Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2578(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0190/2021

Rozpravy :

PV 11/03/2021 - 9.2
CRE 11/03/2021 - 9.2

Hlasovanie :

PV 11/03/2021 - 11
PV 11/03/2021 - 18

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0086

Prijaté texty
PDF 148kWORD 52k
Štvrtok, 11. marca 2021 - Brusel
Situácia v oblasti ľudských práv v Bahrajnskom kráľovstve, najmä prípady väzňov odsúdených na smrť a obhajcov ľudských práv
P9_TA(2021)0086RC-B9-0190/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajnskom kráľovstve, najmä o prípadoch väzňov odsúdených na smrť a obhajcov ľudských práv (2021/2578(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bahrajne, najmä na uznesenie zo 14. júna 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba(1), a na uznesenie zo 16. februára 2017 o popravách v Kuvajte a Bahrajne(2),

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 13. júla 2020 o zachovaní trestov smrti v Bahrajne, z 10. júna 2020 o prepustení obhajcu ľudských práv Nabíla Radžaba, z 9. januára 2020 o potvrdení trestu smrti pre dvoch bahrajnských občanov a z 27. júla 2019 o popravách Aliho al-Araba a Ahmeda al-Malaliho,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Agnesy Callamardovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu Fionnualy Ni Aolainovej a osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie Nilsa Melzera z 12. februára 2020, v ktorom naliehavo vyzývajú Bahrajn, aby zrušil trest smrti pre Mohameda Ramadána a Husajna Músu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej v mene EÚ a generálnej tajomníčky Rady Európy Marije Pejčinovićovej Burićovej z 10. októbra 2019 k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa obhajcov ľudských práv, trestu smrti, mučenia, dialógov o ľudských právach s tretími krajinami a slobody prejavu,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby presadzovanie, dodržiavanie a napĺňanie ľudských práv boli ťažiskom všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na závery 25. zasadnutia spoločnej rady EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a zasadnutia ministrov z 18. júla 2016,

–  so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Bahrajnom o spolupráci,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o politických a občianskych právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorých je Bahrajn zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z novembra 2011 (ďalej len „BICI“),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 3,

–  so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bahrajnské orgány po ľudovom povstaní v roku 2011 naďalej porušujú a obmedzujú práva a slobody obyvateľstva, najmä právo jednotlivcov na pokojný protest, slobodu prejavu a digitálnu slobodu online aj offline; keďže právnici v oblasti ľudských práv, novinári a politickí aktivisti čelia neustálym systematickým útokom, obťažovaniu, zadržiavaniu, mučeniu, zastrašovaniu, zákazom cestovania a odnímaniu občianstva; keďže od roku 2011 orgány odmietajú všetky požiadavky demokratickej opozície a obhajcov ľudských práv, aby dodržiavali slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže v Bahrajne nie je tolerovaná žiadna politická opozícia; keďže orgány zatkli niekoľko detí za ich účasť na protestoch vo februári 2021 a údajne im hrozili znásilnením a usmrtením elektrickým prúdom; keďže najmenej tri z nich sú od 4. marca 2021 naďalej zadržiavané vrátane 16-ročnej osoby s vážnymi zdravotnými problémami;

B.  keďže obhajca ľudských práv Abulhadí al-Chawádža, ktorý má bahrajnské a dánske občianstvo a je spoluzakladateľom bahrajnského centra pre ľudské práva a centra pre ľudské práva v Perzskom zálive, je takmer desať rokov vo väzení a odpykáva si doživotný trest za „financovanie terorizmu a účasť na ňom s cieľom zvrhnúť vládu a za špionáž pre cudziu krajinu“; keďže Abulhadí al-Chawádža bol po zatknutí zbitý, mučený a odsúdený v nespravodlivom súdnom procese, ktorý nebol v súlade s bahrajnským trestným právom ani medzinárodnými normami spravodlivého procesu; keďže v júli 2012 pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela k záveru, že zatknutie al-Chawádža bolo svojvoľné, keďže si uplatňoval základné práva slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania, a vyzvala na jeho prepustenie;

C.  keďže Nabíl Radžab, jeden z najvýznamnejších bahrajnských obhajcov ľudských práv, bol 9. júna 2020 prepustený z väzenia s tým, že zvyšok svojho päťročného trestu si odpyká podľa zákona o alternatívnych trestoch;

D.  keďže v rokoch 2011 až 2020 Bahrajn odsúdil na trest smrti približne 50 osôb, zatiaľ čo v rokoch 2001 až 2010 bolo vynesených sedem trestov smrti; keďže v súčasnosti čaká v Bahrajne na výkon trestu smrti 27 osôb, pričom 26 z nich hrozí bezprostredná poprava; keďže 15. januára 2017 Bahrajn ukončil sedemročné de facto moratórium na trest smrti popravením troch civilistov; keďže odvtedy bolo popravených šesť osôb; keďže tieto popravy vyhlásila osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy za mimosúdne popravy; keďže trest smrti je najhoršou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu a porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; keďže podmienky väzňov odsúdených na smrť im spôsobujú mimoriadne psychické utrpenie;

E.  keďže nezávislí pozorovatelia uviedli, že v prípade väčšiny nedávnych popráv bahrajnské orgány dosiahli priznania mučením a žalovaným neboli zaručené spravodlivé súdne procesy; keďže od protestov v roku 2011 a v nadväznosti na závery správy komisie BICI o zneužívaní zo strany vlády bolo zriadených niekoľko interných orgánov, ako napríklad úrad ombudsmana v rámci ministerstva vnútra, špeciálna vyšetrovacia jednotka v rámci úradu generálneho prokurátora a Komisia pre práva väzňov a zadržiavaných osôb, ktoré však nie sú dostatočne účinné a nezávislé; keďže nedostatočná nezávislosť týchto orgánov údajne spôsobuje nedostatočnú zodpovednosť bahrajnskej vlády a bezpečnostných síl; keďže to podporilo kultúru beztrestnosti, ktorá ohrozuje pokusy o demokratickú reformu a slúži na ďalšiu destabilizáciu tejto krajiny;

F.  keďže Alí Al-Arab a Ahmed Al-Malálí, ktorí sú obaja bahrajnskými občanmi odsúdenými za teroristické trestné činy v rámci hromadného súdneho konania, ktoré bolo poznačené údajným mučením a závažným porušením zásad riadneho procesu, boli 27. júla 2019 zastrelení popravnou čatou; keďže bahrajnské orgány 18. februára 2014 zatkli Mohameda Ramadána za to, že sa spolu s Husajnom Ali Músom 14. februára 2014 údajne zúčastnili na bombovom útoku v Al Dair; keďže na základe odvolania kasačný súd 13. júla 2020 potvrdil svoje konečné rozhodnutie a potvrdil tresty smrti, ktoré boli uložené Mohamedovi Ramadanovi a Husajnovi Alimu Músovi, napriek nespravodlivému súdnemu konaniu s rozsudkom založeným na priznaniach, ktoré boli údajne vynútené od žalovaných mučením, ako aj výsledkom vyšetrovania osobitného vyšetrovacieho útvaru, ktoré sa týkalo obvinení z mučenia pána Músu a pána Ramadána; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Agnes Callamard varovala, že odsúdenie pána Músu a pána Ramadána a ich tresty smrti sú svojvoľné a predstavujú jasné porušenie ich práva na život a predstavovali by svojvoľné zabíjanie; keďže odborníci OSN na ľudské práva vyzvali Bahrajn, aby zabránil poprave oboch mužov; keďže Mohamedovi Ramadánovi a Husajnovi Ali Músovi bezprostredne hrozí poprava a využili všetky právne prostriedky nápravy;

G.  keďže bahrajnské orgány rozpustili stranu al-Wifáq, ktorá je najväčšou mierovou politickou opozičnou stranou v krajine, skonfiškovali jej majetok a zatkli jej vedúcich predstaviteľov; keďže vodca strany šejk Alí Salmán si v súčasnosti odpykáva doživotné väzenie za údajnú špionáž;

H.  keďže viacerí verejní činitelia, medzi nimi významní právnici Abduláh Al Šamláví a Abduláh Háším, sú stíhaní len za svoje aktivity na sociálnych médiách; keďže v Bahrajne nie sú žiadne nezávislé médiá, odkedy ministerstvo pre informácie v roku 2017 zastavilo činnosť jediného nezávislého denníka v krajine Al Wasat;

I.  keďže v preplnených bahrajnských väzniciach sú naďalej mimoriadne zlé zdravotné a hygienické podmienky; keďže z dôvodu zdravotných rizík, ktoré predstavuje pandémia ochorenia COVID-19, prepustili bahrajnské orgány v marci 2020 1486 väzňov; keďže medzi prepustenými takmer úplne chýbali vedúci predstavitelia opozície, aktivisti, novinári a obhajcovia ľudských práv; keďže bahrajnské orgány odmietajú väzňom poskytnúť naliehavú lekársku starostlivosť, čím ohrozujú ich zdravie a dobré podmienky, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami; keďže mnohí politickí väzni vstúpili do štrajku na protest proti zlému zaobchádzaniu vo väzbe;

J.  keďže bahrajnské súdy naďalej vydávajú a potvrdzujú rozsudky, ktorými zbavujú občanov štátneho občianstva; keďže v roku 2018 zbavili bahrajnské súdy občianstva viac ako 300 osôb a v roku 2019 viac ako 100 osôb vrátane obhajcov ľudských práv, politikov, novinárov a významných náboženských osobností, a že väčšina z týchto osôb zostala bez štátnej príslušnosti; keďže odnímanie štátneho občianstva sa vykonáva v rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

K.  keďže v decembri 2018 Bahrajn zmenil svoje pracovné právo, aby zakázal zamestnávateľom diskriminovať pracovníkov na základe pohlavia, pôvodu, jazyka alebo vierovyznania; keďže stanovil sankcie proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; keďže Bahrajn je naďalej miestom, kde sa migrujúci pracovníci, najmä ženy zamestnané ako pracovníčky v domácnosti, využívajú v dôsledku kafalského systému, ktorý umožňuje vykorisťovanie;

L.  keďže bahrajnské právo naďalej diskriminuje ženy v rodinnom práve, napríklad pokiaľ ide o právo na rozvod a prenesenie bahrajnského občianstva na deti na rovnakom základe ako v prípade mužov; keďže Bahrajn v roku 2002 pristúpil k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ale trvá na výhradách k niekoľkým článkom obsahujúcim ustanovenia, ktoré majú na účel dohovoru zásadný význam; keďže podľa článku 353 trestného zákona nie sú páchatelia znásilnenia trestne stíhaní ani potrestaní, ak sa oženia so svojimi obeťami; keďže bahrajnský parlament v roku 2016 navrhol úplné zrušenie uvedeného článku, ale vláda tento návrh zamietla; keďže článok 334 trestného zákona znižuje tresty pre páchateľov tzv. zločinov v mene cti a cudzoložstva a keďže mimomanželské sexuálne vzťahy sú stále trestným činom;

M.  keďže Bahrajn je dôležitým partnerom EÚ v Perzskom zálive, a to aj v oblasti politických a hospodárskych vzťahov, energetiky a bezpečnosti; keďže Bahrajnské kráľovstvo má bohatú a dlhú tradíciu otvorenosti voči iným kultúram z celého sveta a je aktívnym aktérom pri vytváraní dynamiky budovania dôvery a podporovania dialógu a stability v Perzskom zálive a širšom regióne Blízkeho východu;

N.  keďže zmena vedenia v novembri 2020 a vymenovanie nového premiéra, ktorým je princ Salmán bin Hamad Ál Chalífa, sú pre Bahrajn príležitosťou vydať sa cestou politickej reformy a národného inkluzívneho zmierenia vrátane zmierenia medzi sunitmi a šíitmi; keďže dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Bahrajnom sa konal vo februári 2021; keďže Bahrajn je druhou krajinou v oblasti Perzského zálivu, s ktorou EÚ nadviazala dialóg o ľudských právach;

1.  je hlboko znepokojený tým, že desať rokov po povstaniach Arabskej jari v Bahrajne sa situácia v oblasti ľudských práv v krajine naďalej zhoršuje, a to z dôvodu vykonávania trestu smrti, svojvoľného zatýkania, stíhania a obťažovania obhajcov ľudských práv a popierania občianskych a politických práv a slobôd združovania, zhromažďovania a prejavu online aj offline;

2.  dôrazne odsudzuje odsúdenie Mohameda Ramadána a Husajna Aliho Músu na smrť; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, a najmä jeho veličenstvo šejka Hamada bin Ísá Ál Chalífu, aby okamžite zastavili ich popravu, zmiernili ich tresty, nariadili obnovu súdneho konania, ktorý bude plne v súlade s medzinárodnými normami spravodlivého procesu a vylúči dôkazy získané mučením, a umožnili nezávislé vyšetrovanie obvinení z mučenia; vyzýva Bahrajn, aby preskúmal nezávislosť a účinnosť vnútorných orgánov, ktoré monitorujú zneužívania vládou, ako je ombudsman, osobitný vyšetrovací útvar (SIU) a výbor pre práva väzňov a zadržiavaných osôb (PDRC), ktoré vedú nezodpovedajúce vyšetrovania a schvaľujú spoliehanie sa bahrajnského súdu na vynútené priznania s cieľom zabezpečiť odsúdenia, a to aj v rámci vyšetrovania obvinení pána Ramadána a pána Músu;

3.  dôrazne odsudzuje zrušenie de facto moratória na výkon trestu smrti; vyzýva bahrajnské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na výkon trestu smrti ako krok k jeho zrušeniu; požaduje komplexné preskúmanie všetkých trestov smrti s cieľom zabezpečiť, aby tieto súdne procesy boli v súlade s medzinárodnými normami a aby sa obetiam porušovania ľudských práv, ktoré boli nezákonne odsúdené na smrť, poskytla náprava; pripomína, že EÚ je proti trestu smrti a považuje ho za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od trestnej činnosti a v prípade chyby je nezvratný;

4.  zdôrazňuje, že zmena vedenia od novembra 2020 predstavuje pre EÚ príležitosť presmerovať svoju zahraničnú politiku vo vzťahu k Bahrajnu, a to aj vzhľadom na nový národný akčný plán pre ľudské práva; vyzýva nového premiéra, princa Salmána bin Hamada Ál Chalífu, aby využil svoje právomoci a nasmeroval Bahrajn smerom k politickej reforme a dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd;

5.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia, a to aj Abulhadího al-Chawádža, Dr. Abdaldžalíla as-Sinkísa, Nádžího Fatíla, Abdalwahhába Husajna, Alího Hadžího, šejka Alího Salmána a Hasana Mušajmu, ktorí boli zadržaní a odsúdení len za to, že uplatnili svoje právo na slobodu prejavu, a vyzýva na zrušenie všetkých obvinení proti nim; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa a členské štáty, aby presadzovali a viedli ráznu kampaň na zabezpečenie okamžitého prepustenia uväznených obhajcov ľudských práv ako kľúčového prvku posilnenej spolupráce medzi EÚ a Bahrajnom; vyzýva bahrajnské orgány, aby zaručili bezpečný priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé médiá; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby umožnila zahraničným novinárom a organizáciám pre ľudské práva prístup do Bahrajnu; veľmi oceňuje prácu všetkých obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov, ktorých práca je pre obranu ľudských práv nevyhnutná; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby obnovila jediné nezávislé médium krajiny Al Wasat a umožnila nezávislým politickým spoločnostiam vrátane tých, ktoré boli rozpustené, pôsobiť v Bahrajne;

6.  víta prepustenie Nabíla Radžaba podľa zákona o alternatívnych sankciách, ale naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby zrušili zákaz jeho cestovania;

7.  vyzýva bahrajnskú vládu, aby zastavila obťažovanie obhajcov ľudských práv a okamžite zrušila zákaz ich cestovania, a trvá na tom, aby orgány za každých okolností zaručili, že obhajcovia ľudských práv v Bahrajne budú môcť vykonávať svoje legitímne činnosti v oblasti ľudských práv v tejto krajine aj mimo nej;

8.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad zneužívaním protiteroristických zákonov v Bahrajne a zdôrazňuje význam podpory poskytovanej Bahrajnu, najmä pokiaľ ide o jeho súdny systém, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; žiada bahrajnské orgány, aby urýchlene zmenili svoj zákon č. 58 (2006) o ochrane spoločnosti pred teroristickými činmi a všetky ostatné zákony, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a politické slobody a ktoré nie sú v úplnom súlade s medzinárodnými záväzkami a normami;

9.  odsudzuje pretrvávajúce používanie mučenia vrátane odopierania zdravotnej starostlivosti a iného krutého a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania týkajúce sa zadržaných osôb vrátane pokojných demonštrantov a civilistov; vyzýva na dôkladné a dôveryhodné vyšetrenie všetkých obvinení z mučenia s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám; vyjadruje poľutovanie nad zúfalými väzenskými podmienkami v krajine; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby chránili všetky zadržiavané osoby pred nebezpečenstvom ochorenia COVID-19;

10.  naliehavo vyzýva vládu Bahrajnu, aby dodržiavala svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN proti mučeniu vrátane jeho článku 15, ktorý zakazuje použitie akéhokoľvek vyhlásenia vydaného v dôsledku mučenia ako dôkazu v akomkoľvek konaní; vyzýva na ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT), ako aj Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti;

11.  vyzýva vládu Bahrajnu, aby plne spolupracovala s orgánmi OSN, aby rozšírila stále pozvanie na návštevu Bahrajnu na všetky osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva a aby proaktívne spolupracovala; vyzýva bahrajnskú vládu, aby úradníkom EÚ, nezávislým pozorovateľom a skupinám pre ľudské práva umožnila navštíviť bahrajnské väznice, a naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby zabezpečili najmä to, aby do krajiny mohli vstupovať osobitní spravodajcovia OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, pre obhajcov ľudských práv, pre slobodu prejavu a pre slobodu zhromažďovania;

12.  odsudzuje pretrvávajúcu prax svojvoľného zbavovania štátnych príslušníkov ich občianstva, čo v mnohých prípadoch viedlo k tomu, že v rozpore s Dohovorom OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti ľudia stratili štátnu príslušnosť; vyzýva bahrajnské orgány, aby zmenili zákon o štátnom občianstve krajiny a obnovili bahrajnské občianstvo tým osobám, ktorým bolo nespravodlivo odňaté;

13.  berie na vedomie pokračujúce úsilie bahrajnskej vlády reformovať trestný poriadok a právne postupy krajiny a nabáda ju na pokračovanie v tomto procese; vyzýva na úplné vykonávanie odporúčaní nezávislej vyšetrovacej komisie (BICI) a všeobecného pravidelného preskúmania (UPR); naďalej podporuje reformný program bahrajnskej vlády a nabáda Bahrajnské kráľovstvo, aby sa v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami usilovalo o stabilitu prostredníctvom ďalších reforiem a inkluzívneho zmierenia v prostredí, v ktorom možno otvorene vyjadriť pokojnú politickú kritiku;

14.  vyzýva delegáciu EÚ, aby v plnej miere vykonávala usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, poskytovala zadržiavaným obhajcom ľudských práv všetku primeranú podporu, a to aj prostredníctvom organizovania návštev vo väzniciach, monitorovania súdnych procesov a vydávania verejných vyhlásení, a aby poskytla podporu občianskej spoločnosti a zaistila prístup k ochrane pre ľudí, ktorým hrozí prenasledovanie;

15.  vyzýva PK/VP, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Radu a členské štáty, aby systematicky upozorňovali na porušovanie ľudských práv v Bahrajne, ako aj na nedostatok politického priestoru na vyjadrenie legitímneho a pokojného odporu a aby zvážili cielené opatrenia voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv;

16.  berie na vedomie dialóg medzi EÚ a Bahrajnom v oblasti ľudských práv; vyzýva na posilnenie tohto dialógu v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach; konštatuje, že dialóg medzi EÚ a Bahrajnom o ľudských právach nie je náhradou za riadny dialóg medzi vládou, opozíciou a občianskou spoločnosťou v samotnom Bahrajne; naliehavo vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že neformálny dialóg o ľudských právach s Bahrajnom bude zameraný na konkrétne výsledky a záväzky vrátane konzultácií s občianskou spoločnosťou pred dialógom a po ňom; zdôrazňuje, že bahrajnské orgány by sa mali do tohto procesu zmysluplne a skutočne zapojiť; podporuje ďalší dialóg, angažovanosť a výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a súdnych konaní medzi EÚ, jej členskými štátmi a Bahrajnským kráľovstvom;

17.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo všetkých oblastiach spolupráce s Bahrajnom vrátane dohody o spolupráci medzi EÚ a Bahrajnom, ktorá bola nedávno uzatvorená a neobsahovala odkazy na ľudské práva;

18.  je znepokojený správami o používaní technológie sledovania zameranej proti bahrajnským obhajcom ľudských práv; opakuje, že technológie sledovania, ktoré európske spoločnosti vyvážajú do Bahrajnu, by mohli uľahčiť potláčanie obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby orgány EÚ pre kontrolu vývozu pred udelením vývozných licencií tretej krajine zohľadňovali kritériá ľudských práv; vyzýva všetky členské štáty, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky prevody zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré môže Bahrajn použiť pri prebiehajúcom potláčaní ľudských práv;

19.  zdôrazňuje, že cena delegácie EÚ Chaillot za presadzovanie ľudských práv v regióne Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive by sa nemala udeliť tým, ktorí ospravedlňujú porušovanie ľudských práv;

20.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tzv. systém kafala umožňuje porušovanie pracovných práv a obmedzenia sociálnych a odborových hnutí v krajine; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby zmenila pracovnoprávne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci v domácnosti mohli využívať rovnaké práva ako ostatní pracovníci vrátane obmedzení ich pracovného času, dní týždenného odpočinku a minimálnej mzdy;

21.  vyzýva bahrajnskú vládu, aby podľa potreby zmenila právne predpisy s cieľom odstrániť diskrimináciu žien v súvislosti so vstupom do manželstva, v rámci manželstva, počas rozpustenia manželstiev a vo vzťahu k deťom a dedičstvu a umožniť ženám, aby na svoje deti prenášali štátnu príslušnosť na rovnakom základe ako muži; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby stiahla všetky výhrady voči Výboru pre odstránenie diskriminácie žien, zrušila články 353 a 334 trestného poriadku, v ktorých sa pripúšťa násilie páchané na ženách, a zrušila ustanovenia, ktoré kriminalizujú konsenzuálne sexuálne vzťahy dospelých;

22.  naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby boli naďalej ostražité, pokiaľ ide o vývoj v tejto krajine a v oblasti Perzského zálivu vo všeobecnosti, a aby využívali všetky prostriedky vplyvu, ktoré majú k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad zahraničným zasahovaním do bahrajnskej domácej politiky, ktoré je zamerané na destabilizáciu krajiny;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

(1) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 76.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 192.

Posledná úprava: 3. júna 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia