Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a najmä na uznesenie z 20. januára 2016 na podporu mierového procesu v Kolumbii(1),

–  so zreteľom na obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej(2), podpísanú 26. júla 2012 v Bruseli, ako aj na Dohodu o zrušení vízovej povinnosti medzi Európskou úniou a Kolumbiou(3), ktorá bola podpísaná 2. decembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 1. októbra 2015, na základe ktorého bol Eamon Gilmore vymenovaný za osobitného vyslanca EÚ pre mierový proces v Kolumbii,

–  so zreteľom na konečnú dohodu o ukončení ozbrojeného konfliktu a o vytvorení stabilného a trvalého mieru medzi národnou vládou Kolumbie a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie – Ľudovou armádou (FARC-EP), podpísanú 24. novembra 2016,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN o overovacej misii OSN v Kolumbii, a najmä na správu z 26. marca 2021,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Kolumbii z 10. februára 2021,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 9. februára 2021 podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Josepa Borrella a komisára Janeza Lenarčiča o rozhodnutí Kolumbie priznať postavenie osôb s dočasnou ochranou venezuelským migrantom a na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 26. februára 2021 o násilí páchanom na obhajcoch ľudských práv v Kolumbii,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Kolumbia si v novembri 2021 pripomenie piate výročie podpísania konečnej dohody o ukončení ozbrojeného konfliktu a vytvorení stabilného a trvalého mieru medzi vládou Kolumbie pod vedením prezidenta Juana Manuela Santosa a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie – Ľudovou armádou (ďalej len „FARC-EP“), ktorou sa ukončil viac ako päťdesiatročný konflikt a ktorá predstavuje významný krok, pokiaľ ide o budovanie stabilného a trvalého mieru v krajine; keďže Kolumbia si zachovala demokratickú integritu napriek dlhým obdobiam mimoriadneho násilia;

B.  keďže podľa odhadov kolumbijského ústavného súdu bude trvať najmenej 15 rokov, kým sa dosiahne súlad so záverečnou dohodou, desaťročným plánovaním jednotného plánu a viacročným plánom investícií do mieru, ktorý je v súčasnosti stanovený na štyri roky, s prostriedkami vo výške takmer 11,5 miliardy USD;

C.  keďže prezident Kolumbie Iván Duque a predseda politickej strany Comunes (predtým strana FARC) Rodrigo Londoño sa stretli 10. marca 2021, aby rokovali o stave vykonávania konečnej dohody; keďže počas dialógu, ktorý sprostredkoval osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Kolumbiu a vedúci overovacej misie OSN v Kolumbii, obe strany opakovane zdôraznili odhodlanie vykonávať konečnú dohodu a súhlasili, že spoločne vypracujú plán na zvyšok obdobia naplánovaného na jej komplexné vykonávanie, a zároveň zdvojnásobia úsilie s cieľom posilniť opätovné začlenenie bývalých bojovníkov do spoločnosti a záruky ich bezpečnosti;

D.  keďže bývalí partizánski bojovníci tiež napredujú v procese opätovného začlenenia do civilného života a keďže právny a ústavný systém v Kolumbii prijíma presné reformy s cieľom zabezpečiť, aby sa plnili záväzky vyplývajúce z dohody a aby sa budúcnosť krajiny mohla stavať na nich;

E.  keďže strany sa v konečnej dohode dohodli, že zriadia osobitný súd pre mier (ďalej len „JEP“) okrem iného aj vykonávaním komplexného systému pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania sa konfliktu, ako aj – okrem iných – dohôd o odškodnení obetí, čo sa uznáva v správe vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 10. februára 2021; keďže Kolumbia pri komplexnom vykonávaní konečnej dohody čelí zložitým výzvam, ktoré ešte zhoršuje situácia ochorenia COVID-19 a príchod a prijímanie venezuelských migrantov;

F.  keďže kolumbijský JEP 26. januára 2021 oznámil svoje prvé významné rozhodnutie, pričom ôsmich vedúcich predstaviteľov bývalých FARC-EP obvinil z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti, čo je doteraz najjasnejším výsledkom spravodlivosti v prechodnom období v krajine; keďže tiež potvrdila pokrok dosiahnutý pri vyšetrovaní tzv. „falošne pozitívnych prípadov“; keďže JEP začal činnosti na dosiahnutie pokroku smerom k vytvoreniu trvalého a plynulého dialógu s domorodými orgánmi;

G.  keďže naďalej dochádza k významnému pokroku, ktorý je príkladom transformačného potenciálu mierovej dohody, ktorej súčasťou je vôbec po prvýkrát osobitné rodové hľadisko; keďže v rámci komplexného programu záruk pre vedúce predstaviteľky, obhajcov ľudských práv a programov na podporu žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami násilia vrátane znásilnenia a únosu, by sa mal dosiahnuť väčší pokrok; keďže vzhľadom na vzájomnú prepojenosť rôznych kapitol dohody je mimoriadne dôležité aktívne začleňovať rodové hľadisko do všetkých oblastí;

H.  keďže napriek tomu, že mierové rozhovory viedli k výraznému zníženiu počtu prípadov smrti a násilia v Kolumbii, narúšanie bezpečnosti v rôznych regiónoch Kolumbie sa vo všeobecnosti považuje za prekážku v mierovom procese, pričom, ako informovala OSN, dochádza k znepokojivému nárastu násilia, nedobrovoľných zmiznutí, únosov a vrážd sociálnych vodcov, ako aj vodcov z radov pôvodného obyvateľstva, bývalých bojovníkov FARC a obhajcov ľudských práv; keďže bezpečnostné sily sú tiež vystavené útokom a násiliu;

I.  keďže overovacia misia OSN overila v roku 2020 vraždy 73 bývalých bojovníkov, čím sa počet bývalých bojovníkov zavraždených od roku 2016, keď bola podpísaná mierová dohoda, zvýšil na 248; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) bol informovaný o zavraždení približne 120 obhajcov ľudských práv za posledný rok, z čoho bolo overených 53 prípadov; keďže okrem toho zaznamenal v roku 2020 69 prípadov s veľkým počtom civilných obetí, pri ktorých zomrelo 269 civilistov vrátane 24 detí a 19 žien; keďže OSN oznámila, že na vykonávanie mierovej dohody je potrebné väčšie úsilie;

J.  keďže generálny tajomník OSN stanovil ako priority riešenie pretrvávajúceho násilia voči bývalým bojovníkom, komunitám zasiahnutým konfliktom, sociálnym vodcom a obhajcom ľudských práv, potrebu posilniť udržateľnosť procesu opätovného začleňovania do spoločnosti, upevnenie integrovanej prítomnosti štátu v oblastiach zasiahnutých konfliktom, posilnenie konštruktívneho dialógu medzi stranami ako spôsob presadzovania vykonávania mierovej dohody a potrebu posilniť podmienky na zmierenie medzi stranami;

K.  keďže v roku 2017 kolumbijská vláda začala formálne mierové rozhovory s Národnou oslobodzovacou armádou (ďalej len „ELN“); keďže v januári 2019 krátko po tom, ako ELN nechala vybuchnúť bombu na policajnej akadémii v Bogote, kde zahynulo 22 ľudí, vláda prezidenta Ivána Duqueho mierové rozhovory ukončila; keďže dynamika konfliktu, ktorý zahŕňa ELN, vrátane konfliktov s inými nezákonnými ozbrojenými skupinami a verejnými bezpečnostnými silami v niektorých oblastiach naďalej pokračuje; keďže vláda trvá na tom, že možnosť obnoviť rozhovory je podmienená ukončením násilných činov vrátane únosov, náboru detí a kladenia mín zo strany ELN, zatiaľ čo ELN trvá na stanovisku, že akákoľvek podobná žiadosť vlády sa musí preskúmať za rokovacím stolom;

L.  keďže prezident Kolumbie Iván Duque Márquez prijal významné rozhodnutie vyjadriť solidaritu poskytnutím postavenia osoby s dočasnou ochranou približne 1 800 000 venezuelských migrantov s pobytom v krajine a ich legalizáciou dočasnými migračnými povoleniami, ktoré im umožnia zaregistrovať sa a vďaka ktorým sa zlepší ich prístup k štátnym službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a ich sociálno-ekonomická integrácia, čím sa zníži ich zraniteľnosť; keďže medzi Kolumbiou a Venezuelou je viac ako 2 000 kilometrov dlhá priepustná hranica; keďže hranica medzi Kolumbiou a Venezuelou pozostáva najmä z hustých lesov a zložitých terénov, čím je náchylná na vykonávanie nezákonných činností a organizovanej trestnej činnosti;

