Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2019 (2020/2245(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu o činnosti skupiny Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2019,
– so zreteľom na finančnú správu skupiny EIB za rok 2019 a na štatistickú správu skupiny EIB za rok 2019,
– so zreteľom na správu skupiny EIB o udržateľnosti za rok 2019 a sprievodnú správu skupiny EIB o uhlíkovej stope,
– so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti skupiny EIB za rok 2019,
– so zreteľom na správu o mechanizme EIB na vybavovanie sťažností za rok 2019,
– so zreteľom na výročnú správu o činnosti EIB v Afrike, karibskej oblasti, Tichomorí a zámorských krajinách a územiach za rok 2019,
– so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov za rok 2019,
– so zreteľom na správu EIB o investíciách č. 2019/2020: urýchlenie transformácie Európy,
– so zreteľom na správu skupiny EIB o správe a riadení spoločnosti za rok 2019,
– so zreteľom na správu o vyšetrovaní podvodov za rok 2019,
– so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na rok 2019,
– so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o EFSI za rok 2019 Európskemu parlamentu a Rade,
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 03/2019 z 29. januára 2019 s názvom Európsky fond pre strategické investície: aby bol úplne úspešný, treba prijať opatrenia(1),
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 12/2020 z 12. mája 2020 s názvom Európske centrum investičného poradenstva: zriadené na podporu investícií v EÚ, jeho vplyv však zostáva obmedzený,
– so zreteľom na správu Európskeho centra investičného poradenstva za rok 2019,
– so zreteľom na hodnotenie Komisie týkajúce sa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (SWD(2019)0333), a na jeho zhrnutie (SWD(2019)0334), ktoré bolo uverejnené 13. septembra 2019,
– so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a na protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,
– so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(2),
– so zreteľom na správu Komisie z 28. mája 2019 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) v roku 2018 (COM(2019)0244),
– so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2018(3),
– zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0215/2021),
A. keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ špeciálnymi investičnými nástrojmi, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;
B. keďže podľa článku 309 ZFEÚ je hlavným cieľom EIB prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme Únie uľahčením financovania projektov na rozvoj menej rozvinutých regiónov a projektov spoločného záujmu viacerých členských štátov, ktoré majú taký rozsah alebo charakter, že ich nemožno plne financovať rôznymi prostriedkami dostupnými v jednotlivých členských štátoch;
C. keďže skupina EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii a regionálnemu rozvoju EÚ v súlade s článkom 309 ZFEÚ a protokolom č. 28;
D. keďže EÚ trpí od finančnej krízy závažným nedostatkom investícií, pričom so zreteľom na požadovanú zelenú a digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti zároveň čelí naliehavému dopytu po investíciách;
E. keďže EIB prijala v novembri 2019 novú úverovú politiku v oblasti energetiky a v decembri 2020 plán pre klimatickú banku;
F. keďže od EIB sa očakáva, že bude mať kľúčovú úlohu pri financovaní Európskej zelenej dohody na základe investičného plánu pre udržateľnú Európu;
G. keďže sa očakáva, že EIB bude podporovať spravodlivú zelenú transformáciu prostredníctvom Mechanizmu spravodlivej transformácie;
H. keďže v rámci svojej úlohy prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu by EIB mala sústrediť pozornosť a úsilie na ciele verejnej politiky, ako je územná a sociálna súdržnosť, udržateľný rozvoj a boj proti nezamestnanosti (mladých ľudí), chudobe a sociálnemu vylúčeniu;
I. keďže v rokoch 2014 až 2019 poskytla EIB viac ako 100 miliárd EUR na financovanie v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti;
J. keďže EIB zvažuje možnosť stať sa prvou multilaterálnou rozvojovou bankou, ktorá by bola v súlade s Parížskou dohodou, a Rada už požiadala EIB a EBOR o predloženie týchto plánov na budúce rokovania;
K. keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí a proti financovaniu teroristických rizík a korupcie musia byť riadne zahrnuté do náležitej starostlivosti a zmluvných podmienok EIB;
L. keďže EIB zohráva dôležitú úlohu mimo EÚ prostredníctvom svojich činnosti v oblasti poskytovania vonkajších úverov ako najväčšia multilaterálna finančná inštitúcia na svete;
M. keďže EIB zohráva ústrednú úlohu v úsilí EÚ o zabezpečenie vykonávania Agendy pre udržateľný rozvoj;
Hlavné činnosti EIB v oblasti financovania v roku 2019
1. konštatuje, že v roku 2019 dosahovali podpísané úvery banky sumu 63,3 miliardy EUR (z toho 61,9 miliardy EUR z vlastných zdrojov banky), čo je v súlade s cieľom stanoveným v operačnom pláne na rok 2019 (63 miliárd EUR ± 10 %) a výrazne nad sumami z roku 2018 (55,6 miliardy EUR, z toho 54,3 miliardy EUR z vlastných zdrojov banky); poznamenáva, že celkovo boli v roku 2019 vyplatené sumy vo výške 48,1 miliardy EUR (z toho 47,5 miliardy pochádzalo z vlastných zdrojov banky) v porovnaní s 52,6 miliardy EUR v roku 2018 (z toho 51,8 miliardy z vlastných zdrojov); konštatuje, že EIB dosiahla zdravý finančný výsledok – za rok 2019 zaznamenala čistý ročný prebytok 2,4 miliardy EUR, pričom v roku 2018 to bolo 2,3 miliardy EUR;
2. berie na vedomie, že znehodnotené úvery z celkového úverového portfólia dosiahli na konci roka 2019 mieru 0,4 % (na konci roka 2018 to bolo 0,3 %), napriek tomu, že banka prešla v poslednom čase k úverovým operáciám s vyšším rizikom;
3. s uznaním konštatuje, že EIB v roku 2019 splnila svoj ročný cieľ týkajúci sa poskytovania úverov v oblasti súdržnosti vo výške aspoň 30 % všetkých nových operácií v EÚ, predvstupových krajinách a krajinách EZVO; poznamenáva, že v roku 2019 EÚ poskytla 16,13 miliardy EUR na projekty v regiónoch EÚ, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité naďalej podporovať regionálny rozvoj a ciele EÚ v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako sa stanovuje v protokole č. 28 k zmluvám;
4. berie na vedomie, že do operačného plánu EIB na rok 2019 boli začlenené odkazy na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, ako aj výsledky diskusií o úlohe EIB vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027; podporuje zameranie na oblasť tzv. osobitných činností, ktorá je rizikovejšia, vrátane projektov súvisiacich s EFSI a poradenskými službami, pričom v roku 2019 sa očakáva 530 nových úloh na podporu investícií vo výške 35 miliárd EUR;
5. víta novú kapitálovú stratégiu skupiny EIB, ktorej cieľom je väčšie zameranie na nedostatok investícií na akciovom trhu; vyzýva EIB, aby vykonala odporúčanie uvedené v štúdii s názvom EIB a nový rámec pre misie EÚ, aby vytváraním vhodných dlhodobých finančných nástrojov s vyšším rizikom na základe existujúcich mechanizmov rozdelenia rizika (napr. EFSI, InnovFin) ďalej podporovala väčšiu rizikovosť;
6. víta zavedenie nového posudzovania klimatických rizík (CRA) v roku 2019, ktoré umožní systematicky posudzovať fyzické riziká dôsledkov zmeny klímy pre priame pôžičky, čo EIB a jej klientovi umožní pochopiť, ako môže zmena klímy ovplyvniť financovaný projekt, a určiť nápravné opatrenia;
7. víta prijatie novej daňovej politiky v marci 2019, ktorá obsahuje opatrenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zahŕňajúce kontroly náležitej starostlivosti v oblasti daňovej integrity a súbor nástrojov proti vyhýbaniu sa daniam; konštatuje, že EIB nebude môcť investovať v krajinách uvedených na čiernej listine EÚ pre zakázané jurisdikcie a jurisdikciám, ktoré nedodržiavajú predpisy, sa bude venovať zvýšená pozornosť; opakuje, že prísnejšia daňová kontrola by sa mala uplatňovať v prípade, keď sa daňové raje objavia v podnikovej štruktúre klientov, navrhovateľov a realizátorov projektov alebo sprostredkovateľov;
8. vyzýva EIB, aby v rámci svojej daňovej hĺbkovej analýzy použila pri projektoch citlivých na riziko v plnej miere svoj súbor nástrojov na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a v prípade potreby použila požiadavky na premiestnenie; berie na vedomie prepracovaný rámec skupiny EIB pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML-CFT) a vyzýva EIB, aby aktualizovala svoju politiku s ohľadom na 5. smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2020, a aby spolupracovala s príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť primerané sankcie za porušovanie právnych predpisov a prísne normy pre finančných sprostredkovateľov;
9. konštatuje, že v roku 2019 zaznamenal mechanizmus EIB na vybavovanie sťažností 84 nových prípadov, vyriešil 173 prípadov a uzavrel 113 prípadov; vyzýva EIB, aby pokračovala v úsilí o umožnenie občianskej spoločnosti nahlasovať problematické prípady, ktoré sa následne budú účinne a nezávisle riešiť; zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať, ako sa vykonávajú odporúčania mechanizmu na vybavovanie sťažností; vyzýva EIB, aby na zistenia mechanizmu na vybavovanie sťažností reagovala konkrétnymi opatreniami;
10. víta skutočnosť, že EIB vykonáva svoju politiku vylúčenia a je odhodlaná ju dôsledne uplatňovať prostredníctvom diskrečných konaní o vylúčení a dohôd o urovnaní; žiada EIB, aby oznamovala počet a rozsah rozhodnutí o pozastavení/prerušení platieb a/alebo vymáhaní poskytnutých úverov alebo žiadostí o predpokladané splatenie úverov, ktoré vyplývajú zo zakázaného konania alebo z iných nekalých praktík ovplyvňujúcich financované činnosti; vyzýva EIB, aby informovala o type finančnej podpory, v súvislosti s ktorou sa objavili podozrenia z nekalej činnosti, a o geografickom rozložení takýchto prípadov, ak je to z právneho hľadiska možné;
11. víta aktuálne informácie o situácii v súvislosti s ochorením COVID-19 vo finančnej správe EIB za rok 2019, ktoré zahŕňajú aj informácie o mimoriadnom balíku pomoci na podporu malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v Únii z roku 2020, ktorý obsahuje linky likvidity a záručné schémy pre banky a programy nákupu cenných papierov krytých aktívami, ako aj úvahy o vytvorení európskeho záručného fondu (EGF) zameraného na finančnú podporu MSP; s uznaním konštatuje, že skupina EIB rozšírila svoj príspevok mimo EÚ, pričom sa zamerala na investície do zdravotníctva a súkromného sektora; naliehavo vyzýva EIB, aby od spoločností podporovaných z Európskeho záručného fondu alebo iných programov financovania zavedených na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 požadovala prispievanie k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, ktoré navrhla Komisia v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj dodržiavanie sociálnych a environmentálnych podmienok, vrátane prijatia plánov na dekarbonizáciu, na zvýšenie svojej odolnosti a tiež to, aby sa zdržali vyplácania dividend, bonusov pre vrcholový manažment a spätného výkupu akcií;
12. v tejto súvislosti víta špecializovaný nástroj pre MSP v rámci Fondu InvestEU; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na dlhodobé financovanie, konkrétne podporou projektov, ktoré by sa inak nefinancovali, najmä pre inovačné startupy a MSP; zdôrazňuje však, že finančné činnosti EIB nenahrádzajú udržateľné fiškálne politiky v členských štátoch; vyzýva EIB, aby zvýšila investície do prelomových inovácií, najmä pokiaľ ide o ekologickú transformáciu, s cieľom podporiť európske spoločnosti;
13. vyzýva EIB, aby zvýšila financovanie na riešenie technologickej transformácie, podporovala rozvoj zručností prispôsobených súčasným a budúcim potrebám trhu práce, ďalej podporovala investície do digitálnych zručností zamestnancov a podnikateľov, digitálnej infraštruktúry a budovania kapacít pre digitalizáciu, poskytla finančné prostriedky na dlhodobý výskum, inovácie a pre MSP, podporila sociálne hospodárstvo a posilnila sociálnu a územnú súdržnosť, najmä odstránením súčasného nedostatku investícií do nájomného bývania a infraštruktúry;
14. berie na vedomie odlišnú hospodársku situáciu a kapacity členských štátov a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivú transformáciu s cieľom pomôcť najviac postihnutým regiónom a krajinám prispôsobiť sa bezprostredným zmenám tak, aby sa na nikoho nezabudlo; zdôrazňuje, že je potrebné aktívne podporovať oblasti, v ktorých sú pracovné miesta v súčasnosti závislé od priemyselných odvetví produkujúcich vysoké emisie, a to prostredníctvom značných investícií do odbornej prípravy a alternatívnych hospodárskych príležitostí na zabezpečenie kvalitných pracovných miest, čím sa zaistí bezproblémová transformácia; zastáva názor, že súlad a koordinácia s ostatnými finančnými nástrojmi EÚ budú mať v tejto súvislosti zásadný význam;
15. pripomína akčný plán pre rodovú rovnosť, ktorý bol schválený so zámerom usmerniť vykonávanie stratégie EIB pre rodovú rovnosť a začleniť presadzovanie rodovej rovnosti do obchodného modelu EIB; vyzýva EIB, aby podala správu o pokroku dosiahnutom v prvej fáze akčného plánu, pokiaľ ide o ciele, ako je revízia rámca náležitej starostlivosti s cieľom riešiť dosah a riziká investícií EIB v oblasti práv žien, zabezpečenie rovnakého prístupu k výhodám plynúcim z investícií EIB a investovanie do účasti žien na hospodárstve a na trhu práce;
Fungovanie a účinnosť EFSI
16. pripomína, že EFSI má odlišnú štruktúru riadenia než EIB a jeho investičné operácie prebiehajú v dvoch tematických oblastiach: v segmente pre infraštruktúru a inovácie, ktorý spravuje EIB, a v segmente pre MSP, ktorý spravuje Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“);
17. berie na vedomie výsledky uvedené v správe o Európskom centre investičného poradenstva za rok 2019; oceňuje prínos Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH); vyzýva na ďalšie posilnenie vnútorných finančných a poradných kapacít EIB, aby sa zaručil dlhodobý záväzok, pokiaľ ide o vykonávanie misií EÚ v oblastiach, ako je boj proti rakovine, adaptácia na zmenu klímy, zabezpečenie spravodlivého prechodu v regiónoch najviac zasiahnutých transformáciami na základe zelenej dohody, ochrana oceánov, život v zelenších mestách a zabezpečenie zdravia pôdy a potravín, a dlhodobý horizont ich financovania; víta skutočnosť, že EIB v nadväznosti na odporúčania Európskeho dvora audítorov predložila v júli 2019 štúdiu s názvom Štúdia v reakcii na odporúčanie Európskeho dvora audítorov č. 5: zlepšenie geografického rozloženia investícií podporovaných z EFSI; berie na vedomie závery tejto analýzy, ktorá dokumentuje značné úsilie EIB a Komisie uľahčiť vyváženejšie geografické rozloženie investícií EFSI na podporu udržateľnej a dlhodobej hospodárskej konvergencie v celej Únii;
18. vyzýva EIB, aby v súlade so svojou úlohou pri zabezpečovaní územnej a sociálnej súdržnosti zaistila vyváženejšie geografické rozloženie financovania EIB; žiada EIB, aby riešila nedostatky, ktoré bránia určitým regiónom alebo členským štátom v plnom využívaní jej finančných nástrojov;
19. žiada, aby sa pred schválením projektu posilnila technická pomoc a finančné odborné znalosti miestnych a regionálnych orgánov, najmä v regiónoch s nízkou investičnou kapacitou, s cieľom zlepšiť dostupnosť; požaduje intenzívnejšiu spoluprácu s národnými podpornými bankami a inštitúciami;
Úloha EIB pri financovaní Európskej zelenej dohody
20. pripomína, že v novembri 2019 sa Správna rada EIB v súlade s politickými ambíciami, na ktorých stojí Európska zelená dohoda, rozhodla zvýšiť záväzky skupiny EIB v oblasti klímy a životného prostredia s cieľom transformovať EIB z „banky EÚ na podporu klímy“ na „klimatickú banku EÚ“ a prisľúbila, že postupne zvýši podiel financovania opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti tak, aby v roku 2025 dosahovali 50 % operácií EIB, a od konca roku 2020 zosúladí všetky finančné činnosti s cieľmi Parížskej dohody; víta prijatie klimatického plánu; žiada EIB, aby posúdila súlad projektov, ktoré boli už pred novembrom 2020 v štádiu prípravy, s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050 pri súčasnom zabezpečení kontinuity činnosti, a to s prihliadnutím na prechodné obdobie stanovené do konca roku 2022;
21. víta skutočnosť, že EIB využíva progresívne rastúce tieňové náklady na uhlík ako súčasť celkového prístupu, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby boli operácie EIB v súlade s cieľom 1,5 °C, a to pri zabezpečení spravodlivej transformácie na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, pričom sa na nikoho nezabudne;
22. poznamenáva, že klimatický problém nemožno vyriešiť bez podpory priemyslu a zmenu veľkého rozsahu možno dosiahnuť, len ak sa zohľadnia potreby priemyslu a poskytnú sa potrebné stimuly pre inovačné klimatické riešenia;
23. konštatuje, že podľa správy EIB o udržateľnosti sa absolútna výška emisií portfólia EIB za rok 2019 odhaduje na 3,9 milióna ton ekvivalentu CO2 ročne, pričom za rok 2018 to bolo len 2,2 milióna ton ekvivalentu CO2 ročne; poznamenáva, že celkový objem znížených alebo zamedzených emisií z rovnakého financovania sa v roku 2019 odhaduje na 3,1 milióna ton ekvivalentu CO2 ročne, pričom v roku 2018 to bolo 3,5 milióna ton ekvivalentu CO2 ročne; vyzýva EIB, aby sa viac usilovala o zníženie absolútnych emisií; vyzýva EIB, aby v záujme väčšej transparentnosti systematicky zverejňovala výpočty emisnej stopy skleníkových plynov pri všetkých projektoch, pri ktorých sa sleduje uhlíková stopa;
24. víta úverovú politiku v oblasti energetiky, ktorú schválila Správna rada EIB v novembri 2019, a najmä rozhodnutie ukončiť financovanie projektov v oblasti energie z fosílnych palív; konštatuje však, že projekty plynárenskej infraštruktúry zahrnuté do štvrtého zoznamu projektov spoločného záujmu a plynárenských projektov, ktoré sa už posudzujú do 14. novembra 2019, nie sú vylúčené z financovania EIB do konca roka 2021; zdôrazňuje, že tieto projekty by sa mohli financovať, pokiaľ prispievajú k úlohe EIB uľahčiť spravodlivú transformáciu a vyvážený rozvoj v EÚ; poukazuje na to, že EIB poskytla v roku 2019 finančné prostriedky vo výške 685 miliónov EUR na prepravu a distribúciu zemného plynu; vyzýva EIB, aby posúdila a riešila potenciálne riziká spojené s odkázanosťou na uhlíkovo náročné aktíva;
25. pripomína EIB výzvu Európskeho parlamentu, aby vysvetlila, ako budú Transanatolský plynovod a Transjadranský plynovod do konca roku 2020 zosúladené s cieľmi Parížskej dohody; berie na vedomie, že projekt je predmetom vyšetrovania európskej ombudsmanky(4) v súvislosti s tým, že EIB nezabezpečila riadne posúdenie vplyvov oboch projektov na klímu; naliehavo vyzýva EIB, aby odstránila všetky nedostatky v posúdení vplyvov na životné prostredie a prioritne sa zamerala na zamedzenie negatívnym vplyvom na životné prostredie, klímu a sociálnu oblasť;
26. konštatuje, že v súlade s platnou úverovou politikou v oblasti energetiky sú projekty plynových elektrární a plynárenských sietí, ktoré majú prepravovať nízkouhlíkový plyn, oprávnené, ak spĺňajú podmienku „dôveryhodného plánu“ vrátane trajektórie emisií zahrnutej do zmluvy o financovaní EIB; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že kritériá, na základe ktorých sa tieto projekty považujú za dôveryhodné, budú v súlade s jej mandátom prispievať k spravodlivej transformácii, s cieľom predísť riziku podpory plynárenských projektov, ktoré nie sú v súlade s cieľmi v oblasti klímy; berie na vedomie, že EIB začiatkom roka 2022 vykoná preskúmanie úverovej politiky v oblasti energetiky v polovici trvania;
27. konštatuje, že EIB podporila v roku 2019 niekoľko projektov v oblasti vodnej energie; víta dokument Environmentálne, klimatické a sociálne usmernenia k rozvoju vodnej energie; víta skutočnosť, že EIB v súčasnosti aktualizuje svoje požiadavky na podávanie správ o sprostredkovaných úveroch s cieľom zohľadniť zosúladenie zmluvných strán s Parížskou dohodou a taxonómiou EÚ v oblasti udržateľného financovania a že preskúmava svoj rámec pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť; zdôrazňuje, že tieto nové požiadavky by mali sprehľadniť operácie EIB zahŕňajúce finančných sprostredkovateľov s cieľom identifikovať potenciálne negatívne vplyvy operácií v oblasti vodnej energie v EÚ i mimo nej na životné prostredie a ľudské práva a zabrániť im pri súčasnom zaistení prístupu MSP k financovaniu;
28. pripomína, že skupina EIB zaviedla environmentálny a sociálny rámec, a víta skutočnosť, že EIB podáva správy o environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvoch a poskytuje ex ante, ako aj ex post hodnotenia skríningu týkajúceho sa environmentálnych a sociálnych vplyvov; vyjadruje znepokojenie nad rizikom, že z EIB a EIF sa prostredníctvom finančných sprostredkovateľov môžu financovať činnosti s vysokými emisiami CO2; vyzýva skupinu EIB, aby v rámci pripravovaných usmernení o zosúladení zmluvných strán ďalej monitorovala dodržiavanie záväzných sociálnych kritérií a kritérií v oblasti životného prostredia, riadenia a spravodlivého zdaňovania, vrátane zoznamov obmedzených činností a požiadavky, aby klienti zaviedli jasné a záväzné plány dekarbonizácie v súlade s Parížskou dohodou, a to pri zaistení prístupu MSP k financovaniu;
29. zdôrazňuje, že finančné potreby poľnohospodárov, najmä mladých poľnohospodárov a nových účastníkov, sú značné a že poľnohospodári a podniky v tomto odvetví majú nižšiu mieru úspešnosti pri podávaní žiadostí o financovanie; žiada EIB, aby vypracovala finančné iniciatívy, ktoré zvýšia dostupnosť financovania pre odvetvie poľnohospodárstva;
30. berie na vedomie stále intenzívnejšie aktivity skupiny EIB v oblasti poľnohospodárstva; trvá na tom, že EIB musí pri poskytovaní finančných prostriedkov podporovať vidiecke spoločenstvá a transformáciu poľnohospodárskeho sektora v súlade s cieľmi európskej politiky, pričom treba klásť väčší dôraz na dobré životné podmienky zvierat, a že by nemala prispievať k intenzite chovu prevyšujúcej únosnosť pôdy;
31. konštatuje, že finančné prostriedky poskytnuté na dopravu v Únii v roku 2019 (9 325 miliónov EUR) boli vyššie ako v roku 2018 (8 237 miliónov EUR) a že zníženie financovania ciest a diaľnic bolo vyvážené zvýšením financovania železničnej a leteckej dopravy; zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť politiku poskytovania úverov v oblasti dopravy a portfólio dopravy EIB s plánom klimatickej banky, najmä s dekarbonizáciou dopravy do roku 2050, ale aj s pripravovanou stratégiou Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu v reakcii na novú Európsku zelenú dohodu a s ostatnými oblasťami dopravnej politiky EÚ, a zároveň zabezpečiť spravodlivú transformáciu a vyvážený sociálny a územný rozvoj; víta záväzok EIB nefinancovať rozšírenie existujúcej kapacity letísk a prístavnú infraštruktúru určenú na dopravu a skladovanie fosílnych palív; žiada, aby sa v rámci tejto politiky predišlo odkázanosti na uhlíkovo náročné aktíva a aby sa podporoval prechod k mobilite s nulovými emisiami uhlíka v nákladnej i osobnej doprave na mestskej, ako aj medzimestskej úrovni, napríklad k železničnej doprave, bezpečnej cyklistickej doprave a ekologickej verejnej doprave, a to najmä pre komunity a lokality s nedostatočným dopravným spojením a pre elektrifikačnú infraštruktúru založenú na obnoviteľných zdrojoch energie;
32. víta, že EIB zastávala v roku 2019 popredné miesto na trhu so zelenými dlhopismi, keďže emitovala dlhopisy Climate Awareness Bond (CAB) a Sustainability Awareness Bond (SAB) v hodnote 4,1 miliardy EUR; podčiarkuje význam transparentnej a dôveryhodnej dokumentácie a sledovania výnosov v súvislosti s CAB a SAB, ako aj zabezpečenia súladu s taxonómiou udržateľného financovania a nadchádzajúcou normou EÚ pre zelené dlhopisy;
33. víta nadchádzajúcu revíziu environmentálneho a sociálneho rámca EIB, ako aj vývoj nástrojov riadenia klimatických, environmentálnych a sociálnych rizík určených na posudzovanie fyzických, prechodných a systémových rizík; vyzýva EIB, aby zabezpečila jeho zavedenie do konca roka 2021; víta záväzok EIB prijať ako základ kritériá „výrazne nenarušiť“ z nariadenia (EÚ) 2020/852(5) a v opodstatnených prípadoch stanoviť prísnejšie normy;
Operácie EIB mimo EÚ
34. uznáva, že najdôležitejší mandát, ktorým sa riadia operácie EIB mimo Únie, je mandát na poskytovanie vonkajších úverov, na základe ktorého boli operácie EIB v období 2014 až 2020 kryté špecializovaným záručným fondom so stropom 32,3 miliardy EUR, ktorý poskytuje EIB právny základ a záruku za straty z finančných operácií v 68 oprávnených krajinách mimo EÚ; berie na vedomie návrh Komisie, aby mandát na poskytovanie vonkajších úverov nepokračoval vo svojej súčasnej podobe; berie na vedomie vytvorenie záruky Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) zodpovedajúcej novým mandátom EIB;
35. víta podporu, ktorú EIB poskytovala počas celého roka 2019 pri vytváraní Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý pomáha územiam a regiónom najviac postihnutým prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo, najmä tým, ktoré sú najmenej schopné znášať náklady tohto prechodu; zdôrazňuje význam EIB pre vykonávanie mechanizmu v nasledujúcich rokoch, pričom treba zabezpečiť, aby sa na žiadne regióny nezabudlo;
36. konštatuje, že rozvojová politika Únie sa bude vykonávať novým Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktorého kľúčovým vykonávateľom je EIB; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že na znižovanie rizika súkromných investícií sa majú využívať rozvojové fondy EÚ, keďže neexistujú dôkazy o tom, že môžu poskytovať doplnkovosť a plniť rozvojové ciele, ako bolo nedávno uvedené v záverečnej revízii EFSD, ako aj v stanovisku Európskeho dvora audítorov č. 7/2020 z 11. septembra 2020; zdôrazňuje, že je potrebné, aby darcovia uprednostňovali grantové financovanie ako štandardnú možnosť, najmä v prípade najmenej rozvinutých krajín, s cieľom zabrániť zvyšovaniu dlhového zaťaženia;
37. opakuje, že od vonkajších operácií EIB sa očakáva, že prispejú k plneniu politických cieľov EÚ a podporia udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín, najmä tých najviac znevýhodnených, ako aj plnenie cieľov schválených Úniou; považuje odstránenie chudoby, mobilizáciu domácich zdrojov a ľudské práva za kľúčové témy štruktúry rozvojového financovania EÚ; pripomína, že zapojenie zainteresovaných strán je základným kameňom udržateľného a inkluzívneho rozvoja;
38. konštatuje, že EIB je viazaná Chartou základných práv EÚ; zdôrazňuje, že zásady ľudských práv sú začlenené do jej postupov a noriem v oblasti náležitej starostlivosti na úrovni projektu, a to aj umožnením pozastavenia vyplácania finančných prostriedkov v prípade závažného porušovania ľudských práv alebo environmentálnych a sociálnych noriem; poznamenáva, že mechanizmy podávania sťažností boli koncom roka 2018 posilnené; žiada EIB, aby zabezpečila jednoduchú a včasnú dostupnosť a účinnosť svojho mechanizmu podávania sťažností s cieľom odhaľovať a naprávať prípadné porušovanie ľudských práv v projektoch súvisiacich s EIB; žiada EIB, aby o tom informovala Európsky parlament a radu guvernérov;
39. vyzýva EIB, aby prostredníctvom svojich činností v rámci osobitných mandátov stanovených Radou ministrov EÚ a Európskym parlamentom plne podporovala plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;
Správa, transparentnosť a zodpovednosť EIB
40. opätovne podčiarkuje význam etiky, integrity, transparentnosti, komunikácie a zodpovednosti skupiny EIB vo všetkých jej operáciách a politikách;
41. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou transparentnosťou operácií EIB vykonávaných finančnými sprostredkovateľmi, ako sú komerčné banky a investičné fondy; zdôrazňuje, že treba posúdiť hospodársky a sociálny vplyv sprostredkovaných úverov sprístupnením informácií o konečných príjemcoch; vyzýva EIB, aby stanovila štandardné oznamovacie povinnosti pre finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ktoré by umožnili, aby sa v príslušných prípadoch dodržiavali dohody o nezverejňovaní informácií medzi finančnými sprostredkovateľmi a konečnými príjemcami, avšak poskytli by pevnú štruktúru na zhromažďovanie údajov a informácií;
42. vyjadruje vážne znepokojenie nad obvineniami voči EIB, čo sa týka obťažovania a sexuálneho obťažovania na pracovisku, beztrestnosti páchateľov obťažovania, nespokojnosti zamestnancov, nedostatkov v postupoch prijímania vedúcich pracovníkov a absencie funkčnej účasti zamestnancov na riadení; vyzýva EIB, aby zabezpečila nezávislé prešetrenie všetkých údajných prípadov obťažovania a zaistila transparentnosť výsledkov ukončených a práve prebiehajúcich vyšetrovaní a uplatnených sankcií s cieľom obnoviť dôveru a vytvoriť kultúru zodpovednosti; vyzýva EIB, aby zverejnila výsledky prieskumov spokojnosti zamestnancov za obdobie 2010 – 2021; požaduje nezávislé posúdenie transparentnosti a kvality postupov prijímania zamestnancov na vyššie, riadiace, odborné a administratívne pozície v EIB; vyzýva EIB, aby predložila akčný plán na obnovenie dôvery medzi manažmentom a zamestnancami a na posilnenie účasti zamestnancov na rozhodovaní;
43. vyjadruje znepokojenie nad informáciami, že niekoľko bývalých viceprezidentov nastúpilo do zamestnania v subjektoch spojených s EIB bez toho, aby rešpektovali prechodné obdobie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto postup nie je prísne regulovaný a nezakazuje ho kódex správania EIB; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nebola ukončená revízia politiky upravujúcej pôsobenie po skončení zamestnania, a zdôrazňuje, že by sa mali uplatňovať prísnejšie pravidlá; vyzýva EIB, aby zosúladila svoju politiku upravujúcu pôsobenie po skončení zamestnania s politikou Komisie a partnerských inštitúcií v tejto oblasti;
44. vyjadruje znepokojenie nad tým, že viceprezidenti sú okrem iných krajín zodpovední aj za svoju krajinu pôvodu, čo môže viesť ku konfliktu záujmov; žiada EIB, aby splnila požiadavku Európskeho parlamentu a zahrnula do kódexu správania predstavenstva ustanovenie, na základe ktorého by jeho členovia nemohli vykonávať dohľad nad poskytovaním úverov alebo realizáciou projektov vo svojej domovskej krajine;
45. víta rozhodnutie EIB zo 6. februára 2019, ktorým sa stanovujú vnútorné pravidlá pre spracovanie osobných údajov oddelením vyšetrovania podvodov v rámci generálneho inšpektorátu a úradom hlavného pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dodržiavanie predpisov na úrovni podnikov, musia sa vyčleniť primerané zdroje na kontrolu a monitorovanie vonkajších činností, konfliktu záujmov, obstarávania a darov;
46. vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo vrcholovom manažmente, ako aj v riadiacich orgánoch skupiny EIB je aj naďalej nedostatočná rozmanitosť a rodová rovnováha a v podporných funkciách je zastúpený veľmi vysoký podiel žien; konštatuje, že banka si stanovila za cieľ zvýšiť do roku 2021 podiel žien vo vedúcich funkciách na 33 %, podiel žien na vyššej výkonnej úrovni na 40 % a podiel žien na výkonnej úrovni na 50 %; naliehavo vyzýva EIB, aby zintenzívnila úsilie o podporu rodovej rovnováhy na všetkých zamestnaneckých úrovniach; naliehavo vyzýva EIB, aby nabádala členské štáty, ktoré navrhujú kandidátov na podpredsedov, aby brali do úvahy aj ciele v oblasti rozmanitosti a rodovej rovnováhy; vyzýva EIB, aby v rámci svojho sekretariátu zabezpečila riadne zastúpenie štátnych príslušníkov zo všetkých členských štátov a zároveň rešpektovala spôsobilosti a zásluhy kandidátov; vyzýva EIB, aby zverejnila rozčlenenie pozícií stredného a vyššieho manažmentu podľa rodu a štátnej príslušnosti;
47. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB ani naďalej nezverejňuje plné údaje o skutočnom vlastníctve svojich klientov; zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch sú to predkladatelia projektov alebo finanční sprostredkovatelia, ktorí neoznamujú údaje o zúčastnených hospodárskych subjektoch; kladie dôraz na to, že zverejňovanie údajov o príjemcoch a ich skutočnom vlastníctve je v súlade s platným právnym rámcom; pripomína však, že členské štáty môžu za výnimočných okolností stanoviť výnimky, pokiaľ ide o zverejňovanie prostredníctvom registrov informácií o skutočnom vlastníctve a prístup k takýmto informáciám; žiada EIB, aby využila dostupné nástroje a zaviedla normy, ktoré podporuje piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, s cieľom sprístupniť takéto údaje; vyzýva EIB, aby preskúmala, aké opatrenia by sa mohli prijať v prípade, ak niektoré jurisdikcie bezdôvodne odmietnu poskytnúť takéto informácie; opakuje, že je potrebné, aby oddelenie pre súlad a operačné riziko EIF spolu s úradom hlavného pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi EIB spolupracovali s cieľom zjednotiť navrhovanie a vykonávanie politík skupiny EIB v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
48. vyzýva EIB, aby na svojom webovom sídle zverejňovala údaje o skutočnom vlastníctve týkajúce sa jej klientov s cieľom zvýšiť viditeľnosť svojich operácií a pomôcť predchádzať prípadom korupcie a konfliktu záujmov;
49. žiada EIB, aby podmienila uhrádzanie priamych a nepriamych úverov zverejnením daňových a účtovných údajov za každú krajinu a sprístupnením informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania;
50. vyzýva EIB, aby v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu dokončila revíziu svojej politiky boja proti podvodom (AFP), ktorú začala v roku 2019; víta intenzívny dialóg medzi EIB a Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) o jej aktualizácii; vyzýva EIB, aby využila podpornú úlohu úradu OLAF, ktorá bola rozšírená novou stratégiou Komisie pre boj proti podvodom z apríla 2019; trvá na tom, že mandát Európskej prokuratúry by mal zahŕňať stíhanie trestnej činnosti, ktorá má vplyv na financovanie EIB;
51. pripomína význam zapojenia príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych zainteresovaných strán vrátane odborníkov v oblasti klímy, odborových zväzov, aktérov občianskej spoločnosti, zástupcov podnikov, MSP a akademickej obce do posudzovania vplyvu investícií, a to aj prostredníctvom transparentnej komunikácie, a význam posudzovania potrieb a očakávaní ľudí, ktorých sa projekt týka; zdôrazňuje, že do konzultácií musia byť zahrnuté všetky zainteresované komunity, musia byť prístupné zraniteľným skupinám, prispôsobené individuálnym potrebám zainteresovaných strán a musia prebiehať nepretržite počas celého životného cyklu projektu; žiada, aby sa pri investíciách do pôdy a prírodných zdrojov dodržiavala zásada slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu všetkých dotknutých spoločenstiev (a nielen pôvodného obyvateľstva); vyzýva EIB, aby podávala správy o uplatňovaní uvedených zásad; víta konzultácie banky so zainteresovanými stranami o vybraných politikách, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 10 a 11 politiky transparentnosti skupiny EIB;
52. vyzýva EIB, aby zohľadnila všetky riziká pre životné prostredie, ktoré predstavujú veľké projekty v oblasti infraštruktúry, a aby financovala len projekty s preukázanou pridanou hodnotou tak pre miestne obyvateľstvo, ako aj z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité prísne monitorovať možné riziká korupcie a podvodu a vykonávať dôkladné ex ante a ex post posúdenia projektov, ktoré sa majú financovať;
53. pripomína, že v článku 287 ods. 3 ZFEÚ sú vymedzené kontrolné právomoci Európskeho dvora audítorov vo vzťahu k EIB; pripomína, že Dvor audítorov má právomoc vykonávať audit činnosti EIB v oblasti riadenia výdavkov a príjmov Únie; pripomína, že výbor audítorov má podľa článku 12 protokolu č. 5 (štatút EIB) právomoc vykonávať audit základného imania EIB; upozorňuje, že Dvor audítorov preto nemôže poskytovať úplný prehľad o prepojeniach medzi operáciami skupiny EIB a rozpočtom Únie; pripomína, že článok 308 ods. 3 ZFEÚ umožňuje Rade zmeniť protokol o štatúte EIB jednoduchým rozhodnutím bez úplnej revízie zmluvy; zdôrazňuje, že v rámci nového viacročného finančného rámca majú záruky EÚ a ďalšie finančné nástroje, ktoré spravuje EIB, väčší význam; vyzýva preto Radu, aby zmenila článok 12 protokolu č. 5 a umožnila Dvoru audítorov vykonávať audit základného imania EIB; poznamenáva, že v roku 2020 uplynie platnosť súčasnej trojstrannej dohody medzi Komisiou, EIB a Európskym dvorom audítorov o auditoch operácií financovaných alebo podporovaných z rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, Európsky dvor audítorov a EIB, aby pri opätovnom uzavretí trojstrannej dohody upravujúcej pravidlá zapojenia posilnili úlohu Dvora audítorov a upevnili jeho audítorské právomoci týkajúce sa činností EIB;
54. vyzýva skupinu EIB a Komisiu, aby začali proces revízie ustanovení finančnej a administratívnej rámcovej dohody (FAFA) z mája 2014 a stanovili pravidlá pre centrálne riadené nástroje EÚ zverené skupine EIB;
55. žiada EIB, aby spolu s Komisiou preskúmala spôsoby koordinácie systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) a politiky vylúčenia EIB s cieľom dosiahnuť synergie a zaručiť plné pokrytie kritických situácií ovplyvňujúcich operácie EIB a finančné záujmy Únie;
56. konštatuje, že skupina EIB prijala v marci 2019 politiku oznamovania protispoločenskej činnosti, a berie na vedomie jej súlad so všeobecnými zásadami a normami smernice (EÚ) 2019/1937(6), ktorá nadobudla účinnosť neskôr; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto politika sa vzťahuje výlučne na interné oznamovanie protispoločenskej činnosti; očakáva, že politika EIB v oblasti ochrany oznamovateľov bude ambiciózna a stanoví vysoké štandardy; naliehavo vyzýva EIB, aby zahrnula interných aj externých oznamovateľov a stanovila jasné a dobre vymedzené postupy, časové rámce a usmernenia s cieľom poskytovať oznamovateľom najlepšie usmernenia a chrániť ich pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami;
57. vyzýva EIB, aby posilnila svoju komunikačnú stratégiu; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby EIB ako najväčší svetový darca a multilaterálny dlžník poskytovala jasné a relevantné informácie o svojom poslaní a statuse a aby oslovovala široké spektrum publika;
58. berie na vedomie ďalší nárast počtu obvinení nahlásených oddeleniu vyšetrovania EIB v roku 2019 – nahlásených bolo 228 nových obvinení (184 v roku 2018), z ktorých 69 % pochádzalo od zamestnancov a 30 % od vonkajších zdrojov vrátane strán zapojených do projektov, občianskej spoločnosti a médií; konštatuje, že 59 % vyšetrovaní sa týka podvodov, po ktorých nasleduje korupcia (15 %) a kolúzia (6 %), pričom viac ako tretina prešetrovaných obvinení sa týka odvetvia dopravy;
59. konštatuje, že v roku 2019 bolo opodstatnených 40 z 220 ukončených prípadov, čo zodpovedá 18 % ukončených prípadov, a výsledkom bolo buď postúpenie prípadov príslušným orgánom, alebo vydanie odporúčaní útvarom skupiny EIB; konštatuje tiež, že 62 % takýchto prípadov (25 zo 40) bolo postúpených úradu OLAF; žiada EIB, aby podala správu o výsledkoch prijatých opatrení vrátane informácií o vymožených sumách, ak sú k dispozícii;
60. vyzýva EIB, aby v záujme zvýšenia transparentnosti včas sprístupnila dokumenty, ktoré nie sú dôverné, v užívateľsky prístupnej databáze; opakuje svoju výzvu, aby sa riadila zásadou „prezumpcie zverejnenia“, a nie „prezumpcie dôvernosti“;
61. vyzýva skupinu EIB, aby zlepšila svoju zodpovednosť; žiada memorandum o porozumení medzi EIB a Európskym parlamentom s cieľom zlepšiť prístup Európskeho parlamentu k dokumentom EIB a údajom týkajúcim sa strategického smerovania a politík financovania v záujme posilnenia zodpovednosti banky; navrhuje, aby sa každý štvrťrok konal dialóg s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu s cieľom zapojiť sa do investičnej stratégie EIB a zabezpečiť primeraný dohľad; zdôrazňuje význam väčšej kontroly Európskeho parlamentu nad rozhodnutiami Správnej rady EIB; požaduje lepšiu výmenu informácií zo strany Komisie s cieľom zvýšiť jej transparentnosť voči Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o pozície, ktoré zaujíma v Správnej rade EIB; opakuje svoju výzvu na zverejnenie stanovísk vydaných Komisiou v rámci postupu v súlade s článkom 19 štatútu EIB k finančným operáciám EIB, aby sa mohol posúdiť ich súlad s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ; vyzýva Komisiu a EIB, aby dosiahli dohodu s cieľom zabezpečiť plnú transparentnosť, čo sa týka týchto stanovísk a základu, z ktorého vychádzajú, pokiaľ je to z právneho hľadiska možné;
62. žiada, aby sa vo vhodnom čase zverejnilo plné znenie programov a zápisníc zo zasadnutí predstavenstva a správnej rady; zdôrazňuje, že budúca politika transparentnosti by mala sprísniť požiadavky na transparentnosť všetkých operácií a mala by vyžadovať od všetkých predkladateľov a realizátorov projektov, aby zverejnili posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a súvisiace dokumenty tým, že sa do osobitných zmluvných doložiek podpísaných so všetkými klientmi EIB zahrnú prísne požiadavky na transparentnosť; žiada EIB, aby uverejňovala pravidelnejšie, podrobnejšie a komplexnejšie informácie o finančných sprostredkovateľoch zodpovedných za využívanie finančných prostriedkov EIB a aby zahrnula zmluvné doložky týkajúce sa povinného zverejňovania informácií o úverovej činnosti týmito inštitúciami;
Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu
63. žiada EIB, aby aj naďalej predkladala správy o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní, ktoré Európsky parlament vydal vo svojich výročných uzneseniach, predovšetkým pokiaľ ide o:
a)
dosah (hospodársky, environmentálny a sociálny) jej investičnej stratégie a dosiahnuté výsledky s cieľom prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme Únie,
b)
opatrenia prijaté na zlepšenie prevencie konfliktov záujmov,
c)
opatrenia na posilnenie transparentnosti v nadväznosti na hĺbkovú kontrolu integrity klientov s cieľom zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, podvodom a korupcii,
d)
kroky podniknuté v nadväznosti na výzvy a žiadosti prijaté prostredníctvom tohto uznesenia;
o o o
64. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, a žiada, aby Rada a Správna rada EIB diskutovali o tu prezentovaných pozíciách Európskeho parlamentu.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).