Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2071(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0226/2021

Predkladané texty :

A9-0226/2021

Rozpravy :

CRE 06/07/2021 - 6
CRE 06/07/2021 - 8

Hlasovanie :

PV 07/07/2021 - 18
PV 08/07/2021 - 4
CRE 08/07/2021 - 4

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0348

Prijaté texty
PDF 162kWORD 52k
Štvrtok, 8. júla 2021 - Štrasburg
Vypracovanie pokynov na uplatňovanie všeobecného režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie
P9_TA(2021)0348A9-0226/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2021 o vytvorení usmernení pre uplatňovanie všeobecného režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (2021/2071(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(1) (ďalej len „nariadenie“),

–  so zreteľom na články 2 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580),

–  so zreteľom na odôvodnený návrh Komisie na rozhodnutie Rady z 20. decembra 2017 o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky, vydaný v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ (COM(2017)0835),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(5) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0226/2021),

A.  keďže mechanizmus podmienenosti stanovený v nariadení bol súčasťou celkovej politickej dohody o viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027, pláne obnovy NextGenerationEU a rozhodnutí o vlastných zdrojoch(6) a jeho uplatňovanie by sa nemalo odkladať, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie uvedených nástrojov;

B.  keďže objem prostriedkov VFR na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU predstavuje historicky bezprecedentný rozpočet EÚ, ktorého cieľom je podporiť hospodárske a sociálne oživenie EÚ po následkoch pandémie ochorenia COVID-19, a preto si vyžaduje viac ako kedykoľvek v minulosti včasné a riadne uplatňovanie zásad správneho finančného riadenia, ako aj ochranu finančných záujmov EÚ;

C.  keďže podľa nariadenia je dodržiavanie zásady právneho štátu nevyhnutným predpokladom pre dodržiavanie zásad správneho finančného riadenia;

D.  keďže nariadenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2021 a je od uvedeného dátumu záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch na všetky platby uskutočnené od nadobudnutia účinnosti nariadenia;

E.  keďže Komisia sa rozhodla riadiť nezáväznými závermi Európskej rady z 10. a 11. decembra 2020 a vyhlásila, že vypracuje usmernenia pre uplatňovanie nariadenia;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia požiadal, aby Komisia prijala tieto usmernenia najneskôr 1. júna 2021 a po konzultácii s Európskym parlamentom;

G.  keďže o téme „Hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť“ sa bude diskutovať na Konferencii o budúcnosti Európy, čo umožní dôkladnú úvahu o nástrojoch Únie na monitorovanie, prevenciu a riešenie porušovaní hodnôt EÚ vrátane zásad právneho štátu;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa rozhodla vypracovať usmernenia pre uplatňovanie nariadenia; opätovne pripomína svoj názor, že znenie nariadenia je jasné a jeho uplatňovanie si nevyžaduje žiadny dodatočný výklad, a že spoluzákonodarcovia neudelili Komisii žiadnu právomoc na tento účel; berie na vedomie návrh znenia usmernení, ktorý Komisia poskytla Európskemu parlamentu a členským štátom;

2.  zdôrazňuje, že usmernenia nie sú právne záväzné; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia sa odchyľuje od svojej bežnej praxe vypracúvania usmernení pre uplatňovanie právneho aktu len v prípadoch, keď skutočné vykonávanie daného aktu počas určitého obdobia ukazuje na potrebu usmernení; zdôrazňuje, že proces vypracúvania usmernení nesmie v žiadnom prípade spôsobiť ďalšie oneskorenie uplatňovania nariadenia;

3.  pripomína, že usmernenia nemôžu zmeniť, rozšíriť ani zúžiť znenie nariadenia; zdôrazňuje, že v záujme pridanej hodnoty musia usmernenia objasniť, ako sa budú legislatívne ustanovenia nariadenia uplatňovať v praxi, a preto musia včas určiť postup, definície a metodiku, ktoré bude Komisia uplatňovať;

4.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia nedodržala lehotu stanovenú Európskym parlamentom na splnenie svojich povinností podľa nariadenia do 1. júna 2021, a to ani pokiaľ ide o vypracovanie usmernení; víta skutočnosť, že predseda Európskeho parlamentu 23. júna 2021 vyzval Komisiu, aby prijala opatrenia na základe článku 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s cieľom splniť svoje povinnosti a zabezpečiť úplné a okamžité uplatňovanie nariadenia;

5.  domnieva sa, že Komisia nevyužila čas od nadobudnutia účinnosti nariadenia efektívne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa vyhla akémukoľvek ďalšiemu oneskoreniu pri uplatňovaní nariadenia a urýchlene a dôkladne vyšetrila prípadné porušenia zásad právneho štátu v členských štátoch, ktoré dostatočne priamym spôsobom ovplyvňujú správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie alebo v prípade ktorých existuje závažné riziko takéhoto ovplyvnenia; opakuje, že situácia v niektorých členských štátoch si už vyžaduje okamžité konanie podľa článku 6 ods. 1 nariadenia v podobe písomného oznámenia určeného dotknutým členským štátom a informovania Európskeho parlamentu o takomto oznámení;

6.  pripomína, že v politických usmerneniach Komisie na roky 2019 – 2024 sa uvádza, že „nemôže existovať kompromis, pokiaľ ide o ochranu našich základných hodnôt“, a že sa zabezpečí, že na úrovni Únie sa bude používať celý súbor nástrojov Únie; pripomína, že Komisia „je pri vykonávaní svojich úloh úplne nezávislá“ a jej členovia „nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády“ v súlade s článkom 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článkom 245 ZFEÚ; ďalej pripomína, že v súlade s článkom 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ sa Komisia „zodpovedá Európskemu parlamentu“;

7.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne a aktívne a aspoň dvakrát ročne podávala správy o nových a prebiehajúcich prípadoch, ktoré sú predmetom vyšetrovania, a aby čo najskôr začala s prvými prípadmi;

8.  zaväzuje sa dôkladne kontrolovať vykonávanie nariadenia vždy, keď vzniknú obavy v súvislosti s možnými porušeniami zásady právneho štátu v členských štátoch, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti; je odhodlaný organizovať pravidelné schôdze vo výboroch zodpovedných za príslušnú oblasť na účely monitorovania vykonávania nariadenia, a to pod vedením spravodajcov; vyzýva Komisiu, aby včas reagovala na kontroly výborov zodpovedných za príslušnú oblasť tým, že im bude poskytovať podrobné informácie;

Porušenia zásad právneho štátu

9.  zdôrazňuje, že nariadenie sa vzťahuje na individuálne porušenia zásad právneho štátu, ako aj na „systémové“ porušovania, ktoré sú rozsiahle alebo sú výsledkom opakujúcich sa praktík alebo opomenutí zo strany verejných orgánov alebo všeobecných opatrení prijatých takýmito orgánmi;

10.  vyzýva Komisiu, aby v usmerneniach objasnila, že porušenia zásady právneho štátu v členskom štáte, ktoré vyplývajú z rozhodnutí alebo udalostí, ku ktorým došlo pred 1. januárom 2021, stále patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia, pokiaľ ich účinok stále trvá;

11.  upriamuje osobitnú pozornosť na zoznam orientačných porušení zásad právneho štátu podľa článku 3 nariadenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyšetrila možné prípady porušení uvedených v tomto zozname v členských štátoch, pričom poukazuje na to, že relevantné môžu byť aj iné praktiky alebo opomenutia zo strany verejných orgánov; konštatuje, že správa Komisie o právnom štáte za rok 2020 už obsahuje náznaky porušení vo viacerých členských štátoch, ktoré môžu byť relevantné pre aktiváciu nariadenia;

12.  poukazuje na to, že druhy konania subjektov členských štátov relevantného pre uplatnenie režimu podmienenosti stanoveného v článku 4 nariadenia nevylučujú potenciálny význam iných situácií alebo konania orgánov, ktoré sú relevantné pre správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie;

13.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAFL) a Európskou prokuratúrou (EPPO); pripomína, že neúčinná alebo nevčasná spolupráca s Európskou prokuratúrou a úradom OLAF môže odôvodniť prijatie opatrení podľa nariadenia; zdôrazňuje, že v prípade Európskej prokuratúry zahŕňa účinná a včasná spolupráca nielen povinnosť vnútroštátnych orgánov aktívne pomáhať pri vyšetrovaní a stíhaní trestnej činnosti, ktoré vykonáva Európska prokuratúra, a podporovať ich, ale aj povinnosť vlády členského štátu zabezpečiť, aby boli jej európski a delegovaní prokurátori vymenovaní včas a nestranne; zastáva tiež názor, že systematické nedodržiavanie odporúčaní úradu OLAF môže predstavovať opomenutie podľa nariadenia;

14.  pripomína, že identifikácia porušení zásad právneho štátu si vyžaduje objektívne, nestranné, spravodlivé a dôkladné kvalitatívne posúdenie zo strany Komisie, pri ktorom by sa mali zohľadniť relevantné informácie z dostupných zdrojov a od uznávaných inštitúcií vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a príslušných vnútroštátnych a medzinárodných súdov, ako je Európsky súd pre ľudské práva, správ Dvora audítorov, výročnej správy Komisie o právnom štáte a porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, správ úradu OLAF a prípadne Európskej prokuratúry, ako aj záverov a odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií a sietí vrátane orgánov Rady Európy, ako je Skupina štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) a Benátska komisia, najmä jej zoznam kritérií právneho štátu, a európske siete najvyšších súdov a súdnych rád. vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako bude zhromažďovať, analyzovať a hodnotiť tieto informácie pri príprave prípadov;

15.  domnieva sa najmä, že výročná správa Komisie o právnom štáte, ako objektívne, nestranné, spravodlivé a kvalitatívne posúdenie porušení zásad právneho štátu, je veľmi dôležitým zdrojom informácií pre posúdenie Komisie podľa nariadenia; vyzýva Komisiu, aby do svojej výročnej správy o právnom štáte zahrnula časť venovanú prípadom, keď by porušenia zásady právneho štátu v členskom štáte mohli dostatočne priamym spôsobom ovplyvniť správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie alebo predstavovať závažné riziko takéhoto ovplyvnenia, a aby v usmerneniach objasnila, ako sa bude táto výročná správa systematicky používať na účely posúdenia Komisie podľa nariadenia;

16.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný, presný a používateľský ústretový systém pre podávanie sťažností, ako aj lehoty pre odpovede Komisie na tieto sťažnosti; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť vrátane nezávislých mimovládnych organizácií a občanov a investigatívna žurnalistika a médiá založené na faktoch zohrávajú vedúcu úlohu pri odhaľovaní možných porušení zásad právneho štátu na miestnej a vnútroštátnej úrovni, a preto by mali byť zapojení do ich nahlasovania; pripomína, že je potrebné uplatňovať nariadenie spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie v súlade so zásadami stanovenými v smernici (EÚ) 2019/1937(7);

17.  pripomína, že opatrenia podľa nariadenia sa prijmú v prípade, keď porušenia zásad právneho štátu v členskom štáte dostatočne priamym spôsobom ovplyvňujú správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie, alebo v prípadoch, keď existuje závažné riziko takéhoto ovplyvnenia; zdôrazňuje, že to znamená komplexný a aktívny prístup Komisie založený na riziku s cieľom chrániť výdavky Únie ešte pred uskutočnením skutočných platieb;

18.  pripomína, že rozsah pôsobnosti nariadenia sa vzťahuje na činnosti všetkých vládnych subjektov vrátane organizácií členských štátov zriadených ako verejnoprávne subjekty alebo ako súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách; poukazuje na to, že akékoľvek zmeny v type riadenia subjektu povereného vykonávaním verejnej služby v členskom štáte nemôžu oslobodiť tento subjekt od povinnosti dodržiavať nariadenie;

Ochrana rozpočtu Únie

19.  poukazuje na jasný vzťah medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, ktorými sú hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách; pripomína, že podľa článku 5 nariadenia „Komisia overí, či sa dodržali uplatniteľné právne predpisy, a v prípade potreby prijme všetky vhodné opatrenia na ochranu rozpočtu Únie“;

20.  pripomína, že nariadenie poskytuje jasné vymedzenie právneho štátu, ktorý sa musí chápať so zreteľom na ostatné hodnoty a zásady Únie vrátane základných práv a nediskriminácie; zastáva názor, že pretrvávajúce porušovania demokracie a základných práv vrátane štátom podporovanej diskriminácie menšín a útokov proti slobode médií a slobode združovania a zhromažďovania majú vplyv na projekty, ktoré sa členské štáty rozhodnú financovať z finančných prostriedkov Únie, a preto môžu mať dostatočne priamy vplyv na ochranu finančných záujmov Únie; vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila vo svojich usmerneniach;

21.  pripomína, že opatrenia podľa nariadenia sú potrebné najmä – nie však výlučne – v prípadoch, keď by iné postupy stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, nariadení o spoločných ustanoveniach a ďalších odvetvových právnych predpisoch neumožňovali účinnejšiu ochranu rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že to neznamená, že nariadenie sa má považovať za „poslednú možnosť“, ale že Komisia môže použiť širokú škálu postupov na ochranu finančných záujmov Únie, vrátane nariadenia, ktoré sa zvolia od prípadu k prípadu a v prípade potreby súbežne v závislosti od ich efektívnosti a účinnosti; vyzýva Komisiu, aby stanovila spôsob práce a procesné a technické normy, ktoré použije pri výbere nástrojov, ktoré sa majú používať;

22.  poukazuje na to, že nariadenie sa vzťahuje na všetky fondy Únie a na „systémové“ porušovanie, ako aj na prípady vážneho ohrozenia správneho finančného riadenia rozpočtu Únie alebo ochrany finančných záujmov Únie, ktoré môže byť ťažké riešiť inými postupmi Únie, ktoré sa vzťahujú len na konkrétne výdavkové programy a týkajú sa vplyvov na rozpočet, ktoré už vznikli; zdôrazňuje, že nariadenie je jediným právnym predpisom EÚ, ktorý spája dodržiavanie zásady právneho štátu s rozpočtom EÚ; domnieva sa preto, že jeho jedinečné ustanovenia by sa mali v plnej miere uplatňovať, aby sa navyše k ochrane financií EÚ zabezpečila doplnková ochrana právneho štátu;

23.  zdôrazňuje, že „systémové“ porušovania, napríklad tie, ktoré majú vplyv na fungovanie systému súdnictva, nezávislosť sudcov a súdov alebo neutralitu verejných orgánov alebo riadne fungovanie subjektov, ktoré majú mandát predchádzať a bojovať proti korupcii, podvodom, daňovým únikom a konfliktom záujmov, alebo porušujú zásadu zákazu zníženia úrovne ochrany(8), majú vo všeobecnosti dostatočne priamy vplyv na správne riadenie, vynakladanie a sledovanie finančných prostriedkov Únie; vyzýva Komisiu, aby objasnila kritéria na určenie opatrení v prípade systémového porušovania;

Prijímanie opatrení

24.  pripomína, že v článkoch 6 a 7 nariadenia sa stanovujú všetky postupy a presný harmonogram prijímania a rušenia opatrení podľa nariadenia; zdôrazňuje, že postup prijímania a rušenia opatrení rešpektuje zásady objektivity, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi a má sa vykonávať na základe nestranného prístupu založeného na dôkazoch;

25.  konštatuje, že v článku 6 ods. 4 nariadenia sa stanovuje, že Komisia si môže vyžiadať dodatočné informácie na účely svojho posúdenia, a to pred odoslaním písomného oznámenia, ako aj po jeho odoslaní; zdôrazňuje, že takéto žiadosti pred písomným oznámením by mali ostať výnimočné a jednorazové, aby sa neohrozil presný harmonogram prijímania opatrení stanovených v nariadení;

26.  pripomína, že Rada je povinná konať na základe akéhokoľvek návrhu Komisie na prijatie primeraných opatrení podľa nariadenia v lehote jedného mesiaca, pričom túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch predĺžiť najviac o ďalšie dva mesiace; domnieva sa, že Komisia by mala v záujme prijatia včasného rozhodnutia zabezpečiť, aby sa tieto lehoty v plnej miere dodržiavali; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako zabezpečí harmonizovaný prístup a jednotné uplatňovanie rozpočtovej podmienenosti vo všetkých svojich generálnych riaditeľstvách;

27.  domnieva sa, že transparentnosť je nevyhnutná na posilnenie dôvery členských štátov a občanov v mechanizmus podmienenosti: zdôrazňuje, že posudzovanie jednotlivých a systémových porušení zásad právneho štátu si vyžaduje nestranné, spravodlivé a objektívne zaobchádzanie s členskými štátmi vrátane nestranného vyšetrovania založeného na dôkazoch; poukazuje na to, že každý krok postupu stanoveného v nariadení by sa preto mal uskutočniť úplne transparentným spôsobom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala pravidlá a zásady transparentnosti, ktoré bude uplatňovať pri aktivácii mechanizmu podmienenosti;

28.  pripomína, že opatrenia prijaté podľa nariadenia by mali byť primerané s ohľadom na skutočný alebo potenciálny vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo finančné záujmy Únie, pričom sa zohľadní povaha, trvanie, závažnosť a rozsah porušení zásad právneho štátu; domnieva sa, že vo všeobecnosti bude závažnosť tohto vplyvu odrážať závažnosť porušení;

Ochrana konečných príjemcov a prijímateľov

29.  pripomína, že podľa nariadenia je nevyhnutné náležite chrániť oprávnený záujem konečných príjemcov a prijímateľov;

30.  pripomína, že pokiaľ sa v rozhodnutí o prijatí opatrení neuvádza inak, uloženie primeraných opatrení podľa nariadenia nemá vplyv na povinnosti členských štátov voči oprávneným konečným príjemcom alebo prijímateľom vrátane povinnosti uskutočňovať platby;

31.  zdôrazňuje, že v prípadoch, ako je závažná korupcia, nepotizmus, systémové podvody, neoprávnené väzby na politické strany a konflikty záujmov, a najmä v prípadoch odhalených systémom včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) stanoveným v nariadení o rozpočtových pravidlách alebo v rámci vyšetrovania úradom OLAF alebo Európskou prokuratúrou, by Komisia mala v jednotlivých prípadoch dôkladne posúdiť, či by sa platby konečným príjemcom a prijímateľom nemali zastaviť;

32.  vyzýva Komisiu, aby vykonala článok 5 ods. 4 nariadenia a urýchlene zriadila webové sídlo alebo internetový portál obsahujúci informácie a usmernenia pre konečných príjemcov alebo prijímateľov, ako aj primerané nástroje, ktoré im umožnia informovať Komisiu o každom porušení zákonnej povinnosti pokračovať v platbách po prijatí opatrení podľa nariadenia, ako je napríklad jednoduchý, užívateľsky ústretový a štruktúrovaný formulár sťažnosti; vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako zavedie efektívny a účinný mechanizmus pre žiadateľov, príjemcov a prijímateľov, ktorý bude v súlade s predpismi;

33.  zdôrazňuje, že v rámci zdieľaného riadenia nemožno opatrenia podľa nariadenia považovať za opatrenia, ktoré majú vplyv na dostupnosť finančných prostriedkov na platby oprávnených nárokov prijímateľom; pripomína tiež, že členské štáty, ktorých sa tieto opatrenia týkajú, musia Komisii pravidelne podávať správy o plnení svojich povinností voči konečným príjemcom alebo prijímateľom;

34.  vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala všetky informácie, ktoré má k dispozícii, a to aj prostredníctvom digitálnych nástrojov sledovania, a urobila všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že sa každá suma oprávnene splatná subjektmi verejnej správy alebo členskými štátmi skutočne vyplatí konečným príjemcom alebo prijímateľom, čo môže znamenať vykonanie finančných opráv znížením podpory Únie na programy v súlade s platnými odvetvovými a finančnými pravidlami;

35.  žiada, aby Komisia zahrnula návrhy Európskeho parlamentu do konečnej verzie usmernení;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2021)0287.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0360.
(4) Prijaté texty, P9_TA(2021)0103.
(5) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(6) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).
(8) Rozsudok Súdneho dvora z 20. apríla 2021, Repubblika/Il-Prim Ministru, C-896/19, ECLI:EU:C:2021:311, body 59 – 64.

Posledná úprava: 11. novembra 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia