Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 1.– 2. októbra 2020(1) a 21. júla 2020(2),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 27. novembra 2020(3),

–  so zreteľom na návrhy Komisie, ktoré sa majú prijať, najmä o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB), spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)(4) a balíku v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva(5), ako aj na pozície Európskeho parlamentu k týmto návrhom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(6), ktoré navrhol Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (výbor TAXE),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(7), ktoré navrhol jeho druhý Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (výbor TAXE2),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré uskutočnil jeho vyšetrovací výbor s cieľom preskúmať údajné porušenia a nesprávny úradný postup pri uplatňovaní práva Únie v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (výbor PANA)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam(9), ktoré navrhol Osobitný výbor pre finančnú trestnú činnosť, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam (TAX3),

–  so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Európskeho parlamentu(10),

–  so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Vplyv digitalizácie na medzinárodné daňové záležitosti: výzvy a nápravy(11),

–  so zreteľom na inkluzívny rámec G20/OECD o Akčnom pláne na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) z októbra 2015, a najmä na jeho opatrenie 1 týkajúce sa daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie,

–  so zreteľom na predbežnú správu inkluzívneho rámca G20/OECD s názvom Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie, ktorá bola prijatá v roku 2018, a jeho pracovný program na vypracovanie konsenzuálneho riešenia daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ktorý bol prijatý v máji 2019,

–  so zreteľom na úvodné vyhlásenie a správy o koncepcii prvého a druhého piliera, ktoré prijal inkluzívny rámec G20/OECD v októbri 2020, ako aj na k nemu pripojené výsledky hospodárskej analýzy a posúdenia vplyvu, ktoré vypracoval sekretariát OECD,

–  so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu Výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach v oblasti daňových výziev súvisiacich s digitalizáciou hospodárstva,

–  so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu digitálnej dane zo 14. januára 2021, ktoré vypracovala Komisia, (Ares(2021)312667),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 s názvom Spravodlivé zdaňovanie v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0(12),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0103/2021),

A.  keďže súčasné medzinárodné pravidlá dane z príjmov právnických osôb sú založené na zásadách, ktoré boli vypracované začiatkom 20. storočia, a už nie sú vhodné pre čoraz globalizovanejšie a digitalizovanejšie hospodárstvo, čím umožňujú viacero škodlivých daňových praktík, ktoré ohrozujú verejné finančné prostriedky a spravodlivú hospodársku súťaž;

B.  keďže proporcionalita a uskutočniteľnosť týchto medzinárodných daňových pravidiel sú teraz predmetom preskúmania v kontexte rokovaní OECD s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych spoločností v čoraz globalizovanejšom a digitalizovanejšom hospodárstve;

C.  keďže digitalizujúca sa ekonomika prehĺbila existujúce problémy spôsobené nadmerným spoliehaním sa nadnárodných spoločností na nehmotný majetok, ako je duševné vlastníctvo;

D.  keďže po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a po sérii odhalení rôznych praktík daňových únikov, agresívneho daňového plánovania, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí sa krajiny G20 dohodli na globálnom riešení týchto otázok na úrovni OECD prostredníctvom projektu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý viedol k vytvoreniu akčného plánu BEPS;

E.  keďže akčnému plánu BEPS sa podarilo dosiahnuť globálny konsenzus v mnohých otázkach s cieľom bojovať proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; keďže sa však nedospelo k dohode o tom, ako riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva, čo viedlo k prijatiu samostatnej záverečnej správy o opatrení č. 1 akčného plánu BEPS v roku 2015;

F.  keďže Európsky parlament opakovane požadoval reformu medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb s cieľom bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a riešiť výzvy spojené so zdaňovaním digitálneho hospodárstva;

G.  keďže Komisia v roku 2018 predložila dva návrhy týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva vrátane dočasného krátkodobého riešenia, ktorým sa zavádza daň z digitálnych služieb (DST), a dlhodobého riešenia vymedzujúceho významnú digitálnu prítomnosť ako zdaniteľný nexus, pokiaľ ide o právnické osoby, ktoré by malo nahradiť daň z digitálnych služieb; keďže Komisia predložila 25. októbra 2016 návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683); keďže Európsky parlament podporil všetky tieto návrhy, ale neboli prijaté v Rade, čo prinútilo niektoré členské štáty jednostranne zaviesť daň z digitálnych služieb;

H.  keďže nekoordinované a odlišné dane z digitálnych služieb zavedené členskými štátmi s rôznymi daňovými pravidlami a kritériami zvyšujú fragmentáciu v rámci jednotného trhu, vytvárajú väčšiu daňovú neistotu a majú nižšiu efektívnosť v porovnaní so spoločným riešením na európskej úrovni;

I.  keďže jednostranné opatrenia členských štátov prinášajú riziko zvýšenia medzinárodných obchodných sporov, ktoré môžu ovplyvniť digitálne aj nedigitálne podniky v rámci jednotného trhu;

J.  keďže inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti BEPS – v súlade s mandátom, ktorý v marci 2017 udelili ministri financií skupiny G20, a v nadväznosti na prijatie pracovného programu v máji 2019 – pracuje prostredníctvom svojej pracovnej skupiny pre digitálne hospodárstvo na globálnom riešení založenom na konsenze, ktoré sa zakladá na dvoch pilieroch: prvý pilier sa zameriava na pridelenie práv zdanenia prostredníctvom nových pravidiel týkajúcich sa rozdelenia zisku a zdaniteľného nexu a druhý pilier sa zaoberá zostávajúcimi otázkami BEPS, pričom zavádza opatrenia na zabezpečenie minimálnej úrovne zdaňovania;

K.  keďže 12. októbra 2020 inkluzívny rámec G20/OECD uverejnil balík pozostávajúci z úvodného vyhlásenia a správ o koncepcii prvého a druhého piliera, ktorý odráža zhodné názory na viaceré politické prvky, zásady a parametre v oboch pilieroch a zároveň identifikuje zostávajúce politické a technické otázky, ktoré je potrebné riešiť;

L.  keďže zisky popredných nadnárodných spoločností v digitálnej sfére sa v posledných rokoch výrazne zvýšili; keďže obmedzenia pohybu v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 ďalej urýchlili tento trend prechodu na hospodárstvo založené na digitálnych službách, čím fyzické podniky, a najmä malé a stredné podniky (MSP), ešte viac znevýhodnili; keďže existuje naliehavá potreba konať rýchlo, berúc do úvahy cieľ inkluzívneho rámca G20/OECD uzavrieť rokovania v júli 2021 ako dobrý prvý krok k spravodlivejšiemu rozdeleniu daňového zaťaženia;

M.  keďže primerané medzinárodné daňové právne predpisy sú kľúčové v záujme predchádzania praktikám v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam a na návrh spravodlivého a účinného daňového systému, ktorý rieši nerovnosť a zabezpečuje istotu a stabilitu, ktoré sú predpokladom hospodárskej súťaže, ako aj rovnakých podmienok pre spoločnosti, najmä pre MSP;

N.  keďže digitalizácia hospodárstva umožnila malým spoločnostiam z celého sveta a z rôznych odvetví zvýšiť konkurencieschopnosť a osloviť nových klientov; keďže menšie startupy a rozširujúce sa podniky by mali zostať nezaťažené opatreniami EÚ v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva;

O.  keďže digitálne podniky sa pri vytváraní obsahu vo veľkej miere spoliehajú na nehmotné aktíva na vytváranie obsahu, najmä využívaním a speňažovaním údajov používateľov, a keďže súčasné daňové systémy túto tvorbu hodnoty nezachytávajú; keďže tento jav nezosúlaďuje miesto tvorby hodnoty s miestom zdanenia;

P.  keďže neexistencia medzinárodnej dohody alebo nariadenia EÚ o zdaňovaní digitálneho hospodárstva je prekážkou konkurencieschopnejšieho podnikateľského prostredia priaznivého pre rast v rámci digitálneho jednotného trhu;

Q.  keďže závažná hospodárska kríza, ktorej Únia čelí, si vyžaduje moderné daňové politiky, ktoré členským štátom umožnia efektívnejšie a účinnejšie vyberať dane z činností vykonávaných v rámci jednotného trhu;

R.  keďže členské štáty by mali úzko spolupracovať a zaujať jednotnú, silnú a ambicióznu pozíciu v medzinárodných daňových rokovaniach;

S.  keďže v záveroch Rady z 27. novembra 2020 sa uvádza, že Európska rada v marci 2021 posúdi situáciu týkajúcu sa práce na dôležitej otázke digitálneho zdaňovania;

T.  keďže ministri financií G20 sa stretli 7.–8. apríla 2021 a stretnú sa 9.–10. júla 2021 a zohľadnia oba piliere rokovaní o inkluzívnom rámci;

Riešenie výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva

1.  poznamenáva, že súčasné medzinárodné daňové pravidlá pochádzajú zo začiatku 20. storočia a že práva zdanenia sú založené najmä na fyzickej prítomnosti spoločností; poukazuje na to, že digitalizácia a výrazné spoliehanie sa na nehmotné aktíva výrazne zvýšili schopnosť spoločností zapájať sa do významných obchodných činností v jurisdikcii, kde nie sú fyzicky prítomné, a preto dane zaplatené v jednej jurisdikcii už neodrážajú hodnotu a zisky vytvorené v tejto jurisdikcii, čo môže viesť k narúšaniu základu dane a presunu ziskov;

2.  vyzýva na nové a spravodlivejšie rozdelenie daňových práv pre vysoko digitalizované nadnárodné spoločnosti a revíziu tradičnej koncepcie stálej prevádzkarne, pretože sa nevzťahuje na digitalizované hospodárstvo; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu k C(C)CTB s cieľom vytvoriť virtuálnu stálu prevádzkareň, pričom treba mať na pamäti, kde je hodnota zachytená, a na základe hodnoty a ziskov vytvorených používateľmi; zdôrazňuje, že používatelia online platforiem a spotrebitelia digitálnych služieb sú teraz ústredným prvkom pri tvorbe hodnoty vysoko digitalizovanými podnikmi a nemôžu byť presunutí z jurisdikcie rovnakým spôsobom ako kapitál a práca, a preto by mali byť základom pre vymedzenie nového zdaniteľného nexu s cieľom poskytnúť účinný prostriedok nápravy proti agresívnemu plánovaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

3.  stotožňuje sa s obavami, že úzke vymedzenie predmetných problémov by viedlo k tomu, že cielené pravidlá by sa navrhovali len pre určité podniky; poukazuje na to, že transferové ceny, vymedzenie stálych prevádzkarní a daňové medzery vyplývajúce z rôznych príliš zložitých daňových systémov sa musia preskúmať, najmä pokiaľ ide o dohody o dvojitom zdanení;

4.  zdôrazňuje, že nové riešenia zdaňovania digitálneho hospodárstva by mali prednostne zdaňovať zisky, a nie výnosy;

5.  všíma si významný vývoj našich hospodárstiev, ktorý bol spôsobený digitalizáciou a globalizáciou; berie na vedomie pozitívne účinky digitalizácie na našu spoločnosť a naše hospodárstva, ako aj veľký potenciál digitalizácie pre daňovú správu, ktorá slúži ako nástroj na poskytovanie lepších služieb občanom, zvyšovanie dôvery verejnosti v daňové orgány a zlepšovanie konkurencieschopnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami medzinárodného daňového systému, ktorý nie je vždy vhodný na riadne riešenie výziev globalizácie a digitalizácie; požaduje dohodu, ktorej cieľom bude spravodlivý a účinný daňový systém, pričom sa bude rešpektovať národná suverenita v oblasti zdaňovania;

6.  vyzýva na reformu daňového systému s cieľom bojovať proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty by mali prevziať vedúcu úlohu pri reakcii na tieto nedostatky;

7.  zdôrazňuje potrebu zdaniť nadnárodné spoločnosti na základe spravodlivého a účinného vzorca na rozdelenie daňových práv medzi krajiny; pripomína návrh Komisie o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

8.  zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatočné zdaňovanie digitalizovaného hospodárstva; zdôrazňuje, že treba zohľadniť prirodzenú mobilitu vysoko digitalizovaných nadnárodných spoločností, najmä s cieľom vytvárať hodnoty, a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie daňových práv medzi všetky krajiny, v ktorých vykonávajú hospodársku činnosť a tvorbu hodnôt vrátane výskumu a vývoja; konštatuje, že niektoré existujúce dohody o zamedzení dvojitého zdanenia môžu zabrániť spravodlivému rozdeleniu práva na zdaňovanie, a žiada ich aktualizáciu; zdôrazňuje osobitnú situáciu malých okrajových členských štátov;

9.  zastáva názor, že sú potrebné ďalšie štúdie o celkovom daňovom zaťažení rôznych obchodných modelov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam nielenže poškodzuje výber verejných príjmov, čo ohrozuje verejné služby a presúva daňové zaťaženie na priemerných občanov, čím vytvára viac nerovností, ale má aj rušivý účinok na trhy tým, že znevýhodňuje podniky, najmä MSP, a vytvára prekážky pre nové miestne subjekty; zdôrazňuje, že je potrebné zvážiť potenciálne vstupné prekážky pre MSP, aby sa zabránilo vytváraniu odvetvia len s niekoľkými veľkými aktérmi;

10.  pripomína, že na digitálne podniky sa vzťahuje efektívna daňová sadzba v priemere vo výške len 9,5 % v porovnaní s tradičnými obchodnými modelmi, pre ktoré je to 23,2 %;

11.  zdôrazňuje, že zatiaľ sa dopyt po digitalizovaných službách zvýšil v dôsledku povinnosti vykonávať mnohé úlohy na diaľku v kontexte pandémie COVID-19; konštatuje preto, že poskytovatelia takýchto digitalizovaných služieb sa dostali do priaznivejšej pozície ako tradičné podniky, najmä MSP;

12.  zdôrazňuje, že v záverečnej správe OECD/G20 o BEPS téma 1 za rok 2015 sa dospelo k záveru, že digitálne hospodárstvo sa čoraz viac stáva samotným hospodárstvom; uznáva rýchlu digitalizáciu väčšiny hospodárskych odvetví a potrebu nadčasového daňového systému, ktorý neodčlení digitálne hospodárstvo, ale zabezpečuje spravodlivé rozdelenie príjmov medzi jednotlivé krajiny, v ktorých sa hodnota vytvára;

13.  konštatuje, že je dôležité rozlišovať úlohu zdaňovania aj regulácie a že budúce politiky digitálnej dane by nemali byť formulované tak, aby napravili nedostatky v digitálnom hospodárstve, ako sú poplatky vyplývajúce z monopolnej sily nad informáciami, kde by boli namiesto toho vhodnejšími regulačnými opatreniami;

Globálna mnohostranná dohoda: uprednostňovaná, ale nie jediná cesta vpred

14.  požaduje medzinárodnú dohodu, ktorej cieľom bude spravodlivý a účinný daňový systém; víta úsilie inkluzívneho rámca G20/OECD o dosiahnutie globálneho konsenzu o mnohostrannej reforme medzinárodného daňového systému s cieľom riešiť výzvy pokračujúceho presunu ziskov a digitalizovaného hospodárstva; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že lehota na uzavretie dohody stanovená na koniec roka 2020 nebola dodržaná; berie na vedomie pokrok v rokovaniach o návrhoch na technickej úrovni napriek oneskoreniam spôsobeným pandémiou ochorenia COVID-19 a požaduje urýchlené dosiahnutie dohody do polovice roku 2021 a inkluzívny proces rokovania; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapájali do daňových otázok na iných medzinárodných fórach, ako je OSN;

15.  berie na vedomie skutočnosť, že prístup založený na dvoch pilieroch navrhnutý v inkluzívnom rámci G20/OECD neodčleňuje digitálne hospodárstvo, ale hľadá komplexné riešenie nových výziev, ktoré vytvára; berie na vedomie rozdielne názory členov inkluzívneho rámca; domnieva sa však, že oba piliere by sa mali považovať za doplnkové a mali by sa prijať do polovice roka 2021;

16.  zdôrazňuje, že pilier II sa zameriava na riešenie zostávajúcich výziev BEPS, a to najmä zabezpečením toho, aby veľké nadnárodné spoločnosti vrátane digitalizovaných spoločností platili minimálnu úroveň dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú; víta nový impulz v rokovaniach inkluzívneho rámca G20/OECD, ktorý priniesli nedávne návrhy vlády USA o „silnom stimule pre národy, aby sa pripojili ku globálnej dohode, ktorou sa zavedú minimálne daňové pravidlá na celom svete“; konštatuje, že takéto návrhy zahŕňajú zvýšenie minimálnej sadzby dane z globálnych príjmov z nehmotného majetku, na ktorý sa uplatňuje nízka sadzba dane (global intangible low-taxed income, GILTI), na 21 % a sadzbu SHIELD (Stopping Harmful Inversions and Ending Low-tax Developments), ktorá by bola ekvivalentná sadzbe GILTI, ak sa nepodarí dosiahnuť globálnu dohodu o pilieri II(13); domnieva sa, že akákoľvek minimálna efektívna sadzba by sa mala stanoviť na spravodlivej a dostatočnej úrovni s cieľom odradiť od presunu ziskov a zabrániť škodlivej daňovej súťaži;

17.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že budúce kompromisy rokovaní inštitucionálneho rámca skupiny G20/OECD zohľadnia záujmy EÚ a zabránia zvýšeniu zložitosti a dodatočnej byrokracii pre MSP a občanov;

18.  víta úsilie sekretariátu OECD nájsť riešenie otázky, ako prispôsobiť naše súčasné medzinárodné daňové pravidlá globalizovanému a digitalizovanému hospodárstvu; víta návrh v rámci prvého piliera týkajúci sa nového zdaniteľného nexu a nových práv zdanenia, ktorý by vytvoril možnosť zdaňovať nadnárodné podniky v trhových jurisdikciách, a to aj v prípade, že nemajú fyzickú prítomnosť na základe ich hospodárskej činnosti; zdôrazňuje, že interakcia s používateľmi a spotrebiteľmi významne prispieva k vytváraniu hodnôt vo vysoko digitalizovaných obchodných modeloch, a preto by sa mala zohľadniť pri prideľovaní práv zdanenia; konštatuje, že niektoré možnosti politiky sa majú naďalej určovať na celosvetovej úrovni;

19.  uznáva, že takzvaná „suma A“ by vytvorila nové právo na zdaňovanie pre jurisdikcie trhu; zdôrazňuje, že rozsah týchto nových práv zdanenia by sa mal vzťahovať na všetky veľké nadnárodné podniky, ktoré by sa mohli zapojiť do praktík BEPS, a aspoň na automatizované digitálne služby a podniky orientované na spotrebiteľov a zároveň by nemal vytvárať ďalšiu a zbytočnú záťaž pre MSP ani zdražovať služby pre spotrebiteľov;

20.  vyzýva členské štáty, aby podporovali dohodu s cieľom zaručiť, aby sa dostatočné sumy ziskov prerozdelili do jurisdikcií trhu a mala by ísť nad rámec rozlišovania medzi obvyklým a neobvyklým ziskom, čo by mohlo viesť len k čisto umelému rozlíšeniu;

21.  je znepokojený tým, že nadmerne komplexný systém by v skutočnosti mohol pridať príležitosti na obchádzanie novodohodnutých pravidiel a vyzýva OECD a rokujúce členské štáty, aby sa usilovali o jednoduché a uskutočniteľné riešenie; žiada, aby sa zvážili zistenia týkajúce sa administratívneho vplyvu akčného plánu OECD/G20 BEPS;

22.  odporúča, aby politické možnosti, ktoré členské štáty obhajujú pri rokovaniach, znižovali zložitosť; preto podporuje zjednodušené administratívne postupy pre nadnárodné podniky, na ktoré sa vzťahujú nové práva zdanenia, a to aj s cieľom zmierniť zaťaženie členských štátov spojené s vykonávaním, pričom sa zohľadnia členské štáty, ktoré sa nezapájajú do daňových pravidiel narúšajúcich hospodársku súťaž, ako sú napríklad dohody zvýhodňujúce len jednu stranu; domnieva sa, že by bolo vhodné zreformovať princíp nezávislého vzťahu;

23.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili dialóg s novou administratívou USA o digitálnej daňovej politike s cieľom nájsť do júna 2021 spoločný prístup v rámci rokovaní inkluzívneho rámca G20/OECD; víta nedávne vyhlásenie novej administratívy USA, že sa bude opätovne angažovať v rokovaniach OECD s cieľom dosiahnuť dohodu a zavrhnúť koncepciu „bezpečného prístavu“; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila dôsledky nových úprav prvého piliera, ktoré navrhuje USA; vyzýva členské štáty, aby namietali proti doložke o bezpečnom prístave a ktorá by mohla vážne ohroziť reformné úsilie; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala vlastným návrhom na riešenie výziev digitalizovaného hospodárstva, ak by sa do prvého piliera reformy začlenila doložka o „bezpečnom prístave“; v tejto súvislosti pripomína dlhodobý návrh Komisie na zameraný na významnú digitálnu prítomnosť;

24.  berie na vedomie návrh mechanizmu predchádzania sporom a ich riešenia s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a zvýšiť prijatie nových pravidiel; zdôrazňuje dôležitú úlohu tohto mechanizmu, najmä počas prechodného obdobia, kým sa nezavedie nový medzinárodný daňový režim; zdôrazňuje však, že daňovú istotu možno najlepšie dosiahnuť stanovením jednoduchých, jasných a harmonizovaných pravidiel, ktoré v prvom rade zabránia sporom; zdôrazňuje, že žiadny mechanizmus predchádzania sporom a ich riešenia by nemal znevýhodňovať rozvojové krajiny;

25.  chápe, že pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu, malo by sa zabrániť škodlivým obchodným sporom a odvetným opatreniam, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na iné hospodárske odvetvia;

26.  vyzýva Komisiu, aby dokončila svoje vlastné posúdenie vplyvu účinkov prvého a druhého piliera na výber príjmov pre členské štáty a aby o svojich zisteniach informovala Radu a Európsky parlament; vyzýva Komisiu, aby na základe takéhoto posúdenia vplyvu odporučila a usmernila členské štáty, aby zaujali stanoviská v rokovaniach, ktoré obhajujú záujmy EÚ;

27.  vyzýva každý členský štát a Komisiu, aby koordinovali svoje pozície s cieľom hovoriť jedným hlasom;

Výzva na okamžité konanie na úrovni EÚ

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neschopnosť inkluzívneho rámca G20/OECD nájsť riešenie v októbri 2020 predĺžila nedostatočné zdaňovanie digitalizovaného hospodárstva; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 vo veľkej miere prospela digitalizovaným podnikom, najmä tým, ktoré boli schopné rozšíriť svoju činnosť, zatiaľ čo mnohé ďalšie podniky, najmä MSP, utrpeli ujmu, a že urýchlila prechod na digitalizované hospodárstvo, čím sa ďalej zdôraznila potreba nájsť mnohostranné riešenia na reformu súčasného daňového systému s cieľom zabezpečiť, aby digitalizované hospodárstvo spravodlivo prispievalo;

29.  zdôrazňuje, že vlády musia vybrať bezprecedentné zdroje na prekonanie krízy spôsobenej krízou COVID-19 a že mobilizácia príjmov z nedostatočne zdaňovaných odvetví môže prispieť k financovaniu obnovy;

30.  domnieva sa, že daňové výzvy vyplývajúce z digitalizovaného hospodárstva sú globálnou otázkou a že na umožnenie medzinárodnej koordinácie je naliehavo potrebná dohoda na úrovni štátov G20/OECD; domnieva sa, že ambiciózne a harmonizované medzinárodné riešenie treba uprednostniť pred zmesou vnútroštátnych alebo regionálnych digitálnych daní, ktoré nesú potenciálne riziko, a je omnoho pravdepodobnejšie, že v Rade nájde jednomyseľnú podporu;

31.  trvá preto na tom, že bez ohľadu na pokrok rokovaní inkluzívneho rámca G20/OECD by EÚ mala maž záložnú pozíciu a byť pripravená zaviesť do konca roku 2021 svoje vlastné riešenia zdaňovania digitálneho hospodárstva, najmä preto, že návrhy OECD sa týkajú iba úzkej skupiny spoločností a môžu sa ukázať ako nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala medziinštitucionálnu dohodu o rozpočtových otázkach zo 16. decembra 2020 predložením návrhov na digitálny poplatok do júna 2021 a aby pritom predvídala ich zlučiteľnosť s reformou inkluzívneho rámca G20/OECD, ak o ňom existuje dohoda; odporúča Komisii, aby do polovice roku -2021 predložila plán zohľadňujúci rôzne scenáre, najmä s dohodou na úrovni OECD a bez nej;

32.  vyzýva Komisiu, aby zvážila najmä zavedenie dočasnej dane z digitálnych služieb EÚ ako nevyhnutný prvý krok; zdôrazňuje, že ak sa dosiahne medzinárodná dohoda v rámci investičného nástroja OECD/G20, tieto európske riešenia by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť; pripomína, že daň z digitálnych služieb EÚ možno považovať len za dočasný prvý krok;

33.  vyzýva EÚ, aby harmonizovaným spôsobom realizovala budúci výsledok dohody o medzinárodných rokovaniach, a vyzýva Komisiu, aby na tento účel vydala návrh;

34.  poukazuje na to, že zlyhanie rokovaní OECD by poviedlo k ďalšej fragmentácii v súvislosti s digitálnymi daňami, ktorá by mohla byť škodlivá aj pre európske spoločnosti, ktorých cieľom je rozšíriť svoje obchodné modely na iné trhy; pripomína, že je dôležité dosiahnuť dohodu na úrovni OECD s cieľom predísť potenciálnym obchodným vojnám; zdôrazňuje, že napriek tomu, že zdaňovanie patrí do právomoci členských štátov, je potrebná silná koordinácia;

35.  zdôrazňuje, že digitálne spoločnosti EÚ so sídlom v členskom štáte EÚ, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb v EÚ, sú v nevýhode v porovnaní so zahraničnými spoločnosťami, ktoré nemajú „fyzickú prítomnosť“ v žiadnom členskom štáte, a preto sa môžu vyhýbať plateniu daní z príjmov právnických osôb v EÚ, aj keď pracujú s európskymi používateľmi; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre poskytovateľov tradičných služieb a automatizovaných digitalizovaných služieb a podniky v priamom styku so spotrebiteľmi v EÚ tým, že sa zabezpečí, aby sa digitálne služby zdaňovali v mieste zisku spravodlivou sadzbou;

36.  zdôrazňuje, že každá daň z digitálnych služieb EÚ musí zabrániť zbytočnému zvyšovaniu nákladov na dodržiavanie predpisov a musí poskytnúť jasné vymedzenie a transparentné ustanovenia, ktoré sa jednoducho dodržiavajú a presadzujú, a podporovať právnu a regulačnú istotu;

37.  vyzýva na prijatie primeraných pravidiel s cieľom zabrániť oslabovaniu MSP, startupov a spoločností zapojených do procesu digitalizácie svojich obchodných činností; zdôrazňuje, že daňová politika môže byť v tejto súvislosti jedným z nástrojov na podporu konkurencieschopnosti jednotného trhu; zdôrazňuje, že je potrebná daňová politika podporujúca rast, ktorej cieľom je posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť jednotného trhu;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať existujúce pravidlá dvojitého zdanenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zdanili všetky zisky, ktoré opúšťajú EÚ;

39.  konštatuje, že niektoré členské štáty považujú zdaňovanie veľkých vysoko digitalizovaných podnikov za naliehavú otázku, a preto na vnútroštátnej úrovni zaviedli dane z digitálnych služieb; konštatuje, že tieto vnútroštátne digitálne dane majú vplyv na medzinárodný obchod a rokovania; poukazuje však na to, že jednostranné zavedenie vnútroštátnych riešení môže vytvoriť riziko fragmentácie a daňovej neistoty v rámci jednotného trhu; zdôrazňuje, že z dôvodu násobenia vnútroštátnych opatrení je zavedenie koordinovaného európskeho riešenie ešte naliehavejšie; pripomína, že tieto vnútroštátne opatrenia by sa mali postupne zrušiť, ak sa nájde účinné multilaterálne riešenie;

40.  pripomína, že hoci zdaňovanie je v prvom rade v právomoci členských štátov, vlády ho musia v čo najväčšej možnej miere uplatňovať v súlade so spoločnými zásadami práva EÚ, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi vnútroštátnymi rámcami, a tým sa umožnila spravodlivá hospodárska súťaž a zabránilo sa negatívnemu vplyvu na celkovú súdržnosť zásad EÚ v oblasti zdaňovania;

41.  poznamenáva, že Rada sa nedohodla na žiadnom zo súvisiacich návrhov Komisie, t. j. na dani z digitálnych služieb, významnej digitálnej prítomnosti alebo na CCTB a CCCTB; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje stanovisko k týmto návrhom, ak neuspejú rokovania OECD, najmä vzhľadom na bezprecedentné okolnosti krízy COVID-19, alebo zvážili ich začlenenie do prípadnej budúcej implementácie dohôd OECD, a aby zvážili všetky možnosti stanovené v zmluvách, ak sa nemôže dosiahnuť jednomyseľná dohoda;

42.  vyzýva členské štáty, aby obnovili politický dialóg na vysokej úrovni v rámci Rady, pripravili pôdu na rozhodnutie o digitálnom zdaňovaní na jednotnom trhu bez ohľadu na výsledok medzinárodných rokovaní; vyzýva Radu, aby pokročila v legislatívnych spisoch, ktoré už Európsky parlament prijal, s cieľom dodržiavať zásadu lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ;

43.  víta úvodné posúdenie vplyvu digitálnej dane zo 14. januára 2021, ktoré vypracovala Komisia; konštatuje, že digitalizácia môže zvýšiť produktivitu a blahobyt spotrebiteľov, ale je tiež mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby veľké, vysoko digitalizované podniky prispievali spravodlivým dielom k spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila, ako bude rozsah pôsobnosti, vymedzenie a segmentácia digitálnych činností, transakcií, služieb alebo spoločností v súlade s medzinárodným úsilím o nájdenie globálneho riešenia;

44.  uznáva tri možnosti daňovej politiky uvedené v úvodnom posúdení vplyvu vrátane:

45.  vyzýva na podrobné posúdenie vplyvov, ktoré by každá možnosť mala na digitálnu agendu EÚ aj na jednotný trh, ako aj na všetky možné obchodné spory a odvetné opatrenia od iných hospodárskych subjektov a možné účinky presahovania do iných hospodárskych odvetví;

46.  žiada posilnenie úlohy Európskeho parlamentu v legislatívnych postupoch v oblasti zdaňovania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti, ktoré ponúkajú zmluvy; v tejto súvislosti berie na vedomie plán hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ktorý Komisia navrhla vo svojom oznámení z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ;

Digitálna daň ako nový vlastný zdroj EÚ

47.  víta medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 (MID) medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne o spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie súboru nových vlastných zdrojov(14), v súlade so zásadou všeobecnosti, a pripomína právne záväzný záväzok Komisie predložiť do júna 2021 legislatívny návrh na zavedenie digitálnej dane EÚ ako vlastného zdroja; zdôrazňuje právne záväzný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie bezodkladne dodržať kroky stanovené v pláne s cieľom zaviesť ho najneskôr do 1. januára 2023;

48.  pripomína, že Európsky parlament opätovne potvrdil svoj záväzok zaviesť digitálnu daň EÚ ako vlastný zdroj s veľkou väčšinou vo viacerých správach a uzneseniach(15);

49.  zdôrazňuje, že medziinštitucionálna dohoda vrátane plánu zavedenia nových vlastných zdrojov zaväzuje Radu, Európsky parlament a Komisiu, aby neodvolateľne pokročili v otázke digitálnej dane EÚ, ktorá sa stane súčasťou dlhodobého rozpočtu EÚ celkovo ako vlastný zdroj a dlhodobý stabilný zdroj príjmov; zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, či sa základné pravidlá určia na úrovni OECD alebo EÚ, príjmy vytvorené zdaňovaním digitálneho hospodárstva v členských štátoch sa môžu a musia stať vlastným zdrojom; domnieva sa, že rovnaký prístup by sa mal uplatniť aj v prípade akýchkoľvek iných príjmov vytvorených akoukoľvek dohodou na úrovni OECD;

50.  domnieva sa, že príjmy z digitálnej dane EÚ budú úzko spojené s otvorenými hranicami jednotného trhu a tzv. digitálnou úniou, a preto budú predstavovať veľmi vhodný a skutočný základ pre vlastný zdroj EÚ; zdôrazňuje, že nasmerovanie tohto nového toku verejných príjmov do rozpočtu EÚ pomôže vyriešiť niekoľko problematických otázok týkajúcich sa fiškálnej rovnocennosti a fiškálnej súdržnosti;

51.  požaduje daňový návrh a vykonávacie pravidlá, ktorými sa riziká akéhokoľvek presunu ekonomického vplyvu na občanov a spotrebiteľov EÚ obmedzia na minimum; je presvedčený, že premena výnosov z digitálnej dane na vlastný zdroj rozpočtu EÚ pomôže k rozdeleniu a prerozdeleniu takýchto nákladov spravodlivým spôsobom vo všetkých členských štátoch;

52.  pripomína, že vlastné zdroje založené na digitálnej dani EÚ a/alebo pravidlách OECD sa v súlade so zásadou všeobecnosti formálne nevyčlenia na výdavky žiadneho konkrétneho programu ani fondu; pripomína, že budú tvoriť všeobecný príjem spolu s ďalšími novými vlastnými zdrojmi, ktorých celková suma by mala postačovať aspoň na pokrytie nákladov splátok nástroja na obnovu Next Generation EU; pripomína, že akýkoľvek príjem z nových vlastných zdrojov, ktorý presiahne skutočné potreby splácania, bude naďalej slúžiť rozpočtu EÚ ako všeobecný príjem;

53.  pripomína, že ako sa uvádza v bode G prílohy II k medziinštitucionálnej dohode, inštitúcie uznávajú, že zavedenie koša nových vlastných zdrojov by malo podporovať primerané financovanie výdavkov Únie v rámci VFR;

54.  konštatuje, že príjem z digitálnej dane EÚ bude súčasťou koša nových vlastných zdrojov, ktorých výnosy postačia aspoň na pokrytie budúcich nákladov (istiny a úrokov), prostredníctvom rozpočtu EÚ, na splácanie grantov z nástroja EÚ na obnovu, pričom sa predpokladá, že v priemere dosiahne ročne približne 15 miliárd EUR a najviac 29,25 miliardy EUR ročne od roku 2028 do roku 2058, pričom sa zároveň zamedzí zníženiu výdavkov na programy EÚ; konštatuje, že odhady príjmov sa pohybujú vo výške niekoľkých miliárd až niekoľkých desiatok miliárd eur v závislosti od viacerých faktorov vrátane presného vymedzenia zdaniteľného základu, daňového subjektu, miesta zdanenia, výpočtu a sadzby dane, ako aj mier rastu v dotknutých odvetviach;

55.  zdôrazňuje, že zavedením koša nových vlastných zdrojov, ako sa stanovuje v pláne MID, vrátane digitálnej dane EÚ, sa zvýši finančná nezávislosť EÚ a jej schopnosť splniť očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o strategické politické ciele EÚ, ako je spravodlivý a silný európsky jednotný trh, Európska zelená dohoda založená na spravodlivej transformácii, Európsky pilier sociálnych práv a digitálna transformácia, ako aj vytvorenie pridanej hodnoty EÚ s vysokou efektívnosťou v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami;

56.  pripomína, že príjmy z digitálnej dane EÚ musia prispievať k splácaniu nástroja na obnovu a k financovaniu výdavkov na programy a fondy Únie; v tejto súvislosti znovu potvrdzuje, že akýkoľvek podiel príjmov z digitálnych poplatkov, ktoré si členské štáty ponechajú, by mal byť striktne úmerný nákladom na výber, ktoré im vzniknú, a nemal by neprimerane znevýhodňovať rozpočet EÚ;

57.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do prípravy legislatívnych návrhov digitálnej dane EÚ ako vlastného zdroja a revidovaného rozhodnutia o vlastných zdrojoch zapracovala pozíciu Európskeho parlamentu, a vyzýva Radu, aby v súlade s plánom tento návrh urýchlene prijala; nabáda inštitúcie, aby sa urýchlene a konštruktívne zapojili do pravidelného dialógu podľa dohodnutého plánu zavádzania vlastných zdrojov; naliehavo vyzýva Európsku radu, aby potvrdila pevnú vedúcu úlohu EÚ v celosvetovom úsilí o spravodlivejšie zdaňovanie prijatím rýchlych a rozhodných krokov na zavedenie digitálnej dane ako vlastného zdroja v priebehu roka 2021; v tejto súvislosti víta vyhlásenie členov Európskej rady z 25. marca 2021, v ktorom sa zdôrazňuje ich záväzok k tomuto úsiliu;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13-2020-INIT/sk/pdf (2) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10-2020-INIT/sk/pdf (3) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13350-2020-INIT/sk/pdf (4) Návrh na smernicu Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0685) z 25. októbra 2016, a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0683) z 25. októbra 2016. (5) Balík tvorí oznámenie Komisie z 21. marca 2018 s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (COM(2018)0147), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148) a odporúčanie Komisie z 21. marca 2018 týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (C(2018)1650). (6) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51. (7) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79. (8) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 123. (9) Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 8. (10) Spoločné následné opatrenia zo 16. marca 2016 o začlenení transparentnosti, koordinácie a konvergencie do politík v oblasti dane z príjmov právnických osôb v Únii a uznesenia výboru TAXE, opatrenia zo 16. novembra 2016 nadväzujúce na uznesenie TAXE2, opatrenia nadväzujúce na odporúčanie výboru PANA z apríla 2018 a opatrenia z 27. augusta 2019 nadväzujúce na uznesenie TAX3. (11) Hadzhieva, E., Vplyv digitalizácie na medzinárodné daňové záležitosti: výzvy a nápravy, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, február 2019. (12) Prijaté texty, P9_TA(2019)0102. (13) The Made In America Tax Plan, 2021, ministerstvo financií USA, s. 12. (14) Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28. (15) Najmä v uzneseniach zo 14. marca 2018 o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 71.), zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021–2027 - pozícia Parlamentu so zreteľom na dohodu (Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 179.), uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021–2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov (prijaté texty, P9_TA(2019)0032), z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy (prijaté texty, P9_TA(2020)0124) a z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 17. – 21. júla 2020 (prijaté texty P9_TA(2020)0206) a na svoje legislatívne uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (prijaté texty, P9_TA(2020)0220).