Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej články 2 a 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 8, 10, 18 a 21,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä jej články 7, 9, 21, článok 24 ods. 2, článok 24 ods. 3 a článok 45,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na článok 8 o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a článok 14 a protokol č. 12 o zákaze diskriminácie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu podpísanú 18. októbra 1961 v Turíne,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) č. 2239 (2018) z 10. októbra 2018 o súkromnom a rodinnom živote: dosiahnutie rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu(1),

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) č. 2048 (2015) z 22. apríla 2015 o diskriminácii voči transrodovým ľuďom v Európe(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom „Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025“ (COM(2020)0698),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTI osoby(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zóny bez LGBTI(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky(8),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) z 5. júna 2018 vo veci Relu Adrian Coman a ďalší/Inspectoratul General pentru Imigrări a Ministerul Afacerilor Interne(9) a z 23. apríla 2020 vo veci NH/Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI – Rete Lenford(10), a na stanovisko generálnej advokátky Kokott doručené 15. apríla 2021 vo veci V.M.A./ Stolichna Obsthina, Rayon „Pancharevo“(11),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora vo veci Maruko, Römer a Hay(12) a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Taddeucci & McCall(13),

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže práva LGBTIQ osôb sú ľudskými právami;

B.  keďže Výbor pre petície dostal niekoľko petícií, ktoré vyvolávajú obavy z diskriminácie LGBTIQ osôb v EÚ vo všeobecnosti, a najmä párov rovnakého pohlavia a dúhových rodín;

C.  keďže v týchto petíciách sa na jednej strane požaduje, aby dúhovým rodinám boli vo všetkých členských štátoch zaručené rovnaké rodinné práva ako rodinám rôznych pohlaví a ich deťom, a najmä právo na voľný pohyb v rámci EÚ a vzájomné uznávanie ich vzťahu a rodičovstva, a na druhej strane sa v nich požadujú opatrenia proti Poľsku za porušenie zásad nediskriminácie, rovnosti a slobody prejavu, a to aj v súvislosti s „regionálnymi chartami rodinných práv“ a uzneseniami, ktoré vyhlasujú obce a regióny za oslobodené od „ideológie LGBTI“ (takzvané „zóny bez LGBTI osôb“);

D.  keďže 22. marca 2021 usporiadal Výbor pre petície seminár o právach LGBTI+ osôb v EÚ, počas ktorého bola predstavená štúdia s názvom Prekážky voľného pohybu dúhových rodín v EÚ, ktorú v mene výboru objednala tematická sekcia Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci;

E.  keďže v uvedenej štúdii sa dospelo k záveru, že dúhové rodiny v EÚ v roku 2021 stále čelia veľkým prekážkam voľného pohybu s nepriaznivými dôsledkami pre záujmy ich detí, a že uplatňovaním právomocí EÚ v oblasti voľného pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov by inštitúcie EÚ mohli konať, aby odstránili tieto prekážky; keďže transrodoví rodičia, ktorých doklady totožnosti nie sú uznané po prekročení hranice, môžu stratiť všetky právne väzby na svoje deti, čo vážne ohrozuje najlepší záujem detí;

F.  keďže v článku 21 ZFEÚ sa stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov;

G.  keďže EÚ musí bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii;

H.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v charte a malo by sa plne rešpektovať; keďže rovnosť a ochrana menšín patria k hodnotám EÚ zakotveným v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktoré EÚ rozvíja prostredníctvom iniciatív a opatrení „Únie rovnosti“;

I.  keďže v septembri 2020 predsedníčka Komisie von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie zdôraznila, že „ak ste rodičom v jednej krajine, ste rodičom v každej krajine“, pričom poukázala na potrebu vzájomného uznávania rodinných vzťahov v EÚ;

J.  keďže všetky členské štáty prijali v rámci medzinárodného práva a zmlúv EÚ záväzok a povinnosť rešpektovať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;

K.  keďže zatiaľ čo EÚ zaznamenala pokrok v oblasti manželských a občianskych zväzkov, práv LGBTIQ osôb na adopciu a zákonnej ochrany pred diskrimináciou, nenávistnými prejavmi a zločinmi z nenávisti, došlo aj ku krokom späť, ako je nepriateľská rétorika volených politikov, prudký nárast homofóbneho a transfóbneho násilia a vyhlasovanie takzvaných „zón bez LGBTI osôb“;

L.  keďže LGBTIQ osoby v Európe naďalej čelia diskriminácii a násiliu; keďže európska dúhová mapa 2021, nástroj asociácie ILGA a Európy na každoročné porovnávanie, odhaľuje rozsiahlu a takmer úplnú stagnáciu v oblasti ľudských práv LGBTIQ osôb, najmä pokiaľ ide o uznávanie rodinných právnych predpisov v celej Európe, a keďže tento rok nedošlo k žiadnej jedinej právnej alebo politickej zmene pozitívne ovplyvňujúcej LGBTIQ osoby;

M.  keďže Agentúra Európskej únie pre základné práva v prieskume z roku 2019 zistila, že v EÚ narastá diskriminácia na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov;

N.  keďže LGBTIQ osoby v niektorých členských štátoch stále čelia diskriminácii, pokiaľ ide o sociálnu ochranu, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a iným službám, ktoré sú dostupné verejnosti vrátane bývania, a k ich poskytovaniu; keďže horizontálna smernica o nediskriminácii, ktorá by mohla túto medzeru v ochrane čiastočne vyplniť aj mimo oblasti zamestnania, zostala viac ako 10 rokov zablokovaná v Rade;

O.  keďže nie všetky členské štáty EÚ zabezpečujú právnu ochranu LGBTIQ osôb pred diskrimináciou;

P.  keďže medzi členskými štátmi neexistujú žiadne pravidlá EÚ o uznávaní rozsudkov týkajúcich sa rodičovstva a žiadne ustanovenia EÚ zamerané na riešenie konfliktov v tejto súvislosti; keďže niektoré členské štáty neuznávajú manželstvá osôb rovnakého pohlavia z iného členského štátu na iný účel vnútroštátneho práva, než je povolenie na pobyt; keďže niektoré členské štáty, ktoré umožňujú manželstvo párov rovnakého pohlavia, zrejme nechcú uznať registrovaných partnerov rovnakého pohlavia z iných členských štátov; keďže niektoré členské štáty môžu odmietnuť právne uznať páry rovnakého pohlavia s deťmi za spoločných rodičov ich detí(14); keďže transrodovým rodičom je pri prekračovaní hraníc často odopierané uznanie ich zákonného pohlavia, čo má za následok, že ich pohraničné orgány neuznávajú ako rodičov ich vlastných detí;

1.  víta vôbec prvú stratégiu rovnosti LGBTIQ na roky 2020 – 2025, ktorú Európska komisia prijala 12. novembra 2020 (COM(2020)0698), pričom dve z týchto kľúčových činností sú legislatívna iniciatíva zameraná na ochranu práv dúhových rodín a aktualizácia usmernení z roku 2009 o voľnom pohybe do roku 2022;

2.  vyjadruje svoje najhlbšie znepokojenie nad diskrimináciou dúhových rodín a ich detí v EÚ a nad skutočnosťou, že sú zbavené svojich práv na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity alebo pohlavných znakov rodičov alebo partnerov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prekonali túto diskrimináciu a odstránili prekážky, ktorým čelia pri uplatňovaní základného práva na voľný pohyb v rámci EÚ;

3.  zdôrazňuje potrebu pracovať na plnom využívaní základných práv LGBTIQ osobami vo všetkých členských štátoch EÚ a pripomína, že inštitúcie EÚ a členské štáty majú preto povinnosť ich zachovávať a chrániť v súlade so zmluvami a chartou, ako aj s medzinárodným právom;

4.  trvá na tom, že EÚ musí zaujať spoločný prístup k uznávaniu manželstiev a partnerstiev osôb rovnakého pohlavia; konkrétne vyzýva členské štáty, aby zaviedli príslušné právne predpisy s cieľom zaistiť úplné rešpektovanie práva na súkromný a rodinný život bez diskriminácie a voľného pohybu všetkých rodín vrátane opatrení na uľahčenie uznávania zákonného pohlavia transrodových rodičov;

5.  pripomína, že právo EÚ má prednosť pred akýmkoľvek typom vnútroštátneho práva vrátane konfliktných ústavných ustanovení, a že členské štáty sa preto nemôžu dovolávať akéhokoľvek ústavného zákazu manželstiev osôb rovnakého pohlavia alebo ústavnej ochrany „morálky“ alebo „verejného poriadku“ s cieľom brániť základnému právu na voľný pohyb osôb v rámci EÚ v rozpore s právami dúhových rodín, ktoré sa sťahujú na ich územie;

6.  čo najdôraznejšie odsudzuje skutočnosť, že návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu(15), ktorý bol predložený 2. júla 2008, ešte nebol prijatý; vyzýva Radu, aby ho schválila; zdôrazňuje, že toto zablokovanie vysiela nesprávne posolstvo inštitúcií EÚ, a to, že zatvárajú oči a umožňujú pretrvávanie závažnej diskriminácie, ku ktorej dochádza v členských štátoch EÚ;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty EÚ musia dodržiavať kontinuitu v práve, pokiaľ ide o rodinné väzby členov dúhových rodín, ktoré na ich územie prichádzajú z iného členského štátu, a to aspoň vo všetkých situáciách, v ktorých sa to vyžaduje podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach;

8.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktoré budú od všetkých členských štátov vyžadovať, aby na účely vnútroštátnych právnych predpisov uznávali dospelých rodičov uvedených v rodnom liste vydanom v inom členskom štáte za zákonných rodičov dieťaťa bez ohľadu na zákonné pohlavie alebo rodinný stav dospelých a požaduje, aby všetky členské štáty na účely vnútroštátneho práva uznávali manželstvá alebo registrované partnerstvá uzatvorené v inom členskom štáte vo všetkých situáciách, v ktorých by manželia alebo registrovaní partneri mali právo na rovnaké zaobchádzanie podľa judikatúry ESĽP; zdôrazňuje dôležitosť uznávania rodných listov vo všetkých členských štátoch bez ohľadu na pohlavie rodičov, pretože by sa tým zaistilo, že deti po presťahovaní do iného členského štátu nezostanú bez štátnej príslušnosti;

9.  podporuje záväzok Komisie navrhnúť legislatívnu iniciatívu s cieľom rozšíriť zoznam „zločinov EÚ“ na zločiny z nenávisti a nenávistné prejavy, a to aj pokiaľ ide o LGBTIQ osoby, ako aj návrh o vzájomnom uznávaní rodičovstva a možných opatreniach na podporu vzájomného uznávania partnerstva osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi; vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady, aby tieto otázky stanovili vo svojich programoch za prioritu;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na zaistenie voľného pohybu všetkých rodín vrátane dúhových rodín v súlade s rozsudkom vo veci Coman & Hamilton(16), v ktorom sa uvádza, že pojem „manželský partner“ používaný v smernici o voľnom pohybe platí aj pre partnerov rovnakého pohlavia; požaduje, aby Komisia preskúmala, či členské štáty dodržujú rozsudok vo veci Coman & Hamilton a prijala opatrenia na presadzovanie pravidiel podľa článku 258 ZFEÚ voči tým, ktorí ich nedodržiavajú; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na presadzovanie pravidiel voči Rumunsku v súvislosti s pokračujúcim nedodržiavaním tohto rozsudku a nedostatkom právnych prostriedkov nápravy, ktoré prinútili žalobcu obrátiť sa na ESĽP s cieľom dosiahnuť nápravu;

11.  požaduje, aby Komisia zahrnula do svojich nadchádzajúcich usmernení o voľnom pohybe objasnenie s cieľom zaistiť prečítanie smernice 2000/78/ES so zreteľom na rozsudky ESD vo veci Maruko, Römer a Hay a rozsudok ESĽP vo veci Taddeucci & McCall ako požiadavku, aby členské štáty zakázali akúkoľvek diskrimináciu párov rovnakého pohlavia v zamestnaní, odbornom vzdelávaní alebo v akejkoľvek inej oblasti v rámci vecnej pôsobnosti smernice;

12.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na preskúmanie článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2004/38/ES, a to najmä s cieľom odstrániť podmienku „ak legislatíva hostiteľského členského štátu považuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom“ v súlade s článkom 21 charty;

13.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich pripravovaných usmerneniach o voľnom pohybe s cieľom zaistiť správne uplatňovanie práva o voľnom pohybe naliehala na členské štáty, aby dôsledne uplatňovali smernicu 2004/38/ES bez diskriminácie medzi príjemcami tejto smernice, ako sú páry odlišného a páry rovnakého pohlavia s cieľom objasniť, že akýkoľvek odkaz na „partnera“, „rodiča“, „dieťa“, „priameho potomka“ alebo „priameho príbuzného vo vzostupnej línii“ by mal zahŕňať dúhové rodiny s cieľom zaistiť, že pri uplatňovaní svojich práv na voľný pohyb v EÚ budú mať podľa práva EÚ rovnaké práva na zlúčenie rodiny ako rodiny založené pármi opačného pohlavia, a aby sa zabezpečilo, že posúdenie osobných pomerov páru, ktoré vykonajú členské štáty na účely „uľahčenia“ prijatia neregistrovaného partnera občana Únie na ich územie, nebude diskriminačné na základe sexuálnej orientácie;

14.  žiada Komisiu, aby sa zaoberala diskrimináciou LGBTIQ komunity v Poľsku a Maďarsku s cieľom vyzvať tieto členské štáty, aby v tejto záležitosti správne uplatňovali a dodržiavali právne predpisy EÚ; vyzýva Radu, aby obnovila diskusie o konaniach proti Poľsku a Maďarsku podľa článku 7 Zmluvy o EÚ vrátane práv LGBTIQ osôb; pripomína svoje stanovisko zo 17. septembra 2020 a vyzýva Komisiu, aby plne využívala nástroje, ktoré má k dispozícii, na riešenie zjavného rizika závažného porušovania hodnôt, na ktorých je Únia založená, Poľskom a Maďarskom, najmä unáhleného porušovania postupov a návrhov na predbežné opatrenia pred Súdnym dvorom, ako aj rozpočtové nástroje; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej Európsky parlament pravidelne informovala a úzko ho zapájala;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Uznesenie 2239 (2018) PZ RE. (2) Uznesenie 2048 (2015) PZ RE. (3) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (4) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (5) Prijaté texty, P9_TA(2021)0089. (6) Ú. v. EÚ C 255, 29.6.2021, s. 7. (7) Ú. v. ES C 449, 23.12.2020, s. 146. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0225. (9) Vec C 673/16, Coman, EU:C:218:385. (10) Vec C-507/18, NH, EU:C:2020:289. (11) Vec C‑490/20, V.M.A, EU:C:2021:296. (12) Vec C-267/06, Maruko, EU:C:2008:179; vec C-147/08, Römer, EU:C:2011:286; vec C-267/12, Hay, EU:C:2013:823. (13) ESĽP Tadeucci a McCall/Taliansko, č. 51361/09. (14) „Prekážky voľného pohybu dúhových rodín v EÚ“, štúdia vypracovaná na objednávku tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci na žiadosť Výboru pre petície, 2021. Prekážky voľného pohybu dúhových rodín v EÚ (europa.eu). (15) COM(2008)0426. (16) Rozsudok z 5. júna 2018, Coman, C‑673/16, EU:C:2018:385.