Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o žiadosti o zbavenie Lívie Járókovej imunity (2020/2198(IMM))

P9_TA(2021)0091 A9-0050/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Lívie Járókovej imunity, ktorú 9. júla 2020 podal generálny prokurátor prokuratúry pri odvolacom súde v Bruseli a ktorá bola predložená na plenárnej schôdzi 14. septembra 2020,

–  so zreteľom na to, že Lívia Járóka sa vzdala práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0050/2021),

A.  keďže generálny prokurátor prokuratúry pri odvolacom súde v Bruseli podal žiadosť o zbavenie Lívie Járókovej, poslankyne Európskeho parlamentu zvolenej za Maďarsko, imunity v súvislosti s porušením článku 11 ods. 1 prvého pododseku belgického kráľovského dekrétu z 1. decembra 1975, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá cestnej premávky a používania verejných komunikácií, a článku 29 ods. 3 zákona zo 16. marca 1968 o cestnej premávke; keďže toto porušenie konkrétne spočíva v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti;

B.  keďže stacionárny rýchlostný radar fungujúci bez kvalifikovanej obsluhy v Uccle zaznamenal 17. novembra 2018 o 10.30 hod. prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti vozidlom registrovaným na meno Lívia Járóka; keďže bol vyhotovený záznam o prekročení rýchlosti a jeho kópia bola spolu s formulárom odpovede 29. novembra 2018 zaslaná Lívii Járókovej; keďže prokuratúra sa niekoľkokrát neúspešne pokúsila vypočuť L. Járókovú s cieľom stanoviť, či bola vodičkou uvedeného vozidla; keďže podľa protokolárneho oddelenia Federálnej verejnej služby pre zahraničné veci Lívia Járóka nenahlásila miesto pobytu v Belgicku; keďže 15 dní po zaslaní kópie záznamu o prekročení rýchlosti bol spis postúpený prokuratúre v Bruseli;

C.  keďže podľa článku 9 prvého pododseku Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu a na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;

D.  keďže Európsky parlament nemožno považovať za súd a poslanec nemôže byť v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovaný za „obvineného“(2);

E.  keďže o zbavení imunity môže v danom prípade rozhodnúť iba Európsky parlament; keďže Európsky parlament môže pri rozhodovaní o zbavení imunity primerane zohľadniť stanovisko príslušného poslanca(3);

F.  keďže neexistuje priama alebo jednoznačná súvislosť medzi údajným priestupkom a výkonom funkcií poslankyne Európskeho parlamentu Lívie Járókovej a keďže údajný priestupok nepredstavuje vyjadrený názor ani hlasovanie pri výkone jej funkcií poslankyne Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže Európsky parlament nenašiel v tomto prípade dôkazy o fumus persecutionis, teda dostatočne závažnom a konkrétnom podozrení, že vec bola predložená s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslankyne;

1.  rozhodol zbaviť Líviu Járókovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Belgicka a Lívii Járókovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EU:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EU:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI:EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EU:C:2019:1115. (2) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlament, T-214/18, ECLI:EÚ:T:2019:266. (3) Rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440, bod 28.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha (2020/2110(IMM))

P9_TA(2021)0092 A9-0051/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Jeana‑Françoisa Jalkha zo 16. júna 2020, ktorú podal prokurátor na parížskom odvolacom súde v súvislosti s vecou, ktorá prebieha pred vyšetrujúcimi sudcami v súvislosti so súdnym vyšetrovaním z dôvodu údajného zneužitia dôvery, organizovaného podvodu, falšovania a používania falšovaných dokumentov, nelegálneho zamestnávania zahŕňajúceho nedeklarovanie zamestnanca, zneužitia verejných finančných prostriedkov a vedomého zatajovania zneužitých verejných finančných prostriedkov, ako bolo oznámené v pléne 8. júla 2020,

–  po vypočutí Thierryho Marianiho, ktorý nahradil Jeana-Françoisa Jalkha, v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0051/2021),

Α.  keďže vyšetrujúci sudcovia požiadali o zbavenie poslaneckej imunity Jeana-Françoisa Jalkha s cieľom vypočuť ho v súvislosti s údajnými trestnými činmi;

Β.  keďže žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha sa týka údajných trestných činov zneužitia dôvery, falšovania a používania sfalšovaných dokumentov, organizovaného podvodu, nelegálneho zamestnávania zahŕňajúceho nedeklarovanie zamestnanca, zneužitia verejných finančných prostriedkov a vedomého zatajovania zneužitých verejných finančných prostriedkov, trestných činov stanovených a trestaných v súlade s článkami 314-1, 314-10, 321-2, 321-3, 321-4, 321-9, 321-10, 441-l, 441-10, 441-11, 313-1, 313-2, 313-3, 313-7, 313-8, 313-9, 432-15 a 432-17 francúzskeho trestného zákonníka a článkov L8221-1, L8221-5, L8224-1, L8224-3, L8224-4 a L8224-5 francúzskeho zákonníka práce;

C.  keďže súdne vyšetrovanie sa začalo 5. decembra 2016 po predbežnom vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe vyhlásenia vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu 9. marca 2015 týkajúceho sa niekoľkých asistentov poslancov Európskeho parlamentu pridružených k Národnému frontu (Front National);

D.  keďže plán pracovných miest Národného frontu uverejnený vo februári 2015 obsahoval len 15 poslancov Európskeho parlamentu (z celkového počtu 23), 21 miestnych asistentov poslancov a 5 akreditovaných asistentov poslancov (z celkového počtu 54 asistentov); keďže viacerí asistenti poslancov vyhlásili, že miestom ich zamestnania je ústredie Národného frontu v Nanterre, čo v niektorých prípadoch naznačuje, že tam boli zamestnaní na plný úväzok, hoci bývali vo vzdialenosti 120 až 945 km od deklarovaného miesta výkonu práce; keďže v tejto fáze vyšetrovania sa ukázalo, že 8 asistentov poslancov nevykonávalo prakticky žiadnu asistentskú výpomoc, alebo ju vykonávalo len ako veľmi malú časť svojich celkových povinností;

E.  keďže vyšetrovanie zároveň odhalilo okolnosti, na základe ktorých sa zdá nepravdepodobné, že príslušní asistenti skutočne vykonávali povinnosti v súvislosti s Európskym parlamentom, najmä:

F.  keďže vyšetrovanie odhalilo, že Jean-François Jalkh bol od júla 2009 do apríla 2014 zamestnaný ako miestny asistent poslanca Jeana-Marieho Le Pena na plný úväzok s hrubou mesačnou mzdou vo výške 3 011,14 EUR; keďže zároveň zastával niekoľko riadiacich funkcií v rámci Národného frontu, a to buď následne alebo súbežne, a za audit účtov kampane dostával odmenu od dvoch rôznych spoločností; keďže 29. januára 2016 sa generálny tajomník Európskeho parlamentu rozhodol vymôcť od Jeana-Marieho Le Pena sumu 320 026,23 EUR, ktorú uhradil Európsky parlament v súvislosti so zmluvou Jeana-Françoisa Jalkha; keďže rôzne odvolania podané proti tomuto rozhodnutiu boli zamietnuté, a to najmä rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. marca 2018(2) a uznesením Súdneho dvora Európskej únie z 28. novembra 2018(3);

G.  keďže vyšetrovanie odhalilo aj to, že Jean-François Jalkh ako poslanec Európskeho parlamentu zamestnával od 1. júla 2014 do 4. januára 2016 miestnu asistentku na plný úväzok, s výnimkou obdobia od 24. augusta 2015 do 14. decembra 2015, s hrubou mesačnou mzdou 2 950 EUR; keďže neboli nájdené žiadne e-maily ani iné dôkazy potvrdzujúce jej prácu asistentky poslanca; keďže táto asistentka poslanca bola zaradená do plánu pracovných miest Národného frontu, ktorý bol zverejnený vo februári 2015, ako asistentka podpredsedu zodpovedného za právne veci, Jeana-Françoisa Jalkha; keďže v období kampane pred francúzskymi voľbami v roku 2015 a komunálnych volieb v roku 2014 boli jej e-maily podpísané ako „Asistentka Jeana-Françoisa Jalkha – útvar pre voľby“; keďže v období od júna 2015 do 21. decembra 2015 boli nájdené aj e-maily, ktoré odhalili jej prácu na volebnej kampani Walleranda de Sainta-Justa, ktorý bol hlavným kandidátom Národného frontu v regionálnych voľbách v regióne Île de France, hoci jej zmluva ako asistentky poslanca bola na tento účel pozastavená iba od 24. augusta do 14. decembra 2015; keďže 11. decembra 2019 bola obvinená z vedomého zatajovania zneužitých verejných finančných prostriedkov;

H.  keďže vyšetrujúci sudcovia považujú za potrebné vypočuť Jeana-Françoisa Jalkha;

I.  keďže po tom, ako ho vyšetrovatelia predvolali 18. decembra 2018, a po tom, ako uviedol, že je k dispozícii, Jean-François Jalkh sa na základe žiadosti o odklad, ktorú podal jeho právny zástupca štyri dni pred dohodnutým dátumom konania, nedostavil, pričom uviedol, že Jean-François Jalkh si želá využiť svoje právo nevypovedať; keďže bez ohľadu na list jeho právneho zástupcu z 19. februára 2019, v ktorom potvrdil, že je ochotný byť vypočutý dobrovoľne, sa Jean-François Jalkh na predvolanie vyšetrovateľov 25. júna 2019 opäť nedostavil a neposkytol žiadne odôvodnenie, prečo sa nedostavil; keďže sa následne odmietol dostaviť pred vyšetrujúcich sudcov, ktorí ho predvolali na 15. novembra 2019, pričom sa odvolával na svoju poslaneckú imunitu;

J.  keďže na účely výsluchu Jeana-Françoisa Jalkha v súvislosti s obvineniami vznesenými proti nemu príslušný orgán podal žiadosť o zbavenie jeho imunity;

K.  keďže na jednej strane Európsky parlament nemožno považovať za súd a na druhej strane poslanec nemôže byť v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovaný za obvineného(4);

L.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

M.  keďže podľa článku 26 druhého odseku Ústavy Francúzskej republiky môže byť poslanec parlamentu zatknutý za závažný trestný čin alebo iný prečin, alebo voči nemu uplatnené iné väzobné alebo podobné opatrenie iba na základe súhlasu predsedníctva zhromaždenia, ktorého je poslanec členom. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak bol poslanec priamo prichytený pri páchaní závažného trestného činu alebo iného prečinu alebo ak bol právoplatne odsúdený;

N.  keďže účelom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;

O.  keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy fumus persecutionis, teda skutkových okolností, ktoré naznačujú, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca ako poslanca Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol zbaviť Jeana‑Françoisa Jalkha imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru francúzskym orgánom a Jeanovi‑Françoisovi Jalkhovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EU:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EU:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EU:C:2019:1115. (2) Rozsudok Všeobecného súdu (šiestej komory) zo 7. marca 2018, Jean-Marie Le Pen/Európsky parlament, T-140/16, ECLI:EU:T:2018:122. (3) Uznesenie Súdneho dvora (štvrtej komory) z 28. novembra 2018, Jean-Marie Le Pen/Európsky parlament, C-303/18 P, ECLI:EU:C:2018:962. (4) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlament, T-214/18, ECLI:EU:T:2019:266.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie a zrušuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 608/2014 (10045/2020 – C9-0024/2021 – 2018/0132(APP))

P9_TA(2021)0093 A9-0047/2021

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady (10045/2020),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 311 štvrtým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C9‑0024/2021),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(3) a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov(7),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie a Rady z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(8),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(9),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozpočet (A9-0047/2021),

1.  udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28). (2) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 51. (4) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 71. (5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226. (6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449. (7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124. (9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0220.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 19. februára 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 640/2014, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa neplnenia povinností v súvislosti so systémom identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, oviec a kôz a výpočtu úrovne administratívnych sankcií v súvislosti s nahlásenými zvieratami v rámci režimov pomoci na zvieratá alebo podporných opatrení na zvieratá (C(2021)00993 – 2021/2566(DEA))

P9_TA(2021)0094 B9-0209/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2021)00993),

–  so zreteľom na list Komisie z 26. februára 2021, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 17. marca 2021,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013(1), a najmä na jeho článok 63 ods. 4, článok 64 ods. 6, článok 77 ods. 7 a článok 115 ods. 5,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 25. marca 2021,

A.  keďže v nariadení Rady (ES) č. 21/2004(2) sa uvádza, že členské štáty majú ustanoviť systém identifikácie a registrácie oviec a kôz, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000(3) obsahuje podobné požiadavky, ako sú tie uvedené v systéme identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, treba zosúladiť pravidlá pre zohľadňovanie prípadov neplnenia povinností súvisiacich so systémom identifikácie a registrácie týchto troch kategórií zvierat;

B.  keďže so zreteľom na vývoj integrovaného administratívneho a kontrolného systému a v záujme zjednodušenia treba upraviť administratívne sankcie, ktoré sa vzťahujú na režimy pomoci a podporné opatrenia týkajúce sa zvierat, stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 640/2014(4), tak, že sa z uplatňovania administratívnych sankcií vyjmú až tri zvieratá zistené ako neurčené a upraví sa výška sankcií uplatniteľných v prípadoch, ak sú ako neurčené zistené viac ako tri zvieratá;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549). (2) Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8). (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1). (4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014, s. 48).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o formovaní politiky digitálneho vzdelávania (2020/2135(INI))

P9_TA(2021)0095 A9-0042/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES(1),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie z 22. septembra 2020 o budúcnosti európskeho vzdelávania v kontexte ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2020 o európskych učiteľoch a školiteľoch pre budúcnosť(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2019 o kľúčovej úlohe politík celoživotného vzdelávania pri posilňovaní schopnosti spoločností riešiť technologickú a ekologickú transformáciu v záujme podpory inkluzívneho a udržateľného rastu(8),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(11),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých(12),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie(13),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027: reštart vzdelávania a odbornej prípravy pre digitálny vek (COM(2020)0624) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0209),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 o dosiahnutí európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou (COM(2017)0673),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Education responses to COVID-19: an implementation strategy toolkit (Reakcie na ochorenie COVID-19 v oblasti vzdelávania: súbor nástrojov stratégie vykonávania),

–  so zreteľom na správu OECD s názvom OECD Skills Outlook 2019: Thriving in a Digital World (Perspektívy OECD v oblasti zručností za rok 2019: prosperovanie v digitálnom svete),

–  so zreteľom na správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) s názvom Skills for a connected world (Zručnosti pre prepojený svet),

–  so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania zo 4. júna 2020 s názvom Digitálna priepasť počas pandémie COVID-19 pre ohrozené osoby vzdelávajúce sa v rámci odborného vzdelávania a prípravy v Európe,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0042/2021),

A.  keďže inkluzívne, spravodlivé a riadne financované kvalitné vzdelávanie je kľúčovou hnacou silou ekologickej a digitálnej transformácie; keďže vzdelávanie predstavuje investíciu do našej spoločnej budúcnosti, ktorá prispieva k sociálnej súdržnosti, udržateľnému hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a zamestnanosti, a tým k spravodlivej spoločnosti; keďže vzdelávanie je kľúčovým nástrojom individuálneho rozvoja a sebarealizácie a zvyšuje účasť na demokratickom živote;

B.  keďže rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou EÚ zakotvenou v článkoch 8 a 19 ZFEÚ;

C.  keďže digitálne technológie pretvárajú spoločnosť a vedú k tomu, že základné digitálne zručnosti a digitálna gramotnosť sú teraz pre všetkých občanov nevyhnutné;

D.  keďže v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza význam udržiavania a získavania zručností na „zabezpečenie rovnakých príležitostí a prístupu na trh práce“ a keďže sa v nej stanovuje, že každý má právo na „kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce“;

E.  keďže zvládnutie základných prierezových zručností ako počítanie, kritické myslenie a sociálne komunikačné zručnosti sú základným predpokladom pre nadobudnutie digitálnych zručností a kompetencií; keďže v budúcnosti dôjde zároveň k zvýšenej potrebe digitálnych zručností, ako je programovanie, logistika či robotika, čo bude mať vplyv nielen na vzdelávacie kurzy v oblasti informačných technológií, ale učebných osnov ako celku; keďže rámec digitálnych kompetencií pre občanov uznáva význam mäkkých zručností vrátane komunikácie, spolupráce a tvorby obsahu, ktoré sa často učia prostredníctvom humanitných vied, umenia a spoločenských vied; keďže interdisciplinárny prístup k štúdiu vedy, technológie, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) môže viesť k lepšiemu navrhovaniu digitálnych riešení zameraných na človeka;

F.  keďže základné vzdelávanie v oblasti kybernetickej hygieny, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a mediálnej gramotnosti musí byť prispôsobené veku a vývoju vzdelávajúcich sa osôb s cieľom pomôcť deťom stať sa kriticky zmýšľajúcimi študentmi, aktívnymi občanmi, používateľmi internetu a tvorcami demokratickej digitálnej spoločnosti, prijímať informované rozhodnutia a uvedomovať si riziká spojené s internetom, ako sú napríklad dezinformácie online, obťažovanie a porušovanie ochrany osobných údajov; keďže programy výučby v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali byť zaradené do učebných osnov;

G.  keďže digitálna transformácia formuje trh práce, pričom sa podľa odhadov Komisie(15) v mnohých kategóriách pracovných miest očakáva, že 90 % pracovných miest si bude v budúcnosti vyžadovať nejakú formu digitálnych zručností a od 65 % detí, ktoré dnes nastupujú do základnej školy, sa v konečnom dôsledku očakáva, že budú pracovať na pracovných miestach, ktoré ešte neexistujú; keďže po pokročilých digitálnych zručnostiach je vysoký dopyt, čo pravdepodobne povedie k zvýšenému zameraniu sa na oblasti STEAM;

H.  keďže je potrebné v plnej miere preskúmať vplyv nových technológií, ako sú robotika a umelá inteligencia, na zamestnanosť; keďže je už teraz jasné, že digitálna gramotnosť sa rýchlo stáva všadeprítomnou zručnosťou potrebnou pre pracovné miesta, ktoré v minulosti len slabo súviseli s digitálnou sférou alebo s ňou nesúviseli vôbec, a to vrátane manuálnej práce; keďže rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie sú potrebné na to, aby sa ľudia mohli prispôsobiť meniacim sa potrebám a realite čoraz viac digitalizovaného trhu práce; keďže prechod na prácu na diaľku z dôvodu epidémie ochorenia COVID-19 predstavuje nové digitálne zručnosti, komunikáciu a iné výzvy; keďže zamestnávatelia by mali poskytovať digitálnu odbornú prípravu a digitálne vybavenie zamestnancom, pričom by mali venovať náležitú pozornosť osobitným potrebám, ako je zabezpečenie vhodných zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím; keďže odvetvie odborného vzdelávania a prípravy (OVP) zohráva kľúčovú úlohu pri vybavení budúcich pracovníkov zručnosťami a kvalifikáciami, ktoré potrebujú pre vyvíjajúci sa trh práce;

I.  keďže 43 % Európanov stále chýbajú základné digitálne zručnosti(16), pričom existujú významné rozdiely v rámci členských štátov aj medzi nimi, ako aj rozdiely na základe sociálno-ekonomického postavenia, veku, príjmu, rodu, stupňa vzdelania a zamestnania; keďže len 35 % ľudí vo veku 55 až 74 rokov má základné digitálne zručnosti v porovnaní s 82 % ľudí vo veku 16 až 24 rokov(17), čo spôsobuje, že starší ľudia sú zraniteľnejší voči digitálnemu vylúčeniu; keďže cieľom programu v oblasti zručností je zaistiť, aby malo do roku 2025 základné digitálne zručnosti 70 % osôb vo veku od 16 do 74 rokov, čo je priemerný nárast o 2 percentuálne body ročne oproti ročnému nárastu 0,75 percentuálnych bodov v rokoch 2015 – 2019; keďže študenti nikdy nebudú mať rovnaké postavenie, pokiaľ ide o získanie digitálnych zručností, s takými veľkými rozdielmi v úrovni základných zručností;

J.  keďže nerovnosti v prístupe k digitálnej infraštruktúre a zariadeniam pretrvávajú, pričom vidiecke a odľahlé oblasti a znevýhodnené mestské oblasti často trpia zlým pripojením a domácnosti s nižšími príjmami často nemajú prístup k počítačom; keďže 10 % domácností vo vidieckych oblastiach EÚ nemá prístup k pevnému internetu a ďalších 41 % domácností nemá prístup k širokopásmovému pripojeniu;

K.  keďže v oblasti digitálnych zručností existuje rodový rozdiel na úrovni 11 %(18); keďže podľa Eurostatu je len jeden z troch absolventov vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) žena napriek tomu, že 54 % vysokoškolských študentov sú ženy; keďže postoje k témam STEM sa medzi chlapcami a dievčatami v základnom vzdelávaní nelíšia, ale zdá sa, že záujem dievčat od veku 15 rokov slabne; keďže menej ako tri percentá dospievajúcich dievčat prejavuje záujem pracovať ako odborník v oblasti IKT;

L.  keďže rodové rozdiely vo vzdelávaní a odbornej príprave sa premietajú do pracoviska, pričom ženy tvoria obsadzujú v odvetví IKT len 17 % pracovných miest a podiel mužov pracujúcich v digitálnom sektore 3,1-krát väčší ako podiel žien(19), rodové rozdiely sú zjavné najmä v odvetví umelej inteligencie, kde ženy na celom svete tvoria len 22 % pracovníkov; keďže tieto rozdiely majú vplyv na možnosti žien pracovať v dobre platených sektoroch orientovaných na budúcnosť a podobne obmedzujú rozmanitosť v digitálnom odvetví, napríklad pokiaľ ide o navrhovanie technológií;

M.  keďže je dôležité pochopiť faktory, ktoré ovplyvňujú vzdelanie dievčat a žien a ich voľbu povolania vrátane rodových predsudkov, a motivovať ich k štúdiu a kariére v oblasti STEM a IKT; keďže v tejto súvislosti je potrebné ďalej rozvíjať riešenia profesijného poradenstva;

N.  keďže digitálne technológie majú značný potenciál pre učiteľov, školiteľov a vychovávateľov a vzdelávajúce sa osoby vo všetkých odvetviach a prostrediach vzdelávania, pokiaľ ide o prístupné, otvorené, sociálne a personalizované technológie, ktoré môžu priniesť inkluzívnejšie možnosti učenia; keďže inteligentné využívanie digitálnych technológií na základe inovačných vyučovacích metód a posilňovania postavenia vzdelávajúcich sa osôb môže občanom poskytnúť základné zručnosti pre život, ako sú tvorivé myslenie, zvedavosť a schopnosť riešiť problémy; keďže využívanie digitálnych technológií sa nikdy nesmie považovať za úsporné opatrenie; keďže sloboda učiteľov zvoliť si najlepšiu kombináciu vyučovacích metód a obsahu by mala zostať stredobodom vzdelávacieho procesu;

O.  keďže interakcia medzi učiteľmi a študentmi má zásadný význam pre dobré životné podmienky a rozvoj študentov, a preto musí zostať jadrom poskytovania vzdelávania aj naďalej osobné vzdelávanie; keďže digitálne nástroje a technológie nemôžu nahradiť úlohu učiteľa, ale napriek tomu ponúkajú celý rad výhod ako doplnku k osobnému vzdelávaniu, a to aj vo forme hybridných modelov vzdelávania; keďže nadmerné využívanie technológií a digitálnych zariadení môže spôsobiť problémy, ako je nedostatok spánku, závislosť a sedavý životný štýl; keďže osobitnú pozornosť treba venovať mladším deťom a študentom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zdravotným postihnutím, pre ktorých online učenie predstavuje osobitnú výzvu;

P.  keďže digitálne technológie by sa mali zaviesť spôsobom zameraným na vzdelávajúce sa osoby, prispôsobeným ich veku a vývoju; keďže v stratégiách digitálneho vzdelávania sa musia zohľadňovať výskumy o účinkoch, ktoré môže mať skoré používanie digitálnych technológií na vývoj malých detí;

Q.  keďže rozvoj digitálnej infraštruktúry a technológií vo vzdelávaní si vyžaduje značné verejné investície, a to aj do zamestnancov IT vo vzdelávacích zariadeniach; keďže súkromné investície takisto významne prispievajú k rozvoju riešení elektronického vzdelávania;

R.  keďže prístup k digitálnej infraštruktúre vrátane vysokorýchlostného internetu a k vysokokvalitným zariadeniam a obsahu prispôsobeným vzdelávacím potrebám je predpokladom digitálneho vzdelávania; keďže pandémia COVID-19 a náhly digitálny prechod na diaľkové alebo online vzdelávanie odhalili medzery v prístupe a pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, čo malo rôzne účinky na rôzne sektory vzdelávania; keďže až 32 %(20) žiakov a študentov v niektorých členských štátoch nemalo počas zákazu šírenia ochorenia COVID-19 na jar 2020 prístup k internetu a digitálnym nástrojom;

S.  keďže náhlym prechodom na online a dištančné vzdelávanie sa takisto odhalila nedostatočná pripravenosť v rámci vzdelávacích systémov vo väčšine častí Európy a nedostatky v oblasti digitálnych zručností učiteľov, pedagógov, rodičov a vzdelávajúcich sa osôb, ako aj ich schopnosti účinne a bezpečne používať digitálne technológie; keďže pred krízou len 39 percent učiteľov v EÚ cítilo, že sú dobre alebo veľmi dobre pripravení používať digitálne technológie na výučbu, pričom medzi členskými štátmi existovali výrazné rozdiely; keďže učitelia napriek tomu preukázali, že sa môžu prispôsobiť zásadným zmenám v rámci vzdelávacích systémov, ak sa im umožní dostatočná flexibilita a samostatnosť a čo najlepšie využijú inovačný potenciál online a diaľkového vzdelávania;

T.  keďže prechodom na online a dištančné vzdelávanie sa zhoršili existujúce nerovnosti, pričom znevýhodnené a zraniteľné vzdelávajúce sa osoby, vzdelávajúce sa osoby s osobitnými vzdelávacímo potrebami, ako aj vzdelávajúce sa osoby so zdravotným postihnutím zostali ešte viac pozadu, zvýšila sa miera predčasného ukončenia štúdia v jednotlivých oblastiach vzdelávania a odhalila sa chýbajúca pastoračná a sociálna podpora v digitálnom prostredí; keďže nerovnosti v ranom detstve majú negatívny vplyv na výsledky vzdelávania a vyhliadky na zamestnanie v neskoršom veku; keďže je naliehavo potrebné zlepšiť kvalitu a inkluzívnosť online vzdelávania;

U.  keďže pandémia COVID-19 výrazne zmení spôsob nášho života a poukázala na to, že je potrebné zabezpečiť všetkým kvalitné komplexné vzdelávanie, aby sme boli pripravení na možné budúce krízy, aby sa zvýšila dlhodobá odolnosť systémov vzdelávania a položili základy pre úspešnú digitálnu transformáciu;

V.  keďže obsah výučby a organizácia vzdelávacích systémov je v právomoci členských štátov, nové výzvy si aj tak vyžadujú účinnú koordináciu a prípadne politiky a nástroje digitálneho vzdelávania Európskej únie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ako dôležitý rozmer európskeho vzdelávacieho priestoru;

W.  keďže dostupnosť kvalitného online vzdelávania často nie je alternatívou, ale jedinou možnosťou pre určité skupiny, ktoré napríklad pracujú na plný úväzok alebo mimo kancelárie vo vidieckych a odľahlých regiónoch, alebo pre ľudí so zdravotným postihnutím;

X.  keďže vzdelávanie je investíciou do budúcnosti a dôležitým nástrojom rozvoja a sebarealizácie každého jednotlivca; keďže digitálne vzdelávanie by mohlo pomôcť riešiť výzvy, akými sú dezinformácie, radikalizácia, krádež totožnosti a údajov, kybernetické šikanovanie a online podvody; keďže vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie budú zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o spravodlivý prechod na digitálne hospodárstvo;

Revidovaný akčný plán digitálneho vzdelávania: vízia, riadenie, financovanie a meranie výkonnosti

1.  zdôrazňuje, že prístup k digitálnemu vzdelávaniu založený na právach v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv musí byť hlavnou zásadou politiky digitálneho vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby sa právo na inkluzívne a kvalitné vzdelávanie pre všetkých stalo skutočnosťou; zdôrazňuje, že obnova a revitalizácia politiky vzdelávania po pandémii sú neoddeliteľne spojené s inými výzvami, ktorým Únia a svet čelia, a zdôrazňuje potrebu prepojiť politiku digitálneho vzdelávania s inými oblasťami politiky s cieľom podporiť inkluzívnejšiu, rodovo vyváženejšiu, inovačnejšiu a ekologickejšiu spoločnosť;

2.  víta v tejto súvislosti aktualizovaný akčný plán digitálneho vzdelávania a jeho rozšírený rozsah pôsobnosti a ambície s osobitnými cieľmi zameranými najmä na pretrvávajúce medzery v digitálnych zručnostiach, podporu kvalitného vzdelávania v oblasti počítačov a IT alebo lepšiu prepojenosť v školách ako ďalší krok smerom ku komplexnejšej stratégii v oblasti digitálnych zručností a vzdelávania; nazdáva sa, že plán bude úspechom, ak sa digitálne vzdelávanie pri jeho dokončení stane skutočne súčasťou vzdelávacej politiky a ak prinesie jasné, konzistentné a pozitívne výsledky z hľadiska dostupnosti, prístupu, kvality a rovnosti v celej Únii; uznáva rôzne východiskové pozície členských štátov v tomto procese, ktoré by sa mali zohľadniť pri zavádzaní plánu;

3.  oceňuje rozhodnutie zosúladiť plán so sedemročným viacročným finančným rámcom (VFR), keďže sa tým umožní dlhodobejšia perspektíva a plán sa spojí s príslušnými nástrojmi financovania; zdôrazňuje význam plánu pre vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru a následne význam európskeho vzdelávacieho priestoru pri plnení plánu, ktorý by mal zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť pri jeho vykonávaní;

4.  poznamenáva však, že účinné plnenie plánu závisí aj od koordinácie širokej škály programov a medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné synergie medzi rôznymi programami a jednotnejšiu a účinnejšiu koordináciu vo všetkých príslušných politikách digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ s cieľom znížiť fragmentáciu a zabrániť prekrývaniu medzi vnútroštátnymi a európskymi nástrojmi a politikami financovania, a tým zvýšiť dosah;

5.  poukazuje na príspevok európskych štrukturálnych a investičných fondov, Nástroja na prepájanie Európy, programu Horizont Európa, Európskeho zboru solidarity, programu Kreatívna Európa a Erasmus+ k financovaniu rôznych aspektov plánu; víta výrazne zvýšený rozpočet programu Erasmus+ a ochranu pred jeho preťažením novými politickými ambíciami vzhľadom na to, že prvoradým cieľom musí byť zvýšenie inkluzívnosti programu;

6.  poukazuje na význam investičných priorít „Prepojenosť“ a „Rekvalifikácia a zvyšovanie úrovne zručností“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri podpore programu digitálneho vzdelávania; nabáda členské štáty, aby vyčlenili aspoň 10 % finančných prostriedkov nástroja na vzdelávanie; opakuje svoju pozíciu v povzbudzovaní členských štátov k výraznému zvýšeniu verejných výdavkov na vzdelávanie vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú vzdelávanie zohráva pri posilňovaní rastu, vytváraní pracovných miest a zvyšovaní hospodárskej a sociálnej odolnosti; pripomína tiež, že najmenej 20 % finančných prostriedkov, ktoré sa majú poskytnúť v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bolo vyčlenených na digitálnu transformáciu, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky v rámci nástroja na posilnenie digitálnej kapacity vzdelávacích systémov a investovali napríklad do digitálnej infraštruktúry pre školy, žiakov a zraniteľné skupiny, najmä vo vylúčených oblastiach;

7.  zdôrazňuje hodnotu pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré inicioval Európsky parlament pri zabezpečovaní väčšej spolupráce v rámci celej Únie s cieľom riešiť rozdiely vo vzdelávaní medzi členskými štátmi, regiónmi a vidieckymi a mestskými oblasťami, napríklad novej prípravnej akcie zameranej na zvýšenie prístupnosti vzdelávacích nástrojov v oblastiach a spoločenstvách s nízkou pripojenosťou alebo prístupom k technológiám; vyzýva na začlenenie úspešných pilotných projektov a prípravných akcií do programov Únie; v tejto súvislosti víta začlenenie akcie mediálnej gramotnosti do nového programu Kreatívna Európa, ktorý vychádza z úspešného pilotného projektu a prípravnej akcie s názvom Mediálna gramotnosť pre všetkých, a požaduje dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie účinnosti novej akcie;

8.  poznamenáva, že v novom pláne sa stanovujú konkrétne ciele na riešenie pretrvávajúcich nedostatkov v digitálnom vzdelávaní, napríklad pokiaľ ide o prepojenosti, digitálne zručnosti a online vzdelávací obsah; víta plánované preskúmanie plánu Komisiou v polovici obdobia a jej zámer zintenzívniť zhromažďovanie údajov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila komplexný systém monitorovania pre všetky politiky v oblasti digitálneho vzdelávania, ktorý by sa mal použiť na výmenu osvedčených postupov v celej EÚ a na zhromaždenie informácií, ktoré sa použijú v strednodobom preskúmaní; opakuje, že je potrebný jasný harmonogram vykonávania a jasné kritériá a míľniky, ktoré sa majú predložiť Európskemu parlamentu aj Rade; je naďalej presvedčený, že plán si vyžaduje jasnejšiu štruktúru riadenia a koordinácie, do ktorej by mal byť zapojený Európsky parlament, s cieľom neustále monitorovať vývoj a výkonnosť; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila fórum, na ktorom by sa spojili členské štáty, Európsky parlament a ďalšie príslušné zainteresované strany a odborníci vrátane poskytovateľov vzdelávania a organizácií občianskej spoločnosti;

9.  nalieha na to, aby Komisia zvýšila úlohu a viditeľnosť vzdelávania vrátane digitálneho vzdelávania v rámci európskeho semestra a zahrnula do svojho zamerania odkazy na hospodársky vplyv vzdelávania s cieľom zahrnúť sociálne ciele a kvalitu poskytovania vzdelávania; konštatuje, že členské štáty sa dostanú z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 s historicky vysokou úrovňou dlhu; poukazuje na to, že klasifikácia vzdelávania ako výdavkov v oblasti národných účtov viedla niekedy k výraznému zníženiu rozpočtov na vzdelávanie v predchádzajúcich krízach; zdôrazňuje, že digitálna transformácia vo vzdelávaní nebude možná bez podstatných investícií;

10.  poznamenáva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila, že je potrebné, aby členské štáty účinnejšie koordinovali politiky a opatrenia v oblasti digitálneho vzdelávania a vymieňali si najlepšie postupy prostredníctvom prístupu k politike vzdelávania zahŕňajúceho viaceré zainteresované strany s cieľom zabezpečiť, aby spĺňala potreby občanov EÚ a aby sa vzdelávajúce osoby dostali do centra pozornosti; víta preto záväzok Komisie zriadiť európske centrum digitálneho vzdelávania ako prvý krok smerom k procesu spoluvytvárania a systému priebežného monitorovania, ktorý spája národné a regionálne stratégie digitálneho vzdelávania a zahŕňa kľúčové zainteresované strany a odborníkov vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú rôzne prístupy zvnútra aj mimo bežného vzdelávania; domnieva sa, že nové centrum ponúka kanál, prostredníctvom ktorého by členské štáty mali podporovať spoluprácu medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť poskytovanie digitálneho vzdelávania; oceňuje ambíciu využiť centrum na nadviazanie strategického dialógu s členskými štátmi o kľúčových faktoroch umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie vzhľadom na odporúčanie Rady; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene pracovala na posunutí dátumu uverejnenia návrhu odporúčania na rok 2021;

11.  vyzýva Komisiu, aby pri súčasnom rešpektovaní zásady subsidiarity dohliadala na vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a zabezpečila spravodlivé zastúpenie a nezávislosť v rámci centier, poradenských služieb a konzultácií so zainteresovanými stranami; vyzýva Komisiu, aby úplne zapojila Európsky parlament do zvýšenej tvorby európskych a vnútroštátnych centier, poradenských služieb a konzultácií so zainteresovanými stranami a do nominovania príslušných zainteresovaných strán; pripomína Komisii, že pri vypracúvaní koncepcie plánovanej európskej platformy pre výmenu informácií zabráni prekrývaniu a duplicite s cieľmi centra;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia pôsobila ako globálny referenčný model, pokiaľ ide o kvalitné digitálne vzdelávanie, a vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s príslušnými globálnymi a regionálnymi inštitúciami a zainteresovanými stranami s cieľom podporiť prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu na celom svete;

13.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu pri realizácii plánu a dosahovaní účinného a primeraného digitálneho vzdelávania pre všetkých a víta skutočnosť, že Komisia túto skutočnosť uznala; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do interdisciplinárneho výskumu s cieľom posúdiť dlhodobý vplyv digitalizácie na vzdelávanie a účinnosť politík digitálneho vzdelávania, čím sa podporí ich budúci návrh a vykonávanie, a to aj predvídaním nových druhov pracovných miest a zručností a zodpovedajúcim prispôsobením učebných osnov; zdôrazňuje, že je potrebný priebežný výskum rôznych vplyvov digitálnych technológií na vzdelávanie a rozvoj detí, pričom treba prepojiť vzdelávacie vedy, pedagogiku, psychológiu, sociológiu, neurovedu a počítačovú vedu, aby sa dosiahlo čo najhlbšie pochopenie toho, ako myslenie detí – a dospelých – reaguje na digitálne prostredie a súvisiace výzvy v oblasti digitálneho vzdelávania;

Podpora vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania

14.  zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 ukázala, že nie všetci študenti majú prístup k digitálnemu vzdelávaniu, diaľkovému a online vzdelávaniu, a teda nie všetci z neho majú prospech; konštatuje, že medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú rozdiely, ktoré majú neprimeraný vplyv na ľudí zo znevýhodneného prostredia a ľudí žijúcich v odľahlých alebo vidieckych oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou digitálnou priepasťou v Únii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch zlyhalo úsilie poskytnúť prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu, v dôsledku čoho príliš veľa žiakov zostalo niekoľko mesiacov bez prístupu k vzdelávaniu; uvádza analýzu Komisie, podľa ktorej je rýchly a spoľahlivý internet a kvalitné digitálne vybavenie vo vzdelávacích zariadeniach, neformálnom prostredí a v domove predpokladom účinného digitálneho vzdelávania; poukazuje na to, že niektoré členské štáty majú z rovnakého dôvodu veľký predstih pri poskytovaní digitálnej infraštruktúry a vybavenia, a teda pri poskytovaní digitálnych vzdelávacích riešení; zdôrazňuje potrebu bojovať proti digitálnej priepasti, čo považuje za absolútnu prioritu, a domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá založené na potrebách vzdelávacích zariadení môžu urýchliť tempo poskytovania riešení;

15.  trvá na tom, že širokopásmové pripojenie by sa malo považovať za verejný statok a jeho infraštruktúra by mala byť primerane financovaná a malo by byť všeobecne a cenovo dostupné ako kľúčový krok k odstráneniu digitálnej priepasti; ďalej berie na vedomie potenciál, ktorý môže zavedenie technológie 5G ponúknuť, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciálny prínos technológie 5G k iniciatívam digitálneho vzdelávania; vyzýva na osobitné opatrenia a schémy financovania s cieľom zlepšiť prístup pre všetky inštitúcie vzdelávania, najmä tie v odľahlých, vidieckych a horských oblastiach s nízkou prepojenosťou a obmedzeným prístupom, k vznikajúcim technológiám, ako je umelá inteligencia, robotika, blockchain, otvorený zdrojový kód, nové vzdelávacie zariadenia alebo gamifikácia, vzhľadom na ich rastúci význam a potenciál;

16.  víta zameranie plánu na podporu prepojenosti škôl a univerzít prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy a snahy o medializáciu možností financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi, miestnymi orgánmi a so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby bola podpora EÚ prepojená s vnútroštátnymi schémami, najmä na podporu znevýhodnených skupín; vyzýva Komisiu, aby podporu zameriavala nad rámec škôl na všetky zariadenia formálneho a neformálneho vzdelávania; pripomína, že je potrebné, aby vzdelávacie zariadenia využívali podporu od vyškolených pracovníkov na dohľad nad sieťami a aplikáciami a aby poskytovali odbornú prípravu a pomoc v oblasti ochrany údajov;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Únia prevzala vedúcu úlohu v digitálnom vzdelávaní uľahčením prístupu k inováciám a technológiám pre učiteľov, študentov a rodičov; v tejto súvislosti vyzýva na nové iniciatívy v oblasti vzdelávania, ktoré v plnej miere využijú nové technológie, ako sú umelá inteligencia a robotika, a ktoré tiež zvýšia informovanosť o príležitostiach a výzvach, ktoré s nimi súvisia vo vzdelávacom prostredí; pripomína, že programy a systémy EÚ by pri využívaní umelej inteligencie a robotiky mali zabezpečiť etický prístup zameraný na človeka; konštatuje, že inteligentné využívanie umelej inteligencie môže znížiť pracovné zaťaženie zamestnancov, zvýšiť zapojenie vzdelávacieho obsahu, uľahčiť učenie sa vo viacerých odboroch a podporiť lepšie prispôsobené vyučovacie metódy prispôsobené potrebám jednotlivých študentov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom programov a výskumu v oblasti vysokoškolského vzdelávania zameraných na umelú inteligenciu v Únii, čo môže ohroziť konkurenčnú výhodu EÚ; vyzýva na väčšie verejné investície do umelej inteligencie;

18.  povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty k tomu, aby poskytovali školám (učiteľom a študentom) nielen technickú podporu a internetové pripojenie, ale aj potrebnú podporu bezpečného a spoľahlivého softvéru a aby presadzovali flexibilné modely vzdelávania a podporu pre študentov na diaľku s využitím prostriedkov, ako sú elektronické zdroje, elektronické materiály, videá, elektronické mentorstvo a bezplatná online odborná príprava; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že miestne kultúrne a komunitné inštitúcie, ako sú knižnice a múzeá, sú kľúčovými poskytovateľmi takýchto digitálnych zdrojov; varuje pred negatívnymi účinkami odkázanosti dodávateľov vzdelávacích zdrojov na pedagogickú nezávislosť a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili takúto nezávislosť od akýchkoľvek zásahov alebo záujmov; trvá na tom, že je potrebný otvorený a transparentný ekosystém digitálneho vzdelávania, pokiaľ ide o obsah, zariadenia a technológie; zdôrazňuje, že otvorené technológie podporujú zmysel pre spoluprácu a že bezplatné riešenia otvorených zdrojov, opätovné použitie obsahu vo verejnej sfére a interoperabilné hardvérové a softvérové riešenia zlepšujú prístup a vytvárajú vyváženejší digitálny priestor;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné uznať právne a etické zásady týkajúce sa duševného vlastníctva v kontexte zvýšeného vytvárania a šírenia digitálneho vzdelávacieho obsahu; víta a podporuje Sieť pre duševné vlastníctvo vo vzdelávaní, ktorú spravuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, a podporuje rozvoj zručností súvisiacich s duševným vlastníctvom medzi vzdelávajúcimi sa osobami a učiteľmi; pripomína výnimku z autorského práva, pokiaľ ide o používanie diel a iných predmetov ochrany v digitálnych a cezhraničných vzdelávacích činnostiach stanovenú v článku 5 smernice (EÚ) 2019/790;

20.  poukazuje na zaujímavé inovačné iniciatívy, ktoré zabezpečia bezpečné, zaujímavé a zábavné online prostredie a „ihriská“, a to v každej fáze vzdelávania; zdôrazňuje význam spájania pedagogických, kognitívnych a psychologických prístupov k vzdelávaniu a zodpovedajúceho prispôsobovania online a offline formátov; v tejto súvislosti berie na vedomie prístup navrhovaný v európskej stratégii pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité ponúknuť učiteľom, študentom a rodičom kvalitný a dostupný digitálny vzdelávací obsah z rôznych zdrojov, a nabáda členské štáty, aby vyčlenili finančné prostriedky na získavanie odborných a bezpečných digitálnych vzdelávacích zdrojov vyvinutých pomocou európskych inovácií vrátane kvalitného vzdelávacieho obsahu vytvoreného spolu s odborníkmi; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré umožnia podnikom a organizáciám občianskej spoločnosti deliť sa o inovácie v oblasti špičkových technológií so vzdelávacím spoločenstvom;

22.  domnieva sa, že Únia môže zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji a sprístupňovaní kvalitného vzdelávacieho obsahu; s uspokojením berie na vedomie rastúci počet platforiem digitálneho vzdelávania, ktoré sa zriaďujú s cieľom umožniť prístup k zdrojom a výmenu osvedčených postupov, ako sú eTwinning, elektronická platforma pre vzdelávanie dospelých v Európe (EPALE) a portál School Education Gateway; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala a rozširovala takéto úspešné iniciatívy prostredníctvom príslušných programov, ako sú Invest EU a Erasmus+, a vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali ich potenciál; domnieva sa, že európska výmenná platforma má potenciál ako nástroj na zabezpečenie lepšej spolupráce medzi zainteresovanými stranami a subjektmi v oblasti vzdelávania na európskej úrovni, a vyzýva Komisiu, aby dostatočne rýchlo dokončila plánovanú štúdiu uskutočniteľnosti;

23.  vyzýva členské štáty, aby do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy inteligentným spôsobom zameraným na vzdelávajúce sa osoby začlenili inovácie a digitálne technológie s cieľom dosiahnuť pokrok pri rozvoji účinného prístupu kombinovaného učenia; pripomína však zásadný význam prezenčného vzdelávania a zdôrazňuje, že digitálne nástroje by sa mali používať na doplnenie a zlepšenie výučby v triedach; domnieva sa, že je potrebné zamyslieť sa nad negatívnym vplyvom dlhšieho „času pred obrazovkou“ na dobré životné podmienky vzdelávajúcich sa osôb; zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 odhalila jasné nedostatky v poskytovaní vzdelávania, ktoré online učenie nedokáže len tak vyplniť a ktoré sa musia ďalej riešiť, najmä pokiaľ ide o školské stravovanie, výchovnú podporu a fyzickú aktivitu;

Zlepšenie digitálnych zručností a kompetencií na digitálnu transformáciu

24.  domnieva sa, že zavádzanie digitálnych technológií a maximalizácia ich potenciálu musí ísť ruka v ruke s modernizáciou existujúcich učebných osnov a metód učenia a výučby; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam poskytovania finančnej podpory na kurzy odbornej prípravy určené pre učiteľov; trvá preto na tom, aby sa väčšia pozornosť venovala dostupnej odbornej príprave učiteľov, keďže plán sa vykonáva s cieľom zabezpečiť, aby učitelia a pedagógovia digitálne zručnosti nielen mali, ale ich dokázali aj vyučovať; v tomto smere podporuje investície do špecializovaných kurzov digitálnych vzdelávacích zručností učiteľov aj odborníkov v oblasti IT, ktorí chcú učiť; zdôrazňuje význam mentorstva ako nástroja odbornej prípravy a rozvoja; zdôrazňuje zásadnú úlohu programu Erasmus+ a mobility učiteľov pri získavaní zručností; berie na vedomie potenciál budúcej akadémie učiteľov (Teacher Academy) a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla jasnú koncepciu a rozpočet; vyzýva na iniciatívu v celej Únii s cieľom vytvoriť nové pedagogické a hodnotiace metódy pre digitálne prostredie, pričom sa uznajú osobitné digitálne výzvy, ako je napríklad asynchronické učenie a význam podpory kritickej interakcie;

25.  zdôrazňuje čoraz dôležitejšiu úlohu rodičov, rodín a tútorov v rámci dištančného vzdelávania a potrebu, aby mali dobré internetové, digitálne a technické zručností, ako aj vhodné vybavenie, a vyzýva, aby sa im poskytla osobitná odborná príprava, ako aj podporné mechanizmy; zdôrazňuje, že je potrebné pomôcť rodinám s digitálnymi nástrojmi s cieľom zlepšiť prístup k diaľkovému vzdelávaniu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitnú štúdiu o digitálnom rodičovstve(21) s cieľom vypracovať konzistentný a účinný prístup v členských štátoch s cieľom pomôcť rodičom;

26.  zdôrazňuje výzvu škodlivého a nezákonného obsahu a činností v digitálnom prostredí, a to aj pokiaľ ide o duševné zdravie a pohodu, ako je online obťažovanie vrátane kybernetických hrozieb a kybernetického šikanovania, detská pornografia a grooming, porušovanie ochrany údajov a súkromia, nebezpečné online hry, dezinformácie; s potešením preto víta zvýšenú pozornosť, ktorá sa v revidovanom pláne venuje digitálnej a informačnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy; domnieva sa, že zdravotníci, vzdelávacie inštitúcie, občianska spoločnosť a poskytovatelia neformálneho vzdelávania musia v partnerstve s rodičmi vypracovať učebné osnovy primerané veku, ktoré študentom umožnia prijímať informované a primerané rozhodnutia a vyhnúť sa škodlivému správaniu;

27.  pripomína, že je nevyhnutné, aby ľudia mali k dispozícii nástroje a zručnosti na zvládanie rôznych hrozieb v digitálnom prostredí, a najmä na odhaľovanie a kritické hodnotenie dezinformácií a falošných správ; v tejto súvislosti víta urýchlené prijatie nedávneho akčného plánu pre médiá a jeho zameranie na mediálnu gramotnosť a vyzýva Komisiu, aby pravidelne preskúmavala Kódex postupov proti dezinformáciám a prijala primerané opatrenia na zabezpečenie boja proti dezinformáciám na internete v sociálnych médiách; očakáva plánované usmernenia pre učiteľov a pedagogických pracovníkov k podpore digitálnej gramotnosti a boju proti dezinformáciám; vyzýva Komisiu, aby bola ambicióznejšia a usilovala sa spolu s vnútroštátnymi a miestnymi zainteresovanými subjektmi o spustenie rozsiahlej kampane v oblasti digitálnej gramotnosti; berie na vedomie význam širokej podpory existujúcich iniciatív, ako sú Európsky týždeň programovania a Deň bezpečnejšieho internetu;

28.  zdôrazňuje, že akýkoľvek vývoj v oblasti digitálneho vzdelávania musí ísť ruka v ruke so spoľahlivým rámcom na ochranu údajov a musí sa vyhnúť akémukoľvek zneužívaniu údajov o vzdelávajúcich sa osobách; zdôrazňuje, že najvyššie záruky sa musia vzťahovať na údaje maloletých, a to aj na účely výskumu a vyučovania; vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s Európskym výborom pre ochranu údajov (EDPB) zaoberala osobitným charakterom vzdelávacích údajov a údajov týkajúcich sa žiakov a vzdelávajúcich sa osôb;

29.  zdôrazňuje, že tradičné, humanistické a mäkké zručnosti, ako sú sociálne zručnosti, empatia, riešenie problémov a tvorivosť, by sa mali naďalej rozvíjať v rámci úsilia o výučbu digitálnych zručností a gramotnosti, najmä prostredníctvom rozsiahlych kampaní zameraných na digitálnu gramotnosť; zdôrazňuje význam digitálneho rozmeru vzdelávania v oblasti občianstva a vyjadruje poľutovanie nad obmedzenými ambíciami nového akčného plánu digitálneho vzdelávania, pokiaľ ide o podporu digitálneho občianstva;

30.  pripomína potrebu rozvinutých digitálnych zručností a nabáda členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne programy vo vzdelávaní, ktoré by podporili zvýšenie počtu študentov a absolventov v oblasti IT; zdôrazňuje, že takéto vyučovanie by sa mohlo rozvíjať pod záštitou spoločností pôsobiacich v oblasti špičkových technológií a univerzít;

31.  zdôrazňuje význam ekologického vzdelávania a vzdelávania o životnom prostredí a vyzýva na vypracovanie osobitne navrhnutých učebných osnov v celej Európe so zreteľom na vplyv digitálneho vzdelávania na životné prostredie;

32.  zdôrazňuje , že v súlade s rámcovou dohodou európskych sociálnych partnerov o digitalizácii majú spoločnosti, ktoré zavádzajú nové a vznikajúce technológie, zodpovednosť za poskytovanie primeranej rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie všetkým dotknutým zamestnancom, aby sa mohli naučiť, ako používať digitálne nástroje, prispôsobiť sa meniacim sa potrebám trhu práce a zostať v zamestnaní; zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov prostredníctvom kolektívnych dohôd o vymedzení a regulácii digitálnych zručností a ďalšej odbornej prípravy, pri identifikácii potrebných zručností, rozvoji odbornej prípravy na pracovisku a aktualizácii učebných osnov vzdelávania a odbornej prípravy; pripomína novú pracovnú realitu vyvolanú pandémiou, ako je práca na diaľku, a nabáda vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy a zamestnávateľov, aby zaviedli riadnu odbornú prípravu, ktorou pripravia ľudí na toto nové pracovné prostredie;

33.  zdôrazňuje význam posudzovania a monitorovania digitálnych zručností a v tejto súvislosti poukazuje na hodnotu existujúcich nástrojov, ako je európsky rámec digitálnych kompetencií a nástroj sebahodnotenia SELFIE; víta rozšírenie nástroja SELFIE na učiteľov; vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasné obmedzené využívanie takýchto nástrojov;

34.  zdôrazňuje tiež potrebu lepšieho, inovatívnejšieho uznávania, potvrdzovania a certifikácie – a teda prenosnosti – digitálnych zručností, kvalifikácií a osvedčení; víta plán na vytvorenie európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach ako nástroja na uľahčenie validácie a prenosnosti v súlade s európskym rámcom digitálnych kompetencií; pripomína, že je potrebné, aby sa tento systém vypracoval v úzkej spolupráci s členskými štátmi s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu s existujúcimi systémami; vyzýva Komisiu, aby toto osvedčenie začlenila do platformy Europass a potenciálne do budúcej európskej študentskej karty;

35.  víta úsilie Komisie o digitalizáciu vzdelávania a kvalifikácií vrátane novej platformy Europass a plánovanej digitálnej akademickej infraštruktúry Europass; zároveň upozorňuje na potrebu zlepšiť funkčnosť platformy Europass, pokiaľ ide o hľadanie a prijímanie pracovných miest a ponúk kurzov, potrebu uskutočniť príslušné aktualizácie informácií o platforme, ktoré sa týkajú súčasných kurzov, odbornej prípravy, ponúk pracovných miest, a potrebu určiť inštitúcie zodpovedné za tento proces; vyzýva členské štáty, aby lepšie podporovali novú platformu Europass v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy a medzi svojimi zamestnancami a zamestnávateľmi;

36.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia digitálnych prostriedkov, nástrojov a mechanizmov na úrovni Únie s cieľom vytvoriť príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých a umožniť úplný a kvalitný prístup k vysokoškolským kurzom a materiálom; berie na vedomie rozvoj nového globalizovaného digitálneho prostredia a trhu s vysokoškolským vzdelávaním a potrebu, aby organizácie vysokoškolského vzdelávania v Európe zostali v tomto prostredí relevantné a prosperujúce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili synergie medzi univerzitami prostredníctvom európskej online univerzitnej platformy pre rôznorodý, viacjazyčný diaľkový a online vzdelávací obsah a programy, ktoré budú prístupné v celej Európe;

37.  opätovne pripomína zásadnú úlohu odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých pri poskytovaní príležitostí na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom prístupu celoživotného vzdelávania; víta odporúčania Rady o OVP v záujme udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti a celkové ciele návrhu, ktorými sú modernizácia politiky EÚ v oblasti OVP, zefektívnenie európskej spolupráce v tomto procese a zjednodušenie riadenia OVP; vyzýva Komisiu, aby zaujala holistický prístup k OVP a vzdelávaniu dospelých, ktorý zahŕňa formálne, neformálne a informálne vzdelávanie a umožňuje študentom získať rozmanitú škálu zručností, ktoré sú dôležité pre digitálnu a ekologickú transformáciu, prispievajú k sociálnemu začleneniu, aktívnemu občianstvu a osobnému rozvoju a umožňujú ľuďom prispôsobiť sa vyvíjajúcemu sa trhu práce; zdôrazňuje význam získavania ekologických zručností;

38.  zdôrazňuje ťažkosti, ktorým čelia inštitúcie poskytujúce OVP, ktoré uplatňujú praktickú výuku, pri prispôsobovaní sa digitálnemu prostrediu; požaduje primerané riešenia a náležité financovanie s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné účinne poskytovať OVP; víta plánované rozšírenie stáží v rámci iniciatívy Digitálna príležitosť na vzdelávajúce sa osoby v oblasti OVP a učiteľov, školiteľov a pedagogických pracovníkov;

39.  pripomína, že nadobúdanie digitálnych zručností je celoživotným úsilím a že politiky by sa preto mali zameriavať na všetkých obyvateľov, nielen na tých v produktívnom veku; zdôrazňuje, že si to vyžaduje medziodvetvový holistický prístup k vzdelávaniu založený na uznaní toho, že vzdelávanie prebieha v rámci a mimo povinného vzdelávania a často sa uskutočňuje v neformálnom a informálnom prostredí; vyzýva preto na podporu poskytovateľov neformálneho vzdelávania s cieľom zvýšiť kapacitu a zdroje, aby mohli ponúkať prístupné kvalitné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní odporúčaní a usmernení zohľadnila rôzne úrovne technologického pokroku medzi sektormi a inštitúciami vzdelávania a venovala osobitnú pozornosť náročnejšie dostupným oblastiam a skupinám;

40.  varuje, že sociálne nerovnosti a nerovnosti v oblasti vzdelávania v ranom detstve majú negatívny vplyv na dosiahnutý stupeň vzdelania a vyhliadky na zamestnanie v neskoršom veku; opakuje, že je potrebný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a väčšie úsilie pri rozvoji digitálnych a mediálnych zručností od raného veku; víta oznámenie Európskej komisie zaviesť európsku záruku pre deti s cieľom riešiť chudobu detí; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyčlenili značnú časť zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ESF+) v rámci zdieľaného riadenia na vykonávanie uvedenej záruky, najmä na podporu cielených opatrení a štrukturálnych reforiem, ktoré účinne riešia vystavenie detí chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu; pripomína, že nižšie dosiahnuté vzdelanie často znamená obmedzenejšie digitálne zručnosti, a víta preto odporúčanie v posilnenej záruke pre mladých ľudí, aby ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, absolvovali posúdenie digitálnych zručností a odbornú prípravu; berie na vedomie potenciál programu ESF+ pre celoživotné vzdelávanie;

41.  zdôrazňuje potrebu preklenúť digitálnu priepasť a pripomína, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu prístupu ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu a obsahu a zlepšeniu digitálnej gramotnosti dospelých s nižšou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím, osôb zo zraniteľných alebo marginalizovaných skupín, starších ľudí a ľudí žijúcich vo vzdialených alebo vidieckych oblastiach; poukazuje na skutočnosť, že v roku 2018 využívalo akúkoľvek formu vzdelávania dospelých iba 4,3 % dospelých s nižšou kvalifikáciou;

42.  vyjadruje preto poľutovanie nad pretrvávajúcou absenciou opatrení zameraných na vzdelávajúcich sa dospelých s nižšou kvalifikáciou a starších ľudí v pláne; zdôrazňuje, že toto opomenutie oslabuje podstatný rozmer digitálneho vzdelávania, ktorým je celoživotné vzdelávanie, a brzdí snahy o zabezpečenie toho, aby mal každý základné životné zručnosti; vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na zavedení ďalších opatrení na stimulovanie digitálneho vzdelávania dospelých tým, že umožní jeho dostupnosť a prístup k nemu, čo by pripravilo ľudí, ktorí ukončili svoje formálne vzdelávanie, žiť a pracovať v digitálnom prostredí a zabezpečiť, aby mohli skutočne využívať digitálny prechod a pomôcť pri jeho formovaní;

43.  zdôrazňuje význam rozvoja politík, ktorými sa osobám so zdravotným postihnutím zabezpečia rovnaké príležitosti a prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu; nabáda členské štáty, aby pracovali s organizáciami, ktoré zastupujú osoby s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia, s cieľom preskúmať výzvy a príležitosti spojené s digitálnym vzdelávaním a zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím pri vypracúvaní účinných politík digitálneho vzdelávania; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby identifikovali osobitné prvky digitálneho vzdelávania navrhnuté a prispôsobené osobám so zdravotným postihnutím a investovali do nich; domnieva sa, že digitálne vzdelávanie ponúka veľké príležitosti pre študentov s poruchami učenia, pretože umožňuje pedagogické prístupy prispôsobené ich rôznym schopnostiam; požaduje viac investícií s cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny dostali podporu, ktorá im príliš často chýbala;

44.  zdôrazňuje potrebu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách v oblasti vzdelávania, zručností a digitalizácie, a konkrétne v rámci akčného plánu; domnieva sa, že digitálne vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní účasti dievčat a žien v digitálnom veku; zdôrazňuje, že digitálne rodové rozdiely sú hospodárskou, spoločenskou a kultúrnou otázkou, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento rozdiel riešili prostredníctvom viacúrovňového uceleného politického prístupu; víta hodnotiacu tabuľku žien v digitálnej oblasti, ktorú vypracovala Komisia, a zdôrazňuje, že je potrebné zbierať údaje rozčlenené podľa pohlavia a veku s cieľom informovať o chápaní digitálnej rodovej priepasti;

45.  zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na lepšie začlenenie dievčat do digitálneho vzdelávania od veľmi mladého veku; zdôrazňuje, že je potrebné značné úsilie s cieľom povzbudiť a motivovať viac dievčat k štúdiu predmetov STEM a STEAM a k účasti na kurzoch programovania, výpočtovej techniky a IKT na školách a univerzitách; opakuje, že rodový rozdiel vo vzdelávaní preniká na trh práce, a zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a uľahčovať prístup žien k špičkovým technológiám a digitálnemu sektoru a zároveň bojovať proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov primeranými stratégiami a financovaním;

46.  domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť pozitívne a inkluzívne prostredie, ktoré bude podporovať ženské vzory s cieľom motivovať dievčatá, aby si vybrali predmety STEM, STEAM a IKT, a bojovať proti nevedomej predpojatosti a rodovým stereotypom, pokiaľ ide o výber predmetu a povolania; domnieva sa, že súkromný sektor musí zohrávať úlohu v spolupráci s inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy, mimovládnymi organizáciami a inými organizáciami občianskej spoločnosti pri rozvoji účinných iniciatív a kampaní v tejto oblasti; poukazuje na hodnotu pracovnej skupiny Komisie „Ženy v digitálnej oblasti“ a iniciatívy „Digital4Her“;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (3) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 2. (4) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 8. (5) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135. (6) Ú. v. EÚ C 202 I, 16.6.2020, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 11. (8) Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 12. (9) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 15. (11) Ú. v. EÚ C 212, 14.6.2016, s. 5. (12) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1. (13) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17. (14) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1. (15) https://futureskills.pearson.com/research/assets/pdfs/technical-report.pdf (16) Správa Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2020, Európska komisia. (17) Správa DESI 2020. (18) Európska komisia, porovnávací prehľad Ženy v digitálnej oblasti, 2019. (19) Oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152). (20) https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/how-families-handled-emergency-remote-schooling-during-covid-19-lockdowspring-2020 (21) Digitálne rodičovstvo opisuje rodičovské úsilie a postupy na pochopenie, podporu a reguláciu činností detí v digitálnom prostredí, čo im pomáha najmä bezpečne používať internet.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vplyve morského odpadu na rybolov (2019/2160(INI))

P9_TA(2021)0096 A9-0030/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do nášho života (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na správu Komisie z 23. marca 2020 o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2020)0104),

–  so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(1) (európska smernica o environmentálnej zodpovednosti),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva(6) (nariadenie o kontrole),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde(9) (ENRF),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(10) (smernica o námornom priestorovom plánovaní),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí(15),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie(16),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vypracovala Organizácia spojených národov, a na jej ciele udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 14: zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2005 s názvom Marine Litter – An analytical overview (Morský odpad – analytický prehľad),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) prijatý v roku 1973 Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) vrátane jeho prílohy V, ktorá nadobudla platnosť 31. decembra 1988,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z októbra 2020 s názvom Stav prírody v EÚ – výsledky podávania správ podľa smerníc o prírode 2013 – 2018,

–  so zreteľom na výsledky projektu Boj proti morskému odpadu v oblasti Atlantického oceánu (CleanAtlantic) financovaného z programu EÚ Interreg pre oblasť Atlantického oceánu,

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo týkajúce sa označovania rybárskeho výstroja, ktoré Výbor pre rybárstvo prijal v júli 2018,

–  so zreteľom na akčný plán IMO na riešenie morského plastového odpadu z lodí,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2019 o oceánoch a moriach, v ktorých sa rieši formulovanie medzinárodnej dohody o znečistení plastmi,

–  so zreteľom na dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor), Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečisťovaním (Bukureštský dohovor), Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (Helsinský dohovor) a Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (dohovor OSPAR),

–  so zreteľom na regionálny plán nakladania s morským odpadom v Stredozemnom mori,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na Parížsku dohodu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 16. novembra 1973,

–  so zreteľom na svetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú zverejnila Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie ministrov životného prostredia, námorného hospodárstva, poľnohospodárstva a rybárstva pobaltských členských štátov a komisára pre životné prostredie, oceány a rybárstvo z 28. septembra 2020,

–  so zreteľom na správu s názvom Mission Starfish 2030: Restore our Ocean and Waters (Misia Starfish 2030: obnova nášho oceánu a vôd), ktorú 22. septembra 2020 uverejnila Rada pre misie Komisie pre zdravé oceány, moria a pobrežné a vnútrozemské vody,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie o 1,5°C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami z roku 1972,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o uplatňovaní smernice o environmentálnej zodpovednosti(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve(18),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(21),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0030/2021),

A.  keďže morský odpad viditeľný na plážach, pozdĺž pobrežia, v pobrežných oblastiach a na hladine otvorených vodných útvarov v skutočnosti predstavuje iba časť fenoménu oveľa rozsiahlejšieho znečistenia vodného stĺpca a morského dna; keďže tento odpad pochádza v najväčšej miere z činností na pevnine (80 %), ale aj z činností na mori, kde došlo k výraznému nárastu prepravy veľkými nerybárskymi plavidlami;

B.  keďže morský odpad znamená všetok odpad, ktorý sa úmyselne alebo neúmyselne dostal do morského prostredia a ktorý je identifikovaný podľa veľkosti (nano-, mikro- a megaodpad) a povahy (kontajnery, objemný odpad ležiaci na morskom dne, plasty, rybársky výstroj, vraky napoly potopených plavidiel, nebezpečný odpad, ako sú výbušniny a iný vojnový odpad, textilné vlákna, mikroplasty atď.);

C.  keďže 70 % morského odpadu, ktorý sa dostáva do mora, končí na morskom dne a kumulatívna hmotnosť odpadu plávajúceho na povrchu tvorí len 1 % plastov v oceáne; keďže najnovší vedecký výskum ukazuje, že úroveň znečistenia oceánov plastmi sa vo veľkej miere podceňuje a keďže stále existujú veľké medzery v oceánografických poznatkoch; keďže výskum šírenia morského odpadu v oceáne je nevyhnutný na lepšie pochopenie rozsahu znečistenia morí;

D.  keďže svetové oceány sú celistvým vodným útvarom, ktorého dobrý environmentálny stav je nevyhnutný na zabezpečenie jeho odolnosti a nepretržitého poskytovania ekosystémových služieb, ako je absorpcia CO2 a výroba kyslíka, a akákoľvek zmena morských a pobrežných ekosystémov by mohla oslabiť jeho úlohu regulátora klímy; keďže morský odpad predstavuje hrozbu pre budúcnosť odvetvia rybárstva vo všeobecnosti, keďže len čisté, zdravé, produktívne a biologicky rozmanité pobrežné a morské prostredie dokáže uspokojiť dlhodobé potreby ľudí vo všeobecnosti a rybárov, zberačov mäkkýšov a kôrovcov a najmä rybárskych komunít;

E.  keďže morský odpad je globálnou výzvou, pretože nepozná hranice a prepravuje sa prúdom a vetrom na veľké vzdialenosti po celom svete, pričom postihuje oblasti a odvetvia, ktoré sú vzdialené od miesta jeho pôvodu a ktoré nie sú zodpovedné za jeho produkciu; keďže veľké množstvá odpadu sa stále vyhadzujú priamo do mora na celom svete; keďže je potrebné zaujať holistický prístup k znečisťovaniu morí podporou opatrení na všetkých úrovniach, od miestnej až po medzinárodnú úroveň;

F.  keďže znečisťovanie oceánov a morí plastovým morským odpadom, a najmä mikroplastmi, je znásobené meteorologickými javmi, ktoré umožňujú šírenie mikroplastov cez vzduch, dážď a sneh a ktoré vedú k znečisteniu životného prostredia, ktoré sa považuje za panenské, ako sú vysoké pohoria alebo Antarktída, a dokonca aj za polárnym kruhom;

G.  keďže do Stredozemného mora sa každý deň dostáva 730 ton odpadu; keďže podľa správy Svetového fondu pre prírodu (WWF) z júna 2019 každý rok sa 11 200 ton plastov, ktoré sa vyhadzujú do životného prostredia, dostáva do Stredozemného mora; keďže do Stredozemného mora sa každoročne vyhadzuje ekvivalent 66 000 kamiónov na zber odpadu z plastov; keďže mikroplasty v Stredozemnom mori dosahujú rekordnú úroveň koncentrácie s 1,25 milióna úlomkov na km²; keďže malé častice tvoria približne 90 % všetkých plastov plávajúcich v Stredozemnom mori, čo predstavuje približne 280 miliárd fragmentov plávajúcich mikroplastov; keďže priemerný spotrebiteľ stredomorských mäkkýšov každoročne požije v priemere 11 000 úlomkov plastov; keďže Stredozemné more je preto jedným z najznečistenejších morí na svete;

H.  keďže najlepším spôsobom, ako znížiť množstvo morského plastového odpadu, je znížiť jeho výrobu a zabrániť jeho vzniku a prejsť k recyklácii a opätovnému použitiu materiálov a výrobkov;

I.  keďže morský odpad poskytuje podklad, na ktorom sa môžu rozmnožovať mnohé organizmy a baktérie, čo uľahčuje introdukciu invazívnych druhov, ktoré môžu zmeniť rovnováhu morských ekosystémov, a keďže baktérie z morského odpadu môžu požiť aj morské živočíchy, keď si mýlia odpad s potravou;

J.  keďže morský odpad má negatívne morfologické účinky, najmä na ostrovoch;

K.  keďže morský odpad sa hromadí najmä v okolí malých vzdialených ostrovov a v pobrežných oblastiach; keďže najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia tvoria 80 % európskej morskej biodiverzity; keďže ich hospodárstva sú vo veľkej miere založené na rybolove a cestovnom ruchu;

L.  keďže šírenie morského odpadu na celom svete ovplyvňuje rozvojové tretie krajiny, najmä pobrežné spoločenstvá, ktoré sú závislé od rybolovu a ktoré nemajú nevyhnutne kapacitu alebo prostriedky na účinnú ochranu;

M.  keďže problém odpadu v mori je do veľkej miery dôsledkom nedostatočného nakladania s odpadom na pevnine, napríklad vo vodných tokoch a riekach, nedostatočného nakladania s odpadovými vodami, nezákonných otvorených skládok a skládok nachádzajúcich sa v blízkosti vodných tokov, vyhadzovania odpadu a javov odtekania počas búrok a zrážok a odstraňovania snehu z ciest a chodníkov priamo do mora;

N.  keďže difúzne znečistenie, ako je upravená alebo neupravená odpadová voda, ktorá môže obsahovať chemické látky alebo farmaceutický odpad, alebo voda, ktorá odteká alebo sa vyplavuje z mestského alebo poľnohospodárskeho prostredia, ako napríklad vypúšťanie dusíka a fosforu, ohrozuje morské prostredie eutrofizáciou z dôvodu vysokej koncentrácie živín, ktoré môžu napokon odstrániť kyslík z morského dna, čo vedie k šíreniu „mŕtvych zón“, ktoré sa od roku 1950 desaťnásobne zväčšili, spôsobiť prudké zvýšenie cyanobaktérií, a prispievať k fenoménu zelených a červených rias a vo väčšom rozsahu kontaminovať morské rastliny a voľne žijúce živočíchy;

O.  keďže nedostatočné riadenie sietí odpadových vôd ohrozuje akvakultúrnych chovateľov a chovateľov ustríc, keďže kvalita ich výrobkov môže byť ohrozená prítomnosťou vírusov a baktérií, ako sú norovírusy, čo môže viesť k dočasným zákazom predaja a distribúcie ich výrobkov, ak už nie sú vhodné na konzumáciu;

P.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, ako môže nedostatočné nakladanie s odpadom na pevnine rýchlo viesť k novým vlnám znečistenia morí, najmä v dôsledku používania jednorazových výrobkov, ako sú chirurgické rúška a jednorazové rukavice;

Q.  keďže podstatná časť plastov a mikroplastov v mori pochádza z pozemných zdrojov;

R.  keďže objem plastov v mori má významný vplyv aj na rybolov, ktorý je ešte väčší a nákladnejší, pokiaľ ide o drobný rybolov;

S.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je tabakový odpad najrozšírenejším druhom odpadu z celosvetového hľadiska; keďže podľa americkej mimovládnej organizácie Ocean Conservancy sa cigaretové ohorky nachádzajú na vrchole zoznamu 10 položiek, ktoré sa najviac zozbierali počas medzinárodných operácií čistenia pláží; keďže jednému cigaretovému ohorku trvá 12 rokov, kým sa rozloží, a obsahuje takmer 4 000 chemických látok; keďže každým cigaretovým ohorkom, ktorý skončí v oceánoch a riekach, sa znečistí 500 litrov vody;

T.  keďže prítomnosť morského odpadu vážne ohrozuje odolnosť a produktivitu morských ekosystémov, najmä tých najzraniteľnejších, ktoré už teraz čelia mnohým kumulatívnym tlakom, ako sú zmena klímy, znečistenie, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov (NNN rybolov), nadmerný rybolov a zvyšujúce sa činnosti, ako je námorná doprava a cestovný ruch;

U.  keďže tieto zvýšené tlaky na morské ekosystémy vedú k poklesu biodiverzity a k uduseniu bentických organizmov a predstavujú riziko zvýšeného šírenia chorôb v dôsledku prítomnosti patogénov spôsobených hromadením morského odpadu na morskom dne;

V.  keďže napriek tomu, že EÚ sa čoraz viac zameriava na riešenie problému straty alebo opustenia rybárskeho výstroja na mori, niektoré opustené, stratené alebo inak vyradené rybárske výstroje (ALDFG) sú naďalej aktívne niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, čo dokazuje fenomén tzv. sietí duchov, a bez rozdielu ovplyvňujú všetky morské voľne žijúce živočíchy vrátane populácií rýb; keďže NNN rybolov sa považuje za jeden z hlavných zdrojov tzv. výstroja duchov;

W.  keďže morský odpad predstavuje vážnu hrozbu pre množstvo morských živočíšnych druhov tým, že prináša riziko uškrtenia, zadusenia, požitia, zranenia a kontaminácie, ale aj iných druhov zvierat, ako sú morské vtáky, z ktorých niektoré sú už ohrozené alebo dokonca kriticky ohrozené;

X.  keďže dôsledkami morského odpadu v prvom rade trpia rybári vrátane drobných rybárov a akvakultúrnych chovateľov vzhľadom na to, že morský odpad závažným spôsobom ohrozuje ich činnosť tým, že tento odpad prináša riziko prekážok, zachytenia odpadu v rybárskom výstroji, poškodenia rybárskeho výstroja a straty poškodeného výstroja a zablokovania motorov plavidiel alebo chladiacich systémov, ohrozuje bezpečnosť námorníkov na lodi, núti námorníkov k ďalšej práci na čistení výstroja, a preto spôsobuje značnú hospodársku stratu,

Y.  keďže vplyv morského odpadu na odvetvie rybolovu pociťuje viac maloobjemový rybolov než priemyselný rybolov, keďže menšie plavidlá sú zraniteľnejšie voči poškodeniu vrtúľ, motorov a rybárskeho výstroja spôsobeného odpadom a keďže morský odpad sa viac sústreďuje v plytkých morských vodách, kde sa vykonáva maloobjemový rybolov; keďže morský odpad má vplyv aj na kvalitu úlovkov, ktoré môžu byť kontaminované týmto odpadom a neobchodovateľné, čo spôsobuje ďalšie finančné straty pre rybárske a akvakultúrne podniky;

Z.  keďže odvetvie rybolovu už nejaký čas pôsobilo ako prvá obranná línia proti znečisteniu spôsobenému morským odpadom, hoci je to len malý príspevok k riešeniu tohto problému v celosvetovom meradle, rybári a akvakultúrni chovatelia už nejaký čas zohrávali aktívnu a proaktívnu úlohu pri prispievaní k čistejším moriam;

AA.  keďže podľa výpočtov straty príjmov v dôsledku morského odpadu dosahujú výšku 1 až 5 % príjmov odvetvia rybolovu(22);

AB.  keďže sa recykluje iba 1,5 %(23) rybárskeho výstroja a keďže je naliehavo potrebné poskytovať hospodársku podporu pre zber všetkého rybárskeho výstroja a jeho recykláciu a opravu; keďže toto odvetvie by mohlo ťažiť z nových hospodárskych príležitostí tým, že sa zaviaže k obehovému hospodárstvu založenému na inteligentnom dizajne, výskume a inováciách;

AC.  keďže rybári, ktorí privážajú odpad náhodne vylovený pri rybolove späť na pevninu, a kampane zberu morského odpadu prispievajú k zníženiu problému morského odpadu a sú prínosom pre celé spoločenstvo;

AD.  keďže priame náklady na likvidáciu morského odpadu sú veľmi často pokryté, zatiaľ čo mzdové náklady, náklady vyplývajúce z nedostatku priestoru na lodiach a náklady súvisiace s poškodením rybárskeho výstroja a motorov nie sú pokryté;

AE.  keďže od rybárov a akvakultúrnych chovateľov nemožno očakávať, že budú zbierať morský odpad bez kompenzačného mechanizmu prispôsobeného ich úsiliu; keďže sa odhaduje, že až 80 % rybárov by bolo pripravených zapojiť sa do systémov zberu morského odpadu, ak by sa vytvorili podporné mechanizmy(24);

AF.  keďže rybári a združenia rybárov sa už zaoberajú zberom odpadu a už existujú riešenia na zhodnocovanie morského odpadu, najmä odpadu z rybolovu;

AG.  keďže modré hospodárstvo, ktoré sa podľa očakávaní do roku 2030 zdvojnásobí, predstavuje skutočnú príležitosť pre udržateľný rozvoj námorných a pobrežných činností, najmä prostredníctvom rozvoja infraštruktúry s pozitívnym vplyvom, ako sú umelé útesy a iné inovácie podporujúce účinok útesov a účinok rezervy, čo môže pomôcť obnoviť ekosystémy;

AH.  keďže EÚ sa snaží podporovať integrovaný prístup k námorným činnostiam a keďže morský odpad sa musí riešiť väčším zohľadnením priestorového rozmeru námorných a pobrežných činností a zapojením pobrežných spoločenstiev a rybárov, keďže rybolovná činnosť sa vo veľkej miere uskutočňuje v pobrežných oblastiach, do boja proti morskému odpadu, aby sa zohľadnili osobitné charakteristiky miestnych komunít;

AI.  keďže zhoršovanie morských a pobrežných ekosystémov, a to aj v dôsledku morského odpadu, predstavuje riziko pre všetky hospodárske subjekty v pobrežných oblastiach, a preto ohrozuje udržateľnosť, trvácnosť a atraktívnosť pobrežných komunít;

Zlepšiť legislatívny rámec a riadenie a v oblasti morského odpadu a zvýšiť ich účinnosť

1.  poukazuje na to, že udržiavanie zdravých morských ekosystémov a boj proti morskému odpadu sú otázky, ktoré zahŕňajú mnohé existujúce právne predpisy, a že len integrovaný a koherentný prístup k európskym cieľom umožní zlepšiť existujúci legislatívny rámec a lepšie pochopiť rozsah kumulatívnych tlakov; zdôrazňuje, že je potrebné zrevidovať integrovanú námornú politiku s cieľom vytvoriť strategickejší rámec vrátane morského odpadu, ktorý by zahŕňal všetky právne predpisy týkajúce sa morského prostredia;

2.  zdôrazňuje potrebu posilniť komunikáciu a koordináciu medzi členskými štátmi a medzi morskými oblasťami s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup, ktorý rybárskym plavidlám umožní vykladať morský odpad v ktoromkoľvek prístave Únie; v tomto smere naliehavo vyzýva, aby sa bezodkladne vykonávala smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí(25); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia kritériá oprávnenosti na zníženie poplatku za ekologické lode, a aby navrhla vhodné stimuly na vykladanie zozbieraného odpadu na pevnine vrátane kompenzačného mechanizmu prispôsobeného úsiliu rybárov a metodických kritérií na výpočet objemu a množstva pasívne vyloveného odpadu, aby bolo možné rýchlo splniť ciele v oblasti znižovania morského odpadu stanovené v smernici;

3.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť európsky legislatívny rámec s cieľom znížiť finančné náklady pre rybárov, ktorí náhodne vylovia morský odpad pri rybolove, a zabrániť tomu, aby boli vystavení nadmernej byrokratickej záťaži; ďalej zdôrazňuje, že právne predpisy o morskom odpade by mali venovať väčšiu pozornosť sociálnemu rozmeru tohto problému;

4.  zdôrazňuje, že v nových stratégiách Európskej únie, najmä v Európskej zelenej dohode, stratégii v oblasti biodiverzity a stratégii „z farmy na stôl“ sa musí naliehavo posilniť námorná ambícia;

5.  odporúča posilniť ustanovenia rámcovej smernice o morskej stratégii harmonizáciou ukazovateľov dobrého environmentálneho stavu, najmä tých, ktoré súvisia s deskriptorom č.10 „morský odpad“;

6.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila rámcovú smernicu o morskej stratégii na najvzdialenejšie regióny;

7.  vyzýva na zlepšenie rámca smernice o námornom priestorovom plánovaní tak, aby zohľadňoval priestorový rozmer boja proti morskému odpadu;

8.  zdôrazňuje, že problém morského odpadu nemožno účinne riešiť len na vnútroštátnej úrovni, ale vyžaduje si spoluprácu na všetkých úrovniach, a to aj na celosvetovej, európskej a regionálnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby počas medzinárodných rokovaní v rámci OSN o morskej biodiverzite v oblastiach mimo právomocí jednotlivých štátov obhajovala ambiciózny model riadenia a aby uznala, že všetky moria a oceány sú spoločným celosvetovým statkom, a to s cieľom vypracovať nový prístup, podľa ktorého sa individuálne a kolektívne povinnosti budú klásť pred zásady slobody alebo zvrchovaných práv stanovené v právnych predpisoch morského práva, a tým zaručiť ochranu morí aj pred škodlivým vplyvom morského odpadu;

9.  vyzýva EÚ, aby posilnila medzinárodné iniciatívy, ako je Globálne partnerstvo pre morský odpad, ktoré spustil UNEP, s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľ č. 14 „Zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na udržateľný rozvoj“ a cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 12 týkajúci sa zodpovednej spotreby a výroby;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zamerali úsilie na dosiahnutie ambicióznej, právne záväznej dohody o znečistení plastmi na Environmentálnom zhromaždení OSN, ktorá by sa vzťahovala na celý životný cyklus plastov vrátane spoločných globálnych cieľov v oblasti znižovania znečistenia morí plastmi a ambície prechodu na bezpečné obehové hospodárstvo pre plasty, ako aj účinného globálneho riadenia strateného rybárskeho výstroja alebo tzv. výstroja duchov, ktorý predstavuje hrozbu pre všetky morské činnosti a ekosystémy na celom svete;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zintenzívnili boj proti NNN rybolovu, ktorý je vo svojej podstate znečisťujúci a prispieva k morskému odpadu a zhoršovaniu morského prostredia, najmä v dôsledku nezákonného odhadzovania rybárskeho výstroja;

12.  zdôrazňuje, že v rezolúcii č. 2/11 Environmentálneho zhromaždenia OSN z 26. mája 2016 sa uznáva, že prítomnosť plastového odpadu a mikroplastov v morskom prostredí je otázkou celosvetového záujmu, ktorá sa rýchlo stáva čoraz znepokojujúcejšou a vyžaduje si naliehavú globálnu reakciu zahŕňajúcu prístup založený na životnom cykle výrobku;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podľa jednotného harmonogramu koordinovali rôzne právne predpisy, ako je rámcová smernica o morskej stratégii, smernica o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, smernica o prístavných zberných zariadeniach alebo tiež rámcová smernica o námornom priestorovom plánovaní, a to s cieľom zlepšiť konzistentnosť právnych predpisov;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila zber údajov o množstve a druhu odpadu v európskych vodách a jeho vplyve na rybolov a aby tiež zvýšila zber a harmonizáciu údajov o objeme, kvantite a druhu morského odpadu vyloženého, zneškodneného a odovzdaného na recykláciu, najmä prostredníctvom programu Výlov odpadu vrátane objemu, materiálov a druhov ulovených predmetov; žiada, aby sa údaje o stratách, uvádzaní na trh a zbere rybárskeho výstroja a morského odpadu, ktoré zozbierali členské štáty, zaznamenávali v databáze na národnej úrovni alebo úrovni morskej oblasti a zharmonizovali v jednej a tej istej výročnej správe na európskej úrovni, aby sa uľahčila identifikácia morského odpadu a boj proti nemu a aby sa zabezpečilo lepšie monitorovanie a posudzovanie;

15.  zdôrazňuje potrebu každoročného mapovania morského odpadu zozbieraného prostredníctvom programu Výlov odpadu vo vzťahu k rôznym povodiam s cieľom získať informácie o pôvode vyloveného morského odpadu a posilniť kampane zberu; zdôrazňuje, že to musí byť spojené s existujúcim úsilím o mapovanie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala výročnú správu o množstve morského odpadu vyloženého v prístavoch prostredníctvom programu Výlov odpadu vrátane objemu, materiálov a druhov vylovených predmetov;

16.  podporuje vytvorenie sietí spolupráce medzi vládami členských štátov, združeniami rybárov, organizáciami pracovníkov, útvarmi odpadových vôd, pobrežnými zainteresovanými stranami, prístavmi, mimovládnymi organizáciami a regionálnymi dohovormi s cieľom posilniť prístup zdola nahor založený na dialógu a začlenení a podporovať praktické riešenia pre pracovníkov v rybárskom odvetví s cieľom zabezpečiť účinnejšie vykonávanie pravidiel a poskytnúť primerané zdroje v oblastiach, ako je zber, zneškodňovanie a recyklácia morského odpadu;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné vymieňať si najlepšie postupy medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane občanov, ktorých sa týka problém morského odpadu, s cieľom podporiť rybárske odvetvie, aby pomáhalo chrániť morské prostredie, bojovať proti morskému odpadu, a tým zabezpečiť udržateľné využívanie jeho zdrojov; víta iniciatívy ako Plán Marlimpo (projekt Čisté more), ktorý realizuje Ministerstvo mora galícijskej vlády (Španielsko) a ktorého cieľom je znížiť množstvo odpadu v pobrežných oblastiach;

18.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia a zvýšenia účinnosti legislatívneho rámca a riadenia v súvislosti so zberom, zneškodňovaním a recykláciou morského odpadu je nevyhnutné podporovať väčšie zapojenie všetkých pracovníkov v odvetví rybolovu a rozšíriť existujúce projekty na zvyšovanie informovanosti, prevenciu a odbornú prípravu s cieľom zabezpečiť nepretržitú výmenu informácií na podporu prípravy a aktualizácie príslušných pravidiel;

19.  vyzýva všetky ďalšie príslušné zainteresované strany, konkrétne poradné rady pre rybolov, aby prostredníctvom účinných a efektívnych opatrení podporili znižovanie množstva morského odpadu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo týkajúce sa označovania rybárskeho výstroja s cieľom podporiť zodpovedné riadenie rybárskeho výstroja, zlepšiť úsilie o identifikáciu strateného výstroja a podporiť udržateľnosť rybolovu prostredníctvom obmedzenia využívania opusteného, strateného alebo inak vyradeného rybárskeho výstroja, a to aj v súlade s ustanoveniami nariadenia o kontrole rybárstva; vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie o sfunkčnenie označovania a nahlasovania strateného rybárskeho výstroja v európskych vodách a prostredníctvom úsilia Medzinárodnej námornej organizácie posilnila medzinárodnú spoluprácu s cieľom riešiť tento zdroj znečistenia morí plastmi;

20.  zdôrazňuje, že chránené morské oblasti môžu pôsobiť ako vynikajúce laboratóriá na realizáciu riešení v boji proti morskému odpadu, pretože umožňujú zohľadniť vzájomné pôsobenie medzi činnosťami na pevnine a činnosťami na mori a podporovať spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami na mori a na pevnine, pokiaľ ide o výzvy, ktorým čelia morské a pobrežné ekosystémy;

21.  zdôrazňuje nedostatok účinnosti európskej smernice o zodpovednosti, pokiaľ ide o morský odpad, a to aj pokiaľ ide o jej obmedzený rozsah pôsobnosti a ťažkosti pri identifikácii znečisťovateľa a pri určovaní zodpovednosti; pripomína, že Európsky parlament požadoval víziu európskej smernice o zodpovednosti, v ktorej by sa zohľadnili obmedzenia jej účinnosti;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie uplatňovali zásadu „znečisťovateľ platí“;

Zlepšiť výskum a informovanosť v oblasti morského odpadu

23.  naliehavo žiada Komisiu, aby zohrávala hlavnú úlohu pri realizácii projektu OSN Desaťročie vied o oceánoch a aby podporovala digitalizáciu a používanie umelej inteligencie s cieľom lepšie spoznať moria a oceány a vplyv morského odpadu, ktorý na ne pôsobí;

24.  zdôrazňuje, že nedostatok dostupných údajov a štúdií sťažuje kvantifikáciu presného rozsahu, v akom škody spôsobené morským odpadom ovplyvňujú odvetvie rybárstva, a jeho negatívne hospodárske dôsledky pre rybárov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili financovanie výskumu a zber údajov o množstve a rôznych druhoch odpadu v európskych vodách a jeho vplyve na rybolov, akvakultúru a ekosystémy a aby navrhli spoľahlivé opatrenia na riešenie a prevenciu vplyvu nanoplastov a mikroplastov na rybolovné zdroje a ľudské zdravie;

25.  pripomína, že smernica o plastoch na jedno použitie sa vzťahuje na odpad, ktorý možno bežne nájsť na plážach; naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila už existujúce opatrenia týkajúce sa plastov na jedno použitie, pričom by mala vychádzať najmä z očakávaných prác o odpadoch vo vodnom stĺpci a na morskom dne ako súčasti rámcovej smernice o morskej stratégii, a aby zvážila postupné vyradenie nádob z expandovaného polystyrénu a obalov produktov rybolovu v súlade s ambíciou nahradiť využívanie plastu na jednorazové použitie trvalými alternatívami v záujme životného prostredia a rybárov;

26.  vyzýva Komisiu, aby konala na základe odporúčaní misie Starfish 2030 týkajúcich sa boja proti morskému odpadu, a najmä aby posúdila návrh označovania rybárskeho výstroja pomocou nových technológií geolokalizácie s cieľom pomôcť pri lokalizácii a zbere strateného výstroja, ak je to relevantné a možné; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia by mala zlepšiť označovanie rybárskeho výstroja v súlade s dobrovoľnými usmerneniami Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo na označovanie rybárskeho výstroja a zabezpečiť, aby rybárov a akvakultúrnych chovateľov pri prechode sprevádzali vhodné programy financovania;

27.  požaduje zlepšenie nahlasovania straty rybárskeho výstroja na mori a zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť viac informácií, ako napríklad názov plavidla, druh použitého výstroja, čas a polohu straty a prijaté opatrenia na nájdenie s cieľom umožniť účinnejšie využívanie zhromaždených údajov v boji proti znečisťovaniu mora prostredníctvom transparentnej a lepšej výmeny údajov a výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ; zdôrazňuje potrebu vyvinúť nové nástroje na identifikáciu a sledovanie strateného rybárskeho výstroja na mori a zaznamenávanie údajov o morskom odpade, ako sú elektronické aplikácie na pomoc rybárom zaznamenávať údaje a systémy na zaznamenávanie a nahlasovanie vykládok morského odpadu, napríklad prostredníctvom potvrdení o vyložení odpadu, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2019/883, ktorá prevádzkovateľom prístavov ukladá povinnosť vydávať takéto potvrdenia kapitánom plavidiel;

28.  víta vykonávanie európskych projektov, ako je CleanAtlantic, financovaných z programu EÚ Interreg v oblasti Atlantického oceánu, ktorého cieľom je zlepšiť poznatky o morskom odpade a kapacite jeho monitorovania, predchádzania a znižovania, ako aj zvýšiť informovanosť o jeho vplyve; naliehavo vyzýva 19 partnerov projektu z Írska, Francúzska, Španielska a Portugalska, a najmä koordinátora projektu Centro Tecnológico del Mar (Cetmar), aby pokračovali vo svojej práci a zverejnili výsledky projektu;

29.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť riadne riadenú logistiku, pokiaľ ide o zber odpadu a výstroja na konci používania, s cieľom pomôcť rybárom v ich prevažne dobrovoľnom úsilí; konštatuje, že by to malo zahŕňať jednotný zber výstroja na palube plavidiel vo vreciach alebo kontajneroch a zabezpečenie primeraných zariadení v prístavoch;

Urýchliť rozvoj obehového hospodárstva v odvetviach rybolovu a akvakultúry

30.  zdôrazňuje, že zníženie vplyvu morského odpadu závisí od posilnenia obehového hospodárstva na pevnine vrátane postupného vyraďovania nepotrebného plastu a obalov a transformácie odpadu na zdroje, a od prijatia prístupu založeného na životnom cykle v odvetví rybolovu a akvakultúry; zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo v odvetví rybárstva sa musí rozvíjať prostredníctvom väčšej podpory hľadania riešení, inteligentného navrhovania rybárskeho výstroja a inovácií v oblasti techník rybolovu a akvakultúry s cieľom obmedziť ukladanie odpadu, zatraktívniť zber a zvýšiť rozvoj efektívnych recyklačných kanálov;

31.  žiada, aby sa uprednostňoval ekodizajn rybárskeho výstroja, ktorý by bol praktický, bezpečný a nákladovo efektívny, a aby sa urýchlene prijali usmernenia týkajúce sa vypracúvania harmonizovaných noriem pre obehové hospodárstvo rybárskeho výstroja; podporuje označovanie materiálov, ktoré sa používajú na výrobu rybárskeho výstroja, pomocou pasov výrobkov; podporuje presadzovanie výskumu a inovácií zameraných na alternatívne materiály šetrné k životnému prostrediu, ktoré sa používajú na výrobu rybárskeho výstroja, vrátane polymérov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mohli zaviesť pilotné projekty s cieľom preskúmať zníženie množstva materiálov, jednoduchšiu a rýchlejšiu demontáž a testovanie funkčnosti výstroja na uľahčenie prechodu;

32.  zdôrazňuje význam plného zapojenia rybárov, rybárstva a akvakultúry ako celku, startupov, súkromných iniciatív a podnikov vrátane výrobcov lán a sietí z tretích krajín do identifikácie nových materiálov, ekodizajnu, dizajnu nového rybárskeho výstroja a recyklácie rybárskeho výstroja, pokiaľ ide o obehové hospodárstvo pre rybársky výstroj; okrem toho zdôrazňuje potrebu posilniť model súčinnosti medzi rybolovom a výskumnými oblasťami; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zorganizovala budúce projekty obehového hospodárstva pre rybársky výstroj vo vzťahu s existujúcimi programami EÚ pre financovanie výskumu a inovácií;

33.  zdôrazňuje, že v záujme urýchlenia rozvoja obehového hospodárstva v odvetví rybolovu a akvakultúry je nevyhnutné plánovať budúce legislatívne riešenia problému zberu a zneškodňovania morského odpadu v spojení s Európskou zelenou dohodou; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlene nadviazali na stanovenie vnútroštátnych minimálnych mier zberu rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty, ako sa dohodlo v smernici o jednorazových plastoch; vyzýva Komisiu, aby sledovala, či tieto národné plány vedú k zvýšeniu zberu a recyklácie rybárskeho výstroja v porovnaní so súčasnými úrovňami, a aby v tejto súvislosti vypracovala vhodný a ambiciózny plán na podporu rozvoja obehového hospodárstva v odvetví rybárstva; zdôrazňuje, že existuje trh s recyklovaným rybárskym výstrojom, ktorý vytvára potenciál na to, aby sa používanie recyklovaného materiálu stalo právnou požiadavkou, spolu s ustanoveniami Európskeho námorného, rybárskeho a akvakultúrneho fondu (ENRAF) o plánovaní spoločného riadenia, čo by predstavovalo významný stimul pre rybárov a spôsob, ako zistiť hodnotu ich prínosu k recyklácii;

34.  vyzýva na využívanie ENRF na podporu odvetvia rybolovu a akvakultúry pri prechode na udržateľnejšie materiály vrátane nadobudnutia nových, technicky efektívnejších a menej znečisťujúcich plavidiel pre drobné flotily, najmä v najvzdialenejších regiónoch;

35.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila stimuly pre obehové hospodárstvo v celom výrobnom reťazci pre rybársky a akvakultúrny výstroj podporovaním výskumu a podnikov, ktoré recyklujú a opätovne používajú výstroj; preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný fond na podporu členských štátov, ktoré vytvárajú výrobné reťazce pre recyklovaný výstroj šetrný k životnému prostrediu, s využitím zdrojov, ako sú zdroje v rámci nástroja NextGenerationEU, a daňových sankcií uložených v nadväznosti na konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom;

36.  zdôrazňuje, že v súvislosti s prístavnými zbernými zariadeniami stále pretrvávajú mnohé problémy a rozdiely medzi členskými štátmi, a to aj napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol pri nadobudnutí účinnosti smernice (EÚ) 2019/883; zdôrazňuje, že v mnohých prístavoch Únie je pre rybárov stále veľmi ťažké lokalizovať tieto zariadenia tam, kde existujú, a mať k nim prístup; zdôrazňuje, že toto všetko pôsobí ako prekážka a odrádzanie prevádzkovateľov v oblasti rybárstva od prispievania k čistejším moriam;

37.  podporuje rozvoj účinných recyklačných kanálov tým, že sa posilnia prístavné infraštruktúra zberných zariadení v európskych prístavoch s cieľom zlepšiť separovaný zber odpadu; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby členské štáty vyvíjali väčšie úsilie o modernizáciu prístavných logistických zariadení prostredníctvom riadne spravovanej logistiky, pokiaľ ide o zber odpadu a výstroja na konci používania, zjednotený zber výstroja na palubách plavidiel vo vreciach alebo kontajneroch a zabezpečenie primeraných zariadení na zber a skladovanie strateného rybárskeho výstroja a zozbieraného morského odpadu, dostatočného priestoru na oddelené skladovanie rôznych druhov morského odpadu, dostatočného personálu na riadne a bezpečné spracovanie vyloženého odpadu a dodávok kontajnerov na zber morského odpadu pre všetky plavidlá; žiada, aby sa zvýšila atraktívnosť zberných operácií prostredníctvom opatrení zahrňujúcich systémy odmeňovania a stimuly, ako sú finančné stimuly, aby podporovali rybárov a akvakultúrnych chovateľov pri zbieraní, zneškodňovaní a recyklovaní odpadu vyloveného z mora a prinášaní rybárskeho a akvakultúrneho výstroja na konci životného cyklu do prístavov;

Programy zamerané na zbieranie morského odpadu a nakladanie s ním

38.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na úrovni EÚ na boj proti znečisťovaniu v hydrosfére Únie znižovaním množstva odpadu pri jeho zdroji, znižovaním používania a spotreby plastov a bojom proti znečisteniu riek, vodných tokov a pobrežia v dôsledku vyhadzovania odpadu, ktoré možno koordinovaným spôsobom výrazne znížiť; žiada, aby sa minimalizovalo vyhadzovanie snehu z ciest a chodníkov priamo do oceánu, najmä podporou alternatívnych metód zberu počas mimoriadne silného sneženia;

39.  zdôrazňuje, že siete odpadových vôd a čistiarne odpadových vôd sa musia zmodernizovať, aby sa znížil vplyv na akvakultúru a morské a pobrežné prostredie vo všeobecnosti, a najmä riziko kontaminácie produktov akvakultúry;

40.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné riešiť problém nedostatočného nakladania s odpadom na pevnine, najmä nevhodného zneškodňovania odpadu v pobrežných mestách, mestách postavených pozdĺž riek a ostrovných mestách;

41.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť námorných prevádzkovateľov o všetkých ich potenciálnych interakciách s morským prostredím, najmä počas predaja alebo prenájmu lodí;

42.  naliehavo vyzýva členské štáty a regióny, aby zhromažďovali údaje, monitorovali a prijímali opatrenia na riešenie problému nedostatočného nakladania s odpadom na pevnine, vyčistili problémové oblasti riek a ústí riek, kde sa nahromadil morský odpad, a aby v prvom rade zaviedli opatrenia na zabránenie tomu, aby sa morský odpad dostal do životného prostredia; naliehavo žiada, aby sa vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na vyčistenie všetkých druhov znečisťujúcich látok pochádzajúcich z plastov;

43.  pripomína, že programy zberu morského odpadu sa môžu vzťahovať na rôzne činnosti, ako je zber morského odpadu v riekach, ústiach riek, zátokách alebo prístavoch, výskumné operácie a určovanie problémových miest na mori, a môžu ich vykonávať rybári, občianska spoločnosť a miestne orgány; zdôrazňuje, že programy zberu by mali byť udržateľné, mali by využívať vhodné zariadenia na zber odpadu, mali by sa v čo najväčšej miere vyhýbať tvorbe ďalších emisií, mali by byť pripravené spolupracovať so subjektmi, ktoré poznajú morské ekosystémy, a pred prijatím opatrení vyžadovať strategickú identifikáciu odpadu; zdôrazňuje, že tieto programy zberu sa môžu vykonávať nielen v rámci programov financovania EÚ, ale aj na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v členských štátoch;

44.  zdôrazňuje, že len sedem členských štátov využilo zdroje v rámci súčasného ENRF na financovanie programov zberu morského odpadu, ako je program Výlov odpadu, a že väčšina opatrení, ktoré umožňujú identifikáciu, zber a recykláciu morského odpadu, pozostáva z dobrovoľných iniciatív a programov rybárov, občianskej spoločnosti a miestnych orgánov;

45.  zdôrazňuje, že v záujme zníženia množstva odpadu z rybárskych plavidiel je potrebné stimulovať rybárov, aby odpad dovážali do recyklačných zariadení, a to aj prostredníctvom finančných stimulov a systémov odmeňovania s cieľom podporiť osvedčené postupy; konštatuje preto, že rybári by mali dostať kompenzáciu za zber strateného rybárskeho výstroja a iného morského odpadu alebo aspoň mať prístup k bezplatnej likvidácii odpadu v prístavných zariadeniach;

46.  zdôrazňuje, že rybári by mali byť primerane vyškolení v oblasti správneho nakladania s morským odpadom počas zberu, vyloďovania, zneškodňovania a odovzdávania na účely recyklácie s cieľom minimalizovať zdravotné a bezpečnostné riziká;

47.  zdôrazňuje, že posilnenie a rozšírenie existujúcich osvedčených postupov zahŕňa aj zjednodušenie a zefektívnenie administratívnych postupov pre všetky plavidlá, ktoré sa zúčastňujú na kampaniach výlovu odpadu, bez ohľadu na ich domovský prístav alebo veľkosť; zdôrazňuje preto potrebu harmonizácie a doplnkovejšieho prístupu k pravidlám vyloďovania morského odpadu zozbieraného počas činností výlovu odpadu v prístavoch členských štátov;

48.  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali zber strateného rybárskeho výstroja alebo iného morského odpadu, najmä plastov, na mori rybármi, a to presadzovaním najlepších postupov, podnecovaním dobrovoľnej účasti na iniciatívach na zber morského odpadu a podporou prijatia programov Výlovu odpadu; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby zriadili „osobitný fond na čistenie morí“ riadený prostredníctvom nového ENRAF alebo iných príslušných rozpočtových riadkov s cieľom financovať tieto činnosti: 1 ) zber morského odpadu rybármi na mori, 2) zabezpečenie primeraných zariadení na skladovanie odpadu na palube a monitorovanie pasívne vyloveného odpadu, 3) zlepšenie odbornej prípravy prevádzkovateľov, 4) financovanie nákladov na spracovanie odpadu a pracovníkov potrebných na prevádzku takýchto programov, aby sa zabránilo zvýšeniu nákladov pre rybárov, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú, a 5) investície do prístavov, aby bolo možné zabezpečiť vhodné zariadenia na zber a skladovanie strateného rybárskeho výstroja a zozbieraného morského odpadu;

49.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie sociálneho a hospodárskeho prínosu rybárov prostredníctvom projektov Výlov odpadu s cieľom presnejšie vyčísliť prínos rybárskeho odvetvia k opatreniam v oblasti čistejších morí;

50.  vyzýva Komisiu, aby prekročila ciele smernice (EÚ) 2019/883, skúmala a vyčíslila environmentálne škody spôsobené morským odpadom, za ktorý je zodpovedný človek, z hospodárskeho hľadiska a zriadila fond pre morský odpad s cieľom bojovať proti vypúšťaniu odpadu do mora, zmierňovať škody na rybolove a chrániť moria a oceány;

51.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby zabezpečili riadne nakladanie s odpadom náhodne vyloveným alebo vyzbieraným počas dobrovoľných kampaní a jeho primerané zneškodnenie, aby zodpovednosť a náklady za jeho vyloženie, nakladanie s ním a jeho likvidáciu neniesli rybári a aby sa zabránilo ďalšiemu poškodzovaniu životného prostredia; zdôrazňuje preto, že je potrebné vytvoriť účinné systémy zberu a zneškodňovania odpadu a zároveň zabezpečiť existenciu primeraných prístavných zberných zariadení na odpad;

52.  zdôrazňuje, že problém morského odpadu má cezhraničný charakter a že na to, aby bol boj proti morskému odpadu účinnejší, musí byť výsledkom spoločného úsilia s európskymi tretími krajinami; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili plán na odstránenie znečistenia Stredozemného mora spolu so všetkými krajinami hraničiacimi s morom; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr skoncovala s prepravou odpadu do tretích krajín;

53.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prirodzenú zraniteľnosť týchto regiónov vytvorila podporný mechanizmus zberu morského odpadu v najvzdialenejších regiónoch, čím sa im poskytne infraštruktúra na cyklovanie zozbieraného odpadu;

54.  vyzýva Komisiu, aby v rámci prístupových rokovaní s EÚ požadovala úplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva v kandidátskych krajinách, a to aj prostredníctvom zriadenia integrovanej infraštruktúry odpadového hospodárstva;

Lepšie pochopiť a obmedziť znečisťovanie mikroplastami a nanoplastami

55.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť znalosti a informovanosť verejnosti o znečistení nanoplastmi a mikroplastmi a ich vplyve na životné prostredie, ktorý je základom potravinového reťazca v mori, a v konečnom dôsledku na ľudské zdravie, a že by sa mal vykonať ďalší výskum s cieľom lepšie pochopiť tento fenomén znečistenia; poukazuje na to, že potreba väčšieho množstva poznatkov a nedostatočná informovanosť verejnosti môže spôsobiť, že spotrebitelia budú pociťovať obavy, pokiaľ ide o kvalitu produktov rybolovu a akvakultúry;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie informovanosti o problematike znečisťovania morí plastmi a mikroplastmi, pričom zdôrazňuje skutočnosť, že aj rybári sú často postihnutí týmto javom, najmä v prípade mikroplastov;

57.  víta prípravné práce Európskej chemickej agentúry (ECHA), pokiaľ ide o obmedzenie mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do výrobkov; vyzýva Komisiu, aby bola ambiciózna pri nadviazaní na tento návrh konkrétnymi a prípadne právnymi opatreniami, a to aj tým, že preskúma problém šírenia nanoplastov a mikroplastov vo vodnom cykle, najmä tých, ktoré sa neúmyselne uvoľňujú do životného prostredia, a aby navrhla opatrenia na ich postupné ukončenie;

58.  vyzýva Komisiu, aby riešila problém straty a šírenia mikroplastov, ako sú plastové pelety, v životnom prostredí v celom dodávateľskom reťazci, najmä počas pozemnej a námornej prepravy, a súvisiace riziká úniku;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56. (2) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. (3) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (4) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (6) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7. (8) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22. (9) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135. (11) Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 11. (12) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 100. (13) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 109. (14) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141. (15) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116. (16) Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1. (17) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 184. (18) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 136. (19) Prijaté texty, P8_TA(2019)0343. (20) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (21) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (22) Lost fishing gear: a trap for our ocean (Stratený rybársky výstroj: pasca pre naše oceány), Európska komisia (23) Lost fishing gear: a trap for our ocean (Stratený rybársky výstroj: pasca pre naše oceány), Európska komisia. (24) https://cetmar.org/resultados-cleanatlantic/ (25) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy (2020/2074(INI))

P9_TA(2021)0097 A9-0034/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluvu o EÚ), najmä na jej články 3 a 21, na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 11, 173 až 178, 191 a 194, a na protokol č. 28 k zmluvám o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda), najmä na jej článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrení v oblasti klímy,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom(4),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 11. decembra 2020 o zmene klímy,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, osobitnú správu o zmene klímy a pôde a osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na posúdenie ukazovateľov Európskou environmentálnou agentúrou s názvom Hospodárske straty spôsobené extrémami súvisiacimi s klímou v Európe, ktoré uverejnila 20. decembra 2020,

–  so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“, návrh Komisie na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2030 a jeho víziu do roku 2050,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15) Dohovoru o biodiverzite(5),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022), a na jej zmenený návrh z 28. mája 2020 (COM(2020)0460),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie (COM(2020)0453),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie ochorenia COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva (REACT-EU) (COM(2020)0451),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(10),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 29. mája 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2020)0403),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088(11),

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Politika súdržnosti a zmena klímy z roku 2021,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve(12),

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ podľa výkladu Súdneho dvora v rozsudku Mayotte z 15. decembra 2015 (spojené veci C-132/14 až C-136/14), v ktorom sa stanovuje možnosť prijať osobitné výnimky pre najvzdialenejšie regióny Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 o stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0034/2021),

A.  keďže zmena klímy je výzvou, ktorá presahuje hranice a vyžaduje si okamžité a ambiciózne opatrenia na celosvetovej a európskej úrovni a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a zabrániť rozsiahlej strate biodiverzity; keďže na zabezpečenie toho, aby sa zvýšenie priemernej globálnej teploty udržalo pod úrovňou 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, sú potrebné naliehavé opatrenia, keďže akákoľvek strata biodiverzity bude mať významný vplyv, a to aj na kvalitu poľnohospodárskej výroby;

B.  keďže nárast o 1,5 °C je maximum, ktoré planéta dokáže zniesť; keďže v prípade, že sa teploty budú po roku 2030 ďalej zvyšovať, bude ľudstvo čeliť častejším suchám, záplavám, extrémnym horúčavám, chudobe stoviek miliónov ľudí a pravdepodobnému zániku najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, pričom v najhoršom prípade môže tiež riskovať svoje dlhodobé prežitie vôbec, na čo sa upozorňuje v medziinštitucionálnej správe EÚ s názvom Výzvy a voľby pre Európu;

C.  keďže podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry extrémy súvisiace s klímou spôsobili v období rokov 1980 až 2019 v členských krajinách EHP hospodárske straty v celkovej výške 446 miliárd EUR; keďže to predstavuje 11,1 miliardy EUR ročne a kumulatívne deflačné straty sa rovnajú takmer 3 % HDP analyzovaných krajín;

D.  keďže nedávne štúdie ukazujú, že potenciál globálneho otepľovania v prípade fosílneho zemného plynu (metán – CH4) je výrazne vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo;

E.  keďže globálne otepľovanie môže dosiahnuť 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou už počas súčasného programového obdobia, čo si vyžaduje okamžité opatrenia na riešenie núdzovej situácie v oblasti klímy v súlade s politikami EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, Európskou zelenou dohodou, Agendou OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskou dohodou;

F.  keďže prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo najneskôr do roku 2050 predstavuje pre Úniu a jej členské štáty, regióny, mestá, miestne komunity, ľudí, pracovníkov, podniky a priemysel veľkú príležitosť, ako aj výzvu; keďže je však potrebné nastoliť rovnováhu medzi ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy a zachovaním konkurencieschopnosti hospodárstva bez toho, aby sa narušilo dosiahnutie cieľa 1,5 °C;

G.  keďže dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať celkovú transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva, keďže v niektorých odvetviach dôjde k nezvratnému zníženiu produkcie v spojení so stratou pracovných miest v hospodárskych činnostiach založených na výrobe a využívaní fosílnych palív, zatiaľ čo iným odvetviam sa podarí nájsť technologickú alternatívu;

H.  keďže udržateľnosť by sa mala vnímať ako vyvážený prístup k spájaniu udržateľného rastu, sociálneho pokroku a životného prostredia;

I.  keďže v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020(13) sa stanovuje celkový cieľ vynaložiť aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu na výdavky podporujúce ciele v oblasti klímy a 7,5 % na nový ročný cieľ v oblasti biodiverzity od roku 2024 s cieľom dosiahnuť 10 % v rokoch 2026 a 2027;

J.  keďže ostrovy, a najmä malé ostrovy, a najvzdialenejšie regióny sú územia EÚ, ktoré sú najviac vystavené účinkom zmeny klímy a sú voči nim najzraniteľnejšie, a keďže počas transformácie musia riešiť osobitné a dodatočné výzvy a náklady; keďže zmena klímy a jej viacnásobný vplyv postihuje európske regióny rôznymi spôsobmi, s rôznymi stupňami závažnosti a v rôznych časových rámcoch a keďže riadenie transformácie povedie k významným štrukturálnym zmenám; keďže občania a pracovníci budú preto ovplyvnení rôznymi spôsobmi a nie všetky krajiny budú ovplyvnené rovnako alebo budú schopné primerane reagovať; keďže pri vypracúvaní dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti v Európe je nevyhnutné zdôrazniť potrebu posilniť vidiecke oblasti a zvýšiť ich atraktívnosť ako miest na život a prácu;

K.  keďže ostrovy a najvzdialenejšie a okrajové regióny majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a sú strategickými laboratóriami na vykonávanie inovačných politických opatrení a technických riešení na dosiahnutie energetickej transformácie, zníženie emisií CO2 a podporu prechodu na obehové hospodárstvo;

L.  keďže politika súdržnosti nielenže ponúka investičné príležitosti na uspokojenie miestnych a regionálnych potrieb prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“), ale poskytuje aj integrovaný politický rámec na znižovanie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a na pomoc pri riešení mnohých výziev súvisiacich s ich rozvojom, a to aj prostredníctvom ochrany životného prostredia, kvalitnej zamestnanosti a spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

M.  keďže hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré má politika súdržnosti za cieľ primárne riešiť, môžu byť ovplyvnené aj zmenou klímy a jej dlhodobými dôsledkami a opatrenia politiky EÚ v oblasti klímy by tiež mali podporovať ciele politiky súdržnosti;

N.  keďže politika súdržnosti je kľúčom k podpore menej rozvinutých regiónov alebo oblastí znevýhodnených prírodnými a geografickými podmienkami, ktoré často ako prvé čelia dôsledkom zmeny klímy, no majú menej zdrojov na ich riešenie;

O.  keďže politika súdržnosti je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne; keďže zelené politiky zamerané na boj proti zmene klímy vplývajú na ženy a mužov rôznymi spôsobmi; keďže by sa tiež mal vziať do úvahy vplyv na zraniteľné a marginalizované skupiny;

P.  keďže miestne a regionálne orgány, ale aj ďalšie zainteresované strany sú kľúčovými aktérmi vykonávania politiky súdržnosti, ktoré zároveň účinne reagujú na naliehavú hrozbu zmeny klímy; keďže sú zodpovedné za jednu tretinu verejných výdavkov a dve tretiny verejných investícií a keďže je preto nevyhnutné vytvoriť mechanizmy, ako je „Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike“, ktorých cieľom bude spojiť miestne a regionálne orgány zodpovedné za plnenie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

Q.  keďže klimatická kríza je úzko spojená s inými krízami, ako je kríza v oblasti biodiverzity a zdravotná, sociálna a hospodárska kríza súvisiaca s pandémiou ochorenia COVID-19; keďže hoci sa tieto krízy musia riešiť súbežne, s každou z nich sa musí zaobchádzať odlišným a primeraným spôsobom;

R.  keďže Fond solidarity EÚ (FSEÚ) bol od svojho vzniku v roku 2002 aktivovaný pri viac ako 90 katastrofických udalostiach a zmobilizoval viac ako 5,5 miliardy EUR v 23 členských štátoch a jednej pristupujúcej krajine; keďže v rámci reakcie EÚ na výskyt ochorenia COVID-19 sa rozsah pôsobnosti FSEÚ rozšíril na závažné ohrozenia verejného zdravia a zvýšila sa maximálna úroveň preddavkových platieb;

S.  keďže prechod na klimaticky neutrálne, udržateľné a obehové hospodárstvo musí zahŕňať všetky zainteresované strany v spoločnosti, a najmä súkromný sektor, sociálnych partnerov a občanov spolu s volenými činiteľmi vrátane miestnych a regionálnych orgánov a musí sa opierať o spoľahlivé a inkluzívne sociálne opatrenia, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia, ktorá bude podporovať podniky a zachovanie a tvorbu pracovných miest, a najmä kvalitných zelených a modrých pracovných miest;

T.  keďže členské štáty prijali národné energetické a klimatické plány a regióny by mali zodpovedajúcim spôsobom predložiť regionálne plány s cieľom dosiahnuť zmiernenie emisií a adaptáciu na zmenu klímy a pripraviť tak pôdu pre klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

U.  keďže prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo najneskôr do roku 2050 možno dosiahnuť kombináciou verejného financovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a vytvorením správnych podmienok pre súkromné financovanie;

V.  keďže zdroje energie založené na fosílnych palivách a najmä na tuhých fosílnych palivách oslabujú úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality a Európska únia by preto mala poskytnúť jednotný regulačný rámec na ďalšiu podporu používania obnoviteľných zdrojov energie, ako je solárna energia a energia z biomasy, a nie zdrojov založených na fosílnych palivách; keďže v tejto súvislosti by mala politika súdržnosti zaručiť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorej cieľom je zefektívniť ponuku energie a dopyt po nej a ktorá by sa mala uplatňovať a dodržiavať pri všetkých investíciách súvisiacich s energiou v rámci politiky súdržnosti; keďže pre mnohé členské štáty by prechodné používanie zdrojov energie na báze zemného plynu do 31. decembra 2025 mohlo byť nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivej energetickej transformácie, ktorá nepoškodí spoločnosť a pri ktorej sa na nikoho nezabudne; keďže regionálne environmentálne stratégie by sa mali spájať s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy, ktoré môžu presahovať celkový cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu EÚ, a do 31. decembra 2025 by sa v rámci nich mali postupne zrušiť fosílne palivá vrátane projektov plynárenskej infraštruktúry, mala by sa podporiť ich náhrada udržateľne vyrábanou energiou, materiálmi a výrobkami z obnoviteľných zdrojov a malo by sa presadzovať efektívne využívanie zdrojov a udržateľný rozvoj vo všeobecnosti, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o EFRR a KF(14);

W.  keďže regionálne environmentálne stratégie by mali slúžiť na dosiahnutie plnej a stabilnej zamestnanosti, ako aj sociálneho pokroku a nediskriminácie s cieľom lepšie riešiť dôsledky zmeny klímy a bojovať proti strate biodiverzity;

X.  keďže plány nakladania s odpadom by sa mali riadiť zásadami obehového hospodárstva a mali by byť súčasťou regionálnych environmentálnych stratégií;

Y.  keďže viacvrstvový európsky model správy vecí verejných založený na aktívnom a konštruktívnom partnerstve medzi rôznymi úrovňami správy a zainteresovanými stranami je kľúčom k prechodu na klimatickú neutralitu; keďže komunitné a občianske iniciatívy môžu výrazne podporiť ekologickú transformáciu a boj proti zmene klímy;

Z.  keďže makroregionálne stratégie EÚ môžu pomôcť určiť kľúčové odvetvia a oblasti spolupráce medzi rôznymi regiónmi, ktoré čelia spoločným výzvam, ako sú zmena klímy, adaptácia na zmenu klímy a zmierňovanie zmeny klímy, biodiverzita, doprava, nakladanie s odpadom, cezhraničné projekty a udržateľný cestovný ruch;

1.  zdôrazňuje význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami vykonávať Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja, ktoré Únia prijala v rámci Európskej zelenej dohody, v plnom súlade s nariadením EÚ o taxonómii a pri zohľadnení sociálnych, hospodárskych a územných aspektov s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu pre všetky územia a ich občanov bez toho, aby sa na niekoho zabudlo; poukazuje na potrebu zakotviť zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ stanovenú v nariadení o taxonómii pre všetky investície;

2.  víta návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý predložila Komisia, ako základu Európskej zelenej dohody, ktorým sa v právnych predpisoch Únie zakotvuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a potreba premietnuť tento cieľ do konkrétnych miestnych opatrení, v rámci ktorých sa rešpektujú obmedzenia a zdôrazňujú výhody každého územia, a čiastkové ciele na roky 2030 a 2040, ako to požaduje Európsky parlament; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom Európskej zelenej dohody je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie, ako aj chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány prijali jasný politický záväzok, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, a že je tiež potrebné posilniť viacúrovňový dialóg medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi o plánovaní a vykonávaní vnútroštátnych opatrení v oblasti klímy, priameho prístupu k financovaniu pre miestne orgány a monitorovania pokroku, pokiaľ ide o prijaté opatrenia, a urýchlene tieto orgány vybaviť príslušnými finančnými a administratívnymi nástrojmi v záujme dosiahnutia týchto cieľov; okrem toho sa domnieva, že regionálne a miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu vo všetkých fázach plánovania, prípravy a vykonávania projektov;

4.  vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány zodpovedné za programovanie, aby počas prebiehajúcej prípravy vnútroštátnych a regionálnych programov maximalizovali transformačný vplyv ochrany klímy a životného prostredia;

5.  konštatuje, že možné úpravy politík v súvislosti s plnením Parížskej dohody a jej päťročných správ by sa mali zohľadniť spôsobom, ktorý je vzhľadom na politiku súdržnosti vhodný a primeraný, podobne ako pri preskúmaní EFRR a KF v polovici trvania;

6.  vyzýva všetky miestne a regionálne orgány, aby prijali miestne a regionálne stratégie v oblasti klímy, ktorými sa ciele na úrovni EÚ transformujú na konkrétne miestne ciele, a to na základe holistického prístupu zameraného na konkrétne miesto alebo konkrétnu oblasť, ktorý by poskytol dlhodobú víziu, pokiaľ ide o klimatickú transformáciu a lepšie využívanie finančných zdrojov v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že regionálne environmentálne stratégie by mali pokrývať a zahŕňať plány nakladania s odpadom;

7.  vyzdvihuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti v súčinnosti s inými politikami v boji proti zmene klímy a v dosiahnutí klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a čiastkového cieľa do roku 2030 a 2040, ako aj úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rozsiahlej reforme investičných politík;

8.  vyzýva na vynaloženie úsilia so zámerom zabezpečiť väčšiu súdržnosť a koordináciu medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ s cieľom zlepšiť politickú integráciu aspektov klímy, navrhnúť účinnejšie politiky založené na zdrojoch, poskytovať cielené finančné prostriedky EÚ a následne zlepšiť vykonávanie politík v oblasti klímy na mieste;

9.  pripomína, že politiky v oblasti klímy by mali slúžiť na dosiahnutie plnej a stabilnej zamestnanosti vrátane zelených a modrých pracovných miest a odbornej prípravy, ktoré môžu prispieť k spravodlivému sociálnemu pokroku, a domnieva sa, že politiky v oblasti klímy musia chrániť pracovné miesta, ktoré najviac zasiahla zmena klímy, tým, že sa v rámci nich budú vytvárať nové zelené pracovné miesta, aby sa pri prechode istých odvetví na zelené hospodárstvo nezabudlo na pracovníkov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali boj proti zmene klímy spolu s bojom za inkluzívny a udržateľný rozvoj a sociálnu spravodlivosť a bojom proti chudobe, energetickej chudobe a politikám, ktoré zaťažujú zraniteľné a marginalizované skupiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v záujme boja proti energetickej chudobe by sa mali naplánovať ďalšie opatrenia;

10.  víta pozíciu Európskej rady a uznanie pozície Európskeho parlamentu, že výdavky EÚ by mali byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a so zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode; pripomína tiež, že nový legislatívny rámec politiky súdržnosti zahŕňa okrem horizontálnych zásad, ktoré sa vzťahujú na všetky štrukturálne fondy, aj zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ stanovenú v nariadení o taxonómii;

11.  zdôrazňuje, že kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie, ako aj zachovaní jej sociálnej súdržnosti, sú udržateľnosť a prechod na bezpečné, klimaticky neutrálne, cenovo dostupné, obehové a sociálne vyvážené hospodárstvo, ktoré je odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využíva zdroje, čím pomáha vytvárať nové investičné príležitosti v poľnohospodárstve, obchode, doprave, energetike a infraštruktúre, podporuje bezpečnejšiu a ekologickejšiu spotrebu a zachováva prostredie, v ktorom žijeme, a blaho európskych občanov;

12.  poukazuje na to, že je mimoriadne dôležité, aby sa v rámci politiky súdržnosti v plnej miere dodržiavali zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva vrátane rodového hľadiska, pretože miestne a regionálne orgány majú priame právomoci v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, keďže vykonávajú 90 % opatrení týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy a 70 % opatrení na jej zmiernenie; pripomína, že tiež môžu rozvíjať opatrenia zamerané na presadzovanie správania, ktoré bude šetrnejšie voči klíme, medzi občanmi vrátane opatrení týkajúcich sa nakladania s odpadom, inteligentnou mobilitou a udržateľným bývaním; trvá na tom, že prechod ku klimatickej neutralite musí byť spravodlivý a inkluzívny s osobitným zameraním na ľudí, ktorí žijú vo vidieckych a vzdialených oblastiach; uznáva, že je potrebné podporovať územia najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite, zabrániť prehlbovaniu regionálnych rozdielov a posilniť postavenie pracovníkov a miestnych a regionálnych komunít; vyzýva všetky úrovne verejnej správy, aby vyvinuli maximálne úsilie na podporu spolupráce medzi správnymi orgánmi vrátane vertikálnej medzivládnej spolupráce, medziregionálnej spolupráce, spolupráce medzi obcami a cezhraničnej spolupráce s cieľom vymieňať si poznatky a príklady najlepších postupov týkajúcich sa projektov v oblasti zmeny klímy a iniciatív financovaných v rámci politiky súdržnosti;

13.  vyzýva na vypracovanie holistických environmentálnych stratégií s cieľom zaručiť udržateľný rozvoj a zmierniť dôsledky zmeny klímy tým, že sa podporí energetická transformácia na obnoviteľné zdroje, biodiverzita a adaptácia na zmenu klímy; domnieva sa, že tieto regionálne stratégie by mali podporovať občiansku angažovanosť a projekty iniciované a riadené na miestnej úrovni a posilniť spoluprácu medzi regiónmi, a to aj prostredníctvom cezhraničných projektov; vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu a uľahčila spoluprácu medzi regiónmi a výmenu know-how a najlepších postupov; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať zásadu partnerstva v celom plánovaní, vykonávaní a monitorovaní politiky súdržnosti EÚ a zabezpečiť intenzívnu spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, občanmi, mimovládnymi organizáciami a zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že verejné konzultácie by mali byť dôkladné a zmysluplné a mali by zabezpečiť aktívnu a reprezentatívnu účasť komunít a zainteresovaných strán na rozhodovacom procese s cieľom podnietiť zodpovednosť za rozhodnutia a plány, iniciatívy a zapojenie sa do opatrení; zdôrazňuje význam iniciatív a projektov vedených na miestnej úrovni, ktoré prispievajú ku klimatickej neutralite;

14.  domnieva sa, že politika súdržnosti by mala prispievať k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy, Dohovoru o biologickej diverzite a Európskej zelenej dohody s cieľom bojovať proti zmene klímy najmä prostredníctvom účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky monitorovania výdavkov v oblasti klímy, ktorá sa zameriava na výsledky a zakladá na výkonnosti a v rámci ktorej sa zohľadňujú aj negatívne účinky zmeny klímy na obyvateľstvo a regióny EÚ; požaduje, aby sa táto metodika používala vo všetkých programoch v rámci viacročného finančného rámca a plánu európskej obnovy, a to najmä v prípade základnej infraštruktúry v kľúčových hospodárskych odvetviach, ako sú výroba a distribúcia energie, doprava, hospodárenie s vodami a nakladanie s odpadom a verejné budovy; domnieva sa, že v prípade nedostatočného pokroku, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy, môžu byť potrebné ďalšie opatrenia;

15.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri uskutočňovaní spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo pre všetkých, ktorého stredobodom je sociálna, hospodárska a územná súdržnosť, a vyzýva na zvýšené používanie zelených a modrých investícií a inovácií v rámci politiky súdržnosti, ako aj na rozšírenie používania riešení, ktoré zohľadňujú prírodu; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj silnejšie prepojenia medzi verejným a súkromným financovaním s cieľom zvýšiť účinnosť regionálnych environmentálnych stratégií v boji proti zmene klímy; pripomína, že tento proces by nebol možný bez silného zamerania sa na zručnosti; zastáva názor, že regionálne environmentálne stratégie by sa mali zamerať aj na posilnenie administratívnych kapacít miestnych a regionálnych inštitúcií a na rozvoj ich potenciálu ako faktorov, ktoré umožňujú hospodársku, sociálnu a územnú konkurencieschopnosť;

16.  zdôrazňuje, že komunitné a občianske iniciatívy môžu výrazne podporiť ekologickú transformáciu, ako aj zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a že miestne akčné skupiny a program LEADER môžu byť primárnymi nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa; nabáda preto členské štáty a regionálne orgány, aby tieto programy koordinovali so svojimi regionálnymi environmentálnymi stratégiami;

17.  poukazuje na dôležitosť koncepcie inteligentných dedín pri riešení výziev pre Úniu v oblasti klímy a víta jej začlenenie do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti a regionálnej politiky Únie; trvá na tom, aby členské štáty začlenili prístup „inteligentných dedín“ do svojich programov na vykonávanie politiky súdržnosti EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj do svojich národných strategických plánov SPP, čo si bude vyžadovať prípravu stratégií „inteligentných dedín“(15) na vnútroštátnej úrovni; vyzdvihuje úlohu prístupu LEADER/miestny rozvoj vedený komunitou pri vykonávaní stratégií „inteligentných dedín“, ktoré by sa mali vo veľkej miere zameriavať na digitalizáciu, udržateľnosť a inovácie;

18.  poukazuje na to, že makroregionálne stratégie EÚ by mali prispievať k budovaniu spolupráce zameranej na riešenie regionálnych otázok súvisiacich so zmierňovaním zmeny klímy a s adaptáciou na ňu, a preto by sa mali zohľadňovať pri prijímaní nových programov, keďže integrovaný prístup a strategické plánovanie majú mimoriadny význam;

19.  požaduje, aby sa pri posudzovaní oprávnenosti projektu v prípade projektov týkajúcich sa kultúrneho a prírodného dedičstva environmentálne a sociálne kritériá a kritériá ochrany prírodného dedičstva zohľadňovali na rovnakej úrovni ako hospodárske kritériá;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné podporiť projekty, ktoré spájajú vedu, inovácie a občianstvo, ako je nový európsky Bauhaus, ktorý je zameraný na odolnosť kultúry a architektúry voči zmene klímy;

21.  pripomína, že úspech regionálnych environmentálnych stratégií závisí aj od spoľahlivých politík v oblasti výskumu a inovácií aj na miestnej a regionálnej úrovni; podporuje spoluprácu medzi miestnymi orgánmi, výskumnými inštitúciami a podnikmi, ako sú iniciatívy v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu a jeho znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS);

22.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok národných vlád a miestnych a regionálnych orgánov pri riešení zmeny klímy na všetkých úrovniach a uverejnila príslušné správy na základe normy spoločnej pre všetky členské štáty a aby tiež posúdila prepojenia medzi environmentálnymi politikami a hospodárstvom; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány na vnútroštátnej úrovni by mali byť účinne zapojené do posudzovania politík v oblasti zmeny klímy v rámci Európskeho semestra; zdôrazňuje potrebu zvýšiť účinnosť a komplementárnosť EŠIF, ako aj ďalších programov a nástrojov EÚ, ako sú EPFRV, ENRF, LIFE, Horizont Európa alebo Kreatívna Európa, v boji proti zmene klímy; nabáda členské štáty, aby zabezpečili túto komplementárnosť tým, že zabezpečia ambiciózne územné uplatňovanie svojich národných plánov obnovy so zapojením všetkých príslušných aktérov v regiónoch; ďalej vyzýva členské štáty, aby vydávali pravidelne aktualizovanú hodnotiacu tabuľku, v ktorej sa bude merať územný vplyv vnútroštátnych a európskych opatrení na obnovu s osobitným dôrazom na prínos týchto opatrení k boju proti zmene klímy;

23.  podporuje dohodu o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 s cieľom vyhnúť sa škodlivým dotáciám, pričom zároveň podporuje postupné zrušenie priamych aj nepriamych dotácií na fosílne palivá najneskôr do roku 2025, zabezpečuje celkové financovanie a priority programu, ktoré zodpovedajú núdzovej situácii v oblasti klímy a prispievajú k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa aspoň 30 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy, čo znamená, že na zelenú transformáciu bude k dispozícii aspoň 547 miliárd EUR nových finančných zdrojov EÚ; zdôrazňuje, že pri vykonávaní politiky súdržnosti je dôležité dodržiavať zásady, ako sú ciele udržateľného rozvoja OSN, spravodlivá a sociálne inkluzívna transformácia, právne záväzný cieľ v oblasti výdavkov na klímu vo výške 30 %, ako aj cieľ týkajúci sa výdavkov na biodiverzitu vo výške 10 % do konca programového obdobia; zdôrazňuje preto, že by sa mohlo zvážiť prijatie transparentnej, komplexnej a zmysluplnej metodiky sledovania, ktorá by sa v prípade potreby mohla počas revízie VFR v polovici trvania prispôsobiť, a to pre výdavky spojené s klímou, ako aj výdavky spojené s biodiverzitou;

24.  víta cieľ politiky 2 navrhovaného nového nariadenia o spoločných ustanoveniach(16), ktorého cieľom je vytvoriť „ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na hospodárstvo s čistým nulovým obsahom uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a prevencie a riadenia rizika“; pripomína, že tematické zameranie EFRR na cieľ politiky 2 by sa najlepšie využilo, ak by sa uplatňovalo na regionálnej úrovni s cieľom zohľadniť rôzne regionálne špecifiká, pokiaľ ide o klímu;

25.  víta dohodu, dosiahnutú počas trialógu o Fonde na spravodlivú transformáciu, vrátane dodatočných finančných prostriedkov z nástroja Next Generation EU a ďalších dvoch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, konkrétne osobitnej schémy v rámci Programu InvestEU a úverového nástroja pre verejný sektor, ktoré prispejú k zmierneniu sociálno-ekonomických dôsledkov prechodu na klimatickú neutralitu na najzraniteľnejšie regióny Únie; zdôrazňuje, že Fond na spravodlivú transformáciu bude novým nástrojom pri podpore území, ktoré najviac postihol prechod na klimatickú neutralitu, a pri predchádzaní zvyšovaniu regionálnych rozdielov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dodatočná suma navrhnutá Komisiou bola znížená o viac ako dve tretiny – z 30 na 10 miliárd EUR – v rámci dohody Rady o nástroji Next Generation EU; zdôrazňuje, že tieto škrty ohrozujú dosiahnutie hlavných cieľov fondu a vytvárajú dodatočný tlak na vnútroštátne rozpočty; vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie naprogramovali finančné prostriedky, a vyzýva dotknuté členské štáty, aby pri rozdeľovaní finančných prostriedkov venovali osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, keďže na ne v značnej miere vplýva zmena klímy a sú vystavené prírodným katastrofám, ako sú cyklóny, sopečné erupcie a suchá, ako aj záplavy a stúpanie vodnej hladiny;

26.  víta program REACT-EU, keďže predlžuje a rozširuje opatrenia reakcie na krízy a opatrenia na nápravu dôsledkov kríz tým, že poskytuje dodatočné zdroje na existujúce programy politiky súdržnosti;

27.  opätovne potvrdzuje, že špecifiká všetkých regiónov vymedzené v článku 174 ZFEÚ treba v procese transformácie v plnej miere zohľadniť, aby sa na žiadny región nezabudlo, a to najmä zameraním sa na vidiecke oblasti, oblasti zasiahnuté priemyselnou transformáciou a regióny, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, s cieľom zabezpečiť celkový harmonický rozvoj všetkých oblastí; v tejto súvislosti sa domnieva, že v prípade revízie usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci je potrebné vyhodnotiť špecifiká regiónov uvedené v článku 174 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány v plnej miere využívali všetky nástroje financovania (z európskeho rozpočtu, ako aj od iných európskych finančných inštitúcií, ako je EIB) s cieľom bojovať proti klimatickej kríze a zvýšiť odolnosť miestnych komunít a zároveň pripraviť pôdu pre obnovu po pandémii ochorenia COVID-19; konkrétnejšie zdôrazňuje, že by sa mali zriadiť dodatočné nástroje, ktoré poskytujú priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ, ako sú mestské inovačné opatrenia v rámci EFRR (článok 8 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013) alebo budúca Európska mestská iniciatíva po roku 2020 podľa nariadenia o EFRR/KF (článok 10), najmä pre projekty v rámci Európskej zelenej dohody;

28.  domnieva sa, že inovatívne, inkluzívne a udržateľné riešenia na posilnenie vidieckych oblastí a zvýšenie ich atraktívnosti ako miest na život a prácu by mali byť ústredným prvkom vykonávania politiky súdržnosti;

29.  pripomína, že podľa článku 349 ZFEÚ využívajú najvzdialenejšie regióny osobitný režim, ktorý umožňuje prijímať prispôsobené opatrenia, v rámci ktorých sa zohľadňujú ich špecifiká; vyzýva na pridelenie nevyhnutných finančných prostriedkov týmto regiónom, aby mohli dosiahnuť zelenú transformáciu a adaptovať sa na účinky zmeny klímy, ktorá ich osobitne postihuje z dôvodu ich zraniteľnosti; vyzýva takisto na vytvorenie monitorovacieho strediska zameraného na udržateľný rozvoj a ekologickú transformáciu v najvzdialenejších regiónoch s cieľom určiť najlepšie postupy a rozvíjať udržateľné riešenia v oblasti boja proti zmene klímy, ktoré sa mohli prijať a prispôsobiť v ostatných regiónoch EÚ;

30.  vyjadruje znepokojenie nad hospodárskymi stratami v dôsledku prírodných nebezpečenstiev a škodami na projektoch infraštruktúry financovaných EÚ, spôsobenými extrémnymi poveternostnými a klimatickými javmi; vyzýva na podporu činností a projektov infraštruktúry, ktoré rešpektujú klimatické a environmentálne normy a sú odolnejšie voči prírodným nebezpečenstvám;

31.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu ostrovy, najmä malé ostrovy, najvzdialenejšie a okrajové/vzdialené regióny zohrávať pri prechode ku klimatickej neutralite ako inovačné laboratóriá pre rozvoj čistej energie, inteligentnej mobility, nakladania s odpadom a obehového hospodárstva, ak sa ich plný potenciál využije prostredníctvom primeraných nástrojov, podpory a financovania, čím sa im umožní zohrávať kľúčovú úlohu v záujme výskumu zmeny klímy a biodiverzity; zdôrazňuje, že by mali mať prístup k dostatočným hospodárskym zdrojom a primeranej odbornej príprave na uskutočňovanie integrovaných, odvetvových a inovatívnych zásahov v oblasti udržateľnej infraštruktúry a miestneho hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v okrajových a najvzdialenejších regiónoch spojený s ich geografickými a klimatickými charakteristikami;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné využiť výsledky iniciatív, ako sú Nové energetické riešenia pre ostrovy (NESOI), Iniciatíva pre inteligentné ostrovy a Čistá energia pre ostrovy EÚ (CE4EUI), ktoré zahŕňajú aj ostrovy so štatútom zámorských krajín a území (ZKÚ), na zabezpečenie funkčného prechodu medzi programovými obdobiami 2014 – 2020 a 2021 – 2027; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala zrozumiteľné usmernenia pre regionálne a miestne samosprávy, aby mali možnosť uznať a využiť konsolidované najlepšie postupy energetickej transformácie a dekarbonizácie hospodárstiev; víta splitské memorandum, ktoré uznáva vedúcu úlohu ostrovných komunít pri transformácii energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov a podpory vzájomného učenia;

33.  zdôrazňuje, že regionálne environmentálne stratégie by tiež mali podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a efektívne využívanie zdrojov v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a zohľadniť pritom konkurencieschopnosť týchto odvetví; navrhuje, aby príslušné orgány uprednostnili všetky možnosti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú prospešné pre životné prostredie a regionálne hospodárstvo, ako aj pre obyvateľov príslušných regiónov; trvá na tom, že v regionálnych environmentálnych stratégiách by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore nahrádzania materiálov náročných na fosílne palivá obnoviteľnými a biologickými materiálmi pochádzajúcimi z lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, keďže v týchto dvoch odvetviach dochádza k emisiám, ale aj záchytom uhlíka; zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov blízke prírode má zásadný význam pre nepretržité pohlcovanie skleníkových plynov z atmosféry a takisto umožňuje poskytovať obnoviteľné suroviny šetrné ku klíme na výrobky z dreva, v ktorých je uskladnený uhlík a ktoré môžu slúžiť ako náhrada fosílnych materiálov a palív; zdôrazňuje, že „trojitá úloha“ lesov (záchyt, uskladnenie a nahrádzanie) prispieva k zníženiu emisií uhlíka do atmosféry a zároveň zabezpečuje, aby lesy naďalej rástli a poskytovali mnoho ďalších služieb, a preto by mala byť neoddeliteľnou súčasťou regionálnych environmentálnych stratégií;

34.  zdôrazňuje, že pri prechode na klimaticky neutrálne priemyselné procesy musia byť zastúpené a podporované všetky odvetvia, čím sa prispeje k udržateľnosti Únie a súčasne zachová medzinárodná konkurencieschopnosť a hospodárska, sociálna a územná súdržnosť medzi rôznymi európskymi regiónmi; zdôrazňuje strategickú úlohu obnoviteľnej, udržateľnej a decentralizovanej energie pri rozvoji regiónov EÚ a ich podnikov, najmä MSP; zastáva názor, že účinné regionálne environmentálne stratégie budú prínosom aj pre odvetvie cestovného ruchu, pretože by mohli pomôcť posilniť príťažlivosť mnohých európskych regiónov ako udržateľných destinácií a vo všeobecnosti by mohli podporovať nový druh zodpovedného a udržateľného cestovného ruchu;

35.  zdôrazňuje, že zníženie využívania pôdy, najmä zastavanie pôdy, by sa malo brať do úvahy ako dôležité a kľúčové kritérium pri vykonávaní politiky súdržnosti a regionálnych environmentálnych stratégií s cieľom zachovať podľa možnosti potenciál a rozmanité funkcie pôdy v boji proti zmene klímy (zachytávanie vody a CO2, funkcia filtrácie, konverzie materiálu a vyrovnávania množstva živín, potravinová bezpečnosť, výroba biogénnych zdrojov);

36.  kladie dôraz na to, že treba prepracovať smernicu o zdaňovaní energie(17) v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ s cieľom podporiť udržateľné zdroje energie na úkor fosílnych palív najneskôr do roku 2025, pričom sa osobitná pozornosť musí venovať sociálnemu dosahu;

37.  zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa malo v plnej miere vykonávať a začleniť ako horizontálna zásada do všetkých činností, politík a programov EÚ vrátane politiky súdržnosti;

38.  víta prezentáciu iniciatívy „vlna obnovy“ ako jednej z kľúčových stratégií, ktoré prispievajú k dosiahnutiu klimatickej neutrality Európy do roku 2050; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť energetickú chudobu prostredníctvom programu renovácie budov zameraného na zraniteľné domácnosti a domácnosti s nízkym príjmom v rámci širšej európskej stratégie boja proti chudobe;

39.  požaduje, aby aktualizovaný akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo naďalej podporoval prechod na obehové hospodárstvo zamerané na opätovné použitie a opravu s cieľom presadzovať efektívne využívanie zdrojov a stimulovať udržateľnú spotrebu tým, že sa spotrebiteľom budú poskytovať informácie o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov prostredníctvom povinného označovania, a to popri zabezpečení primeraného regulačného rámca a súboru konkrétnych, rozsiahlych a ambicióznych opatrení na podporu obehového hospodárstva na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že vytváranie a posilňovanie regionálnych hospodárskych cyklov, najmä tých, ktoré sú založené na biogénnych surovinách z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, má zásadný význam pre vytváranie udržateľného rastu a ekologickejších pracovných miest; zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalej podporovať zásady obehového hospodárstva a uprednostniť hierarchiu odpadového hospodárstva; požaduje, aby sa vypracovali miestne plány pre obehové hospodárstvo a aby boli verejné zákazky zadávané miestnymi a regionálnymi orgánmi zelené a ambiciózne, pokiaľ ide o trvanlivosť výrobkov a služieb, čím sa zvýši odolnosť priemyslu a strategická autonómia Európskej únie;

40.  vyzýva na ďalšie investície do udržateľnej mobility, ako sú železnice a udržateľná mestská mobilita, pre ekologickejšie mestá s lepšou kvalitou života občanov;

41.  víta úsilie Európskej investičnej banky (EIB) o revíziu úverovej politiky v oblasti energetiky a vyčlenenie 50 % jej operácií na opatrenia v oblasti klímy a na udržateľnosť životného prostredia; vyzýva EIB, aby sa zaviazala k udržateľnému prechodu ku klimatickej neutralite a venovala pritom osobitnú pozornosť regiónom, ktoré sú najviac postihnuté týmto prechodom;

42.  podporuje silné zapojenie mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) do procesu transformácie, ako aj do navrhovania a vykonávania regionálnych environmentálnych stratégií, keďže títo aktéri sú nielen dobre zakotvení v miestnej hospodárskej štruktúre, ale budú tiež ovplyvnení politikami Európskej zelenej dohody; domnieva sa, že je veľmi dôležité pomôcť MSP využiť príležitosti environmentálnej transformácie prostredníctvom individualizovanej podpory v procese zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie;

43.  vyzýva Komisiu, aby návrhy plánov výdavkov posúdila na základe najvyšších možných ambícií v oblasti klímy;

44.  zdôrazňuje návrh, ktorý Komisia načrtla v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby mestá s viac ako 20 000 obyvateľmi pripravili plány ekologizácie miest s cieľom vytvoriť biologicky rozmanité a prístupné mestské lesy, parky a záhrady, mestské farmy, zelené strechy a múry a ulice lemované stromami; opätovne zdôrazňuje pozitívny vplyv takéhoto opatrenia na mestskú mikroklímu a zdravie, a to najmä zraniteľných skupín; podporuje toto opatrenie a požaduje mobilizáciu politických, regulačných a finančných nástrojov na jeho vykonávanie;

45.  žiada vytvorenie účinných mechanizmov regionálnej a medziregionálnej spolupráce v oblasti prevencie prírodných katastrof vrátane kapacity na reakciu, riadenie a vzájomnú pomoc v prípade katastrof;

46.  žiada, aby politika súdržnosti zohrávala významnejšiu úlohu pri podpore úsilia o prevenciu rizika s cieľom prispôsobiť sa súčasným a budúcim vplyvom zmeny klímy na regionálnej a miestnej úrovni;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 116. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015. (6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289. (8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470. (9) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (10) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281. (11) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13. (12) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 40. (13) Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28). (14) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (COM(2018)0372). (15) Článok 72b (pozmeňujúci návrh 513) pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0287). (16) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o európskom fonde regionálneho rozvoja, európskom sociálnom fonde plus, kohéznom fonde a európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre fond pre azyl a migráciu, fond pre vnútornú bezpečnosť a nástroj pre riadenie hraníc a víza (COM(2018)0375). (17) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 k európskej dátovej stratégii (2020/2217(INI))

P9_TA(2021)0098 A9-0027/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorý sa týka konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a okrem iného odkazuje na opatrenia zamerané na podporu lepšieho využívania priemyselného potenciálu inovácie a technologického rozvoja,

–  so zreteľom na článok 114 ZFEÚ,

–  so zreteľom na články 2 a 16 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisii z 21. októbra 2020 o stratégii otvoreného softvéru na roky 2020 – 2023 (C(2020)7149),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska stratégia pre údaje (COM(2020)0066) a záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre výmenu údajov medzi podnikmi a verejnou správou s názvom Smerom k európskej stratégii výmeny údajov medzi podnikmi a verejnou správou vo verejnom záujme,

–  so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu Komisie z 2. júla 2020 s názvom Legislatívny rámec riadenia spoločných európskych dátových priestorov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2020 s názvom Usmernenia pre aplikácie podporujúcich boj proti pandémii ochorenia COVID-19 v súvislosti s ochranou údajov(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/518 z 8. apríla 2020 o spoločnom súbore nástrojov Únie na využívanie technológií a údajov na boj proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a jej prekonanie, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov o mobilite(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora(3) (ďalej len „smernica o otvorených dátach“),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. júna 2018, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. apríla 2018 s názvom Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru (COM(2018)0232) a na sprievodný pracovný dokument jej útvarov (SWD(2018)0125),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/790 z 25. apríla 2018 o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2017 s názvom Strednodobé preskúmanie vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu: Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých (COM(2017)0228) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2017)0155),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2017)0002),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0300),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu: Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178) a na sprievodný pracovné dokumenty jej útvarov (SWD(2016)0106) a (SWD(2016)0107),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(5) (GDPR),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(7) (smernica o presadzovaní práva v oblasti ochrany údajov),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument jej útvarov (SWD(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2014)0214),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy(8) (smernica o IDS) a na súvisiace delegované akty,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(9),

–  so zreteľom na spoločný európsky plán z 15. apríla 2020 na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie členských štátov o budovaní cloudu novej generácie pre podniky a verejný sektor v EÚ z 15. októbra 2020,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy(10),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. júna 2019 o budúcnosti vysoko digitalizovanej Európy po roku 2020: Posilnenie digitálnej a hospodárskej konkurencieschopnosti v celej Únii a digitálnej súdržnosti,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 16. júla 2020 vo veci C-311/18 (Schrems II),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 s názvom Smerom k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o autonómnom riadení vozidiel v európskej doprave(16),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (17),

–  so zreteľom na zistenia ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020 z 11. júna 2020,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 5. júna 2020 s názvom Nová predstava o našej budúcnosti: obnova k lepšiemu po ochorení COVID-19,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0027/2021),

A.  keďže digitalizáciou sa naďalej mení hospodárstvo, spoločnosť a každodenný život občanov a keďže jadrom tejto transformácie sú údaje, ktorých objem sa každých 18 mesiacov zvyšuje na dvojnásobok; keďže sa očakáva, že objem údajov uložených na celom svete sa zvýši z 33 zettabajtov (ďalej len „ZB“) v roku 2018 na 175 ZB v roku 2025(18); keďže tieto procesy sa v budúcnosti len urýchlia;

B.  keďže digitalizácia predstavuje nielen hospodársku príležitosť, ale je dôležitá aj pre bezpečnosť, geopolitickú odolnosť a strategickú autonómiu Únie;

C.  keďže EÚ si vyžaduje dostupnosť interoperabilnej, pružnej, stupňovateľnej a spoľahlivej IT architektúry, na ktorú sa môžu spoľahnúť najinovatívnejšie aplikácie; keďže umelá inteligencia (ďalej len „UI“) je jednou zo strategických technológií pre 21. storočie na celom svete aj v Európe(19); keďže v EÚ je potrebná aj primeraná infraštruktúra, najmä s vysokovýkonným hardvérom na prevádzku aplikácií a uchovávanie údajov;

D.  keďže údaje sú základným zdrojom pre udržateľné oživenie hospodárstva, rast a vytváranie kvalitných pracovných miest; keďže technológie založené na údajoch by mohli predstavovať príležitosť na zníženie vystavenia ľudí škodlivým a nebezpečným pracovným podmienkam a podporiť spoločenský pokrok a mohli by zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode na ekologické a klimaticky neutrálne spoločnosti a pri zvyšovaní globálnej konkurencieschopnosti Európy a jej spoločností;

E.  keďže európska dátová stratégia by mala byť v súlade so stratégiou pre MSP a priemyselnou stratégiou, pretože bude okrem iného nápomocná pri dosahovaní cieľov priemyselnej politiky a bude prínosom pre európske podniky vrátane MSP a pomôže im úspešne čeliť digitálnej transformácii; keďže stále existuje priepasť medzi veľkými podnikmi a MSP, pokiaľ ide o pokročilé digitálne technológie; keďže stimulovanie využívania údajov a zlepšenie prístupu k údajom a ich dostupnosti, spolu s väčšou právnou istotou, môže predstavovať konkurenčnú výhodu pre mikropodniky, MSP a startupy a umožňovať im využívanie výhod digitálnej transformácie;

F.  keďže údaje vytvorené verejným sektorom a vládou na vnútroštátnej a miestnej úrovni sú zdrojom, ktorý môže slúžiť ako silný motor podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest, čo možno využiť pri rozvoji systémov umelej inteligencie a dátovej analýzy, čo prispieva k silnejšiemu, konkurencieschopnému a prepojenejšiemu priemyslu;

G.  keďže existujú rôzne iniciatívy na podporu účasti žien a rozmanitosti v IKT; keďže rodové rozdiely naďalej jestvujú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, pričom UI a kybernetická bezpečnosť patria medzi oblasti s najväčšími rozdielmi; keďže tento rodový rozdiel má konkrétny vplyv na rozvoj UI, ktorú navrhli prevažne muži, čím sa udržiavajú a podporujú stereotypy a predsudky;

H.  keďže Komisia vo svojom oznámení o európskej stratégii pre údaje uvádza, že environmentálna stopa IKT sa odhaduje na 5 % až 9 % celosvetovej spotreby elektrickej energie a viac ako 2 % celosvetových emisií skleníkových plynov; keďže digitálne odvetvie má významný potenciál prispieť k zníženiu celosvetových emisií uhlíka; keďže podľa štúdie Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2018 o UI by dátové centrá a prenos údajov mohli predstavovať 3 % až 4 % celkovej spotreby elektrickej energie v Únii; keďže Komisia očakáva zvýšenie spotreby dátových centier o 28 % medzi rokmi 2018 a 2030(20); keďže už 47 % emisií uhlíka z digitálnej oblasti je spôsobených spotrebiteľskými zariadeniami (ako sú počítače, smartfóny, tablety a iné pripojené objekty); keďže je nevyhnutné minimalizovať ekologickú stopu digitálnych technológií, a najmä objem elektrického a elektronického odpadu;

I.  keďže Únia musí urýchlene prijať opatrenia na využitie prínosov údajov budovaním konkurencieschopnej, inovačnej, eticky udržateľnej, dôveryhodnej a bezpečnej dátovej spoločnosti a hospodárstva zameranej na človeka, ktorá rešpektuje ľudské práva, základné a pracovné práva, demokraciu a právny štát a ktorej cieľom je vybudovať nové otvorené a inkluzívne znalostné hospodárstvo, v súvislosti so vzdelávacím systémom a kultúrnymi podnikmi, ktoré zabezpečí právo na kvalitné vzdelávanie a podnikanie, najmä medzi novými generáciami s podporou sociálnych inovácií a nových obchodných modelov; keďže investície do zručností v oblasti cloud computingu a veľkých dát môžu pomôcť spoločnostiam, ktoré ešte nezaviedli technológie s presmerovaním ich podnikania; keďže spoločnosti, ktoré sa považujú za popredné v oblasti technológie, musia mať nepretržite aktualizované informácie o najnovších inováciách, aby nestratili svoju konkurenčnú výhodu;

J.  keďže trhy s cloud computingom (t. j. infraštruktúra, platforma a softvér ako služba – IaaS, PaaS a SaaS) sa vyznačujú vysokým stupňom trhovej koncentrácie, čo môže v hospodárskej súťaži znevýhodniť začínajúce podniky, MSP a iných európskych aktérov v dátovom hospodárstve; keďže Komisia by mala zabezpečiť konkurencieschopné trhy prostredníctvom interoperability, prenosnosti a otvorených infraštruktúr a mala by zostať ostražitá v súvislosti s akýmkoľvek možným zneužívaním trhovej sily dominantnými aktérmi;

K.  keďže systém EÚ na pozorovanie Zeme Copernicus by mal slúžiť ako príklad sociálno-ekonomických prínosov, ktoré môže voľne a otvorene dostupné veľké množstvo údajov priniesť občanom a podnikom v EÚ;

L.  keďže všetky spôsoby použitia osobných a zmiešaných priemyselných údajov by mali byť v súlade so GDPR a smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách; keďže podľa Eurobarometra 46 % Európanov by sa chcelo aktívnejšie podieľať na kontrole využívania svojich osobných údajov vrátane údajov o zdraví, spotrebe energie a nákupných zvyklostiach;

M.  keďže podľa článku 8 ods. 1 charty 16 ods. 1 ZFEÚ má každý právo na ochranu svojich osobných údajov;

N.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa tiež stanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu vrátane slobody zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice;

O.  keďže spracúvanie údajov pracovníkov je čoraz zložitejšie; keďže v čoraz väčšom počte kontextov dochádza k interakcii pracovníkov s technológiami, aplikáciami, softvérom, monitorovacími zariadeniami, sociálnymi médiami alebo palubnými zariadeniami, ktoré monitorujú ich zdravie, biomedicínske údaje, komunikáciu a interakcie s ostatnými, ako aj ich úroveň zapojenia a koncentrácie, alebo správanie; keďže pracovníci a odbory by mali byť viac zapojení do navrhovania takéhoto spracovania údajov; keďže len článok 88 všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa venuje zamestnanosti;

P.  keďže iniciatívy v oblasti výmeny údajov medzi podnikmi (ďalej len „B2B“) a medzi podnikmi (ďalej len „B2G“) môžu slúžiť na riešenie spoločenských a environmentálnych výziev; keďže stimuly na výmenu údajov môžu okrem iného zahŕňať spravodlivú kompenzáciu, výmenu najlepších postupov a verejné programy uznávania;

Q.  keďže by sa malo sledovať riadne presadzovanie s osobitným zreteľom na aspekty obmedzenia účelu a minimalizácie údajov; keďže ochrana súkromia by mala zostať prioritou; keďže iné ako osobné údaje a údaje verejného sektora sú v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1807 o voľnom toku iných ako osobných údajov a so smernicou o otvorených dátach;

R.  keďže zdravie je obzvlášť citlivou oblasťou spracovania osobných údajov a keďže žiadne osobné informácie týkajúce sa zdravia pacienta by sa nemali oznamovať bez ich úplného a informovaného súhlasu; keďže v oblasti zdravia je obzvlášť dôležité zaručiť vysokú úroveň ochrany práv jednotlivcov a dodržiavať zásady obmedzenia a minimalizácie údajov;

S.  keďže spoločná európska dátová stratégia by mala byť prínosom pre európske odvetvie dopravy a cestovného ruchu a mala by prispieť k prechodu na bezpečný, udržateľný a efektívny dopravný systém a zároveň zabezpečiť dostatočnú interoperabilitu s ostatnými odvetviami;

T.  keďže spoločným využívaním údajov v odvetví dopravy sa má zlepšiť riadenie dopravy, a tým aj bezpečnosť, udržateľnosť, efektívnosť osobnej a nákladnej dopravy a minimalizácia údajov;

U.  keďže Únia už začala prijímať opatrenia na reguláciu spôsobu, akým by sa údaje v odvetví dopravy mali využívať a ukladať, okrem iného prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2020/1056 o elektronických údajoch o nákladnej doprave(21), smernice (EÚ) 2019/1936 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry(22), nariadenia (EÚ) 2019/1239, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy(23), a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva (COM(2019)0038);

V.  keďže Únia by mala byť aktívnym globálnym aktérom pri určovaní pravidiel a noriem na základe svojich hodnôt;

W.  keďže najmenej 20 % finančných prostriedkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude sprístupnených na digitálnu infraštruktúru a kapacity, čím sa podporí digitálna transformácia Únie, a tým aj dátové hospodárstvo;

Všeobecne

1.  víta oznámenie Komisie o Európskej dátovej stratégii; domnieva sa, že táto stratégia bude predpokladom životaschopnosti európskych podnikov a ich globálnej konkurencieschopnosti a pokroku univerzít, výskumných centier a vznikajúcej umelej inteligencie a bude predstavovať kľúčový krok k budovaniu dátovej spoločnosti zakorenenej v právach a hodnotách EÚ a k vymedzeniu podmienok a stanovenia vedúcej úlohy Únie v dátovom hospodárstve, čo povedie k lepším službám, udržateľnému rastu a kvalitným pracovným miestam; domnieva sa, že zabezpečenie dôvery v digitálne služby a bezpečné inteligentné výrobky má zásadný význam pre jednotný digitálny trh v záujme jeho rastu a prosperity a malo by byť stredobodom verejnej politiky aj obchodných modelov;

2.  konštatuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na úlohu a potrebu vysokokvalitných databáz v reálnom čase, výmeny informácií a údajov, ako aj na nedostatky v infraštruktúre a interoperabilite riešení vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje vplyv digitálnej transformácie a dostupnosť širokej škály technológií na hospodárstvo a spoločnosť Únie; víta záväzok vytvoriť sektorové dátové priestory; považuje za kľúčové, aby sa okrem iných iniciatív urýchlilo vytvorenie spoločného európskeho priestoru zdravotných údajov;

3.  zdôrazňuje, že budúce právne predpisy v oblasti údajov musia byť navrhnuté tak, aby uľahčovali technologický rozvoj, inovácie, prístup k údajom, interoperabilitu a cezhraničnú prenosnosť údajov; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie a zmapovanie existujúcich právnych predpisov s cieľom posúdiť, aké úpravy a dodatočné požiadavky sú potrebné na podporu dátovej spoločnosti a hospodárstva a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a právnej zrozumiteľnosti pre všetkých príslušných aktérov; vyzýva Úniu, aby bola lídrom pri vytváraní medzinárodného rámca pre údaje pri súčasnom dodržiavaní medzinárodných pravidiel;

4.  vyzýva Komisiu, aby vykonala vopred posúdenia vplyvu týkajúce sa toho, či si digitálne hospodárstvo založené na údajoch vyžaduje nejaké zmeny alebo úpravy súčasného právneho rámca v oblasti práv duševného vlastníctva s cieľom podporiť inovácie a zavádzanie nových digitálnych technológií; víta zámer Komisie zrevidovať smernicu o databázach(24) a bližšie objasniť uplatňovanie smernice (EÚ) 2016/943 o ochrane obchodného tajomstva(25);

5.  domnieva sa, že voľný tok údajov v Únii musí zostať základnou zásadou, a zdôrazňuje jeho kľúčovú úlohu pri využívaní plného potenciálu dátového hospodárstva; zdôrazňuje, že výrazný nárast objemu dostupných údajov, najmä v dôsledku inteligentných prepojených predmetov, a širší prístup k údajom a ich využívanie by mohli priniesť výzvy týkajúce sa kvality údajov, predsudkov a bezpečnosti údajov alebo nespravodlivých obchodných podmienok, ktoré sa budú musieť riešiť; domnieva sa, že dosiahnutie cieľov dátovej stratégie by nemalo zbytočne narúšať trhy v rámci Únie;

6.  pripomína, že spracúvanie osobných údajov vrátane ich prenosu musí byť vždy v súlade s acquis Únie v oblasti ochrany údajov a musí sa rešpektovať aj vo všetkých budúcich odvetvových právnych predpisoch alebo právnych predpisoch vhodných na konkrétny účel;

7.  pripomína, že všetky budúce návrhy, ktoré zahŕňajú spracovanie osobných údajov, musia podliehať dohľadu orgánov pre ochranu údajov podľa GDPR, aby sa zabezpečilo, že pri inováciách sa bude zohľadňovať aj vplyv na práva občanov; žiada, aby akty nadväzovali na existujúce právne predpisy, najmä na všeobecné nariadenie o ochrane údajov, a aby boli s nimi v súlade;

8.  poukazuje na to, že súčasné smernice, ako je smernica o inteligentných dopravných systémoch, by nemali byť oslabované všeobecným súborom pravidiel a že vytvorenie priaznivejšieho prostredia na spoločné využívanie údajov bude pre EÚ v nadchádzajúcich rokoch zásadné; vyzýva Komisiu, aby do pripravovanej revízie smernice o inteligentných dopravných systémoch zahrnula spoločné využívanie údajov, najmä v oblasti systémov predaja cestovných lístkov a rezervačných systémov;

Hodnoty a zásady

9.  domnieva sa, že Únia sa musí usilovať o správu údajov v celej EÚ a o spoločnosť a hospodárstvo zamerané na človeka, ktoré sú založené na hodnotách Únie týkajúcich sa súkromia, transparentnosti a dodržiavania základných práv a slobôd, čím sa jej občanom umožní prijímať zmysluplné rozhodnutia o údajoch, ktoré vytvárajú alebo ktoré sa ich týkajú;

10.  zdôrazňuje, že jednotlivci by mali mať plnú kontrolu nad svojimi údajmi a malo by sa im ďalej pomáhať pri presadzovaní ich práva na ochranu údajov a práva na súkromie, pokiaľ ide o údaje, ktoré vytvárajú; zdôrazňuje právo na prenosnosť údajov a právo dotknutej osoby na prístup k údajom, opravu a vymazanie údajov stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov; očakáva budúce návrhy na podporu uplatňovania a zmysluplného výkonu týchto práv; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou obmedzenia účelu podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov by sa zdieľanie údajov malo obmedziť na iné ako osobné údaje, napr. na priemyselné alebo obchodné údaje, alebo na bezpečne, účinne a nezvratne anonymizované osobné údaje, a to aj v súboroch zmiešaných údajov; zdôrazňuje, že akékoľvek zneužitie údajov, a to aj prostredníctvom hromadného sledovania, treba vylúčiť;

11.  konštatuje, že dobre vybudovaná dátová spoločnosť a hospodárstvo by mali byť navrhnuté tak, aby boli prínosom pre všetkých spotrebiteľov, pracovníkov, podnikateľov, začínajúce podniky a MSP, ako aj pre výskumných pracovníkov a miestne komunity, mali by rešpektovať pracovné práva, vytvárať kvalitné pracovné miesta bez zníženia pracovných podmienok a zlepšovať kvalitu života občanov EÚ a mali by znížiť existujúce digitálne medzery bez vytvárania nových, najmä zraniteľných skupín a osôb, ktoré sú znevýhodnené z hľadiska schopností a prístupu k digitálnym nástrojom;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila postavenie spotrebiteľov s osobitným dôrazom na určité skupiny spotrebiteľov, ktoré sa považujú za zraniteľné; domnieva sa, že hospodárske údaje a údaje občanov by mohli pomôcť pri vývoji inovačných digitálnych a udržateľnejších riešení pre výrobky a služby, ktoré by boli prospešné pre európskych spotrebiteľov;

13.  zdôrazňuje, že rastúci objem, vývoj, výmena, uchovávanie a spracovanie priemyselných a verejných údajov v Únii je zdrojom udržateľného rastu a inovácií, ktoré by sa mali využiť v súlade s právom Únie a členských štátov, ako sú zákony o ochrane údajov, hospodárskej súťaži a práv duševného vlastníctva; konštatuje, že trh čoraz viac oceňuje údaje; domnieva sa, že hospodársky rast možno zabezpečiť zabezpečením rovnakých podmienok a konkurencieschopného, viacstranného a spravodlivého trhového hospodárstva pri súčasnom zabezpečení interoperability a prístupu k údajom pre subjekty všetkých veľkostí s cieľom bojovať proti nerovnováhe na trhu;

14.  zdôrazňuje, že dátová stratégia musí podporovať inováciu, zelenú dohodu a ciele Únie v oblasti klímy, ako aj prispievať k nim, vrátane klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj odolnú obnovu hospodárstva a sociálnej súdržnosti Únie; poukazuje na to, že IKT môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri znižovaní emisií uhlíka v mnohých odvetviach; požaduje opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy odvetvia IKT zabezpečením energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov, v neposlednom rade vzhľadom na exponenciálny nárast spracúvania údajov a jeho vplyv na životné prostredie, pričom v tejto súvislosti pripomína ciele Únie týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030;

Správa údajov a dátové priestory

15.  podporuje vytvorenie rámca správy údajov a spoločných európskych dátových priestorov, ktoré by mali podliehať pravidlám EÚ a mali by zahŕňať transparentnosť, interoperabilitu, zdieľanie, prístup, prenosnosť a bezpečnosť údajov s cieľom posilniť tok a opakované použitie iných ako osobných údajov alebo osobných údajov, ktoré sú plne v súlade s GDPR a bezpečne anonymizované v priemyselnom aj verejnom prostredí, a to v rámci jednotlivých odvetví a v rámci nich;

16.  trvá na tom, že model správy údajov vrátane spoločných európskych dátových priestorov musí byť postavený na decentralizovanom prevádzkovom dátovom prostredí s cieľom podporiť vytváranie a vznik interoperabilných a bezpečných dátových ekosystémov; zdôrazňuje, že tieto priestory by mali využívať potenciál existujúcich a budúcich dátových priestorov alebo systémov spoločného využívania údajov, ktoré sa môžu organizovať distribuovaným alebo centralizovaným spôsobom;

17.  domnieva sa, že služby správy údajov a štruktúry údajov určené na uchovávanie, používanie, opakované použitie a opravu údajov sú kritické zložky hodnotového reťazca európskeho digitálneho hospodárstva; uznáva, že veľká časť spracúvania údajov bude smerovať k spracovaniu hrany, napr. k inteligentným pripojeným objektom; podporuje ďalšie zavádzanie decentralizovaných digitálnych technológií, ktoré jednotlivcom a organizáciám umožňujú riadiť toky údajov na základe sebaurčenia, napríklad technológie distribuovanej databázy transakcií; zdôrazňuje, že náklady a zručnosti súvisiace s prístupom k údajom a ich uchovávaním určujú rýchlosť, hĺbku a rozsah prijatia digitálnych infraštruktúr a produktov, najmä pre MSP a startupy;

18.  vyzýva na vytvorenie expertnej skupiny pod vedením Komisie, ktorá by bola schopná pomáhať a radiť Komisii pri stanovovaní spoločných celoeurópskych usmernení o správe údajov s cieľom premeniť interoperabilitu a spoločné využívanie údajov na realitu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o pravidelné zapojenie členských štátov, príslušných agentúr a iných orgánov a zainteresovaných strán, ako sú občania, občianska spoločnosť a podniky, do úsilia o zlepšenie rámca riadenia; zdôrazňuje význam koordinácie všetkých regulačných orgánov zapojených do dátového hospodárstva;

19.  zdôrazňuje, že spoločné európske dátové priestory by mali uprednostňovať kľúčové hospodárske odvetvia, verejný sektor a iné oblasti verejného záujmu; podporuje vytvorenie ďalších takýchto dátových priestorov v budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby riešila roztrieštenosť jednotného trhu a neodôvodnené rozdielne pravidlá v členských štátoch s cieľom zabezpečiť rozvoj spoločných dátových priestorov v EÚ;

20.  konštatuje, že spoločné európske dátové priestory musia byť prístupné všetkým účastníkom trhu, a to obchodným aj nekomerčným, vrátane startupov a MSP, a musia využívať možnosti spolupráce s MSP, výskumnými inštitúciami, verejnou správou a občianskou spoločnosťou a zároveň zvyšovať právnu istotu postupov využívania údajov pre súkromných a verejných aktérov všetkých veľkostí; považuje za nevyhnutné zabrániť akémukoľvek riziku neoprávneného prístupu do spoločných európskych dátových priestorov a vytvoriť nástroje na boj proti možným pochybeniam; zdôrazňuje význam kybernetickej bezpečnosti vrátane spolupráce s Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a kompetenčným centrom EÚ pre kybernetickú bezpečnosť;

21.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby budovali interoperabilné odvetvové dátové priestory, ktoré budú spravované podľa spoločných usmernení, zákonných požiadaviek a protokolov pre výmenu údajov, aby sa tak zamedzilo vytváraniu síl a umožnili medziodvetvové inovácie; zdôrazňuje, že správa odvetvových dátových priestorov by mala zohľadňovať požiadavky a postupy stanovené v odvetvových právnych predpisoch; trvá na tom, že každý aktér pôsobiaci v EÚ a využívajúci európske dátové priestory musí dodržiavať právne predpisy EÚ;

22.  odporúča Komisii, aby spoločné európske dátové priestory využívala na posilnenie dôvery, prijala spoločné normy a nariadenia, podporovala vytváranie dobre štruktúrovaných aplikačných programovacích rozhraní (ďalej len „API“) spolu s robustnými autentifikačnými mechanizmami a aby na testovanie inovácií a nových obchodných modelov, ako aj nových nástrojov na správu a spracúvanie údajov, zvážila použitie vopred dohodnutých, jasne vymedzených a časovo viazaných „pieskovísk“ tak v súkromnom, ako i vo verejnom sektore;

23.  domnieva sa, že dobre štruktúrované API by poskytli zásadný prístup k údajom a interoperabilitu v rámci dátových priestorov a umožnilo by aj automatizovanú interoperabilitu medzi rôznymi službami a v rámci verejného sektora v reálnom čase; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali prístup jednotlivcov k účinným prostriedkom nápravy podľa GDPR a zaručili interoperabilitu a prenosnosť údajov digitálnych služieb, a najmä využili API na to, aby sa užívateľom umožnilo prepojenie medzi platformami a rozšírili možnosti výberu medzi rôznymi druhmi systémov a služieb;

24.  konštatuje, že je potrebné pomôcť subjektom súkromného a verejného sektora, najmä MSP a startupom, identifikovať a zužitkovať údaje, ktoré vytvárajú a vlastnia; požaduje opatrenia na zlepšenie vyhľadateľnosti údajov do dátových priestorov prostredníctvom uľahčenia, spracovania, katalogizácie a vytvorenia všeobecne akceptovaných taxonómií a čistenia bežných údajov; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenie, nástroje a financie z jestvujúcich programov na zvýšenie vyhľadateľnosti metaúdajov v dátových priestoroch; zdôrazňuje iniciatívy, ako je program Severská inteligentná vláda, ktorá má umožniť MSP dobrovoľne si vymieňať údaje automaticky a v reálnom čase prostredníctvom decentralizovaného digitálneho ekosystému;

25.  pripomína kľúčovú úlohu sprostredkovateľov údajov ako štrukturálnych faktorov organizácie tokov údajov; víta plány Komisie na klasifikáciu a certifikáciu sprostredkovateľov s cieľom vytvoriť interoperabilné a nediskriminačné dátové ekosystémy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila interoperabilitu vytvorením minimálnych kritérií medzi sprostredkovateľmi údajov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s európskymi a medzinárodnými normalizačnými organizáciami s cieľom identifikovať a odstrániť nedostatky v normalizácii údajov;

26.  zdôrazňuje potrebu riešiť osobitné otázky, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s prístupom k údajom spotrebiteľov a ich kontrolou, najmä pokiaľ ide o určité skupiny spotrebiteľov, ktoré sa považujú za zraniteľné, ako sú maloletí, starší ľudia alebo osoby so zdravotným postihnutím; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, aby sa vždy rešpektovali práva všetkých spotrebiteľov a aby mohli všetci spotrebitelia rovnako využívať výhody vytvorenia jednotného trhu s údajmi; zdôrazňuje, že ak spracovanie údajov zahŕňa zmiešané súbory údajov, s týmito súbormi údajov sa musí zaobchádzať v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi vrátane usmernenia Komisie k nariadeniu (EÚ) 2018/1807 o voľnom toku iných ako osobných údajov;

27.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť jednotné európske dátové priestory s cieľom zabezpečiť voľný tok iných ako osobných údajov cez hranice a medzi odvetviami s cieľom zrýchliť toky údajov medzi podnikmi, akademickou obcou, príslušnými zainteresovanými stranami a verejným odvetvím; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali nariadenie (EÚ) 2018/1807, aby sa mohli údaje uchovávať a spracúvať v celej EÚ bez neodôvodnených prekážok a obmedzení;

28.  pripomína, že osobné a iné ako osobné údaje, ako sú napríklad priemyselné údaje, sa nedajú vždy navzájom oddeliť alebo je ich oddelenie náročné a nákladné, čo vedie k tomu, že veľké množstvo údajov sa v súčasnosti nevyužíva; pripomína v tejto súvislosti, že súbory údajov, v ktorých sú rôzne druhy údajov neoddeliteľne prepojené, sa vždy považujú za osobné údaje, a to aj v prípade, že osobné údaje predstavujú len malú časť súboru údajov; naliehavo vyzýva Komisiu a európske orgány na ochranu údajov, aby poskytli ďalšie usmernenia týkajúce sa zákonného spracúvania údajov a postupov pri využívaní zmiešaných súborov údajov v priemyselnom prostredí, a to pri plnom dodržiavaní GDPR a nariadenia (EÚ) 2018/1807; domnieva sa, že používanie technológie na ochranu súkromia by sa malo podporovať s cieľom zvýšiť právnu istotu pre podniky, a to aj prostredníctvom jasných usmernení a zoznamu kritérií účinnej anonymizácie; zdôrazňuje, že kontrolu nad takýmito údajmi má vždy jednotlivec a táto kontrola by mala byť automaticky chránená; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie legislatívneho rámca a jasného vymedzenia horizontálnych a prierezových priestorov pre osobné údaje popri iných dátových priestoroch a aby ďalej objasnila problém zmiešaných súborov údajov; vyzýva Komisiu, aby posilnila postavenie občanov a spoločností napríklad prostredníctvom dôveryhodných sprostredkovateľov, ako sú prevádzkovatelia MyData, ktorí uľahčujú transfer údajov so súhlasom vlastníkov a poskytujú primeranú úroveň podrobností o povoleniach; zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja digitálnych identít, ktoré sú neodmysliteľným základom spoľahlivého dátového hospodárstva s viacerými subjektmi; vyzýva preto Komisiu, aby zrevidovala nariadenie (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu(26) a uverejnila legislatívny návrh o dôveryhodnej a bezpečnej európskej elektronickej identifikácii; okrem toho vyzýva Komisiu, aby analyzovala, či by organizácie a veci, ako sú senzory, mali potrebovať digitálne identity na uľahčenie cezhraničného využívania dôveryhodných služieb, ktoré sú nevyhnutné pre dátové hospodárstvo s viacerými subjektmi;

29.  zdôrazňuje potenciál zhromažďovania spoľahlivých údajov a ich sprístupňovania verejnosti, občianskej spoločnosti a nezávislým expertom z hľadiska zlepšenia kvality presadzovania práva a boja proti prípadnej zaujatosti; zdôrazňuje, že každý prístup orgánov presadzovania práva k verejným alebo súkromným osobným údajom v dátových priestoroch musí vychádzať z práva EÚ a právnych predpisov členských štátov, obmedzovať sa na to, čo je nevyhnutné a primerané, a poskytovať primerané záruky; zdôrazňuje, že používanie osobných údajov by malo byť orgánom verejnej moci povolené len pod prísnym demokratickým dohľadom a s dodatočnými zárukami proti ich zneužitiu;

30.  poznamenáva, že výmena údajov medzi členskými štátmi v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí je dôležitá pre posilnenie bezpečnosti občanov EÚ a že v tejto súvislosti by sa mali vyčleniť primerané finančné zdroje; zdôrazňuje však, že sú potrebné silnejšie záruky, pokiaľ ide o spôsob, akým agentúry pôsobiace v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí spracúvajú, používajú a spravujú osobné informácie a údaje v ich navrhnutých dátových priestoroch;

31.  podporuje zámer Komisie presadzovať rozvoj deviatich spoločných európskych dátových priestorov pre priemysel (výroba), zelenú dohodu, mobilitu, zdravie, financie, energetiku, poľnohospodárstvo, verejnú správu a zručnosti; vyzýva na ich bezodkladný rozvoj; podporuje možnosť rozšíriť koncepciu spoločných európskych dátových priestorov na ďalšie odvetvia;

32.  zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť určitým sektorom, ako je zdravotníctvo; súhlasí s názorom Komisie, že občania EÚ by mali mať zabezpečený prístup ku komplexným elektronickým záznamom o údajoch týkajúcich sa ich zdravia a mali by mať naďalej kontrolu nad osobnými údajmi týkajúcimi sa zdravia a možnosť poskytovať tieto údaje oprávneným tretím stranám a že súčasne by sa mal zakázať neoprávnený prístup v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov; zdôrazňuje, že poisťovacím spoločnostiam ani iným poskytovateľom služieb, ktoré majú právo na prístup k informáciám uchovávaným v aplikáciách elektronického zdravotníctva by sa nemalo umožniť využívať údaje získané z týchto aplikácií na účely diskriminácie pri stanovovaní cien, keďže by to bolo v rozpore so základným právom na prístup k zdraviu;

33.  pripomína, že spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov podľa článku 9 GDPR je v zásade zakázané, až na určité prísne výnimky, ktoré zahŕňajú osobitné pravidlá spracúvania a vždy obsahujú povinnosť vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov; zdôrazňuje potenciálne katastrofálne a nezvratné dôsledky nesprávneho alebo nezabezpečeného spracúvania citlivých údajov pre dotknutých jednotlivcov;

34.  víta návrh Komisie na vytvorenie európskeho jednotného trhu s údajmi vrátane spoločného európskeho dátového priestoru pre mobilitu a uznáva jeho výrazný hospodársky potenciál;

35.  zdôrazňuje, že takýto európsky dátový priestor by bol prínosom najmä pre európske odvetvia dopravy a logistiky, keďže má potenciál na zvýšenie efektívnosti organizácie a riadenia tokov nákladnej a osobnej dopravy, ako aj na lepšie a efektívnejšie využitie infraštruktúry a zdrojov v rámci transeurópskej dopravnej siete (ďalej len „TEN-T“);

36.  ďalej zdôrazňuje, že tento európsky dátový priestor by zároveň zabezpečil lepšiu viditeľnosť v dodávateľskom reťazci, riadenie tokov nákladnej a osobnej dopravy v reálnom čase, interoperabilitu a multimodalitu, ako aj zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže v rámci TEN-T, najmä v cezhraničných oblastiach;

37.  zdôrazňuje, že spoločné využívanie údajov by mohlo zlepšiť efektívnosť riadenia dopravy a bezpečnosť cestnej premávky všetkých druhov dopravy; zdôrazňuje potenciálne výhody spoločného využívania údajov, ako je navigácia na obchádzanie zhustenej premávky v reálnom čase a oznámenia o meškaní verejnej dopravy v reálnom čase, pri súčasnom znižovaní nadčasov, zlepšovaní efektívnosti a predchádzaní prekážkam;

38.  navrhuje, aby Komisia počas vypracúvania regulačného rámca pre interoperabilnú výmenu údajov v železničnej doprave prehodnotila nariadenie Komisie (EÚ) č. 454/2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému(27) a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1305/2014 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v nákladnej doprave“ železničného systému v Európskej únii(28);

39.  víta podporu Komisie pre vytvorenie spoločného európskeho priestoru pre poľnohospodárske údaje; pripomína potenciál poľnohospodárskych údajov a rozsiahleho prístupu k nim s cieľom zvýšiť udržateľnosť, konkurencieschopnosť a využívanie zdrojov v rámci celého agropotravinárskeho a lesníckeho reťazca, prispieť k rozvoju inovačných a udržateľných techník, zlepšiť prístup spotrebiteľov k relevantným informáciám a obmedziť plytvanie potravinami a ekologickú stopu odvetvia; naliehavo vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby posilnili a investovali do rozvoja nástrojov na zber a spracovanie údajov pre poľnohospodárske pododvetvia, ako aj pre údaje o vývoze a dovoze okrem iného poľnohospodárskych výrobkov a produktov;

40.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciálne prínosy a rozsah pôsobnosti vytvorenia spoločného európskeho dátového priestoru pre kultúrny a kreatívny priemysel kultúrne dedičstvo; poukazuje na to, že kultúrny sektor má značné množstvo opakovane použiteľných údajov, ktoré by v kombinácii s inými zdrojmi vrátane otvorených zdrojov údajov a analýzy údajov mohli pomôcť kultúrnym inštitúciám;

41.  vyzýva na vytvorenie európskeho dátového priestoru pre cestovný ruch s cieľom umožniť všetkým subjektom v tomto odvetví, najmä malým a stredným podnikom, využívať obrovské množstvo údajov pri vykonávaní politík a projektov na regionálnej a miestnej úrovni, pri podpore obnovy a posilňovaní digitalizácie;

42.  podporuje iniciatívu Komisie vytvoriť prísne vymedzený celoeurópsky prístup k altruizmu údajov a stanoviť jasné vymedzenie a pravidlá týkajúce sa altruizmu údajov v súlade so zásadami EÚ v oblasti ochrany údajov, najmä s obmedzením účelu, v ktorom sa vyžaduje, aby sa údaje spracúvali na „špecifikované, explicitné a legitímne účely“; podporuje návrh Komisie, aby bol altruizmus údajov vždy podmienený informovaným súhlasom a bolo možné ho kedykoľvek odvolať; zdôrazňuje, že údaje darované v rámci dátového altruizmu sa majú spracúvať na účely všeobecného záujmu a nemali by sa používať výlučne na sledovanie obchodných záujmov;

43.  naliehavo vyzýva, aby riadiaci rámec propagoval zásadu „údaje pre verejné blaho“ a zároveň aby vždy chránil práva občanov EÚ;

44.  zdôrazňuje, že jednotlivci by nemali byť pod tlakom, aby umožnili spoločné využívanie svojich údajov, a že rozhodnutia nesmú byť spojené s priamymi prínosmi ani výhodami pre osoby, ktoré sa rozhodnú umožniť používanie svojich osobných údajov;

Akty týkajúce sa údajov, prístup a interoperabilita

45.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila akt o dátach s cieľom podporiť a umožniť intenzívnejší a spravodlivý tok údajov medzi B2B, B2G, government-to-business (ďalej len „G2B“) a government-to-government (ďalej len „G2G“) vo všetkých odvetviach;

46.  nabáda Komisiu, aby uľahčovala kultúru výmeny údajov a dobrovoľné systémy spoločného využívania údajov, ako je vykonávanie najlepších postupov, spravodlivé zmluvné vzorové dohody a bezpečnostné opatrenia; poznamenáva, že dobrovoľná výmena údajov by sa mala uskutočňovať na základe pevného legislatívneho rámca, ktorý zabezpečí dôveru a podnieti podniky k tomu, aby údaje sprístupňovali iným, najmä cezhranične; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila práva na využívanie, najmä v trhových prostrediach B2B a B2G; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nabádala podniky, aby si vymieňali svoje údaje, či už pôvodné, odvodené alebo spoluvygenerované, prípadne prostredníctvom systému odmeňovania a iných stimulov, a to pri rešpektovaní obchodného tajomstva, citlivých údajov a práv duševného vlastníctva; nabáda Komisiu, aby vypracovala prístupy spolupráce pri výmene údajov a štandardizovaných dohôd o údajoch s cieľom zlepšiť predvídateľnosť a dôveryhodnosť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v zmluvách stanovili jasné povinnosti a zodpovednosť, pokiaľ ide o prístup, spracovanie, spoločné využívanie a ukladanie údajov s cieľom obmedziť zneužívanie týchto údajov;

47.  konštatuje, že nerovnováhy na trhu vyplývajúce z koncentrácie údajov obmedzujú hospodársku súťaž, zvyšujú prekážky vstupu na trh a obmedzujú širší prístup k údajom a ich využívanie; konštatuje, že B2B zmluvné dohody nevyhnutne nezaručujú primeraný prístup MSP k údajom, a to z dôvodu rozdielov v oblasti vyjednávacej sily alebo odborných znalostí; konštatuje, že existujú osobitné okolnosti, ako napríklad systematická nerovnováha v dátových hodnotových reťazcoch B2B, v ktorých by mal byť prístup k údajom povinný, napríklad používaním dobre vytvorených rozhraní API, ktoré zabezpečujú spravodlivý prístup hráčom všetkých veľkostí, alebo vykonávaním pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom bojovať proti nekalým alebo nezákonným praktikám B2B; zdôrazňuje, že takéto nerovnováhy existujú v rôznych odvetviach;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali práva a povinnosti aktérov týkajúce sa prístupu k údajom, ktorí boli zapojení do vytvárania údajov, a zlepšili ich informovanosť, najmä právo na prístup k údajom, ich prenos, naliehanie na inú stranu, aby ich prestala používať, alebo ich opravu či vymazanie, a zároveň identifikovali ich držiteľov a vymedzili povahu týchto práv; vyzýva Komisiu, aby ozrejmila práva subjektov využívať výhody hospodárskej hodnoty vytvorenej aplikáciami vyškolenými pomocou údajov, ktoré boli vygenerované s ich zapojením;

49.  považuje za dôležité zabezpečiť, aby sa spoločnostiam, najmä mikropodnikom, MSP a začínajúcim podnikom, uľahčila právna a technická podpora na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, napríklad v kontexte európskych centier digitálnych inovácií v rámci programu Digitálna Európa, s cieľom zlepšiť využívanie a výmenu údajov a zlepšiť dodržiavanie GDPR; domnieva sa, že prístup ku spoločne vygenerovaným údajom by sa mal poskytovať spôsobom, ktorý rešpektuje základné práva, podporuje rovnosť podmienok a podporuje zapojenie sociálnych partnerov aj na podnikovej úrovni; zdôrazňuje, že takéto prístupové práva sa musia technicky umožniť a musia sa udeľovať prostredníctvom štandardizovaných rozhraní;

50.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány verejnej moci, aby šli príkladom a zaviedli služby v reálnom čase a v politikách vychádzali z údajov v reálnom čase; zdôrazňuje, že digitalizácia predstavuje pre verejnú správu príležitosť na zníženie zbytočnej administratívnej záťaže a riešenie prekážok vo verejných subjektoch a orgánoch s cieľom účinnejšie spravovať iné ako osobné údaje, čo bude prínosom pre rozvoj a poskytovanie verejných služieb;

51.  vyzýva na väčšie a lepšie sekundárne využívanie bezpečne anonymizovaných osobných údajov a použitie vyvinutých technológií na zlepšovanie a zachovanie súkromia, najmä pri výmenách G2B/G2G, s cieľom podporiť inovácie a výskum a zlepšiť služby vo verejnom záujme; zdôrazňuje potrebnosť nástrojov na zabezpečenie toho, aby takéto druhotné použitia boli vždy v úplnom súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia; zdôrazňuje, že prístup k údajom nevylučuje súkromie;

52.  zdôrazňuje tiež, že akékoľvek použitie agregovaných osobných údajov zo zdrojov, ako sú sociálne médiá, musí byť buď v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov, alebo musí byť skutočne nezvratne anonymizované; žiada Komisiu, aby podporovala najlepšie postupy v technikách anonymizácie a ďalej podporovala výskum v oblasti procesu zvrátenia anonymizácie a boja proti nemu; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB), aby aktualizoval svoje usmernenie v tejto oblasti; varuje však pred spoliehaním sa na anonymizáciu ako techniku na ochranu súkromia, keďže v niektorých prípadoch je prakticky nemožné dosiahnuť úplnú anonymizáciu;

53.  zdôrazňuje úlohu verejného sektora pri podpore inovatívneho a konkurencieschopného dátového hospodárstva; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zamedziť blokovanie verejne zhromažďovaných údajov alebo údajov vo všeobecnom verejnom záujme získavaných súkromnými subjektmi zo strany poskytovateľov služieb alebo z dôvodu odkázanosti na určitého dodávateľa technológie; žiada, aby postupy verejného obstarávania a programy financovania zaručovali neskoršie práva na prístup k údajom, interoperabilitu a požiadavky prenosnosti na základe technických noriem; podporuje používanie otvorených noriem, softvéru a hardvéru s otvoreným zdrojovým kódom, platforiem s otvoreným zdrojovým kódom a prípadne otvorených, dobre štruktúrovaných rozhraní API s cieľom dosiahnuť interoperabilitu; zdôrazňuje potrebu chrániť a podporovať prístup MSP a najmä startupov k postupom verejného obstarávania v súvislosti s digitalizáciou verejnej správy s cieľom podporiť vytvorenie dynamického a konkurencieschopného európskeho digitálneho sektora;

54.  zdôrazňuje, že výmena údajov by sa mala využívať na posilnenie hospodárskej súťaže a nabáda Komisiu, aby zabezpečila rovnaké podmienky na jednotnom trhu s údajmi;

55.  vyzýva Komisiu, aby v rámci zdieľania údajov v režime B2G viac vymedzila to, za akých okolností, podmienok a stimulov by súkromný sektor mal byť povinný zdieľať údaje s verejným sektorom, napríklad z dôvodu ich potrebnosti pre organizáciu verejných služieb závisiacich od údajov; zdôrazňuje, že povinné systémy spoločného využívania údajov B2G, napríklad v prípadoch vyššej moci, by mali mať jasne vymedzený rozsah pôsobnosti a harmonogram a mali by byť založené na jasných pravidlách a povinnostiach, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži;

56.  vyzýva na zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť výmenu údajov B2G a cezhraničný tok údajov v jednotlivých odvetviach prostredníctvom dialógu s verejnou správou a so zainteresovanými subjektmi s cieľom vytvoriť kolektívny prístup k údajom na základe zásad vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opakovanej použiteľnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rozsiahleho spracovania údajov;

57.  pripomína Komisii a členským štátom, aby pri rokovaniach o vykonávacom akte o súboroch údajov vysokej hodnoty naplno vykonávali ciele smernicu o otvorených dátach, zlepšili jej vykonávanie v zmysle kvality a zverejňovania údajov a dodržiavali jej ciele; žiada, aby k týmto súborom údajov okrem iného patrili aj zoznamy obchodných registrov; zdôrazňuje spoločenské prínosy podpory lepšieho prístupu k údajom verejného sektora spôsobmi, ktoré posilňujú použiteľnosť v celej Európe; vyzýva Komisiu, aby v rámci pripravovaných právnych predpisov o údajoch zabezpečila silné prepojenie medzi týmito súbormi údajov s vysokou hodnotou a budúcou legislatívou v oblasti údajov a vytváraním spoločných európskych dátových priestorov;

58.  zdôrazňuje význam extenzívneho opakovaného použitia údajov verejného sektora pre hospodárstvo aj spoločnosť, pričom by tieto údaje, pokiaľ je to možné, mali byť „v reálnom čase“ alebo aspoň aktuálne, ľahko prístupné a spracovateľné vďaka strojovo čitateľným a užívateľsky ústretovým formátom; nabáda Komisiu, aby koordinovala svoju činnosť s členskými štátmi s cieľom uľahčiť výmenu súborov údajov vytvorených verejným sektorom, ktoré nie sú citlivé, v strojovo čitateľných formátoch nad rámec toho, čo sa vyžaduje v smernici o otvorených údajoch, a to buď bezplatne, vždy, keď je to možné, alebo s pokrytím nákladov, a aby vydala usmernenia týkajúce sa spoločného modelu výmeny údajov v súlade s požiadavkami GDPR; pri súčasnom zachovaní flexibility aktualizácií vysoko cenných súborov údajov, nabáda Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti smernice o otvorených dátach na ďalšie verejné súbory údajov a uplatňovala zásadu implicitnej digitálnej transparentnosti údajov verejného sektora, ktorá bude členské štáty nabádať k tomu, aby v reálnom čase zverejňovali existujúce hrubé digitálne údaje;

59.  poukazuje na to, že rýchly rozvoj moderných digitálnych riešení v odvetví dopravy a cestovného ruchu, ako sú autonómne vozidlá a inteligentné dopravné systémy (IDS), nie je možný bez vytvorenia spoločných, jednotných, štruktúrovaných a strojovo čitateľných dátových formátov na európskej úrovni, ktoré by mali byť založené na otvorených normách pre záznamy;

60.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala a zriadila dobrovoľný, otvorený a interoperabilný register environmentálnych, sociálnych a správnych údajov (ESG) o udržateľnosti podnikov a výkonnosti v oblasti zodpovednosti, čo je kľúčové na zabezpečenie udržateľných investícií a zlepšilo by transparentnosť udržateľnosti a zodpovednosti spoločností s cieľom umožniť im lepšie demonštrovať opatrenia prijaté na dosiahnutie cieľov zelenej dohody; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ktoré súbory údajov sú nevyhnutné pre ekologickú transformáciu, a podporuje najmä otvorenie súkromných údajov, ak je to odôvodnené na účely verejného výskumu;

Infraštruktúra

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom posilniť technologickú suverenitu Únie presadzovali výskum a inovácie a pracovali na technológiách, ktoré uľahčia otvorenú spoluprácu, výmenu a analýzu údajov, a aby investovali do budovania kapacít a projektov s veľkým vplyvom, inovácií a zavádzania digitálnych technológií pri súčasnom dodržiavaní zásady technologickej neutrality;

62.  zdôrazňuje, že prebiehajúca núdzová situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 odhalila nedostatky a slabé miesta v digitálnej oblasti, a to na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej účinne riešili digitálnu priepasť medzi členskými štátmi aj v rámci nich zlepšovaním prístupu k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, sieťam s veľmi vysokou kapacitou a službám IKT, a to aj vo väčšine okrajových a vidieckych obývaných oblastí, čím sa podporí súdržnosť a hospodársky a sociálny rozvoj; poukazuje na potenciálnu úlohu satelitného pripojenia v najodľahlejších oblastiach;

63.  pripomína, že úspech stratégií Únie v oblasti údajov a UI závisí od širšieho ekosystému IKT, od odstránenia digitálnej priepasti, od urýchlenia technologického vývoja okrem iného v oblasti internetu vecí, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológie optického vlákna, 5G, 6G, kvantového a edge computingu, robotiky, technológií distribuovanej databázy transakcií vrátane blockchainu, digitálnych dvojíc, vysokovýkonnej výpočtovej techniky, technológie vizuálneho spracovania a inteligentnej pripojiteľnosti na okraji, napríklad prostredníctvom rozsiahlych otvorených výziev na predkladanie návrhov projektov, ktoré kombinujú edge a internet vecí; zdôrazňuje, že technologický pokrok založený na spracúvaní údajov a vzájomnej previazanosti digitálnych produktov a služieb musia dopĺňať právne záväzné etické normy, aby sa zmiernili hrozby pre súkromie a ochranu údajov;

64.  uznáva súčasný úspech Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky; domnieva sa, že je dôležitým nástrojom na výmenu informácií a údajov medzi vedcami a výskumníkmi a všeobecnejšie súkromnými a verejnými subjektmi; víta návrh Komisie na zachovanie a podporu vedúcej úlohy Európy v oblasti superpočítačov a kvantovej výpočtovej techniky;

65.  zdôrazňuje, že digitálne odvetvie má významný potenciál prispieť k zníženiu celosvetových emisií uhlíka; konštatuje, že podľa odhadov je sektor zodpovedný za takmer 2 % celosvetových emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že pokračujúcu expanziu tohto odvetvia musí sprevádzať dôraz na energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov s cieľom bojovať proti vplyvom na životné prostredie; konštatuje, že nové technologické riešenia, ako napríklad optické vlákna (v porovnaní s medeným vedením) a energeticky účinné programovanie, vytvárajú oveľa menšiu uhlíkovú stopu; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť využívanie a obehovosť kritických surovín pri súčasnom znižovaní a recyklácii elektronického odpadu;

66.  zdôrazňuje, že dátové centrá predstavujú rastúci podiel na svetovej spotrebe elektrickej energie s potenciálom ďalšieho nárastu, ak sa neprijmú žiadne opatrenia; berie na vedomie zámer Komisie dosiahnuť do roku 2030 vysoko energeticky efektívne, udržateľné a klimaticky neutrálne dátové centrá; podporuje presadzovanie inovatívnych a najlepších dostupných riešení, minimalizácie odpadu a techník ukladania zelených údajov so zameraním najmä na synergie medzi diaľkovým vykurovaním a chladením a využívanie odpadového tepla vytvoreného v zariadeniach dátových stredísk chladenia s cieľom zmierniť vplyv dátových centier na životné prostredie, zdroje a energiu; požaduje väčšiu transparentnosť pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o emisie CO2 z ukladania a zdieľania údajov;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali konkurenčné trhy pri súčasnom posilnení európskych podnikov a s cieľom podporiť nárast európskych ponúk cloudu; víta iniciatívy Európskej federácie cloud computingu, ako je Európska aliancia pre priemyselné dáta a cloud a iniciatívy v oblasti financovania, ako aj projekt GAIA-X, ktorého cieľom je vytvoriť federovanú dátovú infraštruktúru a vytvoriť ekosystém, ktorý umožňuje škálovateľnosť, interoperabilitu a sebaurčenie poskytovateľov údajov už v štádiu návrhu, aby sa zabezpečilo, že organizácie alebo jednotlivci budú mať kontrolu nad svojimi vlastnými údajmi; podporuje konkurencieschopné trhy EÚ v oblastiach IaaS, PaaS a SaaS a pri rozvoji špecializovaných a okrajových cloudových služieb a aplikácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zostala ostražitá v oblasti prípadného zneužívania trhovej sily dominantnými aktérmi v oligopolistických trhových štruktúrach v Únii, ktoré by mohli brániť hospodárskej súťaži alebo spotrebiteľom vo výbere; zdôrazňuje, že cloudové infraštruktúry by mali byť založené na zásadách dôvery, otvorenosti, bezpečnosti, interoperability a prenosnosti; zdôrazňuje, že zásady prenosnosti údajov by mali v potrebnom rozsahu prekonať rozdiely v infraštruktúre a postupoch poskytovateľov IT s cieľom zabezpečiť účinný prenos údajov používateľov; konštatuje, že používatelia nemusia mať pri prenose svojich údajov od jedného poskytovateľa k druhému presne rovnakú konfiguráciu a službu;

68.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi urýchlila vypracovanie „súboru pravidiel cloud computingu“, v ktorom sa stanovia zásady poskytovania konkurencieschopných cloudových služieb v Únii, predstaví pevný rámec na zvýšenie jasnosti a uľahčenie dodržiavania predpisov v prípade cloudových služieb, a okrem iného sa poskytovatelia služieb zaviažu, aby odhalili, kde sa údaje spracúvajú a uchovávajú, a zároveň zabezpečili zvrchovanosť používateľov, pokiaľ ide o ich údaje; konštatuje, že tento súbor pravidiel by mal používateľom ďalej umožniť plynulú migráciu ich údajov prostredníctvom interoperabilných rozhraní na iných poskytovateľov služieb; domnieva sa, že jeho cieľom by malo byť predchádzanie odkázanosti na určitú technológiu, najmä vo verejnom obstarávaní; považuje používanie dohôd z workshopov CEN (CWA) v špecifických oblastiach, ako sú služby cloud computingu, za spôsob, ako zvýšiť účinnosť vytvárania harmonizovaných noriem; zdôrazňuje, že hoci výber operátora cloudu majú podniky a spotrebitelia, všetci prevádzkovatelia cloudu, ak sú usadení alebo konajú v EÚ, musia dodržiavať pravidlá, normy a štandardy EÚ a ich dodržiavanie by sa malo monitorovať; konštatuje, že v prípade, že prevádzkovateľ z EÚ využíva cloudové služby umiestnené v krajinách mimo EÚ, je dôležité zabezpečiť rovnaké uplatňovanie vysokej úrovne právnej v prípade sporov vrátane sporov týkajúcich sa duševného vlastníctva;

69.  podporuje prácu Komisie, aby sa využila revízia horizontálnych a vertikálnych usmernení pre hospodársku súťaž na zavedenie nových nástrojov na boj proti nadmernej koncentrácii trhu, ktorá je dátovým trhom vlastná, vrátane priebežného monitorovania trhov s rizikom a v prípade potreby predbežnej regulácie;

70.  zdôrazňuje význam dôvery a pevnejšieho rámca kybernetickej bezpečnosti pre stabilné dátové hospodárstvo, ako aj kultúru bezpečnosti subjektov, ktoré spracúvajú veľké množstvo údajov; zdôrazňuje význam najmodernejšej základnej digitálnej infraštruktúry a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne investovali s cieľom zabezpečiť jej úplné zavedenie; vyzýva na podporu ďalšieho rozvoja technológií na bezpečnú výmenu údajov, napr. prostredníctvom bezpečných výpočtových technológií s viacerými stranami a šifrovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila riešenia a kybernetické normy vhodné pre účastníkov trhu všetkých veľkostí, vrátane mikropodnikov a MSP; podporuje spoločný a koordinovaný prístup k súboru nástrojov EÚ týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti v oblasti 5G sietí a bezpečného zavádzania 5G sietí v EÚ;

71.  vyzýva Komisiu, aby podporovala audity týkajúce sa zneužiteľnosti, zraniteľnosti a interoperability infraštruktúry na zdieľanie údajov; upozorňuje na významné a rýchlo rastúce náklady spôsobené kybernetickými útokmi; pripomína, že väčšia prepojenosť môže zvýšiť kybernetické hrozby a trestnú činnosť, ako aj kybernetický terorizmus a riziko prírodných a technologických nehôd, ako sú tie, ktoré majú vplyv na obchodné tajomstvo; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na revíziu smernice (EÚ) 2016/1148 o bezpečnosti sietí a informačných systémov(29) a nového kompetenčného centra kybernetickej bezpečnosti EÚ s cieľom zlepšiť kybernetickú odolnosť a účinnejšie reagovať na kybernetické útoky;

72.  zdôrazňuje, že bezpečné zavádzanie produktov a služieb v európskych ekosystémoch založených na údajoch, orientovaných na spotrebiteľov a priemyselných IoT by malo zahŕňať bezpečnosť a ochranu súkromia už v štádiu návrhu; nabáda na využívanie nástrojov na zvýšenie transparentnosti; podporuje ambíciu Komisie vypracovať digitálny pas pre výrobky;

73.  zdôrazňuje význam toho, aby príslušné orgány dohľadu nad trhom mali potrebnú právomoc na prístup k relevantným údajom pri plnom dodržiavaní smernice (EÚ) 2019/1020(30), ak majú dôvody domnievať sa, že existujú potenciálne nezákonné postupy, s cieľom posilniť ich opatrenia a zabezpečiť dostatočnú kontrolu bezpečnosti výrobkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť bezpečnosť a ochranu údajov, ku ktorým majú prístup orgány dohľadu;

74.  vyzýva na monitorovanie vykonávania právnych predpisov v oblasti dopravy, najmä nariadenia (EÚ) 2020/1056 o elektronických údajoch o nákladnej doprave, smernice (EÚ) 2019/1936 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry a nariadenia (EÚ) 2019/1239, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy, s cieľom zabezpečiť podporu podnikov, presadzovať digitalizáciu a zlepšiť výmenu údajov medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy (B2A), B2C, B2B, B2G, ako aj G2B;

Výskum, zručnosti, kompetencie a umelá inteligencia

75.  uznáva potenciál prístupu k údajom pre urýchlenie vedeckého výskumu a vzdelávacích programov; víta prácu Komisie pri umožňovaní výmeny údajov na účely výskumu a vzdelávania; víta rozvoj európskeho cloudu pre otvorenú vedu ako otvoreného, dôveryhodného a federálneho prostredia v Európe na cezhraničné uchovávanie, výmenu a opakované použitie údajov z výskumu; zastáva sa podpory verejne financovaných výskumných údajov v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“; zdôrazňuje význam dohôd o strategickom partnerstve medzi univerzitami, s cieľom ďalej podporovať spoluprácu v oblasti dátovej vedy;

76.  zdôrazňuje význam dosiahnutia vysokej úrovne celkovej digitálnej gramotnosti a podpory činností zameraných na zvyšovanie povedomia verejnosti; zdôrazňuje, že potenciál rastu Únie závisí od zručností jej obyvateľstva a pracovnej sily; vyzýva preto členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť softvérovému inžinierstvu a prilákali talenty pre IKT a dátovú gramotnosť pre všetkých s cieľom vybudovať európske know-how zamerané na ďalšiu generáciu a špičkové technológie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby zamestnanci orgánov presadzovania práva a justičnej správy mali primerané digitálne zručnosti, pretože sú kľúčové pre digitalizáciu justičného systému vo všetkých členských štátoch; konštatuje, že Komisia navrhla ambiciózne ciele v oblasti digitálnych zručností v EÚ prostredníctvom akčného plánu digitálneho vzdelávania a zdôrazňuje potrebu podrobne monitorovať jeho vykonávanie, rozvoj a výkonnosť;

77.  zdôrazňuje, že konkurenčný prístup k údajom a uľahčenie cezhraničného využívania údajov majú mimoriadny význam pre rozvoj UI, ktorá sa opiera o vysoko kvalitnú a zvýšenú dostupnosť údajov s cieľom vytvoriť súbory iných ako osobných údajov, ktoré sú schopné zaškoliť algoritmy a zlepšiť ich výkonnosť;

78.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní európskej dátovej stratégie sa musí dosiahnuť rovnováha medzi podporou širšieho a spoločného využívania údajov a ochranou práv duševného vlastníctva, obchodného tajomstva, ale aj základných práv, ako je súkromie; zdôrazňuje, že údaje používané na trénovanie algoritmov umelej inteligencie sa niekedy opierajú o štruktúrované údaje, ako sú databázy, diela chránené autorským právom a iné diela, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva a ktoré sa zvyčajne nepovažujú za údaje;

79.  poznamenáva, že používanie obsahu chráneného autorským právom ako vstupné údaje sa musí posúdiť na základe aktuálnych pravidiel a výnimky týkajúcej sa vyťažovania textov a dát stanovenej v smernici o autorskom práve(31), ako aj súvisiacich práv na digitálnom jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia o tom, ako sa centralizovaným spôsobom verejne všetkým sprístupní vyhradzovanie práv;

80.  vyhlasuje, že Komisia by mala ďalej hodnotiť zmeny súčasných právnych rámcov v občianskom práve procesnom s cieľom znížiť existujúce investičné prekážky pre súkromných investorov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene a primerane nadviazala na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie(32);

81.  zdôrazňuje, že treba zabrániť tomu, aby sa v aplikáciách založených na algoritmoch neúmyselne odzrkadľovali všetky druhy predsudkov, najmä rodové predsudky; v tejto súvislosti podporuje transparentnosť algoritmov, systémov umelej inteligencie a navrhovania aplikácií;

82.  pripomína, že podľa GDPR majú občania EÚ právo na vysvetlenie rozhodnutí prijatých algoritmami a na ich napadnutie v záujme zníženia neistoty a nepriehľadnosti, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať dobrým životným podmienkam a transparentnosti v pracovnom živote;

83.  domnieva sa, že hoci súčasné zásady zodpovednosti a technologicky neutrálne pravidlá zodpovednosti sú vo všeobecnosti vhodné pre digitálne hospodárstvo a väčšinu vznikajúcich technológií, napriek tomu v niektorých prípadoch, napríklad v prípade prevádzkovateľov systémov umelej inteligencie, sú potrebné nové alebo dodatočné pravidlá zodpovednosti s cieľom zvýšiť právnu istotu a zabezpečiť primeraný systém kompenzácie pre dotknutú osobu v prípade nezákonného použitia údajov;

84.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie podobných potenciálnych právnych medzier, pokiaľ ide o zodpovednosť za údaje, napríklad v prípade škôd spôsobených umelou inteligenciou a iných škôd, ktoré vyplývajú z nedostatkov alebo nepresnosti súborov údajov, a aby pred predložením nových legislatívnych návrhov vyhodnotila možné úpravy súčasných systémov zodpovednosti;

85.  vyzýva Komisiu, aby podporovala najlepšie postupy v oblasti vzdelávania v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM) s osobitným zameraním na rodovú rovnosť, ako aj na zapojenie a zamestnávanie žien v oblasti technológií;

86.  víta digitálnu Európu, Horizont Európa, vesmírny program a Nástroj na prepájanie Európy, ako aj európske centrá digitálnych inovácií, ktoré pomôžu európskym podnikom držať krok s príležitosťami digitálnej transformácie; zdôrazňuje význam finančných prostriedkov vyčlenených na kvantový výskum v rámci programu Horizont Európa; okrem toho pripomína úlohu, ktorú by mal zohrávať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pri prispievaní k digitálnej agende;

87.  vyzýva na verejné a súkromné financovanie, najmä pre mikropodniky a MSP, s cieľom podporiť digitálnu transformáciu a plne využiť potenciál dátového hospodárstva, ako aj integrovať digitálne technológie a zručnosti; zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre mikropodniky a MSP zahŕňa nielen prístup k údajom, ale aj potrebné zručnosti na vykonávanie analýz a získavanie poznatkov z takýchto informácií;

88.  vyzýva sociálnych partnerov, aby využívali potenciál digitalizácie, údajov a UI s cieľom zvýšiť udržateľnú produktivitu pri súčasnom zachovaní práv pracovníkov, zlepšení blahobytu a zamestnateľnosti pracovnej sily a investovaní do systémov zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie, zlepšovania zručností, celoživotného vzdelávania a digitálnej gramotnosti; konštatuje, že zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie a transparentnosť v súvislosti s technológiami založenými na údajoch sú dôležité na to, aby občania EÚ mohli pochopiť tieto technológie a byť súčasťou ich spravodlivého zavádzania; zdôrazňuje, že zamestnanci by mali mať právo vedieť, kde a ako sa ich údaje zhromažďujú, používajú, uchovávajú alebo zdieľajú; žiada, aby sa predchádzalo neprimeranému a nenáležitému dohľadu pri práci; domnieva sa, že národné odborové zväzy by mali byť viac zapojené do poskytovania odporúčaní a usmernení v oblasti ochrany údajov a súkromia na pracovisku;

Pravidlá na globálnej úrovni

89.  domnieva sa, že globálne pravidlá používania údajov sú nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby predložila porovnávaciu analýzu regulačného dátového prostredia v tretích krajinách; konštatuje, že európske spoločnosti pôsobiace v niektorých tretích krajinách čoraz viac čelia neodôvodneným prekážkam a digitálnym obmedzeniam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami na medzinárodných a multilaterálnych fórach a v dvojstranných a obchodných diskusiách s cieľom dohodnúť sa na nových medzinárodných etických a technických normách upravujúcich používanie nových technológií, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, 5G a 6G, ktoré by mali podporovať hodnoty, základné práva, zásady, pravidlá a normy Únie a zabezpečiť, aby jej trh zostal konkurencieschopný a otvorený zvyšku sveta; zdôrazňuje potrebu medzinárodných pravidiel a noriem na podporu globálnej spolupráce zameranej na posilnenie ochrany údajov a zavedenie bezpečných a primeraných prenosov údajov pri plnom dodržiavaní právnych predpisov a noriem EÚ a členských štátov;

90.  zdôrazňuje, že každý prenos osobných údajov do iných jurisdikcií musí byť v súlade s ustanoveniami GDPR, so smernicou o presadzovaní práva v oblasti ochrany údajov, chartou a zohľadňovať odporúčania a usmernenia EDPB pred každým prenosom a že takéto prenosy sa môžu uskutočniť len vtedy, ak je zabezpečená dostatočná úroveň ochrany osobných údajov;

91.  vyzýva na voľný tok údajov medzi Úniou a tretími krajinami pod podmienkou, že sú splnené požiadavky na ochranu údajov, súkromie, bezpečnosť a iné jasne vymedzené, riadne odôvodnené a nediskriminačné záujmy verejnej politiky, napríklad prostredníctvom rozhodnutí o primeranosti; domnieva sa, že voľný tok údajov cez hranice je potrebný na využitie plného potenciálu dátového hospodárstva, a zdôrazňuje, že zachovanie toku údajov musí zostať základom európskych cieľov; podporuje umožnenie prístupu k spoločným európskym dátovým priestorom zainteresovaným stranám, ktoré sú plne v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi rokovala o nových pravidlách pre svetové digitálne hospodárstvo vrátane zákazu neodôvodnených požiadaviek na lokalizáciu údajov; pripomína, že je dôležité dosiahnuť pokrok v rokovaniach o elektronickom obchode v rámci Svetovej obchodnej organizácie, a vyzýva na začlenenie ambicióznych a komplexných kapitol o digitálnom obchode do dohôd EÚ o voľnom obchode; podporuje aktívnu úlohu a účasť Únie na iných medzinárodných fórach pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti digitalizácie, ako sú OSN, OECD, Medzinárodná organizácia práce a UNESCO;

o
o   o

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 124 I, 17.4.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 114, 14.4.2020, s. 7. (3) Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56. (4) Ú. v. EÚ L 134, 31.5.2018, s. 12. (5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59. (7) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89. (8) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1. (9) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. (10) Ú. v. EÚ C 202 I, 16.6.2020, s. 1. (11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (12) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 37. (13) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 163. (14) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 50. (15) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 2. (16) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 2. (17) Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 130. (18) Oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o Európskej dátovej stratégii, s. 2. (19) Ako sa uvádza v jeho uznesení z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky. (20) Rakúska agentúra pre životné prostredie a Inštitút Borderstep Institute, záverečná správa o štúdii vypracovaná pre Komisiu v novembri 2020 s názvom Energetické technológie cloud computingu a politiky pre ekologický trh cloud computingu. (21) Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33. (22) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 1. (23) Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64. (24) Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20. (25) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1. (26) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73. (27) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2011, s. 11. (28) Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 438. (29) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1. (30) Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1. (31) Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92. (32) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 39.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2402, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0282 – C9-0207/2020 – 2020/0151(COD))

P9_TA(2021)0099 A9-0215/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0282),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0207/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 23. septembra 2020(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. októbra 2020(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. decembra 2020 a zo 17. marca 2021, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0215/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2402, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, v záujme pomoci pri obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/557.)

(1) Ú. v. EÚ C 377, 9.11.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 30.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o úpravy sekuritizačného rámca na podporu obnovy hospodárstva v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 (COM(2020)0283 – C9-0208/2020 – 2020/0156(COD))

P9_TA(2021)0100 A9-0213/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0283),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0208/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 23. septembra 2020(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. októbra 2020(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. decembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0213/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o úpravy sekuritizačného rámca na podporu obnovy hospodárstva v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/558.)

(1) Ú. v. EÚ C 377, 9.11.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 30.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (COM(2016)0616 – C8-0393/2016 – 2016/0295(COD))

P9_TA(2021)0101 A8-0390/2017

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0616),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0393/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2017 adresovaný Výboru pre medzinárodný obchod v súlade s článkom 110 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. novembra 2020, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 110 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0390/2017),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/821.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o programe budovania kapacít na kontrolu vývozov položiek s dvojakým použitím

Komisia uznáva význam spoločného programu budovania kapacít v oblasti udeľovania licencií a presadzovania práva, ako aj význam odbornej prípravy pre účinný systém kontroly vývozu EÚ. Komisia sa po konzultácii s koordinačnou skupinou pre položky s dvojakým použitím zaväzuje preskúmať potenciálne dôsledky takéhoto programu na ľudské a finančné zdroje s cieľom určiť možnosti vypracovania, spôsobov vykonávania a zavedenia programu budovania kapacít a odbornej prípravy.

(1) Ú. v. EÚ C 77, 28.3.2002, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vykonávaní smernice 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transfere výrobkov obranného priemyslu (2019/2204(INI))

P9_TA(2021)0102 A9-0025/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblasti obrany a bezpečnosti a o zmene smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(1) (ďalej len „smernica o verejnom obstarávaní v oblasti obrany“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(2) (ďalej len „smernica o transferoch“),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 30. novembra 2016 o vykonávaní smernice 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti v súlade s článkom 73 ods. 2 tejto smernice“ (COM(2016)0762),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 30. novembra 2016 s názvom „Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva“ (COM(2016)0760),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom „Usmernenie k zadávaniu zákaziek medzi vládami v oblasti obrany a bezpečnosti [článok 13 písm. f) smernice 2009/81/ES]“ (C(2016)7727),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/624 z 20. apríla 2018 o cezhraničnom prístupe na trh pre subdodávateľov a MSP v sektore obrany(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o usmerneniach o kooperatívnom obstarávaní v oblastiach obrany a bezpečnosti (smernica 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti)(4),

–  so zreteľom na štúdiu Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) zo septembra 2020 s názvom „Obranný balík EÚ: Smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a o transferoch v rámci Spoločenstva,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0025/2021),

A.  keďže cieľom smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany je zaviesť spravodlivé a transparentné pravidlá verejného obstarávania v oblasti obrany v snahe zabezpečiť, aby spoločnosti pôsobiace v oblasti obrany v členských štátoch mali prístup na trhy s obranným zariadením iných členských štátov;

B.  keďže cieľom smernice o transferoch je zlepšiť fungovanie európskeho trhu s obranným zariadením (EDEM), podporiť integráciu dodávateľského reťazca obranného priemyslu EÚ a zvýšiť bezpečnosť dodávok zjednodušením pravidiel a postupov pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ;

C.  keďže cieľom oboch smerníc je podporovať vnútorný trh s výrobkami obranného priemyslu a posilňovať konkurencieschopnosť európskeho trhu s obranným zariadením;

D.  keďže smernice o obrannom balíku sú potrebné na ďalší rozvoj spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej kultúry založenej na spoločných hodnotách a cieľoch Únie, a to s prihliadnutím na osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky členských štátov;

E.  keďže v hodnotení Komisie z roku 2016 sa dospelo k záveru, že ciele smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany sa dosiahli iba čiastočne, keďže umožnili počiatočné zvýšenie konkurencie, transparentnosti a nediskriminácie na trhu verejného obstarávania v oblasti obrany, no úplné dosiahnutie týchto cieľov si vyžadovalo oveľa väčší pokrok v dôslednom uplatňovaní smernice členskými štátmi;

F.  keďže štúdia EPRS poukázala na nedostatočný vplyv smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany na europeizáciu obranných hodnotových reťazcov;

G.  keďže hodnotenie Komisie z roku 2016 preukázalo, že rozdiely v spôsobe transpozície smernice o transferoch predstavovali veľké prekážky pre jej účinné uplatňovanie, čo malo za následok pomalé alebo neúplné vykonávanie smernice v jednotlivých členských štátoch, všeobecný nedostatok harmonizácie požiadaviek a postupov medzi členskými štátmi a veľmi odlišné podmienky a obmedzenia vo všeobecných transferových licenciách uverejňovaných členskými štátmi;

H.  keďže popri všeobecných prekážkach vstupu na trh vo forme geografickej vzdialenosti, jazykových bariér a nedostatku znalostí o cezhraničnom trhu čelia MSP v sektore obrany aj ďalším administratívnym prekážkam, ako sú obavy súvisiace s bezpečnosťou dodávok, zložitosť ustanovení o subdodávkach a vysoké náklady na certifikáciu;

I.  keďže MSP čelia veľkým výzvam pri účasti na postupoch verejného obstarávania;

J.  keďže hlavným dôvodom nedostatočnej účasti MSP je chýbajúci cezhraničný prístup k dodávateľským reťazcom; keďže obranné dodávateľské reťazce majú značné vnútroštátne zameranie, čo prináša dodatočné výzvy pre MSP, ktoré chcú vstúpiť do dodávateľských reťazcov v sektore obrany v iných európskych krajinách; keďže navyše výrobcovia pôvodného zariadenia pokračujú v tom, že sa obmedzujú na uzatváranie subdodávateľských zmlúv s MSP, s ktorými majú už existujúci pracovný vzťah, a to z finančných dôvodov;

K.  keďže treba vypracovať komplexnú a holistickú koncepciu európskeho trhu s obrannými zariadeniami, ktorá bude formálne spájať všetky existujúce prvky, ako sú Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP), Prípravná akcia pre výskum obrany (PADR), Európsky obranný fond (EDF), Bezpečnostná politika o vykonávaní a riadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), spoločná pozícia k vývozu zbraní, nariadenie o položkách s dvojakým použitím(5), dve smernice patriace do tzv. obranného balíka z roku 2009 a budúce iniciatívy, ako napr. spoločné pravidlá o bezpečnosti dodávok;

L.  keďže bez politickej súdržnosti a úsilia vybudovať prepojenia medzi rôznymi prvkami politík existuje riziko, že kroky na úrovni EÚ prispejú k existujúcim narušeniam trhu a iným vysoko neefektívnym procesom a politikám v sektore obrany;

Zlepšenie fungovania vnútorného trhu s výrobkami obranného priemyslu prostredníctvom intenzívnejšieho vykonávania a presadzovaním obranného balíka

1.  opakuje svoju podporu ambíciám smerníc v obrannom balíku, ktoré boli vymedzené s cieľom podporovať ďalšiu integráciu dodávateľského reťazca EÚ v oblasti obrany a zvýšiť vzájomnú dôveru a transparentnosť medzi členskými štátmi, rovnaké zaobchádzanie a celkovú konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu;

2.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie smerníc je krokom k ambícii EÚ, ktorou je strategická autonómia a európska obranná únia; zdôrazňuje, že smernice by mohli zvýšiť súdržnosť obrannej politiky EÚ a posilniť rozvoj európskeho obranného priemyslu za predpokladu, že členské štáty budú mať spoločnú víziu a spoločný strategický pohľad na európske obranné iniciatívy;

3.  vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou fragmentáciou vnútorného trhu EÚ pre obranné produkty, ktorá stále vedie k zbytočnej duplicite, k znásobeniu neefektivity vo výdavkoch členských štátov na obranu;

4.  víta niektoré z pozitívnych trendov pozorovaných pri postupnom vykonávaní smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, a to rastúci počet oznámení o vyhlásení obstarávania a oznámení o výsledku verejného obstarávania členskými štátmi, ako aj zvyšujúci sa podiel verejných obstarávaní vyhlásených súťažne prostredníctvom Tenders Electronic Daily (TED); zdôrazňuje však, že veľmi vysoký objem výdavkov na obstarávanie aj naďalej vzniká mimo rozsahu tejto smernice a prevažná časť zákaziek sa stále zadáva na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje tiež, že tieto postupy nie sú ľahko dostupné pre MSP;

5.  zdôrazňuje, že systematické uplatňovanie ustanovení o výnimkách členskými štátmi, najmä tých, ktoré sú stanovené v článku 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), by mohlo ohroziť úplné a riadne vykonávanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany;

6.  pripomína výkladové usmernenia Komisie, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa možno odvolávať na článok 346 ZFEÚ v oblasti obstarávania v oblasti obrany, ktorého cieľom je zabrániť potenciálnemu zneužívaniu, zneužívaniu a nesprávnemu výkladu tohto ustanovenia zo strany členských štátov; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali výkladové usmernenia Komisie, a žiada Komisiu, aby zaručila, že sa budú dôsledne vykonávať a presadzovať;

7.  vyzýva na správne používanie výnimiek a kompenzačných požiadaviek pri akvizíciách v oblasti obrany, ktoré obmedzujú spravodlivú hospodársku súťaž na európskom trhu s obrannými zariadeniami, a konkrétnejšie na lepšie monitorovanie a presadzovanie správneho využívania výnimky pre predaj medzi vládami v súlade s usmerňujúcim oznámením Komisie z roku 2016 o predaji medzi vládami a uplatňovaní smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany; žiada členské štáty v tejto súvislosti o systematickejšie a komplexnejšie nahlasovanie konzistentných, presných a porovnateľných údajov o tom, ako využívajú výnimky s cieľom zlepšiť kontrolu a vykonávanie príslušných usmernení Komisie; domnieva sa, že Komisia by mala prevziať zodpovednosť za monitorovanie nevyhnutnosti a proporcionality výnimiek, na ktoré sa členské štáty odvolávajú pri zadávaní zákaziek mimo rozsahu pôsobnosti smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, a nemala by sa spoliehať len na sťažnosti podávané výrobným odvetvím; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie a prijala odvážne a proaktívne opatrenia s cieľom zabrániť zneužívaniu výnimiek a prijať asertívnejšiu smernicu presadzovania, najmä zabezpečením účinnosti postupov v prípade nesplnenia povinnosti;

8.  konštatuje, že je aj naďalej potrebné zameriavať sa na účinné vykonávanie a presadzovanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, a domnieva sa, že členské štáty by sa mali v tejto súvislosti usilovať o zabezpečenie rovnakého zaobchádzania, transparentnosti a hospodárskej súťaže, ako aj prístupu k verejnému obstarávaniu v tejto oblasti, pričom Komisia by sa mala zamerať na prijatie spoločných noriem vykazovania a poskytovania ďalších usmernení a informácií o uplatňovaní ustanovení stanovených v smernici členským štátom;

9.  vyzýva členské štáty, aby riadne vykonávali smernicu o obstarávaní v oblasti obrany, a žiada tie štáty, ktoré majú rozsiahly existujúci obranný priemysel, aby išli príkladom;

10.  domnieva sa, že s cieľom zaručiť obstarávanie založené na kvalite a rýchlosti, niektoré aspekty vykonávania smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany možno zlepšiť, ako napríklad spôsob, akým členské štáty využívajú verejnú súťaž, inovačné partnerstvá alebo iné nové postupy stanovené v smernici 2014/24/EÚ(6), a nabáda členské štáty, aby dôsledne túto smernicu podľa možností uplatňovali; je však presvedčený, že v tomto momente nie je potrebná žiadna revízia smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a smernice o transferoch, pretože súčasný regulačný rámec je postačujúci, pokiaľ sa bude vykonávať, používať a presadzovať správnym spôsobom;

11.  vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smerníc, zlepšila ich transparentnosť a poskytla členským štátom usmernenia s cieľom zabezpečiť ich dôsledné a úplné presadzovanie, a tým v plnej miere dosiahnuť ich ciele, keďže nedostatočná reciprocita by mohla odrádzať členské štáty s vyšším stupňom vykonávania;

12.  konštatuje, že pokiaľ ide o smernicu o transferoch, miera používania nových nástrojov vrátane všeobecných transferových licencií je pomerne nízka v porovnaní s individuálnymi transferovými licenciami, ktoré mali byť nahradené novými nástrojmi;

13.  ďalej konštatuje, že využívanie certifikácie bolo pomalšie a slabšie než sa očakávalo, a že v účinnom vykonávaní smernice o transferoch okrem nedostatočnej harmonizácie pri uplatňovaní všeobecných transferových licencií naďalej pretrvávajú aj ďalšie prekážky, ako je nízka úroveň informovanosti, najmä medzi malými a strednými podnikmi, o nástrojoch dostupných v smernici, možnostiach, ktoré existujú na vnútornom trhu, a systémoch, ktoré členské štáty používajú pri kontrolách vývozu;

14.  domnieva sa preto, že smernica o transferoch iba čiastočne dosiahla svoje hlavné ciele, najmä cieľ, ktorým bolo uľahčenie obehu výrobkov obranného priemyslu na vnútornom trhu a zabezpečenie účinnosti vnútorného trhu, väčšej bezpečnosti dodávok a zlepšenia konkurencieschopnosti;

15.  zdôrazňuje význam skutočného vnútorného trhu pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ, v rámci ktorého majú vnútroštátne orgány prehľad o tom, aké výrobky sa transferujú a kto je ich príjemcom, a kde sú vývozné povolenia a ďalšie obmedzenia vývozu znížené na požadované minimum;

16.  v tejto súvislosti berie na vedomie pokrok, ktorý Komisia dosiahla v rámci svojich odporúčaní o rozsahu uplatňovania a podmienkach všeobecných transferových licencií;

17.  vyzýva Komisiu, aby zlepšovala vykonávanie smernice o transferoch v jednotlivých členských štátoch, a to naliehaním na vnútroštátne orgány, aby vyriešili zostávajúce problémy;

18.  vyzýva na intenzívnejší rozvoj kontaktov a výmen medzi vnútroštátnymi komunitami na kontrolu transferov v celej EÚ s cieľom riešiť existujúce rozdiely v postupoch kontroly transferov a nedostatok dôvery medzi členskými štátmi, ako aj posúdiť určenie jedinečných vnútroštátnych kontaktných miest pre otázky týkajúce sa transferov v rámci EÚ;

19.  vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili odporúčania Komisie týkajúce sa rozsahu uplatňovania a podmienok všeobecných transferových licencií a aby zabránili pridávaniu podmienok pre transfery podľa všeobecných transferových licencií, ktoré by boli v rozpore s podmienkami uvedenými v odporúčaniach; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť preklad vnútroštátnych predpisov o transferových licenciách aspoň v angličtine; vyzýva Komisiu, aby plne podporovala členské štáty a pomáhala im pri vypracúvaní harmonizovaných globálnych a individuálnych transferových licencií pre projekty EDIDP a ERF;

20.  víta ustanovenia smernice o transferoch zamerané na podporu kooperatívneho obstarávania v oblasti obrany a vyzýva členské štáty, aby využívali všetky možnosti spolupráce, ktoré ponúka smernica, v duchu skutočnej solidarity, najmä v rámci EDIDP a budúceho ERF;

21.  vyzýva Komisiu, aby následné opatrenia v súvislosti s odporúčaniami týkajúcimi sa rozsahu uplatňovania a podmienok všeobecných transferových licencií začlenila medzi priority, a to aj zvážením možnosti zmeniť odporúčania na záväzné ustanovenia, v záujme stanoviť postupnú harmonizáciu za hlavný cieľ pre nasledujúce roky;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri zvyšovaní informovanosti o nástrojoch a výhodách smernice o transferoch, najmä medzi malými a strednými podnikmi;

23.  berie na vedomie strategické smerovanie (Strategic Compass) určené na vykonanie spoločnej analýzy hrozieb; je presvedčený, že obranný balík by mal byť jedným z jeho stavebných prvkov prispievajúcich k politikám kontroly vývozu;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili kvalitu, transparentnosť, konzistentnosť a dostupnosť údajov a zvážili vytvorenie osobitných kódov štatistickej klasifikácie s cieľom uľahčiť monitorovanie vykonávania týchto dvoch smerníc a poskytnúť zmysluplnú kontrolu;

25.  upozorňuje na rozdiely v mierach uverejňovania oznámení o vyhlásení verejného obstarávania medzi členskými štátmi na portáli TED; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostupnosť a použiteľnosť online databázy registra certifikovaných podnikov obranného priemyslu (CERTIDER); poukazuje na potrebu systematicky sprístupňovať údaje o prenosoch v rámci EÚ vrátane kvantitatívnych údajov a rozčlenenia podľa kategórií licencií s cieľom lepšie zohľadniť činnosti v oblasti obrany a vyzbrojovania; konštatuje, že takéto rozdiely prispievajú k nedostatku spoľahlivých údajov a môžu spôsobiť narušenie vnútorného trhu a že nedostatočná reciprocita by mohla odradiť členské štáty s vyšším stupňom vykonávania;

26.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť vytvorenia spoločných štandardizovaných administratívnych formulárov s cieľom znížiť administratívnu záťaž podnikov, najmä MSP, a vytvorila európsky prístup k transferom výrobkov obranného priemyslu;

27.  vyzýva Komisiu, aby bola dôrazná pri presadzovaní týchto smerníc, využívaním svojho práva ustanoveného v článku 258 ZFEÚ začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti; žiada Komisiu, aby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti namiesto konania výlučne na základe sťažností podaných priemyselným odvetvím;

Boj proti fragmentácii trhu a zvyšovanie účasti MSP

28.  konštatuje, že podľa všetkého MSP nie sú pri získavaní zákaziek podľa smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany tak úspešné ako pri všeobecnom verejnom obstarávaní EÚ; ďalej konštatuje, že orgány členských štátov nevyužívajú ustanovenia o subdodávateľskej činnosti v smernici pravidelne a štruktúrovane; konštatuje, že niektoré členské štáty považujú tieto ustanovenia za zložité a náročné na používanie, čo čiastočne vysvetľuje obmedzený vplyv smernice, a preto treba nabádať MSP, aby sa zúčastňovali na tomto procese, a zjednodušiť postupy;

29.  zdôrazňuje, že certifikačné postupy sa považujú za nákladné, zdĺhavé a zaťažujúce, a preto nie sú dostupné ani atraktívne pre MSP;

30.  vyzýva členské štáty, aby systematicky dodržiavali odporúčanie Komisie o cezhraničnom prístupe na trh pre subdodávateľov a MSP v sektore obrany, ako sú požiadavky na kvalitu informácií, rozdelenie zákaziek na časti alebo zmiernenie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z postupu verejného obstarávania;

31.  domnieva sa preto, že cieľ zvýšiť účasť MSP sa dosiahol len čiastočne;

32.  zastáva názor, že ustanovenia smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany týkajúce sa hospodárskej súťaže medzi subdodávateľmi nemali žiadny alebo len veľmi obmedzený vplyv na cezhraničný prístup subdodávateľov a MSP pôsobiacich v oblasti obrany; vyzýva členské štáty, aby sa ubezpečili, že ich vnútorné postupy umožňujú cezhraničnú účasť MSP, a aby zjednodušili ich prístup a účasť na postupoch verejného obstarávania v oblasti obrany a bezpečnosti;

33.  pripomína, že viaceré MSP pôsobiace na trhoch s obrannými zariadeniami sa podieľajú na položkách s dvojakým použitím, zatiaľ čo mnohé MSP sa naďalej osobitne špecializujú na činnosti súvisiace s obranou, a preto sú obzvlášť závislé od vojenských a obranných podnikov;

34.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti a dôkladne preskúmala príčiny nedostatočnej účasti MSP;

35.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie aktualizovanej mapy údajov o príslušných MSP, ktorá by popri zaručení ochrany citlivých údajov a duševného vlastníctva načrtla ich priemyselné a technologické kapacity a ku ktorým majú prístup hlavní dodávatelia z iných členských štátov s cieľom identifikovať MSP s príslušnými schopnosťami potrebnými pre konkrétne projekty, a aby navrhla ďalšie účinné nástroje, ktoré by mohli zvýšiť účasť MSP na procese verejného obstarávania;

36.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila prístup MSP k financovaniu;

37.  domnieva sa, že opatrenia členských štátov by mohli významne zlepšiť cezhraničný prístup na trh pre MSP a subdodávateľov v sektore obrany, a preto vyzýva členské štáty, aby čo najkomplexnejšie vykonávali odporúčania Komisie;

38.  vyzýva členské štáty, aby na podporu cezhraničných aktivít MSP systematickejšie využívali existujúce nástroje na úrovni EÚ, ako je napríklad sieť Enterprise Europe Network;

Dosiahnutie otvoreného európskeho trhu s obranným zariadením

39.  domnieva sa, že lepšie vykonávanie smerníc je rozhodujúce pre dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je zlepšenie fungovania vnútorného trhu s výrobkami obranného priemyslu a prispievanie k zriadeniu otvoreného európskeho trhu s obranným zariadením;

40.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o intenzívnejšie využívanie legislatívneho rámca pre transfery výrobkov obranného priemyslu, zlepšenie dostupnosti všeobecných transferových licencií v celej EÚ a riešenie obmedzeného uplatňovania systému certifikácie, čo mohlo podporiť rozvoj európskeho trhu s obranným zariadením a zároveň zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s výrobkami obranného priemyslu;

41.  vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na budovanie väčšej dôvery medzi členskými štátmi v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom posilniť ich spoluprácu a vytvoriť skutočne jednotný trh s výrobkami obranného priemyslu;

42.  domnieva sa, že účinné vykonávanie smerníc by tiež ďalej posilnilo účinnosť obranných iniciatív, ktoré sa začali v posledných rokoch, najmä PESCO, koordinovaného výročného preskúmania obrany (CARD), ERF a revidovaného plánu rozvoja spôsobilostí (CDP), ktoré môžu spolu podporiť spoločné plánovanie obranných spôsobilostí, rozvoj, obstarávanie a prevádzku; vyzýva členské štáty, aby podporili európsky trh s obranným zariadením prostredníctvom spolupráce na projektoch v rámci PESCO a EDF; v tejto súvislosti konštatuje, že členské štáty by si mali navzájom vymieňať skúsenosti a najlepšie postupy vyplývajúce z uplatňovania obranného balíka s cieľom riešiť nerovnomernú úroveň jeho vykonávania;

43.  zdôrazňuje, že jednotnejší výklad a jednotné vykonávanie spoločnej pozície EÚ k vývozu zbraní s prihliadnutím na osem kritérií EÚ o vývoze zbraní sú potrebné na obmedzenie fragmentácie vnútorného trhu EÚ v oblasti obrany a na posilnenie jednotnosti zahraničnej politiky; vyzýva na prijatie opatrení na riešenie všetkých medzier, ktoré môžu existovať medzi smernicou o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ, spoločnou pozíciou a nariadením o položkách s dvojakým použitím;

44.  vyzýva členské štáty, aby preukázali politickú vôľu pri zvyšovaní verejného obstarávania v oblasti obrany v rámci EÚ a spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, a aby využívali spoločný výskum a vývoj a akvizície na posilňovanie interoperability medzi svojimi ozbrojenými silami;

45.  vyzýva na obnovenie úsilia o riešenie pretrvávajúcich technologických a inovačných medzier a EDTIB s cieľom znížiť rastúcu európsku závislosť od dovozu v oblasti obrany; zdôrazňuje, že v záujme vybudovania spoľahlivého a komplexného európskeho trhu s obrannými zariadeniami a účinného obranného sektora musí Komisia predložiť komplexnú celoeurópsku stratégiu režimu bezpečnosti dodávok;

46.  zdôrazňuje, že dohoda o obchode a spolupráci sa nevzťahuje na spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti obrany, a odporúča, aby sa vykonala vhodná analýza vplyvu brexitu na trh EÚ s obrannými zariadeniami;

47.  domnieva sa, že od prijatia týchto dvoch smerníc došlo na európskom trhu s obranným zariadením k mnohým zmenám; vyzýva Komisiu, aby na základe týchto zmien uskutočnila analýzu účinnosti dostupných nástrojov;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76. (2) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 102, 23.4.2018, s. 87. (4) Ú. v. EÚ C 157, 8.5.2019, s. 1. (5) Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1). (6) Ú. v. EÚ L 094, 28.3.2014, s. 65.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom (2021/2582(RSP))

P9_TA(2021)0103 B9-0208/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek, článok 4 ods. 3 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 13, článok 14 ods. 1, článok 16 ods. 1, článok 17 ods. 1, článok 17 ods. 3 druhý pododsek a článok 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) týkajúce sa dodržiavania, ochrany a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 234, 265, 310, 317 a 319,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. novembra 2010(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte za rok 2020 z 30. septembra 2020 (COM(2020)0580),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte(3),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 11. decembra 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 21. júla 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júla 2020 o záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 17. až 21. júla 2020(4),

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu o záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 10. až 11. decembra 2020(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2223 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom(6), ktoré nadobudlo účinnosť 17. januára 2021,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

B.  keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (ďalej len „nariadenie o podmienenosti právnym štátom“) nadobudlo účinnosť 1. januára 2021 a odvtedy sa uplatňuje;

C.  keďže podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ Komisia „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe“;

D.  keďže v súlade s článkom 234 ZFEÚ má Európsky parlament právo hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii;

E.  keďže v súlade s článkom 319 ZFEÚ „Európsky parlament na odporúčanie Rady udeľuje Komisii absolutórium na plnenie rozpočtu“;

F.  keďže v nariadení o podmienenosti právnym štátom sú jasne vymedzené jeho uplatniteľnosť, účel a rozsah pôsobnosti;

1.  opakuje svoje pozície vyjadrené v uznesení zo 17. decembra 2020; zdôrazňuje, že nariadenie o podmienenosti právnym štátom nadobudlo účinnosť a je záväzné v celom rozsahu v prípade všetkých viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov vo všetkých členských štátoch, ako aj pre inštitúcie EÚ; zdôrazňuje význam priameho uplatňovania nariadenia od 1. januára 2021, najmä v súvislosti s vyplácaním finančných prostriedkov z Nástroja Európskej únie pre obnovu, ktoré sa uskutoční na začiatku rozpočtového cyklu;

2.  poznamenáva, že porušenia, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, môžu viesť aj k prijatiu opatrení podľa tohto nariadenia, ak pretrvávajú a dostatočne priamym spôsobom narušujú správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie, alebo ak existuje vážne riziko takéhoto narušenia;

3.  zdôrazňuje význam ochrany finančných záujmov Únie a dôležitosť dodržiavania zásad právneho štátu; poukazuje na jasný vzťah medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia;

4.  pripomína, že podľa článku 2 nariadenia o podmienenosti právnym štátom právny štát „odkazuje na hodnotu Únie zakotvenú v článku 2 Zmluvy o EÚ“ a „zahŕňa zásady, ktorými sú zásada zákonnosti implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický zákonodarný proces; zásada právnej istoty; zásada zákazu svojvoľnosti výkonných právomocí; zásada účinnej súdnej ochrany zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane prístupu k spravodlivosti, a to aj pokiaľ ide o základné práva; zásada oddelenia právomocí; a zásada nediskriminácie a rovnosti pred zákonom“; pripomína tiež, že „právny štát sa chápe so zreteľom na ostatné hodnoty a zásady Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ“;

5.  pripomína, že podľa článku 5 nariadenia o podmienenosti právnym štátom „Komisia overí, či sa dodržali uplatniteľné právne predpisy, a v prípade potreby prijme všetky vhodné opatrenia na ochranu rozpočtu Únie“;

6.  pripomína, že Komisia „je úplne nezávislá“ a jej členovia „nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády“ v súlade s článkom 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článkom 245 ZFEÚ; pripomína tiež, že podľa článku 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ sa Komisia „zodpovedá Európskemu parlamentu“;

7.  domnieva sa, že, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu v niektorých členských štátoch, situácia si vyžaduje okamžitú pozornosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje vyšetrovacie právomoci vždy, keď by mohlo nastať prípadné porušenie zásad právneho štátu členským štátom, ktoré by mohlo dostatočne priamym spôsobom narušiť správne finančné riadenie rozpočtu Únie, alebo ak existuje vážne riziko takéhoto narušenia;

8.  pripomína, že revidovaným nariadením o úrade OLAF sa vytvorila spolupráca s Európskou prokuratúrou a posilnili prostriedky úradu OLAF na vedenie vlastných vyšetrovaní, najmä posilnením pravidiel týkajúcich sa koordinačných útvarov pre boj proti podvodom v členských štátoch a pravidiel spolupráce medzi úradom OLAF a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pred vyšetrovaním, počas neho a po ňom;

9.  zdôrazňuje, že Komisia je povinná bezodkladne informovať Európsky parlament a Radu o každom oznámení zaslanom členským štátom, ak má opodstatnené dôvody sa domnievať, že sú splnené podmienky na prijatie opatrení stanovených v nariadení; so sklamaním berie na vedomie absenciu akéhokoľvek písomného oznámenia adresovaného členským štátom od nadobudnutia účinnosti nariadenia, a to napriek mnohým obavám z porušení zásad právneho štátu uvedených v správe Komisie o právnom štáte za rok 2020, ktoré majú vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu Únie a členské štáty ich stále nevyriešili; konštatuje, že iné postupy stanovené v právnych predpisoch Únie neumožňujú Komisii účinnejšie chrániť rozpočet Únie;

10.  vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala o všetkých prebiehajúcich vyšetrovaniach porušení zásad právneho štátu, ktoré by mohli dostatočne priamym spôsobom narušiť správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo v súvislosti s ktorými existuje vážne riziko takéhoto narušenia, ako je povinná podľa nariadenia o podmienenosti právnym štátom a medziinštitucionálnej rámcovej dohody medzi Európskym parlamentom a Komisiou;

11.  žiada Komisiu, aby do svojej výročnej správy o právnom štáte zahrnula osobitný oddiel s analýzou prípadov, keď by porušenia zásad právneho štátu v konkrétnom členskom štáte mohli dostatočne priamym spôsobom narušiť správne finančné riadenie rozpočtu Únie, alebo ak existuje vážne riziko takéhoto narušenia;

12.  pripomína, že len Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) má právomoc zrušiť nariadenie alebo jeho časť; opätovne potvrdzuje, že Parlament bude obhajovať platnosť nariadenia pred SDEÚ vo veciach C-156/21 a C-157/21 a požiada o skrátené súdne konanie; pripomína však, že žaloby podané na SDEÚ nemajú podľa článku 278 ZFEÚ odkladný účinok;

13.  zdôrazňuje, že uplatňovanie nariadenia o podmienenosti právnym štátom nemôže byť podmienené prijatím usmernení, a nalieha na Komisiu, aby sa vyhla akémukoľvek ďalšiemu oneskoreniu pri jeho uplatňovaní; pripomína, že žiadne usmernenia nesmú ohroziť zámer spoluzákonodarcov; poznamenáva, že Komisia začala s vypracovaním usmernení o uplatňovaní nariadenia; žiada, aby sa takéto usmernenia, pokiaľ ich Komisia považuje za potrebné, prijali čo najskôr, najneskôr však do 1. júna 2021, a trvá na tom, aby sa pred ich prijatím konzultovalo s Európskym parlamentom;

14.  ak si Komisia nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a neposkytne Európskemu parlamentu uvedené informácie do 1. júna 2021, Parlament to bude považovať za nečinnosť a následne prijme proti Komisii opatrenia podľa článku 265 ZFEÚ;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0360. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0206. (5) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_20_2442 (6) Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 49.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o návrhu nariadenia Rady o výpočte vlastného zdroja založeného na odpade z plastových obalov, ktorý nie je recyklovaný, o metódach a postupe sprístupňovania tohto vlastného zdroja, o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť a o určitých aspektoch vlastného zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku (13142/2020 – C9-0018/2021 – 2018/0131(NLE))

P9_TA(2021)0104 A9-0048/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13142/2020),

–  so zreteľom na článok 322 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0018/2021),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(3) a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov(7),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie a Rady z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(8),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(9),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0048/2021),

1.  schvaľuje zmenený návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Návrh Rady   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 (13)  Mal by sa stanoviť postup spoľahlivého a rýchleho preskúmania s cieľom riešiť možné spory, ktoré môžu vzniknúť medzi členským štátom a Komisiou, týkajúce sa sumy akejkoľvek úpravy výkazov v súvislosti s vlastným zdrojom založeným na nerecyklovanom odpade z plastových obalov alebo týkajúce sa toho, či údajné nesplnenie povinnosti poskytnúť údaje môže byť pripísané členskému štátu, čím by sa predišlo časovo náročným a nákladným konaniam o porušení pred Súdnym dvorom Európskej únie. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa stanovenia vzorov výkazov v súvislosti s vlastným zdrojom založeným na nerecyklovanom odpade z plastových obalov a týkajúce sa ďalšieho upresnenia postupu preskúmania na riešenie možných sporov medzi členským štátom a Komisiou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. (15)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa stanovenia vzorov výkazov v súvislosti s vlastným zdrojom založeným na nerecyklovanom odpade z plastových obalov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 4.  Dotknutý členský štát môže požiadať Komisiu o preskúmanie úpravy oznámenej v liste uvedenom v odseku 3 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto listu. Preskúmanie sa uzavrie rozhodnutím, ktoré Komisia prijme najneskôr tri mesiace odo dňa doručenia žiadosti členského štátu. Ak sa rozhodnutím Komisie preskúmajú sumy úplne alebo čiastočne zodpovedajúce úprave oznámenej v liste uvedenom v odseku 3, členský štát sprístupní zodpovedajúcu sumu. Žiadosť členského štátu o preskúmanie úpravy ani žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie nemá vplyv na povinnosť členského štátu sprístupniť sumu zodpovedajúcu úprave. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 5 5.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa ďalej upresní postup preskúmania uvedeného v odseku 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 3. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1 – pododsek 4 Spory medzi členským štátom a Komisiou o tom, či údajné nesplnenie povinnosti uvedené v prvom pododseku písm. d) tohto odseku môže byť pripísané členskému štátu, sa riešia postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 4. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 2 (2)  Ak členský štát iniciuje preskúmanie uvedené v článku 9 ods. 4, úrok sa počíta odo dňa určeného Komisiou v súlade s článkom 9 ods. 3. vypúšťa sa

(1) Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28). (2) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 51. (4) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 71. (5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226. (6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449. (7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124. (9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0220.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EHS, Euratom) č. 1553/89 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty (12771/2020 – C9-0364/2020 – 2018/0133(NLE))

P9_TA(2021)0105 A9-0049/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (12771/2020),

–  so zreteľom na článok 322 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0364/2020),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(3) a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov(7),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie a Rady z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(8),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(9),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0049/2021),

1.  schvaľuje zmenený návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Návrh Rady   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 8 Nariadenie (EHS, Euratom) č. 1553/89 Článok 9 „Článok 9 „Článok 9 1.  Akékoľvek opravy výkazov uvedených v článku 7 ods. 1 za predchádzajúce rozpočtové roky, a to z akéhokoľvek dôvodu, sa vykonajú po dohode medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. 1.  Akékoľvek opravy výkazov uvedených v článku 7 ods. 1 za predchádzajúce rozpočtové roky, a to z akéhokoľvek dôvodu, sa vykonajú po dohode medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. Ak sa členský štát a Komisia na oprave nedohodnú, Komisia informuje dotknutý členský štát listom o potrebnej oprave. Tento list predstavuje „opatrenia“ v zmysle článku 12 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady 609/2014. Ak sa členský štát a Komisia na oprave nedohodnú, Komisia informuje dotknutý členský štát listom o potrebnej oprave. Tento list predstavuje „opatrenia“ v zmysle článku 12 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014. 2.  Dotknutý členský štát môže Komisiu požiadať, aby do dvoch mesiacov odo dňa doručenia listu uvedeného v odseku 1 druhom pododseku preskúmala opravu oznámenú v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom. Tento postup preskúmania sa uzavrie rozhodnutím Komisie, ktoré Komisia prijme najneskôr tri mesiace odo dňa doručenia žiadosti členského štátu. Ak sa rozhodnutím Komisie preskúmajú sumy úplne alebo čiastočne zodpovedajúce oprave, členský štát sprístupní zodpovedajúcu sumu. Žiadosť členského štátu o preskúmanie opravy ani žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie nemá vplyv na povinnosť členského štátu sprístupniť sumu zodpovedajúcu oprave. Všetky opravy sa uvedú v súhrnných výkazoch, ktorými sa menia predchádzajúce výkazy za príslušné rozpočtové roky. 3.  Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa ďalej upresnia procedurálne modality postupu preskúmania uvedeného v odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s preskúmaním uvedeným v článku 13 ods. 3. Prijatím týchto vykonávacích aktov nie je dotknuté uplatňovanie postupu preskúmania uvedeného v odseku 2. 4.   Vo výkazoch uvedených v článku 7 ods. 1 sa po 31. júli štvrtého roka nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku nesmú vykonávať žiadne ďalšie opravy, ak sa takéto opravy netýkajú otázok, ktoré už predtým oznámila Komisia alebo dotknutý členský štát.“ 2.  Vo výkazoch uvedených v článku 7 ods. 1 sa po 31. júli štvrtého roka nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku nesmú vykonávať žiadne ďalšie opravy, ak sa takéto opravy netýkajú otázok, ktoré už predtým oznámila Komisia alebo dotknutý členský štát.“

(1) Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28). (2) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 51. (4) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 71. (5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226. (6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449. (7) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124. (9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0220.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2022, oddiel III – Komisia (2020/2265(BUI))

P9_TA(2021)0106 A9-0046/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2) (nariadenie o VFR), a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa v tejto súvislosti dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia(3), ako aj na súvisiace jednostranné vyhlásenia(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(8),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2021(9) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z 8. októbra 2018 s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 °C,

–  so zreteľom na Globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách medzivládnej vedeckej platformy OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 s názvom Demografické výzvy – ďalší postup,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a svoje uznesenie o ňom z 19. januára 2017(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(11) (ďalej „Európska zelená dohoda“),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. februára 2021 o rozpočtových usmerneniach na rok 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2020 s názvom Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 (C(2020)1863),

–  zo zreteľom na článok 93 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na listy Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0046/2021),

Návrat do normálu: rozpočet na rok 2022 na obnovu po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19

1.  domnieva sa, že vzhľadom na osobitnú neistotu týkajúcu sa hospodárskeho výhľadu, pri ktorom sa neočakáva, že sa v roku 2022 vráti na úroveň pred pandémiou, a vzhľadom na naliehavú potrebu rýchleho, spravodlivého a inkluzívneho zotavenia z hospodárskych a sociálnych škôd a škôd v oblasti zamestnanosti, ktoré spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, by mal rozpočet Únie na rok 2022 zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní pozitívneho a hmatateľného vplyvu na životy občanov a podpore európskeho hospodárstva, zvyšovaní udržateľných investícií a podpore zachovania pracovných miest a tvorby kvalitných pracovných miest v celej Únii, ako aj pri zvládaní výziev zmeny klímy a digitálnej transformácie a plnení posilnenej ambície Únie v oblasti klímy do roku 2030 s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a pri uľahčovaní znižovania hospodárskych, sociálnych, územných, vzdelávacích, generačných a rodových rozdielov;

2.  má preto v úmysle zostaviť rozpočet zameraný na budúcnosť, ktorý bude napomáhať v procese obnovy a umožní Únii zvýšiť investície a bojovať proti nezamestnanosti, podporovať digitálnu a ekologickú transformáciu, sústrediť sa na silnú európsku zdravotnú úniu, presadzovať inkluzívnu obnovu so zameraním na mladú generáciu a zabezpečiť pre občanov EÚ bezpečné a prosperujúce prostredie; domnieva sa, že tieto priority sú nevyhnutné na podporu obnovy a vybudovanie základov odolnejšej Únie v súlade s Parížskou dohodou;

Dynamické hospodárstvo na posilnenie investícií a riešenie nezamestnanosti

3.  pripomína, že malé a stredné podniky (MSP) predstavujú oporu európskeho hospodárstva, keďže predstavujú takmer 99 % všetkých podnikov v členských štátoch a poskytujú približne tri štvrtiny všetkých pracovných miest; zdôrazňuje významný prínos MSP k vytváraniu pracovných miest, hospodárskemu rastu a stabilite; je znepokojený vážnymi a dlhodobými dôsledkami krízy pre MSP a má v úmysle zabezpečiť pre ne dostatočné finančné prostriedky prostredníctvom rôznych programov EÚ;

4.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam primerane financovaného Programu pre jednotný trh na zvýšenie konkurencieschopnosti, propagáciu podnikania, zlepšenie prístupu na trhy a účinnú podporu malých podnikov aj prostredníctvom rozvoja digitálnych a podnikateľských zručností; okrem toho zdôrazňuje potenciál Programu InvestEU pri zvyšovaní udržateľných, inovačných a sociálnych investícií, ale aj pri poskytovaní kapitálovej podpory MSP postihnutým krízou; uznáva naliehavú potrebu vytvoriť podnikateľské prostredie priaznivé pre MSP a podporovať klastre a siete MSP, ako aj znížiť administratívnu záťaž pre spoločnosti; zdôrazňuje najmä potrebu podporovať iniciatívy na úrovni EÚ, ktorých cieľom je uľahčiť zakladanie nových startupov a zlepšiť ich prístup k financiám ako prostriedok na podporu inovácie, vytvárania pracovných miest a podnikania mladých ľudí;

5.  zdôrazňuje, že je naďalej potrebné výrazne zvyšovať investície do výskumu, vývoja a inovácie, aby EÚ mohla byť hnacou silou plnenia Európskej zelenej dohody a digitálnej transformácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný prínos programu Horizont Európa vrátane činnosti Európskej rady pre výskum; domnieva sa, že je nevyhnutné poskytnúť MSP, startupom a univerzitám primeranú a prispôsobenú podporu v oblasti výskumu a inovácie, aby sa mohli aktívne podieľať na týchto obrovských výzvach; poukazuje na význam podpory spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom; zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 jasne preukázala význam európskeho výskumu farmaceutických výrobkov a vakcín ako prostriedku na posilnenie odolnosti EÚ v prípade krízy v oblasti zdravia;

6.  zdôrazňuje, že reakcia Únie na výzvy súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 musí byť umožnená rýchlymi a cielenými rozpočtovými rozhodnutiami; v tejto súvislosti požaduje, aby sa neočakávane vysoká suma zrušených záväzkov v oblasti výskumu celá sprístupnila v rámci programu Horizont Európa v úplnom súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách ako jeden z kľúčových prostriedkov na neutralizáciu nových variantov vírusu a súčasnú prípravu na budúce hrozby v záujme verejného zdravia a záchrany životov; zdôrazňuje, že takáto úroveň zrušených záväzkov sa neočakávala, a preto nebola začlenená do dohody o viacročnom finančnom rámci (VFR);

7.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti EÚ ako prvoradej investičnej politiky Únie a jedného zo základných kameňov udržateľnej a inkluzívnej obnovy a poukazuje na jej jedinečnú európsku pridanú hodnotu a prínos k celkovému harmonickému rozvoju EÚ a jej členských štátov a regiónov; zdôrazňuje najmä jej potenciál stimulovať hospodársky rast a vytvárať viac kvalitných pracovných miest, ktoré sú kľúčové pre proces obnovy; zdôrazňuje jej kľúčovú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov EÚ, ako je hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a konvergencia medzi členskými štátmi a v rámci nich, spravodlivá transformácia, kvalitná zamestnanosť, konkurencieschopné, sociálne , ekologické a obehové hospodárstvo a inovácia, a tiež ako hnacej sily spravodlivej, inkluzívnej a udržateľnej Únie;

8.  poukazuje na dlhodobé následky rozšírenia výnimky z pravidiel štátnej pomoci počas prebiehajúcej krízy na jednotnom trhu pre členské štáty s obmedzenými verejnými prostriedkami a obmedzenou fiškálnou kapacitou; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní úzkej spolupráce členských štátov a EÚ pri zmierňovaní sociálno-ekonomických účinkov pandémie a pri hľadaní konkrétnych riešení na zachovanie rovnakých podmienok na jednotnom trhu a na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi regiónmi EÚ;

9.  zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a spoločná rybárska politika (SRP) sú základné kamene európskej integrácie, ktorých cieľom je zaistiť pre Európanov bezpečné a cenovo dostupné zásobovanie vysokokvalitnými potravinami a potravinovú nezávislosť, riadne fungovanie poľnohospodárskych trhov, udržateľný rozvoj vidieckych regiónov a generačnú výmenu poľnohospodárov; pripomína kľúčovú úlohu týchto politík, pokiaľ ide o prispievanie k stabilným a prijateľným príjmom poľnohospodárov, rybárok a rybárov, a to najmä v súčasnej zložitej situácii; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu, mladým poľnohospodárom a malým rybárskym podnikom a zachovaniu stabilného a bezpečného potravinového reťazca pre európskych občanov; zdôrazňuje, že viaceré poľnohospodárske odvetvia boli ťažko zasiahnuté pandémiou ochorenia COVID-19 a ďalšími krízami, a v náležitých prípadoch podporuje cielené zvýšenia v príslušných rozpočtových riadkoch pre opatrenia na podporu trhu; pripomína, že tieto výzvy treba riešiť a zároveň sa pripraviť na reformu SPP, od ktorej sa očakáva, že bude zohrávať významnejšiu úlohu pri plnení ambícií Európskej zelenej dohody;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné osobitne podporiť sektor cestovného ruchu, najmä odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb, ktoré v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 zaznamenalo mimoriadne prudký pokles, čo má ničivý vplyv najmä na tie regióny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od cestovného ruchu; zdôrazňuje, že sektor cestovného ruchu predstavuje dôležitý pilier hospodárstva Únie a zamestnáva významnú časť jej pracovnej sily, najmä v MSP a rodinných podnikoch; očakáva, že príslušné programy EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), regionálnej politiky, programu Digitálna Európa a Programu InvestEU rozhodnou mierou prispejú k dlhodobej konkurencieschopnosti a udržateľnosti odvetvia a že potrebné zdroje sa sprístupnia prostredníctvom rozpočtu EÚ v roku 2022; potvrdzuje svoje sklamanie z toho, že žiadosť Európskeho parlamentu o osobitný program EÚ v oblasti cestovného ruchu sa neriešila ďalej;

11.  zdôrazňuje potrebu komplexnej európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru a uznáva pridanú hodnotu vesmírneho programu EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu, aby Únia podporovala rozvoj inovatívneho a konkurencieschopného dodávateľského (ťažký kozmický priemysel) a nadväzujúceho priemyslu (aplikácie založené na údajoch z kozmického priestoru); poukazuje na dôležitú úlohu Agentúry EÚ pre vesmírny program (EUSPA) a na potrebu zabezpečiť potrebnú úroveň financovania a ľudských zdrojov;

Riešenie výzvy digitálnej a ekologickej transformácie

12.  zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť digitálnu priepasť, ktorú zvýraznila kríza spôsobená ochorením COVID-19, a to najmä dokončením európskeho vzdelávacieho priestoru a vykonávaním akčného plánu digitálneho vzdelávania v záujme splnenia cieľov v oblasti digitálnych zručností a podporou inkluzívneho vzdelávania, a zintenzívniť digitálnu transformáciu Európy; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť dostatočné financovanie a synergie medzi programami EÚ s cieľom vytvoriť podmienky vedúce k urýchleniu prenikania prelomových technológií a inovácií na trh a umožniť európskemu hospodárstvu a verejnému sektoru, aby boli v popredí digitálnej transformácie; domnieva sa, že program Digitálna Európa je nevyhnutný na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy v globálnom digitálnom hospodárstve a na dosiahnutie technologickej suverenity; očakáva, že tento program v EÚ podporí investície do vysokovýkonnej výpočtovej techniky, etickej umelej inteligencie, technológie 5G a kybernetickej bezpečnosti, ako aj do podpory vyspelých digitálnych zručností v celom hospodárstve a spoločnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dodržiavali kritériá, podľa ktorých by sa na digitálnu transformáciu malo vyčleniť minimálne 20 % finančných prostriedkov RRF;

13.  zdôrazňuje ústrednú úlohu rozpočtu EÚ pri zabezpečovaní úspechu Európskej zelenej dohody vrátane stratégie biodiverzity a uplatňovania zásady „nespôsobovať škodu“, podpore hospodárskej a sociálnej obnovy členských štátov po kríze spôsobenej koronavírusom tým, že sa ekologické výzvy premenia na príležitosti v oblasti investícií a štrukturálnych reforiem, a uľahčovaní spravodlivej transformácie na udržateľnejšie, inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo; pripomína, že táto transformácia si vyžaduje výraznú štrukturálnu zmenu a že nie všetky členské štáty, regióny a mestá ju začnú z rovnakej úrovne, ani nemajú rovnakú schopnosť zaoberať sa ňou; zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby sa nová stratégia rastu opierala o primerané zdroje vrátane fondov na obnovu, ako aj Mechanizmu spravodlivej transformácie s cieľom umožniť Únii plniť si záväzky a zároveň zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, a má v úmysle dôkladne monitorovať vykonávanie stratégie v rozpočte na rok 2022; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že investície do energetickej efektívnosti, obehového hospodárstva, udržateľnej a cenovo dostupnej inteligentnej mobility a modernej a odolnej infraštruktúry EÚ sú kľúčovými faktormi obnovy konkurencieschopnosti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a budovaniu strategickej autonómie EÚ, ako aj k podpore udržateľných odvetví; okrem toho uznáva kľúčovú úlohu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) pri prepájaní Únie a všetkých jej regiónov vrátane najvzdialenejších, ostrovných a riedko osídlených regiónov v odvetví dopravy, digitálnych technológií a energetiky;

14.  zdôrazňuje význam podpory opatrení v oblasti klímy a ochrany životného prostredia poskytnutím dodatočných zdrojov na príslušné programy a nástroje v rozpočte EÚ, najmä na program LIFE; okrem toho zdôrazňuje, že v duchu zohľadňovania problematiky klímy by sa malo zintenzívniť úsilie vo všetkých oblastiach politiky v záujme dosiahnutia cieľa celkových výdavkov v oblasti klímy počas celého VFR na roky 2021 – 2027 vo výške aspoň 30 % celkovej sumy výdavkov z rozpočtu Únie a z Nástroja Európskej únie na obnovu; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v práci na poskytnutí 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % od roku 2026; žiada, aby bol Európsky parlament plne zapojený do vývoja spoľahlivejších, transparentnejších a komplexnejších metodík na implementáciu a sledovanie takýchto výdavkov, a očakáva každoročné konzultácie s Komisiou a Radou, ako sa stanovuje v medziinštitucionálnej dohode;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky na vykonávanie stratégie EÚ pre chemické látky v záujme udržateľnosti, a to aj podporou výskumu a inovácie v záujme prechodu na bezpečné a udržateľné chemické látky, materiály a výrobky už v štádiu návrhu a zabezpečením primeraných a udržateľných zdrojov pre Európsku chemickú agentúru (ECHA), a na vykonávanie akčného plánu pre obehové hospodárstvo založeného na cykloch netoxických materiálov a pripravovaného akčného plánu nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy;

Silná európska zdravotná únia

16.  potvrdzuje význam a potenciál programu EU4Health, ktorý sa v novom VFR stal najväčším programom v oblasti zdravia, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ; očakáva, že sa posilnia synergie medzi všetkými programami EÚ zapojenými do posilňovania kapacity systémov zdravotnej starostlivosti EÚ, ako aj ich pripravenosti a preventívnej kapacity v prípade kríz a programami, ktoré poskytujú dodatočné investície do sektora zdravotníctva, ako sú Európsky sociálny fond plus (ESF+), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Horizont Európa a Digitálna Európa; domnieva sa, že vytváranie rezerv by malo zostať prioritou rozpočtu EÚ prostredníctvom programov RescEU a EU4Health; zdôrazňuje význam mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany pri zabezpečovaní lepšej pripravenosti a reakcie EÚ na všetky druhy prírodných katastrof, pandémií a núdzových situácií;

17.  pripomína, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 vystavila systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov bezprecedentnému stresu a odhalila nedostatky vo výrobných kapacitách v Únii, pokiaľ ide o očkovanie a iné základné zdravotnícke výrobky; preto zdôrazňuje, že Únia potrebuje solidaritu a kolektívnu zodpovednosť, čo znamená viac právomocí EÚ v oblasti zdravia a konkrétnejšie kroky smerom k silnejšej európskej zdravotnej únii; zdôrazňuje, že pretrvávajúca kríza odhalila potrebu posilnenia investícií do infraštruktúry zdravotnej starostlivosti a zručností, ako aj potrebu zotavenia z nedostatočných investícií v minulosti; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o inkubátore HERA (COM(2021)0078) ako nástroji na zintenzívnenie úsilia o odhaľovanie variantov ochorenia COVID-19, prispôsobenie očkovacích látok, zlepšenie efektívnosti klinického skúšania, urýchlenie regulačného schvaľovania a zvýšenie výroby očkovacích látok; zdôrazňuje, že veľká časť výrobných kapacít sa nachádza mimo Únie, čo komplikuje dodávky liekov v čase núdze a predstavuje prekážku, ktorú treba prekonať pri budovaní európskej zdravotnej únie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na pomoc pri zvyšovaní výrobných kapacít očkovacích látok, protilátok a iných základných liekov v členských štátoch a na to, aby rozpočet EÚ na rok 2022 mohol pohotovo reagovať v prípade núdze;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2020 bola rakovina v EÚ diagnostikovaná u 2,7 milióna ľudí a približne 1,3 milióna ľudí na ňu zomrelo; víta európsky plán na boj proti rakovine, ktorý je dôležitým pilierom silnejšej európskej zdravotnej únie; v súlade s týmto plánom uznáva potrebu posilneného a riadne presadzovaného prístupu Únie k prevencii, liečbe a starostlivosti o chorých na rakovinu; požaduje pridelenie náležitých prostriedkov v rozpočte na rok 2022 na príslušné programy EÚ, najmä program EU4Health, klaster Zdravie v rámci piliera II programu Horizont Európa a program Digitálna Európa, s cieľom financovať nové technológie, výskum a inovácie v rámci boja Únie proti rakovine;

19.  poukazuje najmä na kritickú úlohu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v rámci prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19; požaduje primerané financovanie v rozpočte na rok 2022, aby tieto kľúčové agentúry mohli pokračovať vo svojej práci; očakáva návrh na zriadenie Európskeho úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA) s cieľom zabezpečiť účinnú a koordinovanú pripravenosť a schopnosť Únie reagovať v prípade budúcich kríz v oblasti zdravia; pripomína, že je potrebné poskytnúť úradu HERA nové zdroje, aby sa zabezpečilo, že nebude mať nepriaznivý vplyv na existujúce programy, politiky a agentúry, a aby sa zabezpečili účinné synergie s EMA a ECDC;

Inkluzívne oživenie so zameraním na mladú generáciu

20.  zdôrazňuje, že tak ako v období po finančnej kríze z roku 2008 sú mladí ľudia opäť obzvlášť tvrdo zasiahnutí dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom rastie nezamestnanosť mladých ľudí a negatívny vplyv na ich vzdelávanie a duševné zdravie, najmä v prípade, keď vstupujú na trh práce; preto zdôrazňuje, že sa musia v plnej miere preskúmať všetky možnosti financovania s cieľom úspešne zlepšiť začleňovanie do trhu práce, najmä prostredníctvom odbornej prípravy, opatrení na zlepšenie sociálneho začlenenia, pracovných podmienok a sociálnej ochrany, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj rodinných a životných vyhliadok mladých ľudí s ohľadom na smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

21.  zdôrazňuje, že Únia nemôže nájsť udržateľnú cestu k obnove bez štruktúrovanej stratégie zameranej na mladú generáciu; v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadny význam zvýšenia finančných zdrojov na programy Únie, ako je Erasmus+, ktorých úspech pri rozširovaní vzdelávania, odbornej prípravy a pracovných príležitostí v celej Únii je nesporný; zdôrazňuje, že Erasmus+ je hlavným programom Únie, ktorý je medzi občanmi všeobecne známy a ktorý priniesol hmatateľné výsledky; zdôrazňuje potenciál tohto programu pri podporovaní excelentnosti a zabezpečovaní prístupu mladých ľudí k inováciám a podnikaniu prostredníctvom poskytovania usmernení a vzdelávania inkluzívnym spôsobom, ako aj potrebu opatrení v oblasti odbornej prípravy a mobility v prípade vzdelávania dospelých; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na program Erasmus+, čo malo za následok výrazné zníženie počtu účastníkov, ktorí by mohli túto skúsenosť využiť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozpočet na rok 2022 tieto nevyužité príležitosti vykompenzoval; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala vzdelávanie v oblasti európskeho občianstva a občiansku angažovanosť; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty vyhradili aspoň 10 % finančných prostriedkov v rámci svojich plánov podpory obnovy a odolnosti na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie;

22.  zdôrazňuje, že na úspešné zvládnutie štrukturálnych demografických výziev, ako aj na zmiernenie úniku mozgov vo vidieckych, ostrovných, vzdialených a menej rozvinutých oblastiach a regiónoch EÚ sa musia nájsť udržateľné a dlhodobé riešenia; zdôrazňuje, že sú potrebné finančné zdroje na oživenie regiónov poznačených poklesom populácie prostredníctvom investícií do sociálnych a demografických politík, ktoré podporujú rodiny, ako aj na poskytnutie primeranej podpory starnúcemu obyvateľstvu v Európe, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, mobilite a verejným službám; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné štruktúry na skúmanie trendov a navrhnutie opatrení, ktorými sa budú primerane riešiť demografické zmeny, napríklad pridaním osobitných kritérií do metodiky prideľovania prostriedkov pre štrukturálne fondy v budúcnosti;

23.  zdôrazňuje, že ženy boli neprimerane zasiahnuté v dôsledku pandémie spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje význam zavedenia rodovo responzívneho rozpočtovania s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký prospech z verejných výdavkov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom urýchlila zavedenie účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky na meranie príslušných výdavkov na rodovú rovnosť, ako sa uvádza v medziinštitucionálnej dohode, aby bolo možné preukázať hmatateľné výsledky pre rozpočet na rok 2022, ako aj vzhľadom na rozšírenie tejto metodiky na všetky programy VFR; okrem toho vyzýva na urýchlené vykonávanie stratégie EÚ pre rodovú rovnosť; zdôrazňuje znepokojujúce a narastajúce negatívne postoje v oblasti rodovej rovnosti a práv žien a dôležitosť mobilizácie všetkých nástrojov EÚ na riešenie tejto situácie; požaduje dodatočné zdroje na podporu ochrany a presadzovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístupu k nim, ako aj na podporu obhajkýň ľudských práv;

24.  zdôrazňuje, že pri procese obnovy sa nesmie na nikoho zabudnúť a že Únia a členské štáty musia preto riešiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2022 a Nástroj Európskej únie na obnovu by mali prispievať k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a plniť Európsky pilier sociálnych práv, a to podporou celoživotného vzdelávania, posilnením sociálneho dialógu a zaručením prístupu pre všetkých k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť, mobilita, primeraná výživa a dôstojné bývanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje pridanú hodnotu ESF+ a domnieva sa, že by sa mali prideliť primerané finančné prostriedky v rámci zdieľaného riadenia na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a budúcej záruky pre deti; víta zameranie nadchádzajúceho sociálneho samitu v Porte na sociálny rozmer Európy;

25.  zdôrazňuje, že odvetvia kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj kultúrny cestovný ruch, patria a budú aj naďalej patriť medzi hlavné odvetvia, ktoré znášajú ťarchu v dôsledku krízy, ktorú EÚ zažíva; požaduje prijatie dodatočných opatrení pre tieto odvetvia a dodatočné finančné prostriedky pre súvisiace programy EÚ, najmä pre program Kreatívna Európa; víta kreatívnu a interdisciplinárnu iniciatívu v rámci iniciatívy nový európsky Bauhaus;

Zaistenie bezpečného a prosperujúceho prostredia pre európskych občanov

26.  domnieva sa, že hospodársky rast a prosperita, vnútorná bezpečnosť, ochrana vonkajších hraníc EÚ, základné práva, riadne fungovanie schengenského priestoru a sloboda pohybu v rámci EÚ sú neoddeliteľne prepojené a vzájomne prospešné; zdôrazňuje, že ďalšia integrácia schengenského priestoru na základe odborného posudzovania by členským štátom poskytla na vonkajších hraniciach Únie väčšie finančné príležitosti na kontrolu hraníc; pripomína, že schengenský priestor prináša zúčastneným štátom hospodárske výhody; zdôrazňuje, že hospodárstvo EÚ by sa mohlo posilniť, ak by k schengenskému priestoru pristúpili kandidátske krajiny, ktoré už spĺňajú všetky technické požiadavky; zdôrazňuje, že pristúpenie týchto členských štátov k schengenskému priestoru by posilnilo vplyv rozpočtu EÚ a finančných prostriedkov EÚ určených na obnovu a že by malo priamy vplyv na dosiahnutie rýchlejšieho oživenia hospodárstva; opakuje svoju výzvu na urýchlené začlenenie Rumunska, Bulharska a Chorvátska do schengenského priestoru; zdôrazňuje význam robustnej investície EÚ do oblasti vnútornej bezpečnosti s cieľom posilniť presadzovanie práva EÚ a reakcie justície na hrozby cezhraničnej trestnej činnosti a podporiť výmeny informácií;

27.  berie na vedomie skutočnosť, že vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 sa na vykonávanie migračnej, azylovej a integračnej politiky stanovujú vyššie sumy ako v predchádzajúcich rokoch; očakáva, že azyl a migrácia budú aj naďalej medzi hlavnými bodmi programu EÚ; zdôrazňuje, že solidárne opatrenia, ako sú programy premiestňovania, presídľovanie alebo prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov, zostávajú aj naďalej nevyhnutné, kým nebude spoločný európsky azylový systém zmysluplne zreformovaný; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty budú naďalej vyžadovať finančnú podporu na účely prijímania, registrácie a preskúmania žiadostí o azyl, ako aj na účely návratov a premiestnenia; žiada, aby bolo viac finančných prostriedkov nasmerovaných na koordináciu s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu neregulárnej migrácie s cieľom kontrolovať a zastaviť obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo; je hlboko znepokojený pokračujúcimi stratami na životoch v Stredozemí a domnieva sa, že pátranie a záchrana je zodpovednosťou, ktorú nemožno ponechať výlučne na neštátne subjekty; dodáva, že finančnú podporu budú tiež naďalej vyžadovať krajiny mimo EÚ na vonkajších hraniciach Únie, ktoré čelia migračným tokom do EÚ; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v tejto súvislosti a jej nedávno posilnený mandát a žiada primerané financovanie tejto agentúry, aby mohla plniť svoje úlohy vo všetkých oblastiach zodpovednosti, ktoré patria do jej nového mandátu; trvá na tom, že účinné riadenie vonkajších hraníc musí byť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, pričom je potrebné dodržiavať najmä právo na azyl a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a to predovšetkým v súvislosti s nedávnymi obvineniami týkajúcimi sa možného zapojenia do zavracania migrantov na vonkajších hraniciach; pripomína preto, že v snahe prispieť k podpore základných práv v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc je potrebný nábor pracovníkov pre základné práva v súlade s článkom 110 nariadenia (EÚ) 2019/1896(13); zdôrazňuje, že zvýšenie rozpočtových prostriedkov pridelených agentúre Frontex musí byť sprevádzané zodpovedajúcim zvýšením zodpovednosti a transparentnosti a je podmienené záväzkom agentúry dodržiavať právo Únie;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky agentúry pôsobiace v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti, presadzovania práva, základných práv, azylu a migrácie a riadenia hraníc mali primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov, aby mohli plniť svoje rozšírené úlohy, a poukazuje na význam spolupráce medzi nimi, potrebu technologických inovácií a adaptácie a ich kľúčovú úlohu pri posilňovaní spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi; zdôrazňuje význam riadneho vykonávania a prevádzkového riadenia rozsiahlych informačných systémov EÚ v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

29.  dôrazne podporuje zvýšené úsilie EÚ o riešenie narastajúceho počtu bezpečnostných hrozieb, ako sú terorizmus, radikalizácia a násilný extrémizmus, nezákonné prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, počítačová kriminalita a hybridné hrozby v Európe a susedných krajinách, a dezinformačných kampaní proti európskym demokraciám riadených z tretích krajín, ako aj o lepšiu koordináciu týchto programov na úrovni EÚ; pripomína, že nedávne teroristické útoky dokazujú, že zlepšenie interoperability informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí je nevyhnutné na posilnenie vnútornej bezpečnosti Únie; konštatuje, že pandémia vedie k novým výzvam v oblasti trestnej činnosti; preto víta stratégiu pre bezpečnostnú úniu, ktorú Komisia predložila 24. júla 2020, a vyzýva na primerané financovanie akčných plánov, ktoré sú v nej obsiahnuté;

30.  pripomína, že dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom dodržiavania zásad správneho finančného riadenia zakotvených v článku 317 ZFEÚ; víta, že 1. januára 2021 nadobudlo účinnosť nariadenie o právnom štáte, ktorým sa stanovuje všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie, a je pevne odhodlaný zabezpečiť jeho úplné, okamžité a správne vykonávanie; vyzýva na výrazné posilnenie finančných prostriedkov vyčlenených na zabezpečenie ochrany týchto základných zásad; preto zdôrazňuje význam dobre vybavenej a dostatočne financovanej a personálne obsadenej Európskej prokuratúry (EPPO) na boj proti trestným činom poškodzujúcim rozpočet Únie, a trvá na tom, že musí byť schopná pokračovať v práci na otvorených prípadoch a mať kapacitu na preskúmanie a vyšetrenie všetkých nových prípadov;

31.  zdôrazňuje, že podpora európskych hodnôt a kultúr zohráva aktívnu úlohu pri podpore demokracie, nediskriminácie a rodovej rovnosti a v boji proti dezinformáciám a falošným správam; vyjadruje znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv v niektorých členských štátoch a zdôrazňuje potrebu finančných zdrojov na podporu slobody tlače, slobody médií a umeleckej slobody v Únii; zdôrazňuje, že nový program Občania, rovnosť, práva a hodnoty má strategický význam pre posilnenie európskeho občianstva, demokracie, rovnosti a právneho štátu v EÚ, ako aj pre podporu obetí rodovo motivovaného násilia; takisto pripomína, že program Spravodlivosť zahŕňa osobitný cieľ zameraný na podporu a propagáciu odbornej justičnej prípravy s cieľom pomáhať rozvoju spoločnej právnej a justičnej kultúry a kultúry právneho štátu; žiada, aby sa finančné prostriedky týchto programov počas obdobia VFR vynakladali rovnomerne, a naliehavo žiada, aby sa v plnej miere vynakladali ročné finančné prostriedky na zdôraznené osobitné ciele; okrem toho víta nepretržitú komplexnú prácu, ktorá sa týka prehľadu právnych predpisov a praxe členských štátov v týchto oblastiach, ktorú vykonáva Agentúra pre základné práva; domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy patrí medzi nástroje na riešenie viacerých výziev v oblasti demokracie a základných práv, a považuje za mimoriadne dôležité, aby každá inštitúcia EÚ zapojená do prípravy a riadenia nadchádzajúcej konferencie bola primerane vybavená administratívnym rozpočtom;

32.  pripomína kľúčový prínos Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) pri riešení základných príčin migrácie a núteného vysídľovania, pri podpore udržateľného rozvoja, demokracie, politických a hospodárskych reforiem, právneho štátu a ľudských práv, ako aj pri podpore volebných procesov; okrem toho zdôrazňuje strategický význam politiky rozširovania v krajinách západného Balkánu; v tejto súvislosti požaduje dodatočné finančné prostriedky pre západný Balkán a krajiny východného a južného susedstva, ako aj pre Agentúru Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) a humanitárnu pomoc; zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná za to, aby zabezpečila primerané zdroje na riešenie geopolitických dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, zaistila bezpečné a stabilné globálne prostredie a prejavila solidaritu s tretími krajinami, ktoré boli ťažko zasiahnuté, a to mobilizáciou nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti s cieľom pomôcť týmto krajinám posilniť kapacity ich systémov zdravotnej starostlivosti vrátane zlepšenia ich prístupu k vakcínam a zmierniť sociálno-ekonomický vplyv krízy; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať systém distribúcie vakcín proti ochoreniu COVID-19, COVAX, s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k vakcínam pre najzraniteľnejšie krajiny; okrem toho víta skutočnosť, že priama podpora sa poskytne susedstvu EÚ, a najmä jej bezprostrednému susedstvu;

33.  pripomína, že je dôležité, aby mal rozpočet EÚ dostatočne podrobnú nomenklatúru, ktorá rozpočtovému orgánu umožní, aby si účinne plnil svoju úlohu pri prijímaní rozhodnutí, a najmä Európskemu parlamentu, aby plnil úlohy demokratického dohľadu a kontroly vo všetkých okruhoch; zdôrazňuje preto, že rozpočtová nomenklatúra musí v plnej miere a čo najskôr odrážať dohodu o nariadení o NDICI; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila návrh opravného rozpočtu k rozpočtu EÚ na rok 2021, ktorým sa bude vykonávať dohoda dosiahnutá počas rokovaní o nariadení o NDICI o piatich samostatných balíkoch finančných prostriedkov pre geografické programy v Ázii, najmä na Blízkom východe, v južnej Ázii, Strednej Ázii, severnej a juhovýchodnej Ázii a Tichomorí, a to vytvorením zodpovedajúcich samostatných rozpočtových riadkov; domnieva sa, že takáto harmonizácia by sa mohla a mala vykonať pred rozpočtovým postupom na rok 2022;

34.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú finančnú podporu zo strany členských štátov, ako aj prostredníctvom Európskeho obranného fondu, s cieľom zaviesť postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ a zvýšiť bezpečnosť a strategickú autonómiu EÚ; okrem toho zdôrazňuje potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť a inovácie v európskom obrannom priemysle, čo môže prispieť k stimulácii rastu a vytvárania pracovných miest, a potrebu zvýšiť schopnosť nasadenia a operačnú účinnosť prostredníctvom zvýšeného úsilia v rámci spoločného rozvoja vojenských a civilných spôsobilostí;

Osobitné a prierezové otázky rozpočtu na rok 2022

35.  v rámci príprav na prijatie rozpočtu na rok 2022 očakáva, že sa v praxi využije plný potenciál balíka VFR, a má v úmysle dôkladne monitorovať vykonávanie všetkých prvkov dosiahnutej dohody; pripomína, že rok 2022 bude prvým rokom uplatňovania úprav špecifických pre program podľa článku 5 nariadenia o VFR, okrem iného pokiaľ ide o balíky finančných prostriedkov pre hlavné programy EÚ, ktoré sa majú financovať z nového mechanizmu založeného na pokutách;

36.  poukazuje na závažné zdržania pri vykonávaní programov a fondov EÚ, najmä tých v rámci zdieľaného riadenia, počas obdobia 2014 – 2020; vyzýva členské štáty, aby urýchlili vykonávanie týchto programov s cieľom neohroziť včasné spustenie nových programov EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027, ako aj programov financovaných z Nástroja Európskej únie na obnovu; je znepokojený rizikom ďalších oneskorení pri vykonávaní nových programov VFR, a to z dôvodu, že je potrebné, aby členské štáty najskôr splnili veľmi prísny časový harmonogram vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

37.  okrem toho vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím VFF na obdobie 2021 – 2027 a domnieva sa, že dôsledky tohto oneskorenia bude cítiť počas celého súčasného VFR; zdôrazňuje, že v dôsledku toho sa výrazne oneskorilo začatie všetkých hlavných programov EÚ, ako aj financovanie Európskej zelenej dohody a stratégie v oblasti digitalizácie; očakáva preto, že sa vyvinie maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby boli všetky nové programy EÚ v roku 2022 plne funkčné; v tejto súvislosti pripomína spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o riešení vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktoré bolo vydané v spoločných záveroch o rozpočte na rok 2021 a v ktorom sa uvádza najmä to, že osobitná pozornosť by sa mala venovať odvetviam hospodárstva najviac zasiahnutým krízou, ako sú cestovný ruch a MSP, ako aj osobám, ktorých kríza postihla najviac;

38.  okrem toho očakáva, že do rozpočtu na rok 2022 sa zahrnú platobné rozpočtové prostriedky na dostatočnej úrovni, a to na pokrytie nových programov, ako aj dokončenia predchádzajúcich programov, najmä v súvislosti s vyššou očakávanou potrebou, pokiaľ ide o platby v oblasti súdržnosti a rozvoja vidieka, a že sa zabezpečí, aby rozpočet Únie poskytoval potrebné hospodárske stimuly; je odhodlaný predchádzať akejkoľvek budúcej platobnej kríze, akou je tá, ku ktorej došlo na začiatku predchádzajúceho VFR, a na tento účel má v úmysle veľmi pozorne monitorovať úroveň neuhradených záväzkov (RAL); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila akýkoľvek návrh opravného rozpočtu, ktorý sa považuje za potrebný na zvýšenie platieb v súvislosti s ďalším zrýchlením programov EÚ;

39.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ sa v roku 2022 výrazne posilní prostredníctvom Nástroja Európskej únie na obnovu, pričom aspoň 60 % jeho celkových rozpočtových prostriedkov sa vyčlení v rámci jednotlivých programov do konca daného roka; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude pozorne monitorovať celkové vykonávanie tohto nástroja, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať kontrole Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje však znepokojenie nad oneskoreným začatím operácií prijímania a poskytovania úverov v rámci tohto nástroja, keďže nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch, ktorým sa povoľujú tieto operácie, ešte nenadobudlo účinnosť; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby členské štáty urýchlene ratifikovali uvedené nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch, aby sa neohrozila včasná obnova na úkor budúcich generácií;

40.  poukazuje na právne záväzný charakter plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov v priebehu súčasného VFR, ktorý je zakotvený v medziinštitucionálnej dohode, a opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie v tomto procese; zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2022 bude predstavovať most medzi prvým a druhým krokom tohto plánu; vyzýva najmä Radu, aby bezodkladne začala rokovania hneď ako Komisia predloží legislatívne návrhy o nových vlastných zdrojoch na základe mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, digitálnej dane a systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) s cieľom prijať rozhodnutie do 1. júla 2022; okrem toho očakáva, že diskusie o dani z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce sa úspešne ukončia do konca roka 2022, čo Komisii umožní predložiť návrh nového vlastného zdroja; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu bezproblémového vykonávania, aby nové vlastné zdroje pokrývali aspoň výdavky súvisiace so splácaním istiny a úrokov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu;

41.  okrem toho zdôrazňuje, že na rozpočet EÚ a vnútroštátne rozpočty negatívne vplývajú daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; vyzýva na posilnenú koordináciu v oblasti zdaňovania s cieľom chrániť zdroje príjmov EÚ a vnútroštátne zdroje príjmov;

42.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú decentralizované agentúry Únie pri poskytovaní operačnej podpory a odborných znalostí s cieľom zabezpečiť účinné plnenie cieľov politík EÚ; pripomína, že agentúry musia byť riadne personálne obsadené a mať primerané zdroje, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje povinnosti a prinášať čo najlepšie výsledky; zdôrazňuje, že úlohy agentúr sa vyvíjajú v súlade s politickými prioritami, a zdôrazňuje, že nové zodpovednosti musia sprevádzať nové zdroje;

43.  zdôrazňuje hodnotu pilotných projektov a prípravných akcií (PP-PA) pri testovaní nových politických iniciatív a vytváraní základov pre budúce akcie Únie; má preto v úmysle navrhnúť balík PP-PA v súlade so svojimi politickými prioritami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že PP-PA schválené v rozpočte sa budú vykonávať v plnom rozsahu, včas a v spolupráci s Európskym parlamentom a že budú viac zviditeľňované s cieľom maximalizovať ich vplyv;

44.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2022 náležite zohľadnila politické a rozpočtové priority Európskeho parlamentu uvedené v tomto uznesení; je však pripravený optimálne využiť existujúcu flexibilitu a ďalšie ustanovenia uvedené v nariadení o VFR a nariadení o rozpočtových pravidlách s cieľom posilniť v rozpočte na rok 2022 kľúčové programy EÚ a primerane reagovať na naliehavé potreby, ktoré okrem iného vznikajú v súvislosti so zdravotníckou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a s procesom obnovy; v tejto súvislosti trvá na včasnej aktivácii nástroja núdzovej podpory, ako aj na mobilizácii osobitných nástrojov VFR, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, s cieľom poskytnúť finančnú podporu vždy, keď to bude potrebné;

o
o   o

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (3) Ú. v. EÚ C 444 I, 22.12.2020. (4) Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, príloha 2: Vyhlásenia (Prijaté texty, P9_TA(2020)0357). (5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (6) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 23. (8) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 93, 17.3.2021, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24. (11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (12) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 18. (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia: smernice 2004/107/ES a smernice 2008/50/ES (2020/2091(INI))

P9_TA(2021)0107 A9-0037/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 191;

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (ďalej len „smernica o národných emisných stropoch“)(3),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/850/EÚ z 12. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií a podávanie správ o kvalite okolitého ovzdušia(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2018 s názvom Európa, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých (COM(2018)0330),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na kontrolu vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia (2008/50/ES, 2004/107/ES) z 28. novembra 2019 (SWD(2019)0427), ktorú vykonala Komisia,

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. júna 2020 o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (COM(2020)0266),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. januára 2021 s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie (COM(2021)0003),

–  so zreteľom na plán Komisie na úvodné posúdenie vplyvu v súvislosti s revíziou smerníc o kvalite okolitého ovzdušia,

–  so zreteľom na politiku EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (COM(2017)0012) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o Európe, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(9),

–  so zreteľom na výhľadové stanovisko Výboru regiónov z 2. júla 2020 s názvom Budúcnosť politiky EÚ v oblasti čistého ovzdušia v rámci cieľa nulového znečistenia(10),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 23/2018 z 11. septembra 2018 s názvom Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020,

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni z 18. januára 2021, ktoré uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, s názvom Politika EÚ v oblasti kvality ovzdušia: vykonávanie vybraných právnych predpisov EÚ a jeho prílohu I s názvom Mapovanie a hodnotenie miestnych politík v oblasti kvality ovzdušia. Aké ponaučenia z politiky kvality ovzdušia je možné vyvodiť z obmedzenia pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19?,

–   so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života z januára 2021 s názvom Znečistenie ovzdušia a COVID-19,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života z 18. marca 2019 vypracovanú pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vypracovala s názvom Vzorkovacie miesta pre kvalitu ovzdušia – reprezentatívnosť a porovnateľnosť merania v súlade so smernicou 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe,

–  so zreteľom na rezolúciu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 26. mája 2015 s názvom Health and the environment: addressing the health impact of air pollution (Zdravie a životné prostredie: riešenie vplyvu znečistenia ovzdušia na zdravie),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0037/2021),

A.  keďže čisté ovzdušie je nevyhnutné pre ľudské zdravie a kvalitu života, ako aj životné prostredie a v rámci cieľov udržateľného rozvoja predstavuje celosvetovú prioritu v oblasti zdravia;

B.  keďže znečistenie ovzdušia má cezhraničný charakter a keďže dochádza k významnej výmene látok znečisťujúcich ovzdušie medzi členskými štátmi, ako aj medzi krajinami EÚ a tretími krajinami, ako sa uvádza v druhom výhľade pre čisté ovzdušie; keďže v mnohých prípadoch sa škodlivé účinky zlej kvality ovzdušia stali miestnym problémom v členských štátoch, ktoré nemôžu prijať opatrenia týkajúce sa zdrojov emisií mimo svojho územia;

C.  keďže znečistenie ovzdušia je najväčším environmentálnym rizikom pre zdravie v Európe(11), ktoré postihuje regióny, sociálno-ekonomické a vekové skupiny nerovnomerne a ktoré podľa najnovších odhadov Európskej environmentálnej agentúry spôsobuje takmer 400 000 predčasných úmrtí ročne; keďže v roku 2018 boli koncentrácie tuhých častíc 2,5 (PM2,5) v EÚ28 príčinou približne 379 000 predčasných úmrtí spôsobených dlhodobým vystavením; keďže sa odhaduje, že vystavenie koncentráciám NO2 a O3 v EÚ v roku 2018 spôsobilo približne 54 000 predčasných úmrtí, resp. 19 400 predčasných úmrtí(12);

D.  keďže znečistenie ovzdušia súvisí s respiračnými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, mŕtvicami a rakovinou, pričom nedávne štúdie nachádzajú spojenie aj s nepriaznivými vplyvmi na plodnosť, tehotenstvo a novorodencov, ako aj s demenciou(13), štrukturálnymi zmenami mozgu u detí, Alzheimerovou chorobou, systematickým zápalom a kognitívnymi poruchami(14) a úmrtnosťou súvisiacou s cukrovkou(15); keďže celkový počet predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia sa od roku 1990 znížil o viac ako 50 %(16);

E.  keďže existujú dôkazy o tom, že vystavenie znečisteniu ovzdušia by mohlo ovplyvniť zdravotný stav ľudí, ktorí sa nakazia ochorením COVID-19, a to najmä v dôsledku narušenia dýchacieho a imunitného systému a vylučovania proteínov, ktoré umožňujú vstup vírusu do buniek(17);

F.  keďže podľa druhej správy Komisie s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie počet predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia za rok pravdepodobne do roku 2030 klesne približne o 55 % v porovnaní s rokom 2005, ak členské štáty vykonajú všetky opatrenia uvedené v existujúcich právnych predpisoch EÚ upravujúcich zdroje znečistenia ovzdušia;

G.  keďže mestské obyvateľstvo je najviac vystavené znečisteniu ovzdušia a keďže celosvetovo len jedna osoba z desiatich žije v meste, ktoré spĺňa usmernenia WHO o kvalite ovzdušia(18); keďže v súčasnosti žije 75 % obyvateľstva EÚ v mestských a prímestských oblastiach(19);

H.  keďže 98 % mestského obyvateľstva EÚ je vystavených úrovni ozónu, ktorá presahuje usmernenia WHO; keďže 77 % obyvateľstva EÚ28 je vystavených úrovniam tuhých častíc PM2,5 presahujúcim usmernenia WHO(20);;

I.  keďže časopis The Lancet Planetary Health uverejnil 19. januára 2021 štúdiu o posúdení vplyvu znečistenia ovzdušia na úmrtnosť v takmer tisíc mestách v Európe(21); keďže sa zistilo, že prvých desať miest s najnižšou úmrtnosťou v dôsledku znečistenia NO2 a PM2,5 sa nachádza prevažne v severnej Európe; keďže výzvy v oblasti kvality ovzdušia sa medzi jednotlivými miestami značne líšia a keďže hlavný zdroj problémov siaha od vykurovacích systémov až po dopravu; keďže napriek hospodárskemu rastu existuje všeobecný trend zlepšovania kvality ovzdušia v porovnaní s rokom 1990;

J.  keďže znečistenie ovzdušia spôsobuje značné ľudské a hospodárske náklady, ako sú zníženie strednej dĺžky života, zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, zníženie produktivity práce, degradácia ekosystémov, strata biodiverzity a zmena klímy; keďže náklady znečistenia ovzdušia z hľadiska spoločnosti, zdravia a hospodárskych činností v Európe dosahujú celkovo 330 až 940 miliárd EUR ročne, ale keďže náklady na všetky opatrenia, ktoré vedú k zlepšeniu kvality ovzdušia, predstavujú 70 až 80 miliárd EUR ročne(22); keďže náklady na nečinnosť vrátane škodlivých vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie občanov, hospodárstvo a spoločnosť výrazne prevyšujú náklady na riešenie napriek tomu, že si to vyžaduje rôzne politické opatrenia; keďže podľa odhadov Komisie by úplné vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti čistého ovzdušia mohlo viesť k čistým prínosom až do výšky 42 miliárd EUR ročne do roku 2030, najmä v dôsledku nižšej miery úmrtnosti a chorobnosti(23);

K.  keďže v období rokov 1990 až 2018 zaznamenala EÚ zníženie emisií všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie; keďže najväčší pokles bol zaznamenaný v prípade oxidov síry (SOx), ktoré klesli o 90 %, po ktorých nasledovali nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a oxidy dusíka (NOx), ktoré klesli približne o 60 %, resp. 55 %; keďže emisie jemných tuhých častíc (PM2,5) sa od roku 1990 znížili takmer o polovicu a emisie amoniaku (NH3) približne o jednu štvrtinu(24); keďže emisie NH3 sa od roku 2010 stabilizovali;

L.  keďže podľa najnovších dostupných údajov z roku 2018 muselo 10 členských štátov znížiť svoje emisie NH3 až o 10 % za menej ako dva roky a šesť, resp. päť členských štátov muselo znížiť svoje emisie PM2,5, resp. NOx až o 30 % alebo viac, aby dodržali stropy na rok 2020 uvedené v smernici o národných emisných stropoch(25);

M.  keďže znečistenie ovzdušia vedie k zhoršovaniu životného prostredia a má významné nepriaznivé účinky na prírodné ekosystémy a biodiverzitu vrátane eutrofizácie, acidifikácie a poškodenia vegetácie prízemným ozónom, kvality vody a pôdy a ekosystémových služieb, ktoré podporujú, ako aj na klímu, a môže poškodiť zastavané prostredie a kultúrne dedičstvo; keďže látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré v súčasnosti najviac poškodzujú ekosystémy, sú O3, NH3 a NOX; keďže znečistenie ovzdušia v súčasnosti spôsobuje, že približne dve tretiny plochy ekosystémov v EÚ sú vystavené eutrofizácii;

N.  keďže ukladanie zlúčenín dusíka vypúšťaných do ovzdušia ako NOx a NH3 môže spôsobiť eutrofizáciu, t. j. nadmerný prísun živín; keďže síra, ako aj zlúčeniny dusíka spôsobujú acidifikáciu; keďže eutrofizácia a acidifikácia môžu ovplyvniť suchozemské a vodné ekosystémy a môžu viesť k zmenám v rozmanitosti druhov a k invázii nových druhov; keďže acidifikácia môže viesť aj k zvýšenej mobilizácii toxických kovov vo vode alebo v pôde, čo zvyšuje riziko ich prieniku do potravinového reťazca;

O.  keďže vysoké úrovne O3 poškodzujú rastlinné bunky a narúšajú rozmnožovanie a rast rastlín, čím zmenšujú výnosy poľnohospodárskych plodín, rast lesov a biodiverzitu; keďže meniace sa klimatické podmienky a zvýšené emisie oxidu uhličitého (CO2) a iných znečisťujúcich látok, ako je reaktívny dusík, menia reakcie vegetácie na O3; keďže tieto modifikátory ovplyvňujú množstvo O3 odoberaného listami, čím sa mení rozsah účinkov na rast rastlín, výnosy plodín a ekosystémové služby(26);

P.  keďže znečisťujúce látky toxických kovov, ako sú olovo (Pb), ortuť (Hg) a kadmium (Cd), môžu mať škodlivé účinky nielen na ľudí, ale aj na rastliny a zvieratá a hoci ich atmosferická koncentrácia môže byť nízka, napriek tomu prispievajú k ukladaniu a zhromažďovaniu toxických kovov v pôde, sedimentoch a organizmoch; keďže toxické kovy a stále organické zlúčeniny majú okrem environmentálnej toxicity tendenciu k bioakumulácii vo zvieratách a v rastlinách a k biomagnifikácii, čo znamená, že koncentrácie v tkanivách organizmov na vyšších úrovniach potravinového reťazca postupne stúpajú;

Q.  keďže v cestnej doprave došlo v porovnaní s rokom 1990 k výraznému zníženiu všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie napriek nárastu osobnej a nákladnej dopravy; keďže cestná doprava je stále primárnym zdrojom emisií NOx, pričom zodpovedá za 39 % celkových emisií NOx v EÚ, a druhým najväčším zdrojom emisií čierneho uhlíka (26 %) a olova (16 %) v EÚ; keďže ide o hlavný zdroj znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach v dôsledku emisií z vozidiel (výfukové emisie súvisiace s dopravou), ako aj opotrebovania bŕzd a pneumatík (nevýfukové emisie súvisiace s dopravou); keďže vozidlá na naftový pohon sú zodpovedné za približne 75 % celkových nákladov na znečistenie ovzdušia v súvislosti s cestnou dopravou v Európe(27);

R.  keďže poľnohospodárstvo je tretím najväčším zdrojom primárnych emisií PM10 v EÚ, ako zdôrazňuje EEA; keďže emisie NH3 z poľnohospodárstva prispievajú k epizódam vysokých koncentrácií PM, ku ktorým dochádza v celej Európe na jar, ako aj ku krátkodobým a k dlhodobým negatívnym vplyvom na zdravie(28); keďže emisie metánu z poľnohospodárstva sú dôležitým prekurzorom prízemného ozónu, čo má nepriaznivé účinky na ľudské zdravie;

S.  keďže odvetvie výroby a distribúcie energie je zodpovedné za viac ako polovicu emisií SOx(29) a jednu pätinu emisií NOx(30) v 33 členských krajinách EEA;

T.  keďže závody na spracovanie čierneho a hnedého uhlia prispievajú k emisiám ortuti v EÚ a keďže 62 % emisií ortuti z priemyslu v EÚ pochádza z uhoľných tepelných elektrární(31); keďže ortuť je nebezpečný neurotoxín, ktorý je škodlivý pre nervový systém už pri relatívne nízkych úrovniach expozície;

U.  keďže v roku 2005 sa v moriach okolo Európy (Baltské more, Severné more, severovýchodná časť Atlantického oceánu, Stredozemné more a Čierne more) emisie oxidu siričitého (SO2) z medzinárodnej lodnej dopravy odhadovali na 1,7 milióna ton ročne, emisie NO2 na 2,8 milióna ton a PM2,5 na 195 000 ton(32); keďže vo vedeckej štúdii, ktorú si objednala Komisia, sa dospelo k záveru, že bez ďalších opatrení sa námorné emisie NOx v priebehu desaťročia pravdepodobne vyrovnajú pevninským emisiám NOx(33);

V.  keďže hoci rámec politiky EÚ v oblasti kvality vonkajšieho ovzdušia je dobre štruktúrovaný, právne predpisy EÚ týkajúce sa kvality vnútorného ovzdušia sú rozdrobené; keďže môže byť potrebný celostnejší politický prístup EÚ k znečisťovaniu ovzdušia, ktorý zaručí, že právne predpisy týkajúce sa kvality okolitého ovzdušia, zdravia a bezpečnosti pri práci, chemických látok a budov budú plne jednotné a vzájomne sa podporujúce, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečnými látkami v spotrebiteľských výrobkoch;

W.  keďže 13 z 18 prebiehajúcich konaní v prípade nesplnenia povinnosti voči 18 členským štátom bolo začatých z dôvodu emisií PM10 presahujúcich limitné hodnoty EÚ, 11 z dôvodu emisií NO2 a 1 z dôvodu emisií SO2, pričom šesť ďalších konaní v prípade nesplnenia povinnosti je otvorených kvôli neplneniu požiadaviek na monitorovanie; keďže limitné hodnoty PM10 a SO2 mali byť dosiahnuté do roku 2005;

X.  keďže za rok 2019 nahlásilo 17 členských štátov prekročenie noriem kvality ovzdušia EÚ v prípade NO2, 14 členských štátov nahlásilo prekročenie hodnôt v prípade PM10, 4 členské štáty nahlásili prekročenie v prípade PM2,5 a 1 v prípade SO2;

Y.  keďže súčasná situácia si vyžaduje, aby sa krajinám poskytla väčšia podpora (technologická, logistická a finančná podpora a usmernenie) s cieľom zlepšiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

Z.  keďže podľa nedávneho rozhodnutia miestneho súdu je samospráva bruselského regiónu, v ktorom sídlia inštitúcie EÚ, zo zákona do šiestich mesiacov povinná zaviesť systémy merania kvality ovzdušia na najrušnejších cestách, ako je Rue de la loi, a merať koncentráciu NO2, hrubých tuhých častíc (PM10) a jemných tuhých častíc (PM2,5);

AA.  keďže väčšina obyvateľov EÚ považuje verejné opatrenia na podporu dobrej kvality ovzdušia za nedostatočné a keďže viac ako 70 % obyvateľstva EÚ očakáva, že EÚ navrhne ďalšie opatrenia(34); keďže zlepšovanie kvality ovzdušia súvisí aj so zmenami v zmýšľaní spoločnosti, čo sa nedá ľahko dosiahnuť právnymi zmenami, ale skôr informačnými kampaňami o prínosoch politík v oblasti čistého ovzdušia;

Čiastočne účinný nástroj, ktorý treba zlepšiť

1.  uznáva, že tri piliere politiky EÚ v oblasti čistého ovzdušia boli úspešné pri podpore klesajúceho trendu v oblasti emisií a koncentrácií väčšiny látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe; zdôrazňuje, že hoci smernice o kvalite okolitého ovzdušia boli účinné pri stanovovaní spoločných noriem kvality ovzdušia EÚ a uľahčovaní výmeny informácií o kvalite ovzdušia, boli len čiastočne úspešné pri znižovaní znečistenia ovzdušia a zmierňovaní jeho nepriaznivých účinkov na zdravie, kvalitu života a životné prostredie; upozorňuje na to, že veľa členských štátov nedodržiava súčasné normy kvality ovzdušia a neprijalo dostatočné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a na udržanie hodnôt prekročení na čo najnižšej úrovni, a to aj po tom, ako Komisia začala konanie v prípade nesplnenia povinnosti, a po vydaní súdnych príkazov požadujúcich dodržiavanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia;

2.  zdôrazňuje, že na väčšine európskych území došlo k zvýšeniu počtu patologických stavov spojených so znečistením ovzdušia, ako sú astma, neurotoxické choroby a choroby spôsobené endokrinnými disruptormi, čo odôvodňuje nielen plnohodnotné uplatňovanie európskych právnych predpisov, ale aj rýchle a účinné konania Komisie v prípade nesplnenia povinnosti zo strany členských štátov;

3.  uznáva skutočnosť, že znečistenie ovzdušia nepozná hranice a že dochádza k významnej výmene látok znečisťujúcich ovzdušie medzi členskými štátmi, ako aj medzi krajinami EÚ a tretími krajinami, ako sa uvádza v druhom výhľade pre čisté ovzdušie; poukazuje na to, že členské štáty nemôžu prijať opatrenia týkajúce sa zdrojov emisií mimo svojho územia; nabáda Komisiu, aby pri návrhu novej politiky v oblasti kvality ovzdušia zohľadnila zložitú povahu znečistenia ovzdušia (napr. vytváranie sekundárnych tuhých častíc, globálny prenos znečistenia ovzdušia a prenos znečistenia ovzdušia na úrovni EÚ) s cieľom zabezpečiť integrovaný a celostný prístup;

4.  poznamenáva, že smernice o kvalite okolitého ovzdušia vychádzajú z noriem kvality ovzdušia, ktoré sú v súčasnosti staré 15 až 20 rokov, a že niektoré z nich majú oveľa slabšie účinky ako súčasné usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a odhadované referenčné úrovne založené na nadmernom celoživotnom riziku rakoviny, a úrovne navrhované najnovšími vedeckými dôkazmi o vplyve na zdravie ľudí a životné prostredie; víta záväzok prijatý v rámci Európskej zelenej dohody, ktorým je zrevidovanie noriem kvality ovzdušia, a vyzýva Komisiu o lepšie zosúladenie hodnôt PM10, PM2.5, SO2 a O3 s usmerneniami WHO, a hodnôt benzénu (C6H6) a benzo(a)pyrénu (BaP) s referenčnými úrovňami WHO, a to legislatívnymi zmenami smerníc o kvalite okolitého ovzdušia po dokončení komplexného posúdenia vplyvu na zdravotné, environmentálne, spoločenské a hospodárske aspekty; trvá na tom, že usmernenia WHO sa v súčasnosti revidujú a že ich uverejnenie možno očakávať v blízkej budúcnosti; poukazuje na potrebu aktualizovať normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia hneď, ako budú k dispozícii nové usmernenia WHO, a zahrnúť povinnosť pravidelného preskúmania noriem na základe najnovších vedeckých a technických dôkazov s cieľom zosúladiť ich s pravidelne aktualizovanými usmerneniami WHO; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aj najnovšie kritické záťaže pri ochrane ekosystémov stanovené v Dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov;

5.  zdôrazňuje, že podľa údajov zhromaždených Európskou environmentálnou agentúrou a napriek zníženiu emisií PM10 je väčšina mestského obyvateľstva v európskych krajinách monitorovaných v rokoch 2000 až 2015 vystavená koncentráciám prekračujúcim ročnú orientačnú hodnotu odporúčanú v usmerneniach WHO; žiada Komisiu, aby navrhla právne predpisy tam, kde existujú právne medzery, a aby preskúmala aj vedľajšie prínosy z hľadiska iných druhov znečistenia, ako je napríklad hluk; žiada Komisiu, aby preskúmala dôsledky znečistenia vnútorného ovzdušia a možné legislatívne prostriedkov nápravy pre všetky relevantné zdroje znečistenia vnútorného ovzdušia;

6.  odporúča, aby revidované normy kvality ovzdušia a požiadavky na monitorovanie v prípade potreby a na základe posúdenia najnovších vedeckých dôkazov zahŕňali aj iné neregulované znečisťujúce látky s preukázanými nepriaznivými vplyvmi na zdravie a životné prostredie v EÚ, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík, ortuť a amoniak; zdôrazňuje ambíciu EÚ zaujať vedúce postavenie pri transformácii na zdravú planétu a pripomína, že na to, aby sa stala svetovým lídrom, by mala ísť príkladom a prijať a presadzovať okrem iného ambiciózne normy kvality pre všetky látky znečisťujúce ovzdušie;

7.  poznamenáva, že veľká väčšina konaní v prípade porušenia povinnosti, ktoré Komisia doteraz začala, sa týka prekročenia limitných hodnôt, čo dokazuje, že limitné hodnoty sú najlepšie vynútiteľné prvky smernice o kvalite okolitého ovzdušia; vyzýva Komisiu, aby navrhla nahradenie súčasných cieľových hodnôt (O3, As, Cd, Ni a BaP) limitnými hodnotami; poukazuje na to, že ročné normy umožňujú vznik nepozorovaných prudkých zvýšení koncentrácií znečisťujúcich látok, najmä v prípade PM2.5;

8.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala zoznam sledovaných látok alebo zlúčenín, ktoré vo verejnosti alebo vedeckej obci vzbudzujú obavy z hľadiska zdravia (ďalej len „zoznam sledovaných látok“), ako sú napríklad mikroplasty, s cieľom umožniť reagovať na nové poznatky o relevantnosti týchto nových zlúčenín pre ľudské zdravie, a na nové poznatky o najvhodnejších prístupoch a metodikách monitorovania;

Meranie znečistenia ovzdušia

9.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby členské štáty merali kvalitu ovzdušia na vhodných miestach a pri zdrojoch emisií, aby sa tak zabránilo podhodnoteniu alebo nadhodnoteniu znečistenia ovzdušia a aby sa získali reprezentatívne výsledky; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje siete monitorovania, rozšírili poznatky o úrovniach znečisťujúcich látok na svojom území a zhodnotili úroveň sietí monitorovania kvality ovzdušia vzhľadom na ich schopnosť identifikovať chronické a epizodické prípady znečistenia ovzdušia a prijať opatrenia v záujme ich riešenia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti presadzovala povinnosti vyplývajúce zo smernice a zabezpečila porovnateľnosť vzorkovacích miest a ich reprezentatívnosť pre konkrétnu oblasť, a to aj poskytovaním okamžitej podpory členským štátom pri vytváraní kombinácie stálych monitorovacích miest a modelovania, prípadne aj pasívnych vzorkovacích miest, s cieľom zaručiť reprezentatívne výsledky a zabrániť systémovým nedostatkom, ako aj prostredníctvom odbornej prípravy a náboru odborníkov a zvýšením presnosti inšpekcií, kontrol a monitorovania a vytvorením platformy na výmenu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že treba sústavne vzdelávať nových odborníkov vrátane rekvalifikácie tých, ktorí pracovali v iných oblastiach a ktorí chcú pôsobiť v tejto oblasti, ako aj mladých nezamestnaných; zdôrazňuje, že možnosť členských štátov vybrať si monitorovacie miesta, z ktorých oznamujú EEA údaje, môže tiež viesť k prípadnému podhodnoteniu koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie;

10.  uznáva, že členské štáty vytvorili sieť monitorovania kvality ovzdušia na základe spoločných kritérií vymedzených v smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia s viac ako 4 000 monitorovacích staníc a 16 000 vzorkovacích miest; poukazuje na to, že ustanovenia o umiestnení zahŕňajú viaceré kritériá a ponúkajú určitý stupeň flexibility, čo môže sťažiť overovanie a často viesť k situáciám, že siete monitorovania v mestách neposkytujú informácie o miestach s najvyššími koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie, v dôsledku čoho hrozí, že prekročené limitné hodnoty zostanú nepovšimnuté; naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s článkom 28 smernice 2008/50/ES poskytla bezodkladne usmernenia o tom, ako zriadiť siete monitorovania; vyzýva Komisiu, aby v rámci návrhov revidovaných smerníc o kvalite okolitého ovzdušia preskúmala a stanovila nové záväzné pravidlá pre umiestňovanie monitorovacích staníc a vzorkovacích miest, ako napríklad možnosť, aby Komisia požadovala umiestnenie ďalších monitorovacích miest tam, kde je to potrebné, s cieľom zabezpečiť lepšie meranie znečistenia ovzdušia, alebo aby stanovila minimálny počet meracích staníc podľa typu zdroja emisií (doprava, priemysel, poľnohospodárstvo alebo bývanie);

11.  domnieva sa, že efektívnejšia sieť na monitorovanie kvality ovzdušia musí byť tiež schopná merať vplyv hlavných zdrojov znečistenia na normy kvality ovzdušia v okolitých dedinách a chránených ekosystémoch a poskytovať viac informácií o rozsahu posudzovaných znečisťujúcich látok;

12.  vyzýva Komisiu, aby predložila jednak opatrenia na podporu členských štátov v investíciách do posilňovania monitorovacích sietí, výstavby monitorovacích staníc a odbornej prípravy a najímania odborníkov a analytikov, jednak na podporu prísnejšieho presadzovania, kontroly a monitorovania;

13.  navrhuje zavedenie kombinácie stálych monitorovacích staníc, modelovania a prípadne aj pasívnych vzorkovacích miest, pretože stálymi monitorovacími stanicami je ťažké zachytiť vysokú variabilitu látok znečisťujúcich ovzdušie; zdôrazňuje, že modelovanie kvality ovzdušia môže dopĺňať odber vzoriek; poukazuje preto na to, že smernice o kvalite okolitého ovzdušia by mali jasnejšie začleniť modelovanie kvality ovzdušia (s vhodným priestorovým rozlíšením) do procesu hodnotenia kvality ovzdušia; zdôrazňuje význam údajov o kvalite ovzdušia v reálnom čase; poukazuje na to, že Komisia by mala vždy vziať do úvahy najnovšie technické meracie systémy, normy a štandardy;

14.  zdôrazňuje, že hoci smernice o kvalite okolitého ovzdušia obsahujú ustanovenia o znižovaní emisií na miestach, kde ľudia najviac trpia znečistením ovzdušia alebo na ktorých sú koncentrácie najvyššie, Komisia však musí poskytnúť ďalšie usmernenia týkajúce sa makroškálovania vzorkovacích miest s cieľom posilniť vykonávanie týchto osobitných ustanovení; poznamenáva, že slabšie sociálno-ekonomické skupiny sú vystavené znečisteniu ovzdušia v oveľa väčšej miere, pretože je pravdepodobnejšie, že žijú v blízkosti zdrojov silného znečistenia, a to vonkajších, ako sú dopravné a priemyselné oblasti, a vnútorných, ako je spaľovanie nekvalitných tuhých palív na vykurovanie domácnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ treba náležite a lepšie zohľadniť vystavenie ľudí znečisteniu ovzdušia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby do indexov kvality ovzdušia zahrnula nové ukazovatele, ako je hustota obyvateľstva v okolí monitorovacích staníc a vzorkovacích mies, s cieľom určiť kritériá pre „všeobecnú expozíciu obyvateľstva“ a ustanovenia o reprezentatívnosti monitorovacích miest, ako aj vymieňať existujúce najlepšie postupy v tomto smere, ako je napríklad vytváranie prioritných oblastí pre zlepšovanie kvality ovzdušia; zdôrazňuje však, že tieto nové kritériá by mali dopĺňať, a nie nahrádzať limitné hodnoty, ktoré sa zatiaľ ukázali ako najlepšie vynútiteľné normy, a že rovnaké normy kvality ovzdušia sa musia uplatňovať v celej Európe;

Ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19

15.  poukazuje na to, že pandémia ochorenia COVID-19 je príkladom neoddeliteľného prepojenia zdravia človeka so zdravím ekosystému; zdôrazňuje potrebu zahrnúť skúsenosti týkajúce sa znečistenia ovzdušia získané počas pandémie ochorenia COVID-19 do navrhovania nových politík;

16.  poznamenáva, že opatrenia na obmedzenie pohybu na kontrolu šírenia pandémie viedli k dočasnému zníženiu dopravy a priemyselnej činnosti a následne aj k historicky najväčšiemu poklesu emisií a znečistenia ovzdušia v rámci celého kontinentu, pričom koncentrácie znečisťujúcich látok boli výrazne pod zákonnými limitmi a odporúčaniami WHO, čo jasne poukazuje na účinok ľudskej činnosti na životné prostredie; navrhuje, aby sa analyzovali všetky opatrenia s cieľom pochopiť ich vplyv a vyjadruje poľutovanie nad tým, že nepretržité dlhodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia môže zhoršiť vplyv respiračných ochorení, ako je COVID-19; je znepokojený rizikom, že znečistenie sa môže vrátiť na predchádzajúce úrovne alebo dokonca na ešte vyššie úrovne, a varuje pred odkladaním alebo rušením miestnych opatrení zameraných na zníženie znečistenia ovzdušia; zdôrazňuje skutočnosť, že výrazné zníženie znečistenia ovzdušia by malo z dlhodobého hľadiska značný prínos pre ľudské zdravie, ako aj pre poľnohospodárstvo a prírodné ekosystémy; zdôrazňuje preto, že boj proti znečisteniu ovzdušia musí byť jadrom plánu obnovy EÚ a že povinné požiadavky EÚ na kvalitu ovzdušia a ich účinné presadzovanie sú kľúčom k zaručeniu zdravia občanov a k zlepšeniu ich odolnosti voči budúcim zdravotným hrozbám; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili ambicióznosť svojich politík v oblasti čistého ovzdušia, a to aj cieleným využívaním finančných prostriedkov z mechanizmu EÚ na podporu obnovy a odolnosti;

17.  poznamenáva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že zníženie motorizovanej dopravy a zmeny v modeloch mobility sú účinným nástrojom na zníženie znečistenia ovzdušia v mestách; domnieva sa preto, že by sa mali podporovať osvedčené postupy, ako je nákupy v blízkom okolí, dobrovoľná práca na diaľku, elektronická administratíva alebo nejednotný pracovný čas;

Podpora úspešných miestnych politík v oblasti kvality ovzdušia

18.  zdôrazňuje, že jasný klesajúci trend v oblasti znečistenia ovzdušia možno pozorovať najmä pri vykonávaní kombinácie politík, a preto je pre ich úspech nevyhnutný ucelený prístup v rámci celej EÚ pri tvorbe a vykonávaní miestnych politík; zdôrazňuje, že dosiahnutie súdržnosti politík si vyžaduje aj spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti úzko spolupracovali s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi; vyzýva členské štáty, aby vypracovali súdržné a dlhodobé stratégie pre čistejšie ovzdušie; vyzýva Komisiu, aby v smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia zaviedla nové právne ustanovenia s cieľom zabrániť zrušeniu miestnych politík a opatrení, ktoré sa ukázali ako účinné pri zlepšovaní kvality ovzdušia, bez hĺbkovej analýzy alebo posúdenia;

19.  víta kontrolu vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia zverejnenú v roku 2019, ktorú vykonala Komisia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rýchlej a efektívnejšej spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom podporiť dodržiavanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia, a to aj prostredníctvom financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú pomoc a odborné znalosti vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom, ktoré sa stretávajú s ťažkosťami pri presadzovaní a vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia;

20.  nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali a vykonávali strategické plány udržateľnej mestskej mobility založené na dôkazoch a zamerané na koordinované plánovanie politík, stimulov a dotácií, ako aj na rôzne odvetvia a spôsoby dopravy, a investície do technológií týkajúcich sa ekologických spôsobov dopravy a mobility ako služby a investície do infraštruktúry pre aktívnu a spoločnú mobilitu a mobilitu s nízkymi emisiami, do schém nabíjania vozidiel, ako aj opatrenia súvisiace s dopytom na zvýšenie informovanosti verejnosti a zintenzívnenie komunikácie o úlohe EÚ pri riešení znečistenia ovzdušia;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli mestá zdravšie a aby sa výrazne znížili úrovne znečistenia ovzdušia; vyzýva miestne orgány, aby vypracovali udržateľné mestské plány vrátane opatrení, ako je vytváranie zelených plôch, peších zón a zón bez áut v centrách miest, a aby podporovali chôdzu a cyklistiku, využívanie dostupnej verejnej dopravy, spoločných a udržateľných riešení v oblasti mobility a zároveň zabezpečili koexistenciu s motorizovanou dopravou; zdôrazňuje, že široké, dobre udržiavané a bezbariérové chodníky a cyklistické jazdné pruhy s dôrazom na centrálne ulice, využívané na dochádzku do práce a školy a začlenené do existujúcich cestných sietí pri súčasnom bezpečnom oddelení automobilových jazdných pruhov, môžu podnecovať aktívne cestovanie, ako je cyklistika a chôdza; naliehavo vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby prijali ambiciózne politiky a opatrenia; domnieva sa, že základom dlhodobého mestského plánovania by mali byť tzv. 15-minútové mestá, v ktorých sú domovy, pracoviská, verejné služby a obchody prístupné do 15 minút pešo alebo verejnou dopravou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla každoročné ocenenie pre mestá alebo regióny, ktoré prijali najlepšie opatrenia s viditeľnými účinkami a konkrétnymi výsledkami pri znižovaní znečistenia ovzdušia, s cieľom povzbudiť miestne a vnútroštátne orgány, aby boli aktívnejšie a efektívnejšie, a aby tieto opatrenia propagovala na európskej úrovni;

22.  zdôrazňuje, že v nedávnej stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa odporúča zvýšiť podiel jednotlivých druhov hromadnej dopravy, chôdze a cyklistiky, ako aj automatizovanej, prepojenej a multimodálnej mobility s cieľom výrazne znížiť znečistenie a dopravné preťaženie, najmä v mestách, a zlepšiť zdravie a životné podmienky občanov;

23.  vyzýva na primerané investície do rozsiahlej cyklistickej infraštruktúry, najmä v mestských oblastiach, s cieľom zaistiť bezpečnosť všetkých zraniteľných účastníkov cestnej premávky a zvýšiť atraktívnosť cyklistiky ako efektívneho a zdravého spôsobu dochádzania do práce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jednoduchú intermodalitu medzi železnicou a cyklistikou s cieľom zabezpečiť udržateľné dochádzanie do práce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; nabáda preto na rozšírenie siete EuroVelo;

24.  zdôrazňuje, že služby verejnej dopravy, najmä vo vidieckych oblastiach, sú často neuspokojivé, nepravidelné a drahé;

Vplyv politík EÚ v oblasti kvality ovzdušia

25.  víta oznámenie akčného plánu nulového znečistenia, ktorý vypracovala Komisia; pripomína úzky vzťah medzi ochranou prírody a kvalitou ovzdušia a zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia je záťažou, ktorá si vyžaduje celostný prístup, keďže má negatívny vplyv na život v pôde a vode prostredníctvom eutrofizácie a acidifikácie; upozorňuje, že akékoľvek nové opatrenia budú zbytočné, pokiaľ sa kvalita ovzdušia náležite nestane prioritou a nebude sa zohľadňovať vo všetkých právnych predpisoch EÚ v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi a právnymi predpismi EÚ o zdrojoch emisií, ako sú klíma, energetika, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo a nakladanie s odpadom, pričom sa zabráni rozporom a zabezpečí väčšia synergia medzi všetkými oblasťami politík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach a aby zvážili všetky technické riešenia na zníženie emisií technologicky neutrálnym spôsobom s cieľom pomôcť miestnym orgánom nastúpiť na ambicióznu, ale náročnú cestu smerom k nulovým emisiám a čistejšiemu vzduchu;

26.  poukazuje na rastúce prepojenie medzi znečistením ovzdušia a zmenou klímy, o čom svedčia rastúce koncentrácie ozónu spôsobené nárastom teplôt a opakujúcimi sa vlnami horúčav; domnieva sa, že celostný prístup k boju proti znečisťovaniu ovzdušia je zlučiteľný s individuálnou analýzou konkrétnych vlastností každej znečisťujúcej látky, napríklad ozónu – bezfarebného štipľavého plynu, ktorý nie je primárnou znečisťujúcou látkou, pričom pri jeho predchádzaní sú potrebné opatrenia na dlhodobé zníženie prekurzorov (NOx a VOC);

27.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili účinnosť všetkých právnych predpisov v oblasti emisií a aby ich posilnili a zároveň zabezpečili ich účinné vykonávanie; zdôrazňuje, že znižovanie emisií pri zdroji je jediným účinným spôsobom, ako zaručiť čisté ovzdušie; upozorňuje, že väčšina členských štátov nesplní svoje záväzky týkajúce sa zníženia emisií na roky 2020 a 2030 podľa smernice o národných emisných stropoch; zdôrazňuje potrebu prísnych opatrení na zníženie emisií zo všetkých odvetví, najmä z cestnej a námornej dopravy, letectva, priemyselných zariadení, budov, poľnohospodárstva a výroby energie; zdôrazňuje potrebu začleniť normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia a emisií do obchodnej politiky s cieľom zabrániť prenosu emisií mimo EÚ, čo by ešte viac zhoršilo vplyv cezhraničného znečistenia ovzdušia na kvalitu ovzdušia v EÚ; odporúča, aby sa venovala primeraná finančná podpora z existujúcich fondov EÚ cieľom v oblasti čistého ovzdušia a podporili sa tak opatrenia členských štátov;

28.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala konanie v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom presadiť záväzky v oblasti znižovania emisií podľa smernice o národných emisných stropoch; zdôrazňuje, že opatrenia EÚ na zníženie emisií vo všetkých odvetviach musia jasne smerovať k nulovým emisiám a nulovému znečisteniu z týchto odvetví; požaduje súdržný politický prístup k regulácii emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok;

29.  vyjadruje poľutovanie nad mechanizmom flexibility navrhnutým pre oddiel 5 smernice o národných emisných stropoch v správe Komisie s názvom Druhý výhľad pre čisté ovzdušie; zdôrazňuje, že v roku 2018 jedenásť členských štátov požiadalo o úpravy svojich národných emisných stropov; vyzýva Komisiu, aby obmedzila používanie úpravy inventúry emisií prísne na minimum a zvážila, či členské štáty prijali opatrenia na kompenzáciu možných nepredvídaných emisií z konkrétnych odvetví pred tým, ako požiadajú o úpravu emisných inventúr;

30.  zdôrazňuje, že emisie metánu nie sú regulované podľa právnych predpisov EÚ o znečistení ovzdušia a nie sú osobitne regulované v rámci politiky EÚ v oblasti klímy; víta nedávno zverejnenú stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu a nabáda Komisiu, aby účinne riešila potrebu minimalizovať emisie metánu, najmä z poľnohospodárstva a odpadu;

31.  so znepokojením berie na vedomie, že hoci emisie väčšiny látok znečisťujúcich ovzdušie v celej Európskej únii naďalej klesajú, emisie amoniaku (NH3), najmä z poľnohospodárskeho sektora, naďalej rastú, čo pre členské štáty EÚ pri plnení limitov EÚ v oblasti znečistenia ovzdušia predstavuje výzvu; zdôrazňuje, že v mestských oblastiach emisie amoniaku predstavujú približne 50 % vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie, keďže amoniak je kľúčovým prekurzorom tuhých častíc; vyzýva členské štáty, aby využili svoje národné strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky ako príležitosť na boj proti znečisťovaniu ovzdušia v odvetví poľnohospodárstva; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti zníženia týchto emisií aj v rámci smernice o priemyselných emisiách(35) (IED);

32.  zdôrazňuje, že cieľom Európskej zelenej dohody je znížiť environmentálne vplyvy EÚ a že vzhľadom na to, že priemysel významne prispieva k celkovému tlaku na životné prostredie, musí primerane prispieť k dosiahnutiu tohto celkového cieľa; vyjadruje znepokojenie nad praktikami budovania nových priemyselných zariadení s kapacitou tesne pod prahovými hodnotami uvedenými v IED s cieľom zámerne ich vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice; v tejto súvislosti víta ohlásenú revíziu IED s cieľom lepšie riešiť znečistenie z veľkých priemyselných zariadení, podporiť priemyselné činnosti s najmenej negatívnym vplyvom na životné prostredie a zabezpečiť ich úplný súlad s politikami EÚ v oblasti životného prostredia, klímy, energetiky a obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinnosť členských štátov zverejňovať informácie o dodržiavaní predpisov a povoleniach;

33.  v tejto súvislosti sa domnieva, že by bolo výhodné zahrnúť do smernice o priemyselných emisiách iné odvetvia, obmedziť výnimky zo smernice na minimum, zrevidovať súčasné najlepšie dostupné technológie, uplatniť jednotný prístup zameraný na výsledky, podporovať priemyselnú činnosť s najmenším negatívnym vplyvom na životné prostredie a začleniť ustanovenia stimulujúce pokrok do fázy povoľovania alebo procesu tvorby referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách;

34.  nabáda miestne orgány, aby aj v rámci svojich plánov kvality ovzdušia vykonávali informačné kampane a stimulačné programy na obnovu budov a výmenu starých, neúčinných a znečisťujúcich systémov vykurovania a chladenia domácností, ktoré sú zodpovedné za veľkú časť znečisťovania ovzdušia látkami, ktoré sú nebezpečné pre zdravie; domnieva sa, že diaľkové vykurovanie založené na udržateľných riešeniach môže byť dobrou alternatívou k rozptýleným a vysoko neúčinným individuálnym zdrojom vykurovania;

35.  poznamenáva, že výroba energie s použitím tuhých palív bude v blízkej budúcnosti hlavným zdrojom emisií ortuti do ovzdušia v Európe; v tejto súvislosti víta záväzky prijaté aspoň desiatimi členskými štátmi EÚ na postupné ukončenie používania uhlia; vyzýva ostatné členské štáty EÚ, aby najneskôr do roku 2030 takisto prestali používať uhlie ako zdroj energie;

36.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo emisie väčšiny znečisťujúcich látok súvisiace s dopravou v posledných desaťročiach výrazne poklesli, v EÚ sa naďalej vyskytujú problémové oblasti, kde je úroveň znečistenia ovzdušia príliš vysoká, a to najmä v mestských oblastiach, v ktorých je takmer jeden zo šiestich obyvateľov naďalej vystavený koncentráciám znečistenia vzduchu, ktoré v prípade niektorých znečisťujúcich látok prevyšujú normy kvality ovzdušia v EÚ; zdôrazňuje, že nadmerné úrovne znečistenia ovzdušia vyplývajúce z dopravy predstavujú osobitné riziko pre zdravie ľudí, ktorí žijú v mestských oblastiach a v blízkosti dopravných uzlov;

37.  pripomína, že cestná doprava je hlavným zdrojom emisií NOx v Európe; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prísne normy EÚ týkajúce sa emisií z automobilov pre látky znečisťujúce ovzdušie (budúce normy Euro 7 pre ľahké úžitkové vozidlá a normy Euro VII pre ťažké úžitkové vozidlá), a to technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý nebude diskriminovať palivá; zdôrazňuje, že treba prehodnotiť nové skúšobné postupy pre vozidlá tak, aby sa rozšíril rozsah meraných regulovaných znečisťujúcich látok, zvýšila ich presnosť a účinnosť a odstránili sa medzery, čím sa zabezpečí, že sa emisné normy budú v skutočných jazdných podmienkach naozaj plniť;

38.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité stimulovať trh s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami a vydať členským štátom usmerňujúce odporúčania s cieľom povzbudiť ich, aby zaviedli širokú škálu stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami a zároveň zabezpečili, aby sa takéto stimuly zameriavali na vozidlá s najnižšími skutočnými emisiami; zdôrazňuje, že na zvýšenie akceptácie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zo strany spotrebiteľov je nevyhnutná dostupnosť a prístupnosť nabíjacej infraštruktúry, a to aj v súkromných a verejných budovách v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov(36), ako aj ich konkurencieschopnosť;

39.  domnieva sa, že na zlepšenie kvality ovzdušia v problémových oblastiach je nevyhnutné prejsť na udržateľnejší a menej znečisťujúci systém dopravy a navrhnúť infraštruktúru mobility zameranú na zníženie preťaženosti ciest, najmä v mestských oblastiach, pri čo najúčinnejšom využívaní všetkých dostupných prostriedkov a zohľadnení najnovších vedeckých poznatkov a technických inovácií; vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri vykonávaní pravidelných kontrol kvality ich dopravnej infraštruktúry s cieľom identifikovať oblasti, ktoré potrebujú odľahčiť a optimalizovať, a aby v týchto oblastiach prijala vhodné opatrenia, na základe ktorých sa kvalita ovzdušia stane samostatnou prioritou, a to aj využitím dostupných finančných prostriedkov EÚ a lepším zameraním hlavných mechanizmov financovania, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond;

40.  zdôrazňuje význam významného prechodu od cestnej dopravy k menej znečisťujúcim formám dopravy, ako je kombinovaná doprava, vnútrozemská vodná doprava a železničná doprava, pričom sa využije najmä Európsky rok železníc v roku 2021; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť a modernizovať železničnú infraštruktúru úplným zavedením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS), odstránením úzkych miest a dokončením chýbajúcich prepojení, najmä v rámci transeurópskej dopravnej siete, a ďalej uľahčovať a podporovať intermodalitu a multimodalitu; domnieva sa, že pokiaľ ide o tzv. posledný úsek a strednú vzdialenosť, tento prístup by sa mal kombinovať s potrebou zvýšiť efektívnosť a udržateľnosť cestnej dopravy;

41.  zdôrazňuje, že najúčinnejším spôsobom znižovania znečistenia ovzdušia z cestnej dopravy je podpora prechodu od konvenčných palív k čistejším alternatívnym palivám, ako sa uvádza v smernici 2014/94/EÚ(37) o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá; domnieva sa, že nadchádzajúca revízia nariadenia (EÚ) 2019/631(38), ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá, by urýchlila zavádzanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšie presadzovanie emisných noriem v existujúcich právnych predpisoch a zvýšili informovanosť o možnostiach zosúladenia ojazdených automobilov s ekologickými normami, napríklad ich dodatočnou modernizáciou;

43.  zdôrazňuje, že kombinovaná preprava tovaru prispieva k znižovaniu emisií z dopravy podporou prechodu z cestnej nákladnej dopravy na modely dopravy s nižšími emisiami vrátane riečnej nákladnej dopravy s nulovými emisiami;

44.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť štrukturálne obmedzenia, ktoré môžu ovplyvniť zavádzanie alternatívnych spôsobov dopravy v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch; vyzýva Komisiu a vlády najvzdialenejších regiónov, aby zvážili akčný plán zameraný na poskytovanie stimulov a osobitných finančných prostriedkov pre dopravu v týchto regiónoch;

45.  zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia z námornej dopravy je príčinou viac ako 50 000 úmrtí v EÚ ročne a musí sa preto ďalej znížiť(39); zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prijala vhodné a účinné opatrenia na reguláciu námornej dopravy; upozorňuje na skutočnosť, že prístavné mestá, ktoré trpia dodatočným znečistením z lodnej dopravy, žeriavov, výletných lodí a rôznych dopravných prostriedkov, musia tieto aspekty riešiť, ak sa ich kvalita ovzdušia má zlepšiť; so znepokojením poznamenáva, že nepriaznivý vplyv lodí na kvalitu ovzdušia sa s rastom tohto odvetvia naďalej zvyšuje; vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila svoj záväzok regulovať prístup lodí, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, do prístavov a aby nariadila zakotveným lodiam využívať dostupnú infraštruktúru na nabíjanie a dopĺňanie paliva, ako je elektrická energia z pobrežia, s cieľom znížiť emisie znečisťujúcich látok, a tým chrániť pobrežné oblasti a ich obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo všetkých európskych prístavoch zaviedli tzv. normu nulových emisií v prístavisku;

46.  zdôrazňuje, že oblasti kontroly emisií sú základnými nástrojmi na obmedzenie znečistenia ovzdušia z lodnej dopravy a prispievajú k riešeniu zmeny klímy, znižovaniu nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a morskú biodiverzitu; vyzýva preto na rozšírenie oblastí kontroly emisií na všetky moria EÚ; vyzýva členské štáty, aby prísne kontrolovali oblasti kontroly emisií vo svojich teritoriálnych vodách;

47.  zdôrazňuje vplyv leteckej dopravy na znečistenie ovzdušia a súvisiace negatívne účinky na zdravie; v tejto súvislosti pripomína, že dodávky elektrickej energie pre lietadlá stojace na letiskách môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne politické rámce zohľadnia potrebu zabezpečiť dodávky elektrickej energie na letiskách v súlade so smernicou 2014/94/EÚ;

Plány kvality ovzdušia

48.  poznamenáva, že plány kvality ovzdušia, hlavná požiadavka smerníc o kvalite okolitého ovzdušia v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú normy kvality ovzdušia, sú pri dosahovaní očakávaných výsledkov často neúčinné; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s článkom 28 smernice 2008/50/ES čo najskôr stanovila súbor minimálnych požiadaviek a najlepších postupov na vypracovanie a vykonávanie plánov kvality ovzdušia s cieľom zabezpečiť, aby sa v plánoch kvality ovzdušia stanovili časovo ohraničené opatrenia, ktoré zodpovedajú problému znečistenia, ktorý musia riešiť; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že bude k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na realizáciu plánovaných opatrení a že budú zahrnuté spoľahlivé výpočty zníženia, ktoré možno použiť na meranie vykonávania opatrení; domnieva sa, že súčasná zdĺhavá príprava plánov kvality ovzdušia ohrozuje ich účinnosť, a domnieva sa, že plány kvality ovzdušia by mali byť lepšie zacielené a mali by sa zameriavať na krátkodobé a strednodobé opatrenia orientované na výsledky a riešenie emisií z identifikovaných hlavných zdrojov znečistenia; poukazuje na to, že harmonizovanejšie a porovnateľnejšie opatrenia prijaté vo všetkých členských štátoch by zvýšili ich účinnosť a všeobecnú akceptáciu; zdôrazňuje dôležitú úlohu mestských a miestnych orgánov pri príprave a vykonávaní plánov kvality ovzdušia vzhľadom na lokálnu povahu hnacích síl a dôsledkov znečistenia ovzdušia;

49.  poznamenáva, že členské štáty vypracúvajú verejné výročné správy o všetkých znečisťujúcich látkach, na ktoré sa vzťahujú smernice o kvalite okolitého ovzdušia, a každoročne podávajú správy Komisii v súlade s článkom 27 smernice 2008/50/ES; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia sa neukladá členským štátom povinnosť podávať správy o vykonávaní plánov kvality ovzdušia Komisii, ani ich aktualizovať v prípade prijatia nových opatrení alebo pri nedostatočnom pokroku; okrem toho poukazuje na to, že Komisia neanalyzuje predložené plány kvality ovzdušia a opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, ani k nim neposkytuje spätnú väzbu; poznamenáva, že riadna a kritická spätná väzba k predloženým akčným plánom kvality ovzdušia by mohla členským štátom pomôcť navrhnúť lepšie plány kvality ovzdušia s účinnejšími opatreniami a mohla by zabrániť nesúladu s normami kvality ovzdušia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila transparentnejší a pohotovejší systém výmeny informácií a zaviedla povinnosť každoročne podávať správy o vykonávaní plánov kvality ovzdušia, ako aj postup hodnotenia predložených plánov kvality ovzdušia s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia členských štátov boli rýchle a účinné pri zlepšovaní kvality ovzdušia;

50.  zdôrazňuje význam dostatočných odborných znalostí a zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni na vypracovanie plánov kvality ovzdušia a výber, vykonávanie a hodnotenie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zvýšiť informovanosť o dostupných finančných prostriedkoch, technických zdrojoch a flexibilných spôsoboch, ktoré možno prispôsobiť miestnej a regionálnej realite;

Presadzovanie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia

51.  upozorňuje, že k februáru 2021 prebieha v súvislosti s vykonávaním smerníc o kvalite okolitého prostredia 31 postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti 20 členským štátom; uznáva, že niektoré z týchto postupov v prípade nesplnenia povinnosti prebiehajú už od roku 2009 a že napriek prebiehajúcim postupom v prípade nesplnenia povinnosti naďalej dochádza k prekračovaniu koncentrácie znečistenia v členských štátoch; domnieva sa, že pretrvávajúce a systematické prekračovanie noriem kvality ovzdušia členskými štátmi naznačuje ich nedostatočné odhodlanie prijať účinnejšie opatrenia na ochranu zdravia občanov a životného prostredia a neúčinnosť súčasného postupu presadzovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasný postup presadzovania smerníc o kvalite okolitého ovzdušia;

52.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným presadzovaním smernice o národných emisných stropoch; upozorňuje, že od roku 2010 sa nezačali žiadne postupy v prípade nesplnenia povinnosti týkajúce sa emisií prekračujúcich stropy stanovené v smernici o národných emisných stropoch, hoci tri členské štáty nikdy neoznámili emisie NH3 pod stanoveným stropom;

53.  vyzýva Komisiu, aby podnikla právne kroky hneď, ako zistí, že právne predpisy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sa nevykonávajú, a aby na to v prípade zistenia porušení urýchlene nadviazala súdnym podaním a sankciami; vyzýva Komisiu, aby pravidelne vypracúvala jasné a ucelené prehľady o prebiehajúcich postupov v prípade nesplnenia povinnosti a aby bezodkladne zverejnila výmenu informácií s členskými štátmi, ktoré nedodržiavajú predpisy; vyzýva Komisiu, aby poskytla zdroje potrebné na prijatie rýchlych následných opatrení v prípadoch, ak členské štáty nedodržiavajú predpisy;

54.  okrem toho pripomína, že osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 23/2018 o znečistení ovzdušia odkazuje aj na veľký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcich sa limitov kvality ovzdušia a dôkazov o rozsiahlych nedostatkoch vo vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia v celej Únii; poznamenáva, že tieto nedostatky vo vykonávaní sa časom prehlbujú v neposlednom rade z dôvodu opakujúcich sa zdĺhavých prieťahov v rôznych fázach postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a to zvyčajne v trvaní šesť až osem rokov; domnieva sa, že dvojročná lehota na to, aby Komisia vydala oznámenie o prekročení limitných hodnôt, je príliš dlhá na to, aby sa zabezpečilo včasné presadzovanie;

55.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili vykonávanie existujúcich právnych predpisov v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie;

Zlepšenie informovanosti, povedomia a zapojenia verejnosti

56.  domnieva sa, že informovanosť a povedomie verejnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení znečistenia ovzdušia a umožňujú občanom, aby sa priamo zapojili do činností na zlepšenie kvality ovzdušia; upozorňuje na to, že členské štáty, regióny a mestá vymedzujú ukazovatele kvality ovzdušia rozdielne a že v súčasnosti pre niektoré znečisťujúce látky chýbajú informačné a výstražné prahové hodnoty; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili štandardizovaný systém klasifikácie kvality ovzdušia platný v celej EÚ; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby spustili programy na uľahčenie investícií, ktoré zlepšujú kvalitu ovzdušia;

57.  zdôrazňuje, že informácie o možnom vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie, ktoré poskytujú členské štáty, sú obmedzené, nejasné a nie sú ľahko dostupné pre verejnosť; poznamenáva však, že existujú pozitívne trendy v praktickom plnení povinností členských štátov vyplývajúcich zo smerníc o kvalite okolitého ovzdušia, pokiaľ ide o informovanie verejnosti o stave kvality ovzdušia; vyzýva na ďalšiu harmonizáciu informácií o kvalite ovzdušia dostupných verejnosti vo všetkých zemepisných mierkach v členských štátoch a regiónoch a zároveň na zabezpečenie jednoduchého prístupu k presným informáciám o kvalite ovzdušia v reálnom čase; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby začali aktualizované verejné informačné kampane o témach, ako sú rôzne druhy látok znečisťujúcich ovzdušie a ich vplyv na zdravie ľudí alebo existujúce úrovne znečistenia ovzdušia na danom území vrátane informácií zameraných na zraniteľné skupiny, a aby zverejnili, v ktorých zónach kvality ovzdušia sa dosiahol najväčší a v ktorých najmenší pokrok; domnieva sa, že informačné kampane o ničivých účinkoch znečistenia ovzdušia v blízkosti príslušných zdrojoch znečistenia a/alebo inštalácii zariadení na zobrazovanie údajov o kvalite ovzdušia by tiež mohli zlepšiť informovanosť a zvýšiť povedomie verejnosti a podnietiť zmenu v správaní a vzorcoch, ktoré môžu prispieť ku kvalite ovzdušia;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli a presadzovali nástroje na podporu účasti verejnosti na vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia, ako je napríklad vývoj online nástrojov alebo/a aplikácií členskými štátmi, ktoré budú informovať občanov o kvalite ovzdušia a jej vplyve na ľudské zdravie, dajú im možnosť žiadať monitorovacie stanice alebo vzorkovacie miesta, budú podávať správy o porušovaní predpisov týkajúcich sa kvality ovzdušia alebo poskytovať Komisii spätnú väzbu o otázkach súvisiacich s opatreniami členských štátov v oblasti kvality ovzdušia;

59.  zdôrazňuje skutočnosť, že organizácie občianskej spoločnosti, environmentálni aktivisti a investigatívni novinári vzhľadom na ich blízkosť a priamy prístup k údajom v teréne zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore a kontrole vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa kvality okolitého ovzdušia, a preto by mali byť v plnej miere zapojený do konzultačných postupov.

60.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala smernice o kvalite okolitého ovzdušia tak, aby zahŕňali výslovné ustanovenia, ktoré zaručia právo občanov na spravodlivosť v súlade s Aarhuským dohovorom, a vyzýva Radu, aby uľahčila jej vykonávanie, ktoré má osobitný význam v prípadoch, keď Rada koná v rámci svojej legislatívnej právomoci;

Ďalšie odporúčania

61.  vyzýva Komisiu, aby zvážila reguláciu kvality vnútorného ovzdušia nezávisle alebo ako súčasť právnych predpisov o udržateľných budovách, ktoré by sa vzťahovali na kvalitu vnútorného ovzdušia v uzavretých priestoroch aspoň vo verejných a komerčných nehnuteľnostiach;

62.  považuje za nevyhnutné vykonať celkovú analýzu výsledkov získaných sieťou monitorovania a vypracovať výročné správy, ktoré budú verejne dostupné a budú zahŕňať analýzy priestorových a časových údajov a hodnotenia vplyvu na kvalitu života a ekosystémy spolu s odporúčaniami týkajúcimi sa opatrení na riešenie akéhokoľvek zisteného chronického alebo epizodického znečistenia ovzdušia;

63.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby ostatné mestá vo všeobecnosti nasledovali príklad miest s osvedčenými postupmi v tejto oblasti, a to vypracovaním a vykonávaním pohotovostných alebo núdzových plánov, ktoré by sa mali aktivovať čo najskôr, ak sa predpokladajú alebo skutočne vyskytujú vysoké koncentrácie znečisťujúcich plynov a častíc, ktoré ohrozujú verejné zdravie;

64.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov v doprave lepšou ochranou tých, ktorí sú každodenne vystavení vysokým úrovniam znečistenia ovzdušia a toxických výparov, a investovaním do ich rekvalifikácie, zvyšovania ich kvalifikácie a odbornej prípravy;

65.  zdôrazňuje, že inovácie a výskum v oblasti technológií s nízkymi emisiami a technológií znižujúcich emisie pomôžu znížiť emisie vo všetkých odvetviach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dodržiavala zásadu technologickej neutrality; zdôrazňuje potrebu inovatívnych riešení, ako sú filtračné systémy vo vozidlách a na uliciach, obnova vozového parku a podobné iniciatívy;

66.  podporuje Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že politiky v oblasti kvality ovzdušia zaručia inováciu a konkurencieschopnosť v súvisiacich odvetviach a zároveň sa budú usilovať o dosiahnutie cieľa nulového znečistenia;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali fóra a povzbudzovali konzultácie s inými krajinami v rámci úsilia o nájdenie účinných riešení a uľahčenie vykonávania európskych, vnútroštátnych a miestnych politík zameraných na dosiahnutie prijateľných noriem kvality ovzdušia;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3. (3) Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 86. (5) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50. (6) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0201. (8) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 23. (9) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (10) Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 35. (11) Svetová zdravotnícka organizácia, Ambient Pollution: A global assessment of exposure and burden of disease (Kvalita okolitého ovzdušia: celosvetové posúdenie vystavenia a záťaž ochorenia), Svetová zdravotnícka organizácia, 2016. (12) Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020. (13) Chen, H. a kol., Living near major roads and the incidence of dementia, Parkinson’s disease, and multiple sclerosis: a population based cohort study (Bývanie neďaleko hlavných ciest a výskyt demencie, Parkinsonovej choroby a sklerózy multiplex: štúdia založená na kohortách obyvateľstva), The Lancet, zv. 389, č. 10070, Elsevier Ltd., 2017, s. 718 – 726. (14) Guxens, M. a kol., Air Pollution Exposure During Fetal Life, Brain Morphology a Cognitive Function in School-Age Children (Znečistenie ovzdušia počas fetálneho vývinu, morfológia mozgu a kognitívne funkcie detí školského veku), Biological Psychiatry, zv. 84, č. 4, Elsevier Inc., 2018, s. 295 – 303. (15) Lim, C. a kol., Association between long exposure to ambient air pollution and diabetes mortality (Súvis medzi dlhodobým vystavením znečisteniu okolitého ovzdušia a úmrtnosťou spojenou s cukrovku), US Environmental Research, zv. 165, Elsevier Inc., 2018, s. 330 – 336. (16) Európska environmentálna agentúra (EEA), Ambient Air Pollution: how it affects our health (Znečistenie okolitého ovzdušia: vplyv na naše zdravie), EEA, Kodaň, 2020, https://www.eea.europa.eu/themes/air/health-impacts-of-air-pollution. (17) Štúdia tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre politiky v oblasti hospodárstva, vedy a kvality života z januára 2021 s názvom Znečistenie ovzdušia a COVID-19. Zahrnutie prvkov znečistenia ovzdušia vo vidieckych oblastiach, znečistenia vnútorného ovzdušia, aspektov zraniteľnosti a odolnosti našej spoločnosti voči respiračným chorobám a sociálnej nerovnosti vyplývajúcej zo znečistenia ovzdušia. (18) Svetová zdravotnícka organizácia, Ambient Pollution: A global assessment of exposure and burden of disease (Kvalita okolitého ovzdušia: celosvetové posúdenie vystavenia a záťaž ochorenia), Svetová zdravotnícka organizácia, 2016. (19) Štatistická publikácia Eurostatu zo 7. septembra 2016 s názvom Urban Europe – Statistics on cities, towns and suburbs (Mestská Európa — štatistika veľkých a malých miest a predmestí). (20) Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020, (21) Khomenko, S. a kol., Premature mortality due to air pollution in European cities: A health impact assessment (Predčasné úmrtia v dôsledku znečistenia ovzdušia v európskych mestách: posúdenie vplyvu na zdravie), The Lancet Planetary Health, Elsevier Inc., 2021. (22) Posúdenie vykonávania na európskej úrovni uskutočnené výskumnou službou Európskeho parlamentu z 18. januára 2021 s názvom Politika EÚ v oblasti kvality ovzdušia: vykonávanie vybraných právnych predpisov EÚ, str. 26. (23) Amann, M. a kol., Support to the development of the Second Clean Air Outlook – Specific Contract 6 under Framework Contract ENV.C.3/FRA/2017/0012 (final report) (Podpora tvorby druhého výhľadu pre čisté ovzdušie – osobitná zmluva 6 podľa rámcovej zmluvy ENV.C.3/FRA/2017/0012 (záverečná správa)), Európska komisia, Brusel, 2020. (24) Eurostat, Štatistika znečistenia ovzdušia – inventúry emisií, Eurostat, Luxembursko, 2020, www.ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Air_pollution_statistics_-_emission_inventories&oldid=403107. (25) COM(2021)0003. (26) Regionálny úrad WHO pre Európu v Kodani, Air Quality Guidelines for Europe (Usmernenia pre kvalitu ovzdušia v Európe), European Series, zv. 2, Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva, 2000. (27) Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 09/2020 z 23. novembra 2020 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020. (28) Posúdenie ukazovateľov EEA z 23. februára 2018 s názvom Emisie primárnych tuhých častíc PM2,5 a PM10. (29) Vizualizácia údajov EEA z 18. júna 2015 s názvom Podiel odvetví na emisiách oxidov síry: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/sector-share-of-sulphur-oxides-emissions#tab-chart_1 (30) Vizualizácia údajov EEA z 18. júna 2015 s názvom Podiel odvetví na emisiách oxidov dusíka: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/sector-share-of-nitrogen-oxides-emissions#tab-chart_1 (31) Správa EEA z 19. septembra 2018 s názvom Mercury in Europe´s environment. A priority for European and global action (Ortuť v životnom prostredí Európy. Priorita európskych a globálnych opatrení). (32) Campling, P. a kol., Specific evaluation of emissions from shipping including assessment for the establishment of possible new emission control areas in European Seas (Osobitné hodnotenie emisií z lodnej dopravy vrátane posúdenia zriadenia možných nových oblastí kontroly emisií v európskych moriach), Flemish Institute for Technological Research NV, Mol, 2013. (33) Cofala, J. a kol., The potential for cost-effective air emission reductions from international shipping through designation of further Emission Control Areas in EU waters with focus on the Mediterranean Sea (Potenciál nákladovo efektívneho znižovania emisií z medzinárodnej lodnej dopravy prostredníctvom určenia ďalších oblastí kontroly emisií vo vodách EÚ so zameraním na Stredozemné more), International Institute for Applied Systems Analysis, Laxenburg, 2018. (34) SWD(2019)0427. (35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17). (36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13). (37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1). (38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13). (39) Brandt, J., Silver, J. D., a Frohn, L. M., Assessment of Health-Cost Externalities of Air Pollution at the National Level using the EVA Model System (Posúdenie externých vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie a náklady na vnútroštátnej úrovni s použitím modelového systému EVA), Vedecká správa CEEH č. 3, 2011.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o novej stratégii EÚ – Afrika: partnerstvo pre udržateľný a inkluzívny rozvoj (2020/2041(INI))

P9_TA(2021)0108 A9-0017/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii a článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal 25., 26. a 27. septembra 2015, a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ako aj na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby z roku 2015 o financovaní rozvoja,

–  so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji s názvom Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť podpísaný 7. júna 2017,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy z roku 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“),

–  so zreteľom na Agendu 2063 Africkej únie (ďalej len „AÚ“) prijatú 31. januára 2015 na 24. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo v Addis Abebe,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Afrika – EÚ prijatú v Lisabone 9. decembra 2007,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Abidžanu, výsledok štvrtého samitu mládeže Afrika – Európa, ktorý bol prijatý 11. októbra 2017,

–  so zreteľom na závery 5. samitu Africkej únie a Európskej únie, ktorý sa konal 29. a 30. novembra 2017 v Abidjane,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Nová africko-európska aliancia pre udržateľné investície a pracovné miesta: posunutie nášho partnerstva pre investície a pracovné miesta na vyššiu úroveň (COM(2018)0643),

–  so zreteľom na závery štyroch pracovných skupín pre digitálne hospodárstvo, energetiku, dopravu a poľnohospodárstvo zriadené v rámci novej aliancie,

–  so zreteľom na spoločné komuniké z 10. zasadnutia kolégií komisárov Európskej komisie a Komisie Africkej únie z 27. februára 2020,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004) a na závery Rady k tejto téme z 30. júna 2020,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a Maputský protokol,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006,

–  so zreteľom na európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 a posilnený európsky program v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030,

–  so zreteľom na stratégiu Africkej únie pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien na roky 2018 – 2028 prijatú v júli 2016,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP II – "Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien),

–  so zreteľom na dohodu o vytvorení Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu,

–  so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2019 s názvom The State of the World's Biodiversity for Food and Agriculture (Stav svetovej biodiverzity z hľadiska potravín a poľnohospodárstva), a na jej správu o stave svetových lesov z roku 2016,

–  so zreteľom na celosvetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z mája 2019, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, ktorý OSN prijala 18. marca 2015,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy a s názvom „Globálne oteplenie o 1,5 °C“, o zmene klímy a pôde a o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 uverejnenú 20. mája 2020,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach,

–  so zreteľom na rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN vyhlásiť obdobie od roku 2019 do roku 2028 za Desaťročie rodinného poľnohospodárstva,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. mája 2017 s názvom Digital4Development: začleňovanie digitálnych technológií a služieb do rozvojovej politiky EÚ (SWD(2017)0157),

–  so zreteľom na globálny pakt OSN o utečencoch prijatý 17. decembra 2018,

–  so zreteľom na globálny pakt OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii prijatý 19. decembra 2018,

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie o ochrane a pomoci osobám vysídleným v rámci krajiny v Afrike (Kampalský dohovor),

–  so zreteľom na Medzinárodné desaťročie pre ľudí afrického pôvodu (2015 – 2024), ktoré vyhlásila OSN, a najmä na pilier s názvom Uznávanie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2013 o posilnení postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja (COM(2013)0280),

–  so zreteľom na výročnú správu za rok 2019 Rady Európskej únie pre Európsku radu o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o stratégii EÚ – Afrika: podpora rozvoja(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o digitalizácii pre rozvoj: boj proti chudobe prostredníctvom technológie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protestoch proti rasizmu po smrti Georgea Floyda(4),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce NDICI)(5),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (krajinami AKT), najmä na uznesenie zo 4. októbra 2016(6), 14. júna 2018(7) a 28. novembra 2019(8),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0017/2021),

A.  keďže nadchádzajúci samit EÚ – AÚ by mal dať nový impulz partnerstvu a predložiť spoločnú stratégiu s konkrétnymi opatreniami týkajúcimi sa našich spoločných výziev a príležitostí v súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 a Parížskej dohody;

B.  keďže je rozhodujúce, aby krajiny investovali do systematického zberu presných a porovnateľných rozčlenených údajov s cieľom zistiť, kde existujú aké prierezy, určiť ako ich riešiť a analyzovať, či výsledky opatrení prijatých v rámci tejto stratégie majú pozitívny vplyv na všetkých vrátane tých, ktorí sú najviac pozadu; keďže v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17.18 by sa údaje mali rozčleniť podľa príjmu, pohlavia, veku, rasy, etnickej príslušnosti, migračného postavenia, zdravotného postihnutia a geografickej polohy;

C.  keďže záujmy a priority Afriky vyjadrené najmä v rámci Agendy 2063 musia zohrávať ústrednú úlohu pri pretváraní nášho vzťahu;

D.  keďže Afrika je domovom najmladšieho obyvateľstva na svete a nachádzajú sa v nej niektoré najzraniteľnejšie štátov sveta; keďže každý mesiac vstúpi na trh práce približne milión Afričanov;

E.  keďže pridaná hodnota, ktorú EÚ prinesie svojmu partnerstvu s Afrikou, bude závisieť od schopnosti EÚ spojiť medzikontinentálny dialóg s prístupom zohľadňujúcim kontext, ktorý zohľadňuje rôznorodosť miestnych a regionálnych špecifík, citlivé aspekty partnerských krajín a existujúcich sociálnych štruktúr, ako aj svoju túžbu budovať s Afrikou dlhodobú víziu založenú na spoločných hodnotách, spoločných záujmoch a novom záväzku k multilateralizmu;

F.  keďže prístup k dôstojnej práci a životným podmienkam na miestnej úrovni je nevyhnutný na zmiernenie trendu migrácie;

G.  keďže v roku 2018 predstavovali suroviny 49 % celkového dovozu EÚ z Afriky; keďže ťažobný priemysel je najdôležitejším hnacím motorom priamych zahraničných investícií v Afrike;

H.  keďže bezpečnosť, právny štát a dobrá správa vecí verejných sú predpokladom hospodárskeho rastu a investícií; keďže hospodársky rast a investície musia byť udržateľné a musia ísť ruka v ruke s opatreniami na boj proti nerovnosti prostredníctvom prerozdeľovacích politík, posilňovania ľudského kapitálu, rovnosti, politickej účasti, systémov sociálnej bezpečnosti a opatrení na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

I.  keďže mier a bezpečnosť sú základnými predpokladmi dosiahnutia dlhodobého udržateľného rozvoja a podpory stabilizácie a silných inštitúcií na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a sú nevyhnutné na zlepšenie životných podmienok a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

J.  keďže budovanie štátu je prioritou v politicky nestabilných a administratívne slabých afrických štátoch, čo znamená budovanie ich fiškálnej kapacity;

K.  keďže v subsaharskej Afrike nebolo nikdy registrovaných 94 miliónov detí vo veku menej ako päť rokov, 51 miliónov vo východnej a južnej Afrike a 43 miliónov v západnej a strednej Afrike; keďže právo byť uznané za osobu pred zákonom je rozhodujúcim krokom pri zabezpečovaní celoživotnej ochrany a je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie všetkých ostatných práv; keďže rodný list je dôkazom právnej totožnosti osoby, čím sa predchádza riziku stavu bez štátnej príslušnosti a umožňuje jeho držiteľovi nárokovať si na ochranu pred násilím a vykorisťovaním;

L.  keďže rodová rovnosť musí byť prioritou budúceho partnerstva medzi EÚ a Afrikou, a preto sa musí začleniť do celej stratégie EÚ – Afrika; keďže ženy a mladí ľudia často čelia prekážkam pri realizácii svojho plného potenciálu, čo sa prejavuje zvýšeným bremenom sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, infekciou vírusom HIV, neželaným tehotenstvom, predčasne ukončenou školskou dochádzkou a obmedzeným prístupom k financovaniu a podnikaniu;

M.  keďže v Afrike žije 390 miliónov ľudí pod hranicou chudoby a zároveň prevláda nedostatočná inkluzívnosť, ktorá stimuluje nerovnosti; keďže pandémia ochorenia COVID-19 zvýšila zraniteľnosť Afriky v súvislosti so zlou hospodárskou diverzifikáciou, nízkou mierou mobilizácie domácich zdrojov, nezákonnými finančnými tokmi, vysokou závislosťou od vývozu surovín a nestálymi cenami komodít; keďže nová hospodárska kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 pravdepodobne zvýši nerovnosť a chudobu, pričom jej nepriame dôsledky si už teraz vyžadujú veľkú daň, najmä v podobe potravinovej neistoty, straty príjmov, straty remitencií a živobytia, ako aj pretrvávajúcej dlhovej krízy;

N.  keďže ochorenie COVID-19 odhalilo nedostatky v zdravotníctve a zabezpečovaní potravín a naliehavú potrebu vybudovať v oboch oblastiach univerzálne a odolné systémy zamerané na ľudí a založené na ľudských právach; keďže takéto krízy by sa v nadchádzajúcich desaťročiach mohli znásobiť v dôsledku zmeny klímy a straty biodiverzity; keďže hrozí, že pandémia zastaví alebo dokonca zvráti pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s tromi existujúcimi veľkými epidémiami, konkrétne HIV, tuberkulózou a maláriou, čo si vyžaduje prijatie inovatívnych integrovaných prístupov a zapojenie postihnutých komunít a posilnenie postavenia občianskej spoločnosti s cieľom osloviť tých, ktorí potrebujú život zachraňujúce služby;

O.  keďže kontakty medzi oboma kontinentmi by sa mali podporovať na všetkých úrovniach a medzi všetkými sektormi spoločnosti;

P.  keďže Mierová a bezpečnostná rada AÚ označila zmenu klímy za vážnu bezpečnostnú hrozbu v roku 2019;

Q.  keďže africký kontinent je obzvlášť postihnutý negatívnymi vplyvmi zmeny klímy a rôznymi zdrojmi znečistenia ovzdušia, pôdy a vody; keďže Afrika potrebuje investície do adaptácie na zmenu klímy, zatiaľ čo spoločné oznámenie z 9. marca 2020 sa zameriava na zmierňovanie zmeny klímy; keďže úspešná africko-európska klimatická aliancia by sa mohla stať novou hnacou silou celosvetovej klimatickej diplomacie;

R.  keďže 20. decembra 2017 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, prostredníctvom ktorej vyhlásilo roky 2019 – 2028 za desaťročie rodinného poľnohospodárstva;

S.  keďže subsaharská Afrika má najnižšiu mieru prístupu k energii na svete; keďže elektrická energia je prístupná len približne polovici jej obyvateľov, zatiaľ čo len tretina má prístup k čistému vareniu; keďže približne 600 miliónov ľudí nemá elektrickú energiu a 890 miliónov ľudí varí pomocou tradičných palív;

T.  keďže súkromné financovanie má zásadný význam aj pri zabezpečovaní decentralizovaných možností obnoviteľných zdrojov energie; keďže súkromné investície, decentralizované obnoviteľné zdroje energie a podnikateľské modely prispôsobené spotrebiteľskému financovaniu (napr. prostredníctvom priebežného financovania a mobilných peňazí) majú potenciál priniesť prístup k energii do rozsiahlych častí Afriky, a najmä do subsaharskej Afriky, kde je miera prístupu k energii najnižšia na svete;

U.  keďže ochrana, zachovanie a uvedomenie si hodnoty kultúrneho dedičstva a kultúrnych a kreatívnych sektorov môže stimulovať tvorbu pracovných miest, posilniť postavenie mladých ľudí a žien a prispieť k odolnej a tolerantnej spoločnosti, ktorá rešpektuje kultúrne rozdiely a znižuje nerovnosti budovaním mostov medzi rôznymi komunitami;

Na ceste k obnovenej stratégii s Afrikou

1.  víta spoločné oznámenie z 9. marca 2020 a považuje ho za krok smerom ku skutočne geopolitickému partnerstvu; zdôrazňuje, že Európa a Afrika sú v tesnej geografickej blízkosti a majú silné, historické, kultúrne a sociálno-ekonomické väzby, ktoré sú posilnené zvýšením ich spoločných výziev a strategických záujmov; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty predstavujú najväčšieho partnera Afriky vo všetkých oblastiach obchodu, investícií, oficiálnej rozvojovej pomoci, humanitárnej pomoci a bezpečnosti;

2.  pripomína, že Afrika je domovom viac než 1 miliardy ľudí a očakáva sa, že do roku 2050 sa bude viac než polovica svetového rastu populácie odohrávať v Afrike, pričom šesť z desiatich najrýchlejších rastúcich hospodárstiev sveta je v Afrike; zdôrazňuje, že vzťahy EÚ s Afrikou majú mimoriadny význam pre budúcnosť oboch našich kontinentov a že prosperita týchto dvoch kontinentov je úzko prepojená; znovu pripomína, že ľudský rozvoj, plnenie cieľov udržateľného rozvoja a odstránenie chudoby musí byť naďalej v centre vzťahov EÚ a Afriky;

3.  opakuje svoju výzvu na skutočné medzikontinentálne partnerstvo medzi Európskou úniou a Africkou úniou; zdôrazňuje, že nadchádzajúci samit EÚ – AÚ, ktorý sa má uskutočniť v roku 2021, by mal položiť základy strategickému partnerstvu zameranému na výsledky, ktoré bude prospešné pre obe strany a ktoré bude odrážať záujmy oboch strán a posilňovať väzby medzi oboma kontinentmi;

4.  požaduje, aby sa vytvorilo skutočné partnerstvo medzi rovnocennými na základe medzinárodného práva a medzinárodných dohovorov, dohôd a noriem, a nabáda k tomu, aby sa išlo nad rámec vzťahu darca – príjemca; zdôrazňuje význam spolupráce s našimi africkými partnermi vrátane africkej občianskej spoločnosti a africkej diaspóry a jasného vymedzenia plánu partnerstva a zodpovednosti každej strany na základe jasného hodnotenia vykonávania predchádzajúcich spoločných dohôd;

5.  konštatuje, že potenciál Afriky pritiahol zvýšený záujem mnohých aktérov na svetovej scéne, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v mnohých oblastiach sa Afrika stala novou arénou konkurencie mocností; zdôrazňuje, že EÚ patrí medzi prvé krajiny, ktoré pomáhajú africkému kontinentu, zatiaľ čo ničivé politiky, ktoré využívajú iní aktéri, sú na úkor afrických národov, čo má negatívny vplyv aj na EÚ; zdôrazňuje, že EÚ je vo svojich politických a hospodárskych vzťahoch s tretími krajinami motivovaná presadzovaním základných práv, poskytovaním podpory demokratickým inštitúciám a presadzovaním demokratickej zodpovednosti; domnieva sa, že tretie krajiny, ako napríklad Čína, sledujú iné ciele, ktoré sa niekedy týkajú nás; zdôrazňuje, že naším cieľom je posilniť odolnosť a nezávislosť našich afrických partnerov; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že kroky iných aktérov, najmä Číny a Ruska, presadzujú svoje geopolitické záujmy a sú zamerané na narastajúci unilateralizmus, a zdôrazňuje, že ich vlastné výhody sú na úkor zvrchovanosti afrických krajín a európskej bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby koordinovala svoju činnosť s každou krajinou, ktorá má skutočný záujem o prosperujúci a pozitívny dlhodobý rozvoj afrického kontinentu, a to na základe plného dodržiavania ľudských práv, slobody a zodpovednosti médií, transparentnej a citlivej správy vecí verejných a boja proti korupcii, ktoré sú nevyhnutnými prvkami na zabezpečenie stabilného a inkluzívneho politického, sociálneho a hospodárskeho prostredia v Afrike; vyzýva EÚ, aby vypracovala strategickú a dlhodobú reakciu na čínsku iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá by sa mala riadiť našimi spoločnými hodnotami, ako aj prioritami a potrebami vyjadrenými našimi africkými susedmi; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa musia stať zdrojom stability a spoľahlivosti v regióne; domnieva sa, že Európska únia musí v Afrike zohrávať väčšiu geopolitickú úlohu a vytvoriť vzťahy, ktoré zohľadňujú dobro všetkých;

6.  stotožňuje sa s názorom, že úloha severoafrických krajín by sa mala posilniť v rámci partnerstva a trojstrannej spolupráce s cieľom poskytnúť nový impulz spolupráci sever – juh a juh – juh a zlepšiť súdržnosť kontinentálneho prístupu;

7.  vyzýva, aby toto partnerstvo odrážalo nové priority afrických krajín vyplývajúce z pandémie ochorenia COVID-19; podporuje reakciu EÚ na krízu prostredníctvom prístupu Team Europe a považuje ju za primárny a skutočný signál globálnej solidarity a európskych hodnôt;

8.  zdôrazňuje, že škodlivý vplyv krízy spôsobenej koronavírusom musí viesť oba kontinenty k tomu, aby sa zaviazali k partnerstvu, ktoré v plnej miere zohľadní jej dôsledky a pripraví pôdu pre udržateľnú a inkluzívnu obnovu zameranú na ľudský rozvoj, najmä na vzdelávanie a silnejšie systémy zdravotnej starostlivosti s cieľom predchádzať novovznikajúcim pandémiám, odhaľovať ich a reagovať na ne a zrýchliť reakciu na existujúce pandémie, ako aj na rodovú rovnosť, na udržateľný rast, na rýchlejší prechod vrátane zelenej a digitálnej transformácie a na dobrú správu vecí verejných;

9.  pripomína záväzok medzinárodného spoločenstva dosiahnuť 17 cieľov udržateľného rozvoja a pritom dodržiavať zásady Agendy 2030; domnieva sa, že partnerstvo Afriky a EÚ v rozhodujúcej miere určí, či sa tento záväzok splní, a toto partnerstvo by malo byť založené na strategickom a prierezovom prístupe, ktorý zahŕňa všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja a uznáva ich vzájomné prepojenia;

10.  pripomína, že AÚ a EÚ spoločne predstavujú politickú váhu 81 krajín, a zdôrazňuje význam partnerstva v rámci multilaterálneho systému; vyzýva obe strany, aby posilnili svoju spoluprácu na multilaterálnych fórach, a vyzýva na úzku, inkluzívnu a systematickú koordináciu pred každou významnou udalosťou týkajúcou sa globálneho riadenia;

11.  pripomína dôležitú úlohu Africkej únie a afrických štátov v multilaterálnych organizáciách, najmä v Organizácii Spojených národov, kde africké štáty tvoria 28 % členov; zdôrazňuje, že cieľ EÚ posilniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách a multilaterálny systém zahŕňa presadzovanie väčšej spravodlivosti a rovnakého zastúpenia Afriky v globálnych riadiacich orgánoch; vyzýva najmä EÚ, aby podporila žiadosť Afriky o rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN s cieľom zahrnúť stále zastúpenie kontinentu;

12.  zdôrazňuje, že vplyv EÚ pochádza z jej najvzdialenejších regiónov tak v Atlantickom oceáne, ako aj v Indickom oceáne, a že jej najvzdialenejšie regióny sú historicky, hospodársky a kultúrne prepojené s viacerými africkými krajinami; vyzýva na lepšiu integráciu najvzdialenejších regiónov do ich regionálneho prostredia spolu s posilnenou spoluprácou s africkými krajinami v spoločných otázkach, najmä v súvislosti so životným prostredím a migráciou;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné stavať na ponaučeniach zo spoločnej stratégie EÚ a Afriky a zabezpečiť, aby nová spoločná stratégia bola plne v súlade s „africkým pilierom“ budúcej dohody po skončení platnosti Dohody z Cotonou a s ďalšími existujúcimi politikami EÚ a dopĺňala ich, aby sa dosiahla väčšia ucelenosť rozvojovej politiky EÚ; pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby sa partnerstvo medzi kontinentmi realizovalo v súlade s miestnymi, národnými a regionálnymi kontextmi a osobitnými potrebami;

14.  zastáva názor, že holistické partnerstvo medzi kontinentmi by malo umožniť aj ďalšiu regionalizáciu; opakuje, že EÚ naďalej podporuje regionálnu integráciu (v kontexte, v ktorej pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila zraniteľnosť globálneho dodávateľského reťazca) a regionálne organizácie v Afrike; podporuje názor, že EÚ musí zachovať pružné prístupy k jednotlivým krajinám a subregionálne prístupy, ktoré prispôsobia jej angažovanosť a podporu osobitným potrebám a okolnostiam každej krajiny v piatich regiónoch Afriky; vyzýva na aktualizáciu rôznych regionálnych politík EÚ vo vzťahu k africkým subregiónom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že 25 rokov od začatia barcelonského procesu je ukončenie vytvorenia oblasti spoločnej prosperity, stability a slobody s južnými susediacimi krajinami stále v nedohľadne;

15.  zdôrazňuje význam AÚ z hľadiska integrácie afrického kontinentu, najmä pokiaľ ide o potrebu posilniť obchod v rámci Afriky; zdôrazňuje, že táto integrácia by sa mala jasne vymedziť a mala by sa zakladať na potrebách afrických spoločností; pripomína, že silné partnerstvo si vyžaduje nielen silnú EÚ, ale aj silnú Africkú úniu; vyzýva EÚ, aby podporovala integračné úsilie na regionálnej a kontinentálnej úrovni, ako aj inštitucionalizáciu a posilnenie Africkej únie znížením jej závislosti od vonkajšieho financovania a zlepšením jej riadiacej štruktúry, ako aj prostredníctvom výmeny najlepších postupov a technickej a finančnej pomoci; víta návrh celoafrického programu v kontexte nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) zameraný na riešenie výziev afrického kontinentu ako celku;

16.  rozhodne víta signály, ktoré vyslala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, aby sa vzťahy s Afrikou stali ústredným prvkom jej mandátu; víta nedávne návštevy vedúcich predstaviteľov inštitúcií EÚ v Addis Abebe; žiada, aby sa tieto kontakty posilnili a uskutočňovali sa pravidelnejšie na najvyššej politickej úrovni; zastáva názor, že pravidelné spoločné vystúpenia vedúcich predstaviteľov Africkej únie a Európskej únie by zlepšili viditeľnosť nášho partnerstva a informovanosť verejnosti o ňom v našich príslušných národných médiách a preukázali by význam, ktorý sa mu pripisuje v politických programoch oboch kontinentov; domnieva sa, že tieto riešenia by mali umožniť spätnú väzbu o vykonávaní partnerstva, začlenení zainteresovaných strán do procesu, pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a diskusii o hlavných otázkach, ktoré sú spoločné pre oba kontinenty;

17.  zdôrazňuje potrebu zapojiť africkú a európsku občiansku spoločnosť vrátane mimovládnych organizácií, miestnych orgánov, súkromného sektora, diaspóry, poslancov parlamentov oboch regiónov, mladých ľudí, menšín a náboženských komunít do vymedzovania a hodnotenia nových a existujúcich stratégií s cieľom vytvoriť partnerstvo zamerané na ľudí, ktoré bude inkluzívne a prístupné pre všetkých;

18.  zdôrazňuje, že úsilie EÚ o zapojenie občianskej spoločnosti musí byť transparentné a ponúkať príležitosti, finančné zdroje a rámec, ktoré sú potrebné na to, aby sa umožnila účasť zástupcov občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach vrátane miestnych aktérov; zdôrazňuje, že na vytvorenie partnerstva zameraného na ľudí je rozhodujúce nielen zapojenie občianskej spoločnosti, ale aj záväzok EÚ bojovať proti všetkým formám rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti v rámci svojich hraníc i mimo nich;

19.  vyzýva, aby všetky zainteresované strany vrátane európskej a africkej občianskej spoločnosti a komunít, miestnych orgánov a národných parlamentov systematicky, transparentne a na základe dôkazov monitorovali vykonávanie stratégie a dodržiavali zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

20.  zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie a domnieva sa, že parlamentné zhromaždenia, ako je Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Panafrický parlament, zohrávajú zásadnú úlohu pri posilňovaní politického dialógu medzi EÚ a Afrikou; zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri monitorovaní a kontrole účinného vykonávania partnerstva; pripomína mnohé parlamentné schôdze a služobné cesty Európskeho parlamentu a vyzýva na posilnenie parlamentného rozmeru vzťahov medzi EÚ a AÚ prostredníctvom pravidelných misií, aby sa kľúčové parlamentné výbory mohli stretávať a vymieňať si informácie so svojimi africkými partnermi;

21.  domnieva sa, že úloha diaspór má zásadný význam pri budovaní premostení a podpore vzájomného porozumenia medzi oboma kontinentmi prostredníctvom prenosu znalostí, investícií a remitencií a že EÚ by mala umožniť diaspóre zapojiť sa do tvorby politík posilnením štruktúr na zabezpečenie zapojenia diasporálnych skupín do sociálnych a politických záležitostí; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako čo najlepšie spolupracovať s diaspórou v rámci komplexnej stratégie s Afrikou, a to aj využívaním synergií medzi vnútornými a vonkajšími nástrojmi financovania pri riešení spoločných výziev;

22.  zdôrazňuje, že remitencie diaspóry majú zásadný význam pre miestne hospodárstva; upozorňuje, že podľa Svetovej banky sa očakáva, že toky remitencií do Afriky v roku 2020 klesnú o približne 20 % v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, kde sú pre chudobné domácnosti životne dôležitým zdrojom príjmov; vyzýva preto EÚ a africké krajiny, aby sa usilovali o zníženie nákladov na remitencie na menej ako 3 % do roku 2030 v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja 10.c;

23.  pripomína, že úspech partnerstva bude závisieť od finančných prostriedkov, ktoré budú naň vyčlenené; vyzýva na masívne podporné úsilie pre Afriku v rámci budúceho Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), pričom poukazuje na to, že EÚ je naďalej najväčším darcom pre Afriku; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty nedosiahli cieľ venovať 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc a že niektoré dokonca svoje príspevky znížili;

24.  zdôrazňuje, že na to, aby sa vzťahy medzi EÚ a Afrikou odklonili od dynamiky darca – príjemca a aby boli africké krajiny boli schopné splniť ciele udržateľného rozvoja, musí obnovený rámec partnerstva obsahovať konkrétne opatrenia na podporu zvýšenej mobilizácie domácich zdrojov v afrických krajinách, ako je podpora boja proti korupcii a rozvoj spravodlivých a účinných daňových systémov a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

25.  vyzýva, aby sa v rozpočte EÚ sprístupnilo viac zdrojov na rozvojovú spoluprácu a aby boli financované z nových vlastných zdrojov vrátane dane z finančných transakcií;

26.  pripomína, že podľa zásady zodpovednosti jednotlivých krajín rozvojové politiky a programy môžu byť úspešné len vtedy, ak ich riadia rozvojové krajiny a ak sú prispôsobené okolnostiam a potrebám konkrétnej krajiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu spolupráce s občianskou spoločnosťou a miestnymi komunitami s cieľom zabezpečiť, že potreby a zraniteľnosť ľudí sa budú riešiť;

27.  žiada vytvorenie monitorovacieho mechanizmu, ako aj plnú transparentnosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o financovanie EÚ;

28.  víta skutočnosť, že pomoc EÚ by nemala predlžovať konflikty ani uľahčovať predátorské správanie autokratických režimov, ktoré sú príčinou mnohých sociálno-ekonomických problémov a politických konfliktov Afriky; zdôrazňuje, že presadzovanie spoločných záujmov a spolupráce musí byť v súlade s medzinárodným právom, základnými hodnotami EÚ a cieľmi podpory demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv;

29.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby konali vo svojich vzťahoch s africkým kontinentom súdržnejšie a jednotnejšie a aby povinne koordinovali svoje politiky, pričom svoje úsilie zamerajú na vytvorenie rámcov pre hospodárske príležitosti a pracovné miesta;

30.  zastáva názor, že partnerstvo by malo zahŕňať všetkých 27 krajín EÚ a všetkých 55 krajín AÚ; vyzýva na plné zapojenie všetkých členských štátov EÚ s cieľom zvýšiť viditeľnosť a podporiť hodnotu partnerstva medzi Európanmi a partnerskými krajinami, čím sa umožní lepšia komunikácia o spoločných opatreniach a ambíciách;

Partneri pre ľudský a hospodársky rozvoj

31.  vyzýva, aby sa ľudský rozvoj stal stredobodom stratégie s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, pričom prioritou je riešenie chudoby, nerovností a diskriminácie a zabezpečenie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv pre všetkých, pričom sa osobitná pozornosť venuje najviac marginalizovanému a najzraniteľnejšiemu obyvateľstvu; zdôrazňuje, že prioritou by mal byť aj prístup k základným sociálnym službám, ako sú potraviny, voda a sanitácia, ku kvalitným systémom zdravotnej starostlivosti, kvalitnému vzdelávaniu, sociálnej ochrane a ochrane životného prostredia;

32.  považuje za nevyhnutné zaručiť dôstojné pracovné podmienky, posilniť sociálne práva, zlepšiť sociálny dialóg a dialógy o práci, odstrániť detskú prácu a nútenú prácu a zlepšiť zdravotné a bezpečnostné podmienky na pracovisku;

33.  rozhodne zdôrazňuje významnú úlohu fungujúcich štátnych inštitúcií, orgánov a infraštruktúry, a domnieva sa, že ich absencia môže byť významnou prekážkou rozvoja, mieru a pokroku; zdôrazňuje, že bezpečnosť, stabilita a v konečnom dôsledku prosperita a udržateľný rozvoj sa v dotknutých regiónoch dosiahnu len vtedy, ak sa bude realizovať celoplošná stratégia; zdôrazňuje význam demokratických reforiem, dobrej správy vecí verejných a budovania štátu pre trvalo udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že presadzovanie zásad právneho štátu, boj proti korupcii a podpora prístupu k spravodlivosti by významne prispeli k uplatňovaniu základných práv občanov na oboch kontinentoch;

34.  zdôrazňuje, že hoci viaceré krajiny naďalej bojujú s korupciou a absenciou dobrej správy vecí verejných a sociálnych a politických slobôd, mnohé krajiny začali prechod k reforme a demokracii; pripomína, že transformujúce sa krajiny sú obzvlášť zraniteľné a mali by mať možnosť počítať s EÚ, keď požiadajú o podporu; vyzýva preto, aby sa týmto krajinám poskytla pri budovaní odolnejších štátov a spoločností dobre koordinovaná podpora a pomoc s cieľom zachovať a podporovať snahy o pozitívnu zmenu, ako ich vyjadrili ich národy; navrhuje, aby podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) vytvoril osobitné ad hoc kontaktné skupiny na zefektívnenie a uľahčenie podpory pre jednotlivé transformujúce sa krajiny v celej EÚ; zastáva názor, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie o podporu inkluzívnych politických systémov s viacerými politickými stranami a zodpovednej, demokratickej správy vecí verejných v Afrike, najmä v krehkých štátoch, a to uľahčením vytvárania pracovných skupín a parlamentného dohľadu, a to aj využitím technologických platforiem, občanov a verejnej správy, na zhromažďovanie vstupov občanov do politických otázok a presadzovaním najlepších postupov prostredníctvom partnerskej komunikácie s cieľom posilniť zodpovednosť vlády a jej schopnosť reagovať, čo má zásadný význam pre zabezpečenie udržateľného rozvoja, riešenie globálnych výziev a zníženie rizika nárastu nestability;

35.  zdôrazňuje význam podpory slobodných, korektných a konkurenčných volieb a dôveryhodných volebných procesov; podporuje koordináciu medzi EÚ a AÚ v oblasti volebných pozorovateľských misií a pomoc pri zlepšovaní schopnosti AÚ vykonávať dlhodobé pozorovanie volieb, aby boli v súlade s medzinárodnými normami, a bilaterálnu spoluprácu s príslušnými krajinami a ich občianskymi spoločnosťami v snahe zabezpečiť inkluzívne, transparentné a dôveryhodné voľby v Afrike; poukazuje preto na početné volebné pozorovateľské misie (VPM), ktoré vedie EÚ a ktoré Európsky parlament výrazne podporuje; nabáda EÚ, európske MVO, politické strany a občianska spoločnosť, aby úzko spolupracovali s africkými partnermi vrátane verejných činiteľov pri vytváraní reálneho politického dialógu prostredníctvom rozvoja tematických politík, podporovali silné postupy demokratickej správy vecí verejných, posilnili zastúpenie a začleňovanie marginalizovaných obyvateľov, a podporovali zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti a občanov na verejnom živote na všetkých úrovniach;

36.  víta úsilie vynaložené na posilnenie afrických mechanizmov a nariadení o ochrane ľudských práv, ako je Africká charta ľudských práv a práv národov a jej protokoly, Africká charta o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, Africká komisia pre ľudské práva a práva národov a Africký súd pre ľudské práva a práva národov; oceňuje skutočnosť, že takéto mechanizmy a predpisy naďalej pomáhajú africkým partnerom pri prispôsobovaní ich vlastných nástrojov a mechanizmov v oblasti ľudských práv medzinárodne uznávaným zásadám, zákonom a normám;

37.  pripomína význam úlohy Medzinárodného trestného súdu pri boji proti beztrestnosti a pri presadzovaní hodnôt mieru, bezpečnosti, rovnosti, korektnosti, spravodlivosti a odškodnenia; vyzýva EÚ a africké štáty, aby pokračovali v podporovaní Rímskeho štatútu a MTS; vyzýva všetky africké štáty, ktoré ešte nepodpísali a neratifikovali Rímsky štatút, aby tak urobili;

38.  zdôrazňuje význam prvoradého zohľadnenia najlepších záujmov dieťaťa a podpory práva na pokojné detstvo a na blaho pre všetky deti; žiada, aby sa naliehavá pozornosť venovala ťažkým a marginalizovaným podmienkam detí, najmä v subsaharskej Afrike a v mnohých ďalších oblastiach konfliktov alebo extrémnej chudoby, ktorým sa príliš často odopierajú ich základné práva, ako je prístup k vzdelaniu, základná zdravotná starostlivosť a všeobecnejšie právo na detstvo; žiada preto, aby sa v plnej miere vykonával Dohovor OSN o právach dieťaťa;

39.  zdôrazňuje, že africké obyvateľstvo sa za posledných 30 rokov zdvojnásobilo a očakáva sa, že tento silný demografický rast bude v nasledujúcich desaťročiach pokračovať; zdôrazňuje preto, že je dôležité vypracovať spoločnú stratégiu AÚ a EÚ, ktorá stavia deti a mladých ľudí do centra partnerstva a ktorá zohľadní závery samitu mládeže v roku 2017;

40.  zdôrazňuje, že najlepším spôsobom, ako posilniť postavenie mladých ľudí, je rozvíjať a podporovať príležitosti na pokrok mladých ľudí, najmä prostredníctvom pracovných príležitostí a podnikateľských príležitostí, ako aj príležitostí zúčastňovať sa na demokratických procesoch a rozhodovaní; zastáva názor, že táto stratégia by mala posilniť najmä príležitosti na mládežnícke výmeny a dobrovoľníctvo, pričom prioritu by malo mať 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja v súvislosti s akýmikoľvek navrhovanými kontaktmi a projektmi;

41.  vyzýva inštitúcie Európskej únie a Africkej únie, aby vytvorili príležitosti na stáže pre mladých Európanov v krajinách Africkej únie a pre mladých Afričanov v Európskej únii s cieľom vyškoliť ich v príslušných integračných procesoch;

42.  vyzýva EÚ, aby podporovala všeobecný prístup všetkých mladých ľudí v celej ich rozmanitosti vrátane dospievajúcich dievčat a dievčat so zdravotným postihnutím k zdravotníckym službám prispôsobeným mládeži vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a HIV, ktoré sú spravodlivé, prístupné, cenovo dostupné a založené na potrebách, a to aj v konfliktnom a humanitárnom prostredí;

43.  poukazuje na to, že v niektorých afrických krajinách chýbajú spoľahlivé občianske registre a z tohto dôvodu mnohí z ich občanov nemajú právnu existenciu, v dôsledku čoho nemôžu požívať svoje občianske práva, zúčastňovať sa na demokratických postupoch ani hlasovať; poukazuje na to, že to vedie k nedostatku spoľahlivých a relevantných demografických štatistík;

44.  zdôrazňuje význam investovania do konkrétnych iniciatív EÚ zameraných na posilnenie afrických vnútroštátnych systémov evidencie obyvateľstva, zabezpečenie dostupnosti a dôvernosti týchto služieb a podporu afrických vlád pri investovaní do bezpečných a inovatívnych technologických riešení na uľahčenie registrácie narodených detí v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 16.9;

45.  zastáva názor, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat sa musia stať prioritou a musia byť začlenené do všetkých rozmerov partnerstva; vyzýva preto svojich partnerov, aby aktívne podporovali úlohu žien v hospodárstve a spoločnosti a prispievali k nim, pričom uznajú ich občianske a zákonné práva vrátane práva vlastniť majetok a práva na účasť v rôznych hospodárskych a politických odvetviach; víta zvýšené politické zastúpenie žien v niektorých afrických krajinách; konštatuje však, že ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené vo viacerých krajinách afrického kontinentu; zdôrazňuje, že dodržiavanie a úplné uplatňovanie ľudských práv žien sú základy demokratickej spoločnosti; domnieva sa preto, že tieto základné práva a ciele sa musia dosiahnuť, aby sa vytvorila skutočne demokratická spoločnosť;

46.  vyzýva na nedávno začatý akčný plán GAP III s cieľom zintenzívniť úsilie najmä o ukončenie rodovo motivovaného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a nútených manželstiev; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila synergie medzi partnerstvom EÚ – Afrika a GAP III s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť; žiada, aby sa v rámci partnerstva EÚ a Afriky kládol dôraz na účasť žien v rozhodovacom procese; požaduje spoločný plán plnenia cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť so zreteľom na práva žien;

47.  zdôrazňuje, že najmä komplexná sexuálna výchova má zásadný význam pre zlepšenie rodovej rovnosti, transformáciu škodlivých rodových noriem a predchádzanie sexuálnemu, rodovo motivovanému a domácemu násiliu, ako aj neúmyselnému tehotenstvu a infekcii HIV;

48.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam a ich rešpektovanie sú kľúčovým prvkom partnerstva medzi EÚ a Afrikou; pripomína, že je naliehavo nutné zaoberať sa skutočnosťou, že dôsledky krízy spôsobenej koronavírusom ešte viac obmedzujú prístup k službám a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a posilnili diskrimináciu a násilie páchané na ženách a dievčatách; vyzýva Komisiu, aby v novom partnerstve medzi EÚ a Afrikou uprednostňovala sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a aby sa zaviazala podporovať, chrániť a napĺňať právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami týkajúcimi sa svojej sexuality a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv bez diskriminácie, nátlaku a násilia a slobodne a zodpovedne rozhodovať o týchto otázkach;

49.  poznamenáva, že osoby so zdravotným postihnutím sú stále obeťami viacerých foriem diskriminácie; vyzýva na začlenenie práv osôb so zdravotným postihnutím v Afrike do celej stratégie a do všetkých zmobilizovaných finančných nástrojov a vyzýva na ich aktívnu účasť v spoločnosti a systematické zapojenie do prípravy a vykonávania stratégií zameraných na podporu ich začleňovania, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie, podnikanie a digitálnu transformáciu; zastáva názor, že to možno dosiahnuť len zmysluplným zapojením organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií osôb so zdravotným postihnutím;

50.  je znepokojený pretrvávajúcim násilím a diskrimináciou LGBTI osôb, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, a vyzýva oba kontinenty, aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu ich práv;

51.  pripomína zásadnú úlohu občianskej spoločnosti vrátane MVO a slobody prejavu na zabezpečenie riadneho fungovania demokracií; pripomína, že je potrebné uznať a podporovať početné úlohy a príspevky organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva oba kontinenty, aby zaručili rámec, ktorý umožní organizáciám občianskej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe a hodnotení politiky na rôznych úrovniach rozhodovania;

52.  zdôrazňuje významnú úlohu slobodného a dynamického mediálneho a tlačového sektora a pripomína, že je nevyhnutý pre zabezpečenie dobre informovanej verejnosti, ktorá dokáže vymedziť svoje vlastné priority a zvyšuje odolnosť voči falošným správam; nabáda, aby pokračovalo africké úsilie v oblasti slobody médií a podpory novinárov, a zdôrazňuje významnú úlohu slobodnej tlače, pokiaľ ide o boj proti korupcii a dohľad nad verejnými orgánmi a ich zodpovednosť;

53.  pripomína, že zdravie je nevyhnutnou podmienkou ľudského rozvoja a že právo na zdravie je základným právom; zdôrazňuje, že by sa mala v plnej miere riešiť viacrozmerná povaha zdravia; zdôrazňuje význam bezpečného životného prostredia pri ochrane ľudského zdravia a že prístup „jedno zdravie“ by sa mal začleniť do budúceho partnerstva;

54.  zdôrazňuje potrebu vybudovať skutočné partnerstvo v oblasti zdravia zamerané na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti posilnením úlohy komunít; zdôrazňuje, že budovanie kapacít krajín musí byť základom pre podporu univerzálneho prístupu k primeranej, prístupnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých tým, že sa posilní verejné poskytovanie zdravotných služieb;

55.  ďalej zdôrazňuje, že toto partnerstvo by sa malo zamerať na globálny zdravotnícky výskum a rozvoj a na posilnenie spolupráce medzi EÚ a Afrikou v oblasti zdravotníckeho výskumu a inovácií, a tým spoločne povzbudiť miestnu africkú a európsku výrobnú kapacitu zdravotníckych výrobkov, zariadenia a liekov; naliehavo vyzýva EÚ, aby na tento účel podporovala africké krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, pri účinnom vykonávaní prechodných ustanovení na ochranu verejného zdravia stanovených v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ako sú povinné licencie a paralelný dovoz; povzbudzuje sieťové prepojenie medzi africkými a európskymi vedeckými komunitami a výmeny odborných poznatkov a skúseností, a zdôrazňuje, že je potrebné prekonať jav falšovaných liekov;

56.  zdôrazňuje, že prístup k vode, sanitácii a hygienickým službám je základným predpokladom akéhokoľvek opatrenia zameraného na zlepšenie verejného zdravia a boja proti prenosu chorôb a mal by byť základným prvkom spolupráce medzi EÚ a Afrikou; trvá na tom, že je potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti vodného hospodárstva a správy vodných zdrojov, budovania infraštruktúry a podpory a vzdelávania v oblasti hygieny; vyzýva na cielené zlepšenie prístupu k týmto službám, najmä pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a tých, ktorí sú diskriminovaní;

57.  podporuje zdravotné prínosy zachovania rutinnej imunizácie detí a vyzýva na ďalšie posilnenie programov súvisiacich s imunizáciou; zdôrazňuje, že kríza spôsobená koronavírusom poukázala na potrebu zabezpečiť prístup k očkovacím látkam a liečbe, a vyzýva oba kontinenty, aby úzko spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby všetci mohli v tejto súvislosti čerpať prínosy;

58.  je znepokojený skutočnosťou, že sa objavuje čoraz viac vzájomne prepojených kríz, či už zdravotných, potravinových, environmentálnych či bezpečnostných, a že sa podľa očakávaní ešte zhoršia v dôsledku zmeny klímy a straty biodiverzity, a preto upozorňuje na význam komplexného posilnenia odolnosti ľudí a ekosystémov, ako aj medziodvetvovej prevencie kríz, pripravenosti, dohľadu a kapacít v oblasti riadenia a reakcie v budúcej stratégii a kombinovanej stratégii na budúce reakcie na globálne pandémie; žiada, aby sa podrobnejšie zohľadnili modely sociálnej ochrany, univerzálny príjem a formalizácia tieňovej ekonomiky, a zdôrazňuje význam podpory dôstojnej práce a sociálneho dialógu; nabáda na podporu prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu v nestabilných, krízových a dlhotrvajúcich krízach, ktoré sú kľúčovými faktormi stability a zabezpečenia živobytia;

59.  pripomína, že inkluzívne, prístupné a kvalitné vzdelávanie je základným právom a hlavným predpokladom pre ochranu detí a posilnenie postavenia najmä dievčat, a to i v núdzových situáciách;

60.  zdôrazňuje, že Afrika má jedno z najpočetnejších mladých obyvateľstiev na svete, čo predstavuje obrovskú výzvu z hľadiska vzdelávania, ale zároveň prínos pre budúci rozvoj kontinentu; pripomína význam vzdelávania pri formovaní úlohy občanov v spoločnosti a pri stimulovaní udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že negramotnosť a nedostatok kvalitného vzdelania a vyškolených odborníkov sú prekážkou trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že vzdelávanie pre všetkých je horizontálnou a holistickou otázkou, ktorá ovplyvňuje každý rozmer cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam cieľa trvalo udržateľného rozvoja 4.1, ktorý sa zameriava na to, aby pre všetkých existovala bezplatná a kvalitná 12-ročná základná a stredoškolská dochádzka;

61.  domnieva sa, že vzdelávanie by malo byť prioritou rozvojovej pomoci, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, a kľúčovým pilierom partnerstva medzi Afrikou a EÚ; žiada, aby nové partnerstvo uprednostňovalo odbornú prípravu učiteľov a posilňovanie vzdelávacích štruktúr, najmä v nestabilných krajinách a krajinách postihnutých konfliktom; vyzýva na prijatie opatrení na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, najmä vo vidieckych oblastiach, predovšetkým zabezpečením primeraných školských jedální a hygienických služieb; vyzýva na podporu odborného vzdelávania; vyzýva štáty, aby výrazne investovali do infraštruktúry a digitalizácie s cieľom umožniť čo najväčšiemu počtu detí z vidieckych aj mestských oblastí, aby sa mohli začleniť do školského systému;

62.  zdôrazňuje potrebu riešiť prekážky, ktorým dievčatá čelia pri prístupe ku kvalitnému, bezpečnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave na všetkých úrovniach a vo všetkých kontextoch, a to aj v konfliktnom a humanitárnom prostredí; zdôrazňuje, že inkluzívne vzdelávanie znamená, že právo všetkých detí na rovnaký prístup k vzdelávaniu sa plne rešpektuje bez ohľadu na pohlavie, sociálno-ekonomické postavenie, kultúrne zázemie a náboženstvo, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity a deti so zdravotným postihnutím;

63.  zdôrazňuje potrebu silnejších väzieb medzi vzdelávaním, rozvojom zručností a zamestnanosťou s cieľom umožniť plnú účasť mladých ľudí na trhu práce, najmä začlenením digitálnych a ekologických zručností do školských osnov; zdôrazňuje, že kvalitné technické a odborné vzdelávanie a príprava zohrávajú kľúčovú úlohu pri zamestnávaní mladých ľudí a mali by sa podporovať; vyzýva na podporu dialógu súkromného sektora s cieľom podporiť zosúladenie odbornej prípravy s potrebami trhu práce;

64.  vyzýva na vytváranie sietí medzi africkými a európskymi univerzitami a na urýchlenie výmeny poznatkov; vyzýva na väčšiu mobilitu sever – juh a juh – sever v oblastiach odbornej prípravy, štipendií a akademických výmenných programov medzi mladými ľuďmi v Afrike a EÚ, napríklad prostredníctvom programov Erasmus a Erasmus pre mladých podnikateľov s cieľom pomôcť novým podnikateľom získať príslušné zručnosti na riadenie podniku;

65.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie sa nezohľadňuje rozmer zahraničnej kultúrnej politiky a sľubný potenciál v rámci prehlbovanej kultúrnej spolupráce Európy a Afriky; pripomína význam kultúrneho dialógu medzi Európou a Afrikou a domnieva sa, že kultúrne vzťahy a medzikultúrny dialóg môžu prispieť k budovaniu dôvery a posilneniu pocitu spolupatričnosti v partnerstve; vyzýva na koordináciu medzi diplomatickými a konzulárnymi zastúpeniami členských štátov, delegáciami EÚ a európskymi a miestnymi zainteresovanými stranami a so sieťou národných inštitútov EÚ pre kultúru pri realizácii spoločných projektov a spoločných akcií v tretích krajinách na základe zásad kultúrnych vzťahov, ktoré sa zameriavajú na budovanie vzájomnej dôvery a porozumenia prostredníctvom medziľudského dialógu medzi Európou a Afrikou;

66.  zdôrazňuje, že kultúrna spolupráca v rámci EÚ a s jej partnerskými krajinami podporuje globálny poriadok založený na udržiavaní mieru a boji proti extrémizmu a radikalizácii prostredníctvom medzikultúrneho a medzináboženského dialógu o demokracii, právnom štáte, slobode prejavu, ľudských právach a základných hodnotách;

67.  zdôrazňuje význam zhodnocovania afrického dedičstva, kultúrnej identity, histórie a umenia; požaduje vrátenie tovaru kultúrneho charakteru do afrických krajín a vytvorenie podmienok pre trvalú reštitúciu afrického majetku do Afriky; vyzýva EÚ a Afriku, aby vytvorili „pamiatkovú kultúru“, ktorá obom kontinentom umožní identifikovať pozostatky koloniálnej vlády v súčasných vzťahoch a rokovať o vhodných opatreniach na boj proti nim;

68.  pripomína bohatú jazykovú rôznorodosť na africkom kontinente; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ju uchovali vo svojich budúcich vzťahoch; opakuje, že je potrebné úzko spolupracovať s UNESCO-m s cieľom zabezpečiť zachovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a nájsť spoločné základy spolupráce;

Partneri pre udržateľný a inkluzívny rast

69.  vyzdvihuje, že Európska únia má dôležité hospodárske väzby s africkými štátmi a že tieto väzby by sa mali v budúcnosti ďalej posilňovať, aby sa zabezpečila produktívna transformácia regiónu a budovanie odolnosti; poznamenáva, že Čína zintenzívňuje svoju prítomnosť v Afrike, zatiaľ čo členské štáty EÚ prejavujú len veľmi selektívny záujem o obchod s africkými štátmi a investície v týchto štátoch, a preto je objem obchodu medzi EÚ a väčšinou afrických štátov naďalej pomerne malý; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje úplne nový základ svojho hospodárskeho partnerstva s Afrikou, čo znamená, že musí dospieť k novej realite, v ktorej EÚ a Afrika vytvoria vzájomne prospešné udržateľné partnerstvo, pretvoria hospodárske, obchodné a obchodné vzťahy smerom k solidarite a spolupráci, ako aj zabezpečia spravodlivý a etický obchod; zdôrazňuje, že predpokladom tohto partnerstva je podstatný ďalší udržateľný rozvoj vo všetkých afrických štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu poskytovať investície a cielenú podporu a rešpektovať súdržnosť politík v záujme rozvoja;

70.  zdôrazňuje svoje presvedčenie, že Afrika ako kontinent bohatý na zdroje s dynamickými a rozvojovými hospodárstvami, ktoré vykazujú vysokú úroveň rastu, rastúcu strednú triedu a mladé a kreatívne obyvateľstvo, je kontinentom príležitostí, ktorý pri mnohých príležitostiach ukázal, že hospodársky pokrok a rozvoj je možný;

71.  zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť všetky štrukturálne príčiny a vonkajšie faktory neistoty a chudoby v Afrike riešením základných príčin konfliktov, hladu, zmeny klímy, nerovností, nedostatku základných služieb a nevhodných modelov poľnohospodárstva, ako aj presadzovaním politických a inkluzívnych riešení konfliktov a uplatňovaním komplexného prístupu zameraného na zmiernenie utrpenia najzraniteľnejších skupín obyvateľstva;

72.  poukazuje na význam presadzovania domácich produkčných a výrobných kapacít, čo by pomohlo znížiť závislosť od dovozu zo zahraničia; zdôrazňuje, že Afrika potrebuje transformáciu priemyslu a infraštruktúry, ktorá bude možná len prostredníctvom veľkých udržateľných investícií, v rámci ktorých sú verejno-súkromné spôsoby prevádzky schodnou možnosťou na podporu rozvoja; konštatuje, že Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (ďalej len „EFSD“) by mal financovať investície, ktoré podporujú inkluzívny a udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj na základe prístupnosti a univerzálneho dizajnu pre všetkých, pričom uznáva jeho nedostatky v najmenej rozvinutých krajinách;

73.  zdôrazňuje, že investície súkromného sektora by mali slúžiť miestnemu trhu a obyvateľstvu a mali by sa zameriavať na tých, ktorí majú obmedzený prístup k financovaniu, pričom by sa mala zaručiť inkluzívnosť financovania pre marginalizované skupiny, napríklad prostredníctvom priamych investícií do miestnych mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a obchodných modelov sociálneho hospodárstva, najmä rodinných podnikov;

74.  vyzýva na silné mechanizmy monitorovania a hodnotenia na zabezpečenie súladu s týmito cieľmi; zdôrazňuje, že posilnenie postavenia občianskej spoločnosti, a tým začlenenie sociálneho partnera do investičných štruktúr, je kľúčovým aspektom súčasných politík EÚ voči africkým štátom a s týmito štátmi;

75.  opätovne pripomína zistenia nedávnej hodnotiacej správy o EFSD, v ktorej sa uvádza nedostatok dôkazov o rozvojovom potenciáli, doplnkovosti a zodpovednosti krajín za mechanizmy kombinovaného financovania;

76.  víta iniciatívu skupiny G20 s názvom Compact with Africa (CWA), ktorá bola spustená v roku 2017 s cieľom podporiť súkromné investície v Afrike, a to aj do infraštruktúry, a považuje ju za dobrú platformu na presadzovanie komplexných, koordinovaných a reformných programov pre jednotlivé krajiny; víta skutočnosť, že sa zatiaľ k tejto iniciatíve pripojilo dvanásť afrických krajín;

77.  zdôrazňuje, že obchodná a hospodárska spolupráca medzi EÚ a Afrikou by mala uprednostňovať regionálnu integráciu na africkom kontinente; vyzýva Úniu, aby zintenzívnila svoju podporu africkým integračným stratégiám a zabezpečila, aby boli konzistentné medzi kontinentálnou, regionálnou a vnútroštátnou úrovňou, na ktorej sa vykonávajú;

78.  vyzýva Komisiu, aby podporila Afriku v jej ambíciách týkajúcich sa kontinentálnej zóny voľného obchodu; víta vytvorenie africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (ďalej len „AfCFTA“) a zdôrazňuje jej obrovský potenciál ako nástroja na podporu vnútorného afrického obchodu a regionálnej integrácie a zlepšenie prístupu Afriky na svetové trhy; zdôrazňuje, že Africká kontinentálna zóna voľného obchodu by mala umožniť integráciu, ktorá bude prospešná pre všetko africké obyvateľstvo vrátane najviac marginalizovaných skupín; pripomína, že medzi africkými krajinami existujú rozvojové rozdiely, ktoré sa musia zohľadniť, aby sa nezvýšili nerovnosti; zastáva názor, že podpora EÚ pre AfCFTA by sa mala zamerať na rozvoj regulačných rámcov s cieľom zabrániť „pretekom ku dnu“, pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy; domnieva sa, že AfCFTA a prebiehajúce úsilie o regionálnu integráciu poskytujú dobrú príležitosť na opätovné vyváženie medzinárodného investičného režimu, aby sa stal zodpovedným, spravodlivým a vedúcim k trvalo udržateľnému rozvoju;

79.  zdôrazňuje, že v Afrike je potrebné vytvoriť a diverzifikovať vnútrokontinentálne hodnotové reťazce, aby sa v rámci samotných afrických štátov vytvorila väčšia pridaná hodnota; zdôrazňuje potrebu zavádzať technickú pomoc pri cezhraničnej spolupráci a iných technických záležitostiach v záujme rozvoja regionálneho hodnotového reťazca; berie na vedomie, že naďalej existujú významné prekážky brániace tomuto obchodu, ktoré vyplývajú z rozšíreného výskytu ciel a iných prekážok, ako aj nedostatočnej infraštruktúry a vysokých transakčných nákladov; poukazuje preto na potrebu výrazne investovať do dopravnej infraštruktúry s cieľom uľahčiť obchod v rámci Afriky;

80.  zdôrazňuje, že EÚ a Africká únia majú ten istý spoločný záujem na stabilnom multilaterálnom systéme obchodu založenom na pravidlách, ktorý sa sústreďuje na Svetovú obchodnú organizáciu (ďalej len „WTO“);

81.  pripomína, že jednou z hlavných výziev pre rozvojové krajiny je dostať sa prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie vyššie v rámci globálneho hodnotového reťazca; vyzýva EÚ, aby upustila od prijatia obchodnej politiky, ktorá by vo všeobecnosti zakazovala africkým krajinám vyberať vývozné dane z nerastných surovín, pokiaľ to bude v súlade s pravidlami WTO;

82.  pripomína, že voľný a spravodlivý obchod s africkým kontinentom je kľúčom k podpore trvalo udržateľného rozvoja a zmierňovania chudoby; žiada Komisiu, aby zapojila občiansku spoločnosť na všetkých úrovniach politického dialógu, najmä pri príprave, monitorovaní a hodnotení obchodných dohôd; zdôrazňuje, že dohody o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“) a všeobecný systém preferencií (ďalej len VSP“) sú dôležitými nástrojmi obchodných vzťahov medzi EÚ a Afrikou; naliehavo však vyzýva Komisiu, aby uznala rozdielne názory na DHP a aby našla konkrétne riešenia s cieľom reagovať na obavy afrických krajín, najmä pokiaľ ide o ich prioritu budovania regionálnych hodnotových reťazcov a posilnenia obchodu v rámci Afriky; opakuje svoju žiadosť o hĺbkovú analýzu vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve;

83.  požaduje systematické začleňovanie záväzných a vymáhateľných mechanizmov vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji týkajúcich sa ľudských práv, pracovných a environmentálnych noriem do všetkých v súčasnosti prerokúvaných a budúcich DHP, pričom zdôrazňuje, že tieto dohody musia byť v súlade s rozvojovými politikami a cieľmi udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na odlesňovanie, zmenu klímy a stratu biodiverzity;

84.  konštatuje, že africké krajiny, hoci predstavujú viac ako 50 % prijímajúcich krajín VSP, tvoria menej ako 5 % dovozu EÚ v rámci VSP; vyzýva Komisiu, aby okrem iného pomáhala hospodárskym subjektom v prijímajúcich krajinách pri dodržiavaní pravidiel pôvodu a prekonávaní technických prekážok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že VSP zatiaľ neprispel k hospodárskej diverzifikácii afrických krajín, ktoré ho využívajú; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby uvažovala o rozšírení zoznamu produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o VSP(9);

85.  so zreteľom na zdokumentované čoraz väčšie riziko šírenia zoonotických patogénov v Afrike vyzýva Komisiu, aby v afrických krajinách prostredníctvom regulačnej spolupráce a dialógu propagovala prísnejšie normy, pokiaľ ide o sanitárne a rastlinolekárske opatrenia a dobré životné podmienky zvierat.

86.  zdôrazňuje, že súkromné investície a verejno-súkromné partnerstvá sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja miestneho súkromného sektora a musia byť zlučiteľné s ľudskými právami, dôstojnými pracovnými štandardmi a environmentálnymi normami, ako aj s medzinárodnými cieľmi v oblasti klímy a ekologickou transformáciou, a že by mali prioritne spĺňať potreby financovania veľmi malých podnikov a MSP; v tejto súvislosti víta úsilie Komisie o to, aby sa africko-európska aliancia stala ústredným pilierom hospodárskych vzťahov medzi oboma kontinentmi;

87.  konštatuje, že MSP a rodinné podniky zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji miestnych hospodárstiev; poukazuje na to, že MSP sú kľúčovým motorom vytvárania pracovných miest a predstavujú 95 % podnikov v Afrike; domnieva sa, že stratégia by mala uprednostňovať podnikanie a prístup k financovaniu a zároveň vytvárať spoľahlivé podnikateľské prostredie; okrem toho sa domnieva, že podpora miestneho súkromného sektora bude rozhodujúca pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19; poukazuje na možnosti Výkonnej agentúry EÚ pre malé a stredné podniky (EASME) podporovať spoluprácu medzi podnikmi a spoločné podniky s africkými spoločnosťami, čo by okrem toho nielen zvýšilo viditeľnosť podnikateľských príležitostí, ale aj podporilo veľmi potrebný prístup k financovaniu a prístup k technológiám prostredníctvom transferu praktických znalostí;

88.  zdôrazňuje, že partnerstvo Afriky a EÚ v súkromnom sektore by malo obsahovať pevné ustanovenia o zodpovednom financovaní; pripomína, že je ešte potrebné dosiahnuť značný pokrok, aby sa zabránilo zneužívaniu podnikov, a preto zdôrazňuje, že zabezpečenie dodržiavania zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, ľudských práv a náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia by malo byť jasne stanovené ako vysoká priorita partnerstva medzi EÚ a Afrikou;

89.  zdôrazňuje, že európske spoločnosti nesú zodpovednosť za svoje dodávateľské reťazce; vyzýva Komisiu, aby naďalej pracovala na ambicióznom legislatívnom návrhu o záväzných povinnostiach náležitej starostlivosti spoločností EÚ v oblasti ľudských a sociálnych práv a ochrany životného prostredia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní všetkých takýchto návrhov zabezpečila, aby sa vzťahovali na celý dodávateľský reťazec a spĺňali usmernenia OECD o sociálnej zodpovednosti a ľudských právach v obchode a boli v súlade s pravidlami WTO, a aby sa po dôkladnom posúdení zaistilo, že návrhy sú funkčné a uplatniteľné na všetkých aktérov na trhu vrátane MSP a zahŕňajú ustanovenia umožňujúce poškodeným stranám prístup k spravodlivosti;

90.  zdôrazňuje, že pákový efekt súkromných investícií by mal byť skôr doplnkom k záväzku rozvinutých krajín vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom 0,15 – 0,2 % HND je vyhradených pre najmenej rozvinuté krajiny;

91.  zastáva názor, že stratégia EÚ a Afriky by mala zahŕňať aj opatrenia na pomoc africkým krajinám pri premene ich nerastného bohatstva na skutočný rozvoj, a vyzýva na preskúmanie účinnosti existujúcich opatrení, a to aj so zreteľom na sporné využívanie Afriky zo strany Číny a Ruska; vyzýva Komisiu a afrických partnerov EÚ, aby hladko vykonávali opatrenia, ktoré sa vyžaujú v nariadení o konfliktných mineráloch(10) a bezodkladne uverejnili zoznam spoločností mimo EÚ, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v uvedenom nariadení; zdôrazňuje silné stránky Európy – transparentnosť, vysokokvalitný tovar a služby a demokratická správa vecí verejných – a dôveru v to, že príťažlivosť týchto základných hodnôt je lákavou alternatívou k autoritárskym modelom;

92.  berie na vedomie význam vykonávania vízie pre Afriku, ktorú v roku 2009 prijali africké hlavy štátov a vlád, s cieľom zabezpečiť transparentné, spravodlivé a optimálne využívanie nerastných zdrojov;

93.  pripomína, že ťažobné odvetvie zohráva dôležitú úlohu v hospodárstvach mnohých afrických krajín a je spojené s nerovnakou vzájomnou závislosťou od zdrojov s Európou, ktorá by sa mala napraviť riešením problému nezákonného odlivu daňových príjmov a poplatkov v ťažobnom priemysle prostredníctvom smernice o transparentnosti(11) a smernice o účtovníctve(12);

94.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktoré boli vznesené proti africkým štátom, najmä európskymi spoločnosťami; vyzýva vlády a podniky v EÚ, aby sa zdržali využívania urovnávania sporov medzi investorom a štátom a ukončili početné prípady urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktoré boli vznesené proti africkým krajinám;

95.  domnieva sa, že toto partnerstvo by malo podporovať podnikanie žien a mladých ľudí vo vidieckych a mestských oblastiach a že na tento účel je nevyhnutné podporovať rovnaký prístup k hospodárskym a výrobným zdrojom, ako sú finančné služby a pozemkové práva; vyzýva na rozvoj výmen medzi africkými a európskymi podnikateľkami prostredníctvom platforiem, ktoré umožňujú vytváranie sietí, výmenu skúseností a tvorbu spoločných projektov;

96.  pripomína, že postavenie žien sa môže posilniť pomocou ráznych ustanovení o rodovom hľadisku a obchode v rámci obchodných dohôd; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby poskytla Africkej únii pomoc pri vykonávaní jej stratégie pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a zaviedla opatrenia, ktoré prispejú k dosahovaniu rodovej rovnosti v jej obchodných dohodách s africkými štátmi;

97.  zdôrazňuje obrovské fiškálne obmedzenia Afriky pri zvládaní sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie; pripomína, že niektoré africké krajiny vynakladajú viac peňazí na splácanie dlhov než na zdravotnícke služby; domnieva sa, že by sa malo dôkladne zvážiť zmiernenie neudržateľného dlhového zaťaženia, ktoré má za následok veľké straty verejných služieb a sociálnych opatrení; berie na vedomie oznámenie krajín G20 o dočasnom moratóriu na splácanie dlhov pre najslabšie rozvojové krajiny ako prvý krok správnym smerom; opakuje svoju výzvu určenú súkromným veriteľom, aby sa zapojili do tejto iniciatívy za porovnateľných podmienok, a nabáda G20, Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetovú banku, ako aj multilaterálne rozvojové banky, aby pokračovali v odpúšťaní dlhov a ďalej skúmali možnosti pozastavenia úhrady splátok dlhovej služby; všeobecnejšie vyzýva na vytvorenie multilaterálneho mechanizmu riešenia dlhov s cieľom riešiť tak vplyv krízy, ako aj finančné požiadavky Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť opatrenia na odpustenie dlhu s dodatočnou mobilizáciou oficiálnej rozvojovej pomoci a uprednostniť financovanie založené na grantoch ako štandardnú možnosť, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny;

98.  poukazuje na to, že je dôležité podporovať africké krajiny vo zvyšovaní ich kapacity mobilizácie domácich zdrojov s cieľom zvýšiť investície do univerzálnych základných verejných služieb; pripomína, že nezákonné finančné toky predstavujú dvojnásobok oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú dostávajú africké krajiny, v celkovej výške približne 50 miliárd USD ročne, a majú dramatický vplyv na rozvoj a správu kontinentu; vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala afrických partnerov pri zlepšovaní správy vecí verejných, boji proti korupcii, zvyšovaní transparentnosti ich finančných a daňových systémov a zriaďovaní vhodných regulačných a monitorovacích mechanizmov;

99.  odporúča, aby EÚ a AÚ lepšie vykonávali a presadzovali existujúce vnútroštátne a medzinárodné nástroje na boj proti korupcii a aby využívali nové technológie a digitálne služby; vyzýva EÚ, aby prijala prísny regulačný rámec v oblasti korupcie;

Partneri pre zelenú dohodu AÚ – EÚ

100.  pripomína, že africké krajiny a ich obyvateľstvo sú obzvlášť postihnuté negatívnymi vplyvmi zmeny klímy; pripomína, že v roku 2019 extrémne poveternostné udalosti zasiahli takmer 16,6 miliónov Afričanov, čo podľa organizácie Centre for Research on the Epidemology of Disasters (CRED) bolo o 195 % viac než v roku 2018; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ochrana klímy a životného prostredia stala jadrom partnerstva v súlade so záväzkom EÚ týkajúcim sa Parížskej dohody a Dohovoru o biologickej diverzite; pripomína, že požadoval, aby 45 % finančného krytia budúceho NDICI bolo venovaných týmto cieľom;

101.  vyjadruje znepokojenie nad tým, ako by zmena klímy mohla zvrátiť ľudský rozvoj a oslabiť vyhliadky na rozvoj nízkopríjmových a nestabilných afrických krajín, a zdôrazňuje, že je faktorom zvyšujúcim riziko destabilizácie, násilia a konfliktov; zdôrazňuje, že EÚ by mala africkým krajinám ponúknuť konkrétnu, predvídateľnú, zodpovednú a dlhodobú finančnú a technickú podporu s cieľom rovnako posilniť ich adaptáciu na zmenu klímy (t. j. prostredníctvom projektov zameraných na udržateľné poľnohospodárstvo, adaptáciu založenú na ekosystémoch a udržateľné mestá) a stratégie zmierňovania s osobitným zameraním na prevenciu rizika katastrof a znevýhodnené komunity;

102.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu diplomacie v oblasti vody, keďže v dôsledku zmeny klímy hrozí, že sa voda stane čoraz vzácnejším zdrojom; zdôrazňuje potrebu účinnejšej diplomacie v oblasti klímy pre podporu prepojenia medzi domácou, zahraničnou a medzinárodnou politikou v oblasti klímy;

103.  požaduje podporu EÚ s cieľom pomôcť africkým krajinám implementovať a zvýšiť ambície ich vnútroštátne stanovených príspevkov v kontexte Parížskej dohody a sendaiského rámca, pričom sa zabezpečí, aby mali primerané finančné prostriedky na adaptáciu, zmierňovanie, stratu a škody, ako aj na svoje vnútroštátne stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že na to, aby bola takáto podpora účinná, musí byť budúce partnerstvo medzi EÚ a Afrikou zamerané na prechod založené na zásadách spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti a súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja a zároveň musí zabezpečiť ekologickú transformáciu, ktorá bude spravodlivá a inkluzívna;

104.  zdôrazňuje, že adaptačné stratégie by mali podporovať zmenu modelu v afrických krajinách založenú na riešeniach inšpirovaných prírodou; vyzýva na podporu inkluzívneho zapojenia zainteresovaných strán okrem iného do vypracúvania a vykonávania vnútroštátne stanovených príspevkov, národných plánov adaptácie a národných plánov investícií do poľnohospodárstva;

105.  zdôrazňuje jedinečnú perspektívu a potreby malých ostrovných rozvojových štátov, pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie;

106.  zdôrazňuje tiež potrebu zahrnúť do opatrení v oblasti klímy rodový rozmer vzhľadom na osobitné dôsledky zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia pre ženy a dievčatá; vyzýva afrických a európskych partnerov, aby v budúcom partnerstve medzi EÚ a Afrikou lepšie zdôrazňovali úlohu, ktorú môžu ženy zohrávať pri usmerňovaní svojich komunít k udržateľnejším postupom a pri účasti na rozhodovaní o adaptácii na zmenu klímy a jej zmierňovaní;

107.  vyzýva na urýchlené zavedenie tzv. diplomacie zelenej dohody s vytvorením pracovnej skupiny pre vonkajší rozmer Európskej zelenej dohody, ktorá by mala vypracovať odporúčania pre zelenú dohodu AÚ – EÚ, do ktorých budú zapojené miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti a ktoré budú zahŕňať viacvrstvový prístup s viacerými zainteresovanými stranami; domnieva sa, že táto dohoda by mala predovšetkým podporiť prijatie regulačných rámcov, ktoré umožnia prechod na ekologické hospodárstvo, rozvoj obehového hospodárstva a vytváranie pracovných miest v udržateľných odvetviach;

108.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a spolupráce prostredníctvom technickej pomoci, výmeny informácií a osvedčených postupov; trvá na tom, že je dôležité lepšie informovať o budúcich rizikách v oblasti klímy a katastrof a podporovať zákonný prenos technológií šetrných ku klíme; vyzýva EÚ, aby na tento účel podporovala prijatie vyhlásenia o právach duševného vlastníctva a zmene klímy, ktoré je porovnateľné s vyhlásením z Dauhy z roku 2001 o dohode TRIPS a verejnom zdraví;

109.  zdôrazňuje potrebu udržateľných inovačných politík a projektov, ktoré umožnia africkým štátom výrazný rozvoj od starších a viac znečisťujúcich technológií s osobitným cieľom ekologickej a sociálnej udržateľnosti, a v tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmalo, ako by takýto výrazný rozvoj mohol prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov v afrických štátoch;

110.  pripomína, že Afrika je domovom výnimočnej biodiverzity; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nadmerným využívaním prírodných zdrojov a vplyvom zníženej biodiverzity na úroveň odolnosti; je obzvlášť znepokojený tým, že rýchlosť odlesňovania v Afrike rastie; upozorňuje na to, že ničenie afrických tropických lesov je nezvratnou stratou v oblasti biodiverzity a kapacity na sekvestráciu uhlíka, ako aj v súvislosti s prostredím a spôsobom života komunít pôvodného obyvateľstva žijúcich v týchto lesoch; pripomína, že lesy významne prispievajú k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy, k ochrane biodiverzity a predchádzaniu dezertifikácii a extrémnej pôdnej erózii;

111.  požaduje, aby sa zohľadnilo prepojenie medzi verejným zdravím a biodiverzitou v súlade s prístupom „jedno zdravie“; víta oznámenie iniciatívy NaturAfrica, ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich druhov a ekosystémov, a preskúmanie akčného plánu proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; zdôrazňuje, že iniciatíva NaturAfrica by sa mala rozvíjať po porade so všetkými zainteresovanými stranami s osobitným dôrazom na práva miestnych spoločenstiev, pôvodného obyvateľstva a žien; zdôrazňuje, že by mala podporovať africké vlády a miestne obyvateľstvo pri riešení hlavných príčin straty biodiverzity a zhoršovania životného prostredia holistickým a systematickým spôsobom, a to aj poskytovaním podpory dobre riadeným sietiam chránených oblastí; naliehavo žiada EÚ a Afriku, aby uznali a chránili práva pôvodného obyvateľstva na vlastníctvo a kontrolu svojej pôdy a prírodných zdrojov, ako sa stanovuje v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169, a aby dodržiavali zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu;

112.  vyzýva na pridelenie primeraných zdrojov na vykonávanie odporúčaní štúdií Komisie z roku 2015 s názvom Larger than elephants: Inputs for an EU strategic approach to wildlife conservation in Africa (Väčšie než slony: námety na strategický prístup EÚ k ochrane voľne žijúcich druhov v Afrike) a z roku 2019 s názvom Study on the interaction between security and wildlife conservation in sub-Saharan Africa (Štúdia o interakcii medzi bezpečnosťou a ochranou voľne žijúcich druhov v subsaharskej Afrike);

113.  domnieva sa, že úsilie v oblasti ochrany zamerané napríklad na lesy, voľne žijúce živočíchy a morské a pobrežné ekosystémy sa musí zintenzívniť využívaním regulačných rámcov, dostatočných zdrojov a vedeckých údajov a sprevádzaním opatrení na obnovu a riadenie ekosystémov; vyzýva EÚ a Afriku, aby zohrávali vedúcu úlohu pri uzatváraní ambicióznej celosvetovej dohody na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite;

114.  pripomína, že oceány sú najväčším svetovým zdrojom bielkovín; pripomína, že je dôležité pracovať na lepšej správe oceánov, a to aj pokiaľ ide o rozvoj rybárstva a udržateľnej akvakultúry a modrého hospodárstva, ktoré sú nositeľmi rozvoja; zdôrazňuje, že opatrenia proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu musia byť prioritou s cieľom obmedziť vplyv na životné prostredie a zachovať udržateľnosť populácií rýb a príjmov z rybolovu;

115.  vyzýva Komisiu, aby výslovne monitorovala činnosti súvisiace s veľkoobjemovým rybolovom, keďže môžu predstavovať hrozbu pre populácie dostupné pre miestne obyvateľstvo, ktoré využíva tradičné rybolovné zdroje, pričom zároveň existuje riziko, že sa vznikne nerovnováha v dobrom ekologickom stave populácií rýb;

116.  zdôrazňuje, že Afrika je najmenej elektrifikovaný región na svete, a zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k energii nie je na africkom kontinente jednotný; konštatuje, že prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii je základným nástrojom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a to aj vo vidieckych oblastiach; vyzýva na rozvoj potenciálu Afriky v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

117.  vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby podporovali a posilňovali spoluprácu so svojimi africkými partnermi v odvetviach energetiky a klímy v súlade s cieľmi zelenej dohody; nabáda Komisiu, aby predložila ambiciózny plán vykonávania partnerstva v oblasti udržateľnej energetiky, konštatuje, že energia z obnoviteľných zdrojov a energetická účinnosť sú kľúčovými prvkami na preklenutie medzery v prístupe k energii na africkom kontinente a zároveň na zabezpečenie potrebného zníženia emisií oxidu uhličitého; vyzýva EÚ a príslušné africké krajiny, aby využili možnosti vzájomne výhodných partnerstiev v oblasti energetiky na výrobu vodíka s využitím obnoviteľných zdrojov energie;

118.  zdôrazňuje význam nasmerovania investícií do bezuhlíkového hospodárstva, a to na základe rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a ľahšieho poskytovania technológií vrátane decentralizovanej výroby energie, technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a solárnej energie v malom rozsahu, ktoré uspokoja miestny dopyt po energii, a to aj pokiaľ ide o infraštruktúru a prepojenosť;

119.  zdôrazňuje, že urbanizácia afrického kontinentu je príležitosťou na prehodnotenie územného plánovania a zavedenie udržateľných riešení miest a že by mala byť predmetom intenzívnejšieho dialógu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a spolupráce a výmeny osvedčených postupov medzi oboma kontinentmi, najmä pokiaľ ide o zelenú infraštruktúru, prístupy založené na ekosystémoch, odpadové hospodárstvo a sanitačné systémy a s osobitným úsilím zapojiť mladých ľudí a marginalizované skupiny; vyzýva na podporu rozvoja udržateľnej mestskej dopravy zameranej na väčšie začlenenie a dostupnosť komunít vrátane dopravy do škôl a zdravotníckych stredísk;

Partneri pre udržateľné a odolné poľnohospodárstvo

120.  poukazuje na význam poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve a pri poskytovaní dôstojných a udržateľných pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov ide o malé a rodinné poľnohospodárske podniky; berie na vedomie význam podpory a posilnenia opatrení a nástrojov na podporu zvýšenia kvality a diverzifikácie výrobkov, udržateľnej modernizácie poľnohospodárskych postupov, bezpečných pracovných podmienok a opatrení na posilnenie odolnosti poľnohospodárov; domnieva sa, že rozvoj udržateľného poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí by mal byť stredobodom vzťahov medzi EÚ a Afrikou;

121.  víta, že nové partnerstvo medzi EÚ a Afrikou podporuje rozvoj poľnohospodárskych postupov šetrných k životnému prostrediu; pripomína skutočnosť, že schopnosť agroekológie zosúladiť hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer udržateľnosti bola uznaná v prelomových správach IPCC a IPBES a v globálnom poľnohospodárskom hodnotení (IAASTD), ako aj pod vedením Svetovej banky a FAO; zdôrazňuje význam podpory agroekológie, agrolesníctva, miestnej výroby a udržateľných potravinových systémov, ktoré sa zameriavajú na rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov tak vo vnútroštátnych politikách, ako aj na medzinárodných fórach, s cieľom zabezpečiť potravinovú a výživovú bezpečnosť pre všetkých, ako aj zvýšiť udržateľnú produktivitu poľnohospodárskeho odvetvia a jeho odolnosť voči zmene klímy;

122.  vyzýva EÚ, aby zohľadnila závery pracovnej skupiny pre africký vidiek (TFRA) týkajúcimi sa potreby investovať do afrických potravinových reťazcov s dôrazom na komodity s pridanou hodnotou; a vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne spolupracovali s africkými partnermi s cieľom vytvoriť synergie medzi stratégiou EÚ a Afriky a politikami zelenej dohody, najmä pokiaľ ide o vonkajší rozmer stratégie „z farmy na stôl“;

123.  podčiarkuje, že používanie pesticídov v intenzívnom poľnohospodárstve v Afrike môže ovplyvniť zdravie pracovníkov, ktorí majú len veľmi obmedzený prístup k odbornej príprave v oblasti ochrany rastlín a zdravotnej starostlivosti, okrem toho, že ich používanie poškodzuje životné prostredie; vyzýva na vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti udržateľných prístupov k ochrane rastlín a alternatív pesticídov, a na minimalizáciu vystavenia nebezpečným látkam; odsudzuje dvojité normy, ktoré EÚ uplatňuje v súvislosti s pesticídmi tým, že umožňuje vývoz nebezpečných látok, ktoré sú v EÚ zakázané, do afrických krajín a iných tretích krajín; žiada preto o úpravu súčasných pravidiel EÚ, aby sa odstránil tento právny nesúlad, a to podľa Rotterdamského dohovoru z roku 1998 a zelenej dohody;

124.  je hlboko znepokojený vysokou závislosťou afrických štátov od dovozu potravín, najmä z Európskej únie, najmä ak tento dovoz tvoria subvencované produkty, ktorých nízka cena predstavuje škodlivú hospodársku súťaž pre drobné poľnohospodárstvo v Afrike;

125.  vyjadruje znepokojenie nad vývozom európskeho sušeného mlieka, ktorý podporuje spoločmá poľnohospodárska politika, do západnej Afriky, keďže trojnásobne zvýšenie vývozu, odkedy EÚ v roku 2015 zrušila kvóty na mlieko, malo katastrofálne dôsledky pre miestnych chovateľov a farmárov, ktorí nie sú konkurencieschopní; vyzýva Komisiu, aby pracovala na riešeniach s africkými vládami a zainteresovanými stranami;

126.  pripomína, že hlad a potravinová neistota sa na celom svete opäť zvyšujú a že sa budú naďalej zvyšovať, ak sa neprijmú okamžité opatrenia, a že Afrika výrazne zaostáva za cieľom dosiahnuť do roku 2030 úplné odstránenie hladu (cieľ udržateľného rozvoja č. 2); pripomína, že ukončenie podvýživy vo všetkých jej formách a cieľ udržateľného rozvoja č. 2 by sa mali v novom partnerstve považovať za priority, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať ľuďom v najzraniteľnejších situáciách;

127.  zdôrazňuje, že ochorenie COVID-19 a následná hospodárska kríza a zatvorenie hraníc, zamorenie koníkmi kŕdľovými a dezertifikácia zhoršili už aj tak zložitú situáciu v oblasti potravinovej bezpečnosti v Afrike a upriamili pozornosť na zraniteľnosť celosvetového potravinového systému; zdôrazňuje potenciál miestnych a regionálnych trhov pri riešení súčasných zlyhaní potravinového systému;

128.  vyzýva, aby sa v rámci partnerstva EÚ a Afriky sústredilo úsilie v oblasti poľnohospodárstva na ochranu práva afrických krajín na potravinovú sebestačnosť a na zvýšenie ich potravinovej bezpečnosti, ako aj na posilnenie ich schopnosti uspokojovať výživové potreby ich obyvateľstva;

129.  zdôrazňuje význam transformácie vidieka a posilňovania miestnych, regionálnych a transparentných hodnotových reťazcov s cieľom vytvárať udržateľné pracovné miesta, predchádzať porušovaniu ľudských práv a zmierňovať zmenu klímy; zdôrazňuje potrebu podporovať mladých ľudí a ženy, najmä prostredníctvom odbornej prípravy, prístupu k úverom a prístupu na trhy; vyzýva na ich zapojenie do formulovania poľnohospodárskych politík a na podporu kolektívnych opatrení prostredníctvom malých organizácií výrobcov;

130.  zdôrazňuje zásadnú úlohu afrických žien na vidieku v poľnohospodárskych a vidieckych hospodárstvach na celom africkom kontinente, najmä pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť; pripomína, že takmer polovicu1a poľnohospodárskej práce v Afrike vykonávajú ženy, zatiaľ čo poľnohospodárky sú väčšinou malé poľnohospodárky alebo samozásobiteľky, ktoré nemajú potrebný prístup k informáciám, úverom, pôde, zdrojom alebo technológiám; nabáda na presadzovanie dedičských práv žien a dievčat a vyzýva EÚ, aby podporovala partnerské krajiny, najmä pokiaľ ide o uznanie plného nároku žien na pozemkové práva;

131.  zdôrazňuje, že ženy, ktoré pracujú v samozásobiteľskom poľnohospodárstve, čelia ďalším prekážkam pri udržiavaní potravinovej sebestačnosti z dôvodu silnej ochrany nových odrôd rastlín v rámci Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín (dohovor UPOV) v obchodných dohodách;

132.  pripomína, že je dôležité podporovať malé poľnohospodárske podniky a pastierstvo a iné tradičné/miestne potravinové systémy s cieľom posilniť ich odolnosť a podporiť ich prínos k potravinovej bezpečnosti, udržateľnému riadeniu zdrojov a ochrane biodiverzity;

133.  žiada, aby sa riešilo sociálne napätie medzi osídlenými poľnohospodárskymi populáciami a kočovnými pastierskymi komunitami, najmä v regiónoch s prekrývajúcimi sa etnicko-náboženskými konfliktami;

134.  zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pri podpore udržateľných poľnohospodárskych postupov a produktívnych suchozemských agroekosystémov a potravinových systémov; v tejto súvislosti vyzýva na väčšie spoliehanie sa na prínos tradičných afrických poznatkov pri spravodlivej transformácii, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske postupy, rybárstvo a ochranu lesov, čím sa posilní postavenie afrického ľudu a miestnych komunít;

135.  podporuje výmenu poznatkov a najlepších postupov medzi európskymi a africkými poľnohospodármi, a najmä kontakty medzi mladými poľnohospodármi, ženami a zástupcami vidieckych komunít v oblasti udržateľných výrobných metód a ochrany biodiverzity, a to aj v rámci združení;

136.  víta návrh pracovnej skupiny pre africký vidiek na vytvorenie programu vytvárania partnerstiev medzi Európou a Afrikou, ktorý prepojí poľnohospodárske subjekty členských štátov EÚ a partnerských krajín v Afrike s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a podporovať vzťahy medzi úzko zapojenými a podobnými partnermi;

137.  zdôrazňuje význam začlenenia ochrany a podpory práva miestnych komunít na prístup k prírodným zdrojom, ako sú pôda a voda, a na kontrolu nad nimi do partnerstva EÚ a Afriky; odsudzuje rozsah zaberania pôdy v Afrike; pripomína, že zaberanie pôdy je brutálnou praktikou, ktorá je nezlučiteľná s akýmkoľvek cieľom potravinovej suverenity a ktorá ohrozuje prežitie afrických vidieckych komunít; zdôrazňuje význam začatia inkluzívneho procesu s cieľom zaručiť účinné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev do vypracúvania, vykonávania a monitorovania politík a činností súvisiacich so zaberaním pôdy; žiada, aby sa Dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby (VGGT) dodržiavali vo všetkých projektoch, ktoré podporujú ochranu práv na pôdu, a to aj v oblasti obchodu, ako aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby projekty neohrozovali práva na pôdu drobných poľnohospodárov;

138.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa neuznáva strategický význam lúk a pasienkov, ktoré zaberajú približne 43 % rozlohy pôdy v Afrike, a preto sú dôležitými záchytmi uhlíka; vyzýva Komisiu, aby spolu s miestnymi spoločenstvami a miestnymi zainteresovanými stranami vypracovala stratégiu na optimalizáciu tohto potenciálu prostredníctvom udržateľného obhospodarovania pastvín, akému sa venujú pastieri;

139.  poznamenáva, že napríklad práva na pastvu a spoločné pastviny sú tradičné práva na využívanie pôdy založené na obyčajovom práve, a nie na zaručených vlastníckych právach; zdôrazňuje však zásadný význam ochrany týchto spoločných práv pre vidiecke obyvateľstvo;

Partneri v úsilí o to, aby sa digitalizácia stala hybnou silou začleňovania a rozvoja

140.  zdôrazňuje, že digitálna transformácia predstavuje obrovskú rozvojovú páku pre prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj pre modernizáciu poľnohospodárskeho sektora, schopnosť verejného sektora poskytovať digitálne služby, ako je elektronická identifikácia, elektronické zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa, a účasť na politickom rozhodovaní, ľudských právach a slobode prejavu, ale že môže so sebou priniesť aj riziko oslabenia demokracie, ohrozenia občianskych a ľudských práv a zvyšovania nerovností; zdôrazňuje, že digitálna transformácia musí podporovať cenovo dostupný, rovnaký a inkluzívny prístup k internetu, ako aj využívanie a vytváranie digitálnych technologických služieb v súlade s príslušnými medzinárodnými a vnútroštátnymi normami a usmerneniami;

141.  zdôrazňuje, že by sa mala zohľadniť a náležite zvážiť digitálna priepasť; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť prístup k internetovému pripojeniu pre väčšinu marginalizovaných afrických komunít s cieľom zabrániť vzniku obrovskej priepasti medzi vidieckym a mestským obyvateľstvom; domnieva sa, že je potrebné preklenúť rodové rozdiely v digitálnej oblasti s cieľom podnietiť skutočne inkluzívnu digitálnu transformáciu; nabáda ženy a dievčatá, aby rozvíjali svoj potenciál, pokiaľ ide o nové technológie;

142.  pripomína negatívny vplyv, ktorý môže mať online násilie páchané na ženách a dievčatách a sexistické nenávistné prejavy, kybernetické šikanovanie, xenofóbia, dezinformácie a stigmatizácia na sociálne začlenenie, a vyzýva afrických a európskych partnerov, aby sa týmito otázkami zaoberali v rámci partnerstva EÚ a Afriky; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby digitálne vzdelávanie a gramotnosť boli holistické vrátane mäkkých a prierezových zručností, ako je kritické myslenie a medzikultúrne porozumenie;

143.  zdôrazňuje, že vytváranie elektronického odpadu na celom svete predstavuje výzvy pre vykonávanie Agendy 2030, najmä pokiaľ ide o zdravie a životné prostredie; vyzýva EÚ a Afriku, aby zintenzívnili svoje úsilie o rozvoj zodpovedných investícií s cieľom pomôcť minimalizovať produkciu elektronického odpadu, predchádzať nelegálnemu dumpingu a nesprávnemu spracovaniu elektronického odpadu, podporovať efektívne využívanie zdrojov a recykláciu a vytvárať pracovné miesta v odvetviach renovácie a recyklácie;

144.  podporuje digitalizáciu a modernizáciu verejnej správy v afrických krajinách, a to najmä na účely rozvoja spoľahlivých občianskych registrov, ktoré by poskytovali zabezpečené doklady totožnosti, a presadzovania výmeny údajov; zdôrazňuje, že všetky vymieňané údaje musia podliehať príslušným právnym predpisom v oblasti ochrany údajov a súkromia; vyzýva EÚ, aby úzko spolupracovala s africkými národmi s cieľom pracovať na dosahovaní celosvetových noriem v oblasti ochrany údajov, čo zasa pomôže bojovať proti trestnej činnosti a posilniť hospodárstva oboch strán;

145.  zdôrazňuje, že inovácie sú potrebné na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ekologickej transformácie; zdôrazňuje, že partnerstvo by malo podporovať výskum a inovácie a dostupnosť a použiteľnosť digitálnych služieb s cieľom podporiť súdržnosť a sociálne začleňovanie; pripomína však, že digitálna transformácia sa nemôže uskutočniť bez prístupu k energii a že nepravidelné dodávky energie vo vidieckych oblastiach predstavujú významnú prekážku v prístupe k digitálnym službám;

146.  zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 prinútila urýchliť digitálnu transformáciu v Afrike; víta snahu AÚ o vybudovanie jednotného digitálneho trhu; vyzýva EÚ, aby podporovala vytvorenie afrického digitálneho priemyslu a vhodný regulačný rámec pre rozvoj elektronického obchodu a ochrany údajov na základe najvyšších existujúcich noriem poskytovaním technickej pomoci, zvyšovaním investícií do digitálnej infraštruktúry a podnikania a posilňovaním partnerstiev so zainteresovanými stranami z vládnej, hospodárskej, akademickej a vedeckej sféry a občianskej spoločnosti;

147.  zdôrazňuje, že podľa správy OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (2019) ešte stále existuje mnoho výziev, ktoré treba riešiť, ak sa majú splniť ciele udržateľného rozvoja, najmä v Afrike, pokiaľ ide o prístup k potravinám, energii, vode a sanitácii, vzdelávaniu a zdraviu; domnieva sa, že finančná pomoc a investície by sa mali v prvom rade zameriavať na naplnenie týchto základných ľudských potrieb, ktoré sú naďalej základným predpokladom odstránenia chudoby a pokroku v oblasti ľudského blahobytu, najmä v čase, keď sú verejné zdroje čoraz viac obmedzované konkurenčnými požiadavkami, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie;

148.  zdôrazňuje, že presný a porovnateľný zber rozčlenených údajov a štatistické analýzy pri rešpektovaní ochrany údajov a súkromia sú základom pre informované rozhodovanie, najmä v oblasti poľnohospodárstva, riadenia prírodných zdrojov a správy a zdravia na vnútroštátnej a decentralizovanej úrovni;

149.  zdôrazňuje potrebu využiť digitálnu transformáciu na podporu výmien medzi obomi kontinentmi, najmä medzi mladými ľuďmi a občianskou spoločnosťou prostredníctvom platforiem;

150.  vyzýva EÚ a africké krajiny, aby zvýšili spoločné úsilie o zabezpečenie sociálnej a environmentálnej udržateľnosti digitálneho hospodárstva a prispeli k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vytvorenie moderných, spravodlivých a efektívnych noriem zdaňovania pre digitálne hospodárstvo;

Partneri pre vzájomne prospešnú mobilitu a migráciu

151.  uznáva zložité výzvy a príležitosti pre prosperitu a rozvoj oboch kontinentov, ktoré v Európe aj Afrike predstavujú migračné pohyby, a zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu v tejto oblasti; pripomína, že v posledných rokoch vo vzťahu medzi Afrikou a EÚ dominoval problém migrácie a že to mohlo mať negatívny vplyv na vzájomné vnímanie oboch kontinentov; zdôrazňuje, že migrácia predstavuje recipročný nástroj trvalo udržateľného rozvoja pre oba regióny;

152.  pripomína, že až 80 % všetkých medzinárodných migrantov, ktorí pochádzajú z afrických krajín, sa presúva v rámci afrického kontinentu; konštatuje, že africké krajiny prijali veľký podiel celkového počtu utečencov a vnútorne vysídlených osôb na celom svete a že ich zraniteľnú situáciu ešte viac zhoršila kríza spôsobená pandémiou COVID-19; žiada globálnu deľbu zodpovednosti za utečencov;

153.  domnieva sa, že by sa mal zdôrazniť ľudský rozmer migrácie a osobitná pozornosť by sa mala venovať znevýhodnenejším skupinám migrantov; vyzýva na prijatie partnerstva medzi EÚ a Afrikou v oblasti migrácie a mobility, ktoré kladie ľudskú dôstojnosť utečencov a migrantov do centra pozornosti, ktoré je založené na zásadách solidarity, spoločnej zodpovednosti a plného dodržiavania ľudských práv, medzinárodného práva, práva EÚ a vnútroštátneho práva a utečeneckého práva;

154.  pripomína, že by sa mali prijať osobitné opatrenia zamerané na ochranu migrantov pred úmrtím, zmiznutím a odlúčením od rodiny a prevenciu porušovania ich práv vrátane opatrení zameraných na dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a najlepšieho záujmu dieťaťa;

155.  zdôrazňuje potrebu prostredníctvom primeraného financovania riešiť základné príčiny neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania, ako je politická nestabilita, chudoba, nedostatočná bezpečnosť a potravinová bezpečnosť, násilie a negatívne účinky zmeny klímy;

156.  nazdáva sa, že úspech partnerstva bude závisieť od výrazného zlepšenia možností mobility medzi rôznymi zložkami afrických a európskych spoločností a že partnerstvo by malo byť navrhnuté udržateľným spôsobom tak, aby vytváralo „prílev mozgov“ a nie „únik mozgov“; domnieva sa, že účinnejšia vízová politika a zvýšené financovanie programu Erasmus+ by mohli byť užitočným prínosom k dosiahnutiu tohto cieľa;

157.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť skutočnú politiku cirkulujúcej migrácie, vďaka ktorej by kvalifikovaní a nekvalifikovaní pracovníci mohli využívať výmenu odborných znalostí a mobilitu medzi EÚ a Afrikou, čím by sa uľahčil návrat ľudí do ich krajín pôvodu; podporuje uprednostňovanie oprávnených žiadostí o pracovné povolenia z krajín pôvodu a tranzitu do EÚ (napríklad prostredníctvom veľvyslanectiev alebo online) s cieľom odrádzať migrantov od uchyľovania sa k nelegálnym migračným kanálom a zmierniť zaťaženie azylového a migračného systému;

158.  pripomína, že mobilita pracovníkov môže byť jedným z riešení demografických výziev EÚ a nedostatku a nesúladu na trhu práce; vyzýva na rozvoj bezpečných a legálnych spôsobov migrácie a na podporu harmonizovanejšieho, komplexnejšieho a dlhodobejšieho prístupu k migrácii súvisiacej s prácou na európskej úrovni na základe partnerského prístupu, ktorý môže byť z dlhodobého hľadiska prínosom pre oboch partnerov; zdôrazňuje význam posilnenia dialógu medzi Afrikou a EÚ o migrácii a mobilite a partnerstva Afriky a EÚ v oblasti migrácie, mobility a zamestnanosti;

159.  dôrazne odsudzuje prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi; vyzýva na posilnenie úsilia o sledovanie zločineckých sietí prevádzačov a boj proti nim a usiluje sa o spoluprácu s africkými krajinami v boji proti nim; v tejto súvislosti žiada komplexné, multidisciplinárne úsilie a koordináciu na všetkých úrovniach v spolupráci s miestnymi samosprávami vrátane medzinárodnej spolupráce v oblasti presadzovania práva; domnieva sa, že boj proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi musia viesť obe strany spoločne, a okrem iného aj s podporou Europolu;

160.  vyzýva EÚ a africké národy, aby spolupracovali na vytvorení účinnej informačnej kampane so širokým dosahom, ktorá sa bude týkať rizík a nebezpečenstiev obchodovania s ľuďmi a prevádzania migrantov s cieľom zabrániť tomu, aby jednotlivci ohrozovali svoje životy s cieľom neregulérneho vstupu do EÚ;

161.  zdôrazňuje potrebu súdržnej angažovanosti EÚ, ktorou sa zabezpečí, aby spolupráca v oblasti boja proti neregulárnej migrácii alebo integrovaného riadenia hraníc nemala negatívny vplyv na existujúce rámce regionálnej mobility na africkom kontinente ani na ľudské práva; pripomína, že je potrebné, aby každé partnerstvo v oblasti migrácie a mobility zohľadňovalo dva globálne pakty o migrácii a utečencoch (globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, globálny pakt o utečencoch);

162.  domnieva sa, že roztrieštenosť vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti pracovnej migrácie v EÚ, ako aj zložitosť a vysoko byrokratická povaha postupov odrádzajú od využívania legálnych spôsobov migrácie EÚ; odporúča zavedenie harmonizovaného a nebyrokratického európskeho postupu podávania žiadostí v rámci partnerstva medzi EÚ a Afrikou;

163.  pripomína, že je potrebné vytvoriť osobitnú spoločnú európsku civilnú pátraciu a záchrannú operáciu s cieľom skoncovať so stratami na životoch na mori;

164.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoje záväzky v oblasti presídľovania a iných legálnych kanálov pre ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a aby rovnako posilnila svoje politické a finančné záväzky na podporu afrických partnerov pri rozvoji udržateľných prístupov k utečencom, osobám vysídleným v rámci krajiny a osobám bez štátnej príslušnosti, a to najmä spoluprácou s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a inými agentúrami OSN s cieľom posilniť rozvojovú spoluprácu a poskytnúť priamu pomoc humanitárnym organizáciám v blízkosti domovov, z ktorých utečenci utiekli;

165.  odporúča, aby sa harmonizovali regionálne mechanizmy na ochranu vysídlených osôb v súvislosti s katastrofami a zmenou klímy v súlade s Programom na ochranu cezhraničných vysídlených osôb v kontexte katastrof a zmeny klímy, platformy pre problematiku vysídľovania v dôsledku katastrof a Kampalským dohovorom;

166.  zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť spravodlivé a prístupné konania o azyle pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a to v Európskej únii aj v afrických krajinách, a dodržiavať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ; vyjadruje presvedčenie, že akákoľvek dohoda EÚ s krajinami pôvodu a tranzitu by mala zaručiť úplnú ochranu ľudských životov, dôstojnosti a ľudských práv;

167.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinnosť, spravodlivosť a riadny proces pri návratoch, pri vydávaní konzulárnych preukazov pre návrat a pri uzatváraní dohôd o readmisii, pričom sa uprednostňuje dobrovoľný návrat a zabezpečujú plná ochrana a rešpektovanie práv a dôstojnosti jednotlivcov; vyzýva na silnú angažovanosť EÚ počas obdobia pred návratom a po návrate s cieľom uľahčiť udržateľnú reintegráciu navrátilcov;

168.  nabáda na pokračovanie spolupráce s IOM a inými agentúrami OSN s cieľom poskytovať dodatočnú podporu utečencom a vnútorne vysídleným osobám;

169.  konštatuje, že v rokovacom mandáte EÚ po skončení platnosti Dohody z Cotonou čoraz častejšie uvádzajú odkazy na migráciu, najmä pokiaľ ide o zastavenie neregulárnej migrácie, zatiaľ čo rokovací mandát AKT kladie dôraz na odstránenie chudoby, podporu legálnej migrácie, význam tokov remitencií, potrebu dobrovoľných návratov a readmisie a vylúčenie využívania rozvojovej pomoci na rokovania o reštriktívnych hraničných kontrolách; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila priority afrických krajín v oblasti migrácie s cieľom vytvoriť skutočné rovnocenné partnerstvo;

Partneri pre bezpečnosť

170.  poznamenáva, že riešenie dlhotrvajúcich konfliktov si vyžaduje spoločné opatrenia zo strany humanitárnych a rozvojových aktérov a partnerov s vysokou miestnou legitimitou a dôveryhodnosťou; vyzýva preto EÚ, aby vo svojej reakcii podporovala prístup prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom s dôrazom na silnú miestnu zodpovednosť;

171.  víta skutočnosť, že EÚ považuje mier a bezpečnosť v Afrike za kľúčovú podmienku pre udržateľný rozvoj a že Únia sa zaviazala „významne zintenzívniť svoju podporu Afriky v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom“; súhlasí s názorom, že otázka bezpečnosti v Afrike má veľký význam pre rozvoj svetadielu podporovaného regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, zatiaľ čo africké štáty sú hlavnými garantmi vlastnej bezpečnosti; vyzýva preto EÚ, aby pokračovala vo svojom úsilí spolupracovať so svojimi africkými partnermi na ďalšom rozvoji africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry (APSA) s cieľom dosiahnuť dlhodobý mier a stabilitu a prekonať krízy a konflikty na tomto kontinente prostredníctvom integrovaného prístupu, ktorý využíva všetky dostupné nástroje vrátane podpory rozvoja afrických bezpečnostných a obranných spôsobilostí a vojenských operácií, civilných misií, projektov budovania mieru a demilitarizácie na tomto svetadiele prostredníctvom integrovaného prístupu, s ohľadom na medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo a nezávislosť a zvrchovanosť afrických krajín, a podporovala iniciatívy Africkej únie a regionálnych organizácií ako ECOWAS a G5 Sahel; nabáda členské štáty, aby sa zúčastňovali na misiách a operáciách EÚ, a víta dvojstranné úsilie, ktoré prispieva k mieru a stabilite, a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene schválila Európsky mierový nástroj s cieľom poskytnúť komplexnejšiu pomoc africkým partnerom v regiónoch postihnutých konfliktom; zdôrazňuje význam mnohostrannej spolupráce v rámci trojuholníka AÚ, EÚ – OSN v oblasti miestnej, regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti a úlohu aktérov občianskej spoločnosti v úsilí o udržiavanie a budovanie mieru; v tejto súvislosti pripomína, že reforma sektora bezpečnosti, reforma súdnictva, dobrá správa vecí verejných, demokratická zodpovednosť a ochrana civilného obyvateľstva sú predpokladom pre získanie dôvery obyvateľstva v jeho vlády a bezpečnostné sily; ďalej zdôrazňuje prepojenie civilnej a vojenskej oblasti a potrebu ešte viac zjednodušiť obe zložky misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); podporuje čoraz proaktívnejší prístup spolupracujúcich regionálnych bezpečnostných organizácií na ceste k úplnému fungovaniu APSA, ktorá Africkej únii a organizáciám na regionálnej úrovni poskytuje potrebné nástroje na predchádzanie konfliktom, ich riadenie a riešenie; oceňuje najmä iniciatívy ako G5 Sahel vzhľadom na jej čoraz významnejšiu úlohu v rozhodných opatreniach, ktoré prijímajú africké národy na zabezpečenie mieru a bezpečnosti v ich vlastnom susedstve, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili politickú, finančnú, operačnú a logistickú podporu skupiny G5 Sahel; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia primeranej úrovne bezpečnosti a rozvoja musia mať africké krajiny primerané kapacity vo všetkých základných odvetviach, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu; vyzýva EÚ, aby koordinovala rozvojové a bezpečnostné iniciatívy, do ktorých je zapojená na africkom svetadiele, ako súčasť integrovanej stratégie, ktorá zahŕňa dobrú správu vecí verejných, demokraciu, ľudské práva, právny štát a rodovú rovnosť, s osobitným dôrazom na regióny s najvyššou zraniteľnosťou a napätím; víta spoluprácu medzi EÚ a Afrikou v oblasti boja proti terorizmu a ozbrojeným skupinám v súlade s medzinárodným právom; v súvislosti s politikami boja proti terorizmu vyzýva na vytvorenie transparentnejších rozhodovacích procesov, zvýšenie všeobecného povedomia o prístupe založenom na ľudských právach a väčšie zapojenie komunít, ktorých sa tieto opatrenia týkajú;

172.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú Sahel zohráva zo strategického a bezpečnostného hľadiska; v tejto súvislosti dôrazne víta založenie skupiny G5 Sahel v roku 2014, ako aj spoločné sily skupiny G5 (G5 Force Conjointe), ktoré boli vytvorené v roku 2017 s cieľom bojovať proti bezpečnostným hrozbám v regióne;

173.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ riešila problém eskalujúceho teroristického povstania v severnom Mozambiku, ktoré už spôsobilo viac ako 1 000 úmrtí a prinútilo približne 200 000 ľudí utiecť z ich domovov, a hrozí vážne riziko jeho šírenia v oblasti južnej Afriky; naliehavo vyzýva PK/VP, aby Mozambiku a jeho občanom ponúkol podporu EÚ; zdôrazňuje, že nedostatočná reakcia zo strany EÚ môže viesť k tomu, že vedúcu úlohu, ktorú chce EÚ na tomto kontinente dosiahnuť, prevezmú iní medzinárodní aktéri.

174.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Botswana, Ghana, Uganda a Zimbabwe sú Úniou zaradené do aktualizovaného čierneho zoznamu krajín, ktoré majú strategické nedostatky v rámci svojich režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a vyzýva tieto krajiny, aby bezodkladne prijali potrebné opatrenia na dodržiavanie požiadaviek a vykonávanie právnych predpisov (o. i. delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/855(13)); víta skutočnosť, že Etiópia a Tunisko boli po vykonaní viacerých reforiem z čierneho zoznamu vypustené;

175.  zdôrazňuje, že mandáty misie SBOP sú komplexné a ich cieľom je okrem iného podporiť reformu bezpečnostného sektora, presadzovať reformu súdnictva, posilniť vojenský a policajný výcvik a zlepšiť dohľad; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť komunikačnú politiku misií SBOP, ako aj celkové strategické plánovanie EÚ, s cieľom zvýšiť viditeľnosť opatrení EÚ a jej cieľa chrániť bezpečnosť a blahobyt afrického ľudu;

176.  zdôrazňuje osobitnú úlohu náboženských subjektov v Afrike, ktoré pravidelne zohrávajú sprostredkovateľskú úlohu v konfliktoch, s ktorými je potrebný dialóg a spolupráca, najmä v konfliktných oblastiach, keďže medzináboženský dialóg môže prispieť k mieru a zmiereniu;

177.  berie na vedomie, že cieľom spoločného oznámenia je prehĺbenie podpory EÚ pre africké mierové úsilie prostredníctvom štruktúrovanejšej a strategickejšej formy spolupráce so zameraním na tie regióny v Afrike, v ktorých sú pnutia najvyššie, a žiada, aby sa konkrétne stratégie v konfliktných regiónoch považovali za prioritu; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa naďalej delili o záťaž s medzinárodnými organizáciami a partnermi vrátane spojencov a afrických štátov, ktoré sú spoľahlivými spojencami v oblasti proti terorizmu, ako Keňa, Maroko, Nigéria, Ghana a Etiópia; vyzýva na posilnenie vzťahov EÚ s týmito kľúčovými štátmi; vyzýva EÚ, aby naďalej pomáhala africkým partnerom pri budovaní kapacít svojich síl a bezpečnostných inštitúcií s cieľom poskytovať svojim občanom účinné a udržateľné bezpečnostné služby a služby presadzovania práva, a to aj prostredníctvom európskeho mierového nástroja a misií SBOP, a vyzýva EÚ, aby sa zamerala na integrovaný prístup ku konfliktom a krízam a konali vo všetkých fázach cyklu konfliktu, od predchádzania konfliktom cez reakciu po riadenie a riešenie konfliktov;

178.  vyzdvihuje skutočnosť, že cieľom podpory EÚ africkému sektoru bezpečnosti je podnietiť africkú zodpovednosť za otázky bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že Africká únia a africké štáty sú kľúčovými aktérmi, s ktorými EÚ zmysluplne komunikuje s cieľom spoločne dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a bezpečnosti ľudí; v tejto súvislosti víta plány Africkej únie vyslať 3 000 vojakov na podporu skupiny G5 Sahel a považuje to za znamenie toho, že AÚ a EÚ skutočne sledujú podobné bezpečnostné ciele založené na spoločných cieľoch a spoločnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta pripomienky VP/PK Borrella adresované Bezpečnostnej rade OSN 28. mája 2020, keď hovoril o „hľadaní afrického riešenia afrických problémov“;

179.  opätovne potvrdzuje svoju podporu mierovým misiám OSN na africkom kontinente a vyzýva kľúčových aktérov, najmä Spojené štáty americké, Rusko, Čínu a Spojené kráľovstvo, aby sa pripojili k úsiliu EÚ o sprostredkovanie a presadzovanie spolupráce a udržateľného mieru na celom africkom kontinente; v tejto súvislosti pripomína ochotu EÚ zvýšiť svoju podporu misiám OSN a zlepšiť koordináciu medzi rôznymi misiami OSN a EÚ;

180.  víta rozhodujúci pokles pirátstva pri pobreží východnej aj západnej Afriky v dôsledku úsilia o medzinárodnú námornú bezpečnosť, ktoré slúži ako precedens pre európsku, africkú a transatlantickú bezpečnostnú spoluprácu;

181.  považuje za dôležité, aby EÚ pokračovala vo svojom úsilí o budovanie odolnejších štátov a spoločností prostredníctvom budovania kapacít a reforiem bezpečnostného sektora, a to aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a jeho misií SBOP, a aby sa zamerala na integrovaný prístup ku konfliktom a krízam a konala vo všetkých fázach cyklu konfliktov;

182.  pripomína hrozbu, ktorú nadnárodná organizovaná trestná činnosť, občianske nepokoje a domáca trestná činnosť predstavujú pre krehké štáty a štáty po skončení konfliktu, ktoré sa snažia o zaistenie potrebnej bezpečnosti pre svojich občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dobre vyškolených vnútroštátnych a regionálnych policajných síl; konštatuje však, že policajnému zboru často chýba náležitý výcvik a vybavenie, a čo je najdôležitejšie, nie vždy má riadne spojenie s miestnym obyvateľstvom alebo požíva jeho dôveru; zdôrazňuje preto význam posilňovania a budovania profesionálnych policajných štruktúr a okrem iného vyzýva na intenzívnejšiu koncepčnú, logistickú a administratívnu podporu mechanizmu policajnej spolupráce Africkej únie so sídlom v Alžíri, ktorý bol spustený v roku 2014; domnieva sa, že spolupráca v tejto oblasti prispeje aj k zlepšeniu spôsobilosti mierových misií a podporí policajnú zložku APSA;

183.  konštatuje, že informačná sféra v Afrike je čoraz viac ovplyvňovaná globálnymi protivníkmi EÚ; v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby aktívne riešili problém nedostatočnej prítomnosti európskeho hlasu v afrických spoločnostiach a bojovali proti falošným prejavom a lepšie podporovali európsky prístup a demokratické hodnoty voči africkému ľudu; konštatuje, že si to vyžaduje lepšiu strategickú komunikáciu zameranú na kľúčové regióny a krajiny, ako aj vytvorenie osobitného útvaru zodpovedného za takéto opatrenia, ktorý bude úzko spolupracovať s delegáciami EÚ;

184.  zdôrazňuje nebezpečenstvá šírenia nelegálnych ručných zbraní a pripomína, že tieto neevidované a väčšinou nezákonne držané zbrane nielenže ohrozujú bezpečnosť komunít, ale používajú ich aj nebezpečné nadnárodné zločinecké siete zapojené do rôznych foriem nelegálneho obchodovania vrátane obchodovania so zbraňami, ľuďmi a nelegálnymi drogami;

185.  naliehavo vyzýva na pokračovanie výročných spoločných konzultačných schôdzí Politického a bezpečnostného výboru Európskej únie a Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie s cieľom rozšíriť rozsah spolupráce tak, aby zahŕňala spoločné návštevy v teréne, spoločné zasadnutia, rozvíjanie spoločného chápania a analýz krízových situácií, ako aj skúmanie možností spoločných včasných krokov ako najlepšieho prostriedku na vytvorenie životaschopných strategických partnerstiev;

186.  pripomína, že v Afrike je najviac operácií na podporu mieru vo svete a že Afrika je najväčším prispievateľom vojsk a polície; poukazuje na potrebu prispôsobiť operácie na podporu mieru v celej Afrike novej realite choroby COVID-19, aby sa primerane chránili občania, ako aj pracovníci operácií na podporu mieru; poukazuje na potrebu zabezpečiť primerané financovanie týchto misií vzhľadom na strach z bezprostredne hroziacej hospodárskej krízy a zníženie dostupných finančných prostriedkov;

187.  žiada EÚ, aby zaručila, aby sa misie SBOP plánovali účinným, zodpovedným a robustným spôsobom s účinnými operáciami a silnejšími mandátmi viazanými na podstatnú politickú vôľu zameranú na riešenie konfliktov namiesto ich zmrazenia;

188.  nabáda ESVČ, aby zvýšila svoju prítomnosť v delegáciách EÚ na celom kontinente, najmä v kľúčových členských štátoch AÚ, s cieľom ďalej rozvíjať bilaterálne a regionálne vzťahy EÚ a zabezpečiť náležitú komunikáciu s príslušnými zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že takéto úzke väzby sú základom pre zabezpečenie vhodných a dobre štruktúrovaných globálnych partnerstiev, ako aj na mieru prispôsobených reakcií; vyzýva ESVČ, aby výrazne zlepšila svoju mediálnu a komunikačnú stratégiu s cieľom nielen zlepšovať informovanosť o úsilí EÚ v príslušných regiónoch, ale aj zvýšiť informovanosť a podporu medzi občanmi EÚ v súvislosti so zintenzívnením spolupráce medzi EÚ a Afrikou;

189.  pripomína význam koordinácie stratégie EÚ a Afriky s OSN, NATO, OBSE a inými podobne zmýšľajúcimi krajinami, ako sú Spojené štáty americké, Kanada, Spojené kráľovstvo, Austrália a Japonsko;

o
o   o

190.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 66. (2) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 11. (3) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 27. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0173. (5) Prijaté texty, P8_TA(2019)0298. (6) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 2. (7) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 101. (8) Prijaté texty, P9_TA(2019)0084. (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1). (11) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 13). (12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19). (13) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/855 zo 7. mája 2020, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pridanie Bahám, Barbadosu, Botswany, Kambodže, Ghany, Jamajky, Maurícia, Mongolska, Mjanmarska/Barmy, Nikaraguy, Panamy a Zimbabwe do tabuľky v bode I prílohy a vyradenie Bosny a Hercegoviny, Etiópie, Guyany, Laoskej ľudovodemokratickej republiky, Srí Lanky a Tuniska z tejto tabuľky (Ú. v. EÚ L 195, 19.6.2020, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vytvorení stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch (2020/2038(INI))

P9_TA(2021)0109 A9-0033/2021

Európsky parlament

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 195,

–   so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa zriaďuje osobitný režim pre najvzdialenejšie regióny,

–   so zreteľom na článok 174 ZFEÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 s názvom Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období (COM(2020)0550) a na prijatie balíka opatrení v oblasti cestovného ruchu a dopravy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Identifikácia potrieb obnovy Európy (SWD(2020)0098),

–  so zreteľom na správu Komisie z 11. júna 2020 o modrej ekonomike EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o negatívnom vplyve bankrotu spoločnosti Thomas Cook na cestovný ruch EÚ(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2019 o konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu ako hnacej sily udržateľného rastu, pracovných miest a sociálnej súdržnosti v EÚ v nasledujúcom desaťročí,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864 zo 17. mája 2017 o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018)(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086) a na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. marca 2017 o námornom cestovnom ruchu (SWD(2017)0126),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2017 o tejto agende(5),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv(6),

–  so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z 5. a 6. septembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(10) a z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020(11),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. septembra 2020 s názvom Rozvoj udržateľnejšieho cestovného ruchu pre mestá a regióny EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 k cestovnému ruchu a doprave v roku 2020 a v ďalšom období,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0033/2021),

A.  keďže cestovný ruch je prierezovou hospodárskou činnosťou, ktorá má rozsiahly vplyv na životné prostredie a klímu a na hospodárstvo EÚ ako celok, najmä na hospodársky rast, zamestnanosť a sociálny a udržateľný rozvoj regiónov;

B.  keďže odvetvie cestovného ruchu priamo a nepriamo zamestnáva 27 miliónov ľudí, čo zodpovedá 11,2 % celkovej zamestnanosti v EÚ a v roku 2019 predstavovalo 10,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ; keďže cestovný ruch pomáha podporovať vyváženú regionálnu štruktúru, pozitívne vplýva na regionálny rozvoj a mal by prispievať k ochrane biodiverzity, sociálnemu blahobytu a hospodárskej bezpečnosti miestnych spoločenstiev;

C.  keďže hodnotový reťazec cestovného ruchu predstavuje podľa Komisie jeden z hlavných priemyselných ekosystémov Európy, je zložitý a pozostáva zo štyroch úzko prepojených kľúčových prvkov – dopravy, ubytovania, skúseností a sprostredkovania; keďže pre úspech odvetvia je rozhodujúca úroveň vzájomného pôsobenia medzi týmito štyrmi prvkami; keďže cestovný ruch má vplyv na zmenu klímy tým, že prispieva k tvorbe 8 % celosvetových emisií CO2(12); keďže odvetvie cestovného ruchu zahŕňa širokú škálu rôznych služieb a povolaní; keďže tomuto odvetviu dominujú najmä malé a stredné podniky (MSP), ktorých činnosti vytvárajú zamestnanosť a bohatstvo v regiónoch, ktoré sú od neho závislé;

D.  keďže v roku 2018 sa 51,7 % ubytovacích zariadení cestovného ruchu v EÚ nachádzalo v pobrežných a prímorských oblastiach, ktoré sú obzvlášť citlivé na účinky zmeny klímy, pričom 32,9 % z nich bolo vo vidieckych oblastiach; keďže najvzdialenejšie regióny sa vyznačujú odľahlosťou, ostrovným charakterom a výraznou hospodárskou a sociálnou závislosťou od odvetví cestovného ruchu a dopravy, v dôsledku čoho sú ešte zraniteľnejšie voči účinkom pandémie COVID-19;

E.  keďže cestovný ruch a doprava patria medzi odvetvia, ktoré ochorenie COVID-19 postihlo najviac; keďže v EÚ je ohrozených najmenej 6 miliónov pracovných miest, napríklad sezónni pracovníci a pracovníci v zraniteľnej situácii; keďže obmedzenia cestovania zavedené v reakcii na pandémiu naďalej tvrdo postihujú celosvetový a európsky cestovný ruch, pričom podľa najnovších údajov Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch (UNWTO) klesol v roku 2020 počet turistov prichádzajúcich v rámci medzinárodného cestovného ruchu o 70 %; keďže v rámci nástroja Next Generation EU Komisia vyčíslila základnú potrebu investícií do ekosystému cestovného ruchu vo výške 161 miliárd EUR, čo je 22 % celkového nedostatku investícií v EÚ; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne ovplyvnila všetky druhy dopravy, najmä leteckú prepojenosť, a mala za následok pokles leteckých služieb, čo v niektorých prípadoch viedlo k strate trás; keďže to malo osobitný dosah na najvzdialenejšie a ostrovné regióny v EÚ, pre ktoré má prístupnosť a prepojenosť zásadný význam; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 viedla k tomu, že milióny cestujúcich a spotrebiteľov čelia neistote, pokiaľ ide o ich práva, vrátane zložitých a často neuspokojených žiadostí o náhradu nákladov; keďže obnova dôvery spotrebiteľov je pre budúcnosť tohto odvetvia mimoriadne dôležitá;

F.  keďže v článku 195 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia by mala koordinovať a dopĺňať činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu najmä podporou konkurencieschopnosti podnikov Únie v tomto odvetví; keďže členské štáty čelia spoločným výzvam a príležitostiam v odvetví cestovného ruchu, ako je predchádzanie krízam a ich riadenie, pokrok smerom k digitálnej a ekologickej transformácii, sociálno-ekonomická a environmentálna udržateľnosť, vytváranie kvalitných pracovných miest, zvyšovanie zručností a odborná príprava pracovníkov a podpora MSP;

G.  keďže opatrenia v prospech odvetvia cestovného ruchu a cestovania sú najúčinnejšie, ak sa prijímajú v rámci koordinovanej stratégie EÚ, pričom sa zohľadňujú vnútroštátne a regionálne potreby a špecifiká;

H.  keďže toto odvetvie je odhodlané urýchliť a vykonávať opatrenia a činnosti, ktoré zabezpečia väčšiu udržateľnosť a odolnosť a prispejú k naplneniu cieľov v oblasti znižovania ekologickej stopy a dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody, najmä klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

I.  keďže sa dosiahol pokrok v oblasti ekologickej mobility a súvisiacich trás, ktoré sú reakciou na záujem európskych spotrebiteľov o turistické príležitosti, ktoré by boli ekologickejšie a bližšie k prírode;

J.  keďže efektívny, bezpečný, multimodálny a udržateľný systém hromadnej dopravy by pozitívne prispel k hospodárstvu v oblasti cestovného ruchu, rekreačného cestovania a pohostinstva, pretože umožňuje udržateľné a flexibilné riešenia v súvislosti s právom na mobilitu v celej EÚ, pričom pomáha zachovať prírodné ekosystémy a miestne mestské a prírodné prostredie;

K.  keďže Európsky rok železníc by mal predstavovať ideálny rámec pre iniciatívy na posilnenie udržateľného cestovného ruchu s cieľom zvýšiť atraktívnosť turistických destinácií;

L.  keďže rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a jej prepojení s mestskými, miestnymi a pobrežnými oblasťami bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľných, alternatívnych a flexibilných dopravných riešení pre cestovanie a cestovný ruch;

M.  keďže sa v cestovnom ruchu vynárajú nové trendy, najmä v dôsledku digitalizácie, vrátane alternatívnych foriem cestovného ruchu, ako je ekologický cestovný ruch, agroturistika a vidiecky cestovný ruch a zdravotný cestovný ruch;

Obnoviť: plány reakcie na účinky ochorenia COVID-19

1.  zdôrazňuje, že prudké šírenie ochorenia COVID-19 ochromilo odvetvie cestovného ruchu EÚ, čím sa jeho ekosystém dostal pod bezprecedentný tlak; poukazuje na to, že na prežitie tohto odvetvia je nevyhnutná nepretržitá krátkodobá finančná podpora, najmä vzhľadom na druhú a tretiu vlnu pandémie; domnieva sa však, že súčasná kríza by mala priviesť Komisiu a členské štáty k tomu, aby plne uznali význam odvetvia cestovného ruchu, plne ho začlenili do európskych a národných rozvojových plánov, zvýšili kvalitu ponuky, zabezpečili jeho väčšiu udržateľnosť a dostupnosť pre všetkých a začali dlho odkladané verejné a súkromné investovanie do digitalizácie a celkovej modernizácie tohto odvetvia;

2.  žiada členské štáty, aby bezodkladne v plnej miere zaviedli spoločné a koordinované kritériá bezpečného cestovania, ktoré prijala Rada vo svojom odporúčaní o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu(13), a zároveň uľahčili zavádzanie formulára EÚ na vyhľadanie cestujúcich, pokiaľ možno v digitálnej forme, pri plnom rešpektovaní pravidiel ochrany údajov; poukazuje na dôležitosť dobrovoľných, interoperabilných a anonymizovaných aplikácií na vyhľadávanie, sledovanie a varovanie, ktoré by využívali bránu interoperability vytvorenú Komisiou, bez toho, aby sa údaje používali na iné účely, napríklad na komerčné účely alebo na účely presadzovania práva, a zdôrazňuje význam stanovenia spoločných hygienických kritérií v hlavných dopravných uzloch;

3.  žiada Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), aby monitorovalo a včas uverejňovalo farebne rozlíšenú mapu krajín a regiónov Únie vrátane ostrovov – ak je k dispozícii dostatok informácií – s cieľom poskytnúť cestujúcim a podnikom koordinovanú a účinnú reakciu; vyzýva členské štáty, aby podporovali šírenie mapy prostredníctvom vnútroštátnych vysielateľov v záujme zabezpečenia toho, že sa mapa dostane aj k občanom, ktorí nemajú žiadne alebo len obmedzené širokopásmové pripojenie;

4.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s odporúčaním Komisie týkajúcim sa stratégie testovania na COVID-19(14) a s usmerneniami ECDC a Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva vytvorili spoločný a nediskriminačný protokol EÚ o bezpečnosti zdravia na účely testovania pred odchodom, ktoré by malo byť spoľahlivé a cenovo dostupné vrátane technológií rýchleho testovania, testov PCR atď.; naliehavo žiada, aby karanténa zostala krajným riešením, ale ak bude potrebná, aby sa jej trvanie obmedzilo na minimálny počet dní, ktorý by sa mal harmonizovať v celej Únii; zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzenie slobody pohybu musí byť primerané, dočasné a jasne spojené s pandémiou COVID-19; poukazuje na to, že v záujme správneho vykonávania protokolu by všetky členské štáty mali byť podporované z finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby koordinovali riadenie testovania v rôznych fázach počas obdobia trvania cesty;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prioritne vytvorili spoločné osvedčenie o očkovaní a systém vzájomného uznávania postupov očkovania na zdravotné účely, ktoré by sa mali zaviesť súbežne s distribúciou očkovacích látok pri súčasnom zachovaní práv jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov; domnieva sa, že po sprístupnení očkovacích látok širokej verejnosti a po získaní dostatočných vedeckých dôkazov o tom, že očkované osoby vírus neprenášajú, by sa osvedčenie mohlo považovať za alternatívu k požiadavkám týkajúcim sa testov PCR a karantény na cestovné účely, pričom by sa zachovala potreba dodržiavať súčasné hygienické opatrenia, ako je nosenie rúšok na verejnosti a dodržiavanie odstupu; zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité obnoviť slobodu pohybu v EÚ a zabezpečiť postupný návrat do normálneho stavu v odvetviach dopravy a cestovného ruchu;

6.  víta zriadenie portálu Re-open EU a naliehavo žiada členské štáty, aby Komisii poskytovali zrozumiteľné informácie o uplatňovaní alebo rušení budúcich obmedzení voľného pohybu hneď, ako sa o takýchto zmenách rozhodne, aby sa zabezpečila spoľahlivosť portálu pre cestujúcich; vyzýva Komisiu, aby predložila mobilnú aplikáciu s cieľom lepšie šíriť informácie a aby naďalej poskytovala informácie v reálnom čase o stave na hraniciach a o dopravných službách a službách cestovného ruchu dostupných v krajinách EÚ vrátane informácií o opatreniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ďalších relevantných informácií; domnieva sa, že členské štáty by mali dopĺňať tento portál EÚ o informácie týkajúce sa kontaktných miest v príslušných destináciách, napr. v podobe verejného webového sídla a informačnej kancelárie;

7.  vyzýva Komisiu, aby začala osobitnú komunikačnú kampaň EÚ o cestovaní a cestovnom ruchu prostredníctvom „značky EÚ v oblasti cestovného ruchu“, ktorá by bola zameraná na podporu cestovania v EÚ a obnovenie dôvery občanov v cestovanie a cestovný ruch počas pandémie COVID-19;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli spoločný systém farebných kódov a spoločné kritériá pre cestovanie do tretích krajín prostredníctvom vzájomného uznávania porovnateľných ochranných opatrení proti COVID-19, čo sa týka všetkých spôsobov cestovania, predovšetkým však v leteckej a námornej doprave; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli systém včasného varovania, ktorý bude turistov prostredníctvom nových technológií používateľsky ústretovým spôsobom upozorňovať na všetky potenciálne ohrozenia zdravia v destinácii v tretej krajine; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali cestovné kancelárie v organizovaní ciest do vybraných oblastí v tretích krajinách pri plnom dodržiavaní prísnych zdravotných protokolov, ktoré minimalizujú riziko nákazy;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla pečať hygienickej certifikácie EÚ, ktorú by mali spoločne vypracovať ECDC a členské štáty a ktorá by mala certifikovať činnosti v oblasti cestovného ruchu, čím sa zabezpečí súlad s minimálnymi hygienickými normami na prevenciu a kontrolu vírusu COVID-19 a iných možných infekcií; domnieva sa, že cieľom tejto pečate by malo byť stanovenie celoeurópskych zdravotných noriem, ktoré by pomohli obnoviť dôveru spotrebiteľov v odvetvie cestovného ruchu, a tým prispieť k jeho oživeniu, pri súčasnom predchádzaní administratívnemu zaťaženiu mikropodnikov a MSP;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci nástroja Next Generation EU sa odvetviu cestovného ruchu neposkytuje priame financovanie, a vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zahrnuli odvetvie cestovného ruchu a cestovania do svojich plánov obnovy a do iniciatívy REACT-EU pri dodržiavaní environmentálnych a sociálnych noriem; zdôrazňuje, že hoci je dôležité, aby opatrenia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti boli spätne oprávnené na podporu odvetvia a predchádzanie bankrotom, nie sú samy osebe dostatočné; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia, čo sa týka európskych regiónov, v ktorých má cestovný ruch výraznejší podiel na ich HDP, ako aj ostrovov a najvzdialenejších regiónov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že finančná podpora z fondov EÚ distribuovaná v členských štátoch v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa nie vždy dostane k poskytovateľom služieb cestovného ruchu, ktorí naliehavo potrebujú priame financovanie, aby mohli pokračovať vo svojich hospodárskych činnostiach a zachovať ich;

11.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k dočasnému stanoveniu znížených sadzieb DPH na služby v oblasti cestovania a cestovného ruchu, ktoré by sprevádzal osobitný stimulačný balík pre všetky mikropodniky a MSP na obdobie 2020 – 2024, s cieľom minimalizovať počet bankrotov a zachovať pracovné miesta a práva pracovníkov v európskom odvetví cestovného ruchu, a to pri súčasnom využívaní investícií na podporu prechodu na digitálnejší a udržateľnejší ekosystém cestovného ruchu;

12.  vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby do svojich operačných programov, stratégií pre inteligentnú špecializáciu a partnerských dohôd na roky 2021 – 2027 zahrnuli cestovný ruch ako horizontálnu prioritu s cieľom financovať projekty v oblasti cestovného ruchu;

13.  žiada Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom vykonala prijatú prípravnú akciu nazvanú Európsky mechanizmus krízového riadenia pre cestovný ruch s cieľom zabezpečiť pripravenosť na riešenie budúcich kríz a pomôcť turistickým destináciám pri vypracúvaní plánov na predchádzanie krízam, krízových opatrení a plánov a činností v oblasti pripravenosti;

14.  vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala a spolupracovala s ním, pokiaľ ide o prípravné práce a pokrok pri vytváraní pilotných projektov a prípravných akcií, a aby zabezpečila zapojenie príslušného parlamentného výboru a poslancov EP, ktorí projekty iniciovali, do tohto procesu;

Zmeniť zameranie: politika riadenia v rámci Únie

15.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla nový model riadenia medzi inštitúciami EÚ a posilnila organizačnú, finančnú a personálnu štruktúru zriadením osobitného riaditeľstva, ktoré by sa zaoberalo špeciálne cestovným ruchom a malo by k dispozícii primerané finančné prostriedky, s cieľom zaujať integrovaný a efektívny prístup k cestovnému ruchu, podporiť oživenie cestovného ruchu v európskych regiónoch a pomôcť podnikom pri realizácii opatrení potrebných na dosiahnutie kľúčových cieľov v oblasti udržateľnosti a inovácií, ako aj zvyšovať ich konkurencieschopnosť a atraktívnosť;

16.  vyzýva ďalej Komisiu, aby zohľadnila možné synergie medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami vzhľadom na prierezový charakter cestovného ruchu v oblastiach ako poľnohospodárstvo, doprava, kultúra, námorné záležitosti, regionálny rozvoj, zamestnanosť a klíma;

17.  požaduje, aby sa na Konferencii o budúcnosti Európy začala diskusia o tom, ako by sa cestovný ruch mohol stať oblasťou patriacou do spoločnej právomoci EÚ namiesto doplnkovej právomoci, ako je to v súčasnosti; zdôrazňuje, že zmluvy v súčasnosti poskytujú významnú flexibilitu pre politiky EÚ v oblasti cestovného ruchu, čo Komisia v plnej miere nevyužíva; vyzýva preto Komisiu, aby začala plne využívať zmluvy na vypracovanie komplexnej európskej politiky smerujúcej k vytvoreniu Európskej únie cestovného ruchu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 neobsahuje osobitný okruh pre udržateľný cestovný ruch, čo by predstavovalo záväzok vykonávať európsku politiku cestovného ruchu, ktorú schválil Európsky parlament vo svojom uznesení o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období; konštatuje, že tento okruh by sa neprekrýval s finančnou podporou, ktorá je dostupná pre odvetvie cestovania a cestovného ruchu prostredníctvom existujúcich fondov EÚ, ani by ju nenahrádzal; vyjadruje poľutovanie nad tým, že cestovný ruch ešte nebol zahrnutý ako nezávislý cieľ do nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch ani do Programu pre jednotný trh;

19.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP so zameraním na likviditu a zabezpečenie pridanej hodnoty EÚ a transparentnosti s cieľom zvýšiť schopnosť týchto podnikov získavať prístup k finančným prostriedkom a finančným nástrojom EÚ a využívať ich na uľahčenie modernizácie a vykonávania inovačných a udržateľných projektov pri zabezpečení zodpovednosti a administratívneho zjednodušenia;

20.  vyjadruje uznanie Komisii za zorganizovanie Európskej konferencie o cestovnom ruchu v roku 2020 a vyzýva ju, aby v roku 2021 predložila akčný plán a včas vypracovala stratégiu EÚ pre udržateľný a strategický cestovný ruch v súlade s digitálnou agendou, zelenou dohodou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorá nahradí stratégiu z roku 2010, s cieľom zachovať postavenie Európy ako vedúcej destinácie; pripomína, že pri vypracúvaní tejto stratégie sa musia uskutočniť konzultácie s odborníkmi v odvetví cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podniknúť konkrétne kroky na prekonanie súčasnej krízy a podporiť alternatívne formy cestovného ruchu, ako je kultúrny a udržateľný cestovný ruch, agroturistika, cestovanie za divou prírodou, ekoturistika a ďalšie druhy cestovania, ktoré by mali rešpektovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo miestneho obyvateľstva, aby sa zabránilo nadmernému cestovnému ruchu;

21.  zastáva názor, že v prípade cestovného ruchu ako globálneho odvetvia je mimoriadne dôležité podporovať dialóg a spoluprácu s UNWTO na základe memoranda o porozumení, ktoré Európsky parlament a UNWTO podpísali v roku 2018;

22.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala príručku EÚ na podporu financovania a zahrnula do nej odkaz na národný kontaktný bod, ktorý uľahčuje prístup k informáciám pre mikropodniky a MSP, a to prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo online nástroja s podporou a poradenstvom členských štátov, ak to bude potrebné; vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť spoločností a MSP v odvetví cestovného ruchu o tejto príručke;

23.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zriadila Európsku agentúru pre cestovný ruch a navrhla krátkodobé riešenie vytvorením oddelenia cestovného ruchu v jednej z existujúcich výkonných agentúr, pričom do úvahy prichádzajú najmä Výkonná agentúra pre MSP (EASME) alebo nadchádzajúca Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu;

Posilniť: prechod na udržateľný, zodpovedný a inteligentný cestovný ruch

24.  konštatuje, že udržateľný cestovný ruch by mal zohľadňovať súčasné a budúce hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy, pričom by mal reagovať na potreby návštevníkov, priemyslu, životného prostredia a miestnych komunít(15); pripomína, že odvetvie cestovného ruchu a cestovania vytvára na celom svete ekologickú stopu; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť udržateľné a flexibilné riešenia multimodálnej dopravy a vypracovať politiky na zachovanie prírodného dedičstva a biodiverzity, ktoré budú rešpektovať sociálno-kultúrnu autentickosť hostiteľských komunít, zabezpečovať udržateľnosť a prinášať sociálno-ekonomické výhody všetkým zainteresovaným stranám;

25.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala plán pre udržateľný cestovný ruch, ktorý bude zahŕňať inovačné opatrenia na zníženie klimatickej a environmentálnej stopy odvetvia prostredníctvom vytvárania udržateľnejších foriem cestovného ruchu, diverzifikácie ponuky, podpory nových iniciatív v oblasti spolupráce a rozvoja nových digitálnych služieb;

26.  žiada členské štáty, aby na základe konzultácií so zainteresovanými stranami a s občianskou spoločnosťou a v súlade s budúcim európskym plánom pre udržateľný cestovný ruch vypracovali akčné plány v oblasti udržateľného cestovného ruchu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a aby v plnej miere využívali finančné prostriedky nástroja Next Generation EU na financovanie akčných plánov pre transformáciu cestovného ruchu;

27.  zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 viedla k tomu, že sa zmenila povaha dopytu cestujúcich smerom k bezpečnému, čistému a udržateľnejšiemu cestovnému ruchu; zdôrazňuje, že miestne remeselné činnosti, agroturistika, vidiecky cestovný ruch a ekoturistika sú neoddeliteľnou súčasťou udržateľného cestovného ruchu s dôrazom na objavovanie prírody a vidieka v Európe prostredníctvom trás vhodných na pešiu turistiku, bicyklovanie alebo jazdu na koni so spoločným prístupom;

28.  vyzýva Komisiu, aby sprevádzkovala európsky systém ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS), vybavila ho stálou riadiacou štruktúrou a zaviedla ho v turistických destináciách so statickými ukazovateľmi a údajmi v reálnom čase pre ich riadenie a hodnotenie v spolupráci s regiónmi; zdôrazňuje, že cieľom hodnotiacej tabuľky ETIS je monitorovať hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv cestovného ruchu;

29.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala prekážky brániace získaniu environmentálnej značky a rozšírila jej spektrum na ďalšie služby cestovného ruchu ako doplnok k schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) pre cestovný ruch a aby vytvorila mechanizmy na podporu týchto certifikačných systémov a propagáciu poskytovateľov služieb cestovného ruchu, ktorí tieto certifikáty získali;

30.  žiada členské štáty, vnútroštátne orgány cestovného ruchu a priemysel, aby posilnili koordináciu kritérií a uplatňovania existujúcich značiek kvality v Únii a nabádali Komisiu, aby plnila svoju koordinačnú úlohu a podporovala miestne iniciatívy;

31.  vyjadruje uznanie Komisii za zriadenie skupiny pre udržateľný cestovný ruch a vyzýva skupinu, aby obnovila svoju činnosť a zrevidovala Európsku chartu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu z roku 2012 ako prostriedok na podnecovanie účasti a prijímania osvedčených postupov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; domnieva sa, že skupina môže slúžiť ako referencia pre európsku sieť zainteresovaných strán v oblasti udržateľného cestovného ruchu, predstaviť nové nástroje a iniciatívy na posúdenie hospodárskeho, sociálneho a ekologického vplyvu činností súvisiacich s cestovným ruchom, zapojiť cestujúcich a umožniť cestujúcim aj spoločnostiam pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu pochopiť ich environmentálnu stopu;

32.  zdôrazňuje význam štatistického rámca UNWTO na meranie udržateľnosti cestovného ruchu, ktorý je zameraný na integráciu štatistík o hospodárskom, environmentálnom a sociálnom rozmere udržateľného cestovného ruchu;

33.  pripomína, že nedostatok presných kvantitatívnych a kvalitatívnych metrických údajov o vplyvoch cestovného ruchu na udržateľnosť bráni verejným a súkromným subjektom prijímať rozhodnutia; žiada Eurostat, aby vytvoril referenčný rámec pre zber údajov týkajúcich sa udržateľnosti, nadmerného cestovného ruchu, nedostatočného cestovného ruchu a kritérií pracovných podmienok, a požaduje aktualizáciu nariadenia (EÚ) č. 692/2011(16); zdôrazňuje obrovský potenciál veľkých dát a aktuálnych údajov, najmä pokiaľ ide o pôvod a typ rezervácií, dĺžku pobytov, priemerné výdavky rozdelené podľa kategórií a mieru obsadenosti, na pochopenie vývoja tokov cestovného ruchu a zmien v dopyte a na prispôsobenie ponuky a zodpovedajúce vykonávanie príslušných politík;

34.  víta európsku dátovú stratégiu a návrh aktu o správe údajov, ktorý vypracovala Komisia; vyzýva Komisiu, aby začlenila cestovný ruch do rámca správy spoločných dátových priestorov a lepšie regulovala činnosť online rezervačných platforiem a online sprostredkovateľov služieb cestovného ruchu, čo umožní podnikom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu plne sa zaviazať k inováciám a digitalizácii, pretože digitalizácia je kľúčová pre modernizáciu celého odvetvia a rozvoj nových služieb a širšej vysokokvalitnej ponuky; okrem toho žiada Komisiu, aby podporovala zhromažďovanie údajov pre potreby cestovného ruchu, ako aj regionálne inkubátory a akcelerátory pre podniky pôsobiace v tomto odvetví, s využitím výskumu a inovácií v záujme napomáhania mnohých MSP v tomto odvetví zbierať, spracúvať a využívať údaje, ktoré vytvárajú, a umožnenia, aby plne využívali dátové hospodárstvo a zavádzali udržateľné riešenia;

35.  konštatuje, že produkty a služby cestovného ruchu sa čoraz viac nakupujú online; uznáva posilnenú úlohu platforiem kolaboratívneho hospodárstva ako sprostredkovateľov a ich prínos z hľadiska inovácií a udržateľnosti; víta návrhy aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, ktoré predložila Komisia, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky pre online a offline podniky, aby sa zabránilo narušeniu trhu a zachovala sa zdravá hospodárska súťaž, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie medzi partnermi a profesionálnymi poskytovateľmi služieb; poukazuje na vplyv, aký majú online recenzie a hodnotenia, čo sa týka cestovateľských skúseností, v tomto meniacom sa prostredí;

36.  domnieva sa, že je rovnako dôležité zabezpečiť spoluprácu medzi znalostnými a inovačnými spoločenstvami v odvetviach potravinárstva a kultúry; je presvedčený, že podpora informovanosti o trhu, lepších kvalifikácií, vyššej účinnosti riadenia, skutočných partnerstiev a cielených príležitostí na nadväzovanie kontaktov, ako aj vypracúvanie inovatívnych opatrení pre budúcnosť sú kľúčovými faktormi úspechu agroturistiky; domnieva sa tiež, že na podporu sociálnej, hospodárskej a environmentálnej výkonnosti agroturistiky je potrebná lepšia spolupráca a koordinácia medzi zainteresovanými stranami, väčšie zapojenie miestnych orgánov do cestovného ruchu a prieskumu trhu a odborné komunikačné a marketingové stratégie;

37.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala právo miestnych orgánov prijímať právne predpisy na boj proti škodlivým vplyvom nadmerného cestovného ruchu;

38.  poznamenáva, že cestovný ruch úzko súvisí s mobilitou a členské štáty musia s finančnou podporou EÚ zvýšiť investície do prechodu na ekologickejšie palivá, podľa možnosti do vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, do prístupnejších druhov dopravy, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v rámci všetkých druhov dopravy, a do podpory mobility ako služby a platforiem, ktoré zabezpečujú interoperabilitu a intermodalitu systému predaja lístkov s cieľom ponúkať nadnárodné a intermodálne cestovné lístky „od dverí k dverám“;

39.  domnieva sa, že mobilita v oblasti cestovného ruchu by mala uprednostňovať využívanie najudržateľnejších dopravných prostriedkov, ktoré vytvárajú menšiu uhlíkovú stopu; pripomína, že je potrebné, aby všetky členské štáty mali modernú, bezpečnú a udržateľnú dopravnú infraštruktúru s cieľom uľahčiť cestovanie v rámci EÚ, zlepšiť prístupnosť najvzdialenejších regiónov, okrajových a odľahlých oblastí a ostrovov pre vnútroeurópsky a medzinárodný cestovný ruch a posilniť územnú súdržnosť; poukazuje na to, že osobitná pozornosť by sa mala venovať chýbajúcim cezhraničným prepojeniam a ich dokončeniu, ako aj dodržaniu termínov realizácie TEN-T do roku 2030 a 2050;

40.  zdôrazňuje, že Európsky rok železníc by mohol predstavovať príležitosť na zvýšenie povedomia verejnosti o udržateľnom cestovnom ruchu a nových cezhraničných trasách, ktoré môžu európski občania objaviť vďaka železničným spojeniam; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila európsku železničnú sieť; víta iniciatívu Únie DiscoverEU, ktorá poskytuje najmä mladým ľuďom príležitosť objavovať Európu prostredníctvom vzdelávania, kultúrnych skúseností a propagácie miestneho kultúrneho dedičstva;

41.  poukazuje na význam kultúry a kultúrneho dedičstva v európskom cestovnom ruchu; vyzýva preto členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na kultúru a lokality kultúrneho dedičstva, a to bez toho, aby sa zabúdalo na ich skutočnú hodnotu ako súčasti nášho kultúrneho dedičstva, ktoré treba chrániť, najmä pred zmenou klímy a nadmerným cestovným ruchom;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné skúmať odolnosť kultúrneho dedičstva, a poukazuje na prepojenie medzi udržateľným cestovným ruchom a kultúrnym dedičstvom; domnieva sa, že kultúrny cestovný ruch môže pôsobiť ako katalyzátor pri posilňovaní vzájomného porozumenia ľudí v EÚ tým, že im umožňuje objavovať európske kultúrne dedičstvo v celej jeho rozmanitosti; zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť ponaučenia získané z Európskeho roka kultúrneho dedičstva; pripomína, že na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni bolo prijatých mnoho iniciatív zameraných na zlepšenie udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom začlenenia kultúrneho dedičstva do politík v oblasti životného prostredia, architektúry a plánovania; domnieva sa, že je potrebné chrániť priemyselné dedičstvo regiónov v procese transformácie s cieľom umožniť vytváranie nových hospodárskych a pracovných príležitostí v týchto oblastiach; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať informovanosť o ochrane dedičstva medzi všetkými aktérmi, a to aj o riziku nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi; poukazuje na to, že v rámci úvah o udržateľnom cestovnom ruchu sa musia starostlivo zohľadniť diela a kultúrne objekty, ktoré boli ulúpené, ukradnuté alebo nezákonne získané počas vojen; podporuje presadzovanie excelentnosti v udržateľnom kultúrnom cestovnom ruchu; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu spolupráce medzi odborníkmi v oblasti kultúrneho cestovného ruchu a aby podporovali spoluprácu a výmenu najlepších postupov v tomto odvetví;

43.  domnieva sa, že program Kultúrne trasy, ktorý začala Rada Európy, prispieva k zviditeľneniu rozmanitosti európskej histórie a propagácii kultúrneho dedičstva; poukazuje na význam prepájania turistických atrakcií; domnieva sa, že tento program má vysoký potenciál pre malé podniky, medzikultúrny dialóg a nadnárodnú spoluprácu a že sa musí čoraz väčšmi zameriavať na zvýšené presadzovanie udržateľnosti v cestovnom ruchu vrátane ochrany kultúrneho dedičstva;

44.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné synergie so sieťou EuroVelo a jej 17 koridormi, najmä zvýšením finančnej podpory, s cieľom propagovať cyklistický cestovný ruch v Európe; nabáda Komisiu, aby podnecovala rekonverziu nepoužívaných železničných tratí, a to aj prostredníctvom podpory projektov kombinujúcich jazdu na bicykli a cestovanie vlakom, a aby aktívne podporovala intermodalitu jazdy na bicykli a cestovania vlakom; navrhuje podporu balíkov zameraných na cykloturistiku v kombinácii s inými udržateľnými ponukami; domnieva sa, že cezhraničné trasy pre vonkajšie aktivity vrátane vidieckeho, horského alebo plavebného cestovného ruchu, podporované prostredníctvom osobitných sietí vytvorených s využitím finančných prostriedkov EÚ, môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri spájaní rôznych regiónov členských štátov a účinnom odkláňaní tokov cestovného ruchu a zároveň poskytovať príležitosti na podporu cestovného ruchu v menej rozvinutých regiónoch;

45.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla nový európsky inkluzívny systém cestovného ruchu na základe modelu iniciatívy Calypso, ktorý umožní zraniteľným sociálnym skupinám využívať vnútroštátne cestovné poukazy v pridružených zariadeniach v iných členských štátoch, ktoré ponúkajú aj program sociálneho cestovného ruchu pre svojich občanov; konštatuje, že mnohé členské štáty vykonávajú takéto programy s veľmi dobrými výsledkami, a domnieva sa, že by bolo veľmi pozitívne, keby sa tieto systémy stali interoperabilnými na úrovni EÚ;

46.  vyzýva Komisiu, aby predložila výsledky pilotného projektu Inteligentné turistické destinácie a načrtla, ako plánuje vykonávať tento program, ktorý spája inovácie s ochranou pamiatok UNESCO, prírodných lokalít, tradičných miestnych špecialít a kultúrnych centier;

47.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby z európskeho hlavného mesta inteligentného cestovného ruchu urobili trvalý projekt so širšími a spravodlivejšími kritériami, ktorý bude prospešný pre miestnu ekonomiku a miestne dodávateľské reťazce; požaduje pevnejšie odhodlanie postupne zvyšovať možnosti udržateľnej mobility v celej Európe;

48.  vyjadruje uznanie Komisii za cenu Access City a vyzýva na zavádzanie podobných iniciatív na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

49.  vyjadruje Komisii uznanie za prácu na 14 opatreniach, ktoré tvoria stratégiu v oblasti pobrežného a námorného cestovného ruchu, a vyzýva ju, aby predložila výsledky, ktoré bude možné použiť na nasmerovanie financovania do infraštruktúry (prístavy a prístaviská), logistickej a operačnej podpory, predchádzania vzniku odpadu a využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že treba rešpektovať námorný ekosystém, presadzovať dialóg medzi členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou a podporovať udržateľný rozvoj pobrežného a námorného cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby po dohode s členskými štátmi prijala opatrenia na podporu odvetvia výletných plavieb, ktoré je naďalej vážne poškodené pandémiou COVID-19, a aby uľahčila obnovenie jeho prevádzky pri súčasnom dodržiavaní sociálnych a environmentálnych noriem;

50.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívy pre plavebný a pobrežný cestovný ruch, pokiaľ ide o uznávanie kvalifikácií kapitánov lodí, pravidlá DPH pre lode, prístaviská a kotviská, riešila problematiku sezónnosti, propagovala cezhraničné trasy, ako napríklad sieť trás pre plavebný cestovný ruch, a zverejňovala aktuálny stav pilotného projektu: charty osvedčených postupov pre udržateľný cestovný ruch v oblasti výletných plavieb;

51.  nabáda Komisiu, aby zapojila miestnych aktérov, ktorí pracujú vo vidieckych a pobrežných oblastiach, do iniciatív diverzifikácie príjmov prostredníctvom vytvárania produktov, služieb alebo skúseností v oblasti cestovného ruchu, do navrhovania nových iniciatív a hľadania synergií medzi existujúcimi iniciatívami; podporuje úsilie o zapojenie výrobcov z primárneho sektora (poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a rybolov) do týchto iniciatív a o preskúmanie, či by sa tieto iniciatívy mohli využiť ako prostriedok na uvádzanie ich výrobkov na trh a šírenie ich kultúrnych alebo gastronomických tradícií;

52.  zdôrazňuje potenciálne pracovné príležitosti vo vidieckych oblastiach pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, čím sa podporí ich sociálne a hospodárske začlenenie;

53.  zdôrazňuje pozitívny prínos vidieckeho cestovného ruchu k ochrane drobného a rozmanitého poľnohospodárstva, riešeniu sociálnych nerovností a vytváraniu pracovných príležitostí pre ženy, pretože podiel žien v tomto odvetví v EÚ predstavuje približne 50 %, čím prispieva ku generačnej výmene a zvráteniu trendu vyľudňovania;

54.  zdôrazňuje potrebu zahrnúť zdravotný cestovný ruch, najmä cestovný ruch v oblasti kúpeľnej liečby a wellness, ako samostatné odvetvie s vysokým konkurenčným a inovačným potenciálom do budúcich opatrení na rozvoj cestovného ruchu v Európe, a to vzhľadom na demografické zmeny a zvyšovanie povedomia o verejnom zdraví;

Prehodnotenie: plánovanie budúcnosti odvetvia cestovného ruchu

55.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať odvetvie cestovného ruchu pri uplatňovaní zásad obehového hospodárstva, napríklad posilnením dodávok klimaticky neutrálnych výrobkov, využívaním čistej energie, znížením používania škodlivých chemických látok a jednorazových plastov, zlepšením energetickej hospodárnosti budov prostredníctvom stimulovania obnovy fondu budov cestovného ruchu, vykonávaním procesov recyklácie dažďovej vody a odpadových vôd z domácností, uľahčovaním recyklácie odpadu a predchádzaním vzniku odpadu;

56.  naliehavo žiada Komisiu, aby v prvom polroku 2021 predložila analýzu žiadostí každého členského štátu o štátnu pomoc pre odvetvie cestovného ruchu a finančných prostriedkov EÚ použitých na boj proti dosahom ochorenia COVID-19 vrátane uplatniteľnosti programu SURE; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na sociálno-ekonomické ťažkosti, ktorým čelia členské štáty, skonsolidovala a predĺžila program SURE do konca roka 2022;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou pracovníkov v odvetví cestovného ruchu postihnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a zvážili možnosť vytvoriť v rámci akčného plánu pre Európsky pilier sociálnych práv európsky rámec pokrývajúci celý hodnotový reťazec odvetvia, a to v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a podnikmi prostredníctvom konštruktívneho dialógu o pracovných podmienkach v tomto odvetví, ktoré sa vyznačuje sezónnosťou, prácou na čiastočný úväzok a atypickými formami zamestnania; zdôrazňuje, že treba zaručiť prístup k sociálnej ochrane;

58.  vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou zaviedla dostatočnú osobitnú podporu na dekarbonizáciu odvetvia cestovného ruchu, digitalizáciu a inovatívne projekty, ako aj podmienky prístupu mikropodnikov a MSP k Programu InvestEU, aby sa umožnilo nadobúdanie nových zručností a vytváranie väčšieho počtu pracovných miest; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi EÚ a miestnou úrovňou s cieľom vyriešiť otázku prístupu k financovaniu; poukazuje na to, že nové technológie, ako je umelá inteligencia, robotika a virtuálna a rozšírená realita, môžu mať významný vplyv na odvetvie cestovného ruchu; konštatuje, že zariadenia cestovného ruchu, najmä mikropodniky a MSP, potrebujú primerané financovanie, aby mohli tieto technológie využívať;

59.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nové programy na podporu inovácií v odvetví cestovného ruchu prostredníctvom dizajnérskeho myslenia;

60.  žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala najlepšie postupy, ktoré v súčasnosti používajú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, prechod na bezproblémovú intermodalitu v doprave a rozvoj priamych cestovných lístkov pre železničnú dopravu; pripomína význam moderných, súvislých sietí TEN-T a vysokorýchlostných cezhraničných služieb v celej Európe pre uvoľnenie potenciálu udržateľnej medzinárodnej hromadnej dopravy s cieľom zvýšiť udržateľnosť cestovného ruchu v každej sezóne roka; v tejto súvislosti pripomína potrebu posilniť mestské uzly a verejnú dopravu, ktoré sú dôležitou súčasťou turistických zážitkov a každodenného života občanov v turistických destináciách;

61.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla elektronické víza spolu s cestovnými vízami a ďalšími opatreniami umožňujúcimi návštevníkom legitímny vstup do Únie;

62.  domnieva sa, že propagácia európskej značky pre cestovný ruch v tretích krajinách sa musí zamerať na diverzifikáciu produktu cestovného ruchu s cieľom prilákať širšiu škálu turistov a zvýšiť podiel na trhu a zároveň propagovať kľúčové destinácie, ktoré ponúkajú alternatívu k oblastiam masového cestovného ruchu; vyzdvihuje atraktívnosť celoeurópskych turistických produktov a služieb, ako sú nadnárodné trasy;

63.  poukazuje na veľký prínos športu k európskemu cestovnému ruchu a zdôrazňuje príležitosti vyplývajúce zo športových podujatí a aktivít, pričom netreba zabúdať na to, že je dôležité zlepšiť udržateľnosť významných podujatí; zdôrazňuje význam európskej gastronómie, gastronomických trás a hotelového, reštauračného a stravovacieho sektora (Horeca) pre odvetvie cestovného ruchu; podčiarkuje význam zdravotného a kúpeľného cestovného ruchu a vyzýva Komisiu, aby podporovala turistické iniciatívy, ktoré môžu pomôcť znížiť zdravotné náklady prostredníctvom preventívnych opatrení a nižšej spotreby liekov; domnieva sa, že propagácia európskej značky pre cestovný ruch sa musí v spolupráci s destináciami a cestovnými kanceláriami zamerať na diverzifikáciu ponuky EÚ v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva, gastronómie a zdravia;

64.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, najmä s ohľadom na výsledok verejnej konzultácie z roku 2014, z ktorej vyplynulo, že toto uznanie v podobe okamžitej identifikácie výrobku s územím by posilnilo odvetvie cestovného ruchu;

65.  vyzýva Komisiu, aby podporovala umelecké a tradičné remeselné povolania, ktoré sú príkladom excelentnosti produktov vyrobených v Európe, ako prejav identity a tradícií európskych území, a to aj v kontexte cestovného ruchu, prostredníctvom oficiálneho uznania za súčasť európskeho kultúrneho dedičstva;

66.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a v prípade potreby zrevidovala smernicu o balíkoch cestovných služieb(17) a odblokovala rokovania v Rade o revízii nariadenia (ES) č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave(18) s cieľom zohľadniť dôsledky nedávnej krízy, zabrániť budúcej právnej neistote a zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby zanalyzovala možnosť posilniť ustanovenia o ochrane pred platobnou neschopnosťou pridaním preventívneho prístupu s cieľom podporiť spoločnosti a MSP v skoršej fáze a v záujme ochrany pracovníkov v prípade systémových otrasov a/alebo platobnej neschopnosti;

67.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky systém cestovných záruk, ktorý by vychádzal zo skúseností z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a podobných systémov členských štátov, s cieľom zabezpečiť pre spoločnosti finančnú likviditu a zaručiť pokrytie náhrad cestujúcim, ako aj nákladov na repatriáciu, spolu s primeranou kompenzáciou akýchkoľvek škôd vzniknutých v prípade konkurzu;

68.  vyzýva Komisiu, aby zriadila jednotnú platformu na vytváranie programov gramotnosti v oblasti digitálnej inovácie pre vrcholový manažment mikropodnikov a MSP, ktoré im poskytnú zručnosti potrebné na optimalizáciu ich potenciálu tvorby bohatstva; domnieva sa, že pravidelná odborná príprava a rekvalifikácia existujúcej pracovnej sily v odvetví cestovného ruchu s osobitným zameraním na digitálne zručnosti a inovačné technológie sú mimoriadne dôležité; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán EÚ na zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov v tomto odvetví vrátane systému financovania EÚ na daný účel;

69.  konštatuje, že zručnosti a kvalifikácie nie sú medzi krajinami vždy harmonizované a chýba vzájomné uznávanie; vyzýva preto Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila možnosti harmonizácie pravidiel a právnych predpisov;

70.  naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala so združeniami v tomto odvetví a využívala najlepšie postupy s cieľom vydávať odporúčania a poskytovať finančnú podporu na organizovanie podujatí cestovného ruchu zameraného na obchod, veľtrhov, kongresov a cestovného ruchu súvisiaceho s umeleckými a zábavnými podujatiami, ako sú koncerty a festivaly;

71.  požaduje, aby Komisia zverejnila a podelila sa so zainteresovanými stranami a členskými štátmi o osvedčené postupy týkajúce sa povolania profesionálneho sprievodcu cestovného ruchu s cieľom riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú toto odvetvie; zastáva názor, že profesionálni sprievodcovia cestovného ruchu zohrávajú zásadnú úlohu pri propagácii kultúrneho dedičstva v synergii s miestnym územím, jeho tradíciami a osobitosťami; domnieva sa preto, že toto povolanie by malo požívať primeranú ochranu na trhu práce, aby sa zabezpečili vysokokvalitné služby a zároveň sa zachovala otvorená a spravodlivá hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala nedostatočné vzájomné uznávanie v tomto odvetví s cieľom zistiť, kde môže Únia dosiahnuť potrebné zlepšenia;

72.  zdôrazňuje význam dostupnosti cestovných služieb a služieb cestovného ruchu pre všetkých vrátane detí, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich hospodársku situáciu alebo potenciálne zraniteľné miesta; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala uľahčiť možné širšie uplatňovanie a uznávanie európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že bezbariérový cestovný ruch pre všetkých možno dosiahnuť len pomocou správnej kombinácie právnych noriem zavedených členskými štátmi, inovácií a technologického vývoja, odbornej prípravy zamestnancov, zvyšovania informovanosti, primeranej propagácie a komunikácie v rámci celého dodávateľského reťazca ponuky cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam európskych sietí, v rámci ktorých môžu verejné a súkromné zainteresované strany spolupracovať a vymieňať si najlepšie postupy; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali pokračujúci vývoj noriem Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu týkajúcich sa bezbariérových služieb cestovného ruchu a aby po ich prijatí zabezpečili ich rýchle a správne vykonávanie, ako aj to, aby poskytovatelia služieb dodržiavali príslušné normy bezbariérovosti, ktoré sú už zavedené alebo sú v procese zavádzania, a poskytovali informácie o bezbariérovosti svojich služieb;

73.  žiada Komisiu, aby navrhla štandardizovanú metódu zhromažďovania interaktívnej spätnej väzby o dostupnosti destinácií pre podniky a turistov a aby propagovala jej využívanie v celom odvetví cestovného ruchu;

74.  vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní a posudzovaní vplyvu právnych predpisov v oblasti cestovného ruchu v súlade s článkom 349 ZFEÚ zohľadnila osobitné charakteristiky a ďalšie obmedzenia najvzdialenejších regiónov, pretože tieto regióny sú pri svojom hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji vo veľkej miere závislé od cestovného ruchu; v tejto súvislosti upozorňuje na potrebu zaistiť primerané financovanie, aby sa zabezpečila dostupnosť najvzdialenejších regiónov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zohľadnila klimatickú a digitálnu transformáciu v najvzdialenejších regiónoch;

75.  žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť horským regiónom, ostrovom a ostrovným regiónom a vidieckym oblastiam, a zdôrazňuje význam dobre štruktúrovanej inštitucionálnej spolupráce so všetkými zainteresovanými regionálnymi aktérmi, ako aj s Výborom regiónov;

76.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na prudký pokles ponuky zabezpečili mobilitu na územiach s dvojitým a trojitým ostrovným charakterom; vyzdvihuje možnosť vytvorenia bezpečných cestovných koridorov do najvzdialenejších regiónov a ostrovov a z nich s cieľom pomôcť zmierniť trvalé obmedzenia, ktorým čelia;

77.  zdôrazňuje, že opatrenia EÚ týkajúce sa rozvoja vidieka prispievajú k posilňovaniu agropotravinárskeho odvetvia EÚ, environmentálnej udržateľnosti a blahobytu vo vidieckych oblastiach;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0169. (2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0047. (3) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 179. (4) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 125. (6) Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10. (7) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 71. (8) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88. (9) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 41. (10) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9. (11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0156. (12) The carbon footprint of global tourism, Nature Climate Change, máj 2018. (13) Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (Ú. v. EÚ L 337, 14.10.2020, s. 3). (14) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1595 z 28. októbra 2020 týkajúce sa stratégie testovania na COVID-19 vrátane používania rýchlych antigénových testov (Ú. v. EÚ L 360, 30.10.2020, s. 43). (15) UNWTO a Program OSN pre životné prostredie, Making Tourism More Sustainable – A Guide for Policy-Makers, 2005. (16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 zo 6. júla 2011 o európskej štatistike cestovného ruchu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 95/57/ES (Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011, s. 17). (17) Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1. (18) Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o posilnení medzinárodnej úlohy eura (2020/2037(INI))

P9_TA(2021)0110 A9-0043/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na príspevok Komisie k Európskej rade a samitu eurozóny z 5. decembra 2018 s názvom Smerom k silnejšej medzinárodnej úlohe eura (COM(2018)0796),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. júna 2019 s názvom Posilnenie medzinárodnej úlohy eura – výsledky konzultácií (SWD(2019)0600),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 5. decembra 2018 o medzinárodnej úlohe eura v oblasti energetiky (C(2018)8111) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2018)0483),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a ciele udržateľného rozvoja,

–   so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1308 z 21. septembra 2020, ktorým sa na obmedzený čas určuje, že regulačný rámec uplatniteľný na centrálne protistrany v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je rovnocenný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(1), najmä jeho odôvodnení 5 a 6,

–  so zreteľom na ročné hodnotenie Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) z 9. júna 2020 s názvom Medzinárodná úloha eura,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o ďalšom rozvoji únie kapitálových trhov (ÚKT): zlepšenie prístupu k financovaniu na kapitálovom trhu, najmä pre MSP, a ďalšia podpora účasti retailových investorov(3),

–  so zreteľom na svoju správu z 18. septembra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu o digitálnych financiách: vznikajúce riziká kryptoaktív – výzvy regulácie a dohľadu v oblasti finančných služieb, inštitúcií a trhov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu – financovanie zelenej dohody(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019(6),

–  so zreteľom na uznesenie zo 12. februára 2020 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2018(7),

–  so zreteľom na správu o stave Únie zo septembra 2020(8),

–  so zreteľom na správu ECB z októbra 2020 o digitálnom eure(9),

–  so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440)(10),

–  so zreteľom na štúdiu, o ktorú požiadal Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) zo septembra 2020 s názvom Post-COVID-19 Global Currency Order: Risks and Opportunities for the Euro(11),

–  so zreteľom na pracovný dokument série NBER č. 26760 Ethana Ilzetzkiho (London School of Economics), Carmen M. Reinhartovej (Harvard University) a Kennetha S. Rogoffa (Škola Karvard Kennedyho) z februára 2020 s názvom Why is the euro punching below its weight?(12),

–  so zreteľom na politický príspevok z portálu Bruegel z 5. júna 2020 s názvom Is the COVID-19 crisis an opportunity to boost the euro as a global currency?(13),

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie (GR IPOL) z 13. februára 2019 s názvom Euro at 20: Background reader – collection of studies and assessments(14),

–  so zreteľom na hlavný prejav predsedu Európskej rady Charlesa Michela z 5. marca 2020 o medzinárodnej úlohe eura v Centre pre európske politické štúdie(15),

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Charlesa Michela po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 13. decembra 2019(16),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu, o ktorú požiadal Výbor pre hospodárske a menové veci ako súčasť dokumentov o menovom dialógu s názvom The International Role of the Euro: State of Play and Economic Significance z júna 2020(17),

–  so zreteľom na úvodný prejav prezidentky ECB Christine Lagardovej na vypočutí vo Výbore pre hospodárske a menové veci 8. júna 2020(18),

–  so zreteľom na prejav člena Výkonnej rady ECB Fabia Panettu zo 7. júla 2020 s názvom Unleashing the euro’s untapped potential at global level(19),

–  so zreteľom na štúdiu Barryho Eichengreena z Kalifornskej univerzity v Berkeley z apríla 2010 s názvom Managing a Multiple Reserve Currency World(20),

–  so zreteľom na blogový príspevok z portálu Bruegel z 3. decembra 2018 s názvom The international role of the euro(21),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z januára 2020 s názvom Economic and Budgetary Outlook for the European Union(22),

–  so zreteľom na brífing EPRS z 2. júla 2019 s názvom Towards unified representation for the euro area within the IMF(23),

–  so zreteľom na brífing oddelenia pre podporu správy hospodárskych záležitostí GR IPOL z októbra 2020 s názvom Guidance by the EU supervisory and resolution authorities on Brexit(24),

–  so zreteľom na údaje Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) o menovom zložení oficiálnych devízových rezerv (COFER)(25),

–  so zreteľom na tlačovú správu Eurostatu č. 84/2020 z 19. mája 2020 s názvom The 2017 results of the International Comparison Program(26),

–  so zreteľom na tlačovú správu Eurostatu 137/2020 zo 16. septembra 2020 s názvom Euro area international trade in goods surplus EUR 27.9 bn(27),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0043/2021),

A.  keďže euro sa po dvadsiatich rokoch svojej existencie stalo pozitívnym symbolom jednoty, integrácie a hospodárskej sily Európy a jej postavenia vo svete a stáva sa prostriedkom šírenia európskych hodnôt demokracie, voľných trhov a medzinárodnej spolupráce;

B.   keďže euro je oficiálnou menou eurozóny, ktorú v súčasnosti tvorí 19 z 27 členských štátov EÚ, a ako spoločnú menu ju podporuje väčšina občanov vo všetkých členských štátoch eurozóny(28); keďže Bulharsko, Chorvátsko a Dánsko ukotvili svoje meny voči euru prostredníctvom mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) a keďže euro je tiež oficiálnou menou(29) alebo de facto menou(30) niektorých území mimo EÚ; keďže rozhodnutie rozvojových krajín viazať svoje meny na euro môže ovplyvniť ich hospodárstva a dlhodobé vyhliadky na udržateľný rozvoj;

C.  keďže napriek ekonomickej veľkosti a vplyvu eurozóny na svetový obchod euro výrazne zaostáva za americkým dolárom, pokiaľ ide o jeho používanie ako medzinárodnej rezervnej meny(31) a fakturačnej meny(32), ako aj o jeho podiel na medzinárodných menových transakciách a dlhopisoch(33), ale je takmer rovnocenné s dolárom z hľadiska podielu medzinárodných platieb; keďže euro zostáva v medzinárodnom menovom systéme druhou najdôležitejšou menou;

D.  keďže globálny potenciál eura sa nedosiahol v plnej miere a jeho prínosy sú nerovnomerne rozdelené medzi členské štáty eurozóny;

E.  keďže ECB vo svojom súhrnnom prehľade informácií o medzinárodnej úlohe eura naznačuje, že rast eura ako medzinárodnej meny vyvrcholil v roku 2005, jeho internacionalizácia sa následne obrátila a odvtedy euro nezískalo svoje pôvodné postavenie; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 dala nový impulz argumentu za silnejšiu medzinárodnú úlohu eura;

F.  keďže zvýšená medzinárodná úloha eura umožní EÚ zlepšiť blahobyt európskych občanov v zmysle článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a podporovať medzinárodný systém založený na silnejšej multilaterálnej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle, ako sa vymedzuje v článku 21 Zmluvy o EÚ; keďže politiky zavedené na posilnenie medzinárodnej úlohy eura by sa mali presadzovať v súlade so všeobecnými cieľmi Únie vrátane udržateľného rozvoja, plnej zamestnanosti a priemyselnej politiky, ako aj s cieľom zlepšiť sociálnu odolnosť, vnútornú súdržnosť a fungovanie eurozóny a podporovať globálne hospodárske vzťahy, ktoré sú v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, Parížskej dohody, cieľov udržateľného rozvoja a Európskeho piliera sociálnych práv;

G.  keďže súčasné geopolitické posuny a výzvy medzinárodného obchodu – vrátane narušenia hodnotových reťazcov, technologického vývoja, digitálnej transformácie, zvýšenia hospodárskej sily Číny a nedávnych geopolitických výziev týkajúcich sa multilateralizmu – môžu viesť k multipolárnemu svetovému hospodárstvu, čím sa pripravuje cesta pre možný posun smerom k systému multimenových rezerv, v ktorom by euro mohlo ponúknuť účastníkom trhu globálnu možnosť dodatočnej meny a umožniť zníženie globálnych finančných rizík;

H.  keďže väčšia medzinárodná úloha eura a jeho zvýšené používanie ako rezervnej meny by eurozóne poskytlo vyšší stupeň finančnej nezávislosti, chránilo by ju pred používaním iných mien ako nástrojov zahraničnej politiky inými vnútroštátnymi správami a zvýšilo by schopnosť EÚ formovať svoj vlastný politický postoj na globálnej úrovni;

I.  keďže EÚ by mala chrániť integritu svojich finančných infraštruktúr, nezávislosť svojich účastníkov trhu a nezávislosť globálnych sietí finančných transakcií pred jednostrannosťou zahraničnej politiky a možnými extrateritoriálnymi sankciami zo strany jurisdikcií tretích krajín a zároveň zabezpečiť účinné presadzovanie sankčnej politiky EÚ;

J.  keďže zatiaľ čo rozhodnutie o použití meny je v konečnom dôsledku určované preferenciami účastníkov trhu, dôvera v stabilitu meny je kľúčovou zložkou, ktorá ovplyvňuje ich výber, a dôležitým kritériom pre centrálne banky a vlády pri určovaní zloženia ich medzinárodných rezerv; keďže miera, do akej externé subjekty používajú konkrétnu menu, súvisí s integritou a súdržnosťou jurisdikcie, ktorá túto menu vydáva; keďže stabilita meny závisí aj od stability inštitúcií, ktoré za ňou stoja, a na zabezpečenie ďalšej inštitucionálnej a politickej stability eura je potrebná väčšia európska integrácia;

K.  keďže úloha medzinárodnej meny závisí od širokej kombinácie faktorov; keďže pre krajiny, ktoré vydávajú dominantné meny, bolo historicky charakteristické rozsiahle a rastúce hospodárstvo, voľný pohyb kapitálu, ochota zohrávať medzinárodnú úlohu, stabilita, schopnosť poskytovať rozsiahlu a pružnú ponuku bezpečných aktív, rozvinuté finančné trhy a výrazná geopolitická prítomnosť; keďže z dlhodobého hľadiska je atraktívnosť danej meny tiež určená aj životaschopnosťou hospodárstva vydávajúcej jurisdikcie; keďže na jednej strane veľkosť hospodárstva eurozóny a voľný pohyb kapitálu spĺňajú základné predpoklady, ktoré umožňujú posilniť medzinárodnú úlohu eura, zatiaľ čo na druhej strane finančné a kapitálové trhy zostávajú rozdrobené a silne založené na bankách, fiškálna architektúra eurozóny je neúplná a spoľahlivá ponuka vysokokvalitných aktív, ktoré majú byť použité globálnymi investormi, je nedostatočná;

L.  keďže silná medzinárodná mena umožňuje jurisdikcii mať prospech z emisie veľkého množstva dlhových cenných papierov, ktoré sa na svetových trhoch považujú za bezrizikové, využívať tzv. výnimočné privilégium, ražobné a schopnosť predávať štátne cenné papiere za nízke úrokové sadzby a takisto umožňuje spoločnostiam využívať stabilitu, ktorá vyplýva z toho, že sú schopné uskutočňovať medzinárodné transakcie vo svojej vlastnej mene;

M.  keďže dlhodobá medzinárodná úloha eura bude do veľkej miery závisieť od atraktívnosti eurozóny ako miesta na podnikanie a od solídnosti fiškálnych politík členských štátov; keďže oživenie hospodárstva po skončení pandémie si vyžaduje zdravé menové a rozpočtové politiky tak na úrovni EÚ, ako aj v členských štátoch eurozóny; keďže na vybudovanie hlbšej a stabilnejšej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) je potrebná správna kombinácia monetárnych a fiškálnych politík, ktorá je nevyhnutná na zvýšenie vplyvu eura a výhod plynúcich členom eurozóny;

N.  keďže eurozóna čelí významným výzvam, najmä výzvam súvisiacim so zmenou klímy, s kybernetickou bezpečnosťou, praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ako aj geopolitickým výzvam vrátane vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

O.  keďže Spojené kráľovstvo prestalo byť členom EÚ 31. januára 2020; keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ prináša štrukturálne zmeny vo finančnom systéme EÚ a jeho stabilite, čím sa zintenzívňuje potreba ďalšieho rozvoja a ďalšej integrácie kapitálových trhov EÚ, aby sa stali atraktívnymi, konkurencieschopnými, odolnými a udržateľnými, čím sa zabráni fragmentácii trhu a umožní im súťažiť na celosvetovej úrovni pri zachovaní globálneho a kooperatívneho zmýšľania, a keďže je potrebné venovať značnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby akýkoľvek polycentrický systém finančného a kapitálového trhu, ktorý môže vyplynúť z vystúpenia Spojeného kráľovstva, neviedol k finančnej fragmentácii; keďže pre posilnenie medzinárodnej úlohy eura je prvoradé, aby sa znížila závislosť EÚ od trhových infraštruktúr Spojeného kráľovstva;

P.  keďže globálne oživenie je stále nerovnomerné, neisté a neúplné a politiky na zamedzenie šírenia nákazy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 ešte viac zaťažujú oživenie hospodárstva, čo by mohlo ovplyvniť pozície svetových mien;

Q.  keďže oživenie hospodárstva po pandémii si vyžaduje rýchle vykonávanie plánu obnovy NextGeneration EU, ktorý je európskou fiškálnou reakciou na riešenie štrukturálnych nedostatkov a zavedenie politík na posilnenie udržateľného rastu a konkurencieschopnosti so zameraním na i) spravodlivú zelenú transformáciu, ii) digitálnu transformáciu, iii) hospodársku súdržnosť, produktivitu a konkurencieschopnosť, iv) sociálnu a územnú súdržnosť, v) inštitucionálnu odolnosť a vi) politiky pre ďalšiu generáciu, ako aj budovanie dôvery medzi investormi; keďže takéto politiky môžu byť relevantné pre zvýšenie stability a príťažlivosti eura na celom svete, ako aj pre posilnenie hospodárskej a finančnej autonómie Európy; keďže zmysluplný fiškálny stimul vrátane spoločného európskeho úsilia v spojení s menovou politikou zameranou na zachovanie cenovej stability posilní proticyklické úverové kapacity EÚ a následne bude mať pozitívny vplyv na medzinárodné postavenie eura; keďže predčasné zrušenie fiškálnych stimulov a nedostatočná koordinácia fiškálnych opatrení by moli narušiť sociálnu a hospodársku obnovu Únie, zhoršiť existujúce rozdiely v eurozóne, oslabiť jej súdržnosť a integritu, ako aj atraktivitu eura ako medzinárodnej meny;

R.  keďže plán Next Generation EU vo výške 750 miliárd EUR poskytuje historickú príležitosť na posilnenie medzinárodnej úlohy eura tým, že prispeje k zvýšeniu globálnej likvidity, podporí proticyklické výdavky a uľahčí európsku hospodársku koordináciu; keďže emisia dlhopisov, ktorá sa spája s Fondom obnovy, umožní globálnym investorom získať expozíciu voči eurozóne ako celku a zároveň vytvoriť skutočnú výnosovú krivku eurozóny;

S.  keďže núdzový pandemický program nákupu ECB je rozhodujúcim prvkom na udržanie cenovej stability a zabezpečenie stabilných zdrojov financovania hospodárstva eurozóny;

T.  keďže efektívny a rozvinutý finančný systém založený na širokej škále finančných nástrojov, dobre rozvinutých kapitálových trhoch a likvidných bezpečných aktívach môže posilniť medzinárodnú úlohu meny;

U.  keďže na niektorých strategických trhoch si mnoho európskych spoločností stále nevyberá euro ako referenčnú menu pre stanovenie cien a obchodovanie;

V.  keďže nové právomoci na dočasné vymáhanie dlhu vrátane zelených a sociálnych dlhopisov, na základe ktorých by sa EÚ mohla stať najväčším emitentom takéhoto dlhu na svete, si vyžadujú primerané kapacity na vykonávanie a presadzovanie, ako aj prísne normy transparentnosti a vysledovateľnosti výnosov z emisie zelených dlhopisov, aby sa predišlo ohrozeniu dlhodobej dôveryhodnosti eura ako bezpečnej meny aktív;

W.  keďže pandémia urýchlila digitálnu transformáciu financií; keďže rozvoj digitálneho financovania a platieb so silnými európskymi aktérmi na čele by podporil silnú medzinárodnú úlohu eura; keďže vďaka digitálnemu euru bude európska mena lepšie prispôsobená digitálnemu svetu, čo umožní rozšírenie eura do oblasti digitálnych platieb, jeho používanie bude jednoduchšie, menej nákladné a efektívnejšie;

X.  keďže štúdiami zadanými Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci sa preukázalo, že širšie používanie medzinárodnej meny prináša výhody, no zahŕňa aj globálnu zodpovednosť, závislosť a náklady, ktoré je potrebné zohľadniť pri príprave ambicióznej menovej politiky, vďaka ktorej bude euro konkurencieschopnejšou menou;

Y.  keďže trhové posuny smerom k posilneniu medzinárodnej úlohy eura si vyžadujú silný záväzok k otvoreným a slobodným medzinárodným trhom, ktorý posilnia cielené podporné politiky na úrovni EÚ aj členských štátov, ktoré sú v súlade s týmto cieľom a ktoré sú súčasťou komplexného plánu;

Výhody a výzvy posilnenia medzinárodnej úlohy eura

1.  upozorňuje na požiadavku, aby každý členský štát s výnimkou Dánska prijal jednotnú menu, keď splní maastrichtské konvergenčné kritéria; víta vstup Bulharska a Chorvátska do ERM II v júli 2020 a podporuje rýchly cieľový dátum na prijatie eura v oboch krajinách; v tejto súvislosti nabáda Európsku komisiu, aby posúdila potenciálny vplyv ďalšieho rozšírenia eurozóny na proces posilňovania medzinárodnej úlohy eura;

2.  zdôrazňuje, že jednotná mena je nevratná; zdôrazňuje, že euro nie je len menovým projektom, ale aj politickým projektom;

3.  zastáva názor, že hoci nie všetky účinky internacionalizácie eura možno ľahko kvantifikovať, posilnenie medzinárodnej úlohy eura, pokiaľ ide o jeho úlohu medzinárodnej rezervnej a fakturačnej meny a jeho používanie na devízových trhoch, medzinárodných trhoch s dlhmi a na úverových trhoch, môže priniesť výhody v krátkodobom aj dlhodobom horizonte; konštatuje však, že prináša aj riziká a povinnosti, ktoré sa musia zohľadniť v procese dopĺňania trhových síl politickými opatreniami; zdôrazňuje najmä, že posilnené medzinárodné menové postavenie eura môže zvýšiť používanie eura ako rezervnej meny, zabezpečiť výnimočné privilégium a nižšie externé náklady na financovanie a transakčné náklady na výmenu mien, ako aj znížiť náklady a riziká, ktoré znášajú európske podniky a domácnosti; zdôrazňuje, že silnejšia medzinárodná úloha eura postupne vytvorí hlbšie, likvidnejšie a integrovanejšie európske finančné trhy, čím sa zníži ich zraniteľnosť voči otrasom výmenného kurzu, čo by európskym podnikom a vládam poskytlo spoľahlivejší prístup k financiám; zdôrazňuje, že posilnené medzinárodné menové postavenie eura by okrem toho mohlo posilniť autonómiu menovej politiky, posilniť jej globálnu transmisiu a znížiť závislosť menovej politiky EÚ od vonkajších hospodárskych a finančných účinkov presahovania, ako aj zlepšiť likviditu menového systému, znížiť obchodné náklady a zvýšiť efektívnosť trhu a odolnosť eurozóny voči finančným otrasom, čo by okrem zabezpečenia plynulej úpravy makroekonomických nerovnováh zase prispelo k menovej a finančnej stabilite EÚ; domnieva sa, že posilnená medzinárodná úloha eura posilní schopnosť EÚ formulovať svoju vlastnú politickú pozíciu nezávisle od globálneho vývoja; berie však na vedomie, že niektoré štúdie poukazujú na to, že silnejšia medzinárodná úloha meny by mohla viesť k stratám v súvislosti s ražobným, nadhodnoteniu meny, vyššej volatilite kapitálových tokov v čase globálneho napätia a zvýšenej medzinárodnej zodpovednosti;

4.  zdôrazňuje, že významnejšia úloha eura na medzinárodnej úrovni by mohla posilniť odolnosť medzinárodného finančného systému a zároveň ponúknuť väčší výber účastníkom trhu na celom svete a znížiť citlivosť medzinárodného hospodárstva voči otrasom súvisiacim so silnou závislosťou mnohých odvetví od jednotnej meny; uvažuje, že internacionalizácia eura by sa mohla stať kľúčovým faktorom pri vytváraní základov pre revitalizovaný medzinárodný menový systém, ktorý sa bude naďalej spoliehať na obmedzený počet mien, čím bude viac vyvážený a udržateľný;

5.  domnieva sa, že je v dlhodobom strategickom záujme eurozóny a jej členských štátov, využívať všetky možné výhody z vydávania meny euro, najmä z jej posilnenej medzinárodnej úlohy; zdôrazňuje, že na to, aby sa tieto výhody mohli konkrétne prejaviť, je potrebné dobre organizované politické úsilie na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane príspevkov od ECB, Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), európskych orgánov dohľadu (ESA) a Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“);

6.  poukazuje na to, že v záujme posilnenia medzinárodnej úlohy eura musí Únia ďalej rozvíjať a dobudovať ešte nedokončenú infraštruktúru pre spoločnú menu a dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti jej zásadných funkcií;

7.  opätovne zdôrazňuje potrebu prehĺbiť a dobudovať hospodársku a menovú úniu (ďalej len „HMÚ“), bankovú úniu a úniu kapitálových trhov (ÚKT) s cieľom posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych trhov a zvýšiť atraktívnosť eura a v konečnom dôsledku aj strategickú autonómiu Únie;

8.  pripomína pokrok, ktorý sa dosiahol pri budovaní bankovej únie, a berie na vedomie dohodu dosiahnutú v Euroskupine o reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu a o pokroku pri nadobudnutí účinnosti spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií; víta prebiehajúce preskúmanie zo strany Komisie, týkajúce sa rámca krízového riadenia a ochrany vkladov s cieľom zvýšiť efektívnosť, proporcionalitu a celkovú súdržnosť rámca na riadenie bankových kríz v EÚ;

9.  berie na vedomie žiadosť samitu eurozóny z 11. decembra 2020, aby Euroskupina pripravila postupný a časovo ohraničený pracovný plán pre všetky nedoriešené prvky potrebné na dokončenie bankovej únie; pripomína, že bankovej únii stále chýba rámec ochrany vkladov, ako aj mechanizmus na zabezpečenie toho, aby sa banke pri riešení krízových situácií mohla poskytnúť likvidita; preto zdôrazňuje, že dokončenie bankovej únie a najmä zavedenie dobre navrhnutého systému na zaručenie a ochranu bankových vkladov EÚ a dokončenie mechanizmu na riešenie bánk v úpadku posilní medzinárodnú úlohu eura;

10.  domnieva sa, že prístup založený na „bezpečnom portfóliu“ a posilnenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií prostredníctvom reformy rámca pre riešenie krízových situácií a zriadenia európskeho systému ochrany vkladov prispejú k rozvoju jednotného trhu pre európske banky a prerušia spätnú väzbu medzi členským štátom a jeho vlastným finančným systémom, čím sa zvýši atraktívnosť aktív denominovaných v eurách a posilní medzinárodná úloha eura;

11.  zdôrazňuje, že medzinárodnej úlohe eura by takisto prospelo využitie potenciálu jednej z najväčších pridaných hodnôt EÚ – jej jednotného trhu; na tento účel vyzýva na dokončenie jednotného trhu;

12.  zdôrazňuje, že dokončenie únie kapitálových trhov by podporilo úlohu eura na medzinárodnom trhu, keďže hlboké a likvidné domáce, finančné kapitálové trhy a kapitálové trhy denominované v eurách majú zásadný význam z hľadiska toho, aby mena dosiahla a zvýšila svoju medzinárodnú pozíciu; zdôrazňuje, že pokrok pri rozvoji únie kapitálových trhov by zvýšil odolnosť voči globálnemu vývoju a nezávislosť od neho a atraktívnosť aktív denominovaných v eurách; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným rozvojom a segmentáciou kapitálových trhov eurozóny na vnútroštátnej úrovni, ktorá viedla k malým trhom; nabáda na posilnenie spolupráce v oblasti zdaňovania finančných produktov, vyzýva na obmedzenie vnútroštátnych možností a právomocí s cieľom znížiť cezhraničné prekážky a vyzýva na začatie postupnej a na fázy rozčlenenej minimálnej harmonizácie vnútroštátnych pravidiel v oblasti platobnej neschopnosti; domnieva sa, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ by Únia mala vynaložiť maximálne úsilie na posilnenie svojej globálnej konkurencieschopnosti, pričom by mala vychádzať zo svojich silných stránok, aby sa stala atraktívnym trhom pre európske a medzinárodné spoločnosti a investorov; v tejto súvislosti uznáva potenciálnu úlohu eura pri zmierňovaní vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva na Írsko;

13.  zdôrazňuje, že sú potrebné udržateľné, spravodlivé a správne ekonomické, fiškálne a štrukturálne politiky posilňujúce produktivitu a rast, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, ktoré sú založené na záväzku k dôveryhodným fiškálnym pravidlám s cieľom zachovať stabilitu a integritu eura; v tejto súvislosti víta plán načrtnutý v balíku opatrení na obnovu Next Generation EU využiť fiškálny impulz, najmä úver 750 miliárd EUR z dlhopisov na kapitálových trhoch na financovanie oživenia po pandémii ochorenia COVID-19 a na podporu ekologickej a digitálnej transformácie; domnieva sa, že Fond na podporu obnovy a odolnosti môže zlepšiť fungovanie súčasného roztriešteného trhu so štátnym dlhom, viesť k dobudovaniu bankovej únie a podporiť pokrok smerujúci k dokončeniu ÚKT; okrem toho víta emisiu dlhopisov vo výške 100 miliárd EUR v rámci európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (ďalej len „nástroja SURE“); konštatuje, že nedávne skúsenosti s emisiou nástroja SURE potvrdzujú vysoký záujem investorov o európske dlhopisy; uznáva preto, že financovanie plánu obnovy prostredníctvom kolektívnej reakcie na spoločný otras je správnym prístupom; zdôrazňuje, že používanie rôznych daní na zvýšenie vlastných zdrojov EÚ je krokom správnym smerom, a teda krokom, ktorý posilňuje úlohu eura; domnieva sa, že Európskemu parlamentu by sa mala udeliť silnejšia demokratická úloha pri implementácii tohto procesu prostredníctvom politickej kontroly;

14.  zdôrazňuje, že je potrebný dôveryhodný fiškálny rámec, ktorý posilní atraktívnosť eura podporou dlhodobého štrukturálneho rastu, zabezpečením stability s cieľom zlepšiť udržateľnosť financií členských štátov a minimalizáciou rizík redenominácie; v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie úvahy o súčasnom rámci Paktu stability a rastu a jeho presadzovaní vzhľadom na náročné okolnosti a zdedené problémy vyplývajúce z reakcie na hospodársku krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré budú pretrvávať ďalšie desaťročia; konštatuje, že zatiaľ čo niektoré podporné opatrenia sa automaticky zrušia, bude nevyhnutné zvoliť si vhodný harmonogram na zrušenie zostávajúcich opatrení, aby sa zabránilo oslabeniu oživenia a rastu, čo bude mať zásadný význam pre zvládanie dlhu po skončení krízy a jeho zníženie na udržateľnú úroveň;

15.  zdôrazňuje, že primeraná ponuka bezpečných aktív je predpokladom pre štatút medzinárodnej meny, a zdôrazňuje obmedzenú dostupnosť bezpečných aktív denominovaných v eurách; domnieva sa, že ponuku bezpečných aktív by mohlo uľahčiť vytvorenie vhodných politických nástrojov; ďalej sa domnieva, že navrhovaná emisia spoločného dlhu na financovanie hospodárskej a sociálnej obnovy poskytne referenčnú hodnotu rezervných aktív na úrovni EÚ a zvýši ponuku bezpečných aktív denominovaných v eurách; vyzýva Európsky výbor pre systémové riziká, aby aktualizoval svoju správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre bezpečné aktíva z roku 2018; nabáda EIB, aby vydala väčší počet dlhopisov denominovaných v eurách, čo by zlepšilo dostupnosť bezrizikových aktív denominovaných v eurách;

16.  potvrdzuje, že euro je už hlavnou denomináciou pre emisiu zelených dlhopisov, keďže podľa ECB sa v roku 2019 viac ako polovica celosvetových zelených dlhopisov emitovala v eurách; domnieva sa, že EÚ by sa tiež mala stať svetovým lídrom pri stanovovaní noriem pre vydávanie zelených dlhopisov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila ambiciózny nový akčný plán pre udržateľné financovanie a návrh na silnú normu EÚ pre zelené dlhopisy; domnieva sa, že konsolidácia úlohy EÚ ako globálneho lídra určujúceho štandardy pre zelené financovanie by mohla posilniť euro ako menu vybranú pre udržateľné finančné produkty a posilniť tak jeho medzinárodnú úlohu; víta rozhodnutie Komisie vydávať zelené dlhopisy ako dôležitý prvok financovania Fondu na podporu obnovy a odolnosti; opakuje, že zelené dlhopisy sú dlhové nástroje, ktorých výnosy sú zamerané na financovanie udržateľných investícií a investícií šetrných k životnému prostrediu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom prísnych noriem transparentnosti a vysledovateľnosti výnosov poskytli investorom vysokú mieru právnej istoty, že ich investície sa použijú na zamýšľané účely; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlené dokončenie a vykonávanie taxonómie udržateľných hospodárskych činností; poukazuje na potrebu vyhnúť sa riziku možných negatívnych účinkov na likviditu, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku fragmentácie európskych bezpečných aktív na zelené dlhopisy, sociálne dlhopisy a „štandardné“ dlhopisy;

17.  berie na vedomie úlohu, ktorú zohráva geopolitika v celosvetovej úlohe meny; vyzýva na posilnenie geopolitickej úlohy EÚ s cieľom podporovať posilnenú úlohu eura a súčasne plne využívať jej výhody; zdôrazňuje, že internacionalizácia eura poskytne EÚ väčší priestor na ovplyvňovanie globálnych geopolitických rozhodnutí, čím sa následne posilní globálna atraktívnosť eura; konštatuje, že zatiaľ čo úloha geopolitiky v dnešnom svete by mala byť súčasťou úvah o posilnení medzinárodnej úlohy eura, najmä ak by menová internacionalizácia mohla mať pozitívne účinky na bezpečnosť, Únia by mala zobrať do úvahy svoje schopnosti v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zároveň podporovať medzinárodný systém zohľadňujúci multilaterálnu spoluprácu a dobrú globálnu správu vecí verejných;

18.  konštatuje, že jednostranné uplatňovanie sankcií tretími krajinami môže viesť k riziku extrateritoriálnych účinkov a predstavovať výzvy pre rozhodovaciu autonómiu EÚ a jej členských štátov a ich právo na reguláciu; trvá na tom, že podpora väčšej medzinárodnej úlohy eura predstavuje spôsob, ako obísť sankčné právomoci tretích krajín; v tejto súvislosti víta opatrenia, ktoré EÚ už prijala, ako napríklad aktiváciu „blokovacieho štatútu“ EÚ(34) a vytvorenie nástroja na podporu obchodných výmen (INSTEX); vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na účinnosti svojich vlastných sankcií, ako aj na extrateritoriálnych účinkoch sankcií tretích krajín na hospodárske subjekty EÚ;

19.  je znepokojený tým, že roztrieštené inštitucionálne usporiadanie EÚ a nedostatočná schopnosť vystupovať jednotne v rámci medzinárodných inštitúcií môžu oslabiť dôveryhodnosť jej menovej a fiškálnej politiky a brzdiť ďalší inštitucionálny rozvoj eurozóny, ako aj medzinárodnú úlohu eura; opätovne zdôrazňuje potrebu efektívnejšieho a kodifikovaného zastúpenia EÚ v mnohostranných organizáciách a orgánoch, najmä zastúpenia v Medzinárodnom menovom fonde, s cieľom pomôcť posilniť globálny dosah eura; domnieva sa, že kým sa nevyrieši otázka zastúpenia, k medzinárodnej úlohe eura by mohla prispieť účinnejšia koordinácia medzi rôznymi zástupcami EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné odpovede, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia prijaté v nadväznosti na návrhy Európskemu parlamentu uvedené v jeho uznesení z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov;

Politiky posilňujúce medzinárodnú úlohu eura

20.  zdôrazňuje, že posilnená medzinárodná úloha eura by mohla prispieť k otvorenej strategickej autonómii Únie; odporúča preto opatrenia na navrhovanie a vykonávanie politických opatrení, ktoré posilňujú medzinárodnú úlohu eura a podporujú trhovo orientovaný posun v tomto smere a zároveň konsolidujú fungovanie a vnútornú súdržnosť eurozóny a podporujú dosahovanie dôležitých cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti, pričom sa zohľadňujú osobitosti okrajových regiónov;

21.  domnieva sa, že okrem prehĺbenia a dobudovania HMÚ by sa politiky kľúčové pre medzinárodnú úlohu eura a vedúce k posilneniu tejto úlohy mohli okrem iného zameriavať na finančné služby a kapitálové trhy, trh práce, platobné systémy, medzinárodný obchod, energetiku, digitálnu transformáciu, boj proti zmene klímy a zahraničnú a bezpečnostnú politiku; zdôrazňuje, že takéto politiky sa musia realizovať s cieľom dosiahnuť všeobecné ciele Únie;

22.  konštatuje, že silné a konkurencieschopné finančné trhy sú kľúčom k posilneniu medzinárodnej úlohy meny, a preto zdôrazňuje potrebu účinnej, primeranej a predvídateľnej regulácie v tejto oblasti;

23.  uznáva, že trh pre centralizované zúčtovanie je vysoko koncentrovaný, najmä trh pre zúčtovanie derivátov úrokových sadzieb denominovaných v eurách, ktorý vo veľkej miere závisí od centrálnych protistrán usadených v Spojenom kráľovstve; v tejto súvislosti berie na vedomie časovo obmedzené rozhodnutie Komisie o rovnocennosti a nabáda odvetvie, aby sa riadilo výzvou Komisie znížiť svoje expozície a závislosť od centrálnych protistrán z tretích krajín, najmä mimoburzových derivátových expozícií, ktoré sú denominované v eurách a iných menách Únie; v tejto súvislosti podporuje úsilie centrálnych protistrán z EÚ o zvýšenie ich zúčtovacej schopnosti, ako aj úsilie Komisie, Európskeho orgánu dohľadu a ECB pomôcť v nasledujúcich mesiacoch odvetviu pri identifikácii a riešení akýchkoľvek technických prekážok prenosu značnej časti nadmerných expozícií do EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam regulačnej spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom založenej na dobrovoľnom, nezáväznom rámci mimo dohody o obchode a spolupráci, ktorá by umožnila dialóg o všetkých relevantných regulačných otázkach, pričom by sa v plnej miere rešpektovala autonómia každej strany v oblasti regulácie a dohľadu;

24.  berie na vedomie, že celosvetová významnosť meny priamo súvisí s úlohou, ktorú má vydávajúca krajina v celosvetovom obchode; zdôrazňuje, že EÚ ako jeden z najväčších obchodných blokov na svete, ktorý sa zasadzuje za otvorené a voľné medzinárodné trhy, by mohla mať prospech z posilnenej medzinárodnej úlohy svojej meny; zdôrazňuje, že podnecovaním výberu eura v obchode sa zníži kurzové riziko a ďalšie náklady súvisiace s menou, najmä pre európske MSP; konštatuje však, že napriek svojej pozícii veľkých nákupcov a výrobcov sa európske spoločnosti niekedy rozhodujú obchodovať na kľúčových strategických trhoch v iných menách alebo čelia ťažkostiam pri obchodovaní s eurami v dôsledku štruktúry trhu a závislostí na jednotlivých trhoch; berie na vedomie štúdie, z ktorých vyplýva, že podiel eura na fakturácii spoločnosťami závisí od mnohých faktorov vrátane veľkosti spoločnosti a krajiny, v ktorej sa nachádza, homogénnosti tovaru a existujúcich dodávateľských reťazcov; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala používanie eura pri stanovovaní cien a fakturácii v obchodných transakciách a aby využila vysoký potenciál, ktorý ponúkajú finančné nástroje denominované v eurách aktívnym stykom so súkromnými zainteresovanými stranami a obchodnými partnermi a podporou používania eura v obchodných dohodách EÚ; v tejto súvislosti ďalej poukazuje na potenciál, ktorý ponúkajú dodávateľské reťazce, ktoré sú v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a udržateľnosti, ako aj s ďalšími relevantnými normami;

25.  domnieva sa, že Komisia by mohla ďalej presadzovať používanie eura pri stanovovaní obchodných cien a fakturácii a podporovať investície v eurách, a to udržiavaním otvoreného dialógu so súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi orgánmi a inštitucionálnymi investormi, poskytovaním komplexných poznatkov a porozumenia pre svoje iniciatívy a rôzne úsilia zamerané na posilnenie atraktívnosti a odolnosti eurozóny a eura; považuje za prínosné posilňovať vplyv európskej hospodárskej diplomacie tým, že sa bude zapájať do pravidelných výmen s partnermi skupiny G20, ako aj so susednými krajinami a kandidátskymi krajinami, s cieľom určiť konkrétne politické opatrenia spoločného záujmu na posilnenie úlohy eura v tretích krajinách;

26.  poukazuje na to, že vyšší podiel energetických zmlúv, s ktorými sa obchoduje v eurách, by mohol posilniť medzinárodnú úlohu jednotnej meny, a preto podporuje politiky podporujúce tento cieľ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam trhov so zelenou energiou a komoditami ako predchodcov globálne obchodovaného tovaru denominovaného v eurách, kde emisné kvóty v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) pomáhajú posilniť úlohu eura v medzinárodnom obchode, ako aj dosahovať ciele EÚ v oblasti klímy; vyzýva na ďalšie opatrenia na uľahčenie nových inovatívnych zmlúv, najmä v súvislosti s udržateľnými zdrojmi energie a vznikajúcimi trhmi s energiou, ktoré poskytnú príležitosti na obchodovanie viacerých energetických zákaziek v eurách, čím sa posilní medzinárodná úloha eura; nabáda Komisiu, aby pokračovala v konzultáciách a vypracúvaní štúdií zameraných na určenie potenciálu na zvýšenie používania eura v iných odvetviach, najmä v doprave, ako aj v poľnohospodárstve a potravinových komoditách, s cieľom ďalej podporovať a presadzovať používanie eura pre tento typ zmlúv; požaduje preto ďalšie opatrenia na prehodnotenie pravidiel finančného trhu vrátane smernice o trhoch s finančnými nástrojmi(35) a nariadenia(36) o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II/MIFIR) a na zjednodušenie a ďalšiu harmonizáciu rámca transparentnosti trhov s cennými papiermi zameraného na zvýšenie sekundárneho obchodovania s dlhovými nástrojmi denominovanými v eurách, ako aj nariadenia o referenčných hodnotách, s cieľom podporiť rozvoj referenčných hodnôt eura pre komoditné trhy a posilniť úlohu eura ako referenčnej meny;

27.  zdôrazňuje úlohu, ktorú ECB zohráva pri udržiavaní dôvery v euro a pri ochrane menovej autonómie v globálnom kontexte, ako aj cenovej stability; zdôrazňuje, že mena, ktorá je dlhodobo stabilná, podporuje túto dôveru; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dosiahnutia cieľov cenovej stability a dôveryhodnosti menovej politiky; konštatuje však, že cieľ týkajúci sa inflácie sa systematicky nedosahuje;

28.  zdôrazňuje význam stability finančných trhov v eurozóne ako predpokladu pre štatút medzinárodnej meny; zdôrazňuje účinky menovej politiky ECB na stabilitu finančných trhov; víta rýchle a zásadné reakcie ECB v oblasti menovej politiky na krízu súvisiacu s ochorením COVID-19 prijaté v núdzovej situácii; uznáva pozitívny vplyv pohotových opatrení ECB na hospodársku situáciu a finančnú stabilitu eurozóny, ako aj na atraktívnosť eura, a to stabilizáciou finančných trhov, zabezpečením dostupnosti likvidity eura, podporou podmienok financovania v hospodárstve eurozóny a na celom svete a zvyšovaním dôvery trhu;

29.  zdôrazňuje význam swapových dohôd a repo liniek pri riešení nedostatkov na trhoch financovania eurom globálne, zabezpečovaní primeranej ponuky likvidity eura a nepriamo pri posilňovaní medzinárodnej úlohy eura; upozorňuje na záväzok Eurosystému podporovať likviditu a stabilitu finančných trhov v čase krízy, ako aj hladký priebeh jeho menovej politiky; v tejto súvislosti vyzýva ECB, aby ďalej rozširovala svoje swapové linky na krajiny susediace s krajinami mimo eurozóny a ďalej; vyzýva ECB, aby preskúmala ďalšie spôsoby posilnenia medzinárodnej úlohy eura s cieľom upevniť svoj nezávislý politický postoj v globálnom kontexte a posilniť hospodársku a finančnú autonómiu Európy pri rozhodovaní;

30.  zdôrazňuje, že povinnosť vyhovieť výzvam európskych centrálnych protistrán na dodatočné vyrovnanie po uzavretí systému TARGET2 (systém hrubého zúčtovania v reálnom čase v eurozóne) v prípade mien mimo eurozóny predstavuje pre európske banky značnú nevýhodu, najmä v čase napätia na trhu, ako boli napríklad prvé týždne pandémie ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že predĺženie otváracích hodín systému TARGET2 tak, aby zodpovedalo otváracím hodinám devízového trhu, by posilnilo úlohu eura a autonómiu európskych kapitálových trhov, čo by európskym bankám umožnilo vyhnúť sa uchyľovaniu sa k likvidite mimo eurozóny s cieľom splniť maržové požiadavky centrálnych protistrán; víta konsolidáciu systému TARGET2-T2S prostredníctvom rozšírených otváracích hodín, ako je naplánované na november 2022; naliehavo vyzýva ECB a ostatné zainteresované strany, aby urýchlili predĺženie otváracích hodín systému TARGET2;

31.  zdôrazňuje, že ECB má okrem svojho hlavného mandátu udržiavať cenovú stabilitu a svojho sekundárneho mandátu podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, aj za úlohu podporovať plynulé fungovanie platobných systémov; zdôrazňuje význam autonómnych európskych platobných riešení; vyzýva ECB, aby zabezpečila primeranú rovnováhu medzi finančnou inováciou a stabilitou a ochranou spotrebiteľa; víta iniciatívu 16 európskych bánk začať európsku platobnú iniciatívu, ktorej cieľom je vytvoriť jednotné platobné riešenie pre spotrebiteľov a obchodníkov v celej Európe;

32.  víta správu ECB o digitálnom eure a zároveň zdôrazňuje hodnotu, ktorú môže digitálna mena priniesť pri posilňovaní medzinárodnej úlohy eura vrátane dôvery ľudí v spoločnú menu; berie na vedomie vyhlásenie Fabia Panettu, člena Výkonnej rady ECB zodpovedného za pracovnú skupinu Eurosystému na vysokej úrovni pre digitálnu menu centrálnych bánk (CBDC), že digitálne euro nenahradí hotovosť, ale ju doplní; nabáda ECB, aby pokračovala vo svojej práci na digitálnom eure a teší sa na ďalší krok ECB v tomto procese na základe rozhodnutia Rady guvernérov, ktoré sa má vydať v polovici roka 2021; zdôrazňuje význam zabezpečenia vysokej úrovne kybernetickej odolnosti a bezpečnosti a podporuje úsilie ECB v tomto smere; ďalej žiada, aby sa pokračovalo v hodnotení výhod a nevýhod používania digitálnej meny s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi celosvetovou konkurencieschopnosťou, inováciami, bezpečnosťou a súkromím;

33.  zdôrazňuje, že silnejšia úloha eura v digitálnom veku sa musí opierať o inovatívne riešenia v oblasti digitálnych financií a účinné digitálne platby v eurách; žiada, aby sa to podporilo vykonávaním komplexných stratégií v oblasti digitálneho financovania a maloobchodných platieb; domnieva sa, že vzhľadom na digitálnu transformáciu by EÚ mala zaviesť rámec na zabezpečenie finančnej stability, ktorý bude dodržiavať najprísnejšie normy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa vrátane ochrany súkromia a údajov, ako aj na ochranu najzraniteľnejších skupín, ako sú starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím, ktoré by sa mohli stretnúť s problémami pri používaní nových technológií; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v boji proti praniu špinavých peňazí zriadením európskeho orgánu dohľadu a finančnej spravodajskej jednotky a ukončiť obdobie hospodárskeho nacionalizmu, ktorý je zodpovedný za súčasný decentralizovaný systém dohľadu v tejto oblasti; uznáva úsilie EBA v tejto súvislosti o zriadenie kolégií pre boj proti praniu špinavých peňazí, aby sa orgány dohľadu dohodli na spoločnom prístupe vrátane koordinovaných opatrení, výmeny informácií a hodnotenia rizika;

34.  berie na vedomie vznik kryptoaktív a zdôrazňuje význam monitorovania ich vývoja a rizík stabilných mincí pre menovú suverenitu; berie na vedomie monitorovanie kryptoaktív centrálnymi bankami, inými orgánmi a organizáciami; zdôrazňuje potrebu jasných a konzistentných usmernení na úrovni EÚ týkajúcich sa súčasných regulačných a prudenciálnych postupov, ktoré podporia viac inovácií, zabezpečia finančnú stabilitu a zachovajú ochranu spotrebiteľa; v tejto súvislosti víta návrh nariadenia Komisie, ktorého cieľom je zlepšiť právnu istotu pri regulačnom zaobchádzaní s kryptoaktívami;

35.  víta oznámenie Komisie z 19. januára 2021 s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti, v ktorom sa stanovuje komplexná stratégia na posilnenie otvorenej strategickej autonómie Európy v makroekonomickej a finančnej oblasti; schvaľuje najmä kľúčové opatrenia, ktoré navrhla Komisia na podporu celosvetového používania eura;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 21.9.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 76. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0266. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0265. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0305. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0165. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0034. (8) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/soteu_2020_en.pdf (9) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/Report_on_a_digital_euro~4d7268b458.en.pdf (10) https://ec.europa.eu/info/publications/2020-commission-work-programme-key-documents_sk (11) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/652751/IPOL_STU(2020)652751_EN.pdf (12) https://scholar.harvard.edu/files/rogoff/files/nber26760_why_is_euro_punching_below_its_weight.pdf (13) https://www.bruegel.org/2020/06/is-the-covid-19-crisis-an-opportunity-to-boost-the-euro-as-a-global-currency/ (14) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2019/624431/IPOL_STU(2019)624431_EN.pdf (15) https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/03/05/keynote-speech-at-europe-s-next-stage-at-the-centre-for-european-policy-studies-ideas-lab-2020/pdf (16) https://www.consilium.europa.eu/nl/press/press-releases/2019/12/13/remarks-by-president-charles-michel-after-the-european-council-meetings-on-13-december-2019/ (17) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2020/648806/IPOL_IDA(2020)648806_EN.pdf (18) https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2020/html/ecb.sp200608~4225ba8a1b.en.html (19) https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2020/html/ecb.sp200707~3eebd4e721.en.html (20) https://eml.berkeley.edu/~eichengr/managing_multiple_res_curr_world.pdf (21) https://www.bruegel.org/2018/12/the-international-role-of-the-euro/ (22) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/646139/EPRS_STU(2020)646139_EN.pdf (23) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2019/637969/EPRS_BRI(2019)637969_EN.pdf (24) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/651369/IPOL_BRI(2020)651369_EN.pdf (25) https://data.imf.org/?sk=E6A5F467-C14B-4AA8-9F6D-5A09EC4E62A4 (26) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10868691/2-19052020-BP-EN.pdf/bb14f7f9-fc26-8aa1-60d4-7c2b509dda8e (27) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10569467/6-16092020-AP-EN.pdf/861498a9-16ca-3fd1-6434-aee64bfa7192 (28) Podľa rýchleho prieskumu Eurobarometra č. 481 z novembra 2019 sa podpora eura zvýšila: dve tretiny respondentov si myslia, že zavedenie eura je pre ich krajinu prospešné, čo je v 13 krajinách vyšší pomer ako v roku 2018 (a nižší v štyroch krajinách). (29) Euro používa ako oficiálnu menu na základe formálnej dohody s Európskou úniou Monacké kniežatstvo, Sanmarínska republika, Vatikánsky mestský štát, Andorrské kniežatstvo, ako aj Saint-Piette-a-Miquelon a ostrov Svätý Bartolomej, ktoré sú zároveň francúzskymi zámorskými územiami mimo EÚ. (30) Euro sa v Kosove a Čiernej Hore stalo de facto domácou menou, ktorá nahradila nemeckú marku. (31) Podľa údajov menového mixu oficiálnych devízových rezerv (COFER) MMF z 30. septembra 2020 predstavovali celosvetové rezervy v eurách v roku 2020 20,27 % v porovnaní s rezervami vo výške 61,26 % v amerických dolároch a rezervami vo výške 2,05 % v renminbi. (32) Používanie eura ako fakturačnej meny zodpovedá 30 % globálnych obchodných transakcií s tovarom, ale jeho použitie je na rozdiel od amerického dolára stále obmedzené, keď transakcie nezahŕňajú eurozónu. (33) Podľa správy Európskej centrálnej banky (ECB) z júna 2020 o medzinárodnej úlohe eura predstavoval podiel eura na burze medzinárodných dlhových cenných papierov na konci roka 2019 22 % potom, ako od polovice prvého desaťročia tohto storočia klesal, zatiaľ čo podiel amerického dolára sa neustále zvyšoval a predstavoval približne 64 %. (34) Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich (Ú. v. ES L 309, 29.11.1996, s. 1). (35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349). (36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o hodnotiacej správe Komisie o vykonávaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov po dvoch rokoch jeho uplatňovania (2020/2717(RSP))

P9_TA(2021)0111 B9-0211/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 8 Charty základných práv;

–  so zreteľom na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 24. júna 2020 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana údajov ako pilier posilnenia postavenia občanov a prístupu EÚ k digitálnej transformácii – dva roky uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. júna 2020 s názvom Ochrana údajov ako pilier posilnenia postavenia občanov a prístupu EÚ k digitálnej transformácii – dva roky uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov (COM(2020)0264);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2019 s názvom Pravidlá ochrany údajov ako nástroj budovania dôvery v EÚ a mimo nej – celkové hodnotenie (COM(2019)0374);

–  so zreteľom na príspevok Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) k hodnoteniu všeobecného nariadenia o ochrane údajov podľa článku 97, prijatý 18. februára 2020(2);

–  so zreteľom na prvý prehľad EDPB o vykonávaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov a úlohách a prostriedkoch vnútroštátnych dozorných orgánov z 26. februára 2019(3);

–  so zreteľom na usmernenia prijaté EDPB v súlade s článkom 70 ods. 1 písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci;

A.  keďže všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje od 25. mája 2018; keďže všetky členské štáty okrem Slovinska prijali nové právne predpisy alebo upravili svoje vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov;

B.  keďže podľa prieskumu o základných právach, ktorý uskutočnila Agentúra pre základné práva, si jednotlivci čoraz viac uvedomujú svoje práva podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov; keďže napriek tomu, že organizácie zaviedli opatrenia na uľahčenie výkonu práv dotknutej osoby, sa jednotlivci aj naďalej stretávajú s ťažkostiam pri uplatňovaní týchto práv, najmä práva na prístup, prenosnosť a zvýšenú transparentnosť;

C.  keďže od začiatku uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov zaznamenali dozorné orgány obrovský nárast počtu doručených sťažností; keďže to svedčí o tom, že dotknuté osoby si viac uvedomujú svoje práva a chcú chrániť svoje osobné údaje v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov; keďže to tiež dokazuje, že naďalej dochádza k veľkému množstvu nezákonných operácií spracúvania údajov;

D.  keďže veľa podnikov využilo prechodné obdobie medzi nadobudnutím účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov a začatím jeho uplatňovania na „jarné upratovanie“ údajov, aby posúdili, ktoré údaje sa skutočne spracúvajú a ktorých spracúvanie už nie je potrebné alebo opodstatnené;

E.  keďže mnohé orgány pre ochranu osobných údajov nie sú schopné zvládať veľký počet sťažností; keďže mnohé z nich trpia nedostatkom zamestnancov, nedostatkom zdrojov či nedostatočným počtom odborníkov v oblasti informačných technológií;

F.  keďže vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa uznáva, že právne predpisy členských štátov by mali zosúladiť pravidlá upravujúce slobodu prejavu a informácií vrátane novinárskeho, akademického, umeleckého a/alebo literárneho prejavu s právom na ochranu osobných údajov; keďže podľa článku 85 by mali právne predpisy členských štátov ustanoviť výnimky na spracovanie údajov vykonávané na novinárske účely alebo na účely akademického, umeleckého alebo literárneho prejavu, ak sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov so slobodou prejavu a informácií;

G.  keďže ako zdôrazňuje aj EDPB, ochrana novinárskych zdrojov je základným kameňom slobody tlače; keďže všeobecné nariadenie o ochrane údajov by sa nemalo zneužívať proti novinárom a na obmedzenie prístupu k informáciám; keďže vnútroštátne orgány by ho v žiadnom prípade nemali používať na potláčanie slobody médií;

Všeobecné pripomienky

1.  víta fakt, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa stalo globálnym štandardom ochrany osobných údajov a je faktorom konvergencie pri tvorbe noriem; víta skutočnosť, že všeobecným nariadením o ochrane údajov sa EÚ dostala do popredia medzinárodných diskusií o ochrane údajov a viaceré tretie krajiny zosúladili svoje právne predpisy o ochrane údajov so všeobecným nariadením o ochrane údajov; poukazuje na to, že Dohovor Rady Európy č. 108 o ochrane údajov bol zosúladený so všeobecným nariadením o ochrane údajov (ďalej len „Dohovor 108+“) a podpísalo ho už 42 krajín; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento impulz využili na presadzovanie vypracovania medzinárodných noriem na úrovni OSN, OECD, G8 a G20, ktoré budú založené na európskych hodnotách a zásadách, neoslabia však všeobecné nariadenie o ochrane údajov; zdôrazňuje, že dominantné postavenie Európy v tejto oblasti by pomohlo nášmu kontinentu lepšie chrániť práva našich občanov, ochraňovať naše hodnoty a zásady, propagovať dôveryhodné digitálne inovácie a urýchliť hospodársky rast tým, že sa zabráni fragmentácii;

2.  konštatuje, že po dvoch rokoch uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa toto nariadenie celkovo považuje za úspech, a súhlasí s Komisiou, že v tejto fáze nie je potrebné aktualizovať ani revidovať právne predpisy;

3.  uznáva, že až do ďalšieho hodnotenia Komisie sa dôraz musí naďalej klásť na zlepšenie vykonávania a opatrenia na posilnenie presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

4.  uznáva potrebu dôrazného a účinného presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov na veľkých digitálnych platformách, v integrovaných spoločnostiach a iných digitálnych službách, najmä v oblasti online reklamy, mikrocielenia (microtargeting), algoritmického profilovania, hodnotenia, šírenia a zosilňovania obsahu;

Právny základ pre spracúvanie

5.  zdôrazňuje, že všetkých šesť právnych základov uvedených v článku 6 všeobecného nariadenia o ochrane údajov má rovnakú platnosť pre spracúvanie osobných údajov a že na jednu operáciu spracovania sa môže vzťahovať viacero základov; naliehavo vyzýva dozorné orgány pre ochranu údajov, aby vymedzili, že prevádzkovatelia musia uplatňovať len jeden právny základ pre každý účel činností spracovania údajov a konkrétne uviesť, ako sa každý právny základ využíva pre ich operácie spracovania údajov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prevádzkovatelia v rámci svojich zásad ochrany osobných údajov často uvádzajú všetky právne základy všeobecného nariadenia o ochrane údajov bez ďalšieho objasnenia a bez odkazu na konkrétnu operáciu spracovania údajov; domnieva sa, že takýto postup neumožňuje dotknutým osobám a dozorným orgánom posúdiť, či sú takéto právne základy primerané; pripomína, že predpokladom spracovania osobitných kategórií osobných údajov je určenie právneho základu podľa článku 6 a samostatnej podmienky pre spracúvanie podľa článku 9; pripomína prevádzkovateľom ich zákonnú povinnosť vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov, ak je pravdepodobné, že následkom spracovania údajov vznikne vysoké riziko pre práva a slobody fyzických osôb;

6.  pripomína, že od začiatku uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov „súhlas“ znamená akýkoľvek slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby; zdôrazňuje, že to platí aj pre smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách; konštatuje, že vykonávanie platného súhlasu naďalej ohrozuje používanie tzv. temných vzorov (dark patterns), všadeprítomného sledovania a iných neetických postupov; je znepokojený tým, že jednotlivci sú často pod finančným tlakom, aby poskytli súhlas výmenou za zľavy alebo iné obchodné ponuky, alebo sú nútení poskytnúť súhlas, pretože je tým podmienený prístup k službe prostredníctvom zaväzujúcich ustanovení, čo je v rozpore s článkom 7 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; pripomína harmonizované pravidlá EDPB o tom, čo je obsahom pojmu platný súhlas, ktoré nahrádzajú rozdielne interpretácie mnohých vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov a zabránia fragmentácii na jednotnom digitálnom trhu; pripomína tiež usmernenia EDPB a Komisie, v ktorých sa stanovuje, že v prípadoch, keď dotknutá osoba pôvodne udelila súhlas, no osobné údaje sa ďalej spracúvajú na iný účel, než bol pôvodný účel ich zberu, s ktorým osoba súhlasila, pôvodný súhlas nemôže legitimizovať ďalšie spracúvanie, lebo súhlas musí byť informovaný a konkrétny na to, aby bol platný; berie na vedomie pripravované usmernenia EDPB o spracovaní osobných údajov na účely vedeckého výskumu, ktoré objasnia význam odôvodnenia 50 všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že oprávnený záujem sa veľmi často nekorektne uvádza ako právny základ pre spracúvanie; poukazuje na to, že prevádzkovatelia naďalej odkazujú na oprávnený záujem bez toho, aby vykonali požadované preskúmanie rovnováhy medzi záujmami, ktorého súčasťou je aj posúdenie základných práv; je zvlášť znepokojený tým, že členské štáty prijímajú vnútroštátne právne predpisy na stanovenie podmienok spracúvania na základe oprávneného záujmu tým, že zabezpečujú rovnováhu príslušných záujmov prevádzkovateľa a dotknutých jednotlivcov, zatiaľ čo všeobecné nariadenie o ochrane údajov ukladá každému prevádzkovateľovi povinnosť vykonať takýto test rovnováhy samostatne a uplatniť uvedený právny základ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré vnútroštátne výklady pojmu oprávnený záujem nerešpektujú odôvodnenie 47 a v skutočnosti zakazujú spracúvanie údajov na základe oprávneného záujmu; víta skutočnosť, že EDPB už začal aktualizovať stanovisko pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 (WP29) o uplatňovaní oprávneného záujmu ako právneho základu na spracovanie údajov s cieľom riešiť otázky zdôraznené v správe Komisie;

Práva dotknutých osôb

8.  zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť výkon individuálnych práv stanovených vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, ako je prenosnosť údajov alebo práva v súvislosti s automatizovaným spracúvaním vrátane profilovania; víta usmernenia EDPB týkajúce sa automatizovaného rozhodovania a prenosnosti údajov; konštatuje, že vo viacerých odvetviach nebolo plne implementované právo na prenosnosť údajov; vyzýva EDPB, aby podnietil online platformy k vytvoreniu jednotného kontaktného miesta pre všetky ich podriadené digitálne platformy, z ktorého možno žiadosti používateľov postúpiť správnemu príjemcovi; poukazuje na to, že v súlade so zásadou minimalizácie údajov výkon práva na anonymitu skutočne bráni neoprávnenému zverejneniu, krádeži totožnosti a iným formám zneužitia osobných údajov;

9.  zdôrazňuje, že dodržiavanie práva na informácie si vyžaduje, aby spoločnosti poskytovali informácie stručným, transparentným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom a aby sa pri vypracúvaní oznámení o ochrane údajov vyhli príliš právnickému prístupu; je znepokojený tým, že niektoré spoločnosti naďalej porušujú svoje záväzky vyplývajúce z článku 12 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a neposkytujú všetky relevantné informácie odporúčané Európskym výborom pre ochranu údajov, a to ani zoznam názvov subjektov, ktorým poskytujú údaje; pripomína, že povinnosť poskytovať jednoduché a prístupné informácie sa zvlášť prísne uplatňuje v prípade detí; je znepokojený všeobecným nedostatkom riadne fungujúcich mechanizmov prístupu k údajom pre dotknuté osoby; poukazuje na to, že jednotlivci často nedokážu prinútiť internetové platformy, aby im odhalili ich profily správania; vyjadruje znepokojenie nad tým, že spoločnosti príliš často ignorujú fakt, že odvodené údaje sú takisto osobnými údajmi, ktoré podliehajú všetkým zárukám podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

Malé podniky a organizácie

10.  poznamenáva, že podľa niektorých zainteresovaných strán je uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov obzvlášť náročné, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), startupy, združenia a organizácie vrátane škôl, kluby, ako aj pre spoločnosti; konštatuje však, že mnohé z práv a povinností vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov nie sú nové, ale už boli v platnosti podľa smernice 95/46/ES(4), no len zriedka sa presadzovali; zastáva názor, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov a jeho presadzovanie nesmie menším spoločnostiam spôsobiť neželané dôsledky súvisiace s dodržiavaním predpisov, s ktorými sa veľké spoločnosti nestretnú; domnieva sa, že informačné kampane vnútroštátnych orgánov a Komisie by mali sprístupniť väčšiu podporu, informácie a odbornú prípravu s cieľom prispieť k prehĺbeniu znalostí, zvýšeniu kvality vykonávania a zvýšeniu povedomia o požiadavkách a účele všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

11.  zdôrazňuje, že nie sú stanovené žiadne výnimky pre MSP, startupy, organizácie a združenia vrátane škôl, kluby, ani pre spoločnosti a na všetky z nich sa vzťahuje rozsah pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva preto EDPB, aby poskytol jasné informácie, ktoré zabránia akýmkoľvek nejasnostiam v súvislosti s výkladom všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a vytvoril praktický nástroj na uľahčenie vykonávania všeobecného nariadenia o ochrane údajov malými a strednými podnikmi, startupmi, organizáciami a združeniami vrátane škôl, klubmi, ako aj spoločnosťami, ktoré vykonávajú nízkorizikové činnosti spracovania údajov; vyzýva členské štáty, aby orgánom pre ochranu osobných údajov poskytli dostatočné prostriedky na šírenie informácií o týchto praktických nástrojoch; nabáda EDPB, aby vypracoval vzory podmienok ochrany osobných údajov, ktoré by organizácie mohli použiť na preukazovanie skutočného súladu so všeobecným nariadením o ochrane údajov v praxi a nemuseli využívať nákladné služby tretích strán;

Presadzovanie

12.  vyjadruje znepokojenie nad nejednotným a niekedy úplne absentujúcim presadzovaním všeobecného nariadenia o ochrane údajov vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu osobných údajov aj viac ako dva roky od začiatku jeho uplatňovania, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v oblasti presadzovania sa v porovnaní so situáciou, ktorá bola pri smernici 95/46/ES, výrazne nezlepšila;

13.  konštatuje, že počas prvých 18 mesiacov uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov bolo podaných približne 275 000 sťažností a za rôzne porušenia bolo uložených 785 správnych pokút, ale upozorňuje, že nadväzné opatrenia sa zatiaľ vykonali len v prípade veľmi malého podielu podaných sťažností; uvedomuje si problémy spôsobené porušovaním ochrany osobných údajov a pripomína súčasné usmernenia EDPB, ktoré okrem iného objasňujú lehoty na oznamovanie, komunikáciu s dotknutými osobami a opravné prostriedky; poukazuje na to, že na zjednotenie rozmanitých vnútroštátnych prístupov by bol užitočný štandardný európsky formulár na oznamovanie prípadov porušenia ochrany údajov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že výška pokút sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a že niektoré pokuty uložené veľkým spoločnostiam sú príliš nízke na to, aby mali zamýšľaný odrádzajúci účinok proti porušovaniu ochrany údajov; vyzýva orgány pre ochranu osobných údajov, aby posilnili presadzovanie, stíhanie a sankcie za porušenie ochrany údajov a aby plne využívali možnosti, ktoré ponúka všeobecné nariadenie o ochrane údajov na ukladanie pokút a využitie iných nápravných opatrení; zdôrazňuje, že zákaz spracovania údajov alebo povinnosť vymazať osobné údaje získané spôsobom, ktorý nie je v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov, môžu mať rovnaký, ak nie väčší odrádzajúci účinok ako pokuty; vyzýva Komisiu a EDPB, aby pomocou usmernení a jasných kritérií harmonizovali sankcie, ako to urobila konferencia nemeckých dozorných orgánov, s cieľom zvýšiť právnu istotu a zabrániť spoločnostiam presídliť sa na miesta, v ktorých sa ukladajú najnižšie sankcie;

14.  je znepokojený dĺžkou vyšetrovania prípadov niektorými orgánmi pre ochranu údajov a negatívnym vplyvom, ktorý má na účinné presadzovanie a dôveru občanov; vyzýva orgány pre ochranu osobných údajov, aby využili všetky možnosti, ktoré poskytuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov, najmä v prípade systematického a pretrvávajúceho porušovania vrátane prípadov so zárobkovým motívom a veľkým počtom dotknutých osôb;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dozorné orgány 21 členských štátov z celkového počtu 31 štátov, ktoré uplatňujú všeobecné nariadenie o ochrane údajov (t. j. všetky členské štáty Európskej únie, krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru a Spojené kráľovstvo), výslovne uviedli, že nemajú dostatočné ľudské, technické a finančné zdroje na účinné plnenie svojich úloh a vykonávanie svojich právomocí; je znepokojený nedostatkom špecializovaných technických pracovníkov vo väčšine dozorných orgánov v rámci EÚ, čo sťažuje vyšetrovanie a presadzovanie práva; so znepokojením konštatuje, že dozorné orgány sú pod tlakom vzhľadom na rastúci nepomer medzi zodpovednosťou za ochranu osobných údajov, ktorú nesú, a zdrojmi, ktoré na to majú k dispozícii; konštatuje, že digitálne služby budú čoraz komplexnejšie v dôsledku intenzívnejšieho využívania inovácií, ako je umelá inteligencia (t. j. zhoršovanie problému obmedzenej transparentnosti spracúvania údajov, najmä v prípade algoritmického učenia); upozorňuje preto, že je dôležité, aby mali dozorné úrady EÚ, ako aj EDPB dostatok finančných, technických a ľudských zdrojov, aby mohli rýchlo, ale dôkladne riešiť rastúci počet zložitých prípadov a prípadov náročných na zdroje a koordinovať a uľahčovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov s cieľom riadne monitorovať uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a chrániť základné práva a slobody; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatočné zdroje orgánov pre ochranu údajov, najmä v porovnaní týchto zdrojov s príjmami veľkých technologických spoločností, by mohli viesť k uzatváraniu dohôd o urovnaní sporov, ktorými by sa obmedzili náklady na zdĺhavé a komplikované konania;

16.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosť uložiť veľkým nadnárodným technologickým spoločnostiam povinnosť platiť za dohľad, ktorý sa nad nimi vykonáva, zavedením digitálnej dane EÚ;

17.  so znepokojením konštatuje, že nedostatočné presadzovanie predpisov orgánmi pre ochranu údajov a nečinnosť Komisie pri odstraňovaní nedostatku zdrojov, ktoré majú tieto orgány k dispozícii, ponecháva bremeno presadzovania predpisov na jednotlivých občanoch, ktorí musia podať na súd žalobu vo veci porušenia ochrany údajov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súdy niekedy nariadia odškodniť jednotlivých žiadateľov, avšak nestanovia organizácii alebo spoločnosti povinnosť vyriešiť štrukturálne problémy; domnieva sa, že súkromné presadzovanie práva môže priniesť významnú judikatúru, ale nepredstavuje náhradu za presadzovanie zo strany orgánov pre ochranu údajov ani činnosť Komisie zameranú na riešenie nedostatku zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto členské štáty porušujú článok 52 ods. 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva preto členské štáty, aby si plnili svoju zákonnú povinnosť podľa článku 52 ods. 4 a pridelili svojim orgánom pre ochranu údajov dostatok finančných prostriedkov s cieľom umožniť im čo najlepšie vykonávať prácu a zabezpečiť rovnaké podmienky pri presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov v celej Európe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia zatiaľ nezačala konanie o nesplnení povinnosti voči tým členským štátom, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce zo všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby to bezodkladne urobila; vyzýva Komisiu a EDPB, aby nadviazali na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 a zhodnotili fungovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov aj jeho presadzovanie;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov sa rozhodla nevykonávať článok 80 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva všetky členské štáty, aby využívali článok 80 ods. 2 a vykonávali právo podávať sťažnosti a obrátiť sa na súd bez poverenia dotknutou osobou; vyzýva členské štáty, aby objasnili postavenie sťažovateľov počas konania v rámci vnútroštátnych právnych predpisov o administratívnych postupoch, ktoré sa vzťahujú na dozorné orgány; konštatuje, že by sa tým malo objasniť, že sťažovatelia by počas konania nemali zohrávať len pasívnu úlohu, ale v rôznych fázach by mali mať možnosť zasiahnuť;

Spolupráca a konzistentnosť

19.  zdôrazňuje, že nedostatočné presadzovanie je zjavné najmä v prípade cezhraničných sťažností, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány pre ochranu osobných údajov v 14 členských štátoch nemajú primerané zdroje na to, aby prispievali k mechanizmom spolupráce a konzistentnosti; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby zvýšil svoje úsilie o zabezpečenie správneho uplatňovania článku 60 a článku 63 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a pripomína dozorným orgánom, že vo výnimočných situáciách môžu využiť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 66 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, najmä predbežné opatrenia;

20.  zdôrazňuje význam mechanizmu jednotného kontaktného miesta pri poskytovaní právnej istoty a znižovaní administratívnej záťaže pre spoločnosti aj občanov; vyjadruje však veľké znepokojenie nad fungovaním tohto mechanizmu, najmä pokiaľ ide o úlohu orgánov pre ochranu osobných údajov v Írsku a Luxembursku; konštatuje, že tieto orgány pre ochranu osobných údajov sú zodpovedné za riešenie veľkého počtu prípadov, keďže mnohé technologické spoločnosti zaregistrovali svoje hlavné sídlo v EÚ práve v Írsku alebo Luxembursku; vyjadruje znepokojenie najmä nad tým, že írsky orgán pre ochranu osobných údajov vo všeobecnosti uzatvára väčšinu prípadov zmierom namiesto sankcií a že prípady postúpené Írsku v roku 2018 ani nedospeli do štádia návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva tieto orgány pre ochranu osobných údajov, aby urýchlili prebiehajúce vyšetrovania závažných prípadov s cieľom ukázať občanom EÚ, že ochrana údajov je v EÚ vymáhateľným právom; poukazuje na to, že úspech mechanizmu jednotného kontaktného miesta závisí od času a úsilia, ktoré môžu orgány pre ochranu osobných údajov venovať riešeniu a spolupráci pri jednotlivých cezhraničných prípadoch v rámci EDPB, a že nedostatok politickej vôle a zdrojov má priamy vplyv na to, do akej miery môže tento mechanizmus riadne fungovať;

21.  pozoruje nesúlad medzi usmerneniami členských štátov a usmerneniami EDPB; poukazuje na to, že vnútroštátne orgány pre ochranu osobných údajov môžu dospieť k rôznym výkladom všeobecného nariadenia o ochrane údajov, čo môže mať za následok jeho rozdielne uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch; poznamenáva, že táto situácia prináša podnikom geografické výhody, ako aj nevýhody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, či vnútroštátne administratívne konania bránia plnej účinnosti spolupráce podľa článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj jej účinnému vykonávaniu; vyzýva orgány pre ochranu osobných údajov, aby sa usilovali o poskytovanie jednotného výkladu a usmernenia prostredníctvom EDPB; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby v rámci spolupráce podľa článku 60 stanovil základné prvky spoločného správneho konania pri riešení sťažností v cezhraničných prípadoch; naliehavo žiada, aby sa tak stalo v súlade s usmernením o spoločnom časovom harmonograme na vykonávanie vyšetrovaní a prijímanie rozhodnutí; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby posilnil mechanizmus konzistentnosti a zabezpečil, aby bolo jeho vykonávanie povinné v prípade všetkých otázok týkajúcich sa všeobecného uplatňovania alebo v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami, s cieľom zabrániť nejednotným prístupom a rozhodnutiam jednotlivých orgánov pre ochranu osobných údajov, keďže by to ohrozilo jednotný výklad a uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov; domnieva sa, že jednotný výklad, uplatňovanie a usmernenie prispejú k vytvoreniu a úspešnému fungovaniu digitálneho jednotného trhu;

22.  vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby zverejnil svoj program zasadnutí ešte pred ich konaním a aby zároveň poskytol verejnosti a Európskemu parlamentu podrobné zhrnutie týchto zasadnutí;

Fragmentácia vykonávania všeobecného nariadenia o ochrane údajov

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že používanie fakultatívnych doložiek o špecifikácii (napr. spracúvanie vo verejnom záujme alebo verejnými orgánmi na základe práva členského štátu a vek detí na udelenie súhlasu) zo strany členských štátov znemožňuje dosiahnutie úplnej harmonizácie ochrany údajov a odstránenie rozdielnych trhových podmienok pre spoločnosti v celej EÚ, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže viesť k zvýšeniu nákladov na dodržiavanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby predložil usmernenia o tom, ako riešiť rozdielne vykonávanie fakultatívnych doložiek o špecifikácii v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby využila svoju právomoc zasiahnuť v členských štátoch, v ktorých vnútroštátne opatrenia, činnosti a rozhodnutia ohrozujú ducha, cieľ a znenie všeobecného nariadenia o ochrane údajov, s cieľom zabrániť rôznej úrovni ochrany občanov a narušeniam trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty prijali odlišné vekové kategórie pre súhlas rodičov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posúdili vplyv tejto fragmentácie na aktivity detí a na ich ochranu online; zdôrazňuje, že v prípade kolízie právnych poriadkov medzi vnútroštátnym právom členského štátu a všeobecným nariadením o ochrane údajov by mali mať prednosť ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním všeobecného nariadenia o ochrane údajov verejnými orgánmi niektorých členských štátov s cieľom obmedziť činnosť novinárov a mimovládnych organizácií; jednoznačne súhlasí s Komisiou, že pravidlá ochrany údajov by nemali ovplyvňovať uplatňovanie slobody prejavu a práva na informácie vytváraním zastrašujúceho účinku alebo ich interpretáciou v zmysle vytvárania tlaku na novinárov, aby zverejňovali svoje zdroje; vyjadruje však sklamanie z toho, že Komisia ešte stále neukončila svoje posúdenie rovnováhy medzi právom na ochranu osobných údajov a slobodou prejavu a právom na informácie, ako sa uvádza v článku 85 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti bezodkladne ukončila posudzovanie vnútroštátnych právnych predpisov a aby využila všetky dostupné nástroje vrátane konaní v prípade nesplnenia povinnosti na zabezpečenie toho, aby členské štáty dodržiavali všeobecné nariadenie o ochrane údajov, a na obmedzenie akejkoľvek fragmentácie rámca na ochranu údajov;

Špecificky navrhnutá ochrana údajov

25.  vyzýva dozorné orgány, aby vyhodnotili vykonávanie článku 25 o špecificky navrhnutej a štandardnej ochrane údajov, najmä so zreteľom na zabezpečenie technických a prevádzkových opatrení potrebných na vykonávanie zásady minimalizácie údajov a obmedzenia účelu, a aby určili vplyv, ktorý toto ustanovenie malo na výrobcov spracovateľských technológií; víta to, že EDPB prijal v októbri 2020 usmernenia č. 4/2019 o špecificky navrhnutej a štandardnej ochrane údajov podľa článku 25 s cieľom prispieť k právnej jednoznačnosti pojmov; vyzýva dozorné orgány, aby tiež posúdili správne používanie predvolených nastavení stanovených v článku 25 ods. 2, a to aj zo strany hlavných poskytovateľov online služieb; odporúča, aby Európsky výbor pre ochranu údajov prijal usmernenia s cieľom určiť, za akých osobitných podmienok a v ktorých (kategóriách) prípadov sa výrobcovia IKT považujú za prevádzkovateľov v súlade s článkom 4 ods. 7, a to v rozsahu, v ktorom určujú prostriedky spracúvania; poukazuje na to, že postupy ochrany údajov ešte vždy vo veľkej miere závisia od manuálnych činností a svojvoľných formátov a sú prepojené s nekompatibilnými systémami; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby vypracoval usmernenia, ktoré pomôžu pri zavádzaní požiadaviek na ochranu údajov v praxi, vrátane usmernení pre posúdenie vplyvu na ochranu údajov (článok 35), špecificky navrhnutú a štandardnú ochranu údajov (článok 25), informácie o dotknutých osobách (články 12 – 14), výkon práv dotknutých osôb (články 15 – 18, 20 – 21) a záznamy o spracovateľských činnostiach (článok 30); vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby zabezpečil, že tieto usmernenia budú jednoducho uplatniteľne a umožnia aj komunikáciu stroj-stroj medzi dotknutými osobami, prevádzkovateľmi a orgánmi pre ochranu osobných údajov (automatizovaná ochrana údajov); vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym výborom pre ochranu údajov vytvorila strojovo čitateľné ikony podľa článku 12 ods. 8 na informovanie dotknutých osôb; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov a dozorné orgány, aby využívali plný potenciál článku 21 ods. 5 o uplatňovaní práva namietať automatizovanými prostriedkami proti spracúvaniu osobných údajov;

Usmernenia

26.  vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby harmonizoval vykonávanie požiadaviek na ochranu údajov v praxi vypracovaním usmernení, okrem iného pokiaľ ide o potrebu posudzovať riziká súvisiace s informáciami pre výpočtovú techniku pre dotknuté osoby (články 12 – 14), výkon práv dotknutých osôb (články 15 – 18, 20 – 21) a vykonávanie zásady zodpovednosti; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby vydal usmernenia, ktorými sa budú klasifikovať rôzne prípady oprávneného použitia profilovania podľa miery ich rizika súvisiaceho s právami a slobodami dotknutých osôb, spolu s odporúčaniami na primerané technické a organizačné opatrenia a s jasným vymedzením prípadov nezákonného použitia; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby preskúmal stanovisko 5/2014 pracovnej skupiny podľa článku 29 z 10. apríla 2014 k technikám anonymizácie a aby vypracoval zoznam jednoznačných kritérií na dosiahnutie anonymizácie; nabáda Európsky výbor pre ochranu údajov, aby objasnil spracúvanie údajov na účely riadenia ľudských zdrojov; berie na vedomie záver Európskeho výboru pre ochranu údajov, že potreba posudzovať riziká súvisiace so spracúvaním údajov, ako sa uvádza vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, by sa mala zachovať, keďže riziká pre dotknuté osoby nesúvisia s veľkosťou prevádzkovateľov údajov; vyzýva na lepšie využívanie mechanizmu, na základe ktorého môže Komisia požiadať Európsky výbor pre ochranu údajov o poradenstvo v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov;

27.  poznamenáva, že pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila potrebu jasných usmernení zo strany orgánov pre ochranu osobných údajov a Európskeho výboru pre ochranu údajov o primeranom vykonávaní a presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov v rámci politík v oblasti verejného zdravia; v tejto súvislosti pripomína usmernenia č. 03/2020 o spracúvaní údajov týkajúcich sa zdravia na účely vedeckého výskumu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a usmernenia č. 04/2020 o používaní lokalizačných údajov a nástrojov na sledovanie kontaktov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plný súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov pri vytváraní spoločného európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia;

Medzinárodné toky osobných údajov a medzinárodná spolupráca

28.  zdôrazňuje, že je dôležité umožniť voľný tok osobných údajov na medzinárodnej úrovni bez toho, aby sa znížila úroveň ochrany zaručená v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov; podporuje prax Komisie zaoberať sa ochranou údajov a tokmi osobných údajov oddelene od obchodných dohôd; domnieva sa, že medzinárodná spolupráca v oblasti ochrany údajov a zbližovanie príslušných pravidiel a všeobecného nariadenia o ochrane údajov zlepší vzájomnú dôveru, podporí porozumenie v oblasti technologických a právnych výziev a v konečnom dôsledku uľahčí cezhraničné toky údajov, ktoré majú kľúčový význam pre medzinárodný obchod; uznáva, že dochádza k protichodným právnym požiadavkám na spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosti spracúvania údajov v EÚ, ako aj v jurisdikciách tretích krajín, najmä v USA;

29.  zdôrazňuje, že rozhodnutia o primeranosti by nemali byť politickými, ale právnymi rozhodnutiami; podporuje pokračujúce úsilie o presadzovanie globálnych právnych rámcov s cieľom umožniť prenos údajov na základe všeobecného nariadenia o ochrane údajov a Dohovoru Rady Európy č. 108+; ďalej poznamenáva, že zainteresované strany považujú rozhodnutia o primeranosti za základný nástroj takýto tok údajov, keďže ho nepodmieňujú dodatočným podmienkami ani povoleniami; zdôrazňuje však, že rozhodnutia o primeranosti boli doposiaľ prijaté iba pre deväť krajín, hoci mnoho ďalších tretích krajín nedávno prijalo nové právne predpisy o ochrane údajov s podobnými pravidlami a zásadami, aké sú stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov; poznamenáva, že doteraz nebol žiadny jednotný mechanizmus, ktorý by zaručoval zákonný prenos obchodných osobných údajov medzi EÚ a USA, právne napadnutý pred Súdnym dvorom Európskej únie (SDEÚ);

30.  víta prijatie prvého spoločného rozhodnutia o primeranosti medzi EÚ a Japonskom, ktoré viedlo k vytvoreniu najväčšej oblasti voľného a bezpečného toku údajov na svete; vyzýva však Komisiu, aby pri prvom preskúmaní tohto nástroja zohľadnila všetky otázky, ktoré nastolil Európsky parlament, a aby výsledky čo najskôr sprístupnila verejnosti, keďže preskúmanie malo byť prijaté do januára 2021;

31.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila súbor kritérií používaných pri určovaní toho, či sa tretia krajina považuje za krajinu, ktorá poskytuje „v podstate rovnocennú“ úroveň ochrany tej, aká sa poskytuje v EÚ, najmä pokiaľ ide o prístup k prostriedkom nápravy a prístup vlády k údajom; trvá na tom, že treba zabezpečiť účinné uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa prenosov alebo sprístupňovania údajov, ktoré právo Únie podľa článku 48 všeobecného nariadenia o ochrane údajov nepovoľuje, najmä pokiaľ ide o žiadosti orgánov tretích krajín o prístup k osobným údajom v Únii, a vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov a orgány pre ochranu osobných údajov, aby poskytli usmernenia a presadzovali tieto ustanovenia, a to aj pri posudzovaní a rozvoji mechanizmov prenosu osobných údajov;

32.  vyzýva Komisiu, aby prijala delegované akty v záujme spresnenia požiadaviek, ktoré sa majú zohľadniť v rámci mechanizmu certifikácie v oblasti ochrany údajov podľa článku 42 ods. 1, s cieľom podporiť jeho využívanie, spolu so záväznými a vymáhateľnými povinnosťami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine uplatňovať primerané záruky, a to aj pokiaľ ide o práva dotknutých osôb, ako prostriedok medzinárodných prenosov, ako sa stanovuje v článku 46 ods. 2 písm. f);

33.  opätovne zdôrazňuje, že programy hromadného sledovania, ktoré zahŕňajú hromadné zhromažďovanie údajov, bránia zisteniam týkajúcim sa úrovne primeranosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uplatnila závery Súdneho dvora EÚ vo veci Schrems I(5), II(6) a Privacy International a i. (2020)(7) na všetky preskúmania rozhodnutí o primeranosti, ako aj prebiehajúce a budúce rokovania; pripomína, že prenosy využívajúce výnimky pre osobitné situácie podľa článku 49 všeobecného nariadenia o ochrane údajov by mali byť naďalej iba výnimočné; v tejto súvislosti víta usmernenia EDPB a orgánov pre ochranu osobných údajov a vyzýva ich, aby zabezpečili jednotný výklad pri uplatňovaní a kontrole takýchto výnimiek v súlade s usmerneniami EDPB č. 02/2018;

34.  vyzýva orgány pre ochranu osobných údajov a Komisiu, aby systematicky posudzovali, či sa pravidlá ochrany údajov v praxi uplatňujú v tretích krajinách, v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora;

35.  vyzýva Komisiu, aby bez zbytočného odkladu zverejnila svoje preskúmanie rozhodnutí o primeranosti prijatých podľa smernice z roku 1995; zdôrazňuje, že v prípade absencie rozhodnutia o primeranosti sú štandardné zmluvné doložky najčastejšie používaným nástrojom na medzinárodné prenosy údajov; poznamenáva, že SDEÚ potvrdil platnosť rozhodnutia 2010/87/EÚ o štandardných zmluvných doložkách(8), pričom požadoval posúdenie úrovne ochrany údajov prenášaných do tretej krajiny a príslušných aspektov právneho systému tejto tretej krajiny, pokiaľ ide o prístup orgánov verejnej moci k prenášaným osobným údajom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na modernizácii štandardných zmluvných doložiek pre medzinárodné prenosy údajov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre malé a stredné podniky (MSP) na medzinárodnej úrovni; víta to, že Komisia zverejnila návrh štandardných zmluvných doložiek, ako aj cieľ zjednodušiť ich uplatňovanie a riešiť zistené nedostatky súčasných noriem;

36.  opätovne pripomína usmernenia EDPB 1/2019 týkajúce sa kódexov správania a monitorujúcich subjektov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679; uznáva, že tento nástroj sa v súčasnosti nevyužíva dostatočne napriek tomu, že zaručuje dodržiavanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov, keď je doplnený záväznými a vymáhateľnými záväzkami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcimi v uplatňovaní primeraných záruk; zdôrazňuje potenciál tohto nástroja, pokiaľ ide o zlepšenie podpory MSP a zvýšenie právnej istoty v súvislosti s medzinárodnými prenosmi údajov v rôznych odvetviach;

Budúce právne predpisy Únie

37.  zastáva názor, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov vďaka svojej technologickej neutrálnosti poskytuje pevný regulačný rámec pre vznikajúce technológie; domnieva sa však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na riešenie širších otázok digitalizácie, ako sú monopolné situácie a nerovnováha síl, a to prijatím osobitného nariadenia, a že treba dôkladne zvážiť súvis medzi všeobecným nariadením o ochrane údajov a každou novou legislatívnou iniciatívou s cieľom zabezpečiť jednotnosť a riešiť právne medzery; pripomína Komisii jej povinnosť zabezpečiť, aby legislatívne návrhy, ako sú správa údajov, akt o správe údajov, akt o digitálnych službách alebo umelej inteligencii, boli vždy v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov a smernicou o presadzovaní práva(9); domnieva sa, že konečné znenia prijaté spoluzákonodarcami na základe medziinštitucionálnych rokovaní musia byť plne v súlade s acquis v oblasti ochrany údajov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že samotná Komisia nemá vždy jednotný prístup k ochrane údajov v legislatívnych návrhoch; zdôrazňuje, že odkaz na uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov či znenie „bez toho, aby bolo dotknuté všeobecné nariadenie o ochrane údajov“ automaticky neznamená, že je návrh v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby viedla konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS) a EDPB, ak má prijatie návrhov legislatívneho aktu dosah na ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa pri príprave návrhov alebo odporúčaní snažila viesť konzultácie s EDPS s cieľom zabezpečiť jednotnosť pravidiel ochrany údajov v celej Únii a aby vždy vykonávala posúdenie vplyvu;

38.  poznamenáva, že hoci profilovanie, ktoré je povolené článkom 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov len za prísnych a úzko vymedzených podmienok, sa stále viac využíva, keďže online aktivity jednotlivcov poskytujú podrobný prehľad o ich psychike a súkromnom živote; poznamenáva, že keďže profilovanie umožňuje manipuláciu správania používateľov, zhromažďovanie a spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa využívania digitálnych služieb by sa malo obmedziť na mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na poskytnutie služby a fakturáciu používateľov; vyzýva Komisiu, aby predložila prísne odvetvové právne predpisy o ochrane údajov pre citlivé kategórie osobných údajov, ak tak ešte neurobila; požaduje dôsledné presadzovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov pri spracúvaní osobných údajov;

39.  vyzýva na posilnenie postavenia spotrebiteľov, aby mohli prijímať informované rozhodnutia o dôsledkoch používania nových technológií na súkromie a aby sa zabezpečilo spravodlivé a transparentné spracúvanie a poskytla možnosť jednoducho udeliť a odvolať súhlas so spracúvaním osobných údajov, ako sa stanovuje vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov;

Smernica o presadzovaní práva

40.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pravidlá ochrany údajov, ktoré sa používajú na účely presadzovania práva, sú do značnej miery nedostatočné na to, aby držali krok s novovytvorenými právomocami v oblasti presadzovania práva; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala hodnotenie smernice o presadzovaní práva v skoršom termíne, ako sa uvádza v smernici, a zverejnila jeho výsledky;

Nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách

41.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním smernice o súkromí a elektronických komunikáciách(10) členskými štátmi vzhľadom na zmeny zavedené všeobecným nariadením o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje hodnotenie a začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti tým členským štátom, ktoré riadne nevykonali smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách; je zvlášť znepokojený tým, že niekoľko rokov meškajúca reforma v oblasti súkromia a elektronických komunikácií vedie k fragmentácii právneho prostredia v EÚ, čo má negatívny vplyv na podniky aj občanov; pripomína, že nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách(11) bolo navrhnuté tak, aby dopĺňalo a špecifikovalo všeobecné nariadenie o ochrane údajov a aby sa časovo zhodovalo s nadobudnutím účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov; zdôrazňuje, že reforma pravidiel o súkromí a elektronických komunikáciách nesmie viesť k zníženiu súčasnej úrovne ochrany poskytovanej podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov a smernice o súkromí a elektronických komunikáciách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že uplynuli štyri roky, kým Rada prijala svoju rokovaciu pozíciu k návrhu nariadenia o súkromí a elektronických komunikáciách, zatiaľ čo Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu v októbri 2017; pripomína, že je dôležité aktualizovať pravidlá súkromia a elektronických komunikácií z rokov 2002 a 2009 s cieľom zlepšiť ochranu základných práv občanov, zvýšiť právnu istotu pre podniky a doplniť všeobecné nariadenie o ochrane údajov;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Európskej rade, vládam a národným parlamentom členských štátov, Európskemu výboru pre ochranu údajov a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1. (2) https://edpb.europa.eu/sites/edpb/files/files/file1/edpb_contributiongdprevaluation_20200218.pdf. (3) https://edpb.europa.eu/sites/edpb/files/files/file1/19_2019_edpb_written_report_to_libe_en.pdf. (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). (5) Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2015, Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner, C-362/14, ECLI:EU:C:2015:650. (6) Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2020, Data Protection Commissioner/Facebook Ireland Limited a Maximillian Schrems, C-311/18, ECLI:EU:C:2020:559. (7) Rozsudky vo veci C-623/17, Privacy International, a v spojených veciach C-511/18, La Quadrature du Net a i., C-512/18, French Data Network a i., a C-520/18, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i. (8) Rozhodnutie Komisie 2010/87/EÚ z 5. februára 2010 o štandardných zmluvných doložkách pre prenos osobných údajov spracovateľom usadeným v tretích krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES, zmenené vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/2297 zo 16. decembra 2016 (Ú. v. EÚ L 39, 12.2.2010, s. 5). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37). (11) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES (COM(2017)0010).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o správach Komisie o Albánsku za obdobie 2019 – 2020 (2019/2170(INI))

P9_TA(2021)0112 A9-0041/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, na závery Rady z 18. júna 2019 a na závery Európskej rady zo 17. a 18. októbra 2019, ktorými sa odložili rozhodnutia o začatí prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady z 26. marca 2020 o začatí prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom, v ktorom sa schválili závery Rady z 25. marca 2020 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 a na Solúnsku agendu pre západný Balkán,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2019 (COM(2019)0260) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Albánsku za rok 2019 (SWD(2019)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Albánsku za rok 2020 (SWD(2020)0354),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 s názvom Akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0608),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 10. novembra 2020 v Sofii v rámci berlínskeho procesu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 26. – 27. júna 2014, ktoré obsahovali rozhodnutie udeliť Albánsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu dohodnuté počas samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočnil prostredníctvom videokonferencie 6. mája 2020,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie ODIHR (Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)) z 5. septembra 2019 o miestnych voľbách v Albánskej republike 30. júna 2019 a na spoločné stanovisko Benátskej komisie a OBSE/ODIHR z 11. decembra 2020 k zmenám albánskej ústavy z 30. júla 2020 a volebného zákona,

–  so zreteľom na ročný pracovný program svojej skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb na rok 2021,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020(4),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie viac ako dvadsiatich poslancov Európskeho parlamentu z 8. decembra 2020 o prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a Albánskom,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0041/2021),

A.  keďže rozširovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov zahraničnej politiky EÚ, pretože prispieva k rozšíreniu dosahu základných hodnôt Únie, ktorými sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, právny štát, budovanie mieru a dodržiavanie ľudských práv;

B.  keďže Albánsko naďalej vyvíja sústavné úsilie na ceste do EÚ a spĺňa väčšinu podmienok, ktoré predložila EÚ, pokiaľ ide o usporiadanie prvej medzivládnej konferencie;

C.  keďže právny štát je kľúčovým kritériom na hodnotenie pokroku kandidátskej krajiny na ceste k pristúpeniu k EÚ;

D.  keďže Albánsko musí naďalej napredovať v upevňovaní demokratických inštitúcií a postupov, zabezpečovaní riadneho fungovania svojich súdnych inštitúcií, boji proti korupcii a zaručovaní slobody médií a práv menšín;

E.  keďže dôsledné úsilie o uskutočnenie kľúčových reforiem v Albánsku si vyžaduje spoločné zapojenie všetkých zainteresovaných strán;

F.  keďže perspektíva, podľa ktorej sa Albánsko stane členským štátom EÚ na základe zásluh, je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie; keďže harmonogram pristúpenia by mala určovať kvalita potrebných reforiem a odhodlanie krajiny tieto reformy uskutočniť;

G.  keďže rozšírenie EÚ a pokrok v oblasti demokracie, právneho štátu a prosperity na západnom Balkáne prispievajú k posilneniu bezpečnosti a stability regiónu západného Balkánu, ktorého súčasťou je Albánsko;

H.  keďže všeobecné voľby sa v Albánsku uskutočnia 25. apríla 2021 a keďže odporúčania OBSE/ODIHR neboli vykonané v plnom rozsahu;

I.  keďže Komisia 1. júla 2020 predložila návrh rokovacieho rámca pre Albánsko,

J.  keďže prebiehajúca pandémia jasne ukázala, že EÚ a západný Balkán musia naďalej riešiť spoločné výzvy spoločne;

K.  keďže Albánsko sa ešte musí zotaviť z rozsiahlych škôd spôsobených zemetrasením z 26. novembra 2019 a pandémiou ochorenia COVID-19, posilniť svoju pripravenosť v oblasti civilnej ochrany a reakcie na katastrofy a pokročiť v prípravách na pripojenie sa k mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

L.  keďže EÚ v rámci európskeho záväzku podpory vo výške 400 miliónov EUR zmobilizovala granty vo výške 115 miliónov EUR na obnovu a rekonštrukciu po zemetrasení;

M.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 tvrdo zasiahla hospodárstvo Albánska a opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu majú negatívny vplyv na vnútroštátny rozpočet;

N.  keďže EÚ zmobilizovala 3,3 miliardy EUR na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 na západnom Balkáne vrátane 38 miliónov EUR na okamžitú podporu odvetvia zdravotníctva, 467 miliónov EUR na budovanie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a na zmiernenie sociálno-ekonomického vplyvu pandémie, 750 miliónov na makrofinančnú pomoc, 385 miliónov EUR na podporu a reaktiváciu súkromného sektora a 1,7 miliardy EUR na zvýhodnené pôžičky od Európskej investičnej banky;

O.  keďže EÚ zmobilizovala 51 milióna EUR na pomoc Albánsku v boji proti ochoreniu COVID-19 a dala k dispozícii až 180 miliónov EUR vo forme makrofinančnej pomoci;

P.  keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom a najväčším darcom Albánska a keďže krajina od roku 2007 získala z predvstupového financovania EÚ 1,25 miliardy EUR;

Q.  keďže hospodársky a investičný plán pre západný Balkán uľahčí dlhodobú obnovu regiónu po pandémii ochorenia COVID-19 a podporí hospodársky rozvoj a reformy;

R.  keďže albánski občania využívajú od decembra 2010 bezvízové cestovanie do schengenského priestoru;

S.  keďže albánski občania sa od roku 2015 mohli zúčastňovať na študentských, akademických a mládežníckych výmenách v rámci programu Erasmus+;

T.  keďže EÚ je naďalej plne odhodlaná podporovať strategické rozhodnutie Albánska pre integráciu do EÚ založené na zásadách právneho štátu a dobrých susedských vzťahoch;

U.  keďže Albánsko zostáva dôveryhodným partnerom v oblasti zahraničnej politiky vďaka úsiliu o prehĺbenie regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov;

1.  víta jasnú strategickú orientáciu a záväzok Albánska, pokiaľ ide o integráciu do EÚ, ktorý sa prejavuje v dobrých susedských vzťahoch a pokračujúcom vykonávaní reforiem súvisiacich s pristúpením; v tomto smere oceňuje vyhlásenie Európskej rady z 26. marca 2020 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom, zdôrazňuje význam integračného procesu ako katalyzátora reforiem a víta podporu, ktorú tento proces má medzi albánskym ľudom;

2.  domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy by mala primerane zahŕňať a aktívne zapájať zástupcov Albánska a ďalších krajín západného Balkánu, a to na vládnej úrovni, ako aj na úrovni občianskej spoločnosti vrátane mládeže;

3.  podporuje, aby sa po úplnom splnení podmienok stanovených Európskou radou a po prijatí rokovacieho rámca Radou bezodkladne zvolala prvá medzivládna konferencia; pripomína, že Albánsko je kandidátskou krajinou od roku 2014 a že od roku 2018 Komisia odporúča začať prístupové rokovania;

4.  opätovne pripomína transformačný charakter prístupových rokovaní a konštatuje, že v záujme zabezpečenia dôveryhodnosti prístupového procesu sa splnenie míľnikov musí odraziť v pokroku smerom k členstvu v EÚ; pripomína, že súperiaci aktéri sa snažia oslabovať ďalšiu integráciu a politickú stabilitu krajín západného Balkánu;

5.  domnieva sa, že vymenovanie hlavného vyjednávača a rokovacieho tímu spolu s prijatím akčného plánu na riešenie priorít stanovených v záveroch Rady z marca 2020 je znakom jasného politického odhodlania dosiahnuť pokrok v integračnom procese EÚ;

6.  zdôrazňuje, že pokrok smerom k pristúpeniu podľa revidovanej metodiky rozširovania závisí od trvalých, hĺbkových a nezvratných reforiem v základných oblastiach, počnúc od právneho štátu, účinného fungovania demokratických inštitúcií a verejnej správy, ako aj hospodárstva; v tejto súvislosti pripomína význam reformy súdnictva a zintenzívnenia boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj význam dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce;

7.  naliehavo vyzýva albánske orgány, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie politického dialógu a fungovania demokratických inštitúcií krajiny a zároveň zlepšili podmienky pre pluralitu médií a občiansku spoločnosť;

Fungovanie demokratických inštitúcií

8.   naliehavo vyzýva vedúcich politických predstaviteľov v Albánsku, aby vytvorili atmosféru dôvery zvýšením transparentnosti a zlepšením dialógu, ktorý je zatiaľ nedostatočný, a vyjadruje vážne znepokojenie nad polarizovaným politickým ovzduším a nedostatkom udržateľnej spolupráce medzi stranami, čo naďalej brzdí demokratický proces; pripomína, že pre pokrok v reformnom procese a dosiahnutie ďalšieho pokroku pri zabezpečovaní normálneho demokratického fungovania albánskych inštitúcií je dôležitý konštruktívny politický dialóg;

9.  pripomína spoločnú zodpovednosť politických síl za to, že upustia od vzájomného obviňovania, jednostranných rozhodnutí a bojkotov a namiesto toho budú vychádzať z pozitívnych príkladov úsilia o dosiahnutie konsenzu, napríklad z tých, ktoré viedli k dohode o volebnej reforme z 5. júna 2020;

10.  vyzýva verejné orgány Albánska, aby konali transparentne a uplatňovali osvedčené postupy dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje význam aktívnych opatrení pri včasnom a riadnom sprístupňovaní informácií občianskej spoločnosti, médiám a širokej verejnosti, najmä keď sa týkajú otázok veľkého verejného záujmu, ako je súčasná zdravotná núdzová situácia;

11.  zdôrazňuje, že všeobecné voľby 25. apríla 2021 budú kľúčové pre konsolidáciu a obnovu demokratických postupov a štruktúr krajiny a pre dosiahnutie vyššej úrovne politickej stability; zdôrazňuje, že slobodné a spravodlivé voľby majú zásadný význam pre integráciu do EÚ;

12.  vyjadruje znepokojenie nad obvineniami z kupovania hlasov a pripomína, že trestné stíhanie tohto činu patrí medzi podmienky stanovené Radou 25. marca 2020; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa prípravy parlamentných volieb, ktoré sa majú konať v roku 2021, uskutočňovali transparentným a inkluzívnym spôsobom. konštatuje, že všetky politické sily, štátne orgány, občianska spoločnosť a médiá majú spoločnú povinnosť zabezpečiť, aby bola volebná kampaň transparentná, dôveryhodná a objektívna a aby bola bez dezinformácií, zastrašovania a falošných obvinení;

13.  zdôrazňuje význam vykonávania opatrení reformy volebného systému kodifikovaných v júli 2020, ktoré sú v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR a Rady Európy; zdôrazňuje význam úplného a včasného vykonávania spoločného stanoviska Benátskej komisie a OBSE/ODIHR z decembra 2020; víta pozitívny výsledok dohody z 5. júna 2020, ktorou sa vykonávajú niektoré odporúčania OBSE/ODIHR; konštatuje, že na tento úspech sa už nenadviazalo a že napriek opakovaným medzinárodným výzvam, aby sa počkalo na stanovisko Benátskej komisie, sa podnikli ďalšie kroky bez širokého konsenzu medzi stranami, čo viedlo k tomu, že albánsky parlament v októbri 2020 prijal sporné zmeny volebného zákona;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť zapojenie albánskeho parlamentu do procesu integrácie do EÚ a ďalej rozvíjať jeho kapacity v oblasti právnych predpisov, dohľadu a rozpočtovej kontroly s cieľom zabezpečiť zosúladenie právnych predpisov s acquis EÚ;

15.  naliehavo vyzýva Albánsko, aby zlepšilo koordináciu v rámci verejnej správy, urýchlilo decentralizáciu v rámci reformy územnej správy, aby dosiahlo pokrok v oblasti verejných konzultácií na miestnej úrovni a aby pokročilo s reformou verejnej správy;

Právny štát

16.  pripomína prvoradý význam ochrany právneho štátu prostredníctvom reformy súdnictva a stabilného a konzistentného stíhania korupcie na vysokej úrovni; oceňuje pokrok dosiahnutý pri vykonávaní komplexnej reformy súdnictva, ktorá sa opiera o bezprecedentný proces preverovania a zriadenie príslušných inštitúcií a špecializovaných orgánov, a požaduje urýchlenie týchto postupov s cieľom dosiahnuť hmatateľný posun smerom k zodpovednému a nezávislému súdnictvu, ktorý je predpokladom pre prvú medzivládnu konferenciu;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Albánsko vypracovalo strategickejší prístup k reforme justície, ktorý by reagoval na čoraz väčší počet nevyriešených vecí; žiada, aby sa v sektore súdnictva zabezpečili vysoké normy transparentnosti a aby sa opätovne aktivovali nástroje, ako sú online databázy, ktoré fungovali v minulosti; víta vymenovanie nových členov ústavného súdu, ktorý opäť začal fungovať, a naliehavo vyzýva albánske inštitúcie, aby urýchlene ukončili proces vymenúvania a obnovili schopnosť ústavného súdu plne a efektívne fungovať; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť neprerušené fungovanie odvolacích súdov a ich primerané personálne obsadenie;

18.  víta skutočnosť, že sa čiastočne obnovila schopnosť najvyššieho súdu fungovať a že najvyšší súd preskúmava prípustnosť viac ako tisíc vecí, a nabáda ho, aby dosiahol ďalší pokrok pri vymenúvaní ďalších sudcov a stal sa plne funkčným a výrazne znížil neudržateľný počet ešte nevyriešených vecí;

19.  vyjadruje spokojnosť s tým, že bol zriadený Národný úrad pre vyšetrovanie, že jeho riaditeľka vykonáva svoje povinnosti a že v súčasnosti sú prijímaní vyšetrovatelia;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Albánsko bojovalo proti korupcii na všetkých úrovniach spoločnosti, vlády a správy; je znepokojený súčasnou praxou, podľa ktorej štátna polícia môže prijímať súkromné dary a sponzorské príspevky; so znepokojením konštatuje, že obvinenia z korupcie naďalej narúšajú dôveru verejnosti vo vládu a demokratické inštitúcie vo všeobecnosti;

21.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účinné fungovanie, spoluprácu a finančnú a prevádzkovú nezávislosť súdnych inštitúcií, inštitúcií presadzovania práva a protikorupčných inštitúcií, a to poskytovaním primeraných finančných, technických a ľudských zdrojov; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť hmatateľné výsledky v podobe nezávislých a nestranných vyšetrovaní vedúcich k úspešnému stíhaniu významných trestných činov vrátane korupcie;

22.  víta vytvorenie protikorupčných orgánov a berie na vedomie pokrok dosiahnutý v oblasti protikorupčných právnych predpisov; uznáva, že novo vytvorená osobitná štruktúra pre boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti (SPAK) vedie hĺbkové vyšetrovania a že súdy pre korupciu a organizovanú trestnú činnosť vydávajú obžaloby; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať ich nezávislosť s cieľom účinne a aktívne bojovať proti beztrestnosti a korupcii na vysokej úrovni;

23.  žiada, aby sa v rámci všetkých ministerstiev urýchlene prijali a vykonávali konkrétne plány na zachovanie integrity, ako sa plánuje v medziodborovej stratégii boja proti korupcii a v akčnom pláne na jej vykonávanie; pripomína potrebu zlepšiť transparentnosť a monitorovanie financovania politických strán podľa novelizovaného zákona o financovaní politických strán; konštatuje, že je dôležité účinne vykonávať odporúčania albánskej najvyššej štátnej kontrolnej inštitúcie;

24.  berie na vedomie zvýšenie počtu proaktívnych vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných odsúdení zameraných na nezákonné nadobúdanie majetku a pranie špinavých peňazí, čo vedie k systematickému zmrazovaniu a zaisťovaniu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, a vyzýva na zintenzívnenie stíhania a právoplatných odsúdení v týchto veciach, v súlade so zásadami nezávislosti súdnictva, riadneho procesu a spravodlivého procesu; zdôrazňuje rozsiahle problémy s praním špinavých peňazí, najmä v odvetví stavebníctva a nehnuteľností;

25.  víta kroky prijaté na zlepšenie právnych predpisov a mechanizmov na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vyzýva na prijatie ďalších opatrení zameraných na rýchle vykonávanie akčného plánu Finančnej akčnej skupiny, najmä na zmenšovanie rozsahu neformálnej ekonomiky;

26.  zdôrazňuje význam pokračujúceho úsilia Albánska a systematického zlepšovania v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, so strelnými zbraňami a s falšovaným tovarom, ako aj proti kybernetickým a teroristickým hrozbám;

27.  vyzýva Albánsko, aby ďalej zintenzívnilo svoje rozsiahle a dôsledné úsilie o rozloženie miestnych a medzinárodných zločineckých sietí a odstránenie výroby drog a obchodovania s nimi, a to tak, že nadviaže na značné úsilie, ktoré vyvinulo v posledných rokoch; víta intenzívnejšiu spoluprácu krajiny s Europolom a orgánmi presadzovania práva členských štátov EÚ, ktorá viedla k viacerým úspešným rozsiahlym operáciám presadzovania práva, a to aj na základe príkladnej spolupráce medzi albánskymi a talianskymi orgánmi pod záštitou spoločného vyšetrovacieho tímu; nabáda albánske orgány, aby urýchlene dokončili vyslanie albánskeho styčného prokurátora do Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust); odporúča, aby Albánsko prijalo novú stratégiu a akčný plán v oblasti drog s cieľom, okrem iného, odstrániť legislatívnu medzeru týkajúcu sa prekurzorov drog;

Základné práva

28.  vyjadruje svoju podporu inkluzívnym politikám a vyzýva na dosiahnutie pokroku pri prijímaní opatrení na účinnú ochranu základných slobôd a práv všetkých osôb, s osobitným dôrazom na ženy, deti, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny a LGBTQI+ osoby;

29.  víta vymenovanie pozorovateľa Albánska v Agentúre EÚ pre základné práva (FRA) a nabáda orgány, aby v plnej miere využili odborné znalosti agentúry FRA s cieľom zosúladiť právne predpisy a postupy Albánska s acquis a normami EÚ;

30.  víta, že krajina aktualizovala antidiskriminačné právne predpisy a vyzýva orgány, aby zintenzívnili úsilie o zavedenie spoľahlivej antidiskriminačnej judikatúry; naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili účinnú prevenciu a stíhanie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti vrátane antisemitizmu;

31.  poznamenáva, že platnosť národného akčného plánu Albánska pre otázky LGBTI osôb na roky 2016 – 2020 uplynula, a vyzýva vládu, aby vypracovala nový akčný plán prostredníctvom transparentných a inkluzívnych konzultácií s občianskou spoločnosťou a aby zabezpečila vyčlenenie primeraných zdrojov na jeho vykonávanie; vyzýva albánske orgány, aby podporovali sociálnu akceptáciu LGBTQI+ osôb, ktoré sa stále pravidelne stretávajú s diskrimináciou a nenávistnými prejavmi; víta rozhodnutie odstrániť tzv. konverznú terapiu, ktorá je neprijateľná, a tým posilniť právo na rodovú identitu a rodové prejavy;

32.  naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili, že ombudsmanovi, komisárovi pre boj proti diskriminácii a komisárovi pre právo na informácie a ochranu údajov budú poskytnuté dostatočné ľudské, technické a finančné zdroje a že ich príslušné odporúčania sa budú systematicky vykonávať; zdôrazňuje, že do týchto úradov by mali byť vymenovaní len jednotlivci, ktorých nezávislosť a profesionalita je nespochybniteľná;

33.  vyzýva na vytvorenie účinného mechanizmu na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu vrátane obťažovania, domácemu násiliu a násiliu páchanému na deťoch, ktoré ešte zhoršila pandémia ochorenia COVID-19, a na poskytnutie ochrany a podpory obetiam tohto násilia, spolu s účinným a efektívnym stíhaním tých, ktorí sa ho dopúšťajú;

34.  pripomína Albánsku svoje výzvy na zaistenie nediskriminačného prístupu k verejným službám a na ďalšie zlepšenie v oblasti vzdelávania, miery zamestnanosti a životných a zdravotných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, Rómov, Egypťanov a iných etnických menšín; víta vyhlásenie z Poznane z roku 2019 o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ; naliehavo vyzýva orgány, aby pokročili v politikách integrácie Rómov v súlade so strategickým rámcom EÚ pre Rómov;

35.  naliehavo vyzýva Albánsko, aby urýchlene prijalo päť zostávajúcich predpisov s cieľom zabezpečiť úplné vykonanie rámcového zákona o ochrane národnostných menšín z roku 2017 a súvisiacich práv na sebaidentifikáciu, používanie menšinových jazykov v prípade potreby na úrovni miestnej správy a práva na spoločné vzdelanie v jazykoch menšín; vyzýva Albánsko, aby chránilo a podporovalo kultúrne dedičstvo, jazyky a tradície svojich národnostných menšín a aby v štátnych a miestnych médiách poskytovalo špecializovaný mediálny priestor v menšinových jazykoch;

36.  víta v tejto súvislosti prijatie zákona o sčítaní obyvateľstva, ktoré sa má vykonať na jeseň 2021, a vyzýva Albánsko, aby prijalo všetky potrebné kroky na jeho účinné vykonávanie, a to aj prípravou dotazníka a príručky, ktoré sa budú vzťahovať na všetky uznané menšinové skupiny;

37.  vyzýva Albánsko, aby zabezpečilo, že menšinové skupiny budú mať rovnaké príležitosti a primerané zastúpenie v politickom živote, vo verejnej správe a v súdnictve;

38.  vyzýva Albánsko, aby dosiahlo ďalší pokrok, pokiaľ ide o opatrenia na konsolidáciu práv na registráciu, reštitúciu a náhradu majetku, vykonávanie zákona o prechodných postupoch v oblasti vlastníctva, a to najmä transparentným dosahovaním pokroku v procese registrácie majetku, a dokončenie komplexnej pozemkovej reformy, a to aj v oblastiach, v ktorých žijú menšiny;

39.  víta úsilie Albánska podporovať toleranciu a harmóniu medzi náboženstvami a riešiť predsudky a diskrimináciu vrátane antisemitizmu, ako sa potvrdzuje v parlamentnom schválení definície antisemitizmu Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu, čím sa Albánsko stalo prvou väčšinovo moslimskou krajinou, ktorá schválila túto formuláciu; vyzýva na sústavné úsilie o zabezpečenie dodržiavania slobody prejavu a slobody viery alebo náboženského vyznania;

40.  vyzýva orgány, aby zabezpečili slobodu zhromažďovania ako základné právo, pri rešpektovaní zásady proporcionality, a to aj počas výnimočného stavu alebo stavu prírodnej katastrofy; zdôrazňuje odporúčania ombudsmana v tejto súvislosti;

41.  poznamenáva, že je dôležité zaoberať sa obvineniami z pochybení polície a vyšetrovať a stíhať neprimerané použitie sily, a to aj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; pripomína, že je potrebné odstrániť zlé zaobchádzanie s podozrivými a väzňami;

42.  opätovne pripomína povinnosť orgánov zabezpečiť riadne konanie pre žiadateľov o azyl v súlade s medzinárodnými záväzkami Albánska a riadne riešiť potreby utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov, pri súčasnom zvýšení pripravenosti na potenciálne zvýšenie migračných tokov a posilnení spolupráce s členskými štátmi; požaduje zvýšenie kapacít na spracovanie žiadostí o azyl a na vyšetrovanie nahlásených prípadov porušenia konaní o návrate vrátane porušenia ľudských práv;

43.  zdôrazňuje, že ochrana hraníc a predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti musia byť prioritou a musia sa vykonávať tak, aby sa v plnej miere dodržiavali základné práva zakotvené v príslušných medzinárodných a regionálnych právnych predpisoch a zásadách; víta začatie prvej plnohodnotnej spoločnej operácie s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) mimo Európskej únie;

44.  zdôrazňuje, že prínos Albánska k ochrane vonkajších hraníc Európskej únie má kľúčový význam, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu ochrany hraníc v regióne a podporovala potreby albánskych orgánov, ktoré sa zaoberajú utečencami, žiadateľmi o azyl a migrantmi;

45.  víta úsilie, ktoré v súčasnosti vyvíjajú albánske orgány a naliehavo ich vyzýva, aby zaujali dôsledný prístup k prevencii, vyšetrovaniu, trestnému stíhaniu a ukladaniu trestov, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi a vykorisťovanie jeho obetí, medzi ktorými sú deti a iné zraniteľné skupiny, aby zvýšili počet reintegračných služieb a zabezpečili ochranu svedkov;

46.  víta vykonávané opatrenia a požaduje ďalší pokrok pri výraznom znižovaní neregulárnej migrácie a počtu neopodstatnených žiadostí o azyl albánskych štátnych príslušníkov v členských štátov EÚ, a to aj v prípade maloletých osôb bez sprievodu; konštatuje, že Albánsko naďalej spĺňa kritériá liberalizácie vízového režimu;

Občianska spoločnosť a médiá

47.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť prostredie pre fungovanie občianskej spoločnosti v Albánsku a naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili zmysluplné, včasné a reprezentatívne konzultácie počas celého rozhodovacieho procesu na rôznych úrovniach verejnej správy a posilnili právny a daňový rámec a zlepšili tým finančnú udržateľnosť mimovládneho sektora;

48.  zdôrazňuje význam účasti organizácií občianskej spoločnosti na pravidelných konzultáciách o fungovaní spoločnosti, čo umožňuje účasť občanov na záležitostiach krajiny;

49.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť podmienky a vytvoriť prostredie, ktoré podporuje zodpovednosť a kontrolu verejných inštitúcií, najmä pomocou spolupráce s občianskou spoločnosťou a novinármi, a to tak, že sa zabezpečí, aby mali prístup k spravodlivosti a právnu istotu; je veľmi znepokojený alarmujúcimi obvineniami týkajúcimi sa rozšíreného používania dezinformácií proti investigatívnym novinárom, aktivistom občianskej spoločnosti a iným, ktorí sa snažia brať mocných na zodpovednosť;

50.  so znepokojením berie na vedomie nedostatok pokroku v oblasti slobody prejavu a prekážky riadneho fungovania nezávislých médií;

51.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť kvalitnú žurnalistiku a zvýšiť úroveň mediálnej gramotnosti s cieľom zabezpečiť fungovanie demokracie v Albánsku a bojovať proti dezinformáciám, nenávistným prejavom a falošným správam; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zlepšili koordináciu a riešili dezinformácie a hybridné hrozby, ktoré sa snažia oslabiť európsku perspektívu tohto regiónu, a to strategickejším dôrazom na význam EÚ pre občanov západného Balkánu, a naliehavo ich vyzýva, aby podporovali vytvorenie centra excelentnosti zameraného na Balkán s cieľom bojovať proti dezinformáciám;

52.  požaduje iniciatívy na podporu mediálneho prostredia bez vonkajších vplyvov a na podporu profesionálneho správania médií vrátane investigatívnej žurnalistiky;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť samoreguláciu, etické normy, nezávislosť, nestrannosť, finančnú udržateľnosť a kvalitu podávania správ v prípade verejných aj súkromných médií a zvýšiť transparentnosť vlastníctva a financovania médií, ako aj verejnej reklamy; požaduje opatrenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií vo vysielacích spoločnostiach; konštatuje, že je potrebné zlepšiť pracovné a sociálne podmienky pracovníkov médií s cieľom zabezpečiť kvalitnú žurnalistiku;

54.  odsudzuje násilie, zastrašovanie, očierňujúce kampane a nepriamy politický a finančný tlak namierený proti novinárom, ktoré vážnym spôsobom obmedzujú slobodu médií, podnecujú autocenzúru a výrazne ohrozujú úsilie o odhaľovanie trestnej činnosti a korupcie; vyzýva orgány, aby začali vyšetrovanie nedávnej série násilia voči novinárom a ich neoprávneného zadržiavania a okamžite reagovali na obvinenia z útokov na reportérov zo strany polície, a to aj vo väzbe;

55.  víta záväzok orgánov stiahnuť navrhované zmeny zákona o médiách a v plnej miere vykonať odporúčania Benátskej komisie z 19. júna 2020 týkajúce sa všetkých budúcich návrhov; opakuje svoje obavy v súvislosti s pôvodne navrhovanými opatreniami v rámci tzv. balíka proti hanobeniu a poznamenáva, že každá revízia zákonov o médiách a komunikácii by sa mala uskutočniť transparentným a inkluzívnym spôsobom, pričom sa zabezpečí, aby boli vypočuté hlasy a názory občianskej spoločnosti, s cieľom zlepšiť slobodu médií a pracovné prostredie nezávislých novinárov;

Sociálne a hospodárske reformy

56.  vyzýva albánsku vládu, aby uprednostňovala opatrenia zamerané na zmiernenie zdravotného a sociálno-hospodárskeho vplyvu pandémie ochorenia COVID-19, s osobitným dôrazom na marginalizované a zraniteľné skupiny ako sú Rómovia, Egypťania a komunita LGBTQI+, osoby so zdravotným postihnutím a osamelí rodičia, a zároveň podnikla ďalšie kroky na zlepšenie diverzifikácie, hospodárskej súťaže a digitalizácie, posilnenie reprezentatívnosti sociálneho dialógu a boj proti rozsiahlej neformálnej ekonomike;

57.  pripomína, že udržateľný rast závisí od odstránenia endemickej korupcie, od lepšej transparentnosti, právnej istoty a efektívnosti, spravodlivej hospodárskej súťaže a od zjednodušenia administratívnych postupov;

58.  nabáda albánske orgány, aby posilnili rozsah sociálneho zabezpečenia a zlepšili prístup k sociálnym službám a službám zdravotnej starostlivosti, najmä pre zraniteľné skupiny, s cieľom znížiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia;

59.  žiada, aby sa konkrétne opatrenia na riešenie demografického poklesu a úniku mozgov zintenzívnili prostredníctvom aktívnych politík trhu práce, ktoré riešia nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a znižujú dlhodobú nezamestnanosť, najmä medzi mladými ľuďmi a najviac marginalizovanými skupinami; zdôrazňuje význam vytvárania udržateľných dlhodobých pracovných príležitostí pre mladých ľudí, a to podporou dostupného, kvalitného a inkluzívneho vzdelávania a riešením problémov súvisiacich s bývaním; vyzýva albánsku vládu, aby zlepšila prístupnosť a cenovú dostupnosť internetu, a to aj pre vzdelávanie;

60.  víta pozitívne trendy v účasti žien v politike a vyzýva na ďalšie kroky na riešenie rodových nerovností, rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a diskriminácie na pracovisku;

61.  naliehavo vyzýva orgány, aby posilnili úsilie o odstránenie detskej práce v celom neformálnom sektore a zintenzívnili stíhanie zneužívania detí;

62.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť viditeľnosť a komunikáciu, pokiaľ ide o pomoc EÚ a financovanie z prostriedkov Únie v Albánsku; v tejto súvislosti pripomína odmeňovanie výkonnosti v rámci nástroja predvstupovej pomoci pre Severné Macedónsko a Albánsko a najmä značnú podporu, ktorú EÚ poskytla západnému Balkánu na boj proti pandémii ochorenia COVID-19;

63.  víta úsilie Komisie o strategickejšie investovanie v západnom Balkáne využívaním osobitného hospodárskeho a investičného plánu; zdôrazňuje, že každá investícia musí byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie; uznáva význam hospodárskeho a investičného plánu pre podporu udržateľnej pripojiteľnosti, ľudského kapitálu, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu, ako aj pre posilňovanie regionálnej a cezhraničnej spolupráce; požaduje primerané spolufinancovanie a ďalšie zlepšenie transparentnosti a viditeľnosti financovania EÚ; zdôrazňuje, že v kontexte Albánska je potrebné zamerať financovanie na prebiehajúcu demokratickú transformáciu a boj proti demografickému poklesu a úniku mozgov;

Životné prostredie, energetika a doprava

64.  zdôrazňuje, že je naďalej potrebné značné úsilie, aby sa prostredníctvom prechodu na udržateľnú energiu, vykurovanie a dopravu dosiahli ciele týkajúce sa energetickej efektívnosti, bezpečnosti dodávok, zníženia emisií a energie z obnoviteľných zdrojov a jej diverzifikácie;

65.  podporuje Albánsko, aby diverzifikovalo výrobu energie, zabezpečilo ekonomicky a environmentálne vhodné investície do prevádzky vodných elektrární a zvýšilo nákladovo efektívne investície do veterných a solárnych zdrojov; naliehavo vyzýva vládu, aby minimalizovala vplyv na biodiverzitu zastavením rozvoja vodnej energie v chránených oblastiach, najmä v oblastiach blízko riek Valbona a Vjosa, a aby čo najskôr zriadila národný park Vjosa, ktorý by sa v súlade s oznámením vlády rozšíril na celý tok tejto rieky; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, strategické environmentálne hodnotenie a transparentnosť postupov vo všetkých ekologicky citlivých odvetviach a posilniť stíhanie trestných činov proti životnému prostrediu; zdôrazňuje význam zlepšenia stratégie Albánska pre jadrovú bezpečnosť a ochranu pred radiáciou; pripomína, že Albánsko ešte musí dosiahnuť úplný súlad so smernicou Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia;

66.  naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili úplný súlad so Zmluvou o Energetickom spoločenstve, a to aj uvedením albánskej burzy elektrickej energie do prevádzky, pokračovaním otvárania trhu, zabezpečením funkčného oddelenia prevádzkovateľov distribučných sústav a zabezpečením prepojenia trhu s elektrinou; zdôrazňuje prínos Transjadranského plynovodu, ktorý bol nedávno uvedený do prevádzky, a nadchádzajúceho pripojenia konvertovanej teplárne Vlora k regionálnej energetickej bezpečnosti; pripomína potrebu dokončiť reformu trhu s elektrickou energiou a začať prepojovacie elektrické vedenie Bitola-Elbasan so Severným Macedónskom;

67.  žiada, aby sa dosahoval sústavný pokrok v posilňovaní strategických dopravných sietí v súlade s regulačným rámcom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), pokrok v práci na albánskych častiach tzv. modrej diaľnice, aby sa dokončili reformy železničného sektora a aby sa dosiahol ďalší pokrok v prípade železničného spojenia Tirana-Podgorica-Durrës;

68.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad určitými hospodárskymi projektmi v Albánsku, ktoré viedli k škodám na životnom prostredí v chránených oblastiach; zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba ekologicky citlivých projektov cestovného ruchu a projektov energetickej infraštruktúry sa musí pred prijatím každého rozhodnutia uskutočniť v rámci rozsiahlych celoštátnych konzultácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi spoločenstvami a musí byť v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ týkajúcimi sa posudzovania vplyvu a ochrany životného prostredia;

69.  vyzýva albánske orgány, aby vypracovali národnú energetickú stratégiu, ktorá zaručí úplné zosúladenie s Parížskou dohodou, príslušnými politikami EÚ v oblasti klímy, cieľmi v oblasti dekarbonizácie a nástrojmi stanovovania cien uhlíka a ich vykonávanie v súlade s Európskou zelenou dohodou a politickými záväzkami prijatými vo vyhlásení zo Sofie z roku 2020; vyzýva albánske orgány, aby bezodkladne prijali návrh zákona o zmene klímy a zákon a rozhodnutie o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov; žiada urýchlenú finalizáciu návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, aby ho mohol preskúmať sekretariát Energetického spoločenstva;

70.  vyzýva na ďalšie úsilie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka; domnieva sa, že je dôležité vytvoriť stabilný systém konzultácií medzi tvorcami politiky a rôznymi záujmovými skupinami vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje potrebu rozvoja moderného a ekologického drobného a stredného poľnohospodárstva šetrného ku klíme, ktoré zabezpečí živobytie poľnohospodárov a ochranu prírodných zdrojov a biodiverzity Albánska;

71.  pripomína, že je potrebné, aby Albánsko uprednostňovalo vykonávanie novej národnej stratégie odpadového hospodárstva na roky 2020 – 2035 a vytvorenie integrovaného regionálneho systému nakladania s odpadom a aby podporovalo recykláciu, uzavrelo skládky nebezpečného odpadu, dosiahlo súlad s normami EÚ, najmä pokiaľ ide o spaľovanie, a zabraňovalo odlesňovaniu a znečisťovaniu mora plastami; upozorňuje na znečistenie Jadranského mora a časté vypúšťanie odpadu, ktorý odnášajú morské prúdy; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity na monitorovanie kvality vody a čistenie odpadových vôd a posilniť kapacity agentúr zodpovedných za životné prostredie a chránené oblasti;

Regionálna spolupráca a zahraničná politika

72.  víta pokračujúce úsilie Albánska o podporu dobrých susedských vzťahov a regionálnej integrácie; zdôrazňuje, že je dôležité podniknúť ďalšie kroky na podporu zmierenia so susedmi a regionálnej spolupráce, ktoré by sa mali opierať o dodržiavanie základných hodnôt EÚ a spoločnú budúcnosť v EÚ;

73.  vyzýva na vytvorenie nových príležitostí pre politický dialóg a dialóg o politike na vysokej úrovni s krajinami západného Balkánu prostredníctvom pravidelných samitov EÚ a krajín západného Balkánu a intenzívnejších ministerských kontaktov s cieľom posilniť politickú zodpovednosť procesu rozširovania a zabezpečiť silnejšie riadenie a angažovanosť na vysokej úrovni, ako sa to požaduje aj v revidovanej metodike rozširovania;

74.  oceňuje konštruktívne kroky smerujúce k vyriešeniu otvorených dvojstranných otázok vrátane spoločného záväzku Grécka a Albánska postúpiť určenie morských zón Medzinárodnému súdnemu dvoru;

75.  víta inkluzívne kroky zamerané na prehlbovanie regionálnej integrácie, uľahčovanie prepojenia a voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb a prispievanie k spoločnému regionálnemu trhu;

76.  víta konštruktívnu úlohu Albánska v mnohostranných iniciatívach, a to aj počas jeho predsedania Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode a OBSE;

77.  víta účasť Albánska na tzv. minischengenskej iniciatíve ako prostriedok na zlepšenie susedských vzťahov a poskytnutie nových príležitostí albánskym občanom a podnikom;

78.  vyzýva všetkých politických predstaviteľov, aby urýchlene prijali kroky na zriadenie regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie od 1. januára 1991 do 31. decembra 2001 (RECOM), a to na základe dôležitej práce, ktorú vykonala Koalícia pre RECOM; vyzýva politických lídrov západného Balkánu, aby presadzovali regionálne zmierenie a nevyužívali tieto témy ako nástroje vnútorných politických bojov;

79.  víta, že Albánsko zachováva úplný súlad s rozhodnutiami a vyhláseniami v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré boli prijaté od roku 2012, a víta jeho aktívnu účasť na misiách a operáciách krízového riadenia EÚ, ako aj jeho aktívny príspevok k misiám NATO, ktoré majú strategický význam pre EÚ; naliehavo vyzýva Albánsko, aby dodržiavalo pozíciu EÚ k právomoci Medzinárodného trestného súdu;

80.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a Spojené štáty posilnili svoje partnerstvo a koordináciu na západnom Balkáne s cieľom dosiahnuť pokrok v kľúčových reformách, zlepšiť riadenie a dosiahnuť zmierenie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby posilnili podporu Albánsku v boji proti škodlivému zahraničnému zasahovaniu zo strany krajín, ako sú Rusko, Čína a Irán; domnieva sa, že vzhľadom na vyššie uvedené zosúladenie a proces pristúpenia Albánska do EÚ by Tirana mala rozvíjať čoraz užšiu spoluprácu s členskými štátmi EÚ a NATO v otázkach bezpečnosti a obrany;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rady, Komisie, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Albánskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 107, 28.4.2009, s. 166. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0320. (3) Prijaté texty, P9_TA(2019)0050. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0168.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o správach Komisie o Kosove za obdobie 2019 – 2020 (2019/2172(INI))

P9_TA(2021)0113 A9-0031/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Kosovom na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. apríla 2016,

–  so zreteľom na európsky program reforiem pre Kosovo, ktorý sa začal 11. novembra 2016 v Prištine, ako aj na spustenie druhého európskeho programu reforiem v októbri 2020,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu s Kosovom o účasti na programoch Únie, ktorá nadobudla platnosť 1. augusta 2017,

–  so zreteľom na závery predsedníctva po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. – 20. júna 2003,

–   so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie, ktoré sa konalo v rámci samitu EÚ – západný Balkán 17. mája 2018, a na tzv. agendu priorít zo Sofie,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999, na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa uznal obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Srbskom a Kosovom,

–  so zreteľom na prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov medzi vládami Srbska a Kosova z 19. apríla 2013, na dohody z 25. augusta 2015 a na prebiehajúci dialóg o normalizácii vzťahov, ktorý sprostredkúva EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/792 z 11. júna 2020, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX Kosovo) a predĺžilo trvanie misie do 14. júna 2021,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN o činnostiach Dočasnej misie Organizácie Spojených národov v Kosove (UNMIK) vrátane najnovšej správy z 31. marca 2020 a správy o činnosti kosovských bezpečnostných síl (KFOR) zo 7. februára 2018,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Kosovo v nadväznosti na šiestu schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Kosovo, ktorá sa konala 14. februára 2019 v Štrasburgu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o posilnení spolupráce s partnermi zo západného Balkánu v oblasti migrácie a bezpečnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 (COM(2019)0260) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Kosove za rok 2019 (SWD(2019)0216),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Kosove za rok 2020 (SWD(2020)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641) a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre vykonávanie zelenej agendy pre západný Balkán zo 6. októbra 2020 (SWD(2020)0223),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 s názvom Oznámenie o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011) a na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na posúdenie Komisie z 21. apríla 2020 týkajúce sa kosovského programu hospodárskych reforiem na roky 2020 – 2022 (SWD(2020)0065) a na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom, ktoré Rada prijala 19. mája 2020,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ (ďalej len „EUEOM“) o predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 6. októbra 2019 v Kosove,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 4. mája 2016, ktorý predložila Komisia a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) (COM(2016)0277), a na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019, ktorým prijal návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu prijaté počas samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočnil formou videokonferencie 6. mája 2020,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a samitu predsedov parlamentov krajín západného Balkánu, ktorý 28. januára 2020 zvolal predseda Európskeho parlamentu spolu s vedením parlamentov krajín západného Balkánu,

–  so zreteľom na samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 10. novembra 2020 v rámci berlínskeho procesu,

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0031/2021),

A.  keďže Kosovo sa musí ako každá krajina, ktorá sa usiluje o vstup do Európskej únie, posudzovať na základe vlastných zásluh, pokiaľ ide o plnenie, vykonávanie a dodržiavanie súboru kritérií a spoločných hodnôt, ktoré sú podmienkou pristúpenia, a keďže harmonogram a postup prístupového procesu závisí od kvality potrebných reforiem a odhodlania pri ich vykonávaní;

B.  keďže Kosovo sa musí zamerať na základné reformy s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v oblasti právneho štátu, základných práv, fungovania demokratických inštitúcií a reformy verejnej správy, ako aj hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti;

C.  keďže Kosovo naďalej zápasí s politickou nestabilitou, najmä od predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 6. októbra 2019; keďže koniec Kurtiho vlády odhalil niekoľko štrukturálnych záležitostí vrátane nenáležitého zasahovania externých aktérov do činnosti vlády a parlamentu Kosova, nezávislosti ústavného súdu, a nejednoznačnosti, pokiaľ ide o zákonnosť hlasovania o vláde;

D.  keďže v poslednom čase je koordinácia medzi transatlantickými aktérmi nedostatočná, ale s nadchádzajúcou vládou USA prídu nové príležitosti na lepšiu spoluprácu;

E.  keďže Kosovo je jedinou krajinou západného Balkánu, ktorej občania potrebujú víza na cestu do schengenského priestoru, hoci všetky kritériá liberalizácie vízového režimu sú od roku 2018 splnené;

F.  keďže tieňová ekonomika v Kosove bráni celkovému rozvoju životaschopného hospodárstva krajiny;

G.  keďže Kosovo musí zvýšiť svoje úsilie v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a musí vybudovať silné, koherentné a nezávislé inštitúcie na vyriešenie týchto záležitostí;

H.  keďže bývalý prezident Hashim Thaçi odstúpil 5. novembra 2020, aby sa pred špecializovanými komorami Kosova v Haagu zodpovedal z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti; keďže 30. novembra 2020 bola obžaloba proti Thaçimu potvrdená; keďže Vjosa Osmani, predsedníčka kosovského národného zhromaždenia, je úradujúcou prezidentkou Kosova;

I.  keďže Kosovo dosiahlo pokrok v prispôsobovaní svojho právneho rámca acquis EÚ, musí však zvýšiť úsilie a zdroje, aby mohlo účinne vykonávať nové zákony a pravidlá odhodlanejším a vážnejším spôsobom vo všetkých oblastiach politiky;

J.  keďže podľa vlády Kosova uznalo nezávislosť Kosova 117 krajín vrátane 22 z 27 členských štátov EÚ;

K.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje bezprecedentnú záťaž pre systémy zdravotníctva, hospodárstva a sociálnej ochrany Kosova a jasne preukázala, že EÚ a západný Balkán musia naďalej riešiť spoločné výzvy spoločne;

L.  keďže EÚ zmobilizovala finančnú podporu pre krajiny západného Balkánu vo výške viac ako 3,3 miliardy EUR s cieľom riešiť bezprostrednú krízu v oblasti zdravia a zmierniť sociálno-ekonomický dosah pandémie ochorenia COVID-19 v regióne;

M.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom pomoci a podpory Kosovu na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19; keďže Kosovo dostalo 5 miliónov EUR na okamžitú podporu zdravotníctva, 63 miliónov EUR na podporu svojej sociálnej a hospodárskej obnovy, prostriedky z fondov pomoci vo výške 60 miliónov EUR a makrofinančnú pomoc vo výške 100 miliónov EUR;

N.  keďže hospodársky a investičný plán pre západný Balkán uľahčí dlhodobú obnovu po pandémii ochorenia COVID-19, čím sa podporí hospodársky rozvoj a reformy v regióne;

O.  keďže Kosovo dostáva prostriedky z Nástroja predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA II“), pričom na obdobie rokov 2014 – 2020 mu bolo orientačne pridelených celkom 602,1 milióna EUR, a keďže Kosovo musí v tejto súvislosti ešte zlepšiť svoju absorpčnú kapacitu;

P.  keďže spolupráca EÚ so západným Balkánom prekračuje rozmer spolupráce s ktorýmkoľvek iným partnerom a je dôkazom vzájomného strategického záväzku;

Záväzok v súvislosti s rozšírením

1.  víta pretrvávajúci a dôrazný záväzok Kosova pokročiť na svojej ceste do Európy a urýchliť reformy, ako aj silnú podporu, ktorú prejavuje kosovské obyvateľstvo európskej integrácii, a jeho európskej identite;

2.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom vo vykonávaní prvého európskeho programu reforiem, pričom uznáva záväzok vlády pristúpiť k rozsiahlemu reformnému procesu, ako je stanovené v druhom európskom programe reforiem; vyzýva kosovské orgány, aby prevzali zodpovednosť za tento proces, preukázali väčšiu politickú vôľu a posilnili administratívne kapacity s cieľom zlepšiť vykonávanie reforiem súvisiacich s EÚ;

3.  vyjadruje obavy v súvislosti so zrušením ministerstva pre európsku integráciu a vyzýva vládu Kosova, aby štruktúry zrušeného ministerstva úplne a riadne začlenila do úradu predsedu vlády, ako je stanovené v nedávno schválenom nariadení o organizačnej štruktúre úradu predsedu vlády, a aby zabezpečila, že sa novej štruktúre poskytne primeraná úroveň spôsobilosti a zodpovednosti, ktorá umožní zabezpečiť riadnu koordináciu a riadenie integračného procesu;

4.  víta pokojný a usporiadaný priebeh predčasných parlamentných volieb 6. októbra 2019 a 14. februára 2021, vyjadruje však znepokojenie nad nedostatkom súťaže, slobody výberu a prejavu v komunite kosovských Srbov, ako aj nad problémami spojenými s hlasovaním mimo Kosova; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa všetkými zistenými nedostatkami a odporúčaniami misie EUEOM; očakáva, že všetky politické sily budú rešpektovať demokratickú kultúru a vôľu kosovských občanov pri zostavovaní novej vlády a voľbe nového prezidenta;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po voľbách Kosovo naďalej zápasí s politickou nestabilitou, a v tejto súvislosti vyzýva všetky politické sily v Kosove, aby zreformovali politický systém prostredníctvom ústavných zmien s cieľom zlepšiť právnu istotu a proces zostavovania nových vlád;

6.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojej správe o Kosove za rok 2020 potvrdila svoje vyhodnotenie schopnosti Kosova využívať prínosy liberalizácie vízového režimu, a vyzýva Radu, aby urýchlene pristúpila k prijatiu bezvízového režimu pre občanov Kosova; v tejto súvislosti pripomína, že Kosovo naďalej spĺňa všetky kritériá stanovené v pláne liberalizácie vízového režimu, čo Komisia od júla 2018 konzistentne potvrdzuje;

7.  berie na vedomie, že Rada v roku 2020 ešte stále nedokázala prijať liberalizáciu vízového režimu pre Kosovo; zastáva názor, že liberalizácia vízového režimu zlepší stabilitu a priblíži Kosovo k EÚ tým, že sa uľahčí cestovanie a podnikanie; konštatuje, že izolácia kosovských občanov má vplyv na vykonávanie programov EÚ a že absencia rozhodnutia Rady pripravuje občanov Kosova o naliehavo potrebné príležitosti, oslabuje dôveryhodnosť EÚ a mohlo by mať dosah na dialóg medzi Belehradom a Prištinou;

8.  vyzýva členské štáty EÚ, aby preukázali odhodlanie pokračovať v rozširovaní a v tejto súvislosti presadzovali účinnejšiu politiku informovania občanov EÚ; vyzýva Komisiu a úrad EÚ v Kosove, aby zintenzívnili úsilie o propagovanie úlohy, podmienok a prínosov užšieho partnerstva medzi EÚ a Kosovom;

9.  víta rozhodnutie kosovskej vlády zrušiť clá na dovoz zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny, čo umožnilo obnoviť dialóg, ktorý sprostredkúva EÚ;

10.  berie na vedomie podpísanie dohôd o normalizácii hospodárskych vzťahov medzi Kosovom a Srbskom 4. septembra 2020 vo Washingtone; vyjadruje však poľutovanie nad ustanoveniami v jej znení, ktoré od Kosova požadujú, aby sa prestalo uchádzať o členstvo v medzinárodných organizáciách; víta opätovnú angažovanosť USA a zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a Spojené štáty americké posilnili svoje partnerstvo a koordináciu na západnom Balkáne; zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca je dôležitým faktorom stability v regióne, a podčiarkuje vedúcu úlohu EÚ ako sprostredkovateľa v procese normalizácie vzťahov medzi Kosovom a Srbskom;

11.  vyjadruje poľutovanie nad otvorením veľvyslanectva Kosova v Izraeli v Jeruzaleme, čo je v rozpore s pozíciou Európskej únie k riešeniu izraelsko-palestínskeho sporu založenému na existencii dvoch štátov;

12.  uznáva významný prínos medzinárodných bezpečnostných síl KFOR a zúčastnených štátov k zachovaniu bezpečného a chráneného prostredia, a slobode pohybu pre všetkých občanov Kosova, ako aj k uľahčeniu euroatlantickej integrácie západného Balkánu;

13.  požaduje vytvorenie nových príležitostí viesť s krajinami západného Balkánu politický dialóg a dialóg o politike na vysokej úrovni prostredníctvom pravidelných samitov EÚ – západný Balkán a intenzívnejších ministerských kontaktov; vyzýva na aktívne zapojenie a primerané začlenenie krajín západného Balkánu do Konferencie o budúcnosti Európy;

Demokracia a právny štát

14.  víta pokrok v prispôsobovaní právneho rámca v oblasti právneho štátu vrátane zákona o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov a zákona o mediácii, ako aj zavedenie elektronického systému správy prípadov a centrálneho registra trestov; vyjadruje však poľutovanie nad nízkou úrovňou vykonávania;

15.  vyzýva kosovské orgány, aby zintenzívnili úsilie o presadzovanie právnych predpisov v prospech svojich občanov a aby zabezpečili lepšiu koordináciu rôznych programov v oblasti právneho štátu podporovaných rôznymi darcami vrátane vypracovania celkovej revízie a následnej stratégie pre celé odvetvie právneho štátu;

16.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť boj proti korupcii a vyjadruje vážne znepokojenie nad zrušením osobitnej protikorupčnej pracovnej skupiny v rámci kosovskej polície; zdôrazňuje, že na účinný boj proti korupcii je potrebná silná politická vôľa, a vyzýva kosovské orgány, aby preukázali odhodlanie bojovať proti korupcii na všetkých úrovniach;

17.  naliehavo vyzýva vládu, aby vytvorila a udržiavala silné a špecializované subjekty, ktoré budú bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, a vyzýva na ukončenie akýchkoľvek zmien v orgánoch presadzovania práva a protikorupčných inštitúciách, ktoré vychádzajú zo záujmov politických strán;

18.  vyzýva Kosovo, aby zlepšilo vykonávanie svojich regulačných opatrení týkajúcich sa zaistenia, konfiškácie a vymáhania majetku a právoplatných odsúdení v prípadoch korupcie na vysokej úrovni, organizovanej a finančnej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vrátane opatrení pozastavenia výkonu funkcie verejných činiteľov obžalovaných z takýchto trestných činov a aby zaistilo, že nebude dochádzať k zásahom do operačných činností orgánov presadzovania práva a prokuratúry;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek primeranému normatívnemu rámcu kosovský justičný systém naďalej oslabujú nedostatky v oblasti zodpovednosti, problémy týkajúce sa transparentnosti a politické zasahovanie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych výsledkov v boji proti organizovanej trestnej činnosti a očakáva väčší pokrok v zlepšovaní výsledkov vyšetrovaní a stíhania prípadov korupcie na vysokej úrovni a organizovanej trestnej činnosti vrátane prípadov obchodovania s ľuďmi a obchodovania s drogami, ako aj počítačovej kriminality;

20.  víta, že kosovská súdna rada prijala opatrenia, ktoré pomáhajú obmedziť vonkajšie zasahovanie, ako aj neprípustné ovplyvňovanie súdnych konaní; víta tiež zvýšenie počtu uverejnených konečných rozsudkov súdov; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie väčšej nezávislosti a odpolitizovania súdnictva a na ukončenie neprimeraného zasahovania do pozorne sledovaných významných káuz;

21.  vyzýva Kosovo, aby zabezpečilo, že finančné a audítorské správy o financovaní politických strán budú neustále k dispozícii a že v prípadoch potreby sa budú uplatňovať sankcie; konštatuje tiež, že je potrebné zlepšiť finančný dohľad a zodpovednosť podnikov vo verejnom vlastníctve; víta v tejto súvislosti návrh nového zákona o financovaní politických strán a nabáda zhromaždenie Kosova, aby prijalo právny rámec upravujúci financovanie politických strán v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie;

22.  zdôrazňuje, že výber a vymenovanie na vysoké rozhodovacie pozície vo verejnej službe a v podnikoch vo verejnom vlastníctve naďalej vyvoláva veľké obavy, a konštatuje, že vymenúvanie na takéto pozície sa musí uskutočniť podľa spravodlivého a súťažného postupu založeného na zásluhách; uznáva úsilie kosovskej vlády, ktoré preukázala podpísaním memoránd o porozumení so Spojeným kráľovstvom o dohľade nad týmto procesom; opakuje svoju výzvu na dosiahnutie pokroku a jasného politického záväzku, pokiaľ ide o reformu verejnej správy, čo možno dosiahnuť, ak bude napredovať vykonávanie príslušných právnych predpisov;

23.  víta zlepšenie organizácie práce kosovského parlamentu a riadenia plenárnych schôdzí na základe jeho rokovacieho poriadku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že uznášaniaschopnosť nie je často dosiahnutá, a nad pretrvávajúcimi zdržaniami v parlamentných prácach, čo je obzvlášť škodlivé v procese prijímania balíka pomoci v súvislosti s pandémiou;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kosovský parlament nedokázal prijať na prvý raz druhý balík na obnovu hospodárstva, zdôrazňuje význam politickej stability a vyzýva parlament a vládu, aby spolupracovali v duchu konštruktívnosti a dodržiavali osvedčené parlamentné postupy;

25.  oceňuje úsilie Kosova v boji proti radikalizácii, terorizmu a násilnému extrémizmu, a to aj pokiaľ ide o zastavenie odlivu zahraničných bojovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na riešenie financovania terorizmu, ako aj na rehabilitáciu a reintegráciu zahraničných bojovníkov;

26.  vyzýva na aktívnu regionálnu spoluprácu a lepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi bezpečnostnými službami Kosovskej republiky a EÚ a jej členských štátov s cieľom bojovať proti potenciálnym teroristickým činnostiam; naliehavo vyzýva Kosovo, aby riešilo radikalizáciu na internete a vonkajšie extrémistické vplyvy, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Kosovu v tomto dôležitom úsilí pomáhali;

27.  vyjadruje znepokojenie nad úsilím tretích krajín podporovať radikalizáciu, najmä mladých ľudí, často prostredníctvom financovania alebo poskytovania značných zdrojov, napríklad vzdelávacím inštitúciám v Kosove, ktoré by mohli byť živnou pôdou pre radikalizáciu, a nad tým, že súčasná situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 by mohla mať vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu nepriaznivý dosah na úsilie o deradikalizáciu;

28.  víta uzavretie pracovnej dohody medzi kosovskou políciou a Europolom, ktorá bude predstavovať základ rozšírenej spolupráce v boji proti terorizmu a extrémizmu, ako aj nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, a vyzýva, aby sa táto dohoda čo najskôr vykonávala;

29.  poukazuje na to, že podľa nedávnych odhadov majú kosovskí občania v držbe približne 250 000 nelegálnych zbraní; vyjadruje hlboké znepokojenie nad touto alarmujúcou situáciou, ktorá má negatívny vplyv na verejnú bezpečnosť; vyzýva kosovské orgány, aby zintenzívnili úsilie o riešenie tohto problému a zaviedli účinný program konfiškácie alebo dobrovoľného odovzdávania týchto zbraní polícii;

30.  chváli Kosovo za nepretržitú a konštruktívnu spoluprácu v otázkach migrácie a za stále klesajúci počet žiadostí o azyl a readmisie občanov Kosova, ako aj dobrú spoluprácu kosovských orgánov v oblasti readmisie;

31.  berie s uspokojením na vedomie prijatie nariadenia o integrácii cudzincov a vyzýva na jeho úplné vykonávanie; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie dostatočnej administratívnej kapacity a kapacity v oblasti presadzovania práva s cieľom riešiť migračné výzvy vrátane prevádzačstva migrantov;

32.  opätovne potvrdzuje, že plne podporuje prácu špecializovaných komôr Kosova a úradu špeciálneho prokurátora, ktoré sú dôležitým dôkazom odhodlania Kosova uplatňovať zásady právneho štátu a ktorých práca je aj v záujme Kosova; zdôrazňuje, že je dôležité, aby špecializované komory mohli pokračovať vo svojej práci nezávisle bez vonkajšieho zasahovania; víta predĺženie mandátu špecializovaných komôr Kosova a ich činnosti v Haagu;

33.  víta predĺženie mandátu misie EULEX a žiada Kosovo, aby s misiou EULEX a so špecializovanými komorami a špecializovanou prokuratúrou v plnej miere a v dobrej viere spolupracovalo; vyjadruje poľutovanie nad pokusmi o oslabenie mandátu misie EULEX; opätovne vyzýva misiu EULEX, aby zvýšila svoju účinnosť a dodržiavala najprísnejšie normy transparentnosti a prístup nulovej tolerancie korupcie;

34.  víta prijatie zákona o prístupe k verejným dokumentom; odporúča ďalšie úsilie o zvyšovanie transparentnosti a lepšie monitorovanie verejných výdavkov, a to aj zlepšením systému verejného obstarávania;

35.  víta kroky prijaté pri budovaní kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti, najmä prijatím prvej národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti; považuje za nevyhnutné zachovať túto energiu, aby bolo možné plnohodnotné presadzovanie legislatívnych iniciatív v tejto oblasti a riešiť nedostatok kvalifikovaných odborníkov v oblasti IKT a kybernetickej bezpečnosti;

Dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv

36.  konštatuje, že právny a inštitucionálny rámec Kosova vo všeobecnosti zaručuje ochranu ľudských, menšinových a základných práv; zdôrazňuje, že jeho vykonávanie je naďalej spojené s výzvami, najmä pokiaľ ide o jazykové práva vrátane viacjazyčného vysielania, ktorého absencia má vplyv na prístup menšinových komunít k informáciám a prejavila sa obzvlášť negatívne počas pandémie ochorenia COVID-19;

37.  vyzýva Kosovo, aby zabezpečilo rovnaké a nediskriminačné štátne vzdelávanie v menšinových jazykoch a zaručilo prístup k oficiálnym dokumentom vo všetkých jazykoch v celom Kosove, ako aj rovnaké príležitosti, primerané zastúpenie v politickom živote, prístup k verejnej správe a súdnictvu;

38.  vyzýva na väčšiu ochranu a začlenenie príslušníkov menšín vrátane Rómov, Aškaliov, Egypťanov, Srbov, Bosniakov, Turkov a Goranov, ako aj osôb so zdravotným postihnutím a vysídlených osôb tým, že sa im poskytne primeraná zdravotná a sociálna ochrana, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19 a vzhľadom na jej sociálno-ekonomické dôsledky;

39.  naliehavo žiada väčšie úsilie bojovať proti diskriminácii a protirómskemu zmýšľaniu; je osobitne znepokojený sociálnou diskrimináciou komunít Rómov, Aškaliov a Egypťanov, ich vylúčením z politického a sociálneho rozhodovania a pretrvávajúcim nedostatkom zdrojov a prístupu k pracovným príležitostiam, spravodlivosti, verejným službám, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, kanalizačným systémom a tečúcej vode;

40.  s poľutovaním konštatuje, že kosovské zhromaždenie ešte stále neposúdilo petíciu takmer 500 ľudí, ktorí sa historicky považujú za Bulharov, hoci bola v kosovskom zhromaždení zaregistrovaná v máji 2018; zdôrazňuje, že do druhého celoštátneho sčítania ľudu v Kosove, ktoré sa má konať v roku 2021, je potrebné doplniť kategóriu „Bulhari“;

41.  konštatuje, že nie je zabezpečená finančná a redakčná sloboda verejnoprávneho vysielania; opakuje, že je potrebné zaručiť transparentnosť médií vrátane vlastníctva médií, ako aj nezávislosť médií, a tak zabezpečiť, že nebudú podliehať žiadnym politickým vplyvom; vyzýva na rýchle vymenovanie vedúceho Agentúry pre informácie a súkromie;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť boj proti hrozbám a útokom na novinárov a skoncovať s beztrestnosťou v prípade týchto trestných činov; uznáva, že napriek týmto výzvam je sloboda prejavu zakotvená v ústave Kosova a že v krajine existuje pluralitné a živé mediálne prostredie;

43.  podporuje zriadenie nadnárodného a viacjazyčného verejnoprávneho vysielacieho subjektu, ako je napríklad ARTE, ktorý by zjednocoval ľudí a podporoval mier a zmierenie medzi štátmi juhovýchodnej Európy;

44.  vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom prípadov typu SLAPP (strategická žaloba proti verejnej účasti), ktoré sa využívajú na ohrozovanie a stíhanie novinárov a jednotlivcov s cieľom umlčať ich a znemožniť verejnú diskusiu;

45.  víta prijatie zákona o ochrane oznamovateľov a nabáda, aby sa prijali všetky právne predpisy potrebné na jeho účinné a efektívne vykonávanie; v tejto súvislosti vyzýva na rýchle vymenovanie komisára pre Agentúru pre informácie a súkromie;

46.  vyjadruje znepokojenie nad dezinformačnými kampaňami na delegitimizáciu štátnosti Kosova; požaduje posilnenie európskej spolupráce s Kosovom na riešení dezinformácií a hybridných hrozieb, ktoré sa snažia ohroziť európsku perspektívu regiónu, ako aj boj proti regionálnym dezinformačným kampaniam, a to aj strategickejším vyzdvihovaním významu EÚ pre občanov v regióne;

47.  pripomína silné prepojenie medzi slabými miestami v oblasti slobody médií a príležitosťami pre miestnych a zahraničných aktérov na manipuláciu s faktmi a šírenie dezinformácií; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby úzko spolupracovali na tomto prepojení a prekrývajúcich sa výzvach a zároveň podporovali vytvorenie centra excelentnosti v oblasti dezinformácií, ktoré bude zamerané na Balkán;

48.  víta jednomyseľné rozhodnutie parlamentu Kosovskej republiky z 25. septembra 2020, ktorým Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu nadobudol priamy účinok; očakáva, že vláda Kosova začne urýchlene vykonávať obsah dohovoru a na tento účel poskytne potrebné zdroje a infraštruktúru;

49.  víta prijatie kosovského programu pre rodovú rovnosť, ako aj prácu parlamentného klubu žien v kosovskom parlamente; vyzýva kosovské orgány, aby zvýšili úsilie o presadzovanie rodovej rovnosti a posilnili ekonomické postavenie žien, a to aj uprednostňovaním uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a intenzívnejšej spolupráce s občianskou spoločnosťou vrátane organizácií žien, ako aj vytvorením prostredia, ktoré umožňuje lepšie zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách, a zabezpečením toho, aby školské učebnice nepotvrdzovali stereotypy a diskrimináciu; v tejto súvislosti vyzýva na zapojenie žien do rokovacieho tímu zodpovedného za dialóg medzi Belehradom a Prištinou; rovnako žiada, aby EÚ podporila túto snahu a toto úsilie tým, že bude uvedené odporúčania sama dodržiavať;

50.  vyjadruje znepokojenie nad mierou nečinnosti žien, a to aj z dôvodu pretrvávajúcej rodovej diskriminácie na trhu práce, a vyzýva kosovské orgány, aby zlepšili zapojenie žien do trhu práce; naliehavo vyzýva Kosovo, aby upravilo nové pracovnoprávne predpisy tak, že budú zahŕňať aj dovolenku, s cieľom zabrániť rodovej diskriminácii, pokiaľ ide o práva týkajúce sa materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky;

51.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie nad rozsahom domáceho a rodovo motivovaného násilia; víta v tejto súvislosti revízie trestného zákona, ako aj zlepšenia uvedené v správe EULEX v súvislosti s určitými aspektmi riešenia prípadov sexuálneho násilia kosovskou políciou; konštatuje však, že absencia trestných stíhaní a tvrdých trestov, beztrestnosť páchateľov, nedostatočné systémy sledovania a databázy prípadov, nedostatok primeraných zdrojov a služieb pre obete (chránené bývanie, zdravotné strediská vykonávajúce vyšetrenie, post-traumatická podpora, poradenstvo), nevyriešená odborná príprava a inštitucionalizované protokoly pre zaobchádzanie v celom justičnom systéme sú stále znepokojujúce;

52.  zdôrazňuje skutočnosť, že pandémia ochorenia COVID-19 mala škodlivý dosah na ženy a menšiny tým, že prehĺbila nerovnosť, zhoršila existujúce problémy vrátane zvýšeného výskytu domáceho násilia, a vyzýva kosovskú vládu a orgány, aby tieto záležitosti zohľadnili vo svojich reakciách na pandémiu;

53.  víta prijatie zákona o ochrane detí ako významného kroku v oblasti ochrany práv detí v Kosove; zdôrazňuje význam boja proti násiliu páchanému na deťoch; zdôrazňuje, že na zabezpečenie jeho účinného vykonávania sú potrebné primerané finančné a ľudské zdroje; poukazuje na osobitnú potrebu riešiť pretrvávajúci problém detských a nútených sobášov, najmä v komunitách Rómov, Aškaliov a Egypťanov, zavedením zákonného veku na uzavretie sobáša a zabezpečením primeraných opatrení zo strany inštitúcií presadzovania práva a justičných inštitúcií a podávania správ týmto inštitúciám;

54.  víta pokrok v ochrane práv LGBTI osôb na legislatívnej a politickej úrovni; konštatuje však, že je potrebné vykonávať v plnej miere existujúci antidiskriminačný rámec, a vyzýva na riadne vyšetrenie prípadov trestných činov z nenávisti voči LGBTI osobám; vyzýva vládu, aby zahrnula partnerstvá osôb rovnakého pohlavia do projektu občianskeho zákonníka, ako ich zaručuje ústava krajiny;

55.  oceňuje pokračujúce úsilie kosovských orgánov o posilnenie schopnosti občianskej spoločnosti zmysluplne prispievať k rozvoju politiky; vyzýva na ďalšie zlepšenie spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou a na zvýšenú účasť občianskej spoločnosti na tvorbe politík; opakuje potrebu väčšej zodpovednosti a transparentnosti verejného financovania občianskej spoločnosti;

56.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou koordináciou medzinárodných darcov, na ktorú poukazuje niekoľko organizácií pôsobiacich v krajine; naliehavo vyzýva kosovskú vládu, aby prijala opatrenia s cieľom zabrániť zdvojeniu úsilia a zbytočnému prekrývaniu a aby účinnejšie riadila svoje vzťahy s medzinárodnými darcami;

57.  oceňuje prácu odchádzajúceho ombudsmana pri podpore kultúry ľudských práv a víta zvýšený počet jeho odporúčaní, ktoré kosovské orgány vykonávajú, čo okrem iného účinne prispieva k predchádzaniu mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu;

Zmierenie a dobré susedské vzťahy

58.  víta úsilie Kosova o udržiavanie konštruktívnych susedských vzťahov v celom regióne a o aktívne zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ (SZBP); víta angažovanosť Kosova v regionálnych iniciatívach a vyzýva na plnenie záväzkov z rôznych regionálnych rámcov, ktoré podporujú spoločný regionálny trh;

59.  zdôrazňuje, že normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je prioritou a predpokladom pristúpenia oboch štátov k EÚ a mala by zásadný význam aj pre zabezpečenie stability a prosperity širšieho regiónu; berie na vedomie väčšie zapojenie oboch strán do dialógu sprostredkovaného EÚ a vyzýva na aktívnu a konštruktívnu účasť na dialógu, ktorý sprostredkúva EÚ a vedie jej osobitný zástupca s cieľom dosiahnuť komplexnú, udržateľnú a právne záväznú dohodu v súlade s medzinárodným právom;

60.  opakuje svoju výzvu, aby sa v dobrej viere a včas napredovalo vo vykonávaní všetkých dosiahnutých dohôd vrátane urýchleného založenia združenia/spoločenstva obcí s väčšinou srbského obyvateľstva; vyzýva ESVČ, aby zaviedla mechanizmus na monitorovanie a overovanie vykonávania všetkých doteraz dosiahnutých dohôd a aby Európsky parlament pravidelne informovala o aktuálnom stave; opätovne v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plne podporuje osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslava Lajčáka;

61.  naliehavo vyzýva vlády Srbska a Kosova, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli narušiť dôveru medzi stranami a ohroziť konštruktívne pokračovanie v dialógu; opätovne zdôrazňuje multietnickú povahu Kosova aj Srbska a to, že cieľom by v tomto regióne nemali etnicky homogénne štáty;

62.  vyzýva Kosovo, aby riešilo pretrvávajúce vnútorné problémy týkajúce sa prístupu Kosova k dialógu, aby na účel rokovaní vytvorilo osobitný tím, ako aj spoločnú rokovaciu platformu a dialóg medzi vládnou koalíciou a opozičnými stranami; zdôrazňuje, že dialóg medzi Belehradom a Prištinou musí prebiehať otvoreným a transparentným spôsobom a že úradníci, ktorí majú tento dialóg na starosti, by mali pravidelne uskutočňovať konzultácie s kosovským zhromaždením o jeho vývoji; vyzýva vládu, aby lepšie informovala občanov Kosova o výsledkoch dialógu;

63.  konštatuje, že päť členských štátov EÚ zatiaľ Kosovo neuznalo, a opakuje svoju výzvu, aby tak urobili a opätovne potvrdili dôveryhodný európsky záväzok v súvislosti s procesom rozširovania; zdôrazňuje, že nezávislosť Kosova je nezvratná a že uznanie by prispelo k normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom, posilnilo a upevnilo stabilitu regiónu, a uľahčilo integráciu oboch štátov do EÚ;

64.  víta nedávne uznanie nezávislosti Kosova Izraelom v rámci dohôd podpísaných vo Washingtone, odsudzuje však kampaň Srbska za neuznanie Kosova, ktorá viedla k tomu, že viaceré krajiny toto uznanie odvolali;

65.  oceňuje dobrú regionálnu spoluprácu medzi Kosovom a Srbskom v boji proti šíreniu pandémie ochorenia COVID-19 vrátane spolupráce medzi primátormi Severnej a Južnej Mitrovice a komunikácie medzi ministrami zdravotníctva;

66.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že most v Mitrovici nebol ešte sprístupnený pre všetku dopravu napriek dokončeniu renovačných prác; vyzýva srbské a kosovské orgány, aby podporovali medziľudské kontakty medzi miestnymi komunitami s cieľom posilniť dialóg, a to aj na mimovládnej úrovni; vyzýva Komisiu, ESVČ a Radu, aby podporili predsedu vlády a jeho tím v dialógu o vnútornom zmierení s kosovskými Srbmi, ktorý poskytne konkrétne bezpečnostné záruky a príležitosti na sociálno-ekonomickú integráciu;

67.  konštatuje, že bezvízové cestovanie medzi Bosnou a Hercegovinou a Kosovom je nevyhnutným predpokladom rozšírenia regionálnej spolupráce;

68.  víta úsilie Komisie o strategickejšie investovanie v západnom Balkáne využívaním osobitného hospodárskeho a investičného plánu; uznáva, že osobitný hospodársky a investičný plán má veľký význam, pokiaľ ide o podporu udržateľnej prepojenosti, ľudského kapitálu, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu a posilňovanie regionálnej a cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje, že každá investícia musí byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie;

69.  opakuje svoju podporu iniciatíve na zriadenie regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (RECOM); zdôrazňuje význam práce Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO) a víta aktívnu účasť Kosova; opakuje, že je potrebné osloviť mladých ľudí zo severných obcí a integrovať ich do sociálno-ekonomických štruktúr krajiny;

70.  požaduje väčšie úsilie pri vybavovaní žiadostí rodinných príslušníkov nezvestných osôb, otvorenie všetkých archívov súvisiacich s vojnovým obdobím a zverejnenie informácií o osobách, ktoré sú stále vedené na zozname nezvestných z kosovskej vojny v rokoch 1998 – 1999; naliehavo žiada vykonávanie stratégie kosovskej rady prokurátorov pre vojnové zločiny, ktoré stále vážne sťažujú politické záležitosti, nedostatok zdrojov a nedostatok medzinárodnej a regionálnej spolupráce;

71.  zdôrazňuje význam informácií o pohrebiskách a vyšetrovaní a odsúdení všetkých vojnových zločinov, aby sa obetiam poskytla spravodlivosť; vyzýva Srbsko, aby vyšetrilo ostatky troch tiel, ktoré boli doteraz exhumované počas prehľadávania masového hrobu v obci Kizevak pri meste Raška neďaleko hraníc Kosova objaveného v novembri 2020 a ktoré sú považované za kosovských Albáncov;

72.  chváli Kosovo za mierové spolužitie náboženských komunít a zdôrazňuje význam pokračujúcej ochrany kultúrneho dedičstva a vlastníckych práv všetkých náboženských komunít; nabáda kosovské orgány, aby využívali kultúrne dedičstvo ako prostriedok na spájanie rôznych komunít a účinnejšie podporovali mnohoetnické kultúrne a náboženské dedičstvo krajiny;

73.  je znepokojený rastúcim trendom smerujúcim k jednojazyčnosti a nedostatočným chápaním rôznych jazykov kosovských komunít, najmä medzi mladými ľuďmi; zdôrazňuje preto, že je potrebné učiť sa jazyky iných komunít, zaviesť platformy na interakciu, prispôsobiť vzdelávací systém a riešiť nedostatočné zastúpenie menšinových komunít vo verejnej službe;

74.  zdôrazňuje, že dlhodobá stabilita a prosperita Kosova naďalej závisí od rozvoja vzťahov medzi kosovskými Albáncami a kosovskými Srbmi a že všetky politické sily sú zodpovedné za dodržiavanie a podporu politickej kultúry založenej na tolerancii, začlenení a vzájomnom porozumení a rešpekte;

Hospodárstvo

75.  konštatuje, že na boj proti rozsiahlej neformálnej ekonomike Kosova, ktorá predstavuje vážnu prekážku v rozvoji jeho súkromného sektora a ovplyvňuje schopnosť štátu poskytovať kvalitné verejné služby, je potrebná silná politická podpora, účinné vykonávanie a dôkladné monitorovanie;

76.  vyzýva kosovské orgány a Komisiu, aby ďalej podporovali MSP s cieľom vybudovať životaschopné hospodárstvo Kosova;

77.  zdôrazňuje potrebu urýchleného vykonávania aktívnych politík trhu práce vrátane zvyšovania úrovne zručností, odborného vzdelávania a odbornej prípravy na pracovisku s cieľom zvýšiť zamestnanosť zraniteľných skupín; zdôrazňuje, že systém odbornej prípravy a vzdelávania by sa mal zreformovať tak, aby dokázal reagovať na potreby práce a trhu, a vyzýva na zapojenie osôb patriacich k menšinovým skupinám do navrhovania a vykonávania opatrení v oblasti zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje význam vytvárania ďalších príležitostí pre mladých ľudí a ženy;

78.  vyjadruje vážne znepokojenie nad masívnou emigráciou vysokokvalifikovaných pracovníkov z Kosova a vyzýva na zavedenie komplexných sociálno-ekonomických opatrení na riešenie demografického poklesu; vyzýva Komisiu a krajiny západného Balkánu, aby vypracovali regionálnu stratégiu na riešenie pretrvávajúcej nezamestnanosti mladých ľudí tým, že sa bude riešiť nesúlad medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, zlepší kvalita výučby, zabezpečí primerané financovanie aktívnych opatrení trhu práce a systémov odborného vzdelávania, ako aj primerané zariadenia starostlivosti o deti a predškolského vzdelávania;

79.  vyzýva na výrazné zlepšenie vo vzdelávaní a v kvalite vzdelávania; naliehavo vyzýva Kosovo, aby sa usilovalo o dosiahnutie ďalšieho pokroku pri realizácii školskej reformy, poskytovanie potrebných učebných materiálov a správnych fyzických podmienok pre všetkých študentov, najmä riešením problémov s prístupom k vzdelávaniu počas súčasnej pandémie;

80.  víta rozhodnutie Kosova zúčastňovať sa na tzv. minischengenskej iniciatíve ako prostriedku na zlepšenie dobrých susedských vzťahov a poskytnutie nových príležitostí občanom a podnikom Kosova;

81.  víta skutočnosť, že aj Kosovo bude mať prospech z digitálneho jednotného trhu EÚ, a zdôrazňuje, že je potrebné investovať do digitalizácie ako spôsobu zlepšovania služieb pre občanov, minimalizovania digitálnej priepasti a zabezpečenia rovnakého prístupu k internetu, a to aj pre najzraniteľnejšie skupiny a vidiecke oblasti; berie na vedomie veľký potenciál digitalizácie pre rozvoj kosovského hospodárstva;

82.  víta nadobudnutie účinnosti novej regionálnej dohody o roamingu podpísanej v apríli 2019 ako jasný príklad toho, ako môže regionálna spolupráca priniesť konkrétne prínosy pre občanov a podniky v regióne;

83.  konštatuje, že pandémia zaťažuje systém zdravotnej starostlivosti; naliehavo vyzýva Kosovo, aby posilnilo sektor zdravotníctva s cieľom poskytovať všetkým občanom primerané a dostupné primárne zdravotnícke služby, najmä prostredníctvom sociálnych dávok založených na potrebách v prípade skupín, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19; konštatuje, že z Kosova odišiel veľký počet zdravotníckych pracovníkov, čo ďalej zhoršuje nedostatok zdravotníckych pracovníkov a má škodlivý dosah na systém zdravotnej starostlivosti;

84.  konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 zhoršila štrukturálne nedostatky, najmä v dôsledku zdržania pri prijímaní zákona o hospodárskej obnove, a naliehavo vyzýva kosovské orgány, aby vykonali účinné štrukturálne reformy na zmiernenie vplyvu pandémie a urýchlenie obnovy hospodárstva po kríze, a to aj riešením chýbajúceho verejného zdravotného poistenia, ako aj otázky rozdelenia právomocí medzi prezidentom a predsedom vlády pri riešení pandémie, ako sa preukázalo pri vyhlasovaní stavu núdze, ktorý umožnil zákaz vychádzania v celej krajine;

85.  opakuje, že EÚ urýchlene zmobilizovala okamžitú podporu západnému Balkánu na riešenie núdzovej situácie v oblasti zdravia spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a sociálno-ekonomického oživenia regiónu; berie na vedomie prijatie pomoci Kosovu prostredníctvom programov IPA 2019 a IPA 2020 vo výške viac ako 138 miliónov EUR, z ktorých bolo 50 miliónov EUR presmerovaných na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov prebiehajúcej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v krátkodobom a strednodobom horizonte;

86.  zdôrazňuje význam európskej solidarity a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala Kosovo a ostatné štáty západného Balkánu v ich úsilí o potlačenie pandémie; vyzýva Komisiu a Radu, aby začlenili Kosovo do spoločného obstarávania EÚ na nákup vakcín a aby občanom všetkých krajín západného Balkánu pridelili dostatočné množstvo očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19;

87.  požaduje lepší výber príjmov a lepší dohľad nad podnikmi vo verejnom vlastníctve; oceňuje počiatočný pokrok v znižovaní daňového dlhu; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie daňových príjmov znížením neformálnej ekonomiky a zlepšením efektívnosti výberu daní, čo by mohlo zabezpečiť viac finančných prostriedkov pre prioritné oblasti vrátane vzdelávania a zdravotníctva;

Životné prostredie, energetika a doprava

88.  vyzýva orgány, aby zabezpečili súlad s normami a politickými cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy a životného prostredia v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a so strategickým cieľom dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu ako súčasť Európskej zelenej dohody, a žiada Kosovo, aby pracovalo na vykonávaní zelenej agendy pre západný Balkán, ktorá odzrkadľuje priority Európskej zelenej dohody;

89.  víta výsledok samitu západného Balkánu, ktorý sa konal 10. novembra 2020 v Sofii v rámci berlínskeho procesu, a naďalej podporuje všetky spoločné iniciatívy na zlepšenie integrácie a dobrých susedských vzťahov v regióne; víta podporu vyhlásenia o zelenej agende, ktoré je v súlade so Európskou zelenou dohodou, a pripravenosť vedúcich predstaviteľov prijať opatrenia a zabezpečiť súlad s príslušnými politikami EÚ, ktoré stanovujú cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu;

90.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že prevažná väčšina energie v Kosove sa vyrába z uhlia, ako aj nad plánmi vybudovať novú uhoľnú elektráreň; naliehavo vyzýva Kosovo, aby zvýšilo udržateľnosť svojho energetického sektora diverzifikáciou svojich zdrojov energie, bezodkladným odstránením všetkých dotácií v oblasti uhlia, ktoré s tým nie sú v súlade, decentralizáciou výroby energie a prechodom na obnoviteľné zdroje energie;

91.  konštatuje, že právny rámec krajiny treba zosúladiť so smernicami EÚ o veľkých spaľovacích zariadeniach a priemyselných emisiách; vyzýva Kosovo, aby vykonalo posúdenie vplyvu medzinárodných noriem na životné prostredie a prijalo opatrenia potrebné na zachovanie a ochranu ekologicky citlivých oblastí;

92.  vyzýva kosovské orgány, aby plnili svoj záväzok odstaviť a vyradiť z prevádzky elektráreň Kosovo A; víta ochotu Európskej komisie pomáhať vláde Kosova v tomto procese finančne aj technicky;

93.  pripomína, že pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy je kľúčovým faktorom uprednostňovanie a zlepšovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vrátane prechodu zo súčasného diaľkového vykurovania založeného na produktoch z uhlia a ropy na systém založený na vysokoúčinnej kogenerácii a obnoviteľných zdrojoch energie; zdôrazňuje význam boja proti energetickej chudobe;

94.  vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcou vysokou mierou predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia, ktoré spôsobujú emisie presahujúce zákonom stanovené limity pre veľké spaľovacie zariadenia; naliehavo vyzýva kosovské orgány, aby okamžite riešili znečistenie ovzdušia a vypracovali dôveryhodný plán na postupné, nákladovo efektívne vyradenie uhlia; berie na vedomie nedávnu revíziu stratégie pre energetický sektor, ktorej cieľom je riešiť túto problematiku, a vyzýva Kosovo, aby vykonalo svoj národný plán znižovania emisií;

95.  nabáda kosovské orgány, aby sa zameriavali viac na presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia a noriem biodiverzity v súlade s acquis Únie, ako aj na informovanosť a vzdelávanie občanov Kosova v oblasti životného prostredia; nabáda Kosovo, aby čo najskôr prijalo zákon o zmene klímy, a vyzýva na bezodkladné vypracovanie a prijatie integrovaného národného energetického a klimatického plánu;

96.  vyzýva Kosovo, aby naďalej zvyšovalo rozsah zberu odpadu, najmä zlepšením triedenia a recyklácie odpadu, zaviedlo opatrenia obehového hospodárstva na zníženie objemu odpadu a riešilo problém nelegálnych skládok, a aby čo najskôr našlo spôsoby zneškodňovania nebezpečného odpadu;

97.  vyjadruje znepokojenie nad nízkym množstvom dostupných vodných zdrojov; vyzýva kosovské orgány, aby pri plánovaní vodných elektrární rešpektovali osobitné prírodné a chránené zóny a aby neohrozili udržateľnosť dodávok vody;

98.  vyzýva na úplné vykonávanie Zmluvy o Energetickom spoločenstve vrátane vykonávania acquis v oblasti štátnej pomoci a úplného otvorenia vnútroštátneho trhu s elektrickou energiou a pokroku v integrácii regionálneho trhu; nabáda k práci na regionálnej prepojenosti a dobudovaní regionálneho trhu s energiou;

99.  vyzýva Kosovo, aby vykonávalo dôveryhodné a udržateľné politiky v oblasti verejnej dopravy a mobility na riešenie dlhodobých nedostatkov v infraštruktúre vrátane pravidelných spojov verejnej dopravy do Severnej Mitrovice a všetkých väčších miest v celej krajine;

100.  víta prijatie ročného akčného programu IPA na rok 2020 pre Kosovo v celkovej hodnote 90 miliónov EUR a trvá na tom, aby sa finančné prostriedky z nástroja IPA použili okrem iného na podporu zelenej agendy tak, že sa posilní ochrana životného prostredia, prispeje k zmierneniu zmeny klímy, zvýši odolnosť voči zmene klímy a urýchli prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; požaduje väčšiu transparentnosť a dôkladnejšiu parlamentnú kontrolu finančných prostriedkov pridelených Kosovu a žiada Komisiu, aby lepšie monitorovala využívanie finančných prostriedkov EÚ a nahlasovala akékoľvek zneužitie;

101.  vyzýva Komisiu, aby prostriedky z nástroja IPA III zamerala okrem projektov v oblasti infraštruktúry na prebiehajúcu demokratickú transformáciu Kosova, a to najmä vzhľadom na pretrvávajúce problémy s investičnou klímou, absorpčnou kapacitou a environmentálnymi normami v Kosove;

102.  žiada, aby budúci nástroj IPA III obsahoval stimuly aj podmienenosť; považuje za nevyhnutné, aby nástroj IPA III podporoval ďalšie posilňovanie základných hodnôt a dobrej správy vecí verejných a aby sa nepoužíval v prípadoch, keď dôjde k systémovému ohrozeniu záujmov a hodnôt Únie; domnieva sa, že zásada reverzibility prístupového procesu podľa novej metodiky by sa mala jasne odrážať aj v predvstupovom financovaní; opakuje, že rozsah finančnej pomoci by mal zodpovedať cieľu európskej perspektívy Kosova;

o
o   o

103.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedníčke Komisie, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Kosova.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0319. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0168.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o správach Komisie o Severnom Macedónsku za obdobie 2019 – 2020 (2019/2174(INI))

P9_TA(2021)0114 A9-0040/2021

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, na závery Rady z 18. júna 2019 a na závery Európskej rady zo 17. a 18. októbra 2019, ktorými sa odložilo rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní so Severomacedónskou republikou a s Albánskou republikou,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 26. marca 2020 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, v ktorých sa schválili závery Rady z 25. marca 2020 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na Zmluvu medzi Bulharskou republikou a Severomacedónskou republikou o priateľstve, dobrých susedských vzťahoch a spolupráci, ktorá bola podpísaná 1. augusta 2017 a ratifikovaná v januári 2018,

–  so zreteľom na konečnú dohodu o urovnaní nezhôd opísaných v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN č. 817 (1993) a č. 845 (1993), ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a vytvorenie strategického partnerstva medzi Gréckom a Severným Macedónskom zo 17. júna 2018 (známe aj ako Dohoda z Prespy),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočnil v rámci berlínskeho procesu 10. novembra 2020,

–  so zreteľom na pristúpenie Severného Macedónska k NATO 27. marca 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641), jeho prílohu a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre vykonávanie zelenej agendy pre západný Balkán,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 (COM(2019)0260) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Severnom Macedónsku za rok 2019 (SWD(2019)0218),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu prijaté počas samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočnil formou videokonferencie 6. mája 2020,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o posilnení spolupráce s partnermi zo západného Balkánu v oblasti migrácie a bezpečnosti,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011) a oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Severnom Macedónsku za rok 2019 (SWD(2019)0351),

–  so zreteľom na závery Predsedníctva po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. – 20. júna 2003,

–  so zreteľom na samit berlínskeho procesu v Sofii v roku 2020, ktorému spoločne predsedali Bulharsko a Severné Macedónsko,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť Severnému Macedónsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na dohodu z Pržina uzavretú medzi štyrmi hlavnými politickými stranami v Skopje 2. júna a 15. júla 2015 a na dohodu štyroch strán o jej vykonávaní z 20. júla a 31. augusta 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie poslancov Európskeho parlamentu z 8. decembra 2020 o prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a Albánskom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0040/2021),

A.  keďže Severné Macedónsko neustále napreduje a preukazuje odhodlanie na svojej ceste do EÚ, posilňujúc atmosféru vzájomnej dôvery, čo viedlo k rozhodnutiu Rady z 26. marca 2020 o začatí prístupových rokovaní;

B.  keďže Severné Macedónsko by sa malo posudzovať individuálne na základe vlastných zásluh v rámci pokroku dosiahnutého v kritériách stanovených Európskou radou, pričom rýchlosť a kvalita reforiem určujú časový plán jeho pristúpenia k EÚ; keďže perspektíva členstva v EÚ bola základným stimulom pre reformy a proces rozširovania zohral rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii západného Balkánu;

C.  keďže právny štát je kľúčovým kritériom na posúdenie stavu demokratickej transformácie a pokroku smerom k pristúpeniu k EÚ;

D.  keďže rozhodnutie Európskej rady zo 17. až 18. októbra 2019 odložiť začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom viedlo k politickej nestabilite v krajine a k predčasným voľbám v roku 2020;

E.  keďže Európska komisia 1. júla 2020 predložila návrh rokovacieho rámca,

F.  keďže zneužívanie procesu pristúpenia na riešenie kultúrnych a historických sporov zo strany členských štátov EÚ by predstavovalo nebezpečný precedens pre budúce prístupové procesy ostatných krajín západného Balkánu, najmä vzhľadom na historický kontext tohto regiónu;

G.  keďže krajina udržiava stabilné tempo pri prijímaní reforiem EÚ, najmä v kľúčových oblastiach, ako sú právny štát, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, spravodajské služby, reforma verejnej správy a fungovanie demokratických inštitúcií a postupov;

H.  keďže je potrebné ďalšie dôsledné úsilie v oblasti strategických reforiem súvisiacich s EÚ, čo si vyžaduje spoločné zapojenie všetkých vedúcich predstaviteľov a zainteresovaných strán;

I.  keďže EÚ je aj naďalej plne odhodlaná podporovať strategické rozhodnutie Severného Macedónska pre európsku integráciu a v konečnom dôsledku členstvo v EÚ, a to na základe zásad právneho štátu, harmónie medzi viacerými etnikami a dobrých susedských vzťahoch a v súlade so Solúnskou agendou pre západný Balkán prijatou v roku 2003;

J.  keďže spolupráca EÚ so západným Balkánom presahuje spoluprácu s akýmkoľvek iným regiónom a svedčí o vzájomnom strategickom záväzku;

K.  keďže EÚ by mala pokračovať v podpore investícií a rozvoji obchodných vzťahov so Severným Macedónskom, pretože hospodársky rozvoj krajiny je mimoriadne dôležitý;

L.  keďže EÚ je zďaleka najväčším obchodným partnerom Severného Macedónska a predstavuje 75 % vývozu krajiny a 62 % jej dovozu, a poskytuje najväčšiu finančnú pomoc, pričom krajina využila od roku 2007 predvstupové financovanie EÚ vo výške viac ako 1,25 miliardy EUR;

M.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 tvrdo zasiahla hospodárstvo Severného Macedónska a opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu majú negatívny vplyv na vnútroštátny rozpočet;

N.  keďže EÚ ponúkla najväčšiu podporu Severnému Macedónsku na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 a mobilizovala 66 miliónov EUR na naliehavé zdravotné potreby a na hospodárske a sociálne oživenie po pandémii; keďže EÚ sprístupnila Severnému Macedónsku makrofinančnú pomoc vo výške 160 miliónov EUR;

O.  keďže EÚ zmobilizovala 3,3 miliardy EUR na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 na západnom Balkáne vrátane 38 miliónov EUR na okamžitú podporu odvetvia zdravotníctva, 467 miliónov EUR na budovanie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a na zmiernenie sociálno-ekonomického vplyvu, 750 miliónov na makrofinančnú pomoc, 385 miliónov EUR na podporu a reaktiváciu súkromného sektora a 1,7 miliardy EUR na zvýhodnené úvery od Európskej investičnej banky;

P.  keďže Severné Macedónsko zostáva naďalej jednou z hlavných tranzitných trás neregulárnej migrácie;

Q.  keďže regionálna spolupráca medzi krajinami západného Balkánu má zásadný význam pre udržanie a posilnenie ich stability a zlepšenie prosperity tohto regiónu; keďže dobré susedské vzťahy sú nevyhnutné pre pokrok Severného Macedónska v pristúpení k EÚ;

R.  keďže Dohoda z Prespy a Zmluva o dobrých susedských vzťahoch sú základné dohody, ktoré predstavujú model stability a zmierenia v celom regióne západného Balkánu a ktoré zlepšili ducha dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce;

S.  keďže Európska rada doteraz neschválila rokovací rámec pre Severné Macedónsko, čím ohrozila dôveryhodnosť Únie a znížila transformačnú silu EÚ na západnom Balkáne;

T.  keďže v marci 2020 sa po nadobudnutí platnosti historickej dohody z Prespy a Zmluvy o priateľstve medzi Severným Macedónskom a Bulharskom krajina stala 30. členským štátom NATO a EÚ sa rozhodla začať prístupové rokovania;

U.  keďže vstup do NATO v roku 2020 predstavuje jasný krok k väčšej stabilite, interoperabilite a integrácii obrany do euroatlantického spoločenstva, čím sa zlepší potenciál prípadného pristúpenia krajín k EÚ;

V.  keďže Konferencia o budúcnosti Európy môže pomôcť krajinám západného Balkánu v ich úsilí o pristúpenie k EÚ;

W.  keďže plnohodnotné členstvo Severného Macedónska v EÚ je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie;

1.  víta jasnú strategickú orientáciu Severného Macedónska a jeho záväzok k integrácii do EÚ, čo sa prejavuje pokračujúcou realizáciou reforiem súvisiacich s pristúpením a úsilím o riešenie bilaterálnych otázok so susednými krajinami;

2.  opakuje, že plne podporuje záväzok Európskej rady zo Solúna z roku 2003, podľa ktorého budúcnosť krajín západného Balkánu je v EÚ;

3.  vyzýva členské štáty EÚ, aby dodržali svoje záväzky a preukázali jasnú politickú vôľu, čo Rade umožní schváliť rokovací rámec a čo najskôr usporiadať prvú medzivládnu konferenciu so Severným Macedónskom, aby sa zabránilo ďalším oneskoreniam, čím sa potvrdí dôveryhodnosť, objektívnosť a spoľahlivosť prístupového procesu;

4.  pripomína členským štátom, že politika rozširovania sa musí riadiť objektívnymi kritériami a nesmú ju obmedzovať jednostranné záujmy; pripomína, že politika rozširovania EÚ je najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky Únie a že jej ďalšie oslabovanie by mohlo viesť k nestabilnej situácii v bezprostrednom susedstve EÚ;

5.  vyjadruje solidaritu s ľudom Severného Macedónska a považuje za dôležité zabezpečiť kontinuitu odhodlanej a aktívnej podpory macedónskeho napredovania na ceste k Európskej únii;

6.  víta skutočnosť, že Severné Macedónsko bude v roku 2023 vykonávať predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE);

7.  domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy by mala primerane zahŕňať a aktívne zapájať zástupcov Severného Macedónska a ďalších krajín západného Balkánu, a to na vládnej úrovni, ako aj na úrovni občianskej spoločnosti vrátane mládeže;

8.  nabáda orgány a politické strany Severného Macedónska, aby pokračovali v konsenzuálnom úsilí o posilnenie demokracie a transformačného procesu, pokračovali v boji proti korupcii a posilňovaní právneho štátu, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce a zároveň zlepšovali prostredie pre slobodu médií a občiansku spoločnosť;

9.  pripomína, že pokrok v prístupových rokovaniach v rámci revidovanej metodiky rozširovania naďalej závisí od trvalých, hĺbkových a nezvratných reforiem v základných oblastiach;

Právny štát

10.  zdôrazňuje prvoradý význam dodržiavania zásad právneho štátu prostredníctvom reforiem súdnictva a dôsledného stíhania korupcie na vysokých miestach a zločineckých sietí;

11.  vyzdvihuje pokrok dosiahnutý pri riešení „naliehavých reformných priorít“ a opatreniach nadväzujúcich na odporúčania Benátskej komisie a skupiny vysokých expertov pre systémové otázky právneho štátu;

12.  berie na vedomie prijatie právnych predpisov o predchádzaní korupcii a konfliktom záujmov, o lobingu, prístupe k informáciám, ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, prokuratúre a požaduje ich účinné a stabilné vykonávanie;

13.  berie na vedomie, že vláda prijala dva reformné plány, a to program Európa doma a akčný plán boja proti korupcii, ktorých cieľom je zefektívniť reformný program vo vybraných prioritných oblastiach v rámci základného tematického bloku revidovanej metodiky pristúpenia;

14.  pripomína, že sú potrebné dostatočné finančné a ľudské zdroje na zabezpečenie účinného a dôsledného odrádzania, prevencie, odhaľovania, aktívneho vyšetrovania a mechanizmov sankcií, pokiaľ ide o verejných činiteľov, a to prostredníctvom opatrení na riešenie konfliktov záujmov, lobizmu, etických kódexov a ochrany nahlasujúcich osôb;

15.  víta vytvorenie funkcie podpredsedu vlády pre boj proti korupcii a trestnej činnosti, udržateľný rozvoj a ľudské zdroje ako znak jasného politického záväzku prioritne riešiť tieto otázky;

16.  nalieha na účinné vykonávanie opatrení na zabezpečenie profesionálnosti, nezávislosti, integrity a zodpovednosti súdnictva a prokuratúry, a to aj prostredníctvom účinného vykonávania etických kódexov a prelomového zákona o prokuratúre, pričom treba zabezpečiť udržateľné riešenia v prípadoch úradu špeciálneho prokurátora a zodpovednosti za trestné činy vyplývajúce z rozsiahleho nezákonného odpočúvania; vyzýva na ďalšie úsilie vo všetkých súdnych inštitúciách s cieľom prispieť k obnoveniu dôvery verejnosti v súdnictvo;

17.  víta kroky na posilnenie nestrannosti, transparentnosti a zodpovednosti súdnictva prostredníctvom opatrení proaktívnej činnosti súdnej rady a vyzýva na účinné vykonávanie revidovaného zákona o rade prokurátorov; požaduje plné využívanie mechanizmov na konsolidovanie profesionality a integrity súdnictva prostredníctvom overovaní, finančných vyšetrovaní a konfiškácií majetku; vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným prístupom k spravodlivosti počas pandémie ochorenia COVID-19, nabáda orgány, aby urýchlili digitalizáciu súdnictva a súvisiacej administratívy;

18.  podporuje dokončenie inštitucionálnych reforiem a vykonávanie prebiehajúcich reforiem v sektoroch bezpečnosti a spravodajských služieb, zabezpečenie finančnej, operačnej a funkčnej nezávislosti novej národnej bezpečnostnej agentúry a operačnej technickej agentúry a zmysluplný parlamentný dohľad nad tajnými službami;

19.  požaduje sústavné proaktívne úsilie v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, a to systematickým spôsobom a prostredníctvom systematických preventívnych opatrení, finančného vyšetrovania, stíhania finančných trestných činov vrátane prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj prijatie primeraných sankcií; žiada, aby sa pokračovalo v úsilí o začatie operácií zameraných na rozloženie zločineckých sietí zapojených do rôznych foriem obchodovania, ako je obchodovanie so strelnými zbraňami, ľuďmi a drogami; naliehavo vyzýva krajinu, aby dosahovala ďalší súlad s acquis a aby vykonávala systematické finančné vyšetrovania a zintenzívnila identifikovanie, vysledovanie, zmrazovanie, konfiškáciu a riadenie nezákonných aktív;

20.  podporuje opatrenia na posilnenie novovytvoreného úradu pre vyhľadávanie majetku a na zlepšenie boja proti praniu špinavých peňazí a hospodárskej trestnej činnosti; požaduje zintenzívnenie spoločného úsilia v boji proti organizovanej, hospodárskej a počítačovej kriminalite, a to aj prostredníctvom lepšej koordinácie a partnerstva s Europolom;

21.  uznáva pokrok dosiahnutý pri riešení rozsiahlej korupcie, a to aj vďaka lepším výsledkom vo vyšetrovaní, stíhaní a riešení prípadov korupcie na vysokej úrovni, zneužívania úradného postavenia a nezákonného obohacovania; berie na vedomie význam posilnenej vedúcej úlohy komisie pre predchádzanie korupcii a význam spolupráce s ňou v tejto oblasti;

22.  naliehavo vyzýva generálnu prokuratúru, aby spracúvala závažné prípady a aby aktívne nadviazala na závažné prípady nahlásené protikorupčnými a audítorskými agentúrami, ako aj oznamovateľmi;

23.  naliehavo vyzýva orgány Severného Macedónska, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti radikalizácii a terorizmu a aby toto úsilie zintenzívnili a aby riešili otázku zahraničných teroristických bojovníkov prostredníctvom nepretržitej cezhraničnej výmeny informácií a intenzívnejšej spolupráce medzi bezpečnostnými agentúrami a organizáciami občianskej spoločnosti, náboženskými predstaviteľmi, miestnymi komunitami a vzdelávacími, zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami a prostredníctvom riadneho úsilia o reintegráciu;

Fungovanie demokratických inštitúcií

24.  pripomína, že konštruktívna opozícia má zásadný význam pre fungovanie Sobrania, Parlamentného zhromaždenia Severného Macedónska, a pre prijatie kľúčových právnych predpisov, ako je reformný proces súvisiaci s EÚ a NATO;

25.  vyzdvihuje zapojenie vládnucich a opozičných strán v Sobraní do kľúčových rozhodnutí v spoločnom národnom záujme; konštatuje, že intenzívnejší politický dialóg medzi všetkými politickými stranami je predpokladom dobrej správy vecí verejných a legislatívnej funkčnosti; vyzýva všetky strany v parlamente, aby boli naďalej konštruktívne, zdržali sa nacionalistických a štvavých slovných prejavov a aby sa v dobrej viere zapojili do politického dialógu, najmä pokiaľ ide o kľúčové zdravotné, hospodárske, sociálne a politické úsilie zamerané na riešenie krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19;

26.  zdôrazňuje význam procesu dialógu Jeana Monneta (JMD) pri budovaní dôvery, posilňovaní demokratickej kultúry a rozširovaní parlamentných kapacít uľahčovaním politického dialógu v rámci Sobranie; víta konštruktívne zapojenie viacerých strán do tohto dialógu a záväzok vykonávať jeho závery a zvolať jeho štvrté kolo;

27.  naliehavo vyzýva Sobranie, aby zlepšilo legislatívny proces obmedzením využívania zrýchlených postupov, zvýšením transparentnosti, zabezpečením včasného a inkluzívneho prístupu k informáciám o tvorbe práva a vykonávaním riadnych konzultácií a posúdení vplyvu; pripomína potrebu aktualizovať parlamentný rokovací poriadok na základe konsenzu s cieľom posilniť postavenie Sobrania a sprísniť mechanizmy legislatívneho dohľadu a kontroly rozpočtu; opätovne zdôrazňuje význam spolupráce s občianskou spoločnosťou a jej udržateľného financovania s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu verejných inštitúcií;

28.  berie na vedomie hladký priebeh parlamentných volieb 15. júla 2020 a pripomína, že ich právna stabilita bola napriek tomu oslabená častými revíziami právneho a regulačného rámca; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne vykonať zostávajúce odporúčania uvedené v záverečnej správe Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) vrátane včasného, inkluzívneho a komplexného preskúmania volebného zákona pred budúcimi voľbami, pričom je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť aktuálnosť a presnosť zoznamov voličov;

29.  požaduje dodatočné opatrenia na zlepšenie transparentnosti financovania politických strán a na zabezpečenie demokratických, konkurencieschopných a reprezentatívnych mechanizmov fungovania v rámci strany, a to vrátane riadneho nezávislého dohľadu; pripomína, že treba účinne vykonávať odporúčania štátneho kontrolného úradu;

30.  naliehavo vyzýva novú vládu, aby uprednostnila reformu verejnej správy tým, že pri vymenúvaní a povyšovaní vo verejných funkciách začlení a bude systematicky uplatňovať normy založené na zásluhách, že bude presadzovať kultúru transparentnosti, profesionálnej nezávislosti, zodpovednosti, integrity a spravodlivého rodového a etnického zastúpenia v rámci štátnej služby a štátnych podnikov a že zároveň zabezpečí primeranú ochranu oznamovateľov; požaduje dôkladné nadviazanie na odporúčania štátnej komisie pre predchádzanie korupcii;

31.  naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili plnú transparentnosť ďalším zlepšením prístupu k informáciám o ochorení COVID-19, zabezpečením pravidelných aktualizácií medzi agentúrami prostredníctvom otvoreného vládneho portálu údajov a plnej funkčnosti Agentúry na ochranu voľného prístupu k verejným informáciám;

32.  nabáda orgány, aby si vyžiadali a otvorili príslušné archívy juhoslovanskej tajnej služby; domnieva sa, že transparentný prístup k totalitnej minulosti vrátane otvorenia archívov tajných služieb je krok k ďalšej demokratizácii, zodpovednosti a inštitucionálnej sile tak v samotnej krajine, ako aj v regióne západného Balkánu ako celku;

33.  trvá na potrebe ďalších zlepšení v oblasti transparentnosti a viditeľnosti financovania EÚ, čím sa zabezpečí účinná kontrola, audit a následné opatrenia;

Základné práva

34.  vyjadruje podporu úsiliu o zabezpečenie inkluzívnych politík na ochranu základných slobôd a práv všetkých občanov s osobitným dôrazom na ženy, mládež, osoby so zdravotným postihnutím, etnické spoločenstvá, menšinové etnické skupiny, osoby LGBTQI+ a nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou; vyzýva orgány, aby zmiernili neprimerane škodlivý vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na spoločenstvá, ktoré nie sú väčšinové, a aby zintenzívnili boj proti nerovnosti;

35.  víta, že sa naďalej zaručuje sloboda náboženského vyznania, myslenia a svedomia a že vo všeobecnosti je diskriminácia na základe náboženského vyznania zakázaná;

36.  vyzýva vnútroštátny koordinačný orgán pre vykonávanie národného akčného plánu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby systematicky spolupracoval s organizáciami na podporu osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu ďalšej deinštitucionalizácie a zrušenia ustanovení, ktoré umožňujú nedobrovoľné odňatie slobody; zdôrazňuje, že na nutnú sociálnu ochranu a zabezpečenie dôstojných životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím sú potrebné primerané zdroje a infraštruktúra; víta národný akčný plán k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a pravidelné stretnutia vnútroštátneho koordinačného orgánu pre vykonávanie dohovoru;

37.  víta zvýšenú pozornosť začleňovaniu Rómov a financovanie politík začleňovania Rómov a naliehavo vyzýva orgány, aby zrýchlili tempo a zvýšili kapacitu vykonávania, koordinácie, monitorovania a využívania finančných prostriedkov, a to aj v oblasti bývania a aktívnych politík trhu práce, v súlade s Poznanským vyhlásením o integrácii Rómov z roku 2019 v rámci procesu rozširovania EÚ; nabáda orgány, aby zabezpečili bezproblémové vykonávanie zákona o osobách bez regulovaného občianskeho stavu a aby vyriešili problém Rómov, ktorí nemajú osobné doklady;

38.  so znepokojením konštatuje rozšírené nenávistné prejavy, a to aj v sociálnych médiách, najmä voči Rómom, LGBTI+ osobám a iným zraniteľným skupinám, krajinám a národnostiam; požaduje účinné vykonávanie príslušného regulačného rámca, zabezpečujúc jasné rozlíšenie medzi slobodnou verejnou diskusiou a nenávistnými prejavmi, hanobením alebo podnecovaním k násiliu a posilňujúc kapacity trestného stíhania v záujme ochrany pred trestnými činmi z nenávisti, nenávistnými prejavmi a rodovo motivovaným násilím; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi policajnej brutality voči zraniteľným komunitám;

39.  víta pozitívne kroky smerom k inštitucionálnej podpore pre presadzovanie ľudských práv LGBTI+ osôb, ale konštatuje, že diskriminácia komunity LGBTI+ osôb zostáva hlavným problémom a že prioritou by malo byť vykonávanie regulačného rámca zo strany štátnych inštitúcií; vyzýva na zintenzívnenie opatrení na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom páchaným z nenávisti voči LGBTI+ osobám a vyzýva na oznamovanie týchto trestných činov a zastavenie beztrestnosti;

40.  víta obnovené prijatie antidiskriminačných právnych predpisov všetkými politickými stranami a víta transparentný proces menovania komisie pre ochranu pred diskrimináciou, ktorá zabezpečí ochranu a začlenenie všetkých marginalizovaných skupín; nabáda Sobranie, aby prijalo právne predpisy, ktoré umožnia zjednodušený, transparentný a prístupný postup na právne uznanie rodu na základe sebaurčenia a zabránia diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; berie na vedomie usporiadanie historicky prvého dúhového pochodu v Skopje v júni 2019;

41.  žiada, aby sa pokračovalo v konštruktívnom úsilí o posilnenie všeobecne pokojných vzťahov medzi etnikami, o uznanie, ochranu a poskytovanie primeranej podpory všetkým spoločenstvám a ich kultúrnemu dedičstvu; požaduje ochranu práv menšinových spoločenstiev a ich primerané začlenenie a zastúpenie vo verejnom živote a médiách tým, že sa inštitúciám zodpovedným za politiky týkajúce sa menšín zabezpečia dostatočné ľudské a finančné zdroje, pričom sa v plnej miere využije posilnený mandát Agentúry pre realizáciu práv spoločenstiev s cieľom monitorovať a usmerňovať verejné inštitúcie pri dodržiavaní ich právnych záväzkov voči menšinám;

42.  vyzýva Severné Macedónsko, aby pokračovalo vo vykonávaní Ochridskej rámcovej dohody; podporuje opätovné preskúmanie zákona o používaní jazykov, a to v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie vypracovanými po konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami; víta vytvorenie agentúry a inšpektorátu, ktoré budú dohliadať na celkové vykonávanie zákona o používaní jazykov, a pripomína potrebu zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné vzdelávanie v menšinových jazykoch;

43.  vyzýva ministerstvo politického systému a vzťahov medzi spoločenstvami, aby pokročilo v sociálnej súdržnosti prostredníctvom vykonávania stratégie „jedna spoločnosť pre všetkých“, a naliehavo vyzýva orgány, aby sa zaoberali pretrvávajúcimi problémami diskriminácie, vylúčenia a nedostatočného zastúpenia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa všetkým menšinám, ktoré žijú v Severnom Macedónsku, poskytla primeraná podpora a aby žili bez zastrašovania či akejkoľvek diskriminácie;

44.  víta stabilné zlepšovanie verejných konzultácií a požaduje ďalší pokrok pri zabezpečovaní zmysluplného a včasného zapojenia občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov v rôznych oblastiach politiky, ako aj pri zabezpečovaní finančnej udržateľnosti mimovládneho sektora; konštatuje, že reštrukturalizácia rozpočtu by mala prejsť riadnymi konzultačnými procesmi a nemala by oslabovať udržateľnosť sektora občianskej spoločnosti;

45.  vyzýva Severné Macedónsko, aby zaručilo funkčnú nezávislosť orgánov pre základné práva, primerané prideľovanie finančných prostriedkov týmto orgánom a aby dokončilo transparentné, inkluzívne vymenovania ich členov založené na zásluhách, čím by sa prispelo k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv v krajine; víta vymenovanie nového ombudsmana a požaduje intenzívnejšiu spoluprácu s občianskou spoločnosťou; oceňuje posilnenie úradu ombudsmana a naliehavo vyzýva orgány, aby zintenzívnili vykonávanie jeho odporúčaní; víta vytvorenie mechanizmu externého policajného dohľadu v úrade ombudsmana a žiada, aby sa pokračovalo v úsilí o riešenie problému beztrestnosti polície systematickým vykonávaním bezpečnostných opatrení proti zlému zaobchádzaniu zo strany polície, využívaním skutočne nezávislých vyšetrovateľov a zlepšenými mechanizmami na monitorovanie polície;

46.  víta nedávnu aktualizáciu zákona o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o ochrane pred týmto násilím; naliehavo vyzýva orgány, aby účinne vykonávali tieto právne predpisy a predchádzali rodovo motivovanému násiliu a násiliu páchanému na deťoch tým, že poskytnú ochranu vytvorením účinného mechanizmu zhromažďovania dôkazov a stíhania páchateľov; zdôrazňuje význam preventívnych opatrení a ochranu a podporu obetí rodovo motivovaného násilia a domáceho zneužívania, ktoré pandémia ochorenia COVID-19 ešte zhoršila;

47.  naliehavo vyzýva Severné Macedónsko, aby zvýšilo úsilie zamerané na rodovú rovnosť a práva žien, a to aj uprednostňovaním uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a intenzívnejšej spolupráce s občianskou spoločnosťou, najmä s organizáciami žien;

48.  vyzýva zákonodarcov a všetky politické strany Severného Macedónska, aby podnikli kroky na zlepšenie zastúpenia žien vo všetkých rozhodovacích pozíciách obsadených na základe voľby alebo vymenovania, a to v súlade s pozitívnymi trendmi v parlamentnom zastúpení umožnenými povinnými rodovými kvótami; nabáda orgány, aby ďalej riešili nedostatočné uplatňovanie práv pracovníčok, rodovú nerovnováhu a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov na trhu práce, aby prijali opatrenia týkajúce sa rodových stereotypov, diskriminácie v právnych ustanoveniach týkajúcich sa materskej dovolenky a obťažovania na pracovisku a aby zabezpečili primerané kapacity starostlivosti o deti;

49.  víta úsilie krajiny o zlepšenie spolupráce pri riadení neregulárnej migrácie, ochrany hraníc a riešení základných potrieb utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov; požaduje ďalšie posilnenie medzinárodnej ochrany pre osoby v núdzi a predchádzanie porušovaniu medzinárodného práva, ako sú údajné navrátenia migrantov; vyzýva orgány, aby zaviedli aktívny monitorovací mechanizmus a prijali potrebné kroky na zabránenie takémuto porušovaniu medzinárodného práva; zdôrazňuje, že príspevok Severného Macedónska k ochrane vonkajších hraníc Európskej únie má kľúčový význam, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu ochrany hraníc v tomto regióne; berie na vedomie pokrok dosiahnutý v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu a pripomína potrebu vytvoriť životaschopný mechanizmus riadenia neregulárnych migračných tokov a boja proti prevádzačským sieťam, keďže krajina sa nachádza na jednej z hlavných migračných tranzitných trás; berie na vedomie prebiehajúcu spoluprácu a podporuje dokončenie dohody o štatúte s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorá by uľahčila lepšiu ochranu hraníc a boj proti cezhraničnej trestnej činnosti pri plnom dodržiavaní základných práv; nabáda krajinu, aby prikročila k prijatiu stratégie integrácie migrantov vrátane reintegrácie navrátilcov;

Médiá

50.  berie na vedomie, že všeobecne priaznivé prostredie pre slobodu prejavu a nezávislosť médií sa musí ďalej posilniť lepším právnym rámcom, samoreguláciou a transparentnosťou vlastníctva a reklamného trhu, pričom zároveň treba zvýšiť finančnú udržateľnosť a nestrannosť verejných a súkromných médií, zabezpečiť rozpočtové financovanie médií založené na pravidlách, transparentnosť a zníženie objemu politickej reklamy, čím sa zaručí spravodlivá hospodárska súťaž a nezávislé redakčné politiky;

51.  naliehavo vyzýva orgány, aby urýchlene realizovali systémové reformy médií, ktoré by oživili hospodársku súťaž, zvýšili nezávislosť a kapacitu verejnoprávneho vysielateľa a regulačného orgánu pre médiá a podporili investigatívnu žurnalistiku;

52.  berie na vedomie kroky prijaté na zlepšenie samoregulácie médií prostredníctvom registra profesionálnych online médií a zlepšením profesijných noriem prostredníctvom charty pracovných podmienok novinárov a návrhu spravodlivej pracovnej zmluvy pre digitálne médiá;

53.  nalieha na prijatie opatrení na zabezpečenie finančnej a prevádzkovej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa a Agentúry pre audiovizuálne mediálne služby; oceňuje úsilie agentúry monitorovať transparentnosť vlastníctva médií a riešiť prípady nenávistných prejavov, diskriminácie a hrozieb voči reportérom;

54.  nabáda všetkých aktérov v politickom a mediálnom priestore, aby zostali inkluzívni, čím sa zabezpečí spravodlivé zastúpenie všetkých relevantných politických názorov s cieľom pomôcť občanom prijímať spravodlivé a informované demokratické rozhodnutia;

55.  podporuje ďalšie zlepšovanie právneho rámca, zabezpečenie účinných opatrení na zvýšenie bezpečnosti novinárov a boj proti beztrestnosti trestných činov proti reportérom; požaduje účinné vyšetrovanie fyzických hrozieb a verbálnych útokov voči pracovníkom v oblasti médií;

56.  vyjadruje znepokojenie nad dezinformačnými a zahraničnými zasahujúcimi kampaňami zameranými na zvyšovanie etnického napätia, poškodenie medzinárodných vzťahov a dobrej povesti krajiny, narušenie verejnej mienky a volebného procesu a vážne ohrozenie slobody médií, demokratických spoločností a inštitúcií, základných práv a slobôd a právneho štátu;

57.  poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť slobodu médií a podporovať kvalitnú žurnalistiku a mediálnu gramotnosť v záujme boja proti rozšíreným dezinformáciám, falošným správam, nacionalistickým a nenávistným prejavom; zdôrazňuje, že je potrebné vyšetrovať pôvod dezinformačných kampaní a zahraničného zasahovania do médií; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zlepšili koordináciu a strategicky riešili dezinformácie a hybridné hrozby, ktoré sa snažia oslabiť európsku perspektívu v celom regióne; vyzýva na vytvorenie centra excelentnosti zameraného na Balkán s cieľom bojovať proti dezinformáciám;

Sociálne a hospodárske reformy

58.  berie na vedomie škodlivý hospodársky a sociálny vplyv ochorenia COVID-19 a vyjadruje podporu celému radu opatrení, ktoré boli prijaté na zmiernenie tohto vplyvu; naliehavo vyzýva orgány, aby plne využívali pokračujúcu podporu EÚ v súvislosti s ochorením COVID-19 a súvisiace mechanizmy a aby využili príležitosti, ktoré ponúka Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorý je zameraný na priblíženie regiónu k jednotnému trhu EÚ; víta okamžitú podporu zdravotníctva vo výške 4 milióny EUR a podporu sociálnej a hospodárskej obnovy vo výške 62 miliónov EUR, ktoré EÚ poskytla Severnému Macedónsku na začiatku pandémie a ktoré doplnil balík makrofinančnej pomoci vo výške 160 miliónov EUR v úveroch;

59.  víta balík grantov v hodnote 70 miliónov EUR z nástroja predvstupovej pomoci II (IPA II) na financovanie prístupu partnerov zo západného Balkánu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili dostatočné množstvo vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre občanov všetkých krajín západného Balkánu; podporuje regionálnu spoluprácu v oblasti zdravia, najmä v oblasti cezhraničných chorôb, s cieľom zmierniť zaťaženie v regióne;

60.  nabáda vládu, aby uprednostňovala opatrenia zamerané na zmiernenie hospodárskeho poklesu a riešenie štrukturálnych potrieb – ako sú nedostatky vo vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj odliv kvalifikovaných pracovníkov a nedostatok investícií do infraštruktúry – posilnenie diverzifikácie, hospodárskej súťaže a digitalizácie a riešenie problému neformálnej ekonomiky; pripomína význam posilnenia konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP);

61.  berie na vedomie úsilie vlády o zavedenie zákona o minimálnej mzde a rozšírenie pôsobnosti sociálnej pomoci; nabáda orgány, aby zmodernizovali daňový zákonník, zlepšili kapacitu, personálne obsadenie, pracovné podmienky v systémoch verejnej zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia, ako aj prístup k nim; naliehavo vyzýva na prijatie cielených opatrení na riešenie problému chudoby detí a energetickej chudoby, ktorý pandémia ešte zhoršila;

62.  vyzýva na zintenzívnenie sociálnych a