M.  keďže Trustový fond EÚ pre Kolumbiu zmobilizoval 128 miliónov EUR z rozpočtu EÚ, 21 členských štátov, Čile a Spojeného kráľovstva; keďže 22. januára 2021 jeho piaty strategický výbor zadefinoval svoje budúce strategické línie;

N.  keďže pre mier je rozhodujúca občianska spoločnosť, ktorá spája organizácie obhajujúce ľudské práva, organizácie žien, roľnícke komunity, afro-kolumbijské komunity a komunity pôvodného obyvateľstva, ktoré vypracovali viaceré iniciatívy a návrhy na miestnej, regionálnej aj vnútroštátnej úrovni;

O.  keďže EÚ a Kolumbia uchovávajú rámec úzkej politickej, hospodárskej a obchodnej spolupráce ustanovený v memorande o porozumení v novembri 2009 a v obchodnej dohode medzi Kolumbiou a Peru a EÚ a jej členskými štátmi a ktorého najvyšším zámerom je nielen zintenzívniť hospodárske vzťahy medzi zúčastnenými stranami, ale aj posilniť mier, demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a blaho občanov; keďže Kolumbia je strategickým partnerom a má kľúčový význam pre stabilitu v regióne; keďže EÚ a Kolumbijská republika zriadili rámec pre účasť Kolumbijskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie, ktorý nadobudol platnosť 1. marca 2020;

P.  keďže tieto úzke vzťahy zasahujú aj do oblastí medzinárodnej spolupráce v mnohostranných otázkach spoločného záujmu, ako je napríklad boj za mier a boj proti terorizmu a obchodovaniu s drogami;

1.  opakuje svoju podporu mierovej dohode v Kolumbii a víta nedávny dialóg, ktorý sa uskutočnil medzi stranami, pričom uznáva ich politickú snahu, realistický prístup a vytrvalosť; pripomína svoju ochotu naďalej poskytovať všetku možnú politickú a finančnú pomoc s cieľom podporiť komplexné vykonávanie mierovej dohody, asistovať vo fáze po skončení konfliktu, v rámci ktorej je účasť miestnych komunít a organizácií občianskej spoločnosti stále nevyhnutná, a riadne zohľadniť priority obetí, pokiaľ ide o pravdu, spravodlivosť, odškodnenie a záruky neopakovania sa konfliktu; vyjadruje solidaritu so všetkými obeťami;

2.  vyzdvihuje, že kolumbijská mierová dohoda sa často uvádza ako vzor na celom svete z dôvodu jej odhodlania riešiť problémy, ktoré spôsobili konflikt, a jej ústredného zamerania na práva a dôstojnosť obetí; pripomína, že sa musia vykonávať všetky časti takejto komplexnej a inovatívnej dohody, pretože sú vzájomne prepojené pri riešení základných príčin konfliktu; vyzýva kolumbijskú vládu, aby naďalej dosahovala pokrok vo vykonávaní všetkých prvkov mierovej dohody;

3.  víta pokrok, ktorý Kolumbia dosiahla v oblastiach, ako sú integrálna reforma vidieka, programy rozvoja vidieka (ďalej len „PDET“), presadzovanie práv obetí, riešenie problému nezákonných drog, nahrádzanie nezákonných plodín, reštitúcia pôdy a opätovné začlenenie bývalých bojovníkov, a nabáda na vynaloženie ďalšieho úsilia na vykonávanie všetkých prvkov mierovej dohody, najmä v tých sociálno-ekonomických oblastiach, v ktorých sa dosiahol menší pokrok; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mierový proces sprevádzalo odhodlané úsilie bojovať proti nerovnosti a chudobe, a to aj prostredníctvom spravodlivých riešení pre ľudí a komunity, ktorí boli vysídlení zo svojho územia; domnieva sa, že skupinám, ktoré boli neúmerne postihnuté konfliktom, ako sú afro-kolumbijské a domorodé komunity, sa musí poskytnúť osobitná podpora; uznáva prácu územných rád pre mier, zmierenie a spolužitie;

4.  zdôrazňuje zásadnú a historickú úlohu plánov rozvoja s územným prístupom (PDET), ktoré vypracovali spoločenstvá v 170 obciach najviac postihnutých opúšťaním, chudobou a násilím;

