Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2020 o Iráne, najmä o prípade laureátky Sacharovovej ceny za rok 2012 Nasrín Sutúdeovej(1), z 19. septembra 2019 o Iráne, najmä o situácii obhajcov práv žien a väznených osôb s dvojitým občianstvom EÚ(2), z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej(3), a z 31. mája 2018 o situácii osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu väznených v Iráne(4),

–  so zreteľom na vyhlásenia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Iráne z 18. marca 2021, v ktorom žiada okamžité prepustenie Dr. Ahmadrezu Džalálího, a z 25. novembra 2020, v ktorom vyzýva Irán, aby zastavil jeho popravu, ako aj na stanovisko jeho pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie z 24. novembra 2017 týkajúce sa Ahmadrezu Džalálího (Iránska islamská republika),

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 26. októbra 2020, v ktorom naliehavo vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za násilné protestné zásahy, a na jeho správu z 21. júla 2020 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na piaty dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom z 9. decembra 2020,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia a iného krutého zaobchádzania, slobody prejavu online a offline a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán, a na záruky proti mučeniu a svojvoľnému zadržiavaniu stanovené v iránskej ústave,

–  so zreteľom na iránske prezidentské voľby, ktoré sa konali 18. júna 2021,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže švédsko-iránsky štátny príslušník Dr. Ahmadreza Džalálí, ktorý sa špecializuje na urgentnú medicínu a je vedeckým pracovníkom na belgickej univerzite Universiteit Brussel a na talianskej univerzite Università del Piemonte Orientale, bol 24. apríla 2016 zatknutý iránskymi bezpečnostnými silami; keďže v októbri 2017 bol po mimoriadne nespravodlivom súdnom konaní na základe priznania vynúteného mučením odsúdený na trest smrti, a to na základe falošných obvinení zo špionáže; keďže Najvyšší súd Iránu tento trest potvrdil 17. júna 2018; keďže v liste, ktorý napísal vo väznici Evin v Teheráne, uviedol, že bol uväznený počas cesty do Iránu za to, že odmietol špionáž proti európskym inštitúciám; keďže úrad prokuratúry ho 24. novembra 2020 informoval o blížiacej sa poprave a potom bol premiestnený do samoväzby na viac ako 100 dní do apríla 2021 a následne do jedného zo všeobecných väzenských krídel; keďže mu boli odopreté návštevy a telefonické hovory so svojou rodinou vo Švédsku; keďže jeho trest smrti nebol zmiernený ani od jeho presunutia do všeobecného väzenského krídla; keďže počas posledných sedem mesiacov mal len občasný prístup k svojmu právnikovi, pričom predtým túto možnosť nemal;

B.  keďže v novembri 2017 pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela k záveru, že pozbavenie slobody Dr. Ahmadrezu Džalálího – v rozpore s článkami 3, 5, 8, 9, 10 a 11 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článkami 7, 9, 10 a 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach – je svojvoľné a požadovala jeho prepustenie;

C.  keďže zdravotný stav Dr. Ahmadrezu Džalálího bol po mesiacoch predĺženej samoväzby kritický; keďže od roku 2016 mu bola odopieraná zdravotná starostlivosť mimo väznice a bol nútený zostať v cele s neustále zapnutým ostrým svetlom; keďže jeho fyzický a psychický stav sa odvtedy výrazne zhoršil, pričom sa u neho prejavoval napríklad nedostatok spánku, výrazná strata hmotnosti a ťažkostí pri rozprávaní;

D.  keďže Irán aktívne uväzňuje cudzích štátnych príslušníkov, aby ich použil na vydieranie zahraničných vlád; keďže v Iráne je svojvoľne zadržiavaných minimálne dvanásť občanov EÚ; keďže francúzsko-iránska akademická pracovníčka a výskumná riaditeľka v Inštitúte politických štúdií v Paríži Fariba Adelkhah je od júna 2019 svojvoľne zadržiavaná, najprv vo väznici Evin a potom od októbra 2020 v domácom väzení; keďže francúzsky fotograf Benjamin Brière je od 26. mája 2020 svojvoľne zadržiavaný vo väznici v Mašhade a keďže 30. mája 2021 bol obvinený zo špionáže; keďže nemecko-iránska štátna príslušníčka Náhid Taghavi je od októbra 2020 svojvoľne zadržiavaná vo väznici Evin na základe pochybných obvinení z ohrozenia národnej bezpečnosti; keďže Irán neuznáva dvojaké občianstvo, čím obmedzuje prístup zahraničných veľvyslanectiev k ich štátnym príslušníkom s dvojakým občianstvom;

E.  keďže Irán rovnako svojvoľne zadržiava svojich občanov v zúfalých podmienkach; keďže súdy často odopierajú obžalovaným osobám právo na spravodlivý proces a obmedzujú právne poradenstvo a návštevy zo strany konzulárnych orgánov, OSN a humanitárnych organizácií; keďže tresty sú často založené na nepodložených tvrdeniach; keďže iránsky súdny systém a sudcovia nie sú ani zďaleka nezávislí a nespĺňajú medzinárodné normy; keďže iránske orgány neprešetrili obvinenia z mučenia a iné závažné porušenia práv zadržiavaných osôb; keďže súdne obťažovanie sa používa na umlčanie obhajcov ľudských práv;

F.  keďže Irán má celosvetovo najvyšší počet popráv na obyvateľa;

G.  keďže EÚ a jej členské štáty sa nepretržite zapájali do diplomatických rozhovorov s cieľom zlepšiť vzťahy s Iránom, výsledkom čoho bolo prijatie spoločného komplexného akčného plánu 18. októbra 2015; keďže EÚ je aj naďalej odhodlaná zlepšovať vzťahy za určitých podmienok; keďže dodržiavanie ľudských práv je dôležitou zložkou ďalšieho rozvoja týchto vzťahov;

1.  vyzýva Irán pod novozvoleným prezidentom Ebrahimom Raisim, aby zastavil blížiacu sa popravu švédsko-iránskeho akademického pracovníka Dr. Ahmadrezu Džalálího, aby sa mu ospravedlnil a okamžite a bezpodmienečne ho prepustil a umožnil mu vrátiť sa k svojej rodine vo Švédsku; dôrazne odsudzuje jeho mučenie, svojvoľné zadržiavanie a trest smrti na základe nepodložených obvinení, ako je zdokumentované v stanovisku pracovnej skupiny Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pre svojvoľné zadržiavanie z roku 2017; naliehavo vyzýva Irán, aby mu dovtedy, kým nebudú splnené uvedené požiadavky, bezodkladne umožnil pravidelný kontakt so svojou rodinou a právnikom, zaručil jeho bezpečnosť a poskytol mu naliehavú a primeranú zdravotnú starostlivosť; vyzýva Irán, aby prestal ohrozovať jeho rodinu vo Švédsku a v Iráne;

2.  vyjadruje poľutovanie nad bežnou praktikou Iránu v podobe svojvoľného zadržiavania štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, Spojeného kráľovstva a ďalších krajín s cieľom vynútiť si od nich politické ústupky;

3.  naliehavo vyzýva Irán, aby okamžite stiahol všetky obvinenia proti Dr. Ahmadrezovi Džalálímu, ako aj proti všetkým svojvoľne zadržiavaným štátnym príslušníkom členských krajín EÚ vrátane nemeckých štátnych príslušníkov Náhid Taghaviovej a Jamšida Šarmahda, francúzskych štátnych príslušníkov Benjamína Brièra a Fariby Adelkhahovej, na ktorú sa naďalej vzťahuje zákaz cestovať, a rakúskych štátnych príslušníkov Kamrana Ghaderiho a Masuuda Mosáheba, ako aj štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva Morada Tahbaza, Anoosheha Ashooriho, Mehrana Raoofa a Názanín Zágharí-Ratcliffovej, ktorá sa naďalej nachádza v domácom väzení;

4.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že od uznesenia Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 sa žiadnemu členskému štátu EÚ nepodarilo navštíviť svojvoľne zadržiavaných občanov EÚ vrátane Dr. Ahmadrezu Džalálího; opakuje svoju naliehavú výzvu podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a členským štátom EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabránenie poprave Dr. Ahmadrezu Džalálího;

5.  vyzýva Radu, aby zvážila ďalšie cielené sankcie vrátane zmrazenia aktív úradníkov a subjektov iránskeho režimu zapojených do svojvoľného zadržiavania občanov EÚ a ich odsúdenia na trest smrti, a to aj v prípade pokračujúceho zadržiavania Dr. Ahmadrezu Džalálího, buď využitím súčasného sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv voči Iránu, alebo globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (tzv. Magnitského zákon EÚ);

6.  víta zaradenie ôsmich iránskych jednotlivcov a troch iránskych subjektov do sankčného režimu EÚ 12. apríla 2021 z dôvodu ich úlohy pri zabití najmenej 303 demonštrantov v roku 2019, na základe ktorého sa na nich vzťahuje zmrazenie aktív a zákaz cestovať; konštatuje, že je to po prvýkrát od roku 2013, čo EÚ prijala takéto rozhodnutie;

7.  opakuje svoj dôrazný nesúhlas s trestom smrti za každých okolností a zdôrazňuje, že na trest smrti sa nesmie použiť žiadne morálne, právne ani náboženské odôvodnenie; vyzýva Irán, aby okamžite zaviedol moratórium na trest smrti ako krok smerujúci k jeho zrušeniu;

8.  vyzýva Irán, aby taktiež prepustil politických väzňov vrátane obhajcov ľudských práv, keďže sú svojvoľne zadržiavaní len za uplatňovanie svojich základných práv na slobodu prejavu, viery, združovania, publikovania, pokojného zhromažďovania a slobody médií; vyzýva Irán, aby vykonal riadne vyšetrenie úradníkov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv vrátane prípadov použitia neprimeranej a smrtiacej sily proti demonštrantom; odsudzuje systematické využívanie predĺženej samoväzby v rozpore s medzinárodnými záväzkami Iránu;

9.  naliehavo vyzýva Radu, aby v rámci svojich dvojstranných vzťahov s Iránom upozornila na porušovanie ľudských práv v súlade so spoločným vyhlásením PK/VP a iránskeho ministra zahraničných vecí z apríla 2016; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom naďalej upozorňovala na problematiku ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby lepšie chránili a podporovali obhajcov ľudských práv, najmä z radov žien, a to aj prostredníctvom núdzových grantov v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

10.  dôrazne odsudzuje neustále sa zhoršujúcu situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, a to aj, a najmä v prípade osôb, ktoré patria k etnickým a náboženským menšinám, z dôvodu systematickej politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej diskriminácie; vyjadruje poľutovanie nad znepokojujúcou eskaláciou uplatňovania trestu smrti voči demonštrantom, disidentom a príslušníkom menšinových skupín;

11.  vyzýva Irán, aby umožnil návštevy Rady OSN pre ľudské práva vrátane osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a aby v plnej miere spolupracoval pri všetkých jej osobitných postupoch;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, najvyššiemu vodcovi a prezidentovi Iránskej islamskej republiky a poslancom iránskeho Madžlísu.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0376. (2) Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 17. (3) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 127. (4) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 139.