Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“), ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na stratégiu v oblasti klímy a novú úverovú politiku v odvetví energetiky, ktoré EIB prijala v novembri 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu – Investičný plán Európskej zelenej dohody (COM(2020)0021),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(1),

–  so zreteľom na finančnú správu EIB za rok 2019 zverejnenú 5. mája 2020,

–  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2019 s názvom The Green Thread („Zelená niť“), ktorá bola uverejnená 7. mája 2020,

–  so zreteľom na plán klimatickej banky, ktorý prijala Správna rada EIB 11. novembra 2020, a na novú stratégiu EIB v oblasti klímy z novembra 2020,

–  so zreteľom na správu o operáciách EIB v rámci Európskej únie za rok 2019, ktorá bola uverejnená 3. septembra 2019,

–  so zreteľom na správu o projektoch podporovaných EIB mimo EÚ v roku 2019 s názvom Global reach: the impact of the EIB beyond the European Union („Globálny dosah: vplyv EIB za hranicami Európskej únie“), ktorá bola uverejnená 10. decembra 2020,

–  so zreteľom na finančnú a štatistickú správu EIB za rok 2019, ktoré boli uverejnené 5. mája a 7. mája 2020,

–  so zreteľom na výročné správy Výboru audítorov EIB, správu o činnosti vyšetrovania podvodov a správu o mechanizme na vybavovanie sťažností za rok 2019,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o zverejňovaní informácií o riadení rizika za rok 2019, ktorá bola uverejnená 6. júla 2020,

–  so zreteľom na súhlas EIB s ratifikáciou Parížskej dohody Európskou úniou zo 7. októbra 2016,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19 (COM(2020)0112),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na mobilizáciu investícií v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu – financovanie zelenej dohody(4),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 11. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci (VFR) a nástroji Next Generation EU, COVID-19, zmene klímy, bezpečnosti a vonkajších vzťahoch,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (EDA) č. 03/2019 s názvom Európsky fond pre strategické investície: aby bol úplne úspešný, je potrebné prijať opatrenia, uverejnenú 29. januára 2019,

–  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2020 s názvom Crisis Solutions („Riešenia krízy“), ktorá bola uverejnená 20. januára 2021,

–  so zreteľom na osobitnú správu EDA č. 12/2020 s názvom Európske centrum investičného poradenstva: zriadené na podporu investícií v EÚ, jeho vplyv však zostáva obmedzený, uverejnenú 12. mája 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(5),

–  so zreteľom na list ombudsmanky z 22. júla 2016 adresovaný prezidentovi EIB o otázkach konfliktu záujmov a na odpoveď prezidenta EIB z 31. januára 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie ombudsmanky vo veci 2168/2019/KR v súvislosti s rozhodnutím Európskeho orgánu pre bankovníctvo schváliť žiadosť výkonného riaditeľa, aby sa mohol stať výkonným riaditeľom finančnej lobistickej skupiny;

–  so zreteľom na správu Counter Balance z roku 2019 „Dokáže EIB účinne bojovať proti podvodom a korupcii? Výzvy pre rámec riadenia banky EÚ“,

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0200/2021),

A.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je úlohou EIB prispievať k dosahovaniu cieľov Únie, a to aj prostredníctvom rôznych investičných nástrojov, ako sú úvery, akcie, záruky, nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže EIB musí podľa článku 18 svojho štatútu zabezpečiť, aby sa jej finančné prostriedky využívali čo najracionálnejšie v záujme Únie;

C.  keďže EIB je verejným úverovým subjektom Európskej únie a jednou z najväčších multilaterálnych finančných inštitúcií na svete; keďže EIB je preto prirodzeným partnerom EÚ pri vykonávaní finančných nástrojov v úzkej spolupráci s národnými a multilaterálnymi finančnými inštitúciami;

D.  keďže EIB zohrala významnú úlohu v mobilizácii finančných prostriedkov pre hospodárstvo, najmä malé a stredné podniky, v nadväznosti na hospodárske dôsledky spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá začala v roku 2020;

E.  keďže EIB zohráva dôležitú úlohu v stratégii EÚ na riešenie problémov súvisiacich s klímou a životným prostredím v súlade s návrhom Komisie s dodatočnými investíciami vo výške 350 miliárd EUR, ktoré sú potrebné na dosiahnutie aktualizovaných cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;

F.  keďže EIB sa v roku 2019 zaviazala podporovať ciele Európskej zelenej dohody, zosúladiť všetky svoje finančné činnosti s cieľmi Parížskej dohody a stať sa „klimatickou bankou EÚ“;

G.  keďže Správna rada EIB schválila plán klimatickej banky (CBR) na roky 2021 – 2025;

H.  keďže EIB začala proces revízie svojej politiky poskytovania úverov v oblasti dopravy z roku 2011 s cieľom podporiť dostupnú, efektívnu, ekologickú a bezpečnú dopravu;

I.  keďže podpora pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou je základným cieľom verejnej politiky EIB; keďže len v roku 2020 skupina EIB podporila novým financovaním viac ako 425 000 MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou; keďže podpora pre MSP predstavovala 40 % celkového objemu podpísaných úverov EIB;

J.  keďže investície EIB môžu podporovať sociálny sektor vrátane zdravotníctva, vzdelávania a bývania;

K.  keďže v roku 2020 EIB schválila úvery v hodnote 10,23 miliardy EUR na projekty mimo Únie vrátane 2,3 miliardy EUR na projekty v najmenej rozvinutých krajinách;

L.  keďže skupina odborníkov na vysokej úrovni v oblasti európskej finančnej štruktúry pre rozvoj vydala 7. októbra 2019 svoju záverečnú správu, v ktorej načrtla tieto tri možnosti vytvorenia budúcej Európskej banky pre klímu a udržateľný rozvoj: a) nadviazanie na Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) a činnosti EIB v oblasti vonkajšieho financovania; b) spojenie vonkajších činností súčasných finančných inštitúcií EÚ do novej finančnej inštitúcie so zmiešaným vlastníctvom; c) presun všetkých vonkajších činností EIB do dcérskej spoločnosti EIB s ďalšími významnými akcionármi; keďže v záveroch Rady z decembra 2019 sa uvádza, že by sa mali preskúmať len možnosti a) a c); keďže výsledky štúdií uskutočniteľnosti v prípade jednotlivých možností, ktoré mali byť predstavené na jeseň 2020, stále neboli predložené;

M.  keďže skupina EIB v súčasnosti pracuje na vypracovaní usmernení pre zosúladenie protistrán s cieľmi v oblasti životného prostredia a udržateľnosti;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad závažnými makroekonomickými nerovnováhami, ktoré vyplývajú z krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a ich súvisiacim vplyvom na udržateľný hospodársky rast, investície, odolnosť, mieru zamestnanosti, vzdelávanie a sociálno-ekonomické nerovnosti; zdôrazňuje, že hospodárska a sociálna kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 výrazne oslabila hospodársky rast v EÚ a že jedným z jej hlavných dosahov je pokles investícií, ktoré sú v súčasnosti nedostatočné na plnenie cieľov EÚ; zdôrazňuje, že pokles verejných a súkromných investícií dosiahol alarmujúcu úroveň;

2.  zdôrazňuje zásadnú úlohu EIB ako verejnej banky EÚ, ktorá je jedinou medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorú v plnej miere vlastnia členské štáty EÚ a ktorá sa v plnej miere riadi politikami a normami EÚ pri podpore oživenia hospodárstva v situácii po pandémii a pri zameraní investícií na realizáciu európskych priorít;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu EIB v podpore oživenia hospodárstva v krátkodobom a strednodobom horizonte v spojení s Európskou zelenou dohodou, európskym právnym predpisom v oblasti klímy, európskou priemyselnou stratégiou, nástrojom Next Generation EU, dlhodobým rozpočtom EÚ, programom InvestEU a inými európskymi finančnými nástrojmi; víta finančnú účasť EIB v programe InvestEU, čo má pomôcť prekonať nedostatok investícií v EÚ, ktorého hlavné príčiny treba ešte riešiť; okrem toho víta ústrednú úlohu EIB pri poskytovaní poradenskej podpory v rámci Poradenského centra InvestEU;

4.  podporuje záver Európskej rady, že EIB by mala mať potrebný kapitál na vykonávanie politík Únie, a výzvu Rade guvernérov EIB, aby preskúmala kapitálovú primeranosť EIB vzhľadom na nástroje zahrnuté do VFR a Next Generation EU, ako aj príspevok banky k ambíciám Únie v boji proti zmene klímy a k digitalizácii európskeho hospodárstva;

5.  zastáva názor, že zvýšenie kapitálu je odôvodnené, aby banka mohla poskytovať dlhodobé financovanie, posilniť inkluzívny udržateľný rast, sociálnu a regionálnu súdržnosť a podporovať kľúčové investície do reálnej ekonomiky, ktoré by sa inak neuskutočnili, a zároveň udržať si súčasný rating AAA, ktorý je jej dôležitým aktívom;

6.  konštatuje, že EIB je inštitúcia s vysokým pákovým efektom; vyzýva akcionárov EIB, aby sa zamysleli nad optimálnou kapitálovou štruktúrou banky a dohodli sa na zvýšení kapitálu, a to tak hotovostného, ako aj splatného na požiadanie; zdôrazňuje, že navýšenie kapitálu by malo byť spojené s väčšou transparentnosťou a demokratickou zodpovednosťou, efektívnosťou štruktúry riadenia a environmentálnou udržateľnosťou;

7.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť svojho zastúpenia v Rade guvernérov EIB prostredníctvom upísania kapitálu EIB s využitím finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ;

8.  poznamenáva, že podľa plánu Komisie týkajúceho sa cieľov v oblasti klímy do roku 2030 bude EÚ musieť každoročne v období 2021 – 2030 investovať o 350 miliárd EUR viac ako investovala v období 2011 – 2020; zdôrazňuje, že na prekonanie tohto nedostatku investícií v oblasti klímy je potrebná ešte väčšia úloha EIB; vyzýva Radu guvernérov, aby využila príležitosť priaznivých úverových podmienok pre EIB na zvýšenie vydávania a splatnosti dlhopisov a aby zároveň zachovala jej silnú kapitálovú pozíciu;

9.  víta nedávne navýšenie kapitálu Európskeho investičného fondu (EIF)(6);

10.  žiada EIB ako verejnú banku EÚ, aby vynaložila maximálne sústredené úsilie na zabezpečenie silnej, politikami orientovanej finančnej činnosti v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami s cieľom zabezpečiť hospodársku efektívnosť, podporiť udržateľný rast a nebrániť prístupu ku kvalitným verejným službám; vyzýva EIB, aby uprednostnila projekty verejného záujmu, ktoré podporia ciele politík EÚ a udržateľný hospodársky rast, a to najmä tie, ktoré by inak neboli schopné získať finančné prostriedky od bánk v rámci EÚ ani mimo nej, s cieľom riešiť bezprecedentné globálne výzvy nadchádzajúcich desaťročí, najmä boj so zmenou klímy;

11.  vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoje vnútorné kapacity a odborné znalosti s cieľom zabezpečiť dlhodobý záväzok založený na misiách vo svojich partnerstvách, podporovať koordináciu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi aktérmi a ďalej rozvíjať podmienky pre podstupovanie vyššieho rizika v oblasti investícií do inovácie a rastu;

12.  zdôrazňuje význam faktora doplnkovosti, ktorý má EIB zaisťovať v oblasti investícií v celej EÚ; zdôrazňuje, že treba koordinovať stratégie s ostatnými európskymi inštitúciami a multilaterálnymi a národnými rozvojovými bankami;

13.  vyjadruje EIB uznanie za stanovenie cieľov a nabáda ju, aby posilnila vykonávanie environmentálnych a sociálnych noriem na mieste a aby zlepšila hodnotenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov podporovaných projektov, ako aj ich doplnkovosti a udržateľnosti;

14.  zdôrazňuje, že EIB sa musí snažiť zabrániť vytláčaniu súkromných investícií svojimi činnosťami;

15.  zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť ďalšej geografickej nerovnováhe v úverovej činnosti EIB, aby sa zabezpečilo širšie geografické a sektorové prideľovanie investícií, riešili sa regionálne rozdiely, najmä tie, ktoré vyplývajú z deficitov dlhodobých investícií a geografických znevýhodnení, a posilnila sa hospodárska a sociálna konvergencia a súdržnosť;

16.  víta úsilie, ktoré EIB už v tomto smere vynaložila, ale zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba urobiť viac, keďže posledné správy preukazujú neustále vysokú úroveň geografickej koncentrácie projektov;

17.  vyzýva EIB, aby prispela k riešeniu systémových nedostatkov, ktoré bránia určitým regiónom alebo krajinám v tom, aby v plnej miere využívali možnosti financovania z EIB, okrem iného posilnením svojho úsilia o rozšírenie svojich úverových činností, poskytovaním technickej pomoci a poradenskej podpory, a to najmä v regiónoch, ktoré priťahujú nízke investície a ktoré počas krízy spôsobenej pandémiou nemali výrazný prínos z výnimky z pravidiel štátnej pomoci z dôvodu nedostatku finančnej kapacity alebo manévrovacieho priestoru štátu;

Mobilizácia finančných prostriedkov na účely riešenia pandémie ochorenia COVID-19

18.  víta, že EIB rýchlo mobilizovala núdzové financovanie vo výške až 40 miliárd EUR na boj proti kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, a to zriadením úverov, úverových prázdnin a opatrení na zmiernenie problémov s likviditou MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou;

19.  okrem toho víta následné vytvorenie európskeho záručného fondu (EGF) v objeme 25 miliárd EUR v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, v neposlednom rade jeho pozitívny vplyv na poskytovanie finančnej podpory MSP a sektoru zdravotníctva; vyjadruje však poľutovanie nad pomalým zavádzaním EGF, pričom prvé finančné prostriedky boli schválené až koncom roka 2020 z dôvodu neskorého predloženia žiadostí členských štátov a postupov schvaľovania štátnej pomoci; zdôrazňuje, že EGF bol zriadený ako dočasný fond; navrhuje, aby EGF fungoval aj po roku 2021, vzhľadom na dlhotrvajúci vplyv krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a opakované obmedzenia pohybu v mnohých členských štátoch;

20.  konštatuje, že podpora, ktorú EGF zaručuje finančným sprostredkovateľom, by mala podliehať viacerým hodnotiacim kritériám, ako sú environmentálna a sociálna politika a politika správy a riadenia spoločností;

21.  vyzýva EIB, aby zvážila navrhnutie ďalších stimulov pre projekty a úverové linky, ktoré už boli schválené, s cieľom čo najskôr uviesť projekty do praxe a zabezpečiť rýchle čerpanie finančných prostriedkov;

22.  víta vytvorenie investičného nástroja v objeme 6 miliárd EUR na podporu financovania sektora zdravotnej starostlivosti, konkrétne zdravotníckej infraštruktúry, výskumu a vývoja očkovacích látok; vyzýva EIB, aby uprednostňovala posilnenie systémov verejného zdravotníctva;

23.  konštatuje, že EIB k 30. septembru 2020 v súvislosti s reakciou na ochorenie COVID-19 schválila 84 operácií v rámci EÚ s celkovou investíciou vo výške 23,5 miliardy EUR; poznamenáva tiež, že 88 % schválených operácií bolo pridelených MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a sektoru zdravotníctva; zdôrazňuje význam podpory MSP, keďže vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na tieto spoločnosti je mimoriadne veľký;

24.  víta vytvorenie cielenej iniciatívy financovania v objeme do 5,2 miliardy EUR v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 s cieľom podporiť krajiny mimo EÚ;

25.  víta účasť EIB na nástroji COVAX investíciou vo výške 400 miliónov EUR do predbežného trhového záväzku nástroja COVAX;

26.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nové a nepredvídateľné vlny ochorenia COVID-19 bude potrebné tieto nástroje viac posilniť, zvýšiť a rozšíriť; žiada EIB, aby bola pripravená rozšíriť existujúce nástroje a uviesť nové podporné finančné iniciatívy podľa potreby;

EIB ako klimatická banka EÚ

27.  víta skutočnosť, že EIB v roku 2020 poskytla 40 % svojich úverov na oblasť životného prostredia a klímy;

28.  oceňuje, že EIB je najväčším emitentom zelených dlhopisov na svete, ktoré v priebehu 12 rokov získali 34,6 miliardy EUR v rámci dlhopisov Climate Awareness Bond a dlhopisov Sustainability Awareness Bond; vyzýva EIB, aby pokračovala v emisii zelených dlhopisov a rozširovala ju s cieľom zvýšiť likviditu tohto trhu a aby sa naďalej zapájala do vypracúvania normy EÚ pre zelené dlhopisy;

29.  víta nový systém hodnotenia klimatických rizík (CRA), ktorý bol vytvorený na posúdenie fyzického klimatického rizika pri priamych pôžičkách, a navrhuje, aby EIB vo svojich akčných plánoch navrhla harmonizované metódy preverovania, v prípade potreby s využitím nariadenia o taxonómii(7);

30.  víta záväzok EIB podporiť akčný plán Komisie o udržateľnom financovaní, konkrétne zosúladením s taxonómiou EÚ na sledovanie opatrení v oblasti klímy a financovania environmentálnej udržateľnosti a prijatím kritéria „nespôsobovať významnú škodu“ ako základu na hodnotenie projektov;

31.  vyzýva EIB, aby dodržala svoj záväzok zosúladiť všetky svoje operácie s cieľmi Parížskej dohody čo najskôr a v časovom rámci, ktorý bude v súlade s cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že vývoj pokročilých alternatívnych a udržateľných palív si bude vyžadovať značné investície s cieľom prekonať súčasnú technologickú hranicu; vyzýva EIB, aby vypracovala a uzavrela zmluvy o zelenej transformácii pre odvetvia, ktoré produkujú vysoké emisie, s cieľom zabezpečiť, aby zosúladili svoj obchodný model s cieľmi klimatickej neutrality;

32.  berie na vedomie, že EÚ a členské štáty musia presmerovať kapitálové toky do prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmierňovania, aby sa naše hospodárstva, podniky a spoločnosti stali odolnejšími voči klimatickým a environmentálnym otrasom a rizikám;

33.  oceňuje, že Správna rada EIB prijala ambiciózny plán EIB pre klimatickú banku na roky 2021 – 2025, a najmä začlenenie mechanizmu stanovovania tieňovej ceny uhlíka, ktorý tvorí kľúčový rámec na podporu transformácie a vykonávania Európskej zelenej dohody a je rozhodujúcim krokom smerom k tomu, aby sa z EIB stala klimatická banka EÚ, ktorá bude v nasledujúcom kritickom desaťročí podporovať udržateľné investície a chrániť životné prostredie;

34.  víta vedúce postavenie EIB v oblasti klímy a jej rozhodnutie zvýšiť financovanie opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti vrátane obnoviteľných zdrojov energie, a to z približne 30 % na aspoň 50 % do roku 2025;

35.  konštatuje, že v pláne sa predpokladá zavedenie prechodného obdobia do konca roka 2022, čo spôsobí oneskorenie v dosiahnutí súladu s cieľmi Parížskej dohody; vyzýva EIB, aby sa usilovala o čo najširšie dodržiavanie Parížskej dohody v rámci prebiehajúcich hodnotiacich postupov a dosiahnutie úplného súladu najneskôr v roku 2023;

36.  konštatuje, že EIB bude štruktúrovať budúcu prácu na vykonávaní plánu v rámci približne desiatich nových akčných plánov, ktoré budú vychádzať z prvých piatich rokov vykonávania stratégie EIB v oblasti klímy z roku 2015; v tejto súvislosti žiada, aby bol pravidelne a v plnej miere informovaný o vykonávaní plánu;

37.  vyzýva EIB, aby vo svojej investičnej stratégii klimatickej banky EÚ a v súvislosti s vykonávaním plánu zohľadňovala podnety rôznych zainteresovaných strán, ako sú miestne a regionálne orgány, odborové zväzy a mimovládne organizácie;

38.  víta skutočnosť, že EIB vypracovala posúdenie rizika v oblasti biodiverzity a prijala Environmentálne, klimatické a sociálne usmernenia k rozvoju vodnej energie; pripomína, že ochrana biodiverzity má zásadný význam pre udržateľnosť EÚ, čo má rozhodujúci vplyv na európske hospodárske, zdravotné a potravinové podmienky; vyzýva EIB, aby vo svojich finančných nástrojoch viac rozpracovala prvky preskúmania z hľadiska biodiverzity s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na biodiverzitu;

39.  uznáva výzvy a pokrok dosiahnutý počas vykonávania nástroja na financovanie prírodného kapitálu; vyzýva EIB, aby zvážila vytvorenie grantovej zložky v rámci nástroja na financovanie prírodného kapitálu na podporu počiatočného rozširovania miestnych projektov a uľahčenie tvorby príjmov; domnieva sa, že hodnotenie nástroja na financovanie prírodného kapitálu by malo byť súčasťou širšieho posúdenia EIB týkajúceho sa spôsobu podpory obnovy ekosystému a biodiverzity v EÚ;

40.  víta záväzok EIB v pláne klimatickej banky zamerať podporu na udržateľný chovný a mliekarenský sektor, a najmä na riešenie otázky dobrých životných podmienok zvierat;

41.  vyzýva skupinu EIB, aby používala svoje nové operácie ako spôsob podpory cieľov stratégie EÚ s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti, keďže by podporili inovácie bezpečných chemických látok, materiálov a výrobkov udržateľných v štádiu návrhu, akčný plán pre obehové hospodárstvo založený na cykloch netoxických materiálov a pripravovaný akčný plán nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy;

42.  víta nadchádzajúce preskúmanie úverovej politiky EIB v oblasti dopravy a jej záväzok ukončiť podporu rozširovania letísk do konca roka 2022; zdôrazňuje význam čo najskoršieho zosúladenia dopravného portfólia a politiky poskytovania úverov v sektore dopravy EIB s Parížskou dohodou;

43.  požaduje urýchlené prijatie novej stratégie politiky financovania dopravy zameranej na dekarbonizáciu odvetvia dopravy EÚ najneskôr do roku 2050 a podporu dostupných, efektívnych, ekologických a bezpečných dopravných prostriedkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EIB by sa mala naďalej angažovať vo financovaní inovácií a ekologických technológií v oblasti letectva; v súvislosti s tým žiada, aby nová dopravná politika zohľadňovala aj geografické charakteristiky regiónov EÚ, ako sú ostrovné, najvnútornejšie a najvzdialenejšie regióny;

44.  vyzýva EIB, aby zvýšila podporu prechodu na iné druhy dopravy smerom k nízkouhlíkovej doprave, ako je cyklistika a verejná doprava, najmä pre komunity a lokality s nedostatočnými službami;

45.  zdôrazňuje zásadnú úlohu EIB pri plnení cieľov Mechanizmu spravodlivej transformácie a žiada v tejto súvislosti silnejší záväzok a konkrétne opatrenia, najmä prostredníctvom pôžičiek na štrukturálne programy, programu InvestEU a ako partner financovania úverového nástroja pre verejný sektor; vyzýva EIB, aby využila svoju úlohu finančného partnera úverového nástroja pre verejný sektor ako príležitosť na posilnenie svojej schopnosti financovať menšie projekty a iniciatívy vedené komunitami a budovať partnerstvá s obcami a inými verejnými subjektmi, aby sa v procese hospodárskej transformácie na nikoho nezabudlo;

46.  zdôrazňuje, že členské štáty a regióny sa v rozličných východiskových pozíciách; poznamenáva, že prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo musí byť inkluzívny a spravodlivý a nesmie sa pri ňom na nikoho zabudnúť; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane občanov a pracovníkov, na ktorých bude mať tento prechod najväčší vplyv; navrhuje, aby EIB aktívne spolupracovala s členskými štátmi s cieľom podporiť regióny, v ktorých sú pracovné miesta vo veľkej miere závislé od odvetví s vysokými emisiami;

47.  víta novú úverovú politiku EIB v oblasti energetiky a jej záväzok ukončiť investície do fosílnych palív do konca roka 2021; vyzýva EIB, aby posúdila zlučiteľnosť investícií uskutočnených v roku 2021 do projektov s vysokými emisiami uhlíka s aktualizovanými cieľmi v oblasti klímy do roku 2030; trvá na tom, že EIB by mala uplatňovať zásadu energetickej efektívnosti a stanoviť cieľ boja proti energetickej chudobe vo všetkých svojich úveroch v oblasti energetiky;

48.  víta iniciatívu Inteligentné financovanie inteligentných budov, ktorá uľahčuje investície do projektov energetickej efektívnosti; vyzýva na posilnenie investícií do bývania podporujúcich energetickú efektívnosť a boj proti energetickej chudobe a na ďalšie investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania, ktoré by mali prispieť aj k stratégii vlny renovácií;

Podpora inovácií, MSP, priemyslu a digitalizácie

49.  domnieva sa, že chyby z minulosti by sa nemali opakovať a že efektívne investície do inovácií, infraštruktúry, vzdelávania a zručností sú zásadnými prvkami na zotavenie sa z hospodárskej a sociálnej krízy, zabezpečujú udržateľný a inkluzívny rast a vytvárajú kvalitné pracovné miesta a dlhodobú konkurencieschopnosť; zdôrazňuje okrem toho, že regulačné prostredie pozostávajúce z predvídateľných pravidiel, rovnakých podmienok a administratívnej efektívnosti tiež prispieva k pritiahnutiu súkromných investícií;

50.  víta skutočnosť, že EIB v roku 2020 podporila inovácie a zručnosti sumou 14,43 miliardy EUR; vyzýva EIB, aby ešte viac zvýšila podporu pre inovácie a zručnosti;

51.  zdôrazňuje význam úlohy EIB pre úspech programu InvestEU v rámci obnovy po pandémii; zdôrazňuje, že EIB bude naďalej hlavným investičným partnerom pri vykonávaní programu InvestEU;

52.  dúfa, že nový program InvestEU umožní EIB ďalej preberať riziko v projektoch reálnej ekonomiky a podporovať najmä MSP, a to aj prostredníctvom kapitálovej podpory;

53.  pripomína, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva, predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnávajú približne 100 miliónov ľudí; víta skutočnosť, že EIB v roku 2020 poskytla financovanie MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou s celkovými investíciami vo výške 30,56 miliardy EUR, čím podporila 425 000 spoločností;

54.  pripomína, že podpora mikropodnikov, MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou musí zostať základným cieľom EIB, ktorý treba počas súčasnej hospodárskej krízy ešte viac posilniť, najmä s cieľom pomôcť im s financovaním, pôsobením na zahraničných trhoch, dekarbonizáciou a prístupom k nástrojom IKT; zdôrazňuje, že MSP majú často k dispozícii obmedzené administratívne zdroje, a ľahko dostupné spôsoby financovania by tak pre ne mali byť prospešné; víta úsilie vynaložené na poskytovanie online pomoci a poradenstva MSP v prístupe k pôžičkám EIB a požaduje rozšírenie tejto poradenskej kapacity;

55.  vyzýva EIB, aby doplnila svoje úsilie o vybudovanie spoločnosti založenej na údajoch transparentným, dôveryhodným, interoperabilným a inkluzívnym spôsobom s osobitným zameraním na prispôsobenie MSP s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť;

56.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že MSP EÚ zaostávajú, pokiaľ ide o využívanie digitálnych technológií, pričom len 66 % výrobných spoločností v EÚ používa aspoň jednu digitálnu technológiu;

57.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť poskytovanie úverov pre MSP, ktoré vedú ženy, s cieľom podporiť rodovo vyváženejšiu obnovu;

58.  vyzýva EIB, aby zmobilizovala dostatočnú podporu pre infraštruktúru v záujme zabezpečenia rýchlejšieho internetu vo všetkých regiónoch EÚ a preklenutia existujúcej digitálnej priepasti a žiada EIB, aby naďalej podporovala rozvoj digitálnych zručností, najmä pre zamestnancov v odvetviach hospodárstva, ktoré potrebujú prispôsobenie a rekvalifikáciu;

59.  konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 odhalila nestabilitu dodávateľských reťazcov EÚ a nedostatočnosť IT sietí; vyzýva EIB, aby zosúladila svoju investičnú stratégiu s cieľom pomôcť zabezpečiť väčšiu odolnosť hodnotových reťazcov vnútorného trhu a posilniť európsky priemyselný sektor, najmä v strategických oblastiach;

60.  vyzýva EIB, aby prispela k podpore a financovaniu vytvárania inovačných ekosystémov a vedomostných ekonomík v celej EÚ a k podpore priemyselnej transformácie na mieste, kde univerzity, podniky, MSP a startupy môžu rozvíjať dlhodobé partnerstvá pre spoločné blaho a môžu zmysluplne prispieť k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody a digitalizácie hospodárstva;

61.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EIB intenzívne sústreďovala na projekty zamerané na mladých ľudí, najmä na startupy a projekty zamerané na riešenie veľkého problému nezamestnanosti mladých ľudí a mladých ľudí s neistými pracovnými miestami;

Investície do sociálnej infraštruktúry a sociálneho zabezpečenia

62.  konštatuje, že počas prebiehajúcej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 boli systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch vystavené nebývalému zaťaženiu; vyzýva EIB, aby spolupracovala s Komisiou a členskými štátmi na zvýšení investícií do sociálneho sektora;

63.  uznáva, že kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 mala neprimeraný vplyv na určité časti spoločnosti; naliehavo vyzýva EIB, aby pomohla členským štátom s projektmi, ktoré sa zameriavajú na riešenie nerovností vrátane rodových nerovností a nerovností medzi marginalizovanými komunitami;

64.  víta záväzok EIB investovať do sociálneho sektora, a tým podporovať blahobyt, prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu, ako aj získavanie zručností požadovaných modernou vedomostnou ekonomikou;

65.  vyzýva EIB, aby podporovala projekty v členských štátoch, ktoré vykonávajú Európsky pilier sociálnych práv, ciele trvalo udržateľného rozvoja a sociálne reformy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra;

66.  konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 má negatívny vplyv na vzdelávanie a blahobyt detí na celom svete, pričom milióny detí ešte stále nemajú prístup k vzdelávaniu z dôvodu opatrení na obmedzenie pohybu, a preto im hrozí regresia a potenciálne celoživotné dôsledky; víta investície EIB do vzdelávania, keďže pomáhajú riešiť problém chudoby, podporujú hospodársky rast a zlepšujú rodovú rovnosť; vyzýva EIB, aby zvýšila svoje investície do vzdelávania s cieľom pomôcť zmierniť vážny vplyv, ktorý má kríza spôsobená ochorením COVID-19 na systémy vzdelávania na celom svete.

Podpora rozvoja a udržateľnosti mimo EÚ

67.  víta skutočnosť, že EIB je najväčším multilaterálnym veriteľom na svete, ktorý sa snaží podporovať vonkajšiu spoluprácu a rozvojové politiky EÚ; konštatuje, že EIB pôsobí mimo EÚ už viac ako 50 rokov, pričom ku koncu roka 2020 poskytla úvery vo výške 150,1 miliardy EUR v 150 rôznych krajinách, z čoho 10,23 miliardy EUR bolo podpísaných v roku 2020;

68.  vyzýva EIB, aby uplatnila pozastavenie svojich nesplatených úverov, aby dôkladne posúdila vplyv svojich budúcich operácií na dlh a aby verejne podporila vytvorenie multilaterálneho mechanizmu riešenia dlhov s cieľom riešiť tak vplyv krízy, ako aj finančné požiadavky Agendy 2030, keďže akcionári EIB sa pripojili k záväzkom skupiny G20 pozastaviť dlh 77 krajín po dlhovej kríze súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19;

69.  zdôrazňuje potrebu úplného zosúladenia investícií EIB v tretích krajinách s prioritami EÚ v oblasti vonkajšej činnosti a udržateľného rozvoja;

70.  berie na vedomie, že EIB bude ďalej posilňovať podporu ekologických investícií mimo EÚ; trvá na tom, že EIB by mala uplatňovať rovnaké normy a kritériá na posudzovanie a hodnotenie projektov v rámci Únie aj mimo nej vrátane tých, ktoré boli nedávno dohodnuté v pláne klimatickej banky;

71.  v tejto súvislosti sa domnieva, že EIB by mala zlepšiť svoje monitorovanie a podávanie správ o projektoch mimo EÚ, zlepšiť svoju analýzu ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov a zvýšiť efektívnosť rámca merania výsledkov (REM) a zároveň posilniť náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv v prípade projektov v krajinách mimo EÚ;

72.  domnieva sa, že by sa mali zvážiť aj prispôsobené ukazovatele na meranie zníženia nerovností, vytvárania daňových príjmov pre hostiteľské krajiny a vplyvu na rodové otázky a marginalizované skupiny;

73.  konštatuje, že investície súkromného sektora budú nevyhnutné na vyplnenie medzery vo financovaní vo vzťahu k cieľom udržateľného rozvoja; pripomína kľúčovú úlohu EIB pri znižovaní rizika súkromných investícií, najmä v citlivých oblastiach; je však znepokojený tým, že na znižovanie rizika súkromných investícií sa využívajú rozvojové fondy EÚ, a to vzhľadom na nedostatok dôkazov o schopnosti tohto spôsobu financovania preukázať doplnkovosť a plniť rozvojové ciele, ako bolo nedávno uvedené v záverečnej revízii EFSD, ako aj v stanovisku Európskeho dvora audítorov (č. 7/2020); zdôrazňuje, že je potrebné, aby darcovia uprednostnili financovanie založené na grantoch ako štandardnú možnosť, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny, a aby pred grantmi neuprednostňovali kombinované financovanie, záruky alebo akékoľvek úvery, keďže nebudú stačiť na dosiahnutie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a mohli by zvýšiť dlhové zaťaženie krajín;

74.  víta dohodu dosiahnutú medzi Európskou radou a Európskym parlamentom o nariadení, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce; berie na vedomie najmä úlohu, ktorú bude EIB zohrávať v kontexte Európskeho fondu pre udržateľné investície;

75.  zdôrazňuje, že zmena klímy je pre dosiahnutie udržateľného rozvoja najdôležitejšou výzvou, keďže znamená riziko zhoršenia životných podmienok a chudoby; vyzýva preto EIB, aby uprednostňovala investície do projektov, ktoré pomáhajú tretím krajinám plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a ktoré občanom poskytujú sociálnu a environmentálnu spravodlivosť, verejné služby a spravodlivé hospodárske príležitosti; oceňuje, že EIB bude ďalej posilňovať svoju podporu ekologických investícií mimo EÚ, čo pomôže vyzdvihnúť úlohu EÚ ako globálneho lídra v oblasti klimatickej a environmentálnej udržateľnosti;

76.  vyzýva EIB, aby pri rešpektovaní svojho mandátu na poskytovanie vonkajších úverov zvýšila pôsobenie v najmenej rozvinutých krajinách a krajinách, v ktorých prebieha konflikt, posilnila spoluprácu s delegáciami EÚ a rozšírila svoju prítomnosť na mieste s dodatočnými zamestnancami so zameraním na rozvojové otázky;

Plnenie úloh v oblasti správy vecí verejných, zodpovednosti, transparentnosti a integrity

77.  pripomína svoju žiadosť o uzatvorenie medziinštitucionálnej dohody medzi EIB a Európskym parlamentom s cieľom zlepšiť prístup k dokumentom a údajom EIB a posilniť demokratickú zodpovednosť vrátane možnosti predkladať EIB otázky na písomné zodpovedanie, ako aj vymedzenie práv Európskeho parlamentu a jeho poslancov, pokiaľ ide o prístup k dokumentom a údajom a organizáciu vypočutí a ekonomických dialógov;

78.  navrhuje okrem toho a medzitým, aby sa vytvoril protokol pre dočasné memorandum o spolupráci medzi EIB a Európskym parlamentom, ktorý sa bude uplatňovať s okamžitou platnosťou, s cieľom zlepšiť medziinštitucionálny dialóg a zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť EIB;

79.  vyzýva EIB, aby zintenzívnila podávanie správ Európskemu parlamentu o svojich rozhodnutiach, dosiahnutom pokroku a vplyve svojich úverových činností, a to najmä prostredníctvom pravidelných štruktúrovaných dialógov, a aby uplatňovala rovnaké ustanovenia o podávaní správ a zodpovednosti, ako sa uvádzajú v nariadení o EFSI(8);

80.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti komunikácie; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zapojila do dialógu s občanmi EÚ s cieľom lepšie vysvetliť ciele svojich politík a predstaviť svoj prínos ku každodennému životu občanov;

81.  víta, že EIB v decembri 2020 začala verejnú konzultáciu o preskúmaní svojej politiky transparentnosti; poznamenáva však, že súčasný návrh nespĺňa požiadavky Európskeho parlamentu a organizácií občianskej spoločnosti, aby zlepšila svoju politiku transparentnosti v súlade s najlepšími postupmi a normami, ktoré uplatňujú iné finančné inštitúcie;

82.  vyzýva EIB, aby zabezpečila včasné zverejňovanie väčšieho množstva informácií o všetkých svojich finančných činnostiach v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi vrátane environmentálnych a sociálnych hodnotení s cieľom sprístupniť ich potenciálnym príjemcom, dotknutým skupinám a miestnym organizáciám občianskej spoločnosti;

83.  opakuje svoju výzvu EIB, aby sa riadila zásadou „prezumpcie zverejňovania“; vyzýva ju najmä, aby včas zverejňovala plné znenie programov a zápisníc zo schôdzí predstavenstva, a víta zverejňovanie programu a zápisníc zo schôdzí správnej rady; zdôrazňuje, že budúca politika transparentnosti by mala sprísniť požiadavky na transparentnosť všetkých operácií a od všetkých predkladateľov projektov mala by vyžadovať, aby zverejňovali posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA) tým, že sa do osobitných zmluvných doložiek podpísaných so všetkými klientmi EIB zahrnú prísne, ale primerané požiadavky na transparentnosť;

84.  opakuje svoju výzvu na zverejnenie stanovísk vydaných Komisiou v rámci postupu v súlade s článkom 19 štatútu EIB k finančným operáciám EIB, aby sa mohol posúdiť ich súlad s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ; vyzýva Komisiu a EIB, aby sa dohodli na tom, že treba zaručiť plnú transparentnosť, pokiaľ ide o takéto stanoviská a základ, z ktorého vychádzajú;

85.  konštatuje, že vymenovanie bývalého podpredsedu EIB za člena správnej rady spoločnosti Iberdrola vyvolalo vážne znepokojenie, pokiaľ ide o riziká konfliktu záujmov, a to napriek tomu, že tento presun bol vopred riadne oznámený a bol v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na bývalých členov predstavenstva EIB; ďalej konštatuje, že v záväznom stanovisku výboru EIB pre etiku a právny súlad vydaným pred vymenovaním neboli voči prípadu vznesené žiadne námietky, a žiada, aby sa v súvislosti s týmto stanoviskom poskytlo ďalšie vysvetlenie; konštatuje, že prijatie tohto zamestnania tesne po odchode z verejnej služby, keď neuplynulo takmer žiadne obdobie, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, predstavuje riziko pre povesť a nezávislosť EIB; pripomína, že európska ombudsmanka zistila, že rozhodnutie Európskeho orgánu pre bankovníctvo nezakázať svojmu výkonnému riaditeľovi stať sa výkonným riaditeľom lobby finančného sektora bol nesprávny úradný postup a že zákaz zmeny zamestnania by bol potrebným a primeraným opatrením; vyzýva EIB, aby preskúmala potrebu ďalej zlepšiť pravidlá a postupy týkajúce sa konfliktov záujmov;

86.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že osem viceprezidentov EIB okrem odvetvových zodpovedností dohliada na návrhy projektov zo svojich domovských krajín spolu s inými zodpovednosťami v jednotlivých krajinách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB nereagovala na požiadavku Európskeho parlamentu zahrnúť do kódexu správania predstavenstva ustanovenie, na základe ktorého by jeho členovia boli vylúčení z možnosti vykonávania dohľadu nad poskytovaním úverov alebo nad realizáciou projektov vo svojej domovskej krajine;

87.  víta interné preskúmanie a revíziu politiky EIB v oblasti boja proti podvodom a jej zámery pozdvihnúť túto politiku na úroveň skupiny, aby sa tak uplatňovala na EIB, ako aj na EIF; naliehavo vyzýva EIB, aby zaujala ambiciózny a všeobecný prístup k tomuto preskúmaniu a zaoberala sa existujúcimi nedostatkami v mechanizmoch náležitej starostlivosti a vnútornej kontroly a aby posilnila svoju politiku boja proti podvodom a korupcii v súlade s opakovanými požiadavkami Európskeho parlamentu;

88.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby mal vyšetrovací úrad EIB pre boj proti podvodom rozsiahle právomoci, dostatočné zdroje a nezávislosť; vyzýva EIB, aby podľa potreby zlepšila spoluprácu s európskou ombudsmankou, Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskou prokuratúrou (EPPO), a aby oznamovala vnútroštátnym orgánom prípady trestnej činnosti; naliehavo vyzýva EIB, aby posilnila nezávislosť a efektívnosť mechanizmu na predkladanie sťažností a oddelenia pre vyšetrovanie podvodov;

89.  pripomína, že Komisia požiadala EIB, aby poskytovala viac informácií o účinnom uplatňovaní zmluvných doložiek, ktoré EIB umožňujú zastaviť alebo zrušiť financovanie(9), a očakáva, že Európsky parlament bude mať plný prístup k týmto informáciám;

90.  víta pokrok dosiahnutý vo vykonávaní stratégie pre rodovú rovnosť a akčného plánu pre rodovú rovnosť skupiny EIB; berie na vedomie správu o pokroku v oblasti rozmanitosti a začleňovania za rok 2019; konštatuje, že ženy predstavujú 51,4 % pracovnej sily EIB;

91.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále nie sú dostatočne zastúpené v riadiacich a vyšších pozíciách; domnieva sa, že v tejto súvislosti treba urobiť viac počas vykonávania druhej fázy akčného plánu v roku 2021, a preto vyzýva EIB, aby naďalej podporovala účasť žien a aktívne podporovala vyvážené rodové zastúpenie vo svojich vyšších pozíciách; vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala podporu všetkých foriem rozmanitosti a začleňovania v rámci svojej organizácie a stanovila ambiciózne ciele;

92.  naliehavo vyzýva EIB, aby podľa možností zhromažďovala údaje rozčlenené podľa pohlavia a vyvinula nástroje a metodiky na vykonávanie rodovej analýzy a posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť v prípade projektov a operácií EIB v rámci Európskej únie aj mimo nej a aby na tento účel viedla konzultácie s nezávislými odborníkmi;

93.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tvrdeniami o údajnom obťažovaní a pracovnom prostredí v EIB; berie na vedomie úsilie EIB v poslednom období o riešenie týchto a ďalších relevantných otázok týkajúcich sa zamestnancov; naliehavo vyzýva EIB, aby zabezpečila účinné vykonávanie politiky nulovej tolerancie voči všetkým druhom obťažovania vrátane preventívnych a ochranných opatrení, ako aj riadnych a spoľahlivých mechanizmov na podávanie sťažností a podporu obetí; naliehavo vyzýva vedenie EIB, aby viedlo skutočný dialóg so zástupcami zamestnancov s cieľom riešiť ich obavy;

94.  víta skutočnosť, že EIB preskúma svoje environmentálne a sociálne normy, a vyzýva na rozsiahlu a inkluzívnu verejnú konzultáciu o týchto záležitostiach; zdôrazňuje, že EIB môže prijať ďalšie normy týkajúce sa iných politických priorít; vyzýva EIB, aby do hodnotenia negatívnych vplyvov potenciálnych investícií zahrnula sociálne aspekty;

95.  pripomína, že udržateľnosť, ako je vymedzená v právnych predpisoch EÚ(10), je širokým pojmom a že investície sú udržateľné len vtedy, ak v súvislosti s cieľmi sociálnej alebo environmentálnej udržateľnosti zohľadňujú zásadu „nespôsobiť žiadne významné škody“; víta skutočnosť, že EIB sa zaviazala plne zosúladiť svoju metodiku sledovania opatrení v oblasti klímy a cieľov environmentálnej udržateľnosti s rámcom vymedzeným taxonómiou EÚ vrátane začlenenia zásady „nespôsobiť žiadne významné škody“(11) do všetkých svojich operácií;

96.  vyzýva EIB, aby využila túto príležitosť na posilnenie svojej politiky v oblasti ľudských práv; očakáva najmä, že sa posilnia povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a že v plánovaní projektov sa bude klásť väčší dôraz na rozmer ľudských práv, a to najmä v prípade projektov v krajinách mimo EÚ;

97.  očakáva, že EIB bude vykonávať dôkladné monitorovanie, ktoré plne zohľadní obavy vyjadrené dotknutými a zainteresovanými stranami, najmä tie, ktoré sa týkajú porušovania ľudských práv;

98.  zdôrazňuje, že spoločnosti EIB, do ktorých sa investuje, by sa mali riadiť zásadami dobrej správy, a to aj v daňových záležitostiach; víta skutočnosť, že EIB nevstupuje do nových alebo obnovených operácií so subjektmi zaregistrovanými alebo usadenými v jurisdikciách uvedených v zozname na daňové účely a na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a že sa posudzuje riziko sa v jednotlivých prípadoch, ak sú zmluvné protistrany registrované alebo usadené v jurisdikciách, ktoré sú vo všeobecnosti kooperatívne, ale ešte nevyriešili zostávajúce nedostatky v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach (jurisdikcie uvedené v prílohe II k zoznamu EÚ obsahujúcemu nespolupracujúce jurisdikcie);

99.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie toho, aby protistrany nemali prospech z iných právnych väzieb s takýmito jurisdikciami, sú potrebné rozsiahle kontroly; vyzýva EIB, aby presadzovala preventívne opatrenia a pravidelné hodnotenia, pokiaľ ide o využívanie jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a škodlivých daňových praktík partnermi;

100.  nabáda skupinu EIB, aby v budúcnosti aktualizovala svoju politiku týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií na základe budúceho vývoja v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach v EÚ alebo na medzinárodnej úrovni; pripomína, že v tejto politike sa stanovuje všeobecný zákaz vstupovať do operácií so zmluvnými protistranami registrovanými alebo usadenými v nespolupracujúcich jurisdikciách, s výnimkou prípadov, keď sú splnené prísne podmienky;

101.  berie na vedomie rámec EIB pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu z decembra 2020; vyjadruje znepokojenie nad tým, že uvedený rámec nie je podrobný, pokiaľ ide o konkrétne postupy na zosúladenie činností banky s právnymi predpismi EÚ, konkrétne pokiaľ ide o hĺbkovú analýzu vo vzťahu ku klientovi, a najmä v prípade uplatňovania zvýšenej hĺbkovej analýzy;

102.  pripomína predchádzajúce znepokojenie, ktoré Európsky parlament vyslovil v súvislosti s nedostatočnou kontrolou finančných prostriedkov spravovaných finančnými sprostredkovateľmi a problémami pri monitorovaní konečných príjemcov a dodržiavania kritérií oprávnenosti;

103.  víta skutočnosť, že EIB v súčasnosti pracuje na vypracovaní usmernení pre zosúladenie zmluvných strán; vyzýva EIB, aby vypracovala ambiciózny akčný plán pre „rámec zosúlaďovania s protistranami“ a zabezpečila, aby usmernenia viedli k väčšej transparentnosti a prísnejšej hĺbkovej analýze vo vzťahu k svojim partnerom a ich nárokom na vyplácanie finančných prostriedkov s podporou EIB za prísnych podmienok, ktoré budú zahŕňať etické kritériá, kritériá integrity, sociálne a environmentálne kritériá; opakuje, že tento rámec by mal zahŕňať aj budúce požiadavky, aby všetci finanční sprostredkovatelia a firemní klienti mali čo najskôr, najneskôr však do roku 2025, zavedený výhľadový plán dekarbonizácie v súlade s Parížskou dohodou s využitím vedecky podložených cieľov v oblasti emisií, a to bez toho, aby bola dotknutá schopnosť EIB ponúknuť technickú pomoc pri navrhovaní takýchto plánov dekarbonizácie;

104.  žiada EIB, aby uverejňovala pravidelnejšie, podrobnejšie a komplexnejšie informácie o finančných sprostredkovateľoch zodpovedných za využívanie finančných prostriedkov EIB (198), pričom musí zachovať dôvernosť citlivých obchodných údajov, a aby prijala zmluvné doložky týkajúce sa povinného zverejňovania informácií o úverovej činnosti týmito inštitúciami;

105.  zdôrazňuje, že EIB by mala posilniť a plne využívať zmluvné doložky, ktoré jej umožňujú zastaviť vyplácanie financovania alebo prijať iné zmierňujúce opatrenia na ochranu integrity a dobrého mena jej operácií v prípadoch, že projekty nie sú v súlade s environmentálnymi, sociálnymi normami a s normami v oblasti ľudských práv, daní a transparentnosti;

106.  požaduje prísnu politiku vylúčenia subjektov, pri ktorých sa zistilo, že sa podieľajú na podvodoch, korupcii, praní špinavých peňazí alebo iných formách protiprávneho konania v súvislosti s financovaním z EIB;

107.  víta prácu Európskeho dvora audítorov v súvislosti s rozpočtovými prostriedkami Únie, ktoré spravuje EIB, a vyzýva inštitúcie, aby sa dohodli na posilnení audítorských práv Európskeho dvora audítorov v rozsahu stanovenom zmluvami EÚ;

108.  berie na vedomie kritiku Európskeho dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 12/2020 s názvom „Európske centrum investičného poradenstva: zriadené na podporu investícií v EÚ, jeho vplyv však zostáva obmedzený“ a vyzýva EIB, aby do budúcna vyvodila potrebné závery pre svoju činnosť;

109.  vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vypracoval osobitnú správu s odporúčaniami o výkonnosti činností EIB a ich zosúladení s politikami a cieľmi EÚ;

110.  berie na vedomie osobitnú správu EDA č. 3/2019 s názvom „Európsky fond pre strategické investície: aby bol úplne úspešný, je potrebné prijať opatrenia“, najmä jeho pripomienky týkajúce sa potreby porovnateľných ukazovateľov výkonnosti a monitorovania pre všetky finančné nástroje a rozpočtové záruky EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité následné opatrenia v spolupráci s EIB ako hlavným subjektom zodpovedným za realizáciu v kontexte programu InvestEU;

o
o   o

111.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (2) Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0305. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0017. (6) https://www.eib.org/en/press/all/2021-060-capital-increase-for-eif-boosts-finance-for-covid-19-impacted-companies-and-strengthens-support-for-green-and-digital-transformation-of-the-eu-economy (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 — Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1). (9) Zhrnutie správy o hodnotení rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (SWD(2019)0333), 13. septembra 2019. (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1), článok 2. (11) Plán EIB pre klimatickú banku, s. 55.