Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 11. marca 2020, v ktorom sa ochorenie COVID-19 vyhlasuje za pandémiu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 30. januára 2020, v ktorom sa uvádza, že šírenie ochorenia COVID-19 predstavuje núdzový stav verejného zdravia medzinárodného dosahu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva(1),

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky s názvom Činnosť EIB v roku 2020 – Latinská Amerika a Karibik,

–  so zreteľom na správy, ktoré zverejnila Panamerická zdravotnícka organizácia,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z novembra 2020 s názvom COVID-19 in Latin America and the Caribbean: An overview of government responses to the crisis (COVID-19 v Latinskej Amerike a Karibskej oblasti: Prehľad reakcie vlád na krízu),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej zo 16. septembra 2020 o stave Únie,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella z 5. mája 2020 v mene Európskej únie o ľudských právach počas pandémie COVID-19,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 s názvom Globálna reakcia Tímu Európa na COVID-19,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 o pláne obnovy a viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. júla 2020 o prioritách EÚ v rámci OSN a 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na tému Presadzovanie multilateralizmu a silnej a účinnej OSN, ktorá prináša všetkým osoh;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o zahraničnopolitických dôsledkoch pandémie COVID-19(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) z 5. novembra 2020 o komplexnej a biregionálnej stratégii EÚ – LAK na zmiernenie dosahu pandémie COVID-19,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov zhromaždenia EuroLat z 30. marca 2020 o pandémii COVID-19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(3),

–  so zreteľom na spoločné komuniké Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 14. decembra 2020, ktoré je výsledkom neformálneho zasadnutia ministrov EÚ27 – Latinská Amerika a Karibik,

–  so zreteľom na správu Hospodárskej komisie pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC) s názvom Social Panorama of Latin America 2020 (Sociálna panoráma Latinskej Ameriky 2020) zverejnenej v roku 2021,

–  so zreteľom na 27. iberoamerický samit hláv štátov a predsedov vlád, ktorý sa konal 21. apríla 2021 v Andorre, a na jeho výsledné vyhlásenie,

–  so zreteľom na výročné správy Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0204/2020),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007 a Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv z roku 1998,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodých a kmeňových národoch, ktorý bol prijatý 27. júna 1989,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z marca 2020 o zrušení sankcií voči krajinám v boji proti pandémii,

–  so zreteľom na prezentáciu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 15. apríla 2021 vo Fiocruz,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom majú strategický a kľúčový význam; keďže Latinská Amerika je jedným z regiónov najviac postihnutých ochorením COVID-19; keďže Latinská Amerika má 8,4 % svetovej populácie, ale v súčasnosti je tu akumulovaná viac ako pätina celosvetových úmrtí na COVID-19;

B.  keďže reakcia na pandémiu COVID-19 bola celosvetovo rôznorodá, a to aj v Latinskej Amerike; keďže všetky krajiny vyhlásili všeobecný výnimočný stav;

C.  keďže prioritou teraz musí byť obnovenie dôvery v multilaterálne inštitúcie, ktoré sú schopné poskytnúť globálne odpovede, a to pokročením v rokovaniach o iniciatíve WTO v oblasti obchodu a zdravia v súvislosti s pandémiou COVID-19 a súvisiacimi zdravotníckymi výrobkami;

D.  keďže ničivé účinky pandémie COVID-19 na oboch stranách Atlantiku si vyžadujú úzku spoluprácu medzi WTO, WHO, inštitúciami OSN a Svetovou bankou, ktorá je nevyhnutná na riešenie krízy a zabezpečenie solidarity; keďže na riešenie náročných výziev udržateľného, ekologického a digitálneho oživenia, ktoré bude aj inkluzívne, spravodlivé a odolné, je potrebná koordinovaná globálna reakcia;

E.  keďže dosah pandémie a politiky vykonávané v reakcii na krízu pre krajiny regiónu zvýšili potrebu likvidity s cieľom čeliť núdzovému obdobiu; keďže tieto faktory viedli k zvýšeniu úrovne dlhu a vlády čelia zvýšeným verejným výdavkom s rizikom platobnej neschopnosti; keďže zlepšený prístup k likvidite a zníženie dlhu musia byť prepojené so strednodobými a dlhodobými rozvojovými cieľmi, a teda s iniciatívami pre lepšie napredovanie;

F.  keďže iniciatíva COVAX s koordináciou Svetovej aliancie pre vakcíny a imunizáciu (GAVI), Koalície na podporu inovácií v oblasti pripravenosti na epidémiu (CEPI) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) doteraz podala približne 38 miliónov dávok; keďže v rámci iniciatívy COVAX je jednoznačne potrebné zvýšiť výrobnú a distribučnú kapacitu;

G.  keďže do prvého kola prídelu očkovacích látok COVAX patrí 31 krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré by v nadchádzajúcich mesiacoch mali dostať viac ako 27 miliónov dávok očkovacích látok;

H.  keďže cieľom iniciatívy COVAX je podporovať a zabezpečovať globálny prístup k bezpečným, účinným a cenovo dostupným očkovacím látkam vysokej kvality; poukazuje na to, že v roku 2021 iniciatíva COVAX zabezpečila očkovacie látky len pre 20 % svetovej populácie, a preto sa musí zvýšiť výroba a distribúcia očkovacích látok v Európe aj v Latinskej Amerike;

I.  keďže Latinská Amerika začala v roku 2020 ako oblasť sveta s najzávažnejšou nerovnosťou, ktorá sa počas pandémie len zhoršila; keďže miera chudoby sa do konca roka 2020 zvýšila na 209 miliónov, čo znamená, že do chudoby sa dostalo ďalších 22 miliónov ľudí, pričom počet ľudí v extrémnej chudobe sa z celkového počtu 78 miliónov zvýšil o 8 miliónov; keďže ukazovatele nerovnosti v regióne sa v dôsledku pandémie COVID-19 a napriek núdzovým opatreniam sociálnej ochrany, ktoré krajiny prijali na zastavenie tohto javu, zhoršili spolu s mierou zamestnanosti a účasti na trhu práce, a to najmä medzi ženami;

J.  keďže ochorenie COVID-19 neúmerne postihuje krajiny s nízkymi a strednými príjmami a rozvojové krajiny a skupiny v zraniteľnej situácii vrátane žien a dievčat, starších osôb, menšín a komunít pôvodného obyvateľstva, čím sa znehodnocujú prínosy v oblasti zdravia a rozvoja, a tak sa bráni dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja;

K.  keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 prehĺbila rodovú nerovnosť; keďže v Latinskej Amerike je rodovo motivované násilie rozšírené v miere, ktorá patrí k najvyšším na svete a počas pandémie sa len zvýšila, pričom opatrenia na obmedzenie pohybu viedli k výraznému nárastu domáceho násilia, znásilnení a vrážd žien; keďže sexuálne a reprodukčné zdravie počas pandémie nebolo prioritou, čo predstavuje vážnu prekážku práva na zdravie a ohrozuje životy žien a dievčat v regióne;

L.  keďže pôvodné obyvateľstvo bolo ochorením COVID-19 výrazne postihnuté z dôvodu nedostatočného prístupu k čistej vode, kanalizácii, zdravotníckym službám, sociálnym dávkam a nedostatku kultúrne vhodných mechanizmov na ochranu ich práv na zdravie a živobytie;

M.  keďže v niektorých krajinách Latinskej Ameriky, ako aj v mnohých častiach sveta sa pandémia COVID-19 využívala aj ako zámienka na represie, neprimerané obmedzovanie politickej opozície a stretávanie a činnosť občianskej spoločnosti; keďže vládne opatrenia často oslabujú všetky základné ľudské práva vrátane občianskych, politických, sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv tých, ktorí sa nachádzajú v najzúfalejšej situácii; keďže obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 majú vplyv aj na slobodu prejavu;

N.  keďže práca novinárov v regióne je v dôsledku opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 náročnejšia pre obmedzený fyzický prístup a obmedzený kontakt s orgánmi, najmä pokiaľ ide o ich úlohu v boji proti čoraz viac rozšíreným dezinformáciám; keďže dezinformácie na internete, falošné správy a pseudoveda ako súčasť „infodémie“, ako to nazvala Svetová zdravotnícka organizácia, sú dôležitou hybnou silou pandémie v Latinskej Amerike; keďže konkrétne príklady tohto siahajú od šarlatánstva a zázračných „liekov“ na COVID-19 až po politické útoky a nenávistné kampane proti určitým komunitám a menšinám; keďže významnú úlohu pri šírení dezinformácií a pseudovedy zohrávajú sociálne médiá;

O.  keďže niektoré vlády boli osobitne kritizované za to, že sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 vydali na nebezpečnú politickú cestu, čo svedčí o nesúhlase s regionálnymi a miestnymi iniciatívami v oblasti hygieny vrátane hrozieb o nasadení armády ako protiopatrenia miestnych obmedzení pohybu a reštrikcií, a boli obvinené z ignorovania základných pokynov WHO, odporúčaných postupov riadenia pandémie a vedecky podložených usmernení pre verejné zdravie;

1.  opätovne zdôrazňuje hlboké znepokojenie nad ničivým dosahom pandémie COVID-19 na európsky aj latinskoamerický kontinent a vyjadruje solidaritu so všetkými obeťami a ich rodinami, ako aj so všetkými osobami postihnutými zdravotnou, hospodárskou a sociálnou krízou;

2.  vyjadruje hlbokú vďaku za služby zdravotníckych pracovníkov v regióne, ktorí pracujú pod vysokým tlakom a hrozbou spojenou so šírením koronavírusu;

3.  vyzýva vlády oboch regiónov, inštitúcie EÚ a latinskoamerické integračné orgány, aby zintenzívnili spoluprácu medzi oboma regiónmi a zlepšili kapacity v oblasti pripravenosti a reakcie, sociálne zabezpečenie a prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, a účinné vykonávanie rozsiahlych plánov očkovania;

4.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s orgánmi krajín Latinskej Ameriky, ktoré sú v núdzi, a aby v boji proti pandémii využili mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a ďalšie nástroje na financovanie solidarity v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027; ďalej vyzýva Komisiu, aby využila program Horizont Európa a ďalšie programy a fondy EÚ s cieľom podporiť vedeckú spoluprácu medzi krajinami Latinskej Ameriky a EÚ, najmä v oblasti zdravia a inovácií; víta nové iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti zdravia, ako je zriadenie nadnárodného inštitútu pre infekčné choroby;

5.  vyzýva všetky krajiny a vlády, aby bez zbytočného odkladu zabezpečili voľný prístup k vakcínam pre celé obyvateľstvo, aby zaistili dostatočné zásoby očkovacích látok, podporovali spravodlivý prístup k nim a čo najrýchlejšie pokročili v realizácii prebiehajúceho očkovania; na tento účel navrhuje posilnenie regionálnych a/alebo subregionálnych koordinačných mechanizmov s cieľom zefektívniť obstarávanie a účinnú distribúciu očkovacích látok a zintenzívniť výskum na podporu ich vývoja a výroby;

6.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo úsilie o posilnenie distribučnej kapacity iniciatívy COVAX a podporilo plné financovanie záväzku predbežného nákupu COVAX;

7.  uznáva vedúcu úlohu, ktorú zohráva EÚ a jej členské štáty v úsilí o zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného prístupu k bezpečným a účinným očkovacím látkam v krajinách s nízkymi a strednými príjmami prostredníctvom mechanizmu COVAX, ako je napríklad nedávne oznámenie o poskytnutí dodatočného príspevku vo výške 500 miliónov EUR, čím finančný príspevok EÚ na COVAX dosiahol celkovo takmer 1 miliardu EUR v priamych grantoch a zárukách; konštatuje, že vzhľadom na to, že Komisia, Európska investičná banka a členské štáty EÚ prisľúbili, že na iniciatívu COVAX poskytnú viac ako 2,2 miliardy EUR, Únia je jedným z jej hlavných prispievateľov;

8.  naliehavo vyzýva latinskoamerické krajiny, aby očkovacie látky poskytovali všetkým bez ohľadu na migračný štatút, aby urýchlene prijali opatrenia na posilnenie distribúcie očkovacích látok neregulárnym migrantom a utečencom, ako aj ľuďom, ktorí pracujú v neformálnom sektore a žijú v neformálnych osadách, a aby tým, ktorí nemajú vnútroštátny preukaz totožnosti, umožnili zaregistrovať sa na očkovanie bez administratívnych prieťahov; v tejto súvislosti oceňuje opatrenia, ako je dočasný štatút ochrany pre venezuelských migrantov v Kolumbii alebo prebiehajúca operácia premiestnenia Operação Acolhida v Brazílii;

9.  berie na vedomie, že podľa WHO majú viaceré krajiny v regióne potenciálne kapacity na výrobu vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré by sa mohli zvýšiť, ak sa uskutočnil transfer technológií;

10.  naliehavo vyzýva vlády, aby pri vykonávaní opatrení na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19 zachovávali najvyššiu úroveň dodržiavania ľudských práv; žiada, aby opatrenia prijaté s cieľom reagovať na ohrozenie zdravia boli primerané, potrebné a nediskriminačné; odsudzuje represívne opatrenia, ktoré boli podniknuté počas pandémie, hrubé porušovanie ľudských práv a zlé zaobchádzanie s obyvateľstvom vrátane neprimeraného použitia sily zo strany štátnych a bezpečnostných síl;

11.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby zintenzívnili boj proti dezinformáciám na internete, falošným správam a pseudovede; vyzýva vlády oboch regiónov a medzinárodné organizácie, aby spolupracovali s online platformami s cieľom nájsť účinné riešenia problému infodémie; víta vytvorenie portálu PortalCheck.org, nového internetového strediska zdrojov na overovanie faktov v Latinskej Amerike a Karibiku, ktorého cieľom je riešiť problém dezinformácií súvisiacich s ochorením COVID-19 a ktoré podporuje Európska únia; konštatuje však, že vlády by nemali používať boj proti dezinformáciám na potláčanie slobody vyjadrovať politické názory a obmedzovanie základných slobôd občanov;

12.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili osobitnú účasť na prenose znalostí a opatreniach a plánovaní reakcie na krízy, a to na základe súčasných legislatívnych návrhov EÚ, ako je nariadenie týkajúce sa riešenia cezhraničných ohrození v oblasti zdravia, a tak pomohli krajinám Latinskej Ameriky lepšie sa pripraviť na budúce pandémie;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pandémia COVID-19 bola výrazne spolitizovaná, pričom niektoré hlavy štátov a predsedovia vlád ju vo svojich vyjadreniach popierajú alebo zľahčujú závažnosť situácie, a vyzýva politických predstaviteľov, aby konali zodpovedne s cieľom zabrániť ďalším eskaláciám; považuje dezinformačné kampane súvisiace s pandémiou za znepokojujúce a vyzýva orgány, aby identifikovali a právne stíhali subjekty, ktoré sú za ne zodpovedné;

14.  vyzýva EÚ a jej členské štáty a všetky štáty Latinskej Ameriky, aby podporili hromadné udeľovanie zvláštnych práv čerpania prostriedkov z Medzinárodného menového fondu (SDR) s cieľom zvýšiť likviditu krajín tohto regiónu najmenej nákladným spôsobom a podporiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti iniciatívy na pozastavenie dlhovej služby (DSSI) skupiny G20 na krajiny so strednými príjmami;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a orgánom a parlamentom krajín Latinskej Ameriky.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0307. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0322. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.