Choisissez la langue de votre document :
- bg - български
- es - español
- cs - čeština
- da - dansk
- de - Deutsch
- et - eesti keel
- el - ελληνικά
- en - English
- fr - français
- ga - Gaeilge
- hr - hrvatski
- it - italiano
- lv - latviešu valoda
- lt - lietuvių kalba
- hu - magyar
- mt - Malti
- nl - Nederlands
- pl - polski
- pt - português
- ro - română
- sk - slovenčina
- sl - slovenščina
- fi - suomi
- sv - svenska
|
 Kontrola rybárstva ***I |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rovnocennosť množiteľského materiálu lesných kultúr vyprodukovaného v Spojenom kráľovstve ***I |
| |||||||
| ||||||||
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0852), – so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0430/2020), – so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. januára 2021(1), – so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku, 1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; 2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh; 3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2021 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/971/ES, pokiaľ ide o rovnocennosť lesného reprodukčného materiálu vyprodukovaného v Spojenom kráľovstve
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/536.)
| ||||||||
| Rovnocennosť inšpekcií v teréne a rovnocennosť kontrol metód udržiavacieho šľachtenia odrôd druhov poľnohospodárskych rastlín vykonávaných v Spojenom kráľovstve ***I |
| |||||||
| ||||||||
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0853), – so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0431/2020), – so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. januára 2021(1), – so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku, 1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; 2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh; 3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2021 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa menia rozhodnutia Rady 2003/17/ES a 2005/834/ES, pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne a rovnocennosť kontrol metód udržiavacieho šľachtenia odrôd druhov poľnohospodárskych rastlín vykonávaných v Spojenom kráľovstve
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/537.)
| ||||||||
| Účinné látky vrátane dimoxystrobínu |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/52 z 22. januára 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok benfluralín, dimoxystrobín, fluazinam, flutolanil, mekoprop-P, mepikvát, metiram, oxamyl a pyraklostrobín(1), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(2), a najmä na jeho článok 17 prvý odsek a jeho článok 21, – so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá z 10. decembra 2020, – so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť(3), – so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(4), – so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(5), – so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, A. keďže dimoxystrobín bol 1. októbra 2006 zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS(6) smernicou Komisie 2006/75/ES(7) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009; B. keďže od roku 2013 prebieha postup na obnovenie schválenia dimoxystrobínu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012(8); C. keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky dimoxystrobín, ktoré sa malo pôvodne skončiť 30. septembra 2016, sa už predĺžilo o 16 mesiacov vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1136/2013(9) a následne o ďalšie jednoročné obdobia vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) 2018/84(10), (EÚ) 2018/1796(11) a (EÚ) 2019/2094(12), pričom teraz sa opätovne predĺžilo o jeden rok vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/52, ktorým sa predlžuje obdobie platnosti schválenia do 31. januára 2022; D. keďže Komisia neobjasnila vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/52 dôvody predĺženia, pričom uviedla len, že „vzhľadom na skutočnosť, že hodnotenie uvedených látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“; E. keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí; F. keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie; G. keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v prípade účinných látok, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/52, je zrejmé, že táto úmernosť chýba; H. keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a zodpovednosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, ak bolo zistené riziko škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, tým, že prijmú predbežné opatrenia na riadenie rizika, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia; I. keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že existujú náznaky, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky; Vlastnosti narúšajúce endokrinný systém J. keďže v roku 2015 bol dimoxystrobín zaradený vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408 do zoznamu „látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože akútna referenčná dávka ARfD pre danú účinnú látku je výrazne nižšia ako v prípade väčšiny schválených účinných látok v rámci príslušnej skupiny látok a pretože sa má považovať za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí; K. keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sa považujú za látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí, s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005(13); L. keďže je neprijateľné, aby používanie látky, o ktorej je známe, že spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne, a/alebo reprodukčne toxické alebo majú vlastnosti narúšajúce endokrinný systém, ktoré sú stanovené na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, bolo v Únii naďalej povolené, čím sa ohrozuje verejné zdravie a životné prostredie; M. keďže žiadatelia môžu ťažiť z toho, že Komisia medzi svoje pracovné metódy zaradila okamžité automatické predlžovanie obdobia platnosti schválenia účinných látok, ak ešte nebolo dokončené opätovné posúdenie rizík, a postup opätovného posudzovania predlžovať poskytovaním neúplných údajov a požadovaním ďalších výnimiek a osobitných podmienok, čo vedie k neprijateľným rizikám pre ľudské zdravie a životné prostredie, pretože počas tohto obdobia bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať; N. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín vyzval Komisiu a členské štáty, aby „zabezpečili, že procedurálne predĺženie obdobia platnosti schválenia o dĺžku trvania daného postupu v súlade s článkom 17 nariadenia sa nepoužije v prípade účinných látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade účinných látok, ktoré majú vlastnosti narúšajúce endokrinný systém a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako je flumioxazín, tiakloprid, chlorotolurón a dimoxystrobín“; O. keďže Európsky parlament už vzniesol námietku voči predchádzajúcemu predĺženiu obdobia schválenia dimoxystrobínu vo svojom uznesení z 18. decembra 2019(14) a Komisia neposkytla presvedčivú odpoveď na toto uznesenie, ani riadne nepreukázala, že ďalšie predĺženie by neprekročilo jej vykonávacie právomoci; P. keďže v nadväznosti na predchádzajúce predĺženie obdobia platnosti schválenia 10 účinných látok vrátane dimoxystrobínu v roku 2019 sa podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2094 neobnovilo schválenie iba v prípade jednej z týchto látok, zatiaľ čo podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/52 sa obdobie platnosti schválenia zvyšných deviatich látok opätovne predĺžilo, a to v prípade mnohých z nich tretí alebo štvrtý raz a v prípade dvoch z nich dokonca až šiesty raz; 1. domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/52 prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; 2. domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/52 porušuje zásadu predbežnej opatrnosti; 3. domnieva sa, že rozhodnutie predĺžiť obdobie platnosti schválenia dimoxystrobínu nie je v súlade s kritériami bezpečnosti stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 a nezakladá sa ani na dôkazoch, že túto látku možno bezpečne používať, ani na preukázanej naliehavej potrebe tejto látky pri potravinárskej výrobe v Únii; 4. vyzýva Komisiu, aby zrušila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/52 a predložila výboru nový návrh, ktorý zohľadní vedecké dôkazy o škodlivých vlastnostiach všetkých príslušných látok, najmä pokiaľ ide o dimoxystrobín; 5. vyzýva Komisiu, aby na ďalšom zasadnutí Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá predložila návrh na neobnovenie platnosti schválenia dimoxystrobínu; 6. vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu oznámila konkrétne dôvody, prečo sa posudzovanie látok oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, ktoré konkrétne parametre sa stále posudzujú a prečo si toto posúdenie vyžaduje tak veľa času; 7. opakovane vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy vykonávacích nariadení týkajúcich sa predĺženia období platnosti schválenia látok, v prípade ktorých sa neočakáva, že súčasný stav vedy povedie k návrhu Komisie na neobnovenie platnosti schválenia príslušnej účinnej látky; 8. opakovane vyzýva Komisiu, aby stiahla schválenia týkajúce sa látok, v prípade ktorých existuje dôkaz alebo dôvodná pochybnosť, že nesplnia kritériá bezpečnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; 9. opakovane vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a včasné opätovné posúdenie schválení účinných látok, v prípade ktorých sú spravodajskými členskými štátmi, a aby zaistili, že súčasné oneskorenia sa čo najrýchlejšie účinne vyriešia; 10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Geneticky modifikovaná bavlna GHB614 × T304-40 × GHB 119 |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB119, sú z nej zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D070621/02), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3, – so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006(2), – so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 11. januára 2021, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, – so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3), – so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 21. júna 2018 a uverejnené 25. júla 2018(4), – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)(5), – so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, A. keďže spoločnosť Bayer CropScience AG (ďalej len „žiadateľ“) predložila 30. septembra 2014 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB119 (ďalej len „geneticky modifikovaná bavlna“), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia takých produktov na trh, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu alebo sú z nej zložené, a to na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania; B. keďže EFSA prijal 21. júna 2018 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 25. júla 2018; C. keďže geneticky modifikovaná bavlna vzniká tromi genetickými modifikáciami bavlny a umožňuje toleranciu voči herbicídom s obsahom glufosinátu a glyfozátu (ďalej len „doplnkové herbicídy“), pričom zároveň vznikajú dva insekticídne proteíny (Bt alebo Cry toxíny): Cry1Ab a Cry2Ae, ktoré sú toxické pre určité larvy radu Lepidoptera, ktoré sa živia bavlnou(6); D. keďže ľudská spotreba bavlníkového oleja je v Európe relatívne obmedzená, možno ho napriek tomu nájsť v širokej škále potravinových výrobkov vrátane omáčok, majonéz, jemného pečiva, čokoládových nátierok a čipsov; keďže zvieratá skrmujú bavlnu väčšinou vo forme bavlníkového koláča/šrotu alebo plnotučných bavlníkových semien(7); keďže bavlnu vo forme bavlníkovej múky konzumujú aj ľudia; E. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny či krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi tieto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite; F. keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 503/2013 si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia je to obzvlášť dôležité v prípade rastlín odolných voči herbicídom; keďže okrem toho musia jednotlivé lokality vybrané na poľné pokusy zodpovedať rôznym meteorologickým a agronomickým podmienkam, v ktorých sa má plodina pestovať; Nedostatok údajov o génovej expresii a o zložení rastlín G. keďže poľné pokusy súvisiace s posudzovaním zloženia a agronomickým posudzovaním geneticky modifikovanej bavlny boli vykonané v Spojených štátoch len na ôsmich miestach, ale nie v iných relevantných oblastiach, v ktorých sa pestuje bavlna; keďže informácie o príslušných meteorologických podmienkach, v ktorých sa môžu rastliny pestovať, boli vypracované len na základe údajov z roku 2012; H. keďže glufosinát a glyfozát neboli použité vo vysokých dávkach, ktoré sa dajú očakávať v súvislosti so zvyšujúcou sa odolnosťou buriny; I. keďže úrad EFSA nepožiadal o ďalšie štúdie, napr. poľné pokusy trvajúce viac ako jednu sezónu a z lokalít v iných regiónoch, v ktorých sa pestuje bavlna; keďže navyše neboli vygenerované žiadne údaje z extrémnejších environmentálnych podmienok, napríklad podmienok spôsobených zmenou klímy, hoci sa preukázalo, že environmentálne faktory môžu mať vplyv na expresiu Bt toxínov(8); Nedostatočné posúdenie doplnkových herbicídov J. keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom si vyžadujú väčšie používanie doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené vývojom buriny odolnej voči herbicídom(9); keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná bavlna bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glufosinátu a glyfozátu, a preto môže byť pri jej zbere prítomné väčšie množstvo rezíduí; K. keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 dospel úrad EFSA k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra došla k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – naopak v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí; L. keďže podľa úradu EFSA chýbajú toxikologické údaje, ktoré by umožnili posúdiť riziko pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu(10); M. keďže glufosinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(11); keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018(12); keďže geneticky modifikovaná bavlna je vyrobená tak, aby bola dvojnásobne tolerantná voči glufosinátu, čo umožňuje v súvislosti s rastlinami používať ešte vyššie dávky; N. keďže podľa štúdií môžu glyfozát a glufosinát vážne ovplyvniť mikrobióm(13), mala by sa pred prijatím akékoľvek záveru o vplyve na zdravie a bezpečnosť potravín najprv posúdiť dlhodobá toxicita (zmiešaná toxicita) všetkých potravín a krmív obsahujúcich Bt toxíny, spôsobená postrekmi glyfozátom a glufosinátom, na črevá; O. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu nájdených v geneticky modifikovaných rastlinách nepatrí do pôsobnosti vedeckej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy (ďalej len „vedecká skupina úradu EFSA“), a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tu vzniká problém, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže mať samotná genetická modifikácia vplyv na to, ako geneticky modifikovaná rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, rovnako ako na zloženie, a tým aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov)(14); Nevyriešené otázky týkajúce sa Bt toxínov P. keďže pri vypracovaní štúdií bezpečnosti boli použité proteíny Cry1Ab a Cry2Ae produkované baktériami Escherichia coli (E-coli), resp. B. thuringiensis, a nie proteíny produkované samotnou geneticky modifikovanou rastlinou(15), čo znamená, že posúdenie toxických účinkov je založené na predpokladanej rovnocennosti Bt toxínov produkovaných baktériami s Bt toxínmi vyprodukovanými rastlinami; keďže v záujme primeraného zohľadnenia synergických účinkov by však posúdenia nemali vychádzať výlučne z testov s transgénnymi Bt toxínmi vyprodukovanými v mikrobiálnych systémoch; Q. keďže navyše toxikologické testy vykonané s proteínmi v izolácii majú nízku výpovednú hodnotu, keďže Bt toxíny v geneticky modifikovaných plodinách, ako je kukurica, bavlna a sójové bôby, sú vo svojej podstate toxickejšie ako izolované Bt toxíny; keďže je to spôsobené tým, že inhibítory proteázy (PI) prítomné v rastlinnom tkanive môžu zvýšiť toxicitu Bt toxínov odďaľovaním ich degradácie; keďže tento jav bol preukázaný vo viacerých vedeckých štúdiách vrátane štúdie uskutočnenej pred 30 rokmi spoločnosťou Monsanto, z ktorých vyplýva, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvýšila toxicitu Bt toxínov až 20-násobne(16); R. keďže tieto účinky neboli nikdy zohľadnené v posúdeniach rizík úradu EFSA, aj keď sú relevantné pre všetky Bt rastliny, ktorých dovoz alebo pestovanie v Únii je schválené; keďže nemožno vylúčiť riziká pre ľudí a zvieratá konzumujúce potraviny a krmivá obsahujúce Bt toxíny, ktoré vyplývajú z tejto zvýšenej toxicity ako dôsledok interakcie medzi PI a Bt toxínmi; S. keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu mať po expozícii Bt proteínom vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(17), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu; T. keďže posudzovanie možnej interakcie rezíduí herbicídov a ich metabolitov s Bt toxínmi je mimo pôsobnosti vedeckej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy a v rámci posudzovania rizika sa nevykonáva; keďže tým vzniká problém, pretože je známe, že rezíduá z postrekov glyfozátom a glufosinátom narúšajú mikrobióm, čo môže napríklad posilniť imunitné reakcie v kombinácii s Bt toxínmi(18); Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy a zvýšená rezistencia U. keďže na rozdiel od používania insekticídov, pri ktorých dochádza k expozícii počas postreku a krátky čas po ňom, vedie používanie geneticky modifikovaných Bt plodín k trvalej expozícii cieľových aj necieľových organizmov Bt toxínmi; V. keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už viac nemožno považovať za správny a nemožno vylúčiť účinky na necieľové organizmy(19); keďže je zdokumentované mnohoraké postihnutie čoraz väčšieho počtu necieľových organizmov; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú závažné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov(20); W. keďže celý rad necieľových organizmov v Únii by mohol byť vystavený Bt toxínom ako dôsledok vyliatia a tiež kontaktom s odpadom a hnojom v súvislosti s dovozom Bt plodín; keďže v posúdení rizika sa nehodnotili účinky na necieľové organizmy; X. keďže v posúdení rizika sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči Bt toxínom, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na geneticky modifikované plodiny v krajine pestovania; keďže Agentúra USA na ochranu životného prostredia plánuje v najbližších troch až piatich rokoch postupne ukončiť používanie viacerých hybridných Bt odrôd kukurice, ako aj niektorých Bt odrôd bavlny vzhľadom na zvyšovanie odolnosti hmyzu voči týmto plodinám(21); Y. keďže napriek tvrdeniam, že používanie Bt plodín vedie k poklesu používania insekticídov, z nedávno uverejnenej štúdie v USA(22) vyplýva, že „vo viacerých analýzach vplyvu Bt plodín na používanie pesticídov sa zrejme nezohľadnilo ošetrenie semien, a tak sa zníženie používania insekticídov v súvislosti s Bt plodinami (najmä plošného ošetrovania) mohlo nadhodnotiť“; Z. keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v ktorom sa jasne uvádza, že vyvážajúce aj dovážajúce krajiny nesú medzinárodnú zodpovednosť v oblasti biologickej diverzity; Pripomienky príslušného orgánu členského štátu AA. keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky(23); keďže kritizovali napríklad to, že údaje a analýzy údajov o fenotypovom hodnotení, zložení a toxicite sú nedostatočné, že sa pri vykonávaní analýzy zloženia nezohľadnili rezíduá ani metabolity doplnkových herbicídov a že žiadateľov návrh plánu monitorovania životného prostredia nespĺňa ciele vymedzené v prílohe VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(24) a monitorovacie činnosti nie sú uvedené do súvislosti s príslušnými cieľmi ochrany; keďže príslušný orgán jedného členského štátu zamietol návrh na uvedenie geneticky modifikovanej bavlny na trh, pretože predchádzajúce hodnotenia troch genetických modifikácií nepostačovali na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia; Dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie AB. keďže v správe osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie(25); keďže podľa cieľa udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy(26); keďže povolením dovozu geneticky modifikovanej bavlny by sa zvýšil dopyt po tejto plodine ošetrenej herbicídom, ktorý je toxický pre reprodukciu a ktorého použitie v Únii už nie je povolené, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov hrozí z dôvodu vyšších množstiev používaných herbicídov najmä v prípade geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom; Nedemokratické rozhodovanie AC. keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 11. januára 2021 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže 13 členských štátov (35,52 % obyvateľstva Únie) hlasovalo proti povoleniu a len 10 členských štátov (27,49 % obyvateľstva) hlasovalo za; keďže 4 členské štáty (37 % obyvateľstva) sa zdržali hlasovania; AD. keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO aj naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa to stalo normou; AE. keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na potravinárske a krmovinárske účely (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament prijal už 16 námietok proti uvedeniu GMO na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže členské štáty nepodporujú povoľovanie GMO z rôznych dôvodov, okrem iného z dôvodu nedodržania zásady predbežnej opatrnosti v povoľovacom procese a tiež preto, lebo majú z vedeckého hľadiska obavy týkajúce sa posudzovania rizika; AF. keďže Komisia aj naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu; AG. keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia(27); 1. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí stanovených v nariadení (ES) č. 1829/2003; 2. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(28) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu; 3. žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia; 4. víta to, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala, že pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO treba zohľadňovať otázku udržateľnosti(29); vyjadruje však hlboké sklamanie, že Komisia aj naďalej povoľuje dovoz GMO do Únie napriek neustálym námietkam Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov hlasujúcich proti; 5. vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční; 6. opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne nepreskúmajú zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje kompletné posúdenie rezíduí z postreku geneticky modifikovaných plodín doplnkovými herbicídmi, ako aj posúdenie produktov rozkladu herbicídov a všetkých kombinovaných účinkov aj v súvislosti so samotnou geneticky modifikovanou rastlinou; 7. opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, u ktorých bola vytvorená odolnosť voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené; 8. vyzýva úrad EFSA, aby konečne uznal, že medzi prirodzene sa vyskytujúcimi Bt toxínmi a toxínmi exprimovanými syntetickými transgénmi v geneticky modifikovaných rastlinách sú zásadné rozdiely, a aby svoje hodnotenie rizík rozšíril s cieľom plne zohľadniť všetky interakcie a kombinačné účinky medzi Bt toxínmi, geneticky modifikovanými rastlinami a ich zložkami, rezíduami z postrekov doplnkovými herbicídmi a životným prostredím, ako aj vplyvy na zdravie a bezpečnosť potravín; 9. vyzýva úrad EFSA, aby prestal akceptovať štúdie toxicity s izolovanými proteínmi, ktorých štruktúra a biologické účinky sú pravdepodobne odlišné od štruktúry a biologických účinkov samotnej rastliny, a aby požadoval vykonanie všetkých testov s tkanivom geneticky modifikovanej rastliny; 10. vyzýva úrad EFSA, aby zabezpečil, aby údaje z poľných pokusov alebo pokusov v skleníkoch pokrývali dostatočne široké spektrum agronomických a environmentálnych podmienok, aby sa dal posúdiť vplyv všetkých stresových faktorov, ktoré treba očakávať počas pestovania, na génovú expresiu a zloženie rastliny; 11. vyzýva úrad EFSA, aby sa uistil, že údaje z poľných pokusov alebo pokusov v skleníkoch pokrývajú dostatočne širokú škálu rôznych druhov, aby sa dal posúdiť vplyv rôznych genetických pôvodov na génovú expresiu a zloženie rastliny; 12. vyzýva úrad EFSA, aby si vyžiadal údaje o vplyve konzumácie potravín a krmív z geneticky modifikovaných rastlín na črevný mikrobióm; 13. opätovne vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako sú Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja; 14. zdôrazňuje, že v pozmeňujúcich návrhoch prijatých Európskym parlamentom 17. decembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011(30), ktoré Európsky parlament prijal ako základ pre rokovania s Radou, sa uvádza, že Komisia nepovolí GMO, ak kvalifikovaná väčšina členských štátov nebude hlasovať za; žiada, aby Komisia rešpektovala túto pozíciu, a vyzýva Radu, aby pokračovala vo svojej práci a urýchlene prijala všeobecný prístup k tomuto spisu; 15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Geneticky modifikovaná kukurica MZIR098 (SYN-ØØØ98-3) |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZIR098 (SYN-ØØØ98-3), sú z nej zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D070620/02), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3, – so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006(2), – so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 11. januára 2021, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, – so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3), – so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 28. mája 2020 a uverejnené 26. júna 2020(4), – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)(5), – so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, A. keďže spoločnosť Syngenta Crop Protection NV/SA (ďalej len „žiadateľ“) predložila 25. apríla 2017 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZIR098, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „geneticky modifikovaná kukurica“), na trh; keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie na trh produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania; B. keďže EFSA prijal 28. mája 2020 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 26. júna 2020; C. keďže geneticky modifikovaná kukurica bola modifikovaná tak, aby zabezpečovala toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glufosinát („doplnkový herbicíd“) a vytvárala dva insekticídne proteíny („Bt“ alebo „Cry“ toxíny): eCry3.1Ab a mCry3A, ktoré sú toxické pre určité larvy radu Coleoptera, ktoré sa živia kukuricou(6); D. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované (ďalej len „GM“) potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie, a keďže sa v ňom požaduje, aby Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadnila všetky príslušné ustanovenia práva Únie a ostatné oprávnené skutočnosti týkajúce sa posudzovanej záležitosti; E. keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 503/2013 si vyžaduje posúdenie toho, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia je to obzvlášť dôležité v prípade rastlín odolných voči herbicídom; keďže okrem toho musia jednotlivé lokality vybrané na poľné pokusy zodpovedať rôznym meteorologickým a agronomickým podmienkam, v ktorých sa má plodina pestovať; Nedostatočné údaje o génovej expresii a o zložení rastlín F. keďže poľné pokusy zamerané na posúdenie zloženia a agronomické posúdenie geneticky modifikovanej kukurice sa uskutočnili v Spojených štátoch len na ôsmich miestach, ale nie v iných relevantných oblastiach, v ktorých sa pestuje kukurica, ako sú Brazília, Argentína, Paraguaj alebo Uruguaj; keďže na získanie údajov o príslušných meteorologických podmienkach, v ktorých sa rastliny môžu pestovať, sa použili údaje len z roku 2013; keďže glufosinát sa nepoužíval ako doplnkový herbicíd vo vysokých dávkach, ktoré by sa mali očakávať v súvislosti so zvyšujúcou sa odolnosťou buriny; G. keďže EFSA nepožiadal o ďalšie štúdie, napr. poľné pokusy trvajúce viac ako jednu sezónu a v iných regiónoch, v ktorých sa pestuje kukurica; keďže okrem toho neboli vygenerované žiadne údaje z extrémnejších environmentálnych podmienok, ako sú podmienky spôsobené zmenou klímy, hoci sa preukázalo, že environmentálne faktory môžu mať vplyv na expresiu Bt toxínov(7); Nedostatočná analýza rezíduí glufosinátu H. keďže glufosinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(8); keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018(9); I. keďže podľa štúdií môže glufosinát vážne ovplyvniť mikrobióm(10), a preto by sa mala najprv posúdiť dlhodobá toxicita (zmiešaná toxicita) celých potravín a krmív obsahujúcich Bt toxíny z postrekov glufosinátom na črevá predtým, ako sa prijme akýkoľvek záver o vplyve na zdravie a bezpečnosti potravín; J. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu zistených v geneticky modifikovaných rastlinách, ako aj ich interakcií s Bt toxínmi nepatrí do pôsobnosti pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy (pracovná skupina EFSA pre GMO), a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; Nevyriešené otázky týkajúce sa Bt toxínov K. keďže na vykonanie štúdií bezpečnosti sa použili proteíny eCry3.1Ab a mCry3A produkované baktériou Escherichia coli (E-coli) a nie proteíny produkované samotnou geneticky modifikovanou rastlinou(11), čo znamená, že posúdenie toxických účinkov je založené na predpokladanej rovnocennosti Bt toxínov produkovaných baktériou E-coli s Bt toxínmi produkovanými rastlinami; keďže podľa príslušného orgánu členského štátu by v záujme primeraného zohľadnenia synergických účinkov posúdenia nemali byť založené výlučne na testoch s transgénnymi Bt toxínmi produkovanými v mikrobiálnych systémoch(12); L. keďže toxikologickým testom vykonaným s proteínmi v izolácii možno pripísať len malý význam, pretože Bt toxíny v geneticky modifikovaných plodinách, ako sú kukurica, bavlna a sója, sú vo svojej podstate toxickejšie ako izolované Bt toxíny; keďže je to spôsobené tým, že inhibítory proteázy (ďalej len „PI“) prítomné v rastlinnom tkanive môžu zvýšiť toxicitu Bt toxínov odďaľovaním ich degradácie; keďže tento jav bol preukázaný vo viacerých vedeckých štúdiách vrátane štúdie uskutočnenej pred 30 rokmi spoločnosťou Monsanto, z ktorých vyplýva, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvýšila toxicitu Bt toxínov až 20-násobne(13); M. keďže tieto účinky neboli nikdy zohľadnené v posúdeniach rizík EFSA, aj keď sú relevantné pre všetky Bt rastliny, ktorých dovoz alebo pestovanie v Únii je schválené; keďže nemožno vylúčiť riziká vyplývajúce z tejto zvýšenej toxicity v dôsledku interakcie medzi PI a Bt toxínmi pre ľudí a zvieratá konzumujúce potraviny a krmivá obsahujúce Bt toxíny; N. keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu mať vplyv na imunitný systém po expozícii Bt toxínom, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(14), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu; O. keďže posudzovanie možnej interakcie rezíduí herbicídov a ich metabolitov s Bt toxínmi je mimo pôsobnosti pracovnej skupiny EFSA pre GMO, a preto sa v rámci posudzovania rizika nevykonáva; keďže toto predstavuje problém, pretože je známe, že rezíduá z postrekov glufosinátom narúšajú mikrobióm, čo môže napríklad posilniť imunitné reakcie v kombinácii s Bt toxínmi(15); Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy a zvýšenú rezistenciu P. keďže na rozdiel od používania insekticídov, pri ktorých dochádza k expozícii počas postreku a krátky čas po ňom, vedie používanie geneticky modifikovaných Bt plodín k trvalej expozícii cieľových aj necieľových organizmov Bt toxínmi; Q. keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný cieľovo špecifický spôsob účinku, už viac nemožno považovať za správny a nemožno vylúčiť účinky na necieľové organizmy(16); keďže sa uvádza, že čoraz vyšší počet necieľových organizmov je rôznym spôsobom postihnutých; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú významné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov(17); R. keďže v Únii by mohol byť celý rad necieľových organizmov vystavený Bt toxínom rozšíreným vylievaním, z odpadu a hnoja obsahujúcich dovážané Bt plodiny; keďže v posúdení rizika sa nehodnotili žiadne účinky na necieľové organizmy; S. keďže v posúdení rizika sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči Bt toxínom, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na GM plodiny v krajine pestovania; keďže Agentúra USA pre ochranu životného prostredia plánuje v priebehu najbližších troch až piatich rokov postupné ukončenie používania viacerých hybridných Bt odrôd kukurice, ako aj niektorých Bt odrôd bavlny vzhľadom na zvyšovanie rezistencie hmyzu voči týmto plodinám(18); T. keďže napriek tvrdeniam, že používanie Bt plodín vedie k poklesu používania insekticídov, z nedávno uverejnenej štúdie v USA vyplýva(19), že „vo viacerých analýzach vplyvu Bt plodín na používanie pesticídov sa zrejme nezohľadnilo ošetrovanie semien, a tak sa zníženie používania insekticídov v súvislosti s Bt plodinami (najmä plošného ošetrovania) mohlo nadhodnotiť“; U. keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), z čoho jasne vyplýva, že vyvážajúce aj dovážajúce krajiny nesú medzinárodnú zodpovednosť v oblasti biologickej diverzity; Pripomienky členských štátov V. keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky(20); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú názor, že údaje predložené z poľných pokusov nedostatočne preukazujú, že lokality, v ktorých sa pokusy uskutočnili, sú reprezentatívne, pokiaľ ide o agronomické postupy alebo abiotické (napr. vlhkosť a úrodnosť pôdy) a biotické faktory (napr. prevládajúci tlak škodcov a chorôb a profily burín), že rozsah porovnávacej analýzy je príliš úzky, pretože nezohľadňuje používanie glufosinátu pri geneticky modifikovanej kukurici, že plán monitorovania nie je dostatočný na riešenie potenciálnych účinkov geneticky modifikovanej kukurice na životné prostredie, že zo štúdií predložených žiadateľom nemožno vyvodiť záver, že expozícia životného prostredia, a teda aj účinky na necieľové organizmy budú zanedbateľné, a že nie je možné dospieť k záveru, pokiaľ ide o dlhodobé reprodukčné alebo vývojové účinky celých potravín alebo krmív; Dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie W. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a Komisia musí pri príprave svojho rozhodnutia zohľadniť všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ďalšie legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi tieto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite; X. keďže v správe osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie(21); keďže podľa cieľa udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy(22); keďže povolenie dovozu geneticky modifikovanej kukurice by zvýšilo dopyt po tejto plodine ošetrenej herbicídom, ktorý je toxický pre reprodukciu a ktorého použitie v Únii už nie je povolené, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov vyvoláva osobitné obavy v súvislosti s geneticky modifikovanými plodinami, ktoré sú odolné voči herbicídom, vzhľadom na vyšší objem použitých herbicídov; Nedemokratické rozhodovanie Y. keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 11. januára 2021 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže 13 členských štátov (predstavujúcich 35,52 % obyvateľstva Únie) hlasovalo proti povoleniu a len 10 členských štátov (čo predstavuje 27,49 %) hlasovalo za; keďže 4 členské štáty (predstavujúce 37 %) sa zdržali hlasovania; Z. keďže Komisia pripúšťa, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa stalo normou; AA. keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na potravinárske a krmovinárske účely (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (3 uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament prijal už 16 námietok proti uvedeniu GMO na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže dôvody, pre ktoré členské štáty nepodporujú povolenia, zahŕňajú nedodržiavanie zásady predbežnej opatrnosti v povoľovacom procese a vedecké obavy týkajúce sa posudzovania rizika; AB. keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci sama pripúšťa nedostatky z hľadiska demokracie, napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu; AC. keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby sa Komisii umožnilo nepovoliť GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia(23); 1. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003; 2. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(24) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu; 3. žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia; 4. víta to, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala potrebu zohľadňovať udržateľnosť pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO(25); vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že Komisia odvtedy pokračuje v povoľovaní dovozu GMO do Únie napriek námietkam Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov hlasujúcich proti; 5. vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie a za plnej účasti Európskeho parlamentu vypracovala kritériá udržateľnosti; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako a v akom časovom rámci sa tento proces uskutoční; 6. opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované plodiny tolerantné k herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne nepreskúmajú zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje úplné posúdenie rezíduí z postreku geneticky modifikovaných plodín doplnkovými herbicídmi, posúdenie produktov rozkladu herbicídov a všetkých kombinovaných účinkov, a to aj so samotnou geneticky modifikovanou rastlinou; 7. opätovne vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, u ktorých bola vytvorená tolerancia voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené; 8. vyzýva EFSA, aby konečne uznal podstatné rozdiely medzi pôvodnými Bt toxínmi a Bt toxínmi exprimovanými synteticky pomocou transgenézy v geneticky modifikovaných plodinách a aby rozšíril rozsah svojho posúdenia rizika a v plnej miere doňho zahrnul všetky interakcie a kombinačné účinky, ku ktorým dochádza medzi Bt toxínmi, geneticky modifikovanými rastlinami a ich zložkami, odpadom z postrekov s doplnkovými herbicídmi a životným prostredím, ako aj ich vplyv na zdravie a bezpečnosť potravín; 9. vyzýva EFSA, aby prestal akceptovať štúdie toxicity s izolovanými proteínmi, ktorých štruktúra a biologické účinky sú pravdepodobne odlišné od štruktúry a biologických účinkov samotnej rastliny, a aby požadoval vykonanie všetkých testov s tkanivom geneticky modifikovanej rastliny; 10. vyzýva EFSA, aby zabezpečil, že údaje z poľných pokusov alebo pokusov v skleníkoch budú pokrývať dostatočne široké spektrum agronomických a environmentálnych podmienok na posúdenie vplyvu všetkých stresových faktorov, ktoré treba očakávať počas pestovania, na génovú expresiu a zloženie rastliny; 11. vyzýva EFSA, aby sa uistil, že údaje z poľných pokusov alebo pokusov v skleníkoch pokrývajú dostatočne širokú škálu rôznych premenných na posúdenie vplyvu rôzneho genetického pôvodu na génovú expresiu a zloženie rastliny; 12. vyzýva EFSA, aby požiadal o údaje o vplyve konzumácie potravín a krmív z geneticky modifikovaných rastlín na črevný mikrobióm; 13. opätovne vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako je Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja; 14. zdôrazňuje, že v pozmeňujúcich návrhoch prijatých Európskym parlamentom 17. decembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011(26), ktoré Európsky parlament prijal ako základ pre rokovania s Radou, sa uvádza, že Komisia nepovolí GMO, ak kvalifikovaná väčšina členských štátov nebude hlasovať za; trvá na tom, aby Komisia rešpektovala túto pozíciu, a vyzýva Radu, aby pokračovala vo svojej práci a urýchlene prijala všeobecný prístup k tomuto spisu; 15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Činnosť európskej ombudsmanky – výročná správa za rok 2019 |
| |||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2019, – so zreteľom na článok 15, článok 24 ods. 3, článok 228 a článok 298 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), – so zreteľom na článok 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), – so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1), – so zreteľom na články 11, 41, 42 a 43 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), – so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana, – so zreteľom na článok 54, článok 142 ods. 2 a článok 232 ods. 1 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ(2), – so zreteľom na Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý Európsky parlament prijal 6. septembra 2001, – so zreteľom na správu Výboru pre petície (A9-0013/2021), A. keďže výročná správa o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2019 bola 5. mája 2020 oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu a keďže ombudsmanka Emily O’Reillyová predložila 3. septembra 2020 svoju správu Výboru pre petície v Bruseli; B. keďže Emily O’Reillyová bola na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu 18. decembra 2019 v Štrasburgu znovu zvolená za európsku ombudsmanku; C. keďže v článku 41 ods. 1 charty sa stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“; D. keďže článok 43 charty stanovuje, že „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí“; E. keďže je nevyhnutné, aby občania EÚ mali dostatok informácií nato, aby mohli sledovať tvorbu politík a právnych predpisov EÚ a zmysluplne sa zúčastňovať na európskych demokratických procesoch; keďže dôvera ľudí vo verejnú správu sa posilňuje, keď vidia, že inštitúcie pracujú pre verejné blaho a zachovávajú vysoké etické normy; F. keďže hlavnou prioritou ombudsmana je zabezpečiť, aby sa v súlade so zmluvami a chartou v plnej miere dodržiavali práva občanov a aby právo na dobrú správu vecí verejných odrážalo najvyššie štandardy, ktoré sa očakávajú od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou činností, ktoré vykonáva Súdny dvor Európskej únie v rámci v rámci výkonu svojich súdnych právomocí; keďže ombudsman zohráva zásadnú úlohu, čo sa týka pomoci inštitúciám EÚ stať sa otvorenejšími, účinnejšími a ústretovejšími vo vzťahu k občanom s cieľom posilniť dôveru občanov v EÚ; G. keďže európska ombudsmanka spustila strategickú iniciatívu týkajúcu sa práv určitých zamestnancov EÚ na dovolenku a najlepších záujmov dieťaťa (SI/1/2019/AMF)(3), ktorá viedla k harmonizácii pravidiel Komisie a Rady o právach na dovolenku zamestnancov, ktorí sa stanú rodičmi prostredníctvom náhradného materstva; keďže v Európskom parlamente neboli dosiahnuté žiadne porovnateľné výsledky pre neochotu prispôsobiť jeho pravidlá týkajúce sa dovolenky; H. keďže v roku 2020 si pripomíname 25. výročie zriadenia úradu európskeho ombudsmana; keďže úrad ombudsmana sa od svojho zriadenia zaoberal 57 000 sťažnosťami, ktoré viedli k vyše 7 300 vyšetrovaniam; keďže neustále úsilie úradu a jeho zamestnancov o dodržiavanie a podporu transparentnosti, etiky a zodpovednosti v administratíve EÚ by sa malo náležite uznať a vyzdvihnúť; I. keďže v prieskume Eurobarometra z júna 2019 vyjadrilo dôveru Európskej únii 44 % občanov a nedôveru 46 % občanov; keďže je nevyhnutné, aby sa inštitúcie brali na zodpovednosť, a tak sa zvýšila úroveň spokojnosti občanov EÚ; J. keďže v článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a že „rozhodnutia sa musia prijímať podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“; K. keďže v článku 24 ZFEÚ sa uvádza, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“; L. keďže podľa článku 228 ZFEÚ je ombudsman oprávnený prešetrovať prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych funkcií; M. keďže v roku 2019 požiadalo ombudsmanku o pomoc 19 619 občanov, pričom 16 045 občanom bolo poskytnuté poradenstvo prostredníctvom interaktívneho sprievodcu na webovom sídle úradu ombudsmana; keďže v roku 2019 ombudsmanka zaznamenala 2 201 sťažností a dostala 1 373 žiadostí o informácie; N. keďže z 2 201 sťažností, ktoré riešila ombudsmanka, 879 patrilo do jej pôsobnosti a 1 330 bolo mimo jej pôsobnosti; O. keďže spomedzi 2 201 sťažností ombudsmanka poskytla sťažovateľovi radu alebo postúpila vec v 862 prípadoch, v 883 prípadoch bol sťažovateľ informovaný, že nebolo možné poskytnúť žiadne ďalšie poradenstvo, a 456 sťažností viedlo k vyšetrovaniu; P. keďže spomedzi vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka uzavrela, sa 26,9 % týkalo žiadostí o informácie a prístup k dokumentom, 22 % sa týkalo kultúry služieb, napríklad vľúdnosti voči občanom, jazykových záležitostí a lehôt, 19,8 % sa týkalo primeraného využívania diskrečných právomocí, a to aj v konaniach o nesplnení povinnosti, 13,2 % sa týkalo dodržiavania procesných práv vrátane práva byť vypočutý, 13 % sa týkalo riadneho riadenia administratívnych a personálnych záležitostí, 12,3 % sa týkalo prijímania zamestnancov a 8,4 % sa týkalo dodržiavania základných práv; Q. keďže dĺžka väčšiny vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka uzavrela v roku 2019, sa pohybovala v rozmedzí od troch (43,4 %) do 18 mesiacov (10,2 %); keďže na uzavretie vyšetrovania bolo v priemere potrebných menej ako sedem mesiacov; R. keďže v rámci svojich vyšetrovaní je európska ombudsmanka oprávnená predkladať inštitúciám a orgánom EÚ návrhy na riešenie problému alebo zlepšenie ich administratívnych postupov; keďže tieto návrhy majú podobu riešení, odporúčaní a návrhov; S. keďže podľa výročnej správy s názvom Napravíme to? (Putting it Right?) uverejnenej v decembri 2019, v ktorej sa analyzujú reakcie inštitúcií na návrhy ombudsmanky v súvislosti s vyšetrovaniami uzavretými v roku 2018, predstavuje miera plnenia opatrení inštitúciami EÚ v reakcii na návrhy ombudsmanky 77 %; keďže 11 inštitúcií dosiahlo mieru plnenia 100 %, zatiaľ čo Komisia ako inštitúcia, proti ktorej bola podaná väčšina sťažností, dosiahla mieru 70,9 %; T. keďže v roku 2019 začala ombudsmanka v rámci svojej strategickej práce štyri nové strategické vyšetrovania: o transparentnosti v prípravných orgánoch Euroskupiny, o tzv. jave otáčavých dverí v Komisii, o zaobchádzaní s osobami so zdravotným postihnutím v rámci spoločného systému zdravotného poistenia EÚ a o Európskej agentúre pre lieky (EMA) a činnostiach pred predložením liekov na účely ich povolenia; U. keďže ombudsmanka v roku 2019 otvorila deväť strategických iniciatív, medziiným iniciatívy o účinnosti mechanizmov zavedených členskými štátmi na riešenie sťažností týkajúcich sa štrukturálnych fondov, o transparentnosti rokovaní o brexite, o transparentnosti lobizmu EÚ a registra transparentnosti EÚ, o postupe EÚ pri posudzovaní potravinových rizík, o transparentnosti stretnutí medzi predsedom Európskej rady a zástupcami záujmových skupín, o zlepšení európskej iniciatívy občanov, o integrácii detí so zdravotným postihnutím do Európskych škôl a o právach na dovolenku zamestnancov, ktorí sa stanú rodičmi prostredníctvom náhradného materstva; V. keďže úlohou ombudsmanky ako členky rámca EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“) je chrániť a presadzovať tento dohovor a monitorovať jeho vykonávanie na úrovní inštitúcií EÚ; keďže ombudsmanka v roku 2019 tomuto rámcu predsedala; W. keďže v článku 19 dohovoru UNCRPD sa uvádza, že „zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby, ako majú ostatní, a prijmú účinné a primerané opatrenia, aby umožnili plné užívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti“; X. keďže Európsky parlament 12. februára 2019 schválil svoj návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana (štatút európskeho ombudsmana)(4); keďže toto nové nariadenie bolo predložené Rade na schválenie; Y. keďže v roku 2019 európska ombudsmanka začala 458 vyšetrovaní, z toho 2 z vlastnej iniciatívy, a uzavrela 560 vyšetrovaní (552 na základe sťažností a 8 z vlastnej iniciatívy); keďže väčšina vyšetrovaní sa opäť týkala Komisie (274 vyšetrovaní, resp. 59,7 %), ďalej nasledoval Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) (44 vyšetrovaní, resp. 9,6 %) a agentúry EÚ (33 vyšetrovaní, resp. 7,2 %) a zvyšok bol rozdelený takto: Európsky parlament (21 vyšetrovaní, resp. 4,6 %), Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (17 vyšetrovaní, resp. 3,7 %), Európska investičná banka (7 vyšetrovaní, resp. 1,5 %) a iné inštitúcie (54 vyšetrovaní, resp. 11,8 %); Z. keďže za riadne uplatňovanie práva EÚ a plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú, sú zodpovedné inštitúcie a orgány EÚ v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo zmlúv a z charty; AA. keďže ombudsmanka začala vyšetrovanie rozhodnutia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), ktoré verejne oznámil 17. septembra 2019 a ktorým umožnil, aby sa jeho výkonný riaditeľ stal generálnym riaditeľom Združenia pre finančné trhy v Európe (AFME), lobistickej organizácie finančného sektora; keďže ombudsmanka konštatovala uplatnenie nesprávneho úradného postupu EBA, ktorý nezmiernil riziká konfliktu záujmov pri schvaľovaní zmeny zamestnania a naďalej poskytoval svojmu odchádzajúcemu výkonnému riaditeľovi prístup k dôverným informáciám; AB. keďže ombudsmanka začala vyšetrovanie na základe sťažnosti týkajúcej sa podnikového sponzorstva predsedníctva Rady EÚ; keďže ombudsmanka poznamenala, že využívanie sponzorstva predsedníctvom predstavuje riziko poškodenia dobrej povesti EÚ ako celku, a odporučila, aby Rada vydala pre členské štáty usmernenia k problematike sponzorstva predsedníctva s cieľom zmierniť tieto riziká poškodenia dobrej povesti; AC. keďže 30. júla 2019 Komisia uverejnila výzvu na predkladanie ponúk na vypracovanie štúdie na vývoj nástrojov a mechanizmov na začlenenie cieľov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) do bankových pravidiel EÚ; keďže Komisia sa rozhodla zadať zákazku spoločnosti BlackRock Investment Management, ktorá spravuje investície do veľkých spoločností pôsobiacich v oblasti fosílnych palív a systémovo dôležitých bánk, na ktoré majú vplyv nové pravidlá týkajúce sa ESG na úrovni EÚ; keďže ombudsmanka pri vyšetrovaní týkajúcom sa tohto prípadu zistila, že Komisia bymala byť obozretnejšia a že jej rozhodnutie zadať zákazku spoločnosti BlackRock neposkytlo dostatočné záruky na vylúčenie rizika konfliktu záujmov s vážnymi negatívnymi dôsledkami na plnenie zmluvy, keďže spoločnosť mala zjavný záujem na vypracovaní budúceho právneho predpisu EÚ, ktoré bude mať vplyv na ňu samú a na jej klientov; 1. víta výročnú správu za rok 2019, ktorú predložila európska ombudsmanka; 2. blahoželá Emily O’Reillyovej k jej opätovnému zvoleniu za európsku ombudsmanku a k jej vynikajúcej práci; podporuje jej odhodlanie naďalej sa usilovať „zaistiť, aby si EÚ udržiavala najvyššie normy v oblasti administratívy, transparentnosti a etiky“, a zabezpečiť prístupnosť a kvalitu služieb, ktoré EÚ poskytuje svojim občanom; pripomína, že transparentnosť je zásadou, ktorá dopĺňa zásady právneho štátu a demokracie, a že jej vykonávanie by malo byť zamerané na umožnenie účasti občanov na rozhodovacom procese; Transparentnosť a etika 3. víta svoj úspešný vzťah s úradom ombudsmanky, hlavným a nevyhnutným partnerom Európskeho parlamentu, ktorý opätovne zvolil odchádzajúcu ombudsmanku Emily O’Reillyovú na druhé funkčné obdobie a podporil jej návrh osobitnej správy o transparentnosti v Rade tým, že na plenárnej schôdzi v januári 2019 prijal uznesenie schválené väčšinou; 4. víta úzku spoluprácu medzi ombudsmankou a jej tímom a Výborom pre petície, ktorá umožňuje zlepšovať kvalitu európskej administratívy a dostupnosť a kvalitu jej služieb pre občanov EÚ; 5. zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ si musia zachovať maximálnu úroveň transparentnosti a objektívnosti, aby občania mohli sledovať rozhodovací proces a aktívne sa na ňom zúčastňovať, čím sa posilní ich dôvera v inštitúcie a pocit blízkosti k nim, a zároveň zaručiť prístup ku všetkým relevantným informáciám, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje demokratické práva, a zabezpečiť skutočnú schopnosť brať inštitúcie na zodpovednosť; zdôrazňuje, že ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19; požaduje úplné zverejnenie zmlúv a iných dohôd podpísaných s farmaceutickými spoločnosťami vrátane dokumentov týkajúcich sa rokovaní s týmito spoločnosťami o vývoji, výrobe, nákupe a zavádzaní vakcín proti ochoreniu COVID-19, ako aj úplnú transparentnosť všetkých výsledkov týkajúcich sa klinického skúšania týchto vakcín; 6. poukazuje na to, že nedostatočná transparentnosť legislatívneho procesu EÚ zvyšuje nedôveru občanov a oslabuje legitimitu celého rozhodovacieho procesu; 7. víta ambíciu európskej ombudsmanky za každých okolností zachovať vysokú úroveň ostražitosti, pokiaľ ide o udržanie čo najvyšších možných noriem v oblasti transparentnosti a etiky, a to aj počas zdravotnej krízy; 8. naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby naďalej presadzovala zvýšenú transparentnosť legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady Európskej únie, a to z hľadiska verejného prístupu k jej legislatívnym dokumentom, ako aj z hľadiska jej rozhodovacieho procesu, s cieľom umožniť lepšiu zrozumiteľnosť rokovaní; 9. naliehavo žiada Radu, aby vykonala odporúčania európskej ombudsmanky a zrevidovala svoju politiku zachovávania dôvernosti s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň transparentnosti svojej práce, tak aby mohla verejnosť ľahko získať včasný prístup k legislatívnym dokumentom; požaduje transparentnú a systematickú identifikáciu vlád členských štátov pri stanovovaní ich pozícií, pretože Rada ako spoluzákonodarca sa musí za svoje konanie zodpovedať verejnosti; pripomína svoje návrhy uvedené v uznesení o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ; 10. vyjadruje poľutovanie nad praxou členských štátov, ktoré zastávajú predsedníctvo Rady, prijímať podnikové sponzorstvo; je presvedčený, že takémuto postupu treba zabrániť, aby sa zachovala dobrá povesť a integrita Rady a EÚ ako celku; 11. požaduje, aby si členské štáty dôslednejšie plnili povinnosť spolupracovať s úradom ombudsmana; 12. poukazuje na to, že Komisia a Rada zachovali v dôsledku odporúčaní ombudsmanky vysokú úroveň transparentnosti legislatívneho procesu počas celého rokovania o vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, pričom zverejnili vyše 100 rokovacích dokumentov a sprístupnili občanom harmonogram hlavného vyjednávača, a vyzýva Komisiu a Radu, aby túto požiadavku zachovali aj počas vypracúvania novej dohody o voľnom obchode; všeobecnejšie žiada Komisiu, aby si plnila povinnosti týkajúce sa posúdení vplyvu v oblasti udržateľnosti všetkých obchodných zmlúv EÚ; 13. pripomína, že transparentnosť, a najmä prístup k dokumentom, sú už roky hlavnou témou sťažností, a víta, že ombudsmanka v rámci rôznych vyšetrovaní odporučila udeliť verejný prístup; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že odporúčania ombudsmanky sa nie vždy vykonávajú a že správa úradu OLAF o použití pôžičky poskytnutej nemeckému automobilovému výrobcovi Volkswagen dodnes nie je zverejnená; naliehavo žiada aktualizáciu európskych právnych predpisov v oblasti prístupu k dokumentom (nariadenie (ES) č. 1049/2001(5)) s cieľom uľahčiť prácu ombudsmanke; naliehavo vyzýva Radu, aby opätovne otvorila svoje diskusie na základe uznesenia Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o zablokovaní revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001(6); 14. víta ambicióznejší prístup k transparentnosti orgánov pripravujúcich zasadnutia Euroskupiny, ktoré na žiadosť ombudsmanky súhlasili so skorším uverejňovaním dátumov a návrhov programov zasadnutí Euroskupiny, s poskytovaním podrobnejších informácií v listoch so zhrnutím zasadnutí a s uvádzaním ďalších informácií o činnosti Euroskupiny na jej webovom sídle; 15. víta neutíchajúce úsilie ombudsmanky bojovať proti konfliktom záujmov; zdôrazňuje potrebu zvýšenej transparentnosti v Rade; dôrazne podporuje odporúčania ombudsmanky Generálnemu sekretariátu Rady vo veci 1946/2018/KR; víta zverejnenie zápisníc zo stretnutí medzi lobistami, predsedom Európskej rady a členmi jeho kabinetu na základe tohto vyšetrovania a zdôrazňuje, že je potrebné prijať spravodlivý a ambiciózny právny akt o registri transparentnosti, aby sa stal v plnom rozsahu povinný a právne záväzný pre všetky inštitúcie a agentúry EÚ a aby sa vytvorili povinnosti pre tretie strany a zástupcov záujmových skupín, čím sa zabezpečí úplná transparentnosť lobizmu; berie na vedomie rozhodnutie Komisie nepostupovať podľa odporúčaní ombudsmanky vo veci 1302/2017/MH a neumožniť prístup k dokumentom týkajúcim sa stanovísk jej právnej služby týkajúcich sa registra transparentnosti; 16. podporuje činnosť ombudsmanky počas vyšetrovania 853/2020/KR vo veci BlackRock a je pevne presvedčený, že Komisia sa musí v tejto súvislosti riadiť odporúčaniami ombudsmanky; vyzýva preto Komisiu, aby aktualizovala a posilnila všetky platné pravidlá týkajúce sa postupov verejného obstarávania vrátane svojich usmernení s cieľom zabrániť vzniku konfliktov záujmov; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zachovanie integrity a dôveryhodnosti tvorby politiky v súvislosti s prijímaním nových pravidiel týkajúcich sa ESG na úrovni EÚ; 17. víta skutočnosť, že na základe sťažnosti podanej v roku 2019 týkajúcej sa využívania sponzorstva počas rumunského predsedníctva zaujal európsky ombudsman jasný postoj k otázke sponzorstva predsedníctva Rady(7), keďže vnímanie vonkajšieho vplyvu môže mať dosah na integritu celej EÚ; berie na vedomie kroky, ktoré Rada prijala v reakcii na odporúčanie ombudsmanky, že členským štátom by sa mali poskytnúť usmernenia k otázke sponzorstva predsedníctva Rady; nabáda Radu, aby sa touto otázkou bezodkladne zaoberala; víta rozhodnutie nemeckého predsedníctva zdržať sa akéhokoľvek sponzorstva a nabáda ostatné členské štáty, aby nasledovali jeho príklad; 18. berie na vedomie záväzok Komisie, že v nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanky uverejní programy a zápisnice zo zasadnutí „poradných orgánov“, ktoré ovplyvňujú tvorbu politiky EÚ, ako aj pripomienky účastníkov predchádzajúcich skupín, a že v budúcnosti bude každá takáto skupina uplatňovať rovnaké normy transparentnosti, aké prijali expertné skupiny; 19. zdôrazňuje význam prístupu verejnosti k dokumentom, v ktorých sa uvádzajú pozície členských štátov v rozhodovacích procesoch; podporuje zistenia ombudsmanky v o veci 2142/2018/EWM a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia naďalej odmieta udeliť prístup k požadovaným dokumentom týkajúcim sa posúdenia rizika pesticídov pre včely; 20. konštatuje, že Komisia sa zaviazala vykonať mnohé návrhy európskej ombudsmanky, napríklad žiadať jednotlivcov, ktorí prechádzajú do súkromného sektora, aby poskytli ďalšie informácie o organizácii, pre ktorú budú pracovať, a podrobnejšie informácie o druhu pracovnej činnosti, ktorú budú vykonávať; zdôrazňuje, že takéto presuny nemožno brať na ľahkú váhu, pretože by mohli viesť ku konfliktom záujmov, keď bývalí verejní činitelia nastúpia do zamestnania v podniku, ktorý lobuje za politiky, ktoré títo činitelia predtým uzákonili alebo na ktorých pracovali; konštatuje, že podľa nedávnej správy(8) Komisia schválila 99 % žiadostí o presun do súkromného sektora s mierou zamietnutia len 0,62 %, čo poukazuje na potrebu posilniť dohľad; pripomína, že etické pravidlá nie sú len formalitou a mali by ich dodržiavať všetky inštitúcie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala všetky odporúčania ombudsmanky, zaujala rozhodnejší prístup k problematike „otáčavých dverí“ a zrealizovala navrhované opatrenia vrátane zákazu novej činnosti, ak existujú dôkazy o tom, že táto činnosť by viedla ku konfliktu s verejným záujmom, a aby priamo na svojej webovej stránke o etike v dostatočnom predstihu zverejnila všetky súvisiace informácie o každom posudzovanom prípade bývalých vedúcich pracovníkov s cieľom zaviesť jednoročný zákaz lobovania a hájenia záujmov; 21. poukazuje na to, že verejná správa EÚ musí zlepšiť svoje pravidlá a normy na predchádzanie konfliktom záujmov a zaručenie dodržiavania povinnosti zachovávať mlčanlivosť a bezúhonnosť; vyzýva európsku ombudsmanku, aby presadzovala najprísnejšie etické pravidlá a normy v inštitúciách, agentúrach a orgánoch EÚ a zabezpečila ich úplné a dôsledné uplatňovanie; žiada, aby sa hodnotenie vyhlásení o záujmoch, ktoré predložili dezignovaní komisári, vykonávalo nezávisle vhodnými prostriedkami; zdôrazňuje, že je potrebné zrevidovať súčasné pravidlá a postupy s cieľom posilniť požiadavky na bezúhonnosť komisárov počas ich funkčného obdobia aj po jeho skončení, a zdôrazňuje, že sa musia predĺžiť lehoty, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia lehota po skončení funkčného obdobia komisárov; 22. zdôrazňuje naliehavú potrebu vylepšenia a modernizácie platného Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, a to prijatím záväzného nariadenia v tejto veci; 23. oceňuje činnosť ombudsmanky v prípadoch týkajúcich sa javu otáčavých dverí, čo okrem iného viedlo k revízii politiky EBA týkajúcej sa posudzovania obmedzení a zákazov pre zamestnancov po rozviazaní pracovného pomeru, ako aj k zlepšeniu jej postupov na okamžité pozastavenie prístupu zamestnancov, o ktorých sa vie, že zmenia prácu, k dôverným informáciám; vyzýva ombudsmanku, aby pokračovala vo svojom úsilí o zabezpečenie toho, aby všetky inštitúcie a agentúry EÚ zaviedli účinné pravidlá zamerané na predchádzanie javu otáčavých dverí a všetkým možným konfliktom záujmov; 24. bezvýhradne schvaľuje fakt, že európska ombudsmanka potvrdila svoje zistenie, že proces menovania najvyššieho úradníka Komisie poznačili štyri prípady nesprávneho úradného postupu, a víta skutočnosť, že nová Komisia v roku 2019 zaviedla osobitný postup menovania svojho generálneho tajomníka, ktorého súčasťou je uverejnenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste a zaradenie vymenovania do programu týždenných stretnutí komisárov, čím sa poskytne dostatočne dlhý čas na jeho riadne zohľadnenie; 25. poznamenáva, že v nadväznosti na vyšetrovanie, ktoré ombudsmanka začala z vlastného podnetu, EMA zaviedla opatrenia na zlepšenie nezávislosti a objektivity procesu udeľovania povolení na uvedenie liekov na trh a na zvýšenie transparentnosti v oblastiach, ako sú klinické skúšania; vyzýva EMA, aby vykonala nové odporúčania ombudsmanky s cieľom zabezpečiť svoju nezávislosť a nestrannosť a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov; 26. víta zvýšený a potrebný dôraz, ktorý európska ombudsmanka kladie na problémy spojené s postupmi verejného obstarávania; 27. víta konsolidáciu Ceny za dobrú správu vecí verejných, ktorej cieľom je odmeňovať iniciatívy a projekty administratívy EÚ, ktoré majú pozitívny vplyv na život občanov EÚ; blahoželá Komisii k získaniu tejto ceny za jej stratégiu na zníženie znečistenia plastmi; domnieva sa, že väčšia medializácia tejto ceny by občanom EÚ ukázala, že inštitúcie EÚ pracujú na konkrétnych riešeniach; 28. víta zvýšenú pozornosť, ktorú ombudsmanka venuje sťažnostiam týkajúcim sa spôsobu, akým Komisia riadila projekty financované EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila transparentné rozdeľovanie a správu finančných prostriedkov; trvá na tom, aby Komisia zlepšila transparentnosť svojho procesu prípravy ročných pracovných programov pre fondy, ktoré spravuje; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú európske štrukturálne a investičné fondy využívať v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z UNCRPD, ktoré sa týkajú nezávislého spôsobu života osôb so zdravotným postihnutím; 29. vyzýva Výbor pre petície, aby preskúmal prípady, v ktorých sa nereagovalo na návrhy ombudsmanky adresované inštitúciám EÚ; Zdravotné postihnutie 30. víta úlohu, ktorú ombudsmanka zohráva pri ochrane a presadzovaní UNCRPD a monitorovaní jeho vykonávania administratívou EÚ a pri posilňovaní programu EÚ pre práva osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva ombudsmanku, aby pozorne monitorovala návrhy Komisie týkajúce sa novej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020; považuje za naliehavé riešiť skutočnosť, že chýba vhodný právny základ, ktorým by sa zabezpečilo, aby výdavky EÚ boli v plnej miere v súlade s UNCRPD; 31. blahoželá ombudsmanke k jej strategickému vyšetrovaniu týkajúcemu sa prístupnosti webového sídla Komisie osobám so zdravotným postihnutím a víta úsilie Komisie vykonávať odporúčania ombudsmanky tým, že poskytuje viac informácií vo formáte ľahko čitateľného textu; konštatuje však, že sprístupnenie domovských stránok inštitúcií Únie osobám so všetkými druhmi zdravotného postihnutia vrátane národných posunkových jazykov si vyžaduje komplexný prístup; navrhuje, aby sa do tohto procesu zapojili organizácie osôb so zdravotným postihnutím; 32. blahoželá ombudsmanke k začatiu potrebného vyšetrovania prístupnosti online nástrojov, ktoré používa Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), na základe sťažnosti osoby so zrakovým postihnutím; 33. vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexnú, ambicióznu a dlhodobú globálnu európsku stratégiu v oblasti zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020, medziiným s cieľom umožniť úplné a dôsledné vykonávanie UNCRPD; 34. berie na vedomie nárast počtu ľudí, ktorým v roku 2019 pomohol úrad ombudsmana v porovnaní s rokom 2018 (19 619 oproti 17 996), ako aj úsilie úradu o nájdenie praktických riešení problémov občanov, či už poskytovaním poradenstva prostredníctvom interaktívneho sprievodcu na webovom sídle a odpovedaním na žiadosti o informácie, alebo vybavovaním nových sťažností (2 201 takýchto sťažností v roku 2019); poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby mal úrad k dispozícii potrebné rozpočtové a personálne zdroje na to, aby mohol primeraným a efektívnym spôsobom naďalej pomáhať občanom EÚ; Sťažnosti 35. konštatuje, že v roku 2019 boli ombudsmanke doručené mnohé sťažnosti od občanov EÚ, ktorí žijú v inom členskom štáte, ako je štát, z ktorého pochádzajú, a ktorí sa stretli s ťažkosťami pri pokuse o registráciu a/alebo hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, a pripomína, že právo voliť vo voľbách je základným právom zakotveným v zmluvách EÚ; 36. blahoželá ombudsmanke k vyšetrovaniam začatým v roku 2019, ktoré sa týkali týchto hlavných tém: transparentnosť v inštitúciách EÚ, transparentnosť lobistických činností, kultúra služieb, základné práva, etické otázky, účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ, náležité riadenie personálnych otázok a prijímania zamestnancov a správne finančné riadenie; 37. konštatuje, že ombudsmanka sa v roku 2019 zaoberala 1 300 sťažnosťami, ktoré nepatrili do jej mandátu, najmä preto, že sa netýkali činností inštitúcie alebo orgánu EÚ; schvaľuje prístup ombudsmanky, ktorá odpovedá každému, kto ju žiada o pomoc, ozrejmuje svoj mandát, poskytuje poradenstvo a pokiaľ možno presmeruje príslušné osoby na iné orgány, ktoré im môžu pomôcť, a nabáda ju, aby v tomto postupe pokračovala; 38. naliehavo vyzýva európsku ombudsmanku, aby bola naďalej ostražitá a rozhodná pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa základných práv vrátane rovnosti, nediskriminácie a práva na vypočutie; víta jej vyšetrovanie týkajúce sa Európskeho podporného úradu pre azyl a jej rozhovory so žiadateľmi o azyl, ako aj jej vyšetrovanie týkajúce sa spôsobu, akým Komisia spracovala sťažnosť týkajúcu sa diskriminácie Rómov v Taliansku; 39. konštatuje, že počet vyšetrovaní týkajúcich sa EPSO sa zvýšil z 23 vyšetrovaní v roku 2018 na 44 vyšetrovaní v roku 2019; nabáda ombudsmanku, aby pozorne monitorovala správne vykonávanie všeobecných opatrení zameraných na boj proti diskriminácii v rámci postupov prijímania zamestnancov; navrhuje strategické vyšetrovanie metód používaných úradom EPSO a inými agentúrami s cieľom zabezpečiť, aby sa pri všetkých postupoch prijímania zamestnancov v plnej miere uplatňovali zásady spravodlivosti a otvorenosti; 40. konštatuje, že počet sťažností, ktoré nepatria do pôsobnosti ombudsmana, zostal pomerne stabilný (1 330 prípadov v roku 2019 v porovnaní s 1 300 prípadmi v roku 2018); zastáva názor, že lepšia a koordinovaná komunikácia na úrovni všetkých inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o právomoci európskeho ombudsmana, by mohla pomôcť znížiť počet sťažností, ktoré nepatria do jeho mandátu, a zefektívniť reakciu na problémy občanov; 41. víta odhodlanie ombudsmanky presadzovať právo občanov zapájať sa do demokratického procesu Únie, ktoré preukázala usporiadaním výročnej konferencie Európskej siete ombudsmanov v apríli 2019 venovanej potrebe posilniť účasť občanov na demokratickom procese; schvaľuje rozhodnutie ombudsmanky poskytovať všetkým osobám, ktoré žiadajú o pomoc, odpoveď v jazyku ich sťažnosti, a žiada verejnú správu EÚ, aby podnikla všetky kroky potrebné na to, aby s ňou mohli občania účinne komunikovať, a to v 24 úradných jazykoch EÚ a v národných posunkových jazykoch; víta ombudsmankin návrh usmernení týkajúcich sa používania jazykov na webových sídlach inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že takéto usmernenia majú mimoriadny význam pre ochranu bohatej jazykovej rozmanitosti Európy; konštatuje, že webové sídla inštitúcií EÚ by mali byť lepším príkladom rovnosti všetkých 24 úradných jazykov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé časti webových sídel inštitúcií EÚ a publikácie, ktoré sú na nich uverejnené, sú naďalej k dispozícii len v niektorých populárnych jazykoch a nikdy sa nesprístupnia vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ, ako to vyžadujú zásady Únie; 42. podporuje úsilie inštitúcií EÚ o dodržiavanie odporúčaní ombudsmanky (77 %) a nabáda ich, aby v tomto smere pokračovali; je naďalej znepokojený pretrvávajúcou mierou ich nedodržiavania (23 %); uvedomuje si, že návrhy ombudsmanky nie sú právne záväzné; naliehavo vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby rýchlo, účinne a zodpovedne reagovali na ombudsmankine odporúčania a kritické poznámky; 43. víta skutočnosť, že priemerná dĺžka vyšetrovaní prípadov, ktoré ombudsmanka uzavrela v roku 2019, bola kratšia ako sedem mesiacov; všíma si však, že uzavretie niektorých prípadov môže trvať až 18 mesiacov; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zlepšili svoju spoluprácu s úradom ombudsmana v záujme občanov EÚ, ktorí očakávajú rýchle odpovede na svoje problémy; 44. víta prepracovanie webového sídla európskej ombudsmanky, vďaka ktorému je pre občanov dostupnejším a funkčnejším nástrojom; nabáda ombudsmanku, aby ďalej zvyšovala počet svojich publikácií preložených do rôznych jazykov EÚ; 45. uznáva významný prínos Európskej siete ombudsmanov k výmene osvedčených postupov a poskytovaniu informácií o úlohách a právomociach jej členov, ako aj k správnemu vykonávaniu európskych právnych predpisov; navrhuje, aby sa táto sieť vo väčšej miere zapájala do dohľadu nad správnym používaním európskych fondov; navrhuje, aby tiež poskytovala podporu národným alebo regionálnym ombudsmanom, ktorí sú pod silným tlakom svojich vlád, najmä v súvislosti s porušovaním práv zaručených chartou; vyzýva túto sieť, aby zvážila úlohu, ktorú by mohli zohrávať národní a regionálni ombudsmani pri zvyšovaní účasti občanov EÚ na rozhodovacom procese EÚ; zdôrazňuje, že sieť by mohla prispieť aj k podpore kultúry dobrej správy vecí verejných na úrovni členských štátov zlepšením spolupráce a zvyšovaním informovanosti národných ombudsmanov o dôležitosti ochrany práv občanov; poukazuje na to, že zdroje vyčlenené na sieť by sa mali posilniť; vyzýva európsku ombudsmanku, aby v sídle európskeho ombudsmana organizovala pravidelné stretnutia európskej siete ombudsmanov, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť dodržiavanie základných práv; 46. rozhodne víta strategickú iniciatívu európskej ombudsmanky týkajúcu sa práv určitých zamestnancov EÚ na dovolenku a najlepšieho záujmu dieťaťa; zastáva názor, že v dôsledku nesúladu pravidiel Európskeho parlamentu s pravidlami ostatných inštitúcií(9), pokiaľ ide o práva na dovolenku v prípade zamestnancov, ktorí sa stanú rodičmi prostredníctvom náhradného materstva, ako sú neplodní rodičia, rodičia rovnakého pohlavia a osamelí rodičia, sa ignoruje prednosť prvoradého najlepšieho záujmu dieťaťa a títo zamestnanci sú vystavení značnému riziku diskriminácie; pripomína závery ombudsmanky týkajúce sa dôležitosti ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa; vyzýva Európsky parlament, aby sa zapojil do medziinštitucionálneho dialógu a prijal rozhodnutie, ktorým sa tieto pravidlá zosúladia s pravidlami Rady a Komisie; Štatút a právomoci 47. vyzýva Radu, aby nadviazala dialóg s Európskym parlamentom o revízii štatútu európskeho ombudsmana, aby úrad ombudsmana mohol lepšie presadzovať najvyššie normy etického správania v inštitúciách a disponoval náležitým mandátom na účinný výkon svojich úloh; 48. žiada Európsky parlament, aby posilnil postup vymenovania pri voľbe európskeho ombudsmana, tak aby voľba na začiatku volebného obdobia mohla prebiehať informovanejším, jednotnejším, transparentnejším a plynulejším spôsobom; požaduje najmä podrobnejší opis lehôt na zber podpisov a kampane kandidátov; 49. blahoželá ombudsmanke k jej minulej päťročnej stratégii s názvom V ústrety roku 2019, ktorou sa zavádza strategickejší prístup k presadzovaniu dobrej správy vecí verejných; víta skutočnosť, že 7. decembra 2020 bola zverejnená nová stratégia s názvom „V ústrety roku 2024“, v ktorej sa bude musieť zohľadniť bezprecedentná situácia, v ktorej sa Európa ocitla v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; 50. pripomína, že sídlo ombudsmana je zhodné so sídlom Európskeho parlamentu; nabáda preto ombudsmanku, aby prednostne využívala priestory, ktoré sú k dispozícii v Štrasburgu; 51. vyzýva ombudsmanku, aby v záujme transparentnosti naďalej zverejňovala podujatia, ktoré má v úmysle usporiadať, a uvádzala miesto konania každého podujatia; o 52. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ich ombudsmanom alebo rovnocenným orgánom.
| ||||||||||||||||||||||||||
| Európsky semester: ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 |
| |||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 121, 126 a 136 a Protokol č. 12, – so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, – so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, – so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1), – so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3), – so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2020 o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu (COM(2020)0123), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy (COM(2020)0442), – so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0441), – so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 (COM(2020)0575) a na oznámenie z 18. novembra 2020 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2021 (COM(2020)0745), – so zreteľom na výročnú správu Európskej fiškálnej rady z 29. októbra 2019, vyhlásenie Európskej fiškálnej rady z 24. marca 2020 o ochorení COVID-19 a na posúdenie zámerov fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu v roku 2021, ktoré vykonala Európska fiškálna rada 1. júla 2020, – so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(9), – so zreteľom na európsku hospodársku prognózu Komisie: zima 2021 (inštitucionálny dokument 144)(10), – so zreteľom na odporúčania Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020 o VFR a Next Generation EU, ochorenie COVID-19, zmene klímy, bezpečnosti a vonkajších vzťahoch (EUCO 22/20), – so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, – so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj, – so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0036/2021), A. keďže európsky semester zohráva zásadnú úlohu pri koordinácii hospodárskych a rozpočtových politík a politík zamestnanosti v členských štátoch, keďže slúži na zabezpečenie zdravých verejných financií, predchádzanie nadmerným makroekonomickým nerovnováham, podporu štrukturálnych reforiem a posilnenie investícií, a v súčasnosti predstavuje rámec, ktorý sa používa na usmernenie Únie a členských štátov pri výzvach týkajúcich sa obnovy na základe politických priorít EÚ; keďže od krízy štátneho dlhu v roku 2008 je Únia omnoho odolnejšia, aby mohla čeliť krízam, ale vznikajú nové výzvy pre makroekonomickú stabilitu; B. keďže Únia a jej členské štáty sa zaviazali dodržiavať základné hodnoty založené na zmluvách a vykonávať Agendu OSN 2030, Európsky pilier sociálnych práv a Parížsku dohodu o zmene klímy; C. keďže aspektmi týkajúcimi sa možnej budúcnosti fiškálneho rámca EÚ sa bude zaoberať preskúmanie makroekonomického legislatívneho rámca v správe Európskeho parlamentu z vlastnej iniciatívy venovanej tejto otázke; konštatuje, že tento rámec sa preskúma a mal by sa upraviť podľa výsledkov tohto preskúmania; D. keďže aspektmi zamestnanosti a sociálnymi aspektmi ročnej stratégie udržateľného rastu sa zaoberá dvojitá správa s názvom Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: aspekty zamestnanosti a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021; E. keďže vysoká úroveň verejného dlhu môže predstavovať veľkú záťaž pre budúce generácie a brzdiť obnovu; F. keďže pandémia zasiahla všetky členské štáty a spôsobila symetrický šok, ale rozsah jej vplyvu, konkrétne hospodárske expozície a počiatočné podmienky, ako aj tempo a sila obnovy sa budú výrazne líšiť; G. keďže priaznivé obdobie je potrebné využiť na vykonávanie štrukturálnych reforiem, najmä opatrení zameraných na zníženie rozpočtových deficitov, verejného dlhu a nesplácaných úverov a na prípravu na prípadnú ďalšiu hospodársku krízu alebo recesiu; H. keďže kríza neúmerne zasahuje ženy a v rámci navrhovanej reakcie týkajúce sa obnovy sa riešia výzvy súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 v odvetví starostlivosti a osobitné výzvy, ktorým čelia ženy; I. keďže členské štáty prijali v reakcii na pandémiu rozsiahle fiškálne opatrenia (4,2 % HDP v roku 2020 a 2,4 % HDP v roku 2021); keďže produkcia v európskom hospodárstve by sa v roku 2022 sotva vrátila na úroveň spred pandémie; J. keďže plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré prijali členské štáty, budú zahŕňať ich národné programy reforiem a investícií navrhnuté v súlade s cieľmi politiky EÚ so zameraním okrem iného na zelenú a digitálnu transformáciu; I.Kríza spôsobená ochorením COVID-19, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a dočasná úprava semestra 1. berie na vedomie skutočnosť, že európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sú úzko prepojené; konštatuje, že posúdenie plánov podpory obnovy a odolnosti sa uskutoční na základe 11 kritérií zoskupených podľa relevantnosti, účinnosti, efektívnosti a súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby tieto plány dôkladne preskúmala s cieľom zabezpečiť, aby obnova vytvárala európsku pridanú hodnotu, zlepšila dlhodobú konkurencieschopnosť členských štátov a ich vyhliadky udržateľného rastu, a usmerňovala európske hospodárstva pri riešení výziev a využívaní prínosov zelenej a digitálnej transformácie, Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; 2. okrem toho víta rýchlu a intenzívnu prvotnú reakciu na krízu v oblasti menovej a fiškálnej politiky na úrovni EÚ aj členských štátov, ako aj prispôsobenie budúceho VFR a nástroja Next Generation EU; vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlili vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom umožniť rýchle vyplácanie finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že na to, aby bola klimatická a digitálna transformácia úspešná, musí byť jej stredobodom sociálny rozmer a rozmer jednotného trhu; trvá na tom, aby boli finančné prostriedky a zdroje nasmerované na projekty a prijímateľov, ktorí tieto zdroje vynaložia zodpovedne, účinne a na životaschopné udržateľné projekty, ktoré budú mať najvyšší možný dosah; pripomína úlohu, ktorú bude Európsky parlament zohrávať v dialógu o obnove a odolnosti zavedenom nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého tiež jeho príslušné výbory preskúmajú prepojenie medzi európskym semestrom a Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti; 3. zdôrazňuje, že cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je zvýšiť odolnosť hospodárstiev a spoločností členských štátov a zároveň usilovať sa o konkurencieschopnú udržateľnosť, konvergenciu a súdržnosť v rámci EÚ; zdôrazňuje, že zodpovednosť a transparentnosť na vnútroštátnej úrovni budú základnými prvkami rýchleho a úspešného vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a plánov obnovy; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby sa v národných parlamentoch uskutočnili diskusie a aby Komisia aktívne spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom rokovať o návrhoch národných plánov v ranom štádiu a umožniť individualizované riešenia a konkrétne reformy; 4. víta skutočnosť, že s cieľom vyrovnať sa s bezprecedentnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 členské štáty a inštitúcie EÚ vytvorili nástroj Next Generation EU, aby napomohli obnove; preto poznamenáva, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vytvára jedinečnú príležitosť na realizáciu reforiem a investícií, ktoré EÚ potrebuje na to, aby sa pripravila na riešenie súčasných výziev; 5. vyjadruje presvedčenie, že symetrické účinky ochorenia COVID-19 v skutočnosti rozšírili sociálno-ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi EÚ a ich regiónmi; 6. ďalej konštatuje, že lehoty v rámci európskeho semestra a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú navzájom prekrývať, čo si vyžaduje dočasnú úpravu procesu semestra s cieľom riadne spustiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že obnova EÚ poskytuje jedinečnú príležitosť na poskytnutie usmernení členským štátom k tomu, kde sú reformy a investície najviac potrebné na urýchlenie prechodu na udržateľnejšiu, odolnejšiu a inkluzívnejšiu EÚ; 7. podporuje usmernenie Komisie členským štátom, aby do svojich plánov podpory a odolnosti zahrnuli investície a reformy v hlavných oblastiach, ktoré sú v súlade s cieľom EÚ, ktorým je spravodlivá klimatická a digitálna transformácia; 8. domnieva sa, že pri príprave plánov členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sa majú zamerať na šesť pilierov vymedzených v nariadení, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, by sa mali zohľadniť štyri rozmery určené v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 – sociálna a environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a stabilita; opakuje, že v záujme zabezpečenia transparentnosti Komisia postúpi národné plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré vypracovali členské štáty, súčasne Rade a Európskemu parlamentu; 9. zdôrazňuje, že v nariadení, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, sa uznáva, že ženy sú obzvlášť zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19, keďže tvoria väčšinu zdravotníckych pracovníkov v Únii a vyvažujú neplatenú opatrovateľskú prácu so svojimi pracovnými povinnosťami; 10. domnieva sa, že dočasné prispôsobenie tohtoročného cyklu nemôže prevážiť nad pôvodným účelom a funkciou európskeho semestra a nesmie brániť jeho ďalšiemu rozvoju; pripomína, že cyklus európskeho semestra je dobre zavedeným rámcom, na ktorého základe členské štáty EÚ koordinujú svoje rozpočtové, hospodárske a sociálne politiky a politiky zamestnanosti, a po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 bude viac ako kedykoľvek predtým potrebný fungujúci európsky semester na koordináciu týchto politík v celej Európskej únii, ale rovnako konštatuje, že semester od svojho vzniku bol rozšírený tak, aby zahŕňal okrem iného otázky týkajúce sa finančného sektora a zdaňovania, ako aj plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja v rámci európskeho semestra, s náležitým zohľadnením obyvateľov našej planéty v rámci našej hospodárskej politiky; konštatuje, že v záujme ďalšieho posilnenia hospodárskej a sociálnej odolnosti musí EÚ plniť zásady Európskeho piliera sociálnych práv; pripomína, že podporovanie silného a udržateľného rastu udržateľným spôsobom znamená presadzovať zodpovedné fiškálne politiky, štrukturálne reformy, účinné investície a digitálnu, zelenú a spravodlivú transformáciu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plánoch obnovy dosiahli náležitú rovnováhu medzi podporou udržateľných verejných a súkromných investícií podporujúcich rast a štrukturálnymi reformami; 11. vyjadruje presvedčenie, že európsky semester 2021 ponúka veľkú príležitosť na zlepšenie zodpovednosti jednotlivých členských štátov vzhľadom na to, že členské štáty vypracovávajú prispôsobené plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré reagujú na ich rôzne potreby; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že sa musí zaručiť a prípadne posilniť demokratická legitimita vrátane riadnej úlohy Európskeho parlamentu pri vykonávaní mechanizmu, ako je zakotvené v nariadení, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva členské štáty, aby vybudovali potrebné administratívne a monitorovacie kapacity, v prípade potreby s využitím Nástroja technickej podpory, s cieľom poskytnúť spoľahlivé záruky riadneho a efektívneho využívania finančných prostriedkov, ako aj vysokej úrovne absorpčnej kapacity; pripomína, že na plány podpory obnovy a odolnosti sa vzťahujú horizontálne požiadavky riadnej správy hospodárskych záležitostí a všeobecný režim pravidiel na ochranu rozpočtu Únie; II.Hospodárske vyhliadky pre EÚ 12. s veľkým znepokojením konštatuje, že ekonomiky EÚ sa nachádzajú v mimoriadne zložitej situácii a že podľa hospodárskej prognózy Komisie zo zimy 2021 zaznamenal HDP v eurozóne aj v EÚ ako celku bezprecedentný pokles; konštatuje, že HDP EÚ klesol v roku 2020 o 6,3 % (6,8 % v eurozóne), zatiaľ čo v roku 2021 sa očakáva oživenie hospodárstva o 3,7 % (3,8 % v eurozóne); 13. zdôrazňuje, že bezprecedentná hospodárska recesia v roku 2020 a opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu majú v roku 2020 posunúť v EÚ pomer dlhu k HDP na nový vrchol okolo 93,9 % (101,7 % v eurozóne), pričom v roku 2021 sa predpokladá ďalšie zvýšenie na približne 94,6 % (102,3 % v eurozóne); zdôrazňuje, že pretrváva vysoká miera neistoty a že hospodársky výhľad do veľkej miery závisí od toho, ako rýchlo možno túto pandémiu prekonať; okrem toho si uvedomuje, že tieto úrovne dlhu možno udržať pomocou dostatočného hospodárskeho rastu; opätovne zdôrazňuje význam dlhodobej udržateľnosti štátneho dlhu; konštatuje, že mnohé členské štáty zasiahla súčasná kríza v slabej fiškálnej pozícii, ktorú táto pandémia ešte viac zhoršuje; 14. je znepokojený mimoriadne negatívnym vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárstvo EÚ, najmä na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), jednotný trh a jeho konkurencieschopnosť, a zdôrazňuje význam vykonávania Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; domnieva sa preto, že okrem iného je dôležitým nástrojom na zníženie uvedeného negatívneho vplyvu koordinácia opatrení členských štátov; zastáva názor, že ak EÚ nedokáže primerane reagovať na súčasnú krízu, hrozí, že eurozóna aj EÚ ako celok budú ďalej zaostávať pri realizácii cieľov v oblasti environmentálnej udržateľnosti, konkurencieschopnosti, produktivity, spravodlivosti a makroekonomickej stability; 15. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu a zároveň zohľadniť fyzické charakteristiky ostrovných, okrajových a riedko osídlených regiónov EÚ a situáciu najmenej rozvinutých regiónov EÚ, čo je nevyhnutným predpokladom na podporu okrem iného digitálnej, zelenej a spravodlivej transformácie a inovácií, ako aj na urýchlenie obnovy a konkurencieschopnosti; 16. vyzýva na lepšie vykonávanie zodpovedných verejných financií, sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem, ktoré zlepšujú dlhodobé vyhliadky, a vysokokvalitných a efektívnych verejných a súkromných investícií, a to okrem iného na realizáciu zelenej a digitálnej transformácie; 17. je znepokojený nízkym rastom produktivity v EÚ v dôsledku opatrení na obmedzenie pandémie a výrazným poklesom rastu produktivity v eurozóne ešte pred pandémiou; zastáva názor, že by sa mala presadzovať vyvážená stratégia na podporu udržateľného rastu a prostredia priaznivého pre investície pri súčasnom zlepšovaní fiškálnej udržateľnosti; zdôrazňuje, že by sa mal klásť osobitný dôraz na investície a politiky orientované na budúcnosť, a to najmä v tých členských štátoch, ktoré majú fiškálny priestor na investovanie s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast; 18. víta Európsku zelenú dohodu ako novú stratégiu udržateľného rastu EÚ, v ktorej sa spájajú štyri rozmery: životné prostredie, produktivita, stabilita a spravodlivosť, ktoré sú umožnené digitálnymi a zelenými technológiami, inovatívnou priemyselnou základňou a strategickou autonómiou; III.Zodpovedné fiškálne a udržateľné politiky 19. konštatuje, že aj keď v súvislosti s makroekonomickou stabilitou existujú nové výzvy, hospodárska a menová únia je v oveľa lepšej pozícii čeliť krízam než počas finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008; je presvedčený, že jednou z najdôležitejších bezprostredných priorít je podpora odolného a udržateľného oživenia hospodárstva v súlade s cieľmi politiky EÚ, ktoré sa zameriavajú na zelenú, spravodlivú a digitálnu transformáciu; konštatuje, že prostriedky na prekonanie súčasnej krízy sú takej povahy, ktorá si vyžaduje – dokiaľ to bude potrebné – expanzívnu fiškálnu politiku; 20. poukazuje na to, že členské štáty, ktoré mali fiškálne rezervy, boli schopné mobilizovať balíčky fiškálnych stimulov oveľa rýchlejším tempom a bez súvisiacich nákladov na prijaté úvery a pôžičky, čo pomohlo zmierniť negatívne sociálno-ekonomické účinky pandémie; opakuje, že pre prípravu na budúce krízy bude dôležité, aby sa tieto fiškálne rezervy dopĺňali v priebehu času sociálne zodpovedným spôsobom; naliehavo však vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby v reakcii na hospodársku krízu neopakovali chyby z minulosti; súhlasí s názorom Európskej fiškálnej rady, že rýchly obrat zámerov fiškálnej politiky nie je pre oživenie vhodný; 21. berie na vedomie skutočnosť, že Komisia má v úmysle vydať v roku 2021 odporúčania týkajúce sa rozpočtovej situácie členských štátov, ako sa predpokladá v Pakte stability a rastu; poukazuje na to, že rámec pre správu hospodárskych záležitostí by sa mal zaoberať aj súčasnou hospodárskou realitou, mal by byť v súlade s politickými prioritami EÚ a zároveň zlepšovať dodržiavanie fiškálnych pravidiel, ktoré by mali byť zjednodušené, jasné a praktické a ktoré budú preskúmané, a podľa výsledku upravené; požaduje pragmatickejší prístup a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby bol tento rámec prísnejší v hospodársky priaznivých obdobiach a flexibilnejší v tých nepriaznivejších; 22. bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o reforme Paktu stability a rastu, zdôrazňuje, že súčasné fiškálne a rozpočtové pravidlá EÚ poskytujú flexibilitu potrebnú v čase krízy prostredníctvom aktivácie všeobecnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu a umožňujú všetkým členským štátom prijať fiškálnu politiku potrebnú na ochranu hospodárstiev EÚ, čím preukázali mimoriadnu proticyklickosť; 23. očakáva, že všeobecná úniková doložka zostane aktivovaná dovtedy, kým bude existovať jej odôvodnenie, na ktorom sa zakladá, s cieľom podporiť úsilie členských štátov o zotavenie sa z krízy spôsobenej pandémiou a posilnenie ich konkurencieschopnosti, ako aj hospodárskej a sociálnej odolnosti; berie na vedomie názor Komisie, že podľa aktuálnych predbežných ukazovateľov by sa všeobecná úniková doložka mala naďalej uplatňovať aj v roku 2022 a mala by sa deaktivovať v roku 2023; vyzýva Komisiu, aby na základe svojej hospodárskej prognózy z jari 2021 posúdila deaktiváciu alebo ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky v rámci balíka opatrení týkajúceho sa európskeho semestra; konštatuje, že Komisia bude aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky naďalej zohľadňovať situáciu v jednotlivých krajinách; 24. berie na vedomie oznámenie Komisie o reakcii fiškálnej politiky na ochorenie COVID-19(11), v ktorom Komisia zvažuje možnosti, ako na úrovni EÚ koordinovať vykonávanie fiškálnej politiky tak, aby sa spoločný prístup k riešeniu pandémie uplatnil aj v ďalšej fáze vývoja, aby sa podarilo udržať hospodárstvo, podporiť udržateľnú obnovu a aby sa v strednodobom horizonte zachovala fiškálna udržateľnosť; uznáva, že všeobecná úniková doložka umožňuje členským štátom dočasne sa odkloniť od postupu úprav k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte a nevedie k pozastaveniu postupov paktu; berie na vedomie hodnotenie Komisie, že riziká ohrozujúce udržateľnosť sa v dôsledku vážneho dosahu krízy zvýšili a že to v strednodobom horizonte pravdepodobne povedie k menej priaznivému rastu a fiškálnym trajektóriám; zdôrazňuje výzvu Komisie, aby sa čo najlepšie využívala všeobecná úniková doložka a nástroj Next Generation EU; 25. vyzýva Komisiu, aby rozhodne konala v boji proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, ako aj v súvislosti s otázkami prania špinavých peňazí, ktoré odčerpávajú potenciálne zdroje z vnútroštátnych rozpočtov a obmedzujú schopnosť vlád konať okrem iného na účely obnovy po pandémii ochorenia COVID-19; 26. berie na vedomie, že Komisia má v úmysle uskutočniť do konca apríla 2021 hĺbkové preskúmania, v ktorých sa posúdi súčasný stav nerovnováh vybraných členských štátov; okrem toho konštatuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 zhoršuje viaceré existujúce makroekonomické nerovnováhy; 27. pripomína, že je naliehavo potrebné dokončiť a posilniť štruktúru hospodárskej a menovej únie dobudovaním bankovej únie a únie kapitálových trhov, a to s cieľom chrániť občanov a znížiť tlak na verejné financie počas vonkajších otrasov na účely prekonania sociálnej a hospodárskej nerovnováhy; IV.Vyvážené a udržateľné štrukturálne reformy podporujúce rast 28. je si vedomý toho, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa nevyrieši len prostredníctvom súčasných zámerov fiškálnej politiky; preto zdôrazňuje, že je dôležité vykonať hlboké, vyvážené, udržateľné, sociálne spravodlivé a individualizované štrukturálne reformy podporujúce rast s cieľom dosiahnuť okrem iného udržateľný a sociálne inkluzívny rast a pracovné miesta, ktoré môžu účinne podporiť obnovu, ako aj digitálnu a zelenú transformáciu, kvalitné pracovné miesta, znižovanie chudoby a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a môžu posilniť konkurencieschopnosť a jednotný trh, a zvýšiť tak konvergenciu a silnejší a udržateľný rast v rámci Únie a členských štátov; poukazuje na to, že najmä dlhodobý rastový potenciál ekonomík členských štátov možno posilniť len štrukturálnymi zlepšeniami; konštatuje však, že účinnosť a úspech zosúladenia politických opatrení členských štátov bude závisieť od preskúmania Paktu stability a rastu a v závislosti od výsledku od jeho úpravy, ako aj od väčšej zodpovednosti členských štátov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny; 29. vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na vytvorení klimatického ukazovateľa s cieľom posudzovať nesúlad medzi štruktúrou rozpočtov členských štátov a scenárom podľa Parížskej dohody v prípade jednotlivých vnútroštátnych rozpočtov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tento ukazovateľ poskytoval členským štátom informácie o ich smerovaní v rámci Parížskej dohody s cieľom zabezpečiť, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom; očakáva, že klimatický ukazovateľ bude slúžiť ako referencia pre rôzne politiky EÚ, a bude sa tak používať aj ako usmernenie pre európsky semester bez toho, aby sa oslabil jeho pôvodný účel; 30. zastáva názor, že rozvoj digitálnych zručností je predpokladom na zabezpečenie toho, aby všetci Európania boli schopní zapojiť sa do spoločnosti a využívať výhody digitálnej transformácie. poukazuje na to, že si to vyžaduje reformy v oblasti vzdelávania, zručností a tiež celoživotného vzdelávania s cieľom riadiť transformáciu trhu práce, vyvíjať a umožniť kľúčové digitálne technológie a utvárať digitálnu budúcnosť Európy; ďalej poukazuje na to, že v záujme predchádzania digitálnej priepasti by sa mala podporovať rovnosť v horizontálnom prístupe k digitálnej infraštruktúre, vybaveniu a zručnostiam; 31. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri súčasnom dodržiavaní fiškálnej udržateľnosti a zdravých rozpočtových pravidiel vytvorili regulačný a riadiaci rámec, ktorý bude zahŕňať investičné pravidlá alebo iné vhodné mechanizmy, ktoré budú predvídateľné a budú podporovať verejné a súkromné investície v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ, a ktorý zároveň zabezpečí schopnosť členských štátov reagovať na budúce krízy; 32. berie na vedomie, že Komisia nabáda členské štáty, aby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti predložili svoje národné programy reforiem a plány podpory obnovy a odolnosti v jednom ucelenom dokumente; 33. zdôrazňuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti môže byť prostredníctvom poskytovania finančnej podpory jedinečnou príležitosťou na pomoc členským štátom pri riešení ich problémov, ktoré boli zistené v rámci európskeho semestra; 34. pripomína, že sociálne vyvážené štrukturálne reformy podporujúce rast nie vždy vyžadujú fiškálny priestor, ale skôr politické, legislatívne a administratívne úsilie 35. zdôrazňuje, že bude potrebné neustále monitorovanie a ostražitosť a členské štáty by mali riešiť vznikajúce nerovnováhy prostredníctvom reforiem, ktoré posilňujú hospodársku a sociálnu odolnosť a podporujú digitálnu, zelenú a spravodlivú transformáciu; je potešený, že Komisia bude naďalej monitorovať, ako členské štáty vykonávajú reformy navrhnuté v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v predchádzajúcich rokoch; domnieva sa, že tento proces by mal zohľadniť hospodársky a sociálny výhľad členských štátov; V.Investície 36. zdôrazňuje, že EÚ čelí bezprecedentnej výzve, ktorá spočíva v zmierňovaní hospodárskych dôsledkov pandémie s prihliadnutím na stratégie EÚ na dosiahnutie trvalého vplyvu na odolnosť členských štátov, a domnieva sa, že hospodárske oživenie by sa malo uskutočňovať posilnením jednotného trhu, výskumu a inovácií a v súlade s Európskou zelenou dohodou, cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, uplatňovaním Európskeho piliera sociálnych práv a zabezpečením konkurencieschopnosti pri súčasnom zmierňovaní situácie MSP a zlepšovaní ich prístupu k súkromnému kapitálu; je presvedčený, že si to vyžaduje vyššie ekonomicky, sociálne, environmentálne a digitálne životaschopné investície z dlhodobého hľadiska, ako aj posilnenú konvergenciu a súdržnosť v EÚ a členských štátoch; 37. poukazuje na nedostatok investícií, keďže prognózy ukázali potrebu ich zvýšenia; zdôrazňuje, že verejné investície sú obmedzené, pretože predstavujú obmedzené zdroje, ktoré väčšinou financujú daňovníci; poukazuje na to, že rozsah nedostatku investícií si rovnako vyžaduje značné súkromné a verejné investície, ktoré by priniesli primeranú úroveň infraštruktúry, ako aj predvídateľné a priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré takýmto investíciám napomôže; 38. zdôrazňuje, že členské štáty by sa mali zamerať na cielené a udržateľné verejné a súkromné investície do nadčasovej infraštruktúry a ďalších oblastí, ktoré ďalej posilnia jednotný trh, prechod na čistejšiu, sociálne inkluzívnu, udržateľnú a digitálnu spoločnosť a zvýšia konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ; preto zastáva názor, že sa majú uprednostniť cezhraničné projekty a projekty zahrňujúce viac krajín; 39. zdôrazňuje, že je potrebné prijať politiky priaznivé pre investície, znížiť administratívnu záťaž a zaručiť rovnaké podmienky, najmä pre MSP, ktoré tvoria základ hospodárstva EÚ a vytvárania pracovných miest; domnieva sa, že to všetko by uľahčilo hospodárske oživenie a vytvorilo podmienky priaznivé pre dlhodobý rast; VI.Demokratickejší európsky semester 40. zdôrazňuje význam riadnej rozpravy a riadneho zapojenia národných parlamentov a Európskeho parlamentu do procesu európskeho semestra; opakuje svoju výzvu na posilnenie demokratickej úlohy Európskeho parlamentu v rámci správy hospodárskych záležitostí a vyzýva Radu a Komisiu, aby náležite zohľadnili uznesenia prijaté parlamentmi; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament aj Radu ako spoluzákonodarcov riadne a v rovnakej miere informovala o všetkých aspektoch týkajúcich sa uplatňovania rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, a to aj o prípravných fázach; 41. vyzýva na odhodlanú koordináciu so sociálnymi partnermi a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej aj európskej úrovni s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť; 42. zdôrazňuje dôležitú úlohu Výboru pre hospodárske a menové veci pri prijímaní opatrení na zvýšenie zodpovednosti voči Európskemu parlamentu, keďže z doterajších skúseností pri uplatňovaní európskeho semestra vyplynulo, že súčasné nastavenie zodpovednosti by mohlo byť posilnené v záujme zlepšenia jeho legitímnosti a účinnosti; 43. pripomína, že európsky semester je zmiešaným procesom, ktorý v priebehu roka pozostáva z tzv. vnútroštátnych a európskych semestrov; pripomína význam zásad subsidiarity a proporcionality; o 44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
| ||||||||||||||||||||||||||||||
| Európsky semester: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 (COM(2020)0575), – so zreteľom na návrh Komisie z 18. novembra 2020 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2020)0744), – so zreteľom na hospodársku prognózu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), zväzok 2020, vydanie 2 z 1. decembra 2020, – so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) s názvom Global Wage Report 2020-2021 (Správa o globálnych mzdách v rokoch 2020 – 2021) z 2. decembra 2020 o mzdách a minimálnych mzdách v čase COVID-19 a na monitorovacie správy MOP o COVID-19 a svete práce, – so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o Európskom pilieri sociálnych práv(1), – so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014), – so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, – so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8, 10 a 13, – so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456), – so zreteľom na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, – so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy (COM(2020)0442), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(2), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440), – so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii COVID-19 (COM(2020)0441), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067), – so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júla 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu odporúčania Rady s názvom Most k pracovným miestam – posilnenie záruky pre mladých ľudí (SWD(2020)0124), – so zreteľom na svoju pozíciu z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(3), – so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí(4), – so zreteľom na európsku hospodársku prognózu z jari 2020, ktorú Komisia uverejnila 6. mája 2020, – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 s názvom Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe(5), – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júla 2020 k Plánu obnovy Európy a viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 – 2027(6), – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2019 s názvom Spoločné minimálne normy EÚ v oblasti poistenia v nezamestnanosti – konkrétny krok smerom k účinnému vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv(7), – so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z 24. júna 2020 s názvom COVID-19: Politické reakcie naprieč Európou, – so zreteľom na Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu (2019 – 2024) s názvom Ambicióznejšia Únia, ktoré predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen 9. októbra 2019, – so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Radou, Komisiou a Európskym parlamentom 17. novembra 2017, – so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102), – so zreteľom na štúdiu OECD z 15. júna 2018 s názvom A Broken Social Elevator? How to Promote Social Mobility (Nefungujúci sociálny výťah? Ako podporovať sociálnu mobilitu), – so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(8), – so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(9), – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 k digitálnym rodovým rozdielom(10), – so zreteľom na šiesty európsky prieskum pracovných podmienok nadácie Eurofound – prehľadová správa, (aktualizácia z roku 2017), – so zreteľom na spoločnú správu Komisie a nadácie Eurofound s názvom How computerisation is transforming jobs: evidence from Eurofound’s European Working Conditions Survey (Ako komputerizácia mení pracovné miesta: dôkazy z európskeho prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound), uverejnenú v roku 2019, – so zreteľom na štúdiu oddelenia vedeckej predikcie (STOA) výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z 31. marca 2020 s názvom Rethinking education in the digital age (Prehodnotenie vzdelávania v digitálnom veku), – so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti(11), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356), – so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o spôsoboch opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania(12), – so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2021, – so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie(13), – so zreteľom spoločnú správu Komisie a OECD z 19. novembra 2020 s názvom Health at a Glance: Europe 2020. State of Health in the EU cycle (Prehľad o zdraví: Európa v roku 2020. Stav zdravia v cykle EÚ), – so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investing in Health (Investovanie do zdravia), SWD(2013)0043, – so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2014 o efektívnych, prístupných a pružných systémoch zdravotnej starostlivosti (COM(2014)0215), – so zreteľom na stanovisko expertnej skupiny Komisie pre účinné spôsoby investovania do zdravia z 25. novembra 2020 k organizácii odolnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti po pandémii COVID-19, – so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2019 o hospodárstve zameranom na dobré životné podmienky, – so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie, – so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0026/2021), A. keďže podľa prvého odhadu Eurostatu týkajúceho sa ročného rastu za rok 2020(14) klesol HDP v eurozóne o 6,8 % a v EÚ o 6,4 %; keďže podľa európskej hospodárskej prognózy Komisie zo zimy 2020 HDP EÚ v roku 2021 mierne porastie o 1,4 % a HDP eurozóny porastie o 1,2 %, pričom hospodársky výkon EÚ sa v roku 2022 sotva dostane na svoju úroveň spred pandémie; keďže sa predpokladá, že rast súkromnej spotreby bude v roku 2022 mierny, a to prevažne v dôsledku pretrvávajúcej neistoty, pokiaľ ide o vyhliadky v oblasti zamestnanosti a príjmov, čím sa pravdepodobne zachová väčšie preventívne šetrenie; keďže kapitálové výdavky majú na druhej strane profitovať z vysoko akomodačnej menovej politiky, väčších verejných investícií a cielených systémov vládnej podpory pre podniky; keďže v ročnej stratégii udržateľného rastu sa nezohľadnil scenár tretej alebo ďalších vĺn pandémie COVID-19, ktoré by mohli súčasný stav hospodárskej a sociálnej krízy ešte viac zhoršiť; B. keďže v niektorých členských štátoch fondy a programy EÚ stanovené vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020 ešte neboli v plnej miere využité; keďže finančné prostriedky pre nástroj obnovy Next Generation EU, najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, budú k dispozícii, až keď členské štáty ratifikujú rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053(15); C. keďže inštitúcie EÚ pri viacerých príležitostiach uznali potrebu opatrení na riešenie nerovností v oblasti zdravia a ochranu zdravia ľudí počas súčasnej hospodárskej recesie(16); D. keďže pandémia COVID-19 zvrátila pozitívny trend miery zamestnanosti z posledných šiestich rokov v krajinách EÚ27, čo viedlo k zníženiu počtu pracujúcich osôb približne o 6,1 milióna v druhom štvrťroku 2020 a k predpokladanému poklesu o 4,5 % v priebehu roka 2020(17); keďže podľa Eurostatu žilo v roku 2019, ešte pred pandémiou, 8,5 % obyvateľstva EÚ vo veku do 60 rokov v domácnostiach, v ktorých dospelí pracovali v predošlom roku menej než 20 % maximálneho týždenného pracovného času a ocitli sa v znepokojujúcej situácii chudoby pracujúcich(18); keďže neistá práca je stále veľkým problémom, ktorý negatívne ovplyvňuje trhy práce; keďže pracovníci, ktorí sú naďalej zamestnaní, čelia značnému zníženiu počtu odpracovaných hodín, a tým aj strate príjmu, a keďže tento vývoj má najväčší vplyv na pracovníkov, ktorí patria k zraniteľným skupinám; keďže je osobitne znepokojivé, že podľa pripravovanej správy nadácie Eurofound pokles počtu zamestnancov v EÚ27 počas prvej vlne pandémie sa ukázal byť spojený s väčším odchodom do nečinnosti než do nezamestnanosti a že výsledkom je oslabovanie miery účasti jednotlivca na trhu práce(19); E. keďže priemerný počet odpracovaných hodín sa má zvyšovať rýchlejšie než počet zamestnancov a zamestnanosť môže tiež ešte viac poklesnúť po ukončení režimov skráteného pracovného času; keďže prerozdelenie pracovníkov je obvykle zdĺhavé, a preto sa v roku 2021 očakáva mierny pokles zamestnanosti; keďže napriek očakávanému budúcoročnému hospodárskemu oživeniu sa miera nezamestnanosti v EÚ má ďalej zvyšovať zo 7,7 % v roku 2020 na 8,6 % v roku 2021 a očakáva sa, že v roku 2022 sa zníži na 8,0 %, pričom budú pretrvávať rozdiely medzi členskými štátmi(20); F. keďže investície, ktoré môžu viesť k zvýšenej celkovej produktivite faktorov, by mali byť vítané v súvislosti s doterajšími zmiešanými výsledkami vrátane pomalého tempa oživovania hospodárstva pred pandémiou a nárastu počtu neistých pracovných miest; keďže prebiehajúca dvojaká, ekologická a digitálna transformácia bude mať významný, no rôzny vplyv na zamestnanosť v závislosti od sektorov, regiónov a typu pracovníkov; keďže sa tým v mnohých regiónoch a priemyselných odvetviach vytvoria nové príležitosti, ako aj významné sociálno-ekonomické výzvy; keďže EÚ potrebuje spoločnú stratégiu, ktorá by sprevádzala dotknutých pracovníkov a podniky s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; keďže kríza COVID-19 tieto vplyvy urýchlila najmä v oblasti trendov na trhu práce a pravdepodobne ovplyvní aj dopyt po vzdelávaní, odbornej príprave a zvyšovaniu úrovne zručností; keďže pandémia COVID-19 spôsobila významné zmeny v postupoch na trhu práce, pričom od viac ako tretiny pracovníkov EÚ sa vyžaduje, aby pracovali z domu(21); keďže odpojenie sa od práce by malo byť základnou zásadou, ktorá pracovníkom umožňuje nevykonávať pracovné úlohy a elektronicky komunikovať mimo pracovného času bez toho, aby čelili akýmkoľvek dôsledkom, a užívať tak primeranú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; G. keďže pred pandémiou COVID-19 sa hospodárske trendy v ročných prieskumoch európskeho semestra vo všeobecnosti opisovali ako pozitívne, hoci existovali rozdiely medzi členskými štátmi; keďže z dôkazov vyplýva, že medzi osobami a medzi štátmi a regiónmi, ako aj rámci jednotlivých štátov a regiónov pretrvávajú trvalé a rastúce nerovnosti; keďže to vedie k viacerým rozdielom, ktoré treba riešiť prierezovým prístupom, aby sa zabezpečila rovnosť príležitostí a dôstojný život pre všetky skupiny; keďže zatiaľ čo na niektoré regióny čeliace viacerým výzvam v oblasti dekarbonizácie svojho priemyslu má byť zacielená finančná podpora, napríklad Fond na spravodlivú transformáciu, iné, ktoré sú príliš závislé od cestovného ruchu a súvisiacich služieb, nie sú spôsobilé pre osobitné fondy na transformáciu napriek tomu, že niektoré z nich patria medzi územia s najvyššou mierou nezamestnanosti; keďže podpora v súvislosti s pandémiou COVID-19 poskytovaná pracovníkom a podnikom sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši; keďže globálne výzvy, ako je digitalizácia a boj proti zmene klímy, budú pretrvávať bez ohľadu na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19, a vyžadujú si spravodlivú transformáciu, aby sa na nikoho nezabudlo; H. keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 viedla k prehĺbeniu rozdielov v príjmoch na celom svete, ktoré sú len čiastočne kompenzované štátnymi subvenciami a politikami minimálnej mzdy, čo vedie k náročným situáciám neistých pracovných miest a nedostatočnej ochrany; keďže sociálno-ekonomické dôsledky krízy a následný nárast nerovností najviac zasahujú menej platených pracovníkov, a to neúmerne ženy a mladých ľudí, pričom stabilita ich rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je už teraz spochybnená; I. keďže systémy sociálnej ochrany sa medzi členskými štátmi líšia a sú pod veľkým tlakom, aby zmiernili sociálny vplyv krízy a zabezpečili dôstojné životné podmienky pre všetkých a prístup k základným službám, ako sú zdravie, vzdelávanie a bývanie; keďže náklady na bývanie a starostlivosť o deti môžu uvrhnúť domácnosti do chudoby a keďže je dôležité to zohľadniť pri meraní chudoby pracujúcich a preskúmaní začlenenia nákladov na bývanie do štandardných ukazovateľov podávania správ o sociálnej oblasti; keďže v roku 2018 žilo 9,6 % obyvateľstva EÚ27 v domácnostiach, ktoré vynakladali 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie, hoci medzi členskými štátmi boli zaznamenané podstatné rozdiely; keďže chudoba pracujúcich v EÚ od hospodárskej a finančnej krízy z roku 2008 rastie a odhaduje sa, že 10 % pracujúcich v EÚ hrozí riziko chudoby(22); J. keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 viedla k zvýšeniu miery nezamestnanosti mladých ľudí na úroveň 17,1 % v septembri 2020 a očakáva sa, že sa bude ďalej zvyšovať; keďže 11,6 % mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov nie je zamestnaných, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)15; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 má vplyv na prístup k vzdelávaniu pre znevýhodnené sociálne skupiny, ako sú rodiny s jedným rodičom, s nízkymi príjmami a početné rodiny, ktoré majú ťažkosti s prístupom k zariadeniam na digitálne vzdelávanie pre svoje deti, alebo si ich sotva nemôžu dovoliť; keďže zvyšovanie nerovností medzi generáciami ovplyvňuje udržateľnosť nášho systému sociálneho zabezpečenia, ako aj dobrý stav demokracie; keďže hospodársky pokles bude mať dlhodobý negatívny vplyv na zamestnanosť mladých ľudí a keďže mladí ľudia sa môžu ocitnúť v situáciách menšieho počtu príležitostí a/alebo menej kvalitných príležitostí a zlých pracovných podmienok; K. keďže ženy sú osobitne zraniteľné zmenami na trhu práce z dôvodu ich povinností v oblasti sociálnej starostlivosti a nerovného rozdelenia neplatenej práce v domácnostiach a neplatenej práce spojenej so starostlivosťou, diskriminácie na základe tehotenstva a materstva, profesijnej segregácie a menej istých pracovných miest; keďže z prierezového hodnotenia vyplýva, že u žien zo zraniteľných skupín, ako sú mladé ženy s deťmi, a najmä osamelé matky, rómske ženy, ženy so zdravotným postihnutím alebo ženy s migračným pôvodom, existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa ocitnú v horšom postavení(23); L. keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov (11,4 %), v odmeňovaní žien a mužov (14 %) a v dôchodkoch žien a mužov (30 %) zostáva neprípustne vysoký; keďže odstránenie rozdielu v zamestnanosti žien a mužov je sociálnou a ekonomickou nevyhnutnosťou z dôvodu jeho následkov pre život žien vrátane ich finančného zabezpečenia a kvality života a s ním spojených pretrvávajúcich ekonomických nákladov, ktoré v roku 2018 dosiahli približne 320 miliárd EUR (2,4 % HDP EÚ)(24); keďže zlepšovanie zamestnaneckých príležitostí pre ženy, zabezpečenie rovnakých miezd, uľahčenie dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a primerané započítanie období strávených výchovou detí v dôchodkových systémoch, a to aj v prípade mužov, má zásadný význam pre udržateľný sociálny a hospodársky rast a rozvoj a dlhodobú fiškálnu udržateľnosť v EÚ; M. keďže ľudia, ktorí sú marginalizovaní alebo trpia sociálnym vylúčením a chudobou, čelia v dôsledku pandémie COVID-19 osobitným výzvam, a keďže zmeny na trhu práce, ktoré spôsobila, ich neprimerane zasiahli; keďže rómske obyvateľstvo v EÚ naďalej čelí niektorým najhorším sociálno-ekonomickým ukazovateľom, pričom viac než 80 % z nich trpí chudobou a sociálnym vylúčením, len 43 % má platené zamestnanie a neprimerane vysoký podiel z nich je v pozícii NEET; keďže Rómovia sú mimoriadne ťažko zasiahnutí krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, a to nielen z hľadiska prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave; N. keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia v dôsledku pandémie ešte obmedzenejšiemu prístupu k službám; keďže digitálna priepasť – vrátane digitálnej chudoby, nízkej digitálnej gramotnosti a ťažkostí s dizajnom pre všetkých – zvyšuje prekážky v oblasti sociálnych práv ľudí so zdravotným postihnutím; keďže dôkazy, ktoré zhromaždila Agentúra Európskej únie pre základné práva, preukázali značné prekážky v prístupe k vzdelávaniu, ktorým čelia deti so zdravotným postihnutím(25); O. keďže v priebehu pandémie COVID-19 sa zvýšila nezamestnanosť medzi dočasnými zamestnancami; keďže každý piaty pracovník v EÚ má pracovné miesto nízkej kvality; keďže sa očakáva, že v nasledujúcom desaťročí sa bude ďalej zvyšovať polarizácia pracovných miest a neštandardné formy zamestnania a že bude viac pracovných miest na hornom a dolnom konci spektra zručností(26); keďže technologické zmeny a využívanie umelej inteligencie môžu výrazne zmeniť trh práce; keďže to môže viesť k ďalším rozdielom v odmeňovaní; keďže dopyt po pracovnej sile bol stále najslabší v strede rozdelenia príjmových skupín, a to najmä v období recesie a poklesu zamestnanosti v rokoch 2008 až 2013(27); keďže pandémia pravdepodobne tento trend ešte posilní; keďže pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou budú pre spoločnosti vždy nevyhnutné a musia ponúkať dôstojné mzdy a podmienky; keďže trh práce čelí rýchlemu posunu smerom k ekologickejšiemu a digitálnejšiemu prostrediu, ktoré vytvára pracovné miesta, ktoré si vyžadujú aktualizované kompetencie, a keďže existuje značná potreba zamerať sa na stratégiu odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pre zamestnancov všetkých vekových kategórií; keďže to musí byť zároveň spojené so zlepšovaním pracovných podmienok a vytváraním nových kvalitných pracovných miest pre všetkých; P. keďže udržateľný rozvoj je základným cieľom Európskej únie a sociálna udržateľnosť je základným predpokladom spravodlivej a inkluzívnej zelenej, digitálnej a demografickej transformácie; keďže sociálne trhové hospodárstvo je založené na dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch, a to na presadzovaní hospodárskej súťaže a rozsiahlych opatreniach sociálnej politiky, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku; keďže medzi tri piliere udržateľného rozvoja patrí hospodársky, sociálny a environmentálny pilier; keďže udržateľný rozvoj je okrem iného založený na plnej zamestnanosti a sociálnom pokroku; keďže toto je základným cieľom Európskej únie stanoveným v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ); Q. keďže nerovnosti v oblasti zdravia z dôvodu sociálno-ekonomického postavenia boli značné už pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19; keďže pokrok v oblasti strednej dĺžky života v EÚ sa spomalil a začal stagnovať; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zhoršila stav fyzického a duševného zdravia, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín; R. keďže vplyv pandémie COVID-19 zhoršili už existujúce nerovnosti, ktoré sa v poslednom desaťročí prehlbujú; keďže pokles investícií do verejných služieb po celosvetovej finančnej kríze prispel k prehlbovaniu nerovností v súvislosti s potrebami v oblasti zdravia; S. keďže vznikli alebo sa zintenzívnili nové formy zamestnanosti, v prípade ktorých sa očakáva, že v budúcnosti výrazne zmenia spôsob práce, ako je telepráca a neštandardné spôsoby práce; keďže počas zákazu vychádzania tiež vznikli nové skutočnosti a zintenzívnili sa existujúce trendy vrátane rozmazania hraníc medzi pracovným a súkromným životom, zvýšeného domáceho násilia, zdravotných problémov zamestnancov nielen priamo súvisiacich s pandémiou COVID-19, ako sú muskuloskeletálne poruchy alebo psychologické problémy, ako aj ťažkostí s udržiavaním dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v novej realite pracovných režimov a potreby spojiť prácu s opatrovateľskými povinnosťami a často aj s domácim vzdelávaním; T. keďže pandémia prehĺbila zdravotné a sociálne nerovnosti(28) v prípade početných skupín vrátane detí v rodinách s nízkymi príjmami a starších ľudí a keďže sa predpokladá, že zvýšenie miery chudoby (viac ako 90 miliónov občanov v EÚ je v súčasnosti ohrozených chudobou(29)) bude jedným z vedľajších účinkov pandémie COVID-19 a postihuje nové skupiny občanov; keďže nadácia Eurofound navrhuje doplniť do sociálneho prehľadu, ktorý je sprievodným dokumentom Európskeho piliera sociálnych práv, ďalšie ukazovatele, ako je kvalita pracovného miesta, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti, spoľahlivé systémy sociálneho zabezpečenia a spravodlivá mobilita; U. keďže kľúčovou súčasťou sociálneho modelu EÚ je sociálny dialóg, keďže pomáha nájsť riešenia prispôsobené trhu práce; keďže v EÚ sa oslabil sociálny dialóg a znížil sa rozsah kolektívneho vyjednávania v dôsledku decentralizácie, ku ktorej došlo po kríze v roku 2008 a reformách trhu práce zavedených v niektorých členských štátoch, ako poukázali správy o jednotlivých krajinách v rámci európskeho semestra; keďže nadácia Eurofound poukázala na to, že zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania reakcií na pandémiu COVID-19 v oblasti politiky trhu práce je v mnohých členských štátoch obmedzenejšie, než by bolo v nekrízových situáciách(30); V. keďže príjmové nerovnosti zostávajú v EÚ na vysokej úrovni; keďže súťaž v oblasti daní a nákladov na prácu je škodlivá pre jednotný trh a súdržnosť medzi členskými štátmi; keďže dobre navrhnuté progresívne daňové a dávkové systémy, sociálne investície a poskytovanie kvalitných verejných a sociálnych služieb sú základnými nástrojmi na zabránenie presunu znevýhodnenia z jednej generácie na druhú; W. keďže pandémia vo veľkej miere zasiahla vzdelávací systém v EÚ a viedla k zatvoreniu škôl, univerzít a vysokých škôl; keďže negatívny vplyv proaktívneho zatvorenia škôl na telesné a duševné zdravie detí a na ich vzdelanie pravdepodobne preváži prínos rozhodnutí o zatvorení škôl, najmä v oblastiach s obyvateľstvom ohrozeným chudobou alebo sociálnym vylúčením; X. keďže demografická výzva si vyžaduje komplexný prístup založený na kombinácii inkluzívnych, nediskriminačných politických riešení v oblasti dôchodkov, sociálneho zabezpečenia a ochrany, kvalitných a dostupných služieb a infraštruktúry v oblasti starostlivosti o deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, podpory rodín, bývania, vzdelávania v ranom detstve, dlhodobej starostlivosti, zdravotníckych systémov, vrátane preventívnej starostlivosti a psychosociálnej podpory, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, integrácie migrantov a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, rodovej rovnosti, zdravého a aktívneho starnutia, vysokej miery zamestnanosti a miezd; keďže dobré pracovné a životné podmienky počas celého života sú kľúčové pre predchádzanie potrebám starostlivosti a keďže primerané a cenovo dostupné bývanie a kvalitné miestne prostredie vrátane fyzického, sociálneho a na služby orientovaného rozmeru sú dôležité, pretože uľahčujú nezávislý spôsob života; Y. keďže nadácia Eurofound poukázala na to, že pracovná sila v oblasti dlhodobej starostlivosti v poslednom desaťročí narástla o jednu tretinu a je kľúčovým odvetvím, ktoré sa má zohľadniť nielen na zaručenie kvality života starnúceho obyvateľstva, ale aj z hľadiska rodovej rovnosti v troch súvislostiach: v súčasnosti väčšinu dlhodobej starostlivosti poskytujú neformálni opatrovatelia, z ktorých väčšinu tvoria ženy; väčšinu pracovníkov v tomto odvetví tvoria ženy, čo sa takmer nezmenilo; a väčšina príjemcov starostlivosti sú ženy, ktoré majú v priemere vyššiu strednú dĺžku života než muži vo všetkých členských štátoch(31); Z. keďže čelíme kritickému obdobiu našej histórie, v ktorom sa široko zdiskreditovala myšlienka, že hospodársky rast sa automaticky prejaví vo všetkých oblastiach spoločnosti; keďže sme svedkami stenčovania strednej spoločenskej vrstvy, zvyšovania neistých pracovných podmienok a chudoby pracujúcich v prípade robotníkov, nízkokvalifikovaných robotníkov a pracovníkov platformy, ako aj rastúcej polarizácie, pokiaľ ide o príjmy a bohatstvo; keďže kultúrne a kreatívne odvetvia a odvetvie cestovného ruchu vrátane podujatí a predstavení, kultúrneho cestovného ruchu a diania v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva boli spolu s malými a strednými podnikmi (MSP), samostatne zárobkovo činnými osobami a miestnymi a rodinnými podnikmi závažne ekonomicky zasiahnuté opatreniami, ktoré mali znížiť šírenie pandémie COVID-19; AA. keďže sa zdá, že riziko chudoby medzi ľuďmi v neštandardných formách zamestnania sa od recesie zvýšilo a tento trend zhoršuje prebiehajúca pandémia COVID-19; AB. keďže na rozdiel od hypotézy vytláčania (crowding-out), ktorá prevládala v ekonomickom zmýšľaní v posledných troch desaťročiach, by v novej hospodárskej paradigme mali zohrávať kľúčovú úlohu verejné investície a ich efekt vťahovania (crowding-in); keďže politika súdržnosti ako hlavná investičná politika EÚ pre sociálny, hospodársky a územný rozvoj preukázala svoju účinnosť pri znižovaní nerovností a regionálnych rozdielov, najmä v najchudobnejších regiónoch; keďže sociálna súdržnosť je predpokladom udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a zamestnanosti; AC. keďže pandémia COVID-19 a kríza ukázali, že boj proti bezdomovectvu je vecou verejného zdravia; keďže podľa odhadov musí každú noc v Európskej únii prespať na ulici alebo v prístreškoch 700 000 bezdomovcov, čo je počet, ktorý sa za posledných desať rokov zvýšil o 70 %; 1. pripomína, že Komisia v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 a v jarnom a letnom balíku európskeho semestra 2020 uviedla, že európsky semester by mal prispievať k dosiahnutiu vykonávania Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; víta začlenenie Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2021; naliehavo žiada, aby sa v rámci sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý zlepšuje dobré životné podmienky ľudí v EÚ, prikladal spravodlivosti a sociálnym právam rovnaký význam ako makroekonomickým cieľom; zdôrazňuje ústrednú úlohu sociálneho prehľadu v európskom semestri(32); 2. berie na vedomie záver Európskej fiškálnej rady, že fiškálny rámec sa musí revidovať s cieľom obmedziť jeho zložitosť a nejasnosti, ponúknuť lepšiu a trvalejšiu ochranu pre udržateľné verejné výdavky podporujúce rast a stanoviť realistické ciele znižovania dlhu v členských štátoch, ktoré neohrozia vzostupnú sociálnu konvergenciu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky sociálno-ekonomické, makroekonomické a fiškálne politiky členských štátov prispievali k cieľom a zámerom Európskeho piliera sociálnych práv, Európskej zelenej dohody a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a boli s nimi plne v súlade a že sociálne a environmentálne zámery a ciele sa začlenia do rámca postupu mnohostranného dohľadu, ktorý sa uvádza v článku 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj v súvislosti s posilneným postupom pri makroekonomickej nerovnováhe; domnieva sa, že začlenenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a sociálneho piliera do rozsahu európskeho semestra si bude vyžadovať úpravu existujúcich ukazovateľov a vytvorenie nových s cieľom monitorovať vykonávanie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych politík EÚ, ako aj súlad medzi politickými cieľmi a rozpočtovými prostriedkami; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala metodiku sledovania výdavkov v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja pre rozpočet EÚ, ktorá by sa mohla použiť aj na posúdenie investícií v rámci národných plánov podpory obnovy a odolnosti; 3. uvádza, že desať rokov po uvedení cyklu európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík neboli vyriešené nerovnováhy v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ako je segmentácia trhu práce, mzdový rozptyl, rastúce nerovnosti a chudoba, najmä chudoba detí, ale sa v skutočnosti zhoršili, čo preukazuje, že verejné politiky v niektorých členských štátoch neboli dostatočne výkonné na vybudovanie odolných systémov sociálnej ochrany a spravodlivejšieho trhu práce EÚ a že sú potrebné silnejšie politiky a koordinácia na úrovni EÚ; vyjadruje pevné presvedčenie, že podpora EÚ musí ísť nad rámec sprístupňovania finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že je dôležité poučiť sa zo súčasnej zdravotnej a hospodárskej krízy a v budúcnosti konať proaktívne; 4. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú zodpovednosť za súčasný proces hodnotenia semestra; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zreformovali finančný právny rámec a proces európskeho semestra s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť a zapojenie Európskeho parlamentu, posilniť úlohu a účasť sociálnych partnerov EÚ a členských štátov a chrániť ciele sociálneho pokroku týkajúce sa systémov sociálneho zabezpečenia a kvalitnej zamestnanosti v budúcich programoch úprav a v rámci Európskej zelenej dohody; 5. zdôrazňuje, že by mal byť lepšie zapojený do procesu európskeho semestra, a to aj do odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje významnú úlohu inkluzívnejšieho sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou, mládežníckymi organizáciami a miestnymi a regionálnymi samosprávami pri formovaní európskeho semestra; zdôrazňuje, že účinná, transparentná, komplexná, na výsledky orientovaná a na výkonnosti založená metodika sledovania sociálneho vplyvu, ktorá mám byť vypracovaná pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, zlepší európsky semester tým, že bude lepšie odrážať sociálne, rodové a environmentálne výzvy a že k nim bude pristupovať na rovnakom základe ako ku fiškálnej koordinácii, a tým, že napríklad bude venovať väčšiu pozornosť agresívnemu daňovému plánovaniu, znižovaniu chudoby, rodovej rovnosti, sociálnej spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a vzostupnej konvergencii; 6. domnieva sa, že proces udržateľného semestra sa musí v rovnakej miere zamerať na tri rozmery: environmentálnu udržateľnosť, hospodársku udržateľnosť a sociálnu udržateľnosť; opakuje, že sociálnu udržateľnosť možno dosiahnuť len prostredníctvom znižovania nerovností a chudoby a ponúkaním sociálnych a zamestnaneckých príležitostí a spoločnej prosperity; zdôrazňuje, že sociálna spravodlivosť, dôstojná práca pri zabezpečení životného minima, rovnaké príležitosti, spravodlivá mobilita a silné systémy sociálneho zabezpečenia sú základnými prvkami spravodlivého prechodu na udržateľnú a sociálnu EÚ; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila rozmery ročného prieskumu udržateľného rastu s cieľom zabezpečiť, aby boli plne v súlade s článkom 3 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje udržateľný rozvoj ako cieľ, o ktorý sa musí EÚ usilovať, založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšení jeho kvality; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spolu s Európskym parlamentom zamerali na riešenie týchto výziev prostredníctvom ekosociálnych politík EÚ kombinujúcich spoločnú hospodársku prosperitu, sociálny pokrok a udržateľný rozvoj; Sociálny rozmer v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 7. Víta prijatie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; uznáva, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude prepojený s procesom európskeho semestra; zdôrazňuje, že koordinácia medzi týmito dvoma procesmi musí byť transparentná a musí podporovať zastrešujúce ciele EÚ, ako je vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, stratégie EÚ pre rodovú rovnosť, Európskej zelenej dohody a digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že európsky semester vrátane zásad Európskeho piliera sociálnych práv je rámcom na určenie priorít vnútroštátnych reforiem a monitorovanie ich vykonávania; trvá na tom, že reformy musia byť založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva s cieľom vytvoriť kvalitné pracovné miesta a udržateľný rast, zabezpečiť rovnosť príležitostí a prístup k nim a sociálnu ochranu, chrániť zraniteľné skupiny a zlepšovať životnú úroveň všetkých v EÚ; 8. vychádza z toho, že na to, aby mali členské štáty prístup k fondu, musia do svojich národných plánov obnovy zahrnúť opatrenia týkajúce sa sociálnej a územnej súdržnosti, detí a mladých ľudí; konštatuje, že v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti neboli výslovne vymedzené ani stanovené sociálne čiastkové ciele ani ciele, ale že podľa prijatého nariadenia by Komisia mala stanoviť spoločné ukazovatele, ktoré sa majú použiť na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia mechanizmu, a mala by vymedziť metodiku vykazovania sociálnych výdavkov vrátane výdavkov na deti a mladých ľudí v rámci tohto mechanizmu; poukazuje na osobitý význam ukazovateľov týkajúcich sa vykonávania zásad Európskeho piliera sociálnych práv, kvalitných pracovných miest, vzostupnej sociálnej konvergencie, rovnosti príležitostí a sociálnej ochrany a prístupu k nim, vzdelávania a zručností a investovanie do prístupu a príležitostí pre deti a mladých ľudí v súvislosti so vzdelávaním, zdravím, s výživou, pracovnými miestami a bývaním, a to v súlade s cieľmi záruky pre deti a záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby v rámci dialógu o obnove a odolnosti spolupracovala s Európskym parlamentom, so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou na vymedzení týchto ukazovateľov v súlade s ukazovateľmi stanovenými v uznesení Európskeho parlamentu o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie s cieľom posúdiť investície v národných plánoch podpory obnovy a odolnosti a ich reformy, ako aj navrhované opatrenia na zabezpečenie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov; 9. poukazuje na to, že členské štáty navrhnú vlastné prispôsobené národné plány podpory obnovy a odolnosti založené na kritériách a šesťpilierovom prístupe Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a na prioritách v oblasti investícií a reforiem určených v rámci európskeho semestra a v súlade s ich národnými programami reforiem, národnými plánmi v oblasti klímy a energetiky, plánmi spravodlivej transformácie, plánmi vykonávania záruky pre mladých ľudí, dohodami o partnerstve a operačnými programami zriadenými pre fondy EÚ; pripomína, že každý členský štát musí do svojho národného plánu podpory obnovy a odolnosti zahrnúť podrobné vysvetlenie toho, ako plán prispieva k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj to, ako posilňuje vytváranie kvalitných pracovných miest, vzostupnú sociálnu konvergenciu, investície do mladých ľudí a detí, rodovú rovnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých; nabáda členské štáty, aby zahrnuli taktiež sociálne ciele a čiastkové ciele a bližšie určili odhadovanú výšku investícií do sociálneho pokroku pri ich plnení; trvá na tom, že národné plány podpory obnovy a odolnosti musia prispievať k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, k vykonávaniu stratégie EÚ pre udržateľný rast, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, a k plneniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali potenciál, ktorý ponúka všeobecná úniková doložka, na podporu spoločností, ktoré majú ťažkosti a chýba im likvidita, najmä zlepšením prístupu pre MSP k verejnému a súkromnému financovaniu, ochranou pracovných miest, miezd a pracovných podmienok ľudí pracujúcich v EÚ a investovaním do ľudí a systémov sociálneho zabezpečenia; 10. vyzýva Komisiu, aby sociálne ukazovatele zo sociálneho prehľadu európskeho semestra, najmä tie, ktoré sa týkajú dôstojnej práce, sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí, odolných systémov sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility zahrnula do spoločných ukazovateľov, ktoré sa majú použiť v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti na podávanie správ o pokroku a na monitorovanie a hodnotenie plánov, ako aj do metodiky pre podávanie správ o sociálnych investíciách, a to aj pre záruku pre deti a záruku pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude dôkladne analyzovať delegovaný akt, ktorý Komisia v tejto veci predloží, s cieľom zistiť, či sú sociálne ukazovatele, sociálny prehľad a sociálna metodika v súlade s cieľmi, a overiť, či netreba vzniesť námietky; 11. domnieva sa, že odolné systémy sociálneho zabezpečenia založené na silných hospodárskych a sociálnych štruktúrach pomáhajú členským štátom efektívnejšie, spravodlivejšie a inkluzívnejšie reagovať na otrasy a rýchlejšie sa z nich zotavovať; zdôrazňuje, že systémy sociálneho zabezpečenia prispievajú k zaručeniu toho, aby spoločnosti v EÚ a všetci, ktorí žijú v EÚ, mali prístup k integrovaným službám a hospodárskej podpore, ktoré potrebujú na to, aby viedli dôstojný život, a to v týchto oblastiach intervencie: sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra, bývanie, zamestnanosť, spravodlivosť a sociálne služby pre zraniteľné skupiny; okrem toho zdôrazňuje, že systémy sociálneho zabezpečenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľného sociálneho rozvoja, v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a pri podpore rovnosti a sociálnej spravodlivosti; varuje, že počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 boli systémy sociálneho zabezpečenia pod bezprecedentným tlakom, keďže neboli navrhnuté tak, aby pokryli sociálny dopyt, ktorý vyvolala núdzová situácia v oblasti zdravotnej starostlivosti a hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby s podporou EÚ posilnili svoje systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby mohli dobre fungovať a pomáhať celému obyvateľstvu, najmä v situáciách krízových alebo systémových otrasov, a to aj stanovením cieľov v oblasti sociálnych investícií, ktoré z hľadiska ambícií zodpovedajú digitálnym a ekologickým investíciám; 12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich opatreniach obnovy riešili potreby detí a prijali opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu všetkých detí k podpore v ranom veku, k vzdelávaniu v oblasti nových technológií, zručností a etického a bezpečného používania digitálnych nástrojov a k príležitostiam na dobré sociálne a kultúrne podmienky a dobré duševné a telesné zdravie; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznu stratégiu boja proti chudobe a pridelila väčší rozpočet na záruku pre deti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nadchádzajúca záruka pre deti zaručí rovnaký prístup pre deti k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive; 13. domnieva sa, že udržateľný rast a reformy a investície posilňujúce spravodlivosť uvedené v národných plánoch podpory obnovy a odolnosti musia riešiť štrukturálne nedostatky sociálnych služieb a systémov sociálnej ochrany a posilniť ich odolnosť; pripomína význam politiky súdržnosti, ktorú chápe ako stratégiu na presadzovanie a podporu „celkového harmonického rozvoja“ členských štátov a regiónov s cieľom posilniť hospodársky a územný rozvoj a sociálnu súdržnosť znižovaním rozdielov v rámci EÚ so zameraním na najchudobnejšie regióny; v tejto súvislosti poukazuje na to, že reformy a investície do sociálnej a územnej súdržnosti by mali prispievať aj k boju proti chudobe a riešeniu nezamestnanosti, viesť k vytváraniu kvalitných a stabilných pracovných miest a začleneniu a integrácii znevýhodnených skupín, a umožniť posilnenie sociálneho dialógu, podnikania, sociálnej infraštruktúry, sociálnej ochrany a systémov sociálneho zabezpečenia; 14. domnieva sa, že na zabezpečenie toho, aby EÚ bola naďalej odolná, musíme všetky politiky zamerať na zabezpečenie trvalej obnovy a zabránenie predčasnému ukončeniu opatrení a finančných nástrojov na podporu našich spoločností a pracovníkov a posilniť ich tam, kde sú v danom čase potrebné; víta aktiváciu všeobecnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu do minimálne konca roka 2021; očakáva, že zostane aktivovaná dovtedy, kým bude existovať príslušné odôvodnenie jej aktivácie; trvá na tom, že všetky budúce programy úprav by sa mali zameriavať na udržateľný rast a vytváranie kvalitných pracovných miest a mali by byť súdržné a nemali by brániť reformám alebo investíciám do sociálneho pokroku smerom k sociálnym čiastkovým cieľom a cieľovým hodnotám určeným v procese európskeho semestra a v národných plánoch podpory obnovy a odolnosti, najmä do pokroku pri znižovaní chudoby a nerovností; poukazuje na to, že bude potrebné zabezpečiť finančnú podporu prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby členské štáty tieto sociálne čiastkové ciele a cieľové hodnoty dosiahli; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili udržateľné investície a podporovali MSP a ich zamestnancov pri prechode na digitálne a ekologickejšie hospodárstvo a pri obnove hospodárskej činnosti a aby primerane zohľadnili MSP prostredníctvom analýzy možných účinkov politík fiškálnej konsolidácie na tieto podniky, keďže sú jedným z hlavných motorov hospodárstva EÚ a sú dôležité pre udržateľný rast; 15. domnieva sa, že rámec správy hospodárskych záležitostí musí zabrániť procyklickosti, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu chudoby a nerovností a k odchýleniu sa od sociálnych cieľov dohodnutých v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; žiada, aby sa potenciálne sociálne negatívne dôsledky deaktivácie všeobecnej únikovej doložky vyhodnotili v súlade s článkom 9 ZFEÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v kontexte dialógu o obnove a odolnosti a Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva spolupracovali s Európskym parlamentom s cieľom navrhnúť potrebné zmeny správy hospodárskych záležitostí, ktoré zabezpečia sociálny pokrok a ochránia najzraniteľnejšie osoby pred tým, aby znášali dôsledky akýchkoľvek potenciálnych budúcich programov úprav; 16. uznáva, že Nástroj Európskej únie na obnovu má zásadný význam, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že obmedzená veľkosť rozpočtu EÚ, ako aj jeho založenie na výdavkoch a jeho zásada vyrovnanosti, znamenajú, že jeho prerozdeľovacie a stabilizačné funkcie sú tiež veľmi obmedzené; uznáva význam sociálnej politiky a politiky súdržnosti a so záujmom očakáva ich posilnenie, ak vzniknú ďalšie potreby; zdôrazňuje, že preto je o to dôležitejšie, aby sa v plnej miere využili všetky možnosti VFR, Nástroja Európskej únie na obnovu a systému vlastných zdrojov na podporu inkluzívnej obnovy, sociálnej spravodlivosti a environmentálnej, hospodárskej, sociálnej a inkluzívnej odolnosti členských štátov a na posilnenie sociálnych politík a investícií, pričom zároveň treba posilňovať rozpočet EÚ pomocou širšieho portfólia vlastných zdrojov. 17. domnieva sa, že Nástroj Európskej únie na obnovu, VFR a rozpočet EÚ musia smerovať investície k sociálnym cieľom, a najmä k sociálnemu pokroku, ako je vymedzený v článku 3 ZEÚ a článku 9 ZFEÚ, ktoré zodpovedajú ambíciám investícií v ekologickej a digitálnej oblasti, a vyjadruje presvedčenie, že znižovanie chudoby a nerovností by sa rovnako malo prierezovo zohľadňovať pri všetkých rozhodnutiach o výdavkoch; domnieva sa, že v záujme silnej a inkluzívnej obnovy bude možno potrebné posilniť prerozdeľovacie a stabilizačné funkcie rozpočtu EÚ; vyzýva členské štáty, aby plne využívali všetky možnosti v rámci VFR, Nástroja Európskej únie na obnovu a systému vlastných zdrojov na podporu sociálnych cieľov a sociálnej spravodlivosti pri svojej vnútroštátnej obnove s cieľom posilniť sociálne ambície v rámci VFR aj Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva členské štáty, aby urýchlili vykonávanie programov a fondov EÚ podľa VFR na roky 2014 – 2020 a urýchlene ratifikovali rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053, a zdôrazňuje, že vykonávanie plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov bude kľúčové pre splatenie finančných prostriedkov vynaložených v rámci nástroja EÚ na obnovu bez neprimeraného zníženia výdavkov EÚ alebo investícií do politík zamestnanosti a sociálnych politík v rámci VFR na roky 2021 – 2027; 18. víta, že do európskeho semestra boli začlenené zložky týkajúce sa osobitných činností v odvetviach vzdelávania, kultúry, športu a médií vykonávaných v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala správy členských štátov o pokroku pri vykonávaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti v rámci európskeho semestra s cieľom kontrolovať, do akej miery boli splnené ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; 19. zdôrazňuje, že v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 sa uvádza dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa konkurencieschopnej udržateľnosti, ale že táto koncepcia nie je vymedzená ako cieľ v zmluvách EÚ a nie je ani súčasťou cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; vyzýva preto Komisiu, aby dosiahla ciele vymedzené v článku 3 ods. 3 ZEÚ a v článkoch 8 až 11 ZFEÚ, ako aj presnejšie vymedzila odolnosť, chápanú ako schopnosť nielen ustáť a zdolať výzvy, ale aj vykonať transformácie udržateľným, spravodlivým a demokratickým spôsobom(33); 20. zdôrazňuje, že sociálny pokrok je jedným z cieľov EÚ stanovených v článku 3 ods. 3 ZEÚ; konštatuje, že v dohode o VFR sa musia riadne riešiť závažné sociálne dôsledky pandémie COVID-19 a potreba dôraznej reakcie, do ktorej sa má investovať, aby sa zamedzilo ďalšiemu zvyšovaniu nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom sa zabezpečí, že sa na nikoho nezabudne; zdôrazňuje, že je potrebné urobiť zo sociálneho pokroku investičnú prioritu spolu so zelenou a digitálnou transformáciou v záujme ochrany všetkých osôb v našich spoločnostiach, najmä tých najzraniteľnejších, pred negatívnym vplyvom súčasnej krízy a na účely zmiernenia prehlbujúcich sa nerovností; pripomína, že podľa odhadov Komisie sú potrebné investície do sociálnej infraštruktúry vo výške 192 miliárd EUR, pričom na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť ich pripadá 62 % (57 miliárd EUR na cenovo dostupné bývanie, 70 miliárd EUR na zdravotníctvo, 50 miliárd EUR na dlhodobú starostlivosť a 15 miliárd EUR na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie)(34); pripomína význam projektov, ktoré vytvárajú pozitívny sociálny vplyv a posilňujú sociálne začlenenie; opätovne pripomína, že do národných plánov podpory obnovy a odolnosti sa musia zahrnúť plány sociálneho pokroku, v ktorých sa priblíži vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a sociálnych investícií s cieľom znížiť nedostatok investícií do sociálnej infraštruktúry; zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a vyzýva na zohľadnenie jeho príspevkov s cieľom zabezpečiť demokratické monitorovanie plánov podpory obnovy a odolnosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy, ktoré zaručia dialóg s regionálnymi sociálnymi partnermi; 21. vyzýva členské štáty, aby zvýšili finančné prostriedky na vzdelávanie v rámci svojho hrubého domáceho produktu a aby súčasťou ich národných plánov podpory obnovy a odolnosti boli ambiciózne investície do všetkých úrovní vzdelávania – vrátane odborného vzdelávania a prípravy, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie – ako podmienka hospodárskej obnovy, ktorá posilňuje sociálnu súdržnosť a rieši nerovnosti; Sociálny rozmer 22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne riešili digitálnu priepasť v prístupe k verejným službám, z ktorých mnohé boli digitalizované počas pandémie COVID-19, a to zabezpečením podpory EÚ, vrátane finančnej podpory, pre sociálne inovácie na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť ľahšiu dostupnosť verejných služieb vrátane budovania kapacít a rozširovania inovačných iniciatív zdola nahor zameraných na digitálnu integráciu a dátovú gramotnosť, v snahe zabezpečiť, aby všetci v EÚ mali prístup ku kvalitným, prístupným a použiteľným ústretovým službám všeobecného záujmu. zdôrazňuje, že je dôležité ďalej zlepšovať digitálne zručnosti a podporovať digitálnu transformáciu podnikov a verejnej správy; zdôrazňuje, že digitalizácia verejných služieb môže pomôcť uľahčiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, a vyzýva členské štáty, aby sa k tejto digitalizácii zaviazali; zdôrazňuje, že členské štáty by sa mali zamerať aj na inovácie a investície v oblasti zlepšenia pripojiteľnosti a infraštruktúry pre mestské a vidiecke domácností a pozdĺž hlavných dopravných koridorov; 23. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na posilnenie svojej digitálnej infraštruktúry, pripojiteľnosti a vzdelávacích metód, ktoré sa používajú na ich školách, univerzitách a vo vzdelávacích centrách, a aby urýchlili reformy, ktorými sa realizuje digitálna transformácia, a tak zabezpečili, aby z nej mali prospech všetci v EÚ, a aby vyvinuli osobitné úsilie na zabezpečenie dostupnosti online vzdelávania pre všetkých; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné primerane vyškoliť učiteľov, školiteľov a rodičov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii, najmä pokiaľ ide o nové formáty, ako je dištančné a zmiešané učenie; poukazuje na potrebu dôkladne posúdiť vplyv nadmerného vystavenia digitálnemu svetu a požaduje opatrenia, ktoré podporia lepšie pochopenie rizík spojených s digitálnymi technológiami, ktoré môžu mať účinok najmä na deti a mladých ľudí; zdôrazňuje, že prístup k digitálnemu a online vzdelávaniu by z dlhodobého hľadiska nemal slúžiť ako náhrada, ale skôr ako doplnok k priamej interakcii medzi učiteľmi a žiakmi a študentmi, keďže len prezenčné učenie môže účinne zabezpečiť nadobudnutie medziľudských a sociálnych zručností; 24. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zhromažďovali lepšie a harmonizovanejšie údaje o počte bezdomovcov v EÚ, keďže to predstavuje základ akejkoľvek účinnej verejnej politiky; 25. zdôrazňuje, že investovanie do sociálnych práv, ako aj úsilie o začlenenie zásad obsiahnutých v Európskom pilieri sociálnych majú význam, s náležitým zohľadnením rozdielnych sociálno-ekonomických prostredí, rôznorodosti vnútroštátnych systémov a úlohy sociálnych partnerov; 26. je znepokojený veľkými sumami daňových príjmov, ktoré sa nevybrali v dôsledku rozsiahleho vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Radu, aby urýchlila rokovania o právnych predpisoch týkajúcich sa vykazovania podľa jednotlivých krajín a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb a aby zrevidovala kritériá Skupiny pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov, ako aj kritériá pre zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce jurisdikcie; 27. vyzýva Komisiu a Radu, aby urobili maximum v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a aby účinne bojovali proti škodlivým daňovým praktikám, ktoré prijali niektoré členské štáty; 28. vyjadruje poľutovanie nad tým, že spôsob prezentácie údajov v spoločnej správe o zamestnanosti nie je jasný a že pokiaľ ide o údaje o vývoji miezd, produktivite, kapitálových ziskoch a výnosoch, subvenciách a daňových úľavách pre spoločnosti a daňovo-odvodovom zaťažení práce a kapitálu, často nie sú preukazné alebo sa ťažko porovnávajú; upozorňuje, že sa nemeria viacfaktorová produktivita; vyzýva členské štáty, aby zahrnuli index rodovej rovnosti ako jeden z nástrojov európskeho semestra a analyzovali štrukturálne reformy z rodového hľadiska; pripomína, že na pochopenie nových požiadaviek, správania a reakcií je potrebné lepšie zhromažďovať, monitorovať a využívať existujúce a nové formy údajov a dôkazov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom odkazov na boj proti diskriminácii a rasizmu a na zabezpečenie rovnosti príležitostí a dôstojného života pre všetky skupiny vrátane detí a z hľadiska ich prístupu ku vzdelávaniu; vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov, politiky a praxe s cieľom účinne bojovať proti diskriminácii zo všetkých dôvodov vrátane protirómskeho zmýšľania a zachovať v opatreniach na obnovu dobré sociálne, duševné, kultúrne a fyzické životné podmienky; 29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili balík opatrení v oblasti udržateľnej kvalitnej zamestnanosti, ktorý zohľadní rôzne formy vnútroštátnych postupov a úlohu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania vrátane legislatívnych iniciatív zameraných nielen na zlepšenie miezd, ale aj na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok pre všetkých, s osobitným dôrazom na prácu na diaľku, právo na odpojenie sa, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, duševnú pohodu na pracovisku, rodičovskú dovolenku a dovolenku súvisiacu so starostlivosťou, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, práva pracovníkov platforiem, zabezpečenie kvalitných pracovných miest pre dôležitých pracovníkov a posilnenie demokracie v práci a úlohy sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania; zdôrazňuje, že vytváranie kvalitného zamestnania je jedným z cieľov uvedených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a že by sa to malo uskutočniť prostredníctvom komplexného balíka reforiem a investícií, ako aj opatrení zabezpečujúcich stabilné zmluvy, dôstojné mzdy, rozsah kolektívneho vyjednávania a minimum sociálnej ochrany vrátane dôstojných dôchodkov nad hranicou chudoby; vyzýva Komisiu, aby tieto ukazovatele zahrnula do usmernení na posúdenie sociálneho pokroku v plánoch podpory obnovy a odolnosti; poukazuje na to, že reformy trhu práce realizované ako súčasť národných plánov podpory obnovy a odolnosti musia byť v súlade s dosahovaním týchto cieľov; 30. poznamenáva, že makroekonomické politiky, ktoré zabezpečujú vysokú úroveň kvalitného zamestnania, ako aj spravodlivé zdaňovanie majú zásadný význam pre udržateľnosť našich národných dôchodkových systémov v demografických súvislostiach starnutia obyvateľstva členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia podpora pre pracovníkov a podniky, keďže členské štáty sa naďalej usilujú o makroekonomickú stabilitu v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19; požaduje koordinovaný prístup na úrovni EÚ s cieľom zamedziť nekalej a nezdravej hospodárskej súťaži v oblasti nákladov práce a zvýšiť vzostupnú sociálnu konvergenciu v prospech všetkých; 31. zdôrazňuje, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú rozhodujúcimi nástrojmi, ktoré pomáhajú zamestnávateľom a odborovým zväzom stanoviť spravodlivé mzdy a pracovné podmienky, a že silné systémy kolektívneho vyjednávania zvyšujú odolnosť členských štátov v čase hospodárskej krízy; je pevne presvedčený, že demokratická, odolná a sociálne spravodlivá obnova by mala byť založená na sociálnom dialógu vrátane kolektívneho vyjednávania; opakuje svoj názor, že členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu vysokej hustoty odborových zväzov a na zvrátenie zmenšovania rozsahu kolektívneho vyjednávania; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby pracovníci v EÚ boli chránení primeranými minimálnymi mzdami na základe právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv, ktoré im zabezpečia dôstojnú životnú úroveň, kdekoľvek budú pracovať; v tejto súvislosti víta Komisiou predložený návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, ktorej cieľom je zvýšiť rozsah kolektívneho vyjednávania a zabezpečiť, aby pracovníci v EÚ boli chránení minimálnymi mzdami stanovenými na primeranej úrovni; 32. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu účinného prístupu k systémom sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť primerané minimum sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov (najmä pre zraniteľných pracovníkov, samostatne zárobkové činné osoby, migrantov a osoby so zdravotným postihnutím), najmä nadviazaním na odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby(35); opätovne víta prijatie tohto odporúčania ako prvého opatrenia a záväzku Komisie posilniť systémy sociálnej ochrany v EÚ, zdôrazňuje však potrebu dosiahnuť univerzálny prístup k sociálnej ochrane, a to najmä v súčasnej zložitej situácii; vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili stimuly na zvýšenie pracovných príležitostí pre starších pracovníkov pri súčasnom zabezpečení primeranosti a udržateľnosti dôchodkových systémov; 33. vyzýva Komisiu, aby uprednostnila uverejnenie svojej stratégie týkajúcej sa práv osôb so zdravotným postihnutím, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby mysleli na kompenzáciu neprimeraných negatívnych účinkov, ktoré majú opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou na zraniteľné skupiny, a pracovali na nej; 34. pripomína, že kríza COVID-19 vystavuje systémy verejného zdravotníctva členských štátov bezprecedentnému tlaku, čo zdôrazňuje význam primeraného financovania, najmä čo najlepším využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na posilnenie kapacity pripravenosti na krízy a posilnenie sociálnej a inštitucionálnej odolnosti, ako aj význam kapacity, prístupnosti, účinnosti a kvality verejného zdravotníctva a systémov zdravotnej starostlivosti s dostatočným počtom zamestnancov, a to aj s cieľom urýchliť koordinovanú distribúciu vakcín a včasný prístup k vakcínam pre všetky členské štáty a pre všetkých ľudí; víta v tejto súvislosti budovanie silnej zdravotnej únie EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovný a univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnej a dlhodobej starostlivosti a podpory zdravia, a to s osobitným zameraním na kvalitnú starostlivosť pre staršie osoby, najmä prostredníctvom cielených investícií v danej oblasti a ukončenia neistých pracovných miest a zneužívania dočasnej práce v odvetví zdravotníctva; 35. zdôrazňuje, že zvládnutie pandémie je nutným predpokladom sociálnej a hospodárskej obnovy a účinnosti úsilia o obnovu; víta vývoj očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19, vyjadruje však veľké znepokojenie nad závažnými prípadmi nedodržania harmonogramu výroby a dodávok; žiada, aby sa s vakcínou proti ochoreniu COVID-19 v praxi zaobchádzalo ako s verejným statkom, ktorý bude zaručený pre všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránila prekážky a obmedzenia vyplývajúce z patentov a práv duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť rozsiahlu výrobu vakcín a ich včasnú distribúciu všetkým štátom a všetkým ľuďom; 36. pripomína, že rozdiely v zamestnanosti, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v dôchodkoch žien a mužov sú aj naďalej mimoriadne vysoké; zdôrazňuje, že proces európskeho semestra a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti by mali prispieť k riešeniu týchto výziev; požaduje posilnenie rodovej rovnosti uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a žiada Komisiu, aby urýchlila zavedenie účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky orientovanej na výsledky a vychádzajúcej z výkonnosti pre všetky programy EÚ; víta zámer Komisie zaviesť záväzné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania vrátane indexu rovnosti miezd mužov a žien; naliehavo žiada rýchle prijatie týchto opatrení, aby sa zamedzilo ďalším rodovým nerovnostiam; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali podnikanie žien a uľahčili im prístup k financovaniu; vyzýva členské štáty, aby v Rade odblokovali rokovania o smernici o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch; 37. vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti rozšírila odporúčania pre jednotlivé krajiny tak, aby zahŕňali výsledky týkajúce sa zapojenia sociálnych partnerov do mechanizmov stanovovania miezd a účinnosti ich zapojenia; 38. zdôrazňuje, že včasné, účinné a spravodlivé vykonávanie programu EÚ v oblasti zručností má zásadný význam pre podporu zamestnanosti v odvetví zdravotníctva a riešenie nedostatku zručností v nových pracovných oblastiach; varuje však, že program v oblasti zručností nestačí na riešenie neistých pracovných miest a chudoby pracujúcich na trhu práce v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozvoj kvalitných, cenovo dostupných a inkluzívnych zručností a odborného vzdelávania prostredníctvom získavania a vzájomného uznávania kvalifikácií a uznávania a validácie kompetencií, výsledkov vzdelávania a diplomov na všetkých úrovniach vzdelávania, ako aj neformálneho vzdelávania s prispôsobenou podporou a aktívnym dosahom, najmä pre najviac marginalizované skupiny v spoločnosti, čím sa zabráni stereotypizácii; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať celoživotné vzdelávanie v celej EÚ, pretože sa ukáže byť základným prvkom prechodu na digitálne, zelené, konkurencieschopné a odolné hospodárstvo EÚ; 39. pripomína význam programov EÚ, ako je záruka pre mladých ľudí, ktorej balík bol nedávno posilnený; vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli tento program v úzkom súlade s fondmi EÚ, ako je Európsky sociálny fond plus, s cieľom riešiť situáciu NEET, a s osobitným dôrazom na osoby žijúce vo vidieckych oblastiach a regiónoch s prírodnými alebo demografickými obmedzeniami na ich trhoch práce, s cieľom zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 30 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, odborného vzdelávania alebo odbornej prípravy, boli schopní rozvíjať zručnosti potrebné pre pracovné príležitosti v širokej škále odvetví, alebo aby im bola ponúknutá platená učňovská príprava alebo stáž do štyroch mesiacov od momentu, keď sa stali nezamestnanými alebo ukončili formálne vzdelávanie; 40. nabáda členské štáty, aby dočasne prispôsobili program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách zatvoreniu škôl, keď je potrebné na boj proti pandémii, s cieľom zabezpečiť, aby si deti počas týchto období udržiavali zdravé stravovacie návyky, predchádzať podvýžive medzi tými, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, a podporovať miestnych výrobcov; 41. zdôrazňuje, že v záujme sociálnej spravodlivosti a rovnosti, sociálneho rozvoja a boja proti riziku chudoby a sociálneho vylúčenia vrátane chudoby detí a chudoby pracujúcich, ako aj v záujme zabránenia nedostatku zručností a zamedzenia príjmových nerovností je dôležitá horizontálna koordinácia medzi programami EÚ a vnútroštátnymi opatreniami; poukazuje na to, že najlepším príkladom uvedenej horizontálnej koordinácie je Európsky sociálny fond; zároveň dôrazne poukazuje na to, že sociálny vplyv a vplyv na zamestnanosť by mali byť prierezovým hľadiskom vo všetkých výdavkových programoch; 42. zdôrazňuje, že zabezpečovací mechanizmus rozpočtu EÚ a funkcie rozpočtu EÚ týkajúce sa prijímania a poskytovania pôžičiek, a najmä nástroj EÚ pre dočasnú podporu na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (systém SURE), sú výbornými príkladmi toho, ako možno úverovú kapacitu a povesť rozpočtu EÚ využiť na podporu opatrení členských štátov v súlade s prioritami EÚ, najmä za výnimočných okolností, ktoré vytvorila zdravotná a hospodárska kríza, ktorá nemala v dejinách EÚ obdobu; 43. požaduje lepšiu koordináciu medzi environmentálnymi, hospodárskymi a sociálnymi politikami a medzi rôznymi fondmi obnovy a štrukturálnymi fondmi s cieľom zlepšiť synergie a posilniť zdroje sociálnych investícií vrátane tých, ktoré sú zamerané na „prvých pomocníkov“ v kríze, ako sú dôležití pracovníci, so zakotvením zásady, že na nikoho sa nezabudne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do navrhovania a vykonávania opatrení súvisiacich s európskym semestrom zapojili na vhodných úrovniach všetky príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, najmä v oblasti zdravotníctva a v sociálnej oblasti, ktoré často nie sú zahrnuté do hospodárskych a fiškálnych hľadísk; 44. víta zaradenie cenovej dostupnosti bývania do európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie v oblasti bezdomovectva, a ďalej vyzýva členské štáty, aby najprv prijali zásadu bývania, ktorá pomôže podstatne znížiť mieru bezdomovectva tým, že uprednostní poskytovanie trvalého bývania bezdomovcom, navrhne spôsoby, ako bojovať proti energetickej chudobe, zastaví nútené vysťahovanie a ukončí kriminalizáciu bezdomovectva; okrem toho zdôrazňuje potrebu zhromažďovať lepšie a harmonizovanejšie údaje o bezdomovcoch v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v kontexte Európskej zelenej dohody predložili konkrétne návrhy na primerané riešenie problému energetickej chudoby; 45. vyzýva Komisiu, aby predložila nástroj na zmiernenie účinkov asymetrických otrasov, ktorý bude účinný z dlhodobého hľadiska, napríklad primeraný a funkčný systém poistenia a zaistenia v nezamestnanosti, ktorý by mohol byť zálohou pre vnútroštátne systémy v čase, keď časť EÚ čelí dočasným hospodárskym otrasom; zdôrazňuje prvoradý význam podpory investícií a prístupu k financovaniu v EÚ s cieľom pomôcť MSP pri ťažkostiach v oblasti platobnej schopnosti, vytvárať kvalitné pracovné miesta v strategických odvetviach a podporovať územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť v EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že na zmiernenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 v oblasti zamestnanosti by sa mohol mobilizovať nový Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc nadbytočným pracovníkom; vyzýva preto členské štáty, aby Komisii urýchlene predložili žiadosti o financovanie s cieľom podporiť pracovníkov EÚ, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie COVID-19, na účely preškolenia, rekvalifikácie a opätovného začlenenia na trh práce; 46. víta skutočnosť, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa taktiež využíva pri reagovaní na túto pandémiu, a to podporou reštrukturalizácie potrieb spoločností EÚ; konštatuje, že limit prepustených pracovníkov pre prístup k fondu sa znížil na minimálne 200 pracovníkov a že tento nástroj EÚ by mohol pomôcť financovať personalizované podporné opatrenia, ako sú kurzy odbornej prípravy prispôsobené potrebám a programy rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností; vyzýva zapojené inštitúcie EÚ, aby boli flexibilné a rýchlo analyzovali žiadosti o aktiváciu, a tak zabezpečili skrátenie času potrebného na mobilizáciu fondu na minimum; 47. zdôrazňuje, že jav úniku mozgov prehlbuje rozdiely v hospodárskom a sociálnom rozvoji v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila únik mozgov v určitých regiónoch a odvetviach a aby v prípade potreby navrhla podporné opatrenia, ako aj podporovala mobilných pracovníkov zabezpečením slobody pohybu pracovníkov bez obmedzení a posilnením prenosnosti práv a nárokov; žiada Komisiu, aby predložila návrh digitálneho čísla sociálneho zabezpečenia EÚ; 48. berie na vedomie potrebu poskytnúť osobitnú podporu mediálnemu sektoru, ktorý zohráva v našich demokraciách kľúčovú úlohu, a to spôsobom, ktorý rešpektuje a podporuje slobodu a pluralitu médií v čase, keď v online prostredí čoraz viac dominuje niekoľko veľkých subjektov s rastúcou trhovou silou a mobilnými základmi dane, čo niekedy bráni schopnosti mnohých menších spoločností EÚ začať a rozširovať podnikanie na jednotnom trhu, ako to bolo zdôraznené v oznámení Komisie o ročnej stratégii udržateľného rastu EÚ na rok 2021(36); upriamuje pozornosť členských štátov na osobitné opatrenia stanovené v akčnom pláne Komisie pre médiá, ktorý bol predstavený 3. decembra 2020 a ktorý má pomôcť sektoru vysielania, spravodajstva a kinematografie zotaviť sa z veľkej straty príjmov z reklamy, ku ktorej došlo v dôsledku zákazu vychádzania, ktorý bol zavedený vzhľadom na pandémiu, a podporiť jeho produkciu a distribúciu digitálneho obsahu; 49. poukazuje na to, že by sa mali zvážiť spravodlivé podmienky pre spoločnosti, ktoré chcú získať prístup k verejným finančným prostriedkom a podpore, s cieľom predísť tomu, aby takúto podporu získavali spoločnosti so sídlom v jurisdikcii uvedenej v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely(37), a poukazuje na to, že by nemali oslabovať kolektívne vyjednávanie, účasť alebo spolurozhodovanie pracovníkov v rozhodovacích procesoch podniku v súlade s vnútroštátnym právom a praxou, a mali by byť podmienené zachovaním rovnakej úrovne podmienok a práv v oblasti práce a zamestnania vrátane ochrany pred prepustením a znižovaním miezd, a nemali by byť vyplácané žiadne bonusy manažérom ani akcionárom dividendy; 50. zdôrazňuje, že hodnotenie právneho štátu a účinnosti justičného systému by tak malo byť aj naďalej súčasťou európskeho semestra; o 51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Situácia vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky a zavraždenie talianskeho veľvyslanca Lucu Attanasia a osôb z jeho sprievodu |
| |||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike, najmä na uznesenie z 18. januára 2018(1) s rovnakým názvom a uznesenie zo 17. septembra 2020 o prípade Dr. Denisa Mukwegeho v Konžskej demokratickej republike(2), – so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN z 22. februára 2021 o Konžskej demokratickej republike, – so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 20. mája 2020 o bezpečnostnej situácii v Ituri, – so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, najmä rezolúciu č. 2463 z 29. marca 2019 o predĺžení mandátu stabilizačnej misie OSN v Konžskej demokratickej republike (ďalej len „MONUSCO“) do 20. decembra 2019, – so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/2033 z 10. decembra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike(3), – so zreteľom na opatrenia stanovené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2528 z 25. júna 2020 o obnovení opatrení na zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike uložené rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 2293 (2016) do 1. júla 2021 a o predĺžení mandátu skupiny expertov zriadenej podľa rezolúcie č. 1533 (2004) do 1. augusta 2021, ktorou sa do 1. júla 2021 obnovila séria sankcií, ako je zbrojné embargo na ozbrojené skupiny v Konžskej demokratickej republike, zákaz cestovania pre jednotlivcov a zmrazenie aktív pre jednotlivcov a subjekty, ktoré označil výbor pre sankcie, – so zreteľom na správu OSN z augusta 2010 mapujúcu najzávažnejšie prípady porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva na území Konžskej demokratickej republiky v období od marca 1993 do júna 2003, – so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a misie MONUSCO zo 6. júla 2020 s názvom Porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva ozbrojenými skupinami Spojeneckých demokratických síl a členmi obranných a bezpečnostných síl na území Beni, v provincii Severné Kivu a na územiach Irumu a Mambasa v provincii Ituri od 1. januára 2019 do 31. januára 2020, – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí)(4), – so zreteľom na Dohodu o partnerstve z 23. júna 2000 medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou)(5), – so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla účinnosť 21. októbra 1986, – so zreteľom na ústavu Konžskej demokratickej republiky prijatú 18. februára 2006, – so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, – so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, – so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku, A. keďže 22. februára 2021 ozbrojenci zabili Lucu Attanasia, talianskeho veľvyslanca v Konžskej demokratickej republike, jeho šoféra Mustafu Milamba a príslušníka talianskej vojenskej polície Vittoria Iacovacciho pri útoku na ich konvoj; keďže veľvyslanec a jeho zamestnanci cestovali vo vozidle OSN z Gomy s cieľom navštíviť školský projekt Svetového potravinového programu OSN v Rutshuru; keďže trasa prechádzala cestou, ktorá bola predtým označená za bezpečnú na cestovanie bez bezpečnostného tímu; B. keďže strážcovia z národného parku Virunga sa pokúšali zachrániť životy veľvyslanca a jeho sprievodu; keďže samotní strážcovia pracujú pod neustálou hrozbou únosu a zabíjania povstaleckými skupinami; keďže pri útoku v Nyamitwitwi v januári 2021 bolo zabitých šesť strážcov a siedmy bol zranený; keďže pri útoku s nastraženou pascou v apríli 2020 zahynulo 12 strážcov a päť civilistov; C. keďže vážna bezpečnostná situácia vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky sa naďalej zhoršuje, najmä na hranici medzi Ituri, Južným Kivu a Severným Kivu; keďže v regióne pôsobí približne 120 ozbrojených skupín vrátane Demokratických síl za oslobodenie Rwandy, Spojených demokratických síl a Nduma-obrany pre obnovené Kongo, ktoré si vynucujú prístup k prírodným zdrojom vrátane nerastov a kontrolu nad nimi a sú zodpovedné za únosy, zabíjanie, mučenie a sexuálne násilie; D. keďže násilie vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky si vyžiadalo v roku 2020 viac ako 2 000 obetí; keďže od začiatku roka 2021 dochádza ešte k väčšiemu násiliu; keďže civilisti, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti, sú terčom opakovaného násilia, v dôsledku ktorého v období od 11. decembra 2020 do 10. januára 2021 zahynulo viac ako 150 ľudí; keďže počas prvých dvoch mesiacov roku 2021 bolo unesených viac ako 100 ľudí a mnoho ďalších bolo zranených; keďže zdravotnícka infraštruktúra a prírodné zdroje boli zničené a domy boli údajne spálené; keďže humanitárne dôsledky tohto násilia vyvolávajú obavy; keďže OSN doteraz zaregistrovala viac ako 67 000 vysídlených osôb; E. keďže podľa Kivu Securuty Tracker bolo od 1. januára 2021 v Severnom aj Južnom Kivu nahlásených 152 vrážd civilistov, 61 únosov za výkupné a 34 prípadov únosu; F. keďže 12. marca 2017 ozbrojení muži popravili dvoch vyšetrovateľov OSN – Švédku Zaidu Catalánovú a Američana Michaela Sharpa – a ich tlmočníka Beita Tshintelu, keď dokumentovali porušovanie ľudských práv v centrálnom regióne Kasai v Konžskej demokratickej republike; G. keďže Konžská demokratická republika má jednu z najvyšších mier vnútorného vysídľovania na svete; keďže viac ako päť miliónov ľudí opustilo domov v rámci krajiny z dôvodu neistoty; keďže mnohé ženy a deti žijú v neistých podmienkach, spia vonku alebo v preplnených verejných priestoroch a sú vystavené riziku obťažovania, napadnutia alebo sexuálneho vykorisťovania; keďže vysídlenému obyvateľstvu sa často neposkytujú základné život zachraňujúce služby a hrozí im podvýživa a choroby; keďže 4. februára 2021 bola v provincii Severné Kivu vyhlásená epidémia eboly; H. keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí oznámil zvýšený výskyt únosov a útokov na humanitárnych pracovníkov a konvoje, čo prinútilo humanitárne organizácie odložiť poskytovanie pomoci a pozastaviť svoju činnosť; keďže členovia občianskej spoločnosti vrátane aktivistov, novinárov a obhajcov ľudských práv naďalej čelia obťažovaniu, zastrašovaniu a útokom; keďže mnohí z nich riskujú svoje životy, aby bránili slobodu združovania a prejavu; I. keďže mandát misie MONUSCO vyprší 20. decembra 2021 a keďže platnosť sankčného režimu pre Konžskú demokratickú republiku zriadeného rezolúciou OSN č. 1533 vyprší 1. júla 2021; keďže počet vojakov a rozpočet pridelený misii MONUSCO sa naďalej znižujú; J. keďže v decembri 2020 EÚ obnovila zavedené cielené sankcie voči jedenástim úradníkom Konžskej demokratickej republiky zodpovedným za porušovanie ľudských práv; K. keďže v správe OSN mapujúcej porušovanie ľudských práv uverejnenej v roku 2010 sa zdokumentovalo 617 prípadov závažného porušovania ľudských práv vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky v rokoch 1993 až 2003; keďže v správe sa podrobne uvádza súbor odporúčaní, ktoré sa vo veľkej miere nevykonali; keďže beztrestnosť je aj naďalej závažným problémom; 1. čo najdôraznejšie odsudzuje zabitie Lucu Attanasia, Mustafu Milamba a Vittoria Iacovacciho, pričom vyjadruje hlboký súcit rodinám obetí, talianskej vláde a vnútroštátnym zamestnancom WFP; vyjadruje poľutovanie nad stratou životov a zabíjaním nevinných civilistov; 2. požaduje, aby sa vykonalo dôkladné, nezávislé a transparentné vyšetrenie okolností súvisiacich s vraždami; víta záväzok prezidenta Tshisekediho začať vyšetrovanie a naliehavo vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky a provinčných vodcov, aby plne spolupracovali s talianskymi orgánmi a Organizáciou Spojených národov; 3. zdôrazňuje, že je primárnou zodpovednosťou vlády Konžskej demokratickej republiky zaistiť bezpečnosť na svojom území a ochranu svojho obyvateľstva pri zachovaní dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane ochrany pred zločinmi proti ľudskosti a vojnovými zločinmi; 4. dôrazne trvá na tom, že orgány Konžskej demokratickej republiky musia zintenzívniť svoje úsilie o ukončenie ozbrojených útokov na civilné obyvateľstvo a že musia dôkladne, nezávisle, účinne a nestranne vyšetriť všetky vraždy a postaviť zodpovedné osoby pred súd v spravodlivých súdnych konaniach; 5. dôrazne odsudzuje závažné porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú miestne milície vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky; naliehavo vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby vytvorila mechanizmus spravodlivosti a zodpovednosti pre osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv zdokumentované v mapovacej správe OSN, ako aj za iné zločiny spáchané v Konžskej demokratickej republike, ktoré sa podľa medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva považujú za závažné; 6. naliehavo vyzýva prezidenta Félixa Tshisekediho, aby dodržal svoj záväzok zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za vraždy vyšetrovateľov OSN Zaidy Catalánovej a Michaela Sharpa a ich tlmočníka Beita Tshintelu boli brané na zodpovednosť, a vyzýva na úplnú transparentnosť tohto vyšetrovania; 7. je znepokojený pretrvávajúcim závažným porušovaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva voči civilistom vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky vrátane mimosúdnych popráv, sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a rozsiahleho náboru a využívania detí ozbrojenými skupinami, ako aj zabíjania civilistov členmi bezpečnostných síl Konžskej demokratickej republiky; zdôrazňuje, že tieto činy by podľa medzinárodného práva mohli predstavovať vojnové zločiny; vyjadruje poľutovanie nad neustálou hrozbou násilia, ktorej je vystavené miestne obyvateľstvo, humanitárni a rozvojoví pracovníci, medzinárodné organizácie, diplomatický zbor a obhajcovia ľudských práv pôsobiaci vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky; 8. je veľmi znepokojený pretrvávajúcou úrovňou beztrestnosti v krajine; konštatuje, že neschopnosť riešiť beztrestnosť tých, ktorí sa dopúšťajú porušovania ľudských práv, len podporuje ďalšie porušovanie; naliehavo vyzýva orgány Konžskej demokratickej republiky, aby urýchlene postavili pred súd páchateľov útoku z 22. februára 2021 a aby podnikli dôrazné kroky na zriadenie dočasného súdnictva; 9. opätovne potvrdzuje svoju výzvu, aby sa pokročilo v odporúčaniach správy OSN o mapovaní, najmä pokiaľ ide o odporúčanie vytvoriť špecializované zmiešané komory na súdoch Konžskej demokratickej republiky s cieľom umožniť spoluprácu medzi súdnictvom Konžskej demokratickej republiky a medzinárodným spoločenstvom v oblasti stíhania porušovania ľudských práv; vyzýva na posilnenie sektora vnútroštátneho súdnictva ako celku s cieľom stíhať zločiny, ktoré predstavujú závažné porušovanie ľudských práv; 10. odsudzuje porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú bezpečnostné a obranné sily; naliehavo vyzýva orgány Konžskej demokratickej republiky, aby odstránili z funkcií príslušníkov bezpečnostných síl a iných úradníkov výkonných zložiek, o ktorých OSN, Konžská demokratická republika a medzinárodné organizácie pre ľudské práva informovali, že boli zapojení do závažného porušovania ľudských práv; vyzýva na vytvorenie formálneho mechanizmu preverovania v rámci širšieho úsilia o reformu sektora bezpečnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa prijímali najprimeranejší kandidáti a aby bezpečnostné sily konali v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; vyzýva orgány, aby ukončili všetku podporu ozbrojených skupín príslušníkmi bezpečnostných síl a politickými predstaviteľmi a zabezpečili, aby osoby zodpovedné za takúto podporu boli brané na zodpovednosť v spravodlivých súdnych konaniach; 11. vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby prijala prístup nulovej tolerancie spolupráce medzi politickými predstaviteľmi, ozbrojenými silami a políciou a ozbrojenými skupinami; 12. vyzýva orgány Konžskej demokratickej republiky, aby urýchlene vytvorili účinný program demobilizácie, odzbrojenia a reintegrácie (ďalej len „DDR“) a vypracovali stratégiu na riešenie ozbrojených skupín s dlhodobou podporou s cieľom zabrániť návratu bývalých bojovníkov; naliehavo vyzýva orgány Konžskej demokratickej republiky, aby poskytli naliehavú humanitárnu pomoc stovkám demobilizovaných bojovníkov, ktorí sú v súčasnosti umiestnení v táboroch v rámci programu DDR, ktoré sú slabo zásobované potravinami a bez prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti; 13. zdôrazňuje odhodlanie misie MONUSCO naďalej vyvíjať maximálne úsilie na zabezpečenie ochrany civilného obyvateľstva v súlade so svojím mandátom a na podporu vnútroštátneho úsilia o upevnenie mieru a stability v krajine; konštatuje, že jej úloha by sa mala opätovne potvrdiť prostredníctvom jasného mandátu, v rámci ktorého sa musia dodržiavať kritériá týkajúce sa bezpečnostnej situácie, pred jej prípadným stiahnutím z regiónu; 14. opätovne pripomína, že násilie vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky úzko súvisí s obchodom so surovinami; zdôrazňuje, že každý obchodný, individuálny alebo štátny prípadne so štátom spojený subjekt, ktorý prispieva k páchaniu týchto trestných činov, musí byť postavený pred súd; víta nadobudnutie účinnosti nariadenia o nerastoch z konfliktných oblastí v januári 2021; zdôrazňuje, že toto nariadenie ponecháva Konžskú demokratickú republiku na zozname krajín, ktoré sa považujú za zasiahnuté konfliktom a vysokorizikové; konštatuje, že najväčšou výzvou zostáva remeselne ťažené zlato, ktorého kontrola je zdrojom nestability v regióne; zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalších opatrení týkajúcich sa povinnej náležitej starostlivosti a zodpovedného obchodného správania podnikov pôsobiacich v konfliktných oblastiach; 15. zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zastavenie financovania ozbrojených skupín zapojených do destabilizačných činností prostredníctvom nezákonného obchodovania s prírodnými zdrojmi vrátane zlata alebo produktov z voľne žijúcich živočíchov; 16. vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezpečnostnou a humanitárnou situáciou, najmä nedávnym nárastom počtu vnútorne vysídlených osôb v Konžskej demokratickej republike, ktorá naďalej vážne ohrozuje civilné obyvateľstvo; pripomína svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s prebiehajúcimi vojenskými činnosťami zahraničných a domácich ozbrojených skupín a pašovaním prírodných zdrojov Konžskej demokratickej republiky; vyzýva všetkých medzinárodných investorov vrátane Číny, aby v plnej miere dodržiavali medzinárodné právo, normy a najlepšie postupy v oblasti zodpovednej ťažby; 17. odsudzuje zabitie ekologických strážcov parku Virunga počas útokov v roku 2020; naliehavo vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby odzbrojila povstalcov a obnovila bezpečnosť v oblasti parku; 18. víta publikáciu Bezpečnostnej rady OSN zo 14. januára 2021 s názvom Stratégia Organizácie Spojených národov pre mierovú konsolidáciu, predchádzanie konfliktom a riešenie konfliktov v oblasti Veľkých jazier; naliehavo vyzýva zúčastnené strany, aby pokračovali v cezhraničnej spolupráci, a to aj prostredníctvom Úradu osobitného vyslanca OSN pre Veľké jazerá, s cieľom riešiť násilie, porušovanie ľudských práv a beztrestnosť vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky; 19. vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby zabezpečila lepšiu správu vecí verejných na všetkých úrovniach štátu a spoločnosti vrátane verejných financií a boja proti korupcii; žiada, aby sa na boj proti korupcii použil sankčný mechanizmus EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zorganizovať v roku 2023 dôveryhodný volebný proces a zaručiť udržateľnú bezpečnosť vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky; 20. vyzýva PK/VP, delegáciu EÚ a misie EÚ v Konžskej demokratickej republike, aby zvýšili viditeľnosť svojej podpory pre ohrozených obhajcov ľudských práv v Konžskej demokratickej republike pomocou všetkých dostupných nástrojov (t. j. politických, diplomatických a finančných) ako ochranného opatrenia na uznanie ich práce v oblasti ľudských práv a uznali ich dôležitú úlohu obhajcov ľudských práv bojujúcich za stabilitu a mier v regióne a v prípade potreby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch; 21. vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila financovanie Konžskej demokratickej republiky s cieľom riešiť výrazne nedostatočné financovanie agentúr OSN, ktoré pracujú s miestnymi orgánmi a komunitami na ochrane civilistov; 22. dôrazne poukazuje na potrebu cezhraničnej spolupráce v oblasti Veľkých jazier v Afrike a vytvorenie regionálnej stratégie susednými krajinami na riešenie násilia a porušovania ľudských práv v Konžskej demokratickej republike; žiada, aby misia spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v oblasti Veľkých jazier v Afrike prispievala k stabilizácii bezpečnostných podmienok a k zlepšeniu humanitárnej situácie; 23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Európskej komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Rade ministrov AKT – EÚ, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, prezidentovi, predsedovi vlády a parlamentu Konžskej demokratickej republiky a Africkej únii a jej inštitúciám.
| ||||||||||||||||||
| Situácia v oblasti ľudských práv v Bahrajnskom kráľovstve, najmä prípady väzňov odsúdených na smrť a obhajcov ľudských práv |
| |||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bahrajne, najmä na uznesenie zo 14. júna 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba(1), a na uznesenie zo 16. februára 2017 o popravách v Kuvajte a Bahrajne(2), – so zreteľom na vyhlásenia hovorcu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 13. júla 2020 o zachovaní trestov smrti v Bahrajne, z 10. júna 2020 o prepustení obhajcu ľudských práv Nabíla Radžaba, z 9. januára 2020 o potvrdení trestu smrti pre dvoch bahrajnských občanov a z 27. júla 2019 o popravách Aliho al-Araba a Ahmeda al-Malaliho, – so zreteľom na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Agnesy Callamardovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu Fionnualy Ni Aolainovej a osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie Nilsa Melzera z 12. februára 2020, v ktorom naliehavo vyzývajú Bahrajn, aby zrušil trest smrti pre Mohameda Ramadána a Husajna Músu, – so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej v mene EÚ a generálnej tajomníčky Rady Európy Marije Pejčinovićovej Burićovej z 10. októbra 2019 k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti, – so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa obhajcov ľudských práv, trestu smrti, mučenia, dialógov o ľudských právach s tretími krajinami a slobody prejavu, – so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby presadzovanie, dodržiavanie a napĺňanie ľudských práv boli ťažiskom všetkých politík EÚ, – so zreteľom na závery 25. zasadnutia spoločnej rady EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a zasadnutia ministrov z 18. júla 2016, – so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Bahrajnom o spolupráci, – so zreteľom na Medzinárodný pakt o politických a občianskych právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorých je Bahrajn zmluvnou stranou, – so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z novembra 2011 (ďalej len „BICI“), – so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 3, – so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, – so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku, A. keďže bahrajnské orgány po ľudovom povstaní v roku 2011 naďalej porušujú a obmedzujú práva a slobody obyvateľstva, najmä právo jednotlivcov na pokojný protest, slobodu prejavu a digitálnu slobodu online aj offline; keďže právnici v oblasti ľudských práv, novinári a politickí aktivisti čelia neustálym systematickým útokom, obťažovaniu, zadržiavaniu, mučeniu, zastrašovaniu, zákazom cestovania a odnímaniu občianstva; keďže od roku 2011 orgány odmietajú všetky požiadavky demokratickej opozície a obhajcov ľudských práv, aby dodržiavali slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže v Bahrajne nie je tolerovaná žiadna politická opozícia; keďže orgány zatkli niekoľko detí za ich účasť na protestoch vo februári 2021 a údajne im hrozili znásilnením a usmrtením elektrickým prúdom; keďže najmenej tri z nich sú od 4. marca 2021 naďalej zadržiavané vrátane 16-ročnej osoby s vážnymi zdravotnými problémami; B. keďže obhajca ľudských práv Abulhadí al-Chawádža, ktorý má bahrajnské a dánske občianstvo a je spoluzakladateľom bahrajnského centra pre ľudské práva a centra pre ľudské práva v Perzskom zálive, je takmer desať rokov vo väzení a odpykáva si doživotný trest za „financovanie terorizmu a účasť na ňom s cieľom zvrhnúť vládu a za špionáž pre cudziu krajinu“; keďže Abulhadí al-Chawádža bol po zatknutí zbitý, mučený a odsúdený v nespravodlivom súdnom procese, ktorý nebol v súlade s bahrajnským trestným právom ani medzinárodnými normami spravodlivého procesu; keďže v júli 2012 pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela k záveru, že zatknutie al-Chawádža bolo svojvoľné, keďže si uplatňoval základné práva slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania, a vyzvala na jeho prepustenie; C. keďže Nabíl Radžab, jeden z najvýznamnejších bahrajnských obhajcov ľudských práv, bol 9. júna 2020 prepustený z väzenia s tým, že zvyšok svojho päťročného trestu si odpyká podľa zákona o alternatívnych trestoch; D. keďže v rokoch 2011 až 2020 Bahrajn odsúdil na trest smrti približne 50 osôb, zatiaľ čo v rokoch 2001 až 2010 bolo vynesených sedem trestov smrti; keďže v súčasnosti čaká v Bahrajne na výkon trestu smrti 27 osôb, pričom 26 z nich hrozí bezprostredná poprava; keďže 15. januára 2017 Bahrajn ukončil sedemročné de facto moratórium na trest smrti popravením troch civilistov; keďže odvtedy bolo popravených šesť osôb; keďže tieto popravy vyhlásila osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy za mimosúdne popravy; keďže trest smrti je najhoršou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu a porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; keďže podmienky väzňov odsúdených na smrť im spôsobujú mimoriadne psychické utrpenie; E. keďže nezávislí pozorovatelia uviedli, že v prípade väčšiny nedávnych popráv bahrajnské orgány dosiahli priznania mučením a žalovaným neboli zaručené spravodlivé súdne procesy; keďže od protestov v roku 2011 a v nadväznosti na závery správy komisie BICI o zneužívaní zo strany vlády bolo zriadených niekoľko interných orgánov, ako napríklad úrad ombudsmana v rámci ministerstva vnútra, špeciálna vyšetrovacia jednotka v rámci úradu generálneho prokurátora a Komisia pre práva väzňov a zadržiavaných osôb, ktoré však nie sú dostatočne účinné a nezávislé; keďže nedostatočná nezávislosť týchto orgánov údajne spôsobuje nedostatočnú zodpovednosť bahrajnskej vlády a bezpečnostných síl; keďže to podporilo kultúru beztrestnosti, ktorá ohrozuje pokusy o demokratickú reformu a slúži na ďalšiu destabilizáciu tejto krajiny; F. keďže Alí Al-Arab a Ahmed Al-Malálí, ktorí sú obaja bahrajnskými občanmi odsúdenými za teroristické trestné činy v rámci hromadného súdneho konania, ktoré bolo poznačené údajným mučením a závažným porušením zásad riadneho procesu, boli 27. júla 2019 zastrelení popravnou čatou; keďže bahrajnské orgány 18. februára 2014 zatkli Mohameda Ramadána za to, že sa spolu s Husajnom Ali Músom 14. februára 2014 údajne zúčastnili na bombovom útoku v Al Dair; keďže na základe odvolania kasačný súd 13. júla 2020 potvrdil svoje konečné rozhodnutie a potvrdil tresty smrti, ktoré boli uložené Mohamedovi Ramadanovi a Husajnovi Alimu Músovi, napriek nespravodlivému súdnemu konaniu s rozsudkom založeným na priznaniach, ktoré boli údajne vynútené od žalovaných mučením, ako aj výsledkom vyšetrovania osobitného vyšetrovacieho útvaru, ktoré sa týkalo obvinení z mučenia pána Músu a pána Ramadána; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Agnes Callamard varovala, že odsúdenie pána Músu a pána Ramadána a ich tresty smrti sú svojvoľné a predstavujú jasné porušenie ich práva na život a predstavovali by svojvoľné zabíjanie; keďže odborníci OSN na ľudské práva vyzvali Bahrajn, aby zabránil poprave oboch mužov; keďže Mohamedovi Ramadánovi a Husajnovi Ali Músovi bezprostredne hrozí poprava a využili všetky právne prostriedky nápravy; G. keďže bahrajnské orgány rozpustili stranu al-Wifáq, ktorá je najväčšou mierovou politickou opozičnou stranou v krajine, skonfiškovali jej majetok a zatkli jej vedúcich predstaviteľov; keďže vodca strany šejk Alí Salmán si v súčasnosti odpykáva doživotné väzenie za údajnú špionáž; H. keďže viacerí verejní činitelia, medzi nimi významní právnici Abduláh Al Šamláví a Abduláh Háším, sú stíhaní len za svoje aktivity na sociálnych médiách; keďže v Bahrajne nie sú žiadne nezávislé médiá, odkedy ministerstvo pre informácie v roku 2017 zastavilo činnosť jediného nezávislého denníka v krajine Al Wasat; I. keďže v preplnených bahrajnských väzniciach sú naďalej mimoriadne zlé zdravotné a hygienické podmienky; keďže z dôvodu zdravotných rizík, ktoré predstavuje pandémia ochorenia COVID-19, prepustili bahrajnské orgány v marci 2020 1486 väzňov; keďže medzi prepustenými takmer úplne chýbali vedúci predstavitelia opozície, aktivisti, novinári a obhajcovia ľudských práv; keďže bahrajnské orgány odmietajú väzňom poskytnúť naliehavú lekársku starostlivosť, čím ohrozujú ich zdravie a dobré podmienky, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami; keďže mnohí politickí väzni vstúpili do štrajku na protest proti zlému zaobchádzaniu vo väzbe; J. keďže bahrajnské súdy naďalej vydávajú a potvrdzujú rozsudky, ktorými zbavujú občanov štátneho občianstva; keďže v roku 2018 zbavili bahrajnské súdy občianstva viac ako 300 osôb a v roku 2019 viac ako 100 osôb vrátane obhajcov ľudských práv, politikov, novinárov a významných náboženských osobností, a že väčšina z týchto osôb zostala bez štátnej príslušnosti; keďže odnímanie štátneho občianstva sa vykonáva v rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; K. keďže v decembri 2018 Bahrajn zmenil svoje pracovné právo, aby zakázal zamestnávateľom diskriminovať pracovníkov na základe pohlavia, pôvodu, jazyka alebo vierovyznania; keďže stanovil sankcie proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; keďže Bahrajn je naďalej miestom, kde sa migrujúci pracovníci, najmä ženy zamestnané ako pracovníčky v domácnosti, využívajú v dôsledku kafalského systému, ktorý umožňuje vykorisťovanie; L. keďže bahrajnské právo naďalej diskriminuje ženy v rodinnom práve, napríklad pokiaľ ide o právo na rozvod a prenesenie bahrajnského občianstva na deti na rovnakom základe ako v prípade mužov; keďže Bahrajn v roku 2002 pristúpil k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ale trvá na výhradách k niekoľkým článkom obsahujúcim ustanovenia, ktoré majú na účel dohovoru zásadný význam; keďže podľa článku 353 trestného zákona nie sú páchatelia znásilnenia trestne stíhaní ani potrestaní, ak sa oženia so svojimi obeťami; keďže bahrajnský parlament v roku 2016 navrhol úplné zrušenie uvedeného článku, ale vláda tento návrh zamietla; keďže článok 334 trestného zákona znižuje tresty pre páchateľov tzv. zločinov v mene cti a cudzoložstva a keďže mimomanželské sexuálne vzťahy sú stále trestným činom; M. keďže Bahrajn je dôležitým partnerom EÚ v Perzskom zálive, a to aj v oblasti politických a hospodárskych vzťahov, energetiky a bezpečnosti; keďže Bahrajnské kráľovstvo má bohatú a dlhú tradíciu otvorenosti voči iným kultúram z celého sveta a je aktívnym aktérom pri vytváraní dynamiky budovania dôvery a podporovania dialógu a stability v Perzskom zálive a širšom regióne Blízkeho východu; N. keďže zmena vedenia v novembri 2020 a vymenovanie nového premiéra, ktorým je princ Salmán bin Hamad Ál Chalífa, sú pre Bahrajn príležitosťou vydať sa cestou politickej reformy a národného inkluzívneho zmierenia vrátane zmierenia medzi sunitmi a šíitmi; keďže dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Bahrajnom sa konal vo februári 2021; keďže Bahrajn je druhou krajinou v oblasti Perzského zálivu, s ktorou EÚ nadviazala dialóg o ľudských právach; 1. je hlboko znepokojený tým, že desať rokov po povstaniach Arabskej jari v Bahrajne sa situácia v oblasti ľudských práv v krajine naďalej zhoršuje, a to z dôvodu vykonávania trestu smrti, svojvoľného zatýkania, stíhania a obťažovania obhajcov ľudských práv a popierania občianskych a politických práv a slobôd združovania, zhromažďovania a prejavu online aj offline; 2. dôrazne odsudzuje odsúdenie Mohameda Ramadána a Husajna Aliho Músu na smrť; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, a najmä jeho veličenstvo šejka Hamada bin Ísá Ál Chalífu, aby okamžite zastavili ich popravu, zmiernili ich tresty, nariadili obnovu súdneho konania, ktorý bude plne v súlade s medzinárodnými normami spravodlivého procesu a vylúči dôkazy získané mučením, a umožnili nezávislé vyšetrovanie obvinení z mučenia; vyzýva Bahrajn, aby preskúmal nezávislosť a účinnosť vnútorných orgánov, ktoré monitorujú zneužívania vládou, ako je ombudsman, osobitný vyšetrovací útvar (SIU) a výbor pre práva väzňov a zadržiavaných osôb (PDRC), ktoré vedú nezodpovedajúce vyšetrovania a schvaľujú spoliehanie sa bahrajnského súdu na vynútené priznania s cieľom zabezpečiť odsúdenia, a to aj v rámci vyšetrovania obvinení pána Ramadána a pána Músu; 3. dôrazne odsudzuje zrušenie de facto moratória na výkon trestu smrti; vyzýva bahrajnské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na výkon trestu smrti ako krok k jeho zrušeniu; požaduje komplexné preskúmanie všetkých trestov smrti s cieľom zabezpečiť, aby tieto súdne procesy boli v súlade s medzinárodnými normami a aby sa obetiam porušovania ľudských práv, ktoré boli nezákonne odsúdené na smrť, poskytla náprava; pripomína, že EÚ je proti trestu smrti a považuje ho za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od trestnej činnosti a v prípade chyby je nezvratný; 4. zdôrazňuje, že zmena vedenia od novembra 2020 predstavuje pre EÚ príležitosť presmerovať svoju zahraničnú politiku vo vzťahu k Bahrajnu, a to aj vzhľadom na nový národný akčný plán pre ľudské práva; vyzýva nového premiéra, princa Salmána bin Hamada Ál Chalífu, aby využil svoje právomoci a nasmeroval Bahrajn smerom k politickej reforme a dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd; 5. vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia, a to aj Abulhadího al-Chawádža, Dr. Abdaldžalíla as-Sinkísa, Nádžího Fatíla, Abdalwahhába Husajna, Alího Hadžího, šejka Alího Salmána a Hasana Mušajmu, ktorí boli zadržaní a odsúdení len za to, že uplatnili svoje právo na slobodu prejavu, a vyzýva na zrušenie všetkých obvinení proti nim; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa a členské štáty, aby presadzovali a viedli ráznu kampaň na zabezpečenie okamžitého prepustenia uväznených obhajcov ľudských práv ako kľúčového prvku posilnenej spolupráce medzi EÚ a Bahrajnom; vyzýva bahrajnské orgány, aby zaručili bezpečný priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé médiá; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby umožnila zahraničným novinárom a organizáciám pre ľudské práva prístup do Bahrajnu; veľmi oceňuje prácu všetkých obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov, ktorých práca je pre obranu ľudských práv nevyhnutná; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby obnovila jediné nezávislé médium krajiny Al Wasat a umožnila nezávislým politickým spoločnostiam vrátane tých, ktoré boli rozpustené, pôsobiť v Bahrajne; 6. víta prepustenie Nabíla Radžaba podľa zákona o alternatívnych sankciách, ale naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby zrušili zákaz jeho cestovania; 7. vyzýva bahrajnskú vládu, aby zastavila obťažovanie obhajcov ľudských práv a okamžite zrušila zákaz ich cestovania, a trvá na tom, aby orgány za každých okolností zaručili, že obhajcovia ľudských práv v Bahrajne budú môcť vykonávať svoje legitímne činnosti v oblasti ľudských práv v tejto krajine aj mimo nej; 8. vyjadruje osobitné znepokojenie nad zneužívaním protiteroristických zákonov v Bahrajne a zdôrazňuje význam podpory poskytovanej Bahrajnu, najmä pokiaľ ide o jeho súdny systém, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; žiada bahrajnské orgány, aby urýchlene zmenili svoj zákon č. 58 (2006) o ochrane spoločnosti pred teroristickými činmi a všetky ostatné zákony, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a politické slobody a ktoré nie sú v úplnom súlade s medzinárodnými záväzkami a normami; 9. odsudzuje pretrvávajúce používanie mučenia vrátane odopierania zdravotnej starostlivosti a iného krutého a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania týkajúce sa zadržaných osôb vrátane pokojných demonštrantov a civilistov; vyzýva na dôkladné a dôveryhodné vyšetrenie všetkých obvinení z mučenia s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám; vyjadruje poľutovanie nad zúfalými väzenskými podmienkami v krajine; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby chránili všetky zadržiavané osoby pred nebezpečenstvom ochorenia COVID-19; 10. naliehavo vyzýva vládu Bahrajnu, aby dodržiavala svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN proti mučeniu vrátane jeho článku 15, ktorý zakazuje použitie akéhokoľvek vyhlásenia vydaného v dôsledku mučenia ako dôkazu v akomkoľvek konaní; vyzýva na ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT), ako aj Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti; 11. vyzýva vládu Bahrajnu, aby plne spolupracovala s orgánmi OSN, aby rozšírila stále pozvanie na návštevu Bahrajnu na všetky osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva a aby proaktívne spolupracovala; vyzýva bahrajnskú vládu, aby úradníkom EÚ, nezávislým pozorovateľom a skupinám pre ľudské práva umožnila navštíviť bahrajnské väznice, a naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby zabezpečili najmä to, aby do krajiny mohli vstupovať osobitní spravodajcovia OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, pre obhajcov ľudských práv, pre slobodu prejavu a pre slobodu zhromažďovania; 12. odsudzuje pretrvávajúcu prax svojvoľného zbavovania štátnych príslušníkov ich občianstva, čo v mnohých prípadoch viedlo k tomu, že v rozpore s Dohovorom OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti ľudia stratili štátnu príslušnosť; vyzýva bahrajnské orgány, aby zmenili zákon o štátnom občianstve krajiny a obnovili bahrajnské občianstvo tým osobám, ktorým bolo nespravodlivo odňaté; 13. berie na vedomie pokračujúce úsilie bahrajnskej vlády reformovať trestný poriadok a právne postupy krajiny a nabáda ju na pokračovanie v tomto procese; vyzýva na úplné vykonávanie odporúčaní nezávislej vyšetrovacej komisie (BICI) a všeobecného pravidelného preskúmania (UPR); naďalej podporuje reformný program bahrajnskej vlády a nabáda Bahrajnské kráľovstvo, aby sa v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami usilovalo o stabilitu prostredníctvom ďalších reforiem a inkluzívneho zmierenia v prostredí, v ktorom možno otvorene vyjadriť pokojnú politickú kritiku; 14. vyzýva delegáciu EÚ, aby v plnej miere vykonávala usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, poskytovala zadržiavaným obhajcom ľudských práv všetku primeranú podporu, a to aj prostredníctvom organizovania návštev vo väzniciach, monitorovania súdnych procesov a vydávania verejných vyhlásení, a aby poskytla podporu občianskej spoločnosti a zaistila prístup k ochrane pre ľudí, ktorým hrozí prenasledovanie; 15. vyzýva PK/VP, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Radu a členské štáty, aby systematicky upozorňovali na porušovanie ľudských práv v Bahrajne, ako aj na nedostatok politického priestoru na vyjadrenie legitímneho a pokojného odporu a aby zvážili cielené opatrenia voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv; 16. berie na vedomie dialóg medzi EÚ a Bahrajnom v oblasti ľudských práv; vyzýva na posilnenie tohto dialógu v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach; konštatuje, že dialóg medzi EÚ a Bahrajnom o ľudských právach nie je náhradou za riadny dialóg medzi vládou, opozíciou a občianskou spoločnosťou v samotnom Bahrajne; naliehavo vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že neformálny dialóg o ľudských právach s Bahrajnom bude zameraný na konkrétne výsledky a záväzky vrátane konzultácií s občianskou spoločnosťou pred dialógom a po ňom; zdôrazňuje, že bahrajnské orgány by sa mali do tohto procesu zmysluplne a skutočne zapojiť; podporuje ďalší dialóg, angažovanosť a výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a súdnych konaní medzi EÚ, jej členskými štátmi a Bahrajnským kráľovstvom; 17. naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo všetkých oblastiach spolupráce s Bahrajnom vrátane dohody o spolupráci medzi EÚ a Bahrajnom, ktorá bola nedávno uzatvorená a neobsahovala odkazy na ľudské práva; 18. je znepokojený správami o používaní technológie sledovania zameranej proti bahrajnským obhajcom ľudských práv; opakuje, že technológie sledovania, ktoré európske spoločnosti vyvážajú do Bahrajnu, by mohli uľahčiť potláčanie obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby orgány EÚ pre kontrolu vývozu pred udelením vývozných licencií tretej krajine zohľadňovali kritériá ľudských práv; vyzýva všetky členské štáty, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky prevody zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré môže Bahrajn použiť pri prebiehajúcom potláčaní ľudských práv; 19. zdôrazňuje, že cena delegácie EÚ Chaillot za presadzovanie ľudských práv v regióne Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive by sa nemala udeliť tým, ktorí ospravedlňujú porušovanie ľudských práv; 20. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tzv. systém kafala umožňuje porušovanie pracovných práv a obmedzenia sociálnych a odborových hnutí v krajine; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby zmenila pracovnoprávne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci v domácnosti mohli využívať rovnaké práva ako ostatní pracovníci vrátane obmedzení ich pracovného času, dní týždenného odpočinku a minimálnej mzdy; 21. vyzýva bahrajnskú vládu, aby podľa potreby zmenila právne predpisy s cieľom odstrániť diskrimináciu žien v súvislosti so vstupom do manželstva, v rámci manželstva, počas rozpustenia manželstiev a vo vzťahu k deťom a dedičstvu a umožniť ženám, aby na svoje deti prenášali štátnu príslušnosť na rovnakom základe ako muži; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby stiahla všetky výhrady voči Výboru pre odstránenie diskriminácie žien, zrušila články 353 a 334 trestného poriadku, v ktorých sa pripúšťa násilie páchané na ženách, a zrušila ustanovenia, ktoré kriminalizujú konsenzuálne sexuálne vzťahy dospelých; 22. naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby boli naďalej ostražité, pokiaľ ide o vývoj v tejto krajine a v oblasti Perzského zálivu vo všeobecnosti, a aby využívali všetky prostriedky vplyvu, ktoré majú k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad zahraničným zasahovaním do bahrajnskej domácej politiky, ktoré je zamerané na destabilizáciu krajiny; 23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.
| ||||||||||||
| Hromadné súdne procesy proti opozícii a občianskej spoločnosti v Kambodži |
| |||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži, najmä na uznesenie zo 14. septembra 2017 o Kambodži, najmä prípade Kema Sokhu(1), uznesenie zo 14. decembra 2017 o Kambodži, a najmä o rozpustení strany CNRP(2) a uznesenie z 13. septembra 2018 o Kambodži, najmä prípade Kema Sokhu(3), – so zreteľom na závery Rady o Kambodži z 26. februára 2018, – so zreteľom na Parížske mierové dohody z roku 1991, v ktorých sa v článku 15 zakotvuje záväzok dodržiavať ľudské práva a základné slobody v Kambodži, a to aj zo strany medzinárodných signatárov, – so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 12. februára 2020(4) o zrušení časti colných preferencií, ktoré boli udelené Kambodži v rámci obchodného režimu EÚ „Všetko okrem zbraní“, od 12. augusta 2020, – so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 11. septembra 2020 o zatknutí významného predstaviteľa odborových zväzov Ronga Chhuna a 24 ďalších obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia(5); – so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 2. marca 2021 o hromadných súdnych procesoch vedených proti predstaviteľom opozície, – so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, – so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, členov pracovnej skupiny pre diskrimináciu žien a dievčat a osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu zo 16. novembra 2020 o zásahoch proti občianskej spoločnosti a útokoch na obhajcov ľudských práv v Kambodži; – so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom, uzatvorenú 29. apríla 1997(6), – so zreteľom na kambodžský trestný zákon, – so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2008, – so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948, – so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, – so zreteľom na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži Rhony Smithovej z 25. novembra 2020, – so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku, A. keďže v novembri 2020 bolo aspoň 137 jednotlivcov obvinených z napojenia na rozpustenú opozičnú Kambodžskú stranu národnej záchrany (CNRP) a súdených na základe politicky motivovaných obvinení z podnecovania, sprisahania a útokov proti štátu podľa článkov 451, 453, 494 a 495 trestného zákona; B. keďže 1. marca 2021 mestský súd mesta Phnom Pénh odsúdil deväť hlavných vodcov CNRP na základe obvinenia z „pokusu o zorganizovanie štátneho prevratu s cieľom zvrhnúť vládu“ v súvislosti s ich pokusom o návrat do Kambodže 9. novembra 2019; C. keďže bývalý predseda CNRP Sam Rainsy sa do Kambodže pokúsil vrátiť v roku 2019; keďže Sam Rainsy bol odsúdený na najprísnejší trest odňatia slobody vo výške 25 rokov; keďže spolu so Samom Rainsym boli odsúdení aj Mu Sochua, Eng Chhay Eang, Ou Chanrith, Ho Vann, Long Ry, Men Sothavrin, Tiolung Saumura a Nuth Romduol; keďže všetci obžalovaní čelia trestom odňatia slobody vo výške 20 až 25 rokov; keďže ich právo voliť a kandidovať vo voľbách bolo zrušené; D. keďže opoziční politici boli súdení v neprítomnosti, pretože im nebolo umožnené vrátiť sa do Kambodže, aby sa mohli obhájiť pred súdom; E. keďže zatiaľ čo súdy v týchto prípadoch uplatňujú zrýchlené konania, súdny proces proti bývalému predsedovi CNRP Kemovi Sokhovi, ktorý bol prepustený na kauciu, naďalej zostáva pozastavený a jeho žiadosti o pokračovanie v konaní boli zamietnuté; F. keďže v júli 2019 súd v neprítomnosti uznal Konga Atitha, novozvoleného predsedu Koalície demokratických odborových zväzov kambodžských pracovníkov v odevnom priemysle (CCAWDU), vinným z úmyselných násilných činov v súvislosti s demonštráciou vodičov spoločnosti Capitol Bus Company v roku 2016; keďže v dôsledku trojročného podmienečného trestu Kong Atith viac nemôže vykonávať funkciu vodcu zväzu pracovníkov; G. keďže 31. júla 2020 orgány zatkli Ronga Chhuna, predsedu nezávislej Kambodžskej konfederácie odborových zväzov, bez zatykača a v jeho dome v Phnom Pénh a keďže Rong Chhun bol 1. augusta 2020 obvinený z „podnecovania k spáchaniu zločinu“ podľa článkov 494 a 495 kambodžského trestného zákona; keďže Ronga Chhuna následne umiestnili do vyšetrovacej väzby v nápravnom zariadení 1 v Phnom Pénh; H. keďže počas hromadných súdnych procesov v období od novembra 2020 do februára 2021 neboli predložené žiadne spoľahlivé dôkazy; keďže obžalovaným nebola umožnená prítomnosť na súdnych procesoch; keďže verejnosť bola vo veľkej miere vylúčená zo súdnych konaní; keďže boli nahlásené prípady, keď obžalovaní vzniesli námietky proti údajným priznaniam, ktoré boli použité počas súdnych konaní, pričom tvrdili, že tieto priznania boli podpísané alebo potvrdené odtlačkom prstu pod nátlakom a bez prítomnosti právneho zástupcu; I. keďže v rámci súdnych procesov mestského súdu v Phnom Pénh sa porušujú procesné a hmotné požiadavky spravodlivého procesu, zakotvené v kambodžskom trestnom zákone a v článku 14 ods. 3 písm. d) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; J. keďže kambodžská vláda od roku 2017 prijala sériu represívnych opatrení, ktoré obmedzujú politickú účasť a volebné práva v krajine, čím sa odchýlila od cesty, ktorá vedie k demokracii, a vytvorila autoritársky štát; K. keďže najvyšší súd 16. novembra 2017 oznámil rozpustenie CNRP; L. keďže počas volieb v Kambodži v roku 2018 neboli splnené minimálne medzinárodné normy, pokiaľ ide o demokratické voľby, čím sa Kambodžskej ľudovej strane (CPP) ako vládnucej strane umožnilo získať úplnú kontrolu nad všetkými kreslami v Senáte aj v Národnom zhromaždení, v dôsledku čoho sa de facto vytvoril štát jednej strany bez akejkoľvek parlamentnej opozície; M. keďže kambodžské orgány oznámili, že nasledujúce miestne voľby sa budú konať 5. júna 2022, zatiaľ čo kľúčová opozičná strana CNRP zostáva aj naďalej právne rozpustená, pričom jej vodcovia boli odsúdení a bolo im zakázané vykonávať politickú činnosť a jej podporovatelia čelia obťažovaniu, zatýkaniu a násiliu; N. keďže odborníci OSN na ľudské práva vyjadrili obavy, pokiaľ ide o čoraz prísnejšie obmedzovanie občianskej spoločnosti v Kambodži; O. keďže Komisia 12. februára 2020 rozhodla, že zruší časť colných preferencií, ktoré boli udelené Kambodži v rámci obchodného režimu EÚ „Všetko okrem zbraní“, z dôvodu vážneho a systematického porušovania zásad ľudských práv, ktoré sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach; 1. vyzýva kambodžskú vládu, aby ukončila všetky formy obťažovania, zastrašovania a politicky motivovaných obvinení proti členom opozície, odborárom, obhajcom ľudských práv, médiám a aktérom občianskej spoločnosti; vyzýva bezpečnostné sily, aby sa zdržali zbytočného a neprimeraného používania sily voči účastníkom pokojných demonštrácií; 2. vyzýva kambodžské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne zrušili tresty Sama Rainsyho, Mu Sochuovej, Enga Chhaya Eanga, Oua Chanritha, Hoa Vanna, Longa Rya, Mena Sothavrina, Tiolung Saumuraovej a Nutha Romduola; 3. vyzýva kambodžské orgány, aby začali postup národného zmierenia prostredníctvom úprimného a inkluzívneho dialógu so stranami politickej opozície a občianskou spoločnosťou; 4. vyzýva kambodžskú vládu, aby bezodkladne prepustila všetky osoby, ktoré boli zadržané z dôvodu uplatňovania ľudských práv, a zrušila všetky obvinenia voči týmto osobám; zdôrazňuje, že obvinenia vznesené proti viac ako 130 osobám sú politicky motivované a ich účelom je odstrániť akýkoľvek odpor; 5. s hrôzou odsudzuje stupňujúce sa porušovanie ľudských práv v Kambodži vrátane páchania násilia proti pokojným demonštrantom, prijímania nových represívnych zákonov a zatýkania obhajcov ľudských práv, novinárov, aktivistov opozičných strán, ochrancov životného prostredia, študentov a bežných občanov za to, že pokojne vyjadrujú svoje názory; 6. naliehavo vyzýva kambodžskú vládu, aby zrušila všetky represívne zákony vrátane nedávnych dekrétov a návrhov zákonov, ktoré upravujú digitálne prostredie a umožňujú vláde zvýšiť online dohľad, cenzúru a kontrolu nad internetom, a aby tiež zrušila všetky nedávne zmeny ústavy, trestného zákona, zákona o politických stranách, zákona o odborových zväzoch, zákona o mimovládnych organizáciách a všetky ostatné právne predpisy, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a politické slobody a nie sú v úplnom súlade so záväzkami Kambodže a medzinárodnými normami; 7. vyzýva kambodžské orgány, aby rešpektovali práva všetkých občanov na spravodlivý proces, slobodu prejavu a slobodu združovania a pokojného zhromažďovania; 8. vyzýva kambodžské orgány, aby okamžite ukončili ďalšie formy obťažovania vrátane súdneho obťažovania a zastrašovania členov opozície v krajine; 9. odsudzuje represívne opatrenia vykonávané pod zámienkou ochrany zdravia a pripomína, že núdzové opatrenia prijaté v rámci obmedzovania šírenia pandémie COVID-19 by sa nemali využívať na potlačenie odporu; 10. vyjadruje znepokojenie nad čoraz častejšími zásahmi proti ochrancom životného prostredia; vyjadruje tiež obavy, pokiaľ ide o ich zaradenie do nedávnych hromadných súdnych procesov; 11. pripomína, že voľby neboli ani slobodné, ani spravodlivé a že CPP by sa nemala považovať za legitímnu vládnucu stranu Kambodže; zdôrazňuje, že voľby môžu byť skutočne spravodlivé iba vtedy, keď sa na nich môžu zúčastniť aj opozičné strany; 12. vyzýva vládu Kambodže, aby znovunastolila demokraciu a zabezpečila, že pri vykonávaní právnych predpisov sa budú rešpektovať ľudské práva a základné slobody, čo zahŕňa úplné dodržiavanie ústavných ustanovení týkajúcich sa plurality a slobody združovania a prejavu; 13. vyjadruje vážne znepokojenie nad pretrvávajúcimi vládnymi opatreniami a obťažovaním, namierenými proti nezávislým médiám a novinárom, ktorými sa potláča ich právo na slobodu prejavu vrátane práva zastávať názory a prijímať a podávať informácie a nápady bez zásahu verejných orgánov, a nad tým, že niekoľkí novinári boli odsúdení na trest odňatia slobody z dôvodu nezávislého spravodajstva na základe vykonštruovaných obvinení; 14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že kambodžská vláda si nesplnila povinnosť, pokiaľ ide o prekonanie vážneho a systematického porušovania politickej účasti, slobody prejavu a slobody združovania, čo viedlo k tomu, že Komisia prijala rozhodnutie zrušiť od 12. augusta 2020 časť colných preferencií, ktoré boli Kambodži udelené v rámci obchodného režimu EÚ „Všetko okrem zbraní“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby trvala na jasne vymedzených referenčných hodnotách v oblasti ľudských práv v rámci všetkých svojich interakcií s kambodžskou vládou a aby problematické otázky zdôraznené v tomto uznesení zaradila do rámca prebiehajúcej zvýšenej spolupráce s orgánmi vrátane režimu „Všetko okrem zbraní“; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala situáciu a aby posúdila vplyv čiastočného zrušenia v rámci režimu „Všetko okrem zbraní“ na najzraniteľnejšie prvky občianskej spoločnosti; 15. konštatuje, že tohtoročný samit ASEM sa má konať v Phnom Pénh; domnieva sa, že EÚ by toto miesto konania nemala akceptovať, kým sa v krajine znovu nenastolí demokracia; 16. vyzýva členské štáty, aby pozastavili všetku bilaterálnu finančnú podporu určenú kambodžskej vláde a aby sa namiesto toho zamerali na organizácie občianskej spoločnosti a opozičné strany; 17. vyzýva ESVČ a členské štáty, aby monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži a aby konali v plnom súlade s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu a s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv; vyzýva delegáciu EÚ v Phnom Pénh a veľvyslanectvá členských štátov, aby monitorovali súdne procesy a vykonávali návštevy vo väzniciach; 18. trvá na tom, aby kambodžská vláda spolupracovala s úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitnými postupmi OSN s cieľom umožniť im bez zásahov plniť svoje mandáty; 19. vyzýva kambodžskú vládu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že CNRP sa urýchlene obnoví a jej 5 007 miestnych poslancov bude môcť opätovne nadobudnúť svoje pozície; 20. pripomína výzvu, ktorú osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži Rhona Smith adresovala kambodžským orgánom, v rámci ktorej žiada otvoriť občiansky priestor, chrániť a presadzovať základné slobody vrátane práva na slobodu združovania a prejavu a zabezpečiť právo na spravodlivý proces pre všetkých, ako to zaručujú medzinárodné normy a štandardy v oblasti ľudských práv a kambodžské zákony; 21. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali komplexnú a strategickú iniciatívu pre demokraciu v súvislosti s krajinami regiónu ASEAN a aby ju do šiestich mesiacov predložili Európskemu parlamentu; 22. domnieva sa, že cielené sankcie, ako sú zákaz cestovania a zmrazenie aktív, namierené proti vedúcim predstaviteľom Kambodže, sa mali uložiť už dávnejšie; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala reštriktívne opatrenia proti politickým lídrom a vodcom bezpečnostných síl, ktorí sú zodpovední za vážne porušovanie ľudských práv, rozpustenie a následné potláčanie opozície v Kambodži, a proti ich hospodárskym záujmom v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; 23. vyzýva ESVČ a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia s cieľom zaujať vedúcu pozíciu na nadchádzajúcom 48. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v záujme prijatia dôrazného uznesenia, v rámci ktorého sa bude riešiť situácia v oblasti ľudských práv v Kambodži, predĺži sa mandát osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži a požiada sa, aby vysoká komisárka OSN pre ľudské práva monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži a podávala o tom správy a navrhla opatrenia, ktoré by kambodžská vláda mala prijať v záujme zachovania súladu s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv; 24. vyzýva Európsku radu, aby prijala formálnu pozíciu k situácii v oblasti ľudských práv a zhoršovania demokracie v Kambodži; 25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Národnému zhromaždeniu Kambodže.
| ||||||||||||||||||||
| Sýrsky konflikt – 10 rokov po povstaní |
| |||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenie z 15. marca 2018 o situácii v Sýrii(1), uznesenie z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu(2), uznesenie zo 4. júla 2017 o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy(3), uznesenie z 24. októbra 2019 o tureckej vojenskej operácii v severovýchodnej Sýrii a jej dôsledkoch(4), uznesenie z 26. novembra 2019 o právach detí pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(5) a uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ(6), – so zreteľom na vyhlásenie Rady EÚ pre zahraničné veci zo 6. marca 2020 a najnovšie závery Rady EÚ o Sýrii zo 14. októbra 2019, 16. apríla 2018 a 3. apríla 2017, – so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Sýrii vrátane vyhlásení z februára 2020 o prístupe k humanitárnej pomoci v Idlibe, z 13. januára 2020 a 26. septembra 2019 o Sýrii a z 9. októbra 2019 o vývoji v severovýchodnej Sýrii, – so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/30 z 15. januára 2021, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii(7), ktorým sa do zoznamu sankcií EÚ voči osobám zodpovedným za násilné represie v Sýrii doplnil nový minister zahraničných vecí Sýrie, – so zreteľom na stratégiu EÚ pre Sýriu prijatú 3. apríla 2017 a závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš, – so zreteľom na spoločné vyhlásenie OSN a Európskej únie ako spolupredsedov štvrtej bruselskej konferencie na tému Podpora budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa konala 30. júna 2020, – so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Sýrii vrátane vyhlásení jeho hovorcu z 1. a 18. februára 2020, – so zreteľom na najnovšie vyhlásenie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Geira O. Pedersena adresované Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) 22. januára 2021, – so zreteľom na rezolúcie BR OSN týkajúce sa Sýrie od roku 2011, najmä na rezolúciu BR OSN č. 2254 (2015) o schválení plánu mierového procesu v Sýrii, rezolúciu BR OSN č. 2249 (2015) o Islamskom štáte v Iraku a Sýrii a rezolúciu BR OSN č. 2533 (2020) o obnove hraničného priechodu Báb al-Hawá do 10. júla 2021 pre humanitárnu pomoc, – so zreteľom na najnovšie správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu predložené Rade pre ľudské práva 1. marca 2021, – so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/248 z 21. decembra 2016 o vytvorení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrii od marca 2011, – so zreteľom na vyhlásenie UNICEF z 28. februára 2021 o bezpečnej reintegrácii a repatriácii všetkých detí v tábore al-Húl a na celom severovýchode Sýrie, ako aj na správu UNICEF z 2. februára 2021 o humanitárnej situácii v celej Sýrii v roku 2020, – so zreteľom na zriadenie sekretariátu siete EÚ pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ktorý zastrešuje Eurojust, v roku 2011, – so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde(8), jej akčný plán z roku 2004 pre Medzinárodný trestný súd s cieľom dosiahnuť všeobecnú ratifikáciu a vykonávanie a na revidovaný akčný plán EÚ z roku 2011, – so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, – so zreteľom na Chartu OSN a dohovory OSN, ktorých je Sýria zmluvnou stranou, vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, – so zreteľom na Ženevské komuniké z roku 2012 a 2014 s podporou OSN, – so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim, – so zreteľom na Dohovor OSN o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení; – so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948, – so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku, A. keďže koncom februára 2011 sýrsky režim zatkol, zadržiaval a mučil sýrske deti v Dar’á za to, že na mestských múroch napísali grafity kritizujúce prezidenta Baššára al-Asada; keďže 15. marca 2011 tisíce Sýrčanov v Dar’á a Damasku vyšli v rekordnom počte do ulíc, aby požadovali demokratické reformy, prepustenie politických väzňov, ukončenie mučenia, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb a ukončenie korupcie; keďže tieto ľudové protesty sa v krajine šíria už niekoľko rokov, a to od veľkých miest ako Homs, Hamá, Idlib a známych štvrtí Aleppa a Damasku až po menšie mestá ako al-Hasaka na severovýchode a Kafr Nabl na severozápade; B. keďže sýrske povstanie v roku 2011 bolo prejavom etnickej a náboženskej rozmanitosti Sýrie a zúčastnili sa na ňom vodcovia všetkých etnických a náboženských skupín a všetkých provincií krajiny; C. keďže sýrsky režim reagoval na legitímne demokratické ašpirácie svojho ľudu hrubou brutalitou zo strany sýrskych bezpečnostných síl a spojeneckých milícií pod jeho velením; keďže viac ako 500 000 ľudí prišlo o život a viac ako milión ľudí utrpelo zranenia; keďže podľa Sýrskej siete pre ľudské práva bolo od marca 2011 zabitých viac ako 230 000 civilistov, z toho 88 % zabil sýrsky režim, 3 % ruské sily, 2 % Dá’iš a 2 % ozbrojené opozičné skupiny; keďže viac ako 15 000 civilistov bolo umučených na smrť, z toho 99 % vo väzniciach režimu; keďže odvtedy viac ako 150 000 civilistov nedobrovoľne zmizlo a sú naďalej zadržiavaní, pričom za 88 % z týchto prípadov zodpovedá sýrsky režim, za 6 % ISIL/Dá’iš a za 3 % ozbrojené opozičné skupiny; keďže odvtedy násilne zmizlo alebo bolo zadržiavaných viac ako 3 400 zdravotníckych pracovníkov, z toho 98 % zo strany sýrskeho režimu; D. keďže strany konfliktu vrátane vládnych síl a ich spojencov, protivládnych ozbrojených skupín a teroristických organizácií na zozname OSN, ako je ISIL/Dá’iš, sa v rôznej miere dopustili hrubého porušovania ľudských práv vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; keďže taktika, ktorú uplatnil brutálny režim a džihádisti, bola zameraná na vyhladenie umiernených a prodemokratických síl; keďže všetky osoby, ktoré majú tieto zločiny na svedomí, sa za ne musia zodpovedať; E. keďže sýrsky režim použil chemické zbrane, rakety Scud, konvenčné delostrelecké a letecké bomby, ako aj barelové bomby, kazetové bomby a zápalné bomby v husto obývaných civilných oblastiach, ako sú Homs, Hamá a východné Aleppo; keďže pokojným demonštrantom, ktorí boli zranení v dôsledku ostrej paľby sýrskych bezpečnostných síl, bolo odopreté ošetrenie a boli umučení na smrť vo vojenských nemocniciach a detenčných centrách v celej krajine, ako sa uvádza v Cézarovej správe, ktorú v máji 2014 predložilo Francúzsko BR OSN; keďže rodinám sa bežne bráni v tom, aby mŕtvych pochovávali na cintorínoch; keďže celé mestá boli obliehané a zámerne vyhladované; keďže došlo ku kolektívnym trestom, mimosúdnym popravám a viacerým masakrom stoviek mužov, žien a detí vo vidieckych mestách, ako napríklad v máji 2012 v meste al-Húla; keďže vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu informovala o tom, že ozbrojené sily sýrskeho režimu a ich milície systematicky používajú znásilňovanie a iné formy sexuálneho násilia ako vojnovú zbraň; F. keďže OSN prostredníctvom mandátu svojich osobitných vyslancov OSN vytvorila rad iniciatív s cieľom dosiahnuť prímerie medzi všetkými stranami, prepustiť zadržiavaných, zaručiť prístup humanitárnej pomoci do všetkých častí krajiny, chrániť novinárov a mimovládne organizácie a zapojiť sa do inkluzívneho dialógu o politickom riešení konfliktu, ku ktorému došlo po roku 2011; keďže tento proces a Sýrsky ústavný výbor s mandátom OSN zostávajú na mŕtvom bode; G. keďže v októbri 2019 bol zriadený Sýrsky ústavný výbor, poverený nájdením politického riešenia sýrskeho konfliktu pod záštitou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu a v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254 (2015); keďže Sýrsky ústavný výbor napriek svojim štrukturálnym nedostatkom a pretrvávajúcej neochote prezidenta Asada ku konštruktívnej spolupráci v rámci výboru zostáva kľúčovým nástrojom na dosiahnutie mierového politického riešenia konfliktu; H. keďže Rusko od roku 2011 vetovalo s podporou Číny 16 rezolúcií BR OSN vrátane rezolúcií o postúpení situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a o zlepšení prístupu humanitárnej pomoci; keďže Irán a Hizballáh sa priamo podieľali na podpore represií sýrskeho režimu voči civilistom; keďže Rusko od roku 2015 vynakladá logistické, diplomatické a finančné zdroje na rozsiahlu vojenskú intervenciu ruských vzdušných síl na podporu sýrskeho režimu; I. keďže Turecko od roku 2016 v rozpore s medzinárodným právom zasahuje priamo v Sýrii s cieľom okupovať severné časti krajiny, ktoré tvoria prevažne sýrske kurdské enklávy, ako napríklad inváziou území kontrolovaných Demokratickými silami Sýrie v októbri 2019; keďže v reakcii na tieto kroky Turecka niekoľko členských štátov EÚ formálne pozastavilo predaj zbraní do Turecka; J. keďže podľa krajín spolupredsedov Minskej skupiny OBSE presunulo Turecko sýrskych žoldnierov do Náhorného Karabachu; K. keďže globálna koalícia pokračuje vo svojom úsilí v Iraku, Sýrii a na celom svete mariť zámery ISIL/Dá’iš a činnosť jej pobočiek a sietí; L. keďže EÚ a jej členské štáty prerušili v roku 2012 diplomatické vzťahy so sýrskym režimom; keďže po tom, ako sa začiatkom roka 2012 zatvorili veľvyslanectvá členských štátov, EÚ zatvorila v decembri 2012 svoju delegáciu v Damasku; M. keďže Rada prijala v roku 2011 sankcie voči jednotlivcom a subjektom, ktorí sa podieľali na represiách voči civilistom, a odvtedy ich ďalej rozšírila s cieľom dojednať politickú dohodu; keďže tieto sankcie majú humanitárne výnimky; N. keďže reakcia sýrskeho režimu na povstanie viedla k zničeniu sýrskej hospodárskej a sociálnej štruktúry; keďže kolaps sýrskej libry umocnil kolaps libanonského hospodárstva od roku 2019 a globálne hospodárske dôsledky súvisiace s pandémiou COVID-19 od marca 2020; keďže náklady na základné potraviny sa od roku 2019 zvýšili o viac ako 100 %; O. keďže po tom, ako Sýria uskutočnila doposiaľ najväčšie chemické útoky na civilnú oblasť východne od Damasku vo východnej Ghúte, v októbri 2013 pod silným medzinárodným tlakom podpísala a ratifikovala Dohovor o chemických zbraniach; keďže vyšetrovací a identifikačný tím Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) konštatoval, že sýrsky režim bol odvtedy viackrát zodpovedný za použitie chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu; keďže v júli 2020 výkonná rada OPCW opätovne formálne požiadala sýrsky režim, aby deklaroval svoje zariadenia na výrobu chemických zbraní; P. keďže výsledkom konfliktu je takmer 7 miliónov utečencov a viac ako 13 miliónov ľudí závislých od humanitárnej pomoci v Sýrii vrátane 6 miliónov žien a detí, 6,8 milióna vnútorne vysídlených osôb a 3 milióny ľudí žijúcich v ťažko dostupných obliehaných oblastiach; keďže humanitárne potreby sa len v uplynulom roku zvýšili o pätinu a ďalších 4,5 milióna Sýrčanov trpí potravinovou neistotou a 90 % z ich žije pod hranicou chudoby; keďže je naďalej kľúčové zabezpečiť prístup humanitárnej pomoci ku všetkým obyvateľom v núdzi a keďže 40 % sýrskeho obyvateľstva žije v oblastiach, ktoré nie sú pod kontrolou vlády; keďže ako ukázala pandémia COVID-19, okrem prístupu obyvateľstva k všeobecnej zdravotnej starostlivosti má aj naďalej kľúčový význam cezhraničný prístup do severozápadnej a severovýchodnej Sýrie; keďže zima a následné záplavy, ktoré postihli približne 121 000 ľudí na 304 miestach pobytu vnútorne vysídlených osôb v severozápadnej Sýrii, spôsobili ďalšie ťažkosti obyvateľstvu, ktoré bolo už pred tým mimoriadne zraniteľné; keďže sýrska vláda pokračovala v zavádzaní prísnych obmedzení pre poskytovanie humanitárnej pomoci vo vládou kontrolovaných oblastiach Sýrie a v iných častiach krajiny; Q. keďže približne 12 000 cudzích štátnych príslušníkov, z ktorých väčšina je podozrivá z priamych alebo nepriamych väzieb na ISIL/Dá’iš, je uväznených v siedmich väzniciach spravovaných Demokratickými silami Sýrie v severovýchodnej Sýrii; keďže 9 000 z nich je zadržiavaných v najväčšom sýrskom tábore al-Húl, v ktorom sa nachádza 64 000 ľudí, väčšinou rodín s väzbami na ISIL/Dá’iš, pričom 94 % tvoria ženy a deti vrátane občanov EÚ; keďže aktuálne podmienky sú veľmi znepokojujúce, najmä po nedávnych vraždách, ku ktorým došlo od začiatku tohto roka; R. keďže konflikt mal mimoriadne vážne dôsledky pre životy a ľudské práva detí v Sýrii; keďže podľa Sýrskej siete pre ľudské práva bolo zabitých viac ako 29 500 detí, z toho 78 % zabil sýrsky režim a iránske milície, 7 % ruské sily a 3 % ISIL/Dá’iš; keďže viac ako 2,6 milióna dievčat a chlapcov bolo vnútorne vysídlených z ich domovov a keďže duševné zdravie mnohých sýrskych detí bolo, je a bude hlboko narušené brutalitou konfliktu; keďže deti v Sýrii nemôžu získať rodný list a doklady totožnosti, čo ich vystavuje riziku stavu bez štátnej príslušnosti; keďže milióny detí zameškali roky vzdelávania, pričom 2,8 milióna detí v Sýrii v súčasnosti nenavštevuje školu; S. keďže pokračujúce útoky na zdravotnícke zariadenia zničili sýrsky zdravotný systém a Sýrčania tak s ťažkosťami čelia výzvam spojeným s krízou COVID-19; keďže v celej Sýrii funguje menej ako 64 % nemocníc a 52 % zariadení primárnej zdravotnej starostlivosti; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z krajiny utieklo 70 % pracovnej sily v zdravotníctve; T. keďže pravidelné útoky na zdravotnícke zariadenia sú od vzniku sýrskeho konfliktu jeho charakteristickým znakom, čo predstavuje vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva, a pokračovali aj v roku 2020 počas pandémie; keďže hoci sa za posledné desaťročie zvýšila miera medzinárodného uznávania systematickej povahy útokov na zariadenia zdravotnej starostlivosti v Sýrii, nepodarilo sa napriek rezolúciám BR OSN č. 2139 (2014) a č. 2286 (2016) vyvodiť jasnú zodpovednosť; keďže generálny tajomník OSN zriadil vnútorný vyšetrovací výbor OSN, ktorý preskúmal obmedzený počet incidentov, ku ktorým došlo v období od septembra 2019 do apríla 2020 v severozápadnej Sýrii; U. keďže obhajcovia ľudských práv a odborníci z oblasti humanitárnej pomoci aj naďalej vyjadrujú obavy o bezpečnosť a ochranu navrátilcov a vysídlených osôb vzhľadom na situáciu v mnohých častiach krajiny a kladú otázky týkajúce sa prístupu sýrskej vlády k politickému zmiereniu; V. keďže EÚ a jej členské štáty poskytli od roku 2011 Sýrčanom 20 miliárd EUR na humanitárnu pomoc a podporu stabilizácie a odolnosti v Sýrii aj v susedných krajinách; keďže EÚ je hnacou silou darcovských konferencií o Sýrii, ktoré sa konali v Bruseli štyri po sebe nasledujúce roky (2017 – 2020), a piatej bruselskej konferencie, ktorá sa má uskutočniť 29. a 30. marca 2021; W. keďže rezolúciou BR OSN č. 2533 (2020) z 11. júla 2020 o cezhraničnej pomoci sa obnovil len hraničný priechod Báb al-Hawá, a to na obdobie jedného roka do 10. júla 2021, a uzavreli sa tak priechody Báb as-Salám, al-Jaarubíja a ar-Ramthá; X. keďže od roku 2011 boli miliónom Sýrčanov odňaté vlastnícke práva na základe nových sýrskych zákonov o vlastníctve zameraných proti tým, ktorí sa vyhli vojenskej službe alebo utiekli z krajiny bez predchádzajúceho povolenia; Y. keďže Golanské výšiny sú sýrskym územím a Izraelský štát ich okupuje od roku 1967; Z. keďže počas konfliktu došlo k početným útokom rôznych strán na kultúrne dedičstvo vrátane ničenia a rabovania archeologických nálezísk zo strany ISIL/Dá’iš, demolácie, rabovania a ničenia archeologických nálezísk a jezídskych svätýň a hrobov zo strany Sýrskej národnej armády v Afríne; AA. keďže Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý podpísali a ratifikovali všetky členské štáty, potvrdzuje, že najzávažnejšie zločiny, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo ako celok, najmä genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, nesmú zostať nepotrestané; AB. keďže od roku 2009 všetky členské štáty ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu; keďže v roku 2011 zriadila Rada sekretariát siete EÚ pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ktorý zastrešuje Eurojust; keďže v stratégii EÚ pre Sýriu sa EÚ vyzýva, aby presadzovala zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané v Sýrii s cieľom uľahčiť proces národného zmierenia a podporiť spravodlivosť v prechodnom období; AC. keďže v roku 2018 bol prvýkrát vytvorený spoločný vyšetrovací tím pod vedením orgánov presadzovania práva a justičných orgánov vo Francúzsku a v Nemecku s cieľom uľahčiť zatýkanie a stíhanie sýrskych vojnových zločincov v nadväznosti na uverejnenie Cézarovej správy o systematickom vyhladovaní a mučení desiatok tisícov žien a mužov v sýrskych detenčných centrách od roku 2011; 1. podporuje demokratické ašpirácie sýrskeho ľudu, ktorý pred desiatimi rokmi 15. marca 2011 pokojne demonštroval za demokratické reformy v Dar’á, Damasku a vo zvyšku krajiny; vzdáva hold 500 000 obetiam represií a konfliktu v Sýrii od začiatku ľudového povstania; domnieva sa, že budúcnosť Sýrie by mala zostať v rukách Sýrčanov; vyjadruje svoju podporu jednote, zvrchovanosti a územnej celistvosti sýrskeho štátu a jeho ľudu; 2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcou patovou politickou situáciou a oceňuje snahu osobitného vyslanca OSN Geira O. Pedersena nájsť politické riešenie konfliktu; stotožňuje sa s obavami osobitného vyslanca v súvislosti s nedostatočným pokrokom; opätovne potvrdzuje, že udržateľné riešenie sýrskeho konfliktu nemožno dosiahnuť vojenskou cestou; je rovnako znepokojený hospodárskym kolapsom a katastrofálnou humanitárnou krízou, ktorá postihla Sýriu; 3. vyjadruje svoju podporu rezolúcii BR OSN č. 2254 z roku 2015, ktorou sa ustanovuje proces ústavnej reformy pod sýrskym vedením; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočnou angažovanosťou sýrskeho režimu, a to napriek opakovanej angažovanosti a pripravenosti sýrskych opozičných predstaviteľov rokovať so sýrskym režimom o vypracovaní novej sýrskej ústavy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vytvorenia mechanizmu monitorovania, overovania a podávania správ pod vedením OSN; 4. odmieta akúkoľvek normalizáciu diplomatických vzťahov so sýrskym režimom, pokiaľ sa v Sýrii nedosiahne zásadný pokrok s jasným, trvalým a dôveryhodným zapojením sa do inkluzívneho politického procesu; domnieva sa, že nadchádzajúce prezidentské voľby v Sýrii v roku 2021 nemajú v súčasnej situácii v očiach medzinárodného spoločenstva žiadnu dôveryhodnosť; dôrazne odsudzuje návštevy poslancov EP v sýrskom režime a zdôrazňuje, že títo poslanci EP nezastupujú Európsky parlament; 5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektorí aktéri ešte viac rozdelili roztrieštenú sýrsku opozíciu a bránia tak ženevskému procesu; 6. dôrazne odsudzuje všetky zverstvá a porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, najmä Asadovým režimom, ale aj ruskými, iránskymi a tureckými aktérmi, a vyzýva Rusko, Turecko a Hizballáh, aby stiahli všetky vlastné aj zástupné jednotky pod ich velením s výnimkou tých, ktoré sú súčasťou medzinárodných mierových alebo stabilizačných síl v rámci mandátu Bezpečnostnej rady OSN; vyjadruje poľutovanie nad úlohou Ruska a Iránu pri podpore rozsiahlych represií sýrskeho režimu voči civilnému obyvateľstvu a nad tým, že tieto štáty prevzali kontrolu nad politickým procesom a hospodárskymi zdrojmi Sýrie; 7. vyzýva Turecko, aby stiahlo svoje jednotky zo severnej Sýrie, ktorú nezákonne okupuje bez akéhokoľvek mandátu OSN; odsudzuje skutočnosť, že Turecko nezákonne premiestňuje kurdských Sýrčanov z okupovanej severnej Sýrie do Turecka na účely zadržania a trestného stíhania, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Turecka vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov; naliehavo žiada, aby všetky sýrske zadržiavané osoby, ktoré boli premiestnené do Turecka, boli okamžite repatriované na okupované územia v Sýrii; je znepokojený tým, že pokračujúce vysídľovanie zo strany Turecka by mohlo vyústiť do etnických čistiek voči sýrskemu kurdskému obyvateľstvu; zdôrazňuje, že nezákonná invázia a okupácia Turecka ohrozili mier v Sýrii, na Blízkom východe a vo východnom Stredozemí; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Turecko využíva sýrskych žoldnierov v konfliktoch v Líbyi a Náhornom Karabachu, čo je v rozpore s medzinárodným právom; 8. pevne verí v náboženskú a etnickú rozmanitosť Sýrie; vyjadruje poľutovanie nad dlhodobou diskrimináciou sýrskych Kurdov sýrskym režimom; odsudzuje cielené útoky sýrskeho režimu proti kritickým hlasom, napríklad proti držiteľovi Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu Alímu Farzátovi za kritiku prezidenta Asada, ako aj útoky sýrskeho režimu na 124 kresťanských kostolov, ktoré zdokumentovala Sýrska sieť pre ľudské práva; dôrazne odsudzuje vraždy príslušníkov náboženských menšín, za ktoré je zodpovedný ISIL/Dá’iš, a najmä jeho zločiny genocídy jezídov a príslušníkov šiítskych moslimských a kresťanských vierovyznaní v rokoch 2014 – 2018; vyjadruje hlboké poľutovanie nad prenasledovaním menšín ozbrojenými opozičnými skupinami; 9. pripomína medzinárodnému spoločenstvu závažnosť a rozsah porušovania ľudských práv v Sýrii, ktorého sa dopúšťajú rôzne strany konfliktu; poukazuje na zásadnú zodpovednosť sýrskeho režimu za jeho rozhodnutie reagovať na pokojné protesty rozsiahlou represiou za použitia neopísateľných prostriedkov; pripomína význam Caesarovej správy a potvrdenia, ktoré Francúzsko predložilo BR OSN v roku 2014, o dôveryhodnosti fotografií 11 000 identifikovaných väzňov, ktorí boli v rokoch 2011 až 2013 vyhladovaní a umučení na smrť v detenčných centrách a vo vojenských nemocniciach v Damasku; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili odporúčanie vyšetrovacej komisie OSN z marca 2021 uľahčiť vytvorenie nezávislého mechanizmu s medzinárodným mandátom a prístupom orientovaným na obete s cieľom nájsť nezvestné osoby alebo ich pozostatky, a to aj v masových hroboch; 10. rozhodne odsudzuje zabitie 550 medzinárodných a sýrskych novinárov sýrskym režimom a desiatok ďalších novinárov organizáciou ISIL/Dá’iš a inými ozbrojenými skupinami; vyzýva sýrsky režim, aby z väzenia okamžite prepustil 400 novinárov, ktorých podľa Sýrskej siete pre ľudské práva zadržiava; 11. čo najdôraznejšie odsudzuje používanie znásilňovania ako vojnovej zbrane proti ženám, či už zo strany sýrskeho režimu a jeho milícií, ako to dokumentuje medzinárodný nezávislý výbor OSN, alebo zo strany ISIL/Dá’iš voči jezídskym a šiítskym ženám; pripomína úlohu, ktorú ženy zohrali pri povstaní v roku 2011, a zásadný význam začlenenia žien do všetkých úrovní sýrskych politických, hospodárskych a súdnych štruktúr, a to aj do spravodlivosti v prechodnom období; opakovane zdôrazňuje význam začlenenia žien a mládeže do procesu urovnania konfliktu; 12. znova čo najdôraznejšie odsudzuje ruské letecké útoky, pri ktorých zahynulo celkovo viac ako 6 900 civilistov vrátane 2 000 detí a pri ktorých bola použitá kazetová munícia, vákuové bomby a rakety dlhého doletu a ktorých terčom boli podľa Sýrskej siete pre ľudské práva nezávislé mediálne centrá, nemocnice, humanitárna infraštruktúra vrátane viac ako 207 zdravotníckych zariadení, ako aj sýrske jednotky civilnej obrany, ako sú členovia humanitárnej organizácie „Biele prilby“; odsudzuje pokusy Ruska poškodiť obraz Bielych prilieb v západných médiách prostredníctvom agresívnej a trvalej dezinformačnej kampane na sociálnych médiách; čo najdôraznejšie odsudzuje zapojenie ruských vojnových lietadiel do chemických útokov sýrskeho režimu, ako napríklad do chemického masakru v Chán Šajchúne v apríli 2017, po ktorom ruské vojnové lietadlá okamžite bombardovali jedinú nemocnicu, v ktorej boli ošetrované obete; 13. nalieha na sýrsky režim, aby okamžite prepustil 130 000 neprávom zadržiavaných politických väzňov vrátane žien, mužov a detí, ktoré nechali násilne zmiznúť sýrske bezpečnostné sily; dôrazne odsudzuje systematické používanie mučenia, neľudského zaobchádzania a sexuálneho násilia v hrozných podmienkach, v ktorých sú zadržiavaní, bez akéhokoľvek prístupu k civilnému súdu, právnikom, zdravotnej starostlivosti alebo svojim rodinám; zdôrazňuje, že sú im odopierané ich základné práva na spravodlivý proces a zadržiavané informácie o ich zatknutí a mučení s cieľom získať falošné priznania; naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby bez výnimky poskytli okamžitý a neobmedzený prístup do väzenských zariadení uznaným medzinárodným humanitárnym MVO a monitorovacím organizáciám bez toho, aby ho museli vopred ohlasovať; 14. zdôrazňuje, že ISIL/Dá‘iš je v regióne stále aktívny a nebol porazený; vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, ktoré sú spojené s uchovávaním dôkazov o zločinoch spáchaných organizáciou ISIL/Dá’iš, so získavaním prístupu k týmto dôkazom a so zisťovaním osudu unesených osôb; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali miestne úsilie o zdokumentovanie a uchovanie dôkazov o týchto trestných činoch; víta trestné stíhanie štátnych príslušníkov EÚ a krajín mimo EÚ, ktorí sa pripojili k ISIL/Dá’iš; 15. vyjadruje znepokojenie nad obnovením činnosti ISIL/Dá’iš na severovýchode Sýrie; oceňuje úsilie medzinárodnej koalície proti ISIL/Dá’iš; zdôrazňuje význam pokračujúcej dlhodobej angažovanosti USA v koalícii; opätovne potvrdzuje svoju podporu úsiliu globálnej koalície na boj proti Dá’iš a zdôrazňuje významný prínos Demokratických síl Sýrie (SDF) ako spojenca v boji proti ISIL/Dá’iš; 16. vyjadruje znepokojenie nad rastúcim napätím v irackom Kurdistane, v ktorom v posledných rokoch vládla väčšia stabilita ako v Sýrii a ktorý poskytoval sýrskym utečencom bezpečné útočisko; 17. potvrdzuje, že osoby zodpovedné za najzávažnejšie medzinárodné trestné činy musia byť riadne stíhané, a to aj členskými štátmi EÚ, ak neexistujú iné medzinárodné alebo vnútroštátne procesy spravodlivosti v prechodnom období; zdôrazňuje kľúčový význam vyriešenia otázky osôb, ktoré zadržiavajú alebo nechali zmiznúť všetky zúčastnené strany konfliktu, keďže ide o základnú súčasť každého prechodného procesu v záujme dosiahnutia mieru; 18. pripomína, že Medzinárodný trestný súd (MTS) by mal zostať hlavnou jurisdikciou medzinárodnej spravodlivosti pre prípady zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie; domnieva sa, že chýbajúca zodpovednosť je živnou pôdou pre ďalšie krutosti a znásobuje utrpenie obetí; trvá preto na tom, že treba brať na zodpovednosť všetkých páchateľov, najmä prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej súdnej právomoci, a poskytnúť obetiam odškodnenie; zdôrazňuje, že na zavedenie opatrení restoratívnej justície nemožno čakať do konca konfliktu, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoju podporu procesom, ktoré vedú reprezentatívne skupiny Sýrčanov; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Rusko s podporou Číny vetovalo 16 rezolúcií BR OSN, na základe ktorých sa mala otázka Sýrie postúpiť MTS; 19. víta vôbec prvé odsúdenie bezpečnostného dôstojníka sýrskeho režimu za spoluvinu na zločinoch proti ľudskosti 24. februára 2021 na súde v Koblenzi v Nemecku; 20. oceňuje úsilie členských štátov EÚ, ktoré sa od roku 2019 snažia zabezpečiť širokú medzinárodnú podporu tomu, aby sa v rámci všeobecného rozpočtu OSN zaistilo dlhodobé financovanie medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu OSN na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrii od marca 2011 (IIIM); 21. víta francúzsko-nemecký spoločný vyšetrovací tím na podporu stíhania zločinov proti ľudskosti zdokumentovaných v Caesarovej správe; víta medzinárodné zatýkacie rozkazy, ktoré v roku 2018 vydali obe krajiny na zatknutie troch vysokopostavených bezpečnostných úradníkov; oceňuje úlohu, ktorú zohrávajú miestne sýrske MVO pri overovaní, dokumentovaní, zhromažďovaní a ochrane dôkazov o zločinoch proti ľudskosti a vojnových zločinoch, ako aj doplnkovú úlohu, ktorú zohrávajú mimovládne organizácie, ako je Komisia pre medzinárodnú zodpovednosť a spravodlivosť, v rámci pomoci európskym orgánom presadzovania práva a justičným orgánom pri účinnom stíhaní vojnových zločincov prítomných na území členských štátov EÚ; vyzýva EÚ, aby Sýrčanom poskytla viac odbornej prípravy v oblasti práva s cieľom umožniť im zohrávať úlohu v boji proti beztrestnosti; 22. vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ týkajúci sa beztrestnosti, ktorý bude obsahovať osobitnú kapitolu venovanú Sýrii; zdôrazňuje, že cieľom tohto akčného plánu by mala byť lepšia koordinácia a harmonizácia zdrojov a úsilia členských štátov pri stíhaní vojnových zločincov v EÚ; zastáva názor, že spravodlivosť v prechodnom období zohráva v dlhodobom horizonte zásadnú úlohu pri zabezpečovaní mieru; vyzýva EÚ, aby zriadila osobitný európsky fond pre obete zločinov proti ľudskosti spáchaných v Sýrii; 23. podporuje členské štáty v úsilí o zlepšenie koordinácie justičných, policajných a imigračných zdrojov prostredníctvom vytvárania prepojených jurisdikcií s cieľom vzájomne využívať justičné právomoci a uľahčiť trestné stíhanie; zdôrazňuje, že lepšie vybavené členské štáty by sa mali podeliť o svojich odborníkov a tlmočníkov s cieľom uľahčiť efektívne a účinné vyšetrovanie, pričom každý členský štát by sa mal usilovať o vymenovanie prokurátora určeného pre tieto trestné činy s cieľom urýchliť úsilie v oblasti justičnej koordinácie; 24. vyzýva členské štáty, aby si na úrovni EÚ automaticky vymieňali informácie o osobách podozrivých z vojnových zločinov podľa článku 1F Ženevského dohovoru; zastáva názor, že je potrebná aj užšia spolupráca medzi imigračnými orgánmi a prokurátormi v otázke podozrivých vojnových zločincov na vnútroštátnej úrovni; 25. požaduje, aby všetky členské štáty EÚ bez výnimky plne spolupracovali v boji proti beztrestnosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočnou spoluprácou niektorých členských štátov pri stíhaní sýrskych vojnových zločincov; 26. v plnej miere podporuje európske úsilie, na čele ktorého od septembra 2020 stojí Holandsko, o začatie súdneho konania proti Sýrii na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) za porušenie Dohovoru OSN proti mučeniu; 27. vyzýva členské štáty, aby na nadchádzajúcej konferencii OPCW na jar 2021 požiadali o pozastavenie členstva Sýrie v OPCW za falšovanie dôkazov o použití chemických zbraní; opakuje, že bol zdesený tým, že sýrsky režim spáchal 336 preukázaných chemických útokov, pri ktorých na civilistov zhodil plynný chlór, sarín a sírny horčičný plyn, a pripomína, že tieto útoky odsudzuje; 28. dôrazne odsudzuje útoky všetkých zúčastnených strán na humanitárnych pracovníkov, najmä zo strany sýrskeho režimu a ISIL/Dá’iš; poukazuje na osobitnú zodpovednosť sýrskeho režimu za cielené zabíjanie humanitárnych pracovníkov od roku 2011; zdôrazňuje zásadnú zodpovednosť Ruska za útoky na humanitárnych pracovníkov, najmä za bombardovanie 21 poľných nemocníc organizácie Lekári bez hraníc (MSF) v októbri 2015; 29. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že utrpenie sýrskeho ľudu pokračuje aj desať rokov po začatí konfliktu; je osobitne znepokojený tým, že len v minulom roku sa humanitárne potreby v Sýrii zvýšili o pätinu a že ďalších 4,5 milióna Sýrčanov v súčasnosti trpí potravinovou neistotou, pričom 90 % z nich žije pod hranicou chudoby; domnieva sa, že prístup humanitárnej pomoci musí zostať hlavnou prioritou EÚ v Sýrii a že zvýšené potreby si vyžadujú väčšiu finančnú a politickú reakciu zo strany EÚ; konštatuje, že v júli 2021 sa má obnoviť rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2533 o hraničnom priechode Báb al-Hawá; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rusko a Čína sa naposledy zdržali hlasovania namiesto toho, aby hlasovali v prospech tejto rezolúcie; zastáva názor, že poskytovanie humanitárnej pomoci cez frontovú líniu nepostačuje na pokrytie potrieb ľudí, ktorí v súčasnosti závisia od cezhraničnej pomoci; pripomína, že životy 2,4 milióna Sýrčanov závisia od tohto hraničného priechodu a ak tento priechod nezostane otvorený aspoň ďalších 12 mesiacov, malo by to pre týchto ľudí vážne a život ohrozujúce dôsledky; odsudzuje kroky tých členov BR OSN, ktorí sa snažia obmedziť prístup humanitárnej pomoci z politických dôvodov; naliehavo vyzýva všetkých členov BR OSN, aby podporili obnovenie rezolúcie o hraničnom priechode s cieľom zabrániť zhoršovaniu humanitárnej krízy a zabezpečiť rozšírenie a podporu cezhraničných zásahov vykonávaných v súlade s humanitárnymi zásadami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť okamžité opätovné schválenie hraničných priechodov Báb as-Salám a al-Jaarubíja v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 74/169 s cieľom zabezpečiť, aby sa k obyvateľstvu v núdzi na severozápade aj na severovýchode dostala pomoc cez najpriamejšie trasy; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby humanitárna pomoc smerovala výlučne tým, ktorí ju najviac potrebujú; 30. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene riešilo rekordnú úroveň humanitárnej potreby sýrskeho ľudu v Sýrii i mimo nej; nabáda EÚ, aby ako organizátor piatej konferencie darcov pre Sýriu, ktorá sa bude konať v Bruseli, zmobilizovala ďalších medzinárodných darcov s cieľom zvýšiť podporu sektoru zdravotníctva v rámci plánu pre humanitárnu pomoc v Sýrii prostredníctvom zvýšeného, flexibilného a viacročného financovania, ktoré bude pokrývať potreby obyvateľstva z dlhodobého hľadiska; vyzýva medzinárodných darcov, aby okrem ostatnej civilnej infraštruktúry, ktorá utrpela škodu, osobitne investovali do programov na opravu, obnovu a posilnenie poškodených alebo zničených zdravotníckych zariadení; 31. naliehavo žiada Bezpečnostnú radu OSN, aby do nadchádzajúcich rezolúcií OSN a oficiálnych diskusií zahrnula výslovné výzvy na ochranu pracovníkov pôsobiacich v zdravotníctve; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli politické zázemie a operačnú podporu iniciatívam OSN týkajúcim sa zodpovednosti a vyšetrovaniam s cieľom dodržiavať medzinárodné humanitárne právo; 32. zdôrazňuje, že pred piatou konferenciou darcov v Bruseli, ktorá sa má konať 29. – 30. marca 2021, je dôležité nielen dodržať prísľuby humanitárnej pomoci, ale tieto prísľuby aj posilniť v prospech Sýrčanov, vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ako aj komunít postihnutých krízou v regióne; poukazuje na skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami humanitárnej pomoci, ktorí reagovali na humanitárnu krízu v Sýrii, pričom od roku 2011 darovali prostriedky vo výške 20 miliárd EUR; je hlboko znepokojený údajnými plánmi vlády Spojeného kráľovstva výrazne znížiť svoje príspevky na pomoc vrátane obmedzenia pomoci pre Sýriu o 67 % a pre Libanon o 88 %; 33. oceňuje úlohu, ktorú zohrávajú susedné štáty pri preukazovaní solidarity a poskytovaní pomoci sýrskym utečencom v Libanone, Jordánsku, Turecku a Iraku; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby naďalej financovali programy humanitárnej pomoci v krajinách, ktoré prichýlili utečencov, a pre vnútorne vysídlené osoby v Sýrii; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli všetky potrebné finančné prostriedky a podporu s cieľom zabezpečiť, aby všetky sýrske deti utečencov v hostiteľských krajinách mali prístup nielen k základnému, ale aj k stredoškolskému vzdelávaniu; naliehavo vyzýva všetky hostiteľské krajiny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa a odstránili všetky administratívne alebo legislatívne prekážky; nabáda hostiteľské krajiny, aby sa zamerali na prístup k zamestnaniu, zdravotníckym službám a vzdelávaniu a občianskej dokumentácii, čo podporí schopnosť utečencov pracovať na tom, aby sa stali sebestačnými; 34. poznamenáva, že fungovanie trustového fondu Madad zriadeného v reakcii na krízu v Sýrii sa skončí na konci roka 2021; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila finančné prostriedky na humanitárnu reakciu EÚ na krízu v Sýrii v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a aby zaistila plynulé fungovanie jeho projektov; 35. vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali humanitárnu pomoc založenú na zásadách bez toho, aby normalizovali vzťahy so sýrskym režimom; varuje pred priamym či nepriamym investovaním finančných aktív EÚ do všeobecnej obnovy Sýrie, ak sýrsky režim neuskutoční dôveryhodný politický proces; vyzýva PK/VP, aby v rámci dlhodobého plánovania reakcie v Sýrii vypracoval spoľahlivú politiku náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv pre budúce intervencie obnovy v úzkej spolupráci so sýrskou občianskou spoločnosťou vrátane monitorovacieho rámca s osobitnými ukazovateľmi pre normy v oblasti ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad ruskými, iránskymi, čínskymi a tureckými podnikateľskými plánmi ťažiť z ničenia Sýrie; 36. vyzýva členské štáty, aby zachovali sankcie voči jednotlivcom a subjektom zapojeným do represií v Sýrii; zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa akýmkoľvek nezamýšľaným negatívnym dôsledkom sankcií prostredníctvom humanitárnych výnimiek pre zásadovú humanitárnu činnosť a že je dôležité spoločne s USA riešiť problémy s nadmerným dodržiavaním predpisov v oblasti bankovníctva; 37. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obnovili a rozšírili zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú cielené sankcie v rámci nového globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv, na sýrskych a ruských civilných a vojenských veliteľov, ktorí boli vierohodne zapojení do vojnových zločinov; 38. je odhodlaný prijať účinné právne predpisy EÚ v oblasti náležitej starostlivosti podnikov, ktorými sa spoločnostiam EÚ a spoločnostiam pôsobiacim na jednotnom trhu uložia povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv; 39. pripomína všetkým členským štátom, že Sýria nie je bezpečnou krajinou, do ktorej sa možno vrátiť; domnieva sa, že v súlade s proklamovaným stanoviskom EÚ by každý návrat mal byť bezpečný, dobrovoľný, dôstojný a informovaný; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby neprijímali zmeny vnútroštátnych politík, v dôsledku ktorých už určité kategórie Sýrčanov nebudú chránené, a aby tento trend zvrátili, ak už takéto politiky uplatňujú; naliehavo vyzýva Libanon, Turecko a všetky krajiny v regióne, aby pozastavili deportácie Sýrčanov späť do Sýrie, ktoré sa konajú proti ich vôli; 40. odsudzuje nenapraviteľné škody, ktoré napáchala Asadova taktika spálenej zeme na kultúrnych pamiatkach, a lúpenie a pašovanie artefaktov džihádistami, ktorí ich využívajú na financovanie svojej úlohy v konflikte; 41. je mimoriadne znepokojený zhoršujúcou sa humanitárnou, hygienickou a bezpečnostnou situáciou v táboroch v severovýchodnej Sýrii, najmä v táboroch al-Húl a Raudž, ktoré sú naďalej živnou pôdou pre radikalizáciu; domnieva sa, že občania EÚ podozriví z členstva v teroristických organizáciách a zadržiavaní v týchto táboroch by mali byť postavení pred súd; vyjadruje zdesenie nad zabitím zamestnanca organizácie Lekári bez hraníc pracujúceho v tábore al-Húl, ku ktorému došlo 24. februára 2021, čo ďalej poukazuje na skutočnosť, že násilie a nebezpečné životné podmienky v tábore si vyberajú daň na ľudských životoch; 42. vyzýva členské štáty, aby chránili maloletých štátnych príslušníkov, ktorí môžu byť zadržiavaní za trestné činy súvisiace s bezpečnosťou alebo za príslušnosť k ozbrojeným skupinám; 43. vyzýva členské štáty, aby repatriovali všetky európske deti s prihliadnutím na ich osobitnú rodinnú situáciu a prioritne na najlepšie záujmy dieťaťa a aby im poskytli potrebnú podporu na účely rehabilitácie a reintegrácie v plnom súlade s medzinárodným právom; 44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu a vláde a parlamentu Ruskej federácie.
| ||||||||||||||||||||||||
| Vyhlásenie EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), – so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), – so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, – so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, – so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1), — so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS(2), — so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(3), — so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(4), — so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, – so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024)(5), – so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI(6), – so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktoré Rada prijala v roku 2013, – so zreteľom na výsledky prieskumu LGBTI EÚ, ktorý začala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v roku 2019, – so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky(7), – so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska(8), – so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity (CM/Rec(2010)5) a na normy prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy, – so zreteľom na memorandum komisára Rady Európy pre ľudské práva z 3. decembra 2020 o stigmatizácii LGBTIQ osôb v Poľsku, – so zreteľom na diskusiu vo Výbore pre aktuálne záležitosti Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy a jeho následnú správu s názvom Fact-finding report on the role of local authorities with regard to the situation and rights of LGBTIQ people in Poland (Vyšetrovacia správa o úlohe miestnych orgánov v súvislosti so situáciou a právami LGBTIQ osôb v Poľsku) z 27. januára 2021 a správu s názvom Protecting LGBTIQ people in the context of rising anti-LGBTIQ hate speech and discrimination: The role of local and regional authorities (Ochrana LGBTIQ osôb v kontexte nárastu nenávistných prejavov a diskriminácie voči LGBTIQ osobám: úloha miestnych a regionálnych orgánov) z 10. februára 2021, – so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku, A. keďže práva LGBTIQ osôb sú ľudskými právami; B. keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základným právom zakotveným v zmluvách EÚ a charte a malo by sa plne rešpektovať; keďže všetky členské štáty prijali v rámci medzinárodného práva a zmlúv EÚ záväzok a povinnosť rešpektovať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva; keďže boj proti nerovnosti v EÚ je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje spoločné úsilie a opatrenia na každej úrovni verejnej správy; C. keďže od marca 2019 prijalo viac ako 100 regiónov, okresov a obcí v celom Poľsku uznesenia, ktorými sa vyhlásili za zóny bez tzv. ideológie LGBTIQ, alebo „regionálne charty rodinných práv“; keďže v novembri 2020 prijalo maďarské mesto Nagykáta uznesenie, ktorým sa zakázalo „šírenie a podpora propagandy LGBTIQ“; keďže týmito uzneseniami sa priamo a nepriamo diskriminujú LGBTIQ osoby; keďže v uzneseniach o zónach bez LGBTIQ sa vyjadruje odmietavý postoj voči „ideológii hnutia LGBTIQ“ a miestne samosprávy sa vyzývajú, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktorým by sa podporila tolerancia voči LGBTIQ osobám, a to vrátane odňatia finančnej pomoci organizáciám, ktoré presadzujú nediskrimináciu a rovnosť; keďže v „regionálnych chartách rodinných práv“ sa používa veľmi úzke vymedzenie rodiny a zároveň sa v nich obce vyzývajú, aby v rámci všetkých svojich politík, iniciatív a financovania chránili rodinné práva; keďže upriamením pozornosti výlučne na tieto druhy rodiny regionálne charty nepriamo vyzývajú na diskrimináciu všetkých ďalších foriem rodiny, najmä rodín osamelých rodičov a párov rovnakého pohlavia a tzv. dúhových rodín, a na neposkytovanie finančnej podpory projektom a iniciatívam, ktoré chránia a presadzujú ľudské práva, organizujú vzdelávanie v oblasti boja proti diskriminácii alebo iným spôsobom podporujú rovnosť a LGBTIQ osoby; D. keďže poľský ombudsman pre ľudské práva podal deväť sťažností proti niekoľkým regiónom, okresom a obciam, ktoré prijali uznesenia o zónach bez „ideológie LGBTIQ“, čo viedlo k tomu, že správne súdy vyhlásili do dnešného dňa štyri uznesenia za protiústavné; keďže v januári 2021 poľské mesto Nowa Dęba v dôsledku straty dohody o partnerstve s írskym mestom Fermoy zrušilo uznesenie, ktorým sa vyhlásilo za zónu bez tzv. ideológie LGBTIQ; keďže poľský okres Sztum a mesto Tomaszów Mazowiecki zrušili svoje uznesenia, ktorými prijali regionálne charty rodinných práv, v septembri a októbri 2020; E. keďže Nórsko prestalo poskytovať finančné prostriedky poľským regiónom, okresom a obciam, ktoré prijali uznesenia, ktorými sa vyhlásili za zóny bez tzv. ideológie LGBTIQ, alebo regionálne charty rodinných práv; keďže Komisia zamietla žiadosti o financovanie EÚ v rámci programu partnerstva miest, podané poľskými mestami, ktoré prijali uznesenia o zónach bez LGBTIQ alebo rodinných právach; keďže všetky finančné prostriedky EÚ spravované v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 musia rešpektovať zásady nediskriminácie a rešpektovania ľudských práv stanovené v zmluve, a to vrátane nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie, a keďže obce, ktoré konajú ako zamestnávatelia, musia dodržiavať smernicu 2000/78/ES, ktorou sa zakazuje diskriminácia a obťažovanie na základe sexuálnej orientácie v zamestnaní, v súlade s rozsudkom vo veci C-507/18, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI(9); F. keďže tri MVO predložili Komisii sťažnosť, v ktorej zdôraznili, že „regionálnymi chartami rodinných práv“ a uzneseniami, ktorými sa regióny, okresy a obce vyhlasujú za zóny bez tzv. ideológie LGBTIQ, sa zavádza diskriminácia voči LGBTIQ osobám a tým porušuje smernica 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj články 15 a 21 charty, týkajúce sa práva na prácu a práva slobodne si zvoliť povolanie a nediskriminácie; keďže Komisia dodnes neposkytla odpoveď na túto sťažnosť, ani formálne neuznala porušenie práva EÚ; G. keďže prijatie uznesení o zónach bez tzv. ideológie LGBTIQ alebo „regionálnych chárt rodinných práv“ je súčasťou širšieho kontextu nárastu diskriminácie a útokov proti LGBTIQ komunite v Poľsku, medzi ktoré patrí charakterizácia rozmanitosti sexuality, identity a vyjadrenia ako nebezpečnej ideológie, čoraz častejších nenávistných prejavov zo strany verejných orgánov, volených činiteľov vrátane súčasného prezidenta a provládnych médií, ako aj útokov proti pochodom za práva sexuálnych menšín a programom a činnostiam zameraným na zvyšovanie informovanosti v školách a zákazov týchto pochodov, programov a činností a tiež diskriminačných protestov proti LGBTIQ osobám; keďže nenávistné prejavy zo strany verejných orgánov legitimizujú a ďalej podnecujú atmosféru neznášanlivosti a diskriminácie voči LGBTIQ osobám; keďže uplatňovanie slobody prejavu so sebou prináša povinnosti a zodpovednosť, a to najmä pre verejné orgány, politikov a tvorcov verejnej mienky, ktorí by sa nemali zapájať do nenávistných prejavov alebo akýchkoľvek iných prejavov, ktoré stigmatizujú LGBTIQ osoby, a mali by pevne odsudzovať takéto prejavy a stigmatizáciu a bojovať proti nim, a to aj v prípade, že ich vyjadrili súkromné subjekty; H. keďže poľskí aktivisti, ktorí konajú proti uzneseniam o zónach bez tzv. ideológie LGBTIQ a „regionálnym chartám rodinných práv“ a informujú o nich verejnosť, čelia strategickým žalobám proti verejnej účasti z dôvodu svojej práce; keďže poľskí aktivisti, ktorí pracujú so zámerom odsudzovať vyhlásenia proti LGBTIQ osobám a rodinné charty, vrátane autorov webového sídla s názvom Atlas nenávisti a tvorcu fotografického projektu s názvom Zóna bez LGBTIQ, sú predmetom nepodložených žalôb, ktoré proti nim podali miestne samosprávy alebo fundamentalistické organizácie žiadajúc značnú finančnú kompenzáciu, a ohováračských kampaní, v rámci ktorých sú označovaní za klamárov, pretože používajú kreatívne nástroje obhajoby; keďže účelom týchto opatrení je zjavne zastrašiť a umlčať občiansku spoločnosť; keďže poľské orgány sú povinné plne chrániť všetky osoby patriace k menšinám vrátane LGBTIQ osôb pred nepriateľstvom a agresivitou a umožniť im slobodne vykonávať ich činnosť; keďže Komisia aj napriek opakovaným výzvam Európskeho parlamentu nevypracovala právne predpisy proti strategickým žalobám proti verejnej účasti; I. keďže Výboru pre petície boli predložené dve petície o „zónach bez LGBTIQ v Poľsku“ (č. 0448/2020 a č. 0354/2020); keďže o týchto petíciách sa vo Výbore pre petície rokovalo 26. januára 2021 a keďže z dôvodu neuspokojivej odpovede Komisie zostávajú naďalej otvorené, aby Komisia podrobnejšie objasnila situáciu; J. keďže prieskum LGBTI II, ktorý FRA uverejnila v máji 2020, odhalil nárast neznášanlivosti a násilia voči LGBTIQ osobám alebo osobám, ktoré sú vnímané ako LGBTIQ osoby v Poľsku, a dokazuje úplný nedostatok dôvery poľských LGBTIQ respondentov v úsilie vlády bojovať proti diskriminácii a násiliu, pričom bol zaznamenaný najnižší percentuálny podiel v Únii (iba 4 %) a najvyšší percentuálny podiel respondentov, ktorí sa vyhýbajú istým miestam zo strachu z napadnutia, obťažovania alebo vyhrážania (79 %); keďže to dokazuje jasnú súvislosť medzi verejnou správou, vyznačujúcou sa neznášanlivosťou voči LGBTIQ osobám, a nárastom diskriminácie a násilia voči LGBTIQ osobám; K. keďže Európsky parlament už členské štáty vyzval, aby kriminalizovali praktiky tzv. „konverznej terapie“; keďže nezávislý expert OSN na ochranu pred násilím a diskrimináciou z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity vo svojej správe z mája 2020 vyzval členské štáty, aby zakázali praktiky „konverznej terapie“; keďže tieto praktiky sa stále vykonávajú aspoň v 69 krajinách na celom svete vrátane Európskej únie, pričom v členských štátoch EÚ boli nahlásené prípady používania liekov, psychoterapie a rituálneho očisťovania v rámci konverznej terapie(10); keďže tieto praktiky boli zakázané iba v dvoch členských štátoch Európskej únie, a to na Malte a v Nemecku; L. keďže odmietavý postoj voči LGBTIQ osobám sa často spája so širším zhoršením situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv; keďže Európsky parlament vyjadril hlboké znepokojenie vo viacerých uzneseniach o zhoršení situácie v oblasti právneho štátu v Poľsku, najmä v súvislosti s nezávislosťou súdnictva a ochranou základných práv; keďže na iniciatívu Európskeho parlamentu týkajúcu sa vytvorenia mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by sa spravoval v rámci medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou, sa ešte poskytla žiadna náležitá odpoveď; M. keďže Európsky parlament vyjadril svoju pozíciu vo viacerých uzneseniach o situácii v oblasti právneho štátu, základných práv a demokracie v Poľsku, pričom dospel k záveru, že existuje systémové ohrozenie hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktoré predstavuje jasné riziko ich vážneho porušenia; keďže vypočutia poľských orgánov, ktoré zorganizovala Rada podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ ako reakciu na ohrozenie spoločných európskych hodnôt v Poľsku, nepriniesli žiadne výsledky; keďže situácia v oblasti právneho štátu a základných práv v Poľsku sa nielen nerieši, ale od začatia postupu sa vážne zhoršila, podobne ako situácia v oblasti základných práv a najmä práv LGBTIQ osôb a žien; keďže Rada by mala zabezpečiť, že v rámci vypočutí podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa tiež bude riešiť nový vývoj a budú sa posudzovať riziká porušovania základných práv; N. keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie za rok 2020 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu vyhlásila, že „zóny bez LGBTIQ sú zónami bez ľudskosti a v našej Únii nemajú miesto“; keďže predsedníčka Komisie tiež vyhlásila, že pri LGBTIQ ide o identitu osoby, nie o ideológiu(11); keďže Komisia a Rada by sa mali zdržať úzkeho výkladu zásady právneho štátu; keďže Komisia by nemala váhať použiť všetky nástroje vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti, rámca na podporu právneho štátu, článku 7 Zmluvy o EÚ, ako aj nedávno prijatého nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, s cieľom riešiť porušovanie základných práv LGBTIQ osôb v celej Únii; keďže program Občania, rovnosť, práva a hodnoty môže prispieť k budovaniu nediskriminačnej a rovnocennejšej spoločnosti prostredníctvom sprístupňovania finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú rovnosť LGBTIQ osôb; O. keďže mnohé členské štáty v minulosti diskriminovali a prenasledovali LGBTIQ osoby prostredníctvom diskriminačných zákonov a politík; keďže v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny boli zatknuté, uväznené a zomreli tisíce LGBTIQ osôb; keďže LGBTIQ osoby v Poľsku čelia systematickej diskriminácii a to je tiež problémom v celej EÚ, pričom sa zatiaľ dosiahol len malý, až žiadny pokrok, pokiaľ ide o zmierňovanie pretrvávajúcej diskriminácie a obťažovania LGBTIQ osôb; keďže verejná diskriminácia, nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti namierené voči LGBTIQ osobám sú v celej EÚ stále rozšírené; keďže tieto útoky predstavujú porušovanie základných práv LGBTIQ osôb a reakcie verejných orgánov sú príliš často nedostatočné; keďže LGBTIQ osoby v každom členskom štáte stále čelia vyššej miere diskriminácie vo všetkých oblastiach života, a to aj v práci a škole, a vysokému výskytu fyzických, emocionálnych a sexuálnych útokov online aj offline, čo vedie k znepokojivej miere samovrážd u mladých LGBTIQ osôb(12) a najmä mladých transrodových osôb; keďže viaceré členské štáty aktualizovali právne predpisy tak, aby viac zahŕňali LGBTIQ osoby; keďže napriek tomu existuje niekoľko legislatívnych medzier, ktoré si vyžadujú politickú vôľu a odhodlanie vnútroštátnych zákonodarcov, aby sa zabezpečila skutočná rovnocennosť LGBTIQ osôb; P. keďže transrodové osoby naďalej čelia najhorším formám diskriminácie, násilia a prenasledovania; keďže Komisia uverejnila v roku 2018 štúdiu s názvom Trans and intersex equality rights in Europe – a comparative analysis (Práva na rovnosť transrodových a intersexuálnych osôb v Európe – komparatívna analýza); keďže iba 13 z 31 krajín skúmaných v rámci štúdie aspoň do istej miery prijalo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa poskytuje ochrana na základe rodovej identity a/alebo pohlavných znakov; Q. keďže v roku 2021 sa objavili iniciatívy v sociálnych médiách, ako je hnutie #MeTooGay s cieľom nahlásiť sexuálne zneužívanie v komunite LGBTIQ; keďže študent Guillaume Tran Thanh, ktorý inicioval tento prejav slobody prejavu, krátko nato ukončil svoj život pod príliš veľkým tlakom po jeho výpovedi na sociálnych médiách; keďže takáto tragédia vyvoláva otázky o nedostatkoch, pokiaľ ide o podporu obetí sexuálneho násilia; R. keďže v mnohých členských štátoch chýbajú konkrétne právne predpisy týkajúce sa nediskriminácie, ktoré by zodpovedali aspoň minimálnym normám EÚ, ktorými sa osoby chránia pred diskrimináciou, nenávistnými prejavmi a násilím na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov, a keďže tieto členské štáty neprijali opatrenia na riešenie tejto právnej medzery; keďže horizontálna smernica o nediskriminácii, ktorá by mohla túto medzeru v ochrane čiastočne vyplniť aj mimo oblasti zamestnania, zostala viac ako 10 rokov zablokovaná v Rade; keďže vykonávanie právnych opatrení proti diskriminácii, v prípade, že takéto opatrenia existujú, je v mnohých členských štátoch nedostatočné; keďže Komisia zamýšľa rozšíriť zoznam „trestných činov EÚ“ podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak, aby zahŕňal trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy, a to aj v prípade, že sú namierené proti LGBTIQ osobám; S. keďže diskriminácia a násilie voči LGBTIQ osobám zo strany polície je v Únii stále problémom; keďže polícia môže bez primeranej odbornej prípravy odradiť LGBTIQ osoby od oznamovania prípadov násilia a diskriminácie, ktorých boli obeťou; keďže toto zostáva hlavnou prekážkou skutočnej rovnosti; keďže programy odbornej prípravy pre orgány presadzovania práva pomáhajú predchádzať diskriminačným praktikám a trestným činom z nenávisti a bojovať proti nim; keďže nenávistné prejavy a trestné činy voči LGBTIQ osobám by sa mali v plnej miere vyšetriť, pričom by sa mala zohľadniť motivácia predsudkov a v prípade potreby by sa mali riadne stíhať; T. keďže iba Malta, Portugalsko a niektoré regióny Španielska zakázali lekárske zákroky na intersexuálnych osobách vykonávané bez ich súhlasu; keďže mnohé členské štáty naďalej uplatňujú prístup spočívajúci vo vysokej miere medikalizácie a patologizácie; U. keďže právny vývoj v Maďarsku vážne narušil situáciu v oblasti základných práv LGBTIQ osôb; keďže prijatím článku 33 súhrnného zákona T/9934 sa de facto zakázalo právne uznanie rodu transrodových a intersexuálnych osôb v Maďarsku, čo viedlo k diskriminácii týchto osôb a porušovaniu ich práva na súkromie; keďže maďarský Parlament prijal v decembri 2020 ústavné zmeny, ktorými sa ďalej obmedzujú práva LGBTIQ osôb, opomína existencia transrodových a nebinárnych osôb a obmedzuje ich právo na rodinný život, a zákon, ktorým sa nezosobášeným párom odoberá právo na adopciu; V. keďže lotyšský Parlament začal v januári 2021 skúmať ústavnú zmenu, ktorej účelom bolo obmedziť rozširovanie koncepcie rodiny, ako sa uvádza v rozsudku ústavného súdu, v ktorom súd uznal, že pracovné právo sa uplatňuje na rôzne modely rodiny, a uložil zákonodarcovi povinnosť zabezpečovať podporu a ochranu pre páry rovnakého pohlavia; W. keďže rumunský Senát prijal v júni 2020 zákon, ktorým sa zakazujú činnosti zamerané na riešenie teórie rodovej identity v rámci vzdelávania; keďže rumunský prezident odmietol tento zákon schváliť a namiesto toho požiadal o preskúmanie jeho ústavnosti; keďže rumunský ústavný súd v decembri 2020 vyhlásil, že zákon nie je v súlade s ústavou; keďže z toho vyplýva, že účinný systém bŕzd a protiváh v členských štátoch, pokiaľ ide o právny štát a demokraciu, má zásadný význam pre ochranu práv LGBTIQ osôb; X. keďže byť rodičom v jednom členskom štáte znamená byť rodičom vo všetkých členských štátoch; keďže existujú prípady, keď majú deti dvoch rodičov rovnakého pohlavia, ktorí sa stretávajú s ťažkosťami z dôvodu nedostatku právnych ustanovení upravujúcich vzájomné uznávanie rodného listu, na ktorom sú uvedení dvaja rodičia rovnakého pohlavia; keďže Súdny dvor EÚ v prejudiciálnom konaní na žiadosť Administrativen sad Sofia-grad (Bulharsko) vo veci C-490/20 rozhodne vo veci dieťaťa s dvoma lesbickými matkami, ktorému hrozí stav bez štátnej príslušnosti z dôvodu tejto právnej medzery; keďže v rámci stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb sa predpokladá legislatívna iniciatíva s cieľom odstrániť túto právnu medzeru a revízia usmernení týkajúcich sa voľného pohybu z roku 2009, pričom obe sú naplánované na rok 2022; keďže páry rovnakého pohlavia sa naďalej stretávajú s ťažkosťami pri uplatňovaní práva na voľný pohyb v rámci EÚ, no Komisia napriek tomu nenavrhla prijatie právnych predpisov v oblasti vzájomného uznávania vzťahov; Y. keďže boj proti nerovnosti v EÚ je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje spoločné úsilie a opatrenia na každej úrovni verejnej správy, a keďže miestne a regionálne orgány zohrávajú z tohto hľadiska kľúčovú úlohu; keďže tieto orgány sú často zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov EÚ a presadzovanie rovnosti a rozmanitosti; keďže Kongres miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy prijal uznesenie, v ktorom pripomenul povinnosti miestnych orgánov, pokiaľ ide o ochranu práv LGBTIQ osôb, a vyzval ich, aby vymenovali „miestneho experta na rovnosť a rozmanitosť“(13); Z. keďže Výbor regiónov bol ako zástupca miestnych a regionálnych orgánov EÚ vyzvaný, aby v rámci svojich právomocí zvážil prijatie opatrení ako reakciu na vytvorenie zón bez tzv. ideológie LGBTIQ; AA. keďže LGBTIQ osoby v celej Európskej únii by mali mať právo slobodne žiť a verejne prejavovať svoju sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné znaky bez strachu z neznášanlivosti, diskriminácie alebo prenasledovania z týchto dôvodov; keďže právo na azyl zaručuje charta; keďže v súvislosti so spoločným európskym azylovým systémom a jeho reformou sa musí zabezpečiť primeraná ochrana zraniteľných žiadateľov vrátane LGBTIQ žiadateľov; AB. keďže orgány na všetkých úrovniach verejnej správy v celej Európskej únii by LGBTIQ osoby nemali diskriminovať, ale mali by chrániť a presadzovať rovnosť a základné práva pre všetkých vrátane LGBTIQ osôb a v plnej miere ich práva zabezpečovať; 1. týmto vyhlasuje Európsku úniu za zónu slobody pre LGBTIQ osoby; 2. odsudzuje všetky formy násilia alebo diskriminácie voči osobám na základe ich pohlavia alebo sexuálnej orientácie; čo najdôraznejšie odsudzuje zjavne homofóbnu vraždu Davida Polflieta spáchanú v Belgicku; 3. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vládam a parlamentom členských štátov, Rade, Komisii, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Práva detí |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, – so zreteľom na všeobecné pripomienky Výboru OSN pre práva dieťaťa(1), – so zreteľom na Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti(2), – so zreteľom na svetovú štúdiu OSN o deťoch pozbavených osobnej slobody z júla 2019, – so zreteľom na politický dokument OSN z 15. apríla 2020 s názvom Vplyv COVID-19 na deti a na pozitívnu reakciu pod spoločným vedením EÚ a skupiny krajín Latinskej Ameriky a Karibiku (GRULAC), ktorý podpísalo 173 krajín, – so zreteľom na politickú reakciu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 19. októbra 2020 s názvom Aký vplyv má pandémia COVID-19 na prisťahovalcov a ich deti?, – so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 1. februára 2012 o náraste neznášanlivosti a rasovo motivovaného násilia voči Rómom v Európe, – so zreteľom na článok 3 ods. 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii, – so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), – so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii(3) (ďalej len „smernica o zneužívaní detí“), – zo zreteľom na smernice EÚ o procesných právach(4), – so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(5), – so zreteľom na Medzinárodný rok za odstránenie detskej práce v roku 2021 a prístup Komisie, ktorý spočíva v nulovej tolerancii voči detskej práci, – so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 o ochrane migrujúcich detí(6), – so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o ochrane migrujúcich detí, – so zreteľom na oznámenia Komisie prijaté s cieľom vytvoriť Úniu rovnosti v súlade s politickými usmerneniami pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024(7), – so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025)(8), – so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(9), – so zreteľom na voje uznesenie z 3. mája 2018 o ochrane migrujúcich detí(10), – so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu(11), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 s názvom Vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe(12), – so zreteľom na otázku Komisii o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa (O-000007/2021 – B9-0007/2021), – so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, A. keďže bez ohľadu na etnický pôvod, pohlavie, štátnu príslušnosť či sociálne a ekonomické zázemie, schopnosti, postavenie migranta či rezidenta je dieťa v prvom rade dieťaťom, potrebuje osobitnú ochranu a má nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa; B. keďže prvoradým hľadiskom všetkých opatrení a rozhodnutí, ktoré sa týkajú dieťaťa, musí byť jeho záujem a jeho fyzická a duševná pohoda; C. keďže deti majú právo na inkluzívne, cenovo dostupné vzdelávanie v ranom detstve, kvalitnú starostlivosť a voľný čas; keďže deti, a najmä deti zo znevýhodneného prostredia, majú právo na ochranu pred chudobou a na osobitné opatrenia na posilnenie rovnosti príležitostí a boj proti diskriminácii a segregácii vo vzdelávaní; keďže investície do rozvoja v ranom detstve sú z hospodárskeho a spoločenského hľadiska vysoko návratné; D. keďže pred výskytom ochorenia COVID-19 bola v porovnaní s dospelými u detí dvakrát vyššia pravdepodobnosť života v extrémnej chudobe(13); keďže podľa predpokladov by sa v dôsledku pandémie počet detí žijúcich pod hranicou chudoby ich členského štátu mohol zvýšiť až o 117 miliónov a ďalších približne 150 miliónov detí žije vo viacrozmernej chudobe(14); keďže súčasná pandémia ešte viac prehĺbila nerovnosť a v porovnaní s obdobím pred ochorením COVID-19, keď už každé štvrté dieťa v Európe bolo ohrozené chudobou, zvýšila riziko extrémnej chudoby detí; E. keďže zatvorenie škôl v dôsledku súčasnej pandémie ochorenia COVID-19 postihlo vo svete až 1,6 miliardy detí a podľa predpokladov by preto najmenej 24 miliónov študentov mohlo predčasne ukončiť školskú dochádzku(15); keďže 370 miliónov detí na celom svete – z ktorých mnohé sú odkázané na školské stravovanie ako hlavný zdroj každodennej výživy – prišlo v priemere o 40 % školskej stravy, keďže v dôsledku protiepidemických obmedzení boli školy zatvorené(16); keďže deti, a najmä dievčatá a deti so zdravotným postihnutím, zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia sú obzvlášť postihnuté dosahom zatvorených škôl a opatreniami, ktorými bol obmedzený prístup k prezenčnému i dištančnému vzdelávaniu; F. keďže ochorenie COVID-19 má veľký dosah na právo na vzdelanie; keďže politika vzdelávania zostáva v právomoci členských štátov, no zároveň pandémia ochorenia COVID-19 a ňou zapríčinené nerovnosti vo vzdelávaní sú spoločnou výzvou, ktorá si vyžaduje spoločný prístup, politiky a nástroje Únie; G. keďže z výskumu Eurostatu(17) vyplýva, že 88,3 % detí v EÚ vo veku od troch rokov do minimálneho veku povinnej školskej dochádzky bolo v roku 2018 vo formálnej starostlivosti, čo poukazuje na zvýšenú potrebu zriadiť viac zariadení dennej starostlivosti o deti ako dôležitého nástroja kognitívneho a sociálneho rozvoja detí od raného veku; H. keďže z dôvodu nedostatočného prístupu na internet domáce vzdelávanie naďalej nie je riešením pre viac ako dve tretiny detí na celom svete; keďže domáce vzdelávanie zvýraznilo rozdiely vo vzdelávaní a digitálnych technológiách v mnohých členských štátoch EÚ i vo svete, čo má vplyv na životné šance detí, ako aj na ich fyzické a duševné zdravie, a keďže mladé dievčatá a mladí ľudia v zraniteľnej situácii a z rasových skupín postihuje digitálna priepasť obzvlášť; I. keďže vo svete štvrtina dievčat vo veku od 15 do 19 rokov nenavštevuje školu, nemá zamestnanie ani sa nezúčastňuje odbornej prípravy na rozdiel od desatiny chlapcov; keďže podpora rodovej rovnosti a posilňovanie postavenia dievčat sú kľúčom k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja(18); J. keďže deti sú podľa všetkého ušetrené pred najzávažnejšími zdravotnými následkami súčasnej svetovej pandémie; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 si však vyberá obrovskú daň na deťoch a je čoraz väčšou priamou hrozbu pre ich pohodu a vývoj, a to aj pokiaľ ide o ich duševné zdravie; keďže obzvlášť postihnuté sú deti zo znevýhodneného prostredia, maloleté osoby bez sprievodu a deti, ktoré patria k menšinám, ako napríklad rómske deti; keďže podľa súčasných predpokladov ďalších 1,2 milióna detí a 56 700 matiek by mohlo zomrieť v priebehu šiestich mesiacov v dôsledku rozvratu základných služieb, ako je rutinná zdravotná starostlivosť; keďže nedostatočný prístup k službám zdravotnej starostlivosti môže zasiahnuť všetky oblasti života(19); K. keďže v mnohých členských štátoch EÚ došlo k nárastu počtu samovrážd; keďže v nedávnom prieskume u mladých ľudí v celej EÚ takmer každý piaty respondent uviedol, že trpí problémami duševného zdravia alebo príznakmi ako depresia alebo úzkosť(20); keďže OSN varovala pred globálnou krízou v oblasti duševného zdravia a nečinnosť v tomto smere by mohla viesť k dlhodobo zničujúcim sociálnym a ekonomickým nákladom pre spoločnosť– pričom deti a mladiství patria do najviac ohrozenej skupiny(21); L. keďže nedostatky v systémoch členských štátov na ochranu detí a nedostatok mechanizmov nadnárodnej spolupráce medzi členskými štátmi môžu ešte viac prispieť k sociálnemu vylúčeniu, ako aj k vykorisťovaniu detí, najmä detí-migrantov; keďže v dôsledku postupov a praktík orgánov v cezhraničných rodinných sporoch týkajúcich sa detí boli hlásené sťažnosti na určitú diskrimináciu(22); keďže horúce linky tiež informujú o náraste počtu volaní súvisiacich s prípadmi únosu detí, najmä za posledné mesiace, a to z dôvodu zhoršenia súčasných medzinárodných rodinných konfliktov; M. keďže podľa najnovšej správy Komisie o pokroku v boji proti obchodovaniu s ľuďmi(23) vo všetkých členských štátoch tvorili deti takmer štvrtinu všetkých registrovaných obetí; N. keďže detskú prácu v celosvetovom meradle vykonáva 152 miliónov detí a z nich približne 73 miliónov je prinútených k niektorej z najhorších foriem detskej práce: otroctvu, nútenej či nebezpečnej práci alebo sexuálnemu vykorisťovaniu(24); keďže Komisia vyhlásila „nulovú toleranciu voči detskej práce“ za platnú politickú prioritu; O. keďže každé tretie dievča má vlastnú skúsenosť s mrzačením pohlavných orgánov a každé piate ešte v detskom veku vydajú za muža; keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa medzinárodne uznáva ako porušovanie ľudských práv; keďže v niektorých členských štátoch naďalej pretrváva problém manželstiev detí, ktoré majú ničivý vplyv na práva a zdravie dievčat a žien vrátane vážneho rizika komplikácií v tehotenstve, a tiež vystavujú dievčatá sexuálnemu zneužívaniu, domácemu násiliu a dokonca zabíjaniu v mene cti; P. keďže z dôvodu pandémie a v dôsledku obmedzenia pohybu domáce a rodovo motivované násilie – a podľa najnovšej správy Europolu(25) sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí online, a to tak na viditeľnom, ako aj na temnom webe – sa v EÚ zvýšilo; keďže 70 % až 85 % detí, ktoré boli zneužité, pozná osobu, ktorá ich zneužila, a prevažná väčšina je obeťou ľudí, ktorým dôverujú(26); keďže v dôsledku týchto opatrení sa zvýšili aj ďalšie riziká spojené s predĺžením času stráveného online, ako je kybernetická šikana; Q. keďže deti so zdravotným postihnutím sú zraniteľné a môžu byť predmetom sociálneho vylúčenia, marginalizácie, diskriminácie a obmedzeného prístupu k službám; keďže u nich je väčšia pravdepodobnosť zanedbávania, vykorisťovania alebo sexuálneho zneužívania; keďže deti so zdravotným postihnutím majú viac potrieb zdravotnej starostlivosti a viac závisia od komunitných služieb(27); R. keďže 30,3 % žiadateľov o azyl v roku 2019 tvorili deti, čo predstavuje 207 215 detí v EÚ; keďže maloleté osoby bez sprievodu z nich tvorili 7,1 %(28); keďže veľa detí sa na vonkajších hraniciach EÚ alebo mimo EÚ nachádza neprijateľnej humanitárnej situácii; keďže deti bez sprievodu sú vysoko zraniteľnou skupinou a čelia rôznym rizikám vrátane postavenia obetí zločineckých sietí, násilia, zneužívania vykorisťovania na migračných trasách do a v EÚ(29); keďže deťom-migrantom sa často odopiera prístup k opatreniam na integráciu a začlenenie, k ochrane a sociálnemu zabezpečeniu; keďže deti bez sprievodu, ktoré žiadajú o azyl a dovŕšili vek 18 rokov, čelia osobitným problémom, pretože často musia opustiť ubytovanie určené pre deti; keďže deti, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, môžu byť poškodené z dôvodu oneskoreného vydania konečného rozhodnutia; S. keďže vo vykonávaní osobitných a procesných záruk pre deti stanovených v spoločnom európskom azylovom systéme sú značné medzery a nedostatky, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú odchýlky v možnosti detí zostať so svojimi rodinnými príslušníkmi a/alebo opatrovníkmi mimo väzby, a najmä pokiaľ ide o zlúčenie rodiny v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES(30), podmienky prijímania, ustanovenie právnych zástupcov a opatrovníkov a prístup k informáciám vhodným pre deti, zdravotným a sociálnym službám a vzdelávaniu; T. keďže sa naďalej rodia deti bez štátnej príslušnosti, a to aj v EÚ, a naďalej sú vylúčené z prístupu k základným právam; keďže podľa odhadov 200 miliónov detí na celom svete nemá rodný list, čím sa zvyšuje riziko stavu bez štátnej príslušnosti a vážne znevýhodňuje prístup k právam a službám; keďže právo dieťaťa nadobudnúť štátnu príslušnosť a byť zaregistrované hneď po narodení je zakotvené v článku 7 Dohovoru OSN o právach dieťaťa; U. keďže deti patria k tým najzraniteľnejším voči vplyvom zmeny klímy, ktorá pôsobí na dĺžku ich dožitia, zdravie, právo na vzdelanie a na ochranu a spôsobuje vysídľovanie z regiónov s častými prírodnými katastrofami; keďže environmentálne riziká majú na svedomí život každého štvrtého dieťaťa(31); V. keďže účasť detí na tvorbe vnútorných a vonkajších politík EÚ ešte stále nie je dostatočná; keďže na tvorbe politík na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni by sa mali systematicky zúčastňovať deti na základe svojich práv; keďže deti majú právo zúčastňovať sa na demokratickom živote a na rozhodnutiach, ktoré sa ich priamo alebo nepriamo týkajú; keďže najviac marginalizované a vylúčené skupiny majú ešte menej možností zúčastňovať sa na politickom a rozhodovacom procese; W. keďže v EÚ je naďalej zadržiavaný značný počet detí; keďže Výbor OSN pre práva dieťaťa ozrejmil, že v súlade s newyorským vyhlásením pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016 by sa deti nikdy nemali zadržiavať na účely prisťahovalectva a že zaistenie nemožno nikdy odôvodniť záujmom dieťaťa; keďže členské štáty sú povinné poskytnúť primerané, humánne a neväzobné alternatívy k zaisteniu, ku ktorým patrí zabezpečiť, aby opatrenia ochorenia COVID-19 nikdy neviedli k zadržiavaniu detí; keďže členské štáty by mali systematicky zhromažďovať rozčlenené údaje o zadržiavaní detí v kontexte migrácie, pričom Komisia by prostredníctvom Eurostatu mala podporovať porovnateľnosť týchto údajov; X. keďže pandémia obzvlášť postihla deti v uzavretých zariadeniach; keďže opatrenia na obmedzenie pohybu zvyšujú zraniteľnosť detí v psychiatrických zariadeniach a zariadeniach sociálnej starostlivosti, sirotincoch, utečeneckých táboroch, zariadeniach určených na zaistenie a v ďalších uzavretých zariadeniach; keďže prípady násilia páchaného na deťoch, ktoré sú uzavreté v týchto priestoroch, sa pravdepodobne nezistia a služby starostlivosti o deti a rodinu sú preťažené a narušené; Y. keďže vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov(32) sa uznáva, že deti si zasluhujú osobitnú ochranu, pokiaľ ide o ich osobné údaje, a že informácie o ich údajoch by im mali byť poskytované v jazyku prístupnom ich veku; keďže prístup detí k platformám sociálnych médií musí ísť ruka v ruke s ich lepším poznaním digitálnych technológií; keďže podpora digitálneho vzdelávania, gramotnosti a zručností je kľúčom k skoncovaniu zneužívania sociálnych médií, najmä v prípade neplnoletých používateľov s prístupom k platformám, ktoré si nevyžadujú overenie veku, v záujme ochrany zraniteľných skupín, najmä detí; 1. víta iniciatívu Komisie pripraviť novú komplexnú stratégiu v oblasti práv dieťaťa desať rokov po programe EÚ v oblasti práv dieťaťa z roku 2011; požaduje primerané legislatívne a nelegislatívne návrhy a záväzné a nezáväzné nástroje EÚ na riešenie výziev, ktorým čelia deti; 2. zdôrazňuje, že dieťa je v prvom rade dieťaťom bez ohľadu na etnický pôvod, pohlavie, národnosť či sociálne a ekonomické pozadie, schopnosti, migračný či pobytový status, a že najlepší záujem dieťaťa sa musí začleniť do všetkých politík, postupov a opatrení EÚ týkajúcich sa detí; 3. opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby do stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa zahrnula všetky ustanovenia uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia Dohovoru OSN o právach dieťaťa; 4. zdôrazňuje, že stratégia EÚ musí mať rodovo vyvážený prístup, začleňovať rodové hľadisko do všetkých programových sektorov, zameriavať sa na blahobyt a posilnenie postavenia dievčat, riešiť ich osobitné potreby a uznávať ich práva; 5. zdôrazňuje, že v stratégii by sa mali vyzvať členské štáty na vyčlenenie všetkých potrebných zdrojov na účinné plnenie Dohovoru OSN o právach dieťaťa; okrem toho vyzýva členské štáty, aby riešili štrukturálne nerovnosti a uprednostňovali verejné investície do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania, podpory rodiny a starostlivosti o deti a aby investovali do kvalitných univerzálnych služieb, ktoré sa týkajú všetkých detí; vyzýva členské štáty, aby posilnili kapacity pracovnej sily v oblasti sociálnych služieb s cieľom podporovať deti a rodiny, ktoré čelia osobitným problémom, a aby podporovali aktérov v prvej línii v službách ochrany detí; 6. vyzýva členské štáty, aby zaručili právo na vzdelanie pre každé dieťa a stanovili opatrenia na boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a na jeho predchádzanie, a na zaručenie rodovo spravodlivého prístupu ku kvalitnému, inkluzívnemu vzdelávaniu od raného detstva až po obdobie dospievania, a to aj pre deti rómske deti, deti so zdravotným postihnutím, deti bez štátnej príslušnosti a migrujúce deti a deti žijúce v oblastiach postihnutých humanitárnymi alebo inými núdzovými situáciami; 7. zdôrazňuje, že digitálne vzdelávanie by nikdy nemalo natrvalo nahrádzať prezenčné vzdelávanie, najmä ak je prístup k technológiám obmedzený, a malo by sa využívať len v čase výrazných ťažkostí, ako sú pandémie, alebo ako doplnok prezenčného, osobného vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila, ako kríza ovplyvnila právo na vzdelanie, a aby na základe výsledkov tejto analýzy navrhla členským štátom odporúčania; 8. vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné akcie tzv. „bezpečnej školy“ vrátane poskytovania hygienických potrieb a výmeny informácií spôsobom vhodným pre deti o umývaní rúk a iných hygienických opatreniach počas pandémie ochorenia COVID-19; 9. vyzýva členské štáty, aby zaručili právo na inkluzívne vzdelávanie a zabezpečili prístup ku komplexným informáciám o sexe a sexualite primeraným veku, ako aj prístup k vzdelávaniu o sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a o vzťahoch; pripomína, že vzdelávanie v tejto oblasti je potrebné na zabezpečenie úplného vzdelávania a ochrany detí v súlade s najnovšou správou Komisie; 10. opätovne zdôrazňuje svoju výzvu EÚ, aby zintenzívnila svoju činnosť zameranú na ukončenie všetkých foriem násilia a diskriminácie páchaných na deťoch vrátane fyzického, sexuálneho, hospodárskeho a psychologického násilia, zraňovania, zneužívania, zanedbávania, zlého zaobchádzania a vykorisťovania, a to online aj offline, núteného manželstva, obchodovania s ľuďmi, zneužívania a vykorisťovania migrujúcich detí, mučenia, vrážd zo cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, incestu, núteného ukončenia školskej dochádzky a využívania detí ako vojakov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie konzistentnosti, pokiaľ ide o ochranu detí pred násilím, obchodovaním s nimi a vykorisťovaním, musia všetky legislatívne i nelegislatívne iniciatívy týkajúce sa práv detí zohľadňovať stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa; vyzýva Komisiu, aby zverejnila harmonogram týkajúci sa takýchto návrhov a zároveň zabezpečila vykonávanie svojich odporúčaní prostredníctvom vhodného a účinného monitorovacieho mechanizmu; 11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v právnych predpisoch a v praxi ukončili všetku detskú prácu a všetky ostatné formy práce, ktoré by mohli poškodiť zdravie a bezpečnosť detí; zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť tento problém vzhľadom na vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na najzraniteľnejšie osoby, ktorých postihla náhla strata príjmu a nedostatočný prístup k sociálnej ochrane, v dôsledku čoho je viac detí nútených pracovať; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila práva detí do nadchádzajúceho rámca EÚ pre udržateľnú správu vecí verejných vrátane povinných požiadaviek EÚ na náležitú starostlivosť a aby podporovala tretie krajiny pri odstraňovaní detskej práce v rámci programov spolupráce; odporúča prijať povinnú medziodvetvovú náležitú starostlivosť a zabezpečiť, aby všetky politiky EÚ boli prispôsobené deťom, a to tým, že sa prijme záväzok vykonávať ex ante a ex post kontroly dodržiavania ľudských práv; 12. vyzýva Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby zintenzívnili úsilie o predchádzanie a ukončenie závažného porušovania práv detí postihnutých ozbrojeným konfliktom; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že k spájaniu detí s ozbrojenými skupinami a ich náboru do ozbrojených skupín dochádza často vtedy, keď deti nemajú iné možnosti; zdôrazňuje, že je dôležité pokročiť v agende detí zasiahnutých ozbrojeným konfliktom (CAAC) v rámci vonkajšej činnosti a politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti v súlade s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu, začleniť ju do politických dialógov, misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), reforiem sektora bezpečnosti a mediácie; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby v delegáciách EÚ začali pôsobiť úradníci a útvary so špecializáciou na ochranu detí; vyzýva členské štáty, aby chránili maloletých štátnych príslušníkov, ktorí môžu byť zadržiavaní za trestné činy súvisiace s bezpečnosťou alebo spojenie s ozbrojenými skupinami, a aby v prípade potreby umožnili ich návrat do krajiny pôvodu na účely rehabilitácie, opätovného začlenenia a/alebo prípadného stíhania v plnom súlade s medzinárodným právom; 13. zdôrazňuje, že ochrana detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním je nevyhnutná; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 23 členských štátov ešte nevykonáva smernicu o sexuálnom zneužívaní detí; berie na vedomie dôraz Rady Európy na spoluprácu viacerých zainteresovaných strán ako základu reakcie na sexuálne zneužívanie detí online, ktorá zahŕňa orgány presadzovania práva, vnútroštátne orgány, mechanizmy podávania správ a poskytovateľov služieb/priemysel; víta zámer Komisie navrhnúť v prvom polroku 2021 dlhodobejší legislatívny rámec na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí; opakuje svoju podporu vytvoreniu európskeho centra na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, možnosť, ktorú v súčasnosti posudzuje Komisia; víta prácu Europolu v oblasti prevencie, konkrétne jeho kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom predchádzať sexuálnemu vykorisťovaniu detí online(33)(34); 14. zdôrazňuje, že násilie voči deťom a ich zneužívanie sa v znepokojujúcom rozsahu zvýšili, zatiaľ čo sociálne služby a ochranné inštitúcie sa stali počas pandémie COVID-19 výrazne nedostupnými; zdôrazňuje význam rozvoja preventívnych politík na boj proti násiliu páchanému na deťoch na úrovni EÚ; zdôrazňuje úlohu agentúr a orgánov EÚ pri vykonávaní legislatívneho rámca EÚ týkajúceho sa práv detí; vyzýva Komisiu, aby do stratégie začlenila akčný plán EÚ s normami a referenčnými hodnotami pre poskytovateľov online služieb a technologické spoločnosti s cieľom zaistiť bezpečnosť detí na internete, nielen ich chrániť pred tým, aby boli predmetom nezákonného obsahu, a chrániť ich pred škodlivým obsahom; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby kriminalizovali grooming a kybernetické prenasledovanie; 15. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola stratégia EÚ v súlade s prioritami a legislatívnymi návrhmi stanovenými v nedávnej stratégii EÚ na účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, strategickým rámcom EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť a stratégiou EÚ pre LGBTIQ osoby na roky 2020 – 2025; 16. vyjadruje presvedčenie, že je dôležité zahrnúť do stratégie EÚ konkrétne opatrenia na investovanie do detí s cieľom odstrániť chudobu detí vrátane vytvorenia európskej záruky pre deti, pričom sa vyčlenia primerané zdroje; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zriadenie európskej záruky pre deti v prvom štvrťroku 2021 v súlade so svojím záväzkom, a vyzýva členské štáty, aby urýchlili jej vykonávanie a do boja proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu investovali všetky možné zdroje vrátane fondov EÚ, ako sú Európsky sociálny fond plus (ESF+), Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (ReactEU), Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), InvestEU, Erasmus+ a Fond pre azyl a migráciu (AMF); zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať viacročné národné stratégie na boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu, ako aj národné akčné plány v oblasti záruky pre deti; 17. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súvislosti so zotavením sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zvýši potreba boja proti chudobe detí a že chudoba bude mať čoraz väčší vplyv na deti ako najzraniteľnejšiu skupinu spomedzi najviac znevýhodnených skupín; naliehavo žiada, aby stratégiu EÚ doplnila komplexná stratégia boja proti chudobe vrátane opatrení na zabezpečenie dôstojného a cenovo dostupného bývania a na boj proti bezdomovectvu; pripomína, že v každej stratégii na odstránenie chudoby detí sa musí zohľadňovať realita osamelého rodičovstva a mnohodetných rodín, keďže domácnosti s jedným rodičom a mnohodetné domácnosti patria medzi zraniteľné skupiny; 18. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v stratégii EÚ zaviedli opatrenia na zabezpečenie dobrého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre deti a rodiny v súlade s programom EU4Health, pričom sa zohľadnia ťažkosti, ktoré majú deti pri prístupe k tomuto právu; 19. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v stratégii EÚ zaviedli opatrenia na aktualizáciu existujúceho rámca EÚ pre opatrenia v oblasti duševného zdravia a pohody, ktorý by mal byť plne inkluzívny, s cieľom uspokojiť aj potreby detí v zraniteľných situáciách a detí z marginalizovaných skupín a skupín, ktoré sú terčom rasizmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili investície do duševného zdravia a psychologicko-sociálnych služieb pre deti, mladistvých a rodiny, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami a v nestabilných humanitárnych situáciách; vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na včasné odhalenie problémov duševného zdravia; vyzýva na úplné začlenenie psychologicko-sociálnej a psychologickej podpory zdravia do vnútroštátnych a nadnárodných systémov ochrany detí, ako aj na odbornú prípravu odborníkov v oblasti osobitných potrieb detí; 20. opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na zabezpečenie súdneho systému zohľadňujúceho potreby detí s primeranými a inkluzívnymi konaniami, ktoré zohľadňujú potreby všetkých detí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť právo dieťaťa byť vypočuté, právo na pomoc právneho zástupcu a na úplné a pre dieťa zrozumiteľné informácie vo všetkých fázach súdneho konania v súlade s článkami 4 a 16 smernice (EÚ) 2016/800 a s článkami 22 a 24 smernice 2012/29/EÚ(35), a to aj v prípade migrujúcich detí, s osobitným dôrazom na maloleté osoby bez sprievodu; vyzýva členské štáty, aby tieto smernice urýchlene transponovali a presadzovali; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby súdy pre deti a rodinné súdy fungovali ako základná služba, pokračovali v naliehavých pojednávaniach a vykonávali súdne príkazy na starostlivosť a ochranu detí, ktorým hrozí bezprostredné riziko zanedbávania alebo zneužívania; pripomína, že by sa mali zaviesť osobitné záruky pre deti, ktoré prichádzajú do kontaktu s akýmikoľvek súdnymi alebo súvisiacimi konaniami, a zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy špecializovaného personálu; 21. s poľutovaním konštatuje, že 11 z 27 členských štátov neposkytlo deťom prístup k cieleným informáciám o justičnom systéme online, ako je interaktívne vzdelávanie o zákonných právach, a vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby mali deti prístup k týmto informáciám pre ne primeraným spôsobom, pričom sa zohľadnia všetky zdravotné postihnutia, ktoré by mohli znemožniť prístup k týmto informáciám(36); 22. zdôrazňuje význam najlepšieho záujmu dieťaťa v cezhraničných rodinných sporoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plnenie svojich povinností stanovených v nariadení Brusel IIa(37) a aby vnútroštátne orgány uznali a vykonávali rozsudky vydané v inom členskom štáte v prípadoch týkajúcich sa detí, ako sú rozsudky o zverení dieťaťa do výchovy, práve styku a vyživovacích povinnostiach; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a účinnej komunikácie medzi rôznymi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do konaní týkajúcich sa starostlivosti o deti; vyzýva členské štáty, aby rešpektovali právo detí vidieť svojich rodičov napriek reštriktívnym opatreniam spojeným s pandémiou, pokiaľ to neohrozuje ich bezpečnosť a zdravie; 23. vyzýva EÚ, jej agentúry a členské štáty, aby ukončili stav bez štátnej príslušnosti v prípade detí v rámci EÚ aj mimo nej, a to aj zlepšením schopnosti úradníkov v prvej línii identifikovať, zaznamenávať a primerane reagovať na stav bez štátnej príslušnosti v kontexte migrácie a azylu, podporovaním a zabezpečovaním všeobecného prístupu k registrácii narodenia a vydávania rodných listov detí bez ohľadu na postavenie rodičov, a to aj pre LGBTQI+ rodiny, zavedením, zlepšením a vykonávaním právnych záruky na predchádzanie stavu bez štátnej príslušnosti detí a zavedením a zlepšením postupov určovania postavenia bez štátnej príslušnosti založených na právach dieťaťa, a to v záujme splnenia medzinárodných záväzkov týkajúcich sa osôb bez štátnej príslušnosti v kontexte migrácie, v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa a jeho právom na nadobudnutie štátnej príslušnosti; 24. zdôrazňuje, že opatrenia musia byť zahrnuté do stratégie EÚ na zlepšenie situácie migrujúcich detí a ochranu ich záujmov v rámci EÚ aj mimo nej, ako aj v každej fáze konania o azyle; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie záruk a procesných práv detí v spoločnom európskom azylovom systéme s osobitným dôrazom na rýchle procesy zlúčenia rodiny v súlade so smernicou 2003/86/ES, prístup k primeraným podmienkam prijímania, sociálnej a lekárskej starostlivosti, včasné pridelenie kvalifikovaných právnych zástupcov a opatrovníkov maloletých bez sprievodu a prístup k informáciám primeraným pre deti; 25. zdôrazňuje význam začlenenia detí migrantov a utečencov; opakuje, že je dôležité odstrániť všetky prekážky prístupu k základným službám a opatreniam na začlenenie vrátane podpory psychologicko-sociálneho a duševného zdravia a poskytnúť deťom príležitosti na zlepšenie sociálneho začlenenia; vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia na zvýšenie informovanosti o význame zmeny prístupu k migrácii a boja proti negatívnym stereotypom; 26. zastáva názor, že v stratégii by sa ako priorita mali stanoviť práva detí so zreteľom na pozbavenie slobody v súlade s právami uvedenými v globálnej štúdii OSN o deťoch pozbavených slobody; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na ukončenie zadržiavania detí, najmä v súvislosti s migráciou, a aby vypracovali komunitné alternatívy k zadržiavaniu, ktoré zodpovedajú najlepším záujmom dieťaťa, a umožnili deťom zostať so svojimi rodinnými príslušníkmi a/alebo opatrovníkmi mimo väzby, kým sa vyrieši ich migračný status; 27. zastáva názor, že v stratégii EÚ by sa mali začleňovať a podporovať práva zraniteľných detí vo všetkých oblastiach politiky a mal by sa prijať prierezový prístup, v ktorom sa zohľadnia rôzne formy diskriminácie, ktorej sú vystavené aj deti zo skupín čeliacich rasizmu, deti so zdravotným postihnutím, deti bez rodičovskej starostlivosti alebo deti, ktorým hrozí strata rodičovskej starostlivosti, deti v ústavnej starostlivosti, deti LGBTIQ osôb, deti z etnických menšín, deti migrantov a utečencov, deti bez štátnej príslušnosti a deti bez dokladov, detské obete násilia a sexuálneho zneužívania, deti, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na deti, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na deti, deti z radov etnických menšín, deti bez štátnej príslušnosti a deti bez dokladov, deti, ktoré sú obeťami násilia a sexuálneho zneužívania, deti, na ktoré majú priamy alebo nepriamy justičné systémy, deti s psychickými problémami, deti bez domova, dievčatá a deti rodičova vo väzbe; pripomína, že sociálne služby a podpora rodiny sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo rozluke rodín a sociálnemu vylúčeniu; 28. zdôrazňuje, že rómske deti, najmä rómske dievčatá, čelia v celej Európe ďalšej záťaži spojenej s rasizmom, ako aj diskrimináciou na základe pohlavia, čo ich vytláča na okraj spoločnosti; zdôrazňuje, že nízka úroveň dosiahnutého vzdelania, vysoká miera neregulárnej školskej dochádzky a jej predčasného ukončenia, neinkluzívne školské systémy, vysoká miera nezamestnanosti a slabé pracovné príležitosti pripravujú rómskych chlapcov a dievčatá o reálne možnosti integrácie a plnej účasti na živote spoločnosti; pripomína, že chýbajúce osobné doklady bránia mnohým rómskym dievčatám v prístupe k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a iným súvisiacim službám, a ďalej pripomína, že zvýšený rasizmus a protirómske zmýšľanie ovplyvňujú bezpečnosť rómskych dievčat, v dôsledku čoho sú čoraz zraniteľnejšie voči sociálnemu vylúčeniu, vykorisťovaniu, obchodovaniu s ľuďmi a násiliu(38); 29. zastáva názor, že v stratégii EÚ by sa mal navrhnúť inkluzívny prístup na ochranu najzraniteľnejších detí v súlade s chartou, Dohovorom OSN o právach dieťaťa a všeobecnými poznámkami Výboru OSN pre práva dieťaťa a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a cieľmi týkajúcimi sa detí so zreteľom na všetkých; opätovne zdôrazňuje význam vytvorenia bezpečného prostredia pre zraniteľné deti a ich rodiny prostredníctvom sociálnych investícií a uznáva, že vo vymedzení zraniteľnosti by sa mali zohľadniť podmienky bývania pre deti a rodiny a začleniť do tohto vymedzenia; zdôrazňuje význam rozvoja a posilnenia integrovaných vnútroštátnych systémov ochrany detí zdrojmi a plánmi vykonávania a monitorovania; 30. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ vo svojich vnútorných a vonkajších politikách riešila fyzické (nedostatočná infraštruktúra a geografia), technologické (zariadenia s nízkou funkčnosťou), kultúrne (rodové a sociálne normy, kultúrne postupy a zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine) a hospodárske a sociálne prekážky pre digitálne technológie; 31. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ investovala do digitálnej gramotnosti s cieľom zaručiť voľný prístup k digitálnej gramotnosti a digitálnemu vzdelávaniu pre všetky deti, najmä deti z nedostatočne využívaných alebo marginalizovaných komunít, pričom sa zameria na budovanie ich odolnosti a ponúkne psychologicko-sociálnu podporu; konštatuje, že tieto investície by sa mohli realizovať ako súčasť nového programu v oblasti zručností pre Európu v európskom vzdelávacom priestore a mohli by sa využívať rozvojové a humanitárne fondy EÚ; poukazuje na to, že investície do zabezpečenia toho, aby mohli vzdelávacie systémy poskytovať digitálne vzdelávanie, gramotnosť a zručnosti všetkým deťom, sú kľúčom k podpore chápania digitálnych technológií deťmi, prekonaniu nerovností, zlepšeniu digitálnej inklúzie a posilneniu postavenia a ochrane detí a ich práv online a offline; pripomína, že rozvoj digitálneho vzdelávania, gramotnosti a zručností by mal deťom poskytnúť prostriedky na boj proti nebezpečenstvám digitálneho priestoru, ako aj na riadenie zodpovednosti pri interakcii v rámci tohto priestoru; 32. vyzýva Komisiu, aby začlenila hlasy detí tým, že vytvorí formálne mechanizmy pre dialóg a konzultácie a zabezpečením plnohodnotnú a zmysluplnú účasť detí na rozhodovaní s osobitným dôrazom na vyzdvihnutie názorov najzraniteľnejších skupín, ako sú dievčatá, deti žijúce v chudobe, vysídlené deti a deti migrantov a deti so zdravotným postihnutím; 33. vyzýva Komisiu a členské štáty na zavedenie osobitných mechanizmov na posúdenie vplyvu ochorenia COVID-19 na všetky deti s cieľom zhromaždiť údaje, aby bolo možné lepšie navrhovať národné akčné plány na riešenie problémov, ktoré sa týkajú detí; vyzýva členské štáty, aby pri vymedzovaní národných plánov obnovy zaviedli osobitný prístup k právam detí; 34. vyzýva Radu, aby prijala závery o stratégii EÚ, v ktorých sa stanoví nový povinný rámec pre inštitúcie EÚ a členské štáty podľa vzoru Európskeho konsenzu o rozvoji a zabezpečí sa vykonávanie dobre navrhnutých, komplexných a riadne financovaných integrovaných vnútroštátnych a nadnárodných systémov ochrany detí; 35. vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby práva dieťaťa boli prioritou vo všetkých vnútorných a vonkajších politikách, opatreniach a programoch EÚ, ktoré sa priamo či nepriamo týkajú detí, a boli do nich začlenené, a aby zaistili konzistentnosť a jednotnosť všetkých jednotlivých nástrojov; 36. vyzýva Komisiu na vytvorenie ukazovateľa týkajúceho sa detí pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov, aby sa inštitúciám a partnerom EÚ umožnilo merať a monitorovať investície EÚ do detí zhromažďovaním rozčlenených a špecifických údajov s cieľom identifikovať rozdiely medzi politickými a finančnými záväzkami, čím sa poskytne odhad rozsahu podpory EÚ v oblasti práv dieťaťa; 37. vyzýva členské štáty, aby vypracovali ročný akčný plán na vykonávanie ustanovení stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa a začlenili svoj národný akčný plán do plánu EÚ na podporu obnovy a odolnosti; 38. vyzýva Komisiu a členské štáty na zaručenie primeraného financovania stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa s cieľom zabezpečiť, aby vnútorné a vonkajšie finančné nástroje EÚ, ako aj vnútroštátne rozpočty podporovali vykonávanie priorít stanovených v stratégii; 39. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne monitorovanie vykonávania stratégie EÚ členskými štátmi; pripomína, že je potrebné zabezpečiť zmysluplnú a inkluzívnu účasť detí založenú na právach počas celého procesu vytvárania a vykonávania stratégie, a používať referenčné hodnoty a ukazovatele na lepšie monitorovanie pokroku; 40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia |