Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a na protokol o úprave uvedenej dohody s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátska k Európskej únii,

–  so zreteľom na prvé zasadnutie Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 5. a 6. novembra 2015, tretie zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 13. júla 2018 a štvrté zasadnutie výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 7. novembra 2019,

–  so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016,

–  so zreteľom na iniciatívy regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe a celoeurópske iniciatívy, ako je proces spolupráce v juhovýchodnej Európe, brdsko-brijuniský proces, Stredoeurópska iniciatíva, jadransko-iónska iniciatíva, Zmluva o Energetickom spoločenstve, Erasmus+, stratégie EÚ pre podunajskú oblasť a pre región Jadranského a Iónskeho mora, regionálna iniciatíva pre migráciu, azyl a utečencov (MARRI), regionálna komisia, ktorej úlohou je zistiť fakty o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (RECOM), regionálna sieť pre pristúpenie (RENA), Regionálna škola verejnej správy (ReSPA), Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), Zmluva o Dopravnom spoločenstve, Západobalkánsky fond a Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) a spoločný regionálny trh,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 (COM(2019)0260), sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Stanovisko Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii (COM(2019)0261) a analytickú správu (SWD(2019)0222),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020 (COM(2020)0660) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2020 (SWD(2020)0350),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý bol prijatý 20. októbra 2005 na 33. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o európskej iniciatíve občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“(1),

–  so zreteľom na Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice, prijatý 25. februára 1991,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. januára 2021 o diplomacii v oblasti klímy a energetiky – realizácia vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody a závery z 20. januára 2020 o diplomacii v oblasti klímy a závery z 10. – 11. decembra 2020 o klíme,

–  so zreteľom na pracovný dokument Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 6. novembra 2020 s názvom Climate Change and Defence Roadmap (Plán v oblasti zmeny klímy a obrany),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o posilnení spolupráce s partnermi zo západného Balkánu v oblasti migrácie a bezpečnosti,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. októbra 2019 a z 12. októbra 2020 o Bosne a Hercegovine a operácii EUFOR Althea,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014, a na samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 10. novembra 2020 v Sofii,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Európskeho parlamentu a predsedov parlamentov krajín Západného Balkánu, ktorý sa konal 28. januára 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu prijaté na samite EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 6. mája 2020 v Záhrebe,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie prijaté počas samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na odbornú správu o problematike právneho štátu v Bosne a Hercegovine z 5. decembra 2019,

–  so zreteľom na stanovisko k ústavnej situácii v Bosne a Hercegovine a k právomociam vysokého predstaviteľa, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 62. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 11. – 12. marca 2005 v Benátkach, a na následné odporúčania Benátskej komisie týkajúce sa ústavných záležitostí v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na Európsku chartu miestnej samosprávy,

–  so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) z 25. januára 2019 o všeobecných voľbách, ktoré sa konali v Bosne a Hercegovine 7. októbra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie partnerov zo západného Balkánu z 5. júla 2019 o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ, známe ako Poznanská deklarácia, a na oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (SWD(2020)0530),

–  so zreteľom na publikáciu OBSE z 26. októbra 2020 s názvom Two Schools under One Roof: The Most Visible Example of Discrimination in Education in Bosnia and Herzegovina (Dve školy pod jednou strechou: najviditeľnejší príklad diskriminácie vo vzdelávaní v Bosne a Hercegovine),

–  so zreteľom na uznesenie o vykonávaní Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín zo strany Bosny a Hercegoviny prijaté Výborom ministrov Rady Európy 12. júna 2019,

–  so zreteľom na dokument s názvom Joint socio-economic reforms for the period 2019-2022 (Spoločné sociálno-ekonomické reformy na obdobie 2019 – 2022), ktorý prijali vlády entít 10. októbra 2019, a na dokument Rady ministrov z 30. januára 2020 s názvom Socio-economic reforms in BiH for the period 2020-2022 (Sociálno-ekonomické reformy v Bosne a Hercegovine na obdobie 2020 – 2022),

–  so zreteľom na 58. správu a predchádzajúce správy vysokého predstaviteľa pre vykonávanie mierovej dohody týkajúcej sa Bosny a Hercegoviny adresované Bezpečnostnej rade OSN,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2549 (2020) z 5. novembra 2020 o obnovení mandátu operácie Althea,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o spomienke na Srebrenicu(3), uznesenie z 15. januára 2009 o Srebrenici(4) a uznesenie zo 7. júla 2005 o Balkáne 10 rokov po Srebrenici(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(7),

–  so zreteľom na uznesenie Výboru ministrov Rady Európy z 12. novembra 2020, ktorým sa ustanovuje rozšírená čiastočná dohoda o stredisku pre monitorovanie výučby histórie v Európe,

–  so zreteľom na závery Rady o prioritách EÚ v oblasti spolupráce s Radou Európy na roky 2020 – 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o 20. výročí Daytonskej mierovej dohody(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella a komisára Olivera Várhelyiho z 21. decembra 2020 o konaní miestnych volieb v Mostare,

–  so zreteľom na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN o vytvorení medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály (ďalej len „mechanizmus“), ktorý vykonáva niekoľko základných funkcií, ktoré predtým vykonával Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), a na jeho správy, výsledky a odporúčania,

–  so zreteľom na správu Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu z 1. júla 2017,

–  so zreteľom na správu o pokroku prokurátora medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály z 19. mája 2020,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0185/2021),

A.  keďže proces stabilizácie a pridruženia a žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ predstavujú strategickú voľbu krajiny smerom k európskej integrácii, čo sa musí odrážať v hmatateľných výsledkoch v teréne a zvýšenom úsilí všetkých strán o posun do druhej etapy PSP;

B.  keďže Európsky parlament je silným zástancom európskej integrácie Bosny a Hercegoviny;

C.  keďže pokrok v oblasti európskej a euroatlantickej integrácie prispieva k bezpečnosti, stabilite a hospodárskej prosperite krajiny;

D.  keďže vykonávanie zmysluplných reforiem, ktoré zlepšujú život ľudí v Bosne a Hercegovine a uľahčujú pristúpenie k EÚ, si vyžaduje zapojenie všetkých politických predstaviteľov, orgánov, inštitúcií a funkcionárov Bosny a Hercegoviny;

E.  keďže je nevyhnutné jasné rozdelenie zodpovedností na vnútroštátnej úrovni a posilnená a zmysluplná spolupráca v dobrej viere medzi rôznymi úrovňami verejnej správy;

F.  keďže pokrok Bosny a Hercegoviny na ceste k pristúpeniu k EÚ závisí od vykonávania 14 kľúčových priorít uvedených v stanovisku Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ;

G.  keďže krajina naďalej čelí mnohým výzvam týkajúcim sa právneho štátu, demokratických inštitúcií, ľudských práv a základných slobôd, správy vecí verejných, zodpovednosti, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, slobody prejavu a slobody médií a fungujúceho trhového hospodárstva a keďže dôveryhodnosť procesu rozširovania je založená na jednoznačných výsledkoch v tejto oblasti;

H.  keďže prvý dúhový pochod v tejto krajine sa konal 9. septembra 2019 v hlavnom meste Sarajeve,

I.  keďže kultúra a kultúrne dedičstvo pomáhajú posilňovať vlastnú identitu a podporujú sociálnu súdržnosť, stabilitu a porozumenie v spoločnosti; keďže kultúrne dedičstvo je samo osebe hodnotou;

J.  keďže pretrvávajúce problémy v procese zmierenia by sa mali riešiť ráznejšie;

K.  keďže vzhľadom na to, že Bosna a Hercegovina je tranzitnou trasou migrantov, prijímacie kapacity naďalej nestačia na to, aby sa primerane riešila vážna humanitárna situácia pri plnom dodržiavaní noriem v oblasti ľudských práv a základných práv osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, zabezpečilo integrované riadenie hraníc a kontrola neregulárnych migračných tokov, a to vzhľadom na zložitú sociálno-ekonomickú situáciu a napriek značnej finančnej podpore EÚ;

L.  keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Bosny a Hercegoviny a zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom finančnej pomoci, čo má pre túto krajinu zásadný význam;

M.  keďže pandémia COVID-19 zhoršila sociálno-ekonomickú situáciu Bosny a Hercegoviny; keďže EÚ zmobilizovala 80,5 milióna EUR na pomoc Bosne a Hercegovine v boji proti ochoreniu COVID-19 a na jej obnovu po pandémii a až 250 miliónov EUR vo forme makrofinančnej pomoci; keďže hospodársky a investičný plán pre západný Balkán poslúži ako dôležitý základ pre dlhodobé oživenie krajiny z dôsledkov pandémie a uľahčí ho;

1.  opakovane vyjadruje dôraznú podporu európskej integrácie Bosny a Hercegoviny a vyzýva Európsku radu, aby naďalej podporovala jej európsku perspektívu, a to aj prostredníctvom pozitívneho politického odkazu tým, že udelí Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny;

2.  víta odhodlanie Bosny a Hercegoviny pokročiť na ceste do EÚ a zdôrazňuje silnú podporu európskej integrácie medzi jej obyvateľstvom;

3.  pripomína, že Európsky parlament dôrazne podporuje prístup založený na zásluhách, v rámci ktorého sa spája plnenie stanovených kritérií s konzistentnými a dôveryhodnými podmienkami;

4.  víta kroky, ktoré Bosna a Hercegovina prijala na riešenie niektorých kľúčových aspektov stanoviska Komisie, a to, že naďalej vykonáva dohodu o stabilizácii a pridružení, vrátane pokroku dosiahnutého v súvislosti so spoločným parlamentným výborom, ako aj prijatia legislatívnych zmien, ktoré umožnili uskutočniť v decembri 2020 miestne voľby v Mostare;

5.  pripomína, že cesta k EÚ závisí od udržateľného mieru, trvalej stability, sociálnej súdržnosti a skutočného zmierenia, čo zaručuje demokratický a multikultúrny charakter Bosny a Hercegoviny; naliehavo vyzýva túto krajinu, aby urýchlila účinné stíhanie vojnových zločinov v rámci revidovanej národnej stratégie posudzovania vojnových zločinov, a vyzýva na nestranné a účinné vyšetrovanie týchto zločinov; odsudzuje všetky druhy historického revizionizmu, nevykonávania rozsudkov ICTY a Medzinárodného súdneho dvora (MSD), protiústavnej, separatistickej, nacionalistickej a poburujúcej rétoriky a súvisiacich činov, popierania alebo oslavovania vojnových zločinov spáchaných počas vojny v 90. rokoch minulého storočia vrátane genocídy v Srebrenici; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení, ktoré sa mali prijať už dávno, na riešenie problému desiatok tisícov žien, ktoré boli počas vojen v 90. rokoch minulého storočia znásilnené alebo vystavené iným sexuálnym útokom;

6.  opakovane potvrdzuje podporu zvrchovanosti, územnej celistvosti a nezávislosti Bosny a Hercegoviny; odsudzuje vyhlásenia a návrhy zamerané na oslabenie štátnosti a ústavných hodnôt Bosny a Hercegoviny a opakuje, že je potrebné, aby všetky orgány, inštitúcie, funkcionári a politickí predstavitelia Bosny a Hercegoviny uviedli ústavu do súladu s Európskym dohovorom o ľudských právach;

Zmierenie

7.  víta úsilie miestnych a medzinárodných organizácií vrátane Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby o objasnenie prípadov viac než 30 000 osôb, ktoré zmizli počas konfliktov na území bývalej Juhoslávie v 90. rokoch minulého storočia, a viac než 8 000 obetí genocídy v Srebrenici; pripomína, že viac ako 7 200 osôb je stále nezvestných, a naliehavo vyzýva regionálne a vnútroštátne orgány a medzinárodné zainteresované strany, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu údajov o otázkach týkajúcich sa nezvestných osôb a nápravy pre civilné obete vojny vrátane obetí sexuálneho násilia a aby zabezpečili bezpečný a udržateľný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb prostredníctvom prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a sociálnej ochrane; berie na vedomie, že sa dosiahol určitý, hoci nedostatočný pokrok vo vykonávaní prílohy VII k Daytonskej mierovej dohode o utečencoch a vnútorne vysídlených osobách; opakovane vyzýva na odstránenie všetkých foriem diskriminácie voči navrátilcom; vyzýva na prijatie zákona, ktorým by sa zakazovalo popieranie genocídy, holokaustu, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

8.  vyzýva všetky orgány v celom regióne, aby zriadili regionálnu komisiu, ktorej úlohou bude zistiť fakty o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie od 1. januára 1991 do 31. decembra 2001 (RECOM), a to na základe významnej práce, ktorú vykonala Koalícia pre RECOM;

9.  zdôrazňuje význam práce RYCO, ktorý podporuje ducha zmierenia a spolupráce medzi mladými ľuďmi v regióne prostredníctvom výmenných programov mládeže, a víta aktívne zapojenie Bosny a Hercegoviny;

10.  opakovane zdôrazňuje, že práca na procese zmierenia sa musí zameriavať na mládež krajiny a začať v ranom veku, ako aj začleniť zmierenie do vzdelávacieho procesu, a preto naliehavo vyzýva orgány na všetkých úrovniach, aby zabezpečili inkluzívne a nediskriminačné vzdelávanie pre všetky deti bez ohľadu na ich etnický, kultúrny alebo osobný pôvod, a to v súlade s uznesením Výboru ministrov Rady Európy o vykonávaní Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín z roku 2019 zo strany Bosny a Hercegoviny; zdôrazňuje možnosť využitia najlepších postupov v oblasti integrácie a inkluzívnosti, ktoré prijali multietnické a multikultúrne členské štáty;

11.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné ukončiť segregáciu vo vzdelávaní, ktorú predstavuje najmä pretrvávajúca diskriminačná prax „dvoch škôl pod jednou strechou“, ktorou sa inštitucionalizujú etnické rozdiely, udržiavajú stereotypy a predsudky a podporuje nedôvera tým, že sa bráni kontaktu medzi študentmi z rôznych prostredí; zdôrazňuje, že tento postup je nie len v úplnom rozpore so samotným pojmom zmierenia, ale predstavuje aj dlhodobú hrozbu pre stabilitu a prosperitu krajiny;

12.  zdôrazňuje, že rozdiely vo výučbe histórie a učebniciach predstavujú značnú hrozbu pre spoločný zmysel pre občianstvo a sociálnu súdržnosť, a nabáda na zmysluplnú harmonizáciu troch existujúcich učebných plánov tým, že sa zohľadnia zručnosti kritického myslenia a odstráni kontrafaktuálny obsah, ktorý podporuje rozdelenie;

13.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala program na podporu udržateľnej reformy vzdelávacieho systému Bosny a Hercegoviny; zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie poskytuje mladým ľuďom víziu a perspektívu pozitívnej budúcnosti, pričom prispieva k riešeniu problému úniku mozgov a nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva na väčšie zapojenie sa do európskych vzdelávacích, kultúrnych a výskumných programov, ako sú Horizont Európa, Kreatívna Európa a Erasmus+, a podporu týchto programov;

14.  vyzýva činiteľov s rozhodovacou právomocou, aby umožnili účasť Bosny a Hercegoviny na ďalšom prieskume programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) a aby realizovali návrhy vyplývajúce z výsledkov prieskumu PISA z roku 2018;

15.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby napravila nerovnaký prístup k diaľkovému vyučovaniu, ktorý vedie k tomu, že mnohým deťom je počas pandémie odopreté právo na vzdelávanie;

Fungovanie demokratických inštitúcií

16.  vyzýva všetky orgány, inštitúcie, funkcionárov a politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby výrazne urýchlili prácu a spoluprácu s cieľom v plnej miere splniť 14 kľúčových priorít uvedených v stanovisku Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ; vyzýva orgány, aby zmobilizovali politickú vôľu s cieľom uľahčiť posilnenú spoluprácu potrebnú na riešenie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a uprednostnili prácu v oblasti demokratického fungovania, právneho štátu, základných práv a reformy verejnej správy;

17.  zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť spoluprácu a výmenu údajov medzi jurisdikciami na úrovni štátu, entít a kantónov vo všetkých oblastiach politiky; konštatuje, že je naliehavo potrebné posilniť kapacity a odborné znalosti krajiny v súvislosti so širokou škálou otázok súvisiacich s plnením jej záväzkov vyplývajúcich z európskej integrácie;

18.  zdôrazňuje, že účinné zriadenie, nezávislé fungovanie a zodpovednosť demokratických inštitúcií sú základnými črtami životaschopnej demokracie a predpokladom pokroku v procese integrácie do EÚ vrátane získania štatútu kandidátskej krajiny; varuje, že kontroverzná a separatistická etno-nacionalistická a protiústavná rétorika a pokusy o bránenie fungovaniu inštitúcií narúšajú celoštátnu koordináciu a rozhodovanie o kľúčových politikách a reformách, ako aj jednotu a dlhodobú stabilitu;

19.  zdôrazňuje prijatie zmien volebného zákona Bosny a Hercegoviny, ktoré umožnili občanom Mostaru voliť v komunálnych voľbách v roku 2020 po prvýkrát od roku 2008, a víta vytvorenie nových miestnych orgánov; vyzýva mestské zastupiteľstvo a starostu, aby plnili svoje demokratické mandáty; zdôrazňuje, že politická dohoda by v žiadnom prípade nemala ohroziť dlhodobý cieľ Únie odstrániť segregáciu a zabezpečiť znovuzjednotenie mesta; zdôrazňuje, že akákoľvek mediácia alebo spoluuľahčovanie dohôd v EÚ sa musia riešiť v rámci demokraticky zvolených inštitúcií v inkluzívnom procese, do ktorého sú zapojené aj opozičné strany a zástupcovia občianskej spoločnosti, by mali krajinu priblížiť medzinárodným normám a mali by z nich mať prospech všetci občania bez toho, aby sa prehĺbili etnické rozdiely;

20.  víta hlasovanie Parlamentného zhromaždenia z 22. júla 2020 o rokovacom poriadku, ktorým sa riadia schôdze Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie, čím sa pripravila pôda pre ich čo najskoršie formálne prijatie na druhom zasadnutí Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina a pre konštruktívnu parlamentnú spoluprácu;

21.  pripomína, že pri pristúpení do Rady Európy v roku 2002 sa Bosna a Hercegovina zaviazala riešiť nedostatky svojho ústavného rámca, a to aj prostredníctvom harmonizácie zákonov na úrovni kantónov, ako aj na federálnej úrovni, a dosiahnuť pokrok pri reformách, ktoré by Bosnu a Hercegovinu zmenili na plne funkčný a inkluzívny štát, ktorý v plnej miere zabezpečuje práva všetkých občanov; zdôrazňuje, že inštitucionálne reformy závisia od vôle a odhodlania orgánov, inštitúcií, funkcionárov a politických predstaviteľov v krajine dosiahnuť skutočný a dlho očakávaný pokrok v oblasti ústavných zmien, čo je súčasťou 14 kľúčových priorít, a to najlepšie pred všeobecnými voľbami v roku 2022; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uľahčilo podmienky pre inkluzívny dialóg o ústavných zmenách a aktívne ho podporovalo, a to aj v rámci inštitúcií Bosny a Hercegoviny a medzi volenými zástupcami v Bosne a Hercegovine, pričom tento dialóg sprostredkúva EÚ, najmä Európsky parlament, a uskutočňuje sa za aktívnej účasti občianskej spoločnosti a občanov; trvá na tom, že takýto dialóg musí prebiehať súbežne s vykonávaním iných reforiem;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojej budúcej výročnej správe kládla väčší dôraz na ústavnú reformu;

23.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnili svoje sprostredkovateľské činnosti v Bosne a Hercegovine s cieľom posilniť politický dialóg a zmierenie a aby poskytli rámec na riešenie dedičstva minulosti a na prekonanie rozdielov v spoločnosti; požaduje koordinované zapojenie aktérov a inštitúcií EÚ v Bosne a Hercegovine a posilnený transatlantický prístup;

Právny štát

24.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti reforiem súdnictva vrátane vykonávania odporúčaní uvedených v 14 prioritách stanoviska Komisie a v Priebeho správe; pripomína, že je naliehavo potrebné zlepšiť profesionalitu a zodpovednosť súdnictva, aby sa zabezpečila jeho nezávislosť od nenáležitého vplyvu, ako aj riešiť narastajúci počet prípadov, ktoré čakajú na súdne konanie; zdôrazňuje, že tieto reformy sú nevyhnutné na to, aby krajina získala štatút kandidátskej krajiny, a že závisia výlučne od potrebnej politickej vôle;

25.  naliehavo vyzýva, aby sa urýchlene schválila reforma Vysokej rady pre sudcov a prokuratúru (HJPC) a súdov Bosny a Hercegoviny v súlade s normami EÚ a podľa odporúčaní Komisie a stanoviska Benátskej komisie, čím sa posilní nezávislosť súdnictva v Bosne a Hercegovine opatreniami v oblasti vymenúvania, oceňovania a integrity a disciplinárnymi opatreniami, a to aj prostredníctvom overovania majetkových priznaní;

26.  zdôrazňuje potrebu umožniť jednotný výklad práva v celej krajine; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zriadila právny orgán, ktorý by zabezpečoval konzistentný a harmonizovaný výklad práva, a pripomína, že je potrebné zabezpečiť nezávislé súdne preskúmanie zriadením odvolacieho súdu druhého stupňa;

27.  víta memorandum o porozumení týkajúce sa zriadenia spoločného koordinačného orgánu združení sudcov a prokurátorov ako nástroja na posilnenie nezávislosti, transparentnosti a zodpovednosti súdnictva, a vyzýva všetky príslušné združenia, aby sa pripojili;

28.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zriadila spoločné národné kontaktné miesto pre spoluprácu s Europolom a zintenzívnila výmenu spravodajských informácií o trestnej činnosti a podpísala dohodu o spolupráci s Eurojustom, ktorá umožní účinnú výmenu justičných informácií a dôkazov;

29.  vyzýva činiteľov s rozhodovacou právomocou Bosny a Hercegoviny, aby urýchlene zabezpečili riadne fungovanie súdnych inštitúcií vrátane procesu vymenúvania sudcov na spolkovom ústavnom súde;

30.  víta úsilie orgánov Bosny a Hercegoviny o predchádzanie radikalizácii, financovaniu terorizmu a zapojeniu jej občanov do bojov v zahraničných konfliktných oblastiach;

31.  vyzýva na okamžité kroky na boj proti rozšírenej korupcii a beztrestnosti vo verejnej sfére s cieľom obnoviť dôveru občanov v inštitúcie; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité zaviesť účinné a dôsledné mechanizmy na odrádzanie, prevenciu, odhaľovanie, aktívne vyšetrovanie a ukladanie sankcií v súlade s medzinárodnými normami a odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO);

32.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby prijala novú stratégiu a akčný plán na boj proti korupcii na celoštátnej úrovni a zabezpečila pre ne primerané financovanie a aby zaistila účinné fungovanie, nezávislosť a koordináciu orgánov na predchádzanie korupcii na všetkých úrovniach s cieľom umožniť neobmedzené vyšetrovanie v záujme zaručenia zodpovednosti;

33.  opakuje, že je potrebné odstrániť politické a administratívne väzby na organizovanú trestnú činnosť prostredníctvom jasných protikorupčných záruk a kontrol a väčšej politickej a administratívnej transparentnosti a účinného stíhania prípadov korupcie na vysokých pozíciách, s osobitným dôrazom na riešenie trestnej činnosti v oblasti hospodárstva, financií a verejného obstarávania, prípadov korupcie súvisiacich s pandémiou COVID-19 a financovania politických strán a kampaní; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby začali vyšetrovanie nezákonného obohacovania verejných činiteľov;

34.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby dokončila svoj právny rámec týkajúci sa predchádzania konfliktom záujmov a ochrany oznamovateľov;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť konzistentné celoštátne normy profesionálnej verejnej služby, a žiada, aby sa pri vymenúvaní a povyšovaní vo verejných funkciách prednostne uplatňovali normy založené na zásluhách a transparentnosť, čím sa podporí kultúra integrity; víta prijatie strategického rámca reformy verejnej správy, ktorý umožňuje mobilizáciu príslušných finančných prostriedkov EÚ; pripomína, že je potrebné zefektívniť a harmonizovať verejnú správu v celej krajine a zabezpečiť transparentné, primerané vymenovania a výberové konania založené na zásluhách;

Základné práva

36.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti základných práv a žiada účinnejšie a komplexnejšie celoštátne stratégie v oblasti ľudských práv a boja proti diskriminácii, ako aj opatrenia proti neznášanlivosti medzi náboženstvami a etnikami; zdôrazňuje, že je potrebné riadne predchádzať diskriminácii a stíhať šírenie nenávistných prejavov online a offline, trestných činov z nenávisti a násilia voči etnickým a náboženským menšinám, ženám, komunite LGBTIQ+, ako aj migrantom a žiadateľom o azyl, a podporovať sociálne, vzdelávacie a profesijné začlenenie menšín a zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane osôb so zdravotným postihnutím a Rómov v súlade s Poznanskou deklaráciou o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ z roku 2019;

37.  víta úsilie zamerané na podporu slobody náboženstva, vzájomného rešpektu a dialógu medzi náboženstvami, a to aj prostredníctvom Medzináboženskej rady Bosny a Hercegoviny; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby urýchlene vyšetrovali a stíhali všetky trestné činy spáchané z náboženských dôvodov;

38.  trvá na tom, že skutočné zmierenie nie je možné, ak nepretržite dochádza k segregácii a diskriminácii, a to aj v prístupe k vzdelávaniu online a offline, zamestnaniu a sociálnym právam, a žiada opatrenia na zmiernenie rozsiahlej diskriminácie konkrétnych skupín; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili inkluzívne a nediskriminačné vzdelávanie pre všetky deti;

39.  berie na vedomie pokrok v oblasti ochrany detí vrátane vykonávania zákonov o ochrane detí a mladistvých a o zaobchádzaní s nimi v trestnom konaní, a vytvorenie systému náhradnej starostlivosti; pripomína, že je potrebné prijať akčný plán ochrany detí a ďalšie opatrenia na zabezpečenie uplatňovania práva detí na zdravie, vzdelanie, ochranu, spravodlivosť a rovnaké príležitosti prostredníctvom inkluzívneho vzdelávania a predchádzania násiliu na deťoch;

40.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť opatrenia zamerané na rodovo motivované a domáce násilie, ktoré ešte zhoršila pandémia COVID-19, a zabezpečiť celoštátne opatrenia na zaručenie ochrany, podpory obetí, právnej pomoci a bezpečného ubytovania; naliehavo vyzýva orgány, aby harmonizovali a vykonávali právne predpisy v oblasti rodovej rovnosti a zabezpečili primeranú podporu pre obhajcov práv žien a organizácie občianskej spoločnosti; pripomína, že je potrebné sústrediť finančné prostriedky v rámci všetkých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti EÚ na rodovú rovnosť a zlepšiť prístup k financovaniu pre miestne a malé organizácie občianskej spoločnosti;

41.  nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila svoju prácu na ochrane ľudí so zdravotným postihnutím a vypracovala a prijala stratégiu deinštitucionalizácie, ktorá osobám so zdravotným postihnutím zabezpečí dôstojný život; odsudzuje, že zákon umožňuje zbaviť osoby so zdravotným postihnutím právnej spôsobilosti, čo je jasným porušením Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je krajina signatárom; odsudzuje diskrimináciu pri poskytovaní podpory osobám so zdravotným postihnutím, ako je uprednostňovanie osôb so zdravotným postihnutím súvisiacim s vojnou;

42.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účasť občanov na demokratickom živote krajiny prostredníctvom primeraného a inkluzívneho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do procesu integrácie do EÚ; vyzýva orgány, aby zabezpečili priaznivé prostredie pre občiansku spoločnosť dodržiavaním európskych noriem v oblasti ochrany a podpory slobody združovania a slobody zhromažďovania, a vyjadruje poľutovanie nad akýmikoľvek selektívnymi obmedzeniami; zdôrazňuje, že každý občan má právo uplatňovať slobodu prejavu vo svojom materinskom jazyku; vyzýva orgány, aby vypracovali strategický rámec pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou a zabezpečili zmysluplné konzultácie ako súčasť inkluzívnych politických dialógov;

43.  oceňuje úplne prvý sarajevský dúhový pochod, ktorý sa konal 9. septembra 2019, a očakáva, že najnovšie obmedzenia súvisiace s pandémiou nebudú brániť v organizácií dúhových pochodov v blízkej budúcnosti; pripomína, že je potrebné zlepšiť situáciu LGBTIQ+ osôb, stíhať násilie a trestné činy z nenávisti voči nim, ako aj podporovať ich sociálne začlenenie a prijať príslušný akčný plán;

44.  víta, že Bosna a Hercegovina podpísala Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (108+), a naliehavo vyzýva orgány, aby prijali právne kroky na zabezpečenie noriem ochrany osobných údajov, ktoré sú v súlade s pravidlami EÚ;

45.  víta rozhodnutie ústavného súdu zo 4. októbra 2019, ktorým sa zrušuje článok 11 ústavy Republiky srbskej, čím sa zrušuje trest smrti v celej Bosne a Hercegovine; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že toto rozhodnutie, ktoré spĺňa časť jednej z kľúčových priorít, musel uložiť súd namiesto toho, aby bolo výsledkom politického procesu;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach tým, že nedodržiava antidiskriminačné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić, Pilav a Šlaku o zabezpečení demokratickej rovnosti občanov vo volebnom procese krajiny, ktorá je predpokladom začatia prístupových rokovaní; vyzýva na bezodkladné vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu Bosny a Hercegoviny; berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky vo volebnom procese a opakuje, že je potrebné urýchlene riešiť diskriminačné obmedzenia vyplývajúce z etnickej príslušnosti a pobytu, pokiaľ ide o právo byť volený, a to prostredníctvom požadovaných ústavných zmien;

47.  vyzýva orgány, inštitúcie, funkcionárov a politických predstaviteľov, aby obnovili inkluzívne rokovania o volebnej reforme, a vyjadruje poľutovanie nad ich neochotou vykonávať tieto rozsudky a odstrániť všetky formy nerovnosti a diskriminácie v rámci volebného procesu; zdôrazňuje, že bolo možné dosiahnuť dohodu o voľbách v Mostare, čo dokázalo politickú vôľu dosiahnuť kompromis, a zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda o otázkach súvisiacich s voľbami nesmie byť zneužitá na iné účely, ako sú tie, ktoré stanovil Európsky súd pre ľudské práva; zdôrazňuje potrebu vykonať tieto zmeny, pokiaľ možno pred všeobecnými voľbami v roku 2022, zabezpečiť primerane rozmanité politické zastúpenie na všetkých úrovniach správy vecí verejných a zabezpečiť, že sa voľby budú konať v súlade s európskymi normami, a to vykonávaním odporúčaní OBSE ODIHR a príslušných odporúčaní Benátskej komisie;

48.  vyzýva na dôkladné vyšetrenie údajných volebných nezrovnalostí vrátane podvodov pri registrácii voličov, krádeže identity, prekážok nezávislého pozorovania volieb a nenáležitého politického tlaku na voličov a ústrednú volebnú komisiu Bosny a Hercegoviny počas komunálnych volieb v roku 2020 vrátane volieb v Mostare; požaduje opatrenia na zabezpečenie riadneho fungovania ústrednej volebnej komisie;

49.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim politickým a finančným tlakom na médiá a ich inštrumentalizáciou, ktoré sa počas pandémie COVID-19 ešte zvýšili, čo oslabuje slobodu prejavu a pluralitu médií; vyjadruje znepokojenie nad nepriateľským prostredím pre nezávislé médiá a naliehavo vyzýva orgány, aby účinne vyšetrili a stíhali slovné a fyzické hrozby a útoky namierené proti všetkým novinárom a personálu médií; naliehavo žiada Bosnu a Hercegovinu, aby zaviedla mechanizmus na zhromažďovanie a výmenu informácií o porušovaní slobody prejavu a médií v celej krajine podľa príslušného memoranda o porozumení podpísaného s OBSE;

50.  opakovane vyzýva na schválenie účinných opatrení na zabezpečenie transparentnosti redakčnej štruktúry a štruktúry vlastníctva médií, ako aj pravidiel týkajúcich sa dotácií a reklamy; trvá na tom, že by sa mali prijať účinné opatrenia na boj proti nenávistným prejavom online aj offline;

51.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť udržateľné financovanie, nezávislosť, objektivitu a finančnú transparentnosť celoštátnej služby verejnoprávneho vysielania (BHRT), verejnoprávnych vysielateľov na úrovni entít a agentúry pre reguláciu komunikácií;

52.  pripomína, že kvalitný viacjazyčný obsah vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny je základnou zložkou skutočnej plurality médií, ktorá by prispievala k ochrane kultúrnej rozmanitosti v krajine; podporuje zriadenie nadnárodného a viacjazyčného verejnoprávneho vysielacieho subjektu, ako je napríklad ARTE, ktorý by zjednocoval ľudí a podporoval mier a zmierenie medzi štátmi juhovýchodnej Európy;

53.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť slobodu médií a podporovať kvalitnú žurnalistiku, overovanie faktov a mediálnu gramotnosť s cieľom bojovať proti propagande, dezinformáciám a falošným správam, a podporuje začlenenie médií, informačnej a digitálnej gramotnosti do učebných osnov; trvá na tom, že EÚ musí posilniť svoju komunikačnú stratégiu s cieľom aktívne a účinne bojovať proti dezinformačným kampaniam a zahraničným zásahom; konštatuje, že skresľovaním faktov a využívaním etnických a náboženských rozdielov sa niektorí zahraniční aktéri snažia oslabiť reformy, podnecovať spory, ktoré ohrozujú jednotu krajiny, ako aj znižovať dôveryhodnosť EÚ a jej činností v regióne, najmä v súvislosti s celkovým procesom rozširovania a finančnou pomocou počas pandémie COVID-19, čím ohrozujú stabilitu Bosny a Hercegoviny a jej európsku integráciu; vyzýva EÚ, aby príslušným inštitúciám Bosny a Hercegoviny poskytla ďalšiu finančnú a inú pomoc s cieľom zlepšiť schopnosť krajiny bojovať proti týmto hrozbám;

54.  žiada, aby bola verejnosť náležite informovaná o procese integrácie do EÚ, ktorý je okrem iného aj projektom zmierenia a rozvoja politickej kultúry na základe kompromisu a vzájomného porozumenia;

55.  naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zlepšili koordináciu a riešili dezinformácie a hybridné hrozby, ktorých cieľom je oslabiť európsku perspektívu regiónu, a to tým, že budú strategickejšie zdôrazňovať význam EÚ pre občanov v regióne;

56.  vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným migračným tlakom na krajinu a neprimeranými podmienkami prijímania, ktoré viedli k vážnej humanitárnej kríze; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby pracovali na zmysluplných, udržateľných, okamžitých a dlhodobých riešeniach situácie prostredníctvom koordinovanej, strategickej a celoštátnej reakcie, účinnej medziinštitucionálnej koordinácie a lepších kapacít v oblasti riadenia hraníc a prijímania s cieľom poskytnúť prístup k humanitárnej pomoci a dôstojným základným životným podmienkam vrátane osobitných záruk pre maloleté osoby bez sprievodu, prístupu k primeranému ubytovaniu a ochrany detí; vyzýva na spravodlivé rozdelenie zodpovednosti na celom území Bosny a Hercegoviny, aby sa zabránilo politizácii a zabezpečila primeraná podpora miestnym komunitám, v ktorých sa nachádzajú dočasné prijímacie centrá; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby uzavrela dohodu s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) s cieľom posilniť kapacitu na spracovanie žiadostí o azyl a zlepšiť spoluprácu s EÚ, a to aj pokiaľ ide o presídlenie ako bezpečnú a legálnu cestu pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu;

57.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu a EÚ, aby ďalej posilnili spoluprácu v oblasti medzinárodnej ochrany osôb v núdzi, pracovali na riešeniach založených na solidarite a predchádzali nahlásenému porušovaniu medzinárodného práva a základných práv, ako je nahlásené zavracanie migrantov na hraniciach Bosny a Hercegoviny; vyzýva Komisiu, aby zaviedla nezávislý monitorovací a vyšetrovací mechanizmus; podporuje prácu pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre kontrolu agentúry Frontex; vyzýva Komisiu, agentúry EÚ a medzinárodné organizácie, aby aktívne spolupracovali s bosnianskymi orgánmi s cieľom vytvoriť funkčný a udržateľný migračný a azylový systém; vyzýva Komisiu, agentúry EÚ a medzinárodné organizácie, aby Bosne a Hercegovine poskytli ďalšiu operačnú, technickú, logistickú a finančnú pomoc s cieľom zabezpečiť primerané kapacity a podmienky prijímania v celej krajine, pokiaľ možno na miestach vstupu migrantov do krajiny, prístup k účinnému konaniu o azyle, aby sa posilnila kapacita na spracovanie žiadostí prichádzajúcich migrantov a žiadostí o azyl a v prípade potreby mohli viesť konania o návrate v súlade s medzinárodnými a európskymi normami; požaduje posúdenie príslušných finančných prostriedkov s cieľom zabezpečiť, aby transparentná, podmienečná a dôveryhodná pomoc EÚ na migračné potreby slúžila svojmu účelu a aby sa dostala k plánovaným príjemcom;

58.  naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila úsilie v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, najmä obchodovaniu s ľuďmi, zbraňami a drogami, a to tým, že posilní strategickú spoluprácu so susednými krajinami a príslušnými agentúrami EÚ (Europolom, Eurojustom, Frontexom); vyzýva krajinu, aby zabezpečila rýchle podpísanie a ratifikáciu dohody o štatúte s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontexom) dosiahnutej 5. februára 2019, ktorá by uľahčila lepšiu ochranu hraníc pri plnom dodržiavaní základných práv a zároveň pomohla v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane prevádzačstva zločineckými organizáciami a zabraňovala neregulárnej migrácii;

59.  vyzýva na koordinovanú, strategickú a transparentnú celoštátnu reakciu na prebiehajúce ohrozenie verejného zdravia a nediskriminačné opatrenia na zmiernenie a obnovu po pandémii, ktoré riešia osobitné potreby žien, menšín a zraniteľných skupín vrátane migrantov a utečencov;

60.  požaduje aktívnejšiu výmenu informácií a údajov o pandémii a naliehavé a konkrétne opatrenia na riešenie ťažkej situácie žien vo všetkých sférach života, vrátane domáceho násilia, ktoré sa počas pandémie ešte zhoršilo;

61.  pripomína podporu EÚ súvisiacu s pandémiou COVID-19 s cieľom riešiť akútnu situáciu v krajine, vrátane nových záruk za úvery vo výške 12 miliónov EUR na podporu MSP; nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby v plnej miere využívala mechanizmy Únie vrátane dodržiavania Dohody o spoločnom obstarávaní v oblasti zdravotníckeho vybavenia; zdôrazňuje význam európskej solidarity a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby krajinám západného Balkánu pridelili dostatočný počet očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19 a podporili ich pripravenosť na očkovanie a jeho vykonávanie; v tejto súvislosti víta výnimku z vývozných licencií a balík, ktorý Bosne a Hercegovine a ďalším partnerom zo západného Balkánu umožní konečne využívať výhody vyplývajúce z dohôd EÚ o predbežnom nákupe;

62.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby bosnianske orgány zabezpečili správnu rovnováhu medzi základnými právami a slobodami a obmedzeniami potrebnými z dôvodu pandémie, a to najmä pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu; domnieva sa, že krátkodobé opatrenia na riešenie spomalenia obchodu, služieb, dopravy, výroby a cestovného ruchu v súvislosti s pandémiou by nemali narúšať vykonávanie dlhodobých reforiem;

63.  pripomína, že nedostatky v oblasti právneho štátu spolu s roztrieštenými a zle fungujúcimi trhmi s výrobkami a trhmi práce ohrozujú fungovanie trhového hospodárstva, hospodársky rast a prílev priamych zahraničných investícií;

Sociálne a hospodárske reformy

64.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila sociálno-ekonomické a aktívne opatrenia na trhu práce vrátane odborného vzdelávania a prípravy, znižovania dlhodobej nezamestnanosti vrátane nezamestnanosti žien a mladých ľudí s cieľom riešiť demografický pokles a najakútnejší únik mozgov v regióne, najmä v odvetví zdravotníctva a IT, a to väčšími investíciami do odvetvia vzdelávania vrátane odborného vzdelávania a prípravy, riešením nesúladu medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce a bojom proti diskriminácii v zamestnaní; v tejto súvislosti víta hlavnú iniciatívu záruky pre mladých ľudí ako súčasť hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, ktorej cieľom je zabezpečiť kvalitné pracovné príležitosti, ďalšie vzdelávanie a stáže pre mladých ľudí;

65.  vyzýva orgány, aby posilnili opatrenia na zaručenie sociálnej súdržnosti, znižovania chudoby a nerovnosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane, harmonizovali právne predpisy o materskej a otcovskej dovolenke naprieč entitami a kantónmi, predchádzali diskriminácii na základe pohlavia a rodu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a podporovali sociálno-ekonomický dialóg medzi sociálnymi partnermi;

66.  naliehavo vyzýva orgány, aby uprednostnili opatrenia zamerané na podporu hospodárskej diverzifikácie, digitalizácie a boja proti neformálnemu hospodárstvu a zároveň rozvíjali účinné a transparentné mechanizmy pre trh s energiou, dopravnú infraštruktúru, udržateľný cestovný ruch a podporu MSP;

67.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť jednotný celoštátny hospodársky priestor, a to aj zjednodušením, centralizáciou a harmonizáciou postupov na registráciu podnikov, udeľovanie licencií, vydávanie povolení a riešenie platobnej neschopnosti; zdôrazňuje veľký potenciál digitalizácie pre rozvoj hospodárstva Bosny a Hercegoviny;

68.  pripomína, že je potrebné v plnej miere vykonávať opatrenia stanovené v programe hospodárskej reformy Bosny a Hercegoviny na obdobie 2020 – 2022 a v politických usmerneniach na základe dialógu o hospodárskych a finančných otázkach;

69.  opakovane vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie riadenia verejných financií a na zvýšenie rozpočtovej transparentnosti v Bosne a Hercegovine, ktorá umožní rozpočtovú podporu financovanú z prostriedkov EÚ; pripomína, že je potrebné dosiahnuť pokrok v oblasti udržateľnosti verejného dlhu a úsilia o konsolidáciu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad spormi medzi entitami, ktoré bránia fungovaniu jednotného systému nepriamych daní; pripomína potrebu koherentnej a transparentnej reštrukturalizácie a depolitizácie verejných spoločností v celej krajine, čo povedie k zlepšeniu riadenia a transparentnosti; zdôrazňuje potrebu zriadiť verejne dostupný register štátom vlastnených podnikov;

70.  vyzýva na zabezpečenie účinného fungovania a presadzovania rozhodnutí Rady pre hospodársku súťaž a Rady pre štátnu pomoc a vykonávanie stratégie presadzovania práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že nezávislosť centrálnej banky a jej rezerv má zásadný význam pre makroekonomickú stabilitu; pripomína, že je potrebné zabezpečiť včasnú, komplexnú a kvalitnú celoštátnu štatistiku;

71.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby aktívne presadzovala regionálnu hospodársku integráciu na západnom Balkáne, a podporuje návrh na zníženie roamingových poplatkov v regióne; berie na vedomie predĺženie obchodných preferencií EÚ pre západný Balkán do 31. decembra 2025, čo prispieva k udržateľnému hospodárskemu rozvoju krajín západného Balkánu;

72.  naliehavo vyzýva krajinu, aby v plnej miere zaviedla zákon o colnej politike, vykonávala obchodné aspekty regionálneho hospodárskeho priestoru a dokončila kroky potrebné na dokončenie jej pristúpenia k WTO;

Prepojenosť, energetika a životné prostredie

73.  víta úsilie Komisie o strategickejšie investovanie do západného Balkánu prostredníctvom osobitného hospodárskeho a investičného plánu a uznáva jeho význam pre posilnenie regionálnej a cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje, že investície v rámci hospodárskeho a investičného plánu musia byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi EÚ v oblasti klímy a musia zahŕňať ex ante posúdenia vplyvu na životné prostredie; uznáva potenciál hospodárskeho a investičného plánu prispievať k uľahčovaniu sociálneho rozvoja a dlhodobej obnovy po pandémii a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ obsahovali stimuly aj podmienky a účinne prispievali k posilňovaniu demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a základných práv pre všetkých ľudí v Bosne a Hercegovine;

74.  pripomína, že predvídateľná predvstupová pomoc je podmienená účinnými metódami koordinácie a vykonávaním celoštátnych stratégií a reforiem; zdôrazňuje potrebu zlepšiť absorpčnú kapacitu predvstupovej pomoci; zdôrazňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov by sa malo uskutočňovať transparentným, účinným, zodpovedným, odpolitizovaným a nediskriminačným spôsobom; naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach a ostatných príjemcov finančných prostriedkov Únie, aby zlepšili transparentnosť a viditeľnosť opatrení Únie a primerane informovali o pridanej hodnote podpory Únie;

75.  odporúča zamerať sa na udržateľné a inkluzívne verejné investície podporujúce rast, projekty v oblasti energetiky a infraštruktúry, ktoré zvyšujú prepojenosť, multimodalitu dopravy a bezpečnosť cestnej premávky v plnom súlade s pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc, verejné obstarávanie a sociálno-ekologický vplyv vrátane vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení;

76.  naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zlepšili súlad s normami a politickými cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy a energetiky, čím sa uľahčí zelená a digitálna transformácia, a žiada, aby sa uprednostnili opatrenia na obmedzenie degradácie životného prostredia a environmentálnych rizík pre zdravie;

77.  víta prijatie zelenej agendy pre západný Balkán, ktorou sa musí stimulovať prechod na obehové hospodárstvo a prijatie opatrení potrebných na zachovanie a ochranu ekologicky citlivých oblastí;

78.  naliehavo vyzýva orgány, aby vypracovali národnú energetickú stratégiu, ktorá zaručí úplný súlad s Parížskou dohodou a príslušnými cieľmi EÚ v oblasti klímy a biodiverzity, ako aj ich vykonávanie; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť mechanizmus stanovovania cien uhlíka ako prostriedok na účinnú dekarbonizáciu v súlade s Európskou zelenou dohodou a politickými záväzkami prijatými vo vyhlásení zo Sofie z roku 2020;

79.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby zintenzívnila úsilie o ochranu prírody, keďže patrí medzi európske krajiny s najväčšou biodiverzitou rastlinných a živočíšnych druhov; naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby v prípade sociálno-ekologicky citlivých projektov konzultovali s miestnymi komunitami, občianskou spoločnosťou a nezávislými odborníkmi;

80.  vyzýva na posilnené, harmonizované a konzistentné celoštátne úsilie o zlepšenie kvality ovzdušia v súlade s acquis EÚ v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia a o zníženie škodlivých cezhraničných emisií; berie na vedomie, že emisie oxidov dusíka Bosny a Hercegoviny vo veľkých spaľovacích zariadeniach sú v súčasnosti v súlade s právnymi predpismi EÚ, a naliehavo vyzýva na urýchlené prijatie opatrení na nápravu porušení emisných stropov pre prach a oxid siričitý;

81.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť udržateľnosť odvetvia výroby energie posilnením energetickej efektívnosti a diverzifikáciou prostredníctvom udržateľného používania obnoviteľných zdrojov energie; pripomína, že nadmerná závislosť od uhlia odďaľuje prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov, ku ktorému malo dôjsť už dávno; naliehavo vyzýva orgány, aby prijali opatrenia na postupné zrušenie neúčinných a znečisťujúcich uhoľných elektrární, a pripomína, že je potrebné zaviesť mechanizmus „spravodlivej transformácie“;

82.  víta transpozíciu nariadení o kódexe elektrického pripojenia, ako aj transpozíciu a vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 (nariadenie REMIT)(11) v rámci vnútroštátneho regulačného rámca pre elektrinu, a vyzýva orgány, aby uplatňovali rovnaký režim bezúhonnosti aj v plynárenskom odvetví;

83.  naliehavo vyzýva krajinu, aby prijala celoštátny zákon o regulačnom orgáne pre elektrickú energiu a zemný plyn, trhu s prenosom a elektrickou energiou a aby vykonávala vnútroštátne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň zabezpečila súlad so záväzkami tretieho energetického balíka a Zmluvy o založení Energetického spoločenstva; naliehavo vyzýva orgány krajín západného Balkánu, aby prispeli k regionálnej prepojenosti tým, že sa budú usilovať o dobudovanie regionálneho trhu s energiou, a zdôrazňuje, že neschopnosť Bosny a Hercegoviny dodržiavať súvisiace acquis Energetického spoločenstva v odvetviach elektrickej energie a plynu ohrozuje vyhliadky regionálnej integrácie energetického odvetvia;

84.  zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba ekologicky citlivých projektov, ako je rozvoj vodných elektrární, musia byť v súlade s medzinárodnými a európskymi normami v oblasti posúdení vplyvu a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že je potrebné predchádzať trestným činom proti životnému prostrediu a účinne ich stíhať, posilniť inšpekčný dohľad a bojovať proti nezákonnej výstavbe;

85.  vyzýva na prijatie krokov, ktoré umožnia udržateľné procesy odpadového hospodárstva ako súčasť informačného systému odpadového hospodárstva, ktorými sa zavedú primerané zariadenia na recykláciu odpadu a zabráni vytváraniu nezákonných skládok;

86.  pripomína, že je potrebné zlepšiť pripravenosť na prejavy zmeny klímy, najmä záplavy a suchá; pripomína, že Bosna a Hercegovina ešte nevytvorila integrovaný informačný systém reakcie na civilné núdzové situácie;

Zahraničná politika a bezpečnosť

87.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby naďalej postupne zlepšovala súlad so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP), pričom už dosiahla úroveň priemerne 70 %, keďže ide o základnú zložku členstva v EÚ; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby dosiahla súlad so všetkými rozhodnutiami Rady, ktorými sa zavádzajú reštriktívne opatrenia EÚ;

88.  vyzýva na posilnenie dobrých susedských vzťahov a zvýšené úsilie o vyriešenie všetkých neuzavretých dvojstranných otázok, ako je vymedzenie hraníc s Chorvátskom a Srbskom a normalizácia vzťahov s Kosovom;

89.  víta, že Bosna a Hercegovina prispieva k výcvikovým misiám v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ, účasť Bosny a Hercegoviny na akčnom pláne pre členstvo NATO a príspevok krajiny k misii Resolute Support NATO v Afganistane; ďalej víta podpísanie spoločného plánu opatrení EÚ a Bosny a Hercegoviny v súvislosti s partnerskou iniciatívou skupiny G7 v záujme vykonávania rezolúcie OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti;

90.  je pevne presvedčený, že lepšia komunikácia o záväzku EÚ voči tomuto regiónu je mimoriadne dôležitá pre boj proti nepriaznivým zahraničným vplyvom;

91.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a Spojené štáty americké posilnili svoje partnerstvo a koordináciu na západnom Balkáne s cieľom pomôcť dosiahnuť pokrok pri kľúčových reformách a zlepšiť riadenie a zmierenie;

92.  víta pretrvávajúcu prítomnosť operácie EUFOR Althea v krajine a predĺženie mandátu EUFOR do novembra 2021; oceňuje prácu operácie EUFOR Althea, ktorá pripravila pôdu pre mier, stabilizáciu a európsku integráciu Bosny a Hercegoviny; pripomína, že táto misia stále zohráva kľúčovú úlohu pre bezpečnosť a stabilitu krajiny a regiónu;

93.  oceňuje, že operácia EUFOR zostala plne funkčná a naďalej krajinu podporuje, a to aj napriek výzvam spojeným s pandémiou COVID-19; vyjadruje poľutovanie nad vystúpením Spojeného kráľovstva z operácie Althea; so záujmom očakáva nadchádzajúce strategické preskúmanie operácie a zdôrazňuje, že by sa jej mali ponechať jej spravodajské prostriedky a ľahko dostupné rezervy;

94.  víta prebiehajúce a trvalé úsilie o likvidáciu zbraní, munície a výbušnín a odmínovanie a pripomína význam jeho riadneho financovania; vyzýva na ďalšiu podporu zo strany EÚ a medzinárodných organizácií s cieľom zaistiť, aby bolo možné odmínovanie zintenzívniť, čo Bosne a Hercegovine umožní zbaviť sa pozostatkov vojnových rokov;

95.  zdôrazňuje význam posilnenia úsilia o boj proti obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami v Bosne a Hercegovine a v regióne; oceňuje preto prijatie stratégie Bosny a Hercegoviny na kontrolu ručných a ľahkých zbraní na roky 2021 – 2024 a jej akčného plánu a zodpovedajúcej francúzsko-nemeckej iniciatívy, ktorá bola spustená v roku 2018, a nabáda orgány Bosny a Hercegoviny, aby sa s podporou EÚ v plnej miere a rozhodne zaviazali k ich vykonávaniu;

96.  požaduje vytvorenie nových príležitostí pre politický dialóg a dialóg o politike na vysokej úrovni s krajinami západného Balkánu prostredníctvom pravidelných samitov EÚ a krajín západného Balkánu s cieľom posilniť politickú zodpovednosť procesu rozširovania a zabezpečiť lepšie riadenie a angažovanosť na vysokej úrovni, ako sa stanovuje aj v revidovanej metodike rozširovania;

97.  opakovane potvrdzuje svoju pozíciu, že zástupcovia Bosny a Hercegoviny a iných krajín západného Balkánu by mali byť primerane zapojení do Konferencie o budúcnosti Európy a aktívne sa na nej zúčastňovať, a to tak na úrovni vlády, ako aj na úrovni občianskej spoločnosti vrátane mládeže;

o
o   o

98.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, Parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom Federácie Bosny a Hercegoviny, Republiky srbskej a dištriktu Brčko a vládam desiatich kantónov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0370. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0168. (3) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 142. (4) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111. (5) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 468. (6) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25. (7) Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 25. (8) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 176. (9) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 13. (10) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 52. (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).