Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2563(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0371/2021

Predkladané texty :

B9-0371/2021

Rozpravy :

PV 06/07/2021 - 13
CRE 06/07/2021 - 13

Hlasovanie :

PV 07/07/2021 - 18
PV 08/07/2021 - 4
CRE 08/07/2021 - 4

Prijaté texty :

P9_TA(2021)0349

Prijaté texty
PDF 145kWORD 51k
Štvrtok, 8. júla 2021 - Štrasburg
Globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského zákon EÚ)
P9_TA(2021)0349B9-0371/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2021 o globálnom sankčnom režime EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ) (2021/2563(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie adresované Rade 2. februára 2012 týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia požadujúce celoeurópsky mechanizmus ukladania cielených sankcií jednotlivcom podieľajúcim sa na závažnom porušovaní ľudských práv, vrátane svojho uznesenia zo 4. septembra 2008 o hodnotení sankcií EÚ v rámci akcií a politík EÚ v oblasti ľudských práv(3), uznesenia z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete(4) a uznesenia z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2019(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(7) a svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (označované ako uznesenia o naliehavých otázkach) v súlade s článkom 144 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na hlavu V kapitolu 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) týkajúcu sa prijímania sankcií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP),

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o EÚ o zásadách medzinárodného konania Únie vrátane dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva,

–  so zreteľom na článok 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ o osobitných ustanoveniach SZBP,

–  so zreteľom na článok 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o prijatí sankcií voči tretím krajinám, ako aj voči jednotlivcom, skupinám a neštátnym subjektom,

–  so zreteľom na vyhlásenie č. 25 Lisabonskej zmluvy o potrebe zabezpečiť riadne procesné práva osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ alebo opatrenia EÚ v rámci boja proti terorizmu,

–  so zreteľom na spoločný návrh Komisie a PK/VP z 19. októbra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a porušovaniu ľudských práv (JOIN(2020)0020),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1999(9) a nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998(10) zo 7. decembra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2021/371 z 2. marca 2021(11) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2021/478 z 22. marca 2021(12), ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2020/1998 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(13),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(14),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2020 o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu z roku 2012,

–  so zreteľom na usmernenie Komisie zo 17. decembra 2020 o vykonávaní určitých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) 2020/1998 (C(2020)9432),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii a politické vyhlásenie mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia o výzvach a opatreniach na predchádzanie a boj proti korupcii a na posilnenie medzinárodnej spolupráce z 2. – 4. júna 2021,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na svoju štúdiu z 26. apríla 2018 s názvom Cielené sankcie voči jednotlivcom z dôvodu vážneho porušovania ľudských práv – vplyv, trendy a vyhliadky na úrovni EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie trestného senátu Španielskeho najvyššieho súdu z 26. novembra 2020 o rozhodnutí Rady (SZBP) 2017/2074 z 13. novembra 2017 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele(15),

–  so zreteľom na otázky adresované Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o globálnom sankčnom režime EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ) (O‑000047/2021 – B9‑0028/2021 a O‑000048/2021 – B9‑0029/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zahraničné veci,

A.  keďže v článku 21 Zmluvy o EÚ sa ustanovuje, že činnosť Únie sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných hodnôt, zachovávaním ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavaním zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.  keďže podľa článku 215 ZFEÚ prijíma EÚ sankcie buď ako vlastné opatrenia EÚ (t. j. autonómne sankcie), a/alebo na účely vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN v prípadoch, keď krajiny mimo EÚ, fyzické alebo právnické osoby, skupiny alebo neštátne subjekty nedodržiavajú medzinárodné právo ani ľudské práva, alebo vykonávajú politiky či opatrenia, ktoré nedodržiavajú zásady právneho štátu alebo demokratické zásady;

C.  keďže oznámenie Komisie z 19. januára 2021 s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti (COM(2021)0032) načrtáva opatrenia na zlepšenie účinnosti sankcií EÚ zabezpečením toho, že sa nebudú obchádzať a oslabovať, a vytvorenie databázu na výmenu informácií o sankciách, ako aj plánu na prechod od odhaľovania systematického nedodržiavania sankcií EÚ na podanie žaloby na Súdnom dvore Európskej únie;

D.  keďže holandská vláda začala v novembri 2018 diskusiu medzi členskými štátmi EÚ o cielenom sankčnom režime v oblasti ľudských práv na úrovni EÚ; keďže Rada 7. decembra 2020 konečne prijala príslušné rozhodnutie a nariadenie, ktorým sa ustanovuje globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv;

E.  keďže Európsky parlament systematicky odsudzuje prípady porušovania ľudských práv;

F.  keďže v rezolúciách prijatých Európskym parlamentom sa veľmi často požaduje, aby inštitúcie EÚ prijali sankcie vrátane individuálnych sankcií proti osobám podozrivým zo spáchania trestných činov proti ľudskosti alebo závažného porušovania ľudských práv;

G.  keďže korupcia môže mať zničujúci vplyv na stav ľudských práv a často narúša fungovanie a legitimitu inštitúcií a právneho štátu; keďže Parlament požadoval, aby sa v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv zvážili aj prípady zneužívania a systémovej korupcie súvisiace so závažným porušovaním ľudských práv;

H.  keďže USA, Kanada a Spojené kráľovstvo prijali podobné sankčné režimy; keďže vďaka spolupráci medzi rovnako zmýšľajúcimi krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty, ako sú základné práva, demokracia a právny štát, bude uplatňovanie cielených sankcií koordinovanejšie a tým efektívnejšie; keďže vláda Spojeného kráľovstva spustila 26. apríla 2021 globálny režim protikorupčných sankcií;

1.  víta prijatie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (GHRSR EÚ) ako zásadný doplnok súboru nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky, ktorý posilňuje úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv tým, že jej umožňuje prijímať reštriktívne opatrenia proti právnickým a fyzickým osobám podieľajúcim sa na závažnom porušovaní ľudských práv kdekoľvek na svete; zdôrazňuje, že nový režim musí byť súčasťou širšej, koherentnej a jasne definovanej stratégie, ktorá zohľadňuje ciele zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že stratégia by sa mala tiež snažiť určiť konkrétne referenčné hodnoty, ktoré súvisia s cieľmi, a podrobne uviesť, ako môžu sankcie pomôcť tieto referenčné hodnoty splniť; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada sa pri prijímaní nového režimu rozhodla namiesto hlasovania kvalifikovanou väčšinou použiť jednomyseľnosť, a opakuje svoju požiadavku na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na účely prijatia sankcií v pôsobnosti GHRSR EÚ;

2.  víta vymedzenie rozsahu pôsobnosti režimu so zoznamom konkrétnych závažných prípadov porušovania ľudských práv vrátane tých, ktoré súvisia so sexuálnym násilím a rodovo motivovaným násilím, a vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zmenu súčasných právnych predpisov EÚ GHRSR rozšírením ich oblasti pôsobnosti tak, aby zahŕňali korupciu; naliehavo žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby využili flexibilitu pri jeho prispôsobovaní novým výzvam a hrozbám pre ľudské práva alebo zneužívaniu štátnych alebo mimoriadnych právomocí vrátane tých, ktoré súvisia s obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19 alebo násilím voči ochrancom ľudských práv; zdôrazňuje, že sankcie EÚ sú zamerané na osoby porušujúce ľudské práva a ich účelom nie je ovplyvňovať požívanie ľudských práv obyvateľstvom;

3.  víta oznámenie, že Komisia v roku 2021 uskutoční preskúmanie postupov, ktoré obchádzajú a podkopávajú sankcie, ako aj preskúmanie existujúcich povinností členských štátov podávať správy o vykonávaní a presadzovaní sankcií; vyzýva Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby vzali do úvahy výsledky tohto preskúmania s cieľom primerane navrhnúť ďalšie legislatívne zmeny a vykonávacie usmernenia;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa režim v rovnakej miere zameral aj na hospodárske a finančné predpoklady porušovateľov ľudských práv; v prípade, že korupcia nebude zahrnutá do revízie súčasného režimu, žiada EÚ a jej členské štáty, aby čerpali z legislatívneho návrhu Spojeného kráľovstva týkajúceho sa nariadení o globálnych protikorupčných sankciách alebo z Magnitského akt USA alebo kanadského zákona o spravodlivosti pre obete korupcie zahraničných úradníkov alebo iných podobných režimov a prijali protikorupčný sankčný režim EÚ s cieľom doplniť GHRSR EÚ;

5.  víta globálny Magnitského zákon USA z roku 2016 a vedúcu úlohu, ktorú tento zákon zohral pri inšpirovaní ďalších medzinárodných aktérov, vrátane EÚ, v ich úsilí o ochranu ľudských práv;

6.  víta prvé vykonávacie rozhodnutia v rámci režimu, ktoré dokazujú záväzok EÚ dobre využívať nový ambiciózny nástroj; nabáda Radu, aby v plnej miere využívala tento nástroj na posilnenie svojho vplyvu;

7.  je presvedčený o účinnosti nového režimu vrátane jeho odrádzajúcich účinkov; je pevne presvedčený, že najvyššie možné normy, pokiaľ ide o súdne preskúmanie a riadnu kontrolu jeho vykonávania, sú neoddeliteľnou súčasťou zabezpečenia legitímnosti režimu; zdôrazňuje potrebu pravidelného preskúmania zoznamov, jasne stanovených a transparentných kritérií a metodiky pre zaradenie sankcionovaných jednotlivcov alebo subjektov do zoznamu a vyňatie zo zoznamu, a príslušných právnych postupov, prostredníctvom ktorých je možné spochybniť zoznam, aby bolo zaručené právo na dôkladné súdne preskúmanie a nápravu;

8.  odsudzuje akékoľvek protiopatrenia uvalené na EÚ, jej inštitúcie alebo poslancov parlamentu, orgánov alebo občanov výlučne na podporu a ochranu dodržiavania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu prostredníctvom EÚ GHRSR; pripomína, že cieľom odvetných opatrená je odradiť EÚ od vykonávania globálnych opatrení na ochranu ľudských práv v súlade s jej záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy: zdôrazňuje potrebu rýchlej, ráznej a koordinovanej reakcie EÚ na odvetné sankcie tretích krajín a potrebu zabezpečiť, aby dvojstranné dohody s týmito krajinami neohrozovali GHRSR EÚ alebo vo všeobecnosti dôveryhodnosť EÚ v zahraničnej politike;

9.  zdôrazňuje potrebu konzistentného a urýchleného výkladu uplatňovania a presadzovania sankcií všetkými členskými štátmi EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako strážkyňa zmlúv zabezpečila, aby vnútroštátne sankcie za porušenie sankcií EÚ boli účinné, primerané a odrádzajúce; domnieva sa, že neprijatie vhodných opatrení v situáciách poznačených pretrvávajúcim porušovaním ľudských práv by narušilo stratégiu EÚ v oblasti ľudských práv, jej sankčnú politiku a dôveryhodnosť; je presvedčený, že na zabezpečenie prísnejšieho presadzovania sankcií je potrebný centralizovaný mechanizmus dohľadu nad ich vykonávaním a dodržiavaním; víta oznámenie, že Komisia navrhuje zriadiť úložisko informácií o sankciách a vypracovať plán (vrátane kritérií a časového harmonogramu) prechodu od odhaľovania systematického nedodržiavania sankcií EÚ na podanie žaloby na Súdnom dvore Európskej únie;

10.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby orgány, spoločnosti a iné subjekty registrované na ich území plne dodržiavali rozhodnutia Rady o reštriktívnych opatreniach; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií, a vyzýva na posilnenie európskeho mechanizmu dohľadu a presadzovania; vyzýva Radu, aby pravidelne aktualizovala spoločnosti uvedené na sankčných zoznamoch, pretože uvedené spoločnosti majú tendenciu využívať právne medzery a hľadať ďalšie kreatívne riešenia, aby sa vyhli sankciám;

11.  je presvedčený, že porušenia reštriktívnych opatrení, a najmä zmrazenia majetku, predstavujú nezákonnú činnosť, ktorá ovplyvňuje finančné záujmy Únie; žiada o posúdenie vhodnosti revízie smernice (EÚ) 2017/1371 a nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 s cieľom zveriť Európskej prokuratúre zodpovednosť za vyšetrovanie, trestné stíhanie a podávanie žalôb na páchateľov a spolupáchateľov trestných činov v rozpore s reštriktívnymi opatreniami prijatými na základe GHRSR EÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nemá v tomto procese inštitucionálnu úlohu; žiada parlamentný dohľad nad GHRSR EÚ a posilnenú úlohu Európskeho parlamentu pri navrhovaní prípadov závažného porušovania ľudských práv s cieľom zvýšiť legitimitu GHRSR EÚ, a požaduje zriadenie osobitnej parlamentnej pracovnej skupiny na preskúmanie vykonávania sankčného režimu; požaduje systematickú a inštitucionalizovanú výmenu informácií s ESVČ a Komisiou a podávanie správ Európskemu parlamentu a členským štátom;

13.  trvá na transparentnom a inkluzívnom procese s cieľom uľahčiť účasť aktérov občianskej spoločnosti vrátane zriadenia poradného výboru na úrovni EÚ a pravidelných stretnutí s organizáciami občianskej spoločnosti, ochrancami ľudských práv a investigatívnymi novinármi s cieľom monitorovať súčasný stav režimu a zlepšenia jeho vykonávania; vyzýva ESVČ, aby vydala usmernenie o tom, ako sa zúčastňovať na tomto procese, a zdôrazňuje potrebu zavedenia mechanizmu na ochranu dôverných údajov a ochranu svedkov pre tých, ktorí poskytujú informácie, ako sú obhajcovia ľudských práv a organizácie;

14.  zdôrazňuje, že cielené sankcie musia byť zamerané na dosiahnutie účinných a trvalých výsledkov; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby vyčlenili primerané zdroje a odborné znalosti na presadzovanie a pravidelné monitorovanie vplyvu GHRSR EÚ, a aby dôkladne monitorovali zaradenie do zoznamu a vyňatie zo zoznamu; trvá na tom, že je potrebné venovať viac pozornosti a zdrojov verejnej komunikácii o zoznamoch, a to v EÚ, ako aj v príslušných krajinách, a to aj prostredníctvom prekladu príslušnej dokumentácie cielených jednotlivcov alebo subjektov do miestneho jazyka;

15.  pripomína potrebu jednotnej a koherentnej stratégie vykonávania sankčných režimov EÚ a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili súdržnosť medzi GHRSR EÚ a vonkajšími politikami EÚ, najmä s jej politikami na podporu ľudských práv a demokracie, ako aj spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) a spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP); ďalej požaduje súlad medzi sankčnými režimami EÚ a medzinárodným trestným právom, medzinárodným humanitárnym právom a politikami EÚ v oblasti právneho štátu a základných slobôd;

16.  opakuje, že je dôležité, aby bol GHRSR EÚ v súlade s horizontálnymi reštriktívnymi opatreniami pre jednotlivé krajiny, odvetvovými opatreniami a zbrojnými embargami EÚ a dopĺňal ich, a s existujúcimi medzinárodnými sankčnými rámcami, najmä vo vzťahu k Bezpečnostnej rade OSN;

17.  žiada EÚ, aby s USA vytvorila transatlantické spojenectvo na globálnu obranu demokracie a navrhla súbor nástrojov na obranu demokracie, ktorý by zahŕňal spoločné akcie v oblasti sankcií a politík proti praniu špinavých peňazí, a aby zabezpečila prepojenie svojej sankčnej politiky s vyšetrovaniami EÚ a medzinárodnými vyšetrovaniami a mnohými ďalšími nástrojmi medzinárodného práva, ako sú medzinárodné súdy a iniciatíva za justičné centrum EÚ;

18.  je presvedčený o výhodách spolupráce a koordinácie s partnermi a rovnako zmýšľajúcimi krajinami pri vykonávaní GHRSR EÚ; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pri stanovovaní sankcií vychádzali z úzkej spolupráce a strategického vzťahu medzi EÚ a USA, založeného na spoločnej histórii a spoločnom súbore demokratických hodnôt, a vyzýva na pravidelné diskusie o cielených sankciách, najmä v kontexte dialógu transatlantických zákonodarcov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s externými súdnymi inštitúciami, ako sú Medzinárodný trestný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Medziamerický súd pre ľudské práva, Africký súd pre ľudské práva a práva národov a ďalšie ad hoc súdy, tribunály, tribunály podporované OSN a ďalšie orgány vrátane Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a medzinárodných dozorných a monitorovacích orgánov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, NATO a Rady Európy s cieľom získavať dôkazy o ukladaní sankcií v rámci GHRSR EÚ a odrádzať od závažného porušovania ľudských práv; žiada, aby EÚ podporila ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu každou krajinou na svete;

19.  pripomína, že trestné stíhanie páchateľov závažných porušení ľudských práv a masových zverstiev prostredníctvom vnútroštátnych alebo medzinárodných jurisdikcií by malo zostať hlavným cieľom všetkých snáh o boj proti beztrestnosti zo strany EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti pripomína význam zásady univerzálnej jurisdikcie a víta nedávne súdne konania podľa tejto zásady vo viacerých členských štátoch;

20.  zdôrazňuje význam toho, aby sa kandidátske krajiny EÚ a potenciálne kandidátske krajiny zosúladili s GHRSR EÚ v súlade s ich širším zosúladením so SZBP EÚ;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 108.
(3) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 49.
(4) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 52.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2021)0012.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2021)0014.
(7) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 82.
(8) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 47.
(9) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 13.
(10) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 71 I, 2.3.2021, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 99 I, 22.3.2021, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(14) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2017, s. 60.

Posledná úprava: 8. júla 2021Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia