Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii články 6 a 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej článok 23,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 2, 3 a 9,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979(1),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ č. 5 zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien do roku 2030(2),

–  so zreteľom na Európsku chartu rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni(3),

–  so zreteľom na smernice EÚ prijaté od roku 1975, ktoré sa venujú rozličným aspektom rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi (smernica 79/7/EHS(4), smernica 86/613/EHS(5), smernica 92/85/EHS(6), smernica 2004/113/ES(7), smernica 2006/54/ES(8), smernica 2010/18/EÚ(9) a smernica 2010/41/EÚ(10)),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(15),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Gender in regional cohesion policy (Rod v regionálnej politike súdržnosti), ktorú vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), uverejnenú 25. januára 2017(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti(25),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Gender budgeting – Mainstreaming gender into the EU budget and macroeconomic policy framework (Rodové rozpočtovanie – uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci rozpočtu a makroekonomickej politiky EÚ), ktorú vypracoval EIGE, uverejnenú 10. apríla 2019(26),

–  so zreteľom na stanovisko Poradného výboru pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov z 19. decembra 2018 s názvom The future of gender equality strategy after 2019: the battles that we win never stay won (Budúcnosť stratégie pre rodovú rovnosť po roku 2019: žiadne víťazstvo v boji netrvá večne)(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ(29),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. marca 2019 s názvom 2019 Report on equality between women and men in the EU (Správa o rovnosti žien a mužov v EÚ za rok 2019) (SWD(2019)0101)(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(31),

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup(32),

–  so zreteľom na správu s názvom The Missing Entrepreneurs 2019: Policies for Inclusive Entrepreneurship (Chýbajúci podnikatelia 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), ktorú OECD uverejnila 10. decembra 2019(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI(34),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Gender Dimension of the EU Cohesion Policy (Rodový rozmer politiky súdržnosti EÚ), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 19. februára 2019(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien(37),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na informačný prehľad Komisie zo 17. júna 2020 s názvom Coronavirus Pandemic – Impact on Gender Equality (Pandémia COVID-19 – vplyv na rodovú rovnosť)(38),

–  so zreteľom na oznámenie Rady Európy z 29. mája 2020 s názvom National minorities and COVID-19: inequality deepened, vulnerability exacerbated (Národnostné menšiny a COVID-19: prehĺbená nerovnosť, vyostrená zraniteľnosť),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie č. 129 z 24. júla 2020 s názvom Gender Smart Financing – Investing In & With Women: Opportunities for Europe (Rodovo vyvážené financovanie – Investovanie do žien a so ženami: príležitosti pre Európu)(39),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2020, ktorý vypracoval EIGE, uverejnený 16. októbra 2020(40),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

–  zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0154/2021),

A.  keďže zásada rovnosti žien a mužov je základnou hodnotou EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a v charte; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa preto malo ako horizontálna zásada vykonávať a začleniť do všetkých činností, opatrení, postupov a programov EÚ, ako aj projektov financovaných EÚ a politík vrátane politiky súdržnosti; keďže je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na riešenie rôznych foriem diskriminácie a nerovnosti, ktorým ženy čelia; keďže v článku 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach(41) na roky 2014 – 2020 sa stanovuje, že počas prípravy a vykonávania programov, aj vo vzťahu k ich monitorovaniu, podávaniu správ a hodnoteniu, sa musí zohľadňovať a podporovať rovnosť mužov a žien a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti; keďže ženy a muži na čele boja za rovnosť preukázali odhodlanie, odvahu a vodcovské schopnosti pri presadzovaní rovnakých príležitostí na celom svete, a najmä tam, kde takéto nerovnosti pretrvávajú, kde sú ženy prenasledované a kde sa ich práva porušujú len preto, že sú ženami; keďže ako európski občania by sme mali byť hrdí na to, že sme dosiahli práva a povinnosti, slobody a príležitosti pre mužov a ženy, a keďže ženy v súčasnosti vedú niektoré z najvýznamnejších inštitúcií a vykonávajú niektoré z najprestížnejších politických funkcií v Európe; keďže tieto pozitívne príklady pomáhajú iniciovať boj proti existujúcim stereotypom a presadzovať vzory;

B.  keďže politika súdržnosti rieši rozdiely medzi rôznymi regiónmi a zaostalosť najviac znevýhodnených regiónov v záujme podpory ich celkového harmonického rozvoja s cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktorej nevyhnutnou súčasťou je dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže politika súdržnosti potvrdila svoj význam tým, že sa vďaka nej dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o rovnosť medzi občanmi a územnú rovnováhu;

C.  keďže politika súdržnosti je dôležitým nástrojom nielen na aktívnu a účinnú podporu dosiahnutia rovnosti medzi občanmi, udržateľného rozvoja a hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ale aj na znižovanie rozdielov, ktoré zasahujú skupiny, ktoré naďalej trpia diskrimináciou, a to vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie; keďže podpora rodovej rovnosti je horizontálnym cieľom všetkých fondov politiky súdržnosti; keďže štrukturálne fondy sú veľmi dôležitým zdrojom na podporu členských štátov pri dosahovaní pokroku v oblasti rodovej rovnosti;

D.  keďže dosiahnutie rodovej rovnosti, rovnosti medzi mužmi a ženami, regiónmi alebo generáciami má okrem iného zásadný význam pre zníženie miestnych a regionálnych a hospodárskych a sociálnych rozdielov, ako aj pre zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti a spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rozvoja EÚ, členských štátov a regiónov; keďže v oblasti rovnosti mužov a žien sa za posledné desaťročia dosiahol pokrok a rodová rovnosť sa v EÚ v mnohých ohľadoch horizontálne zlepšila; keďže nedostatočné zastúpenie žien na trhu práce a dostupné ukazovatele stále poukazujú na vertikálnu a horizontálnu segmentáciu trhu práce, ako aj sociálno-ekonomickej a politickej sféry; keďže zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu obsahovala už Rímska zmluva a keďže politika súdržnosti môže prispieť k vytvoreniu podmienok, o ktoré sa opiera hospodársky a sociálny rozvoj a ktoré sú prospešné aj z hľadiska ďalšieho zníženia tohto rozdielu a začlenenia žien do trhu práce; keďže podľa EIGE by účinné presadzovanie rodovej rovnosti malo silný, pozitívny sociálny a hospodársky vplyv, a to vrátane zvýšenia HDP EÚ na obyvateľa, miliónov nových pracovných miest a zvýšenia HDP členských štátov;

E.  keďže Európsky dvor audítorov v súčasnosti posudzuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci európskeho rozpočtu; keďže táto audítorská správa, ktorá sa má zverejniť v prvom štvrťroku roku 2021, poskytne užitočné informácie o tom, ako vykonávať rodový rozmer v opatreniach politiky súdržnosti v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027;

F.  keďže v programovom období 2014 – 2020 boli hlavnými kľúčovými prvkami, ktoré viedli k podpore rodovej rovnosti prostredníctvom politiky súdržnosti, okrem iného aj rozdiel medzi formálnymi vyhláseniami v partnerských dohodách a operačných programoch (ktoré obsahovali vyhlásenia o presadzovaní zásad rovnosti príležitostí a nediskriminácie) a ich skutočným vykonávaním, ako aj pomerne slabé politické záväzky v tejto oblasti; keďže v partnerských dohodách a operačných programoch sa vyhlasuje, že sa v rámci nich dodržiavajú a presadzujú zásady rovnosti príležitostí a nediskriminácie; keďže je stále potrebné vynaložiť väčšie úsilie, pokiaľ ide o účasť žien vo všetkých fázach cyklu politiky súdržnosti, a to najmä pri vypracúvaní programov a na rozhodovacích procesoch, ako aj pri realizácií vybraných projektov; keďže v programovom období 2014 – 2020 sa otázky týkajúce sa rodovej rovnosti riešili najmä prostredníctvom operačných programov Európskeho sociálneho fondu (ESF); keďže počas toho istého obdobia prispel Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) k podpore rodovej rovnosti veľmi obmedzeným spôsobom;

G.  keďže údaje rozčlenené podľa pohlavia a založené na spoľahlivých a overených zdrojoch a rodovo relevantných ukazovateľoch majú zásadný význam pre to, aby konkrétne sektory alebo regióny mohli účinne využívať podporu EÚ na základe miestnej situácie v oblasti nerovností s cieľom zlepšiť rozhodovací proces a posúdiť výsledok priamych a nepriamych opatrení politiky súdržnosti zameraných na podporu identifikácie možných rozdielov alebo nespravodlivosti, na základe ktorých treba konať, a na vypracovanie účinných politík na presadzovanie rovnakých práv a slobôd medzi občanmi;

H.  keďže chýba aj súdržnosť politík v oblasti rodovej rovnosti a keďže zatiaľ neexistuje jednotný systém, ktorým by sa zabezpečilo rovnaké chápanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ;

I.  keďže úplný vplyv pandémie COVID-19 na hospodárstvo, zamestnanosť a sociálnu oblasť zatiaľ nie je známy; keďže predbežné štúdie naznačujú, že pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila existujúce nerovnosti medzi mužmi a ženami, najmä pokiaľ ide o nárast neplatenej opatrovateľskej práce a nerovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ako aj domáce násilie, a má neprimeraný vplyv na dievčatá a ženy, a najmä dievčatá a ženy z marginalizovaných skupín; keďže dôvodom je aj to, že ženy často tvoria väčšinu pracovníkov v sektoroch vystavených pandémii, ako je vzdelávanie a zdravotníctvo; keďže tento aspekt by sa mal zohľadniť v politike súdržnosti a konkrétne aj v nadchádzajúcom ESF+;

J.  keďže Fond obnovy EÚ podporuje sektory, ktoré tvrdo zasiahla kríza; keďže vplyv na európsku spoločnosť ako celok bude mať preto dlhodobé dôsledky pre vzdelávanie, zamestnateľnosť a budúcnosť všetkých občanov a keďže rýchla reakcia európskych inštitúcií a ochota podporiť európsku spoločnosť by sa preto mali oceniť; keďže hlavné priority Fondu obnovy EÚ sú zamerané na sektory s vysokým podielom zamestnanosti mužov a preto by mohli predstavovať riziko z hľadiska prehĺbenia nerovností medzi mužmi a ženami v zamestnaní;

K.  keďže ženy a muži nedisponujú rovnakými zdrojmi a nemajú rovnaké potreby a preferencie; keďže v mnohých politikách sa často zohľadňuje najmä mužské hľadisko; keďže ženy a muži preto majú odlišné skúsenosti so službami a infraštruktúrami a ich priority z hľadiska základných služieb často nie sú identické;

L.  keďže malé a stredné podniky sú základom regionálnych hospodárstiev; keďže podpora rovnosti, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, inkluzívneho zamestnávania a rovnakého odmeňovania umožní rodovú rovnosť v rámci MSP;

M.  keďže mnohé investície vplývajú na ženy a mužov odlišne, čo spôsobuje, že v prípade investícií je potrebné uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;

Úloha politiky súdržnosti pri podpore rodovej rovnosti v prospech sociálno-ekonomického rastu a udržateľného rozvoja

1.  zdôrazňuje význam politiky súdržnosti pri podpore rovnosti medzi ľuďmi a medzi regiónmi vrátane rodovej rovnosti a pri vykonávaní stratégie EÚ pre rodovú rovnosť, ako aj jej priorít v oblasti zdravia súvisiacich s rodom, ako je sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRZP); pripomína, že všetky politické ciele si vyžadujú primerané, dostatočné a udržateľné zdroje určené na ich vykonávanie; odporúča, aby členské štáty pri vypracúvaní a schvaľovaní programov zohľadňovali opatrenia zamerané na rodovú rovnosť;

2.  vyjadruje pevné presvedčenie, že rodová rovnosť sa stále rieši najmä všeobecným spôsobom a obmedzuje sa na oblasti politiky ESF, ako aj vo fáze analýzy a programovania, pričom je potrebné pravidelne jej venovať väčšiu pozornosť vo fázach vykonávania, monitorovania a hodnotenia; pripomína, že v rámci každej fázy programovania je potrebné identifikovať prioritné oblasti, ktoré prispievajú k rodovej rovnosti a udržateľnému rozvoju;

3.  vyjadruje pevné presvedčenie, že pravidlá EÚ by mali byť sformulované jasne a explicitne, čím sa uľahčí ich uplatňovanie v prospech občanov, a to aj vzhľadom na rodovú rovnosť a rovnosť mužov a žien; zdôrazňuje, že nedostatok vhodných zdrojov je hlavnou príčinou diskriminácie;

4.  zdôrazňuje potrebu pevného politického záväzku obhajovať rodovú rovnosť v právnych predpisoch pre celé obyvateľstvo, ako aj potrebu spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu a územného rozvoja; poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti je nevyhnutné zabezpečiť dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, čím sa zníži tlak na ženy počas dovoleniek z rodinných dôvodov; zdôrazňuje preto potrebu silnejšej stratégie EÚ pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ako spôsobu presadzovania rodovej rovnosti;

5.  zdôrazňuje význam koordinovaného rámca riadenia v oblasti rodovej rovnosti, vnútroštátnych usmernení a technickej podpory pre monitorovanie rodového vplyvu, dostupného v úradných jazykoch EÚ, ako aj prísnejšej kontroly na úrovni EÚ po prijatí programov; okrem toho žiada, aby sa zohľadnila súvislosť s národnými plánmi vyplývajúcimi z plánu obnovy v záujme rozvoja cieľov hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto programov;

6.  zdôrazňuje potrebu stratégie pre rodovú rovnosť s jasnými cieľmi a úlohami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a programov zameraných na zvyšovanie informovanosti o prínosoch presadzovania rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí žien a mužov pre sociálno-ekonomický rast a udržateľný rozvoj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

7.  domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť zručnosti a ďalej rozvíjať odbornú prípravu a budovanie kapacít riadiacich orgánov a implementujúcich partnerov, pokiaľ ide o rodový rozmer štrukturálnych fondov, ako aj uspokojiť potrebu koordinovaných stratégií monitorovania, jednotnej metodiky a systémov hodnotenia v súvislosti so správou a rozčlenením užitočných údajov s cieľom odhaliť možné nerovnosti medzi občanmi; zdôrazňuje význam hodnotenia výsledkov odbornej prípravy s cieľom posúdiť jej účinnosť pri zlepšovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

8.  zdôrazňuje význam rešpektovania zásady partnerstva pri tvorbe národných programov v rámci politiky súdržnosti; vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní partnerských dohôd úzko a prierezovo koordinovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi, sociálnymi a hospodárskymi partnermi, občianskou spoločnosťou a akademickou obcou v rámci zásady partnerstva s cieľom zohľadniť výzvy, ktoré sa spájajú s účinnými politikami v oblasti rovnosti na miestnej a regionálnej úrovni, a nabáda členské štáty, aby organizovali kampane zamerané na presadzovanie politík v oblasti rovnosti, a to najmä v súvislosti so zosúlaďovaním pracovného a súkromného života, odstraňovaním rodových stereotypov pri výbere povolania a zlepšovaním hospodárskej nezávislosti žien;

9.  domnieva sa, že zainteresované strany programu a monitorovacie výbory by mali byť vybavené jasnejšími ukazovateľmi účinnosti a efektívnosti programov, pokiaľ ide o uplatňovanie rodového hľadiska v rámci konkrétnych projektov, a najmä pri intervenciách EFRR; domnieva sa, že počet usmernení, programov odbornej prípravy a konkrétnych príkladov osvedčených postupov na riešenie tohto problému naďalej zostáva obmedzený; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál EFRR/Kohézneho fondu preklenúť rozdiely, ktorým ženy stále čelia, s osobitným dôrazom na podnikanie žien a digitálny sektor, keďže ženy predstavujú len 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb a 30 % podnikateľov v startupoch v Európskej únii; naliehavo vyzýva Radu, aby dosiahla dohodu o návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch), keďže ide o veľmi dôležitý nástroj na dosiahnutie väčšej rodovej rovnováhy v hospodárskom rozhodovaní na najvyššej úrovni; žiada, aby sa časť finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti venovala podpore žien žijúcich v chudobe, žien ohrozených chudobou, slobodných matiek, žien so zdravotným postihnutím a žien, ktoré sú obeťami násilia; vyzýva členské štáty a ich príslušné orgány, aby vykonávali takéto programy;

10.  zdôrazňuje, že vo všetkých programoch vykonávaných v rámci politiky súdržnosti by sa mala zabezpečiť rodová rovnosť počas ich prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia, ako aj rovnaké príležitosti pre všetkých, a to aj prostredníctvom prípadných pozitívnych opatrení, bez diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; zdôrazňuje, že pri opatreniach zameraných na preklenutie rodových rozdielov v rámci politiky súdržnosti by sa mal prijať prierezový prístup; zastáva názor, že zloženie expertných skupín v rôznych fázach cyklu politík by malo byť rodovo vyvážené;

11.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ich príslušné orgány, aby pri rozhodovaní o financovaní programov alebo regiónov dodržiavali zásadu právneho štátu vrátane zásady nediskriminácie a rešpektovania základných práv, aby následne monitorovali, vyšetrovali a prijímali vhodné opatrenia v prípadoch porušenia týchto zásad a zároveň vždy zabezpečovali ochranu konečných príjemcov; domnieva sa, že príjemcovia politiky súdržnosti by nemali prijímať žiadne diskriminačné politiky, a najmä nie politiky namierené proti skupinám, ktoré ešte stále čelia diskriminácii, ako je komunita LGBTI; nabáda na zamietnutie žiadostí potenciálnych príjemcov, a to aj regionálnych alebo miestnych orgánov, ktorí prijali diskriminačné politiky proti členom komunity LGBTI, ako je napríklad vyhlásenie zón bez LGBTI;

12.  poukazuje na potrebu zlepšenia súčinnosti medzi kohéznymi fondmi, fondmi obnovy a inými existujúcimi programami, ako sú programy zamerané na zlepšenie pracovných podmienok žien, a to aj prostredníctvom boja proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a neistým pracovným miestam, investovania do opatrovateľských zariadení, boja proti rodovo motivovanému násiliu a predchádzania tomuto násiliu a zabezpečovania prístupu okrem iného aj k službám SRZP;

13.  uznáva záťaž, ktorá sa kladie na ženy ako hlavné poskytovateľky starostlivosti vo formálnom a neformálnom prostredí, ako aj jej sociálnu hodnotu, najmä počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19; uznáva, že 80 % všetkej starostlivosti v celej EÚ poskytujú často neplatení neformálni opatrovatelia, z ktorých 75 % tvoria ženy; poukazuje preto na kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri zabezpečovaní primeraných investícií do služieb starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali finančné prostriedky dostupné v rámci politiky súdržnosti na poskytovanie starostlivosti s cieľom nielen uspokojiť rastúci dopyt po infraštruktúre v oblasti starostlivosti, ale aj účinne riešiť rodové rozdiely v zamestnaní, súvisiace rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch a segregáciu trhu práce, a v dôsledku toho zlepšovať pracovné podmienky a zabezpečovať rovnakú odmenu za rovnakú prácu, bojovať proti neformálnemu zamestnávaniu a neistým pracovným miestam a vytvárať nové vysokokvalitné pracovné miesta v tomto sektore, ako aj podporiť prechod na ekonomiku lepšej starostlivosti, ktorá je prístupná pre všetkých; žiada, aby Komisia navrhla dohodu v oblasti starostlivosti pre Európu zameranú na podporu takéhoto prechodu; okrem toho zdôrazňuje potrebu investícií do sociálno-ekonomickej ochrany žien, keďže vo väčšine prípadov preberajú zodpovednosť za neplatenú opatrovateľskú prácu a často majú len veľmi nízku sociálnu ochranu;

14.  zdôrazňuje, že je stále potrebné odstrániť vážnu digitálnu priepasť a viac investovať do digitalizácie, digitálnych inovácií a digitálnej pripojiteľnosti; zdôrazňuje, že v rámci politiky súdržnosti treba podporovať rovnaký prístup k odbornej príprave a zamestnaniu pre ženy a mužov, vykonávať pozitívne opatrenia zamerané na odstránenie digitálnych rodových rozdielov a podporovať spravodlivú, zelenú a digitálnu transformáciu a zároveň chrániť pracovníkov, ktorých tieto transformácie zasiahnu, napríklad zvýšením podielu absolventiek odborov v oblasti STEM, ako aj ich zapojenia do sektorov, ktoré majú zásadný význam pre environmentálnu transformáciu, ako je sektor energetiky; uznáva, že inovácie sú kľúčovým prvkom udržateľného rozvoja a zelených pracovných miest v EÚ a že prispôsobené stratégie môžu každému regiónu umožniť identifikovať a rozvíjať vlastné konkurenčné výhody;

15.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri investovaní do kvalitných verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti a sociálnej infraštruktúry, a to tak v boji proti rôznym nerovnostiam, najmä rodovým rozdielom, ako aj pri budovaní sociálnej odolnosti a riešení hospodárskych, sociálnych a zdravotných kríz; pripomína, že cieľom politiky súdržnosti je harmonický rozvoj regiónov prostredníctvom cieľa sociálnej a hospodárskej konvergencie, čo prispieva k blahu občanov; domnieva sa preto, že v rámci politiky súdržnosti by sa mala venovať osobitná pozornosť ženám žijúcim v oblastiach, ktoré zasiahla priemyselná transformácia, a regiónoch závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najvzdialenejšie regióny alebo oblasti s veľmi nízkym počtom obyvateľov a riedko osídlené oblasti a ostrovné, cezhraničné a horské regióny; zdôrazňuje, že účinné vykonávanie politík v oblasti rodovej rovnosti pomáha zvrátiť trendy vyľudňovania v konvergujúcich regiónoch, ktoré sú na tento jav náchylné;

16.  poukazuje na príležitosť, ktorú predstavujú stratégie udržateľného integrovaného mestského a územného rozvoja, prijaté miestnymi a regionálnymi vládami v súlade s Agendou 2030, ktoré zabezpečujú, že pri navrhovaní politík na miestnej a regionálnej úrovni sa riešia všetky rozmery udržateľného rozvoja vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 5; zdôrazňuje úlohu miest a regiónov, ktoré už dlho stoja v popredí úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti, ako aj európske iniciatívy zamerané na rozvoj miest, ako je Lipská charta; zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala prispievať k znižovaniu rozsiahlych nerovností v mestách prostredníctvom lepšieho začleňovania žien do plánovania politík regionálneho a mestského rozvoja s cieľom navrhnúť rodovo inkluzívne mestá a komunity prospešné pre všetkých; zdôrazňuje, že rodovo citlivé mestské plánovanie môže zabezpečiť spravodlivejší a rovnocennejší prístup k mestským statkom; ďalej zdôrazňuje, že regióny a miestne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore sociálneho začlenenia a že rodovo citlivé územné plánovanie môže prispieť k dosiahnutiu pokroku v tomto procese;

Rodová rovnosť v politike súdržnosti po roku 2020

17.  vyzýva na pevný politický záväzok k rodovej rovnosti na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť pozornosť, ktorú vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované strany venujú rodovej rovnosti a aspektom rovnosti, a to z hľadiska ľudských práv a ako kľúčovému faktoru sociálno-ekonomického rozvoja, a podporovať ďalšie záväzky v tejto oblasti;

18.  žiada, aby sa vo všetkých programoch po roku 2020 stanovili jasné a konkrétne úlohy a požiadavky týkajúce sa plnenia cieľov rodovej rovnosti a väčšie príležitosti a rovnosť medzi mužmi a ženami, s osobitnými a interdisciplinárnymi opatreniami, ktoré sa majú premietnuť do všetkých operácií;

19.  dôrazne podporuje požiadavku ex ante, ktorá spočíva vo vypracovaní národnej stratégie pre rodovú rovnosť s jasnými cieľmi a úlohami na podporu intervencií v rámci politiky súdržnosti s cieľom zlepšiť jej účinnosť a pridanú hodnotu vo vzťahu k rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby takúto stratégiu presadzovali prípadne aj prostredníctvom cielených opatrení, povinností a záväzných usmernení;

20.  vyzýva členské štáty, aby používali financovanie v rámci politiky súdržnosti na ďalšie znižovanie regionálnych hospodárskych a sociálnych rozdielov s osobitným zameraním na boj proti feminizácii chudoby, nezamestnanosti žien a ich vylúčeniu z mnohých hospodárskych príležitostí, na predchádzanie a boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia a diskriminácie, ako aj na presadzovanie a posilňovanie postavenia žien prostredníctvom zlepšovania prístupu na trh práce a opätovného začlenenia doň a na riešenie priorít súvisiacich so zdravím, ktoré sú vymedzené v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, najmä pokiaľ ide o sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRZP) ako základné ľudské právo a zásadný aspekt blahobytu ľudí, a na pokrok v oblasti rodovej rovnosti; navyše požaduje posilnenie súčinnosti medzi Kohéznym fondom, Fondom obnovy a inými existujúcimi programami s cieľom okrem iného zlepšiť pracovné podmienky žien, a to aj prostredníctvom boja proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, neistým pracovným miestam a neformálnej práci, investovať do opatrovateľských zariadení, bojovať proti rodovo motivovanému násiliu a predchádzať mu a zabezpečiť prístup k službám SRZP;

21.  zdôrazňuje význam partnerstiev s orgánmi pre rodovú rovnosť a dôrazne podporuje zapojenie týchto organizácií do všetkých fáz programu s cieľom zabezpečiť lepšie zosúladenie vykonaných opatrení a potrieb žien a mužov konsolidáciou inštitucionálnych rámcov a posilnením koordinačných a podporných orgánov pre rodovú rovnosť vo všetkých oblastiach politiky;

22.  vyzýva na zavedenie ex ante a ex post posúdení vplyvu na rodovú rovnosť ako súčasti hodnotení členských štátov v súvislosti s presadzovaním rodovej rovnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým sa vynakladajú finančné prostriedky, a o to, či sa účinne dodržiava súlad s cieľmi rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že počas preskúmania v polovici trvania politiky súdržnosti po roku 2020 sa vykoná hodnotenie využívania zdrojov s cieľom posúdiť ich účinnosť, efektívnosť, vplyv a prípadne inkluzívnosť a nediskrimináciu, a to aj z rodového hľadiska;

23.  pripomína, že je potrebné hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie; zdôrazňuje, že merateľné ukazovatele by mali v prípade potreby umožňovať aj monitorovanie podpory rodovej rovnosti;

24.  víta zaradenie rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi horizontálne priority nového VFR a ako horizontálnej zásady do nového nariadenia o spoločných ustanoveniach; pripomína, že rodové rozpočtovanie je uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti na všetkých úrovniach rozpočtového procesu; zdôrazňuje, že monitorovanie programov by sa nemalo zameriavať len na meranie príslušných výdavkov vo všetkých rozpočtových riadkoch, ale čo je ešte dôležitejšie, na posúdenie výsledkov rozpočtu EÚ z hľadiska zlepšenia rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že každé posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť by malo byť dostupné v úradných jazykoch EÚ; odporúča použitie kritérií, ktorými sa posudzuje nielen národný medián mzdy a medián ročného hrubého príjmu v parite kúpnej sily, ale aj neekonomické ukazovatele, ako sú ukazovatele na meranie subjektívnej pohody, odstraňovania rodovo motivovaného násilia, občianskej angažovanosti, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a sociálnych väzieb; zdôrazňuje, že posúdenie výsledku je možné len vtedy, ak sú k dispozícii údaje rozčlenené podľa pohlavia;

25.  zdôrazňuje rozdiely v rodových údajoch v oblasti politiky súdržnosti a mestského plánovania, ktoré existujú vo viacerých členských štátoch, a vyzýva členské štáty, aby zaviedli metódy zberu údajov zodpovedajúce údajom rozčleneným podľa pohlavia, aby bolo možné náležite analyzovať rozdiely medzi pohlaviami; zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by Komisia mala vykonať posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť v prípade každej politiky a legislatívneho návrhu v oblasti politiky súdržnosti, vymedziť rodovo responzívne ukazovatele, zbierať údaje rozčlenené podľa pohlavia a vykonávať rodovo responzívne hodnotenia;

26.  vyzýva všetky inštitúcie, aby poskytli usmerňovacie dokumenty a pravidelné praktické školenia na všetkých úrovniach správy s cieľom šíriť a zaviesť konkrétne príklady osvedčených postupov v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, integrácie a správneho riadenia; okrem toho zdôrazňuje, že vo fáze výberu projektov by sa mali posilniť kritériá uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti prostredníctvom vyššieho bodovania a požiadaviek na praktickejšie opatrenia; víta úlohu EIGE pri podpore rodovej rovnosti a boji proti diskriminácii na základe pohlavia; zdôrazňuje jeho pozitívny prínos k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti, a to aj v oblasti politiky súdržnosti; vyzýva na primerané financovanie EIGE a odporúča využívanie existujúcich nástrojov, ktoré EIGE vyvinul, ako je súbor nástrojov pre rodové rozpočtovanie, vo všetkých fázach hodnotenia, vykonávania a monitorovania v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;

27.  zdôrazňuje, že nespočetné množstvo žien čelí výzvam súvisiacim s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá viedla k nárastu správ o domácom násilí; vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zo strany EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti a vykonávali programy, ktoré sú zamerané na predchádzanie násiliu na ženách a na boj proti nemu, ako aj na pomoc obetiam násilia; zdôrazňuje rozdiely v množstve a kvalite služieb poskytovaných ženám a deťom trpiacim v dôsledku rodovo motivovaného násilia a úlohu politiky súdržnosti pri odstraňovaní týchto nerovností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne orgány do svojej práce zapojili aj regionálnych zamestnávateľov a MVO;

28.  vyzýva Komisiu, aby do svojho oznámenia o začatí novej politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zahrnula potrebné odporúčania týkajúce sa podpory rodového rozmeru a rodových otázok;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://www.ohchr.org/documents/professionalinterest/cedaw.pdf (2) https://sdgs.un.org/goals/goal5 (3) https://www.ccre.org/docs/charte_egalite_sk.pdf (4) Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24). (5) Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56). (6) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1). (7) Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37). (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (9) Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 068, 18.3.2010, s. 13). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1). (11) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75. (12) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18. (13) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 173. (14) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 35. (15) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44. (16) https://eige.europa.eu/publications/gender-regional-cohesion-policy (17) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 99. (18) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 49. (19) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 14. (20) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60. (21) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6. (22) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 34. (23) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 9. (24) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28. (25) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 80. (26) https://eige.europa.eu/publications/gender-budgeting-mainstreaming-gender-eu-budget-and-macroeconomic-policy-framework (27) https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/aid_development_cooperation_fundamental_rights/opinion_on_gender_equality_policy_post_2019_2018_en.pdf (28) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 38. (29) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 102. (30) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7263-2019-INIT/en/pdf (31) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080. (32) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14254-2019-INIT/sk/pdf. (33) https://www.oecd.org/industry/the-missing-entrepreneurs-43c2f41c-en.htm (34) Prijaté texty, P9_TA(2019)0101. (35) Štúdia/Podrobná analýza – Gender Dimension of the EU Cohesion Policy, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia B – štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, 19. február 2019, dostupná na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2019/629185/IPOL_STU(2019)629185_EN.pdf (36) Prijaté texty, P9_TA(2020)0025. (37) Prijaté texty, P9_TA(2020)0039. (38) https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/research_and_innovation/research_by_area/documents/ec_rtd_covid19-gender-equality_factsheet.pdf (39) https://ec.europa.eu/info/publications/gender-smart-financing-investing-and-women-opportunities-europe_en (40) https://eige.europa.eu/publications/gender-equality-index-2020-digitalisation-and-future-work (41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).