Prijaté texty - 75. a 76. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov

Choisissez la langue de votre document :

Zoznam

Predchádzajúci

Nasledujúci

Úplné znenie

Postup : 2020/2128(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu : A9-0173/2021
Predkladané texty : A9-0173/2021		Rozpravy : PV 08/06/2021 - 15 CRE 08/06/2021 - 15		Hlasovanie : PV 09/06/2021 - 3 PV 09/06/2021 - 16		Prijaté texty : P9_TA(2021)0278

Prijaté texty

194k

69k

Streda, 9. júna 2021 - Štrasburg

75.a 76. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov

P9_TA(2021)0278

A9-0173/2021

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 9. júna 2021 Rade k 75. a 76. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2020/2128(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej preambulu a článok 18, a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly k nim,

– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1),

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje EÚ právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu môžu predložiť na hlasovanie, a právo na odpoveď,

– so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2019 o opatreniach EÚ na posilnenie multilateralizmu založeného na pravidlách,

– so zreteľom na závery Rady z 13. júla 2020 o prioritách EÚ v rámci OSN a 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (september 2020 – september 2021),

– so zreteľom na prejav predsedu Európskej rady Charlesa Michela na Valnom zhromaždení OSN 25. septembra 2020 s názvom Silnejšia a autonómnejšia Európska únia, ktorá sa usiluje o spravodlivejší svet,

– so zreteľom na komentár, ktorý 22. septembra 2020 uverejnil podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, s názvom EÚ stojí pri OSN,

– so zreteľom na Deklaráciu pri príležitosti osláv 75. výročia OSN, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 16. septembra 2020,

– so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(2),

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu pre posilnenie postavenia žien, ktoré boli prijaté v Pekingu, a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005, 2. marca 2010 a 9. marca 2015 na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10, Peking +15 a Peking +20 o nových opatreniach a iniciatívach na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

– so zreteľom na rezolúciu o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 19. decembra 2018,

– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998,

– so zreteľom na 20. výročie rezolúcie OSN č. 1325 (2000), ktorú 31. októbra 2000 prijala Bezpečnostná rada OSN, o dôležitej úlohe žien pri prevencii a riešení konfliktov, mierových rokovaniach, budovaní mieru, udržiavaní mieru, humanitárnej reakcii a obnove po ukončení konfliktov,

– so zreteľom na akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť (ďalej len „WPS“) na roky 2019 – 2024 a s dôrazom na význam úplného vykonávania programu WPS ako prierezovej otázky vo všetkých záležitostiach mieru a bezpečnosti;

– so zreteľom na správy nezávislého experta OSN o ochrane pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2532 (2020) o zastavení nepriateľských akcií počas pandémie ochorenia spôsobeného koronavírusom (COVID-19) a o podpore výzvy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na globálne prímerie;

– so zreteľom na Globálnu stratégiu OSN pre boj proti terorizmu, ktorú Valné zhromaždenie prijalo v septembri 2006 a ktorá sa má čoskoro siedmykrát aktualizovať,

– so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ďalej len „ATT“),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch(3),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 s názvom Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(4),

– so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0173/2021),

A. keďže OSN tohto roku oslavuje svoje 75. výročie; keďže sa ukázalo, že OSN je základným univerzálnym fórom pre medzinárodný konsenzus založený na mieri a bezpečnosti, udržateľnom rozvoji a rešpektovaní ľudských práv a medzinárodného práva; keďže je tiež hlavným poskytovateľom podpory pre krehké štáty a zraniteľné komunity pri budovaní štátu a riešení konfliktov; keďže rastúce politické napätie narúša program OSN; keďže úspechy a nevyhnutná úloha OSN sú často prehliadané v snahe niektorých krajín presadzovať jednostranné rozhodnutia; keďže je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty zabezpečili, že OSN zostane efektívnym a účinným fórom v prospech medzinárodného spoločenstva a bude môcť naďalej riešiť súčasné a budúce globálne výzvy, čo sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom vykonávania rezolúcií Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN a mnohostranných riešení; keďže tromi piliermi OSN sú i) mier a bezpečnosť, ii) rozvoj, ľudské práva a iii) zásady právneho štátu, ktoré sú neoddeliteľné a vzájomne sa posilňujú; keďže demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu sú v rôznych regiónoch sveta čoraz ohrozenejšie a v mnohých členských štátoch OSN sa zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; keďže obhajcovia ľudských práv čoraz viac čelia hrozbám pre svoju legitímnu prácu na celosvetovej úrovni v situácii, keď reštrikcie a zákazy vychádzania v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 obmedzili oznamovanie a monitorovanie porušovania ľudských práv; keďže štáty majú zodpovednosť za prijímanie opatrení na zabezpečenie toho, aby všetky osoby, miestne komunity a skupiny obyvateľstva mali právo na plné uplatňovanie svojich ľudských práv v súlade so základnými cieľmi a hlavnými zásadami OSN zakotvenými v jej zakladajúcej charte z roku 1945 a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN; keďže zabezpečenie a podpora mieru a bezpečnosti, udržateľného rozvoja a dodržiavania ľudských práv patria medzi kľúčové zásady OSN; keďže nedávne správy OSN poukázali na to, že viaceré členské štáty OSN systematicky porušujú a oslabujú ľudské práva; keďže pôvodný účel OSN zachovávať mier ohrozujú neustále zložité krízy;

B. keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že je naliehavo potrebné budovať odolné kapacity v rámci celého medzinárodného spoločenstva a zabezpečiť úzky mnohostranný dialóg a spoluprácu, najmä pokiaľ ide o prístup k verejným statkom; keďže úloha, odborné znalosti a integrita Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) majú najmä teraz mimoriadny význam pre globálnu koordináciu a úsilie v boji proti pandémii ochorenia COVID-19; keďže WHO musí ďalej posilňovať svoje kapacity, pokiaľ ide o riadenie súčasnej pandémie a budúcich rizík pandémie; keďže Agenda 2030 a ciele udržateľného rozvoja predstavujú centrálny plán obnovy a opatrení, ktorý už potvrdilo medzinárodné spoločenstvo; keďže ochorenie COVID-19 pravdepodobne urýchli negatívne trendy vrátane ohrozenia demokracie, právneho štátu a ľudských práv, najmä práv žien a detí, a rodovej rovnosti, ak sa na celosvetovej úrovni neprijmú rýchle, zásadné a rozsiahle politické opatrenia; keďže parlamentná kontrola vládnych rozhodnutí je dôležitá aj z hľadiska zabezpečenia prísneho dodržiavania základných práv a slobôd občanov; keďže v boji proti týmto trendom má spolupráca EÚ a OSN rozhodujúci význam; keďže pandémia potvrdila, že podpora všeobecného zdravia je nielen morálnou požiadavkou, ale aj predpokladom pre hospodársky a sociálny blahobyt a rozvoj a pre posilnenie postavenia všetkých ľudí, najmä tých najzraniteľnejších; keďže pandémia tiež zdôraznila, že je dôležité lepšie a viac investovať do uspokojovania nevyhnutných potrieb v oblasti zdravia na celosvetovej úrovni;

C. keďže WHO ako výkonný orgán OSN, ktorý koordinuje opatrenia v oblasti zdravia v rámci systému OSN, zabezpečuje vedenie, čo sa týka svetových zdravotných záležitostí; keďže šesť ústredných bodov programu OSN v oblasti zdravia a rozvoja pre 21. storočie zahŕňa vhodné využívanie výskumu, informácií a dôkazov, ako aj posilňovanie aliancií prostredníctvom podpory a spolupráce medzi partnermi vrátane orgánov v rámci OSN a ďalších medzinárodných organizácií, darcov, organizácií občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

D. keďže OSN predstavuje dôležité fórum pre inkluzívny dialóg medzi suverénnymi dlžníkmi, veriteľmi a ďalšími zainteresovanými stranami;

E. keďže generálny tajomník OSN preukázal vynikajúce vodcovské schopnosti, pokiaľ ide o dosahovanie pokroku pri uskutočňovaní reformy OSN; keďže na riešenie kľúčových nedoriešených otázok, najmä reformy štruktúry Bezpečnostnej rady OSN, sú potrebné ďalšie odvážne opatrenia a politické odhodlanie; keďže EÚ a jej členské štáty, ktoré sú spolu najväčšími finančnými prispievateľmi OSN, preukázali značné odhodlanie presadzovať účinný multilateralizmus prostredníctvom svojej politickej, symbolickej a finančnej podpory OSN, pričom ich s prvoradými cieľmi sú odstránenie chudoby, presadzovanie dlhodobého mieru a stability, ochrana ľudských práv, boj proti nezákonnému obchodovaniu a poskytovanie humanitárnej pomoci obyvateľom, krajinám a regiónom, ktoré čelia všetkým typom kríz, či už prírodných alebo spôsobených človekom; keďže problém primeraného financovania systému OSN zostáva naďalej výzvou; keďže EÚ by mala vyzvať OSN, aby sa intenzívnejšie usilovala o reformu, ktorou začlení viac žien, mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím medzi svojich zamestnancov a na vedúce pozície, a zvýšila informovanosť o prierezovom charaktere štruktúr OSN;

1. odporúča Rade, aby:

	a)	sa naďalej usilovala dosahovať významné výsledky, pokiaľ ide o podporu účinného multilateralizmu, účinných a transparentných multilaterálnych organizácií a najmä OSN ako nevyhnutného fóra pre hľadanie mnohostranných riešení globálnych výziev a pre osvetu v oblasti politiky, dialóg o politike a budovanie konsenzu v celom medzinárodnom spoločenstve; Európsky parlament víta závery Rady z 13. júla 2020 o prioritách EÚ v rámci OSN a 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa považujú za účinné fóra zamerané na podporu univerzálnych hodnôt, ktoré sú tiež základnými hodnotami EÚ; opätovne potvrdzuje, že EÚ a jej členské štáty zdieľajú hodnoty a zásady Charty OSN a zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní týchto zásad a cieľov OSN v rámci vonkajšej činnosti EÚ; zastáva názor, že EÚ potrebuje globálnych a regionálnych partnerov, aby úspešne dosiahla svoje ciele zahraničnej politiky, konkrétne v oblasti mieru a bezpečnosti, boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, regionálnych konfliktov a v boji proti zlyhávajúcim štátom a šíreniu zbraní hromadného ničenia; domnieva sa, že EÚ by mala posilniť svoju osvetovú činnosť s cieľom rozvíjať širšie partnerstvá na podporu účinného multilateralizmu a mala by zvážiť zahrnutie cielených diskusií o účinnom multilateralizme do všetkých štruktúrovaných dialógov so svojimi partnermi; ďalej konštatuje, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o EÚ, a že presadzovanie týchto hodnôt navonok, presadzovanie demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv by malo byť jadrom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ a so strategickými záujmami Únie a že by sa to malo účinne a koherentne odrážať vo všetkých oblastiach vzťahov Únie s krajinami a inštitúciami mimo EÚ a v cieľoch, ktoré sa EÚ usiluje dosiahnuť v systéme OSN, najmä pokiaľ ide o výkon medzinárodného práva; zastáva preto názor, že Rada by mala podporovať všetky činnosti na udržanie otázok ľudských práv medzi prioritami programu OSN vzhľadom na úsilie oslabiť Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie príslušné ustanovenia OSN podriadením ľudských práv jednotlivca údajnému blahobytu celých spoločností; podporuje konkrétne opatrenia v tomto smere s cieľom posilniť štruktúru OSN;
	b)	zaujala stanovisko, že v multipolárnom svete, kde niektoré krajiny presadzujú selektívny multilateralizmus namiesto účinného multilateralizmu zakotveného vo všeobecných hodnotách, sa EÚ musí usilovať ďalej presadzovať bezpodmienečné odhodlanie členov OSN dodržiavať všeobecné hodnoty, systém založený na pravidlách a nadradenosť ľudských práv vo všetkých oblastiach politiky; Parlament žiada, aby sa podporovalo uplatňovanie týchto hodnôt a práv vo všetkých oblastiach politiky a programových oblastiach OSN v úzkej spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi krajinami s cieľom presadzovať dialóg o politike a politické riešenia a kapacitu vykonávania a uplatňovania, pričom treba mať na pamäti, že OSN je medzivládna organizácia, ktorá si vyžaduje konzultácie a účasť svojich členských štátov; vyzýva Radu, aby využila príležitosť v podobe súčasnej vlády USA a naďalej iniciovala spoluprácu so Spojenými štátmi v politických otázkach a otázkach týkajúcich sa politík spoločného záujmu a udržiavala schopnosť dialógu a partnerstva na obnovenie a zachovanie potenciálu transatlantického partnerstva a spolupráce v systéme OSN do budúcnosti; v tejto súvislosti oceňuje „globálny samit pre demokraciu na obnovenie ducha a spoločných cieľov národov slobodného sveta“, ktorý navrhol prezident Spojených štátov Joe Biden, a žiada Radu, aby sa zapojila do organizácie tohto samitu, ktorého cieľom je spojiť demokracie sveta v záujme posilnenia demokratických inštitúcií a podpory právneho štátu a ľudských práv; vyzýva Radu, aby tiež pokračovala v dobrých výsledkoch, čo sa týka úzkeho dialógu a spolupráce so Spojeným kráľovstvom ako stálym členom Bezpečnostnej rady OSN;
	c)	sa naďalej usilovala umožniť EÚ a jej členským štátom jednotne vystupovať v rámci OSN a na ďalších multilaterálnych fórach a zefektívnila zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ využívaním pravidla hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade s cieľom posilniť spoluprácu v otázkach kľúčového strategického záujmu pre EÚ alebo odrážajúcich jej základné hodnoty, pretože iba tak môže Únia hrať vedúcu úlohu na medzinárodnej scéne a využívať svoj vplyv na dosiahnutie pozitívnych zmien a lepších reakcií na globálne výzvy, a to najmä v súvislosti s Bezpečnostnou radou OSN (ďalej len „BR OSN“) a s ohľadom na dobré výsledky spolupráce so stálymi a rotujúcimi členmi BR OSN, ktoré sú členskými štátmi EÚ, s Valným zhromaždením OSN (ďalej len „VZ OSN“) a s Radou pre ľudské práva (ďalej len „RĽP“); Európsky parlament oceňuje úlohu, ktorú vynikajúco zohrávajú ESVČ a jej delegácie, ako aj delegácie členských štátov EÚ, pri uľahčovaní tohto dialógu a spolupráce; zastáva názor, že v záujme presadzovania svojich cieľov a záujmov by sa EÚ mala v súlade s článkom 34 Zmluvy o EÚ usilovať o dosiahnutie spoločných postojov k otázkam v Bezpečnostnej rade prostredníctvom koordinácie v rámci Rady a medzi inštitúciami EÚ, aby sa zlepšila súdržnosť a dôveryhodnosť EÚ na úrovni OSN; pripomína, že EÚ je v OSN zastúpená mnohými aktérmi;
	d)	ďalej posilňovala spoluprácu medzi EÚ a OSN pri navrhovaní nástrojov na riešenie opakujúceho sa problému násilia súvisiaceho s voľbami, a to aj na základe skúseností volebných pozorovateľských misií Európskeho parlamentu;
	e)	pripomenula, že oneskorenia pri vyplácaní stanovených príspevkov niekoľkými členskými štátmi majú mimoriadne negatívny vplyv na prácu OSN a sú teda neprijateľné;
	f)	podporovala všetko úsilie o opätovné začlenenie kontroly zbraní a odzbrojenia do medzinárodného programu, a nabáda na to, aby transfery konvenčných zbraní medzi členskými štátmi OSN boli plne v súlade s kritériami Zmluvy obchodovaní so zbraňami (ATT); presvedčila Bezpečnostnú radu OSN, aby – ako sa uvádza v Kódexe EÚ pre vývoz zbraní – prijala záväzný právny rámec na zákaz vývozu a predaja zbraní a technológií kybernetického sledovania, ktorých účelom je páchať vojnové zločiny a/alebo potláčať vnútornú opozíciu; opätovne zdôraznila, že účinný multilateralizmus a medzinárodný poriadok založený na pravidlách sú predpokladom pokroku v odzbrojení a boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia; opätovne potvrdila, že EÚ a jej členské štáty plne podporujú existujúce medzinárodné zmluvy, okrem iného Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), Dohovor o chemických zbraniach (CWC), Dohovor o biologických a toxínových zbraniach (BTWC), ATT a dohovory o kazetovej munícii a protipechotných mínach, a podporila úsilie o vypracovanie politického vyhlásenia o výbušných zbraniach v obývaných oblastiach (EWIPA), ako aj jasného vymedzenia autonómnych zbraní; Európsky parlament nabáda VP/PK, členské štáty a Radu, aby sa usilovali o začatie medzinárodných rokovaní o právne záväznom nástroji, ktorým by sa zakázali smrtiace autonómne zbraňové systémy bez zmysluplnej ľudskej kontroly; odporúča, aby Rada naliehala na hlavné jadrové mocnosti, aby zastavili svoje odstúpenie od režimu kontroly zbraní a dosiahli pokrok v rokovaniach o kontrole jadrových zbraní; odporúča, aby Rada naliehala na Spojené štáty a Rusko, aby začali budovať vzájomnú dôveru na obnovenie dialógu o možnostiach vytvorenia nového vzťahu v oblasti kontroly zbraní; zastáva názor, že EÚ by mala podporovať prácu pracovnej skupiny pre kozmický priestor Komisie OSN pre odzbrojenie, pokiaľ ide o praktické vykonávanie opatrení v oblasti transparentnosti a budovania dôvery pri činnostiach v kozmickom priestore; domnieva sa, že Bezpečnostná rada OSN by mala poskytnúť cennú príležitosť na vymedzenie spoločných noriem a výhrad, čo sa týka nových vojenských technológií, ako je umelá inteligencia, vesmírne zbrane, biotechnológie a hypersonické technológie; je presvedčený, že EÚ by mala podporiť výzvu generálneho tajomníka OSN na celosvetové prímerie a aktívne k nej prispieť, a to aj prostredníctvom účinných opatrení proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti členských štátov v súvislosti s vývozom zbraní;
	g)	uznala potenciál priamej regionálnej účasti v OSN tým, že bude podporovať možnosť iných organizácií, ako je napríklad Africká únia (AÚ), požiadať o osobitný posilnený štatút pozorovateľa; uznala a využila potenciál EÚ ako najsofistikovanejšej regionálnej organizácie zohrávať vedúcu úlohu pri oživení a posilňovaní systému OSN prostredníctvom viacúrovňového multilateralizmu;
	h)	naďalej poskytovala cennú podporu generálnemu tajomníkovi OSN v jeho úsilí o pokrok v programe reforiem OSN s cieľom posilniť schopnosť OSN podporovať udržateľný rozvoj, presadzovať mier a bezpečnosť, zefektívniť jej vnútorný systém riadenia v záujme dosiahnutia účinnej, transparentnej, finančne udržateľnej a zodpovednej organizácie, ktorá dokáže obnoviť kontakt so svojimi občanmi vrátane miestnych komunít a ďalších miestnych aktérov a občianskej spoločnosti, a byť vo väčšom súlade s ambicióznym svetovým programom; prevzala vedúcu úlohu v otázke svojvoľného odkladu žiadostí mnohých organizácií občianskej spoločnosti o konzultačný status v OSN; Európsky parlament zdôrazňuje, že významný pokrok sa v rámci reformného procesu OSN dosiahol v oblasti administratívy a byrokracie, kým významné politické reformy sa zatiaľ nevykonali, pričom tieto reformy by mali zahŕňať oživenie Valného zhromaždenia OSN a konkrétne kroky na urýchlenie zosúladenia rozvojového systému s Agendou 2030; zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty by mali dosiahnuť široký konsenzus, pokiaľ ide o reformu BR OSN vrátane stáleho kresla pre Európsku úniu okrem už existujúcich kresiel členských štátov, obmedzenia využívania práva veta, najmä v prípadoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a zmeny zloženia jej členov, aby lepšie odrážalo súčasný svet; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať generálneho tajomníka a požiadať ho, aby zintenzívnil svoje úsilie pri vykonávaní stratégie OSN pre rodovú paritu s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie žien v systéme OSN na všetkých hierarchických úrovniach; zastáva názor, že EÚ by mala pripomenúť OSN, že od založenia OSN v roku 1945 nebola za generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov vymenovaná žiadna žena;
	i)	sa naďalej usilovala o väčšie synergie činností RĽP OSN, VZ OSN a BR OSN; Európsky parlament oceňuje prácu EÚ v rámci podpory činnosti RĽP a jej osobitných postupov OSN vrátane osobitných spravodajcov, najmä pri identifikovaní a monitorovaní porušovania ľudských práv, a iných tematických a ľudskoprávnych mechanizmov pre jednotlivé krajiny v súvislosti s potrebou začleniť ľudské práva ako nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené práva do všetkých oblastí rozhodovania a politiky OSN; zastáva názor, že EÚ by mala naďalej vyzývať všetky členské štáty OSN, aby sa v plnej miere zapájali do ochrany a podpory dodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, a mala by sa usilovať o spustenie dostupných mechanizmov OSN na postavenie osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv pred súd, najmä ak dotknuté krajiny nie sú schopné alebo odmietnu vyšetriť takéto trestné činy a nezaručujú ochranu základných ľudských práv pre všetkých občanov; vyzdvihuje prácu vysokej komisárky pre ľudské práva a jej úradu pri odsudzovaní porušovania ľudských práv; naliehavo žiada, aby bola zaručená nestrannosť všetkých orgánov spojených s obranou a zabezpečovaním ľudských práv, a najmä ich ochrana pred možným zasahovaním štátov podozrivých z porušovania alebo nedodržiavania ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad zneužívaním RĽP autoritárskymi režimami, ktoré ju naďalej zneužívajú na vlastné účely, najmä na oslabenie jej fungovania a narúšanie režimu noriem v oblasti ľudských práv; žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporili komplexnú reformu RĽP; zdôrazňuje preto, že je dôležité podporovať reformu Rady OSN pre ľudské práva, ktorá dokáže zabezpečiť skutočný záväzok všetkých členských štátov presadzovať ľudské práva účinným a nezaujatým spôsobom, pretože inak hrozí riziko, že dôveryhodnosť RĽP bude oslabená; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať volebný proces Rady OSN pre ľudské práva, napríklad zakázať uzavreté zoznamy a vytvoriť verejný mechanizmus „preskúmania záväzku“ s cieľom zlepšiť zodpovednosť členov rady a zaručiť, aby každý štát, ktorý v rade zasadá, vyvíjal maximálne úsilie o presadzovanie a ochranu ľudských práv v súlade s rezolúciou, na základe ktorej bola rada založená; vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali koordinovanú pozíciu v súvislosti s členstvom v RĽP a hlasovali proti všetkým kandidátom do rady, ktorí nespĺňajú kritériá stanovené v rezolúcii VZ OSN č. 60/251 z 15. marca 2006; žiada členské štáty EÚ, aby požadovali výročnú správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zameranú na spoluprácu členov rady s mechanizmami OSN a aby naliehali na členov vybraných do rady, aby vydali stále pozvánky na všetky osobitné postupy RĽP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Venezuela sa ako riadny člen zúčastňuje v Rade pre ľudské práva na roky 2020 – 2022, keď samotná OSN vo svojej správe za rok 2020 potvrdila správy o zločinoch proti ľudskosti spáchaných venezuelskou vládou, a poukazuje na to, že v tejto situácii dochádza k zjavnému nesúladu;
	j)	domnieva sa, že EÚ by mala podporovať zriadenie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie v rámci RĽP s cieľom vyšetriť skutočnosti a okolnosti týkajúce sa obvinení zo systémového rasizmu a porušovania a zneužívania; požaduje všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; uznáva kľúčovú úlohu vzdelávania a kultúry pri presadzovaní ľudských práv a prierezovom boji proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej intolerancii;
	k)	naďalej posilňovala úlohu Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“) a medzinárodného systému trestného súdnictva s cieľom presadzovať zodpovednosť, ukončiť beztrestnosť a poskytovať MTS silné diplomatické, politické a primerané finančné zdroje, aby mohol plniť úlohy v rámci svojho mandátu; vyzvala všetky členské štáty OSN, aby sa k MTS pripojili ratifikáciou a vykonávaním Rímskeho štatútu, a nabádala na ratifikáciu zmien prijatých v Kampale; vyzvala tie štáty, ktoré od MTS odstúpili, aby svoje rozhodnutia zmenili; podporovala MTS ako kľúčovú inštitúciu pre vyvodzovanie zodpovednosti voči páchateľom a pre pomoc obetiam s dosahovaním spravodlivosti, a nabádala na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN; Európsky parlament ľutuje a odsudzuje útoky voči MTS a naďalej sa dôrazne stavia proti akýmkoľvek urážlivým činom a nepodloženým tvrdeniam alebo vyhláseniam, ktoré oslabujú MTS a systém Rímskeho štatútu vo všeobecnosti; víta skutočnosť, že boli prijaté konkrétne opatrenia na odstránenie sankcií voči personálu MTS vrátane hlavného prokurátora MTS; zastáva názor, že EÚ by mala nadviazať posilnený dialóg so súčasnou vládou USA o otázkach týkajúcich sa MTS a že by mala prispievať k celosvetovému boju proti medzinárodným trestným činom podporou iniciatív, ktorých cieľom je presadzovať zásadu univerzálnej jurisdikcie a budovať schopnosť členských štátov OSN uplatňovať ju vo svojom vnútroštátnom právnom systéme; vyzdvihuje vedúcu úlohu EÚ v boji proti beztrestnosti vrátane podpory Medzinárodného trestného súdu, ktorý je základným prvkom hlasu EÚ v OSN, a ďalej zdôrazňuje, že MTS je jedinou medzinárodnou inštitúciou, ktorá je spôsobilá stíhať niektoré z najhroznejších zločinov na svete a brániť obete, ktoré nemajú iné východisko;
	l)	opätovne potvrdila potrebu a opätovne zdôraznila svoju podporu všeobecnému dodržiavaniu a uplatňovaniu zásad právneho štátu na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, ako aj svoj záväzok voči medzinárodnému poriadku založenému na zásadách právneho štátu a medzinárodnom práve; privítala dialóg s členskými štátmi, ktorý iniciovala skupina pre koordináciu a zdroje právneho štátu a oddelenie pre právny štát vo výkonnom úrade generálneho tajomníka, na tému Podpora právneho štátu na medzinárodnej úrovni, a vyzvala na pokračovanie tohto dialógu s cieľom posilniť právny štát na medzinárodnej úrovni; Parlament vyzýva generálneho tajomníka a systém OSN, aby sa v rámci príslušných činností podľa potreby systematicky zaoberali aspektmi právneho štátu vrátane účasti žien na činnostiach súvisiacich so zásadami právneho štátu;
	m)	aktívne bojovala proti pokusom niektorých jednotlivých krajín alebo koalícií krajín o oslabenie medzinárodného konsenzu týkajúceho sa reprodukčného zdravia a práv; odsudzuje najmä nedávne ženevské vyhlásenie o konsenze, ktoré iniciovala Trumpova vláda a ktoré bolo podpísané 32 zväčša neliberálnymi alebo autoritárskymi vládami; Európsky parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že dva členské štáty EÚ, Maďarsko a Poľsko, podpísali toto spiatočnícke vyhlásenie, ktorého cieľom je oslabiť reprodukčné slobody žien a práva osôb LGBT;
	n)	podporila prácu nedávno zriadenej otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny (OEIGWG) v súvislosti s vypracovaním právne záväznej zmluvy o nadnárodných korporáciách a iných podnikoch s cieľom vytvoriť právne záväzný nástroj, ktorým sa zabezpečí, že spoločnosti budú v plnej miere zodpovedné za porušovanie ľudských práv a trestné činy v oblasti životného prostredia;
	o)	ďalej posilnila záväzok EÚ bojovať proti beztrestnosti za trestné činy proti novinárom, pracovníkom médií a pridruženým pracovníkom vrátane miestnych pracovníkov a začala konkrétne iniciatívy v tomto smere; podporila výzvu osobitných spravodajcov OSN pre slobodu prejavu a pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy na vytvorenie stáleho vyšetrovacieho mechanizmu OSN pre trestné činy proti novinárom a podporila vymenovanie osobitného zástupcu OSN pre ochranu novinárov na celom svete; prijala politiku, v rámci ktorej sa systematicky a jednoznačne odsúdi zabíjanie obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov ľudských práv týkajúcich sa životného prostredia a pôdy a všetky pokusy vystaviť ich akejkoľvek forme násilia, prenasledovania, hrozby, obťažovania, zmiznutia, väznenia alebo svojvoľného zatýkania; vyzvala členské štáty OSN, aby prijali politiky na poskytovanie ochrany a podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku; naďalej obhajovala všetkými diplomatickými prostriedkami a v úzkej spolupráci s OSN zrušenie trestu smrti na celom svete a požadovala moratórium na výkon trestu smrti;
	p)	naďalej rozširovala svoj súbor nástrojov v oblasti diplomacie a osvety, najmä pokiaľ ide o mier, medzinárodnú bezpečnosť a dlhodobú stabilitu, diplomaciu v oblasti klímy, kultúrnu diplomaciu, ľudské práva, rodovú rovnosť, spravodlivú globalizáciu a schopnosť viesť dialóg o politike a dosiahnuť politický konsenzus, a to nielen s členmi OSN, ale aj s príslušnými partnermi, ako sú mestá, regióny, akademická obec, náboženské subjekty a komunity, občianska spoločnosť, miestne a pôvodné komunity a súkromný sektor; využila úsilie na nájdenie riešení globálnych problémov, napríklad zmeny klímy, ako východiskového bodu pre diplomatické vzťahy s partnermi, s ktorými panujú značné rozpory v iných bodoch programu, a tým ponúkla príležitosť na posilnenie stability a mieru; Európsky parlament víta skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty aktívne prispievajú k práci systému OSN rôznymi spôsobmi a v rôznych podobách;
	q)	pripomenula jednoznačné odsúdenie terorizmu a svoju plnú podporu krokom, ktoré sú zamerané na porazenie a zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš/ISIS, ktoré predstavujú jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; spolupracovala s VZ OSN a BR OSN v boji proti financovaniu terorizmu, na budovaní mechanizmov zameraných na určovanie teroristov a teroristických organizácií a na posilnení mechanizmov umožňujúcich zmrazovanie aktív na celom svete; bola odhodlaná posilniť spoločné úsilie EÚ a OSN v boji proti základným príčinám terorizmu, najmä v boji proti hybridným hrozbám a pri rozvoji výskumu a budovania kapacít v oblasti kybernetickej obrany; sa opierala o existujúce iniciatívy miestnych partnerov pri navrhovaní, realizácii a rozvoji prístupov k boju proti radikalizácii a náboru do teroristických organizácií; pokračovala v úsilí tvrdo zasahovať proti náboru a bojovať proti zahraničným bojovníkom, násilnému extrémizmu a teroristickej propagande; podporovala opatrenia na posilnenie odolnosti komunít náchylných na radikalizáciu, a to aj zabezpečením sociálneho začlenenia a zvážením iniciatív na spoluprácu s umiernenými náboženskými vodcami a duchovnými; pracovala na posilnení účinnosti medzinárodnej policajnej práce a právnej a justičnej spolupráce v boji proti terorizmu a nadnárodnej trestnej činnosti na podporu politík v oblasti boja proti radikalizácii a deradikalizácii v súlade s akčným plánom OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu; podporila prácu OSN v oblasti boja proti terorizmu, a to vykonávaním a aktualizáciou štyroch pilierov Globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmu schválenej Valným zhromaždením v septembri 2006; prevzala vedúcu úlohu pri nadchádzajúcej revízii Globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmu posilnením ľudských práv a preventívnych prístupov;
	r)	ďalej rozširovala trojstrannú spoluprácu medzi EÚ, Africkou úniou (AÚ) a OSN; Európsky parlament zdôrazňuje význam spoločného úsilia EÚ, OSN a AÚ v oblasti budovania kapacít pre ďalšiu spoluprácu s AÚ v rozvíjaní schopností AÚ, pokiaľ ide o predchádzanie krízam, krízové riadenie a riešenie konfliktov na africkom kontinente, okrem iného prostredníctvom koherentného pokračovania dlhodobej podpory úplného sfunkčnenia africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry (APSA) zo strany EÚ a OSN, ako aj schopností v iných oblastiach politiky, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť a stabilitu Afriky, napríklad na základe indexu ľudskej bezpečnosti, a to aj z hľadiska hospodárstva a životného prostredia a v súvislosti s prístupom k verejným statkom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť situácii v regióne Sahel vzhľadom na rastúcu nestabilitu; zastáva názor, že EÚ môže byť mimoriadne atraktívnou vzhľadom na svoju schopnosť napĺňať partnerské ambície afrického kontinentu a jeho inštitúcií prostredníctvom rovnocenných partnerstiev v súlade s novou stratégiou EÚ pre Afriku; zdôrazňuje význam užšieho politického dialógu a dialógu o politike s partnermi EÚ v Afrike vrátane podpory regionálnych organizácií a dialógu s nimi a v rámci parlamentného rozmeru; zdôrazňuje, že v rámci OSN treba zintenzívniť dialóg a spoluprácu s africkými krajinami susediacimi s južným Stredozemím EÚ s cieľom čeliť spoločným výzvam v oblasti bezpečnosti a stability;
	s)	uznala významný pokrok, ktorý EÚ a OSN dosiahli pri poskytovaní podpory a budovaní kapacít v regiónoch Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu, a stavala na ňom; Európsky parlament oceňuje úlohu a spoluprácu medzi civilnými a vojenskými misiami EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a misiami OSN vrátane integrovanej stratégie OSN pre Sahel a jej podporného plánu, viacrozmernej integrovanej stabilizačnej misie OSN v Mali (MINUSMA) a Úradu OSN pre západnú Afriku; víta podpísanie technickej dohody medzi skupinou G5 Sahel, EÚ a OSN o poskytovaní operačnej a logistickej podpory pre spoločné ozbrojené sily v piatich krajinách skupiny G5 Sahel ako znak vynikajúcej spolupráce týchto troch organizácií; zastáva názor, že EÚ by mala podporiť výzvu Bezpečnostnej rade OSN, aby sa na spoločné ozbrojené sily skupiny G5 Sahel vzťahovala kapitola VII Charty OSN a aby mali k dispozícii dlhodobé financovanie. pripomína, že rozvoj, bezpečnosť a stabilita afrického kontinentu, najmä regiónov Maghreb a Sahel, priamo ovplyvňujú EÚ a jej vonkajšie hranice; vyzýva EÚ, aby podporovala a posilnila svoju spoluprácu s OSN a AÚ pri podpore rozvoja, riešení chudoby a budovaní kapacít s miestnymi partnermi v boji proti extrémizmu a obchodovaniu s ľuďmi;
	t)	nadviazala užšiu spoluprácu s krajinami Latinskej Ameriky – regiónu, s ktorým máme spoločné mnohé väzby a hodnoty a ktorý bol vážne zasiahnutý pandémiou ochorenia COVID-19 – s cieľom koordinovane riešiť spoločné výzvy v rámci OSN;
	u)	viedla ďalší dialóg o kapacite systému OSN uplatňovať a rozširovať svoje schopnosti, čo sa týka predchádzania konfliktom a zodpovednosti za ochranu, pričom opätovne potvrdí spoločný záväzok týkajúci sa medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti, nezávislosti a zvrchovanosti, ako sa uvádza aj v zásadách Helsinského záverečného aktu a Parížskej charty OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), a zabezpečí, aby ľudské práva a základné slobody všetkých jednotlivcov boli v jadre politík predchádzania konfliktom a mediácie; Európsky parlament zdôrazňuje význam dialógu a spolupráce s OSN, pokiaľ ide o účinné a dôveryhodné misie na zachovanie mieru s jednoznačnými cieľmi a jasnou schopnosťou plniť účel a dosahovať hmatateľné a dôveryhodné výsledky; požaduje účinné mechanizmy vrátane: i) vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a všetkých nasledujúcich rezolúcií o ženách, mieri a bezpečnosti v súlade s cieľom spočívajúcim v plnej, rovnocennej a zmysluplnej účasti a vedení žien, pokiaľ ide o misie na udržiavanie mieru a štruktúry OSN venované týmto misiám, ii) perspektívy detí a mladých ľudí, ako sa uvádza v programe Mládež, mier a bezpečnosť a v Dohovore o právach dieťaťa, a to aj pokiaľ ide o podporu a posilnenie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN zameraného na ukončenie využívania detí v ozbrojených konfliktoch, iii) perspektívy osôb so zdravotným postihnutím, najmä vrátane tých, ktoré sú vystavené prierezovej diskriminácii, a ohrozených osôb podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj iv) potreby zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a ochranu civilného obyvateľstva, ktoré sú základným bodom mandátov na udržiavanie mieru; opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú ženy zohrávajú pri mediácii konfliktov a v rámci misií na udržiavanie mieru; pripomína ich nedostatočné zastúpenie na všetkých úrovniach v rámci misií OSN a EÚ a rozhodujúci význam ochrany žien a dievčat v situáciách konfliktov a po ich skončení; vyzýva členské štáty EÚ, aby pomáhali pri zvyšovaní podielu európskych ozbrojených síl zúčastňujúcich sa na udržiavaní mieru zo strany OSN; zdôrazňuje význam podpory EÚ pre krajiny, ktoré sa vymanili z násilného konfliktu; žiada preto posilnenú spoluprácu pri riešení nestabilnosti prechodného obdobia, a to aj prostredníctvom posilnenia zodpovednosti dotknutých štátov a upevňovania pokroku dosiahnutého pri zachovávaní mieru a zlepšenia interakcie s miestnymi komunitami, pričom sa zabezpečí ich ochrana a podpora; vyzýva na reformu príslušných štruktúr tak, aby sa ukončila beztrestnosť personálu OSN slúžiaceho vo vojenských operáciách a v civilných misiách a aby sa vytvorili funkčné a transparentné mechanizmy dohľadu a spoľahlivé mechanizmy zodpovednosti v prípadoch, keď dôjde k zneužitiu, najmä k činom sexuálneho násilia; oceňuje prácu a prínos osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy Agnès Callamardovej k boju proti beztrestnosti pri vyšetrovaní podozrení z mimosúdnych vrážd, pri ktorom bola vystavená zastrašovaniu a hrozbám;
	v)	pokračovala v ďalšom konzistentnom dialógu na fórach OSN, najmä vo VZ OSN, o potrebe chrániť ľudské práva LGBTI osôb v súlade s usmerneniami EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv LGBTI osôb na multilaterálnych fórach(5), usmerneniami EÚ týkajúcimi sa trestu smrti(6) a s ohľadom na medzinárodne uznávané Jogjakartské zásady(7); nabádala orgány a členov OSN, aby do rozsahu posudzovania porušovania ľudských práv začlenili „rodovú identitu a vyjadrenie“ a „rodové charakteristiky“, čím zahrnú transrodové a intersexuálne osoby, ako aj porušovania ľudských práv, ktorých sú obeťami; využila všetky diplomatické nástroje, ktoré má k dispozícii, aby na celosvetovej úrovni obhajovala dekriminalizáciu konsenzuálneho pohlavného styku osôb rovnakého pohlavia, zrušenie trestu smrti ako sankcie za konsenzuálny pohlavný styk osôb rovnakého pohlavia, prijatie právnych predpisov umožňujúcich právne uznanie rodu a zakazujúcich mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálnych osôb a praktiky tzv. konverznej terapie na celom svete;
	w)	presadzovala súdržný prístup OSN k situáciám okupácie alebo anexie územia; pripomína, že medzinárodná angažovanosť by sa vo všetkých takýchto situáciách vrátane prípadov dlhodobej okupácie a početných zmrazených konfliktov v krajinách Východného partnerstva mala riadiť medzinárodným humanitárnym právom; Európsky parlament podporuje rastúcu pozornosť, ktorú OSN venuje obchodným činnostiam súvisiacim so situáciami medzinárodného záujmu, a vyzýva Radu, aby pozorne monitorovala spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré sú uvedené v takýchto správach alebo databázach OSN;
	x)	ďalej rozvíjala sprostredkovateľské a diplomatické schopnosti EÚ na účely predchádzania krízam, krízového riadenia a riešenia konfliktov, a to aj v prípade zmrazených alebo nových konfliktov, alebo prinajmenšom ich obmedzenia v synergii s úsilím OSN, pričom berlínsky proces pre Líbyu je dobrým príkladom podpory EÚ poskytovanej úsiliu OSN v oblasti sprostredkovania a synergie s týmto úsilím, pri zabezpečení plnej a zmysluplnej účasti žien na sprostredkovateľskom úsilí, a pokračovala tiež v silnej podpore EÚ, pokiaľ ide o nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť v rámci medzinárodne uznaných hraníc svojich partnerov postihnutých konfliktom, ako sú Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina; vyzvala OSN, aby uprednostňovala prevenciu, sprostredkovanie, zmierenie a politické riešenia konfliktov pri súčasnom riešení základných príčin a hnacích síl, ktoré tieto krízy vyvolali; presadzovala silnejšie multilaterálne záväzky s cieľom nájsť udržateľné politické riešenia súčasných konfliktov a pokračovala v podpore práce, činností a iniciatív osobitných vyslancov OSN zameraných na riešenie týchto konfliktov; Európsky parlament oceňuje dobré výsledky spolupráce medzi EÚ a OSN pri dosahovaní spoločných rozvojových cieľov a predchádzaní ďalšiemu stupňovaniu pretrvávajúcich konfliktov; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala naďalej naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby v plnej miere uplatňovalo politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu;
	y)	naliehavo vyzvala všetky členské štáty OSN, aby ratifikovali a skutočne vykonávali všetky základné dohovory OSN o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu, opčných protokolov k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a aby dodržiavali oznamovacie povinnosti podľa týchto nástrojov a záväzok spolupracovať v dobrej viere s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv;
	z)	vo svojom vedúcom postavení naďalej zachovávala odhodlanie mobilizovať všetky spôsoby účinného vykonávania cieľov Agendy 2030 a nadväzujúcich opatrení vo všetkých vnútorných a vonkajších politikách EÚ a vo vnútroštátnych stratégiách a v prioritách členských štátov; Európsky parlament zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné primerane podporovať a uznať dôležitú a nevyhnutnú prácu humanitárnych agentúr, ako je Svetový potravinový program; víta rozhodnutie udeliť v roku 2020 Svetovému potravinovému programu Nobelovu cenu za jeho úsilie bojovať proti hladu, za príspevok k zlepšeniu podmienok pre mier v oblastiach postihnutých konfliktom a za pôsobenie ako hnacia sila v úsilí zabrániť používaniu hladu ako zbrane vo vojne a v konflikte;
	aa)	opätovne zdôraznila svoje znepokojenie nad nepriaznivými vplyvmi lodí na morské prostredie vrátane znečistenia, najmä prostredníctvom nezákonného vypúšťania ropy a iných škodlivých látok a odhadzovania nebezpečného odpadu vrátane rádioaktívnych materiálov, jadrového odpadu a nebezpečných chemických látok, ako aj fyzických vplyvov na koraly; Európsky parlament vyzýva členské štáty OSN, aby naďalej uprednostňovali opatrenia týkajúce sa znečistenia mora zo zdrojov na pevnine v rámci svojich vnútroštátnych stratégií a programov udržateľného rozvoja a aby podporovali vykonávanie globálneho akčného programu na ochranu morského prostredia pred činnosťami na pevnine a Montrealskej deklarácie o ochrane morského prostredia pred činnosťami na pevnine; žiada členské štáty OSN, aby zlepšili vedecké chápanie a hodnotenie morských a pobrežných ekosystémov ako fundamentálny základ pre riadne rozhodovanie prostredníctvom opatrení určených v Johannesburskom pláne vykonávania; vyzýva členské štáty OSN, aby vypracovali vnútroštátne, regionálne a medzinárodné programy na ochranu a zachovanie morského prostredia a na zastavenie straty morskej biodiverzity, najmä zraniteľných ekosystémov;
	ab)	podporila žiadosť generálneho tajomníka OSN o cenovo dostupnú a prístupnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19 a o to, aby sa považovala za celosvetový verejný statok; vykonávala ustanovenia zahrnuté do nedávnych záverov Rady o úlohe EÚ pri posilňovaní Svetovej zdravotníckej organizácie, najmä pokiaľ ide o schopnosť pripravenosti a reakcie v núdzových situáciách v oblasti zdravia; víta činnosť WHO pri koordinácii vládneho úsilia v boji proti pandémii ochorenia COVID-19; Európsky parlament požaduje nestranné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie šírenia vírusu a riešenie pandémie ochorenia COVID-19, a to aj zo strany WHO; podporuje reformu WHO, aby v budúcnosti mohla efektívnejšie reagovať na núdzové situácie a vytvoriť medzinárodné konzorcium na boj proti vírusom s cieľom zaručiť prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19, ako aj k budúcim vakcínam a ich spravodlivé rozdelenie pre všetky krajiny; opakuje svoju podporu začleneniu Taiwanu do Svetového zdravotníckeho zhromaždenia; odsudzuje skutočnosť, že mnohé autoritárske režimy zneužívajú opatrenia zavedené na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 s cieľom upevniť si moc, ešte viac oslabiť ľudské práva, tvrdo zasahovať proti opozícii a občianskej spoločnosti, podnecovať nenávistné kampane proti menšinovým skupinám, zaviesť ďalšie opatrenia na potlačenie práv a slobôd občanov a usilovať sa o geopolitické výhody v zahraničí; zdôrazňuje, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a prísľub dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja do roku 2030 by mali zostať základnými prvkami všetkých reakcií na pandémiu; vyzýva EÚ, aby prispela k politickému záväzku na úrovni OSN ukončiť do roku 2030 epidémiu AIDS, ktorá zostáva hrozbou pre verejné zdravie na celom svete; odporúča Rade, aby pokračovala v úsilí o väčšiu súčinnosť medzi členskými štátmi OSN s cieľom zrušiť zákony, politiky a postupy, ktoré vytvárajú prekážky v prístupe k službám súvisiacim s HIV a zvyšujú riziko nákazy HIV, pričom osobitnú pozornosť treba venovať marginalizovaným alebo zraniteľným skupinám; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ požadovala posilnenie legislatívnych a regulačných rámcov a podporu súdržnosti politík v záujme dosiahnutia všeobecnej zdravotnej starostlivosti, a to aj prijatím právnych predpisov a vykonávacích politík, ktorými sa zabezpečí lepší prístup k zdravotníckym službám, výrobkom a vakcínam, najmä pre najviac znevýhodnené osoby;
	ac)	vzala na vedomie správu generálneho tajomníka s názvom Shared responsibility, global solidarity: responding to the socioeconomic impacts of COVID-19 (Spoločná zodpovednosť, globálna solidarita: reakcia na sociálno-ekonomické následky pandémie COVID-19) a trvala teda na tom, aby reakcie vlád na pandémiu COVID-19 boli účinné, inkluzívne a v plnom súlade s ich povinnosťami a záväzkami v oblasti ľudských práv; vyzvala členské štáty OSN, aby prijali osobitné opatrenia na ochranu detí, ktorých zraniteľnosť by mohla byť obzvlášť zhoršená pandémiou COVID-19; podporila centrálny fond pre núdzovú pomoc, Svetový potravinový program, Organizáciu OSN pre utečencov a ďalšie inštitúcie a programy OSN, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri humanitárnej reakcii na krízu COVID-19; podporila výzvy na usporiadanie Medzinárodného samitu OSN o hospodárskej obnove a systémových reformách po skončení pandémie COVID-19 v roku 2021 ako dôležitého fóra pre inkluzívnejší priestor správy založenej na právach;
	ad)	posilnila viditeľnosť činnosti a pomoci EÚ na všetkých multilaterálnych fórach a na mieste, najmä programu Tím Európa, ktorý zhromaždil sumu 36 miliárd EUR na riešenie zničujúcich následkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v partnerských krajinách a regiónoch, najmä v Afrike;
	ae)	zohrávala aktívnu, silnú a ambicióznu vedúcu úlohu v prípravách na 26. konferenciu OSN o zmene klímy (COP26), a to aj z hľadiska ľudských práv, najmä presadzovaním globálneho uznania práva na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie a podporou mandátu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva a životné prostredie; Európsky parlament konštatuje, že zmena klímy a strata biodiverzity patria medzi hlavné súčasné výzvy; podporuje iniciatívu OSN v oblasti environmentálnych práv, ktorá je uznaním toho, že porušovanie environmentálnych práv má zásadný vplyv na široké spektrum ľudských práv; zdôrazňuje, že biodiverzita a ľudské práva sú vzájomne prepojené a vzájomne závislé; pripomína povinnosti štátov v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o ochranu biodiverzity, a to aj poskytovaním prístupu k účinným prostriedkom nápravy v prípade straty a zhoršenia biodiverzity; Európsky parlament v tejto súvislosti nabáda EÚ a členské štáty, aby presadzovali uznanie ekocídy za medzinárodný trestný čin podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; zastáva názor, že EÚ by mala vykonávať konkrétne opatrenia na to, aby bola odolnosť stredobodom úsilia o obnovu a aby sa znižovanie rizika katastrof začleňovalo do politík EÚ v spolupráci s OSN v súlade s cieľmi stanovenými v sendaiskom rámci pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030; domnieva sa, že EÚ by mala oživiť partnerstvo so súčasnou vládou USA, podporovať vytvorenie „globálnej koalície pre uhlíkovú neutralitu“ s krajinami, ktoré sa už zaviazali dosiahnuť cieľ nulových emisií do roku 2050, spolupracovať s inými krajinami pri vypracúvaní plánov a vývoji technológií na elimináciu emisií uhlíka a presadzovať novú medzinárodnú stratégiu na ochranu biodiverzity;
	af)	opätovne potvrdila potrebu zabezpečiť rovnakú ochranu práva a rovnosť pred súdmi, posilnenie postavenia a plnú a účinnú účasť na rozhodovacích procesoch a plnú, rovnocennú a účinnú účasť pôvodného obyvateľstva vrátane žien a dievčat na politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote; privítala prácu osobitného spravodajcu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva, EMRIP a UNPFII; nabádala štáty a subjekty systému OSN, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu s cieľom riešiť znevýhodnenia, ktorým čelí pôvodné obyvateľstvo, a aby v tejto súvislosti zvýšili technickú spoluprácu a finančnú pomoc;
	ag)	naďalej zabezpečovala a rozširovala spoluprácu týkajúcu sa kapacít v rámci systému OSN, pokiaľ ide o presadzovanie účinných a etických spoločných noriem v nových oblastiach politiky, ako sú členenie a ochrana údajov, náležitá starostlivosť, boj proti beztrestnosti, umelá inteligencia alebo kybernetický priestor, pričom by mala presadzovať primeranú podporu pre tie krajiny, ktoré by chceli rozšíriť svoju regulačnú spôsobilosť a vykonávanie noriem; požadovala užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany, pokiaľ ide o pravidlá, normy, spoločné chápanie a opatrenia na presadzovanie práva v kybernetickom priestore; navrhla, že základné piliere európskej kybernetickej bezpečnosti, ako je všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernica o bezpečnosti sietí a informácií, môžu predstavovať vynikajúci základ, o ktorý by sa mohli ochotné krajiny opierať pri tvorbe svojich regulačných rámcov na ochranu údajov a kybernetickú bezpečnosť prostredníctvom prístupu „bezpečnosť už v štádiu návrhu“; poukázala na to, že o najlepšie postupy a poznatky získané na úrovni EÚ sa možno podeliť v rámci OSN s agentúrami OSN, ktoré sa venujú týmto úlohám, a možno ich poskytovať aj v reakcii na žiadosti jednotlivých krajín;
	ah)	riešila výzvy súvisiace s predchádzaním nezákonným finančným tokom a bojom proti nim a posilňovaním medzinárodnej spolupráce a osvedčenými postupmi v oblasti vrátenia a vymáhania prostriedkov, a to aj účinnejšími opatreniami na vykonávanie existujúcich záväzkov podľa Dohovoru OSN proti korupcii a Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokolov; vykonávala účinné, inkluzívne a udržateľné opatrenia na predchádzanie korupcii a boj proti nej v rámci Agendy 2030; uskutočňovala a podporovala iniciatívy zamerané na boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a korupcii;
	ai)	zvážila ďalšie opatrenia na odpustenie dlhu pre vysoko zadlžené rozvojové krajiny s cieľom zabrániť platobnej neschopnosti a vytvoriť priestor pre investície do cieľov udržateľného rozvoja a v tomto zmysle podporila výzvu generálneho tajomníka OSN, aby sa vytvoril mechanizmus reštrukturalizácie štátneho dlhu ako súčasť dlhodobejšej reakcie na krízu COVID-19 a jej hospodárske následky;
	aj)	riešila migráciu a nútené vysídľovanie vrátane ich základných príčin a spolupracovala pri vykonávaní globálneho paktu o migrácii, ako aj globálneho paktu o utečencoch; pripomína, že ľudské práva by mali zostať jadrom globálneho paktu s osobitnou pozornosťou venovanou migrantom v zraniteľných situáciách, ako sú deti, maloleté osoby a ženy; pokračovala v posilňovaní spoločného záväzku, pokiaľ ide o zachovanie humanitárneho priestoru a zlepšenie systému humanitárnej reakcie, a zdôraznila význam dodržiavania práva na azyl na celom svete; podporovala a posilňovala činnosť príslušných orgánov OSN, ako je Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA); opätovne potvrdila kľúčovú úlohu UNRWA pri poskytovaní humanitárnej a rozvojovej pomoci palestínskym utečencom; vyzvala členské štáty OSN na zachovanie a zvýšenie príspevkov pre UNRWA a podporila návrh generálneho komisára UNRWA na konferenciu, ktorá by viedla k predvídateľnejšiemu, udržateľnejšiemu a zodpovednejšiemu systému finančných tokov a výdavkov pre UNRWA v budúcnosti a k záväzku väčšieho počtu členských štátov OSN a medzinárodných darcov v tomto smere;
	ak)	naďalej obhajovala slobodu náboženského vyznania alebo viery; naliehavo vyzývala na vyvíjanie väčšieho úsilia o ochranu práv náboženských a iných menšín; požadovala väčšiu ochranu náboženských menšín pred prenasledovaním a násilím; požadovala zrušenie zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadnutie od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; podporovala prácu osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania alebo viery;
	al)	ďalej rozvíjala integrovanú podporu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v súlade s Pekinskou deklaráciou a jej akčnou platformou; vyzvala všetky členské štáty OSN, aby naďalej podporovali a vykonávali rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o programe Ženy, mier a bezpečnosť, ktoré hodnotia neprimeraný dosah konfliktov na ženy a dievčatá a usmerňujú prácu a opatrenia na podporu rodovej rovnosti a posilnenie účasti žien, ochrany a práv v rámci celého cyklu konfliktov, a to od predchádzania konfliktom až po obnovu po skončení konfliktu; v tejto súvislosti venovala osobitnú pozornosť odstráneniu násilia a diskriminácie žien a dievčat vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, škodlivých praktík a domáceho násilia a násilia v rodine, ako aj podpore zmysluplnej a rovnocennej aktívnej účasti žien vo všetkých oblastiach verejného života a rozhodovania a presadzovania práv žien; podporovala a posilňovala medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN s cieľom zabezpečiť rodovú analýzu, ako aj uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a ľudských práv vo všetkých činnostiach OSN; Európsky parlament pripomína, že sexuálne násilie, ako je znásilnenie, sa používa ako vojnová taktika a predstavuje vojnový zločin, a vyzýva na posilnenie ochrany žien a dievčat v konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie; zastáva názor, že EÚ by mala zabezpečiť širšiu podporu, a to aj prostredníctvom primeraného financovania, pre prácu orgánu OSN Ženy, ktorý hrá dôležitú úlohu v systéme OSN na podporu práv žien a spájanie všetkých príslušných zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť politickú zmenu a koordinovať politické opatrenia;
	am)	prijala ambicióznu a konštruktívnu úlohu v rámci mechanizmu na preskúmanie vykonávania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi s cieľom ďalej posilňovať medzinárodné úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane perspektív žien, detí a migrantov, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku vykorisťovania;
	an)	viedla úzke konzultácie s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o proces vykonávania záverov Rady, a aby Európsky parlament zapájala do všetkých oblastí politiky, v ktorých môže parlamentná diplomacia viesť k vytvoreniu cenných synergií a posilneniu kapacity EÚ ako celku šíriť osvetu a pozitívny vplyv a zaujať vedúce postavenie;
	ao)	vyzvala na prijatie okamžitých opatrení na riešenie rastúcej krízy v oblasti ľudských práv v Sin-ťiangu aspoň s cieľom vyšetriť nahlásené etnické a náboženské prenasledovanie v celom regióne; Európsky parlament v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie nezávislého monitorovacieho mechanizmu OSN pre ľudské práva v Číne, ktorého súčasťou by mohol byť osobitný spravodajca OSN, skupina odborníkov RĽP alebo osobitný vyslanec; podporuje výzvy, aby Rada OSN pre ľudské práva usporiadala osobitné zasadnutie zaoberajúce sa touto krízou;

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1)	Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 165.
(2)	Prijaté texty, P9_TA(2020)0008.
(3)	Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 86.
(4)	Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 33.
(5)	https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/137584.pdf
(6)	https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8416-2013-INIT/sk/pdf
(7)	http://yogyakartaprinciples.org/wp-content/uploads/2016/08/principles_en.pdf; http://yogyakartaprinciples.org/wp-content/uploads/2017/11/A5_yogyakartaWEB-2.pdf

Posledná úprava: 8. októbra 2021

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia