Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2023(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0124/2021

Predkladané texty :

A9-0124/2021

Rozpravy :

PV 28/04/2021 - 15
PV 28/04/2021 - 17
CRE 28/04/2021 - 15
CRE 28/04/2021 - 17

Hlasovanie :

PV 29/04/2021 - 4
PV 29/04/2021 - 19
CRE 29/04/2021 - 4

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0163

Prijaté texty
PDF 175kWORD 60k
Štvrtok, 29. apríla 2021 - Brusel
Vzťahy medzi EÚ a Indiou
P9_TA(2021)0163A9-0124/2021

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2021 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vzťahoch medzi EÚ a Indiou (2021/2023(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadchádzajúce stretnutie vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie, ktoré sa má konať 8. mája 2021 v Porte (Portugalsko),

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Indiou, ktoré začalo v roku 2004,

–  so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Indiou o spolupráci z roku 1994,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie a strategické partnerstvo EÚ a Indie: plán činností EÚ a Indie do roku 2025 (1)prijatý na virtuálnom samite EÚ – India 15. júla 2020, ako aj ďalšie nedávno podpísané spoločné vyhlásenia, a to aj v oblasti boja proti terorizmu, klímy a energetiky, urbanizácie, migrácie a mobility a partnerstva v oblasti vodného hospodárstva,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a Komisie z 20. novembra 2018 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Indiu (JOIN(2018)0028) a súvisiace závery Rady o stratégii EÚ pre Indiu z 10. decembra 2018 (14634/18),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 19. septembra 2018 s názvom Prepájanie Európy a Ázie – základné piliere stratégie EÚ (JOIN(2018)0031) a súvisiace závery Rady z 15. októbra 2018 (13097/18),

–  so zreteľom na závery Rady o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou z 28. mája 2018 (9265/1/18 REV 1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. septembra 2001 s názvom Európa a Ázia: Strategický rámec pre posilnené partnerstvá (COM(2001)0469),

–  so zreteľom na budúce nariadenie, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na roky 2021 – 2027 (2018/0243(COD)),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa 2020(2), z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou(3) a z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch EÚ s Indiou(4), ako aj na svoje predchádzajúce uznesenia o Indii vrátane uznesení o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 28. októbra 2004 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: strategické partnerstvo(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(7),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2012 o námornom pirátstve(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní(9),

–  so zreteľom na 10. zasadnutie parlamentného partnerstva Ázia – Európa (ASEP10), ktoré sa konalo 27. – 28. septembra 2018 v Bruseli, a na príslušné prijaté vyhlásenie, a na 11. zasadnutie parlamentného partnerstva Ázia – Európa (ASEP11), ktoré sa konalo 26. – 27. mája 2021 v Phnom Penhe v Kambodži,

–  so zreteľom na dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Indiou o obchode a investíciách, ktorého prvá schôdza sa konala 5. februára 2021,

–  so zreteľom na služobnú cestu Výboru pre zahraničné veci do Indie, ktorá sa konala 21. – 22. februára 2017,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. februára 2021 o prioritách EÚ na fórach OSN zaoberajúcich sa ľudskými právami v roku 2021,

–  so zreteľom na tematické usmernenia EÚ o ľudských právach, vrátane usmernení týkajúcich sa ochrancov ľudských práv a o ochrane a presadzovaní slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod a so zreteľom na jeho právomoci podľa prílohy VI k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0124/2021),

A.  keďže EÚ a India majú na základe záväzku pravidelne sa stretávať na najvyššej úrovni a posilňovať strategické partnerstvo zriadené v roku 2004 zvolať stretnutie lídrov na 8. mája 2021 v Porte (Portugalsko) s cieľom posilniť hospodársku a politickú spoluprácu;

B.  keďže strategické partnerstvo medzi EÚ a Indiou v posledných rokoch nabralo dynamiku, odrážajúc obnovenú politickú vôľu posilniť jeho strategický rozmer a rastúcu geopolitickú moc Indie a spoločné demokratické hodnoty po tom, ako sa vyvinulo z hospodárskeho partnerstva na vzťahy vo viacerých sektoroch;

C.  keďže EÚ a India ako dve najväčšie demokracie na svete majú silné politické, hospodárske, sociálne a kultúrne väzby; keďže však dvojstranné vzťahy ešte nedosiahli svoj plný potenciál a vyžadujú si zvýšenú politickú angažovanosť; keďže vedúci predstavitelia EÚ a Indie potvrdili odhodlanie zachovať a presadzovať účinný multilateralizmus a multilaterálny poriadok založený na pravidlách, ktorého hlavnými piliermi sú Organizácia Spojených národov (ďalej len „OSN“) a Svetová obchodná organizácia (ďalej len „WTO“);

D.  keďže regionálny a globálny význam Indie rastie a India čoraz viac posilňuje svoju pozíciu darcu, ako aj hospodárskej a vojenskej mocnosti; keďže indické predsedníctvo skupiny G20 v roku 2023 a jej členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2021 – 2022 a v Rade OSN pre ľudské práva v rokoch 2019 – 2021 oživilo potrebu koordinácie globálneho riadenia a ďalšej podpory spoločnej vízie multilateralizmu založeného na pravidlách;

E.  keďže strategický rámec EÚ zakotvený v jej globálnej stratégii, stratégii týkajúcej sa Indie, stratégii EÚ na prepájanie Európy a Ázie, ako aj v novej indicko-tichomorskej stratégii zvýraznil zásadný význam spolupráce s Indiou v rámci globálneho programu EÚ; keďže dvojstranná a mnohostranná spolupráca v súčasnom kontexte zvýšených globálnych rizík a rastúcej hospodárskej súťaže veľmocí by mala zahŕňať posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, posilnenie pripravenosti a reakcie na globálne núdzové situácie v oblasti zdravia, ako je súčasná pandémia ochorenia COVID-19, posilnenie globálnej hospodárskej stability a inkluzívneho rastu a plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

F.  keďže India má pevnú a rastúcu ekonomiku; keďže EÚ je hlavným obchodným partnerom Indie, zatiaľ čo India je 9. najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže Indický oceán má veľký strategický význam pre svetový obchod a má zásadný hospodársky a strategický význam pre EÚ aj Indiu; keďže EÚ a India majú silné spoločné záujmy v indicko-tichomorskom regióne a zameriavajú sa na jeho udržanie ako oblasti spravodlivej hospodárskej súťaže, nenarušených námorných komunikačných liniek, stability a bezpečnosti;

G.  keďže prepojenosť by mala predstavovať dôležitý prvok spoločného strategického programu EÚ a Indie v súlade so stratégia EÚ na prepájanie Európy a Ázie; keďže na poslednom samite EÚ – India sa dohodli zásady udržateľnej prepojenosti a dohodlo sa, že sa preskúmajú spôsoby, ako zlepšiť prepojenosť medzi EÚ a Indiou a následnú prepojenosť s tretími krajinami, a to aj v indicko-tichomorskom regióne; keďže komplexnosť prepájania sa neobmedzuje len na fyzickú infraštruktúru, ako sú cesty a železnice, ale aj na námorné trasy, digitálnu infraštruktúru a environmentálne aspekty, s osobitným dôrazom na Európsku zelenú dohodu; keďže prepojenosť má geopolitickú a transformačnú úlohu a pôsobí ako udržateľný nástroj rastu a zamestnanosti;

H.  keďže na podporu účinnej diplomacie v oblasti klímy a globálneho záväzku k vykonávaniu Parížskej dohody a globálnej ochrane klímy a životného prostredia je potrebné vedúce postavenie EÚ a Indie;

I.  keďže miestni a medzinárodní pozorovatelia pre ľudské práva uvádzajú, že obhajcom ľudských práv a novinárom v Indii chýba bezpečné pracovné prostredie; keďže v októbri 2020 vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet vyzvala indickú vládu, aby chránila práva obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií, pričom vyjadrila znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti, zadržiavaním obhajcov ľudských práv a obvineniami voči ľuďom, ktorí len uplatňovali svoje práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie, ako aj nad využívaním zákonov na potlačenie nesúhlasu, ako je zákon o regulácii zahraničných príspevkov a zákon o predchádzaní nezákonným činnostiam;

J.  keďže Amnesty International bola nútená zatvoriť svoje kancelárie v Indii po zmrazení jej bankových účtov z dôvodu údajného porušenia zákona o regulácii zahraničných príspevkov a traja osobitní spravodajcovia OSN vyzvali na zmenu zákona v súlade s právami a povinnosťami Indie podľa medzinárodného práva;

K.  keďže skupiny občianskej spoločnosti uvádzajú, že ženy v Indii čelia viacerým vážnym výzvam a porušovaniu ich práv, a to aj v súvislosti s kultúrnymi, kmeňovými a tradičnými praktikami, sexuálnym násilím a obťažovaním a obchodovaním s ľuďmi; keďže ženy z prostredia náboženskej menšiny čelia dvojnásobnej zraniteľnosti, ktorá sa ešte viac zhoršuje v prípade žien z nižšej kasty;

L.  keďže napriek tomu, že je diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste zakázaná, zostáva v Indii naďalej systémovým problémom, a to aj v systéme správy trestného súdnictva, ktorý Dalitom bráni v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a rozpočtovým prostriedkom na rozvoj Dalitov;

M.  keďže India je jednou z krajín, ktoré sú najviac postihnuté novou pandémiou ochorenia COVID-19 s vyše 11 miliónmi potvrdených prípadov a viac ako 150 000 úmrtiami, a keďže indická vláda prijala iniciatívu na darovanie miliónov očkovacích látok krajinám v jej bezprostrednom susedstve a kľúčovým partnerským krajinám v Indickom oceáne;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

Všeobecné vzťahy medzi EÚ a Indiou

Spolupráca v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Podpora zásad právneho štátu, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných

Obchod v záujme udržateľnosti a prosperity

Odolnosť prostredníctvom odvetvových partnerstiev

   a) pokračovať v zlepšovaní a prehlbovaní vzťahov medzi EÚ a Indiou ako strategických partnerov a dodržiavať záväzok uskutočňovať pravidelné viacúrovňové dialógy vrátane samitov;
   b) konsolidovať pokrok dosiahnutý v rámci strategického partnerstva od minuloročného samitu a dosiahnuť hmatateľný pokrok v prioritných otázkach, najmä pokiaľ ide o odolnosť globálneho zdravia, zmenu klímy a ekologický rast, digitalizáciu a nové technológie, prepojenosť, obchod a investície, zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku a ľudské práva;
   c) byť naďalej plne odhodlaný a v plnej miere vykonávať stratégiu EÚ pre Indiu z roku 2018 a plán činností EÚ a Indie do roku 2025 v koordinácii s vlastnými vzťahmi členských štátov s Indiou; stanoviť jasné a verejné kritériá na meranie pokroku v súvislosti s plánom; zabezpečiť parlamentný dohľad nad politikou EÚ v Indii prostredníctvom pravidelných výmen názorov s Výborom pre zahraničné veci;
   d) uvoľniť plný potenciál dvojstranných vzťahov medzi dvoma najväčšími svetovými demokraciami; opätovne zdôrazniť potrebu hlbšieho partnerstva založeného na spoločných hodnotách demokracie, pluralizmu, právneho štátu, rovnosti, dodržiavaní ľudských práv, záväzku podporovať inkluzívny, súdržný globálny poriadok založený na pravidlách, účinnom multilateralizme a udržateľnom rozvoji, bojovať proti zmene klímy a presadzovať mier a stabilitu vo svete;
   e) zdôrazniť význam Indie ako partnera v celosvetovom boji proti zmene klímy a degradácii biodiverzity a pri ekologickom prechode na energiu z obnoviteľných zdrojov a na klimatickú neutralitu; konsolidovať spoločné plány na úplné vykonávanie Parížskej dohody a jej vnútroštátne stanovených príspevkov a na spoločnú diplomaciu v oblasti klímy;
   f) obnoviť požiadavku Rady o modernizáciu inštitucionálnej štruktúry dohody o spolupráci medzi EÚ a Indiou z roku 1994 v súlade s novými spoločnými cieľmi a globálnymi výzvami; oživiť myšlienku rokovať o dohode o strategickom partnerstve so silným parlamentným rozmerom, ktorá by v prípade potreby podporovala kontakty a spoluprácu na štátnej úrovni;
   g) podporovať štruktúrovaný medziparlamentný dialóg, a to aj nabádaním indickej strany, aby vytvorila stále partnerstvo Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Indickou republikou v dolnej snemovni (Lok Sabha) a hornej snemovne (Radžja Sabha) indického parlamentu, ako aj podporou kontaktov medzi výbormi;
   h) zabezpečiť aktívne a pravidelné konzultácie a zapojenie občianskej spoločnosti EÚ a Indie vrátane odborových zväzov, náboženských organizácií, feministických a LGBTI organizácií, environmentálnych organizácií, obchodných komôr a ďalších zainteresovaných strán do rozvoja, vykonávania a monitorovania vzťahov medzi EÚ a Indiou; usilovať sa o vytvorenie platformy občianskej spoločnosti EÚ – India na tento účel a samit mládeže EÚ – India ako sprievodné podujatie budúcich samitov EÚ – India s cieľom posilniť vzťahy medzi mladšími generáciami;
   i) konsolidovať úsilie EÚ v oblasti verejnej diplomacie s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie medzi EÚ, jej členskými štátmi a Indiou a pomôcť zvýšiť poznatky na oboch stranách, a to zapojením akademickej obce, think-tankov a zástupcov z celej EÚ a Indie;
   j) podporovať väčšiu synergiu zahraničnej a bezpečnostnej politiky existujúcimi príslušnými mechanizmami dialógu a na fórach zriadených v rámci plán činností EÚ a Indie do roku 2025, ako aj so zreteľom na nedávny strategický dôraz EÚ na posilnenú bezpečnostnú spoluprácu v Ázii a s Áziou, kde India zohráva čoraz dôležitejšiu a strategickejšiu úlohu;
   k) zdôrazniť, že väčšia angažovanosť medzi EÚ a Indiou v oblasti bezpečnosti a obrany by sa nemala vnímať ako príspevok k polarizácii v indicko-tichomorskej oblasti, ale skôr ako podpora spoločnej bezpečnosti, stability a mierového rozvoja;
   l) zdôrazniť potrebu užšej tematickej koordinácie medzinárodných bezpečnostných politík a opatrení v oblastiach, ako sú jadrová bezpečnosť a nešírenie a kontrola zbraní hromadného ničenia, zníženie počtu chemických, biologických a rádiologických zbraní, podpora predchádzania konfliktom a budovania mieru v regióne, boj proti pirátstvu, námorná bezpečnosť, boj proti terorizmu (vrátane boja proti radikalizácii, praniu špinavých peňazí a boj proti financovaniu terorizmu), násilnému extrémizmu, ako aj kybernetická bezpečnosť, hybridné hrozby a kozmický priestor; zdôrazniť význam dialógu medzi EÚ a Indiou o boji proti terorizmu; posilniť medzivojenské vzťahy a výmeny s cieľom posilniť strategické partnerstvo medzi EÚ a Indiou;
   m) poukázať na to, že EÚ a India sú dvaja z najväčších prispievateľov operácií udržiavania mieru OSN a sú odhodlaní obhajovať udržateľný mier; podporovať diskusie a iniciatívy zamerané na rozšírenie spolupráce v oblasti udržiavania mieru;
   n) vziať s uspokojením na vedomie šesť pravidelných konzultácií medzi EÚ a Indiou o odzbrojení a nešírení zbraní hromadného ničenia, ktoré sa uskutočnili, a nabádať Indiu, aby v tejto súvislosti posilnila regionálnu spoluprácu a prijala konkrétne kroky v tomto smere; uznať, že India sa pripojila k trom hlavným multilaterálnym režimom kontroly vývozu súvisiacim so šírením zbraní, a podporiť užšie partnerstvo medzi EÚ a Indiou v rámci týchto fór;
   o) koordinovať pozície a iniciatívy na multilaterálnych fórach, najmä v OSN, WTO a G20, a to presadzovaním spoločných cieľov v súlade so spoločnými medzinárodnými hodnotami a normami, zintenzívnením dialógu a účinným zosúladením pozícií pri obrane multilateralizmu a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; zapojiť sa do diskusií o reforme Bezpečnostnej rady OSN a pracovných metód a podporiť snahu Indie o trvalé členstvo v reformovanej Bezpečnostnej rade OSN;
   p) podporovať predchádzanie konfliktom a hospodársku spoluprácu prostredníctvom podpory iniciatív regionálnej integrácie v južnej Ázii, a to aj v rámci Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu (SAARC);
   q) vychádzať z rozsiahlych regionálnych skúseností Indie a existujúcich prístupov členských štátov EÚ pre indicko-tichomorský región s cieľom vypracovať proaktívnu, ucelenú a realistickú európsku indicko-tichomorskú stratégiu založenú na spoločných zásadách, hodnotách a záujmoch, a to i ekonomických, a medzinárodnom práve; usilovať sa v prípade potreby o koordináciu politík EÚ a Indie voči indicko-tichomorskému regiónu a rozšíriť spoluprácu na všetky oblasti spoločného záujmu; náležite zohľadniť zvrchované politické rozhodnutia iných krajín v regióne a dvojstranné vzťahy EÚ s nimi;
   r) podporovať ambicióznu spoločnú činnosť zahŕňajúcu osobitné opatrenia pri koordinácii rozvoja a humanitárnej pomoci, a to i na Blízkom východe a v Afrike, ako aj pri posilňovaní demokratických procesov a v boji proti autoritárskym trendom a všetkým druhom extrémizmu vrátane nacionalistického a náboženského v Ázii a mimo nej;
   s) podporovať spoločnú činnosť pri koordinácii operácií v oblasti potravinovej bezpečnosti a zmierňovania následkov katastrof v súlade s humanitárnymi zásadami zakotvenými v medzinárodnom humanitárnom práve vrátane nestrannosti, neutrality a nediskriminácie pri poskytovaní pomoci;
   t) vziať na vedomie, že EÚ pozorne sleduje situáciu v Kašmíre; opätovne zdôrazniť svoju podporu stabilite a zmierneniu napätia medzi Indiou a Pakistanom, keďže obe krajiny sú štátmi s jadrovými zbraňami, a naďalej sa angažovať v dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd; podporovať vykonávanie rezolúcií Bezpečnostnej rady a správ UNHCR o Kašmíre; vyzvať Indiu a Pakistan, aby si uvedomili, akým nesmiernym prínosom by pre ľudí, hospodárstvo a politiku bolo vyriešenie tohto konfliktu;
   u) obnoviť úsilie o zblíženie a obnovu dobrých susedských vzťahov medzi Indiou a Pakistanom na základe zásad medzinárodného práva, prostredníctvom komplexného dialógu a postupného prístupu počnúc opatreniami na budovanie dôvery; v tejto súvislosti privítať spoločné vyhlásenie Indie a Pakistanu o prímerí z 25. februára 2021 ako dôležitý krok pri nastolení mieru a stability v regióne; zdôrazniť význam bilaterálneho rozmeru v práci na dosiahnutí trvalého mieru a spolupráce medzi Indiou a Pakistanom, čo by pozitívne prispelo k bezpečnosti a hospodárskemu rozvoju v regióne; zdôrazniť zodpovednosť za budovanie mieru ako povinnosť oboch strán, ktoré sú jadrovými mocnosťami;
   v) uznať dlhodobú podporu Afganistanu zo strany Indie a jej záväzok v oblasti úsilia o budovanie mieru zameraného na ľudí a vedeného na miestnej úrovni: spolupracovať s Indiou a inými regionálnymi štátmi na podpore stabilizácie, bezpečnosti, mierového riešenia konfliktov a demokratických hodnôt vrátane práv žien v krajine; opätovne zdôrazniť, že mierový a prosperujúci Afganistan by priniesol prospech širšiemu regiónu;
   w) zdôrazniť, že zachovanie mieru, stability a slobody plavby v ázijsko-tichomorskom regióne má naďalej kľúčový význam pre záujmy EÚ a jej členských štátov; zvýšiť vzájomnú angažovanosť s cieľom zabezpečiť, aby obchod v indicko-tichomorskom regióne nebol brzdený; podporovať ďalšie spoločné čítanie Dohovoru OSN o morskom práve, a to aj pokiaľ ide o slobodu plavby, a zintenzívniť spoluprácu v oblasti námornej bezpečnosti a spoločných výcvikových misií v indicko-tichomorskom regióne s cieľom zachovať bezpečnosť a slobodu plavby pozdĺž námorných komunikačných liniek; pripomenúť, že najmä v kontexte rastúcej regionálnej mocenskej rivality by sa spolupráca s krajinami indicko-tichomorského regiónu mala riadiť zásadami otvorenosti, prosperity, inkluzívnosti, udržateľnosti, transparentnosti, reciprocity a životaschopnosti; začať dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Indiou o námornej spolupráci zameraný na rozšírenie rozsahu súčasných konzultácií o boji proti pirátstvu a zvýšenie interoperability a koordinácie medzi operáciou EUNAVFOR Atalanta, indickým strediskom informačnej syntézy pre oblasť Indického oceánu a indickým námorníctvom v oblasti námorného dozoru, zmierňovania následkov katastrof a spoločnej odbornej prípravy a cvičení;
   x) spoločne podporovať ďalší dialóg s cieľom skorého vypracovania kódexu správania v Juhočínskom mori, ktorým by neboli dotknuté legitímne práva žiadneho národa v súlade s medzinárodným právom;
   y) vziať so znepokojením na vedomie zhoršenie vzťahov medzi Indiou a Čínskou ľudovou republikou (ďalej len „ČĽR“), a to aj v dôsledku expanzívnej politiky a významného zvyšovania vojenských kapacít ČĽR; podporovať mierové riešenie sporov, konštruktívny a komplexný dialóg a dodržiavanie medzinárodného práva na hraniciach medzi Indiou a ČĽR;
   z) uznať záväzok Indie týkajúci sa programu Ženy, mier a bezpečnosť (WPS) jej príspevkom k mierovým misiám; posilniť vzájomný záväzok k vykonávaniu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 vrátane vypracovania národných akčných plánov s primeranými rozpočtovými prostriedkami na účinné vykonávanie;
   aa) podporiť spoločný záväzok na vykonávanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 2250, 2419 a 2535 o mládeži, mieri a bezpečnosti (YPS), a to aj vypracovaním národných stratégií a akčných plánov pre mladých ľudí s primeranými rozpočtovými prostriedkami a dôrazom na predchádzanie konfliktom; nabádať Indiu, aby spolu s členskými štátmi EÚ investovala do kapacít mladých ľudí a aby uzavrela partnerstvo s mládežníckymi organizáciami v oblasti presadzovania dialógu a prevzatia zodpovednosti; preskúmať nové spôsoby, ako zapojiť mladých ľudí do budovania pozitívneho mieru a bezpečnosti;
   ab) postaviť ľudské práva, demokratické hodnoty do centra spolupráce EÚ s Indiou, čím sa umožní konštruktívny dialóg zameraný na výsledky a hlbšie vzájomné porozumenie; vypracovať v spolupráci s Indiou stratégiu na riešenie otázok ľudských práv, najmä pokiaľ ide o ženy, deti a etnické a náboženské menšiny a slobodu náboženského vyznania a viery, a riešiť otázky právneho štátu, ako je boj proti korupcii, ako aj slobodné a bezpečné prostredie pre nezávislých novinárov a občiansku spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv, a začleniť otázky ľudských práv do širšieho partnerstva medzi EÚ a Indiou;
   ac) vyjadruje hlboké znepokojenie nad novelou indického zákona o občianstve, ktorá je podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zásadne diskriminačná voči moslimom a vytvára nebezpečné rozkoly; nabádať Indiu, aby zaručila právo slobodne vyznávať a šíriť náboženstvo podľa vlastného výberu, ako je to zakotvené v článku 25 jej ústavy; pracovať na odstránení a odrádzaní od nenávistných prejavov, ktoré podnecujú diskrimináciu alebo násilie, čo vedie k toxickému prostrediu, v ktorom môže beztrestne dochádzať k neznášanlivosti a násiliu voči náboženským menšinám; vymieňať si najlepšie postupy v oblasti výcviku policajných síl v oblasti tolerancie a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; uznať prepojenie medzi zákonmi proti konverzii a násilím voči náboženským menšinám, najmä kresťanským a moslimským komunitám;
   ad) podporiť Indiu v tom, aby ako člen Rady OSN pre ľudské práva konala v súlade s odporúčaniami svojho procesu všeobecného pravidelného preskúmania, prijala a uľahčila návštevy osobitných spravodajcov OSN a úzko s nimi spolupracovala vrátane osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, osobitného spravodajcu OSN pre slobodu pokojného zhromažďovania a združovania a osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne, zrýchlené alebo svojvoľné popravy, na monitorovanie vývoja v oblasti občianskeho priestoru a základných práv a slobôd v rámci záväzku podporovať skutočnú účasť a účinné zapojenie občianskej spoločnosti do presadzovania a ochrany ľudských práv;
   ae) riešiť situáciu v oblasti ľudských práv a výzvy, ktorým čelí občianska spoločnosť, najmä obavy, ktoré vzniesol vysoký komisár OSN pre ľudské práva a osobitní spravodajcovia OSN, v rámci dialógu s indickými orgánmi, a to aj na úrovni samitov; nabádať Indiu ako najväčšiu demokraciu na svete, aby preukázala svoj záväzok rešpektovať, chrániť a v plnej miere presadzovať ústavne zaručené práva na slobodu prejavu pre všetkých vrátane online, právo na pokojné zhromažďovanie a združovanie, a to aj v súvislosti s najnovšími rozsiahlymi protestmi poľnohospodárov, a slobodu náboženského vyznania a viery; vyzvať Indiu, aby zabezpečila bezpečné prostredie pre prácu obhajcov ľudských práv a chránila a zaručila základné slobody a slobody ochrancov ľudských práv, ochrancov životného prostredia, novinárov a iných aktérov občianskej spoločnosti, bez politického alebo hospodárskeho tlaku, a aby prestala uplatňovať zákony proti buričstvu a terorizmu ako prostriedok na obmedzovanie ich legitímnych činností, a to aj v Džammú a Kašmíre, zastavila plošné obmedzenia prístupu na internet, preskúmala zákony s cieľom zabrániť ich možnému zneužívaniu na umlčanie opozície a zmenila právne predpisy, ktoré podporujú porušovanie práv, a uľahčila prístup k spravodlivosti; riešiť škodlivé účinky zákona o regulácii zahraničných príspevkov na organizácie občianskej spoločnosti;
   af) nabádať Indiu, aby podnikla ďalšie kroky s cieľom vyšetriť rodovo motivované násilie a diskrimináciu a predchádzať mu a podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; riešiť otázku rastúceho násilia páchaného na ženách a dievčatách v Indii podporovaním dôkladného vyšetrovania násilných trestných činov páchaných na ženách a dievčatách vrátane odbornej prípravy úradníkov v oblasti policajnej práce a vyšetrovania na základe informácií o traume, presadzovaním účinného monitorovacieho mechanizmu na dohľad nad vykonávaním zákonov týkajúcich sa sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj urýchlením zákonného spracovania a zlepšením ochrany obetí;
   ag) riešiť otázku prevládajúcej diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a dôležitú otázku udeľovania práv podľa zákona o právach duševného vlastníctva spoločenstvám etnika Adivasi;
   ah) pripomenúť zásadové a dlhodobé odmietanie trestu smrti zo strany EÚ a opätovne požiadať Indiu o moratórium na trest smrti s cieľom trvalo zrušiť trest smrti;
   ai) uznať v Indii proces rozvoja národného akčného plánu v oblasti podnikania a ľudských práv s cieľom v plnej miere vykonávať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a pripomenula zodpovednosť všetkých spoločností za dodržiavanie ľudských práv vo svojich hodnotových reťazcoch, a nabádať EÚ aj Indiu, aby sa aktívne zúčastňovala na prebiehajúcich rokovaniach o záväznej zmluve OSN o zodpovednosti podnikov za ľudské práva;
   aj) naliehať na Indiu, aby ratifikovala Dohovor OSN proti mučeniu a jeho opčný protokol a Dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;
   ak) nabádať Indiu, aby ďalej podporovala medzinárodné úsilie v oblasti spravodlivosti podpísaním Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS);
   al) nabádať Indiu, aby pokračovala vo svojej tradícii poskytovania ochrany osobám, ktoré utekajú pred násilím a prenasledovaním, kým nebudú možné podmienky pre bezpečný, dôstojný a dobrovoľný návrat, a aby prijala všetky opatrenia potrebné na odstránenie rizík stavu bez štátnej príslušnosti pre komunity v Indii;
   am) pripomína, že je dôležité čo najskôr sa zapojiť do pravidelného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Indiou v súlade so záväzkom v rámci plánu činností EÚ a Indie a v súlade so spoločným zámerom obnoviť zasadnutia po ôsmich rokoch bez toho, aby sa takéto stretnutia uskutočnili, čo je významnou príležitosťou pre obe strany diskutovať a vyriešiť zvyšné otázky ľudských práv; posilniť dialóg na úrovni ústredia a usilovať sa o to, aby bol zmysluplný prostredníctvom účasti na vysokej úrovni, stanovením konkrétnych záväzkov, kritérií a medzníkov pokroku, riešením jednotlivých prípadov a uľahčením dialógu medzi EÚ a Indiou s občianskou spoločnosťou pred medzivládnym dialógom; požiadať ESVČ, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o dosiahnutých výsledkoch;
   an) pripomenúť, že obchod medzi EÚ a Indiou sa medzi rokmi 2009 a 2019 zvýšil o viac ako 70 % a že je v spoločnom záujme podporovať užšie hospodárske väzby; uznať, že India je spoľahlivou alternatívou pre EÚ, ktorá chce diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce a že EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie v agropotravinovom sektore;
   ao) využiť príležitosť, ktorú ponúka stretnutie vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie, a otvorene na najvyššej úrovni riešiť spoluprácu v otázkach obchodu a investícií založenú na hodnotách; opätovne zdôrazniť, že EÚ je pripravená zvážiť začatie rokovaní o samostatnej dohode o ochrane investícií, čím by sa zvýšila právna istota pre investorov na oboch stranách a ďalej posilniť bilaterálne obchodné vzťahy; pracovať na dosiahnutí spoločných a vzájomne prospešných cieľov v tých oblastiach, ktoré by mohli prispieť k hospodárskemu rastu a inováciám a ktoré sú v súlade so všeobecnými ľudskými právami vrátane ľudských práv a prispievajú k ich dodržiavaniu, podporovať boj proti zmene klímy a dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030;
   ap) čo najlepšie využiť záväzok Indie k multilateralizmu a medzinárodnému obchodnému poriadku založenému na pravidlách; podporovať rozhodujúcu úlohu Indie v prebiehajúcom úsilí o reformu Svetovej obchodnej organizácie;
   aq) posúdiť, do akej miery je potrebné aktualizovať mandát Komisie na rokovania, ak je cieľom uzavrieť dohodu o obchode a spolupráci, ktorá by obsahovala ambiciózne ustanovenia o vynútiteľnej kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji v súlade s Parížskou dohodou, ako aj primerané ustanovenia týkajúce sa práv a povinností investorov a ľudských práv; zabezpečiť konštruktívne rokovania a zároveň zohľadňovať rôzne úrovne ambícií oboch strán; v tejto súvislosti vychádzať z povzbudzujúceho vývoja, pokiaľ ide o postoj indických orgánov k ich pripravenosti zahrnúť ustanovenia o obchode a udržateľnom rozvoji do budúcej dohody;
   ar) dokončiť rokovania o partnerstve v oblasti prepojenosti s Indiou; podporovať toto partnerstvo poskytovaním úverov a záruk na udržateľné investície do digitálnych a ekologických bilaterálnych a multilaterálnych projektov v Indii verejnými a súkromnými subjektmi EÚ, ako je Európska investičná banka (ďalej len „EIB“), a novým nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti v súlade s potenciálom načrtnutým v stratégia EÚ na prepájanie Európy a Ázie; preskúmať synergie medzi spoluprácou medzi EÚ a Indiou a spoluprácou s krajinami južnej Ázie a koordináciu rôznych stratégií v oblasti prepojenosti;
   as) zabezpečiť, aby iniciatívy v oblasti prepojenosti vychádzali zo sociálnych, environmentálnych a fiškálnych noriem a hodnôt udržateľnosti, transparentnosti, inkluzívnosti, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a reciprocity a boli plne v súlade s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy (UNFCCC) a jeho právnymi nástrojmi vrátane Parížskej dohody;
   at) uznať odborné znalosti Indie v oblasti riadenia prírodných katastrof; zintenzívniť spoluprácu s Indiou pri zlepšovaní pripravenosti regiónu na prírodné katastrofy, a to aj prostredníctvom partnerstva v rámci Koalície pre infraštruktúru odolnú proti katastrofám, viacstranného úsilia o rozšírenie výskumu a výmeny poznatkov v oblasti riadenia rizík v oblasti infraštruktúry;
   au) posilniť spoluprácu v oblasti udržateľnej mobility prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako je napríklad ďalší rozvoj infraštruktúr v oblasti elektrickej dopravy a investície do železničných projektov; zdôrazniť zásadný význam železníc pre zmiernenie preťaženia a znečistenia vo veľkých mestských oblastiach, dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a zabezpečenie odolnosti dôležitých dodávateľských reťazcov, a to aj počas kríz;
   av) podporovať ďalšiu spoluprácu v oblasti výziev, ktoré prináša rýchla urbanizácia, a to aj prostredníctvom výmeny poznatkov a najlepších postupov prostredníctvom spoločných platforiem a spolupráce medzi mestami, spolupráce v oblasti technológií inteligentných miest a pokračujúcej finančnej podpory projektov v oblasti mestskej dopravy v Indii prostredníctvom EIB;
   aw) opätovne pripomína úlohu Indie ako hlavného výrobcu farmaceutických výrobkov, generických liekov a vakcín, najmä v kontexte pretrvávajúcej celosvetovej zdravotnej krízy; nabádať spoločné podniky, aby zabezpečili všeobecný prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19; usilovať sa o vedúce postavenie EÚ a Indie pri propagácii zdravia ako globálneho verejného statku, najmä podporou multilaterálnych iniciatív vrátane COVAX, a pomáhať pri zabezpečovaní všeobecného prístupu k očkovacím látkam, najmä v krajinách s nižšími príjmami, predovšetkým prostredníctvom spolupráce na relevantných medzinárodných fórach;
   ax) zvýšiť úroveň ambícií bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce medzi EÚ a Indiou v oblasti zmeny klímy, najmä urýchlením ekologického rastu a spravodlivého a bezpečného prechodu na čistú energiu, dosiahnutím klimatickej neutrality a zvýšením ambícií v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov; pokračovať v spoločnom globálnom vedúcom postavení pri podpore Parížskej dohody a zamerať sa na vykonávanie programu v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva;
   ay) opätovne potvrdiť spoločný záväzok ako dvoch hlavných svetových pôvodcov emisií skleníkových plynov ku koordinovanejšiemu úsiliu o zmiernenie účinkov zmeny klímy; vziať na vedomie vedúce postavenie Indie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a pokrok dosiahnutý prostredníctvom partnerstva EÚ a Indie v oblasti čistej energie a klímy; podporovať investície a spoluprácu s cieľom ďalej rozvíjať elektrickú mobilitu, udržateľné chladenie, technológiu batérií novej generácie, distribuovanú výrobu elektrickej energie a spravodlivú transformáciu v Indii; iniciovať diskusiu o strategickej spolupráci v oblasti vzácnych zemín a vyhodnotiť ju; zintenzívniť vykonávanie partnerstva v oblasti udržateľného hospodárenia s vodami;
   az) podporovať ambiciózny spoločný program a globálne opatrenia v oblasti biodiverzity, a to aj v rámci príprav na konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktorá sa uskutoční v máji 2021;
   ba) usilovať sa o spoločné vedúce postavenie pri stanovovaní a presadzovaní medzinárodných noriem v digitálnom hospodárstve, ktoré vychádzajú z udržateľnej a zodpovednej digitalizácie a prostredia IKT založeného na právnom štáte a ľudských právach, a riešiť pri tom kyberneticko-bezpečnostné hrozby a chrániť základné práva a slobody vrátane ochrany osobných údajov;
   bb) zvýšiť ambície EÚ v oblasti digitálneho prepojenia s Indiou v kontexte stratégie digitálnej transformácie EÚ; spolupracovať s Indiou pri vývoji a využívaní kritických technológií, pričom treba mať na pamäti veľké strategické a bezpečnostné dôsledky, ktoré takéto nové technológie prinášajú; investovať do partnerstva v oblasti digitálnych služieb a rozvoja zodpovednej umelej inteligencie založenej na ľudských právach; uvítať úsilie Indie o vysokú úroveň ochrany osobných údajov podobnú všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov a pokračovať v podpore reformy ochrany údajov v Indii; zdôrazniť vzájomný prospech intenzívnejšej spolupráce v tejto oblasti; podporovať ďalšiu konvergenciu medzi regulačnými rámcami s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov a súkromia, a to aj prostredníctvom možných rozhodnutí o primeranosti údajov, s cieľom uľahčiť bezpečné a zabezpečené cezhraničné toky údajov, čím sa umožní užšia spolupráca najmä v sektore IKT a digitálnych služieb; vziať na vedomie, že zosúladenie indického a európskeho nariadenia o údajoch by výrazne uľahčilo vzájomnú spoluprácu, obchod a bezpečný prenos informácií a odborných znalostí; pracovať na opakovaní medzinárodných dohôd EÚ o roamingu v oblasti mobilných telefónov s Indiou;
   bc) pripomenúť, že rozvoj digitálneho odvetvia je mimoriadne dôležitý a že musí zahŕňať diverzifikáciu dodávateľského reťazca výrobcov zariadení prostredníctvom podpory otvorenej a interoperabilnej štruktúry sietí a partnerstiev v oblasti digitalizácie s partnermi, ktorí sa stotožňujú s hodnotami EÚ a využívajú technológie v súlade so základnými právami;
   bd) prijať účinné opatrenia na uľahčenie mobility medzi EÚ a Indiou vrátane mobility migrantov, študentov, vysokokvalifikovaných pracovníkov a umelcov vzhľadom na dostupnosť zručností a potreby trhu práce v EÚ a Indii; uznať široký okruh talentov v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie v Indii aj v EÚ a spoločný záujem o rozvoj odborných znalostí a spolupráce na vysokej úrovni v tejto oblasti;
   be) považovať výmeny medzi ľuďmi za jeden z hlavných rozmerov strategického partnerstva; vyzvať na prehĺbenie partnerstva v oblasti verejného vzdelávania, výskumu a inovácií a kultúrnej výmeny; vyzvať členské štáty EÚ a Indiu, aby investovali najmä do kapacít a vedúceho postavenia mladých ľudí a zabezpečili ich zmysluplné začlenenie do politického a hospodárskeho života; podporovať indickú účasť, najmä účasť indických študentov a mladých odborníkov na programoch EÚ, ako sú Horizont Európa, Európska rada pre výskum, štipendium Marie Curie-Skłodowskej a výmeny medzi ľuďmi vo vzdelávaní a kultúre; v tejto súvislosti podporovať program Erasmus+ a zabezpečiť rovnaké začlenenie študentiek, vedkýň, výskumných pracovníčok a odborníčok do týchto programov; pokračovať v úzkej spolupráci v oblasti výskumu a inovácií vrátane digitálnych technológií zameraných na človeka a založených na etike a zároveň podporovať posilňovanie digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností;
   bf) ďalej preskúmať možnosti komplexnej spolupráce v rámci G20 v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík, ako je sociálna ochrana, minimálna mzda, účasť žien na trhu práce, vytváranie dôstojných pracovných miest a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; spolupracovať v oblasti odstránenia detskej práce podporou uplatňovania a monitorovaním dodržiavania dohovorov MOP č. 138 (Dohovor o minimálnom veku) a 182 (Dohovor o najhoršej forme detskej práce), ktoré India ratifikovala v júni 2017;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/07/15/joint-statement-15th-eu-india-summit-15-july-2020/
(2) Prijaté texty, P9_TA(2021)0012.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2021)0016.
(4) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 48.
(5) Ú. v. EÚ C 174 E, 14.7.2005, s. 179.
(6) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 589.
(7) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.
(8) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 34.
(9) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.

Posledná úprava: 12. mája 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia