Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 21. januára 2021 - Brusel
FEAD: osobitné opatrenia na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ***I
 Prepojenosť a vzťahy medzi EÚ a Áziou
 Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou MSY
 Zatknutie Alexeja Navaľného
 Najnovší vývoj v súvislosti s Národným zhromaždením Venezuely
 Prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých
 Právo na odpojenie
 Prepracovanie zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje
 Zmierňovanie následkov zemetrasení v Chorvátsku
 Rodová perspektíva počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze
 Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť
 Odstraňovanie rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve
 Zásahy proti demokratickej opozícii v Hongkongu
 Situácia v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä prípad Selahattina Demirtasa a ďalších väzňov svedomia
 Situácia v oblasti ľudských práv vo Vietname, najmä prípad novinárov zaoberajúcich sa ľudskými právami Pham Chi Dunga, Nguyen Tuong Thuya a Le Huu Minh Tuana

FEAD: osobitné opatrenia na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ***I
PDF 129kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o zavedenie osobitných opatrení na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (COM(2020)0223 – C9-0151/2020 – 2020/0105(COD))
P9_TA(2021)0015A9-0174/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0223),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0151/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júna 2020(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. decembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0174/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. januára 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o zavedenie osobitných opatrení na riešenie krízy súvisiacej s výskytom ochorenia COVID-19

P9_TC1-COD(2020)0105


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/177.)

(1) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 82.


Prepojenosť a vzťahy medzi EÚ a Áziou
PDF 207kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou (2020/2115(INI))
P9_TA(2021)0016A9-0269/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

–  so zreteľom na Partnerstvo pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru medzi EÚ a Japonskom z 27. septembra 2019,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – USA o ázijsko-tichomorskom regióne z 12. júla 2012,

–  so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2019 s názvom EÚ a Stredná Ázia: nové príležitosti na posilnenie partnerstva (JOIN(2019)0009),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. apríla 2019 s názvom Európska únia, Latinská Amerika a Karibik: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť (JOIN(2019)0006),

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii – Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na program v oblasti prepojenosti pre západný Balkán prijatý v roku 2015,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj z roku 2015 a Akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja z roku 2015,

–   so zreteľom na zásady skupiny G20 pre investície do kvalitnej infraštruktúry z roku 2019 a publikáciu s názvom Roadmap to Infrastructure as an Asset Class (Plán infraštruktúry ako triedy aktív) z roku 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 s názvom Bezpečné zavádzanie 5G v EÚ – Vykonávanie súboru nástrojov (COM(2020)0050),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu a závery z 13. stretnutia ministrov zahraničných vecí Ázia – Európa (ASEM), ktoré sa konalo 20. a 21. novembra 2017,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0269/2020),

A.  keďže rozšírená globálna stratégia v oblasti prepojenosti EÚ si vyžaduje účinné riadenie a rozsiahle zapojenie členských štátov, ako aj hospodárskych a spoločenských aktérov, aby boli účinne zastupované základné hodnoty EÚ a spoločné záujmy;

B.  keďže v čoraz prepojenejšom globálnom svete musí EÚ implementovať a preukazovať stratégie v oblasti prepojenosti s cieľom podporiť svoje záujmy, hodnoty a postoje a posilňovať spoluprácu so svojimi partnermi v digitálnej oblasti a v oblasti zdravia, bezpečnosti, zelenej transformácie, dopravy, energetiky a najmä ľudských sietí; keďže značný ekonomický potenciál medzi Európou, Áziou a inými kontinentmi zostáva nevyužitý z dôvodu chýbajúcej fyzickej a digitálnej infraštruktúry;

C.  keďže dôležitosť účinnej stratégie EÚ v oblasti prepojenosti ešte viac zdôraznila pandémia COVID-19, ktorá jasne preukázala slabé aj silné stránky prepájania európskych aj globálnych sietí; keďže hospodársky stimul po pandémii COVID-19 poskytuje novú príležitosť a môže sa využiť ako zlomový bod tak, aby investície boli udržateľnejšie, digitálnejšie a ekologickejšie, a zároveň aby sa podporili programy v oblasti prepojenosti v záujme zabezpečenia väčšej odolnosti;

D.  keďže globálna stratégia v oblasti prepojenosti musí využívať udržateľný prístup založený na pravidlách a mala by slúžiť na plnenie cieľov kľúčových politík EÚ, ako sú oživenie hospodárstva, Európska zelená dohoda, digitálna transformácia a globálna podpora ľudských práv a účinný multilateralizmus; keďže regionálne a globálne bezpečnostné rámce by mali prispieť k vytvoreniu bezpečného prostredia pre dobré fungovanie vzťahov medzi štátmi; keďže tieto rámce by mali stavať na silných stránkach Európy v oblasti obchodnej politiky a diplomacie a riešiť nové a naliehavé výzvy, ako je globálne zdravie a bezpečnosť, hybridné hrozby, terorizmus a chudoba;

E.  keďže prepojenosť je základným prvkom veľkého množstva stratégií EÚ; keďže by sa mala posilniť súdržnosť a viditeľnosť všetkých politík v oblasti prepojenosti; keďže globálna prepojenosť má vplyv na konkurencieschopnosť Európy a tretích krajín a poskytuje obchodné príležitosti európskym a iným spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, na dosiahnutie spoločnej prosperity;

F.  keďže stratégia v oblasti udržateľnej prepojenosti by mala slúžiť na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

G.  keďže vykonávanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti si bude vyžadovať vyčlenenie verejných finančných zdrojov v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027, vyčlenenie ľudských zdrojov a obnovenie úsilia o uľahčenie zapojenia súkromného sektora, ako sa už výslovne uvádza v spoločnom oznámení z roku 2018 o prepájaní Európy a Ázie; keďže mnoho rozvojových regiónov vyžaduje značné množstvo investícií založených na pravidlách, aby sa dosiahla nová ekonomická dynamika, najmä po pandémii COVID‑19;

H.  keďže pre EÚ ako jednu z najväčších svetových ekonomík a priekopníka regionálnej spolupráce a zbližovania ľudí má globálna stratégia v oblasti prepojenosti potenciál priniesť pridanú hodnotu pri vykonávaní a podpore svojho globálneho programu vrátane prístupu Tímu Európa a regionálnych programov, ako je práca EÚ na indicko-tichomorskej stratégii a spolupráca s ASEM prostredníctvom zabezpečovania synergií medzi kľúčovými politikami EÚ, čím sa posilňuje úloha EÚ ako globálneho aktéra;

I.  keďže dohody o voľnom obchode EÚ s Japonskom a Južnou Kóreou povedú k zintenzívneniu obchodu medzi Áziou a Európou a budú vyžadovať zlepšenie dopravnej infraštruktúry;

J.  keďže partnerstvo EÚ a Japonska v oblasti prepojenosti z roku 2019 malo pre stratégiu dodatočný význam; keďže by sa mali nadviazať partnerstvá s ďalšími ázijskými partnermi vrátane Indie ako rozvíjajúceho sa globálneho aktéra; keďže Afrika a európske susedstvo by mali byť označené za prioritné regióny prepájania;

K.  keďže do stratégie by malo byť začlenené aj spoločné oznámenie o vzťahoch medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom;

L.  keďže globálna stratégia v oblasti prepojenosti by mala byť zahrnutá do pracovného programu Komisie na rok 2021;

M.  keďže je nevyhnutné zachovať existujúcu infraštruktúru pre druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu v Európe a mimo nej; keďže Európa musí investovať viac do udržateľnej infraštruktúry, ako je moderná vysokorýchlostná železničná sieť, ktorá by mohla nahradiť niektoré trasy leteckej dopravy v Európe; keďže neudržateľné projekty zo skúsenosti vytvárajú vysokú úroveň dlhu a plytvanie zdrojmi, oslabujú prínos investícií do infraštruktúry pre miestne spoločenstvá, vedú k väčšiemu znečisteniu a poškodzujú životné prostredie;

N.  keďže v posledných rokoch svetoví aktéri uznali potenciál dopravnej prepojenosti a prevzali vedúcu úlohu s cieľom presadzovať strategický rozvoj globálnej infraštruktúry; keďže vznikajú nové príležitosti pre dopravné siete medzi EÚ a Áziou, najmä v železničnom a námornom odvetví; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že kontinuita dopravy s Áziou je nevyhnutná na zaručenie dodávateľského reťazca pre všetky druhy tovaru; keďže na globálnej scéne vynikajú dopravné spojenia medzi EÚ a Áziou, pokiaľ ide o objem obchodu a prekonávané vzdialenosti; keďže je potrebné zaručiť bezpečnosť, ochranu a ekologickú udržateľnosť všetkých druhov dopravy používaných medzi EÚ a Áziou, najmä pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov;

Zásady stratégie v oblasti prepojenosti

1.  zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohráva prepojenosť v rámci geopolitických vzťahov EÚ a jej členských štátov, a zdôrazňuje skutočnosť, že prepojenosť ako hlavné smerovanie Európskej únie je hlboko zakorenená v prístupe EÚ k vnútroštátnym a medzinárodným výzvam; poukazuje na to, že politiky v oblasti prepojenosti boli v EÚ úspešne vykonávané a že opatrenia v oblasti prepojenosti sa čoraz intenzívnejšie začleňujú do mnohých vonkajších vzťahov EÚ;

2.  nabáda Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali globálnu stratégiu EÚ v oblasti prepojenosti, ktorá bude rozšírením súčasnej stratégie EÚ na prepájanie Európy a Ázie s cieľom zosúladiť našu filozofiu a politiky v oblasti prepojenosti, aby sa posilnila úloha EÚ ako skutočného a nevyhnutného geopolitického a geohospodárskeho aktéra v rámci jedného kontextu a ako medzikultúrneho sprostredkovateľa, a aby sa upevnili partnerstvá s demokraciami po celom svete, ktoré vyznávajú naše základné hodnoty; keďže so stratégiou by mali byť zosúladené konkrétne regionálne priority a politiky, ako sú napríklad Východné partnerstvo, európska susedská politika, spoločné oznámenie o vzťahoch s Latinskou Amerikou a Karibikom a budúca indicko-tichomorská stratégia;

3.  trvá na tom, že ak by sa svet rozdelil do súperiacich táborov alebo by došlo k úplnej roztrieštenosti, globálne výzvy by sa ešte viac zhoršili; je presvedčený, že prepojenosť by sa mala podporovať ako zásada, ktorej cieľom je zabezpečiť spoluprácu všade, kde je to potrebné a možné;

4.  zdôrazňuje, že prepojenosť by mala byť hlavnou prioritou činností EÚ s cieľom potvrdiť ambíciu Európy, dosiahnuť jej aktívnejšiu pozíciu v globálnej politike a stanoviť pre ňu podmienky, aby mohla dvojstranne spolupracovať s ostatnými krajinami a na multilaterálnych fórach pri podpore prepojenosti, ktorá je udržateľná vo fiškálnej, hospodárskej, sociálnej aj environmentálnej oblasti;

5.  očakáva, že stratégia prispeje k vykonávaniu hlavných rámcových politík EÚ zameraných na budovanie silnej a spravodlivej Únie, investovanie do mierových a úctivých medzinárodných vzťahov, prínos k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu pokroku, a to aj na základe ambicióznych obchodných dohôd, ktoré stimulujú Európsku zelenú dohodu a digitálnu transformáciu, a podporí globálnu spravodlivosť;

6.  domnieva sa, že podpora udržateľnej formy globalizácie si bude vyžadovať spoluprácu s tretími krajinami pri vykonávaní Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú základnými prvkami stratégie;

7.  zastáva názor, že v stratégii sa musí komplexne riešiť široké spektrum politických, hospodárskych, kultúrnych a bezpečnostných rozmerov založených na základných hodnotách EÚ a jej spoločných záujmoch, musia sa v nej realizovať hlavné projekty, ktoré demonštrujú naše hodnoty týkajúce sa slobody, ľudských práv, právneho štátu, demokracie, solidarity proti diskriminácii, udržateľnosti, inkluzívnosti, transparentnosti v oblasti sociálnej spravodlivosti, rovnakých podmienok pre všetkých, reciprocity a dodržiavania multilateralizmu založeného na pravidlách, a musí sa v nej posilniť medzinárodná úloha EÚ ako tvorcu noriem; domnieva sa, že na vykonávanie tejto stratégie je potrebné vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje;

8.  vyzýva hospodárskych a spoločenských aktérov a relevantných expertov v tejto oblasti na úrovni EÚ a v členských štátoch, aby sa podieľali na vývoji a vykonávaní stratégie; vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodné fóra na ich zapojenie; trvá na tom, že parlamenty musia zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní politiky v oblasti prepojenosti a dohľade nad ňou;

9.  pripomína, že v záujme vytvárania udržateľného rastu a pracovných miest sú potrebné investície v oblasti prepojenosti; zdôrazňuje, že tieto investície by mali rešpektovať verejné blaho, transparentnosť, efektívnosť trhu, rovnaké podmienky vrátane spravodlivého prístupu k trhom verejného obstarávania a fiškálna životaschopnosť a zároveň sa musí zabraňovať dlhovým pasciam; zdôrazňuje, že takéto investície musia podporovať hospodársku odolnosť a dekarbonizáciu hospodárstva, rozvoj nových zručností pracovnej sily a dodržiavanie prísnych noriem v oblasti životného prostredia a biodiverzity v súlade s Parížskou dohodou; okrem toho zdôrazňuje, že musia dodržiavať prísne normy EÚ v oblasti sociálnych a pracovných práv, transparentnosti, ľudských práv, náležitej starostlivosti, interoperability a dobrej správy vecí verejných, a umožniť vyjadriť sa osobám, ktorých sa projekty týkajú, na základe vhodných, inkluzívnych a verejných konzultácií so zainteresovanými stranami a otvoreného prístupu, a to aj pre miestne zainteresované strany, ako sú MSP;

10.  vyzýva všetky európske krajiny, aby sa pripojili k stratégii EÚ v oblasti prepojenosti vrátane krajín Európskeho združenia voľného obchodu, západného Balkánu a európskeho susedstva, a to s cieľom funkčne začleňovať rôzne rozvojové regióny; nabáda Spojené kráľovstvo, aby spojilo sily s EÚ pri podpore strategickej medzinárodnej prepojenosti, najmä so zreteľom na nedávnu správu Dolnej snemovne o budúcnosti medzinárodnej politiky Spojeného kráľovstva; zastáva názor, že prioritou by mali byť projekty pod dohľadom viacerých európskych krajín;

11.  kladie najväčší dôraz na potrebu spravodlivej spolupráce s našimi partnermi, inými príslušnými krajinami a regiónmi pri využívaní mäkkej moci na presadzovanie európskych hodnôt a na zabezpečenie pevných a trvalých partnerstiev; domnieva sa, že stratégia musí priniesť spoločné výhody, zaručiť vzájomný prístup na trh a zabrániť jednostrannej závislosti alebo dlhovým pasciam, ktoré ohrozujú autonómiu zúčastnených krajín, a mala by sa vykonávať na základe vzájomného rešpektu;

12.  zdôrazňuje kľúčový význam západného Balkánu ako priority stratégie; domnieva sa, že stratégia môže vytvoriť pozitívne synergie s inými politickými a hospodárskymi postupmi v rámci regiónu, najmä regionálnu integráciu; je presvedčený, že existujúce plány infraštruktúry pre krajiny západného Balkánu, ako je napríklad program EÚ v oblasti prepojenosti pre západný Balkán, by mali byť harmonizované s touto stratégiou; víta dynamiku investícií do prepojenosti na západnom Balkáne v kontexte hospodárskeho a investičného plánu pre tento región; okrem toho zdôrazňuje význam Východného partnerstva a zamerania sa na prepojenosť, ako je zdôraznené v spoločnom oznámení z 18. marca 2020;

Riadenie stratégie

13.  zdôrazňuje, že stratégia sa musí monitorovať a koordinovať s úsilím o vnútornú prepojenosť v rámci EÚ a medzi EÚ a jej príslušnými členmi, napríklad prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) alebo Iniciatívy krajín Trojmoria, posilňovania spoločných hodnôt, noriem a záujmov a stanovenia spoločnej zodpovednosti inštitúcií EÚ a členských štátov za stratégiu; zastáva názor, že bez aktívnej zodpovednosti členských štátov bude stratégia ako vozidlo bez kolies;

14.  zdôrazňuje viacrozmerný charakter stratégie, ktorý si bude vyžadovať účinnú koordináciu existujúcich stratégií, politík a projektov v oblasti medzinárodnej prepojenosti a interoperability; v tejto súvislosti očakáva posilnenie a zefektívnenie existujúcej koordinácie medzi ESVČ a generálnymi riaditeľstvami Komisie;

15.  zdôrazňuje, že stratégia musí mať jednoznačnejšie vedenie a rozdelenie právomocí v rámci Komisie na každej úrovni, a to aj na najvyššej úrovni; preto navrhuje, aby o vykonávaní stratégie pravidelne diskutovala skupina komisárov pre silnejšiu Európu, ktorá by mala pôsobiť ako koordinačný orgán pre prepojenosť, ktorej spolupredsedajú podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a koordinátor Komisie pre prepojenosť, v ideálnom prípade výkonný podpredseda;

16.  odporúča ESVČ, aby zabezpečila sekretariát koordinačného orgánu v oblasti prepojenosti, pričom by jeho pracovná úroveň mala zahŕňať všetkých príslušných generálnych riaditeľov a mali by jej spolupredsedať generálna tajomníčka Komisie a generálna tajomníčka ESVČ s cieľom maximalizovať synergie a efektívnosť;

17.  zdôrazňuje význam zapojenia Európskeho parlamentu, Rady, členských štátov a národných parlamentov do stratégie; trvá na tom, aby Komisia pravidelne podávala správy o úspechoch pri vykonávaní stratégie, ktoré by Európsky parlament a Rada mali podrobne prediskutovať; vyzýva na vymenovanie vnútroštátnych koordinátorov v oblasti prepojenosti v rámci vlád členských štátov; domnieva sa, že vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny Rady by mohlo posilniť súdržnosť, funkčnosť a zodpovednosť členských štátov v oblasti prepojenosti; navrhuje, aby sa v súvislosti s prepojenosťou používalo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, s výnimkou oblastí relevantných alebo súvisiacich s národnou bezpečnosťou;

18.  domnieva sa, že pre úspech stratégie je vzhľadom na existujúce investičné medzery v tejto oblasti nevyhnutná výmena informácií a aktívne zapojenie príslušných zainteresovaných strán vrátane finančných inštitúcií EÚ; odporúča vytvorenie expertnej skupiny na vysokej úrovni pre medzinárodnú prepojenosť ako poradného orgánu Komisie vrátane zástupcov podnikateľov, ako sa predpokladá v návrhu poradnej skupiny pre podnikanie načrtnutom v spoločnom oznámení z 19. septembra 2018, ktorá bude zahŕňať občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, a to aj z oblasti ľudských práv, environmentálnych a pracovných práv, a medzinárodných finančných inštitúcií, s osobitným dôrazom na Európsku investičnú banku (EIB) ako banku EÚ a v súlade s kritériom rodovej rovnosti;

19.  pevne verí, že rozvojové banky, investičné agentúry a agentúry EÚ a členských štátov pre vývozné úvery by mali zohrávať ústrednú úlohu pri riadení investícií do medzinárodných projektov v oblasti prepojenosti, najmä pokiaľ ide o mobilizáciu investícií súkromného sektora pri financovaní a realizovaní projektov a poskytovanie poradenstva o investičných potrebách alebo existujúcich rámcoch v závislosti od úrovne rozvoja krajiny; zasadzuje sa o zriadenie centrálneho rozhrania pre súkromný sektor;

20.  v tejto súvislosti predpokladá úlohy EIB a Európskej banky pre obnovu a rozvoj; je pevne presvedčený, že jedným z pilierov stratégie musí byť aktívna podpora zapájania súkromného sektora do financovateľných projektov v oblasti medzinárodnej prepojenosti; žiada, aby sa zrýchlila prebiehajúca práca na posilňovaní európskej štruktúry pre financovanie rozvoja v záujme potenciálneho dosiahnutia plnohodnotnej európskej rozvojovej banky; podporuje spoluprácu s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré vychádzajú z európskych hodnôt a strategických záujmov;

21.  zdôrazňuje, že ak má byť stratégia dôveryhodná, musí byť vybavená potrebnými nástrojmi a prostriedkami na jej realizáciu v takom rozsahu, ktorý zodpovedá jej ambíciám; oceňuje značný objem finančných prostriedkov EÚ vyčlenený na medzinárodnú spoluprácu, v neposlednom rade značnú výšku grantov, v porovnaní s inými hlavnými svetovými veľmocami, ktoré v rokoch 2014 až 2018 dosiahli 345 miliárd EUR;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že informovanie verejnosti a zviditeľnenie medzinárodných príspevkov EÚ na podporu a financovanie politík v oblasti prepojenosti nie je dostatočne rozvinuté a žiada o bezodkladné prijatie vhodných zmien; okrem toho zdôrazňuje potrebu vypracovať cielenú komunikačnú politiku pre stratégiu a žiada o jasnejšie a účinné informovanie o prínose stratégie, výsledkoch a cieľoch v záujme zabezpečenia potrebnej podpory pre jej úspech; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál hlavných projektov;

23.  domnieva sa, že na dosiahnutie cieľov stratégie by sa mali v rámci VFR na obdobie 2021 – 2027 vyčleniť primerané verejné zdroje; žiada, aby bola stratégia zakotvená v budúcich nariadeniach o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nástroji predvstupovej pomoci III s cieľom umožniť EÚ účinne dosiahnuť ciele stratégie, s využitím finančných programov EÚ, ako je InvestEU, a najmä z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj Plus, záruky pre vonkajšiu činnosť a geografických investičných nástrojov, ako je investičný nástroj európskej susedskej politiky, investičný nástroj pre Strednú Áziu a investičný nástroj pre Áziu; okrem toho zdôrazňuje možnosť poskytovať pomoc partnerským krajinám pri rozvoji domácich finančných mechanizmov;

24.  domnieva sa, že stratégia by sa pri uplatňovaní viacrozmerného prístupu mala jednoznačne zameriavať aj na definujúci súbor priorít; víta dôležité začlenenie programu EÚ v oblasti prepojenosti do programu predsedníckej trojky (Nemecko, Portugalsko a Slovinsko) Európskej rady; zdôrazňuje význam identifikácie hlavných projektov pre príslušné odvetvia, ktoré by mali mať silnú európsku pridanú hodnotu, zastupovať strategický verejný záujem a preukázať jedinečný prístup EÚ založený na hodnotách; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli kritériá na identifikáciu takýchto projektov;

25.  víta iniciatívy, ako sú zásady skupiny G20 pre investície do kvalitnej infraštruktúry a rezolúcia Environmentálneho zhromaždenia OSN o udržateľnej infraštruktúre; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali strategický prístup EÚ k medzinárodnej prepojenosti na všetkých multilaterálnych a viacstranných fórach, ako je napríklad Valné zhromaždenie OSN, ASEM alebo G7;

Priority stratégie

Zelená transformácia

26.  zdôrazňuje úlohu EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody prostredníctvom podpory obehového hospodárstva a investícií odolných voči klíme, okrem iných iniciatív; domnieva sa, že hlavnou prioritou stratégie, najmä pokiaľ ide o rozvoj kvalitnej infraštruktúry, by mala byť reakcia na zmenu klímy, dekarbonizáciu hospodárstiev, zachovanie biodiverzity a životného prostredia; poukazuje na to, že je nevyhnutné zachovanie existujúcej infraštruktúry pre druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu v Európe a mimo nej; požaduje systematickú ekologizáciu príslušných investícií do prepojenosti; v tejto súvislosti odporúča, aby boli zavedené transparentné kritériá verejnej súťaže týkajúce sa kalkulácie nákladov na životný cyklus výrobkov alebo služieb, ako aj ich súlad s normami a predpismi EÚ; domnieva sa, že sociálne spravodlivá a udržateľná ekologizácia rozvojovej spolupráce, všeobecné investície do infraštruktúry a najmä energetický rozmer sú otázky s vysokou prioritou; považuje spoluprácu v oblasti alternatívnych zdrojov energie a energetickej účinnosti za hlavné vlajkové projekty; navrhuje, aby sa spolupráca na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie stala pilierom prepojenia EÚ a Afriky; konštatuje, že budovanie kapacít pre udržateľnosť má zásadný význam; víta ambicióznu vedeckú spoluprácu zameranú na pokrok v zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ochranu biodiverzity a podporu obehového hospodárstva, udržateľného rastu a spravodlivej transformácie;

Doprava

27.  dôrazne nabáda na prijatie globálneho koordinovaného prístupu prostredníctvom úzkej spolupráce s tretími krajinami s cieľom obnoviť a zachovať prepojenosť, odolnú dopravnú infraštruktúru a priemysel na podporu globálnych dodávateľských reťazcov; víta spoluprácu medzi iniciatívami EÚ a Ázie, ako je napríklad program Dopravný koridor Európa – Kaukaz – Ázia, a podporu nových iniciatív v oblasti udržateľnej dopravy s významnými ázijskými partnermi, ako sú India a Stredná Ázia;

28.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prepojiť rozvinutý rámec TEN-T so sieťami v Ázii a zároveň dokončiť svoje vlastné projekty TEN-T v rámci EÚ, ako napríklad Rail Baltica a ďalšie; víta prijatie hospodárskeho a investičného plánu EÚ pre západný Balkán a pokračujúce rozširovanie siete TEN-T v krajinách západného Balkánu a krajinách Východného partnerstva, ktoré by sa vzhľadom na ich geografickú polohu mali považovať za kľúčový prvok stratégie v oblasti prepojenosti; domnieva sa, že pre krajiny zapojené do procesu rozširovania a krajiny Východného partnerstva by mal byť vymenovaný osobitný koordinátor TEN-T;

29.  zdôrazňuje význam železničných spojení; poukazuje na potrebu zabezpečiť jednotný právny režim pre prepravu tovaru po železnici po celom eurázijskom kontinente; požaduje rozšírenie uplatňovania technických špecifikácií EÚ, najmä bezpečnostných noriem pre prepravu nebezpečného tovaru po železnici a dodržiavanie príslušných usmernení OTIF(1) podľa prílohy 2 k SMGS(2), a vytvorenie nových hospodárskych vyhliadok otvorením trhov a podporou investičných príležitostí;

30.  zdôrazňuje význam prebiehajúcich rokovaní o komplexných dohodách o leteckej doprave s partnerskými krajinami v Ázii, najmä dohodu medzi EÚ a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorou by sa vytvorili spravodlivé a transparentné trhové podmienky založené na jasnom regulačnom rámci, a najmä na dodržiavaní prísnych noriem Európskej únie; zdôrazňuje význam podpory EÚ pre ázijské krajiny pri zmierňovaní vplyvu civilného letectva na zmenu klímy;

31.  výzva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala vo svojich iniciatívach v oblasti námornej dopravy s cieľom digitalizovať a zjednodušiť administratívne formality a posilniť námornú bezpečnosť v prístavoch v Ázii prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie a dohôd o námornej doprave; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce s tretími krajinami v Ázii prostredníctvom príslušných dohôd o námornej doprave, ktoré by pomohli regulovať a uľahčiť námornú dopravu a zvýšiť jej udržateľnosť;

32.  zdôrazňuje, že stratégia musí zabezpečiť, aby dopravcovia z Ázie dodržiavali normy EÚ v odvetví cestnej dopravy; vyzýva na spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v tomto odvetví;

Digitálna transformácia

33.  osobitný dôraz kladie na skutočnosť, že digitalizácia je kľúčovým rozmerom 21. storočia a zdôrazňuje jej vplyv na každodenný život všetkých občanov na celom svete; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili ambície v oblasti digitálnej transformácie; očakáva, že EÚ sa stane konkurencieschopným globálnym aktérom, ktorý sa vyrovná USA a Číne v oblasti digitalizácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že podpora digitálnej prepojenosti a digitálneho prístupu prostredníctvom vysokokapacitných sietí založených na optických vláknach a sieti 5G je pre EÚ vecou vysokej priority; domnieva sa, že rozvoj otvorenej strategickej autonómie v tomto odvetví musí zahŕňať diverzifikáciu dodávateľského reťazca výrobcov zariadení prostredníctvom podpory otvorenej a interoperabilnej štruktúry sietí a partnerstiev v oblasti digitalizácie s tretími krajinami a regiónmi, ktoré sa stotožňujú s našimi hodnotami a využívajú technológie v úplnom súlade so základnými právami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podmienila projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; v tejto súvislosti zdôrazňuje mimoriadny význam bezpečnostného aspektu;

34.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ ako tvorca noriem by sa mala zamerať na spoločné vedenie pri stanovovaní, ochrane a presadzovaní medzinárodných noriem, štandardov a postupov, ktoré vychádzajú z mierového, bezpečného a otvoreného prostredia IKT založeného na zásade právneho štátu, a udržateľnej a zodpovednej digitalizácii, a zároveň na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu ľudských práv a slobôd na internete vrátane ochrany osobných údajov;

35.  odporúča, aby sa zintenzívnilo úsilie o spoluprácu s krajinami ASEAN-u a s Indiou, Japonskom, USA, Austráliou, Kanadou, Južnou Kóreou, Novým Zélandom a ďalšími krajinami v oblasti ochrany údajov s cieľom zabezpečiť prijímanie rozhodnutí o primeranosti tokov údajov vopred; domnieva sa, že ustanovenia o elektronickom obchode a digitálnom obchode v obchodných dohodách by mali slúžiť cieľom digitálneho piliera stratégie; poznamenáva, že v súvislosti s tokmi údajov EÚ už predložila návrhy na niekoľkých rokovaniach v súlade s ochranou údajov a všeobecným nariadením o ochrane údajov(3); konštatuje, že rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska je príkladom ďalšej digitálnej integrácie; zasadzuje sa o prepojenie programu v oblasti digitálnej prepojenosti s nadchádzajúcou globálnou stratégiou EÚ v oblasti digitálnej spolupráce;

36.  zdôrazňuje, že infraštruktúra siete 5G je prvkom strategickej odolnosti Európy; vyzýva Komisiu, aby navrhla plán na rozvoj európskej siete 5G a postupné ukončenie používania technológie 5G vybudovanej v tretích krajinách, ktoré sa nestotožňujú s európskymi hodnotami a normami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby výrazne podmienila projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; víta ustanovenia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa, pokiaľ ide o postup verejnej súťaže; podporuje začlenenie prístupu súboru nástrojov siete 5G do podpory digitálnej prepojenosti vzhľadom na jeho extrateritoriálne možnosti využitia; vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s partnermi v oblasti prepojenosti usilovala o replikáciu medzinárodnej dohody EÚ o mobilných roamingových službách; víta iniciatívu Internet ďalšej generácie a investície do projektov v oblasti digitálnej infraštruktúry, ako je napríklad prepojenie Európy a Latinskej Ameriky prostredníctvom podmorského kábla (Building Europe Link to Latin America); odporúča, aby Komisia identifikovala skutočné potreby cielenej digitálnej oficiálnej rozvojovej pomoci; navrhuje, aby Komisia v rámci hlavného projektu podporovala rozvojovú spoluprácu v oblasti siete 6G s podobne zmýšľajúcimi krajinami;

Medziľudský rozmer

37.  domnieva sa, že medziľudský rozmer je základným pilierom stratégie a mal by byť naďalej prioritou; v tejto súvislosti žiada o možnosti recipročnej mobility medzi Európou a Áziou; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania v oblasti verejnej diplomacie;

38.  kladie veľký dôraz na podporu medziľudských kontaktov medzi študentmi, žiakmi v odbornom vzdelávaní, mladými odborníkmi, akademickými pracovníkmi, občianskou spoločnosťou, výskumnými pracovníkmi mimovládnych organizácií a kultúrnymi oblasťami, ktoré sú kľúčom k vzájomnému porozumeniu a rešpektu; podporuje takúto spoluprácu na základe inkluzívnosti, reciprocity a rodovej rovnosti; vyzýva najmä na posilnenie rozmeru mládeže prostredníctvom mládežníckych fór, aby vzájomne podporovali znalosť cudzích jazykov, študentské a akademické výmeny a vzájomné uznávanie diplomov; v tejto súvislosti podporuje sprístupnenie platformy eTwinning partnerským krajinám v oblasti prepojenosti; pripomína možnosti regionálnej výmeny, napríklad medzi inovátormi, a spolupráce medzi mestami; zdôrazňuje, že prepojenie otvára pre Európu príležitosti byť v strede križovatky medzi výskumom, inováciami a investíciami; zastáva názor, že v rámci tohto piliera by sa mala venovať osobitná pozornosť problematike menšín;

39.  víta prijaté iniciatívy so zameraním na západný Balkán, ktorých cieľom je podporovať spoluprácu a výmeny mládeže, ako aj odborné vzdelávanie a prípravu, a nabáda, aby sa podobné programy ponúkali iným partnerom stratégie, počnúc krajinami Východného partnerstva; konštatuje, že prepojenie EÚ a západného Balkánu je pre stratégiu nevyhnutné, keďže krajiny tohto regiónu sú potenciálnymi členmi EÚ;

40.  oceňuje organizáciu Fóra mladých lídrov krajín ASEAN a EÚ a Fóra strategických mysliteľov vo februári 2018, ako aj samitu mladých lídrov Nadácie Ázia – Európa a samitov ASEM; navrhuje, aby sa tieto dohovory konali pravidelne a aby sa v rámci vzťahov medzi EÚ a Africkou úniou vytvorili podobné výročné fóra;

41.  vyzýva Komisiu, aby zosúladila stratégiu s nadchádzajúcou stratégiou EÚ v oblasti spolupráce v oblasti výskumu a investícií; vyzýva Komisiu, aby presadzovala svoj strategický prístup k spolupráci v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom zlepšovania vzťahov s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a to aj posúdením postavenia pridružených partnerov, a aby zakladala spoluprácu na všeobecných zásadách, ako sú akademická sloboda, otvorený prístup, ochrana duševného vlastníctva, rovnaké podmienky, integrita výskumu a ochrana osobných údajov; vyzýva na prijatie politík spolupráce v oblasti výskumu špecifických pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť kritériá na identifikáciu citlivých odvetví v oblasti výskumu a inovácií, a to aj v oblasti technológií dvojakého použitia;

Obchod, investície, konkurencieschopnosť a normy

42.  konštatuje, že EÚ by mala posilniť svoje väzby s hostiteľskými krajinami a predložiť im dôveryhodnú a udržateľnú alternatívnu ponuku k financovaniu prepojenosti;

43.  domnieva sa, že medziľudský rozmer je nevyhnutný aj na to, aby sa konkurencieschopnosť opierala o hodnoty EÚ a aby sa zabezpečila účinná európska hospodárska diplomacia;

44.  je presvedčený, že obchodná politika by mala byť nástrojom na dosahovanie cieľov stratégie podporou spravodlivého a udržateľného obchodu a investícií; zdôrazňuje význam posilnenia hospodárskej odolnosti vďaka diverzifikácii dodávateľských reťazcov a posilňuje aj regionálnu integráciu; zdôrazňuje, že stratégia by mala byť spojená s úsilím rozšíriť prístup k príslušným trhom, a to aj v oblasti verejného obstarávania, a podporovať otvorené a transparentné investičné prostredie, uvoľňovať príležitosti a prispievať ku globálnej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti náležitej starostlivosti, práv duševného vlastníctva a zemepisných označení;

45.  v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú úlohu medzinárodných environmentálnych, udržateľných a sociálnych noriem v obchodných a investičných dohodách; pripomína preskúmanie 15-bodového akčného plánu Komisie a diskusie v Rade o obchode a udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatňovala nástroje na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske podniky neboli vystavené nekalým obchodným praktikám, a účinne vykonávať kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v súlade s Parížskou dohodou, cieľmi udržateľného rozvoja a dohovormi MOP s cieľom vypracovať stratégiu a usilovať sa o udržateľnú integráciu; zastáva názor, že Komisia a ESVČ by mali uplatňovať strategickejší prístup k všeobecnému systému preferencií, a to aj zintenzívnením opatrení na najvyššej politickej úrovni s cieľom posilniť jeho účinnosť vo vzťahu k normám v oblasti ľudských práv, medzinárodnej práce, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných;

46.  zdôrazňuje význam strategických vzťahov EÚ a systematickej rivality s Čínou a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby k Číne pristupovali jednotne a zaujali k nej koordinovaný prístup; znovu opakuje svoju výzvu adresovanú Číne, aby pokročila v ambicióznej reforme Svetovej obchodnej organizácie vrátane komplexných pravidiel týkajúcich sa priemyselných dotácií, a uznáva obavy, pokiaľ ide o postupy čínskych štátnych podnikov, ktoré narúšajú trh, nútené transfery technológií a lokalizáciu údajov, nadmerné kapacity a súvisiaci dumpingový vývoz a ďalšie nekalé obchodné postupy; domnieva sa, že rozšírenie rovnakých podmienok na tretie trhy má mimoriadny význam pre dlhodobé príležitosti európskych podnikov;

47.  zdôrazňuje úlohu medzinárodných obchodných dohôd dojednaných EÚ a význam ich riadneho vykonávania; zastáva názor, že prepojenie by malo byť súčasťou oznámenia Komisie o preskúmaní obchodnej politiky; zdôrazňuje medzinárodné a transparentné normy pri podpore kvalitnej infraštruktúry a interoperability sietí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce dohody budú ambicióznejšie, a to systematickým začleňovaním politiky v oblasti normalizácie do dvojstranných partnerstiev a obchodných dohôd s cieľom podporiť stanovenie mnohostranných noriem a rozsiahle zavádzanie medzinárodne dohodnutých noriem a transparentnej spolupráce v oblasti regulácie v plnom súlade s regulačným právom;

48.  zastáva názor, že model politiky EÚ v oblasti normalizácie má tú výhodu, že je inovatívny, otvorený a inkluzívny, a jeho súčasťou by mala byť možnosť naďalej sa vyrovnávať s globálnym súperením medzi rôznymi modelmi normalizácie; očakáva, že Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní politiky v oblasti normalizácie; odporúča preto, aby sa zodpovednosť za koordináciu politiky EÚ v oblasti normalizácie preniesla na vysokého úradníka Komisie, v ideálnom prípade na komisára pre vnútorný trh; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby užšie spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi demokratickými partnermi pri stanovovaní noriem na medzinárodných fórach s cieľom presadzovať medzinárodné normy, ktoré podporujú demokraciu, zásadu právneho štátu a základné práva;

Zdravie

49.  domnieva sa, že pandémia COVID-19 preukázala, že je naliehavo potrebné uprednostňovať sektor zdravotníctva ako novú kľúčovú oblasť spolupráce, najmä pokiaľ ide o odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, prístup k liekom, zdravotníckemu vybaveniu a očkovacím látkam, posilnenie strategickej autonómie EÚ v oblasti zdravia, zabránenie jednostrannej závislosti a zaistenie bezpečných a rôznorodých farmaceutických a priemyselných dodávateľských reťazcov súvisiacich so zdravím, výmenu najlepších postupov v oblasti krízového riadenia a politík predchádzania pandémiám, vrátane reciprocity v oblasti riadenia cestovania a otvorených hraníc; navrhuje prepojiť úsilie Únie v oblasti zdravia EÚ so stratégiou a nadviazať partnerstvo s inými regionálnymi mechanizmami, ako je Centrum združenia ASEAN pre kontrolu infekčných chorôb; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť prepojenosť v oblasti zdravia s cieľom nadviazať na úspešné príklady riadenia pandémie podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú Nový Zéland, Kórejská republika a Taiwan;

50.  vyzdvihuje skúsenosti získané z pandémie COVID-19, pokiaľ ide o význam koordinovaných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby globálne dopravné trasy a dodávateľské reťazce zostali otvorené a bezpečné;

Bezpečnosť

51.  vyjadruje presvedčenie, že treba urýchlene rozvinúť bezpečnostný rozmer stratégie s prihliadnutím na riziká, ktoré by mohli byť spojené s prepojením; zdôrazňuje potrebu geopolitického prístupu ku globálnej spolupráci, aby EÚ bola schopná úspešne čeliť novým bezpečnostným výzvam vrátane kybernetickej bezpečnosti, digitálnej prepojenosti, kritickej infraštruktúry a potenciálneho dvojakého používania technológií; zdôrazňuje závažnosť teroristických hrozieb; zdôrazňuje rastúce obavy o bezpečnosť v európskom susedstve; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v týchto otázkach zohrávali aktívnejšiu úlohu;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné rozvinúť silnejší bezpečnostný rozmer v našom partnerstve s Afrikou; pripomína závery Rady z roku 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou; berie na vedomie rastúci význam obáv EÚ týkajúcich sa bezpečnosti v indicko-tichomorskom regióne, ktoré boli vyjadrené v indicko-tichomorských stratégiách členských štátov; podporuje iniciatívu na vypracovanie spoločnej stratégie EÚ a indicko-tichomorského regiónu a nadviazanie spolupráce s partnermi v indicko-tichomorskom regióne vrátane vojenských výmen; domnieva sa, že otvorenosť, prosperita, inkluzívnosť, udržateľnosť, transparentnosť, reciprocita a životaschopnosť by mali byť hlavnými zásadami v rámci spolupráce s indicko-tichomorským regiónom;

Partnerstvá v oblasti prepojenosti

53.  rozhodne víta vytvorenie Partnerstva EÚ a Japonska pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru so zameraním na udržateľnú prepojenosť so západným Balkánom, východnou Európou, Strednou Áziou, indicko-tichomorským regiónom a Afrikou; dúfa, že EÚ a Japonsko budú aktívne podporovať partnerstvo v oblasti prepojenosti medzi príslušnými cieľovými skupinami a že dokážu rozbehnúť fungovanie partnerstva v prvej polovici roku 2021;

54.  víta dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2019, a intenzívnejšiu koordináciu medzi EIB, Japonskou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu a Japonskou bankou pre medzinárodnú spoluprácu, najmä pokiaľ ide o financovanie zelenej prepojenosti; domnieva sa, že západný Balkán a juhovýchodná Ázia poskytujú veľmi dobré príležitosti na nadviazanie spolupráce medzi Japonskom a EÚ v oblasti prepojenosti s tretími partnermi; vidí veľký potenciál v zapojení súkromného sektora vrátane MSP; okrem toho sa zasadzuje o to, aby sa preskúmali bezpečnostné aspekty spolupráce v oblasti prepojenosti medzi Japonskom a EÚ vrátane námornej bezpečnosti;

55.  víta prebiehajúce rokovania o budovaní partnerstva s Indiou v oblasti prepojenosti; dúfa, že rotujúce predsedníctvo Európskej rady a nadchádzajúce indické a talianske predsedníctvo skupiny G20 využijú svoj vplyv na dosiahnutie pokroku; berie na vedomie iniciatívu regionálnej infraštruktúry južnej Ázie v oblasti prepojenosti; berie na vedomie účasť Indie na Iniciatíve Bengálskeho zálivu pre viacodvetvovú technickú a hospodársku spoluprácu a na Medzinárodnom severo-južnom dopravnom koridore; domnieva sa, že za súčasných okolností by India mala zohrávať väčšiu úlohu a že je potrebné usilovať sa o hlbšiu spoluprácu medzi EÚ a štátmi južnej Ázie; zasadzuje sa o pomoc pri koordinácii rôznych stratégií prepojenosti v Ázii, ktorých Svetová banka napočítala celkovo 16;

56.  pripomína, že Ruská federácia aj Turecko majú takisto záujem stať sa zainteresovanými stranami pri prepájaní EÚ a Ázie; vyjadruje ochotu uzavrieť s nimi partnerstvo, kde je to možné; uznáva, že krajinám Strednej Ázie priniesla väčšia integrácia do globálnej ekonomiky v posledných dvoch desaťročiach výrazné výhody; zastáva názor, že EÚ by mala zohrávať oveľa väčšiu úlohu a byť jedným z kľúčových hráčov v regióne, a využívať obchod a investície ako hybnú silu pre spoločnú prosperitu; vyjadruje obavy, že projekty financované Čínou v Strednej Ázii sú nedostatočne transparentné; trvá na uprednostňovaní prísnych pracovných a environmentálnych noriem a zaručení udržateľnosti dlhu;

57.  víta aj prieskumné výmeny medzi EÚ a Kóreou o partnerstve v oblasti prepojenosti a dúfa, že v roku 2021 sa dosiahne výrazný pokrok; zasadzuje sa za vytvorenie partnerstva EÚ a ASEAN-u v oblasti prepojenosti v záujme prepojenia s už existujúcim hlavným plánom prepojenia ASEAN-u a súborom projektov, okrem iných cieľov; uznáva, že región ASEAN je po USA a Číne tretím najväčším obchodným partnerom EÚ, a teda zaručenie lepšieho prístupu na trh a posilnenie spolupráce prostredníctvom dohôd o komplexnom partnerstve bude pre vývozcov EÚ znamenať výrazný prínos; zasadzuje sa za regionálnu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om; podporuje využívanie investícií na zníženie miery odlesňovania a diverzifikácie udržateľného poľnohospodárstva;

58.  oceňuje výsledky spoločného ministerského vyhlásenia EÚ a združenia ASEAN o prepojenosti z 1. decembra 2020 a vyzýva EÚ, aby čo najskôr začala s vývojom a vykonávaním nástrojov a rámcov pre spoluprácu so združením ASEAN v oblasti prepojenosti;

59.  berie na vedomie austrálske regionálne iniciatívy v oblasti prepojenosti a výmenu informácií EÚ s Austráliou o prepojenosti v rámci geografických oblastí záujmu; naliehavo vyzýva na nadviazanie užšej spolupráce s Austráliou s cieľom preukázať solidaritu medzi demokraciami; vidí potenciál spolupráce s partnermi v povodí rieky Mekong;

60.  zdôrazňuje potrebu spolupráce v oblasti prepojenosti s Taiwanom s cieľom poučiť sa z jeho najlepších postupov pri zvládaní pandémie COVID-19, posilňovať medziľudské kontakty, zmenšovať digitálnu priepasť v regióne juhovýchodnej Ázie a preskúmať možnosť investičnej dohody medzi EÚ a Taiwanom;

61.  vyzýva Komisiu, aby posúdila dohodu o Regionálnom komplexnom hospodárskom partnerstve a úlohu Číny v rámci tejto dohody;

62.  vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ by mala posilniť spoluprácu s USA; víta koncepciu Blue Dot Network (BDN), ktorú iniciovali USA; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s USA na BDN s cieľom posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti udržateľného prepojenia založeného na pravidlách, a zároveň v súvislosti s tým zdôrazňuje obavy; dúfa v budúcu spoluprácu s osobitným zreteľom na udržiavanie vysokokvalitných noriem pre projekty v oblasti prepojenosti a podporu zapájania súkromného sektora;

63.  podporuje záväzok posilniť partnerstvo medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom, ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení z roku 2019, vrátane záväzkov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom a prepojenosťou; zdôrazňuje význam posilnenia partnerstva s Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré sa v plnej miere stotožňujú s európskymi základnými hodnotami a záujmami;

64.  poukazuje na to, že spolupráca EÚ s Čínou v kontexte platformy v oblasti prepojenosti EÚ a Číny priniesla primerané výsledky; pripomína iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá je ústredným prvkom asertívnej zahraničnej politiky Číny; vyjadruje ochotu zvážiť partnerstvo s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta v určitých prípadoch, ak to neohrozí základné zásady EÚ, ak iniciatíva spĺňa medzinárodné normy a ak príslušné projekty kontroluje Komisia, aby sa zabezpečilo, že sú v súlade s normami a štandardmi EÚ, ako sú sociálne, environmentálne a fiškálne normy a udržateľnosť, transparentnosť, inkluzívnosť, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a reciprocita, aby sa nezvýšil medzinárodný pákový efekt v súvislosti s ozbrojovaním tretích krajín a aby sa zabezpečila integrita spoločného trhu a politická súdržnosť EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mal klásť dôraz na zlepšenie eurázijskej dopravnej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o multimodálnu a udržateľnú dopravu;

65.  zdôrazňuje dôležitosť prebiehajúcej práce platformy EÚ a Číny v oblasti prepojenosti v jej úsilí o preskúmanie možností spolupráce v oblasti dopravy medzi rozšírenou sieťou EÚ TEN-T a iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta; zdôrazňuje potrebu globálneho a komplexného prístupu na zabezpečenie voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže pre podniky v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry s Čínou vrátane úplnej transparentnosti a rovnakých podmienok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli zmluvné doložky v tejto oblasti čo najtransparentnejšie a aby zaisťovali základné záujmy EÚ;

66.  konštatuje, že politiky v oblasti prepojenosti by mali znížiť negatívne externality, ako je vplyv na životné prostredie a znečistenie; zdôrazňuje význam udržateľnosti v rámci celej stratégie; nabáda EÚ, aby spolupracovala s ázijskými partnerskými krajinami s cieľom dosiahnuť bezpečnejšiu a lepšie chránenú dopravnú prepojenosť s Áziou, a to nielen v oblasti toku údajov, mobility a kybernetickej bezpečnosti;

67.  zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov Európy, najmä tých, ktoré sú bližšie k Ázii, a vyzdvihuje ich hospodársky potenciál; nabáda Komisiu, aby uľahčila investície na týchto územiach s cieľom posilniť ich prepojenosť a podporiť ich hospodárstva;

68.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vytvorili rozsiahle monitorovacie kapacity v stratégiách prepojenosti iných krajín a regiónov, a to aj pokiaľ ide o skutočne použité finančné zdroje, účinky na finančnú stabilitu, udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a zásady multilateralizmu; zdôrazňuje potenciál Tému Európa pri hľadaní synergií v rámci úsilia vynaloženého EÚ a členskými štátmi v oblasti prepojenosti; zasadzuje sa o spoluprácu s partnerskými krajinami s cieľom monitorovať dlhodobé účinky na štrukturálne politiky, priemyselnú a hospodársku modernizáciu a zmierňovanie chudoby;

Globálna prepojenosť

69.  pevne zdôrazňuje skutočnosť, že v stratégii sa musí venovať osobitná pozornosť prepojeniu s európskym susedstvom a so susedným africkým kontinentom vzhľadom na jeho čoraz väčší geopolitický význam pre niekoľko globálnych aktérov; očakáva, že toto úsilie bude odrážať skúsenosti EÚ v oblasti politík na podporu prepojenosti, ktoré sa v Afrike vykonávajú v rámci rozvojovej spolupráce; žiada, aby sa o tomto cieli rokovalo na vysokej úrovni s Africkou úniou a aby sa do konca roka 2021 vytvorilo partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti prepojenosti;

70.  oceňuje ochotu Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa predložiť v roku 2021 stratégiu pre Arktídu a vyzýva EÚ, aby sa v arktickej oblasti aktívne angažovala; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na tento zraniteľný región; osobitne berie na vedomie potenciálne otvorenie novej námornej trasy do Ázie v dôsledku topenia morského ľadu, ktorá by sa mohla použiť aj na digitálne prepojenie, napríklad pomocou optických káblov, a berie na vedomie čínsku iniciatívu arktickej hodvábnej cesty; očakáva, že stredobodom tohto úsilia bude udržateľná prepojenosť;

71.  berie na vedomie úspech prvého fóra európskej konektivity, ktoré sa uskutočnilo v roku 2019; vyjadruje poľutovanie nad zrušením fóra v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19; s potešením očakáva nadchádzajúce fórum v roku 2021, ak to pandemická situácia umožní; zastáva názor, že nadchádzajúce fóra by sa mali využiť na zapojenie všetkých eurázijských partnerov v oblasti prepojenosti, vrátane Ruska a Číny, ako aj do mnohostranných diskusií o ich víziách budúceho hospodárskeho, politického a bezpečnostného poriadku v Eurázii;

72.  očakáva, že Komisia predloží nový komunikačný prístup s jasnou rétorikou s cieľom dosiahnuť primerané zviditeľnenie politík EÚ v oblasti prepojenosti a ich výsledkov, ako aj ich dostatočnú úroveň zodpovednosti; dôrazne žiada o premenovanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti, a to v zrozumiteľnom a atraktívnom jazyku a za podmienok, ktoré vyjadrujú európsky prístup k prepojenosti založený na konkrétnych hodnotách a jasnom pláne na vykonávanie a dosiahnutie stratégie;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom a partnerom EÚ v oblasti prepojenosti.

(1) Medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú prepravu.
(2) Dohoda Organizácie pre spoluprácu železníc o medzinárodnej železničnej preprave tovaru.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).


Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou MSY
PDF 176kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o téme Viac rýb v moriach? Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vrátane oblastí obnovy rýb a chránených morských oblastí (2019/2162(INI))
P9_TA(2021)0017A9-0264/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 11, 39 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „SRP“)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(2),

–  so zreteľom na článok 13 ZFEÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty pri formulovaní politík Únie v oblasti rybného hospodárstva a ďalších politík zohľadňovali skutočnosť, že zvieratá sú cítiace bytosti, a preto venovali maximálnu pozornosť príslušným požiadavkám na dobré životné podmienky zvierat,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(4) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania(6), a najmä na jeho článok 3, ktorého kľúčová zásada, podľa ktorej „počas usmrcovania a súvisiacich úkonov sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť“, sa vzťahuje na ryby,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(7) (smernica o námornom priestorovom plánovaní),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(8), a najmä so zreteľom na odtok hnojív,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(9) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva(10),

–  so zreteľom stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá je uvedená v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030(11),

–  so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „FAO“) z roku 2020 o stave svetového rybolovu a akvakultúry (SOFIA 2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021 (COM(2020)0248),

–  so zreteľom na Deklaráciu z Johannesburgu o udržateľnom rozvoji z roku 2002, Johannesburský plán vykonávania a záverečný dokument konferencie OSN Rio+20 o udržateľnom rozvoji z júna 2012 s názvom Budúcnosť, akú chceme,

–  so zreteľom na správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) z roku 2020 o monitorovaní vykonávania spoločnej rybárskej politiky (STECF-Adhoc-20-01),

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (ďalej len „DBD“), a najmä na cieľ 11 v rámci cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči, ktoré sú súčasťou strategického plánu DBD pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020,

–  so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“),

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na rezolúciu Medzinárodnej únie na ochranu prírody (ďalej len „IUCN“) z roku 2016 o zvyšovaní pokrytia chránených morských oblastí na účely účinnej ochrany morskej biodiverzity,

–  so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 14 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, o zachovaní a udržateľnom využívaní oceánov, morí a morských zdrojov,

–  so zreteľom na správu Komisie z 25. júna 2020 o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (COM(2020)0259),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite(12),

–  so zreteľom na správu Svetovej banky z roku 2017 s názvom The sunken billions revisited: Progress and Challenges in Global Marine Fisheries (Utopené miliardy ešte raz: Pokrok a problémy svetového morského rybolovu),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2017 z 21. februára 2017 s názvom Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) č. 17/2019 z 25. júna 2020 s názvom Marine messages II,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 640/2019/FP o transparentnosti rozhodovacieho procesu Rady EÚ, ktorý viedol k prijatiu ročných nariadení, ktorými sa stanovujú rybolovné kvóty (celkový povolený výlov),

–  so zreteľom na správu EEA č. 3/2015 z 1. októbra 2015 s názvom Chránené morské oblasti v európskych moriach: Prehľad a výhľad do budúcnosti,

–  so zreteľom na správu Komisie z 1. októbra 2015 o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí (v zmysle požiadaviek článku 21 rámcovej smernice 2008/56/ES o morskej stratégii (COM(2015)0481),

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. júla 2018 o posúdení programov opatrení členských štátov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii (COM(2018)0562),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021 (COM(2020)0248),

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0264/2020),

A.  keďže cieľom spoločnej rybárskej politiky je zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnuť prínosy v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, a prispievať k dostupnosti dodávok potravín. keďže v záujme dosiahnutia cieľa postupnej obnovy a udržania populácií rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, sa miera využívania maximálneho udržateľného výnosu mala dosiahnuť do roku 2015 tam, kde to bolo možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie;

B.  keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 14 požaduje, aby sa oceány, moria a morské zdroje chránili a využívali udržateľným spôsobom;

C.  keďže cieľom rámcovej smernice o morskej stratégii je chrániť a zachovávať morské prostredie, predchádzať jeho zhoršovaniu a obnovovať morské ekosystémy, ako aj dosiahnuť dobrý environmentálny stav morských vôd EÚ do roku 2020;

D.  keďže podľa rámcovej smernice o morskej stratégii je dobrý environmentálny stav založený na 11 deskriptoroch; keďže deskriptor 3 sa vzťahuje na populácie všetkých komerčne využívaných rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov, ktoré sú v rámci bezpečných biologických limitov, pričom rozloženie populácie podľa veku a veľkosti svedčí o zdravej populácii;

E.  keďže existujú tri primárne hodnotiace kritériá v rámci deskriptora dobrého environmentálneho stavu 3 – (I.) udržateľnosť využívania, (II.) reprodukčná schopnosť a (III.) udržiavanie podielu starších a väčších rýb –, ale len 10,5 % populácií možno hodnotiť na základe kritérií (I.) a (II.) a na európskej úrovni neexistuje uspokojivá spoločná metodika hodnotenia kritéria (III.);

F.  keďže zber údajov o niektorých populáciách rýb si vyžaduje naliehavé zlepšenie, najmä pokiaľ ide o populácie v Čiernom mori, Stredozemnom mori a Makaronézii, s cieľom vykonať vedecké hodnotenie, ktoré je nevyhnutné pre udržateľné hospodárenie s populáciami;

G.  keďže opatrenia na riadenie rybárstva prijaté v rámci SRP prinášajú výsledky, pretože počet populácií rýb využívaných na udržateľnej úrovni sa zvyšuje, čím sa umožňuje dosahovanie vyšších výnosov v prípade populácií, ktoré boli nadmerne využívané;

H.  keďže približne 38 % populácií v severovýchodnom Atlantiku a približne 92 % populácií, ktoré sa vedecky hodnotia v Stredozemnom a Čiernom mori, sa podľa STECF využíva nadmerne, čo znamená, že sa využíva nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „MSY“), a to napriek zákonnej požiadavke zastaviť nadmerný rybolov do roku 2020; konštatuje, že podľa správy FAO z roku 2020 o stave svetového rybolovu a akvakultúry (SOFIA) bolo v roku 2017 nadmerne využívaných 62,5 % populácií v Stredozemnom a Čiernom mori;

I.  keďže celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) v severovýchodnom Atlantiku navrhovaný Komisiou bol v súlade s MSY pre všetkých 78 populácií, v prípade ktorých boli k dispozícii vedecké odporúčania;

J.  keďže v roku 2019 Rada stanovila TAC pre 62 zo 78 druhov v súlade s MSY; keďže sa preto očakáva, že v roku 2020 viac ako 99 % vylodení v Baltskom mori, Severnom mori a Atlantickom oceáne, ktoré riadi výlučne EÚ, bude pochádzať z udržateľne riadeného rybolovu;

K.  keďže v severovýchodnom Atlantiku sa od roku 2007 naďalej zvyšovala biomasa a v roku 2018 bola v prípade plne posudzovaných populácií o 48 % vyššia ako v roku 2003; keďže v Stredozemnom a Čiernom mori sa situácia od začiatku série údajov v roku 2003 v podstate nezmenila, hoci od roku 2012 možno dochádza k miernemu nárastu biomasy;

L.  keďže rybolov s maximálnym hospodárskym výnosom sa vzťahuje na úroveň odlovu, pri ktorej sa maximalizujú hospodárske prínosy pre spoločnosť, čo zvyšuje odolnosť odvetvia, a pri ktorej sú populácie zachovávané nad MSY;

M.  keďže v prípade rybolovu vyznačujúceho sa viacerými špecifikami nie je možné uplatňovať riadenie druhov založené na modeli MSY, a to ani v prípade vedecky známych a zdokumentovaných druhov rybolovu;

N.  keďže vedecké štúdie na túto tému vzbudili obavy z dlhodobého negatívneho vplyvu, ktorý na populácie rýb, biodiverzitu oceánov a morské prostredie majú určité použitia rybolovných techník, ako je výstroj vlečený po dne a zariadenia na zhlukovanie rýb;

O.  keďže SRP sa ešte nevykonáva v plnej miere a niektoré z jej opatrení, ako je zriadenie oblastí na obnovu populácií rýb, sa zatiaľ nevyužili;

P.  keďže podľa IPBES sa 66 % morského prostredia na celom svete zmenilo v dôsledku ľudskej činnosti a podľa FAO sa 34,2 % populácií rýb loví na biologicky neudržateľných úrovniach;

Q.  keďže IUCN sa zasadzuje o to, aby sa do roku 2020 aspoň 30 % všetkých morských biotopov pretransformovalo na sieť prísne chránených morských oblastí, a to popri ďalších účinných opatreniach zameraných na ochranu jednotlivých oblastí, s cieľom nevykonávať žiadne ťažobné činnosti aspoň na 30 % plochy oceánov bez toho, aby sa zvážili sociálno-ekonomické dôsledky;

R.  keďže v správe FAO z roku 2020 o stave svetového rybolovu a akvakultúry (SOFIA) sa opätovne zdôrazňuje, že riadenie je najlepším nástrojom ochrany a jedinou cestou k udržateľnosti a že populácie, s ktorými sa hospodári efektívne, sú čoraz udržateľnejšie, pretože 78,7 % súčasných celosvetových vylodených morských rýb pochádza z biologicky udržateľných populácií;

S.  keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 si vyžaduje právne záväzný cieľ ochrany aspoň 30 % morskej oblasti EÚ, pričom 10 % morského územia EÚ sa musí chrániť prísne;

T.  keďže diaľkové elektronické monitorovanie, napríklad pomocou prenosu údajov o polohe plavidla v takmer reálnom čase, a posilnenie kontrol na mieste zohrávajú pozitívnu úlohu pri presadzovaní chránených morských oblastí;

U.  keďže strata morskej biodiverzity má sociálno-ekonomický vplyv na odvetvie rybolovu, pobrežné a zámorské komunity a spoločnosť ako celok, a preto by sa jej malo zabrániť; keďže obnova populácií rýb by podľa Svetovej banky priniesla väčšie hospodárske výhody ako súčasný stav populácií morských rýb;

V.  keďže zdravé biotopy vrátane piesčin, porastov morskej trávy a koralových útesov sú nevyhnutné na obnovu fungovania morského ekosystému, na doplnenie populácií rýb a na zabezpečenie záchytov uhlíka na zmiernenie zmeny klímy;

W.  keďže dobre riadené chránené morské oblasti sú nevyhnutné na zvýšenie biodiverzity a zachovanie prirodzených biotopov ďalších druhov, ako sú vtáky;

X.  keďže existuje silný vedecký konsenzus o tom, že chránené morské oblasti môžu byť pre rybolov prospešné z dôvodu ich účinku presahovania a ich pozitívnych účinkov na nábor, napríklad prostredníctvom ochrany miest rozmnožovania, mladých jedincov a dospelých matiek s vysokou reprodukčnou schopnosťou;

Y.  keďže vplyv na obnovu populácií rýb má aj znečistenie pochádzajúce z pevniny – najmä v čiastočne uzavretých morských oblastiach – a z iných morských činností;

Z.  keďže celková biomasa druhov, na ktoré sa vzťahujú kvóty v rámci populácií riadených EÚ, bola v roku 2018 o 48 % vyššia ako v roku 2003;

AA.  keďže ryby ulovené vo voľnej prírode sú vďaka nízkej uhlíkovej stope odvetvia rybolovu zďaleka najzdravejším a najekologickejším zdrojom bielkovín na Zemi; keďže morské plody sú preto najlepšou voľbou na boj proti zmene klímy;

AB.  keďže Rada EÚ sa doteraz neriadila odporúčaním európskej ombudsmanky aktívne zverejňovať dokumenty týkajúce sa prijímania nariadení o TAC;

AC.  keďže rybolov na úrovni MSY naďalej prináša pozitívne výsledky v severovýchodnom Atlantiku;

Zlepšenie riadenia rybárstva s cieľom ukončiť nadmerný výlov

1.  opakuje svoju výzvu na úplné vykonávanie SRP s cieľom obnoviť a udržiavať populácie rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos;

2.  zdôrazňuje, že príroda, ryby a iné živé organizmy majú hodnotu ako také, a to aj v prípade, keď ich ľudská činnosť nevyužíva;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili rozsah vedeckého výskumu s cieľom posúdiť najneskôr do roku 2025 100 % populácií rýb využívaných v európskych vodách a umožniť vypočítať maximálny udržateľný výnos v prípade všetkých týchto populácií, ak je to z vedeckého hľadiska možné;

4.  poukazuje na to, že členské štáty sú zodpovedné za zber údajov a že tieto údaje sú nevyhnutné na posúdenie zdravia populácií rýb; poukazuje na to, že podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2017/1004(13) musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a fungovaní nariadenia;

5.  vyzýva Komisiu, aby predložila svoje návrhy týkajúce sa TAC, a Radu, aby stanovila TAC na úrovni MSY, ako sa stanovuje v nariadení o SRP;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a vedeckú obec, aby vyvinuli vedecky podložený model optimalizácie riadenia a využívania rybolovu vyznačujúceho sa viacerými špecifikami; konštatuje, že tento model by mal umožniť uplatňovanie podobných cieľov riadenia na využívanie MSY v rámci SRP, čo umožní sledovať vývoj zavedených pravidiel riadenia;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, a to aj prostredníctvom čoraz častejšieho uplatňovania prístupov založených na viacerých druhoch, s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy rybolovných činností a iných faktorov, ako je zmena klímy, na morské ekosystémy, populácie rýb a spoločnosť, a zabezpečiť odolnosť oceánov voči zmene klímy; opakuje, že plne zdokumentovaný rybolov a kvalitné údajov sú kľúčom k zlepšeniu riadenia rybárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zlepšenie zberu údajov o rekreačnom rybolove vzhľadom na jeho vplyv na životné prostredie a sociálno-ekonomickú hodnotu;

8.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala plány na zlepšenie selektívnosti a prežitie necieľových druhov a aby stanovila – s cieľom uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva –, ktoré postupy sú škodlivé pre populácie rýb, biodiverzitu oceánov a morské prostredie, a aby zaviedla opatrenia na ich obmedzenie a zmenu;

9.  domnieva sa, že EÚ by po hodnotení SRP do roku 2022 mala v prípade potreby prispôsobiť súčasné postupy riadenia rybárstva a urýchliť prechod na rybolov s nízkym vplyvom, a to nielen s cieľom zachovať populácie rýb na súčasnej úrovni, ale aj – čo je dôležitejšie – obnoviť populácie rýb a morské ekosystémy, a to na základe konzultácií so zainteresovanými stranami, najmä s odvetvím rybárstva, a podporovať takéto opatrenia prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu;

10.  domnieva sa, že osobitná pozornosť a podpora by sa mali venovať maloobjemovému rybolovu, ktorý je potenciálne menej predátorský a udržateľnejší, a to nielen z hľadiska riadenia biologických zdrojov, ale aj zo sociálno-ekonomického hľadiska;

11.  vyzýva Komisiu, aby podporila harmonizáciu ukazovateľov podľa kritéria (III.) týkajúceho sa dobrého environmentálneho stavu v rámci rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom stanoviť referenčné hodnoty a metodiku posudzovania, ktoré by boli spoločné pre všetky členské štáty;

12.  výzva Komisiu, aby preskúmala význam používania iných ukazovateľov pri riadení rybárstva, než je maximálny udržateľný výnos, ktoré by zohľadňovali interakcie druhov a sociálno-ekonomické faktory, ako aj účinky zmeny klímy a znečistenia; konštatuje, že niektoré krajiny skúmajú a vykonávajú iné ukazovatele, ako napríklad maximálny hospodársky výnos;

13.  zdôrazňuje, že obmedzenie tlaku ľudskej činnosti si vyžaduje väčší výskum a inovácie v odvetví rybného hospodárstva, s cieľom vypracovať osvedčené postupy spojené s obehovým hospodárstvom, udržateľnosťou a selektívnosťou rybárskeho výstroja;

14.  zdôrazňuje význam maloobjemového pobrežného rybolovu a domnieva sa, že toto odvetvie môže výrazne uľahčiť prechod na udržateľné riadenie populácií rýb; vyzýva preto každý členský štát, aby zvýšil percentuálny podiel vnútroštátnych kvót pridelených tomuto odvetviu;

15.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty prijmú programy zberu údajov, ktoré sa vzťahujú na vplyv rybolovných činností na širšie životné prostredie – vrátane vedľajších úlovkov citlivých druhov – a na morské dno;

16.  žiada, aby Rada v súlade s odporúčaním európskej ombudsmanky aktívne zverejňovala všetky dokumenty týkajúce sa prijatia nariadení o TAC a dodržiavala nariadenie (ES) č. 1049/2001 a nariadenie (ES) č. 1367/2006;

Rozšírenie siete chránených oblastí a zlepšenie jej riadenia

17.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo Európska únia dosiahla pokrok a splnila cieľ určiť 10 % európskych vôd ako chránené oblasti, sieť chránených morských oblastí ani zďaleka nie je plne funkčná, pričom plány riadenia a ochranné opatrenia boli zavedené len v prípade veľmi nízkeho počtu existujúcich chránených morských oblastí;

18.  zdôrazňuje, že ak sú chránené morské oblasti úspešné, ponúkajú veľké sociálno-ekonomické prínosy, najmä pre pobrežné spoločenstvá a odvetvia rybárstva a cestovného ruchu, a že chránené morské oblasti môžu plniť kľúčové ekologické funkcie, pokiaľ ide o reprodukciu populácií rýb (poskytovanie neresísk a odchovní) a zlepšiť ich odolnosť;

19.  víta návrh Komisie obsiahnutý v jej stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby aspoň 30 % morskej oblasti Únie bolo chránených, a to aj prostredníctvom oblastí na obnovu populácií rýb, ako sa stanovuje v SRP, a oblastí, v ktorých sa obmedzujú najviac deštruktívne rybolovné techniky a hospodárske činnosti;

20.  požaduje, aby sa na jednu tretinu tejto oblasti (t. j. 10 % európskych vôd) vzťahovala vysoká úroveň ochrany vrátane oblastí, v ktorých sú zakázané všetky úlovky a všetky hospodárske činnosti (t. j. zóny bez výlovu);

21.  vyzýva Komisiu, aby ku každému legislatívnemu návrhu priložila posúdenia vplyvu založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach a v úzkej koordinácii s miestnymi spoločenstvami a orgánmi;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia týkajúce sa cieľov chránených morských oblastí, ktoré sa majú realizovať v každom námornom regióne EÚ, s cieľom zabezpečiť vyvážené geografické rozloženie a ekologickú reprezentatívnosť;

23.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia týchto cieľov naďalej určovali chránené morské oblasti podľa smernice o vtákoch(14), smernice o biotopoch(15) a rámcovej smernice o morskej stratégii;

24.  požaduje vytvorenie chránených morských oblastí ako súčasti ucelenej siete prepojených oblastí vrátane pobrežných oblastí a hlbokomorských oblastí; pripomína požiadavku prestať loviť výstrojom vlečeným po dne v hĺbkach väčších ako 400 metrov v oblastiach, o ktorých je známe, že v nich existujú alebo sa môžu vyskytovať zraniteľné morské ekosystémy;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom zaviedla prísne vedecké usmernenia týkajúce sa riadenia chránených morských oblastí a stanovila klasifikáciu chránených morských oblastí s prihliadnutím na ich fázu zriaďovania, plány riadenia a ekosystémové prínosy, pričom by vychádzala z existujúcich usmernení, ako sú celosvetové normy Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov;

26.  zdôrazňuje, že Komisia musí k dohodám o rybolove s tretími krajinami pripojiť riadiace opatrenia a opatrenia správy, ako sú chránené morské oblasti, čo umožní zlepšiť riadenie populácií rýb a riešiť mnohé kumulatívne účinky týchto dohôd, ako je znečistenie, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov (NNN rybolov) a rozvoj niektorých postupov, ako je priemyselný rybolov, ktorý ohrozuje udržateľnosť niektorých populácií;

27.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby stanovili rozhodné a účinné plány riadenia týkajúce sa existujúcich chránených morských oblastí a zaviedli prísnejšie opatrenia kontroly, monitorovania a dozoru na zabezpečenie rešpektovania chránených morských oblastí;

28.  žiada, aby sa do kontroly, monitorovania a dozoru nad chránenými morskými oblasťami zapojili odvetvia komerčného i rekreačného rybárstva, ako aj príslušné organizácie s právomocou v oblasti riadenia ľudských a hospodárskych činností na mori (napr. regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) alebo Medzinárodná námorná organizácia);

29.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie dosiahnutia cieľov ochrany v súlade s článkom 11 SRP je potrebná väčšia kontrola opatrení riadenia rybolovu v lokalitách sústavy Natura 2000, ktoré predložili členské štáty EÚ,

30.  zdôrazňuje, že určenie oblastí a rozvoj riadiacich opatrení by sa mali zakladať na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach;

31.  uznáva, že úspech chránených morských oblastí a iných chránených oblastí závisí od pevného vedeckého základu a od ich prijatia komerčnými a rekreačnými rybármi, pobrežnými spoločenstvami a inými zainteresovanými stranami, ako aj od jasnej komunikácie o tom, čo sa chráni, ako a prečo; požaduje preto začlenenie odvetvia rybárstva vrátane jeho maloobjemovej tradičnej zložky, vedeckých subjektov riadenia rybárstva a ďalších príslušných zainteresovaných strán do navrhovania, správy a monitorovania chránených morských oblastí; požaduje, aby sa podporovala účasť občianskej spoločnosti zriadením námorných vzdelávacích oblastí;

32.  zdôrazňuje, že pri vytváraní chránených morských oblastí je dôležité zaujať komplexný a koherentný prístup spočívajúci nielen v obmedzení komerčných rybolovných činností, ale aj v tom, že sa budú riešiť iné činnosti, akými sú prieskum a využívanie fosílnych palív, ťažba, veľkoobjemová akvakultúra, bagrovanie pod vodou, veterné parky na mori, doprava a rekreačný rybolov a iné aktivity vo voľnom čase;

33.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili sieť oblastí na obnovu populácií rýb v rámci SRP, najmä ak existujú jasné dôkazy o vysokej koncentrácii rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť alebo neresísk; zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť hodnotenie určovania a úspešnosti týchto oblastí do nadchádzajúcej správy o fungovaní SRP;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci medzinárodných rokovaní o zmluve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva presadzovali ambiciózny globálny mechanizmus na zriaďovanie chránených morských oblastí na otvorenom mori alebo v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a aby po dosiahnutí dohody o morskej biodiverzite mimo vnútroštátnej jurisdikcie zohrávali aktívnu úlohu pri vytváraní nových, účinne riadených nástrojov riadenia na základe oblastí vrátane chránených morských oblastí na šírom mori; pripomína, že vytváranie chránených morských oblastí v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie sa musí opierať o posúdenia sociálno-ekonomického a ekologického vplyvu založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili myšlienku, že oceán ako celok poskytuje ľudstvu ekosystémové služby a že oceán sa preto musí v rámci medzinárodných rokovaní pod záštitou OSN považovať za celosvetový statok;

Riešenie iných environmentálnych faktorov ohrozujúcich obnovu populácií rýb

36.  zdôrazňuje, že rýchle a rázne opatrenia na boj proti zmene klímy majú zásadný význam pre zachovanie zdravých populácií a biotopov morských organizmov, a tým aj pre kontinuitu udržateľnej rybolovnej činnosti a z dlhodobého hľadiska pre potravinovú bezpečnosť; pripomína, že podľa článku 2 Parížskej dohody o zmene klímy sa zmluvné strany musia zamerať na „zvýšenie schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a podporovať odolnosť voči zmene klímy a rozvoj nízkych emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozuje výrobu potravín“;

37.  zdôrazňuje pozitívny prínos chránených morských oblastí k adaptácii na zmenu klímy posilňovaním odolnosti ekosystému; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách na adaptáciu na zmenu klímy posilnili úlohu sietí chránených morských oblastí;

38.  zdôrazňuje, že obnova populácií rýb a ich zachovanie na udržateľnej úrovni si vyžadujú, aby sa riešili aj niektoré ľudské vplyvy súvisiace so zmenou klímy, ako je úbytok kyslíka a acidifikácia, a tiež rôzne pozemné, ale aj morské zdroje znečistenia, ktoré majú negatívny vplyv na obnovu populácií rýb alebo prispievajú k ich zraniteľnosti, ako sú dusičnany, odpadová voda, hnojivá, pesticídy, toxické chemikálie, znečistenie z priemyselnej činnosti a masový cestovný ruch, zvyšky z akvakultúry, plastové a mikroplastové znečistenie, opaľovacie krémy, hormóny, znečistenie hlukom, úniky ropy a stratené alebo odhodené rybárske zariadenia;

39.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila štúdiu o vplyve týchto rôznych zdrojov znečistenia na obnovu populácií rýb a morské ekosystémy;

40.  zdôrazňuje potrebu zapojiť rybárov do boja proti znečisťovaniu morí a oceánov; vyzýva Komisiu, aby preto naliehala na členské štáty, aby prijali právne predpisy povoľujúce rybárom privážať na pobrežie všetok odpad zachytený na mori; domnieva sa, že tieto ustanovenia by mali zaviesť systém stimulov pre rybárov a pre využívanie vhodných systémov zberu;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť mieru prežitia necieľových druhov znížením poranení a stresu spôsobeného počas lovu a vypustenia;

42.  vyzýva Komisiu, aby posúdila tieto požiadavky a riešila ich vo svojom novom akčnom pláne na zachovanie rybolovných zdrojov a na ochranu morských ekosystémov, ktorý plánuje predložiť do roku 2021, ako aj pri revízii SRP a vo všetkých budúcich legislatívnych návrhoch;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(3) Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105.
(4) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(5) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.
(6) Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.
(8) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(10) Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.
(11) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 9.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
(15) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).


Zatknutie Alexeja Navaľného
PDF 146kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o zatknutí Alexeja Navaľného (2021/2513(RSP))
P9_TA(2021)0018RC-B9-0090/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä uznesenie zo 17. septembra 2020 o situácii v Rusku: otrávenie Alexeja Navaľného(1),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

–  so zreteľom na Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (Dohovor o chemických zbraniach),

–  so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, a najmä na jej článok 2 a osobitne článok 29, ktorým sa chráni sloboda prejavu, a na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré sa Rusko zaviazalo plniť ako člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) a OSN,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) zo 17. januára 2021 a predsedníčky Európskej komisie z 18. januára 2021 po zatknutí Alexeja Navaľného,

–  so zreteľom na vyhlásenia vedúcich predstaviteľov členských štátov EÚ k zadržaniu Alexeja Navaľného po jeho príchode do Moskvy,

—  so zreteľom na závery Európskej rady z 1. októbra 2020,

—  so zreteľom na výsledok zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 12. októbra 2020 a politickú dohodu o uložení reštriktívnych opatrení voči osobám spojeným s pokusom o vraždu Alexeja Navaľného,

—  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Navaľnyj/Rusko zo 17. októbra 2017, Navaľnyj/Rusko z 15. novembra 2018 a Navaľnyj/Rusko (č. 2) z 9. apríla 2019,

—  so zreteľom na globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, známy aj ako európsky Magnitského zákon, ktorý Rada prijala 7. decembra 2020,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Alexej Navaľnyj, vedúci ruský politik, právnik a protikorupčný aktivista, odhalil mnohé korupčné kauzy, ktoré sa týkali podnikov a ruských politikov, viedol niekoľko verejných protestov naprieč Ruskom a stal sa jedným z najefektívnejších lídrov ruskej opozície;

B.  keďže Alexej Navaľnyj je jedným z najväčších vyzývateľov ruských orgánov a prezidenta Putina a svojim odhodlaním a odvahou predstavuje nádej pre všetkých v Rusku, ktorí sa domnievajú, že sloboda, demokracia, politický pluralizmus a zodpovednosť sú v ich krajine možné;

C.  keďže 17. januára 2021 bol Alexej Navaľnyj zatknutý na medzinárodnom letisku Šeremeťevo v Moskve po jeho návrate z Nemecka, kde sa liečil po tom, ako bol otrávený v Rusku, pričom mu bol odopretý prístup k jeho právnikom;

D.  keďže Alexej Navaľnyj bol 18. januára 2021 odsúdený na 30 dní odňatia slobody až do súdneho pojednávania, a to počas bezprecedentného a náhle organizovaného výsluchu, ktorý sa uskutočnil na policajnej stanici bez prítomnosti právneho jeho zástupcu;

E.  keďže počas čakania na návrat Alexeja Navaľného bolo zadržaných približne 70 osôb vrátane novinárov a jeho podporovateľov;

F.  keďže Alexej Navaľnyj bol po tom, ako bol 20. augusta 2020 otrávený, prevezený do Nemecka so súhlasom ruských orgánov, aby mu bola poskytnutá liečba; keďže spoločnému projektu siete investigatívnych novinárov za účasti vyšetrovacieho tímu Bellingcat sa podarilo identifikovať niekoľkých páchateľov tohto otrávenia, pričom všetci sú agenti bezpečnostných služieb Ruskej federácie;

G.  keďže lekári nemocnice Charité v Berlíne dospeli k záveru, že Alexej Navaľnyj bol otrávený nervovo paralytickou látkou zo skupiny nervových vojenských látok typu Novičok vyvinutých Sovietskym zväzom a Ruskou federáciou, ktoré sú dostupné len vojenským štruktúram a tajným službám v Rusku; keďže povahu otravy potvrdili viaceré laboratóriá v Nemecku, vo Francúzsku a Švédsku, ako aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (ďalej len „OPCW“);

H.  keďže podľa Dohovoru o chemických zbraniach sa akékoľvek otrávenie jednotlivca použitím nervovo paralytickej látky považuje za použitie chemických zbraní a keďže použitie chemických zbraní kýmkoľvek za akýchkoľvek okolností predstavuje závažné porušenie medzinárodného práva a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv;

I.  keďže EÚ spolu s medzinárodnými partnermi vyzvala ruské orgány, aby dôkladne vyšetrili pokus o vraždu Alexeja Navaľného s použitím zakázanej chemickej nervovoparalytickej látky, plne spolupracovali s OPCW s cieľom zabezpečiť nestranné medzinárodné vyšetrovanie a postavili zodpovedné osoby pred súd; keďže doteraz nedošlo k žiadnemu takémuto dôkladnému a nestrannému vyšetrovaniu zo strany ruských orgánov a Rusko výslovne zamietlo všetky výzvy na takéto vyšetrovanie;

J.  keďže EÚ vzhľadom na to, že Rusko danú záležitosť nevyšetruje ani nespolupracuje s OPCW, 15. októbra 2020 uložila sankcie voči šiestim ruským štátnym príslušníkom a jednému subjektu zapojeným do tohto trestného činu;

K.  keďže skutočnosť, že k pokusu o vraždu Alexeja Navaľného došlo počas príprav na ruské komunálne a regionálne voľby v septembri 2020 vrhá mimoriadne znepokojujúce svetlo na stav demokracie, základných slobôd a ľudských práv v krajine;

L.  keďže Ruská federálna väzenská služba oznámila, že Alexej Navaľnyj je zadržiavaný až do súdneho pojednávania za porušenie podmienok skoršieho podmienečného trestu v súvislosti s takzvaným prípadom Yves Rocher, hoci sa zotavoval z pokusu o vraždu zorganizovaného ruskými orgánmi;

M.  keďže v rozsudku zo 17. októbra 2017 ESĽP rozhodol, že Alexej Navaľnyj a jeho brat Oleg boli nespravodlivo odsúdení za finančné trestné činy v takzvanom prípade Yves Rocher v roku 2014 a že ruské súdy v tejto veci vyniesli „svojvoľné a zjavne neprimerané“ rozhodnutia, a uložil Ruskej federácii povinnosť zaplatiť obom bratom viac ako 80 000 EUR ako náhradu škody a nákladov;

N.  keďže Alexej Navaľnyj bol už v minulosti napadnutý, zadržiavaný, zatknutý a odsúdený v snahe zastaviť jeho politickú a verejnú činnosť; keďže ruské orgány využili predchádzajúce politicky motivované odsúdenia Alexeja Navaľného na to, aby mu zabránili kandidovať v ruských prezidentských voľbách v roku 2018;

O.  keďže 18. januára 2021 ruské orgány začali nové trestné konanie voči Alexejovi Navaľnému, v ktorom ho obvinili z podvodu v súvislosti s prevodom peňazí rôznym charitatívnym organizáciám;

P.  keďže práva na slobodu myslenia a prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania sú zakotvené v ústave Ruskej federácie; keďže Ruská federácia je signatárom Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a je členom Rady Európy, a preto sa zaviazala dodržiavať medzinárodné normy a zásady týkajúce sa právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd;

Q.  keďže podľa známej ruskej organizácie pre ľudské práva Memorial je v Ruskej federácii viac ako 300 politických a náboženských väzňov; keďže EÚ prejavuje solidaritu so všetkými disidentmi a ruskými občanmi, ktorí napriek ohrozeniu svojej slobody a životov a tlaku zo strany Kremľa a ruských orgánov naďalej bojujú za slobodu, ľudské práva a demokraciu;

R.  keďže situácia týkajúca sa ľudských práv a právneho štátu sa v Rusku naďalej zhoršuje, pričom orgány sa systematicky snažia brániť slobode prejavu, obmedzovať slobodu združovania, mariť činnosť opozície, represívne reagovať na akékoľvek konanie zamerané na odhaľovanie korupcie a potláčať činnosť ruskej občianskej spoločnosti;

S.  keďže porušovanie medzinárodného práva na Ukrajine a v Gruzínsku a štátom sponzorované vraždy a fyzické odstraňovanie opozičných vodcov, novinárov a ďalších osôb, ako to bolo v prípade Borisa Nemcova, Anny Politkovskej, Sergeja Magnitského a ďalších, zostali nepotrestané; keďže mnohé tieto pokusy o vraždu otravou a inými prostriedkami, ako aj odmietnutie spolupráce v súdnom konaní týkajúcom sa zostrelenia letu MH17 priviedli vzťahy s Ruskou federáciou na historicky najnižšiu úroveň;

T.  keďže od decembra 2020 má Európska únia vo svojom súbore nástrojov globálny sankčný režim pre ľudské práva, ktorý je zacielený na zodpovedné osoby a subjekty, ktoré sa podieľajú na závažných porušeniach a zneužívaní ľudských práv na celom svete alebo sú s nimi spojené;

1.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Alexeja Navaľného a všetkých osôb zadržaných v súvislosti s jeho návratom do Ruska, či už ide o novinárov, spolupracovníkov alebo občanov, ktorí ho prišli podporiť;

2.  dôrazne odsudzuje zatknutie Alexeja Navaľného a jeho podporovateľov a politicky motivované represie zo strany ruských orgánov voči nemu, a to aj prostredníctvom využívania justičného systému; okrem toho odsudzuje pokus o jeho zavraždenie a vyjadruje hlboké znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre politickú opozíciu, hlasy disidentov a občiansku spoločnosť v Ruskej federácii;

3.  veľmi dôrazne odsudzuje správanie Ruskej federácie, ktoré považuje za nevhodné pre člena Rady Európy a OBSE, ktorý sa zaviazal dodržiavať základné slobody, ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v EDĽP a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach; nabáda Radu Európy a OBSE, aby prijali primerané opatrenia na posúdenie porušovania záväzkov prijatých Ruskou federáciou;

4.  opätovne pripomína, že zadržiavanie politických oponentov je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Ruska, a trvá na tom, aby sa súdnictvo odpolitizovalo a aby sa dodržiavali práva na spravodlivý proces a prístup k právnemu poradenstvu; vyzýva Výbor ministrov a členské štáty Rady Európy, aby využili právomoci zakotvené v článku 46 ods. 4 EDĽP a predložili ESĽP prípad porušenia povinnosti proti Ruskej federácii;

5.  vyzýva ruské orgány, aby ukončili obťažovanie, zastrašovanie, násilie a represie voči nezávislým hlasom a disidentom tým, že skoncujú s prevládajúcou beztrestnosťou, ktorá už zapríčinila smrť mnohých novinárov, aktivistov, obhajcov ľudských práv a opozičných politikov, a aby zabezpečili, že títo ľudia budú môcť vykonávať činnosť bez strachu o svoje životy alebo životy svojich rodinných príslušníkov alebo priateľov;

6.  domnieva sa, že pokus o vraždu Alexeja Navaľného a jeho okamžité zatknutie pri návrate do Ruska sú zamerané na odrádzanie od ďalšieho odhaľovania závažnej korupcie režimu a sú súčasťou systematického úsilia o umlčanie a odstránenie jeho osoby, ako aj politickej opozície a ďalších disidentov v krajine vo všeobecnosti, najmä so zreteľom nadchádzajúce parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia na jeseň 2021; domnieva sa, že režim tým odhaľuje svoje pohŕdanie vlastnými občanmi, bezohľadne sa snaží zostať pri moci a oberá ľudí o akúkoľvek šancu na demokraciu a slobodu; vyjadruje solidaritu s demokratickými silami v Rusku, ktoré sú verné myšlienke otvorenej a slobodnej spoločnosti;

7.  zdôrazňuje svoje odhodlanie pozorne sledovať vývoj situácie Alexeja Navaľného a jeho fyzický i duševný stav, za ktorý sú výlučne zodpovedné ruské orgány;

8.  odsudzuje opakované použitie chemických nervových paralytických látok Ruskou federáciou voči ruským občanom a pripomína, že použitie chemických zbraní za akýchkoľvek okolností predstavuje podľa medzinárodného práva, najmä Dohovoru o chemických zbraniach, odsúdeniahodný trestný čin; naďalej naliehavo vyzýva ruské orgány, aby poskytli OPCW úplné informácie o svojom programe Novičok a aby bezodkladne vyšetrili a postavili pred súd osoby zodpovedné za trestný čin spáchaný proti Alexejovi Navaľnému, a vyvodili voči nim zodpovednosť; opakuje svoju výzvu na medzinárodné vyšetrovanie prípadov porušovania medzinárodných záväzkov Ruska v oblasti chemických zbraní;

9.  vyzýva Radu, aby na svojich nadchádzajúcich zasadnutiach zaujala aktívny postoj k tejto otázke a aby výrazne posilnila reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku, a to aj uložením sankcií jednotlivcom a právnickým osobám zapojeným do rozhodnutia o zatknutí a uväznení Alexeja Navaľného; domnieva sa okrem toho, že EÚ by v rámci globálneho sankčného režimu v oblasti ľudských práv mala uvaliť dodatočné cielené reštriktívne opatrenia voči všetkým osobám, ktoré sa priamo podieľali na útokoch voči nemu alebo nesú za ne zodpovednosť;

10.  nalieha na Radu, aby zaviedla sankcie proti ruským oligarchom s prepojením na režim a členom vnútorného kruhu prezidenta Putina, ako aj mediálnym propagandistom, ktorí vlastnia aktíva v Európskej únii a môžu voľne cestovať do členských štátov; domnieva sa, že tieto sankcie by sa mali rozšíriť aj na ich najbližších rodinných príslušníkov; trvá na tom, že Európska únia by už nemala byť vítaným miestom pre ruské bohatstvo nejasného pôvodu;

11.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali novú stratégiu pre vzťahy EÚ a Ruska zameranú na podporu občianskej spoločnosti, ktorá podporuje demokratické hodnoty, právny štát, základné slobody a ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby kriticky preskúmali spoluprácu s Ruskom v rámci rôznych platforiem zahraničnej politiky a projektov, ako je Nord Stream 2, ktorého dokončenie musí EÚ okamžite zastaviť;

12.  vyzýva ruskú vládu a Štátnu dumu, aby prepracovali právny rámec volieb a právne predpisy týkajúce sa zahraničných agentov a nežiadúcich organizácií tak, aby sa dosiahla pluralita a umožnili slobodné a spravodlivé voľby v súlade s medzinárodnými normami a vytvorili rovnaké podmienky pre opozičných kandidátov; požaduje, aby ruská vláda zaručila všetkým demokratickým stranám rovnaký prístup a rovnaké šance počas nadchádzajúcich volieb do Dumy, keďže nezaregistrovanie strán je zneužitím registračného postupu, ktorý ničí politickú súťaž a pluralitnú demokraciu; upozorňuje, že medzi ruským režimom a diktatúrou v Bielorusku dochádza k čoraz väčšiemu zbližovaniu postojov a taktiky; domnieva sa, že oba režimy sa obávajú rastúceho dopytu po zmene medzi obyvateľmi, a preto je pre ne manipulácia volieb vhodným politickým riešením;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Alexej Navaľnyj nemôže vystúpiť pred Výborom pre právne veci a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (ďalej len „PACE“) 19. januára 2021, ako sa plánovalo, zatiaľ čo ruskej parlamentnej delegácií bolo nedávno umožnené vrátiť sa do PACE;

14.  opätovne potvrdzuje svoju výzvu adresovanú Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a členským štátom, aby naďalej pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii, a vyzýva delegáciu EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov, aby pokračovali v monitorovaní súdnych konaní týkajúcich sa organizácií občianskej spoločnosti, opozičných politikov a aktivistov vrátane prípadu Alexeja Navaľného; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu ruským disidentom, mimovládnym organizáciám a organizáciám občianskej spoločnosti, ako aj nezávislým médiám a spravodajcom;

15.  vyzýva členské štáty EÚ, aby koordinovali svoje pozície voči Rusku a na bilaterálnych a multilaterálnych fórach s ruskými orgánmi vystupovali jednotne; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť zmenu administratívy vo Washingtone na posilnenie transatlantickej jednoty pri ochrane demokracie a základných hodnôt pred autoritárskymi režimami; pripomína, že Európsky parlament stojí za ruským ľudom v jeho boji za základné slobody, ľudské práva a demokraciu;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0232.


Najnovší vývoj v súvislosti s Národným zhromaždením Venezuely
PDF 159kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o najnovšom vývoji v súvislosti s Národným zhromaždením Venezuely (2021/2508(RSP))
P9_TA(2021)0019RC-B9-0056/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 31. januára 2019 o situácii vo Venezuele(1), na uznesenie zo 16. januára 2020 o situácii vo Venezuele po nezákonnom zvolení nových orgánov a predsedníctva Národného zhromaždenia (parlamentný prevrat)(2) a na uznesenie z 10. júla 2020 o humanitárnej situácii vo Venezuele a migračnej a utečeneckej kríze(3),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) zo 6. januára 2021 a 7. decembra 2020 o Venezuele a voľbách do Národného zhromaždenia zo 6. decembra 2020 a na predchádzajúce vyhlásenia hovorcu zo 4. a 16. júna 2020 o najnovšom vývoji v súvislosti s Venezuelou,

–  so zreteľom na vyhlásenia medzinárodnej kontaktnej skupiny z 8. decembra 2020 o voľbách do Národného zhromaždenia Venezuely, ktoré sa konali 6. decembra 2020, a zo 16. júna 2020, v ktorých odmietla príkaz na vymenovanie novej Národnej volebnej rady Najvyšším súdom (TSJ) ako nelegitímny, a z 24. júna 2020 o zhoršujúcej sa politickej kríze vo Venezuele,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia Limskej skupiny, najmä na vyhlásenie z 5. januára 2021,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci z 11. júna 2020 k útokom na Národné zhromaždenie Venezuely,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb z 2. decembra 2020 o neuznaní parlamentných volieb vo Venezuele, ktoré sa konali 6. decembra 2020, Európskym parlamentom,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia generálneho tajomníka Organizácie amerických štátov o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/898 z 29. júna 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele(4), ktorým bolo do zoznamu osôb, voči ktorým sa uplatňujú reštriktívne opatrenia, pridaných 11 vedúcich predstaviteľov Venezuely,

–  so zreteľom na prvú správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie OSN o Venezuelskej bolívarovskej republike uverejnenú 16. septembra 2020,

–  so zreteľom na medzinárodnú konferenciu darcov zo solidarity s utečencami a migrantmi z Venezuely v Latinskej Amerike a Karibiku, ktorá sa konala 26. mája 2020,

–  so zreteľom na ústavu Venezuely,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“),

–  so zreteľom na správu MTS zo 14. decembra 2020 s názvom Predbežné vyšetrovacie činnosti (2020) – Venezuela I,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nezákonné a nelegitímne parlamentné voľby, ktoré sa konali vo Venezuele 6. decembra 2020, sa uskutočnili bez toho, aby boli dodržané minimálne medzinárodné normy pre dôveryhodný proces, a bez rešpektovania politickej plurality, demokracie, transparentnosti a zásad právneho štátu; keďže účasť vo voľbách bola mimoriadne slabá, a preto je odmietnutie volieb zo strany venezuelského ľudu zjavné; keďže demokratické sily vo Venezuele sa jednomyseľne dohodli, že nebudú súčasťou tejto volebnej frašky; keďže dohodu podpísalo 27 politických strán vrátane štyroch najväčších opozičných strán – Voluntad Popular, Primero Justicia, Acción Democrática a Un Nuevo Tiempo; keďže voľby nesplnili podmienky požadované venezuelskými zákonmi;

B.  keďže medzinárodné spoločenstvo zahŕňajúce Európsku úniu, medzinárodnú kontaktnú skupinu, Limskú skupinu a USA odmietlo konanie parlamentných volieb v roku 2020 z dôvodu absencie slobodných a spravodlivých podmienok a neuznalo výsledky tohto volebného procesu ako legitímny a reprezentatívny prejav vôle venezuelského ľudu; keďže tieto nezákonné voľby ďalej zúžili demokratický priestor v krajine na úplné minimum a vytvorili neprekonateľné prekážky riešenia politickej krízy vo Venezuele;

C.  keďže 26. decembra 2020 legitímne Národné zhromaždenie z roku 2015 pod vedením predsedu Juana Guaidóa pristúpilo k prijatiu právnych predpisov s cieľom predĺžiť svoj ústavný a administratívny mandát o jeden rok dovtedy, kým sa vo Venezuele neuskutočnia slobodné, spravodlivé, overiteľné a demokratické voľby;

D.  keďže 13. júna 2020 nelegitímny Najvyšší súd vymenoval nových členov Národnej volebnej rady bez toho, aby na to mal zákonnú právomoc; keďže podľa článkov 187 a 296 venezuelskej ústavy patrí takéto menovanie do výhradnej a výlučnej zodpovednosti Národného zhromaždenia, t. j. orgánu demokraticky voleného venezuelským ľudom; keďže medzinárodné spoločenstvo neuznalo žiadne rozhodnutia ani uznesenia, ktoré tieto nelegitímne orgány jednostranne prijali; keďže úradníci zodpovední za tieto rozhodnutia boli tiež zaradení do sankčného zoznamu Rady;

E.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva pod vedením Michelle Bacheletovej v júli 2020 dospel k záveru, že „rozhodnutia Najvyššieho súdu znižujú možnosť vytvoriť podmienky pre demokratické a vierohodné volebné procesy“, a že tieto súdne rozhodnutia „vymenúvajú nových členov Národnej volebnej rady bez konsenzu všetkých politických síl“;

F.  keďže 10. januára 2019 si Nicolás Maduro protiprávne uzurpoval prezidentskú právomoc pred Najvyšším súdom, čím porušil ústavný poriadok;

G.  keďže 23. januára 2019 oprávnene a demokraticky zvolený predseda Národného zhromaždenia Juan Guaidó zložil v súlade s článkom 233 ústavy Venezuely prísahu ako dočasný prezident Venezuely;

H.  keďže EÚ a Európsky parlament opakovane vyzvali na obnovu demokracie a právneho štátu vo Venezuele prostredníctvom dôveryhodného politického procesu; keďže Nicolás Maduro verejne odmietol možnosť bezodkladne uskutočniť slobodné a spravodlivé, transparentné, inkluzívne a vierohodné prezidentské, parlamentné a komunálne voľby v reakcii na žiadosti PK/VP, medzinárodnej kontaktnej skupiny a Európskeho parlamentu;

I.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2019 uznal Juana Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky v súlade s venezuelskou ústavou;

J.  keďže 25 z 27 členských štátov uznalo Juana Guaidóa za jediného legitímneho dočasného prezidenta krajiny až do zvolania nových slobodných, transparentných a vierohodných prezidentských volieb s cieľom obnoviť demokraciu; keďže mnohé ďalšie demokratické štáty konali rovnako;

K.  keďže 12. novembra 2020 Rada predĺžila reštriktívne opatrenia voči Venezuele do 14. novembra 2021; keďže tieto opatrenia zahŕňajú embargo na zbrane a vybavenie na vnútornú represiu, ako aj zákaz cestovania a zmrazenie aktív 36 venezuelských vodcov a najvyšších predstaviteľov;

L.  keďže Európsky parlament udelil v roku 2017 Sacharovovu cenu za slobodu myslenia demokratickej opozícii a politickým väzňom vo Venezuele;

M.  keďže ochorenie COVID-19 ešte viac zhoršilo už aj tak kritickú situáciu vo Venezuele; keďže kolaps systému zdravotnej starostlivosti, hyperinflácia, závažný nedostatok potravín a liekov a zúfalá humanitárna kríza prinútili približne jednu šestinu obyvateľstva opustiť krajinu, pričom do konca roka 2020 odišlo viac ako päť a pol milióna Venezuelčanov;

N.  keďže kancelária prokurátora MTS 14. decembra 2020 pred vypracovaním predbežnej správy a po podrobnom vyhodnotení a analýze dostupných informácií oznámila, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že civilné orgány, príslušníci ozbrojených síl a jednotlivci, ktorí podporujú vládu vo Venezuele, sú zodpovední za „väznenie, mučenie, znásilňovanie a/alebo iné formy sexuálneho násilia a prenasledovania skupiny alebo komunity z politických dôvodov a mohli spáchať veľmi závažné zločiny proti ľudskosti“; keďže konečné rozhodnutie v tejto veci sa prijme v prvej polovici roku 2021; keďže 16. septembra 2020 nezávislá medzinárodná vyšetrovacej misia OSN pre Venezuelu informovala o tom, že vláda a bezpečnostné sily režimu s vedomím prezidenta Madura a niektorých jeho ministrov spáchali zločiny proti ľudskosti vrátane popráv a mučenia, pričom uviedla, že venezuelský štát musí vziať na zodpovednosť osoby zodpovedné za mimosúdne popravy, nedobrovoľné zmiznutia, svojvoľné zadržiavanie a mučenie, a zabrániť tomu, aby dochádzalo k ďalším podobným činom;

O.  keďže najnovšia správa, ktorú inštitút CASLA uverejnil 14. januára 2021, poskytuje dôkazy o strategickom plánovaní systematickej represie a pokračujúcich zločinov proti ľudskosti páchaných režimom a odhaľuje nové formy mučenia, nárast nezákonného tajného zadržiavania a mučenia a zasahovanie iných štátov do podnecovania a vykonávania takýchto trestných činov; keďže táto správa tiež zdôrazňuje neľudské podmienky, v ktorých sú politickí väzni v podzemí zadržiavaní a vystavovaní neustálemu fyzickému a psychickému mučeniu, čo je v rozpore s minimálnymi normami uvedenými v pravidlách pre zaobchádzanie s väzňami prijatých prvým kongresom OSN o predchádzaní zločinu a zaobchádzaní s páchateľmi trestných činov, ktorý sa konal v Ženeve v roku 1955, a schválených Hospodárskou a sociálnou radou v rezolúciách 663 C (XXIV) z 31. júla 1957 a 2076 (LXII) z 13. mája 1977;

P.  keďže politický a domorodý väzeň z etnickej skupiny Pemón Salvádor Franco zomrel 3. januára 2021 v dôsledku choroby vo venezuelskej väznici bez toho, aby mu bola poskytnutá lekárska starostlivosť, a to napriek skutočnosti, že od novembra 2020 mal vydaný súdny príkaz na prevoz do nemocnice, ktorý bol však ignorovaný;

Q.  keďže od 5. januára 2021 režim zintenzívnil útoky na niekoľko slobodných a nezávislých médií, ktoré zostávajú v krajine, a ich prenasledovanie, pričom skonfiškoval ich majetok a prostriedky a prinútil ich k okamžitému ukončeniu činnosti;

R.  keďže podľa novinových správ a aktivistov za ľudské práva bolo nedávno počas zrážky medzi políciou a gangmi vo venezuelskom hlavnom meste Caracas zabitých najmenej 23 ľudí a vláda čelí medzinárodnej kontrole a vyšetrovaniu v súvislosti so zabíjaním, ktorého sa dopustili bezpečnostné sily;

1.  opakovane zdôrazňuje, že kým sa vo Venezuele neuskutočnia skutočne slobodné, vierohodné, inkluzívne, transparentné a plne demokratické voľby, bude naďalej považovať Národné zhromaždenie zvolené v decembri 2015, jeho predsedu Juana Guaidóa a jeho delegovanú komisiu, ktorú tiež vedie Juan Guaidó, za jediný legitímny demokratický zastupiteľský politický orgán vo Venezuele, ktorý vzišiel z posledného slobodného prejavu vôle Venezuelčanov vo volebnom procese; vyzýva Radu a členské štáty, aby jednoznačne uznali ústavné pokračovanie legitímneho Národného zhromaždenia Venezuely zvoleného v roku 2015 a legitímneho dočasného prezidenta Venezuely Juana Guaidóa;

2.  vyjadruje poľutovanie nad nezákonnými a nelegitímnymi parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 6. decembra 2020 v dôsledku zmanipulovaného volebného procesu, odmieta ich a opakovane zdôrazňuje, že volebný proces nebol v súlade s medzinárodne uznávanými podmienkami a normami ani s venezuelskými zákonmi a nebol ani slobodný a spravodlivý a nezodpovedal vôli venezuelského ľudu; neuznáva legitímnosť ani zákonnosť zmanipulovaného Národného zhromaždenia, ktoré bolo zriadené 5. januára 2021 na základe týchto nedemokratických volieb;

3.  opätovne zdôrazňuje, že jediným udržateľným riešením mnohorozmernej krízy vo Venezuele, ktorá má vplyv na celý región, je politický, mierový a demokratický postup vrátane dôveryhodných, inkluzívnych, slobodných, spravodlivých a transparentných prezidentských, parlamentných, regionálnych a miestnych volieb, ktoré dodržia medzinárodné normy, zaručia rovnaké podmienky a nerušenú účasť všetkých politických strán a umožnia účasť nestranných medzinárodných pozorovateľov;

4.  vyjadruje solidaritu a plnú podporu ľudu Venezuely, ktorý trpí následkami závažnej humanitárnej a politickej krízy, ktorú v súčasnosti zhoršuje pandémia COVID-19; upozorňuje na alarmujúcu migračnú krízu a jej presah do celého regiónu a oceňuje úsilie a solidaritu, ktorú preukázali susedné krajiny;

5.  požaduje bezpodmienečné a okamžité prepustenie viac ako 350 politických väzňov zadržiavaných vo Venezuele, ktorých počet potvrdili Foro Penal Venezolano (Venezuelské trestnoprávne fórum) a Organizácia amerických štátov;

6.  opätovne potvrdzuje povinnosť plne zaručiť dodržiavanie a ochranu ľudských práv vo Venezuele a zaväzuje sa, že bude obzvlášť obozretný, pokiaľ ide o akékoľvek represie, najmä voči členom demokratických síl; odsudzuje vyhrážky podpredsedníčky nezákonne zriadeného Národného zhromaždenia Iris Varelovej, že nariadi zatknutie a stíhanie členov opozície a prezidenta Juana Guaidóa, ako aj konfiškáciu ich majetku a odňatie ich občianstva;

7.  odsudzuje najnovší zásah režimu proti slobode prejavu a zatvorenie redakcií novín a médií, ktoré nie sú politicky spriaznené s Madurovým režimom;

8.  víta nedávne rozhodnutie Rady z 29. júna 2020 rozšíriť cielené sankcie na ďalších 11 jednotlivcov, čo nepoškodí obyvateľov Venezuely, a žiada, aby sa tieto sankcie okamžite posilnili a rozšírili; domnieva sa, že orgány EÚ musia následne obmedziť pohyb osôb na tomto zozname, ako aj ich najbližších príbuzných a zmraziť ich aktíva a víza; ďalej požaduje okamžitý zákaz obchodovania s tzv. krvavým zlatom z Venezuely a jeho obehu v EÚ;

9.  opätovne zdôrazňuje význam pokračujúcej úzkej spolupráce s medzinárodnými spojencami, najmä s novou vládou USA a Limskou skupinou, s cieľom oživiť rozsiahle medzinárodné diplomatické úsilie o obnovenie demokracie, právneho štátu a prosperity venezuelského ľudu; vyzýva PK/VP a Radu na postup koordinovaný na vysokej úrovni s USA a Limskou skupinou s cieľom prispieť ku komplexnejšiemu strategickému prístupu k medzinárodnému diplomatickému úsiliu a dôkladne posúdiť opätovne vyostrenú situáciu vo Venezuele;

10.  vyzýva legitímne Národné zhromaždenie a jeho predsedu Juana Guaidóa, aby zabezpečili úplnú transparentnosť pri správe finančných prostriedkov s cieľom zaručiť plnú zodpovednosť;

11.  opätovne pripomína, že kríza vo Venezuele je najviac podfinancovaná kríza na svete, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby dodržalo svoje finančné záväzky a vyplatilo sumy vyčlenené na humanitárnu krízu vo Venezuele tak, ako bolo dohodnuté na konferencii darcov;

12.  plne podporuje Medzinárodný trestný súd pri vyšetrovaní rozsiahlych zločinov a represií spáchaných venezuelským režimom; vyzýva Európsku úniu, aby podporila iniciatívu zmluvných štátov MTS na začatie vyšetrovania údajných zločinov proti ľudskosti spáchaných Madurovým režimom s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči príslušným osobám;

13.  v súlade so svojimi predchádzajúcimi uzneseniami dôrazne podporuje výzvu generálneho tajomníka OSN, aby sa uskutočnilo úplné a nezávislé vyšetrovanie prípadov zabitia;

14.  vyzýva na vytvorenie kontaktnej skupiny medzi poslancami Európskeho parlamentu a demokraticky zvolenými zástupcami delegovanej komisie Národného zhromaždenia s cieľom uľahčiť pravidelnú komunikáciu a dialóg s legitímnymi demokratickými silami vo Venezuele;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, legitímnemu dočasnému prezidentovi a predsedovi Národného zhromaždenia Venezuelskej bolívarovskej republiky Juanovi Guaidóovi, vládam a parlamentom krajín Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 185.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0013.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0193.
(4) Ú. v. EÚ L 205 I, 29.6.2020, s. 6.


Prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých
PDF 221kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých (2019/2187(INI))
P9_TA(2021)0020A9-0247/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 9, 14, 148, 151, 153, 160 a 168 a jej protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, najmä na jej články 8 a 25,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím zo septembra 2015 k úvodnej správe Európskej únie tomuto výboru z júna 2014,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja prijaté svetovými lídrami v septembri 2015 a schválené Radou, najmä na cieľ č. 11 týkajúci sa udržateľných miest a komunít, a cieľ č. 3 týkajúci sa zdravého života a podpory blahobytu pre všetkých a v každom veku,

–  so zreteľom na Ženevskú chartu OSN o udržateľnom bývaní a jej cieľ „zabezpečiť prístup k dôstojnému, primeranému, cenovo dostupnému a zdravému bývaniu pre všetkých“(1),

–  so zreteľom na usmernenia WHO o bývaní a zdraví z roku 2018 s názvom Recommendations to promote healthy housing for a sustainable and equitable future (Odporúčania na podporu zdravého bývania v záujme udržateľnej a spravodlivej budúcnosti)(2),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017, a najmä na jeho zásadu 19 – Bývanie a pomoc pre bezdomovcov a zásadu 20 – Prístup k základným službám,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, a najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením), 31 (právo na bývanie) a 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),

–  so zreteľom na akčný plán mestskej agendy EÚ pre bývanie z roku 2018(3),

–  so zreteľom na Novú urbánnu agendu prijatú v októbri 2016 na konferencii Organizácie Spojených národov o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorá sa koná každých 20 rokov,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe v roku 2018(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z roku 2017 s názvom Za vytvorenie európskej agendy pre sociálne bývanie(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie Eurocities z roku 2016 o štátnej pomoci a miestnych verejných službách(6),

–  so zreteľom na záverečné komuniké z 19. neformálneho stretnutia ministrov EÚ zodpovedných za otázky bývania, ktoré sa konalo 9. a 10. decembra 2013(7),

–  so zreteľom na uznesenie primátorov veľkých európskych miest z roku 2014 o práve na bývanie(8),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Zhodnotenie odporúčania Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (SWD(2017)0258),

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre primerané bývanie ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň a pre právo na nediskrimináciu v tejto súvislosti z 30. decembra 2015 (A/HRC/31/54)(9), v ktorej analyzuje bezdomovectvo ako celosvetovú krízu v oblasti ľudských práv, ktorá si vyžaduje naliehavú celosvetovú reakciu,

–  so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z roku 2013,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na následné správy o implementácii a hodnotiace správy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe (COM(2011)0900),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných príležitostí a rastu(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja na boj proti chudobe(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru pre UN CRPD(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 s názvom Utečenci: sociálne začlenenie a integrácia na trhu práce(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 s názvom Chudoba: rodové hľadisko(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o plnení cieľa boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o politike súdržnosti a marginalizovaných komunitách(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(26),

–  so zreteľom na správu OSN z 26. decembra 2019 o usmerneniach pre vykonávanie práva na primerané bývanie, ktoré vydala osobitná spravodajkyňa OSN pre primerané bývanie ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň a pre právo na nediskrimináciu v tejto súvislosti,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

–  so zreteľom na druhý prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva týkajúci sa LGBTI z mája 2020,

–  so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom Housing for all (Bývanie pre všetkých)(27),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2020 s názvom Legal gender recognition in the EU: the journeys of trans people towards full equality (Legálne uznávanie rodovej rovnosti v EÚ: cesty transsexuálov smerom k plnej rovnosti)(28),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0247/2020),

A.  keďže prístup k primeranému bývaniu je základným právom, ktoré treba považovať za predpoklad uplatňovania ďalších základných práv a prístupu k nim, ako aj za predpoklad života v podmienkach ľudskej dôstojnosti; keďže vnútroštátne, regionálne a miestne orgány členských štátov majú povinnosť definovať vlastnú politiku bývania a vykonať kroky potrebné na dodržiavanie tohto základného práva na svojich trhoch s bývaním;

B.  keďže, ako sa uvádza v článku 151 ZFEÚ, Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce;

C.  keďže EÚ a jej členské štáty majú povinnosť zabezpečiť všetkým všeobecný prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu v súlade so základnými právami podľa článkov 16, 30 a 31 Európskej sociálnej charty a Európskeho piliera sociálnych práv;

D.  keďže podľa článku 36 Charty základných práv Európskej únie Únia uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie; keďže služby všeobecného záujmu sú služby, ktoré ako také klasifikujú verejné orgány členských štátov, a preto sa na ne vzťahujú osobitné záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme; keďže tieto služby môže poskytovať buď štát, alebo súkromný sektor; keďže tieto služby zahŕňajú sociálne bývanie ako sociálnu službu všeobecného záujmu; keďže tieto služby zodpovedajú potrebám zraniteľných občanov a sú založené na zásadách solidarity a rovnakého prístupu; keďže v oznámení Komisie o rámci kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe sa zabezpečuje všetkým občanom prístup k základným službám a podporuje sa kvalita v oblasti sociálnych služieb;

E.  keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 11 sa požaduje, aby sa na rok 2030 všetkým zabezpečil prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu a základným službám, zlepšenie podmienok bývania vo štvrtiach chudoby a na vyššiu úroveň sa pozdvihla inkluzívna a udržateľná urbanizácia a kapacita participatívneho, integrovaného a udržateľného plánovania a správy ľudských sídel vo všetkých krajinách;

F.  keďže čoraz viac ľudí s nízkymi a strednými príjmami v EÚ má ťažkosti pri získavaní bývania, je zaťažených nákladmi na bývanie a údržbu, má bývanie, ktoré nespĺňa bezpečnostné normy, je nekvalitné, nedostupné, energeticky nehospodárne alebo preplnené, prípadne sú títo ľudia bez domova alebo im hrozí nútené vysťahovanie;

G.  keďže nárast dokončených projektov bývania výrazne nezlepšuje prístup k bývaniu ľuďom, ktorých príjem je príliš nízky na to, aby si mohli dovoliť trhové nájomné, a príliš vysoký na to, aby mali nárok na sociálne bývanie; keďže tento problém sa týka najmä osamelých rodičov, veľkých rodín a mladých ľudí vstupujúcich na trh práce;

H.  keďže podľa odhadov nadácie Eurofound neprimerané bývanie stojí hospodárstva EÚ 195 miliárd EUR ročne(29); keďže v roku 2018 žilo 17,1 % obyvateľov EÚ v preplnených obydliach(30); keďže v EÚ žije 28,5 % mladých ľudí vo veku 25 – 34 rokov s rodičmi; keďže toto číslo je ovplyvnené mnohými faktormi prevažne sociálno-ekonomického charakteru, ako aj dostupnosťou bývania(31); keďže viac ako dve tretiny svetovej populácie budú do roku 2030 žiť v mestách(32);

I.  keďže podiel obyvateľov EÚ, ktorí vynakladajú viac ako 40 % disponibilných príjmov na bývanie v rokoch 2010 až 2018 predstavoval 10,2 %, hoci medzi členskými štátmi EÚ boli zaznamenané podstatné rozdiely;

J.  keďže ceny bývania neustále každoročne rastú, pričom rastú rýchlejšie ako disponibilný príjem; keďže bývanie predstavuje v súčasnosti najvyššiu výdavkovú položku pre európskych občanov;

K.  keďže sa odhaduje, že trh s bývaním vygeneruje približne 25 biliónov EUR, a preto má zásadný význam na vytváranie pracovných miest a predstavuje hybnú silu hospodárskej činnosti, pričom ovplyvňuje okrem iného mobilitu pracovnej sily, energetickú efektívnosť, dopyt po infraštruktúre a odolnosť, udržateľnú dopravu a rozvoj miest;

L.  keďže cenová dostupnosť bývania a podmienky bývania pre vlastníkov a nájomcov s nízkymi príjmami sa v posledných desaťročiach zhoršili; keďže takmer 38 % domácností ohrozených chudobou vynaložilo viac ako 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie; keďže počet ľudí ohrozených chudobou v EÚ vzrastie na 156 miliónov, ak sa zohľadnia náklady na bývanie;

M.  keďže náklady na nájom v EÚ sa v poslednom desaťročí zvýšili a v rokoch 2007 až 2019 sa zvýšili aj ceny bývania v 22 členských štátoch;

N.  keďže najnovšie dôkazy získané po vypuknutí pandémie COVID-19 naznačujú, že v strednodobom horizonte môže hospodárska recesia a strata pracovných miest ďalej viesť k zvýšeniu záťažovej hranice nákladov na bývanie, ako aj k zvýšeniu miery bezdomovectva v EÚ;

O.  keďže kríza v oblasti bývania postihuje vážnejšie mestské oblasti v mnohých členských štátoch, v ktorých je zložité nájsť cenovo dostupné bývanie za trhové ceny, a to aj pre domácnosti so stredným príjmom;

P.  keďže kríza v oblasti bývania sa prejavuje v bohatých aj menej bohatých krajinách a vedie k sociálnemu vylúčeniu a priestorovej segregácii; keďže prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu je ťažší pre zraniteľné skupiny ako pracujúca chudoba, ženy, mládež, najmä mladí nezamestnaní, osamelí rodičia, veľké rodiny, staršie osoby, najmä ak žijú samy, LGBTIQ osoby, migranti, utečenci, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s fyzickými alebo psychiatrickými ochoreniami a ľudia z marginalizovaných komunít vrátane Rómov;

Q.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zhoršila neistotu v oblasti bývania, nadmerné zadlženie a riziko núteného vysťahovania a bezdomovectva a poukázala na neisté situácie mnohých ľudí, najmä starších ľudí, ale aj migrujúcich pracovníkov a sezónnych pracovníkov, ktorí nemajú prístup k bývaniu, ktoré spĺňa zdravotné požiadavky a požiadavky na sociálny odstup;

R.  keďže prieskum nadácie Eurofound v súvislosti s pandémiou COVID-19 ukázal, že už v apríli 2020 uviedlo 38 % respondentov zhoršenie svojej situácie, pričom 47 %(33) uviedlo ťažkosti s uspokojením svojich potrieb – toto číslo stúplo na 87 % u nezamestnaných jednotlivcov; keďže z nich takmer 30 % malo už nedoplatky v súvislosti s platbami za služby a 22 % malo nedoplatky na nájomnom alebo splátkach hypotéky, pričom jedna pätina sa obávala stability ich ubytovania z dôvodu nedoplatkov; keďže z prieskumu nadácie Eurofound vyplýva, že v roku 2016 malo 14 % ľudí v EÚ28 nedoplatky, pretože neboli schopní uskutočniť plánované platby nájmu alebo hypotéky, spotrebiteľského úveru, pôžičiek od priateľov alebo rodiny alebo účtov za služby či telefón; keďže pri započítaní podielu ľudí, ktorí majú ťažkosti (alebo veľké ťažkosti) s uspokojením svojich potrieb, ale bez akýchkoľvek nedoplatkov (zatiaľ), ohrozuje nadmerné zadlženie 21 % ľudí;

S.  keďže pandémia COVID-19 má ničivý vplyv na európsky trh práce, ktorý Medzinárodná organizácia práce odhaduje v druhom štvrťroku 2020 na stratu pracovného času na úrovni 44 miliónov pracovných miest na plný pracovný čas; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zhoršila situáciu mimovládnych a charitatívnych organizácií, ktoré tradične pomáhajú ľuďom v ťažkých situáciách spojených s bývaním alebo v ťažkých životných situáciách, a vyvoláva neistotu, pokiaľ ide o ďalšie poskytovanie ich služieb;

T.  keďže nútené vysťahovanie sa vymedzuje ako trvalé alebo dočasné vyhostenie jednotlivcov, rodín a/alebo komunít proti ich vôli z domov a/alebo pôdy, ktoré obývajú, bez poskytnutia vhodných foriem právnej alebo inej ochrany, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, a prístupu k nim; keďže nútené vysťahovanie sa už dlho považuje za hrubé porušenie ľudských práv;

U.  keďže nedostatok vhodného bývania predstavuje závažný problém pre mnohých občanov EÚ; keďže v súčasnosti nie sú známe presné údaje o počte ľudí bez domova v EÚ, pričom striktne zozbierané údaje predstavujú základ každej účinnej verejnej politiky;

V.  keďže miera bezdomovectva sa v posledných desiatich rokoch v mnohých členských štátoch EÚ zvýšila z dôvodu zvýšenia nákladov na bývanie, vplyvu hospodárskej krízy a následných opatrení vrátane zmrazenia alebo obmedzenia sociálnych programov a výhod;

W.  keďže program „bývanie ako priorita“ predstavuje integrovanú stratégiu boja proti bezdomovectvu, v ktorej sa spája podporné bývanie so sociálnymi službami a integráciou ľudí bez domova do trhu práce; keďže prijatie jeho zásad členskými štátmi môže významne prispieť k zníženiu bezdomovectva;

X.  keďže zásada č. 19 EPSP sa zaoberá otázkami pomoci pri bývaní a bezdomovectva; keďže Komisia oznámila, že predloží akčný plán na jeho vykonanie do februára 2021; keďže bezdomovectvo je porušením práva na vhodné bývanie a ďalších ľudských práv vrátane práva na nediskrimináciu, zdravie, vodu a sanitáciu, bezpečnosť osôb a život bez krutého, ponižujúceho a neľudského zaobchádzania(34), a teda je v príkrom rozpore s cieľmi EÚ v oblasti sociálneho pokroku a jej sociálnym modelom; keďže ľudia bez domova a osoby žijúce v neformálnom bývaní sú často terčom kriminalizácie, obťažovania, stigmatizácie, sociálneho vylúčenia a diskriminačného zaobchádzania z dôvodu svojho postavenia z hľadiska bývania; keďže často nemajú prístup k hygienickým zariadeniam, sú zhromažďovaní a vyháňaní z komunít a vystavení extrémnym formám násilia; keďže stredná dĺžka života ľudí bez domova je výrazne nižšia oproti celkovej populácii;

Y.  keďže vymedzenie pojmu bezdomovectvo by malo zahŕňať jednak jeho materiálny aspekt (neexistenciu minimálne primeraného bývania), jednak jeho sociálny aspekt (bezpečné miesto na vytvorenie rodinných alebo sociálnych vzťahov, účasť na spoločenskom živote a život v dôstojných podmienkach)(35); keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 poukázala na to, že boj proti bezdomovectvu je záležitosťou verejného zdravia a dajú sa nájsť riešenia, napríklad poskytnutie dočasného ubytovania a zavedenie moratória na vysťahovanie, ku ktorým prikročilo niekoľko členských štátov;

Z.  keďže bezdomovectvo je na vzostupe najmenej v 24 členských štátoch; keďže v ktorúkoľvek noc v Európskej únii musí 700 000 ľudí bez domova prespať v útulku alebo na ulici, čo je za posledných desať rokov nárast o 70 %;

AA.  keďže cenovo prijateľného sociálneho bývania a dostupného bývania je nedostatok; keďže v roku 2018 žilo 9,6 % obyvateľstva EÚ27 v domácnostiach, ktoré vynaložili 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie(36); keďže zaťaženie spojené s nákladmi na bývanie je pre osoby so zdravotným postihnutím väčšie (v EÚ predstavuje záťažová hranica nákladov na bývanie 12,5 % v prípade ľudí so zdravotným postihnutím v porovnaní s 9,9 % v prípade ľudí bez zdravotného postihnutia);

AB.  keďže cenová dostupnosť bývania sa musí vnímať v jej celkovom vzťahu k príjmovým modelom a vývoju, distribučnej spravodlivosti a nadmernému nárastu nákladov na bývanie a má jasný rodový rozmer; keďže zlyhania trhu s bývaním ohrozujú sociálnu súdržnosť v Európe, zvyšujú bezdomovectvo a chudobu a znižujú dôveru v demokraciu; keďže na riešenie všetkých týchto výziev musia byť vnútroštátne a miestne orgány schopné prijať primerané politiky v oblasti bývania vrátane opatrení štátnej pomoci s cieľom vytvoriť podmienky a podporovať investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania;

AC.  keďže úroveň verejných výdavkov na výdavky súvisiace so sociálnym bývaním v Európe sa v jednotlivých krajinách líši, pričom niektoré krajiny kladú väčší dôraz na podporu nájomného bývania než iné; keďže však potreba sociálneho bývania od finančnej krízy v roku 2008 rastie, pretože jednotlivci s nižšími príjmami čelia zvýšenému finančnému tlaku, pokiaľ ide o oblasť bývania; keďže krajiny, ktoré uplatňujú univerzálny model sociálneho bývania, majú obvykle veľké odvetvia nájomného bývania, a to všetko s hlavným cieľom podporovať sociálne miešanie a cieľom zabrániť segregácii na báze sociálno-ekonomických faktorov(37);

AD.  keďže v roku 2018 ceny bývania vzrástli takmer vo všetkých členských štátoch v porovnaní s rokom 2015; keďže ceny bývania v EÚ sa za posledné tri roky zvýšili v priemere o 5 %;

AE.  keďže verejné investície do sociálneho bývania sa v posledných rokoch znížili; keďže výdavky vlád na sociálne bývanie (transfery a kapitálové výdavky) predstavujú len 0,66 % európskeho HDP, pričom ide o klesajúci trend a zníženie v porovnaní s nedávnymi historickými úrovňami;

AF.  keďže bytový fond EÚ podstatne rastie, no nedostatok bývania zostáva vážnym problémom;

AG.  keďže 10 % ľudí v EÚ je nadmerne zaťažených nákladmi na bývanie;

AH.  keďže neprimerané podmienky bývania a bezdomovectvo majú negatívny vplyv nielen na fyzické a duševné zdravie, pohodu a kvalitu života a dôstojnosť ľudí, ale aj na ich prístup k zamestnaniu a k iným ekonomickým a sociálnym službám;

AI.  keďže prístup k rekreačným zariadeniam, komunitným centrám, parkom a zeleným priestorom má tiež pozitívny vplyv na životné podmienky; keďže investície do sociálneho bývania by mali podporovať aj budovanie ďalšej fyzickej komunitnej infraštruktúry (komunitné centrá, športové zariadenia atď.) a komunitné programy na ďalšie zvyšovanie kvality života ľudí;

AJ.  keďže WHO označila bývanie za kľúčové odvetvie pre opatrenia na riešenie nerovností v oblasti zdravia(38); keďže 2,1 % európskych občanov nemá vnútri svojich obydlí kúpeľňu, sprchu ani toalety; keďže väčšina týchto občanov žije v piatich členských štátoch: Rumunsko (27,7 %), Bulharsko (15,3 %), Litva (10,6 %), Lotyšsko (9,9 %) a Estónsko (5,3 %)(39); keďže vidiecke oblasti obzvlášť trpia nedostatočnými investíciami do prístupu k sanitácii a iným základným službám; keďže pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností by Európska únia mala zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia;

AK.  keďže podľa Komisie sú domácnosti s deťmi vo všeobecnosti vystavené vyššiemu riziku závažnej deprivácie v oblasti bývania než celková populácia a podiel detí, ktoré žijú v preplnenej domácnosti, bol vyšší v prípade detí z rodín s nižšími príjmami ako v celkovej populácii; keďže nedostupnosť sociálneho bývania je prekážkou pre deti z rodín s nižšími príjmami v dôsledku nedostatočnej ponuky sociálneho bývania, čo vedie k dlhým čakacím lehotám; keďže riadne vykurované bývanie s bezpečnou pitnou vodou a sanitáciou a bývanie vo všeobecnosti je kľúčovým prvkom pre zdravie, pohodu, rast a vývoj detí; keďže primerané bývanie podporuje aj vzdelávanie a štúdium detí(40);

AL.  keďže energetická chudoba je pretrvávajúcim problémom, ktorý v EÚ postihuje milióny ľudí, a keďže pandémia COVID-19 prehlbuje túto krízu a v dôsledku obmedzenia pohybu prudko rastie spotreba energie a účty; keďže okrem toho v dôsledku pandémie COVID-19 veľký počet pracovníkov prišiel o prácu alebo časť svojho príjmu, a to napriek opatreniam finančnej podpory a programom skráteného pracovného času, ktoré zaviedla väčšina členských štátov a ktoré podporuje EÚ; keďže príspevky na bývanie a dotácie na nájom často nepostačujú na pokrytie skutočných nákladov na bývanie a v niektorých krajinách veľmi prísne kritériá bránia prístupu zraniteľných skupín k príspevkom na bývanie;

AM.  keďže spoločnosti starnú a prechádzajú demografickými zmenami; keďže potreby bývania sa menia s vekom v súlade so zmenami životného štýlu alebo rodinnej situácie; keďže prekážky bývania zahŕňajú nedostatočnú dostupnosť, osamelosť, bezpečnostné obavy a náklady na údržbu;

AN.  keďže obydlia by mali byť bezpečné, pohodlné a ľahko udržiavané, pričom všetky tieto faktory sú mimoriadne dôležité pre starších ľudí;

AO.  keďže energetická hospodárnosť bytového fondu má priamy vplyv na energetickú chudobu a náklady na údržbu; keďže trh s plynom a energiou je jedným z najvýnosnejších obchodov na svete, ale takmer 7 % domácností v EÚ nie je schopných platiť účty za služby(41); keďže domácnosti s nižšími príjmami navyše platia za energiu viac; keďže vlna obnovy môže zohrávať významnú úlohu pri úsporách energie, znižovaní nákladov a spotreby energie, a tým aj pri zmierňovaní energetickej chudoby a zlepšovaní komfortu, hygienických a životných podmienok pre všetkých;

AP.  keďže dekarbonizácia hospodárstva EÚ do roku 2050 je spoločným cieľom v boji proti zmene klímy a energia na vykurovanie a chladenie budov je jednou z jej hlavných príčin; keďže Európska únia si prostredníctvom Európskej zelenej dohody stanovila cieľ zvýšiť energetickú hospodárnosť budov;

AQ.  keďže vo viac ako polovici členských štátov EÚ v súčasnosti na viac ako 500 obydlí pripadá 1 000 obyvateľov; keďže tento počet je najvyšší v krajinách, ktoré sú destináciami cestovného ruchu, v ktorých dovolenkové domy vybudované na dovolenku počas hlavnej sezóny v centrách cestovného ruchu neprispievajú k splneniu širších potrieb spoločnosti v oblasti bývania(42);

AR.  keďže utečenci, žiadatelia o azyl, migranti, najmä bez dokladov, osoby vysídlené v rámci krajiny, osoby bez štátnej príslušnosti, osoby so zdravotným postihnutím, deti a mládež, domorodé obyvateľstvo, ženy, LGBTI osoby, staršie osoby a príslušníci rasových, etnických a náboženských menšín majú neprimerane vysoké zastúpenie medzi ľuďmi žijúcimi v bezdomovectve, neformálnom bývaní a neprimeranom bývaní a často sú odsúvaní do najokrajovejších a najnebezpečnejších oblastí; keďže tieto skupiny sa často stretávajú s prierezovou diskrimináciou v dôsledku svojho postavenia z hľadiska bývania; keďže Európska únia sa pri vymedzovaní a realizácii svojich politík a činností zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie;

AS.  keďže Komisia 12. novembra 2020 prijala svoju prvú stratégiu rovnosti LGBTIQ osôb;

AT.  keďže Výbor ministrov Rady Európy odporučil členským štátom v CM/Rec(2010)5, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie účinného a rovnakého využívania prístupu k primeranému bývaniu pre všetky osoby bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže okrem toho odporúča, aby sa náležitá pozornosť venovala rizikám bezdomovectva LGBTIQ osôb vrátane mladých ľudí a detí, ktoré môžu byť obzvlášť zraniteľné v dôsledku sociálneho vylúčenia, a to aj z vlastných rodín;

AU.  keďže v štúdii Komisie o právnom uznaní rodu v EÚ sa zdôrazňuje diskriminácia transrodových osôb v prístupe na trh s bývaním vrátane straty ich domov v dôsledku požiadavky na rozvod v niektorých postupoch pre uznanie rodu v EÚ; keďže prístup k právnemu uznaniu rodu zvyšuje pravdepodobnosť, že si transrodová osoba nájde bývanie v prípadoch, keď sa jej doklady zhodujú s rodovým vyjadrením;

AV.  keďže Komisia má značný počet právomocí týkajúcich sa trhu s nehnuteľnosťami vrátane bankového dohľadu, menovej politiky, úverov a hypotekárnych úverov vrátane pravidiel úľavy a vyrovnania dlhov, ako aj intervenčnej kapacity v prípade finančných bublín, verejných nákladov na sociálne financovanie bývania a nesplácaných úverov; keďže podľa protokolu 26 k ZFEÚ by sa vykonávanie úloh v rámci služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, napríklad poskytovanie sociálneho a cenovo dostupného bývania, malo zakladať na osobitných úlohách, ktoré boli zverené na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a ktoré odrážajú potreby a primeranú podporu bývania a komunít;

AW.  keďže špekulatívne nadobudnutia bytov a pozemkov zohrávajú významnú úlohu pri pokračujúcom zvyšovaní cien bývania; keďže je možné pozorovať prudký a nepretržitý nárast cien bývania a trhových prenájmov, najmä v mestách a mestských a prímestských oblastiach;

AX.  keďže nútené vysťahovanie sa vymedzuje ako trvalé alebo dočasné vyhostenie jednotlivcov, rodín a/alebo komunít proti ich vôli z domov a/alebo pôdy, ktoré obývajú, bez poskytnutia vhodných foriem právnej alebo inej ochrany, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, a prístupu k nim; keďže nútené vysťahovanie sa už dlho považuje za hrubé porušenie ľudských práv;

Dosiahnutie primeraného, energeticky hospodárneho a zdravého bývania

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že právo na primerané bývanie bude uznané a vykonateľné ako základné ľudské právo prostredníctvom platných európskych a vnútroštátnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým zabezpečili rovnaký prístup k dôstojnému bývaniu vrátane kvalitnej a čistej pitnej vody, primeranej a spravodlivej sanitácie, hygieny, napojenia na kanalizáciu a vodovodné siete, vysokej kvality vnútorného prostredia a k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej energii pre všetkých, a tak prispeli k odstráneniu chudoby vo všetkých jej formách, chránili ľudské práva znyvýhodnených domácností a podporili najzraniteľnejšie skupiny s cieľom chrániť ich zdravie a pohodu;

2.  opätovne požaduje, aby sa na úrovni EÚ prijali kroky na moratórium na odpájanie vykurovania v zimnom období, a žiada, aby sa zaviedol zákaz prerušenia dodávok počas zimného obdobia; odsudzuje obchádzanie moratória tým, že v jesennom období sa nepripojuje vykurovanie, čím sa moratórium stane neúčinným; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dodávatelia elektrickej energie prijmú ochranné systémy na zaručenie domácich dodávok energie osobám v najväčšej núdzi, keďže prístup k základným verejnoprospešným službám, ako sú voda, elektrická energia a sanitácia, je nevyhnutný na splnenie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja;

3.  žiada, aby sa na úrovni EÚ zaviedli minimálne povinné požiadavky na zdravé domácnosti vrátane kvality vzduchu v interiéri, a to minimálne v súlade s usmerneniami WHO; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali základné pravidlá verejnej hygieny a verejného zdravia, ako aj usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre primerané bývanie, zdravie a teplotu a podelili sa o najlepšie postupy a úvahy realizované na vnútroštátnej úrovni;

4.  vyzýva Komisiu, aby za prioritu stanovila zníženie emisií a energetickú účinnosť prostredníctvom obnovy budov; podporuje nasmerovanie vlny obnovy na riešenie energetickej chudoby a budov s najhoršími parametrami hospodárnosti, v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, v záujme zabezpečenia sociálne spravodlivého prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, pri ktorom nik nezostane bokom; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala sociálnemu bývaniu, rodinným domom a bytovým domom obývaným vlastníkmi, ako aj riešeniu nedostatočného bývania a dostupnosti bývania; zdôrazňuje preto, že nájomníci i obyvatelia vlastných bytov by mali byť plne informovaní a zapojení do projektov obnovy a v ich dôsledku by sa im nemali zvyšovať celkové náklady;

5.  vyzýva členské štáty, aby viedli kampane za úsporu energie; zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú minimálne normy energetickej hospodárnosti (MEPS) pri stimulovaní objemu a rozsahu renovácie v najmenej hospodárnych budovách, a v rámci vlny obnovy víta plán zaviesť povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti existujúcich budov v nadchádzajúcej revízii smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov;

6.  víta podporu Komisie v rámci vlny obnovy na financovanie riešení pre domácnosti s nízkymi príjmami; vyzýva Komisiu, aby podporovala model neutrality nákladov na bývanie (zahŕňajúci nájomné, náklady na energie, prevádzkové náklady a miestne dane), pretože spája sociálne a klimatické ciele a zabraňuje obnovám vykonávaným na účel núteného vysťahovania, čím sa zabezpečí, aby sa zvýšenie nájomného plne vyvážilo úsporami energie; trvá na tom, že pri obnove bývania je potrebné chrániť nájomníkov pred núteným vysťahovaním;

7.  poznamenáva, že v záujme poskytnutia stimulov na obnovu, najmä v bytových domoch, budú kľúčové stimuly na účasť, komunikáciu a finančné stimuly; vyzýva Komisiu, členské štáty a finančné inštitúcie, aby zabezpečili širokú dostupnosť finančných prostriedkov na obnovu a oprávnenosť na ich čerpanie pre všetky kategórie vlastníctva, a to aj v situáciách, keď neexistujú združenia vlastníkov domov;

8.  vyzýva Komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci a nástroji Next Generation EU stanovila vlnu obnovy ako prioritu, a tak osoby v zraniteľnej situácii postavila do ťažiska politík ozdravenia a zabezpečila všetkým rovnaký prístup k projektom obnovy, pretože investície v tejto oblasti môžu pôsobiť ako proticyklický zásah s významným potenciálom vytvárania pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch ozdravenia a odolnosti uprednostnili obnovu, a tak prispeli k dosiahnutiu hĺbkovej obnovy aspoň 3 % fondu európskych budov za rok; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala budovám vystaveným vysokému riziku zemetrasení v európskych regiónoch s častejším výskytom zemetrasení;

9.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali obehové hospodárstvo v stavebníctve a uplatňovali pri budovách a výrobkoch zásady obehového hospodárstva a povinné ekologické kritériá; vyzýva EÚ a členské štáty, aby pri zvažovaní možností obnovy uprednostňovali stavebné výrobky z nízkouhlíkových, udržateľných a netoxických materiálov, ktoré je takisto jednoduché opraviť a opätovne používať, a aby podporili rýchly prechod na energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie; zdôrazňuje, že budovy šetrnejšie k životnému prostrediu, ktoré sú vybudované z ekologickejších a trvácnejších materiálov, prinesú rozsiahle sociálne aj individuálne hospodárske výhody; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaradili zelené sociálne bývanie do svojich plánov investícií do bývania vrátane kritérií udržateľnosti sociálneho bývania;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pravidlá verejného obstarávania umožnia inovácie a dlhodobé partnerstvá v záujme obnovy v sektore sociálneho bývania, napríklad koncepciu inteligentných susedstiev navrhnutú v rámci iniciatívy za dostupné bývanie, ktorá je súčasťou vlny obnovy;

11.  vyzýva členské štáty, aby podporovali programy a stimuly pre rodiny, aby žili vo vzájomnej blízkosti, posilňovali medzigeneračné väzby a umožnili starším osobám, ktoré musia opustiť svoje domovy z finančných alebo zdravotných dôvodov, nájsť si nové ubytovanie, ktoré uspokojuje ich potreby bez toho, aby museli opustiť komunity, ktorých sú súčasťou už mnoho rokov;

Boj proti bezdomovectvu a diskriminácii

12.  vyzýva na dosiahnutie cieľa na úrovni EÚ, ktorým je odstránenie bezdomovectva do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby prijala účinnejšie opatrenia na podporu členských štátov pri znižovaní a odstraňovaní bezdomovectva ako priority v rámci akčného plánu EPSP;

13.  vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie v oblasti bezdomovectva, a vyzýva členské štáty, aby si osvojili zásadu „bývanie ako priorita“ a uprednostňovali zabezpečenie stáleho bývania pre ľudí bez domova, a to aj iniciatívnymi a reaktívnymi opatreniami v rámci svojich vnútroštátnych stratégií v oblasti bezdomovectva, na základe systémovej konzultácie s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi na poli bezdomovectva, chudoby a diskriminácie;

14.  je presvedčený, že Komisia by mala ďalej preskúmať vykonávanie existujúcich úspešných modelov, napríklad modelu „bývanie ako priorita“, a to prostredníctvom primeraných nástrojov financovania, ako sú Európsky sociálny fond plus a Európsky fond regionálneho rozvoja;

15.  zdôrazňuje, že pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií je potrebná spolupráca medzi ministerstvami a medzi vládami, ako aj účasť hlavných zainteresovaných strán, a nabáda na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

16.  zdôrazňuje dôležitosť zberu spoľahlivých údajov o bezdomovectve vrátane bezdomovectva mladých ľudí so zapojením príslušných mimovládnych organizácií a orgánov pôsobiacich v oblasti poskytovania služieb osobám, ktoré sú ohrozené alebo postihnuté bezdomovectvom; vyzýva Kkomisiu a členské štáty, aby prijali spoločnú rámcovú definíciu a koherentné ukazovatele bezdomovectva v EÚ, ktoré by umožnili spoločné chápanie, systematické porovnávanie a posudzovanie rozsahu bezdomovectva v jednotlivých členských štátoch EÚ; a umožnili by systematické monitorovanie miery bezdomovectva na úrovni EÚ prostredníctvom inštitúcií, ako je Eurostat; vyzýva na využívanie existujúcich nástrojov, ako je Európska typológia bezdomovectva a vylúčenia z možností bývania;

17.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia a realizovali programy pre mladých ľudí, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a ktorým hrozí, že sa z nich stanú ľudia bez domova; vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú podporu mladým ľuďom, ktorí začínajú žiť samostatný život, zlepšila prístup k informáciám o fondoch zameraných na cenovo dostupné bývanie a zabezpečila, aby revidovaná záruka pre mladých ľudí prispievala k riešeniu problému bezdomovectva mladých ľudí, ktoré sa v mnohých krajinách EÚ zvyšuje;

18.  víta pozornosť venovanú v stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb bezdomovectvu týchto osôb, najmä mladých LGBTIQ bezdomovcov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje na zlepšenie zberu údajov, podporila výskum v celej EÚ a uľahčila výmenu prístupov k riešeniu problému bezdomovectva LGBTIQ osôb medzi členskými štátmi;

19.  opakuje svoju výzvu zo 16. januára 2014, aby sa skoncovalo s kriminalizáciou ľudí bez domova a aby sa zmenili diskriminačné postupy používané na zabránenie prístupu ľudí bez domova k sociálnym službám a útulkom;

20.  vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby dôkladnejšie monitorovala trestné činy z nenávisti a incidenty motivované aporofóbiou; zdôrazňuje, že chudoba a bezdomovstvo nie sú trestným činom, naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo svojich verejných politikách zaviedli mechanizmy na zaručenie bezpečnosti bezdomovcov a zaradili aporofóbiu do svojich politík verejnej bezpečnosti ako trestný čin z nenávisti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zakázali a riešili diskrimináciu na základe bezdomovectva alebo iného postavenia v oblasti bývania a zrušili všetky právne predpisy a opatrenia, ktoré kriminalizujú alebo trestajú ľudí za bezdomovectvo alebo správanie spojené s bezdomovectvom, ako napríklad spanie alebo jedenie na verejných priestranstvách, ako aj zákaz núteného vysťahovania ľudí bez domova z verejných priestranstiev, pokiaľ sa im nezabezpečí bezpečné náhradné bývanie, a ničenie ich osobných vecí;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zachovanie výnimočných opatrení na predchádzanie bezdomovectvu a na ochranu ľudí bez domova v súvislosti s krízou COVID-19, najmä moratórií na vysťahovanie a odpojenie od dodávok energie a zabezpečenia dočasného bývania, a to tak dlho, ako to bude potrebné, a aby po nich nasledovali adekvátne a trvalé riešenia; vyzýva členské štáty, aby podporovali a propagovali mimovládne a charitatívne organizácie poskytujúce zdravotnícke a sociálne služby ľuďom bez domova a aby im pomáhali chrániť sa pred pandémiou COVID-19;

22.  uznáva, že v niektorých núdzových situáciách, napríklad keď ľudia čelia neistým administratívnym situáciám alebo sú obeťami domáceho násilia, by sa mali osobám v núdzi poskytnúť núdzové riešenia bývania, ako sú útulky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že nikto nebude nútený spať na ulici z dôvodu nedostatku dôstojných alternatív; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na podpore bezpodmienečného prístupu všetkých osôb, ktoré urgentne potrebujú ubytovanie, k núdzovému bývaniu primeranej kvality, zdôrazňuje však, že toto opatrenie by malo byť vždy len dočasné a nemôže nahrádzať štrukturálne riešenia prijaté v reakcii na bezdomovectvo, akými sú prevencia bezdomovectva a poskytovanie primeraného bývania a sociálnej podpory;

23.  pripomína, že ženy sú osobitne vystavené kríze v oblasti bývania; zdôrazňuje, že ženy sú viac postihnuté chudobou, a to najmä z dôvodu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch medzi ženami a mužmi a skutočnosti, že častejšie pracujú na čiastočný úväzok; zdôrazňuje, že bezdomovectvo žien je často menej viditeľné a treba ho osobitne riešiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali rodový prístup vo svojich vnútroštátnych stratégiách v oblasti bezdomovectva s cieľom podporiť ženy, ktoré čelia bezdomovectvu, ktoré často trpeli v dôsledku komplexnej traumatizácie a sú vystavené retraumatizácii, ako je domáce násilie a zneužívanie, odlúčenie od svojich detí, stigmatizácia a nedostatok bezpečných a zabezpečených priestorov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách bývania rozvíjali rodový prístup, najmä podporou žien, ktoré sa nachádzajú v osobitných situáciách, ako sú napríklad slobodné matky;

24.  pripomína, že obmedzenie sociálnych kontaktov a karanténa v dôsledku pandémie COVID-19 majú dramatický vplyv na počet prípadov násilia páchaného na ženách vrátane vyššieho výskytu domáceho násilia a zneužívania detí; pripomína, že ekonomická nezávislosť žien sa ukázala ako kľúčový nástroj na boj proti rodovo motivovanému násiliu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby poskytli finančnú podporu ženám, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia a ktoré začínajú žiť samostatný život, a zlepšili ich prístup k informáciám o fondoch zameraných na dostupné bývanie ako spôsob zlepšenia ich ekonomickej nezávislosti a životnej úrovne;

25.  požaduje komplexnú integrovanú stratégiu boja proti chudobe so stanoveným cieľom jej zníženia, a to aj pokiaľ ide o chudobu detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili právo detí na primerané bývanie, a to aj poskytovaním súvisiacej podpory rodičom, ktorí majú ťažkosti s udržaním bývania alebo prístupom k nemu, s cieľom zabezpečiť, aby zostali so svojimi deťmi, pričom osobitnú pozornosť treba venovať mladým dospelým, ktorí odchádzajú z ústavov starostlivosti o deti; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2021 predložila európsku záruku pre deti s vyčleneným rozpočtom vo výške 20 miliárd EUR, čím sa zabezpečí, že každé dieťa v EÚ bude mať okrem iného prístup k dôstojnému bývaniu;

26.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všetkým rovnaký prístup k dôstojnému bývaniu, bojovali proti rasizmu a protirómskym náladám a garantovali zákaz diskriminácie zo všetkých dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie charty, ako aj smernice o rasovej rovnosti a rámca EÚ pre vykonávanie národných stratégií integrácie Rómov a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; žiada, aby venovali osobitnú pozornosť prierezovej diskriminácii; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala horizontálnu antidiskriminačnú smernicu; vyzýva Komisiu, aby účinne vyhodnotila politický záväzok členských štátov a aby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ktoré neuplatňujú antidiskriminačné právne predpisy EÚ alebo ktoré kriminalizujú ľudí bez domova;

27.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vymedzili a vykonávali politiky proti úžerníckym majiteľom a prenajímateľom bývania v osadách a aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa týchto politík;

28.  s hlbokým znepokojením konštatuje, že podmienky rómskeho obyvateľstva naďalej vzbudzujú mimoriadne starosti, keďže mnohí Rómovia často žijú v segregovaných obydliach charakterizovaných nevyhovujúcimi životnými podmienkami; vyzýva členské štáty, aby podporovali priestorovú desegregáciu a zapájali Rómov-príjemcov do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých etáp projektov bývania s cieľom účinne zabezpečiť, aby im boli poskytnuté informácie, ktoré im umožnia využívať existujúce fondy, ako aj aby sa uplatňovali antidiskriminačné politiky a mechanizmy s cieľom predchádzať násilnému vysťahovaniu a poskytnúť kočovným Rómom dostatočné a primerané táboriská; zdôrazňuje naliehavú potrebu vzdelávacích kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti, ako aj verejných investícií v tejto súvislosti, ktoré sa stali ešte potrebnejšími aj v dôsledku nebezpečenstva pandémie COVID-19; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili plánovaný Fond na spravodlivú transformáciu určený na zlepšenie situácie v oblasti bývania, zdravia a zamestnanosti, aby tak nikto vrátane Rómov nezostal bokom;

29.  upozorňuje, že na to, že nútené vysťahovanie je v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv len vtedy, keď sú splnené viaceré kritériá vrátane zmysluplného zapojenia dotknutých osôb, preskúmania všetkých možných alternatív, premiestnenia do primeraného bývania po dohode s dotknutými domácnosťami, aby nikto nezostal bez domova, prístupu k spravodlivosti s cieľom zabezpečiť spravodlivosť postupov a dodržiavanie všetkých ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že v prípade nesplnenia týchto kritérií sa vysťahovanie považuje za nútené a predstavuje porušenie práva na bývanie; žiada, aby sa nútené vysťahovanie vymedzené podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv za každých okolností zakázalo;

30.  s hlbokým znepokojením konštatuje, že osoby so zdravotným postihnutím často čelia viacerým komplexným výzvam a nezohľadňovaniu ich rôznych práv v oblasti bývania, ako je napríklad absencia práva žiť v komunite s rovnakými príležitosťami, nedostatočná dostupnosť komunitných služieb, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prechodu od inštitucionálnej starostlivosti k životu v komunite, skutočnosť, že sú často nútené žiť v oddelených zariadeniach ústavnej starostlivosti, chudoba, nedostatočný prístup k programom bývania, existujúce prekážky prístupnosti atď.; pripomína Komisii a členským štátom, že z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím im vyplývajú určité povinnosti; vyzýva na rýchlu deinštitucionalizáciu v celej Európe a využívanie dostupných finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov na vytvorenie prístupného, nesegregovaného bývania a poskytovanie potrebných komunitných služieb osobám so zdravotným postihnutím v záujme ochrany ich práva na nezávislý život v komunite a rovnakých príležitostí na zapojenie sa do spoločnosti;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa na projekty v oblasti bývania, ktoré vedú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu, nepoužili žiadne finančné prostriedky EÚ alebo členských štátov; vyzýva členské štáty, aby vždy zvážili kvalitu bývania z hľadiska rozvoja miest, architektúry a funkčnosti s cieľom zlepšiť dobré životné podmienky všetkých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy a stimuly pre rodiny, ktoré podporujú a posilňujú medzigeneračné väzby a umožňujú ľuďom, najmä starším osobám, ktoré musia opustiť svoje domovy z finančných alebo zo zdravotných dôvodov, nájsť si nové ubytovanie, ktoré uspokojuje ich potreby bez toho, aby museli opustiť svoje komunity;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili všeobecnú povinnosť dodržiavať kritériá prístupnosti v rámci plánovanej vlny obnovy verejných a súkromných budov a aby využili jej potenciál na boj za lepšiu prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby a osoby s motorickými a senzorickými ťažkosťami s cieľom zabezpečiť, aby boli budovy pohodlné pre všetkých ich obyvateľov a spĺňali „požiadavky budúcnosti“ vo svetle rastúcich demografických zmien;

Integrovaný prístup k sociálnemu, nájomnému a cenovo dostupnému bývaniu na úrovni EÚ

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa bývanie stalo jedným zo základných kameňov akčného plánu EPSP; pripomína, že politiky EÚ, programy financovania a finančné nástroje majú veľký vplyv na trh s bývaním, na kvalitu bytového fondu a na život občanov; vyzýva Komisiu, aby urgentne vypracovala integrovanú stratégiu pre sociálne, nájomné, nesegregované a cenovo dostupné bývanie na úrovni EÚ a vytvorila rámec umožňujúci vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom zaistiť poskytovanie bezpečného, zdravého, prístupného a cenovo dostupného kvalitného bývania pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby v rámci tejto stratégie zlepšila svoju činnosť zameranú na zapojenie všetkých vládnych úrovní do úplného a dôsledného vykonávania práva na dôstojné bývanie pre všetkých;

34.  víta zaradenie cenovej dostupnosti bývania do európskeho semestra; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny pozitívne prispejú k úplnému a dôslednému uplatňovaniu zásad EPSP, ako aj k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a cieľov EÚ v oblasti klímy, ako sú vymedzené v Európskej zelenej dohode; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa cenovej dostupnosti bývania; vyhlasuje, že národné plány cenovo dostupného bývania by sa mali zahrnúť do národných programov reforiem, a žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili konkrétne stratégie na riešenie prekážok práva na bývanie, ako sú diskriminácia, špekulácie, predátorské úvery, zaberanie pôdy, konflikty, nútené vysťahovanie, zhoršovanie životného prostredia a zraniteľnosť voči katastrofám;

35.  zdôrazňuje potrebu spresniť ukazovateľ indexu cien nehnuteľností na bývanie; domnieva sa, že bývanie je cenovo dostupné, ak obyvateľovi na život poskytuje ešte dostatočnú sumu na základné výdavky na dôstojný život; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať komplexné vymedzenie cenovej dostupnosti bývania na úrovni EÚ, pričom sa zohľadní široká škála ukazovateľov, ako je vysťahovanie a miera chudoby; poukazuje na to, že súčasná referenčná prahová hodnota pre záťažovú hranicu nákladov na bývanie na úrovni 40 % disponibilného príjmu domácnosti nedostatočne znázorňuje počet domácností zaťažených nákladmi na bývanie; požaduje prehodnotenie referenčnej prahovej hodnoty a vyzýva Eurostat, aby vypracoval širší súbor údajov o výdavkoch domácností na náklady na bývanie od 25 % do 40 % disponibilného príjmu v 5 % intervaloch;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom európskej štatistiky Eurostatu o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) a Európskeho strediska pre monitorovanie energetickej chudoby poskytovala presnejšie, kvalitnejšie a porovnateľnejšie údaje o trhu s bývaním, a monitorovala cenovú dostupnosť bývania v celej EÚ aj na miestnej a regionálnej úrovni, pričom zohľadní roztrieštenosť vnútroštátnych trhov s bývaním a rozdiely medzi členskými štátmi;

37.  vyzýva Radu a členské štáty, aby obnovili neformálne stretnutia ministrov výstavby, zapojili do nich aj Európsky parlament a aby ich otvorili zainteresovaným stranám a predložili revidovaný formát kontaktných miest pre bývanie s cieľom poskytnúť mechanizmus na výmenu informácií medzi členskými štátmi a platformu na výmenu najlepších postupov v oblasti boja proti bezdomovectvu a poskytovania dôstojného a cenovo dostupného bývania;

38.  nabáda členské štáty, aby spolupracovali na financovaní sociálnych investícií zameraných na riešenie problémov s bývaním so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom, z ktorých mnohí zohrávajú a môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji a udržiavaní primeraných riešení v oblasti bývania pre ľudí v zraniteľných situáciách;

39.  vyzýva členské štáty, aby viac investovali do prístupných domovov starostlivosti pre starších ľudí s kvalitnými službami v oblasti starostlivosti, čo je nevyhnutné na zabezpečenie prístupnosti pre čo najviac starších obyvateľov;

Garancia bezpečnosti držby a inkluzívnych trhov s bývaním

40.  poukazuje na to, že 25,1 % európskych nájomníkov, ktorí platia nájomné za trhovú cenu, vynakladá viac ako 40 % svojho príjmu na nájomné a že v priemere sa nájomné neustále zvyšuje(43); vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zaviedli právne ustanovenia vrátane jasných predpisov v oblasti prenájmu s cieľom chrániť práva nájomníkov a obyvateľov vlastných bytov, zabezpečiť im istotu a predchádzať nútenému vysťahovaniu, a to aj po opatreniach v rámci obnovy a vrátane tých, ktorí žijú v obydlí prevedenom zo štátu počas procesu reštitúcie; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby garantovali transparentnosť nájomného a poskytovali podporu organizáciám, ktoré pracujú v oblasti ochrany nájomníkov a obyvateľov vlastných bytov a zaviedli postupy urovnávania právnych sporov s nízkou hodnotou;

41.  vyzýva členské štáty, aby realizovali politiku bývania na základe zásady neutrality medzi nehnuteľnosťou na bývanie vo vlastníctve, prenajatým ubytovaním v súkromnom sektore a prenajatým sociálnym bývaním; vyzýva Komisiu, aby tento ukazovateľ zohľadnila v európskom semestri; domnieva sa, že právo na bývanie by sa nemalo úzko definovať ako prístup k sociálnemu bývaniu, ale v širšom zmysle ako právo žiť v domácnosti v mieri, bezpečnosti a dôstojnosti; zdôrazňuje význam stanovenia transparentných kritérií oprávnenosti pre sociálne a verejne financované bývanie s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k bývaniu; nabáda členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne stratégie na predchádzanie sociálnej segregácii prostredníctvom širšieho geografického rozdelenia sociálneho bývania dostupného pre všetkých občanov bez ohľadu na postavenie, rod, náboženstvo alebo etnický pôvod; vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup k bývaniu a podporovali rôzne štvrte prostredníctvom lepšieho prístupu k úverom a prenájmu a práva kupovať pre mladých ľudí, rodiny s nízkymi a strednými príjmami a ľudí zo sociálne a hospodársky znevýhodnených skupín; nabáda členské štáty, aby spolupracovali s bankovým sektorom s cieľom poskytovať štátom zaručené cenovo dostupné úvery pre tieto skupiny a zároveň predchádzať vzniku bublín a nadmernej zadlženosti;

42.  vyzýva členské štáty, aby aktívnejšie odstraňovali nerovnosti na trhu s bývaním, a to aj poskytovaním komplexných informácií o fungovaní trhov s bývaním, počte a geografickom rozložení transakcií, cenových trendoch v konkrétnych trhových segmentoch a možnostiach rozvoja v iných osobitných segmentoch;

43.  zdôrazňuje, že primerané politiky a opatrenia, ktoré podporujú primeranú ponuku bývania, sú kľúčové na vyváženie a posilnenie hospodárskeho rozvoja bývania v prospech celej spoločnosti a na zabezpečenie cenovo dostupného a prosperujúceho prostredia na život pre všetkých; domnieva sa, že prijaté opatrenia musia byť premyslené, konkrétne a zamerané na uplatňovanie práva na bývanie v primeranom časovom rámci a že členské štáty musia vyčleniť dostatočné zdroje a uprednostňovať potreby znevýhodnených a marginalizovaných jednotlivcov alebo skupín žijúcich v neistých podmienkach bývania; vyzýva preto členské štáty, aby s podporou Komisie zabezpečili poskytovanie dostatočného primeraného a cenovo dostupného sociálneho bývania na pokrytie potrieb týchto jednotlivcov a skupín v oblasti bývania;

44.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali svoje vnútorné politiky v oblasti výstavby, ktoré posilnia hospodársky rast v súvislosti s pandémiou COVID-19;

45.  so znepokojením berie na vedomie zvýšenú financializáciu trhu s bývaním, najmä v mestách, v rámci ktorej investori považujú bývanie za obchodovateľné aktívum, a nie za ľudské právo; vyzýva Komisiu, aby posúdila prispenie politík a právnych predpisov EÚ k financializácii trhu s bývaním a schopnosť vnútroštátnych a miestnych orgánov zaistiť právo na bývanie; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby zaviedli vhodné opatrenia na boj proti špekulatívnym investíciám, prijali politiky uprednostňujúce dlhodobé investície na trhu s bývaním a aby vypracovali politiky plánovania miest a vidieka v prospech cenovo dostupného bývania, sociálnej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti;

46.  zdôrazňuje, že transparentnosť vlastníctva nehnuteľností a transakcií je nevyhnutná na prevenciu narušenia trhu s bývaním a predchádzanie praniu špinavých peňazí v tomto odvetví; pripomína povinnosť stanovenú v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, aby Komisia do 31. decembra 2020 podala správu o potrebe harmonizácie informácií o vlastníctve nehnuteľností a o vzájomnom prepojení týchto vnútroštátnych registrov s cieľom zabrániť špekuláciám; opakuje preto svoju výzvu z 26. marca 2019, aby členské štáty mali k dispozícii verejne dostupné informácie o konečnom skutočnom vlastníctve pozemkov a nehnuteľností;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie chránili hypotekárnych dlžníkov pred vysťahovaním; zdôrazňuje že občania, ktorí sú obeťami vysťahovania, by mali mať možnosť domáhať sa svojich práv na súde; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili existujúce záväzné pravidlá správania pre veriteľov, správcov úverov a nákupcov úverov s cieľom vyhnúť sa klamlivým praktikám, obťažovaniu a porušovaniu práv spotrebiteľov, a to aspoň pokiaľ ide o hypotekárne úvery, alebo prípadne prijali nové pravidlá; je presvedčený, že v takýchto pravidlách by sa mali stanoviť najmä požiadavky na primerané a životaschopné opatrenia na odpustenie platieb okrem tých, ktoré sú stanovené v článku 28 smernice 2014/17/EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebný legislatívny návrh o minimálnom pomere výšky úveru k hodnote zabezpečenia na trhu s hypotekárnymi úvermi; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní pravidiel týkajúcich sa sekuritizácie zvážila vplyv na trhy s bývaním;

48.  poukazuje na to, že expanzívny rast krátkodobého dovolenkového prenájmu ochudobňuje trh s bývaním, zvyšuje ceny a môže mať negatívny vplyv na možnosti bývania v mestských a turistických oblastiach; vyzýva Komisiu, aby vykladala smernicu o službách v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora (C-390/18), v ktorom sa stanovuje cenová dostupnosť bývania a nedostatok nájomného bývania ako „závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu“, a aby preto dala vnútroštátnym a miestnym orgánom široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o vymedzenie primeraných pravidiel pre stravovacie a ubytovacie služby vrátane povinnej registrácie, obmedzenia povolení a osobitných zónových politík, obmedzenia času, zabránenia nadmernému zameraniu sa na cestovný ruch, vyprázdňovania mestských centier a poklesu kvality života na úkor miestnych obyvateľov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do zákona o digitálnych službách začlenila návrh záväznej povinnosti výmeny informácií pre platformy na trhu s krátkodobým nájomným bývaním v súlade s pravidlami ochrany údajov, pretože tento prístup k informáciám je pre orgány nevyhnutný na zabezpečenie prístupnosti cenovo dostupného bývania;

49.  pripomína Komisii a členským štátom, že neexistencia regulácie trhu s nehnuteľnosťami a finančných aktérov pôsobiacich na tomto trhu s cieľom zabezpečiť prístup k cenovo dostupnému a primeranému bývaniu pre všetkých by znamenala nedodržanie ich záväzkov, pokiaľ ide o právo na bývanie;

50.  žiada, aby sa sektor bývania zahrnul do sociálnych služieb všeobecného záujmu, a to nielen pokiaľ ide o sociálne bývanie, keďže je to nevyhnutné na zaručenie práva na cenovo dostupné a dôstojné bývanie pre všetkých;

Investície do sociálneho, nájomného, cenovo dostupného a energeticky účinného bývania

51.  zdôrazňuje, že investičná medzera v oblasti cenovo dostupného bývania predstavuje 57 miliárd EUR ročne(44); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prioritne odstránili investičnú medzeru v oblasti cenovo dostupného bývania; v tejto súvislosti vyzýva na reformu rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorou by sa členským štátom umožnilo uskutočnenie potrebných zelených a sociálnych verejných investícií vrátane investícií súvisiacich s rozvojom a zlepšovaním sociálneho, nájomného, cenovo dostupného a energeticky hospodárneho bývania; okrem toho požaduje jednotné účtovanie pre metodiku odpisov za cenovo prístupné investície do bývania;

52.  pripomína, že ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“) je sociálne bývanie oslobodené od notifikačnej povinnosti týkajúcej sa štátnej pomoci; pripomína, že sociálne bývanie je jediným odvetvím v rámci rozhodnutia o SVHZ, v súvislosti s ktorým Komisia uvádza cieľovú skupinu (znevýhodnení občania alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny), a že to neplatí v prípade iných sociálnych služieb; domnieva sa, že to môže obmedziť možnosť zabezpečenia sociálneho a cenovo dostupného bývania pre všetkých; uznáva, že neexistuje dohodnuté spoločné vymedzenie sociálneho bývania na úrovni EÚ; varuje však, že úzke vymedzenie sociálneho bývania tým, že sa obmedzuje len na „bývanie pre znevýhodnených občanov alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny, ktoré z dôvodu obmedzení schopnosti využívať bývanie za trhových podmienok nie sú schopné získať bývanie“, je reštriktívne a bráni schopnosti členských štátov vymedziť ich SVHZ a služby všeobecného záujmu; zdôrazňuje, že SVHZ v oblasti bývania by sa mali v zásade riadiť osobitnými požiadavkami stanovenými vnútroštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, keďže tieto orgány majú právomoc identifikovať a riešiť potreby bývania a životné podmienky rôznych skupín, ktoré sa môžu výrazne líšiť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, a keďže tieto orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri dobre zacielenom rozhodovaní; naliehavo vyzýva Komisiu, aby upravila vymedzenie cieľovej skupiny sociálneho bývania a bývania financovaného z verejných zdrojov v pravidlách o SVHZ, a vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom tak umožnila podporu bývania pre všetky skupiny, ktorým v trhových podmienkach nie je možné zabezpečiť dôstojné a cenovo dostupné bývanie, a zároveň zaistiť, že dostatočné financovanie bude vyčlenené pre tých najviac znevýhodnených, a to s cieľom odblokovať investície a zabezpečiť cenovo dostupné bývanie, neutralitu prenájmov bývania a udržateľný rozvoj miest a vytvoriť sociálne rôznorodé štvrte a posilniť sociálnu súdržnosť;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v EÚ ešte zvýšili investície do sociálneho, nájomného, energeticky účinného bývania a cenovo dostupného bývania a do riešenia bezdomovectva a vylúčenia v oblasti bývania; v tomto smere požaduje investície prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Fondu na spravodlivú transformáciu, Programu InvestEU, ESF+, programu Horizont Európa a Next Generation EU, a najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII+); požaduje väčšiu súčinnosť medzi týmito nástrojmi; víta financovanie úverov na sociálne a cenovo dostupné bývanie prostredníctvom Programu InvestEU a širšieho portfólia EIB; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili sociálny pokrok ako investičnú prioritu, spolu so zelenou a digitálnou transformáciou, do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom chrániť zraniteľné osoby pred negatívnym vplyvom súčasnej krízy a zahrnúť plány sociálneho pokroku do plánov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých sa uvedie, ako sa budú realizovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv a kam sa budú zameriavať sociálne investície vrátane investícií do sociálneho bývania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu dostupnosť finančných prostriedkov EÚ a financovania EIB pre miestnych a regionálnych poskytovateľov sociálneho a nájomného cenovo dostupného bývania; vyzýva EIB, aby sa snažila posilniť túto dostupnosť prostredníctvom cielenej technickej pomoci a užšej spolupráce s finančnými sprostredkovateľmi a členskými štátmi;

54.  vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie európskych programov, ktoré podporujú obnovu domov s cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť bývania;

55.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky budúce projekty výstavby a obnovy bývania boli zamerané na podporu inteligentných budov, kde možno monitorovať spotrebu vody a energie a zvýšiť efektívnosť nákladov v súlade s cieľmi Európskej únie v oblasti klímy;

56.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby uznali, podporovali a financovali formy komunitného, demokratického a družstevného bývania vrátane komunitných pozemkových družstiev ako legitímne a životaschopné prostriedky na poskytovanie trhového a sociálneho bývania; požaduje udržateľný prístup k využívaniu mestskej pôdy, napríklad uprednostnenie obnovy opustených domov pred výstavbou nových;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://www.unece.org/fileadmin/DAM/hlm/charter/Language_versions/ENG_Geneva_UN_Charter.pdf
(2) https://www.who.int/publications/i/item/who-housing-and-health-guidelines
(3) https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/final_action_plan_euua_housing_partnership_december_2018_1.pdf
(4) Správa pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe: zvýšenie investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe – Lieve Fransen, Gino del Bufalo a Edoardo Reviglio (január 2018).
(5) https://dmsearch.cor.europa.eu/search/opinion
(6) http://nws.eurocities.eu/MediaShell/media/EUROCITIES%20statement%20on%20state%20aid%20and%20local%20public%20%20services_16%2001%202016%20final.pdf
(7) http://www.iut.nu/wp-content/uploads/2017/07/Housing-Ministers%C2%B4-Communiqu%C3%A9.pdf
(8) https://www.eesc.europa.eu/resources/docs/resolution-for-social-housing-in-europe.pdf
(9) https://ap.ohchr.org/documents/dpage_e.aspx?si=A/HRC/31/54
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0194.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0176.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
(13) Prijaté texty, P9_TA(2019)0033.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2019)0240.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2019)0202.
(16) Prijaté texty, P9_TA(2020)0156.
(17) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 89.
(18) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156.
(19) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 138.
(20) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 2.
(21) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(22) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 192.
(23) Ú. v. EÚ C 366, 21.10.2017, s. 19.
(24) Ú. v. EÚ C 366, 21.10.2017, s. 31.
(25) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 141.
(26) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 40.
(27) https://www.housingforall.eu/
(28) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/legal_gender_recognition_in_the_eu_the_journeys_of_trans_people_towards_full_equality_web.pdf
(29) https://www.eurofound.europa.eu/news/news-articles/inadequate-housing-is-costing-europe-eu194-billion-per-year
(30) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Housing_statistics
(31) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20190514-1
(32) https://www.un.org/en/events/citiesday/assets/pdf/the_worlds_cities_in_2018_data_booklet.pdf
(33) https://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2020/addressing-household-over-indebtedness
(34) Záverečná správa osobitného spravodajcu OSN pre právo na primerané bývanie, s. 3.
(35) Správa osobitnej spravodajkyne OSN pre primerané bývanie ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň a pre právo na nediskrimináciu v tejto súvislosti, A/HRC/31/54.
(36) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Housing_statistics#Housing_affordability
(37) Rozvojová banka Rady Európy, Housing inequalities in Europe (Nerovnosť bývania v Európe), 2017, s. 34.
(38) https://www.who.int/social_determinants/Guidance_on_pro_equity_linkages/en/
(39) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20191119-1
(40) Štúdia uskutočniteľnosti záruky pre deti: diskusný dokument cieľovej skupiny o deťoch žijúcich v neistých rodinných situáciách.
(41) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20200120-1
(42) https://www.oecd.org/els/family/HM1-1-Housing-stock-and-construction.pdf
(43) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Housing_statistics
(44) Správa pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe: Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe (2018).


Právo na odpojenie
PDF 214kWORD 69k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o právo na odpojenie (2019/2181(INL))
P9_TA(2021)0021A9-0246/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a), b) a i) ZFEÚ,

–  so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúcu opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(5),

–  so zreteľom na články 23 a 31 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady č. 5, 7, 8, 9 a 10,

–  so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP), najmä na dohovor o pracovnom čase v priemyselných podnikoch z roku 1919 (č. 1), dohovor o pracovnom čase v obchode a v úradoch z roku 1930 (č. 30), odporúčanie o kolektívnom vyjednávaní z roku 1981 (č. 163), dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981 (č. 156) a jeho sprievodné odporúčanie (č. 165), ako aj na deklaráciu MOP z roku 2019 o budúcnosti práce prijatú pri príležitosti stého výročia jej vzniku,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu Rady Európy z 3. mája 1996, a najmä na jej článok 2 (týkajúci sa práva na spravodlivé pracovné podmienky vrátane primeraného pracovného času a dobách odpočinku), článok 3 (týkajúci sa práva na bezpečné a zdravé pracovné podmienky), článok 6 (týkajúci sa práva na kolektívne vyjednávanie) a článok 27 (týkajúci sa ochrany pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu),

–  so zreteľom na článok 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

–  so zreteľom na rámcové dohody európskych sociálnych partnerov o práci na diaľku (2002) a o digitalizácii (2020),

–  so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty vypracovanú oddelením pre európsku pridanú hodnotu Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Právo na odpojenie(6),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 31. júla 2019 s názvom Právo na odpojenie,

–  so zreteľom na pracovný dokument nadácie Eurofound s názvom Právo na odpojenie v 27 členských štátov EÚ,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) o kritériách na určenie pracovného času vrátane pohotovostnej služby a pracovnej pohotovosti na telefóne, o dôležitosti času odpočinku, o požiadavke na meranie pracovného času a o kritériách na určenie postavenia pracovníka(7),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-518/15, podľa ktorého sa pohotovostná služba pracovníka doma, ktorý je povinný reagovať na výzvy zamestnávateľa v krátkom čase, musí považovať za „pracovný čas“(8),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-55/18, podľa ktorého členské štáty musia od zamestnávateľov vyžadovať, aby vytvorili systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času(9),

–  so zreteľom na správu federácie UNI Global Union s názvom Právo na odpojenie: najlepšie postupy,

–  so zreteľom na odsek 17 svojho uznesenia z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(10),

–  so zreteľom na článok 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu(11),

–  so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0246/2020),

A.  keďže v súčasnosti neexistuje žiadne osobitné právo Únie týkajúce sa práva pracovníkov na odpojenie od digitálnych nástrojov určených na prácu vrátane informačných a komunikačných technológií (IKT);

B.  keďže digitalizácia a primerané využívanie digitálnych nástrojov priniesli zamestnávateľom a pracovníkom mnohé hospodárske a spoločenské prínosy a výhody, ako je zvýšená flexibilita a autonómia, potenciál na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a skrátenie času dochádzania do zamestnania, ale zároveň priniesli nevýhody, ktoré viedli k vzniku viacerých etických, právnych a zamestnaneckých výziev, ako je zintenzívnenie práce a predĺženie pracovného času, čím sa stierajú hranice medzi pracovným a súkromným životom;

C.  keďže čoraz väčšie využívanie digitálnych nástrojov na pracovné účely vedie ku kultúre „vždy byť pripojený“, „neustále byť k dispozícii“ či „vždy byť pripravený“, ktorá môže mať škodlivý vplyv na základné práva pracovníkov a spravodlivé pracovné podmienky vrátane spravodlivej odmeny, na obmedzenie pracovného času a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, na bezpečnosť a ochranu fyzického a duševného zdravia pri práci a na dobré podmienky, ako aj na rovnosť medzi mužmi a ženami, pretože táto kultúra má neprimeraný vplyv na pracovníkov s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú väčšinou ženy; keďže digitálna transformácia by sa mala riadiť dodržiavaním ľudských práv a základných práv a hodnôt Únie a mala by mať pozitívny vplyv na pracovníkov a pracovné podmienky;

D.  keďže používanie digitálnych nástrojov počas dlhších časových období môže spôsobiť zníženie koncentrácie, ako aj kognitívne a emocionálne preťaženie; keďže monotónne opakované úkony a statická poloha tela počas dlhej doby môžu viesť k presiľovaniu svalov a k muskuloskeletálnym poruchám; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny klasifikovala rádiofrekvenčné žiarenie ako potenciálne karcinogénne; keďže tehotné ženy môžu byť pri vystavení rádiofrekvenčnému žiareniu osobitne ohrozené;

E.  keďže nadmerné používanie technologických zariadení môže zhoršiť javy, ako sú izolácia, závislosť na technológiách, nedostatok spánku, emocionálne vyčerpanie, úzkosť a vyhorenie; keďže podľa WHO je na celom svete viac ako 300 miliónov ľudí, ktorí trpia depresiou a bežnými duševnými poruchami súvisiacimi s prácou, a každý rok trpí duševnou poruchou 38,2 % obyvateľstva Únie;

F.  keďže opatrenia prijaté v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zmenili spôsob práce ľudí a preukázali význam digitálnych riešení vrátane využívania systémov práce z domu spoločnosťami, samostatne zárobkovo činnými osobami a orgánmi verejnej správy v celej Únii; keďže podľa Eurofoundu v porovnaní s 5 % pracovníkov, ktorí obvykle pracujú z domu, začala počas obmedzenia pohybu pracovať z domu viac ako tretina pracovníkov v Únii a došlo k podstatnému nárastu využívania digitálnych nástrojov na pracovné účely; keďže podľa Eurofoundu 27 % respondentov pracujúcich z domu uviedlo, že pracovali vo voľnom čase, aby splnili pracovné požiadavky(12); keďže počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 došlo k rastu práce na diaľku a práce z domu očakáva sa, že zostanú na vyššej úrovni ako pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 alebo sa ešte zvýši;

G.  keďže ženy sú vystavené mimoriadne vysokému riziku a sú vážnejšie zasiahnuté hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a to z dôvodu ich prevládajúcej alebo stále tradičnej úlohy opatrovateľky o domácnosť a rodinu; keďže nárast práce z domu počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 môže takisto predstavovať vyššie riziko pre mladých ľudí a osoby s opatrovateľskými povinnosťami, ako sú osamelí rodičia, rodiny s deťmi a rodiny s príbuznými odkázanými na starostlivosť; keďže práca a súkromný život počas práce z domu, obmedzenia sociálnych kontaktov a obmedzenia pohybu musia byť dobre vyvážené; keďže v súvislosti s právom na odpojenie by sa malo riešiť rodové hľadisko;

H.  keďže právo na odpojenie je základným právom, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou nových pracovných režimov v novej digitálnej ére; keďže toto právo by sa malo považovať za dôležitý nástroj sociálnej politiky na úrovni Únie na zabezpečenie ochrany práv všetkých pracovníkov; keďže právo na odpojenie má osobitný význam pre najzraniteľnejších pracovníkov a osoby, ktoré majú opatrovateľské povinnosti;

I.  keďže technologický pokrok priniesol novú úroveň zložitosti monitorovania a dohľadu na pracovisku; keďže používanie digitálnych technológií, ktoré zasahujú do súkromia, na pracovisku sa do určitej miery rieši a reguluje len v niektorých členských štátoch; keďže v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) sa uvádza, že „každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú“; keďže sa tento článok používa vo vnútroštátnych jurisdikciách na ochranu súkromia zamestnancov v kontexte zamestnania; keďže článok 8 EDĽP a vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(13) by mali zabezpečiť, aby zamestnanci dostávali primerané informácie o rozsahu a povahe monitorovania a dohľadu a aby zamestnávatelia boli povinní odôvodniť opatrenia a minimalizovať ich vplyv zavedením najmenej rušivých metód;

J.  keďže podľa štúdie nadácie Eurofound 27 % respondentov pracujúcich z domu uviedlo, že pracovali vo voľnom čase, aby splnili pracovné požiadavky;

1.  zdôrazňuje, že digitálne nástroje – vrátane IKT – určené na prácu zvýšili pružnosť, pokiaľ ide o čas, miesto a spôsob, akým je možné vykonávať prácu a akým môžu byť pracovníci kontaktovaní mimo ich pracovného času; keďže vhodné využívanie digitálnych nástrojov môže byť prínosom pre zamestnávateľov a pracovníkov, pretože im umožňuje väčšiu slobodu, nezávislosť a flexibilitu, aby si lepšie organizovali pracovný čas a pracovné úlohy, skrátili čas strávený cestovaním do práce a uľahčili riadenie osobných a rodinných povinností, a tak dosiahli lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; konštatuje, že potreby pracovníkov sa výrazne líšia, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvorenia jasného rámca, ktorý podporuje osobnú flexibilitu a zároveň ochranu práv pracovníkov;

2.  zdôrazňuje, že neustále pripojenie v kombinácii s vysokými pracovnými požiadavkami a rastúcim očakávaním, že pracovníci budú kedykoľvek na dosah, môžu mať negatívny vplyv na základné práva pracovníkov, na rovnováhu medzi ich súkromným a pracovným životom a ich fyzické a duševné zdravie a pohodu;

3.  uznáva, že účinné zaznamenávanie pracovného času môže prispieť k dodržiavaniu zmluvného pracovného času; zdôrazňuje, že hoci je dôležité, aby sa pracovný čas zaznamenával na účely zabezpečenia toho, aby sa neprekračovali dohodnuté hodiny a limity stanovené v právnych predpisoch, pozornosť sa musí venovať efektivite, keďže nariadenia v tejto oblasti existujú len v niekoľkých členských štátoch;

4.  poznamenáva, že zvyšujúci sa počet dôkazov zdôrazňuje, že medzi účinky vymedzenia pracovného času, rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom, určitej pružnosti v organizácii pracovného času, ako aj aktívnych opatrení na zlepšovanie dobrých podmienok na pracovisku patrí pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie pracovníkov, zvýšenie bezpečnosti na pracovisku a zvýšenie produktivity práce v dôsledku zníženej únavy a stresu, vyššej úrovne spokojnosti zamestnancov so zamestnaním a motivácie a nižšej miery absencií(14);

5.  uznáva, že je dôležité, aby pracovníci i zamestnávatelia správne a efektívne používali digitálne nástroje na pracovné účely, aby sa predišlo akémukoľvek porušovaniu práv pracovníkov na spravodlivé pracovné podmienky vrátane spravodlivej odmeny, obmedzenia pracovného času a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

6.  domnieva sa, že prerušenia mimopracovného času pracovníkov a predĺženie ich pracovného času môžu zvýšiť riziko neplatených nadčasov, pracovnej únavy, psychosociálnych, duševných a fyzických problémov, ako sú úzkosť, depresia, vyhorenie a technologický stres, a môžu mať negatívny vplyv na ich zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a oddych po práci;

7.  uznáva zistenia nadácie Eurofound, z ktorých vyplýva, že u ľudí, ktorí pravidelne pracujú z domu, je v porovnaní s osobami, ktoré pracujú v priestoroch zamestnávateľov, viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú pracovať viac ako požadovaných maximálnych 48 hodín týždenne, a hrozí u nich, že medzi pracovnými dňami budú odpočívať menej ako 11 hodín stanovených v právnych predpisoch Únie; zdôrazňuje, že takmer 30 % týchto pracovníkov pracujúcich na diaľku uvádza, že každý deň alebo niekoľkokrát za týždeň pracujú vo voľnom čase – v porovnaní s menej ako 5 % „kancelárskych“ pracovníkov – a že pracovníci pracujúci na diaľku takisto častejšie pracujú v nepravidelnom čase; zdôrazňuje, že v Únii sa zvyšuje počet pracovníkov pracujúcich z domu, ktorí vykazujú dlhý pracovný čas alebo nie sú schopní využívať mimopracovný čas; ďalej konštatuje, že osoby, ktoré pravidelne pracujú na diaľku, častejšie uvádzajú, že trpia stresom súvisiacim s prácou a trpia poruchami spánku, stresom a vystavením svetlu digitálnych obrazoviek, a konštatuje, že ďalšie účinky na zdravie pracovníkov na diaľku a „vysoko mobilných“ pracovníkov sú bolesť hlavy, namáhanie očí, únava, úzkosť a muskuloskeletálne poruchy; berie na vedomie, že pravidelná práca z domu si môže na pracovníkoch vyžiadať fyzickú daň, pretože pracovné priestory zriadené ad hoc v domácnosti, ako aj notebooky a ďalšie IKT zariadenia nemusia vyhovovať ergonomickým normám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili výskum a zber údajov a vykonali podrobné posúdenie týchto problémov; zdôrazňuje, že význam riešenia týchto otázok sa zvyšuje vzhľadom na predpokladané rozšírenie práce na diaľku v dlhodobom horizonte;

8.  zdôrazňuje, že práca na diaľku zohrala počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 kľúčovú úlohu pri ochrane niektorých pracovných miest a podnikov, ale opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na kombináciu dlhého pracovného času a vyšších požiadaviek môže tiež predstavovať vyššie riziká pre pracovníkov a negatívny vplyv na kvalitu ich pracovného času a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ako aj na ich fyzické a duševné zdravie; zdôrazňuje, že osobitné ťažkosti vznikajú vtedy, keď práca nie je viazaná na konkrétne pracovisko, keď je prepojenosť s prácou konštantná a keď práca preniká do rodinného a súkromného života;

9.  zdôrazňuje, že právo pracovníkov na odpojenie je kľúčom k ochrane ich fyzického a duševného zdravia a pohody a k ich ochrane pred psychickými rizikami; opätovne zdôrazňuje význam a prínosy vykonávania hodnotení psychosociálnych rizík na úrovni súkromných a verejných spoločností a opätovne zdôrazňuje, že je dôležité podporovať duševné zdravie a predchádzať duševným poruchám na pracovisku a vytvárať tak lepšie podmienky pre zamestnancov aj zamestnávateľov; uznáva, že výbory pre bezpečnosť a ochranu zdravia zriadené sociálnymi partnermi môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri zabezpečovaní častejších a presnejších hodnotení rizík;

10.  pripomína, že podľa súčasných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora sa od pracovníkov nevyžaduje, aby boli neustále a nepretržite k dispozícii zamestnávateľovi, a že existuje rozdiel medzi pracovným časom, keď musí byť pracovník k dispozícii zamestnávateľovi, a nepracovným časom, keď pracovník nemá povinnosť zostať k dispozícii zamestnávateľovi, a že čas pracovnej pohotovosti je pracovným časom; uznáva však, že právo na odpojenie sa v práve Únie výslovne nestanovuje; pripomína, že situácia v jednotlivých členských štátoch je veľmi rozdielna a že niekoľko členských štátov a sociálnych partnerov podniklo kroky na reguláciu používania digitálnych nástrojov na pracovné účely v právnych predpisoch a/alebo kolektívnych zmluvách s cieľom poskytnúť pracovníkom a ich rodinám záruky a ochranu; vyzýva Komisiu a členské štáty a nabáda sociálnych partnerov, aby si vymieňali najlepšie postupy a zabezpečili koordinovaný spoločný prístup k existujúcim pracovným podmienkam, ktorý nebude mať nepriaznivý vplyv na sociálne práva a mobilitu v rámci Únie;

11.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila a riešila riziká spojené s nechránením práva na odpojenie;

12.  vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby zabezpečili, aby pracovníci boli informovaní o práve na odpojenie a aby si toto právo mohli uplatňovať;

13.  pripomína osobitné potreby a rozdiely v rôznych odvetviach v súvislosti s právom na odpojenie; vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladného posúdenia, riadneho hodnotenia a konzultácie s členskými štátmi a sociálnymi partnermi predložila návrh smernice Únie o minimálnych normách a podmienkach s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mohli účinne uplatňovať svoje právo na odpojenie, a s cieľom regulovať používanie existujúcich a nových digitálnych nástrojov na pracovné účely, pričom zohľadní rámcovú dohodu európskych sociálnych partnerov o digitalizácii, ktorá zahŕňa opatrenia na prepojenie a odpojenie; pripomína, že v rámcovej dohode sa stanovuje, že sociálni partneri prijmú v priebehu nasledujúcich troch rokov vykonávacie opatrenia a že návrh legislatívneho návrhu pred uplynutím tohto vykonávacieho obdobia by ignoroval úlohu sociálnych partnerov zakotvenú v ZFEÚ; trvá na tom, aby každá legislatívna iniciatíva rešpektovala autonómiu sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni, vnútroštátne kolektívne zmluvy a tradície a modely vnútroštátneho trhu práce a aby nemala vplyv na právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou;

14.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny rámec s cieľom stanoviť minimálne požiadavky na prácu na diaľku v celej Únii, aby sa zabezpečilo, že práca na diaľku nebude mať vplyv na podmienky zamestnávania pracovníkov pracujúcich na diaľku; zdôrazňuje, že takýto rámec by mal objasniť pracovné podmienky vrátane poskytovania, používania a zodpovednosti zariadení, ako sú existujúce a nové digitálne nástroje, a mal by zabezpečiť, aby sa takáto práca vykonávala na dobrovoľnom základe a aby práva, pracovné zaťaženie a výkonnostné normy pracovníkov na diaľku boli rovnaké, aké majú porovnateľní pracovníci;

15.  zastáva názor, že nová smernica by mala spresniť, doplniť a plne rešpektovať požiadavky stanovené v smernici 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, najmä pokiaľ ide o právo na platenú ročnú dovolenku, v smernici (EÚ) 2019/1152 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, v smernici (EÚ) 2019/1158 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov a v smernici Rady 89/391/EHS o bezpečnosti a zdraví pracovníkov, a najmä požiadavky uvedené v týchto smerniciach týkajúce sa maximálneho pracovného času a minimálneho času odpočinku, pružných foriem organizácie práce a informačných povinností, a že nová smernica by nemala mať žiadny negatívny účinok na pracovníkov; domnieva sa, že nová smernica by mala stanovovať riešenia týkajúce sa existujúcich modelov, úlohy sociálnych partnerov, zodpovedností zamestnávateľov a potrieb pracovníkov, pokiaľ ide o organizáciu ich pracovného času v prípade, keď používajú digitálne nástroje; zdôrazňuje zásadný význam správnej transpozície, vykonávania a uplatňovania pravidiel Únie a pripomína, že acquis Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti sa v plnej miere uplatňuje na digitálnu transformáciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie prostredníctvom vnútroštátnych orgánov inšpekcie práce;

16.  zdôrazňuje, že právo na odpojenie umožňuje pracovníkom nevykonávať úlohy, činnosti a elektronickú komunikáciu, ktoré súvisia s prácou, napríklad uskutočňovať telefonické hovory, písať e-maily a iné správy, po skončení pracovného času, a to aj v čase odpočinku, počas oficiálnych sviatkov a platenej ročnej dovolenky, materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a iných druhov pracovného voľna, a to bez toho, aby im hrozili nepriaznivé následky; zdôrazňuje, že by sa mala rešpektovať určitá autonómia, pružnosť a časová suverenita, podľa ktorej musí byť pracovníkom umožnené rozvrhnúť si pracovný čas podľa osobných povinností, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o deti alebo chorých členov rodiny; zdôrazňuje, že zvýšenie prepojenia na pracovisku by nemalo viesť k žiadnej diskriminácii alebo negatívnym dôsledkom pri nábore alebo kariérnom postupe;

17.  zdôrazňuje, že pokrok v oblasti nových technologických možností, ako je umelá inteligencia, zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní pracoviska budúcnosti a pri hodnotení efektívnosti práce a nemal by viesť k dehumanizovanému používaniu digitálnych nástrojov ani k obavám, pokiaľ ide o súkromie a neprimerané a nezákonné zhromažďovanie osobných údajov, sledovanie a monitorovanie pracovníkov; zdôrazňuje, že nové formy pracovného priestoru a nástroje sledovania pracovnej výkonnosti, ktoré umožňujú spoločnostiam podrobne sledovať činnosti pracovníkov, by sa nemali považovať za príležitosť vykonávať systematický dohľad nad pracovníkmi; vyzýva sociálnych partnerov, ako aj orgány dozoru pre ochranu údajov, aby zabezpečili, že všetky nástroje na monitorovanie práce sa budú používať len tam, kde je to potrebné a primerané, a aby zaistili právo zamestnancov na súkromie a sebaurčenie v ich práci; poukazuje na to, že ak môžu zamestnanci využívať komunikačné služby poskytované zamestnávateľom na súkromné účely, zamestnávateľ nemá právo na prístup ku komunikačným metaúdajom či obsahu a pracovníci musia byť odborne pripravení a informovaní, pokiaľ ide o spracovanie ich údajov; pripomína, že v pracovných vzťahoch nemožno súhlas zamestnanca so spracovaním osobných údajov bežne považovať za voľne udelený, a preto nie je platný, pretože existuje jasná nerovnováha moci medzi dotknutou osobou zamestnanca a prevádzkovateľom (zamestnávateľom);

18.  opätovne zdôrazňuje, že dodržiavanie pracovného času a jeho predvídateľnosť sa považujú za nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a ich rodín v Únii;

19.  zdôrazňuje, že Komisia, členské štáty, zamestnávatelia a pracovníci musia aktívne presadzovať a podporovať právo na odpojenie a presadzovať účinný, odôvodnený a vyvážený prístup k digitálnym nástrojom v práci, ako aj opatrenia na zvýšenie informovanosti, vzdelávacie a školiace kampane týkajúce sa pracovného času a práva na odpojenie; zdôrazňuje význam primeraného využívania digitálnych nástrojov, čím sa zabezpečí, že právo na odpojenie a všetky ostatné práva, ktoré sú určené na ochranu duševného a fyzického zdravia pracovníkov, sa budú účinne uplatňovať a stanú sa aktívnou súčasťou pracovnej kultúry v Únii;

20.  podčiarkuje skutočnosť, že zamestnávatelia by nemali vyžadovať, aby boli pracovníci priamo alebo nepriamo k dispozícii alebo dosiahnuteľní mimo pracovného času, a že spolupracovníci by nemali kontaktovať svojich kolegov mimo dohodnutého pracovného času na účely práce; pripomína, že pracovný čas, počas ktorého je pracovník pre zamestnávateľa k dispozícii alebo dosiahnuteľný, je pracovným časom; zdôrazňuje, že vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu sveta práce je čoraz viac potrebné, aby boli pracovníci plne informovaní o svojich pracovných podmienkach na účel vykonávania práva na odpojenie, k čomu by malo dôjsť včas a v písomnej alebo digitálnej forme, ku ktorej majú pracovníci jednoduchý prístup; poukazuje na to, že zamestnávatelia musia poskytnúť pracovníkom dostatočné informácie vrátane písomného vyhlásenia, v ktorom sa stanoví právo pracovníkov na odpojenie, a to aspoň praktické opatrenia na vypnutie digitálnych nástrojov používaných na pracovné účely vrátane akýchkoľvek nástrojov na monitorovanie alebo sledovanie súvisiacich s prácou, spôsob zaznamenávania pracovného času, hodnotenie zamestnávateľa, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia, a opatrenia na ochranu pracovníkov pred nepriaznivým zaobchádzaním a na uplatnenie práva pracovníkov na nápravu; opätovne zdôrazňuje význam rovnakého zaobchádzania s cezhraničnými pracovníkmi a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby boli pracovníci riadne informovaní o svojom práve na odpojenie, a to aj cezhranične;

21.  zdôrazňuje význam sociálnych partnerov pri zabezpečovaní účinného vykonávania a presadzovania práva na odpojenie – v súlade s vnútroštátnymi postupmi –, a zdôrazňuje, že by sa preto mala vziať do úvahy práca, ktorú už v tomto zmysle vykonali; je presvedčený, že členské štáty musia zabezpečiť, aby pracovníci mohli účinne uplatniť svoje právo na odpojenie, a to aj prostredníctvom kolektívnej zmluvy; vyzýva členské štáty, aby vytvorili presné a dostatočné mechanizmy na zabezpečenie minimálnej úrovne ochrany v súlade s právnymi predpismi Únie a na presadzovanie práva všetkých pracovníkov na odpojenie;

22.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci, ktorí sa dovolávajú svojho práva na odpojenie, budú chránení pred viktimizáciou a inými negatívnymi dôsledkami a že budú existovať mechanizmy na riešenie sťažností alebo porušení práva na odpojenie;

23.  zdôrazňuje, že všetky činnosti v oblasti diaľkového odborného vzdelávania a odbornej prípravy sa musia tiež započítať ako pracovná činnosť a nesmú sa uskutočňovať počas nadčasov alebo voľných dní bez primeranej kompenzácie;

24.  zdôrazňuje význam podpory individuálnej odbornej prípravy zameranej na zlepšenie zručností v oblasti informačných technológií pre všetkých pracovníkov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím a starších kolegov, s cieľom zabezpečiť dobrý a efektívny výkon ich práce;

25.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula právo na odpojenie do svojej novej stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a aby výslovne vypracovala nové psychosociálne opatrenia a opatrenia v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

26.  žiada, aby Komisia na základe článku 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a), b) a i) ZFEÚ predložila návrh aktu o práve na odpojenie, a to na základe odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu;

27.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

ZNENIE POŽADOVANÉHO LEGISLATÍVNEHO NÁVRHU

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o práve na odpojenie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a), b) a i),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(15),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(16),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(17),

keďže:

(1)  V článku 153 ods. 1 písm. a), b) a i) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti zlepšovania pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, v oblasti pracovných podmienok a rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci.

(2)  V článku 31 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje, že každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, ako aj právo na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, na denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku. V článku 30 charty sa stanovuje právo na ochranu v prípade bezdôvodného prepustenia a články 20 a 21 charty zabezpečujú rovnosť pred zákonom a zakazujú diskrimináciu. V článku 23 charty sa vyžaduje, aby sa zabezpečila rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

(3)  V Európskom pilieri sociálnych práv sa stanovuje, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci právo na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie vzhľadom na pracovné podmienky, že treba zabezpečiť nevyhnutnú flexibilitu pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, že treba podporovať inovatívne formy práce, ktoré zaručujú kvalitné pracovné podmienky, a že treba zamedziť pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, okrem iného zákazom zneužívania atypických zmlúv (zásada č. 5). Takisto sa v ňom stanovuje, že pracovníci majú na začiatku zamestnania právo na písomné informácie o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu (zásada č. 7), že pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík treba konzultovať so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnou praxou (zásada č. 8), že rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami majú právo na primeranú dovolenku a pružné formy organizácie práce (zásada č. 9) a že pracovníci majú právo na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie a ochranu údajov, ako aj právo na pracovné prostredie prispôsobené ich profesionálnym potrebám, ktoré im umožňuje predĺžiť ich účasť na trhu práce (zásada č. 10).

(4)  V tejto smernici sa zohľadňujú dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa organizácie pracovného času, najmä vrátane dohovoru o pracovnom čase v priemyselných podnikoch z roku 1919 (č. 1), dohovoru o pracovnom čase v obchode a v úradoch z roku 1930 (č. 30), odporúčania o kolektívnom vyjednávaní z roku 1981 (č. 163), dohovoru o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981 (č. 156) a jeho sprievodného odporúčania (č. 165), ako aj deklarácie MOP z roku 2019 o budúcnosti práce prijatej pri príležitosti stého výročia jej vzniku.

(5)  Táto smernica berie do úvahy aj revidovanú Európsku sociálnu chartu Rady Európy z 3. mája 1996, a najmä jej článok 2 (týkajúci sa práva na spravodlivé pracovné podmienky vrátane primeraného pracovného času a dôb odpočinku), článok 3 (týkajúci sa práva na bezpečné a zdravé pracovné podmienky), článok 6 (týkajúci sa práva na kolektívne vyjednávanie) a článok 27 (týkajúci sa ochrany pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu).

(6)  V článku 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uvádza, že každý má právo na odpočinok a zotavenie, a to aj na primerané vymedzenie pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.

(7)  Digitálne nástroje umožňujú pracovníkom pracovať odkiaľkoľvek a kedykoľvek a pri primeranom použití môžu prispieť k zlepšeniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov, a to tým, že im umožnia väčšiu pružnosť pri organizovaní ich súkromného života. Používanie digitálnych nástrojov vrátane IKT na pracovné účely má však aj možné negatívne účinky, napríklad vedie k dlhšiemu pracovnému času, pretože pracovníkov navádza k tomu, aby pracovali mimo pracovného času, vedie k vyššej intenzite práce, ako aj k stieraniu hraníc medzi pracovným časom a voľným časom. Ak sa tieto digitálne nástroje nepoužívajú výlučne počas pracovného času, môžu zasahovať do súkromného života pracovníkov. V prípade pracovníkov s neplatenými opatrovateľskými povinnosťami môžu digitálne nástroje osobitne sťažiť nachádzanie zdravej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Ženy trávia viac času ako muži plnením týchto opatrovateľských povinností, pracujú menej hodín v platenom zamestnaní a môže sa stať, že úplne opustia zamestnanie.

(8)  Digitálne nástroje, ktoré sa používajú na pracovné účely, môžu vytvárať neustály tlak a stres, majú škodlivý vplyv na fyzické a duševné zdravie a pohodu pracovníkov a môžu viesť k psychosociálnym poruchám alebo iným chorobám z povolania, ako sú úzkosť, depresia, vyhorenie, technologický stres, problémy so spánkom a muskuloskeletálnym poruchám. Všetky tieto účinky predstavujú čoraz väčšiu záťaž pre zamestnávateľov a systémy sociálneho poistenia a zvyšujú riziko porušovania práva pracovníkov na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú ich zdravie a bezpečnosť. Vzhľadom na výzvy, ktoré predstavuje výrazné zvyšovanie používania digitálnych nástrojov na pracovné účely, atypické pracovnoprávne vzťahy a dohody o práci na diaľku, najmä v súvislosti s rozširovaním práce na diaľku v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, čo viedlo k dodatočnému stresu súvisiacemu s prácou a zahmleniu hranice medzi pracovným a súkromným životom, je dnes ešte naliehavejšie zabezpečiť, aby pracovníci mohli uplatniť svoje právo na odpojenie.

(9)  Rozširujúce sa využívanie digitálnych technológií zmenilo tradičné modely práce a vytvorilo kultúru „vždy byť pripojený“ a „neustále byť k dispozícii“. V tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť ochranu základných práv pracovníkov, spravodlivé pracovné podmienky vrátane ich práva na spravodlivú odmenu a uplatňovania ich pracovného času, bezpečnosť a ochranu zdravia a rovnosť medzi mužmi a ženami.

(10)  Právo na odpojenie znamená právo pracovníkov nevykonávať pracovné činnosti a nezapájať sa do pracovnej komunikácie mimo pracovného času pomocou digitálnych nástrojov, ako sú telefonické hovory, e-maily alebo iné správy. Právo na odpojenie by malo oprávňovať pracovníkov na to, aby mimo pracovného času mohli vypnúť pracovné nástroje a nemuseli reagovať na požiadavky zamestnávateľa, a to bez toho, aby im hrozili nepriaznivé následky, ako napríklad prepustenie z práce alebo iné odvetné opatrenia. Zamestnávatelia by naopak nemali vyžadovať, aby pracovníci pracovali mimo pracovného času. Zamestnávatelia by nemali podporovať kultúru práce „neustále byť k dispozícii“, v ktorej sú pracovníci, ktorí sa vzdávajú práva na odpojenie, jasne uprednostňovaní pred tými, ktorí tak neurobia. Pracovníci, ktorí nahlasujú situácie nedodržiavania práva na odpojenie na pracovisku, by nemali byť penalizovaní.

(11)  Právo na odpojenie by sa malo vzťahovať na všetkých pracovníkov a všetky sektory, verejné aj súkromné, a malo by sa účinne presadzovať. Účelom práva na odpojenie je zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov a spravodlivých pracovných podmienok vrátane rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

(12)  V súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy Únie, ktoré by špecificky upravovali právo na odpojenie, a právne predpisy v tejto oblasti sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Účelom smerníc Rady 89/391/EHS(18) a 91/383/EHS(19) je však podpora zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov s pracovným pomerom na dobu neurčitú, určitú alebo pracovníkov s dočasným pracovným pomerom. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES(20) sa stanovujú minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, pokiaľ ide o organizáciu pracovného času, vrátane najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku, ktoré sa majú dodržiavať. Účelom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152(21) je zlepšiť pracovné podmienky podporou transparentnejšieho a predvídateľnejšieho zamestnávania. A smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158(22) stanovuje minimálne požiadavky na uľahčenie zosúladenia pracovného a súkromného života pracovníkov, ktorí sú rodičmi alebo osobami s opatrovateľskými povinnosťami.

(13)  Podľa smernice 2003/88/ES majú pracovníci v Únii právo na minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného času. V tejto súvislosti uvedená smernica stanovuje denný odpočinok, prestávky na odpočinok, týždenný odpočinok, maximálny týždenný pracovný čas a ročnú dovolenku a upravuje niektoré aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pohotovostnú službu, počas ktorej sa od pracovníka vyžaduje osobná prítomnosť na mieste určenom zamestnávateľom, sa má považovať „v celom rozsahu za pracovný čas [...] bez ohľadu na to, že zo strany zamestnanca počas tejto pohotovosti nedochádza k nepretržitému výkonu práce“(23), a čas pracovnej pohotovosti, ktorý je pracovník povinný stráviť doma, pričom je zamestnávateľovi k dispozícii, sa považuje za pracovný čas(24). Súdny dvor Európskej únie okrem toho interpretoval minimálny čas odpočinku ako „pravidlá sociálneho práva Spoločenstva, ktoré sa musia vzťahovať na každého pracovníka, čo je minimálnou požiadavkou nutnou na zabezpečenie ochrany jeho bezpečnosti a zdravia“(25). V smernici 2003/88/ES sa však výslovne nestanovuje právo pracovníkov odpojiť sa, ani nevyžaduje, aby boli pracovníci dosiahnuteľní mimo pracovného času, počas odpočinku alebo iného nepracovného času, ale stanovuje sa v nej právo na neprerušený denný, týždenný a ročný čas odpočinku, počas ktorého by pracovník nemal byť kontaktovaný. Okrem toho neexistuje výslovné ustanovenie právnych predpisov Únie, ktoré by presadzovalo právo nebyť k dispozícii kedykoľvek mimo (zmluvne) dohodnutého pracovného času.

(14)  Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že smernicami 89/391/EHS a 2003/88/ES sa vyžaduje, aby zamestnávatelia vytvorili systém umožňujúci merať každý deň trvanie pracovného času každého pracovníka a aby bol tento systém „objektívny, spoľahlivý a dostupný“(26).

(15)  Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre stanovil kritériá na určenie postavenia pracovníka. Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadniť výklad týchto kritérií Súdnym dvorom Európskej únie. Všetci pracovníci v súkromnom i verejnom sektore, a to aj pracovníci pracujúci na vyžiadanie, pracovníci pracujúci na čiastočný úväzok, zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pracovníci pracujúci za poukážky, pracovníci platforiem, stážisti a učni, patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to za predpokladu, že spĺňajú tieto kritériá. Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo deklarovanej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Takéto osoby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pri určovaní, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať zo skutočností súvisiacich so skutočným výkonom práce, a nie z toho, ako účastníci tento vzťah opisujú. Na účely tejto smernice sa pod pojmom „pracovník“ rozumie každý pracovník v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý spĺňa kritériá Súdneho dvora Európskej únie.

(16)  V posledných desaťročiach došlo k poklesu štandardných pracovných zmlúv a zvýšil sa výskyt atypických alebo pružných foriem organizácie práce, najmä z dôvodu digitalizácie hospodárskych činností. Existujú právne predpisy Únie o niektorých druhoch atypických foriem zamestnania. Smernicou Rady 97/81/ES(27) sa implementuje rámcová dohoda medzi európskymi sociálnymi partnermi o práci na kratší pracovný čas a jej účelom je zabezpečiť odstránenie diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas, zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný čas, umožniť rozvoj práce na kratší pracovný čas na základe dobrovoľnosti a prispieť k pružnej organizácii pracovného času spôsobom, ktorý zohľadní potreby zamestnávateľov a pracovníkov. Smernicou Rady 1999/70/ES(28) nadobúda účinnosť rámcová dohoda medzi európskymi sociálnymi partnermi o pracovných zmluvách na dobu určitú a jej účelom je zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a zamedziť zneužívaniu, ktoré vyplýva z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú. Účelom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES(29), ktorá bola prijatá po neprijatí rámcovej dohody európskymi sociálnymi partnermi, je zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšiť kvalitu dočasnej agentúrnej práce zabezpečením rovnakého zaobchádzania a uznaním agentúr dočasného zamestnávania za zamestnávateľov, pričom sa zohľadňuje potreba vytvorenia vhodného rámca pre využívanie dočasnej agentúrnej práce s cieľom účinne prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce.

(17)  Európski sociálni partneri prijali v júli 2002 rámcovú dohodu o práci na diaľku a v júni 2020 rámcovú dohodu o digitalizácii. V rámcovej dohode o digitalizácii sa stanovuje, že medzi sociálnymi partnermi sa môžu dohodnúť možné opatrenia týkajúce sa pripojenia pracovníkov do práce a odpojenia pracovníkov z práce. Vzhľadom na vývoj od prijatia rámcovej dohody o práci na diaľku v roku 2002 sa ukázalo, že pokiaľ ide o niektoré prvky tejto dohody, je potrebné hodnotenie a právny rámec na úrovni Únie.

(18)  V článku 3 ods. 1 písm. a) a v článku 3 ods. 2 smernice 2008/104/ES sa stanovuje, že pojem „pracovník“ je vymedzený vnútroštátnym právom. Súdny dvor Európskej únie však rozhodol, že pri posudzovaní, či má osoba postavenie pracovníka, sa majú uplatňovať kritériá stanovené v jeho ustálenej judikatúre. Rozhodujúce je najmä to, či „určitá osoba vykonáva po určitú dobu v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré poberá odmenu“, „pričom právna kvalifikácia vo vnútroštátnom práve a forma tohto vzťahu, ako aj povaha právneho vzťahu medzi týmito dvomi osobami nie sú v tejto súvislosti relevantné“(30).

(19)  Niektoré členské štáty podnikli kroky na reguláciu práva na odpojenie, pokiaľ ide o pracovníkov, ktorí používajú digitálne nástroje na pracovné účely. Ďalšie členské štáty podporujú používanie digitálnych nástrojov na pracovné účely bez toho, aby sa konkrétne venovali rizikám, tretia skupina členských štátov uplatňuje na používanie digitálnych nástrojov všeobecné právne predpisy a štvrtá skupina nemá žiadne osobitné právne predpisy(31). Opatreniami na úrovni Únie v tejto oblasti by sa stanovili minimálne požiadavky na ochranu všetkých pracovníkov v Únii, ktorí používajú digitálne nástroje na pracovné účely, a najmä ich základné práva, pokiaľ ide o spravodlivé pracovné podmienky.

(20)  Účelom tejto smernice je zlepšiť pracovné podmienky pre všetkých pracovníkov stanovením minimálnych požiadaviek na právo na odpojenie. Táto smernica by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje požiadavky stanovené v smerniciach 89/391/EHS, 2003/88/ES, (EÚ) 2019/1152 a (EÚ) 2019/1158, a nemala by mať žiadny negatívny vplyv na pracovníkov.

(21)  Praktické opatrenia týkajúce sa výkonu práva pracovníkov na odpojenie a vykonávania tohto práva zamestnávateľom by malo byť možné dohodnúť na úrovni sociálnych partnerov prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo na úrovni podniku zamestnávateľa. Členské štáty by mali napríklad prostredníctvom vnútroštátnych orgánov inšpekcie práce zabezpečiť, aby zamestnávatelia poskytovali pracovníkom vyhlásenie, v ktorom uvedú tieto praktické opatrenia.

(22)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zamestnávatelia vytvorili objektívny, spoľahlivý a prístupný systém, ktorý umožní merať dĺžku času, ktorý každý pracovník odpracuje každý deň, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä s jeho rozsudkom zo 14. mája 2019, Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), C-55/18(32).

(23)  Mala by sa rešpektovať autonómia sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať sociálnych partnerov pri uzatváraní kolektívnych zmlúv na vykonávanie tejto smernice.

(24)  Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnym právom a praxou zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov a podporovať a posilňovať sociálny dialóg s cieľom vykonávať túto smernicu. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa po konzultácii so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni stanovil minimálny súbor pracovných podmienok, ktoré pracovníkom umožnia uplatniť svoje právo na odpojenie. Členské štáty by mali mať možnosť poveriť sociálnych partnerov vykonávaním tejto smernice v súlade s vnútroštátnym právom a praxou na účely stanovenia alebo doplnenia tohto minimálneho súboru pracovných podmienok.

(25)  Výnimky z požiadavky implementovať právo na odpojenie by sa mali poskytnúť iba za výnimočných okolností, ako je vyššia moc alebo iné núdzové situácie, a pod podmienkou, že zamestnávateľ každému príslušnému pracovníkovi písomne odôvodní potrebu výnimky. Minimálny súbor pracovných podmienok, ktorými sa vykonáva právo na odpojenie, by mal stanoviť kritériá pre takéto výnimky a pre stanovenie náhrady za akúkoľvek prácu vykonanú mimo pracovného času. Takouto náhradou by sa malo zabezpečiť dodržiavanie celkového cieľa, ktorým je zaistenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

(26)  Pracovníci, ktorí uplatňujú svoje práva stanovené v tejto smernici, by mali byť chránení pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami vrátane prepustenia z práce a iných odvetných opatrení. Títo pracovníci by mali byť tiež chránení pred diskriminačnými opatreniami, ako je strata príjmu alebo možnosti povýšenia.

(27)  Pracovníci by mali mať primeranú a rýchlu súdnu a administratívnu ochranu pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním vyplývajúcim z uplatnenia alebo snahy o uplatnenie ich práv ustanovených v tejto smernici vrátane práva na nápravu, ako aj práva začať správne alebo súdne konanie na zabezpečenie súladu s touto smernicou.

(28)  Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami alebo praxou stanoviť spôsoby vykonávania práva na odpojenie stanoveného v tejto smernici. Členské štáty by mali zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie povinností podľa tejto smernice.

(29)  Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že k prepusteniu z práce alebo rovnocennej ujme nedošlo z dôvodu, že pracovník uplatnil alebo sa snažil uplatniť právo na odpojenie, by mal niesť zamestnávateľ, ak pracovník pred súdom alebo iným príslušným orgánom preukázal skutočnosti, ktoré môžu viesť k domnienke, že pracovník bol prepustený alebo utrpel ďalšie škodlivé účinky z tohto dôvodu.

(30)  Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, ale nie je dotknuté právo členských štátov prijať a zachovať priaznivejšie ustanovenia. Táto smernica a jej vykonávanie by nemali predstavovať opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

(31)  Komisia by mala preskúmať vykonávanie tejto smernice s cieľom monitorovať a zabezpečiť súlad s touto smernicou. Na tento účel by mali členské štáty predkladať Komisii pravidelné správy.

(32)  S cieľom posúdiť vplyv tejto smernice sa Komisia a členské štáty vyzývajú, aby pokračovali vo vzájomnej spolupráci s podporou ELA s cieľom vypracovať porovnateľné štatistiky a údaje o vykonávaní práv stanovených v tejto smernici.

(33)  Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie vhodných záruk na presadzovanie práva na odpojenie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej Únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica stanovuje minimálne požiadavky, aby sa umožnilo pracovníkom, ktorí na pracovné účely používajú digitálne nástroje vrátane IKT, uplatňovať právo na odpojenie a aby sa zabezpečilo, aby zamestnávatelia rešpektovali právo pracovníkov na odpojenie. Vzťahuje sa na všetky odvetvia, verejné aj súkromné, a na všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich postavenie a pracovné podmienky.

2.  Táto smernica konkretizuje a dopĺňa smernice 89/391/EHS, 2003/88/ES, (EÚ) 2019/1152 a (EÚ) 2019/1158 na účely uvedené v odseku 1 bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v uvedených smerniciach.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „odpojiť sa“ je nevykonávať priamo ani nepriamo pracovné činnosti a nezapájať sa do pracovnej komunikácie prostredníctvom digitálnych nástrojov mimo pracovného času;

2.  „pracovný čas“ je pracovný čas vymedzený v článku 2 bode 1 smernice 2003/88/ES.

Článok 3

Právo na odpojenie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia prijali opatrenia potrebné na poskytovanie pracovníkom prostriedkov na výkon ich práva na odpojenie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia vytvorili objektívny, spoľahlivý a prístupný systém, ktorý umožní merať dĺžku času, ktorý každý pracovník odpracuje každý deň, v súlade s právom pracovníkov na súkromie a na ochranu ich osobných údajov. Pracovníci musia mať možnosť požadovať a získať záznam o svojom pracovnom čase.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia vykonávali právo na odpojenie spravodlivým, zákonným a transparentným spôsobom.

Článok 4

Opatrenia na vykonávanie práva na odpojenie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa po konzultácii so sociálnymi partnermi na primeranej úrovni stanovili podrobné opatrenia, ktoré pracovníkom umožnia uplatňovať ich právo na odpojenie, a aby zamestnávatelia toto právo vykonávali spravodlivým a transparentným spôsobom. Na tento účel členské štáty stanovia aspoň tieto pracovné podmienky:

a)  praktické opatrenia na vypínanie digitálnych nástrojov určených na pracovné účely vrátane všetkých nástrojov na monitorovanie, ktoré súvisia s prácou;

b)  systém merania pracovného času;

c)  posúdenie zdravia a bezpečnosti vrátane psychosociálnych rizík, pokiaľ ide o právo na odpojenie;

d)  kritériá akejkoľvek výnimky z požiadavky, aby zamestnávatelia vykonávali právo pracovníkov na odpojenie;

e)  v prípade výnimky podľa písmena d) kritériá na určenie spôsobu, akým sa vypočíta náhrada za prácu vykonanú mimo pracovného času, v súlade so smernicami 89/391/EHS, 2003/88/ES, (EÚ) 2019/1152 a (EÚ) 2019/1158 a s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

f)  opatrenia na zvyšovanie informovanosti vrátane odbornej prípravy na pracovisku, ktoré majú prijať zamestnávatelia, pokiaľ ide o pracovné podmienky uvedené v tomto odseku.

Akákoľvek výnimka podľa písmena d) prvého pododseku sa poskytne iba za výnimočných okolností, ako je vyššia moc alebo iné núdzové situácie, a ak zamestnávateľ každému príslušnému pracovníkovi písomne odôvodní potrebu výnimky pri každej príležitosti, pri ktorej výnimku uplatňuje.

2.  Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi poveriť sociálnych partnerov, aby uzatvárali kolektívne zmluvy na celoštátnej, regionálnej a odvetvovej úrovni a na úrovni zamestnávateľa, v ktorých sa stanovujú alebo dopĺňajú pracovné podmienky uvedené v odseku 1.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci, na ktorých sa nevzťahuje kolektívna zmluva podľa odseku 2, požívali ochranu v súlade s touto smernicou.

Článok 5

Ochrana pred nepriaznivým zaobchádzaním

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zakázala diskriminácia, menej priaznivé zaobchádzanie, prepúšťanie z práce a iné nepriaznivé opatrenia zo strany zamestnávateľov z dôvodu, že pracovníci uplatnili alebo sa snažili uplatniť svoje právo na odpojenie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia chránili pracovníkov vrátane zástupcov pracovníkov pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním alebo pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcimi z podania sťažnosti zamestnávateľovi alebo vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania začatého s cieľom vymôcť súlad s právami stanovenými v tejto smernici.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení alebo čelili nepriaznivému zaobchádzaniu z dôvodu, že uplatnili alebo sa snažili uplatniť svoje právo na odpojenie, preukázali pred súdom alebo iným príslušným orgánom skutočnosti, ktoré môžu viesť k domnienke, že boli prepustení alebo čelili nepriaznivému zaobchádzaniu z tohto dôvodu, bolo na zamestnávateľovi, aby preukázal, že prepustenie z práce alebo iné nepriaznivé zaobchádzanie bolo založené na iných dôvodoch.

4.  Odsek 3 nebráni členským štátom, aby zaviedli pravidlá dokazovania, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie.

5.  Členské štáty nemusia uplatňovať odsek 3 na konania, v ktorých zisťovanie skutkových okolností prislúcha súdu alebo príslušnému orgánu.

6.  Odsek 3 sa neuplatňuje na trestné konania, pokiaľ členské štáty neustanovia inak.

Článok 6

Právo na nápravu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci, ktorých právo na odpojenie bolo porušené, mali prístup k rýchlemu, účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu v prípade porušenia ich práv vyplývajúcich z tejto smernice.

2.  Členské štáty môžu organizáciám odborových zväzov či iným zástupcom pracovníkov poskytnúť možnosť zapojiť sa v mene alebo na podporu pracovníkov a s ich súhlasom do správneho konania s cieľom zabezpečiť dodržiavanie alebo presadzovanie tejto smernice.

Článok 7

Povinnosť poskytovať informácie

Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia písomne poskytovali každému pracovníkovi jasné, dostatočné a primerané informácie o jeho práve na odpojenie vrátane vyhlásenia stanovujúceho podmienky všetkých uplatniteľných kolektívnych alebo iných zmlúv. Uvedené informácie zahŕňajú prinajmenšom:

a)  praktické opatrenia na vypínanie digitálnych nástrojov určených na pracovné účely vrátane akýchkoľvek nástrojov na monitorovanie súvisiacich s prácou, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. a);

b)  systém merania pracovného času, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. b);

c)  posúdenia zamestnávateľa týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, pokiaľ ide o právo na odpojenie, vrátane posúdenia psychosociálnych rizík, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. c);

d)  kritériá na uplatnenie akejkoľvek výnimky z požiadavky, aby zamestnávatelia vykonávali právo pracovníkov na odpojenie, a všetky kritériá na určenie náhrady za prácu vykonanú mimo pracovného času, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. d) a e);

e)  opatrenia zamestnávateľa na zvyšovanie informovanosti vrátane odbornej prípravy na pracovisku, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. f);

f)  opatrenia na ochranu pracovníkov pred nepriaznivým zaobchádzaním v súlade s článkom 5;

g)  opatrenia na vykonávanie práva pracovníkov na nápravu v súlade s článkom 6.

Článok 8

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice alebo pri porušení príslušných, už účinných ustanovení týkajúcich sa práv, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do ... [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] informujú Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré na ne majú vplyv.

Článok 9

Úroveň ochrany

1.  Táto smernica nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v členských štátoch.

2.  Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov uplatniť či prijať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre pracovníkov, alebo podporovať či dovoliť prijatie kolektívnych zmlúv, ktoré sú priaznivejšie pre pracovníkov.

3.  Táto smernica sa nedotýka iných práv priznaných pracovníkom na základe iných právnych aktov Únie.

Článok 10

Podávanie správ, hodnotenie a preskúmanie práva na odpojenie

1.  Členské štáty predložia Komisii do ... [piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každé dva roky správu o všetkých relevantných informáciách týkajúcich sa praktického vykonávania a uplatňovania tejto smernice, ako aj hodnotiacich ukazovateľov o vykonávacích postupoch práva na odpojenie, pričom sa uvedú príslušné stanoviská vnútroštátnych sociálnych partnerov.

2.  Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa odseku 1 Komisia do ... [šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice a zváži potrebu ďalších opatrení vrátane prípadných zmien tejto smernice.

Článok 11

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do ... [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o nich informujú Komisiu.

Tieto opatrenia uplatňujú od ... [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice členské štáty zaistia, aby bola Komisia informovaná o všetkých návrhoch zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a to v dostatočnom predstihu tak, aby sa k nim mohla vyjadriť.

3.  V súlade s článkom 153 ods. 3 ZFEÚ môžu členské štáty na základe spoločnej žiadosti poveriť vykonávaním tejto smernice sociálnych partnerov za predpokladu, že zabezpečia súlad s touto smernicou.

Článok 12

Osobné údaje

Zamestnávatelia spracúvajú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice iba na účely zaznamenania pracovného času jednotlivých pracovníkov. Tieto údaje nespracúvajú na žiadny iný účel. Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(33) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES(34).

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19.
(3) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105.
(5) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(6) PE 642.847, júl 2020; https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/642847/EPRS_BRI(2020)642847_EN.pdf
(7) Pozri okrem iného rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, ECLI:EU:C:2004:584, bod 93; zo 7. septembra 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-484/04, ECLI:EU:C:2006:526, bod 36; zo 17. novembra 2016, Betriebsrat der Ruhrlandklinik, C‑216/15, ECLI:EU:C:2016:883, bod 27; z 21. februára 2018, Matzak, ECLI:EU:C:2018:82, C-518/15, bod 66; a zo 14. mája 2019, Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), C-55/18, ECLI:EU:C:2019:402, bod 60.
(8) Rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 2018, Matzak, ECLI:EU:C:2018:82, C-518/15, bod 66.
(9) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 2019, Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), C-55/18, ECLI:EU:C:2019:402, bod 60.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2019)0033.
(11) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1.
(12) https://www.eurofound.europa.eu/sk/publications/blog/covid-19-unleashed-the-potential-for-telework-how-are-workers-coping
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(14) Messenger, MOP, citované v štúdii o posúdení európskej pridanej hodnoty vypracovanej oddelením pre európsku pridanú hodnotu Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Právo na odpojenie (PE 642.847, júl 2020): https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/642847/EPRS_BRI(2020)642847_EN.pdf
(15) Ú. v. EÚ C ...
(16) Ú. v. EÚ C ...
(17) Pozícia Európskeho parlamentu...
(18) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).
(19) Smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).
(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.)
(23) Rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, ECLI:EU:C:2004:584, bod 93.
(24) Rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 2018, Matzak, ECLI:EU:C:2018:82, C-518/15, bod 66.
(25) Rozsudok zo 7. septembra 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-484/04, ECLI:EU:C:2006:526, bod 38.
(26) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 2019, Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), C-55/18, ECLI:EU:C:2019:402, bod 60.
(27) Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9).
(28) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9).
(30) Rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2016, Betriebsrat der Ruhrlandklinik, C‑216/15, ECLI:EU:C:2016:883, bod 27.
(31) Eurofound.
(32) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 2019, Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), C-55/18, ECLI:EU:C:2019:402.
(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).


Prepracovanie zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje
PDF 215kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (2020/2863(RSP))
P9_TA(2021)0022B9-0052/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov prijaté 1. decembra 1997(1) s cieľom obmedziť škodlivú daňovú konkurenciu v rámci Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 8. marca 2016 o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451), ktoré obsahuje vysvetlenie procesu vytvorenia zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. novembra 2016 o kritériách na zaradenie do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vytvoreniu tohto zoznamu,

–  so zreteľom na výsledok zasadnutia Rady ECOFIN z 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na najnovšie aktualizácie zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, zo 6. októbra 2020(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej (COM(2020)0313),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom(4), zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom(5) a na uznesenie svojho výboru TAX3 z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(7),

–  so zreteľom na odporúčania výboru PANA Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(8),

–  so zreteľom na kroky Komisie nadväzujúce na uvedené uznesenia a odporúčanie Európskeho parlamentu(9),

–  so zreteľom na návrh Komisie o verejnom podávaní správ podľa jednotlivých krajín(10), ako aj na jeho pozíciu z 27. marca 2019(11) o tomto návrhu,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Vplyv daňového plánovania na výhľadové účinné sadzby dane(12),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Ukazovatele agresívneho daňového plánovania(13),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Prehľad schránkových spoločností v Európskej únii(14),

–  so zreteľom na správy Komisie o jednotlivých krajinách vypracované v rámci jej európskeho semestra,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu skupiny OSN na vysokej úrovni pre medzinárodnú finančnú zodpovednosť, transparentnosť a integritu,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu inkluzívneho rámca OECD/G20 týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) o daňových výzvach vyplývajúcich z digitalizácie,

–  so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(15),

–  so zreteľom na otázky Komisii a Rade o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (O-000082/2020 – B9‑0002/2021 a O-000081/2020 – B9‑0001/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci pripravený s pomocou Podvýboru pre daňové otázky,

A.  keďže existencia jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a škodlivých daňových režimov, – a to aj v členských štátoch EÚ – spôsobuje členským štátom EÚ dramatické finančné straty, čo odčerpáva zdroje z vnútroštátnych rozpočtov a obmedzuje kapacity vlád; keďže náklady spôsobené vyhýbaním sa daňovým povinnostiam právnických osôb sa v súčasnosti odhadujú na 500 miliárd USD ročne(16); keďže toto zníženie daňových príjmov je obzvlášť problematické v súvislosti s obnovou po sanitárnej, sociálnej a hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a v súvislosti s financovaním ekologickej transformácie;

B.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z jesene 2016 je 86 % občanov EÚ za prísnejšie pravidlá týkajúce sa vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových rajov(17);

C.  keďže Únia 5. decembra 2017 prijala svoj prvý zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely (ďalej len „zoznam“); keďže tento zoznam zahŕňal 17 krajín alebo území mimo EÚ; keďže Únia tento zoznam zrevidovala 12-krát;

D.  keďže podľa Corporate Tax Haven Index (index daňových rajov pre podniky) za rok 2019 sú v rebríčku daňových rajov pre podniky najvyššie umiestnené tieto jurisdikcie: 1. Britské Panenské ostrovy, 2. Bermudy, 3. Kajmanie ostrovy, 4. Holandsko, 5. Švajčiarsko, 6. Luxembursko, 7. Jersey, 8. Singapur, 9. Bahamy, 10. Hongkong a 11. Írsko;

E.  keďže 95 jurisdikcií bolo posúdených na základe troch kritérií stanovených v záveroch Rady z 8. novembra 2016, a to na základe daňovej transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a vykonávania minimálnych noriem OECD v oblasti BEPS;

F.  keďže viac ako 135 krajín a jurisdikcií spolupracuje na vykonávaní akčného plánu v oblasti BEPS, a to čiastočne z obavy pred zaradením do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; keďže v procese vytvárania zoznamu bolo takmer 40 krajín požiadaných, aby zreformovali viac ako 120 škodlivých daňových praktík;

G.  keďže v správe o aktuálnom stave daňovej spravodlivosti z roku 2020 sa konštatuje, že jurisdikcie uvedené v zozname EÚ spôsobili len 2 % celosvetových daňových strát; keďže sa zistilo, že Kajmanie ostrovy sú jurisdikciou, ktorá je zodpovedná za najväčšie celosvetové daňové straty, ktoré pripravujú ostatné krajiny o viac ako 70 miliárd USD ročne, čo predstavuje 16,5 % celkových daňových strát;

H.  keďže Rada pri poslednej revízii zoznamu 6. októbra 2020 vypustila Kajmanie ostrovy a Omán a doplnila Barbados a Anguillu; keďže Kajmanie ostrovy stále nemajú daň z príjmu právnických osôb a podľa Medzinárodného menového fondu patria medzi 10 najväčších destinácií pre fantómové investície(18), čo vyvoláva otázky týkajúce sa transparentnosti a možného preferenčného prístupu k niektorým krajinám;

I.  keďže v zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, sú v súčasnosti Americká Samoa, Anguilla, Barbados, Fidži, Guam, Palau, Panama, Samoa, Seychely, Trinidad a Tobago, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu;

J.  keďže niekoľko ďalších jurisdikcií sa zaviazalo uplatňovať zásady dobrej správy v daňových záležitostiach s ohľadom na kritériá transparentnosti alebo spravodlivého zdaňovania;

K.  keďže prístup verejnosti k dokumentom a práci skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov zostáva obmedzený, najmä v súvislosti s procesom vytvorenia zoznamu EÚ; keďže európsky ombudsman má mandát preskúmať, ako inštitúcie EÚ uplatňujú pravidlá EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom(19), a najmä právomoc nahliadať do všetkých dokumentov EÚ, či už dôverných alebo nie, a môže vydávať odporúčania týkajúce sa toho, či by sa mali alebo nemali zverejniť;

L.  keďže Komisia vo svojom oznámení o dobrej správe v daňových záležitostiach v EÚ a mimo nej zdôraznila potrebu zreformovať kódex správania pri zdaňovaní podnikov a preskúmať zoznam;

M.  keďže pri použití najkonzervatívnejšieho vzorca pre rozdelenie má EÚ celosvetovo najvyššie straty v dôsledku presunu ziskov do daňových rajov a odhaduje sa, že každý rok stratí približne 20 % výnosu z dane z príjmov právnických osôb(20);

1.  uznáva pozitívny vplyv, ktorý tento zoznam už mal, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevyužíva jeho plný potenciál, keďže jurisdikcie, ktoré sú v súčasnosti uvedené v zozname, predstavujú menej ako 2 % celosvetových strát daňových príjmov, čo znamená, že zoznam je mätúci a neúčinný(21); usiluje sa o posilnenie zoznamu prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a konzistentnosti, prísnejších a nestrannejších kritérií na zaradenie do zoznamu a prísnejších opatrení na ochranu proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zo zoznamu boli vypustené krajiny, ktoré jednoznačne podporujú BEPS, napríklad Kajmanie ostrovy; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným vysvetlením poskytnutým širokej verejnosti, napriek tomu, že európska verejná mienka podporuje prísnejšie pravidlá týkajúce sa daňových rajov;

Správa a transparentnosť zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely

2.  pripomína, že počiatočný proces vytvorenia zoznamu Komisia navrhla vo svojom oznámení o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie, ako aj vo svojom oznámení o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom; konštatuje, že skupina pre kódex správania bola poverená vykonávaním – najmä prostredníctvom svojej podskupiny pre tretie strany – prípravných prác, pokiaľ ide o zostavenie zoznamu, a to aj napriek tomu, že toto nebolo v pôvodnom mandáte skupiny; spochybňuje schopnosť a vhodnosť takéhoto neformálneho zoskupenia na vykonávanie tejto misie;

3.  domnieva sa, že zoznam EÚ je potrebné zreformovať na úrovni EÚ; odporúča, aby bol tento proces formalizovaný, najmä prostredníctvom právne záväzného nástroja; domnieva sa, že táto reforma by sa mala uskutočniť do konca roka 2021 s cieľom chrániť EÚ pred akýmikoľvek ďalšími stratami príjmov v období obnovy po pandémii ochorenia COVID-19; žiada Radu, aby poverila Komisiu, aby s podporou členských štátov a s náležitým zapojením Európskeho parlamentu posúdila tretie jurisdikcie na základe jasných a transparentných kritérií a aby Rade predložila návrh na zaradenie jurisdikcií do zoznamu, ktorý by sa mal zverejniť predtým, ako Rada zoznam a jeho revízie formálne prijme; vyzýva Radu, aby Európskemu parlamentu udelila úlohu pozorovateľa na rokovaniach skupiny pre kódex správania; domnieva sa, že takéto zmeny by zabezpečili nestrannosť, objektivitu a zodpovednosť procesu zostavovania zoznamu;

4.  zdôrazňuje význam transparentnosti v procese vytvárania zoznamu s cieľom umožniť verejnú kontrolu a zvýšiť demokratickú zodpovednosť subjektov s rozhodovacími právomocami; usiluje sa o úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o pozíciu členských štátov; vyzýva preto skupinu pre kódex správania, aby zverejnila zúčastnené orgány, témy diskusie, technické posúdenia, zápisnice alebo zhrnutia a prijaté závery; domnieva sa, že v záujme zvýšenia zodpovednosti a transparentnosti by zdroje údajov na preverovanie jurisdikcií mali byť ľahko dostupné, keď sú prístupné verejnosti; domnieva sa, že metodika posudzovania režimov tretích krajín by sa mala vylepšiť a v plnej miere zverejniť; vyzýva skupinu pre kódex správania, aby systematicky zverejňovala komplexné zhrnutie svojich interakcií s tretími krajinami, diskutovaných tém a záväzkov, ktoré tretie krajiny prijali, a to v rámci každého kroku procesu posudzovania;

5.  poznamenáva, že nedostatočná transparentnosť môže viesť k nesprávnemu výkladu rozhodnutí a môže ohroziť dôveru verejnosti v proces vytvárania zoznamu, najmä ak sa výsledný zoznam EÚ líši od zoznamov obsahujúcich daňové raje vytvorených transparentným spôsobom tretími stranami; pripomína počiatočný zoznam zostavený zo zoznamov, ktoré vytvorili členské štáty, na ktorý odkazuje Komisia vo svojom oznámení s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať, a ktorý obsahoval 30 jurisdikcií, ktoré doň zaradilo 10 alebo viac členských štátov;

6.  víta kroky, ktoré sa už podnikli v súvislosti s transparentnosťou, ako napríklad uverejnenie polročných správ o pokroku a zverejnenie určitých listov zaslaných jurisdikciám tretích krajín; žiada, aby listy, ktoré Rada zasiela tretím jurisdikciám, ktoré ešte nedodržiavajú kritériá zoznamu EÚ, obsahovali požiadavku zverejňovať všetku korešpondenciu s EÚ, a aby sa akákoľvek záporná reakcia považovala za nedostatočnú spoluprácu zo strany príslušnej jurisdikcie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto dokumenty sú prístupné až po dokončení procesu posudzovania; žiada, aby sa všetky listy a záväzky tretích jurisdikcií zverejnili hneď po ich doručení; žiada, aby sa verejné informácie sprístupnili na užívateľsky ústretovej platforme;

7.  požaduje pravidelnú výmenu názorov medzi predsedom skupiny pre kódex správania a Európskym parlamentom vrátane aspoň jedného formálneho vystúpenia na verejnom vypočutí ročne;

8.  zdôrazňuje, že úloha Európskeho parlamentu vo vzťahu k skupine pre kódex správania by sa mala formalizovať, a to aj pokiaľ ide o správu a kritériá na zaradenie do zoznamu, napríklad prostredníctvom procesu predkladania stanovísk;

9.  poznamenáva, že proces vytvárania zoznamu EÚ sa týka len tretích krajín; konštatuje, že vplyv Únie v boji proti daňovým únikom a škodlivým daňovým praktikám na celom svete závisí od toho, akým príkladom ide doma; zdôrazňuje potrebu súladu medzi kritériami na zaradenie do zoznamu a kritériami týkajúcimi sa škodlivých daňových praktík v rámci EÚ; pripomína vyjadrenie predsedníčky skupiny pre kódex správania počas vypočutia vo výbore TAX3 10. októbra 2018, v ktorom uviedla, že v súvislosti s revíziou mandátu skupiny pre kódex správania existuje možnosť preverovania členských štátov podľa rovnakých kritérií, aké sú stanovené pre zoznam EÚ; konštatuje, že jeden členský štát dostal od Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely (ďalej len „Globálne fórum“) rating „čiastočne spĺňa podmienky“, pokiaľ ide o jeho súlad s medzinárodnou normou transparentnosti a výmenou informácií na požiadanie(22), a konštatuje, že Rada v prípade takéhoto ratingu zaraďuje tretie krajiny do zoznamu(23); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že niektoré členské štáty pravidelne dostávali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa potreby riešiť agresívne daňové plánovanie(24); zdôrazňuje, že Komisia uznáva, že niektoré z uvedených členských štátov prijali opatrenia na zlepšenie svojich daňových systémov s cieľom riešiť kritiku Komisie, ale konštatuje, že podľa Komisie daňové pravidlá v súčasnosti stále ešte uľahčujú agresívne daňové plánovanie v týchto členských štátoch; opakuje svoju výzvu Komisii a Rade vydanú v uznesení TAX3, aby nadväzovali na odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané pre dotknuté členské štáty, kým sa nezavedú zásadné daňové reformy, a aby v prípade potreby navrhli opatrenia, ale aby medzitým považovali aspoň tieto členské štáty za daňové raje EÚ; očakáva, že tieto vlády sa budú zaoberať obavami a obmedzia vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vo všetkých ich jurisdikciách; zaväzuje sa pravidelne vyhodnocovať všetky iniciatívy vlád zamerané na vykonanie týchto odporúčaní a navrhovať opatrenia tam, kde je to potrebné;

10.  zdôrazňuje, že postup stanovený v článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom, by sa mal uplatňovať, ak škodlivé daňové praktiky vedú k narušeniu trhu v rámci Únie;

11.  vyzýva skupinu pre kódex správania, aby prostredníctvom konzultácií s rozvojovými krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti zvýšila inkluzívnosť a vonkajšiu akceptáciu procesu; navrhuje, aby sa vytvorila pracovná skupina alebo poradný orgán s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, najmä s rozvojovými krajinami, členmi občianskej spoločnosti a odborníkmi, s cieľom uľahčiť dialóg o prijatých rozhodnutiach;

Aktualizácia kritérií EÚ na zaradenie do zoznamu s cieľom prispôsobiť ich súčasným a budúcim výzvam

12.  opätovne zdôrazňuje význam kritéria zoznamu, ktoré sa týka transparentnosti; požaduje objasnenie nadchádzajúceho kritéria transparentnosti, pokiaľ ide o konečné skutočné vlastníctvo, v súlade s 5. smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí; berie na vedomie nerovnaké podmienky medzi krajinami dodržiavajúcimi spoločný štandard OECD týkajúci sa oznamovania a zákon USA o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (ďalej len „FATCA“); domnieva sa preto, že nedostatočná reciprocita amerického FATCA by sa mala preskúmať v rámci kritéria transparentnosti;

13.  domnieva sa, že kritérium spravodlivého zdaňovania by sa nemalo obmedzovať na preferenčnú povahu daňových opatrení, ale malo by sa zaoberať rozsiahlymi daňovými výnimkami a nesúladom v oblasti transferového oceňovania; pripomína, že súčasný proces zaraďovania tretích krajín do zoznamu neobsahuje samostatné kritérium týkajúce sa sadzby dane vo výške 0 % alebo veľmi nízkych sadzieb dane; vyzýva Komisiu a skupinu pre kódex správania, aby do posudzovania zahrnuli daňové opatrenia vedúce k nízkej úrovni zdaňovania, a to v súlade s prebiehajúcimi rokovaniami o pilieri II inkluzívneho rámca OECD/G20, najmä pokiaľ ide o minimálne zdaňovanie; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli minimálnu efektívnu úroveň zdaňovania, ktorá by predstavovala samostatné kritérium zoznamu EÚ; odporúča, aby sa každá minimálna efektívna sadzba stanovila na spravodlivej a dostatočnej úrovni a aby táto sadzba zohľadnila aj úniovú priemernú zákonnú sadzbu dane z príjmu právnických osôb(25) s cieľom odradiť od presunu ziskov a zabrániť škodlivej daňovej súťaži;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prínosy prijatia iniciatívy podobnej pilieru II inkluzívneho rámca pre kritériá na zaradenie do zoznamu EÚ v prípade, že sa na úrovni OECD nedosiahne politický konsenzus o vykonávaní týchto opatrení do konca roka 2021;

15.  berie na vedomie, že niektoré z najškodlivejších tretích jurisdikcií vrátane Kajmaních ostrovov a Bermúd boli vypustené zo zoznamu po tom, ako zaviedli kritériá veľmi minimálnej podstaty a slabé opatrenia na presadzovanie práva; zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia môžu vyvolať otázky týkajúce sa pravosti konkrétnych činností a nestrannosti rozhodovacieho procesu a oslabiť dôveru verejnosti; požaduje posilnenie kritérií preverovania vrátane požiadaviek týkajúcich sa podstaty na základe prístupu založeného na vzorcoch, ako aj požiadaviek týkajúcich sa proporcionality a ich monitorovanie s cieľom zvýšiť účinnosť zoznamu a jeho schopnosť reagovať na nové výzvy, ktoré prináša digitalizácia hospodárstva; vyzýva Radu, aby zahrnula ako samostatné kritérium automatický zoznam tretích jurisdikcií, v ktorých je nulová sadzba dane z príjmov právnických osôb alebo v ktorých sa zisk spoločností nezdaňuje; so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny môžu zrušiť nevyhovujúce daňové režimy, ale nahradiť ich novými, ktoré sú potenciálne škodlivé pre EÚ; pripomína význam verejných informácií týkajúcich sa podávania správ podľa jednotlivých krajín s cieľom monitorovať požiadavky týkajúce sa podstaty;

16.  zdôrazňuje význam minimálnych noriem zameraných proti BEPS pri preverovaní tretích krajín, najmä opatrení 5, 6, 13 a 14; zdôrazňuje, že je dôležité určiť ďalšie normy zamerané proti BEPS, ktoré sa majú zahrnúť medzi kritériá na zaradenie do zoznamu;

17.  podporuje rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti zoznamu EÚ, pričom zohľadňuje pozíciu najmenej rozvinutých krajín; zdôrazňuje, že skutočnosť, že niektorým rozvojovým krajinám môžu chýbať zdroje na rýchle zavedenie novo dohodnutých daňových noriem, by sa mala systematicky zohľadňovať pri budúcich posúdeniach; naliehavo preto vyzýva Radu, aby nepovažovala škrty v oblasti rozvojovej pomoci, ktoré by mali priamy vplyv na konečných príjemcov pomoci, za protiopatrenia; konštatuje však, že na krajiny s finančnými centrami značnej veľkosti by sa nemala vzťahovať podobná úroveň tolerancie;

18.  konštatuje, že existujú značné rozdiely medzi zoznamom EÚ obsahujúcim jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a jeho vnútroštátnymi ekvivalentmi; berie na vedomie snahu Komisie lepšie zosúladiť vnútroštátne zoznamy so zoznamom EÚ; požaduje vzostupnú konvergenciu a harmonizáciu kritérií s cieľom zabezpečiť prísnejšie normy a súdržnosť;

19.  víta návrh Komisie zohľadniť pri preverovaní daňových jurisdikcií metodiku vypracovanú na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto dva procesy vytvárania zoznamu vzájomne posilňovali;

20.  berie na vedomie úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok po odchode Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie; požaduje dôkladné posúdenie uvedených jurisdikcií vrátane nepretržitého posudzovania zámorských území a korunných dependencií Spojeného kráľovstva v súlade s normami stanovenými skupinou pre kódex správania; zdôrazňuje, že budúci vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mal byť založený na vzájomných hodnotách a zameraný na spoločnú prosperitu, čo automaticky vylučuje agresívnu daňovú súťaž; vyjadruje poľutovanie nad absenciou potenciálnych vyrovnávacích opatrení v dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade budúcich odchýlok Spojeného kráľovstva v otázkach súvisiacich s daňovými únikmi a praním špinavých peňazí;

21.  požaduje rovnocenné a nestranné posúdenie hlavných obchodných partnerov EÚ; požaduje najmä jasné posúdenie USA, pokiaľ ide o kritériá transparentnosti;

Koordinácia ochranných opatrení

22.  uznáva, že zaradenie do zoznamu má vplyv na dobré meno, a je teda stimulom, aby sa jurisdikcie zapájali do procesu preverovania; zdôrazňuje, že to nestačí na účinný boj proti negatívnym účinkom, ktoré takéto jurisdikcie majú na členské štáty a vnútorný trh, keďže vplyv na dobré meno, ktorý má zaradenie do zoznamu na niektoré jurisdikcie, oslabujú nedostatky procesu vytvárania zoznamu uvedené vyššie v texte, najmä nedostatok transparentnosti, mäkké kritériá a obmedzený geografický rozsah;

23.  víta prepojenie medzi normami dobrej správy v daňových záležitostiach a využívaním finančných prostriedkov EÚ stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách(26), nariadení o Európskom fonde pre udržateľný rozvoj(27), nariadení o Európskom fonde pre strategické investície(28) a rozhodnutí o mandáte na poskytovanie vonkajších úverov(29) a uznáva, že tieto normy sú predpokladom pre podporu poskytovanú Úniou; varuje však pred akýmkoľvek škodlivým vplyvom, či už súčasným alebo potenciálnym, na občanov rozvojových krajín; zdôrazňuje význam vytvorenia rovnocenných podmienok, ktoré sa majú uplatňovať na spoločnosti a subjekty umožňujúce agresívne daňové plánovanie a na sprostredkovateľov v postupoch verejného obstarávania;

24.  žiada, aby pravidlá štátnej pomoci a vnútroštátne podporné programy členských štátov zabezpečovali, aby podniky s ekonomickými väzbami na nespolupracujúce jurisdikcie, ako sú podniky, ktoré majú sídlo v týchto jurisdikciách na daňové účely, neboli oprávnené na podporu; zdôrazňuje, že je to dôležité v súvislosti s vnútroeurópskou solidaritou a budovaním dôvery medzi členskými štátmi; pripomína, že na zabezpečenie toho je potrebná transparentnosť prostredníctvom verejného podávania správ podľa jednotlivých krajín pre všetky odvetvia; vyzýva Radu, aby urýchlene ukončila rokovania a prijala všeobecné smerovanie k legislatívnemu návrhu;

25.  podporuje a vyzýva na posilnenie dodatočných požiadaviek týkajúcich sa auditu a náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o spoločnosti a investorov so sídlom v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely; považuje ochranné opatrenia za rozhodujúce na to, aby mal zoznam vplyv;

26.  poznamenáva, že prísne protiopatrenia by znížili stimuly na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje, že úniový súbor ochranných opatrení je oslabený tým, že jednotlivé členské štáty ho uplatňujú podľa vlastného uváženia; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila predloženie legislatívneho návrhu na koordinované ochranné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom – a zároveň zohľadnila rokovania o pilieri II inkluzívneho rámca alebo o minimálnej efektívnej sadzbe dane na úrovni EÚ –, ktoré by mohli zahŕňať:

   a) neodpočítateľnosť nákladov;
   b) posilnené pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností;
   c) opatrenia týkajúce sa zrážkovej dane;
   d) obmedzenie výnimky z účasti;
   e) pravidlo o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania;
   f) dôsledky pre verejné obstarávanie a štátnu pomoc;
   g) osobitné požiadavky na dokumentáciu;
   h) pozastavenie ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia;

konštatuje, že všetky daňové opatrenia uplatňované na spoločnosti by mali byť podmienené pravidlami prepojenia, ktoré sú uvedené v prípade, že transakcia alebo dotknutý daňovník spĺňajú osobitné škodlivé kritériá; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť rovnako uplatniteľné vo vzťahoch medzi členským štátom a treťou krajinou a vo vzťahoch medzi členskými štátmi;

27.  berie na vedomie „šedý zoznam“ jurisdikcií, ktoré nespĺňajú požiadavky, ale zaviazali sa k zmene; vyzýva Radu a členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia, ako sú zvýšené audity alebo posilnené politiky „poznaj svojho klienta“ pre transakcie a náležitú starostlivosť v týchto jurisdikciách;

28.  vyzýva Komisiu, aby uviedla, ktoré dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi neobsahujú „doložku o dobrej správe vecí verejných“, ako sa vyžaduje v bode 3.1 oznámenia Komisie o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie a ako sa uvádza v záveroch Rady z 25. mája 2018, ktorými sa prijali štandardné ustanovenia dohodnuté pre dohody s tretími krajinami(30); vyzýva Komisiu a Radu, aby vysvetlili absenciu takejto doložky;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, sekretariátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Príloha I k záverom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Rada ECOFIN) zo zasadnutia z 1. decembra 1997 o daňovej politike –Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 1. decembra 1997, o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov (Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 1).
(2) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/08/ecofin-conclusions-code-conduct-business-taxation/
(3) Ú. v. EÚ C 331, 7.10.2020, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51.
(5) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2019)0240.
(7) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74.
(8) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.
(9) Spoločné opatrenia nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (ECON) s odporúčaniami pre Komisiu o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a uznesenie Európskeho parlamentu (TAXE) o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom, ktoré Komisia prijala 16. marca 2016; opatrenia nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (TAX2) o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom, ktoré Komisia prijala 16. novembra 2016; opatrenia nadväzujúce na nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu (PANA) z 12. decembra 2017 o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré Komisia prijala v apríli 2018; a opatrenia z 27. augusta 2019 nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (TAX3) o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam.
(10) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. apríla 2016, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198).
(11) Prijaté texty, P8_TA(2019)0309.
(12) Európska komisia, The Impact of Tax Planning on Forward-Looking Effective Tax Rates (Vplyv daňového plánovania na výhľadové účinné sadzby dane), dokument o zdaňovaní č. 64, 25. október 2016).
(13) Európska komisia, Aggressive tax planning indicators - Final Report (Ukazovatele agresívneho daňového plánovania – záverečná správa), dokument o zdaňovaní č. 71, 7. marca 2018.
(14) Kiendl Krišto I. a Thirion E., An overview of shell companies in the European Union (Prehľad schránkových spoločností v Európskej únii), výskumná služba Európskeho parlamentu, október 2018.
(15) Ú. v. EÚ C 384 I, 12.11.2019, s. 1.
(16) Cobham a Janský (2018); https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/jid.3348
(17) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/51abaf14-6b6e-11e7-b2f2-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF
(18) https://www.imf.org/external/pubs/ft/fandd/2019/09/the-rise-of-phantom-FDI-in-tax-havens-damgaard.htm
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(20) Tørsløv, Wier a Zucman (2020); http://gabriel-zucman.eu/files/TWZ2020.pdf
(21) https://www.taxjustice.net/reports/the-state-of-tax-justice-2020/
(22) https://www.oecd.org/tax/exchange-of-tax-information/global-forum-reveals-compliance-ratings-from-new-peer-review-assessments-for-anguilla-chile-china-gibraltar-greece-korea-malta-papua-new-guinea-and-uruguay.htm
(23) Ú. v. EÚ C 331, 7.10.2020, s. 3.
(24) https://ec.europa.eu/info/publications/2020-european-semester-country-specific-recommendations-commission-recommendations_sk
(25) Daňové politiky v Európskej únii: Prieskum za rok 2020, GR pre dane a colnú úniu, Európska komisia, s. 100.
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1).
(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
(29) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1).
(30) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/05/25/tax-fraud-standard-provision-agreed-for-agreements-with-third-countries/


Zmierňovanie následkov zemetrasení v Chorvátsku
PDF 145kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o zmierňovaní následkov zemetrasení v Chorvátsku (2021/2504(RSP))
P9_TA(2021)0023RC-B9-0057/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 174, článok 175 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1), zmenené nariadením (EÚ) č. 661/2014(2) a nariadením (EÚ) 2020/461(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany(4), zmenené nariadením (EÚ) 2018/1475(5) a rozhodnutím (EÚ) 2019/420(6),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 29. mája 2018 a následnú aktualizáciu zo 14. januára 2020, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (COM(2020)0023),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(7), zmenené nariadením (EÚ) 2015/1839(8), nariadením (EÚ) 2016/2135(9), nariadením (EÚ) 2017/825(10), nariadením (EÚ) 2017/1199(11), nariadením (EÚ) 2017/2305(12), nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046(13), nariadením (EÚ) 2018/1719(14), nariadením (EÚ) 2019/711(15), nariadením (EÚ) 2020/460(16), nariadením (EÚ) 2020/558(17), nariadením (EÚ) 2020/1041(18) a nariadením (EÚ) 2020/1542(19),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie(20), zmenené nariadením Rady (EÚ) 2020/521(21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)(22), opravené korigendom z 24. apríla 2014(23),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(24), zmenené nariadením (ES) č. 1882/2003(25), nariadením (ES) č. 219/2009(26) a nariadením (EÚ) 2019/1243(27),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(28), a najmä na jej bod 11, a na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(29),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2020 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2020)0960),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 30. októbra 2020, ktorým sa prijíma pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9 na rozpočtový rok 2020(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2020 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9/2020 na rozpočtový rok 2020 sprevádzajúcemu návrh na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia(31),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2008, v ktorých sa vyzýva k zlepšeniu spôsobilostí civilnej ochrany prostredníctvom európskeho systému vzájomnej pomoci založeného na modulárnom prístupe v oblasti civilnej ochrany,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o regionálnom vplyve zemetrasení(32),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy(33),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Chorvátsko za posledný rok zasiahli veľké ničivé zemetrasenia, pričom jedno s magnitúdou 5,5 stupňa zasiahlo Záhreb a Záhrebskú a Krapinsko-zagorskú župu 22. marca 2020, ďalšie dve s magnitúdami 5,2 a 6,4 stupňa zasiahli Sisacko-moslavinskú župu 28. a 29. decembra 2020 a posledné zemetrasenie s magnitúdou 5,0 stupňa zasiahlo tú istú župu 6. januára 2021;

B.  keďže zemetrasenie v marci 2020 bolo najsilnejšie, aké zasiahlo oblasť Záhrebu od roku 1880, pričom poškodilo viac ako 26 000 budov, z ktorých 1 900 bolo vyhlásených za nepoužiteľné, a spôsobilo škody vo výške viac ako 11,5 miliardy EUR;

C.  keďže mesto Záhreb, Záhrebská župa a Krapinsko-zagorská župa sa stále zotavujú z tohto zemetrasenia, ktoré zanechalo jednu obeť, 26 zranených a malo obrovské sociálno-ekonomické, kultúrne a infraštruktúrne následky a dlhotrvajúce psychologické následky;

D.  keďže Európsky parlament v novembri 2020 schválil pridelenie prostriedkov vo výške 683,7 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) na riešenie následkov zemetrasenia v Záhrebe z marca 2020;

E.  keďže nedávne zemetrasenia v strednom Chorvátsku prakticky zničili mesto Petrinja a vážne zasiahli okolité mestá Glina, Sisak, Hrvatska Kostajnica, Majske Poljane a ďalšie obce v Sisacko-moslavinskej župe, ako aj v Záhrebskej a Karloveckej župe;

F.  keďže otrasy spôsobili osem úmrtí a 36 osôb bolo zranených, pričom z trosiek bolo vyslobodených 30 osôb; keďže bolo poškodených viac ako 45 000 budov(34) a priamo zasiahnutých viac ako 70 000 osôb, pričom toto zemetrasenie bolo cítiť aj v Slovinsku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku a v menšej miere aj v Nemecku, na Slovensku a v Česku;

G.  keďže 22. marca a 29. decembra 2020 Chorvátsko aktivovalo mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a požiadalo o zimné stany, systémy osvetlenia a osvetľovacie veže, elektrické ohrievače, skladacie lôžka, spacie vaky a obytné kontajnery;

H.  keďže 4. januára 2021 chorvátska vláda vyhlásila stav katastrofy v najťažšie zasiahnutých župách, konkrétne v Sisacko-moslavinskej župe a v častiach Záhrebskej a Karloveckej župy;

I.  keďže následné otrasy pokračovali v nasledujúcich týždňoch a stále ich možno cítiť v zasiahnutých oblastiach a ďaleko od epicentra; keďže ľudia sú v neustálej tiesni pre neistotu a strach z možných nových otrasov, ku ktorým naďalej každodenne dochádza a v dôsledku ktorých hrozí zrútenie ďalších budov z dôvodu následných zemetrasení; keďže všetky tieto udalosti sa dejú uprostred pandémie ochorenia COVID-19, čo by mohlo v nadchádzajúcom období vyvolať problémy v oblasti duševného zdravia a posttraumatické ochorenia;

J.  keďže zasiahnuté regióny a mestá utrpeli obrovské materiálne a sociálno-ekonomické škody, k akým nedošlo od vlasteneckej vojny v 90. rokoch minulého storočia, a potrebujú naliehavú a rýchlu obnovu, ako aj dlhodobý program obnovy; keďže zemetrasenia priviedli veľký počet obyvateľov zasiahnutých oblastí na pokraj zúfalstva a spôsobili rôzne nepriame škody v okolitých oblastiach; keďže predmetné oblasti už boli mimoriadne sociálne znevýhodnené a z ekonomického hľadiska chudobné a keďže nedávne zemetrasenia budú mať ďalšie negatívne finančné a sociálno-psychologické následky pre ich obyvateľov a celý región;

K.  keďže podľa odhadov sa približne 90 % domov v meste Petrinja musí zbúrať; keďže menšie časti a dediny v okolí mesta Glina, ako napríklad Majske Poljane, boli čiastočne bez prístupu k elektrine a vode už pred zemetrasením, ktoré v súčasnosti obyvateľov ešte viac izolovalo od základnej infraštruktúry a služieb;

L.  keďže existujú náznaky, že zemetrasenia spôsobili značné škody na hrádzach a systémoch protipovodňovej ochrany, čo môže v súčasnom období zvýšených dažďov a záplav spôsobiť ďalšie škody v už zničených oblastiach;

M.  keďže miestna a regionálna infraštruktúra bola vážne poškodená, historické a kultúrne dedičstvo zničené a hospodárske činnosti narušené, a to konkrétne poľnohospodárstvo a chov hospodárskych a iných zvierat, od ktorých je miestne obyvateľstvo najviac závislé;

N.  keďže miestne poľnohospodárske zariadenia, ako sú budovy, stroje, vybavenie, polia a sklady krmiva, boli vážne poškodené a keďže značné množstvo hospodárskych a spoločenských zvierat uhynulo alebo bolo zanechaných, pričom trpeli následkami zemetrasenia;

O.  keďže zemetrasenie výrazne narušilo fungovanie verejných inštitúcií a zdravotníckych zariadení a infraštruktúr, ako sú cesty a elektrina; keďže osobitný dôraz by sa mal klásť na budovanie základnej infraštruktúry, ktorá chýbala pred zemetrasením, a keďže by sa mal urýchlene obnoviť prístup k základným potrebám a službám vo všetkých častiach zasiahnutých oblastí;

P.  keďže značný počet škôl sa musí úplne zbúrať a niektoré univerzitné budovy, napríklad fakulta metalurgie a pedagogická fakulta v Sisaku, sa na začiatku nového školského semestra už nemôžu používať na účely vykonávania svojich vzdelávacích činností; keďže tieto inštitúcie už boli vystavené tlaku v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a keďže teraz už deti nemôžu byť ani fyzicky prítomné na vyučovaní, ani používať zariadenia dištančného vzdelávania zo svojich domovov;

Q.  keďže zdravotné stredisko v Sisaku muselo byť hneď po zemetrasení evakuované, čo vystavilo pacientov s ochorením COVID-19 a iných pacientov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a detí zvýšenému zdravotnému riziku; keďže zdravotné strediská v mestách Glina a Petrinja vrátane lekární utrpeli veľké škody; keďže zemetrasenia predstavujú dodatočnú záťaž pre chorvátsky zdravotný systém a systém starostlivosti a urýchlili šírenie ochorenia COVID-19 najmä v zasiahnutých oblastiach;

R.  keďže niektoré územia v Európskej únii sú zraniteľnejšie než iné a hrozí im vysoké riziko zemetrasení; keďže úsilie o udržateľnú rekonštrukciu a projekty stavieb odolných proti zemetraseniam sa musia riadne koordinovať a monitorovať s cieľom napraviť ekonomické a sociálne straty a zároveň rešpektovať transparentnosť, najlepšie postupy a pravidlá verejného obstarávania;

S.  keďže rýchla a profesionálna reakcia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, civilnej ochrany a záchranných jednotiek, chorvátskych ozbrojených síl, rôznych humanitárnych organizácií, a najmä stoviek dobrovoľníkov výrazne zmiernila bezprostredné následky zemetrasenia;

T.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a šírenie vírusu ešte viac komplikujú vykonávanie činností záchrany a obnovy; keďže pandémia ochorenia COVID-19 je záťažou pre chorvátske hospodárstvo a vyžaduje si dodatočné finančné zdroje;

1.  vyjadruje svoj najhlbší súcit a solidaritu všetkým jednotlivcom, ktorých zasiahli zemetrasenia, ich rodinám a chorvátskym vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom zapojeným do zmierňovania následkov katastrofy;

2.  oceňuje neúnavné a rýchle úsilie záchranných jednotiek, síl civilnej ochrany, chorvátskych ozbrojených síl, dobrovoľníkov, organizácií občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií, miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov a všetkých ďalších relevantných aktérov v zdevastovaných oblastiach, ktoré vynakladajú na záchranu životov, obmedzenie škôd a zabezpečenie základných činností s cieľom zachovať dôstojnú životnú úroveň; vyjadruje vďačnosť všetkým jednotlivcom, organizáciám a iniciatívam, ktoré urýchlili toto úsilie a poslali podporu a pomoc;

3.  víta solidaritu členských štátov a iných krajín, ktoré poskytujú podporu v tejto núdzovej situácii vo forme vzájomnej pomoci vrátane základných potrieb, finančnej pomoci, dobrovoľníkov a inej pomoci, čím pomáhajú zmierniť bremeno intervencií; víta solidaritu, ktorú preukázali inštitúcie EÚ a medzinárodné spoločenstvo prostredníctvom vzájomnej pomoci v núdzových situáciách; preto zdôrazňuje význam mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany pri podpore spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany v celej Európe v nepriaznivých situáciách a pri minimalizácii následkov mimoriadnych udalostí;

4.  vyzýva Komisiu a chorvátske orgány, aby identifikovali všetky možné spôsoby poskytnutia okamžitej pomoci a podpory pri zabezpečovaní dôstojných a bezpečných životných podmienok pre mnohé osoby, ktoré prišli o svoje domovy a stále nemajú bezpečné ubytovanie, a to aspoň vo forme obytných kontajnerov, ktoré by moli poskytnúť minimálnu úroveň úkrytu počas drsného zimného počasia v nadchádzajúcich mesiacoch;

5.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala osobám so zdravotným postihnutím, starším osobám, ako aj deťom a dospievajúcim s naliehavými potrebami, ako najzraniteľnejším jednotlivcom v spoločnosti; v tejto súvislosti víta každú pomoc, ktorú už poskytujú organizácie priamo v teréne;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť veľkému počtu hospodárskych a spoločenských zvierat, ktoré boli v dôsledku zemetrasenia zranené alebo rozptýlené; v tejto súvislosti víta značné úsilie a spoluprácu ministerstva poľnohospodárstva, miestnych a regionálnych orgánov a MVO zameraných na ochranu dobrých životných podmienok zvierat;

7.  zdôrazňuje závažnosť situácie priamo v teréne, ktorá vytvára značný a intenzívny finančný tlak na vnútroštátne, regionálne a miestne verejné orgány v Chorvátsku a môže viesť k nezvratnému poklesu obyvateľstva v zasiahnutých oblastiach, kde ľudia čelia ničivým sociálnym a hospodárskym následkom a extrémnym psychologickým a sociálnym tlakom;

8.  nabáda chorvátske orgány, aby spolu s odborníkmi Komisie urýchlene a dôkladne posúdili celkové škody v Sisacko-moslavinskej župe s cieľom začať obnovu a seizmicky odolné rekonštrukčné práce hneď, ako to umožnia podmienky; zdôrazňuje, že po začatí regionálnej obnovy a rekonštrukčných prác je potrebné prikladať veľký význam stimulácii udržateľnej hospodárskej revitalizácie a živobytia ľudí;

9.  nabáda chorvátske vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby pozorne monitorovali rekonštrukčné činnosti a zabezpečili, že budú v súlade s požiadavkami na budovy a infraštruktúru odolné voči zemetraseniam a že sa uplatnia najlepšie odborné postupy a odborné znalosti z iných členských štátov; vyzýva chorvátske orgány a zodpovedné inštitúcie, aby zohľadnili skúsenosti z povojnového rekonštrukčného procesu v zasiahnutých oblastiach s cieľom objasniť, či nezrovnalosti v stavebných postupoch viedli k nízkej kvalite a prispeli k ničivým následkom nedávnych zemetrasení; víta rozhodnutie chorvátskej vlády zverejniť register spoločností, ktoré sa zúčastnili na rekonštrukčnom procese, ako prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa;

10.  zdôrazňuje problémy predpovedania súvisiace so seizmickými systémami vo vysoko seizmických regiónoch juhovýchodnej Európy; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi posilnila výskum a vzdelávanie s cieľom zaviesť systém, ktorý zabezpečí lepšiu pripravenosť s cieľom predchádzať podobným krízam a zvládať ich a minimalizovať vplyv podobných katastrof;

11.  vyzýva na väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi výskumnými a vývojovými inštitúciami členských štátov, najmä tých, ktoré čelia podobným rizikám; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie prepojení medzi jednotlivými systémami včasného varovania;

12.  vyzýva chorvátske orgány, aby vo svojom pláne podpory obnovy a odolnosti uprednostnili obnovu a zároveň venovali osobitnú pozornosť komplexným preventívnym renováciám, v rámci ktorých sa dodržia najvyššie seizmické normy pre bývanie a budovy, ktoré sú najviac ohrozené v najrizikovejších seizmických regiónoch Chorvátska;

13.  zdôrazňuje, že v prípadoch silných zemetrasení, ako sú zemetrasenia, ku ktorým došlo nedávno v Chorvátsku, si zmiernenie následkov vyžaduje značný čas, čo by sa malo zohľadniť, pokiaľ ide o budúcu revíziu FSEÚ, s cieľom zabezpečiť dostatočný čas na čerpanie finančných prostriedkov aj po uplynutí súčasných termínov na predkladanie žiadostí; navyše zdôrazňuje, že je dôležité posilniť výdavky FSEÚ nielen na účely nápravy škôd, ale aj odolnosti v súvislosti so zmenou klímy, živelnými pohromami a ohrozením verejného zdravia, s cieľom vyjsť z katastrof silnejší;

14.  víta podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu na prevenciu rizika katastrof, odolnosť a energetickú a seizmickú modernizáciu v súčasnom finančnom období; nabáda chorvátske orgány, aby zodpovedajúcim spôsobom zahrnuli tieto opatrenia do svojho plánovania a programovania rozpočtových prostriedkov EÚ na roky 2021 – 2027; vyzýva Komisiu, aby preukázala flexibilitu v súvislosti s programovaním a zmenami národných operačných programov, pokiaľ ide o riešenie živelných pohrôm;

15.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s inštitúciami EÚ a Chorvátska pripravila rýchly spôsob rozdelenia potrebnej finančnej a inej pomoci na zabezpečenie rýchlej obnovy zasiahnutých oblastí, sprístupnila všetky možné finančné prostriedky na pomoc Chorvátsku pri dohľade nad rýchlou obnovou a poskytla pomoc všetkým, ktorí sú v núdzi, a aby minimalizovala administratívnu záťaž spojenú s prístupom k pomoci a podpore pre ľudí v teréne;

16.  zdôrazňuje, že pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je dôležité uprednostniť obyvateľov zasiahnutých oblastí; nabáda chorvátsku vládu, aby vykonala svoje ohlásené rozhodnutie presmerovať značnú časť svojich zásob vakcíny na Sisacko-moslavinskú župu s cieľom okamžite chrániť zdravie všetkých obyvateľov, pomocníkov a pracovníkov v teréne; v tejto súvislosti víta rozhodnutie členských štátov poskytnúť časť svojich zásob vakcíny Chorvátsku;

17.  upozorňuje Komisiu na to, že nové škody spôsobené nedávnymi zemetraseniami na budovách, ktoré už boli poškodené počas zemetrasenia v marci 2020, si budú vyžadovať ďalšie posúdenie a renovačné projekty; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby do plánovania a právnych predpisov v rámci iniciatívy „vlna obnovy“ zahrnula cielené opatrenia na riešenie zemetrasení a ich následkov;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Chorvátska, regionálnym a miestnym orgánom zasiahnutých oblastí a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.
(3) Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924.
(5) Ú. v. EÚ L 250, 4.10.2018, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 77 I, 20.3.2019, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(8) Ú. v. EÚ L 270, 15.10.2015, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 338, 13.12.2016, s. 34.
(10) Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2017, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 291, 16.11.2018, s. 5.
(15) Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s. 3.
(16) Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5.
(17) Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 1.
(18) Ú. v. EÚ L 231, 17.7.2020, s. 4.
(19) Ú. v. EÚ L 356, 26.10.2020, s. 1.
(20) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.
(21) Ú. v. EÚ L 117, 15.4.2020, s. 3.
(22) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.
(23) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 122.
(24) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
(25) Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1.
(26) Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 109.
(27) Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 241.
(28) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(29) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
(30) Ú. v. EÚ C 372 I, 4.11.2020, s. 1.
(31) Prijaté texty, P9_TA(2020)0313.
(32) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 269.
(33) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 15.
(34) Podľa predbežných odhadov chorvátskeho ministerstva priestorového plánovania, výstavby a štátnych aktív (https://mgipu.gov.hr/en).


Rodová perspektíva počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze
PDF 222kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (2020/2121(INI))
P9_TA(2021)0024A9-0229/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 6, 8 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 5, 9, 10, 16 a 20,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, zásadu „na nikoho nezabudnúť“, a najmä na cieľ č. 1, ktorý usiluje o odstránenie chudoby, cieľ č. 3, ktorý usiluje o to, aby ľudia mohli žiť zdravo, cieľ 5, ktorý usiluje o dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien, cieľ č. 8, ktorý usiluje o dosiahnutie udržateľného a hospodárskeho rastu,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na článok 6 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) z 3. mája 2008;

–  so zreteľom na smernice EÚ od roku 1975 o rôznych aspektoch rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi (smernice Rady 79/7/EHS(1), 86/613/EHS(2), 92/85/EHS(3) a 2004/113/ES(4), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES(5), smernica Rady 2010/18/EÚ(6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ(7)),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(8),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady zo 4. marca 2016 o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(25),

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) s názvom COVID-19 a svet práce. Štvrté vydanie, uverejnené 27. mája 2020,

–  so zreteľom na analýzu MOP s názvom Sectoral impact, responses and recommendations related to COVID-19 (Odvetvový vplyv, reakcie a odporúčania týkajúce sa ochorenia COVID-19),

–  so zreteľom na správu OECD s názvom Women at the core of the fight against COVID-19 (Ženy v centre boja proti pandémii ochorenia COVID-19) zverejnenú v apríli 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. marca 2019 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v EÚ za rok 2019 (SWD(2019)0101),

–  so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy s názvom The Impact of COVID-19 on Women (Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na ženy), ktorá bola uverejnená 9. apríla 2020,

–  so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy s názvom From Insights to Action: Gender Equality in the Wake of COVID-19 (Od porozumenia k činom: Rodová rovnosť po pandémii ochorenia COVID-19), uverejnenú 2. septembra 2020,

–  so zreteľom na publikáciu orgánu OSN Ženy s názvom Online and ICT* facilitated violence against women and girls during COVID-19 (Násilie na ženách a dievčatách počas pandémie ochorenia COVID-19 online a cez IKT),

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) s názvom Impact of the COVID-19 Pandemic on Family Planning and Ending Gender-based Violence, Female Genital Mutilation and Child Marriage (Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na plánovanie rodiny a odstránenie rodovo motivovaného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstva maloletých), ktorá bola uverejnená 27. apríla 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie UNFPA s názvom Millions more cases of violence, child marriage, female genital mutilation, unintended pregnancy expected due to the COVID-19 pandemic (Milióny ďalších prípadov násilia, manželstva maloletých, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, neplánovaného tehotenstva očakávané v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19) uverejnené 28. apríla 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky Skupiny expertov Rady Európy pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO) Marceline Naudiovej z 24. marca 2020 o potrebe dodržiavať normy Istanbulského dohovoru v čase pandémie,

–  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra s názvom How will the COVID-19 crisis affect existing gender divides in Europe? (Aký bude mať kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 vplyv na existujúce rodové rozdiely v Európe?),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2019, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“), uverejnený 15. októbra 2019,

–  so zreteľom na správu EIGE s názvom Tackling the gender pay gap: not without a better work-life balance (Boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov: nie bez lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom), ktorá bola uverejnená 29. mája 2019,

–  so zreteľom na správu EIGE s názvom Beijing +25: the fifth review of the implementation of the Beijing Platform for Action in the EU Member States (Peking +25: piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ), ktorá bola uverejnená 5. marca 2020,

–  so zreteľom na súbor údajov z roku 2020 na prieskum, ktorý uskutočnila nadácia Eurofound, s názvom Život, práca a COVID-19,

–  so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) s názvom A long way to go for LGBTI equality (Dlhá cesta k dosiahnutiu rovnosti LGBTI osôb), ktorý bol zverejnený 14. mája 2020,

–  so zreteľom na správu FRA s názvom A persisting concern: anti-Gypsyism as a barrier to Roma inclusion (Pretrvávajúci problém: protirómske zmýšľanie ako prekážka začleňovania Rómov), ktorá bola uverejnená 5. apríla 2018,

–  so zreteľom na prieskum FRA s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum), ktorý bol zverejnený 5. marca 2014,

–  so zreteľom na informačný materiál organizácie ILGA Europe s názvom COVID-19: domestic violence against LGBTI people (COVID-19: domáce násilie páchané na LGBTI osobách),

–  so zreteľom na publikáciu Európskej ženskej lobby s názvom Putting equality between women and men at the heart of the response to COVID-19 across Europe (Zaradenie rovnosti medzi ženami a mužmi do centra reakcie na COVID-19 v celej Európe),

–  so zreteľom na publikáciu európskej siete IPPF s názvom How to address the impact on women, girls and vulnerable groups and their sexual and reproductive safety (Ako riešiť vplyv na ženy, dievčatá a zraniteľné skupiny a na ich sexuálnu a reprodukčnú bezpečnosť),

–  so zreteľom na informačný materiál Európskej ženskej loby s názvom Walk-the-talk: EU funds must mirror women’s equality (Ísť príkladom: Fondy EÚ musia odrážať rovnosť žien),

–  so zreteľom na informačný materiál Európskej ženskej lobby s názvom Women must not pay the price for COVID-19! (Ženy nesmú doplatiť na COVID-19!),

–  so zreteľom na štúdiu profesorky Sabine Oerteltovej-Prigioneovej s názvom The impact of sex and gender in the COVID-19 pandemic (Vplyv pohlavia a rodu počas pandémie COVID-19), ktorá bola uverejnená 27. mája 2020,

–  so zreteľom na spoločnú správu Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva a Európskej siete Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo s názvom Sexual and Reproductive Health and Rights during the COVID-19 pandemic (Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva počas pandémie ochorenia COVID-19), ktorá bola uverejnená 22. apríla 2020,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0229/2020),

A.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej dôsledky majú jasné rodové hľadisko, pretože postihujú ženy a mužov rôznym spôsobom, a poukázali na existujúce nerovnosti a nedostatky, pokiaľ ide o rodovú rovnosť a práva žien; keďže je preto potrebná reakcia, ktorá bude zohľadňovať rodové hľadisko;

B.  keďže COVID-19 ovplyvňuje rôzne skupiny v spoločnosti rôznymi spôsobmi a v rôznej miere vrátane žien a mužov, mladých ľudí, starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, obetí rodovo motivovaného a domáceho násilia, ľudí z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, detí, osamelých rodičov a menšinových skupín vrátane Rómov, LGBTQI+ osôb, utečeniek a migrantiek, a má aj prelínajúce sa dôsledky; keďže ženy a dievčatá budú v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte neprimerane postihnuté a pandémia prehĺbila existujúce štrukturálne rodové nerovnosti, najmä v prípade dievčat a žien z marginalizovaných skupín;

C.  keďže z počiatočných oficiálnych údajov o úmrtnosti vyplýva, že starší muži majú vyššiu mieru úmrtnosti spôsobenej vírusom než ženy, zatiaľ čo ženy sú vystavené väčšiemu riziku, že sa nakazia vírusom, pretože počas súčasných kríz sú neúmerne vysoko zastúpené medzi pracovníkmi v prvej línii v základných odvetviach;

D.  keďže EÚ a členské štáty neboli pripravené na takúto zdravotnú krízu; keďže prístup k zdraviu bez diskriminácie je základným ľudským právom; keďže už existujúce prekážky v prístupe k službám intenzívnej starostlivosti vážne zhoršila zdravotná kríza; keďže v dôsledku zrušenia alebo odkladu zdravotníckych služieb, ktoré nie sú nevyhnutné, nastalo oneskorenie a niekedy aj prekážky v prístupe k intenzívnej starostlivosti pri naliehavých stavoch, a to aj v prípade žien; keďže v tejto súvislosti bol prístup k zdravotnej starostlivosti a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia sťažený, čo malo vážne následky, a v niektorých členských štátoch došlo k určitým právnym pokusom obmedziť právo na bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva; keďže medzi najnaliehavejšie potreby žien patrí prístup k starostlivosti o matky a bezpečnému pôrodu, dostupnosť antikoncepcie, bezpečné umelé prerušenie tehotenstva a služby týkajúce IVF a zabezpečenie klinického manažmentu v prípade znásilnenia; keďže v dôsledku mimoriadnej situácie vo vnútroštátnych zdravotníckych systémoch a pretože základné služby a tovar sú v čase krízy obmedzenejšie, ženám a dievčatám hrozí strata ich základného práva na zdravotnícke služby; keďže úsilie o zastavenie epidémií môže odkloniť zdroje od bežných zdravotníckych služieb a zhoršiť už aj tak obmedzený prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

E.  keďže správy a údaje z viacerých členských štátov počas obdobia obmedzenia pohybu a po tomto období odhalili znepokojujúce zvýšenie domáceho a rodovo motivovaného násilia vrátane fyzického násilia, psychologického násilia, donucovacej kontroly a kybernetického násilia; keďže domáce násilie nie je súkromná záležitosť, ale spoločenský problém; keďže opatrenia na obmedzenie pohybu sťažujú obetiam násilia zo strany intímneho partnera vyhľadanie pomoci, pretože sú často zavreté s osobami, ktoré ich zneužívajú, a obmedzený prístup k službám na podporu obetí, ako sú azylové domy a horúce linky pre ženy, a nedostatočné podporné štruktúry a zdroje môžu zhoršiť už existujúcu „tieňovú“ pandémiu; keďže počet lôžok v azylových domoch pre ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami násilia, je len polovičný oproti tomu, čo sa vyžaduje v Istanbulskom dohovore; keďže životy a dobré životné podmienky mnohých zraniteľných skupín žien sú v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 čoraz viac ohrozené; keďže femicídy sa nezapočítavajú do oficiálnej štatistiky úmrtí spôsobených ochorením COVID-19, ale existuje riziko, že môžu súvisieť s prepuknutím nákazy a opatreniami na obmedzenie pohybu prijatými počas tohto obdobia; keďže opatrenia na obmedzenie pohybu a izoláciu mohli viesť k vyššiemu riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pretože niektoré prípady mohli pre prerušenie školskej dochádzky zostať neodhalené; keďže hospodárske a sociálne napätie zhoršuje faktory, ktoré by mohli viesť k nárastu domáceho násilia a rodovo motivovaného násilia z dlhodobého hľadiska a sťažiť ženám, aby opustili partnerov, ktorí ich zneužívajú;

F.  keďže väčšie využívanie internetu počas pandémie zvyšuje rodovo motivované násilie na internete a s pomocou IKT a sexuálne zneužívanie detí na internete, najmä dievčat; keďže násilie s pomocou IKT sa osobitne zameriava na obhajcov ľudských práv, ženy v politike, žurnalistky, ženy patriace k etnickým menšinám, domorodé ženy, lesby, bisexuálne a transrodové ženy a ženy so zdravotným postihnutím; keďže v Európe sú najviac vystavené násiliu na internete mladé ženy vo veku 18 až 29 rokov(26);

G.  keďže väčšina pracovníkov poskytujúcich nevyhnutné služby v súčasnej kríze sú ženy: 76 % zdravotníckych pracovníkov (lekárky, sestry, pôrodné asistentky, pracovníčky v domovoch sociálnych služieb), 82 % pokladníkov, 93 % učiteľov a pracovníkov v oblasti starostlivosti o deti, 95 % poskytovateľov domácich upratovacích služieb a pomocných síl v domácnosti a 86 % poskytovateľov osobnej starostlivosti(27) v EÚ; keďže práve vďaka nim je možné udržať naše hospodárske, sociálne systémy a systémy zdravotnej starostlivosti, náš verejný život a základné činnosti, pričom pre tieto ženy často nie je možné dodržiavať bezpečnú vzdialenosť a sú tak vystavené vyššiemu riziku, že rozšíria vírus na svojich príbuzných;

H.  keďže mzdy v mnohých základných odvetviach, v ktorých dominujú ženy, môžu byť nízke, pričom sa často vypláca len minimálna mzda; keďže horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce v EÚ je stále značná, pričom ženy sú nadmerne zastúpené v menej ziskových odvetviach; keďže 30 % žien pracuje v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej práce v porovnaní s 8 % mužov, a 7 % žien pracuje v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky v porovnaní s 33 % mužov(28); keďže MOP varuje, že hospodárska kríza neprimerane zasiahne určité skupiny vrátane osôb, ktoré vstupujú na trh práce, čím sa zvýši nerovnosť, a že ženy majú menší prístup k sociálnej ochrane a budú znášať neprimeranú záťaž; keďže existuje dôvod na obavy, že v dôsledku krízy dôjde k stratám pracovných miest v povolaniach, v ktorých prevažujú ženy; keďže odvetvia, v ktorých dominujú muži, sa pravdepodobne zotavia skôr ako typické odvetvia, v ktorých prevládajú ženy; keďže plán obnovy Next Generation EU by sa mal dostatočne zaoberať odvetviami, v ktorých majú ženy nadmerné zastúpenie; keďže v návrhu plánu obnovy, ktorý predložila Komisia, sa zdôrazňuje, že investície do digitálnej transformácie sú kľúčom od budúcej prosperity a odolnosti Európy; keďže index rodovej rovnosti za rok 2019 odhalil pretrvávajúce nerovnosti medzi mužmi a ženami v digitálnom odvetví a keďže je potrebné vyvinúť úsilie na zmiernenie rodových rozdielov a segregácie na trhu práce počas digitálnej transformácie trhu práce;

I.  keďže ženy majú dočasné zamestnanie, zamestnanie na čiastočný úväzok a neisté zamestnanie častejšie ako muži (26,5 % žien v porovnaní s 15,1 % mužov(29)), a preto ich výrazne ovplyvnili a z dlhodobého hľadiska aj ovplyvnia straty pracovných miest a nútené dovolenky z dôvodu krízy;

J.  keďže výskum nadácie Eurofound ukazuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 predstavuje vážne riziko, že prídeme o desaťročia pokroku dosiahnutého v oblasti rodovej rovnosti v účasti na trhu práce, najmä ak bude naďalej dochádzať k obmedzovaniu činnosti v odvetviach, v ktorých sú nadmerne zastúpené ženy(30); keďže z výskumu vyplýva, že znižovanie rozdielov v zamestnanosti žien a mužov v rokoch 2015 až 2018 stagnovalo a pretrvávajúce rozdiely v zamestnanosti stoja Európu viac ako 335 miliárd EUR ročne, čo zodpovedá 2,41 % HDP EÚ v roku 2019(31);

K.  keďže rodový vplyv krízy je okrem iného doložený aj prácou EIGE a orgánu OSN Ženy; keďže je však ťažké zmerať celkový vplyv krízy, a to vzhľadom na nedostatok porovnateľných údajov rozčlenených podľa pohlavia v členských štátoch; keďže pandémia ochorenia COVID-19 mala nevídaný vplyv na európsky trh práce; keďže túto situáciu treba dôsledne preskúmať podľa odvetví, pričom údaje sa musia rozčleniť podľa pohlavia a veku, a to počas obdobia krízy a obdobia obnovy; keďže úplné hospodárske, zamestnanecké a sociálne dôsledky pandémie ešte stále nie sú známe, predbežné štúdie vrátane štúdií Eurofoundu však naznačujú výrazné straty pracovných miest v odvetví služieb a v priemysle, ako aj v kontaktných odvetviach vrátane maloobchodných, rekreačných a osobných služieb, v ktorých prevládajú ženy; keďže naopak ostatné odvetvia si napriek kríze zachovali istotu zamestnania vrátane verejného sektora a zdravotníctva a odvetvia IKT;

L.  keďže kríza výrazne ovplyvnila začínajúcich podnikateľov;

M.  keďže COVID-19 odhalil dlhodobý problém v oblasti poskytovania starostlivosti v mnohých členských štátoch EÚ; keďže starostlivosť je potrebné vnímať celostne a kontinuálne, a to od starostlivosti o deti a starostlivosti po vyučovaní, cez starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím až po starostlivosť o staršie osoby;

N.  keďže zatváranie škôl, opatrovateľských zariadení a pracovísk zvýšilo nerovnaké rozdelenie neplatených domácich a opatrovateľských povinností v domácnosti pre ženy, ktoré okrem toho, že často museli pracovať na diaľku, zostali bez dostatočnej podpory, pokiaľ ide o starostlivosť o deti a starších ľudí; keďže telepráca nie je náhradou za starostlivosť o deti; keďže ženy zvyčajne každý týždeň trávia o 13 hodín viac ako muži neplatenou starostlivosťou a domácimi prácami(32); keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 bola pre mužov príležitosťou, aby sa viac zapájali do opatrovateľských povinností, ale zároveň odhalila, že rozdelenie starostlivosti a domácich prác je stále nerovnomerné, čo s najväčšou pravdepodobnosťou vážnejšie postihne ženy a dievčatá; keďže vyvažovanie práce na diaľku a rodinných povinností prispieva k ďalšiemu napätiu, a preto ženy čelia zvýšenej emocionálnej, duševnej a sociálnej záťaži; keďže by to mohlo viesť k menšiemu počtu úspechov v práci a mať vplyv na ich profesionálny rozvoj v porovnaní s mužmi;

O.  keďže na osamelých rodičov je kladená neprimeraná a extrémna záťaž, pričom 85 % z nich sú ženy, ktoré predstavujú 6,7 milióna domácností osamelých matiek v EÚ(33), z ktorých je takmer polovica vážne ohrozená sociálnym vylúčením alebo chudobou;

P.  keďže podľa prieskumu(34) mala pandémia ochorenia COVID-19 väčší vplyv na ženy s malými deťmi ako na mužov v rovnakej situácii v domácnosti; keďže pre takmer jednu tretinu (29 %) žien s malými deťmi je ťažké sústrediť sa na prácu v porovnaní so 16 % mužov s malými deťmi; keďže v porovnaní s mužmi (16 %) dvakrát toľko žien s deťmi (29 %) po práci často cítilo príliš veľkú únavu na to, aby pracovali v domácnosti; keďže v apríli 2020 sa ženy s deťmi vo veku 0 – 11 rokov cítili viac pod tlakom ako muži s deťmi v rovnakom veku (23 % v porovnaní s 19 %), osamelo (14 % v porovnaní so 6 %) a depresívne (14 % v porovnaní s 9 %);

Q.  keďže v návrhu plánu obnovy, ktorý predložila Komisia, sa zdôrazňujú investície do ekologickej transformácie; keďže ženy vnímajú vplyv zmeny klímy inak, pretože z rôznych dôvodov čelia vyšším rizikám a zaťaženiu; keďže rodová rovnosť a začlenenie žien do rozhodovacieho procesu sú nevyhnutným predpokladom udržateľného rozvoja a efektívneho zvládnutia klimatických výziev; keďže všetky opatrenia v oblasti klímy musia zahŕňať rodové a prierezové hľadisko;

R.  keďže určité skupiny spoločnosti, ako sú osamelí rodičia, obete násilia, ženy, ktoré patria k rasovým alebo etnickým menšinám, staršie a mladšie ženy, ženy so zdravotným postihnutím, rómske ženy, LGBTQI+ osoby, prostitútky, utečenci a migranti, sú obzvlášť zraniteľné voči vírusu alebo jeho zdravotným a sociálno-ekonomickým dôsledkom, a to vzhľadom na prijaté opatrenia a nedostatky z hľadiska existujúcej infraštruktúry a služieb;

S.  keďže ženy trpiace bezdomovectvom naďalej čelia osobitným výzvam v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, pričom pri dočasnom a núdzovom ubytovaní existuje osobitné riziko, pokiaľ ide o prenos chorôb, rodovo motivované násilie a nedostatočný prístup k hygiene a zdravotníckym zariadeniam;

T.  keďže COVID-19 je globálnou pandémiou, ktorá postihuje každú krajinu sveta; keďže pandémia bude mať ničivé dôsledky pre obyvateľstvo, najmä ženy a dievčatá, v krajinách s nedostatočne financovanými systémami zdravotníctva a pre obyvateľstvo v krajinách postihnutých konfliktom; keďže v dôsledku pandémie sa do roku 2021 ocitne pod hranicou chudoby viac ako 47 miliónov žien a dievčat na celom svete(35);

U.  keďže podľa najnovších údajov z fondu UNFPA sa odhaduje, že oneskorenie alebo prerušenie komunitných osvetových programov a vzdelávania o škodlivých praktikách na celom svete povedie v nasledujúcom desaťročí k ďalším 2 miliónom prípadov mrzačenia ženských pohlavných orgánov a k ďalším 13 miliónom manželstiev maloletých v porovnaní s odhadmi z obdobia pred pandémiou;

V.  keďže poskytovanie služieb by malo byť založené na identifikácii potrieb na základe údajov, pričom rozpočtové zdroje by sa mali prideľovať na základe tohto výskumu; keďže v rozpočtoch a pri prideľovaní zdrojov sa musia zohľadňovať rozdielne potreby a okolnosti mužov a žien;

W.  keďže ženy nie sú rovnako zapojené ako muži, pokiaľ ide o rozhodovanie vo fáze obnovy, a to z dôvodu existujúceho skleného stropu; keďže ženy a ich organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť musia zohrávať aktívnu a ústrednú úlohu v rozhodovacích procesoch, aby sa zabezpečilo, že ich hľadisko a potreby sa zohľadnia pri rozhodovaní, navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní fázy obnovy a súvisiacich opatrení na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ;

X.  keďže otázky týkajúce sa práv žien a podpory rodovej rovnosti sa musia zohľadňovať a prerokúvať na najvyššej úrovni, najmä pokiaľ ide o vykonávanie stratégie EÚ pre rodovú rovnosť; keďže zatiaľ čo Európsky parlament má výbor zameraný pre práva žien a rodovú rovnosť a Komisia má komisára výlučne zodpovedného za rovnosť, Rada nemá žiadne osobitné zloženie v oblasti rodovej rovnosti a ministri a štátni tajomníci zodpovední za rodovú rovnosť nemajú žiadne špecializované fórum na diskusiu a rozhodovanie;

Y.  keďže základnými opatreniami, ktoré sú tu určené, sa vybuduje odolnosť a pripravenosť na budúce krízy;

Všeobecné poznámky

1.  zdôrazňuje, že je nutné, aby sa prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a zásady rodového rozpočtovania odrážali vo všetkých aspektoch reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 s cieľom zachovať a chrániť práva žien počas celého obdobia pandémie a po pandémii a posilniť rodovú rovnosť;

2.  podčiarkuje potrebu uplatniť ponaučenia z minulých a súčasných kríz pri tvorbe a vykonávaní budúcich politík, aby sa nezopakovali chyby minulosti, ako aj potrebu pripraviť reakcie berúce do úvahy rodové hľadisko pre všetky fázy budúcich kríz, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom pre práva žien; vyzýva Komisiu, aby uľahčila vytvorenie stálej siete na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riešenie rodových aspektov ochorenia COVID-19; vyzýva Radu, aby vytvorila zloženie Rady vyhradené pre rodovú rovnosť, ako aj formálnu pracovnú skupinu, s cieľom zabezpečiť spoločné a konkrétne opatrenia zamerané na riešenie výziev v oblasti práv žien a rodovej rovnosti a aby zabezpečila, že o otázkach rodovej rovnosti sa bude diskutovať na najvyššej politickej úrovni;

3.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali systematicky vykonávať posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, a to aj v prípade opatrení, ktoré sú súčasťou plánu obnovy; je rozhodnutý začleniť a posilniť rodovú rovnosť do nástroja Next Generation EU prostredníctvom pozície Európskeho parlamentu;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala prevalenciu vírusu medzi pracovníkmi v kľúčových odvetviach počas súčasných kríz, najmä medzi ženami a zástupcami etnických menšín vzhľadom na ich neúmerne vysoké zastúpenie v týchto odvetviach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby reagovali primeranými opatreniami zameranými na posilnenie ich bezpečnosti pri práci, a vyzýva členské štáty, aby zlepšili ich pracovné podmienky, a to aj prostredníctvom rámcovej smernice(36), smernice 92/85/EHS a strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie po roku 2020;

5.  vyzýva členské štáty, Komisiu, Eurostat a inštitút EIGE, aby pravidelne zbierali údaje o ochorení COVID-19 rozčlenené okrem iného podľa pohlavia, veku a prierezovej diskriminácie, ako aj údaje o sociálno-ekonomickom vplyve vírusu; zdôrazňuje, že opatrenia na obnovu musia byť založené na údajoch rozčlenených podľa rodu s cieľom zabezpečiť, aby reakcie boli komplexné, pričom treba venovať osobitnú pozornosť oblastiam, v ktorých sú údaje obmedzené a nemôžu sa porovnávať, ako je násilie páchané na ženách a opatrovateľské služby; zdôrazňuje, že takéto údaje sa musia systematicky vytvárať a sprístupňovať verejnosti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty v tejto súvislosti podporovali budovanie kapacít národných štatistických orgánov a ďalších príslušných aktérov;

6.  zdôrazňuje potrebu rovnakého zastúpenia žien a mužov, a to aj z najzraniteľnejších skupín, vo vedení a v rozhodovacom procese pri prijímaní a rušení opatrení v krízových situáciách, ako aj vo všetkých fázach navrhovania, prijímania a vykonávania plánov obnovy, aby sa plne a primerane zohľadnili ich osobitné potreby a okolnosti a aby sa naplánovali účinné a cielené opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby potrebný podporný balík reagoval na ich potreby; vyzýva členské štáty, aby počas takýchto kríz vytvorili špecializované pracovné skupiny so zapojením príslušných zainteresovaných strán a zástupcov ženských organizácií občianskej spoločnosti s cieľom uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti; vyzýva národné parlamenty členských štátov, aby vytvorili výbory pre vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na ženy a dievčatá, s cieľom zabezpečiť vyhradený priestor na diskusiu a na monitorovanie tejto krízy a jej rodového vplyvu; víta zámer Komisie presadzovať prijatie návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach(37) z roku 2012 (tzv. smernica o ženách vo vrcholových orgánoch spoločností), ktorý je blokovaný v Rade; ďalej zdôrazňuje, že do mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a do iných mechanizmov reakcie na krízu sa musí zapojiť viac žien na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; okrem toho sa zaväzuje zabezpečiť, aby boli panely týkajúce sa vypočutí a seminárov Európskeho parlamentu rodovo vyvážené, a obohatiť diskusie o opatreniach na obnovu prostredníctvom rozmanitosti;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne monitorovali dezinformácie, negatívne verejné diskusie, nedostatočné stanovenie priorít, obmedzený alebo zamietnutý prístup k príslušným službám a regresívne iniciatívy týkajúce sa práv žien, práv LGBTQI+ osôb a rodovej rovnosti a dôrazne na ne reagovali; vyzýva Komisiu, aby monitorovala priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a demonštrácie súvisiace s uvedenými témami, ktorý sa zmenšuje v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu, ako otázky demokracie a základných práv počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a po skončení krízy; konštatuje, že vhodné opatrenia sa prijmú vtedy, ak sa preukáže, že porušenia zásad právneho štátu v členskom štáte dostatočne priamym spôsobom ovplyvňujú správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie, alebo že existuje závažné riziko takého ovplyvňovania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že reštriktívne núdzové opatrenia budú slúžiť len na účely boja proti pandémii, budú časovo obmedzené a v súlade so základnými právami;

Zdravotné aspekty pandémie ochorenia COVID-19 a vplyv na rodovú rovnosť

8.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou úmrtnosti na ochorenie COVID-19; berie na vedomie počiatočnú vyššiu mieru úmrtnosti mužov a naliehavo vyzýva Svetovú zdravotnícku organizáciu (ďalej len „WHO“) a príslušné agentúry EÚ, aby preskúmali rôzne vplyvy na zdravie mužov a žien; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala situáciu s cieľom pochopiť dlhodobé vplyvy vírusu na zdravie žien a mužov; zdôrazňuje, že klinický výskum vírusu musí zahŕňať rodovo vyvážené zastúpenie s cieľom posúdiť, ako môže vírus a akákoľvek potenciálna vakcína či liečba rozdielne ovplyvniť ženy a mužov;

9.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k základným aspektom kvalitnej lekárskej a psychologickej zdravotnej starostlivosti žien a mužov, ktoré nesúvisia s ochorením COVID-19, ako je skríning a liečenie rakoviny, zdravotná starostlivosť pre matky a novorodencov a naliehavá starostlivosť o tých, ktorí utrpeli srdcový infarkt a mozgovú príhodu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v týchto oblastiach konali podľa usmernení WHO;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup k službám týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (ďalej len „SRZP“) bol v niektorých členských štátoch počas krízy zanedbávaný, obmedzený alebo dokonca napádaný; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaručili kvalitný a cenovo dostupný nediskriminačný prístup k službám, informáciám a komoditám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv počas krízy a obdobia po kríze a v podobných núdzových situáciách, a to tým, že uznajú, že tieto služby sú nevyhnutné, zachraňujú život a často sú časovo obmedzené a mali by sa poskytovať v súlade s usmerneniami WHO a prístupom, ktorý je zameraný na pacienta a ktorý je založený na ľudských právach; dôrazne odmieta akékoľvek pokusy o krok späť, pokiaľ ide o SRZP a práva LGBTQI+ osôb, a zdôrazňuje, že odporcom SRZP by nemalo byť dovolené zneužívať túto krízu ako prostriedok na obmedzenie práv žien, ako je právo na bezpečné umelé prerušenie tehotenstva; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a zároveň zapojila aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú často odborníkmi v týchto oblastiach, pokiaľ ide o nové metódy poskytovania starostlivosti v oblasti SRZP a spôsoby riešenia nedostatkov v poskytovaní služieb; zdôrazňuje, že je dôležité komunikovať s poskytovateľmi služieb s cieľom objasniť, že tieto služby sú aj naďalej nevyhnutné a mali by sa dôsledne poskytovať; zdôrazňuje, že všetky služby v oblasti materstva musia byť dostupné a primerane vybavené zamestnancami a zdrojmi;

11.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do spoľahlivých a odolných systémov zdravotnej starostlivosti a aby oceňovali a podporovali pracovníkov v kritickom povolaní, ako sú zdravotnícki a sociálni pracovníci, a to tak, že zabezpečia bezpečné pracovné podmienky, poskytnú vhodné vybavenie, vytvoria podmienky pre spravodlivé odmeňovanie, ponúknu profesionálny rozvoj, a to aj prostredníctvom vysokoškolského vzdelávania, a zabezpečia prístup k službám, ako sú služby starostlivosti o deti a služby v oblasti duševného zdravia;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby núdzové situácie, ako je pandémia ochorenia COVID-19 vrátane ich vplyvu na rodové otázky týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, napr. SRZP, zohľadnila vo svojich politických reakciách súvisiacich so zdravím, ako je program EU4Health, plán EÚ na boj proti rakovine a stratégie EÚ v oblasti zdravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali zdravotnými aspektami stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 pri vykonávaní programu EU4Health, najmä SRZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravia a základným aspektom dobrých životných podmienok ľudí a presadzovania rodovej rovnosti; žiada, aby sa posilnili investície do služieb nevyhnutných pre rodovú rovnosť a aby sa do vykonávania programu EU4Health začlenili odborníci v oblasti rodovej rovnosti a rodová rovnováha;

13.  pripomína, že prístup k zdravotnej starostlivosti je ľudským právom a vyžaduje si primerané financovanie; pripomína členským štátom, aby pri posilňovaní kapacít systému zdravotnej starostlivosti a kritickej infraštruktúry v dôsledku ochorenia COVID-19 zohľadňovali jedinečné potreby žien a mužov, najmä pokiaľ ide o výdavky na zdravotníctvo, odhaľovanie chorôb a reakciu na ne, pripravenosť na núdzové situácie, výskum a vývoj a pracovnú silu v zdravotníctve;

14.  vyzýva členské štáty, aby počas tejto krízy a po nej podporovali iniciatívy na podporu duševného zdravia vzhľadom na stres, úzkosť, depresiu a osamelosť spôsobené obmedzením pohybu, ako aj vzhľadom na ekonomické obavy a rodovo motivované násilie alebo ostatné faktory spojené s krízou, a aby pritom zohľadňovali rozdielny vplyv na ženy a mužov, a aby aj investovali finančné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby boli primerané služby dostupné, keď je to potrebné; vyzýva Komisiu, aby zorganizovala celoúniovú kampaň o duševnom zdraví;

Rodovo motivované násilie počas pandémie COVID-19

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo svojej reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 riešili rodovo motivované násilie, ktorému čelia ženy a dievčatá vrátane transrodových žien, ako aj intersexuálnych, nebinárnych a rodovo nekonformných osôb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali v analýze údajov a tendencií týkajúcich sa výskytu všetkých foriem rodovo motivovaného a domáceho násilia, ako aj dôsledkov takéhoto násilia na deti a naďalej o nich podávali správy počas trvania opatrení na obmedzenie pohybu a v období bezprostredne nasledujúcom po jeho skončení; uznáva, že reakcia verejnosti je nedostatočná, pokiaľ ide o riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách a náležité zohľadnenie potreby, aby plány reakcie na núdzové situácie obsahovali opatrenia na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a aby to tak bolo aj pri budúcich núdzových situáciách, pričom chýba dôraz na zavedenie výnimiek z pravidiel obmedzenia pohybu, zriadenie liniek pomoci a nástrojov a signálov na výmenu informácií a zabezpečenie nepretržitého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, ako aj na zachovanie bezpečného prístupu k legálnym klinikám a azylovým domom alebo alternatívnemu ubytovaniu s dostatočnou kapacitou, policajným a justičným službám, núdzovým súdom na vydávanie primeraných obmedzujúcich opatrení a/alebo ochranných príkazov a na zabezpečenie toho, aby boli považované za nevyhnutné; žiada členské štáty, aby zriadili bezpečné a pružné systémy varovania v núdzových situáciách, ponúkali nové telefonické, e-mailové a textové asistenčné služby pre priamy kontakt s políciou a online služby, ako sú linky pomoci, skryté aplikácie, digitálne platformy, siete lekární, a aby poskytovali núdzové financovanie na podporu služieb, mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordinovaný prístup podporných služieb k identifikácii ohrozených žien, zabezpečili, aby všetky tieto opatrenia boli dostupné a prístupné všetkým ženám a dievčatám v ich jurisdikcii vrátane osôb so zdravotným postihnutím, bez ohľadu na ich migračný status, a aby zdravotníckym pracovníkom, ako aj príslušníkom polície a členom súdnictva v prvej línii poskytovali odbornú prípravu zohľadňujúcu rodové otázky; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali vnútroštátne inovácie a najlepšie postupy v oblasti riešenia problému rodovo motivovaného násilia s cieľom lepšie určiť a podporovať efektívne postupy, a vyzýva Komisiu, aby takéto postupy podporovala;

16.  v súvislosti s pandémiou vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordinovaný prístup medzi vládami a verejnými službami, podpornými zariadeniami a súkromným sektorom a aby aktualizovali protokoly pre obete rodovo motivovaného násilia s cieľom pomôcť im hľadať pomoc, nahlasovať trestné činy a získať prístup k zdravotníckym službám, ako aj nabádať svedkov, aby nahlasovali takéto trestné činy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala protokol Európskej únie o násilí páchanom na ženách v čase krízy a núdzových situácií s cieľom predchádzať násiliu páchanému na ženách a podporovať obete rodovo motivovaného násilia počas núdzových situácií, ako je pandémia ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že tento protokol by mal zahŕňať základné služby ochrany obetí; víta návrh nemeckého predsedníctva vytvoriť celoúniovú linku pomoci vo všetkých jazykoch EÚ pre obete domáceho a rodovo motivovaného násilia a naliehavo vyzýva Radu, aby návrh podporila;

17.  vyzýva Komisiu, aby podporovala osvetové, informačné a podporné kampane zamerané na boj proti domácemu a rodovo motivovanému násiliu vo všetkých jeho formách, ako je fyzické násilie, sexuálne obťažovanie, kybernetické násilie a sexuálne vykorisťovanie, najmä v súvislosti s novovytvorenými preventívnymi opatreniami a pružnými systémami varovania v núdzových situáciách, s cieľom podporiť nahlasovanie v koordinácii a spolupráci s uznávanými a špecializovanými organizáciami žien; vyzýva Európsku komisiu, aby pracovala s technologickými platformami v rámci rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách s cieľom riešiť nezákonné činnosti na internete vrátane online násilia páchaného na ženách a dievčatách vo všetkých jeho formách, keďže internet sa od začiatku pandémie vo veľkej miere používa – a bude sa aj naďalej používať – na prácu, vzdelávanie a zábavu;

18.  pripomína, že osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách uviedla, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na nedostatočné riadne vykonávanie ústredných dohovorov na ochranu a prevenciu rodovo motivovaného násilia; vyzýva Radu, aby bezodkladne ukončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ na základe širokého pristúpenia bez akýchkoľvek obmedzení a aby sa zasadzovala za jeho ratifikáciu, rýchle a riadne vykonávanie a presadzovanie všetkými členskými štátmi; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby rýchlo ratifikovali dohovor a aby pridelili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia a na boj proti nim, ako aj na ochranu obetí, najmä počas obdobia krízy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zohľadnili odporúčania skupiny GREVIO a zlepšili svoje právne predpisy s cieľom lepšie ich zosúladiť s ustanoveniami Istanbulského dohovoru, najmä pokiaľ ide o spoločné vymedzenia činov rodovo motivovaného násilia;

19.  vyzýva Komisiu, aby do zoznamu trestných činov v EÚ doplnila násilie páchané na ženách, a vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu na boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia, aby sa zaviedol silný právny rámec, s cieľom koordinovať medzi členskými štátmi výmenu najlepších postupov, podporovať zber presných a porovnateľných údajov, presne merať rozsah takého násilia, zvážiť možnosť vypracovať predpovede a posúdiť vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na poskytovanie kľúčových služieb obetiam; víta záväzok Komisie uskutočniť nový prieskum EÚ týkajúci sa rodovo motivovaného násilia a predložiť výsledky v roku 2023; zdôrazňuje potrebu zbierať harmonizované údaje o rodovo motivovanom násilí a vyzýva členské štáty, aby na požiadanie zbierali a poskytovali príslušné údaje, a to aj Eurostatu;

20.  znova potvrdzuje svoju rozhodnú podporu programu Spravodlivosť aj programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (ORPH); víta vytvorenie novej zložky zameranej na hodnoty Únie v rámci ORPH a zdôrazňuje, že by sa mala zameriavať na ochranu práv, ich podporu a zvyšovanie povedomia o nich prostredníctvom poskytnutia finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu k zabezpečeniu primeraného financovania týchto programov; víta pridelenie dodatočných prostriedkov na hlavné programy, ako sa dohodlo v záverečných rokovaniach o VFR na roky 2021 – 2027 medzi Európskym parlamentom a Radou, z ktorých bude mať program ORPH prospech; víta predbežnú dohodu o rozpočte EÚ na rok 2021, v ktorej sa na program ORPH vyčlenilo ďalších 6,6 milióna EUR; zdôrazňuje, že z týchto rozpočtových prostriedkov treba primerane financovať opatrenia zamerané na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu v rámci osobitného cieľa DAPHNE a víta vyčlenenie prostriedkov dohodnuté na tento účel; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola ambicióznejšia pri obhajovaní našich hodnôt a aby na tieto činnosti poskytla primerané finančné prostriedky; požaduje navyše bezodkladné vykonávanie jasných opatrení zameraných na rodovú rovnosť, a to vyčlenením rozpočtových prostriedkov, s cieľom riešiť osobitné potreby žien v dôsledku krízy, najmä v oblasti zamestnania, rodovo motivovaného násilia a SRZP, a to aj v ďalších programoch a nástrojoch v rámci Next Generation EU a vo VFR na roky 2021 – 2027 v súlade s dvojitým prístupom stratégie pre rodovú rovnosť; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby to zohľadnili pri predkladaní národných plánov reakcie na COVID-19 s náležitým ohľadom na existujúce opatrenia a financovanie, pričom rodová rovnosť by mala byť ústredným prvkom oživenia hospodárstva; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri opatreniach na obnovu uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie;

21.  s vážnym znepokojením berie na vedomie vplyv krízy na LGBTQI+ osoby, najmä na mladé osoby, z ktorých mnohé museli dodržiavať sociálny odstup či karanténu v nepriateľskom rodinnom prostredí, čím sa zvýšilo riziko, že mohli byť vystavené domácemu násiliu a násiliu páchanému z nenávisti voči LGBTQI+ osobám; konštatuje, že LGBTQI+ osoby sú vo vyššej ako priemernej miere nezamestnané alebo pracujú na neistých pracovných miestach s obmedzenými a nestálymi finančnými zdrojmi, čo vedie k tomu, že musia zostať v nepriateľskom alebo zneužívajúcom prostredí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky osobitné iniciatívy v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 týkajúce sa domáceho, rodovo motivovaného a sexuálneho násilia budú zohľadňovať zvýšené riziko a osobitné výzvy, ktorým čelia LGBTQI+ osoby, a aby zabezpečili aj to, že sa služby na podporu obetí a osobitné iniciatívy v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 reagujúce na domáce násilie jednoznačne dostanú k LGBTQI+ osobám, ktoré sú obeťami domáceho násilia;

22.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie účinnej, prístupnej, cenovo dostupnej a kvalitnej lekárskej a psychologickej podpory obetiam rodovo motivovaného násilia – vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia –, najmä v čase krízy, keď sa takáto podpora musí považovať za zásadnú; žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie smernice o právach obetí(38), pričom sa treba zamerať na rodové hľadisko v nadväznosti na jej nedávnu správu o vykonávaní(39), s cieľom posilniť práva obetí rodovo motivovaného násilia v novej stratégii v oblasti práv obetí;

COVID-19, hospodárstvo, obnova a vplyv na rodovú rovnosť

23.  vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby vzali do úvahy skutočnosť, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 má neprimeraný vplyv na ženy v sociálno-ekonomickej oblasti vrátane ich príjmov a miery zamestnanosti a že povedie k ešte väčším nerovnostiam medzi mužmi a ženami a diskriminácii na trhu práce, a vyzýva ich, aby spolupracovali s členskými štátmi s cieľom dôkladne preskúmať a vypracovať osobitné ustanovenia týkajúce sa sociálno-ekonomických potrieb žien a mužov po kríze a aby pri vykonávaní programov v rámci rozpočtu EÚ na rok 2021, nového VFR a nástroja Next Generation EU skúmali horizontálnu a vertikálnu segregáciu na trhu práce, zabezpečujúc, aby všetky programy zahŕňali hľadisko rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie, ako aj ex post posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, ako sa uvádza v stratégii Komisie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; požaduje účinné vykonávanie a monitorovanie tejto stratégie; vyzýva členské štáty, aby národných plánov podpory obnovy a odolnosti vypracovaných v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre rovnosť začlenili kapitolu s cielenými opatreniami na presadzovanie rodovej rovnosti;

24.  zdôrazňuje, že po kríze bude potrebné opätovne preskúmať povahu a miesto výkonu práce; zdôrazňuje, že práca z domu nenahrádza starostlivosť o deti ani potrebu poskytovania cenovo dostupných kvalitných služieb starostlivosti o deti a prístupu k nim, ani nenahrádza úpravy pracoviska súvisiace so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že pružná práca dohodnutá so zamestnávateľmi môže ženám a mužom poskytnúť príležitosť pracovať z domu alebo z miestnych spoločných pracovných priestorov a má potenciál priniesť väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, čo môže viesť k dlhodobému rodovo inkluzívnemu rastu; konštatuje, že tento prístup má potenciál podporiť vidiecke oblasti a infraštruktúru; vyzýva Komisiu, aby zaručila splnenie barcelonských cieľov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor MOP z roku 2019 o násilí a obťažovaní (č. 190) a aby ho vykonávali spolu s jeho sprievodným odporúčaním (č. 206), ktoré sa vzťahuje na všetky miesta, kde môže dôjsť k násiliu a obťažovaniu v súvislosti s prácou, ako sú verejné a súkromné pracoviská, ako aj na komunikácie súvisiace s prácou;

25.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala rozčlenené a porovnateľné údaje o poskytovaní rôznych druhov starostlivosti vrátane starostlivosti o deti, starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, ako aj o rode, veku a pracovnom postavení opatrovateľa, s cieľom prispieť k štúdii, v ktorej sa skúmajú rozdiely v oblasti starostlivosti, s ohľadom na vypracovanie úniovej stratégie pre poskytovateľov starostlivosti, ktorá by mala holistický a celoživotný prístup k starostlivosti, pri zohľadnení potrieb poskytovateľov starostlivosti a opatrovaných osôb; poznamenáva, že stratégia musí rešpektovať právomoci členských štátov a regiónov, ale mala by zlepšiť spoluprácu a koordinácie na úrovni EÚ prostredníctvom príslušných iniciatív a investícií, a to aj v rámci Programu InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, s prínosmi pre neformálnych a formálnych opatrovateľov a osoby, o ktoré sa starajú; zdôrazňuje, že spolupráca a opatrenia na úniovej úrovni môžu spolu s efektívnym využívaním finančných prostriedkov EÚ prispieť k rozvoju kvalitných, prístupných a cenovo dostupných služieb starostlivosti;

26.  zdôrazňuje, že investície do starostlivosti sú dôležité na zabezpečenie rodovej rovnosti a posilnenia hospodárskeho postavenia žien, na budovanie odolných spoločností a zlepšenie zlegalizovania práce, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov v odvetví, v ktorom dominujú ženy, a majú pozitívny vplyv aj na HDP, keďže umožňujú väčšiemu počtu žien zúčastňovať sa na platenej práci; zdôrazňuje potrebu zmeny modelov poskytovania starostlivosti v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a súvisiacich opatrení; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov týkajúcich sa kvality, prístupnosti a cenovej dostupnosti služieb starostlivosti, ako aj rôznych modelov služieb starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala situáciu neformálnych opatrovateľov a zaistila výmenu najlepších postupov členských štátov týkajúcich sa legalizácie ich práce; vyzýva členské štáty, aby riešili potreby opatrovateľov po odchode do dôchodku; v tejto súvislosti vyzýva na predloženie návrhu odporúčania Rady o sociálnej ochrane a službách pre opatrovateľov;

27.  vyzýva členské štáty, aby nabádali mužov – napríklad stimulačnými opatreniami –, aby využívali pružné pracovné podmienky, keďže takéto opatrenia zvyčajne využíva neprimerane vysoký počet žien; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali a bezodkladne vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva Komisiu, aby každoročne dôkladne a systematicky monitorovala vykonávanie smernice členskými štátmi; nabáda členské štáty, aby riešili nedostatky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a to tak, že prekročia normy stanovené v smernici, najmä vzhľadom na nutnosť riešiť okolnosti spôsobené opatreniami pandémie ochorenia COVID-19 a ich dôsledky, pokiaľ ide o lekárske protokoly v zariadeniach vrátane kvalitných zariadení starostlivosti o deti;

28.  vyzýva členské štáty, aby v čase, keď sú ešte stále zavedené opatrenia na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19, zaviedli osobitnú dovolenku pre opatrovateľov a pracujúcich rodičov, ktorá by bola neprevoditeľná a hradená v plnej výške;

29.  uznáva mimoriadne náročné okolnosti, ktorým čelia osamelí rodičia – ktorými sú z veľkej väčšiny ženy (85 %) – počas pandémie a po kríze v dôsledku viacnásobnej záťaže vrátane nepretržitého poskytovania starostlivosti, obáv týkajúcich sa režimu starostlivosti a potenciálnych ekonomických obáv a osamelosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili a ďalej preskúmali ich špecifickú situáciu vrátane dodatočnej záťaže, pokiaľ ide o prácu, vzdelávanie a starostlivosť, prístup k advokátom a vykonávanie dohôd o starostlivosti;

30.  zdôrazňuje význam zvýšenia účasti žien v hospodárstve a zabezpečenia inkluzívnejšieho rastu ako súčasti riešenia obnovy po pandémii, keďže rovnaké príležitosti a väčšia účasť žien na trhu práce môžu zvýšiť zamestnanosť, hospodársku prosperitu a konkurencieschopnosť v EÚ; nabáda členské štáty, aby dodržiavali usmernenia Komisie pre politiky zamestnanosti v EÚ, a to s náležitým zreteľom na svoje modely vnútroštátneho trhu práce; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili segregáciu na trhu práce, neisté pracovné miesta, rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch, s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a sociálnu ochranu prostredníctvom prispôsobených politík;

31.  zdôrazňuje, že rovnaká odmena žien a mužov za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty musí byť hlavnou zásadou Komisie, Európskeho parlamentu a všetkých členských štátov pri navrhovaní opatrení reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19; naliehavo žiada Komisiu, aby si urýchlene splnila záväzok predložiť záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania s cieľom účinne riešiť rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, keďže ekonomické ukazovatele naznačujú, že tieto rozdiely sa v dôsledku pandémie naďalej prehlbujú; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila najlepšie postupy členských štátov a zároveň náležite zohľadňovala jedinečné podmienky malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a rôzne modely trhu práce v EÚ; ďalej vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu 2006/54/ES;

32.  zdôrazňuje problémy, ktorým čelí sektor domácej starostlivosti a jeho pracovníci; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti a zabezpečili, aby bol tento sektor oprávnený na opatrenia zamerané na zmiernenie finančného vplyvu krízy, aby mohli pokračovať vo svojej činnosti v primeraných podmienkach; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili legalizáciu odvetvia práce v domácnosti;

33.  víta Investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus (CRII) a balík CRII Plus, ktorými sa mobilizuje politika súdržnosti s cieľom podporiť najzraniteľnejšie odvetvia, a požaduje aj cielené opatrenia na riešenie problémov v odvetviach zamestnávajúcich prevažne ženy; zdôrazňuje význam nástroja Komisie týkajúceho sa dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), ktorým sa zabezpečuje podpora príjmu nezamestnaných pracovníkov alebo pracovníkov na nútenej dovolenke; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť vplyv týchto nástrojov na situáciu žien a mužov na trhu práce v EÚ a príslušne upraviť budúce politiky; zdôrazňuje potrebu programov rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pre ženy, aby sa zohľadnili zmeny na trhu práce v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala podnikateľov a najmä podnikateľky, keď sa budú usilovať rozvíjať zručnosti alebo záujmy získané počas pandémie ochorenia COVID-19 a stavať na nich vrátane podnikateľských príležitostí pre matky, osamelých rodičov a ďalšie osoby, ktoré sa menej často púšťajú do podnikateľskej činnosti, s cieľom zvýšiť ich ekonomickú nezávislosť a zlepšiť prístup k pôžičkám, kapitálovému financovaniu a mikrofinancovaniu prostredníctvom programov a fondov EÚ a zlepšiť informovanosť o nich, aby sa kríza stala príležitosťou na pokrok prostredníctvom adaptácie a transformácie ako súčasti ekologického a digitálneho hospodárstva; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na podporu MSP s osobitným zreteľom na MSP vedené ženami, ktoré často čelia mimoriadnym výzvam, pokiaľ ide o prístup k potrebnému financovaniu, a ktoré si budú vyžadovať významnú podporu počas fázy obnovy; vyzýva Komisiu, EIGE a Eurostat, aby zintenzívnili zber údajov o MSP vedených ženami, samostatne zárobkovo činných ženách a startupoch vedených ženami a o vplyve pandémie ochorenia COVID-19;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili prítomnosť a príspevok žien v oblasti umelej inteligencie, vedy, technológie, inžinierstva a matematiky digitálnych odvetví, ako aj v ekologickom hospodárstve; požaduje viacúrovňový prístup k riešeniu rodového rozdielu na všetkých úrovniach digitálneho vzdelávania a zamestnanosti s cieľom preklenúť digitálnu priepasť, ktorá bola zvýraznená, keď sa náhle práca a vzdelávanie, ako aj mnohé iné služby a zariadenia presunuli na internet; zdôrazňuje, že odstránenie digitálnej priepasti zvýši rodovú rovnosť nielen z hľadiska trhu práce, ale aj prostredníctvom prístupu k technológiám v osobnej sfére; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala hľadisko rodovej rovnosti v stratégii jednotného trhu a digitálnej agende s cieľom účinne riešiť nedostatočné zastúpenie žien v rastúcich sektoroch pre budúce hospodárstvo EÚ; víta hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti, ktorá monitoruje účasť žien na digitálnom hospodárstve, používaní internetu, zručnostiach používateľov internetu, odborných zručnostiach a zamestnanosti; zdôrazňuje, že je dôležitá ako pomoc členským štátom a Komisii prijímať informované rozhodnutia a stanovovať príslušné ciele, najmä vzhľadom na dôsledky pandémie ochorenia COVID-19;

36.  konštatuje, že je dôležité zvážiť osobitnú situáciu žien, ktoré sa vracajú z materskej dovolenky, s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup k štátnej podpore bez diskriminácie;

37.  zdôrazňuje výzvy pre poľnohospodárske odvetvie a zásobovanie potravinami v EÚ, ako aj osobitnú situáciu žien vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že je nutné zachovať existujúci tematický podprogram pre ženy vo vidieckych oblastiach prostredníctvom strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka; zdôrazňuje, že cieľom tohto podprogramu je podporovať zamestnanosť a podnikanie žien; v tejto súvislosti požaduje vyčlenenie finančných prostriedkov EÚ s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky vo vidieckych oblastiach; okrem toho vyzýva na úvahy o úlohách žien na vidieku pri ochrane životného prostredia a biodiverzity v rámci Európskej zelenej dohody; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa profesijného postavenia vypomáhajúcich manželov alebo manželiek v odvetví poľnohospodárstva, a žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala usmernenia;

COVID-19 a prierezový charakter

38.  zdôrazňuje, že prierezová a štrukturálna diskriminácia vytvára ďalšie prekážky a výzvy a negatívne sociálno-ekonomické vplyvy pre osobitné skupiny žien, a preto sa bezpečnosť, ochrana a sociálno-ekonomické blaho všetkých osôb musia zabezpečiť a ich špecifické potreby sa musia riešiť náležitým zohľadnením prierezového prístupu v opatreniach prijatých počas krízy a po jej skončení;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť ženy a dievčatá do navrhovania prístupných a cielených informácií a šíriť tieto informácie vo všetkých prostrediach, najmä v čase krízy;

40.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vyššiu strednú dĺžku života a vyššiu pravdepodobnosť vzniku zdravotných problémov staršie ženy často predstavujú väčšinu obyvateľov zariadení dlhodobej starostlivosti(40), ktoré sa v mnohých krajinách stali ohniskom vírusu z dôvodu – okrem iného – nedostatočných zdrojov a znalostí na zaručenie ich bezpečnosti a ochrany; vyzýva Komisiu, aby analyzovala rôzne prostredia poskytovania formálnej a dlhodobej starostlivosti a úroveň ich odolnosti počas pandémie ochorenia COVID-19; vyzýva členské štáty, aby preskúmali poskytovanie starostlivosti starším osobám tak v zariadeniach ústavnej starostlivosti, ako aj v komunitných zariadeniach starostlivosti, a to aj prostredníctvom poskytovania 24-hodinovej domácej starostlivosti alebo starostlivosti poskytovanej opatrovateľmi bývajúcimi v domácnosti, a aby zabezpečili dobré životné podmienky starších žien vrátane prístupu k službám starostlivosti a zdravotnej starostlivosti a ekonomickej nezávislosti; vyzýva Radu, aby stanovila ciele v oblasti poskytovania prístupnej, cenovo dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti, ktoré sú rovnocenné s barcelonskými cieľmi;

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé ženy so zdravotným postihnutím – vrátane žien, ktoré sú závislé od každodennej starostlivosti – a najmä ženy, ktoré žijú v ústavoch a iných uzavretých prostrediach a majú vysoké potreby podpory, boli výrazne postihnuté pandémiou, ale nemohli mať prístup k svojim obvyklým podporným sieťam alebo udržiavať obmedzenie fyzického kontaktu a mali ťažkosti s prístupom k službám a tovarom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že tieto podporné siete sa budú považovať za základné služby a že budú primerane prispôsobené okolnostiam a že osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím a najmä žien a dievčat budú zahrnuté do budúcich opatrení krízového a núdzového plánovania; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili práva všetkých žien a dievčat so zdravotným postihnutím zakotvené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich práva na nezávislý život a prístup k vzdelaniu, práci a zamestnaniu;

42.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podporu migrujúcim ženám a mužom prostredníctvom prístupu ku kritickej zdravotnej starostlivosti počas krízy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby utečenecké a záchytné centrá náležite zohľadňovali potreby žien a dievčat a riziká, ktorým sú vystavené, vzhľadom na známe výzvy týkajúce sa obmedzenia fyzického kontaktu a udržiavania hygieny, ako aj ich zraniteľnosť voči rodovo motivovanému násiliu, a aby poskytovali primerané finančné prostriedky na zmiernenie týchto rizík;

43.  poukazuje na jedinečné okolnosti žien zažívajúcich bezdomovectvo a žien, ktoré sa živia prostitúciou, ich zvýšenú zraniteľnosť voči rodovo motivovanému násiliu, ako aj nedostatočný prístup k hygienickým zariadeniam a zariadeniam zdravotnej starostlivosti v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a následných núdzových opatrení; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa služby a primeraná podpora rozšírili na osoby v neistých situáciách vrátane žien ohrozených chudobou alebo žien žijúcich v chudobe, bezdomovkýň alebo žien zraniteľných voči sociálnemu vylúčeniu; víta Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, ktorý poskytuje dodatočné zdroje na riešenie materiálnej deprivácie a sociálnej pomoci; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bezdomovkyne a ženy bez dokladov mali prístup k zdravotnej starostlivosti; konštatuje, že okolnosti týchto spoločenských skupín boli zohľadnené v akčnom pláne Komisie pre integráciu a začlenenie; vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch reakcie na pandémiu primerane zohľadňovali ženy zažívajúce bezdomovectvo;

44.  zdôrazňuje dodatočné potreby menšinových skupín, ako sú ženy s rómskym pôvodom, ktoré z dôvodu nedostatočného prístupu k základnej infraštruktúre, službám a informáciám, najmä počas obmedzenia pohybu, čelia hlboko zakorenenej diskriminácii a pretrvávajúcemu porušovaniu svojich práv;

45.  zdôrazňuje zásadnú povahu podporných služieb pre LGBTQI+ osoby vrátane podpory duševného zdravia, skupín partnerskej podpory a podporných služieb pre obete rodovo motivovaného násilia;

46.  vyjadruje poľutovanie nad prípadmi xenofóbnej a rasovej diskriminácie, ktorá sa v súvislosti s krízou zintenzívnila, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prístup nulovej tolerancie rasistických útokov a vo svojich reakciách zaujali prierezový prístup, ktorým sa riešia potreby marginalizovaných skupín obyvateľstva vrátane rasových a etnických menšín;

47.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby schválili a vykonávali antidiskriminačnú smernicu a zaručili odstránenie viacnásobných a prierezových foriem diskriminácie vo všetkých členských štátoch EÚ;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zabezpečili neprerušený prístup detí k vzdelávaniu, pričom treba venovať náležitú pozornosť skupinám z marginalizovaných sociálno-ekonomických prostredí, zraniteľným deťom a dievčatám ohrozeným chudobou alebo žijúcim v chudobe, ktorým hrozí väčšie riziko manželstiev maloletých alebo nútených manželstiev; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby bolo dištančné vzdelávanie v plnej miere prístupné pre všetkých; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci mladí ľudia mali potrebné zdroje a podporu, keď sú zatvorené školy, a aby sa po prekonaní krízy uľahčil ich návrat do vzdelávacieho systému;

Vonkajšia činnosť

49.  zdôrazňuje, že celosvetová povaha pandémie ochorenia COVID-19 si vyžaduje celosvetovú reakciu; zdôrazňuje zraniteľné postavenie žien a dievčat v mnohých častiach sveta – najmä v nestabilných štátoch a štátoch postihnutých konfliktmi – v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, napríklad pokiaľ ide o nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane SRZP, zraniteľnosť voči rodovo motivovanému násiliu vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstiev maloletých alebo nútených manželstiev, postavenie v zamestnaní, nedostatočný prístup k vzdelávaniu, extrémnu chudobu a hlad; konštatuje, že v mnohých partnerských krajinách sú ženy zamestnané vo feminizovaných odvetviach, ako sú odevný priemysel a výroba potravín, ktoré boli najviac postihnuté, čo malo negatívny vplyv na úroveň chudoby ich rodín a komunít a na ekonomickú nezávislosť a zdravie a bezpečnosť žien a dievčat; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že finančná podpora poskytovaná partnerským krajinám na riešenie krízy sa poskytne aj na podporu žien a dievčat; požaduje posilnenú podporu obhajcov ľudských práv žien a organizácií pre práva žien a ich účasti na všetkých úrovniach rozhodovania; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zabezpečilo, že budúca očkovacia látka bude dostupná pre všetkých;

50.  víta balík opatrení Team Europe, ktorý predložila Komisia na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom, a zdôrazňuje, že pri prideľovaní týchto prostriedkov treba zaujať prístup zohľadňujúci rodovú rovnosť a zabezpečiť vyčlenenie výdavkov na rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že pri vykonávaní Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a Nástroja predvstupovej pomoci III treba na COVID-19 reagovať zohľadňujúc hľadisko rodovej rovnosti, aby sa vzali do úvahy špecifické postavenie žien a dievčat a aby sa stimulovali príležitosti v období po kríze; nabáda na pokračovanie vzdelávania v núdzových situáciách a na to, aby sa v tomto období stanovilo za prioritu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby za prioritu stanovili globálnu solidaritu zachovaním dostatočnej úrovne financovania oficiálnej rozvojovej pomoci a podporou komplexnej reakcie partnerských krajín na krízu; vyzýva EÚ, aby sa vo svojej humanitárnej a rozvojovej reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, v oblasti medzinárodného rozvoja a v novom akčnom pláne pre rodovú rovnosť III zamerala na posilnenie prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane SRZP; zdôrazňuje, že vo všetkých geografických a tematických programoch NDICI by sa malo uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a zásady rozpočtovania;

51.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla obchodnú politiku EÚ založenú na hodnotách, ktorou sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany pracovných a environmentálnych práv a rešpektovanie základných slobôd a ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; pripomína, že vo všetkých obchodných a investičných dohodách EÚ sa musí zohľadňovať hľadisko rodovej rovnosti a že tieto dohody musia zahŕňať ambicióznu a vymáhateľnú kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji; pripomína, že rokovania o obchodných dohodách by mohli predstavovať dôležitý nástroj na presadzovanie rodovej rovnosti posilnenie postavenia žien v tretích krajinách; požaduje presadzovanie a podporu začleňovania osobitných rodových kapitol do obchodných a investičných dohôd EÚ na základe ich pridanej hodnoty, a to na základe existujúcich medzinárodných príkladov;

52.  vyzýva Komisiu, aby postavila ženy a dievčatá do stredobodu svojej globálnej reakcie a aby ich v plnej miere zapojila, počúvala ich názory a posilnila ich postavenie, aby boli aktívnou súčasťou reakcie na pandémiu;

Rodové aspekty a obnova

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere posúdili rodovo špecifické vplyvy krízy a jej sociálno-ekonomických dôsledkov, ako aj z toho vyplývajúce potreby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili dodatočné a cielené rozpočtové zdroje na pomoc ženám zotavovať sa z krízy, a to aj pri vykonávaní balíka opatrení na obnovu, najmä v oblasti zamestnanosti, násilia a SRZP, a aby monitorovali tieto výdavky a uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých rozpočtových, politických a legislatívnych návrhoch v súlade so svojimi záväzkami v rámci stratégie pre rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby vo svojich nadchádzajúcich návrhoch posilnila prepojenie medzi politikami v oblasti zmeny klímy, digitálnymi politikami a rodovou rovnosťou; zdôrazňuje, že prípravná akcia je najlepším spôsobom, ako vybudovať odolnosť voči budúcim krízam vo všetkých oblastiach;

54.  žiada, aby sa rodová rovnosť ako jedna z politických priorít prerokúvala na nadchádzajúcej Konferencii o budúcnosti Európy, a žiada EÚ, aby vo svojich orgánoch zabezpečila vyvážené zastúpenie mužov a žien a aby do svojej činnosti zapojila organizácie pre práva žien a organizácie žien, aby sa zabezpečilo zohľadnenie potrieb žien po skončení pandémie ochorenia COVID-19;

55.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovali priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom politickej podpory a dostatočnej úrovne financovania;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24).
(2) Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56).
(3) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1).
(4) Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z  5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
(6) Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1).
(8) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0039.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0025.
(11) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 102.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.
(13) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 80.
(14) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 164.
(15) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28.
(16) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 34.
(17) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6.
(18) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60.
(19) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 49.
(20) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 14.
(21) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 99.
(22) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 25.
(23) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 35.
(24) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 173.
(25) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(26) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/604979/IPOL_STU(2018)604979_EN.pdf
(27) https://eige.europa.eu/covid-19-and-gender-equality/frontline-workers
(28) EIGE, Index rodovej rovnosti, 2019.
(29) https://eige.europa.eu/covid-19-and-gender-equality/economic-hardship-and-gender
(30) Eurofound, prieskum o pandémii ochorenia COVID-19, 2020.
(31) Eurofound, Odstránenie rodových rozdielov v oblasti zamestnanosti: ochrana pokroku a reakcia na výzvy súvisiace s ochorením COVID-19 (2020).
(32) https://eige.europa.eu/covid-19-and-gender-equality/unpaid-care-and-housework
(33) https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/how-will-covid-19-crisis-affect-existing-gender-divides-europe
(34) Eurofound, prieskum o pandémii ochorenia COVID-19, 2020.
(35) OSN Ženy, From Insights to Action: Gender Equality in the Wake of COVID-19 (Od porozumenia k činom: Rodová rovnosť po pandémii ochorenia COVID-19).
(36) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. EÚ L 183, 29.6.1989, s. 1).
(37) COM(2012)0614.
(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).
(39) Správa Komisie z 11. mája 2020 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (COM(2020)0188).
(40) https://eige.europa.eu/covid-19-and-gender-equality/gender-impacts-health


Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť
PDF 253kWORD 90k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (2019/2169(INI))
P9_TA(2021)0025A9-0234/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 6, 8, 10, 83, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 5 a jeho cieľové hodnoty a ukazovatele,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na smernice prijaté od roku 1975, ktoré sa venujú rozličným aspektom rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi (smernica 79/7/EHS(1), smernica 86/613/EHS(2), smernica 92/85/EHS(3), smernica 2004/113/ES(4), smernica 2006/54/ES(5), smernica 2010/18/EÚ(6) a smernica 2010/41/EÚ(7)),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(8) (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614), ktorý Komisia predložila 14. marca 2012,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady zo 4. marca 2016 o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 6. marca 2019 s názvom Správa za rok 2019 o rovnosti žien a mužov v EÚ (SWD(2019)0101),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ(13),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2019, ktorý 15. októbra 2019 uverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu(19),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty z roku 1951 a na Dohovor MOP č. 190 o násilí a obťažovaní z roku 2019,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti(20),

–  so zreteľom na dokument Komisie s názvom Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2017 s názvom Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678),

–  so zreteľom na správu Komisie za rok 2019 o rovnosti žien a mužov v EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. júna 2019 o odstraňovaní rozdielu v odmeňovaní žien a mužov: kľúčové politiky a opatrenia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(30),

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 1, 2, 3, 6, 9, 11, 12 a 15,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť II a na spoločný pracovný dokument útvarov s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu, akčnú platformu a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), jej akčný program a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCC) Parížsku dohodu z roku 2016 a posilnený pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej rovnosti a jeho akčný plán pre rodovú rovnosť z decembra 2019,

–  so zreteľom na prieskum Agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorý bol zverejnený v roku 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. mája 2020 s názvom Demografické výzvy v EÚ vzhľadom na hospodárske a rozvojové nerovnosti,

–  so zreteľom na Európsku chartu rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0234/2020),

A.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie je dôležité základné právo uznané v zmluvách Európskej únie a v Charte základných práv EÚ a pre jej ďalší rozvoj je odmysliteľné;

B.  keďže za rok 2019 dosiahli členské štáty v indexe rodovej rovnosti EÚ v priemere 67,4 bodu zo 100 a toto skóre sa od roku 2005 zlepšilo len o 5,4 bodu;

C.  keďže škodlivé štruktúry a stereotypy na celom svete nerovnosť prehlbujú a keďže odstránením týchto štruktúr a stereotypov sa rodová rovnosť podporí; keďže presadzovanie rodovej rovnosti a investície do žien a dievčat spoločnosti ako celku nielen prospievajú, ale sú cieľom osebe; keďže je dôležité preskúmať pretrvávanie a hlavné príčiny javu tzv. deravého potrubia; keďže na presadzovanie demokratických hodnôt, základných práv a predovšetkým práv žien je potrebné silné hnutie za práva žien a keďže hrozby pre práva žien predstavujú hrozbu aj pre demokraciu;

D.  keďže diskriminácia na základe rodovej identity sa často spája s diskrimináciou na základe identity ako pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo akékoľvek iné presvedčenie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, trieda a/alebo štatút migranta, čo vedie k dvojitej a viacnásobnej diskriminácii; keďže v každej politike rodovej rovnosti je nevyhnutná horizontálna prierezová perspektíva, aby bolo možné rozpoznať a riešiť tieto početné hrozby diskriminácie; keďže v politikách EÚ sa doteraz nezaviedol prierezový prístup a väčšinou sa zameriavajú na individuálny rozmer diskriminácie, čo nerieši jej inštitucionálny, štrukturálny a historický rozmer; keďže uplatňovanie prierezovej analýzy nám nielen umožňuje pochopiť štrukturálne prekážky, ale ponúka aj dôkazy pre vytvorenie referenčných hodnôt a stanovenie cesty k strategickým a účinným politikám proti systémovej diskriminácii, vylúčeniu a rodovej nerovnosti, a keďže takéto úsilie musí riešiť všetky formy diskriminácie s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť pre všetky ženy;

E.  keďže EÚ prijala dôležité právne predpisy a dosiahla kľúčový pokrok na ceste k rodovej rovnosti; keďže toto úsilie sa však v posledných rokoch spomalilo, zatiaľ čo hnutia, ktoré sa stavajú proti politikám v oblasti rodovej rovnosti a právam žien, zažívajú rozmach, neustále sa pokúšajú obnoviť tradičné rodové úlohy ako normu, spochybňujú súčasný stav a blokujú ďalší pokrok; keďže tieto hnutia, ktoré sa stavajú proti politikám v oblasti rodovej rovnosti, rozmanitosti rodín, manželstvám osôb rovnakého pohlavia, sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam (SRZP), ako aj proti uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti, sa pokúšajú ovplyvňovať tvorbu vnútroštátnych a európskych politík s cieľom znepokojivo zvrátiť už zavedené základné práva, a keďže hrozby pre práva žien vždy znamenajú aj ohrozenie demokracie a sociálneho a hospodárskeho pokroku;

F.  keďže zdravotné práva, najmä právo na sexuálne a reprodukčné zdravie, sú základnými právami žien, by sa mali posilniť a nemožno ich nijako oslabovať či odňať;

G.  keďže v niektorých členských štátoch dochádza k očividnému regresu, a to aj v oblasti posilňovania hospodárskeho postavenia žien, a je riziko, že rodová rovnosť by z hľadiska priorít mohla v programe členských štátov ešte viac klesnúť;

H.  keďže každá tretia žena v EÚ vo veku 15 rokov a viac zažila nejakú formu telesného a/alebo sexuálneho násilia(31), každá druhá zažila sexuálne obťažovanie a každá desiata sa stretla s obťažovaním na internete;

I.  keďže všetky formy násilia páchaného na ženách (telesné, sexuálne, psychologické, ekonomické i kybernetické násilie) sú porušením ľudských práv a jednou z najväčších prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti; keďže život bez násilia je predpokladom rovnosti; keďže rodovo motivované násilie v zdravotníctve, ako napr. násilie v pôrodníctve a gynekológii, predstavuje formy násilia, ktoré vyšli na svetlo až v posledných rokoch, a keďže násilie páchané na starších ženách sa stále do značnej miery dostatočne nepripúšťa; keďže dezinformačné kampane na oslabenie rodovej rovnosti tiež blokujú pokrok v problematike eliminácie násilia páchaného na ženách, ako to bolo vidieť v súvislosti s Istanbulským dohovorom, a vedú k odporu verejnosti a škodlivým politickým rozhodnutiam v niektorých členských štátoch;

J.  keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje jedno z najzjavnejších porušení základných práv a ľudskej dôstojnosti; keďže ženy a dievčatá tvoria 80 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi a 95 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; keďže obchodovanie s ľuďmi je rastúcou súčasťou organizovanej trestnej činnosti, formou otroctva a porušovania ľudských práv a týka sa najmä žien a detí, predovšetkým na účely sexuálneho vykorisťovania; keďže trh s prostitúciou živí obchodovanie so ženami a deťmi a zvyšuje intenzitu násilia voči nim; keďže členské štáty musia svoje sociálne a hospodárske politiky koncipovať tak, aby zraniteľným ženám a dievčatám pomáhali zanechať prostitúciu, a to aj zavedením osobitných sociálnych a hospodárskych politík určených na pomoc týmto ženám a dievčatám;

K.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie majú štrukturálne príčiny, ktoré treba odstrániť a napraviť, najmä prostredníctvom politík v oblasti zamestnanosti, bývania, mobility a prístupu k verejným službám; keďže prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, na účely sexuálneho vykorisťovania sú formou otroctva, ktoré je nezlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou, najmä v krajinách, kde je sexuálny priemysel legalizovaný; keďže v dôsledku zvýšenia organizovanej trestnej činnosti a jej ziskovosti dochádza k nárastu obchodovania s ľuďmi na celom svete; keďže trh s prostitúciou motivuje obchodovanie so ženami a deťmi a zvyšuje intenzitu násilia voči nim, a to najmä v krajinách, kde je sexuálny priemysel legalizovaný;

L.  keďže podľa OSN sa s psychologickým alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku alebo s obťažovaním so závažnými dôsledkami z hľadiska osobných a profesionálnych ambícií stretáva takmer 35 % žien na celom svete a toto obťažovanie má nepriaznivý vplyv na sebaúctu žien, ako aj ich pozíciu pri vyjednávaní spravodlivejšej odmeny; keďže spravodlivá odmena a ekonomická nezávislosť sú základným predpokladom toho, aby ženy mohli odísť zo vzťahu, v ktorom dochádza k zneužívaniu a násiliu;

M.  keďže rovnosť medzi mužmi a ženami sa dá dosiahnuť iba zaručením ich rovnosti pred zákonom, ako aj rovnakými príležitosťami v prístupe k vzdelaniu, odbornej príprave a zamestnaniu;

N.  keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy ešte stále výrazne ovplyvňujú rozdelenie práce v domácnosti, vo vzdelávaní, na pracovisku a v spoločnosti; keďže neplatenú opatrovateľskú a domácu prácu vykonávajú prevažne ženy, čo má vplyv na rozdiely v pracovnom a kariérnom postupe a prispieva k rozdielom v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov; keďže opatrenia na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako je smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, sú dôležitými prvými krokmi, ktoré ale majú predovšetkým riadne transponovať členské štáty, včas ich plnohodnotne vykonávať a aj doplniť ďalšími opatreniami s cieľom zapojiť viac mužov do neplatenej opatrovateľskej práce, pri zdôraznení jej rovnakej dôležitosti v porovnaní s profesionálnou prácou, povinnosti v oblasti opatery, a podporiť model rovnocenného rozdelenia zárobkovej a opatrovateľskej činnosti; keďže tradičné štruktúry, neplatená opatrovateľská práca a odrádzajúce faktory vo vnútroštátnych daňových politikách prispievajú k vytláčaniu žien do postavenia druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti alebo ich v tomto postavení udržiavajú, čo má negatívne dôsledky pre ženy a ich hospodársku nezávislosť, ako aj pre spoločnosť ako celok;

O.  keďže podľa odhadov 80 % všetkej starostlivosti v celej EÚ poskytujú neformálni opatrovatelia, väčšinou ženy (75 %), čo poukazuje na existenciu rodových rozdielov v oblasti opatrovateľskej starostlivosti, ktoré majú výrazný vplyv na rozdiely dôchodkov žien a mužov; keďže viac ako 50 % opatrovateľov mladších ako 65 rokov spája opatrovateľskú starostlivosť so zamestnaním, čo spôsobuje problémy pri nachádzaní rovnováhy pracovného a súkromného života; keďže opatrovatelia môžu byť často zamestnaní na nízkokvalifikovaných a slabo platených povolaniach, ktoré sa dajú časovo skĺbiť s opatrovateľskou starostlivosťou, a môžu byť nútení svoj pracovný úväzok skrátiť alebo platenú prácu zanechať; keďže 7 až 21 % neformálnych opatrovateľov si pracovný úväzok skracuje a 3 až 18 % neformálnych opatrovateľov z trhu práce odchádza; keďže poskytovanie kvalitnej opatery v EÚ sa výrazne líši v jednotlivých členských štátoch a medzi nimi, medzi súkromným a verejným prostredím, mestskými a vidieckymi oblasťami a rôznymi vekovými skupinami; keďže údaje o poskytovaní opatery v EÚ sú dosť roztrieštené, a chýba holistický prístup, ktorý by riešil demografické výzvy EÚ, čoho výsledkom je tlak na verejné výdavky;

P.  keďže rôzne členské štáty majú nedostatky v zosúlaďovaní systémov starostlivosti o deti s potrebami rodičov vrátane osamelých rodičov (najmä osamelých matiek) a pretrvávajú v nich ťažkosti pri zosúlaďovaní rodinného, súkromného a pracovného života, a to najmä pre ženy; keďže ženy vo veku nad 45 rokov sú často vnímané ako zamestnávané nedostatočne a za oveľa horších podmienok ako muži, najmä po návrate do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo keď sú nútené zosúladiť prácu so starostlivosťou o závislé osoby;

Q.  keďže v záujme presadzovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by sa mal zabezpečiť dobre premyslený systém opatrovateľskej dovolenky s kvalitnými, ľahko prístupnými a cenovo dostupnými zariadeniami starostlivosti, a výdavky na tieto zariadenia by sa mali považovať za súčasť investícií do infraštruktúry; keďže tieto služby sú predpokladom zapojenia žien do trhu práce a vo vedúcich pozíciách vo vede a výskume;

R.  keďže ochrana materstva je právom, ktoré musí mať plnú podporu, a keďže predĺženie materskej dovolenky s plnými právami a 100 % odmenou by malo byť realitou;

S.  keďže právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, hoci je zakotvené v právnych predpisoch, nie je vždy zaručené; keďže pre zvrátenie a prekonanie nerovností medzi mužmi a ženami na trhu práce má kolektívne vyjednávanie významnú hodnotu; keďže rozdiel v hodinovej mzde žien a mužov je v EÚ 16 %, hoci v jednotlivých členských štátoch je výrazne odlišný; keďže pri zohľadnení miery zamestnanosti a celkovej účasti na trhu práce sa rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zvýši na 40 %; keďže dôsledky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov vedú k 37 % rozdielu v dôchodkoch žien a mužov; keďže pokiaľ ide o účasť na trhu práce, 8 % mužov v EÚ pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní s 31 % žien, čo poukazuje na pretrvávajúce nerovnosti, ktorých základné príčiny treba riešiť;

T.  keďže hoci vzrástla účasť žien na trhu práce, rodové rozdiely pretrvávajú, a tie môžu privádzať ženy do zraniteľných alebo neistých situácií; keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v EÚ predstavuje 11,6 %(32); keďže v dobre platených odvetviach a na pozíciách s rozhodovacou právomocou sú ženy zastúpené nedostatočne a častejšie pracujú na pozíciách, na ktoré majú príliš vysokú kvalifikáciu, pričom do najnižšej mzdovej skupiny patrí každá piata pracujúca žena v EÚ v porovnaní s každým desiatym mužom; keďže dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je 37 %(33) rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, pričom tento stav bude pretrvávať aj v nasledujúcich desaťročiach, ako aj rozdielna úroveň hospodárskej nezávislosti medzi ženami a mužmi; keďže na odstránenie všetkých týchto rodových rozdielov je potrebné ambiciózne úsilie;

U.  keďže nedostatočné zastúpenie žien na trhu práce tiež vedie k ich nerovnej účasti na rozhodovaní alebo mzdách, a preto obmedzuje potenciál žien meniť hospodárske, politické, sociálne a kultúrne štruktúry; keďže vertikálna a horizontálna segregácia v zamestnaní a diskriminačné postupy pri nábore a presadzovaní sú jednou z hlavných príčin rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže sa ukázalo, že rodové kvóty, tzv. zipsové systémy a následné sankcie v prípade nesúladu alebo nefunkčných postupov sú preukázateľne účinné opatrenia na zabezpečenie rovnosti a pre úsilie o odstránenie nerovných mocenských vzťahov;

V.  keďže plné zapojenie žien do hospodárstva podporujú hospodárske argumenty, pretože rozdiely v zamestnanosti žien a mužov stoja Európu 370 miliárd EUR ročne(34);

W.  keďže na dosiahnutie rodovej rovnosti a odstránenie rodovo motivovaného násilia je nevyhnutný prístup ku komplexným informáciám zodpovedajúcim veku a k vzdelávaniu v oblasti sexuality a vzťahov, ako aj prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a sexuálnym a reprodukčným právam vrátane plánovania rodiny, antikoncepčných metód a bezpečných a legálnych umelých prerušení tehotenstva; keďže porušovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien vrátane odoprenia bezpečnej a legálnej starostlivosti v oblasti umelého prerušenia tehotenstva je formou násilia páchaného na ženách; keďže komplexné vzdelávanie v oblasti sexuality a vzťahov a autonómia dievčat a žien a ich schopnosť slobodne a nezávisle rozhodovať o svojom tele a živote sú predpokladom ich ekonomickej nezávislosti, a teda aj rodovej rovnosti a odstránenia rodovo motivovaného násilia;

X.  keďže ženy sú v prvej línii boja proti pandémii COVID-19 a keďže súčasná kríza má neprimeraný vplyv na ženy, dievčatá a rodovú rovnosť; keďže tieto vplyvy siahajú od znepokojivého zvýšenia výskytu rodovo motivovaného násilia a obťažovania, neplatenej a nevyváženej starostlivosti a povinností v domácnosti, cez obmedzený prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, po obrovský ekonomický a pracovný vplyv na ženy, a to najmä na ženy v zdravotníctve, opatrovateľky a pracujúce v ďalších prefeminizovaných a neistých odvetviach; keďže na vyváženie tejto situácie sú potrebné osobitné opatrenia; keďže programy obnovy alebo prechodné fondy by sa mali prideľovať rodovo vyvážene; keďže politiky úspor sa v minulosti ukázali ako škodlivé pre ženy, práva žien a rodovú rovnosť;

Y.  keďže dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv vrátane rodovej rovnosti je predpokladom pre vytváranie a šírenie rôznych prejavov kultúry a vzdelania, pretože všetky kultúrne a kreatívne odvetvia majú významný vplyv na naše presvedčenie, hodnoty a vnímanie rodových otázok;

Z.  keďže ženy a dievčatá sa stretávajú s mnohými prekážkami v oblasti športu a sú nielen predmetom násilia, ale aj diskriminácie v oblasti odmeňovania, finančných prémií za víťazstvo a pracovných podmienok, a sú vo veľkej miere nedostatočne zastúpené v riadiacich orgánoch športových organizácií a médií;

AA.  keďže ženy predstavujú len 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ a 30 % podnikateľov v startupoch;

AB.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie v Európe neúmerne postihuje ženy, najmä slobodné matky, ženy so zdravotným postihnutím a staršie ženy, ženy z vidieckych a odľahlých oblastí, migrantky a príslušníčky etnických menšín; keďže na úrovni EÚ 15 % domácností s deťmi predstavujú domácnosti s jedným rodičom; keďže v priemere 85 % týchto domácností vedú osamelé matky, pričom 47 % domácností s jedným rodičom bolo v roku 2017 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže čoraz väčším problémom je bezdomovectvo žien; keďže antidiskriminačná smernica, ktorá by poskytovala väčšiu ochranu na základe horizontálneho prístupu, je v Rade stále zablokovaná;

AC.  keďže rodová rovnosť a účasť žien na rozhodovacom procese sú nevyhnutným predpokladom udržateľného rozvoja a efektívneho zvládnutia klimatických výziev v záujme dosiahnutia spravodlivej a primeranej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne; keďže kríza v oblasti klímy prehlbuje rodové nerovnosti a sťažuje dosiahnutie rodovej spravodlivosti; keďže ženy vnímajú vplyv zmeny klímy inak, pretože sú z rôznych dôvodov zraniteľnejšie a čelia vyšším rizikám a zaťaženiu, od nerovnakého prístupu k zdrojom, vzdelávaniu, pracovným príležitostiam a právam na držbu pôdy až po sociálne a kultúrne normy, stereotypy a ich rôzne prierezové skúsenosti; keďže všetky opatrenia v oblasti klímy musia obsahovať rodové a prierezové hľadisko; keďže na zmiernenie vplyvu zmeny klímy na ženy sa musia posilniť práva žien a vytvoriť príležitosti umožňujúce ženám hrať výraznejšiu úlohu v diskusiách a rozhodovaní v oblasti zmeny klímy ako líderkám, odborníčkam a technickým aktérkam zmeny;

AD.  keďže ženy vo vidieckych oblastiach sa stretávajú s množstvom problémov vrátane nižšej životnej úrovne, obmedzenejších pracovných príležitostí, relatívnej izolácie od trhov, obmedzeného prístupu k infraštruktúre vrátane vidieckej infraštruktúry, verejných služieb a zdravotnej starostlivosti, prístupu k vzdelávaniu (vrátane sexuálnej výchovy) a informácií o možnostiach vzdelávania a sú nedostatočne zastúpené na rozhodovacích fórach; keďže môžu vykonávať neviditeľnú prácu v poľnohospodárskych podnikoch z dôvodu chýbajúceho formálneho postavenia vypomáhajúceho partnera, ktoré by umožnilo uznanie ich práce zo strany vnútroštátnych systémov;

AE.  keďže v Európskej únii žije 46 miliónov žien a dievčat so zdravotným postihnutím; keďže tento počet predstavuje takmer 60 % celkového počtu osôb so zdravotným postihnutím; keďže väčšina zdravotných postihnutí prichádza s vekom;

AF.  keďže viac ako polovica žien v produktívnom veku so zdravotným postihnutím je ekonomicky neaktívna; keďže vo všetkých členských štátoch je miera závažnej materiálnej deprivácie žien so zdravotným postihnutím vyššia než u žien bez zdravotného postihnutia;

AG.  keďže index rodovej rovnosti za rok 2019 odhalil pretrvávajúce nerovnosti mužov a žien v digitálnom odvetví a zdôraznil potrebu rodovej perspektívy vo všetkých politikách zameraných na digitálnu transformáciu a posúdenia rodového vplyvu všetkých týchto politík; keďže odstránenie digitálnych rodových rozdielov s lepším prístupom dievčat a žien k technológiám a internetu je mimoriadne dôležité; keďže potenciál žien je nevyužitý dokonca aj v rozvíjajúcich sa oblastiach, ako sú digitálne technológie, umelá inteligencia a IKT, pričom ženy tvoria iba 16 % z takmer osem miliónov ľudí, ktorí v Európe pracujú v oblasti IKT; keďže podiel mužov, ktoré pracujú v digitálnom sektore, je trojnásobne vyšší než podiel žien; keďže podpora zamestnanosti väčšieho počtu žien v digitálnom sektore a v iných odvetviach budúcnosti je životne dôležitá pre boj proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a pre zaručenie ich ekonomickej nezávislosti, ako aj pre vytváranie nových pracovných príležitostí, a to aj pre skupiny bežne vylúčené z trhu práce; keďže v tejto súvislosti je nevyhnutné podporovať zapojenie žien do vzdelávania v oblasti digitálneho podnikania, vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IKT a zamestnanosti v týchto oblastiach; keďže ak sa zvýši účasť žien na digitálnom trhu, môže to pre európske hospodárstvo znamenať ročný nárast HDP o 16 miliárd EUR; keďže rodové nerovnosti a diskriminácia sa prejavujú aj pri koncipovaní a používaní systémov umelej inteligencie a vkladaní údajov do týchto systémov; keďže neúplné súbory údajov a nevhodná predpojatosť môžu deformovať myslenie systému umelej inteligencie a ohroziť rodovú rovnosť v spoločnosti;

AH.  keďže zber údajov rozčlenených podľa rodovej identity je nevyhnutný pre zviditeľnenie nerovnosti a tvorbu cielených politík a má mimoriadny význam pre prístup zameraný na rodovú rovnosť vo všetkých relevantných otázkach, ako je okrem iného rodovo motivované násilie, zdravotné postihnutie, rakovina a zriedkavé alebo chronické ochorenia, vplyv zmeny klímy, digitálne zručnosti a STEM; keďže v rôznych oblastiach politík EÚ a členských štátov stále chýbajú údaje zohľadňujúce rodové aspekty;

AI.  keďže ženy sú v spravodajských a informačných médiách neprimerane nedostatočne zastúpené; keďže nerovnaké zobrazovanie žien a mužov v médiách udržiava stereotypy, ktoré ovplyvňujú obraz žien a mužov;

AJ.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rodovo responzívne rozpočtovanie a posudzovanie rodového vplyvu sú základnými nástrojmi na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky EÚ; keďže rodová rovnosť sa v politikách EÚ rieši prostredníctvom rôznych fondov a nástrojov a keďže veľmi dôležitým nástrojom je umožnenie optimálnej synergie medzi nimi; keďže je to obzvlášť dôležité pre sociálno-ekonomické opatrenia prijaté v dôsledku zdravotnej krízy COVID-19 vrátane plánu obnovy pre EÚ;

AK.  keďže stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a posilnenie politík zohľadňujúcich rodové hľadisko na úrovni EÚ sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby vplyv krízy COVID-19 neprehlboval rodovú nerovnosť a aby reakcie naň prispievali k zníženiu diskriminácie žien;

AL.  keďže kríza COVID-19 ovplyvnila aj osoby poskytujúce sexuálne služby a zvýšila ich riziko straty príjmu a chudoby, čo charakteristické pre pokračujúcu absenciu rámca a presadzovanie ich ľudských práv;

AM.  keďže pre vzostupné zbližovanie a harmonizáciu práv žien v Európe prostredníctvom silného paktu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny a odhodlania prijať najambicióznejšie právne predpisy a najlepšie postupy, ktoré v súčasnosti platia v EÚ, sú nevyhnutné jednotné opatrenia;

AN.  keďže hoci existuje komisárka výlučne zodpovedná za rovnosť a Európsky parlament má výbor vyhradený pre práva žien a rodovú rovnosť, neexistuje osobitné zloženie Rady pre rodovú rovnosť a ministri a štátni tajomníci zodpovední za rodovú rovnosť nemajú osobitné fórum na diskusiu;

Všeobecne

1.  víta prijatie oznámenia Komisie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, ktoré bolo predložené podľa plánu počas prvých 100 dní pôsobenia novej Komisie, ako silný znak politickej angažovanosti v európskych politikách v oblasti rodovej rovnosti a ako rozhodný, jasný a ambiciózny politický rámec, ktorý umožní ďalej realizovať práva žien a rodovú rovnosť a byť protiváhou útokov proti nim; podporuje cieľ Komisie, ktorým je Európska únia bez diskriminácie a štrukturálnej nerovnosti pre všetkých ľudí v celej ich rozmanitosti; zdôrazňuje význam zvoleného duálneho prístupu, ktorý tvoria cielené opatrenia a prísľub konzistentne uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a prierezovosti ako všadeprítomných zásad, a víta silné prepojenie medzi oblasťami činnosti a odstraňovaním stereotypov, rodových predsudkov a diskriminácie, a volá po silnom monitorovacom mechanizme na pravidelné meranie a vyhodnocovanie úspešnosti stratégie a jej opatrení;

2.  zdôrazňuje však potrebu prístupu založeného na príležitostiach v rámci stratégie rodovej rovnosti; žiada Komisiu, aby zásadu rovnakých príležitostí pre ženy použila ako východisko pri ďalšom uplatňovaní stratégie;

3.  víta prioritu, ktorú nová Komisia a jej predsedníčka priraďujú rodovej rovnosti, ako aj vymenovanie osobitnej komisárky pre rovnosť, a očakáva výročnú správu o rovnosti ako užitočný hodnotiaci nástroj na posúdenie pokroku a sledovanie súčasných nedostatkov a potrieb uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v politickom rámci;

4.  víta ohlásenie niekoľkých navzájom sa doplňujúcich iniciatív EÚ, ako je európska stratégia v oblasti zdravotného postihnutia so záväznými opatreniami na obdobie po roku 2020, stratégia LGBTI+ a rámec EÚ na obdobie po roku 2020 pre stratégie rovnosti a začleňovania Rómov, a požaduje strategický rámec na ich prepojenie a prijatie prierezového prístupu vo všetkých týchto stratégiách; zdôrazňuje význam monitorovania riešenia situácií a flexibilnej adaptácie rodovej rovnosti a ďalších relevantných stratégií podľa výsledkov, ako aj nových náročných otázok pri uplatňovaní súčasných politík alebo v koncipovaní nových nástrojov, ako sa ukázalo v súčasnej kríze COVID-19; opakuje, že treba posilniť osobitné opatrenia v oblasti nediskriminácie a rovnosti a ochrany žien, ktoré sú predmetom štrukturálnej rodovej nerovnosti, a pripomína Komisii, že ďalšie úsilie v tomto smere je potrebné;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia zostáva nejasná v otázke harmonogramov pre viaceré veľmi vítané opatrenia a že nestanovuje ani konkrétne ciele v oblasti rodovej rovnosti, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025, ani jasné nástroje monitorovania; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila konkrétny plán s časovými údajmi, cieľmi, mechanizmom každoročného preskúmania a monitorovania, jasnými a merateľnými ukazovateľmi úspešnosti a dodatočnými cielenými opatreniami; okrem toho žiada predloženie usmernení, ako aj plánu účinného uplatňovania prierezových prístupov a prístupov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vrátane rodového responzívneho rozpočtovania pri tvorbe politík EÚ a vypracovanie osobitných nástrojov (napr. ukazovateľov, cieľov a nástrojov monitorovania), ako aj primeraných ľudských a finančných zdrojov, ktoré umožnia ich uplatnenie vo všetkých politikách EÚ; vyzýva na stanovenie jasných časových rámcov pre vytvorenie ohlasovaného nového rámca pre spoluprácu internetových platforiem, stratégiu EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi, stratégiu rodovej rovnosti v audiovizuálnom priemysle (ako súčasť podprogramu MEDIA) a komunikačnú kampaň na úrovni EÚ zameranú na boj proti rodovým stereotypom;

6.  vyzýva Komisiu, aby pri každej revízii pracovného programu na rok 2020 rešpektovala jeho záväzky a predložila návrh záväzných opatrení týkajúcich sa transparentnosti odmeňovania, stratégie EÚ v oblasti práv obetí a novej stratégie EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh záväzných opatrení týkajúcich sa transparentnosti odmeňovania nebol predložený v roku 2020, ako sa plánovalo;

7.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby schválili a uplatňovali antidiskriminačnú smernicu a zaručili odstránenie viacnásobných a prierezových foriem diskriminácie vo všetkých členských štátoch EÚ;

8.  pripomína, že treba bojovať proti viacúrovňovej diskriminácii, najmä zraniteľných skupín vrátane žien so zdravotným postihnutím, žien čiernej pleti, migrantiek, príslušníčok etnických menšín, rómskych žien, starších žien, slobodných matiek, LGBTIQ + osôb a žien bez domova, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mali prospech z cieľov a opatrení stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; vyzýva Komisiu, aby stanovila výslovné usmernenia na uplatňovanie prierezového rámca, v ktorých by sa mala uprednostniť účasť skupín, ktoré trpia prelínajúcimi sa formami diskriminácie, s cieľom posúdiť špecifický vplyv politík a opatrení na prispôsobenie reakcií v každej oblasti, ktoré budú založené na zásade nediskriminácie;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s cieľmi stratégie systematicky začleňovali rodové hľadisko do všetkých štádií reakcie na krízu COVID-19 a podporovali zapojenie žien do všetkých úrovní rozhodovacieho procesu; zdôrazňuje, že by bolo nesprávne odkladať niektoré prvky novej stratégie, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnení novej stratégie pokračovala; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby náležite zohľadnili potreby žien pri navrhovaní a distribúcii finančných prostriedkov dohodnutých v rámci plánu obnovy EÚ s názvom NextGenerationEU;

10.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spoľahlivý a primeraný zber a analýzu údajov rozčlenených podľa pohlavia, ktoré by slúžili ako základ rozhodovania zabezpečením a rozšírením financovania a kapacít inštitútu EIGE;

11.  vyzýva členské štáty, aby si pravidelne vymieňali odporúčané postupy a zaviazali sa k vzostupnému zbližovaniu a harmonizácii práv žien v Európe zavedením najambicióznejších vnútroštátnych opatrení a postupov, ktoré v súčasnosti platia v členských štátoch EÚ, do svojej legislatívy;

12.  okrem toho žiada, aby sa index rodovej rovnosti inštitútu EIGE začlenil do monitorovacieho procesu Komisie a aby sa v súlade s odporúčaniami Európskeho parlamentu zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov(35) a na predchádzanie týmto rozdielom, ako jedinej stratégie, ktorá spája všetky nerovnosti, s ktorými sa stretávajú ženy počas celého života, monitoroval v rámci stratégie rodovej rovnosti; ďalej žiada, aby sa zvážili ďalšie ukazovatele rozdielov v odmeňovaní a starostlivosti medzi mužmi a ženami, rodová digitálna nerovnosť atď.;

13.  vyzýva Radu, aby ustanovila zloženie pre oblasť rodovej rovnosti s ministrami a štátnymi tajomníkmi zodpovednými za oblasť rodovej rovnosti na jedinom špecializovanom fóre s cieľom prijímať spoločné a konkrétne opatrenia na riešenie výziev v oblasti práv žien a rodovej rovnosti a zabezpečiť, aby sa o otázkach rodovej rovnosti diskutovalo na najvyššej politickej úrovni;

14.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili formálne zloženie Rady pre rodovú rovnosť s cieľom poskytnúť ministrom a štátnym tajomníkom zodpovedným za rodovú rovnosť osobitné fórum na diskusiu a uľahčiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ vrátane politiky zamestnanosti a sociálnej politiky;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 chýba zmienka o ochrane žien a dievčat ohrozených sociálnym vylúčením, chudobou a bezdomovectvom; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky riešila v nadchádzajúcom akčnom pláne pre integráciu a začlenenie s cieľom zabrániť vylúčeniu týchto žien zo sociálnych a hospodárskych politík, čím by sa cyklus chudoby ešte viac prehĺbil;

16.  vyzýva Radu, aby prijala závery Rady s cieľom schváliť stratégiu pre rodovú rovnosť a určiť konkrétne opatrenia na jej uplatňovanie;

Odstránenie násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia

17.  podporuje záväzok Komisie bojovať proti rodovo podmienenému násiliu, podporovať a chrániť obete takýchto trestných činov a zabezpečiť, aby bola voči páchateľom vyvodená zodpovednosť za ich trestné činy; podporuje plán Komisie naďalej sa zasadzovať za ratifikáciu Istanbulského dohovoru v celej EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu osobitných opatrení na riešenie existujúcich rozdielov v právnych predpisoch, politikách a službách medzi jednotlivými členskými štátmi a zvýšeného výskytu domáceho s rodovo motivovaného násilia počas pandémie COVID-19; upozorňuje však na skutočnosť, že viacero pokusov o presvedčenie zdráhajúcich sa členských štátov už zlyhalo a maďarská vláda sa nedávno rozhodla dohovor vôbec neratifikovať; s potešením preto víta zámer Komisie navrhnúť v roku 2021 opatrenia na dosiahnutie cieľov Istanbulského dohovoru, ak pristúpenie EÚ ostane zablokované; žiada, aby sa už začali prípravné akcie na uvedenie ďalších záväzných právnych opatrení a rámcovej smernice EÚ na predchádzanie a boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia, ktoré by okrem iného venovali pozornosť mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, núteným potratom, sterilizácii a sobášom, a aby zahŕňali sexuálne vykorisťovanie, obchodovanie s ľuďmi, kybernetické násilie, zverejňovanie porna z pomsty a online nenávistných prejavov proti ženám so silným prierezovým prístupom; víta iniciatívu rozšíriť jednotlivé oblasti trestnej činnosti tak, aby obsiahli osobitné formy rodovo motivovaného násilia v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ; pripomína, že tieto nové legislatívne opatrenia by mali byť doplnením ratifikácie Istanbulského dohovoru;

18.  víta zámer predložiť dodatočné odporúčanie, ako aj prípadné právne predpisy na predchádzanie škodlivých praktík, a spustiť sieť EÚ na prevenciu rodovo motivovaného a domáceho násilia; požaduje uplatňovanie vymedzení pojmov a cieľov Istanbulského dohovoru a nepretržitú účasť organizácií pre práva žien a organizácií občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva na predloženie vhodných nadväzujúcich opatrení, pričom všetky budú v súlade so zásadou nediskriminácie; zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do tohto procesu, ak je to podľa štruktúry daného členského štátu vhodné; zdôrazňuje úlohu vzdelávania, a to aj vzdelávania chlapcov a mužov, a v tejto súvislosti požaduje boj proti rodovým stereotypom; požaduje primeranú ochranu žien, ktoré sú obeťami domáceho násilia, a zvýšenie prostriedkov a účinnej reakcie štátov;

19.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať rozčlenené údaje o všetkých formách rodovo motivovaného násilia; víta oznámenie o novom celoeurópskom prieskume o rozšírení a dynamike všetkých foriem násilia páchaného na ženách; zdôrazňuje potrebu komplexných a porovnateľných údajov rozčlenených podľa pohlavia na úrovni EÚ a harmonizácie systémov zhromažďovania údajov medzi členskými štátmi navzájom;

20.  zdôrazňuje potrebu chrániť maloleté dievčatá, príslušníčky menšín alebo ženy so zdravotnými problémami či zdravotným postihnutím ako potenciálne obete a ciele rôznych foriem násilia; podporuje zámer Komisie predložiť a financovať opatrenia na boj proti prípadnému zneužívaniu, vykorisťovaniu a násiliu proti týmto osobitne zraniteľným skupinám;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili inkluzívnu rodovú rovnosť pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, zabezpečili ich sexuálne a reprodukčné práva, poskytli im ochranu pred domácim násilím a násilím zo strany poskytovateľov opatrovateľských a podporných služieb a aby na tieto účely zaviedli programy senzibilizácie a budovania kapacít pre odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a služieb starostlivosti, vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti, presadzovania práva a súdnictva;

22.  zdôrazňuje rozsah a vplyv násilia a obťažovania na pracovisku a potrebu konkrétnych opatrení na úrovni EÚ na riešenie týchto problémov a boj proti psychickému a sexuálnemu obťažovaniu; poukazuje na to, že okrem iných najmä neformálne opatrovateľky v domácnosti a poľnohospodárstve nie sú dostatočne chránené a viditeľné, a vyzýva členské štáty, aby prijali dohovory MOP č. 190 a 189 s cieľom posilniť práva pracujúcich, najmä žien, v neformálnom hospodárstve a zabezpečiť nezávislosť, dôvernosť a dostupnosť mechanizmov riešenia sťažností pre všetky ženy bez rozdielu, a aby sa zaviedli osobitné opatrenia na ochranu sťažovateľov pred odvetnými opatreniami zamestnávateľov a opakovanou viktimizáciou; víta záväzok Komisie ako zamestnávateľa prijať nový komplexný právny rámec so súborom preventívnych a reaktívnych opatrení proti obťažovaniu na pracovisku;

23.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou zmienky o rodovom rozmere obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania najmä v prípade pracujúcich v domácnosti, z dôvodu obmedzení, ktoré predstavuje domácnosť ako pracovisko, s ohľadom na možnosti inšpekcií a kontrol pracovnej činnosti; pripomína svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách zamestnaných v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ a žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili vyšetrovanie v tejto oblasti s cieľom zlepšiť mechanizmy na identifikáciu a ochranu obetí a aby zapojili do procesu odhaľovania mimovládne organizácie, odbory, verejné orgány a všetkých občanov;

24.  je hlboko znepokojený povahou, rozsahom a závažnosťou násilia a obťažovania vo svete práce a vplyvom všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách v pracovnom prostredí; v tejto súvislosti víta nedávno prijatý dohovor MOP č. 190 o násilí a obťažovaní v práci a vyzýva členské štáty, aby ho bezodkladne ratifikovali a vykonávali; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné a záväzné opatrenia na vymedzenie a zákaz násilia a obťažovania vo svete práce vrátane zabezpečenia účinného prístupu k rodovo responzívnym, bezpečným a účinným mechanizmom na riešenie sťažností a sporov, vzdelávacím a osvetovým kampaniam, podporným službám a prostriedkom nápravy;

25.  domnieva sa, že pracovníčky, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, by mali mať nárok na skrátenie alebo reorganizáciu pracovného času a na zmenu pracoviska; domnieva sa, že rodovo motivované násilie by malo byť súčasťou hodnotenia rizík na pracovisku;

26.  odsudzuje kampaň proti Istanbulskému dohovoru, ktorý sa zameriava na násilie páchané na ženách, a zámernú kampaň na jeho diskreditáciu; je znepokojený odmietaním nulovej tolerancie násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia, ktorého základ tvorí silný medzinárodný konsenzus; poukazuje na to, že to spochybňuje podstatu ľudských práv, ako sú rovnosť, autonómia a dôstojnosť; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti v boji proti rodovo motivovanému násiliu a v podpore obetí, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané finančné prostriedky združeniam, ktoré tieto ciele sledujú; víta záväzok v rámci novej stratégie v oblasti práv obetí riešiť osobitné potreby žien a dievčat, ktoré sú obeťami násilia, najmä s cieľom zabezpečiť práva obetí, ich ochranu a odškodnenie; vyzýva Radu, aby urýchlene zakončila ratifikáciu zo strany EÚ a uplatňovanie Istanbulského dohovoru v plnom rozsahu a aby sa zasadila za jeho ratifikáciu všetkými členskými štátmi;

27.  zdôrazňuje potrebu uznať všetky druhy násilia a obťažovania vo vzdelávacom systéme, v školách, na univerzitách, v rámci stáží, v programoch odborného rozvoja a vo všetkých ostatných programoch v celom odvetví a bojovať proti nim;

28.  víta navrhované osobitné opatrenia na boj proti kybernetickému násiliu, ktoré neprimerane postihuje ženy a dievčatá (vrátane obťažovania na internete, kybernetickej šikany a sexistických nenávistných prejavov), najmä aktivistky, političky a ďalšie verejne činné osoby viditeľné vo verejnej diskusii; v tejto súvislosti víta oznámenie, že tento jav sa bude riešiť v akte o digitálnych službách a že to predpokladá spoluprácu s technologickými platformami a odvetvím IKT v novom rámci spolupráce, aby tieto platformy a sektory riešili problematiku primeranými technickými opatreniami, ako sú techniky prevencie a mechanizmy reakcie na škodlivý obsah; naliehavo vyzýva členské štáty a EÚ, aby prijali ďalšie opatrenia vrátane záväzných legislatívnych opatrení na boj proti týmto formám násilia v rámci smernice o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a o boji proti nim, a aby sa členským štátom poskytla podpora pri rozvoji nástrojov odbornej prípravy pre príslušné útvary vo všetkých fázach, od prevencie a ochrany až po trestné stíhanie, ako sú policajné sily a justičný systém, spolu s informačným a komunikačným sektorom a zároveň aby chránili základné práva na internete;

29.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v právnych predpisoch EÚ chýba výslovný zákaz diskriminácie na základe rodovej identity a rodového vyjadrenia osoby; berie na vedomie pretrvávajúcu diskrimináciu, obťažovanie a vylučovanie LGBTIQ+ osôb z trhu práce; pripomína svoje uznesenia zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby(36) a z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám(37); víta prijatie vôbec prvej stratégie v oblasti LGBTI+ a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na zoznam opatrení Európskej komisie zameraných na LGBTI osoby na roky 2016 – 2019 konkrétnymi opatreniami na boj proti diskriminácii na pracovisku na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov;

30.  víta nedávno prijatú, vôbec prvú stratégiu EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) na riešenie osobitných potrieb obetí rodovo motivovaného násilia najmä osobitným prístupom k psychickému násiliu páchanému na ženách a dlhodobému vplyvu na ich duševné zdravie; zdôrazňuje potrebu riešiť súčasné nedostatky v právnych predpisoch EÚ a žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh na revíziu smernice o právach obetí, pokiaľ ide o medzinárodné normy v oblasti násilia páchaného na ženách, ako je Istanbulský dohovor, s cieľom skvalitniť právne predpisy týkajúce sa práv obetí a ich ochrany a odškodňovania; zdôrazňuje potrebu, aby všetky obete mali skutočný prístup k spravodlivosti na základe vykonávania smernice o právach obetí, ktoré v niektorých členských štátoch stále absentuje; žiada, aby sa pokračovalo v podpore práv obetí aj prostredníctvom súčasných nástrojov, ako je európsky ochranný príkaz;

31.  upozorňuje Komisiu a členské štáty na mimoriadne dramatickú situáciu detí osirelých v dôsledku rodovo motivovaného násilia alebo nútených žiť v prostredí domáceho násilia a naliehavo ich vyzýva, aby pri riešení problému domáceho násilia tieto situácie zohľadňovali;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila dlho očakávanú stratégiu EÚ na odstránenie obchodovania s ľuďmi, a zdôrazňuje potrebu jasného uznania rodovo podmienenej povahy obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, pri ktorom sú ženy a dievčatá najviac postihnuté; uznáva, že sexuálne vykorisťovanie na náhradné materstvo a reprodukčné účely alebo účely, ako sú nútené manželstvá, prostitúcia a pornografia, je neprijateľné a je zneuctením ľudskej dôstojnosti a ľudských práv; žiada preto, aby sa stratégia podrobne venovala situácii prostitútok s osobitným zameraním na prepojenie medzi prostitúciou a obchodovaním so ženami a maloletými osobami v EÚ a na celom svete a na vznikajúce využívanie internetu na účely vykorisťovania; zdôrazňuje dôležitú úlohu a prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vymenovala nového koordinátora pre dôkladné monitorovanie uplatňovania smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi zo strany členských štátov; trvá na dôležitosti zahrnúť opatrenia a stratégie na zníženie dopytu;

33.  požaduje prísnejšie opatrenia z hľadiska právnych predpisov o sexuálnych trestných činoch a zdôrazňuje, že sex musí byť vždy dobrovoľný; vyzýva Komisiu, aby zapracovala odporúčania pre všetky členské štáty na zmenu vymedzenia znásilnenia v ich vnútroštátnych právnych predpisoch tak, aby bolo založené na absencii súhlasu;

34.  víta celoeurópsku komunikačnú kampaň boja proti rodovým stereotypom, ako aj opatrenia na predchádzanie násiliu zamerané na mužov, chlapcov a maskulinitu; žiada jednoznačnejšie opatrenia zamerané na normy deštruktívnej mužnosti, keďže rodové stereotypy sú základnou príčinou rodovej nerovnosti a ovplyvňujú všetky oblasti spoločnosti;

35.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť sirotincom a náhradným domovom pre obete násilia, ktoré boli uzavreté alebo ktorých kapacita núdzového ubytovania bola počas pandémie COVID-19 výrazne obmedzená, takže ženy alebo dievčatá a deti boli nútené tráviť karanténu v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá sa na nich dopúšťala násilia;

36.  zdôrazňuje skutočnosť, že násilie páchané na ženách je často hlavným dôvodom, prečo ženy žijú ako bezdomovkyne; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na predchádzanie násiliu páchanému na ženách, ktorý vedie k bezdomovectvu alebo ho predlžuje;

37.  víta oznámenie o odporúčaní o predchádzaní škodlivým praktikám spolu s možnými právnymi predpismi v záujme boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, nútenej sterilizácii, skorým a núteným manželstvám a násiliu páchanému v mene takzvanej cti, ktoré osobitne ubližuje deťom a dievčatám;

Ženy a hospodárstvo

38.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali a zlepšovali zber údajov rozčlenených podľa pohlavia(38), štatistiky, výskum a analýzu, ako aj podporu a opatrenia na skvalitnenie rozvoja inštitucionálnych kapacít a organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o zber a analýzu údajov, najmä v súvislosti s účasťou žien na trhu práce a v oblastiach, ako je neformálne zamestnanie, podnikanie, prístup k financovaniu a službám zdravotnej starostlivosti, neplatená práca, chudoba a vplyv systémov sociálnej ochrany; rovnako vyzýva inštitút EIGE a ďalšie príslušné inštitúcie a agentúry EÚ, aby vypracovali a začlenili nové ukazovatele ako chudoba pracujúcich, nedostatok času, rozdiely vo využívaní času, hodnota opatrovateľskej práce (platenej a/alebo neplatenej) a miera využívania možností u žien a mužov, a to aj v súvislosti so smernicou o rovnováhe pracovného a súkromného života; vyzýva Komisiu, aby tieto údaje využívala na efektívne uplatňovanie posúdení vplyvu svojich politík a programov, ako aj politík a programov ďalších agentúr a inštitúcií EÚ;

39.  podporuje revíziu barcelonských cieľov a výzvu adresovanú členským štátom, aby zabezpečili primerané investície do služieb starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti, a to aj z dostupných finančných prostriedkov EÚ, a aby zabezpečili cenovo dostupnú, prístupnú a vysokokvalitnú starostlivosť o deti vrátane vzdelávania v ranom detstve, ktoré najmä mladým matkám umožnia pracovať a/alebo študovať, a v tejto súvislosti pripomína zásadu 11 Európskeho piliera sociálnych práv; požaduje finančnú podporu a výmenu odporúčaných postupov medzi členskými štátmi, ktoré ešte stanovené ciele nedosiahli; okrem toho víta vypracovanie usmernení pre členské štáty na riešenie finančnej demotivácie vo vzťahu k sociálnym, hospodárskym a daňovým politikám; zdôrazňuje cieľ rovnakých opatrovateľských povinností a rovnakých príjmov, ktorý musí byť jadrom tohto úsilia, a v tejto súvislosti ako prvý krok víta smernicu o rovnováhe pracovného a súkromného života;

40.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskej dohody o starostlivosti (Care for Europe), v ktorej zaujme komplexný prístup k všetkým potrebám a službám v oblasti starostlivosti a stanoví minimálne normy a usmernenia pre kvalitu celoživotnej starostlivosti, a to vrátane detí, starších osôb a osôb s dlhodobými potrebami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali rozčlenené údaje o poskytovaní služieb starostlivosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnej miere transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe pracovného a súkromného života na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia pracovného a súkromného života, a vyzýva ich, aby nad rámec minimálnych noriem smernice zaviedli opatrenia ako plne platená dovolenka, podpora rovnakej úlohy mužov ako opatrovateľov, čím by sa riešili rodové stereotypy pri čerpaní otcovskej a/alebo materskej dovolenky, uznanie úlohy neformálnych opatrovateľov zaistením ich prístupu k sociálnemu zabezpečeniu a dôchodkovým nárokom, podpora služieb prispôsobených osobitným výzvam a potrebám rodičov a/alebo rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o osoby so zdravotným postihnutím alebo dlhodobými ochoreniami alebo o staršie osoby, a pružné formy organizácie práce, ktoré nie sú v neprospech alebo na úkor mzdy pracujúcich, prístupu k sociálnym a pracovným právam a príspevkom a ktoré rešpektujú právo pracovníkov odpojiť sa; naliehavo vyzýva Komisiu, aby každoročne dôsledne a systematicky monitorovala vykonávanie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom zo strany členských štátov;

41.  požaduje cenovo dostupné kvalitné služby v oblasti starostlivosti o deti a závislé osoby, ktoré umožnia návrat do zamestnania a uľahčia zosúladenie pracovného a súkromného života, najmä v prípade žien;

42.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť sieť jaslí a predškolských vzdelávacích zariadení: upozorňuje na to, že ide o širokú spoločenskú zodpovednosť a že by mala byť univerzálnou službou, skutočne prístupnou všetkým deťom a rodinám, ktoré chcú túto sieť využívať;

43.  odporúča členským štátom, aby na základe zdieľania odporúčaných postupov v prospech žien aj mužov zaviedli tzv. opatrovateľské kredity na kompenzáciu období prerušeného zamestnania na účely neformálnej starostlivosti o rodinných príslušníkov a období formálnej opatrovateľskej dovolenky, ako je materská, otcovská a rodičovská dovolenka, a aby tieto kredity spravodlivo započítavali do dôchodkových nárokov; domnieva sa, že takéto kredity by sa mali poskytovať na krátke, pevne stanovené obdobie, aby sa ešte viac neprehlbovali stereotypy a nerovnosti;

44.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na boj proti riziku chudoby v starobe a na dôchodku a aby zvýšili dôchodky a sociálne dávky; zastáva názor, že treba prekonať rozdiely v príjmoch medzi mužmi a ženami na dôchodku, a že si to vyžaduje zvýšenie dôchodkov, ako aj zachovanie a posilnenie verejných, univerzálnych a solidárnych systémov sociálneho zabezpečenia, ktorými sa zaistí prerozdeľovanie a spravodlivý a dôstojný príjem po skončení pracovného života, pri súčasnom zachovaní udržateľnosti verejných systémov sociálneho zabezpečenia tvorbou pracovných príležitostí s náležitými právami a zvyšovaním miezd;

45.  vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby dôkladne preskúmali potreby žien a ich zapojenie do trhu práce, ako aj horizontálnu a vertikálnu segregáciu na trhu práce, a zároveň pripravili programy v rámci budúceho viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“), ako aj v rámci plánu obnovy s názvom NextGenerationEU;

46.  považuje za prioritné prijať opatrenia na podporu rodiny, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie primeraných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti, čo pozitívne prispeje k zapojeniu žien do trhu práce a k ich vyhliadkam, pokiaľ ide o dôchodok;

47.  víta záväzok Komisie monitorovať jej správnu transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov do roku 2022 v súlade s požiadavkami a zabezpečiť jej úplné vykonávanie;

48.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje o poskytovaní rôznych druhov starostlivosti (starostlivosť o deti, starostlivosť o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť) na účely štúdie o rozdieloch v starostlivosti ako základu iniciatívy európskej stratégie v oblasti starostlivosti; konštatuje, že príslušná stratégia musí rešpektovať právomoci členských štátov podľa zmlúv, ale jej cieľom bude zlepšiť spoluprácu a koordináciu všetkých opatrení, ktoré by mohli byť prospešné pre neformálnych opatrovateľov v EÚ a pre osoby v ich starostlivosti; zdôrazňuje, že spolupráca na európskej úrovni môže spolu s efektívnym využívaním finančných prostriedkov EÚ prispieť k rozvoju kvalitných, prístupných a cenovo dostupných služieb starostlivosti;

49.  víta rozhodnutie Rady aktivovať tzv. všeobecnú únikovú doložku a vyzýva členské štáty, aby investovali do verejných služieb vrátane bezplatnej starostlivosti o deti a zdravotnej starostlivosti s cieľom vytvoriť nové kvalitné pracovné miesta a zmierniť sociálno-ekonomický dosah krízy; domnieva sa, že úsporné opatrenia majú dlhodobo nepriaznivé dôsledky, najmä pre ženy, a nesmú sa vykonávať v období po kríze COVID-19;

50.  víta nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riešenie straty príjmov žien z nástroja SURE;

51.  zdôrazňuje potrebu výrazne zvýšiť investície do služieb, najmä do služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a dopravy, s cieľom riešiť potreby obyvateľstva a prispieť k nezávislosti, rovnosti a emancipácii žien;

52.  víta záväzok Komisie predložiť záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania, ktoré môžu byť užitočným nástrojom na odhaľovanie rozdielov a diskriminácie v tom istom odvetví a prekonávanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením, pokiaľ ide o zverejnenie tohto návrhu, a vyzýva Komisiu, aby návrh predložila čo najskôr; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam plnej spolupráce a zapojenia sociálnych partnerov a všetkých zainteresovaných strán v súlade s praxou daného členského štátu a tradíciami; poukazuje však na to, že ešte treba vyriešiť otázku rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty v rôznych segmentoch povolaní, a to s cieľom pokryť rozdiely v odmeňovaní za prácu rovnakej hodnoty na rodovo segregovanom trhu práce, s nižšími mzdami v niektorých odvetviach s početnou prevahou žien, ako je ošetrovateľstvo, opatrovateľstvo, maloobchod, predaj a vzdelávanie na rozdiel napríklad od výroby alebo technických povolaní, ktoré zamestnávajú viac mužov; dôrazne odporúča začlenenie zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty u žien a mužov, ktorá by mohla byť vymedzená takto: „Práca sa považuje za prácu rovnakej hodnoty, ak na základe porovnania dvoch skupín pracovníkov, ktoré neboli vytvorené svojvoľne, a s prihliadnutím na také faktory, ako sú pracovné podmienky, stupeň zodpovednosti zverenej pracovníkovi a fyzické či duševné požiadavky na prácu, je vykonávaná práca porovnateľná“; poukazuje na to, že na tento účel sa musia vypracovať rodovo neutrálne nástroje hodnotenia pracovných miest a klasifikačné kritériá;

53.  víta hodnotenie Komisie pre súčasný rámec rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, začatie konzultačného procesu o tom, ako zlepšiť rodovú rovnosť vo svete práce, pripravovanú správu o primeranosti dôchodkov a zváženie poskytovania dôchodkových kreditov za prerušenie kariéry v súvislosti s poskytovaním starostlivosti v systémoch dôchodkového poistenia zamestnancov;

54.  vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúceho roku predložila revíziu smernice 2006/54/ES v súlade s nedávnym hodnotením fungovania a vykonávania právnych predpisov EÚ o rovnakom odmeňovaní, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie; domnieva sa, že súčasťou tejto revízie by malo byť vymedzenie pojmu „práca rovnakej hodnoty“ vo všetkých segmentoch povolaní, ktoré bude zahŕňať rodové hľadisko, ako aj odkaz na viaceré formy diskriminácie a ďalšie opatrenia na zabezpečenie vykonateľnosti smernice;

55.  pripomína svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov; žiada okamžitú revíziu akčného plánu a prijatie ambiciózneho nového akčného plánu na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov do konca roka 2020, v ktorom by sa mali stanoviť jasné ciele členských štátov na zníženie týchto rozdielov v priebehu nasledujúcich piatich rokov a zabezpečiť, aby sa tieto ciele zohľadnili v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje osobitne potrebu zahrnúť do nového akčného plánu prierezovú perspektívu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do tvorby nových politík na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a na zlepšenie a ďalší rozvoj štatistík, výskumu a analýz zapojili sociálnych partnerov s cieľom lepšie merať a monitorovať pokrok pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať skupinám, ktoré sú predmetom viacnásobnej a prierezovej diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť faktorom, ktoré vedú k rozdielom v dôchodkoch, a aby podporovala členské štáty v ich opatreniach na ich zníženie zavedením ukazovateľa rozdielu v dôchodkoch žien a mužov s cieľom posúdiť nerovnosti, ktoré sa u žien nahromadili počas celého života;

56.  poznamenáva, že daňové politiky majú na jednotlivé druhy domácností rôzny vplyv; zdôrazňuje, že z hľadiska dosiahnutia daňovej spravodlivosti pre ženy môže mať individuálne zdaňovanie zásadný význam; zdôrazňuje negatívny vplyv určitých foriem zdaňovania na mieru zamestnanosti žien a ich ekonomickú nezávislosť a poznamenáva, že daňové politiky by sa mali optimalizovať, aby sa tak posilnili stimuly pre účasť žien na trhu práce; upozorňuje na možné negatívne dôsledky spoločného zdaňovania z hľadiska rozdielov v dôchodkoch žien a mužov; zdôrazňuje, že daňové systémy by nemali vychádzať z predpokladu, že domácnosti svoje finančné prostriedky združujú a delia sa o ne rovným dielom; zdôrazňuje vplyv menštruačnej chudoby na mnohé európske ženy v dôsledku vysokých cien menštruačných hygienických výrobkov a ich vysokej miery zdaňovania v mnohých členských štátoch, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia proti tejto nepriamej daňovej diskriminácii a menštruačnej chudobe;

57.  pripomína, že finančné a daňové politiky majú výrazný prvok rodovej rovnosti; víta záväzok Komisie uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v rámci VFR, a najmä Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), s cieľom podporiť účasť žien na trhu práce, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a podnikanie žien; zároveň však vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uplatňovaním rodového hľadiska pri príprave rozpočtu v novom VFR a štrukturálnych fondoch; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala a skvalitňovala uplatňovanie rodového hľadiska pri príprave rozpočtu, a žiada členské štáty, aby do svojich daňových politík začlenili rodové hľadisko vrátane rodových auditov fiškálnych politík s cieľom odstrániť rodové predsudky súvisiace s daňami;

58.  opätovne pripomína potrebu dôraznejšieho zamerania sa na rodovú rovnosť rôznych fázach procesu európskeho semestra a vyzýva na zavedenie piliera rodovej rovnosti a zastrešujúceho cieľa v oblasti rodovej rovnosti do nástupníckej stratégie Európa 2020; naliehavo vyzýva na zapracovanie jasných ukazovateľov rodovej rovnosti a vypracovanie štatistických metód a analýz na monitorovanie pokroku v oblasti rodovej rovnosti s prierezovou perspektívou do výziev pre jednotlivé krajiny uvedených v sociálnom prehľade;

59.  zdôrazňuje, že 70 % pracovnej sily sveta v zdravotníctve a sociálnej oblasti predstavujú ženy, ktoré často dostávajú len minimálne mzdy a pracujú za neistých pracovných podmienok, a požaduje vyrovnanie miezd a pracovných podmienok v odvetviach s početnou prevahou žien, ako je ošetrovanie, zdravotníctvo a maloobchod, ako aj odstránenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a segregácie na trhu práce;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi vypracovali usmernenia pre ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku, ktoré by zohľadňovali rodové hľadisko a zameriavali by sa osobitne na povolania v prvej línii, s cieľom chrániť pracovníkov v týchto povolaniach v prípade výskytu ohnísk ochorenia v budúcnosti; zdôrazňuje, že zmeny pracovných podmienok, ako je telepráca, síce poskytujú možnosti na zlepšenie pružných foriem organizácie práce a rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom, ale môžu mať vplyv aj na schopnosť odpojenia sa a zvyšovať pracovnú záťaž, pričom žien sa to dotýka omnoho viac než mužov z dôvodu ich prevládajúcej alebo tradičnej úlohy v domácnosti a rodine; vyzýva preto Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zohľadňujúci rodové hľadisko o práve odpojiť sa, ako aj smernicu o duševnom zdraví na pracovisku, v ktorej sa uzná úzkosť, depresia a vyhorenie ako choroby z povolania, a aby zaviedla mechanizmy na prevenciu a reintegráciu dotknutých zamestnancov do práce;

61.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu 92/85/EHS s cieľom zabezpečiť, aby ženy v celej Európe mohli využívať voľný pohyb pracovníkov v rovnakej miere ako muži(39);

62.  zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty predkladali dobre vypracované politiky a reformy trhu práce založené na dôkazoch, ktoré de facto zlepšujú pracovné podmienky žien a zvyšujú kvalitu zamestnania;

63.  vyzýva Komisiu, aby predložila európsku stratégiu sociálnej ochrany zameranú na voľný pohyb pracovníkov, a najmä feminizáciu chudoby, s osobitným zameraním na domácnosti s jedným rodičom, v ktorých je hlavnou živiteľkou žena;

64.  zdôrazňuje, že rovnaké príležitosti a vyššia úroveň účasti žien na trhu práce môžu zvýšiť zamestnanosť, hospodársku prosperitu a konkurencieschopnosť v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ciele na zníženie počtu neistých pracovných miest a nedobrovoľnej práce na kratší úväzok s cieľom zlepšiť situáciu žien na trhu práce;

65.  vyzýva Komisiu, aby zaujala osobitný prístup k osamelým matkám, keďže osamelé matky sú hospodársky obzvlášť zraniteľné, pretože často zarábajú menej než muži a je u nich vyššia pravdepodobnosť odchodu z trhu práce, keď sa stanú rodičom; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posilnila presadzovanie súčasných právnych nástrojov pre cezhraničné poberanie výživného a zvýšila informovanosť verejnosti o ich dostupnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom identifikovať praktické problémy spojené s poberaním výživného v cezhraničných prípadoch a vytvoriť nástroje na účinné presadzovanie platobných povinností;

66.  poznamenáva, že účasť žien na trhu práce je nižšia ako účasť mužov; zdôrazňuje význam znižovania daní z príjmu pre podporu účasti na trhu práce;

67.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli ďalšie kroky v boji proti diskriminácii žien na trhu práce;

68.  pripomína, že svet práce sa naďalej vyznačuje nerovnosťou z hľadiska príjmov, kariérnych možností, feminizovaných odvetví, prístupu k sociálnej ochrane, vzdelávania a odbornej prípravy; pripomína, že v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti treba riešiť všetky tieto rozmery;

69.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnakú účasť a možnosti na trhu práce pre mužov a ženy a aby venovali pozornosť feminizácii chudoby vo všetkých jej formách vrátane chudoby v starobe, a najmä aby zohľadňovali rodové hľadisko v dostupnosti dôchodkových nárokov a prístupe k nim s cieľom odstrániť rodové rozdiely v starobných dôchodkoch a aby zlepšovali pracovné podmienky vo feminizovaných odvetviach a profesiách, ako je pohostinstvo a stravovanie, cestovný ruch, upratovacie služby a opatrovateľstvo; poukazuje na to, že treba riešiť problematiku kultúrne podmieneného nedocenenia povolaní, ktoré vykonávajú prevažne ženy, a bojovať proti takýmto stereotypom a nadmernému zastúpeniu žien v netypických formách práce; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s migrantkami (aj revíziou systému uznávania odborných kvalifikácií), ako aj v prípade iných osobitne zraniteľných skupín žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili rozsah kolektívneho vyjednávania na odvetvovej úrovni a zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík, s cieľom podporiť stabilné a kvalitné zamestnanie; zdôrazňuje potrebu stratégií na stimuláciu a podporu podnikateľských iniciatív žien;

70.  poznamenáva, že rastúca zákazková ekonomika má vplyv na pracujúcich, ktorí sa menej združujú v odboroch a riskujú neistotu zamestnania v dôsledku faktorov, ako sú nestabilný pracovný čas a príjmy, nedostatočné pokrytie zamestnaneckých práv, neistota spojená so sociálnym zabezpečením a dôchodkami alebo nedostatočným prístupom ku kariérnemu rozvoju a rekvalifikácii; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súvisiaca neistota a nestabilita, ktoré sa zhoršili obmedzením pohybu v dôsledku súčasnej krízy, majú mimoriadne negatívny vplyv na ženy, ktoré ešte stále znášajú bremeno starostlivosti na trhu práce s charakteristickými rodovými rozdielmi, a to najmä na tie, ktoré sú predmetom prelínajúcich sa foriem diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené opatrenia sociálnej ochrany pre ženy v slobodnom povolaní a ženy zamestnané v zákazkovom hospodárstve; vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala vykonávanie smernice 2010/41/EÚ;

71.  víta záväzok Komisie prijať akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že treba začleniť rodové hľadisko uplatňovaním prierezového prístupu v súlade so zásadami 2 a 3 tohto piliera;

72.  zdôrazňuje, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v mediálnom sektore sú veľké a že novinárky sú predmetom obťažovania, násilia, sexizmu a diskriminácii častejšie než muži; pripomína druhú kapitolu Európskeho piliera sociálnych práv o spravodlivých pracovných podmienkach; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili právo na spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky všetkých pracovníkov v mediálnom sektore;

73.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu migrantiek a utečeniek u zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, potravinám a informačným službám a na zmiernenie rizík ochrany, najmä násilia medzi mužmi a ženami a obchodovania so ženami;

74.  nabáda členské štáty, aby prijali dôrazné opatrenia na sankcionovanie podnikov, ktoré nedodržiavajú pracovnoprávne predpisy a diskriminujú medzi mužmi a ženami; okrem toho zastáva názor, že by sa mala uplatňovať podmienka prideľovať finančné prostriedky EÚ podnikom, ktoré majú vysoké pracovné normy a nediskriminujú ženy;

75.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala za viac žien v rozhodovacích funkciách v ekonomike tým, že zdôrazní hospodárske a spoločenské výhody takéhoto prístupu a podelí sa o odporúčané postupy, ako sú verejné ukazovatele výsledkov podnikov v oblasti rovnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s členskými štátmi, ako aj so súčasným a budúcim predsedníctvom EÚ na prelomení blokády v Rady a prijatí navrhovanej smernice o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch a aby s členskými štátmi vypracovala stratégiu zmysluplného zastúpenia všetkých žien z rozličných prostredí na rozhodovacích pozíciách, a to aj vo všetkých inštitúciách EÚ;

76.  pripomína, že nedostatočné zastúpenie žien vo verejnom a politickom živote ohrozuje riadne fungovanie demokratických inštitúcií a postupov; vyzýva preto členské štáty, aby podnietili a podporili opatrenia na uľahčenie vyváženej účasti mužov a žien na rozhodovaní na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

77.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti fenoménu skleného stropu, ako je napríklad dlhá rodičovská dovolenka, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti a odstránenie všetkých foriem priamej a nepriamej diskriminácie spojených s postupom na trhu práce;

78.  víta podporu rodovej rovnosti vo volených orgánoch, ako je Európsky parlament; požaduje zavedenie záväzných opatrení, ako sú kvóty, a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti musí slúžiť ako vzor; okrem toho víta oznam Komisie, že mieni ísť príkladom v oblasti riadiacich pozícií a požaduje stratégie na zaručenie zmysluplného zastúpenia žien z rôznych prostredí v rozhodovacích úlohách v rámci Komisie; berie na vedomie úsilie, ktoré sa už vynaložilo v zložení súčasnej Komisie, a zdôrazňuje, že Európsky parlament potrebuje rovnaké ambície; vyzýva členské štáty, aby do svojich volebných systémov zaviedli záväzné kvóty s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie žien a mužov v Európskom parlamente aj v národných parlamentoch;

79.  víta záväzok Komisie podporovať účasť žien ako voličiek a kandidátok vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu revízie európskeho volebného aktu, aby sa zabezpečila možnosť dočasne nahradiť poslancov a poslankyne Európskeho parlamentu, ktorí využívajú svoje právo na materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku; vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom zrevidovala volebný akt, a Radu, aby túto revíziu schválila;

80.  vyzýva ženy, aby boli schopné plniť svoje životné plány aj vo vidieckych a okrajových oblastiach; poukazuje na to, že na to musia mať potrebnú infraštruktúru, že sa musia otvoriť nové oblasti podnikania, uľahčiť návrat do práce a podporovať účasť širokej palety spolupracujúcich partnerov s cieľom podporovať, stimulovať, vytvárať možnosti a presadzovať prístup na trh práce pre takéto ženy, zaistiť rovnaké príležitosti a posilniť sociálnu súdržnosť v dedinách;

81.  zdôrazňuje aktívnu a kľúčovú úlohu žien v hospodárstve vo vidieckych oblastiach a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajú významné rodové rozdiely v oblasti zamestnanosti v poľnohospodárstve a v oblasti prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, odbornej príprave, materskej dovolenke a starobným dôchodkom; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali projekty určené osobitne pre ženy a zamerané na vytváranie inovačných poľnohospodárskych činností vo vidieckych a vyľudnených oblastiach s cieľom posilniť ich pozíciu na poľnohospodárskom trhu, ktorý môže byť zdrojom nových pracovných miest; naliehavo vyzýva Komisiu, aby identifikovala možnosti financovania v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) s cieľom zvýšiť prístup žien k pôde a riešiť ich pracovné podmienky vo vidieckych oblastiach, najmä v prípade sezónnych pracovníčok;

82.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie pri predkladaní konkrétnych opatrení a osobitných fondov na boj proti feminizácii chudoby a neistej práce s osobitným dôrazom na ženy, ktoré čelia viacerým formám diskriminácie;

83.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla rámec pre profesionalizáciu práce a starostlivosti v domácnosti, ktorý povedie k uznaniu a štandardizácii príslušných povolaní a zručností, ako aj k možnosti budovaniu kariéry, a nabáda členské štáty, aby zaviedli systémy profesionalizácie, odbornej prípravy, nepretržitého rozvoja zručností a uznávania kvalifikácií žien v domácnosti a opatrovateliek a aby vytvorili verejné agentúry zamestnanosti s cieľom posilniť profesionalizáciu;

84.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a rozvíjali politiky v odvetví výkonného umenia, ktoré rešpektujú hodnotu rovnakých príležitostí aj rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach, s dôrazom na zmiernenie negatívnych dôsledkov dlhodobých rozdielov a nerovností, ako je rodová priepasť v hudobnom sektore, kde je vo všetkých regiónoch a v Európe približne 70 % mužov a 30 % žien, pričom ženy predstavujú 20 % alebo menej registrovaných skladateľov a textárov, v priemere zarábajú o 30 % menej než muži pracujúci v tomto odvetví, zložili len 2,3 % klasických diel, ktoré sa na koncertoch hrajú, a vlastnia len 15 % nahrávacích spoločností;

85.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzenou sociálnou mobilitou, ktorá obmedzuje mobilitu pracovnej sily medzi ženami; zdôrazňuje, že treba zlepšiť príležitosti pre mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ;

Digitálne politiky na podporu rodovej rovnosti

86.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zastúpením žien v odvetviach digitálneho hospodárstva, umelej inteligencie, IKT a STEM z hľadiska vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania a poukazuje na riziko takéhoto posilňovania a šírenia stereotypov a rodových predsudkov prostredníctvom programovania umelej inteligencie a iných programov; upozorňuje na možné prínosy a príležitosti, ale aj potenciálne výzvy digitalizácie pre ženy a dievčatá a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prijatie konkrétnych opatrení na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri vykonávaní stratégie jednotného trhu a digitálnej agendy, aby sa dostatočne včas vopred zabránilo všetkým negatívnym vplyvom digitalizácie na ženy a dievčatá a zabezpečilo sa jasné prepojenie medzi záväzkami týkajúcimi sa ukončenia stereotypov a komplexnými opatreniami na zabezpečenie nezávislosti žien pri vytváraní digitálneho trhu práce; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na transformáciu technológií a umelej inteligencie na nástroje podporujúce boj za odstránenie rodových stereotypov a umožňujúce dievčatám a ženám študovať odbory STEM a IKT a zotrvať na tejto profesijnej dráhe;

87.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili horizontálnu a vertikálnu segregáciu v oblasti zamestnávania a diskriminačné postupy pri prijímaní rozhodnutí o zamestnávaní nových pracovníkov a o kariérnom postupe vrátane politík, ktoré podporujú začlenenie žien z marginalizovaných skupín na trh práce;

88.  žiada, aby sa tradičné modely a rodovo špecifické atribúty povolaní a činností štrukturálne rozčlenili tak, aby sa podporovala sociálna zmena s cieľom prekonať existujúce predsudky a rodové stereotypy; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité senzibilizovať všetkých účastníkov procesu výberu študijných kurzov a kariéry;

89.  zdôrazňuje význam prístupu k digitálnym zručnostiam a ich rozvoja pre staršie ženy, ženy vo vidieckych oblastiach a ženy a dievčatá v znevýhodnených pozíciách s obmedzeným prístupom k novým technológiám pre to, aby zostali v spojení s aktívnym životom a aby sa im uľahčilo udržiavanie kontaktu s priateľmi a príbuznými;

90.  víta záväzok Komisie využiť program Horizont Európa na poskytnutie prehľadu a riešení týkajúcich sa potenciálnych rodových predsudkov v oblasti umelej inteligencie; žiada však, aby sa všetky možné finančné prostriedky použili na podporu projektov, ktoré povzbudia dievčatá a ženy k zlepšeniu ich digitálnych zručností a ktoré ich oboznamujú so STEM;

91.  poznamenáva, že v čase udalostí, akou je súčasná pandémia koronavírusu, rastie význam a možnosti práce z domu a práce na diaľku; vyzýva Komisiu, aby do stratégie zahrnula úlohu práce z domu a práce na diaľku ako dôležitého faktora pri dosahovaní rovnováhy pracovného a súkromného života;

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ a financovanie politík v oblasti rodovej rovnosti

92.  zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodovo responzívne rozpočtovanie sú základnými nástrojmi na posúdenie a zameranie účinkov rôznych politických opatrení a využívania rozpočtu na mužov a ženy a mali by sa využívať počas celého procesu tvorby politík a v rámci všetkých rozpočtových opatrení;

93.  opätovne zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ako systematického prístupu k dosiahnutiu rodovej rovnosti; víta preto novovytvorenú pracovnú skupinu Komisie pre rovnosť a žiada, aby táto pracovná skupina dostala adekvátnu odbornú prípravu a zdroje a aby o svojej činnosti pravidelne podávala správy výboru FEMM; zdôrazňuje význam transparentnosti a zapojenia organizácií pre práva žien a organizácií občianskej spoločnosti z rôzneho prostredia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zapracovala ustanovenia, na základe ktorých bude generálne riaditeľstvá povinné zohľadňovať vstupy uvedenej pracovnej skupiny, a aby vypracovala kurzy odbornej prípravy pre všetkých zamestnancov, ako aj postupy na monitorovanie a posudzovanie rodovej citlivosti procesov podľa svojej úlohy;

94.  vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby vytvorili tematický podprogram pre ženy vo vidieckych oblastiach prostredníctvom strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV); zdôrazňuje, že cieľom tohto podprogramu by mala byť podpora zamestnanosti žien a podnikania žien s využitím príležitostí spojených s agroturistikou a rozvojom digitálnych dedín, zlepšenie prístupu farmárok k pôde, úverovým a finančným nástrojom, zručnostiam a výkonnosti prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a poradenských služieb, väčšej účasti v miestnych akčných skupinách a rozvoja miestnych partnerstiev v rámci programu Leader; v tejto súvislosti vyzýva na vyčlenenie finančných prostriedkov EÚ na lepšie životné a pracovné podmienky vo vidieckych oblastiach vrátane lepšieho prístupu k službám a rozvoja infraštruktúry, s osobitným dôrazom na prístup k širokopásmovému internetu, ako aj na podporu podnikateľských iniciatív a prístupu k úverom, čím sa posilní postavenie žien vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa profesijného postavenia pomáhajúcich partnerov v odvetví poľnohospodárstva, a tým riešili práva žien v oblasti sociálneho zabezpečenia vrátane materskej dovolenky alebo dôchodkových nárokov, a žiada, aby Komisia v tejto súvislosti vypracovala usmernenia;

95.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila podnikanie žien a prístup k úverom a kapitálovému financovaniu prostredníctvom programov a fondov EÚ a víta jej zámer zaviesť nové opatrenia na podporu začínajúcich podnikov pod vedením žien a inovatívnych malých a stredných podnikov v roku 2020 a posilniť rodovú rovnosť v rámci programu Horizont Európa; zdôrazňuje, že požiadavka, aby žiadatelia predkladali plány pre oblasť rodovej rovnosti, je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť o existujúcich a budúcich možnostiach financovania EÚ pre ženy a dievčatá a zvýšiť viditeľnosť ženských vedúcich pracovníčok s cieľom vytvoriť silnejšie vzory a prelomiť existujúce stereotypy;

96.  zdôrazňuje, že reakcia na epidémiu COVID-19 by sa mala využiť na vytvorenie dodatočných rozpočtových zdrojov, ktoré by členské štáty mohli mobilizovať na podporu obetí násilia;

97.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Európska zelená dohoda a súvisiace iniciatívy nezahŕňajú ani rodové hľadisko ani žiadny odkaz na rodovú rovnosť; naliehavo žiada, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti začlenilo do politík EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, napríklad do zelenej dohody, a zdôrazňuje, aby sa k všetkým týmto politikám vykonávali posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť s cieľom zabezpečiť, aby riešili existujúce rodové nerovnosti a iné formy sociálneho vylúčenia; žiada Komisiu, aby zintenzívnila finančnú a inštitucionálnu podporu s cieľom presadzovať opatrenia v oblasti klímy spravodlivé z rodového hľadiska a nastoliť silné politické opatrenia na podporu rovnakej účasti žien v rozhodovacích orgánoch a klimatických politikách na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej spravodlivosti z dlhodobého hľadiska, a aby sa ženy a dievčatá uznávali a podporovali ako nositeľky zmien;

98.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán na splnenie záväzkov obnoveného akčného plánu pre rodovú rovnosť odsúhlaseného na konferencii COP25 a aby vytvorila stále kontaktné miesto EÚ pre rodovú rovnosť a zmenu klímy s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi na vykonávanie a monitorovanie opatrení v oblasti klímy so zreteľom na rodovú rovnosť v EÚ a na celom svete;

99.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť zdroje dostupné pre programy EÚ zamerané na podporu rodovej rovnosti a práv žien; vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o zavedenie rodovo responzívnej prípravy rozpočtu ako neoddeliteľnej súčasti rozpočtového postupu vo všetkých jeho fázach a rozpočtových riadkoch a pre cielené opatrenia doplnila samostatné rozpočtové riadky; zdôrazňuje, že každé nové opatrenie, mechanizmus alebo stratégia by sa mali podrobiť posúdeniu vplyvu na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu a Radu, aby v tejto súvislosti investovali do hospodárstva v odvetví starostlivosti a prijali dohodu o starostlivosti pre Európu, ktorou sa doplní Európska zelená dohoda; víta skutočnosť, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti bude vôbec prvýkrát horizontálnou prioritou vo VFR a bude ho sprevádzať posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť a monitorovanie programov;

100.  vyzýva Komisiu, aby pri formovaní najnovších európskych politík a stratégií, ktoré prispejú k zvýšeniu ekonomickej nezávislosti žien a znižovaniu nerovností v tejto oblasti v dlhodobom horizonte, zohľadnila rodovú rovnosť a hľadisko životného cyklu;

101.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli kroky s cieľom zabezpečiť pre ženy možnosti profitovať z príležitostí vyplývajúcich z ekologickej transformácie; zdôrazňuje, že v politikách zamestnanosti súvisiacich s udržateľnosťou a spravodlivou transformáciou by sa malo uplatňovať rodové hľadisko s cieľom vytvoriť politiky, ktoré umožnia náležitú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a zabezpečia rovnakú odmenu, dôstojný príjem, osobný rozvoj a primeranú sociálnu ochranu; naliehavo žiada, aby projekty financované v rámci environmentálnych programov a prístupu k investíciám na opatrenia v oblasti klímy zahŕňali rodové hľadisko;

102.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v športe ako celku vzhľadom na silnú a nepopierateľnú úlohu, ktorú môže šport zohrávať pri pomoci ženám a dievčatám pri odstraňovaní rodových stereotypov, budovaní dôvery a posilňovaní ich vodcovských schopností; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby poskytli účinné platformy na podporu ženských vzorov a predstaviteliek žien s medzinárodným, vnútroštátnym a miestnym dosahom; vyzýva členské štáty, aby podporovali a rozvíjali politiky na boj proti rodovým rozdielom v odmeňovaní a rozdielom v odmeňovaní, ako aj proti akémukoľvek druhu násilia páchaného na ženách a dievčatách v športe a aby zabezpečili väčšie pokrytie žien v športových médiách a rozhodovacích pozíciách; vyzýva Komisiu, aby začlenila športu do plánovanej kampane proti stereotypom;

103.  vyzýva EÚ, aby v rámci reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 prijala prierezovú perspektívu a hľadisko rodovej rovnosti a aby z nástroja obnovy a odolnosti vyčlenila dostatočný objem finančných prostriedkov na opatrenia pre rodovú rovnosť, a to najmä v prefeminizovaných odvetviach, a na ďalší vývoj v oblasti práv žien; žiada, aby sa financovanie zakladalo na merateľnej zásade uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, prostredníctvom ktorej možno zaručiť spravodlivé, primerané a logické rozdeľovanie finančných prostriedkov; okrem toho požaduje osobitný fond na boj proti koronavírusu zameraný na rodovú rovnosť s cieľom podporiť boj proti existujúcim nerovnostiam;

104.  potvrdzuje potrebu ďalšieho začlenenia rodového hľadiska do pripravovanej stratégie pre oblasť rovnosti osôb so zdravotným postihnutím 2021, pričom náležitú pozornosť treba venovať zlepšeniu prístupu na trh práce cielenými opatreniami a akciami;

105.  pripomína svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím(40); naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia po roku 2020 predložila konsolidovaný návrh, ktorý bude zahŕňať vypracovanie pozitívnych opatrení zameraných na ženy so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť ich úplnú a účinnú účasť na trhu práce a odstrániť diskrimináciu a predsudky, ktorým čelia, vrátane opatrení na podporu zamestnanosti, odbornej prípravy, pracovných umiestnení, rovnakých kariérnych postupov, rovnakej odmeny, prístupnosti pracoviska a jeho primeraných úprav a ďalšieho vzdelávania, pričom bude venovať pozornosť ich digitálnemu začleneniu a potrebe zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; takisto žiada, aby opatrenia týkajúce sa rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, v dôchodkoch a v starostlivosti explicitne riešili potreby rodičov a opatrovateľov detí so zdravotným postihnutím, najmä žien a domácností s jedným rodičom; poukazuje na potrebu záruky práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorej súčasťou budú osobitné opatrenia zamerané na potreby žien so zdravotným postihnutím, ako aj nutnosť posilniť záruku pre mladých ľudí;

106.  žiada Komisiu, aby pomohla najmä najzraniteľnejším ženám; vyzýva preto, aby Komisia vo všetkých príslušných opatreniach stratégie venovala plnú pozornosť potrebám žien;

107.  upozorňuje na nedostatočné zohľadňovanie rodového hľadiska v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by malo byť neoddeliteľnou súčasťou rozvoja politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a preventívnych stratégií vo všetkých odvetviach, a to aj v rámci nadchádzajúceho preskúmania Komisie týkajúce sa strategického rámca v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci po roku 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby ako choroby z povolania a choroby súvisiace so zamestnaním uznali tie ochorenia, ktoré ešte nie sú zatiaľ ako také uznané a ktoré sú mimoriadne rozšírené vo feminizovaných zamestnaniach, ako aj choroby, ktoré postihujú osobitne ženy, aby uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti v oblasti zdravia a bezpečnosti v povolaniach, v ktorých prevažujú muži, v ktorých stále existuje mnoho nedostatkov, a to aj vo vzťahu k hygienickým zariadeniam, pracovným zariadeniam alebo osobným ochranným prostriedkom, aby zabezpečili ochranu materstva a bezpečnosť na pracovisku a opatrenia na uľahčenie návratu do zamestnania po materskej dovolenke a posúdili pracovné riziká vo feminizovaných odvetviach vrátane práce a starostlivosti v domácnosti;

108.  žiada Komisiu, aby vzhľadom na preukázané prínosy ľudského materského mlieka pre novorodencov podporovala dojčenie, a to najmä u predčasne narodených detí; vyzýva Komisiu, aby podporovala politiky, ktorými sa zlepší využívanie ľudského materského mlieka tak na dojčenie, ako aj jeho darovanie pre predčasne narodené deti, a aby podporovala cezhraničné využívanie bánk materského mlieka s cieľom zabezpečiť, aby ženy v pohraničných regiónoch mohli v prípade potreby využívať túto pomoc;

109.  zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie by sa malo zahrnúť ako aspekt do všetkých všeobecných iniciatív v oblasti rodovej rovnosti podporovaných v Európskej únii; Naliehavo žiada, aby všetky všeobecné iniciatívy v oblasti rodovej rovnosti presadzované v Európskej únii zahŕňali hľadisko zdravotného postihnutia; naliehavo žiada, aby bola zaručená ochrana obetí rodovo motivovaného násilia so zdravotným postihnutím v opatrovníctve alebo v inom režime s obmedzenou právnou spôsobilosťou, a na tento účel nalieha na účinný prístup tejto skupiny k spravodlivosti, ako aj na školenie a podporu spôsobilosti odborníkov z osobitných služieb zapojených do procesu (napríklad z oblasti trestného súdnictva alebo zdravotníckych pracovníkov); naliehavo žiada, aby sa vytvoril prístupný a nestereotypný vzdelávací systém, ktorý umožňuje dievčatám a ženám so zdravotným postihnutím vybrať si študijný odbor a prácu podľa ich želania a talentu bez toho, aby boli obmedzované nedostupnosťou, predsudkami a stereotypmi; podporuje zapojenie žien so zdravotným postihnutím ako modelov zmien v rodovej rovnosti a hnutia za práva žien; podporuje účasť žien so zdravotným postihnutím ako modelov zmeny v hnutiach za rodovú rovnosť a práva žien; naliehavo žiada, aby boli ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré sú v ústavoch, začlenené do všetkých plánov prevencie s cieľom predchádzať prípadom rakoviny prsníka a krčka maternice v členských štátoch, ako aj začlenenie tejto skupiny do všetkých programov zameraných na boj proti HIV/AIDS a iných programov zameraných na odstránenie pohlavne prenosných chorôb; naliehavo žiada, aby boli všetky zhromaždené ukazovatele a údaje o otázkach rodovej rovnosti rozčlenené podľa veku, zdravotného postihnutia a pohlavia.

Zvrátenie odmietavého postoja k rodovej rovnosti

110.  zdôrazňuje potrebu pravidelnej výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, Komisiou a zainteresovanými stranami (ako sú zdravotníci, regulačné orgány a organizácie občianskej spoločnosti), pokiaľ ide o rodové aspekty v oblasti zdravia vrátane usmernení pre komplexnú vzťahovú výchovu, problematiky SRZP a rodovo citlivých reakcií na epidémie; vyzýva Komisiu, aby počas vykonávania súčasnej stratégie rodovej rovnosti zabezpečila ďalšie opatrenia a podporu s cieľom zaručiť SRZP a aby zahrnula SRZP do svojej budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri posilňovaní ich systémov zdravotnej starostlivosti a poskytovaní vysokokvalitného všeobecného prístupu k všetkým zdravotníckym službám a pri znižovaní rozdielov v prístupe k službám zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti SRZP medzi členskými štátmi a v rámci nich; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zaručili bezpečný, včasný a úplný prístup k SRZP a potrebným službám zdravotnej starostlivosti;

111.  žiada Komisiu, aby v rámci pripravovanej stratégie EÚ v oblasti zdravia riešila nerovnosti v oblasti zdravia so zameraním na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých etapách života, zdravie a bezpečnosť žien na pracovisku a na osobitný rodový dôraz v európskom pláne na boj proti rakovine; opätovne zdôrazňuje význam rodovo špecifickej medicíny a výskumu, a preto zdôrazňuje, že investície do rozdielov medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o ich zdravie, by sa mali podporovať prostredníctvom programu Horizont Európa s cieľom umožniť, aby systémy zdravotnej starostlivosti lepšie reagovali na rôzne potreby žien a mužov;

112.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum nehormonálnej antikoncepcie pre ženy s cieľom poskytnúť im viac alternatív a aby takisto podporovala výskum antikoncepcie pre mužov s cieľom zabezpečiť rovnosť v prístupe k antikoncepcii a v jej používaní, ako aj spoločnú zodpovednosť;

113.  žiada o podporu obhajcov práv žien a organizácií pre práva žien v EÚ a na celom svete vrátane organizácií SRZP a LGBTI+ osôb, a to vyčlenením zvýšenej finančnej podpory v budúcom VFR; zdôrazňuje okrem toho ich finančné ťažkosti vyplývajúce zo súčasnej krízy a vyzýva na zvýšenie objemu finančných prostriedkov s cieľom dostatočne financovať ich nepretržitú prácu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad odmietavým postojom k uznávaným právam žien a rodovej rovnosti v niektorých členských štátoch, a najmä nad pokusmi o ďalšiu kriminalizáciu starostlivosti v prípade umelého prerušenia tehotenstva a o obmedzovanie prístupu mladých ľudí ku komplexnej sexuálnej výchove v Poľsku, ako aj nad prijatou reformou, ktorá obmedzuje práva transrodových a intersexuálnych osôb v Maďarsku; žiada o neustále monitorovanie súčasného stavu, pokiaľ ide o práva žien a rodovú rovnosť vrátane dezinformácií a regresívnych iniciatív vo všetkých členských štátoch, a o vytvorenie výstražného systému, ktorý upozorní na regresiu; vyzýva Komisiu, aby podporila štúdie analyzujúce súvislosť medzi antidemokratickými hnutiami a útokmi a dezinformačnými kampaňami na tému práv žien a rodovej rovnosti, ako aj demokracie, a vyzýva Komisiu, aby analyzovala ich základné príčiny a zintenzívnila svoje úsilie v boji proti nim rozvíjaním overovania faktov, protiargumentov a informačných kampaní;

114.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila celosvetovú kampaň proti čoraz väčšiemu počtu útokov namierených proti nim a aby zabezpečila prepustenie obhajcov ľudských práv s osobitným zameraním na obhajcov práv žien; žiada, aby sa do usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv okamžite doplnila príloha zameraná na uznanie a prípravu ďalších stratégií a nástrojov s cieľom zabezpečiť lepšiu a účinnejšiu reakciu na osobitnú situáciu, hrozby a rizikové faktory, ktorým čelia obhajkyne ľudských práv;

115.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili ženy, ktoré sú obzvlášť zraniteľné viacnásobnou diskrimináciou, aby uznali prierezové formy diskriminácie, s ktorými sa ženy stretávajú na základe pohlavia, etnickej príslušnosti, národnosti, veku, zdravotného postihnutia, sociálneho stavu, sexuálnej orientácie a rodovej identity či migračného štatútu, a aby pri vykonávaní opatrení zabezpečili zohľadňovanie osobitných potrieb týchto skupín a reakciu na ne;

116.  pripomína svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020(41), v ktorom sa uvádza, že vo väčšine členských štátov sa nezaznamenalo žiadne zlepšenie v prístupe k zamestnaniu, že existujú vážne obavy v súvislosti s bývaním a v oblasti chudoby sa dosiahol len malý pokrok a že je potrebný silný rodový rozmer v rámci EÚ; vyjadruje znepokojenie nad nenávistnými prejavmi proti Rómom v súvislosti s pandémiou COVID-19 a nad ďalšími obmedzeniami, ktoré prijali niektoré členské štáty s cieľom zaviesť v rómskych komunitách karanténu, a obáva sa negatívnych dôsledkov pre najzraniteľnejšie skupiny Rómov, ako sú dievčatá, mladé ženy, staršie ženy, osoby so zdravotným postihnutím alebo LGBTIQ+ osoby; víta prijatie strategického rámca EÚ v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov, čo umožní analyzovať vplyv koronavírusu na rómske komunity a prijať opatrenia na zabránenie odmietavého postoja voči nim;

117.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila konkrétny rámec pre práva a ochranu osôb poskytujúcich sexuálne služby počas krízy a po nej; ďalej trvá na tom, že je dôležité doňho zahrnúť opatrenia a stratégie na boj proti diskriminácii, ktorej osoby poskytujúce sexuálne služby čelia v oblasti prístupu k financovaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a iným službám;

118.  Zdôrazňuje, že audiovizuálne a tlačové médiá sú jedným z odvetví so značnou kultúrnou, sociálnou a hospodárskou váhou, ktoré odrážajú a formujú spoločnosť a kultúru; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú veľmi nedostatočne zastúpené na kľúčových kreatívnych pozíciách v tomto odvetví vrátane filmového priemyslu v Európe a na celom svete; vyzýva Komisiu, aby riešila rodové stereotypy v médiách a presadzovala obsah založený na rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mediálnu gramotnosť a pre všetky príslušné zainteresované strany zabezpečovať iniciatívy v oblasti mediálneho vzdelávania s ohľadom na rodové hľadisko; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy zakazujúce sexistické reklamy v médiách a podporovali odbornú prípravu a praktické kurzy boja proti rodovým stereotypom na školách v odboroch žurnalistika, komunikácia, médiá a reklama; vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri výmene odporúčaných postupov v oblasti boja proti sexistickej reklame; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a vykonávali politiky na odstránenie pretrvávajúcich nerovností v rámci celého audiovizuálneho sektora s cieľom poskytnúť a zlepšiť príležitosti pre ženy a dievčatá;

Rodová rovnosť prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ

119.  V súlade s článkom 8 ZFEÚ, podľa ktorého by EÚ vo všetkých svojich činnostiach usilovať o odstraňovanie nerovností a podporovať rovnosť mužov a žien, žiada o súdržnosť a vzájomné posilnenie vnútorných a vonkajších politík EÚ, pokiaľ ide o zásadu viacnásobnej diskriminácie, uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a zásadu rodovej rovnosti, boj proti rodovým stereotypom a normám, ako aj škodlivým praktikám právnym predpisom, a podporu rovnakého užívania ľudských práv zo strany žien v plnej miere prostredníctvom vonkajších vzťahov; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä obchodné politiky EÚ, rozvojovú spoluprácu a politiky v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje primárnu úlohu posilnenia postavenia žien s cieľom účinne vykonávať rozvojové politiky; pripomína význam vzdelávania žien a dievčat v EÚ, ako aj v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že vzdelávanie nie je len právom, ale aj kľúčovým nástrojom na boj proti skorým a núteným manželstvám a tehotenstvám mladistvých; trvá na potrebe, aby vonkajšia politika EÚ pomohla udržať dievčatá v školách, aby mohli prioritne pokračovať vo svojom vzdelávaní v partnerských krajinách; víta obnovenie záväzku dodržiavať práva žien a dievčat a odkaz na ciele udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 ako kľúčový rámec stratégie rodovej rovnosti;

120.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi monitorovala Pekinskú akčnú platformu, akčný program ICPD a výsledky ich hodnotiacich konferencií a všetky ciele udržateľného rozvoja vrátane cieľov 3.7 a 5.6 a usilovala o ich úplné vykonávanie, v rámci EÚ aj mimo nej, s využitím ukazovateľov v súlade s globálnym rámcom ukazovateľov OSN pre ciele udržateľného rozvoja;

121.  víta nový akčný plán pre rodovú rovnosť III (GAPIII ako kľúčový nástroj na podporu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a dievčat vo vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, že tento dokument musia sprevádzať jasné, merateľné a časovo ohraničené ukazovatele vrátane rozdelenia úloh a zodpovednosti medzi jednotlivé subjekty; víta skutočnosť, že v novom akčnom pláne sa zachováva cieľ zabezpečiť, aby 85 % všetkých nových programov prispievalo k rodovej rovnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nestanovil nový cieľ, na základe ktorého by rodová rovnosť bola hlavným cieľom 20 % programov; žiada, aby nový Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce uprednostňoval rodovú rovnosť a práva žien v rámci geografických a tematických programov v tomto zmysle; víta posun v inštitucionálnej kultúre útvarov Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s cieľom účinnejšie plniť záväzky EÚ týkajúce sa práv žien a rodovej rovnosti;

122.  vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala úlohu EÚ ako katalyzátora rodovej rovnosti na celom svete.

123.  vyzýva Komisiu na podporu hlbšieho porozumenia voči potrebám migrantiek a žiadateliek o azyl, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu a finančné zabezpečenie, s cieľom zabrániť riziku ich vykorisťovania a zabezpečiť dodržiavanie ich práv;

124.  konštatuje, že Komisia sa musí zaoberať osobitnou situáciou ochrany žien pred rodovo motivovaným násilím v migračných a azylových prijímacích zariadeniach, a požaduje upravenú infraštruktúru pre ženy a dievčatá a tam, kde to je potrebné, vhodnú odbornú prípravu zamestnancov týchto zariadení;

125.  víta obchodnú politiku EÚ založenú na hodnotách s vysokou úrovňou ochrany pracovných a environmentálnych práv, ako aj dodržiavania základných slobôd a ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; pripomína, že vo všetkých obchodných a investičných dohodách EÚ sa musí zohľadňovať rodové hľadisko a musia zahŕňať ambicióznu a vymáhateľnú kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji; víta záväzok Komisie po prvýkrát zabezpečiť začlenenie osobitnej kapitoly o obchode a rodovej rovnosti do modernizovanej dohody o pridružení s Čile, opierajúc sa o jestvujúce príklady na medzinárodnej úrovni;

126.  opakovane vyjadruje svoju neustálu podporu činnosti Komisie v tejto oblasti;

o
o   o

127.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24).
(2) Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56).
(3) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1).
(4) Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
(6) Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1).
(8) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0039.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0025.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.
(13) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 19.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2019)0014.
(15) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 9.
(16) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6.
(17) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60.
(18) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 49.
(19) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 99.
(20) Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 112.
(21) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(22) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 89.
(23) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 78.
(24) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 35.
(25) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 14.
(26) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 80.
(27) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
(28) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 34.
(29) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.
(30) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(31) Prieskum FRA za rok 2014, ktorý je v tejto oblasti na úrovni EÚ najkomplexnejší, na základe údajov z 28 členských štátov.
(32) Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152).
(33) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov (Prijaté texty, P9_TA(2020)0025).
(34) https://www.eurofound.europa.eu/news/news-articles/gender-employment-gap-costs-europe-eu370-billion-per-year
(35) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60.
(36) Prijaté texty, P8_TA(2019)0129.
(37) Prijaté texty, P8_TA(2019)0101.
(38) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov.
(39) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8).
(40) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 164.
(41) Prijaté texty, P8_TA(2019)0075.


Odstraňovanie rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve
PDF 196kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve (2019/2168(INI))
P9_TA(2021)0026A9-0232/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o násilí a obťažovaní (č. 190) z roku 2019 a na odporúčanie MOP týkajúce sa násilia a obťažovania (č. 206) z roku 2019,

–  so zreteľom na výsledný dokument zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni zo 16. decembra 2015 o celkovom preskúmaní vykonávania výsledkov svetového samitu o informačnej spoločnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na preskúmanie vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých z 10. mája 2017 (COM(2017)0228),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 1, 2, 3 a 20,

–  so zreteľom na pilier II (Vytváranie priaznivých podmienok pre rozmach digitálnych sietí a služieb) a pilier III (Maximalizácia rastového potenciálu nášho európskeho hospodárstva) stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh,

–  so zreteľom na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

–  so zreteľom na štúdie Komisie s názvom ICT for work: Digital skills in the workplace (IKT v práci: Digitálne zručnosti na pracovisku) a Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

–  so zreteľom na správu Komisie z 1. októbra 2013 s názvom Women active in the ICT sector (Ženy pôsobiace v sektore IKT),

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom Gender and Digital Agenda (Rodová a digitálna agenda),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2018 o rodovej rovnosti, mládeži a digitalizácii,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–  so zreteľom na stanovisko Poradného výboru pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov z 19. decembra 2018 s názvom The future of gender equality strategy after 2019: the battles that we win never stay won (Budúcnosť stratégie pre rodovú rovnosť po roku 2019: žiadne víťazstvo v boji netrvá večne),

–  so zreteľom na Vyhlásenie k záväzku týkajúcemu sa žien v digitálnej oblasti (WID), ktoré v roku 2019 podpísalo 27 ministrov EÚ a zástupcov členských štátov a Nórska,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť(3), a najmä na veľkú koalíciu pre digitálne pracovné miesta,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(5),

–  so zreteľom na fórum Svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS), ktoré sa konalo v roku 2019 na tému Informačné a komunikačné technológie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na fórum WSIS, ktoré sa konalo v roku 2020 na tému Podpora digitálnej transformácie a globálnych partnerstiev: Akčné smery WSIS na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa posilnenia postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (O-000004/2018 – B8‑0010/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora(6),

–  so zreteľom na medziparlamentnú schôdzu svojich výborov, ktorá sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 2018 o posilnení postavenia žien a dievčat v médiách a IKT,

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Empowering women on the Internet (Posilnenie postavenia žien na internete), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 30. októbra 2015(7),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom The underlying causes of the digital gender gap and possible solutions for enhanced digital inclusion of women and girls (Základné príčiny digitálnych rodových rozdielov a možné riešenia posilneného digitálneho začlenenia žien a dievčat), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 15. februára 2018(8),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Cyber violence and hate speech online against women (Kybernetické násilie a nenávistné prejavy na internete voči ženám), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 16. augusta 2018(9),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vnútorné politiky 15. apríla 2020(10),

–  so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: prieskum v rámci celej EÚ), uverejnený v roku 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286) a na priebežnú správu zo 17. októbra 2014 o jej vykonávaní (SWD(2014)0318),

–  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti(12),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0232/2020),

A.  keďže podľa článku 8 ZFEÚ sa Únia vo všetkých svojich činnostiach musí zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami; keďže na dosiahnutie rodovej rovnosti potrebujú dievčatá a mladé ženy rovnaký prístup k technológiám a digitálnej odbornej príprave a bezpečnému používaniu internetu; keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 5 sa týka rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a to zahŕňa používanie technológií a internetu;

B.  keďže digitalizácia zásadne zmenila väčšinu aspektov našich životov spôsobmi, ktoré vytvárajú nespočetné príležitosti, ale predstavujú aj nové výzvy; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej následky pravdepodobne povedú k trvalým zmenám života v Európe, v ktorých bude digitalizácia zohrávať významnú úlohu; keďže vplyv digitalizácie na pracovné vyhliadky žien a dôsledky telepráce sa musia preskúmať a vyhodnotiť; keďže vyvažovanie telepráce, súkromného života a povinností spojených s poskytovaním starostlivosti prispieva k ďalšiemu napätiu, a preto ženy čelia zvýšenej emocionálnej, duševnej a sociálnej záťaži; keďže trh práce čelí z dôvodu pandémie výzve významnej digitálnej transformácie;

C.  keďže rodové stereotypy predstavujú vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi, pričom prispievajú k rodovej segregácii vo vzdelávaní a zamestnaní, ďalej zväčšujú rodové rozdiely v digitálnom sektore a bránia plnej účasti žien ako používateliek, inovátoriek a tvorkýň; keďže podľa bežných stereotypov sa s intelektuálnymi schopnosťami na vysokej úrovni spájajú skôr muži ako ženy a keďže tieto stereotypy sa podporujú a ovplyvňujú záujmy detí, najmä dievčat, už od ich 6 rokov;

D.  keďže index rodovej rovnosti za rok 2019 odhalil pretrvávajúce rodové nerovnosti v digitálnom sektore;

E.  keďže z údajov Eurostatu z roku 2018 vyplýva, že približne 1,3 milióna ľudí študovalo v Európskej únii informačné a komunikačné technológie (IKT) a že dievčatá a ženy sú prevažne v menšine, pričom tvoria len 17 % všetkých študentov IKT v EÚ;

F.  keďže 73 % chlapcov vo veku od 15 do 16 rokov nemá pri používaní digitálnych zariadení, ktoré nepoznajú tak dobre, žiadne problémy v porovnaní so 63 % dievčat v rovnakej vekovej kategórii(13), ktoré si sú menej isté aj napriek tomu, že majú schopnosti na to, aby v oblasti digitálnej gramotnosti dosahovali lepšie výsledky ako chlapci;

G.  keďže rodové stereotypy výrazne ovplyvňujú výber predmetov; keďže len veľmi málo dospievajúcich dievčat v členských štátoch EÚ (menej ako 3 %) vyjadrilo záujem pracovať vo veku 30 rokov ako odborník v oblasti IKT(14); keďže učitelia a rodičia môžu prehlbovať rodové stereotypy tým, že dievčatá odrádzajú od kariéry v oblasti IKT; keďže odstránenie očakávaní spojených s určitým pohlavím, pokiaľ ide o povolania, a podpora ženských vzorov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IKT môžu dievčatá povzbudiť k tomu, aby študovali IKT;

H.  keďže ženy v informačnom a komunikačnom sektore zarábajú o 19 % menej ako muži; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov priamo prispieva k rozdielu v dôchodkoch žien a mužov(15); keďže výška platov mužov a žien musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti a rovnosti;

I.  keďže ženy ako demografická skupina na celom svete používajú internet menej často ako muži, a to buď na inštaláciu softvéru, alebo na sledovanie online rozhlasu a televízie, používanie služieb elektronického bankovníctva alebo elektronického obchodu;

J.  keďže v posledných rokoch sa zvýšil počet žien pracujúcich v oblasti kybernetickej bezpečnosti, no keďže tieto čísla sú stále výrazne nízke, pričom ženy predstavujú v Európe menej ako 20 % odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

K.  keďže sa očakáva, že v budúcnosti bude viac ako 90 % pracovných miest vyžadovať určitý stupeň elektronických zručností a digitálnej gramotnosti;

L.  keďže je pravdepodobnejšie, že v dôsledku rôznych prekážok, ako sú rodové stereotypy a prevaha mužov na určitých pracoviskách s nedostatkom rozmanitosti, si ženy ťažko hľadajú miesto v sektore IKT; keďže v sektore IKT existuje značná vertikálna a horizontálna segregácia a ženy sú často nadmerne kvalifikované na pozície, ktoré zastávajú; keďže len malá menšina žien zastáva vedúce pozície v softvérovom inžinierstve;

M.  keďže používanie a tvorba softvéru sa stávajú kľúčovými aktívami digitálnej transformácie; keďže rodové rozdiely medzi softvérovými vývojármi a inžiniermi sú znepokojujúce z hľadiska zapájania žien do tohto sektora, ako aj z hľadiska potenciálnej vedomej a nevedomej rodovej predpojatosti v aplikáciách umelej inteligencie, videohrách a hračkách a iných aplikáciách;

N.  keďže podľa prieskumu FRA o násilí páchanom na ženách 14 % žien zažilo od svojich 15 rokov kybernetické obťažovanie(16); keďže na vzdelávacích internetových stránkach STEM vrátane škôl, univerzít a pracovísk, bol nahlásený zvýšený výskyt sexuálneho obťažovania, čo ešte viac znemožňuje zapojenie žien do tohto sektora; keďže mnohé ženy sa počas pandémie ochorenia COVID-19 stali obeťami nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania na internete vrátane zoom-bombingu, prenasledovania alebo vyhrážania; keďže je naliehavo potrebné prijať opatrenia na riešenie týchto nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania; keďže objektivizácia, hypersexualizácia a vykorisťovanie žien na internete, najmä prostredníctvom internetovej pornografie, majú ničivý vplyv na budovanie sexuality a všeobecnejšie na rodovú rovnosť;

O.  keďže IKT sú sektorom s nízkym podielom pracovníčok; keďže veľký počet žien zanecháva svoje vysokoškolské štúdium, vzdáva sa akademických príležitostí a kariéry v sektore IKT (fenomén tzv. deravého potrubia), a to najmä z dôvodu slabej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, organizačných obmedzení a prostredia, v ktorom prevažujú muži; keďže ročná strata produktivity európskeho hospodárstva v dôsledku toho, že ženy opúšťajú svoje digitálne pracovné miesta a stávajú sa neaktívnymi, predstavuje 16,1 miliardy EUR(17);

P.  keďže sektor IT zaznamenal výrazný nárast počtu žien v správnych radách, no zároveň je sektorom s najvyšším percentuálnym podielom správnych rád s čisto mužským zastúpením;

Q.  keďže digitálna kompetencia je schopnosť získavať, spracovávať a odovzdávať digitálne informácie a je ovplyvnená sociálno-kultúrnym a hospodárskym zázemím; keďže ženy trávia viac času vykonávaním neplatenej starostlivosti a prácou v domácnosti než muži; keďže sa tým obmedzujú ich voľný čas, čas strávený v platenej práci alebo príležitosti získať digitálnu kompetenciu a zručnosti pri používaní internetu; keďže opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti, riešenie rodových stereotypov a noriem a dosiahnutie lepšieho prerozdelenia neplatenej starostlivosti o deti a domácich prác by zabezpečili väčšiu účasť žien na (digitálnych) trhoch práce a odbornej príprave a umožnili by im získať lepšiu digitálnu kompetenciu;

R.  keďže ženy tvoria iba okrajové percento investorov rizikového kapitálu, podnikateľských anjelov a investorov; keďže vzhľadom na to, že dievčatá zvyčajne študujú menej predmetov v oblasti IKT a STEM na základných a stredných školách a na univerzitách, je počet žien pracujúcich v týchto oblastiach na trhu práce a žien ako zakladateliek a vlastníčok súkromných spoločností a startupov, podstatne nižší; keďže nižší percentuálny podiel účasti žien v odvetví technológií má priamy vplyv na celkový spoločenský rozvoj a vedie k zaujatosti v oblasti inovácií, ktorá má vplyv na to, aké druhy inovácií a nových technológií sa sprístupnia spotrebiteľom;

S.  keďže v porovnaní s rokom 2011 došlo k zníženiu počtu žien začínajúcich vysokoškolské vzdelávanie súvisiace s IKT; keďže ženy tvoria 17 % z 8 miliónov odborníkov na IKT v EÚ; keďže v prípade, že by na trh s digitálnymi pracovnými miestami vstúpilo viac žien, tento nevyužitý súbor talentov, zručností a rozmanitých perspektív by sa pre tento sektor stal obrovským prínosom a mohol by pre európske hospodárstvo zabezpečiť ročné zvýšenie HDP o 16 miliárd EUR;

T.  keďže podľa správy Svetového ekonomického fóra o rodových rozdieloch vo svete z roku 2018 tvoria ženy len 22 % odborníkov v oblasti umelej inteligencie na svete v porovnaní so 78 % mužov, čo predstavuje 72 % rodových rozdielov, ktoré ešte treba odstrániť; keďže v roku 2019 92 USD z každých 100 USD investovaných do európskych technologických spoločností smerovalo zakladajúcim tímom, ktoré tvorili výlučne muži(18);

U.  keďže digitálna integrácia je možnosť všetkých jednotlivcov a komunít získať prístup k IKT a používať ich; keďže nedostatok prístupu, cenovej dostupnosti a vzdelávania, ako aj očakávania spojené s určitým pohlavím a sociálno-kultúrne normy, nižšia účasť na vzdelávaní v oblastiach STEM a IKT, obmedzené používanie digitálnych nástrojov a nižšia aktivita na sociálnych platformách z dôvodu kybernetického násilia voči dievčatám a ženám, sú faktormi, ktoré spôsobujú, že ženy sú vylúčené z digitálnej integrácie; keďže aspekt digitálnej integrácie rodovej rovnosti musí byť súčasťou všetkých iniciatív a investícií EÚ súvisiacich s IKT a digitalizáciou;

V.  keďže digitálne finančné začlenenie je digitálny prístup k formálnym finančným službám, ktoré sú prispôsobené potrebám a poskytujú sa zodpovedným spôsobom za prijateľné ceny, a ich používanie; keďže zákony a normy, ktoré môžu oslabiť právo žien zúčastňovať sa na pracovnej sile, kontrolovať aktíva, vytvárať zdroje financovania na rozvoj formálnych podnikov a získavať k nim prístup a prijímať vlastné hospodárske rozhodnutia, sú hlavnými dôvodmi finančného vylúčenia žien; keďže približne jedna miliarda žien ešte stále nemá prístup k formálnym finančným službám z dôvodu nedostatočného prístupu k identifikačným dokumentom, mobilným telefónom a digitálnym zručnostiam a nedostatočnej finančnej spôsobilosti, ale aj v dôsledku nevhodných produktov; keďže lepší prístup k zodpovedným digitálnym finančným službám a ich používanie môže pomôcť budovať hospodársku silu a ekonomickú nezávislosť žien;

W.  keďže schopnosť žien získať prístup k digitálnym technológiám a používať ich ovplyvňujú mnohé faktory vrátane investícií, nariadení a hospodárskej súťaže; keďže ženy a dievčatá vo vidieckych a ťažko prístupných regiónoch čelia problémom a prekážkam, pokiaľ ide o prístup k internetu a digitálnym technológiám a infraštruktúre, ktoré im bránia v plnej miere využívať digitálny potenciál moderných technológií; keďže najmä v rozvojových krajinách ženy a dievčatá vo vidieckych oblastiach vo všeobecnosti pracujú v odvetví poľnohospodárstva a ich práca je často neplatená a neistá, čo vedie k tomu, že žijú v prostredí s nedostatkom technológií, a k ťažkostiam spojeným s prístupnosťou digitálnych technológií;

Všeobecné poznámky

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili opatrenia na podporu digitálnej transformácie s cieľmi Únie v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že pri digitálnej transformácii by sa nemalo na nikoho zabudnúť; víta záväzky Komisie zvýšiť účasť žien v digitálnom hospodárstve a v informačnej spoločnosti, ktoré sú súčasťou stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala vážnymi rodovými rozdielmi v sektore IKT v digitálnej agende, európskej digitálnej stratégii a vo všetkých ďalších politikách a iniciatívach v oblasti zručností súvisiacich s digitalizáciou a vzdelávania a aby zaviedla konkrétne opatrenia osobitne zamerané na zvýšenie účasti žien a dievčat v tomto sektore; zdôrazňuje, že zvýšenie účasti žien v digitálnom sektore môže mať významný vplyv na boj proti rodovým rozdielom, stereotypom a diskriminácii a zároveň zlepšiť prístup na trh práce pre ženy a pracovné podmienky žien, ako aj riešiť rozdiel v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky na financovanie programov, ktorých cieľom je pritiahnuť viac dievčat a žien k štúdiu a práci v oblasti STEM, založili podnikateľské programy zamerané na poskytovanie financovania ženám a dievčatám, ktoré spúšťajú technologické projekty alebo zakladajú nové spoločnosti, vypracovali stratégie zamerané na zvyšovanie digitálnej integrácie a digitálneho finančného začlenenia žien a dievčat v oblastiach súvisiacich s STEM, umelou inteligenciou a odvetvím výskumu a inovácií a zaujali viacúrovňový prístup s cieľom riešiť rodové rozdiely na všetkých úrovniach vzdelávania a zamestnanosti v digitálnom sektore;

2.  vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o programoch v rámci budúceho viacročného finančného rámca a fondoch a pôžičkách v rámci plánu obnovy náležite zohľadnila rovnaké príležitosti pre ženy a mužov a rodové rozdiely v digitálnej oblasti a aby zvyšovala informovanosť žien o týchto mechanizmoch; zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie s merateľnými ukazovateľmi by mali byť súčasťou politík zameraných na podporu rozvoja IKT; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v akte o digitálnych službách a vo všetkých nadchádzajúcich návrhoch súvisiacich s digitálnou oblasťou sa uplatní hľadisko rodovej rovnosti;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie ministerského vyhlásenia o záväzku týkajúceho sa Žien v digitálnej oblasti; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie medziodvetvových národných plánov členských štátov týkajúcich sa žien v digitálnej oblasti;

Vzdelávanie

4.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v digitálnom vzdelávaní na všetkých úrovniach vrátane mimoškolského, informálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj pre pedagogických pracovníkov; požaduje osobitné stratégie pre rôzne vekové kategórie;

5.  nabáda Komisiu a členské štáty, ako aj vývojárov, podniky a univerzity, aby riešili rodové rozdiely v sektore IKT a spolupracovali pri hľadaní riešení a výmene najlepších postupov na lepšie začlenenie dievčat do oblastí súvisiacich s digitálnym vzdelávaním už od útleho veku; vyzýva EÚ a členské štáty, aby rozvíjali, podporovali a vykonávali činnosti, ktoré presadzuje OSN a jej orgány;

6.  vyzýva Komisiu, aby sa dôkladne zaoberala otázkou nízkeho počtu žien, ktoré sa venujú štúdiu a kariére v oblasti IKT, a aby zabezpečila uplatňovanie silného rodového hľadiska v programe Digitálna Európa a v aktualizovanom akčnom pláne digitálneho vzdelávania, a to vrátane prístupnosti a cenovej dostupnosti digitálneho vybavenia; vyzýva vzdelávacie subjekty, aby začleňovali otázku rodovej rovnosti do všetkých učebných osnov, učebných materiálov a vzdelávacích postupov súvisiacich s STEM a IKT s cieľom povzbudzovať dievčatá od útleho veku k tomu, aby sa v školách venovali štúdiu matematiky, programovania, kurzom IKT a prírodným vedám a pokračovali v nich aj ďalej; nabáda Komisiu a členské štáty, aby so vzdelávacími inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti spolupracovali na posudzovaní a prepracúvaní vzdelávacích formátov v oblasti IKT;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby ženy a dievčatá boli spoluautorkami vlastnej budúcnosti v oblasti STEM a IKT ako neoddeliteľnej súčasti vzdelávania v predškolských zariadeniach a základných školách, ktorá prispieva k odstraňovaniu škodlivých rodových stereotypov u dievčat a chlapcov;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní politík v oblasti digitálneho vzdelávania zohľadnili rodové hľadisko tak, aby študentom aj študentkám umožnili čeliť budúcim výzvam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti IKT na všetkých úrovniach vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie informovanosti zamerané na študentov aj ich rodičov s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom v rámci školských projektov a na pracovisku; zdôrazňuje, že je dôležité pripisovať ženám zásluhy za ich prácu, aby dievčatá vo vedeckých publikáciách nenachádzali len mužské mená, ale aby mali aj ženské vzory;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie s cieľom uľahčiť ženám zmenu profesijného zamerania na pozície súvisiace s IKT, ako aj odbornú prípravu a programy na podporu elektronických zručností, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie dievčat a žien; zdôrazňuje, že v odporúčaní Rady o odbornom vzdelávaní a príprave a v aktualizovanom programe v oblasti zručností pre Európu sa musí zabezpečiť uplatňovanie rodového hľadiska;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky a opatrenia na riešenie fenoménu tzv. deravého potrubia;

11.  žiada, aby sa rodová rovnosť stala konzistentnou a štrukturálnou súčasťou budúcej stratégie a politík EÚ v oblasti mládeže;

Zamestnanosť a podnikanie

12.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva Komisiu, aby jej vykonávanie účinne monitorovala s cieľom zabezpečiť, aby obaja rodičia mohli využívať otcovskú, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku; vyzýva členské štáty, aby považovali IKT za prostriedok na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a aby sledovali trendy v oblasti digitalizácie sveta práce, a to aj v digitálnom sektore, aby mohli v prípade potreby upraviť svoje existujúce opatrenia na vyváženie pracovného a súkromného života, a aby presadzovali a posilňovali svoje systémy zamerané na rovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností; v tejto súvislosti nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky zamerané na riešenie situácie samostatne zárobkovo činných osôb, a to najmä podnikateliek v oblasti IKT a v digitálnom sektore, a ich potreby prístupu k systémom sociálnej ochrany, materskej dovolenke a starostlivosti o deti; poukazuje na to, že telepráca umožňuje ženám pracovať z domu a môže viesť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; konštatuje však, že členské štáty musia teleprácu monitorovať a riadne regulovať;

13.  zdôrazňuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov má negatívny vplyv na sociálne dávky a rozdiel v dôchodkoch žien, a to aj v digitálnom sektore; víta záväzok Komisie predložiť do konca roku 2020 záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania a zároveň náležite zvážiť jedinečné pomery európskych malých a stredných podnikov a rôzne modely trhu práce, ktoré existujú v EÚ, s cieľom účinne riešiť rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a chudobu v starobe;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rodovú rovnosť v spoločnostiach v oblasti IKT a v súvisiacich sektoroch a v digitálnom hospodárstve a aby prijali horizontálne politiky na zníženie rodových rozdielov v digitálnom hospodárstve prostredníctvom cielených opatrení vrátane európskych finančných prostriedkov na financovanie projektov v digitálnom sektore vedených ženami, presadzovania minimálneho počtu výskumníčok zapojených do projektov v oblasti IKT, kurzov odbornej prípravy pre oddelenia ľudských zdrojov v oblasti „nevedomej rodovej predpojatosti“ s cieľom presadzovať rodovo vyvážené prijímanie pracovníkov, vytvorenia cien a systémov stimulov pre spoločnosti a organizácie, ktoré aktívne vykonávajú rodovo neutrálne politiky spojené s merateľnými cieľmi, presadzovania uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v stratégiách spoločností pre výrobu, dizajn a predaj produktov IKT, vo výročných správach o rozmanitosti a rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov spoločnosťami IKT, politík v oblasti verejného obstarávania a/alebo usmernení k nákupu služieb IKT od poskytovateľov služieb, ktorí uplatňujú rodovú rovnováhu, pokiaľ ide o zloženie ich spoločností a správnych rád, ktoré uľahčujú rozdeľovanie európskych finančných prostriedkov spoločnostiam, ktoré zohľadňujú kritériá rodovej rovnováhy, a ktoré sú zamerané na podporu vykonávania plánov rodovej rovnosti a protokolov na zlepšenie a monitorovanie výkonu spoločností, pokiaľ ide o účasť žien, a to aj na úrovniach riadenia a vedenia, ako aj mentorských programov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere posúdili príčiny a faktory, ktoré vedú k vysokej miere predčasného ukončenia digitálnej kariéry žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pristúpili k analýze vplyvu nedostatočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom na schopnosť žien zúčastňovať sa na odbornej príprave zameranej na zvyšovanie úrovne zručností potrebnej na udržanie si požadovanej úrovne zručností v oblasti IKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mechanizmy a programy zamerané na začlenenie žien a dievčat do iniciatív v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti v digitálnom sektore bez ohľadu na ich právny migračný status;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie žien a ich zapojenie do inovácií a zvýšili možnosti financovania pre podnikateľky a digitálne startupy vedené ženami a zlepšili prístupnosť existujúcich finančných prostriedkov tak, aby mali rovnaké príležitosti súťažiť na digitálnom jednotnom trhu, a podporovali rodovo vyváženejšie zloženie finančných inštitúcií;

17.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili financovanie výskumu v oblasti rodovej problematiky v oblasti IKT;

18.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité mať viac ženských vzorov a zvýšiť počet žien vo vedúcich pozíciách v sektore IKT; vyzýva mužské vzory, aby presadzovali rodovú rovnosť v digitálnom hospodárstve; zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT zaviedli postupy v oblasti ľudských zdrojov, ktoré podporujú rozmanitosť, ako je rodová rovnováha na pozíciách stredného a vyššieho manažmentu a v správnych radách spoločností; víta, že Komisia vyjadrila zámer presadzovať prijatie návrhu smernice z roku 2012 o rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze (tzv. smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch), a naliehavo vyzýva Radu, aby ho odblokovala a prijala;

Kultúra, médiá a audiovizuálny sektor

19.  zdôrazňuje vplyv kultúry, médií, reklamného a audiovizuálneho sektora na rozvoj a zintenzívňovanie rodových stereotypov a podporu normatívnych a kultúrnych prekážok, ktoré sa reprodukujú prostredníctvom jazyka a rozširovaných obrazov;

20.  vyzýva audiovizuálny a mediálny sektor, aby vo väčšej miere prezentovali ženy v povolaniach súvisiacich s STEM a IKT a aby zaviedli zobrazovanie rozmanitosti a príležitostí v oblasti STEM a IKT; vyzýva mediálny sektor, aby zahŕňal ženy do diskusných skupín, novinových článkov a iných oblastí, kde sa formuje verejná mienka a diskusia o technologických otázkach;

21.  pripomína, že je dôležité odstrániť vedomú a nevedomú rodovú predpojatosť z algoritmov, aplikácií umelej inteligencie, videohier a hračiek, ktoré zachovávajú škodlivé rodové stereotypy a vedú k nižšej účasti žien v digitálnej oblasti, v oblasti umelej inteligencie a v oblasti IKT; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť zaujatosť v oblasti inovácií v sektore IKT, kde sú dizajnérmi a vývojármi služieb, softvérov a užívateľských aplikácií väčšinou muži a používateľmi väčšinou ženy;

Posilnenie postavenia žien v občianskej, politickej a hospodárskej oblasti

22.  zdôrazňuje, že IKT môžu výrazne zvýšiť schopnosť žien zúčastňovať sa na volebných procesoch, verejných konzultáciách, prieskumoch a diskusiách, ako aj organizovať a obhajovať práva žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní iniciatív elektronickej verejnej správy zohľadňovali rodový rozmer; zdôrazňuje účinnosť využívania internetu na kampane, fóra a zvýšenie viditeľnosti ženských vzorov;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali s organizáciami digitálnej občianskej spoločnosti a podporovali a nabádali takéto organizácie, aby sa zapojili do správy internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tiež úzko spolupracovali so ženami a ženskými organizáciami občianskej spoločnosti a zapájali ich s cieľom lepšie reagovať na obavy, ktoré existujú v každodennom živote žien a dievčat, a zmierňovať ich pri navrhovaní a vykonávaní verejných politík v oblasti technológií a aby presadzovali hospodársku a digitálnu integráciu žien;

24.  podporuje členské štáty a Komisiu, aby organizovali kampane na zvyšovanie povedomia, odbornú prípravu a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti s cieľom zdôrazniť vplyv odbornosti IKT na posilnenie ekonomického postavenia žien;

25.  domnieva sa, že ženy treba povzbudzovať k tomu, aby zohrávali dôležitejšiu úlohu pri navrhovaní, vývoji, výstavbe a údržbe inteligentných miest alebo inteligentných dedín;

Zhromažďovanie údajov

26.  víta vytvorenie hodnotiacej tabuľky žien v digitálnej oblasti ako neoddeliteľnej súčasti indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ako aj štyri nové ukazovatele, ktoré navrhol inštitút EIGE vo svojej správe z roku 2018 s názvom Rodová rovnosť a mládež: príležitosti a riziká digitalizácie;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj platformy a podniky, aby zhromažďovali porovnateľné údaje o používaní IKT rozdelené podľa rodu a veku a aby navrhli iniciatívy vrátane výskumu na lepšie pochopenie a riešenie základných príčin digitálnych rodových rozdielov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali a používali existujúce údaje rozdelené podľa pohlavia na podporu intenzívnejšieho výskumu interakcie rôznych faktorov, ktoré bránia digitálnej integrácii žien a dievčat; zdôrazňuje, že harmonizované zhromažďovanie údajov uľahčuje porovnávanie a výmenu údajov a príkladov najlepších postupov medzi členskými štátmi;

Boj proti rodovo motivovanému násiliu: kybernetické násilie

28.  s veľkým znepokojením konštatuje nárast digitálnych trestných činov a činov zastrašovania, šikanovania, doxingu, obťažovania a násilia voči ženám v digitálnom svete; zdôrazňuje význam digitálnej a mediálnej gramotnosti, kybernetickej hygieny a kybernetickej bezpečnosti; žiada finančné prostriedky a kampane na zvyšovanie informovanosti a vzdelávanie žien, pokiaľ ide o to, ako zabezpečiť svoje účty a komunikácie s cieľom chrániť sa na internete, a tiež pokiaľ ide o zdvorilú sociálnu komunikáciu na internete s cieľom varovať ženy pred potenciálnymi obťažovateľmi a násilníkmi, ako aj informovať ich o tom, ako vyhľadať pomoc v prípade incidentu; domnieva sa, že takéto kampane by mali byť zamerané na boj proti rodovo motivovanému násiliu a rodovým stereotypom, vzdelávať mužov, pokiaľ ide o to, ako sa voči ženám správať na internete, a zabezpečiť trvalú slobodu prejavu žien a zmysluplnú účasť žien na verejnej diskusii; navyše sa domnieva, že spoločnosti a vývojári by mali riešiť rodovo motivované násilie na internete a zneužívanie v rámci svojich infraštruktúr prostredníctvom účinných mechanizmov oznamovania a pozastavenia; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali používanie kanálov nahlasovania a aby podporovali vývoj nástrojov odbornej prípravy pre policajné jednotky, súdny systém a sektor informačných a komunikačných technológií s cieľom umožniť orgánom presadzovania práva účinne vyšetrovať a stíhať zlomyseľných útočníkov a poskytovať podporu obetiam obťažovania a násilia na internete;

29.  vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty a ich orgány presadzovania práva, aby spolupracovali a podnikli konkrétne kroky na koordináciu svojich opatrení na boj proti využívaniu IKT na páchanie trestnej činnosti vrátane sexuálneho obťažovania na internete a obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a na zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia o rodovo motivovanom násilí na internete; víta oznámenie Komisie o prieskume rodovo motivovaného násilia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky na rozvoj riešení založených na umelej inteligencii, ktoré budú brániť kybernetickému násiliu, sexuálnemu obťažovaniu na internete, vykorisťovaniu žien a dievčat a obťažovaniu na pracovisku a bojovať proti nim; vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje trestné právo s cieľom zabezpečiť, že nové formy digitálneho násilia budú vymedzené, uznané a kriminalizované, a aby ratifikovali Dohovor MOP o násilí a obťažovaní z roku 2019, ktorý sa okrem iného uplatňuje aj na komunikácie súvisiace s prácou;

30.  domnieva sa, že na dosiahnutie rodovej rovnosti je nevyhnutné vytvoriť komplexnú a vekovo primeranú sexuálnu výchovu, ako aj výchovu o vzťahoch, ktorá bude zahŕňať boj proti kybernetickému násiliu a sexuálnemu obťažovaniu na internete, ako aj boj proti objektivizácii, hypersexualizácii a sexuálnemu vykorisťovaniu žien na internete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky a opatrenia na riešenie výskytu sexuálneho obťažovania na vzdelávacích internetových stránkach STEM a v školách, ako aj v rámci sektora IKT; vyzýva zamestnávateľov, aby upravili opatrenia v oblasti ľudských zdrojov s cieľom bojovať proti starým aj novým formám obťažovania na internete vrátane povinných kurzov odbornej prípravy a čísel tiesňového volania pre obete;

31.  žiada ďalšie právne záväzné opatrenia a smernicu na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu vrátane kybernetického násilia, ktoré je často namierené proti ženám, ako sú verejné osobnosti, političky a aktivistky, ako aj nenávistných prejavov na internete voči ženám; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nadchádzajúci návrh aktu o digitálnych službách a nový rámec pre spoluprácu medzi internetovými platformami sa budú zaoberať povinnosťami online platforiem, pokiaľ ide o nenávistné prejavy šírené používateľmi a iný škodlivý, nekalý a sexistický obsah, s cieľom chrániť bezpečnosť žien na internete; vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizované právne vymedzenia kybernetického násilia a nový kódex správania pre online platformy týkajúci sa boja proti rodovo motivovanému násiliu na internete;

Vznikajúce oblasti

32.  vyzýva vnútroštátne orgány verejnej správy a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali so súkromným sektorom na vytvorení celoeurópskych kampaní zameraných na vzory pre ženy, ktoré by motivovali mladšie odborníčky k voľbe povolaní v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čím by sa výrazne znížil nedostatok zručností, podporilo hospodárstvo a zlepšila celková odolnosť odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe;

33.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho regulačného úsilia, aby sa zabezpečilo, že umelá inteligencia bude rešpektovať zásady a hodnoty rodovej rovnosti a nediskriminácie zakotvené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť chápanie vznikajúcich oblastí, ako je algoritmické rozhodovanie, technológia blockchainu a kryptomena a sledovanie údajov, prostredníctvom uplatnenia rodového hľadiska a zároveň určiť stratégie na ich riešenie;

Rodová rovnosť v rozvojových politikách

35.  vyjadruje znepokojenie nad možnosťou zvýšenia digitálnych rodových rozdielov v rozvojových krajinách a regiónoch počas súčasnej krízy; zdôrazňuje význam presadzovania digitálnej gramotnosti žien a dievčat, digitálnej prístupnosti a digitálnej cenovej dostupnosti ako nástrojov na dosiahnutie rodovej rovnosti v rozvojových stratégiách; zdôrazňuje potrebu nasmerovať rozvojové fondy na presadzovanie digitálneho vzdelávania dievčat a žien a na podporu projektov vedených ženami v digitálnom sektore, a to najmä tých so sociálnym vplyvom;

36.  pripomína, že osoby so zdravotným postihnutím, etnické a menšinové skupiny, ženy z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, staršie ženy a ženy vo vidieckych oblastiach, ako aj utečenky a migrantky, môžu čeliť ťažkostiam pri získavaní prístupu k digitálnym službám a súvisiacej infraštruktúre; zdôrazňuje význam prierezového prístupu ku všetkým iniciatívam v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pokiaľ ide o zlepšenie prístupu žien k digitálnym službám a ich používanie a k vzdelávaniu a zamestnanosti v digitálnom hospodárstve a spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti digitálnemu vylúčeniu všetkých zraniteľných skupín v spoločnosti a aby im sprístupnili vzdelávanie v oblasti IKT tým, že vyučovacie metódy a rozvrhy upravia tak, aby zohľadnili rôzne faktory, ktoré určujú prístup žien k vzdelávaniu;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(2) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18.
(3) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 120.
(4) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 56.
(5) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.
(6) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28.
(7) Hĺbková analýza – Empowering women on the Internet (Posilnenie postavenia žien na internete), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 30. októbra 2015.
(8) Štúdia – The underlying causes of the digital gender gap and possible solutions for enhanced digital inclusion of women and girls (Základné príčiny digitálnych rodových rozdielov a možné riešenia posilneného digitálneho začlenenia žien a dievčat), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. februára 2018.
(9) Štúdia – Cyber violence and hate speech online against women (Kybernetické násilie a nenávistné prejavy na internete voči ženám), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 16. augusta 2018.
(10) Štúdia – Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. apríla 2020.
(11) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(12) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/women-digital-scoreboard
(13) Ukazovateľ 6 EIGE. Zdroj: Informačný prehľad inštitútu EIGE s názvom Gender equality and digitalisation in the European Union (Rodová rovnosť a digitalizácia v Európskej únii), uverejnený 11. októbra 2018.
(14) Informačný prehľad inštitútu EIGE s názvom Gender equality and digitalisation in the European Union (Rodová rovnosť a digitalizácia v Európskej únii), uverejnený 11. októbra 2018.
(15) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/women-ict
(16) Prieskum FRA – https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/604979/IPOL_STU(2018)604979_EN.pdf
(17) Štúdia Komisie s názvom Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku) (2018).
(18) https://2019.stateofeuropeantech.com/chapter/diversity-inclusion/article/state-di-european-tech/


Zásahy proti demokratickej opozícii v Hongkongu
PDF 149kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o zásahoch proti demokratickej opozícii v Hongkongu (2021/2505(RSP))
P9_TA(2021)0027RC-B9-0068/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o zákone ČĽR o národnej bezpečnosti pre Hongkong a o potrebe, aby EÚ obhajovala vysoký stupeň autonómie Hongkongu(1) a uznesenie z 18. júla 2019 o situácii v Hongkongu(2), na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-Chaja, vydavateľa uväzneného v Číne(3), a uznesenie zo 4. februára 2016 o prípade nezvestných vydavateľov kníh v Hongkongu(4) a na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020(5), najmä vzhľadom na význam vypracovania účinných európskych právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti podnikov,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou(6) a uznesenie zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(7),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce odporúčania týkajúce sa Hongkongu, a najmä na odporúčanie z 13. decembra 2017 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) týkajúce sa Hongkongu 20 rokov po jeho odovzdaní(8),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ zo 7. januára 2021 o hromadnom zatknutí osôb zapojených do prodemokratických primárnych volieb v Hongkongu v júli 2020, na vyhlásenie hovorcu z 29. decembra 2020 o súdnom procese s desiatimi Hongkončanmi, na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ z 12. novembra 2020 o vylúčení členov hongkonskej legislatívnej rady, na vyhlásenie hovorcu z 2. novembra 2020 o zatknutí viacerých prodemokratických zákonodarcov a bývalých zákonodarcov v Hongkongu, na vyhlásenie hovorcu z 24. septembra 2020 o zatknutí Joshuu Wonga a ďalších prodemokratických aktivistov, na vyhlásenie hovorcu z 10. augusta 2020 o nedávnom zatknutí a domových prehliadkach podľa zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu, na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ z 3. augusta 2020 o odložení volieb do legislatívnej rady v Hongkongu a na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie z 1. júla 2020 o prijatí zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu čínskym Národným ľudovým kongresom,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie svojej Konferencie predsedov zo 6. júla 2020,

–  so zreteľom na prijatie zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu stálym výborom čínskeho Národného ľudového kongresu 30. júna 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 o Hongkongu zo 17. júna 2020,

–  so zreteľom na základný zákon Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong (OAO Hongkong), ktorý bol prijatý 4. apríla 1990 a nadobudol účinnosť 1. júla 1997,

–  so zreteľom na Spoločné vyhlásenie vlády Spojeného kráľovstva a vlády Čínskej ľudovej republiky k otázke Hongkongu z 19. decembra 1984, známe aj ako spoločné vyhlásenie Číny a Spojeného kráľovstva,

–  so zreteľom na 13. výročný štruktúrovaný dialóg, ktorý sa konal 28. novembra 2019 v Hongkongu,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na politiku „jednej Číny“, ktorú presadzuje EÚ,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže hongkonská polícia zatkla 5. januára 2021 53 predstaviteľov demokratickej opozície a aktivistov na základe obvinení z rozvratu podľa zákona o národnej bezpečnosti pre Hongkong; keďže medzi zaistenými osobami boli organizátori a kandidáti v minuloročných júlových demokratických primárnych voľbách v rámci príprav na voľby do legislatívnej rady Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong, bývalí členovia legislatívnej rady, poslanci zastupiteľstiev mestských obvodov a americký právnik zapojený do prodemokratického hnutia; keďže podľa pokynov hongkonskej polície banky tiež zmrazili 1,6 milióna HKD v súvislosti s uvedenými 53 jednotlivcami; keďže medzitým boli všetci títo jednotlivci okrem troch prepustení na kauciu pred konaním ďalšieho vyšetrovania;

B.  keďže toto zatknutie bolo len posledným z dlhého zoznamu zatknutí predstaviteľov a aktivistov demokratickej opozície a ďalších činností zameraných na narúšanie demokratických inštitúcií v Hongkongu od nadobudnutia platnosti zákona o národnej bezpečnosti 1. júla 2020; keďže od zavedenia tohto zákona bolo podľa práva zatknutých 93 predstaviteľov opozície; keďže odborníci OSN na ľudské práva 1. septembra 2020 potvrdili, že tento zákon „vyvoláva vážne obavy z hľadiska zákonnosti a zahŕňa nenáležité obmedzenia slobody presvedčenia, prejavu a pokojného zhromažďovania;

C.  keďže hongkonský minister bezpečnosti vyhlásil, že zatknuté osoby boli podozrievané z pokusu o paralyzovanie vlády prostredníctvom plánov využiť svoje demokratické práva a získať väčšinu kresiel v zákonodarnom orgáne;

D.  keďže mnohí prodemokratickí predstavitelia boli vystavení politicky motivovanému vylúčeniu z volených funkcií na základe uznesenia Národného ľudového kongresu z 10. novembra 2020 o stanovení patriotizmu ako právnej požiadavky pre zákonodarcov, čo viedlo k odstúpeniu takmer všetkých opozičných členov z legislatívnej rady; keďže čínske kedysi nezávislé súdnictvo sa čoraz viac stáva terčom útokov Komunistickej strany Číny a štátom kontrolovanej tlače;

E.  keďže spoločnosť Hong Kong Broadband Network 15. januára 2021 zablokovala prodemokratické webové sídlo na žiadosť hongkonských orgánov podľa zákona o národnej bezpečnosti; keďže tento prvý príklad internetovej cenzúry podľa zákona o národnej bezpečnosti vyvoláva obavy, že hongkonské orgány plánujú používať tento zákon na ďalšie obmedzovanie slobody prejavu a informácií na internete; keďže to by malo škodlivé následky pre občianske slobody aj demokraciu;

F.  keďže hongkonská vláda prijala rozhodnutie odložiť voľby do legislatívnej rady, ktoré boli pôvodne naplánované na 6. septembra 2020, o jeden rok s jasným úmyslom poškodiť opozíciu, ktorá mala po prvýkrát skutočnú šancu získať väčšinu; keďže hongkonská líderka Carrie Lam bezprostredne po nadobudnutí platnosti zákona o národnej bezpečnosti vyhlásila, že primárne voľby sú nezákonné a môžu predstavovať porušenie zákona o národnej bezpečnosti;

G.  keďže čínske orgány 23. augusta 2020 zadržali 12 hongkonských aktivistov, ktorí sa údajne pokúšali utiecť z Hongkongu na lodi; keďže 10 z týchto 12 aktivistov bolo odsúdených na trest odňatia slobody na 7 mesiacov až 3 roky na základe obvinení z nezákonného prekročenia hranice v súdnom procese, v rámci ktorého neboli rešpektované práva obžalovaných na riadny proces; keďže jeden z týchto aktivistov, Kok Tsz-Lun, je 19-ročný študent s dvojitým čínsko-portugalským štátnym občianstvom a je teda občanom EÚ; keďže obžalovaní boli zaistení, zadržiavaní v izolácii a žalovaní na súde v Šen-čene; keďže im tiež bola odopretá možnosť vybrať si svojich zástupcov;

H.  keďže ich zadržiavanie a súdny proces, ktorý sa konal v Šen-čene, boli v rozpore so zásadami spravodlivého a riadneho procesu; keďže čínskemu právnikovi v oblasti ľudských práv Lu Siweiovi oddelenie spravodlivosti provincie S’-čchuan 15. januára 2021 odobralo licenciu na vykonávanie právnickej praxe preto, že zastupoval jedného z týchto 12 aktivistov; keďže právnik v oblasti ľudských práv Ren Quanniu čelil 19. januára 2021 vypočutiu na oddelení spravodlivosti provincie Che-nan s cieľom napadnúť rozhodnutie oddelenia spravodlivosti začať postup odobratia jeho licencie z toho istého dôvodu; keďže obaja právnici čelia riziku straty licencie po pokuse o zastupovanie hongkonských aktivistov, ktorých čínske orgány zadržali pri pokuse o útek loďou do Taiwanu; keďže 10 diplomatom, z ktorých niekoľkí zastupujú členské štáty EÚ, bol zakázaný prístup na vypočutie Lu Siweia v Čcheng-tu 13. januára 2021;

I.  keďže mediálny magnát a zakladateľ prodemokratických novín Apple Daily Jimmy Lay bol 10. augusta 2020 zatknutý na základe obvinenia z porušovania zákona o národnej bezpečnosti;

J.  keďže zákon o národnej bezpečnosti je v jasnom rozpore so spoločným vyhlásením Číny a Spojeného kráľovstva z roku 1984 a základným zákonom OAO Hongkong z roku 1990, ktorým sa zaručuje autonómia a nezávislosť výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci, ako aj základné práva a slobody, ako je sloboda prejavu, zhromažďovania, združovania a tlače počas 50 rokov po odovzdaní zvrchovanosti; keďže zákon o národnej bezpečnosti tiež bráni Hongkongu v dodržiavaní jeho medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorého vykonávanie zo strany Hongkongu sa čoskoro preskúma;

K.  keďže vo výročnej správe organizácie Human Rights Watch sa uvádza, že Čína sa nachádza uprostred svojho pre ľudské práva najtemnejšieho obdobia od masakru na Námestí nebeského pokoja;

L.  keďže Európska únia má aj naďalej veľké obavy, pokiaľ ide o zákon ČĽR o národnej bezpečnosti pre Hongkong; keďže ide o citlivú otázku, ktorá má ďalekosiahle dôsledky pre Hongkong a jeho obyvateľov, pre EÚ a zahraničných občanov, pre EÚ a medzinárodné organizácie občianskej spoločnosti a pre dôveru podnikov v Hongkongu; keďže zákonom o národnej bezpečnosti sa zvyšujú riziká, ktorým čelia občania EÚ v Hongkongu;

M.  keďže EÚ vždy dôrazne podporovala zásadu „jedna krajina, dva systémy“ a zachovanie vysokej úrovne autonómie Hongkongu v súlade so základným zákonom a medzinárodnými záväzkami; keďže za súčasných okolností sa tieto zásady nachádzajú na pokraji nezvratného narušenia;

N.  keďže EÚ a Čína sa v decembri 2020 v zásade dohodli na komplexnej dohode o investíciách medzi EÚ a Čínou;

1.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie osôb, ktoré boli v Hongkongu zatknuté počas prvých dvoch týždňov roku 2021, a všetkých osôb, ktoré boli predtým zatknuté na základe obvinení podľa zákona o národnej bezpečnosti, a stiahnutie všetkých obvinení proti nim; naliehavo vyzýva orgány, aby dodržiavali zásadu právneho štátu platnú v Hongkongu, ľudské práva, demokratické zásady a vysoký stupeň autonómie podľa zásady „jedna krajina, dva systémy“ zakotvené v hongkonskej ústave a v súlade s domácimi a medzinárodnými záväzkami.

2.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie hongkonských aktivistov, ktorí boli 23. augusta 2020 zadržaní, keď sa údajne pokúšali utiecť v člnoch, a na stiahnutie všetkých obvinení proti nim; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby prostredníctvom Delegácie EÚ v Číne naďalej poskytovala pomoc občanovi Kokovi Tsz-Lunovi, ktorá má dvojitú štátnu príslušnosť, čínsku a portugalskú, a je teda občanom EÚ, a bol ako jeden z 10 odsúdený v Šen-čene; vyzýva čínske orgány, aby bezodkladne obnovili licencie ich obhajcov, právnikov v oblasti ľudských práv Lua Siweia a Rena Quannia;

3.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých pokojných hongkonských demonštrantov, ktorí boli zadržaní v posledných rokoch, vrátane Joshuu Wonga, Ivana Lama a Agnes Chowovej, a na stiahnutie všetkých obvinení proti nim; požaduje nezávislé, nestranné, účinné a urýchlené vyšetrovania použitia sily hongkonskou políciou proti protestujúcim;

4.  vyzýva hongkonské orgány, aby okamžite prestali používať zákon o národnej bezpečnosti na potláčanie práv na slobodu prejavu, mierové zhromažďovanie a združovanie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby ďalším krokom bolo zabrániť vylúčeniu členov mestského zastupiteľstva, ako aj akýmkoľvek zmenám volebného zákona, ktoré by ešte viac obmedzili priestor pre prodemokratický tábor, čo je v rozpore so zákonnými zárukami základného zákona Hongkongu a s medzinárodnými záväzkami a normami;

5.  žiada úplné stiahnutie zákona s názvom Rozhodnutie Národného ľudového kongresu o zriadení a doplnení právneho systému a vykonávacích mechanizmov Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong na zachovanie národnej bezpečnosti, ktorý poškodzuje medzinárodné postavenie Hongkongu tým, že narúša jeho autonómiu a demokraciu, nezávislosť justičného systému a dodržiavanie ľudských práv; zdôrazňuje, že obyvatelia Hongkongu by mali požívať slobody a vysoký stupeň autonómie, ktoré sú zaručené v základnom zákone, ako aj Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorého je Hongkong stranou;

6.  zdôrazňuje, že zavedenie zákona o národnej bezpečnosti predstavuje porušenie záväzkov a povinností ČĽR podľa medzinárodného práva, najmä spoločného vyhlásenia Číny a Spojeného kráľovstva, bráni vybudovaniu vzťahu dôvery medzi Čínou a EÚ a narúša budúcu spoluprácu;

7.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz väčším počtom útokov Komunistickej strany Číny a štátom kontrolovanej čínskej tlače na hongkonské súdnictvo, ktorých cieľom je priame spochybnenie nezávislosti súdnictva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zákon o národnej bezpečnosti by mohol byť v ďalšej fáze použitý na oslabenie nezávislosti súdnictva Hongkongu, pretože vedúcej správy bola zverená právomoc vymenúvať sudcov na stíhanie prípadov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a pretože obvinené osoby by mohli byť vydané do kontinentálnej Číny a súdené na čínskych súdoch;

8.  dôrazne víta rozhodnutie vlády Spojeného kráľovstva otvoriť cestu k získaniu občianstva pre viac ako jeden milión rezidentov Hongkongu, ktorí sú držiteľmi britských národných zámorských pasov; odsudzuje hrozby Číny, že prestane uznávať tieto pasy ako platné cestovné doklady, a vyjadruje znepokojenie nad najnovšími informáciami, že Čína údajne zvažuje vylúčenie držiteľov britských národných zámorských pasov z vykonávania verejných funkcií alebo že im odoprie právo na voliť v hongkonských voľbách; vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby zlepšili koordináciu s cieľom dosiahnuť úspešné a účinné vykonávanie balíka opatrení týkajúcich sa Hongkongu, ktoré boli prijaté v júli 2020; vyzýva ESVČ, aby zabezpečila transparentné posúdenie týchto opatrení vrátane naliehavého vytvorenia tzv. systému záchranných člnov pre občanov Hongkongu v prípade ďalšieho zhoršenia v oblasti ľudských práv a základných slobôd;

9.  naliehavo vyzýva EÚ a európskych diplomatických pracovníkov, aby urobili všetko pre poskytnutie ochrany a podpory pokojným aktivistom v Hongkongu, a to aj svojou účasťou na súdnych konaniach, žiadosťami o návštevy vo väzeniach a dôsledným a odhodlaným oslovovaním miestnych orgánov, a aby pritom v plnej miere uplatňovali usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a iné príslušné politiky EÚ vrátane akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o tom, že hongkonské orgány zvažujú stíhanie dánskych poslancov Uffeho Elbæka a Katariny Ammitzbøllovej za to, že pomohli hongkonskému aktivistovi Tedovi Huimu ujsť do exilu v Spojenom kráľovstve; domnieva sa, že navrhované obvinenia proti týmto dánskym poslancom sú nezákonné a nepravdivé, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad odhodlaním Komunistickej strany Číny tvrdo zasiahnuť proti všetkým hongkonským disidentom v celom demokratickom svete prostredníctvom extrateritoriálneho uplatňovania zákona o národnej bezpečnosti; naliehavo vyzýva Čínu, aby prepustila nespravodlivo zadržiavaných občanov EÚ, ako je írsky občan Richard O’Halloran; ďalej vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie rizika, pokiaľ ide o to, aký dosah by mohol mať zákon o národnej bezpečnosti Hongkongu na európskych občanov;

11.  je naďalej mimoriadne pobúrený pretrvávajúcim väznením švédskeho vydavateľa Kueja Min-chaja a naliehavo žiada, aby EÚ a členské štáty dôrazne a neochvejne zasiahli na najvyššej úrovni s cieľom zabezpečiť jeho prepustenie; vyzýva na prepustenie Koka Tsz-Luna, ktorý má dvojitú štátnu príslušnosť, hongkonskú aj portugalskú, a naliehavo žiada, aby sa mu umožnil prístup k portugalským konzulárnym pracovníkom a právnemu zástupcovi podľa jeho výberu;

12.  víta rozhodnutia členských štátov EÚ a iných medzinárodných partnerov pozastaviť platnosť zmlúv o vydávaní uzavretých s Hongkongom; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v sledovaní súdnych procesov a v posudzovaní a príprave reakcií na možné dôsledky zákona o národnej bezpečnosti mimo Hongkongu; pripomína svoju výzvu členským štátom, aby pozastavili platnosť svojich zmlúv o vydávaní s Čínskou ľudovou republikou, a tak zabránili vydaniu napríklad Ujgurov, občanov Hongkongu, Tibeťanov alebo čínskych disidentov v Európe na účely politických súdnych procesov v ČĽR;

13.  odsudzuje úlohu bánk sídliacich v Európe, ktoré pomáhajú čínskym orgánom pri používaní zákona o národnej bezpečnosti na zmrazenie aktív a bankových účtov, ktoré patria bývalým prodemokratickým poslancom a náboženským vodcom;

14.  pripomína, že Hongkong využíva otvorený prístup k internetu, vyjadruje však znepokojenie nad tým, že zákon o národnej bezpečnosti udeľuje polícii právomoc nariadiť poskytovateľom internetu, aby zablokovali internetové stránky; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi vyhláseniami poskytovateľa internetových služieb Hong Kong Broadband Network, že má v úmysle odmietnuť akékoľvek internetové sídla, ktoré by mohli podnecovať „nezákonné činy“ založené na zákone o národnej bezpečnosti, a v dôsledku toho aj nad reálnym rizikom, že Hongkong by mohol byť začlenený do čínskeho firewallu; naliehavo vyzýva hongkonské orgány, aby okamžite stiahli všetky príkazy na znefunkčnenie internetových stránok, ktoré už boli vydané, a obnovili úplnú dostupnosť internetu;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby zintenzívnila rokovania a posúdenie balíka opatrení týkajúcich sa Hongkongu a aby urýchlene zvážila zavedenie cielených sankcií voči jednotlivcom v Hongkongu a Číne, medzi ktorými sú Carrie Lam, Teresa Yeuk-wah Cheng, Xia Baolong, Xiaoming Zhang, Luo Huining, Zheng Yanxiong, Ping-kien Tang, Wai-Chung Lo a Ka-chiu Lee, v rámci globálneho režimu sankcií EÚ so zreteľom na to, že v roku 2021 bude nevyhnutné obnoviť občianske a politické práva, a na dodržanie podmienky, že zástupcovia demokratickej opozície budú prepustení a budú mať možnosť zúčastniť sa na nadchádzajúcich voľbách v plnom súlade so základným zákonom OAO Hongkongu;

16.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozhodnutie o politickom uzavretí komplexnej dohody o investíciách neodzrkadľovalo požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v predchádzajúcich uzneseniach o Hongkongu, aby sa rokovania o investíciách využili ako nástroj zameraný na zachovanie vysokého stupňa autonómie Hongkongu, ako aj jeho základných práv a slobôd; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ tým, že túto dohodu príliš rýchlo uzavrela a nepodnikla konkrétne kroky proti pokračujúcemu závažnému porušovaniu ľudských práv, napríklad v Hongkongu, provincii Sin-ťiang a Tibete, riskuje oslabenie svojej dôveryhodnosti ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv; poukazuje na to, že Európsky parlament dôkladne preskúma dohodu vrátane jej ustanovení o pracovných právach, a pripomína Komisii, že keď bude požiadaný o schválenie investičnej dohody alebo budúcich obchodných dohôd s ČĽR, bude brať do úvahy situáciu v oblasti ľudských práv v Číne vrátane Hongkongu;

17.  naliehavo vyzýva EÚ a všetky jej členské štáty, aby sa jednotne a rozhodne usilovali vytvoriť nezávislý orgán OSN pre monitorovanie Číny proaktívnym rozširovaním koalícií podobne zmýšľajúcich krajín, usporiadaním stretnutí v Bezpečnostnej rade OSN podľa formátu Arria týkajúcich sa Číny, adresovaním naliehavej výzvy vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, aby začal vyšetrovanie Rady pre ľudské práva v súvislosti s porušovaním, a adresovaním naliehavej výzvy generálnemu tajomníkovi OSN, aby vymenoval osobitného vyslanca pre Čínu; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, ktoré sú členmi Rady OSN pre ľudské práva, aby zintenzívnili úsilie o verejné vyjadrovanie obáv v súvislosti s porušovaním práv Číny, napríklad tým, že dajú podnet na zvolanie osobitného zasadnutia o situácii v oblasti ľudských práv v Číne vrátane Hongkongu počas ročného pracovného cyklu Rady v roku 2021, a zdôrazňuje, že členstvo Číny v Rade si vyžaduje, aby dodržiavala vyššiu úroveň bezpečnosti v oblasti ľudských práv;

18.  vyzýva EÚ, aby naliehala na generálneho tajomníka OSN alebo vysokého komisára OSN pre ľudské práva, aby vymenovali osobitného vyslanca OSN alebo osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v Hongkongu, a tak sa pripojili k iniciatíve predsedov výborov pre zahraničné veci Spojeného kráľovstva, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu; vyzýva Radu a PK/VP, aby spolupracovali s medzinárodným spoločenstvom na vytvorení medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Hongkong;

19.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby dodržalo svoje sľuby voči obyvateľom Hongkongu a podniklo naliehavé a bezprecedentné kroky s cieľom vyvodiť zodpovednosť Číny za tieto porušenia medzinárodného práva; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a členským štátom, aby zvážili podanie sťažnosti na Medzinárodnom súdnom dvore na základe toho, že rozhodnutie Číny prinútiť Hongkong k akceptovaniu zákona o národnej bezpečnosti a jeho následné uplatňovanie porušujú čínsko-britské spoločné vyhlásenie a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

20.  víta novovytvorený dvojstranný dialóg medzi EÚ a USA o Číne, ktorý sa začal 23. októbra 2020; vyzýva na lepšiu koordináciu s medzinárodnými partnermi vrátane nadchádzajúcej vlády USA, pokiaľ ide o všetky aspekty vzťahov s ČĽR a Hongkongom; trvá na tom, že ľudské práva s osobitným zameraním na situáciu v Hongkongu sú jedným z popredných bodov programu nadchádzajúceho dialógu medzi EÚ a USA;

21.  konštatuje, že politika ČĽR spočívajúca v upustení od prístupu „jedna krajina, dva systémy“ výrazne odcudzila obyvateľov Taiwanu, a zdôrazňuje, že je ochotný spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom pomôcť pri zabezpečovaní demokracie na Taiwane;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky a vedúcej správy a zhromaždeniu Osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0174.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0004.
(3) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 78.
(4) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 46.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0375.
(6) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 103.
(7) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 92.
(8) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 156.


Situácia v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä prípad Selahattina Demirtasa a ďalších väzňov svedomia
PDF 143kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä o prípade Selahattina Demirtaşa a ďalších väzňov svedomia (2021/2506(RSP))
P9_TA(2021)0028RC-B9-0072/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 8. februára 2018 o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku(1), z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018(2) a z 19. septembra 2019 o situácii v Turecku, najmä o pozbavení zvolených starostov úradu(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 o politike rozširovania EÚ za rok 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodnú správu o Turecku za rok 2020 (SWD(2020)0355),

–  so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998(4) o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. a 11. decembra 2020 a na ďalšie príslušné závery Rady a Európskej rady týkajúce sa Turecka,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (veľká komora) z 22. decembra 2020 vo veci Demirtaş/Turecko (14305/17),

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 20. novembra 2018 vo veci Demirtaş/Turecko,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Turecko je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a dlhodobým členom Rady Európy; keďže ako člen Rady Európy je Turecko zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a je viazané ustanoveniami a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

B.  keďže turecká polícia vykonáva od polovice septembra 2020 po celom Turecku rozsiahle razie za úsvitu, pri ktorých boli na základe obvinení súvisiacich s terorizmom zadržané desiatky politikov, politických aktivistov, právnikov a ďalších aktérov z radov občianskej spoločnosti; keďže 31. decembra 2020 v Turecku nadobudol účinnosť nový zákon o prevencii financovania šírenia zbraní hromadného ničenia, pričom len šesť jeho článkov vrátane prostriedkov a nariadení sa venuje boju proti financovaniu terorizmu a zvyšné články poskytujú tureckému ministrovi vnútra a prezidentovi rozsiahle právomoci na obmedzenie činností mimovládnych organizácii (MVO), obchodných partnerstiev, nezávislých skupín a združení, ako aj na obmedzenie ich úlohy;

C.  keďže bývalý poslanec tureckého parlamentu v rokoch 2007 až 2018, bývalý spolupredseda tureckej ľudovo demokratickej strany (HDP) a prezidentský kandidát vo voľbách v rokoch 2014 a 2018 (so ziskom 9,76 %, resp. 8,32 % hlasov) Selahattin Demirtaş je už viac ako štyri roky zadržiavaný na základe nepodložených obvinení a napriek dvom rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva v prospech jeho prepustenia;

D.  keďže pán Demirtaş bol pôvodne zadržaný 4. novembra 2016 spolu s ôsmimi ďalšími demokraticky zvolenými poslancami za stranu HDP vrátane bývalej spolupredsedníčky HDP Figen Yüksekdağovej a bol stíhaný na základe obvinení z „členstva v teroristickej organizácii“, zo „šírenia teroristickej propagandy“ a mnohých ďalších trestných činov, čo bolo začiatkom pokračujúceho útoku tureckej vlády na túto stranu a súčasťou širšieho modelu politicky motivovaných trestných stíhaní a väznenia; keďže napriek tomu, že HDP vyhrala v roku 2019 v miestnych voľbách v 65. miestnych častiach po celej krajine, v súčasnosti je vo funkcii len šesť starostov za túto stranu, pričom zvyšní starostovia boli zbavení funkcie alebo boli vzatí do väzby a nahradení vládnymi splnomocnencami,

E.  keďže 20. septembra 2019, teda v rovnaký deň, kedy mal byť pán Demirtaş prepustený v súlade s rozhodnutím istanbulského 26. porotného súdu, sa hlavný prokurátor v Ankare odvolal na staré a nerozhodnuté prebiehajúce vyšetrovanie, ktoré bolo dôvodom pre opätovné zadržiavanie pána Demirtaşa a pani Yüksekdağovej; keďže pán Demirtaş je preto naďalej vo vyšetrovacej väzbe v súvislosti s vyšetrovaním protestov z októbra 2014, ktoré sa uskutočnili proti obliehaniu Kobane zo strany ISIS a proti nečinnosti a mlčaniu tureckej vlády vzhľadom na bezprostredný hroziaci masaker a ktoré sa zvrhli na násilie a vyžiadali si desiatky životov;

F.  keďže 22. decembra 2020 veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodla, že turecká vláda tým, že najprv zadržala pána Demirtaşa a potom predĺžila jeho zadržiavanie na viac ako štyri roky, sledovala postranný úmysel, ktorým bolo zabrániť mu vo vykonávaní jeho politických činností, pozbaviť voličov ich zvoleného zástupcu a „potlačiť pluralitu a obmedziť slobodu politickej diskusie: samotnú podstatu koncepcie demokratickej spoločnosti“, a že tým porušila článok 18 Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže v konečnom rozhodnutí sa dospelo k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody na ďalšie zadržiavanie, a opätovne bolo nariadené okamžité prepustenie pána Demirtaşa; keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva Turecko taktiež porušilo slobodu prejavu (článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach), právo na slobodu a bezpečnosť (článok 5 ods. 1 a článok 5 ods. 3 uvedeného dohovoru) a právo voliť a byť volený (článok 3 ods. 1 uvedeného dohovoru); keďže Európsky súd pre ľudské práva nezistil žiadnu jasnú spojitosť medzi prejavmi pána Demirtaşa a teroristickými trestnými činmi;

G.  keďže 7. januára 2021 turecký trestný súd potvrdil obžalobu 108 obžalovaných vrátane bývalých spolupredsedov strany HDP pána Demirtaşa a pani Yuksekdagovej v rámci vyšetrovania smrteľných teroristických činov v roku 2014, odmietol žiadosť Európskeho súdu pre ľudské práva o prepustenie pána Demirtaşa a požadoval 38 doživotných trestov s priťažujúcimi okolnosťami pre obžalovaných, z ktorých 27 je vo väzbe;

H.  keďže napriek rozhodnutiu tureckého ústavného súdu z 9. júna 2020, podľa ktorého dlhá vyšetrovacia väzba pána Demirtaşa porušuje jeho ústavné práva, zostáva pán Demirtaş vo väzbe vo väzení typu F so zvýšenou ochranou v Erdine; keďže je len jedným z mnohých nezákonne zadržiavaných ľudí uväznených v Turecku na základe politicky motivovaných obvinení;

I.  keďže opakujúce sa politické vyhlásenia tureckých vládnych úradníkov a vedúcich predstaviteľov vládnucej koalície o prípade pána Demirtaşa na najvyššej úrovni a úzke časové prepojenia medzi politickými vyhláseniami a jednoznačne nezákonnými činnosťami súdnictva poskytujú ešte viac dôkazov o politických motiváciách v tomto prípade a vážne podkopávajú nezávislosť tureckého súdnictva;

J.  keďže v inej veci Európsky súd pre ľudské práva 10. decembra 2019 rozhodol, že vyšetrovacia väzba významného predstaviteľa občianskej spoločnosti Osmana Kavalu je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a že turecké orgány musia zabezpečiť okamžité prepustenie pána Kavalu; keďže napriek rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. októbra 2020 súd v Istanbule predĺžil zadržiavanie pána Kavalu na základe obvinení zo špionáže a pokusov o zvrhnutie ústavného poriadku počas protestov v parku Gezi v roku 2013; keďže Turecko naďalej koná v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach tým, že napriek výzvam Výboru ministrov Rady Európy neprepustilo pána Kavalu z väzby;

1.  žiada, aby bol pán Demirtaş okamžite a bezpodmienečne prepustený z väzby v súlade s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2018, ktorý potvrdila jeho veľká komora 22. decembra 2020, a aby bol zbavený všetkých obvinení, ako aj pani Yüksekdağ, bývalí spolupredsedovia opozičnej strany HDP a ďalší väznený členovia tejto strany; zdôrazňuje, že turecké orgány im musia umožniť nezávislý výkon demokratických mandátov bez hrozieb a prekážok; pripomína, že podporuje všetkých, ktorí neustále pracujú na ukončení týchto a iných prípadov úplnej nespravodlivosti a na tom aby sa Turecko vrátilo na cestu plnohodnotnej demokracie;

2.  pripomína tureckým orgánom, že neprepustenie pána Demirtaşa predstavuje priame porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho vnútroštátneho zákona, bezdôvodné predĺženie porušovania práv pána Demirtaşa a zjavné porušenie povinnosti Turecka implementovať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva; trvá na tom, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva znamená, že turecké orgány ho musia okamžite prepustiť;

3.  zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že dlhá a nezákonná vyšetrovacia väzba pána Demirtaşa je politicky motivovaná; je hlboko znepokojený neregulárnym postupom a politickými vyhláseniami v rámci tohto prípadu, čo naznačuje, že turecká vláda zasahovala do súdnych konaní v súvislosti s predĺženou väzbou pána Demirtaşa;

4.  vyzýva Výbor ministrov Rady Európy, aby na svojom ďalšom zasadnutí 21. marca 2021 urýchlene preskúmal odmietnutie Turecka vykonať rozsudok veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Demirtaş/Turecko, a aby prijal vyhlásenie k tejto záležitosti a prijal potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby turecká vláda bezodkladne vykonala tento rozsudok; je si úplne istý tým, že nemecké predsedníctvo Výboru ministrov Rady Európy prijme všetky vhodné a nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie vykonania rozhodnutia veľkej komory vo veci pána Demirtaşa; vyzýva delegáciu EÚ pri Rade Európy, aby sa vo veľkej miere usilovala o zabezpečenie vykonávania rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v Turecku;

5.  odsudzuje zaobchádzanie tureckých orgánov s pánom Demirtaşom, ktoré porušuje jeho práva podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a tureckého vnútroštátneho práva, ako aj jeho ľudskú dôstojnosť podľa článku 17 ústavy Tureckej republiky; považuje nezákonné predlžovanie zadržiavania pána Demirtasa na viac ako 4 roky za krutý a politicky motivovaný trest, ktorý jemu, jeho rodine a jeho strane spôsobuje nenapraviteľnú osobnú a politickú ujmu; vyzýva Turecko, aby sa zdržalo ďalších zastrašovacích opatrení proti nemu a aby zaručilo jeho ľudské práva zakotvené v tureckej ústave a v európskom a medzinárodnom práve;

6.  naliehavo vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisiu a členské štáty, aby naďalej poukazovali pri jednaniach so svojimi tureckými partnermi na prípad pána Demirtaşa a všetky ostatné prípady ochrancov ľudských práv, právnikov, novinárov, politikov a akademikov, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní, a aby im poskytovali diplomatickú a politickú podporu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere využívali núdzové granty pre ochrancov ľudských práv a zabezpečili úplné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv zo strany delegácie EÚ a diplomatických zastúpení členských štátov v Turecku; naliehavo vyzýva delegáciu Európskej únie v Turecku, aby naďalej pozorne sledovala prípad pána Demirtaşa a ďalších väzňov, a to aj prostredníctvom účasti na ich súdnych konaniach, a aby naďalej upozorňovala turecké orgány na ich situáciu;

7.  je hlboko znepokojený tým, že turecké súdnictvo a orgány ignorujú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a turecké nižšie súdy čoraz častejšie nedodržiavajú rozsudky tureckého ústavného súdu; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplné dodržiavanie ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach a rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva; naliehavo vyzýva Turecko na plnú spoluprácu s Radou Európy pri posilňovaní právneho štátu, práv menšín, demokracie a základných práv; dúfa, že Európsky súd pre ľudské práva bude môcť urýchliť svoje rozhodnutia v mnohých prípadoch týkajúcich sa situácie v Turecku; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, aby všetci jednotlivci mali základné právo na riadny proces a aby ich prípady boli preskúmané v rámci plne nezávislého a fungujúceho súdneho systému v súlade s medzinárodnými normami;

8.  je hlboko znepokojený neustálymi útokmi a nátlakom na opozičné strany, najmä neustálymi cielenými a politicky motivovanými útokmi tureckých orgánov na stranu HDP a jej mládežnícke organizácie, čo ohrozuje riadne fungovanie demokratického systému, a vyzýva turecké orgány, aby ich okamžite ukončili; vyjadruje osobitné znepokojenie nad prebiehajúcou diskusiou o zákaze strany HDP a o zrušení imunity deviatich poslancov HDP, a to za protesty v Kobane v októbri 2014, za ktoré je pán Demirtaş zadržiavaný; zdôrazňuje prípad Cihana Erdala, člena mládežníckeho krídla tureckej strany Zelení/Ľavica, ktorý bol 25. septembra 2020 zadržaný a 7. januára 2021 obvinený spolu s viac ako 100 žalovanými vrátane Selahattina Demirtaşa v rámci „kobanského prípadu“; je vážne znepokojený pokračujúcim politickým a súdnym obťažovaním predsedníčky Republikánskej ľudovej strany (CHP) Canany Kaftancıoğluovej v istanbulskej provincii, ktorá bola v septembri 2019 odsúdená na takmer 10 rokov väzenia v politicky motivovaných prípadoch, v prípade ktorých ešte má rozhodnúť najvyšší súd, a ktorá bola obvinená v decembri 2020 v novom prípade, za ktorý jej hrozí ďalšie desaťročné väzenie;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť a pokračujúcim zhoršovaním základných práv a slobôd a právneho štátu v Turecku; poukazuje najmä na obavy z pokračujúceho zhoršovania situácie Turecka, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva; vyzýva turecké orgány, aby ukončili súdne obťažovanie obhajcov ľudských práv, akademikov, novinárov, duchovných vodcov, právnikov a členov komunity LGBTI, ktorých základné práva sú porušované, najmä po neúspešnom pokuse o štátny prevrat; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby okamžite prepustila popredného predstaviteľa občianskej spoločnosti Osmana Kavalu v súlade s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z mája 2020 a na základe opakovaných výziev a uznesení Výboru ministrov Rady Európy;

10.  pripomína nedávno prijatý globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý je mechanizmom na monitorovanie a ukladanie reštriktívnych opatrení voči osobám, subjektom a orgánom, ktoré sú zapojené do závažného porušovania ľudských práv alebo sú s ním spojené, čo je aj prípad Turecka;

11.  je veľmi znepokojený situáciou v oblasti slobody médií v Turecku; vyzýva turecké orgány, aby okamžite odpovedali a reagovali na všetky varovania vydané v súvislosti s Tureckom na platforme Rady Európy a podporovali ochranu žurnalistiky a bezpečnosti novinárov; vyzýva turecké orgány, aby zabezpečili spravodlivý prístup k spravodlivosti a ukončili politicky motivované súdne konania proti novinárom a pracovníkom médií, ako je nedávny prípad novinára Melisa Alphana, ktorý bol obvinený z teroristickej propagandy a čelí 7 rokom a 6 mesiacom väzenia; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že turecké orgány sledujú platformy sociálnych médií, a odsudzuje zatváranie účtov na sociálnych médiách; považuje to za ďalšie obmedzenie slobody prejavu a za nástroj na potláčanie občianskej spoločnosti;

12.  berie na vedomie zámer Turecka začať novú kapitolu v jeho vzťahoch s EÚ, jeho odhodlanie vykonať reformy a jeho plný záväzok k prístupovému procesu, ktorý vyjadril prezident Erdogan a ďalší čelní predstavitelia vlády 9. januára 2021; zastáva názor, že rešpektovanie a vykonávanie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva by bolo dôležitým krokom na potvrdenie dôveryhodnosti takýchto vyhlásení s použitím reálnych údajov; opakovane uvádza, že EÚ je otvorená novému začiatku; zdôrazňuje však, že lepšie a hlbšie vzťahy plne závisia okrem iného aj od hmatateľných zlepšení, pokiaľ ide o dodržiavanie demokratických zásad, právneho štátu a základných práv v Turecku;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, nemeckému predsedníctvu Výboru ministrov Rady Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Turecka, a žiada, aby sa toto uznesenie preložilo do tureckého jazyka.

(1) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 56.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0200.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2019)0017.
(4) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 1.


Situácia v oblasti ľudských práv vo Vietname, najmä prípad novinárov zaoberajúcich sa ľudskými právami Pham Chi Dunga, Nguyen Tuong Thuya a Le Huu Minh Tuana
PDF 148kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv vo Vietname, najmä prípad novinárov zaoberajúcich sa ľudskými právami Pham Chi Dunga, Nguyen Tuong Thuya a Le Huu Minh Tuana (2021/2507(RSP))
P9_TA(2021)0029RC-B9-0077/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Vietname, predovšetkým uznesenie z 15. novembra 2018 o Vietname, najmä o situácii politických väzňov(1), uznesenie zo 14. decembra 2017 o slobode prejavu vo Vietname, najmä o prípade Nguyena Vana Hou(2), a uznesenie z 9. júna 2016 o Vietname(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. februára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou(4) a o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Európskej únie(5),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, ktorá bola podpísaná 27. júna 2012 a nadobudla platnosť v októbri 2016 (DPS),

–  so zreteľom na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom,

–  so zreteľom na 10. kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom, ktoré sa konalo 19. februára 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 6. januára 2021 o odsúdení troch novinárov (Pham Chi Dunga, Nguyen Tuong Thuya a Le Huu Minh Tuana),

–  so zreteľom na správu Delegácie Európskej únie vo Vietname týkajúcu sa rozhodnutia odvolacieho súdu v Hočiminovom Meste z januára 2021 o potvrdení tvrdých rozsudkov pre členov skupiny Hiến Pháp,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitných spravodajcov OSN zo 14. januára 2021 s názvom Vietnam: zatknutia ako mrazivý odkaz pred kľúčovým zjazdom strany (Viet Nam: Arrests send chilling message before key Party meeting),

–  so zreteľom na tlačové informačné materiály hovorcu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 8. januára 2021 o Vietname a na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 3. júna 2020 s názvom Ázia: Michelle Bachelet znepokojená potláčaním práva na slobodu prejavu počas pandémie COVID-19 (Asia: Bachelet alarmed by clampdown on freedom of expression during COVID-19),

–  so zreteľom na spoločné listy predstaviteľov osobitných postupov OSN o obvineniach týkajúce sa troch novinárov zo 17. septembra 2020 a dvoch jednotlivcov vrátane novinára Pham Chi Dunga z 22. januára 2020 a na príslušné odpovede vietnamskej vlády z 28. decembra 2020 a 18. marca 2020,

–  so zreteľom na tretiu pravidelnú správu Vietnamu (CCPR/C/VNM/3) z 11. a 12. marca 2019 a na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva k tejto správe z 29. augusta 2019,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), ku ktorému Vietnam pristúpil v roku 1982,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 5. januára 2021 boli obhajcovia ľudských práv a novinári Pham Chi Dung, Nguyen Tuong Thuy a Le Huu Minh Tuan, členovia Nezávislého združenia novinárov Vietnamu (IJAVN), odsúdení Ľudovým súdom Hočiminovho Mesta na tvrdé tresty odňatia slobody v trvaní 15, 11 a 11 rokov, medziiným za „výrobu, uchovávanie a šírenie protištátnych informácií, materiálov a predmetov“; keďže v rámci svojej reportérskej činnosti informovali o zlom riadení a korupcii vlády, zaobchádzaní s obhajcami ľudských práv vietnamskými orgánmi a prodemokratickom hnutí vo Vietname,

B.  keďže vietnamské orgány naďalej väznia, zadržiavajú, obťažujú a zastrašujú obhajcov ľudských práv, novinárov, blogerov, právnikov v oblasti ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a odborárov; keďže obhajcovia ľudských práv čelia dlhým trestom odňatia slobody za svoje ľudskoprávne aktivity a uplatňovanie svojho základného práva na slobodu prejavu online aj offline; keďže vo vietnamských väzniciach sa v súčasnosti nachádza najviac politických väzňov v juhovýchodnej Ázii vrátane 170 väzňov svedomia, pričom 69 z nich je zadržiavaných len za svoje aktivity na sociálnych médiách; keďže väčšina politických väzňov je zadržiavaná len na základe vágne sformulovaných doložiek o národnej bezpečnosti, ktoré sú v rozpore s vietnamskou ústavou a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ako je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého zmluvnou stranou je aj Vietnam;

C.  keďže politickí a ľudskoprávni aktivisti sú zadržiavaní v krutých podmienkach, keď im je napríklad odopieraný prístup k zdravotnej starostlivosti, právnemu poradenstvu a rodine, a často sú obeťami násilia, mučenia či iných foriem zlého zaobchádzania; keďže súdne konania s nimi často prebehnú rýchlo a nespĺňajú základné normy nestrannosti, spravodlivosti a nezávislosti súdov; keďže priznania sa bežne získavajú pod nátlakom a sú vysielané v televízii;

D.  keďže Pham Chi Dung, nezávislý novinár zasadzujúci sa o ochranu životného prostredia, demokraciu, slobodu médií, politický pluralizmus, právny štát a rozvoj občianskej spoločnosti, je od novembra 2019 svojvoľne zadržiavaný na základe obvinení zo „spolupráce so zahraničnými médiami na poskytovaní skreslených informácií“; keďže tieto obvinenia boli vznesené po tom, ako poslancom EP poslal videozáznam, v ktorom ich naliehavo vyzval, aby odložili ratifikáciu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, kým sa v krajine nedosiahne pokrok v oblasti ľudských práv; keďže Pham Chi Dung bol už v roku 2012 šesť mesiacov zadržiavaný na základe rovnakých obvinení;

E.  keďže krátko po zatknutí Pham Chi Dunga príslušné orgány zrušili webovú stránku IJAVN; keďže Ngyuen Tuong Thuy bol zatknutý vo svojom hanojskom byte 23. mája 2020 a Le Huu Minh Tuan bol zatknutý 12. júna 2020; keďže všetkých troch obhajcov ľudských práv pred ich svojvoľným zatknutím a odsúdením prenasledovali a zastrašovali vietnamské orgány;

F.  keďže podľa správ občianskej spoločnosti je takmer 80 % väzňov svedomia vo Vietname vo väzení za svoju činnosť v rámci sociálnych médií; keďže najmenej dve globálne platformy sociálnych médií podstatne zvýšili dodržiavanie obmedzení slobody prejavu a cenzúry vo Vietname, a to aj prostredníctvom cenzúry pokojnej kritiky štátu, rozšírenia geografického blokovania a odstránenia „propagandy namierenej voči strane a štátu“, čo je v rozpore so všeobecnými normami, ako sú hlavné zásady OSN, a ich vlastnými kódexmi správania;

G.  keďže Vietnam bol za rok 2020 zaradený na 175. miesto zo 180 krajín vo Svetovom indexe slobody tlače, ktorý uverejňujú Reportéri bez hraníc; keďže takmer všetky médiá vo Vietname sú vo vlastníctve štátu a pod jeho kontrolou, pričom sa uplatňuje cenzúra, a to aj v prípade zahraničných vysielateľov a publikácií; keďže vietnamská vláda naďalej zakazuje činnosť nezávislých alebo súkromných médií a prísne kontroluje rozhlasové a televízne stanice a tlačové publikácie; keďže v apríli 2016 prijalo Národné zhromaždenie zákon o médiách, ktorým sa výrazne obmedzuje sloboda tlače vo Vietname;

H.  keďže vietnamské Národné zhromaždenie 12. júna 2018 prijalo zákon o kybernetickej bezpečnosti zameraný na sprísnenie online kontrol, na základe ktorého musia poskytovatelia odstraňovať príspevky, ktoré sa považujú za „hrozbu“ pre národnú bezpečnosť; keďže tento zákon predstavuje vážny zásah do slobody prejavu na internete a jeho cieľom je výrazne obmedziť právo na súkromie;

I.  keďže právo na slobodu prejavu zaručuje vietnamská ústava, Všeobecná deklarácia ľudských práv a iné medzinárodné dohovory, ktoré Vietnam podpísal, vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; keďže Vietnam prijal v kontexte všeobecného pravidelného preskúmania OSN odporúčania na zaručenie slobody presvedčenia a prejavu a na zrušenie ich obmedzení;

J.  keďže 1. januára 2018 nadobudol účinnosť vôbec prvý vietnamský zákon o viere a náboženstve, ktorý pre všetky náboženské skupiny v krajine zavádza povinnú registráciu u štátnych orgánov a povinnosť informovať ich o svojej činnosti; keďže orgány môžu zamietnuť alebo obmedziť žiadosť o registráciu a zakázať náboženské činnosti, ktoré sú svojvoľne považované za odporujúce „národným záujmom“, „verejnému poriadku“ alebo „národnej jednote“;

K.  keďže v trestnom zákone Vietnamu sa nachádzajú represívne ustanovenia, ktoré sa zneužívajú na umlčanie, zatýkanie, zadržiavanie, odsudzovanie alebo obmedzenie činnosti obhajcov ľudských práv, disidentov, právnikov, odborov, náboženských skupín a mimovládnych organizácií, najmä tých, ktoré kritizujú vietnamskú vládu;

L.  keďže vo Vietname sa naďalej uplatňuje trest smrti, ale počet popráv nie je známy, pretože vietnamské orgány považujú štatistické údaje o treste smrti za štátne tajomstvo;

M.  keďže vzťahy medzi EÚ a Vietnamom sú založené na DPS medzi EÚ a Vietnamom, ktorej základným prvkom sú ľudské práva a ktorou sa ustanovuje pozastavenie dvojstranných nástrojov spolupráce vrátane dvojstranných obchodných preferencií v prípade vážneho a systematického porušovania ľudských práv;

N.  keďže podľa DPS medzi EÚ a Vietnamom, a najmä jej článkov 1, 2 a 35, sa Vietnam zaviazal spolupracovať s Európskou úniou pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; keďže takáto spolupráca zahŕňa vykonávanie medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ako je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého zmluvnou stranou je aj Vietnam; keďže existuje jasné prepojenie medzi dohodou o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom a dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, v ktorých sa obe strany zaviazali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv; keďže doložka o zásadných prvkoch dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom umožňuje prijatie vhodných opatrení v prípade závažného a systematického porušovania ľudských práv;

O.  keďže spoločný výbor zriadený na základe DPS medzi EÚ a Vietnamom, ktorý sa 15. decembra 2020 zišiel druhýkrát a zasadal online, preskúmal návrhy na spoluprácu v oblasti ľudských práv vrátane vykonávania Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a prijal odporúčania uvedené vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní;

1.  vyzýva vietnamské orgány , aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Pham Chi Dunga, Nguyen Tuong Thuya a Le Huu Minh Tuana a všetkých ostatných novinárov, obhajcov ľudských práv a životného prostredia, odborárov a väzňov svedomia zadržaných a odsúdených za to, že len uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu, a aby stiahli všetky obvinenia proti nim;

2.  s hrôzou pozoruje a odsudzuje stupňujúce sa zásahy proti disentu a narastajúce porušovanie ľudských práv vo Vietname vrátane rozsudkov, politického zastrašovania, sledovania, obťažovania, nespravodlivých súdnych procesov a núteného exilu a útokov na politických aktivistov, novinárov, blogerov, disidentov a obhajcov ľudských práv za uplatňovanie ich slobody prejavu, ktoré sú jasným porušením medzinárodných záväzkov Vietnamu v oblasti ľudských práv;

3.  vyzýva vietnamské orgány, aby okamžite zastavili iné formy obťažovania vrátane súdneho obťažovania a zastrašovania novinárov, obhajcov ľudských práv a životného prostredia, aktivistov a všetkých jednotlivcov zapojených do mierového uplatňovania svojho práva na slobodu prejavu a iných ľudských práv online aj offline;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad preplnenými a zlými hygienickými podmienkami vo väzniciach vo Vietname, ktoré zvyšujú riziko infekcie COVID-19 a iných ochorení; opakuje výzvu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva na urýchlené prepustenie všetkých osôb zadržiavaných bez právneho základu vrátane politických väzňov a tých osôb, ktoré vyjadrili nesúhlasný názor; trvá na tom, že až do ich prepustenia musia vietnamské orgány za každých okolností zabezpečiť fyzickú bezpečnosť a psychickú pohodu všetkých väzňov vrátane Pham Chi Dunga, Nguyena Tuonga Thuya a Le Huu Minha Tuana a zabezpečiť, aby zaobchádzanie so všetkými ostatnými politickými väzňami a zadržiavanými osobami bolo v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje skutočnosť, že právo na prístup k právnikom, zdravotníckym pracovníkom a rodinným príslušníkom je dôležitou zárukou proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu;

5.  vyzýva vietnamské orgány, aby ukončili cenzúru nezávislých správ a médií produkovanými domácimi aj medzinárodnými spravodajskými kanálmi vrátane IJAVN, aby prestali obmedzovať online informačné zdroje a používanie internetu a aby novinárom, občianskym novinárom, blogerom a ďalším, ktorí sa vyjadrujú online, poskytli bezpečný priestor a priaznivé prostredie;

6.  vyjadruje znepokojenie nad údajnou účasťou globálnych sietí sociálnych médií na pokusoch vietnamských orgánov o obmedzovanie slobody prejavu a naliehavo vyzýva globálne platformy sociálnych médií, aby sa nepodieľali na prebiehajúcej cenzúre vo Vietname;

7.  vyzýva vládu Vietnamu, aby zrušila všetky obmedzenia slobody náboženského vyznania a ukončila prenasledovanie náboženských komunít;

8.  naliehavo žiada vietnamskú vládu, aby zrevidovala ustanovenia vietnamského trestného zákonníka, najmä články 117, 118 a 331, ktoré neprimerane obmedzujú práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie, a aby upravila zákon o kybernetickej bezpečnosti a vyhlášky 15/2020/ND-CP o sankciách za správne porušenie predpisov o poštových službách, telekomunikáciách, rádiových frekvenciách, informačných technológiách a elektronických transakciách a vyhlášky 72/2013/ND-CP o správe, poskytovaní a využívaní internetových služieb a informačného obsahu online, s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje najmä, že je nevyhnutná aj reforma trestného zákonníka, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie dohovorov 98 a 87 Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktoré sa Vietnam zaviazal ratifikovať;

9.  vyzýva Vietnam, aby urýchlil ratifikáciu Dohovoru MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať a zabezpečil jeho rýchle nadobudnutie platnosti, a aby poskytol dôveryhodný plán vykonávania dohovoru MOP č. 105 o zrušení nútenej práce a Dohovoru č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať; vyzýva vietnamské orgány, aby uznali nezávislé odborové zväzy a chránili všetkých pracovníkov, najmä ženy a deti, pred diskrimináciou, sexuálnym obťažovaním, porušovaním zákonného počtu nadčasov a porušovaním povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia;

10.  vyzýva vietnamské orgány, aby podporovali vykonávanie UNGP, a vyzýva spoločnosti so sídlom v EÚ alebo pôsobiace vnútri EÚ, aby dodržiavali hlavné zásady OSN, ako aj medzinárodné právo a právo v oblasti ľudských práv;

11.  vyzýva vietnamské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; požaduje preskúmanie všetkých trestov smrti s cieľom zabezpečiť, aby súdne procesy dodržiavali medzinárodné normy, a pristúpenie Vietnamu k Druhému opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti;

12.  zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv je kľúčovým základom dvojstranných vzťahov medzi Vietnamom a EÚ a základným prvkom dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom a dohody o voľnom obchode s Vietnamom;

13.  víta posilnené partnerstvo a dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom, najmä vytvorenie spoločnej parlamentnej monitorovacej skupiny (JPMG) EP s Národným zhromaždením Vietnamu s cieľom monitorovať vykonávanie dohody o voľnom obchode a dohody o ochrane investícií, čo by mohlo uľahčiť dialóg nad rámec obchodu; pripomína význam dialógu o ľudských právach ako kľúčového nástroja, ktorý sa má používať účinným spôsobom na sprevádzanie a povzbudenie Vietnamu, aby vykonal potrebné reformy; vyzýva ESVČ, Komisiu a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby posilnili dialóg o ľudských právach s Vietnamom na najvyššej úrovni;

14.  uznáva inštitucionálne a právne prepojenie medzi dohodou o voľnom obchode a dohodou o partnerstve a spolupráci, ktorým sa zabezpečuje, že ľudské práva sú v jadre vzťahov medzi EÚ a Vietnamom; vyzýva zmluvné strany, aby v plnej miere využívali dohody s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vo Vietname, a zdôrazňuje význam konštruktívneho a účinného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom; pripomína vietnamskej vláde vzhľadom na rozsah pokračujúceho porušovania ľudských práv, že dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom, ktorá je spojená s dohodou o voľnom obchode, umožňuje prijať primerané opatrenia v prípade závažného porušovania ľudských práv a zaujať prísnejší postoj voči vietnamskej vláde; víta príležitosť nastoliť otázky ľudských práv na schôdzach JPMG o dohode o voľnom obchode s vietnamským parlamentom a víta tiež skutočnosť, že prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo v decembri 2020;

15.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby urýchlene vykonali komplexné posúdenie vplyvu dohody o voľnom obchode na ľudské práva, o čo Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení o ratifikácii dohody; vyzýva na prijatie akčného plánu na účinné riešenie narastajúcich represií Vietnamu a jeho nerešpektovania záväzkov v oblasti ľudských práv a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pravidelne podávali Európskemu parlamentu správy o vykonávaní tohto akčného plánu;

16.  opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a Vietnamu, aby zriadili nezávislý monitorovací mechanizmus v oblasti ľudských práv a nezávislý mechanizmus podávania sťažností, ktorý by dotknutým občanom a miestnym zainteresovaným stranám poskytol účinný prostriedok nápravy;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že domáce poradné skupiny pre dohodu o voľnom obchode ešte nie sú funkčné, a opakuje svoju výzvu na široké a vyvážené zastúpenie nezávislých, slobodných a rôznorodých organizácií občianskej spoločnosti v rámci týchto skupín vrátane nezávislých vietnamských organizácií z odvetvia práce a životného prostredia a obhajcov ľudských práv; vyzýva vietnamské orgány, aby sa zdržali akéhokoľvek neprimeraného zasahovania do zloženia a fungovania orgánu, ako aj hrozieb alebo odvetných opatrení voči jeho vybraným členom;

18.  naliehavo vyzýva Vietnam, aby vydal trvalé pozvanie pre osobitné postupy Rady OSN na návštevu Vietnamu, najmä osobitnému spravodajcovi pre slobodu presvedčenia a prejavu a osobitnému spravodajcovi pre obhajcov ľudských práv, a aby im umožnil voľný a neobmedzený prístup ku všetkým stranám, s ktorými chcú konzultovať;

19.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a Komisiu, aby aktívne podporovali novinárov, skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí vo Vietname aktívne obhajujú ľudské práva, a to aj prostredníctvom výzvy na prepustenie novinárov, obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia vo všetkých kontaktoch s vietnamskými orgánmi; naliehavo vyzýva delegáciu EÚ v Hanoji, aby poskytla všetku primeranú podporu väzneným obhajcom ľudských práv, a to aj organizovaním väzenských návštev, monitorovaním súdnych procesov a poskytovaním právnej pomoci;

20.  žiada delegáciu EÚ, aby nastolili prípady osôb uvedených v tomto uznesení, ako ich nastoľujú orgány a experti OSN, okrem mnohých iných ide o osoby Tran Huynh Duy Thuc, Ho Duc Hoa, Tran Anh Kim, Le Thanh Tung, Phan Kim Khanh, Tran Hoang Phuc, Hoang Duc Binh, Bui Van Trung, Truong Minh Duc, Nguyen Trung Ton, Pham Van Troi, Nguyen Bac Truyen, Le Dinh Luong, Nguyen Van Tuc, Nguyen Trung Truc, Pham Van Diep, Nguyen Nang Tinh, Tran Duc Thach, Pham Doan Trang, Can Thi Theu, Trinh Ba Phuong, Trinh Ba Tu, Dinh Thi Thu Thuy, Nguyen Thi Ngoc Hanh, Ngo Van Dung, Le Quy Loc a Ho Dinh Cuong;

21.  vyzýva Radu EÚ pre zahraničné veci, aby rokovala o situácii v oblasti ľudských práv vo Vietname; vyzýva členské štáty, podľa možnosti pred 13. národným kongresom Komunistickej strany Vietnamu, aby dôrazne vyjadrili svoje obavy v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv vo Vietname; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje medzinárodné úsilie o podporu v rámci Rady OSN pre ľudské práva spoločnej iniciatívy s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a najmä s novou vládou USA, s cieľom pracovať na konkrétnych zlepšeniach v oblasti ľudských práv vo Vietname;

22.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v práci na účinnom systéme kontroly vývozu, predaja, modernizácie a údržby všetkých foriem bezpečnostného vybavenia, zbraní a položiek s dvojakým použitím vrátane technológie sledovania internetu, aby sa predišlo ich použitiu na vnútornú represiu zo strany štátov so znepokojujúcou situáciou v oblasti ľudských práv, vrátane Vietnamu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie, vláde a Národnému zhromaždeniu Vietnamu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 66.
(2) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 73.
(3) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 122.
(4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0027.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0029.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia