Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. septembra 2020 s názvom 31. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – 2019 (COM(2020)0363) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0156, SWD(2020)0157, SWD(2020)0158, SWD(2020)0159 a SWD(2020)0160),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2019 a na správu o činnosti jeho dozorného výboru úradu,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho dvora audítorov o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2019 spolu s odpoveďami inštitúcií(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999(2) (nariadenie o úrade OLAF),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2223 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom(3),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 26. júna 2019 vo veci T-617/17, Vialto Consulting Kft./Európska komisia(4),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 6. júna 2019 vo veci T-399/17, Dalli/Komisia(5), a na rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 25. februára 2021 vo veci C-615/19 P, Dalli/Komisia,

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu z 13. mája 2020 vo veci T-290/18, Agmin Italy SpA/Európska komisia(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2019 z 10. januára 2019 s názvom Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 06/2019 zo 16. mája 2019 s názvom Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti: riadiace orgány musia posilniť odhaľovanie, reakciu a koordináciu,

–  so zreteľom na prehľad Európskeho dvora audítorov z 9. októbra 2018 s názvom 2017 – Audit EÚ v skratke: Predstavujeme výročné správy Európskeho dvora audítorov za rok 2017,

–  so zreteľom na odbornú správu, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu 10. septembra 2020, s názvom Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa za rok 2020,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(8) (smernica o ochrane finančných záujmov),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1798 z 23. októbra 2019, ktorým sa vymenúva hlavný európsky prokurátor Európskej prokuratúry(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2020 o preskúmaní Európskej únie na základe mechanizmu preskúmania vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (COM(2020)0793),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ(11),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2019 s názvom Stratégia Komisie pre boj proti podvodom: posilnené opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ (COM(2019)0196),

–  so zreteľom na pokračujúce vykonávanie programu Hercule III,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/785 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre boj proti podvodom a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 250/2014(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. apríla 2021 o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 (COM(2021)0170),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0209/2021),

A.  keďže členské štáty a Komisia majú de iure spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov Únie a boja proti podvodom a korupcii a musia v záujme tejto ochrany úzko spolupracovať; keďže orgány členských štátov spravovali de facto približne 74 % výdavkov EÚ a vyberali tradičné vlastné zdroje Únie (TVZ) v súvislosti s rozpočtom EÚ na rok 2019;

B.  keďže hoci by si Komisia mala plniť príslušné povinnosti v rámci zdieľaného riadenia v oblasti dohľadu, kontroly a auditu, dokáže dohliadať len na približne 10 % všetkých výdavkov;

C.  keďže v článku 310 ods. 6 ZFEÚ sa uvádza, že „Únia a členské štáty bojujú v súlade s článkom 325 proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie“; keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“; keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že členské štáty „koordinujú svoju činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom“ a že na tento účel „organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy“; keďže podľa článku 325 ods. 4 ZFEÚ treba s Európskym dvorom audítorov konzultovať všetky opatrenia, ktoré má zákonodarca prijať v oblasti prevencie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a boja proti nim;

D.  keďže podľa článku 83 ZFEÚ je korupcia jedným z obzvlášť závažných trestných činov s cezhraničným rozmerom;

E.  keďže sa treba primerane zaoberať rôznorodosťou právnych a administratívnych systémov v členských štátoch s cieľom vytvoriť jednotnejšie administratívne systémy a systémy oznamovania v EÚ, účinne predchádzať nezrovnalostiam a bojovať proti podvodom a korupcii s hmatateľnejšími a uspokojivejšími výsledkami;

F.  keďže DPH je pre štátne rozpočty dôležitým zdrojom príjmov a keďže vlastné zdroje založené na DPH v roku 2019 tvorili 11,97 % celkového rozpočtu Únie;

G.  keďže systematické, inštitucionalizované prípady korupcie na vysokej úrovni a úmyselné pokusy o oslabenie systému bŕzd a protiváh a nezávislosti inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za monitorovanie a kontrolu financií, v niektorých členských štátoch vážne poškodzujú finančné záujmy Únie, pričom predstavujú hrozbu pre demokraciu, základné práva a právny štát; pripomína škodlivý vplyv korupcie na dôveru občanov EÚ v inštitúcie;

H.  keďže podľa Európskeho dvora audítorov je prehľad Komisie o rozsahu, povahe a príčinách podvodov nedostatočný a nie všetky potenciálne podvody sa oznamujú v systéme riadenia nezrovnalostí;

I.  keďže korupcia postihuje všetky členské štáty v rôznej miere a je nielen záťažou pre hospodárstvo EÚ, ale zároveň oslabuje demokraciu a právny štát v celej Európe;

Všeobecne

1.  víta 31. výročnú správu Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom (správa o ochrane finančných záujmov), v ktorej sa zdôrazňujú výsledky dosiahnuté v roku 2019, pokiaľ ide o konsolidáciu inštitucionálneho rámca pre boj proti podvodom a nezrovnalostiam na úrovni EÚ, konkrétne transpozícia opatrení stanovených v smernici o ochrane finančných záujmov do vnútroštátneho práva 18 členskými štátmi do konca roka, pričom ďalšie štyri členské štáty ich transponovali do júna 2020; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia a zabezpečili úplnú a správnu transpozíciu smernice v čo najkratšom čase; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala proces transpozície vo všetkých členských štátoch a využívala svoje právomoci na začatie postupu v prípade nesplnenia povinnosti v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú proces transpozície;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia musela poslať 3. decembra 2020 odôvodnené stanoviská Írsku a Rumunsku za to, že netransponovali smernicu o ochrane finančných záujmov do vnútroštátneho práva; konštatuje, že Rumunsko transponovalo túto smernicu do vnútroštátneho práva 15. decembra 2020;

3.  zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu je základnou podmienkou správneho finančného riadenia vrátane efektívneho a účinného prideľovania a riadenia finančných prostriedkov EÚ, ako aj boja proti korupcii a nesprávnemu riadeniu; v tejto súvislosti s potešením víta prijatie nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie;

4.  víta skutočnosť, že Komisia ihneď začala pracovať na jasnej metodike a analýze potenciálnych prípadov; berie na vedomie, že Komisia viackrát jasne vyhlásila, že bude plniť svoju úlohu strážkyne zmlúv a uplatňovať nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2092, hneď ako nadobudne účinnosť, aby sa počas potrebných prípravných prác v prvom polroku 2021 žiadny prípad neopomenul; pripomína, že nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2092 sa od 1. januára 2021 vzťahuje na všetky záväzky a platby a konečným príjemcom a prijímateľom poskytuje záruky;

Odhalené podvodné a nepodvodné nezrovnalosti

5.  konštatuje, že celkový počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2019 dosiahol 11 726 prípadov (o 2 % menej ako v roku 2018) v hodnote približne 1,6 miliardy EUR, čo je v porovnaní s rokom 2018 pokles o 34 %; v tejto súvislosti konštatuje, že údaje o počte prípadov a príslušnej hodnote za každý rok sa neustále posudzujú a aktualizujú a mali by sa posudzovať z dlhodobého hľadiska;

6.  konštatuje, že počet odhalených nezrovnalostí oznámených ako podvod je ukazovateľom úrovne odhalenia a schopnosti členských štátov a orgánov Únie odhaľovať potenciálne podvody, nie však priamym ukazovateľom úrovne podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ alebo konkrétneho členského štátu; konštatuje, že nie je jasné, koľko podvodných nezrovnalostí sa každý rok vôbec neoznámi, čo veľmi sťažuje hodnotenie účinnosti činností zameraných na boj proti podvodom; pripomína, že Európsky dvor audítorov v roku 2019 zverejnil dve osobitné správy, v ktorých poukázal na nedostatky Komisie týkajúce sa jej informácií o rozsahu, povahe a príčinách podvodov, a označil slabé miesta v strategickom prístupe Komisie k riadeniu rizík podvodov, pričom ju vyzval, aby prijímala proaktívnejšie opatrenia na riešenie týchto problémov; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala metodiku na zlepšenie spoľahlivosti a poskytla presnejšie odhady rozsahu podvodov v EÚ; konštatuje, že odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí znamená, že boli prijaté nápravné opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ a že v prípadoch potreby bolo začaté trestné konanie;

7.  konštatuje, že počet podvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2019 (939 prípadov, t. j. 8 % všetkých nezrovnalostí) a s nimi súvisiace finančné sumy (približne 461,4 milióna EUR, t. j. 28 % všetkých súm ovplyvnených nezrovnalosťami) sa v porovnaní s rokom 2018 výrazne znížili; konštatuje, že v roku 2019 bol počet oznámených podvodných nezrovnalostí o 40 % nižší ako v roku 2015 a o 25 % nižší, ako bol päťročný priemer za roky 2015 až 2019; konštatuje, že v roku 2019 predstavovalo 514 nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami oznámených ako podvod 0,3 % platieb roku 2019, zatiaľ čo 425 nezrovnalostí súvisiacich s príjmami oznámených ako podvod predstavovalo 0,3 % hrubej sumy TVZ vybraných za rok 2019;

8.  berie do úvahy skutočnosť, že počet nepodvodných nezrovnalostí zaznamenaných v roku 2019 (10 787 prípadov) zostal v porovnaní s rokom 2018 stabilný, zatiaľ čo príslušné finančné sumy klesli o 8 % na približne 1,2 miliardy EUR; konštatuje, že v roku 2019 predstavovalo 6 550 nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami a oznámených ako podvod 0,5 % platieb roku 2019, zatiaľ čo 4 237 nezrovnalostí súvisiacich s príjmami, ktoré boli oznámené ako nepodvodné, predstavovalo 1,5 % hrubej sumy TVZ vybraných za rok 2019;

9.  zdôrazňuje, že zmena počtu odhalených podvodných alebo nepodvodných nezrovnalostí odráža aktuálny stav, ktorý treba vnímať v súvislosti s ďalšími dôležitými faktormi; zdôrazňuje, že oznámený pokles celkového počtu prípadov podvodných aj nepodvodných nezrovnalostí môže svedčiť buď o pozitívnom vývoji – celkový pokles podvodných činností, alebo o negatívnom vývoji – nižšia miera odhaľovania podvodných činností;

10.  zdôrazňuje, že najmä osobitne v prípade podvodných nezrovnalostí sa odhalenia sústreďovali len v niektorých členských štátoch, z čoho možno usúdiť, že existujú rôzne prístupy k uplatňovaniu trestného práva na ochranu rozpočtu Únie; zdôrazňuje a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty nemajú osobitné právne predpisy na boj proti mafiánskej organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa čoraz viac podieľa na cezhraničných aktivitách a odvetviach poškodzujúcich finančné záujmy EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala týmito rozdielmi medzi členskými štátmi a zvážila nové opatrenia na harmonizáciu;

11.  pripomína, že nedostatky týkajúce sa platnosti a porovnateľnosti údajov a technológie oznamovania s rôznymi stupňami digitalizácie aj naďalej poškodzujú kvalitu a spoľahlivosť informácií, ktoré má Komisia k dispozícii v systéme riadenia nezrovnalostí a v systéme OWNRES; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odhaľovanie zneužívania, podvodov a sprenevery finančných prostriedkov EÚ sa väčšinou obmedzuje na náhodné zistenia Komisie a Dvora audítorov počas auditov alebo vyšetrovaní úradu OLAF na základe vzoriek; vyjadruje znepokojenie nad opakovanými zisteniami Dvora audítorov, že činnosť niektorých vnútroštátnych orgánov sa vyznačuje prílišnou náchylnosťou na chyby, a je teda nespoľahlivá; zdôrazňuje, že tieto nedostatky ovplyvňujú kvalitu údajov, ktoré oznamujú členské štáty Komisii, o počte odhalených podvodných a nepodvodných nezrovnalostí; konštatuje, že tri členské štáty neohlásili v roku 2019 žiadne podvodné nezrovnalosti(15); vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad nedostatkom zodpovedajúceho personálu a kvalifikácie niektorých vnútroštátnych orgánov, a vnútorných auditov;

12.  zdôrazňuje vyššie riziká, ktorým je vystavené plnenie rozpočtu EÚ v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19; konštatuje so znepokojením, že viac ako polovicu podvodných nezrovnalostí oznámili dva členské štáty a že niektoré členské štáty pravidelne neoznamujú ani jeden prípad podvodu; vyzýva Komisiu, aby týmto prípadom venovala osobitnú pozornosť tým, že bude vykonávať monitorovanie a prijímať opatrenia, aby zabezpečila úplnú ochranu rozpočtu EÚ, a aby robila náhodné kontroly na mieste, najmä vo výnimočných krízových situáciách; súhlasí s názorom Komisie, že boj proti podvodom a nezrovnalostiam má v časoch krízy mimoriadny význam(16);

13.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby užšie spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií, zlepšenie zberu údajov a zvýšenie účinnosti kontrol; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zverejňovali údaje o finančných príjemcoch v jednotnom, strojovo čitateľnom formáte a zaručili interoperabilitu s monitorovacími nástrojmi Komisie; veľmi dôrazne vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu základných príčin a štrukturálnych problémov spôsobujúcich pretrvávajúce systémové nedostatky v spoľahlivosti práce niektorých vnútroštátnych orgánov a venovala osobitnú pozornosť akýmkoľvek prípadným rozdielom medzi systémami krajín; vyzýva Komisiu, aby adresovala vnútroštátnym orgánom jasné odporúčania pre jednotlivé krajiny; žiada Komisiu, aby nadviazala štruktúrovaný dialóg s vnútroštátnymi orgánmi a Dvorom audítorov s cieľom neustále pracovať na budovaní kapacít a výmenách najlepších postupov, aby sa zlepšila spoľahlivosť práce vnútroštátnych orgánov, a aby nepretržite Európsky parlament informovala o dosiahnutom pokroku; vyzýva Komisiu, aby ponúkla ďalšiu podporu s cieľom zlepšiť spoluprácu v rámci siete Eurofisc;

14.  v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov, ktoré poskytujú členské štáty, s cieľom štandardizovať postup oznamovania a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

Príjmy — podvody týkajúce sa vlastných zdrojov

15.  konštatuje, že v roku 2019 bolo 425 nezrovnalostí oznámených ako podvody súvisiace s príjmami, čo je o 21 % menej ako päťročný priemer 541 nezrovnalostí ročne za obdobie 2015 – 2019; okrem toho konštatuje, že odhadovaná a stanovená dotknutá suma TVZ (80 miliónov EUR) v roku 2019 bola o 19 % nižšia ako päťročný priemer 98 miliónov EUR; konštatuje, že kontrola, ktorú vykonávajú útvary pre boj proti podvodom, bola najúspešnejšou metódou odhaľovania podvodných prípadov;

16.  konštatuje, že za rok 2019 bolo odhalených 4 237 nezrovnalostí, ktoré boli oznámené ako nepodvodné, čo je o 6 % menej ako päťročný priemer, a že odhadovaná a zistená dotknutá suma TVZ v roku 2019 predstavovala 397 miliónov EUR, čo je o 3 % menej ako päťročný priemer; okrem toho konštatuje, že nepodvodné nezrovnalosti sa odhalili predovšetkým kontrolami po prepustení tovaru;

17.  zdôrazňuje závažnosť súčasnej situácie, pokiaľ ide o podvody týkajúce sa nezaplatenia DPH, najmä tzv. kolotočové podvody; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na všetkých oblastiach činnosti siete Eurofisc s cieľom napomáhať výmenu informácií v boji proti podvodom;

18.  na základe záverečnej správy o výpadku príjmov z DPH za rok 2020 konštatuje, že výpadok príjmov z DPH v EÚ klesol v roku 2018 na 140 miliárd EUR a v roku 2019 by mohol klesnúť pod 130 miliárd EUR; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že výpadok príjmov z DPH môže v roku 2020 dosiahnuť 164 miliárd EUR, a žiada Komisiu o podrobné vysvetlenie, či toto zvýšenie nejako nesúviselo s pandémiou ochorenia COVID-19;

19.  vyjadruje veľké znepokojenie nad rozsiahlym dosahom podvodov v oblasti DPH na rozpočet EÚ, ako aj na štátne rozpočty; považuje za veľmi dôležité zintenzívniť boj proti najväčšiemu druhu podvodov v oblasti DPH – podvodu v rámci Spoločenstva založenom na chýbajúcom obchodnom subjekte (MTIC), ktorý podľa odhadov predstavuje ročne náklady 40 – 60 miliárd EUR; vyzýva Komisiu, aby posúdila silné a slabé stránky rôznych potenciálnych riešení, ako bojovať proti podvodu MTIC, najmä zavedenia digitálneho systému oznamovania v reálnom čase založeného na transakciách, ktoré vyvinuli výskumníci (TX++), alebo kombinácie konečného systému DPH s digitálnym oznamovaním v reálnom čase na základe transakcií;

20.  konštatuje, že členské štáty v roku 2019 oznámili 16 opatrení na boj proti podvodom súvisiacim s príjmami: osem v oblasti colných podvodov, päť proti daňovým podvodom a tri proti ich kombinácii; konštatuje, že Komisia začala v roku 2019 proces hodnotenia s cieľom určiť, nakoľko bolo nariadenie Rady (ES) č. 515/97(17) užitočné pri predchádzaní colným podvodom;

21.  konštatuje, že v rokoch 2017 až 2019 Komisia vykonala kontroly na mieste týkajúce sa stratégie kontrol v oblasti colnej hodnoty vo všetkých členských štátoch a zistila, že finančné záujmy Únie neboli účinne chránené, čo viedlo k značným stratám TVZ v rozpočte EÚ; konštatuje, že úrad OLAF vydal správy o vyšetrovaní s odporúčaniami pre šesť členských štátov, ktoré nevykonali v plnej miere potrebné opatrenia na dôsledné riešenie podvodov súvisiacich s podhodnotením tovaru; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o členských štátoch, ktoré by mohli byť dobrým príkladom najlepších postupov, ktoré by sa mohli uplatniť, a o členských štátoch, v ktorých pretrvávajú významné problémy;

22.  konštatuje, že pokiaľ ide o tovar, podvodmi a nezrovnalosťami boli v roku 2019 v peňažnom vyjadrení najviac postihnuté solárne panely rovnako ako v rokoch 2018 a 2017; vyzýva Komisiu, aby uznala systémovú povahu týchto podvodov, a naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali rázne kroky;

23.  konštatuje, že existujú vážne pochybnosti o presnosti súm TVZ (štandardných ciel), ktoré Spojené kráľovstvo previedlo do rozpočtu Únie v dôsledku vyšetrovaní úradu OLAF týkajúcich sa podvodov súvisiacich s podhodnotením textilu a obuvi dovážaných z Číny cez Spojené kráľovstvo, a vyšetrovaní, ktoré vykonala Komisia v rámci riadenia vlastných zdrojov; dôrazne kritizuje skutočnosť, že Spojené naďalej odmieta poskytnúť do rozpočtu EÚ chýbajúcu sumu TZV z rokov 2011 – 2017 (2 679 miliárd EUR brutto); víta, že Komisia v marci 2019 postúpila Súdnemu dvoru prípad nesplnenia povinnosti proti Spojenému kráľovstvu týkajúci sa strát na TVZ z dôvodu podhodnoteného dovozu; žiada Komisiu, aby informovala o akomkoľvek vývoji v tejto súvislosti;

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nevyčísliteľnou výhradou, ktorú Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre rozpočet (GR BUDG) ponechalo aj v roku 2019, pričom uviedlo, že podvody s podhodnocovaním sa čiastočne presunuli do iných členských štátov, čo malo do istej miery vplyv na výber TVZ, ktorý však ešte treba vyčísliť; konštatuje, že Komisia vykonala inšpekcie týkajúce sa podhodnocovania vo všetkých členských štátoch a skontrolovala, ako sú členské štáty organizované, aby mohli riešiť otázky podhodnocovania, najmä pokiaľ ide o textil a obuv z Číny; konštatuje, že podhodnocovanie tovaru dovážaného do EÚ je a naďalej bude ohrozovať príjmy a predstavuje výzvu, ktorou sa treba v nadchádzajúcich rokoch zaoberať; konštatuje, že Komisia bude túto otázku ďalej sledovať a vyvodí voči členským štátom finančnú zodpovednosť za prípadné vzniknuté straty; vyjadruje znepokojenie nad tým, že straty na TVZ predstavovali v roku 2019 podľa predbežných výpočtov 1 % z celkových TVZ za ten istý rok; žiada Komisiu, aby Európsky parlament urýchlene informovala o zisteniach a dôsledkoch svojich inšpekcií a výpočtov kvantifikácie, hneď ako ich dokončí;

25.  opakuje, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly pri prepustení, kontroly po prepustení, inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom a iné) je najefektívnejší spôsob odhaľovania podvodov a že účinnosť každej metódy závisí od príslušného členského štátu, od účinnosti jeho administratívnej koordinácie a od schopnosti príslušných útvarov členských štátov navzájom komunikovať; vyzýva Komisiu, aby informovala Radu o členských štátoch, ktoré by mohli byť dobrým príkladom najlepších postupov, ktoré by sa mohli uplatniť, a o členských štátoch, v ktorých pretrvávajú významné problémy brániace zlepšeniu;

26.  konštatuje, že za posledných päť rokov sa ročná miera vymáhania TVZ pohybovala od 52 % do 66 % a že miera úspešnosti vymáhania v prípadoch oznámených v roku 2019 je v súčasnosti približne 57 %; konštatuje, že rozdiely vo výsledkoch vymáhania medzi členskými štátmi môžu vyplývať z faktorov, ako je druh podvodu alebo nezrovnalosti alebo druh príslušného dlžníka; konštatuje, že k marcu 2020 celková miera vymáhania za všetky roky v období 1989 – 2019 bola 61 %; opakuje svoju výzvu Komisii, aby každoročne informovala o sume vlastných zdrojov EÚ vymoženej na základe odporúčaní úradu OLAF a aby orgán udeľujúci absolutórium informovala o sumách, ktoré treba ešte vymôcť;

Podvody týkajúce sa výdavkov

27.  konštatuje, že v roku 2019 predstavovalo 514 nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami celkovú sumu 381,4 milióna EUR (0,3 % z platieb roku 2019);

28.  konštatuje, že v roku 2019 bolo 6 550 nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami oznámených ako nepodvodné a predstavovali 0,5 % z platieb roku 2019;

29.  konštatuje, že pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), odhalenia nezrovnalostí sa sústredili v niekoľkých členských štátoch, predovšetkým v prípade podvodných nezrovnalostí, z čoho možno usúdiť, že rôzne prístupy k využívaniu trestného práva na ochranu rozpočtu EÚ alebo postupy oznamovania podozrení z podvodu by mohli byť významnými faktormi vedúcimi k rozdielom medzi členskými štátmi; konštatuje, že zatiaľ čo celkové finančné sumy boli v roku 2019 relatívne stabilné, sumy súvisiace s priamou podporou sa zvýšili a sumy súvisiace s rozvojom vidieka sa znížili; konštatuje najmä, že v oblasti priamej podpory väčšina odhalení poukázala na používanie falšovaných dokumentov alebo žiadostí o pomoc, zatiaľ čo v oblasti rozvoja vidieka sa mnohé odhalenia týkali vykonávania; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vytvorenie umelých podmienok na získanie finančnej podpory je bežným druhom podvodov v oblasti priamej podpory, čo svedčí o spôsobe fungovania podvodných nezrovnalostí, ktorý sa dotýka etiky a integrity; konštatuje, že v rozvoji vidieka došlo k výraznému zníženiu počtu podvodných nezrovnalostí v dôsledku poklesu odhalení súvisiacich s programovým obdobím 2007 – 2013 v súlade s programovým životným cyklom a v dôsledku pomalého začiatku odhaľovania v súvislosti s programovým obdobím 2014 – 2020 a že v oblasti rozvoja vidieka bolo stále odhalených viac podvodných a nepodvodných nezrovnalostí než v prípade priamej podpory; upozorňuje však, že v prípade trhových opatrení bola zaznamenaná najvyššia miera odhaľovania podvodov na úrovni 0,87 %, čo je štvornásobne viac ako v prípade rozvoja vidieka, pokiaľ ide o podvodné nezrovnalosti, a že nepodvodné nezrovnalosti predstavovali takmer dvojnásobok miery odhaľovania nezrovnalostí oproti oblasti rozvoja vidieka; okrem toho na základe výročných správ Dvora audítorov za rok 2017(18) konštatuje, že spôsob, akým sa výdavky vyplácajú, má vplyv na riziko chýb a predovšetkým že chyby sa obmedzovali najmä na úhradu nákladov, zatiaľ čo miera chybovosti v prípade platieb na základe nárokov bola pod prahom významnosti 2 %;

30.  pripomína svoju výzvu na zavedenie maximálnych súm platieb, ktoré môže dostať jedna fyzická osoba z prvého a druhého piliera SPP a z Kohézneho fondu; zastáva názor, že maximálne sumy, ktoré sú vymedzené pre fyzické osoby, sa obchádzajú oveľa ťažšie; pripomína, že príjemcovia môžu umelo rozdeliť svoje spoločnosti alebo vytvoriť ďalšie spoločnosti, ktoré môžu dostať maximálnu sumu finančných prostriedkov, aby obišli strop vymedzený pre každú právnickú osobu; víta zámer návrhu, aby sa v prípade SPP všetky spoločnosti patriace k tej istej skupine považovali za jedného príjemcu; domnieva sa, že toto úsilie je nedostatočné, pretože pre neprehľadné a mimoriadne komplexné štruktúry spoločností, ktoré často zahŕňajú subjekty vo viacerých členských štátoch a/alebo v tretích krajinách, je veľmi ťažké zabezpečiť, aby všetky spoločnosti patriace k tej istej skupine boli náležite identifikované a pristupovalo sa k nim v podstate ako k jednému príjemcovi, a že to vytvára príležitosti na obchádzanie týchto obmedzení; vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách(19) začlenila návrh stropov pre každú fyzickú osobu v prípade SPP a kohéznych fondov;

31.  opakovane vyjadruje znepokojenie nad tým, že dotácie SPP naďalej stimulujú zaberanie pôdy zločineckými a oligarchickými štruktúrami; opakuje svoju naliehavú výzvu Komisii, aby vytvorila mechanizmus podávania sťažností umožňujúci poľnohospodárom a MSP, ktorí čelia zaberaniu pôdy, závažnému pochybeniu zo strany vnútroštátnych orgánov, nezákonnému alebo neobjektívnemu zaobchádzaniu vo verejných súťažiach alebo pri rozdeľovaní dotácií, nátlaku alebo zastrašovaniu zločineckými štruktúrami, organizovanej trestnej činnosti alebo oligarchickými štruktúrami alebo inému závažnému porušovaniu základných práv, podávať sťažnosti priamo Komisii; víta, že takýto mechanizmus podávania sťažností bol navrhnutý v prípade nového nariadenia o SPP;

32.  berie na vedomie komplexnosť analýzy údajov politiky súdržnosti a rôznych fáz programového obdobia 2007 – 2013; konštatuje, že oznámené finančné sumy boli výrazne nižšie ako v roku 2018, ktorý bol výnimočný, ale v priemere majú v prípade kohéznych fondov rastúcu tendenciu; poukazuje na význam spolupráce so súdnymi orgánmi a zdôrazňuje, že treba venovať väčšiu pozornosť neočakávanému poklesu finančných súm v prípade podvodných, ako aj nepodvodných nezrovnalostí a, s výnimkou „výnimočných“ prípadov, finančných súm, ktorých sa týkali podvodné nezrovnalosti v roku 2019, za programové obdobie na roky 2014 – 2020 v prípade všetkých fondov, najmä pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Komisia, OLAF a Európska prokuratúra úplne prešetrili, či rôzne spôsoby oznamovania v členských štátoch, pokiaľ ide o ich tendenciu odhaľovať podvodné nezrovnalosti, pri ktorých ide o vysoké finančné sumy, nejako súvisia s možnými konfliktmi záujmov so zainteresovanými stranami v členských štátoch, alebo dokonca s trestnou činnosťou;

33.  vyjadruje veľké znepokojenie nad informáciami v médiách o investíciách do infraštruktúry, ktoré spolufinancuje EÚ a ktorých účel bol zmenený po požadovanom minimálnom období troch alebo piatich rokov; vyjadruje poľutovanie nad obvineniami z podvodu a osobného obohacovania vyplývajúceho z takejto zmeny účelu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nebola schopná poskytnúť dodatočné informácie na rozptýlenie všetkých zostávajúcich pochybností; víta zámer Komisie náležite sledovať tieto obvinenia a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich zisteniach; ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ktoré členské štáty majú vážne problémy so zmenou účelu projektov infraštruktúry, ktoré spolufinancuje EÚ;

34.  považuje zákonnú požiadavku minimálnej trvácnosti tri až päť rokov za príliš krátku vzhľadom na významné sumy spolufinancovania a dĺžku trvania takýchto projektov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoluzákonodarcovia sa počas revízie nariadenia o spoločných ustanoveniach(20) nerozhodli zaviesť požiadavky na dlhšiu trvácnosť; konštatuje, že medzi vnútroštátnymi pravidlami členských štátov týkajúcimi sa trvácnosti investícií do infraštruktúry a predčasných zmenách účelu existujú výrazné rozdiely;

35.  vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu rôznych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa trvácnosti požiadaviek na určenie účelu prostriedkov v prípade spolufinancovaných investícií a predčasnej zmeny účelu tak pre infraštruktúru, ako aj vybavenie, s osobitným dôrazom na to, či vnútroštátne predpisy idú nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich zisteniach;

36.  pripomína požiadavky na transparentnosť v prípade SPP a politiky súdržnosti, ktoré zaväzujú zodpovedné orgány členských štátov, aby viedli verejne dostupný zoznam konečných príjemcov; dôrazne vyzýva členské štáty, aby tieto údaje uverejňovali v jednotnom a strojovo čitateľnom formáte a zabezpečili interoperabilitu informácií; žiada, aby Komisia zhromažďovala a agregovala údaje a zverejňovala zoznamy najväčších príjemcov z každého fondu v každom členskom štáte;

37.  konštatuje, že pokiaľ ide o podvodné nezrovnalosti odhalené v roku 2019, opatrenia súvisiace so zdravotníckou infraštruktúrou boli ovplyvnené porušovaním pravidiel verejného obstarávania, pričom najčastejšie odhalené problémy sa týkali podporných dokumentov; 15 členských štátov oznámilo nezrovnalosti pri opatreniach súvisiacich so zdravotníckou infraštruktúrou a sedem z nich odhalilo aj podvod; konštatuje, že neoznamovanie nezrovnalostí v tejto oblasti inými členskými štátmi neznamená, že sa ich takéto riziká netýkajú, a vyzýva Komisiu, OLAF a Európsku prokuratúru, aby zabezpečili, že podvodné činnosti, najmä tie, ktoré súvisia s bojom proti pandémii COVID-19, neostanú nevyriešené;

38.  vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi správami Dvora audítorov a Komisie o pretrvávajúcich nedostatkoch vo verejnom obstarávaní vo viacerých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu členských štátov so zjavnými nedostatkami zameranú na ich základné príčiny a aby presne určila, do akej miery vyplývajú z formálnych chýb alebo zo systémových podvodov a korupcie; zastáva názor, že s menšími formálnymi chybami treba zaobchádzať odlišne a že Komisia by sa mala zameriavať viac na závažnejšie otázky, ako je zámerná manipulácia s kritériami verejnej súťaže v prospech ponuky konkrétnych alebo jednotlivých uchádzačov, korupcia súvisiaca s výberom uchádzačov, konflikty záujmov a iné podvodné prípady zneužitia;

39.  poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby občanom EÚ zabezpečila úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

40.  zdôrazňuje, že je potrebná úplná transparentnosť pri účtovaní prevodov a pôžičiek poskytovaných v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu zabezpečila úplný prístup k informáciám;

41.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila prácu v oblasti prevencie podvodov a ich odhaľovania s cieľom zabezpečiť, aby sa peniaze EÚ naďalej dostávali k plánovaným príjemcom a mali účinné a merateľné výhody pre život občanov;

Digitalizácia ako prostriedok na ochranu finančných záujmov EÚ

42.  zdôrazňuje, že už dlhší čas je žiaduca a nevyhnutná väčšia miera digitalizácie, interoperability a harmonizácie oznamovania, monitorovania a auditov v EÚ vzhľadom na cezhraničný charakter zneužívania finančných prostriedkov, podvodov, sprenevery, konfliktov záujmov, dvojitého financovania a ďalších systémových problémov; vyjadruje navyše znepokojenie nad kontrolami finančných nástrojov, ktoré spravujú sprostredkovatelia, a nad preukázanými nedostatkami pri kontrolách v sídlach príjemcov; pripomína, že vyplácanie priamych a nepriamych finančných prostriedkov treba podmieniť zverejnením údajov o skutočnom vlastníctve príjemcami a finančnými sprostredkovateľmi;

43.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedostatok informácií o vlastníckych štruktúrach a príjemcoch, ktorí vlastnia spoločnosti a skupiny spoločností, má pri súčasných pravidlách výrazný podiel na neprehľadnosti toho, ako sú finančné prostriedky v súčasnosti rozdeľované, a bráni účinnejšiemu odhaľovaniu nezrovnalostí; opätovne zdôrazňuje kľúčový význam komplexných, spoľahlivých a porovnateľných údajov pre účinnú, efektívnu a včasnú kontrolu výdavkov EÚ a ochranu peňazí európskych daňovníkov;

44.  pripomína svoju naliehavú výzvu Komisii, aby v nariadení o rozpočtových pravidlách navrhla právny základ na vytvorenie interoperabilného digitálneho systému oznamovania a monitorovania s cieľom umožniť orgánom členských štátov včasné, jednotné a štandardizované podávanie správ v oblasti zdieľaného riadenia; podporuje povinné používanie existujúcich nástrojov na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, ako je Arachne, ako jedného prvku plánovaného systému oznamovania a monitorovania; zdôrazňuje, že takýto interoperabilný systém oznamovania a monitorovania by umožnil nielen skoršie a účinnejšie odhaľovanie zneužívania, podvodov, sprenevery, konfliktov záujmov, dvojitého financovania a iných systémových problémov, ale aj komplexný prehľad o tom, ako sa skutočne rozdeľujú finančné prostriedky Únie, a o potenciálne neúmyselných koncentráciách v rukách malého počtu oligarchických alebo dokonca zločineckých konečných príjemcov;

45.  pripomína, že tento systém by nemal spôsobiť prílišné byrokratické preťaženie vnútroštátnych orgánov ani preťaženie údajmi; vyzýva Komisiu, aby stanovila, ktoré ukazovatele a údaje sú skutočne relevantné, nevyhnutné a primerané na účely auditu a kontrol a na dosahovanie zamýšľaných programových cieľov, a aby znížila počet ukazovateľov a míľnikov, ktoré sa musia zadať do systému;

46.  konštatuje, že systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), zriadený článkom 135 nariadenia o rozpočtových pravidlách, by mal zaručovať ukladanie účinných sankcií nespoľahlivým osobám alebo subjektom, a to ich vylúčením z postupov zadávania zákaziek alebo verejného obstarávania financovaných z rozpočtu EÚ a ukladaním finančných sankcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v databáze je uvedených len veľmi málo hospodárskych subjektov – šesť v máji 2021; vyzýva Komisiu, aby tieto kritériá preskúmala s cieľom zjednodušiť ich komplexnosť a zlepšiť praktickú použiteľnosť systému EDES;

47.  žiada Komisiu, aby vo svojom návrhu revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách zvážila rozšírenie systému EDES tak, aby sa uplatňoval na finančné prostriedky v rámci zdieľaného riadenia, a to v súlade so zásadami proporcionality a primeranosti; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili väčšiu interoperabilitu súčasných európskych a vnútroštátnych databáz a nástrojov na hĺbkovú analýzu údajov; berie na vedomie, že podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov nie sú s vytváraním takejto interoperability spojené žiadne všeobecné problémy v oblasti ochrany údajov, pokiaľ na tento účel existuje jasný právny základ;

48.  víta súčasné pravidlá v oblasti elektronického obstarávania, v ktorých je stanovené, že možnosti podávania ponúk musia byť uverejnené na stránkach Tenders Electronic Daily (TED), súťažné podklady musia byť dostupné elektronicky prostredníctvom hypertextových odkazov uvedených v oznámeniach TED, hospodárske subjekty musia predkladať ponuky elektronicky a verejní obstarávatelia musia akceptovať elektronické faktúry;

49.  konštatuje, že verejné obstarávanie prechádza digitálnou transformáciou; víta proces prehodnotenia verejného obstarávania so zreteľom na digitálne technológie; zastáva názor, že táto reforma by mala predstavovať viac než len prechod na elektronické nástroje a že jej súčasťou by mali byť rôzne fázy pred zadaním, ako aj po zadaní; trvá na tom, že tieto reformy by mali umožniť tiež to, aby prístupy založené na údajoch boli začlenené do rôznych fáz verejného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť rámcovým dohodám zadaným prostredníctvom postupov verejného obstarávania, pretože súvisiace podvody a korupcia predstavujú zvýšené riziko pre finančné záujmy Únie;

50.  konštatuje, že zvýšená digitalizácia verejných služieb a prísnejšie pravidlá transparentnosti znamenajú, že k dispozícii je viac informácií o verejných financiách EÚ v elektronických formátoch; konštatuje ďalej, že v súčasnosti dostupné výpočtové kapacity a softvér umožňujú spracúvať v relatívne krátkom čase väčší objem komplexných údajov, čím vznikajú nové možnosti odhaľovať podvody za pomoci špecializovaných techník analýzy dát, ako sú veľké dáta, hĺbková analýza údajov a technológie UI v oblasti otvorených dát; domnieva sa, že množstvo otvorených dát predstavuje príležitosť podporiť vytvorenie spoľahlivých „reputačných systémov“, ktoré môžu pomôcť pri predchádzaní trestnej činnosti; žiada Komisiu, aby vykonala systémovú analýzu s cieľom preskúmať, ako sa nové technológie používajú v oblasti odhaľovania a prevencie podvodov, posúdiť ich obmedzenia a vypracovať návrhy na zlepšenie ich používania;

Nová stratégia Komisie pre boj proti podvodom

51.  víta prijatie novej stratégie Komisie pre boj proti podvodom 29. apríla 2019; víta politiku nulovej tolerancie voči podvodom; víta opätovné zavedenie podnikového dohľadu Komisie nad podvodmi, na základe ktorého OLAF získa silnejšiu poradnú a dozornú úlohu; pripomína, že v stratégii je stanovený záväzný akčný plán týkajúci sa len útvarov Komisie a výkonných agentúr napriek tomu, že zodpovednosť nesú z veľkej časti členské štáty; požaduje jednotný prístup, ktorý by mal zahŕňať aj členské štáty;

52.  vyzýva Komisiu, aby zvážila preskúmanie svojej novej stratégie na boj proti podvodom, aby sa v nej plnej miere zohľadnilo sfunkčnenie Európskej prokuratúry a jej úloha v boji proti podvodom;

53.  zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť vypracovanie a stanovenie vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom (NAFS) vo všetkých členských štátoch, a to aj vzhľadom na nové výzvy vyplývajúce z krízy COVID-19 a plány na obnovu a odolnosť; vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že podľa nadväzných krokov za rok 2018 len 10 členských štátov oznámilo, že prijalo alebo aktualizovalo NAFS a že ich oznámilo úradu OLAF, zatiaľ čo 17 členských štátov ešte stále neprijalo takúto stratégiu NAFS(21), pričom len štyri z nich zvažujú prijatie alebo prípravu novej stratégie(22); vyzýva členské štáty, ktoré ešte neprijali NAFS, aby tak urobili bez ďalších odkladov; vyzýva Komisiu, aby posúdila prijaté NAFS, preskúmala, prečo členské štáty meškajú s ich prijímaním, a prinútila zvyšné členské štáty, aby pristúpili k ich prijatiu;

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

54.  víta začatie rokovaní o revízii nariadenia o úrade OLAF v roku 2019, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF; víta nadobudnutie účinnosti zrevidovaného nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2223 v januári 2021, ktoré výrazne posilnilo úlohu úradu OLAF a pripravilo podmienky na bezproblémovú spoluprácu s Európskou prokuratúrou; konštatuje, že súčasťou nových pravidiel je jasné vymedzenie doplnkových úloh týchto dvoch úradov, jasné pravidlá spôsobu oznamovania prípadov a zlepšenie spôsobu, akým môže OLAF viesť svoje vyšetrovania; berie na vedomie, že novým rámcom sa zvýšila účinnosť úradu OLAF tým, že sa zjednodušili pravidlá kontrol a inšpekcií na mieste, vďaka čomu môže mať úrad prístup k informáciám o bankových účtoch prostredníctvom vnútroštátnych príslušných úradov, pričom sa posilnili pravidlá, ktorými sa riadi činnosť útvarov pre koordináciu boja proti podvodom v členských štátoch, a zaviedli lepšie záruky pre tých, ktorých sa týkajú vyšetrovania úradu OLAF, vytvorením funkcie kontrolóra;

55.  domnieva sa, že výraznejšie právomoci úradu OLAF, sfunkčnenie Európskej prokuratúry a koordinácia práce v celej architektúre EÚ pre boj proti podvodom na účel identifikácie, vyšetrenia a stíhania podvodníkov predstavuje významný krok vpred v ochrane finančných záujmov EÚ; v tejto súvislosti víta uzavretie dohôd o spolupráci medzi Európskou prokuratúrou, Eurojustom a Europolom, ktoré stanovujú pravidlá spolupráce a spôsob, ako budú orgány EÚ spolupracovať v boji proti trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Európskej únie;

56.  pripomína svoje vyjadrenie o význame vyšetrovaní úradu OLAF a jeho úlohy pri koordinácii úsilia o ochranu finančných záujmov EÚ a boj proti podvodom;

57.  pripomína, že úrad OLAF nebol zriadený len na účel interných vyšetrovaní, ale aj podpory členských štátov pri vedení externých vyšetrovaní; zdôrazňuje, že po vytvorení Európskej prokuratúry zostane úrad OLAF jediným úradom zodpovedným za ochranu finančných záujmov EÚ v členských štátoch, ktoré sa rozhodli nepripojiť k Európskej prokuratúre; zdôrazňuje, že hoci zásada subsidiarity bráni úradu OLAF v začatí vyšetrovaní vtedy, ak majú členské štáty lepšie možnosti konať, neznamená to, že OLAF nemôže vykonávať analýzy opakujúcich sa prípadov, trendov a vzorcov, a spôsobu, ako jeho možnosť odhaľovať uvedené javy viedla k posilnenej spolupráci a úspešným opatreniam;

58.  je pevne presvedčený o tom, že OLAF treba posilniť rozpočtovými prostriedkami a ľudskými zdrojmi, aby bol v plnej miere schopný vykonávať svoje úlohy v oblasti prevencie a vyšetrovaní, a to aj v členských štátoch, ktoré sa nezúčastňujú na Európskej prokuratúre; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby OLAF zostal silným a plne funkčným partnerom Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že budúca spolupráca medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mala byť založená na úzkej spolupráci, efektívnej výmene informácií a komplementárnosti, pričom by sa malo predchádzať duplicite alebo konfliktom právomocí;

59.  pripomína skutočnosť, že súčasťou mandátu úradu OLAF je pomáhať pri navrhovaní a vypracúvaní metód prevencie a boja proti podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Únie; pripomína, že jedným z kľúčových prvkov mandátu úradu OLAF je podporovať a koordinovať vo vzťahu k členským štátom, ako aj medzi nimi výmenu operačných skúseností a najlepších procedurálnych postupov pri ochrane finančných záujmov Únie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že správa o ochrane finančných záujmov neobsahuje žiadne posúdenie výsledkov vyšetrovaní úradu OLAF týkajúcich výdavkov; vyzýva úrad OLAF, aby poskytol konkrétne usmernenia a odporúčania členským štátom a Komisii na základe analýzy svojich skúseností s vyšetrovaniami;

60.  berie na vedomie administratívnu dohodu o výmene informácií a spolupráci medzi úradom OLAF a Európskym dvorom audítorov podpísanú v roku 2019 a víta štruktúrovanejšiu spoluprácu medzi Dvorom audítorov a úradom OLAF;

61.  víta dohodu medzi úradom OLAF a spoluzákonodarcami v úzkej spolupráci s útvarmi Komisie zameranú na začlenenie štandardných ustanovení o ochrane finančných záujmov Únie do všetkých právnych predpisov o výdavkových programoch v období po roku 2020, ktoré budú zharmonizované podľa oblastí;

Európska prokuratúra (EPPO)

62.  víta vymenovanie Laury Codruțy Kövesiovej za európsku prokurátorku v roku 2019 a začatie činnosti Európskej prokuratúry 1. júna 2021; vyjadruje poľutovanie nad tým, že termín, keď mala EPPO začať fungovať, sa musel niekoľkokrát odložiť pre nedostatok finančných a ľudských zdrojov a značné omeškanie pri vymenúvaní európskych a delegovaných prokurátorov v niekoľkých členských štátoch; žiada Komisiu, aby zvýšila finančné a ľudské zdroje Európskej prokuratúry, a tak jej umožnila zvládať problémy, ktoré vyplynú z výdavkov mimoriadne rozsiahleho Fondu obnovy;

63.  konštatuje, že postup vymenúvania delegovaných európskych delegovaných prokurátorov sa začal v roku 2019 a skončil 2020, pričom 28. septembra 2020 zložilo na Súdnom dvore prísahu 22 európskych prokurátorov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že najmä v Slovinsku bol nedostatok nominácií európskych delegovaných prokurátorov, v dôsledku čoho krajina zrušila postup vymenúvania, a nad výrazným meškaním v mnohých ďalších členských štátoch; konštatuje, že európska prokurátorka Kövesi vyjadrila hlboké znepokojenie nad „zjavným nedostatkom lojálnej spolupráce“ v Slovinsku v dôsledku oneskoreného prijímania jeho delegovaných prokurátorov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala členské štáty, ktoré ešte nenominovali svojich európskych delegovaných prokurátorov alebo neprijali vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých má EPPO začať fungovať, a to v prípade potreby pozastavila ich financovanie na základe článku 63 ods. 2 a 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách a odvetvových pravidiel a/alebo začala konania o nesplnení povinnosti; konštatuje okrem toho, že do konca roka 2019 oznámilo 18 členských štátov Komisii, že začlenili smernicu o ochrane finančných záujmov do vnútroštátneho práva; vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom motivovať členské štáty, aby sa zapojili do EPPO, a naliehavo vyzýva päť členských štátov, ktoré tak ešte neurobili, aby sa do nej čo najskôr zapojili;

64.  pripomína, že podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/1696 výberová komisia pre vymenúvanie európskych prokurátorov hodnotí kandidátov a poskytuje Rade poradie, ktoré Rada musí vziať do úvahy, ale ktoré podľa vykonávacieho rozhodnutia nie je záväzné; pripomína, že v prípade kandidátov nominovaných Belgickom, Bulharskom a Portugalskom Rada nepostupovala podľa preferenčného poradia výberovej komisie; pripomína, že 27. júla 2020 Rakúsko, Estónsko, Luxembursko a Holandsko uverejnili vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „je potrebné zabrániť tomu, aby poradie vnútroštátnych výberových komisií konkurovalo poradiu európskej výberovej komisie, čo by mohlo narušiť európsku zložku postupu vymenovania“;

65.  zdôrazňuje s veľkým znepokojením, že to, že Malta nenominovala troch vhodných kandidátov do kolégia európskych prokurátorov, má za následok oneskorenie pri konečnom zostavení kolégia; vyjadruje osobitné znepokojenie nad správami v médiách o tom, že portugalská vláda poskytla Rade nesprávne informácie o titule a skúsenostiach kandidáta, ktorý sa podľa európskej výberovej komisie umiestnil na druhom mieste a bol teda vymenovaný za portugalského európskeho prokurátora; vyjadruje znepokojenie aj nad tým, že jeden z neúspešných kandidátov Belgicka podal na Súdnom dvore sťažnosť na výberové konanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto otázky zatienili zostavovanie kolégia európskych prokurátorov, a vyzýva zúčastnené členské štáty, aby poskytli Európskemu parlamentu všetky potrebné informácie a dokumentáciu, aby mohol plne posúdiť správnosť výberového konania;

66.  pripomína, že európski a delegovaní prokurátori musia byť nezávislí a že akékoľvek podozrenie zo zasahovania národnej vlády v prospech kandidáta proti odporúčaniu európskej výberovej komisie by malo závažný a negatívny vplyv na povesť, integritu a nezávislosť Európskej prokuratúry ako inštitúcie;

Boj proti korupcii

67.  víta prijatie smernice (EÚ) 2019/1937 (smernica o oznamovaní), pričom poznamenáva, že termín transpozície je 17. decembra 2021; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala členské štáty a pomáhala im, a zaručila tak úplnú, správnu a včasnú transpozíciu smernice, a aby začala posudzovať jej vykonávanie členskými štátmi hneď po uplynutí tejto lehoty;

68.  zdôrazňuje význam nezávislých médií a investigatívnych novinárov a opakuje, že ich treba chrániť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spoľahlivú právnu ochranu podobnú tej, aká sa poskytuje oznamovateľom, a aby vypracovala komplexné opatrenia na ochranu a financovanie nezávislej investigatívnej žurnalistiky vrátane mechanizmu rýchlej reakcie pre novinárov v tiesni a účinných právnych predpisov na boj proti strategickým žalobám proti verejnej účasti (SLAPP);

69.  zdôrazňuje význam pokroku dosiahnutého v legislatívnych a politických iniciatívach Komisie na predchádzanie korupcii a boj proti nej, ako aj pravidelné monitorovanie a hodnotenie právnych rámcov členských štátov prostredníctvom novovytvorenej správy o právnom štáte; hoci opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia už nepovažuje za potrebné uverejňovať osobitnú správu o boji proti korupcii, zároveň pripomína, že novovytvorená správa o právnom štáte je mimoriadne opisná; vyzýva Komisiu, aby posilnila tieto správy tým, že bude vydávať odporúčania k prípadom, v ktorých boli zistené nedostatky;

70.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami správy o právnom štáte za rok 2020, v ktorej sa zdôrazňujú obavy týkajúce sa účinnosti vyšetrovaní a stíhania prípadov korupcie a rozhodovania o nich vrátane prípadov korupcie na vysokej úrovni vo viacerých členských štátoch, ako je Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Malta a Slovensko; zdôrazňuje, že korupciu na vysokej úrovni treba systematicky stíhať dôslednými a ráznymi opatreniami vedúcimi k začatiu trestného vyšetrovania a stíhaniu prípadov korupcie, do ktorých sú zapojení vysokopostavení činitelia alebo ich bezprostredný okruh, pokiaľ sa vyskytnú závažné obvinenia;

71.  zdôrazňuje, že inštitúcie poverené presadzovaním trestného práva musia pracovať účinne a nestranne a že by mali mať primerané finančné a ľudské zdroje, technické kapacity a odborné znalosti, aby mohli vykonávať svoje úlohy;

72.  zdôrazňuje, že prepojenie medzi korupciou a podvodmi v EÚ môže mať negatívny vplyv na rozpočet EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie siete orgánov zodpovedných za predchádzanie korupcii v Európskej únii;

73.  víta úlohu Únie ako pozorovateľa v Skupine štátov proti korupcii (GRECO), pričom opakuje svoje odporúčanie, aby sa EÚ stala jej členom; plne podporuje Štokholmskú deklaráciu z decembra 2019, v ktorej sa európske rozhodovacie subjekty vyzývajú na posilnenie boja proti korupcii;

74.  konštatuje, že vhodný právny základ, aby sa EÚ mohla stať plnohodnotným členom skupiny GRECO, je článok 83 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ZFEÚ; konštatuje, že predpokladom plného členstva EÚ v skupine GRECO je pozvánka Výboru ministrov Rady Európy a uzavretie dohody medzi Radou Európy a EÚ o podmienkach členstva; konštatuje, že príslušný postup rozhodovania na uzatvorenie medzinárodných dohôd je stanovený v článku 218 ZFEÚ, pričom Rada konajúca na základe odporúčania Komisie by musela poveriť Komisiu rokovaniami o podmienkach členstva v skupine GRECO s Radou Európy a požiadať Európsky parlament o súhlas, na základe čoho môže Rada prijať konečné rozhodnutie o uzavretí dohody;

75.  zdôrazňuje, že v prípade plného členstva EÚ v skupine GRECO môže skupina štátov monitorovať a hodnotiť inštitúcie EÚ; zdôrazňuje, že systém hodnotenia skupinou GRECO by mal brať do úvahy osobitnú povahu EÚ ako Únie založenej na zásade spoločných právomocí a jej inštitúciách, ako aj osobitné znaky práva EÚ; zdôrazňuje, že práva a povinnosti EÚ v skupine GRECO a praktické podmienky jej členstva ako samostatného právneho subjektu popri všetkých jej členských štátoch by sa mali vyjasniť vopred v dohode o podmienkach členstva;

76.  konštatuje, že členské štáty oznámili v roku 2019 osem opatrení legislatívnej, organizačnej a administratívnej povahy v oblasti zvyšovania transparentnosti, boja proti korupcii a predchádzania konfliktom záujmom vo verejnom obstarávaní;

77.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila vnútorný mechanizmus hodnotenia korupcie pre inštitúcie EÚ;

78.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že generálny prokurátor Českej republiky uviedol ako dôvod svojho nedávneho odstúpenia dlhodobý tlak zo strany ministerky spravodlivosti; žiada Komisiu, aby sa zaoberala zraniteľnými miestami českého súdnictva a starostlivo preskúmala, či boli akékoľvek ďalšie prípady týkajúce sa členov českej vlády stiahnuté alebo predčasne uzavreté potenciálne po nátlaku alebo neoprávneného zasahovania; vyzýva Komisiu, aby vykonala tiež analýzu týkajúcu sa všetkých členských štátov a priebežne informovala Európsky parlament o svojich zisteniach a záveroch;

Odporúčania

79.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila digitálny a interoperabilný jednotný systém zberu porovnateľných údajov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup oznamovania a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov; zdôrazňuje, že v záujme získania porovnávacích údajov v celej EÚ je dôležité harmonizovať vymedzenia pojmov;

80.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť a kvalitu údajov oznamovaných členskými štátmi v systéme riadenia nezrovnalostí; naliehavo vyzýva členské štáty, aby včas nahlasovali úplné údaje; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prepojili systém riadenia nezrovnalostí so systémami EDES a Arachne a poskytli k nemu prístup všetkým členským štátom aj Komisii;

81.  považuje za potrebné, aby členské štáty užšie spolupracovali pri výmene informácií s cieľom zlepšiť zber údajov a zvýšiť účinnosť kontrol;

82.  zdôrazňuje, že EDES má ako čierna listina EÚ obrovský potenciál označovať osoby a spoločnosti, ktoré zneužívajú finančné prostriedky EÚ; berie okrem toho na vedomie rozsudok Všeobecného súdu z 13. mája 2020 vo veci T-290/18 (Agmin Italy SpA/Komisia), v ktorom Súdny dvor potvrdil platnosť príslušných úloh výboru a povoľujúcich úradníkov a dospel k záveru, že počas sporového konania vedeného výborom sa v plnej miere dodržalo právo na vypočutie dotknutého subjektu; vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách začlenila rozšírenie systému EDES o finančné prostriedky v rámci zdieľaného riadenia; žiada Komisiu, aby tomuto systému poskytla potrebné finančné a personálne zdroje s cieľom umožniť mu fungovanie na plný úväzok;

83.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade SPP a kohéznych fondov existuje viac ako 290 systémov monitorovania a oznamovania, čo znemožňuje overovať konečných príjemcov finančných prostriedkov a účinne predchádzať podvodom a korupcii a vyšetrovať ich; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli harmonizovaný alebo zjednotený systém oznamovania so včasnými a presnými dátami s cieľom napraviť tento stav;

84.  pripomína potrebu dôraznejšej a účinnejšej reakcie a koordinácie na úrovni EÚ aj členských štátov v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a to aj mafiánskej trestnej činnosti, s osobitným zameraním na nadnárodné a cezhraničné aspekty s cieľom riešiť neustálu schopnosť podvodníkov prispôsobovať sa novým technológiám a scenárom; zdôrazňuje, že by sa to dalo dosiahnuť využívaním nástrojov UI, hĺbkovej analýzy údajov a ďalších digitalizovaných nástrojov, pričom musí byť zaručená ochrana osobných údajov;

85.  zdôrazňuje osobitný význam inštitúcií a orgánov EÚ a členských štátov pre boj proti podvodom v súvislosti so zvýšením zdrojov EÚ prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína, že je dôležité podporovať a posilňovať spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou prokuratúrou, úradom OLAF, agentúrami EÚ, najmä Europolom a Eurojustom, a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom účinnejšie odhaľovať podvody a korupciu a bojovať proti nim, a zároveň zaručiť, aby sa úlohy neprekrývali, a podporovať výmenu informácií; pripomína, že je dôležité zabezpečiť v budúcich rozpočtoch väčší objem primeranejších zdrojov pre Európsku prokuratúru, úrad OLAF a príslušné agentúry EÚ; opakuje svoju požiadavku, aby mohla Európska prokuratúra použiť finančné zdroje v rámci rozpočtu na rok 2021 na prijatie ďalších zamestnancov, už aj vzhľadom na zvýšený objem práce vyplývajúci z prijatia nového dlhodobého rozpočtu EÚ, nástroja Next Generation EU a ďalších projektov zameraných na náklady;

86.  zdôrazňuje význam štruktúrovanej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi pre krížovú kontrolu účtovných záznamov o transakciách medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi s cieľom predchádzať cezhraničným podvodom založeným na štrukturálnych a investičných fondoch; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby do svojho pracovného programu zahrnula legislatívny návrh horizontálneho nariadenia o vzájomnej administratívnej pomoci v oblasti výdavkov EÚ; zdôrazňuje, že táto výmena informácií by mala prebiehať digitálne a prostredníctvom interoperabilných alebo zdieľaných IT systémov a nástrojov, aby sa uľahčila včasnejšia a účinnejšia spolupráca;

87.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 13 členských štátov použilo pri analýzach rizík systém Arachne; pripomína dôležitosť tohto nástroja a interoperability IT systémov a databáz z hľadiska účelu analýz rizík a odhaľovania podvodov; pripomína svoju výzvu Komisii a členským štátom v Rade, aby sa predovšetkým pridali k pozícii Európskeho parlamentu, podľa ktorej by používanie systému Arachne malo byť povinné; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dopĺňanie včasných a spoľahlivých dát do tohto systému; zastáva názor, že Komisia, Dvor audítorov, Európska prokuratúra a OLAF musia mať prístup k týmto údajom;

88.  konštatuje, že 16 členských štátov posilnilo analýzu rizík na odhaľovanie podvodov a nezrovnalostí prostredníctvom používania IT nástrojov; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmeny osvedčených nástrojov medzi týmito krajinami a členskými štátmi bez skúseností;

89.  so znepokojením konštatuje, že správa o ochrane finančných záujmov neposkytuje žiadne informácie o analýze prípadov konfliktu záujmov, a to napriek významu nového ustanovenia prijatého v roku 2018 v nariadení o rozpočtových pravidlách a známemu významu a vplyvu tohto javu; vyzýva Komisiu, aby túto medzeru vyplnila v nasledujúcej správe o ochrane finančných záujmov a venovala väčšiu pozornosť podvodom súvisiacim s verejným obstarávaním;

90.  zdôrazňuje, že s cieľom bojovať účinne proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ by Komisia mala zaujať holistický, súdržný a systematický prístup tým, že vypracuje lepšie pravidlá týkajúce sa transparentnosti, nezlučiteľnosti a konfliktov záujmov, mechanizmov vnútorných kontrol, nezákonného lobizmu a javu otáčavých dverí, ktoré môžu poškodzovať vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín;

91.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby, ako zabezpečiť sprostredkovanie a analýzu správy o ochrane finančných záujmov spolu s ďalšími zdrojmi informácií a výročnými správami, ako je správa o právnom štáte, a to aj prostredníctvom posilneného dialógu medzi Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou, s cieľom pomôcť identifikovať trendy v podvodných a nepodvodných nezrovnalostiach, odhaliť nedostatky a poskytnúť užitočné poznatky na zlepšenie prijímania opatrení na zabezpečenie proti podvodom všetkými zainteresovanými stranami;

92.  víta podujatia, ktoré zorganizoval OLAF v roku 2019 a ktoré boli zamerané konkrétne na podporu tretích krajín; dôrazne nabáda Komisiu, úrad OLAF a všetky ostatné inštitúcie a orgány Únie, ktoré sú poverené ochranou finančných záujmov Únie, aby aktívne spolupracovali s partnerskými orgánmi v kandidátskych, potenciálnych kandidátskych krajinách a v krajinách Východného partnerstva podporovaním opatrení na účinné riešenie možných prípadov podvodov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitné a pravidelné mechanizmy na účinnú prevenciu a boj proti podvodom s finančnými prostriedkami EÚ v týchto štátoch;

93.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament musel opakovane adresovať viaceré odporúčania bez toho, aby dostal od Komisie jasnú odpoveď; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neprijala v súvislosti s niektorými pripomienkami a odporúčaniami žiadne konkrétne kroky ani opatrenia; žiada Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu jasné vysvetlenie vždy, keď sa rozhodne nepostupovať podľa jeho odporúčaní;

o
o   o

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 377, 9.11.2020, s. 13. (2) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 49. (4) Ú. v. EÚ C 295, 2.9.2019, s. 24. (5) Ú. v. EÚ C 255, 29.7.2019, s. 31. (6) Ú. v. EÚ C 215, 29.6.2020, s. 29. (7) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17. (8) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29. (9) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 274, 28.10.2019, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 56. (12) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 110. (15) Cyprus, Luxembursko a Malta. (16) Správa o ochrane finančných záujmov, kapitola 10.2, s. 31. (17) Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1). (18) Európsky dvor audítorov, 2017 – Audit EÚ v skratke: Predstavujeme výročné správy Európskeho dvora audítorov za rok 2017, s. 11. (19) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (20) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (21) Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Španielsko, Chorvátsko, Cyprus, Luxembursko, Litva, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko a Švédsko. (22) Belgicko, Španielsko, Holandsko a Rumunsko.