Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Colníctvo pre spoluprácu v colnej oblasti a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1294/2013 (05265/1/2021 – C9-0091/2021 – 2018/0232(COD))
– so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05265/1/2021– C9‑0091/2021),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),
– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0442),
– so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0038/2021),
1. schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;
2. konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;
3. poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
4. poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
– so zreteľom na dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) v Paríži 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“),
– so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie z roku 2019 o medzerách v oblasti emisií (Emissions Gap Report),
– so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a o oceánoch a kryosfére,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 (COM(2020)0562) a jeho sprievodné posúdenie vplyvu (SWD(2020)0176),
– so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 a zo 17. až 21. júla 2020,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020(1),
– so zreteľom na závery a odporúčania Európskeho dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 18/2020 z 15. septembra 2020 s názvom Systém EÚ na obchodovanie s emisiami: bezodplatné prideľovanie kvót si vyžaduje lepšie zameranie,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(3),
– so zreteľom na svoje stanovisko k cieľu v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990(4),
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0019/2021),
A. keďže nepriaznivé vplyvy zmeny klímy priamo ohrozujú živobytie ľudí a suchozemské a morské ekosystémy, ako sa potvrdzuje v osobitných správach IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a o oceánoch a kryosfére; keďže tieto vplyvy sú nerovnomerne rozdelené, čo má najnepriaznivejší vplyv na chudobnejšie krajiny a ľudí;
B. keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa očakáva, že od roku 2030 zmena klímy spôsobí ďalších približne 250 000 úmrtí zapríčinených podvýživou, maláriou, hnačkami a teplotným stresom;
C. keďže priemerná globálna teplota sa už zvýšila o vyše 1,1 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou(5);
D. keďže EÚ a jej členské štáty sa podľa Parížskej dohody zaviazali realizovať opatrenia v oblasti klímy na základe najnovších dostupných vedeckých dôkazov a teraz majú za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;
E. keďže v ostatných desaťročiach sa EÚ podarilo úspešne oddeliť územné emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu, pričom emisie skleníkových plynov klesli o 24 %, zatiaľ čo HDP v rokoch 1990 až 2019 vzrástol o viac ako 60 %; keďže sa tým nezohľadňujú emisie EÚ zakotvené v jej medzinárodnom obchode, a preto sa podceňuje jej celosvetová uhlíková stopa;
F. keďže v roku 2015 pomer dovezených emisií k emisiám vyvezeným z EÚ dosahoval približne 3:1, pričom sa doviezlo 1 317 miliónov ton CO2 a 424 miliónov ton sa vyviezlo(6);
G. keďže existujúce právne predpisy EÚ účinne plnia ciele v oblasti klímy, ktoré boli doteraz prijaté; keďže súčasný návrh systému obchodovania s emisiami (ďalej len „EU ETS“), najmä existujúce ustanovenia o úniku uhlíka, neposkytol účinné stimuly na potrebnú dekarbonizáciu určitých odvetví, najmä v priemysle, a v niektorých prípadoch viedol k neodôvodneným neočakávaným ziskom pre prijímajúce spoločnosti, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov(7);
H. keďže Komisia by mala pokračovať vo svojej práci na vývoji metodík na zistenie uhlíkovej a environmentálnej stopy výrobku, pričom by mala uplatňovať prístup založený na celom životnom cykle a zabezpečiť, aby započítavanie zahrnutých emisií vo výrobkoch čo najviac odrážalo realitu vrátane emisií z medzinárodnej dopravy;
I. keďže Komisia by mala preskúmať aj vysledovateľnosť výrobkov a služieb s cieľom presnejšie určiť všetky vplyvy ich životného cyklu, ako je ťažba a používanie materiálov, výrobný proces a využívanie energie a spôsob použitej dopravy, s cieľom vytvoriť databázy;
J. keďže približne 27 % celosvetových emisií CO2 zo spaľovania palív sa v súčasnosti týka tovaru, s ktorým sa obchoduje na medzinárodnej úrovni(8); keďže 90 % medzinárodnej nákladnej dopravy sa uskutočňuje po mori, čo vedie k značným emisiám skleníkových plynov; keďže do počiatočného vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ boli zahrnuté len emisie skleníkových plynov z domácej vodnej navigácie; keďže to podlieha revízii na základe zvýšeného cieľa EÚ na rok 2030;
K. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 priniesla dôležité ponaučenia a keďže v návrhu Komisie na nový nástroj obnovy Next Generation EU sa zdôrazňuje, že je potrebné posilniť európsku zvrchovanosť a odolnosť že sú potrebné krátke okruhy, najmä kratšie dodávateľské reťazce;
L. keďže je nevyhnutné, aby Komisia mala integrovanú víziu politík v oblasti klímy, napríklad riešením cieľov v oblasti znižovania emisií, ako sú ciele pre námornú dopravu, v koordinácii so stratégiami stanovovania cien uhlíka;
M. keďže zabezpečenie účinného a primeraného stanovovania cien uhlíka v rámci širšieho regulačného prostredia môže slúžiť ako hospodársky stimul na zavedenie výrobných metód s menšou stopou skleníkových plynov a môže podnietiť investícií do inovácie a nových technológií, zabezpečuje dekarbonizáciu a obehovosť hospodárstva Únie; keďže v tejto súvislosti môže zohrávať úlohu účinný mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (ďalej len „CBAM“);
N. keďže obchod môže byť dôležitým nástrojom, ktorý podporuje udržateľný rozvoj a pomáha v boji proti zmene klímy; keďže jednotný trh EÚ je druhým najväčším spotrebiteľským trhom na svete, čím sa Únia dostáva do jedinečného postavenia ako globálneho normotvorcu;
O. keďže boj proti zmene klímy je faktorom konkurencieschopnosti a sociálnej spravodlivosti a ponúka veľký potenciál z hľadiska priemyselného rozvoja, vytvárania pracovných miest, inovácií a regionálneho rozvoja;
P. keďže článok XX Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „GATT“) umožňuje členom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) vykonávať opatrenia potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín (b) alebo prírodných zdrojov (g);
Q. keďže EÚ by mala akceptovať, že tretia krajina zaviedla CBAM, ak si táto krajina uplatňuje vyššiu cenu uhlíka;
R. keďže prezident USA Biden sa vo svojej volebnej platforme zaviazal „zaviesť poplatky za kompenzáciu uhlíka alebo kvóty na výrobky s uhlíkovou náročnosťou z krajín, ktoré neplnia svoje záväzky v oblasti klímy a životného prostredia“; keďže by to vytvorilo novú príležitosť na spoluprácu medzi EÚ a USA v boji proti zmene klímy a obnove tohto kľúčového partnerstva;
S. keďže zvýšené ambície EÚ v oblasti zmeny klímy by nemali viesť k riziku úniku uhlíka pre európske priemyselné odvetvia;
Všeobecné poznámky
1. je hlboko znepokojený, že momentálne žiadny z predložených vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) vrátane NDC EÚ a jej členských štátov nie je v súlade s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C, ako je to stanovené v Parížskej dohode, a pritom sa usilovať o obmedzenie jej nárastu na 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami;
2. je znepokojený nedostatočnou spoluprácou niektorých obchodných partnerov EÚ v medzinárodných rokovaniach o klíme v posledných rokoch, čo, ako sa nedávno zaznamenalo na konferencii COP25, oslabuje našu kolektívnu globálnu schopnosť dosiahnuť ciele Parížskej dohody; nabáda všetky strany, aby podporovali spoločné globálne úsilie založené na vedeckých poznatkoch, ktoré môže zaručiť dosiahnutie týchto cieľov; vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci dohovoru UNFCCC presadzovali transparentný, spravodlivý a inkluzívny rozhodovací proces;
3. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty majú zodpovednosť a príležitosť naďalej zohrávať vedúcu úlohu v globálnych opatreniach v oblasti klímy spolu s ostatnými vedúcimi svetovými producentmi emisií; poukazuje na to, že EÚ stojí na čele globálnych opatrení v oblasti klímy, o čom svedčí jej prijatie cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a jej plán na zvýšenie svojho cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030; dôrazne nabáda Komisiu a členské štáty, aby ešte viac zintenzívnili svoju diplomaciu v oblasti klímy pred a po prijatí jej legislatívneho návrhu o CBAM a zabezpečila najmä nepretržitý dialóg s obchodnými partnermi s cieľom stimulovať celosvetové opatrenia v oblasti klímy; zdôrazňuje potrebu súbežného diplomatického úsilia s cieľom zabezpečiť včasné zapojenie susedných krajín EÚ;
4. zdôrazňuje ústrednú úlohu občanov a spotrebiteľov pri energetickej transformácii a význam stimulácie a podpory rozhodnutí spotrebiteľov s cieľom znížiť účinky zmeny klímy prostredníctvom podpory udržateľných činností a vedľajších prínosov, ktoré vedú k vyššej kvalite života;
5. berie na vedomie návrh Komisie stanoviť cieľ EÚ v oblasti klímy na rok 2030 „aspoň na 55 % čisté zníženie emisií“ v porovnaní s úrovňami z roku 1990; zdôrazňuje však skutočnosť, že Európsky parlament prijal vyšší cieľ na úrovni 60 %;
6. berie na vedomie, že Únia síce výrazne znížila svoje domáce emisie skleníkových plynov, ale emisie skleníkových plynov spojené s dovozom do EÚ nepretržite rastú, čo oslabuje úsilie Únie o zníženie jej globálnej stopy emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že čistý dovoz tovaru a služieb do EÚ predstavuje viac ako 20 % domácich emisií CO2 Únie; domnieva sa, že obsah skleníkových plynov v dovoze by sa mal lepšie monitorovať s cieľom identifikovať možné opatrenia na zníženie globálnej stopy emisií skleníkových plynov EÚ;
Navrhnutie CBAM, ktorý je v súlade s pravidlami WTO
7. podporuje zavedenie CBAM za predpokladu, že bude v súlade s pravidlami WTO a dohodami EÚ o voľnom obchode tým, že nebude diskriminačný ani nebude predstavovať skryté obmedzovanie medzinárodného obchodu; domnieva sa, že CBAM by ako taký pre európske priemyselné odvetvia a obchodných partnerov EÚ vytvoril podnet na dekarbonizáciu ich odvetví, a preto by podporil politiky EÚ v oblasti klímy aj globálne politiky zamerané na neutralitu skleníkových plynov v súlade s cieľmi Parížskej dohody; jednoznačne uvádza, že CBAM by mal byť navrhnutý výlučne na presadzovanie cieľov v oblasti klímy a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu, neopodstatnenej diskriminácie alebo obmedzení; zdôrazňuje, že tento mechanizmus by mal podporovať ekologické ciele EÚ, najmä lepšie riešiť emisie skleníkových plynov zakotvené v priemysle EÚ a medzinárodnom obchode, pričom by mal byť nediskriminačný a zameraný na dosiahnutie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni;
8. zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty by mali mať osobitné postavenie, aby sa zohľadnili ich osobitosti a potenciálne negatívne vplyvy CBAM na ich rozvoj;
9. pripomína osobitné obmedzenia a výzvy, ktoré musia riešiť najvzdialenejšie regióny, najmä z dôvodu ich odľahlosti, ostrovného charakteru a obmedzeného trhu, a vyzýva, aby sa v CBAM na základe článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) náležite zohľadnila ich špecifickosť;
10. zdôrazňuje, že zavedenie CBAM by malo byť súčasťou balíka legislatívnych opatrení na zabezpečenie rýchleho zníženia emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z výroby a spotreby EÚ, najmä zvýšením energetickej účinnosti a intenzívnejším používaním obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že CBAM by mal byť spojený s politikami zameranými na umožnenie a podporu investícií do nízkouhlíkových priemyselných procesov, a to aj prostredníctvom inovačných finančných nástrojov, nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo a širšej priemyselnej politiky EÚ, ktorá je environmentálne ambiciózna a sociálne spravodlivá, s cieľom riadiť dekarbonizovanú reindustrializáciu Európy a vytvoriť kvalitné pracovné miesta na miestnej úrovni a zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, pričom sa splnia ambície EÚ v oblasti klímy a ponúkne predvídateľnosť a istota na zabezpečenie investícií do klimatickej neutrality;
11. zdôrazňuje, že normy pre výrobky môžu zabezpečiť nízkouhlíkovú výrobu efektívne využívajúcu zdroje a zároveň pomôcť zaručiť minimálne negatívne vplyvy používania výrobkov na životné prostredie; preto vyzýva Komisiu, aby ako doplnok k zavedeniu CBAM navrhla ambicióznejšie a záväznejšie normy a normy týkajúce sa výrobkov uvádzaných na trh EÚ, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov a úspory zdrojov a energie, a to na podporu rámca politiky udržateľných výrobkov a nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo;
12. domnieva sa, že s cieľom zabrániť možným narušeniam vnútorného trhu a v celom hodnotovom reťazci by sa CBAM mal vzťahovať na všetok dovoz výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, a to aj v prípade, že sú súčasťou medziproduktov alebo konečných produktov; zdôrazňuje, že CBAM by sa ako východiskový bod (už v roku 2023) a po posúdení vplyvu mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94 % priemyselných EÚ;
13. zdôrazňuje, že obsah emisií skleníkových plynov v dovážaných výrobkoch by sa mal započítavať na základe transparentných, spoľahlivých a aktualizovaných referenčných hodnôt pre jednotlivé výrobky na úrovni zariadení v tretích krajinách, ale ak štandardne dovozca údaje neposkytne, mal by sa zohľadniť globálny priemerný obsah emisií skleníkových plynov v jednotlivých výrobkoch rozdelený podľa rôznych výrobných metód s meniacimi sa intenzitami emisií; domnieva sa, že pri stanovovaní cien uhlíka pre dovážané výrobky by sa mali zohľadňovať aj priame a nepriame emisie, a preto by mali zahŕňať aj uhlíkovú náročnosť elektrickej siete špecifickú pre danú krajinu, alebo ak dovozca sprístupní údaje o intenzite uhlíkovej náročnosti spotreby energie na úrovni zariadenia;
14. poznamenáva, že Komisia v súčasnosti posudzuje všetky rôzne možnosti zavedenia CBAM od daňových nástrojov až po mechanizmy využívajúce EU ETS; zdôrazňuje, že spôsoby navrhovania CBAM by sa mali preskúmať spolu s revíziou EU ETS, aby sa zabezpečila ich komplementárnosť a súdržnosť a zabránilo by sa prekrývaniu, ktoré by viedlo k dvojitej ochrane priemyselných odvetví EÚ; zdôrazňuje význam transparentného procesu za CBAM, a to aj spoluprácou s WTO a obchodnými partnermi EÚ v koordinácii s Európskym parlamentom a dôkladným posúdením a porovnaním účinnosti, efektívnosti a právnej uskutočniteľnosti rôznych foriem CBAM s cieľom znížiť celkové globálne emisie skleníkových plynov; trvá na tom, že hlavným cieľom CBAM je životné prostredie a že environmentálne kritériá by preto mali zohrávať zásadnú úlohu pri výbere nástroja, čím sa zabezpečí predvídateľná a dostatočne vysoká cena uhlíka, ktorá stimuluje investície do dekarbonizácie s cieľom splniť ciele Parížskej dohody;
15. zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť vplyv jednotlivých možností na životnú úroveň spotrebiteľov, najmä tých, ktorí patria k zraniteľnejším skupinám, ako aj ich vplyv na príjmy; vyzýva Komisiu, aby do posúdenia vplyvu zahrnula aj dôsledky príjmov z CBAM ako vlastného zdroja pre rozpočet EÚ v závislosti od zvoleného návrhu a podmienok;
16. domnieva sa, že s cieľom riešiť potenciálne riziko úniku uhlíka pri súčasnom dodržiavaní pravidiel WTO musí CBAM účtovať poplatky za obsah uhlíka v dovoze spôsobom, ktorý odráža náklady na emisie oxidu uhličitého, ktoré platia výrobcovia z EÚ; zdôrazňuje, že v stanovovaní cien uhlíka v rámci mechanizmu by sa mal zohľadňovať dynamický vývoj ceny kvót EÚ v rámci EÚ ETS pri súčasnom zaručení predvídateľnosti a menšej volatility ceny uhlíka; zastáva názor, že dovozcovia by mali kúpiť kvóty z osobitného súboru kvót pre EU ETS, ktorých cena uhlíka zodpovedá cene uhlíka v deň transakcie v rámci EU ETS; zdôrazňuje, že zavedenie CBAM je len jedným z opatrení pri vykonávaní cieľov európskej zelenej dohody a musia ho sprevádzať potrebné opatrenia v sektoroch mimo ETS, ako aj ambiciózna reforma systému EU ETS s cieľom zabezpečiť, aby sa zabezpečilo zmysluplné stanovovanie cien uhlíka, ktoré plne rešpektuje zásadu „znečisťovateľ platí“, a prispieť k potrebnému zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s aktualizovaným cieľom EÚ v oblasti klímy na rok 2030 a s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050, a to aj riešením lineárneho redukčného faktora, ako aj potenciálnym znížením minimálnej ceny uhlíka;
17. zdôrazňuje, že spotrebná daň (alebo daň) z obsahu uhlíka vo všetkých spotrebovaných výrobkoch, či už domácich alebo dovážaných, by úplne neriešila riziko úniku uhlíka, bola by technicky náročná vzhľadom na zložitosť sledovania uhlíka v globálnych hodnotových reťazcoch a mohla by predstavovať značnú záťaž pre spotrebiteľov; uznáva, že pevné clo alebo daň z dovozu by mohli byť jednoduchým nástrojom, ktorý by poskytoval silný a stabilný signál o environmentálnej cene dovezeného uhlíka; domnieva sa však, že vzhľadom na svoju pevnú povahu by takáto daň bola menej pružným nástrojom na odzrkadlenie vývoja ceny v rámci EU ETS; zdôrazňuje, že v praxi by meniaca sa daň, ktorá automaticky odráža cenu v systéme EU ETS, bola ekvivalentom fiktívneho ETS; uznáva, že ak by mal CBAM fiškálnu povahu, existuje možnosť, že by sa zaviedol mechanizmus založený na článku 192 ods. 2 ZFEÚ;
18. zdôrazňuje, že dovozcovia by mali mať možnosť v súlade s normami EÚ pre meranie, vykazovanie a overovanie v rámci EU ETS preukázať, že obsah uhlíka v ich výrobkoch je nižší ako uvedené hodnoty, a podľa toho mať úžitok z prispôsobenej splatnej sumy, aby sa podnecovali inovácie a investície do udržateľných technológií na celom svete; domnieva sa, že uvedené by nemalo predstavovať neprimeranú záťaž pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“); zdôrazňuje, že vykonávanie mechanizmu bude musieť byť podporené súborom noriem EÚ, ktoré zabránia jeho obchádzaniu či zneužitiu, a jeho správa si bude vyžadovať silnú nezávislú infraštruktúru;
19. zdôrazňuje, že CBAM by mal zabezpečiť, aby sa dovozcom z tretích krajín neúčtoval poplatok za obsah uhlíka v ich výrobkoch dvakrát, a tak sa zabezpečilo, že sa s nimi bude zaobchádzať na rovnakom základe a bez diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby pozorne posúdila vplyv rôznych možností CBAM na najmenej rozvinuté krajiny;
20. zdôrazňuje, že na rozdiel od ETS by tento mechanizmus nemal zaobchádzať so spaľovaním dreva ako paliva, ako by bolo uhlíkovo neutrálne, a v revidovanom a aktualizovanom rámci by mal mať uhlík, ktorý je súčasťou vyťaženého dreva a vyčerpanej pôdy, stanovenú cenu;
21. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dbala na minimalizáciu rizík, že sa vývozcovia dovážajúci do EÚ budú snažiť vyhnúť mechanizmu alebo ohroziť jeho účinnosť, napríklad presmerovaním výroby medzi trhmi alebo vývozom polotovarov;
Obchodné aspekty CBAM
22. žiada, aby sa Parížska dohoda a jej ciele stali jednou z hlavných usmerňujúcich zásad obchodnej politiky, ktorej sa musia prispôsobiť všetky obchodné iniciatívy a ich politické nástroje, a to okrem iného jej začlenením, ako dôležitého prvku, do dohôd o voľnom obchode; je presvedčený, že takáto účelová obchodná politika môže byť dôležitou hnacou silou pri nasmerovaní hospodárstiev k dekarbonizácii s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti klímy stanovené v Parížskej dohode a Európskej zelenej dohode;
23. vyjadruje hlboké znepokojenie nad narúšaním multilaterálneho obchodného systému; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s vládami obchodných partnerov s cieľom zabezpečiť nepretržitý dialóg o tejto iniciatíve, čím sa poskytnú stimuly pre opatrenia v oblasti klímy v rámci Únie, ako aj u jej obchodných partnerov; zdôrazňuje, že obchodná politika sa môže a mala by sa využívať na podporu pozitívneho environmentálneho programu a na zabránenie veľkým rozdielom v ambíciách v oblasti životného prostredia medzi EÚ a zvyškom sveta, a že CBAM by mal byť navrhnutý ako opatrenie dopĺňajúce opatrenia kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji dohôd Únie o voľnom obchode; zdôrazňuje, že konečným cieľom iniciatívy musia byť globálne opatrenia, v dôsledku ktorých bude CBAM nadbytočný, keďže zvyšok sveta sa snaží dosiahnuť úroveň ambícií, ktoré si v oblasti znižovania emisií CO2 stanovila EÚ; domnieva sa preto, že CBAM by sa mal považovať za prostriedok na urýchlenie tohto procesu, a nie za prostriedok protekcionizmu; očakáva, že Komisia začne rokovania o globálnom prístupe v rámci WTO alebo G20;
24. domnieva sa, že medzinárodný obchod a obchodná politika sú kľúčovými faktormi umožňujúcimi prechod na klimaticky neutrálne obehové globálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a ako také majú podporovať globálne úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja OSN a Parížskej dohody; domnieva sa, že je naliehavo potrebné uskutočniť komplexnú reformu WTO, ktorá jej umožní zaručiť spravodlivý obchod a zároveň bojovať proti globálnemu otepľovaniu; konštatuje, že pravidlá GATT pochádzajú z roku 1947, a zastáva názor, že ich treba prehodnotiť v súčasnom kontexte klimatickej krízy; očakáva, že Komisia prijme naliehavé iniciatívy na reformu WTO s cieľom dosiahnuť súlad s cieľmi v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o globálne stanovovanie cien CO2 a uľahčila obchod s technológiami na ochranu klímy a životného prostredia napríklad iniciatívami v obchodnej politike, ako je dohoda WTO o environmentálnych tovaroch;
25. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v mnohostranných reformách WTO, ktoré zosúlaďujú medzinárodné obchodné právo s cieľmi Parížskej dohody a s inými aspektmi medzinárodného práva, najmä s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“); poukazuje na to, že CBAM je v súlade s pravidlami WTO, ak je navrhnutý s jasným environmentálnym cieľom zameraným na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov a ak zachováva najvyššiu environmentálnu integritu;
26. zdôrazňuje, že CBAM môže pomôcť prispieť k cieľom trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že podpora dôstojnej práce je tiež cieľom trvalo udržateľného rozvoja, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa tovar uvádzaný na trh EÚ vyrábal za podmienok, ktoré sú v súlade s dohovormi MOP;
27. poznamenáva, že na to, aby bol CBAM zlučiteľný s pravidlami WTO, jeho základom by mali byť ustanovenia GATT, ako je článok I (zásada najvyšších výhod), článok III (zásada národného zaobchádzania) a prípadne článok XX (všeobecné výnimky), ktorých odôvodnením by mala byť jedine prísna ochrana životného prostredia, t. j. zníženie globálnych emisií CO2 a zabránenie úniku uhlíka;
28. zdôrazňuje zásadu nediskriminácie v článku III GATT; zdôrazňuje, že rovnaké zaobchádzanie s dovozom a domácou výrobou je kľúčovým kritériom na zabezpečenie zlučiteľnosti akéhokoľvek opatrenia s pravidlami WTO; zdôrazňuje, že CBAM by mal vytvoriť rovnaké podmienky pre EÚ domácich a zahraničných výrobcov tým, že by uplatňoval poplatok rovnocenný s ETS za emisie uhlíka z dovezených tovarov v týchto odvetviach bez ohľadu na ich pôvod, čím by sa zabezpečila plná ochrana európskeho priemyslu pred únikom uhlíka a zabránilo sa prenosu emisií do tretích krajín; zdôrazňuje, že vykonávanie CBAM by malo zabrániť dvojitej ochrane zariadení EÚ, a zároveň by sa mal posúdiť vplyv na vývoz a závislé odvetvia v celom hodnotovom reťazci; zdôrazňuje, že koncepcia CBAM by sa mala riadiť jednoduchou zásadou, podľa ktorej by jedna tona uhlíka nemala byť chránená dvakrát;
29. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni pre konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví bez toho, aby mali škodlivé účinky na klímu a životné prostredie; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zvážila možné zavedenie vývozných zliav, ale len vtedy, ak môže v plnej miere preukázať ich pozitívny vplyv na klímu a ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na klímu stimulovaním menej efektívnych výrobných metód pre európske vývozné odvetvia a zabezpečiť zlučiteľnosť s pravidlami WTO by každá forma potenciálnej podpory vývozu mala byť transparentná, primeraná a nemala by viesť k žiadnemu druhu konkurenčných výhod pre vývozné odvetvia EÚ v tretích krajinách a mala by sa prísne obmedziť na najúčinnejšie zariadenia, aby sa zachovali stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov pre vyvážajúce spoločnosti EÚ;
30. zdôrazňuje, že každý mechanizmus musí stimulovať priemysel v EÚ a mimo nej k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov a zabrániť úniku uhlíka bez toho, aby boli ohrozené obchodné príležitosti;
31. poznamenáva, že CBAM je súčasťou európskej zelenej dohody a nástrojom na dosiahnutie cieľa EÚ nulových čistých emisií skleníkových plynov v roku 2050; konštatuje, že CBAM by mohol priamo alebo nepriamo ovplyvniť priemyselné odvetvia s najvyššími emisiami uhlíka a s najintenzívnejšou obchodnou výmenou, a že by sa s nimi malo počas tohto procesu konzultovať; ďalej poznamenáva, že CBAM by mohol ovplyvniť dodávateľské reťazce tak, že by internalizovali náklady na emisie oxidu uhličitého; zdôrazňuje, že prípadný CBAM by sa mal ľahko spravovať a nemal by neprimerane finančne a administratívne zaťažovať podniky, a to najmä MSP;
CBAM a vlastné zdroje
32. uznáva, že CBAM by sa mohol vykonávať buď ako rozšírenie súčasného režimu ciel, alebo ako doplnkový systém v rámci existujúceho rámca EU ETS; zdôrazňuje, že oba prístupy by mohli byť v úplnom súlade s iniciatívou týkajúcou sa vlastných zdrojov;
33. podporuje zámer Komisie použiť príjmy vytvorené v rámci mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach ako nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú transparentnosť v súvislosti s používaním týchto príjmov; zdôrazňuje však, že rozpočtová úloha CBAM by mala byť len vedľajším produktom nástroja; domnieva sa, že tieto nové príjmy by mali umožniť väčšiu podporu opatreniam v oblasti klímy a cieľom ekologického dohovoru, ako je spravodlivý prechod a dekarbonizácia európskeho hospodárstva, ako aj zvýšenie príspevku EÚ k medzinárodnému financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy v prospech najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, najmä s cieľom podporiť ich v procese industrializácie na základe čistých a dekarbonizovaných technológií; vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom návrhu zohľadnila sociálne efekty mechanizmu s cieľom minimalizovať ich; zdôrazňuje, že príjmy z CBAM by sa v nijakom prípade nemali používať ako skryté dotácie pre európske priemyselné odvetvia s vysokou úrovňou znečistenia, čo by v konečnom dôsledku ohrozilo jej zlučiteľnosť s WTO;
34. pripomína, že Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli na vytvorení nových vlastných zdrojov vrátane CBAM v priebehu budúceho viacročného finančného rámca v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (MID)(9); zdôrazňuje, že pridelenie finančných tokov prameniacich z CBAM do rozpočtu EÚ by pomohlo zmierniť problém fiškálnej rovnocennosti a zabezpečilo by spravodlivé rozdelenie jeho vplyvu medzi členské štáty, ako aj štíhlu štruktúru s minimálnymi administratívnymi režijnými nákladmi; preto dospel k záveru, že vymedzenie týchto výnosov ako vlastného zdroja EÚ by znížilo podiel príspevkov založených na HND na financovaní rozpočtu EÚ, a tak by pomohlo spravodlivo rozdeliť vplyv CBAM medzi všetky členské štáty; domnieva sa, že akékoľvek úspory na vnútroštátnej úrovni v dôsledku nižších príspevkov založených na HND posilnia fiškálny priestor členských štátov;
35. berie na vedomie rôzne obozretné odhady príjmov v rozmedzí od 5 do 14 miliárd EUR ročne v závislosti od rozsahu pôsobnosti a koncepcie nového nástroja; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je v každom prípade mimoriadne vhodný na absorbovanie výkyvov príjmov alebo dokonca dlhodobých regresívnych účinkov;
36. je odhodlaný zabezpečiť, aby vlastný zdroj založený na CBAM bol súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré budú dostatočné na pokrytie celkových očakávaných výdavkov na splatenie istiny a úrokov prijatých pôžičiek v rámci nástroja Next Generation EU pri súčasnom dodržiavaní zásady všeobecnosti; okrem toho pripomína, že akýkoľvek prebytok z plánu splácania musí tiež zostať v rozpočte EÚ ako všeobecný príjem;
37. zdôrazňuje, že zavedenie koša nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v pláne zavedenia nových vlastných zdrojov v rámci medziinštitucionálnej dohody, by mohlo uľahčiť lepšie zameranie výdavkov na úrovni EÚ na prioritné oblasti a spoločné verejné statky pri vysokom zvýšení efektívnosti v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami; pripomína, že akékoľvek nedodržanie podmienok dohodnutých v MID jednou z troch inštitúcií by ju mohli vystaviť právnemu napadnutiu zo strany ostatných inštitúcií;
38. vyzýva inštitúcie, aby konali aktívne na základe a v duchu plánu zavedenia nových vlastných zdrojov podľa medziinštitucionálnej dohody, ktorá stanovuje, že tento nový vlastný zdroj má nadobudnúť účinnosť najneskôr do 1. januára 2023;
Vykonávanie CBAM a ďalšie aspekty
39. zdôrazňuje, že vykonávanie CBAM musí byť sprevádzané odstránením všetkých foriem dotácií škodlivých pre životné prostredie poskytovaných energeticky náročným priemyselným odvetviam na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila rôzne postupy členských štátov v tejto veci vzhľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“;
40. žiada, aby sa CBAM monitoroval prostredníctvom nezávislého orgánu pod záštitou Komisie, ktorý by mal pravidelne na požiadanie podávať správy a poskytovať transparentné informácie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, a to najmenej dvakrát ročne;
41. konštatuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom uhlíka a že obsah uhlíka v tovare vyvážanom z Európy je výrazne nižší ako obsah uhlíka v dovážanom tovare; na základe toho usudzuje, že európske úsilie v boji proti zmene klímy je väčšie ako priemerné medzinárodné úsilie; zdôrazňuje, že na meranie celkového vplyvu Únie na klímu je potrebná spoľahlivá metóda nahlasovania, v ktorej sa zohľadňujú emisie dovážaného tovaru a služieb do EÚ;
42. ďalej zdôrazňuje, že dostatočné medzinárodné úsilie v oblasti klímy napríklad prostredníctvom stabilných, rozšírených a konzistentných medzinárodných cien uhlíka a plne konkurencieschopných technológií, výrobkov a výrobných postupov s nízkymi emisiami spôsobí, že tento mechanizmus zastará; zdôrazňuje, že zmena klímy je globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia, a preto sa domnieva, že EÚ by mala naďalej podporovať zavedenie globálneho rámca na stanovovanie cien CO2 v súlade s článkom 6 Parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby navrhla jasný a ambiciózny časový harmonogram vykonávania a vývoja mechanizmu; pripomína, že niektoré technické riešenia na znižovanie emisií CO2 sú stále v pilotnej fáze, a vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala v úsilí o ich ďalší rozvoj; vyzýva Komisiu, aby tento mechanizmus navrhla ako súčasť komplexného a dlhodobého politického balíka, ktorý bude v súlade s dosiahnutím vysoko energeticky účinného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050;
43. pripomína, že politika EÚ v oblasti klímy, priemyselná politika a cieľ udržiavať a zvyšovať udržateľný hospodársky rast musia ísť ruka v ruke; zdôrazňuje, že každý mechanizmus musí byť začlenený do našej priemyselnej stratégie s cieľom stimulovať priemyselné odvetvia k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov;
44. zdôrazňuje, že správne fungujúci mechanizmus by mal zabezpečiť zníženie emisií dovážaných do EÚ a poskytnúť najúčinnejšiu ochranu klímy pred rizikom úniku uhlíka pri súčasnom dodržiavaní pravidiel WTO; zdôrazňuje, že mechanizmus by mal byť navrhnutý spôsobom, ktorý zabezpečí jeho účinné a jednoduché uplatňovanie a súčasne zabráni obchádzaniu, ako je napríklad presúvanie zdrojov alebo dovoz polotovarov či konečných výrobkov, na ktoré sa mechanizmus nevzťahuje;
45. vyzýva Komisiu, aby poskytla technické poradenstvo a podporu priemyselným odvetviam doma a v zahraničí, najmä MSP, pri vytváraní spoľahlivých systémov započítavania emisií skleníkových plynov pre dovoz s cieľom zachovať silný európsky priemysel bez vytvárania technických prekážok pre obchodných partnerov;
46. požaduje osobitné hodnotenie vplyvu mechanizmu na MSP a hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu; žiada, aby sa v prípade potreby vytvoril podporný mechanizmus pre MSP, ktorý by sa úspešne prispôsobil novej trhovej realite, čím by sa zabránilo tomu, aby sa stali obeťami nekalých praktík väčších účastníkov trhu;
47. ďalej konštatuje, že s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži na európskom trhu by mechanizmus nemal vytvárať žiadne konkurenčné nevýhody medzi konkurenčnými materiálmi; zdôrazňuje, že materiály vhodné z hľadiska ochrany klímy by nemali byť vystavované konkurenčným nevýhodám;
48. zdôrazňuje jeho význam pri zabezpečovaní zastupovania európskych občanov a ich záujmov a pri prispievaní k dosiahnutiu priorít EÚ, ako je ochrana klímy, udržateľný rast a medzinárodná konkurencieschopnosť; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v plnej miere zapojili Európsky parlament ako spoluzákonodarcu do legislatívneho procesu s cieľom vytvoriť mechanizmus;
o o o
49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 8. októbra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), prijaté texty, P9_TA(2020)0253.
Fezzigna, P., Borghesi, S., Caro, D., Revising Emission Responsibilities through Consumption-Based Accounting: A European and Post-Brexit Perspective, (Revízia emisných povinností prostredníctvom účtovníctva založeného na spotrebe: Európska perspektíva a výhľad po brexite), Sustainability, 17. januára 2019.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ( OECD), Emisie CO2 obsiahnuté v medzinárodnom obchode a domácom konečnom dopyte: metodika a výsledky s použitím medzištátnej vstupno-výstupnej databázy OECD, 23. novembra 2020.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (COM(2020)0314 – C9-0213/2020 – 2020/0148(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2020)0314),
– so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0213/2020),
– so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0015/2021),
1. schvaľuje zmenený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1
(1) Smernica Rady 2011/16/EÚ21 bola v posledných rokoch predmetom série zmien, ktorých cieľom bolo zohľadniť nové iniciatívy Únie v oblasti daňovej transparentnosti. Týmito zmenami sa zaviedli najmä oznamovacie povinnosti a následné oznamovanie ostatným členským štátom, ktoré sa týkajú finančných účtov, cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín a cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu. Tieto zmeny tak rozšírili rozsah pôsobnosti automatickej výmeny informácií. Daňové orgány majú v súčasnosti k dispozícii širšiu škálu nástrojov na spoluprácu, ktoré im umožňujú zaznamenávať a riešiť rôzne formy daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam.
(1) Smernica Rady 2011/16/EÚ21 bola v posledných rokoch predmetom série zmien, ktorých cieľom bolo zohľadniť nové iniciatívy Únie v oblasti daňovej transparentnosti. Týmito zmenami sa zaviedli najmä oznamovacie povinnosti a následné oznamovanie ostatným členským štátom, ktoré sa týkajú finančných účtov, cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín a cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu. Tieto zmeny tak rozšírili rozsah pôsobnosti automatickej výmeny informácií. Daňové orgány majú v súčasnosti k dispozícii širšiu škálu nástrojov na spoluprácu, ktoré im umožňujú zaznamenávať a riešiť rôzne formy daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam s cieľom zaručiť daňové príjmy a zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie.
_________________
_________________
21 Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
21 Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a) Širšia škála nástrojov na spoluprácu, digitálna transformácia a cieľ posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi si vyžadujú kvalifikované ľudské zdroje a primerané finančné zdroje. Na tento účel musí navrhované zmeny sprevádzať primeraná úroveň investícií, najmä pokiaľ ide o adaptáciu informatiky a digitálnej infraštruktúry a odbornej prípravy. Napokon by sa mala posilniť schopnosť členských štátov spracúvať všetky doručené finančné informácie a zvýšiť by sa mali finančné a ľudské zdroje daňovej správy, ako aj zdroje IT.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 2
(2) Komisia v posledných rokoch monitorovala uplatňovanie smernice 2011/16/EÚ22 a v roku 2019 dokončila jej hodnotenie. Hoci v oblasti automatickej výmeny informácií nastalo významné zlepšenie, aj naďalej treba zlepšovať existujúce ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na všetky formy výmeny informácií a administratívnej spolupráce.
(2) Komisia v posledných rokoch monitorovala uplatňovanie smernice 2011/16/EÚ22 a v roku 2019 dokončila jej hodnotenie. Hoci v oblasti automatickej výmeny informácií nastalo významné zlepšenie, aj naďalej treba zlepšovať existujúce ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na všetky formy výmeny informácií a administratívnej spolupráce. S cieľom zohľadniť vývoj situácie v oblasti daňovej transparentnosti môže byť potrebná pravidelná aktualizácia uvedenej smernice.
_________________
_________________
22 Európska Komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní a zrušení smernice 77/799/EHS, SWD(2019) 328final.
22 Európska Komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní a zrušení smernice 77/799/EHS, SWD(2019)0328.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 3
(3) Podľa článku 5 smernice 2011/16/EÚ na žiadosť žiadajúceho orgánu má žiadaný orgán poskytnúť žiadajúcemu orgánu všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré získa na základe administratívnych zisťovaní a ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní v rozsahu uvedenej smernice. Treba jasne určiť normu predvídateľnej relevantnosti, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií a zabránilo sa neodôvodneným odmietnutiam žiadostí a aby sa zabezpečila právna zrozumiteľnosť a právna istota pre daňové správy aj pre daňovníkov. V tomto kontexte je takisto potrebné objasniť, že norma predvídateľnej relevantnosti by sa nemala uplatňovať v súvislosti so žiadosťami o dodatočné informácie v nadväznosti na výmenu informácií v súlade s článkom 8a smernice 2011/16/EÚ, ktorá sa týka cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.
(3) Podľa článku 5 smernice 2011/16/EÚ na žiadosť žiadajúceho orgánu má žiadaný orgán poskytnúť žiadajúcemu orgánu všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré získa na základe administratívnych zisťovaní a ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní v rozsahu uvedenej smernice. Treba jasne určiť normu predvídateľnej relevantnosti, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií a zabránilo sa neodôvodneným odmietnutiam žiadostí a aby sa zabezpečila právna zrozumiteľnosť a právna istota pre daňové správy aj pre daňovníkov v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa uvádza, že pojem „predvídateľná relevantnosť“ je určený na zabezpečenie čo najširšej výmeny informácií v daňových záležitostiach. V tomto kontexte je takisto potrebné objasniť, že norma predvídateľnej relevantnosti by sa nemala uplatňovať v súvislosti so žiadosťami o dodatočné informácie v nadväznosti na výmenu informácií v súlade s článkom 8a smernice 2011/16/EÚ, ktorá sa týka cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a) Únia a členské štáty by s cieľom zabrániť využívaniu medzier a rozdielov medzi daňovými systémami členských štátov prevádzkovateľmi platforiem mali v celej Únii zabezpečiť harmonizovaný systém sankcií. V prípade porušenia pravidiel by sa mali zvažovať peňažné sankcie a vylúčenie z verejných zákaziek. V extrémnych a opakovaných prípadoch by malo byť možné zrušiť prevádzkovateľovi platformy oprávnenie podnikať.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a) S cieľom zabezpečiť správne a úplné informovanie daňovníkov by príslušné orgány členských štátov mali zverejňovať kategórie príjmov, pre ktoré sa informácie automaticky poskytujú príslušným orgánom ostatných členských štátov a tretích krajín alebo jurisdikcií.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b) Všetky informácie o cezhraničných systémoch s dôsledkami pre tretie krajiny by sa mali oznamovať aj daňovým orgánom v uvedených krajinách. Táto požiadavka by sa mala týkať najmä rozvojových krajín, ktorých prístup k medzinárodným systémom výmeny daňových informácií je často viac obmedzený.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a) Pre účinnú výmenu informácií medzi daňovými správami je rozhodujúca správna identifikácia daňovníkov. Daňové identifikačné číslo (DIČ) by malo byť k dispozícii vždy, keď sa to vyžaduje v smernici 2011/16/EÚ, a ako najlepší prostriedok na túto identifikáciu by sa malo zaviesť európske DIČ. Európske DIČ by umožňovalo akejkoľvek tretej strane rýchlu, jednoduchú a správnu identifikáciu a zaznamenávanie DIČ v cezhraničných vzťahoch a slúžilo by ako základ pre účinnú automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 7
(7) Daňové správy často žiadajú informácie od prevádzkovateľov digitálnych platforiem. Prevádzkovateľom platforiem tak vznikajú významné administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov. Niektoré členské štáty zároveň uložili jednostrannú oznamovaciu povinnosť, ktorá pre prevádzkovateľov platforiem predstavuje ďalšiu administratívnu záťaž, keďže musia dodržiavať množstvo vnútroštátnych noriem oznamovania. Preto je nevyhnutné, aby sa na celom vnútornom trhu uplatňovala štandardizovaná oznamovacia povinnosť.
(7) Daňové správy často žiadajú informácie od prevádzkovateľov digitálnych platforiem. Prevádzkovateľom platforiem tak vznikajú významné administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov. Niektoré členské štáty zároveň uložili jednostrannú oznamovaciu povinnosť, ktorá pre prevádzkovateľov platforiem predstavuje ďalšiu administratívnu záťaž, keďže musia dodržiavať množstvo vnútroštátnych noriem oznamovania. Preto je nevyhnutné, aby sa na celom vnútornom trhu uplatňovala štandardizovaná oznamovacia povinnosť. Táto štandardizácia je nevyhnutná na podporu troch hlavných cieľov: minimalizovať náklady prevádzkovateľov na dodržiavanie predpisov, zvýšiť efektívnosť vnútroštátnych orgánov a znížiť byrokraciu pre daňovníkov aj daňové správy.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a) Digitalizácia hospodárstva je jedným zo základných kameňov budúcej stratégie Únie pre hospodárstvo a rast. Únia by pre digitálne spoločnosti mala byť atraktívnym prostredím, najmä pre ich potenciál v oblasti podnikania, inovácií a zamestnanosti. Digitálne tovary a služby sú zvyčajne vysoko mobilné a nehmotné, a preto sa ľahšie stávajú terčom praktík agresívneho daňového plánovania, keďže mnohé obchodné modely nevyžadujú fyzickú infraštruktúru na vykonávanie transakcií so zákazníkmi a tvorbu zisku. Uvedené spochybňuje vhodnosť modelov Únie pre daň z príjmov právnických osôb, ktorá je určená pre fyzické podniky, a to až natoľko, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtu tak, aby zodpovedali komerčným činnostiam 21. storočia. Uvedené navyše vyvoláva situáciu, keď najmä predajcovia on-line a predajcovia, ktorí pôsobia prostredníctvom platforiem, majú v súčasnosti možnosť generovať príjmy, ktoré sú nedostatočne vykazované, a tak existuje vysoké riziko, že sa dostatočne nezdania alebo sa nezdania vôbec.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 13
(13) Vzhľadom na digitálnu povahu a flexibilitu digitálnych platforiem by sa mala oznamovacia povinnosť rozšíriť aj na prevádzkovateľov platforiem, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť v Únii, ale nie sú rezidentmi na daňové účely, nie sú zaregistrovaní a nemajú vedenie ani stálu prevádzkareň v členskom štáte. Zabezpečili by sa tak rovnaké podmienky pre platformy a zabránilo by sa nekalej súťaži. Na uľahčenie uvedeného zámeru by sa malo od zahraničných platforiem vyžadovať, aby sa na účely vykonávania činnosti na vnútornom trhu registrovali a vykonávali oznamovanie v jedinom členskom štáte.
(13) Vzhľadom na digitálnu povahu a flexibilitu digitálnych platforiem by sa mala oznamovacia povinnosť rozšíriť aj na prevádzkovateľov platforiem, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť v Únii, ale nie sú rezidentmi na daňové účely, nie sú zaregistrovaní a nemajú vedenie ani stálu prevádzkareň v členskom štáte. Zabezpečili by sa tak rovnaké podmienky pre platformy a zabránilo by sa nekalej súťaži. Na uľahčenie uvedeného zámeru by sa malo od zahraničných platforiem vyžadovať, aby sa na účely vykonávania činnosti na vnútornom trhu registrovali a vykonávali oznamovanie v jedinom členskom štáte, pri súčasnom zohľadnení sídla ich globálneho alebo regionálneho ústredia, skutočného miesta riadenia, ako aj existencie podstatnej hospodárskej činnosti vo zvolenom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a) Keďže sa odhaľujú zložité a náročné rozmery čoraz viac digitalizovaného a globalizovaného hospodárstva, ako sú kryptoaktíva, je dôležité zintenzívniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými správami v uvedenej oblasti. Na posilnenie boja proti daňovým únikom a na podporu spravodlivého zdaňovania je pri zohľadnení prebiehajúcej činnosti v rámci OECD a FATF dôležité jednoznačne vymedziť kryptoaktíva. Keďže FATF prijala široké vymedzenie virtuálnej meny a odporučila zahrnúť do rozsahu povinností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva činnosť vrátane výmeny kryptoaktív, prevodu kryptoaktív a účasti na finančných službách súvisiacich s prvotnými ponukami kryptomien a ich poskytovania. Šírenie kryptomien je aktuálna záležitosť a malo by sa zvažovať pri každom úsilí o zintenzívnenie administratívnej spolupráce podľa zásad subsidiarity a proporcionality. Aj vzhľadom na globálny technologický pokrok sú potrebné moderné mechanizmy dohľadu, ktoré budú v úzkom kontakte s príslušnými orgánmi boja proti financovaniu trestnej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 15
(15) Cieľ zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by sa dal zabezpečiť tak, že sa od prevádzkovateľov digitálnych platforiem bude vyžadovať, aby oznamovali informácie o príjmoch dosiahnutých prostredníctvom platforiem v počiatočnej fáze, predtým ako vnútroštátne daňové orgány vykonajú ročné vymeranie dane. Aby sa uľahčila práca daňových orgánov členských štátov, oznamované informácie by sa mali vymeniť do jedného mesiaca odo dňa oznámenia. Aby sa uľahčila automatická výmena informácií a aby sa zdroje využívali účinnejšie, výmeny informácií by sa mali uskutočňovať elektronicky prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete (ďalej len „sieť CCN“), ktorú vytvorila Únia.
(15) Cieľ zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by sa dal zabezpečiť tak, že sa od prevádzkovateľov digitálnych platforiem bude vyžadovať, aby oznamovali informácie o príjmoch dosiahnutých prostredníctvom platforiem v počiatočnej fáze, predtým ako vnútroštátne daňové orgány vykonajú ročné vymeranie dane. Aby sa uľahčila práca daňových orgánov členských štátov, oznamované informácie by sa mali vymeniť bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca odo dňa oznámenia. Aby sa uľahčila automatická výmena informácií a aby sa zdroje využívali účinnejšie, výmeny informácií by sa mali uskutočňovať elektronicky prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete (ďalej len „sieť CCN“), ktorú vytvorila Únia. Digitálna infraštruktúra by mala byť odolná a zaručovať najvyššiu úroveň bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a) Touto smernicou by sa pre príslušné orgány mal zabezpečiť prístup k údajom o trvaní nájomných zmlúv, u ktorých je krátkodobý prenájom nehnuteľností časovo obmedzený, aby sa uľahčilo vykonávanie týchto obmedzení a kontrola zvyšovania cien nájomného v Únii.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b) Fyzickým osobám, ktoré majú prístup k informáciám týkajúcim sa citlivých daňových informácií prevádzkovateľov platforiem a nadnárodných korporácií o daňových únikoch a praktikách vyhýbania sa daňovým povinnostiam, by sa malo odporúčať, aby sa diskrétne a so zreteľom na verejný záujem obrátili na orgány a spolupracovali s nimi, a v tom prípade by mali byť v plnej miere chránene.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 16
(16) Z hodnotenia smernice 2011/16/EÚ vykonaného Komisiou vyplynulo, že treba konzistentne monitorovať účinnosť uplatňovania uvedenej smernice a vnútroštátnych transpozičných ustanovení, ktoré umožňujú toto uplatňovanie. Aby mohla Komisia naďalej riadne monitorovať a hodnotiť účinnosť automatickej výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ, členské štáty by mali mať povinnosť každoročne oznamovať Komisii štatistické údaje týkajúce sa týchto výmen.
(16) Z hodnotenia smernice 2011/16/EÚ vykonaného Komisiou vyplynulo, že treba konzistentne monitorovať účinnosť uplatňovania uvedenej smernice a vnútroštátnych transpozičných ustanovení, ktoré umožňujú toto uplatňovanie. Aby mohla Komisia naďalej riadne monitorovať a hodnotiť účinnosť automatickej výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ, členské štáty by mali mať povinnosť každoročne oznamovať Komisii štatistické údaje týkajúce sa týchto výmen. Mali by tiež každoročne oznamovať Komisii všetky relevantné informácie o prekážkach riadneho vykonávania uvedenej smernice.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a) Komisia by mala do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice predložiť správu o vykonávaní a účinnosti ustanovení, ktoré sa touto smernicou zavádzajú do smernice 2011/16/EÚ, a predstaviť konkrétne návrhy na jej zlepšenie vrátane legislatívnych návrhov. Uvedená správa by sa mala zverejniť.
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 19
(19) Mnohostranné kontroly, ktoré sa vykonávajú s podporou programu Fiscalis 2020 ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/20135, preukázali prínos koordinovaných kontrol jedného alebo viacerých daňovníkov, o ktorých majú dve alebo viaceré daňové správy v Únii spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Keďže pre vykonávanie spoločných auditov neexistuje žiadny výslovný právny základ, takéto jednotné akcie sa v súčasnosti vykonávajú na základe kombinovaných ustanovení smernice 2011/16/EÚ, ktoré sa týkajú prítomnosti zahraničných úradníkov na území iných členských štátov a simultánnych kontrol. V mnohých prípadoch sa však ukázalo, že táto prax je nedostatočná a chýba jej právna zrozumiteľnosť a právna istota.
(19) Mnohostranné kontroly, ktoré sa vykonávajú s podporou programu Fiscalis 2020 ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/20135, preukázali prínos koordinovaných kontrol jedného alebo viacerých daňovníkov, o ktorých majú dve alebo viaceré daňové správy v Únii spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Kontroly na mieste a spoločné audity by preto mali byť súčasťou rámca Únie pre spoluprácu medzi daňovými správami. Keďže pre vykonávanie spoločných auditov neexistuje žiadny výslovný právny základ, takéto jednotné akcie sa v súčasnosti vykonávajú na základe kombinovaných ustanovení smernice 2011/16/EÚ, ktoré sa týkajú prítomnosti zahraničných úradníkov na území iných členských štátov a simultánnych kontrol. V mnohých prípadoch sa však ukázalo, že táto prax je nedostatočná a chýba jej právna zrozumiteľnosť a právna istota. Preto je dôležité uvedenú právnu neistotu odstrániť a uvedeným kontrolám poskytnúť právny základ v rámci administratívnej spolupráce.
__________________
__________________
5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).
5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 20
(20) Členské štáty by mali prijať jasný a účinný právny rámec, aby umožnili svojim daňovým orgánom vykonávať spoločné audity osôb vykonávajúcich cezhraničnú činnosť. Spoločné audity sú administratívne zisťovania, ktoré spoločne vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, aby preskúmali prípad spojený s jednou alebo viacerými osobami, o ktoré majú tieto členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Spoločné audity môžu zohrávať významnú úlohu v prispievaní k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. Spoločné audity by mali byť štruktúrované tak, aby daňovníkom poskytli právnu istotu na základe jasných procesných pravidiel vrátane pravidiel na zmiernenie rizika dvojitého zdanenia.
(20) Členské štáty by mali prijať jasný a účinný právny rámec, aby umožnili svojim daňovým orgánom vykonávať spoločné audity osôb vykonávajúcich cezhraničnú činnosť. Spoločné audity sú administratívne zisťovania, ktoré spoločne vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, aby preskúmali prípad spojený s jednou alebo viacerými osobami, o ktoré majú tieto členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Spoločné audity môžu zohrávať významnú úlohu v prispievaní k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. Spoločné audity by mali byť štruktúrované tak, aby daňovníkom poskytli právnu istotu na základe jasných procesných pravidiel vrátane pravidiel na zmiernenie rizika dvojitého zdanenia. Okrem požadovaného právneho rámca by členské štáty mali stanoviť podmienky, ktoré umožnia organizovať spoločné audity na operačnej úrovni, najmä podporou odbornej prípravy vrátane jazykovej prípravy zamestnancov, ktorí pravdepodobne budú spoločné audity vykonávať. Je potrebné pripomenúť, že v tejto súvislosti sa môže poskytnúť finančná podpora z programu Fiscalis.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 21
(21) Aby sa zabezpečila účinnosť tohto procesu, odpovede na žiadosti o spoločné audity by sa mali poskytovať v stanovenom časovom rámci. Odmietnutie žiadosti by malo byť náležite odôvodnené. Na spoločný audit by sa mali vzťahovať procedurálne opatrenia členského štátu, v ktorom sa príslušný audit vykonáva. Zúčastnené členské štáty by si preto mali vzájomne uznať dôkazy, ktoré sa získajú počas spoločného auditu. Rovnako dôležité je aj to, aby sa príslušné orgány dohodli na faktoch a okolnostiach prípadu a snažili sa dosiahnuť dohodu v súvislosti s tým, ako majú interpretovať daňovú situáciu auditovanej osoby (auditovaných osôb). Aby sa zabezpečilo, že výsledok spoločného auditu bude možné v zúčastnených členských štátoch vykonať, záverečná správa by mala mať rovnakú právnu silu ako príslušné vnútroštátne nástroje, ktoré sa na základe auditu vydávajú v zúčastnených členských štátoch. Členské štáty by mali v prípade potreby zabezpečiť právny rámec pre vykonanie zodpovedajúcej úpravy.
(21) Aby sa zabezpečila účinnosť tohto procesu, odpovede na žiadosti o spoločné audity by sa mali poskytovať v stanovenom časovom rámci. Zamietnutie žiadostí by malo byť riadne odôvodnené, malo by byť možné len z dôvodov stanovených v tejto smernici a malo by s ním byť spojené právo žiadajúceho orgánu na odpoveď. Na spoločný audit by sa mali vzťahovať procedurálne opatrenia členského štátu, v ktorom sa príslušný audit vykonáva. Zúčastnené členské štáty by si preto mali vzájomne uznať dôkazy, ktoré sa získajú počas spoločného auditu. Rovnako dôležité je aj to, aby sa príslušné orgány dohodli na faktoch a okolnostiach prípadu a snažili sa dosiahnuť dohodu v súvislosti s tým, ako majú interpretovať daňovú situáciu auditovanej osoby (auditovaných osôb). Aby sa zabezpečilo, že výsledok spoločného auditu bude možné v zúčastnených členských štátoch vykonať, záverečná správa by mala mať rovnakú právnu silu ako príslušné vnútroštátne nástroje, ktoré sa na základe auditu vydávajú v zúčastnených členských štátoch. Členské štáty by mali v prípade potreby zabezpečiť právny rámec pre vykonanie zodpovedajúcej úpravy.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 24 a (nové)
(24a) Rovnako dôležité je zdôrazniť, že k efektívnejšiemu výberu daní prispieva nielen výmena informácií medzi daňovými orgánmi, ale aj výmena osvedčených postupov. V súlade s programom Fiscalis 2020 by členské štáty mali uprednostniť výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi.
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Odôvodnenie 26
(26) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2011/16/EÚ, a najmä automatickej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijať štandardný formulár s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201125.
(26) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2011/16/EÚ, a najmä automatickej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijať štandardný formulár s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201125. Komisia je oprávnená používať vymieňané informácie v anonymizovanej podobe na vypracovanie správ a dokumentov tak, aby bolo zohľadnené právo daňovníkov na zachovanie dôvernosti, a v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.
_________________
_________________
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a) Každé spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci smernice 2011/16/EÚ by malo naďalej byť v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725. Jediným cieľom spracovania údajov podľa smernice 2011/16/EÚ je slúžiť všeobecnému verejnému záujmu v daňovej oblasti, konkrétne boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, zabezpečenie daňových príjmov a podpora spravodlivého zdaňovania, čo zvyšuje možnosti sociálnej, politickej a hospodárskej inklúzie v členských štátoch. Preto by sa odkazy na príslušné právne predpisy Únie o ochrane údajov v smernici 2011/16/EÚ mali aktualizovať a doplniť o pravidlá stanovené v tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 3 – odsek 1 – bod 9 – písmeno a
a) na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a, 8aa, 8ab a 8ac systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch.
a) na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a, 8aa, 8ab a 8ac systematické oznamovanie vopred určených a nových informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 3 – odsek 1 – bod 14
1a. V článku 3 sa bod 14 mení takto:
14. „cezhraničné záväzné stanovisko“ je každá dohoda, oznámenie alebo akýkoľvek iný nástroj alebo opatrenie s podobnými účinkami vrátane stanoviska vydaného, zmeneného alebo obnoveného v rámci daňovej kontroly, ktoré spĺňa tieto podmienky:
„14. „záväzné stanovisko“ je každá dohoda, oznámenie alebo akýkoľvek iný nástroj alebo opatrenie s podobnými účinkami vrátane stanoviska vydaného, zmeneného alebo obnoveného v rámci daňovej kontroly nezávisle od jeho formálnej, neformálnej, právne záväznej alebo nezáväznej povahy, ktoré spĺňa tieto podmienky:
a) je vydané, zmenené alebo obnovené vládnym alebo daňovým orgánom členského štátu alebo nižším územným či správnym celkom členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo v jeho mene bez ohľadu na to, či sa skutočne použije;
a) je vydané, zmenené alebo obnovené vládnym alebo daňovým orgánom členského štátu alebo nižším územným či správnym celkom členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo v jeho mene bez ohľadu na to, či sa skutočne použije;
b) je vydané, zmenené alebo obnovené konkrétnej osobe alebo skupine osôb, pričom táto osoba alebo skupina osôb je oprávnená spoliehať sa naň;
b) je vydané, zmenené alebo obnovené konkrétnej osobe alebo skupine osôb, pričom táto osoba alebo skupina osôb je oprávnená spoliehať sa naň;
c) týka sa výkladu alebo uplatňovania právneho alebo administratívneho ustanovenia týkajúceho sa správy alebo presadzovania vnútroštátnych daňových právnych predpisov členského štátu alebo jeho územného či správneho celku vrátane miestnych orgánov;
c) týka sa výkladu alebo uplatňovania právneho alebo administratívneho ustanovenia týkajúceho sa správy alebo presadzovania vnútroštátnych daňových právnych predpisov členského štátu alebo jeho územného či správneho celku vrátane miestnych orgánov;
d) súvisí s cezhraničnou transakciou alebo otázkou, či činnosťami, ktoré vykonáva osoba v inej jurisdikcii, vznikne stála prevádzkareň; a
e) je vypracované pred transakciami alebo činnosťami v inej jurisdikcii potenciálne vytvárajúcimi stálu prevádzkareň alebo pred podaním daňového priznania za obdobie, v ktorom sa transakcia alebo súbor transakcií či činností vykonali. Cezhraničná transakcia môže zahŕňať okrem iného uskutočnenie investícií, poskytnutie tovaru, služieb, financií alebo použitie hmotného alebo nehmotného majetku a nemusí sa priamo vzťahovať na osobu, ktorej je určené cezhraničné záväzné stanovisko;
e) je vypracované pred transakciami alebo činnosťami v inej jurisdikcii potenciálne vytvárajúcimi stálu prevádzkareň alebo pred podaním daňového priznania za obdobie, v ktorom sa transakcia alebo súbor transakcií či činností vykonali. Transakcia môže zahŕňať okrem iného uskutočnenie investícií, poskytnutie tovaru, služieb, financií alebo použitie hmotného alebo nehmotného majetku a nemusí sa priamo vzťahovať na osobu, ktorej je určené záväzné stanovisko;“
(Tento pozmeňujúci návrh sa vzťahuje na celý text. Jeho prijatie si bude vyžadovať príslušné úpravy v celom texte.)
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 3 – odsek 1 – bod 16
1b. V článku 3 sa bod 16 vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Smernica 2011/16/EÚ Článok 5a – odsek 1
1. Na účely požiadavky uvedenej v článku 5 sa požadované informácie považujú za predvídateľne relevantné, keď sa v čase podania žiadosti žiadajúci orgán domnieva, že v súlade s jeho vnútroštátnym právom je primeraná možnosť, aby požadované informácie boli relevantné pre daňové záležitosti jedného alebo viacerých daňovníkov, či už ide o daňovníkov identifikovaných podľa mena/názvu, alebo inak, a sú odôvodnené na účely vyšetrovania.
1. Na účely požiadavky uvedenej v článku 5 sa požadované informácie považujú za predvídateľne relevantné, keď sa v čase podania žiadosti žiadajúci orgán domnieva, že v súlade s jeho vnútroštátnym právom je primeraná možnosť, aby požadované informácie boli relevantné pre daňové záležitosti jedného alebo viacerých daňovníkov, či už ide o daňovníkov identifikovaných podľa mena/názvu, alebo inak, a sú odôvodnené na účely výmeru, výberu a správy daní.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Smernica 2011/16/EÚ Článok 5a – odsek 2
2. S cieľom preukázať predvídateľnú relevantnosť požadovaných informácií žiadajúci príslušný orgán poskytne žiadanému orgánu podporné informácie,najmä o daňovom účele, na ktorý sa informácie požadujú, a o dôvodoch, podľa ktorých požadovanými informáciami žiadaný orgán disponuje alebo ich má či kontroluje osoba v jurisdikcii žiadaného orgánu.
2. S cieľom preukázať predvídateľnú relevantnosť požadovaných informácií žiadajúci príslušný orgán poskytne žiadanému orgánu podporné informácie.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 7 – odsek 1 – pododsek 1
3a. V článku 7 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
1. Žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.
„1. Žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.“
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 7 – odsek 6 a (nový)
3b. V článku 7 sa dopĺňa tento odsek:
„6a. Komisia do 1. januára 2023 predloží správu, v ktorej poskytne prehľad a posúdenie štatistík a doručených informácií podľa jednotlivých krajín, o otázkach, ako sú administratívne a iné relevantné náklady a prínosy vrátane prírastku daňových príjmov vyplývajúcich z výmeny informácií na požiadanie, ako aj s tým súvisiace praktické aspekty, a to aj počtu prijatých a zamietnutých žiadostí doručených a zaslaných podľa jednotlivých krajín, času potrebného na vybavenie a ďalších aspektov relevantných pre komplexné posúdenie.“
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu všetky informácie dostupné v súvislosti s rezidentmi v tomto druhom členskom štáte a týkajúce sa nasledujúcich osobitných kategórií príjmov a majetku, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje:
Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu všetky informácie, ktoré sú dostupné alebo by mohli byť primerane sprístupnené, v súvislosti s rezidentmi v tomto druhom členskom štáte a týkajúce sa nasledujúcich osobitných kategórií príjmov a majetku, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje:
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 1 – pododsek 3
Členské štáty každý rok informujú Komisiu aspoň o dvoch kategóriách príjmov a majetku uvedených v prvom pododseku, vzhľadom na ktoré oznamujú informácie týkajúce sa rezidentov druhého členského štátu.
Členské štáty každý rok informujú Komisiu o všetkých kategóriách príjmov a majetku uvedených v prvom pododseku, vzhľadom na ktoré oznamujú informácie týkajúce sa rezidentov druhého členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 2
2. Do 1. januára 2023 členské štáty informujú Komisiu aspoň o štyroch kategóriách uvedených v odseku 1, pre ktoré príslušný orgán každého členského štátu prostredníctvom automatickej výmeny oznamuje príslušnému orgánu ľubovoľného iného členského štátu informácie o rezidentoch v uvedenom inom členskom štáte. Informácie sa týkajú zdaňovacích období od 1. januára 2024.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 3 – pododsek 1
aa) V odseku 3 sa vypúšťa prvý pododsek.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 3a – pododsek 2 – písmeno a
ba) V odseku 3a druhom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:
a) meno, adresu, DIČ a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je majiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je majiteľom účtu a ktorý je po uplatnení pravidiel hĺbkového preverovania v súlade s prílohami identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu a DIČ subjektu a meno, adresu a daňové identifikačné číslo DIČ a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;
„a) meno, adresu, DIČ a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je konečným skutočným majiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je majiteľom účtu a ktorý je po uplatnení pravidiel hĺbkového preverovania v súlade s prílohami identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu a DIČ subjektu a meno, adresu a DIČ a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;“
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno -a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8a – nadpis
-a) Nadpis sa mení takto:
Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy oceňovania
„Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy oceňovania“
(Tento pozmeňujúci návrh sa vzťahuje na celý text. Jeho prijatie si bude vyžadovať príslušné úpravy v celom texte.)
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno -a a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8a – odsek 2 – pododsek 4
-aa) V odseku 2 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno -a b (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8a – odsek 3 – pododsek 2 a (nový)
-ab) V odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:
„Od 1. januára 2022 nesmie príslušný orgán rokovať ani dohadovať sa na nových dvojstranných ani mnohostranných záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy oceňovania s tretími krajinami, ktoré nepovoľujú ich sprístupnenie príslušným orgánom iných členských štátov.“
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno -a c (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8a – odsek 4
-ac) Odsek 4 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8a – odsek 6 – písmeno a
aa) V odseku 6 sa písmeno a) nahrádza takto:
a) identifikačné údaje inej osoby, než je fyzická osoba, a podľa potreby aj skupiny spoločností, ku ktorej patrí;
„a) identifikačné údaje osoby vrátane fyzických osôb a podľa potreby aj skupiny spoločností, ku ktorej patrí;“
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b Smernica 2011/16/EÚ Článok 8a – odsek 6 – písmeno b
b) zhrnutie cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia vrátane opisu príslušných podnikateľských činností alebo transakcií, alebo súboru transakcií a akýchkoľvek iných informácií, ktoré môžu príslušnému orgánu pomôcť pri posúdení potenciálneho daňového rizika, ktoré nevedú k porušeniu obchodného, priemyselného ani profesijného tajomstva alebo zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.
b) zhrnutie cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia vrátane opisu príslušných podnikateľských činností alebo transakcií, alebo súboru transakcií, všetkých relevantných priamych a nepriamych daňových dôsledkov, ako sú efektívne sadzby dane, a akýchkoľvek iných informácií, ktoré môžu príslušnému orgánu pomôcť pri posúdení potenciálneho daňového rizika, ale s vynechaním informácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu obchodného, priemyselného ani profesijného tajomstva alebo zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8aa – odsek 2
(5a) V článku 8aa sa odsek 2 nahrádza takto:
2. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bola správa podľa jednotlivých krajín v súlade s odsekom 1 prijatá, prostredníctvom automatickej výmeny a v lehote stanovenej v odseku 4 oznámi obsah správy podľa jednotlivých krajín všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín jeden alebo viac základných subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov oznamujúceho subjektu, buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne.
„2. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bola správa podľa jednotlivých krajín v súlade s odsekom 1 prijatá, prostredníctvom automatickej výmeny a v lehote stanovenej v odseku 4 oznámi obsah správy podľa jednotlivých krajín všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín jeden alebo viac základných subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov oznamujúceho subjektu, buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne. Príslušný orgán členského štátu, ktorému bola doručená správa podľa jednotlivých krajín podľa odseku 1, oznámi uvedenú správu aj príslušným útvarom Komisie, ktorá je zodpovedná za centrálny register správ podľa jednotlivých krajín. Komisia každoročne zverejňuje anonymizované a súhrnné štatistiky správ podľa jednotlivých krajín za všetky členské štáty.“
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8ab – odsek 14 – písmeno h a (nové)
(5b) V článku 8ab ods. 14 sa dopĺňa toto písmeno:
„ha) zoznam príjemcov, ktorý sa aktualizuje každý rok.“
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 6 Smernica 2011/16/EÚ Článok 8ac – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno h
h) identifikátor finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, pokiaľ je dostupnýoznamujúcemuprevádzkovateľovi platformy a príslušný orgán členského štátu, v ktorom je predávajúci rezidentom, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že identifikátor finančného účtu neplánuje používať na tento účel;
h) identifikátor finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, ak ju inkasujeoznamujúci prevádzkovateľ platformy;
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 6 Smernica 2011/16/EÚ Článok 8ac – odsek 2 – pododsek 2 a (nový)
Informácie uvedené v písmenách a) a b) sa sprístupnia ostatným orgánom v prijímajúcich členských štátoch s cieľom zabrániť porušovaniu miestnych alebo vnútroštátnych právnych predpisov alebo vyhlášok, stíhať ho, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany daňového tajomstva a údajov platné v členskom štáte, ktorého rezidentom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu.
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 6 Smernica 2011/16/EÚ Článok 8ac – odsek 3
3. Oznámenie podľa odseku 2 sa uskutoční pomocou štandardného formulára uvedeného v článku 20 ods. 7 do 2 mesiacov od skončenia oznamovacieho obdobia, s ktorým súvisia oznamovacie povinnosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.
3. Oznámenie podľa odseku 2 sa uskutoční pomocou štandardného formulára uvedeného v článku 20 ods. 7 bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca od skončenia oznamovacieho obdobia, s ktorým súvisia oznamovacie povinnosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 6 Smernica 2011/16/EÚ Článok 8ac – odsek 4 – pododsek 2
Členské štáty stanovia pravidlá, podľa ktorých sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže zaregistrovať na príslušnom orgáne jedného členského štátu podľa pravidiel stanovených v oddiele IV odseku F prílohy V.
Členské štáty stanovia pravidlá, podľa ktorých sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže zaregistrovať na príslušnom orgáne jedného členského štátu podľa pravidiel stanovených v oddiele IV odseku F prílohy V, pričom zohľadní sídlo svojho globálneho alebo regionálneho ústredia, sídlo svojho faktického riadenia, ako aj existenciu podstatnej hospodárskej činnosti v uvedenom zvolenom členskom štáte, ak neexistuje identifikácia na účely DPH, ako sa uvádza v oddiele IV odseku F prílohy V.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 8b – odsek 1
1. Členské štáty poskytujú Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen podľa článku 8 ods. 1 a 3a, článkov 8aa a 8ac a aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a akýkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán.
1. Členské štáty poskytujú Komisii každoročne všetky relevantné závažné informácie vrátaneštatistických údajov o objeme automatických výmen, ako aj o posudzovaní použiteľnosti vymieňaných údajov podľa článku 8 ods. 1 a 3a, článkov 8aa a 8ac a aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a akýkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán.
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b Smernica 2011/16/EÚ Článok 8b – odsek 2
b) Odsek 2 sa vypúšťa.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8b – odsek 2
ba) Odsek 2 sa nahrádza takto:
2. Komisia predloží do 1. januára 2019 správu obsahujúcu prehľad a hodnotenie štatistických údajov a informácií prijatých na základe odseku 1 tohto článku, ktorá sa bude týkať takých otázok, ako sú administratívne a ostatné relevantné náklady a prínosy automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie o rezidentoch v iných členských štátoch, alebo týkajúce sa položiek uvedených v článku 8 ods. 3a, alebo v oboch.
„2. Komisia predloží do 1. januára 2022 správu obsahujúcu prehľad a hodnotenie štatistických údajov a informácií prijatých na základe odseku 1 tohto článku, ktorá sa bude týkať takých otázok, ako sú faktické využívanie údajov doručených zo strany členského štátu na daňové alebo iné účely, administratívne a ostatné relevantné náklady a prínosy automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné alebo sprístupnené informácie o rezidentoch v iných členských štátoch alebo týkajúce sa položiek uvedených v článku 8 ods. 3a vrátane skutočného vlastníctva.
Rada pri posudzovaní návrhu predloženého Komisiou posúdi ďalšie posilnenie efektívnosti a fungovania automatickej výmeny informácií a zvyšovanie jej úrovne s cieľom stanoviť, aby:
Rada pri posudzovaní návrhu predloženého Komisiou posúdi ďalšie posilnenie efektívnosti a fungovania automatickej výmeny informácií a zvyšovanie jej úrovne s cieľom stanoviť, aby:
a) príslušný orgán každého členského štátu prostredníctvom automatickej výmeny oznamoval príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie za zdaňovacie obdobia od 1. januára 2019, pokiaľ ide o rezidentov v uvedenom inom členskom štáte, o všetkých kategóriách príjmov a kapitálu uvedených v článku 8 ods. 1, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje; a
a) členské štáty sprístupnili zoznamy kategórií príjmu a kapitálu stanovených v článku 8 ods. 1, hoci nie sú v súčasnosti k dispozícii, a zodpovedajúcim spôsobom si ich vymieňali;
b) sa zoznamy kategórií a položiek stanovené v článku 8 ods. 1 a 3a rozšírili o ďalšie kategórie a položky vrátane licenčných poplatkov.
b) kategórie príjmov stanovené v článku 8 ods. 1 sa rozšíria o nefinančné aktíva, ako sú nehnuteľnosti, umelecké predmety alebo šperky a nové formy uchovávania majetku, ako sú slobodné prístavy a bezpečnostné schránky;
ba) sa zoznamy položiek stanovených v článku 8 ods. 3a rozšírili tak, aby obsahovali údaje o konečnom skutočnom vlastníctve a riešili obchádzanie predpisov prostredníctvom druhej daňovej rezidencie alebo viacerých daňových rezidencií;
bb) členské štáty mohli vo všeobecnosti používať poskytnuté informácie na iné účely, než sú uvedené v článku 16 ods. 1;
bc) sa skutočné využívanie prijatých údajov správne hodnotilo.“
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 11 – odsek 1
1. Vzhľadom na výmenu informácií uvedenú v článku 1 ods. 1 môže príslušný orgán členského štátu požiadať príslušný orgán iného členského štátu, aby boli úradníci oprávnení príslušným orgánom členského štátu v súlade s procedurálnymi opatreniami stanovenými príslušným orgánom iného členského štátu:
1. Vzhľadom na výmenu informácií uvedenú v článku 1 ods. 1 môže príslušný orgán členského štátu požiadať príslušný orgán iného členského štátu, aby boli úradníci oprávnení príslušným orgánom členského štátu v súlade s procedurálnymi opatreniami stanovenými príslušným orgánom iného členského štátu:
a) prítomní v úradoch, v ktorých vykonávajú svoju činnosť správne orgány žiadaného členského štátu;
a) prítomní v úradoch, v ktorých vykonávajú svoju činnosť správne orgány žiadaného členského štátu;
b) prítomní na administratívnych zisťovaniach vykonávaných na území žiadaného členského štátu;
b) prítomní na administratívnych zisťovaniach vykonávaných na území žiadaného členského štátu;
c) zúčastnení na administratívnych zisťovaniach vykonávaných žiadaným členským štátom s použitím elektronických komunikačných prostriedkov, ak je to vhodné.
c) zúčastnení na administratívnych zisťovaniach vykonávaných žiadaným členským štátom s použitím elektronických komunikačných prostriedkov, ak je to vhodné.
Príslušný orgán odpovie na žiadosť podľa prvého pododseku do 30 dní na potvrdenie svojho súhlasu alebo oznámenie odôvodneného odmietnutia žiadajúcemu orgánu.
Príslušný orgán odpovie na žiadosť podľa prvého pododseku do 30 dní na potvrdenie svojho súhlasu alebo oznámenie odôvodneného odmietnutia žiadajúcemu orgánu.
V prípadoch odôvodneného odmietnutia sa žiadajúci orgán s cieľom získať povolenie pre svojho úradníka na výkon úloh uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c) môže znova obrátiť na príslušný orgán s ďalšími prvkami. Príslušný orgán odpovie na túto druhú žiadosť do 30 dní od jej doručenia.
Ak sú požadované informácie obsiahnuté v dokumentoch, ku ktorým majú prístup úradníci žiadaného orgánu, úradníci žiadajúceho orgánu dostanú kópie takýchto dokumentov.
Ak sú požadované informácie obsiahnuté v dokumentoch, ku ktorým majú prístup úradníci žiadaného orgánu, úradníci žiadajúceho orgánu dostanú kópie takýchto dokumentov.
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 10 Smernica 2011/16/EÚ Článok 12a – odsek 2
2. Ak príslušný orgán jedného členského štátupožiada príslušný orgán iného členského štátu (alebo iných členských štátov), aby vykonal spoločný audit jednej alebo viacerých osôb, o ktoré majú ich príslušné členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem, žiadaný orgán odpovie na žiadosť do 30 dní od jej doručenia.
2. Ak príslušné orgány jedného alebo viacerých členských štátovpožiadajú príslušný orgán iného členského štátu (alebo príslušné orgány iných členských štátov), aby vykonal spoločný audit jednej alebo viacerých osôb, o ktoré majú ich príslušné členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem, žiadaný orgán odpovie na žiadosť do 30 dní od jej doručenia.
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 10 Smernica 2011/16/EÚ Článok 12a – odsek 3 – úvodná časť
3. Žiadosť o spoločný audit od príslušného orgánu členského štátu je možné odmietnuť z oprávnených dôvodov, a to najmä z týchto:
3. Žiadosť o spoločný audit od príslušného orgánu členského štátu je možné odmietnuť z týchto dôvodov:
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 10 Smernica 2011/16/EÚ Článok 12a – odsek 4 – pododsek 2
Ak žiadaný orgán žiadosť odmietne, informuje žiadajúce osoby o dôvodochodmietnutia.
Ak žiadaný orgán žiadosť odmietne, informuje žiadajúce osoby o tom, na základe ktorého z dvoch dôvodov uvedených v odseku 3 bola žiadosť odmietnutá.
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno a Smernica 2011/16/EÚ Článok 16 – odsek 1 – pododsek 1
Informácie oznamované medzi členskými štátmi v akejkoľvek podobe podľa tejto smernice podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý ich prijal. Takéto informácie sa môžu použiť na posúdenie, správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, ako aj DPH a iných nepriamych daní.
Informácie oznamované medzi členskými štátmi v akejkoľvek podobe podľa tejto smernice podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo podľa vnútroštátnych právnych predpisov žiadaných členských štátov a žiadajúceho členského štátu a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý ich prijal. Takéto informácie sa môžu použiť na posúdenie, správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, ako aj DPH, informácií uvedených v článku 8ac ods. 2 druhom pododseku a iných nepriamych daní.
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno b Smernica 2011/16/EÚ Článok 16 – odsek 2
2. S povolením príslušného orgánu členského štátu, ktorý oznamuje informácie podľa tejto smernice, a len ak to umožňujú právne predpisy členského štátu príslušného orgánu, ktorý tieto informácie prijíma,sa informácie a dokumenty prijaté podľa tejto smernice môžu použiť na iné účely, ako sú účely uvedené v odseku 1.
2. Informácie a dokumenty prijaté podľa tejto smernice príslušným orgánom členského štátusa môžu použiť na iné účely, ako sú účely uvedené v odseku 1, len pokiaľ to umožňujú právne predpisy členského štátu príslušného orgánu prijímajúceho informácie.
Príslušný orgán každého členského štátu oznámi príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov zoznam ďalších účelov, na ktoré sa informácie a dokumenty môžu použiť v súlade s jeho vnútroštátnym právom a ktoré sú iné než účely uvedené v odseku 1. Príslušný orgán, ktorý informácie prijíma, môže prijaté informácie a dokumenty použiť na akékoľvek účely uvedené oznamujúcim členským štátom bez povolenia uvedeného v prvom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 12 – písmeno b a (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 16 – odsek 4
ba) Odsek 4 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 13 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 17 – odsek 4 a (nový)
13a. V článku 17 sa vkladá tento odsek:
„4a. Možnosť odmietnuť poskytnutie informácií uvedená v odseku 4 sa neuplatňuje, ak žiadajúci orgán vie preukázať, že informácie nebudú sprístupnené verejnosti a použijú sa len na účely posúdenia, správy a kontroly príslušných daňových záležitostí osoby alebo skupiny osôb, ktorých sa žiadosť o informácie týka.“
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 15 Smernica 2011/16/EÚ Článok 21 – odsek 7 – pododsek 1
Komisia vyvinie bezpečné centrálne rozhranie na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, v ktorom členské štáty komunikujú prostredníctvom štandardných formulárov podľa článku 20 ods. 1 a 3, a poskytne preň technickú a logistickú podporu. Príslušné orgány všetkých členských štátov majú k tomuto rozhraniu prístup. Na účel zberu štatistických údajov Komisia má prístup k informáciám o výmenách zaznamenaným v rozhraní, ktoré je možné extrahovať automaticky. Prístupom, ktorý má Komisia, nie je dotknutá povinnosť členských štátov poskytovať štatistické údaje o výmenách informácií v súlade s článkom 23 ods. 4.
Komisia vyvinie bezpečné centrálne rozhranie na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, v ktorom členské štáty komunikujú prostredníctvom štandardných formulárov podľa článku 20 ods. 1 a 3, a poskytne preň všetku potrebnú technickú a logistickú podporu. Príslušné orgány všetkých členských štátov majú k tomuto rozhraniu prístup. Komisia zaistí, aby toto centrálne rozhranie bolo zabezpečené na najvyššej úrovni kybernetickej bezpečnosti a technicky certifikovanými postupmi na zaručenie ochrany údajov. Na účel zberu štatistických údajov Komisia má prístup k informáciám o výmenách zaznamenaným v rozhraní, ktoré je možné extrahovať automaticky. Prístupom, ktorý má Komisia, nie je dotknutá povinnosť členských štátov poskytovať štatistické údaje o výmenách informácií v súlade s článkom 23 ods. 4.
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 17 Smernica 2011/16/EÚ Článok 23 – odsek 2
2. Členské štáty v rámci svojej jurisdikcie skúmajú a hodnotia účinnosť administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a raz ročne oznámia výsledky svojho hodnotenia Komisii.
2. Členské štáty v rámci svojej jurisdikcie skúmajú a hodnotia účinnosť administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a preskúmajú a vyhodnotia náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré môžu vyplynúť z nadmerného oznamovania. Členské štáty raz ročne oznámia výsledky svojho hodnotenia Európskemu parlamentua Komisii. Prehľad overených výsledkov sa zverejní, pričom sa zohľadnia práva a dôvernosť informácií daňovníkov. Informácie sa nečlenia na takú úroveň, aby ich bolo možné priradiť jedinému daňovníkovi.
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 17 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 23 – odsek 3
(17a) V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:
3. Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a, 8aa a 8ab, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.
„3. Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti výmeny informácií na požiadanie podľa článkov 5, 6 a 7 a automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a, 8aa a 8ab, ako aj dosiahnuté praktické výsledky vrátane nárastu príjmov z daní súvisiacich s administratívnou spoluprácou.Komisia rozčlení oznámené informácie aspoň podľa jednotlivých krajín. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 17 b (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 23a – odsek 1
(17b) V článku 23a sa odsek 1 nahrádza takto:
1. Informácie oznamované Komisii podľa tejto smernice uchovávaKomisia ako dôverné v súlade s ustanoveniami platnými pre orgány Únie, pričom sa nesmú použiť na iné účely než na účely potrebné na určenie, či a do akej miery členské štáty dosiahli súlad s touto smernicou.
„1. Informácie oznamované Komisii podľa tejto smernice sa uchovávajú ako dôverné, pokiaľ ich nezverejnenie nepoškodí verejný záujem, tieto informácie možno priradiť jedinému daňovníkovi a ak by ich zverejnenie bolo v rozpore s právami daňovníkov.
Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 18 Smernica 2011/16/EÚ Článok 23a – odsek 2 – pododsek 1
Informácie, ktoré oznamujú členské štáty Komisii podľa článku 23, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takto postúpené informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako aj ochrana rozšírená na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.
Informácie, ktoré oznamujú členské štáty Komisii podľa článku 23, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto priraditeľných informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takto postúpené informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako aj ochrana rozšírená na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.
Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 18 Smernica 2011/16/EÚ Článok 23a – odsek 2 – pododsek 2
Správy a dokumenty vypracované Komisiou, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, môžu členské štáty použiť len na analytické účely a nesmú ich zverejniť ani sprístupniť žiadnej inej osobe alebo orgánu bez výslovného súhlasu Komisie.
Správy a dokumenty vypracované Komisiou uvedené v prvom pododseku môžu členské štáty použiť len na analytické účely a môžu byť prístupné všetkým zainteresovaným stranám a následne verejné, pokiaľ informácie, ktoré obsahujú, nemožno priradiť jedinému daňovníkovi a ich zverejnenie je v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.
Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 18 Smernica 2011/16/EÚ Článok 23a – odsek 2 – pododsek 3
Bez ohľadu na prvý a druhý pododsekmôže Komisia raz ročne zverejniť anonymizované súhrny štatistických údajov, ktoré jej členské štáty oznámili v súlade s článkom 23 ods. 4.
Komisia raz ročne zverejňuje anonymizované súhrny štatistických údajov, ktoré jej členské štáty oznámili v súlade s článkom 23 ods. 4.
Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 19 – písmeno b Smernica 2011/16/EÚ Článok 25 – odsek 5 – pododsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípade porušenia ochrany osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 12 nariadenia (EÚ) 2016/679 mohli požiadať Komisiu ako sprostredkovateľa, aby ako opatrenie na zmiernenie pozastavila výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípade porušenia ochrany osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 12 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v prípade porušenia zásad právneho štátu uvedeného v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092* mohli požiadať Komisiu ako sprostredkovateľa, aby ako opatrenie na zmiernenie pozastavila výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.
_________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 19 – písmeno b Smernica 2011/16/EÚ Článok 25 – odsek 5 – pododsek 2
Pozastavenie potrvá, pokým príslušné orgány nepožiadajú Komisiu, aby opätovne umožnila výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.
Pozastavenie potrvá, pokým príslušné orgány nepožiadajú Komisiu, aby opätovne umožnila výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu. Komisia umožní výmenu informácií len vtedy, ak sú technické dôkazy o zabezpečení toku údajov.
Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 20 Smernica 2011/16/EÚ Článok 25a – odsek 1
Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa, 8ab a 8ac a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa, 8ab a 8ac a v súlade s prílohou V prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 20 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 25 b (nový)
20a. Dopĺňa sa tento článok:
„Článok 25b
Preskúmanie
Komisia do … [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] predloží správu o vykonávaní a účinnosti ustanovení zavedených smernicou Rady (EÚ) .../...*+ a konkrétne návrhy vrátane legislatívnych návrhov na jej zlepšenie. Uvedená správa sa zverejní.
Pri skúmaní návrhu predloženého Komisiou posúdi Rada ďalšie posilnenie povinnosti oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem podávať správy.
________
* Smernica Rady (EÚ) .../... z ..., ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. ...).
+ Ú. v.: Do textu vložte, prosím, číslo tejto pozmeňujúcej smernice a do poznámky pod čiarou doplňte jej číslo, dátum prijatia a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku).“
Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – odsek 2 a (nový)
Táto príloha tiež obsahuje niekoľko možných sankcií v súlade s článkom 25a, ktoré môžu členské štáty uplatniť.
Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – oddiel I – písmeno A – odsek 3 a (nový)
3a. „Vylúčený oznamujúci prevádzkovateľ platformy“ je oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorého príjmy v Únii počas predchádzajúceho kalendárneho roka neprekročili 100 000 EUR.
Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – oddiel I – písmeno A – odsek 4 a (nový)
4a. „Vylúčená príslušná činnosť“ je akákoľvek neplatená a nepeňažná výmena tovaru a služieb.
Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – oddiel III – písmeno B – odsek 2 – písmeno b
b) identifikátor finančného účtu, ak je k dispozíciioznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy a príslušný orgán členského štátu, v ktorom má predávajúci podliehajúci oznamovaniu sídlo, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že na tento účel neplánuje používať identifikátor finančného účtu;
b) identifikátor finančného účtu, ktorý získaloznamujúci prevádzkovateľ platformy, a ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom má sídlo predávajúci podliehajúci oznamovaniu, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že na tento účel neplánuje používať identifikátor finančného účtu;
Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – oddiel III – písmeno B – odsek 3 – písmeno b
b) identifikátor finančného účtu, ak je k dispozíciioznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy a príslušný orgán členského štátu, v ktorom má predávajúci podliehajúci oznamovaniu sídlo, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že na tento účel neplánuje používať identifikátor finančného účtu;
b) identifikátor finančného účtu, ktorý získaloznamujúci prevádzkovateľ platformy, a ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom má sídlo predávajúci podliehajúci oznamovaniu, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že na tento účel neplánuje používať identifikátor finančného účtu;
Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – oddiel IV – písmeno C – odsek 1 a (nový)
Komisia do ... [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] posúdi efektívnosť administratívnych postupov a kvalitu vykonávania postupov hĺbkového preverovania a požiadaviek na oznamovanie. V prípade potreby zlepšenia môžu byť k tomuto posúdeniu pripojené legislatívne návrhy.
Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Príloha I Smernica 2011/16/EÚ PRÍLOHA V – oddiel IV – písmeno F a (nové)
Fa. Sankcie za porušovanie
Členské štáty stanovia pravidlá sankcií za porušovanie oznamovacích povinností zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili spoločný súbor sankcií s cieľom zabezpečiť podobné sankcie v Únii a zabrániť taktizovaniu pri registrácii na základe závažnosti uplatňovaných sankcií.
Členským štátom sa osobitne odporúča, aby ako sankcie zvážili možnosti obmedziť regulované platobné prostriedky, účtovať dodatočné následné poplatky za transakciu, vylúčiť z verejných zákaziek a v extrémnych a opakovaných prípadoch prevádzkovateľovi platformy zrušiť oprávnenie podnikať.
Náležitá starostlivosť podnikov a zodpovednosť podnikov
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov (2020/2129(INL))
– so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(1) (nariadenie o dreve),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(2) (smernica o účtovníctve),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(3) (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(4) (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov(5) (smernica o právach akcionárov),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(6) (smernica o oznamovateľoch),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (nariadenie o zverejňovaní)(7),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088(8) (nariadenie o taxonómii),
– so zreteľom na akčný plán EÚ: Financovanie udržateľného rastu(9),
– so zreteľom na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií (metodika zverejňovania nefinančných informácií)(11) a na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za závažné porušovania ľudských práv v tretích krajinách(13), uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(14) a uznesenie z 29. mája 2018 o udržateľných financiách(15),
– so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“),
– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá v roku 2015, najmä 17 cieľov udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva z roku 2008 s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať,
– so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011(16),
– so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky(17),
– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania(18),
– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v odvetví odevov a obuvi(19),
– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti a zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí(20),
– so zreteľom na usmernenie OECD/FAO pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce(21),
– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania pre inštitucionálnych investorov(22),
– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného poskytovania úverov podnikom a upisovania cenných papierov(23),
– so zreteľom na deklaráciu MOP o základných zásadách z roku 1998 a právach pri práci a následné dokumenty(24),
– so zreteľom na Vyhlásenie tripartity MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky z roku 2017(25),
– so zreteľom na brožúru OSN Rodový rozmer a hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv(26),
– so zreteľom na francúzsky zákon č. 2017-399 o povinnosti náležitej starostlivosti materských a hlavných zadávateľských spoločností(27),
– so zreteľom na holandský zákon o zavedení povinnosti náležitej starostlivosti s cieľom zabrániť dodávaniu tovaru a poskytovaniu služieb, ktoré sú výsledkom detskej práce(28),
– so zreteľom na odporúčanie CM/Rec(2016)3 Výboru ministrov členským štátom o ľudských právach a podnikaní, ktoré prijal Výbor ministrov 2. marca 2016,
– so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Únie z februára 2019 s názvom Prístup obetí porušovania ľudských práv podnikov v tretích krajinách k právnym prostriedkom nápravy(29),
– so zreteľom na brífingy generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Únie z júna 2020 s názvom Právne predpisy EÚ o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv: monitorovanie, presadzovanie a prístup obetí k spravodlivosti(30) a Podstatné prvky potenciálnych právnych predpisov o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv,
– so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Európsku komisiu s názvom Požiadavky na náležitú starostlivosť prostredníctvom dodávateľského reťazca(31),
– so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Európsku komisiu s názvom Povinnosti riaditeľov a udržateľná správa a riadenie spoločnosti(32),
– so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF, globálny pakt OSN a organizácia Save the Children(33),
– so zreteľom na akčný plán Komisie pre úniu kapitálových trhov (COM(2020)0590),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k povinnej náležitej starostlivosti,
– so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0018/2021),
A. keďže v článkoch 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje, že Únia vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta má presadzovať a podporovať svoje hodnoty a zásady, a to najmä zásadu právneho štátu a rešpektovanie a ochranu ľudských práv, a prispievať k udržateľnému rozvoju na Zemi, solidarite, voľnému a spravodlivému obchodu, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva; keďže konkrétne má Únia podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj v rozvojových krajinách, pričom jej prvoradým cieľom má byť odstránenie chudoby; a keďže Únia má rešpektovať tieto zásady a dosahovať tieto ciele pri koncipovaní a realizácii vonkajších aspektov svojich ďalších politík;
B. keďže v článku 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia má zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré realizuje a ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;
C. keďže globalizácia hospodárskej činnosti v mnohých prípadoch spôsobila a zhoršila nepriaznivé účinky na ľudské práva vrátane sociálnych a pracovných práv, životného prostredia a dobrej správy štátov; keďže k porušovaniu ľudských práv často dochádza na úrovni prvovýroby, najmä pri získavaní surovín a produkcii výrobkov;
D. keďže charta sa vzťahuje na všetky právne predpisy Únie a na vnútroštátne orgány pri vykonávaní práva Únie tak v Únii, ako aj v tretích krajinách;
E. keďže ak sa bude náležitá starostlivosť vykonávať komplexne, spoločnosti budú mať z dlhodobého hľadiska prospech z lepšieho podnikateľského správania zameraného skôr na prevenciu ako na nápravu škody;
F. keďže vzhľadom na to, že sa očakáva, že budúce právne predpisy o náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov pre európske podniky budú mať extrateritoriálne účinky, takéto právne predpisy budú mať vplyv na sociálny, hospodársky a environmentálny rozvoj rozvojových krajín a ich vyhliadky na dosiahnutie ich cieľov udržateľného rozvoja; keďže tento významný vplyv by mohol prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov politiky Únie;
G. keďže podniky by mali dodržiavať ľudské práva vrátane medzinárodných záväzných práv a základných práv zakotvených v charte, rešpektovať životné prostredie a dobrú správu vecí verejných a nemali by v tejto súvislosti mať žiaden nepriaznivý vplyv ani k nemu prispievať; keďže náležitá starostlivosť by sa mala zakladať na zásade „nespôsobovať škodu“; keďže v článku 21 Zmluvy o EÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala a upevnila univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú chránené európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP), s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj a konzistentnosť medzi jej vonkajšou činnosťou a inými politikami; keďže Rada Európskej únie uznala, že dodržiavanie ľudských práv v rámci spoločností počas podnikových operácií a v dodávateľských reťazcoch je dôležité na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;
H. keďže demokracia, ktorá chráni ľudské práva a základné slobody, je jedinou formou vlády, ktorá je zlučiteľná s udržateľným rozvojom; keďže korupcia a nedostatočná transparentnosť výrazne ohrozujú ľudské práva;
I. keďže práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces sú základnými ľudskými právami zakotvenými v článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj v článkoch 6 a 13 EDĽP a v článku 47 charty; keďže Únia v rámci svojho záväzku podporovať, chrániť a uplatňovať ľudské práva na celom svete by mala pomôcť podporovať práva obetí porušení ľudských práv súvisiacich s podnikaním, ktoré predstavujú trestné činy v tretích krajinách, v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ(34) a 2012/29/EÚ(35);
J. keďže korupcia v rámci súdneho konania môže mať ničivý vplyv na zákonný výkon spravodlivosti a súdnu integritu a vo svojej podstate môže porušovať právo na spravodlivý proces, právo na riadny proces a právo na účinnú nápravu; keďže korupcia môže viesť k prípadom systematického porušovania ľudských práv v kontexte podnikania, napríklad tým, že jednotlivcom sa bráni v prístupe k tovaru a službám, ktoré sú štáty povinné poskytovať, aby splnili svoje záväzky v oblasti ľudských práv, alebo tým, že sa zvyšuje cena tohto tovaru a služieb, podporuje sa neoprávnené získavanie či zaberanie pôdy podnikmi, alebo uľahčuje pranie špinavých peňazí, alebo sa udeľujú nezákonné licencie či koncesie podnikom v ťažobnom priemysle;
K. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila niektoré vážne nedostatky globálnych hodnotových reťazcov a to, ako jednoducho môžu niektoré podniky presunúť – či už priamo, alebo nepriamo – negatívny vplyv svojich podnikateľských činností do iných jurisdikcií, najmä mimo Únie, bez toho, aby za svoje konanie niesli zodpovednosť; keďže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) preukázala, že podniky, ktoré podnikajú aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobom, ktorý zmierňuje nepriaznivé vplyvy na pracovníkov a dodávateľské reťazce, vytvárajú dlhodobejšiu hodnotu a odolnosť, čím sa zlepšuje ich životaschopnosť v krátkodobom horizonte a ich vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;
L. keďže v tejto súvislosti by sa mal zdôrazniť význam slobody slova a slobody združovania a pokojného zhromažďovania, vrátane práva zakladať odbory, vstúpiť do nich a práva na kolektívne vyjednávanie a opatrenie, ako aj práva na spravodlivú odmenu a dôstojné pracovné podmienky vrátane zdravia a bezpečnosti na pracovisku;
M. keďže podľa štatistík MOP je na celom svete približne 25 miliónov obetí nútenej práce, 152 miliónov obetí detskej práce, 2,78 milióna úmrtí v dôsledku chorôb z povolania ročne a 374 miliónov pracovných úrazov bez smrteľných následkov ročne; keďže MOP vypracovala niekoľko dohovorov na ochranu pracovníkov, no k ich presadzovaniu však stále nedochádza, najmä pokiaľ ide o trhy práce v rozvojových krajinách;
N. keďže pretrváva vykorisťovanie a ponižovanie ľudí prostredníctvom praktík podobných nútenej práci a otroctvu, ktorým sú podrobované milióny ľudí. z ktorých v roku 2019 mali prospech niektoré podniky, verejné a súkromné subjekty a jednotlivci na celom svete; keďže je neprijateľná a obzvlášť znepokojujúca situácia, keď podľa odhadov 152 miliónov detí musí pracovať, z toho 72 miliónov v nebezpečných podmienkach a mnohé z nich sú prinútené pracovať násilím, vydieraním a inými nezákonnými prostriedkami; keďže podniky majú osobitnú zodpovednosť chrániť najmä deti a zamedziť akejkoľvek forme detskej práce;
O. keďže základné pracovné, sociálne a hospodárske práva sú zakotvené vo viacerých medzinárodných zmluvách a dohovoroch týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, základných pracovných noriem MOP a Európskej sociálnej charty a charty; keďže právo na prácu, slobodný výber zamestnania a odmenu, ktorá zamestnancom a ich rodinám zabezpečuje existenciu hodnú ľudskej dôstojnosti, sú základnými ľudskými právami zakotvenými v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; keďže nedostatočná štátna kontrola práce, obmedzené právo na nápravu, nadmerne dlhý pracovný čas, mzdy nepresahujúce hranicu chudoby, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a iné formy diskriminácie na základe pohlavia, naďalej vyvolávajú vážne obavy v čoraz väčšom počte krajín, najmä vo vývozných spracovateľských zónach;
P. keďže pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva poukázala na diferencovaný a neprimeraný vplyv obchodných činností na ženy a dievčatá a uviedla, že náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by mala zahŕňať skutočný aj možný vplyv na práva žien;
Q. keďže osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie uviedol, že právo na život, zdravie, potraviny, vodu a rozvoj, ako aj právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie sú nevyhnutné pre plné uplatňovanie ľudských práv; keďže osobitný spravodajca takisto zdôraznil, že strata biodiverzity podkopáva plné uplatňovanie ľudských práv a že štáty by mali regulovať škody na biodiverzite spôsobené súkromnými subjektmi, ako aj vládnymi agentúrami; keďže Valné zhromaždenie OSN uznalo vo svojej rezolúcii 64/292 právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo; keďže tieto práva by preto mali byť zahrnuté do všetkých možných druhov právnych predpisov;
R. keďže podniky majú vo všeobecnosti obmedzené povedomie o škále vplyvov svojich činností a dodávateľských reťazcov na práva detí a o ďalekosiahlych dôsledkoch, ktoré to môže mať na deti;
S. keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a Rada OSN pre ľudské práva uviedli, že zmena klímy má nepriaznivý vplyv na plné a účinné uplatňovanie ľudských práv; keďže štáty majú pri riešení nepriaznivých vplyvov zmeny klímy povinnosť dodržiavať ľudské práva; keďže všetky právne predpisy týkajúce sa náležitej starostlivosti podnikov musia byť v súlade s Parížskou dohodou;
T. keďže systémová korupcia porušuje zásady transparentnosti, zodpovednosti a nediskriminácie, čo má vážne dôsledky na účinné uplatňovanie ľudských práv; keďže Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii ukladajú členským štátom povinnosť uplatňovať účinné postupy zamerané na predchádzanie korupcii; keďže ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii by mali byť súčasťou povinností náležitej starostlivosti stanovených v právnych predpisoch;
U. keďže táto znepokojujúca situácia zdôraznila naliehavú potrebu podnikov zvýšiť svoju schopnosť reagovať na nepriaznivé vplyvy, ktoré spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú, alebo s ktorými priamo súvisia, a zvýšiť ich zodpovednosť za ne, a tiež podnietila diskusiu o spôsobe, ako to dosiahnuť, pričom zároveň poukázala na potrebu primeraného a harmonizovaného prístupu k týmto otázkam v celej Únii, ktorý je takisto nevyhnutný na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;
V. keďže podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva je ohrozený vysoký počet obhajcov ľudských práv, pretože vyjadrujú znepokojenie nad nepriaznivými vplyvmi obchodných operácií na ľudské práva;
W. keďže táto diskusia viedla okrem iného k prijatiu rámcov a noriem náležitej starostlivosti v rámci Organizácie Spojených národov, Rady Európy, OECD a MOP; keďže tieto normy sú však dobrovoľné a ich uplatňovanie je preto obmedzené; keďže právne predpisy Únie by mali postupne a konštruktívne vychádzať z týchto rámcov a noriem; keďže Únia a členské štáty by mali podporovať prebiehajúce rokovania o vytvorení právne záväzného nástroja OSN v oblasti ľudských práv pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky a zapájať sa do nich a Rada by mala udeliť Komisii mandát na aktívnu účasť na týchto prebiehajúcich rokovaniach;
X. keďže podľa štúdie Komisie len 37 % respondentov z radov podnikov uplatňuje v súčasnosti náležitú starostlivosť v oblasti životného prostredia a ľudských práv;
Y. keďže niektoré členské štáty, ako napríklad Francúzsko a Holandsko, prijali právne predpisy na posilnenie zodpovednosti podnikov a zaviedli povinné rámce náležitej starostlivosti; keďže ostatné členské štáty v súčasnosti zvažujú prijatie takýchto právnych predpisov vrátane Nemecka, Rakúska, Švédska, Fínska, Dánska a Luxemburska; keďže absencia spoločného prístupu v celej Únii v tejto oblasti môže viesť k menšej právnej istote, pokiaľ ide o obchodné výsady, a k nerovnováhe v spravodlivej hospodárskej súťaži, čo by zase znevýhodnilo podniky, ktoré sú aktívne v sociálnych a environmentálnych záležitostiach; keďže nedostatok harmonizovaných právnych predpisov o náležitej starostlivosti podnikov ohrozuje rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace v Únii;
Z. keďže Únia už prijala právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti pre konkrétne odvetvia, ako napríklad nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí, nariadenie o dreve, nariadenie o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT) a nariadenie proti mučeniu; keďže tieto právne predpisy sa stali referenčným kritériom pre cielené záväzné právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci; keďže budúce právne predpisy Únie by mali podporovať podniky pri riadení a plnení svojich podnikových povinností a mali by byť plne zosúladené so všetkými existujúcimi odvetvovými povinnosťami v oblasti náležitej starostlivosti a podávania správ, ako je smernica o zverejňovaní nefinančných informácií, a mali by byť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby sa zabránilo duplicite;
AA. keďže Komisia navrhla vypracovať komplexnú stratégiu pre odevný priemysel ako súčasť nového akčného plánu obehového hospodárstva, ktorý by zahrnutím jednotného súboru noriem týkajúcich sa náležitej starostlivosti a sociálnej zodpovednosti mohol byť ďalším príkladom integrácie podrobnejšieho prístupu pre konkrétne odvetvie; keďže Komisia by mala navrhnúť ďalšie odvetvové právne predpisy Únie o povinnej náležitej starostlivosti, napríklad pre odvetvie komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy a ekosystémy, a odevný priemysel;
1. domnieva sa, že dobrovoľné normy náležitej starostlivosti majú obmedzenia a nevedú k významnému pokroku v predchádzaní poškodzovaniu ľudských práv a životného prostredia, ani v umožňovaní prístupu k spravodlivosti; domnieva sa, že Únia by mala urýchlene prijať záväzné požiadavky pre podniky identifikovať, posudzovať, zastavovať, zmierňovať, monitorovať, oznamovať, zodpovedať za, riešiť a naprávať potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných vo svojom hodnotovom reťazci a predchádzať im; domnieva sa, že by to bolo prospešné pre zainteresované strany, ako aj pre podniky, pokiaľ ide o harmonizáciu, právnu istotu, rovnaké podmienky a zmierňovanie nespravodlivých konkurenčných výhod tretích krajín, ktoré vyplývajú z nižších noriem ochrany, ako aj zo sociálneho a environmentálneho dumpingu v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že by sa tým zlepšila povesť podnikov Únie a Únie ako normotvorcu; zdôrazňuje preukázané prínosy pre podniky so zavedenými účinnými postupmi zodpovedného podnikania, ku ktorým patrí lepšie riadenie rizík, nižšie kapitálové náklady, celkovo vyššia finančná výkonnosť a zvýšená konkurencieschopnosť; je presvedčený, že náležitá starostlivosť zvyšuje istotu a transparentnosť, pokiaľ ide o dodávateľské postupy podnikov, ktoré získavajú zdroje z krajín mimo Únie, a pomôže chrániť záujmy spotrebiteľov zabezpečením kvality a spoľahlivosti výrobkov a mala by viesť k zodpovednejším nákupným postupom a dlhodobým dodávateľským vzťahom spoločností; zdôrazňuje, že rámec by mal byť založený na povinnosti podnikov prijať všetky primerané a úmerné opatrenia a vyvinúť úsilie v rámci svojich možností;
2. zdôrazňuje, že hoci povinnosťou podnikov je dodržiavať ľudské práva a rešpektovať životné prostredie, zodpovednosťou štátov a vlád je chrániť ľudské práva a životné prostredie a táto zodpovednosť by sa nemala prenášať na súkromných aktérov; pripomína, že náležitá starostlivosť je v prvom rade preventívnym mechanizmom a že od podnikov by sa malo predovšetkým vyžadovať, aby prijali všetky primerané a úmerné opatrenia a aby v rámci svojich možností vyvinuli úsilie na identifikáciu potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov a aby prijali politiky a opatrenia na ich riešenie;
3. vyzýva Komisiu, aby do svojich vonkajších politických činností, ako aj do obchodných a investičných dohôd vždy zahrnula ustanovenia a diskusie o ochrane ľudských práv;
4. žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú revíziu podnikov so sídlom v oblasti Sin-ťiang, ktoré vyvážajú výrobky do Únie, s cieľom zistiť možné porušenia ľudských práv, najmä tie, ktoré súvisia s represiou Ujgurov;
5. pripomína, že plné uplatňovanie ľudských práv vrátane práva na život, zdravie, potraviny a vodu závisí od zachovania biodiverzity, ktorá je základom ekosystémových služieb, s ktorými sú neoddeliteľne spojené životné podmienky ľudí;
6. konštatuje, že v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa malé a stredné podniky nachádzajú náročnej situácii; domnieva sa, že poskytnutie podpory týmto podnikom a vytvorenie priaznivého trhového prostredia sú kľúčovými cieľmi Únie;
7. zdôrazňuje, že porušovanie a zneužívanie ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem môže byť výsledkom samotných činností podniku alebo fungovania obchodných vzťahov pod jeho kontrolou a v jeho hodnotovom reťazci; zdôrazňuje preto, že náležitá starostlivosť by mala zahŕňať celý hodnotový reťazec, ale mala by zahŕňať aj politiku určovania priorít; pripomína, že všetky ľudské práva sú všeobecné, nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené a mali by sa presadzovať a dodržiavať spravodlivým, nestranným a nediskriminačným spôsobom;
8. žiada o posilnenie vysledovateľnosti dodávateľských reťazcov na základe pravidiel pôvodu uvedených v Colnom kódexe Únie; konštatuje, že politika Únie v oblasti ľudských práv a budúce požiadavky náležitej starostlivosti podnikov prijaté na základe legislatívneho návrhu Komisie by sa mali zohľadniť pri vykonávaní obchodnej politiky Únie, a to aj v súvislosti s ratifikáciou obchodných a investičných dohôd, a mali by sa vzťahovať na obchod so všetkými obchodnými partnermi, nielen s tými, s ktorými Únia uzavrela dohodu o voľnom obchode; zdôrazňuje, že obchodné nástroje Únie by mali zahŕňať silné mechanizmy presadzovania, ako je odňatie preferenčného prístupu v prípade nedodržiavania;
9. domnieva sa, že rozsah pôsobnosti akéhokoľvek budúceho povinného rámca náležitej starostlivosti Únie by mal byť široký a mal by sa vzťahovať na všetky veľké podniky, ktoré sa riadia právom členského štátu alebo sú usadené na území Únie, vrátane podnikov poskytujúcich finančné produkty a služby bez ohľadu na to, v akej oblasti činnosti pôsobia, a na to, či ide o podniky vo verejnom vlastníctve alebo štátom kontrolované podniky, ako aj všetky verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky; domnieva sa, že rámec by sa mal vzťahovať aj na podniky, ktoré sú usadené mimo Únie, ale pôsobia na vnútornom trhu;
10. je presvedčený, že dodržiavanie povinností náležitej starostlivosti by malo byť podmienkou prístupu na vnútorný trh a že od subjektov by sa malo vyžadovať, aby prostredníctvom vykonávania náležitej starostlivosti zabezpečili a poskytli dôkazy o tom, že výrobky, ktoré uvádzajú na vnútorný trh, sú v súlade s environmentálnymi kritériami a kritériami v oblasti ľudských práv stanovenými v budúcich právnych predpisoch o náležitej starostlivosti; požaduje doplňujúce opatrenia, napríklad zákaz dovozu výrobkov súvisiacich s vážnym porušovaním ľudských práv, ako je nútená práca alebo detská práca; zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť cieľ boja proti nútenej práci a detskej práci do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách Únie;
11. domnieva sa, že niektoré podniky, najmä verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky, môžu potrebovať menej rozsiahle a formalizované postupy náležitej starostlivosti a že primeraný prístup by mal zohľadňovať okrem iného odvetvie činnosti, veľkosť podniku, závažnosť a pravdepodobnosť rizík súvisiacich s dodržiavaním ľudských práv, správou vecí verejných a životného prostredia, ktoré sú späté s jeho operáciami a kontextom jeho činností vrátane geografického, jeho obchodným modelom, jeho postavením v hodnotových reťazcoch a povahou jeho výrobkov a služieb; žiada, aby sa podnikom Únie, najmä malým a stredným podnikom, poskytla osobitná technická pomoc, aby mohli plniť požiadavky náležitej starostlivosti;
12. zdôrazňuje, že stratégie náležitej starostlivosti by sa mali zosúladiť s cieľmi udržateľného rozvoja a politickými cieľmi Únie v oblasti ľudských práv a životného prostredia vrátane Európskej zelenej dohody a so záväzkom znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a s medzinárodnou politikou Únie, najmä s Dohovorom o biologickej diverzite a Parížskou dohodou a s jej cieľmi udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; žiada Komisiu, aby so zmysluplnou účasťou príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie vypracovala súbor usmernení týkajúcich sa náležitej starostlivosti vrátane usmernení pre jednotlivé odvetvia o tom, ako dosiahnuť súlad s existujúcimi a budúcimi záväznými právnymi nástrojmi Únie a medzinárodnými právnymi nástrojmi a byť v súlade s dobrovoľnými rámcami náležitej starostlivosti vrátane koherentných metodík a jasných ukazovateľov na meranie vplyvov a pokroku v oblasti ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; opakuje, že takéto usmernenia by boli užitočné najmä pre malé a stredné podniky;
13. konštatuje, že certifikované systémy priemyselných odvetví ponúkajú malým a stredným podnikom príležitosti efektívne kombinovať a deliť sa o zodpovednosť; zdôrazňuje však, že spoliehanie sa na certifikované priemyselné systémy nevylučuje možnosť, aby podnik porušil svoje povinnosti náležitej starostlivosti, ani aby niesol zodpovednosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; konštatuje, že certifikované systémy priemyselných odvetví musí posudzovať, uznávať a kontrolovať Európska komisia;
14. vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch ctila zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvenú v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je dôležité minimalizovať možné rozpory a budovať synergiu s politikou rozvojovej spolupráce v prospech rozvojových krajín a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce; domnieva sa, že z praktického hľadiska to znamená aktívne zapojiť Generálne riaditeľstvo Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj do prebiehajúcej legislatívnej práce a vypracovať dôkladné posúdenie vplyvu budúcich právnych predpisov na rozvojové krajiny z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ako aj z hľadiska ľudských práv a životného prostredia, a v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu(36) a nástrojom č. 34 súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu(37); konštatuje, že budúci legislatívny návrh by sa mal zakladať na výsledkoch tohto posúdenia;
15. zdôrazňuje, že rozhodujúca je doplnkovosť a koordinácia s politikou rozvojovej spolupráce, nástrojmi a subjektmi a že budúce právne predpisy Únie by preto mali obsahovať niekoľko ustanovení v tejto súvislosti;
16. zdôrazňuje, že povinnosti náležitej starostlivosti by sa mali starostlivo navrhnúť tak, aby boli priebežným a dynamickým procesom a nespočívali v „zaškrtávaní políčok“, a že stratégie náležitej starostlivosti by mali byť v súlade s dynamickou povahou negatívnych vplyvov; domnieva sa, že tieto stratégie by sa mali vzťahovať na všetky skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, hoci v kontexte stratégie určovania priorít by sa mala posudzovať závažnosť a pravdepodobnosť nepriaznivého vplyvu; domnieva sa, že v súlade so zásadou proporcionality je dôležité čo najviac zosúladiť existujúce nástroje a rámce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vykonala dôkladné posúdenie vplyvu s cieľom identifikovať druhy potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov, preskúmať dôsledky na rovnaké podmienky na európskej a celosvetovej úrovni vrátane administratívneho zaťaženia podnikov a pozitívnych dôsledkov na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných a navrhnúť pravidlá, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, ochranu zainteresovaných strán a životného prostredia a sú funkčné a uplatniteľné na všetkých aktérov na vnútornom trhu vrátane vysokorizikových a verejne kótovaných malých a stredných podnikov; zdôrazňuje, že v posúdení vplyvu by sa mali zohľadniť aj dôsledky budúcej smernice, pokiaľ ide o zmeny v globálnom hodnotovom reťazci s ohľadom na dotknuté osoby a podniky, ako aj pokiaľ ide o komparatívne výhody rozvojových partnerských krajín;
17. zdôrazňuje, že komplexné požiadavky na transparentnosť sú kľúčovým prvkom právnych predpisov o povinnej náležitej starostlivosti; konštatuje, že lepšia informovanosť a transparentnosť poskytujú dodávateľom a výrobcom lepšiu kontrolu v oblasti dohľadu a pochopenie ich dodávateľských reťazcov, zlepšujú monitorovacie kapacity zainteresovaných strán a spotrebiteľov, ako aj zvyšujú dôveru verejnosti vo výrobu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budúce právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti by mali zohľadňovať digitálne riešenia s cieľom uľahčiť prístup verejnosti k informáciám a minimalizovať byrokratickú záťaž;
18. poznamenáva, že náležitá starostlivosť si vyžaduje aj meranie účinnosti prijatých postupov a opatrení prostredníctvom primeraných auditov a oznamovanie výsledkov, najmä prostredníctvom pravidelného vypracúvania verejných hodnotiacich správ o procese náležitej starostlivosti podniku a jeho výsledkov v štandardizovanom formáte na základe primeraného a súdržného rámca podávania správ; odporúča, aby boli správy ľahko prístupné a dostupné, najmä tým, ktorých sa to týka alebo môže týkať; konštatuje, že požiadavky na zverejňovanie by mali zohľadňovať politiku hospodárskej súťaže a legitímny záujem chrániť interné podnikateľské know-how a nemali by viesť k neprimeraným prekážkam alebo finančnej záťaži pre podniky;
19. zdôrazňuje, že účinná náležitá starostlivosť si vyžaduje, aby podniky v dobrej viere uskutočňovali účinné, zmysluplné a informované diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že rámec náležitej starostlivosti Únie by mal zabezpečiť zapojenie odborov a zástupcov pracovníkov na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni do vytvárania a vykonávania stratégie náležitej starostlivosti; zdôrazňuje, že postupy zapojenia zainteresovaných strán musia zaistiť bezpečnosť a ochranu fyzickej a právnej integrity zainteresovaných strán;
20. zdôrazňuje, že spolupráca s obchodnými partnermi v duchu vzájomnosti je dôležitá na zabezpečenie toho, aby náležitá starostlivosť viedla k zmenám; vyzdvihuje význam sprievodných opatrení a projektov na uľahčenie vykonávania dohôd Únie o voľnom obchode a vyzýva, aby tieto opatrenia boli pevne prepojené s horizontálnymi právnymi predpismi o náležitej starostlivosti; žiada preto, aby sa finančné nástroje, ako je pomoc obchodu, využívali na presadzovanie a podporu zavádzania zodpovedného správania podnikov v partnerských krajinách vrátane technickej podpory, čo sa týka odbornej prípravy v oblasti náležitej starostlivosti, mechanizmov vysledovateľnosti a začlenenia reforiem orientovaných na vývoz v partnerských krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať dobrú správu vecí verejných;
21. žiada, aby obchodné nástroje boli prepojené s monitorovaním uplatňovania budúcich právnych predpisov o náležitej starostlivosti podnikmi Únie pôsobiacimi mimo Únie a aby do tohto monitorovania boli aktívne zapojené delegácie Únie, a to aj prostredníctvom uskutočňovania zmysluplných výmen názorov s držiteľmi práv a miestnymi spoločenstvami a ich podporou, obchodnými komorami, národnými inštitúciami pre ľudské práva, so subjektmi občianskej spoločnosti a s odbormi; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými komorami a národnými inštitúciami pre ľudské práva členských štátov pri poskytovaní online nástrojov a informácií na podporu vykonávania budúcich právnych predpisov týkajúcich sa náležitej starostlivosti;
22. konštatuje, že koordinácia na odvetvovej úrovni by mohla zvýšiť konzistentnosť a účinnosť úsilia v oblasti náležitej starostlivosti, umožniť výmenu najlepších postupov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok;
23. domnieva sa , že v záujme presadzovania náležitej starostlivosti by členské štáty mali zriadiť alebo určiť vnútroštátne orgány na výmenu najlepších postupov, vedenie vyšetrovaní, vykonávanie dohľadu a ukladanie sankcií a súčasne zohľadňovať závažnosť a opakovanú povahu porušení; zdôrazňuje, že týmto orgánom by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje a právomoci na plnenie ich poslania; domnieva sa, že Komisia by mala zriadiť európsku sieť náležitej starostlivosti, ktorá by bola spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedná za koordináciu a zbližovanie regulačných postupov, postupov vyšetrovania, presadzovania a dohľadu a za výmenu informácií a monitorovanie činnosti príslušných vnútroštátnych orgánov; domnieva sa, že členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby podniky zverejňovali svoje stratégie náležitej starostlivosti na verejne dostupnej a centralizovanej platforme pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov;
24. zdôrazňuje, že komplexné požiadavky na transparentnosť sú kľúčovým prvkom právnych predpisov o povinnej náležitej starostlivosti; konštatuje, že lepšie informácie a väčšia transparentnosť poskytujú dodávateľom a výrobcom lepšiu kontrolu a pochopenie ich dodávateľských reťazcov a zvyšujú dôveru verejnosti vo výrobu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budúce nariadenie o náležitej starostlivosti by sa malo zamerať na digitálne riešenia s cieľom minimalizovať byrokratickú záťaž, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové technologické riešenia podporujúce zavedenie a zlepšenie vysledovateľnosti v globálnych dodávateľských reťazcoch; pripomína, že k dosiahnutiu tohto cieľa môže prispieť udržateľná technológia blockchainu;
25. domnieva sa, že mechanizmus podávania sťažností na úrovni podniku môže poskytnúť účinný opravný prostriedok v ranom štádiu za predpokladu, že sú legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s ľudskými právami, založené na angažovanosti a dialógu, a za predpokladu, že sú chránené pred odvetnými opatreniami; domnieva sa, že takéto súkromné mechanizmy musia byť riadne prepojené so súdnymi mechanizmami, aby sa zaručila najvyššia ochrana základných práv vrátane práva na spravodlivý proces; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by nikdy nemali oslabovať právo obete podať sťažnosť príslušným orgánom alebo sa obrátiť na súd; navrhuje, aby súdne orgány mohli konať na základe sťažnosti tretích strán prostredníctvom bezpečných a prístupných kanálov bez hrozby odvetných opatrení;
26. víta oznámenie, že návrh Komisie bude zahŕňať režim zodpovednosti, a domnieva sa, že s cieľom umožniť obetiam dosiahnuť účinný prostriedok nápravy by podniky mali v súlade s vnútroštátnym právom zodpovedať za škodu, ktorú podniky pod ich kontrolou spôsobili alebo ku ktorým prispeli konaním alebo opomenutím, ak tieto podniky porušili ľudské práva alebo spôsobili environmentálnu škodu, pokiaľ podnik nepreukáže, že konal s náležitou starostlivosťou v súlade so svojimi povinnosťami náležitej starostlivosti a prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie takejto škode; zdôrazňuje, že časové obmedzenia, ťažkosti v prístupe k dôkazom, ako aj rodová nerovnosť, zraniteľnosť a marginalizácia môžu byť hlavnými praktickými a procedurálnymi prekážkami pre obete porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ktoré im bránia v prístupe k účinným právnym prostriedkom nápravy; zdôrazňuje význam toho, aby zraniteľné osoby mali účinný prístup k prostriedkom nápravy bez obáv z odvetných opatrení a s ohľadom na pohlavie, ako je zakotvené v článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína, že v článku 47 charty sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali právnu pomoc osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti;
27. konštatuje, že vysledovateľnosť podnikov v rámci hodnotového reťazca môže byť zložitá; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila a navrhla nástroje s cieľom pomôcť podnikom s vysledovateľnosťou ich hodnotových reťazcov; zdôrazňuje, že digitálne technológie by mohli pomôcť podnikom pri náležitej starostlivosti v rámci hodnotového reťazca a znížiť náklady; domnieva sa, že inovačný cieľ Únie by mal byť spojený s podporou ľudských práv a udržateľnej správy vecí verejných v rámci budúcich požiadaviek náležitej starostlivosti;
28. domnieva sa, že vykonávanie náležitej starostlivosti by nemalo automaticky zbaviť podniky zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobili alebo ku ktorej prispeli; ďalej sa však domnieva, že existencia dôkladného a efektívneho postupu náležitej starostlivosti môže podnikom pomôcť predchádzať spôsobeniu škody; ďalej sa domnieva, že právne predpisy o náležitej starostlivosti by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné rámce subdodávateľských zmlúv, vysielania pracovníkov alebo zodpovednosti v dodávateľskom reťazci zriadené na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni vrátane spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v subdodávateľských reťazcoch;
29. zdôrazňuje, že obete nepriaznivých vplyvov súvisiacich s podnikaním často nie sú dostatočne chránené právom krajiny, v ktorej bola škoda spôsobená; v tejto súvislosti sa domnieva, že príslušné ustanovenia budúcej smernice by sa mali považovať za imperatívnu normu v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)(38);
30. vyzýva Komisiu , aby navrhla mandát na rokovania pre Úniu, aby sa konštruktívne zapájala do rokovaní o medzinárodnom právne záväznom nástroji OSN na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných podnikov v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;
31. odporúča, aby podpora Komisie v oblasti právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a prístupu k spravodlivosti v tretích krajinách podľa potreby uprednostňovala budovanie kapacít miestnych orgánov v oblastiach, ktorými sa budúce právne predpisy zaoberajú;
32. žiada Komisiu, aby v nadväznosti na odporúčania uvedené v prílohe predložila čo najskôr legislatívny návrh o povinnej náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že bez toho, aby boli dotknuté konkrétne aspekty budúceho legislatívneho návrhu, by sa ako právny základ návrhu mal zvoliť článok 50, článok 83 ods. 2 a článok 114 ZFEÚ;
33. domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky na všeobecný rozpočet EÚ;
34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade, a vládam a národným parlamentom členských štátov.
PRÍLOHA K UZNESENIU:
ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU
ODPORÚČANIA K VYPRACOVANIU SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PODNIKOV A ZODPOVEDNOSTI PODNIKOV
TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU
Smernica Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50, článok 83 ods. 2 a článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(39),
v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) Zodpovednosť podnikov, pokiaľ ide o nepriaznivý vplyv ich hodnotových reťazcov na ľudské práva, sa dostala do povedomia v 90. rokoch, keď nové offshorové postupy vo výrobe odevov a obuvi upriamili pozornosť na zlé pracovné podmienky, v ktorých sa nachádzajú mnohí pracovníci v globálnych hodnotových reťazcoch vrátane detí. Zároveň sa veľa ropných, plynárenských, ťažobných a potravinárskych podnikov sťahovalo do čoraz vzdialenejších oblastí a často vytláčalo pôvodné obyvateľstvo bez akejkoľvek formy primeraných konzultácií či kompenzácie.
(2) V súvislosti s čoraz väčším počtom dôkazov o porušovaní ľudských práv a zhoršovaní životného prostredia narastali aj obavy o to, ako zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv podnikmi a zaručiť prístup obetí k spravodlivosti, najmä keď sa hodnotové reťazce niektorých podnikov rozšírili do krajín so slabým právnym systémom a presadzovaním práva, a ako tieto podniky prinútiť zodpovedať sa v súlade s vnútroštátnym právom za spôsobenie škôd alebo prispievanie k ich vzniku. V tejto súvislosti Rada OSN pre ľudské práva v roku 2008 jednomyseľne uvítala rámec Chrániť, rešpektovať a naprávať. Tento rámec spočíva na troch pilieroch: povinnosť štátu chrániť pred porušovaním a zneužívaním ľudských práv tretími stranami, a to aj podnikmi, prostredníctvom vhodných politík, regulácie a rozhodovania; zodpovednosť podnikov za dodržiavanie ľudských práv, to znamená konať s náležitou starostlivosťou, aby sa zabránilo porušovaniu práv iných osôb a riešil spôsobený nepriaznivý vplyv a lepší prístup obetí k účinným prostriedkom nápravy, a to súdnej aj mimosúdnej.
(3) Po tomto rámci nasledovalo v roku 2011 schválenie Hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv Radou OSN pre ľudské práva. Hlavné zásady OSN zaviedli prvú globálnu normu zameranú na „náležitú starostlivosť“ a poskytli nezáväzný rámec pre podniky, aby mohli svoju zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv uplatňovať v praxi. Ďalšie medzinárodné organizácie následne vypracovali normy náležitej starostlivosti založené na hlavných zásadách OSN. V usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky z roku 2011 sa vo veľkej miere odkazuje na náležitú starostlivosť a OECD vypracovala usmernenia na pomoc podnikom pri vykonávaní náležitej starostlivosti v konkrétnych odvetviach a dodávateľských reťazcoch. Výbor ministrov Rady Európy prijal v roku 2016 odporúčanie určené členským štátom v oblasti ľudských práv a podnikania, v ktorom vyzýva členské štáty, aby prijali legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušovanie ľudských práv v rámci hodnotového reťazca podniku viedlo k občianskoprávnej, správnej a trestnej zodpovednosti pred európskymi súdmi. OECD prijala v roku 2018 všeobecné usmernenie o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania. Podobne prijala Medzinárodná organizácia práce (MOP) v roku 2017 Tripartitnú deklaráciu o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, v ktorej vyzýva podniky, aby zaviedli mechanizmy náležitej starostlivosti s cieľom zisťovať, predchádzať a zmierňovať skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy svojej podnikateľskej činnosti na medzinárodne uznávané ľudské práva a niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom ich riešia. Globálny pakt Organizácie Spojených národov z roku 2012, organizácia Save the Children a Zásady UNICEF-u týkajúce sa práv detí a podnikania identifikujú kľúčové aspekty práv detí týkajúce sa nepriaznivého vplyvu podnikania a UNICEF vypracoval súbor usmerňujúcich dokumentov na podporu náležitej starostlivosti podnikov a detí. Vo všeobecnom komentári č. 16 Výboru OSN pre práva dieťaťa z roku 2013 sa uvádza komplexný súbor povinností štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľského sektora na práva detí vrátane štátov, ktoré od podnikov požadujú náležitú starostlivosť v oblasti práv detí.
(4) Podniky tak majú v súčasnosti k dispozícii značný počet medzinárodných nástrojov náležitej starostlivosti, ktoré im môžu pomôcť pri plnení povinnosti dodržiavania ľudských práv. Hoci nie je možné dostatočne zdôrazniť význam týchto nástrojov pre podniky, ktoré svoju povinnosť dodržiavať ľudské práva berú vážne, ich dobrovoľný charakter môže obmedzovať ich účinnosť a ukázalo sa, že ich účinok je v podstate obmedzený, pretože len malý počet podnikov uplatňuje dobrovoľne náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv v súvislosti so svojimi činnosťami a činnosťami v rámci obchodných vzťahov. Túto situáciu ešte zhoršuje to, že mnohé podniky sa až príliš zameriavajú na krátkodobú maximalizáciu zisku.
(5) Existujúce nástroje medzinárodnej náležitej starostlivosti neposkytli obetiam nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie prístup k spravodlivosti a prostriedkom nápravy, pretože majú mimosúdny a dobrovoľný charakter. Primárnu povinnosť chrániť ľudské práva a zabezpečiť prístup k spravodlivosti majú štáty a nedostatok verejných súdnych mechanizmov na vyvodenie zodpovednosti podnikov za škody, ku ktorým dochádza v ich hodnotových reťazcoch, by nemal a nemôže byť primerane kompenzovaný rozvojom súkromných operatívnych mechanizmov podávania sťažností. Keďže takéto mechanizmy sú užitočné pri poskytovaní núdzovej pomoci a rýchlej náhrady za malé škody, mali by byť prísne regulované verejnými orgánmi a nemali by oslabovať právo obetí na prístup k spravodlivosti a právo na spravodlivý proces pred verejnými súdmi.
(6) Únia prijala záväzné rámce náležitej starostlivosti vo veľmi špecifických oblastiach s cieľom bojovať proti odvetviam, ktoré poškodzujú záujmy Únie alebo jej členských štátov, ako je financovanie terorizmu alebo odlesňovanie. V roku 2010 Únia prijala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010(40), na základe ktorého hospodárske subjekty uvádzajúce drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh podliehajú požiadavkám náležitej starostlivosti a od obchodníkov v dodávateľskom reťazci sa vyžaduje, aby poskytovali základné informácie o svojich dodávateľoch a nákupcoch s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť dreva a výrobkov z dreva. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821(41) o nerastoch z konfliktných oblastí sa zriadil systém Únie náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci s cieľom obmedziť príležitosti ozbrojených skupín a bezpečnostných síl na obchod s cínom, tantalom a volfrámom a ich rudami a zlatom.
(7) Odlišný, všeobecnejší a doplnkový prístup založený na transparentnosti a udržateľnosti sa zaujal smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ(42) , ktorá podnikom s viac ako 500 zamestnancami ukladá povinnosť podávať správy o politikách, ktoré vykonávajú v súvislosti s environmentálnymi, sociálnymi, zamestnaneckými a protikorupčnými a úplatkárskými záležitosťami a dodržiavaním ľudských práv vrátane náležitej starostlivosti.
(8) V niektorých členských štátoch viedla potreba zabezpečiť, aby podniky lepšie reagovali na ľudské práva a otázky týkajúce sa životného prostredia a správy vecí verejných, k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov o náležitej starostlivosti. V Holandsku sa v zákone o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce vyžaduje, aby podniky pôsobiace na holandskom trhu preskúmali, či existuje dôvodné podozrenie, že pri výrobe dodaného tovaru alebo služieb sa použila detská práca, a aby v prípade dôvodného podozrenia prijali a vykonávali akčný plán. Vo Francúzsku zákon o povinnosti náležitej starostlivosti materských a hlavných zadávateľských podnikov vyžaduje, aby niektoré veľké podniky prijali, zverejnili a realizovali plán náležitej starostlivosti s cieľom identifikovať riziká v oblasti ľudských práv, zdravia, bezpečnosti a životného prostredia, ktoré spôsobuje podnik, jeho dcérske spoločnosti, subdodávatelia alebo dodávatelia, a predchádzať im. Francúzsky zákon stanovuje správnu zodpovednosť za nedodržanie požiadaviek náležitej starostlivosti a občianskoprávnu zodpovednosť podniku za poskytnutie prostriedkov nápravy spôsobenej škody. V mnohých ďalších členských štátoch prebiehajú diskusie o zavedení požiadaviek povinnej náležitej starostlivosti pre podniky a niektoré členské štáty v súčasnosti zvažujú prijatie takýchto právnych predpisov vrátane Nemecka, Švédska, Rakúska, Fínska, Dánska a Luxemburska.
(9) V roku 2016 osem národných parlamentov vyjadrilo podporu iniciatíve zelenej karty a vyzvalo Komisiu, aby predložila právne predpisy na zabezpečenie zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv vrátane parlamentov Estónska, Litvy, Slovenska a Portugalska, Snemovne reprezentantov v Holandsku, Senátu republiky v Taliansku a Národného zhromaždenia vo Francúzsku, ako aj Snemovne lordov Spojeného kráľovstva.
(10) Nedostatočná harmonizácia právnych predpisov môže mať nepriaznivý vplyv na slobodu usadiť sa. Preto je nevyhnutná ďalšia harmonizácia, aby sa zabránilo vytváraniu nespravodlivých konkurenčných výhod. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok je dôležité, aby sa pravidlá vzťahovali na všetky podniky – či už v Únii alebo mimo Únie – pôsobiace na vnútornom trhu.
(11) Medzi jednotlivými právnymi a správnymi ustanoveniami členských štátov o náležitej starostlivosti, a to aj pokiaľ ide o občianskoprávnu zodpovednosť, ktoré sa vzťahujú na podniky Únie, existujú značné rozdiely. Je nevyhnutné zabrániť budúcim prekážkam obchodu vyplývajúcim z rozdielneho vývoja takýchto vnútroštátnych právnych predpisov.
(12) S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by sa zodpovednosť podnikov za dodržiavanie ľudských práv podľa medzinárodných noriem mala transformovať na právnu povinnosť na úrovni Únie. Koordináciou záruk na ochranu ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných by sa touto smernicou malo zabezpečiť, aby sa na všetky veľké podniky v Únii a mimo Únie a na vysoko rizikové alebo verejne kótované malé a stredné podniky pôsobiace na vnútornom trhu vzťahovali harmonizované povinnosti náležitej starostlivosti, čím sa zabráni regulačnej fragmentácii a zlepší fungovanie vnútorného trhu.
(13) Ustanovenie požiadaviek povinnej náležitej starostlivosti na úrovni Únie by bolo prínosom pre podniky, pokiaľ ide o harmonizáciu, právnu istotu a zabezpečenie rovnakých podmienok, a poskytlo by podnikom, na ktoré sa vzťahujú, konkurenčnú výhodu, keďže spoločnosť čoraz viac požaduje od podnikov väčšiu mieru etického správania a udržateľnosti. Stanovením normy Únie v oblasti náležitej starostlivosti by táto smernica pomohla podporiť vznik globálneho štandardu zodpovedného správania podnikov.
(14) Cieľom tejto smernice je predchádzať potenciálnym alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných v rámci hodnotového reťazca a zmierňovať ich, ako aj zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť voči podnikom zodpovednosť za tieto vplyvy, a aby si každý, kto v tejto súvislosti utrpel škodu, mohol účinne uplatniť právo na spravodlivý proces pred súdom a právo na získanie opravného prostriedku v súlade s vnútroštátnym právom.
(15) Táto smernica nemá za cieľ nahradiť odvetvové právne predpisy Únie v oblasti náležitej starostlivosti, ktoré sú už účinné, ani zabrániť zavedeniu ďalších odvetvových právnych predpisov Únie. Preto by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky na náležitú starostlivosť stanovené v odvetvových právnych predpisoch Únie, najmä v nariadeniach (EÚ) č. 995/2010 a (EÚ) 2017/821, ak požiadavky náležitej starostlivosti v tejto smernici nestanovujú dôkladnejšiu náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných.
(16) Vykonávanie tejto smernice by v žiadnom prípade nemalo byť dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany ľudských práv alebo životného prostredia. Nemalo by mať najmä vplyv na iné príslušné subdodávateľské zmluvy, zmluvy o vysielaní pracovníkov alebo rámce zodpovednosti v dodávateľskom reťazci ustanovené na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni či na úrovni Únie. Skutočnosť, že podnik si splnil povinnosti náležitej starostlivosti podľa tejto smernice, by ho nemala zbavovať povinností vyplývajúcich z iných existujúcich rámcov zodpovednosti, ani by tieto povinnosti nemala oslabovať, a preto by z dôvodu tejto okolnosti nemali byť zamietnuté žiadne právne konania vedené proti nemu na základe iných rámcov zodpovednosti.
(17) Táto smernica by sa mala vzťahovať na všetky veľké podniky, ktoré sa spravujú právom členského štátu, usadené na území Únie alebo pôsobiace na vnútornom trhu, bez ohľadu na to, či sú v súkromnom alebo štátnom vlastníctve, a bez ohľadu na hospodársky sektor, v ktorom pôsobia, vrátane finančného sektora. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na všetky verejne kótované vysoko rizikové malé a stredné podniky(43).
(18) Proporcionalita je súčasťou procesu náležitej starostlivosti, keďže tento proces závisí od závažnosti a pravdepodobnosti nepriaznivých vplyvov, ktoré môže podnik spôsobiť, prispieť k nim alebo byť s nimi priamo spojený, veľkosti podniku, povahy a kontextu jeho operácií vrátane z geografického hľadiska, jeho obchodného modelu, postavenia v rámci hodnotového reťazca a povahy jeho výrobkov a služieb. Veľký podnik, ktorého všetky priame obchodné vzťahy majú sídlo v Únii, alebo malý alebo stredný podnik, ktorý po vykonaní posúdenia rizika dospeje k záveru, že nezistil žiadne potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy vo svojich obchodných vzťahoch, by mohol uverejniť vyhlásenie v tomto zmysle vrátane posúdenia rizika obsahujúceho príslušné údaje, informácie a metodiku, ktoré by sa v každom prípade mali preskúmať v prípade zmien v operáciách, obchodných vzťahoch alebo prevádzkovom kontexte podnikov.
(19) V prípade podnikov, ktoré vlastní alebo riadi štát, by sa pri plnení ich povinností náležitej starostlivosti malo vyžadovať, aby obstarávali služby od podnikov, ktoré splnili povinnosti náležitej starostlivosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby neposkytovali štátnu podporu , a to ani prostredníctvom štátnej pomoci, verejného obstarávania, agentúr na podporu exportu alebo štátom podporovaných úverov podnikom, ktoré nespĺňajú ciele tejto smernice.
(20) Na účely tejto smernice by sa náležitá starostlivosť mala chápať ako povinnosť podniku prijať všetky primerané a úmerné opatrenia a vyvinúť úsilie v rámci svojich možností na zabránenie výskytu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných vo svojich hodnotových reťazcoch a riešiť takéto vplyvy, keď sa vyskytnú. Náležitá starostlivosť v praxi spočíva v tom, že podnik má zavedený postup na identifikáciu, posudzovanie, predchádzanie, zmierňovanie, zastavenie, monitorovanie, oznamovanie, zodpovedanie sa za, riešenie a nápravu potenciálnych a/alebo skutočných nepriaznivých vplyvov na ľudské práva vrátane sociálnych, odborových a pracovných práv, na životné prostredie vrátane prispievania k zmenám v podnebí a na dobrú správu vecí verejných vo svojich vlastných operáciách a obchodných vzťahoch v rámci hodnotového reťazca. Podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by nemali prenášať povinnosti náležitej starostlivosti na dodávateľov.
(21) Príloha xx obsahuje zoznam typov nepriaznivých vplyvov na ľudské práva súvisiacich s podnikaním. V rozsahu, v akom sú relevantné pre podniky, by Komisia mala do uvedenej prílohy zahrnúť nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vyjadrené v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach, ktoré sú záväzné pre Úniu alebo členské štáty, v Medzinárodnej listine ľudských práv, medzinárodnom humanitárnom práve, nástrojoch OSN v oblasti ľudských práv týkajúcich sa práv osôb, ktoré patria k obzvlášť zraniteľným skupinám alebo komunitám, ako aj zásady týkajúce sa základných práv stanovené v Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci, ako aj v Dohovore MOP o slobode združovania a účinnom uznávaní práva na kolektívne vyjednávanie, Dohovore MOP o odstránení všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, Dohovore MOP o účinnom zákaze detskej práce a Dohovore MOP o odstránení diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním. Ďalej zahŕňajú okrem iného nepriaznivé vplyvy vo vzťahu k iným právam uznaným v tripartite zásad týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (vyhlásenie MNE) a vo viacerých dohovoroch MOP, ako sú dohovory týkajúce sa slobody združovania, kolektívneho vyjednávania, minimálneho veku, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a rovnakého odmeňovania, a k právam uznaným v Dohovore o právach dieťaťa, Africkej charte ľudských práv a právach národov, Americkom dohovore o ľudských právach, Európskom dohovore o ľudských právach, Európskej sociálnej charte, Charte základných práv Európskej únie a vnútroštátnych ústavách a právnych predpisoch, ktorými sa uznávajú alebo vykonávajú ľudské práva. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené druhy vplyvov boli primerané a dosiahnuteľné.
(22) Environmentálne nepriaznivé vplyvy sú často úzko spojené s nepriaznivými vplyvmi v oblasti ľudských práv. Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie uviedol, že pre plné uplatňovanie ľudských práv sú nevyhnutné práva na život, zdravie, potraviny, vodu a rozvoj, ako aj právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie. Okrem toho, Valné zhromaždenie OSN uznalo vo svojej rezolúcii 64/292 právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo. Pandémia COVID-19 zdôraznila nielen význam bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ale aj význam podnikov, ktoré vo svojich hodnotových reťazcoch nespôsobujú zdravotné riziká ani k nim neprispievajú. Tieto práva by preto mali spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
(23) V prílohe XXX sa uvádza zoznam typov nepriaznivých vplyvov na životné prostredie súvisiacich s podnikaním, či už dočasných alebo trvalých, ktoré sú relevantné pre podniky. Takéto vplyvy by mali okrem iného zahŕňať produkciu odpadu, rozptýlené znečistenie a emisie skleníkových plynov, ktoré vedú ku globálnemu otepľovaniu o viac ako 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, odlesňovanie a akýkoľvek iný vplyv na klímu, ovzdušie, kvalitu pôdy a vody, udržateľné využívanie prírodných zdrojov, biodiverzitu a ekosystémy. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené typy vplyvov boli primerané a dosiahnuteľné. S cieľom prispieť k vnútornej súdržnosti právnych predpisov Únie a zabezpečiť právnu istotu je tento zoznam vypracovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852(44).
(24) V prílohe xxxx sa uvádza zoznam typov nepriaznivých vplyvov na dobrú správu vecí verejných súvisiacich s podnikaním, ktoré sú relevantné pre podniky. K takýmto vplyvom by malo patriť nedodržanie usmernení OECD pre nadnárodné podniky, konkrétne kapitoly VII o boji proti úplatkárstvu, žiadaniu úplatkov a vydieraniu, a zásad Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ako aj prípady korupcie a úplatkárstva, keď podnik uplatňuje neprimeraný vplyv na verejných činiteľov alebo im poskytuje neprimerané peňažné výhody, aby získal výsady alebo nespravodlivé priaznivé zaobchádzanie v rozpore so zákonom, a to aj v prípadoch, keď je podnik nepatrične zapojený do miestnych politických činností, poskytuje nezákonné príspevky na kampane alebo nedodržiava platné daňové právne predpisy. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené typy vplyvov boli primerané a dosiahnuteľné.
(25) Referenčné vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných nie sú rodovo neutrálne. Podniky sú nabádané k tomu, aby do svojich procesov náležitej starostlivosti začlenili rodové hľadisko. Usmernenia nájdu v brožúre OSN Rodový rozmer a hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv.
(26) Potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných môžu byť špecifické a výraznejšie v oblastiach postihnutých konfliktom. V tejto súvislosti by podniky pôsobiace v oblastiach postihnutých konfliktom mali vykonávať náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv, životného prostredia a správy vecí verejných, dodržiavať svoje záväzky v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a riadiť sa existujúcimi medzinárodnými normami a usmerneniami vrátane Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov.
(27) Členské štáty sú nabádané k tomu, aby sledovali podniky vo svojich jurisdikciách, ktoré pôsobia alebo majú obchodné vzťahy v oblastiach postihnutých konfliktami, a aby prijímali potrebné opatrenia na ochranu ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v súlade so svojimi právnymi povinnosťami a s náležitým ohľadom na konkrétne a naliehavé riziká, ktoré sa vyskytujú v týchto oblastiach.
(28) Obchodné vplyvy na celé spektrum práv vymedzených v Dohovore OSN o právach dieťaťa a v ďalších iných príslušných medzinárodných normách. Detstvo je jedinečným obdobím telesného, duševného, emocionálneho a duchovného vývoja a porušovanie práv detí, ako je vystavenie násiliu alebo zneužívaniu, detská práca, nevhodný marketing alebo nebezpečné výrobky alebo environmentálne riziká, môže mať celoživotné, nezvratné a dokonca medzigeneračné dôsledky. Pri mechanizmoch náležitej starostlivosti podnikov a podnikovej zodpovednosti, ktoré sú navrhnuté bez toho, aby sa venovala náležitá pozornosť aspektom súvisiacim s deťmi, hrozí, že pri ochrane ich práv budú neúčinné.
(29) Porušovanie alebo nepriaznivý vplyv na ľudské práva a sociálne, environmentálne a klimatické normy zo strany podnikov môže byť výsledkom ich vlastných činností alebo činností v rámci ich obchodných vzťahov, najmä v prípade dodávateľov, subdodávateľov a podnikov, do ktorých sa investuje. Aby boli povinnosti náležitej starostlivosti podnikov účinné, mali by zahŕňať celý hodnotový reťazec, pričom by sa mal uplatňovať prístup založený na riziku a mala by sa stanoviť stratégia určovania priorít na základe zásady 17 hlavných zásad OSN. Vysledovať všetky podniky zasahujúce do hodnotového reťazca však môže byť zložité. Komisia by mala vyhodnotiť a navrhnúť nástroje s cieľom pomôcť podnikom s vysledovateľnosťou ich hodnotových reťazcov. Mohlo by to zahŕňať inovačné informačné technológie, ako je blockchain, ktoré umožňujú vysledovať všetky údaje, ktorých vývoj by sa mal podporovať s cieľom minimalizovať administratívne náklady a zabrániť prepúšťaniu podnikov vykonávajúcich náležitú starostlivosť.
(30) Náležitá starostlivosť je predovšetkým preventívny mechanizmus, ktorý od podnikov vyžaduje, aby prijali všetky primerané a úmerné opatrenia a vyvinuli úsilie v rámci svojich možností na identifikáciu a posúdenie potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov a na prijatie politík a opatrení na ich zastavenie, predchádzanie, zmiernenie, monitorovanie, oznamovanie, riešenie, nápravu a prevzatie zodpovednosti za spôsob, akým tieto vplyvy riešia. Od podnikov by sa malo vyžadovať, aby predložili dokument, v ktorom verejne oznámia, s náležitým ohľadom na obchodné tajomstvo, svoju stratégiu náležitej starostlivosti s odkazom na každú z týchto etáp. Táto stratégia náležitej starostlivosti by sa mala riadne začleniť do celkovej obchodnej stratégie podniku. Mala by sa každoročne hodnotiť a revidovať vždy, keď sa to na základe takéhoto hodnotenia považuje za potrebné.
(31) Podniky, ktoré nezverejňujú žiadne vyhlásenia o riziku, by nemali byť vyňaté z prípadných kontrol alebo vyšetrovaní príslušných orgánov členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby dodržiavali povinnosti stanovené v tejto smernici a aby mohli niesť zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.
(32) Podniky by mali zaviesť proces mapovania vnútorného hodnotového reťazca, ktorý zahŕňa vynaloženie všetkého primeraného a úmerného úsilia s cieľom identifikovať svoje obchodné vzťahy v rámci hodnotového reťazca.
(33) Dôverné obchodné informácie uvedené v tejto smernici by sa mali vzťahovať na všetky informácie, ktoré spĺňajú požiadavky na to, aby sa považovali za „obchodné tajomstvo“ v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943(45), a to na informácie, ktoré sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo v presnom usporiadaní a zložení ich častí všeobecne známe alebo ľahko prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa daným druhom informácií bežne zaoberajú, že majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné a že osoba, ktorá nimi oprávnene disponuje, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.
(34) Náležitá starostlivosť by nemala spočívať v „zaškrtávaní políčok“, ale v priebežnom postupe a hodnotení rizík a vplyvov, ktoré sú dynamické a môžu sa meniť v dôsledku nových obchodných vzťahov alebo vývoja situácie. Podniky by preto mali priebežne monitorovať a zodpovedajúcim spôsobom prispôsobovať svoje stratégie náležitej starostlivosti. Tieto stratégie by sa mali usilovať o to, aby sa vzťahovali na každý skutočný alebo potenciálny nepriaznivý vplyv, hoci by sa mala zvážiť povaha a kontext ich operácií vrátane geografických, závažnosť a pravdepodobnosť nepriaznivého vplyvu, ak sa vyžaduje zavedenie politiky stanovenia priorít. Certifikačné systémy tretích strán môžu dopĺňať stratégie náležitej starostlivosti za predpokladu, že sú primerané z hľadiska rozsahu a spĺňajú primeranú úroveň transparentnosti, nestrannosti, prístupnosti a spoľahlivosti. Certifikácia treťou stranou by však nemala byť dôvodom na opodstatnenie výnimky z povinností stanovených v tejto smernici ani žiadnym spôsobom ovplyvniť potenciálnu zodpovednosť podniku.
(35) Aby sa dcérska spoločnosť považovala za spĺňajúcu povinnosť stanoviť stratégiu náležitej starostlivosti, ak je dcérska spoločnosť zahrnutá do stratégie náležitej starostlivosti svojho materského podniku, dcérska spoločnosť by mala jasne uviesť, že to tak je vo svojom ročnom vykazovaní. Takáto požiadavka je potrebná na zabezpečenie transparentnosti pre verejnosť s cieľom umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom vykonávať primerané vyšetrovania. Dcérska spoločnosť by mala zabezpečiť, aby materská spoločnosť mala dostatočné a relevantné informácie na vykonávanie náležitej starostlivosti v jej mene.
(36) Vzhľadom na pravdepodobnosť a závažnosť nepriaznivých vplyvov by sa mala určiť primeraná frekvencia overovania v danom časovom období vyplývajúca z pojmu „pravidelne“. Čím pravdepodobnejšie a závažnejšie vplyvy, tým častejšie by sa malo vykonávať overovanie súladu.
(37) Podniky by sa mali najskôr pokúsiť zoberať sa potenciálnym alebo skutočným vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných v diskusii so zainteresovanými stranami a vyriešiť ho. Podnik, ktorý má pákový efekt na zabránenie alebo zmiernenie nepriaznivého vplyvu, by ho mal uplatňovať. Podnik, ktorý chce zvýšiť svoj pákový efekt, by mohol napríklad ponúknuť prepojenému subjektu budovanie kapacít alebo iné stimuly alebo spolupracovať s inými aktérmi. Ak nie je možné nepriaznivému vplyvu zabrániť alebo ho zmierniť a pákový efekt nemožno zvýšiť, rozhodnutie o odstúpení od dodávateľa alebo iného obchodného vzťahu by mohlo byť poslednou možnosťou a malo by sa vykonať zodpovedným spôsobom.
(38) Riadna náležitá starostlivosť si vyžaduje účinné a zmysluplné konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a najmä primerané zapojenie odborových zväzov. Konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán môžu podnikom pomôcť presnejšie identifikovať potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy a vypracovať účinnejšiu stratégiu náležitej starostlivosti. V tejto smernici sa preto vyžaduje diskusia so zainteresovanými stranami a ich zapojenie vo všetkých fázach postupu náležitej starostlivosti. Okrem toho takáto diskusia a zapojenie môžu poskytnúť priestor na vyjadrenie tým, ktorí majú veľký záujem o dlhodobú udržateľnosť podniku. Účasť zainteresovaných strán by mohla pomôcť zlepšiť dlhodobú výkonnosť a ziskovosť spoločností, keďže ich väčšia udržateľnosť by mala pozitívne celkové hospodárske účinky.
(39) Pri vedení diskusií so zainteresovanými stranami, ako sa stanovuje v tejto smernici, by podniky mali zabezpečiť, aby sa v prípade, že ide o pôvodné obyvateľstvo, takéto diskusie viedli v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, ako je Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva(46) vrátane slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu a práva pôvodného obyvateľstva na sebaurčenie.
(40) Koncepcia zainteresovaných strán znamená osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté rozhodnutiami podniku. Tento pojem preto zahŕňa pracovníkov, miestne spoločenstvá, deti, pôvodné obyvateľstvo, občianske združenia a akcionárov a organizácie, ktorých štatutárnym cieľom je zabezpečiť dodržiavanie noriem v oblasti ľudských a sociálnych práv, klímy, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných, ako sú odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti.
(41) Aby sa predišlo tomu, že názory kritických zainteresovaných strán nebudú v procese náležitej starostlivosti vypočuté alebo budú marginalizované, táto smernica by mala príslušným zainteresovaným stranám priznať právo na bezpečné a zmysluplné diskusie, pokiaľ ide o stratégiu náležitej starostlivosti spoločnosti, a mala by zabezpečiť primerané zapojenie odborových zväzov alebo zástupcov zamestnancov.
(42) Relevantné informácie o stratégii náležitej starostlivosti by sa potenciálne dotknutým zainteresovaným stranám mali oznamovať na požiadanie, a to spôsobom, ktorý je primeraný kontextu týchto zainteresovaných strán, napríklad s prihliadnutím na úradný jazyk krajiny zainteresovaných strán, ich úroveň gramotnosti a prístupu na internet. Podniky by však nemali mať povinnosť proaktívne zverejňovať svoju stratégiu náležitej starostlivosti spôsobom primeraným kontextu zainteresovaných strán a požiadavka oznamovať relevantné informácie by mala byť primeraná povahe, kontextu a veľkosti podniku.
(43) Postupy na vznesenie obáv by mali zabezpečiť, aby bola chránená anonymita alebo dôvernosť týchto obáv, podľa potreby v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj bezpečnosť a fyzická a právna integrita všetkých sťažovateľov vrátane obhajcov ľudských práv a životného prostredia. V prípade, že sa takéto postupy týkajú oznamovateľov, tieto postupy by mali byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937(47).
(44) Od podnikov by sa malo vyžadovať, aby vynaložili všetko primerané a úmerné úsilie v rámci svojich možností na identifikáciu svojich dodávateľov a subdodávateľov a sprístupnenie príslušných informácií verejnosti s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií. Aby bola náležitá starostlivosť plne účinná, nemala by sa obmedzovať na prvú úroveň dodávateľského reťazca, ale mala by zahŕňať tie subjekty, ktoré podnik počas procesu náležitej starostlivosti identifikoval ako subjekty predstavujúce hlavné riziká. V tejto smernici by sa však mala zohľadniť skutočnosť, že všetky podniky nemajú rovnaké prostriedky alebo spôsobilosti na identifikáciu všetkých svojich dodávateľov a subdodávateľov, a preto by sa na túto povinnosť mali vzťahovať zásady primeranosti a proporcionality, ktoré by podniky v žiadnom prípade nemali chápať ako zámienku neplniť si povinnosť vynaložiť v tejto súvislosti maximálne úsilie.
(45) Na to, aby sa náležitá starostlivosť začlenila do kultúry a štruktúry podniku, členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku by mali byť zodpovední za prijatie a vykonávanie jeho stratégií udržateľnosti a náležitej starostlivosti.
(46) Koordinácia úsilia podnikov o náležitú starostlivosť a dobrovoľné akcie v oblasti spolupráce na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni by mohla zvýšiť konzistentnosť a účinnosť ich stratégií v oblasti náležitej starostlivosti. Na tento účel sa by členské štáty mohli nabádať na prijatie akčných plánov náležitej starostlivosti na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni. Zainteresované strany by sa mali podieľať na vymedzení týchto plánov. Vypracovanie takýchto kolektívnych opatrení by v žiadnom prípade nemalo zbaviť podniku jeho individuálnej zodpovednosti za vykonávanie náležitej starostlivosti alebo zabrániť tomu, aby bol v súlade s vnútroštátnym právom braný na zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil alebo ku ktorej prispel.
(47) Aby bol rámec náležitej starostlivosti účinný, mal by zahŕňať mechanizmy podávania sťažností na úrovni podniku alebo na odvetvovej úrovni, a v záujme zabezpečenia toho, aby takéto mechanizmy boli účinné, by podniky mali pri vypracúvaní mechanizmov podávania sťažností prijímať rozhodnutia zohľadňujúce pozíciu zainteresovaných strán. Tieto mechanizmy by zainteresovaným stranám mali umožňovať vznášať primerané obavy a mali by fungovať ako systém včasného varovania a informovanosti o rizikách a ako systém mediácie. Mali by byť legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami, mali by byť zdrojom kontinuálneho vzdelávania a mali by byť založené na angažovanosti a dialógu. Mechanizmy podávania sťažností by mali byť oprávnené predkladať návrhy, ako by mohol dotknutý podnik riešiť potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy. Mali by byť tiež schopné navrhovať vhodný prostriedok nápravy, ak sú prostredníctvom mediácie upozornené na to, že podnik spôsobil nepriaznivý vplyv alebo k nemu prispel.
(48) Mechanizmy podávania sťažností by nemali zbavovať členské štáty ich primárnej povinnosti chrániť ľudské práva a poskytovať prístup k spravodlivosti a prostriedkom nápravy.
(49) Členské štáty by mali určiť jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov, ktoré budú monitorovať správne vykonávanie povinností náležitej starostlivosti podnikmi a budú zabezpečovať riadne presadzovanie tejto smernice. Tieto vnútroštátne orgány by mali byť nezávislé a mali by mať primerané právomoci a zdroje na vykonávanie svojich úloh. Mali by byť oprávnené vykonávať príslušné kontroly z vlastnej iniciatívy alebo na základe odôvodnených a primeraných obáv zainteresovaných strán a tretích strán a ukladať účinné, primerané a odradzujúce administratívne sankcie s prihliadnutím na závažnosť a opakovanie porušení s cieľom zabezpečiť, aby podniky dodržiavali povinnosti ustanovené vo vnútroštátnom práve. Na úrovni Únie by Komisia mala zriadiť európsku sieť náležitej starostlivosti na zabezpečenie spolupráce.
(50) Komisia a členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili správne pokuty, ktorých výška je porovnateľná s pokutami, ktoré sú v súčasnosti stanovené v práve hospodárskej súťaže a v právnych predpisoch o ochrane údajov.
(51) Vnútroštátne orgány sa vyzývajú, aby spolupracovali a vymieňali si informácie s národnými kontaktnými miestami OECD a národnými organizáciami pre ľudské práva dostupnými v ich krajine.
(52) V súlade s hlavnými zásadami OSN by samotné vykonávanie náležitej starostlivosti nemalo zbavovať podniky zodpovednosti za spôsobenie porušovania ľudských práv alebo škôd na životnom prostredí alebo prispenie k ich vzniku. Zavedenie dôkladného a primeraného postupu náležitej starostlivosti môže podnikom pomôcť zabrániť vzniku škody.
(53) Pri zavedení režimu zodpovednosti by členské štáty mali zabezpečiť vyvrátiteľnú domnienku, ktorá si vyžaduje určitú úroveň dôkazov. Dôkazné bremeno by sa presunulo z obete na podnik, ktorý by musel preukázať, že podnik nemal kontrolu nad podnikateľským subjektom zapojeným do porušovania ľudských práv.
(54) Premlčacie lehoty by sa mali považovať za rozumné a primerané, ak neobmedzujú právo obetí na prístup k spravodlivosti, pričom sa náležite zohľadňujú praktické problémy, s ktorými sa stretávajú potenciálni žalobcovia. Obetiam nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných by sa mal poskytnúť dostatočný čas na podanie súdnych žalôb, pričom by sa mala zohľadniť ich geografická poloha, prostriedky a celkové ťažkosti pri predkladaní prípustných žalôb na súdoch Únie.
(55) Právo na účinný prostriedok nápravy je medzinárodne uznávaným ľudským právom, ktoré je zakotvené v článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a patrí tiež k základným právam Únie (článok 47 charty). Ako sa pripomína v hlavných zásadách OSN, štáty sú povinné zabezpečiť prostredníctvom súdnych, správnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov, aby osoby postihnuté porušovaním ľudských práv v súvislosti s podnikaním mali prístup k účinnému prostriedku nápravy. Preto táto smernica obsahuje konkrétny odkaz na túto povinnosť v súlade so základnými zásadami a usmerneniami OSN o právach na nápravu a odškodnenie obetí hrubého porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva.
(56) Veľké podniky sa nabádajú, aby zriadili poradné výbory, ktorých úlohou bude poskytovať poradenstvo svojim riadiacim orgánom v otázkach náležitej starostlivosti a ktorých súčasťou budú zainteresované strany.
(57) Odborom by sa mali poskytnúť potrebné zdroje na výkon ich práv v súvislosti s náležitou starostlivosťou, a to aj na účely nadviazania vzťahov s odbormi a pracovníkmi v podnikoch, s ktorými má hlavný podnik obchodné vzťahy.
(58) Členské štáty by mali využívať existujúce režimy zodpovednosti alebo v prípade potreby zaviesť ďalšie právne predpisy na zabezpečenie toho, aby podniky mohli byť v súlade s vnútroštátnym právom brané na zodpovednosť za akúkoľvek škodu vyplývajúcu z nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných, ktoré oni alebo subjekty, ktoré kontrolujú, spôsobili alebo ku ktorým prispeli konaním alebo opomenutím, pokiaľ podnik nepreukáže, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť v súlade s touto smernicou, aby zamedzil predmetnej škode, alebo že by ku škode došlo aj vtedy, ak by sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť.
(59) S cieľom zabezpečiť jasnosť, istotu a konzistentnosť postupov podnikov by Komisia mala vypracovať usmernenia po porade s členskými štátmi a OECD a s pomocou viacerých špecializovaných agentúr, najmä Agentúry Európskej únie pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky. Existuje už niekoľko usmernení o náležitej starostlivosti, ktoré vypracovali medzinárodné organizácie a ktoré by Komisia mohla použiť ako referenciu pri vypracúvaní usmernení podľa tejto smernice osobitne pre podniky EÚ. Cieľom tejto smernice by mala byť úplná harmonizácia noriem medzi členskými štátmi. Okrem všeobecných usmernení, ktorými by sa mali riadiť všetky podniky pri uplatňovaní náležitej starostlivosti vo svojej činnosti, by Komisia mala počítať s vypracovaním usmernení pre jednotlivé odvetvia a poskytovať pravidelne aktualizovaný zoznam prehľadov o jednotlivých krajinách s cieľom pomôcť podnikom posúdiť potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy svojich obchodných činností na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných v danej oblasti. V týchto informačných prehľadoch by sa malo uviesť najmä to, ktoré dohovory a zmluvy spomedzi tých, ktoré sú uvedené v prílohách xx, xxx a xxxx k tejto smernici, daná krajina ratifikovala.
(60) S cieľom aktualizovať druhy nepriaznivých vplyvov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny príloh xx, xxx a xxxx k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(48). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(61) Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Predmet úpravy a cieľ
1. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby podniky spadajúce do rozsahu jej pôsobnosti a pôsobiace na vnútornom trhu plnili svoju povinnosť dodržiavať ľudské práva a rešpektovať životné prostredie a dobrú správu vecí verejných a aby svojimi vlastnými činnosťami ani činnosťami, ktoré sú priamo spojené s ich pôsobením, výrobkami alebo službami prostredníctvom obchodného vzťahu alebo v rámci ich hodnotových reťazcov, nespôsobovali potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ani k týmto nepriaznivým vplyvom neprispievali a aby vzniku týchto nepriaznivých vplyvov zamedzovali a zmierňovali ich.
2. V tejto smernici sa stanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v rámci hodnotového reťazca podnikov, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti, konkrétne prijať všetky vhodné a úmerné opatrenia a vynaložiť úsilie v rámci svojich možností na predchádzanie nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných v ich hodnotových reťazcoch a náležite sa zaoberať takýmito nepriaznivými vplyvmi, keď sa vyskytnú. Vykonávanie náležitej starostlivosti vyžaduje, aby podniky identifikovali, hodnotili, zastavovali, zmierňovali, monitorovali, oznamovali, zodpovedali za, riešili a naprávali potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ktoré môžu predstavovať ich vlastné činnosti a činnosti ich hodnotových reťazcov a obchodných vzťahov a aby takýmto vplyvom predchádzali. Tieto požiadavky náležitej starostlivosti majú prispieť k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu, a to prostredníctvom koordinácie záruk na ochranu ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných.
3. Ďalej je cieľom tejto smernice zabezpečiť, aby sa podniky v súlade s vnútroštátnym právom zodpovedali a niesli právnu zodpovednosť za nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ktoré spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú vo svojom hodnotovom reťazci, a jej zámerom je zabezpečiť, aby obete mali prístup k právnym prostriedkom nápravy.
4. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ďalšie požiadavky náležitej starostlivosti stanovené v odvetvových právnych predpisoch Únie, najmä v nariadení (EÚ) č. 995/2010 a nariadení (EÚ) 2017/821, ak požiadavky náležitej starostlivosti v tejto smernici nestanovujú dôkladnejšiu náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných.
5. Vykonávanie tejto smernice nie je v žiadnom prípade dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany ľudských práv alebo životného prostredia. Uplatňuje sa najmä bez toho, aby boli dotknuté iné príslušné rámce zodpovednosti za subdodávky, vysielanie alebo hodnotové reťazce ustanovené na vnútroštátnej, úniovej alebo medzinárodnej úrovni.
Článok 2
Predmet
1. Táto smernica sa vzťahuje na všetky podniky, ktoré sa riadia právom členského štátu alebo sú usadené na území Únie.
2. Táto smernica sa vzťahuje aj na všetky verejne kótované malé a stredné podniky, ako aj na vysoko rizikové malé a stredné podniky.
3. Táto smernica sa vzťahuje aj na veľké podniky, na verejne kótované malé a stredné podniky a na malé a stredné podniky pôsobiace vo vysokorizikových sektoroch, ktoré sa riadia právom tretej krajiny a ktoré nie sú usadené na území Únie, keď pôsobia na vnútornom trhu a predávajú tovar alebo poskytujú služby. Tieto podniky spĺňajú požiadavky na náležitú starostlivosť stanovené v tejto smernici, ako sú transponované do právnych predpisov členského štátu, v ktorom pôsobia, a podliehajú sankciám a režimom zodpovednosti a právnej zodpovednosti stanoveným touto smernicou, ako sú transponované do právnych predpisov členského štátu, v ktorom pôsobia.
Článok 3
Výklad pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1) „zainteresované strany“ znamenajú jednotlivcov a skupiny jednotlivcov, ktorých práva alebo záujmy môžu byť dotknuté potenciálnymi alebo skutočnými nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ktoré predstavuje podnik alebo jeho obchodné vzťahy, ako aj organizácie, ktorých zákonným účelom je ochrana ľudských práv vrátane sociálnych a pracovných práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných. Medzi ne môžu patriť pracovníci a ich zástupcovia, miestne spoločenstvá, deti, pôvodné obyvateľstvo, občianske združenia, odborové zväzy, organizácie občianskej spoločnosti a akcionári podnikov;
(2) „obchodné vzťahy“ znamenajú dcérske spoločnosti a obchodné vzťahy podniku v celom jeho hodnotovom reťazci vrátane dodávateľov a subdodávateľov, ktoré sú priamo spojené s obchodnými činnosťami, produktmi alebo službami podniku;
(3) „dodávateľ“ znamená akýkoľvek podnik, ktorý priamo alebo nepriamo poskytuje výrobok, časť výrobku alebo službu inému podniku v rámci obchodného vzťahu;
(4) „subdodávateľ“ znamená všetky obchodné vzťahy, ktoré poskytujú službu alebo vykonávajú činnosť potrebnú na uskutočnenie činností podniku;
(5) „hodnotový reťazec“ znamená všetky činnosti, operácie, obchodné vzťahy a investičné reťazce podniku a zahŕňa subjekty, s ktorými má podnik priamy alebo nepriamy obchodný vzťah, dodávateľský a odberateľský, a ktorý buď:
a) dodáva výrobky, časti výrobkov alebo služby, ktoré prispievajú k vlastným výrobkom alebo službám podniku, alebo
b) prijíma výrobky alebo služby od podniku;
(6) „potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na ľudské práva“ znamená akýkoľvek potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv, ktorý môže narušiť plné uplatňovanie ľudských práv jednotlivcami alebo skupinami jednotlivcov vo vzťahu k ľudským právam vrátane sociálnych práv, práv pracovníkov a odborových práv, ako sa uvádza v prílohe xx k tejto smernici. Uvedená príloha sa pravidelne preskúmava a musí byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti ľudských práv. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe xx, a to:
(7) „potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na životné prostredie“ znamená akékoľvek porušenie medzinárodne uznávaných environmentálnych noriem a environmentálnych noriem Únie v oblasti životného prostredia , ako sa stanovuje v prílohe xxx k tejto smernici. Uvedená príloha sa pravidelne preskúmava a musí byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti ochrany životného prostredia a zmierňovania zmeny klímy. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe xxx;
(8) „potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na dobrú správu vecí verejných“ znamená akýkoľvek potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na dobrú správu vecí verejných krajiny, regiónu alebo územia, ako sa stanovuje v prílohe xxxx k tejto smernici. Uvedená príloha sa pravidelne preskúmava a musí byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti dobrej správy vecí verejných. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe xxxx;
(9) „ kontrola" znamená možnosť podniku mať rozhodujúci vplyv nad iným podnikom, najmä na základe vlastníctva alebo práva používať všetky aktíva tohto podniku alebo ich časť, alebo na základe práv alebo zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, so zreteľom na všetky skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodnutia rozhodovacích orgánov podniku;
(10) „prispievať k“ znamená, že činnosti podniku v spojení s činnosťami iných subjektov spôsobujú vplyv, alebo že činnosti podniku spôsobujú alebo uľahčujú, aby iný subjekt spôsoboval nepriaznivý vplyv, alebo ho k tomu podnecujú. Prispievanie musí byť podstatné, čo znamená, že nepatrné alebo zanedbateľné prispievanie je vyňaté. Posúdenie podstatnej povahy prispievania a pochopenie toho, kedy konanie podniku mohlo spôsobiť, uľahčiť alebo podnietiť iný subjekt, aby spôsobil nepriaznivý vplyv, môže zahŕňať zohľadnenie viacerých faktorov.
Zohľadňujú sa tieto faktory:
– rozsah, v akom podnik môže podnecovať nepriaznivý vplyv iného subjektu alebo ho k nemu motivovať, t. j. mieru, do akej činnosť zvýšila riziko výskytu vplyvu,
– rozsah, v akom podnik mohol alebo mal vedieť o nepriaznivom vplyve alebo potenciáli nepriaznivého vplyvu, t. j. stupeň predvídateľnosti,
– miera, do akej niektorá z činností podniku skutočne zmiernila nepriaznivý vplyv alebo znížila riziko výskytu tohto vplyvu.
Samotná existencia obchodného vzťahu alebo činností, ktoré vytvárajú všeobecné podmienky, za ktorých sa môžu vyskytnúť nepriaznivé vplyvy, sama osebe nepredstavuje vzťah v zmysle prispievania. Predmetná činnosť by mala podstatne zvyšovať riziko nepriaznivého vplyvu.
Článok 4
Stratégia náležitej starostlivosti
1. Členské štáty stanovia pravidlá, ktoré zabezpečia, aby spoločnosti pri svojich činnostiach a obchodných vzťahoch vykonávali účinnú náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných.
2. Podniky neustále vynakladajú všetko úsilie v rámci svojich možností na to, aby prostredníctvom metodiky monitorovania založenej na riziku, ktorá zohľadňuje pravdepodobnosť, závažnosť a naliehavosť potenciálnych alebo skutočných vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, identifikovali a posudzovali povahu a kontext svojich operácií vrátane z geografického hľadiska, a či ich operácie a obchodné vzťahy spôsobujú akýkoľvek z týchto potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov alebo či k nim prispievajú alebo sú s nimi priamo spojené.
3. Ak veľký podnik, ktorého všetky priame obchodné vzťahy majú sídlo v Únii, alebo malý alebo stredný podnik dospeje v súlade s odsekom 2 k záveru, že nespôsobuje ani neprispieva k žiadnemu potenciálnemu alebo skutočnému nepriaznivému vplyvu na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ani s ním priamo nesúvisí, uverejní vyhlásenie v tomto zmysle a zahrnie svoje posúdenie rizika obsahujúce príslušné údaje, informácie a metodiku, ktoré viedli k tomuto záveru. Uvedený podnik môže predovšetkým dospieť k záveru, že sa nestretol so žiadnymi nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ak sa jeho analýzou identifikácie vplyvov a posúdenia rizika zistí, že všetci jeho priami dodávatelia vykonávajú náležitú starostlivosť v súlade s touto smernicou. Toto vyhlásenie sa preskúma v prípade vzniku nových rizík alebo v prípade, že podnik nadviaže nové obchodné vzťahy, ktoré môžu predstavovať riziko.
4. Pokiaľ podnik v súlade s odsekmi 2 a 3 nedospeje k záveru, že k nemu neprispieva, alebo že nie je priamo spojený s prípadným alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, vypracuje a účinne vykonáva stratégiu náležitej starostlivosti. V rámci svojej stratégie náležitej starostlivosti podniky:
i) špecifikujú potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných identifikované a posúdené v súlade s odsekom 2, ktoré budú pravdepodobne prítomné v ich operáciách a obchodných vzťahoch, a úroveň ich závažnosti, pravdepodobnosti a naliehavosti a príslušné údaje, informácie a metodiku, ktoré viedli k týmto záverom;
ii) zmapujú svoj hodnotový reťazec a s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií zverejnia relevantné informácie o hodnotovom reťazci podniku, ktoré môžu zahŕňať názvy, miesta, druhy dodávaných výrobkov a poskytovaných služieb a ďalšie relevantné informácie týkajúce sa dcérskych spoločností, dodávateľov a obchodných partnerov v jeho hodnotovom reťazci;
iii) prijímajú a uvádzajú všetky primerané a úmerné politiky a opatrenia s cieľom zastaviť potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, predchádzať im alebo ich zmierňovať;
iv) vypracúvajú stratégiu stanovenia priorít na základe zásady 17 hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v prípade, že nie sú schopné riešiť všetky potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy súčasne. Podniky zvážia úroveň závažnosti, pravdepodobnosti a naliehavosti jednotlivých potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, povahu a kontext svojich operácií vrátane geografických, rozsah rizík, ich veľkosť a otázku, do akej miery môžu byť nenapraviteľné, a ak je to potrebné, pri ich riešení použijú politiku stanovovania priorít.
5. Podniky zabezpečia, aby ich obchodná stratégia a politiky boli v súlade s ich stratégiou náležitej starostlivosti. Podniky v tejto súvislosti zahrnú vysvetlenia do svojich stratégií náležitej starostlivosti.
6. Dcérske spoločnosti podniku sa považujú za spoločnosti, ktoré splnili svoju povinnosť stanoviť stratégiu náležitej starostlivosti, ak ich materský podnik zahrnie do svojej stratégie náležitej starostlivosti.
7. Podniky vykonávajú v rámci hodnotového reťazca náležitú starostlivosť, ktorá je primeraná a úmerná pravdepodobnosti a závažnosti ich potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov a ich osobitným okolnostiam, najmä pokiaľ ide o ich odvetvie činnosti, veľkosť a dĺžku ich hodnotového reťazca, veľkosť podniku, jeho kapacitu, zdroje a pákový efekt.
8. Podniky zabezpečia, aby ich obchodné vzťahy zaviedli a vykonávali politiky v oblasti ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných, ktoré sú v súlade s ich stratégiou náležitej starostlivosti, a to aj prostredníctvom rámcových dohôd, zmluvných doložiek, prijatia kódexov správania alebo prostredníctvom certifikovaných a nezávislých auditov. Podniky zabezpečia, aby ich nákupné politiky nespôsobili ani neprispievali k potenciálnym alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných.
9. Podniky pravidelne overujú, či subdodávatelia a dodávatelia dodržiavajú svoje povinnosti podľa odseku 8.
Článok 5
Zapojenie zainteresovaných strán
1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky pri vypracúvaní a vykonávaní svojej stratégie náležitej starostlivosti viedli v dobrej viere účinné, zmysluplné a informované diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami. Členské štáty zaručia najmä právo odborových zväzov na príslušnej úrovni vrátane odvetvovej, vnútroštátnej, európskej a globálnej úrovne, ako aj práva zástupcov pracovníkov zapájať sa do vypracúvania a vykonávania stratégie náležitej starostlivosti v dobrej viere so svojím podnikom. Podniky môžu uprednostniť diskusie s najviac dotknutými zainteresovanými stranami. Podniky vedú diskusie a zapájajú odbory a zástupcov pracovníkov spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a povahe a kontextu ich činnosti.
2. Členské štáty zabezpečia, aby zainteresované strany mali právo požadovať od podniku, aby diskutovali o potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvoch na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ktoré sú pre ne relevantné v zmysle odseku 1.
3. Podniky zabezpečia, aby dotknuté alebo potenciálne dotknuté zainteresované strany neboli v dôsledku účasti na diskusiách uvedených v odseku 1 nijako ohrozené.
4. Podnik informuje zástupcov pracovníkov o svojej stratégii náležitej starostlivosti a o jej vykonávaní, ku ktorej môžu prispieť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES(49), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES(50) a smernicou Rady 2001/86/ES(51). Okrem toho sa musí plne rešpektovať právo na kolektívne vyjednávanie, ako sa uznáva najmä v dohovoroch MOP č. 87 a 98, v Európskom dohovore o ľudských právach a Európskej sociálnej charte Rady Európy, ako aj v rozhodnutiach Výboru MOP pre slobodu združovania, Výboru expertov pre uplatňovanie dohovorov a odporúčaní (CEACR) a Európskeho výboru pre sociálne práva (ECSR) Rady Európy.
Článok 6
Zverejnenie a oznámenie stratégie náležitej starostlivosti
1. Členské štáty s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií zabezpečia, aby podniky zverejnili a bezplatne sprístupnili svoju najaktuálnejšiu stratégiu alebo vyhlásenie o náležitej starostlivosti vrátane posúdenia rizika uvedeného v článku 4 ods. 3, najmä na svojich webových stránkach.
2. Podniky oznámia svoju stratégiu náležitej starostlivosti zástupcom svojich zamestnancov, odborovým zväzom, obchodným vzťahom a na požiadanie jednému z príslušných vnútroštátnych orgánov určených podľa článku 12.
Podniky na požiadanie oznámia príslušné informácie týkajúce sa svojej stratégie náležitej starostlivosti potenciálne dotknutým zainteresovaným stranám, a to spôsobom, ktorý je primeraný kontextu týchto zainteresovaných strán, napríklad s prihliadnutím na úradný jazyk krajiny zainteresovaných strán.
3. Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby podniky nahrali svoju stratégiu náležitej starostlivosti alebo vyhlásenie vrátane posúdenia rizika uvedené v článku 4 ods. 3 na európsku centralizovanú platformu pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov. Takouto platformou by mohlo byť jednotné európske prístupové miesto, ktoré Komisia spomenula vo svojom nedávnom akčnom pláne únie kapitálových trhov (COM(2020)590). Komisia poskytne štandardizovaný vzor na účely nahrania stratégií náležitej starostlivosti na európsku centralizovanú platformu.
Článok 7
Zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti
Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti, ktoré určitým podnikom ukladá smernica 2013/34/EÚ, aby do svojich správ o hospodárení zahŕňali nefinančný výkaz vrátane opisu politík, ktoré podnik uplatňuje, minimálne v oblasti životného prostredia a sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii a úplatkárstvu a zavedených postupov náležitej starostlivosti.
Článok 8
Hodnotenie a preskúmanie stratégie náležitej starostlivosti
1. Podniky najmenej raz ročne vyhodnocujú účinnosť a primeranosť svojej stratégie náležitej starostlivosti a jej vykonávania a zodpovedajúcim spôsobom ju revidujú, kedykoľvek sa revízia bude považovať na základe hodnotenia za nevyhnutnú.
2. Hodnotenie a revízia stratégie náležitej starostlivosti sa uskutočňujú prostredníctvom diskusií so zainteresovanými stranami a za účasti odborových zväzov a zástupcov zamestnancov rovnakým spôsobom ako pri stanovovaní stratégie náležitej starostlivosti podľa článku 4.
Článok 9
Mechanizmy podávania sťažností
1. Podniky zabezpečujú mechanizmus podávania sťažností, ktorý slúži ako systém včasného varovania pre informovanosť o rizikách a ako systém mediácie, ktorý všetkým zainteresovaným stranám umožňuje vyjadrovať primerané obavy týkajúce sa existencie potenciálneho alebo skutočného negatívneho dopadu na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných. Členské štáty zabezpečia, aby podniky mali možnosť ustanoviť takýto mechanizmus prostredníctvom dohôd o spolupráci s inými podnikmi alebo organizáciami, účasťou na mechanizmoch podávania sťažností viacerých zainteresovaných strán alebo pripojením sa ku globálnej rámcovej dohode.
2. Mechanizmy podávania sťažností musia byť legitímne, prístupné, predvídateľné, bezpečné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami a prispôsobiteľné, ako sa stanovuje v kritériách účinnosti pre mimosúdne mechanizmy podávania sťažností v zásade 31 hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a vo všeobecnom komentári č. 16 Výboru OSN pre práva dieťaťa. Takéto mechanizmy umožňujú vyjadrovať obavy buď anonymne, alebo dôverne, podľa potreby v súlade s vnútroštátnym právom.
3. Mechanizmus podávania sťažností poskytuje včasné a účinné odpovede zainteresovaným stranám, a to v prípadoch varovaní a sťažností, ako aj v prípadoch vyjadrenia obáv.
4. Podniky podávajú správy o primeraných obavách vyjadrených prostredníctvom svojich mechanizmov podávania sťažností a pravidelne podávajú správy o pokroku dosiahnutom v týchto prípadoch. Všetky informácie sa uverejňujú spôsobom, ktorý neohrozuje bezpečnosť zainteresovaných strán, čo zahŕňa aj to, že ich totožnosť sa nezverejňuje.
5. Mechanizmy podávania sťažností sú oprávnené predkladať podniku návrhy, ako možno riešiť potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy.
6. Podniky pri vypracúvaní mechanizmov podávania sťažností prijímajú rozhodnutia na základe stanoviska zainteresovaných strán.
7. Použitie mechanizmu podávania sťažností nebráni navrhovateľom v prístupe k súdnym mechanizmom.
Článok 10
Mimosúdne prostriedky nápravy
1. Členské štáty zabezpečia, aby podnik, ktorý zistí, že spôsobil škodu alebo prispel k nepriaznivému vplyvu, zabezpečil proces nápravy alebo v rámci neho spolupracoval. Ak podnik zistí, že je priamo spojený s nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, spolupracuje v rámci procesu nápravy podľa svojich najlepších možností.
2. Nápravu možno navrhnúť ako výsledok mediácie prostredníctvom mechanizmu podávania sťažností stanoveného v článku 9.
3. Náprava sa určí po konzultácii s dotknutými zainteresovanými stranami a môže pozostávať z: finančnej alebo nefinančnej kompenzácie, opätovného nadobudnutia pozície, verejného ospravedlnenia, vrátenia, rehabilitácie alebo príspevku na vyšetrovanie.
4. Podniky zabránia vzniku ďalšej škody tým, že poskytnú záruky, že príslušná škoda sa nebude opakovať.
5. Členské štáty zabezpečia, aby návrh prostriedku nápravy zo strany podniku nebránil dotknutým zainteresovaným stranám v začatí občianskeho súdneho konania v súlade s vnútroštátnym právom. Predovšetkým obete nie sú povinné požiadať pred podaním žaloby na súd o mimosúdne prostriedky nápravy a prebiehajúce konanie v rámci mechanizmu podávania sťažností nebráni v prístupe obetí k súdu. Rozhodnutia vydané v rámci mechanizmu podávania sťažností súdy náležite zvážia, ale nie sú pre ne záväzné.
Článok 11
Odvetvové akčné plány v oblasti náležitej starostlivosti
1. Členské štáty môžu podporiť prijatie dobrovoľných odvetvových alebo medziodvetvových akčných plánov náležitej starostlivosti na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie zameraných na koordináciu stratégií náležitej starostlivosti podnikov.
Podniky, ktoré sa zúčastňujú na odvetvových alebo medziodvetvových akčných plánoch náležitej starostlivosti, nie sú oslobodené od povinností ustanovených v tejto smernici.
2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné zainteresované strany, najmä odborové zväzy, zástupcovia pracovníkov a organizácie občianskej spoločnosti, mali právo zúčastňovať sa na definovaní odvetvových akčných plánov náležitej starostlivosti bez toho, aby bola dotknutá povinnosť každého podniku dodržiavať požiadavky stanovené v článku 5.
3. Odvetvové akčné plány v oblasti náležitej starostlivosti môžu stanoviť jednotný spoločný mechanizmus podávania sťažností pre podniky v rámci ich rozsahu pôsobnosti. Mechanizmus podávania sťažností musí byť v súlade s článkom 9 tejto smernice.
4. Vývoj mechanizmov podávania sťažností v jednotlivých odvetviach sa opiera o stanovisko zainteresovaných strán.
Článok 12
Dohľad
1. Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných vnútroštátnych orgánov zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním tejto smernice v znení, v akom bola transponovaná do vnútroštátneho práva, a za šírenie najlepších postupov náležitej starostlivosti.
2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány určené v súlade s odsekom 1 boli nezávislé a mali potrebné personálne, technické a finančné zdroje, priestory, infraštruktúru a odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich povinností.
3. Členské štáty informujú Komisiu o názvoch a adresách príslušných orgánov do …. [dátum transpozície tejto smernice]. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách v názvoch alebo adresách príslušných orgánov.
4. Komisia zverejní zoznam príslušných orgánov, a to aj na internete. Komisia tento zoznam pravidelne aktualizuje.
Článok 13
Vyšetrovania týkajúce sa podnikov
1. Príslušné orgány členských štátov uvedené v článku 14 majú právomoc vykonávať vyšetrovania s cieľom zabezpečiť, aby podniky dodržiavali povinnosti stanovené v tejto smernici vrátane podnikov, ktoré vyhlásili, že nemajú žiadny potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných. Tieto príslušné orgány sú oprávnené vykonávať kontroly podnikov a viesť rozhovory s dotknutými alebo potenciálne dotknutými zainteresovanými stranami alebo ich zástupcami. Takéto kontroly môžu zahŕňať preskúmanie stratégie náležitej starostlivosti podniku, fungovania mechanizmu podávania sťažností a kontroly na mieste.
Podniky poskytnú príslušným orgánom všetku pomoc potrebnú na to, aby uľahčili vykonávanie ich vyšetrovaní.
2. Vyšetrovania uvedené v odseku 1 sa vykonávajú buď na základe prístupu založeného na riziku, alebo v prípade, že príslušný orgán má k dispozícii relevantné informácie o tom, že existuje podozrenie, že podnik porušil povinnosti stanovené v tejto smernici, a to aj na základe odôvodnených a primeraných obáv vznesených akoukoľvek treťou stranou.
3. Komisia a príslušné orgány členských štátov uvedené v článku 12 uľahčia tretím stranám predkladanie odôvodnených a primeraných obáv uvedených v odseku 2 tohto článku prostredníctvom opatrení, ako sú harmonizované formuláre na predkladanie pripomienok. Komisia a príslušné orgány zabezpečia, aby mal sťažovateľ právo požadovať, aby obavy, ktoré vyjadril, zostali dôverné alebo anonymné v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušné orgány členských štátov uvedené v článku 12 zabezpečia, aby sa tento formulár mohol vypĺňať aj elektronicky.
4. Príslušný orgán informuje sťažovateľa o pokroku a výsledku vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným dozorným orgánom.
5. Ak na základe opatrení prijatých podľa odseku 1 príslušný orgán zistí nedodržanie tejto smernice, dotknutému podniku poskytne primeranú lehotu na prijatie nápravných opatrení, ak sú takéto opatrenia možné.
6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že by nedodržanie tejto smernice mohlo priamo viesť k nenapraviteľnej škode, mohlo byť nariadené prijatie dočasných opatrení dotknutým podnikom alebo v súlade so zásadou proporcionality dočasné pozastavenie činnosti. V prípade podnikov, ktoré sa spravujú právom štátu, ktorý nie je členom EÚ, a ktoré pôsobia na vnútornom trhu, môže dočasné pozastavenie činností znamenať zákaz činnosti na vnútornom trhu.
7. Členské štáty stanovia sankcie v súlade s článkom 18 pre podniky, ktoré v stanovenej lehote neprijmú nápravné opatrenia. Príslušné vnútroštátne orgány sú oprávnené ukladať správne pokuty.
8. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány viedli záznamy o vyšetrovaniach uvedených v odseku 1, v ktorých uvedú najmä ich povahu a výsledky, ako aj záznamy o akomkoľvek oznámení o nápravných opatreniach prijatých v zmysle odseku 5. Príslušné orgány uverejňujú výročnú správu o činnosti obsahujúcu najzávažnejšie prípady nedodržiavania pravidiel a spôsob, akým sa nimi zaoberali, s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií.
Článok 14
Usmernenia
1. S cieľom vytvoriť jednoznačnosť a istotu pre podniky, ako aj zabezpečiť konzistentnosť ich postupov Komisia po porade s členskými štátmi a organizáciou OECD a s pomocou Agentúry Európskej únie pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky uverejní všeobecné nezáväzné usmernenia pre podniky o tom, ako najlepšie plniť povinnosti náležitej starostlivosti stanovené v tejto smernici. Tieto usmernenia poskytnú praktický návod, ako možno uplatňovať zásady proporcionality a stanovovania priorít z hľadiska vplyvov, odvetví a geografických oblastí na povinnosti náležitej starostlivosti v závislosti od veľkosti a odvetvia podniku. Usmernenia sa sprístupnia najneskôr do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
2. Komisia môže po porade s členskými štátmi a organizáciou OECD a s pomocou Agentúry Európskej únie pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky vypracovať osobitné nezáväzné usmernenia pre podniky pôsobiace v určitých odvetviach.
3. Pri príprave nezáväzných usmernení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa náležite zohľadnia hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, usmernenia OECD pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín, usmernenia OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v odevnom a obuvníckom sektore, usmernenie OECD v záujme zodpovedného obchodného správania pre inštitucionálnych investorov, usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného poskytovania úverov podnikom a upisovania cenných papierov a usmernenie OECD – FAO pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce, všeobecný komentár č. 16 Výboru OSN pre práva dieťaťa o povinnostiach štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľského sektora na práva detí a Zásady UNICEF-u týkajúce sa práv detí a podnikania. Komisia pravidelne preskúmava relevantnosť svojich usmernení a prispôsobuje ich novým najlepším postupom.
4. Komisia pravidelne aktualizuje informačné listy o jednotlivých krajinách a zverejňuje ich s cieľom poskytnúť aktuálne informácie o medzinárodných dohovoroch a zmluvách, ktoré ratifikoval každý z obchodných partnerov Únie. Komisia zhromažďuje a uverejňuje obchodné a colné údaje o pôvode surovín, medziproduktov a hotových výrobkov a uverejňuje informácie o rizikách potenciálneho alebo skutočného nepriaznivého vplyvu na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných alebo skutočných nepriaznivých vplyvov súvisiacich s určitými krajinami alebo regiónmi, sektormi a pododvetviami a výrobkami.
Článok 15
Osobitné opatrenia na podporu malých a stredných podnikov
1. Členské štáty zabezpečia, aby bol zriadený osobitný portál pre malé a stredné podniky, na ktorom môžu nájsť usmernenia a získať ďalšiu podporu a informácie o tom, ako najlepšie plniť svoje povinnosti náležitej starostlivosti.
2. Malé a stredné podniky sú oprávnené na finančnú podporu na plnenie svojich povinností náležitej starostlivosti v rámci programov Únie na podporu malých a stredných podnikov.
Článok 16
Spolupráca na úrovni Únie
1. Komisia zriadi európsku sieť náležitej starostlivosti príslušných orgánov, aby spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uvedenými v článku 12 zabezpečila koordináciu, konvergenciu regulačných, vyšetrovacích a dozorných postupov a zdieľanie informácií a aby monitorovala výkonnosť príslušných vnútroštátnych orgánov.
Príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú pri presadzovaní povinností stanovených v tejto smernici.
2. Komisia s pomocou Agentúry Európskej únie pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky uverejní na základe informácií poskytnutých príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v spolupráci s ďalšími odborníkmi z verejného sektora a so zainteresovanými stranami výročnú hodnotiacu tabuľku v oblasti náležitej starostlivosti.
Článok 17
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Článok 18
Sankcie
1. Členské štáty ustanovia primerané sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zohľadňovať závažnosť spáchaných porušení a skutočnosť, či k porušeniu došlo opakovane.
2. Príslušné vnútroštátne orgány môžu najmä uložiť primerané pokuty vypočítané na základe obratu podniku, dočasne alebo na neurčito vylúčiť podniky z verejného obstarávania, zo štátnej pomoci, zo schém verejnej podpory vrátane schém, ktoré sa spoliehajú na agentúry pre vývozné úvery a pôžičky, uchýliť sa k zaisteniu komodít a iným vhodným administratívnym sankciám.
Článok 19
Občianskoprávna zodpovednosť
1. Skutočnosť, že podnik dodržiava svoje povinnosti náležitej starostlivosti, nezbavuje podnik občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá mu môže vzniknúť podľa vnútroštátneho práva.
2. Členské štáty zabezpečia, aby mali zavedený režim zodpovednosti, na základe ktorého môžu byť podniky v súlade s vnútroštátnym právom brané na zodpovednosť a poskytovať nápravu za akúkoľvek škodu, ktorá vznikla v dôsledku potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ktoré oni alebo podniky pod ich kontrolou spôsobili alebo ku ktorým prispeli konaním alebo opomenutím.
3. Členské štáty zabezpečia, aby ich režim zodpovednosti uvedený v odseku 2 bol taký, aby podniky, ktoré preukážu, že vynaložili všetku náležitú starostlivosť v súlade s touto smernicou s cieľom zamedziť príslušnej škode alebo že by ku škode došlo aj v prípade, že by sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť, neboli za túto škodu zodpovedné.
4. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody spôsobenej nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva a životné prostredie bola primeraná.
Článok 20
Medzinárodné právo súkromné
Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušné ustanovenia tejto smernice považovali za imperatívnu normu v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007(52).
Článok 21
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [24 mesiacov] odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 22
Nadobudnutie účinnosti rozhodnutia
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Loi n° 2017-399 du 27 mars 2017 relative au devoir de vigilance des sociétés mères et des entreprises donneuses d'ordre, JORF n°0074 du 28 mars 2017. (Zákon č. 2017-399 z 27. marca 2017 o povinnosti náležitej starostlivosti materských a hlavných zadávateľských spoločností, Úradný vestník 0074, 28.3.2017)
Wet van 24 oktober 2019 n. 401 houdende de invoering van een zorgplicht ter voorkoming van de levering van goederen en diensten die met behulp van kinderarbeid tot stand zijn gekomen (Wet zorgplicht kinderarbeid) (zákon č. 401 z 24. októbra 2019 o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).
* Komisia by mala identifikovať vysokorizikové odvetvia hospodárskej činnosti s významným vplyvom na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných s cieľom zahrnúť malé a stredné podniky pôsobiace v týchto odvetviach do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Vysoko rizikové malé a stredné podniky by mala vymedziť Komisia v tejto smernici. Vymedzenie pojmu by malo zohľadňovať odvetvie podniku alebo typ jeho činností.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).
Smernica 2002/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).
Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).
Vykonávanie nariadenia o stavebných výrobkoch
171k
52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (nariadenie o stavebných výrobkoch) (2020/2028(INI))
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh(1) (nariadenie o stavebných výrobkoch),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES(2),
– so zreteľom na hodnotenie Komisie z 24. októbra 2019 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (SWD(2019)1770),
– so zreteľom na správu Komisie z 24. októbra 2019 o výsledku hodnotenia relevantnosti úloh stanovených v článku 31 ods. 4, ktoré získavajú finančné prostriedky Únie podľa článku 34 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (COM(2019)0800),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011(3),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93(4),
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS(5),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie(7),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o čistej energii pre všetkých Európanov (COM(2016)0860),
– so zreteľom na Európsku zelenú dohodu (COM(2019)0640),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0012/2021),
A. keďže stavebníctvo v Európe priamo vytvára 18 miliónov pracovných miest a 9 % HDP(8);
B. keďže účelom nariadenia o stavebných výrobkoch je odstrániť technické prekážky obchodu so stavebnými výrobkami s cieľom posilniť ich voľný pohyb na vnútornom trhu a zároveň zabezpečiť, aby tieto výrobky boli vhodné na zamýšľané použitie a spĺňali deklarované parametre, pričom sa zohľadňujú zdravotné, bezpečnostné a environmentálne aspekty súvisiace s ich používaním, bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú;
C. keďže sa ukázalo, že európsky systém technickej regulácie a normalizácie je sám osebe hnacou silou konkurencieschopnosti a inovácie, zároveň prispieva k bezpečnosti spotrebiteľov v Európe a znižuje počet nehôd, čím sa normy EÚ stali kritériom v celosvetovom meradle;
D. keďže problémom je pomalé prijímanie a neuvádzanie harmonizovaných noriem, pretože proces ich prijímania nedrží krok s vývojom v tomto odvetví, čo spôsobuje neistotu podnikov; keďže nedostatok harmonizovaných noriem a neúplnosť existujúcich noriem prispeli k dodatočným vnútroštátnym požiadavkám na stavebné výrobky, ktoré vytvárajú prekážky ich voľnému pohybu na jednotnom trhu; keďže tieto požiadavky môžu byť škodlivé pre spotrebiteľov a členské štáty pri plnení ich povinností v súvislosti s bezpečnosťou stavieb, zdravím, ochranou životného prostredia, inými stavebnými záležitosťami a ochranou spotrebiteľa;
E. keďže pravidlá o stavebných prácach stanovené členskými štátmi by sa mali navrhovať a vykonávať tak, aby zaručovali bezpečnosť pracovníkov a spotrebiteľov a aby nepoškodzovali životné prostredie, čo môže mať vplyv aj na požiadavky na stavebné výrobky;
F. keďže náklady na dodržiavanie nariadenia o stavebných výrobkoch predstavujú 0,6 % – 1,1 % obratu stavebníctva, ktoré znášajú najmä výrobcovia, čo môže byť veľkým bremenom pre MSP;
1. víta hodnotenie a prebiehajúce preskúmanie nariadenia o stavebných výrobkoch zo strany Komisie, ktorých cieľom je odstrániť zostávajúce prekážky na vnútornom trhu so stavebnými výrobkami a prispieť k cieľom európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo, pri súčasnom zohľadnení technologického vývoja a inovácií;
2. poukazuje na osobitnú povahu nariadenia o stavebných výrobkoch, ktoré sa líši od všeobecných zásad nového legislatívneho rámca, najmä preto, že sa ním neharmonizujú žiadne konkrétne požiadavky ani minimálne úrovne bezpečnosti stavebných výrobkov, ale namiesto toho sa iba vymedzuje spoločný technický jazyk, ktorý je rovnaký pre všetky stavebné výrobky spadajúce pod nariadenie o stavebných výrobkoch, na hodnotenie parametrov stavebných výrobkov podľa ich základných vlastností stanovených v harmonizovaných technických špecifikáciách;
3. zdôrazňuje, že súčasným nariadením o stavebných výrobkoch sa zabezpečuje pohyb stavebných výrobkov v rámci Únie, zatiaľ čo členské štáty si ponechávajú kontrolu nad pravidlami pre stavebné práce; v tejto súvislosti konštatuje, že v predpisoch členských štátov sa vyžaduje, aby boli stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby neohrozovali bezpečnosť osôb, domácich zvierat ani majetku a nepoškodzovali životné prostredie; poukazuje na to, že na stavebné predpisy stanovené na úrovni členských štátov majú vo všeobecnosti vplyv vlastnosti stavebných výrobkov, z ktorých sa dielo buduje;
Spoločný technický jazyk vrátane noriem
4. konštatuje, že spoločný technický jazyk, ktorý sa zavádza nariadením o stavebných výrobkoch, je vymedzený harmonizovanými európskymi normami a európskymi hodnotiacimi dokumentmi (EAD) pre výrobky, na ktoré sa nevzťahujú – alebo úplne nevzťahujú – harmonizované normy s cieľom riešiť požiadavky členských štátov na výkon; uznáva, že Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) sú príslušné organizácie zodpovedné za vypracovanie harmonizovaných noriem, zatiaľ čo Európska organizácia pre technické posudzovanie (ďalej len „EOTA“) a orgány technického posudzovania (OTP) sú zodpovedné za prípravu európskych hodnotiacich dokumentov;
5. zdôrazňuje, že na rozdiel od iných právnych predpisov nového legislatívneho rámca je používanie harmonizovaných noriem podľa nariadenia o stavebných výrobkoch povinné, čo si s cieľom riešiť potreby a zvážiť najúčinnejšie postupy priemyslu, pripraviť pôdu pre inovácie, držať krok s technologickým vývojom, zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a rovnosť podmienok pre MSP a vyhovieť regulačným potrebám členských štátov vyžaduje účinný systém ich prijímania; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zabezpečila aktívne zapojenie priemyslu a príslušných zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby nové normy boli čo najrelevantnejšie; berie na vedomie význam aktívnej účasti členských štátov na procese normalizácie;
6. je znepokojený tým, že zo 444 platných harmonizovaných noriem pre stavebné výrobky bolo po prijatí nariadenia o stavebných výrobkoch vydaných len 12 nových noriem; domnieva sa, že čas potrebný na vypracovanie a uvádzanie noriem a na nevybavené žiadosti o revíziu a aktualizáciu súčasných noriem (acquis nariadenia o spoločných ustanoveniach) a nedostatok právnej istoty v súčasnom legislatívnom rámci a absencia dialógu medzi všetkými partnermi, ktorí sa zúčastňujú procesu, patria k najzávažnejším problémom spojeným s vykonávaním nariadenia o stavebných výrobkoch;
7. upozorňuje na to, že značný počet noriem sa v plnej miere nevzťahuje na všetky základné požiadavky na výrobky potrebné na ich používanie pri stavebných prácach; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto neúplná harmonizácia čiastočne viedla k dodatočným vnútroštátnym požiadavkám a povinným vnútroštátnym označeniam pre stavebné výrobky, ktoré vytvárajú neopodstatnené prekážky, fragmentáciu a oslabenie vnútorného trhu a právnu neistotu pre podniky, staviteľov, dodávateľov, projektantov a architektov, čo vedie k potenciálnym bezpečnostným rizikám pre stavebné práce;
8. naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla rýchle schodné riešenie na zlepšenie postupov normalizácie a na vyriešenie nevybavených neuvádzaných noriem; v tejto súvislosti podporuje spojenie krátkodobých opatrení na riešenie nevybavenej agendy a regulačných nedostatkov a dlhodobých opatrení na zlepšenie procesu vymedzovania spoločného technického jazyka cez komplexné harmonizované normy;
9. poukazuje na to, že problémy pri vývoji harmonizovaných noriem treba riešiť vo všetkých fázach prípravného procesu; vyzýva Komisiu, aby v tejto prípravnej fáze úzko konzultovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, v súlade s nariadením o normalizácii, a zdôrazňuje význam vyváženého zastúpenia a transparentnosti a otvorenosti všetkých zainteresovaných strán s cieľom nájsť uskutočniteľné riešenia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vysokú kvalitu žiadostí o normalizáciu, ktoré vydáva Komisia, a potrebu poskytnúť jasné a pragmatické usmernenia; ďalej nabáda Komisiu, aby vypracovala komplexné a horizontálne usmernenia pre normalizačné orgány, v ktorých sa stanoví štruktúra a požiadavky každej vyžiadanej normy; navrhuje, aby sa pre Komisiu stanovili jasne vymedzené časové rámce na posúdenie pripravovaných noriem a jasných lehôt pre všetky strany s cieľom zabezpečiť ďalšiu revíziu, ak sa zistí, že požiadavka na vypracovanie normy alebo nariadenie o stavebných výrobkoch neboli dodržané; domnieva sa, že je dôležité presnejšie vymedziť pôsobnosť noriem, aby výrobcovia mohli byť jasne usmernení pri deklarovaní, že ich výrobky patria do pôsobnosti noriem;
10. domnieva sa, že vzhľadom na povinný charakter noriem v kontexte nariadenia o stavebných výrobkoch a na to, že sa považujú za súčasť právnych predpisov Únie, by texty vydaných harmonizovaných noriem mali byť dostupné vo všetkých jazykoch Únie; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť prístup ku kvalitnému prekladu bez dodatočných nákladov a zvýšiť zapojenie vnútroštátnych normalizačných orgánov do procesu prekladu; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala a zjednodušila finančné dohody o preklade harmonizovaných noriem;
11. je znepokojený tým, že kým alternatíva pre výrobky, na ktoré sa harmonizované normy nevzťahujú alebo na ktoré sa harmonizované normy nevzťahujú v plnej miere, bola zahrnutá do nariadenia o stavebných výrobkoch s cieľom umožniť inovačným výrobkom vstup na trh, prevažná väčšina európskych hodnotiacich dokumentov sa inovačných výrobkov netýka;
12. domnieva sa preto, že súčasné nedostatočné výsledky systému normalizácie sú jedným z faktorov vedúcich k zvýšenému využívaniu postupov EOTA ako alternatívneho prostriedku normalizácie;
13. upozorňuje na zdĺhavosť a vysoké náklady na postupy EOTA, ktoré nie sú priaznivé pre MSP a väčšinou sú cenovo dostupné len pre veľké subjekty na trhu; zdôrazňuje, že bez ohľadu na potrebu všeobecného zlepšenia procesu normalizácie môže byť súčasný postup vypracúvania európskych hodnotiacich dokumentov užitočný ako doplnkový spôsob podpory vývoja inovačných výrobkov a účasti MSP, ale musí sa zaoberať aj cieľom výrobcov uvádzať inovačné výrobky na trh čo najrýchlejšie pri súčasnom dodržiavaní úniových požiadaviek na výrobky, a nemal by sa považovať za trvalú alternatívu k systému normalizácie;
14. zdôrazňuje, že spoločný technický jazyk by mohol pomôcť podpore obehového hospodárstva, pretože umožňuje výrobcom deklarovať parametre ich výrobkov spoločným spôsobom; ďalej sa domnieva, že väčší dôraz by sa mal klásť na normy, ktoré môžu prispieť k podpore obehového hospodárstva v Európe;
Označenie CE a vyhlásenie o parametroch
15. konštatuje, že označenie CE je prostriedok umožňujúci uvádzanie stavebných výrobkov legálne uvedených na trh v jednom členskom štáte na trh na území ktoréhokoľvek iného členského štátu; je však znepokojený tým, že označenie CE podľa nariadenia o stavebných výrobkoch sa odlišuje od iných právnych predpisov nového legislatívneho rámca, pretože sa vzťahuje len na parametre výrobku a nepotvrdzuje súlad s konkrétnymi požiadavkami na výrobok, takže takýto odlišný prístup v porovnaní s inými predpismi nového legislatívneho rámca by mohol v súvislosti s označením CE vyvolať zmätok a znížiť jeho hodnotu; v tejto súvislosti poukazuje na kolíziu informácií, ktoré sa požadujú pre označenie CE a vyhlásenie o parametroch; domnieva sa, že táto duplicita vytvára ďalšiu zbytočnú administratívnu záťaž a náklady pre podniky a mala by sa odstrániť napríklad aj prostredníctvom lepšieho využívania digitálnych riešení;
16. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že označenie CE podľa nariadenia o stavebných výrobkoch sa nesprávne chápe ako značka kvality, pričom sa v ňom neurčuje, či je stavebný výrobok bezpečný alebo či by sa mohol použiť pri stavbách; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie riešenia, aby sa koncovým používateľom poskytli presné a jasné informácie o povahe označenia CE, pokiaľ ide o bezpečnosť stavebných výrobkov a ich súlad s vnútroštátnymi požiadavkami na bezpečnosť budov a stavebné práce;
17. vyzýva Komisiu, aby zvážila a dôkladne posúdila možnosť postupného zlepšovania nariadenia o stavebných výrobkoch tým, že doň začlení dodatočné informačné povinnosti a požiadavky na výkonnosť, pokiaľ ide o zdravotné, bezpečnostné a environmentálne aspekty po posúdení vplyvu a posúdení regulačných potrieb Únie a členských štátov pre každú kategóriu výrobkov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, ktorý prístup by sa ukázal ako účinný pre nariadenie o stavebných výrobkoch;
18. berie na vedomie nedostatočnú digitalizáciu v stavebníctve a zdôrazňuje, že je dôležité naplno využívať digitálne technológie, ktoré by mohli umožniť poskytovanie jasných, transparentných a spoľahlivých informácií hospodárskym subjektom a koncovým používateľom, riešiť prekrývanie informačných požiadaviek a umožniť orgánom dohľadu nad trhom účinnejšie vykonávať ich činnosti; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila prínosy používania takýchto technológií a aby vypracovala riešenia na inteligentnú integráciu existujúcich údajov, ktoré možno využiť v rámci rôznych informačných systémov;
19. domnieva sa, že digitálne riešenia by mohli zvýšiť transparentnosť trhu so stavebnými výrobkami a zabezpečiť presnosť a spoľahlivosť informácií poskytovaných vo vyhlásení o parametroch, ako aj uľahčiť porovnateľnosť stavebných výrobkov na základe ich deklarovaných parametrov vrátane bezpečnosti a environmentálnych vlastností, čím by hospodárskym subjektom a koncovým používateľom umožnili využívať informácie poskytnuté výrobcami rýchlym posudzovaním a porovnávaním požiadaviek na stavebné práce s informáciami poskytnutými vo vyhlásení o parametroch;
20. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť hospodárskych subjektov, najmä MSP a mikropodnikov, pokiaľ ide o označovanie CE a vyhlásenia o parametroch, a to aj prostredníctvom jednotnej digitálnej brány; domnieva sa, že takýto prístup by zvýšil dôveru v harmonizáciu na úrovni Únie a kvalitu harmonizovaných noriem a pomohol by znížiť fragmentáciu jednotného trhu; zdôrazňuje dôležitú úlohu národných kontaktných miest pre stavebné výrobky pri informovaní hospodárskych subjektov o uplatňovaní nariadenia o stavebných výrobkoch a poskytovaní spoľahlivých informácií o ustanoveniach na území členského štátu o požiadavkách na stavebné práce uplatniteľných na zamýšľané použitie každého stavebného výrobku; navrhuje, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie na zvýšenie informovanosti o existencii týchto kontaktných miest, keďže v roku 2018 o nich vedelo len 57 % zainteresovaných strán;
Dohľad nad trhom
21. je znepokojený tým, že priemysel považuje dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami za nedostatočný a neúčinný; zdôrazňuje, že takáto situácia oslabuje rovnaké postavenie hospodárskych subjektov, ktoré dodržiavajú právne predpisy, v prospech nečestných obchodníkov, ktorí ich nedodržiavajú; poukazuje na to, že slabý a nejednotný dohľad nad trhom by mohol viesť k nárastu počtu výrobkov, ktoré nespĺňajú deklarované parametre, čo by mohlo ohroziť koncových používateľov;
22. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali nariadenie (EÚ) 2019/1020, ktorého cieľom je posilniť dohľad nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie vrátane nariadenia o stavebných výrobkoch, a ktoré vytvára rámec spolupráce s hospodárskymi subjektmi; zdôrazňuje potrebu konzistentného, harmonizovaného a jednotného presadzovania nových pravidiel vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom a posilnenej cezhraničnej spolupráce na tento účel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v stavebníctve a spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie;
23. pripomína požiadavku, aby členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 venovali potrebné finančné, ľudské a technické zdroje orgánom dohľadu nad trhom vrátane zabezpečenia toho, aby mali dostatočné odborné znalosti a spôsobilosti; nabáda členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu svojich orgánov dohľadu nad trhom, a to aj na cezhraničnej úrovni, a aby zvýšili počet, efektívnosť a účinnosť kontrol s cieľom umožniť identifikáciu stavebných výrobkov, ktoré sú nie sú v súlade s ich deklarovanými parametrami, a zabrániť ich obehu na jednotnom trhu;
24. vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala vykonávacie akty podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 s cieľom ďalej zosúladiť výkonnosť orgánov dohľadu nad trhom stanovením jednotných podmienok kontrol, kritérií na určenie frekvencie kontrol a množstva vzoriek, ktoré sa majú kontrolovať v súvislosti s určitými výrobkami alebo ich kategóriami, a stanovením referenčných hodnôt pre kontroly harmonizovaných výrobkov, s riadnym zohľadnením osobitostí zúčastnených odvetví, vrátane stavebných výrobkov a vplyvu zrevidovaného nariadenia o stavených výrobkoch; berie na vedomie dôležitú úlohu siete Únie pre súlad výrobkov a skupín pre administratívnu spoluprácu (AdCos) pri zabezpečovaní štruktúrovanej koordinácie a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Komisie a pri zefektívňovaní postupov dohľadu nad trhom s cieľom zvýšiť ich účinnosť;
25. domnieva sa, že je zásadné, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom zodpovedné za stavebné výrobky úzko spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi kontroly v stavebníctve s cieľom zabezpečiť diferencovaný prístup pri posudzovaní zhody stavebných výrobkov používaných v stavebných prácach s deklarovanými úžitkovými vlastnosťami alebo plánovaným použitím, ako aj zabezpečiť ich súlad so stavebnými predpismi, čím sa zaručí ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov, ktorí používajú stavebné výrobky, a používateľov stavebných diel;
26. zdôrazňuje, že členské štáty by mali prevziať zodpovednosť pri zavádzaní vnútroštátnych ustanovení o stavebných prácach vrátane požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti budov počas výstavby, údržby a demolácie stavebných diel, a to s prihliadnutím na iné aspekty dôležité pre verejný záujem, ako je zdravie, bezpečnosť a ochrana pracovníkov a ochrana životného prostredia;
27. poukazuje na nárast predaja online v stavebníctve; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinný dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami predávanými online, najmä tými, ktoré sú kupované od hospodárskych subjektov mimo EÚ, keďže nemusia byť v súlade s právnymi predpismi Únie, a preto by mohli ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť stavebných prác, aby sa zabezpečila zhoda stavebných výrobkov, ktoré sú v obehu na jednotnom trhu, s ich deklarovanými vlastnosťami alebo zamýšľaným použitím bez ohľadu na ich pôvod; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tejto súvislosti mohli zohrávať online trhy;
28. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jednotnú úroveň výkonnosti notifikovaných orgánov, ktoré vykonávajú posudzovanie parametrov stavebných výrobkov, aby sa ich funkcie vykonávali na rovnakej úrovni a za rovnakých podmienok; v tejto súvislosti berie na vedomie úlohu skúšobných zariadení Únie zavedených nariadením (EÚ) 2019/1020 pri prispievaní k zvyšovaniu laboratórnej kapacity, ako aj zabezpečovaní spoľahlivosti a konzistentnosti testovania na účely dohľadu nad trhom vo všetkých členských štátoch;
29. zdôrazňuje potrebu posilniť poskytovanie a výmenu informácií o potenciálne nebezpečných látkach v stavebných výrobkoch a posilniť spoluprácu s databázami Európskej chemickej agentúry podľa súčasných právnych predpisov;
30. vyzýva Komisiu, aby naďalej účinne monitorovala a riešila neodôvodnené prekážky na vnútornom trhu vyplývajúce z vnútroštátnych regulačných opatrení; zdôrazňuje potrebu posilneného dialógu a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom riešiť praktiky, ktoré bránia voľnému pohybu stavebných výrobkov na vnútornom trhu, ako je pokračujúce používanie národných značiek a dodatočných certifikácií stavebných výrobkov;
Udržateľnosť stavebných výrobkov
31. zdôrazňuje celkovú potrebu transformácie na udržateľné a viac obehové hospodárstvo pri obstarávaní, výrobe, opätovnom používaní a recyklácii stavebných výrobkov a pri ich používaní v stavebných prácach; zdôrazňuje potrebu zlepšiť udržateľnosť stavebných výrobkov a dostupnosť druhotných a obnoviteľných výrobkov a materiálov na trhu;
32. v tejto súvislosti víta cieľ Komisie zvýšiť udržateľnosť stavebníctva riešením udržateľnosti stavebných výrobkov v rámci revízie nariadenia o stavebných výrobkoch, ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. podporuje záväzok Komisie zosúladiť a zladiť právne predpisy o stavebných výrobkoch s horizontálnymi environmentálnymi politikami;
33. vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie určitých požiadaviek týkajúcich sa environmentálnych vlastností a kritérií udržateľnosti počas celého životného cyklu výrobkov do harmonizovaných noriem pre osobitné kategórie výrobkov podľa nariadenia o stavebných výrobkoch, pričom by sa zohľadnil vývoj na trhu a technologický vývoj a vnútroštátne regulačné požiadavky pre stavebný sektor alebo politiky v oblasti budov s cieľom poskytnúť výrobcom jednotný rámec na posudzovanie a testovanie výrobkov v prípade, kde vzniknú príslušné spoločné požiadavky na súlad; zdôrazňuje skutočnosť, že súčasné základné požiadavky na stavebné práce stanovené v nariadení o stavebných výrobkoch už môžu predstavovať základ na prípravu normalizačných mandátov a harmonizovaných technických špecifikácií, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti a udržateľnosť stavebných výrobkov; zdôrazňuje význam riadneho posúdenia kategórií výrobkov, pre ktoré by takéto požiadavky mali význam, a potrebu zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán do procesu posudzovania; zdôrazňuje, že takéto začlenenie by nemalo viesť k zvýšeniu cien stavebných výrobkov;
34. vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by nariadenie o stavebných výrobkoch mohlo podporiť obehovosť stavebných výrobkov vrátane opätovne použitých alebo repasovaných výrobkov alebo výrobkov vyrobených z recyklovaných materiálov; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať spoľahlivé údaje o predchádzajúcom používaní stavebných výrobkov so zohľadnením potenciálnych súvisiacich nákladov; v tejto súvislosti víta zámer Komisie vytvoriť spoločný európsky dátový priestor pre inteligentné obehové aplikácie s údajmi o informáciách o výrobkoch(9);
Konkrétne odporúčania k preskúmaniu nariadenia o stavebných výrobkoch
35. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť riadne zapojenie všetkých zainteresovaných strán do postupu konzultácii a hodnotenia; zdôrazňuje význam rozsiahleho posúdenia vplyvu možných regulačných rozhodnutí; zdôrazňuje potrebu rovnakých podmienok a menšej administratívnej záťaže pre všetky podniky, najmä MSP, v právnych predpisoch o stavebných výrobkoch, zohľadnenia nových podnikateľských modelov, ako aj spravodlivej a voľnej hospodárskej súťaže na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie objasnenie a zlepšenie zjednodušených postupov pre mikropodniky;
36. zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť duplicite a zabezpečiť súlad revidovaného nariadenia o stavebných výrobkoch s existujúcimi právnymi predpismi a budúcimi legislatívnymi iniciatívami; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila vzťah nariadenia o stavebných výrobkoch k súvisiacim právnym predpisom týkajúcim sa vnútorného trhu, ako je smernica o ekodizajne(10), nariadenie o energetickom označovaní(11), rámcová smernica o odpade(12) a smernica o pitnej vode(13), aby sa predišlo možnému prekrývaniu, a v prípade potreby zjednodušila príslušné ustanovenia s cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť pre podniky;
37. zdôrazňuje, že akákoľvek revízia nariadenia o stavebných výrobkoch by mala byť v súlade so zásadami a cieľmi nariadenia o normalizácii, pokiaľ ide o vypracovanie harmonizovaných noriem, aby sa zabezpečila ich transparentnosť a kvalita; zdôrazňuje, že pri každej revízii by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie všetkých zainteresovaných strán a riešenie regulačných potrieb členských štátov;
38. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť počas prechodného obdobia, pokiaľ ide o akúkoľvek revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch a preskúmanie acquis nariadenia o stavebných výrobkoch, aby sa predišlo právnemu vákuu a zaručil hladký prechod od existujúcich ustanovení k novým;
39. je znepokojený tým, že akákoľvek revízia nariadenia o stavebných výrobkoch, a najmä preskúmanie acquis nariadenia o stavebných výrobkoch, si vyžiada značný čas, pričom výrobcovia, stavitelia, dodávatelia, projektanti, architekti a iní koncoví používatelia v členských štátoch potrebujú okamžité riešenia na prekonanie právnej neistoty vyplývajúcej okrem iného z nedostatku aktualizovaných harmonizovaných noriem a z regulačných medzier; vyzýva Komisiu, aby sa týmito otázkami zaoberala v rámci svojho očakávaného preskúmania nariadenia o stavebných výrobkoch vrátane navrhnutia riešenia naliehavých právnych a technických výziev;
40. žiada ambicióznu revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch na vytvorenie pevného regulačného rámca s účinnými, ľahko vynútiteľnými a harmonizovanými pravidlami;
o o o
41. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.
Rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní so zreteľom na UNCRPD
203k
67k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2021 o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, so zreteľom na UNCRPD (2020/2086(INI))
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (dohovor UNCRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),
– so zreteľom na všeobecné pripomienky Výboru UNCRPD k vykonávaniu dohovoru UNCRPD, najmä na všeobecný komentár č. 2 (2014) z 22. mája 2014 o prístupnosti, všeobecnú pripomienku č. 3 (2016) z 26. augusta 2016 o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím, všeobecnú pripomienku č. 5 (2017) z 27. októbra 2017 o samostatnom živote a zapojení do komunity a všeobecnú pripomienku č. 6 (2018) z 26. apríla 2018 o rovnosti a nediskriminácii,
– so zreteľom na záverečné pripomienky výboru UNCRPD z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda OSN 2030“) a jej ciele udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),
– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv (EPSP),
– so zreteľom na cieľ stratégie Európa 2020 týkajúci sa boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2) (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní),
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(3),
– so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k tejto veci(4),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora(5),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb(6),
– so zreteľom na nariadenia, ktorými sa stanovujú pravidlá pre programy financovania EÚ v rámci viacročného finančného rámca, najmä Európsky sociálny fond (ESF), iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), program Erasmus a Fond na spravodlivú transformáciu, ktoré poskytujú finančnú pomoc EÚ na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(7), najmä na povinnosť zamestnávateľa zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci po všetkých stránkach, pričom na splnenie tejto povinnosti nemôže pracovníkom ukladať finančné náklady,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na roky 2010 – 2020: Obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636) (stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. februára 2017 s názvom Správa o pokroku vo vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (SWD(2017)0029),
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. júna 2018 o normách pre subjekty pre otázky rovnosti(8),
– so zreteľom na pilotný projekt Komisie z roku 2013 týkajúci sa preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19(9),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím(11),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím(13),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o zozname tém, ktorý prijal Výbor Organizácie spojených národov pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie(14),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(15),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(16),
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 1988 o posunkových jazykoch pre nepočujúcich(17), z 18. novembra 1998 o posunkových jazykoch(18) a z 23. novembra 2016 o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči(19),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(20),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(21),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(22),
– so zreteľom na príslušné štúdie tematickej sekcie A z roku 2017, najmä na štúdiu s názvom Discrimination and Access to Employment for Female Workers with disabilities z roku 2017 a štúdiu s názvom Reasonable Accommodation and Sheltered Workshops for People with Disabilities: Cost and Returns of Investments z roku 2015,
– so zreteľom na príslušné štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu, najmä na európske hodnotenia vykonávania z roku 2016 s názvom Vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) zo strany EÚ a Záväzky verejnej správy EÚ podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na rastúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa výkladu smernice 2000/78/ES,
– so zreteľom na výročnú správu európskej ombudsmanky za roky 2018 a 2019,
– so zreteľom na strategické vyšetrovania Európskej ombudsmanky zabezpečenia prístupu osôb so zdravotným postihnutím na webové stránky Komisie (OI/6/2017/EA), zaobchádzania s osobami so zdravotným postihnutím v rámci spoločného systému zdravotného poistenia pre pracovníkov EÚ (OI/4/2016/EA) a na rozhodnutie prijaté v rámci spoločne vyšetrovaných prípadov 1337/2017/EA a 1338/2017/EA týkajúcich sa prístupnosti výberových konaní v oblasti náboru zamestnancov verejnej správy EÚ organizovaných Európskym úradom pre výber pracovníkov, pokiaľ ide o zrakovo postihnutých uchádzačov,
– so zreteľom na vyšetrovanie európskej ombudsmanky z vlastného podnetu týkajúce sa dodržiavania základných práv pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ (OI/8/2014/AN),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k príprave programu EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030,
– so zreteľom na tematické správy Agentúry Európskej únie pre základné práva vrátane jej bulletinov o pandémii koronavírusu,
– so zreteľom na súhrn postupov pre údaje o rovnosti a na usmernenia o skvalitnení zhromažďovania a využívania údajov o rovnosti (usmernenia pre údaje o rovnosti), ktoré vypracovala podskupina pre údaje o rovnosti v rámci skupiny EÚ na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť,
– so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť,
– so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,
– so zreteľom na správy a odporúčania organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, najmä organizácie Autism Europe, Bundesarbeitsgemeinschaft Inklusionsfirmen, Európskej únie nevidiacich, Európskeho fóra zdravotne postihnutých, Európskej siete pre nezávislý život, Európskej únie nepočujúcich, Inclusion Europe, Medzinárodnej federácie pre rázštep chrbtice a hydrocefalus a Mental Health Europe, ako aj na správy a odporúčania siete Equinet a akademických pracovníkov v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o schvaľovacom postupe pre vypracovanie iniciatívnych správ a na prílohu 3 uvedeného rozhodnutia,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0014/2021),
A. keďže osoby so zdravotným postihnutím(23) majú právo na plnú účasť na trhu práce a v spoločnosti, ale ich základné práva sú často zadržané v EÚ; keďže sú prevažne vylúčené z otvoreného trhu práce a je im odopierané právo na prácu na rovnakom základe s ostatnými alebo čelia veľkým ťažkostiam pri dosahovaní rovnakého prístupu a rovnakých podmienok účasti na trhu práce;
B. keďže osoby so zdravotným postihnutím naďalej čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii a znevýhodňovaniu na základe ich zdravotného postihnutia a pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, veku, náboženstva alebo viery, sexuálnej orientácie, migračného postavenia alebo sociálno-ekonomického zázemia vrátane ich úrovne vzdelania; keďže diskriminácia je prítomná v rôznych fázach pracovného cyklu počnúc náborom, čo môže viesť k sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím; keďže diskriminácia a nedostatočná rozmanitosť na pracovisku spôsobujú značné ľudské a hospodárske náklady;
C. keďže v charte sa zakazuje diskriminácia na akomkoľvek základe, a to aj na základe zdravotného postihnutia, a uznávajú sa práva osôb so zdravotným postihnutím(24);
D. keďže EÚ sa v decembri 2010 stala stranou dohovoru UNCRPD, pričom dohovor nadobudol pre EÚ platnosť v januári 2011; keďže Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je záväzný pre EÚ, jej inštitúcie a jej členské štáty, ktoré majú priamu povinnosť ho v plnej miere vykonávať vrátane jeho článku 27 o práci a zamestnávaní; keďže od prijatia dohovoru UNCRPD sa dosiahol určitý, ale nedostatočný pokrok pri dosahovaní jeho cieľov;
E. keďže EÚ je preto povinná konať spôsobom, ktorý je zlučiteľný s dohovorom UNCRPD, a Súdny dvor Európskej únie je povinný vykladať právne predpisy EÚ vrátane smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní spôsobom, ktorý je zlučiteľný s dohovorom UNCRPD;
F. keďže dohovor UNCRPD odmieta medicínsky model zdravotného postihnutia a miesto neho sa hlási k zdravotnému postihnutiu podľa modelu v oblasti ľudských práv aj k chápaniu jeho sociálneho kontextu; keďže dohovor UNCRPD požaduje inkluzívnu rovnosť pre osoby so zdravotným postihnutím; keďže v dohovore UNCRPD sa uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím pracovať rovnako ako ostatní, právo slobodne si vybrať povolanie, byť prijatý do zamestnania a pracovať v otvorenom, inkluzívnom a prístupnom pracovnom prostredí;
G. keďže v súlade s vymedzením a požiadavkami dohovoru UNCRPD, primeraná úprava sa zameriava na osobitné potreby jednotlivca, pričom pozitívne opatrenia sa vzťahujú na celú skupinu osôb vystavených potenciálnej diskriminácii; keďže obe sú potrebné na zachovanie dosiahnutia rozmanitosti na pracoviskách a na zabezpečenie toho, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli rovnako uplatňovať právo na prácu; keďže jasné usmernenia EÚ o primeraných úpravách, pričom tento pojem zamestnávatelia často dostatočne nechápu a často nie sú k dispozícii alebo sú nedostatočné; keďže primerané úpravy na základe potrieb pracovníkov so zdravotným postihnutím majú zásadný vplyv na kvalitu ich práce a kariérne vyhliadky a udržateľnosť práce;
H. keďže jedným z kľúčových aspektov zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je ich účasť na spoločenskom živote a prechod z ústavnej na komunitnú podporu; keďže proces deinštitucionalizácie v členských štátoch sa musí dokončiť, keďže osoby so zdravotným postihnutím majú právo žiť v komunite a byť do nej v plnej miere začlenené; keďže pokrok v oblasti deinštitucionalizácie je v jednotlivých členských štátoch nerovnomerný a napriek zavedeniu politík a prideleniu značného financovania v EÚ stále žije v ústavoch jeden milión ľudí;
I. keďže smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (smernica), ktorá nadobudla účinnosť v roku 2000, je v súčasnosti kľúčovým právnym nástrojom EÚ na zabezpečenie ochrany osôb so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou; keďže zachovanie rovnosti a nediskriminácie je spoločnou právomocou EÚ a jej členských štátov;
J. keďže smernica je len čiastočne v súlade s dohovorom UNCRPD, keďže nezahŕňa model zdravotného postihnutia založený na ľudských právach, nezaoberá sa diskrimináciou na základe predpokladaného alebo budúceho zdravotného postihnutia, nezameriava sa na prierezovú diskrimináciu, nevyžaduje sa v nej od členských štátov prijatie pozitívnych opatrení, je obmedzená na oblasť zamestnania, povolania a odbornej prípravy, nevzťahuje sa na všetky oblasti života, ako sa vyžaduje v UNCRPD, nezaoberá sa slobodou pohybu za prácou, nepožadujú sa v nej nezávislé monitorovacie mechanizmy, nestanovuje sa v nej systémové zapojenie osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do procesu monitorovania a nezahŕňa povinnosť zhromažďovať rozčlenené údaje;
K. keďže smernica z právneho hľadiska nevyžaduje, aby členské štáty určili orgán pre rovnosť na účely diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktorá je veľmi problematická, keďže orgány pre rovnosť zohrávajú ústrednú úlohu pri vykonávaní smerníc o rovnakom zaobchádzaní na základoch, ktoré patria do ich mandátu, ako je pohlavie, rasa a etnický pôvod;
L. keďže zber porovnateľných údajov o rovnosti je nevyhnutný pre politické a rozhodovacie procesy založené na dôkazoch; keďže chýbajú oficiálne štatistiky, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím žijúce v zariadeniach ústavnej starostlivosti a o charakteristikách, ako sú ich rasový/etnický pôvod alebo sexuálna orientácia, čo bolo zdôraznené aj v usmerneniach o rovnosti údajov; keďže nariadením (EÚ) 2019/1700(25) sa výrazne napraví situácia týkajúca sa údajov z prieskumov domácností o zamestnanosti, údajov rozčlenených podľa typov zdravotného postihnutia a údajov o krajine pôvodu (prvá a druhá generácia) a predpokladajú sa v ňom pilotné štúdie o osobách v inštitúciách; keďže nedostatky budú naďalej pretrvávať a mali by sa odstrániť;
M. keďže len 50,6 % osôb so zdravotným postihnutím (48,3 % žien a 53,3 % mužov) je zamestnaných v porovnaní so 74,8 % osôb bez zdravotného postihnutia(26); keďže osoby so zdravotným postihnutím v ústavoch alebo považované za neschopné pracovať sú z týchto štatistík vylúčené(27); keďže tieto údaje neprezrádzajú typ, kvalitu a podmienky zamestnania, napríklad či je zamestnanie poskytnuté na otvorenom trhu práce a či je zaručené postavenie zamestnanca s užívaním pracovných práv a poskytnutie minimálnej mzdy; keďže osoby so zdravotným postihnutím sú rôznorodou skupinou a často sú predmetom prierezovej diskriminácie, ktorej kumulatívne účinky majú citeľný vplyv na zamestnanosť;
N. keďže v niektorých členských štátoch sú osoby so zdravotným postihnutím prevažne zamestnané v chránených dielňach; keďže cieľom takýchto chránených dielní by malo byť čo najskoršie začlenenie, rehabilitácia a prechod na otvorený trh práce; keďže chránené dielne sú často segregované prostredie, v ktorom pracovníci so zdravotným postihnutím nemajú postavenie zamestnanca, pracovné práva alebo garantovanú minimálnu mzdu; keďže to jasne predstavuje porušenie dohovoru UNCRPD; konštatuje, že v niektorých členských štátoch sa chránené dielne v súčasnosti využívajú ako prechod na otvorený trh práce; keďže výskum vlastností a rozmanitosti chránených dielní na európskej úrovni, niekedy nazývaných aj chránené pracovné miesta, by mohol pomôcť určiť najlepšie postupy, zlepšiť diskusiu a zabezpečiť súlad s právnymi predpismi EÚ a dohovorom UNCRPD; keďže inkluzívne modely podporovaného zamestnania môžu, ak sú založené na právach a uznané za zamestnanie, rešpektovať práva osôb so zdravotným postihnutím a slúžiť na začlenenie a prechod na otvorený trh práce;
O. keďže miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím (17,1 %) je takmer dvojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou (10,2 %)(28) a nezamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím trvá dlhšie ako nezamestnanosť osôb bez zdravotného postihnutia bez ohľadu na kvalifikáciu;
P. keďže miera nezamestnanosti je najvyššia spomedzi mladých osôb so zdravotným postihnutím (vo veku 16 až 24 rokov) na úrovni 24,9 % v porovnaní so 16,6 % v celkovej populácii; keďže tento rozdiel je neoddeliteľne spojený s možnosťami vzdelávania;
Q. keďže ženy so zdravotným postihnutím, ktoré tvoria 16 % celkovej populácie žien a 60 % celkovej populácie osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, naďalej čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii vo všetkých oblastiach života; keďže miera ekonomickej neaktivity žien so zdravotným postihnutím je viac ako dve tretiny vyššia než v celkovej populácii žien v produktívnom veku (16 – 64 rokov); keďže len 20,7 % žien so zdravotným postihnutím je zamestnaných na plný úväzok v porovnaní s 28,6 % mužov so zdravotným postihnutím;
R. keďže ženy väčšinou nesú zodpovednosť za starostlivosť o domácnosť, a predstavujú aj veľkú väčšinu opatrovateľov o osoby so zdravotným postihnutím; keďže osamelým matkám, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, hrozí vážne riziko, že sa stanú obeťami chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže diskriminácia na základe veku ovplyvňuje všetky vekové skupiny spolu s možnými stereotypmi a prekážkami; keďže staršie ženy so zdravotným postihnutím sú často jedinými osobami, ktoré sa starajú o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; keďže to má priamy vplyv na ich náchylnosť na chudobu a sociálne vylúčenie, ako aj na ich prístup k pracovným miestam a ich profesijný rozvoj a môže to negatívne ovplyvniť ich podmienky zamestnania;
S. keďže v širšej Európe je viac ako 30 miliónov nevidiacich a čiastočne zrakovo postihnutých osôb; keďže priemerná miera ich nezamestnanosti je 75 % – a ešte vyššia medzi ženami – čo vedie k ich sociálnemu vylúčeniu a chudobe(29); keďže v EÚ je približne jeden milión nepočujúcich používateľov posunkovej reči a 51 miliónov sluchovo postihnutých, z ktorých mnohí tiež používajú posunkovú reč1i a ich nezamestnanosť je nedostatočne vykazovaná a nedostatočne skúmaná; keďže v EÚ je približne sedem miliónov ľudí s mentálnym postihnutím, ktorých miera zamestnanosti je nižšia ako priemer(30); keďže sa odhaduje, že v celej Európe je zamestnaných len približne 10 % osôb autistického spektra, a to najmä na čiastočný úväzok a slabo platených pracovných miestach, na pozíciách so slabou kvalifikáciou alebo v chránenom prostredí(31);
T. keďže medzi osobami so zdravotným postihnutím v EÚ je 29,5 % žien a 27,5 % mužov ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v porovnaní s 22,4 % celkovej populácie; keďže u osôb so zdravotným postihnutím je vyššia pravdepodobnosť chudoby zamestnaných ako u osôb bez zdravotného postihnutia (11 % v porovnaní s 9,1 %) z dôvodu dodatočných nákladov súvisiacich s ich zdravotným postihnutím, napr. na zdravotnú starostlivosť, logistickú a ľudskú podporu, straty nárokov z dôvodu zdravotného postihnutia nástupom do práce a skutočnosti, že zarábajú menej ako ich kolegovia v rovnocennej pozícii a ich povýšenie je menej pravdepodobné(32); keďže riziko chudoby sa prehlbuje v prípade tých, ktorí deklarujú závažnejšie stupne zdravotného postihnutia;
U. neúmerný počet osôb so zdravotným postihnutím je bez domova a riziko bezdomovectva je medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím zvýšené; keďže bezdomovci môžu mať zdravotné postihnutie, napríklad amputované končatiny, z dôvodu rizík vyplývajúcich z ich životných podmienok;
V. keďže v dôsledku kumulatívnych účinkov prierezovej diskriminácie sa predpokladá, že Rómovia so zdravotným postihnutím čelia početnejším prekážkam, väčšej nezamestnanosti, závažnejšej chudobe a obmedzenejšiemu prístupu k vzdelávaniu a službám ako ich rovesníci bez zdravotného postihnutia(33);
W. keďže LGBTI osoby so zdravotným postihnutím sa stretávajú s dodatočnými prekážkami v zamestnanosti, pričom 16 % uviedlo, že im bolo zamietnuté zamestnanie alebo povýšenie z dôvodu ich identity, v porovnaní s 10 % zamestnancov LGBTI vo všeobecnosti; každá štvrtá LGBTI osoba so zdravotným postihnutím bola predmetom ponižujúcich poznámok, šikanovania a zneužívania a čelila vylúčeniu bez svojho súhlasu(34);
X. keďže z nedávneho celoeurópskeho prieskumu s osobami so zdravotným postihnutím vyplýva, že 96 % z nich považuje prístup na otvorený trh práce za nedostatočný alebo požaduje zlepšenie, len 10 % z nich sa domnieva, že platné právne predpisy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou na otvorenom trhu práce sú primerané, a 18 % z nich nevedelo o existencii právnych predpisov vlastnej krajiny, ktoré by ich chránili pred diskrimináciou(35);
Y. keďže z týchto údajov vyplýva, že v európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 sa nekládol dostatočný dôraz na zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím a prierezovú diskrimináciu, ktorej čelia;
Z. keďže obťažovanie na pracovisku vrátane sexuálneho obťažovania a odvetných opatrení pre obete, ktoré tieto činy oznámia, je prekážkou prístupu k práci a zamestnaniu, najmä pre ženy so zdravotným postihnutím;
AA. keďže znevýhodnenie, vylúčenie a diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce nie sú samostatnou výzvou, ale súvisia s nedostatkom inkluzívneho vzdelávania, a to aj v ranom detstve; celoživotným vzdelávaním vrátane odbornej prípravy; prekážkami, segregáciou a diskrimináciou v oblasti bývania a zdravia; a nedostatočným prístupom k doprave a iným službám a produktom; keďže na nápravu situácie sú preto potrebné komplexný prístup a opatrenia;
AB. keďže opatrenia na podporu duševnej pohody a prevenciu zlého duševného zdravia a psychosociálneho postihnutia na pracovisku sú kľúčové;
AC. keďže prístupnosť pracovísk, dopravy a podporných služieb, najmä osobnej asistencie, a spoločnosti ako takej je nevyhnutná na to, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli účinne uplatniť právo na nezávislý život a právo na prácu; keďže členské štáty by mali podporovať aj tvorbu bezbariérového zastavaného prostredie; keďže po transpozícii smernica (EÚ) 2019/882 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb prinesie významné zlepšenie pre bezbariérovú spoločnosť, a keďže jej transpozíciu preto treba včas a dôkladne monitorovať;
AD. keďže odobratie dávok hneď po tom, ako osoba zo zdravotným postihnutím začne s platenou prácou, predstavuje vysokorizikovú politiku, významnú prekážku prístupu k práci a táto praktika je sociálne nespravodlivá, pretože sa pri nej nezohľadňujú vyššie životné náklady osoby so zdravotným postihnutím;
AE. keďže rôzne definície zdravotného postihnutia, rôzne metódy posudzovania a rozdielne a často nejasné klasifikácie zdravotného postihnutia používané v členských štátoch a chýbajúce vzájomné uznávanie zdravotného postihnutia bránia voľnému pohybu osôb so zdravotným postihnutím v rámci EÚ;
AF. keďže zvyšovanie informovanosti je nevyhnutné na to, aby zamestnávatelia a pracovníci mohli konať a primerane reagovať, a to na základe znalosti svojich povinností a práv v oblasti nediskriminácie;
AG. keďže nové technológie, najmä systémy umelej inteligencie, majú potenciál rozvíjať účinné, prístupné a nediskriminačné postupy prijímania zamestnancov, ale neinkluzívny vývoj technológií by mohol predstavovať riziko nových dodatočných prekážok a foriem diskriminácie; keďže v článku 9 dohovoru UNCRPD sa vyžaduje prístupnosť informácií, ako aj komunikačných technológií a systémov na rovnakom základe s ostatnými;
1. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť inkluzívnu rovnosť osôb so zdravotným postihnutím a plne vykonávali dohovor UNCRPD vrátane jeho článku 27 o práci a zamestnávaní; na tento účel ich vyzýva, aby zintenzívnili úsilie a snažili sa o vytvorenie inkluzívneho, dostupného a nediskriminačného trhu práce s holistickou politikou životného cyklu pre osoby so zdravotným postihnutím a pre všetkých v súlade so zmluvami EÚ a s právami zakotvenými v Európskom pilieri sociálnych práv, ako aj s medzinárodnými hodnotami zakotvenými v Agende 2030 OSN a v cieľoch udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ a členské štáty, aby ratifikovali opčný protokol k dohovoru UNCRPD;
2. domnieva sa, že revízia smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sa musí uskutočniť čo najskôr s cieľom plne ju zosúladiť s ustanoveniami dohovoru UNCRPD a vykonať participatívny proces zameraný na zabezpečenie priameho a plného zapojenia organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím;
Pre inkluzívne a prístupné pracovisko
3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali univerzálne normy navrhovania a usmernenia pre dostupnosť prostredí, programov, služieb a výrobkov – vrátane pracovísk, ich vybavenia a zariadení – s cieľom, aby ich mohli všetci používať;
4. vyzýva členské štáty, aby na pracovisku zabezpečili poskytovanie primeraných úprav pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku bez toho, aby akékoľvek náklady znášali pracovníci; vyzýva Komisiu, aby pripravila jasné usmernenia EÚ o primeraných úpravách, v ktorých podrobne uvedie, aké formy môžu mať v súlade s potrebami jednotlivca, aby sa článok 5 smernice mohol účinne transponovať do vnútroštátneho práva; vyzýva Komisiu, aby začala konania o porušení povinnosti a nabádala členské štáty, aby zabezpečili zavedenie sankčného systému v prípade neposkytnutia primeraných úprav, keďže predstavuje formu diskriminácie; domnieva sa, že Európsky parlament by mohol využiť možnosť vyzvať Komisiu, aby začala takéto konania o porušení povinnosti; vyzýva členské štáty, aby pripravili podporné a usmerňujúce materiály a poskytli relevantnú odbornú prípravu v prístupných formátoch pre zamestnávateľov, zodpovedné orgány, pracovníkov a osoby so zdravotným postihnutím s cieľom rozvíjať potrebné vedomosti, zručnosti a povedomie o praktickom vykonávaní primeraných úprav, čím sa zároveň rozbije mýtus o ich neprimeraných nákladoch;
5. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nevyváženým a nedostatočným presadzovaním smernice Rady 2000/78/ES v niektorých členských štátoch, ktoré neúčinne a nejednotne monitorujú pretrvávajúce porušovanie práva EÚ a neukladajú príslušné sankcie;
6. konštatuje, že právo všetkých ľudí na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou predstavuje všeobecné právo uznané Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého signatármi sú všetky členské štáty; pripomína, že dohovor č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania;
7. nabáda členské štáty, aby využívali alebo preskúmali zavedenie povinných kvót rozmanitosti na pracovisku s cieľom podporiť inkluzívne pracovisko s účinnými a primeranými sankciami za nedodržiavanie predpisov; navrhuje, aby sa pokuty opätovne investovali na účely začlenenia; zdôrazňuje, že takéto opatrenia musia byť primerané a musia zohľadňovať malé štruktúry; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali verejné a súkromné podniky pri realizovaní povinných ročných plánov rozmanitosti s merateľnými cieľmi a pravidelným hodnotením a aby podporovali zamestnávateľov pri nábore osôb so zdravotným postihnutím, napríklad opatreniami, ako sú vytvorenie dobrovoľného zoznamu alebo jednotného kontaktného miesta pre žiadateľov so zdravotným postihnutím, z ktorých budú zamestnávať uchádzačov; vyzýva členské štáty, aby zavedenie kvót doplnili odbornou prípravou pre zamestnávateľov týkajúcou sa obsahu a rozsahu platných pravidiel; vyzýva členské štáty, aby poverili verejné služby zamestnanosti vypracovaním dobrovoľného zoznamu uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím s cieľom pomôcť zamestnávateľom splniť požiadavku kvót na rozmanitosť;
8. vyzýva, aby inštitúcie EÚ šli príkladom stanovením kvóty rozmanitosti a osobitnej kvóty rozmanitosti pre nábor osôb so zdravotným postihnutím, vypracovaním interných usmernení pre primerané úpravy, zabezpečením spravodlivosti a úplnej prístupnosti v procese náboru zamestnancov a na pracovisku a zamestnávaním osôb so všetkými druhmi zdravotného postihnutia na všetkých úrovniach a aktívne vyhľadávať osoby so zdravotným postihnutím na obsadenie pozícií; vyzýva členské štáty, aby vo svojich verejných správach urobili to isté;
9. výzva členské štáty, aby prijali udržateľné inkluzívne politiky zamestnanosti, ako sú upravené postupy prijímania zamestnancov, obsadzovanie pracovných miest, prispôsobené, flexibilné a podporované zamestnávanie, spoločné využívanie pracovných miest, individuálne umiestňovanie a podpora a inkluzívne podniky, pričom zohľadnia osobitné charakteristiky osôb s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia, a tým uľahčia ich prístup na trh práce; vyzýva členské štáty, aby:
–
využívali fiškálne stimuly a iné opatrenia finančnej podpory pre spoločnosti vrátane MSP, ktoré prijímajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im poskytujú odbornú prípravu a učňovskú prípravu;
–
podporovali inkluzívne spoločnosti, ktoré poskytujú zamestnanie osobám so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce prostredníctvom verejného obstarávania;
podporovali sociálnu zodpovednosť podnikov v súvislosti so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a podporovali organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré opätovne investujú svoje zisky do sociálnych cieľov;
–
a informovali zamestnávateľov o týchto politikách a stimuloch;
vyzýva členské štáty, aby podporovali podniky, ktoré poskytujú cielené pozitívne opatrenia na riešenie viaceré znevýhodnenia; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom určiť a uplatňovať cielenú kombináciu opatrení na podporu rovnakého zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím;
10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene zaviedli opatrenia na posúdenie kľúčových trendov pre budúcnosť práce z hľadiska zdravotného postihnutia s aktívnym zapojením osôb so zdravotným postihnutím, aby sa identifikovali a uviedli konkrétne opatrenia na zvýšenie inkluzívnosti pracovného trhu s ohľadom na rozmanitosť osôb so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam inkluzívnych a prístupných iniciatív s primeraným financovaním zameraných na celoživotné vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy a rozvoj zručností pre osoby so zdravotným postihnutím od raného veku s osobitným zameraním na digitálne a ekologické zručnosti v súlade s rýchlo sa meniacou realitou a požiadavkami súčasného i budúceho trhu práce; okrem toho zdôrazňuje význam poskytovania primeranej podpory osobám so zdravotným postihnutím počas celého ich života, lepšieho využívania inovačných technológií s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a odstrániť prekážky vzdelávania a zamestnanosti a pomôcť osobám so zdravotným postihnutím získať prístup k digitálnym nástrojom a softvéru, ktoré sú nevyhnutné pre ich nezávislý život;
11. vyzýva členské štáty, aby zvýšili kapacitu verejných služieb zamestnanosti s cieľom vytvoriť sieť inkluzívnych podnikov, najať na každej úrovni, špecializovaných pomocníkov v oblasti zamestnanosti, ako sú odborní poradcovia na individualizované posudzovanie potrieb, odbornú prípravu a podporu osôb so zdravotným postihnutím, ktoré si hľadajú prácu, a asistentov pri výkone práce na potrebné obdobie s cieľom pomáhať pri výkone práce osobám so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce;
12. vyzýva členské štáty, aby podporovali prístupy založené na ľudských právach vo vzdelávaní v záujme vytvorenia inkluzívnych a nediskriminačných systémov vzdelávania, ako aj aby podporovali rozvoj a poskytovanie odbornej prípravy v oblasti univerzálneho dizajnu, primeraných úprav a rozmanitosti na pracovisku pre vysokoškolských študentov so zapojením osôb so zdravotným postihnutím a aby uľahčili odbornú prípravu odborných poradcov, asistentov pri výkone práce a poradcov pre zdravotné postihnutie a rozmanitosť so zameraním na špecifiká rôznych zdravotných postihnutí;
13. vyzýva členské štáty, aby spolu so zástupcami osôb so zdravotným postihnutím nepretržite posudzovali charakteristiky, diverzity a účinnosť súčasných chránených dielní pri získavaní zručností osôb so zdravotným postihnutím na získanie zamestnania na otvorenom trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby podliehali a boli chránené právnymi rámcami pre sociálne zabezpečenie, pracovné podmienky, minimálnu mzdu a nediskrimináciu, a aby postupne ukončili vykonávanie tých, ktoré nie sú v súlade s článkom 27 dohovoru UNCRPD; vyzýva Komisiu, aby tento proces monitorovala; pripomína, že chránené dielne by mali byť iba možnosťou dočasného obdobia pre pracovníkov so zdravotným postihnutím v ich pracovnom životnom cykle; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby rozvíjali a podporovali inkluzívne modely zamestnávania na otvorenom trhu práce a mimo chránených dielní v plnom súlade s dohovorom UNCRPD; ďalej trvá na tom, že pracovníkom so zdravotným postihnutím v chránených dielňach by sa malo zabezpečiť aspoň právo a postavenie rovnocenné s pracovnými právami ľudí pracujúcich na otvorenom pracovnom trhu; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlili deinštitucionalizáciu, poskytli účinné, regionálne a decentralizované systémy starostlivosti vrátane sociálnych aktivačných služieb na všetkých úrovniach spoločnosti a zabezpečili hladké zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do otvoreného trhu práce a spoločnosti ako celku;
14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnutie cieľov Zmluvy o EÚ môže ohroziť diskriminácia na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;
15. víta iniciatívy Komisie, ako je cena Access City, a obhajuje iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;
16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby s mentálnym alebo psychosociálnym postihnutím čelia pri uplatňovaní svojich práv viacerým právnym, inštitucionálnym, komunikačným a sociálnym prekážkam, ktoré im bránia voliť, kandidovať vo voľbách do verejnej funkcie, občiansky sa angažovať alebo jednoducho rozhodovať o vlastnom živote; nabáda členské štáty, aby prijali okamžité opatrenia zamerané na reformu svojich právnych rámcov s cieľom zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali právnu spôsobilosť rovnocenne s ostatnými vo všetkých aspektoch života v súlade s článkom 12 dohovoru UNCRPD, a pripomína, že politické práva osôb so zdravotným postihnutím a možnosť využívať ich na rovnakom základe s ostatnými musia byť zaručené v súlade s článkom 29 dohovoru UNCRPD;
17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby sa finančné prostriedky EÚ nevynakladali na segregované zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím bez vyhliadky na nájdenie nechráneného pracovného miesta;
Pre nediskriminačné pracovisko
18. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s osobami so zdravotným postihnutím, ich zastupujúcimi organizáciami a orgánmi pre rovnosť s týmto cieľom, aby pripravili a začali komplexné kampane na zvýšenie informovanosti a cielené školenia v prístupných formátoch a znakových jazykoch pre zamestnávateľov, zodpovedné orgány a širšiu spoločnosť o spôsobilostiach a prínose osôb so zdravotným postihnutím a prínosoch rozmanitosti, rovnosti a nediskriminácie s cieľom odstrániť súčasnú stigmatizáciu a predsudky voči osobám so zdravotným postihnutím, bojovať proti šikanovaniu, obťažovaniu a vykorisťovaniu a dosiahnuť inkluzívnu rovnosť pre všetkých;
19. zdôrazňuje význam prístupu k informáciám pre obete diskriminácie; nazdáva sa, že vo všetkých fázach právneho procesu treba, aby členské štáty prijali patričné opatrenia na zabezpečenie a poskytovanie primeranej a dosiahnuteľnej právnej pomoci a poradenstva obetiam vo všetkých etapách právneho procesu, vrátane osobného poradenstva a emocionálnej, osobnej a morálnej podpory zo strany orgánov pre otázky rovnosti alebo vhodných sprostredkovateľov; ďalej vyzýva členské štáty, aby bojovali proti obťažovaniu a násiliu na pracovisku, ktoré urážajú dôstojnosť človeka a/alebo vytvárajú nepríjemné prostredie v práci;
20. vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia na ochranu nediskriminácie pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím, aby v súlade s dohovorom UNCRPD zabezpečili prístupnosť pracovísk, dopravu a vybudovanie prostredia a zabezpečovali primerané úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých fázach práce od náboru pracovníkov cez kariérny postup až po bezpečné a zdravé pracovné podmienky a obnovenie zamestnania; vyzýva inštitúcie EÚ, aby prijali rovnaké opatrenia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať pracovné a odborové práva za rovnakých podmienok a aby boli chránené pred násilím, mobingom, kybernetickým šikanovaním a obťažovaním, a to aj pred sexuálnym obťažovaním, najmä obťažovaním žien so zdravotným postihnutím; v tomto zmysle naliehavo vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý by mal mať prierezový vplyv na všetky právne predpisy EÚ s osobitným zameraním na ženy so zdravotným postihnutím, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii a sú zraniteľnejšie voči obťažovaniu na pracovisku; vyzýva inštitúcie EÚ, aby prijali rovnaké opatrenia;
21. ďalej zdôrazňuje potrebu záruky práv osôb so zdravotným postihnutím s osobitnými opatreniami, ktoré sa zaoberajú potrebami žien so zdravotným postihnutím;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že politiky začleňovania vykonávané na úrovni odvetví a podnikov sa vypracujú v spolupráci so zástupcami zamestnancov;
23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli podporu pracovníkom so zdravotným postihnutím spôsobeným nehodou, ktorí pokračujú v ich zamestnaní alebo ponúkajú príslušnej osobe rovnocennú pracovnú pozíciu zohľadňujúcu nové zručnosti bez toho, aby došlo k strate práv a pracovných podmienok využívaných pred úrazom;
24. výzva Komisiu a členské štáty, aby pri podpore náboru osôb so zdravotným postihnutím a návratu do práce zaujali preventívny a inkluzívny prístup k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; konštatuje, že by sa to dalo dosiahnuť integrovanými spôsobmi kombinujúcimi prevenciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) s rôznymi formami opatrení zamestnateľnosti, ako je individualizovaná podpora, poradenstvo, usmernenie a prístup k všeobecnému a odbornému vzdelávaniu a príprave;
25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili súčasné rozdiely na základe pohlavia, zdravotného postihnutia a etnického pôvodu, a tým bojovali proti priamej a nepriamej mzdovej diskriminácii a riziku chudoby zamestnaných pracovníkov, ktorí v práci čelia viacnásobnej diskriminácii, najmä osôb LGBTI, žien, Rómov a utečencov; očakáva, že Komisia predloží ohlásené právne predpisy o transparentnosti odmeňovania na pracovisku v prvom štvrťroku 2021 s cieľom bojovať proti rozdielom v odmeňovaní, ktorým čelia znevýhodnené sociálne skupiny, najmä osoby so zdravotným postihnutím;
26. zdôrazňuje, že ochrana transrodových osôb pred diskrimináciou v zamestnaní musí byť účinná, a vyzýva členské štáty, aby bojovali proti tejto diskriminácii, najmä v oblasti zamestnanosti;
27. vyzýva členské štáty, aby pri vstupe na trh práce alebo pri prekročení určitej príjmovej hranice nezbavili osoby so zdravotným postihnutím ich nárokov na pokrytie dodatočných nákladov súvisiacich so zdravotným postihnutím, keďže táto praktika prispieva k chudobe pracujúcich a chudobe starších ľudí, pretože tieto nároky slúžia na podporu osôb so zdravotným postihnutím pri prekonávaní prekážok a môžu pomôcť zaručiť ich dôstojnosť a rovnosť;
28. vyzýva členské štáty, aby umožnili dostatočnú flexibilitu pri poskytovaní sociálnej podpory a dávok s cieľom zabezpečiť ich prispôsobiteľnosť individuálnym potrebám a kariérnym možnostiam osôb so zdravotným postihnutím;
29. vyzýva Komisiu, aby posúdila, či členské štáty zaviedli podrobné ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby ľudia mohli uplatňovať svoje právo na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku a dovolenku z dôvodu starostlivosti o rodinného príslušníka, ako aj opatrenia na pružné formy organizácie práce, a či sú prispôsobené osobitným potrebám matiek so zdravotným postihnutím, matiek detí trpiacich zdravotným postihnutím alebo dlhodobým ochorením alebo matiek v osobitných situáciách, ako je napríklad predčasný pôrod; požaduje prijatie ambicióznejších opatrení na podporu rovnakej úlohy mužov ako opatrovateľov; vyzýva členské štáty, aby predložili národné stratégie na podporu neformálnych opatrovateľov; trvá na tom, že sú potrebné veľmi kvalitné a prístupné služby starostlivosti o deti s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť žien v pracovnom prostredí;
30. vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy týkajúce sa noriem pre subjekty v otázkach rovnosti po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, čím sa im poskytne silnejší mandát a primerané zdroje na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s osobami so zdravotným postihnutím a na zabezpečenie prístupného šírenia informácií pre všetkých;
31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili udržateľné financovanie budovanie kapacít zastupujúcich organizácií osôb so zdravotným postihnutím, pričom uznajú ich dôležitú úlohu v boji proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali vymedzenie zdravotného postihnutia a zabezpečili vzájomné uznávanie zdravotných postihnutí vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím a uplatňovanie ich práv vyplývajúcich z občianstva EÚ; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili štúdiu existujúcich právnych predpisov a zhromaždili najlepšie postupy od členských štátov; uznáva, že voľný pohyb je v Európskej únii základným právom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili používanie preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím na všetky členské štáty a rozšírila jeho pôsobnosť tak, aby sa mohol použiť na uznávanie zdravotného postihnutia a na prístup k službám v celej EÚ, čím sa osobám so zdravotným postihnutím uľahčí život a práca v zahraničí; vyzýva Komisiu, aby zriadila ústredné informačné stredisko v národných znakových jazykoch a v prístupných formátoch pre osoby so zdravotným postihnutím o dostupných službách pre osoby so zdravotným postihnutím v rôznych členských štátoch;
33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporovali osobnú asistenciu vedenú používateľmi v súlade so všeobecnou pripomienkou č. 5 výboru dohovoru UNCRPD s cieľom podporiť nezávislý život a začlenenie do trhu práce; pripomína, že vzhľadom na osobitnú povahu osobnej asistencie je potrebné prispôsobiť ustanovenia o voľnom pohybe potrebám osôb so zdravotným postihnutím; požaduje opatrenia EÚ na riešenie osobnej asistencie, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím a ich osobných asistentov;
34. pripomína, že nové technológie predstavujú príležitosti aj výzvy pre všetkých pracovníkov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nové technológie môžu predstavovať pre osoby so zdravotným postihnutím veľké problémy s prístupnosťou; zdôrazňuje preto, že prístupnosť je nutné zaradiť ako predpoklad do všetkých iniciatív EÚ a že EÚ by mala podniknúť kroky na podporu uplatňovania univerzálneho dizajnu a zaručiť prístupnosť a cenovú dostupnosť asistenčných technológií; vyzýva Komisiu, aby v súlade s dohovorom UNCRPD zabezpečila úplnú a účinnú prístupnosť informačných a komunikačných technológií a systémov na rovnakom základe a v tejto súvislosti uplatňovala usmernenia na podporu vývojárov umelej inteligencie s cieľom zohľadniť potreby osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom rozvojových procesov, čím sa zabráni vytváraniu nových diskriminačných predsudkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy zamerané na vývoj asistenčných technológií vrátane robotiky, digitálnych technológií a umelej inteligencie, ktoré umožnia úplné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých aspektov života; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať prístup k cenovo dostupným digitálnym nástrojom a softvéru, ktoré sú prispôsobené ich potrebám, a aby pri vymedzovaní najvhodnejších digitálnych nástrojov alebo softvéru pre individuálne potreby osoby so zdravotným postihnutím vychádzali z odborných znalostí organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím;
Ďalšie cielené opatrenia a uplatňovanie hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím
35. víta verejnú konzultáciu Komisie o stratégii EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia po roku 2020; vyzýva Komisiu, aby v stratégii pre zamestnanosť kládla osobitný dôraz na zamestnanosť, ako aj pokryla všetky ustanovenia UNCRPD, stanovila jasné, merateľné a ambiciózne ciele rozmanitosti na pracovisku zohľadňujúce rôznorodosť osôb so zdravotným postihnutím, riešila viacnásobnú a prierezovú diskrimináciu a monitorovala efektívnosť stratégie so zapojením osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií; zdôrazňuje, že spolupráca s orgánmi, sociálnymi partnermi, organizáciami a občianskou spoločnosťou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni je nevyhnutná na zabezpečenie vykonávania stratégie a dohovoru UNCRPD; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na riešenie problémov súvisiacich s COVID-19 a porušovania práv osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím sa počas pandémie COVID-19 zhoršila, čo ohrozuje životy osôb so zdravotným postihnutím a ohrozuje ich fyzické a duševné zdravie; vyzýva Komisiu, aby prepojila budúcu stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia s procesom európskeho semestra;
36. vyzýva na zhromažďovanie údajov o zdravotných postihnutiach v celej EÚ s prístupom založeným na ľudských právach, a to aj v oblasti zamestnanosti a odborného vzdelávania a prípravy, rozčlenených podľa pohlavia, veku, typu zdravotného postihnutia, rasového/etnického pôvodu, sexuálnej orientácie, úrovne vzdelania atď. vrátane osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zatiaľ zo štatistiky vynechané; vyzýva na zhromažďovanie údajov týkajúcich sa vplyvu krízy spôsobenej krízou COVID-19 na osoby so zdravotným postihnutím s cieľom navrhnúť politiky v záujme prípravy na budúce krízy;
37. vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby konali v súlade s heslom „nič o nás bez nás“ a nadviazali úzku spoluprácu s osobami so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcimi organizáciami, budovali na ich expertíze a aktívne ich zapájali do všetkých fáz príslušných rozhodnutí, právnych predpisov a programov vrátane bežných;
38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili práva osôb so zdravotným postihnutím do všetkých návrhov týkajúcich sa zamestnanosti vrátane tých, ktoré sa týkajú očakávaných zmien v budúcnosti práce, ako aj pri navrhovaní a vykonávaní opatrení zameraných na rozvoj digitálnych a ekologických zručností, a to so zreteľom na osobitnú situáciu osôb, ktoré sú predmetom viacnásobnej diskriminácie;
39. vyzýva Komisiu, najmä pracovnú skupinu pre rovnosť, a členské štáty, aby systematicky začleňovali práva osôb so zdravotným postihnutím s osobitným dôrazom na osoby, ktoré sú vystavené prierezovej diskriminácii, do všetkých príslušných právnych predpisov, politík a programov, keďže rovnosť v zamestnaní je neoddeliteľná od rovnakého prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, spravodlivosti, sociálnej ochrane, a aby rozšírili zameranie na prístupnosť s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k prístupnému zastavanému prostrediu, verejným priestorom, doprave, informačným, komunikačným technológiám atď.; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vymenovať kontaktnú osobu pre osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých inštitúciách EÚ, a to aj na všetkých generálnych riaditeľstvách a vo všetkých agentúrach Komisie, spolu so zriadením medziinštitucionálneho koordinačného mechanizmu s cieľom zabezpečiť začleňovanie problematiky zdravotného postihnutia do všetkých právnych predpisov EÚ;
40. vyjadruje znepokojenie nad tým, že existujú značné prekážky v prístupe k informáciám a komunikácii pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä pre nevidiace alebo nepočujúce osoby, osoby s mentálnym postihnutím alebo osoby s poruchou autistického spektra; pripomína, že rozdiely v schopnosti jednotlivcov prijímať a rozširovať informácie a využívať informačné a komunikačné technológie predstavujú vedomostnú priepasť, ktorá vytvára nerovnosť;
41. vyzýva na prierezové, komplexné preskúmanie práva a politiky Únie s cieľom zabezpečiť ich úplný súlad s UNCRPD;
42. vyzýva členské štáty, aby riešili diskrimináciu a násilie voči deťom so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom integrovaného prístupu, a aby uznali, že tieto deti čelia vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami takéhoto správania; zdôrazňuje, že hlas detí so zdravotným postihnutím by mal byť zastúpený pri navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní zákonov, politík, služieb a opatrení, ktoré sa ich týkajú;
43. zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do nového paktu o migrácii a azyle osobitné a primerané ustanovenia s cieľom náležite riešiť potreby osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých fázach a vo všetkých procesoch;
44. vyjadruje poľutovanie nad tým, že právo Únie nechráni jednotlivcov pred diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia mimo pracoviska a zamestnania;
45. vyzýva Radu, aby bezodkladne odblokovala rokovania o navrhovanej horizontálnej protidiskriminačnej smernici, a prešla k dohode, čím by rozšírila ochranu osôb so zdravotným postihnutím nad rámec oblasti zamestnania;
46. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že väčšina bežných programov vrátane programov, na ktoré sa vzťahujú štrukturálne fondy, nemá dosah a najviac znevýhodnené osoby, najmä osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva preto Európsky dvor audítorov, aby dôkladne skontroloval výkonnosť programov EÚ s osobitným dôrazom na programy vzdelávania a zamestnanosti, napríklad Európsky sociálny fond plus (ESF+), iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Erasmus+;
47. vyzýva Komisiu, aby zaručila, že finančné prostriedky EÚ budú v súlade s normami EÚ a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a dohovormi, ako je dohovor UNCRPD, že sa nimi nebudú podporovať žiadne opatrenia a programy prispievajúce k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby financovala opatrenia na vytvorenie prístupného prostredia, výrobkov, služieb, postupov a zariadení, podporu deinštitucionalizácie a podporu osobnej pomoci a aby zaručila, že opatrenia financované EÚ sa dostanú k osobám so zdravotným postihnutím a zabezpečia ich aktívne zapojenie do spoločnosti;
o o o
48. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre Európskej únie pre základné práva, Európskemu dvoru audítorov, Súdnemu dvoru Európskej únie, európskemu ombudsmanovi, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, na rozoslanie parlamentom a samosprávam na nižšej ako celonárodnej úrovni, Rade Európy a Organizácii Spojených národov.
Uplatňujeme pojem „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa stanovuje v článku 1 UNCRPD: Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť tomu, aby sa plne a účinne zapojili do života spoločnosti za rovnakých podmienok ako iné osoby.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 z 10. októbra 2019, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európske štatistiky o osobách a domácnostiach na základe individuálnych údajov zbieraných zo vzoriek, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, (ES) č. 452/2008 a (ES) č. 1338/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 a nariadenie Rady (ES) č. 577/98 (Ú. v. EÚ L 261 I, 14.10.2019, s. 1).
Organizácia ONCE a Európska únia nevidiacich „Správa o situácii nevidiacich a čiastočne zrakovo postihnutých osôb v súvislosti so zamestnaním v Európe po 10 rokoch platnosti Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím: Výzvy a príležitosti“, október 2019.