Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Filipa De Mana imunity, ktorú postúpil generálny prokurátor Odvolaciemu súdu v Bruseli v rámci trestného konania listom z 30. októbra 2020 a ktorá bola oznámená v pléne 14. decembra 2020,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Filip de Man sa vzdal práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na článok 59 Ústavy Belgického kráľovstva,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0134/2021),

A.  keďže generálny prokurátor na Odvolacom súde v Bruseli postúpil žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Filipa De Mana, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Belgické kráľovstvo, v súvislosti s dopravnou nehodou s majetkovou ujmou a priťažujúcimi okolnosťami trestného činu úteku, ktorú údajne spôsobil 1. mája 2019;

B.  keďže Filip De Man bol obvinený z toho, že 1. mája 2019 vo Vilvoorde narazil do cestného ostrovčeka, následne nezastavil, ale pokračoval v ceste do svojho domova; keďže polícia konštatovala, že na ceste sa nachádzali úlomky z vozidla poslanca a že stopy na zemi boli viditeľné z miesta nehody k domu poslanca; keďže po mnohých predvolaniach mohol byť Filip De Man konečne vypočutý justičnou políciou a pri tejto príležitosti uviedol, že skutočne prevrátil betónový stĺp a že sa nemohol zastaviť z dôvodu zhluku ľudí, ku ktorému došlo na ulici;

C.  keďže údajný trestný čin patrí do pôsobnosti článku 33 belgického zákona o cestnej dopravnej polícii zo 16. marca 1968 a trestá sa odňatím slobody na pätnásť dní až šesť mesiacov a peňažným trestom od 200 do 2000 EUR;

D.  keďže na jednej strane Parlament nemožno považovať za súd a na druhej strane poslanca nemožno v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovať za „obvineného“(2);

E.  keďže podľa článku 9 prvého pododseku Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu a na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;

F.  keďže článok 59 prvý pododsek Ústavy Belgického kráľovstva stanovuje, že „okrem prípadov prichytenia priamo pri čine môže byť v trestných veciach člen ktorejkoľvek komory počas zasadnutia poslaný alebo predvolaný priamo pred súdny orgán alebo byť zatknutý len na základe povolenia komory, ktorej je členom“;

G.  keďže o zbavení imunity môže v danom prípade rozhodnúť iba Európsky parlament; keďže Európsky parlament môže pri rozhodovaní o zbavení imunity primerane zohľadniť stanovisko príslušného poslanca(3);

H.  keďže neexistuje priama alebo jednoznačná súvislosť medzi údajným prečinom a výkonom funkcií poslanca Európskeho parlamentu Filipa de Mana a keďže údajný prečin nepredstavuje vyjadrený názor ani hlasovanie pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

I.  keďže Parlament nenašiel v tomto prípade dôkazy o fumus persecutionis, teda dostatočne závažnom a konkrétnom podozrení, že vec bola predložená s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca;

1.  rozhodol zbaviť Filipa de Mana imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Belgického kráľovstva a Filipovi de Manovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115. (2) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlement, T-214/18, ECLI:EÚ:T:2019:266. (3) Rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440, bod 28.