Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2019/2236 zo 16. decembra 2019, ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Stredozemnom mori a Čiernom mori(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike(2),

–  so zreteľom na cieľ OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 14 týkajúci sa života pod vodou,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/982 z 5. júna 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(5) (smernica o biotopoch),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 11. marca 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 768/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1005/2008 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o kontrolu rybárstva(8),

–  so zreteľom na strednodobú stratégiu GFCM (2017 – 2020) pre udržateľný rybolov v Stredozemnom mori a Čiernom mori a rozhodnutie GFCM týkajúce sa novej stratégie na obdobie 2021 – 2025,

–  so zreteľom na rozhodnutie GFCM o spoločnom rozvoji novej stratégie pre rybolov a akvakultúru v Stredozemnom a Čiernom mori“ na roky 2021 – 2025, ktoré bolo prijaté na zasadnutí na vysokej úrovni 3. novembra 2020,

–  so zreteľom na návrhy Komisie týkajúce sa Európskej zelenej dohody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030,

–  so zreteľom na vyhlásenia ministrov o Spoločnom námornom programe v oblasti Čierneho mora prijaté na zasadnutiach konaných 31. mája 2018 v Burgase a 9. mája 2019 v Bukurešti, ktoré podpísalo všetkých šesť pobrežných čiernomorských štátov,

–  so zreteľom na chartu Organizácie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora, ktorej cieľom je zlepšiť politický dialóg a početné politiky v oblasti ochrany životného prostredia a výmeny štatistických údajov,

–  so zreteľom na strategický výskumný a inovačný program pre Čierne more, ktorý bol spustený v roku 2019 a ktorého cieľom je podporiť spoločnú víziu produktívneho, zdravého, odolného a udržateľného Čierneho mora do roku 2030,

–  so zreteľom na vyhlásenia prijaté na konferenciách na vysokej úrovni o rybolove a akvakultúre v Čiernom mori, ktoré sa konali v roku 2016 v Bukurešti a v roku 2018 v Sofii (sofijské ministerské vyhlásenie),

–  so zreteľom na konferencie zainteresovaných strán na vysokej úrovni venované modrému hospodárstvu v Čiernom mori, ktoré sa konali v Bukurešti (2014), Sofii (2015), Odese (2016) a Batumi (2017),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením z roku 1992 (Bukureštský dohovor) a jeho protokoly, ktorých zmluvnými stranami sú Bulharsko a Rumunsko a v prípade ktorého má Európska únia štatút pozorovateľa, a taktiež so zreteľom na činnosť Komisie pre ochranu Čierneho mora pred znečistením vyplývajúcu z tohto dohovoru,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zo 7. apríla 1993 o ochrane Čierneho mora,

–  so zreteľom na integrovaný monitorovací a hodnotiaci program Komisie pre ochranu Čierneho mora pred znečistením na roky 2017 – 2022 (BSIMAP 2017 – 2022),

–  so zreteľom na projekt BlackSea4Fish, ktorý má finančnú podporu EÚ a ročný rozpočet vo výške približne 1 100 000 EUR na zabezpečenie udržateľného hospodárenia s populáciami rýb v Čiernom mori,

–  so zreteľom na odporúčanie GFCM z roku 2018 o regionálnom výskumnom programe pre lov rapany oranžovej v Čiernom mori, ktorého cieľom je stanoviť odhad rozloženia, početnosti, veľkosti a vekovej štruktúry populácie rapany oranžovej v zúčastnených krajinách (Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Gruzínsko a Ukrajina),

–  so zreteľom na správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo, zriadeného v rámci Komisie, z 11. decembra 2020 s názvom Posúdenie ukazovateľov rovnováhy v kľúčových segmentoch flotily a revízia vnútroštátnych správ o úsilí členských štátov o dosiahnutie rovnováhy medzi kapacitou flotíl a rybolovnými možnosťami,

–  so zreteľom na správu tematickej sekcie B Európskeho parlamentu z roku 2010 o rybolove v Čiernom mori,

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý v roku 1995 vypracovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo,

–  so zreteľom na správy regionálnej iniciatívy EÚ a Rozvojového programu OSN (projekty EMBLAS-I a EMBLAS-II), ktoré pomohli posilniť kapacity troch krajín (Gruzínsko, Ukrajina a Rusko) v oblasti biologického a chemického monitorovania kvality vody v Čiernom mori v súlade s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa vody a ktoré boli implementované v rokoch 2013 a 2014 (EMBLAS-I) a 2014 a 2018 (EMBLAS-II),

–  so zreteľom na odporúčanie GFCM z roku 2009 o zostavení zoznamu plavidiel, o ktorých sa predpokladá, že vykonávali NNN (nezákonný, nenahlásený a neregulovaný) rybolov v oblasti pôsobnosti GFCM,

–  so zreteľom na regionálnu databázu GFCM obsahujúcu informácie o vnútroštátnych právnych predpisoch (GFCM-Lex), čo je online platforma, ktorá v súčasnosti zahŕňa vnútroštátne právne predpisy o ochrane živých morských zdrojov a ekosystémov v troch krajinách GFCM a ktorú chce GFCM v budúcnosti rozšíriť na celú oblasť pôsobnosti GFCM (vrátane Čierneho mora),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť z roku 1979 (Bernský dohovor), Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov z roku 1979, Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín z roku 1973, Dohovor o biologickej diverzite z roku 1992 a celoeurópsky akčný plán na ochranu jesetera prijatý v roku 2018 v rámci Bernského dohovoru,

–  so zreteľom na správu GFCM z roku 2020 o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o téme Viac rýb v moriach? Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vrátane oblastí obnovy rýb a chránených morských oblastí(10),

–  so zreteľom na čiernomorský asistenčný mechanizmus, ktorého cieľom je poskytovať usmernenia a podporu vládam, súkromným investorom, obchodným a priemyselným združeniam, výskumným inštitúciám, univerzitám a širokej verejnosti, pokiaľ ide o príležitosti zapojiť sa do námorných aktivít modrého hospodárstva v čiernomorskom regióne,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ Čiernomorská synergia a tri správy Komisie o implementácii Čiernomorskej synergie z 19. júna 2008 (COM(2008)0391), 20. januára 2015 (SWD(2015)0006) a 5. marca 2019 (SWD(2019)0100),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá je okrem iného zameraná na uľahčenie a koordináciu kľúčových otázok, ako je biodiverzita a sociálno-ekonomický rozvoj v krajinách v povodí Dunaja,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0170/2021),

A.  keďže Čierne more je polouzavreté more, ktoré je spojené s oceánom len prostredníctvom Stredozemného mora cez Marmarské more a Egejské more a obklopuje ho šesť krajín (Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Gruzínsko, Ukrajina, Rusko), z ktorých sú len dve členským štátom EÚ (Bulharsko a Rumunsko);

B.  keďže Čierne more prešlo od 60. rokov 20. storočia dramatickými environmentálnymi zmenami vyplývajúcimi z pôsobenia faktorov, ako sú eutrofizácia, zavedenie inváznych druhov a nadmerný rybolov;

C.  keďže zmena environmentálneho režimu v Čiernom mori bola vyvolaná úbytkom hlavných predátorov v pelagickej potravovej sieti a následným znížením planktónom sa živiacich rýb;

D.  keďže Čierne more má významnú anoxickú vrstvu (87 %) a keďže jeho oxygénová vrstva sa za posledných 20 rokov zmenšila o 20 až 25 metrov; keďže v dôsledku činnosti človeka, napr. znečisťovania, ničenia biotopov a nadmerného rybolovu, došlo v 80. rokoch minulého storočia k vážnej degradácii ekosystému v Čiernom mori; keďže s výnimkou niekoľkých anaeróbnych baktérií nie je v hĺbkach 50 – 200 m žiadny morský život;

E.  keďže osem druhov lovených v Čiernom mori má pre odvetvie rybolovu veľký význam [sardela európska (Engraulis encrasicolus), šprota severná (Sprattus sprattus), stavrida stredomorská (Trachurus mediterraneus), kalkan veľký (Scophthalmus maximus), treska merlang (Merlangius merlangus), sultánka pruhovaná (Mullus barbatus), rapana oranžová (Rapana venosa), ostroň bieloškvrnitý (Squalus acanthias)], z ktorých väčšina je súčasťou spoločne využívaných populácií, pričom dva druhy podliehajú kvótam, a to šprota červená so samostatnou kvótou a kalkan veľký, ktorého celkovo povolenú kvótu výlovu stanovuje GFCM; keďže iné druhy, ako je ostroň bieloškvrnitý (druh žraloka), treska merlang a sardela, stále nie sú chránené; keďže kvóta na šprotu severnú na roky 2020 – 2022 je rovnaká ako v roku 2011, a to 11 445 ton ročne pre EÚ (8 032,5 ton pre Bulharsko a 3 442,5 ton pre Rumunsko), zatiaľ čo kvóta EÚ na kalkana veľkého sa zvýšila zo 114 na 150 ton ročne a je rovnomerne rozdelená medzi Bulharsko a Rumunsko;

F.  keďže systém maximálnych udržateľných výnosov pre hospodársky významné druhy v krajinách Čierneho mora bude prospešný z hľadiska biodiverzity, ako aj udržateľnosti rybolovného odvetvia v strednodobom i dlhodobom horizonte; keďže Rumunsko zaviedlo vnútroštátnu kvótu pre druhy iné ako uvedené dva druhy podliehajúce kvótam na úrovni EÚ, a to pre rapanu oranžovú, slávku čiernomorskú (Mytilus galloprovincialis), býčka (Ponticola cephalargoides), venušku (Chanelea gallina), tresku merlang a ostroňa bieloškvrnitého;

G.  keďže podľa údajov za rok 2018 je ročná spotreba rýb na obyvateľa v Bulharsku (7,00 kg) a v Rumunsku (7,99 kg) podstatne nižšia ako priemer EÚ (24,36 kg), čo možno vnímať ako príležitosť pre rast miestneho odvetvia rybolovu;

H.  keďže v priemere 91 % rybárskych flotíl všetkých šiestich pobrežných krajín loviacich v Čiernom mori pozostáva z malých plavidiel; keďže do tejto kategórie patrí takmer 95 % bulharskej flotily a 87 % rumunskej flotily;

I.  keďže podľa GFCM má maloobjemový sektor v Čiernom mori značný vedľajší úlovok zraniteľných druhov žralokov a rají a morských cicavcov, ako sú delfíny a sviňuchy;

J.  keďže maloobjemový rybolov je pre región Čierneho mora a dolného povodia Dunaja charakteristický;

K.  keďže v Čiernom mori lovia plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a pobrežné štáty majú slabú schopnosť monitorovania rybolovných operácií; keďže podľa najnovších dostupných údajov GFCM zo 4. – 8. novembra 2019 bolo 65 plavidiel identifikovaných ako plavidlá vykonávajúce NNN rybolov;

L.  keďže z fondu ENRF sa na obdobie 2014 – 2020 Bulharsku pridelilo viac než 88 miliónov EUR a Rumunsku viac než 168 miliónov EUR; keďže podľa najnovších dostupných informácií z 31. decembra 2020 patrí miera čerpania oboch krajín medzi najnižšie v EÚ, pričom Bulharsko vynaložilo len 36,34 % pridelených finančných prostriedkov a Rumunsko len 33,72 %; keďže nižšia miera čerpania by sa mohla premietnuť do nevyužitých príležitostí pre rybárske komunity v týchto krajinách;

M.  keďže Poradná rada pre Čierne more vykonáva činnosť a zúčastňuje sa na príprave politík Únie týkajúcich sa rybolovu v Čiernom mori; keďže riadenie rybárstva v Čiernom mori vykonáva GFCM;

N.  keďže Komisia pre ochranu Čierneho mora pred znečistením koná na základe mandátu krajín ležiacich na pobreží Čierneho mora (Bulharsko, Gruzínsko, Rumunsko, Rusko, Turecko a Ukrajina), ktoré podpísali a krátko nato ratifikovali Bukureštský dohovor; keďže tento dohovor vyžaduje, aby všetky zmluvné strany predchádzali znečisteniu v Čiernom mori a obmedzovali a kontrolovali ho s cieľom chrániť a zachovať toto morské prostredie;

O.  keďže zmena klímy prispieva k zvýšeniu teploty vzduchu v čiernomorskom regióne, čo má vplyv na teplotu mora a následne aj na biodiverzitu a morské druhy; keďže táto zmena vplýva aj na rybolov, pretože zasahuje zdroje, od ktorých je toto odvetvie závislé;

P.  keďže Komisia navrhla Európsku zelenú dohodu a stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktoré tvoria základ pre legislatívne balíky, ktorými sa mení acquis communautaire v oblasti životného prostredia; keďže by sa tým vytvorili nové príležitosti a opatrenia na lepšie začlenenie environmentálnych aspektov do odvetvových politík, obnovu druhov a biotopov a podporu investícií a politík šetrnejších k životnému prostrediu;

Q.  keďže Čierne more sa vyznačuje charakteristikami, ako napr. veľké úmorie, v dôsledku ktorých existuje v tejto oblasti obzvlášť veľké riziko znečistenia morským odpadom a hromadenia mikroplastov; keďže podľa správy vypracovanej v rámci projektu EMBLAS-Plus týkajúcej sa Čierneho mora sa v tejto oblasti hromadí takmer dvakrát toľko odpadu ako v Stredozemnom mori, čo má bezpochyby dôsledky na biodiverzitu, populácie rýb a odvetvie rybolovu;

R.  keďže v Čiernom mori žijú tri endemické poddruhy veľrybotvarých cicavcov, a to čiernomorský delfín obyčajný (Delphinus delphis ponticus), čiernomorský delfín skákavý (Tursiops truncatus ponticus) a čiernomorská sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena relicta), pričom všetky majú štatút ohrozeného druhu a na dva z nich (čiernomorský delfín skákavý a čiernomorská sviňucha tuponosá) sa vzťahuje smernica o biotopoch; keďže vo všetkých troch prípadoch ide o mäsožravce, ktoré sa živia predovšetkým rybami;

S.  keďže rapana oranžová sa považuje za invázny druh, ktorý nemá v Čiernom mori prirodzeného nepriateľa, čo predstavuje vážnu hrozbu pre populácie iných organizmov; keďže sa zároveň stala dôležitým zdrojom príjmov a je cieľovým druhom komerčných rybárskych plavidiel;

T.  keďže z hľadiska toku vody závisí ekosystém Čierneho mora od veľkých európskych riek, ako je Dunaj; keďže v dôsledku tejto závislosti vzniká úzke prepojenie medzi ekologickým stavom Dunaja a iných riek a ekologickým stavom Čierneho mora; keďže tieto rieky prenášajú veľké množstvá prírodného a antropogénneho odpadu z vnútrozemských zdrojov; keďže Dunaj, ako aj Čierne more poskytujú biotop niektorým druhom vrátane jesetera (Acipenseriformes) alózy neškvrnitej (Alosa immaculata);

U.  keďže v dôsledku faktorov, ako sú degradácia biotopu týchto druhov, narušenie ich migračných trás, nadmerný rybolov z dôvodu kaviáru či mäsa a znečistenie, sú jesetery v Dunaji a Čiernom mori na pokraji vyhynutia; keďže z dôvodu drastického zníženia počtu neresiacich sa jeseterov je prirodzené rozmnožovanie tohto druhu v súčasnosti len veľmi zriedkavé; keďže v Dunaji i v Čiernom mori kedysi žili veľké populácie jesetera;

V.  keďže dramatický pokles počtu neresiacich sa jedincov, ktorý je spojený s poklesom populácie, vedie k zlyhaniu prirodzenej reprodukcie, pretože sa znižuje šanca, že zostávajúce samce a samice jesetera sa stretnú a budú neresiť;

W.  keďže z údajov výskumných ústavov vyplýva, že populácie jeseterovitých druhov sú fragmentované, niektoré generácie úplne chýbajú a prirodzená reprodukcia jeseterovitých druhov je nedostatočná, počet dospelých jedincov migrujúcich do Dunaja na reprodukciu je extrémne nízky a päť druhov jesetera [jeseter malý (Acipenser ruthenus), jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii), jeseter hviezdnatý (Acipenser stellatus), jeseter veľký (Acipenser sturio) a vyza veľká (Huso huso)] je na pokraji vyhynutia, pričom jeseter hladký (Acipenser nudiventris) je už považovaný za vyhynutý druh;

X.  keďže rybárske odvetvie EÚ už v súčasnosti uplatňuje prísne normy, ktoré treba preskúmať a prispôsobiť tak, aby sa zabezpečila environmentálna a sociálna udržateľnosť v celom hodnotovom reťazci vrátane pracovných práv a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a aby sa zaručilo poskytovanie vysoko kvalitných produktov rybárstva;

Y.  keďže odvetvie rekreačného rybolovu môže ponúkať príležitosti, ako je napríklad diverzifikácia činností alebo príjmov, pričom je zlučiteľné s environmentálnymi cieľmi, pretože ide o veľmi selektívnu formu rybolovu;

Z.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 má vážny vplyv na odvetvie rybolovu v Čiernom mori; keďže z analýz vyplynulo, že odvetvie čiernomorského rybolovu počas pandémie drasticky utrpelo, pričom produkcia spočiatku klesla o približne 75 % a aktivita plavidiel sa znížila až o 80 %;

AA.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na význam rybolovu a akvakultúry pri zabezpečovaní prístupu k potravinám;

Stav populácií hospodársky významných druhov v Čiernom mori

1.  zdôrazňuje, že oblasť Čierneho mora má veľký strategický a geopolitický význam, čo vyplýva okrem iného z veľmi špecifických environmentálnych podmienok, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, individuálny prístup, ambiciózne environmentálne normy a kolektívne opatrenia zamerané na dosiahnutie udržateľného modrého hospodárstva a rastu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilňovať a prehlbovať spoluprácu medzi krajinami na čiernomorskom pobreží s cieľom efektívne hospodáriť s populáciami rýb a čeliť výzvam, a to aj prostredníctvom GFCM; v tejto súvislosti požaduje regionálny plán kapacity, ktorý zabezpečí primeranú rovnováhu medzi dostupnými prírodnými zdrojmi, environmentálnu bezpečnosť a zachovanie kapacity flotíl všetkých krajín ležiacich na pobreží Čierneho mora;

2.  poukazuje na to, že potreba spoločného prístupu k otázkam rybolovu v Čiernom mori, ako je udržateľnosť morských zdrojov, zlepšenie zberu údajov a boj proti NNN rybolovu, už bola zdôraznená v sofijskom ministerskom vyhlásení zo 7. júna 2018; vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu o vykonávaní sofijského ministerského vyhlásenia;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že v čiernomorskom regióne je potrebná rovnocenná spolupráca v oblasti riadenia rybárstva, a to vzhľadom na spoločne využívané populácie a globálne výzvy, ktoré presahujú štátne hranice;

4.  poukazuje na to, že v prípade Stredozemného mora a Čierneho mora boli všetky okrem jedného zo 65 segmentov flotily, pre ktoré bolo možné vypočítať tzv. ukazovateľ udržateľného rybolovu, v roku 2018 nevyvážené;

5.  zdôrazňuje význam presadzovania opatrení na podporu zberu a spracovania vedeckých údajov;

6.  naliehavo požaduje začlenenie všetkých čiernomorských krajín do projektu GFCM-Lex s cieľom uľahčiť spoločné hospodárenie s populáciami rýb a lepšiu a rýchlejšiu koordináciu;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že po desaťročiach stále sa zvyšujúceho zásahu človeka do ekosystémov a rybolovných zdrojov Čierneho mora a Dunaja z najnovších údajov vyplýva, že za udržateľne využívanú sa považuje len jedna populácia (šprota) a že ostatné populácie rýb sú lovené nadmerne, a to do tej miery, že niektoré z nich sú takmer vyčerpané; poznamenáva, že v posledných rokoch došlo k určitému pozitívnemu vývoju v súvislosti s niektorými populáciami, napríklad kalkanom veľkým, v prípade ktorých sa celková povolená kvóta výlovu na roky 2020 – 2022 zvýšila, avšak vo všeobecnosti zatiaľ v Čiernom mori nedošlo k výraznému zlepšeniu; zdôrazňuje, že každý vývoj populácií kalkana veľkého a šproty v Čiernom mori musí byť sprevádzaný trvalými ochrannými opatreniami, ako sú plány hospodárenia;

8.  uznáva úlohu správnych orgánov v celej čiernomorskej oblasti, ktoré uplatňujú rôzne politiky, vykonávajú monitorovanie, kontrolu a udržateľné hospodárenie a prispievajú k zlepšeniu udržateľnosti odvetvia rybolovu;

9.  vyzýva bulharské a rumunské orgány, aby pomohli odvetviu poskytnutím zdrojov osobitne zameraných na zlepšenie selektívnosti rybárskych plavidiel prostredníctvom kvalitnejších sietí s okami; domnieva sa, že takýmto cieleným opatrením sa znížia množstvá a druhy nežiaducich vedľajších úlovkov;

10.  žiada, aby sa inštitucionálny a ľudský kapitál krajín ležiacich na čiernomorskom pobreží pri vykonávaní spoločného výskumu a aplikovaných činností zameraných na zlepšenie biologických zdrojov Čierneho mora a populácií hospodársky významných druhov;

11.  zdôrazňuje, že pre čiernomorský región je zásadným problémom nedostatok náležitých informácií o rybolovnej činnosti, množstve úlovkov, ich zložení a vplyve rybolovu na súčasný stav populácií rýb; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa poskytol dostatočný objem finančných prostriedkov pre vedecké subjekty, ktoré skúmajú populácie druhov rýb žijúcich v Čiernom mori vrátane migrujúcich druhov, ako sú jeseter a alóza neškvrnitá, ohrozené veľrybotvaré cicavce a iné druhy morských živočíchov (rapana oranžová, slávky atď.), ako aj súvisiace parametre morského ekosystému; požaduje, aby členské štáty intenzívnejšie spolupracovali v otázkach kontroly s využitím príslušných digitálnych technológií a osobitných povinných vedeckých nástrojov, ako sú palubné kamery alebo povinné palubné systémy pozorovania, ak je to vhodné a v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ;

12.  víta regionálny výskumný program týkajúci sa populácie rapany oranžovej, ktorý iniciovala GFCM, pretože uľahčí dosiahnutie konsenzu o tomto druhu; domnieva sa, že to prispeje k rozvoju využívania zdrojov na základe vedeckých poznatkov, ktoré by mohlo komunitám priniesť sociálno-ekonomické zisky a pre čiernomorský ekosystém znamenať environmentálne prínosy, pretože by sa obmedzil vplyv tohto invázneho druhu;

13.  zdôrazňuje význam zavedenia politiky nulovej tolerancie voči NNN rybolovu v Čiernom mori; víta úsilie GFCM v tomto ohľade a naliehavo vyzýva všetky pobrežné štáty, aby vyvinuli a spojili úsilie o ukončenie NNN rybolovu vo svojich vodách;

14.  naliehavo vyzýva všetky pobrežné štáty, aby podporovali udržateľný rybolov, čo okrem iného zahŕňa boj proti nadmernému rybolovu a/alebo odstránenie vedľajších úlovkov ohrozených druhov, ako je jeseter, alóza a ďalšie;

15.  naliehavo vyzýva všetky medzivládne inštitúcie a orgány, aby okrem iného spolu so všetkými čiernomorskými pobrežnými štátmi podporovali a monitorovali svoje rybolovné zdroje a v súlade so svojimi záväzkami si dôsledne a inkluzívne vymieňali údaje o týchto zdrojoch s cieľom zabezpečiť dobrý stav ekosystémov týchto morských biotopov;

16.  pripomína, že zásadný význam pre úspech riadneho riadenia rybárstva v Čiernom mori majú spoľahlivé oficiálne štatistické údaje, ktoré sa pravidelne zbierajú prostredníctvom metodiky harmonizovanej medzi všetkými pobrežnými štátmi, pravidelné monitorovanie a spoločné regulačné opatrenia; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, ako aj v spolupracujúcich krajinách, aby uskutočňovali pravidelný a dôkladný prieskum svojich rybolovných zdrojov, pre ktoré má rozhodujúci význam vnútroštátne financovanie a pomoc;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť spoluprácu jednotlivých čiernomorských pobrežných štátov v oblasti komunikácie na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa dosiahol spoločný a koherentný prístup k hospodáreniu s populáciami rýb;

18.  pripomína potenciál nových technológií a vysokú pridanú hodnotu, ktorú môžu znamenať pre výskum a plánovanie riadenia rybárstva; pripomína, že z ENRF sa financujú projekty, ktorých cieľom je okrem iného mapovať morské dno a vykonávať jeho prieskum, ako aj skúmať prítomnosť plastov v ňom;

19.  naliehavo vyzýva štáty ležiace na pobreží Čierneho mora, aby investovali do digitalizácie štatistík a údajov o populáciách rýb v čiernomorskej oblasti, vďaka čomu bude možné hospodáriť s týmito populáciami lepším a udržateľnejším spôsobom; požaduje spoločnú metodiku predkladania a využívania týchto údajov;

20.  vyzýva rybársky priemysel v regióne, aby zvážil využívanie podhodnocovaných a nevyužitých populácií rýb, ktoré sú tiež zdrojom bielkovín;

21.  vyzýva vedecké obce v členských štátoch, aby preskúmali potenciál prostredia bez obsahu kyslíka;

22.  zdôrazňuje úlohu mimovládneho sektora v rozhodovacom procese vo vzťahu k Čiernemu moru; odporúča vytvorenie mechanizmu, ktorým by sa do tohto procesu zapojil aj mimovládny sektor;

23.  víta podporu, ktorá bola odvetviu rybolovu a akvakultúry poskytnutá prostredníctvom programov ENRF s cieľom zmierniť škodlivé účinky pandémie ochorenia COVID-19 na miestne odvetvie rybolovu; pripomína však, že túto podporu nemohli využiť všetky dotknuté zainteresované strany, a to z dôvodu administratívnych požiadaviek a obmedzení, ktoré niektoré z nich stavajú do nevýhodnejšieho postavenia;

24.  zdôrazňuje dôležitú prácu, ktorú vykonáva Poradná rada pre Čierne more na regionálnej úrovni aj na úrovni EÚ pri poskytovaní odborných znalostí o odvetví rybárstva a trendoch, ktoré ho ovplyvňujú; v tejto súvislosti vyzýva bulharské a rumunské orgány, aby prispeli k fungovaniu rady a pomohli jej tak pri plnení jej úloh a aby umožnili všetkým zainteresovaným stranám vrátane malých rybárov zúčastňovať sa na práci rady a jej rozhodovacom procese;

Obchodné aspekty

25.  zdôrazňuje, že odvetvie rybolovu umožňuje ponúkať morské produkty na miestnych trhoch, na ktorých je spotreba týchto produktov slabá; vyzýva príslušné orgány v Bulharsku a Rumunsku, aby pomohli odvetviu rybolovu a akvakultúry zvýšiť informovanosť o miestnej spotrebe a kumulatívnych pozitívnych účinkoch udržateľného rybolovu a akvakultúry na miestne hospodárstvo;

26.  uznáva a zdôrazňuje, že rybolov v Čiernom mori významne pomáha regionálnym a miestnym ekonomikám tým, že vytvára priame výnosy a príjmy, podnecuje širšie výdavky a poskytuje kľúčové pracovné miesta, a to buď nezávisle, alebo prostredníctvom spolupráce s inými odvetviami, ako sú cestovný ruch a doprava; žiada posilnenie spolupráce medzi všetkými odvetviami, ktoré využívajú morské prostredie, s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a lepšiu rovnováhu medzi záujmami životného prostredia, priemyselného odvetvia a drobných rybárov;

27.  pripomína, že dovážané výrobky znížili popularitu tradične ponúkaných produktov a spôsobili pokles ich ceny pod hranicu ziskovosti, čo ohrozuje tradičné obchodné modely rybolovu;

28.  pripomína, že čiernomorská rybárska flotila pozostáva prevažne z maloobjemových rybárskych plavidiel, čo poukazuje na potrebu lepšie prispôsobených prístupov k tomuto segmentu rybolovu a politík v tejto oblasti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že príjmy maloobjemových rybárov sú menej stabilné a nižšie ako príjmy tých, ktorí pracujú v iných odvetviach, v dôsledku čoho sú zraniteľnejší voči nepredvídanému vývoju alebo krízam; vyzýva príslušné orgány v pobrežných členských štátoch, aby transparentným a inkluzívnym spôsobom zapájali zástupcov odvetvia maloobjemového rybolovu do tvorby politiky a diskusií;

29.  zdôrazňuje, že rastie celosvetový dopyt po bielkovinách, k uspokojeniu ktorého môže významne prispieť odvetvie rybolovu aj odvetvie akvakultúry; domnieva sa, že podpora morskej akvakultúry by mohla prispieť k rozvoju a rastu tohto odvetvia v nadchádzajúcich rokoch a mohla by tiež znížiť tlak na voľne žijúce populácie rýb; zastáva názor, že udržateľná akvakultúra by si tiež vyžadovala ďalší vedecký výskum v otázkach, ako je hustota a vedľajšie účinky, ktoré je potrebné zohľadniť pri navrhovaní politík pre odvetvie akvakultúry v Čiernom mori;

30.  vyzýva miestne rybárske komunity, aby zvážili zavedenie označenia pôvodu produktov Čierneho mora pochádzajúcich z oblastí regionálneho alebo miestneho významu; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby týmto komunitám pomohli v ich úsilí;

Cielená odvetvová politika

31.  vyzýva členské štáty v regióne, aby zvážili podporu odvetvia prostredníctvom jeho začlenenia do svojich národných programov na roky 2021 – 2027 alebo iných vnútroštátnych nástrojov a prostriedkov pridelených na kampane zamerané na prínosy spotreby rýb a význam udržateľného rybolovu, aby podporili toto odvetvie vytvorením miestnych potravinových reťazcov s cieľom uľahčiť prístup na trh, najmä pre malých rybárov, a aby v náležitých prípadoch rozvíjali, zlepšovali alebo uľahčovali budovanie rybolovnej infraštruktúry (napr. trhov s rybami alebo aukčných stredísk s produktmi rybolovu atď.); vyzýva členské štáty v regióne, aby viac investovali do vykonávania, monitorovania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a rybárstva;

32.  naliehavo vyzýva príslušné orgány v Rumunsku a Bulharsku, aby do svojich operačných programov Európskeho námorného a rybárskeho fondu na roky 2021 – 2027 zahrnuli časť prostriedkov cieleného programu pre mladých rybárov s cieľom oživiť odvetvie rybolovu vrátane grantov na kúpenie prvého rybárskeho plavidla, ako aj opatrenia zamerané na zníženie znečistenia poskytovaním grantov na nahradenie starých motorov rybárskych plavidiel novými motormi, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu;

33.  zdôrazňuje, že tlak na prispôsobenie sa novým výzvam by nemal dopadať iba na odvetvia rybolovu a akvakultúry, pretože tie už v súčasnosti uplatňujú vysoké environmentálne a sociálne normy; trvá preto na tom, že sa treba zamerať aj ďalšie námorné činnosti, ako sú rekreačný rybolov, pobrežný cestovný ruch, prístavné a dopravné činnosti a činnosti spojené s využívaním zdrojov, ktoré musia zvýšiť svoje normy, aby sa zabezpečila úspešná modrá transformácia;

34.  zdôrazňuje úlohu miestnych rybárskych akčných skupín pri výmene a presadzovaní najlepších postupov v záujme výskumu, miestnych zainteresovaných strán a priemyslu medzi členmi príslušných rybárskych komunít a tiež v rámci medzinárodnej spolupráce; naliehavo vyzýva príslušné orgány v Bulharsku a Rumunsku, aby na vnútroštátnej úrovni podporovali výmenu najlepších postupov s ostatnými čiernomorskými pobrežnými štátmi, ktoré uplatňujú osvedčené postupy pri hospodárení s populáciami hospodársky významných druhov, ako je kalkan veľký;

35.  poznamenáva, že v odvetví rybolovu treba zachovať osvedčené postupy tak, že sa zníži hospodárska záťaž drobných rybárov a ich združení;

36.  požaduje zatraktívnenie odbornej prípravy a vzdelávania v tomto sektore tak na úrovni sekundárneho, ako aj vysokoškolského vzdelávania, napríklad prostredníctvom cielených informačných kampaní a dní otvorených dverí pre potenciálnych študentov v spolupráci s verejným a súkromným sektorom;

37.  pripomína, že nízka úroveň vzdelania rybárov (11 % bulharských rybárov a 53 % rumunských rybárov má nižšiu úroveň vzdelania ako stredoškolský diplom) si vyžaduje proaktívne opatrenia na rôznych úrovniach, ktorými sa zabezpečí kvalifikovaná a dobre vyškolená pracovná sila, ktorá ovláda nevyhnutné technické, sociálne a environmentálne normy a prispeje k zlepšeniu udržateľnosti populácií; požaduje silný spoločenský rozmer udržateľného modrého rastu čiernomorského regiónu so zreteľom na kľúčové zásady Európskeho piliera sociálnych práv, najmä pokiaľ ide o neisté pracovné miesta, sezónnych a nedeklarovaných pracovníkov a prístup žien k tomuto odvetviu;

38.  víta úsilie o zriadenie predvádzacích centier v Rumunsku, Turecku a Bulharsku v spolupráci s GFCM, ktoré majú potenciál zvýšiť atraktívnosť rybárstva pre miestne podniky a zainteresované strany;

39.  žiada preto úplné a bezodkladné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii;

Životné prostredie, biodiverzita a zmena klímy

40.  požaduje, aby sa prijali cielené opatrenia a vyčlenili primerané zdroje na zníženie znečistenia a vedľajších úlovkov zraniteľných pásožiabrovcov (ako je ostroň bieloškvrnitý) a morských cicavcov a aby sa rýchlo zintenzívnilo úsilie o ochranu životného prostredia a biodiverzity v celej morskej oblasti prostredníctvom spoločných programov a rozpočtov, pričom sa využijú najmä finančné zdroje dostupné v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu; požaduje rozsiahly výskum a odhady týkajúce sa znečistenia plastmi a vplyvu plastov a iných znečisťujúcich látok na živé organizmy v Čiernom mori; požaduje systematické meranie znečistenia dusíkom v čiernomorskej oblasti; okrem toho žiada, aby sa v celej čiernomorskej oblasti vykonali prieskumy, ktoré by umožnili porovnanie zloženia a akumulácie morského odpadu v rámci krajín a medzi nimi;

41.  pripomína, že odvetvie rybolovu a akvakultúry nespôsobuje zvyšovanie teploty a zmenu klímy, ale trpí skôr ich dôsledkami, ako je zvýšená teplota vzduchu, ktorá zvyšuje teplotu vo vrchných vrstvách mora;

42.  požaduje urýchlené vytvorenie monitorovacích sietí a programov schopných systematicky merať stav životného prostredia v Čiernom mori, ako sa vyžaduje v Bukureštskom dohovore;

43.  zdôrazňuje význam opatrení, ktorých sú zamerané na predchádzanie NNN rybolovu; naliehavo žiada pobrežné štáty, aby zaujali prísnejší postoj k NNN rybolovu v Čiernom mori;

44.  vyzýva čiernomorské pobrežné štáty, aby investovali do vedeckého výskumu a zberu údajov o vplyve zmeny klímy na ekosystémy Čierneho mora a dolného Dunaja; pripomína, že by to malo zahŕňať poskytnutie dostatočných zdrojov vedeckej komunite na vykonanie výskumu na mieste týkajúceho sa migračných trás, zimovania, potravy a reprodukčnej zrelosti, čo bude mať vplyv aj na vlastnosti a dostupnosť populácií;

45.  zdôrazňuje, že zníženie znečistenia z pozemných zdrojov má zásadný význam pre zníženie eutrofizácie a prítomnosti škodlivých látok ovplyvňujúcich stav živých morských zdrojov;

46.  zdôrazňuje význam chránených morských oblastí pre zachovanie biodiverzity a zastavenie alebo obnovu jej súčasného úbytku v morskom prostredí a zdôrazňuje, že účelom chránených morských oblastí je chrániť biotopy s vysokou ekologickou hodnotou; zdôrazňuje, že na vymedzenie takýchto oblastí sú potrebné sociálno-ekonomické štúdie a kompenzačné riešenia pre členov pobrežných spoločenstiev; domnieva sa, že pri implementácii každej chránenej morskej oblasti by sa malo vychádzať z najlepších dostupných poznatkov v koordinácii so všetkými zainteresovanými stranami, ako sú miestne orgány, vedecká obec a organizácie rybárov;

47.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnou hrozbou vyhynutia zvyšných piatich jeseterotvarých druhov v oblasti Čierneho mora a delty Dunaja; berie na vedomie úsilie bulharských a rumunských orgánov, ktoré v roku 2008 zaviedli úplný zákaz lovu jesetera v Čiernom mori a v roku 2011 v Dunaji a nedávno ich predĺžili o ďalších päť rokov (do roku 2026); víta úsilie o obnovu populácie jesetera v týchto oblastiach, ktoré vyvinuli a podporili odborníci z mimovládnych a štátnych štruktúr a ktoré by sa malo neustále monitorovať; domnieva sa, že súčasťou tohto úsilia by mali byť aj zariadenia akvakultúry; vyzýva všetky pobrežné štáty, aby zaviedli prísne opatrenia na ochranu jesetera a programy obnovy populácií pre celú oblasť Čierneho mora;

48.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že výskum v oblasti zmeny klímy a jej účinkov na Čierne more nie je dostatočný a v nasledujúcich rokoch bude mať zásadný význam; vyzýva pobrežné štáty, aby financovali tento výskum, ktorý by mal zahŕňať druhy rýb (ich fyziológiu, migračné trasy a rozmnožovanie) a zmeny v ich potravovom reťazci, ktoré majú vplyv na populácie rýb;

49.  zastáva názor, že pravidelné meranie dynamiky populácií je potrebné v záujme stanovenia primeraných riadiacich opatrení; pripomína, že v dôsledku nadmerného rybolovu a antropogénneho tlaku sú populácie hospodársky významných druhov citlivejšie a zraniteľnejšie voči zmene klímy;

50.  naliehavo vyzýva príslušné monitorovacie orgány, aby účinne monitorovali lokality sústavy NATURA 2000 a chránené morské oblasti v Čiernom mori;

51.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na rozvoj chovu jeseterov ex situ v záujme obnovy miestnej populácie tohto druhu na nekomerčné účely; vyzýva členské štáty, aby stanovili programy rekvalifikácie a iné spôsoby živobytia pre rybárov loviacich jesetery s cieľom znížiť nezákonné úlovky;

52.  vyzýva členské štáty, aby podporili vytvorenie migračných rybovodov, ktoré jeseterom a iným migrujúcim druhom umožnia prechod cez priehrady Železné vráta a Gabčíkovo;

53.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť oblasti, v ktorých sa budú môcť obnoviť voľne žijúce populácie jesetera, alózy a iných druhov rýb; vyzýva príslušné orgány v dotknutých členských štátoch, aby v tomto smere predložili návrh, ktorý bude prospešný tak pre ochranu biodiverzity, ako aj pre riadenie rybárstva;

54.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosť podpísania barcelonského Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora s cieľom zosúladiť ciele ochrany druhov a biotopov, ktoré sú v ňom stanovené, s cieľmi Bukureštského dohovoru;

55.  zdôrazňuje, že je potrebný ďalší vedecký výskum týkajúci sa populácie niektorých mäkkýšov, ako je venuška (Chamelea gallina), s cieľom lepšie zmapovať rozmiestnenie druhov a preskúmať možnosť ich využitia v morskej akvakultúre;

56.  vyzýva čiernomorské pobrežné štáty, aby vypracovali spoločný prístup s cieľom prispieť k tomu, aby sa v prípade veľrybotvarých cicavcov dosiahli stabilné úrovne populácie a zlepšil sa ich stav ochrany; požaduje cielené opatrenia, ako sú akustické odplašovače a iné primerané možnosti na zlepšenie stavu ohrozených čiernomorských druhov, ako sú delfíny;

57.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány v Bulharsku a Rumunsku, aby poskytli finančné prostriedky na výskum stavu populácie alózy neškvrnitej v Čiernom mori (Alosa spp.), ktorá je v súčasnosti zahrnutá do prílohy V k smernici o biotopoch, a to aj pokiaľ ide o vedecké a sociálno-ekonomické analýzy posudzujúce potrebu presunutia tohto druhu do prílohy II alebo dokonca prílohy I k smernici, ak sa splnia nevyhnutné kritériá;

58.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene zvážila presun jesetera, ktorý je v súčasnosti zahrnutý v prílohe V k smernici o biotopoch, do prílohy II alebo dokonca do prílohy I;

Praktické opatrenia

59.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa pre Čierne more mohol zaviesť viacročný riadiaci plán podobný plánom zavedeným v iných morských oblastiach;

60.  konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení o stave spoločnej rybárskej politiky a konzultáciách o rybolovných možnostiach každý rok uvádza, že populácie sú v Čiernom mori lovené nadmerne; domnieva sa preto, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia na zlepšenie situácie;

61.  vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasný stav vykonávania spoločnej rybárskej politiky v Čiernom mori, pričom treba osobitnú pozornosť venovať tomu, ako pobrežné členské štáty využívali ENRF na roky 2014 – 2020, s cieľom zabezpečiť udržateľné hospodárenie s populáciami a zlepšenie biodiverzity;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom Ukrajiny, Ruskej federácie, Gruzínska, Tureckej republiky, Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more, Organizácii pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora a Komisii pre ochranu Čierneho mora pred znečistením.

(1) Ú. v. EÚ L 336, 30.12.2019, s. 14. (2) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22. (3) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (4) Ú. v. EÚ L 164, 20.6.2019, s. 1. (5) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (6) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135. (7) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1. (8) Prijaté texty, P9_TA(2021)0076. (9) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 37. (10) Prijaté texty, P9_TA(2021)0017.