5.  víta všetky opatrenia, ktoré doteraz prijal JEPs cieľom vytvoriť budúcnosť, v centre ktorej sa bude nachádzať budovanie mieru a boj proti beztrestnosti, a vyzýva JEP, aby vo svojom značnom úsilí pokračoval aj napriek mnohým problémom vrátane oneskoreniam pri implementácii právnych predpisov; vyzýva kolumbijské orgány, aby zachovávali autonómiu a nezávislosť integrovaného systému pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie a chránili ho ako zásadný prínos k udržateľnému a trvalému mieru;

6.  odsudzuje vraždenie obhajcov ľudských práv, bývalých bojovníkov FARC a sociálnych vodcov a vodcov z radov pôvodného obyvateľstva, ako aj násilie voči nim; zdôrazňuje, že riešenie pretrvávajúceho násilia voči nim je jednou z hlavných výziev, ktorým Kolumbia čelí; konštatuje, že konflikt sa vystupňoval vo vidieckych oblastiach krajiny, a vyjadruje poľutovanie nad násilím, ktoré najmä v týchto oblastiach spôsobujú nezákonné ozbrojené skupiny, a organizovanou trestnou činnosťou spojenou s obchodovaním s drogami a nelegálnou ťažbou; konštatuje, že bolo hlásených niekoľko prípadov núteného vysídľovania, núteného náboru, sexuálneho násilia páchaného na deťoch a ženách, masakrov, mučenia a iných zverstiev, ako aj útokov proti etnickým komunitám a orgánom a pretvárky verejných orgánov; žiada rýchle a dôkladné vyšetrovanie a vyvodenie zodpovednosti voči zodpovedným osobám; naliehavo vyzýva kolumbijský štát, aby zvýšil a zaručil ochranu a bezpečnosť sociálnych a politických lídrov, sociálnych aktivistov a ochrancov environmentálnych a vidieckych komunít; s osobitným znepokojením vníma problematickú situáciu v departemente Cauca, ako sa uvádza vo vyhlásení OSN;

7.  uznáva úsilie v boji proti trestnej činnosti organizovaných ozbrojených skupín a iných organizácií; zdôrazňuje, že je potrebné prijať naliehavé opatrenia s cieľom zvýšiť ich ochranu, a preto žiada silnejšiu integrovanú prítomnosť štátu na územiach a vyzýva Národnú komisiu pre bezpečnostné záruky, aby prijala verejnú politiku s cieľom rozložiť zločinecké skupiny; v tejto súvislosti víta strategický plán bezpečnosti a ochrany pre opätovne začleňované osoby;

8.  víta predĺženie platnosti zákona o obetiach do roku 2031 a zvýšenie jeho rozpočtu, z ktorého má prospech viac ako deväť miliónov osôb zapísaných v Jednotnom registri obetí a účinnú politickú účasť FARC, teraz strany Comunes, a pokrok dosiahnutý pri opätovnom začleňovaní takmer 14 000 bývalých bojovníkov; víta, že vláda kúpila pozemky siedmich z 24 bývalých územných oblastí na odbornú prípravu a reintegráciu (TATR) a poukazuje okrem opatrení sociálnej ochrany, ktoré sa vzťahujú na viac ako 13 000 bývalých bojovníkov, aj na bezpečnostné nasadenie v týchto oblastiach;

9.  uznáva úsilie kolumbijských inštitúcií a nabáda ich na dosiahnutie väčšieho pokroku pri zabezpečovaní plného a trvalého rešpektovania ľudských práv v súlade s povinnosťou zaručiť bezpečnosť svojich občanov; vyzdvihuje zníženie počtu vrážd, ktorý v rokoch 2019 až 2020 klesol z 25 na 23,7 na 100 000 obyvateľov, ako sa uvádza v správe vysokej komisárky OSN pre ľudské práva; uznáva záväzok vlády chrániť sociálnych vodcov, obhajcov ľudských práv, bývalých bojovníkov a vzdialené komunity;

10.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek svojej povinnosti poskytnúť informácie o trasách využívaných pri obchodovaní s drogami a zdrojoch financovania zločineckých skupín, ktoré útočia na obhajcov, vodcov a bývalých bojovníkov, bývalé partizánske skupiny tieto informácie dodnes neposkytli; vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že lehota stanovená v prípade odovzdania aktív bývalých FARC-EP na účely nápravy týkajúcej sa obetí uplynula 31. decembra 2020 a že z dohodnutej sumy boli odovzdané len 4 %;

11.  nabáda vládu, aby v súčasnej hospodárskej situácii prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom podporiť štrukturálne zmeny, ako odporúča OSN, ktoré by pomohli zlepšiť celkovú situáciu a maximalizovať potenciál mierovej dohody, pokiaľ ide o pozitívnu transformáciu situácie v oblasti ľudských práv v Kolumbii; vyzýva občianske organizácie, aby spolupracovali na znovunastolení mierového spolužitia v Kolumbii;

12.  opakovane zdôrazňuje, že násilie nie je legitímnym spôsobom politického boja, a žiada tých, ktorí sú o tom presvedčení, aby prijali demokraciu so všetkými jej dôsledkami a požiadavkami, pričom prvou z nich je definitívne sa vzdať zbraní, a aby svoje myšlienky a ciele obhajovali prostredníctvom dodržiavania demokratických pravidiel a zásady právneho štátu; v tejto súvislosti vyzýva ELN, ktorá je na zozname teroristických organizácie EÚ, a disidentské skupiny FARC-EP, aby ukončili násilie a teroristické útoky proti občanom v Kolumbii a prijali pevný, rozhodný a bezodkladný záväzok k mieru;

13.  zdôrazňuje pokrok dosiahnutý pri čistení 129 obcí od protipechotných mín a predĺženie lehoty na ich odstránenie do roku 2025;

14.  oceňuje pozoruhodný a bezprecedentný krok Kolumbie, ktorým je priznanie postavenia dočasnej ochrany približne 1 800 000 venezuelským migrantom žijúcim v krajine, čo prispeje k zaručeniu výkonu a ochrany ich ľudských práv a k zmierneniu ľudského utrpenia venezuelských migrantov v Kolumbii a zároveň poskytne príležitosti na lepšiu pomoc vrátane očkovania proti ochoreniu COVID-19, ochrany a sociálnej integrácie; dúfa, že iniciatíva EÚ napomáhať regionálne úsilie o riešenie migračnej krízy pripraví pôdu pre silnejšiu podporu v súlade s výnimočnou solidaritou Kolumbie, a vyzýva ostatných členov medzinárodného spoločenstva, aby sa spojili a podporili Kolumbiu v tomto procese; žiada posilnenie reakcie na hľadanie politického a demokratického riešenia krízy vo Venezuele;

15.  žiada Komisiu a Európsku radu, aby v novom rozpočtovom období zdvojnásobili politickú a finančnú podporu Kolumbii v rámci nových nástrojov spolupráce;

16.  zdôrazňuje príspevok EÚ, najmä prostredníctvom Európskeho fondu pre mier v Kolumbii, ktorého zdroje sa zameriavajú na integrálnu reformu vidieka a reintegráciu s dôrazom na programy PDET a formalizáciu vlastníctva pôdy;

17.  vydvihuje účasť súkromného sektora pri podpore obetí, reintegrácii, nahrádzaní nezákonných plodín a 170 PDET obcí; žiada Komisiu, aby prehĺbila synergiu medzi obchodnou dohodou a novými nástrojmi spolupráce zameranými na zaručenie prístupu na európsky trh, výmenu a investície s cieľom zabezpečiť udržateľnosť produktívnych projektov a príjem obyvateľstva a znížiť ich zraniteľnosť voči trestnej činnosti a nelegálnym hospodárstvam;

18.  vyjadruje presvedčenie, že úspešné vykonávanie mierovej dohody z roku 2016 ako príspevku ku globálnemu mieru a stabilite bude aj naďalej kľúčovou prioritou posilnených dvojstranných vzťahov prostredníctvom memoranda o porozumení, ktoré Rada schválila v januári minulého roka; v rovnakom duchu nabáda na ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a Kolumbiou s cieľom zlepšiť živobytie občanov Kolumbie aj občanov EÚ prostredníctvom posilnenia synergií medzi obchodným partnerstvom medzi EÚ a Kolumbiou a mierovou dohodou; podporuje predĺženie mandátu osobitného vyslanca EÚ pre mier v Kolumbii;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, rotujúcemu predsedníctvu EÚ, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a vláde a kongresu Kolumbijskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 79. (2) Ú. v. EÚ L 354, 21.12.2012, s. 3. (3) Ú. v. EÚ L 333, 19.12.2015, s. 3.