Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, okrem iného na uznesenie z 29. apríla 2021 o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruských útokoch v Českej republike(1) a uznesenie z 12. mája 2016 o krymských Tatároch(2),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly, a najmä na jeho článok 10 o slobode prejavu a článok 11 o slobode zhromažďovania a združovania,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na ústavu Ruskej federácie a na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré sa Rusko zaviazalo plniť ako člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) a Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“),

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie Rady Európy č. 814/2015 z 13. júna 2016 o federálnom zákone č. 129-FZ o zmene niektorých legislatívnych aktov (federálny zákon o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 1. mája 2021 k reštriktívnym opatreniam voči ôsmim štátnym príslušníkom EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 15. mája 2021 k uverejneniu zoznamu „nepriateľských štátov“,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 27. mája 2021 o označení nemeckých mimovládnych organizácií za nežiaduce organizácie,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 1. júna 2021 o zadržaní Andreja Pivovarova,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ zo 4. júna 2021 o zákone o takzvaných extrémistických organizáciách,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko z 3. júna 2021 o zadržaní riaditeľa rozpustenej opozičnej skupiny Otvorené Rusko Andreja Pivovarova na palube komerčného lietadla EÚ, ktoré malo vzlietnuť z letiska v Petrohrade,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže uplatňovanie slobody presvedčenia, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania je základným právom zakotveným v ústave Ruskej federácie, ako aj v mnohých medzinárodných právnych nástrojoch vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Európskeho dohovoru o ľudských právach, k dodržiavaniu ktorých sa Rusko zaviazalo; keďže prednosť medzinárodného práva vytvára pre Rusko záväzok, ktorý sa nedá zmeniť a od ktorého sa nedá odchýliť nedávnymi ústavnými zmenami;

B.  keďže Ruská federácia nedávno prijala represívne zákony, ktorými sa výrazne rozšíril okruh jednotlivcov a skupín, ktoré možno označiť za zahraničných agentov, a zvýšili sa obmedzenia a požiadavky, ktoré sa na nich vzťahujú, spolu so sankciami za ich porušenie;

C.  keďže mimovládne organizácie (ďalej len „MVO“) zohrávajú v moderných demokratických spoločnostiach kľúčovú úlohu a umožňujú občanom spolupracovať na presadzovaní rôznych legitímnych cieľov ako spôsob potrebného zapojenia verejnosti, ktoré dopĺňa, pripravuje a monitoruje formálne politické rozhodovanie; keďže MVO preto majú dôležitú politickú úlohu a musia dodržiavať zákon, ale zároveň si zachovať nezávislosť od akýchkoľvek nenáležitých zásahov verejných orgánov;

D.  keďže federálny zákon o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií umožňuje považovať činnosti zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií za nežiaduce na území Ruskej federácie; keďže organizácie, ktoré ruské orgány vyhlásili za nežiaduce, majú obmedzenú slobodu združovania, keďže ich aktivity sú zakázané a v súvislosti s nimi sa zavádzajú administratívne a trestné sankcie; keďže ruské orgány tento zákon používajú na uľahčenie zásahu proti nezávislým organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v Rusku;

E.  keďže prijatím týchto zákonov Ruská federácia udelila orgánom takmer úplnú kontrolu nad nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti a umožnila ruskému federálnemu orgánu dohľadu nad médiami (Roskomnadzor) blokovať online zdroje; keďže ruské orgány zakázali zhromaždenia na verejných miestach, obmedzili právo zúčastňovať sa na individuálnych protestoch a zaviedli ďalšie obmedzenia pre novinárov, ktorí o týchto protestoch informujú;

F.  keďže 12. januára 2021 vypracoval ruský orgán dohľadu nad telekomunikáciami Roskom-nadzor prvých osem administratívnych protokolov – všetky namierené proti Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda – za porušenie zákona o zahraničných agentoch; keďže rozsah právnych predpisov sa rozšíril a teraz zahŕňa aj jednotlivých spravodajcov; keďže Roskomnadzor do dnešného dňa obvinil Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda z 520 porušení požiadaviek na označovanie, ktoré by mali po tom, ako o nich rozhodnú ruské súdy, znamenať pokuty vo výške 2,4 milióna USD; keďže ruské orgány začali v máji 2021 zabavovať majetok z moskovskej kancelárie Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda;

G.  keďže najnovší zákon, ktorý Štátna duma a Rada federácie prijali v máji 2021, drasticky obmedzil práva a slobody v Rusku tým, že zaviedol prísne obmedzenia pre jednotlivcov, ktorí kritizujú vládu, bráni im zúčastňovať sa na verejnom živote a kandidovať vo voľbách na akejkoľvek úrovni vrátane parlamentných volieb v roku 2021, ak založili alebo viedli organizáciu, ktorá je na základe tohto zákona odteraz označená ako extrémistická alebo teroristická, pracovali pre ňu alebo sa inak zúčastňovali na jej činnostiach;

H.  keďže tento zákon sa má uplatňovať retroaktívne a je zameraný proti nadácii Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, ktorá už bola vyhlásená za zahraničného agenta a v súčasnosti sa pripravuje jej označenie za extrémistickú organizáciu;

I.  keďže Ruská federácia rozšírila aj rozsah pôsobnosti zákona o nežiaducich organizáciách tým, že zaviedla zákaz účasti na ich činnostiach v zahraničí a označila za nežiaduce tie organizácie, o ktorých sa predpokladá, že sprostredkúvajú finančné transakcie s organizáciami, ktoré už sú zakázané;

J.  keďže Ruská federácia označila mnohé medzinárodné a zahraničné MVO za nežiaduce vrátane organizácií so sídlom v USA, vrátane Medzinárodného republikánskeho inštitútu, Národného demokratického inštitútu, Národnej nadácie pre demokraciu, Atlantickej rady, ako aj Európskej nadácie pre demokraciu financovanej z EÚ, Asociácie škôl politických štúdií Rady Európy, Svetového kongresu Ukrajincov, médií prevádzkovaných spoločnosťou Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda a tiež rozhodnutím ruského generálneho prokurátora z 26. mája 2021, ktorým sa tri nemecké MVO, konkrétne Forum Russischsprachiger Europäer e.V., Zentrum für die Liberale Moderne GmbH a Deutsch-Russischer Austausch e.V., zaraďujú na zoznam nežiaducich organizácií;

K.  keďže aktívna sféra občianskej spoločnosti je zásadne dôležitým prvkom demokratickej a otvorenej spoločnosti a slúži aj na ochranu ľudských práv a právneho štátu;

L.  keďže Štátna duma prijatím týchto zákonov, ktorých súčasťou je okamžité uplatňovanie trestnej zodpovednosti, útočí na občianske hnutie Otvorené Rusko, štruktúru presadzujúcu demokraciu a ľudské práva, ktorá bola preto nútená ukončiť svoju činnosť, aby chránila svojich aktivistov a priaznivcov pred ďalším stíhaním;

M.  keďže 27. mája 2021 organizácia Otvorené Rusko oznámila, že zastaví svoju činnosť, aby chránila svojich zamestnancov a členov pred trestným stíhaním podľa ruských právnych predpisov o nežiaducich organizáciách;

N.  keďže 31. mája 2021 bol bývalý vodca hnutia Otvorené Rusko Andrej Pivovarov vyvedený z poľského lietadla LOT rolujúceho na dráhe letiska v Petrohrade, svojvoľne zadržiavaný a dva dni neskôr umiestnený do vyšetrovacej väzby na dva mesiace na základe obvinení z vykonávania činností nežiaducej organizácie, za ktoré mu hrozí až šesť rokov vo väzení; keďže aktivista z Nižného Novgorodu Michail Iosilevič je tiež medzi osobami, ktoré sú v súčasnosti trestne stíhané a zadržiavané na základe tých istých obvinení;

O.  keďže tieto kroky sú len ďalšími v rade početných politicky motivovaných trestných stíhaní iniciovaných Ruskou federáciou proti jednotlivcom, ktorí vyjadrujú nesúhlasné názory alebo ohlásili zámer kandidovať v parlamentných voľbách v Rusku naplánovaných na september 2021, ako je väznenie protikorupčného aktivistu a opozičného politika Alexeja Navaľného alebo podmienečný trest odňatia slobody pre ľavicového opozičného blogera a politika Nikolaja Platoškina; rovnako upozorňuje na nedávne kroky proti opozičnému politikovi Dmitrimu Gudkovovi, proti médiám Radio Free Europe/Radio Liberty, Meduza a VTimes a viacerým novinárom, ktorí boli obvinení, že sú zahraniční agenti; keďže represívne opatrenia sa vzťahujú aj na študentské časopisy; keďže podľa centra pre ľudské práva Memorial zadržiavajú ruské orgány v súčasnosti v rozpore so záväzkami Ruskej federácie takmer 400 politických väzňov;

P.  keďže ruské orgány tvrdo zakročili proti pokojným demonštrantom, ktorí na rôznych miestach krajiny vyšli do ulíc, aby podporili Alexeja Navaľného a protestovali proti korupcii a nespravodlivosti; keďže podľa ruskej monitorovacej organizácie OVD-Info bolo počas troch dní protestov v januári a februári zatknutých viac ako 11 000 protestujúcich vrátane desiatok nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí o protestoch informovali alebo ich monitorovali; keďže v celej krajine sa začali tisíce administratívnych stíhaní a viac ako 100 trestných stíhaní a pokračuje zatýkanie a zadržiavanie osôb na základe falošných obvinení;

Q.  keďže početné správy naznačujú, že pokojní demonštranti odsúdení na „administratívne zaistenie“ boli vystavení zlému zaobchádzaniu, okrem iného boli umiestnení do veľmi preplnených väzenských zariadení, niekoľko hodín nedostali jedlo ani vodu a počas presunu boli nútení stráviť dlhý čas (niekoľkohodinové časové úseky, často v noci) v policajných vozidlách; keďže osoby, ktoré sa zúčastnili na protestoch, tiež uviedli, že ich vylúčili z univerzít alebo vysokých škôl, pohrozili vylúčením alebo prepustili zo zamestnania; keďže poriadková polícia použila proti pokojným demonštrantom vrátane starších ľudí a detí nadmernú silu;

R.  keďže v komplexnej stratégii EÚ voči Rusku je veľmi dôležité zabezpečiť, aby spolupráca s Ruskom neohrozovala hodnoty demokracie a ochranu ľudských práv;

S.  keďže kremeľský režim robí všetko, čo je v jeho silách, aby izoloval obyvateľstvo Ruska od medzinárodného spoločenstva a zbavil ho nádeje na demokratickú budúcnosť, keď napríklad rôznymi spôsobmi bráni opozičným kandidátom zúčastniť sa na parlamentných voľbách v Rusku v roku 2021;

T.  keďže z výskumu strediska Levada vyplýva, že preferencie vládnucej strany Jednotné Rusko sú na historicky najnižšej úrovni po tom, ako podporila nepopulárnu dôchodkovú reformu a presadzovala prijatie návrhu ústavných zmien vrátane návrhu, ktorý by prezidentovi Vladimírovi Putinovi umožnil zostať vo funkcii do roku 2036; keďže rastúce represie proti občianskej spoločnosti a politickej opozícii zo strany ruských orgánov sú dôkazom toho, že orgány sa boja nespokojnosti verejnosti so zlou sociálno-ekonomickou situáciou v krajine a s korupciou vládnucej triedy;

1.  vyzýva ruské orgány, aby

2.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Radu, delegácie EÚ, členské štáty a Komisiu, aby sa pri príprave komplexnej stratégie EÚ voči Rusku a v reakcii na narušenie právneho štátu, základných slobôd a ľudských práv v Rusku zamerali na:

3.  vyjadruje podporu všetkým jednotlivcom a organizáciám, ktorí sú cieľmi represií, a naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zastavili obťažovanie a zastrašovanie a útoky na občiansku spoločnosť, médiá, organizácie pre ľudské práva a aktivistov; odsudzuje to, že ruské orgány nechránia tieto subjekty pred útokmi, obťažovaním a zastrašovaním tretími stranami a to, že takéto útoky proti nim nevyšetrujú;

4.  pripomína všetkým podnikom EÚ pôsobiacim v Rusku, aby uplatňovali osobitnú starostlivosť a dodržiavali svoju povinnosť rešpektovať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vysokopostavení európski politici prijímajú lukratívne zmluvy so spoločnosťami ako Gazprom či Rosneft, ktoré patria Kremľu alebo sú naň napojené;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0159. (2) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 27.