Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na ciele stanovené v článku 3 Zmluvy o EÚ, najmä na bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, podporovať sociálnu spravodlivosť, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a chrániť práva dieťaťa,

–  so zreteľom na horizontálnu sociálnu doložku v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na ciele sociálnej politiky v článkoch 151 a 153 ZFEÚ,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 1, 3, 4, 11, 14, 16, 17, 19, 20 a jeho hlavné ciele do roku 2030,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti (COM(2021)0137),

–  so zreteľom na akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na ciele č. 1, 2, 3, 4 a 10,

–  so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

–  so zreteľom na politické usmernenia predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej,

–  so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2011)0173),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU)(3),

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti o záruke pre deti, ktorú vypracovala Komisia,

–  so zreteľom na písomné vyhlásenie č. 0042/2015 podľa článku 136 rokovacieho poriadku o investovaní do detí, prijaté v marci 2016,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja na boj proti chudobe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie(8),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na všeobecné pripomienky Výboru OSN pre práva dieťaťa(9),

–  so zreteľom na Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti, ako sú zakotvené v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/142 z 24. februára 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 1. februára 2012 o náraste neznášanlivosti a rasovo motivovaného násilia voči Rómom v Európe,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie prijaté s cieľom vytvoriť Úniu rovnosti v súlade s politickými usmerneniami pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024, najmä jej oznámenie z 24. novembra 2020 s názvom Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 (COM(2020)0758), oznámenie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565), z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152) a oznámenie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov Rady EPSCO s názvom Prekonanie chudoby a sociálneho vylúčenia – zmierňovanie vplyvu ochorenia COVID-19 na rodiny – spolupráca na rozvoji vyhliadok pre silné deti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020(13),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ)(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ,

–  so zreteľom na správu OSN o politike z 15. apríla 2020 s názvom Vplyv pandémie COVID-19 na deti,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (2008/867/ES),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane,

–  so zreteľom na nový program v oblasti zručností pre Európu,

–  so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o Európskej záruke pre deti (O-000025/2021 – B9‑0012/2021 a O-000026/2021 – B9‑0013/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.  keďže návrhom odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, sa musí dopĺňať stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa, pričom oba dokumenty boli prijaté 24. marca 2021; keďže stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa spája všetky súčasné a budúce iniciatívy v oblasti práv detí do jedného uceleného politického rámca a predkladajú sa v nej odporúčania pre vnútornú aj vonkajšiu činnosť EÚ;

B.  keďže medzinárodné organizácie, ako je Rada Európy, a mimovládne organizácie, ako je UNICEF, označujú chudobu detí za možnú príčinu porušovania práv detí, ako aj za možný výsledok týchto porušení, a to v dôsledku toho, že má vplyv na schopnosť detí uplatňovať si práva a zároveň je výsledkom nedodržiavania týchto práv;

C.  keďže medzi deťmi, ktoré vyrastajú bez dostatočných zdrojov a v neistých rodinných situáciách, je pravdepodobnejšie, že budú čeliť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, čo má ďalekosiahle vplyvy na ich rozvoj a neskoršiu dospelosť, ako aj nedostatočnému prístupu k primeraným zručnostiam a budú mať obmedzené možnosti zamestnania, v dôsledku čoho sa bude šíriť začarovaný kruh prenosu chudoby z generácie na generáciu;

D.  keďže medzi šesť kategórií, ktoré sú uvedené v návrhu o záruke pre deti, patria najviac ohrozené skupiny, ktoré potrebujú okamžitú pozornosť a starostlivosť; keďže ciele záruky by sa mali chápať tak, aby sa v čo najväčšej miere vzťahovali na všetky deti v Únii;

E.  keďže otázky chudoby detí a sociálneho vylúčenia sú všadeprítomné problémy vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa najlepšie riešia prostredníctvom komplexných a rozsiahlych politík s úzkym uplatňovaním a so širokým rozsahom pôsobnosti, ktoré sú zamerané na deti, ale aj na ich rodiny a komunity, a prostredníctvom uprednostňovania investícií do vytvárania nových príležitostí a riešení; keďže do riešenia týchto problémov sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti, a to od miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

F.  keďže z výskumu vyplýva, že investície do detí, napríklad do vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, môžu na úrovni spoločnosti priniesť návratnosť investícií, ktorá je aspoň štyrikrát vyššia ako pôvodné náklady na investície, pričom sa nezohľadňujú širšie prínosy pre podniky z hľadiska kvalifikovaných pracovníkov alebo pre systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré nie sú zaťažené ďalšími výdavkami na deti s prístupom k opatreniam na sociálne začlenenie(15); keďže v rozpočtových postupoch by sa investície do detí mali uznávať ako samostatná investičná kategória, odlišná od pravidelných sociálnych výdavkov;

G.  keďže v roku 2019 bolo 22,2 % detí v EÚ – takmer 18 miliónov detí – ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže deti z rodín s nízkymi príjmami, deti bez domova, deti so zdravotným postihnutím, deti s prisťahovaleckým pôvodom, deti s menšinovým etnickým pôvodom, najmä rómske deti, deti v ústavnej starostlivosti, deti v neistej rodinnej situácii, deti z rodín s jedným rodičom, z LGBTIQ+ rodín a z rodín, v ktorých rodičia pracujú v zahraničí, čelia vážnym ťažkostiam, ako je vážna deprivácia v oblasti bývania alebo preplnenosť bývania, prekážkam v prístupe k základným službám, ako je primeraná výživa a slušné bývanie, ktoré sú kľúčové pre ich blaho a rozvoj sociálnych, kognitívnych a emocionálnych zručností; keďže riadne vykurované bývanie s bezpečnou pitnou vodou a sanitáciou a bývanie vo všeobecnosti sú kľúčové pre zdravie, pohodu, rast a vývoj detí; keďže primerané bývanie podporuje aj vzdelávanie a štúdium detí;

H.  keďže pre chýbajúce štatistiky nie je známy počet detí so zdravotným postihnutím, no pravdepodobne sa pohybuje okolo 15 % celkového počtu detí v Únii; keďže deti so zdravotným postihnutím by mali naplno požívať všetky ľudské práva a základné slobody rovnocenne s ostatnými deťmi, čo zahŕňa aj právo vyrastať vo vlastných rodinách alebo v rodinnom prostredí v súlade s ich najlepším záujmom, ako sa vymedzuje v Dohovore o právach dieťaťa; keďže rodinní príslušníci musia často obmedziť alebo zastaviť pracovné činnosti, aby sa starali o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; keďže v štúdii uskutočniteľnosti o záruke pre deti, ktorú vypracovala Komisia (predbežná správa), sa poukazuje na to, že ako hlavné prekážky pre deti so zdravotným postihnutím boli identifikované problémy s fyzickou prístupnosťou, neprispôsobenie služieb a zariadení potrebám detí a v mnohých prípadoch jednoducho ich nedostupnosť; keďže v tej istej štúdii mnohí respondenti poukázali na problémy s diskrimináciou, konkrétne problémy so vzdelávaním a s cenovou dostupnosťou bývania;

I.  keďže práva detí nemožno presadzovať bez úspešného plnenia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a naopak;

J.  keďže všetky deti majú právo na ochranu pred chudobou, čo zjavne znamená, že sú potrebné preventívne politiky; keďže Európsky parlament a európska občianska spoločnosť opakovane vyzvali na vytvorenie záruky pre deti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa žijúce v chudobe malo účinný a bezplatný prístup ku kvalitnej a k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ako aj k vzdelávaniu a starostlivosti a účinnému prístupu k dôstojnému bývaniu a primeranej výžive v ranom detstve; keďže Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) zdôraznila, že boj proti chudobe detí je aj otázkou základných práv a právnych povinností(16);

K.  keďže odstránenie chudoby detí nevyhnutne znamená, že rodičia detí alebo poskytovatelia starostlivosti o dieťa majú prístup k práci s právami, so slušnou mzdou a s bezpečnými a stabilnými pracovnými podmienkami;

L.  keďže tento návrh ponúka členským štátom konkrétne usmernenia s cieľom zaručiť účinný a bezplatný prístup k vzdelávaniu a školským aktivitám, k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), zdravotnej starostlivosti, športu, voľnočasovým a kultúrnym činnostiam pre každé dieťa a najmä pre osoby v núdzi; keďže členské štáty by mali podporovať politiky na zabezpečenie prístupného a cenovo dostupného bývania pre deti v núdzi a zdravej výživy s cieľom riešiť chudobu a podporovať rovnaké príležitosti pre všetky deti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; keďže každé dieťa má právo na hranie;

M.  keďže pandémia COVID-19 zhoršila situáciu detí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a uvrhla milióny detí a rodín do ešte neistejšej sociálno-ekonomickej situácie; keďže podľa predpokladov by sa v dôsledku pandémie počet detí žijúcich pod hranicou chudoby ich členského štátu mohol zvýšiť až o 117 miliónov a ďalších približne 150 miliónov detí na celom svete žije vo viacrozmernej chudobe; keďže jednotlivci a rodiny s nízkymi a so strednými príjmami sú pri zvyšovaní nezamestnanosti vystavení vyššiemu riziku chudoby; keďže sú takisto vystavení vyššiemu riziku vážnej deprivácie v oblasti bývania, neistoty v oblasti bývania, nadmernej zadlženosti, vysťahovania a bezdomovectva; keďže sa očakáva, že tieto údaje budú exponenciálne stúpať v dôsledku pandémie COVID-19 a jej sociálno-ekonomických dôsledkov, ktoré budú ovplyvňovať milióny detí v Európe počas celého ich života; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zhoršila situáciu marginalizovaných detí žijúcich v preplnených a neľudských podmienkach s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode, sanitácii a potravinám, v dôsledku čoho boli vystavené väčšiemu riziku nákazy vírusom;

N.  keďže prechod na dištančné vzdelávanie sa v roku 2020 zrýchlil z dôvodu pandémie COVID-19 a nedostatočný prístup k internetovému pripojeniu, digitálne nástroje a infraštruktúra osobitne vylúčili veľmi malé deti so špeciálnymi potrebami a deti žijúce v chudobe, v marginalizovaných komunitách a vo vzdialených a vidieckych oblastiach vrátane odľahlých regiónov a území; keďže znepokojivo narástol počet detí, ktorých rodičia prišli o ubytovanie alebo o zamestnanie, a počet detí, ktoré prišli o najvýživnejšie jedlo dňa, ako aj prístup k službám po škole, ako sú športové, rekreačné, umelecké a kultúrne aktivity, ktoré podporujú ich rozvoj a blaho; keďže nedostatočný prístup k digitálnym riešeniam a príležitostiam digitálneho vzdelávania môže vážne obmedziť neskorší prístup mladých ľudí k vzdelávaniu a zamestnaniu, pripraviť ich o lepšie príležitosti na trhu práce a takisto pripraviť európske podniky o potenciálnych pracovníkov; keďže je preto potrebné investovať do riešení digitálneho vzdelávania; keďže digitálne riešenia a ďalšie pomocné technológie pre deti so zdravotným postihnutím môžu umožniť a urýchliť proces sociálneho začlenenia a prístup k väčšiemu počtu príležitostí v neskorších etapách života; keďže v tejto súvislosti je preto kľúčový rovnaký prístup;

O.  keďže deti so zdravotným postihnutím v EÚ sú neúmerne častejšie umiestňované do zariadení ústavnej starostlivosti ako deti bez zdravotného postihnutia a zdá sa, že je v ich prípade oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa vyvinie úsilie na umožnenie ich prechodu z ústavnej do rodinnej starostlivosti; keďže deti so zdravotným postihnutím sú naďalej segregované vo vzdelávaní tým, že sú umiestňované na osobitné školy a čelia fyzickým a iným prekážkam, ktoré im bránia využívať inkluzívne vzdelávanie; keďže v dôsledku pandémie COVID-19 zostalo veľa detí s duševným postihnutím bez možnosti pokračovať vo vzdelávaní, lebo online vzdelávanie často nie je vhodné pre ich špeciálne potreby;

P.  keďže Únia môže zohrávať kľúčovú úlohu v celkovom boji proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu všetkých detí vrátane šiestich kľúčových kategórií vymedzených Komisiou;

Q.  keďže deti migrujúcich občanov EÚ sa často stanú obeťami medzier vo vnútroštátnych právnych predpisoch; keďže migrácia za prácou síce znižuje chudobu v krátkodobom horizonte, no vedie k opúšťaniu detí, čo môže prehĺbiť ich nedostatočný sociálny rozvoj a viesť k neistote, pričom deti migrujúcich rodičov, ktoré stále žijú vo svojej krajine pôvodu, čelia väčšej pravdepodobnosti marginalizácie, zlého zaobchádzania a zneužívania, čo je obzvlášť dôležité pre mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ(17);

R.  keďže záruka pre deti je jednou z hlavných iniciatív v oblasti sociálnej politiky uvedených v politických usmerneniach Komisie a v pracovnom programe Komisie na rok 2021 a je nevyhnutné ju v budúcnosti ďalej rozširovať prostredníctvom ambicióznych politík a cieľov; keďže táto otázka musí byť v programe Konferencie o budúcnosti Európy; keďže Európsky pilier sociálnych práv a odporúčanie Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia zostáva dôležitou hlavnou zásadou na zníženie chudoby detí, zlepšenie blaha detí a zabezpečenie stabilnej budúcnosti a zároveň zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky; keďže v akčnom pláne na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv Komisia stanovila cieľ znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ aspoň o 15 miliónov do roku 2030 – vrátane najmenej 5 miliónov detí; keďže negatívne rodové stereotypy a sociálne podmieňovanie, ktoré vedú k tzv. dream gap (nemožnosť naplno rozvinúť svoj potenciál) alebo tzv. entitlement gap (rozdiely v nárokoch medzi ženami a mužmi), a nedostatočné zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách podmieňujú kariéru dievčat a ich voľby v oblasti vzdelávania od útleho veku, a tým prispievajú k zvyšovaniu nerovnosti a rodovej segmentácie medzi mužmi a ženami v určitých odvetviach trhu práce, najmä v prípade kariéry v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM);

S.  keďže miestne a regionálne orgány pracujú v prvej línii boja proti chudobe detí a ich vykorisťovaniu, a preto nesú hlavnú zodpovednosť za predchádzanie marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu; keďže vnútroštátne orgány by im v prípade potreby mali poskytnúť dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov;

1.  víta návrh Komisie na odporúčanie Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, ktorej cieľom je predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu a bojovať proti nim tým, že sa zaručí bezplatný a účinný prístup pre deti v núdzi ku kľúčovým službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávacie a školské činnosti, zdravotná starostlivosť a aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a účinný prístup pre všetky deti v núdzi k zdravej výžive a primeranému bývaniu; vyzýva Radu a členské štáty, aby boli ambiciózne, pokiaľ ide o úplné a rýchle prijatie odporúčania, a pri jeho vykonávaní; očakáva, že pri prijímaní odporúčania Rady sa zohľadní príspevok uvedený v tomto uznesení; zdôrazňuje, že cieľom záruky pre deti je poskytovať verejnú podporu pri predchádzaní sociálnemu vylúčeniu a boji proti nemu tým, že sa zaručí prístup detí v núdzi k súboru kľúčových služieb, čo znamená, že členské štáty by mali buď organizovať a poskytovať takéto služby, alebo poskytovať primerané dávky, aby rodičia alebo opatrovníci detí v núdzi mohli zaplatiť náklady na tieto služby;

2.  víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa a súhlasí s jeho cieľmi napĺňania spoločnej zodpovednosti za dodržiavanie a ochranu práv každého dieťaťa popri spoločnom projekte zdravšej, odolnej a spravodlivejšej spoločnosti pre všetkých; uznáva, že návrh Komisie na odporúčanie Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, dopĺňa stratégiu a zameriava sa na deti v núdzi pri vytváraní európskeho podporného rámca na ochranu práv detí a kladie ich na popredné miesto programu EÚ; podporuje jej hlavný cieľ bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí a podporovať rovnosť, inkluzívne príležitosti a zdravie; dôrazne podporuje konkrétne usmernenia pre príslušné národné a miestne orgány s cieľom poskytnúť deťom v núdzi rovnaký účinný a bezplatný prístup k súboru kľúčových služieb, ako je bezplatné kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávacie a školské činnosti a zdravotná starostlivosť a účinný prístup k primeranému bývaniu a zdravej výžive, ako majú ich rovesníci;

3.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby riešili štrukturálne problémy, ktoré spôsobujú chudobu a sociálne vylúčenie detí, podporovaním vysokej úrovne zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a to najmä medzi znevýhodnenými skupinami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné zavedenie Európskej záruky pre deti v celej Únii začleňovaním záruky do všetkých oblastí politiky, a naliehavo ich vyzýva, aby využívali existujúce politiky a finančné prostriedky EÚ na konkrétne opatrenia, ktoré prispievajú k odstráneniu chudoby detí a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje dôležitosť príslušných orgánov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni pri zaručovaní účinného a rovnakého prístupu k bezplatnému a kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve s osobitným zameraním na rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, k vzdelávacím, školským a ku komunitným činnostiam spolu so športovými, voľnočasovými a kultúrnymi aktivitami, k zdravotnej starostlivosti, ako aj účinného prístupu k zdravej výžive a primeranému bývaniu pre všetky deti v núdzi; zdôrazňuje takisto, že príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali byť informované, vyškolené a podporované pri zabezpečovaní financovania EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo detí na primerané bývanie, a to poskytovaním súvisiacej podpory rodičom, ktorí majú ťažkosti s udržaním bývania alebo prístupom k nemu, s cieľom zabezpečiť, aby mohli zostať so svojimi deťmi, pričom osobitnú pozornosť treba venovať mladým dospelým osobám, ktoré odchádzajú z ústavov starostlivosti o deti;

4.  domnieva sa, že kľúčové je vynaložiť značné investície do detí s cieľom odstrániť chudobu detí a umožniť im rásť a v plnej miere využívať svoje práva v EÚ; zdôrazňuje, že si to vyžaduje holistický prístup k rozvoju v ranom detstve, začínajúc prvými 1 000 dňami, ktorým by sa malo zaručiť zdravie matiek vrátane duševného zdravia, bezpečnosti, ochrany a poskytovania responzívnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili strategický a komplexný prístup k vykonávaniu Európskej záruky pre deti prostredníctvom primeraných politík a zdrojov, a to aj prostredníctvom integrácie do trhu práce, zosúladenia pracovného a súkromného života rodičov a opatrovníkov a podpory príjmov pre rodiny a domácnosti, aby finančné prekážky nebránili deťom v prístupe ku kvalitným a k inkluzívnym službám; vyzýva na zastrešujúcu európsku stratégiu boja proti chudobe s ambicióznymi cieľmi zameranými na zníženie chudoby a bezdomovectva a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030, a to najmä medzi deťmi, v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a na základe hlavných cieľov stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv;

5.  víta skutočnosť, že pri príprave stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa boli zohľadnené názory a návrhy viac ako 10 000 detí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že názory detí, ako aj ich zastupiteľských organizácií budú vypočuté pri vykonávaní a monitorovaní záruky pre deti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni tým, že sa im umožní, aby sa v plnej miere zúčastňovali na zmysluplnom a inkluzívnom verejnom dialógu a konzultáciách a aby sa vyjadrovali k záležitostiam, ktoré sa ich týkajú na úrovni EÚ, ako sa to stalo na fóre o právach dieťaťa v roku 2020; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, aby osobitne poverili verejný orgán, napríklad komisára pre deti alebo ombudsmana, meraním účinkov vnútroštátnych a regionálnych právnych predpisov na deti a vnútroštátnych opatrení na vykonávanie záruky pre deti, ako aj všeobecným podporovaním práv detí vo verejnom poriadku, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia Európskeho orgánu pre deti s cieľom podporiť a monitorovať vykonávanie odporúčania členskými štátmi, koordinovať vnútroštátne opatrenia, zabezpečiť výmenu osvedčených postupov a inovačných riešení a zefektívniť podávanie správ a odporúčania;

6.  vyzýva členské štáty, aby stanovili priority financovania v oblasti práv dieťaťa podľa potrieb identifikovaných na národnej a regionálnej úrovni a dôrazne ich nabáda, aby prekročili rámec vopred určených príspevkov v systémoch financovania EÚ; vyzýva členské štáty, aby poskytovali informácie, odbornú prípravu a podporu miestnym a regionálnym orgánom pri zabezpečovaní finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordinovaný prístup k programovaniu a vykonávaniu fondov EÚ a urýchlili ich vykonávanie a aby na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí venovali všetky možné národné zdroje, ktoré sa doplnia z fondov EÚ, ako je Európsky sociálny fond plus (ESF+), Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), InvestEU, Erasmus+, Fond pre azyl a migráciu (AMF) a program EU4Health; pripomína, že členské štáty musia do svojich národných plánov obnovy a odolnosti zahrnúť cielené opatrenia na investovanie do detí a mladých ľudí s cieľom získať prístup k fondu podľa piliera Next Generation v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína možnosti, ktoré ponúka nástroj Next Generation EU na poskytovanie finančnej podpory aj organizáciám, napríklad MVO a charitatívnym organizáciám, a sociálnej pomoci rodinám v núdzi; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, nielen tie, ktoré sú najviac postihnuté chudobou detí, aby vyčlenili aspoň 5 % zdrojov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na podporu činností v rámci Európskej záruky pre deti;

7.  vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní záruky pre deti zohľadňovali konkrétnu situáciu detí v núdzi, najmä tých, ktoré v tejto skupine čelia osobitným znevýhodneniam; zdôrazňuje, že záruka pre deti by mala prispieť k dosiahnutiu cieľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým je prechod z ústavnej do rodinnej alebo komunitnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní záruky pre deti uplatňovali rodovo citlivý a medziodvetvový prístup;

8.  domnieva sa, že záruka pre deti by sa mala stať trvalým nástrojom na štrukturálnu prevenciu a riešenie chudoby detí v EÚ; zdôrazňuje zjavné prepojenie medzi Next Generation EU a zárukou pre deti ako nástrojmi EÚ na investovanie do budúcich generácií, a preto vyzýva na posilnenie synergií medzi týmito dvoma programami Únie, a to aj s cieľom v plnej miere a zmysluplne vykonávať Európsky pilier sociálnych práv a európsku stratégiu v oblasti práv dieťaťa;

9.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať viacročné národné stratégie na znižovanie chudoby, ako sa vymedzuje aj v základnej podmienke 4.3 nadchádzajúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach na boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu, a zabezpečiť, aby národné akčné plány v oblasti záruky pre deti boli ich konkrétnymi výsledkami;

10.  vyzýva členské štáty, aby odstránili akúkoľvek diskrimináciu v prístupe k bezplatnej a kvalitnej starostlivosti o deti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, ako aj primeranému bývaniu a zdravej výžive a rekreačným činnostiam s cieľom zaručiť úplné dodržiavanie príslušných antidiskriminačných právnych predpisov EÚ a členských štátov; žiada, aby sa urýchlene obnovili rokovania o horizontálnej smernici proti diskriminácii, ktorá v tejto súvislosti predstavuje kľúčový nástroj; nabáda členské štáty, aby investovali primerané zdroje do ukončenia segregácie v triedach a podporovali začlenenie s cieľom zabezpečiť deťom rovnaký začiatok v živote a čo najskôr tak prerušiť cyklus chudoby;

11.  pripomína, že prístup k tečúcej vode a sanitácii sa v rámci Únie značne líši, pričom v severnej, južnej a strednej Európe dosahuje priemerné napojenie na kanalizačné systémy 80 % až 90 %, kým vo východnej Európe je priemerné napojenie na kanalizačné systémy a systémy úpravy vody oveľa nižšie a predstavuje 64 %(18); zdôrazňuje, že nedostupnosť sociálneho bývania je prekážkou pre deti z rodín s nižšími príjmami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pre príliš veľa detí zostáva pitná voda, základná sanitácia a hygienické zariadenia mimo dosahu a že nedostatočný prístup k základným sanitárnym službám je obzvlášť naliehavý medzi najzraniteľnejšími a marginalizovanými deťmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup všetkých detí k tečúcej vode, sanitácii a zariadeniam osobnej hygieny, a to doma aj v škole;

12.  vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali poskytovanie trvalého bývania deťom bez domova a ich rodinám a aby do svojich národných akčných plánov v oblasti záruky pre deti zahrnuli riešenia bývania pre deti bez domova a deti čeliace vážnemu vylúčeniu z bývania;

13.  poukazuje na výzvy týkajúce sa chudoby detí špecifické pre jednotlivé mestá, najmä s cieľom riešiť vážnu situáciu v najviac znevýhodnených mestských oblastiach, pri ktorej hrozí, že dôjde k jej prehliadnutiu bez mnohostranných ukazovateľov kvality, ktoré dokážu zachytiť realitu na mieste; zdôrazňuje potrebu venovať tejto oblasti osobitné opatrenia a zdroje s cieľom zaviesť kvalitné, prístupné a inkluzívne služby pre deti v núdzi a ich rodiny žijúce v mestských oblastiach; zdôrazňuje potrebu zapojiť miestne a regionálne orgány a obce, ako aj aktérov občianskej spoločnosti do všetkých fáz vykonávania záruky pre deti;

14.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie cieľov stanovených v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru (COM(2020)0625) a pokračovali v úplnom vykonávaní všetkých príslušných opatrení odporúčaných v akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 (COM(2020)0758) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vymenovali príslušných národných koordinátorov, ktorí budú disponovať primeranými zdrojmi a silným mandátom, ako aj medzirezortnou právomocou; vyzýva týchto koordinátorov, aby každé dva roky riadne informovali o pokroku dosiahnutom vo všetkých aspektoch záruky pre deti a pravidelne si vymieňali najlepšie postupy so svojimi národnými protistranami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenú inštitucionálnu koordináciu;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie a posilňovanie univerzálnych verejných sietí starostlivosti o deti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti s vysokokvalitnými normami;

16.  vyzýva Komisiu, aby v súlade so svojím akčným plánom na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv predložila návrh na revíziu barcelonských cieľov a európskeho rámca pre kvalitu vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s cieľom podporiť ďalšiu vzostupnú konvergenciu medzi členskými štátmi v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; zdôrazňuje, že je potrebné, aby iniciatívy EÚ podporovali online vzdelávanie a dištančné vzdelávanie v záujme pružnejšieho a inkluzívnejšieho základného a stredoškolského vzdelávania pri zachovaní prezenčného vzdelávania ako základnej vzdelávacej metódy so zaručením dostupnosti pre všetky deti, najmä deti so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby preklenuli digitálnu priepasť rozšírením a uprednostnením internetového pripojenia v odľahlých a vo vidieckych oblastiach, keďže 10 % domácností v EÚ stále chýba prístup na internet; požaduje verejno-súkromné partnerstvo na celoeurópskej úrovni v záujme investícií do zmenšovania digitálnej priepasti a posilnenia postavenia detí prostredníctvom digitálnych a podnikateľských zručností; zdôrazňuje význam rovnakého prístupu k digitálnej infraštruktúre a zručnostiam pre deti, učiteľov a rodičov v mestskom aj vo vidieckom prostredí s cieľom zabrániť digitálnej priepasti, ako aj pre deti vo vzdialených a v odľahlých regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli finančnú podporu oblastiam, ktoré potrebujú technologickú modernizáciu a komplexnú digitálnu odbornú prípravu pre učiteľov aj študentov s cieľom umožniť im prispôsobiť sa novým technológiám;

17.  vyzýva členské štáty, aby naliehavo riešili narušenie vzdelávania a nerovnosti vo vzdelávaní spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19, a to jednak s cieľom čo najrýchlejšie umožniť deťom učiť sa na diaľku, ako aj navrhnúť dlhodobé riešenia štrukturálnych nerovností; vyzýva členské štáty, aby posudzovali, vykonávali a monitorovali prístup k vzdelávaniu, najmä v prípade detí zo zraniteľných skupín a zázemí, a zabezpečili rovnako kvalitné vzdelávanie počas pandémie, ako aj podporovali digitálnu gramotnosť a vzdelávacie nástroje prispôsobené dištančnému vzdelávaniu; vyjadruje obavu, že v súvislosti s obnovou po kríze a prípadným predĺžením krízy sa zvýši potreba boja proti chudobe detí a že chudoba bude mať čoraz väčší vplyv na deti ako najzraniteľnejšiu skupinu spomedzi najviac znevýhodnených skupín; vyzýva členské štáty, aby pripravili a uprednostňovali imunizačné riešenia proti COVID-19 pre kategórie detí, ktoré boli identifikované prostredníctvom záruky, keď budú pre deti široko dostupné;

18.  pripomína kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať podniky sociálneho hospodárstva a podnikateľská činnosť so sociálnym vplyvom pri vykonávaní záruky pre deti, a potrebu investícií do budovania kapacít, prístupu k financovaniu a vzdelávania v oblasti podnikania a odbornej prípravy v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu synergií medzi zárukou pre deti a nadchádzajúcim akčným plánom EÚ pre sociálne hospodárstvo;

19.  domnieva sa, že strategické investície so sociálnym vplyvom sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa nezakorenil vplyv krízy na deti, najmä tie, ktoré už žijú v chudobe a sú sociálne vylúčené alebo im hrozí chudoba a sociálne vylúčenie a ktoré patria do oblastí s osobitným znevýhodnením stanovených podľa odporúčania; zdôrazňuje význam spustenia verejných aj súkromných investícií na dosiahnutie cieľov záruky a v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Programu InvestEU a Fondu InvestEU, ktorú zohrávajú najmä prostredníctvom sociálnych investícií a zručností a segmentov politiky týkajúcich sa udržateľnej infraštruktúry;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali svoje súčasné rozpočtové postupy týkajúce sa sociálnych výdavkov s cieľom poukázať na odlišné prvky, ktoré investície do detí môžu mať oproti pravidelným sociálnym výdavkom, pokiaľ ide o návratnosť, multiplikačné faktory a alternatívne náklady;

21.  vyzýva členské štáty, aby posilnili úsilie o predchádzanie tomu, aby deti utrpeli ujmu, a ich ochranu pred všetkými formami násilia vypracovaním stratégií na identifikáciu a uprednostňovanie ohrozených detí v záujme preventívnych a reakčných zásahov v spolupráci s rodičmi, učiteľmi a zdravotníckymi a s komunitnými pracovníkmi; vyzýva členské štáty, aby predchádzali rodovo motivovanému násiliu a chránili každé dieťa a venovali osobitnú pozornosť dievčatám a mladým ženám vytvorením alebo posilnením mechanizmov monitorovania a podávania správ a osobitných služieb s cieľom reagovať na prípady rodovo motivovaného násilia;

22.  pripomína, že sociálna ochrana a podpora rodín je nevyhnutná, a vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zabezpečili primerané a dostupné systémy sociálnej ochrany a integrované systémy ochrany detí vrátane účinnej prevencie, včasnej intervencie a podpory rodiny s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu pre deti bez rodičovskej starostlivosti alebo deti, ktorým hrozí strata rodičovskej starostlivosti, ako aj opatrenia na podporu prechodu z ústavnej starostlivosti do kvalitnej rodinnej a komunitnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do systémov ochrany detí a služieb sociálneho zabezpečenia, keďže tvoria dôležitú súčasť vykonávania záruky pre deti; zdôrazňuje, že problémy s duševným a fyzickým zdravím sú rozšírené v dôsledku súčasného obmedzenia pohybu, izolácie a vzdelávacieho prostredia, a vyzýva členské štáty, aby prioritne investovali do ochrany duševného a fyzického zdravia detí;

23.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali sociálne služby vrátane služieb v oblasti ochrany maloletých osôb s dostatočnými finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi;

24.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali konkrétne stratégie na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním online, keďže v izolácii strávia deti viac času online, čo zvyšuje riziko, že budú vystavené zneužívaniu online, ako aj detskej pornografii a online šikanovaniu; naliehavo žiada členské štáty, aby uskutočnili informačné kampane pre rodičov aj deti v súvislosti s nebezpečenstvami, ktorým sú deti vystavené v online prostredí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s prevádzkovateľmi v súkromnom sektore s cieľom financovať vývoj nových technológií na odhaľovanie a odstraňovanie materiálov obsahujúcich detskú pornografiu a sexuálne zneužívanie detí;

25.  pripomína, že komplexný prístup má zásadný význam na vymanenie detí z chudoby, pričom musí zahŕňať individualizovanú podporu pre ich rodičov; vyzýva členské štáty, aby podporili investície do udržateľných pracovných miest a sociálnej podpory rodičov, a to aj počas materskej a rodičovskej dovolenky, a aby vykonávali cielené politiky zamestnanosti, ktoré zabezpečia dôstojnú životnú úroveň, spravodlivé pracovné podmienky, dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, inkluzívny trh práce a vyššiu zamestnanosť, s dôrazom na odborné vzdelávanie a prípravu a zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu; vyzýva členské štáty, aby takéto opatrenia začlenili do svojich národných akčných plánov záruky pre deti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť podporu vo forme bezplatných služieb starostlivosti o dieťa v ranom detstve s cieľom zabezpečiť bezproblémový návrat rodičov do práce; vyzýva všetky členské štáty, aby uznali obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch a zabezpečili dostatočnú finančnú aj odbornú podporu ľuďom, ktorí sa starajú o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti; konštatuje, že starostlivosť o ich príbuzných môže mať často negatívny vplyv na ich rodinný a pracovný život a môže viesť k vylúčeniu a diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie blaha detí, ktoré zostali doma samy – deti opustené migrujúcimi rodičmi;

26.  pripomína, že návrh týkajúci sa primeraných minimálnych miezd sa zameriava na zlepšenie príjmovej situácie pracujúcich ľudí vrátane situácie rodičov, a najmä žien; pripomína, že dôstojné pracovné podmienky a spravodlivé mzdy musia dopĺňať opatrenia proti chudobe vrátane záruky, pričom sa musia zabezpečiť vnútroštátne osobitosti a dodržiavať subsidiarita; domnieva sa, že takýmto prístupom by sa zlepšila kvalita života detí a znížila by sa nerovnosť od útleho veku, čím by sa prerušil cyklus chudoby; pripomína členským štátom, že v odporúčaní Komisie o účinnej aktívnej podpore zamestnanosti (EASE) (C(2021)1372) sa poskytujú usmernenie na postupný prechod z núdzových opatrení prijatých na zachovanie pracovných miest počas pandémie na nové opatrenia potrebné na obnovu sprevádzanú tvorbou veľkého počtu pracovných miest a orientovanú na rast; víta návrh smernice o transparentnosti odmeňovania, ktorého cieľom je znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a tým zlepšiť finančnú stabilitu a ekonomickú nezávislosť žien vo všeobecnosti, ako aj umožniť dotknutým ženám uniknúť chudobe a situáciám domáceho násilia;

27.  nabáda členské štáty, aby riešili predčasné ukončenie školskej dochádzky; zdôrazňuje, že v posilnenej záruke pre mladých ľudí(19) sa uvádza, že všetci mladí ľudia vo veku nad 15 rokov by mali dostať ponuku na zamestnanie, vzdelávanie, stáž alebo učňovskú prípravu do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania; ďalej vyzýva členské štáty, aby vykonávali posilnenú záruku pre mladých ľudí, zabezpečili ponuky vysokej kvality vrátane spravodlivej odmeny a podporovali zapojenie mladých ľudí do služieb záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jej komplementárnosť so zárukou pre deti a s európskou stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím s cieľom reagovať na potreby detí so zdravotným postihnutím a zabezpečiť lepší prístup k bežným službám a nezávislému životu;

28.  víta vytvorenie mechanizmov riadenia, monitorovania, podávania správ a hodnotenia; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní pokroku v rámci európskeho semestra, a to aj prostredníctvom vyhradených ukazovateľov sociálneho prehľadu a aby v prípade potreby, vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby zapojila Parlament do spoločného monitorovacieho rámca a do práce Výboru pre sociálnu ochranu; zdôrazňuje dôležitú úlohu Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pri podpore dialógu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; pripomína, že je dôležité zaviesť práva a blaho detí ako parametre a ukazovatele odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra a v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby upravila ukazovatele sociálneho prehľadu vrátane rozčlenených údajov s cieľom zohľadniť všetky kategórie detí v núdzi identifikované Komisiou, aby ďalej rozvíjala referenčné porovnávanie na účel hodnotenia a monitorovania vplyvu Európskej záruky pre deti a aby navrhla inštitucionálnu štruktúru na začlenenie jej vykonávania;

29.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali viacročné národné stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí, ako aj národné akčné plány v oblasti Európskej záruky pre deti na základe zistených osobitných skupín detí v núdzi, cieľov a potrebných finančných prostriedkov, ktoré sa majú prideliť na realizáciu podporného politického rámca; zdôrazňuje potrebu vymedziť ambiciózne merateľné ciele; pripomína, že je dôležité zapojiť všetky zodpovedné regionálne a miestne orgány a príslušné zainteresované strany vrátane subjektov v oblasti sociálneho hospodárstva, vzdelávacích inštitúcií, súkromného sektora, MVO a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj samotných detí a rodičov; vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Parlamentu správu o stave vykonávania záruky; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť zber kvalitných rozčlenených údajov na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ s cieľom pomôcť monitorovať a posúdiť pokrok v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia detí a poskytovať informácie pri monitorovaní a vytváraní politík; v tejto súvislosti víta začlenenie národných rámcov pre zber údajov do národných akčných plánov na vykonávanie záruky pre deti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty vypracovali lepšie ukazovatele kvality vo všetkých oblastiach intervencie záruky pre deti s cieľom primerane pochopiť viacrozmerné výzvy súvisiace s chudobou a so sociálnym vylúčením detí vo vzdelávaní a v starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti, bývaní a prístupe k primeranej výžive a s cieľom posilniť jej dosah na najviac znevýhodnené deti; pripomína, že je dôležité umožniť členským štátom vymieňať si najlepšie postupy;

30.  vyzýva Radu, aby urýchlene prijala návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti;

31.  žiada Radu, aby odblokovala smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch; zdôrazňuje, že zastúpenie žien na vedúcich pozíciách podmieňuje výber školy a kariéry dievčat a mladých žien a prispieva k odstráneniu nerovností v určitých odvetviach trhu práce, v ktorých sú ženy menej zastúpené, ako aj k zlepšeniu pracovných podmienok v odvetviach, ktoré sú tradične považované za ženské;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0020. (2) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17. (3) Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 30. (4) Prijaté texty, P9_TA(2021)0090. (5) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156. (6) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0371. (9) Najmä všeobecnú pripomienku č. 5 o všeobecných vykonávacích opatreniach Dohovoru o právach dieťaťa, č. 6 o zaobchádzaní s deťmi bez sprievodu a odlúčenými deťmi mimo krajiny pôvodu, č. 10 o právach detí v súdnictve pre mladistvých, č. 12 o práve dieťaťa na vypočutie, č. 13 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia, č. 14 o práve dieťaťa na to, aby sa za prvoradé hľadisko považoval jeho záujem, č. 15 o práve dieťaťa na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia, a č. 16 o povinnostiach štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľskej sféry na práva detí. (10) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066. (11) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 2. (12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0229. (13) Prijaté texty, P9_TA(2020)0156. (14) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013. (15) Štúdia Pensylvánskej univerzity o vysokej návratnosti investícií (ROI): https://www.impact.upenn.edu/early-childhood-toolkit/why-invest/what-is-the-return-on-investment/. (16) Agentúra Európskej únie pre základné práva, Boj proti chudobe detí: otázka základných práv, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018. (17) UNICEF Study on the impact of parental deprivation on the children left behind by Moldovan migrants (Štúdia UNICEF o vplyve straty rodičov na deti, ktoré opustili moldavskí migranti) https://www.unicef.org/socialpolicy/files/The_Impact_of_Parental_Deprivation_on_the_Development_of_Children(4).pdf. (18) https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/urban-waste-water-treatment/urban-waste-water-treatment-assessment-5 (19) Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1.