovania s ľuďmi, ale všetky sú založené na zneužívaní prirodzenej zraniteľnosti obetí a sú zamerané na vykorisťovanie ľudí, a keďže sa zistilo, že obete obchodovania s ľuďmi sa podieľajú na rôznych zákonných a nezákonných činnostiach vrátane, ale nie výlučne, poľnohospodárskeho odvetvia, spracovania potravín, sexuálneho priemyslu, domácej práce, výroby, služieb starostlivosti, upratovacích služieb či iných odvetví (najmä sektoru služieb), žobrania, trestnej činnosti, nútených sobášov, sexuálneho vykorisťovania na internete a mimo neho, nezákonných adopcií a obchodovania s ľudskými orgánmi; keďže existujú aj iné formy obchodovania s ľuďmi, ktoré sa stále dostatočne nezaznamenávajú a neoznamujú, vrátane tých, ktoré majú vo veľkej miere rodový základ, napríklad nútené sobáše a domáce otroctvo;

H.  keďže v uplynulých posledných rokoch sa ukázalo, že migranti a žiadatelia o azyl sú obzvlášť vystavení riziku obchodovania s ľuďmi; keďže spomedzi nich sú pre siete obchodovania s ľuďmi osobitnou cieľovou skupinou maloleté osoby bez sprievodu a ženy;

I.  keďže Europol varoval, že vplyvom pandémie COVID-19 by sa mohol ďalej zvyšovať počet obetí(20) a mohla by sa znižovať pravdepodobnosť odhalenia obchodníkov s ľuďmi orgánmi presadzovania práva a že aj hospodárska recesia vyplývajúca z krízy COVID-19 by mohla mať nebezpečné dôsledky v oblasti obchodovania s ľuďmi(21); keďže situácia obetí obchodovania s ľuďmi sa od začiatku krízy zhoršila a podporné služby narazili na ťažkosti pri poskytovaní pomoci obetiam;

J.  keďže podľa Europolu(22) používanie digitálnych technológií rozšírilo schopnosť zločincov obchodovať s ľuďmi na rôzne druhy vykorisťovania; keďže obchodníci s ľuďmi využívajú nové technológie v každej fáze sexuálneho vykorisťovania od získavania a ponúkania obetí až po ich vydieranie a kontrolu ich pohybu; keďže tieto nové nástroje ponúkajú obchodníkom s ľuďmi väčšiu anonymitu a orgánom presadzovania práva spôsobujú ťažkosti pri ich odhaľovaní; keďže online interakcia vytvára riziká aj príležitosti pre páchateľov trestnej činnosti, obete a orgány presadzovania práva;

K.  keďže obchodovanie s ľuďmi je naďalej zložitým a rozšíreným trestným činom, ktorý ovplyvňuje možnosť dosiahnuť všetky ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ č. 5 (rodová rovnosť), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov);

L.  keďže obchodovanie s ľuďmi je v prvom rade závažným trestným činom proti jednotlivcom, ale vytvára aj náklady pre spoločnosť, t. j. v podobe dodatočného využívania verejných služieb vrátane orgánov presadzovania práva, špecializovaných služieb, zdravotných služieb a sociálnej ochrany, ušlého hospodárskeho výkonu, hodnoty stratenej kvality života a koordinácie činností v oblasti predchádzania obchodovaniu s ľuďmi; keďže tieto náklady sa v rámci EÚ28 odhadujú na 3 700 524 433 EUR(23);

M.  keďže obchodovanie s ľuďmi je zložitý nadnárodný jav, ktorý možno účinne riešiť, iba ak budú inštitúcie EÚ, členské štáty, tretie krajiny a organizácie EÚ a medzinárodné organizácie koordinovanie spolupracovať; keďže medzinárodná spolupráca má zásadný význam pre odstránenie obchodovania s ľuďmi prostredníctvom súčinnosti rôznych existujúcich vnútorných a vonkajších politík, ako je Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj prostredníctvom príslušných informačných kampaní v zúčastnených krajinách; keďže obchodovanie s ľuďmi by sa malo zohľadniť v legislatívnej práci na akčnom pláne pre rodovú rovnosť III;

N.  keďže účinné odhaľovanie obetí obchodovania s ľuďmi je vo väčšine členských štátov naďalej výzvou z rôznych dôvodov, ako sú nedostatočné jazykové znalosti a neochota oznámiť čin polícii alebo obmedzené kapacity na presadzovanie práva; keďže identifikácia detských obetí je často náročnejšia, pretože nechápu, že sú obeťami; keďže členské štáty majú povinnosť vynaložiť náležitú starostlivosť, aby zabránili obchodovaniu s ľuďmi, vyšetrovať prípady obchodovania s ľuďmi a trestať ich páchateľov, podporovať obete, posilňovať ich postavenie a rešpektovať ich dôstojnosť, ako aj zabezpečiť im ochranu a prístup k opravným prostriedkom a keďže nesplnenie tejto povinnosti vedie k porušovaniu, oslabovaniu alebo znemožneniu požívania ľudských práv a základných slobôd obetí,

O.  keďže v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa stanovujú minimálne normy, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, pri boji proti nemu a ochrane obetí, a vymedzuje sa v nej to, čo sa chápe pod pojmom obchodovanie s ľuďmi; keďže úplná a správna transpozícia smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, po ktorej nasleduje jej úplné vykonávanie, je nielen povinná, ale aj nevyhnutná na dosiahnutie pokroku v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

P.  keďže zo všetkých monitorovacích správ vyplýva, že takmer 10 rokov po prijatí smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi pretrvávajú prekážky jej úplného vykonávania na úrovni členských štátov, pričom väčšina obetí zostáva neodhalených a miera stíhania a odsúdenia páchateľov je stále nízka; keďže značné nedostatky v oblasti pokrytia a vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov a politík týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi môžu aktívne zneužívať organizované zločinecké skupiny a ponechávať veľké skupiny ľudí zraniteľnejšie voči vykorisťovaniu;

Q.  keďže vykonávanie smernice o právach obetí zatiaľ nie je dostatočné, najmä pre neúplnú a/alebo nesprávnu transpozíciu;

R.  keďže obchodovanie s ľuďmi je veľmi ziskovou formou organizovanej trestnej činnosti, a preto sa riadi dopytom a ziskom; keďže v boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa treba zamerať na znižovanie dopytu, a to aj čo sa týka sexuálneho vykorisťovania žien a dievčat; keďže fyzické, psychické a sexuálne násilie sú základnými prvkami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania žien a násilia páchaného na nich;

S.  keďže ratifikácia Istanbulského dohovoru zo strany EÚ by mohla dopĺňať úsilie EÚ a členských štátov v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

T.  keďže v mnohých hospodárskych odvetviach v EÚ dochádza k ťažkým formám pracovného vykorisťovania, ktoré postihuje rôzne skupiny cezhraničných pracovníkov vrátane občanov EÚ aj iných krajín; keďže podľa odporúčaní agentúry FRA(24) by sa takáto prax mala riešiť okrem iných spôsobov prostredníctvom komplexného systému cielených inšpekcií pracovných podmienok;

1.  poukazuje na to, že je potrebný koordinovaný, harmonizovaný a súdržný rámec na úrovni EÚ založený na efektívnejších mechanizmoch posudzovania a následných opatrení, ktorý zaručí posilnenie predchádzania obchodovaniu s ľuďmi spolu s podporou a pomocou pre obete a ich ochranou a ktorého cieľom bude úplné odstránenie obchodovania s ľuďmi, a to aj koordinovaným vykonávaním práv priznaných smernicou o právach obetí, smernicou o povoleniach na trvalý na pobyt, smernicou o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a detskej pornografii a smernicou o odškodňovaní(25), keďže obchodovanie s ľuďmi je trestným činom s cezhraničným rozmerom a nemožno ho riešiť iba na vnútroštátnej úrovni;

2.  oceňuje dobrú prácu Komisie pri koordinácii reakcie EÚ na obchodovanie s ľuďmi a pri rozvíjaní poznatkov a zistení o rôznych aspektoch obchodovania s ľuďmi vrátane výskumu rodovej dimenzie a osobitnej zraniteľnosti detí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu vykonávanej práce tým, že vymenuje koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na plný úväzok s príslušnými odbornými znalosťami a jasným mandátom, ktorý by spolupracoval so sieťou národných zástupcov členských štátov a občianskej spoločnosti, aby sa zaistila dôsledná spolupráca;

3.  zdôrazňuje význam financovania programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), programu Daphne a programov Európskeho sociálneho fondu + a Fondu pre vnútornú bezpečnosť ISF), ktoré sa majú naďalej využívať na projekty zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj využívania iných dostupných nástrojov vrátane programov EÚ, ako je program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, finančné nástroje, akými sú Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku, a iniciatívy, akými sú EMPACT a iniciatívy EU-UN Spotlight a Glo.Act; pripomína potrebu iniciatív a projektov súvisiacich s rodovým rozmerom obchodovania s ľuďmi a požaduje komplexné politické preskúmanie projektov financovaných z prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby zaručili stabilné financovanie a primeraný personál na identifikáciu a ochranu obetí, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným náležitých financovaním organizácií obetí, najmä tých poskytujúcich podporu ženám, ktoré v dôsledku výrazných škrtov vo financovaní majú ťažkosti so zabezpečením služieb obetiam;

4.  zdôrazňuje, že nedostatok konzistentných, porovnateľných a podrobných údajov naďalej bráni primeranému a na dôkazoch založenému posúdeniu rozsahu a vývoja v oblasti obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie a financovanie výskumu, analýzy a zberu údajov o všetkých formách obchodovania s ľuďmi a zlepšili koordináciu medzi zdrojmi údajov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ako aj zber aktuálnejších, centralizovanejších a komplexnejších údajov rozčlenených podľa druhu obchodovania s ľuďmi, veku a pohlavia, rasového a etnického pôvodu vrátane osôb, s ktorými sa obchoduje v rámci krajiny, a to zhromažďovaním štatistických informácií s náležitým ohľadom na právo na súkromie a ochranu osobných údajov, a to v spolupráci so zapojenými inštitucionálnymi aktérmi, občianskou spoločnosťou, EIGE a všetkými relevantnými medzinárodnými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby pravidelne zostavovala a zverejňovala tieto údaje za EÚ;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude rozlišovať medzi obchodovaním s ľuďmi a prevádzačstvom, pretože si vyžadujú hlbšiu analýzu a rozdielne právne a politické opatrenia; zdôrazňuje, že ich zámena často vedie k zlyhaniam pri správnej identifikácii obetí a pri zabezpečovaní toho, aby tieto obete mali prístup k ochranným opatreniam a vyhli sa druhotnej viktimizácii;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili a vyhodnotili využívanie digitálnych technológií, sociálnych médií a internetových služieb ako prevládajúcich nástrojov používaných na získavanie obetí obchodovania s ľuďmi a aby posilnili postavenie orgánov presadzovania práva a organizácií občianskej spoločnosti v boji proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že im poskytnú potrebné technické znalosti a špecializované zdroje na riešenie výziev, ktoré predstavujú nové technológie; ďalej ich vyzýva, aby prijali pravidlá o občianskoprávnej zodpovednosti vzťahujúce sa na technologické spoločnosti, v ktorých sa nachádza materiál súvisiaci s vykorisťovaním ľudí, zlepšili legislatívne nástroje používané v súdnych konaniach a pri stíhaní obchodníkov s ľuďmi, podporovali výmenu informácií a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, poskytovateľmi internetových služieb a spoločnosťami prevádzkujúcimi sociálne médiá, propagovali verejné informačné kampane o obchodovaní s ľuďmi v celej EÚ a zároveň rešpektovali právo obetí na súkromie a bezpečnosť, ako aj zabezpečili ich základné práva a ochranu údajov, a aby zvýšili podporu budovania nadnárodných odborných znalostí a technologických riešení, napríklad s cieľom zabrániť získavaniu obetí;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v kampaniach zameraných na školy, univerzity, podniky a výskumné orgány stanovili povedomie o kybernetickej bezpečnosti za prioritu a stavali na existujúcich odborných poznatkoch, ako je napr. portál Lepší internet pre deti; zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia o obchodovaní s ľuďmi online na sociálnych sieťach je nevyhnutné na zabránenie vstupu nových obetí do sietí obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s platformami pri vypracúvaní spoločných usmernení a akčných plánov, ktorými by sa predchádzalo obchodovaniu s ľuďmi online a bojovalo proti nemu;

Identifikácia a ochrana obetí a poskytovanie pomoci a podpory týmto obetiam

8.  zdôrazňuje, že včasná identifikácia obetí je naďalej jednou z hlavných výziev z hľadiska vykonávania a má zásadný význam pre to, aby obete mohli uplatňovať svoje práva; vyzýva členské štáty, aby obete chránili a väčšiemu počtu subjektov (vrátane zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, príslušníkov orgánov presadzovania práva, imigračných a azylových úradníkov, inšpektorov práce a sociálnych pracovníkov či zdravotníckeho personálu, ako aj ďalších relevantných odborníkov a aktérov) zverili zodpovednosť za identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi vo všetkých fázach tohto procesu a poskytli im možnosti na zvyšovanie informovanosti; zdôrazňuje, že je potrebný prístup založený na štyroch kľúčových stratégiách prevencie, stíhania, ochrany obetí a viacúrovňového partnerstva; vyzýva všetky členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné prostriedky na identifikáciu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a na poskytovanie im pomoci a podpory vo všetkých fázach; zdôrazňuje, že včasná identifikácia by mala zohľadňovať osobitosti vysokorizikových odvetví a skupín, ako sú obete spomedzi žien a dievčat;

9.  vyzýva všetky členské štáty, aby účinne zaručili dodržiavanie práv obetí tým, že sa im čo najskôr poskytne právna pomoc vrátane prístupných informácií o ich zákonných právach, aby chránili a podporovali obete s prihliadaním na rodový aspekt a ochranu dieťaťa a zároveň zabezpečili doplnkovosť so smernicou o právach obetí; pripomína, že smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi ukladá členským štátom povinnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány boli oprávnené nestíhať obete obchodovania s ľuďmi ani im neukladať tresty za ich účasť na trestnej činnosti, ktorú boli donútené spáchať;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch chýbajú cielené programy ochrany zraniteľných obetí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť opatrenia na riešenie osobitných potrieb obetí v zraniteľných situáciách a poskytnúť osobitné usmernenia pre obete obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania; zdôrazňuje, že obetiam treba zaistiť bezpodmienečnú a individualizovanú ochranu, pomoc a podporu a zároveň prihliadať na osoby, ktoré sú od nich priamo závislé, a to aj v kontexte súdnych konaní súvisiacich s trestnými a občianskymi žalobami alebo s inými opatreniami proti obchodníkom s ľuďmi alebo vykorisťovateľom; vyzýva na účinné vykonávanie smernice o právach obetí a všetkých súvisiacich právnych predpisov vo všetkých členských štátoch pri uplatnení hľadiska rodovej rovnosti a obete; pripomína, že práca ľudí, ktorí sa angažujú pri poskytovaní ochrany a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, by sa nemala kriminalizovať;

11.  konštatuje, že obete obchodovania s ľuďmi potrebujú špecializované služby vrátane prístupu ku krátkodobému a k dlhodobému ubytovaniu, programov na ochranu svedkov, zdravotnej starostlivosti a poradenstva, prekladateľských a tlmočníckych služieb, právnych prostriedkov nápravy, odškodnenia, prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane výučby jazyka krajiny ich pobytu, sprostredkovania práce a pomoci s (opätovnou) integráciou, pomoci s presídlením a individualizovaných služieb, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť rodovému hľadisku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rodovo špecifické, primerané a cielené poskytovanie služieb obetiam obchodovania s ľuďmi;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa často prehliadajú osobitné potreby obetí v zraniteľných situáciách, ako sú ženy, deti, LGBTI osoby, osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo skupín, ktoré sú terčom rasizmu, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rodovo špecifické služby a podporu obetiam, ktoré zodpovedajú ich potrebám; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali najmä potrebami LGBTI osôb, pretože sú veľmi zraniteľné voči obchodovaniu s ľuďmi v dôsledku kumulatívneho účinku rôznych druhov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

13.  zdôrazňuje vysokú zraniteľnosť rómskych komunít voči všetkým formám obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, najmä žien a detí, podľa troch správ Komisie o pokroku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom národných stratégií integrácie Rómov na roky 2020 – 2030; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali štatistické údaje o obetiach obchodovania s ľuďmi na základe ich etnického pôvodu;

14.  je znepokojený tým, že obete obchodovania s ľuďmi často nie sú primerane informované o svojich právach alebo o opatreniach v oblasti pomoci a podpory, ktoré majú k dispozícii; zdôrazňuje význam jasných a konzistentných informácií pre obete a pracovníkov v prvej línii, ktorí môžu prísť do kontaktu s obeťami;

15.  Zdôrazňuje, že hoci plný vplyv pandémie ochorenia COVID-19 ešte nie je merateľný, je jasné, že kríza má neprimeraný vplyv na najzraniteľnejšie obete obchodovania s ľuďmi, najmä na ženy, deti a osoby v neistých situáciách, a že prinútila mnohé útulky, aby zatvorili alebo pozastavili svoje služby v dôsledku nahlásených infekcií, pričom obete obchodovania s ľuďmi zostali bez bývania, zdravotnej starostlivosti a právnej pomoci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by mal byť zaručený prístup k starostlivosti a sociálnym službám bez diskriminácie; pripomína, že základné príčiny, ktoré spôsobujú obchodovanie s ľuďmi, sa v dôsledku pandémie zhoršili, zraniteľné skupiny obyvateľstva sú vystavené vyššiemu riziku obchodovania s ľuďmi, zvýšil sa počet online reklám s obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálnych predátorov zameraných na deti, prípadov sexuálneho vykorisťovania na internete a dopyt po detskej pornografii; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia s podporou organizácií občianskej spoločnosti a agentúr EÚ, ako je Europol, ktorý vydal v marci 2020 správu s názvom Zarábanie na pandémii: ako zločinci zneužívajú krízu súvisiacu s ochorením COVID-19; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnejšiu analýzu účinkov pandémie ochorenia COVID-19 na potenciálne obete obchodovania s ľuďmi a štruktúru a fungovanie obchodovania s ľuďmi všeobecne, aby sa mohli prijať konkrétne opatrenia na elimináciu obchodovania s ľuďmi;

16.  zdôrazňuje potrebu plne fungujúcich, súdržných národných referenčných mechanizmov (NRM) koordinovaných s nadnárodnými referenčnými mechanizmami a financovaných prostredníctvom osobitných vyhradených finančných prostriedkov s cieľom riešiť výzvy pri koordinácii rôznych aktérov a nedostatky, ktoré vedú k obmedzenej dôvere obetí, čo môže mať negatívny vplyv na účinné referovanie; zdôrazňuje, že dobrá spolupráca medzi políciou a mimovládnymi organizáciami by mala dopĺňať plnohodnotný NRM, ktorý vymedzuje úlohy a povinnosti všetkých príslušných aktérov(26), aby sa zabezpečila ochrana a podpora základných práv obetí; nabáda členské štáty, aby zriadili národné centrá špecializované na podporu a prijímanie obetí obchodovania s ľuďmi a aby uľahčili priamu a efektívnu cezhraničnú spoluprácu medzi týmito centrami, ako aj medzi agentúrami presadzovania práva a príslušnými agentúrami EÚ;

17.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posudzovala situáciu v oblasti odškodňovania obetí v členských štátoch a cez hranice, pokiaľ ide o prístup, presadzovanie a skutočné platby, a aby predložila konkrétne opatrenia na zabezpečenie lepšej, rýchlejšej a bezplatnej právnej pomoci a prístupu k odškodneniu bez toho, aby boli dotknuté iné formy nápravy;

18.  víta schválenie vytvorenia mechanizmu na preskúmanie vykonávania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokolov v roku 2018 a začiatok procesu jeho preskúmania v roku 2020; vyzýva Komisiu, aby sa v tomto procese preskúmania stala vzorom; zdôrazňuje význam zlepšovania chápania obchodovania s ľuďmi ako komplexnej a vyvíjajúcej sa trestnej činnosti; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že reakcia založená na ľudských právach zostane jadrom analýzy obchodovania s ľuďmi a reakcií naň, a pripomína, že je potrebné spolupracovať s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa pripojili k medzinárodnej kampani OSN proti obchodovaniu s ľuďmi; naliehavo žiada členské štáty, aby ratifikovali všetky príslušné medzinárodné nástroje týkajúce sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

Obchodovanie s ľuďmi ako rodovo motivovaný trestný čin a riešenie problému obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania

19.  zdôrazňuje, že sexuálne vykorisťovanie je od roku 2008 naďalej najčastejšou a najviac oznamovanou formou obchodovania s ľuďmi v EÚ, keďže so 60 % obetí sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania; konštatuje, že viac ako 92 % týchto obetí sú ženy a dievčatá a že viac ako 70 % obchodníkov s ľuďmi tvoria muži(27), čo odráža, ako je obchodovanie na účely sexuálneho vykorisťovania zakorenené v rodových nerovnostiach;

20.  preto vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na riešenie rodovo motivovaného násilia, násilia páchaného na ženách a neplnoletých osobách, spoločenskej prijateľnosti násilia a kultúry beztrestnosti a štrukturálnych rodových nerovností a stereotypov ako základných príčin obchodovania s ľuďmi, najmä prostredníctvom vzdelávacích, informačných a osvetových kampaní doplnených výmenou najlepších postupov vrátane programov a kurzov odbornej prípravy zameraných na mužov a chlapcov; odporúča, aby Komisia posilnila a rozvinula rodový rozmer pri monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, a naliehavo žiada Komisiu, aby tento prvok naďalej monitorovala pri posudzovaní dodržiavania a vykonávania smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi členskými štátmi;

21.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi preskúmala, ako dopyt po sexuálnych službách podnecuje obchodovanie s ľuďmi, keďže podľa správy Europolu obchodníci s ľuďmi „existujú členské štáty, v ktorých je prostitúcia legálna, čo obchodníkom s ľuďmi značne uľahčuje využívanie právneho prostredia na vykorisťovanie obetí(28)“; pripomína zistenie Europolu, že v niektorých členských štátoch EÚ, v ktorých je prostitúcia legálna, podozriví mohli vykorisťovať okrem dospelých obetí aj deti(29); zdôrazňuje, že k obchodovaniu s ľuďmi motivujú vysoké zisky pre obchodníkov a dopyt, ktorý podnecuje všetky formy vykorisťovania; zdôrazňuje, že využívanie legálnych podnikov na zakrývanie vykorisťovateľských činností je pre obchodníkov s ľuďmi bežným postupom; pripomína, že členské štáty majú zákonnú povinnosť odrádzať od všetkých foriem vykorisťovania a znižovať dopyt po nich, čo by malo byť kľúčovým cieľom úsilia v oblasti prevencie a stíhania;

22.  vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zamerala na predchádzanie trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, a to aj prijatím osvetových a vzdelávacích opatrení a programov, a vyzýva členské štáty, aby znižovali dopyt a prípadne v budúcnosti prijali nové právne predpisy a zahrnuli vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi do svojich vnútroštátnych zákonov ako trestný čin, ako sa odporúča v článku 18 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a ako Komisia pripomenula v roku 2018(30), a stanovili primerané sankcie; naliehavo žiada členské štáty, aby úzko spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s obeťami obchodovania s ľuďmi;

23.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali na opakujúce sa a nové formy obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, ako je nárast prípadov vykorisťovania detí a žien vrátane groomingu a sexuálneho vydierania, na používanie okrem iného metódy „lover boy“ ako najčastejšieho spôsobu lákania obetí a ich primätia k spolupráci využívaním online technológií, prostredníctvom rozvoja digitálnych zručností, v spolupráci so všetkými relevantnými aktérmi; konštatuje, že zvýšené používanie technológií zločineckými sieťami zapojenými do obchodovania s ľuďmi významne zmenilo ich tradičný modus operandi, najmä v niektorých fázach procesu obchodovania s ľuďmi;

24.  zdôrazňuje význam a žiada viac programov zohľadňujúcich otázky rodu a detí pre všetkých úradníkov, sudcov, zainteresované strany a aktérov zaoberajúcich sa prípadmi, vyšetrovaniami a potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi s cieľom zlepšiť včasnú identifikáciu tých, ktorí môžu byť obeťami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, a nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu obetí, ako sú programy na vymanenie sa obetí zo svojej situácie, psychologické podporné opatrenia, dôstojné možnosti sociálnej a profesionálnej reintegrácie, vzdelávanie alebo prístup ku komplexným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, prístup k spravodlivosti a súvisiace práva, so zapojením občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a súkromného sektora; v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje význam programov na zvyšovanie povedomia pre širokú verejnosť s cieľom identifikovať a chrániť potenciálne obete; zdôrazňuje potrebu vyčleniť primerané finančné prostriedky na účely odbornej prípravy, a preto vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané zdroje;

25.  naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli komplexnú vekovo a vývojovo primeranú sexuálnu výchovu ako kľúčový prostriedok prevencie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania a aby do nej začlenili výchovu týkajúcu sa súhlasu a vzťahov podporujúcu zdravé postoje rešpektu a rovnosti vo všetkých interakciách;

Obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania

26.  vyjadruje hlboké poľutovanie, že niekoľko členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti hlási nárast obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania(31); vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty tiež uviedli, že obeťami obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania sa čoraz častejšie stávajú deti, a žiada, aby národné inšpektoráty práce prijali neodkladné opatrenia na odhalenie a ukončenie týchto praktík; ďalej vyzýva Európsky orgán práce, aby sa prioritne venoval otázke ťažkých foriem pracovného vykorisťovania a podporoval členské štáty pri budovaní kapacít v tejto oblasti s cieľom lepšie identifikovať a sankcionovať závažné praktiky zneužívania pracovnej sily prostredníctvom cielených inšpekcií; zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť začlenenie pracovného vykorisťovania do programov odbornej prípravy pre úradníkov pracujúcich s obeťami s cieľom zlepšiť včasnú identifikáciu tých, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi na účely nútenej práce; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi preskúmala, ako dopyt po sexuálnych službách podnecuje obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie o odstránenie všetkých foriem neformálnej a neregulovanej práce, a tým zabezpečili pracovné práva pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje, že neisté pracovné postavenie dotknutých pracovníkov ich robí závislými od zamestnávateľov a umožňuje páchateľom obchodovania s ľuďmi zneužívať obete;

Iné formy vykorisťovania

27.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali na opakujúce sa a vznikajúce modely všetkých foriem obchodovania s ľuďmi, okrem iného aj na účely pracovného vykorisťovania, núteného žobrania, nútených a fiktívnych manželstiev a nútenej kriminality; zdôrazňuje, že k obchodovaniu s ľuďmi motivujú vysoké zisky pre obchodníkov a dopyt, ktorý podnecuje všetky formy vykorisťovania; so znepokojením konštatuje, že mnohé členské štáty EÚ nemajú primerané právne predpisy pre obete všetkých foriem vykorisťovania; vyzýva členské štáty, aby pri poskytovaní ochrany, pomoci a podpory obetiam zohľadňovali všetky formy obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že napriek nedávnym správam o zločineckých sieťach obchodujúcich s ľuďmi v celej EÚ na účely vykorisťovania pracovnej sily a iných foriem vykorisťovania chýbajú dostatočné údaje, právne predpisy a prístup k podporným službám pre obete týchto foriem vykorisťovania;

28.  konštatuje, že obchodovanie s ľuďmi na účely iných foriem vykorisťovania predstavovalo 18 %(32) obetí, pričom to zahŕňalo aktivity v oblasti núteného žobrania, násilných trestných činov, predaja novorodencov, odoberania orgánov, nezákonnej adopcie, finančného vykorisťovania prostredníctvom podvodov a obchodovania s ľuďmi prostredníctvom náhradného materstva; poukazuje na to, že veľa obetí núteného žobrania a nútenej trestnej činnosti často pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a sú nimi často deti;

29.  zdôrazňuje, že v právnom a politickom rámci EÚ v oblasti obchodovania s ľuďmi sa spájajú vnútorné a vonkajšie aspekty, pričom sa ním uznáva, že kroky v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je vážnym porušovaním ľudských práv, predstavujú jasný cieľ vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a posilniť príležitosti na spoločné vyšetrovanie a špecializované trestné stíhania;

Obchodovanie s ľuďmi v kontexte azylu a migrácie

30.  zdôrazňuje, že hoci väčšinu obetí tvoria štátni príslušníci EÚ, zločinecké organizácie zneužívajú migračné trasy pre obete obchodovania s ľuďmi do EÚ, pričom humanitárne krízy zhoršujú vystavenie migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl obchodníkom s ľuďmi; poukazuje na to, že v posledných rokoch došlo k prudkému nárastu počtu žien a dievčat, s ktorými sa obchoduje na trase cez centrálne Stredozemie na účely sexuálneho vykorisťovania v EÚ(33); vyzýva členské štáty a EÚ, aby tieto ženy a dievčatá identifikovali a zabránili podobným prípadom v budúcnosti pomocou koherentného a koordinovaného prístupu založeného na právach a s prihliadaním na rodový aspekt a ochranu dieťaťa k prevencii a riešeniu problému obchodovania s ľuďmi; pripomína, že ženy a deti sa často stávajú obeťami sexuálneho zneužívania na migračnej trase výmenou za ochranu a základné živobytie; zdôrazňuje, že kritériá na to, aby sa týmto ženám a deťom priznal oficiálny status obetí obchodovania s ľuďmi, sú často príliš prísne na to, aby ich mohli splniť, a preto nemôžu dostať potrebnú pomoc na riešenie ujmy, ktorej čelia;

31.  pripomína, že žiadatelia o azyl, utečenci a migranti, a najmä maloletí bez sprievodu a odlúčení maloletí, sú náchylní stať sa obeťami obchodovania a že osobitná pozornosť by sa mala venovať obchodovaniu so ženami, s deťmi a inými zraniteľnými skupinami; zdôrazňuje, že existujú slabé miesta a riziká v rôznych fázach migračného procesu, a to pred samotnou migráciou, na ceste do EÚ, na mieste určenia a po návrate pre osoby, ktoré môžu byť navrátené; poznamenáva, že k riziku, že sa tieto osoby stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, prispievajú aj obmedzená znalosť miestneho jazyka a nedostatočné porozumenie právam, obmedzený prístup k realizovateľným možnostiam obživy alebo ku kvalitnému vzdelaniu a obmedzenia ich voľného pohybu;

32.  poukazuje na veľmi nízky počet registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi v rámci konaní o medzinárodnej ochrane; vyzýva členské štáty, aby posilnili poskytovanie informácií prichádzajúcim jednotlivcom, a to aj pomocou prekladu a tlmočenia, o ich právach a uplatniteľných postupoch podľa právnych predpisov EÚ, vrátane informácií o možnostiach získania podpory zo strany právnikov a kultúrnych mediátorov, ktorí pracujú s cieľom prechádzať obchodovaniu s ľuďmi a ich vykorisťovaniu;

33.  zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch sa žiadatelia o medzinárodnú ochranu, ktorí sú identifikovaní ako obete obchodovania s ľuďmi, rozhodli alebo musia zmeniť postupy a požiadať o povolenie na pobyt podľa smernice o povoleniach na trvalý pobyt(34); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzájomné prepojenie a vzájomné dopĺňanie sa postupov boja proti obchodovaniu s ľuďmi a konaní o azyle;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jednotné uplatňovanie ustanovení nariadenia Dublin III, smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a smernice o povoleniach na trvalý pobyt s cieľom zabrániť postupom používaným v niektorých členských štátoch v podobe presunu obetí obchodovania s ľuďmi do krajiny, v ktorej boli po prvom príchode vykorisťované, čím sú viac vystavené riziku opätovného obchodovania s ľuďmi, ako aj opätovnej traumatizácii;

35.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o včasnú identifikáciu potenciálnych obetí, najmä v rámci migračných tokov a hotspotov, a prijali ochranné a preventívne opatrenia; zdôrazňuje, že potenciálnym identifikovaným obetiam by sa mala poskytnúť ochrana a prístup k bezpečnému miestu, kde by sa im mohli poskytnúť informácie a právna pomoc; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mali všetky obete vrátane migrujúcich obetí prístup k spravodlivosti, a to bez ohľadu na ich pobytový status;

36.  vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané zdroje pre špecializované zariadenia pre predpokladané a skutočné obete obchodovania s ľuďmi vrátane žien, maloletých osôb bez sprievodu a odlúčených maloletých osôb, a aby zabezpečili dostatok miest v útulkoch; vyzýva členské štáty, aby zaistili prítomnosť pracovníkov vyškolených v oblasti rodovej rovnosti v prijímacích miestach a poskytli primeranú podporu a finančné prostriedky organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré v nich pôsobia;

37.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo obetí obchodovania s ľuďmi na rodinný život a posúdili možné rozšírenie medzinárodnej ochrany poskytovanej obetiam ich rodinným príslušníkom; vyzýva členské štáty, aby urýchlili postupy zlúčenia rodiny rodinných príslušníkov ohrozených obetí v krajine pôvodu;

38.  poukazuje na potrebu vytvoriť vnútroštátne mechanizmy na zber údajov o obetiach obchodovania s ľuďmi v rámci postupov medzinárodnej ochrany, aby bolo možné zabezpečiť následné opatrenia v zistených prípadoch;

39.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že čas na zotavenie a premyslenie je prepojený so spoluprácou obete počas vyšetrovania a poskytujú ho orgány presadzovania práva; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch(35) sa táto lehota neposkytuje ani obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú štátnymi príslušníkmi EÚ a/alebo EHP, ani žiadateľom o azyl; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie dostupných právnych riešení na úrovni členských štátov, najmä poskytovanie času na zotavenie a premyslenie;

40.  poukazuje na to, že podľa Europolu obchodovanie s drogami, prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi niekedy vykonávajú tie isté zločinecké organizácie(36), pričom z vyšetrovaní vyplýva, že obchodníci s ľuďmi sa čoraz viac zameriavajú na neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl v EÚ na účely ich vykorisťovania(37); zdôrazňuje význam prevencie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi pri spolupráci s tretími krajinami pôvodu alebo tranzitu, ako aj význam ochrany obetí, zabezpečenia komplexnej podpory a programov reintegrácie a rehabilitácie;

41.  pripomína členským štátom, že nedostatok bezpečných a legálnych migračných ciest pre žiadateľov o azyl zvyšuje ich zraniteľnosť voči obchodovaniu s ľuďmi, pretože môžu byť vykorisťovaní počas tranzitu aj po príchode; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezpečnejšie a legálne migračné trasy, ako napríklad humanitárne víza, s cieľom predchádzať vykorisťovaniu zraniteľných osôb;

42.  konštatuje, že skutočnosť, že sú bez dokladov alebo majú závislý štatút, zvyšuje pravdepodobnosť viktimizácie a znižuje pravdepodobnosť, že obete vyhľadajú pomoc alebo oznámia zneužívanie z dôvodu strachu z dôsledkov pre ich štatút, čím sa vystavujú riziku vykorisťovania a zneužívania; konštatuje, že značné nedostatky v oblasti pokrytia a vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov a politík týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi dávajú páchateľom ďalšie možnosti vykorisťovať obete s neregulárnym štatútom, čím sú veľké skupiny ľudí zraniteľnejšie voči vykorisťovaniu; vyzýva členské štáty, aby oddelili opatrenia presadzovania v oblasti migrácie od činností v oblasti presadzovania práva; zdôrazňuje, že pre všetky zraniteľné osoby by sa malo zaviesť bezpečné ohlasovanie a účinné mechanizmy na vybavovanie sťažností;

Obchodovanie s deťmi

43.  konštatuje, že deti tvoria takmer štvrtinu všetkých obetí v EÚ, pričom prevažnú väčšinu detských obetí v EÚ predstavujú dievčatá (78 %); poukazuje na to, že takmer 75 % všetkých detských obetí v EÚ tvorili občania EÚ; vyjadruje osobitné znepokojenie nad násilím, zneužívaním a vykorisťovaním, ktorým čelia detské obete v EÚ, najmä tie, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania(38);

44.  pripomína povinnosť členských štátov venovať osobitnú pozornosť detským obetiam obchodovania s ľuďmi, pričom za prvoradý sa vždy považuje najlepší záujem dieťaťa; zdôrazňuje fyzickú a psychickú ujmu spôsobenú deťom, ktoré boli obeťami obchodovania s ľuďmi, a ich zvýšenú zraniteľnosť voči vykorisťovaniu; žiada členské štáty, aby zabezpečili silné opatrenia na ochranu detí, prezumciu, že daná osoba je dieťaťom, a posúdenie veku dieťaťa, ochranu pred trestným konaním a počas neho, prístup k bezpodmienečnej pomoci, odškodnenie, netrestanie, pomoc a podporu rodinnému príslušníkovi detskej obete, ako aj prevenciu;

45.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na identifikáciu detských obetí a pomáhali im využívať ich práva; zdôrazňuje, že je potrebné okamžite pre detské obete vrátane detských obetí bez sprievodu ustanoviť dobre školených a riadne podporovaných poručníkov vrátane dočasných poručníkov ako núdzové opatrenie a zdôrazňuje význam súdnictva zohľadňujúceho potreby detí a špecializovaných služieb; ďalej vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie primeranej a vhodnej odbornej prípravy, najmä právnej a psychologickej odbornej prípravy, a to pre tých, ktorí pracujú s deťmi, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a zvýšili počet poručníkov organizovaním kampaní na zvyšovanie povedomia;

46.  vyzýva členské štáty zabezpečiť, aby pracovníci konzulárnych úradov venovali osobitnú pozornosť správnemu overovaniu totožnosti maloletých osôb a prepojeniu s osobami, ktoré vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, alebo s poručníctvom alebo opatrovníctvom pri prijímaní biometrických údajov maloletej osoby v rámci konania o udelení víza; vyzýva Komisiu, v úzkej spolupráci s Europolom a organizáciami občianskej spoločnosti, a členské štáty, aby poskytovali cielené a účinné vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj informácie o metódach, ktoré používajú obchodníci s ľuďmi, vnútroštátnym, miestnym a regionálnym orgánom s cieľom predchádzať obchodovaniu s deťmi;

47.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a detskej pornografii a aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v záujme predchádzania sexuálnemu vykorisťovaniu a boja proti nemu na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti a agentúrami EÚ, najmä s Europolom a Eurojustom, s cieľom zintenzívniť výmenu informácií a podporiť cezhraničné vyšetrovania;

48.  s veľkým znepokojením berie na vedomie výskyt sexuálneho zneužívania detí a trend normalizácie obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí, a vyzýva na primeranú reakciu online platforiem, aby znemožnili prístup k materiálom zobrazujúcim zneužívanie detí;

49.  berie na vedomie využívanie prostriedkov, ako sú internet a sociálne médiá, na vyhľadávanie a prilákanie potenciálnych obetí; žiada, aby internetové platformy venovali osobitnú pozornosť vývoju primeraných nástrojov; žiada, aby sa v novom akte o digitálnych službách riešilo toto používanie kybernetického násilia; vyzýva členské štáty, aby vypracovali model identifikácie, včasnej podpory a pomoci deťom, ktoré sú obeťami sexuálneho vykorisťovania a zneužívania online, ako aj programy na zvyšovanie informovanosti a mechanizmy ohlasovania prispôsobené deťom; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podnikli ďalšie kroky v boji proti týmto trestným činom na internete a posilnili preventívne opatrenia; preto opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a výmenu medzi orgánmi presadzovania práva a orgánmi na ochranu detí, ako aj rozvíjať rýchle vyhľadávanie rodinných príslušníkov a alternatívnu starostlivosť o maloleté osoby bez sprievodu;

50.  poukazuje na to, že detské obete potrebujú osobitnú podporu, pri zohľadnení ich najlepších záujmov a osobitnej zraniteľnosti; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že odborníci, ktorí prichádzajú do kontaktu s detskými obeťami, ako sú zamestnanci orgánov presadzovania práva, pohraničná stráž, zamestnanci štátnej správy, súdnictvo a sociálni a zdravotnícki pracovníci (vrátane zariadení starostlivosti o mládež) sú dostatočne vyškolení na identifikáciu, podporu a prisudzovanie detských obetí obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že špecializované tímy v rámci presadzovania práva, vyškolené v audiovizuálnom zaznamenávaní svedectiev detí, nie sú dôsledne zapojené do výsluchu všetkých detských obetí obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli tento štandardný postup a pracovníkov orgánov presadzovania práva vyškolili na tento typ výsluchov prispôsobených deťom; odporúča členským štátom, aby vypracovali dôrazný „reťazový prístup“ s úzkym prepojením medzi osobitnou podporou v oblasti obchodovania s ľuďmi (ako sú špecializované centrá na podporu a prijímanie obetí obchodovania s ľuďmi) a presadzovaním modulov starostlivosti o mládež a zároveň reagovali na osobitné potreby každej detskej obete obchodovania s ľuďmi;

51.  konštatuje, že rómske deti sú obzvlášť zraniteľné voči vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, keďže im hrozí vysoké riziko sexuálneho vykorisťovania, pracovného vykorisťovania, či núteného žobrania;

52.  víta rozhodnutie Komisie z 24. júla 2020 vytvoriť v rámci stratégie EÚ na účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí Európske stredisko pre prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ako sa požaduje v uznesení Európskeho parlamentu z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa, ako ústredný prvok koordinovaného európskeho prístupu s mnohými účastníkmi, ktorý bude zahŕňať prevenciu a boj proti zneužívaniu detí a pomoc obetiam;

53.  konštatuje, že migrujúce deti, a najmä tie bez sprievodu, ako aj deti odlúčené od rodičov, sú naďalej vystavované vysokému riziku obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania na migračných trasách na ceste do EÚ a v rámci nej; konštatuje, že dievčatá sú vystavené riziku sexuálneho vykorisťovania a rodovo motivovaného násilia na migračných trasách; žiada členské štáty, aby obetiam obchodovania s ľuďmi v detskom veku bez sprievodu poskytli pomoc, podporu a ochranné opatrenia, ktoré spĺňajú ich osobitné potreby, aby im pri príchode pridelili poručníka a zabezpečili im riadne a prispôsobené životné podmienky; pripomína, že takéto opatrenia by nemali zohľadňovať len najlepšie záujmy detí bez sprievodu z krátkodobého i dlhodobého hľadiska; odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty používajú zadržiavanie ako prostriedok „ochrany“ maloletých osôb bez sprievodu, a to aj v policajných celách; pripomína, že členské štáty by mali preskúmať alternatívy k zadržiavaniu, najmä pokiaľ ide o deti; pripomína, že zadržiavanie nie je v najlepšom záujme dieťaťa, a že členské štáty by mali zabezpečiť neväzobné ubytovanie prispôsobené deťom;

54.  konštatuje, že obchodníci s ľuďmi často využívajú záchytné centrá na identifikáciu potenciálnych obetí a na zabezpečenie ich prepravy na miesta vykorisťovania, a preto musia byť príslušné verejné orgány a iné príslušné subjekty v členských štátoch obzvlášť ostražité a monitorovať a chrániť tieto centrá, pričom musia vykonávať dôkladné sledovanie najmä tých najzraniteľnejších skupín, ako sú deti, a zároveň posilňovať ich ochranu prostredníctvom informovania a posilnenia ich postavenia a zvyšovaním informovanosti v školách, mládežníckych centrách a hnutiach mládeže; zdôrazňuje, že na nájdenie a ochranu migrujúcich detí bez sprievodu v prípade ich nezvestnosti je potrebný koordinovaný európsky prístup;

Efektívnosť systémov trestného súdnictva a kriminalizácia využívania služieb obetí

55.  berie na vedomie nízky počet trestných stíhaní a odsúdení za trestný čin obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie a urýchlenie vyšetrovania prípadov obchodovania s ľuďmi prostredníctvom posilneného politického úsilia na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni a zaviedli prísne trestné sankcie za trestné činy obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že existujúce vnútroštátne sankcie a prostriedky ich vykonávania sa v jednotlivých členských štátoch stále značne líšia; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať nedostatočne oznamovaným a nedostatočne prešetrovaným oblastiam, najmä sezónnym a dočasným pracovným miestam v odvetviach s nízkou kvalifikáciou a nízkou mzdou, ako je pracovné vykorisťovanie v odvetví poľnohospodárstva; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti prostredníctvom koordinovaného prístupu medzi príslušnými agentúrami EÚ v partnerstve s členskými štátmi, inštitúciami EÚ, organizáciami občianskej spoločnosti a inými partnermi, čím sa zvýši účinnosť vyšetrovaní a trestných stíhaní, a to aj prostredníctvom účinného využívania existujúcich platforiem riadených agentúrami, ako sú Europol a Eurojust; vyzýva preto príslušné orgány zodpovedné za prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie závažnej trestnej činnosti vrátane prípadov obchodovania s ľuďmi, aby používali rozsiahle informačné systémy vrátane Schengenského informačného systému (SIS II) v súlade s ustanoveniami zakotvenými v príslušných právnych predpisoch s cieľom podporiť ich;

56.  poukazuje na to, že nie všetky členské štáty zaviedli právne predpisy v súvislosti s článkom 18 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi(39); konštatuje, že rozdielne právne prostredie, pokiaľ ide o kriminalizáciu využívania služieb vyžadovaných od obetí, brzdí úsilie o zníženie dopytu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera stíhania a odsúdenia v EÚ za vedomé využívanie služieb obetí a sexuálne vykorisťovanie je nízka; pripomína svoju naliehavú výzvu členským štátom, aby stanovili, že vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi je trestný čin;

57.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby komunita presadzovania práva EÚ rozvíjala účinné a rozšírené analytické kapacity v reakcii na neustále sa zvyšujúce online sprostredkované zločinecké vzory obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby agentúram EÚ, ako je Europol a prostredníctvom osobitných odvetvových fondov ako ISF poskytovala členským štátom finančnú podporu s cieľom zabezpečiť najvyššie analytické normy a primerané nástroje na spracovanie čoraz väčšieho množstva komplexných informácií;

58.  konštatuje, že ženy sú neprimerane kriminalizované z dôvodu sociálno-ekonomickej situácie alebo migračného statusu a nemajú rovnaký prístup k spravodlivosti v dôsledku rodových stereotypov, diskriminačných zákonov, prierezovej alebo kombinovanej diskriminácie, procedurálnych a dôkazných požiadaviek a postupov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prístup k spravodlivosti bude fyzicky, ekonomicky, sociálne a kultúrne dostupný všetkým ženám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili prekážky brániace prístupu k spravodlivosti pre ženy;

59.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podmienky na to, aby obeť získala oficiálny štatút obete obchodovania s ľuďmi, sú často príliš prísne na to, aby ich mohli splniť, a to najmä v prípade maloletých a iných zraniteľných obetí, ktoré sú finančne a emocionálne závislé od obchodníkov s ľuďmi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že proti obetiam sa stále vznášajú obvinenia z trestného činu a sú odsudzované za trestné činy, ktoré boli donútené spáchať, a to často v súvislosti s nezákonným vstupom na územie členského štátu, ktorý je často spojený s obchodovaním s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby prijali jasné ustanovenia o nestíhaní alebo netrestaní obetí obchodovania s ľuďmi a o oddelení ochrany od spolupráce s orgánmi presadzovania práva, ktoré v súčasnosti kladú celé dôkazné bremeno na obeť; žiada, aby členské štáty namiesto toho plnili potreby obetí, pokiaľ ide o psychologickú podporu; žiada takisto členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby pomoc a podpora obeti neboli podmienené jej ochotou spolupracovať na vyšetrovaní trestného činu, trestnom stíhaní alebo súdnom konaní v súlade s článkom 11 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

60.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje o totožnosti obetí obchodovania s ľuďmi sa objavujú v policajných správach a počas celého konania, čo obetiam sťažuje hovoriť alebo je v dôsledku toho ťažké chrániť ich pred odvetnými opatreniami; nabáda členské štáty, aby uchovávali mená obetí a iné údaje o totožnosti v samostatných spisoch, ktoré budú prístupné pre políciu a v prípade trestného stíhania, ale nebudú zverejnené osobám podozrivým z obchodovania s ľuďmi ani ich právnikom, s rešpektovaním práva na spravodlivý proces;

61.  zdôrazňuje význam finančného vyšetrovania a „sledovania peňazí“ ako kľúčovej stratégie pre vyšetrovanie a trestné stíhanie sietí organizovanej trestnej činnosti, ktoré profitujú z obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby začali finančné vyšetrovanie a spolupracovali s odborníkmi na pranie špinavých peňazí pri začatí nového vyšetrovania obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu pri zmrazovaní a konfiškácii majetku jednotlivcov zapojených do obchodovania s ľuďmi a pri poskytovaní odškodnenia obetiam, a to aj využívaním skonfiškovaných príjmov na podporu pomoci a ochrany obetí, ako sa to odporúča v odôvodnení 13 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila a podporovala využívanie existujúcej justičnej a policajnej spolupráce a dostupných nástrojov, ako je vzájomné uznávanie súdnych rozsudkov, spoločné vyšetrovacie tímy a európsky vyšetrovací príkaz; v tejto súvislosti vyzýva na posilnený holistický prístup, ktorého cieľom je zintenzívniť spoločné myslenie vo všetkých odvetviach, ako sú migrácia, zamestnanosť, zdravie a bezpečnosť pri práci a mnohé ďalšie odvetvia;

Spolupráca medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ

62.  pripomína úlohu agentúr EÚ pri včasnej identifikácii obetí a boji proti obchodovaniu s ľuďmi; žiada viac zdrojov pre agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) na účely odbornej prípravy svojich zamestnancov a vytvorenia nástrojov na budovanie kapacít v oblasti odhaľovania obetí vrátane vymenovania takých úradníkov agentúr, ktorí sú primerane školení v prístupoch citlivých voči ženám a deťom, najmä v členských štátoch, ktoré čelia zvýšeným zmiešaným migračným tokom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na začlenenie odborných znalostí v rodovej oblasti a oblasti ľudských práv do činností orgánov presadzovania práva v celej EÚ, a to aj vypracovaním trvalých programov na zlepšenie rodovej vyváženosti v rozhodovacích procesoch a pre zamestnancov agentúr pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa budú týkať obchodovania s ľuďmi;

63.  víta záver spoločného vyhlásenia agentúr SVV o spoločnom vyhlásení záväzku spolupracovať v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu a zdieľanie znalostí s príslušnými agentúrami EÚ, ako sú Eurojust, Europol, GRA, Frontex, CEPOL, EIGE a EASO v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

64.  poukazuje na rozhodujúcu úlohu Eurojustu pri spolupráci a koordinácii komplexných vyšetrovaní a trestných stíhaní medzi súdnymi orgánmi v členských štátoch, a to aj prostredníctvom európskeho zatykača a európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj využívaním spoločných vyšetrovacích tímov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili častejšie a včasné postúpenie prípadov obchodovania s ľuďmi Eurojustu s cieľom posilniť koordináciu súdnych vyšetrovaní a trestných stíhaní medzi členskými štátmi a s tretími krajinami; nabáda na zvýšené využívanie spoločných vyšetrovacích tímov s podporou Eurojustu a Europolu, keďže tento nástroj justičnej spolupráce sa ukázal ako mimoriadne účinný v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

65.  podnecuje členské štáty, aby zintenzívnili výmenu údajov a informácií s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi využívaním príslušných zdrojov a databáz Europolu;

66.  vyzýva agentúru CEPOL, aby poskytla odbornú prípravu príslušným orgánom presadzovania práva s cieľom zabezpečiť štandardizované prístupy k vyšetrovaniu a ochrane obetí;

Odporúčania

67.  vyzýva Komisiu, aby po dôkladnom posúdení vplyvu zrevidovala smernicu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zlepšiť opatrenia na prevenciu, riešenie a stíhanie všetkých foriem obchodovania s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho vykorisťovania ako najväčšej oblasti obchodovania s ľuďmi; riešila používanie online technológií tak pri šírení, ako aj pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi; zlepšila opatrenia na prevenciu a včasnú identifikáciu obetí a ľahký a bezpodmienečný prístup k pomoci a ochrane pri súčasnom posilnení horizontálneho hľadiska zohľadňujúceho rodové hľadisko a hľadisko detí vo všetkých formách obchodovania s ľuďmi;

68.  vyzýva Komisiu, aby zmenila smernicu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty výslovne kriminalizovali vedomé využívanie všetkých služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi, ktoré zahŕňajú vykorisťovanie, ako sa navrhuje v článku 18 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, vzhľadom na závažnú a rozsiahlu povahu tejto trestnej činnosti v celej EÚ a na nízky počet trestných stíhaní; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dokazovanie vedomého využívania služieb obetí obchodovania s ľuďmi je pre orgány činné v trestnom konaní zložitou záležitosťou; zdôrazňuje, že ťažkosti pri hľadaní dôkazov nie sú nevyhnutne nezvratným argumentom, aby sa daný druh konania nepovažoval za trestný čin; konštatuje, že obmedzenie trestnej zodpovednosti len na situáciu, keď má používateľ priame a skutočné vedomosti o tom, že daná osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi, vytvára veľmi vysokú hranicu na dosiahnutie trestného stíhania; domnieva sa, že úroveň znalostí, ktorá by sa mala vyžadovať pri tomto trestnom čine, by mala byť predmetom dôkladného preskúmania; domnieva sa, že používateľ by mal preukázať, že boli podniknuté všetky primerané kroky, aby sa zabránilo využívaniu služieb poskytovaných obeťou; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že orgány presadzovania práva nemajú dostatočné znalosti o vedomom využívaní služieb obetí obchodovania s ľuďmi, dostatočnú súdnu prax príslušného ustanovenia a nedostatočné ľudské zdroje; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zintenzívnili úsilie o zvýšenie počtu vyšetrovaní a trestných stíhaní a znížili zaťaženie obetí a ich svedectiev počas konaní na účely zhromažďovania dôkazov; požaduje pravidelnú a cielenú odbornú prípravu pre vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov a systematické využívanie finančných vyšetrovaní a iných účinných vyšetrovacích nástrojov založených na spravodajských informáciách, ktoré môžu poskytnúť celý rad dôkazov, ktoré sa môžu použiť popri svedectvách obetí; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné a ľudské zdroje na riadne riešenie tejto trestnej činnosti;

69.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila osobitnú a špecializovanú stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi, riešila obchodovanie s ľuďmi v EÚ ako prioritnú oblasť a prostredníctvom komplexného právneho a politického rámca zameraného na rodovú rovnosť a deti a zameranú na obete;

70.  pripomína, že smernicu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi musia v plnej miere vykonávať, dôsledne a usilovne uplatňovať všetky subjekty v tejto oblasti vrátane zákonodarcov, sudcov, prokurátorov, polície a verejných správ; zdôrazňuje, že je nevyhnutná náležitá odborná príprava všetkých týchto subjektov, rovnako ako aj preventívne kampane na zvyšovanie povedomia a spolupráca medzi verejnou správou a organizáciami občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

71.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne posudzovala a preskúmavala vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi členskými štátmi a aby v súlade s článkom 23 ods. 1 predkladala správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou a vplyv existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, a aby urýchlene zaviedla postupy v prípade nesplnenia povinnosti pri nedostatočnom vykonávaní, podávala správy Európskemu parlamentu a predkladala návrhy na jej revíziu;

72.  vyzýva Komisiu, aby posúdila revíziu smernice o povoleniach na trvalý pobyt, s cieľom zabezpečiť, aby obete neboli po uplynutí lehoty na premyslenie vrátené a aby povolenia na pobyt pre osoby, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, neboli podmienené účasťou alebo ochotou osoby, ktorá sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi, zúčastniť sa na vyšetrovaní alebo trestnom konaní v danej veci; vyzýva takisto členské štáty, aby zaručili, že bezpodmienečný prístup k pomoci a podpore, ktorá je nariadená smernicou o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, je v súlade so smernicou o povoleniach na trvalý pobyt a jej uplatňovaním;

73.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vymedzili, pridelili a vyčlenili primerané finančné prostriedky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na vnútroštátnej alebo európskej úrovni prostredníctvom možností financovania z európskych fondov a projektov, ako je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ISF a oblasť Daphne v rámci programu občania, rovnosť práva a hodnoty v novom VFR;

74.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zorganizovali informačné kampane zamerané na potenciálne obete a informovali ich o pomoci, ochrane a ich právach vo všetkých krajinách EÚ;

75.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum založený na dôkazoch o rizikových faktoroch pre potenciálne obete a o tom, ako sa rôzne oblasti politiky prelínajú s obchodovaním s ľuďmi v rizikových odvetviach;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali prístup k prevencii obchodovania s ľuďmi založený na ľudských právach so zameraním na práva obetí, aby spolupracovali s občianskou spoločnosťou pri poskytovaní potrebných služieb a pomoci obetiam a zabezpečili im prístup k spravodlivosti, odškodneniu a náprave;

77.  zdôrazňuje význam súdržného prístupu na zlepšenie identifikácie potenciálnych obetí v kontexte migračných tokov a v hotspotoch, zlepšenia prístupu ku konaniam o azyle a zabezpečenia ich doplnkovosti s postupmi týkajúcimi sa obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a predložila návrhy na jej revíziu;

78.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia proti zločineckým skupinám pôsobiacim v oblasti prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť, že sa prevádzané osoby stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, a aby posúdili riziko, ktorým čelia migranti a najzraniteľnejší ľudia, najmä maloleté osoby bez sprievodu, odlúčené deti a ženy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšieho počtu legálnych a bezpečných migračných trás s cieľom zabrániť vykorisťovaniu zraniteľných osôb s neregulárnym štatútom;

79.  vyzýva členské štáty, aby v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 vypracovali pohotovostný plán s cieľom zabezpečiť minimálnu funkčnosť systémov boja proti obchodovaniu s ľuďmi v núdzových podmienkach; konštatuje, že pohotovostný plán by mal zabezpečiť minimálny balík služieb dostupných pre obete na uspokojenie ich okamžitých potrieb počas obdobia obmedzených možností postúpenia, ochrany, vyšetrovania prípadu a súdneho konania;

80.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu práce koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, a to vymenovaním koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na plný úväzok, a začlenila ho do novej stratégie pre obete obchodovania s ľuďmi;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ L 18, 21.1.2012, s. 7.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.
(6) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 9.
(7) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
(8) Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17.
(9) Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 1.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0286.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.
(12) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 47.
(13) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 61.
(14) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 78.
(15) Posúdenie vykonávania na európskej úrovni – „Vykonávanie smernice 2011/36/EÚ: Migrácia a rodové otázky“, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, oddelenie pre posudzovanie ex post, 15. septembra 2020.
(16) Tretia správa Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu (COM(2020)0661).
(17) COM(2020)0661.
(18) Zber údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ (2020).
(19) COM(2020)0661, s. 1.
(20) COM(2020)0661, s. 1.
(21) https://www.europol.europa.eu/publications-documents/challenges-of-countering-human-trafficking-in-digital-era
(22) https://www.europol.europa.eu/publications-documents/challenges-of-countering-human-trafficking-in-digital-era
(23) Štúdia o hospodárskych, sociálnych a ľudských nákladoch spojených s obchodovaním s ľuďmi v EÚ (2020).
(24) Závažné pracovné vykorisťovanie: pracovníci pohybujúci sa v rámci EÚ alebo sťahujúci sa do EÚ, http://fra.europa.eu/en/publication/2015/severe-labour-exploitation-workers-moving-within-or-european-union.
(25) Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15).
(26) K odporúčaniam Skupiny expertov Rady Európy pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA) patrí zabezpečenie uplatňovania NRM na žiadateľov o azyl a osoby, ktoré sú v zaisťovacích zariadeniach pre prisťahovalcov.
(27) Zber údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ (2020).
(28) Europol, situačná správa „Obchodovanie s ľuďmi v EÚ“, 18. februára 2016.
(29) COM(2018)0777, s. 6.
(30) COM(2018)0777, s. 6.
(31) Tretia správa Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu (COM(2020)0661).
(32) COM(2020)0661.
(33) Druhá správa o pokroku, COM(2018)0777, s. 3.
(34) Posúdenie vykonávania na európskej úrovni – Vykonávanie smernice 2011/36/EÚ: Migrácia a rodové otázky, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, oddelenie pre posudzovanie ex post, 15. septembra 2020, s. 49.
(35) Deviata výročná správa o činnosti GRETA, s. 57.
(36) Štvrtá výročná správa Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu v rámci Europolu (2020).
(37) Europol, hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti z roku 2017 (SOCTA).
(38) Europol, Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (Europol) – 4. výročná správa o činnosti – 2020.
(39) Druhá správa o pokroku, COM(2018)0777, s. 29.

Posledná úprava: 3. júna 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia