Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

—  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z 10. augusta 2017 s názvom Hospodárske výhody rodovej rovnosti v EÚ: Ako rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti STEM vedie k hospodárskemu rastu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu(1),

—  so zreteľom na strategický rámec pre európsku politickú spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na rok 2020,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora(4),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve(5),

—  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2018 o rodovej rovnosti, mládeži a digitalizácii,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vnútorné politiky 15. apríla 2020(6),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku)(7),

—  so zreteľom na Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, vyhlásený OSN na 11. februára, ktorého cieľom je dosiahnuť úplný a rovnaký prístup žien a dievčat k vede a ich úplnú a rovnakú účasť na nej, a ďalej dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat,

—  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2016, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti,

—  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku Komisie týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020,

—  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Index rodovej rovnosti 2020,

—  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, najmä na jeho článok 11,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0163/2021),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ, ako aj základným predpokladom toho, aby si ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva, čo je nevyhnutné na posilnenie ich postavenia, na plný rozvoj ich potenciálu a na dosiahnutie udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti; keďže diskriminácia žien spojená s rodom, stereotypmi a nerovnosťami v kombinácii s prierezovou diskrimináciou má množstvo škodlivých sociálnych a hospodárskych dôsledkov vrátane zníženia potenciálnych výhod pre verejný sektor a podniky v oblasti výskumu a inovácií a pre celkový hospodársky rozvoj; keďže zvýšenie viditeľnosti žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a ich profesionálneho prínosu môže viesť k úspešným vzorom a napokon k väčšiemu začleneniu, ako aj k zlepšeniu transformácie a inovácie v našich spoločnostiach v prospech širokej verejnosti. keďže odstránením starých modelov sa podporí rodová rovnosť; keďže ženy by mohli zohrávať zásadnú úlohu pri odstraňovaní nedostatkov na trhu práce EÚ;

B.  keďže EÚ čelí bezprecedentnému nedostatku žien s kariérnou dráhou a vzdelaním v oblasti STEM, v neposlednom rade vzhľadom na to, že ženy tvoria 52 % európskeho obyvateľstva a 57,7 % absolventov terciárneho vzdelávania v EÚ(8), ale len 2 z 5 vedcov a inžinierov(9); keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach digitálneho sektora v Európe, od študentov (32 % na bakalárskej, magisterskej alebo rovnocennej úrovni) až po najvyššie akademické pozície (15 %) vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich odborov a na vyšších hierarchických úrovniach, a to aj v odvetviach, v ktorých tvoria väčšinu, ako je vzdelávanie; keďže rodové stereotypy predstavujú už počas vzdelávania vážnu prekážku rovnosti medzi študentmi a študentkami a ďalej prehlbujú rodové rozdiely v oblasti pracovných miest v odvetviach STEM, čo predstavuje vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže rozdiel je najväčší, pokiaľ ide o špecializované zručnosti a zamestnanie v oblasti IKT, kde len 18 % tvoria ženy(10), medzi absolventmi odborov STEM, z ktorých iba 36 % tvoria ženy, a v digitálnom sektore, kde je viac ako trojnásobok mužov v porovnaní so ženami; keďže značná miera rodovej segregácie medzi študentmi a absolventmi odborov STEM predstavuje základ pre budúcu rodovú segregáciu v kariére súvisiacej so STEM; keďže len veľmi málo dospievajúcich dievčat v členských štátoch (menej ako 3 %) prejavuje záujem pracovať vo veku 30 rokov ako odborníčka v oblasti IKT(11); keďže pre ženy zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia je obzvlášť ťažké vstúpiť do sektora STEM; keďže napriek pozitívnemu trendu, pokiaľ ide o účasť dievčat na vzdelávaní v odboroch STEM a ich záujem o túto oblasť, ich percentuálne zastúpenie je naďalej nedostatočné; keďže postoje chlapcov a dievčat k STEM sa počas primárneho vzdelávania nelíšia a v mnohých prípadoch dosahujú dievčatá pri plnení úloh v oblasti STEM a IKT lepšie výsledky ako chlapci(12); keďže rodové rozdiely v predmetoch STEM vo vysokoškolskom vzdelávaní nie sú odôvodnené študijnými výsledkami, pretože dievčatá a chlapci vykazujú v sekundárnom vzdelávaní podobnú úroveň úspechov v oblasti vedy a matematiky; keďže sa však dievčatá obávajú, že ich kariéra spojená s odbormi STEM bude menej úspešná ako v prípade chlapcov, a v dôsledku toho si ženy menej veria, čo sa týka ich vlastných digitálnych zručností; keďže sociálne normy a rodovo podmienené očakávania týkajúce sa rozhodnutí v oblasti kariéry, často posilnené obsahom vzdelávania a učebnými osnovami, sú dva z hlavných faktorov rodovej segregácie vo vysokoškolskom vzdelávaní;

C.  keďže pre ženy, ktoré sa počas štúdia špecializujú na odbory STEM, môže byť ťažké nájsť si pracovné miesto v sektore STEM a v ich prípade je v porovnaní s mužmi menej pravdepodobné, že budú vykonávať povolania v oblasti STEM alebo že v nich zostanú, a to v dôsledku rôznych existujúcich prekážok, ako sú rodové stereotypy, prevaha mužov na určitých pracoviskách, diskriminácia a predsudky, vedomá a nevedomá predpojatosť, sexuálne obťažovanie, negatívne pracovné prostredie a nedostatok ženských vzorov a mentoriek; keďže znižovanie rodových rozdielov vo vzdelávacích oblastiach STEM by mohlo znížiť nedostatok zručností, zvýšiť zamestnanosť a produktivitu žien a obmedziť profesijnú segregáciu, čo by v konečnom dôsledku podporilo hospodársky rast prostredníctvom vyššej produktivity a zvýšeného objemu pracovnej sily; keďže odstránenie rodových rozdielov v povolaniach v odboroch STEM by prispelo k zvýšeniu HDP EÚ na obyvateľa o 2,2 až 3,0 % do roku 2050(13); keďže odstránenie rodových rozdielov v povolaniach v odboroch STEM by predstavovalo krok k rodovej rovnosti a k naplneniu ľudských práv žien a dievčat a malo by pozitívny vplyv na zníženie rozdielov v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov;

D.  keďže podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva(14) sa odhaduje, že 55 % žien v EÚ čelilo od dosiahnutia veku 15 rokov sexuálnemu obťažovaniu a 14 % žien zažilo od svojich 15 rokov kybernetické obťažovanie; keďže mnohé ženy sa počas pandémie COVID-19 stali obeťami nových foriem kybernetického násilia, ako je napríklad sexuálne a psychické obťažovanie na internete; keďže je naliehavo potrebné prijať opatrenia na riešenie týchto nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania; keďže vo vzdelávacích zariadeniach zameraných na predmety STEM vrátane škôl, univerzít a pracovísk je hlásený vysoký výskyt sexuálneho obťažovania, čo ešte viac vylučuje ženy z tohto sektora;

E.  keďže nedostatočné zastúpenie žien pracujúcich v oblasti inovačných technológií, ako je umelá inteligencia, je znepokojivé, lebo môže mať negatívny vplyv na navrhovanie, vývoj a zavádzanie týchto technológií a viesť ku kopírovaniu existujúcich diskriminačných praktík a stereotypov a vývoju rodovo zaujatých algoritmov; keďže úsilie zamerané na boj proti rodovým predsudkom, stereotypom a nerovnosti v digitálnom sektore nie je dostatočné; keďže rodové rozdiely pretrvávajú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu a kybernetickú bezpečnosť, čím sa upevňuje selektívne mužské smerovanie pre digitálny sektor v dohľadnej budúcnosti; keďže odstraňovanie tejto zaujatosti si vyžaduje stanovenie jasných požiadaviek na etiku a transparentnosť; keďže neúplné a nepresné súbory údajov a nedostatok údajov rozčlenených podľa rodu môžu skresliť spracúvanie údajov v systéme umelej inteligencie a jeho uvažovanie a ešte viac ohroziť dosiahnutie rodovej rovnosti v spoločnosti; keďže náležitá pozornosť by sa mala venovať aj jedinečnej situácii európskych malých a stredných podnikov (MSP) s osobitným zreteľom na ich veľkosť, schopnosť plniť nové požiadavky a potenciál ako cenného zdroja prispievajúceho k tomu, aby dievčatá, ženy a vedúce predstaviteľky mohli presadzovať rodovú rovnosť vo vzdelávaní a kariére v oblasti STEM;

F.  keďže v prípade nových technológií, ktoré sú zaujaté z hľadiska rodu, etnického pôvodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva alebo národnostného či sociálneho pôvodu, ide najmä o dôsledok údajov nerozčlenených podľa rodu, nedostatok situačných znalostí a neuplatňovanie rodového hľadiska vo výskume, čo môže mať škodlivý dosah na zdravie a pohodu žien, najmä tých, ktoré čelia prierezovej diskriminácii, a na bezpečnosť výrobkov a môže negatívne vplývať na osobný a profesijný rozvoj žien(15);

G.  keďže učitelia a rodičia môžu upevňovať rodové stereotypy tým, že dievčatá odrádzajú od výberu a následného štúdia a kariéry v oblasti STEM; keďže rodové stereotypy výrazne ovplyvňujú výber predmetov; keďže kultúrne odrádzanie, nedostatočná informovanosť o ženských vzoroch a nepropagovanie týchto vzorov brzdí a negatívne ovplyvňuje príležitosti dievčat a žien v študijných odboroch STEM, s nimi súvisiacich typoch kariéry a digitálnom podnikaní a vedie k diskriminácii a menšiemu počtu príležitostí pre ženy na trhu práce; keďže dôraz by sa mal klásť na faktory, ktoré motivujú dievčatá a podporujú ich záujem o študijné odbory STEM, s nimi súvisiace typy kariéry a digitálne podnikanie, ako je podpora ženských vzorov, mentorov medzi učiteľmi a prijatia skupinou rovesníkov a rozvoj tvorivosti a praktických skúseností;

H.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 pravdepodobne povedie k trvalým zmenám života v Európe a ovplyvní väčšinu aspektov života ľudí a spôsob, akým vykonávame našu prácu, študujeme a učíme sa, v čom bude digitalizácia zohrávať významnú úlohu; keďže COVID-19 zároveň zväčšuje digitálne rodové rozdiely(16) v čase, keď sú digitálne zručnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebné na to, aby sme mohli pracovať, študovať alebo zostať v spojení; keďže rýchla digitálna transformácia ponúka mnoho príležitostí na zmenu rodových modelov zamestnávania, ale môže tiež neprimerane ovplyvniť zamestnanosť žien v mnohých oblastiach; keďže ženy sú nútené preberať na seba väčšiu časť povinností súvisiacich s rodičovstvom alebo s ich rodinami, než je to v prípade mužov, a preto všetky navrhované opatrenia by mali zohľadňovať možnosť úspešného zosúladenia pracovného a rodinného života žien s perspektívou začlenenia mužov do týchto oblastí; keďže hranice medzi pracovným a rodinným životom sa v dôsledku práce na diaľku stanú menej zreteľnými a ženy možno budú musieť znášať najväčšiu záťaž, pokiaľ ide o vyváženie kariéry a povinností starostlivosti o rodinu;

I.  keďže treba ďalej podporovať politiky zamerané na zvýšenie účasti žien v oblastiach súvisiacich so STEM a s umelou inteligenciou a prijať viacúrovňový prístup na riešenie rodových rozdielov na všetkých úrovniach vzdelávania a zamestnanosti v digitálnom sektore; keďže len málo členských štátov zaviedlo ustanovenia o rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií a pokrok pri začleňovaní rodového hľadiska do národných výskumných programov je pomalý;

J.  keďže je potrebné nabádať ženy, aby boli podnikavejšie, a podporovať ich v tom, ako aj vytvoriť priaznivé prostredie, v ktorom podnikateľky môžu prosperovať a podnikanie sa podporuje; keďže údaje o podnikaní v odvetviach STEM a IKT poukazujú na čoraz väčšiu marginalizáciu žien; keďže rodové rozdiely, pokiaľ ide o startupy a investície rizikového kapitálu, sú podobne výrazné; keďže dievčatá zvyčajne na stredných školách a univerzitách študujú menej predmetov IKT a STEM, čo vedie k tomu, že oveľa menší počet žien v týchto oblastiach pracuje a stáva sa zakladateľkami a vlastníčkami súkromných podnikov a startupov; keďže len 17 % zakladateľov startupov tvoria ženy; keďže startupy vlastnené ženami dostávajú v priemere o 23 % menej finančných prostriedkov než podniky pod vedením mužov; keďže hoci ženy tvoria 30 % všetkých podnikateľov v Európe, dostávajú iba 2 % dostupného nebankového financovania(17); keďže sa zdá, že tento podiel vzhľadom na pandémiu klesol na 1 %;

Všeobecné poznámky

1.  domnieva sa, že vzhľadom na značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ, na skutočnosť, že u žien je väčšia pravdepodobnosť práce za nízku mzdu, na čiastočný úväzok a inak neistého pracovného miesta, na rastúci dopyt po odborníkoch v oblasti STEM, ako aj na význam kariéry v týchto odboroch z hľadiska budúcnosti európskeho hospodárstva je zvýšenie podielu žien v sektore STEM kľúčové pre napĺňanie práv a potenciálu žien a budovanie udržateľnejšieho a inkluzívnejšieho hospodárstva a spoločnosti prostredníctvom vedeckých, digitálnych a technologických inovácií; podčiarkuje, že zručnosti na vysokej úrovni v odboroch STEM sú zásadné pre proces inovácie v najmodernejších oblastiach IKT, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, a budú čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť EÚ na svetových trhoch; zdôrazňuje preto, že plný potenciál zručností, znalostí a kvalifikácií žien v týchto oblastiach môže prispieť k oživeniu európskeho hospodárstva a podpore cieľov vymedzených v rôznych politikách EÚ, najmä v Európskej zelenej dohode a digitálnej agende;

2.  opakuje, že hlavným cieľom by malo byť odstránenie všetkých bariér, najmä sociálno-kultúrnych, psychologických a pedagogických prekážok, ktoré obmedzujú záujmy, preferencie a voľby žien a dievčat, vrátane rodových stereotypov, rodovej diskriminácie a kombinácie biologických a sociálnych faktorov, predovšetkým materstva s najrozhodujúcejšími obdobiami v kariére žien, a to bez toho, aby bola ohrozená ich sloboda pri rozhodovaní; nabáda členské štáty, aby podporovali účasť žien a dievčat na vzdelávaní a kariére v odboroch STEM v rámci svojich príslušných národných alebo regionálnych akčných plánov alebo stratégií pre rodovú rovnosť tým, že budú poskytovať primerané stimuly; domnieva sa, že tieto akčné plány alebo stratégie by mali mať okrem iného za cieľ zvýšenie rodovej rovnosti tým, že sa budú sústreďovať na odstraňovanie rodových stereotypov, uľahčovanie prístupu k vzdelávaniu a ku kvalifikácii, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom, rovnaké príležitosti, zaistenie zdravého a bezpečného pracovného a študijného prostredia pre ženy, nediskrimináciu na trhu práce, zvyšovanie povedomia o rodovej zaujatosti a stereotypoch vo všetkých odvetviach súvisiacich so STEM, zavedenie povinných politík mzdovej transparentnosti, uplatňovanie nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania a zvyšovanie viditeľnosti ženských vzorov;

3.  pripomína, že rodové stereotypy, kultúrna demotivácia a nedostatok informovanosti a podpory ženských vzorov znižuje a negatívne ovplyvňuje príležitosti dievčat a žien, pokiaľ ide o štúdium v odboroch STEM, súvisiace povolania a digitálne podnikanie, a môže viesť k diskriminácii a obmedzeniu príležitostí pre ženy na trhu práce;

4.  potvrdzuje, že je dôležité začleňovať povedomie o rodovej zaujatosti do všetkých relevantných sektorov vrátane počiatočnej prípravy a kontinuálneho vzdelávania učiteľov; zdôrazňuje potrebu riešiť štrukturálne prekážky, ako je sociálno-ekonomické znevýhodnenie a nepriateľské pracovné prostredie a pracovné podmienky pre ženy, ktoré dievčatám a ženám bránia vstúpiť do oblastí, v ktorých dominujú muži, ako aj potrebu zvýšiť viditeľnosť doteraz nedocenených vzorov s cieľom inšpirovať ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby zaviedla a podporovala informačné kampane a ďalšie programy a iniciatívy zamerané na zmenšenie týchto prekážok v akademickom svete; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti rodovej rovnosti, ako je odstránenie rodových stereotypov vo vzdelávaní, zvyšovanie informovanosti, propagácia predmetov STEM u dievčat a žien a profesijné poradenstvo s cieľom povzbudiť dievčatá, aby zvážili štúdium v oblastiach, v ktorých prevládajú muži, by viedli k väčšiemu počtu absolventiek predmetov STEM;

5.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovej segmentácii trhu práce v súvislosti s povolaniami v odboroch STEM tým, že budú investovať do formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku kvalitnému zamestnaniu a k príležitostiam na rekvalifikáciu a zvýšenie úrovne zručností vzhľadom na budúci dopyt na trhu práce, a zabrániť začarovanému kruhu segregácie práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli politické opatrenia, ktoré budú v plnej miere zahŕňať rodový rozmer, a to prostredníctvom informačných kampaní, odbornej prípravy, učebných osnov a najmä profesijného poradenstva, s cieľom podporovať podnikanie, predmety STEM a digitálne vzdelávanie dievčat od raného veku v záujme boja proti existujúcim vzdelávacím stereotypom a zabezpečenia toho, že v rozvíjajúcich sa a dobre platených odvetviach bude viac žien; zdôrazňuje potrebu zapojenia médií vrátane sociálnych sietí s cieľom podnecovať využívanie inkluzívneho jazyka a predchádzať stereotypom, ktoré vedú k formovaniu názorov proti účasti a záujmu dievčat, čo sa týka vzdelávania v odboroch STEM; požaduje zlepšenie zariadení zameraných na predmety STEM a zabezpečenie rovnakého prístupu k nim; požaduje osobitné štipendiá pre dievčatá a ženy, ktoré sa chcú venovať kariére v sektore STEM;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitne zohľadnili situáciu žien a dievčat zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako napríklad žien a dievčat so zdravotným postihnutím alebo tých, ktoré žijú v najvzdialenejších regiónoch či na vidieku, v chudobe, osamelých matiek, študentiek v neistých situáciách, migrantiek a Rómok, a aby zabezpečili ich plný prístup a začlenenie, čo sa týka digitálneho vzdelávania a kariéry v odboroch STEM, s cieľom zabrániť rozšíreniu digitálnej priepasti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní svojich akčných plánov venovali náležitú pozornosť prierezovej diskriminácii a predsudkom z dôvodu etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, veku alebo zdravotného postihnutia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali porovnateľné, harmonizované údaje na sledovanie pokroku žien z rôznych sociálno-ekonomických prostredí alebo rôzneho rasového a etnického pôvodu na všetkých úrovniach vzdelávania, a to aj pokiaľ ide o ich voľbu povolania a rozvoj, so zameraním na nerovnosti v odvetviach STEM a digitálnom sektore, čo pomôže monitorovať vplyv politík a umožní zainteresovaným stranám identifikovať nedostatky a ich hlavné príčiny; žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na rozšírení ukazovateľov použitých v hodnotiacej tabuľke týkajúcej sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti tak, aby zahŕňali informácie a údaje o ženách, ktoré sa vzdelávajú alebo pracujú v oblasti STEM, a aby vypracovala súbor nástrojov zahŕňajúci metodiky, ukazovatele a rámce s cieľom vytvárať presnejšie údaje a zlepšiť využívanie existujúcich informácií;

7.  vyzýva členské štáty, aby plne podporovali iniciatívy Komisie na zvyšovanie informovanosti o digitálnych príležitostiach, ako je prístup No-Women-No-Panel (Ak panely, tak jedine s účasťou žien), Európsky týždeň programovania, koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, Cena EÚ pre ženy inovátorky, iniciatívy #SaferInternet4EU v celej Európe a program v oblasti zručností pre Európu;

Vzdelávanie

8.  víta akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a jeho opatrenia na „podporu účasti žien v odboroch STEM“ a dúfa, že pomôže rozvíjať atraktívnejšie a kreatívnejšie spôsoby, ako podnietiť dievčatá k štúdiu predmetov STEM, a prispeje k zvýšeniu sebadôvery žien v ich digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že dievčatá tvoria len 36 % absolventov odborov STEM(18), a to aj napriek tomu, že majú v oblasti digitálnej gramotnosti lepšie výsledky než chlapci(19); kladie dôraz na to, že dievčatá, ktoré si osvojujú rodové stereotypy, majú nižšiu mieru sebauplatnenia a dôvery vo svoje schopnosti než chlapci, a že toto sebauplatnenie má značný vplyv na výsledky vzdelávania v oblasti STEM aj na kariérne ambície v tejto oblasti; zdôrazňuje, že sa zdá, že dievčatá strácajú záujem o predmety STEM s vekom, čo naznačuje, že treba zasiahnuť už v rámci predškolskej výchovy a na základnej škole s cieľom udržať záujem dievčat o tieto oblasti a bojovať proti škodlivým stereotypom týkajúcim sa rodových úloh pre dievčatá aj chlapcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nové kanály, ktorými oslovia dievčatá a zabezpečia, aby sa všetky zapojili do digitálneho vzdelávania, a aby uznávali učiteľov ako hnaciu silu kultúrnej zmeny vzhľadom na ich potenciál posilniť neustále zapájanie dievčat do vedy v škole a aby do učiteľov v tomto zmysle investovali; navrhuje zintenzívniť toto úsilie vypracovaním spoločných usmernení pre členské štáty s cieľom zlepšiť vedomosti a zručnosti žiakov, ktorí začínajú so sekundárnym vzdelávaním; požaduje efektívne využívanie fondov, programov a stratégií EÚ vrátane programu Erasmus+, Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a programu Digitálna Európa s cieľom aktívne nabádať dievčatá, aby študovali odbory IKT a STEM, a poskytovať účinnú podporu pre celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu v odvetviach STEM; žiada, aby sa rodová rovnosť riadne začlenila do budúcej stratégie a politík EÚ v oblasti mládeže;

9.  zdôrazňuje, že kvalitné, inkluzívne a nediskriminačné digitálne vzdelávanie musí hrať podstatnú úloh pri zvyšovaní účasti dievčat a žien v oblastiach súvisiacich s IKT a STEM a pri odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti; podčiarkuje, že digitálne vzdelávanie musí viesť k lepšiemu digitálnemu začleneniu a digitálnej gramotnosti a zabezpečiť rovnocennú účasť dievčat a žien v digitálnom veku; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci vzdelávania v oblasti STEM na všetkých úrovniach vrátane mimoškolského, informálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj pre pedagogických pracovníkov; požaduje preto vypracovanie osobitných stratégií primeraných veku; nabáda členské štáty, aby podporovali vzdelávanie v oblasti informatiky v národných učebných osnovách, a vyzýva vzdelávacie subjekty, aby témy robotiky, kódovania, IKT a programovania začlenili do skoršej fázy predškolského a primárneho vzdelávania s cieľom podnecovať dievčatá a študentky k tomu, aby sa v škole venovali matematike, kódovaniu, kurzom IKT a vedeckým predmetom;

10.  uznáva úlohu škôl a učiteľov pri odstraňovaní rodových rozdielov vo vzdelávaní v odboroch STEM a zdôrazňuje úlohu vzdelávania pri presadzovaní účasti dievčat na kurzoch súvisiacich so STEM a pri stanovovaní referenčných hodnôt na monitorovanie náboru a udržania žien; vyzýva členské štáty, aby investovali do rozvoja zručností učiteľov zameraných na predmety STEM v primárnom a sekundárnom vzdelávaní s cieľom pomôcť im pochopiť a riešiť nevedomé predpojatosti v ich vyučovacích postupoch a hodnoteniach a rovnocenne zapájať všetkých študentov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zahrnuli všetkých učiteľov do vývoja v oblasti STEM a zapojili ich ako aktérov zmeny; navrhuje, aby vzdelávacie zariadenia vypracovali plány rovnosti s cieľom presadzovať rodovú rovnováhu medzi učiteľmi; vyzýva na posilnenie učebných osnov a učebných materiálov v oblasti STEM s cieľom lepšie podporovať rovnakú účasť v tejto oblasti; požaduje lepšie poradenstvo v oblasti kariéry a nové a kreatívne spôsoby, ako študentky motivovať k tomu, aby zvážili kariéru v oblasti STEM; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity učiteľov a profesijných poradcov, aby dievčatá, ktoré prejavujú záujem o odbory STEM, nabádali ku kariére v tejto oblasti, pretože väčšie povedomie o stereotypoch a rodových rozdieloch v oblasti STEM umožňuje pedagógom a profesijným poradcom pochopiť prekážky, ktorým ich študenti čelia, zabezpečiť rovnakú účasť na kurzoch STEM a podporovať kariéru študentiek v oblasti STEM;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci štúdií súvisiacich so STEM na školách, univerzitách a pracoviskách prevažujú učitelia a ďalší zamestnanci mužského pohlavia, čo vedie k absencii ženských vzorov a obmedzeným možnostiam poradenstva a mentorstva; nabáda na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní prostredníctvom rodovo citlivého vzdelávacieho obsahu, odbornej prípravy učiteľov a osnov a naliehavo vyzýva výbory a inštitúcie zapojené do náboru, aby podporovali rodovú rovnováhu s cieľom vyhnúť sa tzv. efektu outsidera; zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy s rodovo citlivými náborovými a výberovými postupmi vo vzdelávacích sektoroch, najmä v rámci STEM a vznikajúcich digitálnych odvetví, kde sú ženy nedostatočne zastúpené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli atraktívnejšie a tvorivejšie spôsoby prezentácie ženských vzorov s úspešnou kariérou v IKT a STEM s cieľom zvýšiť sebadôveru dievčat, čo sa týka digitálnych zručností, a podnietiť ich k štúdiu v oblasti IKT a STEM;

12.  zdôrazňuje potrebu zaoberať sa finančným vzdelávaním vrátane simulácií finančných postupov a jeho spojitosťou s rozdielom v dôchodkoch žien a mužov; podčiarkuje, že vyučovanie mladších žien na témy ako rozdiel v odmeňovaní žien a mužov pripraví pôdu pre budúcnosť plnú finančne sebavedomých žien;

13.  konštatuje, že všetky dievčatá by mali mať možnosť ťažiť z lepšieho prístupu k riešeniam digitálneho učenia na svetovej úrovni a mali by mať nástroje a motiváciu využívať digitálne technológie ako používateľky a tvorkyne; vyzýva členské štáty, aby brali na zreteľ pretrvávajúce obavy z rizika ďalšieho šírenia COVID-19 a riešili problém nedostatku vybavenia IKT a pripojiteľnosti pre zraniteľných študentov zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, ako sú dievčatá vo vidieckych oblastiach alebo v ťažko prístupných oblastiach, a aby vytvorili nástroje na zabezpečenie úplného prístupu k digitálnemu vzdelávaniu a jeho bezproblémového fungovania; zdôrazňuje potrebu osobitných programov financovania pre školy vo vidieckych oblastiach, ktorým čoraz viac chýbajú finančné prostriedky na pokročilé technológie, ktoré sa v mnohých mestských školských oblastiach považujú za samozrejmé; okrem toho požaduje lepšiu podporu pre pedagógov v rámci vidieckych školských systémov s cieľom pomôcť im učiť predmety STEM, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, nástroje a infraštruktúru;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať siete pre odborníčky v oblasti STEM na rozsiahle komunikačné kampane, ktoré pomôžu transformovať vnímanie žien v oblasti STEM a umožnia ženám v rámci STEM spojiť sa s dievčatami prostredníctvom profesijnej podpory, odbornej prípravy v oblasti zručností a vytvárania sietí; oceňuje rôzne vzdelávacie iniciatívy určené na podporu dievčat a presadzovanie žien v digitálnom hospodárstve vrátane využívania virálnych príbehov v sociálnych médiách, profesijných sietí organizovaných ženami pre ženy a iniciatív technologických spoločností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti STEM na všetkých úrovniach vzdelávania; žiada Komisiu, aby pri zavádzaní stáží pre digitálne príležitosti zaujala cielený rodový prístup s cieľom poskytnúť mladým ženám z rôznych prostredí možnosť získať priamu skúsenosť, čo sa týka digitálnych technológií, IKT a STEM, a to v oblastiach požadovaných na trhu práce, a dôrazne nabáda na podporu stáží v podnikoch pôsobiacich v odvetviach STEM počas vzdelávania; nabáda členské štáty, aby zaviedli iniciatívy na podporu prechodu dievčat zo školy do zamestnania, ako je napríklad profesijné poradenstvo na školách, učňovská príprava a programy pracovných skúseností, s cieľom podporiť budúce ambície dievčat a vytvoriť cesty na ich prechod medzi pracovné sily v oblasti STEM;

15.  poznamenáva, že Rada vo svojich záveroch z mája 2015 o pláne Európskeho výskumného priestoru na roky 2015 – 2020 bezvýsledne vyzvala Komisiu a členské štáty, aby začali vnútroštátne právne predpisy v oblasti rovnosti pretvárať na skutočné kroky, a to s cieľom riešiť rodovú nerovnováhu vo výskumných inštitúciách a rozhodovacích orgánoch a lepšie začleniť rodový rozmer do politík, programov a projektov v oblasti výskumu a vývoja; uznáva cieľ Komisie podnecovať zapojenie žien do oblasti STEM v spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) a podporovať koalíciu EÚ v oblasti STEM pri vypracúvaní učebných osnov vysokoškolského vzdelávania, ktoré pritiahnu ženy k inžinierstvu a IKT; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nerovný prístup žien k pozíciám, financovaniu a publikovaniu v oblasti výskumu naďalej pretrváva, a to vrátane neupravených rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v oblasti vedy a v akademickej sfére, napriek tomu, že v EÚ a členských štátoch existujú platné právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na trhu práce, vrátane ustanovení o rovnakej odmene;

16.  upozorňuje na počet prípadov sexuálneho obťažovania, ktorého obeťami sú študentky odborov STEM počas terciárneho vzdelávania, a vyzýva členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby zaviedli politiky nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania, dohodli sa na prísnych kódexoch správania a protokoloch, vytvorili bezpečné a súkromné kanály nahlasovania pre ženy a dievčatá a oznamovali všetky prípady sexuálneho obťažovania príslušným orgánom; vyzýva Komisiu, členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby prijali preventívne opatrenia a primerané sankcie pre páchateľov sexuálneho obťažovania s cieľom bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu v školách a zariadeniach zameraných na vzdelávanie v oblasti STEM;

17.  zdôrazňuje, že do vnútroštátnych plánov rozvoja a politík pre vzdelávací sektor, IKT a vedu treba zahrnúť rodovo citlivé možnosti vzdelávania a kariéry v oblasti STEM;

Kariéra

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy čelia počas svojej kariéry neúmerne väčšiemu počtu prekážok ako muži, a to z dôvodu nedostatočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zvýšeného podielu neplatenej práce v oblasti starostlivosti vo väčšine domácností; konštatuje, že pandémia COVID-19 ešte zhoršila situáciu žien, ktoré museli zosúladiť prácu nadčas na diaľku so starostlivosťou o deti a s vykonávaním neplatenej práce v oblasti starostlivosti; vyjadruje poľutovanie nad mimoriadne negatívnym vplyvom kultúry „neustále byť k dispozícii“ na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú zvyčajne ženy; naliehavo vyzýva verejné a súkromné inštitúcie, aby zabezpečili, že práca na diaľku bude zohľadňovať prekážky, čo sa týka zachovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a rešpektovať právo na odpojenie sa, a aby prijali politiky ústretové voči rodine; naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli primerané opatrenia zaručujúce politiky nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania, lepšiu materskú dovolenku, výrazne častejšiu a dlhšiu otcovskú dovolenku a platenú a neprenosnú rodičovskú dovolenku, ktorá umožní ženám a mužom čerpať voľno na starostlivosť o deti, bojovali proti norme, podľa ktorej je žena tým rodičom, ktorý musí prerušiť svoju kariéru, v záujme prekonania hlavnej prekážky kariérneho postupu žien, a zabezpečili pružný pracovný čas, zariadenia starostlivosti o deti na pracovisku a prácu na diaľku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom(20), a žiada Komisiu, aby ju účinne monitorovala; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere posúdili príčiny a faktory, ktoré vedú k vysokej miere predčasného ukončenia kariéry žien v oblasti STEM, v prípade potreby vypracovali odporúčania opatrení na zabránenie tomuto javu, vytvorili mechanizmy a programy na začlenenie žien a dievčat do iniciatív v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti a prijali na tento účel primerané politiky a opatrenia; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 otvára novú kapitolu sveta práce, vzdelávania, správy vecí verejných a každodenného života a poukázala na mimoriadny význam digitálnej gramotnosti a zručností a na potrebu nových podmienok práce na diaľku, v ktorých sa preukázala značná rodová priepasť počas pandémie a obmedzenia pohybu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné podporovať rodovú rovnováhu v digitálnom odvetví vzhľadom na spôsob, akým ľudia a spoločnosti využívajú IKT a iné digitálne technológie na prácu a interakciu v novej digitálnej spoločnosti;

19.  považuje za mimoriadne dôležité mať viac ženských vzorov a zvýšiť počet žien vo vedúcich pozíciách v odvetví STEM; zdôrazňuje, že klesajúci percentuálny podiel žien na vyšších pozíciách má nepriaznivý vplyv na nábor žien, čo ďalej znižuje pravdepodobnosť vymenovania žien do vyšších pozícií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené na vedúcich pozíciách v oblasti STEM, a zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať rodovú rovnosť na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti podnikania a riadenia; podčiarkuje, že rodová rozmanitosť vo vrcholových orgánoch a v rozhodovacích pozíciách zlepšuje výkonnosť podnikov v dôsledku širšieho spektra vedomostí, postojov a skúseností; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v hierarchiách univerzít a škôl v Európe existuje horizontálna aj vertikálna rodová segregácia; upozorňuje na to, že ženy sú obzvlášť nedostatočne zastúpené na najvyšších akademických a rozhodovacích pozíciách v akademických inštitúciách a na univerzitách, čo poukazuje na existenciu skleného stropu, t. j. neviditeľných bariér predsudkov, ktoré ženám bránia v dosiahnutí zodpovedných funkcií; naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby prijali navrhovanú smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch a stanovili ciele pre rodovú rovnováhu v rozhodovacích orgánoch;

20.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zostáva realitou a je dokonca ešte výraznejší v odvetviach, v ktorých prevládajú muži, ako sú podniky v oblasti IKT a technologické spoločnosti(21); vyzýva všetkých aktérov, aby uplatňovali transparentnosť odmeňovania; naliehavo žiada Radu, aby odblokovala navrhovanú smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, ktorej cieľom je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou horizontálnym prístupom;

21.  vyzýva všetky príslušné zainteresované strany, aby riešili problém diskriminácie vo svojich postupoch prijímania zamestnancov a zaviedli kvóty na podporu začleňovania žien, najmä žien rôznorodého rasového a etnického pôvodu, žien so zdravotným postihnutím a LBTI+ osôb;

22.  podporuje nadviazanie inkluzívneho dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú súkromné spoločnosti, mimovládne organizácie, profesijné združenia a inštitúcie, štátne inštitúcie, regionálne a miestne orgány, tvorcovia politík a zástupcovia občianskej spoločnosti, s cieľom koordinovať a riešiť chýbajúce prepojenia na podporu žien v odboroch STEM; zdôrazňuje, že vzhľadom na mimoriadny význam boja proti kultúrnym a sociálnym stereotypom týkajúcim sa schopností a úloh žien v odvetví STEM by sa mali prijať cielené opatrenia na podporu rodovej rovnosti, ako sú právne predpisy alebo politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, napríklad finančné stimuly alebo iné opatrenia, s cieľom zvýšiť účasť dievčat na vzdelávaní a kariére v oblasti STEM; vyzýva na poskytovanie stimulov spoločnostiam, ktoré podporujú ženské vzory, mentorské programy a kariérne dráhy, a na zvýšenie viditeľnosti žien; uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú niektorí generálni riaditelia a členovia vyššieho manažmentu pri odstraňovaní digitálnych rodových rozdielov prostredníctvom rozvoja podnikových politík zameraných na boj proti digitálnym rodovým stereotypom, podpory vzorov, motivovania žien, aby zvážili štúdium v oblasti STEM, podnecovania rekvalifikácie alebo zvyšovania úrovne zručností žien, podpory mentorských systémov a zlepšovania obrazu pracovných miest v oblasti IKT; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ďalej spolupracovali so všetkými obchodnými partnermi v oblasti IKT, digitálnych technológií, telekomunikácií, médií, audiovizuálneho a technologického odvetvia s cieľom podporovať inkluzívnu a rodovo vyváženú pracovnú kultúru a prostredie, a to aj zavádzaním opatrení, ako sú informačné kampane na propagáciu rodovej rovnosti v súkromnom sektore v oblasti STEM a verejno-súkromné partnerstvá na uľahčenie prístupu na trh práce v oblasti STEM pre čerstvých absolventov, s podporou systémov učňovskej prípravy a stáží pre dievčatá a mladé ženy s cieľom uľahčiť ich prechod na trh práce, prostredníctvom iniciatív ako mentorstvo a štipendiá pre znevýhodnené dievčatá a pomocou verejno-súkromných partnerstiev medzi vzdelávacími systémami, vládami a spoločnosťami, ktoré pôsobia v oblasti rozvíjajúcich sa technológií, ako sú 3D technológie, umelá inteligencia, nanotechnológie, robotika a génová terapia, a aby si na tento účel vymieňali informácie a osvedčené postupy vo všetkých členských štátoch;

23.  zdôrazňuje vzťah medzi rodovými rozdielmi a rozdielmi v dôchodkoch; vyzýva členské štáty, aby sa týmito rozdielmi zaoberali a obmedzili ich a aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie primeraného prístupu žien k vzdelávaniu, možností na dosiahnutie ekonomickej nezávislosti a príležitostí na kariérny postup;

Digitálny sektor

24.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rodové rozdiely existujú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, je však osobitne znepokojený rodovými rozdielmi v oblasti inovačných technológií, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, kde je priemerné zastúpenie žien celosvetovo na úrovni 12 %, resp. 20 %(22); navrhuje, aby sa väčšia pozornosť a podpora venovala riedko osídleným a najmä vidieckym oblastiam, v ktorých sa táto situácia zhoršuje;

25.  zdôrazňuje, že kvalita použitých dátových súborov je mimoriadne dôležitá pre výkonnosť technológií umelej inteligencie, že umelá inteligencia nesmie posilňovať rodové nerovnosti a stereotypy transformáciou zaujatosti a predsudkov z analógovej do digitálnej sféry na základe algoritmov a že umelá inteligencia môže významne prispieť k presadzovaniu rodovej rovnosti za predpokladu, že sa vytvorí vhodný právny rámec a odstránia sa vedomé a nevedomé predsudky; kladie dôraz na to, že jeden z najzávažnejších nedostatkov umelej inteligencie súvisí s určitými typmi predsudkov, ako je rod, vek, zdravotné postihnutie, rasový alebo etnický pôvod, sociálne zázemie alebo sexuálna orientácia, ktoré vznikajú v dôsledku homogénnej pracovnej sily; konštatuje, že prierezové typy diskriminácie spôsobujú marginalizáciu žien pri uplatňovaní vznikajúcich technológií, napríklad žien inej farby pleti v dôsledku chýb v technológii rozpoznávania tváre; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rôzne tímy vývojárov a inžinierov spolupracovali s hlavnými spoločenskými aktérmi s cieľom zabrániť nechcenému zahrnutiu rodových a kultúrnych predsudkov do algoritmov, systémov a aplikácií umelej inteligencie; podporuje vytváranie vzdelávacích osnov a činností zameraných na zvyšovanie povedomia verejnosti, čo sa týka spoločenského, právneho a etického vplyvu umelej inteligencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na predchádzanie takýmto predsudkom a zabezpečenie plnej ochrany základných práv; zdôrazňuje, že pred zavedením technológií umelej inteligencie vo vysoko rizikových odvetviach, najmä v oblasti zdravia, treba vytvoriť infraštruktúru ľudského dohľadu, ktorá musí zahŕňať odborníkov na rodovú rovnosť;

26.  uznáva, že umelá inteligencia, ak je bez skrytých predsudkov, môže byť účinným nástrojom na prekonanie rodových nerovností a stereotypov vďaka vývoju nestranných algoritmov, ktoré budú etické už v štádiu návrhu a budú prispievať k celkovej spravodlivosti a pohode; zdôrazňuje význam spoločného európskeho prístupu, pokiaľ ide o etické aspekty umelej inteligencie; okrem toho zdôrazňuje, že politika a právne predpisy EÚ v oblasti umelej inteligencie musia rešpektovať európske hodnoty, zmluvy a právo EÚ a zásady Európskeho piliera sociálnych práv;

27.  požaduje, aby všetka umelá inteligencia a automatizácia bola sociálne zodpovedná a navrhovaná tak, aby nám umožnila prekonať nerovnosti vrátane rodovej diskriminácie a riešiť výzvy, ktorým čelia ženy, ako je neplatená práca v oblasti starostlivosti, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, kybernetická šikana, rodovo motivované násilie a sexuálne obťažovanie, obchodovanie s ľuďmi, porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv a nedostatočné zastúpenie vo vedúcich pozíciách; žiada, aby umelá inteligencia a automatizácia prispievali k zlepšovaniu zdravia a hospodárskej prosperity žien, rovnosti príležitostí, pracovných a sociálnych práv, kvalitného vzdelávania, ochrany detí, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, rodovej rovnosti, digitálnej gramotnosti, inovácie a tvorivosti vrátane prístupu k financovaniu, vysokoškolského vzdelávania a pružných pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu, aby pomohla príslušným orgánom členských štátov venovať osobitnú pozornosť novým formám rodovo motivovaného násilia, ako je kybernetické obťažovanie a kybernetické prenasledovanie(23), a aby vykonávala priebežné hodnotenia a účinnejšie riešila tieto otázky;

Podnikanie a prístup k financovaniu

28.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v podnikateľských startupoch založených na inováciách, a poukazuje na rodovú zaujatosť a systémové znevýhodnenia, ktoré existujú v spoločenských štruktúrach, najmä v tých, kde sa prelína STEM a podnikanie; považuje za mimoriadne dôležité, aby existovalo viac ženských vzorov a aby sa zvýšil počet žien vo vedúcich pozíciách v odvetví STEM; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky na podporu a uvoľnenie podnikateľského potenciálu žien, ktoré zostávajú nevyužitým zdrojom hospodárskeho rastu, inovácií a vytvárania pracovných miest, aby viac a lepšie informovali o podnikaní ako o príťažlivej možnosti kariéry, najmä pre mladé ženy v školách, a aby vykonávali verejné politiky na podporu podnikania žien; domnieva sa, že obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 predstavuje významnú príležitosť na podporu podnikateliek, aby mohli znovu vybudovať naše hospodárstva a spoločnosti; zdôrazňuje, že skutočná obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 bude úspešná len vtedy, ak sa dosiahne ekologickejšia, spravodlivejšia a rodovo rovnejšia Európa a ak sa zabezpečí adekvátne uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ určené na obnovu, pri súčasnom zaistení toho, aby ženy mohli v plnej miere využívať výhody, čo sa týka zamestnanosti a podnikania, v odvetviach, kde tradične boli a naďalej sú nedostatočne zastúpené, vrátane digitálnych technológií, umelej inteligencie, IKT a STEM;

29.  domnieva sa, že nedostatočné zastúpenie žien zodpovedných za investičné rozhodnutia v spoločnostiach s rizikovým kapitálom predstavuje hlavný zdroj pretrvávajúcich rozdielov vo financovaní startupov a podnikov riadených ženami;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili možnosti financovania pôžičiek a kapitálového financovania pre podnikateľky, ktoré riadia startupy, a inovátorky prostredníctvom programov a fondov EÚ, uľahčili prístup žien k existujúcim fondom, vytvorili osobitné fondy, hľadali nové a inovatívne spôsoby, ako ženy finančne podporiť, a pomohli im prekonať prekážky, ktorým čelia; žiada, aby bola zahrnutá aj Európska investičná banka, pokiaľ ide o prístup k mikrofinancovaniu; uznáva potrebu kampaní na zvyšovanie povedomia a informačných kampaní o možnostiach financovania EÚ s cieľom poskytovať vlastníčkam podnikov a podnikateľkám podporu na mieru; vyzýva na ďalšie rozšírenie Európskej siete podnikateľských anjelov a Európskej siete mentorov pre podnikateľky, a to aj podporovaním združení inovátoriek, odborníčok z oblasti technológií a investoriek s cieľom stimulovať a posilniť inovácie a financovanie podnikov vedených ženami;

31.  víta iniciatívu Komisie, ktorou sa ustanovuje Cena EÚ pre ženy inovátorky a ktorá sa každoročne udeľuje európskym ženám, ktoré založili úspešnú spoločnosť a uviedli inovácie na trh; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli ďalšie spôsoby, ako povzbudiť viac žien k zakladaniu vlastných podnikov, a aby oceňovali inšpirujúce ženy vo vedúcich pozíciách v oblasti inovácií;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali vyhlásenie o záväzku týkajúcom sa žien v digitálnej oblasti, ktoré bolo prijaté v apríli 2019, a vypracovali konkrétne opatrenia na podporu rodovej rovnosti v odvetví STEM vrátane zavedenia európskeho dňa dievčat v IKT a STEM; žiada Komisiu, aby monitorovala úsilie a opatrenia členských štátov a podávala o nich správy a aby zabezpečila výmenu informácií a osvedčených postupov;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 173. (2) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 56. (3) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44. (4) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28. (5) Prijaté texty, P9_TA(2021)0026. (6) Štúdia – Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. apríla 2020. (7) Štúdia vypracovaná organizáciou Iclaves pre generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie, Európska komisia. (8) Eurostat, Štatistika terciárneho vzdelávania, údaje získané v septembri 2020. (9) Eurostat, Ľudské zdroje vo vede a technike, priemerné ročné údaje za roky 2016 – 2020. (10) Európska komisia, hodnotiaca tabuľka týkajúca sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020. (11) Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA), Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018. (12) O’Dea, R. E., Lagisz, M., Jennions, M. D. a kol., Gender differences in individual variation in academic grades fail to fit expected patterns for STEM (Rodové rozdiely v jednotlivých rozdieloch akademických stupňov nezodpovedajú očakávaným vzorom pre oblasť STEM), Nature Communications 9, 3777, 2018. (13) Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Economic benefits of gender equality in the EU: How gender equality in STEM education leads to economic growth (Hospodárske výhody rodovej rovnosti v EÚ: Ako rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti STEM vedie k hospodárskemu rastu), 2017. (14) Agentúra EÚ pre základné práva, Violence against women: an EU-wide survey (Násilie na ženách: prieskum v EÚ), 2014. (15) Správa skupiny odborníkov Innovation through Gender (Inovácie prostredníctvom rodu) s názvom Gendered Innovations: How Gender Analysis Contributes to Research (Rodové inovácie: ako rodová analýza prispieva k výskumu), generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Európska komisia, 2013. (16) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Bridging the digital gender divide: include, upskill, innovate (Preklenutie digitálnej rodovej priepasti: začleňovanie, zvyšovanie úrovne zručností, inovovanie), 2018. (17) Európska komisia a Európska investičná banka, Funding women entrepreneurs: How to empower growth (Financovanie podnikateliek: ako posilniť rast), 2018. (18) Európska komisia, She Figures (Údaje o ženách), 2018. (19) Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018. (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79). (21) Lambrecht, A. a Tucker, C. E., Algorithmic bias? An empirical study into apparent gender-based discrimination in the display of STEM career ads (Algoritmická zaujatosť? Empirická štúdia zjavnej rodovej diskriminácie pri zverejňovaní ponúk práce v oblasti STEM), Management Science, zv. 65, č. 7, 2019, s. 2970. (22) Sax, L. J., Kanny, M. A., Jacobs, J. A. a kol., Understanding the Changing Dynamics of the Gender Gap in Undergraduate Engineering Majors: 1971 – 2011 (Pochopenie meniacej sa dynamiky rodových rozdielov v rámci vysokoškolského štúdia inžinierskych odborov: 1971 – 2011), Research in Higher Education, zv. 57, č. 5, 2016; Shade, L. R., Missing in action: Gender in Canada’s digital economy agenda (Nezvestný v boji: Rod v programe digitálneho hospodárstva Kanady), Signs: Journal of Women in Culture and Society, zv. 39, č. 4, 2014, s. 887 – 896. (23) Agentúra EÚ pre základné práva, Violence against women: an EU-wide survey (Násilie na ženách: prieskum v EÚ), 2014, s. 87.