– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity z 13. januára 2020 predloženú predsedom španielskeho Tribunal Supremo (Najvyššieho súdu) a vypracovanú predsedom druhej komory španielskeho Tribunal Supremo v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 zo 10. januára 2020; so zreteľom na oznámenie uvedenej žiadosti o zbavenie imunity v pléne 16. januára 2020,
– po vypočutí Carlesa Puigdemonta i Casamajóra v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),
– so zreteľom na rozhodnutie španielskej Junta Electoral Central (Ústrednej volebnej komisie) z 13. júna 2019(2),
– so zreteľom na oznámenie na plenárnej schôdzi 13. januára 2020, že v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Carlesa Puigdemonta i Casamajóra za poslanca Európskeho parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019;
– so zreteľom na článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0020/2021),
A. keďže predseda druhej komory španielskeho Tribunal Supremo požiadal o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Carlesa Puigdemonta i Casamajóra imunity s prihliadnutím na článok 9 prvý odsek písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 – trestným konaním o údajnom trestnom čine poburovania, stanovenom v článkoch 544 a 545 španielskeho trestného zákonníka, a o trestnom čine zneužitia verejných finančných prostriedkov, stanovenom v článku 432 španielskeho trestného zákonníka v spojení s jeho článkom 252;
B. keďže činy, ktoré sú predmetom trestného stíhania, boli údajne spáchané v roku 2017; keďže rozhodnutie o trestnom stíhaní v tejto veci bolo vydané 21. marca 2018 a potvrdené následnými rozhodnutiami o zamietnutí odvolaní; keďže vyšetrovanie bolo ukončené uznesením z 9. júla 2018 a potvrdené ako konečné 25. októbra 2018; keďže rozhodnutím z 9. júla 2018 bol okrem iných aj Carles Puigdemont i Casamajó uznaný vinným z pohŕdania súdom a bolo prijaté rozhodnutie o prerušení konania proti nemu a ďalším osobám až do ich nájdenia;
C. keďže v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Carlesa Puigdemonta i Casamajóra za poslanca Európskeho parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019;
D. keďže postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo získané s účinnosťou od 13. júna 2019; keďže žiadosť o zbavenie imunity sa preto týka skutočností a trestného stíhania, ktoré vznikli pred získaním tohto postavenia, a tým aj imunity poslanca Európskeho parlamentu;
E. keďže Výbor pre právne veci vzal na vedomie dokumenty, ktoré členom výboru predložil Carles Puigdemont i Casamajó v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku a ktoré považuje za relevantné pre toto konanie;
F. keďže orgány členských štátov rozhodujú o vhodnosti súdnych konaní;
G. keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu spochybňovať podstatu vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;
H. keďže Európsky parlament nemá právomoc posudzovať alebo spochybňovať právomoc vnútroštátnych súdnych orgánov zodpovedných za príslušné trestné konanie;
I. keďže v súlade so španielskym právom, ako ho vykladajú vnútroštátne súdy a ako ho Európskemu parlamentu oznámil dotknutý členský štát, je druhá trestnoprávna komora španielskeho Tribunal Supremo (najvyššieho súdu) príslušným orgánom, pokiaľ ide o podanie žiadosti o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu imunity;
J. keďže konanie sa netýka vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
K. keďže podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu tohto štátu;
L. keďže článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy stanovuje:
„1. Poslancov a senátorov nemožno stíhať za názory vyjadrené pri výkone ich funkcií.
2. Počas trvania svojho mandátu poslanci a senátori tiež požívajú imunitu a môžu byť zadržaní, len ak boli prichytení pri spáchaní trestného činu. Možno ich obviniť alebo stíhať len s predchádzajúcim súhlasom príslušnej snemovne.“;
M. keďže žiadosť o zbavenie imunity vzhľadom na uplatňovanie článku 71 španielskej ústavy a konkrétne štádium konania, od ktorého nie je potrebné požiadať o parlamentné povolenie viesť trestné konanie proti obvinenej osobe, ktorá získa postavenie poslanca parlamentu, informuje o tom, že žiadosť o zbavenie imunity nie je potrebná v prípadoch, keď sa postavenie poslanca parlamentu získa v čase, keď prebieha súdne konanie, ktoré sa začalo pred týmto získaním, alebo v prípadoch, keď poslanec parlamentu nastúpi do funkcie po formálnom stíhaní; keďže sa preto nevyžaduje požiadať o zbavenie imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie s cieľom prijať opatrenia na území Španielska;
N. keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu vykladať vnútroštátne predpisy o výsadách a imunitách poslancov parlamentu;
O. keďže v článku 9 prvom odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa uvádza, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;
P. keďže 14. októbra 2019 druhá komora španielskeho Tribunal Supremo nariadila vydať „i) rozhodnutie o začatí trestného konania[...] podľa okolností: vnútroštátny zatykač, európsky zatykač alebo medzinárodný zatykač na účely vydania“ na Carlesa Puigdemonta i Casamajóra, ktorý bol obvinený z pohŕdania súdom; keďže, ako sa vysvetľuje v žiadosti o zbavenie imunity, ,10. januára 2020 bolo odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté vzhľadom na zrušenie „príslušných vnútroštátnych príkazov na pátranie, zatknutie a zadržanie, ako aj medzinárodného a európskeho zatykača“ a potvrdené „proti rozhodnutiu zo 14. októbra 2019 a rozsudku z 18. októbra 2018 [...] v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ uvedenom v rozsudku z 19. decembra 2019, ktorým sa uznávajú výsady a imunity účastníka(-ov) konania, ktorý(-í) podal(-i) odvolanie, pri výkone jeho(ich) funkcií ako poslanca(-ov) Európskeho parlamentu podľa článku 9 Protokolu č. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“, a rozhodlo sa tiež, že sa požiada, aby Európsky parlament zbavil Carlesa Puigdemonta i Casamajóra imunity, „s cieľom vykonať vydaný(-é) európsky(-e) zatykač(-e)“ a informovať o tom vykonávajúci orgán Belgicka;
Q. keďže v článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že Výbor pre právne veci sa za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu;
R. keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku nie je poslanecká imunita osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;
S. keďže účelom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;
T. keďže obvinenie zjavne nesúvisí s postavením Carlesa Puigdemonta i Casamajóra ako poslanca Európskeho parlamentu, ale s jeho bývalou pozíciou predsedu regionálnej vlády Katalánska (Generalitat);
U. keďže Carles Puigdemont i Casamajó je jednou z osôb patriacich do skupiny osôb, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii, keď sú stíhané a obvinené z predmetných trestných činov, pričom jediným rozdielom je to, že Carles Puigdemont i Casamajó v súčasnosti požíva imunitu ako poslanec Európskeho parlamentu; keďže by sa preto malo pamätať na to, že Carles Puigdemont i Casamajó nie je v tejto veci jedinou stíhanou osobou;
V. keďže k inkriminovaným skutočnostiam došlo v roku 2017 a predmetné trestné konanie bolo proti Carlesovi Puigdemontovi i Casamajórovi začaté v roku 2018; keďže na základe toho nemožno tvrdiť, že súdne konanie bolo začaté s úmyslom brániť budúcej politickej činnosti Carlesa Puigdemonta i Casamajóra ako poslanca Európskeho parlamentu, pretože jeho postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo v tom čase stále hypotetické a budúce;
W. keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy o fumus persecutionis, teda skutkových okolnostiach, ktoré by naznačovali, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca, a tým Európsky parlament;
1. rozhodol zbaviť Carlesa Puigdemonta i Casamajóra imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru španielskym orgánom a Carlesovi Puigdemontovi i Casamajórovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI:EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity z 13. januára 2020 predloženú predsedom španielskeho Tribunal Supremo (najvyššieho súdu) a vypracovanú predsedom druhej komory španielskeho Tribunal Supremo v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 zo 10. januára 2020; so zreteľom na oznámenie uvedenej žiadosti o zbavenie imunity v pléne 16. januára 2020,
– po vypočutí Antoniho Comína i Oliveresa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),
– so zreteľom na rozhodnutie španielskej Junta Electoral Central (Ústrednej volebnej komisie) z 13. júna 2019(2),
– so zreteľom na oznámenie v pléne 13. januára 2020, že v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Antoniho Comína i Oliveresa za poslanca Európskeho parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019,
– so zreteľom na článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0021/2021),
A. keďže predseda druhej komory španielskeho Tribunal Supremo požiadal o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Antoniho Comína i Oliveresa imunity s prihliadnutím na článok 9 prvý odsek písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 – trestné konanie o údajnom trestnom čine poburovania, ako je stanovené v článkoch 544 a 545 španielskeho trestného zákonníka, a trestného činu zneužitia verejných finančných prostriedkov, ako je stanovené v článku 432 španielskeho trestného zákonníka v spojení s jeho článkom 252;
B. keďže činy, ktoré sú predmetom trestného stíhania, boli údajne spáchané v roku 2017; keďže rozhodnutie o trestnom stíhaní v tejto veci bolo vydané 21. marca 2018 a potvrdené následnými rozhodnutiami o zamietnutí odvolaní; keďže vyšetrovanie bolo ukončené uznesením z 9. júla 2018 a potvrdené ako konečné 25. októbra 2018; keďže rozhodnutím z 9. júla 2018 bol Antoni Comín i Oliveres okrem iného obvinený z pohŕdania súdom, a bolo prijaté rozhodnutie o prerušení konania vo vzťahu k nemu a ďalším osobám až do ich nájdenia;
C. keďže po vynesení rozsudku Súdneho dvora Európskej únie 19. decembra 2019 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Antoniho Comína i Oliveresa za poslanca Európskeho parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019;
D. keďže postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo získané s účinnosťou od 13. júna 2019; keďže žiadosť o zbavenie imunity sa preto týka skutočností a trestného stíhania, ktoré vznikli pred získaním tohto postavenia, a tým aj imunity poslanca Európskeho parlamentu;
E. keďže Výbor pre právne veci vzal na vedomie dokumenty, ktoré členom výboru predložil Antoni Comín i Oliveres v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku a ktoré považuje za relevantné pre toto konanie;
F. keďže orgány členských štátov rozhodujú o vhodnosti súdnych konaní;
G. keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu spochybňovať podstatu vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;
H. keďže Európsky parlament nemá právomoc posudzovať alebo spochybňovať právomoc vnútroštátnych súdnych orgánov zodpovedných za príslušné trestné konanie;
I. keďže v súlade so španielskym právom, ako ho vykladajú vnútroštátne súdy a ako ho Európskemu parlamentu oznámil dotknutý členský štát, je druhá trestnoprávna komora španielskeho Tribunal Supremo príslušným orgánom, pokiaľ ide o podanie žiadosti o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu imunity;
J. keďže konanie sa netýka vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
K. keďže podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu tohto štátu;
L. keďže článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy stanovuje:
‘1. Poslancov a senátorov nemožno stíhať za názory vyjadrené pri výkone ich funkcií.
2. Počas trvania svojho mandátu požívajú tiež poslanci a senátori imunitu a môžu byť zadržaní len ak boli prichytení pri spáchaní trestného činu. Možno ich obviniť alebo stíhať len s predchádzajúcim súhlasom príslušnej snemovne.“;
M. keďže žiadosť o zbavenie imunity vzhľadom na uplatňovanie článku 71 španielskej ústavy a konkrétne štádium konania, od ktorého nie je potrebné požiadať o parlamentné povolenie viesť trestné konanie proti obvinenej osobe, ktorá získa postavenie poslanca parlamentu, informuje o tom, že žiadosť o zbavenie imunity nie je potrebná v prípadoch, keď sa postavenie poslanca parlamentu získa v čase, keď prebieha súdne konanie, ktoré sa začalo pred týmto získaním, alebo v prípadoch, keď poslanec parlamentu nastúpi do funkcie po formálnom stíhaní; keďže sa preto nevyžaduje požiadať o zbavenie imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie s cieľom prijať opatrenia na území Španielska;
N. keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu vykladať vnútroštátne predpisy o výsadách a imunitách poslancov parlamentu;
O. keďže v článku 9 prvom odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa uvádza, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;
P. keďže 4. novembra 2019 druhá komora španielskeho Tribunal Supremo nariadila vydať „i) rozhodnutie o začatí trestného konania [...] podľa okolností: vnútroštátny(-é) zatykač(-e), európsky(-é) zatykač(-e) alebo medzinárodný(-é) zatykač(-e) na účely vydania“, okrem iného na Antoniho Comína i Oliveresa, ktorý bol obvinený z pohŕdania súdom; keďže, ako sa vysvetľuje v žiadosti o zbavenie imunity, 10. januára 2020 bolo odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté vzhľadom na zrušenie „príslušného vnútroštátneho príkazu na pátranie, zatknutie a zadržanie, ako aj medzinárodného a európskeho zatykača“ a potvrdené „proti príkazu zo 4. novembra 2019 na základe výkladu, ktorý poskytol Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 19. decembra 2019, ktorým sa podľa článku 9 Protokolu č. 7 k Zmluve o fungovaní Európskej únie účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie/účastníkom konania, ktorí podali odvolanie priznávajú výsady a imunity poslanca(-ov) Európskeho parlamentu “, a rozhodlo sa tiež o požiadaní Európskeho parlamentu, aby zbavil Antoniho Comína i Oliveresa imunity „s cieľom vykonať európsky(-e) zatykač(-e) a aby o tom bol informované výkonný orgán v Belgicku;
Q. keďže v článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že Výbor pre právne veci sa za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu;
R. keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku nie je poslanecká imunita osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;
S. keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;
T. keďže obvinenie zjavne nesúvisí s postavením Antoniho Comína i Oliveresa ako poslanca Európskeho parlamentu, ale s jeho bývalým pôsobením na pozícii regionálneho ministra zdravotníctva Govern (katalánskej regionálnej vlády);
U. keďže Antoni Comín i Oliveres je jednou z osôb patriacich do skupiny osôb, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii, keď sú stíhané a obvinené z predmetných trestných činov, pričom jediným rozdielom je skutočnosť, že v súčasnosti požíva imunitu ako poslanec Európskeho parlamentu; keďže by sa preto malo pamätať na to, že Antoni Comín i Oliveres nie je jedinou stíhanou osobou v danom prípade;
V. keďže k inkriminovaným skutočnostiam došlo v roku 2017 a predmetné trestné konanie bolo začaté proti Antonimu Comínovi i Oliveresovi v roku 2018; keďže na základe toho nemožno tvrdiť, že súdne konanie sa začalo s úmyslom brániť budúcej politickej činnosti Antoniho Comína i Oliveresa ako poslanca Európskeho parlamentu, pretože jeho postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo v tom čase stále hypotetické a budúce;
W. keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy o fumus persecutionis, teda skutkových okolnostiach, ktoré by naznačovali, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca, a tým Európsky parlament;
1. rozhodol zbaviť Antoniho Comína i Oliveresa imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru španielskym orgánom a Antonimu Comínovi i Oliveresovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.
– so zreteľom na žiadosť predseda druhej komory španielskeho Tribunal Supremo (Najvyššieho súdu) v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 o zbavenie imunity doručenú 10. februára 2020, ktorú 4. februára 2020 podal predseda španielskeho Tribunal Supremo; so zreteľom na oznámenie uvedenej žiadosti o zbavenie imunity v pléne 13. februára 2020,
– po vypočutí Clary Ponsatíovej Obiolsovej v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),
– so zreteľom na rozhodnutie španielskej Junta Electoral Central (Ústrednej volebnej komisie) z 23. januára 2020(2),
– so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2018/937 z 28. júna 2018, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu,(3) a na rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2019/1810 prijaté po dohode so Spojeným kráľovstvom z 29. októbra 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ(4),
– so zreteľom na oznámenie na plenárnej schôdzi 10. februára 2020, že v súlade s rozhodnutím Európskej rady z 28. júna 2018 a po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Clary Ponsatíovej Obiolsovej za poslankyňu Európskeho parlamentu s účinnosťou od 1. februára 2020,
– so zreteľom na článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0022/2021),
A. keďže predseda druhej komory španielskeho Tribunal Supremo požiadal o zbavenie poslankyne Európskeho parlamentu Clary Ponsatíovej Obiolsovej imunity s prihliadnutím na článok 9 prvý odsek písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie v súvislosti s osobitným konaním č. 3/20907/2017 – trestné konanie o údajnom trestnom čine buričstva, ako je stanovené v článkoch 544 a 545 španielskeho trestného zákonníka;
B. keďže činy, ktoré sú predmetom trestného stíhania, boli údajne spáchané v roku 2017; keďže uznesenie o trestnom stíhaní v tejto veci bolo vydané 21. marca 2018 a potvrdené následnými uzneseniami o zamietnutí odvolaní; keďže vyšetrovanie bolo ukončené uznesením z 9. júla 2018 a potvrdené ako konečné 25. októbra 2018; keďže uznesením z 9. júla 2018 bola Clara Ponsatíová Obiolsová okrem iného obvinená z pohŕdania súdom a bolo prijaté rozhodnutie o prerušení konania vo vzťahu k nej a ďalším osobám až do ich nájdenia;
C. keďže Clara Ponsatíová Obiolsová bola vyhlásená za zvolenú španielskou Junta Electoral Central (Ústrednou volebnou komisiou) 23. januára 2020; keďže po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 Európsky parlament vzal na vedomie zvolenie Clary Ponsatíovej Obiolsovej za poslankyňu Európskeho parlamentu s účinnosťou od 1. februára 2020;
D. keďže postavenie poslankyne Európskeho parlamentu bolo nadobudnuté s účinnosťou od 23. januára 2020; keďže žiadosť o zbavenie imunity sa preto týka skutočností a trestného stíhania, ktoré vznikli pred získaním tohto postavenia, a tým aj imunity poslanca Európskeho parlamentu;
E. keďže Výbor pre právne veci vzal na vedomie dokumenty, ktoré členom výboru predložila Clara Ponsatíová Obiolsová v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku a ktoré považuje za relevantné pre toto konanie;
F. keďže orgány členských štátov rozhodujú o vhodnosti súdnych konaní;
G. keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu spochybňovať podstatu vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;
H. keďže Európsky parlament nemá právomoc posudzovať alebo spochybňovať právomoc vnútroštátnych súdnych orgánov zodpovedných za príslušné trestné konanie;
I. keďže v súlade so španielskym právom, ako ho vykladajú vnútroštátne súdy a ako ho oznámil členský štát Európskemu parlamentu, je druhá trestnoprávna komora španielskeho Tribunal Supremo príslušným orgánom na podanie žiadosti o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu imunity;
J. keďže konanie sa netýka vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
K. keďže podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu tohto štátu;
L. keďže článok 71 ods. 1 a 2 španielskej ústavy stanovuje:
„1. Poslancov a senátorov nemožno stíhať za názory vyjadrené pri výkone ich funkcií.
2. Počas trvania svojho mandátu poslanci a senátori tiež požívajú imunitu a môžu byť zadržaní, len ak boli prichytení pri spáchaní trestného činu. Možno ich obviniť alebo stíhať len s predchádzajúcim súhlasom príslušnej snemovne.“;
M. keďže žiadosť o zbavenie imunity v súvislosti s uplatňovaním článku 71 Španielskej ústavy a konkrétne štádium konaní, v ktorých nie je potrebné požiadať o parlamentné povolenie viesť trestné konanie proti obvinenej osobe, ktorá nadobudla postavenie poslanca parlamentu, informuje o tom, že žiadosť o zbavenie imunity nie je potrebná v prípadoch, keď sa postavenie poslanca parlamentu získa v čase, keď prebieha súdne konanie, ktoré sa začalo pred týmto získaním, alebo v prípadoch, keď poslanec parlamentu nastúpi do funkcie po formálnom stíhaní; keďže sa preto nevyžaduje požiadať o zbavenie imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. a) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie s cieľom prijať opatrenia na území Španielska;
N. keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu vykladať vnútroštátne predpisy o výsadách a imunitách poslancov parlamentu;
O. keďže v článku 9 prvom odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa uvádza, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;
P. keďže 4. novembra 2019 druhá komora španielskeho Tribunal Supremo nariadila vydať „i) rozhodnutie o začatí trestného konania [...] podľa okolností: vnútroštátny(-é) zatykač(-e), európsky(-é) zatykač(-e) alebo medzinárodný(-é) zatykač(-e) na účely vydania“, okrem iného na Claru Ponsatíovú Obiolsovú, ktorá bola obvinená z pohŕdania súdom; keďže, ako sa vysvetľuje v žiadosti o zbavenie imunity, 3. februára 2020 bolo potvrdené rozhodnutie o vydaní vnútroštátneho príkazu na pátranie, zatknutie a zadržanie, ako aj európskeho zatykača a medzinárodného príkazu na pátranie a zatknutie Clary Ponsatíovj Obiolsovej na účely jej vydania, a zároveň bola podaná žiadosť o zbavenie imunity s cieľom vykonať vydaný európsky zatykač;
Q. keďže v článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že Výbor pre právne veci sa za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu;
R. keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku nie je poslanecká imunita osobnou výsadou poslanca, ale zárukou nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;
S. keďže účelom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;
T. keďže obvinenie zjavne nesúvisí s postavením Clary Ponsatíovej Obiolsovej ako poslankyne Európskeho parlamentu, ale s jej bývalou funkciou regionálnej ministerky školstva Govern ( Katalánskej regionálnej vlády);
U. keďže Clara Ponsatíová Obiolsová je jednou z osôb patriacich do skupiny osôb, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii, keď sú stíhané a obvinené z predmetných trestných činov, pričom jediným rozdielom je skutočnosť, že v súčasnosti požíva imunitu ako poslankyňa Európskeho parlamentu; keďže by sa preto malo pamätať na to, že Clara Ponsatíová Obiolsová nie je jedinou stíhanou osobou v danom prípade;
V. keďže k inkriminovaným skutočnostiam došlo v roku 2017 a predmetné trestné konanie bolo začaté proti Clare Ponsatíovej Obiolsovej v roku 2018; keďže na základe toho nemožno tvrdiť, že súdne konanie sa začalo s úmyslom brániť budúcej politickej činnosti Clary Ponsatíovej Obiolsovej ako poslankyne Európskeho parlamentu, pretože jej postavenie poslankyne Európskeho parlamentu bolo v tom čase stále hypotetické a budúce;
W. keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy o fumus persecutionis, teda skutkových okolnostiach, ktoré by naznačovali, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslankyne, a tým Európsky parlament;
1. rozhodol zbaviť Claru Ponsatíovú Obiolsovú imunity podľa článku 9 prvého odseku písm. b) Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru španielskym orgánom a Clare Ponsatíovej Obiolsovej.
Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Valtera Flega imunity z 19. februára 2020, ktorú podal predseda Rady krajského súdu v Rijeke v Chorvátskej republike v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním na krajskom trestnom súde v Rijeke a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 26. marca 2020,
– so zreteľom na skutočnosť, že Valter Flego sa vzdal svojho práva byť vypočutý podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),
– so zreteľom na článok 75 Ústavy Chorvátskej republiky a články 23 až 28 rokovacieho poriadku chorvátskeho parlamentu,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0023/2021),
A. keďže predsedajúci sudca krajského trestného súdu v Rijeke podal žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Valtera Flega v súvislosti s prebiehajúcim konaním, v ktorom je obvinený z trestného činu zneužitia funkcie podľa článku 291 ods. 1 a 2 trestného zákonníka(2);
B. keďže ako starosta mesta Buzet v Chorvátsku od 1. apríla 2010 do 30. mája 2013 údajne uľahčoval nezákonné vyplácanie príplatkov k platu, a to sebe ako starostovi, svojmu zástupcovi starostu, riaditeľovi kancelárie starostu a trom ďalším riaditeľom;
C. keďže Valter Flego bol v máji 2019 zvolený za poslanca Európskeho parlamentu;
D. keďže údajný prečin sa netýka vyjadrených názorov alebo hlasovania Valtera Flega pri výkone jeho funkcií v súlade s článkom 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
E. keďže v článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;
F. keďže podľa článku 75 ods. 2 a 3 Ústavy Chorvátskej republiky:
„Žiadny zástupca nesmie byť stíhaný, zadržiavaný alebo potrestaný za vyjadrený názor alebo hlasovanie v chorvátskom parlamente.
Bez súhlasu chorvátskeho parlamentu nebude žiadny zástupca zadržaný, ani sa proti nemu nezačne trestné konanie“;
G. keďže údajný trestný čin nemá jasný ani priamy vplyv na pána Flega pri výkone jeho funkcie poslanca Európskeho parlamentu;
H. keďže výlučne Európskemu parlamentu prislúcha rozhodnúť, či v konkrétnom prípade zbaví alebo nezbaví poslanca imunity; keďže Európsky parlament pri rozhodovaní o zbavení imunity môže primerane zohľadniť stanovisko príslušného poslanca(3);
I. keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;
J. keďže k činom, z ktorých je Valter Flego obžalovaný, došlo pred jeho zvolením do Európskeho parlamentu;
K. keďže v danom prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy fumus persecutionis, teda skutkových okolností, ktoré naznačujú, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca vrátane jeho činnosti poslanca Európskeho parlamentu;
L. keďže Európsky parlament nemožno považovať za súd a poslanec nemôže byť v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovaný za obvineného(4);
1. rozhodol zbaviť Valtera Flega imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru chorvátskym orgánom a Valterovi Flegovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Joãa Nuna Lacerdu Teixeiru de Mela imunity, ktorú 6. februára 2020 podal Tribunal Judicial da Comarca de Braga, Juízo de Instrução Criminal de Guimarães, 2. Juízo (Okresný súd Braga, vyšetrujúci sudca v Guimarães, druhá komora) v rámci prebiehajúceho trestného konania po predložení súkromného obvinenia na uvedenom súde (konanie: 1039/17.2T9VNF) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. marca 2020,
– po vypočutí Nuna Mela v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),
– so zreteľom na článok 157 ods. 2 Ústavy Portugalskej republiky,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0024/2021),
A. keďže sudca zodpovedný za toto konanie požiadal o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Nuna Mela imunity, aby sa mohol zúčastniť v uvedenom postavení obete alebo občianskej strany na všetkých krokoch, ktoré sa budú považovať za nevyhnutné na preukázanie pravdy v prejednávanej veci alebo v iných veciach, ktoré už prebiehajú alebo sa majú podniknúť v súvislosti so skutkovým stavom a za účasti tých istých strán;
B. keďže toto vyšetrovanie sa netýka vyjadrených názorov alebo hlasovania Nuna Mela pri výkone jeho funkcií v súlade s článkom 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
C. keďže v článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;
D. keďže podľa článku 157 ods. 2 Ústavy Portugalskej republiky je povolenie zhromaždenia potrebné na to, aby poslanec mohol byť vypočutý ako svedok alebo obžalovaný, a keďže v tom istom odseku sa uvádza, že takéto povolenie sa automaticky udelí v prípade závažných a konzistentných dôkazov o spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na viac ako tri roky;
E. keďže Nuno Melo inicioval začatie tejto veci podaním trestného oznámenia proti Joãovi Quadrosovi pre skutky, ktoré môžu prima facie predstavovať spáchanie viacerých trestných činov ohovárania a urážky stanovených a sankcionovaných článkom 180 ods. 1, článkom 181 ods. 1 a článkom 183 ods. 1 písm. a) a článkom 183 ods. 2 portugalského trestného zákonníka;
F. keďže podľa článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine poslanca Európskeho parlamentu alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú jeho trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak Výbor pre právne veci pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu;
G. keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;
H. keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;
I. keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel dôkazy o fumus persecutionis, teda o skutkových okolnostiach, ktoré by naznačovali, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca a v dôsledku toho aj jeho činnosť ako poslanca Európskeho parlamentu;
1. rozhodol zbaviť Nuna Mela imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru portugalským orgánom a Nunovi Melovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI:EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: opatrenia zamerané na riešenie narušenia trhu v sektore ovocia a zeleniny a sektore vinohradníctva a vinárstva v dôsledku ochorenia COVID-19
127k
42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/95 z 28. januára 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2020/592 o dočasných výnimočných opatreniach, ktoré sa odchyľujú od určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a ktoré sú zamerané na riešenie narušenia trhu v sektore ovocia a zeleniny a sektore vinohradníctva a vinárstva v dôsledku pandémie COVID-19 a opatrení s ňou spojených (C(2021)00368 – 2021/2531(DEA))
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/95(1),
– so zreteľom na list Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka predsedovi Konferencie predsedov výborov z 24. februára 2021,
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(2), a najmä na jeho článok 219 ods. 1 a článok 228,
– so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
– so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 9. marca 2021,
A. keďže vzhľadom na mimoriadne závažné narušenie trhu a nahromadenie zložitých okolností okrem iného aj v sektore vinohradníctva a vinárstva prameniacich z ciel na dovoz vín z Únie, ktoré Spojené štáty zaviedli v októbri 2019, a v súčasnosti pokračuje v dôsledku zavedených reštriktívnych opatrení prijatých v reakcii na celosvetovú pandémiu COVID-19, sa subjekty vo všetkých členských štátoch stretávajú s mimoriadnymi ťažkosťami pri plánovaní, implementácii a vykonávaní operácií v rámci programov podpory;
B. keďže vzhľadom na bezprecedentnú povahu týchto zložitých okolností Komisia 30. apríla 2020 prijala delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/592(3), ktorým sa stanovujú možnosti flexibility a povoľujú výnimky z určitých ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 s cieľom riešiť narušenie trhu v sektore ovocia a zeleniny a sektore vinohradníctva a vinárstva spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19;
C. keďže napriek užitočnosti uvedených opatrení sa v sektore vinohradníctva a vinárstva nepodarilo obnoviť rovnováhu medzi ponukou a dopytom a vzhľadom na pokračujúcu pandémiu ochorenia COVID-19 sa neočakáva, že by k tomu mohlo dôjsť v krátkodobom až strednodobom horizonte;
D. keďže vzhľadom na predpokladané pokračovanie pandémie ochorenia COVID-19 počas značnej časti rozpočtového roka 2021 Komisia delegovaným nariadením (EÚ) 2021/95 navrhla predĺžiť uplatňovanie opatrení stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/592 do 15. októbra 2021;
E. keďže rýchle zavedenie tejto pokračujúcej flexibility a výnimiek je nevyhnutné na to, aby sa podarilo účinne a efektívne vyriešiť ťažkostí pri vykonávaní programov pre podporu, predchádzať ďalším hospodárskym stratám a napraviť situáciu na trhu a narušenia v sektore vinohradníctva a vinárstva;
1. oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/95;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/592 z 30. apríla 2020 o dočasných výnimočných opatreniach, ktoré sa odchyľujú od určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a ktoré sú zamerané na riešenie narušenia trhu v sektore ovocia a zeleniny a sektore vinohradníctva a vinárstva v dôsledku pandémie COVID-19 a opatrení s ňou spojených (Ú. v. EÚ L 140, 4.5.2020, s. 6).
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: finančný príspevok v odvetví včelárstva
126k
42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 1. februára 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/1366, pokiaľ ide o základ pre prideľovanie finančného príspevku v odvetví včelárstva (C(2021)00429 – 2021/2535(DEA))
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2021)00429),
– so zreteľom na list Komisie z 12. februára 2021, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,
– so zreteľom na list Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka predsedovi Konferencie predsedov výborov z 24. februára 2021,
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(1), a najmä na jeho článok 56 ods. 1 a článok 227,
– so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
– so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 9. marca 2021,
A. keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220(2) (ďalej len „prechodné nariadenie“), ktorým sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 rozšírením príspevkov Únie na včelárske programy na roky 2021 a 2022, nadobudlo účinnosť až 29. decembra 2020;
B. keďže na obdobie 2021 – 2027 Komisia navrhla zvýšiť príspevok Únie na včelárske programy na 60 000 000 EUR ročne v súlade s príspevkami členských štátov uvedenými v prílohe VIII k návrhu Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013(3); základom prideľovania príspevku Únie členským štátom v uvedenom návrhu Komisie bolo pridelenie finančných prostriedkov Únie na včelárske programy na roky 2017 – 2019, ktoré vychádzalo z počtu včelstiev oznámených v roku 2013 členskými štátmi v ich včelárskych programoch na roky 2014 – 2016;
C. keďže v záujme zaistenia súladu s uvedeným návrhom Komisie COM(2018)0392 a zabezpečenia súdržnosti medzi prostriedkami pridelenými na včelárske programy na roky 2021 a 2022 a na obdobie od roku 2023 a s cieľom poskytnúť členským štátom istotu a uľahčiť schvaľovanie včelárskych programov je nevyhnutné, aby sa toto delegované nariadenie uverejnilo čo najskôr;
1. oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022 (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 1).
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: identifikácia globálnych systémovo dôležitých inštitúcií a vymedzenie podkategórií globálnych systémovo dôležitých inštitúcií
125k
43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 11. februára 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 1222/2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na vymedzenie metodiky identifikácie globálnych systémovo dôležitých inštitúcií a vymedzenia podkategórií globálnych systémovo dôležitých inštitúcií (C(2021)0772 – 2021/2561(DEA))
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2021)0772),
– so zreteľom na list Komisie z 18. februára 2021, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,
– so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 4. marca 2021,
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES(1) (CRD), a najmä na jej článok 131 ods. 18 a článok 149,
– so zreteľom na návrh súboru regulačných technických predpisov, ktoré európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) predložil 4. novembra 2020 podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(2),
– so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,
– so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 9. marca 2021,
A. keďže Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) uverejnil v júli 2018 revidovanú metodiku posudzovania globálnych systémovo významných bánk (G-SIB); keďže tieto zmeny metodiky posudzovania globálnych systémovo významných bánk by sa mali zohľadniť v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1222/2014(3); keďže smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878(4) sa zmenil článok 131 CRD a tieto zmeny by sa mali zohľadniť aj v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1222/2014;
B. keďže zmeny CRD nadobudli účinnosť 29. decembra 2020, ale nestanovuje sa v nich lehota na predloženie pozmeňujúceho delegovaného aktu; keďže EBA predložil 4. novembra 2020 Komisii návrh pozmeňujúcich regulačných technických predpisov; keďže cieľom Komisie je uplatňovať dodatočnú metodiku EÚ uvedenú v návrhu pozmeňujúcich regulačných technických predpisov v rámci každoročného postupu identifikácie globálnych systémovo významných inštitúcií (G-SII, ekvivalent G-SIB v Únii), ktorú EBA začne v apríli 2021 (na základe údajov z konca roku 2020) a dokončí v novembri 2021;
C. keďže delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabezpečil cieľ Komisie umožniť uplatňovanie dodatočnej metodiky EÚ v prvom postupe G-SII podľa zmenenej CRD, t. j. v roku 2021; keďže v záujme zabezpečenia právnej istoty pre tento postup začínajúci v apríli 2021 by malo pozmeňujúce delegované nariadenie nadobudnúť účinnosť do uvedeného dátumu;
1. oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1222/2014 z 8. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na vymedzenie metodiky identifikácie globálnych systémovo dôležitých inštitúcií a vymedzenia podkategórií globálnych systémovo dôležitých inštitúcií (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 27).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: podmienky platieb príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
126k
42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 11. februára 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/2361, pokiaľ ide o podmienky platieb príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (C(2021)0766 – 2021/2562(DEA))
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2021)0766),
– so zreteľom na list Komisie zo 16. februára 2021, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,
– so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 4. marca 2021,
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1) (SRMR), a najmä na jeho článok 65 ods. 5 a článok 93 ods. 6,
– so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,
– so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 9. marca 2021,
A. keďže Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „Jednotná rada“) pri výpočte jednotlivých ročných príspevkov uvedených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/2361(2) vychádza z údajov o celkových aktívach a celkových rizikových expozíciách, ktoré Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) zhromažďuje od subjektov, na ktoré sa vzťahuje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, na výpočet poplatkov za dohľad uvedených v nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1163/2014(3); keďže nariadenie (EÚ) č. 1163/2014 bolo zmenené nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2155(4), čím sa zmenila koncepcia výberu poplatkov v tom zmysle, že ročné poplatky za dohľad sa už nebudú platiť ECB vopred, ale až po skončení príslušného poplatkového obdobia;
B. keďže tieto zmeny zo strany ECB si vyžadujú zmeny lehôt na zasielanie údajov a vydávanie platobných výmerov podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/2361, aby sa zachovala súdržnosť medzi systémom pre výber príspevkov vopred, ktorý uplatňuje Jednotná rada, a novým režimom ECB a umožnilo Jednotnej rade naďalej stanovovať výšku ročných príspevkov a vyberať ich vopred;
C. keďže delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, keďže je potrebné, aby Jednotná rada uplatňovala prechodné opatrenia s cieľom vyberať príspevky na svoje administratívne výdavky na rozpočtový rok 2021 čo najskôr po začiatku roka;
1. oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2361 zo 14. septembra 2017 o konečnom systéme príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 337, 19.12.2017, s. 6).
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2155 z 5. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1163/2014 o poplatkoch za dohľad (ECB/2019/37) (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019, s. 70).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2020)0403 – C9-0158/2020 – 2020/0108(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0403),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0158/2020),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júla 2020(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. decembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– zo zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 58 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,
– so zreteľom na pozície vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci (A9–0203/2020),
2. vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. marca 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/523.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (programu EU4Health) a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 282/2014 (COM(2020)0405 – C9-0152/2020 – 2020/0102(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0405),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 168 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0152/2020),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. októbra 2020(2),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. decembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,
– so zreteľom na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0196/2020),
2. vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. marca 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/522.)